Francis Scott Fitzgerald Veľký Gatsby (SK Jazyk)

ABC Amber Palm Converter, http://www.processtext.com/abcpalm.
html
C:\Users\Plazma\Desktop\Knhy pdf\F\Fitzgerald, FS\Fitzgerald, Francis Scott Velky Gatsby.pdb
PDB Name: Fitzgerald, Francis Scott - ...
Creator ID: REAd
PDB Type: TEXt
Version: 0
Unique ID Seed: 0
Creation Date: 9.10.1937
Modification Date: 9.10.1937
Last Backup Date: 1.1.1970
Modification Number: 0
Francis Scott Fitzgerald

Vek Gatsby
Vychdza v edcii Svetov kninica SME

Z anglickho originlu The Great Gatsby
Preloil: Jn Vilikovsk Jazykov redaktorka: Gabriela Magov
Copyright 1925 by Charles Scribner's Sons. Copyright renewed 1953
Slovensk preklad (c) Jn Vilikovsk
(c) 2005 Mediasat Rights Kft./Mediasat East Europe D.O.O.
Page 1
ABC Amber Palm Converter, http://www.processtext.com/abcpalm.html
Vytlaen v Taliansku &f Grafica Veneta S.p.A. - Italy

ISBN: 84-9819-026-6
ISBN zbierky: 84-9819-025-8
ISBN: 80-85585-37-5
Kniha sa distribuuje s dennkom SME
Vydavate: Petit Press, a.s., Nm. SNP 30,811 01 Bratislava
Rok vydania: 2005
Preloil Jn Vilikovsk
Klobk nos zlat, ak jej tak zle na tom,

ak zase skka vie, sk pred ou rd,
a zvol: "Mil, o vysoko ske v klobku zlatom,
mil mj, musm a ma!"
THOMAS PARKE D'INVILLIERS
A ZNOVA ZELDE
Page 2
Ke som bol ete mlad a menej odoln, dal mi raz otec ist radu, a odvtedy si ju obraciam v hlave.
"Ke dostane chu niekoho kritizova," povedal mi, "vdy si spome, e nemal kad na svete tak vhody ako
ty."
Viac nepovedal, ale napriek istej zdranlivosti sme si vdy vemi dobre rozumeli a ja som pochopil, e mal na mysli
ovea viac. Preto sa usilujem nikdy neunhova s sudkom, a tento zvyk mi odhalil nemlo udnch povh a vydal
ma napospas nejednmu notoricky nudnmu loveku. Abnormlny mozog vie vemi rchlo objavi tto vlastnos a
priivi sa na nej, ak sa vyskytuje u normlneho loveka, a tak sa stalo, e ma na univerzite neprvom obviovali z
diplomatstva, lebo som bol zasvten do tajnch iaov udesnch, neznmych ud. Viny takch dvernost som
sa dokal bez vlastnho priinenia - ba asto som predstieral spnok, in zujmy alebo nepriatesk ahkovnos, ke
som poda nejakho neklamnho znaku vybadal, e sa pomaly schyuje k dvernmu odhaleniu, pretoe dvern
odhalenia mladch pnov, i aspo spsob, akm ich vyjadruj, s poznaen plagitorstvom a oividnmi
vynechvkami. Neunhova sa s sudkom je prejav nekonenej ndeje. Ete vdy sa troku bojm, e o nieo prdem,
ak zabudnem - ako mj otec snobsky naznail a ja snobsky opakujem - e zmysel pre zkladn prejavy slunosti sa pri
naroden nerozdeuje rovnomerne.
A ke som sa takto pochvastal svojou znanlivosou, musm sa prizna, e aj ona m ist hranice. udsk sprvanie
sa me zaklada na tvrdej ule a me sa zaklada na moaristom trasovisku, ale ke sa prekro ist bod, u je mi
jedno, na om sa zaklad. Ke som sa vlani na jese vrtil z vchodu, mal som pocit, e najlepie by bolo obliec svet
do uniformy a navdy ho postavi do akhosi duevnho pozoru; u som mal dos brlivch vletov spojench s
privilgiom nazrie do hlbn udskej due. Iba na Gatsbyho, na loveka, po ktorom je pomenovan tto kniha, sa moja
reakcia nevzahovala - na toho Gatsbyho, ktor stelesoval vetko, m neskrvane pohdam. Ak osobnos je
nepretritm sledom spench gest, potom na Gatsbym bolo osi vekolep, vyznaoval sa akousi zvenou
citlivosou k prsubom ivota, akoby bol spriaznen s jednm z tch zloitch prstrojov, ktor zaznamenaj
zemetrasenie na desatisc kilometrov. Tto vnmavos nemala ni spolon s onm nemohcim poddvanm sa
kadmu dojmu, ktor sa dstojne zahauje menom "umeleck ntura" - bolo to neobyajn nadanie dfa, aksi
romantick pripravenos na vetko, s akou som sa ete u nikoho inho nestretol a asi sa s ou ani nestretnem. Nie Gatsby sa nakoniec vyfarbil ako riadny chlap; iba to, o sa priivovalo na Gatsbym, ten neist prach, ktor sa ahal za
jeho snami, naas zahluilo mj zujem o malichern iale ud a ich dchavin nadenia.
Naa rodina u po tri genercie patr k zmonej honorcii v tomto stredozpadnom meste. Carrawayovci s skoro
ako klan a poda rodinnej tradcie pochdzame od vojvodov z Buccleuchu, ale skutonm zakladateom nho rodu
bol starho otcov brat, ktor sem priiel v pdesiatom prvom roku, do obianskej vojny poslal namiesto seba
nhradnka a zaloil vekoobchod so eleziarskym tovarom, ktor dnes vedie mj otec.
Tohto prastrka som nikdy nevidel, ale vraj sa naho ponam - priom sa poukazuje najm na dos odvny portrt,
ktor vis v otcovej kancelrii. Univerzitn tdi v New Havene som skonil roku 1915, presne tvr storoia po
svojom otcovi, a o osi neskr som sa zastnil na tom oneskorenom teutnskom sahovan nrodov, znmom ako
svetov vojna. N odvetn tok sa mi tak nramne zapil, e som sa vrtil domov dos neposedn. Stredn zpad sa
mi u nezdal hrejivm stredobodom sveta, ale skr otrhanm okrajom vesmru - a tak som sa rozhodol ods na vchod
a naui sa obchodova s cennmi papiermi. Koho som len poznal, kad obchodoval s cennmi papiermi, atak som si
povedal, e to hdam ete jednho slobodnho loveka uiv. Vetky tety a ujovia to prediskutovali, akoby mi vyberali
stredn kolu, a nakoniec s vemi vnymi, vhavmi tvrami povedali: "Nnn - tak dobre." Otec pristal na to, e ma
Page 3

bude rok financova, a po rozlinch prieahoch som priiel na jar v dvadsiatom druhom na vchod - ako som si
myslel, natrvalo.
Praktick lovek by si naiel byt v meste, ale bol prve tepl ron as a ja som iba nedvno priiel z kraja rych
trvnikov a prvetivch stromov, take ke ist mldenec v kancelrii navrhol, aby sme si spolone najali dom na
predmest, odkia je dobr vlakov spojenie, zdal sa mi to skvel npad. Mldenec naiel aj dom, oarpan przemn
barak z lepenky za osemdesiatku mesane, ale v poslednej chvli firma preloila kolegu do Washingtonu, atak som iel
na vidiek sm. Mal som psa - toti mal som ho tch pr dn, km mi neuiel - alej star Dodge a Fnku, ktor mi
postielala a pripravovala raajky a omrala si nad elektrickm sporkom fnske mdrosti.
Par dn som sa ctil opusten, a km ma jednho rna nezastavil na ceste aksi lovek, ktor sa prisahoval ete
neskr ako ja.
"Ako sa dostanem do dediny Zpadn vajce?" sptal sa bezradne.
Vysvetlil som mu to. A ke som sa zas pobral alej, u som nebol opusten. Stal som sa sprievodcom, priekopnkom,
starousadlkom. Celkom mimochodom mi udelil miestne estn obianstvo.
A tak uprostred slnenho svitu a vekej zahy lstia, ktor vyrastalo na stromoch, ako rast veci v zrchlenom
filme, zmocnil sa ma ten dobre znmy pocit, e s letom sa ivot zana znova.
Mal som vea o ta, to po prv, a koko skvelho zdravia som chcel naerpa zo svieeho, blahodarnho povetria!
Kpil som si zo desa bachantov o bankovnctve a vere a investinch papieroch, a teraz mi stli na polike erven a
zlat ako nov peniaze z mincovne a subovali mi odhali iariv tajomstv, ak poznali iba Midas a Morgan a
Maecenas. A pojal som achetn mysel preta si okrem toho vea inch knh. Na univerzite som mal literrne
sklony - v jednom roku som napsal cel rad smrtene vnych a banlnych vodnkov pre Yale News - a teraz som bol
rozhodnut znovu si njs pre to vetko miesto v ivote a sta sa najobmedzenejm zo vetkch pecialistov "vestrannm lovekom". To nie je len aforizmus - koniec koncov, na ivot sa ovea lepie pozer iba z jednho
obloka.
rou nhodou som si prenajal dom v jednej z najudnejch obc v Severnej Amerike. Le na tom zkom, brlivom
ostrove, ktor sa tiahne na vchod od New Yorku, a okrem inch prrodnch zvltnost sa vyznauje dvoma
pozoruhodnmi ternnymi tvarmi. Tridsa kilometrov od mesta tria do najkrotej morskej plochy na zpadnej
pologuli, do toho vekho, mokrho dvoreka longislandskho prielivu, dve obrovsk vajcia, ktor maj navlas ten
ist tvar a oddeuje ich iba symbolick zlivek. Nie s to dokonal ovaly - ako vajce v tej anekdote o Kolumbovi, aj
ony s na jednom konci narazen a sploten - ale ich fyzick podobnos asi ustavine udivuje ajky, ktor nad nimi
lietaj. Pre neokrdlench tvorov je ovea zaujmavejie, e okrem tvaru a rozmerov sa u v niom na seba neponaj.
Bval som na Zpadnom vajci, na tom - skrtka, na tom menej elegantnom, hoci to je len vemi povrchn nlepka na
vyjadrenie bizarnho a nemlo pochybnho kontrastu medzi nimi. Mj dom stl na samom konci vajca, iba pdesiat
metrov od prielivu, stisnut medzi dva obrovsk baraky, ktor urite vyli na takch dvans - ptns tiscok rone.
Ten napravo odo ma bol poda akchkovek meradiel koloslny - skuton imitcia akejsi radnice v Normandii mala
na boku nov veu, pod riedkymi fzikmi vyhkajceho bretana, mramorov bazn a ptnshektrov trvnik a
zhradu. To bola Gatsbyho vila. i skr, kee pna Gatsbyho som ete nepoznal, bola to vila obvan pnom toho
mena. Mj dom bol prera, ale bola to mal prera a nikomu neklala oi, take som sa mohol kocha vhadom na
more, iastonm vhadom na susedov trvnik a uteujcou blzkosou milionrov
- a to vetko za osemdesiatku mesane.
Za symbolickm zlivom sa nad vodou ligotali biele palce elegantnho Vchodnho vajca, a prbeh toho leta sa
vlastne zana v de, ke som sa tam zaviezol na veeru k Buchananovcom. Daisy mi bola treostupovou sesternicou
a s Tomom sme sa zoznmili na univerzite. A tesne po vojne som s nimi preil dva dni v Chicagu.
Daisyin mu, popri rozlinch inch telesnch prednostiach, bol jednm z najlepch koncovch tonkov, ak kedy
hrali rugby v New Havene
- v istom zmysle postava celottneho vznamu, jeden z tch ud, ktor v dvadsiatom prvom roku tak prenikavo, aj
ke jednostranne vynikn, e potom u vetko m pre nich prchu sklamania. Pochdzal z nesmierne bohatej rodiny u na univerzite sa tak rozhadzoval s peniazmi, e to budilo pohorenie - ale teraz sa odsahoval z Chicaga na vchod s
takm tlom, e sa loveku tajil dych: doviezol si naprklad cel staju ponkov na plo z Lake Forest. Bolo priam
neuveriten, e niekto z mojich rovesnkov je tak bohat a me si to dovoli.
Preo sa presahovali na vchod, to neviem. Preili rok vo Franczsku bez nejakho zvltneho dvodu a potom sa
len tak neposedne ponevierali vade tam, kde udia hrali plo a boli bohat medzi sebou. Tentoraz sa u vraj usadili
natrvalo, tvrdila mi Daisy do telefnu, ale ja som neveril - Daisy som sce do due nevidel, ale ctil som, e Tom sa bude
alej potulova a a do smrti hada, tak trocha clivo, dramatick ruch akhosi nenvratne stratenho rugbyovho
zpasu.
A tak sa stalo, e istho teplho, vetristho podveera som sa viezol na Vchodn vajce navtvi dvoch starch
priateov, ktorch som skoro ani nepoznal. Ich dom bol ete pardnej, ako som si myslel, vesel erveno-biely katie
v kolonilnom tle osemnsteho storoia s vhadom na zliv. Trvnik sa zanal hne na pli a beal pol kilometra
a k domovm dverm, preskakujc slnen hodiny a tehlov chodnky a plance zhrady - a ke sa napokon dostal k
domu, vyhadzoval sa na stenu svieim divm hroznom, akoby ho ete unal vlastn rozbeh. Prieelie bolo lenen
radom vysokch zasklench dver, iariacich zlatmi odrazmi a dokorn otvorench v strety teplmu, vetristmu
popoludniu, a na verande stl rozkroen Tom Buchanan v jazdeckom bore.
Zmenil sa odvtedy, o bol v New Havene. Teraz to bol zemist tridsiatnik s vlasmi ako slama, dos tvrdmi stami
a nadutm vystupovanm. Nad jeho tvrou kraovalo dvoje lesklch, poveneckch o, take psobil dojmom,
akoby sa ustavine vbojn predklal. Ani zenten parda jazdeckch iat nemohla zakry nesmiernu silu toho tela
Page 4

- zdalo sa, e napa tie naleten imy, div mu nrky pod kolenom nepraskn, a ke pohol plecom pod tenkm
kabtom, bolo vidie, ako sa presva obrovsk pletenec svalstva. Bolo to telo schopn vyvin nesmiernu silu ukrutn telo.
Ke rozprval, jeho hlas, ten drsn, zastret tenor, ete zvyoval kriepny dojem, ktorm Tom psobil. Zaznieval z
neho ndych otcovskho pohdania, a to aj voi uom, ktorch mal rd - a v New Havene boli udia, o ho na smr
nenvideli.
Akoby bol vravel: "Nesmiete si myslie, e mj nzor na tieto veci je rozhodujci len zato, e som silnej a lep ako
vy." V najvyom ronku sme boli v tom istom klube, a hoci sme sa nikdy dverne nespriatelili, mal som dojem, e sa
mu celkom pozdvam a e aj on by sa mi bol rd zapil s tm drsnm, spurnm, vemi svojskm chcenm.
Chvu sme sa zhovrali na verande, zaliatej slnkom.
"Mm to tu celkom slun," povedal, nepokojne behajc oami dookola.
Obrtil ma za lake a pohybom irokej, plochej dlane ukzal na vhad od prieelia, priom do tohto gesta zahrnul aj
parterov taliansku zhradu, tvr hektra tmavch, prenikavo voavch ru a motorov ln so zdvihnutm nosom,
ktor poskakoval na prlive pri brehu.
"Bolo to Demainovo, toho naftra." Zase ma obrtil, zdvorilo a strmo. "Pjdeme dnu."
Cez vysok halu sme preli do jasnho, ruovo sfarbenho priestoru, ktor bol krehko zarmovan do domu
vysokmi sklenmi dverami na oboch koncoch. Dvere boli odchlen a svojm bielym leskom kontrastovali so svieou
trvou vonku, ktor akoby ete na ksku vrastala do domu. Cez miestnos povieval vetrk, vdval zclony na jednom
konci dnu a na druhom ich vydval von ako bled zstavy, dvhal ich dohora k povale, pripomnajcej svadobn tortu
s cukrovou polevou, a potom eril vnovoerven koberec, na ktorom vznikal tie, ako ke vietor ah more.
Jedinm celkom nehybnm predmetom v miestnosti bola obrovsk pohovka, na ktorej sa vznali dve mlad eny
ako na priptanom balne. Obidve boli v bielom a aty sa na nich vlnili a nadvali, ani o by ich prve bolo privialo
nazad z krtkeho letu okolo domu. Chvku som asi stl a poval pleskot a trepot zclon a vzdychanie obrazu na
stene. Potom sa ozvalo zahrmenie, ke Tom Buchanan zavrel zadn dvere, nato polapen vietor v izbe zamrel a zclony
i koberce i dve mlad eny sa vrtili na zem pomaly ako balny.
Mladiu z nich som nepoznal. Leala pohodlne vystret na svojom konci divna, celkom nehybne, a bradu trochu
dvhala nahor, akoby na nej balansovala s msi, o vemi rado pad. Ak ma vbec zbadala ktikom oka, nijako to
nedala najavo - pravdu povediac, od prekvapenia som sa jej bezmla ospravedlnil, e som priiel dnu a vyruil ju.
T druh, Daisy, sa poksila vsta - trocha sa predklonila a pritom sa svedomito zatvrila - nato sa zasmiala
absurdnm, arovnm smiechom, ja som sa zasmial tie a podiiel alej do miestnosti.
"Od astia som cel paralyzovan."
Zase sa zasmiala, akoby bola povedala osi vemi vtipn, na chvu mi podrala ruku a hadela mi do tvre, ani o by
naznaovala, e na celom svete niet loveka, ktorho by bola vmi tila stretn. Mala tak zvyk. Poloeptom mi
prezradila, e balansujce dieva sa vol Bakerov. (Poul som u tvrdi, e Daisy rozprva poloeptom iba preto, aby
sa udia museli nakla k nej - nepodstatn kritika, ktor jej nijako neubrala zo armu.)
Tak i onak, slena Bakerov pohla perami, takmer nebadaten mi kvla a zase rchlo zaklonila hlavu - predmet, s
ktorm balansovala, sa zrejme troka zatriasol a poriadne ju vyakal. Znova sa mi tislo na jazyk nejak ospravedlnenie.
Temer kad prejav absoltnej sebestanosti ma napa obdivom a asom.
Pozrel som zase na sesternicu, ktor sa ma zaala vypytova tichm, vzruujcim hlasom. Bol to hlas, ak ucho
sleduje vo vzostupnch i klesajcich kadencich, akoby kad prejav bol sledom tnov, ktor u nikdy viac neodznej.
Tvr mala smutn a pekn a v nej iariv body, iariv oi a iariv, nruiv sta, ale z jej hlasu zaznievalo vzruenie,
na ktor iba ako zabdali chlapi, o sa o u zaujmali: melodick naliehavos, eptom vysloven: "Povaj," nznak,
e iba pred chvou robila osi vesel a vzruujce a e osi vesel a vzruujce na u ak i v nasledujcej hodine.
Povedal som jej, e cestou na vchod som sa na de zastavil v Chicagu a e zo desa ud ju dva pozdravova.
"Chbam im?" zvolala extatick.
"Cel mesto je znien. Vetky aut maj av zadn koleso nafarben na ierno ako smton veniec a po cel noc
zaznieva zo severnho brehu neprestajn nrek."
"To je ndhern! Vrme sa, Tom! Hne zajtra!" A potom bez svisu doloila: "Mal by si vidie mal."
"Rd by som."
"Sp. M tri roky. Ete si ju nevidel?"
"Nikdy."
"Mal by si. Je -"
Tom Buchanan, ktor nepokojne bldil po izbe, zastal a poloil mi ruku na plece.
"o rob, Nick?"
"Obchodujem s cennmi papiermi."
"U koho?"
Povedal som mu meno firmy.
"V ivote som to meno nepoul," vyhlsil rezoltne.
To ma doplilo.
"Ale bude pou," odsekol som. "Ete ho bude pou, ak ostane na vchode."
Ja na vchode zostanem, len sa neboj," povedal a vrhol pohad najprv na Daisy a potom na ma, akoby akal, e ete
osi prde. "Bol by som na hlavu padnut, keby som il hocikde inde."
V tej chvli slena Bakerov vyhlsila: "Absoltne!" a povedala to tak neakane, e som sa strhol - bolo to prv
slovo, o zo seba vydala, odkedy som vkroil do izby. Zrejme ju to prekvapilo prve tak ako ma, lebo zvla a sledom
Page 5

rchlych, ikovnch pohybov sa vztila do izby.
"Cel som stpnut," ponosovala sa. "Lem na tej pohovke u hotov venos."
"Na ma pritom nepozeraj," odsekla Daisy, "cel popoludnie som sa a usilovala odvliec do New Yorku."
"Nie, akujem," povedala slena Bakerov tyrom koktailom, ktor sa prve vynorili z komory. "Absoltne vylen,
aby som naruila trning."
Hostite na u pochybovan pozrel.
"Trning!" Vypil koktail, akoby to bola kvapka na dne pohra. "Ako vbec nieo zvldne, to si neviem predstavi."
Pozrel som na slenu Bakerov, rozmajc, o asi "zvlda". Prjemne sa mi na u pozeralo. Bola to thla dievina s
malmi prsiami a vzpriamenm dranm tela, ktor ete zvrazovala tm, e tlaila plecia dozadu ako mlad kadet. Z
bledej, pvabnej, nespokojnej tvre sa na ma upierali siv, slnkom vytpan oi so zdvorilo optovanou
zvedavosou. Vtedy mi zilo na um, e u som ju kdesi videl, alebo aspo jej fotografiu.
"Vy bvate na Zpadnom vajci," poznamenala pohdavo. "Poznm tam jednho loveka."
"Nepoznm tam ani -"
"Urite poznte Gatsbyho."
"Gatsbyho?" sptala sa Daisy. "Akho Gatsbyho?"
Km som stail odpoveda, e je mojm susedom, ohlsili veeru; Tom Buchanan mi panovane vklinil napt ruku
pod pazuchu a premiestnil ma z izby, akoby prenal figrku v dme na in pole.
thle, nenhliv, s rukami zahka opretmi vbok, obe mlad eny ili pred nami na ruovo sfarben verandu,
otvoren k zapadajcemu slnku, kde na stole v stlmenom vetre blikotali tyri svieky.
"Nao svieky?" protestovala Daisy a zamraila sa. Pozhala ich prstami. "O dva tdne bude najdlh de roka."
Roziaren pozrela na ns. "Aj vy vdy striehnete, kedy bude najdlh de roka, a potom ho premekte? Ja na vdy
striehnem a potom ho premekm!"
"Mali by sme si nieo naplnova," zvla slena Bakerov, sadajc si za stl, akoby la do postele.
"Dobre," odvetila Daisy. "o si naplnujeme?" Bezmocne sa obrtila ku mne. "o si tak udia plnuj?"
Km som jej stail odpoveda, zhrozene uprela oi na vlastn malek.
"Pozrite," zaialila, "poranila som sa."
Vetci sme sa pozreli - hnku mala modro-iernu.
"To si mi urobil ty, Tom," povedala obviujce "Viem, e si nechcel, ale urobil si to. To mm zato, e som sa vydala za
surovca, za tak nemon, obrovsk, vypasen ukkov exemplr -"
"Nepi sa mi to slovo vypasen," protestoval Tom podrdene "ani artom nie."
"Vypasen," stla si Daisy na svojom.
Niekedy rozprvali so slenou Bakerovou obe odrazu, nevtieravo a s prekravou nedslednosou, ktor vak nikdy
neklesla na rove przdnych re a bola chladn ako ich biele aty a neosobn oi, zbaven akejkovek tby.
Jednoducho boli tu a brali ns s Tomom na vedomie, priom sa iba celkom slabo usilovali v rmci zdvorilosti zabva
alebo da sa bavi. Vedeli, e oskoro sa veera skon, a o osi neskr sa skon aj samotn veer a ony ho nentene
nechaj za sebou. Bolo to celkom inakie ako na zpade, kde sa udia nhlia z jednej fzy veera do druhej, ustavine
sklaman v ndeji, e u je tu koniec, alebo naopak, pln rej nervznej hrzy pred tou chvou.
"Ctim sa pri tebe necivilizovan, Daisy," priznal som sa pri druhom pohri ervenho vna, ktor sce trocha razilo
korkom, ale aj tak mi imponovalo. "Neme sa rozprva o rode alebo o nieom takom?"
Vyslovil som t poznmku bez zvltneho zmeru, ale stretla sa s neakanm ohlasom.
"Civilizcia je na padku," vyletelo z Toma vehementne. "Zanam pozera na veci strane pesimisticky. tal si Rast
farebnch impri od toho chlapa Goddarda?"
"Nie, netal," odpovedal som dos prekvapen jeho tnom.
Je to skvel kniha a kad by si ju mal preta. V podstate ide o to, e ak si nedme pozor, biela rasa - bielu rasu
plne zatlaia. Je to vetko ist veda; bolo to dokzan."
"Tom zana by strane hlbokomysen," povedala Daisy s vrazom nezdumivho smtku. "ta mdre knihy so
strane uenmi slovami. Ak to bolo slovo, o sme sa -"
"Tie knihy s vetky vedeck," stl si Tom na svojom a vrhol na u podrden pohad. "Ten chlap do toho
vetkho vid. My ako vldnuca rasa si musme dva pozor, in sa tie ostatn rasy dostan k moci."
"Musme ich zgniavi," zaepkala Daisy, zrivo mriac do bliaceho slnka.
"Mali by ste bva v Kalifornii -" zaala slena Bakerov, ale Tom sa saka pohniezdil na stolike, a tm ju preruil.
"V podstate ide o to, e sme nordick rasa. Ja, a ty, a ty, a -" Po sotva badatenom zavhan zahrnul do tohto potu
ahkm kvnutm hlavy aj Daisy, a t na ma zasa murkla. "- A my sme vytvorili vetko, z oho pozostva civilizcia , vedu a umenie a vbec. Chpete?"
Na jeho sstredenosti bolo osi priam dojmav, akoby mu samobos - ete via ako kedysi - u nestaila. Ke
temer vzpt zazvonil v dome telefn a komornk odiiel z verandy, Daisy vyuila chvku preruenia a naklonila sa ku
mne.
"Poviem ti rodinn tajomstvo," zaepkala nadene. "O komornkovom nose. Chce pou o komornkovom nose?"
"Pre ni in som sem dnes nepriiel."
"Vie, nebol vdy komornkom; bval letiom striebra u jednej rodiny v New Yorku, kde mali strieborn servis pre
dvesto ud. Musel ho leti od rna do veera, a mu to nakoniec zaalo udiera do nosa -"
"Ilo to s nm dolu kopcom," doplnila slena Bakerov.
"no. Ilo to snm dolu kopcom, a naostatok sa musel toho miesta vzda."
Posledn le slnka jej na chvku s romantickou nenosou zaliali roziaren tvr; jej hlas ma priahoval bliie a bez
Page 6

dychu som ju poval - potom iara pohasla, a kad l ju opal s vhavou tosou, ako ke deti na smraku
odchdzaj z prjemnej ulice.
Komornk sa vrtil, zaepkal osi Tomovi do ucha, nato sa Tom zamrail, odtisol stoliku a bez slova odiiel do domu.
Daisy sa zase nahla dopredu, akoby v Tomovej neprtomnosti osi v nej oilo, a hlas jej iaril a spieval.
"Zvratne som rada, e a vidm pri svojom stole, Nick. Pripomna mi - pripomna mi ruu, absoltnu ruu. Nemm
pravdu?" Obrtila sa k slene Bakerovej au nej hadala potvrdenie svojich slov: "Absoltnu ruu?"
Nebola to pravda. Na ruu sa vbec neponam. Daisy len improvizovala, ale slalo znej vzruujce teplo, akoby sa
jej srdce pokalo vyjs vm v strety, skryt v ktoromsi z tch oarujcich, strhujcich slov. Potom zrazu hodila
servtku na stl, ospravedlnila sa a ila dnu.
Vymenili sme si so slenou Bakerovou letm, myselne ni nevraviaci pohad. U som chcel osi poveda, ke tu sa
zrazu pozorne vzpriamila a vstran zasyala: "Pst!" Z izby za nami sa ozval tlmen, vniv hovor a slena
Bakerov sa celkom bez hanby naklonila, aby lepie poula. Hovor sa chvel na prahu zrozumitenosti, stchol, vzruene
zosilnel a potom celkom zmkol.
"Ten pn Gatsby, o ste ho spomnali, to je mj sused -" zaal som.
"Bute ticho. Chcem pou, o sa bude robi."
"A o sa m robi?" sptal som sa nevinne.
"Chcete poveda, e vy to neviete?" povedala slena Bakerov, naozaj prekvapen. "Myslela som si, e to vie
kad."
"Ja nie."
"No -" zaala vhavo. "Tom m v New Yorku nejak ensk."
"Tom m ensk?" opakoval som bezvrazn.
Slena Bakerov prikvla.
"Mohla by ma toko slunosti, aby mu netelefonovala cez veeru. Nemyslte?"
Mono ete prv, ako som celkom pochopil, o vrav, ozvalo sa uanie iat a vzganie koench iiem a Tom s
Daisy sa vrtili za stl.
"Nijako sme si nemohli pomc!" zvolala Daisy s naptou veselosou.
Sadla si, skmavo pozrela najprv na slenu Bakerov, potom na ma a pokraovala: "Pozerala som sa chvku z
obloka a vldne tam nramn romantika. Na trvniku je aksi vtk, a som presveden, e je to slvik, o sem priplval
na nejakej Cunardovej lodi alebo s Bielou hviezdou. Spieva si a spieva -" Jej hlas zaspieval: Je to romantick, pravda,
Tom?"
"Vemi romantick," odvetil, a potom sa mi alostne prihovoril: "Ak bude ete po veeri svetlo, rd by som ti ukzal
staju."
Vntri prenikavo zazvonil telefn a ke Daisy rozhodne pokrtila hlavou na Toma, tma stajn, ba vlastne vetky
tmy sa rozplynuli v povetr. Zo zlomkovitch trkov poslednch piatich mint za stolom si spomnam na to, e zase
zaplili svieky, celkom bezelne, a uvedomoval som si, e sa chcem na kadho pozera spriama, a pritom sa vyhn
vetkm oiam. o si mysleli Daisy a Tom, to som netuil, ale pochybujem, e aj slena Bakerov, ktor sa zrejme
dopracovala k istmu robustnmu skepticizmu, vedela celkom zahna z mysle krikav kovov neodbytnos toho
piateho hosa. S povahy, ktorm by sa takto situcia zdala celkom interesantn - no ma osobne to nutkalo ihne
zatelefonova na polciu.
O kooch, pochopitene, nepadlo viac ani slova. Tom a slena Bakerov, oddelen niekokmi piaami smraku,
pobrali sa pomaly nazad do kninice, akoby ili dra str nad akousi celkom hmatatenou mtvolou, km ja,
predstierajc prvetiv zujem a iaston hluchotu, kral som za Daisy cez cel rad spojench loggi na verandu pred
domom. V hlbokom ere sme si tam sadli veda seba na prten sedadlo.
Daisy si zaborila tvr do rk, akoby vyhmatvala jej pvabn tvar, a oi jej bldili oraz alej do zamatovho
smraku. Videl som, e sa jej zmocnili brliv city, a tak som sa jej vypytoval na dcrku, lebo som si myslel, e to na u
upokojujco zapsob.
"Nepoznme sa vemi dobre, Nick," povedala zrazu. "Hoci sme bratanec a sesternica. Nepriiel si mi na svadbu."
"Vtedy som sa ete nevrtil z vojny."
"To je fakt." Zavhala. "No o, preila som si svoje, Nick, a teraz beriem vetko riadne cynicky."
Oividne mala preo. akal som, ale viac u ni nepovedala, a po chvli, aby re nestla, vrtil som sa k jej dcre.
"Iste u rozprva a - pap a tak alej."
"Ale no." Roztrito pozrela na ma. "Pouj, Nick, porozprvam ti, o som povedala, ke sa narodila. Chce to
pou?"
"Pravdae."
"Aspo bude vidie, ako som sa zaala pozera na veci. Vie, nemala ete ani hodinu a Tom bol bohviekde. Prebrala
som sa z narkzy s takm pocitom, e mi vbec na niom nezle, a hne som sa sptala sestry, i je to chlapec alebo
dieva. Povedala, e dieva, a ja som odvrtila hlavu a rozplakala som sa. ,Dobre,' povedala som, ,som rada, e to je
dieva. A dfam, e bude hlpe - lebo na tomto svete sa neme dievau pritrafi ni lepie, ako ke je pekn a hlpe.'
Vie, myslm si, e aj tak je vetko prern," pokraovala presveden. "Kad si to mysl - najinteligentnej udia. A
ja to viem. Vade som bola, vetko som videla a vetko som robila." Spurn blysla oami okolo seba, trocha ako Tom, a
zasmiala sa so vzruujcim pohdanm. "Sksen - boe, ak som ja sksen!"
Vo chvli, ke jej hlas doznel, ke si prestal vynucova moju pozornos, moju vieru, vyctil som, e jej slov s od
zkladu neprimn. Vzbudilo to vo mne neprjemn pocit, akoby cel veer bol len akmsi skokom, ktor mal zo ma
vylka primeran cit. Pokal som, a naozaj, po chvli pozrela na ma s ukkovm samobym krnom na peknej
Page 7

tvri, akoby prve bola dokzala svoje lenstvo v akomsi pomerne distingvovanom tajnom spolku, kam patria spolu s
Tomom.
arltov izba v dome kvitla svetlom. Tom a slena Bakerov sedeli kad na jednom konci dlhej pohovky a ona mu
nahlas tala zo Saturday Evening Post - slov, tich a monotnne, splvali do tivej meldie. Svetlo lampy, lesknce
sa na jeho imch a matne iariace na jesennom lst jej vlasov, zablyslo sa na papieri, ke obrtila strnku, a na rukch
sa jej zavlnili tle svaly.
Ke sme prili dnu, zdvihla ruku, aby sme ete chvu ostali ticho.
"Pokraovanie," povedala, hduc zoit na stl, "v alom sle nho asopisu."
Jej telo sa ohlsilo nepokojnm pohybom kolena a slena Bakerov vstala.
"Desa hodn," poznamenala; vytala to poda vetkho z povaly. "as, aby moja malikos ila bva."
Jordan zajtra hr," vysvetovala mi Daisy, "v turnaji vo Westchesteri."
"Ah - vy ste Jordan Bakerov."
Teraz som u vedel, preo sa mi jej tvr zdala znma - ten mil, pohdav vraz na ma pozeral u z mnohch
novinovch obrzkov portovho ivota v Asheville a Hot Springs a Palm Beach. Poul som o nej aj osi rozprva,
osi kritick a nelichotiv, ale o to bolo, u som dvno zabudol.
"Dobr noc," povedala ticho. "Zobu ma o smej, dobre?"
"Len aby si vstala."
"Vstanem. Dobr noc, pn Carraway. Ete sa uvidme."
"Pravdae sa uvidte," potvrdila Daisy. "Pravdu povediac, myslm, e dohodm sob. Bude k nm chodi astejie,
Nick, a ja vs nejako - - dm dokopy. Ve to pozn - nhodou vs zamknem do atnka a vystrm vs v lne na re
more alebo nieo podobn-"
"Dobr noc," zavolala slena Bakerov zo schodov. "Nepoula som ani slovo."
Je to dobr dieva," povedal Tom po chvke. "Nemali by ju necha takto lieta po svete."
"Kto by ju nemal necha?" sptala sa Daisy chladne.
"Rodina."
"Cel jej rodina, to je jedna asi tiscron teta. A okrem toho, Nick sa o u bude stara, pravda, Nick? Jordan sem
bude toto leto asto chodi na vkend. Myslm, e domcke prostredie bude ma na u vemi dobr vplyv."
Daisy a Tom chvku na seba mlky hadeli.
"Ona je z New Yorku?" sptal som sa rchlo.
"Z Louisville. Spolone sme tam prevali mlados, hodn bielych dievat. Nau krsnu, ist -"
"Vyliala si si pred Niekom srdce na verande?" sptal sa Tom zrazu.
"eby?" Pozrela na ma. "U si ani nespomnam, ale mm dojem, e sme sa rozprvali o nordickej rase. no, u som si
ist. Akosi to prilo do rei, akm sme sa nazdali -"
"Never vetkmu, o pouje, Nick," poradil mi Tom.
Nentene som povedal, e som vbec ni nepoul, a o chvku som sa zaal pobera domov. Odprevadili ma ku
dverm a zastali bok po boku vo veselom tvorci svetla. Ke som tartoval motor, Daisy panovane
zavolala:
"Pokaj! Zabudla som sa a na voao spta, a je to dleit. Pouli sme, e si zasnben s akmsi dievaom u vs
doma."
"Fakt," potvrdil Tom lskavo. "Pouli sme, e si zasnben."
"To s len ohovraky. Som na to chudobn." "Ale my sme to pouli," nstojila Daisy a prekvapilo ma, e sa zase
cel rozvila ako kvet. "Pouli sme to od troch ud, tak to mus by pravda."
Pravdae, vedel som, na o naraj, ale zasnben som nebol ani len nznakom. Fakt, e poda klebiet mi u mali
ta ohlky, bol jednou z prin, preo som priiel na vchod. lovek nenech star znmu pre klebety, a na druhej
strane som nemal chu da sa klebetami oeni.
Ich zujem ma dos dojal a pod jeho vplyvom sa mi u nevideli tak neprstupn bohat - ale aj tak som sa viezol od
nich zmten a trocha znechuten. Poda mjho nzoru ostvalo Daisy iba jedin: ihne ujs z domu aj s deckom v
nru - ale ona osi podobn zrejme vbec nezamala. Pokia ide o Toma, to, e "m v New Yorku nejak ensk",
ma popravde prekvapilo ovea menej ako fakt, e mu nejak kniha skazila nladu. osi ho ntilo nahlodva
potuchnut mylienky, akoby mu suvernny telesn egocentrizmus u nebol dostatonou obivou pre to panovan
srdce.
Na strechy retaurci i pred prcestn gare, kde v kueoch svetla sedeli nov erven benznov pumpy, u sa
znieslo hlbok leto, a ke som doiel do svojho sdla na Zpadnom vajci, zatiahol som autom pod prstreok a posedel
si chvku na dvore na opustenom valci na trvu. Vietor utchol, noc ostala hlasn a jasn, bolo pou trepot krdel v
stromoch a vytrval organov chorl, lebo pln mechy zeme mocne vdvali do iab ivot. Cez mesan svit sa
zamihotala silueta zakrdajcej sa maky a ke som za ou obrtil hlavu, zbadal som, e nie som sm - ptns metrov
odo ma sa z tiea susedovho palca vynorila aksi postava, zastala s rukami vo vreckch a hadela na strieborn mak
hviezd. osi v jej nentench pohyboch i v tom, ako pevne sa rozkroila na trvniku, naznaovalo, e to je sm pn
Gatsby, ktor si priiel zisti, koko mu patr z naej miestnej oblohy.
Rozhodol som sa naho zavola. Slena Bakerov ho spomnala pri veeri, a na zoznmenie by to stailo. Ale
nezavolal som, lebo zrazu dal najavo, e mu je samota milia - udne vystrel ruky k tmavej vode, a hoci som bol od neho
dos aleko, bol by som prisahal, e sa trasie. Nevdojak som pozrel na more - a nevidel som ni, iba jedin zelen
svetlo, drobuk a alek, ktor azda oznaovalo koniec lodenice. Ke som zase pozrel za Gatsbym, bol u pre, a ja
som ostal sm v nepokojnej tme.
Page 8

Asi na polceste medzi Zpadnm vajcom a New Yorkom sa hradsk nhlivo skrca k eleznici a be asi pol kilometra
popri nej, aby sa vyhla istmu beztenmu kusu zeme. Je to dolie popola - fantastick farma, kde popol rastie ako
obilie a vytvra hrebene a hory a groteskn zhrady; kde popol nadobda podobu domov a komnov a stpajceho
dymu a napokon, s transcendentnm silm, aj popolavch chlapov, ktor sa hmlisto a u polorozpadnut pohybuj v
pranom povetr. Tu i tam sa po neviditenej koaji priplaz rad sivch vozov, prerne zakrpe, zastane, a vzpt sa
vyroja popolav chlapi s olovenosivmi lopatami a rozvria nepreniknuten mrano, ktor zakrva ich tajomn
ponanie pred vam zrakom.
Ale nad sivou zemou a nad kdolmi nehostinnho prachu, ktor sa ponad u ustavine vznaj, zbadte po chvli
oi doktora T. J. Eckleburga. Doktor T. J. Eckleburg m oi modr a obrovsk - ich zrenice s meter vysok. Nepozeraj
sa z tvre, ale z veliknskych ltch okuliarov, ktor sedia na neexistujcom nose. Vztil ich tam zrejme nejak
nramne artovn on lekr, ktor chcel s ich pomocou zbohatn z praxe vo tvrti Queens, a potom sm zapadol vo
venej slepote, alebo na ne zabudol a odsahoval sa. Ale jeho oi, trochu u vyblednut po mnohch doch na slnku
a dadi bez novej farby, alej hbaj nad trchlivm smetiskom.
dolie popola omva na jednej strane mal, pinav rieka, a ke zdvihn padac most, aby mohli prejs nkladn
lny, cestujci z akajcich vlakov mu pozera na tto alostn scnu neraz aj pol hodiny. Vlak tam vdy zastva
aspo na mintku, a prve vaka tomu som sa zoznmil s milenkou Toma Buchanana.
Fakt, e m milenku, zdrazovali vade, kde ho poznali. Jeho znmym bolo dos proti srsti, e sa s ou objavoval v
obbench kaviarach, nechal ju sedie pri stole a potom sa pacroval po miestnosti a rozprval sa s kadm, koho
poznal. Hoci by som si ju bol rd obzrel, nijako som sa s ou netil zoznmi - ale zoznmil som sa. Raz popoludn som
iiel s Tomom vlakom do New Yorku a ke sme zastali pri kopch popola, vyskoil na rovn nohy, chytil ma za lake a
doslova ma vyvliekol z voza.
"Vysadme," nstojil. "Predstavm ti svoju babku." Mm dojem, e sa pri obede celkom slune
natankoval, a jeho nestupn tba po mojej spolonosti hraniila s nsilm. Povenecky predpokladal, e v nedeu
popoludn nemem ma nijak lep program.
iel som za nm cez nzky nabielen eleznin mrik a potom sme sa vrtili po ceste o sto metrov dozadu pod
vytrvalm pohadom doktora Eckleburga. Jedinou budovou na dohad bola mal kocka zo ltej tehly, uupen na
okraji pustatiny - aksi miniatrna Hlavn ulica, ktor sa starala o jej potreby a nesusedila absoltne s nim. Jeden z
troch obchodov v budove akal na njomcu a v druhom bola celonon retaurcia, ku ktorej sa chodilo po cestike z
popola; tretm bola gar - Opravy. GEORGE B. WILSON. Kpa a predaj ut. - a do tej ma Tom zaviedol.
Vntrajok bol biedny a hol; jedinm viditenm autom bol zapren vrak fordky, ktor sa kril v tmavom kte.
Blyslo mi hlavou, e tto pseudogar mus by iba maskou a e hore sa skrvaj prepychov a romantick siene, ke
tu sa vo dverch kancelrie objavil sm majite, utierajc si ruky do akchsi handr. Bol to plav, mandrav lovek,
mlokrvn a neurito pekn. Ke ns uvidel, vo svetlobelasch oiach sa mu objavila vlhk iskrika ndeje.
"Dobr de, Wilson," povedal Tom a ovilne ho tapol po pleci. "Ako id kefty, lovee?"
"Nemem narieka," odvetil Wilson nepresvedivo. "Kedy mi predte to auto?"
"Na budci tde; teraz ho m v robote ten mj lovek."
"Ale trv mu to riadne dlho, nie?"
"To teda nie," odpovedal Tom chladne. "A ak sa vm to nepi, mono ho predsa len predm niekomu inmu."
"Tak som to nemyslel," vysvetoval Wilson rchlo.
"Myslel som len -"
Jeho hlas zatchol a Tom sa netrpezlivo obzrel po gari. Potom som zaul na schodoch kroky a vzpt svetlo, ktor
sem prichdzalo cez dvere z kancelrie, zastrela tunejia ensk postava. Mala okolo tridsapky a bola dos pri
sebe, ale psobila vo svojej moletnosti zmyselne, ako to niektor eny vedia. Na jej tvri nad bodkovanmi atami z
tmavomodrho krepdenu nebolo nijakho nznaku i zblesku krsy, ale vyarovala z nej aksi do o bijca vitalita,
ani o by jej nervy v tele ustavine hrali. Pomaly sa usmiala, prela popri muovi, akoby to bol iba duch, a podala
Tomovi ruku, hadiac mu priamo do o. Potom si navlhila pery, ani sa len neobzrela a povedala muovi tichm,
drsnm hlasom:
"Tie by si mohol donies pr stoliiek, nech si m lovek kam sadn."
"Dobre, pravdae," shlasil Wilson chytro, pobral sa k malej kancelrii a ihne splynul s cementovou farbou stien.
Tmav aty i plav vlasy mu pokrval bielopopolav prach, tak ako pokrval vetko na okol - okrem jeho eny, ktor
podila tesne k Tomovi.
"Chcem by s tebou," povedal Tom nstojivo. "Nasadni na najbli vlak."
"Dobre."
"Stretneme sa pri novinovom stnku v dolnej hale."
Prikvla a odstpila od neho prve vo chvli, ke sa z dver kancelrie vynoril George Wilson s dvoma stolikami.
akali sme na u o kus alej na ceste, kam na ns nebolo vidie. Bolo pr dn pred tvrtm jlom a siv, vyciven
talianske decko ukladalo rakety do radu popri eleznici.
"Stran miesto, o?" povedal Tom, gniac na doktora Eckleburga.
"Prern."
"Urob jej dobre, ke na chvu vypadne z domu."
"A jej mu nem ni proti tomu?"
"Wilson? Ten si mysl, e chod k sestre do New Yorku. Tak je tup, e nevie ani do p narta."
A tak sme ili do New Yorku spolu s Tomom Buchananom a jeho milenkou - vlastne nie celkom spolu, lebo pani
Wilsonov diskrtne sedela v inom vozni. Do tej miery Tom ustupoval tlocitu obyvateov Vchodnho vajca, ktor
Page 9

by azda cestovali tm istm vlakom.
Preobliekla sa do hnedch iat zo vzorkovanho muelnu, ktor jej tesne obopnali dos irok boky, ke jej Tom
pomhal vysada na pern v New Yorku. Pri stnku s novinami si kpila o novho v meste a aksi filmov asopis a
v staninej drogrii pleov krm a mal fatiku parfumu. Hore, vo velebne sa ozvajcom krytom vchode, nechala
ods tyri taxky, km sa rozhodla pre nov, levandulov so sivm alnenm, a v tom sme vykzli z mohutnej stanice
do iariaceho slnka. No vzpt sa zvrtla od obloka, naklonila sa dopredu a zabchala na predn sklo.
"Chcem takho psa," povedala vne. "Chcem psa do bytu. Je to pekn, ma psa."
Zacvali sme k sivmu starcovi, ktor sa absurdne ponal na Johna D. Rockefellera. V koku, ktor mu visel na
krku, chlilo sa zo desa vemi erstvch teniat neuritho plemena.
"Ak je to fajta?" sptala sa pani Wilsonov dychtivo, ke starec priiel k obloku taxka.
"Vetky fajty. Ak fajtu by ste chceli, milostiv?"
"Takho toho policajnho psa; ale t fajtu tum nemte."
Chlap sa pochybovan zahadel do koa, siahol dnu a vytiahol za iju jedno zmietajce sa tea.
"To nie je policajn pes," povedal Tom.
"Nie, policajn pes to prve nie je," odvetil chlap so sklamanm v hlase. Je to skr airedale." Preiel mu rukou po
chrbte, ktor pripomnal hned veche. "Pozrite na t srs. To je srs! O toho psa sa nikdy nemuste b, e vm
prechladne."
"A veru je fen," vyhlsila pani Wilsonov nadene. "Koko stoj?"
"Ten pes?" S obdivom naho pozrel. "Ten pes vs bude st desa dolrov."
Airedale - nepochybne vtom mal kdesi prsty aj nejak airedale, hoci tea malo zarajco biele nohy - zmenil
majiteov a usadil sa do lona pani Wilsonovej, ktor mu cel bez seba zaala hladka onen kouch, odolvajci
nepriazni kadho poasia.
Je to dieva alebo chlapec?" sptala sa fajnovo.
"Ten pes? Ten pes je chlapec."
Je to suka," vyhlsil Tom rozhodne. "Tu mte peniaze. Za to si mete kpi desa takch psov."
Viezli sme sa alej na Piatu avenue, v to letn neden popoludnie tepl a mkk, takmer idylick. Nebol by som sa
udoval, keby som bol videl, ako spoza rohu vychdza vek stdo bielych oviec.
"Zastavte," povedal som, "tu sa s vami rozlim."
"Ale kde," zasiahol Tom rchlo. "Myrtle sa uraz, ak nepjde s nami hore do bytu. Pravda, Myrtle?"
"Len pote," nstojila. "Zatelefonujem svojej sestre Catherine. Je vraj vemi pekn, a vravia to udia, o by sa v tom
mali vyzna."
"Nu, rd by som, ale -"
Ili sme alej a nad parkom sme zase zamierili na zpad povye Stej ulice. Na 158. ulici taxk zastal pri jednom rezku v
dlhej bielej torte njomnch domov. Pani Wilsonov vrhla na okolie pohad monarchu, ktor sa vracia domov, vzala
psa a ostatn nkupy a pyne vkroila dnu.
"Zavolm si hore McKeeovcov," oznamovala, ke sme sa viezli vahom. "A pravdae, aj sestre musm
zatelefonova."
Byt bol na najvrchnejom poschod - mal obvaka, mal jedle, mal spla a kpea. Obvaka bola a po
dvere zapratan alnenm nbytkom, ktor bol na izbu privek, take pohybova sa v miestnosti znamenalo
ustavine sa potkna o vjavy s dmami, hojdajcimi sa vo Versailleskch zhradch. Jedinm obrazom bola privemi
zven fotografia, poda vetkho sliepka, sediaca na akejsi rozmazanej skale. Ke sa vak lovek pozeral z diaky,
sliepka sa premenila na klobk a do izby iarila tvr tunej starej dmy. Na stole lealo niekoko starch sel o
novho v meste vedno s knihou imon zvan Peter a niekokmi malmi kandlnymi divadelnmi asopismi. Pani
Wilsonov sa najprv sstredila na psa. Neochotn liftboy zaiel po katuu pln slamy a trochu mlieka, ku ktormu z
vlastnej iniciatvy pridal plechovicu vekch, tvrdch psch suchrov - jeden z nich sa cel popoludnie apaticky
rozkladal v tanieri mlieka. Medzitm Tom vytiahol zo zamknutho sekretra fau whisky.
V ivote som bol iba dva razy opit, a druh raz to bolo onoho popoludnia, take vetko, o sa odohralo, mm
zastret akousi neuritou eristou hmlou, hoci ete po smej veer veselo svietilo do bytu slnko. Pani Wilsonov si
sadla Tomovi do lona a zatelefonovala niekokm uom; potom sa nm minuli cigarety a ja som ich iel kpi do
bufetu na rohu. Ke som sa vrtil, obaja zmizli, tak som si diskrtne sadol do obvaky a pretal kapitolu zo imona
zvanho Peter - alebo to bolo pod psa, alebo mi whisky vetko zmotala, pretoe som sa z toho nijako nevedel
vysomri.
Prve ke sa Tom a Myrtle (po prvom pohriku sme si s pani Wilsonovou potykali a oslovovali sa po mene) zase
objavili, pri dverch bytu sa zaala ohla spolonos.
Sestra Catherine bola thla, svetcka dievina okolo tridsiatky s hustou, ulzanou, nakrtko ostrihanou ticou
ryavch vlasov, tak napudrovan, e mala ple bielu ako mlieko. Obrvy mala vytrhan a namaovan v ovea
roztopanejom uhle, ale prroda sa usilovala obnovi pvodn stav, take jej tvr psobila akmsi rozmazanm
dojmom. Pri kadom jej pohybe sa ozvalo neprestajn trnganie, lebo na rukch jej zvonivo poskakovali
nespotaten keramick nramky. Prila tak vlastncky nhlivo a nbytok si obzerala tak majetncky, e som zaal
rozma, i tam nebva. Ale ke som sa jej na to sptal, nramne sa rozosmiala, nahlas zopakovala moju otzku a
povedala, e bva s priatekou v hoteli.
Pn McKee bol bled, zenten lovek z bytu pod nami. Prve sa oholil, lebo na lcnej kosti mal ksok bielej peny, a
kadmu v izbe sa neobyajne ctivo pozdravil. Oznmil mi, e sa "babre do umenia", a neskr som vyrozumel, e je
fotografom a vyhotovil on hmlist zveninu matky pani Wilsonovej, ktor sa vznala na stene ako ektoplazma.
Page 10

enu mal piskav, arbav, celkom pekn a nemon. Pyne mi povedala, e od svadby ju manel stodvadsasedem
rz vyfotografoval.
Pani Wilsonov sa u predtm preobliekla a teraz mala na sebe rafinovan popoludajie aty z krmovho sifnu,
ktor ustavine uali, ke sa niesla po izbe. Pod vplyvom iat sa pretvorila aj jej osobnos. Prudk vitalita, ktor tak
bila do o v gari, zmenila sa na vekorys noblesu. Jej smiech, jej gest, jej vroky boli oraz nsilnejie a
afektovanejie, a m vmi sa rozhadzovala, tm bola izba okolo nej menia, a napokon sa zdalo, e pani Wilsonov
sa vrt zadymenm vzduchom na hlasnom, vzgajcom obrtlku.
"Moja drah," rozprvala sestre, prenikavo a afektovan kriiac, "vina tch ud a len v jednom kuse podvdza.
Nemyslia na ni in, iba na peniaze. Minul tde mi tu bola jedna ensk robi pedikru, a ke mi dala et, myslela
by si si, e mi prinajmenej vyoperovala apendix."
"Ako sa volala?" sptala sa pani McKeeov. "Eberhardtov. Chod robi pedikru na privt." "Pia sa mi vae
aty," poznamenala pani McKeeov, "namojduu, s asn."
Pani Wilsonov odmietla kompliment tm, e pohdavo zdvihla oboie.
"To je len tak hlpa star handra," povedala. "Obliekam si ich len niekedy, ke mi je jedno, ako vyzerm."
"Ale na vs vyzeraj skvostne, ak viete, ako to myslm," nedala sa pani McKeeov. "Keby vs tak Chester vzal v tej
pze, myslm, e by z toho nieo mohlo by."
Vetci sme sa mlky pozreli na pani Wilsonov, ktor si odhrnula kader vlasov sponad o a hadela na ns s
oslujcim smevom. Pn McKee naklonil hlavu nabok, uprene sa na u zadval a potom pomaly pohbal rukou sem a
tam pred tvrou.
"Zmenil by som osvetlenie," povedal po chvli. "Rd by som zdraznil modelciu tvre. A poksil by som sa zachyti
vetky tie vlasy vzadu."
"To osvetlenie by som teda vbec nemenila," zvolala pani McKeeov. "Myslm, e je -"
Jej mu zasyal: "Pst!" a vetci sme sa zase zahadeli na predmet snmky, nao Tom Buchanan hlasno zaval a vstal.
"McKeeovci, napite sa voaoho," povedal. "Zoe ete trochu adu a minerlky, Myrtle, km tu vetci nezaspia."
"A vravela som tomu chlapcovi, e m donies ad!" Myrtle zdvihla oboie v zfalstve nad neschopnosou nich
spoloenskch vrstiev. "T udia! lovek aby im stle stpal na pty."
Pozrela na ma a bezdvodne sa zasmiala. Potom sa vrhla ku psovi, oduevnene ho pobozkala a niesla sa do
kuchyne, akoby tam akal na jej rozkazy tucet kuchrov.
"Na Long Islande som spravil zopr peknch vec," tvrdil pn McKee.
Tom naho bezvrazn pozrel.
"Dve z nich mme dolu zarmovan."
"Dve o?" sptal sa Tom.
"Dve tdie. Jednu z nich som nazval 'Montauk Point - ajky' a druh 'Montauk Point - More'."
Sestra Catherine si sadla ku mne na pohovku.
"Aj vy bvate na Long Islande?" sptala sa.
"Na Zpadnom vajci."
"Vne? Bola som tam asi pred mesiacom na veierku. U nejakho Gatsbyho. Nepoznte ho?"
"Sme susedia."
"Teda, je to vraj synovec alebo bratanec cisra Wilhelma. Odtia m tie peniaze."
"Vne?"
Prikvla.
"Bojm sa ho. Strane by ma mrzelo, keby tak na ma nieo vedel."
Fascinujcu informciu o mojom susedovi preruila pani McKeeov, ktor zrazu ukzala na Catherine:
"Chester, myslm, e znej by si mohol nieo spravi," vyhkla, ale pn McKee len znudene prikvol a sstredil sa zase
na Toma.
"Rd by som aj viac pracoval na Long Islande, keby sa mi podarilo zska prstup. Nechcem ni in, len prleitos,
aby som sa uchytil."
"Poiadajte Myrtle," povedal Tom a zarehotal sa, ke vola pani Wilsonov s tcou. "D vm odporajci list,
pravda, Myrtle?"
"o e spravm?" sptala sa prekvapene.
"D McKeeovi odporajci list pre mua, aby z neho mohol spravi zopr tdi." Chvu ticho pohyboval perami,
km vymal: "George B. Wilson pri benznovej pumpe - alebo tak voao."
Catherine sa naklonila tesne ku mne a zaepkala mi do ucha:
"Ani jeden z nich neme vyst svojho manelskho partnera."
"Nie?"
"Ani vyst." Pozrela na Myrtle a potom na Toma. Ja vravm len toko - preo s niekm i, ke ho nemete vyst?
Na ich mieste sa rozvediem a hne si vezmem toho druhho."
"Ani ona nem rada Wilsona?"
Dostalo sa mi neakanej odpovede. Prila od Myrtle, ktor zaula otzku, a bola to odpove prudk a oplzl.
"Vidte!" zvolala Catherine vazoslvne. Zase stila hlas. "Fakticky im stoj v ceste iba jeho ena. Je to katolka, a t
s proti rozvodu."
Daisy nebola katolka a prefkanos tohto klamstva ma dos ohromila.
"Ke sa zober," pokraovala Catherine, "odsahuj sa naas na zpad, km to neprehrm."
"Bolo by diskrtnejie, keby li do Eurpy."
Page 11

"no, vm sa pi Eurpa?" zvolala prekvapujco. "Prve som sa vrtila z Monte Carla."
"Vne?"
"Prve vlani. Bola som tam ete s jednm dievaom."
"Boli ste tam dlho?"
"Nie, ili sme len do Monte Carla a nazad. Cestovali sme cez Marseille. Ke sme sa vydali na cestu, mali sme vye
dvans stovk, ale v skromnch slach ns o ne obrali za dva dni. Bolo to peklo, km sme sa dostali nazad, to vm
mem poveda. Namojduu, ale sa mi to mesto zhnusilo!"
Podveern obloha na chvku rozkvitla v obloku ako modr med stredomorskch krajn - a potom ma krikav hlas
pani McKeeovej privolal nazad do izby.
"Aj ja som skoro spravila chybu," vyhlsila prudko. "Nechbalo vea a bola by som sa vydala za jednho takho
chrapa krpatho, o za mnou roky lozil. Vedela som, e je pod moju rove. Vetci mi stle vraveli: 'Lucille, ten chlap
je hlboko pod tvoju rove!' Ale nech nestretnem Chestera, namojduu by ma bol dostal."
"no, ale povajte," povedala Myrtle Wilsonov, kvajc hlavou, "vy ste sa zaho aspo nevydali."
"Viem, e nie."
"No, a ja som sa zaho vydala," povedala Myrtle nie celkom jednoznane. "A v tom je ten rozdiel medzi nami
dvoma."
"Preo si sa zaho vydala, Myrtle?" sptala sa Catherine. "Nikto a nentil."
Myrtle sa zamyslela.
"Vydala som sa zaho, lebo som si myslela, e je gavalier," povedala nakoniec. "Myslela som si, e m trochu ajnu o
dobrej vchove, ale ten mi nie je hoden nohy bozka."
Jeden as si bola doho cel zblznen," povedala Catherine.
"Zblznen doho!" zvolala Myrtle neveriaco. "To ti kto povedal, e som bola doho zblznen? Nebola som doho
o ni vmi zblznen ako do toho loveka hentam."
Ukzala zrazu na ma a vetci sa na ma obviujco pozreli. Poksil som sa tvri tak, aby bolo jasn, e neakm
nijak nklonnos.
"Zblznen som bola iba vtedy, ke som sa zaho vydala. Vedela som hne, e som spravila chybu. Vypoial si od
niekoho sviaton aty, aby sa mal v om oeni, a ani mi to nepovedal, a chlap si po tie aty raz priiel, ke nebol
doma: ,Ale o, to s vae aty?' sptala som sa. ,O tom poujem prv raz v ivote.' Ale dala som mu ich, a potom som si
ahla a cel poobedie som revala, div som si duu nevyplakala."
"Naozaj by ho mala necha," obrtila sa Catherine zase na ma. "Bvaj nad tou garou jedens rokov. A Tom je
prv frajer, ktorho kedy mala."
Faa whisky - u druh - teraz ustavine kolovala medzi vetkmi prtomnmi, s jedinou vnimkou Catherine, ktorej
"bolo aj nasucho celkom fajn". Tom zazvonil na domovnka a poslal ho po aksi vychren chlebky, ktor boli samy
osebe kompletnou veerou. Chcelo sa mi s pre a pusti sa mkkm smrakom na vchod k parku, ale zakadm, ke
som sa poksil zmizn, zaplietol som sa do nejakho divho, ukrianho sporu, ktor ma ako lanom zatiahol nazad na
stoliku. A predsa sa n rad ltch oblokov vysoko nad mestom iste javil nhodnmu pozorovateovi v tmavncich
uliciach ako sas udskho tajomstva, a v duchu som ho aj videl, ako had nahor a rozma. Bol som vntri i von,
odrazu oaren i odpudzovan nevyerpatenou pestrosou ivota.
Myrtle si pritiahla stoliku tesne ku mne a odrazu mi jej tepl dych vysypal histriu, ako sa zoznmili s Tomom.
"Bolo to vo vlaku na tch dvoch malch sedadlch oproti sebe, o vdy ostvaj najdlhie von. Ila som do New
Yorku za sestrou a chcela som tu aj nocova. Mal na sebe smoking a lakovky, a ja som na om mohla oi necha, ale
zakadm, ke na ma pozrel, musela som sa robi, e sa dvam na reklamu, o mal nad hlavou. Ke sme doli na
stanicu, zrazu bol veda ma a jeho biela nprsenka sa mi opierala o ruku, a tak som mu povedala, e budem musie
zavola policajta, ale on vedel, e klamem. Tak som bola rozruen, e ke som s nm nasadla do taxka, ani som
poriadne nevedela, i nenasadm na podzemku. Po hlave mi chodilo len jedno, znova a znova: 'Nebude i vene;
nebude i vene.'"
Obrtila sa k pani McKeeovej a izbou zazvual jej afektovan smiech.
"Duika," zvolala, "dm vm tie aty, len o sa mi zunuj. Musm si zajtra kpi in. Urobm si zoznam vetkho, o
potrebujem. Mas a trval a obojok pre psa a jeden z tch fench malch popolnkov, o funguj na tak to pero, a
mame na hrob veniec s iernou hodvbnou stuhou, o by vydral cel leto. Musm si vetko spsa, aby som
nezabudla, o mm spravi."
Bolo dev hodn - temer vzpt som pozrel na hodinky a zistil, e je desa. Pn McKee spal na stolike a pste mal
zaat v lone ako fotografia mua inu. Vybral som vreckovku a utrel mu z lca ksok uschnutej peny, ktor ma cel
popoludnie znervzoval.
Psk sedel na stole, slepmi oami hadel cez dym a podchvou slabo zaskual. udia mizli, zase sa objavovali, robili
si plny, e kamsi pjdu, potom sa jeden druhmu strcali, hadali sa, a nachdzali sa pr krokov od seba. Kedysi u
okolo polnoci stl Tom Buchanan zoi-voi pani Wilsonovej a vnivm hlasom debatovali, i pani Wilsonov m
vbec prvo vyslovi Daisyino meno.
"Daisy! Daisy! Daisy!" kriala pani Wilsonov. "Budem to hovori, kedy sa mi len zachce! Daisy! Dai- "
Krtkym, obratnm pohybom jej Tom Buchanan dlaou rozbil nos.
V kpeni na dlke sa objavili zakrvcan uterky, ozvali sa hreiace ensk hlasy a cel ten zmtok prehluovalo
dlh, prervan vytie, pln bolesti. Pn McKee sa prebral z driemot a ommen zamieril k dverm. Na polceste sa
obrtil a zahadel sa na ten vjav - jeho ena a Catherine hreili i tili odrazu, behali hore-dolu s predmetmi prvej
pomoci, potknajc sa o napratan nbytok, a zfal postava na pohovke v jednom kuse krvcala a usilovala sa
Page 12

rozprestrie slo o novho v meste na alnen vjavy z Versailles. Nato sa pn McKee obrtil a pokraoval v ceste
za dvere. Vzal som si z lustra klobk a pobral sa za nm.
"Prte niekedy na obed," pozval ma, ke sme klesali v stonajcom vahu.
"Kam?"
"Hocikam."
"Nedotkajte sa pky," osopil sa na ns liftboy.
"Prepte," povedal McKee dstojne, "nevedel som, e sa jej dotkam."
"Dobre," shlasil som, "s radosou."
... Stl som veda jeho postele, on sedel pod prikrvkou, obleen len v bielizni, a v ruke dral vek album.
"Krska a zviera... Samota... Star k z kolonilu... Brooklynsk most..."
Potom som leal, napolo spiac, v studenom podzem Pennsylvnskej stanice, hadel som do rannej Tribne a akal na
vlak, ktor mal s o tvrtej rno.
Za letnch noc sa ozvala zo susednho domu hudba. V jeho modrch zhradch sa mihali chlapi a dievat ako
non motle pomedzi epot a ampansk a hviezdy. Za popoludajieho prlivu som vdal jeho host, ako sku do
vody z vee na plvajcom pdiu alebo sa slnia na horcom piesku jeho ple, km jeho dva motorov lny krjali
vody prielivu, ahajc za sebou akvaplny cez vodopd peny. Na sobotu a nedeu sa z jeho rolls-royceu stval
autobus, ktor od deviatej rno a do neskorej noci vozil spolonos z mesta a zase nazad, a jeho kombi fujazdilo ako
ul lt chrobk ku kadmu vlaku. A v pondelok sa osem sluhov, vrtane zvl najatho zhradnka, cel de
mordovalo s mopmi a kefami a kladivami a zhradnckymi nonicami, km napravilo skazu po predchdzajcej noci.
Kad piatok prilo od ovocinra v New Yorku p debien pomaranov a citrnov - a kad pondelok tie ist
pomarane a citrny odchdzali zadnmi dverami v podobe pyramdy vylisovanch poloviiek. V kuchyni bol prstroj,
ktor vedel za pol hodiny vytlai avu z dvesto pomaranov, ak komornk dvestokrt stlail mal gombk.
Aspo raz za dva tdne priiel cel pluk dodvateov s desiatkami metrov pltna a takm mnostvom farebnch
svetiel, e by z Gatsbyho obrovskej zhrady mohli spravi vianon stromek. Na bufetovch stoloch ozdobench
trblietavmi predkrmami sa tlaili korenen peen unky medzi altmi, naaranovanmi do harleknskych vzoriek,
peenmi figrkami prasiatok a moriakmi, zaarovanmi na tmavozlato. V hlavnej hale postavili barov pult s ozajstnm
mosadznm zbradlm a zsobili ho plenkami, likrmi a kordialmi tak dvno zabudnutmi, e vina jeho nvtevnok
bola primlad, aby ich vbec vedela jeden od druhho rozozna.
O siedmej priiel orchester - nie dajak boh plenn kapela, ale cel pdium hobojov a trombnov a saxofnov a
viol a trbok a pikol a vekch i malch bubnov. To sa u posledn plavci vrtili z ple a preobliekaj sa v izbch na
poschod; na prjazdnej ceste parkuj v pstupoch aut z New Yorku a haly, salny a verandy sa u pestrej
zkladnmi farbami, vlasmi ostrihanmi poda novch, udesnch md a tlami, o akch sa ani v Kastlii nikomu
nesnvalo. Bar u funguje naplno a vznajce sa tcne s koktailmi prenikaj von do zhrady, a povetrie u ova
hovorom a smiechom, nentenmi narkami, vzjomnm predstavovanm, na ktor sa ihne zabudne, a nadenmi
stretnutiami ien, ktor sa po mene nikdy nepoznali.
Svetl iaria jasnejie, ako sa zem odvracia od slnka, orchester teraz hr lt koktailov meldiu a opera hlasov sa
prelad o tninu vyie. Smiech je z minty na mintu hojnej, mrnotratn sa rozlieva, vyprti pri kadom veselom
slove. Skupinky sa menia rchlejie, rozmnouj sa o novoprilch, rozplvaj sa a v tej istej chvli sa formuj znova;
u sa objavuj cestovateky, sebaist dievat, ktor sa prepletaj pomedzi usadnutejch a stlejch host, na
prenikav, radostn chvku stvaj sa stredobodom skupinky a potom, vzruen triumfom, ku sa alej pomedzi
varicie tvr a hlasov a farieb pod ustavine sa meniacim svetlom.
Odrazu jedna z tchto cignok v chvejivom ople chyt zo vzduchu koktail, vypije ho na gur a potom, pohybujc
rukami ako Frisco, vytancuje sama na pltenn pdium. Chvka ticha; vedci hr poslune zmen rytmus poda nej a
nato sa rozahne hovor, ke medzi umi koluje klamn zves, e to je dieva, o zaskakuje za Gildu Grayov vo
Follies. Veierok sa zaal.
Mm dojem, e ten veer, ke som iiel prv raz ku Gatsbymu, bol som jednm z mala naozaj pozvanch host. udia
k nemu nechodili na pozvanie, ale sami od seba. Nasadli na aut, ktor ich vyviezli na Long Island, a voajako skonili
pri Gatsbyho dverch. Ke u tam boli, predstavil ich voakto, o poznal Gatsbyho, a potom sa u sprvali poda
pravidiel, ak obyajne platia v lunaparkoch. Niekedy prili a odili a ani sa s Gatsbym nestretli; prili na veierok v
prostote srdca, ktor bola vstupenkou sama osebe.
Ja som bol naozaj pozvan. T sobotu rno preiel cez mj trvnik ofr v uniforme modrej ako drozdie vajce a
priniesol prekvapivo formlnu pozvnku od svojho zamestnvatea: pocta bude vlune na Gatsbyho strane, psalo sa
v nej, ak sa v ten de zastnm na jeho "malom veierku". Niekokokrt ma videl a u dvno ma chcel navtvi, ale
zvltna zhoda okolnost mu v tom zabrnila - podpsan Jay Gatsby, majesttnym psmom.
V bielom flanelovom obleku som krtko po siedmej zaiel na jeho trvnik a potuloval sa trocha nesvoj medzi vrmi a
kolotomi neznmych ud - hoci tu i tam som zazrel tvr, ktor som si u vimol v newyorskom vlaku. Hne v prvej
chvli mi udrelo do o, koko mladch Anglianov je tu roztrsench; napospol boli dobre obleen, napospol vyzerali
trocha hladn a napospol sa tichm, vnym hlasom zhovrali so soldnymi a blahobytnmi Amerianmi. Bol som si
ist, e nieo predvaj: cenn papiere alebo poistky alebo aut. Prinajmenom si trznivo uvedomovali, e na dosah
ruky maj ahk zisk, a boli pevne presveden, e im padne do lona, ak utrsia niekoko slov v sprvnej tnine.
Len o som priiel, poksil som sa njs hostitea, ale dvaja i traja udia, ktorch som sa sptal, kde je, tak udivene
vyvalili na ma oi atak vehementne popierali, e by okovek vedeli o jeho pohyboch, e som sa odkradol smerom k
stolu s koktailmi - bolo to jedin miesto v celej zhrade, kde mohol slobodn lovek pobudn bez toho, e by vyzeral
bezciene a opustene.
Page 13

Bol som na najlepej ceste do nemoty sa opi z rych rozpakov, ke z domu vyla Jordan Bakerov, zastala na
mramorovch schodoch a zahka zaklonen pozerala s pohdavm zujmom nadol do zhrady.
Bez ohadu na to, i som vtan, poctil som potrebu k niekomu sa prida, km zanem srdene oslovova
nhodnch okoloidcich.
"Dobr veer!" zreval som a zamieril k nej. Mj hlas sa zdal v zhrade neprirodzene siln.
"Myslela som si, e tu mono budete," odvetila roztrito, ke som stpal k nej. "Spomenula som si, e bvate hne
veda -"
Neosobne mi podrala ruku ako prsub, e o chvku sa mi venuje, a doiila sluch dvom dievatm v rovnakch
ltch atch, ktor sa pristavili pod schodmi.
"Dobr veer!" zvolali jednm hlasom. "koda, e ste nevyhrali."
Ilo o golfov turnaj. Minul tde prehrala vo finle.
"Neviete sce, kto sme," povedalo jedno z dievat v ltom, "ale stretli sme vs tu asi pred mesiacom."
"Prefarbili ste si odvtedy vlasy," poznamenala Jordan a ja som sa strhol, ale dievat sa u nentene vzdialili a jej
poznmka platila predasnmu mesiacu, ktor sem istotne priiel, tak ako veera, v dodvateskom koi. Jordan sa do
ma zavesila thlou, zlatistou rukou a tak sme zili dolu schodmi a prechdzali sa po zhrade. erom k nm priplvala
tca s koktailmi a my sme si sadli za stl s dvoma dievatami v ltom a s tromi pnmi, ktorch nm napospol
predstavili ako pna Brmbrmbrm.
"asto sem chodte na veierky?" sptala sa Jordan dievaa veda seba.
"Naposledy, ke sme sa zoznmili," odpovedalo dieva ulm, sebaistm hlasom. Obrtila sa k svojej spolonke:
"Aj ty, Lucille?"
Aj Lucille.
"Rada sem chodm," vyhlsila Lucille. "Nikdy mi nezle na tom, o robm, atak sa vdy dobre zabvam. Ke som tu
bola naposledy, roztrhla som si na stolike aty, a on sa ma sptal, ako sa volm a kde bvam - a do tda som
dostala balk od Croiriera s novou veernou toaletou."
"Nechali ste si ju?" sptala sa Jordan.
Jasn. Chcela som si ju dnes zobra, ale bola mi vek v prsiach a musela som si ju da prei. Oceoovomodr s
levandulovmi perlikami. Dvestoesdesiatp dolrov."
"S lovekom, ktor sprav tak voao, nie je vetko v poriadku," povedalo druh dieva ivo. "Nechce ma
absoltne s nikm neprjemnosti."
"A kto to nechce?" sptal som sa.
"Gatsby. Voakto mi povedal -"
Obe dievat a Jordan sa dverne naklonili k sebe.
"Voakto mi povedal, e kedysi vraj mono zabil loveka."
Vetkch ns premklo vzruenie. Traja pni Brmbrmbrm sa predklonili a dychtivo povali.
"Myslm, e vtom to asi nebude," argumentovala Lucille skepticky; "skr vtom, e bol cez vojnu nemeckm
pinom."
Jeden z pnov shlasne prikvol.
"Poul som to od loveka, ktor ho pozn ako svoju dla, vyrstol s nm v Nemecku," ubezpeoval ns suvernne.
"Ale nie," povedalo prv dieva, "v tom to by neme, lebo cez vojnu bol v americkej armde." Kee si znova
zskala nau vieru, s nadenm sa predklonila. "Pozrite sa naho niekedy, ke si mysl, e sa naho nikto nedva. Stavm
sa, e zabil loveka."
Primrila oi a striasla sa. Lucille sa striasla. Vetci sme sa obrtili a vyzerali Gatsbyho. O tom, ak romantick
pekulcie vzbudzoval, najlepie svedilo, e si o om epkali udia, ktor in iba o mloom na tomto svete
potrebovali epka.
Podvala sa prv veera - po polnoci mala by ete jedna - a Jordan ma pozvala, aby som sa pridal k jej partii, ktor sa
rozloila pri stole na druhom konci zhrady. Boli to tri manelsk pry a jej sprievodca, neodbytn tudent, ktor s
obubou robil npadn narky a zrejme bol pevne presveden, e Jordan sa mu skr i neskr viac-menej telesne
odovzd. Tto spolonos sa netlala kade-tade, naopak, zachovala si dstojn rovnorodos a podujala sa na lohu
reprezentova usadnut vidiecku achtu - Vchodn vajce, zhovievavo zostupujce k Zpadnmu a bedlivo sa
strece jeho spektroskopickej veselosti.
"Pome pre," zaepkala Jordan po akosi premrnenej a nemiestnej polhodinke; "je to tu na ma vemi zdvoril."
Vstali sme a Jordan vysvetlila, e ideme hada hostitea: vraj som sa s nm ete nezoznmil a som z toho trocha
nervzny. tudent cynicky, melancholicky prikvol.
Bar, kam sme nazreli najprv, bol pln, ale Gatsby tam nebol. Nemohla ho objavi ani z najvyieho schodu a nebol ani
na verande. Celkom navermboha sme sksili aksi dleito vyzerajce dvere a voli sme do vysokej gotickej kninice,
ktor bola vykladan vyrezvanm Pravm Anglickm Dubom a pravdepodobne ju sem kompletne priviezli z nejakej
zmorskej zrcaniny.
Na kraji vekho stola sedel zavalit postar pn s obrovskmi sovmi okuliarmi, mierne opit, a s vratkm
sstredenm vyvaoval oi na police pln knh. Ke sme voli dnu, vzruene sa zvrtol a premeral si Jordan od hlavy po
pty.
"o na to poviete?" vyhkol brlivo.
"Na o?"
Hodil rukou ku kninici.
"Na hento. Fakticky sa vm aj koda s presvieda. Ja som sa u presvedil. S prav."
Page 14

"Knihy?"
Prikvol.
"Absoltne prav - strnky a vetko. Myslel som si, e to bude soldna trvanliv lepenka. Fakticky s absoltne
prav. Strnky a - No ve o. Ukem vm to."
Vrhol sa ku kninici, presveden o naom skepticizme, a vrtil sa s prvm zvzkom Stoddardovch prednok.
"Pozrite!" zvolal vazoslvne. "Nefalovan tlaovina. Ja som naletel. Ten chlap je normlny Don Bosco. Toto je
vrchol. T dkladnos! Ten realizmus! A pritom vie, kedy presta - strany nerozrezal. Ale o by ste chceli? o ete
akte?"
Vytrhol mi knihu z rk a rchlo ju vrtil na policu, mrmlajc si, e ak vezmeme jedin tehlu, cel kninica sa me
zrti.
"Kto vs priviedol?" sptal sa. "Alebo ste prili len tak? Ma priviedli. Vinu ud priviedli."
Jordan naho ostraito, veselo hadela, ale neodpovedala.
"Ma sem priviedla ist Rooseveltov," pokraoval. "ena Clauda Roosevelta. Poznte ju? Zoznmil som sa s ou
kdesi vera veer. U asi tde som opit, a myslel som si, e mono vytriezviem, ak si posedm v kninici."
"A pomohlo to?"
"Trocha, myslm, no. Naisto ete neviem. Som tu iba hodinu. Vravel som vm o tch knihch? S prav. S to -"
"U ste nm vraveli."
Vne sme si s nm podali ruky a pobrali sme sa zase von.
Na pltennom pdiu v zhrade sa u tancovalo; star pni tlaili mlad dievat pred sebou dozadu vo vench
nepvabnch kruhoch, lepie dvojice sa prepletano, mdne objmali a drali sa po ktoch - a vek mnostvo
samotnch dievat tancovalo individualistick alebo na chvu odbremeovalo orchester od starost s bendom i
bubnami. Okolo polnoci sa veselos rozmhala. Slvny tenor spieval po taliansky, neslvna kontraaltistka spievala
jazzovo a v prestvkach medzi slami udia po celej zhrade predvdzali "vstupy" ak letnej oblohe sa dvhali
vbuchy radostnho, przdneho smiechu. Kabaretn dvojat, z ktorch sa vykuli tie dievat vitom, predviedli
kostmovan detsk slo a ampansk sa podvalo v pohroch vch ako misky na umvanie prstov. Mesiac
vystpil ete vyie a vo vodch prielivu plval trojuholnk striebornch upn, chvejci sa troku do rytmu meravho,
plechovho maskania bend na trvniku.
Ete vdy som bol s Jordan Bakerovou. Sedeli sme pri stole s chlapom asi v mojom veku a s hlasnm malm
dievaom, ktor pri najmenej zmienke vybuchovalo neovldatenm rehotom. Teraz som sa u zabval. Dal som si
dve misky ampanskho a cel scna sa mi priam pred oami premenila na osi vznamn, iveln a hlbok.
Cez prestvku v zbave chlap pozrel na ma a usmial sa.
"Vaa tvr mi je znma," povedal zdvorilo. "Neboli ste cez vojnu v prvej divzii?"
"no. V dvadsiatom smom peom."
Ja som bol v estnstom a do jna tisc devsto osemns. Vedel som, e som vs u voakde videl."
Chvu sme sa zhovrali o niekokch vlhkch, sivch dedinkch vo Franczsku. Zrejme bval nealeko, lebo mi
povedal, e prve si kpil motorov klzk a rno ho chce vyska.
"Nechcete s so mnou, stark? Len po prielive pri brehu."
"Kedy?"
"Kedy vm to vyhovuje."
U som mal na jazyku, e sa ho sptam, ako sa vol, ke tu sa Jordan obzrela a usmiala.
"U je vm veselie?" sptala sa.
"Ovea." Zase som sa obrtil k novmu znmemu. Je to pre ma neobyajn veierok. Ete som ani nevidel
domceho pna. Bvam tamto -" hodil som rukou k neviditenmu ivmu plotu v diake, "a ten Gatsby poslal ku mne
ofra s pozvnkou."
Chvu na ma pozeral, akoby nevedel pochopi.
Ja som Gatsby," povedal zrazu.
"oe?" zvolal som. ", prepte."
"Myslel som, e to viete, stark. Obvam sa, e nie som vemi dobr hostite."
Chpavo sa usmial - ovea viac ako chpavo. Bol to jeden z tch vzcnych smevov, ktor vm dodvaj aksi
veit sebadveru a stretnete ich azda tyri-p rz za cel ivot. Na chvku objal - alebo zdalo sa, e objma - cel
ven svet, a potom sa sstredil len a len na vs, a to s neodolatenm predpojatm vo v prospech. Chpal vs a
potia, pokia ste sm chceli, aby vs chpali, veril vo vs tak, ako by ste sm rd verili v seba, a ubezpeoval vs, e
m o vs presne tak dojem, ak by ste rd vzbudili, ke ste v najlepej forme. Presne v tomto bode smev zmizol - a ja
som pozeral na elegantnho mladho tricka, rok i dva po tridsiatke, ktorho strojene formlna re hraniila s
absurdnosou. U chvu predtm, ako sa mi predstavil, mal som siln dojem, e slov vyber vemi starostlivo.
Temer v tej istej chvli, o sa pn Gatsby odhalil, prihnal sa k nemu komornk a oznmil, e na linke je Chicago.
Ospravedlnil sa s klonom, ktor platil porade vetkm prtomnm.
"Ak by ste nieo potrebovali, stark, sta len poveda," ponkal ma. "Prepte mi. Vrtim sa k vm neskr."
Len o odiiel, hne som sa obrtil k Jordan - musel som sa jej vyzna zo svojho asu. Predpokladal som, e pn
Gatsby bude ervenolci a korpulentn tvor v najlepch rokoch.
"Kto to vbec je?" sptal som sa. "Neviete?"
Jednoducho lovek, ktor sa vol Gatsby."
"Ale odkia je - tak som to myslel. A o rob?"
"Teraz ste s tm zaali zase vy," odpovedala mi s letmm smevom. "No, raz mi povedal, e tudoval v Oxforde."
Page 15

Zaala sa za nm nejasne rta aksi minulos, ale pri jej nasledujcej poznmke sa zase rozplynula.
"Lene ja to neverm."
"Preo nie?"
"Neviem," vyhlsila drazne, "jednoducho sa mi to nezd."
osi v jej tne mi pripomenulo slov toho druhho dievaa "myslm, e zabil loveka", a tm sa vo mne prebudila
zvedavos. Bez jedinej otzky by som bol prijal informciu, e Gatsby sa zjavil z moiarov Louisiany alebo z
najchudobnejej newyorskej tvrte. To sa dalo pochopi. Lene mlad udia sa nevynraj z nioho ni zo vzduchu aspo vo svojej provinnej nesksenosti som bol o tom presveden - a nekupuj si palce na longislandskom
prielive.
"Nech je ako chce, usporadva vek zbavy," povedala Jordan a s vekomestskou nechuou ku konkrtnym faktom
odviedla rozhovor inam. "A ja mm vek zbavy rada. S tak intmne. Na malch zbavch nikdy nieto skromia."
Basov bubon zadunel a kapelnkov hlas zrazu prehluil echolliu, vldnucu v zhrade.
"Dmy a pni!" zvolal. "Na poiadanie pna Gatsbyho vm zahrme najnovie dielo pna Vladimra Tostoffa, ktor v
mji vzbudilo tok pozornos v Carnegie Hall. Ak tate noviny, viete, e to bola hotov senzcia." ovilne,
zhovievavo sa usmial a doloil: "A ete ak!" Nao sa vetci rozosmiali.
"Dielo je znme," skonil s gustom, "pod nzvom Jazzov dejiny sveta od Vladimra Tostoffa."
Podstata skladby pna Tostoffa mi unikla, pretoe prve, ke sa zaala, zbadal som Gatsbyho, ako stoj sm na
mramorovch schodoch a spokojnm zrakom si premeriava skupinku po skupinke. Oplen kou na tvri mal
sympaticky napt a krtke vlasy vyzerali, akoby si ich kad de dval striha. Nevidel som na om ni zlovestnho.
Rozmal som, i sa od host neodliuje aj zato, e nepije, lebo sa mi zdalo, e je tm korektnej, m vmi stpa
drun veselos. Ke sa Jazzov dejiny sveta skonili, dievat u teaco, rozjarene kldli hlavy pnom na plecia,
dievat artom omdlievali a pritom padali dozadu do nruia jednotlivm pnom, ba i celm skupinm, lebo vedeli, e
ich niekto vpde zachyt - ale nikto sa nezvalil na Gatsbyho, nijak franczske mikdo nelealo Gatsbymu na pleci,
nevzniklo nijak spevcke kvarteto, v ktorom by jednm z ohniviek bola Gatsbyho hlava.
"Prepte, prosm."
Zrazu pri ns stl Gatsbyho komornk.
"Slena Bakerov?" sptal sa. "Prepte, ale pn Gatsby by sa rd s vami porozprval osamote."
"So mnou?" zvolala udivene.
"no, prosm."
Pomaly vstala, zaudovane na ma zdvihla oboie a pobrala sa za komornkom k domu. Vimol som si, e veern
toaletu, ba vetky aty nos ako portov odev - pohybovala sa s akousi prunou bezstarostnosou, ani o by sa bola
nauila chodi na golfovch ihriskch za istch, svieich rn.
Ostal som sm a boli skoro dve hodiny. U dvnejie sa z dlhej miestnosti s mnohmi oblokmi nad terasou ozvali
zmten a zaujmav zvuky. Unikol som Jordaninmu tudentovi, ktor bol pohren do prodnckej konverzcie s
dvoma tanenicami a nstojil, aby som sa k nim pridal, a voiel som dnu.
Vo vekej miestnosti bolo plno ud. Jedno z dievat vitom hralo na klavri a veda neho stla vysok ryav mlad
dma zo slvneho zboru a spievala. Vypila znan kvantum ampanskho a poas piesne dola k dos nevhodnmu
presvedeniu, e vetko je vemi, vemi smutn - atak nielene spievala, ale aj plakala. Zakadm, ke dospela k pauze,
vyplnila ju zadychanm, trhanm fikanm, a potom sa trasavm soprnom pustila zase do textu. Po lcach jej stekali
slzy - nie vak neruene, lebo ke prili do styku s husto naiernenmi mihalnicami, zafarbili sa ani tu a zvyok svojej
drhy prekonvali ako pomal ierne potky. Ktosi artom navrhol, aby zaspievala noty, o m na tvri, nato vyhodila
ruky do vky, zvalila sa do kresla a zaspala hlbokm alkoholickm spnkom.
"Pohdala sa s chlapom, ktor tvrd, e je jej manelom," vysvetovalo aksi dieva pri mojom lakti.
Poobzeral som sa okolo seba. Vina prtomnch ien sa teraz hdala s chlapmi, ktor tvrdili, e s ich manelmi. Ete
aj v Jordaninej spolonosti, v kvartete z Vchodnho vajca, zavldol rozkol. Jeden z chlapov sa s udnm zpalom
zhovral s mladou herekou a jeho ena sa sce najprv pokala cel situciu dstojne a ahostajne odbavi smiechom,
ale potom sa totlne zrtila a uchyovala sa k bonm tokom - podchvou sa nhle objavila muovi pri boku ako
rozhnevan diamant a zasyala mu do ucha: "Sbil si!"
Nechu s domov sa neobmedzovala na svojhlavch muov. V hale sa v tejto chvli nachdzali dvaja hanebne triezvi
pni a ich navsos rozhoren eny. eny sa mierne zvenmi hlasmi vzjomne utovali.
"Len o vid, e sa dobre zabvam, hne chce s domov."
"V ivote som nepoula o takom sebectve."
"My vdy musme prv odchdza."
"My tie."
"Dnes veer sme skoro posledn," povedal jeden z chlapov pokorne. "Orchester odiiel u pred pol hodinou."
Hoci manelky sa dohodli, e tak zlomysenos je viac ako neuveriten, debata sa skonila krtkym zpasom a obe
kopajce eny boli odnesen do noci.
Ke som akal v hale na klobk, otvorili sa dvere a z kninice vyla Jordan Bakerov spolu s Gatsbym. Hovoril jej
ete osi na zver, ale jeho nstojivos sa odrazu zmenila na upt zdvorilos, ke sa s nm prilo rozli niekoko
ud.
Na Jordan u netrpezlivo vyvolvala z verandy jej spolonos, ale ona ete chvu postala a podala mi ruku.
"Prve som poula osi asn," zaepkala. "Ako dlho sme tam boli?"
"No, asi hodinu."
"Bolo to... jednoducho asn," opakovala roztrito. "Ale prisahala som, e to nepoviem, a teraz vs tu zbytone
Page 16

napnam." Pvabne mi zavala do tvre. "Prosm vs, prte ma navtvi... V telefnnom zozname... Pod menom
Sigourney Howardov... Moja teta..." U pri rei nhlivo odbiehala - veselo mi zakvala, hnedou rukou na rozlku,
ke splynula so spolonosou vo dverch.
Dos zahanben, e som pri prvej nvteve ostal tak dlho, pridal som sa k poslednm hosom, zhknutm okolo
Gatsbyho. Chcel som mu poveda, e som ho zhal ete na samom zaiatku, a ospravedlni sa, e som ho v zhrade
nepoznal.
"Nestoj to za re," odvetil mi srdene. "Nemyslite u na to, stark." Dvern oslovenie nebolo o ni dvernejie ako
ruka, ktor sa mi priatesky dotkla pleca. "A nezabudnite, e zajtra rno o deviatej sa ideme previez na tom lne."
Potom sa mu za chrbtom ozval komornk.
"Vol vs Philadelphia, prosm."
"Dobre, hne. Povedzte, e u idem... Dobr noc."
"Dobr noc."
"Dobr noc." Usmial sa - a odrazu sa zdalo, e je vtom osi poteiten a vznamn, ak odchdzam medzi
poslednmi, akoby si to bol tak od zaiatku elal. "Dobr noc, stark... Dobr noc."
Ale ke som schdzal dolu schodmi, videl som, e zbava sa ete neskonila. Zo desa reflektorov osvetovalo
bizarn a brliv vjav ptns metrov odo dver. Nov portov auto, ktor ani nie pred dvoma mintami odilo spred
Gatsbyho domu, lealo v priekope, nie sce prevrten, ale zato nsilne zbaven jednho kolesa. Ostr vstupok mru
vysvetoval, ako dolo k oddeleniu kolesa, ktormu teraz za pol tucta zvedavch ofrov venovalo nemal pozornos.
Nechali vak aut na ceste a zablokovali ju, take u chvu sa ozvalo drsn, neprjemn vytrubovanie tch vzadu, o
ete zvyovalo u aj tak dos div zmtok celho vjavu.
Z vraku sa vykrabal chlap v dlhom automobilistickom kabte, teraz zastal uprostred cesty a milm, zaudovanm
pohadom pozeral z auta na koleso a z kolesa na pozorovateov.
"Vidte?" vysvetoval. "Zalo do priekopy."
Tento fakt ho nekonene udivoval, a ja som spoznal najprv ten zvltny div a potom aj samho loveka - bol to
onen nedvny nvtevnk Gatsbyho kninice.
"Ako sa to stalo?"
Pokril plecami.
Ja sa do mechaniky vbec nerozumiem," vyhlsil rozhodne.
"Ale ako sa to stalo? Narazili ste do mru?"
"Ma sa koda pta," vyhlsili Sovie oi a umyli si nad celou vecou ruky. Ja sa do ofrovania vemi nerozumiem skoro vbec ni. Stalo sa to, a viac neviem."
"Ak ste slab ofr, tak preo chcete ofrova v noci?"
"Ve ja som ani nechcel," vysvetoval rozhorene. "Ani som sa neusiloval."
Na okolostojacich zaahlo zdesen ticho.
"Chcete spcha samovradu?"
"Mte astie, e to bolo len koleso! Nani ofr, a ani sa len neusiluje!"
"Vy ma nerozumiete," vysvetoval zloinec. Ja som neofroval. V aute je ete jeden."
Otras, ktor nasledoval po tomto vyhlsen, prejavil sa ahavm "--!", ke sa dvere auta zaali pomaly otvra.
Zstup - teraz to u bol zstup - sa mimovone odstpil, a ke sa dvere otvorili dokorn, nastala straideln prestvka.
Potom, na spltky, ksok po ksku, vyliezlo z vraku bled, rozkvan indivduum, skusmo ohmatvajce zem vekou,
neistou tanenou topnkou.
Przrak sa chvu knsal, oslepen iarou reflektorov a zmten neprestajnm skuanm klaksnov, km zbadal chlapa
v automobilistickom kabte.
"o sa rob?" sptal sa pokojne. "Benzn fu?"
"Pozrite!"
Zo p prstov ukazovalo na amputovan koleso - chvu na vyvaoval oi a potom pozrel dohora, akoby mal
podozrenie, e spadlo z neba.
"Odletelo," vysvetoval ktosi.
Prikvol.
"Som hne ani nezbadal, e stojme."
Pauza. Potom sa zhlboka nadchol, vystrel plecia a odhodlanm hlasom sa sptal:
"Neviete mi poveda, kde je tu benznov pumpa?"
Aspo desa ud, medzi nimi aj tak, o na tom neboli ovea lepie ako on, mu vysvetovalo, e auto s kolesom u
nespja nijak fyzick puto.
"Vycvam," navrhol po chvli. "Hodm tam spiatoku."
"Ale ve odletelo koleso!"
Zavhal.
"Sksi to mem," povedal.
Mrauiace klaksny dosiahli crescendo a ja som sa obrtil a pustil cez trvnik domov. Raz som sa obzrel. Nad
Gatsbyho domom iarila hostia mesiaca, ktor dodvala noci voakedajiu krsu a preila smiech a krik jeho dosia
vysvietenej zhrady. Zdalo sa, e z oblokov a vekch dver sa teraz val nhla przdnota, obkuujca plnm
osamotenm postavu domceho pna, ktor stl na schodoch a dvhal ruku vo formlnom geste na rozlku.
Ke tam, o som dosia napsal, zisujem, e to psob dojmom, akoby ma v tom ase zaujmali iba udalosti troch
veerov v rozmedz niekokch tdov. Prve naopak, boli to iba nhodn epizdy runho leta a a do istho asu,
Page 17

ktor nastal ovea neskr, zaujmali ma nekonene menej ako moje osobn veci.
Vinu asu som pracoval. Zavas rno vrhalo slnko mj tie na zpad, ke som sa nhlil bielymi roklinami dolnho
New Yorku do Probity Trustu. S ostatnmi radnkmi a mladmi predavami cennch papierov som si tykal a obedval
s nimi v tmavch, nabitch retaurcich drobn bravov prky, zemiakov pyr a kvu. Ba zakrtko som aj chodil s
dievaom, ktor bvalo v Jersey City a pracovalo v utrni, ale jej brat zaal na ma nepekne zazera, a tak ke v jli
la na dovolenku, nechal som cel vec ticho zaspa.
Veeral som obyajne v Yale Clube - neviem preo, ale bola to najpochmrnejia udalos da - a potom som iel hore
do kninice a cel hodinu svedomit tudoval investcie a cenn papiere. Obyajne sa v blzkosti nalo zopr flkaov,
ale t do kninice nikdy nechodili, take sa mi tam dobre pracovalo. Potom, ak bola vlan noc, pobral som sa pomaly po
Madison Avenue popri starom hoteli Murray Hill a cez 33 ulicu na Pennsylvnsku stanicu.
Zaal sa mi pi New York, ten vzruujci, dobrodrun dojem, akm psob v noci, a uspokojenie, ak dva
nepokojnmu oku ustavin mihanie chlapov a ien a strojov. Rd som sa prechdzal po Piatej avenue, vyberal si zo
zstupu romantick eny a predstavoval si, e o pr mint vkrom do ich ivota a nikto o tom nebude vedie, nikto sa
proti tomu nebude stava. Niekedy som ich v duchu sledoval a do bytov na rohoch zapadnutch ulc a ony sa obrtili
a usmiali na ma, km zmizli vo dverch a splynuli s teplou tmou. Za oarovanho smraku metropoly na ma niekedy
padala neodbytn clivota, a vyctil som ju aj u inch - u chudobnch mladch radnkov, ktor postvali pred
vkladmi a akali, km nenadde as naveera sa osamote dakde v retaurcii - u mladch radnkov na smraku, ktor
premrhvali najpsobivejie chvle noci a ivota.
A zase o smej, ke tmav vozovky okolo tyridsiatej ulice brzdili pstupy vriacich taxkov, mieriacich do
divadelnej tvrte, chytala ma za srdce aksi tiese. V akajcich taxkoch sa k sebe naklali postavy, spievali hlasy,
ozval sa smiech po nepoutench vtipoch a zaplen cigarety vntri opisovali nezrozumiten kruhy. Predstavujc
si, e aj ja sa ponham za zbavou a delm sa s nimi o dvern vzruenie, elal som im vetko najlepie.
Na as som stratil Jordan Bakerov z o, a potom uprostred leta som ju zase naiel. Sprvu mi lichotilo, e sa s ou
mem ukazova po svete, pretoe bola golfovou prebornkou a kad ju poznal. Potom to bolo osi viac. Nebol som
doslova zaben, ale zmocnila sa ma aksi nen zvedavos. Znuden, poven tvr, ktor nastavovala svetu, osi
skrvala
- vina afektci nakoniec osi skrva, aj ke zo zaiatku to nemus by pravda - a jednho da som na to priiel.
Ke sme boli spolu na domcom veierku vo Warwicku, nechala vypoian auto na dadi s otvorenou strechou, a
potom sa vykrcala a klamala - a zrazu som si spomenul na t histriu, ktor mi nevedela prs na um vtedy veer u
Daisy. Na jej prvom vekom golfovom turnaji dolo k hdke, ktor sa dostala skoro do novn - obvinili ju, e si v
semifinlovom kole potisla loptu zo zlho miesta na lepie. Cel vec u zaala nadobda rozmery kandlu - a potom
zhasla. Nosi palc odvolal svoju vpove a jedin al svedok pripustil, e sa mono pomlil. Incident a meno mi u
ostali v mysli spojen.
Jordan Bakerov sa intinktvne vyhbala bystrm, zdravo rozmajcim chlapom, a teraz som videl, e preto, lebo
sa ctila bezpenejie na rovni, kde sa akkovek chylka od vitch pravidiel pokladala za vylen. Bola
nevylieitene neestn. Nevedela znies, ak bola v nevhode, a pre tto neochotu sa, myslm, u vo vemi mladom
veku zaala uchyova k skokom, aby mohla nastavova svetu ten chladn, bezoiv smev a pritom uspokojova
nroky svojho tvrdho, prunho tela.
Ja som o to nedbal. Neestnos lovek nikdy ene z hbky due nezazlieva - bolo mi to tak mimochodom to, a
potom som na to zabudol. Na tom istom veierku sme mali vemi zvltny rozhovor o ofrovan. Vznikol, lebo prela
okolo akchsi robotnkov tak tesne, e sme jednmu z nich uchli blatnkom o gombk na kabte.
"Ste mizern ofrka," protestoval som. "Alebo bute opatrnejia, alebo vbec nesadajte za volant."
"Ja som opatrn."
"Nie, nie ste."
"No o, druh s opatrn," povedala ahkomysene.
"Ako to spolu svis?"
"Vyhn sa mi," nstojila na svojom. "Na zrku treba dvoch."
"A o ak natrafte na niekoho rovnako neopatrnho, ako ste sama?"
"To sa dfam nikdy nestane," odpovedala. "Nenvidm neopatrnch ud. Preto sa mi pite vy."
Siv, slnkom vyahan oi upierala rovno pred seba, ale aj tak myselne presunula vzah medzi nami do inej roviny a
na chvu sa mi zazdalo, e som do nej zaben. Ale ja rozmam pomaly a som pln vntornch pravidiel, ktor
psobia ako brzdy na moje tby, a vedel som, e najprv sa musm definitvne vymota z toho zmtku doma. Raz za
tde som posielal listy podpsan "S lskou Tvoj Nick", a pritom som vedel myslie iba na to, e ke to dieva hr
tenis, na hornej pere sa jej vyhodia slab fziky potu. No napriek tomu bola tu neurit dohoda, ktor som musel
taktne zrui, km budem slobodn.
Kad podozrieva sm seba aspo z jednej hlavnej cnosti, a mojou je tto: som jednm z mala estnch ud, akch
som kedy poznal.
V nedeu dopoludnia, km v pobrench dedinkch vyzvali kostoln zvony, cel svet i s milenkami sa vracal do
Gatsbyho domu a veselo iskril na jeho trvniku.
"Predva naierno pijatiku," vraveli mlad dmy, pohybujce sa kdesi medzi jeho koktailmi a jeho kvetmi. "Raz zabil
loveka, ktor objavil, e je von Hindenburgovm synovcom a diablovm bratancom z druhho kolena. Podaj mi ruu,
duika, a nalej mi posledn kvapku do hentoho kritovho pohra."
Raz som si do przdnych miest v cestovnom poriadku spsal men ud, ktor chodili toho leta ku Gatsbymu. Je to u
star cestovn poriadok, pomaly sa rozpadva a v zhlav m napsan: "Platn od 5. VIL 1922." Ale siv men sa ete
Page 18

daj preta a o uoch, o prijmali Gatsbyho pohostinstvo a vzdvali mu nepriamy hold tm, e o om absoltne ni
nevedeli, poskytn vm tieto men ovea lepiu predstavu ako moje veobecn poznmky.
Z Vchodnho vajca teda chodili Chester Becker s manelkou a Leechovci a ist Bunsen, s ktorm som sa zoznmil v
Yale, a doktor Webster Civet, ktor sa vlani v lete utopil v Maine. A Hornbeamovci a Willie Voltaire so enou, a cel
klan akchsi Blackbuckovcov, ktor sa vdy zhromadili v kte a ak sa k nim niekto priblil, krili nosy ako kozy.
AIsmayovci a Chrystieovci (i vlastne Hubert Auerbach so enou pna Chrystieho) a Edgar Beaver, ktormu vraj
jednho zimnho popoludnia bez akejkovek zvltnej priny naisto zbeleli vlasy.
Clarence Endive bol z Vchodnho vajca, pokia sa pamtm. Priiel iba raz, v bielych pumpkch, a v zhrade sa pobil
s akmsi tulkom Ettym. Zo vzdialenejch konn ostrova prili Cheadlovci a O. R. P. Schraeder so enou, Stonewall
Jackson Abram z Georgie so enou, a Fishguardovci a Ripley Snell so enou. Snell tam bol tri dni predtm, ako iel do
basy; leal na trkovej prjazdnej ceste tak opit, e auto eny pna Ulyssesa Swetta mu prelo cez prav ruku.
Chodili aj Dancieovci, a S. B. Whitebait, ktor mal dobre vye esdesiatky, a Maurice A. Flink a Hammerheadovci a
Beluga, dovozca tabaku, a Belugove dievat.
Zo Zpadnho vajca chodili Poleovci a Mulreadyovci a Cecil Roebuck a Cecil Schoen a Guliek, ttny sentor, a
Newton Orchid, ktor bol hlavnm akcionrom spolonosti Films Par Excellence, a Eckhaust a Clyde Cohen a Don S.
Schwartz (syn) a Arthur McCarty, ktor vetci mal tak i onak spojenie s filmom. A Catlipovci a Bembergovci a G.
Earl Muldoon, brat toho Muldoona, o potom zakrtil svoju enu. Chodil tam Da Fontano, ten promotr, a Ed Legros a
James B. ("Bachor") Ferret a De Jongovci a Ernest Lilly - t sem chodili za hazardom, a ke sa do zhrady zatlal Ferret,
znamenalo to, e je v tichu a Spojen transport bude musie na druh de vhodne fluktuova na burze.
Ist Klipspringer tam bval tak asto atak dlho, e ho zaali vola "podnjomnk" - pochybujem, i mal aj nejak in
byt. Z ud od divadla chodil Gus Waize a Horace O'Donavan a Lester Myer a George Duckweed a Francis Bull. Z New
Yorku boli alej Chromeovci a Backhyssonovci a Dennickerovci a Russel Betty a Corriganovci a Kelleherovci a
Dewarovci a Scullyovci a S. W. Belcher a Smirkovci a mlad Quinnovci, teraz u rozveden, a Henry L. Palmetto, ktor
sa zabil tak, e skoil na Times Square pod vlak podzemnej eleznice.
Benny McClenahan vdy priiel so tyrmi dievatami. Telesnou bytosou to nikdy neboli tie ist, ale tak sa na seba
ponali, e nevyhnutne vznikal dojem, e tam u boli aj prv. Zabudol som u, ako sa volali - Jaqueline, myslm, alebo aj
Consuela, alebo Glria, alebo Judy, alebo Jne, a ich priezvisk boli alebo melodickmi nzvami kvetov a mesiacov,
alebo strohejmi menami vekch americkch kapitalistov, za ktorch sesternice sa hlsili, ke na nich niekto vemi
naliehal.
Na dvaok ku vetkm tmto uom si spomnam, e aspo raz tam prila Faustina O'Brienov, a Baedeckerove
dievat a mlad Brewer, ktormu vo vojne odstrelili nos, a pn Albrucksburger a slena Haagov, jeho snbenica, a
Ardita Fitz-Petersov a pn P. Jewett, kedysi hlava Americkej lgie, a slena Claudia Hipov s lovekom, o ktorom sa
tvrdilo, e je to jej ofr, a aksi princ, ktorho sme volali vojvoda a ktorho meno som u zabudol, ak som ho vbec
niekedy vedel.
Vetci tto udia chodili cez leto ku Gatsbymu.
Raz o deviatej rno koncom jla sa po kamenistej cestike prihegalo k mojim dverm Gatsbyho ndhern auto a
zatrilkovalo trojhlasnm klaksnom. Bolo to prv raz, o ma priiel navtvi, hoci som bol uho na dvoch veierkoch,
vozil som sa na jeho lne a na jeho nstojiv pozvanie som sa asto chodil kpa k nemu na pl.
"Dobr rno, stark. Budete so mnou dnes obedova, tak som si povedal, e sa odvezieme spolu."
Balansoval na stpake auta stou pohybovou vynachdzavosou, ktor je tak typicky americk - a ktor pochdza,
ak sa nemlim, z nedostatku akej prce v mladosti, a ete vmi z neforemnho pvabu naich nervznych,
sporadickch hier. Tto
vlastnos ustavine prerala cez jeho upt sprvanie v podobe nepokoja. Nikdy nebol celkom nehybn; vdy si
poklopkval nohou alebo netrpezlivo otvral a zatvral ruku.
Videl, e s obdivom pozerm na jeho auto.
"Pekn, o, stark?" Zoskoil, aby som sa mohol lepie pokocha. "Ete ste ho nevideli?"
Videl som ho. Kad ho videl. Malo stu krmov farbu, ligotalo sa niklom, tu i tam sa mu po celej obludnej dke
napuali triumflne katule na klobky a na veere a na nstroje a terasovit sa na om vypnal cel labyrint
ochrannch skiel, v ktorch sa odralo tucet snk. Sadli sme si za mnoho vrstiev skla do akhosi sklenka vystlanho
zelenou koou a pohli sme sa do mesta.
Za minul mesiac som sa snm zhovral takch p-es rz, a na vek sklamanie som zistil, e mi nem vea o
poveda. Mj prv dojem, e je to osoba s akmsi bliie nepomenovanm vplyvom, sa preto postupne rozplynul, a on
sa jednoducho stal majiteom extravagantnho zjazdnho hostinca veda ma.
A potom prila t trpna cesta. Ete sme nedoli ani do dediny Zpadn vajce, a Gatsby u nechval svoje elegantn
vety nedopovedan a nerozhodne sa bchal na kolen karamelovho obleku.
"Poujte, stark," vyhklo z neho neakane, "o si vlastne o mne myslte?"
Trocha vyveden z konceptu, zaal som sa vykrca veobecnmi frzami, ak si takto otzka zasluhuje.
"Viete, poviem vm osi o svojom ivote," skoil mi do rei. "Nechcem, aby ste o mne mali myln predstavu po
vetkch tch historkch, o poujete."
Teda si uvedomoval bizarn obvinenia, ktor spestrovali konverzciu v jeho sieach.
"Poviem vm svt pravdu!" Jeho prav ruka si zrazu prizvala odplatu boiu za svedka. "Som syn istej bohatej rodiny
zo strednho zpadu - vetci u medziasom pomreli. Vyrstol som v Amerike, ale tudoval som v Oxforde, lebo tam u
od dvnych ias tudovali vetci moji predkovia. Je to rodinn tradcia."
kosom na ma pozrel - a pochopil som, preo je Jordan Bakerov presveden, e Gatsby klame. Slov "tudoval
Page 19

som v Oxforde" vysypal zo seba akosi prirchlo, alebo ich prehltol, alebo sa mu vzprieili v hrdle, akoby mu u neraz
robili akosti. A pri tejto pochybnosti padalo cel jeho vyhlsenie, take som zaal rozma, i na om predsa len
nie je osi pochybn.
"Odkia zo strednho zpadu?" sptal som sa akoby ni.
"Zo San Francisca."
"Aha."
"Vetci moji prbuzn zomreli a ja som zdedil more peaz."
Hlas mal vny, akoby ho dosia mtala spomienka na vymretie celho rodu. Na chvu sa mi zazdalo, e si zo ma
striea, ale pohad naho ma presvedil o opaku.
"Potom som il ako mlad rada vo vetkch hlavnch mestch Eurpy - Par, Bentky, Rm - zbieral som
drahokamy, hlavne rubny, pooval som na div zver, trocha som maoval, len tak pre seba, a usiloval som sa
zabudn na osi vemi smutn, o sa mi stalo pred dvnymi rokmi."
Len s nmahou som potlail pochybovan smiech. U samy tie frzy boli tak ochan, e nevyvolvali nijak
predstavu okrem jedinej - aksi "originl" v turbane, ktor naha tigra v Boulogneskom lesku a z kadho pru sa mu
pritom syp piliny.
"Potom prila vojna, stark. Bola to vek ava, a ja som sa statone usiloval padn, ale mal som zrejme
zaarovan ivot. Ke sa to zaalo, prijal som hodnos nadporuka. V Argonskom lese som sa prebil so zvykami
svojho guometnho prpora tak aleko dopredu, e sme na kadej strane mali veda seba kilometrov medzeru, kde
pechota nemohla postupova. Ostali sme tam dva dni a dve noci, stotridsa chlapov so estnstimi Lewisovmi
guometmi, a ke konene prila pechota, medzi kopami mtvych nali insgnie troch nemeckch divzi. Povili ma na
majora a kad spojeneck vlda ma vyznamenala - ete aj ierna hora, mal ierna hora dolu na Jadranskom mori!"
Mal ierna hora! Priam vyzdvihol tie slov a prikvol si k nim - tm svojm smevom. smevom, ktor vyjadroval
pochopenie pre brliv dejiny iernej hory a sympatizoval s udatnm bojom iernohorskho udu. Plne oceoval reaz
nrodnch svislost, ktor si vyntili tento hold z malho, vrcneho srdca iernej hory. Moju nevieru teraz
vystriedalo oarenie; akoby som sa v rchlosti prehal desiatkou asopisov.
Siahol do vrecka a do dlane mi padol kus kovu, zavesen na stuke.
"To je t iernohorsk medaila." Na moje prekvapenie vyzerala celkom autenticky. "Orderi di Danilo," znel kruhov
npis, "Montenegro, Nicolas Rex." "Obrte ju."
"Major Jay Gatsby," tal som, "Za vnimon udatnos."
"A ete osi nosm stle pri sebe. Pamiatka na oxfordsk asy. Je to na ndvor Trinity College - ten lovek naavo
odo ma je teraz Earl z Doncasteru."
Bola to fotografia poltucta mldencov v portovch bundch, postvajcich pod klenutou brnou, cez ktor bolo
vidno mnostvo gotickch veiiek. Medzi nimi bol Gatsby, vyzerajci trochu, nie ovea, mlad - s kriketovou plkou v
ruke.
Teda bola to vetko pravda. Videl som tigrie koe, plance v jeho palci na Canale Grande; videl som, ako otvra
perkovnicu s rubnmi a ti v ich purpurovch hbkach ble zlomenho srdca.
"Dnes k vm budem ma vek prosbu," pokraoval, ke si pamiatky so zadosuinenm skryl zase do vrecka, "a tak
som si povedal, e by ste mali o mne osi vedie. Nechcem, aby ste si mysleli, e som len nejak nikto. Viete, obyajne
som obklopen sammi cudzmi umi, lebo sa potulujem po svete a usilujem sa zabudn na t smutn vec, o sa mi
stala." Zavhal. "Dozviete sa o tom dnes popoludn."
"Pri obede?"
"Nie, popoludn. Nhodou som sa dozvedel, e ste pozvali slenu Bakerov na aj."
"Chcete poveda, e ste zaben do sleny Bakerovej?"
"Nie, stark, nie som. Ale slena Bakerov bola tak lskav a sbila, e sa s vami o tej veci pozhovra."
Nemal som ani tuenia, o by "t vec" mohla by, ale vzbudilo to vo mne skr hnev ako zvedavos. Nepozval som
Jordan na aj zato, aby som s ou debatoval o pnu Jayovi Gatsbym. Bol som si ist, e ma poiada o osi vyslovene
fantastick, a na chvu som outoval, e som vbec niekedy vkroil na jeho preudnen trvnik.
Viac u nepovedal ani slovo. Ako sme sa blili k mestu, bol oraz korektnej Preli sme popri Port Roosevelt, kde
sme letmo zazreli erveno opsan zaocenske lode, a uhali sme popri zltanch brlohoch, vrbench tmavmi,
dosia neopustenmi krmami z pozltkovch rokov tiscdevsto a osi. Potom sa na oboch stranch okolo ns
roztvorilo dolie popola, a ja som zazrel pani Wilsonov, ako sa so zadychanou vitalitou morduje pri benznovej
pumpe, prve ke sme li okolo.
S blatnkmi rozptmi ako krdla sme sa prehnali cez pol Astrie - len cez pol, lebo ako sme sa prepletali pomedzi
piliere nadzemnej eleznice, zaul som znme "puk-puk-v" motorky a pri ns sa objavil rozlen policajt.
"Dobre, stark," zavolal Gatsby. Spomalili sme. Vytiahol z peaenky bielu kartiku a zakval ou policajtovi pred
nosom.
"V poriadku," shlasil policajt a dotkol sa prstom iapky. "Nabudce vs u budem pozna, pn Gatsby. Prepte!"
"o to bolo?" sptal som sa. "Ten obrzok z Oxfordu?"
"Raz som preukzal policajnmu direktorovi ist lskavos a od tch ias mi kad rok posiela vianon pozdrav."
A li sme alej cez vek most, slnko svietilo pomedzi nosnky a neprestajne blikalo na beiacich autch a mesto za
riekou sa dvhalo v bielych kopch a cukrovch homoliach, vystavench napospol rou vou z peaz, ktor
nesmrdia. Mesto z Queensboroskho mosta je vdy tm mestom, ako sme ho videli prv raz, v celom jeho opojnom
prvom prsube vetkch tajomstiev a krsy na svete.
Preiel okolo ns mtvy na pohrebnom voze, zasypanom kvetmi, za nm dva koe so stiahnutmi zclonami a potom
Page 20

veselie koe pre priateov. Priatelia upreli na ns tragick oi a zke horn pery juhovchodnej Eurpy, a ja som bol
rd, e pohad na Gatsbyho ndhern auto sa stal sasou ich pochmrneho sviatku. Ke sme ili cez Blackwell's
Island, predbehla ns limuzna veden bielym ofrom, v ktorej sedeli traja naparden ernosi, dvaja mldenci a dieva.
Musel som sa nahlas zasmia, ke na ns zagali tkami o v poveneckom sperstve.
"Teraz u je mon hocio, ke sme preli cez tento most," pomyslel som si, "hocio na svete..."
Ete aj Gatsby bol mon, a to bez nejakho zvltneho prekvapenia.
Rozplen poludnie. V dobre ovievanej pivnici na tyridsiatej druhej ulici som sa stretol s Gatsbym na obede.
murkajc po oslepujco jasnej ulici vonku som ho nejasne rozoznal v predsieni, ako sa s kmsi zhovra.
"Pn Carraway, to je mj priate pn Wolfshiem."
Mal id s plochm nosom zdvihol vek hlavu a uprel na ma dve mohutn tetky chlpov, ktor mu bujne vyrastali
z nosnch dierok. Po chvli som v polotme objavil jeho drobn ok.
"- Tak som naho mrkol," hovoril pn Wolfshiem, trasc mi vne rukou, "a viete, o som spravil?"
"o?" sptal som sa zdvorilo.
Zrejme to vak nepatrilo mne, pretoe mi pustil ruku a namieril vrazn nos na Gatsbyho.
"Dal som tie peniaze Katspaughovi a povedal som: 'V poriadku, Katspaugh, nedte mu ani halier, km nezavrie
chlebre.' A na faku ju zavrel."
Gatsby ns oboch chytil pod pazuchu a voviedol ns do retaurcie, nao pn Wolfshiem prehltol nov vetu, do
ktorej sa u pal, a upadol do nmesanho zadumania.
"Whisky so sdou?" sptal sa hlavn.
"Toto je tu dobr lokl," povedal pn Wolfshiem, obzerajc presbyterinske nymfy na plafne. "Ale ten naproti cez
ulicu sa mi lepie pi."
"no, whisky," shlasil Gatsby a potom povedal pnu Wolfshiemovi: "Tam je vemi teplo."
"Teplo, to no, a je mal," odvetil pn Wolfshiem, "ale pln spomienok."
"Ak je to retaurcia?" sptal som sa.
"Star Metropole."
"Star Metropole," zasnval sa pn Wolfshiem pochmrne. "Pln dvno mtvych tvr. Pln priateov, ktor s u
navdy pre. Do smrti nezabudnem na t noc, ke tam zastrelili Rosyho Rosenthala. Bolo ns pri stole es, a Rosy
cel veer jedol a pil, o sa doho zmestilo. Ke u bolo skoro rno, priiel za nm ank s takm udnm ksichtom, e
vraj sa s nm vonku chce niekto rozprva. ,Dobre,' vrav Rosy a u aj vstva, a ja som ho zatisol nazad na stoliku.
,Nech t vagabundi prdu sem, ak od teba nieo chc, Rosy, ale preboha, nie aby si iel na krok z tejto miestnosti.'
To u boli tyri hodiny rno, a keby sme vytiahli rolety, boli by sme videli denn svetlo."
"A iiel?" sptal som sa nevinne.
Jasn, e iiel." Nos pna Wolfshiema rozhorene na ma zablskal. "Vo dverch sa obrtil a povedal: ,Nie aby mi ten
ank odniesol kvu!' Potom iiel von na chodnk, a tam ho trikrt strelili do plnho brucha a zmizli aj s autom."
"tyria skonili na elektrickom kresle," rozpamtal som sa.
"Piati, s Beckerom." Jeho nozdry sa so zujmom obrtili ku mne. "Ako povam, hadte keft."
Susedstvo tchto dvoch poznmok bolo zarajce.
Gatsby odpovedal za ma: "Nie, nie," zvolal, "to nie je ten lovek."
"Nie?" Pn Wolfshiem sa zatvril sklamane.
"Toto je len priate. Povedal som vm, e o tamtom sa pozhovrame inokedy."
"Prepte, prosm," povedal pn Wolfshiem, "pomlil som si tch ud."
Prilo avnat ha, pn Wolfshiem zabudol na sentimentlnejiu atmosfru starho Metropole a pustil sa do jedla,
lane ho vychutnvajc. Oami medzitm pomaliky obchdzal miestnos - oblk dovil tm, e sa obrtil a prezrel si
ud, o sedeli priamo za nm. Myslm, e keby nie ma, bol by vrhol krtky pohad aj pod stl.
"Poujte, stark," povedal Gatsby a naklonil sa ku mne, "obvam sa, e ste sa rno v aute trocha na ma nahnevali."
Zase sa objavil ten smev, ale tentoraz som mu odolal.
"Nemm rd tajomstv," odpovedal som, "a nerozumiem, preo s tm nevyrukujete a nepoviete na rovinu, o chcete.
Preo to cel mus s cez slenu Bakerov?"
"Ale nie, nie je to ni poktne," ubezpeoval ma. "Slena Bakerov je vek portovkya, viete, a nikdy by
nespravila osi, o nie je celkom sprvne."
Odrazu pozrel na hodinky, vyskoil a odbehol z miestnosti, take som osamel pri stole s pnom Wolfshiemom.
"Mus vola," povedal pn Wolfshiem, sledujc ho pohadom. "Skvel lovek, pravda? Rados naho pozrie, a
perfektn gentleman."
"no."
"tudoval na Oxforde."
"Aha."
"Chodil na Oxfordsk fakultu v Anglicku. Poznte Oxfordsk fakultu?"
"Poul som o nej."
Jedna z najslvnejch na svete."
"U dlho poznte Gatsbyho?" sptal som sa.
"Niekoko rokov," odpovedal samobo. "Mal som to poteenie zoznmi sa s nm hne po vojne. Ale stailo sa mi s
nm rozprva hodinu, a vedel som, e som natrafil na loveka so skvelou vchovou. Povedal som si: Tu m loveka,
ktorho je rados zavies domov a predstavi vlastnej matke a sestre." Odmlal sa. "Vidm, e pozerte na moje
manetov gombky."
Page 21

Nepozeral som, ale teraz som sa pozrel. Pozostvali z udne povedomch kskov slonoviny.
"Ukkov exemplre udskch stoliiek," oznmil mi.
"No toto!" Prezrel som si ich. "Vemi zaujmav mylienka."
"no." Vtiahol si rukvy pod kabt. "no, Gatsby si dva vek pozor, ke ide o eny. Na priateovu manelku by
sa ani len nepozrel."
Ke sa predmet tejto intinktvnej dvery vrtil k stolu a sadol si, pn Wolfshiem dopil prudkm pohybom kvu a
vstal.
"Dobre som sa naobedoval," povedal, "a teraz sa stratm, mldenci, km vm nezanem s na nervy."
"Ve nehor, Meyer," povedal Gatsby bez nadenia. Pn Wolfshiem zdvihol ruku, akoby nm ehnal.
"Ste vemi zdvoril, ale ja patrm k inej genercii," oznmil nm slvnostne. "Vy si len sete a debatujte o svojom
porte a svojich slench a svojich -" Doplnil imaginrne podstatn meno alm pohybom ruky.
"Ale ja mm pdesiat rokov a nebudem sa vm u natska."
Ke nm podal ruku a obracal sa, tragick nos sa mu chvel. Rozmal som, i som ho nhodou niem neurazil.
"Niekedy sa vie strane rozcitlivie," vysvetoval Gatsby. "Dnes m tak sentimentlny de. Je to tak newyorsk
originl - stly obyvate Broadway."
"m vlastne je - hercom?"
"Nie."
"Zubrom?"
"Meyer Wolfshiem? Nie, ije z hazardu." Gatsby zavhal a potom chladne doloil: "To on v devtnstom zafixoval
finle baseballovej ligy."
"Zafixoval finle ligy?" opakoval som.
T predstava ma poloila. Pravdae, pamtal som sa, e v devtnstom zafixovali baseballov ligu, ale ak som vbec
nad tm rozmal, tak ako nad msi, o sa jednoducho stalo, bolo koncom istej reaze nevyhnutnost. Nikdy mi
nezilo na um, e by sa jeden lovek mohol zaa zahrval s vierou pdesiatich milinov - cieavedome ako vlama,
ktor otvra trezor.
"Ako k tomu priiel?" sptal som sa po chvke.
Jednoducho vyuil prleitos."
"Ako to, e nie je v base?"
"Nemu ho dosta, stark. To je hlava."
Nstojil som, e zaplatm ja. Ke mi ank priniesol
drobn, zazrel som na druhej strane preplnenej miestnosti Toma Buchanana.
"Pote na chvku so mnou," povedal som; "musm sa pozdravi s jednm znmym."
Ke ns Tom uvidel, vyskoil a podiiel pr krokov k nm.
"Kde tr?" sptal sa. "Daisy zri, e si nezavolal."
"Pn Gatsby, pn Buchanan."
Letmo si podali ruky a Gatsbymu sa na tvri objavil napt, neznmy vraz, prezrdzajci rozpaky.
"Ako sa vbec m?" naliehal Tom. "A kde sa tu berie tak aleko na obede?"
"Obedoval som s pnom Gatsbym."
Obrtil som sa k pnu Gatsbymu, ale toho u nebolo.
Jednho oktbrovho da v tiscdevsto sedemnstom - (vravela Jordan Bakerov v to popoludnie, sediac nramne
rovno na rovnej stolike v ajovej zhrade hotela Plaza) - tlala som sa sem a tam, chvami po chodnku a chvami po
trve. Na trve mi bolo prjemnejie, lebo som mala topnky z Anglicka s gumovmi topami na podrkach, a tie sa
zarvali do mkkej zeme. Mala som aj nov kockovan suku, ktor mi vo vetre trocha povievala, a pritom sa zakadm
vetky erveno-bielo--modr zstavy pred domami meravo vystreli a karhavo zacmukali jazykom.
Najvia zstava a najv trvnik boli pred domom Daisy Fayovej. Mala prve osemns rokov, o dva viac ako ja,
a bola najobletovanejm dievaom v Louisville. Obliekala sa do bieleho, mala mal biele portov auto, a cel de u
nich vyzval telefn a vzruen mlad dstojnci z Camp Taylor ju prosili o vsadu, aby si ju mohli ten veer
zmonopolizova. "Tak aspo na hodinku!"
Ke som prila v to rno pred ich dom, pri chodnku stlo biele auto a sedela v om Daisy s porukom, ktorho som
do tch ias nevidela. Tak boli do seba pohren, e ma nezbadala, km som nebola na pol druha metra od nich.
"Ahoj, Jordan," zavolala zrazu. "Prosm a, po sem."
Lichotilo mi, e sa chce so mnou rozprva, pretoe zo vetkch starch dievat som najvmi obdivovala prve ju.
Sptala sa ma, i idem do ervenho kra robi obvzy. Ila som. Tak dobre, a mohla by som tam poveda, e ona v
ten de neme prs? Km rozprvala, dstojnk na u pozeral tak, ako kad dieva ti, aby sa na niekedy pozerali,
a mne sa to videlo tak romantick, e mi t prhoda dodnes ostala v pamti. Volal sa Jay Gatsby a potom som ho vye
tyroch rokov nevidela - ani ke som ho stretla na Long Islande, neuvedomila som si, e je to ten ist lovek.
To bolo v sedemnstom. V nasledujcom roku som u aj sama mala niekoko fekov a zaala som hra na turnajoch,
a tak som sa s Daisy vea nestretvala. Stkala sa s trocha starou bandou - ak vbec s niekm. Chodili o nej div
chry - jednej zimnej noci ju vraj nala matka, ako sa bal, e ide do New Yorku rozli sa s nejakm vojakom, ktor
odchdzal do Eurpy. inne jej vtom zabrnili, ale niekoko tdov sa s rodinou nezhovrala. Potom sa u
nezahrvala s vojakmi, iba s niekokmi aptavmi, krtkozrakmi mldencami z mesta, ktorch vbec nechceli vzia k
vojsku.
Nasledujcu jese u bola zase vesel, vesel ako vdy. Po prmer mala spoloensk debut a vo februri bola
prakticky zasnben s akmsi lovekom z New Orleansu. V jni sa vydala za Toma Buchanana z Chicaga s takou
Page 22

pardou, e to Louisville ete nezailo. Priiel so stovkou ud v tyroch zvltnych vozoch a najali si cel poschodie
v hoteli Muhlbach a de pred svadbou daroval Daisy perlov nhrdelnk, ktor cenili na tristopdesiattisc dolrov.
Bola som za druicu. Pol hodiny pred rozlkovou veerou som prila k nej do izby a nala som ju lea na posteli v
kvetovanch atch, krsnu ako jnov noc - a opit pod obraz bo. V jednej ruke mala fau Sauterne a v druhej list.
"Gratuluj mi," zaomrala. "V ivote som nepila, ale namojduu, je to skvel."
"o sa stalo, Daisy?"
Od strachu som bola cel bez seba, to vm poviem; v ivote som nevidela dieva tak doriaden.
"Tu m, duinka." Hrabala v koi na smeti, ktor mala so sebou na posteli, a vytiahla perlov nhrdelnk. "Zanes to
dolu a daj to tomu, ie to je. Vetkm povedz, e Daisy si to rozmyslela. Povedz: Daisy si to rozmyslela!"
Pustila sa do plau - a len plakala a plakala. Vybehla som von, nala som chyn jej matky, zamkli sme dvere a strili
ju do vane so studenou vodou. Ten list nechcela da z ruky. Vzala si ho do vane a zhvala ho do mokrej hre a len
potom mi ho dovolila necha v miske na mydlo, ke videla, e sa jej v rukch rozpa ako sneh.
Ale nepovedala u ani slovo. Dali sme jej pavok a ad na elo a zase sme ju navliekli do iat a o pol hodiny, ke sme
vyli z izby, mala perly na krku a bolo po vetkom. Na druh de o piatej sa vydala za Toma Buchanana, ani len okom
nemihla a odila s nm na trojmesan cestu po junom Tichomor.
Stretla som sa s nimi v Santa Barbare, ke sa vrtili, a myslm, e som v ivote nevidela dieva, o by bolo tak
zblznen do vlastnho mua. Ak na sekundu odiiel z izby, zaala sa obzera cel nesvoja a ptala sa: "Kam iiel
Tom?" a tvrila sa ako duchom neprtomn, km ho zase neuvidela vo dverch. Cel hodiny sedela na piesku, hlavu
mu drala v lone, hladkala mu prstami oi a pozerala naho s nekonenou rozkoou. Bolo to dojmav, ke ich lovek
videl spolu - musel sa tak tlmene, fascinovane zasmia. To bolo v auguste. Tde
potom, o som odila zo Santa Barbary Tom raz v noci nabral aksi voz na ceste do Ventury a odrazil si predn
koleso z auta. T ensk, o bola s nm, sa tie dostala do novn, lebo si zlomila ruku - bola to chyn z hotela v Santa
Barbare.
V aprli sa Daisy narodila dcra a potom odili na rok do Franczska. Stretla som sa s nimi na jar v Cannes, a neskr v
Deauville, a potom sa vrtili do Chicaga a tam sa usadili. Daisy bola v Chicagu obben, ako sm viete. Stkali sa s
takou flamenderskou spolonosou, sam mlad a bohat a div udia, ale vyla z toho s absoltne nedotknutou
povesou. Azda preto, e nepije. Je to vek vhoda, ke lovek medzi sammi pijanmi nepije. Vie dra jazyk za
zubami a okrem toho si me prpadn vylomeniny naasova na chvle, ke s vetci ostatn tak slep, e ni nevidia,
alebo im je vetko jedno. Mono sa Daisy nikdy nepala na bon chodnky - a predsa osi v tom jej hlase...
No, a asi pred iestimi tdami poula po rokoch zase Gatsbyho meno. To vtedy, ke som sa vs optala spomnate si? - i nepoznte v Zpadnom vajci Gatsbyho. Ke ste odili domov, prila za mnou do izby, zobudila ma a
sptala sa: "Akho Gatsbyho?" a ke som jej ho opsala - napolo ete spiaky - povedala takm vemi udnm
hlasom, e to je urite ten jej znmy. A vtedy som si dala dokopy tohto Gatsbyho s dstojnkom v jej bielom aute.
Ke mi to Jordan Bakerov vetko dorozprvala, boli sme u pol hodiny pre z Plazy a vozili sme sa na koi po
Central Parku. Slnko u zapadlo za vysok obytn domy filmovch hviezd na zpad od Pdesiatej ulice a jasn hlasy
det, ktor sa u poschdzali ako svrky v trve, niesli sa horcim smrakom:
Ja som ejk zArbie.
Mne tvoja lska ije.
Ke veer hviezdy zaplan,
vkradnem sa k tebe do stanu "Bola to udn nhoda," povedal som.
"To vbec nebola nhoda."
"Ako to?"
"Gatsby si kpil ten dom, aby mal Daisy hne naproti za prielivom."
Teda nie iba za hviezdami ho hnala tba v t jnov noc. Oil predo mnou, akoby zrazu vyskoil z lona svojej
bezelnej ndhery.
"Chcel by vedie," pokraovala Jordan, "i by ste nepozvali niekedy popoludn Daisy k sebe a nedovolili mu zjs k
vm."
Skromnos tejto prosby mnou otriasla. P rokov akal a kpil si palc, kde rozdval svetlo hviezd nhodnm
nonm motom - len aby mohol "zjs" raz popoludn do cudzej zhrady.
"A to vetko som sa musel dozvedie, km sa ma opovil poprosi o tak malikos?"
"Boj sa; ak u tak dlho. Myslel si, e by ste sa mohli urazi. Rozumiete, pod tou maskou je to tvrd chlap."
osi ma znepokojovalo.
"A preo nepoiadal vs, aby ste zariadili stretnutie?"
"Chce, aby Daisy videla jeho dom," vysvetovala. "A vy bvate hne veda."
"Aha."
"Myslm, e tak napoly akal, e raz veer Daisy jednoducho zabldi k nemu na zbavu," pokraovala Jordan, "ale
neprila ani raz. Potom sa zaal ud nenpadne vypytova, i ju nepoznaj, a ja som bola prv, na koho natrafil. To
bolo vtedy veer na tej tancovake, ke si ma dal zavola, a mali ste pou, s akmi okolkami iiel na vec. Pravdae,
hne som navrhla obed v New Yorku - a myslela som si, e sa zblzni: ,Nechcem robi ni npadn!' opakoval
ustavine. ,Chcem sa s ou stretn hne veda v susedstve.'
Ke som povedala, e ste dobrm Tomovm priateom, skoro sa celej tej mylienky vzdal. O Tomovi vea nevie, hoci
Page 23

vrav, e dlh roky tal aksi chicagsk noviny, i v nich nhodou nezazrie Daisyino meno."
To sa u zotmelo, a ke sme prechdzali popod mal mostk, poloil som ruku Jordan na zlatist plece, pritiahol si ju k
sebe a pozval ju na veeru. Odrazu som u nemyslel na Daisy a Gatsbyho, ale na tto ist, tvrd, jednoduch osbku,
ktor sa pecializovala na veobecn skepticizmus a bezstarostne sa opierala o oblk mojej ruky. V uiach mi s akmsi
opojnm vzruenm zaala znie veta: "S iba prenasledovan a prenasledujci, t, o konaj, a t, o s unaven."
"A Daisy by mala v ivote nieo ma," zaepkala mi Jordan.
"Chce sa stretn s Gatsbym?"
"Nem o tom vedie. Gatsby nechce, aby to vedela. Vy ju mte len pozva na aj."
Preli sme popri barire tmavch stromov a potom zaiarila do Parku fasda Pdesiatej deviatej ulice, obdnik
nenho, bledho svetla. Na rozdiel od Gatsbyho a Toma Buchanana som nemal dieva, ktorho netelesn tvr by sa
mi vznala pred tmavmi rmsami a oslepujcimi nenmi, a tak som si dieva veda seba pritiahol bliie a zovrel som
objatie. Jej bled, pohdav sta sa usmiali, a tak som si ju pritiahol ete bliie, tentoraz k tvri.
Ke som sa tej noci vrtil na Zpadn vajce, v prvej chvli som sa zakol, e mi hor dom. Boli dve hodiny a cel kt
polostrova blal svetlom, ktor neskutone dopadalo na krky a vrhalo tenk, diace sa zblesky na drty pozd cesty.
Ke som zahol za roh, videl som, e to je Gatsbyho dom, rozsvieten od vee a po pivnicu.
Najprv som si myslel, e to je zase nejak veierok, div flm, ktor sa zvrhol na skrvaku alebo hru na sardinky, a
cel dom sli za ihrisko. Lene nebolo pou ani hlska. Iba vietor v stromoch hdol v drtoch a blikal svetlami,
akoby dom murkal do tmy. Ke sa mj taxk so stonanm pobral nazad, videl som, e po trvniku ide ku mne Gatsby.
"V dom vyzer ako svetov vstava," povedal som.
"no?" Roztrito na pozrel. "Prezeral som zopr izieb. Pome na Coney Island, stark. V mojom aute."
"U je neskoro."
"A nezaplvame si v bazne? Za cel leto som sa ani neomoil."
"Musm si s ahn."
"Dobre."
akal a hadel na ma s potlanou nedokavosou.
"Zhovral som sa so slenou Bakerovou," povedal som po chvke. "Zajtra zavolm Daisy a pozvem ju k sebe na
aj."
"Aha, dobre," odvetil nedbanlivo. "Nechcem vs nijako obaova."
"Ktor de by vm vyhovoval?"
"Ktor de by vyhovoval vm?" opravil ma rchlo. "Nechcem vs nijako obaova, viete."
"o tak pozajtra?"
Chvu uvaoval. Potom vhavo povedal: "Chcem da pokosi ten trvnik."
Obaja sme pozreli nadol na trvu - tam, kde sa konil mj strapat trvnik a zanala sa tmavia, udriavan plocha
jeho zhrady, bolo vidie ostr iaru. Dovtpil som sa, e myslel na mj trvnik.
"A ete jedna malikos," povedal neisto a zavhal.
"Chceli by ste to radej o pr dn odloi?" sptal som sa.
"Ale nie, o tamto mi nelo. Aspo -" Niekokokrt zaal neikovne odznova. "Ale myslel som si - no, poujte, stark,
vea nezarbate, pravda?"
"Vemi vea nie."
Zdalo sa, e to ho posmelilo, a alej u rozprval sebaistejie.
"Myslel som si, e asi nie, ak prepite t - viete, popri inom tak trochu obchodujem, osi ako vedajie zamestnanie,
rozumiete. A myslel som si, e ak vea nezarbate - Vy predvate cenn papiere, pravda, stark?"
"Pokam sa."
"No, toto by vs mohlo zaujma. Nezabralo by vm to vea asu a dalo by sa na tom pekne zarobi. Nhodou je to
tak trochu dvernejia vec."
Teraz si uvedomujem, e za inch okolnost mohol ten rozhovor by jednou z mojich ivotnch kriovatiek. Ale kee
mi to oividne a netaktn ponkol za slubu, ktor som mu mal preukza, neostalo mi ni in, len ho na mieste
odmietnu.
"Som vemi zaneprzdnen," odpovedal som. "Som vm zaviazan, ale viac prce si u nemem nabra."
"S Wolfshiemom by ste vbec neprili do styku." Zrejme si myslel, e bom od "keftu", ktor sa spomnal pri
obede, ale ubezpeil som ho, e sa mli. akal ete chvu v ndeji, e nadviaem rozhovor, ale bol som tak zabrat do
seba, e som nereagoval, a tak sa neochotne pobral domov.
Veer vo mne zanechal bezstarostn a astn nladu; myslm, e som sa pohril do hlbokho spnku, len o som
otvoril domov dvere. Preto ani neviem, i Gatsby iiel na Coney Island alebo nie, alebo ako dlho si "prezeral izby",
km jeho dom jarmon svietil alej. Daisy som zavolal na druh de z kancelrie a pozval som ju na aj.
"Toma nevo," varoval som ju.
"Prosm?"
"Toma nevo."
"Kto je Tom?" sptala sa nevinne.
V dohovoren de sa lialo ako z krhly. O jedenstej mi zaklopal na dvere lovek v priplti, vliekol za sebou kosaku
na trvu a povedal, e ho pn Gatsby poslal pokosi trvnik. To mi pripomenulo, e som zabudol poveda Fnke, aby
sa vrtila, atak som sa odviezol do dediny Zpadn vajce, kde som ju hadal v premoknutch nabielench ulikch a
nakpil zopr lok, citrnov a kvetov.
Kvety boli zbyton, lebo o druhej priiel od Gatsbyho cel sklenk, naukladan v nespotatench obaloch. O
Page 24

hodinu sa nervzne otvorila brna a dnu sa vrtil Gatsby v bielom flanelovom obleku, striebornej koeli a zlatej
kravate. Bol bled a pod oami mal od nevyspatia tmav kruhy.
"Vetko v poriadku?" sptal sa hne.
"Trva je pekn, ak myslte na to."
"Ak trva?" sptal sa nechpavo. "Aha, t na dvore." Pozrel na u z obloka, ale sdiac poda jeho vrazu, neverm,
e vbec vnmal, o vid.
"Celkom dobre vyzer," poznamenal neurito. "V ktorchsi novinch psali, e okolo tvrtej m presta pra.
Myslm, e to bolo v Journale. Mte vetko, o potrebujete v rmci - v rmci aju?"
Zaviedol som ho do komory, kde trocha vytavo pozrel na Fnku. Spolone sme obzerali dvans citrnovch
tortiiek z lahdkrstva.
"Postaia?" sptal som sa.
Jasn, jasn! S skvel!" a duto doloil: "... stark."
Okolo pol tvrtej d zoslabol a zmenil sa na vlhk hmlu, cez ktor sa podchvou zniesli riedke kvapky ako rosa.
Gatsby si s przdnym pohadom prezeral Clayovu Ekonmiu, strhval sa pri Fnkinch krokoch, od ktorch sa triasla
dlka v kuchyni, a chvami pozeral do usmoklench oblokov, akoby sa za nimi odohrval sled neviditench, ale
poplanch udalost. Napokon vstal a neistm hlasom mi oznmil, e ide domov.
"A to u preo?"
"Nikto na aj neprde. U je neskoro!" Pozrel sa na hodinky, akoby ho u srne potrebovali kdesi inde. "Nemem
aka cel de."
"Nerobte hlposti; ete s len o dve minty tyri."
alostne si sadol, akoby som ho bol na stoliku zatisol, a v tej istej chvli sa ozvalo auto, zahbajce na moju
cestiku. Obaja sme vyskoili a ja som sa pobral na dvor, sm dos utrpen.
Popod hol, kvapkajce orgovny prichdzalo po cestike vek otvoren auto. Zastalo. Daisyina tvr, naklonen
nabok pod vekm trojrohm levandulovm klobkom, uprela sa na ma so iarivm, nadenm smevom.
"Srdieko, tak ty absoltne bva tu?"
Rozjarujci blnkot jej hlasu bol v dadi opojnm povzbudenm. Chvu som musel iba sluchom vnma jeho zvuk,
ako stpa a kles, a potom som si zaal uvedomova, o vlastne vrav. Na lci jej leal vlhk prame vlasov ako pruh
modrej farby, a ke som ju chytil za ruku, ako som jej pomhal vysada, mala ju mokr a blyali sa na nej kvapky.
"Si do ma zaben," zaepkala mi do ucha, "alebo preo som musela prs sama?"
"To je tajomstvo hradu Nem na inu. Povedz ofrovi, aby iel niekam aleko a hodinu tam zostal."
"Vrte sa o hodinu, Ferdie." A polohlasom vne dodala: "Vol sa Ferdie."
"Neudiera mu benzn do nosa?"
"Myslm, e nie," odpovedala nevinne. "Preo?"
Voli sme do domu. Na moje nekonen prekvapenie obvacia izba bola przdna.
"To je teda podaren," vykrkol som.
"o je podaren?"
Obrtila hlavu, lebo ktosi zahka a dstojne zaklopal na domov dvere. Vyiel som z izby a otvoril som. V kalui predo
dvermi stl Gatsby, bled ani smr, ruky mal ponoren do vreciek ako zvaia a tragicky mi zzal do o.
S rukami stle vo vreckch sa zakrdal okolo ma
na chodbu, zvrtol sa v pravom uhle, akoby bol na drtiku, a zmizol v obvake. Podaren to vbec nebolo. Uvedomil
som si, ako hlasno mi bije srdce, a zavrel som dvere pred mocnejcim daom.
Pol minty sa neozval ani hlsok. Potom som z obvaky poul aksi pridusen mrmlanie a trok smiechu, nao
nasledoval Daisyin hlas so zretene silenm tnom:
"Naozaj ma nesmierne te, e sa zase stretvame."
Prestvka; preahovala sa priam strane. Nemal som na chodbe o robi, tak som iel do izby.
Gatsby, ete vdy s rukami vo vreckch, sa opieral o kozub a porn predstieral dokonal nentenos, ba nudu.
Hlavu mal tak vyvrten dozadu, e sa opieral o cifernk doslivch hodn na kozube, a v takomto postoji upieral
ialen pohad na Daisy, ktor sedela, vyplaen, ale gracizna, na kraji tvrdej stoliky.
"My sa poznme," zamrmlal Gatsby. Letmo zabldil zrakom ku mne a roztvoril pery v mtvonarodenom pokuse o
smiech. Naastie sa hodiny rozhodli prve v tejto chvli nebezpene nakloni pod tlakom jeho hlavy, nao sa Gatsby
zvrtol, roztrasenou rukou ich zachytil a postavil nazad. Potom si meravo sadol, s lakom na operadle pohovky a s
bradou v dlani.
"Prepte mi tie hodiny," povedal.
Sammu mi u zalial tvr sty tropick rumenec. V hlase som mal tisc tuctovch frz, ale nezmohol som sa ani na
jednu.
"Ve s to star hodiny," povedal som im idiotsk.
V tej chvli sme tum vetci verili, e sa na zemi rozbili na tisc kusov.
"U sme sa dlh roky nevideli," vyhlsila Daisy o najvecnejm hlasom.
"V novembri to bude p rokov."
Automatick pohotovos Gatsbyho odpovede ns zarazila aspo na aliu mintu. V zfalstve som navrhol, aby mi
pomohli v kuchyni pripravi aj, a oni sa u zdvihli, ke tu ho dmonick Fnka sama doniesla na tcni.
Vo vtanom zmtku lok a tort sa vytvorila aksi vonkajia slunos. Gatsby sa odpratal do tiea, a km sme sa s
Daisy rozprvali, naptmi, neastnmi oami ns svedomito pozoroval, raz jednho raz druhho. Kee vak pokoj
nebol cieom sm osebe, v prvej vhodnej chvli som sa ospravedlnil a vstal.
Page 25

"Kam idete?" sptal sa Gatsby, hne cel poplaen.
"Hne sa vrtim."
"Km oddete, musm sa s vami o nieom porozprva."
Ako bez seba sa pobral za mnou do kuchyne, zavrel dvere a alostne zaepkal: "Boemj!"
"o sa stalo?"
Je to stran chyba," povedal, potriasajc hlavou, "stran, stran chyba."
"Ste len v rozpakoch, to je vetko," a naastie som doloil: "Aj Daisy je v rozpakoch."
"Daisy je v rozpakoch?" opakoval, akoby neveril.
"Prve tak ako vy."
"Nerozprvajte tak nahlas."
"Vyvdzate ako mal chlapec," vybuchol som podrdene. "A o viac, ste neslun. Daisy tam sed sama."
Zdvihol ruku, aby ma umlal, pozrel na ma tak vytavo, e sa to ned zabudn, potom opatrne otvoril dvere a vrtil
sa do druhej izby.
Zadom som vyiel von - prve tak ako Gatsby, ke pred polhodinou nervzne obiiel dom - a rozbehol som sa k
vekmu, iernemu, hravmu stromu, ktorho hust lstie poskytovalo ak-tak ochranu pred daom. U zase lialo a
mj nepravideln trvnik, pekne oholen Gatsbyho zhradnkom, oplval malmi blatistmi moiarmi a
predhistorickmi slatinami. Spod stromu som sa nemal na o pozera, iba ak na Gatsbyho obrovsk dom, a tak som na
dobr polhodinu vyvaoval oi ako Kant na svoju kostoln veu. Postavil ho aksi pivovarnk pred takmi desiatimi
rokmi, ke sa zaala ri mnia "dobovch" stavieb, a dajne sa ponkol, e bude p rokov plati dane za vetky
okolit domce, ak si majitelia daj pokry strechy slamou. Mono prve to, e odmietli, mu sprotivilo pln Zaloi Rod lebo vzpt sa stal obeou celkovho padku telesnch sl. Jeho deti predali dom, ete km na dverch visel ierny
veniec. Ameriania sa sce ochotne, ba radi stan nevonkmi, ale vdy tvrdohlavo odmietali sta sa sediacou.
Po pol hodine zase zasvietilo slnko a na Gatsbyho cestu oblkom zahlo auto z obchodu so surovinami na veeru pre
sluhov - bol som si ist, e on sm neprehltne ani za lyiku. Slka zaala otvra obloky na hornom poschod jeho
domu; v kadom sa na chvku objavila, potom sa vyklonila z vekho strednho arkiera a zamyslene puvla do
zhrady. Bol as s nazad. Km pralo, d mi pripomnal ich tlmen hlasy, zave silnejce v poryvoch citu. Ale v
novom tichu som ctil, e aj v dome sa rozhostilo ticho.
Iiel som dnu - najprv som v kuchyni hrmotal vetkm monm, dobree som spork nezvalil - ale myslm, e nepouli
ni. Sedeli kad na jednom konci pohovky a pozerali na seba, akoby bola padla aksi otzka alebo visela
nevypovedan vo vzduchu, a po rozpakoch neostalo ani stopy. Daisy mala po tvri rozmazan slzy, a ke som voiel,
vyskoila a zaala si ich pred zrkadlom utiera vreckovkou. Ale Gatsby sa tak zmenil, e to bolo jednoducho zarajce.
Doslova iaril; bez akhokovek nadenho slova i gesta sa rila z neho nov spokojnos, ktor priam napala mal
izbu.
"Aha, vitajte, stark," povedal, akoby ma roky nevidel. V prvej chvli som si myslel, e mi pod ruku.
"Prestalo pra."
no
"no?" Ke si uvedomil, o om rozprvam, e v izbe s zvoneky slnka, usmial sa ako meteorolg, ako jasav
zvestovate vracajceho sa svetla, a zopakoval novinku Daisy. "o na to povie? prestalo pra."
"To som rada, Jay." Jej hrdlo, pln boavej, smutnej krsy, rozprvalo len o neakanej radosti.
"Chcem vs s Daisy pozva k sebe," povedal, "rd by som jej ukzal dom."
"Naozaj chcete, aby som iel s vami?"
"Samozrejme, stark."
Daisy si la umy tvr - prineskoro som si s hanbou spomenul na svoje uterky - a my s Gatsbym sme akali dolu na
trvniku.
"Pekne vyzer ten mj dom, pravda?" obrtil sa na ma. "Pozrite, ako cel fasdu zalieva svetlo."
Shlasil som, e dom je ndhern.
"no." Preiel po om zrakom, po kadch klenutch dverch a kadej hranatej vei. "Trvalo mi sotva tri roky, km
som zarobil tie peniaze, o stl."
"Mal som dojem, e ste peniaze zdedili."
"Aj som ich zdedil, stark," odpovedal automaticky, "ale o vinu som priiel v tej vekej panike - v tej vojnovej
panike."
Myslm, e ani dobre nevedel, o vrav, lebo ke som sa ho sptal, s m obchoduje, odpovedal: "To je moja vec," a
a potom si uvedomil, e to nie je najvhodnejia odpove.
"Ale, pracoval som so velim," opravil sa. "Bol som v drogistike a potom som bol v nafte. Ale u som nechal jedno i
druh." Pozrel na ma o osi pozornejie. "Chcete poveda, e ste rozmali o tom, o som vm minule navrhol?"
Km som stail odpoveda, z domu vyla Daisy a dva rady mosadznch gombkov na atch sa jej zablysli v slnku.
"Tamten obrovsk dom?" zvolala a ukzala na.
"Pi sa ti?"
"Bosk, len si neviem predstavi, ako tam vydr celkom sm."
"Mm tam vdy plno zaujmavch ud, vo dne v noci. Takch, o robia velio zaujmav. Slvnych."
Neli sme kratou cestou popri prielive, ale zamierili sme na hradsk a voli cez vek brnu. Daisy oarujco
hrktala a obdivovala ten i onen pohad na feudlnu siluetu, rtajcu sa oproti oblohe, obdivovala zhrady, iskriv
vu narcisov, penist vu hlohovch a slivkovch kvetov a bledozlat vu nskeho zemolezu. Bol to udn
pocit, djs k mramorovm schodom a nestretn prd pestrch iat, hrncich sa von i dnu, nepou in zvuk ako
Page 26

tebot vtkov v korunch stromov.
A ke sme vntri prechdzali cez hudobn siene v tle Mrie Antoinetty a barokov salny, mal som dojem, e za
kadou pohovkou a kadm stolom s skryt hostia, ktor maj nakzan zataji dych a ua, km neprejdeme. Ke
Gatsby zatvral dvere na "staroanglickej univerzitnej kninici", bol by som prisahal, e poujem, ako sivook pn
vybuchuje straidelnm rehotom.
Ili sme na poschodie a putovali sme cez dobov splne, poovjan ruovm a levandulovm hodvbom a iariace
erstvmi kvetmi, cez obliekame a herne a kpene s vaami vstavanmi do dlky - a vtrhli sme aj do akejsi izby, kde
strapat chlap v pyame robil na dlke cviky na povzbudenie innosti peene. Bol to pn Klipspringer,
"podnjomnk". Rno som ho videl, ako sa lane potka po brehu. Napokon sme doli do Gatsbyho osobnej suity spla, kpea a pracova v emprovom Adamovom tle - tam sme si posadali a vypili za pohrik akejsi chartreusky,
ktor vybral zo vstavanej skrine.
Ani na chvku nespustil zrak z Daisy a myslm, e vetko vo svojom dome prehodnocoval poda toho, ak reakciu to
vyvolalo v jej milovanch oiach. Ba chvami sa aj sm omren obzeral po svojom majetku, akoby v jej hmatatenej
a asnej prtomnosti u ni z neho nebolo skuton. Raz len-len e nespadol dolu schodmi.
Jeho spla bola najjednoduchia zo vetkch izieb - jedinou vnimkou bol toaletn stolk, ozdoben spravou z
matnho rdzeho zlata. Daisy s pitkom vzala kefu a priesala si vlasy, nao si Gatsby sadol, priclonil si rukou oi a
rozosmial sa.
"To je ohromn podaren, stark," povedal rozveselene. "Nemem - Ke si len -"
Oividne preiel dvoma tdiami, a teraz naho prichdzalo tretie. Po rozpakoch a bezmylienkovitej radosti sa ho
zmocnil as nad tm, e je tu Daisy. Tak dlho bol posadnut tou mylienkou, snval o nej do poslednej chvky, akal
takreeno so zaatmi zubami v nepredstavitene prudkom vypt. Teraz prila reakcia a on dobiehal ako pretiahnut
hodiny.
Po chvke sa spamtal a otvoril pred nami dva obrovsk patentn atnky, kde mal napratan obleky, upany,
kravaty a koele, viace sa ako tehly v tsoch po tuctoch.
"Mm v Anglicku chlapa, o mi kupuje aty. Na zaiatku kadej sezny, na jar i na jese, mi pole svoj vber."
Vybral ts koie a zaal ich po jednej pred ns hdza, koele z istho pltna a hrubho hodvbu a jemnho
flanelu, ktor sa letiac rozprestreli a pokrvali stl v pestrofarebnom zmtku. Km sme ich obdivovali, prinal alie, a
mkk, hrub kopa na stole rstla oraz vyie - psikav a vzorkovan a kockovan koele koralovej a jablkovozelenej
a levandulovej a bledooranovej farby s tmavomodrmi monogramami. Odrazu sa Daisy vydral z hrdla pridusen zvuk,
zaborila hlavu do koie a brlivo sa rozplakala.
"Tak krsne koele," vzlykala a hlas sa jej strcal v hrubch vrstvch ltok. "Tak mi to prilo to, lebo som nikdy
nevidela - ete som nikdy nevidela tak krsne koele."
Po prehliadke domu sme si mali s obzrie zhrady, bazn, motorov ln a letn kvety, ale za Gatsbyho oblokom sa
zase rozpralo, a tak sme stli veda seba a pozerali na zvrsnen hladinu prielivu.
"Keby nie t hmla, bolo by na druhej strane vidie v dom," povedal Gatsby "Na konci lodenice vm vdy cel noc
hor zelen svetlo."
Daisy sa doho zrazu zavesila, ale on oividne ete vdy hbal nad tm, o povedal. Mono mu zilo na um, e teraz
to svetlo u navdy stratilo svoj obrovsk vznam. V porovnan s nesmiernou vzdialenosou, ktor ho delila od Daisy,
to svetlo bolo vemi blzko pri nej, takmer sa jej dotkalo. Zdalo sa, e je tak blzko ako hviezda pri mesiaci. Teraz u
zase bolo len zelenm svetlom na lodenici. Mal o jeden arovn predmet menej.
Zaal som sa prechdza po izbe a v polotme som si prezeral rozlin neurit predmety. Zaujala ma vek fotografia
starieho pna v jachtrskom obleen, ktor visela na stene nad psacm stolom.
"Kto je to?"
"Tamto? Pn Dan Cody, stark."
Meno mi bolo aksi povedom.
"U zomrel. Kedysi to bol mj najlep priate."
Na sekretri bola aj mal fotografia Gatsbyho, tie v jachtrskom obleku - Gatsbyho s hlavou spurn pohodenou
dozadu - pochdzala zrejme z ias, ke mal asi osemns rokov.
"Rozkon," vykrkla Daisy. "Ten koht! Nikdy si mi nepovedal, e si si esal kohta - ani e si mal jachtu."
"Pozri sa sem," povedal Gatsby chytro. "Tu mm cel kopu vstrikov - o tebe."
Stli pri sebe a prezerali si ju. U-u som ho chcel poprosi, aby mi ukzal rubny, ke tu zazvonil telefn a Gatsby
zdvihol slchadlo.
"no... Teraz nemem rozprva... Teraz nemem rozprva, stark... Povedal som mal mesto... Mus vedie, o je
mal mesto... No, ak si predstavuje, e mal mesto je Detroit, tak ho nepotrebujeme..."
Zavesil.
"Po sem, rchlo!" zavolala Daisy pri obloku.
Ete pralo, ale temnota sa na zpade rozostpila a nad morom sa ukzala ruovozlat vlna penistch oblakov.
"Pozri na to!" zaepkala a po chvke doloila: "Keby som si tak mohla stiahnu tak ruov mrak, naloila by som a
na a povozila a po svete!"
Vtedy som sa pokal ods, ale nechceli o tom ani pou; mono sa v mojej prtomnosti ctili ovea spokojnejie
sami.
"U viem, o spravme," povedal Gatsby. "Klipspringer nm zahr na klavri."
Vyiel z izby, zavolal: "Ewing!" a o chvu sa vrtil s rozpaitm, trocha obchanm mldencom, ktor mal okuliare s
kostenm rmikom a riedke plav vlasy. U sa slune obliekol, mal "apaku", otvoren pri krku, tenisky a pltenn
Page 27

nohavice neuritej farby.
"Nevyruili sme vs pri cvien?" sptala sa Daisy zdvorilo.
"Spal som," zvolal pn Klipspringer v kovitch rozpakoch. "Toti, predtm som spal. Potom som vstal..."
"Klipspringer hr na klavri," nedal mu Gatsby dohovori. "Pravda, Ewing, stark?"
"Nehrm vemi dobre. Vlastne - vlastne skoro ani neviem hra. Celkom som vyiel z cvi-"
"Pjdeme dolu," preruil ho Gatsby. ukol vypnaom. Siv obloky zmizli a cel dom sa roziaril svetlom.
V hudobnom salne Gatsby rozsvietil osamoten lampu pri klavri. Roztrasenou rukou zaplil Daisy cigaretu a sadol
si k nej na pohovku na druhom konci izby, kam nedopadalo nijak svetlo, iba o sa z haly odralo od naletenej
dlky.
Ke Klipspringer dohral "Hniezdoko lsky", obrtil sa na stolike a neastnmi oami hadal Gatsbyho v ere.
"Celkom som vyiel z cviku, viete. Povedal som vm, e neviem hra. Celkom som vyiel z cvi-"
"Nerozprvajte toko, stark," rozkzal mu Gatsby. "Hrajte!"
Za oblokom hrmotal vietor a od prielivu slabo doliehalo hrmenie. Na Zpadnom vajci u svietili vetky svetl; z New
Yorku sa daom rtili domov elektrick vlaky, nabit umi. Bola to hodina hlbokch udskch premien a vo vzduchu
sa rodilo vzruenie.
Jedno je na betn, netreba na to vedu: bohat vetko m, chudobn iba - deti. A tak stle a vdy znova Ke som sa iel odobra, videl som, e Gatsbymu sa zase objavil na tvri zmten vraz, akoby ho trpila slab
pochybnos o dokonalosti terajieho astia. Skoro p rokov! Istotne aj v to popoludnie preil chvky, ke Daisy
alostne zaostvala za jeho snom - nie zvltnej viny, ale preto, e jeho ilzia mala nesmiernu ivotnos. Prekonala
Daisy, prekonala vetko. Vrhol sa do nej s tvorivou vou, ustavine k nej osi pridval, prikroval ju kadukm
pestrm pierkom, ktor mu vietor privial do cesty. Nijak ohe, nijak svieos neobstoja proti tomu, o lovek vie
nazhromadi vo svojom przranom srdci.
Ako som naho pozeral, navidomoi sa u trocha prispsoboval. Chytil ju za ruku, a ke mu osi ticho vravela do
ucha, obrtil sa k nej, ovldnut citom.
Myslm, e najvmi ho fascinoval jej hlas tm vlniacim sa, horkovitm teplom, lebo ten nemohol by prekonan
snom - ten hlas bol nesmrtenou piesou.
Na ma celkom zabudli, ale Daisy zdvihla zrak a podala mi ruku; Gatsby ma ani nepoznval. Ete raz som na nich
pozrel, a oni pozreli na ma ako z diaky, uchvten prudkosou ivota. Potom som odiiel z izby, pustil som sa po
mramorovch schodoch do daa a nechal som ich tam spolu.
Asi v tom ase sa raz rno objavil pri Gatsbyho brne ctiiadostiv mlad reportr z New Yorku a sptal sa ho, i
nechce nieo poveda.
"O om nieo poveda?" informoval sa Gatsby zdvorilo.
"No - vyda nejak vyhlsenie."
Po pmintovom zmtku vysvitlo, e mldenec poul v redakcii Gatsbyho meno v svislosti, ktor alebo nechcel
prezradi, alebo ju celkom nechpal. Dnes mal vono, a tak sa s chvlyhodnou iniciatvou pustil "po stope".
Bol to vstrel naslepo, ale reportra intinkt neklamal. Chry o Gatsbym, rozirovan stovkami ud, ktor prijali jeho
pohostinstvo a tm sa stali autoritami na jeho minulos, sa vzmhali cel leto, a sa Gatsby takmer stal osobnosou, o
akch musia noviny povinne psa. Lepili sa naho svek legendy ako t o "podzemnom napsovode z Kanady", a
jedna vytrvalo kolujca poves tvrdila, e vbec nebva v dome, ale na lodi, ktor vyzer ako dom, a tajne sa sahuje
sem a tam pozd longislandskho pobreia. Preo takto vmysly napali Jamesa Gatza zo Severnej Dko ty
spokojnosou, to ako poveda.
James Gatz - lebo tak sa volal poda pravdy, i aspo poda zkona. Meno si zmenil sedemnsron, a to presne vo
chvli, ktor videla zaiatok jeho kariry - ke zbadal, e jachta Dana Codyho spa kotvu nad najzradnejou
plytinou na Hornom jazere. Ten, o sa ono popoludnie povaoval na brehu v roztrhanom zelenom svetri a pltennch
nohaviciach, bol James Gatz, ale ten, o si vypoial ln, dovesloval k Tuolomee a povedal Codymu, e o pol hodiny sa
me strhn vietor a rozbi ho na kusy, to u bol Jay Gatsby.
Myslm, e to meno mal u vtedy dvno nachystan. Jeho rodiia boli nie vemi sci a nespen farmri - vo svojich
predstavch ich za vlastnch rodiov nikdy celkom neprijal. Pravda je tak, e Jay Gatsby zo Zpadnho vajca na Long
Islande sa zrodil z platonickej predstavy o samom sebe. Bol synom bom - ak to slovn spojenie vbec nieo znamen,
znamen presne toto - a musel sa venova poslaniu svojho otca: sli nesmiernej, vulgrnej a predajnej krse. A tak si
vymyslel presne takho Jaya Gatsbyho, akho si vie vymyslie sedemnsron chlapec, a tejto predstave ostal vern
a do konca.
Vye roka sa potkal na junom brehu Hornho jazera a hadal mule, lovil lososy alebo robil hocio in, za o dostal
na jedlo a nocah. Jeho hned, otuil telo prirodzene ilo cez t spola zriv, spola leniv prcu svieich dn. eny
spoznal skoro, a pretoe ho rozmaznali, zaal nimi pohda - mladmi pannami, lebo boli nesksen, ostatnmi zato, e
hystericky vyali pre veci, ktor vo svojom nekonenom egocentrizme povaoval za samozrejm.
Ale v srdci mal neprestajn brliv nepokoj. Veer ho v posteli prenasledovali najgrotesknejie a najfantastickejie
predstavy. V mozgu sa mu odvjal cel nevslovn pestr vesmr, km na umvadle tikali hodiny a mesiac zalieval
vlhkm svetlom aty, halabala pohdzan na zemi. Noc o noc po troche pridval k mozaike svojich snov, a km
spnok nezotrel nejak iv vjav objatm, v ktorom sa na vetko zabda. Zaas si jeho predstavivos nachdzala nik
v tomto snvan; bolo mu dostatonm nznakom, e skutonos je neskuton, ubezpeenm, e skala sveta je
bezpene zakotven na krdle vly.
Intinkt, enci ho za budcou slvou, zaviedol ho niekoko mesiacov predtm do malej luternskej koly svtho
Olafa v junej Minnesote. Ostal tam dva tdne, zronen zrivou ahostajnosou, s akou sa stavali k bubnom jeho
Page 28

osudu, k osudu sammu, a zhnusen prcou vrtnika, ktorou si mal zarobi na tdi. Potom pomaly doputoval nazad
k Hornmu jazeru a toho da, ke jachta Dana Codyho zakotvila na prbrenej plytine, ete vdy hadal, o robi.
Cody mal vtedy pdesiat rokov; bol vtvorom nevadskch striebornch pol, Yukonu, kadho pohonu na kov od
sedemdesiateho piateho roku. achrovanie s montanskou meou, ktor z neho spravilo mnohonsobnho milionra,
ho zastihlo telesne zdatnho, ale duevne na pokraji slabomysenosti a nekonen mnostvo ien, ktor to vytuili,
pokalo sa ho odbremeni od peaz. Nie vemi chutn fgle, s akmi novinrka Ella Kayov vyuvala jeho slabos a
hrajc sa na jeho Madame de Maintenon ho poslala v jachte na more, boli veobecnou tmou bombastickho
urnalizmu roku 1902. U p rokov sa plavil po privemi pohostinnch brehoch, ke sa objavil v Dievenskej ztoke
ako osud Jamesa Gatza.
Pre mladho Gatza, ktor sa opieral o vesla a pozeral na palubu, ohraden zbradlm, stelesovala t jachta vetku
krsu a ndheru sveta. Predpokladm, e sa na Codyho usmial - pravdepodobne u objavil, e sa uom pi, ke sa
usmieva. Tak i onak, Cody mu poloil zopr otzok (po jednej z nich odznelo to novopeen meno) a zistil, e je bystr
a nesmierne ctiiadostiv. O pr dn ho vzal do Duluthu a kpil mu modr kabt, estoro bielych pltennch nohavc a
nmorncku iapku. A ke Tuolomee vyplvala na Zpadoindick ostrovy a Berbersk pobreie, iiel s ou aj Gatsby.
Zamestnan bol v neuritej osobnej funkcii - km bol u Codyho, psobil striedavo ako steward, plavk, kapitn,
tajomnk, ba aj alrnik, lebo triezvy Dan Cody si uvedomoval, ako vekolepo vie opit Dan Cody z nioho ni
vystrja, a pre tak prpady sa zabezpeoval tm, e sa oraz vmi spoliehal na Gatsbyho. Tento stav trval p
rokov, a jachta za ten as tri razy oboplvala Ameriku. Bol by mohol trva neobmedzene dlho, keby nie to, e raz veer
prila v Bostone na lo Ella Kayov a o tde Da Cody nepohostinne zomrel.
Pamtm sa na jeho fotografiu v Gatsbyho splni - siv, na porku nchyln lovek s tvrdou, przdnou tvrou,
pioniersky zhralec, ktor v jednej fze americkho ivota znova priniesol na vchodn brehy div nsilie zlesckych
bordelov a kriem. Bolo nepriamo Codyho zsluhou, e Gatsby pil tak mlo. Niekedy mu pri rozjarench piknikoch
vtierali eny ampansk do vlasov; no sm si navykol nedotka sa alkoholu.
A od Codyho zdedil aj peniaze - dvadsaptisc dolrov. Nedostal ich. Nikdy nepochopil fiklsky fge, ktor proti
nemu pouili, ale vetko, o z tch milinov zvilo, dostala nedotknut Ella Kayov. Jemu ostala iba neobyajne
primeran vchova; nejasn kontry Jaya Gatsbyho sa hmatatene zaplnili lovekom.
Rozpovedal mi to vetko ovea neskr, ale zapsal som to tu, aby som vyvrtil tie prv fantastick chry o jeho
minulosti, na ktorch nebolo ani slova pravdy. Ba o viac, rozpovedal mi to v zmtenom ase, ke som dospel do
takho tdia, e som o om veril vetko a ni. A tak aspo vyuvam krtku prestvku, km Gatsby takreeno naberal
dych, aby som vymietol tento sbor falonch predstv.
Aj v mojich kontaktoch s jeho zujmami nastala prestvka. Niekoko tdov som ho nevidel ani nepoul jeho hlas v
telefne - zva som bol v New Yorku, vlil sa s Jordan a usiloval sa zapi jej senilnej tete - ale nakoniec som k
nemu raz v nedeu popoludn zaiel. Nebol som tam ani dve minty, ke ktosi priviedol na pohrik Toma Buchanana.
Bol som, pochopitene, ohromen, ale ak sa bolo nad m udova, tak len nad tm, e tam nezabldil u prv.
Bola to trojlenn spolonos na kooch - Tom, aksi Sloane a pekn ena v hnedom jazdeckom kostme, ktor tu
bola u predtm.
"To som rd, e vs vidm," povedal Gatsby, stojaci predo dvermi. "Som rd, e ste sa tu zastavili."
Ako keby o to dbali!
"Len si sadnite. Vezmite si cigaretu alebo cigaru." Rchlo chodil po izbe a stlal zvonce. "Hne nm dones nieo
pi."
Hlboko naho zapsobilo, e tu bol Tom. Ale aj tak by nebol vo svojej koi, km by im nieo nedal, lebo si nejasne
uvedomoval, e pre ni in neprili. Pn Sloane nechcel ni. Limondu? Nie, akujem. Trocha ampanskho? Nie,
akujem, vbec ni... koda "Dobre ste si zajazdili?"
"S tu vemi dobr cesty."
"Myslm, e aut -"
"no."
Gatsby, hnan neodolatenm impulzom, sa obrtil k Tomovi, ktor sa dal predstavi, akoby bol cudz.
"Myslm, e sme sa u kdesi stretli, pn Buchanan."
"Aha, no," povedal Tom so strohou zdvorilosou, ale oividne sa nepamtal. "Naozaj. Vemi jasne si u spomnam."
"Asi pred dvoma tdami."
"Sprvne. Boli ste s Niekom."
"Poznm vau enu," pokraoval Gatsby temer vbojn.
"no?"
Tom sa obrtil ku mne.
"Ty tu niekde bva, Nick?"
"Hne veda."
"no?"
Pn Sloane sa na rozhovore nezastnil, iba sa naduto opieral v kresle; ani t ena ni nevravela - a km nevypila
dve whisky so sdou a nezaala by neakane srden.
"Na najbli veierok k vm vetci prdeme, pn Gatsby," navrhla. "o na to poviete?"
"Nech sa len pi; bude ma vemi tei."
" ...kujeme za pozvanie," povedal pn Sloane vbec nie vane. "No - myslm, e by sme sa mali pobera domov."
"Prosm vs, len sa neponhajte," nstojil Gatsby. U sa opanoval a chcel si lepie obzrie Toma. "Preo - preo by
Page 29

ste nezostali na veeru? Dos mon, e sem zjde ete zopr ud z New Yorku."
"Pote vy na veeru ku mne," povedala pani nadene. "Obidvaja."
To platilo aj mne. Pn Sloane vstal.
"Pome," povedal - ale len jej.
"Vne," nstojila. "Vemi by ste ma poteili. Miesta dos a dos."
Gatsby sptavo pozrel na ma. Chcel s, a neuvedomoval si, e pn Sloane rozhodol, e nepjde.
"Obvam sa, e nemem," povedal som.
"Ale vy pote," upriamila sa nstojivo na Gatsbyho.
Pn Sloane jej osi zaomral do ucha.
"Neprdeme neskoro, ak sa hne pohneme," odpovedala mu nahlas.
"Nemm koa," povedal Gatsby. "V armde som jazdieval, ale sm som si koa nikdy nekpil. Budem musie s za
vami autom. Prepte na chvku."
My tyria sme vyli na verandu, kde sa Sloane a dma pustili bokom od ns do ivej debaty.
"Preboha, mm dojem, e ten chlap naozaj pjde," povedal Tom. "To nevie, e ona ho tam nechce?"
"Ale ona vrav, e chce."
"Dvaj vek veeru, a on tam nebude pozna ani duu." Zamrail sa. "Ale rd by som vedel, kde sa v pekle
zoznmil s Daisy. Namojduu, mono mm staromdne nzory, ale eny dnes behaj po svete privemi vone na mj
vkus. Pozoznamuj sa s kadejakmi existenciami."
Odrazu pn Sloane s dmou zili dolu schodmi a nasadli na kone.
"Pote," povedal pn Sloane Tomovi, "u mekme. Musme s." A potom mne: "Povedali by ste mu, e sme u
nemohli aka?"
S Tomom sme si podali ruky, s ostatnmi sme sa pozdravili chladnou poklonou a oni chytro odklusali po ceste a
zmizli pod augustovm lstm prve vo chvli, ke z dver vyiel Gatsby s klobkom a ahkm kabtom v ruke.
Toma zrejme znepokojilo, e Daisy beh po svete sama, lebo najbliiu sobotu s ou priiel ku Gatsbymu na veierok.
Mono prve pre jeho prtomnos doahlo na veer to zvltne aiv ovzduie - lebo v pamti mi ostal celkom inak
ako vetky zbavy, ktor Gatsby toho leta usporiadal. Boli tam t ist udia, i aspo ten ist typ ud, ampansk tak
isto tieklo prdom, panoval ten ist pestrofarebn, mnohohlasn ruch, ale vo vzduchu som ctil osi neprjemn,
vadeprtomn drsnos, ak tu predtm nebola. Alebo som si na u mono iba navykol, zaal som bra Zpadn vajce
ako svet sm osebe, s vlastnmi kritriami a vlastnmi velikmi, v niom nie menejcenn, lebo si nijak menejcennos
neuvedomoval, a teraz som sa na pozeral nanovo Daisyinmi oami. loveka vdy zarmucuje pozera novmi oami
na veci, ktorm sa s istou nmahou prispsoboval.
Prili na smraku, a ke sme krali pomedzi iskriace zstupy, Daisy tlmene antil v hrdle hlas.
"Vetko ma to tak vzruuje," epkala. "Ak by si ma niekedy veer chcel pobozka, Nick, len mi to daj vedie a ja ti to
s radosou zariadim. Sta, ak spomenie moje meno. Alebo uke zelen pozvnku. Posielam zelen -"
"Poobzerajte sa okolo seba," vyzval Gatsby.
"Ve sa aj obzerm. Ohromne sa -"
"Iste tu vidte tvre mnohch ud, o ktorch ste u pouli."
Tom preiel po zstupe arogantnmi oami.
"Nechodme vea medzi ud," poznamenal, "pravdu povediac, prve som si pomyslel, e tu nepoznm iv duu."
"Hdam poznte t dmu." Gatsby ukzal na skvostn, takmer nadudsk enu-orchideu, ktor trnila pod bielou
slivkou. Tom a Daisy vyvaovali na u oi s tm udesne neskutonm pocitom, ak sa
dostavuje, ke spoznme loveka, ktor bol dosia iba slvnym przrakom na filmovom pltne.
Je prekrsna," povedala Daisy.
"Ten, o sa nad ou skla, je jej reisr."
Obradne ich vodil od skupinky ku skupinke:
"Pani Buchananov... a pn Buchanan -" Sekundu zavhal a doloil: "Ten plista."
"Ale nie," brnil sa Tom chytro, "kdee!"
Gatsbymu sa vak zrejme zapil ten zvuk, lebo Tom u na cel veer ostal "tm plistom".
"Ete som nestretla toko slvnych ud," zvolala Daisy. "Pil sa mi ten lovek - ako sa to volal - s takm tm
modrastm nosom."
Gatsby jej povedal, ako sa chlap vol, a doloil, e je to mal producentk.
"No o, mne sa pil aj tak."
"Radej by som hdam nebol plistom," povedal Tom milo, "radej by som sa pozeral na vetkch tch slvnych
ud len - len tak inkognito."
Daisy tancovala s Gatsbym. Pamtm sa, ako ma prekvapil jeho gracizny, striedmy foxtrot - do tch ias som ho ete
nevidel tancova. Potom sa zatlali k mjmu domu a sedeli pol hodiny na schodoch, km ja som na Daisyinu prosbu
ostal stri v zhrade. "Ak by priiel poiar alebo potopa," vysvetovala, "alebo nejak pohroma z vle boej."
Tom sa vynoril z inkognita, ke sme si spolone sadali k veeri. "Nebude ma ni proti tomu, ak sa naveeriam tam s
nejakmi umi?" sptal sa. Jeden chlap tam m ohromne zbavn rei."
"Len si cho," odvetila Daisy srdene, "a ak by si si chcel zapsa adresu, tu m zlat ceruzku." Obzrela sa a po
chvke mi oznmila, e to dieva je "ordinrne, ale pekn", a ja som zistil, e okrem tej polhodinky, ktor strvila
osamote s Gatsbym, sa nezabvala dobre.
Sedeli sme pri obzvl podnapitom stole. Bola to moja chyba - Gatsbyho odvolali k telefnu, a ete pred dvoma
tdami by sa mi bolo medzi tmi istmi umi celkom pilo. Lene o ma vtedy rozveseovalo, teraz priam kazilo
Page 30

vzduch.
"Ako je vm, slena Baedekerov?"
Osloven dieva sa mi nespene pokalo zvali na plece. Pri tejto otzke sa narovnalo a otvorilo oi.
"o?"
Objemn a letargick ena, ktor dobiedzala do Daisy, aby si s ou prila zajtra zahra golf do miestneho klubu, sa
zastala sleny Baedekerovej:
"Teraz je to s ou u dobr. Ke si d p - es koktailov, vdy tak zane vrieska. Stle jej hovorm, e by nemala
pi."
"Ve ani nepijem," tvrdila dutm hlasom obvinen.
"Pouli sme, ako krite, tak som povedala tuto doktorovi Civetovi: ,Voakto potrebuje vau pomoc, pn doktor.'"
"Nramne je vm povan, za to vm rum," povedala in priateka vbec nie vane, "ale celkom ste jej premoili
aty, ke ste jej strkali hlavu do baznu."
"Ak nieo nemm rada, tak ke mi strkaj hlavu do baznu," mrmlala slena Baedekerov. "Raz ma v New Jersey
skoro utopili."
"Tak nemte pi," kontroval doktor Civet.
"Vy rozprvajte osebe!" divo skrkla slena Baedekerov. "Vm sa tras ruky. Od vs by som sa nikdy nedala
operova!"
A tak to ilo stle. Temer posledn, na o sa pamtm, bolo, e som stl s Daisy a pozeral na filmovho reisra a jeho
Hviezdu. Ete vdy boli pod bielou slivkou a tvre sa im skoro dotkali, delil ich len bled, tenuk l mesanho
svetla. Zilo mi na um, e reisr sa k nej pomaliky sklal cel veer, km sa dostal tak blzko, a ako som na nich
hadel, videl som, e sa nahba ete o posledn stupe a bozkva ju na lce.
"Pi sa mi," povedala Daisy. "Naozaj je ndhern." Ale vetko ostatn ju uralo - a nedalo sa jej to vyvrti,
pretoe to nebolo gesto, ale pocit. Bola zhrozen Zpadnm vajcom, tou bezprkladnou "lokalitou", ktorou Broadway
obakala longislandsk rybrsku dedinu - zhrozen nad hrubou silou, ktor nepokojne vrela pod pltikom odvekch
pretvrok,
1 nad privemi okatm osudom, ktor hnal jeho obyvateov najkratou cestou z nioty do nioty. V samotnej
prostote, ktor nevedela pochopi, videla osi stran.
Sedel som s nimi na schodoch, km akali na auto. Tu vpredu bola tma; iba roziaren dvere vrhali tvorcov meter
svetla ako salvu do mkkho, ierneho rna. Na rolete v obliekarni nad nami sa chvami pohol tie, ustpil sa inmu
tieu, nekonenmu sprievodu tieov, ktor sa rovali a pudrovali v neviditenom zrkadle.
"Kto je vlastne ten Gatsby?" sptal sa zrazu Tom. "Nejak vek keftr so napsom?"
"To m odkia?" sptal som sa.
"Odnikia. Myslm si to. Vea tchto novopeench bohov s iba hlavi, o naierno keftuj so napsom."
"Gatsby nie," odsekol som.
Chvu mlal. trk prjazdovej cesty mu vzgal pod nohami.
"No, rozhodne sa riadne natrpil, km dal dokopy ten zverinec."
Vetrk rozvlnil siv hmliku Daisyinho kouinovho goliera.
"Aspo s zaujmavej ako nai znmi," povedala silene.
"Nezdalo sa, e by a bohvieako zaujmali."
"Ale ma."
Tom sa zasmial a obrtil ku mne.
"Vimol si si, ako sa Daisy zatvrila, ke ju t ensk poprosila, aby ju zaviedla pod sprchu?"
Daisy zaala spieva s hudbou zastretm, rytmickm epotom, ktor dval kadmu slovu vznam, ak ete nikdy
nemalo a u nikdy nebude ma. Ke meldia prechdzala do vok, hlas sa jej sladko zlomil, stpajc za ou, ako to
robievaj kontraalty, a pri kadej takej premene zavialo vzduchom trochu jej teplho udskho ara.
"Chod sem kopec ud, ktorch nikto nepozval," povedala zrazu. "T ensk nebola pozvan. Jednoducho sa sem
nanosia, a on je tak zdvoril, e ani neprotestuje."
"Zaujmalo by ma, kto to je a o rob," dral sa Tom svojho. "A myslm, e sa postarm, aby som to zistil."
"To ti mem poveda hne tu," odpovedala mu. "Mal drogrie, cel kopu drogri. Sm si ich vybudoval."
Po ceste sa k nm pomaly blila mekajca limuzna.
"Dobr noc, Nick," povedala Daisy.
Jej pohad skzol zo ma a zaletel k osvetlenmu schodiu, odkia sa otvorenmi dverami niesla piese "O tretej
nadrnom", mil, smutn, nevinn valk, v tom roku vychyten. Koniec koncov, samotn nentenos Gatsbyho
zbav prinala romantick monosti, ktor v jej svete celkom chbali. o to len bolo v tej piesni, preo ju to priam
volalo nazad? o sa stane teraz v tch hmlistch, nevypotatench hodinch? Mono prde nejak neuveriten
nvteva, ktosi nekonene vzcny a hodn obdivu, nejak rdzo iariv dievina, ktor jedinm svieim pohadom na
Gatsbyho, jedinou chvkou zzranho stretnutia zotrie tch p rokov neochvejnho citu.
T noc som tam ostal dlho, lebo Gatsby ma poprosil, aby som pokal, dokia nebude von, a ja som sa tlal po
zhrade, km z iernej ple nepribehla uzimen a rozjasan plaveck partia, ktor nikdy nesmela chba, akm v
hosovskch izbch nado mnou nepozhali svetl. Ke konene ziiel dolu schodmi, oplen kou na tvri mal
neobyajne napt, oi leskl a ustat.
"Nepilo sa jej to," povedal hne.
"Ale ba, pilo."
"Nepilo," nstojil na svojom. "Nezabvala sa dobre."
Page 31

Mlal, a ja som sa domyslel, e je nevslovn sken.
"Akoby medzi nami bola priepas," povedal. "Nijako to neme pochopi."
"Myslte na ten veierok?"
"Veierok?" Kvnutm ruky odbil vetky veierky, ak kedy usporiadal. "Stark, ten veierok je celkom vedaj."
Neiadal od Daisy ni menej, len aby la za Tomom a povedala mu "Nikdy som a nemilovala". Ke touto vetou
zahlad tyri roky, mu sa dohodn na praktickejch krokoch. Jednm z nich bolo, e sa vrtia do Louisville, a bude
Daisy von, a svadbu usporiadaj v jej dome - celkom tak, ako by to bolo pred piatimi rokmi.
"A toto nevie pochopi," povedal. "Kedysi ma chpala. Sedvali sme cel hodiny -"
Stchol a zaal chodi hore-dolu po spustoenej cestike, posiatej ovocnmi upami, odhodenmi lstkami a
postpanmi kvetmi.
"Neiadal by som od nej privea," odvil som sa poveda. "Minulos sa ned opakova."
"Ned sa opakova?" zvolal neveriacim tnom. "Prosm vs, pravdae sa d!"
Divo sa poobzeral okolo seba, akoby sa minulos skrvala tu v tieni jeho domu, nie celkom na dosah ruky.
"Dosiahnem, e vetko bude presne tak, ako bvalo," povedal a odhodlane si prikvol. "Ve ona uvid."
Vea rozprval o minulosti, a ja som usdil, e sa chce znova zmocni ohosi - azda nejakej projekcie seba samho o vtelil do svojej lsky k Daisy. Odvtedy il v zmtku a neusporiadane, ale ak by sa raz mohol vrti k istmu
vchodisku a znova vetko pomaly preiel, objavil by, o to je...
... Jednho jesennho veera pred piatimi rokmi ili ulicou uprostred padajceho lstia, a sa nali na mieste, kde
nerstli stromy a chodnk sa belel v mesanom svetle. Tu zastali a obrtili sa k sebe. Bol to chladn veer, pln onoho
tajomnho vzruenia, ktor prichdza dvakrt do roka, ke sa zima strieda s letom. Tich svetl v domoch zuneli do tmy
a medzi hviezdami vldol nepokojn ruch. Ktikom oka Gatsby videl, e bloky chodnkov s v skutonosti rebrkom,
ktor stpa ku skrytmu miestu vysoko nad stromami - me sa ta vykriaba, ak pjde sm, a tam by mohol pi z
prsnka ivota, nadja sa mliekom zzrakov, nad ktor niet.
Srdce mu bilo oraz rchlejie, ke sa k nemu blila Daisyina biela tvr. Vedel, e ke pobozk toto dieva, ke
navdy zasnbi svoje nevysloviten sny s jej pominutenm dychom, u nikdy mu myse nebude veselo lieta ako
myse boia. A tak akal a ete chvku poval ladiku, rozozvuan o hviezdu. Potom ju pobozkal. Ke sa im dotkli
pery, rozkvitla preho ako kvet a vtelenie sa naplnilo.
Pri vetkch jeho slovch, ete aj pri jeho hroznej sentimentalite, sa mi osi dralo na myse - unikajci rytmus, trok
stratench slov, ktor som kdesi poul pred dvnym asom. V jednej chvli sa mi na jazyku formovala aksi veta a pery
sa mi roztvorili ako nemmu, saby sa na nich zmietalo osi viac ako len zvlnenie vyplaenho vzduchu. Ale nevyiel z
nich ani hlsok, a to, na o som sa skoro rozpamtal, ostalo navdy nevysloviten.
Ke u zvedavos okolo Gatsbyho vrcholila, raz v sobotu veer sa svetl v jeho dome nerozsvietili - a jeho karira
Trimalchiona sa skonila prve tak zhadne, ako sa zaala. Iba postupne som si uvedomoval, e aut, ktor s tokou
ndejou zaboovali k nemu na prjazdn cestu, postli iba chvku, a potom namrzene odchdzali pre. Zilo mi na um,
i neochorel, atak som si to iel zisti - a z dver na ma podozrivo zaklil neznmy komornk so zlovestnou tvrou.
"Pn Gatsby je chor?"
"Nie." Po chvli vhavo, neochotne doloil: "Prosm."
"U som ho dlhie nevidel a zaal som sa znepokojova. Povedzte mu, e tu bol pn Carraway."
"Kto?" sptal sa hrubo.
"Carraway."
"Carraway. Dobre, poviem mu."
A zabuchol mi dvere pred nosom.
Fnka mi oznmila, e Gatsby pred tdom prepustil vetkch sluhov v dome a namiesto nich si priviedol pol tucta
inch, ktor nikdy nechodia do dediny, kde by ich mohli podplati obchodnci, ale objednvaj si skromn zsoby
telefonicky. Chlapec z obchodu, ktor roznal dodvky, hlsil, e kuchya je hotov chliev, a v dedine vldla
veobecn mienka, e novopril vbec nie s sluhovia.
Na druh de mi Gatsby zatelefonoval.
"Chystte sa pre?" sptal som sa ho.
"Nie, stark."
"Povam, e ste vyhodili vetko sluobnctvo."
"Potreboval som niekoho, kto nebude klebeti. Daisy sem dos asto chod - popoludn."
Take cel karavanserail sa zrtil ako domek z kart pre neshlas v jej oiach.
Je to pr ud, pre ktorch chcel Wolfshiem nieo urobi. Vetko bratia a sestry. Mali kedysi mal hotel."
"Aha."
Vol vraj na Daisyinu iados - nepriiel by som k nej zajtra na obed? Bude tam aj slena Bakerov. O pol hodiny
zatelefonovala aj sama Daisy a zdalo sa, e jej odahlo, ke poula, e prdem. osi sa chystalo. A jednako sa mi
nechcelo veri, e by si zvolili tto prleitos na scnu - najm na t pomerne muiv scnu, ktor mi Gatsby nartol v
zhrade.
Na druh de bol pek; bol to temer posledn, a rozhodne najteplej letn de. Ke sa n vlak
vynoril z tunela na slnko, vriace poludajie ticho ruili iba rozplen sirny Nrodnej peivrskej spolonosti.
Slamenm sedadlm vo vozni nechbalo vea, aby sa samy zaplili; ena veda ma sa chvu urodzen potila do
bieleho ivtika, ale ke jej noviny zvlhli v rukch, s beztenm vkrikom sa zfalo odovzdala napospas netostnej
pave. Kabelka jej spadla na zem.
"Ach, jaj!" vydchla.
Page 32

Ustato som sa zohol, zdvihol peaenku a podal ju ene; pritom som ju dral o najalej od seba za sam koneky
rokov, aby bolo jasn, e s ou ni nezamam - ale aj tak ma kad naokolo podozrieval, ete aj t ena.
"To je hic," prihovral sa konduktor znmym tvram. "Ale mme as!... Hic!... Hic...! Hic!... Nie je vm nhodou zima?
Nie je vm? Nie...?"
Mesan lstok sa mi vrtil s tmavm odtlakom jeho ruky. e v tejto horave niekomu vbec zlealo, ie rozplen
pery bozkva, od ej hlavy m na pyame premoen vrecko nad srdcom!
... Cez halu buchananovskho domu povieval slab vnok, ktor zanal zvuk telefnneho zvonca a k nm s
Gatsbym, ke sme akali pri dverch.
"Pnova mtvola?" reval komornk do slchadla. "Prepte, milospani, ale nemem vm ju dorui - teraz
napoludnie je tak horca, e sa jej nememe ani dotkn!"
Popravde vravel: "no... no... Pozriem sa."
Poloil slchadlo a mierne sa lesknc, iel nm vzia tvrd slamen klobky.
"Milostiv pani vs ak v salne!" zvolal a celkom zbytone nm ukzal smer. V tejto horave bol kad
nepotrebn pohyb urkou veudskej zsoby ivotnch sl.
V izbe, dkladne zatienenej roletami, bol chldok a tma. Daisy a Jordan leali na obrovskej pohovke ako strieborn
modly a pridali si biele aty pred rozeravenm vnkom z ventiltorov.
"Nevldzeme sa ani pohn!" povedali jednohlasne. Jordanine prsty, oplen, ale napudrovan dobiela, mi na
okamih leali v dlani.
"A pn Thomas Buchanan, n atlt?" sptal som sa.
V tej istej chvli som od telefnu v hale zaul jeho hlas, namrzen, tlmen, zastret.
Gatsby stl na samom prostriedku arltovho koberca a obzeral sa fascinovanm pohadom. Daisy ho pozorovala a
zasmiala sa tm milm, vzruujcim smiechom; z ps sa jej pritom vzniesol do vzduchu jemn oblik pdru.
"Zl jazyky vravia," zaepkala Jordan, "e Tomovi telefonuje jeho dieva."
Mlali sme. Hlas v hale podrdene zosilnel: "Tak teda dobre, to auto vm vbec nepredm... Nijako som sa vm
nezaviazal... a aby ste ma s tm otravovali pri obede, to si u celkom vyprosm!"
"A pritom zakrva slchadlo," povedala Daisy cynicky.
"Nie, to nie," presviedal som ju. "Ide o skuton obchod. Nhodou o om viem."
Tom prudko otvoril dvere, na chvku ich zatarasil zavalitm telom a vrtil sa do izby.
"Pn Gatsby!" S dobre maskovanou antipatiou mu podal irok, ploch ruku. "Som rd, e vs tu mem privta...
Nick..."
"Dones nm pi nieo studen," zvolala Daisy.
Ke zase zmizol z izby, vstala, podila ku Gatsbymu, pritiahla si jeho tvr a pobozkala ho na sta.
"Vie, e a milujem," povedala ticho.
"Zabda, e je tu dma," ozvala sa Jordan.
Daisy sa pochybovan obzrela.
"Aj ty bozkva Nicka."
"Ak neslun, vulgrne dieva!"
"Nedbm!" zvolala Daisy a rozstepovala sa na tehlovom podstavci kozuba. Potom si spomenula, e je horava, a
vinovato si sadla na pohovku, prve ke erstvo nakroben pestnka voviedla do izby mal dievatko.
"Po-klad mj ma-li-k," zaspievala a vystrela ruky. "Po si k mamike, o a m tak rada."
Diea, vypusten pestnkou, prebehlo cez izbu a placho sa skrylo do matkinch iat.
"Po-klad mj ma-li-k! Zapudrovala ti mamika tie krsne plav vlsky? Teraz si pekne sta a povedz: Dobr de!"
Jeden po druhom sme sa s Gatsbym sklonili a chytili mal, bojazliv rku. Od tej chvle nespustil z dieaa udiven
oi. Dovtedy, myslm, ani neveril, e naozaj existuje.
"Obliekla som sa pred obedom," povedalo diea a dychtivo sa obrtilo k Daisy
"To preto, e sa mamika chcela tebou popi." Sklonila tvr k jedinej vrsoke na drobnom bielom krku. "Ty mj
sen, ty. Ty absoltny mal sen."
"no," prisvedilo diea pokojne. "Aj teta Jordan m biele aty."
"Ako sa ti pia mamini hostia?" Daisy ju obrtila ku Gatsbymu. "o povie, s pekn?"
"Kde je ocko?"
"Nepona sa na otca," vysvetovala Daisy. "Podala sa na ma. M moje vlasy a formu tvre."
Daisy sa na pohovke zase oprela. Pestnka pokroila dopredu a vystrela ruku.
"Po, Pammy"
"P-p, srdieko."
Poslun diea sa vhavo obzrelo a chytilo sa za ruku pestnky, ktor ho odvliekla cez dvere, prve ke sa vracal
Tom a za nm tyri gin fizzy, pln trngajceho adu.
Gatsby chytil pohr.
"Doslova vidie, ak s studen," povedal s badatenm naptm.
Pili sme dlhmi, lanmi dkami.
"Kdesi som tal, e slnko je rok o rok teplejie," povedal Tom prvetivo. "Poda vetkho sa zem oskoro zrti do
slnka - alebo pokajte - je to prve naopak - slnko je rok o rok studenie."
"Pote von," navrhol Gatsbymu, "rd by som vm to tu ukzal."
Iiel som s nimi na verandu. Na zelenom prielive, nehybnom v pave, sa pomaly plazila k svieejiemu moru
osamoten mal plachta. Gatsby ju chvku sledoval pohadom; zdvihol ruku a ukzal ponad zliv.
Page 33

"Bvam rovno naproti vm."
"Fakt."
N zrak stpal ponad zhony ru a rozplen trvnik a burinou zarasten odpadky sparnch dn na pobre. Biele
krdla lna pomaly napredovali k modrej, chladnej hranici oblohy. Pred nm leal ipkovan ocen a hojne roztrsen
poehnan ostrovy.
"To je port," povedal Tom a ukzal hlavou. "iel by som mu tak na hodinku robi spolonos."
Obedovali sme v jedlni, takisto zatemnenej pred horavou, a nervznu veselos sme zapjali studenm pivom.
"o si poneme popoludn," zvolala Daisy, "a o zajtra, a o najblich tridsa rokov?"
"Nebu morbdna," napomenula ju Jordan. "ivot sa zana odznova, len o na jese zane by svieo."
"Ale ke je tak horava," brnila sa Daisy div nie so slzami v oiach, "a vetko je tak popleten. Pome do
mesta!"
Jej hlas sa boril s horavou, bil do nej, dval jej nezmyselnosti pevn tvar.
"U som poul, e niekto prerobil staju na gar," vravel Tom Gatsbymu, "ale ja som prv lovek, ktor kedy
prerobil gar na staju."
"Kto chce s do mesta?" sptala sa Daisy nstojivo. Gatsbyho zrak zabldil k nej. "Ach," zvolala, "vyzer tak
chladne."
Oi sa im stretli, a oni uprene hadeli na seba, sami na celom svete. Daisy s nmahou sklopila zrak a pozrela na stl.
"Vdy vyzer tak chladne," opakovala. Povedala mu, e ho miluje, a Tom Buchanan to videl. Bol ohromen. S
roztvorenmi stami pozeral najprv na Gatsbyho a potom zase na Daisy, akoby v nej prve spoznal kohosi, s km sa
stretol pred dvnymi rokmi.
"Pripomna mi inzert s tm lovekom," pokraovala nevinne. "Vie, ten inzert s tm lovekom -"
"Dobre," skoil jej Tom do rei, "som celkom ochotn s do mesta. Pote - ideme vetci do mesta." Vstal, a ete
vdy preskakoval pohadom z Gatsbyho na Daisy. Nik sa ani nepohol.
"Tak pote!" Povoovali mu nervy. "A vbec, o sa to s vami rob? Ak mme s do mesta, tak pome."
Zdvihol k stam pohr s poslednm zvykom piva a ruka sa mu triasla, o sa tak usiloval opanova. Daisyin hlas ns
postavil na nohy a vyhnal na rozplen trkov cestu.
"To u hne ideme?" protestovala. "Len tak? Nikomu ani nedovolme, aby si najprv zafajil?"
"Vetci sme fajili cez cel obed."
"Ale o, zabvajme sa," prosila ho. "V takejto horave, a ete sa rozuova."
Neodpovedal.
"Tak nech je po tvojom," povedala. "Po, Jordan."
Ili sa hore vychysta a my traja chlapi sme tam stli a tuchali nohami do rozplench skaliek. Na zpade sa u na
nebi vznal strieborn kosik mesiaca. Gatsby chcel osi poveda, rozmyslel si to, ale medzitm sa u Tom obrtil a s
oakvanm naho pozrel.
"Stajne mte tu?" sptal sa Gatsby silene.
"Asi o pol kilometra alej na tej ceste."
"Aha."
Prestvka.
"Neviem, o to je za vmysel stm mestom," vybuchol Tom. "ensk si kadeo naber do hlavy -"
"Vezmeme nejak pijatiku?" zakriala Daisy z obloka na poschod.
"Zoberiem whisky," odpovedal Tom a iel dnu.
Gatsby sa meravo obrtil ku mne.
"V jeho dome nemem ni poveda, stark."
"Daisy m nediskrtny hlas," poznamenal som. Je pln -" Zavhal som.
"Je pln peaz," povedal zrazu.
To bolo ono. Nikdy som si to neuvedomil. Bol pln peaz - to bolo to nevyerpaten aro, o v om stpalo a
klesalo, to bol jeho cveng, jeho inelov piese... Vysoko v bielom palci krova dcra, zlat dievina...
Tom vyiel z domu, baliac do uterka litrovku, a za nm krali Daisy a Jordan s malmi, priliehavmi klobikmi z
kovovo sfarbenej ltky a s ahkmi pelernami, prehodenmi cez ruku.
"Pjdeme mojm autom?" navrhol Gatsby. Ohmatal horcu zelen kou na sedadle. "Mal som ho necha v chldku."
"M normlne radenie?" sptal sa Tom.
"no."
"Tak si vezmite mj portiak, a s vam autom puste ma."
Nvrh sa Gatsbymu nepozdval.
"Neviem, i je dos benznu," namietal.
"Benznu more," povedal Tom vyzvavo. Pozrel na ukazovate paliva. "A ak by doiel, mem sa zastavi v drogrii.
Dnes v takej drogrii dostane lovek hocio."
Po tejto zdanlivo bezpredmetnej poznmke zavldlo ticho. Daisy pozrela na Toma a zamraila sa, a Gatsbymu preletel
po tvri ako vystihnuten vraz, vyslovene neznmy, a pritom nejasne povedom, akoby som ho bol poznal iba z
cudzieho opisu.
"Po, Daisy," povedal Tom a potisol ju ku Gatsbyho autu. "Odveziem a v tejto maringotke."
Otvoril dvere, ale Daisy sa mu vykzla.
"Ty vezmi Nicka a Jordan. My pjdeme za vami portiakom."
Podila tesne ku Gatsbymu, a sa mu rukou dotkala kabta. Nasadli sme s Jordan a Tomom na predn sedadlo
Page 34

Gatsbyho auta. Tom opatrne prehodil neznme prevody a vyleteli sme do dusnej pavy; Daisy s Gatsbym sa nm
vzadu stratili z dohadu.
"Videli ste to?" sptal sa Tom.
"o sme mali vidie?"
Prenikavo na ma pozrel, uvedomujc si, e my s Jordan sme to zrejme vedeli od samho zaiatku.
"Myslte si, e som riadny somr, o?" obvinil ns. "Mono som, ale mm - mm takmer iesty zmysel, a ten mi
niekedy vrav, o robi. Vy to mono neverte, ale veda -"
Odmlal sa. Uvedomil si poiadavky najblich chv a to ho odtiahlo od okraja teoretickej priepasti.
"Trocha som si na toho pna posvietil," pokraoval. "A bol by som iiel ete hlbie, keby som bol vedel -"
"Chce poveda, e si bol u mdia?" sptala sa Jordan artom.
"oe?" Zmtene hadel na ns, km sme sa smiali. "U mdia?"
"Ohadne Gatsbyho."
"Ohadne Gatsbyho! Nie, nebol som. Vravel som, e som si trochu posvietil na jeho minulos."
"A zistil si, e tudoval v Oxforde," napovedala.
"V Oxforde!" Bolo vidie, e never. "erta starho! Ve nos ruov oblek."
"Ale aj tak tudoval v Oxforde."
"Ak, tak v Oxforde v Novom Mexiku," zafual Tom pohdavo, "alebo v nejakej podobnej diere."
"Pouj, Tom. Ak si tak snob, preo si ho pozval na obed?" sptala sa Jordan nahnevano.
"Pozvala ho Daisy; zoznmila sa s nm, ete km sme sa vzali - pnbohvie kde."
Vetci sme u boli trocha podrden, ako sa nm pivo vyvetrvalo z hlavy, a kee sme si to uvedomovali, chvu
sme sa viezli mlky. A potom, ke sa o kus vpredu vynorili pri ceste vyblednut oi doktora TJ. Eckleburga, spomenul
som si na Gatsbyho obavy o benzn.
"Do mesta posta," povedal Tom.
"Ale ve tamto je gar," protestovala Jordan. "Nechcem v tejto horave osta niekde tra."
Tom podrdene zabrzdil oboma brzdami a v oblaku prachu sme prudko zastali pod Wilsonovou tabuou. Majite sa
po chvli vynoril z hlbn svojho podniku a s vpadnutmi oami zzal na auto.
"o keby ste nm dali benzn?" okrkol ho Tom surovo. "o myslte, nao sme tu zastali - obdivova krajinu?"
"Je mi zle," povedal Wilson a ani sa nepohol. "Cel de je mi zle."
"o je vm?"
"Som hotov."
"Tak sa mm obsli sm?" zapral Tom. "Ke ste mi telefonovali, tak vm ni nebolo."
Wilson sa s nmahou odlepil od dver, v ktorch hadal tie i oporu, a s akm dychanm odkrtil ztku na ndri.
V slnenom svetle mal tvr celkom zelen.
"Nechcel som vs vyruova pri obede," povedal. "Ale srne potrebujem peniaze, a tak som chcel vedie, o
spravte s tm starm autom."
"Ako sa vm pi toto?" sptal sa Tom. "Kpil som ho minul tde."
"Pekn lt autiak," povedal Wilson, namhavo pumpujc.
"Nechcete ho kpi?"
"Mem sa tei," usmial sa chabo Wilson. "Nie, ale na tom druhom by som mohol voao zarobi."
"A nao vm tak zrazu treba peniaze?"
"U som tu pridlho. Chcem sa dosta pre. ena i ja chceme s na zpad."
"Vaa ena chce s na zpad?" zvolal Tom zarazen.
"Rozprva o tom u desa rokov." Na chvku sa oprel o pumpu a priclonil si oi. "Ale teraz pjde, i chce alebo nie.
Beriem ju pre."
V kdole prachu sa mihol okolo ns portiak a zazreli sme kvajcu ruku.
"o platm?" sptal sa Tom drsne.
"Za tieto dva dni som priiel na osi vemi udn," poznamenal Wilson. "Preto chcem s pre. Preto som vs
otravoval s tm autom."
"o platm?"
"Dolr dvadsa."
Neprosn pava ma u troku ohlupovala a preil som ak chvku, km som si uvedomil, e jeho podozrenie
dosia nemieri na Toma. Objavil, e Myrtle m aksi vlastn ivot v inom svete bez neho, a od toho otrasu mu prilo
fyzicky zle. Pozeral som najprv naho a potom na Toma, ktor ani nie pred hodinou spravil vemi podobn objav
- a zilo mi na um, e nijak rozdiel medzi umi, ani v inteligencii ani v rase, nie je tak hlbok ako rozdiel medzi
zdravm a chorm. Wilson bol tak chor, e vyzeral vinovato, neodpustitene vinovato
- akoby bol prve priviedol do neastia nejak chudobn dieva.
"Nechm vm to auto," povedal Tom. "Zajtra popoludn vm ho polem."
V tchto koninch vdy padal na loveka aksi nejasn nepokoj, ete aj v plnej popoludajej iare, a ja som obrtil
hlavu, akoby varovan, e za mnou osi je. Nad kopami popola naalej bdeli obrovsk oi doktora TJ. Eckleburga, ale
po chvli som zbadal, e so zvltnou prudkosou sa na ns upieraj ete jedny oi, ani nie sedem metrov vzdialen.
V jednom z oblokov nad garou bola troku odhrnut zclona a Myrtle Wilsonov hadela dolu na auto. Vo svojom
zaujat si ani neuvedomovala, e ju niekto pozoruje, a na tvri sa jej objavoval jeden cit za druhm ako predmety na
fotografii, ktor pomaly tmavne vo vvojke. Jej vraz mi bol udne znmy - asto som ho u ien vdal, ale na tvri
Myrtle Wilsonovej sa mi videl bezpredmetn a nevysvetliten, km som si neuvedomil, e oi, doiroka roztvoren v
Page 35

iarlivej hrze, neupiera na Toma, ale na Jordan Bakerov, ktor pokladala za jeho enu.
Niet horieho zmtku ako zmtok prostomysenho loveka, a ke sme sa zase pohli, Tom ctil pliv bi paniky.
ena i milenka, ete pred hodinou ist a nedotknuten, prudko sa mu vytrhali spod vldy. Pudovo stpal na plyn,
lebo mal dva ciele, jednak dohoni Daisy, jednak sa dosta m alej od Wilsona, a tak sme sa osemdesiatkou hnali k
Astrii, a sme pod pavmi nosnkmi nadzemnej eleznice zazreli pred sebou nenhlivo idci modr portiak.
"V tch vekch kinch okolo Pdesiatej ulice je tak chladno," vbila ns Jordan. "Zboujem New York v lete
popoludn, ke je kad pre. Je na om osi ohromne zmyseln - prezret, akoby loveku u-u padalo do ruky
velijak udn ovocie."
Slovo "zmyseln" Toma ete vmi znervznilo, ale km si stail vymyslie nejak nmietku, portiak zastal a Daisy
nm zakvala, aby sme prili k nim.
"Kam ideme?" zavolala.
"o tak do kina?"
"Ke je tak horco," ponosovala sa. "Vy chote. My sa budeme vozi po meste a potom sa stretneme." S nmahou
sa zmohla na chab vtip. "Stretneme sa niekde na rohu. Ja budem ten chlap, o faj dve cigarety."
"Tu sa o tom nememe dohadova," povedal Tom netrpezlivo, ke sa z nkladnho auta za nami ozvalo zlostn
trbenie. "Pote za mnou na jun koniec Central Parku pred Plazu."
Niekokokrt obrtil hlavu a obzeral sa po ich aute, a ak ich premvka zdrala, spomalil, km sa zase vzadu neobjavili.
Myslm, e sa bl, aby rchlo nezahli do ktorejsi bonej ulice a navdy sa mu nestratili.
Ale nezahli. A tak sme spolone spravili osi ovea nepochopitenejie - najali sme si v Plaze saln jednho
apartmnu.
Na zdhav a brliv dohadovanie, ktor sa skonilo tm, e ns zaviedli do izby, u sa temer nepamtm, hoci si
prenikavo telesne spomnam, e sa mi pri om bielize plhala hore nohami ako vlhk had a po chrbte mi v
pravidelnch prestvkach stekali chladiv kvapky potu. Tto mylienka sa zrodila z Daisyinho nvrhu, aby sme si
najali p kpen a vykpali sa v studenej vode, a potom nadobudla hmatatenejiu podobu ako "miesto, kde si
mono da matov koktail". Kad z ns znova a znova opakoval, e to je "ialen npad" - vetci sme huali do
zarazenho recepnho radnka odrazu a mysleli sme si, alebo sme to aspo predstierali, e sme nramne vtipn.
Izba bola vek a dusn, a hoci u boli tyri hodiny, ke sme otvorili oblok, vovalil sa dovntra len zvan z
rozplench krkov v parku. Daisy ila k zrkadlu, zastala chrbtom k nm a esala sa.
"To je nbl cimra," zaepkala Jordan s ctou a vetci sme sa rozosmiali.
"Otvorte ete jeden oblok," rozkzala si Daisy, ani sa len neobrtila.
"Viac oblokov u niet."
"Tak to aby sme si zatelefonovali po sekeru -"
Jednoducho si netreba t horavu vma," povedal Tom podrdene. "Ke na u stle frfle, tak je to desakrt
horie."
Vybalil fau whisky z uterka a postavil ju na stl.
"Preo jej nedte pokoj, stark?" poznamenal Gatsby. "Ak niekto chcel s do mesta, tak ste to boli vy sm."
Na chvu zavldlo ticho. Telefnny zoznam sa zomykol z hka a rozapil na zemi, nao Jordan zaepkala "Pardon" ale tentoraz sa nikto nezasmial.
Ja ho zdvihnem," ponkol som sa.
"U ho mm." Gatsby si prezrel roztrhnut nrku, zaomral "Hm," akoby ho to nramne zaujmalo, a hodil zoznam na
stoliku.
"To je v obben vraz, o?" povedal Tom prudko.
"Ktor?"
"To ven stark. Kde ste to nabrali?"
"Tak pouj, Tom," povedala Daisy a obrtila sa od zrkadla, "ak chce robi osobn poznmky, neostanem tu ani
chvku. Zavolaj, nech pol trochu adu na matov koktail."
Ke Tom zdvihol slchadlo, zlisovan pava vybuchla do zvuku a z tanenej siene pod sebou sme zauli vzneen
akordy Mendelssohnovho Svadobnho pochodu.
"Predstavte si, e sa niekto v tejto horave vydva!" zvolala Jordan zfalo.
"No o - aj ja som sa vydvala v polovici jna," spomnala Daisy. "Louisville v jni! Voakto aj zamdlel. Kto to
zamdlel, Tom?"
"Biloxi," odsekol.
"Aksi Biloxi. 'Blocks' Biloxi, a vyrbal box na topnky - to je fakt - a pochdzal z Biloxi v Tennessee."
"Odniesli ho k nm domov," pridala sa Jordan, "lebo sme bvali v druhom dome od kostola. A ostal u ns tri tdne,
a km mu otec nepovedal, nech sa u prace. De po tom, o odiiel, otec zomrel." Po chvke doloila: "Nijako to spolu
nesviselo."
"Poznal som jednho Billa Biloxiho z Memphisu," poznamenal som.
"To bol jeho bratanec. Km odiiel, oboznmila som sa s histriou celej jeho rodiny. Dal mi alumniov plku, dodnes
s ou hrm."
Hudba stchla, ke sa zaali obrady, potom doahol cez oblok dlh vkrik, chvami nasledovan volanm: "H - h h," a napokon vbuch dezu, ke sa zaalo tancova.
"Starneme," povedala Daisy. "Keby sme boli mlad, tak by sme sa zdvihli a zatancovali si."
"Nezabdaj na Biloxiho," varovala ju Jordan. "Odkia si ho poznal, Tom?"
"Biloxiho?" S nmahou sa sstredil. Ja som ho nepoznal. Bol to Daisyin znmy."
Page 36

"To teda nie," vyhlsila. "V ivote som ho nevidela. Pricestoval tm zvltnym vozom."
"Ale vravel, e a pozn. Vyrstol vraj v Louisville. Asa Bird ho priviedol v poslednej chvli a sptal sa, i preho
nemme miesto."
Jordan sa usmiala.
"Asi putoval domov a cestou sa priivoval, kde sa dalo. Vravel mi, e bol predsedom vho ronka na univerzite."
Nechpavo sme s Tomom pozreli na seba.
"Biloxi?"
"Po prv, nijakho predsedu sme nemali -"
Gatsby si krtko, nepokojne bubnoval nohou a Tom naho zrazu uprel pohad.
"Mimochodom, pn Gatsby, vy ste vraj promovali na Oxforde."
"Nie celkom."
"Ale no, vraj ste tam tudovali."
"no - tudoval som tam."
I Prestvka. Nato zaznel Tomov hlas, pochybovan a urliv:
"Vy ste tam boli asi v tom istom ase ako Biloxi na Yale."
alia prestvka. Zaklopal ank a doniesol drven matu a ad, ale ani jeho "akujem", ani neujn uknutie
zatvranch dver nevedeli prerui ticho. Konene sa mala objasni t nesmierne vznamn podrobnos.
"Vravm vm, e som tam tudoval," opakoval Gatsby.
"To som poul, ale chcel by som vedie kedy."
"V devtnstom, ale ostal som tam len p mesiacov. Preto nemem o sebe s pokojnm svedomm poveda, e som
tam vytudoval."
Tom sa poobzeral, i sa aj na naich tvrach zra rovnak nedvera. Ale my sme vetci hadeli na Gatsbyho.
"Niektor dstojnci dostali po prmer tak monos," pokraoval. "Mohli sme s na hociktor univerzitu v Anglicku
alebo vo Franczsku."
Najradej by som bol vstal a poklepal ho po pleci. Zase som ctil, e sa mi vracia absoltna viera v neho, ako u
niekoko rz.
Daisy vstala s chabm smevom a la ku stolu.
"Otvor t whisky, Tom," kzala mu, "a spravm ti matov koktail. Aspo sa nebude cti tak hlpo... Pozri na t
matu!"
"Pokaj," osopil sa na u Tom, "chcem sa pna Gatsbyho ete na osi opta."
"Nech sa pi," povedal Gatsby zdvorilo.
"Ak cirkus to chcete spravi v mojom dome?"
Karty konene leali na stole, a Gatsby bol spokojn.
"Nijak cirkus nerob." Daisy zfalo pozerala z jednho na druhho. "Ty rob cirkus. Prosm a, ovldaj sa troku."
"Ovldaj sa!" opakoval Tom, akoby vlastnm uiam neveril. "To je asi najnovia mda, sedie so zaloenmi rukami
a pozera sa, ako tak pn Nikto z ktovieodkia kurizuje tvojej ene. No, ak si si to takto predstavovala, tak si sa teda
sekla... Dnes sa zanaj udia vysmieva rodinnmu ivotu a rodinnm intitcim, akm sa nazd, hodia vetko cez
palubu a zan uzatvra zmiean manelstv medzi bielymi a iernymi."
Unesen vnivm tranm, povaoval sa za loveka, ktor stoj sm na poslednej bate civilizcie.
"Tu sme vetci bieli," povedala ticho Jordan.
"Viem, e nie som vemi obben. Neusporadvam vek zbavy. lovek si asi mus z domu spravi chliev, aby mal
nejakch priateov - v modernom svete."
Hoci som bol nahnevan, tak ako vetci, len-len e som sa nerozosmial, kedykovek otvoril sta, tak dokonal bola
t premena zo zhralca na filitna.
"A teraz poviem voao ja vm, stark -" zaal Gatsby. Ale Daisy uhdla, o m za lubom.
"Prosm a, nie!" preruila ho bezmocne. "Prosm vs, pome vetci domov. Preo nejdeme domov?"
"Vynikajci nvrh." Vstal som. "Po, Tom. Nikomu sa nechce pi."
"Rd by som vedel, o mi chce pn Gatsby poveda."
"Vaa ena vs nemiluje," povedal Gatsby. "Nikdy vs nemilovala. Miluje ma."
"Vy ste ialen!" vykrkol Tom automaticky.
Gatsby vyskoil na rovn nohy a cel oil od vzruenia.
"Nikdy vs nemilovala, poujete?" zvolal. "Vydala sa za vs len preto, e som bol chudobn a jej sa u omrzelo na
ma aka. Bol to stran omyl, ale na dne due nikdy nemilovala nikoho iba ma!"
V tejto chvli sme sa Jordan i ja poksili ods, ale Tom i Gatsby nstojili, aby sme zostali, jeden vmi ako druh akoby ani jeden z nich nemal o skrva a akoby to bola nejak vsada, e meme aspo sprostredkovane preva
ich city.
"Sadni si, Daisy." Tomov hlas sa mrne pokal o otcovsk tn. "o sa tu robilo? Chcem vedie vetko."
"Povedal som vm, o sa robilo," odvetil Gatsby. "o sa robilo u p rokov - a vy ste to nevedeli."
Tom sa prudko zvrtol k Daisy.
"Ty si sa p rokov stretala s tmto chlapom?"
"Nestretala," povedal Gatsby. "Nie, stretva sme sa nemohli. Ale oboch ns cel ten as spjala lska, stark, a vy
ste to nevedeli. Niekedy som sa smial -" ale v oiach sa mu smiech nezrail - "ke som si pomyslel, e to neviete."
"Aha - to je vetko." Tom zopl tun prsty ako farr a pohodlne sa oprel v kresle.
"Vy ste ialen!" vybuchol. "o sa stalo pred piatimi rokmi, o tom rozprva nemem, lebo vtedy som Daisy
Page 37

nepoznal - a prisahm bohu, e si neviem predstavi, ako ste sa k nej dostali bliie ne na kilometer, iba e by ste k nim
nosili cez zadn dvere nkupy z obchodu. Ale vetko ostatn je obyajn klamstvo. Daisy ma milovala, ke sa za ma
vydvala, a miluje ma aj teraz."
"Nie," povedal Gatsby a pokrtil hlavou.
"Ale no, miluje ma. Chyba je len v tom, e si niekedy vezme do hlavy nejak hlpy npad a potom nevie, o rob."
Mdro si prikvol. "A o viac, aj ja milujem Daisy. Sem-tam si vyhodm z koptka a vyvediem nejak hlpos, ale vdy
sa vrtim, a na dne srdca som ju vdy miloval."
"Si odporn," povedala Daisy. Obrtila sa ku mne a jej hlas, znejci o oktvu hlbie, naplnil izbu prenikavm
pohdanm: "Vie, preo sme odili z Chicaga? udujem sa, e ti neporozprvali, ako pekne si tam vyhodil z koptka."
Gatsby preiel cez izbu a zastal za ou. "Daisy, to vetko sa u skonilo," povedal vne. "U na tom nezle. Len mu
povedz pravdu - e si ho nikdy nemilovala - a navdy to zahlad."
Pozrela naho nevidiacimi oami. "Ako - ako by som ho mohla milova - mono si to vbec predstavi?"
"Nikdy si ho nemilovala."
Zavhala. Temer prosebn uprela oi na Jordan a na ma, akoby si konene uvedomila, o rob -a akoby cel as, u
od samho zaiatku, nezamala spravi vbec ni. Ale u sa to stalo. Teraz bolo neskoro.
"Nikdy som ho nemilovala," povedala s badatenou neochotou.
"Ani v Kapiolani?" sptal sa Tom zrazu.
"Nie."
Z tanenej siene pod nami sa na vlnch rozplenho vzduchu niesli tlmen a zadav akordy.
"Ani v ten de, ke som a niesol dolu z Punch Bowlu, aby si si nezamoila topnky?" V jeho hlase zaznela drsn
nenos. "... Daisy?"
"Daj pokoj, prosm a." Hlas mala chladn, ale nenvistn trpkos sa z neho vytratila. Pozrela na Gatsbyho. "A je to,
Jav," povedala - ale ke si chcela zapli cigaretu, ruka sa jej triasla. Odrazu hodila cigaretu i horiacu zpalku na
koberec.
"Chce privea!" zavolala na Gatsbyho. "Milujem a teraz - to ti nesta? Nemem odvola, o bolo."
Bezmocne sa rozvzlykala. "Kedysi som ho milovala
- ale milovala som aj teba."
Gatsby otvoril a zavrel oi.
"Milovala si aj ma?" opakoval po nej.
"Aj to je klamstvo," povedal Tom zrivo. "Ani nevedela, e ste na svete. o vy viete - medzi mnou a Daisy s veci,
ak vy nikdy nepoznte, ak ani jeden z ns nikdy nezabudne."
Zdalo sa, e tie slov sa do Gatsbyho priam telesne zarezvaj.
"Chcem sa s Daisy porozprva medzi tyrmi oami," nstojil. "Teraz je cel rozruen -"
"Ani medzi tyrmi oami ti nemem poveda, e som Toma nikdy nemilovala," priznala alostnm hlasom. "Nebola
by to pravda."
"Pravdae nie," shlasil Tom.
Obrtila sa k muovi.
"Akoby tebe na tom zlealo," povedala.
"Pravdae zle. Odteraz sa o teba budem lepie stara."
"Nerozumiete," povedal Gatsby hlasom, poznaenm panikou. "Vy sa u o u stara nebudete."
"Nie?" Tom vyvalil oi a zasmial sa. U sa ovldal
- mohol si to dovoli. "A preo nie?"
"Daisy od vs odchdza." "Hlpos."
"Ale ja naozaj odchdzam," povedala, navidomoi silene.
"Neodchdza!" Tomove slov akoby sa zrazu hrozivo opreli do Gatsbyho. "A rozhodne nie s obyajnm
podvodnkom, ktor by musel ukradn ete aj ten prste, o jej d na prst!"
"U nevydrm!" zvolala Daisy. "Prosm vs, pome u."
"Kto vy vbec ste?" vybuchol Tom. Jeden z tej bandy, o poskakuje okolo Meyera Wolfshiema - toko nhodou
viem. Troku som sa o vaich obchodoch poinformoval - a zajtra v tom budem pokraova."
"Nech sa vm len pi, stark," povedal Gatsby pevnm hlasom.
"Priiel som na to, o boli tie vae drogrie." Obrtil sa k nm a vychrlil to zo seba. "Spolu s tm Wolfshiemom
poskupovali tu aj v Chicagu cel rad drogri v bonch ulikch a predvali pod pultom doma plen naps. To je
jedno z jeho sel. Ke som ho prv raz v ivote videl, tipoval som, e naierno keftuje so napsom, a vemi som sa
nemlil."
"No a o?" povedal Gatsby zdvorilo. "Pokia sa pamtm, v priate Walter Chase sa vbec neodhodil, ke sa
mohol trochu priivi."
"A vy ste ho nechali v kai, pravda? Ani ste prstom nepohli, ke ho v New Jersey na mesiac zavreli. Boe! Mali by
ste Waltera pou, ke prde na vs re!"
"Priiel za nami celkom vorc. Bol ohromne rd, e si me nahraba trochu peaz, stark."
"Toho starkho si nechajte!" okrkol ho Tom. Gatsby neodpovedal. "Walter by vs mohol namoi aj za poruovanie
zkona o stvkach, ale Wolfshiem ho tak vystrail, e radej dr zobk."
Gatsbymu sa zase objavil na tvri ten neznmy, a predsa povedom vraz.
"A to s tmi drogriami boli iba mal ryby," pokraoval Tom pomaly, "ale teraz ijete osi tak, e sa Walter o tom
boj o len rozprva."
Page 38

Pozrel som na Daisy, ktor upierala vyakan oi raz na Gatsbyho, raz na mua, a potom na Jordan, ktor zaala na
brade balansova s neviditenm, ale vemi zaujmavm predmetom. Nato som sa obrtil ku Gatsbymu - a zdesil som sa
jeho vrazu. Vyzeral - a to vravm so zaslenm pohdanm ku klebetnmu babotu v jeho zhrade - akoby bol "zabil
loveka". Vtom okamihu sa jeho tvr nedala opsa in ako tmi fantastickmi slovami.
Vraz zmizol a Gatsby zaal vzruene rozprva Daisy, vetko popieral, brnil svoje meno pred obvineniami, ktor
nikto nevyslovil. No ona sa s kadm slovom oraz vmi uzatvrala do seba, a tak sa Gatsby vzdal a v boji
pokraoval u iba mtvy sen, a km sa popoludnie nenvratne krtilo, usiloval sa dotkn ohosi, o u bolo
nehmataten, dobval sa neastne, nepodliehajc zfalstvu, k tomu stratenmu hlasu na druhom konci izby.
Ten hlas zase poprosil, aby sme u ili.
"Prosm a, Tom! U to nevydrm."
Vystraen oi prezrdzali, e akkovek zmery, akkovek odvaha, to vetko bolo nenvratne pre.
"Vy dvaja u chote domov, Daisy," povedal Tom. "V aute pna Gatsbyho."
Pozrela na Toma, u vyakano, ale ten s vekodunm pohdanm nstojil na svojom.
"Len cho. Nebude a obaova. U si tum uvedomil, e jeho opovliv flirtk sa skonil."
A nato zmizli, bez slova, vytrhnut, nhodn, odrezan - ako przraky - ete aj od naej tosti.
Po chvli Tom vstal a zaal bali neotvoren fau whisky do uterka.
"Chcete sa napi? Jordan?... Nick?" Neodpovedal som. "Nick?" sptal sa znova. "Prosm?" "Chce sa napi?"
"Nie, akujem... Prve som si spomenul, e mm dnes narodeniny."
Mal som tridsa rokov. Predo mnou sa prestierala zlovestn, hroziv cesta novho desaroia.
Bolo sedem hodn, ke sme nasadli s Tomom do portiaka a vydali sa na Long Island. Tom v jednom kuse rozprval,
nadene a so smiechom, ale jeho hlas bol pre ns dvoch s Jordan tak vzdialen ako cudz krik na chodnku alebo
hrmot nadzemnej eleznice nad naimi hlavami. udsk sympatia m svoje hranice, a my sme bez najmenej tosti
nechali ich tragick spor za sebou spolu s mizncimi svetlami mesta. Tridsiatka - prsub desaroia samoty, ubdajci
poet slobodnch znmych, ubdajci obsah v meci nadenia, ubdajce vlasy. Ale mal som veda seba Jordan,
ktor bola na rozdiel od Daisy tak mdra, e neprenala dvno zabudnut sny z jednho veku do druhho. Ke sme
ili po tmavom moste, jej bled tvr sa mi lenivo oprela o plece na kabte a hrzypln der tridsiatky zamrel pri
ubezpeujcom stisku jej ruky.
A tak sme sa viezli chladncim smrakom v strety smrti.
Mlad Grk Michaelis, ktor mal t kaviare pri kopch popola, bol hlavnm svedkom pri sdnej ohliadke mtvoly.
Cez najviu horavu spal, potom osi po piatej sa len tak vybral do gare a Georgea Wilsona naiel v kancelrii
chorho - naozaj chorho, bol prve tak bled ako tie jeho biele vlasy a na celom tele sa triasol. Michaelis mu radil,
aby si iel ahn, ale Wilson odmietol, lebo by mu vraj uli obchody. Km ho sused presviedal, strhol sa im nad
hlavami zriv lomoz.
"Zamkol som tam enu," vysvetoval Wilson pokojne. "Ostane tam a do pozajtra, a potom sa odsahujeme."
Michaelis sa zaudoval; tyri roky boli susedmi, a Wilson nikdy nevyzeral na to, e by bol o len trochu schopn
takho vroku. V podstate to bol jeden z takch ustatch tvorov; ak nepracoval, sedel na stolike vo dverch a pozeral
na ud a na aut, o chodili po ceste. Ak sa mu niekto prihovoril, vdy sa prvetivo, bezfarebn usmial. Bol muom
svojej eny, nie sm sebou.
Michaelis sa teda pochopitene usiloval vyzvedie, o sa stalo, ale Wilson nechcel poveda ani slova - namiesto
toho zaal na nvtevnka vrha udn, podozrievav pohady a vypytoval sa ho, o robil v urit hodiny v urit dni.
Ke u Michaelis zanal by nervzny, okolo dver prelo zopr robotnkov, mieriacich do retaurcie, a tak vyuil
prleitos a pobral sa pre, hoci neskr chcel ete prs. Ale nepriiel. Asi zabudol, to je vetko. Ke zase vyiel von,
osi po siedmej, spomenul si na ten rozhovor, lebo zdola z gare poul hlas pani Wilsonovej, hlasn a pohdav.
"Zbi ma!" poul ju vykrikova. "Zraz ma na zem a zbi ma, zbabelec jeden pinav!"
Vzpt vybehla do smraku, kvajc rukami a vykrikujc - a km sa stail pohn odo dver, bolo po vetkom.
"Auto smrti," ako ho nazvali noviny, nezastalo; vyrtilo sa z hustncej tmy, na zlomok sekundy tragicky zakolsalo a
potom zmizlo za zkrutou. Mavromichaelis si ani nebol ist, ak malo farbu - prvmu policajtovi povedal, e bolo
svetlozelen.
Druh auto, to, o ilo smerom do New Yorku, zastalo o sto metrov alej a jeho vodi sa nhlivo vrtil tam, kde
Myrtle Wilsonov, ktorej ivot tak nsilne vyhasol, kaala na ceste a jej hust, tmav krv sa mieala s prachom.
Michaelis a ten vodi boli pri nej prv, ale ke jej roztrhli blzu, dosia vlhk od potu, videli, e av prsnk sa jej
vone hojd ako nejak prvesok, a nebolo ani treba pova, i srdce pod nm bije. sta mala doiroka otvoren a v
ktikoch natrhnut, akoby sa trochu dusila, ke zo seba vydvala t asn ivotnos, ktor si uchovala tak dlho.
U z diaky sme videli tri i tyri aut a zstup zvedavcov.
"Nehoda!" povedal Tom. "To je dobre. Konene sa Wilsonovi trocha rozhbe obchod."
Spomalil, ale ete stle nemal v mysle zasta, iba ke sme prili bliie, pri pohade na zarazen, zaujat tvre ud
pred dverami gare automaticky stpil na brzdu.
"Pozrime, o sa rob," povedal neisto. "Len na skok."
Nato som si uvedomil, e z gare sa neprestajne ozva dut, kvliv zvuk - a ke sme vysadli zo portiaka a pobrali
sa ku dverm, zvuk sa rozloil na slov "Boe mj", znova a znova opakovan v zadavom stone.
"To je voao vne," povedal Tom vzruene.
Postavil sa na prsty a ponad kruh hlv nazeral do gare, osvetlenej iba ltm svetlom iarovky v hojdajcom sa
kovovom koi. Potom mu zachrapalo v hrdle, prudko sa rozohnal mocnmi rukami a predral sa cez zstup.
Kruh sa zase zavrel za ustavinho rozhorenho omrania; prela hdam minta, km som vbec nieo uvidel. Nato
Page 39

rozbili formciu nov zvedavci, a my s Jordan sme sa zrazu nali vntri.
Na ponku pri stene leala mtvola Myrtle Wilsonovej, zabalen v prikrvke a ete v jednej prikrvke, akoby ju v ten
horci veer mrazilo, a nad ou sa sklal Tom, obrten chrbtom k nm a nehybn. Veda neho stl policajt z
motocyklovej hliadky a s nramnm potenm a opravovanm si zapisoval do notesa men. Sprvu som nevedel zisti,
odkia prichdzaj tie krekav, stonav slov, ktor sa tak hlasne rozliehali v holej gari - a potom som zbadal
Wilsona, ako stoj na vyvenom prahu kancelrie, oboma rukami sa dr veraj a kne sa sem a tam. Aksi lovek mu
ticho dohovral a podchvou sa mu pokal poloi ruku na plece, ale Wilson nevidel a nepoul. Oi mu pomaly
klesali od hojdajcej sa iarovky k bremenu na ponku pri stene, potom sa s myknutm zase vracali k iarovke, a pritom
neprestajne volal, krekavo a stralivo: "Boe m-j! Boe m-j! Boe m-j!"
Po chvli Tom prudko zdvihol hlavu, zastretmi oami sa poobzeral po gari a osi nesvislo zaomral policajtovi.
"M - a - v -" hovoril policajt, "- o -"
"Nie, r -" opravil ho ten druh, "M - a - v - r - o -"
"Povajte," zaomral Tom zrivo. S "r -" vravel policajt, "o -"
"o -"
"o -" Zdvihol hlavu, ke mu Tomova irok ruka dopadla tvrdo na plece. "o chcete, lovee?"
"Chcem vedie, o sa stalo."
"Zrazilo ju auto. Na faku mtva."
"Na faku mtva," opakoval Tom s nehybnm pohadom.
"Vybehla na cestu. Hovdo jedno, ani len nezastal s tm autom."
"To boli dve aut," povedal Michaelis, "jedno ilo hore a druh dolu, viete?"
"Kam ili?" sptal sa policajt dychtivo.
"Kad inm smerom. No a ona -" zdvihol ruku k prikrvkam, ale na polceste sa zhil a spustil ju zase k boku, " - ona
vybehla von a to auto, o lo z New Yorku, ju naplno nabralo, takou pdesiatkou alebo esdesiatkou."
"Ako sa to tu vol?" sptal sa policajt.
"Nijako, nem to meno."
Pristpil k nim bled, slune obleen ernoch.
"Bolo to lt auto," povedal, "vek lt auto. Nov."
"Videli ste nehodu?" sptal sa policajt.
"Nie, ale to auto prelo okolo ma o kus alej na ceste a ahalo viac ako esdesiatku. To bola tak osemdesiatka,
devdesiatka."
"Pote sem, nech si zapem vae meno. Nezavdzajte tam. Chcem si zapsa, ako sa vol."
Niekoko slov z tohto rozhovoru zrejme preniklo a k Wilsonovi, knucemu sa vo dverch kancelrie, lebo medzi jeho
zadavmi vkrikmi sa zrazu ozvala nov tma:
"Mne nemuste rozprva, o to bolo za auto! Dobre viem, o to bolo za auto!"
Pozrel som na Toma a videl som, ako sa mu pod kabtom napna pletenec svalstva vzadu na pleci. Rchlo iel k
Wilsonovi, zastal pred nm a pevne ho chytil za ruky nad lakom.
"Muste sa spamta," povedal mu s drsnosou, ktor psobila upokojujco.
Wilson uprel oi na Toma; prudko sa postavil na prsty a vzpt by sa bol zrtil na kolen, keby ho Tom nebol dral.
"Povajte," povedal Tom a trochu ho potriasol. "Doiel som sem iba pred chvkou z New Yorku. Chcel som vm
priviez ten portiak, o sme o om rozprvali. To lt auto, v ktorom som sa poobede viezol, nebolo moje - poujete?
Za cel popoludnie som ho ani nevidel."
Iba ten ernoch a ja sme boli tak blzko, e sme pouli, o vrav, ale policajtovi sa zrejme nepozdval jeho tn a
zamieril ta vbojnm pohadom.
"o to tam je?" sptal sa.
"Ja som jeho priate." Tom obrtil hlavu, ale rukami pevne dral Wilsona. "Vrav, e pozn to auto, o to spravilo...
Bolo lt."
Policajt, hnan akmsi neuritm popudom, podozrievavo pozrel na Toma.
"A vae auto m ak farbu?"
"Modr, portiak."
"Ideme rovno z New Yorku," povedal som.
Potvrdil to ktosi, o iel ksok za nami, a policajt sa odvrtil.
"Tak, a teraz keby ste mi ete raz poriadne nadiktovali to meno -"
Tom zdvihol Wilsona ako bbiku, zaniesol ho do kancelrie, posadil ho na stoliku a vrtil sa.
"Niekto by sem mohol s a sadn si k nemu," zavelil s prevahou. akal, km dvaja chlapi, o stli najbliie,
nepozreli na seba a nepobrali sa neochotne do kancelrie. Potom za nimi zavrel dvere a ziiel z jedinho schodka,
vyhbajc sa pohadu na stl. Ke iiel okolo ma, zaepkal: "Pome pre."
S pocitom, e sme strane npadn, tlaili sme sa za Tomom, ktor nm pnovitmi rukami preral cestu cez dosia
rastci zstup; pritom sme preli okolo nhliaceho sa doktora s kufrkom v ruke, ktorho zavolali v ialenej ndeji pred
pol hodinou.
Tom iiel pomaly, km sme neboli za zkrutou - potom pevne stpil na plyn a portiak sa rtil nocou.
Po chvli som poul tich, chrapav vzlyk a videl som, e po tvri mu stekaj slzy.
"Sviniar zbabel!" zaskual. "Ani len nezastal."
Buchananovsk dom sa zrazu niesol k nm pomedzi tmav, umiace stromy. Tom zastal pri dverch a pozrel na
poschodie, kde dva obloky medzi divm hroznom akoby kvitli svetlom.
Page 40

"Daisy je doma," povedal. Ke sme vysadali, pozrel na ma a po tvri mu preletel mrak.
"Mal som a vysadi v Zpadnom vajci, Nick. Dnes sa u aj tak ned ni robi."
Cel sa akosi zmenil a rozprval vne a rozhodne. Ke sme krali ku schodom po trkovej cestike, zaliatej
mesiacom, niekokmi pevnmi vetami odbavil cel situciu.
"Zatelefonujem ti po taxk, aby si mohol s domov, a km bude aka, chote s Jordan do kuchyne, nech vm daj
nieo na veeru - ak mte chu." Otvoril dvere. "Pote dnu."
"Nie, akujem. Ale bol by som rd, keby si mi zavolal ten taxk. Pokm vonku."
Jordan mi poloila ruku na predlaktie.
"Nepjde dnu, Nick?"
"Nie, akujem."
Bolo mi mierne nani a chcel som by sm. Ale Jordan tam ete chvku postala.
"Ete je len pol desiatej," povedala.
Neiel by som dnu ani za boha; na jeden de som ich mal vetkch a po krk, a odrazu to platilo aj na Jordan. Zrejme
sa mi to dos dalo vyta z tvre, lebo sa strmo zvrtla a vybehla hore schodmi do domu. Niekoko mint som sedel s
hlavou v dlaniach, km som nepoul, e vntri ktosi dvha telefn a komornkov hlas objednval taxk. Potom som sa
pomaly pobral po cestike, e pokm pri brne.
Nepreiel som ani dvadsa metrov, ke som zaul svoje meno a spomedzi dvoch krkov vykroil na cestiku Gatsby.
Vtedy to u so mnou asi vyzeralo velijako, pretoe som nevedel myslie na ni in, iba na to, ako mu ruov oblek
svieti v mesanom svetle.
"o tu robte?" sptal som sa.
"Len tak stojm, stark."
Neviem preo, ale zdalo sa mi to hanebn. Ktohovie, mono sa chystal v nasledujcej chvli vykradn dom; nebol
by som sa udoval, keby som bol v tmavom krov za nm uvidel zlovestn tvre, tvre "Wolfshiemovch ud".
"Videli ste cestou nejak neastie?" sptal sa po chvke.
"no."
Zavhal.
"Je mtva?"
"no."
"Myslel som si to; aj Daisy som tak povedal. Lepie, ke ok prde naraz. Prestala to celkom dobre."
Rozprval, akoby na inom nezlealo, iba na Daisyinej reakcii.
"Do Zpadnho vajca som iel bonou cestou," pokraoval, "a auto som nechal v gari. Pochybujem, e by ns bol
niekto videl, ale naisto to tvrdi, pravdae, nemem."
To sa mi u tak sprotivil, e som sa mu ani neunval poveda, e sa mli.
"Kto bola t ena?" sptal sa.
"Volala sa Wilsonov. Jej mu m t gar. Ako sa to vlastne stalo, doerta?"
"No, poksil som sa ete strhn volant -" Stchol, a odrazu som si domyslel pravdu.
"Daisy ofrovala?"
"no," odvetil po chvli, "ale poviem, prirodzene, e som viedol ja. Viete, ke sme vyli z New Yorku, bola vemi
nervzna a myslela si, e sa upokoj, ak bude ofrova - a t ena nm vbehla do cesty, prve ke sme mali auto z
protismeru. Zbehlo sa to strane rchlo, ale zdalo sa mi, e sa chce s nami rozprva, akoby si myslela, e sme nejak
znmi. No a Daisy najprv zaboila pre od tej eny k tomu druhmu autu, ale potom jej zlyhali nervy a zahla zase nazad.
Len o som sa dotkol volantu, zactil som nraz - urite ju to na mieste zabilo."
"Celkom ju to roztrhlo -"
"Nerozprvajte mi o tom, stark." Bolestne sa strhol. "Tak i onak - Daisy pridala plyn. Chcel som, aby zastala, ale
ona nemohla, tak som zatiahol run brzdu. Potom sa mi zrtila do lona a alej som ofroval ja."
"Zajtra jej u ni nebude," doloil po chvke. Ja tu len pokm, i ju nebude obaova pre t neprjemnos dnes
popoludn. Zamkla sa vo svojej izbe a keby zanal by nsiln, Daisy bude rozsvecova a zhasna svetlo."
"Ani sa jej nedotkne," povedal som. "Nemysl na u."
"Ja mu neverm, stark."
"Ako dlho tu budete aka?"
"Cel noc, ak bude treba. Prinajmenom dokia vetci nepjdu spa."
Zilo mi na um, e na vec mono pozera aj in. o ak Tom zist, e auto viedla Daisy? Me si vzia do hlavy, e je v
tom nejak svislos - me si vzia do hlavy hocio. Pozrel som na dom; dolu svietili dva i tri obloky a z Daisyinej
izby na vyvenom przem sa rozlievala ruov iara.
"Pokajte tu," povedal som. "Pozriem, i sa nechyst nejak rozruch."
Vrtil som sa nazad po okraji trvnika, ticho som preiel cez trkov cestiku a po prstoch vystpil hore schodmi na
verandu. V salne boli rozhrnut zclony a videl som, e vntri nikto nie je. Ke som preiel verandu, kde sme veerali
v ten jnov veer pred tromi mesiacmi, dostal som sa k malmu obdniku svetla; domyslel som si, e to je oblok na
komore.
Roleta bola stiahnut, ale nad podoblonicou som naiel kru.
Daisy a Tom sedeli naproti sebe za kuchynskm stolom a medzi nimi stl tanier so studenm peenm kuraom a dve
fae piva. Sstredene jej osi rozprval ponad stl a vo svojom zaujat jej chytil ruku a cel jej ju zakryl dlaou. Daisy
chvami zdvihla k nemu oi a shlasne prikvla.
Neboli astn a ani jeden z nich sa nedotkol kuraa i piva - a jednako neboli ani neastn. Z celho vjavu
Page 41

neklamn vyarovalo ovzduie prirodzenej dvernosti a kad by bol povedal, e snuj nejak klady.
Ke som sa po prstoch odkrdal z verandy, poul som, ako po tmavej ceste neisto napreduje k domu mj taxk.
Gatsby akal na cestike presne tam, kde som ho nechal.
,Je tam hore ticho?" sptal sa zkostlivo.
"no, celkom ticho." Zavhal som. "Radej pote domov a vyspite sa."
Pokrtil hlavou.
"Pokm tu, km si Daisy neahne. Dobr noc, stark."
Stril ruky do vreciek na kabte, obrtil sa a alej si horlivo obzeral dom, akoby moja prtomnos kalila posvtnos
jeho hliadky. A tak som odiiel a nechal som ho st v mesanom svetle - na stri nad nim.
Cel noc som oka nezamril, nad prielivom neprestajne zavjala v hmle sirna a ja som sa napolo chor zmietal medzi
grotesknou skutonosou a divmi, hrzyplnmi snami. Nadrnom som zaul na Gatsbyho trkovej cestike taxk, a
hne som vyskoil z postele a zaal sa oblieka - mal som pocit, e mu osi musm poveda, pred msi ho varova, a
rno by u bolo neskoro.
Ke som iiel cez trvnik, videl som, e dvere na dome s ete otvoren a on sa opiera o stl v hale, zdolan
sklenosou i spnkom.
"Nestalo sa ni," povedal mdlo. "akal som a asi o tvrtej prila k obloku, chvku tam postala a potom zhasla."
Jeho dom sa mi nikdy nezdal tak obrovsk ako v t noc, ke sme prekutvali vek izby a zhali cigarety. Rozhali
sme zclony, ktor boli ako iatre, a prehmatali nezrtaten metre tmavch stien, hadajc elektrick vypnae - raz
som sa s apnutm zvalil na klvesy neviditenho klavra. Vade bolo nevysvetlitene mnoho prachu a izby boli
potuchnut, akoby ich u dlh dni nevetrali. Na neznmom stole som naiel dzu a v nej dve vypchnut, such
cigarety. V salne sme dokorn otvorili vek sklen dvere, sadli si, fajili a pozerali do tmy.
"Mali by ste s pre," povedal som. "Urite vystopuj vae auto."
"Teraz s pre, stark?"
"Chote na tde do Atlantic City alebo do Montrealu."
Nechcel o tom ani pou. Ve neme opusti Daisy, km nebude vedie, o Daisy sprav. Zfalo sa dral akejsi
poslednej ndeje a ja som nemal to srdce, aby som mu ju bral.
V t noc mi porozprval udesn histriu svojej mladosti s Danom Codym - porozprval mi ju, lebo Jay Gatsby" sa
rozbil ako sklo o Tomovu tvrd zlobu a dlh, tajn komdia sa skonila. Myslm, e by sa bol bez najmenej vhrady
priznal k hociomu, ale chcel rozprva o Daisy.
Bola prvm "slunm" dievaom, ktor v ivote stretol. Pri rozlinch bliie neurench prleitostiach u priiel do
styku s takmi umi, ale vdy ho od nich oddeoval neviditen plot z ostnatho drtu. Bola preho vzruujco
iaduca. Chodil k nim domov, najprv s inmi dstojnkmi z Camp Taylor, potom aj sm. Nevychdzal z asu - v ivote
nevkroil do takho krsneho domu. o vak ten dom napalo strhujcim arom, to bol fakt, e v om bvala Daisy bol jej msi takm samozrejmm ako jemu stan v tbore. Obostieralo ho ovzduie zrelho tajomstva, nznak, e splne
na poschod s krajie a chladnejie ako inde, e na jeho chodbch sa odohrva osi vesel a iariv, e tu mono njs
romantick dobrodrustv, nie potuchnut a odloen medzi levanduu, ale sviee, dchajce, poznaen
tohtoronmi lesklmi autami a tancami, po ktorch ete nestaili uvdn kvety. A vzruovalo ho aj to, e Daisy u
mnoh chlapi milovali - v jeho oiach bola tm cennejia. Po celom dome ctil ich prtomnos, vzduch bol prestpen
tiemi a ozvenami doznievajcich citov.
Vedel vak, e do Daisyinho domu sa dostal iba nesmiernou shrou okolnost. o ak skvel budcnos ho akala
ako Jaya Gatsbyho, vtedy bol mldencom bez haliera a bez minulosti a neviditen pl uniformy mu mohol kad
chvu spadn z pliec. A tak sa usiloval vyui as o najlepie. Zmocnil sa, oho sa dalo, nensytn a bez vitiek
svedomia - a napokon sa jednej tichej oktbrovej noci zmocnil Daisy, zmocnil sa jej, pretoe v skutonosti nemal prvo
ani dotkn sa jej ruky.
Bol by sa mohol zhnusi sm sebe, lebo bolo ist, e sa jej zmocnil pod falonou zmienkou. Nemyslm to tak, e by
sa bol azda ohal svojimi neexistujcimi milinmi, ale myselne vzbudzoval v Daisy pocit istoty; nechal ju veri, e je
lovekom z viac-menej rovnakch vrstiev ako ona sama - e by sa o u vedel plne postara. Pravda vak bola tak, e
podobn monos nemal - nestla za nm nijak zmon rodina a najmen rozmar neosobnej vldy ho mohol zavia
hocikam na svete.
Ale nezhnusil sa sm sebe a vetko sa skonilo in, ako si predstavoval. Pravdepodobne si chcel vzia, o sa d, a
s alej - ale tu poznal, e sa podobral na p za svtm Grlom. Vedel, e Daisy je neobyajn, ale netuil, ak
neobyajn me by "slun" dieva. Zmizla vo svojom bohatom dome, vo svojom bohatom, plnom ivote - a
Gatsbymu nenechala ni. Ctil sa k nej priptan ako manelstvom, a to bolo vetko.
Ke sa o dva dni zase stretli, tajil sa dych nie jej, ale Gatsbymu, nie ona, ale on sa ctil akoby oklaman. Veranda
iarila kpenm prepychom hviezdneho svitu; prten sedaka elegantne zavzgala, ke sa Daisy obrtila k nemu a on
ju pobozkal na zvedav a krsne sta. Trochu prechladla, take mala hlas ete zastretej a pvabnej, a Gatsby si
neodolatene uvedomoval mlados a tajomnos, ktor bohatstvo uvzn a uchov, uvedomoval si svieos jej
mnohch iat a uvedomoval si Daisy, iariacu ako striebro, bezpen a hrdo povznesen nad upoten zpasy bedae.
"Ani vm opsa neviem, ak som bol prekvapen, ke som zistil, e ju milujem, stark. Zaas som aj dfal, e ma
nech, ale nenechala ma, lebo aj ona bola zaben do ma. Myslela si, e vea viem, lebo som vedel in veci ako ona...
Tak to teda so mnou vyzeralo, zabdal som na vek plny, z minty na mintu som bol vmi zaben, a odrazu mi
to bolo jedno. Nao kona vek veci, ke sa lepie zabvam tm, e jej rozprvam, o vykonm?"
Posledn popoludnie pred odchodom do zmoria presedel s Daisy a dlho, mlky ju dral v nru. Bol studen
jesenn de, v izbe blal ohe a Daisy horeli lca. Tu i tam sa pohla a on si trochu in poloil rameno, a raz ju pobozkal
Page 42

na tmav, leskl vlasy. Popoludnie ich na chvu naplnilo pokojom, akoby chcelo, aby si odniesli trval spomienku pre
dlh rozlenie, ktor im chystal nasledujci de. Za cel mesiac svojej lsky si neboli bli a nevldlo medzi nimi
hlbie porozumenie, ako ke mu Daisy mlanlivmi perami prela po pleci na kabte alebo ke sa on dotkol konekov
jej prstov, nene, akoby spala.
Vo vojne si ponal neobyajne spene. Bol kapitnom, ete km iiel na front, a po bojoch v Argonskom lese
dostal hodnos majora a velenie nad divznym guometnm oddielom. Po prmer sa zfalo usiloval dosta domov, ale
namiesto toho ho aksi komplikcie alebo nedorozumenia poslali do Oxfordu. To sa u zhrzal - z Daisyinch listov
bolo cti aksi nervzne zfalstvo. Nevedela pochopi, preo nechod domov. Doliehal na u tlak vonkajieho sveta, a
tak ho chcela vidie a cti jeho prtomnos veda seba a nanovo sa ubezpei, e predsa len kon sprvne.
Lebo Daisy bola mlad a jej umel svet rozval orchideami, prjemnm, veselm snobstvom a orchestrami, ktor
udvali rytmus roku a zhali vetok smtok a ndejnos ivota do novch meldi. Saxofny cel noc kvlili Beale
Street Blues ako bezndejn komentr, km sto prov zlatch a striebornch rievic prestupovalo v lesklom prachu. V
sivej podveernej hodine sa vdy nali miestnosti, ktor neprestajne pulzovali touto tichou, sladkou horkou, km
nov tvre poletovali sem a tam ako ruov lstoky, ktor smutn trbky rozvievaj po dlke.
S prchodom jari sa Daisy znova zaala pohybova tmto smranm vesmrom; odrazu mala znova aj p schdzok
za de s piatimi mldencami a na svite bezvldne zaspvala, km na dlke pri posteli sa perliky a sifn veernch
iat vali medzi vdncimi orchideami. A cel as v nej osi volalo po rozhodnut. Chcela svoj ivot sformova teraz,
hne - a toto rozhodnutie musela spravi aksi sila - sila lsky, peaz, neodkriepitench praktickch vhod - ktor
bola na dosah ruky.
Tto sila sa zhmotnila uprostred jari s prchodom Toma Buchanana. Jeho osobnos i postavenie sa vyznaovali
zdravou soldnosou, a Daisy sa ctila polichoten. Nepochybne nasledoval ist vntorn zpas a ist ava. Gatsby
dostal list, ete km bol v Oxforde.
Nad Long Islandom u svitalo a my sme chodili po przem, otvrali aj ostatn obloky a vpali do domu sivejce,
zlatnce svetlo. Odrazu padol na rosu tie stromu a v modrom lst sa rozospievali neviditen vtci. Vzduchom sa
nieslo pomal, prjemn prdenie, sotva vnok, a subovalo chladn, pekn de.
"Pochybujem, e ho vbec niekedy milovala." Gatsby sa odvrtil od obloka a vyzvavo na ma pozrel. "Nesmiete
zabda, stark, e dnes popoludn bola vemi rozruen. Podval jej to vetko tak, aby ju nastrail - aby vyvolal
dojem, e som nejakm estkovm vindlerom. Take nakoniec ani dobre nevedela, o vrav."
Zachmrene si sadol.
"Pravdae, mono ho chvku milovala, hne po svadbe - ale aj vtedy milovala vmi ma, rozumiete?"
A zrazu vyrukoval s udnou poznmkou.
"Tak i onak," povedal, "bolo to isto osobn."
Ako si to mal lovek vysvetli, ak nie tm, e v jeho chpan celej veci je aksi rozmer, ktor nemono vyjadri?
Z Franczska sa vrtil, ete km Tom a Daisy boli na svadobnej ceste, a za posledn zvyok oldu sa vydal na
vpravu do Louisville, ktor ho sce trznila, ale nevedel sa jej ubrni. Tde tam ostal, chodil po uliciach, kde sa ich
kroky spolone ozvali novembrovou nocou, a znova navtevoval odahl zkutia, kam sa vozili na jej bielom aute.
Prve tak, ako sa mu Daisyin dom vdy videl ovea tajomnej a vesel ako in, aj jeho predstava o meste, hoci Daisy
u odtia odila, bola predchnut melancholickou krsou.
Odchdzal s pocitom, e keby bol hadal usilovnejie, bol by ju mono naiel - e ju tu zanechva. Voze tretej triedy
- vtedy u nemal ani halier - bol rozplen. Iiel na otvoren ploinu, sadol si na skladaciu stoliku a stanica ostala
vzadu a okolo beali chrbty neznmych domov. A potom u uhali jarnmi poami, kde sa s nimi chvu pretekala lt I
elektrika, a v nej udia, ktor azda kedysi zazreli bled aro jej tvre na ahostajnej ulici.
Koaje sa nato skrcali a vzaovali od slnka,! ktor klesalo oraz niie a pritom akoby ehnajco rozahovalo ruky
nad mizncim mestom, kde sa Daisy prv raz nadchla. Zfalo vystrel ruku, akoby chcel zachyti o len zvan
vzduchu, uchova si aspo osi z toho kska zeme, ktor bol preho krsny, lebo tu ila ona. Ale vetko sa u mihalo
tak rchlo, e to nestail vnma zakalenmi oami, a vedel, e tto as, t najsvieejiu a najlepiu, u navdy stratil.
Bolo u dev hodn, ke sme sa naraajkovali a vyli na verandu. Cez noc sa poasie prenikavo zmenilo a teraz bolo
vo vzduchu cti jese. Ku schodom priiel zhradnk, posledn z Gatsbyho bvalch sluhov.
"Vypustm dnes bazn, pn Gatsby. oskoro zane pada lstie a potom je vdy otara s potrubm."
"Dnes ete nie," odvetil Gatsby. Obrtil sa ku mne a povedal, akoby na ospravedlnenie: "Viete, stark, e som sa za
cel leto v tom bazne neokpal?"
Pozrel som na hodinky a vstal.
"O dvans mint mi ide vlak."
Nechcelo sa mi do mesta. Nebol som schopn poriadne ani krom slamy preloi, ale toto bolo osi viac - nechcel
som opusti Gatsbyho. Nechal som ten vlak ods, a ete jeden, km som sa vedel odtrhn.
"Zavolm vm," povedal som napokon.
"Zavolajte, stark."
"Asi tak okolo poludnia."
Pomaly sme schdzali dolu schodmi.
"Myslm, e aj Daisy zavol." zkostlivo na ma pozrel, akoby dfal, e prisvedm.
"Myslm, e no."
"Tak zbohom."
Podali sme si ruky a ja som sa pobral pre. Prve ke som dochdzal k ivmu plotu, spomenul som si na osi a
obrtil som sa.
Page 43

Je to mizern banda," zavolal som mu cez trvnik. "Vy ste hodn viac ako cel ten nanihodn spolok dovedna."
Vdy som bol rd, e som mu to povedal. Bola to jedin poklona, ak som mu kedy spravil, pretoe som s nm od
zaiatku do konca neshlasil. Najprv zdvorilo prikvol, a potom sa mu na tvri rozlial ten iariv, chpav smev,
akoby to bolo spolon tajomstvo, o ktor sme sa cel as nadene delili. Jeho krikav ruov oblek sa odral od
bielych schodov ako jasn farebn kvrna a ja som si spomenul na ten veer pred tromi mesiacmi, ke som prv raz
zavtal do jeho rodinnho sdla. Trvnik i prjazdov cesta boli zaplnen tvrami ud, ktor hdali, ak zlo ho to
pokvrnilo - a on stl na tch schodoch, kval im na rozlku a skrval svoj nepokvrniten sen.
Poakoval som mu za pohostinstvo. Vdy sme mu za akovali - ja aj ostatn.
"Zbohom," zavolal som. "Raajky boli skvel, Gatsby."
Ke som doiel do mesta, chvu som sa pokal znai kurzy nekonenho mnostva cennch papierov, a potom
som na otavom kresle zaspal. Tesne pred poludnm ma zobudil telefn; strhol som sa a na elo mi vyrazil pot. Bola to
Jordan Bakerov; asto mi telefonovala v tomto ase, pretoe sa tak nepredvdatene pohybovala medzi rozlinmi
hotelmi, klubmi a skromnmi domami, e ju ako bolo zastihn in. Jej hlas obyajne znel zo slchadla svieo a
chladne, akoby cez oblok doletel kus trvnika, vytrhnut derom golfovej palice, ale dnes rno sa mi zdal drsn a
such.
"Odila som od Daisy," povedala. "Som v Hampsteade a popoludn idem do Southamptonu."
Ods z Daisyinho domu bolo mono taktn, ale aj tak ma to nazlostilo, a pri jej nasledujcej poznmke som dobree
neskamenel.
"Vera si ku mne nebol vemi mil."
"A mohlo na tom zlea?"
Chvka ticha. Potom:
"Ale aj tak sa chcem s tebou stretn."
"Aj ja."
"o keby som nela do Southamptonu a zaviezla sa popoludn do mesta?"
"Nie - dnes popoludn radej nie."
"V poriadku."
"Dnes popoludn je to nemon. Mm rozlin -"
Chvu sme sa takto zhovrali, a potom sme zrazu dohovorili. Neviem, kto z ns s ostrm uknutm zavesil, ale viem,
e mi to bolo jedno. V ten de som sa s ou nemohol zhovra pri ajovom stolku, aj keby som sa s ou zato nemal
zhovra u nikdy v ivote.
O niekoko mint som zavolal Gatsbymu domov, ale bolo obsaden. Sksil som tyri razy; nakoniec mi z centrly
rozlene povedali, e linka je blokovan pre medzimestsk rozhovor z Detroitu. Vybral som cestovn poriadok a
zakrkoval si vlak, o odchdzal desa mint pred tvrtou. Potom som sa zaklonil na stolike a poksil sa rozma.
Bolo prve poludnie.
Ke som v to rno cestoval okolo kp popola, naschvl som preiel na druh stranu voza. Vedel som si predstavi,
e tam cel de bude postva zstup zvedavcov, chlapci bud hada v prachu tmav faky a nejak rozrenen
chlap bude znova a znova rozprva, ako sa to stalo, a to aj preho samho bude oraz neskutonejie a viac to
nebude mc rozprva, a tragick in Myrtle Wilsonovej upadne do zabudnutia. Teraz sa chcem troku vrti a
rozprva, o sa stalo v gari predchdzajci veer, ke sme odili.
Sestru Catherine nali len po vekom zhan. V ten veer zrejme poruila svoju zsadu, e nepije, lebo prila celkom
osprosten od pijatiky a nevedela pochopi, e sanitka u odila do Flushingu. Ke ju o tom presvedili, ihne
zamdlela, akoby prve to bolo na celej veci najneznesitenejie. Ktosi lskav i zvedav ju vzal do auta a odviezol ju
po stopch sestrinej mtvoly.
Meniaci sa zstup ete dlho po polnoci bil ako prboj o prieelie gare, vntri sa George Wilson knsal na pohovke.
Dvere kancelrie ostali zaas otvoren a kad, kto priiel do gare, pozrel cez ne, akoby neodolatene priahovan.
Nakoniec ktosi povedal, e to je hanba, a zavrel ich. Bol s nm Michaelis a zopr inch chlapov, najprv tyria i piati,
potom dvaja i traja. O osi neskr musel Michaelis poprosi poslednho neznmeho, aby pokal ete tvr hodinky,
km si nezjde domov a nenavar za kanvicu kvy. Potom tam ostal s Wilsonom sm a do svitania.
Okolo tretej nastala vo Wilsonovom nesvislom babotan zmena - trocha sa upokojil a zaal rozprva
0 ltom aute. Vyhlasoval, e on u vie, ako zisti, ie je to lt auto, a potom vysypal, e pred niekokmi mesiacmi sa
jeho ena vrtila z mesta so sinkami na tvri a s napuchnutm nosom.
Ale ke si uvedomil, o vrav, zhil sa a zase zaal stonavo vykrikova "Boe mj". Michaelis sa ho neikovne
poksil privies na in mylienky.
"Ako dlho si enat, George? No tak, sks chvu ticho sedie a odpovedz mi. Ako dlho si enat?"
"Dvans rokov."
"Mali ste deti? No tak, George, se pokojne - voao som sa a sptal. Mali ste deti?"
Tvrd, hned chrobky neprestajne brnkali o sliepav iarovku a zakadm, ke Michaelis poul, ako vonku na
hradskej uha auto, poda zvuku sa mu zdalo, e je to auto, o pred niekokmi hodinami nezastalo. Do gare ho to
vemi neahalo, lebo na ponku, kde leala mtvola, boli faky, a tak chodil cel nesvoj po kancelrii - do rna v nej
poznal kaduk predmet - a zave si sadol k Wilsonovi a pokal sa ho upokoji.
"Nechod niekam do kostola, George, aspo niekedy? Aj ke si tam mono u dlho nebol? o keby som
zatelefonoval po kaza, nech sem prde a pozhovra sa s tebou, no?"
Ja tam nechodm."
"lovek potrebuje nejak vieru, George, pre takto chvle. Ve voakedy si istotne chodil do kostola. Neenil si sa v
Page 44

kostole? Pouj, George, ve ma povaj. Neenil si sa v kostole?"
"To u bolo dvno."
Nmaha, ktor musel vynaloi na odpove, preruila rytmus jeho knsania - chvu bol ticho. Potom sa mu v oiach
znova objavil ten napolo vediaci, napolo zmten vraz.
"Pozri sa tam do uplka," ukzal na psac stl.
"Do ktorho?"
"Do tamtoho - no, do toho."
Michaelis otvoril zsuvku, ktor mal najbliie pri ruke. Nebolo v nej ni, iba mal, prepychov obojok na psa z koe
zdobenej striebrom. Oividne bol nov.
"Toto?" sptal sa a zdvihol obojok.
Wilson sa na zahadel a prikvol.
"Naiel som ho vera poobede. Chcela mi to vysvetli, ale ja som vedel, e to nie je s kostolnm riadom."
"Chce poveda, e si ho kpila?"
"Mala ho na bieliznku zabalen v hodvbnom papieri."
Michaelis na tom nevidel ni udnho a vymenoval Wilsonovi zo desa dvodov, preo si jeho ena mohla kpi
obojok. Ale niektor z tch vysvetlen Wilson u zrejme poul od Myrtle, lebo zase zaal epka "Boe mj" - a jeho
uteite si nechal niekoko dvodov pre seba.
"A potom ju zabil," povedal Wilson. Odrazu mu ovisla brada.
"Kto?" ; "Ve ja u viem, ako si to zistm."
"To je u chorobn, George," povedal mu priate. "Bol to pre teba ak der, a teraz nevie, o rozprva. Radej ty
len sks ticho sedie do rna."
"Zavradil ju."
"Bolo to neastie, George."
Wilson pokrtil hlavou. Privrel oi a sta sa mu sotva badatene roztvorili pri zvuku, ktor znel ako sebavedom
"Pehe!"
"Viem to," povedal rozhodne. Ja som dveriv lovek a o nikom si ni zl nemyslm, ale ke nieo viem, tak to viem
nabetn. Bol to ten chlap v tom aute. Vybehla von, lebo mu chcela voao poveda, a on nezastal."
Aj Michaelis si to vimol, ale nezilo mu na um, e by to mohlo ma nejak zvltny vznam. Skr veril, e pani
Wilsonov utekala pred muom, ako e sa usilovala zastavi urit auto.
"Preo si mysl, e bola tak?"
"Nie je vetko, ako sa zd," vyhlsil Wilson, akoby tm zodpovedal otzku. " - - -"
Zase sa zaal knsa a Michaelis len stl a krtil v rukch obojok.
"Nem nejakho priatea, e by som poho zatelefonoval, George?"
Bola to nezmyseln ndej - takmer naisto predpokladal, e Wilson nem priatea: bolo ho mlo aj pre vlastn enu.
Poteil sa, ke o chvu zbadal v izbe zmenu, modr prsvit pri obloku, a uvedomil si, e svitanie je u nealeko. Asi o
piatej bolo vonku tak modro, e mohli zhasn svetlo.
Wilson obrtil sklen pohad na kopy popola, kde sa siv obliky dvhali do fantastickch tvarov a poletovali v
slabom rannom vnku.
"Porozprval som sa s ou," zaomral po dlhom mlan. "Povedal som jej, e ma me oklama, ale Boha neoklame.
Zaviedol som ju k obloku -" namhavo vstal, zaiel k zadnmu obloku, predklonil sa a pritisol tvr na sklo - "a povedal
som jej: Boh vie, o si robila, kad tvoj skutok pozn. Ma me oklama, ale Boha neoklame!"
Michaelis stl za nm a otrasen si uvedomil, e Wilson pozer na oi doktora T. J. Eckleburga, ktor sa prve
vynorili, bled a obrovsk, z redncej noci.
"Boh vid vetko," opakoval Wilson.
"To je reklama," upokojoval ho Michaelis. osi ho printilo odvrti sa od obloka a pozrie do izby. Ale Wilson tam
dlho stl, tisol tvr na sklo a pokyvkval hlavou do era.
O iestej bol u Michaelis na smr unaven a poteil sa, ke zaul, e pred garou zastva auto. Bol to jeden z
chlapov, o tu s nm v noci stril a sbil sa vrti; a tak urobil raajky pre troch, hoci ich potom museli zjes sami
dvaja s tm druhm. Wilson bol u pokojnej a Michaelis sa iel domov vyspa; ke sa o tyri hodiny zobudil a beal
do gare, Wilson u bol pre.
Jeho pohyby - cel as chodil peo - dodatone vystopovali do Port Rooseveltu a odtia do Gad's Hillu, kde si kpil
obloen chlebk, ktor nezjedol, a pohr kvy. Bol asi ustat a chodil pomaly lebo do Gad's Hillu doiel a na
poludnie. Potia sa dalo bez akost uri, ako trvil as - nali sa chlapci, ktor videli loveka, "o vyzeral ako
ialen", a automobilisti, na ktorch udne vyvaoval oi z okraja cesty. Potom na tri hodiny bez stopy zmizol. Polcia
vychdzala z toho, o povedal Michaelisovi - vraj "vie, ako si to zist" - a dospela k zveru, e za ten as chodil v
tamojom okol z gare do gare a vypytoval sa na lt auto. Na druhej strane sa vak nenaiel nijak mechanik, o
by ho bol videl, a Wilson mal mono nejak ah, istej spsob, ako sa dozvedie, o potreboval. O pol tretej bol v
Zpadnom vajci a tam sa kohosi sptal, ako sa dostane ku Gatsbyho domu. Take vtedy u poznal Gatsbyho meno.
O druhej sa Gatsby obliekol do plaviek a povedal komornkovi, e ak by niekto telefonoval, maj mu to prs ohlsi k
baznu. Zastavil sa v gari po nafukovac matrac, s ktorm sa cel leto zabvali jeho hostia, a ofr mu ho pomohol
napumpova. Potom rozkzal, e otvoren auto nesmie za nijakch okolnost opusti gar - a to bolo udn, lebo
prav predn blatnk potreboval opravu.
Gatsby si vyloil matrac na plece a pohol sa k baznu. Raz zastal a troku si ho popravil, a ofr sa sptal, i mu nem
pomc, ale Gatsby len pokrtil hlavou a vzpt zmizol medzi ltncimi stromami.
Page 45

Nijak telefonick odkaz nepriiel, ale komornk si neiel ahn a akal a do tvrtej - ke ho u dvno nemal komu
odovzda, aj keby bol niekto telefonoval. Mm tak dojem, e ani sm Gatsby neveril, e odkaz prde, a mono mu to u
bolo jedno. Ak je to pravda, potom istotne ctil, e stratil star, tepl svet, e zaplatil vysok cenu za to, e pridlho il
jedinmu snu. Istotne hadel pomedzi hroziv listy na celkom cudzie nebo a zamrazilo ho, ke objavil, ak groteskn
vec je rua a ako surovo dopad slnen svetlo na sotva stvoren trvnik. Nov svet, hmotn, hoci neskuton, kde
sa nhodne vznaj boh przraky, dchajce sny ako vzduch...
ako t popolav, fantastick postava, ktor sa k nemu zakrda pomedzi beztvar stromy.
ofr - bol to jeden z Wolfshiemovch chrnencov - poul vstrely; neskr nevedel poveda ni in, iba e im vraj
nevenoval pozornos. Zo stanice som sa zaviezol rovno ku Gatsbymu, a len ke som zkostlivo vybehol hore
schodmi, strhol sa v dome poplach. Ale oni to u vtedy vedeli, o tom som pevne presveden. Nepovedali sme temer
ani slovo, a vetci tyria, ofr, komornk, zhradnk i ja, sme rchlo beali dolu k baznu.
Vodu erilo slab, sotva badaten prdenie, ako sa erstv prtok uberal k odtoku z jednho konca na druh.
Drobn pohyb na hladine, sotva viac ako nznak vn, unal zaaen matrac sem-tam po bazne. ahk zvan vetra,
ktor sotva seril vodu, vldal zmeni smer jeho bezmocnho putovania s bezmocnm bremenom. Ke sa dotkol
chuma lstia, pomaly sa obracal a kreslil na vode, ako rameno kruidla, tenk erven kruh.
A ke sme sa pohli k domu s Gatsbyho telom, zbadal zhradnk obale v trve Wilsonovu mtvolu a krvav obe
bola zaven.
Zvyok toho da, nasledujca noc i cel nasledujci de mi po dvoch rokoch ostali v pamti ako nekonen defil
policajtov a fotografov a novinrov, chodiacich neprestajne sem a tam cez Gatsbyho dvere. Hlavn brnu prehradili
lanom, ktor stril policajt, take od zvedavcov bol pokoj, ale chlapci oskoro objavili, e sa mu dosta dnu cez mj
dvor, a tak sa ich vdy zopr hrilo s otvorenmi stami okolo baznu. Ktosi so sebaistm vystupovanm, mono
detektv, pouil v to popoludnie vraz "ialenec", ke sa sklal nad Wilsonovm telom, a nhodn autorita jeho hlasu
udala tn novinovm sprvam na druh de.
Vina tch sprv bola prern - groteskn, nepodloen, krikav a nepravdiv. Ke z Michaelisovej vpovede pri
sdnej ohliadke vysvitlo, e Wilson mal voi ene ist podozrenia, myslel som si, e zakrtko nm cel histriu
naservruj ako tekliv pakvil - ale Catherine, ktor mohla velio poveda, drala jazyk za zubami. A ukzala pritom
neobyajn silu charakteru - odhodlane si ohliadaa premeriavala spod vykorigovanho oboia a prisahala, e jej
sestra Gatsbyho nikdy nevidela, e jej sestra bola s muom vrcholne astn, e jej sestra sa kadej nepleche vyhbala.
Sama tomu uverila a plakala do vreckovky, akoby u najmenie podobn podozrenie bolo pre u msi neznesitenm.
A tak z Wilsona spravili loveka "pomtenho zrmutkom", aby prpad mohol osta v o najjednoduchej podobe. A
aj ostal.
Ale tto as celej histrie sa mi videla vzdialen a nepodstatn. Zistil som, e stojm na Gatsbyho strane, a sm. Od
chvle, ke som do dediny zatelefonoval sprvu o katastrofe, s kadm dohadom o om a s kadou praktickou otzkou
sa obracali na ma. Sprvu som bol prekvapen a zmten; potom, ke Gatsby leal vo svojom dome a nehbal sa,
nedchal, nehovoril, hodinu za hodinou, postupne som si uvedomoval, e zodpovednos padla na ma, lebo nikoho
inho to nezaujma - toti nezaujma tm prenikavm osobnm zujmom, na ak m kad na konci aksi neurit prvo.
Pol hodiny potom, o sme ho nali, zatelefonoval som Daisy, zatelefonoval som jej pudovo a bez vhania. Ale odila
aj sTomom skoro popoludn, a brali si so sebou batoinu.
"Nechali adresu?"
"Nie."
"Nepovedali, kedy sa vrtia?"
"Nie."
"Nemte predstavu, kde s? Ako by som ich mohol njs?"
"Neviem. Neviem vm poveda."
Chcel som mu niekoho privies. Chcelo sa mi zjs do izby, kde leal, a ubezpei ho: "Gatsby, niekoho vm
privediem. Nebojte sa. Len sa na ma spoahnite a ja vm niekoho privediem -"
Meyer Wolfshiem nebol v telefnnom zozname. Komornk mi dal adresu jeho kancelrie na Broodway, a ja som
zavolal informcie, ale km som zohnal slo, bolo u dvno p hodn pre a telefn nikto nedvhal.
"Mohli by ste zazvoni ete raz?" poprosil som centrlu.
"U som tam zvonila trikrt."
Je to vemi dleit."
"utujem. Obvam sa, e tam nikto nie je."
Vrtil som sa do salna a v prvej chvli sa mi zazdalo, e to s nhodn hostia - vetky tie radn osobnosti, o ho
zrazu naplnili. Ale hoci odtiahli plachtu a pozerali zhrozenmi oami na Gatsbyho, v hlave mi neprestval znie jeho
protest:
"Poujte, stark, muste mi niekoho zohna. Muste sa pousilova. Toto nemem podstpi sm."
Ktosi sa ma zaal kadeo vypytova, ale ja som ho nechal tak, iiel som na poschodie a nhlivo prezrel nezamknut
asti Gatsbyho stola - nikdy mi vslovne nepovedal, e jeho rodiia s mtvi. Ale nenaiel som ni - iba zo steny na
ma hadela fotografia Dana Codyho, pamiatka na zabudnut nsilenstvo.
Na druh de rno som poslal do New Yorku komornka s listom pre Wolfshiema, kde som ho iadal o informcie a
prosil som ho, aby priiel najblim vlakom. Ke som t prosbu psal, zdala sa mi zbyton. Bol som pevne
presveden, e sadne na vlak, len o uvid noviny, tak ako som bol presveden, e ete pred poludnm prde
telegram od Daisy - ale nepriiel ani telegram ani pn Wolfshiem; nepriiel nik, len ete viac policajtov a fotografov a
novinrov. Ke sa komornk vrtil s Wolfshiemovou odpoveou, zaal sa ma zmocova vzdor, pocit pohdavej
Page 46

solidarity, ktor spja ns dvoch s Gatsbym proti vetkm ostatnm.
Ven pn Carraway.
Je to pre ma jeden z najstranejch derov v ivote ani nemem uveri e je to naozaj pravda. Nad takm
ialenstvom akho sa dopustil ten lovek sa vetci musme zamyslie. Teraz nemem prs lebo ma tu dr vemi
dleit obchodn transakcia a nemem sa teraz zaplies do tej veci Ak by som Vm neskr mohol nejako pomc
sta ak mi polete list po Edgarovi. Ani neviem o sa so mnou rob ke tak osi poujem a som z toho cel pre.
S ctou V
Meyer Wolfshiem
a pod tm nhliv postskriptum:
Dajte mi vedie ako bude s pohrebom at. vbec nepoznm jeho rodinu.
Ke popoludn zazvonil telefn a z medzimestskej ohlsili, e vol Chicago, pomyslel som si, e je to konene Daisy.
Ale na druhom konci linky sa ozval musk hlas, vemi slab a vzdialen.
"Tu Slagle..."
"no?" Meno mi bolo neznme.
"Pekn vbuch, o? Dostali ste telegram?"
"Nijak telegramy neprili."
"Mlad Parke m malr," vychrlil zo seba. "Naapali ho, ke podval tie akcie cez pult. P mint predtm dostali z
New Yorku obenk a tam boli tie sla. o na to poviete, no? V tch zapadkoch lovek nikdy nevie -"
"Hal!" skoil som mu do rei ako bez dychu. "Povajte - tu nie je pn Gatsby. Pn Gatsby je mtvy."
Na druhom konci linky nasledovalo dlh ticho, po om vkrik... a nato sa s rchlym uknutm spojenie preruilo.
Myslm, e to bolo na tret de, ke z akhosi minnesotskho mesteka doiel telegram, podpsan Henry C. Gatz.
Bolo v om len toko, e odosielate ihne odchdza a aby sme pokali s pohrebom, km neprde.
Bol to Gatsbyho otec, vny star pn, vemi bezradn a zronen, zababuen do dlhho, lacnho hubertusu, hoci
bol tepl septembrov de. Oi mu neprestajne slzili od vzruenia, a ke som mu vzal z rk kufrk a ddnik, zaal si tak
sstavne poahova riedku siv hriadku, e som ho len horko-ako vyzliekol z kabta. U-u sa chystal odpadn, tak
som ho zaviedol do hudobnho salna, usadil ho a poslal po nejak jedlo. Ale jes nechcel a pohr mlieka sa mu vylial
z roztrasench rk.
"Videl som to v chicagskch novinch," povedal. "Vetko to bolo v chicagskch novinch. Hne som iiel na vlak."
"Nevedel som, ako vs njs."
Neprestajne lietal po izbe ni nevidiacim pohadom.
"Bol to ialenec," povedal. "Istotne bol ialen."
"Nechceli by ste trochu kvy?" nkal som ho.
"akujem, ni si neprosm. Ni sa mi neiada, pn -"
"Carraway."
"Ni sa mi teraz neiada. Kde dali Jimmyho?"
Zaviedol som ho do salna, kde leal jeho syn, a nechal som ho osamote. Zopr chlapcov vylo na schody pred
domom a nazeralo do haly; musel som im poveda, kto priiel, a potom sa neochotne pobrali pre.
Po chvke pn Gatz otvoril dvere a vyiel von; sta mal otvoren, tvr mu trocha oervenela a z o mu stekali
samotrske a nepravideln slzy. Dospel do veku, ke smr u neprichdza ako prern prekvapenie, a ke sa teraz
prv raz poobzeral okolo seba a videl vysok, ndhern halu a vek izby, ktormi sa z nej chodilo do inch izieb, do
jeho smtku sa zaala miea ctiv pcha. Pomohol som mu vyjs do splne na poschod; km si vyzliekal kabt a
vestu, povedal som mu, e sme vetko odloili, km neprde.
"Nevedel som, ako si to budete ela, pn Gatsby -"
"Gatz je moje meno."
" - pn Gatz. Myslel som si, e ho mono budete chcie odviez na zpad."
Pokrtil hlavou.
Jimmymu sa vdy vmi pilo tu na vchode. Na vchode sa dopracoval k svojmu postaveniu. Boli ste synovm
priateom, pn -"
"Boli sme blzki priatelia."
"akala ho vek budcnos, viete. Bol to iba mlad lovek, ale tuto mal toko ako mlokto."
Uznanlivo si poklepal na elo a ja som prikvol.
"Keby ostal naive, bol by sa stal vekm lovekom. Takm ako James J. Hill. Pomhal by budova nau vlas."
"To je pravda," prisvedil som stiesnene.
arbavo sa pokal stiahnu z postele vyvan prikrvku, potom si meravo ahol - a za okamih u aj spal.
Ten veer zatelefonoval ktosi oividne vyakan, a km sa predstavil, najprv sa vyzvedal, kto som.
"Tu je Carraway," povedal som.
"." Bolo pozna, e sa mu uavilo. "Tu Klipspringer."
Aj mne sa uavilo, lebo sa mi zdalo, e to vet alieho priatea pri Gatsbyho hrobe. Nechcel som dva oznam do
novn, lebo by som prilkal zstupy zvedavcov, atak som sm obtelefonval zopr ud. ako ich bolo njs.
"Pohreb je zajtra," povedal som. "O tretej, odtiato z domu. Bol by som rd, keby ste to povedali kadmu, kto m
Page 47

zujem."
"Poviem, urite," vyhkol. "Pravdae, sotva niekoho stretnem, ale keby, tak iste."
Ten tn vo mne vzbudil podozrenie.
"Vy sm, pravdae, prdete."
"No, rozhodne sa poksim. Volm zato, e -"
"Pokajte," skoil som mu do rei. "o keby ste tak povedali, e prdete?"
"Teda, fakticky - pravda je fakticky tak, e som u jednch znmych tu v Greenwichi, a oni tak ako dos akaj, e
zajtra budem s nimi. Fakticky chystaj tak akoe piknik i o. Pravdae, poksim sa uvoni."
Uavil som si netajenm "Pehe!" a on ma asi poul, lebo nervzne pokraoval:
"Volm zato, e som si tam nechal jedny topnky. Pomyslel som si, i by vs neobaovalo, keby ste mi ich
po komornkovi poslali. Viete, s to tenisky, a bez nich som tak ako dos bezmocn. Bvam u pna B. F. -"
Zvyok mena som u nepoul, lebo som zavesil.
Potom som sa za Gatsbyho zaal trochu hanbi -jeden pn, ktormu som zavolal, naznaoval, e dostal, o si zaslil.
Bol som si vak sm na vine, lebo to bol jeden z tch, o sa najzrivejie posmievali Gatsbymu, ke sa podgurili jeho
alkoholom, a mohol som ma toko rozumu, aby som mu netelefonoval.
Rno v de pohrebu som sa vybral do New Yorku za Meyerom Wolfshiemom; poda vetkho to bol jedin spsob,
ako som ho mohol zastihn. Dvere, ktor som otvoril na liftboyovu radu, mali npis "Holdingov spolonos
Swastika" a v prvej chvli sa zdalo, e vntri nikto nie je. Ke som vak niekokokrt nadarmo zakrial "Hal", za
priehradkou sa ozvala zvada, a po chvli sa z vntornch dver vynorila pekn idovka a nepriatesky si ma premerala
iernymi oami.
"Nikto tu nie je," povedala. "Pn Wolfshiem odcestoval do Chicaga."
Prv as jej vpovede bola zrejme nepravdiv, lebo vntri si ktosi zaal nemelodick pohvizdova "Rozrku".
"Povedzte mu, prosm vs, e ho had pn Carraway."
"Nemem ho predsa dovliec z Chicaga, nie?"
V tejto chvli spoza dver zavolal aksi hlas, neklamn Wolfshiemov: "Stella!"
"Nechajte na stole vizitku," povedala rchla "Dm mu ju, ke sa vrti."
"Ale ja viem, e je tu."
Pokroila ku mne a rozhorene si zaala rukami chodi hore-dolu po bokoch.
"Mldenci, vy si myslte, e sem mete vletie, kedy sa vm zapi," hreila ma. "U toho mme potiato. Ke
poviem, e je v Chicagu, tak je v Chicagu."
Spomenul som Gatsbyho.
"A-h." Zase si ma obzrela. "Mohli by ste chvku - Ako sa to volte?"
Zmizla. O chvu slvnostne zastal vo dverch Meyer Wolfshiem a vystrel ku mne obe ruky. Zatiahol si ma do
kancelrie, ctivm hlasom poznamenal, e je to pre ns vetkch vemi smutn chva, a ponkol mi cigaru.
"Spomnam si, ako som sa s nm zoznmil," povedal. "Mlad major, prve demobilizoval a cel bol ovean
medailami, o dostal vo vojne. Bol na tom tak zle, e musel nosi uniformu, lebo si nemal za o kpi poriadne aty.
Prv raz som ho videl, ke priiel do Winebrennerovej herne na tyridsiatej tretej ulici a hadal nejak prcu. Pr dn u
nemal kska jedla v stach. ,Pote sa so mnou naobedova,' povedal som mu. Za pol hodiny toho zjedol za vye tyri
dolre."
"Pomohli ste mu v zaiatkoch?" sptal som sa ho.
"Pomohol? Ja som z neho spravil to, m bol!"
"Aha."
"Postavil som ho na nohy, a z nioho, rovno z ulice. Na prv pohad som videl, e to je sympatick mldenec, a
gentleman, a ke mi povedal, e bol na Oxforde, hne mi bolo jasn, e takho loveka mem potrebova. Postaral
som sa, aby vstpil do Americkej lgie, a tam ho mali vo vekej cte. Hne nato vybavil nejak vec pre jednho mjho
klienta a v Albany. Takto sme vo vetkom drali spolu -" zahkoval do seba dva hrub ukazovky - "vdy spolu."
Dos by ma bolo zaujmalo, i sa toto spoloenstvo vzahovalo aj na baseballov operciu v roku 1919.
"A teraz je mtvy," povedal som po chvli. "Boli ste mu najblim priateom, a tak viem, e mu iste rd prdete
popoludn na pohreb."
"Rd by som priiel."
"Tak prte."
Chlpy v nozdrch sa mu trochu zachveli a ke pokrtil hlavou, oi mal zaliate slzami.
"To nemem - nemem sa do toho zaplies," povedal.
"Niet sa do oho zaplies. U je po vetkom."
"Ke zabij loveka, tak sa vdy usilujem nijako sa do toho neplies. Drm sa bokom. Ke som bol mlad, to bolo
in - ak mi zomrel kamart, vetko jedno ako, vytrval som pri om a do konca. Poviete mono, e to je sentimentlne,
ale myslm to celkom vne - a do trpkho konca."
Videl som, e m nejak dvod, preo sa rozhodol neprs, a tak som vstal.
"Chodili ste na univerzitu?" sptal sa ma z nioho ni.
V prvej chvli sa mi zdalo, e mi ponkne "keft", ale on len pokval hlavou a podal mi ruku.
"Naume sa preukazova loveku priatestvo, km ije, a nie a po smrti," navrhol. "Potom u mm zsadu dra sa
bokom."
Ke som odiiel z jeho kancelrie, nebo sa chmrilo a do Zpadnho vajca som sa vrtil v ddiku. Ke som sa
preobliekol, iiel som do susedov a pna Gatza som naiel, ako sa nervzne prechdza v hale. Bol oraz pynej na
Page 48

syna a na jeho majetok, a teraz mi chcel osi ukza.
Jimmy mi poslal tento obrzok." Trascimi sa prstami vybral nprsn taku. "Pozrite sa."
Bola to fotografia synovho domu s dolmanmi rokami a zapinen od dotykov mnohch rk. Horlivo mi ukazoval
kad podrobnos. "Pozrite sa sem!" a potom mi hadal v oiach obdiv. Ukazoval t fotografiu tak asto, e nakoniec
bola preho asi skutonejia ako samotn dom.
Jimmy mi to poslal. Myslm, e to je vemi dobr obrzok. Pekne uke."
"Vemi pekne. Boli ste s nm v poslednom ase?"
"Priiel ma pred dvoma rokmi navtvi a kpil mi dom, kde teraz bvam. Pravdae, vemi ns zarmtilo, ke uiel z
domu, ale teraz vidm, e mal na to dvod. Vedel, e ho ak vek budcnos. A odkedy sa dopracoval k spechu, bol
ku mne vemi tedr."
Oividne sa mu nechcelo odloi obrzok a ete dobr mintu mi ho zubne dral pred oami. Potom zase skryl
nprsn taku a vybral z vrecka star, dokmsan kovbojku, nazvan Hopalong Cassidy.
"Pozrite, tto knihu mal ako chlapec. To vm otvor oi."
Otvoril zadn dosku a obrtil knihu tak, aby som videl. Na poslednom przdnom liste bolo tlaenmi psmenami
napsan REIM DA a dtum 12. septembra 1906. A pod tm:
Vstva 6,00
Cvii s inkami a na rebrku 6,15 - 6,30
tudova elektrinu at. 7,15 - 8,15
Prca 8,30 - 16,30
Bejzbal a port 16,30 - 17,00
Cvii renctvo, vyrovnanos a ako ju dosiahnu 17,00 - 18,00
tudova potrebn vynlezy 19,00 - 21,00
VEOBECN ODHODLANIA
Nemrni as u Shaftera alebo (meno, nerozltiten)
Nefaji a neu tabak
Kad druh de sa okpa
Preta tdenne jednu poun knihu alebo asopis
Uetri tdenne 5,00 dolrov (preiarknut) 3 dolre
By lep k rodiom
"Naiel som t knihu celkom nhodou," povedal starec. "Otvor vm oi, nie?"
"Otvor vm oi."
Jim sa musel uplatni. Vdy mal takto odhodlania a podobne. Vimli ste si, o tam m, e sa mus ui? Na to on vdy
bol. Raz mi povedal, e jem ako prasa, a ja som ho za to zbil."
Nechcelo sa mu knihu zavrie, kad bod nahlas pretal a potom dychtivo pozrel na ma. Dos, myslm, akal, e si
ten zoznam odpem pre vlastn potrebu.
Krtko pred treou priiel z Flushingu luternsky pastor a ja som mimovone zaal vyzera z obloka ostatn aut.
Gatsbyho otec takisto. A ke as beal, ke prichdzali sluhovia a potom postvali v hale, zaal utrpen murka a
ustarosten, neisto rozprval o dadi. Pastor niekokokrt pozrel na hodinky, tak som si ho odviedol nabok a poprosil,
aby ete pol hodiny pokal. Zbytone. Nepriiel nik.
Asi o piatej doiel n sprievod, pozostvajci z troch ut, na cintorn a zastal v hustom mrholen pri brne - najprv
pohrebn auto, strane ierne a mokr, potom limuzna, kde sedel pn Gatz, pastor a ja, a o osi neskr Gatsbyho kombi
so tyrmi i piatimi sluhami a potrom zo Zpadnho vajca, premoenmi do nitky. Ke sme li cez brnu do cintorna,
poul som, e zastva auto a ktosi sa liape za nami po rozmoknutej zemi. Obzrel som sa. Bol to ten pn so sovmi
okuliarmi, ktorho som raz v noci pred tromi mesiacmi naiel v Gatsbyho kninici obdivova knihy.
Odvtedy som ho nevidel. Neviem, ako sa dozvedel, kedy je pohreb, ba ani neviem, ako sa vol. Po hrubch sklch mu
stekali kvapky daa, a on si zloil okuliare a poutieral si ich, aby videl, ako z Gatsbyho hrobu sahuj ochrann celtu.
Vtedy som sa usiloval chvku myslie na Gatsbyho, ale bol u vemi aleko, a ja som si len spomenul - aj to bez
zvltnej trpkosti - e Daisy neposlala list ani kvet. Nejasne som poul, e ktosi mrmle "Blaen ten mtvy, ktorho
d krop," a nato sovook pn odhodlane povedal: "Amen, veru tak."
Rchlo sme sa trsili daom k autm. Sovie oi sa mi pri brne prihovorili.
"Nestihol som prs do domu," poznamenal.
"To nik nestihol."
"Ale o!" Ostal zarazen. "Prepnajna! Ve ich k nemu chodili cel stovky!"
Zloil si okuliare a zase si ich utrel, z jednej i druhej strany.
"Chudk ksicht," povedal.
Jednou z mojich najivch spomienok je, ako som sa na Vianoce vracal na zpad, najprv z gymnzia a neskr z
univerzity. T, o ili alej ako po Chicago, stretli sa za decembrovho veera o iestej na starej, erej strednej stanici,
kam sa s nimi v nhlosti prili rozli niekok chicagsk priatelia, u strhnut vrom przdninovch zbav. Spomnam si
na kouchy dievat, ktor sa vracali od sleny tej a tej, na tebot a zmrazen dych, na ruky, kvajce nad hlavami, ke
sme zazreli starch znmych, na to, ako si porovnvali, kto je kam pozvan: "Idete k Ordwayovcom? k Herseyovcom? k
Schultzovcom?" a na dlh zelen lstky, ktor sme pevne drali v rukaviciach. A napokon na pinavolt vozne
Page 49

elezninej spolonosti Chicago, Milwaukee and St. Paul, ktor stli na koajniciach pri brne a vyzerali veselo ako
samy Vianoce.
Ke sme sa pohli do zimnej noci a skuton sneh, n sneh, sa zaal rozprestiera okolo ns a ligota sa za oblokmi,
a popri ns uhali sliepav svetl malch wisconsinskch staniiek, vo vzduchu sa zrazu rozhostila ostr, div
svieos. Vpjali sme ju hlbokmi dkami, ke sme sa vracali z veere cez studen chodbiky, a nevyslovitene sme si
uvedomovali, e na jednu udesn hodinu sme jedno s touto krajinou, a potom s ou znova na nerozoznanie
splynieme.
To je mj stredn zpad - nie penica, ani prrie, ani zapadnut vdske mestek, ale vzruujce, vracajce sa vlaky
mojej mladosti a ulin lampy a zvoneky san v mrazivej tme a tiene cezmnovch vencov, dopadajce na sneh z
vysvietench oblokov. Ja sm som sasou toho vetkho, trocha vny po tch dlhch zimch, trocha samoby,
e som vyrastal v Carrawayovskom dome v meste, kde sa dodnes domy po dlh desaroia nazvaj poda rodn.
Teraz vidm, e napriek vetkmu je toto prbeh o zpade - Tom i Gatsby, Daisy i Jordan i ja sme boli sam zpadniari, a
mono sme mali nejak spolon nedostatok, pre ktor sme sa akosi nemohli prispsobi ivotu na vchode.
Aj vtedy, ke ma vchod najvmi vzruoval, ke som si najprenikavejie uvedomoval, o o je lep ako znuden,
rozahan, rozrastajce sa mest za Ohiom so svojimi nekonenmi inkvizciami, ktorm unikali len deti a starci - ete aj
vtedy som ctil, e vchod m v sebe osi skreslen. Najm Zpadn vajce dosia vystupuje v mojich fantastickejch
snoch. Vidm ho ako non scnu od El Greca: stovky domov, konvennch a pritom grotesknch, uupench pod
chmrnou, zamraenou oblohou s kalnm mesiacom. V popred id po chodnku tyria dstojn pni v smokingoch a
nes nosidl, na ktorch le opit ena v bielych veernch atch. Na ruke, ktor jej hojdavo vis nadol, sa chladne
ligoc drahokamy. Chlapi vne zaboia do akhosi domu - nesprvneho domu. Ale nikto nevie, ako sa ena vol, a
nikoho to nezaujma.
Po Gatsbyho smrti som vnmal vchod takto przran, tak skreslene, e moje oi nemali sily to napravi. Atak ke sa
vo vzduchu vznal modr dym krehkho lstia a bielize na nre tuhla vo vetre, rozhodol som sa vrti domov.
Pred odchodom som vak musel ete osi vybavi, osi trpne a neprjemn, o hdam bolo lepie necha tak. Ale
chcel som necha po sebe ist stl a nespolieha sa, e to slun a ahostajn more odnesie po mne pinu. Stretol
som sa s Jordan Bakerovou a porozprval sa s ou dkladne o tom, o sa stalo s nami dvoma a o sa potom stalo so
mnou, a ona leala celkom nehybne vo vekom kresle a povala.
Bola obleen na golf, a pamtm sa, ako som si pomyslel, e vyzer ako dobr ilustrcia - brada zdvihnut trocha
bezoivo, vlasy farby jesennho lstia, na tvri ten ist hned odtie ako na bezprstej rukavici, o jej leala na kolene.
Ke som dohovoril, povedala mi bez komentra, e je zasnben s inm. Pochyboval som o tom, hoci bolo niekoko
chlapov, za ktorch sa mohla vyda, stailo jej prstom kvnu, ale predstieral som, e ma to prekvapilo. Jednu chvu
som uvaoval, i nerobm chybu, ale potom som si vetko znova rchlo premyslel, vstal a zaal sa odobera.
"Ale nechal si ma ty," povedala Jordan. "Nechal si ma cez telefn. Teraz mi u na tebe erta zle, ale bolo to pre ma
osi nov a chvu sa mi z toho motala hlava."
Podali sme si ruky.
"Aha, a spomna si -" doloila - "ako sme sa raz rozprvali o ofrovan?"
"No - nie celkom."
"Ako si povedal, e zl ofr je v bezpe, len km nestretne druhho zlho ofra? A ja som druhho zlho ofra
stretla, pravda? Rozumie, bola to odo ma vek neopatrnos, takto sa zmli v odhade. Myslela som, e si pomerne
estn, priamy lovek. Mala som dojem, e si na to tajne pyn."
"Mm tridsa rokov," odpovedal som. "U p rokov som pristar na to, aby som klamal sm seba a nazval to
cou."
Neodpovedala. Nazlosten - a spola do nej zaben - a posadnut hroznou tosou som sa pobral pre.
Raz popoludn koncom oktbra som zazrel Toma Buchanana. Iiel kus predo mnou po Piatej avenue tm ostraitm,
vbojnm krokom, ruky dral trochu od tela, akoby chcel odohna vetko, o sa mu stavia do cesty, a hlava sa mu
rchlo pohybovala sem i tam, poslune nasledujc jeho nepokojn oi. Prve ke som spomaoval, aby som ho
nepredbehol, zastal a zaal sa mrai do klenotnckeho vkladu. Vtom ma zbadal a vrtil sa dozadu, vystierajc ruku.
"o sa stalo, Nick? Nechce mi poda ruku?"
"Nie. Vie, o si o tebe myslm."
"Ty si ialen, Nick," povedal rchlo. "Totlne ialen. Neviem, o sa ti porobilo."
"Tom," sptal som sa, "o si povedal Wilsonovi vtedy popoludn?"
Bez slova na ma hadel, a ja som vedel, e som dobre hdal, ako to bolo s tmi chbajcimi hodinami. Zaal som sa
odvraca, ale on pokroil za mnou a chytil ma za ruku.
"Povedal som mu pravdu," vyhlsil. "Priiel k dverm, ke sme sa chystali na odchod, a ke som odkzal, e nie som
doma, poksil sa k nm hore dosta nsilm. Bol tak ialen, e by ma bol zabil, keby som mu nebol povedal, ie bolo
to auto. Cel as, o bol u ns v dome, nespustil ruku z revolvera vo vrecku -" Spurne sa odmlal. "No a o, ak som mu
to povedal? Toho chlapa to tak i tak akalo. Sypal ti piesok do o, prve tak ako Daisy, ale bol to gauner. Preiel
Myrtle tak, ako by si ty preiel psa, a ani len nezastal."
Na to sa nedalo poveda ni, iba ten jedin, nevysloviten fakt, e to nie je pravda.
"A ak si mysl, e ja som tie nevytrpel svoje - pouj, ke som iel da vpove z toho bytu a videl som tam na
kredenci tra t hlpu katuu psch suchrov, tak som si len sadol a reval ako mal decko. Prisahm bohu, bolo to
stran -"
Nemohol som mu odpusti alebo ho ma rd, ale pochopil som, e poda svojho presvedenia konal celkom sprvne.
Bolo to vetko sam nedbanlivos a zmtok. Nedbanliv udia, tto Tom a Daisy - rozbjali veci aj iv tvory, a potom sa
Page 50

zase utiahli za hradbu svojich peaz alebo nesmiernej nedbanlivosti, alebo o ich to u spjalo, a ten neporiadok po
sebe nechali upratova inm...
Podal som mu ruku; zdalo sa mi hlpe nepoda mu ju, lebo odrazu som mal pocit, e sa rozprvam s dieaom. Potom
iiel do klenotnctva kpi perlov nhrdelnk, alebo mono iba pr manetovch gombkov - a navdy sa zbavil mjho
vidieckeho citlivukrstva.
Ke som odchdzal, Gatsbyho dom bol ete przdny - trva rstla, a bola rovnako vysok ako moja. Jeden z
taxikrov v dedine zakadm na chvku zastal, ke viezol pasaiera okolo brny, a ukazoval dovntra; mono prve on
odviezol Daisy a Gatsbyho do Vchodnho vajca v ten veer, ke sa stalo neastie, a mono si o tom vymyslel
svojsk histriu. Nemal som chu si ju vypou, a preto som sa mu vyhbal, ke som vystupoval z vlaku.
Sobotn veery som trvil v New Yorku, lebo tie iariv, oslujce zbavy uho som mal tak ivo v pamti, e som
dosia poul z jeho zhrady hudbu a smiech, slab a neprestajn, a aut, chodiace po prjazdnej ceste. Jednu noc som
tam poul naozajstn hmotn auto, a videl som, ako jeho svetl zastavuj pri domovch schodoch. Ale neptral som,
kto to bol. Mono nejak posledn hos, ktor bol kdesi na konci sveta a ete nevedel, e zbava sa skonila.
Posledn veer, ke som si u zabalil kufor a predal auto miestnemu obchodnkovi, iel som si naposledy obzrie t
ozrutn, nepodaren pardiu domu. V mesanom svetle sa od bielych schodov zretene odralo neslun slovo, ktor
tam naarbal aksi chlapec kusom tehly, a ja som ho zotrel, chrabavo chajc topnku po kameni. Potom som zaiel
dolu na pobreie a vystrel sa v piesku.
Vek vily na brehu boli u zva pozatvran a temer nikde nebolo vidie svetlo, iba o sa na druhej strane prielivu
pohybovala hmlist iara trajektu. A ako mesiac stpal, bezvznamn domy sa postupne rozplvali, a napokon som sa
dval na dvny ostrov, ktor tu kedysi leal ako kvet pred zrakom holandskch nmornkov - sviea, zelen hru
novho sveta. Jeho zmiznut stromy, stromy, ktor museli uvoni miesto Gatsbyho domu, kedysi eptom ikali
posledn a najv zo vetkch udskch snov; na prelietav, arovn chvu musel lovek pred touto pevninou
zataji dych, donten k estetickmu rozjmaniu, ktormu sm nerozumel a neelal si ho, naposledy v dejinch stojac
zoi-voi omusi, o bolo mern jeho schopnosti asu.
A ako som tam sedel a hbal nad dvnym, neznmym svetom, zilo mi na um, ak as sa zmocnil Gatsbyho, ke prv
raz zazrel zelen svetlo na konci Daisyinej lodenice. Zaleka priiel na tento modr trvnik, a jeho sen sa mu zdal tak
blzky, e sa ho nemohol nezmocni. Nevedel, e ten sen je u za nm, kdesi v tom nesmiernom neznme za mestom, kde
sa tmav polia krajiny valia do noci.
Gatsby veril v zelen svetlo, v opojn budcnos, ktor rok o rok pred nami ustupuje. Tentoraz nm ula, ale ni to zajtra pobehneme rchlejie, lepie vystrieme ruky... A jednho krsneho rna...
A tak sa zmietame alej, lny proti prdu, neprestajne unan nazad do minulosti.
Page 51

Francis Scott Fitzgerald Veľký Gatsby (SK Jazyk)

Uploaded by

Copyright:

Available Formats

You might also like

Francis Scott Fitzgerald Veľký Gatsby (SK Jazyk)

Uploaded by

Document Information

Original Title

Copyright

Available Formats

Share this document

Share or Embed Document

Sharing Options

Did you find this document useful?

Is this content inappropriate?

Copyright:

Available Formats

Francis Scott Fitzgerald Veľký Gatsby (SK Jazyk)

Uploaded by

Copyright:

Available Formats

ABC Amber Palm Converter, http://www.processtext.com/abcpalm.

Francis Scott Fitzgerald

Vychdza v edcii Svetov kninica SME

ABC Amber Palm Converter, http://www.processtext.com/abcpalm.html

Vytlaen v Taliansku &f Grafica Veneta S.p.A. - Italy

Klobk nos zlat, ak jej tak zle na tom,

ABC Amber Palm Converter, http://www.processtext.com/abcpalm.html

ABC Amber Palm Converter, http://www.processtext.com/abcpalm.html

ABC Amber Palm Converter, http://www.processtext.com/abcpalm.html

ABC Amber Palm Converter, http://www.processtext.com/abcpalm.html

ABC Amber Palm Converter, http://www.processtext.com/abcpalm.html

ABC Amber Palm Converter, http://www.processtext.com/abcpalm.html

ABC Amber Palm Converter, http://www.processtext.com/abcpalm.html

ABC Amber Palm Converter, http://www.processtext.com/abcpalm.html

ABC Amber Palm Converter, http://www.processtext.com/abcpalm.html

ABC Amber Palm Converter, http://www.processtext.com/abcpalm.html

ABC Amber Palm Converter, http://www.processtext.com/abcpalm.html

ABC Amber Palm Converter, http://www.processtext.com/abcpalm.html

ABC Amber Palm Converter, http://www.processtext.com/abcpalm.html

ABC Amber Palm Converter, http://www.processtext.com/abcpalm.html

ABC Amber Palm Converter, http://www.processtext.com/abcpalm.html

ABC Amber Palm Converter, http://www.processtext.com/abcpalm.html

ABC Amber Palm Converter, http://www.processtext.com/abcpalm.html

ABC Amber Palm Converter, http://www.processtext.com/abcpalm.html

ABC Amber Palm Converter, http://www.processtext.com/abcpalm.html

ABC Amber Palm Converter, http://www.processtext.com/abcpalm.html

ABC Amber Palm Converter, http://www.processtext.com/abcpalm.html

ABC Amber Palm Converter, http://www.processtext.com/abcpalm.html

ABC Amber Palm Converter, http://www.processtext.com/abcpalm.html

ABC Amber Palm Converter, http://www.processtext.com/abcpalm.html

ABC Amber Palm Converter, http://www.processtext.com/abcpalm.html

ABC Amber Palm Converter, http://www.processtext.com/abcpalm.html

ABC Amber Palm Converter, http://www.processtext.com/abcpalm.html

ABC Amber Palm Converter, http://www.processtext.com/abcpalm.html

ABC Amber Palm Converter, http://www.processtext.com/abcpalm.html

ABC Amber Palm Converter, http://www.processtext.com/abcpalm.html

ABC Amber Palm Converter, http://www.processtext.com/abcpalm.html

ABC Amber Palm Converter, http://www.processtext.com/abcpalm.html

ABC Amber Palm Converter, http://www.processtext.com/abcpalm.html

ABC Amber Palm Converter, http://www.processtext.com/abcpalm.html

ABC Amber Palm Converter, http://www.processtext.com/abcpalm.html

ABC Amber Palm Converter, http://www.processtext.com/abcpalm.html

ABC Amber Palm Converter, http://www.processtext.com/abcpalm.html

ABC Amber Palm Converter, http://www.processtext.com/abcpalm.html

ABC Amber Palm Converter, http://www.processtext.com/abcpalm.html

ABC Amber Palm Converter, http://www.processtext.com/abcpalm.html

ABC Amber Palm Converter, http://www.processtext.com/abcpalm.html

ABC Amber Palm Converter, http://www.processtext.com/abcpalm.html

ABC Amber Palm Converter, http://www.processtext.com/abcpalm.html

ABC Amber Palm Converter, http://www.processtext.com/abcpalm.html

ABC Amber Palm Converter, http://www.processtext.com/abcpalm.html

ABC Amber Palm Converter, http://www.processtext.com/abcpalm.html

ABC Amber Palm Converter, http://www.processtext.com/abcpalm.html

ABC Amber Palm Converter, http://www.processtext.com/abcpalm.html

ABC Amber Palm Converter, http://www.processtext.com/abcpalm.html

You might also like