TVORME SLOVENSKO

AKO LEPIE VYUI EUROFONDY

AUTOR: MIROSLAV BEBLAV

V SPOLUPRCI S KAROLNOU KOOVOU
FEBRUR 2014

VOD
V stredu 12. februra 2014 Vlda Slovenskej republiky schvlila nvrh
Partnerskej dohody Slovenskej republiky na roky 2014 2020 (PD SR). Ide o tzv.
masterplan, teda hlavn plnovac dokument, ako m Slovensko v najblich
rokoch vyui pomoc, ktor nm dva Eurpska nia.
Naa schopnos dobre vyuva eurofondy sa v ase nezlepuje. Ke sme
vstupovali do E, zdalo sa, e problmy pri ich vyuvan vyplvaj zo
zaiatonckych chb a nevyhnutnho uenia. Odvtedy u tvrt vlda zodpoved
za eurofondy, pripravuje sa tretie programovacie obdobie a takmer ni sa
nezmenilo okrem ete hustejej zujmovo-byrokratickej siete. V oblasti
prpravy, prideovania projektov alebo erpania sa sce zmenilo vea formlnych
pravidiel, vbec sa vak nevyrieili problmy byrokracie, pochybnej efektvnosti,
neprtomnho skutonho strategickho riadenia. Vemi sa nepohla ani verejn,
a dokonca ani odborn diskusia o tom, ako najlepie vyui peniaze z Bruselu.
astou reakciou na problmy bva Zrume eurofondy! To je sce mon
dlhodob politick cie a vyzer super na blogu i v youtubeovom videu, ale
nepomha nm dnes, zajtra ani pozajtra v ich kvalitnom vyuit. Euroskeptick
postoj je zatia na Slovensku tak i tak skr okrajov.
Ete astejie je v spravodajstve o eurofondoch pou dve slov miliardy a erpanie. Dotame sa o tom, koko milird pritek alebo je
v ohrozen. Heslom da je: Hlavne to vetko najprv v Bruseli vylobujme a potom
vyerpajme! Lepie ako ich vrti!
To, ako eurofondy pouijeme, je vak vemi dleit na najbliie roky je
to jeden z mla vonch zdrojov, take zmena k lepiemu, vrtane ekonomiky
budcnosti, nebude mon bez dobrho pouitia eurofondov. Nesprvne
vyuvanie eurofondov ni intitcie, zsadne zvyuje korupciu, prina vek
administratvne nklady na sprvu a publicitu a n rozpoet zaauje nkladmi na
spolufinancovanie.

Neobstoj ani tvrdenie, e ke sa za to nieo postav, neme to by

mrne. Predraen tendre, ale aj pochybn vber toho, o sa bude stava, mu
znamena, e ns eurofondy vyjd drahie ako vlastn investcie. Nejde o
euroskepticizmus, ale o uvedomenie, e zle pouit fondy mu by pre
Slovensko pokojne v konenom dsledku aj ist mnus. Kto never, nech ide do
Grcka i junho Talianska.
Bohuia, musm kontatova, vlda sa takmer v niom nepouila z prvch
desiatich rokov erpania eurofondov. Partnersk dohoda na najblich sedem
rokov sprvne identifikuje kov slabiny Slovenska akmi s naprklad
infratruktra a stav kolstva a vedy, ale okrem pr strn o zjednoduen
administratvy a lepch radnkoch v om nie je ni o tom, preo eurofondy
dosia Slovensku priniesli ovea menej, ako mohli a ako riei obrovsk korupciu a
zl rozhodnutia pri prideovan eurofondov.
Dokonca aj hodnotitelia najat samotnou vldou kontatovali: Vplyvom
erpania prostriedkov z EIF sa bude dari zvyova zamestnanos, avak za cenu
klesajcej dynamiky produktivity a relnej mzdy, teda za cenu relnej
konvergencie. Prrastok kapitlu bez vraznej dynamiky me signalizova, e
investcie do dopravnej infratruktry v horizonte prognzy nevyvolaj masvne
sekundrne investcie do produkcie. Podobne mu stagnova aj dodaton
daov prjmy.i
Inmi slovami, takto pouit fondy vytvoria doasn pracovn miesta,
ale neozdravia ekonomiku ani ju nenasmeruj na vyiu rove fungovania.
Aj toto je podoba "stability", ako sme ju poznali aj za socializmu - neume
a nepoume sa, namiesto toho budeme kopi frzy a robi menie pravy.
Naopak, spen krajiny asto aj zle zan, ale neustle sa uia a zlepuj a
nakoniec to doku.

Eurofondom sa okrem pecialistov nikto nechce venova s zloit

a hovor sa o nich nezrozumitene. Preto sme vytvorili tto vemi strun
publikciu aby sme ukzali, e na vrazn zlepenie by stailo 7 krokov, ktor
sa daj zhrn na 11 stranch.
K rieeniam, ktor ponkame, prispeli odbornci a osobnosti verejnho
ivota svojimi znalosami a nvrhmi rieen, ktor prezentovali na stretnutiach
organizovanch projektom Tvorme Slovensko, za o im srdene akujeme.
Prajem Vm zaujmav tanie,

OBSAH
1. STRATEGICK RIADENIE NIE JE LEN FRZA......................... 4
AKTULNY STAV ................................................................................................... 4

2. PRIORITIZCII POMHA MENEJ TM, NIE PROGRAMOV...... 5

AKTULNY STAV ................................................................................................... 5

3. TYRI NAJDLEITEJIE OTZKY KOKO, AKO, KOMU,

ZA AKCH PODMIENOK ................................................................ 6
AKTULNY STAV ................................................................................................... 6

4. SPOLUFINANCOVANIE AKO TEST EFEKTVNOSTI ................ 7

AKTULNY STAV ................................................................................................... 7

5. OKRESANIE BYROKRACIE VO VETKCH FZACH ............. 7

AKTULNY STAV ................................................................................................... 8

6. VEREJNOS MUS VIDIE A VEDIE VIAC ............................... 9

AKTULNY STAV ................................................................................................. 10

7. PODPORA STRNYCH PSOV PRE LEPIU KONTROLU

EUROFONDOV .............................................................................. 10
AKTULNY STAV ................................................................................................. 11

1. STRATEGICK RIADENIE NIE JE LEN FRZA

Eurofondy a domce vdavky je potrebn riadi spolone a s jasnm
drazom na priority spolonosti. Osobitne to plat pri prprave tzv.
programovan. Ako sme v minulosti zistili, programovanie je extrmne dleit a
nie je vbec pod relnou kontrolou. Programovanie sce formlne obsahuje
rozsiahlu analytick fzu, v skutonosti ale chba vo vine oblast relne
prepojenie so strategickmi zmermi ttu v danej oblasti.
Zrove peniaze nsledne te i paralelne. Riadenie ttneho rozpotu na
rovni ministerstiev je sce oficilne integrovan, ale sekcie E a rozpotov ako
aj plnovac proces beia plne paralelne. Tka sa to aj implementcie naprklad
vskumn peniaze rozdeuje Agentra na podporu vskumu a vvoja, ale
eurofondov vskumn peniaze ASFEU. Eurofondov peniaze s tak asto
zavesen vo vzduchu a s extra sumou, ktor treba nejako vyui, hoci aj
nezmyselne.
Z hadiska dobrho vyuitia prostriedkov je tie kov vyhn sa sklzom
pri programovan, ako sa to stalo poas prvej Ficovej vldy. Sklz nsledne vyvolva
obrovsk stres pri erpan, o okrem prepadnutia peaz zsadne zniuje kvalitu
ich erpania.
Je preto potrebn u pri programovan:

Zohadova pri rozdeovan eurofondov dsledne celkov priority

spolonosti naprklad vzdelvanie
Zaa vyuva o najskr prostriedky z novho programovacieho
obdobia (2014-2020), aby sme sa vyhli neskoriemu stresu
Plnova nrodn a E programy spolu ako sas dlhodobch
stratgi a nartn pravdepodobn kov projekty
Spolonmu
strategickmu
riadeniu
pome
integrcia
eurofondovch
riadiacich
truktr
so
tandardnmi
administratvnymi truktrami

AKTULNY STAV
Z hadiska rchlosti prpravy, je nutn kriticky hodnoti fakt, e
programov obdobie 2014-2020 u zaalo a Slovensk republika nem ete
schvlen kov dokumenty, ktor by umonili zaa vyuvanie novch
eurofondov. Na druhej strane treba uzna, e v porovnan s ostanmi krajinami E
nejde o zsadnej problm. Vnejm problmom je to, e strategick
programovanie zostalo frzou. V prvom rade sme svedkami zle nastavench
finannch priort. Na kolstvo ide jeden z najnich objemov peaz, naopak
zsadne sa zvyuj objemy prostriedkov na oblasti, kde sme boli doteraz
svedkami najvieho rozkrdania a neefektvnosti (informatizcia a dotcie
podnikom).
Tabuka . 1: Indikatvne rozdelenie podpory E poda tematickho ciea (EUR)
1. Posilnenie vskumu, technologickho rozvoja a inovci

2 084 914 613

2. Zlepenie prstupu k informcim a IKT a zlepenie ich

vyuvania a kvality

861 256 701

3. Zvenie konkurencieschopnosti MSP, sektora

ponohospodrstva (v prpade EPFRV) a sektora rybrstva
a akvakultry (v prpade ENRF)

880 891 779

4. Podpora prechodu na nzkouhlkov hospodrstvo vo

vetkch sektoroch

1 068 096 745

5. Podpora prispsobovania sa zmene klmy, predchdzanie

a riadenie rizika

1 479 329 681

6. Zachovanie a ochrana ivotnho prostredia a podpora

efektvneho vyuvania zdrojov

1 515 344 116

7. Podpora udratenej dopravy a odstraovanie prekok

v kovch sieovch infratruktrach

3 531 628 621

8. Podpora udratenosti a kvality zamestnanosti a mobility

pracovnej sily

991 609 875

9. Podpora socilneho zalenenia, boj proti chudobe

a akejkovek diskrimincii

1 368 032 704

10. Investovanie do vzdelania, kolen a odbornej prpravy,

ako aj zrunost a celoivotnho vzdelvania

592 169 354

11. Posilnenie intuticionlnych kapact orgnov verejnej

sprvy a zainteresovanch strn a efektivity verejnej sprvy

267 311 313

Technick pomoc

600 331 507

CELKOM

15 240 917 009

Zdroj: Partnersk dohoda Slovenskej republiky na roky 2014 -2020

Zrove vidme, e schopnos strategicky plnova je naalej miziv.
Uveme si to na zsadnom prklade vedy a inovcii, na ktor sa ide alokova
obrovsk suma viac ako 2 milird eur a predstavuje tak druh najviu prioritu.
Eurpska nia doslova printila Slovensko vytvori takzvan stratgiu
inteligentnej pecializcie, ktor mala nakresli, ako budeme postupova pri
budovan poznatkovej ekonomiky. Jej kvalita a prepojenie na domce
rozhodovanie s vak vemi nzke. Aj vlda priznva, e tto podmienku splnila len
iastone formlne.
Hodnotitelia najat samotnou vldou kontatovali: (...) je potrebn
venova viac pozornosti predovetkm stanoveniu a nslednmu rozvoju
kovch odvetv (...) Omnoho npomocnej by bol presnej popis kovch
oblast, ktor bud predmetom tejto podpory. PD SR sa zameriava na monosti
prepojen medzi eurpskymi trukturlnymi a investinmi fondami a inmi
zdrojmi financovania, ako s zdroje z E (napr. fondy pre vedu a vskum) a
skromn investcie, ale neposkytuje ucelenejiu informciu o tom, ako tieto
prepojenia stimulova a zabezpei. Pln postupnho zniovania rozpotovch
prspevkov, ktor by mali kompenzova skromn investcie v sebe skrva znan
rizik. Naplnenie ciea investova 1 % HDP do vskumu a vvoja (do roku 2020) je
rizikov. Nie je jasn, ako sa podar naplni objem plnovanch skromnch

investci, ktor by mali by v procese stimulovan, priom RIS3 hovor o 1,2 %

HDP, z toho a 2/3 zo skromnch zdrojov. ii
Inmi slovami, papier naozaj znesie vetko.
Vrazn pokrok nevidme ani pri spjan truktr riadiacich eurofondy so
truktrami ministerstiev zodpovednmi za jednotliv oblasti. V PD vidme vea
textu o koordincii medzi jednotlivmi E fondmi a radnkmi, ktor ich
zastreuj, ale nie jednotn riadenie nrodnch a eurpskych rozvojovch politk.

2. PRIORITIZCII
PROGRAMOV

POMHA

MENEJ

TM,

NIE

Strategick diskusiu o eurofondoch ovlda nepochopiten posadnutos

potom operanch programov (OP) a prioritizciou. V prvom rade treba
zdrazni, e urenie priort v rmci eurofondov nem ni spolon s potom
operanch programov, ale len s potom tm, ktor bud v rmci eurofondov
financovan. i s tieto tmu zdruen do piatich, smich alebo desiatich
operanch programov je plne jedno. Naopak, ni poet OP bez niieho potu
tm a implementanch orgnov skr brzd vyuvanie fondov, pretoe o
jednotliv programy sa potom del viac ministerstiev, m vznik nejasn, delen
zodpovednos a ete komplikovanejia byrokracia.
V snahe o skuton prioritizciu je preto potrebn:

zamera sa na znenie potu tm, ktor s z fondov financovan

neprina nov tmy

AKTULNY STAV
Partnersk dohoda sa zamerala na znenie potu programov a riadiacich
orgnov. Poet operanch programov sa znil na osem plus Program rozvoja

vidieka. Poet tm sa vak neznil, naopak ete narstol vo vzahu k

nzkouhlkovej ekonomike. Nie sme tak v skutonosti svedkami prioritizcie a
koncentrcie a d sa oakva, e samotn riadenie fondov bude rovnako
akopdne alebo akopdnejie, kee niektor operan programy bude ma
na starosti viacero ministerstiev.

3. TYRI NAJDLEITEJIE OTZKY KOKO, AKO,

KOMU, ZA AKCH PODMIENOK
Eurofondy je potrebn rozdeova tak, aby sa minimalizoval ich korupn
potencil a deformcia podnikateskho prostredia a maximalizovala sa a
pridan hodnota. Kom k zmysluplnmu rozdeovaniu ocenu peaz, o ktorch
sa slovenskch radnkom nikdy v histrii ani nesnvalo, je njs sprvne
odpovede na plne in otzky: akm spsobom rozhodova o tom, kto a za akch
podmienok dostane koko peaz. Inmi slovami, je potrebn doslova ignorova
PR vyhlsenia o tom, e na zamestnanos mladch i reformu vysokch kl
pjde 100, 200 alebo 800 milinov eur. Podstatn je, i Univerzita Komenskho
dostane 100 milinov eur na obnovu priestorov, z ktorch 70% sa nepremrh
kombinciou zlho obstarvania, korupcie a nezmyselnch pravidiel. Alebo i to
ide spriaznenmu oligarchovi, ktor si za to zaplat investcie, ktor by aj tak
vykonal a tak z toho m len ist zisk.
Ak chceme obmedzi mrhanie, korupciu a deformciu domceho
prostredia, je potrebn podporova skr to mal, decentralizovan, nenron,
nrokovaten a prieben. Neverme v schopnos radnkov rozhodova
o megaprojektoch. Kde sa d, v o najvyej miere prena rozhodovanie od
radnkov k motivovanm uvateom naprklad vyuva systm, kde tt
namiesto grantov na komern vskum preplat firmm 50% nkladov na ich
vlastn objednvky od vskumnkov. Pokia ide o podnikatesk subjekty,
odporame ich podporova len nepriamymi nstrojmi alebo nrokovatenmi

nstrojmi. V rmci nepriamych nstrojov o najviac podporova vyuvanie

nstrojov cez komern banky a podobn nstroje.
Ako ak a problematick je ma obrovsk sumy peaz, a to tak, aby
naozaj pomhali, ukzal prbeh z roku 2013. Minister kolstva aplovi zazmluvnil
v tzv. nrodnch projektoch pre kolstvo neuveritench 280 milinov eur. Tieto
peniaze ale nepoputuj priamo do kl, ale 34% z nich prejedia na publicitu,
vlastn zabezpeenie a vybavenie ministersk intitcie, ktor projekty spravuj.
57% pjde na obrovsk verejn obstarvania a len 8% sa dostane priamou cestou
do kl k uiteom a iakom. Zvyn percento je rizikov prirka.
Navrhujeme preto:

pri vzvach preferova menie, decentralizovan, nenron,

nrokovaten, prieben schmy a projekty.
v o najvyej miere prena rozhodovanie od radnkov k
motivovanm uvateom
pri obrch nrodnch projektoch vyleni urit percento naprklad
10% - na mal alternatvy zospodu a vytvra tak konkurenciu
obmedzi neproduktvne vdavky, najm tie na publicitu, na
minimum (v rmci limitov danch E)

AKTULNY STAV
Partnersk dohoda neobsahuje vznamnej posun v tejto oblasti. Kov
vak bud jednotliv operan programy.

PODSTATN JE AKO SA TO CEL MINIE - TOMANOVEJ SOCILNE PODNIKY

Jeden z najodpudivejch prkladov tunelovania eurofondov sa odohral pod
patrontom bvalej ministerky a sasnej poslankyne Viery Tomanovej. Zo (v terii
chvlyhodnej) snahy vybudova podniky v socilne najzranitenejch reginoch
Slovenska sa vykul jeden vek tunel. Z podnikov sa vtedy, napriek upozorneniam,
e ide o biznis ud prepojench na SMER-SD, stratilo 11 milinov eur, iadny z

smich podnikov nepreil a prpad sa dodnes vyetruje. Eurpska komisia vtedy

kontatovala, e pomoc pre socilne podniky nerepektovala podmienky zkonnosti
a vhodnosti pouitia fondov. Odporala, aby bolo financovanie socilnych podnikov
zruen a akkovek zlohy a refundcie nkladov vymhan. Podniky nielene skonili
krachom, no navye poas svojej krtkej existencie niili vaka tedrm dotcim
skutone fungujce podniky vo svojom okol. O to poburujcejie je, e v novej forme
a pod novm menom sa sasn minister prce sna socilne podniky op
vzkriesi.

4. SPOLUFINANCOVANIE AKO TEST EFEKTVNOSTI

Navrhujeme vo vej miere vyuva potrebu spolufinancovania ako
nstroj samovberu uchdzaov a efektvnosti projektov. Dnes drviv vina
prijmateov spolufinancuje 0% alebo 5% nkladov projektu, o nevytvra iadny
tlak na efektvne vyuvanie prostriedkov ani na premanie o zmysluplnosti
projektov. Nzka miera spolufinancovania m zmysel tam, kde by vyie
poiadavky viedli k neerpaniu eurofondov. V mnohch oblastiach je vak zujem
ovea vy, ne s monosti.
Vyuvanie spolufinancovania ako nstroja samovberu uchdzaov a
efektvnosti projektov nara na otzku o s projektami verejnch subjektov?
Odkia maj vzia na finann spoluas naprklad verejn vysok koly alebo
obce? Pri verejnch subjektoch navrhujeme umoni, aby tieto financovali
spoluas aj zo ttnych dotcii, nielen z vlastnch prjmov.
Pokia ide o podnikatesk subjekty, odporame ich podporova len
nepriamymi nstrojmi alebo nrokovatenmi nstrojmi. V rmci nepriamych
nstrojov o najviac podporova vyuvanie nstrojov cez komern banky a
podobn nstroje. Pri verejnch intitciach, akmi s koly, kultrne
ustanovizne, zariadenia socilnych sluieb, navrhujeme nastavi monos
integrovanch projektov pre lepie fungovanie tchto intitci napojench na
zmeny a reformy, ktor od nich tt chce.

Navrhujeme preto:

zavedenie minimlnej miery spolufinancovania vo vke 5% pre

vetkch prijmateov
umoni verejnm intitcim vyui na spolufinancovanie aj prjmy,
ktor maj z verejnch zdrojov (normatvy a pod.)
zavies jasn pravidl pre urovanie vych mier spolufinancovania tam,
kde je vysok dopyt po prostriedkoch zo trukturlnych fondov a
vrazne prekrauje dostupn objem prostriedkov. Takto opatrenie by
zniovalo korupn potencil.

AKTULNY STAV
V oktbri 2013 sme v rmci medzirezortnho pripomienkovho konania
navrhli tieto odporania ako tyri zsadn pripomienky k nvrhu Stratgie
financovania Eurpskych trukturlnych a investinch fondov pre programov
obdobie 2014 2020.
Vsledok? Vetky pripomienky boli odmietnut, ministerstvo financi a vlda
zachovali dnen systm.

5. OKRESANIE BYROKRACIE VO VETKCH FZACH

Existuje veobecn zhoda na tom, e eurofondy sprevdza nadmern
byrokracia. Napriek opakovanm snahm a to aj na najvyej rovni sa situcia za
poslednch 10 rokov nepodarila vznamnejie zmeni. Dvod je jednoduch
najv inok na administratvnu nronos maj rozhodnutia, ktor sa robia
na zaiatku pri programovan. Vtedy sa vak na debyrokratizciu nemysl, t je
vnman ako iste implementan zleitos. Bruselsk pravidl vyvolvaj
zven nronos v tchto prpadoch:

1. Ke s rozdeovan ako individulne granty aj so zloitou grantovou

procedrou (pri spracvan tak vysokch objemov peaz to neme
efektvne fungova).
2. Pri neinvestinch projektoch, kde sa tuj osobn nklady a in
menie vdavky akmi s naprklad sluobn cesty, kolenia a ty za
telefn.
3. Pri projektoch, ktor relne nemaj by financovan zo trukturlnych
fondov, ale s do nich umelo napchvan, kee domce zdroje
financovania zlyhvaj. To je prklad vskumu a vvoja.
Mono preto odpora, aby eurofondy boli v o najvej miere namieren do
oblast investinho charakteru a boli rozdeovan v o najvej miere inak ako
cez zloit grantov procedry. To by vak vyadovalo posilni z nrodnch
zdrojov oblasti, ktor o eurofondy bud ukrten iastone alebo plne.
Byrokraciu mono vrazne zni aj tm, e sa obmedz poet projektov na
jednho prijmatea vytvorenm integrovanch projektov vo verejnom sektore. Pri
samotnom erpan je zas potrebn naplno uplatni zjednoduenia, ktor eurpska
legislatva umouje v ostatnch rokoch ide najm o tzv. paulne vdavky.
Zrove je potrebn mera byrokraciu a zverejova daje o nej a o jej vvoji,
pretoe plat, e o nevieme zmera, nevieme ani zmeni. Prehodnoti treba aj
cyklus financovania projektov. V porovnan s projektmi riadenmi priamo z
Bruselu m Slovensko systm, ktor predpoklad ovea rchlejiu obrtkovos
financi (teda menie a astejie platby). To etr ttu cash flow a obmedzuje
rizik, vytvra to vak neuveriten stres na implementan agentry a
prijmateov. Znenie frekvencie platieb a zvenie ich vky aspo vo vybranch
oblastiach by mohlo vznamne zlepi situciu.
Navrhujeme preto:

aktvnejie vyuvanie dostupnch nstrojov zjednoduovania erpania

meranie administratvnej zae a daje zverejova

znenie frekvencie platieb a zvenie ich vky aspo vo vybranch

oblastiach

AKTULNY STAV
Tejto oblasti venuje vlda zatia rozsiahlu pozornos. Mono oakva, e situcia
sa mierne zlep (naprklad zavedenm monosti dvojkolovho vberu iadost o
podporu s drazom na minimalizciu administratvnej a finannej nronosti
prvho kola vberu, ktor vlda subuje). Chba vak ah na brnu a schopnos
prs s inovatvnymi a zsadnmi rieeniami. Mnoh z prsubov vldy v tomto
smere sa opakuj najneskr od roku 2005 bez vraznejieho efektu.
Vlda zrove venuje viac pozornosti byrokracii pri schvaovan projektov, a
menej pozornosti venuje celmu cyklu. Za pozitvum mono povaova zvzok na
vrazne zjednoduen vykazovanie vdavkov. Sksenos so slovenskmi riadiacimi
orgnmi je vak v tomto smere zatia negatvna.
PRKLAD Z PRAXE: ZJEDNODUEN VYKAZOVANIE VDAVKOV KE CHBA OCHOTA
Tlai na ministerstv, aby zlepovali svoju prcu povinnosou opozinho poslanca.
Ministerstva kolstva som sa v septembri 2013 ptal, preo pri tak vekch objemoch
erpania ete nezaviedlo zjednoduen vykazovanie vdavkov tzv. simplified cost
option, ktor dnes E umouje. Toto rieenie nie je sce mon pri plne vetkch
projektoch, mohlo by ale vrazne pomc pri odbran byrokracie pre mnohch
prijmateov. Ministerstvo prce ho u spene vyuva. O o ide?
Reijn nklady pri vykazovan predstavuj disproporne vysok zaaenie pre
administrciu projektov. Ak teda prili vdavky projektu z eurofondov kontrolova
audtori, asto to znamenalo, e sa prehrabovali v toch za telefny, internet, energie a
drbu, priom tieto ty predstavovali len zlomok celkovch vdavkov. To vetko
namiesto toho, aby kontroly vyhodnocovali celostn zmysluplnos vdavkov a hadali
naozaj vne chyby. Rados z tejto situcie nemaj ani pracovnci na projektoch
namiesto relnej pomoci sedia pri potaoch a komplikovane tuj kad drobnos.
Toto zjednoduenie plat pre nepriame vdavky (to s vdavky, ktor nemu by priamo

priraden k projektu, ale ktor s potrebn na jeho implementciu napr. spomnan

telefnne ty) a pre projekty financovan z dvoch trukturlnych fondov (ESF, ERDF).
Prklad jednotkovho vdavku:
Predmetom projektu je vkon opatrovateskej sluby. Km pri starom tovan je
potrebn oetri vdavky na hrub mzdu opatrovatea, vdavky na odvody
zamestnvatea, vdavky na stravn, vdavky na osobn ochrann prostriedky,
hygienick pomcky a telekomunikan poplatky.
S pomocou zjednoduenho vykazovania vdavkov sa bude tova jednotkov cena
vkonu opatrovateskej sluby napr. 650 eur mesane.
Na ministerstve kolstva sme sa preto sptali ako doteraz uplatuj zjednoduen
vykazovanie. Odpove ministra znela: Riadiaci orgn pre Operan program
Vzdelvanie a pre Operan program Vskum a vvoj neaplikuje mechanizmus
simplified cost option.

Zrove sa mu niektor opatrenia ukza skr ako negatvum. Naprklad

plnovan opatrenia na zvraznenie povinnosti prijmatea realizova projekt, v
slade so schvlenou iadosou o podporu a povinnosti dodrania podmienok
udratenosti projektu. Cieom m by elimincia potreby opakovanch iadost o
zmenu projektu, resp. prpadov mimoriadneho ukonenia zmluvnho vzahu.iii.
Povedan inak - riadiace orgny bud ete menej prun a ochotn k zmenm
ako doteraz.

Je to dobr sprva, ku ktorej vrazne prispeli zkony akmi bolo zverejovanie

zmlv a faktr, ale aj konkrtna prava zkona o eurofondoch. Tto sa nm s
almi troma poslancami podarila v roku 2011. O o ilo?
Zkon . 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov
Eurpskej nie v znen neskorch predpisov vychdzal z programovho
vyhlsenia vldy Ivety Radiovej, ktor sa zaviazala repektova princp o nie je
tajn, je verejn. Najlepm prkladom tohto princpu je dodnes tzv. infozkon
zkon o slobodnom prstupe k informcim. Rozmali sme, ako princp
otvorenosti a kontroly nakladania s financiami rozri aj o eurofondy. Pri
nakladan s tak vysokmi sumami, je vo verejnom zujme dba na prsnos a
transparentnos.
V zkone sme rozrili okruh zverejovanch informci, ponkli
demontratvny vet osb, o ktorch nezaujatosti je mon ma pochybnos,
obmedzili sme subjektvne rozhodovanie zriadenm nezvislch vberovch
komisi, do zkona sme zaviedli aby bol na internete zverejnen nielen kad
subjekt, ktormu je eurofondov pomoc schvlen, ale aj vka tejto pomoci a
zloenie komisie, ktor ju odobrilo. Nespen uchdzai sa poda naej pravy zas
musia dozvedie presn dvod, pre ktor im iados nebola schvlen. V praxi
vak vidme, e na skuton verejn kontrolu bude potrebn s ovea alej.
Konkrtne to znamen:

6.

VEREJNOS

MUS

VIDIE

VEDIE

VIAC

Je potrebn zsadne zvi dostupnos informci a transparentnos

vetkch etp vyuvania eurofondov (programovanie, prideovanie projektov,
erpanie) a posilni verejn oponentru prpravy a schvaovania projektov. V
ostatnch rokoch nastalo zlepenie dostupnosti informci o erpan eurofondov.

zabezpei verejnos informci vo vetkch astiach cyklu

programovanie, prideovanie projektov aj erpanie
v prpade takzvanch nrodnch projektov je potrebn zverejova
nvrhy projektov ete v procese hodnotenia a schvaovania, aby do nich
bolo mon zasahova
pri ostatnch projektoch je nutn ustanovi povinnos zverejni
konkrtne poloky (naprklad podrobnch rozpotov projektov,
posudkov ako aj informcim k verejnm obstarvaniam) a pri erpan
zverejni online evidenciu iadost o platbu a nakladania s nimi

PRKLAD SPECHU OPOZINEJ KONTROLY A TLAKU: ZVEREJOVA PRACOVN

PRLEITOSTI NIE JE VDY SAMOZREJM
To, e verejnos mus o eurofondoch vedie viac sa netka len finannch sm, ktor ili
na podporen projekty, alebo schvaovacch komisi. Eurofondy nie s iadne abstraktn
peniaze pre pr vyvolench, ale jeden z mla finannch nstrojov, ktor maj potencil
zlepova situciu na Slovensku. Samozrejme za predpokladu, e sa tak deje s tm
najlepm zmerom. Eurofondy vytvraj aj pracovn prleitosti je preto dleit, aby
sa o nich dozvedalo o najviac ud a na projektoch mohli pracova t najschopnej, a nie
t, o poznaj sprvnych ud. Minul rok minister kolstva podpsal vek projekty v
hodnote viac ako 200 milinov eur. Napriek tomu, e ide o mamutie projekty na
zlepenie nho kolstva von pracovn miesta by ste v nich hadali len ako nik sa
toti neobaoval s ich dslednm zverejovanm.
Takto situciu, obzvl v situcii, kedy si mlad a kvalifikovan udia prcu njs nemu
a tt informciu o pracovnej prleitosti nezverejn povaujem za neakceptovaten.
Netreba sa vak vzdva o zverejnenie miest sme zabojovali, podrobne sme si posvietili
na agentry ministerstva, ktor poda nho nzoru pochybili a podarilo sa. V lete 2013
zaali viacer intitcie miesta zverejova.

AKTULNY STAV
Tejto oblasti sa venuje aj vlda, zvzok je vak vemi veobecn:
zvenie verejnej kontroly prostrednctvom sprstupnenia o najirieho rozsahu
dajoviv. Berc do vahy, koko strn je vlda ochotn venova ovea menej
podstatnm tmam a berc do vahy zatia nulov ah na zverejovanie
informci od jej nstupu to dveru nebud.

7. PODPORA STRNYCH PSOV PRE LEPIU

KONTROLU EUROFONDOV
Za sasnho mocenskho rozloenie vo vlde a parlamente, nie sme
svedkom toho, e by niekto z kompetentnch intenzvne a systematicky pracoval
na spsoboch, ako by mohol eurofondy lepie ukontrolova tt. Je to koda,
pretoe nae intitcie si s efektvnou kontrolou dnes nevedia dostatone poradi.
Mme Radu pre rozpotov zodpovednos, ktor ale kontroluje
predovetkm makroekonomick rozpotov disciplnu a na (v jej prpade dieliu)
kontrolu eurofondov nem mandt. Mme vborn analytick kapacity
sstreden v Intitte finannej politiky psobiacom na ministerstve financi, no
ani tto intitcia sa eurofondom aktulne nevenuje.
Kontrolm finannch prostriedkov z fondov E sa u ns venuje Nrodn
kontroln rad (NK). V posledne dostupnej Sprve o vsledkoch kontrolnej
innosti NK za rok 2012 je eurofondom venovanch niekoko strn, je vak
zrejm, e NK vykonva len zko zameran kontroly bez irieho analytickho
vkladu. Je vak otzne, i prve od NK meme chcie viac.
NR SR by na tto lohu potrebovala silnejie odborn kapacity. V snahe
aspo iastone posilni kontrolu sme na jese minulho roku navrhli
reportovaciu ablnu. O tom, ako tto snaha za sasnej parlamentnej viny
dopadla si mete preta v nasledujcom boxe.

10

PRKLAD Z PARLAMENTU ZASTAVENIE PLYTVANIA

PRKLAD Z PRAXE: ODMIETNUT SNAHA O SPREHADNENIE

Je iadce, aby sa ku kontrole eurofondov pristupovalo systematicky, no ako poslanec sa

napriek tomu snam ustri toko prpadov plytvania, o je v mojich silch. Tu je jeden
z spench prkladov, ktor ukazuje, ako neefektvne naklad sasn minister
s prostriedkami z eurofondov.

V septembri 2013 som ako len Vboru pre vzdelvanie, vedu, mlde a port navrhol
reportovaciu ablnu, poda ktorej by ministerstv boli nten informova o erpan
eurofondov jednotne. Povinnos hlsi raz za polroka stav erpania maj u dnes, no
sprvy s povinnou jazdou a kad povinn ministerstvo si do sprvy nape to, o uzn
za vhodn a tm formlnu lohu spln. Cieom mjho nvrhu zavies jednotn systm
poskytovania sprv o spsobe erpania eurpskych trukturlnych fondov v gescii
vboru bola snaha o sprehadnenie doterajieho systmu monitorovania, zlepenie
monost vzjomnho porovnania v ase, sprehadnenie formy predkladanej sprvy a
posilnenie parlamentnej kontroly vynakladania prostriedkov Eurpskej nie a ttneho
rozpotu.

V mji 2013 som upozornil na predraen njom, ktor uzavrel stav informci a
prognz kolstva, za pribline 344-tisc EUR. Na meter tvorcov to vychdzalo na 23 eur
za mesiac, hoci v rovnakom ase bolo mon bez vyjednvania v rovnakej budove zska
ponkan prenjom mench priestorov za 13 eur/m2 mesane.
Peniaze za njom boli platen z eurofondov, o by znamenalo, e iadny audtor
Eurpskej komisie by takto predraenie neuznal a njom by sme tak zaplatili dvakrt
najprv v cene priestorov a potom v tom, e ich Slovensku z eurofondov nepreplatia. Po
mojom upozornen najprv minister aplovi odvolal vedceho projektu a po
niekokomesanom otan a mnohch alch upozorneniach napokon njomn znili.

Ak m ma kontrola na pde Vboru pre vzdelvanie, vedu, mlde a port relny obsah,
nie je dvod preo by sprvy, ktor ministerstv predkladaj nemali ma unifikovan
podobu. Predloen ablna obsahovala a spjala informcie, ktor ministerstv
poskytuj u dnes, tieto alej precizuje tak, aby sa zlepila kvalita kontroly a sprva
predstavovala hodnotnej prspevok ku kontrole efektvnosti erpania prostriedkov E.

Potrebujeme preto:

jasne uri intitciu a jej mandt pre efektvnu ttnu kontrolu fondov
preskma monosti parlamentnej kontroly eurofondov naprklad
posilnenm jej odbornch kapact
namiesto obrovskch peaz na riadenie a publicitu by staili
pomerne skromn prostriedky na to, aby sa zsadne zlepila vonkajia
kontrola
sfukni formlne mechanizmy kontroly zapoji opozciu a
watchdogov intitcie do monitorovacch vborov a inch truktr

Otzka znie: Umonili poslanci SMER-SD, ktor vo vbore tvoria vinu prehadnejiu
kontrolu eurofondov? Smutn odpove je, e nie, ani tu sa ochota, o i len na
administratvnu zmenu - ktor by radnkov nestla viac prce ako maj dnes, no
jednotn truktra by pomohla kontrole - nenala.

str. 70 Nvrhu Partnerskej dohody Slovenskej republiky na roky 2014 - 2020

str. 69 Nvrhu Partnerskej dohody Slovenskej republiky na roky 2014 - 2020
iii
str. 232 Nvrhu Partnerskej dohody Slovenskej republiky na roky 2014 - 2020
iv
str. 229 Nvrhu Partnerskej dohody Slovenskej republiky na roky 2014 - 2020
ii

AKTULNY STAV
Vlda nepota s posilnenm lohy parlamentu naopak, odmietla nvrhy
o tom, aby sa o tejto tme v parlamentnom plne diskutovalo. Zrove zatia
poda dostupnch informci neplnuje posilni analytick kapacity v tejto oblasti.
Vlda zatia neplnuje vnejie podpori vonkajiu kontrolu a zostva vo
formlnom draze na partnerstvo.

11