Prípad

Západná Sahara
(Medzinárodný súdny dvor, posudok, 16. október 1975)1

Tematický okruh: právo národa na sebaurčenie, nadobudnutie štátneho územia prvotnou

okupáciou

Skutková podstata prípadu:

Maroko si robí historický nárok na územie dnešnej Západnej Sahary - púštne
teritórium medzi Marokom a Mauretániou, bohaté na fosfáty2, s vyvinutým rybolovom
a vývozom piesku napr. aj na Kanárske ostrovy na úpravu pláží, ktoré oddávna obývali
berbersko-arabské kočovné kmene, ktoré sa v období 10. až 18. storočia dostávali pod vplyv
viacerých susedov, ale žiadnemu sa tu nepodarilo zaviesť trvalú správu.
Zhruba od 11. st. v Maroku vládla dynastia berberov (Almorávidovci), ktorá rozšírila
územie Maroka práve o dané územie Západnej Sahary. V 15. st. sa na území usadili kmene
z územia dnešného Jemenu, premiešali sa s pôvodným obyvateľstvom a vznikol saharský
národ, ktorého stúpenci tvrdia, že Saharčania sa úplne odlišovali od ostatných národov
žijúcich v susedstve, mali svoje vlastné zvyky, kočovali, boli kmeňovo usporiadané
spoločenstvo, ktoré udržovalo kultúrne a náboženské styky s Marokom. Tieto kmene si po
celý čas udržiavali tak politickú ako aj kultúrnu nezávislosť.
Maroko tvrdí, že v 16. st. za vlády sultána Ahmad al-Mansoure došlo k upevneniu
nadvlády aj nad južným územím Západnej Sahary, nakoľko vodcovia týchto území museli
sultánovi prisahať vernosť a on menoval sudcov a vládnych a vojenských úradníkov, ktorí
vykonávali vládu v tomto regióne. Odporcovia tejto teórie tvrdia, že to bola iba formálna, nie
skutočná nadvláda.
V 19. st. však do danej oblasti prenikajú Francúzi a Španieli. V roku 1884 vyhlásilo
Španielsko nad územím Západnej Sahary protektorát Rio de Oro (vedené najmä strategickými
záujmami –ochrana Kanárskych ostrovov - a rybolovom), čo sa považuje za začiatok
kolonizácie. Španielsku bolo územie Západnej Sahary prisúdené na Berlínskej konferencii
(1884-1885) v rámci rozdelenia územia Afriky medzi mocnosti Európy. Španielsko postupne
rozšírilo svoje územia, v roku 1912 na základe zmluvy s Francúzskom vytýčilo hranice
Západnej Sahary, potlačilo ohniská nepokojov. Vyústilo to v roku 1934 do založenia
1
Western Sahara, Advisory Opinion: I.C.J. Reports 1975, p. 12
2
Západná Sahara v súčasnosti patrí medzi najväčších producentov a vývozcov fosfátov, nachádzajú sa tu značné
ložiská ropy, pobrežie má bohaté na ryby.
Španielskej Sahary, kde Španielsko vykonávalo efektívnu koloniálnu správu, ktorá trvala až
do roku 1976. V roku 1936 už Španieli ovládali celé teritórium Španielskej Sahary vrátane
Ifni (v roku 1860 postúpilo Maroko toto územie Španielsku), o ktoré malo Maroko spolu
s územím Západnej Sahary záujem (OSN uznala iba marocký nárok na Ifni, nakoľko Západnú
Saharu považovala za územie, ktoré neovplyvňovalo teritoriálnu integritu žiadneho
zo susedných štátov). V roku 1961 pod tlakom medzinárodného spoločenstva Španielsko
mení štatút Západnej Sahary z „kolónie“ na „provinciu“ Španielska s hlavným mestom El
Aaiún. Napriek snahe medzinárodného spoločenstva Španielsko odmietalo vykonať
referendum s odôvodnením, že územia španielskych provincií nie sú predmetom práva na
sebaurčenie. V máji 1973 formálne vzniklo hnutie POLISARIO, ktoré si za cieľ vytýčilo
vznik samostatnej Západnej Sahary, vzápätí po svojom vzniku zahájilo ozbrojený boj proti
Španielsku. V auguste 1974 Španielsko (oslabené vnútornými politickými rozpormi, zlým
zdravotným stavom generála Franca, pádom portugalskej diktatúry v apríli 1974) oznámilo
(po 8 rokoch snahy OSN, ktorá prvýkrát vyzvala Španielsko určiť najbližšie možný dátum
konania referenda už v roku 1966), že v prvom polroku 1975 usporiada plebiscit, kde by mali
obyvatelia tohto teritória vyjadriť svoju slobodnú vôľu vo vzťahu k svojej budúcnosti a preto
by mali odpovedať na tieto otázky: 1.Prajete si, aby Sahara zostala pod španielskou
správou? 2. Prajete si, aby Sahara získala autonómny štatút a pokračovala pod španielskou
správou? 3. Prajete si nezávislú Saharu? 4. Prajete si vytvorenie únie medzi Saharou
a Marokom? 5. Prajete si vytvorenie únie Sahary s Mauretániou?
Z tohto dôvodu sa uskutočnilo aj sčítanie obyvateľstva s výsledkom 74 900 pôvodných
obyvateľov. V roku 1975 bola v Madride podpísaná trojstranná dohoda (Madrid Accords), na
základe ktorej bolo územie Španielskej Sahary rozdelené medzi Maroko a Mauretániu (pod
ich administratívnu správu), avšak bez riešenia otázky jej suverenity. Vo februári 1976 sa
Španielsko stiahlo z daného územia a deň po, 27. februára 1976, vznikla Saharská arabská
demokratická republika.
Valné zhromaždenie OSN schválilo dňa 13. decembra 1974 rezolúciu č. 3292 (XXIX),
ktorou požiadalo Medzinárodný súdny dvor (ďalej len „MSD“) o posudok týkajúci sa
Španielskej Sahary prostredníctvom zodpovedania dvoch otázok. Podnet na to prišiel aj od
marockého kráľa Hassana II., ktorý potreboval upokojiť vnútornú situáciu vo svojej krajine,
ktorá sa v polovici 60. rokov nachádzala v ekonomickej a sociálnej kríze. K upokojeniu
spoločnosti v tomto období potreboval panovník dosiahnuť úspech, za čo sa mohlo pokladať
aj rozšírenie vlastného teritória. Navyše si kráľ uvedomoval, že ak sa mu nepodarí zabrániť
v konaní plebiscitu, nemusí to, vzhľadom na elektorát Západnej Sahary, dopadnúť priaznivo
pre Maroko. A tak v septembri 1974 vystúpil s prejavom, v ktorom potvrdil historické nároky
Maroka na územie Západnej Sahary a v snahe oddialiť konanie referenda o sebaurčení
(príprava už bola rozbehnutá) požiadal, aby o danej otázke rozhodol MSD. K žiadosti sa
pripojila aj Mauretánia. OSN tento návrh akceptovala.

Otázky položené Medzinárodnému súdnemu dvoru:

1. Bola Západná Sahara (Rio de Oro a Sakiet El Hamra) počas kolonizácie Španielskom
územím nikoho (terra nullius)?
Ak odpoveď na prvú otázku je záporná,
2. Aké boli právne vzťahy medzi týmto územím a Kráľovstvom Maroka a Mauretániou?

Otázky k prípadu:
1. Prečo bolo dôležité skúmať v tomto prípade, či územie Západnej Sahary je
územím nikoho (terra nullius)?
2. Považuje sa výkon koloniálnej moci za konanie v súlade s medzinárodným
právom? Je spravujúca mocnosť povinná sprostredkovať a zistiť skutočnú
a slobodne vyjadrenú vôľu národa na sebaurčenie?
3. Môže byť právo na sebaurčenie národov uprednostnené pred právom na
zachovanie územnej celistvosti demokratických štátov? Je právo na použitie
akýchkoľvek prostriedkov pri výkone práva národa na sebaurčenie v rozpore
s kogentnou zásadou zákazu použitia sily v medzinárodných vzťahoch?3
4. Aké sú 3 základné spôsoby udelenia plnej samosprávy nesamosprávnym
územiam?
5. Aký charakter pripísal MSD princípu sebaurčenia, ako súčasti medzinárodnej
obyčaje, vo svojej rozhodovacej činnosti?
6. Bola Madridská dohoda podpísaná v roku 1975 medzi Španielskom, Marokom a
Mauretániou v súlade s medzinárodným právom?

3
Cf . Report of the International Committee of Jurists Entrusted by the Council of the League of Nations with
the Task of Giving an Advisory Opinion upon the Legal Aspects of the Aaland Islands Question, League of
Nations Official Journal, Special Supplement No. 3, (October 1920), p. 18, 3et 5