EDC IA

VIE R A

D O

V R ECKA

53

t e f a n Tu r a n s k

Vyhorenie
v duchovnom ivote
KAD OBAS ZAIVA KRZU. NEMUS TO VAK
BY LEN AS DEPRESIE, SMTKU, POCHYB
NOST. AK SA K TOMU POSTAVME S ODVAHOU
A PRIMNOSOU, ME BY AJ KRZA PRE NS
ASOM BOEJ MILOSTI.

db
Praktick prruka pre kadho kresana
cena: 1,50 EUR; cena pre predplatiteov: 1,00 EUR



VYHORENIE V DUCHOVNOM IVOTE
Kad z ns pravdepodobne zail obdobie nadenia,
zanietenia, ke vnmal a ctil praliv silu hodnt, medzi ktormi m ete aj dnes dominantn postavenie viera.
Naa vekodun angaovanos sa mohla prejavi v rznych oblastiach v prevan osobnej viery, vo farskom
spoloenstve, v rodine, tie pri rozlinch slubch, ktor
sme robili dobrovone a zadarmo, i v kazskom alebo zasvtenom ivote. Nepozerali sme na navu, za, rzne
akosti, ale s nadenm sme sa vrhli do realizcie, priom
V ivote loveka je ben,
ke jednho da dospeje k zveru,
e je sklaman, przdny, e ho veci,
pre ktor zanietene il, nenapaj.
sme si plne uvedomovali, e Boh stoj na naej strane a jeho blzkos a prtomnos je zrukou kadho spechu
a naplnenia. Nae hodnoty sa stali akmsi motorom, hybnou silou, dokonca dvodom naej existencie a nho
pecifickho povolania. Obasn akosti, problmy, nedorozumenia sme zvldali s nadhadom, obetavo a s presvedenm, e ide iba o doasn situciu, ktor sa oskoro vyjasn.
Potom vak prde zmena. Prv silnejie sklamania, rastci pocit navy, nepochopenia a pocit nenaplnenia postupne zan nahlodva nae istoty. Jednho da dospejeme k zveru, e sme sklaman, przdni, e ns veci,

pre ktor sme zanietene ili, nenapaj. Frustrcia a vntorn nespokojnos sa zrazu objavia v plnej nahote. Strcame zujem o spoloenstvo, rodinu, ivotnho partnera,
apotolt, slubu farskmu spoloenstvu, rehonej komunite. Dokonca aj n vzah k Bohu stratil svoju praliv
a dynamick silu prestala ns bavi modlitba, sviatostn ivot sa stal vednm, kontakt s Bom slovom fdnym. Aksi pocit przdna sa zahniezdil do nho vntra.
Zrazu sme sa stali podrdenmi, viditene nespokojnmi, kritickmi, bez perspektvy Pocit bezndeje, e sme
sa ocitli v akomsi tuneli, na ns denne dolieha. o sa to
s nami deje? Ako sa z toho dosta?
Nasledujce riadky nie s nvodom, ako sa dosta
k hotovmu rieeniu. S skr pomckou, na zklade ktorej by sme mohli pochopi podstatu a zmysel vntornho vyhorenia. Pousilujeme sa prehodnoti svoje najhlbie
postoje a presvedenia. Poksime sa vyda na nov cesty, s ktormi sme pravdepodobne ani nepotali, pretoe
nie s nae, ale nm ich ponka Pn.



KE IVOT STRCA ZMYSEL
o je vlastne vyhorenie? Znmy psycholg Kivohlav vo svojej knihe Horie, ale nevyhorie opisuje vyhorenie ako stav ud, ktor boli pre nieo naden, za nieo
horeli, niekoho alebo nieo z celho srdca milovali, a zrazu ctia, e im ich nadenie ubda, e za to a tak vemi
nehoria. Ich lska vdne a ctia sa vyerpan.1 Je to teda
stav telesnho, citovho, duevnho a pre ns veriacich
aj stav duchovnho vyerpania. Jednoducho sme dlhodobo zotrvvali v niektorch zaovch a nronch situcich. Medzi prznaky vyhorenia meme zaradi telesn zrtenie, pocity bezmocnosti a bezndeje, stratu
ilzi, negatvne postoje k prci, k uom v zamestnan
aj k ivotu ako celku i vyprzdnenie a ochladnutie osobnho vzahu k Bohu.
Vyhorenie sa dostav predovetkm vtedy, ke do jednotlivch zleitost vstupujeme s vekm nadenm a nasadenm, s osobnmi motivciami. Kee oakvania s
vek, kad mal nespech oslabuje zmysel toho, m
sme. Nezvldnut vyie zujmy id ruka v ruke s pocitom zlyhania a zistenia, e kad nmaha bola mrna.
Zrazu sa akoby vytrat energia dokoni zaat dielo, dostav sa pocit premrnenej chvle a sl, bezelnos vlastnho ivota alebo dokonca aj vlastnho povolania.
Kivohlav vid kore vyhorenia v existencilnej potrebe veri, e n ivot je zmyslupln, e veci, ktor rob1

Porov. KIVOHLAV, J.: Horie, ale nevyhorie. Karmelitnske nakladatestvo, Bratislava 2012.

me, s uiton, dleit, ba v uritom zmysle dokonca

,hrdinsk. Toto presvedenie je uritm spsobom vyrovnanm sa so strachom, ktor na ns pad tam, kde sa stretvame so zistenm, e my sami sme smrten. Tm viac
sa to deje v duchovnej rovine, ke sa usilujeme o hodnoty ducha evanjelia, o vzah k Bohu, ktor ns presahuje. udsk ohranienos a dynamickos viery nm
neumouj zai plnos krsy a pravdy v Bohu. Sksenos naej viery, ktor prela nejednou skkou, zranenm, sklamanm, nenaplnenm, ns posva do roviny
spochybovania kadho nznaku pribli sa Bohu,
ktor je vo svojej podstate radiklne odlin, nepredvdaten, in.

o vedie k vyhoreniu?
Vimnime si teraz okolnosti, ktor ved k vyhoreniu.
Tie, samozrejme, zko svisia s prinami vyhorenia, o ktorch ete budeme hovori neskr.
V prvom rade je to za a dlhodob preaenie. Kad z ns preva stiesnenos a stres. Sme preaen prcou, lohami, vzahmi, pocitom nezitne sa rozdva i
oakvaniami inch. Stres negatvne vplva nielen na n
zdravotn, psychick a duevn stav, ale aj na n duchovn ivot. Je to prve vtedy, ke sa zaname sami
pred sebou i druhmi ospravedlova, e sme preaen
a nemme as naprklad na modlitbu.
Frustrcia, teda neuspokojenie svojich potrieb, je alou okolnosou, ktor ns vedie k vyhoreniu. Ak robme
nieo pre farsk spoloenstvo i pre rodinu alebo komunitu, mme urit predstavy a oakvania, e sa nm dostane primeranho uznania, ocenenia. Ak sa vak uzna-

nie nedostav, upadme do frustrcie. Mme vea svojich

potrieb a ich naplnenie nie je jednoduchou zleitosou.
Samozrejme, existuj potreby nevyhnutn, ale aj tak,
ktor nie s bezpodmienene potrebn pre n ivot.
Vzhadom na nau tmu mme teraz na zreteli predovetkm duchovn potreby. Najpodstatnejou je t existencilna, ktor sa tka zmysluplnosti ivota preo
ijeme, ak zmysel m n ivot, kam smerujeme a podobne. Ak s odpovede na tieto otzky nedostaujce,
prichdza k odcudzeniu. alou potrebou je naprklad
potreba spoloenskho uznania repektu, cty zo strany inch. Ak je tto potreba nenaplnen, prichdza
k syndrmu vyhorenia.
Vyhorenie sa dostav najm vtedy,
ke do jednotlivch zleitost
vstupujeme s vekm nadenm
a nasadenm, s osobnmi motivciami.
Kee oakvania s vek, kad
nespech oslabuje zmysel toho, m sme.
alou okolnosou vyhorenia s negatvne vzahy medzi umi. Ide o nedorozumenia, spory, rozpory a konflikty, hdky a urky, prehnan asertivitu i agresivitu
a nepriatestvo. Vzjomnm vzahom urite neprospievaj ani situcie, ke prevlda nedostaton vzjomn
cta, slab kladn hodnotenie jednch druhmi, prejavy
poniovania, urania alebo zniovania hodnoty druhch
ud i nedostatok vzjomnej dvery. asto sa k nim pripjaj aj prejavy tby po moci, nadvldy i silie o zneuitie moci. Zl vzahy naznauj, e nieo podstatn nie
je v poriadku. Kivohlav hovor o superkritickch postojoch, nezdravom perfekcionizme, obrannch mecha-

nizmoch ako naprklad popieranie, hadanie obetnho

barnka, racionalizcia (hadanie akoby mdrych dvodov pre nemdre veci, ktor robme), prejavy zvisti, zlosti, hnevu, nepriatestva medzi jednotlivcami i skupinami ud, nepriatestv medzi rznymi klikami, koalciami
a kontrakoalciami.
K psychickmu vyhoreniu me prs aj vtedy, ke sa
klad vysok nroky na emocionlne vzahy medzi umi. Ide o prlin emocionlnu za. Na angaovanch
laikov, kazov, rehon sestry a rehonkov sa asto klad prli vysok nroky maj by obetav, vdy ochotn posli, poda pomocn ruku a podobne. Tento tlak
nie kad doke ust.

Rozdiel medzi vyhorenm a depresiou

Pravdepodobne u mnoh mali v ivote nejak sksenos s depresiou. Mono v ns drieme urit druh depresvneho ja, ktor je pripraven ozva sa len o sa veci zanaj ubera nesprvnym smerom. Je depresia
dsledkom vyhorenia? Existuje medzi nimi nejak prepojenie?2
Nebudeme sa teraz zaobera klinickmi prpadmi depresie, ku ktorm by sa mali vyjadri psychiatri. Skr sa
budeme venova nieomu, o je v ns, nieomu, o z ns
niekedy vyplva na povrch a tka sa predovetkm nho
duchovnho sveta. Syndrm vyhorenia teda svis s depresiou, nie je vak jej priamou prinou. Priny depresie s ovea komplexnejie a zloitejie.
2

Porov. CIHAK J. KHERIATY A.: The Catholic Guide to Depression: How

the Saints, the Sacraments, and psychiatry Can Help Break Its Grip and Find
Happiness Again. Sophia Institute Press 2012.

Depresia je ben porucha, ktor me postihn kadho piateho loveka. Depresia je viac ako jednoduch
emotvny stav, aj ke zapriuje typickm spsobom
hlbok zmeny v emcich osoby. S depresiou sa zvyajne spjaj smtok a zkos, ale aj hnev a podrdenos.
Okrem emci vie depresia zasiahnu aj in oblasti telesnho a mentlneho zdravia. Depresvni jednotlivci zavaj zmeny v oblasti mylienok, nedoku sa sstredi,
nie s v stave spracova urit sudky. Depresvne osoby
asto vytvraj v sebe vziu tunela, v ktorom dominuj strnul a negatvne mylienky. V mnohch prpadoch
maj samovraedn mylienky ako dsledok beztenosti
a zfalstva. lovek, ktor trp depresiou, sa asto cti by
fyzicky zoslabnut, jeho pohyby s spomalen, vnma, e
Depresia je viac ako jednoduch
emotvny stav, aj ke zapriuje
typickm spsobom hlbok zmeny
v emcich osoby.
jeho vntorn energia je vemi slab a motivcie stratili
svoj vntorn nboj a silu.
alou charakteristickou rtou depresie je anhednia.
Ide o neschopnos tei sa z pitkov a ma rados z innost, ktor ich zvyajne spsobuj. asto prichdza aj
k poruchm rytmu spnku a normlny cyklus spnokbdenie je naruen. Niekedy trp aj chu, o m za nsledok stratu vhy alebo, opane, prichdza k nadvhe.
Treba poveda, e depresia je predovetkm zloit
choroba, na ktor vplva mnoho faktorov. Mnoh z nich
s mimo naej priamej kontroly genetick predispozcie, rodinn afektvne problmy alebo problmy z detstva, medziudsk porky, traumatick zitky, podst-

pen zneuvania v detskom veku, stav opustenosti a podobne. Ak by sme sa zamerali iba na duchovn alebo
morlne faktory, neli by sme k podstate problmu, pretoe treba bra do vahy vetky priny, ktor maj siln vplyv na vznik depresie.
Svt Jn Pavol II. v prhovore poas 13. medzinrodnej konferencie, ktor zorganizovala Ppesk rada
pre pastorciu zdravia v roku 2003, povedal, e depresia je vdy duchovnou skkou. Prvom sa teda ptame,
i existuje nejak prepojenie medzi depresiou a duchovnm ivotom, i je rozdiel medzi tmavou nocou ducha
a rznymi formami depresie. Aj depresia vie zasiahnu
n duchovn ivot. Je skutone duchovnou skkou,
pretoe ns vie zasiahnu v naom najhlbom vntri. Ide
teda o senie, ktor zasahuje nielen telo, ale aj ducha.
Depresia me naprklad spsobi, e sa naa modlitba
stane nemonou, nezivnou, nepralivou (aj ke modli sa meme vdy, aj vtedy, ke nm chba citov uspokojenie, aj vtedy, ke ns prepadne suchoprnos alebo
roztritos). Vaka viere vak vieme, e utrpenie nie je
zbyton, ale m vykupitesk silu, ke je spojen s obetou Krista na kri.
Na prv pohad sa depresia podob inm morlnym
alebo duchovnm stavom ako je duchovn vlanos i ahostajnos, alebo na druhej strane sa podob temnm
nociam zmyslov a ducha, ktor opisuje svt Jn z Kra. Treba vak jasne poveda, e depresia sa od tchto
stavov vemi li. V prpade duchovnej vlanosti i ahostajnosti ide o negatvny sklon duchovnho ivota, ktor oslab nae smerovanie k Bohu. Temn noci maj
v skutonosti dobr a pozitvne pohnutia v duchovnom
ivote pln milosti, pretoe ved k hlbej intimite s Pnom. Ich sprievodnm javom zvyajne nikdy nie s fy-

zick alebo telesn symptmy depresie, ako je naprklad

nespavos, strata chuti alebo zmeny v rovine fyzickej
energie. Ak sa v tchto prpadoch predsa len objavia
symptmy depresie, treba to hne konzultova s rozvnym duchovnm sprievodcom a poda monosti aj so
psychiatrom alebo lekrom.

o ns privdza k depresii?
Ktor duchovn nezrovnalosti ved k depresii? V prvom rade treba jasne poveda, e je to hriech. Ten toti
spsobuje nae vntorn neastie. Morlne zlo nie je
nejakou zlou mylienkou. Morlne zlo ni ivot ud.
Ke sa rozhodneme zhrei, ide o zkladn neporiadok
ducha a ak voi nemu nebojujeme, stva sa zvykom a postupne nahlodva, i dokonca ni n ivotodarn vzah
s Pnom ivota, ktor chce, aby sme boli astn. Ak lovek teda pretrvva v akom hriechu, me ho toto rozpoloenie vies k depresvnym stavom alebo ho udriava
v depresii. Naprklad zvis ide o urit formu smtku,
e sa niekto m dobre. Dlhodob a chorobn pretrvvanie v tomto stave sa vemi ahko me zmeni na depresiu. Duchovn vlanos, ahostajnos k Bom veciam
i duchovn apatia v ns tie vedia niekedy vyvola zkostliv a depresvne stavy. Naprklad v prpade smrti
me ateizmus vies k zfalstvu alebo k neochote prija
skutonos. lovek sa vak mus postavi zoi-voi pravde, e raz zomrie. Ak never v nadprirodzen rozmer, vemi asto sa zfalo poka kontrolova chvu a okolnosti vlastnej smrti alebo sa usiluje vyhn utrpeniu za
kad cenu. Meme to vidie v prpadoch samovrd za
pomoci lekrskej asistencie v niektorch zpadnch kra-

OBSAH
VYHORENIE V DUCHOVNOM IVOTE ...........1
KE IVOT STRCA ZMYSEL ..........................3
o vedie k vyhoreniu? ......................................... 4
Rozdiel medzi vyhorenm a depresiou ............... 6
o ns privdza k depresii? ................................ 9
PRV SYMPTMY VYHORENIA ...................... 11
Ako ich vas rozpozna? ..................................... 11
Dsledky vyhorenia ............................................. 13
Diablove nstroje ................................................. 15
PREO MEME VYHORIE? ......................... 17
Perfekcionizmus a vntorn tlak ........................ 17
Ke dovolme nami manipulova ....................... 18
Vytvranie zdanlivej skutonosti ........................ 19
Nov lohy bez uznania ...................................... 20
Dlhodob pocit navy ......................................... 21
Ako odpova? .................................................... 22
PREHRA I PRLEITOS RASTU? ................. 25
as milosti ........................................................... 25
Boia skka ........................................................ 28
Rozhodnutie zmeni sa ....................................... 29
Ako predchdza vyhoreniu? .............................. 31
Nebezpeenstvo falonch obrazov .................... 33
Desatoro skky ...................................................35
NIEKOKO RD NA ZVER .............................38