Bobkova: Innovation Methods For Projection of Ergonomic Assembly Systems

TECHNICK UNIVERZITA V KOICIACH
STROJNCKA FAKULTA
Katedra manamentu a ekonomiky
Inovan metdy v projektovan ergonomickch

montnych systmov
Dizertan prca
na zskanie akademickej hodnosti
philosophiae doctor
Doktorand:
Ing. Denisa BOBKOV
kolite:
prof. Ing. Jozef KOV, CSc.
Vedn odbor:
5-2-52 Priemyseln ininierstvo
Koice, 2009
ANOTCIA
Druh publikcie:
Doktorandsk dizertan prca
Denisa BOBKOV, Ing.

Inovan metdy v projektovan ergonomickch montnych systmov
KMaE, Koice, 2009, 114 strn, 42 obrzkov, 23 tabuliek, 3 prlohy a 155 titulov
literatry
Dizertan prca je z obsahovho hadiska truktrovan do piatich ast,
ktor sa orientuj na priblenie truktry informci a znalost pre rozvoj
projektovania neautomatizovanch montnych systmov, na pecifikciu cieov
dizertanej prce, vber zkladnch metd pre jej spracovanie, prezentciu
rieench vsledkov s uvedenm novch poznatkov a formulovanie zverov pre
rozvoj vednho odboru a realizciou vsledkov v spoloenskej praxi.
Hlavn as prce vychdza zo zkladnho trojprvkovho modelu monte,
ktor je premietnut do troch zkladnch blokov referennej metodiky projektovania:
metodiky nvrhu tvorby modelov montovanch vrobkov, metodiky identifikcie
a tvorby montnych procesov a metodiky projektovania ergonomickch montnych
systmov.
Zkladn princp inovcie procesu projektovania montnych systmov
vychdza z filozofie virtulneho ininieringu, ktorho cieom je pln digitalizcia
vrobku a optimalizcia vrobnch procesov a systmov v prostred virtulnej reality
s vyuitm poznatkov relnych podmienok. Kompatibilita s existujcimi metdami
a postupmi uahuje eventulnu postupn implementciu. Na zklade vsledkov
a zverov z nvrhovej asti inovatvnych postupov projektovania digitlnych modelov
montovanch vrobkov a digitlneho projektovania montnych procesov je mon
v druhej fze vypracova metodick postup projektovania ergonomickch
montnych systmov stanovenm systmovch charakteristk a vberom truktry
montneho systmu pre montovan vrobok, ktor predstavuje v irom ponman
uzol celkovho vrobku.
Sasou metodiky s postupy ergonomickch analz vykonvan v prostred
virtulnej reality na modelovanom montnom pracovisku Vypracovan znalostn
bza inovanch metd a technk umouje individulny vber vhodnho nstroja
pre rieenie segmentu projektovania, jeho modifikciu a individulne prispsobenie,
ako aj vypracovanie ucelenho modelu na zklade prepojenia viacerch metd
a technk.
V zvere prce s uveden prklady aplikcie metodiky projektovania pri
rieen projektov monte vybranch typov vrobkov.
Dizertan prca
2009
ANNOTATION
Publication type: Dissertation thesis
Denisa BOBKOV, Ing.

Innovation methods for projection of ergonomic assembly systems
KMaE, Koice, 2009, 114 pages, 42 pictures, 23 tables, 3 attachments and 155
literatures
Thesis in terms of content is structured into five parts, which are oriented to
bring the structure of information and knowledge for the development of the design of
un-automated assembly systems for the specification of the thesis, the choice of the
basic methods for its processing, presentation of ongoing results to the introduction
of new knowledge, and formulate conclusions for the development and
implementation of scientific results in social practice.
The main part of the work based on the basic model tree-part system assembly,
which is reflected in three basic blocks of the reference design methodology:
a methodology proposal for creating models of assembled products, the methodology
of identification and the creation of assembly processes and methodologies to design
ergonomic mounting system.
The fundamental principle of innovation of the design process assembly
systems based on the philosophy of virtual engineering, which aims to complete
digitization of the product and optimization of production processes and systems in
virtual reality environment using knowledge of real conditions. Compatibility with
existing methods and procedures facilitates eventual gradual implementation. Based
on the results and conclusions of the design part of innovative techniques to design
digital models of assembled products, and digital design of assembly processes can
be in the second phase to develop a methodical approach to design ergonomic
assembly systems by setting the system characteristics and selecting the structure of
assembly system installed for a product that represents a node in a wider sense total
product.
Part of the methodology, the procedures performed ergonomic analysis in
virtual reality to model the assembly work elaborated knowledge base of innovative
methods and techniques, allows a choice of a suitable instrument for addressing the
design segment, its modification and adaptation of the individual as well as develop
an integrated model based on the links several methods and techniques.
At the end of this work are examples of the application design methodology in
dealing with projects selected types of assembly products.
Dizertan prca
2009
Poakovanie
akujem tmto svojmu koliteovi prof. Ing. Jozefovi Kovovi, CSc. za
jeho usmernenia, pripomienky, cenn rady, neoceniten pomoc a podporu pri
koncipovan mojej prce. Zrove akujem vetkm svojim kolegom, priateom
a najblim za pomoc, podporu a inpirciu.
Dizertan prca
2009
SjF TU v Koiciach
strana 5
OBSAH
ZOZNAM OBRZKOV ............................................................................................... 6
ZOZNAM TABULIEK .................................................................................................. 8
VOD .......................................................................................................................... 9
1 SASN STAV ZNALOSTNEJ A INFORMANEJ BZY ................................ 10
1.1 TRENDY V ROZVOJI MONTNYCH PROCESOV A SYSTMOV .............. 10
1.1.1 Montovan vrobok ................................................................................. 11
1.1.2 Montny proces .................................................................................... 14
1.1.3 Montny systm .................................................................................... 20
1.2 PROJEKTOVANIE MONTNEHO SYSTMU ............................................. 25
1.2.1 Ergonmia v pracovnom prostred .......................................................... 27
1.2.2 Navrhovanie ergonomickch rieen montnych systmov................... 28
1.2.3 Ergonomick zsady projektovania pracovsk ........................................ 30
1.2.4 Rozmerov projektovanie montneho pracoviska ................................ 31
1.2.5 Metodick postup projektovania montnych systmov ......................... 37
1.3 INOVAN METDY UPLATOVAN V PROCESE PROJEKTOVANIA
MONTNYCH SYSTMOV .......................................................................... 40
1.3.1 Metdy orientovan na zber informci a ich systematick usporiadanie42
1.3.2 Metdy orientovan na hadanie rieen ................................................. 45
1.3.3 Metdy orientovan na hodnotenie navrhnutch variantov ..................... 47
1.3.4 Metdy orientovan na rozhodovanie ..................................................... 49
1.3.5 Inovan metdy orientovan na digitlne rieenie ................................ 50
2 CIELE DIZERTANEJ PRCE ............................................................................ 52
3 ZVOLEN METDY A NSTROJE SPRACOVANIA ......................................... 54
4 VSLEDKY DIZERTANEJ PRCE S UVEDENM NOVCH POZNATKOV .... 60
4.1 NVRH INOVATVNYCH POSTUPOV PROJEKTOVANIA
MONTOVANCH VROBKOV A MONTNYCH PROCESOV .................... 61
4.1.1 Metodick postup projektovania digitlnych modelov vrobkov .............. 62
4.1.2 Metodick postup projektovania montnych procesov .......................... 74
4.2 NVRH ERGONOMICKHO MONTNEHO SYSTMU
A EXPERIMENTLNE OVERENIE VYBRANCH MONTNYCH
INNOST ....................................................................................................... 83
4.2.1 Stanovenie systmovch charakteristk a vber typu runho
montneho pracoviska .......................................................................... 86
4.2.2 truktra montneho systmu .............................................................. 88
4.2.3 Vber optimlneho variantu montneho systmu ................................. 94
4.2.4 Ergonomick optimalizcia vybranho montneho systmu................. 95
5 ZVERY PRE ROZVOJ VEDNHO ODBORU A REALIZCIOU VSLEDKOV
V SPOLOENSKEJ PRAXI ............................................................................... 101
LITERATRA ......................................................................................................... 104
PRLOHY ................................................................................................................ 114
Dizertan prca
2009
SjF TU v Koiciach
strana 6
Zoznam obrzkov
Obrzok 1.1.1 Koncepn model expertnho systmu
Obrzok 1.1.2 truktrny kusovnk montovanho vrobku vlastn
spracovanie [128]
Obrzok 1.1.3 trukturlna skladba montnej opercie [79]
Obrzok 1.1.4 Proces definovania a modelovania montnych procesov [138]
Obrzok 1.1.5 truktra montnej lohy [80][93]
Obrzok 1.1.6 Model montneho systmu v tvare iernej skrinky vlastn
spracovanie [80]
Obrzok 1.2.1 Znzornenie systmu lovek pracovn prostredie vlastn
spracovanie [57][108]
Obrzok 1.2.2 Vybavenie pracoviska nradm, pomckami a prpravkami [80]
Obrzok 1.2.3 tandardn vybavenie runej pracovnej stanice [139]
Obrzok 1.2.4 Metodick postup projektovania montnych pracovsk vlastn
spracovanie
Obrzok 1.2.5 Technicko-organizan formy monte [98]
Obrzok 1.3.1 truktra projektu a jeho hlavn vzby
Obrzok 4.1
Metodick postup projektovania montnych systmov
Obrzok 4.1.1 Algoritmus postupu analzy digitlneho modelu rune
montovanho vrobku
Obrzok 4.1.2 Montny strom varianej jednotky klapkovho prietoku
Obrzok 4.1.3 Dekompozcia vrobku - prklad
Obrzok 4.1.4 DFA analza pre poiaton dizajn klapkovho ventilu
Obrzok 4.1.5 DFA analza pre redizajn klapkovho ventilu
Obrzok 4.1.6 Identifikovan montna podskupina vrobku prklad
Obrzok 4.1.7 Hierarchick truktra klapkovho prietoku prklad
Obrzok 4.1.8 truktrny kusovnk klapkovho ventilu prklad
Obrzok 4.1.9 Morfologick skrinka pre posdenie vhodnosti recyklcie
materilovch kombinci prklad vlastn spracovanie [103]
Obrzok 4.1.10 Kolov graf skladby vrobku - prklad
Obrzok 4.1.11 Vytvranie vkresovej dokumentcie modelov komponentov
princpom top-down prklad
Obrzok 4.1.12 Algoritmus postupu analzy montnych procesov
Obrzok 4.1.13 Zkladn dekompozcia montnej lohy - prklad
Obrzok 4.1.14 Montny spojovac graf vrobku - prklad
Obrzok 4.1.15 Graf postupnosti montnych operci prklad
Obrzok 4.1.16 Transformcia znakovho modelu do priestorovho modelu prklad
Obrzok 4.1.17 Algoritmus pre overenie sprvnosti postupnosti spojovania
pouitm dtovej rukavice
Obrzok 4.1.18 Komponenty uren pre montny proces prklad
Obrzok 4.2.1 Zkladn lohy optimalizcie montneho systmu vlastn
spracovanie [62]
Dizertan prca
10
12
14
16
20
21
28
31
36
37
39
54
61
62
64
65
66
66
67
67
68
71
72
73
74
76
76
78
78
79
80
84
2009
SjF TU v Koiciach
strana 7
Obrzok 4.2.2 Algoritmus postupu projektovania montneho systmu

Obrzok 4.2.3 Kontrola kompatibility systmovch charakteristk vlastn
spracovanie [93]
Obrzok 4.2.4 Nvrh koncepnho modelu pre vber prvkov
neautomatizovanho montneho systmu
Obrzok 4.2.5 Algoritmus generovania variantov truktr montneho systmu
Obrzok 4.2.6 Modifikovan model truktry montneho systmu prklad
Obrzok 4.2.7 Morfologick tabuka tandardnch typov truktr montnych
systmov a pracovsk vlastn spracovanie [93][144]
Obrzok 4.2.8 Rozpracovan projekt montneho systmu
Obrzok 4.2.9 Algoritmus analzy pracovnho miesta pomocou dtovej
rukavice
Obrzok 4.2.10 Trajektria pohybu ukazovka zaznamenan pri monti
Obrzok 4.2.11 Postup pre analzu 3D modelu montneho pracovnho miesta
vo virtulnej realite
Dizertan prca
84
87
90
91
91
92
93
98
98
99
2009
SjF TU v Koiciach
strana 8
Zoznam tabuliek
Tabuka 1.1.1 Charakteristiky truktrnych spjan montovanho vrobku
vlastn spracovanie [93]
Tabuka 1.1.2 Zkladn prvky a truktry montnych procesov vlastn
spracovanie [136]
Tabuka 1.1.3 Zkladne truktry usporiadania montnych systmov vlastn
spracovanie [39]
Tabuka 1.2.1 Porovnanie vhod pracovnej innosti v sede a v stoji
Tabuka 1.2.2 Vky pracovnch polh pri prci v sede pre vku pracovnka
175 cm vlastn spracovanie [120][135]
Tabuka 1.2.3 Vky pracovnch polh pri prci v stoji pre vku pracovnka
175 cm vlastn spracovanie [120][135]
Tabuka 1.2.4 Optimlna vka pracovnho priestoru [120]
Tabuka 1.2.5 Pohybov priestor pre nohy a priestor pre non ovldae [120]
Tabuka 1.2.6 Referenn prklady aplikcii usporiadania pracovsk
v montnych systmoch [80][56]
Tabuka 1.3.1 Prehad charakteristk vybranch inovanch metd
[27][93][101]
Tabuka 1.3.2 Charakteristiky zkladnch morfologickch metd a technk [91]
Tabuka 1.3.3 Rizikov body s priradenmi farbami [147]
Tabuka 4.1.1 Identifikan list klapkovho prietoku prklad
Tabuka 4.1.2 Morfologick matica pre pecifikciu parametrov montovanho
vrobku prklad
Tabuka 4.1.3 Hodnotenie materilovch nkladov na komponenty pred a po
pouit DFA analzy prklad
Tabuka 4.1.4 Morfologick matica posdenia demontne spsobilej
kontrukcie vrobku prklad
Tabuka 4.1.5 Identifikcia zkladnch ast a vzahov vrobku prklad
Tabuka 4.1.6 Modely manipulanch a orientanch operci pre vybran
komponenty a siastky prklad
Tabuka 4.1.7 Hodnotenie montnych a manipulanch operci
Tabuka 4.2.1 Identifikan list systmovch charakteristk zabezpeenia
runho montneho pracoviska vlastn spracovanie [93]
Tabuka 4.2.2 Morfologick analza pre vber prvkov montneho pracoviska
vlastn spracovanie prklad [91]
Tabuka 4.2.3 Identifikan list ergonomickch parametrov pracovnho miesta
prklad
Tabuka 4.2.4 Identifikcia ergonomickho rizika pre run mont [24]
Dizertan prca
13
17
22
33
34
35
35
35
38
41
45
48
68
69
70
71
77
78
81
82
86
89
96
97
99
100
2009
SjF TU v Koiciach
strana 9
VOD
Ekonomick realita akcentuje potrebu neustle zvyova produktivitu prce.
lohou ininiera v tomto procese je hada nov pracovn postupy s minimlnou
spotrebou asu a nkladov. Jednotliv pracovn kony musia by o najkratie
a najjednoduchie, aby vyadovali minimum vynakladania udskch sl.
Strojrska vroba si vyaduje inovatvne metdy pre zvyovanie produktivity
prce, pre zvyovanie kvality pri minimlnom zaaovan ivotnho prostredia. To je
mon len pri dobre projektovanch a vysoko optimalizovanch vrobch. To sa d
dosiahnu progresvnym a elnm vyuitm modelovania a simulcie vrobnch
systmov, o m mnoho vhod. Voba najvhodnejieho prostriedku pre simulciu je
dleit, pretoe me ovplyvni vsledky simulcie. Dizertan prca by mala
smerova k presadzovaniu novch technickch prostriedkov na simulciu finlnych
procesov vrobnho systmu ako vhodnho inovanho nstroja. Prve tu je
priestor pre aplikovanie novch metd, technk a nstrojov pre zvyovanie
produktivity prce vo finlnych fzach vroby.
V sasnosti mnoho spolonost riei zvyovanie efektvnosti monte
automatizciou, no existuje mnoho montnych loh, kde sa preferuje run mont.
Trendom v projektovan montneho pracoviska je ergonomick hadisko, ktor riei
interakciu pracovnka a jeho pracovnho prostredia na zvenie produktivity prce,
efektvnosti a v neposlednej rade bezpenosti prce.
Zkladom vysokej produktivity prce je kvalitn naprojektovanie pracoviska, i
u pri zavdzan novej vroby alebo pri retrukturalizcii podnikovch procesov.
Samostatnou asou projektovania pracoviska je lovek, pracovn priestor a ich
interakcia z hadiska ergonmie, bezpenosti a alch poiadaviek.
Dizertan prca
2009
SjF TU v Koiciach
strana 10
1 SASN STAV ZNALOSTNEJ A INFORMANEJ BZY

1.1 Trendy v rozvoji montnych procesov a systmov
Pokrok vo vetkch oblastiach vroby a sluieb umouje zvyovanie
produktivity prce. tdie novch projektov strojrskej vroby ukazuj, e sasn
doba si vyaduje vyuva nov prstupy vo vetkch etapch jej prpravy
a realizcie. V sasnom projektovan sa vyaduj programov a informan
prostriedky, ktor umouj modelovanie a simulciu. Za hlavn prinu potrebnch
zmien je mon povaova to, e tradin projektov metdy a nstroje neumouj
optimlne a spoahliv rieenie projektov modernch montnych systmov.
Tento vvoj projektovania montnych systmov si nutne vyaduje vyuvanie
potaovej podpory s najnovmi poznatkami a dajmi. Tto predvrobn etapa je
z hadiska potaom integrovanej vroby vemi dleitou oblasou. Je urujcou
nielen pre rast produktivity, ale zsadne ovplyvuje i nklady spojen s montou,
kvalitu i cel systm organizcie a riadenia vroby.
Sasn vvoj vrobkov je silne podporovan 3D CAD systmami, ktor
umouj vytvra objemov a povrchov modely v expertnch systmoch (obrzok
1.1.1). Potaov model budceho vrobku sa dnes stva nevyhnutnosou
v procese kontruknho nvrhu, technologickej komunikcie analzy a vroby
sast. Vetky potaov systmy tvoria jadro potaom integrovanej vroby (CIM)
[93][54].
Nov koncepcia
produktu alebo
modernizcia
existujceho
Grafick prezentcia
a potaov zznam
kontrukcie
Plnovanie a klasifikcia technolgi

vrobnch modulov
Analza a klasifikcia produktov a ast
Expertn systm CATIA
Vytvranie variantov
REZIDENTN CAD
SYSTM
Rozhranie, vytvorenie zkladnho neuritho

teoretickho vrobnho systmu
Analza
jednotlivch
variantov
Urenie optimlneho variantu
Obrzok 1.1.1 Koncepn model expertnho systmu
CIM predstavuje zmenu nielen v montnom systme, ale v celej truktre

vrobnho systmu. Informan technolgie sa nasadia do vetkch innost od
konceptu a kontruovania vrobku a po jeho expedciu s cieom zni materilov
a energetick nronos, zvi produktivitu prce, zni zsoby, skrti prieben
dobu vvoja a vroby, zvi asov a vkonov vyuitie vrobnch zariaden
a zvi kvalitu vrobkov [54].
Dizertan prca
2009
SjF TU v Koiciach
strana 11
Poiadavky na inovcie v monti narastaj nielen kvantitatvne, ale

i kvalitatvne. Mont predstavuje jednu z finlnych operci vykonvanch
v strojrskej vrobe a m vo vrobnom procese pecifick postavenie. V tejto oblasti
vak existuj znan rezervy z hadiska asu a kvality a je vznamnou
a potencilnou oblasou inovanch aktivt vzhadom na svoje pecifick postavenie
vo vrobnom procese. V monti je mnostvo manulnej prce a vysok prcnos
z hadiska jej podielu na celkovom ase vroby vrobku, a to je predpokladom pre
zvyovanie produktivity prce v tejto oblasti. Zvyovanm produktivity sa mu
dosiahnu hmotn i nehmotn prnosy. Medzi hmotn prnosy poda [143] patr:
odhalenie plytvania a potencilov pre zlepenie,
zskanie objektvnych dajov pre rozhodovanie,
vytvorenie jednotnej bzy pre riadenie produktivity,
zvenie produktivity riadenia.
Za nehmotn prnosy mono poda [143] povaova:
zlepenie komunikcie pracovnkov,
zapojenie pracovnkov do riadiacich procesov,
zjednoduenie riadenia.
Pouitie CIM by mohlo vrazne zni potrebn as na projektovanie
montneho systmu (poda niektorch zdrojov a 40 %). Dosiahnutie tejto vhody
vyaduje zlepenie technologickch i podnikovch procesov. Tie zahaj pouitie
systmovho a procesnho prstupu, virtulneho ininieringu a zlepenie vizualizcie
a umonenie simulcie montnych operci. Digitalizcia a zdieanie dt poda [33]
zniuje as pre vyhadvanie informci a o 80 %. Produktov a procesn
projektanti zskaj sptn vzbu ovea skr, a tm sa zni as potrebn na
vyrieenie problmu.
1.1.1 Montovan vrobok

Montovan vrobok je z hadiska monte bu finlny vrobok, alebo as
finlneho vrobku, ktorho mont je predmetom rieenia. Svojimi charakteristickmi
vlastnosami zsadnm spsobom ovplyvuje vetky etapy projektovania,
implementcie a prevdzkovania montneho pracoviska. Z hadiska montnej
innosti je mon objekty monte klasifikova ako [128]:
vrobok finlny hmotn produkt funkne a technologicky uzavret,
vytvoren zo siastok, dielov, podskupn a skupn spojench montnymi
spojmi.
skupina funkne alebo kontrukne uzavret zkladn as vrobku, ktor
sa tvor spojenm minimlne dvoch siastok resp. dielov a podskupn.
Skupina v danom vrobku pln samostatn funkciu.
podskupina funkne alebo kontrukne neuzavret zkladn as vrobku,
ktor sa tvor spojenm minimlne dvoch siastok resp. dielov, montnou
operciou, ktorej vsledkom je toto spojenie. Podskupina v danom vrobku
nepln samostatn funkciu.
Dizertan prca
2009
SjF TU v Koiciach
strana 12
montny uzol as vrobku, ktor vznikne spojenm zo siastok, dielov,

alebo ich kombinciou. Niekedy sa hovor o montnom celku. Montny uzol
sa pozn tie ako podskupina alebo ako skupina.
diel predstavuje tie prvotn lnok montneho procesu. Je to siastka
nenormalizovan, netypizovan a netandardizovan.
siastka predstavuje prvotn lnok montneho procesu. Je to finlny
produkt vrobnho procesu, resp. vsledok technologickho spracovania
s presne definovanmi poiadavkami na jeho vrobu, bez aplikcie
montnych operci. Siastky so zkladnmi povrchmi plnia v uzle lohu
spojovacieho lnku, ktor zabezpeuje zodpovedajcu polohu ostatnch
siastok pri monti. Takto siastky nazvame - zkladn siastky.
Vemi dleitm faktorom v monti je truktra vrobku. Z hadiska monte je

potrebn spracova tzv. truktrny kusovnk montovanho vrobku (obrzok 1.1.2).
Jedn sa o stromov graf, ktor vyjadruje truktru vrobku, t.j. prehadne znzoruje
z akch siastok je zmontovan nadraden podzostava, zostava. Graf predstavuje
vchodiskov dokument pre nvrh montneho procesu.
Podskupina
siastka
siastka
SKUPINA
Podskupina
diel
siastka
siastka
SKUPINA
Podskupina
siastka
diel
siastka
Podskupina
VROBOK
diel
siastka
siastka
siastka
siastka
Podskupina
SKUPINA
siastka
siastka
Podskupina
diel
diel
Obrzok 1.1.2 truktrny kusovnk montovanho vrobku vlastn spracovanie [128]
Nevhodou tohto typu kusovnka je chbajca informcia o asovej postupnosti

monte, tzn. nie je mon zisti poradie monte jednotlivch siastok. Tvorbu
postupu monte podmieuje zjednoduen trukturlna schma, t.j. vzjomn
vzahy medzi jednotlivmi siastkami a dielcami, a tm podmieuje aj dispozciu
montneho pracoviska, resp. systmu.
Kad vrobok pozostva z konkrtneho potu siastok tvoriacich uzly, ktor
s nsledne zoskupovan do podskupn, funknch skupn a nakoniec do celkov.
Prepojenia jednotlivch ast vrobku s vytvoren pri montnych opercich
spojovacmi siastkami a spojovacmi mdiami.
truktru vetkch montnych procesov je mon zloi z konenho potu
typovch elementrnych prvkov, ktor realizuj jednu montnu operciu (tabuka
1.1.1).
Dizertan prca
2009
SjF TU v Koiciach
strana 13
Tabuka 1.1.1 Charakteristiky truktrnych spjan montovanho vrobku vlastn spracovanie [93]
truktrne spojenie
Charakteristika
Linerna
truktra
Kad prvok sa spja so susednmi. V systme nie s

nadriaden a podriaden prvky. Pri poruen
ubovonej vzby systm prestva plni svoje funkcie.
Sieov
truktra
Zloit prepojenie prvkov umouje funkn spojenia

viacermi cestami, m sa zabezpeuje vyia
spoahlivos systmu.
Hviezdicov
truktra
Hierarchick
truktra
Centrlny prvok m vzby so vetkmi prvkami.

Funkn prepojenia sa uzatvraj cez centrlny
prvok. Vyznauje sa vysokou operatvnosou
a spoahlivou funkciou vtedy, ke centrlny prvok m
vysok spoahlivos.
pecilny prpad linernej truktry, v ktorej je
stanoven nadriadenos a podriadenos prvkov
systmu. Pri poruen vzieb na nich rovniach
me systm plni obmedzen funkcie. Vhodou
truktry je vysok riaditenos.
Zloitos montovanho vrobku je mon rozdeli na jednoduch (poet

siastok <31), stredne zloit (31 500 siastok) a zloit vrobky (>500).
V kadom vrobku je zrove mon identifikova z hadiska funkci tri zkladn typy
siastok [93]:
zkladn siastky s to siastky, na ktor sa montuje a plnia funkciu

nosnho a syntetizujceho prvku, napr. zkladn rmy, teles a pod.,
stavebn siastky s urujce pre plnenie funkcie vrobku a zvyajne
podmieuj celkov rieenie montneho systmu, s to obvykle siastky typu
hriade, loisko, vreteno a pod.
spojovacie siastky s zvyajne normalizovan, s sasou spojov
a podmieuj hlavne montnu technolgiu. Ide napr. o skrutky, podloky per
a pod.
Technick a ekonomick vlastnosti montovanho vrobku rozhodujco vplvaj

na montny proces. Medzi hlavn technick vlastnosti patria [93]:
rozmerov vekos vrobku,
poet siastok a montna truktra vrobku,
charakteristick montne opercie,
stupe typizcie, unifikcie a stavebnicovosti vrobku,
kontrukn stlos vrobku,
montna kvalita siastok,
hlavn smery monte,
tvar siastok z hadiska orientcie.
Dizertan prca
2009
SjF TU v Koiciach
strana 14
1.1.2 Montny proces

Montny proces pozostva z montnych operci spjania siastok do
uzlov, montnych celkov a finlnych vrobkov v uritom mnostve, kvalite a za
urit as. Realizovan je v konkrtnej technicky a ekonomicky efektvnej
postupnosti. Sasou montneho procesu s aj prpravn, pomocn a obslun
innosti, ktor cel proces podporuj a racionalizuj. Montne procesy prebiehaj
v konkrtnych technickch, technologickch, organizanch a ekonomickch
podmienkach [43][55].
Montne procesy sa realizuj poda vopred urench pravidiel, ktor vyplvaj
zo truktry montovanch vrobkov a s zverenou a najzloitejou etapou
vrobnho procesu. Z hadiska stupa automatizcie sa delia na run, hybridn
a automatizovan.
Zkladn znaky montneho procesu s poda zdroja [43] nasledovn:
pri monti dochdza ku kompletnej zmene (nejedn sa len o zmenu
vlastnost), nov vlastnosti finlneho produktu s syntzou vlastnost
montovanch siastok,
realizuje sa spjanie minimlne dvoch, obvykle vak viacerch siastok,
montnych uzlov do vych celkov a do rovne finlneho produktu,
organizcia a synchronizcia montneho procesu je vdy vo vzbe na
vstupn siastky, ktor s vyrban v rznom ase a na rznych vrobnch
miestach,
efektvnos montneho procesu podmieuje aj pre mont prispsoben
kontrukcia vrobku,
montne procesy sa realizuj poda vopred urench pravidiel, ktor
vyplvaj z danej truktry finlneho produktu,
v montnom procese dominuj run kony, ktor s saka nahrdzan
strojmi.
Zkladnou trukturlnou jednotkou montnych procesov je montna opercia
(obrzok 1.1.3), ktor je realizovan na montnom mieste.
PODVANIE
MONTOVANCH
SIASTOK
ORIENTOVANIE
MONTOVANCH
SIASTOK
SPOJOVANIE
MONTOVANCH
SIASTOK
KONTROLA
VROBKU
ODOBERANIE
VROBKU
UPEVOVANIE
MONTOVANCH
SIASTOK
Obrzok 1.1.3 trukturlna skladba montnej opercie [79]
Poda [52] montny proces vzhadom na charakter prce sa vyznauje

nasledovnmi pecifikami:
vek intenzita materilovho a informanho toku mus by zabezpeen
zsobovanie strojov vas a v dostatonom mnostve,
krtke asy pri operci vykonvaj sa zloit pohyby a kony,
Dizertan prca
2009
SjF TU v Koiciach
strana 15
stochastick charakter monte dleit vlastnos siastok v zsobnkoch

je orientcia siastok,
zloitos montnych operci vyuvaj sa logick schopnosti udskho
mozgu, ktor sa pri automatizovanej monti vemi ako nahradzuje,
vek koncentrcia ud,
vek zvislos kvality a produktivity monte od predchdzajcich fz vroby,
hlavn montna innos je operan manipulcia.
Organizcia montnych procesov m vplyv na realizciu monte a jej
zkladnou lohou je zabezpei racionlny asov, priestorov a hmotn priebeh
montneho procesu. Pre zabezpeenie splnenia tejto lohy je potrebn detailne
naprojektova montne pracovisko aj z hadiska ergonmie na zklade
technologickho postupu montnych procesov.
1.1.2.1 Definovanie a modelovanie montnych procesov

Definovanie montnych procesov
Definovanm montnych procesov je ich slovn opis, prpadne ich grafick
znzornenie a matematick vyjadrenie. Informcie o uritom relnom objekte pre
definovanie montnych procesov je mon zska tyrmi spsobmi:
experimentom na relnom objekte,
vytvorenm
matematickho
modelu
a jeho
rieenm
analytickmi
a numerickmi metdami,
pomocou fyziklnych modelov,
pomocou virtulnych modelov.
Prvm krokom pri definovan montnych procesov je stanovenie truktry
montovanho vrobku a druhm krokom je definovanie technologickho postupu
montnych procesov zohadujc irok spektrum individulnych poiadaviek.
Zadefinovanm montnych procesov na zklade identifikovanch siastok
a komponentov je mon pristpi k ich modelovaniu.
Modelovanie montnych procesov
Modelovanie je znzorovanie objektvnych javov pomocou vhodnch
zobrazovacch spsobov. Znzoruj sa iba rty, ktor s podstatn z hadiska
sledovanho ciea. V podstate ide o zostavovanie blokovch, i inch schm, t.j.
modelov organizanej, procesnej, asovej alebo inej truktry. Ich lohou je pribli
truktru, vzahy a ich prinnos skmanej innosti, no taktie umoni zachytenie
vetkch dleitch prvkov, na ktor sa nesmie zabudn.
Za modelovanie montneho procesu sa povauje princp hierarchickej
dekompozcie na podprocesy a jednotliv montne opercie a zkladn kony na
rznej rovni podrobnosti. Zkladnm cieom definovania a modelovania (obrzok
1.1.4) je uahenie plnovania a realizcie montnych procesov pri zabezpeen
uspokojujcej rovne poiadaviek kladench na montny systm.
Dizertan prca
2009
SjF TU v Koiciach
strana 16
ZADANIE LOHY
A CIEA DEFINOVANIA
A MODELOVANIA
MONTNEHO
PROCESU
MONOSTI POZOROVA
MONTNY PROCES
DEFINOVANIE A MODELOVANIE
MONTNYCH PROCESOV
PROSTRIEDKY
POZOROVANIA
MONTNEHO PROCESU
DEFINOVANIE MONTNEHO PROCESU
KOMPETENTNOS
A TVORIVOS
RIEITESKHO TMU
MODELOVANIE MONTNEJ OPERCIE
MODELOVANIE MONTNEHO PROCESU
RIADENIE
DEFINOVANIA
A MODELOVANIA
MONTNYCH
PROCESOV
MODERTOROM
DEFINCIA A MODEL
MONTNEHO
PROCESU OPERCI
Obrzok 1.1.4 Proces definovania a modelovania montnych procesov [138]
Vo svojej podstate je mont charakterizovan relatvnym premiestovanm

a orientciou skladanch siastok a montnych uzlov. Z hadiska definovania
a modelovania montnych procesov je potrebn analyzova a naprojektova
manipulan a montne opercie, vchodiskom ktorch s metodiky analzy
manipulanch innost vysujce do klasifikanch systmov. Medzi najznmejie
metdy analzy manipulanch operci patria [52]:
1. tudijn karta. Zostavuje sa poda klasickej otzkovej metdy o? ako? preo?
kto? kde?. Otzky v tejto karte s v porad: el, prostriedok, poradie, miesto,
zodpovedn osoba. Systematick odpovede poda dotaznka dvaj obraz
o priebehu manipulanho procesu.
2. Diagram oboch rk. Pri analze jednotlivch manipulanch priebehov sa
uplatuje tzv. dvojruk diagram, v ktorom s zaznamenan priebehy pohybov
obidvoch rk pomocou formlnych symbolov. Ide o identifikciu zosladenosti
oboch rk pri prci.
3. Mikropohybov
tdie.
Zjemnenie
dvojrukho
diagramu
vedie
k mikropohybovm tdim, ktor sa asto robia kamerami. Pri tchto tdich
s zaregistrovan nielen kony pracovnka, ale aj ich priestorov a asov
rozloenie.
4. Metda MTM (Method-Time Measurement). Tento systm zisovania spotreby
pracovnho asu je uren na normovanie runch manipulanch konov poda
predpsanch kritri.
Montne pracovisk s tvoren montnymi zariadeniami, prostriedkami
operanej manipulcie, prostriedkami vstupu a vstupu objektov monte,
pomocnmi zariadeniami a prostriedkami riadenia a s spojen materilovmi,
informanmi a funknmi vzbami (tabuka 1.1.2).
Dizertan prca
2009
SjF TU v Koiciach
strana 17
Tabuka 1.1.2 Zkladn prvky a truktry montnych procesov vlastn spracovanie [136]
Znak
Popis
Urit materily, polotovary (materilov tok), ktor
sa viae na urit miesto a as. Je charakterizovan
VSTUP
asovmi a kvalitatvnymi a kvantitatvnymi
parametrami.
Stroj mono definova ako stroj, zariadenie, agregt,
STROJ
pracovisko, ktor vykonva jednu montnu
PRACOVISKO
operciu na jednom vrobku.
V zsobnku sa hromad zsoba vstupov. Zsoba
vznik ak:
stroj nestihne spracova vetky vrobky, ktor
k nemu prichdzaj,
zsobnk
PRAC.
ZSOBNK
vyrovnva nerovnomernos tm, e sa presun
vrobky k danmu stroju s elom vyui jeho
kapacitu,
vyrovnva rozdiel vkonov po sebe nasledujcich
strojov.
STROJE
Vkon sriovo zoradench strojov bez zsobnka je
S PEVNOU
zmenen o vkon zaprinen prestojmi obidvoch
PRAC.
PRAC.
VZBOU
strojov
STROJE
Vloenm zsobnka medzi sriovo zoraden stroje
zsobnk
S PRUNOU
sa zvi vkon a zsoba prekryje stredn dobu
PRAC.
PRAC.
VZBOU
prestoja stroja.
Dva alebo viac strojov me pracova ako paraleln
systm, ak pracuj z jednho zsobnka, a vrobok
PARALELNE
PRAC.
v porad na obsluhu mus sa podriadi mechanizmu
zsobnk
ZORADEN
obsluhy, t.j. ide na spracovanie na ten stroj, ktor je
STROJE
von. Ak to nie je mon dodra, potom dan
PRAC.
vrobn systm funguje ako niekoko paralelne
pracujcich strojov zo zsobnkom.
VETVENIE
Vetvenie materilovho toku sa me uskutoni na
MATERLOVHO
stroji pri vrobnej operci alebo mimo stroja.
TOKU
Jedn sa o vstup rznych vrobkov, priom bod
stretu pln funkciu synchronizcie. Spjanie pln
SPJANIE
funkciu:
MATERILOVHO
mont vstup n vrobkov, vstup 1 vrobok,
TOKU
synchronizcie - vstup n vrobkov, vstup m
vrobkov, ktor sa akaj.
Hviezdica sasne spja a sasne vetv, mus ma
HVIEZDICA
minimlne 2 vstupy, a sasne minimlne 2 vstupy.
OBOJSTRANN
Za hviezdicu povaujeme 3 stroje za sebou spojen
VETVENIE
pevnou vzbou.
V bode vetvenia sa vrobky rozdeuj poda uritho
kritria, napr. nepodarky sa vracaj nazad, aby boli
STROJ SO
zsobnk
opraven. Vkon, intenzitu na vstupe potame ako
PRAC.
ZSOBNKOM SO
prechodov jav, po uritom ase sa intenzita vstupu
SPTNOU VZBOU
= intenzite vstupu. Systm m v sebe urit
zotrvanos.
Za vstup z vrobnho procesu povaujeme
ukonenie innosti spracovania na stroji. Me by:
obmedzen pred vstupom sa tvor sklad
VSTUP
(vstupn sklad),
neobmedzen neovplyvuje mnostvo
vystupujcich vrobkov.
Nzov
Dizertan prca
2009
SjF TU v Koiciach
strana 18
1.1.2.2 Podpora modelovania montnych procesov vo virtulnej realite

Na runch montnych pracoviskch mono dosiahnu efekt v podobe
zvenia kvality a produktivity prce pracovnkov vytvorenm tzv. pracovnho
pohodlia, o sa prejavuje v znen pocitu navy [35]. Pre rieenie tchto parametrov
je mon vyui nov modern prstupy a metdy, medzi ktor patr aj virtulna
realita a jej nstroje. Tie umouj rchlejie spracova skutone nameran hodnoty,
analyzova ich a navrhn zlepenia, i u v oblasti zvenia produktivity prce pri
monti alebo v oblasti zniovania zae na loveka.
Virtulna realita je vemi zloit systm sliaci k znzorovaniu skutonost
v imaginrnom svete vytvorenom potaom. Tento systm umouje pracova
v trojrozmernom priestore, kde s stimulovan udsk zmysly ako zrak, sluch a hmat.
Pre vytvorenie ilzie relneho priestoru je potrebn, aby systm reagoval hne
v relnom ase, a aby bolo mon tento fiktvny svet pretvra, pohybova sa
a pracova v om.
Virtulnu realitu je mon vyui v strojrskom priemysle pri navrhovan
a modelovan inovci produknho systmu. Pre vstup dajov do virtulneho
prostredia je mon vyui niektor hardvrov prostriedky, ktor umouj rchly
transport informci priamo do programu pre vytvranie virtulneho prostredia.
Hardvrov prostriedky pre vstup do virtulnej reality
Virtulna realita v interakcii s alou informanou technolgiou bra hranice
alternatv rieen, ktor nie s limitovan fyziklnym ohranienm nho relneho
sveta. Preto prostrednctvom virtulnej reality je mon uvaova o nvrhoch
a informanom simulovan priestoru bez pouitia zdrojov z relneho sveta, a tak
vytvori kpiu relneho priestoru a relneho asu. Na posdenie virtulneho sveta je
vak potrebn stimulova udsk zmysly pomocou rznych technickch prostriedkov.
Sasn aplikcie pracuj so zrakom, sluchom a hmatom, priom sa experimentuje
s uchom a chuou. Zariadenia a pomcky pre virtulnu realitu je potom mon deli
poda vnemov: zrak, sluch, hmat.
Pri modelovan montnych procesov je najdleitejm zmyslom hmat a zrak.
Pre transfer informci do virtulnej reality sa vyuva hmatov zariadenie dtov
rukavica, ktor zaznamenva relnu trajektriu pohybu v priestore a ase a prena
dta do virtulneho prostredia v rozhran programu CATIA V5. Pre tento softvr bol
vyvinut pecilny modul, ktor umouje prcu s dtovou rukavicou a zaznamenva
vetky informcie o pohybe rk v ase.
Okrem dtovej rukavice je mon vyui dtov oblek, no z ekonomickch
dvodov sa asto pouva iba dtov rukavica, v jednoduchch prpadoch dokonca
bez sptnej vzby.
Predtm, ako sa vyuij jednotliv zariadenia pre stimulciu jednotlivch
vnemov, je potrebn virtulne prostredie najprv vytvori, o je mon so vstupnmi
zariadeniami ako klvesnica, my, trackball, tablety, 3D dotykov systmy,
polohovacie zariadenia pre obojrun prcu.
Cieom vyuitia tchto zariaden je vytvori kpiu relneho pracovnho
prostredia, namodelova a analyzova pracovn prostredie, zska optimlne
podmienky pre zvenie produktivity prce vyuitm ergonomickch znalost zo
somatografie, a taktie vyuitm inovatvnych metd a zsad pri tvorbe pracovnho
prostredia.
Dizertan prca
2009
SjF TU v Koiciach
strana 19
Softvr pre vstup do virtulnej reality

Systm CATIA (Computer Aided Three dimensional Interactive Application) je
PLM/CAD/CAM/CAE komern softvr vyvjan firmou Dassault Systemes. Je tie
znmy ako 3D PLM (Product Lifecycle Management) softvr. CATIA podporuje rzne
stupne vvoja produktov, ktor sa tkaj od konceptualizcie, cez dizajn (CAD) a
vrobu (CAM), a po analzu (CAE). Vyuitie CATIA V5 je pomerne vek
v automobilovom, leteckom a strojrskom priemysle.
CATIA a jej moduly
Poda [123] kad pracovisko vybaven systmom CATIA me vyui
monosti na vlastn pecifick konfigurciu modulov, a me tak vlastni iba moduly,
ktor skutone potrebuje. Pre modelovanie a analzu interakcie pracovnho
prostredia a loveka s potrebn moduly:
Mechanical design dovouje uvateom rchle kontruovanie dielov pomocou
prevdzania 2D kontrukci na 3D, v ktorch bud skomponovan ich drten
modely a zkladn plon vlastnosti. To umouje vytvranie vzieb medzi
jednotlivmi dielmi a uloenie dielov do sprvnych pozcii.
Ergonomics Design & Analysis obsahuje moduly umoujce maximalizciu
udskho komfortu a bezpenosti za pomoci nastavitenej postavy loveka. Tento
model je mon vyui pri projektovan pracovnho miesta, ktor spa ergonomick
poiadavky kladen na pohodlie a bezpenos pri prci. Tento nstroj pozostva zo 4
modulov, z ktorch najdleitejie s: Human Measurement Editor, Human Activity
Analysis.
Moduly CAD systmov
Predvrobn
etapa
siastky
zaha
vyhotovovanie
kontruknej,
technologickej a projektovej dokumentcie. Siastka je analyzovan, vykonva sa
na nej vek mnostvo ininierskych innost a a po dkladnej analze sa siastka
vyrba. Je to prcna etapa, asovo vemi nron, vo vekej miere ovplyvuje
vrobn nklady cenu vrobku. Preto boli nasaden potaom podporovan
systmy pre nvrh siastky CAD (Computed Aided Design) [147].
Architektra CAD systmov tvor sstavu modulov, z ktorch je mon poslada
celkov konfigurciu systmu. Z jednotlivch modulov sa konfiguruje CAD, resp.
CAD/CAM systm. Tento systm sa odliuje oproti CAD systmu modulmi na
podporu strojrskych technolgi.
CAD ponka monos tvorby databzy, ktor me by vyuit v alch
etapch ivota vrobku, ktormi s technick prprava vroby (TPV), vlastn proces
vroby (CAM Computer Aided Manufacturing), riadenie kvality vroby a siastky
(CAQ Computer Aided Quality) a v systmoch pre plnovanie a riadenie vroby
(PPS Production Planning System).
Pojem potaov podpora ininierskych prc v predvrobnch etapch zaha
spomnan systmy, ktor vykonvaj vetky innosti vo vvojovo nvrhovej etape,
v ktorej je siastka podrobovan mnohm analzam, testuj sa rzne varianty,
optimalizuje sa nvrh a pod. [52].
Dizertan prca
2009
SjF TU v Koiciach
strana 20
1.1.2.3 Analza montneho procesu

Zkladom skmania interakcie loveka a jeho pracovnho prostredia je jeho
fyzick stavba tela a monosti zaaenia. udsk telo je sasou fyziklneho sveta
a platia pre rovnak fyziklne zkony ako pre ostatn objekty. Cieom ergonmie na
tejto rovni je optimalizova interakciu medzi telom a fyziklnymi zkonitosami jeho
okolia s vyutm znalost z antropometrie. To si vyaduje pochopenie pracovnej
pozcie z hadiska namhania kbov a svalov pri pracovnch konoch.
Analza montnej lohy
Montna loha je najvyia rove, v ktorej sa rozhoduje o stupni koncentrcie
operci, o monti podskupn, o spsobe ich zalenenia do finlnej monte a pod.
Okrem spojovania s sasou montnej lohy vetky opercie vykonvan pred aj
po procese vytvorenia spoja, ktor s zobrazen na obrzku 1.1.5.
MONTNA LOHA
Vstup
materil
ORIENTCIA
MANIPULCIA
informcie
USTAVENIE
SPOJOVANIE
Vstup
MANIPULCIA
materil
USTAVENIE
informcie
KONTROLA
energia
ORIENTCIA
KONTROLA
energia
IN
Zakladanie
Skrutkovanie
Lisovanie
IN
Nitovanie
Lepenie
Zvranie
Spojovanie
tvarovanm
In
Obrzok 1.1.5 truktra montnej lohy [80][93]
Analza priestorovch pohybov v manipulanej lohe zvis od konkrtnych

podmienok a pri ich rieen je potrebn zohadni nasledujce hadisk:
vyluova nadbyton pracovn polohy kad pracovn poloha vyaduje
presn ustavenie manipulovanho prvku,
voli drhy pohybu medzi polohami na zklade minimlnej drhy zsobnky,
nstroje a pod. presun bliie k montnemu miestu, no nesm zasahova do
montneho priestoru,
voli drhy pohybu s ohadom na bezpenos prevdzky vyhba sa pohybom
vykonvanm v tesnej blzkosti ostatnch zariaden pracoviska.
1.1.3 Montny systm

Montny systm je vymedzen as vrobnej plochy (dielne, prevdzky
a pod.), ktor je vybaven potrebnmi montnymi prostriedkami (montne stroje
a jednotky, nstroje a prpravky a pod.). Umouje realizciu jednotlivch druhov
montnych operci. Prklad modelu montneho systmu je na obrzku 1.1.6.
Dizertan prca
2009
SjF TU v Koiciach
stroje
nstroje
prpravky
manipultory
riadiace
systmy
strana 21
hlavn montne funkcie

ZAKLADANIE
NITOVANIE
ZVRANIE
LISOVANIE
SKRUTKOVANIE
SPOJOVANIE
TVAROVANM
LEPENIE
IN
TECHNICK
PROSTRIEDKY
PRE MONT
priestor
orientcia
informcie
manipulcia
energia
financie
ustavenie
kontrola
PROCES MONTE
SPOJOVANIE
materil,
polotovary
udsk
faktor
in
(skladovanie)
orientcia
manipulcia
ustavenie
kontrola
montny celok,
finlny vrobok
informcie
energia
VSTUP
VSTUP
as
odpad
in
(skladovanie)
PRIDVANIE HODNOTY
servisn a obslun zabezpeenie
SPTN VZBA
Obrzok 1.1.6 Model montneho systmu v tvare iernej skrinky vlastn spracovanie [80]
Zkladn model monte vychdza z definovania a klasifikcie typov

montnych systmov, pri ktorch sa zohaduj kov parametre objemu vroby,
poet variantov vrobku, taktov as, komplexnos vrobku, prpadne jeho hmotnos.
Typy montnych systmov je mon rozdeli na tieto zkladn druhy [52][94]:
synchrnny krokov systm medzioperan dopravnk v pravidelnch rytmoch
presva siastku od jednej stanice k druhej, tzn. vynten, pravideln
pracovn rytmus, ktor nie je vhodn z humanizanho hadiska,
synchrnny rotorov systm jedn sa o tuho zviazan operan
a medzioperan rotory s vysokou vkonnosou, kde opercie sa vykonvaj
za pohybu upnaa v pracovnom rotore. Systm je vhodn pre mont
jednoduchch drobnch vrobkov, kde mont je uskutoovan v jednej osi,
asynchrnny systm charakteristickou rtou je existencia medzioperanch
zsobnkov, m nemus by rytmus prce na staniciach navzjom
synchronizovan, je tak mon meni pracovn rytmus prce. Nevhodou je
vak zloitej riadiaci systm,
Dizertan prca
2009
SjF TU v Koiciach
strana 22
hviezdov alebo hviezdicov systm cel vrobok je montovan na jedinom

mieste, je tu vyuvan flexibilita loveka. Pracovisk tohto typu s vysoko
mechanizovan a automatizovan,
skupinov systm nahrdzan je montny ps. Tento systm je uplatovan
hlavne pri vch vrobkoch (napr. automobilov priemysel), kde skupina
pracovnkov realizuje urit mnostvo montnych operci. Rytmus prce je
von.
Je mon kontatova, e vber typu montneho systmu na zklade

doporuen vypracovanch rznymi autormi (tabuka 1.1.3), m orientan charakter,
tzn. e je potrebn vykona alie podrobnejie analzy (ekonomick, ergonomick,
priestorov a pod.).
Tabuka 1.1.3 Zkladne truktry usporiadania montnych systmov vlastn spracovanie [39]
Usporiadanie
Princp
TECHNOLOGICK
Princp je zaloen na mylienke

realizcie rovnakch technologickch
funkci v elementrnom montnom
systme (napr. skrutkovacie, nitovacie
zvracie opercie).
PREDMETOV
Kad elementrny priestor, ktor

postupne za sebou nasleduje, m
priraden funkcie v porad sekvenci
montneho postupu zostavenho pre
mont jednho typu vrobku (napr.
montna linka).
MODULRNE
Princp predstavuje v podstate

predmetov usporiadanie, no v kadom
elementrnom priestore je sstreden
rad technologickch funkci rovnakho
druhu. Toto usporiadanie je vhodn pre
mont viac druhov vrobkov.
BUNKOV
Montny systm je rozdelen na

samostatn moduly (bunky). Bunka
predstavuje samostatn montne
pracovisko a je vytvoren zo skupiny
realizanch prvkov (realizujcich
skupinov postup).
Charakteristika
Rovnos a nzky poet vykonvanch montnych
operci na kadom vrobku.
Rovnos a nzky poet sboru prvkov.
Mal rozdielnos a diskrtnos vzieb medzi prvkami.
Vysok stupe univerzlnosti strojov.
Zloit asov organizcia.
Kusov a malosriov vroba.
Menej zloit vonkajie vzby ako technologick
usporiadanie.
V poet vntornch vzieb medzi svojimi prvkami.
Via stabilita.
Jednoduchia asov organizcia.
Malosriov opakovan vroba, vyia sriovos vroby.
Analogick vzbov vlastnosti ako predmetov
usporiadanie.
Sklad sa z mnoiny rovnakch alebo podobnch
modulov (skupn pracovsk).
Vyuva vhody technologickho usporiadania vo

vonkajch vzahoch
Zachovva vhody predmetovho usporiadania vo
vntornch vzahoch.
Realizcia dielch montnych procesov pre
kontrukne a technologicky podobn skupiny vrobkov.
Z pohadu stavby montnych systmov je uiton dekompozcia vstupov do

montneho procesu, ktor predstavuj asovo usporiadan postupnos materilov,
energi a informci, a taktie dekompozcia vstupov, ktor s vsledkom funknho
psobenia na vstupy. Rozmanitos objektov a metd monte ovplyvuj relatvne
vysok poetnos truktr montnych systmov, preto je vber optimlnej truktry
mnohokriterilnym rozhodovacm procesom zvislm od mnostva ukazovateov
a ich parametrov. Rozvoj projektovch metodk je preto ovplyvovan aj
formulovanm zkonitost rozhodovacch procesov a optimalizcie systmovch
charakteristk a parametrov navrhovanch, resp. u realizovanch truktr
montnych systmov.
Pre hodnotenie a vber optimlnej truktry montneho systmu je mon
vyuva rzne postupy a optimalizan kriterilne funkcie (nklady, rove
vrobnosti, prunosti a pod.). Vyuva je mon aj mnoinu parcilnych
podsystmov hodnotenia, ktor operuj so sbormi relatvnych ukazovateov. Po ich
vyslen je mon hodnoten montny systm zaradi do prslunch klasifikanch
Dizertan prca
2009
SjF TU v Koiciach
strana 23
tried poda jednotlivch ukazovateov a na zklade zvolench priort korigova, resp.

optimalizova vobu truktry [39][43].
Hadanie ciest na zvyovanie produktivity v monti vedie k analze
materilovch a informanch tokov a ich optimalizci a modernej technickej
interpretci. Uplatuj sa nov princpy, vyvjaj sa nov druhy technickch
prostriedkov, aplikuj sa nov spsoby vyvaovania montnych liniek, vo vzbe na
loveka sa aplikuj nov ergonomick prstupy. Na zklade komplexnho
ukazovatea a vhodnch optimalizanch kritri je mon vybra vhodn truktru
montneho systmu.
1.1.3.1 Charakteristiky montnych systmov

Montne systmy sa vo veobecnosti skladaj z rozsiahlej mnoiny
vstavbovch prvkov, jednotiek a podsystmov, ktor s viazan mnoinou zloitch
funknch vzahov, vzieb a vlastnost. Vyuvanie systmovch prstupov
v projektovan montnych systmov vedie k ich dekompozcii na parcilne
podsystmy, jednotky a prvky, ktor je mon analyzova z hadiska ich vlastnost,
vzieb a funknho sprvania sa v montnom procese [39][43].
Systmov charakteristiky montneho systmu
Analzou radu prstupov v oblasti definovania a klasifikcie systmovch
charakteristk je mon kontatova, e vber typu montneho systmu na zklade
vypracovanch doporuen je vdy orientan a je potrebn vykona podrobnejie
analzy v zvislosti od zvolench kritri systmu.
Trend vo vvoji montneho systmu sa zameriava na nov princpy, ktor s
charakterizovan v nasledujcich rtch [61]:
zvovanie pracovnho obsahu opercie,
zvovanie asu trvania opercie,
monos cirkulcie operci,
voba pracovnho rytmu zodpovedajca osobnm schopnostiam a zrobkovm
ambcim,
individulna monos krtkej pracovnej prestvky,
skupinov zodpovednos za kvalitu a vkon,
individulne a skupinov formy odmeovania,
zvenie vplyvu ergonomickho hadiska na vvoj montneho systmu.
Typy montnych truktr maj poda [13] vplyv na systmov charakteristiky
ako s flexibilita, poet pracovnkov, typ prevdzky a pod. Pri navrhovan a analze
systmovch charakteristk je mon vychdza z porovnania existujcich
a navrhovanch systmov.
truktra montneho systmu
Rozmanitos objektov monte a zkladnch metd, stupe automatizcie,
stupe prunosti, ako aj alie ukazovatele ovplyvuj relatvne vysok poetnos
truktr montnych systmov. Vber optimlnej truktry je preto mnohokriterilnym
rozhodovacm procesom, ktor je zvisl od desiatok ukazovateov a ich parametrov.
Dizertan prca
2009
SjF TU v Koiciach
strana 24
Pre hodnotenie a vber optimlnej truktry montneho systmu mono vyui

rzne postupy a optimalizan kritri ako nklady, rove vrobnosti, prunosti
a pod. Na zklade komplexnho ukazovatea a vhodnch optimalizanch kritri je
potom mon vybra vhodn truktru montneho systmu [43].
Kovm trendom v oblasti vytvrania typovch truktr montnych pracovsk
s tieto aplikcie [31][39]:
aplikcia modulovch a stavebnicovch princpov pri kontruknom rieen
jednotlivch prvkov a zariaden,
aplikcia tandardizcie v oblasti typovch projektov,
aplikcia vzjomnej kompatibility jednotlivch prvkov a zariaden,
aplikcia monosti dodatonho doplovania novch prvkov.
Mont je tvoren vo vopred stanovench logickch krokoch. Poda [43]
z postupnej analzy montnych procesov je mon stanovi:
ergonomicky optimlne pracovn miesto pracovnka (opierky rk, nh a pod.),
pouvanie jednoduchch upnacch prpravkov,
pouvanie univerzlnych montnych nstrojov,
ustavovanie spjanch siastok, pri ich minimlnom premiestnen,
ekonomick manipulcia a doprava manipulovanch siastok.
Vzhadom na rozmanitos objektov monte, montnych operci a alch
faktorov s truktry montnych systmov znane rozmanit [43]. Pri definovan
a klasifikcii typov montnych systmov s kovmi parametrami objem vroby,
poadovan prunos, poet variantov vrobku, taktov as, komplexnos vrobku,
prpadne jeho hmotnos.
1.1.3.2 Technick prostriedky montneho systmu

Zkladnm trendom vo vvoji technickch prostriedkov urench pre mont je
zvyovanie ich prunosti, presnosti a vkonnosti s prihliadanm na ergonomick
poiadavky, ktor sa zameriavaj na interakciu medzi pracovnkom a jeho
pracovnm prostred pre zvenie bezpenosti, efektvnosti a produktivity prce.
Dleitou podmienkou je taktie kompatibilita s inmi zariadeniami pre zabezpeenie
komplexnosti rieenia [59][72].
V rmci rieenia montneho systmu potaovou podporou je vhodn
vyuva databzy technickch prostriedkov vznamnch vrobcov montnej
techniky. Vvoj zariaden pre neautomatizovan mont smeruje k modulovm
profilovm systmom, ktor umouje zostavi individulne montne pracovisk
s nastavitenmi parametrami. Prvky s zkladnou stavebnou jednotkou, z ktorch sa
profiluje montne pracovisko. Montne pracovisk s tvoren montnymi
zariadeniami, prostriedkami operanej manipulcie, prostriedkami vstupu a vstupu
objektov monte, pomocnmi zariadeniami a prostriedkami riadenia, a tie s
spojen materilovmi, informanmi a funknmi vzbami. Vrobcovia sa
zameriavaj nielen na stavbu stolov, zsobnkov, nadstavieb a pod., ale aj na
monos integrcie rozvodov energi, dopravnch systmov, zariaden pre prvod
a orientciu siastok, m je mon vytvra komplexn montne systmy.
Dizertan prca
2009
SjF TU v Koiciach
strana 25
1.2 Projektovanie montneho systmu

Projektovanie sa vzahuje na iteratvny a truktrovan proces uritho potu
nvrhovch fz, o vysuje do nvrhu alebo prepracovanho nvrhu. V jednotlivch
fzach nvrhovho procesu sa uskutouj tieto innosti: analza, syntza,
simulcia a hodnotenie. asto sa stva, e v priebehu tohto procesu sa v niektorej
z predchdzajcich fz odhalia nepredvdan akosti, resp. sa zistia nov a zrove
lepie monosti. Tm sa me charakter vchodiskovho problmu zsadnm
spsobom zmeni, o vrti proces projektovania na zaiatok rieenia. Tto nestabilita
samotnej lohy pridva procesu projektovania ovea zloitej charakter [93].
Projektovanie montneho systmu je v skutonosti zloit proces vzjomne sa
prelnajcich aktivt, ktor si vyaduj znalostn bzu a tvoriv prstup projektanta.
Proces vyhodnotenia vhodnch alternatv me by iteratvny a po zhromaden
dostatonho mnostva informci pre kad oblas. Zoradenie a konen
zohadnenie informci sa potom uskuton v alch fzach nvrhovho procesu.
Mus sa zabezpei, e v realizci nvrhu novho pracovnho systmu sa pouij
primeran metdy a techniky [95][118].
Pri vypracovvan projektu monte je potrebn dodriava nasledujce
zkladn kritri [74]:
a) zabezpei efektvnos procesu monte pri vch srich a zloitch
vrobkoch montova na viacerch pracoviskch postupne linkovm spsobom,
pri malosriovej alebo kusovej vrobe je vhodnejie zmontova cel vrobok na
jednom stabilnom pracovisku,
b) odstrni telesn nmahu pouitm manipulanch zariaden, nradia,
nstrojov a montnych prpravkov,
c) odstrni duevn nmahu vznikajcu opakovanmi jednotvrnymi pohybmi pri
linkovej monti vo vekosriovej vrobe,
Splnenm podmienok b a c sa zska pozitvny vplyv na efektvnos vroby.
Okrem toho je potrebn zaisti hlavn technick a organizan podmienky pre
projektovanie montnych liniek [74]:
mechanizova pohyb vrobku medzi jednotlivmi montnymi pracoviskami,
projektova montovanie zostv bliie k pracovisku pre finlnu mont
(vhodn je smerova montne pracovisk zostv kolmo na hlavn montnu
linku),
zabezpei pravideln zsobovanie materilom kadho montneho
pracoviska,
cel proces monte rozdeli rovnomerne na jednotliv pracovisk,
projektova eln a praktick uloenie montneho nradia na pracoviskch,
takt montnej linky stanovi poda monosti tak, aby na konci pracovnej
zmeny bol vrobok ukonen (v zvislosti od zloitosti montovanho vrobku).
V procese projektovania mono identifikova rozlin typy loh, ktor si
vyaduj rozlin analytick nstroje a techniky pre rieenie. Pomocou nich je mon
v zvislosti od typu metdy riei inovan lohy, ktormi sa posudzuje sasn stav
a navrhuj nov rieenia. Jednm z najdleitejch ovplyvujcich faktorov
v procese projektovania runch montnych pracovsk je montovan vrobok, ktor
Dizertan prca
2009
SjF TU v Koiciach
strana 26
svojimi kontruknmi a technologickmi charakteristikami ovplyvuje vber

technickch prostriedkov, ako aj ostatn charakteristiky navrhovanho montneho
systmu.
Z postupu projektovania montnych systmov vychdza zkladn model
monte, ktor pozostva z troch zkladnch prvkov:
montovan vrobok je z hadiska monte bu finlny vrobok alebo as
finlneho vrobku (montna podskupina, celok). Montovan vrobok je
tvoren truktrou rozlenenou na jednotliv siastky, diely, montne celky
(uzly), podskupiny a skupiny [95],
montny proces pozostva z montnych operci spjania siastok do
celkov a finlnych vrobkov, ktor je realizovan v konkrtnej technicky
a ekonomicky elnej postupnosti [35],
montny systm je charakterizovan [94]:
systmovmi charakteristikami ide o stanovenie zkladnch
charakteristk systmu ako stupe automatizcie, prunos, a pod.,
komponentmi montneho systmu urenie prvkov montneho
systmu, ktor realizuj funkcie systmu, ich vber a/alebo kontrukn
nvrh (technick zariadenia, roboty, dopravn systmy a pod.),
truktrou montneho systmu stanovenie celkovho umiestnenia
komponentov montneho systmu a ich vzjomn vzahy, analza
fungovania a pod..
Projektovanie truktry montneho systmu sa opiera o poznatky vyplvajce
z interakcie medzi jednou alebo viacermi osobami a prvkami pracovnho systmu,
ako s lohy, zariadenia, pracovn priestor a pracovn prostredie. Tieto interakcie
vytvraj poiadavky na pracovnka a spolone predstavuj pracovn zaaenie.
V prpade novho nvrhu montneho systmu bude analza poiadaviek
systmu vyadova zhromadenie informci o produkcii alebo o poiadavkch na
vkonnos montneho procesu spolu s charakteristikami a obmedzeniami ud, ktor
bud pracova v novom systme. Pri existencii podobnho systmu je potrebn
identifikova informcie o ergonomickch problmoch, ktor sa ukzali v tchto
existujcich montnych systmoch. Po zhromaden a analze informci sa vytvor
bza nrokov, poiadaviek a pecifikci, o sa tka vkonnosti, bezpenosti, zdravia
a pohody pracovnkov, ako aj technickch poiadaviek na vkonnos novho
systmu [118].
Po definovan poiadaviek na nov systm je alm krokom stanovenie tch
funkci, ktor musia by poda tchto poiadaviek splnen montnym systmom.
Tto analza zaha analzu schopnost a obmedzen pri plnen poiadaviek
systmu umi a technickmi prvkami plnovanho systmu. Primeran
ergonomick metdy a techniky potrebn na tento el zahaj schmy,
vyhodnocovacie nstroje, potaov modely a laboratrne skky. Pridelenie funkci
mus vysti do loh a pracovnch innost, ktor s v slade s ergonomickmi
princpmi pecifikovanmi v norme STN EN ISO 6385.
Dizertan prca
2009
SjF TU v Koiciach
strana 27
1.2.1 Ergonmia v pracovnom prostred

V literatre sa objavuje viacero definci ergonmie. Za najkomplexnejiu
povaujeme definciu, poda ktorej je ergonmia v irom slova zmysle vedou
o loveku pri prci. Pre efektvne vyuitie pracovnch sl v pracovnom procese je
potrebn vytvori vhodn pracovn prostredie, a to posudzova z vedeckho hadiska
vednou disciplnou nazvanou ergonmia.
Poda STN EN ISO 6385: Ergonmia je profesia, ktor pouva teriu, princpy,
daje a metdy navrhovania s cieom optimalizova udsk pohodu a celkov
vkonnos systmu.
In defincia ergonmie je poda [108]: Ergonmia je interdisciplinrnou vedou
zameranou na objasnenie interakci medzi udskmi a inmi systmovmi prvkami.
Cieom je uchovanie zdravia, i u duevnho alebo fyzickho, vytvorenie
podmienok pre optimlnu innos loveka, zabezpeenie rozvoja osobnosti, ako aj
vytvorenie pocitu pohody na pracovisku.
Predmet skmania ergonmie
Podstatou skmania ergonmie je udsk prca. Hlavnou mylienkou je
prispsobenie prce a pracovnch podmienok loveku, zlepenie podmienok prce
bez ohrozenia zdravia, sprjemnenie pracovnho prostredia a zvenie efektvnosti
pracovnch innost. Ergonmia m dva jednoznan ukazovatele pre hodnotenie
kvality rieenia: pozitvny dopad na zdravie pracovnka a ekonomick efekt [20].
Pri ergonomickom rieen sa v podmienkach trhovej ekonomiky uplatuj dva
zkladn prstupy:
1. proaktvny prstup znamen uplatovanie ergonomickch poznatkov pri vvoji
novch strojov a zariaden, pri vytvran novch zvodov, prevdzok, a tie pri
racionalizcii prce.
2. operatvne reagujci prstup zameriava sa na aktulne problmy
zabezpeovania efektvnosti udskej prce, aby nedochdzalo k pokodzovaniu
zdravia pracovnkov. Typickm pre tento prstup je pravideln kontrola dopadu na
zdravie pracovnkov a ekonomickch prnosov realizovanch opatren
prostrednctvom top manamentu podniku.
initele v komplexnom pracovnom procese (lovek, pracovn proces,
pracovisko, pracovn prostredie, pracovn prostriedky) je potrebn v pracovnom
procese neustle zdokonaova. lovek mus by pripraven na prcu, tak po strnke
kvalifikanej, ako aj po strnke psycho-fyzickej.
Kee lovek je monm problematickm lnkom montneho procesu, preto
je potrebn prispsobi pracovn miesto jeho monostiam, schopnostiam
a vedomostiam. Vkon loveka je mon zvi prve aplikciou ergonomickch
poznatkov do projektovania pracovnho prostredia, a tak sasne zni jeho
zaaenie. To prina zvenie ekonomickho zisku a znenie nkladov na
odstraovanie kd zaprinench vysokm zaaenm pracovnka nesprvnym
usporiadanm pracovnho prostredia.
Vzah systmu lovek pracovn prostredie s prepojenm na vzahy tvorenmi
okolm je na obrzku 1.2.1.
Dizertan prca
2009
SjF TU v Koiciach
Socilna
klma
Riadenie
strana 28
Motivcia
Prostredie
Pracovn
zaaenie
Vstup
Vstup
lovek
vsledok
potreba
informcie
Informcie
PRACOVN
PROSTREDIE
Pracovn loha,
innos
objem prce
energia
odpad
Technick
prostriedky
materil
Hygiena a
bezpenos
pri prci
kvalita prce
Poruchy
Oprava a
drba
Manipulcia
Pracovn
klma
Technick
rozvoj
Obrzok 1.2.1 Znzornenie systmu lovek pracovn prostredie vlastn spracovanie [57][108]
Poda [20] v rmci ergonmie ako vednej disciplny existuj oblasti vntornej
pecializcie, ktor predstavuj irie kompetencie v pecifickch udskch
vlastnostiach alebo charakteristikch udskej interakcie. Jedn sa o nasledujce
oblasti irej pecializcie:
fyzick ergonmia zaober sa udskmi anatomickmi, antropometrickmi,
fyziologickmi a biomechanickmi charakteristikami vo vzahu k fyzickej
aktivite. Ide o rieenie problematiky pracovnej polohy, manipulcie
s materilom, opakovanch pohybov, a pod.
ergonmia poznvania zameriava sa na otzky psychickho zaaenia pri
pracovnch a vzdelvacch aktivitch,
ergonmia organizci je zameran na integrciu poznatkov fyzickej
ergonmie a ergonmie poznvania v aplikanch preventvne zameranch
ergonomickch programoch.
Pracovn proces mus ma zabezpeen optimlne a najvyie mon
ekonomick vyuitie pri zohadnen monost loveka. Pracovn miesto m
umoova maximlnu produktivitu pri minimlnej nmahe. Eliminciu ruivch
initeov a umocovanie initeov priaznivo ovplyvujcich zdravie, vkon
a bezpenos loveka mus zabezpeova pracovn prostredie. Poslednm initeom
v pracovnom procese s pracovn prostriedky, ktor musia by kontruovan
a umiestnen tak, aby ich obsluha bola o najahia a najjednoduchia. Ergonomick
systm lovek pracovn prostredie umouje analyzova systm, modelova ho,
racionalizova a v neposlednom rade ho projektova poda ergonomickch zsad.
1.2.2 Navrhovanie ergonomickch rieen montnych systmov

Navrhovanie pracovnch systmov pomocou ergonomickch zsad je potrebn
zvi z niekokch hadsk, aby nvrh pracovnho systmu bol komplexn a slil
svojmu elu. Montne pracovisko sa riei z hadiska telesnch rozmerov
pracovnka, z hadiska polohy tela, svalovej sily a telesnch pohybov, z hadiska
rozmiestnenia zsobnkov siastok na pracovnej ploche, z hadiska perimetrie
a v neposlednom rade z hadiska osvetlenia pracoviska.
Dizertan prca
2009
SjF TU v Koiciach
strana 29
Rieenie pracoviska z hadiska telesnch rozmerov pracovnka m vyhovova

pracovnkom s rznymi telesnmi rozmermi. Pri rozmerovom rieen pracovnho
miesta sa maj zohadni tieto faktory [57][118]:
pracovn vka mus zodpoveda telesnm rozmerom a charakteru
vykonvanej prce,
sedadlo a pracovn plocha musia by navrhnut ako jeden celok tak, aby bola
zaisten vhodn poloha tela,
sedadlo mus by individulne prispsobiten anatomickm a fyziologickm
charakteristikm uvateov,
mus by zabezpeen dostatone von priestor na pohyby tela,
ovldae sa musia nachdza v hraniciach funknho dosahu konatn,
rukovte ovldaov musia vyhovova funknej anatmii rk,
umiestnenie komponentov a nstrojov m by v sprvnej vzdialenosti a vke,
umiestnenie manipulanho vozka so zsobnkmi materilu v dosahovom
priestore a v uhle prstupnejieho chopu siastok.
Rieenie pracoviska z hadiska polohy tela, svalovej sily a telesnch pohybov
sa zaober tmito faktormi ovplyvujcimi projektovanie pracoviska [57][140]:
pracovnk by mal ma monos strieda polohu v stoji a v sede,
poloha tela by nemala spsobi telesn navu z dlhho statickho naptia
svalov,
silov poiadavky musia by v slade s fyzickmi predpokladmi pracovnka,
ak s silov poiadavky vyie ako sila svalovch skupn, musia by
v pracovnom priestore nasaden pomocn zdroje energie,
mus by vylen udriavanie dlhodobho statickho naptia jednotlivch
svalov,
jednotliv pohyby musia by vzjomne vyven,
mus by zabezpeen monos vzjomnho prispsobenia amplitdy, sily,
rchlosti a rytmu pohybu,
pohyby so zvenmi nrokmi na presnos nesm by sasne nron na
vynaloenie sily,
vykonvanie pohybov a urovanie ich postupnosti mus by uahen vhodnmi
pomocnmi zariadeniami.
Optimalizcia rozmiestnenia zsobnkov sa riei pre redukciu nepotrebnch
pohybov, m sa urchli montna fza vroby. Rieenie pracoviska z hadiska
rozmiestnenia zsobnkov siastok na pracovnej ploche v sebe zaha tieto
poiadavky [21][24][57]:
rozmiestnenie komponentov na pracovnej ploche me by rieen na zklade
limitnch hodnt stanovench odbornkmi,
zsobnky s najastejie pouvanmi montnymi siastkami by mal by
prstupn s vynaloenm minimlneho pohybu,
v spodnch zsobnkoch by mali by aie komponenty,
maximum zsobnkov by malo by umiestnench v optimlnom priestore B,
rozmery zsobnkov je potrebn voli z hadiska mnostva a tvaru siastok.
Dizertan prca
2009
SjF TU v Koiciach
strana 30
1.2.3 Ergonomick zsady projektovania pracovsk

Projektovanie vrobnch systmov zaha predovetkm prvotn technick
prce na prprave, navrhovan a grafickom znzorovan prslunho vrobnho
procesu. Technologick projekt plnovanho vrobnho procesu alebo
premiestnenia vrobnch prostriedkov podva obraz o usporiadan a vzjomnom
priraden vrobnch strojov, manipulanch a inch zariaden a sli priamo na
prenesenie ich polohy.
Poda [58] schopnos adaptcie pracovnho prostredia a dizajnu vrobnej
stanice antropometrickm parametrom pracovnkov umouje dosiahnu pozitvne
efekty z hadiska zdravia zamestnancov, ich vkonnosti, zaaenia a navy,
koncentrcie na vrobn lohu.
Vznam ergonmie spova najm v poskytovan podkladov a nvrhov pre
projekn, kontrukn a racionalizan rieenie vzahov v systme lovek stroj
prostredie. Na prvom mieste v truktre skmania ergonmie je lovek. Ten je
monm slabm lnkom pracovnho procesu, a preto je nutn prispsobi cel
systm jeho schopnostiam, znalostiam a monostiam. Akkovek zvyovanie kvality
systmu je limitovan monosami loveka.
Rozhodujcu lohu m ergonmia pri zniovan spotreby asu v priebehu
vroby, t.j. zloit pohyby pre vyberanie nradia komponentov zo zsobnkov, prsun
a odsun dielcov v rmci zsobovania a vzdialenos pracovnkov, ktor pri prci
prejd, bezprostredne svis s vslednou produktivitou [110].
Pri projektovan systmov v ergonmii je potrebn pozna minimlne zkladn
antropometrick parametre loveka, fyziolgiu a psycholgiu prce. Na zklade
tchto poznatkov sa navrhuj:
optimlne pracovn prostriedky,
optimlne rozmery pracoviska,
optimlne usporiadanie pracoviska.
Pri sprvnom projektovan pracovnho priestoru treba starostlivo zhodnoti
faktory vplvajce na tvorbu pracovnho priestoru, vyui poznatky z ich rozboru
a analyzova sekundrne faktory, ktor mu, ale aj nemusia ovplyvova pracovn
priestor. Ergonomicky sprvne navrhnut pracovisko je nielen bezpenejie, ale
sasne zniuje navu pracovnka, a tm kvantitatvne, ako aj kvalitatvne ovplyvuje
vkon [90].
Kritri ergonomickho projektovania je mon rozdeli do tchto oblast:
pracovn zna, priestorov poiadavky, vybavenie pracoviska a pracovn prostredie.
Vybavenie pracoviska optimlne pracovn prostriedky
Pri navrhovan pracovnch prostriedkov (obrzok 1.2.2) je potrebn dba na
tvar a rozmery, hmotnos, bezpenos a hygienu, materil a kvalitu povrchu
a v neposlednom rade na estetick psobenie. Optimlne pracovn prostriedky
umouj pracovnkovi rchlo a efektvne pracova, a preto tie najpouvanejie by
mali ma svoje stle miesto v blzkosti pred pracovnkom spolu s pouvanm
materilom. Na manipulciu s materilom je potrebn navrhn tak tvary podnosov
a zsobnkov pre predmety, ktor umouj jednoduch a rchle uchopenie
a vybratie predmetu. Za optimlne pracovn nradie sa povauj tak nstroje, ktor
umouj rchlu a pohodln manipulciu s nimi. Taktie s potrebn ergonomicky
Dizertan prca
2009
SjF TU v Koiciach
strana 31
tvarovan ovldacie prvky (pky, tlaidl, rukovte, at.), ktor umouj lepie
dranie a bezpenejiu manipulciu pri prci.
VYBAVENIE
PRACOVISKA
run nradie
skrutkovae,
ply,
kladiv,
ke,
kliete,
pilnky,
sady nradia,
ostatn:
nonice,
nonice na
kble, seke,
hasky, noe
na kble,
zverky
akumultorov
nradie
vtacie
skrutkovae,
ply,
rzov
skrutkovae,
pecilne
skrutkovae,
pecilne
nradie:
kladiv,
vysva,
brska
elektrick
nradie
skrutkovae,
nonice,
horcovzdun
pitole,
vtacie a sekacie
kladiv,
rozbrusovaky,
vtaky,
ply/rezaky
dielensk
nbytok
pneumatick
nradie
skrutkovae,
kladiv
stoly,
stoliky,
osvetlenie,
kontajnery,
regly,
zsobnky,
prepravky,
informan
tabule
ochrann
pomcky
ochrana hlavy,
ochrana sluchu,
ochrana zraku,
ochrana rk,
ochrana tela,
ochrana
dchacch ciest,
oznaovanie
priestorov,
uzamykacie
a oznaovacie
systmy
Obrzok 1.2.2 Vybavenie pracoviska nradm, pomckami a prpravkami [80]
1.2.4 Rozmerov projektovanie montneho pracoviska

Pri rozmerovom projektovan pracoviska je mon poui viacero spsobov,
ktor maj rznu presnos a nronos. Medzi zkladn spsoby rozmerovho
projektovania pracovsk patria [111]:
odhad, ktor je najmenej presn. Vychdza zo sksenost hodnotitea a je
mlo pravdepodobn, e sa odhadom dosiahne poadovan ergonomick
rieenie,
koprovanie je zaloen na vyuvan inch vzorov, m vznik
nebezpeenstvo zakonzervovania tradinch chb, a takto zskan rieenie je
mlokedy optimlne,
pouitie doporuench hodnt vychdza z tabukovch rozmerov loveka,
m sa dosahuj lepie vsledky ako u predchdzajcich spsobov
projektovania pracovsk,
somatografia graficky znzoruje udsk postavu v technickej dokumentcii,
kde sa rieia rozmerov vzahy loveka a stroja, resp. pracoviska. Metda je
rchla a nzorn hlavne pri pouit modernejej verzie videosomatografie,
modelovanie je najpresnejia, no aj najnronejia metda. Pri tvorbe modelu
sa pouvaj mierky pre plon alebo priestorov makety loveka. V dnenej
technicky vyspelej dobe je toto modelovanie mon vytvra v modelovacch
softvroch, o etr vo vekej miere as.
Kee finlne procesy ako mont, baliace procesy s v prevanom rozsahu
tvoren prcou loveka, somatografia a modelovanie bude preferovanmi spsobom
pre rozmerov projektovanie pracoviska.
Dizertan prca
2009
SjF TU v Koiciach
strana 32
Priestorov poiadavky pracovnho priestoru

Zkladn faktory, o ktorch je znme, e ovplyvuj tvorbu pracovnho
priestoru, meme zhrn poda [108] do tchto bodov:
antropometrick daje o stavbe a rozmeroch udskho tela, ako aj monosti
pohybu jednotlivch ast tela,
pracovn poloha,
poet pracovnkov, pre ktorch sa vytvra pracovn priestor, ich vek, pohlavie
a fyzick zdatnos,
bezpenostn a hygienick predpisy, smernice a nariadenia,
psychologicko fyziologick informcie,
informcie o nutnej dke pobytu v priestore (vplyv na deformciu udskho
tela),
informcie o asovej nronosti pouvania priestoru (vplyv kodlivn na
loveka),
daje o charaktere vykonvanej pracovnej innosti v priestore, daje
o vybavenosti pracoviska, o pohyblivosti pracoviska, o optimlnej polohe pri
prci, o organizcii prce na pracovisku, pecifick daje o pracovisku
(sveteln podmienky...) a pod.
Pri projektovan ergonomickho montneho pracoviska je hlavne nutn
venova zvltnu pozornos pracovnmu priestoru pracovnka. Do vahy je potrebn
bra fyziologick a antropometrick vlastnosti loveka pracovnka, rozbor
vykonvanch pohybov pri prci, zaaenie pracovnka (statick, dynamick), ktor
spsobuje rchlejiu navu, a tm astejie nutn prestvky na oddych [108].
Cieom ergonomicky rieenho pracovnho miesta je vytvori tak pracovn
podmienky, aby nedochdzalo k neprimeranej pracovnej zai. Pracovn priestor by
mal zo vetkch strnok vyhovova nrokom a potrebm loveka, a preto
projektovanie takho priestoru je nronm procesom, ktor si vyaduje nielen
znalosti technick, ale aj znalosti z oblasti ergonmie. m je naprojektovan
pracovn priestor viac prispsoben predpokladanej prci loveka, tm vyia je jeho
produktivita prce.
Pracovn priestor vymedzuj tieto zkladn parametre [108]:
pohyby konatn a tela musia by vyven, aby nedolo k jednostrannmu
pohybovmu zaaeniu,
parametre pracoviska musia vo vetkch smeroch zodpoveda dosahovm
monostiam a pohyblivosti rka a nh; smery, drhy a rozsah pracovnch
pohybov je potrebn riei pohybovou ekonmiou,
vybavenos pracoviska mus by dostaton, aby nenarala plynulos
pracovnho procesu,
organizcia prce na pracovisku mus zabezpeova minimlny pracovn
priestor pre pohodln prcu.
Pri projektovan pracovnho priestoru treba starostlivo zhodnoti faktory
vplvajce na jeho tvorbu, taktie je potrebn analyzova vetky faktory, ktor by
mohli ovplyvova pracovn priestor. Vetky vzdialenosti, vky a uhly musia by
Dizertan prca
2009
SjF TU v Koiciach
strana 33
nastaven tak, aby zodpovedali antropometrickm, biomechanickm poiadavkm

a fyziolgii prslunho uvatea. Preto je potrebn vyriei zkladn problmy
svisiace s vhodnou vobou pracovnej polohy, so stanovenm optimlnej pracovnej
vky, so stanovenm optimlnych zornch podmienok pri prci, s optimlnym
rieenm pracovnch sedadiel a s optimlnym manipulanm priestorom.[110]
Na zklade tchto poznatkov je mon ergonomick prava montneho
pracoviska. Adaptcia pracovnho prostredia na konkrtne potreby a poiadavky
pracovnkov prispieva k zveniu kvality a produktivity prce a k lepiemu vyuitiu
zrunost pracovnkov. Problmy tkajce sa zvyovania produktivity montovanch
vrobkov, montnych technolgi, montnej techniky, montnych systmov a pod.
je potrebn riei.
Pri inovcii a modernizcii pracovnch miest montneho charakteru je
potrebn riei najm rozmerov a priestorov usporiadanie, organizciu pracovnch
pohybov, fyzick a psychick za pri prci. Jednm z rieen je implementova
ergonmiu do projektovania montnych pracovsk pomocou novch informanch
technolgi.
Pri projektovan montneho pracoviska je prioritou rieenie celho
montneho procesu predovetkm z hadiska racionalizcie priestorovho
usporiadania. Kovmi parametrami pri projektovan montneho procesu s [94]:
objem vroby,
stupe opakovatenosti montneho procesu,
technick zloitos vrobku,
pouit montna technika a technolgia,
sortiment vyrbanch siastok.
Pracovn poloha
lovek pri kadej pracovnej innosti zaujme ist polohu, ktor obyajne
nazvame pracovnou polohou. Optimlna voba pracovnej polohy zvis najm od
vekosti vynaloenej sily na prcu, intenzity a jemnosti prce (jemnos a presnos
prce je podmienen vzdialenosou o od predmetu prce).
Najastejou pracovnou polohou s sed a stoj, no nie je mon vyli ani
ostatn polohy ako je kak, predklon, drep a ah. Za zkladn polohu loveka je
povaovan taktie chdza. Z fyziologickho hadiska je sed energeticky menej
nron a doln konatiny pri om nie s trvale zaaen. Avak ani trval prce
v sede nie je vhodn [135].
Kad z pracovnch polh m svoje vhody, a tie s porovnan v tabuke 1.2.1.
Tabuka 1.2.1 Porovnanie vhod pracovnej innosti v sede a v stoji
VHODY PRCE V SEDE
VHODY PRCE V STOJI
MENIA ENERGETICK NRONOS POLH
MONOS STRIEDANIA POLH
JEMNEJIE A PRESNEJIE POHYBY
V DOSAH KONATN, IE V ROZSAH POHYBOV
ODAHENIE NH
VIA SILA
VYUVANIE INNOSTI NH
VIA BDELOS
VIE SSTREDENIE
MONOS RCHLEHO NIKU
ODPOINOK PRI MIKROPAUZCH
PRUNEJIE STRIEDANIE PRACOVSK
Dizertan prca
2009
SjF TU v Koiciach
strana 34
V sasnosti sa navrhuj najm kombinovan pracovn polohy. Umouj

strieda prcu v sede s prcou v stoji, avak vyaduj pecilnu pravu pracoviska,
preto ich nemono vdy poui.
Pri rieen tlakovch a ahovch sl pre horn konatiny s k dispozcii
mimoriadne presn informcie o tchto hodnotch a to v zvislosti od stupov
pohyblivosti, ale aj v zvislosti od polohy tela.
Rozhodujcim kritriom pri rieen pracovnho priestoru je pohyblivos tela
meran parametrom uhla, z ktorej je mon vybra niekoko najdleitejch
informci ako [120]:
rotcia hlavy 15;
sklon hlavy + 30; - 15;
rotcia predlaktia + 40, - 50;
at..
Za veobecne nevhodn alebo nesprvne pracovn polohy, ktor je potrebn
vyli alebo najviac obmedzi, sa povauj [120]:
trval stoj na mieste bez pohybu,
trval alebo ast predklon, t.j. viac ne 15 ohnut chrbta za mintu,
klon, hlbok ohyby alebo neprirodzen polohy tela v drepe,
ast stoj na jednej nohe (napr. ovldanie stroja jednostrannou nonou pkou),
dlhodob prca s natiahnutmi alebo predpaenmi paami.
V tabuke 1.2.2 s popsan rozmerov parametre pracovnch plch pri prci
v sede poda charakteru pracovnej innosti pre priemern vku pracovnka 175 cm
[120][135].
Tabuka 1.2.2 Vky pracovnch polh pri prci v sede pre vku pracovnka 175 cm vlastn
OZNAENIE ROZMER
PRACOVNEJ PRACOVNEJ
CHARAKTERISTIKA
PLOCHY
PLOCHY (cm)
A
60
Najmenia vka priestoru pre nohy.
66
Pre prce vyadujce vynaloenie vej sily.
74
Ben pracovn stl uren pre manipulciu bez zvenej nmahy

a bez nutnosti zvenej zrakovej nronosti.
84
Pre prce s vou zrakovou nronosou.
88
Pre vemi jemn prce (mont hodiniek, pecilne pracovn

odbory vyadujce vemi presn manipulciu).
45
Vka sedadla.
75
Vka o nad sedacou plochou.
V tabuke 1.2.3 s popsan rozmerov parametre pracovnch plch poda

charakteru pracovnej innosti pri prci v stoji pre priemern vku pracovnka 175 cm
[120][135].
Dizertan prca
2009
SjF TU v Koiciach
strana 35
Tabuka 1.2.3 Vky pracovnch polh pri prci v stoji pre vku pracovnka 175 cm vlastn
OZNAENIE ROZMER
PRACOVNEJ PRACOVNEJ
CHARAKTERISTIKA
PLOCHY
PLOCHY (cm)
A
80 95
Pre prcu vyadujcu viu nmahu, prcu s objemnejmi

predmetmi hrubej zmonckej prce.
95 100
Pre prce vyadujce zrunos, mont, ahk run prca.
113
105 115
165
Horn eus zverku pri zmonckej prci.

Pre jemn a presn prce.
Vka o.
Pri projektovan montnych pracovsk z hadiska ergonmie je potrebn sa

zaobera najm telesnmi rozmermi populcie s rozlenm dospelch muov a ien
a pohybovmi monosami udskho tela a jeho ast.
Pohybov priestor
Pohybovm priestorom je myslen priestor, v ktorom je vykonvan samotn
pracovn innos. Pomocou tzv. referennho bodu je vymedzen priestor pre horn
(manipulan) a doln (pedipulan) konatiny. Tri na seba navzjom kolm roviny
vymedzuj tento referenn bod a to [120]:
vodorovn manipulan rovina,
zvisl rovina preloen osou tela, ktor je kolm k prednej hrane stroja, i
pracovnho stola,
zvisl rovina rovnoben s prednou hranou stroja, i pracovnho stola.
Pre vinu innost je mon presne definova manipulan rovinu a pre
kad prcu jej optimlnu vku. Pre veobecn prpady je manipulan rovina
uren v tabuke 1.2.4.
Tabuka 1.2.4 Optimlna vka pracovnho priestoru [120]
PRACOVN POLOHA
MUI
ENY
Sed
70 cm
65 cm
Stoj
103 cm
95 cm
Ak nie s predmety, s ktormi pracovnk manipuluje vyie ako 5 cm, potom

vka pracovnho stolu je toton s vkou manipulanej roviny. Pohybov priestor
pre nohy (pedipulan) a priestor pre non ovldae je vymedzen v tabuke 1.2.5.
Tabuka 1.2.5 Pohybov priestor pre nohy a priestor pre non ovldae [120]
POHYBOV PRIESTOR
MUI I ENY
Najmenia vka nad podlahou
60 cm
Najmenia celkov rka
50 cm
Najmenia hbka od hrany stola (stroja)
50 cm
Optimlna hbka
70 cm
Dizertan prca
2009
SjF TU v Koiciach
strana 36
Rieeniu pracovnho priestoru je nutn venova vek pozornos, pretoe je

tm do znanej miery ovplyvnen vkon i zaaenie pracovnka.
Prsluenstvo runch pracovnch stanc
Pracovn prostriedky, ktor s ergonomicky prispsoben monostiam loveka
na jeho prcu, vytvraj pracovn pohodlie, a tm zvyuj produktivitu prce pri
runch opercich v produknom systme. Vhodou runch pracovnch stanc
a doplnkovch zariaden stavebnicovch pracovsk je jednoduchos upevnenia na
zkladn kontrukciu.
Zo zkladnch pravidiel, zsad a poiadaviek je mon navrhn produkn
pracovn prostredie z hadiska ergonmie ako produktvnejie, efektvnejie
pracovisko. Stavebnicov pracovn stanice (obrzok 1.2.3) je mon nastavi na
mieru pre kadho pracovnka. Vybavenie montnych pracovsk zvis od
konkrtnej technologickej opercie, ktor sa na projektovanom pracovisku vykonva.
Koncepcie tchto stanc pre prcu v sede alebo v stoji s zriaden pre dynamick
a bezstresov prcu a zaloen na individulne prispsobitench pracovnch
staniciach, m je dosiahnut ergonomick optimalizcia vky pracovnej dosky
stola, opierky nh, opierky predlaktia, umiestnenie zsobnkov, vka a operadlo
otonej stoliky a nastavenia alch prvkov [57][59].
INFORMAN
TABUA
OSVETLENIE
RM
NADSTAVCA
NADSTAVEC
MANETA
ZSOBNKY
NA MATERIL
OPIERKA
RUKY
PRACOVN
LITA
ZSOBNKY
NA NRADIE
CHYT NA
ZSOBNKY
BON
PANELY
PREPRAVN
ZSOBNK
OPIERKA
NH
PRACOVN
DOSKA
UZEMOVAC
KOMPONENT
TLMIACE
KRKY
RUN
PRACOVN
STANICA
SKRINKA
STOLIKA
Obrzok 1.2.3 tandardn vybavenie runej pracovnej stanice [139]
Kvli bezpenosti prce by mali ma vetky nstroje pouvan na runom

pracovisku vyhraden driak na nradia, m je mon spozorova chbajce
nstroje.
Pre run mont je potrebn prispsobi montne pracovisko a poda potreby
ho vybavi nradm, pracovnmi a ochrannmi prostriedkami.
Dizertan prca
2009
SjF TU v Koiciach
strana 37
1.2.5 Metodick postup projektovania montnych systmov

Projektovanie montnych pracovsk je zloit a asovo nron. Tto etapa
rozhodujcim spsobom ovplyvuje kvalitu a spoahlivos montovanch vrobkov,
ale taktie prieben dobu vroby, produktivitu prce i efektvnos celho systmu.
Potrebn je urobi prvotn analzu existujceho stavu, navrhn niekoko variantov
rieenia, zhodnoti a zvoli optimlne rieenie. Rieenie mus obsahova tak prvky,
pomocou ktorch mono vytvra variabiln montne pracovisk. Vybran variant je
potom potrebn podrobne rozpracova a nsledne zrealizova nvrh rieenia [11].
Znenm pocitu navy hlavne odstrnenm neproduktvnych, zbytonch
pohybov sa zvyuje komfort a produktivita prce v rmci runch pracovsk.
Projektovanie montnych pracovsk sa koncentruje na zvyovanie produktivity
prce, redukciu nkladov na manipulciu a redukciu chb pri manipulcii a monti
[6]. Metodick postup projektovania montnych pracovsk je zobrazen na obrzku
1.2.4.
ANALZA
MONTOVANHO
VROBKU
ANALZA
MONTNEHO
PRACOVISKA
VYPRACOVANIE
TECHNOLOGICKHO
POSTUPU MONTE
MODELOVANIE
MONTNEHO
PRACOVISKA
ZHODNOTENIE NAVRHOVANCH
VARIANTOV A VOBA
OPTIMLNEHO VARIANTU
VBER ZARIADEN
MONTNEHO
PRACOVISKA
PRIESTOROV
ROZMIESTNENIE
MONTNEHO
PRACOVISKA
ROZPRACOVANIE
VYBRANHO
VARIANTU
RIEENIE
MANIPULANHO
PODSYSTMU
NVRH OKOLIA
MONTNEHO
PRACOVISKA
REALIZCIA
NAVRHNUTHO
MONTNEHO
PRACOVISKA
Obrzok 1.2.4 Metodick postup projektovania montnych pracovsk vlastn spracovanie
Pri tvorbe samostatnch a skupinovch pracovsk sa odpora vyuva

stavebnicov montne prostriedky, pretoe to umouje typizciu pracovsk, priom
sa repektuj prslun rozmery pre usporiadanie pracoviska. Rieenie jednotlivch
typov pracovsk m svoje pecifick zvltnosti. Kad typ pracovsk m rozdielne
organizan usporiadanie jednotlivch prvkov, o ovplyvuje niektor pohybov
sekvencie a srie pohybov ako napr. podvanie a premiestovanie siastok na
miesto vykonvania opercie. Priestorov usporiadanie montnych pracovsk vak
zvis aj od mnohch alch faktorov, ako s: vekos vrobku, jeho zloitos, poet
siastok na pracovisku, ron objem vroby, sortiment montovanch vrobkov,
pouit technolgia a pod. Pri rozmiestovan pracovsk je potrebn zohadova
stupe mechanizcie montnych prc. Z toho vyplva, e tvorba montneho
pracoviska sptne ovplyvuje priestorov usporiadanie montneho procesu a vber
vhodnej formy organizcie monte [37].
Formy organizcie monte na samostatnch pracoviskch a skupinov
mont s v neustlom vvoji. Zdokonauj sa, detailnejie prepracovvaj a overuj
sa v rmci rieenia konkrtnych racionalizanch projektov. V tabuke 1.3.1 s
referenn prklady aplikcie usporiadania pracovsk v montnych systmoch [80].
Dizertan prca
2009
SjF TU v Koiciach
strana 38
Tabuka 1.2.6 Referenn prklady aplikcii usporiadania pracovsk v montnych systmoch

[80][56]
Referenn prklady aplikcii optimlneho usporiadania pracovsk v montnych systmoch
bez automatickho podvania montnych dielcov
PRAVOUHL
USPORIADANIE
UUSPORIADANIE
LINKOV
USPORIADANIE
KROV
USPORIADANIE
(VARIANT 1)
KROV
USPORIADANIE
(VARIANT 2)
Dizertan prca
Pracovisk s usporiadan vzjomne do dvojc oproti sebe.

Run podvanie vrobku medzi pracoviskami me by
pomocou sklzu alebo presvaa (paleta nie je potrebn) dodvka siastok je mon zo vetkch strn montneho
systmu.
Vhody: dobr organizcia prsunu siastok, nzke
investcie do zkladnho systmu, vhodn pre tmov
prcu.
Nevhody: me by ak prstup ku kontajnerom, v ase
ich vmeny alebo plnenia na miestach medzi stolmi,
minimlne alebo iadne zsobnky medzi pracoviskami.
Pracovisk s rozmiestnen do U-tvaru z vntornej strany.
Rotcia pracovnkov je nevyhnutn, ak montny systm
obsahuje viac pracovnch miest ako pracovnkov. Vrobky
sa podvaj rune (bez palety).
Vhody: iadne zsobnky, alebo je ich len mal poet,
podvan mnostvo nie je dleit, vhodn pre tmov
prcu s pracovnou rotciou (7 pracovnch miest a 5
pracovnkov), krtke vzdialenosti od miesta k miestu, krtke
asy reakcie v prpade porch a nzke investcie do
zkladnho systmu.
Nevhody: me by nepriamy on kontakt medzi
pracovnkmi, ak realizcia dodvky vch siastok,
prsun priamo na stoly by obmedzovala pohyb, sed/stoj na
pracoviskch.
Rozmiestnenie pracovsk je do jednho radu. Run
dopravovanie vrobkov prostrednctvom sklzu bez palety.
Dodvka siastok je na jednu stranu pozd linky.
Vhody: zke usporiadanie pracovsk, nzke priestorov
poiadavky, dobr prstup k dodvke siastok z oboch
strn, mon dodvka vch siastok v paletch na
pracovisko.
Nevhody: nie vhodn pre tmov prcu, akosti
v komunikcii, nijak on kontakt medzi pracovnkmi.
Dodvka siastok je mon zo vetkch strn.
Vhody: dobr on kontakt a dobr komunikcia, vemi
praktick nakladanie kontajnerov siastok zo zadnej
asti pracovsk, ahk stavba zo tandardizovanch
komponentov.
Nevhody: vhodn len pre tmy so 4 pracovnkmi.
Dopravnk psob ako rozvodn sstava a zsobnk medzi

pracoviskami. Montne komponenty s presvan rune
po pracovnom stole uprostred montnych stanc.
Vhody: ako variant 1, navye je mon prevdza
sben mont 2 rznych typov (variantov) vrobku, nzke
kapitlov investcie
Nevhody: vek mnostvo paliet je nebezpen a me
sa sta neprehadnm, spojovac dopravnk si vyaduje vea
priestoru, run posvanie paliet na oboch koncoch
dopravnka
2009
SjF TU v Koiciach
strana 39
Montne pracovisk sa navrhuj aj poda toho, i ide o vrobu kusov,

malosriov, sriov, vekosriov alebo hromadn (obrzok 1.2.5). Pri kusovej
a malosriovej vrobe sa vyuva prevane stacionrna mont a tomu je potrebn
prispsobi montne pracovisko. Pohybliv mont je vyuvan pri vrobch
s vym mnostvom kusov v dvkach. Tomu s aj prispsoben montne miesta,
kde nie je potrebn uvaova s vysokm potom zsobnkov na siastky
a nstrojov.
HROMADN
MALOSRIOV
SRIOV A
VEKOSRIOV
KUSOV
STACIONRNA MONT
POHYBLIV MONT
sstreden
rozlenen
predmetn
linkov
prdov
stacionrny
montny objekt
aj pracovisko
rmcov montne
postupy
nespracovan
asov normy
stacionrne
montne celky
striedanie
pracovnch miest
mont vykonvan
poda montneho
predpisu
uren norma asu
pre montne celky
pohyb montovanch
objektov
stacionrne
pracovn miesta
montne schmy
a postupy
s vonm taktom
monte
pohybliv montne
celky
stacionrne
pracovisk
rozdelenie prce do
operci
s pevnm taktom
(nesynchronizovan)
pohybliv montne
celky
stacionrne
pracovisk
podrobn rozdelenie
prce v opercich
s pevnm taktom
(synchronizovan)
stupe mechanizcie, lenenie montnych innost

prispsobitenos k zmene montnych celkov
DRUH MONTNYCH CELKOV
vrobky a zariadenia
vekch rozmerov
a hmotnosti
PRKLADY
vrobky
a montne celky
vekch rozmerov
a hmotnosti
vrobky a montne
celky strednch a
vekch rozmerov
a hmotnosti
montne celky
strednch rozmerov
a hmotnosti
a strednej zloitosti
automobily, el. prstroje,

motory
obrbacie stroje, stavebn stroje,
autoprsluenstvo
lokomotvy
vek motory a vek obrbacie
jednoduch
montne celky
malch rozmerov
a hmotnosti
el. vypnae, loisk,

meradl
stroje
Obrzok 1.2.5 Technicko-organizan formy monte [98]
Organizan usporiadanie pracoviska ovplyvuje vybavenie jednotlivch

pracovsk. Vdy vak existuje riziko, e navrhnut montne pracovisko nie je
v skutonosti to optimlne, ktor zaru vyiu produktivitu prce. Pri kusovej vrobe
je pracovisko univerzlne, vybaven len minimlne mechanickmi zariadeniami.
Zkladn as montovanho vrobku je poloen na montne miesto a vrobok sa
postupne montuje do plnho ukonenia. Pre rozmern a zloit zariadenia sa
Dizertan prca
2009
SjF TU v Koiciach
strana 40
montne pracovisko zriauje priamo na mieste, kde m zariadenie po zmontovan

pracova [48].
Pri projektovan montneho pracoviska v malosriovej aj strednesriovej
vrobe treba prehodnoti efektvnos prostriedkov vloench do vybavenia
montneho pracoviska. Vybavenie pracoviska teda priamo zvis od ronho potu
vyrbanch kusov a od celkovho obdobia, poas ktorho sa vrobok m vyrba.
Poet pracovsk na montnej linke zvis od zloitosti montovanej zostavy a od
vekosti vyrbanej srie. No z psychologickho hadiska nie je vhodn prlin
rozdrobenie montneho procesu, pretoe prca by sa mohla sta prli monotnnou
a rchlo by vyerpvala pracovnkov.
Tvorbu a projektovanie montnych systmov je mon zabezpei len
pomocou rozvinutch metd a technk predovetkm simulanho charakteru.
Vhodn je preto integrova do projektovania montnych procesov nov modern
potaov prostriedky, o vo veobecnosti zvyuje pravdepodobnos optimlne
navrhnutho montneho pracoviska. Simulciou je mon zisova sprvanie sa
montnych systmov, vstupy, nklady, ale aj alie projektov atribty [38].
1.3 Inovan metdy uplatovan

montnych systmov
v procese
projektovania
Pojem inovcia zaviedol v roku 1935 vedec Schumpeter, ktor ju definoval ako
zmenu s cieom vyuva nov druhy spotrebnho tovaru, novch vrobnch
a dopravnch prostriedkov, novch trhov a foriem organizcie vroby a sluieb [45].
alie defincie inovci spresovali tento pojem a ukazovali prienik inovci do
manarskych a vrobnch teri a praxe. Sasn pojatie inovci zdrazuje
globlne pojatie pojmu inovcia ako filozofiu innosti, ktor zasahuje vetky zloky
reproduknho procesu. Z toho hadiska je mon inovan metdy a techniky
povaova za nstroje podnecujce a napomhajce tvorivmu procesu [45][93].
V tabuke 1.3.1 je uveden prehad vybranch inovanch metd a technk s ich
zkladnou charakteristikou, ktor boli vytypovan ako vhodn pre aplikciu
projektovania montnych systmov pre run pracovisk. Tieto metdy a techniky
dopaj a roziruj konvenn metdy a postupy aplikovan v projektovan. Pri ich
vbere a aplikcii je predovetkm potrebn [35][43][93]:
identifikova modelov situciu, njs a zvi vznamnos problmovch
situci pre proces projektovania,
analyzova metdy a metodiky rieenia pouvan v modelovch projektoch
a charakterizova problmov situcie,
vybra vhodn resp. vhodn metdy,
detailne natudova metdu, prpadne ju modifikova a prepoji s inou metdou,
aplikova modifikovan metdu pre rieenie problmovej situcie,
zhodnoti vsledn efekt aplikovanej metdy ak je vsledok kladnho
charakteru, metdu alebo metdy je vhodn zahrn do tandardnho postupu
projektovania.
Dizertan prca
2009
SjF TU v Koiciach
strana 41
Tabuka 1.3.1 Prehad charakteristk vybranch inovanch metd [27][93][101]

METDA
TYP RIEENHO PROBLMU
PODMIENKY
APLIKCIE
DOPLUJCA
METDA
Algoritmizcia
Zostavovanie algoritmov na zklade

logickej postupnosti intrukci.
Znalos odbornej
problematiky
Neuren
DFA analza
Posudzovanie kontrukcie vrobku pri

jeho nvrhu resp. pri nvrhu zmien
vrobku.
Znalos odbornej
problematiky, tmov
prca, znalos metdy
prp. odborn vedenie
MTM analza,
modelovanie
Analza
ergonomickch
parametrov
Analza na zklade somatografie,

klasifikcia modelovanho pracovnho
miesta.
Znalos odbornej
problematiky, vhodou
s sksenosti a znalos
Somatografia
Identifikan
listy
Systematick usporiadanie a zber

informci.
Znalos odbornej
problematiky
Morfologick tabuka,
podielov grafy.
Modelovanie
Znzorovanie truktry, vzahov

a prinnosti skmanej innosti modelmi
s vysokou vypovedacou schopnosou.
Znalos odbornej
problematiky
Morfologick
matica
truktrovan systematick spracovanie

komplexnej problematiky, vytvranie
kombinci s monosou identifikcie
nezmyslench kombinci a nulovch
pol.
Monos skupinovej
aplikcie, dobr
znalos odbornej
problematiky
Rozhodovacia analza,
identifikan listy.
Morfologick
tabuka
Systematick hadanie vetkch

monch variantov rieenia problmu,
problm komplexn, stredne zloit,
dobre truktrovan, monos rozdeli
ho na navzjom nezvisl pod problmy.
Monos skupinovej
aplikcie, dobr
znalos odbornej
problematiky.
Rozhodovacia analza,
identifikan listy.
MTM analza
Systm zisovania spotreby pracovnho

asu runch manipulanch konov.
Znalos odbornej
problematiky, tmov
prca, znalos metdy
prp. odborn vedenie
Analza ergonomickch
parametrov
Podielov graf
Grafick interpretcia zskanch dajov

vo forme kolovho grafu.
Znalos odbornej
problematiky
Neuren.
Rozhodovacia
analza
Hodnotenie navrhnutch rieen poda

viacerch kvantifikovatench
a nekvantifikovatench kritri, monos
aplikcie tak v rozhodovan za istoty, ako
aj s uvaovanm rizika.
Znalos odbornej
problematiky, tmov
prca, znalos metdy
prp. odborn vedenie
Morfologick tabuka,
zoznam atribtov.
Rozhodovacie
tabuky
Analza a dokumentovanie logiky

zloitho problmu jednoznanou
a prehadnou formou s monosou
vyjadri alternatvne smery innosti,
zloit dobre truktrovan problm.
Znalos odbornej
problematiky, metda
je nron, vhodou s
znalos a sksenosti
Neuren.
RULA analza
Analza navrhnutch rieen poda

kritri fyzickej zae na loveka pri
prci v sede alebo v stoji v stupnici od 1
7.
Znalos odbornej
problematiky, znalos
metdy a odbornej
problematiky
Analza ergonomickch
parametrov
Somatografia
Pri projektovan pracoviska umouje

prispsobi rozmery manipulanho
priestoru pre vy vkon pracovnka.
Znalos odbornej
problematiky
Neuren
Teria grafov
Stanovovanie variantov postupnosti

definovanch prvkov, analza
Dizertan prca
Znalos odbornej
problematiky, znalos
terie grafov, prpadne
odborn vedenie
Matica vzahov, sie

vzahov
2009
SjF TU v Koiciach
strana 42
1.3.1 Metdy orientovan na zber informci a ich systematick usporiadanie

Pre lepie zobrazenie nvrhov pre run pracovisk sa v dnenom modernom,
technologicky vyspelom svete vyuvaj nekonvenn metdy kvli zneniu
nkladov na racionalizciu pracoviska, a taktie na zvenie produktivity pracovnch
vkonov. Jednou z monost je vyuitie virtulnej reality pre modelovanie a analzu
nvrhov zlepovania vkonov.
V prvch etapch projektovania s v popred metdy orientovan na zber
informci a ich systematick usporiadanie. Pre tieto ely sa spene pouvan
grafick modely doplnen o identifikan listy vo forme tabuliek, ktor prehadne
podvaj informcie o skmanom objekte, a preto s umouj rchlu orientciu
a potaov spracovanie ako vstupn podklad pre nasledujce etapy projektovania.
alie etapy sa zameriavaj na systematick hadanie rieen vetkch monch
variantov a ich vzjomne kombincie.
Algoritmizcia
Postupnos procesu projektovania nie je jednoznane stanoven, o znamen,
e ide o zloit sie metd a technk s rznym stupom abstrakcie s monmi,
niekedy aj nutnmi nvratmi do predolch etp. Takto sie je mon popsa
algoritmami, ktor prehadne zobrazuj postup rieenia problmu. Rieenie
problmov montneho systmu pomocou algoritmov je dos nron, pretoe
sprvny algoritmus vdy berie do vahy vetky monosti, detaily, nhody alebo
zriedkav situcie. Pouitie tejto metdy m zmysel pri nvrhu postupnosti
projektovania montneho procesu, pretoe je k dispozcii urit mnoina prkazov,
pomocou ktorch je mon navrhn postup pri rieen.
Pri rieen zadanch loh asto narazme na prekku, ktorou je nejasn
formulcia postupnosti operci pre jej vyrieenie. Preto je potrebn stanovi presn
pravidl rieenia, t.j. algoritmova. Vsledkom algoritmizcie je zostavenie algoritmu.
Algoritmus mono definova ako presn a jednoznan systm pravidiel urujci
postup rieenia lohy. Algoritmizcia lohy prebieha v troch etapch:
1. formulcia - zadanie lohy,
2. analza - zoveobecnenie lohy, stanovenie podmienok postupu,
3. zostavenie algoritmu presn vyjadrenie logiky a postupu rieenia.
Algoritmus mus nadobda nasledujce vlastnosti:
elementrnos postupnos krokov je zloen z konov, ktor s pre
prpadnho realiztora elementrne jasn a zrozumiten,
determinovanos presne dan nslednos krokov, prpadn opakovanie
predchdzajceho kroku,
hromadnos pouitenos pre rieenie kadej lohy podobnho typu pri
rznych vstupnch dajoch, existuj aj jednoelov postupy, ktor nemaj
premenliv vstupn daje a s pritom algoritmami,
rezultatvnos po ukonen celej cesty vedie k vsledku,
konenos asov ohranienie rieenia, algoritmus kon v konenom ase
pre ubovon vstupn daje,
Dizertan prca
2009
SjF TU v Koiciach
strana 43
efektvnos cieom je zostavi funkn algoritmus, ktor sa d s lepou

znalosou problmu vylepova, kritri efektvnosti s asov a pamov
zloitos algoritmu.
Existuj dva typy zpis algoritmov:
slovn pre jednoduchie lohy je vhodn, pre zloitejie je neprehadn,
nedostatone zvrazuje zmeny v postupe, me djs k nepresnostiam,
vvojov diagramy blokov grafick schma postupnosti rieenia zadanej
lohy, vemi prehadn spsob ako dospie k vsledku.
Modelovanie
Prvm krokom na zber informci je skmanie relnych objektov pomocou
fyzicky alebo virtulne (v programovom rozhran) vytvorench modelov, v ktorch s
vyjadren, charakterizovan a definovan iba vybran vlastnosti, vzbov vzahy
relneho objektu. Modelovanie je preto pecifickm procesom vedeckho postupu
zskavania informci o uritom objekte, i u je to montovan vrobok, montny
proces alebo montny systm. Techniky modelovania sa mu od seba znane li
poda toho, i sa jedn o grafick, schematick, symbolick, matematick alebo in
modely.
Grafick modelovanie
Vhodnou technikou pri projektovan montneho systmu sa jav modelovanie
trojrozmernch virtulnych modelov montovanch vrobkov, ktor nepohlcuj
nklady na vytvorenie relneho modelu. Ide o grafick modelovanie [43]. Pre
tvorbu montnych systmov s dobr vyuiten virtulne metdy a techniky.
Aplikuj sa v systmoch virtulneho projektovania. Tento princp, jeho metodick
postupy a nstroje predstavuj v podstate vyie tdium aplikcie potaovej
grafiky v predmetnej oblasti. Ide o pracovn postup, prostrednctvom ktorho sa
vytvraj dvojrozmern (2D) alebo trojrozmern (3D) modely montnych
prostriedkov a prvkov, t.j. montnych stanc, pomocnch nstrojov a zariaden,
dopravnch a skladovacch jednotiek a pod. a ich zoskupen.
Symbolick modelovanie
Symbolick modelovanie vyuva pre zobrazovanie objektov a procesov v etape
ich tvorby systm formalizovanch znakov, dohodnutch symbolov, kdov
a parametrickch dajov. V projektovan vrobnch procesov a systmov sa vhodne
a efektvne vyuvaj systmy pecifickch formalizovanch znakov - dohodnutch
symbolov, kdov a parametrickch dajov. Prostrednctvom nich je mon
modelova funkn innos vrobnch procesov a ich realizanch systmov [86].
Aplikcia tejto metdy je mon na koncepnej, ale aj parcilnej optimalizanej
projektovej rovni. Integrciou metodk a nstrojov generovania formalizovanch
znakov a princpov variantnho rieenia projektovch loh, interaktvnych,
komunikanch metd a potaovch a informanch technolgi sa zskava inn
simulan systm. Ide o efektvny, racionlny a inn prostriedok pre generovanie
a simulan overovanie konceptov variantov montnych procesov (vrtane ich
parcilnych ast) a ich realizanch systmov. Vhodou je hadanie vetkch
monch variantov rieen, ktor spaj poiadavky na ne kladen.
Dizertan prca
2009
SjF TU v Koiciach
strana 44
Identifikan listy
Informcie zskan modelovanm a vsledkom analzy je mon systematicky
a prehadne usporiada do truktrovanch identifikanch listov, ktor s obvykle vo
forme tabuky. Tto prehadn forma zhromadench informci je predpokladom
kvalitnch vstupnch informci pre alie spracovanie a pouitie pri rieen
montnych systmov [94].
S identifikanmi listami sa systematicky hadaj vetky monosti rznych
zlepen. Je to idelna metda pre predenie krivky ivotnosti prslunho produktu
na zklade inovci niieho rdu (nie principilna inovcia). Dominantnou zsadou
identifikanch listn je systematick obmena.
Metda identifikanch listov je zaloen na nasledovnch krokoch [77]:
1. Rozklad vrobku, procesu, vkonu, at. poda jeho, resp. ich jednotlivch
znakov.
2. Opis vetkch znakov (skutkov stav).
3. Systematick hadanie stvrnenia kadho znaku na zklade monosti varicie.
4. Vber a realizcia zaujmavch variantov.
Metda identifikanch listov je podobn metde morfologickch skriniek. M
vak v porovnan s ou u okruh pouitia. Vyuva sa zva vtedy, ak je potrebn
u existujce produkty alebo postupy zlepi, resp. alej rozvja.
Somatografia
Somatografia je definovan ako pracovn odbor, ktor sa zaober
kontruovanm schematickch obrazov udskho tela v rznych polohch s pouitm
vetkch noriem a zvyklost technickho kreslenia a pravidiel deskriptvnej geometrie.
Hlavnm poslanm je da projektantom podklady zobrazenia udskej postavy pri
rieen priestorovho usporiadania pracoviska [108].
Poda vskumov ergonmie delme poiadavky na loveka, ktor je sasou
systmu, poda fz jeho chovania v tchto procesoch [150]:
poiadavky tkajce sa prijmania informci,
poiadavky tkajce sa rozhodovania,
poiadavky tkajce sa ovldacch akci,
poiadavky tkajce sa systmu ako celku.
Metda umouje exaktne a objektvne zobrazi udsk postavu
v ergonomickom prstupe, kee nepracuje vlune s fiktvnou, tzn. priemernou
postavou, ale berie do vahy vetky poetnosti vskytu, sleduje i odchlky od
priemeru. Vytvorila si svoju vlastn morfologick typolgiu v kombinci
horizontlnych a vertiklnych mier [150].
Pri navrhovan pracovnho priestoru vychdza z nkresu udskej postavy,
prpadne asti tela do vkresu pracovnho miesta, m s zskan limitujce rozmery
pre rieenie navrhovanho objektu. Vhodou tejto metdy je rchlos a nzornos,
najm ak je pouit modernejia verzia, a to videosomatografia. Nevhodou je, e
ablna neme simulova napr. pohyblivos udskho tela. Tto nevhoda je
odbran potaovmi modulmi somatografickch tdi [108][111].
Dizertan prca
2009
SjF TU v Koiciach
strana 45
1.3.2 Metdy orientovan na hadanie rieen

Vek as problmov v projektovan si vyaduje systematick hadanie
vetkch monch variantov a ich vzjomn kombincie. V zvislosti od typu metdy
je mon pomocou nich riei ako inovan lohy, tak aj nov rieenia problmu.
Jednou z monost je aplikcia morfologickej analzy.
Morfologick analza
Metda morfologickej analzy si vyaduje systematick skmanie
a kombinovanie prvkov prslunho systmu na urenie plnej mnoiny teoretickch
rieen s konenm vberom optimlnych rieen. Je metodickm prostriedkom pre
vyvolanie asociatvneho pochodu na hadanie mylienok pre nov koncepciu
rieenia. Problmy je potrebn dekomponova na niekoko rovn a pre kad z nich
zostavi vetky mon a znme rieenia. Z mnostva rieen je potrebn odvodi
nov kombincie. K prvkom, ktor rieite pozn z osobnej sksenosti, pristupuj
ete prvky zo znmych a osvedench rieen, take poet prvkov a tm aj podnety
pre asocian myslenie sa ete roziruj. K tomu sa daj vyui alie morfologick
metdy [77][80].
Metdy morfologickej analzy umouj identifikova aj nekompatibiln
rieenia a umouj nevynecha iadne kombincie, m podporuje a roziruje
variantnos jednotlivch rieen problmov nielen kombinovanm existujcich prvkov,
ale aj tm, e umouje vznik novch vych celkov. Tto metda umouje vhodne
kombinova kolektvnu tvoriv prcu s presne definovanmi princpmi a zsadami.
Prehad zkladnch morfologickch metd a technk, ktor boli analyzovan
a overovan v procesoch projektovania monte [91].
Tabuka 1.3.2 Charakteristiky zkladnch morfologickch metd a technk [91]
NZOV METDY
MORFOLOGICK
SKRINKA
MORFOLOGICK
MATICA
STROM RIEENIA
PROBLMOV
CHARAKTERISTIKA
Metda je uren pre truktrovan systematick generovanie variantov
rieen. Jej cieom je zobrazenie vslednch rieen v schme vo forme
tabuky. Pre kad parameter je do tabuky uvdzanch niekoko iastkovch
nvrhov a prostrednctvom kombinovanej integrcie tchto iastkovch
nvrhov sa v tabuke linerne zobrazia vsledn rieenia.
Sli k truktrovanmu
systematickmu spracovaniu komplexnej
problematiky, priom kadej kombinci charakteristk je v morfologickej
matici priraden jedno pole s rieenm o umouje vetky u znme rieenia
zapsa a nezmyseln kombincie je mon vyznai ako nulov polia, ktor
s zretene identifikovan a signalizuj oblasti, v ktorch nie s znme iadne
rieenia.
Nstroj pre zskanie vetkch alternatv rieen a ich zobrazenie
v usporiadanom stave. Pre tto metdu je typick stromov truktra, ktor
sa hierarchicky rozvetvuje a kad rozvetvenie sa uskutouje poda uritho
kritria diferencicie analyzovanej oblasti.
Morfologick skrinka
Metda morfologickej skrinky je zapsan vo forme tabuky, ktor je mon
poui aj ako preddefinovan analytick podklad, na zklade ktorho s odporan
urit rieenie. Realizovan je v niekokch krokoch [77][93]:
1. Rozbor, defincia a prpadne vhodn zoveobecnenie projektovho problmu.
2. Urenie parametrov rieenho projektovho problmu.
Dizertan prca
2009
SjF TU v Koiciach
strana 46
3. Rozmiestnenie parametrov v predstpcoch tabuky.

4. Kad mon kombincia prslunho vrazu z kadho riadku znzoruje
rieenie v morfologickej skrinke, ktor me by oznaen kukatou iarou.
5. Njdenie vyhovujcich rieen je iteran proces, pri ktorom v mysli zohrva
lohu vemi vea (iastkovch) kombinci.
Optimalizcia je realizovan na zklade pecifickch kritri po riadkoch. Zisuj
sa najpriaznivejie vrazy, a tie s spjan do optimlneho rieenia.
Morfologick matica
Poda [77] je princpom metdy usporiadanie charakteristickch znakov danho
problmu do uritch zostv matc. Poda povahy problmu je mon poui
dvojrozmern (2-D tabuky) alebo trojrozmern matice (3-D kocky, hranoly). Cieom
je njs vertiklne kombincie rieen uvedench v riadkoch, ktor predstavuj
optimlne komplexn rieenie. Prostrednctvom kombincie znakov, uvedench
v maticiach, vznikaj veobecn rieenia problmu. Vzniknut kombincie je mon
rozdeli do dvoch skupn :
znme a existujce rieenia,
doposia neexistujce rieenia (o do potu podstatne rozsiahlejia skupina).
Zostavovanie matice sa viae na presne vymedzen cie, s ohadom na rieen
problm, ako aj s ohadom na objektvne pouiten prostriedky, ktor s dan
sasnm stavom vedy a techniky. Postupnou selekciou sa najprv vylia technicky
protichodn rieenia a alou selekciou, spovajcou v postupnom uplatovan
rznych kritri, sa postupne zuuje poet variantov rieen a k cieovmu rieeniu.
Technick kritrium umouje po uskutonen analzy vyli evidentne protichodn
rieenia a ostatn rieenia ohodnoti z hadiska ich technickch vlastnost.
Ekonomick kritrium umon vyli ekonomicky neefektvne rieenia a zostvajce
hodnoti poda ekonomickej efektvnosti. Komplexn posdenie m komplexn
povahu nielen z hadiska shrnnho porovnvania technicko-ekonomickch inkov
navrhovanch rieen, ale tie uplatnenm rznych celospoloenskch,
nrodohospodrskych alebo podnikovch zujmov [77].
Strom rieenia problmov
Pri tejto metde sa alternatvy nevytvraj tak ako pri morfologickej skrinke
pouitm ahu iary, ale kadej kombincii vrazov je pridelen polko morfologickej
matice. Strom vznamnosti uruje vznam jednotlivch kritri pre selekciu rieen
zskanch z morfologickej matice [77].
Stromov diagram sprostredkovva detailn dekompozciu vetkch aspektov
rieenho problmu tm, e postupom od obecnho ku konkrtnemu detailizuje
jednotliv prvky na niekokch rovniach (kad rove by vak mala vyjadrova
prvky na rovnakej rovni konkrtnosti). Dvodom je, e prvky na nich rovniach je
mon spravidla lepie pochopi a analyzova. Vetky aspekty mu by spolone
posden vo vzjomnch vzbch a rovniach a vystia do nvrhu celkom
konkrtneho opatrenia [93].
Dizertan prca
2009
SjF TU v Koiciach
strana 47
1.3.3 Metdy orientovan na hodnotenie navrhnutch variantov

vyuva rzne postupy a optimalizan kriterilne funkcie.
Pri aplikcii princpu variantnosti sa v procese projektovania asto vyskytuje
situcia, ke je potrebn rozhodn o rieen a o alom postupe. Toto rozhodnutie
obvykle ovplyvn nsledn aktivity a asto nie je mon ho urobi iba na zklade
ekonomickch dajov. Kritri rozhodovania mu by vemi rznorod prpadne nie
je mon zska konkrtne daje pre rozhodovanie, alebo ide o sbor
kvantifikovatench a nekvantifikovatench parametrov, prpadne je potrebn
zakomponova aj faktor rizika.
DFA analza
Analzou vytvorench variantov je mon vyselektova tie varianty, ktor
prinaj nkladov sporu. Najznmejou metdou je DFA analza umoujca
identifikova a hodnoti dleit vlastnosti montovanho vrobku, a tm njs
prijaten varianty vhodn pre ekonomick rieenie. DFA analza sa zaober
analzou monte. Skma a posudzuje montovan vrobok z hadiska potu
a variantnosti siastok a dielov, z hadiska asu monte a nkladov na mont
[27][94].
Posudzovanie priestorovch parametrov pracoviska
Ide o somatografick metdu, ktor na posudzovanie priestorovch pomerov
a ich rieenie pouva dvojrozmern a trojrozmern modely loveka. Jadrom
metdy s odbornkmi definovan limitn hodnoty pracovnch priestorov na zklade
antropometrickch rozmerov. Tto metda sa ukzala inn na pouitie pri
ergonomickch analzach, hygienickom hodnoten, a tie pri rieen pracovsk na
stacionrnych i mobilnch strojoch a technickch zariadeniach [21].
Komplexn metda - hodnotenie ergonomickho rizika
Metdou s identifikovan zdravotn rizik spjajce sa s loklnou svalovou
zaou. Identifikcia ergonomickho rizika predchdza predvdatenmu vzniku
pokodenia zdravia pracovnka. Aplikcia tejto analzy preveruje optimalizciu
rozmiestnenia prvkov v pracovnom systme a uruje vskyt rizikovch polh, ktor
by pre pracovnka mohli znamena pokodenie jeho zdravia. Identifikcia
ergonomickho rizika prebieha pozorovanm, zaznamenanm a ohodnotenm
rizikovch polh [24].
RULA analza
Poda [147] Rapid Upper Limb Assessment (RULA) analza znamen
v preklade rchle hodnotenie hornch konatn. Vyuva sa hlavne pri hodnoten
pracovnch pozci, ktor vykonvaj pracovnci pri runch prcach ako je mont
a demont. Tto analza je sasou programovho rozhrania softvru CATIA.
Metodika je uren prevane pre hodnotenie rizika pokodenia hornch
konatn. Tto metodika vak nezaha hodnotenie polh len hornch konatn, ale
taktie krku, trupu a nh. Pri jednotlivch astiach tela je popsan zkladn poloha
k stanoveniu zkladnho skre, alej s uveden popisy polh pre zskanie
Dizertan prca
2009
SjF TU v Koiciach
strana 48
dodatonch bodov. V hodnoten je zahrnut taktie silov zaov skre

zohadujce silu a za vynakladan pri prci. Do vahy sa berie taktie vplyv
statickej polohy pri prci. Skre hodnotenia jednotlivch polh pri prci me
dosahova hodnoty v rozpt od 1 do 7, no ako modul softvrovho produktu s to
hodnoty 1 6 (tabuka 1.3.1) [9].
Tabuka 1.3.3 Rizikov body s priradenmi farbami [147]
Segment
Rozsah
bodov
Rameno
16
Predlaktie
13
Zpstie
14
Otoenie zpstia
12
Krk
16
Trup
1-6
Farba priraden k bodom

1
Celkov konen skre RULA analzy je mon vyhodnoti aj takto:

ak je finlne skre 1 alebo 2, zaaenie je akceptovaten zelen,
ak je finlne skre 3 alebo 4, zaaenie je potrebn bliie skma lt,
ak je finlne skre 5 alebo 6, okrem bliieho skmania je potrebn skor
zmena - oranov,
ak je finlne skre 7, je potrebn skmanie a zmena sa mus vykona ihne
erven.
MTM analza
Metda MTM sa vyuva pri optimalizcii a racionalizcii pracovnej innosti
a pracovnho miesta. Predstavuje jeden z nstrojov tdia udskej prce a asu,
ktor sa d poui v kadom priemyselnom odvetv. Vekou vhodou tejto metdy je
fakt, e asov hodnoty a tandardy MTM s medzinrodne platn. MTM analyzuje
a poskytuje informcie o [109]:
obmedzeniach pohybov,
monch kombincich pohybov,
neefektvnych alebo zbytonch pohyboch.
Metdu MTM je mon poui aj na zlepenie existujcich metd na zvenie
vroby a znenie potreby prce, na vytvorenie asovch noriem pre odmeovanie
a stimulciu pracovnkov, a taktie aj pri vbere efektvneho zariadenia [145].
Metda je zaloen na princpe, e kad manulnu prcu mono rozdeli na
zkladn pohyby, z ktorch mono utvori sptne akkovek pracovn postup.
Jednou z podmienok efektvneho vyuitia metdy MTM je presn popis
analyzovanho pracovnho postupu. Takto popis sa dosahuje pouvanm vhodne
zvolench symbolov pre kad zkladn pohyb. Kategrie zkladnch pohybov a ich
oznaenie s spracovan v tabukch [109].
Dizertan prca
2009
SjF TU v Koiciach
strana 49
1.3.4 Metdy orientovan na rozhodovanie

vyuva rzne postupy a optimalizan kriterilne funkcie.
Teria systmov
Cel as loh v projektovan montnych systmov vyaduje komplexn
analyticko-syntetick
prstup
zaloen
na
uritom
stupni
abstrakcie
a zoveobecnenia. Zkladom rieenia takch to loh je teria systmov, ktor
umouje definovanie systmu, jeho prvkov a vzjomnch vzieb s presne
definovanm cieom tak, aby sa lohy dali riei na rznych hierarchickch rovniach
a v prslunch vzjomnch svislostiach [122][93].
Teria grafov
Poda [155] tto metda je grafickm vyjadrenm vzahov medzi definovanmi
prvkami systmu. Pre lohy, v ktorch je potrebn stanovi postupnos definovanch
krokov alebo prvkov sa ako vhodn ukzala aplikcia terie grafov. Na zklade tejto
znmej terie je mon spracova napr. technologick postup monte. Orientovan
hrany grafu mu vyjadrova sled a obsahova aj informcie napr. o porad a o pote
montovanch siastok. Na tomto zklade je mon postupne, s rozlinm stupom
podrobnosti prehadne rozpracova technologick postup aj pomerne zloitch
vrobkov. Ten ist postup aplikovan na montne podskupiny umouje vytvorenie
celkovho technologickho postupu .
Znakov modelovanie
Metda sa opiera o teriu systmov a vyuva modulov princp, ktor sa
aplikuje v kontrukcich montnej techniky m t vhodu, e spracovvanie
grafickej vizulnej informcie lovekom je rchlejie. Znakov modely nahrdzaj
zloitej a menej prehadn slovn popis. Tto metdu je mon pouitie pre vber
a nvrh technickch prvkov a zariaden [40].
Bodovacia metda
Znakom tejto metdy je vskyt rovnako dleitch kritri pre vber optimlneho
variantu. Zvol sa poet stupov bodovacieho systmu jednotnch pre vetky kritri.
Tieto kritri sa ohodnotia v jednotlivch variantoch poda splnenia poiadaviek tak,
e bodovacia hodnota 1 bude najlepm rieenm. Tmto sa optimlnym variantom
stane ten, ktorho set bodov bude najmen [74].
Klasifikan metda
Vber optimlneho variantu touto metdou je realizovan pri klasifikovan rznej
dleitosti jednotlivch hadsk. Tto metda spova v roztrieden kritri poda
dleitosti. Kritri s hodnoten od najdleitejieho. Vykon sa analza stupa
splnenia jednotlivch hadsk vzjomnm porovnvanm medzi variantmi a ur sa
poet bodov pre kad hadisko. Vsledn hodnota stupa splnenia kadho
hadiska je dan sinom klasifikcie dleitosti hadiska a akosti splnenia danho
hadiska v rmci posudzovanch variantov. Optimlny variant ten, ktor spa
poiadavku najmenej hodnoty stov sinov klasifikcie hadsk a bodovanho
hodnotenia [74].
Dizertan prca
2009
SjF TU v Koiciach
strana 50
1.3.5 Inovan metdy orientovan na digitlne rieenie

Kovmi metdami pre inovatvne projektovanie montnych systmov s
potaom podporovan systmy. Tieto systmy s uren na podporu ininierskych
innost, ktor s vyuvan v rznych odvetviach priemyslu. Umouj urchli
a zjednodui tzv. ininierske innosti ako kreslenie, kontruovanie, projektovanie
a pod. Existuje cel rada potaom podporovanch systmov nazvanch aj ako CA
systmy, ktor podporuj projektantsk prcu vo virtulnej realite.
CA systmy
V projektantskej praxi existuje cel rada potaom podporovanch (CA)
systmov, no bud spomenut len nie najznmejie z nich, ktor sa prevanou
mierou zaslili o racionalizciu ininierskych innost, zniovanie nkladov
a skracovanie asov potrebnch na vrobu siastky a projektovanie vrobnch
systmov na to potrebnch [53].
CAD (Computed Aided Design)
Tento systm podporuje vetky typy innost spojench s vyhotovenm
kontruknej dokumentcie vrobku. Potae sa vyuvaj pre vvoj, analzu alebo
modifikciu uritho rieenia. Patria tu lohy interaktvneho kontruovania, vytvranie
grafickch modelov objektov, manipulcia s modelmi a transformcia tchto modelov
do digitlnej formy. CAD ponka monos tvorby databzy, ktor me by vyuit
v alch etapch ivota vrobku, ktormi s technick prprava vrobky, vlastn
proces vroby, riadenie kvality vroby a siastky a v systmoch pre plnovanie
a riadenie vroby. Najvia prepracovanos CAD systmov je v strojrskej oblasti
[53][147].
CAPP (Computer Aided Process Planning)
Pri nvrhu technologickej dokumentcie predstavuje potaov podporu, ktor
je navrhovan na zklade kontruknej dokumentcie. V technologickej
dokumentci s informcie, ktor uruj o sa bude vyrba, ako (ak vrobn
metdy), kde (na akom strojnom vybaven) a za akch podmienok. CAPP systmy
umouj vytvra NC programy pre NC a CNC stroje ako i riadiace programy pre
priemyseln roboty. Vstupom tchto systmov je technologick dokumentcia, ktor
sli pre operatvne plnovanie a riadenie vroby. Vinou s CAPP systmy
vytvran v databzovch systmoch. CAPP systmy tvoria dleit prepojenie
medzi CAD a CAM systmami [53][124].
CAM (Computer Aided Manufacturing)
Je to oznaenie pre oblas potaom podporovanej vroby. CAM systmy
zahruj potaov slicov riadenie (CNC) vrobnej techniky, robotov,
medzioperanej dopravy vrobkov, polotovarov, nradia a pod. Patr sem
automatizovan operatvne riadenie vroby na dielenskej rovni, slicovo riaden
vrobn systmy, automatizovan dopravnky, automatizovan sklady a pod. [124].
CAQ (Computer Aided Quality)
Predstavuje potaom podporovan kvalitu, priom CAQ lepie vystihuje
pojem potaom riaden kvalita. Prelna sa vetkmi CA systmami, nakoko
Dizertan prca
2009
SjF TU v Koiciach
strana 51
riadenie kvality sa nechpe len ako vstupn kontrola, ale ako neustly proces
ovplyvovania kvality na vetkch stupoch vroby siastok. To znamen
v kontrukci, technolgi, v samotnej vrobe ale aj pri monti a inch innostiach.
Jedn sa o zabezpeenie kontroly vroby a riadenie kvality vrobku. Okrem
sledovania parametrov vyrbanch siastok sli aj na sledovanie parametrov
vrobnch strojov a nstrojov. Zkladom s tatistick metdy. Ide o komplexn
starostlivos o kvalitu vrobku. V sasnosti najm z hadiska zavdzania noriem
radu ISO 9000, maj CAQ systmy vek vznam [53][124].
PPS (Production Planning System)
I ke v nzve nie je priamo slovo computer, s v sasnosti tieto systmy
zva potaom podporovan. PPS systmy maj za lohu plnovanie a riadenie
vroby tak, aby bola optimlna z kapacitnho, ekonomickho a asovho hadiska.
Jedn sa o lohy ekonomickch kalkulcii, vytvrania optimlnych ronch,
mesanch, dennch vrobnch plnov s ohadom na vrobn kapacity vrobnch
zariaden a pod. [124].
CATIA (Computer Aided Three dimensional Interactive Application)
Uplatnenie najnovch vedeckch poznatkov a samotn technolgia systmu
CATIA v oblasti CAD/CAM/CAE umouje dosiahnutie rznych cieov v oblasti
virtulneho modelovania 3D vrobkov, pevnostnch a inch matematickch analz a
optimalizci, s monosou ihne aplikova zmeny na vrobok poda dosiahnutch
vsledkov, vytvra varianty a samozrejme riei i finlny dizajn za elom
spenho vstupu vrobku na trh. Tento integrovan proces uplatnenia zmien a
nvrhov m rozhodujci dopad na uvedenie optimalizovanho finlneho vrobku na
trh [134].
Virtulna realita
Virtulna realita je prostredie modelovan prostriedkami potaa simulujce
kvziskutonos. Primrne sa nm chpe vytvranie vizulneho zitku
zobrazovanho na obrazovke potaa, prpadne cez pecilne stereoskopick
zariadenia. V sofistikovanejch prpadoch s stimulovan aj alie zmysly ako napr.
sluch, uch a hmat. Interakciu s pouvateom zabezpeuje bu klasick vybavenie
potaa ako klvesnica a my, alebo pecilne prispsoben zariadenia ako
okuliare vytvrajce dojem trojrozmernosti, rukavice zaznamenvajce trajektrie
pohybu a umoujce manipulciu s virtulnymi objektmi, obleenie snmajce
pohyb a stimulujce hmat, viackanlov zvuk a pod. Takto tvoren prostredia me
vytvra predstavu skutonho sveta (napr. pri uen pilotovania, pri zcviku
pracovnkov), prpadne sa od neho znane li (napr. pri hran hier). [127][154].
Dizertan prca
2009
SjF TU v Koiciach
strana 52
2 CIELE DIZERTANEJ PRCE

Vyie inovan ciele prezentovan modernmi technolgiami s
predpokladom pre vytvranie novch metodk projektovania monte a montnych
systmov za elom zvyovania kvality a efektvnosti kadej projektovanej innosti.
Aplikcia takho prstupu pri rieen dizertanej prce umouje vytvori irok
znalostn bzu pri vyuvan vybranch metodickch nstrojov, ktor podporuj
a umouj ich rozvoj.
Objekt skmania a poznvania je vymedzen tmou dizertanej prce:
Inovan metdy projektovania ergonomickch montnych systmov.
lohou je skma nov metdy a techniky pri aplikci v novch oblastiach vyuitia
a ich nsledn implementcia a adaptcia do projektovania montnych systmov.
Zkladn predpoklad rieenia predkladanej dizertanej prce vychdza z odbornho
zamerania a profilcie koliaceho pracoviska. Znan as postupov, ktor boli
rieen a vyrieen v predchdzajcom obdob, m znan vplyv pri vytvran
a trukturalizcii novej informanej bzy.
as rieenia veobecnch teoretickch a metodologickch problmov je zko
prepojen na technick vybavenie pracoviska a grantov projekty rieen na
koliacom pracovisku:
VEGA 1/0052/08 (2008 - 2010): Systmov prstup k racionalizcii pracovnch
procesov vo vrobnch podnikoch.
KEGA 3/5208/07 (2007 2010): Virtulne laboratrium pre projektovanie
demontnych systmov doitch vrobkov.
AV 4/0005/07 (2007 - 2010): Vyuitie logistickch siet pri retrukturalizci
podnikovch procesov v malch a strednch priemyselnch firmch.
Rieen segment informanej a znalostnej bzy je bliie pecializovan na
oblas projektovania montnych systmov. Z hadiska prnosov do rozvoja terie
a metodiky odboru s rieenia sasou komplexnejieho systmu budovanho
v rmci rozvoja inovanch a reininieringovch postupov v oblasti projektovania
produknch systmov. Vber objektu skmania bol zvolen v slade s profilciou
koliaceho pracoviska a predpoklad vyuvanie novch inovanch metd
a postupov projektovania.
Hlavn cie dizertanej prce bol vyten v nadvznosti na objekt skmania,
a to vytvori metodiku projektovania montnych systmov s vyuitm
nstrojov virtulnej reality. iastkov ciele prce boli zvolen na zklade profilcie
koliaceho pracoviska a zohadovali aplikovatenos zskanch poznatkov pre vedu
a vskum, ako aj hadisko rieench grantovch loh a v neposlednom rade
monosti vyuitia vsledkov skmania v edukanom procese.
iastkov ciele dizertanej prce vo vedeckej oblasti:
rozpracovanie referennej metodiky aplikcie nstrojov virtulnej reality
v procese projektovania ergonomickch montnych systmov,
modifikcia navrhnutch postupov a ich adaptcia na konkrtne poiadavky,
rozpracovanie vybranch referennch metodickch postupov projektovania
montnych systmov zameranch na ergonomick optimalizciu pracoviska,
rieenia a prepojenie procesu nvrhu so zakoovanm na pracovisku,
Dizertan prca
2009
SjF TU v Koiciach
strana 53
rieenie vedecko-technickch a grantovch projektov v danej oblasti na

koliacom pracovisku.
V aplikanej oblasti boli vyten tieto iastkov ciele dizertanej prce:

vytvorenie metodiky projektovania relnych ergonomickch montnych
systmov prostrednctvom digitlnych a virtulnych nstrojov,
vytvorenie informanej a znalostnej bzy,
premietnutie vstupov dizertanej prce do pedagogickho procesu
v predmetoch orientovanch na projektovanie vrobnch systmov,
uplatnenie navrhnutch metd pri zakoovan novch pracovnkov, resp. pri
zakoovan pracovnkov pre nov postupy.
Poslanm dizertanej prce je splni vyten ciele, prispie do rozvoja vednho

odboru Priemyseln ininierstvo v oblasti vyuvania novch technickch nstrojov
podporujcich virtulnu realitu. Cieom je zamera sa na ergonomick optimalizciu
pracoviska a pracovnch pohybov realizovanch pri monti prostrednctvom
softvrovch a technickch prostriedkov vyuvanch v svislosti s virtulnou realitou,
a taktie pecifikova postupy pre ich pouitie.
Rieenie predpoklad aplikciu irieho filozofickho rmca a uie
pecializovanho segmentu, ktor je predmetom rieenia dizertanej prce.
Naplnenie zkladnho ciea a iastkovch cieov doktorandskej dizertanej prce sa
opieralo o viacer vedeck prstupy, metdy a nstroje, ktor s pecifikovan
v nasledujcej kapitole.
Dizertan prca
2009
SjF TU v Koiciach
strana 54
3 ZVOLEN METDY A NSTROJE SPRACOVANIA

V predloenej dizertanej prci za zkladn objekt skmania a rieenia bolo
zvolen vyuvanie vybranch vedeckch prstupov, metd a nstrojov v projektovan
a modelovan montnych procesov a systmov na bze vyuvania ergonomickch
princpov.
Tradin prstupy k projektovaniu s v sasnej dobe postupne nahrdzan
novmi prstupmi, ktor vyuvaj systmov analzu a syntzu, matematick
modelovanie, simulciu, optimalizciu a pod. Tieto nov trendy svisia nielen
s potrebou aplikcie prostriedkov vpotovej techniky, ale predovetkm
s poiadavkou riei projekn lohy komplexne, rchlo a variantne. Nov prstupy
vychdzaj z dkladnej analzy vrobku, technologickho postupu monte
a zohadujc irok spektrum individulnych poiadaviek ponkaj monos
navrhn montny systm vyhovujci vetkm dleitm kritrim.
Aplikovan vedeck
metdy a postupy:
terie,
prstupy,
zkladn systmov terie a nuky,

metdy vedeckho skmania,
znalostn bza inovanch metd a technk
referenn metodick postupy a nstroje
projektovania vrobnch procesov,
- aplikcia inovanch metd v rieen
projektovania montnych systmov.
Ciele projektu dizertanej prce

- vytvorenie metodiky projektovania
montnych systmov s vyuitm nstrojov
virtulnej reality,
- znalostn bza inovanch metd a technk,
- referenn metodick postupy a nstroje
projektovania vrobnch procesov,
- aplikcia inovanch metd v rieen
projektovania vrobnch procesov.
INFORMAN BZA AKO VSTUP PRE

RIEENIE SKMANEJ PROBLEMATIKY)
ZNALOSTN MEDZERA
OBJEKT SKMANIA
Inovan metdy
a techniky na bze
ergonomickch princpov
Projektovanie
montnych
systmov
Experimentlne overenie
na vybranom systme
Vedeck prnosy:
Pedagogick prnosy:
Aplikan prnosy:
- rozvoj vednho odboru v oblasti

projektovania monte pomocou
virtulnej reality,
- trukturalizcia znalostnej bzy
inovanch metd a technk,
- referenn metodika projektovania
montnych systmov.
- implementcia metodickch
postupov a ich ast
v predmetoch odboru,
- aplikcia inovanch metd
a technk v oblasti
projektovania montnych
systmov.
- referenn rieenia monte

montnych uzlov,
- typov rozpracovan projekty
runch montnych systmov,
- koncepn model pre vber prvkov
montneho systmu.
Obrzok 1.3.1 truktra projektu a jeho hlavn vzby
Dizertan prca
2009
SjF TU v Koiciach
strana 55
METDY SPRACOVANIA
Nroky, ktor s kladen na projektov aktivity modernch montnych
systmov, sa premietaj do irokho spektra aplikovanch vednch discipln, metd
a nstrojov. Efekt ich vyuvania je pri ich syntze, m sa zvyuje synergick efekt.
Pri spracovan boli v slade s ciemi dizertanej prce aplikovan viacer vedn
disciplny, metdy, techniky a nstroje.
Systmov prstup
Pri systmovom prstupe sa systm definuje ako aj predmet skmania, tak
i proces skmania. Na zklade systmovch vzahov sa v zvislosti od zvolenej
rozliovacej rovne rozdeuje systm na jednotliv asti, pri skman ktorch sa
vychdza zo systmu ako celku, vrtane jeho cieov. Ide pritom okrem inho aj
o analzu a modelovanie interakci medzi asami systmu. Zo systmovho
hadiska je lohou analzy uri z danho chovania systmu jeho truktru.
K analze pracovnho systmu, v naom prpade montneho systmu slia ako
tradin metdy, tak i modern, inovan metdy [80][93].
Z hadiska rieenia problematiky dizertanej prce, ktorej cieom bolo vytvori
metodick postup analzy montneho systmu vyuitm technickch a softvrovch
nstrojov virtulnej reality, je tento prstup prnosom predovetkm z nasledovnch
dvodov [143]:
umouje dsledne identifikova vetky podstatn prvky systmu svisiace
s rieenou problematikou,
zameriava sa na identifikciu a kvantifikovanie vzjomnch interakci medzi
identifikovanmi prvkami systmu,
vytvra priestor pre aplikciu metd, ktor umouj grafick a symbolick
popsanie skmanch prvkov systmu,
umouje vytvori metodick postup analzy montnych procesov a konov
vykonvanch udskou silou pomocou prostriedkov virtulnej reality.
je zkladou pre tvorbu modelov rozlinho typu a druhu, ktor s
nevyhnutnm predpokladom aplikcie rozlinch potaom podporovanch
analytickch, optimalizanch resp. inch aktivt.
Pri projektovan montnych procesov a systmov sa systmov prstup
prejavuje najm jasnm a konkrtnym definovanm pojmu systm, o podporuje
monos presnho definovania aj vstupov a vstupov, systmovho okolia, prvkov
systmov a pod. To umouje systematizciu a logick vyjadrenie vntornej truktry
systmu, a taktie definova, sledova resp. predvda vvoj a sprvanie sa systmov
ako sled jeho stavov.
Procesn prstup
Procesn prstup je zaloen na princpe riadenia a vzjomnho psobenia
vetkch podnikovch procesov tak, aby plnili uren ciele. Efektvny priebeh
podnikovch procesov je nstrojom udrania a posilnenia pozcie podniku v trhovo
orientovanom prostred. Kvalita procesov prebiehajcich v podniku a ich efektvne
usporiadanie ovplyvuj nielen vku nkladov, ale prostrednctvom kvalitnej obsluhy
zkaznka vplvaj aj na objem trieb a spolone na vku zisku [3].
Dizertan prca
2009
SjF TU v Koiciach
strana 56
Defincia procesnho prstupu poda STN EN ISO 9004/2001:Aplikciou

systmu procesov v rmci organizcie spolu s identifikciou procesov a ich
interakciou, ako aj ich manarstvo, mono chpa ako procesn prstup.Vhodou
procesnho prstupu je nepretrit riadenie vzieb medzi jednotlivmi procesmi
v rmci systmu procesov, ako aj riadenie kombinci interakci procesov. Procesn
prstup v sebe zaha [119]:
identifikcie procesov a ich vymedzenia,
urenie postupnosti a interakcie procesov,
urenie kritri a metd potrebnch na riadenie tchto procesov,
zaistenia dostupnosti zdrojov pre zabezpeenie fungovania procesov,
monitorovanie, meranie a analyzovanie tchto procesov,
zavdzanie innosti nevyhnutnch na dosiahnutie plnovanch vsledkov
a trvalho zlepovania tchto procesov.
Procesn mapovanie na veobecnej, najniej rovni dekompozcie procesu
umouje uri hranice procesu, rozpozna obsah procesu, pomenova proces,
stanovi el procesu spolu s jeho vstupmi a vstupmi, vytvori schmu priebehu
procesu, i identifikova produkty a sluby procesu.
Procesn analza a modelovanie procesov
Zkladom procesnej analzy je hierarchizcia jednotlivch procesov tvoriacich
systm riadenia podniku. V rmci analzy je dleit definova procesy,
kategorizova ich a uri priority vlastnkov procesov. Aby bolo mon jednotliv
procesy riadi je potrebn v zkej spoluprci so zkaznkom danch procesov
definova postupnosti innost, vstupy a vstupy z procesu, interakcie s inmi
procesmi, at. Analza innost je vchodiskom pre tvorbu procesnho modelu
organizcie [93][119].
Poslednou fzou procesnej analzy je modelovanie a vizualizcia procesov.
Jedn sa o vytvorenie pochopitenho modelu na zklade zskanch poznatkov
o systme v organizcii a jeho rozkladanm na tak asti, ktor umouj
pecifikciu jeho podstatn vlastnosti z hadiska danho zmeru.
Teria inovci
Hlavnou mylienkou terie inovci je stanovenie prehadu zkladnch monost
pri zvyovan konkurencieschopnosti. Zaober sa inovciou vrobkov, technolgi
a sluieb a podva konkrtne kroky pri postupe inovanho procesu. lohou inovci
je tvori a uvdza na trh nov vrobky, sluby, ale taktie nov postupy a metodiky
ich projektovania. Z hadiska nkladov je inovcia technolgie nronejia ako
inovcia vrobkov. Z teoretickho hadiska je inovan proces definovan
veobecnou teriou tvorby systmov [45][47].
Algoritmizcia
Pri rieen zadanch loh asto narazme na prekku, ktorou je nejasn
formulcia postupnosti operci pre jej vyrieenie. Preto je potrebn stanovi presn
pravidl rieenia, t.j. algoritmova. Vsledkom algoritmizcie je zostavenie algoritmu.
Algoritmus mono definova ako presn a jednoznan systm pravidiel urujci
postup rieenia lohy. Kad algoritmus mus ma nasledujce vlastnosti:
Dizertan prca
2009
SjF TU v Koiciach
elementrnos,
determinovanos,
a efektvnos [152].
strana 57
hromadnos,
rezultatvnos,
konenos
Teria grafov
Grafom mono nazva abstraktn matematick objekt (resp. zhmotuje
abstrakciu relnych problmov a truktr), ktor je dan mnoinou vrcholov V a hrn
H medzi dvojicami vrcholov [129].
Vrcholy nazvan aj uzly predstavuj jednotliv objekty (prvky, innosti, a pod.)
a hrany znamenaj spojnice dvoch (v pecifickch prpadoch aj viacerch) vrcholov.
Hrany mu by orientovan alebo neorientovan. Neorientovan hrany s
charakterizovan neusporiadanou dvojicou vrcholov (kreslen s ako seka medzi
vrcholmi), orientovan hrany s popisovan usporiadanou dvojicou vrcholov so
zaiatonm a koncovm vrcholom (kreslen s ako pka smerujca od zaiatku ku
koncu [129].
Znalostn ininierstvo
Zkladom interaktvnych systmov je znalostn ininierstvo. V tchto
systmoch je mon zoskupova vedomosti do programovho systmu tak, aby boli
k dispozcii v akumulovanej forme vo vetkch fzach projektovej prce. Znakom
znalostnho ininierstva je systematick prstup k tvorbe znalostnch systmov.
Predmetom skmania s metdy a techniky prce s poznatkami, triedenie
a katalogizcia metd a technk, tvorba relevantnch postupov. [75][93].
Teria rozhodovania
Stle via zloitos a komplexnos rieench problmov stavia nov
poiadavky na zoveobecnenie vhodnch metd, postupov a technk pre inn
rieenie zloitch rozhodovacch situci, o klade nroky na al rozvoj terie
rozhodovania a vyuitie jej vsledkov v manarskej praxi. Zkladn smery v terii
rozhodovania [121]:
normatvna teria rozhodovania sa sna hada veobecn zkonitosti, princpy
a metdy rozhodovania, teda odpora, ako by sa malo rozhodova,
deskriptvna teria rozhodovania skma ak zsady, postupy a metdy
rozhodovania uplatuj efektvne organizcie.
Potaov grafika a teria informci
Potaov grafika ako jeden z najdynamickejie sa rozvjajcich nstrojov sa
pouvaj metdy a techniky prostrednctvom, ktorch sa faktografick daje
transformuj a spracovvaj do 2D alebo 3D modelov technickch objektov [58].
V zkej nadvznosti na potaov grafiku sa vyuva teria informci.
Ininiersku innos je mon interpretova aj ako proces spracovania informci.
Cieovou funkciou je transformova vstupn informcie do technickho diela [78].
Potaom podporovan projektovanie

Ako sbor pecializovanch metd a nstrojov umouje realizova technick
dielo v interakcii s prostriedkami vpotovej techniky v nadvznosti na znalostn
Dizertan prca
2009
SjF TU v Koiciach
strana 58
systmy a prostriedky potaovej grafiky. Systmy uren pre podporu

projektovania umouj urchli a zjednodui tzv. ininierske innosti ako kreslenie,
kontruovanie, dimenzovanie, projektovanie a pod. Sasou s simulan metdy
a techniky[53][70][76][146].
Virtulny ininiering
Virtulny ininiering umouje vytvra, modelova a analyzova prototypy,
a taktie technologick metdy ich vroby priamo digitlne na potai. Cieom tohto
vvoja je pln digitalizcia vrobku a optimalizcia vroby a vyuitie za relnych
podmienok. Simulcia vroby sa dnes vo vej miere zameriava na logistick
a kinematick aspekty. Pre optimalizciu sa vyuvaj modely procesov vroby
a monte [31][63][65][48].
Vyuit boli aj alie techniky spracovania dizertanej prce ako analza
informci z dostupnch literrnych zdrojov (odborn publikcie, odborn asopisy),
praktick sksenost koliaceho pracoviska a vyhadvanie dajov na internetovch
web strnkach.
NSTROJE SPRACOVANIA
V sasnosti je hlavnou oblasou vyuvania virtulnej reality (VR) strojrsky
priemysel, ktor vyuva virtulne projektovanie a virtulne prototypovanie s vyuitm
nstrojov virtulnej reality. Zvanm technickm problmom je nedostaton
prepojenos medzi CAD systmami a nstrojmi VR. Potrebn s vkonn potaov
centr, ktor by zvldali v relnom ase spracovva vek mnostvo dt prenan
z nstrojov virtulnej reality do CAD programov a nsledne ich analyzova. Pri
budovan takchto centier je potrebn zvldnu nron technick problmy, ktor
svisia s kooperciou programovho a technickho vybavenia.
Technick nstroje
Pre ely analzy runch montnych operci bol vytvoren koncept zaloen
na zaznamenvan trajektri pohybu rk a nslednej ergonomickej analzy
jednotlivch polh. Tento koncept je postaven na vyuit technickch zariaden,
ktorch prioritn urenie je pre virtulnu realitu a ergonomick moduly systmu
CATIA [69].
Dtov rukavica
Dtov rukavica zaznamenva pohyby prstov relnej ruky a prena ich do
virtulneho prostredia. Tieto pohyby je potom mon analyzova a navrhn
optimlne podmienky pracovnho prostredia pre efektvnejiu prcu. V Laboratrium
projektovania, riadenia a manaovania vroby je k dispozcii rukavica Cyberglove II
od firmy Immersions corporation, ktor na zem eskej a Slovenskej republiky
zastupuje firma MCAE s.r.o. [149].
Rukavica zaznamenva zmeny polohy vetkch lnkov prstov, no nie je
vybaven senzorom na urenie celkovej polohy v priestore. Na to sli trekovacie
zariadenie.
Dizertan prca
2009
SjF TU v Koiciach
strana 59
Trekovacie zariadenie
Zaznamenva pohyb a polohu rukavice v priestore a prena ju do virtulneho
prostredia. K dispozcii je zariadenie Flock of Birds od firmy Ascension Technology.
ktor pracuje na magnetickom princpe. Technick parametre trekovacieho
zariadenia [69]:
Dosah: 0,75m pre pecifikovan presnos; 0,9m pre mierne znen presnos.
Uhlov rozsah: 180 azimut & rolovanie, 90 elev cia.
Statick presnos: pozcia: 1,8mm, orientcia: 0,5.
Vstupy: sradnice X,Y, Z a orientan uhly, alebo rotan matica.
Komunikan rozhranie: RS-232.
Reimy snmania: bodov alebo svisl.
Pracovn stanica
Pre zvldnutie spracovania informci je potrebn vkonn stanica, ktor
doke spracovva snman informcie.
Do Laboratria projektovania, riadenia a manaovania bola zakpen pracovn
stanica HP xw 6600 Base Unit, ktor postauje svojim vkonom na spracovanie
zbieranch informci.
Softvrov nstroje
Uveden koncept vyuva nielen technick zariadenia, ale aj softvrov
prostriedky, ku ktorm patr operan systm Windows XP, systm CATIA
a aplikan softvr Virtual Hand for V5. Kee operan systm patr k znmym
produktom a systmu CATIA bola venovan pozornos v kapitole 1.3.5, preto bude
alej strune popsan softvr Virtual Hand [68].
Virtual Hand for V5
Ide o softvr, ktor sli na zabezpeenie interakcie medzi dtovou rukavicou
a systmom CATIA. Softvr vytvra v prostred systmu CATIA digitlny model ruky,
ktorou je mon manipulova s 3D objektmi. Pohyby dtovej rukavice CyberGlove II
v priestore s snman a prenan na model digitlnej ruky [69].
Samozrejme nevyhnutnou sasou softvrovho vybavenia s aj ovldae
a kalibran softvr, ktor umouje kalibrova snmae umiestnen na rukavici,
a taktie konfigurova trekovacie zariadenie pre urenie sradnc a vzjomnej polohy
vysielaa a snmaa.
Dizertan prca
2009
SjF TU v Koiciach
4 VSLEDKY DIZERTANEJ
POZNATKOV
strana 60
PRCE
S UVEDENM
NOVCH
Nov vrobn kultra men nroky na projektov innos a ponmanie

koncepcie rozvoja monte. V tejto oblasti existuje stle mnostvo rezerv pre
zlepovanie. Kee rozhodujcu lohu na tchto pracoviskch m lovek, je
potrebn zohadni jeho pecifik ako pri projektovan montnych systmov, tak aj
pri tvorbe montneho postupu.
Zujem o metodologick problmy projektovania je podmienen predovetkm
objektvnymi spoloenskmi a ekonomickmi podmienkami. Tak v prpade kritiky, ako
aj pri propagcii novch metd projektovania je tu snaha vyjadri podstatu
projektovania, prepracova ju do stavu nejakej tandardnej metdy, a tak da svojim
spsobom recept, na ktor je mon sa obrti vo vetkch situcich.
Na Katedre technolgi a materilov bolo vypracovanch niekoko prc
zaoberajcich sa touto problematikou. Prca nadvzuje na ich vsledky a rozvja
iastkov postupy pre oblas projektovania montnych systmov pre mont uzlov
montovanch vrobkov v experimentlnom laboratriu.
V laboratriu s overovan a skan rzne metdy analzy, projektovania
a plnovania monte so zameranm na run montne opercie. V sasnosti
prebieha vvoj a vskum vyuvania technickch a softvrovch nstrojov virtulnej
reality pre nov monosti projektovania. Pre tento el bola zakpen dtov
rukavica, ktorej pouitie pri projektovan montnych systmov je vznamnm
krokom k modernizcii procesu projektovania. Tento koncept je postaven na vyuit
technickch zariaden, ktorch prioritn urenie je pre virtulnu realitu a na vyuit
ergonomickch modulov systmu CATIA.
Skmanm novch metd a technk pri aplikci v novch oblastiach vyuitia
a ich nslednou implementciou a adaptciou do projektovania montnych
systmov boli vytvoren nov postupy zameran na vytvranie modelov siastok
a komponentov vo virtulnom prostred. Nadvzujc na vytvoren digitlny
montovan vrobok bola vytvoren metodika s vyuitm virtulnej reality na nvrh
a overenie montneho procesu. Tieto dva nvrhy inovovanch postupov pre
montovan vrobok a montny proces posunuli vytvoren postupy virtulneho
prostredia, m vytvorili predpoklad pre rozvoj strojrskej terie a metodolgie.
Nsledne na zklade vsledkov bola rozpracovan metodika projektovania
ergonomickch montnych systmov vo virtulnej realite, kde boli navrhnut nov
postupy pre tto oblas a nsledne overen na projektovan montneho systmu
referennho uzla montneho vrobku.
Dizertan prca
2009
SjF TU v Koiciach
strana 61
Vchodiskom navrhovanej metodiky projektovania montnych systmov je jej

rozlenenie do troch zkladnch blokov (obrzok 4.1), ktor s zkladom monte:
montovan vrobok, montny proces a montny systm.
PROJEKTOVANIE
MONTNEHO SYSTMU
1. Analza truktry vrobku
4. Navrhovanie montnej
lohy
6. Systmov charakteristiky
2. Hodnotenie montovanho
vrobku
(posdenie recyklanej
a demontnej spsobilosti
kontrukcie vrobku)
5. Analza procesu
spojovania
(stanovenie systmovch
charakteristk, vber typu
montneho systmu)
7. Vber prvkov
(variantn vber prvkov
systmu, hodnotenie a vber
optimlneho variantu)
(technologick postup
monte; grafick urenie
postupnosti)
8. truktra montneho
systmu
3. Triedenie a tvorba
modelov komponentov
(model a truktra
montneho systmu, analza
navrhovanho systmu, vber
optimlneho variantu systmu)
6. Hodnotenie montneho
procesu/systmu
(triedenie siastok
a komponentov, model
siastok a komponentov)
(hodnotenie ergonomickch
aspektov montneho
procesu/systmu)
Sptn vzba
Obrzok 4.1
(postupnos montnych
operci, parametre
montnych operci)
Informcie,
dokumentcia
ANALZA MONTNEHO
PROCESU
Informcie,
dokumentcia
ANALZA RUNE
MONTOVANHO VROBKU
Sptn vzba
Metodick postup projektovania montnych systmov
Vyie navrhnut metodick postup projektovania montnych systmov bol

alej rozvinut a konkretizovan v algoritmoch pre bliiu pecifikciu a prevedenie
troch zkladnch blokov a nsledne overen na referennom vrobku.
4.1 Nvrh inovatvnych postupov projektovania montovanch

vrobkov a montnych procesov
Vznam inovatvnych postupov pri projektovan neustle narast, a to najm
z dvodu neustlych zmien, ktor prispievaj k neustlemu zlepovaniu procesov.
Pri tvorbe referennej metodiky projektovania montnych systmov boli aplikovan
zkladn princpy:
systmov prstup pre dkladn identifikciu vetkch kovch objektov,
vzieb medzi nimi, ich vplyvu na okolie a zrove pre tvorbu modelov rozlinho
typu a druhu pri vyuit prostriedkov a nstrojov terie systmov,
modulov princp stavby umoujci modifikciu metodickho postupu poda
konkrtnych poiadaviek a podporujci inovatvny a kreatvny prstup
projektanta,
ergonomick prstup s vraznou orientciou projektovania na znalosti z oblasti
ergonmie, ich trukturalizciu, efektvne vyuvania a kontinulne doplovanie,
virtulny ininiering pre vytvranie, modelovanie, analzu a optimalizciu
nielen montovanho vrobku, montneho procesu, ale aj montneho
systmu.
Dizertan prca
2009
SjF TU v Koiciach
strana 62
Inovanm trendom v tejto oblasti je projektovanie prostrednctvom pecilnych

softvrovch prostriedkov zameranch na pouitie virtulnych prostriedkov ako
digitlny vrobok, virtulne zobrazovanie kontrukcie, virtulne zobrazovanie budcej
monte a pod.
4.1.1 Metodick postup projektovania digitlnych modelov vrobkov
Montovan vrobok, resp. skupinu vrobkov je potrebn podrobne preskma,
pretoe zvery zisten analzou s urujce pre vetky nasledujce etapy
projektovania. Pre analzu digitlneho modelu rune montovanho vrobku bol
vytvoren algoritmus zobrazen na obrzku 4.1.1.
VSTUPN DAJE
Existuje
typov
vrobok?
A
Banka typovch
modelov
Banka geometrickch
znakov montovanho
vrobku
Vber, dekompozcia a modifikcia typovho

modelu
Spracovanie konceptu modelu montovanho

vrobku
Identifikcia montnych podskupn
Urenie a identifikcia truktry montovanho

vrobku
ANALZA TRUKTRY VROBKU
Vyhovuje
truktra vrobku
poiadavkm?
2
Obrzok 4.1.1 Algoritmus postupu analzy digitlneho modelu rune montovanho vrobku
Dizertan prca
2009
SjF TU v Koiciach
strana 63
2
pecifikcia parametrov montovanho

vrobku
Banka parametrov pre

pecifikciu vrobku
Je vrobok
montne
spsobil?
A
Hodnotenie nkladov na siastky
a komponenty
Vber optimlneho variantu
N
1
Je vrobok recyklane
a demontne
spsobil?
HODNOTENIE MONTOVANHO VROBKU

A
Triedenie siastok a komponentov
Je triedenie
siastok
dostaujce?
A
Banka 3D modelov
a vkresovej
dokumentcie
Vytvorenie databzy 3D modelov

a vkresovej dokumentcie
ANALZA KOMPONENTOV VROBKU

Koniec
Obrzok 4.1.1 Algoritmus postupu analzy digitlneho modelu rune montovanho vrobku 2. as
Postupy projektovania s modifikovan o nov metdy a techniky projektovania

montnych procesov a systmov pomocou nstrojov virtulnej reality. Pri tvorbe
projektov montnych procesov a systmov s preferovan metdy a techniky
projektovho charakteru, ktor vznamnm spsobom optimalizuj a inovuj postupy
projektovania monte.
Dizertan prca
2009
SjF TU v Koiciach
strana 64
4.1.1.1 Analza truktry montovanho vrobku

V programe CATIA V5 je vytvoren detailn 3D model montovanho vrobku,
ktorho truktru je zkladom pre analzu potrebn k vypracovaniu detailnho
technologickho postupu. Analza truktry vrobku vychdza z piatich krokov:
1. vytvorenie modelu montovanho vrobku,
2. dekompozcia montovanho vrobku,
3. posdenie potu siastok,
4. identifikcia montnych podskupn,
5. truktra vrobku.
Vytvorenie modelu montovanho vrobku
Model montovanho vrobku, ktor ilustruje obrzok 4.1.2 definuje a ovplyvuje
priestorov pozcie a hierarchick vzahy medzi jednotlivmi komponentmi. Pre
vytvorenie modelu s potrebn tri kroky:
1. modelovanie jednotlivch ast v 3D geometrickom priestore,
2. pecifikovanie hierarchickch vzahov medzi komponentmi,
3. pecifikovanie priestorovch vzahov medzi komponentmi definovanm ich
umiestnenia a orientcie pre montnu pozciu.
Jeden spsob ako prezentova hierarchick vzah montneho modelu je
montny strom (obrzok 4.1.2), kde kore reprezentuje produkt, vrastky s
podskupiny a listy s komponenty.
Obrzok 4.1.2 Montny strom varianej jednotky klapkovho prietoku
Priestorov vzahy je mon definova bu rovnorodmi transformanmi

maticami 4x4 alebo pecifikovanm podmienok spjania. Naprklad koaxilna
podmienka medzi osami diery jednho komponentu a apu druhho komponentu
naznauje, e osi jednotlivch komponentov musia by zhodn v montovanom
modeli.
Vo veobecnosti pre analzu montneho procesu musia by pecifikovan
hierarchick a priestorov vzahy. Preto mus by jeden komponent zvolen ako
zkladn a ostatn komponenty s s nm spjan.
V tomto metodickom postupe je pouit komern softvr CATIA V5 pre
vytvorenie montneho modelu, ktor podporuje nstroje virtulnej reality.
Dizertan prca
2009
SjF TU v Koiciach
strana 65
Modul Assembly Design v softvri CATIA V5 je modul uren na vytvranie

montneho modelu. Umouje vytvra vzahy medzi komponentmi prstupom
zhora nadol alebo zdola nahor. Kedykovek je mon vklada existujce
komponenty, asti alebo produkty, no taktie nov asti alebo produkty mu by
priamo navrhnut v montnom modeli. Pouitie tohto modulu je vhodn pre
vytvranie databzy 3D modelov siastok a komponentov.
pln sbor montnych spjacch nstrojov (splynutie, kontakt, odstup, uhol,
pripta k miestu, ohybn/neprun obmedzenia) jednoducho definuje spjacie
podmienky a obmedzenia medzi komponentmi a siastkami mechanickej monte,
a tm ich umiestuje automatickou alebo manulnou aktualizciou.
Montne podskupiny produktu maj jeden alebo viac stupov vonosti, no na
rovni produktu s definovan ako neprun montne podskupiny, no prhodnou
funkciou je mon ich zmeni na flexibiln.
Komponenty, ako aj vrobky je mon koprova a vyui v rznych
zoskupeniach bez nevyhnutnej duplicity v databze. Utajen funkcie umouj zska
spis materilu, zvraznen zobrazenia (dekompozciu montovanho vrobku),
vstrahy o presahu alebo nedostatonej vzdialenosti medzi dvoma alebo viacermi
komponentmi a graf zvislosti.
Dekompozcia montovanho vrobku
Dekompozciou vrobku je rozlenen montovan vrobok na jednotliv
siastky a diely, ie na prvky, ktor z hadiska monte nie je mon alej deli. Za
siastku je mon povaova normalizovan, typizovan montny prvok. Diel
montneho vrobku je mon chpa ako nenormalizovan montny prvok alebo
tak as vrobku, ktor je dodvan u zmontovan, ie nie je predmetom rieenia
monte. Shrne bud siastky a diely nazvan komponenty montneho
vrobku.
Pouitm nstroja Exploded je vykonan zvraznen zobrazenie, ie
dekompozcia modelu vrobku, o prehadne zobraz truktru montovanho
vrobku. Prklad dekompozcie vrobku klapkov ventil, je ilustrovan na obrzku
4.1.3.
KRTIACA KLAPKA
PERO
SPOJOVACIE
RAMENO
POTRUBIE
Nzov vrobku
Podskupina klapkov prietok
Oznaenie
S1
S2
S3
S4
slo vkresu/norma
04-STN-0001
04-STN-0002
04-STN-0003
04-STN-0004
ks
1
1
1
1
04-STN-0005
stavebn
04-STN-0006
04-STN-0007
04-STN-0008
3
2
1
spojovacia
spojovacia
spojovacia
S5
VEKO
HRIADE
S6
S7
S8
Nzov siastky
Potrubie
Hriade
Veko
krtiaca klapka
Spojovacie
rameno
Skrutka 1
Skrutka 2
Pero
Celkov daje:
Poet siastok:11
Poet druhov siastok:8
slo vkresu:
Druh
zkladn
zkladn
stavebn
stavebn
zkladn siastky:2
stavebn siastky:3
spojovacie siastky:6
Obrzok 4.1.3 Dekompozcia vrobku - prklad
Dizertan prca
2009
SjF TU v Koiciach
strana 66
Na zklade zvraznenho zobrazenia je mon identifikova montne

podskupiny, ktor s potrebn pri navrhovan technologickho postupu spjania
jednotlivch siastok a dielov.
Posdenie potu komponentov a ich modifikcia
Dekompozcia vrobku sli na posdenie potu komponentov a na posdenie
technologickosti kontrukcie z hadiska monte (obrzok 4.1.4). Cieom je
redukova montne nklady a zabezpei ahie vykonaten a menej komplikovan
montny proces. Mono to dosiahnu redukciou potu komponentov vrobku,
unifikciou siastok, uahenm manipulcie s komponentmi, uahenm spjania
komponentov alebo zmenou materilovho vyhotovenia niektorch komponentov.
ks
Teoreticky
dleit
asti
Puzdro
Hriade
Prruba
Skrutka 1
krtiaca klapka
Skrutka 2
1
1
1
3
1
2
1
1
0
0
1
0
Pero
Kuka
1
1
Set
11
0
1
4
Nzov
siastky
Vha
(kg)
Materil
2,516
0,24
0,098
0,002
0,081
0,001
0,004
0,38
mosadz
oce
mosadz
mosadz
oce
mosadz
oce
oce
3,327
Obrzok 4.1.4 DFA analza pre poiaton dizajn klapkovho ventilu
Pri posudzovan komponentov klapkovho prietoku bola navrhnut unifikcia

skrutiek a zmena materilu niektorch komponentov (obrzok 4.1.5). Touto zmenou
sa zni poet zsobnkov na komponenty a na montnom pracovisku pouvan
nstroj na skrutkovanie s jednm nstavcom. Taktie sa zni hmotnos niektorch
komponentov, o uah manipulciu s nimi.
Nzov
siastky
ks
Puzdro
Hriade
Prruba
Skrutka
krtiaca klapka
Skrutka
Pero
Kuka
1
1
1
3
1
2
1
1
Set
11
Teoreticky
dleit
asti
1
1
0
0
1
0
0
1
4
Vha
(kg)
Materil
2,335
0,24
0,091
0,001
0,081
0,001
0,004
0,38
liatina
oce
liatina
oce
oce
oce
oce
liatina
3,136
Obrzok 4.1.5 DFA analza pre redizajn klapkovho ventilu
Dizertan prca
2009
SjF TU v Koiciach
strana 67
Identifikcia montnych podskupn

Montna podskupina obvykle tvor kontrukne alebo funkne samostatn
celok, ktor pozostva z minimlne dvoch prvkov vrobku. Samotn podskupina
me pozostva z alch podskupn, medzi ktormi mu by hierarchick
vzjomn vzahy. Prklad identifikcie montnych podskupn je uveden na obrzku
4.1.6.
Nzov vrobku:
Podskupina zkladne motorovho pohonu
Oznaenie
Nzov montnej
podskupiny
MP1
Potrubie-zostava
slo vkresu/norma
slo vkresu:
Poet ks
Siastky/poet ks
S1/1, S2/1,S3/1, S6/3
Obrzok 4.1.6 Identifikovan montna podskupina vrobku prklad
Kad vrobok obsahuje montne podskupiny, ktor je potrebn identifikova

a rozhodn, v ktorej fze monte a ako bud spojovan. Preto alm krokom je
vyjadrenie vzahov medzi komponentmi montovanho vrobku pomocou definovania
truktry vrobku.
truktra vrobku
truktra vrobku je usporiadan mnoina pozostvajca z komponentov
a identifikovanch montnych podskupn. Ako vhodn nstroj zobrazenia sa jav
grafick znzornenie truktry montovanho vrobku. Urenie a identifikcia
truktry vrobku je potrebn pre zostavenie postupnosti montnych operci, tzn.
pre zostavenie montneho procesu.
Hierarchick truktra referennho montovanho vrobku je zobrazen na
obrzku 4.1.7.
S6
S3
S2
S5
S1
S8
S6
S4
Obrzok 4.1.7 Hierarchick truktra klapkovho prietoku prklad
Pre detailnejiu identifikciu truktry vrobku je potrebn spracova tzv.

truktrny kusovnk montovanho vrobku zobrazen na obrzku 4.1.8, z ktorho je
zostaven identifikan list (tabuka 4.1.1).
Dizertan prca
2009
SjF TU v Koiciach
strana 68
Obrzok 4.1.8 truktrny kusovnk klapkovho ventilu prklad
Zostaven truktrny kusovnk je potrebn pri navrhovan montnej

postupnosti, kde je podkladom pre spracovanie schmy postupu monte, ktor
zachytva vecn priebeh monte.
Tabuka 4.1.1 Identifikan list klapkovho prietoku prklad
Nzov vrobku
Podskupina klapkov prietok
Oznaenie
slo vkresu/norma
Nzov siastky
slo vkresu:
ks
Druh
S1
Puzdro
04-STN-0001
zkladn
S2
Hriade
04-STN-0002
zkladn
S3
Prruba
04-STN-0003
stavebn
S4
krtiaca klapka
04-STN-0004
stavebn
S5
Kuka
04-STN-0005
stavebn
S6
Skrutka
04-STN-0006
spojovacia
S8
Pero
04-STN-0008
spojovacia
Celkov daje
Poet siastok:11
Poet druhov siastok:8
zkladn siastky:2
stavebn siastky:3
spojovacie siastky:6
Identifikan list je predpokladom pre rozdelenie siastok v databze, ktor

bude vytvoren v alom kroku po hodnoten montovanho vrobku.
4.1.1.2 Hodnotenie montovanho vrobku

V tejto etape hodnotenia montovanho vrobku je potrebn sa zaobera
hodnotenm vrobku z hadiska jeho technickch vlastnost a nkladov na jednotliv
komponenty.
Dizertan prca
2009
SjF TU v Koiciach
strana 69
V analze sasnho stavu s uveden zkladn princpy a prstupy tkajce

sa montne, demontne a recyklane spsobilej kontrukcie vrobku. Pre
posudzovanie kontrukcie vrobku ako z hadiska monte, tak aj demonte
a recyklcie, je mon poui niektor z metd rozhodovacej analzy.
pecifikcia parametrov montovanho vrobku
Pre pecifikciu a posdenie parametrov montnej spsobilosti referennho
montneho vrobku bola zvolen metda morfologickej analzy v podobe
morfologickej matice (tabuka 4.1.2), ktor umouje vytvorenie vekho potu
variantov, no taktie presnejie pecifikova charakteristiky, ktor pomu pri vobe
montneho systmu.
Tabuka 4.1.2 Morfologick matica pre pecifikciu parametrov montovanho vrobku prklad
charakteristika
parametrov
tvar
mon alternatvy parametrov montovanho vrobku

ploch
hmotnos
pevnos
povrch
truktra
poetnos hlavnch uzlov
(hlavn uzly: kotol,
erpadlo,...)
typy montnych spojen
materil
spojovanie
hranat
symetrick
symetrickos
vekos
rotan
nesymetrick
vek
nzka
0 10 kg
stredn
stredne nzka
11 30 kg
pevn
mal
stredn
do 30 kg
stredne vysok
do 50 kg
elastick
jednoduch
rozoberaten
pecilne poiadavky
stredne zloit
mal
(1- 5)
vysok
nad 50 kg
plastick
bez pecilnych poiadaviek
zloit
stredn
(5-10)
vek
(nad 10)
iastone rozoberaten
nerozoberaten
hlink
liatina
mosadz
kompozit
elezo
oce
plast
drevo
nitovanie
zakladanie
skrutkovanie
lisovanie
zvranie
spojovanie
tvarovanm
lepenie
1. Variant
rieenia
Dizertan prca
nepravideln
2. Variant
rieenia
3. Variant
rieenia
2009
SjF TU v Koiciach
strana 70
Na zklade pecifikcie parametrov montovanho vrobku je mon pristpi

k ich posdeniu kontrukcie vrobku nielen z hadiska ich montnej spsobilosti, ale
aj z hadiska nkladov na jednotliv komponenty.
Po pecifikci parametrov vrobku je potrebn hodnoti kontrukciu vrobku
z hadiska montnej spsobilosti. Zkladnm prstupom je pouvanie sboru
odporan a pravidiel pre montne spsobil kontrukciu spracovanch v prcach
rznych autorov [23][43][93], ktor maj zlepi podmienky monte a vytvori
predpoklad pre sprvne a kvalitn prevedenie spojov. Analza vychdza z tvarovch
a rozmerovch charakteristk, ktor ovplyvuj pri monti ich orientciu, manipulciu
a ustavenie, a taktie ovplyvuj vekos a rozmiestnenie zsobnkov pre ne
urench.
Ak montovan vrobok spa podmienky montnej spsobilosti, nasleduje
hodnotenie nkladov na jeho komponenty pred a po redizajne pouitm DFA analzy
(tabuka 4.1.3) pre jednotliv varianty.
Tabuka 4.1.3 Hodnotenie materilovch nkladov na komponenty pred a po pouit DFA analzy
prklad
Pvodn dizajn vrobku
Redizajn vrobku
Puzdro
Nklady
1. variant
(/ks)
12, 36
Nklady
2. variant
(/ks)
12, 36
Nklady
3. variant
(/ks)
15,36
Hriade
9,80
9,80
9,80
Prruba
8,12
8,35
8,12
0,01
0,01
0,01
4,16
4,21
4,21
0,02
Skrutka
krtiaca
klapka
Pero
0,02
0,02
0,02
Pero
0,02
Kuka
8,11
8,24
8,19
Kuka
Suma
8,24
Suma
42,62
43,03
45,75
Prvok
Nklady
()
Prvok
Puzdro
15,36
Hriade
9,80
Prruba
8,35
Skrutka 1
0,01
krtiaca klapka
4,21
Skrutka 2
46,05
Prostrednctvom DFA analzy je vybran ako optimlny variant ten, ktor spa
kritrium najnich nkladov na komponenty, a ten je podroben hodnoteniu
z hadiska recyklanch a demontnych monost.
Hodnotenie recyklanch a demontnych monost montovanho vrobku
Hodnotenie recyklane a demontne spsobilej kontrukcie vrobku je
zvyajne realizovan expertnm posudzovanm za zklade zvolench kritri. Idelna
mont je tak, v ktorej je len jeden spojovac prvok a pri demonti je uvonen
jednm jednoduchm konom. To umouje jednoduch demontnu prcu a postup
len s jednm krokom. Pre hodnotenie demontnych monost montovanho vrobku
bola vytvoren morfologick matica (tabuka 4.1.4).
Hodnotenie montovanho vrobku z hadiska recyklanch monost zvis od
pouitch materilov. Vhodn je poui tak materily, ktor je mon po doit
vrobku optovne poui.
Dizertan prca
2009
SjF TU v Koiciach
strana 71
Tabuka 4.1.4 Morfologick matica posdenia demontne spsobilej kontrukcie vrobku prklad
charakteristika pre
demontnu spsobilos
Bliia pecifikcia demontna spsobilos

spsobil
hierarchick
podmienen
iastone hierarchick
nespsobil
nehierarchick
poet siastok vo vrobku
do 20
20 50
nad 50
Identifikcia pouitch
materilov
vetky
podmienen
problematick
recyklovaten
iastone
recyklovaten
nerecyklovaten
12
35
5 a viac
hromadn
sriov
kusov
bez detrukcie
iaston detrukcia
pln detrukcia
rozoberaten
nerozoberaten
materilov spojenie
3 a viac
nie
iastone
no
truktra vrobku
materil
poet materilovch
kombinci
charakter demonte
spsob demonte
druh spojov
poet spojovacch metd
pecilne postupy
pri odoberan ast
Demontne spsobil
kontrukcia vrobku
Alternatvy pomocnch prostriedkov

Matice kompatibility
Recyklane vhodn
materily
Vber materilov a druhov spojov
Posdenie recyklcie
P/P
P/K
lepenie
zvranie
Liatina
Mosadz
Plast
skrutkovanie
nitovanie
tvarov
P plast
K kov
- dobre
- zle
PVC
PS
PA
SAN
ABS
PMMA
ABS
SAN
PS
PVC
Plast
PA
silov
materilov
Druh spoja
Recyklane nevhodn
materily
zluiten
podmienene
zluiten
zluiten v malch
mnostvch
nezluiten
Obrzok 4.1.9 Morfologick skrinka pre posdenie vhodnosti recyklcie materilovch kombinci
prklad vlastn spracovanie [103]
Dizertan prca
2009
SjF TU v Koiciach
strana 72
Na obrzku 4.1.9 s formulovan dleit poiadavky na recyklane spsobil

kontrukciu zameran na ivotn cyklus vrobku. Ak po doit vrobku nebude
mon vyui a zhodnoti pouit materily, je potrebn navrhn pouitie inch
materilov, alebo venova pozornos demonti, ktor uah nsledn likvidan
proces.
Pri analze recyklanch monost je potrebn zodpoveda na nasledovn
dleit otzky: Existuje zhoda alebo rozpor s inmi poiadavkami? Ako sa
recyklane spsobil kontrukcia zaradzuje do rady ostatnch kontruknch
opatren?
Po identifikci komponentov, truktrnych vzieb vo vrobku a splnen
recyklanch a demontnych kritri nasleduje triedenie a tvorba databzy 3D
modelov komponentov montovanho vrobku.
4.1.1.3 Triedenie a tvorba databzy 3D modelov komponentov

Prvm krokom je roztriedenie 3D modelov komponentov montovanho vrobku
poda zadefinovanho ka, na zklade ktorho je v druhom vytvoren databza 3D
modelov.
Triedenie komponentov montovanho vrobku
Komponenty montovanho vrobku je mon rozdeli do sborov poda
rznych kritri. Vhodnm triedenm v tomto prpade je rozdelenie komponentov
v niekokch rovniach, priom prv zkladn rove roztriedi komponenty na tri
zkladn typy (tabuka 4.1.1):
zkladn plnia funkciu nosnho a syntetizujceho prvku, s to komponenty, na
ktor sa montuje. S to napr. zkladn rmy, teles a pod.,
stavebn s urujce pre plnenie funkcie vrobku a zvyajne podmieuj
celkov rieenie montneho systmu, s to obvykle komponenty typu hriade,
loisko, vreteno a pod.,
spojovacie s zvyajne normalizovan, s sasou spojov a podmieuj
hlavne montnu technolgiu. Ide napr. o skrutky, podloky per a pod.
Graf skladby referennho montovanho vrobku z hadiska typov siastok je
ilustrovan na obrzku 4.1.10.
Stavebn
siastky
18%
Spojovacie
siastky
55%
Zkladn
siastky
27%
Obrzok 4.1.10 Kolov graf skladby vrobku - prklad
Dizertan prca
2009
SjF TU v Koiciach
strana 73
Zatriedenie komponentov do zkladnch typov m vznam nielen z hadiska

tvorby databzy 3D komponentov, ale preduruje rozmiestnenie jednotlivch
zsobnkov pri optimalizcii pracovnho miesta. Toto triedenie je zvolen pre
zkladn roztriedenie komponentov do sborov v databze 3D modelov
komponentov montovanch vrobkov.
Tvorba databzy 3D modelov komponentov montovanho vrobku
Modely komponentov slia na priestorov zobrazenie budcich relnych
prvkov a s zkladnom pri vytvran databzy 3D modelov. Zatrieovanie 3D
modelov je alej vykonvan poda kritri, ktor si tvorca databzy zvol pre lepiu
orientciu v nej. Okrem databzy 3D modelov je vytvoren vkresov dokumentcia.
MODEL
MONTOVANHO
VROBKU
MODELY
KOMPONENTOV
VKRESOV
DOKUMENTCIA
ZOSTAVN
VKRES
Obrzok 4.1.11 Vytvranie vkresovej dokumentcie modelov komponentov princpom top-down

prklad
V tejto fze je nakreslen najskr model komponentu a a potom sa vytvra

vkres. Tento postup je pre loveka prirodzen. Prvm krokom je vytvorenie nrtu,
ktor je alej pouit na modelovanie 3D komponentu. Vytvorenie vkresovej
dokumentcie je poslednm krokom analzy digitlneho modelu rune montovanho
vrobku (obrzok 4.1.11). Spolu s dokumentciou z technickej a ekonomickej
analzy sli ako podklad k nasledujcej analze montneho procesu.
Dizertan prca
2009
SjF TU v Koiciach
strana 74
4.1.2 Metodick postup projektovania montnych procesov

Po preskman a analze montovanho vrobku je potrebn analyzova
a navrhn rieenia montneho procesu. Pre hadanie rieen bol navrhnut postup
vo forme algoritmu zobrazen na obrzku 4.1.12.
VSTUPN DAJE
Existuje
typov
rieenie?
A
Banka typovch modelov
Vber a modifikcia typovho rieenia

montnej lohy
Dekompozcia montnej lohy
Banka monost spojovania
Identifikcia montnych operci
Existuje typov
rieenie?
A
Banka typovch
manipulanch
a montnych cyklov
truktra montovanho
vrobku
Banka poiadaviek na
zabezpeenie montnych
operci

montnych operci
Urenie postupnosti montnych operci
Modelovanie montnej lohy
Vyhovuje
montna loha
poiadavkm?
ANALZA POSTUPNOSTI MONTNEJ LOHY

A
2
Obrzok 4.1.12 Algoritmus postupu analzy montnych procesov
Dizertan prca
2009
SjF TU v Koiciach
strana 75
2
Integrcia postupnosti
montnych operci a truktry
vrobku
Urenie technologickho postupu monte
Integrcia postupnosti
montnych operci a truktry
vrobku
Graf postupnosti manipulanch

a montnych operci
Vyhovuje technolgia
spojovania
poiadavkm?
ANALZA PROCESU SPOJOVANIA

A
PROJEKTOVANIE
MONTNEHO SYSTMU
Hodnotenie ergonomickch aspektov

montneho procesu
Vyhovuje montny
proces ergonomickm
poiadavkm?
HODNOTENIE MONTNEHO PROCESU
Koniec
Obrzok 4.1.12 Algoritmus postupu analzy montnych procesov 2. as
Jednotliv kroky vyplvajce z navrhnutho

a konkretizovan v nasledujcich podkapitolch.
algoritmu
rozvinut
4.1.2.1 Analza postupnosti montnej lohy

Procesn poiadavky montnej lohy s odvoden zo truktry a funkcie
vrobku , ktor je potrebn zmontova. Na zklade toho je potrebn montnu lohu
rozloi na opercie a konkretizova kony, o pome pri konfigurcii
projektovanho montneho systmu.
Rozhodnutia poas dekompozcie zvisia od poiadaviek na vrobok,
dostupnch montnych zdrojov a od montnej stratgie. V tejto etape je
integrovan do metdy iba zvislos na dostupnch montnych zdrojoch. Ostatn
poadovan vstupy s definovan ako sbor pravidiel.
Dizertan prca
2009
SjF TU v Koiciach
strana 76
Prvou fzou dekompozcie montnej lohy je urenie operci, z ktorch loha

pozostva. Opercie s delen do tyroch zkladnch skupn:
1. zkladn opercie s vdy sasou lohy,
2. pomocn opercie s uren dostupnmi a vybranmi montnymi zdrojmi,
3. voliten opercie mu by definovan ako dodaton poiadavky,
4. pecilne opercie mu by definovan namiesto montnej opercie.
lohou monte uzla referennho vrobku je spoji puzdro, hriade a prrubu
skrutkovm spojom. Prklad dekompozcie tejto lohy ilustruje obrzok 4.1.13.
loha: spojenie A a B
Prsun
C
Prsun
A
Manipulcia
sA
Prsun
B
Manipulcia
sB
Manipulcia
sC
Spoji
AaB
Spoji
AB a C
Uloi ABC
do
zsobnka
S6
S6
S1
Manipulcia
s ABC
S3
S2
S6
Obrzok 4.1.13 Zkladn dekompozcia montnej lohy - prklad
Dekomponovan montna loha je predpokladom pre nsledn urenie

postupnosti montnych operci.
Postupnos montnych operci
Pre zostavenie postupnosti montnych operci s vstupom informcie
o truktre vrobku a vzbch medzi jednotlivmi zkladnmi komponentmi. Na
zklade zistench skutonost je vytvoren tzv. montny spojovac graf vrobku
(obrzok 4.1.14).
S8
8
S1
7
S5
S2
6
S6
S3
6
S6
3
2
4
S4
Legenda:
1 S2 zaloi do S1, 2 S3 zaloi na S2, 3 S3 ustavi vzhadom na S1, 4 S1 spoji s S3 pomocou S6, 5 S4 ustavi na
S2, 6 S4 spoji s S2 pomocou S6, 7 S8 vloi do S2, 8 S5 nasun na S2 a S8
Obrzok 4.1.14 Montny spojovac graf vrobku - prklad
Dizertan prca
2009
SjF TU v Koiciach
strana 77
Montny spojovac graf vrobku znzoruje sie uzlov a vetiev, kde uzly
reprezentuj hlavn asti produktu a vetvy vzahy medzi nimi. Vetvy s oslovan,
priom seln oznaenie jednotlivch vetiev naznauje postup monte jednotlivch
ast, resp. prioritn vzahy.
Prehad o jednotlivch komponentoch a vzjomnch vzahoch medzi mini
mono tabelizova. Nvrh prehadnej tabuky pozostva z tchto poloiek: oznaenie
komponentu, zobrazenie modelu komponentu, materil, hmotnos, informcia o tom,
s ktorou alou asou je dan as prepojen, potu rovnakch komponentov
a podiel na celkovej hmotnosti uzla montovanho vrobku. Nvrh tabuky pre
identifikciu zkladnch ast a vzahov vrobku je uveden niie (tabuka
4.1.5).
Tabuka 4.1.5 Identifikcia zkladnch ast a vzahov vrobku prklad
kd
S1
model
materil
mosadz
vha
[g/ks]
2335
montny vzah
typ spojenia
S2/1, S3/1, S6/3
skrutkov spoj
[ks]
% podiel na
celkovej
hmotnosti
75
poet
Ke s definovan jednotliv komponenty a vzahy medzi nimi, je mon

pristpi k modelovaniu postupnosti jednotlivch operci montnej lohy.
Modelovanie montnej lohy
Pri modelovan montnej lohy je potrebn si uvedomi, akm spsobom
bude vrobok montovan, tzn. definova prvod a orientciu v ase vzhadom na
zloitos a rozmanitos identifikovanch parametrov siastok a komponentov.
Aplikcia znakovho modelovania s formalizovanmi znakmi je vhodnou metdou
pre modelovanie funknej innosti montneho procesu. Pri zostavovan grafickho
modelu boli vykonan tieto kroky:
montny proces bol rozlenen na montne a manipulan opercie, pre ktor
je mon jednoznane uri vchodiskov a konen stavy a priradzova
prslun opertory (montne prostriedky, ud, ktor tieto zmeny zabezpeuj),
opercie boli graficky vyjadren ako vrcholy grafu a orientovan hrany
(opertory) s prslunm zjednotenm spolonch stavov,
vzby a relan vzahy zodpovedajce montnemu procesu realizovanmu
v montnom systme v ase boli vyjadren graficky.
Metodick postup vytvrania znakovch modelov montnych procesov je
uren pre koncepn modelovanie, ale me by aplikovan aj v detailnch
projektovch innostiach. Na zklade pravidiel poda [40][93] pre vypracovanie grafu
postupnosti funkci a modelu manipulanch a orientanch operci (tabuka 4.1.6)
sa zostav graf postupnosti manipulanch operci (obrzok 4.1.15), ktor dva
komplexn pohad na prslun montnu lohu ako celok.
Dizertan prca
2009
SjF TU v Koiciach
strana 78
Tabuka 4.1.6 Modely manipulanch a orientanch operci pre vybran komponenty a siastky
prklad
Siastka
(model)
Vstup
Model prvodu siastok
Vstup
pln orientcia siastky
Zsoba iastone orientovanch

siastok
iaston orientcia siastky
Zsoba iastone orientovanch

siastok
Zsoba neorientovanch
siastok
3. SKRUTKOVA
Zsoba orientovanch siastok
2. VLOI
S2/1
1. VLOI
S1/1
V1
V2
MP1
S3/1
S6/3
Obrzok 4.1.15 Graf postupnosti montnych operci prklad
V1
V2
3. SKRUTKOVA
S2/1
2. VLOI
S1/1
1. VLOI
Znakov modely s z hadiska orientcie prce pretransformovan do

priestorovho modelovania v potaovom rozhran (obrzok 4.1.16), kde je
analyzovan postupnos manipulanch a montnych operci.
MP
S3/1
S6/3
Obrzok 4.1.16 Transformcia znakovho modelu do priestorovho modelu - prklad
Dizertan prca
2009
SjF TU v Koiciach
strana 79
Metodick postup modelovania montnej lohy predpoklad integrciu

truktry vrobku a postupnosti montnych operci do jednho celku, ktor
vystihuje podstatu procesu. Postupnos montnych operci je potrebn overi
z hadiska uskutonitenosti, tzn. je potrebn overi dostupnos miesta montneho
spoja.
4.1.2.2 Analza postupnosti spojovania komponentov

Pre analzu a overenie procesu spojovania komponentov bol zvolen nstroj
virtulnej reality dtov rukavica. Vyuitie virtulnej reality na analzu spojovania je
inovatvnym prstupom, ktor v sasnosti ete nie je v plnej miere vyuvan na
Slovensku. Pre tento prstup bola vytvoren metodika postupu vo forme algoritmu
(obrzok 4.1.17), ktor bol nsledne overen na referennom vrobku.
VSTUPN DAJE
Existuje typov
rieenie?
Banka typovch
rieen

montnej lohy
Vber a vloenie komponentov

Banka
komponentov
Aktivcia dtovej rukavice vo virtulnej

realite
Overenie postupnosti montnych

a manipulanch operci
Modifikcia postupnosti
montnych operci
Vyhovuje
postupnos
operci?
A
KONIEC
Obrzok 4.1.17 Algoritmus pre overenie sprvnosti postupnosti spojovania pouitm dtovej rukavice
Dizertan prca
2009
SjF TU v Koiciach
strana 80
Referenn vrobok m jednoduch truktru pre el znzornenia princpu

analzy postupnosti montnych operci vo virtulnej realite. Analza zana prvm
krokom, ktorm je vber 3D modelov z digitlnej databzy.
Vber 3D modelov komponentov z digitlnej databzy
Databza 3D modelov komponentov, z ktorch sa skladaj jednotliv
montovan vrobky je vytvran pri navrhovan modelu montovanho vrobku. Tto
databza sli taktie pri vvoji novch vrobkov, ktor obsahuj rovnak alebo
modifikovan siastky a komponenty existujce v tejto databze.
Komponenty montovanho vrobku s poda potreby vybran z databzy
a nsledne vloen do virtulneho prostredia CATIA, kde s rozmiestnen na
ploche, ktor predstavuje miesto monte (obrzok 4.1.18).
Obrzok 4.1.18 Komponenty uren pre montny proces prklad
Takmto spsobom je simulovan priestor uren pre mont vybranch

komponentov. Nsledne je potrebn aktivova dtov rukavicu, prostrednctvom
ktorej bude overovan postup montnych a manipulanch operci.
Aktivcia dtovej rukavice
Dtov rukavica zaznamenva pohyby prstov relnej ruky a prena ich do
virtulneho prostredia, no jej virtulna podoba umouje pohybova sa vo virtulnom
prostred a manipulova s virtulnymi objektmi. Kee nie je priamo napojen na
pota, je potrebn ju aktivova v niekokch za sebou presne nasledujcich
krokoch:
1. zapnutie trekovacieho zariadenia,
2. nasunutie bluetooth zariadenia na predlaktie,
3. nasunutie dtovej rukavice,
4. prepojenie trekovacieho zariadenia s dtovou rukavicou,
5. zapnutie bluetooth zariadenia.
Tieto kroky dtov rukavicu aktivuj, no rukavica nie je ete napojen na
pota. Potrebn je zapn bluetooth v potai, otvori kalibran softvr pre
vytvorenie bluetooth spojenia, kalibrovanie snmaov v rukavici, a taktie
konfigurciu trekovacieho zariadenia pre urenie sradnc a vzjomnej polohy
vysielaa a snmaa. Poslednm krokom je dtov rukavica pripraven pre prcu vo
virtulnom prostred systmu CATIA k analze postupnosti montnych
a manipulanch operci.
Dizertan prca
2009
SjF TU v Koiciach
strana 81
Overenie postupnosti montnych a manipulanch operci v prostred

virtulnej reality
V tejto fze m overenie montnych operci prostrednctvom dtovej rukavice
za lohu uri sprvnos jednotlivch krokov monte a dostupnos miesta
montneho spoja. V prpade, e nie je mon uskutoni mont poda zvolenej
postupnosti, resp. z hadiska dostupnosti, je potrebn vykona korekcie v prvom
kroku analzy montneho procesu, a to v stanoven postupnosti montnych
operci.
Kee dtov rukavica umouje manipulciu s 3D modelmi komponentov vo
virtulnej realite, nie je potrebn vyrobi skuton prototyp a na om skma
a overova postupnos montnych operci.
Pre overenie navrhnutho konceptu analzy pomocou dtovej rukavice bola
vybran mont uzla klapkovho ventilu, ktor zaha manipulciu, ustavenie do
sprvnej polohy a spojovanie jednotlivch komponentov.
Vo virtulnom prostred systmu CATIA bola vykonan mont uvedenho
vrobku. Kee dtov rukavica umouje zaznamena trajektriu iba pravej ruky,
manipulcia a mont boli vykonan iba touto rukou. Kontrola sprvnosti postupu
monte bola vykonan s pozitvnym vsledkom, tzn. e nebolo potrebn vykona
npravn opatrenia v stanovenej postupnosti montnych operci. V opanom
prpade by bolo potrebn sa vrti k navrhnutej postupnosti operci a nsledne ju
modifikova na zklade zisten z tejto analzy..
4.1.2.3 Hodnotenie runho montneho procesu

Na zklade urench montnych a manipulanch operci a ich overenej
postupnosti je mon vykona prvotn hodnotenie montneho procesu, ktor je
zameran na urenie zaaenia na loveka RULA analzou. Tto analza sa
zaober hodnotenm zae pracovnch konov hornej asti tela. Metdu je mon
vykona dvoma spsobmi. Prvm je expertn posdenie zae na pracovnka
odbornkmi. Druh spsob, ktor je navrhnut pre tto metodiku, je pouitie modulu
Ergonomics Design & Analysis, v systme CATIA. Ten obsahuje modul Human
Activity Analysis zameran na ergonomick analzy. Sasou modulu je u
spomnan RULA analysis.
Vsledky analzy s zapsan do hodnotiacej tabuky, ktor bola vytvoren pre
tento el (tabuka 4.1.7).
. montneho
uzla
1
Montna/manipulan innos
slo
Prpravok/ pomcka
Opis
Hodnota zaaenia
(RULA)
11
1..
Prieben vsledok
2
21
2..
Prieben vsledok
X
X1
X..
Prieben vsledok
Celkov hodnotenie
Dizertan prca
2009
SjF TU v Koiciach
strana 82
Vo virtulnom prostred je vytvoren model pracovnka. Zaznamenan

trajektrie
pohybov
jednotlivch
manipulanch
a montnych
operci
prostrednctvom dtovej rukavice s integrovan do modelu pracovnka, m je
vytvoren jedna zostava. Nsledne s pohyby pracovnka podroben RULA analze.
Vsledkom je ohodnotenie zae jednotlivch krokov montneho procesu na
pracovnka, a taktie celkov za vplvajca na vkon pracovnka.
Pre experimentlne overenie zae jednotlivch montnych a manipulanch
operci na pracovnka bola zvolen mont uzla referennho montovanho
vrobku (klapkov ventil). Spojovanie siastok bolo vykonan prostrednctvom
skrutkovaa. Zaaenie pri jednotlivch innostiach bolo zaznamenan do tabuky
urenej na hodnotenie montnych a manipulanch operci, ako aj celkov
hodnota zaaenia pri monti vybranho uzla (tabuka 4.1.8).
. montneho
uzla
1
Prpravok/
pomcka
Hodnota
zaaenia (RULA)
slo
11
Opis
Siahnu
12
Uchopi a premiestni puzdro
13
Ustavi puzdro
14
Siahnu a uchopi hriade

Premiestni hriade zo
zsobnka
Zasun hriade do puzdra
Siahnu do zsobnka
Premiestni prrubu zo
zsobnka
Zasun prrubu
112
Siahnu do zsobnka
Vybra a premiestni 3 skrutky
zo zsobnka
Uchopi skrutkova
Skrutkova
113
Pripevni prrubu 3 skrutkami
Skrutkova
15
16
17
18
19
110
111
Prieben vsledok
Celkov hodnotenie
Analzou a hodnotenm skmanej montnej innosti bolo zisten celkov

zaaenie 3, o znamen, e zaaenie nie je vyhovujce. Potrebn je vykona
zmeny, tzn. e zaaenie je potrebn bliie skma pri ergonomickej optimalizcii
montneho systmu.
Vsledky zaznamenan v hodnotiacej tabuke slia ako podklad pri
projektovan ergonomickho montneho systmu vo fze vberu jeho prvkov.
Hodnota zaaenia je smerodajnm ukazovateom, i na manipulciu s komponentmi
bude postaova udsk sila, i bud potrebn prdavn zariadenia, resp. ak
nstroje bud vhodn pre vkon monte.
Dizertan prca
2009
SjF TU v Koiciach
strana 83
4.2 Nvrh ergonomickho montneho systmu a experimentlne

overenie vybranch montnych innost
Ergonomick projektovanie montneho systmu me by podporovan
potaovmi grafickmi nstrojmi a vhodnmi modelmi. Proces nvrhu montneho
systmu upozoruje na integrovan prstup v nvrhu montovanho vrobku
a montneho procesu, na zklade ktorch sa vykonvaj analzy ergonomickho
nvrhu pracoviska, pohybovch tdi pracovnkov, usporiadania pracovnho miesta.
Kovm predpokladom projektovania spenho montneho systmu je
jasn a jednoznan vyjadrenie poiadaviek na tento systm. Ako prv je potrebn
spracova poiadavky na montovan vrobok a montny proces (vi kapitola 4.1),
ktor s transformovan na systmov charakteristiky montneho systmu.
Systmov charakteristiky s premenen do pecifikci prvkov, a tie s pouit pre
nvrh truktry montneho systmu.
Existuj dve hlavn oblasti, ktor je potrebn vzia do vahy, aby sa dosiahol
montny systm, v ktorom pracovnci mu plni svoje lohy pohodlne. Prvou
oblasou je nvrh pracovsk, ktor by boli vhodn pre kohokovek vybranho zo
vzorky populcie v danej spolonosti. Druhou oblasou je nvrh montneho procesu
poda ergonomickch pravidiel.
Navrhovanie montneho systmu m by vykonan s ohadom na ergonmiu,
preto je potrebn vyetri dodriavanie ergonomickch obmedzen na kadom
montnom pracovisku. Pracovisko m vyhovova kadmu pracovnkovi zo
irokho spektra vzorky populcie, preto mus by navrhnut tak, e umon
znovunastavenie tolerujce variabilitu telesnch rozmerov a obmedz alebo eliminuje
problmy a zranenia svisiace s prcou.
Do procesu projektovania boli integrovan digitlne simulan a plnovacie
nstroje s nvrhom svisiacich postupov. Pomocou tchto nstrojov je mon zvi
produktivitu prce a pomha pri zvyovan optimalizcie pracoviska ete predtm,
ako je fyzicky postaven.
Navrhnut metodick postup projektovania ergonomickch montnych
systmov bol zameran na pracovisk, kde je vykonvan run mont uzlov
montovanho vrobku. Zoveobecnen metodika projektovania bola experimentlne
overen na vytvoren ergonomickho pracovnho miesta pre mont uzla
referennho vrobku.
Stredom zujmu v tejto asti s tyri na sebe zvisl fzy: stanovenie
systmovch charakteristk na zklade stanovenej montnej postupnosti
dekomponovanej montnej lohy, konfigurcia prijatench variant montneho
systmu, hodnotenie a vber optimlneho montneho systmu, ergonomick
optimalizcia vybranho montneho systmu. Nasleduje tandardn problm
rieenia chb, ktor mu nasta v niektorej zo tyroch fz optimalizcie montneho
systmu zapsanch v algoritme ilustrovanom na obrzku 4.2.1.
Sasou projektovania montneho systmu je hodnotenie a vber
optimlneho rieenia na zklade splnenia zkladnch ergonomickch poiadaviek
kladench na systm. Pre tento el bol navrhnut algoritmus zobrazen na obrzku
4.2.2, ktor definuje postup projektovania v jednotlivch blokoch pozostvajcich
z danho potu krokov. Ako vstupn daje slia vsledky predchdzajcich analz
montovanho vrobku a montneho procesu.
Dizertan prca
2009
SjF TU v Koiciach
strana 84
Definovanie lohy
pracovnho miesta
1. Dekompozcia montnej lohy
2. Stanovenie systmovch
charakteristk
Databza
manipulanch
a montnych
operci
Databza
systmovch
charakteristk
3. Konfigurcia pracovnho miesta

Databza prvkov
montneho systmu
4. Hodnotenie a vber pracovnho
miesta
Databza typovch
rieen
N
Vyhovuje
montny systm
poiadavkm?
A
Koniec
Obrzok 4.2.1 Zkladn lohy optimalizcie montneho systmu vlastn spracovanie [62]
VSTUPN DAJE
Existuj typov
systmov
charakteristiky?
A
Banka typovch modelov
Banka systmovch
charakteristk

systmovch charakteristk
Spracovanie systmovch charakteristk
Vber typu montneho systmu
Vyhovuje systm
poiadavkm?
SYSTMOV CHARAKTERISTIKY
Obrzok 4.2.2 Algoritmus postupu projektovania montneho systmu
Dizertan prca
2009
SjF TU v Koiciach
strana 85
2
Existuje
typov vber
prvkov?
A
Banka typovch rieen
Banka prvkov montnych

systmov
Vber a modifikcia typovho rieenia prvkov

montneho systmu
Spracovanie variantnho vberu prvkov

montneho systmu
Hodnotenie a vber optimlneho variantu

montneho systmu
Vyhovuje systm
poiadavkm?
N
1
VBER PRVKOV SYSTMU

A
Existuje
typov
truktra?
A
Banka typovch rieen

montneho systmu
Spracovanie variantov montneho systmu

Banka truktr montnych
systmov
Banka ergonomickch
parametrov
Analza a vber optimlneho variantu montneho

systmu
Vyhovuje systm
poiadavkm?
N
1
TRUKTRA MONTNEHO SYSTMU

A
Koniec
Obrzok 4.2.2 Algoritmus postupu projektovania montneho systmu 2. as
Dizertan prca
2009
SjF TU v Koiciach
strana 86
Navrhnut metodick postup projektovania montnych systmov bol alej

rozvinut, konkretizovan a experimentlne overen na vybranch montnych
innostiach.
4.2.1 Stanovenie systmovch charakteristk a vber typu runho

montneho pracoviska
Stanovenie systmovch charakteristk vychdza z vsledkov analz
montovanho vrobku a procesu monte, nevynmajc definovan strategick ciele
tkajce sa vroby ako celku.
Systmov charakteristiky runho montneho pracoviska
Na stanovenie systmovch charakteristk bola zvolen aplikcia
identifikanho listu, ktor je uveden v tabuke 4.2.1 v podobe morfologickej matice.
Na zklade systmovch charakteristk sa uskuton vber typu montneho
systmu.
Tabuka 4.2.1 Identifikan list systmovch charakteristk zabezpeenia runho montneho
pracoviska vlastn spracovanie [93]
systmov
mon alternatvy systmovch charakteristk
charakteristika
typ prevdzky
diela
mal prevdzka
vek prevdzka
stupe mechanizcie
manulna
hybridn
mechanick
stupe flexibility
iadny
mal
stredn
vysok
poet pracovnkov
1-3
4-6
7-10
10 a viac
poet siastok na
mont
mal
stredn
vek
objem vroby
kusov
sriov
hromadn
poet montovanch
siastok na
pracovnka
1-6
7-10
10-50
montne nstroje
run nradie
mechanizovan
usporiadanie
pracoviska
individulne
bunkov
linkov
typ pohybu
plynul
taktov
prune sa
prispsobujci
flexibilita pracoviska
univerzlne
prun
(s nutnmi malmi
pravami)
neprestaviten
prepojenie pracovsk
iadne
pevn
prun
variant X
Dizertan prca
variant 2
von
variant 1
2009
SjF TU v Koiciach
strana 87
Systmov charakteristiky s analyzovan na zklade preddefinovanch

nekompatibilnch kombinci, ktor vyluuj monos vberu odporujcich si volieb.
Zpis posudzovania logickej truktry je vo forme matice na obrzku 4.2.3, ktor
vychdza z morfologickho identifikanho listu (tabuka 4.2.1).
Variant 1
Variant 2
A11
A12
A13
A21
A22
A23
A31
A32
A33
A34
A41
A42
A43
A44
A51
A52
A61
Variant X
A11
A12
A13
A21
A22
A23
A31
A32
A33
A34
A41
A42
A43
A44
A53
A51
A52
A53
A62
A63
A61
A62
A63
A71
A72
A73
A71
A72
A73
A81
A82
A81
A82
...
A11
A12
A13
A21
A22
A23
A31
A32
A33
A34
A41
A42
A43
A44
A51
A52
A53
A61
A62
A63
A71
A72
A73
A81
A82
A91
A92
A93
A91
A92
A93
A91
A92
A93
A101
A102
A103
A101
A102
A103
A101
A102
A103
A111
A112
A113
A111
A112
A113
A111
A112
A113
A121
A122
A123
A121
A122
A123
A124
A121
A122
A123
A31
A32
A124
A33
A124
A34
A41
A21
AA4222
A43
A13
A44
A31
A11
A12
31
A51
A21
A31
A22
A41
A52
A23
A42
A53
A31
A42
A61
A32
A51
A62
A33
A52
A63
A34
A61
A71
at.
at.
A72
A41
A42
A23
A43
A44
A51
at.
Analza nekompatibilnch
kombinci
Obrzok 4.2.3 Kontrola kompatibility systmovch charakteristk vlastn spracovanie [93]
Na zklade analzy kompatibility systmovch charakteristk s vylen tie

kombincie, ktor zahaj navzjom sa vyluujce charakteristiky. alie
kombincie sa separuj poda vstupnch poiadaviek na montny systm. Pre
zostvajce kombincie systmovch charakteristk sa vytvoria truktry montnych
systmov, z ktorch je vybran optimlne rieenie, a to je podroben ergonomickm
analzam.
Dizertan prca
2009
SjF TU v Koiciach
strana 88
4.2.2 truktra montneho systmu

Run mont je tradinm, v niektorch prpadoch z technickho
a ekonomickho hadiska nevyhnutn spsob monte produktov, kde sa vyuva
prevane energia a sila rk pracovnka. Za run mont s povaovan aj tak
innosti, pri ktorch sa vyuva mechanizovan nradie. Za zkladn charakteristiky
runej monte povaujeme:
pouvanie jednoduchch prpravkov,
pouvanie univerzlnych montnych nstrojov,
urenie spojovacch siastok,
jednoduch manipulcia s produktmi, montnymi uzlami, siastkami
a materilmi,
ergonomicky optimlne pracovn miesto pracovnka (opierky rk, nh a pod.).
Vber prvkov neautomatizovanho montneho systmu
Prvm krokom pre stanovenie truktry montneho systmu je vber prvkov,
poda sboru optimalizanch podmienok pre projektovanie pracovsk z hadiska
ergonmie. Prvky s vyberan tak, aby spali tieto poiadavky:
pohodlnos zaruen vhodnmi rozmermi pracovnho priestoru, fyziologicky
vhodnmi pracovnmi pohybmi, primeranm psychickm a fyzickm zaaenm,
prehadnos uren na zkladne optimlnych zornch podmienok,
usporiadanos pracovnho prostredia vzhadom k loveku vhodnm
umiestnenm prpravkov, pomcok, manipulanch zariaden, zsobnkov,
hygienick poiadavky spajce optimlne osvetlenie a viditenos, optimlne
akustick, mikroklimatick podmienky, zabezpeenie ochrany proti nebezpenm
a kodlivm ltkam, iareniu a vibrcim.
bezpenos z hadiska ochrany proti razom, bezpenho prstupu a niku
z pracoviska,
estetick poiadavky.
Vstupnmi informciami pre vber prvkov neautomatizovanho montneho
systmu s daje zskan analzami a vberom vhodnch rieen montovanho
vrobku a montneho procesu. Tie s zkladom pre sprvny vber nastavitench
prvkov. Postup vberu pozostva zo tyroch zkladnch krokov:
1. definova vstupy a vstupy navrhovanho montneho systmu,
2. definova funkcie, ktor pretvoria vstupy na vstupy,
3. njs technick rieenia pre kad definovan funkciu,
4. vypracova vetky mon varianty rieenia.
Prv dva kroky boli identifikovan a definovan predchdzajcimi analzami
montovanho vrobku a montneho procesu. Pre kad definovan funkciu boli
njden technick rieenia prehadne spracovan do morfologickej matice (tabuka
4.2.2), ktor umouje njs vetky mon varianty rieenia. Tto metda bola
podkladom pre nvrh koncepnho modelu urenho pre vber prvkov
neautomatizovanho montneho systmu. Prstup umouje vytvranie vetkch
dostupnch variantov zo zariaden nachdzajcich sa v digitlnej databze, ktor je
samozrejme mon dopa a rozirova aj o praktick a prevdzkov sksenosti
s jednotlivmi rieeniami.
Dizertan prca
2009
SjF TU v Koiciach
strana 89
Tabuka 4.2.2 Morfologick analza pre vber prvkov montneho pracoviska vlastn spracovanie
prklad [91]
PRVKY MONTNEHO
PRACOVISKA
ALTERNATVNE RIEENIA MONTNEHO PRACOVISKA

Montny stl
Zkladn rm stola
Doska stola
Krytovanie stola
Zsuvky 100
Zsuvky 200
1500
2000
kontajnerov
rohovho
dielu
univerzal
oceov
plech
zadn a
bon
iadne
bukov
drevo
arphenol
zadn
bon
vpravo
vavo
obojstranne
v strede
vpravo a
v strede
vavo a
v strede
po celej
dke
bez
vavo
obojstranne
v strede
vpravo a
v strede
vavo a
v strede
po celej
dke
bez
iadna
10
vpravo
Kombincia zsuviek
typ A
typ B
typ C
typ D
Skrinky pln
vpravo
vavo
obojstranne
bez
Skrinky a zsuvky
typ A
typ B
typ C
iadne
Vybavenie
opierka
rk
opierka
nh
opierka
rk a nh
bez
antistatick
Kontajner
Zkladn rm kontajnera
330
670
Pre formt
A3
A4
Poet kontajnerov
Poet zsuviek
Skrinka
no
nie
Sttie skrinky
sokel
kolieska
Stavba
kolm
zoikmen
Vka
1200
1250
rka
1000
1200
Police na zsobnky
Osvetlenie
no
nie
Systm osvetlenia (poet

lmp)
Informan tabua
iadna
A3
A4
Posuvn zves
iadny
Nosnos zvesu (kg)
0,4 1
12
24
940
nohy
Kontrukcia nadstavca
Dizertan prca
1300
1350
1400
1,2 2,5
2009
SjF TU v Koiciach
strana 90
Nvrh pretransformovanej morfologickej matice do koncepnho modelu

sliaceho na vber prvkov montneho systmu je zobrazen na obrzku 4.2.4.
MONTNY SYSTM
Montne pracovisko
STL 1
STL 2
STL 4
STL 3
Zsobnky materilov
Nstroje
Prvodn a odvodn
sstava
Prsluenstvo
MP1
MP2
NO
ROZMERY (mm)
NIE
V:
900
H:
1300
600
montny stl 2 postrann skrinky so zsuvkami + 2 zsuvky
MP3
POET(ks):
KRYTOVANIE STOLA:
Poet pracovsk MP1: 2

NHAD
zadn
zadn a bon
bon
iadne
OPIERKA
KONTAJNER KONTAJNER KONTAJNER KONTAJNER

1
2
3
4
NO
ROZMERY (mm)
NIE
V:
670
H:
280
rk
rk a nh
nh
iadna
KONTRUKCIA NADSTAVBY
NO
ROZMERY (mm)
NIE
V:
1200
1000
H:
400
zoikmen nadstavec 1200 x 1000 x 400
430
skrinka so zsuvkami 940 x 280 x 430 (A4)
DOPLNKY
NHAD
NHAD
POET KONTAJNEROV:
POET ZSUVIEK:
Police na zsobnky:
Osvetlenie:
nie
typ
SOKEL:
NO
Informan tabua:
A3
Posuvn zves:
nosnos (kg)
1-2
NIE
Obrzok 4.2.4 Nvrh koncepnho modelu pre vber prvkov neautomatizovanho montneho
systmu
Nvrh modelu v sebe zaha nielen vber prvkov montneho pracoviska, ale
taktie vber zsobnkov materilu, nstroje, prvodn a odvodn sstavu, ako aj
prsluenstvo. Na zklade predchdzajcich analz montnych procesov a vberu
prvkov montneho pracoviska s generovan truktry montneho systmu.
Generovanie truktr montneho systmu
Zdrojom informci pre generovanie truktr montneho systmu je postup
montnych operci. Postupnos metodickch krokov pre generovanie je navrhnut
v algoritmickom vyjadren ilustrovanom na obrzku 4.2.5.
Dizertan prca
2009
SjF TU v Koiciach
strana 91
VSTUPN DAJE
Vytvorenie modelu montneho systmu
Existuje typov
rieenie montneho
systmu?
A
Vber a modifikcia typovho rieenia montneho
systmu
Banka typovch projektov
Generovanie variantov truktr montneho

systmu
Banka typovch truktr

montneho systmu
Rozpracovanie variantov truktr
Koniec
Obrzok 4.2.5 Algoritmus generovania variantov truktr montneho systmu
Tvorba modelu montneho systmu vychdza z orientovanho grafu

postupnosti montnych operci. Na zaiatku existuje predpoklad, e vkon kadej
montnej opercie je realizovan na jednom montnom pracovisku. Modifikciou
tohto zkladnho modelu generujeme nov truktry montnych systmov
uplatnenm tchto dvoch princpov:
1. princp koncentrcie montnych operci,
2. princp vyvaovania systmu z hadiska asu monte aplikciou paralelnch
pracovsk.
Princp generovania novch truktr montnych systmov ilustruje obrzok
4.2.6, kde P predstavuje montne pracovisko.
zsobnk
P3
zsobnk
P1
P2
zsobnk
P4
zsobnk
P3
P4
Obrzok 4.2.6 Modifikovan model truktry montneho systmu prklad
Modely generovanch truktr s kovou charakteristikou pre vber

z existujcich tandardnch typov truktr, ktor je potrebn nsledne
modifikova, prpadne doplni. Ako vhodn pomcka sa javila morfologick tabuka,
ktor bola spracovan na vber vhodnej truktry (obrzok 4.2.7).
Dizertan prca
2009
SjF TU v Koiciach
Individulne run
pracovisko
strana 92
Run pracovisk
Priama linka
kd
Run pracovisk
Priama linka
kd
Run pracovisk
Linka v tvare U
Run pracovisk
Okolo centrlneho
zsobnka
kd
Run pracovisk
Uzavret linka
kd
Hybridn pracoviska
Priama linka
kd
Run pracovisk
T blok
Hybridn pracovisk
s otonm stolom
Hybridn pracovisk
Uzavret linka
kd
Run pracovisk
Oton stl
kd
Run pracovisk
Z blok
kd
kd
kd
kd
kd
kd
Run pracovisk
Obdnikov blok
kd
kd
Run pracovisk
ikm usporiadanie
Run pracovisk
Okrun dopravnk
kd
kd
Run pracovisk
Hviezdicov stl
Run pracovisk
X blok
Run pracovisk
tvorcov blok
Run pracovisk
Vetven linka
kd
Run pracovisk
eshrann stl
kd
kd
Run pracovisk
Vetven linka
Hybridn pracovisk
Linka v tvare U
kd
Run pracovisk
Vetven linka
kd
kd
Run pracovisk
tvorhrann stl
kd
kd
Run pracovisk
Centrlny blok
Run pracovisk
Usporiadanie U
Run pracovisk
V tvare L
kd
kd
Obrzok 4.2.7 Morfologick tabuka tandardnch typov truktr montnych systmov a pracovsk
vlastn spracovanie [93][144]
Pre referenn montny uzol montovanho vrobku bola zvolen truktra

runho montneho pracoviska typu U, ktor bola nsledne rozpracovan do
podoby typovho projektu.
Rozpracovanie variantov montneho systmu
Vchodiskom pre rozpracovanie variantov montneho systmu (obrzok 4.2.8)
s symbolick grafick modely montnych procesov. Na zklade toho je mon
jednoznane uri vchodiskov a konen stavy, a priradzova tak prslun
opertory ako montne prostriedky, ud, ktor tieto zmeny zabezpeuj, ako aj
nastavi potrebn rozmerov charakteristiky poda bezpenostnch poiadaviek.
Dizertan prca
2009
SjF TU v Koiciach
strana 93
Rozpracovan projekt montneho systmu

Zkladn charakteristiky
truktra: run pracovisko; linka v tvare U
Poet komponentov vo uzle: 6
Poet pracovnkov: 4
Sriovos: mlosriov
MEDZISKLAD
Miesto monte: na transportnom

prostriedku
Poet montovanch komponentov na 1
pracovnka: 1 6
Organizcia monte: orientovan na
vrobn prostriedky
Montny postup
Montna innos
. mont.
uzla
slo
Opis
11
Siahnu
Uchopi a premiestni
puzdro
12
13
14
15
16
17
Normovan
as
Prpravok
Nklady
Pneumatick skrutkova
Ustavi puzdro
Siahnu
a uchopi
hriadesystmu
Prvky
montneho
Premiestni hriade zo
Pneumatick skrutkova
zsobnka
Montne pracovisko
Merac prpravok .
ZasunP..
hriadepopis
do puzdra
rozmer
poet
dodvate
Zsobnky
materilov
Lisovac
prpravok .
Siahnu do zsobnka
Nstroje
P..
popis
rozmer
poet
dodvate
Prvodn arozmer
odvodn sstava
P..
popis
poet
dodvate
Prsluenstvo
P..
popis
rozmer
poet
dodvate
P..
popis
rozmer
poet
dodvate
Rozmerov charakteristiky
Minimlna vzdialenos medzi pracovnmi stolmi v rade v mm
Typ pracovnho stola
stroje v rade
Nzov
mal
stredn
Skrutkovanie
Mont
Stroje umiestnen za sebou
Nitovanie
Nzov
Zvranie
na 1kstroj
1 pracovnk
Stroje
zadnej
strane stola
Vzdialenos odna 2 stroje 1 pracovnk
umiestnen
Spojovanie
k bonej strane stola
v radch steny
elom prstroje obsluhovan 1
Zakladanie
k elnej strane stroja
k sebe
prac.
k zadnej strane stroja
Nzov
Bezhrotov brsky spojen
transportnm
k bonej strane stroja
zariadenm
Vzdialenos od
k pohyblivm astiam
stpa
stroja
Priestor pre pracovnka v mm
k elnej strane stroja
Lepenie
zadn strany strojov

Vzdialenosti stolov
vzhadom kstredn
dopravnej ceste vvek
mm
vek
mal
mal stoly
stredn stoly
vek stoly
Minimlna vzdialenos stolov od stavebnch kontrukci v mm
mal stl
stredn stl
vek stl
(do 1500 x 750 mm)
(do 3500 mm)
(nad 3500 mm)
200
500
700
400
500
600
800
900pracoviskami v mm1000
Vzdialenosti
medzi runmi
200
300 pracovisk oproti500
sebe
pracovisk v rade
500
500
600
(2 pracovnci)
400
500
700
900
800
600
900
1600
Obrzok 4.2.8 Rozpracovan projekt montneho systmu
Dizertan prca
2009
SjF TU v Koiciach
strana 94
Pri rozpracovan projektu montneho systmu boli uplatnen nasledujce

princpy:
jednotnos technickch a kontruknch princpov a charakteristk funknch
modulov realizujcich rovnak druh manipulanej a montnej opercie,
vzjomn kompatibilita a prepojenos funknch modulov s monosou prunej
modifikcie konfigurcie montnych pracovsk, resp. systmov,
urchovanie prpadne minimalizcia rutinnch aktivt,
podpora procesu zskavania novch znalost, zachovvanie a odovzdvanie
sksenost,
uplatnenie bezpenostnch rozmerovch charakteristk.
Pre urchlenie vberu a rozpracovania projektu montneho systmu je mon
poui tzv. typov projekt, v ktorom s definovan a rozpracovan aj viacer
detailn charakteristiky. Pri modifikci a detailnom rozpracovan typovho projektu
dochdza k znanej asovej spore. Avak vytvorenie databzy typovch projektov
je nron loha a jej efektvnos sa prejavuje iba v prpade opakovanej aplikcie.
Vhodou vak je monos odovzdvania zskanch praktickch vsledkov
a sksenost. Nasleduje vber optimlneho variantu rozpracovanho projektu
montneho systmu, pre ktor bude nsledne vykonan ergonomick analza pre
o najlepiu optimalizciu pracovnho priestoru.
4.2.3 Vber optimlneho variantu montneho systmu

Pri celkovom hodnoten kadho spracovanho variantu je potrebn najskr
stanovi stupe splnenia vytench cieov. Tie mu ma vrazne ekonomick
charakter a mu sledova dosiahnutie maximlneho ekonomickho efektu. Okrem
toho sa stanovuj aj alie kritri ako systmov charakteristiky, vrobno-technick
kritri, ergonomick a organizan kritri.
Pri vbere kritri je potrebn pecifikova parametre jednotlivch variantov,
ktor s zkladom hodnotenia. Zakomponovanie rizika by malo by sasou
hodnotiacich postupov. Navrhovan postup hodnotenia by mal minimalizova
subjektvnos, o je mon dosiahnu pouitm expertnch metd posudzovania.
Komplexn posdenie kadho variantu vyaduje sbene zhodnoti a poda
monosti kvantifikova stupe splnenia stanovench ekonomickch aj
mimoekonomickch kritri.
Pre kvalifikciu stupe splnenia stanovench cieov boli vybran dva spsoby:
bodovacia metda a klasifikan metda.
Bodovacia metda sa pouije pri vbere optimlneho variantu, ak pre jeho
vber s vetky rozhodujce kritri rovnako dleit. Zvol sa poet stupov
bodovacieho systmu jednotnch pre vetky kritri. Tieto kritri sa ohodnotia
v jednotlivch variantoch poda splnenia poiadaviek tak, e bodovacia hodnota 1
bude najlepm rieenm. Tmto sa optimlnym variantom stane ten, ktorho set
bodov bude najmen.
Ak je v zadan uren rzna dleitos splnenia jednotlivch hadsk, pouije sa
klasifikan metda pre vber optimlneho variantu. Tto metda spova
v roztrieden kritri poda dleitosti. Kritri sa ohodnotia od najdleitejieho,
ktormu bude priraden bodovacia hodnota 1. Vykon sa analza stupa splnenia
Dizertan prca
2009
SjF TU v Koiciach
strana 95
jednotlivch hadsk vzjomnm porovnvanm medzi variantmi a ur sa poet

bodov pre kad hadisko. Vsledn hodnota stupa splnenia kadho hadiska je
dan sinom klasifikcie dleitosti hadiska a akosti splnenia danho hadiska
v rmci posudzovanch variantov. Optimlny variant ten, ktor spa poiadavku
najmenej hodnoty stov sinov klasifikcie hadsk a bodovanho hodnotenia.
Vznamnm faktorom pri vbere optimlneho variantu je monos realizcie. Ak
zvolen variant nie je technicky alebo organizane realizovaten, zvol sa na
dosiahnutie vyhovujceho rieenia kombincia dvoch alebo viacerch variantov.
4.2.4 Ergonomick optimalizcia vybranho montneho systmu

Kad pracovisko je potrebn optimalizova s ohadom na dodriavanie
ergonomickch obmedzen. Vetko, o bolo navrhnut v neautomatizovanom
montnom systme, bolo navrhnut s ohadom na monos prispsobenia
montneho systmu variabilnm telesnm rozmerom pracovnkov. Ergonomick
analza navrhnutho systmu realizovan vo virtulnom prostred je zaloen na
pouit 3D modelu pracovnka. Tto metda pomha pri zvyovan optimalizcie
pracoviska ete predtm, ako je fyzicky postaven, m zniuje, resp. eliminuje
nklady spojen s dodatonou optimalizciou relneho pracovnho miesta.
Vybran optimlny variant bol podroben ergonomickm analzam vo
virtulnom prostred, ktor preverili rozmiestnenie jednotlivch prvkov montneho
systmu z hadiska ich vplyvu na za pracovnka pri montnom procese
a poukzali na prpadn nevhodn usporiadanie pracovnho miesta. Pre dkladn
preverenie runch pracovsk a dsledn ergonomick optimalizciu je potrebn
vykona tieto analzy:
analzu ergonomickch parametrov pracovsk,
identifikciu ergonomickho rizika,
analzu zaaenia loveka (RULA analza).
Potrebn dispozin rieenie pracoviska s presne pecifikovanmi rozmerovmi
a priestorovmi parametrami je kovm predpokladom pre overenie ergonomickch
nastaven montneho systmu a je sasou rozpracovanho projektu montneho
systmu.
Posudzovanie priestorovch parametrov pracoviska
Jedn sa o somatografick metdu, ktor posudzuje priestorov parametre
pracoviska, zisuje sprvnos usporiadania predmetov a zariaden na pracovnej
stanici na zklade antropometrickch rozmerov 3D modelu pracovnka vo virtulnej
realite.
Pre analzu bola zvolen metda posudzovania zkladnch ergonomickch
kritri pomocou identifikanch listov (Prloha B). Pre el zjednoduenia
a prehadnosti bol vytvoren identifikan list (tabuka 4.2.3), ktor hodnot riziko
nesprvnych ergonomickch parametrov pracovnho miesta. Do tohto listu s
zaznamenan vsledky, ktor s v rozpore s ergonomickm nastavenm pracovnho
miesta. V prpade, e s identifikovan in manipulan, dosahov a pedipulan
roviny, ako s pecifikovan v ergonomickch identifikan listoch, oboduje sa
prslun chyba bodom 1. Ak hodnotenie dosiahne vysok riziko, znamen to, e je
potrebn prispsobi rizikov rovinu pracovnkovi poda ergonomickch kritri.
Dizertan prca
2009
SjF TU v Koiciach
strana 96
Tabuka 4.2.3 Identifikan list ergonomickch parametrov pracovnho miesta prklad

Kroky hodnotenia
1
Vstupn informcie
Hodnotenie ergonomickch parametrov pracoviska

Pracovisko:
Typ prce:
Typ zmennosti:
Pracovn miesto:
Urenie sprvnej polohy.

[cm]
Prca v stoji
Vertiklna rovina
Prca v sede
Horizontlna rovina
Vertiklna rovina
Horizontlna rovina
Vskyt inch polh je

hodnoten v krokoch 3 a 4
(bod 1 vskyt, bod 0
nevyskytuje sa)
Jemn
M: 100-110
: 95-100
Vskyt
nesprvnej
polohy
Poloha
manipulanej
roviny
(1 bod)
Dosahov
roviny
(1 bod)
Pedipulan
rovina
(1 bod)
ahk
M: 90-95
: 85-90
ak
M: 75-90
: 70-85
Zna
A
Zna
B
Zna
C
Jemn
M: 90-110
: 80-100
ak
M: 68
: 65
Zna
A
1
50 5
27
30
set bodov (0 3)
Zna
B
Zna
C
30
33
1
V
45 5
33
Skre
Vyhodnotenie rizika
ahk
M: 74-78
: 70-74
27
(zakrkovanm)
2-3 body:
Vysok
1 body:
Stredn
0 bod:
Nzke
Na experimentlnom pracovisku bola vykonan analza ergonomickch

parametrov montneho pracoviska pre prcu v sede a vsledky meran boli
zaznamenan v identifikanom liste.
Bolo zisten, e dosahov roviny prekraovali limitn hodnoty uren
odbornkmi, o by viedlo postupom asu k zdravotnm problmom pracovnka. Ako
npravu tejto skutonosti je potrebn vykona premiestnenie zsobnkov bliie
k pracovnkovi, no do takej vzdialenosti, v akej by neprekali vykonvaniu monte.
Identifikcia ergonomickho rizika
Po prispsoben pracoviska antropometrickm rozmerom pracovnka je
potrebn sa zaobera vhodnosou navrhnutch pracovnch pomcok. To znamen,
i dlhodob pouvanie navrhnutch nstrojov a prpravkov nebude ma vplyv na
zdravotn problmy pracovnka, o by mohlo prinies zvenie nkladov s tm
spojen. Identifikcia ergonomickho rizika predchdza predvdatenmu vzniku
pokodenia zdravia pracovnka. Aplikcia tejto analzy preveruje rozmiestnenie
prvkov montneho systmu a uruje vskyt rizikovch polh, ktor by pre
pracovnka mohli znamena pokodenie jeho zdravia.
Identifikcia ergonomickho rizika prebieha pozorovanm montnych
procesov, ohodnotenm rizikovch polh a ich nslednm zpisom do identifikanho
listu (tabuka 4.2.4). Bodom 1 je ohodnoten vskyt rizikovej polohy, bodov
hodnotenie 0 znamen, e rizikov poloha sa nevyskytuje.
Dizertan prca
2009
SjF TU v Koiciach
strana 97
Tabuka 4.2.4 Identifikcia ergonomickho rizika pre run mont [24]

Kroky hodnotenia
1
Vstupn informcie
Urenie vskytu rizikovch
polh.
Pri vskyte s polohy
hodnoten v krokoch 3 a 4
(bod 1 vskyt, bod 0
nevyskytuje sa)
Hodnotenie ergonomickho rizika

Pracovisko:
Typ prce:
Typ zmennosti:
Pracovn miesto:
Ruky a zpstie
Flexe
45
Ulnrna
devicia
Extenzia
45
Radilna
devicia
Vavo
Vpravo
Lakte
Ramen
Krk
Rotcia predlaktia
Zdvihnut paa
> 45
Predklon klon
30
Doln
konatiny
Trup
Kak
Flexe
klon
Podrep
Ak sa
rizikov
poloha
vyskytuje,
resp.
prekrauje
limit sily
Poloha
(1 bod)
Ak je
prekroen
limit doby
trvania
a frekvenci
e rizikovej
polohy
Doba
trvania
(1 bod)
Sila
(1 bod)
Extenzia
Vavo
Vpravo
Zapaenie
Zdvihnut
rameno
Vavo
Vpravo
Zklon
Rotcia
20
Rotcia
Sed
Extenzia
bez opory
Bez opory
1
chop tenkho
predmetu, tlak prstami
1 kg (10 N) alebo siln
stisk 4,5 kg (45 N)
4,5 kg (45 N)
10 seknd
10 seknd
4,5 kg (45 N)
1 kg (10 N)
10 kg (100 N)
Pedl
4,5 kg (45 N)
10 seknd
10 seknd
10 seknd
30 % da
2/min.
2/min.
2/min.
2/min.
1
30/min.
2/min.
Frekvencia
(1 bod)
Skre
set bodov (1 4)
Vyhodnotenie rizika
(zakrkovanm)
3-4 body:
Vysok
2 body:
Stredn
0-1 bod:
Nzke
Na referennom vrobku bola modelovan situcia spjania prruby a puzdra

skrutkami prostrednctvom skrutkovaa. Bola identifikovan rizikov poloha pre
rotciu predlaktia, ktor by mohla spsobi neskorie bolesti. Doba trvania spjania
presahovala 10 seknd a opakovala sa dvakrt za mintu. Vsledky pozorovania s
zapsan a vyhodnoten v tabuke, ktor je tandardnm postupom pri identifikcii
rizk spojench s runou montou.
Vsledkom analzy ergonomickho rizika bol zisten vysok stupe ohrozenia,
o znamen, e pouvanie skrutkovaa pre mont vybranho uzla nie je vhodn
z hadiska neskorch zdravotnch problmov. Na zklade tchto zisten je potrebn
navrhn pouvanie elektrickho alebo pneumatickho skrutkovaa, ktor etria
predlaktie pracovnka.
Identifikciou ergonomickch rizk a ich nslednm odstrnenm je potrebn
pristpi k poslednej ergonomickej analze, ktor je zameran na zaaenia loveka.
Analza zaaenia loveka vo virtulnej realite
Analza projektovanho montneho systmu pomocou virtulnej reality m za
lohu urchli projektovanie a modifikovanie rozmiestnenia prvkov montneho
systmu s prihliadnutm na schopnosti a monosti pracovnka. Analza zae na
loveka je vykonvan prostrednctvom RULA analzy (ide o rchlu analzu hornch
ast tela), ktor je jednym z modulov systmu CATIA. Postup pre tto analzu
prostrednctvom dtovej rukavice je zapsan vo forme algoritmu na obrzku 4.2.9.
Dizertan prca
2009
SjF TU v Koiciach
strana 98
3D model pracovnho miesta
Aktivcia dtovej rukavice
Zaznamenanie trajektrie pohybu

poda postupnosti operci
Integrcia trajektri pohybu a 3D

modelu pracovnka
Analza a hodnotenie zae na

loveka
Optimalizcia
rozmiestnenia prvkov
pracovnho miesta
Je zaaenie
prijaten?
A
Optimalizovan pracovn miesto
Obrzok 4.2.9
Algoritmus analzy pracovnho miesta pomocou dtovej rukavice
Dtov rukavica, ktor bola zakpen koliacim pracoviskom pre Laboratrium

projektovania, riadenia a manaovania vroby, vytvorila predpoklady pre
experimentlnu innos. Rukavica umouje zaznamena trajektrie pohybu pravej
ruky. Kee rukavica m 18 snmaov, zaznamenanch bolo 18 trajektri. Z
uvedench trajektri je mon pre alie analzy vybra t alebo tie, ktor s
z hadiska elu analzy najvhodnejie. Na obrzku 4.2.10 je znzornen jedna
samostatn trajektria pohybu.
Obrzok 4.2.10 Trajektria pohybu ukazovka zaznamenan pri monti
Trojrozmern model montneho pracovnho miesta je skontruovan vo

virtulnej realite (obrzok 4.4.11). Dtov rukavica je aktivovan a napolohovan do
prslunej vchodiskovej pozcie pre mont. Nsledne je spusten modul pre
zaznamenanie trajektri pohybu ruky pri manipulci so siastkami, nstrojmi, ktor
Dizertan prca
2009
SjF TU v Koiciach
strana 99
sa podieaj na monti. Zaznamenan trajektrie a model pracovnka s

integrovan, m sa zska zostava, ktor je mon podrobi RULA analze.
RELNE
PRACOVN
MIESTO
VIRTULNY 3D
MODEL
ERGONOMICK
ANALZA
Obrzok 4.2.11 Postup pre analzu 3D modelu montneho pracovnho miesta vo virtulnej realite
Pre zpis vsledkov hodnotenia RULA analzy bola vytvoren tabuka 4.2.5,
ktor je prehadnou formou zskanch vsledkov ergonomickej analzy zae na
loveka.
. mont.
opercie
1
slo
11
1..
Opis
Vzdialeno
s (mm)
as
(TMU)
Prpravok/
pomcka
Hodnota
zaaenia
(RULA)
Prieben hodnotenie monte uzla

2
21
2..
X
X1
X..
Celkov hodnotenie
Ergonomick analza bola vykonan na trojrozmernom modely pracovnho

miesta nachdzajceho sa v laboratriu katedry, do ktorho bol umiestnen model
pracovnka. Sledovali sme trajektrie pohybu ruky, ich dku a as konov (meran
v TMU 1 s = 27,8 TMU) vykonvanch pri monti klapkovho ventila. Vsledky
pre jednotliv kony boli zapsan do navrhnutej tabuky pre hodnotenie montnych
a manipulanch operci (tabuka 4.2.6).
Dizertan prca
2009
SjF TU v Koiciach
strana 100

Vzdialenos
(mm)
as
(TMU)
Prpravok/
pomcka
Siahnu
500
27,8
Hodnota
zaaenia
(RULA)
1
12
Uchopi a premiestni puzdro
500
69,5
13
Ustavi puzdro
8,34
14
Siahnu a uchopi hriade
350
22,24
15
Premiestni hriade zo zsobnka
350
33,36
16
Zasun hriade do puzdra
100
36,14
17
Siahnu do zsobnka
470
22,24
18
Premiestni prrubu zo zsobnka
470
25
19
Zasun prrubu
50
27,8
110
250
11,12
250
41,7
112
Siahnu do zsobnka
Vybra a premiestni 3 skrutky zo
zsobnka
Uchopi skrutkova
300
8,34
Skrutkova
113
Pripevni prrubu 3 skrutkami
240
422,56
Skrutkova
3830
756,14
. mont.
opercie
slo
11
111
Celkov hodnotenie
Opis
Hlavnm kritriom v RULA analze je vsledn skre, ktor me nadobda

hodnoty v rozpt od 1 do 6, no pri vpote expertom hodnoty vslednho skre
mu nadobda hodnoty v rozpt od 1 do 7. m vyia je hodnota skre tm
menej vhodn je dan pozcia z ergonomickho hadiska.
Vsledok v tabuke 4.2.6 ukazuje, e konen skre RULA analzy je 2, o je
akceptovaten zaaenie a nie je potrebn ho alej skma. Ak by bol vsledok
analzy hor, bolo by potrebn alej skma priny vyieho zaaenia a njs
rieenia ich elimincie. Tieto rieenia je mon odska simulciou dopadov na
zaaenie loveka v optimalizovanom pracovnom prostred a zisti ete skr ako sa
aplikuj do praxe, ak efekt prines. RULA analza prispieva k zlepovaniu
pracovnho prostredia a je vhodnm nstrojom virtulnej reality sliaci k rchlej
analze existujceho, ale aj vytvranho montneho pracoviska.
Experimentlne
bolo
overen
laboratrne
montne
pracovisko
z ergonomickho hadiska. Vsledky ukazuj ergonomicky akceptovaten zaaenie
na tomto pracovisku, m bolo potvrden, e pracovisko spa zkladn ergonomick
poiadavky. Tento spsob projektovania montneho systmu me tie poskytn
zskan vedomosti z predchdzajcich konfigurci usporiadania montneho
systmu.
Rozvoj tejto metodiky bude smerova k jej rozreniu vyuitia nstrojov
virtulnej reality pre zisovanie ekonomickch pohybov na zklade asovch a
pohybovch tdi, ktor by zaistili o najrchlejiu mont vybranho uzla
montovanho vrobku. Predpokladanm vsledkom bude vyselektovan najkratia
mon drha pohybov, ktor bude sli ako predloha pre zcvik pracovnkov na
mont uzlov montovanch vrobkov. Opakovanm manipulanch montnych
pohybov, ie trningom, je mon pohyby zdokonali, a tm sa pribli idelnej
trajektrii pohybu.
Rozirovanie laboratrneho pracoviska o nov prvky montneho pracoviska
na zklade navrhovanch rieen svetovch vrobcov montnej techniky (prloha B),
predpoklad lepie podmienky pre vskum v oblasti projektovania montnych
systmov prostrednctvom nstrojov virtulnej reality.
Dizertan prca
2009
SjF TU v Koiciach
strana 101
5 ZVERY PRE ROZVOJ VEDNHO ODBORU A REALIZCIOU

VSLEDKOV V SPOLOENSKEJ PRAXI
Predloen dizertan prca obsahuje sbor poznatkov prezentovanch
v modeloch, metodickch postupoch a nstrojoch vyuitench v etapch
projektovania ergonomickch montnych systmov zameranch na montne uzly
montovanch vrobkov automobilovho priemyslu. Poznatky s otvoren z hadiska
alieho rozvoja, kompatibility a integrcie s almi modernmi, inovanmi
a projektovmi teriami. Inovcie v podnikovch procesoch si vyaduj flexibiln
odozvu na nov poiadavky spojen s rchlym vvojom v oblasti produknch
systmov. Vyuitie virtulnej reality a technickch vymoenost je mon presadi pre
projektovanie montnych systmov vaka monosti odskania rznych rieen
montneho postupu a pracovnho priestoru vo virtulnom prostred, o je
prednosou a zrove najvou vhodou tohto prstupu. Zalenenie digitlnych
nstrojov do projektovania zniuje as potrebn na nvrh a analzu montneho
systmu. V tomto prstupe je dleit pochopi vznam zachovania udskho faktora
v vahe pri plnovan montneho procesu a montneho systmu.
Montne systmy by mali by projektovan tak, aby vsledn hodnotenia
spali najvy tandard efektvnych ergonomickch systmov s vyou
produktivitou prce. Zvyovanie produktivity runch montnych procesov si
vyaduje aktvnu analzu interakcie loveka a pracovnho prostredia. Implementcia
dajov tkajcich sa ergonomickch pravidiel, me by ovea jednoduchia, ak je pri
projektovan montneho systmu pouvan digitlny model loveka na
preskmanie monost prispsobenia pracoviska mnostvu rozmerov pracovnkov.
To umouje systm CATIA, ktor podporuje nstroje virtulnej reality. Jednm
z tchto nstrojov je dtov rukavica, ktor vytvra model ruky a prena pohyb
skutonej ruky do virtulneho sveta. Vyuitie dtovej rukavice ako nstroja virtulnej
reality m potencil pre analzu pracovnch pohybov rk z hadiska ergonmie,
zvyovania efektvnosti pracovnch pohybov, zniovania zae loveka zaprinenej
neprirodzenou polohou rk. V blzkej budcnosti je naplnovan zakpenie druhej
dtovej rukavice na av ruku pre zskavanie celistvejieho obrazu o pohyboch rk
pri runch montnych prcach.
V prci vyuvan a vytvran poznatkov bza m nadvznos na rieenia
vskumnch, grantovch a realizanch projektov koliaceho pracoviska Strojnckej
fakulty Technickej univerzity v Koiciach. pecifikovan ciele a navrhovan rieenia
vak vyplvaj najm z cieov novch grantovch projektov. Z pohadu
predkladanho rieenia s dleit najm informcie a znalosti vytvoren pre:
inovan a modernizan rieenia metodickch postupov navrhovania,
analyzovania a hodnotenia montovanch vrobkov a montnych procesov,
vvoj a realizciu metodiky projektovania ergonomickch montnych systmov
na bze modelovania prostrednctvom nstrojov virtulnej reality.
Vyten hlavn cie predkladanej prce bol splnen vytvorenm metodiky pre
projektovanie relnych ergonomickch montnych systmov prostrednctvom
digitlnych a virtulnych nstrojov.
Z hadiska plnenia iastkovch cieov prce bola vytvoren informan
a znalostn bza referennej metodiky s aplikciou nstrojov virtulnej reality
v procese projektovania ergonomickch montnych systmov, boli rozpracovan
Dizertan prca
2009
SjF TU v Koiciach
strana 102
vybran referenn metodick postupy projektovania zameran na ergonomick

optimalizciu pracoviska a nsledne modifikovan a adaptovan na konkrtne
poiadavky.
Virtulne rieenia mu by pouit na kolenie novch pracovnkov, a tie ako
hodnotn databza pre budce projekty. Okrem toho ponka aj alie vyuitie na
pedagogick ely, kde tudent me lepie pochopi, preo je potrebn uvaova
s udskm faktor pri projektovan montnych systmov.
Z hadiska rozvoja terie a metodolgie, metodickch postupov a nstrojov
mala prca za cie prispie do rozvoja v predmetnej oblasti, rieenm vybranch
segmentov problmov modernho projektovania ergonomicky optimalizovanch
montnych systmov a ich praktickho overenia.
Vo vchovno-vzdelvacej innosti a pedagogickom psoben na TU v Koiciach
mu by vsledky dizertanej prce vyuvan nasledovne:
V predmetoch bakalrskeho a ininierskho tdia odboru Priemyseln
ininierstvo a Strojrske technolgie a materily najm v oblastiach tkajcich
sa projektovania vroby, inovci a reininieringu podnikovch procesov.
V rieeniach zverench ronkovch projektov, zverench projektov
bakalrskeho tdia, diplomovch prc ininierskeho tdia a prc VO
profesijne orientovanch na inovcie v oblasti projektovania montnych
systmov.
V laboratrnej a trningovej vchove tudentov, zameranej na zskavanie
praktickch sksenost z prototypovho vvoja montovanch vrobkov,
montnych technolgi a projektovania ergonomickch montnych systmov.
Vo vskumnej innosti vsledky rieenia dizertanej prce boli vyuvan
a bud sa vyuva nasledovne:
V ukonenej fze grantovho projektu Zvyovanie produktivity hybridnej
monte komponentov v automobilovej vrobe (v rokoch 2005 2007), ktorej
cieom bolo vyvin komplexn a integrovan systm znalost, informci,
metd, technk a nstrojov inovane orientovanch na hybridn mont,
realizovan v zkazncky orientovanch vrobch, urench pre automobilov
priemysel. Systm je uren pre mal a stredn strojrske podniky.
V realizanej fze grantovho projektu Systmov prstup k racionalizcii
pracovnch procesov vo vrobnch podnikoch (2008 - 2010), v rieen ktorho
s obsiahnut znalosti, informcie, metdy, techniky a nstroje inovane
orientovan na vrobu a mont.
V realizanej fze grantovho projektu Virtulne laboratrium pre projektovanie
demontnych systmov doitch vrobkov (2007 - 2010). Implementcia
vsledkov rieenia vychdza z poznatkov, e sasn pozcia malch
a strednch firiem zameranch na strojrsku vrobu je charakterizovan nzkou
rovou konkurencieschopnosti. Zdvoduje sa to najm zastaralou vrobnou
zkladou, nekomplexnosou vrobnch truktr, absenciou inovanho
potencilu a pod.. Firmy nemaj dostatok technickch a finannch zdrojov na
radiklnu zmenu tejto situcie, preto je eln ich podpora komplexom
technickch, projektovch, programovch a dodvateskch innost.
Dizertan prca
2009
SjF TU v Koiciach
strana 103
strednou mylienkou alieho vskumu je vytvori metodick postup pre prcu

s technickmi prostriedkami laboratria, vsledkom oho by bola simulcia
optimalizovanho pracovnho konu. Tento metodick postup by mal pomc
k rchlejej ergonomickej optimalizcii pracovnch pohybov, o by viedlo k zveniu
produktivity prce na rznych pracoviskch v relatvne kratom ase. Preto mono
kontatova, e tento vskum me prinies nielen lepie pracovn podmienky,
zvenie ekonomickch ukazovateov, ale aj vedeck a pedagogick prnos.
Dizertan prca
2009
SjF TU v Koiciach
strana 104
LITERATRA
[1]
Allen, Ch. Karam, K. Z. Le Cam P.: Application of virtual reality deevices to

the quantitative assesssment of manual assembly forces in a factory
environment. vol 9. 1995.
[2] Baumruk, M.: Ergonomick simulace podnikovch proces. PLM journal, slo
7, duben 2006. Dostupn na internete: <http://www.ugs.cz/download.aspx
?id_file=928>.
[3] Benkov, M. arnogursk, M. Bogdanovsk, G. Florekov, L.: Metodika
procesnho prstupu pri tvorbe zhodnch produktov. [2008-05-28] Dostupn na
internete: < http://fmmi10.vsb.cz/639/qmag/mj47-cz.pdf>.
[4] Bobkov, D.: Implementcia ergonomickch zsad v laboratrnych
podmienkach. In: Novus scientia 2007 : 10. celottna konferencia doktorandov
strojnckych faklt technickch univerzt a vysokch kl s medzinrodnou
asou : 20.11.2007 VZ Herany, Slovensk republika. [Koice : TU SjF],
2007. s. 53-57. ISBN 978-80-8073-922-5
[5] Bobkov, D.: Vyuitie virtulnej reality v ergonmii. In: Novus scientia 2006 : 9.
celottna konferencia doktorandov technickch univerzt a vysokch kl,
6.12.2006, Koice : Zbornk refertov. Koice : TU-SjF, 2006. s. 54-58. ISBN
80-8073-354-6.
[6] Bobkov, D.: Zvyovanie produktivity prce finlnych procesov v produknch
systmoch. In: Transfer inovci. . 10 (2007), s. 243-245. [cit. 2007-12-27]
Dostupn
na
internete:
<http://web.tuke.sk/sjf-icav/stranky/transfer/102007/PDF/243-245.pdf>. ISBN 80-7099-952-7.
[7] Bobkov, D. Kov, J.: Virtulna realita ako nstroj pre projektovanie
vrobnch procesov. In: Trendy v systmoch riadenia podnikov : 11.
medzinrodn vedeck konferencia : Vysok Tatry, Star Lesn, 09. - 11.
december 2008 : Zbornk prspevkov. Koice : TU, 2008. s. 326-329. ISBN 97880-553-0115-0.
[8] Bobkov, D. Krl, J.: Nov systmy pre zvyovanie produktivity monte vo
virtulnom modelovan. In: Trendy v systmoch riadenia podnikov : 10.
medzinrodn vedeck konferencia, Vysok Tatry - trbsk Pleso, 15.-17.
oktber 2007 : Zbornk prspevkov v elektronickej forme. Koice : TU SjF, 2007.
4 s. ISBN 978-80-8073-885-3.
[9] Bobkov, D. Pekarkov, M.: Vyhodnocovanie zaaenia pracovnkov RULA
analzou. In: Trendy v systmoch riadenia podnikov : 11. medzinrodn
vedeck konferencia : Vysok Tatry, Star Lesn, 09. - 11. december 2008 :
Zbornk prspevkov. Koice : TU, 2008. s. 330-334. ISBN 978-80-553-0115-0.
[10] Bobkov, D. Trebua, P. - Kov, J.: Projektovanie pracovnho priestoru za
elom zvenia produktivity prce v montnych procesoch. In: Trendy v
systmoch riadenia podnikov : 11. medzinrodn vedeck konferencia : Vysok
Tatry, Star Lesn, 09. - 11. december 2008 : Zbornk prspevkov. Koice : TU,
2008. s. 335-339. ISBN 978-80-553-0115-0.
[11] Buda, J. Kov, M.: Metodika projektovania vrobnch procesov v strojrstve.
2. vydanie. Alfa, Bratislava. 1985. s. 512. ISBN 80-05-00234-3.
[12] Debnr, R. Koturiak, J. Kuric, I.: Simulcia ako nstroj pre zvyovanie
produktivity a zisku v podniku. In: Potaom podporovan systmy
Dizertan prca
2009
SjF TU v Koiciach
[13]
[14]
[15]
[16]
[17]
[18]
[19]
[20]
[21]
[22]
[23]
[24]
[25]
[26]
[27]
strana 105
v strojrstve. SjF ZU, 1998-2000. [cit. 2008-11-10] Dostupn na internete:

<http://fstroj.utc.sk/journal/sk/024/024.htm> ISSN 1335-3926.
Eversheim, W., Mok, H., Mller, W. : Beurteilung flexibler Montagesysteme.
VDI-Z 128, Nr.14, str. 551.
Ferenkov, M. Bigo, P.: Simulcia ako nstroj na rieenie problmov
programom WITNESS. Transfer inovci 9/2006, str. 68-72. [cit. 2008-23-07]
Dostupn
na
internete:
<http://web.tuke.sk/sjf-icav/stranky/transfer/92006/PDF/68-72.pdf>.
Gregor, M. Koturiak, J.: Reininiering podnikateskch procesov. Slovensk
centrum
produktivity.
[cit.
2007-09-10]
Dostupn
na
internete:
<http://www.slcp.sk/e4pq /publikacie /businessprocessreengineering.pdf>.
Gregor, M. Kritk, J. Hromada, J.: Progresvny prstup k analze prce
a zvyovaniu produktivity na pracovisku. Slovensk centrum produktivity. [cit.
2008-11-10] Dostupn na internete: <http://www.slcp.sk/e4pq/publikacie
/progresivnypristup .pdf>.
Grznr, P. tefnik, A.: Virtulna realita. [cit. 2008-11-11] Dostupn na
internete: <http://www.slcp.sk/e4pq/index.php?what=show_pub&category=3&
pubid=32>.
Hatiar, K. Cook, T. M. Sakl, P.: HCS model 3E astnckej ergonmie.
Internetov asopis 6. ronk, 2006, slo 3. [cit. 2007-06-27] Dostupn na
internete: <www.mtf.stuba.sk/docs//internetovy_casopis/2006/3/hatiar.pdf>.
Hatiar, K.: Projekt astncka ergonmia. ivotn podmienky a zdravie. rad
verejnho zdravotnctva SR. Bratislava, 2005. ISBN 80-7159-157-2.
Hatiar, K: Ergonmia a preventvne ergonomick programy. Journal
EUROREHAB, 2003, 3, s. 117-136.
Hatiar, K.: Ergonomick hodnotenie a rieenie priestorovch pomerov
pracovsk. Bezpen prca, .1. 2005. [cit. 2009-01-31] Dostupn na internete:
<http://www.bozpinfo.cz/knihovna-bozp/citarna/clanky/lidsky_cinitel/
ergo_bezp_praca050404.html>
Hatiar, K.: Modern ergonmia. [cit. 2007-05-23] Dostupn na internete:
<http://www.ergonomicka.sk/images/stories/2008_hatiar_PaI06.pdf>.
Helander, M. Nagamachi, M.: Design for Manufacturability. A systems
approach to concurrent engineering and ergonomics. Taylor & Francis. London.
1992. ISBN 0-7484-0009-5.
Hlvkov, J. Valekov, A.: Ergonomick checklisty a nov metody prce pi
hodnocen ergonomickch rizik. Praha, 2007. ISBN 978-80-7071-289-4. [cit.
2009-05-05] Dostupn na internete: <http://www.szu.cz/tema/pracovniprostredi/ergonomicke-checklisty-a-nove-metody-prace-pri-hodnoceni>.
Hromada, J. Gregor, M. Krajovi, M.: Ako vybra najvhodnej simulan
softvr. WEB Journal 2002. [cit. 2008-11-10] Dostupn na internete:
<http://fstroj.utc.sk/journal/ sk/50/50.htm>.
Hsich, H. Shipman, F. M.: Manipulating structured information in a visual
workspace.
[cit.
2008-12-01]
Dostupn
na
internete:
<http://www.csdl.tamu.edu/~haowei/uist2002/ uist2002_final.pdf>.
Huang G. Q.: Design for X: Concurrent Engineering Imperatives. Chapman &
Hall. 1996. ISBN 0-412-78750-4.
Dizertan prca
2009
SjF TU v Koiciach
strana 106
[28] Chovanov, H.: Simulcia v projektovom riaden. In: 5. Odborn konference

doktorskho studia s mezinrodn ast. Brno, 2003. [cit. 2007-09-11]
Dostupn na internete: <http://www.fce.vutbr.cz/veda/dk2003texty/pdf/52/rp/chovanova.pdf >.
[29] Iarkov, G.: Tvorba 3D modelov vstavbovch prostriedkov montnych
systmov. Transfer inovci 8/2005, str. 237-240. [cit. 2008-09-30] Dostupn na
internete: <http://web.tuke.sk/sjf-icav/stranky /transfer/7-2005/pdf/237-240.pdf>.
[30] Janekov, J. Janek, J.: Monosti zvyovania efektvnosti v prdovej vrobe.
Transfer inovci, str. 163-166. [cit. 2007-09-10] Dostupn na internete:
<http://web.tuke.sk/sjf-icav/stranky/transfer/9-2006/PDF/163-166.pdf>.
[31] Jayaram S. et al.: A Virtual Assembly Design Environment. Proc. IEEE Virtual
Reality 99 Conf., IEEE CS Press, Los Alamitos, Calif., 1999, pp. 172-179.
[32] Johnson, M. E. Kalvenes J.: Subsystem decomposition in simulation of a PCB
assembly line. Proceedings of the 25th conference on Winter simulation. Los
Angeles, California, 1993. p. 790-795. ISBN 0-7803-1381-X.
[33] Jovanovic, V. Tomovic, M. M. Cosic, I. Miller, C Ostojic, G.: Ergonomic
design of manual assembly workplaces. ASEE Illinois, Indiana. 2007. [cit.
2008-12-10]
Dostupn
na
internete:
<http://www.asee4ilin.org/
Conference2007program/Papers/Conference%20Papers/Session%201B/Jovan
ovic.pdf>.
[34] Karwowski, W. Marras S. W.: Occupational ergonomics. Engineering and
administrative controls. CRC press. 2001. ISBN 0-8493-1802-5.
[35] Kov, J.: Animovan projektovanie montnych systmov. Transfer inovci
5/2002, str. 144-146. [cit. 2008-05-10] Dostupn na internete:
<http://www.tuke.sk/sjf-icav /stranky/transfer/5-2002/pdf/144-146.pdf>. ISBN 807099-952-7.
[36] Kov, J.: Laboratrium projektovania, riadenia a manaovania vroby.
Transfer inovci 8/2005, str. 25-26. [cit. 2008-11-10] Dostupn na internete:
<http://web.tuke.sk/sjf-icav/stranky /transfer/8-2005/pdf/25-26.pdf>. ISBN 807099-952-7.
[37] Kov, J.: Mont na samostatnch a skupinovch pracoviskch. In: Transfer
inovci 10/2007. Koice : TU-SjF, 2007. s. 38-40. [cit. 2009-03-23] Dostupn
na internete: <http://www.sjf.tuke.sk/transferinovacii/pages/ archiv/transfer/102007/pdf/38-40.pdf>. ISBN 80-7099-952-7.
[38] Kov, J.: Projektovanie hybridnch montnych systmov. In: Transfer inovci
2/2000.
s.
103-106.
[cit.
2008-12-10]
Dostupn
na
internete:
<http://www.sjf.tuke.sk/
transferinovacii/pages/archiv/transfer/2-2000/pdf/103106.pdf>. ISBN 80-8073-461-5.
[39] Kov, J.: Rozvoj truktr montnych systmov. In: Transfer inovci 10/2007.
Koice : TU-SjF, 2007. s. 28-31. [cit. 2009-01-07] Dostupn na internete:
<http://www.sjf.tuke.sk/transferinovacii/pages/archiv/transfer/10-2007/pdf/2831.pdf>. ISBN 80-7099-952-7.
[40] Kov, J.: Symbolick modelovanie montnych systmov. In: Transfer inovci
10/2007. s. 249-252. [cit. 2008-05-05] Dostupn na internete:
<http://www.sjf.tuke.sk/ transferinovacii/pages/archiv/transfer/10-2007/pdf/249252.pdf>. ISBN 80-8073-461-5.
Dizertan prca
2009
SjF TU v Koiciach
strana 107
[41] Kov, J.: truktra automatizovanho projektovho systmu pre hybridn

mont. Transfer inovci 7/2004, str. 11-14. [cit. 2009-02-10] Dostupn na
ISBN 80-7099-952-7.
[42] Kov, J.: Technologickos montovanch vrobkov a ich siastok. Transfer
inovci, str. 178-180. [cit. 2008-03-01] Dostupn na internete:
<http://web.tuke.sk/sjf-icav/stranky/transfer/9-2006/PDF/178-180.pdf>. ISBN 807099-952-7.
[43] Kov, J. - Svoboda, M. - Lka, O.: Automatizovan a prun mont. Koice :
TU SjF, 2000. 200 s. ISBN 80-7099-504-1.
[44] Kov, J. Szombathyov, E.: Zvyovanie produktivity montnych systmov.
Intercathedra . 22, Pozna, Posko 2006, str. 56 60. ISSN 1640-3622.
[45] Kov, M.: Inovcie a technick tvorivos. Koice. 2002. [cit. 2007-09-16]
Dostupn
na
internete:
<http://web.tuke.sk/sjf-icav/stranky/obrazky2/etexty/inovacie.pdf>.
[46] Kov, M. Buda, J. imk, D.: Projektovanie vrobnch systmov. Alfa,
Bratislava. 1991. s. 256. ISBN 80-05-00709-4.
[47] Kov, M.: Reininiering podnikovch procesov. Koice. 2002. [cit. 2007-09-16]
Dostupn
na
internete:
<http://web.tuke.sk/sjf-icav/stranky/obrazky2/etexty/reinziniering .pdf>.
[48] Kov, M. Lekov, A.: Zklady vroby automobilov. Uebn text. 2008. [cit.
2009-03-12] Dostupn na internete: <http://web.tuke.sk/sjf-icav/stranky/
obrazky2/e-texty/zaklady_aut_vyr.pdf>.
[49] Krl, J. - Bobkov, D.: Animcia a simulcia podnikovch procesov. In: Trendy v
systmoch riadenia podnikov : 10. medzinrodn vedeck konferencia : Vysok
Tatry - trbsk Pleso, 15.-17. oktber 2007 : Zbornk prspevkov v elektronickej
forme. Koice : TU, SjF, 2007. 5 s. ISBN 978-80-8073-885-3.
[50] Krauszov, A.: Modern techniky a metdy podporujce rast produktivity.
Transfer inovci, str. 188-191. [cit. 2008-10-01] Dostupn na internete:
<http://web.tuke.sk/sjf-icav/stranky/transfer/9-2006/PDF/188-191.pdf>. ISBN 807099-952-7.
[51] Kuffner, F.: Rchla vroba prototypov Rapid Prototyping. Transfer inovci
6/2003,
str.
27-29.
[cit.
2008-01-23]
Dostupn
na
internete:
<http://web.tuke.sk/sjf-icav/stranky/transfer/6-2003/pdf/27-29.pdf>. ISBN 807099-952-7.
[52] Kuric, I.: Technolgia automatizovanej vroby. Uebn texty prednky. 1995
99. [cit. 2008-04-22] Dostupn na internete: <http://fstroj.utc.sk/web/kma/
student/tav/kap4/tav%20texty%20kap10a.htm>.
[53] Kuric, I. Debnr, R.: Potaom podporovan systmy CA systmy. In:
Potaom podporovan systmy v strojrstve. 1998. ISSN 1335-3926. [cit.
2007-02-03]
Dostupn na internete: <http://fstroj.utc.sk/journal/sk/001/
001.htm>.
[54] Kuric, I. Koturiak, J. Gregor, M. Debnr, R.: Integrcia potaom
podporovanch systmov v podniku. In: Potaom podporovan systmy
v strojrstve. 1998. ISSN 1335-3926. [cit. 2007-09-12] Dostupn na internete:
<http://fstroj.utc.sk/journal/sk/028/028.htm>.
Dizertan prca
2009
SjF TU v Koiciach
strana 108
[55] Lekov, A. - Svoboda, M.: Projektovanie organizcie montneho procesu. In:

Transfer inovci : pecializovan publikcia / vedecko-technick vstupy
grantovch loh. Koice : TU-SjF, 2002. s. 15-20. ISBN 80-7099-952-7.
[56] Lekov, A. va, V.: Klasifikcia pracovsk pre hybridn mont. Transfer
inovci 6/2003, str. 182-186. [cit. 2008-12-16] Dostupn na internete:
[57] Lekov, A: Ergonomick aspekty projektovania pracovsk. Transfer inovci
7/2004,
str.
50-53.
[cit.
2007-09-16]
Dostupn
na
internete:
[58] Lekov, A.: Potaov vizualizcia ergonomickch parametrov pri
projektovan runch pracovsk. Transfer inovci 8/2005, str. 64-66. [cit. 200709-16] Dostupn na internete: <http://web.tuke.sk/sjf-icav/stranky/transfer/82005/pdf/64-66.pdf>. ISBN 80-7099-952-7.
[59] Lekov, A.: Prsluenstvo runch pracovnch stanc. Transfer inovci
8/2005. [cit. 2008-12-16] Dostupn na internete: <http://web.tuke.sk/sjficav/stranky/transfer/8-2005/pdf/46-48.pdf>. ISBN 80-7099-952-7.
[60] Lekov, A.: Projektovanie thlych pracovsk hybridnej monte. Transfer
[61] Lekov, A.: Referenn rieenie truktr prune automatizovanch
montnych systmov. Transfer inovci 6/2003, str. 112-114. [cit. 2009-02-28]
Dostupn na internete: <http://web.tuke.sk/sjf-icav/stranky/transfer/6-2003/pdf
/112-114.pdf>.
[62] Lohse, N. Hirani, H. Ratchev, S.: Task-based modeling and configuration of
assembly workstations. In: Proceedings of the IEEE International Symposium
on Assembly and Task Planning. Volume , Issue , 10-11 July 2003 Page(s): 301
306. [cit. 2009-06-02] ISBN: 0-7803-7770-2.
[63] Longo, F.: Effective design of an assembly line using modeling & simulation.
Proceedings of the 38th conference on Winter simulation. 2006. p. 1893 1898.
ISBN
1-4244-0501-7.
[cit.
2009-03-24]
Dostupn
na
internete:
<http://www.informs-sim.org/wsc06papers/242.pdf>.
[64] Malega, P. Mihok, J.: Prestoje a straty versus efektvnos vroby. Transfer
<http://web.tuke.sk/sjf-icav/stranky/transfer/9-2006/PDF/97-100.pdf>.
[65] Marcinin, J. N.: Vyuitie technolgi virtulnej reality pri navrhovan vrobnch
systmov. Dostupn na internete: < http://fstroj.utc.sk/journal/sk/43/43.htm>.
[66] Mare, A. Kov, j. Sendersk, k. Fabian, M.: Analza pohybu rukou pi
run monti pomoc datov rukavice. In: IT CAD : Dvoumsnk o CAD,
potaov grafice a CA.. technologich. vol. 18, no. 3 (2008), p. 29-31. ISSN
1802-0011.
[67] Mare, A. Sendersk, K.: Snmanie videa montnych opercii za elom
analzy. Transfer inovci 8/2005, str. 38-39. [cit. 2008-02-13] Dostupn na
Dizertan prca
2009
SjF TU v Koiciach
strana 109
[68] Mare, A. Sendersk, K.: Virtulna realita v projektovan montnych

pracovsk. Transfer inovci 7/2004, str. 61-65. [cit. 2009-02-28] Dostupn na
[69] Mare, A.: Analza procesu runej monte pomocou dtovej rukavice. In:
Transfer inovci. . 11 (2008), s. 251-253. [cit. 2009-02-03] Dostupn na
internete:
<http://www.sjf.tuke.sk/transferinovacii/pages/archiv/transfer/112008/pdf/251-253.pdf>. ISSN 1337-70-94.
[70] Mare, A.: Metdy skracovania asu prpravy inovci. Transfer inovci 6/2003,
str. 164-166. [cit. 2008-10-31] Dostupn na internete: <http://web.tuke.sk/sjficav/stranky/transfer/ 6-2003/pdf/164-166.pdf>.
[71] Mare, A.: Rozren realita a monosti jej aplikcie pri projektovan monte.
<http://web.tuke.sk /sjf-icav/stranky /transfer/7-2004/pdf/70-72.pdf>.
[72] Mare, A.: Technick prostriedky pre zvenie produktivity prce v CAD
systmoch. Transfer inovci 8/2005, str. 35-37. [cit. 2008-05-04] Dostupn na
[73] Mihalikova, J. Lka, O.: Vyuitie virtulnej reality vo vzdelvacom procese.
<http://web.tuke.sk/sjf-icav/stranky /transfer/9-2006/pdf/83-85.pdf>.
[74] Milo, P.: Technologick projektovanie v praxi. 2. doplnkov vydanie. Alfa,
Bratislava. 1983. s. 400. ISBN 80-05-00103-7.
[75] Murinko, J. Novk, J., M.: Aplikcia prvkov znalostnho systmu v CAM
systme pomocou XML jazyka. In: Vrobn ininierstvo. 1 (2007). s. 72-74.
Dostupn na internete: <http://web.tuke.sk/fvtpo/casopis/pdf07/1-str-72-74.pdf>.
ISSN 1335-7972.
[76] Nof, S. Y. Wilhelm, W. E. Warnecke, H. J.: Industial assembly. Chapman
and Hall, London 1997, ISBN 0-412-55770-3. [cit. 2009-04-28] Dostupn na
internete:
<http://books.google.com/books?id=W61iB3oCyOoC&printsec=
copyright&dq=Warnecke,+H.+J.:+Industrial+assembly&lr=&hl=sk#PPP1,M1>.
[77] Ostertagov, E.: Klasifikcia morfologickch metd a princpy ich aplikcie. In:
<http://www.sjf.tuke.sk/transferinovacii/pages/archiv/transfer/8-2005/pdf/232236.pdf>.
[78] Palch, S.: Teria informcie. FRaI ZU. ilina, 2007. [cit. 2009-05-03] Dostupn
na internete: <http://frcatel.fri.uniza.sk/users/paluch/ti_vlna.pdf>.
[79] Pekarkov, M. Bobkov, D.: Projektovanie modulovch demontnych
systmov. In: Trendy v systmoch riadenia podnikov : 11. medzinrodn
vedeck konferencia, Star Lesn Vysok Tatry, 9.-11. december 2008 :
Zbornk prspevkov. Koice : TU, 2008. str. 444-447. ISBN 978-80-553-0115-0.
[80] Pekarkov, M.: Implementcia inovanch nstrojov tvorby logistickch
modelov demontnych procesov. Dizertan prca. TU, SjF, KMaE. 2008.
[81] Pellicano, N. M. Santoro, E.: Computer Animation and Visualisation
Techniques of Mechanical Products for Assembly Analysis. Proceedings of the
Seventh International Conference on Information Visualization. vol. IV. 2003.
[82] Reiber, T., Jkel, M.: Neue Konzepte fr die Produktentwicklung. In. CAD-CAM
REPORT, Nr. 7, 2004. str. 34 39.
Dizertan prca
2009
SjF TU v Koiciach
strana 110
[83] Rudy, V. Kov, J. Iarikov, G.: Zobrazovacie modely vrobnch

prostriedkov a systmov. Transfer inovci 9/2006, str. 207-210. [cit. 2009-0228] Dostupn na internete: <http://web.tuke.sk/sjf-icav/stranky /transfer/92006/pdf/207-210.pdf>.
[84] Rudy, V. Kov, J.: Aplikcia modelovacch metd v projektovan vrobnch
systmov. Transfer inovci 9/2006, str. 203-206. [cit. 2008-11-27] Dostupn na
[85] Rudy, V.: Komponenty pre modernizciu pracovsk runej monte. Transfer
<http://www.tuke.sk/sjf-icav /stranky/transfer/5-2002/pdf/202-206.pdf>.
[86] Rudy, V.: Metdy a techniky pre modernizciu vrobnej zkladne zkaznckych
vrob. Dizertan prca. SjF TU v Koiciach, 2001.
[87] Rychtyckyj N. Klampfl, E. Gusikhin, O. Rossi, G.: Application of inteligent
methods to automotive assembly planning. SMC 2007: 2479-2483
[88] Sendersk, K. Mare, A.: Flexibilita montnych systmov. Transfer inovci
5/2002,
str.
36-39.
[cit.
2008-11-28]
Dostupn
na
internete:
<http://web.tuke.sk/sjf-icav/stranky/transfer/5-2002/pdf/36-39.pdf>.
[89] Sendersk, K. Mare, A.: Primrna a sekundrna analza montneho
procesu. Transfer inovci 9/2006, str. 216-217. [cit. 2009-03-02] Dostupn na
[90] Sendersk, K. Rudy, V. Dzuriov, E. Rogovsk M.: Audit a optimalizcia
ergonomickch parametrov montnych pracovsk. Transfer inovci 2/2000,
str. 124-125. [cit. 2008-04-16] Dostupn na internete: <http://www.tuke.sk/sjficav/stranky/transfer/2-2000/pdf/124-126.pdf>. ISBN 80-7099-952-7.
[91] Sendersk, K. Varga, V.: Vyuvanie morfologickej analzy v projektovan
montnych systmov. In: Transfer inovci . 2 (2000), s. 90-93. [cit. 2008-1228] Dostupn na internete: <http://www.sjf.tuke.sk/transferinovacii/pages/archiv
/transfer/2-2000/pdf/90-93.pdf>. ISBN 80-8073-461-5.
[92] Sendersk, K.: Aplikcia rozhodovacch tabuliek v analze fungovania
automatizovanch montnych pracovsk. Transfer inovci 6/2003, str. 98-101.
[cit.
2009-03-15]
Dostupn
na
internete:
<http://web.tuke.sk/sjficav/stranky/transfer/6-2003/pdf /98-101.pdf>. ISBN 80-7099-952-7.
[93] Sendersk, K.: Inovan metdy a techniky a ich uplatnenie v procese
projektovania montnych systmov. In: Transfer inovci : pecializovan
publikcia / vedecko-technick vstupy grantovch loh. Koice : TU-SjF, 2002.
.5 (2002), s. 124-126. ISBN 80-7099-952-7.
[94] Sendersk, K.: Metodika projektovania montnych systmov. In: Transfer
inovci : pecializovan publikcia / vedecko-technick vstupy grantovch
loh. Koice : TU-SjF, 2002. . 5 (2002), s. 32-35. ISBN 80-7099-952-7.
[95] Sendersk K.: Parametre montovanho vrobku a monosti ich analzy.
<http://web.tuke.sk/sjf-icav/stranky/transfer/11-2008/pdf/269-273.pdf>.
[96] Sendersk, K.: Systmov charakter a smery vvoja montnych procesov.
Dizertan prca
2009
SjF TU v Koiciach
strana 111
[97] Schreiber, W.: Virtuelle Technik im Automobilbau. Transfer von

Hochtechnologie. Volkswagen AG Konzernforschung Werkstofftechnik und
Verfahren, 2004.
[98] Slanina, F. et al.: Mont v strojrskych a elektrotechnickch vrobch. 1.vyd
Bratislava: Alfa, 1990. 296 s. ISBN 80-05-00609-9.
[99] Sokolsk, M.: Modernizcia demontnych postupov uzlov nkladnch
automobilov. Transfer inovci 7/2004, str. 176-178. [cit. 2008-10-01] Dostupn
na internete: <http://web.tuke.sk/sjf-icav/stranky/transfer/7-2004/pdf /176178.pdf>.
[100] Steffan, R. - Schull, U. - Kuhlen, T.: Integration of virtual reality based assembly
simulation intoCAD/CAM environments. Industrial Electronics Society, Aachen,
Germany, 1998. IECON '98. Proceedings of the 24th Annual Conference of the
IEEE, 2535-2537 vol.4, ISBN 0-7803-4503-7.
[101] Spath, D., Baumeister, M.: Synchronisation of material flow and assembly in
hybrid and modular systems. In: Assembly Automation, ro.21, 2001, .2,
s.152-157.
[102] Strama, M. Kov, J.: Progresvne montne technolgie. In: Transfer
[103] Strama, M.: Recyklane spsobil kontrukcia vrobkov. In: Transfer inovci
9/2006. [cit. 2009-03-06] Dostupn na internete: <http://www.sjf.tuke.sk/
transferinovacii/pages/archiv/transfer/9-2006/pdf/228-231.pdf>.ISBN 80-7093-6.
[104] Svoboda, M.: Inovcie monte na bze zvyovania prunosti montnych
systmov. In: Transfer inovci 5/2002, str. 9-14. [cit. 2007-09-28] Dostupn na
[105] Svoboda, M.: Vybran problmy zvyovania konkurencieschopnosti
montnych systmov. Hab. prca, SjF TU v Koiciach, 2004.
[106] Svoboda, M. Bartk, M. Jeka, A.: Inovan potencil monte. In: Transfer
[107] Svoboda, M.: Inovan potencil pre zvyovanie konkurencieschopnosti
produknch systmov. Transfer inovci 6/2003, str. 49-52. [cit. 2009-01-23]
Dostupn
na
internete:
<http://web.tuke.sk/sjf-icav/stranky/transfer/62003/pdf/49-52.pdf>.
[108] Szombathyov, E. Hurn, S.: Ergonmia I. Koice, Elfa, s.r.o. 1996.
[109] Szombathyov, E. ebo, J.: Aplikcia metdy MTM na pracovisku runej
monte. In: Transfer inovci. . 19 (2009), s. 87-88. [cit. 2009-06-13]
Dostupn na internete: <http://www.sjf.tuke.sk/transferinovacii/pages/archiv/
transfer/13-2009/pdf/087-088.pdf> ISSN 1337-7094.
[110] Szombathyov, E.: Monosti zvyovania produktivity runej monte. In:
Transfer inovci. . 11 (2008), s. 68-70. [cit. 2008-12-15] Dostupn na
internete:
<http://www.sjf.tuke.sk/transferinovacii/pages/archiv/transfer/112008/pdf/68-70.pdf> ISSN 1337-7094.
[111] Szombathyov, E.: Vyuitie niektorch ergonomickch zsad pri projektovan
pracovsk. In: Transfer inovci : pecializovan publikcia / vedecko-technick
vstupy grantovch loh. Koice : TU, 2004. s. 134-135. ISBN 80-8073-222-1.
Dizertan prca
2009
SjF TU v Koiciach
strana 112
[112] imo, I.: Virtulna realita a informan spolonos. [cit. 2007-04-30] Dostupn
na internete: <http://virtual.fpv.umb.sk/zbornik/zb2003/Simo.pdf>.
[113] Tatuka, P. Mudronk, D. Kunk, S.: Realizcia virtulneho laboratria
priemyselnch programovatench regultorov. Internetov asopis 6. ronk,
2006, slo 4. [cit. 2007-07-03] Dostupn na internete: <www.mtf.stuba.sk/
docs//internetovy _casopis/2006/4/tanuska.pdf>.
[114] Too Chuan Tan, J. Duan, F. Zhang, Y. Arai, T.: Task decomposition of cell
production assembly operation for man-machine collaboration by HTA.
Proceedings of the IEEE International Conference on Automation and Logistics
Qingdao, China. 2008.
[115] Thurgood, P., Clark, J.: Use of 3D Non-Contact Digitisation and 3D Touch
Modelling Systems within utomotive Seating Design. [cit. 2008-09-13] In:
<http://www.sensable.com/products/datafiles/customerprofiles/JCI.pdf>.
[116] Wulff, I.A. Westgaard, R.H. Rasmussen, B.: Ergonomic criteria in largescale engineering designII, evaluating and applying requirements in the real
work of design, Applied Ergonomics 30 (3), 1999. str. 207221.
[117] STN 26 9010 Manipulcia s materilom.
[118] STN EN ISO 6385: 2005 Ergonomick zsady navrhovania pracovnch
systmov.
[119] STN EN ISO 9004: 2001, Systmy manarstva kvality. Nvod na zlepovanie
vkonnosti (ISO 9004:2000).
[120] Vyhlka . 542/2007 o podrobnostiach o ochrane zdravia pred fyzickou
zaou pri prci, psychickou pracovnou zaou a senzorickou zaou pri
prci. MZ SR.
[121] URL:http://fsi.uniza.sk/kkm/publikacie/ma/ma_05.pdf [2009-06-14]
[122] URL:http://hercules.kar.elf.stuba.sk/tar/ts/ [2009-04-22]
[123] URL:http://krcho.szm.sk/catia.html [cit. 2007-11-03]
[124] URL:http://mircom.webnode.com/cax-systemy/najznamejsie-ca-systemy/
[cit.
2009-02-17]
[125] URL:http://pevo.ic.cz/ [cit. 2008-03-15]
[126] URL:http://slcp.sk/e4pq/ [cit. 2007-12-12]
[127] URL:http://virtualni-realita.molbud.cz/ [cit. 2007-02-26]
[128] URL:http://vyukamontaze.nanno.sk/index.php?option=com_content&view=arti
cle&id=19&Itemid=27 [cit. 2009-02-16]
[129] URL:http://www2.fiit.stuba.sk/~kvasnicka/Mathematics/05.tyzden/GrafyI.pdf [cit.
2008-12-29]
[130] URL:http://www.3dconnexion.com [cit. 2008-08-28]
[131] URL:http://www.bozpo.sk/public/tlacovky/bozp/07_sme0404.htm [cit. 2008-1228]
[132] URL:http://www.cyberedge.com/3.html [cit. 2008-10-02]
[133] URL:http://www.designtech.cz/c/ [cit. 2009-02-05]
[134] URL:http://www.dytron.sk/catia.shtml [cit. 2007-11-17]
[135] URL:http://www.ergonomie.name/ [cit. 2008-08-28]
[136] URL:http://www.exos.sk/GDFS/Integrovane_IS/2_Funkcie/modul2.htm
[cit.
2009-01-27]
Dizertan prca
2009
SjF TU v Koiciach
strana 113
[137] URL:http://www.afcee.brooks.af.mil/dc/dcd/interior/indespubs/ergonomics.pdf
[cit. 2007-09-29]
[138] URL:http://www.aqi.tnuni.sk/fileadmin/dokumenty/Nastroje_a_metody/Defino
vanie%20a%20modelovanie%20procesov.pdf. [cit. 2009-03-14]
[139] URL:http://www.boschrexroth.com/business_units/brl/en/produkte/mps/philo
sophie/esd/index.jsp [cit. 2008-08-28]
[140] URL:http://www.boschrexroth.com/is-bin/INTERSHOP.enfinity/eCS/Store/
en_GB/-/EUR/CatalogFrameset461038-Start;sid=mbasnJCIopev5tqVP5
Zt8ElCVUrs9iCbxv0=?bridgeSelectedCatalog=DE_MTN [cit. 2008-08-28]
[141] URL:http://www.boschrexroth.com/various/utilities/mediadirectory/download/ind
ex.jsp?object_name=3842538281_2006-09.pdf [cit. 2008-08-28]
[142] URL:http://www.institut-informacniho-designu.cz/ergonomie/ugdtechnomatix
.html [cit. 2007-04-26]
[143] URL:http://www.ipaslovakia.sk/slovnik [cit. 2007-04-09]
[144] URL:http://www.ipaslovakia.sk/slovnik_view.aspx?id_s=77 [cit. 2007-04-09]
[145] URL:http://www.ipaslovakia.sk/slovnik_view.aspx?id_s=80 [cit. 2008-11-23]
[146] URL:http://www.kks.zcu.cz/podklady/catia_page.htm [cit. 2008-06-29]
[147] URL: http://www.kvt.sjf.stuba.sk/ [cit. 2008-08-11]
[148] URL:http://www.kxcad.com/catia-product-synthesis-human-activity-analysisrula-analysis]. [cit. 2008-12-09]
[149] URL:http://www.mcae.cz [cit. 2008-09-09]
[150] URL: http://www.muzeum-umeni-benesov.cz/iid/ergonomie/files/Ergonomie-70leta.pdf [2009-03-21]
[151] URL:http://www.rentacomputer.com/rentals/tablet-pc.asp [cit. 2007-02-18]
[152] URL:http://www.spskralanr.edu.sk/edupage/gasparik/Algoritmizacia.pdf
[cit.
2009-04-05]
[153] URL:http://www.technodat.sk/produkty/catia-v4/ [cit. 2007-05-01]
[154] URL:http://www.vrealities.com/5dt.html [cit. 2007-05-17]
[155] URL:http://web.tuke.sk/ekf-kamahi/predmety/teoria_grafov.htm [cit. 2009-05-11]
Dizertan prca
2009
SjF TU v Koiciach
strana 114
Prlohy
Prloha A
Prloha B
Prloha C
Identifikan listy pre posudzovanie zkladnch ergonomickch kritri

Rieenia montnych systmov od rznych vrobcov
CD nosi
Dizertan prca
2009
PRLOHA A
A.
IDENTIFIKAN LISTY PRE POSUDZOVANIE ZKLADNCH

ERGONOMICKCH KRITRI
A.1 IDENTIFIKAN LIST PRE PRCU

USPORIADANIE PRACOVNHO MIESTA
V SEDE
KRITRI
PRE
NZOV PRCE
IDENTIFIKCIA PRACOVNHO
MIESTA
Kritrium
A
B
C
D
E
F
G
Vka manipulanej roviny
Doporuen
rozmery
Vsledky
merania
Prijaten
56 91 cm
no - nie
120 - 144 cm
(fixn 144 cm)
no - nie
5 cm
no - nie
Hbka priestoru pre kolen
min. 53 cm
dop. 61 cm
no - nie
rka priestoru pre kolen
min. 53 cm
dop. 61 cm
no - nie
Priestor pre stehn
min. 20 cm
no - nie
Vzdialenos vkonu monte
min. 20 cm
dop. 25 cm
no - nie
Vka zornho poa

Hrbka povrchu pracovnej dosky
Hbka priestoru pre nohy
15 cm
no - nie
Vzdialenos zadnej asti

priestoru pre nohy
61 cm
no - nie
Vka priestoru pre nohy
15 cm
no - nie
A.2 IDENTIFIKAN LIST PRE PRCU

USPORIADANIE PRACOVNHO MIESTA
V STOJI
KRITRI
PRE
NZOV PRCE
MIESTA
Kritrium
A
Pracovn vka rk
Jemn prca
ahk prca
ak prca
Vka zornho poa
Doporuen
rozmery
Vsledky
merania
Prijaten
94 - 127 cm
84 107 cm
71 107 cm
no nie
no nie
no - nie
137 173 cm
(fixn 137 cm)
no - nie
Vka nonej podpery
15 cm
no - nie
Priestor pre kolen
13 cm
no - nie
Vka medzery pre nohy od

nonej podpery
min. 15 cm
no - nie
Hbka medzery pre nohy
min. 15 cm
no - nie
Vzdialenos vkonu monte
min. 20 cm
dop. 25 cm
no - nie
A.3 IDENTIFIKAN LIST HORIZONTLNE DOSAHOVEJ VZDIALENOSTI

NZOV PRCE
MIESTA
Kritrium
Doporuen
rozmery
Vsledky
merania
Doporuen dosah dopredu
30 cm
no nie
Rozren dosah dopredu
46 cm
no - nie
Min. vzdialenos pre

vykonvanie prce dopredu
2,5 10 cm
no - nie
Doporuen dosah do strn
102 cm
no - nie
Rozren dosah do strn
152 cm
no - nie
Prijaten
PRLOHA B
Ergonomick rieenie montneho pracoviska od rznych spolonost

Bosch Rexroth AG
All Metal Designs, Inc. (AMD)
Polstore Storage Systems Limited
Elabo GmbH
Lanco AG
Innovatec AG
LP-Montagetechnik GmbH
mavPrufftechnik

Bobkova: Innovation Methods For Projection of Ergonomic Assembly Systems

Uploaded by

Document Information

Original Title

Copyright

Available Formats

Share this document

Share or Embed Document

Sharing Options

Did you find this document useful?

Is this content inappropriate?

Copyright:

Available Formats

Bobkova: Innovation Methods For Projection of Ergonomic Assembly Systems

Uploaded by

Copyright:

Available Formats

TECHNICK UNIVERZITA V KOICIACH

Katedra manamentu a ekonomiky

Inovan metdy v projektovan ergonomickch

Ing. Denisa BOBKOV

prof. Ing. Jozef KOV, CSc.

5-2-52 Priemyseln ininierstvo

Doktorandsk dizertan prca

Denisa BOBKOV, Ing.

Denisa BOBKOV, Ing.

Obrzok 4.2.2 Algoritmus postupu projektovania montneho systmu

1 SASN STAV ZNALOSTNEJ A INFORMANEJ BZY

Plnovanie a klasifikcia technolgi

Analza a klasifikcia produktov a ast

Expertn systm CATIA

Rozhranie, vytvorenie zkladnho neuritho

Urenie optimlneho variantu

Obrzok 1.1.1 Koncepn model expertnho systmu

CIM predstavuje zmenu nielen v montnom systme, ale v celej truktre

Poiadavky na inovcie v monti narastaj nielen kvantitatvne, ale

1.1.1 Montovan vrobok

montny uzol as vrobku, ktor vznikne spojenm zo siastok, dielov,

Vemi dleitm faktorom v monti je truktra vrobku. Z hadiska monte je

Obrzok 1.1.2 truktrny kusovnk montovanho vrobku vlastn spracovanie [128]

Nevhodou tohto typu kusovnka je chbajca informcia o asovej postupnosti

Kad prvok sa spja so susednmi. V systme nie s

Zloit prepojenie prvkov umouje funkn spojenia

Centrlny prvok m vzby so vetkmi prvkami.

Zloitos montovanho vrobku je mon rozdeli na jednoduch (poet

zkladn siastky s to siastky, na ktor sa montuje a plnia funkciu

Technick a ekonomick vlastnosti montovanho vrobku rozhodujco vplvaj

1.1.2 Montny proces

Obrzok 1.1.3 trukturlna skladba montnej opercie [79]

Poda [52] montny proces vzhadom na charakter prce sa vyznauje

stochastick charakter monte dleit vlastnos siastok v zsobnkoch

1.1.2.1 Definovanie a modelovanie montnych procesov

DEFINOVANIE MONTNEHO PROCESU

MODELOVANIE MONTNEJ OPERCIE

MODELOVANIE MONTNEHO PROCESU

Obrzok 1.1.4 Proces definovania a modelovania montnych procesov [138]

Vo svojej podstate je mont charakterizovan relatvnym premiestovanm

1.1.2.2 Podpora modelovania montnych procesov vo virtulnej realite

Softvr pre vstup do virtulnej reality

1.1.2.3 Analza montneho procesu

Obrzok 1.1.5 truktra montnej lohy [80][93]

Analza priestorovch pohybov v manipulanej lohe zvis od konkrtnych

1.1.3 Montny systm

hlavn montne funkcie

Zkladn model monte vychdza z definovania a klasifikcie typov

hviezdov alebo hviezdicov systm cel vrobok je montovan na jedinom

Je mon kontatova, e vber typu montneho systmu na zklade

Princp je zaloen na mylienke

Kad elementrny priestor, ktor

Princp predstavuje v podstate

Montny systm je rozdelen na

Vyuva vhody technologickho usporiadania vo

Z pohadu stavby montnych systmov je uiton dekompozcia vstupov do

tried poda jednotlivch ukazovateov a na zklade zvolench priort korigova, resp.

1.1.3.1 Charakteristiky montnych systmov

Pre hodnotenie a vber optimlnej truktry montneho systmu mono vyui

1.1.3.2 Technick prostriedky montneho systmu

1.2 Projektovanie montneho systmu

svojimi kontruknmi a technologickmi charakteristikami ovplyvuje vber

1.2.1 Ergonmia v pracovnom prostred