LATININA JAZYK ODBORNEJ TERMINOLGIE NA UNIVERZITE P. J.

AFRIKA V KOICIACH
LATIN LANGUAGE OF SCIENTIFIC TERMINOLOGY AT UNIVERSITY OF P. J.
AFRIK IN KOICE
Alexandra Kaveansk

Predkladan prspevok podva obraz vuby latininy ako jazyka odbornej terminolgie na Univerzite P. J.
afrika v Koiciach. Zaober sa nzormi na opodstatnenos vyuovania latininy v 21. storo i zmenami, ktor
do vyuovania latininy prinaj informano-komunikan technolgie.
latinina, odborn terminolgia, UPJ, informano-komunikan technolgie, inovcie

The present paper surveys teaching of Latin as the language of scientific terminology at the University of P. J.
st
afrik in Koice. It discusses views on the justification of teaching Latin in 21 century and changes in

teaching Latin brought about by information and communication technologies.

latin language, scientific terminology, UPJ, information and communications technologies, innovation

Vyuovanie latininy ako jazyka odbornej terminolgie maj na Univerzite P. J. afrika

v Koiciach v kompetencii vyuujci Katedry romanistiky a klasickej filolgie Filozofickej
fakulty. Filozofick fakulta bola v Koiciach zriaden zriaovacou listinou 1. janura 2007
a Katedra romanistiky a klasickej filolgie je sasou fakulty od jej poiatku (Universitas
afarikiana, 3/2009, s. 6, 14).
Nzory na to, i m by v dnenej, po okamitom itku baiacej spolonosti latinina
zaraden do tudijnch programov na vysokch kolch, sa rznia. Ako kontatuje Erika
Brodansk (2011, s. 53) ... tudenti, a dovolm si tvrdi, e i prevan as slovenskej
populcie, sa pozastavuje nad zmyslom tdia latininy v dnenej pretechnizovanej dobe,....
Nejednotnos sa dokonca prejavuje i medzi samotnmi pedaggmi: as pedaggov
inklinuje k mylienke, e latinina dnes zostva jazykom vedy, in s presveden, e jej patr
nezastupiten miesto v humanitnch tudijnch odboroch. (Koelov, 2010, s. 95).
Latinine v tomto smere nie je npomocn ani nlepka tzv. mtveho jazyka, ktor zskala na
zklade toho, e sa nepouva ako komunikan jazyk, a ani vyuovacie metdy pouvan
pri jej vube na Slovensku, ktor v prevanej miere nemono oznai za inak ako zastaran.
Pritom latinsk jazyk (samozrejme spolu s jazykom grckym) je v dejinch udskej kultry
a vzdelanosti ojedinelm fenomnom. Z indoeurpskeho prajazyka sa vylenil pribline v 3.
tiscro pred Kr. a jeho najstarie psomn pamiatky npisy siahaj do 7. stor. pred Kr.
V tomto obdob bol len jednm z dialektov, ktor sa pouvali na Apeninskom polostrove
a ni nenasvedovalo tomu, e sa raz stane medzinrodnm jazykom. Na to, e sa rozri
a bude medzinrodne pouva mala najv vplyv hospodrska a politick aktivita jeho
nositeov, riaca sa moc Rma sprevdzan teritorilnou expanziou, ktor viedla
k podrobovaniu si mnohch nermskych kmeov. Tie v toku dejn postupne strcali svoju
etnick identitu, no zrove latininu ovplyvovali, o viedlo k vzniku romnskych jazykov.
Spisovn latinina vak ostala ustlen v literrnych dielach i ako hovorov re poas celho
stredoveku a dokonca i v prvch storoiach novoveku. Bola nielen svetovm jazykom
rmskokatolckej cirkvi, ale aj medzinrodnm jazykom eurpskych vzdelancov (Brodansk,
2012, s. 55). Tto pozciu si v prevanej asti Eurpy latinina udrala a do konca 17. stor.,

na Slovensku dokonca ako diplomatick jazyk a jazyk vzdelancov a do polovice 19. stor.
(Vallov, 1999, s. 43). Pre cel zpadn i stredn Eurpu mal teda latinsk jazyk nesmierny
vznam bol sprostredkovateom obrovskho bohatstva, ktor po sebe zanechalo antick
obdobie v umen, v nboenstve, vo vedch, v systme vzdelvania a alch oblastiach
ivota (Brodansk, 2011, s. 193).
Tto tiscron koexistencia latininy a ostatnch eurpskych jazykov viedla k ovplyvneniu
tchto jazykov latininou v rovine morfologickej, lexiklnej i syntaktickej. Najdominantnej
vplyv mala a, ako poukeme i m, latinina v sfre lexiklnej. Najvyie zastpenie, ako
zdrazuje A. Koelov (2010, s. 95-96), m panielina, ktor ako jeden z romnskych
jazykov a nstupcov vulgrnej latininy vyuva v benej komunikcii osemdesiat a
devdesiat percent slov latinskho pvodu. Vysok zastpenie latinskch slovotvornch
prostriedkov v sebe ukrva aj sasn lingua franca anglitina, hoci je to pvodom
germnsky a nie romnsky jazyk. Ben anglitina obsahuje a 28,24 % slov latinskho
pvodu oproti 25% slov s germnskym pvodom (Finkenstaedt/Wolff, 1973, s. 133) (lekrska
anglick terminolgia m 30% slov germnskeho pvodu a zvynch 70% tvoria slov
prevzat predovetkm z latininy) a tento percentulny pomer v prospech latininy neustle
stpa, kee sa jej morfmy ukazuj by naalej produktvnymi a to nielen v technickej
i vedeckej sfre (Adlafov, 2011, s. 95). Prkladom me by slovo vytvoren v r. 2007
Jessicou Prentice locavore, pozostvajce z latinskch slov locus = miesto a vorare =
prehta, ktor sa pouva na oznaenie osoby, ktor v svojom jedlniku uprednostuje
vrobky miestneho trhu (OED, 2013, s.v. locavore). Latinina a s ou nerozlune spt
grtina s pre svoju stabilitu a odolnos voi morfologickm a smantickm zmenm priam
preduren na tvorbu novch nzvov (Valdmanov, 2011, s. 340). Preto aj ke je dnes
latinina povaovan za mtvy jazyk, kee sa nm nehovor na iadnom zem a nie je
mon si ju osvoji pomocou aktvnej konverzcie (Jurkov/Sipekiov, 2008, s. 83), predsa
len ije svojm spsobom a dodnes. Krsne to vystihol Mario E. Viaro, ke o latinine
povedal, e je una lengua muerta que vive y respira (mtvy jazyk, ktor ije a dcha;
Viaro, 2010, s. 1). V kadodennom styku s s ou lekri, v menej miere i prvnici, alej
vetci t, ktor sa snaia naui nejak romnsky jazyk i jazyk anglick a v neposlednom
rade i t, ktor denne pracuj s vdobytkami techniky. Mnostvo slov, ktor pouvame, m
svoj pvod prve v latinine. Anglick computer, ktor prenik do sloveniny v slangovej
podobe komp/comp pochdza z latinskho computare = pota; anglick dominium,
domination, i condominium, ktor njdeme v slovenine napr. v adjektve dominantn
pochdza z lat. dominus = pn; angl. delete skrten na del, v slovenskom slangu v podobe
deletni, deletol (si?) pochdza z lat. deleo = nii. Nikoho pri pouvan faxu nenapadne, e
toto slovo je skrtenm latinskho fac simile = rob rovnako, alebo e mobile/mobil pochdza
z latinskho adjektva mobilis, e. tudenti bene narbaj s pojmami ako prezenka
(praesum), absenka (absum), transfer (transfero) i exit (exeo, exitus) no evidentne (video) si
neuvedomuj pvod tchto slov, respektve im pripisuj pvod anglick.
Uveden prklady vyvracaj myln nzory skeptikov, ktor poukazuj na minimlnu
vyuitenos latininy v praktickom ivote. tdium latininy ... nie je, i nemalo by by,
pre dnench tudentov stratou asu. Aj povrchn znalos ... nm umouje rozumie vekmu
mnostvu vrazov a odvodenn, ktor po stroia do eurpskych jazykov prenikali.
(Brodansk, 2010, s. 31). Navye takto tdium je vekm prnosom a obohatenm
osobnosti tudujceho, pretoe rozvja abstraktn i logick myslenie, rozvja schopnos
hada a nachdza svislosti, cvi jazykov cit a prehlbuje porozumenie pre truktru
a gramatiku materinskho i inch jazykov. Rozvja i schopnos analzy (gramatick rozbor
vety), schopnos syntzy (na zklade gramatickho rozboru interpretova sprvny preklad
vety), rozvja a cvi pam (memorovanie slovnej zsoby a paradigiem), pozornos

a presnos (Orikov, 2011, s. 242). Vnmav pouvate si vaka latinine doke lepie
uvedomi vzjomn svislosti medzi modernmi indoeurpskymi jazykmi (Brodansk,
2013) a zorientova sa v odbornej terminolgii u spomnanej medicny, prva ale
i jazykovedy, filozofie a histrie. asto doke pochopi vznam slova vaka jeho rozdeleniu
na jednotliv morfmy, ktorm ak porozumie aspo fragmentrne, napr. vznamu prefixu
pochdzajceho z latininy, je tak schopn pochopi cel lexiklnu jednotku v rmci kontextu
(Koelov, 2010, s. 97). Nezanedbatenmi s aj priazniv vplyvy na niektor osobnostn
vlastnosti, ktor mu ma vznam pri uplatnen tudenta na trhu prce, kee tdium
latininy vrazne ovplyvuje trpezlivos, pracovitos a zodpovednos kvality, ktor s
zamestnvatemi vysoko cenen.
Napriek vetkm tmto pozitvam nemono oznai vzah tudentov k tdiu latininy za
kladn. Je to podmienen niekokmi faktormi. Sasn tudenti patria ku genercii, ktor m
prevane sksenosti len so tdiom analytickch typov jazyka, ako je anglitina
a francztina, a introflektvneho typu, ako je nemina (Dvon, 1966, s. 50-51; Ondru/Sabol,
1987, s. 271-283). Latinina, ako jazyk s prevaujcimi flektvnymi rtami, so svojm
komplikovanm deklinanm a konjuganm systmom, sa im jav ako nieo ako
pochopiten a vemi nron, priom si neuvedomuj, e tvorenie tvarov v latinine je vemi
podobn slovenine, ktor tie patr k jazykom s dominantnmi flektvnymi rtami. Tu vak
vyuujci nara na in a dos zvan problm. Tm je nzka rove chpania gramatickho
systmu vlastnho materinskho jazyka, s ktorou tudenti na vysok koly prichdzaj.
tudenti s gramatikou doslova zpasia. Nie s schopn identifikova zkladn gramatick
javy, asto nie s schopn odli genitv od akuzatvu v rodnom jazyku, i vzbu zhodnho
a nezhodnho prvlastku. To, e sa termn tabula rasa d vo vzahu k latinskmu jazyku
zdvodni absenciou vyuovania tohto jazyka na stredokolskom stupni vzdelvania je
pochopiten, avak vyuujci maj asto pocit, e sa tento termn vzahuje i na jazyk
materinsk.
alm faktorom, ktor ovplyvuje negatvny vzah tudentov k latinine je i prstup
samotnch vyuujcich k vyuovaniu tohto jazyka. Pri vyuovan latininy sa toti na
Slovensku vyuvaj zva postupy, ktor bvaj oznaovan pojmom tradin. Tie
akceptuj to, e latinina je mtvy jazyk a takto k jeho vube aj pristupuj. Komunikatvna
zloka je v prpade latinskho jazyka plne potlaen a tdium sa zameriava iba na
nekomunikatvne zrunosti i.e. tanie a preklad (Orikov, 211, s. 243). U sa na zklade
logiky v jazyku a na zklade istch pevne danch pravidiel, priom sa vemi asto uplatuje
len osveden memorovanie koncoviek jednotlivch paradigiem. Pracuje sa s uebnicami,
ktor podvaj gramatiku a lexiku v tematicky zameranch lekcich, ktorm zodpovedaj
jednostranne orientovan lohy (dajte do plurlu, spojte s predlokou a.i.). Vyuujci si zatia
len vo vemi obmedzenej miere uvedomuj potencil, ktorm disponuj v oblasti didaktiky
latininy modern informano-komunikan technolgie (Brodansk, 2013, s. 31-32).
Vyuujci asto zotrvvaj vo svojom konzervatvnom postoji a nereflektuj na zmeny, ktor
so sebou prina globalizcia a informan a technick revolcia.
Takto prstup gramaticko-prekladovej metdy zameranej len na memorovanie a mechanick
preklad vzbudzuje u tudentov siln averziu k tdiu. Dril a verbalizmus v pedagogike, t.j.
slovn vyuovanie bez nzornosti a drazu na dleitos vzahov a pochopenia zo strany
iakov, boli vo vyuovan odsudzovan u od 16. stor. osobnosami ako Erasmus
Rotterdamsk, Samuel Hartlib, Jan Amos Komensk i Jean-Jacques Rousseau (Blintov,
2003, s. 12-16). Je potrebn si uvedomi, e vyuovanie nie je jednostrann, ale e je to
pedagogick proces pri ktorom vstupuj do vzjomnho vzahu vyuujci-tudent-uivo.
Kad vyuujci by sa mal zamyslie nad zkladnou tridou, ktor treba ma pri vyuovan
na zreteli - o sa m tudent naui, ako sa to m naui a preo, resp. s akm cieom sa m

naui predkladan uivo. Ako model nm posli vyuovanie latininy na Lekrskej fakulte
UPJ.
Na Slovensku, rovnako ako aj v zvynej asti strednej Eurpy sa latinina, ktor tvor zklad
medicnskej terminolgie, stle chpe ako neodmysliten sas odbornej jazykovej prpravy
tudentov lekrskych faklt (Obyovsk, 2011, s. 239; Adlafov, 2011, s. 96). Situcia
v zpadnej Eurpe a zmor je vak in latinina bola z vyuovania odstrnen a za jazyk
medzinrodnej medicnskej komunikcie bola zvolen anglitina a to i napriek tomu, e
naposledy aktualizovan medzinrodn anatomick nomenklatra Terminologia Anatomica
vydan v r. 1998 a povaovan za medzinrodne zvzn, je vydan v latinsko-anglickom
znen. Expressis verbis sa tak potvrdilo postavenie latininy ako referennho jazyka
lekrskej terminolgie. Preferovanie anglitiny, ktor vzhadom na lexiku bohato erpajcu
z latininy mono vo vzahu k latinine povaova v rmci lekrskej terminolgie skr za
jazyk nstupncky, ne konkurenn (Vallov, 2009, s. 10), krajinami leiacimi mimo stredn
Eurpu sa postupne, vaka rchlemu toku informci, odra aj v oraz astejie sa
ozvajcej otzke slovenskch tudentov Preo sa mm ui latininu? Je potrebn si
uvedomi, e u poslucha lekrskej fakulty nemono predpoklada filologick zujem a ani
na fakultu neprichdza s cieom naui sa latininu. T je pre neho len niem doplnkovm,
vedajm (Beran, 2011, s. 57).
Pri odpovedi na otzku tudentov je potrebn zdrazni, e okrem toho, e psobenie
anglitiny v lekrskej terminolgii je asom ete neoveren (ak to porovnme s vye 2000
ronou existenciou latinsko-grckej lekrskej terminolgie), tak je i z istho uhla pohadu
mtce darmo by sme hadali anglick preklad termnov ako medulla (lat. medulla ovarii
ang. ovarian medulla, lat. medulla renalis ang. renal medulla, lat. medulla oblongata ang.
medulla oblongata), abdomen (lat. abdomen ang. abdomen), fascia (lat. fascia brachii ang.
brachial fascia, lat. fascia cervicalis ang. cervical fascia), abductor (lat. musculus abductor
ang. abductor muscle), pia mater i diabetes mellitus (ang. pia mater, diabetes mellitus).
Anglitina sa v priebehu asu men, vyrauj sa z nej archaizmy, tvoria sa v nej nov slov,
existujce slov dostvaj pod vplyvom novch nelingvistickch skutonost nov vznam
(napr. apple - jablko a Apple technologick spolonos) a slangov slov asom prenikaj
do spisovnej sfry. Nevyznauje sa stabilitou a odolnosou voi morfologickm
a smantickm zmenm. Pre odborn terminolgiu je vak takto vvoj jazyka mnusom,
pretoe medzi hlavn kritri odbornho termnu patr smantick jednoznanos a tylistick
neutralita.
Ak by sa odpove na otzku tudentov preo sa maj ui latininu niesla iba v takomto
duchu, presvedila by len nepatrn percento posluchov. Informano-komunikan
technolgie dvaj vyuujcim mnostvo monost, o ktorch mohli nai predchodcovia iba
snva. Zefektvuj a internacionalizuj vzdelvanie a v neposlednom rade ho robia
pestrejm. Vyuujci sa mus snai prispsobi sa duchu doby a njs odpove, ktor by na
posluchov zapsobila. K osvedenm spsobom patr pouitie autentickej lekrskej sprvy
a poiadanie tudentov o jej preklad a vysvetlenie. Vyuujci tak aktvne zapoj tudentov do
priebehu vyuovania u od prvej hodiny a nzorne pouke na vznam tdia predmetu.
K alm metdam patr pouitie vide, ktor s dostupn na niektorom z portlov. Pri
vyuovan zahraninch tudentov sa osvedilo pouitie videa z www.youtube.com s nzvom
Medical Terminology Concerto, ktor vtipnm a odahenm spsobom (v istch momentoch
i mierne vulgrnym), hoci nie plne presne, podva odpove na horeuveden otzku.
Cieom vyuujceho m by zatraktvnenie predmetu pre tudentov a alm prostriedkom,
ktorm sa takto cie d dosiahnu a o ktor sa v blzkej budcnosti poksi i naa katedra, je
vytvorenie novej, modernej uebnice, ktor by nebola len v tlaenej podobe, ale i vo forme

CD-ROM-u. Latinsk termny by v nej boli prepojen s obrzkovm anatomickm

slovnkom, m by sa posilnila vizulna rta v osvojovan si ltky a podnietilo zmyslov
vnmanie. Slovnk by mal odzrkadova i alterncie koreovch morfm, kee v termnoch
sa lexiklne jednotky vyskytuj v prevanej miere v inom, ako zkladnom tvare a tudent by
sa tak mohol uisti o sprvnosti hadanho slova (t.j. vyhadva mu umon njs aj napr.
tvar genitvu sg. a pl. capitis/capitum, nie len caput). Prnosom by mal by aj slovnk
slovensko-latinsk, ktor vo vine printovch uebnc lekrskej terminolgie chba.
Poukzanie na paralely slovnej zsoby latinskho jazyka s inmi modernmi jazykmi, i
vklad o pvode termnov by mohli by almi prostriedkami na uahenie tdia. Uebnica
by mala obsahova i mnostvo cvien i kvzov, ktor by program sm vyhodnotil a tudent
by tak mal ihne sptn vzbu a nemusel by aka na opravu, i potvrdenie sprvnosti svojho
rieenia a do nasledujcej hodiny (dopanie sprvnych koncoviek, prevod zo sg. do pl
a opane, oprava zmerne vytvorench chb a.i.). Vrazne by to mohlo ovplyvni motivciu
tudentov, ktor by si pri cvieniach, kde by vypisovali lekrske sprvy, i recepty, lepie
uvedomili opodstatnenos svojho tdia i vroku Non scholae sed vitae discimus.
Obohatenm by mohli by i audio nahrvky sprvnej vslovnosti a cvienia zameran na jej
ncvik, kee je dokzan, e akustick percepcia vrazne uahuje tdium.
Vypracovanie takejto uebnice kladie vysok nroky nielen na uiteov, ale v nemalej miere
i na informatikov, ktor by boli ochotn a schopn prpadn poiadavky pedaggov aplikova
v rmci programovacieho jazyka do relnej podoby a s grafickou pravou, ktor by bola pre
tudentov atraktvna (Brodansk, 2013, s. 4). e nejde o nerealizovaten vziu inovovania
tdia latininy potvrdzuj i prv vsledky podobnho projektu realizovanho Intittom
romnskych a klasickch filolgi Preovskej univerzity vo vzahu k tudentom odboru
hispanistiky (Koelov, 2013, 126-132). Pre vyuujcich by mala by smerodajnou snaha
o o najbliie prispsobenie truktry vuby latinskho jazyka jazykom ivm. Do
budcnosti je potrebn rta i s monosou zmeny off-line vzdelvania na vzdelvanie online, ktor by umonilo zmenu z rezidennho spsobu tdia na formu ditann. Tto
zmena vak bude musie by zaveden postupne, nakoko poda vsledkov ankety
uskutonenej na vzorke 92 tudentov zo iestich skupn 1. ronka odborov veobecn i zubn
lekrstvo si tdium latinskej lekrskej terminolgie ditannou formou vie na zaiatku tdia
predstavi len 11 tudentov, o predstavuje 10,12%. Toto percento po absolvovan 7 tdov
semestra kles na 5,52% (6 tudentov).
Na zver treba vyjadri ndej, e jazyk, ktor v minulosti patril k samozrejmej vbave
vzdelancov a dokzal preklen rozdiely medzi nrodmi, sa plne nevytrat zo tudijnch
programov faklt a v inovovanej podobe si njde priaznivcov i v radoch tudentov.

LITERATRA
ADLAFOV, A. Latina a etina jako vchodisko pro mezinrodn lkaskou terminologii. In Latinsk jazyk.
Sas odbornej jazykovej prpravy v akademickom prostred. Bratislava: Univerzita Komenskho v Bratislave,
2011. s. 93-97. ISBN: 978-80-223-3067-1
BLINTOV, H. Cudzie jazyky no, ale ako? Sprievodca metdami cudzojazynej edukcie. Bansk Bystrica:
Univerzita Mateja Bela, 2003. ISBN: 80-8055-762-4
BERAN, A. Profil studenta lkarsk fakulty ve vztahu k vuce latinsk lkask terminologie. In Latinsk jazyk.
Sas odbornej jazykovej prpravy v akademickom prostred. Bratislava: Univerzita Komenskho v Bratislave,
2011. s. 55-67. ISBN: 978-80-223-3067-1
BRODANSK, E. Antick civilizcia a kultra ako sas prpravy budcich prekladateov. In Inovcie,
podnikanie, spolonos 4. Preov: Vysok kola medzinrodnho podnikania, 2011. s. 193-197. ISBN 978-8089372-29-4
BRODANSK, E. Latinsk jazyk a antick civilizcia formou e-learningu ako podpora ditannho tdia pre
hispanistov. In Forlang. Cudzie jazyky v akademickom prostred. [elektronick zdroj] Koice: Technick

univerzita v Koiciach, 2013. s. 31-36 [CD-ROM]. ISBN: 978-80-553-1471-6

BRODANSK, E. Mtve jazyky ako sas jazykovej prpravy na FF PU v Preove. In Cudzie jazyky,
odborn komunikcia a interkultrne fenomny 2 [elektronick zdroj]. Preov: VMP ISM Slovakia, 2010. s.
30-33 [CD-ROM]. ISBN: 978-80-89372-19-5
BRODANSK, E. Uebnice latininy vo vyuovacom procese na vysokch kolch. In Cudzie jazyky,
odborn komunikcia a interkultrne fenomny 3 [elektronick zdroj]. Preov: VMP ISM Slovakia, 2011. s.
58-63 [CD-ROM]. ISBN: 978-80-89372-37-9
BRODANSK, E. Vyuovanie klasickch jazykov v terii a praxi. In Jazykovedn, literrnovedn a
didaktick kolokvium 13 [elektronick zdroj]. Bratislava: Z-F lingua, 2012. s. 54-61 [CD-ROM]. ISBN: 978-8089328-73-4
BRODANSK, E. Vyuovanie klasickch jazykov vs modern informano-komunikan technolgie.
Prspevok odznel 25.10.2013 v Bratislave na medzinrodnej vedeckej konferencii Cudzie jazyky v premench
asu IV. konanej pod ztitou rektora Ekonomickej univerzity v Bratislave.
DVON, L. et al. Morfolgia slovenskho jazyka. Bratislava: SAV, 1966.
FINKENSTAEDT, T./WOLFF, D. Ordered profusion; studies in dictionaries and the English lexicon.
Heidelberg: C. Winter, 1973. ISBN: 3-533-02253-6
JURKOV, E./SIPEKIOV, N. Spsoby a monosti vyuitia e-learningu vo vyuovan klasickch jazykov
(stav a perspektvy). In eLearn 2008. ilina: ilinsk univerzita, 2008, s. 83-87.
KOELOV, A. Overenie vsledkov prpravnej fzy projektu prostrednctvom sptnej vzby projekt Latinsk
jazyk a antick civilizcia formou e-learningu ako podpora ditannho tdia hispanistov. In Forlang. Cudzie
jazyky v akademickom prostred. [elektronick zdroj] Koice: Technick univerzita v Koiciach, 2013. s. 126132 [CD-ROM]. ISBN: 978-80-553-1471-6
KOELOV, A. loha latininy pri vyuovan panieliny. In Humanizcia v cudzojazynom vzdelvan 1.
Zbornk vedeckch prc. Bratislava: Z-F LINGUA, 2010, s. 94-101. ISBN: 978-80-8932-840-6
OBYOVSK, A. pecifik vuby latinskho jazyka pre zahraninch tudentov Lekrskej fakulty UPJ. In
Cudzie jazyky, odborn komunikcia a interkultrne fenomny 3 [elektronick zdroj]. Preov: VMP ISM
Slovakia, 2011. s. 239-241 [CD-ROM]. ISBN: 978-80-89372-37-9
ONDRU, ./SABOL, J. vod do tdia jazykov. 3. vyd. Bratislava: SPN, 1987.
ORIKOV, S. Kurz latinskho jazyka pre zamestnancov na Preovskej univerzite v Preove. In Cudzie
jazyky, odborn komunikcia a interkultrne fenomny 3 [elektronick zdroj]. Preov : VMP ISM Slovakia,
2011. s. 242-247 [CD-ROM]. ISBN: 978-80-89372-37-9
UNIVERSITAS AFARIKIANA, . 3/2009, ro. XXXVI. Rektort Univerzity Pavla Jozefa afrika
v Koiciach. Koice: Equilibria, 2009.
VALDMANOV, K. Problmy vslovnosti odbornch nzvov latinskho a grckeho pvodu v anglickom
jazyku. In Cudzie jazyky, odborn komunikcia a interkultrne fenomny 3 [elektronick zdroj]. Preov : VMP
ISM Slovakia, 2011. s. 340-347 [CD-ROM]. ISBN: 978-80-89372-37-9
VALLOV, E. Latinina jej vznam a perspektvy vuby na FaF UK. In Naa Univerzita. Spravodaj
Univerzity Komenskho. . 7. Bratislava: Univerzita Komenskho, 2009. s. 10.
VALLOV, E. Prspevok latininy k prehlbovaniu historickej dimenzie odbornho tdia na vysokej kole. In
Vuba cudzch jazykov na lekrskych fakultch bilancia a perspektvy. Martin: Jesseniova lekrska fakulta
Univerzity Komenskho v Martine, 1999. s. 43-44. ISBN: 80-88866-07-3
On-line zdroje
OXFORD ENGLISH DICTIONARY Oxford: Oxford University Press, 2013. [on-line] heslo locavore
http://www.oxforddictionaries.com/definition/english/locavore?q=locavore [cit. 10.11.2013]
VIARO, M. E. La importancia del latn en la educacin. [on-line] http://www.elcastellano.org/artic/latin.htm [cit.
10.11.2013]
http://www.youtube.com/watch?v=YJbnbpEkVFM [cit. 11.11.2013]

DAJE KU AUTOROVI:
Mgr. Alexandra Kaveansk
Katedra romanistiky a klasickej filolgie
Filozofick fakulta UPJ v Koiciach
Moyzesova 9
040 01 Koice
Kontakt: alexandra.kavecanska@upjs.sk