17.

MATURITN ZADANIE
OBRAZ 1. SVETOVEJ VOJNY V SLOVENSKEJ LITERATRE
Prv svetov vojna mala pre cel Eurpu a ja pre Slovensko vemi negatvny dopad. Znamenala naruenie vzahov medzi
jednotlivmi nrodmi, hlad, utrpenie a nevinn obete. Zapsobila na vetky druhy umenia.
PAVOL ORSZGH HVIEZDOSLAV
KRVAV SONETY 32 sonetov s tematikou 1. svetovej vojny
o autor vykresuje hrzy vojny a jej dsledky
o trpi ho otzka, kto je za tto vojnu zodpovedn zisuje, e je to egoizmus a ziskuchtivos jednotlivcov,
skupn a nrodov, taktie obviuje cirkev z fale a nedostatonho protestu proti vojne
o vojnu odsudzuje ako udsk zlo, ako stran krivdu pchan na udstve
o trpi ho i osud Slovanstva a vlastnho nroda
o v zverench sonetoch vyslovuje tbu po mieri, vieru v udskejiu, spravodlivejiu spolonos
Protivojnov bsnick dielo, ktor odsudzuje nezmyslen zabjanie a nienie hodnt civilizcie. Presvedivo vyjadruje prvo
loveka a nroda na slobodn existenciu. Podal tu teda protest proti vojne a vyjadril ndej v lep mierov ivot.
BOENA SLNIKOVTIMRAVA
HRDINOVIA - je novela s ironickm nzvom o vplyve prvej svetovej vojny na slovensk dedinu
o nzov je ironick, autorka chce nm naznai, e hrdinami nie s pni, ktor maj pln rei o vlastenectve, no
osobne sa ani nechc poksi obetova ivot pre vlas; na jatky vojny posielaj ud a ten skutone dva svoje
ivoty
o rozdielnos nzorov na vojnu u udu a pnskych vrstiev: ud prijma vojnu s nedverou, ako pnmi nanten
zlo, prvrenci vldnucej triedy sa nadchaj vojnou a as v nej prehlasuj za vlasteneck in
o tevo irick podnotr, nepia sa mu hrdinsk rei o vojne (neshlas s ou, mus ale verbova)
o

Laco Bal hlavn notr, obhajca vojny s vekmi reami, podplatil lekra aby sm s nemusel

Lza Malinsk dievina, pi sa irickmu a km ten nezist jej oslavn nzor na vojnu
Zuza Pekov s pocitom neastia sa vyd za Paa Peku, ktor je hrbat a iadna in ho nechcela, bila ura,
ale ten dal prednos mladej a bohatej neveste, te ju, e je vojna, lebo jej mu nemus narukova, dokonca sa
te aj zo smrti ura
o Ana Matvejovie bohat, pekn, mohla si za encha vybra kohokovek, vybrala si za mua sluhu ura;
neastn, e mus uro narukova
o Ana Demkovie je u dlhie vdovou, teraz je rada, e je vdova, lebo jej mu nemus narukova a je
pochovan doma
o Katka Stolikovie jej mu bol pijan, ktor ju bil, preto bola vojna pre u vykpenm
Bubenk zobud dedinu, ktor sa zbehne pova oznam o vypuknut 1. svetovej vojny. Dedinania jeden druhho presviedaj,
e to oakvali. Najviac sa ozvali Pao Peko, so zle zrastenou nohou, lebo ten sa vojny b nemus a Ana Demkovie, kee jej
mu pred dvoma rokmi umrel. Na vojnu reaguje aj dedinsk honorcia. Pn Moller sa pochvlil, e jeho chovanica Grta pjde za
oetrovateku. Pn tepka vrav, e syn Ali je posadnut oduevnenm. Notr Bal rozvja svoje terie o tom, e vojna potrv
najviac tvr roka. Iba podnotr irick je ticho. Musel vak potvrdi svoje vlastenectvo nahlas a zveliene. V srdci vak neshlas
s vojnou.
Krma je pln mldencov odobratch na vojnu. Vojna trv dlhie ako pni predpokladali. U pna tepka sa zila spolonos, jeho
vlastenectvo u poavilo, lebo syn miesto o vojenskej slve vypisuje i listy o utrpen. Rozprvaj sa o vojne. Prichdza telegram.
Mobilizuj alch chlapcov. Je medzi nimi i notr Bal. Odrazu nem chu sta sa hrdinom. Sbi lekrovi platok, len nech ho
neodoberie za vojaka. Podnotra irickho odobrali. V dedine sa rozrila sprva, e front je blzko a je mon, e bud musie
opusti svoje domovy. alie ronky musia s na vojnu. oraz viac domov je bez chlapov, mnoia sa ranen, rady zakazuj
ri paniku. Na dovolenku prichdza Pao Dubovie a prina zves irick padol, ke pomhal ranenmu. Do dediny v
podveer prila pota. Okolo potrky sa zbehn udia, aby prevzali oznmenie z frontu a listy.
o
o

MILO URBAN
IV BI protivojnov romn
o bi vojna, iv zanechva stopy; fyzick (rany), psychick
o unanimistick romn - dedinania s zobrazovan ako jeden celok (una anima- jedna dua),autor nevytvoril
klasick hlavn postavu, ktor by bola nositeom deja
o dej sa odohrva na Orave v obci Rztoky poas 1. sv. vojny - je tu zachyten cez osobn tragdiu postv
o sklad sa z 2 ast:
1. as: Straten ruky
symbolistick motv vinie sa celou 1. asou
motvy: ruky prosiace, alujce, bezmocn, trestajce, hroziace
2. as: Adam Hlavaj

Ondrej Kore -symbol vojny; vracia sa z vojny domov a vak o vojne neme poda svedectvo, pretoe na
vojne priiel o jazyk, ruku a na tvri m jazvu ako po dere biom; z vojny prichdza na jar, jarn prroda je v
kontraste s jeho osobnou; hoci je handicapovan, pomha vetkm v dedine, hlavne Eve Hlavajovej
o Ilka - najprepracovanejia, najdynamickejia postava diela, je prtomn v deji od prvch strn, je to tragick
postava; jej milovanho syna odved na vojnu, tam nezvldne tranie nadriadenm a zabije ho, za o ho
popravia; matka sa nedoke zmieri so smrou syna, preto sa u nej najviac z celej dediny prejav ivelnos,
bojuje proti bezprviu svojim spsobom; ako jedin z dediny pomha Eve Hlavajovej, dokonca sa postar o
sirotu, malho Adamka
o Eva Hlavajov - vemi pekn ena; notr Okolick na nej iiel oi necha, ke jej mu odiiel na vojnu ila si
oi vyplaka, ke zbadala Ondreja Korea, rozhodla sa s za Okolickm, aby Adama vyreklamoval z vojny,
notr zatvor a zamkne dvere a Evu zneuije; Eva ak jeho diea, svedkom tohto bol Jano Krava; notr sa
boj, e Eva povie pravdu, zane ju vydiera s tm, e ak vyzrad, Adama nedostane z vojny domov; Eva upad
do depresie, lebo od Adama prestali chodi listy; pomhaj jej len Ondrej Kore a Ilka, cel dedina ju odsdi;
prestva sa stara o starieho syna, neprijme ani novonarodenho; do vej depresie upadne vtedy, ke kaz
odmietne pokrsti jej syna, prichdza k potoku a utop sa (voda ju morlne oist); tto postava prela od aktivity
k pasivite, vidno dopad vojny na psychiku lovek
o Adam Hlavaj - vystupuje a v druhej asti romnu; prchk lovek, ktor niekedy kon pudovo, dezertuje z
frontu. Svojim konanm symbolizuje iveln odpor udu proti vojne a socilnemu tlaku;, vrti sa domov a ke
sa dozvie, o sa stalo Eve, najprv sa hnev, ale potom si uvedom, e niekto jej musel ubli, inak by si
nezvolila tak koniec; chce potresta notra, ale nechce ho zabi, lebo si uvedomuje, e by to bola vrada, v
zvere podpli krmrov dom
o Notr Okolick - pochdza zo zemianskeho rodu; m rd poovaky, eny, alkohol; vemi leniv, zarbal na
neast druhch, pevne veril. e Adam Hlavaj sa z vojny nevrti, lebo sa bl jeho prudkosti; v dedine
predstavuje ttnu moc, eny z dediny ho ber, e on je zodpovedn za smr ich synov a muov; ke Krava
prezrad tajomstvo zneuitia Evy, eny i mui sa mu pomstia, naen ho do potoku, kde Eva zomrela a spsobia
mu smr
Dej sa zana prchodom zmrzaenho Ondreja Korea z vojny (nem, bez ruky). Z dediny odvdzaj chlapov a medzi nimi aj
Adama Hlavaja. Eva Hlavajov chod prosi notra Okolickho, aby jej pomohol dosta mua z vojny. Notr ju zneuije. Eva s
nm ak diea a dedina ou za to opovrhuje. Eva neprezrad otca dieaa, lebo jej notr pohrozil, e ak to urob, jej mu sa z
frontu nevrti. Ilka zake synovi tefanovi pod vplyvom kzn dekana ujs pred vojnou. tefan ide na vojnu, no neme
znies krut zaobchdzanie atra Rna s vojakmi. Zabije ho a popravia ho.
o

Z dediny odvdzaj dobytok, obilie aj dedinsk zvony na vrobu zbran. Psychicky znien Eva sa neastnou nhodou po prode
utop v rieke. Adam dezertuje z vojny, ukrva sa v okol a pomha mu Krava. Okolick sa boj nvratu Adama. Do dediny
prichdzaj vojaci chrni radnkov a hada dezertrov. V dedine je hlad, deti umieraj na ervienku a vznikne vzbura
dedinanov, ktor sa na ele s Ilkou obrtia proti vojakom a notrovi. Ilku zabij vojaci a Okolickho dedinania dontia
utopi sa na mieste, kde zahynula Eva. Pod vedenm Adama dedinania vyrabuj a podplia krmu rona.
JOZEF CGER HRONSK
JOZEF MAK socilno-psychologick romn
o odohrva sa v dedinskom prostred
o tmy:
a. 1. sv. vojna len v nznakoch
b. hospodrska krza
c. snaha o maarizciu Slovenska
d. vysahovalectvo
o Jozef Mak - symbolick meno, lovek milin nie je to vnimon lovek, ale najobyajnej z dediny,
nemanelsk syn, pri naroden dostal od Boha "ukriovan ruky, ale nedostal sta" - o svojich citoch nevie
hovori a vetko sa odohrva v jeho vntri, svoju enu Julu m rd, no nedoke jej prejavi svoj cit, iba pred
smrou no
o Jula Petriskov - je to nzke dieva s utrpenmi oami, mrzka - av ruku m od pleca po lake vyschnut,
boj sa aj zaplaka a je na svete len preto, aby jej rozkazovali, Joovi preka jej ponenos, vyd sa za Joa z
lsky a t ju urob peknou; ke Joo chod za Maruou, zane sa trpi, nedoke vetko odpusti, chradne,
uzatvra sa do seba a odcudzuje sa Joovi, ke sa jej narod druh diea, Joo jej vyzn lsku; chcela by i, no
nevldze a umiera
o Marua Meoov - prekon zmenu z krsneho a dobrho dievaa na kared a skazen enu; z celej
Meoovskej rodiny bola najusilovnejia, otec asto pil a vyhal ich z domu, po smrti matky zvdzal Evu
Makov, Marua sa za neho hanbila, prestala ho repektova; vydala sa za Jana, lebo si myslela, e sa Joo
nevrti; po chorobe stratila krsu, jej tvr bola poznaen rapinami zaala pi, prestala sa stara o diea, mu ju
bil; po nvrate Joa prde na to, o stratila a ako sa s tm vyrovnva, zane by nruiv, zvdza Joa, chce
by stle v jeho blzkosti, hoci vie, e je enat, pije stle viac, skon tragicky
Jozef Mak sa narodil ako nemanelsk diea, matka ho mala rada, ale star brat Jano ho nemal rd, lebo sa oho musel stara,
hanbil sa za neho, bil ho. Matka mu preto zjednala slubu u bau Kubandu na salai pri jaloviciach. Makovcom zhor dom a
prichli ich kmotra Hana Meoov. Tu sa Jozef Mak zabi do peknej Marue Meoovej a ona jeho lsku optuje. Jozef Mak
odchdza pracova ku drevorubaom a tu spozn svojho otca Gregora Biaoa, no ich vzah sa nevyriei. Hana Meoov umiera
a za Evou zane pozera star Meo. Joo zane stava dom na Janovom pozemku, no ke ho dostavia, mus ods na vojeninu.

Ke sa vrti, dozvie sa, e Marua sa vydala za jeho brata Jana, lebo si myslela, e sa Joo u nevrti. Marua m s Janom diea,
plne sa zmenila, opatnela, Jano ju bije. Jano prepust Joovi jednu izbu v dome. Joo zane pracova u drevorubaov. Marui
chodieva pomha s dieaom a s domcnosou mrzka Jula Petriskov. Joo si ju vezme z vanosti. Sedem rokov ij spolu s
Janom v jednej chalupe. Joo odchdza na manvre do Komrna.
Po nvrate ho zatkn za to, e poval v krme rei istho chlapa, ktor zastval Slovkov a kritizoval Maarov a Bnociho. P
mesiacov sed vo vzen. Jule sa narodil syn a chodieva ho vykva na cestu. Ke sa vrti z vzenia te sa, no nevie Jule
prejavi lsku. Jano odchdza pre z domu, verbova chlapov do Ameriky. Marua zane zvdza Joa a spolu sa stretvaj u
Meoov. Jula to zist, trpi ju to a pomaly sa Joovi odcudzuje. Joo sa zane sm sebe protivi za to, e sa neovldol a zisuje,
e Marua m skazen duu a znenvid ju. Marua nakoniec umiera - utop sa opit v kotle pri vyvran bielizne. Joo odchdza
na rbaky a od ud sa dozved, e Jula ak druh diea, bla sa mu to poveda, lebo nevedela ako vyij. Joo zane pracova
ako koi u Bnociho, aby zskal peniaze na odkpenie polovice vlastnho domu, ktor Jano predal Bnocimu. Jano odchdza z
domu a viac sa nechce vrti. Jule sa narod druh syn, no nem u sl i a hoci sa s Joom zblila, povedia si o svojich citoch,
Jula umiera. Joo m 30 rokov a alch 30 pred sebou.
o autor sa zameriava na zobrazenie vntra postavy, zaznamenva ako lovek preciuje svet; situcia v tom ase na
Slovensku je nepriazniv, stupuje sa maarizcia, vlda ru cirkevn dedinsk koly, zaklad ttne
maarsk; udia sa pre postavenie pomaaruj, postupne prichdza hospodrska krza, niet prce a udia
odchdzaj do Ameriky
o autor vyuil kontrast: postv (Jano/Joo; Marua/Jula - postavy s kontrastn aj vo vvoji); citov a inov bohat vntro a city Joa a July, neschopnos vyjadri city slovami)
o autor vyuval paradox - Jula by paradoxne povaovala za prejav lsky aj to keby ju Joo zbil
o typick je dvojplovos v postave - lska - nenvis (Joo seba nenvid za to, e m Maruu rd a Maruu
nenvid e to, e ho m rada)
o vzahy medzi postavami prekrauj hranice ivota a smrti - jedna bez druhej nedoku i, potrebuj sa
Trp Jozef Mak lovek milin, nu vydr vetko, kee nie je
pravda, e najtvrd je kame, najmocnejia je oce, ale pravda na
svete je t, e najviac vydr obyajn lovek.