EDC IA

VIE R A

D O

V R ECKA

55

Marin Gavenda

Potrebujeme
nedeu?

NEDEA BY PRE KRESANA NEMALA BY

OBYAJNM VONM DOM. AKO JU SL
VI, ABY BOLA SKUTONE DOM PNA?
OBJAVME PRAV ZMYSEL NEDELE A OBO
HAME SEBA AJ IVOT SVOJICH BLZKYCH.

db
Praktick prruka pre kadho kresana
cena: 1,50 EUR; cena pre predplatiteov: 1,00 EUR



POTREBUJEME NEDEU?
Me sa modli aj doma. Neme sa vak modli tak,
ako v kostole, kde sa schdza vek poet otcov, kde sa jednomysene vysiela volanie k Bohu. Tu je nieo navye, toti
svornos a jednomysenos, puto lsky a modlitby kazov.
Svt Jn Zlatosty
Poas dovolenky som nebol na omi, zaznieva asto
v spovedniciach na konci obdobia przdnin a dovoleniek.
V krajinch prestench konzumom i konzumnm dovolenkovanm vak sledujeme v poslednch rokoch opan
trend prve cez dovolenku sa veriaci astejie zastuj na svtej omi ako bene cez rok. Navtvi vzcny
chrm a by v pokoji prtomn na omi povauj mnoh
za sas rekreovania tela i due.
Kde sa vytrca zmysel nedele, tam slabne nielen viera, ale aj rodinn puto. Nedea je tu pre loveka, aby sa
stval plne lovekom. V tomto sle edcie Viera do vrecka
chceme postupne objavova rzne rozmery nedele a hada, ako meme bohatm prevanm tohto da obohati svoj ivot a sta sa svetlom aj pre druhch.
Pri masovom nstupe supermarketov sa objavila v mdich ostr reakcia na pastiersky list slovenskch biskupov,
v ktorom vyzvali veriacich, aby si aspo v nedeu nali as
a venovali sa svojej dui a blzkym. Neodsudzovali turistiku
ani supermarkety ako tak. Odsudzovali jednostrann, slep honbu za nkupmi i portom a zastvali sa prva vetkch mc si aspo v tento de oddchnu. Veriaci zaka-

zuj ateistom kpi si v nedeu erstv roky; ak m veriaci

strojvodca slubu, vlak nebude v nedeu premva; v nemocnici mi v nedeu nedaj lieky, zaznievali absurdn argumenty
majiteov rozostavanch supermarketov a vyvolvali spoloensk nevraivos voi Cirkvi a veriacim. Len obas zazneli
aj triezve hlasy. Aspo Cirkev sa ns zastane, povzdychla
si unaven predavaka a matka rodiny cestou z nedenej
smeny v obchode. Nedea je odpoveou na zkladn potreby kadho loveka. V dejinch ili mnoh udia ako udia
len vaka tomu, e bola nedea. Aj o kresanskej nedeli plat, o povedal Jei o idovskej sobote: Sobota bola ustanoven pre loveka, nie lovek pre sobotu (Mk 2, 27).

Objavme skuton zmysel nedele

Pln vznam nedele sa nevytrca len zo spolonosti,
ale i zo ivota veriacich. asto sa jej svtenie zuuje na otzku, i sme boli alebo neboli na omi, eventulne i sme sa
zdrali akch prc. Tak sa postupne vytratilo duchovn
bohatstvo a vznam tohto da. Treba ho znova objavi.
Sonntag, Sunday de slnka, Domenica de Pna,
voskresenie de vzkriesenia, nedea de, ke sa nepracuje. Kad z nzvov tohto da odra niektor jeho
vznam. Najpvodnejie je pomenovanie de Pna. Tak
nedeu nazvali u prv kresania, pre ktorch to bol tie
de vychdzajceho Slnka spravodlivosti. Je to Vek
noc tda, v ktorej sa slvi Kristovo vazstvo nad hriechom a nad smrou, zavenie prvho stvorenia a zaiatok
novho stvorenia. Je to de ctivej a vanej spomienky na
prv de sveta a sasne predobraz poslednho da oakvanho v innej ndeji, ke Kristus prde v slve a urob
vetko nov, hovor Jn Pavol II. v vode apotolskho

listu o slven nedele Dies Domini. M to by de preiaren radosou. Kad nedeu cestou do kostola by sme
sa mali v duchu pripoji k enm a apotolom, ktor sa
ponhali k hrobu. Ten nali przdny, ale srdcia sa im
naplnili radosou, e Pn ije (porov. Mt 28, 8). A z kostola domov by sme sa mali vraca ako emauzsk uenci
do Jeruzalema, pln radosti, e Jeia spoznali pri lman chleba (porov. Lk 24, 13 35).
N ivot so vetkm, o ho napa sa odohrva
v ase a tvor dejiny osobn, rodinn, nrodn i dejiny
sveta. V apotolskom liste Dies Domini sa asto spomna
narka na to, e prve v nedeli a v nedenej omi sa uskutouje naplnenie dejn, e nedea sa nachdza v strede tajomstva asu. Ke v nedenej svtej omi obetujeme Bohu vetko svoje silie, nmahy, bolesti i radosti, potreby
blzkych i celho sveta, vtedy v istom zmysle zachraujeme as. To, o sa natrvalo strca, vkladme do rk venho Boha, a tak sa aj naa najbezvznamnejia innos
stva sasou Boej venosti. Jeden neznmy starodvny
autor hovor, e de Pna je pnom dn a svt Hieronym dopa, e nedea je de vzkriesenia, de kresanov,
je to n de.

Sviaton as
Taliansky biskup Mons. Francesco Giulio Brambilla
v publikcii La domenica e i giorni delluomo sa okrem
inho venuje nedeli ako sviatonmu du. K tejto tme
pe: V podmienkach postmodernej kultry je jednou z vnych loh znovu sa naui preva nedeu ako sviaton
de. Aj pre mnohch primne zmajcich veriacich je
as na nedenej omi len jednou z mnohch povinnost,

ktor na nich akaj cez vkend. Dnen lovek vymyslel

von as, ale zd sa, e zabudol, o je sviatok. Nedea je
veobecne vnman ako ,von de, ako prestvka medzi
dvomi nmahami, preruenie pracovnch aktivt. Jej hlavnou nplou sa stva zbava a tek z vekch miest. Preruenie prce sa vnma ako pauza, v ktorej menme rytmus
oproti pracovnm dom, avak asto bez toho, e by sa nedea stala prleitosou naerpa rados alebo sa stala priestorom by s druhmi, dopria si as pre seba navzjom,
otvori sa pre blzkos a spoloenstvo.
Oddychova mono kedykovek, as
vona sa stva mobiln. Sviatok si vak
vyaduje stlos, aby ho mohli preva
vetci spolu.
Mons. Brambilla alej zdrazuje, e ak nedeu prevame ako sviatok, vytvra sa priestor prve pre blzkos s druhmi. Ak sa ije len ako von as, lovek sa
oddeuje od druhch, aby si oddchol od kadodennej
nmahy. Sviaton as, pokrauje biskup, dva hlbok
zmysel aj asu prce, km as vonho odpoinku len pomha naerpa sily do alej prce. Pre spolonos, ktor je
zaloen na maximlnom vkone, sa sviaton as zd
przdny a neproduktvny. Vypa sa teda novm zhonom za
,konzumom odpoinku. Oddychova mono kedykovek,
as vona sa stva mobiln. Sviatok si vak vyaduje stlos, aby ho mohli preva vetci spolu. Neurotick zhon,
ktor vypa von dni, je vak v konenom dsledku vekou
nostalgiou po sviatonom. Krza sviatku sa stva krzou
loveka, krzou zmyslu ivota. lovek neije len z chleba a zo
svojich potrieb, ale aj z toho slova, ktor tomuto chlebu dva zmysel a vovdza loveka do priestoru slobody a lsky.

Tba ud po vonom ase odhauje potrebu znova objavi

sviatok. Nenapln sa rozirovanm vonho asu, ale novou
kvalitou vzahu k asu. lovek, podobne ako Boh pri stvoren, zapja es dn, aby ich preiaril jasom, ktor naerpal
vo sviaton de, aby premenil Bo dar na dielo svojich rk.
Dies Domini, de Pna, sa dnes mus sta aj dies hominis,
dom loveka. Len ak urobme nedeu pnom vetkch dn,
budeme ju skutone preva aj ako Pnov de.

Nie week-end, ale week-start

V benom slovnku i praxi je nedea sasou vkendu, zdomcnenho anglickho slova oznaujceho koniec
tda. V piatok si prajeme pekn vkend. Zo artu si meme popria aj pekn vkstart, lebo poslednm dom
v tdni je sobota a nedea je u zaiatkom novho tda. Hovor o tom aj Jn Pavol II. v Dies Domini: Bohuia, ke nedea strat svoj pvodn vznam a stane sa len
koncom tda, me sa sta, e lovek sa uzavrie do takho zkeho priestoru, ktor mu neumouje vidie nebo. Potom aj ke je sviatone obleen, ostva vntorne neschopn slvi sviatok. Od Kristovch uenkov sa poaduje, aby
si neplietli slvenie nedele, ktor m by ozajstnm svtenm
Pnovho da, s koncom tda chpanm len ako odpoinok
alebo nik z kadodennej vednosti. Ak svtenie nedele
nem by len formlnym splnenm prkazu, je potrebn
hlbie prenika do vznamu nedele, cti vntorn potrebu akova Bohu, pova ho a prosi. Nebojte sa venova svoj as Kristovi. no, sprstupnite svoj as Kristovi,
aby ho mohol osvieti a usmerni. On pozn tajomstvo asu i tajomstvo venosti a dva nm svoj de ako vdy nov
dar svojej lsky, povzbudzuje Jn Pavol II.



DE VZKRIESENHO PNA
Nedea m mnohorak vznam a npl. Aj civiln
spolonos ju vnma ako de pracovnho pokoja. Pre
kresanov je okrem odpoinku aj dom oslavy Stvoritea, dom rodinnho a cirkevnho spoloenstva. Zkladom kresanskej nedele je oslava Vzkriesenho. Tak sa
dostvame k tomu, o je pre kresansk nedeu najpodstatnejie slvi nedeu ako de vzkriesenho Pna. Nesta si len pripomen, e takto bola vnman od prvch storo. Najdleitejie je, aby bola kad nedea
nam osobnm stretnutm so Vzkriesenm. Nedeu slvime pre ctyhodn vzkriesenie nho Pna Jeia Krista
nielen na Vek noc, ale aj v tdennom cykle, psal na zaiatku 5. storoia ppe Inocent I. Hovoril o praxi zauvanej medzi kresanmi od prvch rokov po Pnovom
vzkriesen. Preto svt Bazil nazva svt nedeu, uctievan od Pnovho vzkriesenia, prvotinou vetkch ostatnch
dn a svt Augustn sviatosou Vekej noci.

Od idovskej soboty ku kresanskej nedeli

Vetky evanjeli shlasne oznamuj, e Pnovo vzkriesenie sa uskutonilo v prv de po sobote (porov. Mk 16,
2; Mt 28, 1; Lk 24, 1; Jn 20, 1). V ten ist de sa vzkriesen Kristus zjavil emauzskm uenkom a jedenstim
apotolom v Jeruzaleme. O sedem dn, teda v de po sobote, boli uenci znova pospolu, ke sa im Jei op

zjavil a dal sa pozna Tomovi. Aj Turce sa odohrali

v nedeu, v prv de oktvy tdov po idovskej Pasche.
Bol to de prvch krstov a prvho ohlasovania radostnej
zvesti. Km sa udomcnil vraz de Pna, kresania volali nedeu jednoducho prv de po sobote. Bol to radostn a slvnostn zaiatok kresanskho tda. Aj veriaci Troady sa zili v prv de po sobote na lman
chleba, ke sa odohrala precten rozlka s Pavlom (porov. Sk 20, 7). Slvenie Pnovho da sa stalo jednm
z podstatnch znakov, ktorm sa kresania odliovali od
okolitho sveta.
idovsk sobota a plne in rytmus grckych sviatkov
ntili kresanov slvi nedeu v pracovnch doch. U
zaiatkom 2. storoia Plnius mlad o kresanoch napsal, e maj zvyk schdza sa v urit de pred vchoNedea m by aj dom vzdelvania sa
vo viere katechzami vo farnosti alebo
inmi stretnutiami, katechzou v rodine
alebo samovzdelvanm.
dom slnka a spolone spieva hymnus Kristovi ako Bohu.
Malo to praktick dvod. Skoro rno sa kresania stretali
preto, aby potom sthali svoje ben povinnosti. Liturgick zhromadenia pred vchodom slnka nadobudli aj
al vznam. Tento de toti Rimania nazvali dom
slnka (doteraz je v nemine pomenovanie nedele Sonntag, v anglitine Sunday). Kresania svoje slvenia zameriavali na Krista jedin slnko, m dali pohanskmu
du kresansk npl. Sm Kristus sa nazval svetlom
sveta a jeho vzkriesenie je odrazom iarivej slvy. U Zachari vo svojom chvlospeve zvestuje Krista ako slnko,

ktor zaiari tm, o sedia v tme a v tni smrti (Lk 1,

79), a staruk Simeon vid v malom dieati svetlo na
osvietenie pohanov (Lk 2, 32).
U veriacich pochdzajcich zo idovstva, ktor chceli
slvi kresansk nedeu, ale zrove aj zachovva idovsk sobotu, vldlo urit naptie. Najskr to viedlo
k zachovvaniu soboty a nedele ako dvoch bratskch
dn. V krajinch s prevahou kresanov postupne dolo
k spojeniu vznamu tchto dn a nedeu kresania slvia
ako de stvorenia, de odpoinku a oslavy Boha Stvoritea, a zrove ako de vzkriesenho Pna.
V tomto kontexte vyznieva ako neuveriten protiklad, ke v krajinch s vye tiscronou kresanskou tradciou vina pokrstench (poda prieskumov okolo 80
percent) nechpe vznam nedenej svtej ome a nezastuje sa na nej. Z tch, ktor sa na nej zastuj,
vek as nepozn vznam zkladnch symbolov alebo
je natoko odklonen od Boha, e sa neme zastni
na lman chleba, pristpi k svtmu prijmaniu, o je
na svtej omi to najpodstatnejie. Dokonca o viacerch
z tch, ktor aj prijmaj, plat oprvnen vitka, e sa
sprvaj horie ne neveriaci.
Vetky tatistiky zjednoduuj, no aj mobilizuj. Ak
vak povame poslednch ppeov hovori o novej evanjelizcii, netka sa to len zlaicizovanho Franczska, konzumistickho Zpadu bez povolan, bez viery a bez veriacich. Aktulne sa to tka aj kresanskho Slovenska.
Je potrebn osveta, katechza, vysvetovanie. Najdleitejie je vak svedectvo tch, ktor odchdzaj z nedenej
svtej ome do svojich rodn a v tdni do kl a zamestnan. Na ich ivote m by vidno, e sa v nedeu
osobne stretli so vzkriesenm Kristom. Kad nedea na
to ponka nov prleitos.

Hriechy proti Pnovmu du

ast konflikty farizejov a zkonnkov s Jeiom sa tkali svtenia sobotnho da. Farizeji lipli na vonkajch
predpisoch, Jeiovi ilo o zmysel a podstatu tohto sviatku. V slovenskej nboenskej mentalite hroz podobn
konflikt zujmov. Mnoh veriaci s od detstva formovan v duchu toho, o sa v nedeu mus (s na omu, prs
na u naas) a o nesmie (naprklad manulne pracova).
Kto tak nekon, dopa sa akho hriechu. Katechizmus
Katolckej cirkvi pribliuje skr hlbok zmysel zasvtenia
Pnovho da (porov. KKC 2168 2195) a na rozdiel od
starch katechizmov nepodva zoznam konkrtnych prkazov a zkazov. Je tu vak nebezpeenstvo, e veriaci na
jednej strane a striktne ber zauvan prkazy, km in,
neraz ete dleitejie, vytrvalo opomnaj a vbec ich nepovauj za hriech. Samozrejme, aj samotn hriech treba
vnma predovetkm ako zradu na vzahu s Bohom, nie
iba poruenie predpisu. Pripomeme si aspo strune, o
vyplva z Katechizmu Katolckej cirkvi:
V nedeu a v prikzan sviatok s veriaci povinn
zastni sa na svtej omi.
Tomuto prikzaniu mono zadosuini aj sobotnou veernou omou alebo v predveer prikzanho
sviatku (kee aj katolcka liturgia sa riadi biblickou zsadou, e de sa zana u veer po zpade slnka).
Neas na omi ospravedluje len vny dvod
(choroba, starostlivos o mal deti a podobne).
Tretie Boie prikzanie zaha aj zachovanie pracovnho pokoja. Ohadom odpoinku od prce sa pe:
V nedeu a v prikzan sviatky sa maj veriaci zdriava
vykonvania takch prc a innost, ktor prekaj Boiemu kultu, radosti vlastnej du Pna, konaniu skutkov mi-

OBSAH
POTREBUJEME NEDEU?................................. 1
DE VZKRIESENHO PNA ............................6
DE VIERY ..........................................................11
DE LOVEKA A OSLAVY STVORITEA .......18
DE RODINY A CIRKVI .................................... 26
DE DN ............................................................. 36