1/2015

Ronk 25
Nepredajn

u Ilustrcia J. G. Mandel

Rmsky nov list nezvisl kultrnospoloensk noviny Rmov na Slovensku

Predstavte si, e polcia ptra po hadanch oso

bch a dostane tip, e sa pchate nachdza v jed
nom zo 72 bytov dvansposchodovho panelku,
niekde uprostred mestskho sdliska. Bytov dom
by obsadila polcia, kopancom do dver otvorila
kad dvere a sem tam niekoho vymltila.
Ak by sa nieo tak stalo, polcia by to len vemi
ako vysvetovala. Ak by vak ilo o bytov dom obva
n Rmami a ete niekde v rmskej asti mesta alebo
obce, pravdepodobne by to malo presne takto scenr.
Ke sa pred dvoma rokmi odohrvalo v rmskej
osade v Moldave nad Bodvou kultrne podujatie,

podguren obyvatelia osady po roztrke zdemo

lovali policajn aut. O niekoko dn neskr prila
polcia do osady op. Po jej odchode zostali zbit
udia. Zkrok polcie ocenil minister vntra i pre
mir. o je na celej veci smutn, a nejako ma to ne
prekvapuje, vyetrovanie tohto prpadu nie je
ukonen ani po dvoch rokoch. U vtedy sa hovori
lo o tom, e v takchto prpadoch njazdov polcie
na cel osadu, by sa pri sluobnch zkrokoch mali
vyhotovi obrazovozvukov zznamy. Aby bola kry
t hlavne polcia, e svojm postupom neporuila
predpisy.

lovek by akal, e po Moldave sa u podobn

situcia opakova nebude. A ak no, tak s videom
ako dkazom. Tohtoron zaiatok aprla v obci
Vrbnica vyvolal op otzniky, i polcia do rm
skych osd nechod ako na svoje cviisko. V rmci
ptracej akcie 100 toti navtvila aj osadu vo Vrbni
ci. A aj tam, po odchode polcie, zostali niekok
obyvatelia zranen. Polcia tvrd, e nikoho nezrani
la. Otzkou zostva, preo ani v tomto prpade ne
bol zhotoven videozznam.
erenikou na torte natrbench vzahov pol
cie a Rmov je rozhodnutie Okresnho sdu v Ko

iciach, ktor prejednval prpad policajtov. Mui

zkona mali v aprli 2009 na policajnej stanici ika
nova chlapcov, ktor krtko predtm lpene pre
padli stariu Koianku. Usvedi ich malo video,
ktor si sami poas vchovnch praktk zhotovili.
Po iestich rokoch akania sd rozhodol, e policaj
ti v podstate ni neurobili. Chbal dkaz. Video,
ktor obletelo svet, sd nebral do vahy.
es rokov rozhodoval sd o jasnom prpade.
Z Moldavy a Vrbnice video nie je, pravdu sa zrejme
dozvieme op a o niekoko rokov. Ak vbec.
Roman onka, fredaktor Romano nevo il

SERA STRANA 2
Hovorcom predsedu Banskobystrickho samosprvneho kraja
Marina Kotlebu sa stal od 1. janura 2015 Vladimr Grtler. Napo
sledy sa zviditenil ako kandidt na predsedu Koickho samosprv
neho kraja za stranu Sedem statonch, ktor v kampani hovorila o
sterilizcii rmskch ien a na bilbordoch subovala jednosmern
letenky pre Rmov do Bruselu.
***
Starosta mesta Champlan vo Franczsku Christian Lecler odmie
tol pochova rmske diea na obecnom cintorne. Poda jeho slov,
prednostn miesto na miestnom cintorne maj t, ktor platia dane.
O prpade informovala tlaov agentra TK.
Dievatko zomrelo 26. decembra 2014 na syndrm nhleho
mrtia. Po odmietnut ponkol hrobov miesto rodine zosnulho
dievaa starosta nealekho mesta Wissous Richard Trinquier. Ta
moj cintorn poda jeho slov prjme telo Rmky rovnako ako ko
hokovek inho. Konanie starostu nazval nepochopitenm a nehu
mnnym.
***
Poslanci obce Kamenn Poruba za Stranu rmskej koalcie (SRK)
sa vzdali poslaneckch odmien a svoj mandt bud vykonva zadar
mo. Mdi o tom informoval novozvolen starosta obce Jozef Gao
(SRK). Dvodom je fakt, e takto chc obci pomc etri. Poda slov
starostu, p poslancov tak obci uetr rone pribline 1 200 eur.
etri bude aj samotn starosta. Pobera bude len zkladn plat, kto
r mu uruje zkon vo vke 834 eur v hrubom.
***
Slovensko dostalo ako jedin krajina v Eurpskej nii eurofondy
na rieenie rmskej problematiky. Za 380 milinov eur sa na Slo
vensku postavia v rmskych osadch cesty, vodovodn prpojky, ko
munitn centr, klky a koly. Informovala o tom televzia TA3.
V minulom programovacom obdob malo Slovensko na rieenie
rmskej problematiky necelch 200 mil. eur. Finann balk by mal
poda televzie koordinova rad splnomocnenca vldy SR pre rm
skej komunity.
***
Obianske zdruenie SPONKA Socilnoporadensk innos vy
dalo publikciu s nzvom Odlinosti by ns mali spja, nie rozdeo
va. Publikcia bola podporen z prostriedkov radu vldy SR v pro
grame Kultra nrodnostnch menn 2014. Rieitelia projektu ha
dali odpovede na otzky svisiace so vzjomnm bezproblmovm
spolunavanm s meninami s reflexiou na rmsku nrodnostn
meninu, hlavne v rmci interetnickch a interkultrnych dialgov
smerujcich k podpore vzjomnho porozumenia, zbliovania a to
lerancie medzi vinovou majoritou a rmskou minoritou.
Prv tma na diskutovanie sa niesla v duchu kontextu historick
ho ponmania rmskeho etnika. Druh tma sa zaoberala antropo
logickmi vedeckmi poznatkami o rmskej populcii, nevynmajc
kultru Rmov v minulosti, o z kultrneho bohatstva zostalo v tra
dcich dodnes, ktor spoloensk vrstvy Rmov v tradcich najviac
pokrauj, alebo ich dodriavaj. Tretia tma sa tkala socilneho
ivota Rmov s reflexiou na vzdelvanie, bvanie a zamestnanos.
***
Trnavsk kraj m novho rmskeho guvernra. Po smrti Antona
Kudrka bol do funkcie menovan jeho syn Anton Kudrk. Inform
ciu priniesol portl zpiestan.sk. Venova sa chce pomoci socilne
slabm Rmom, no chce podpori aj vzdelvanie, zlepi kolsk
dochdzku. Anton Kudrk bol guvernrom necel rok, priom tatt
guvernrov ustanovil rmsky kr Rbert I (Rbert Boto), ktorho
korunovcia sa uskutonila v aprli 2014.
Ako alej informuje portl, nov guvernr chce zriadi kancel
riu, v ktorej sa vypracuj projekty na zlepenie situcie. M zujem
zaloi aj obianske zdruenie, a tak sa podiea na rozhodnutiach
mestskho zastupitestva.
***
Na zklade zverejnenej Vzvy na predkladanie iadost o poskyt
nutie dotcie v programe Kultra nrodnostnch menn na rok
2015 bolo na rad splnomocnenca vldy SR pre nrodnostn men
iny doruench 775 iadost na 1 871 projektov, z toho poda n
rodnostnch menn:
maarsk nrodnostn menina: 1 097 projektov
rmska nrodnostn menina: 254 projektov
rusnska nrodnostn menina: 178 projektov
***
Vazom Ceny eskej filmovej kritiky za rok 2014 sa stala socilna
drma reisra Petra Vclava s nzvom Cesta ven. Tvorcovia zskali
ocenenie za najlep film, scenr a riu. Cenu za hereck vkon si
odniesla aj Klaudia Dudov, ktor vo filme stvrnila hlavn postavu.
Film je prbehom mladej eny, ktor bojuje o astn ivot. Nara
vak na predsudky spolonosti a s nimi spojen prekky. Je toti
Rmka. ako sa presadzuje v dnenom svete globalizcie a finan
nej krzy, ak ste Rm. Nejasn je vyhliadka na prcu, bvanie. Klau
dia Dudov vo filme bojuje s materilnymi problmami, s pocitom
opovrhnutia. Filmov dokument bol uveden aj poas medzinrod
nho filmovho festivalu v Cannes 2014.
***
Zkladn kola v ariskch Michaanoch m dvoch riaditeov.
kola mala segregova rmskych iakov, o om rozhodol Okresn
sd v Preove ete v decembri 2011. Starosta obce, ako zriaova
te koly, preto v novom roku 2012 odvolal z funkcie vtedajiu
riaditeku koly Mriu Cvancingerov a do funkcie vymenoval Ja
roslava Valatiaka. Odvolan riaditeka sa obrtila na sd a ten
rozhodol, e jej odvolanie bolo nezkonn. V januri 2015 staros
ta obce odvolal z funkcie terajieho riaditea a na jeho miesto sa
vrtila Mria Cvancingerov. Odvolan riadite, ktormu sa poda
rilo v triedach zmiea rmske deti s nermskymi, sa chce tie
obrti na sd.
Segregciu rmskych iakov na kole potvrdil Krajsk sd v Pre
ove 30. oktbra 2012.
***
Zaiatkom februra 2015 ppe Frantiek neakane navtvil ute
eneck tbor v Rme, kde okrem Rmov ij aj udia z Latinskej
Ameriky a inch krajn. Informciu o tom priniesol server romea.cz.
Zastavil sa tam poas cesty do farnosti Svtho archanjela Michaela
v rmskej tvrti Pietralata. Tbor je len tristo metrov od kostola. P
pe v tbore strvil asi 15 mint.
***
V obci Rankovce sa vina rmskych poslancov vzdala svojich
poslaneckch odmien. Poda starostu to urobili preto, aby pomohli
obecnmu rozpotu.
***
Vysok kola zdravotnctva a socilnej prce sv. Albety otvorila
pecializovan vzdelvanie pre starostov. Vzdelvanie sa bude reali
zova v stave rmskych eurpskych tdi v Banskej Bystrici. Vzde
lvanie sa kon vysokokolskm certifiktom o absolvovan vzdel
vania v rozsahu 200 hodn.
(red)

slo 1/2015

SPRAVODAJSTVO

Praktick rady smerujce k tomu, ako

zlepi ivotn podmienky Rmov, s obsa
hom prruky, ktor na seminri Zlepenie
ivotnch podmienok Rmov na miestnej
rovni predstavili v pondelok 22. jna 2015
v Koiciach. Seminr zorganizovala Svetov
banka a Eurpska komisia v spoluprci s Ne
ziskovou organizciou EPIC.
Cieom seminra, na ktorom sa zastnili
zstupcovia ttnej sprvy, miestnych sa
mosprv, ako aj mimovldnych neziskovch
organizci, bolo informova o cieoch
a vyuit prruky v svislosti so snahami v ob
lasti zaleovania Rmov na loklnej, regio
nlnej i nrodnej rovni, ako aj v svislosti
s vyuvanm eurpskych trukturlnych a in
vestinch fondov.
Kosuke Anan zo Svetovej banky prezento
val nevyhnutnos a potreby vzniku prruky,
postoj Svetovej banky, ktor sa podieala na jej
vzniku a v irom meradle aj nevyhnutnos so
cilnej inklzie z pohadu Svetovej banky.
Zdraznil, e Svetov banka chce aj naalej zo
hrva aktvnu lohu v procese socilnej inkl
zie marginalizovanch rmskych komunt.
Aby sa situcia rmskych komunt zlepila,
poda Martina Ortha z Generlneho riadite
stva pre zamestnanos, socilne zleitosti
a zalenenie Eurpskej komisie, je nevyhnut
n komplexn prstup k socilnej inklzii R
mov v lenskch ttoch Eurpskej nie.
Pozitvny prklad
spene zaleova Rmov na obecnej
rovni sa dar starostovi Spiskho Hrhova.
Vladimr Ledeck je nositeom medzinrodn
ho ocenenia MERI 2012 v oblasti zaleovania
marginalizovanch rmskych komunt v kate
grii komplexn prstup. Kom k spechu
v zaleovan Rmov bol poda slov starostu
obecn podnik, ktor sa nezameral na zisk, ale
na to, aby priniesol uom prcu. Obecn pod
nik u niekoko rokov zohrva kov lohu
nielen v zamestnvan Rmov, ale zrove aj v
celkovom rozvoji obce. Zkladom spechu je
nevyhnutnos hada alternatvne rieenia voi
existujcim monostiam, ktor niekedy viac
brzdia implementciu rieen, podotkol V. Le
deck.
Socilny aspekt
Michal Smetanka, expert pre regionlne
plnovanie Neziskovej organizcie EPIC, svo
ju prezentciu zameral na loklne a regionl
ne stratgie. Podiarkol nevyhnutnos exis
tencie tchto stratgi a zdraznil zkladn
princpy pri ich tvorbe. Hlavnm posolstvom
jeho prezentcie bolo sstreova sa nielen
na ekonomick rozmer plnovania, ale hlav
ne na socilny aspekt strategickch plnova
cch dokumentov na loklnej a regionlnej
rovni. Zabezpeenie dobrej implementcie
podmienil zostavenm kvalitnho tmu ex
pertov, odbornkov a aktivistov, ktor sa po
dieaj nielen na prprave loklnej alebo regi
onlnej stratgie, ale nsledne sa stan aj ga
rantmi jej realizcie.

nych projektovch vziev. Odpovedala, e je

schvlen indikatvny harmonogram pripra
vovanch vziev, kde sa mu starostovia
a zstupcovia mimovldnych neziskovch or
ganizci postupne uchdza o finann pod
poru na realizciu svojich projektov.
Ako na to
Prruka Zlepenie ivotnch podmienok
Rmov na miestnej rovni, ktor vydva spo
lon iniciatva Svetovej banky a Eurpskej ko
misie, poskytuje praktick rady uren miest
nym samosprvam a mimovldnym nezisko
vm organizcim, ktor vypracvaj a imple
mentuj programy zameran na zlepenie
ivotnch podmienok Rmov s pomocou eu
rpskych, celottnych alebo komunlnych
fondov. Sstreuje sa na tyri inklzie Rmov,
tak ako ich pomenva Rmec E pre
vntrottne stratgie integrcie Rmov, t. j.

vzdelanie, zamestnanos, zdravotn starostli

vos a bvanie (vrtane zkladnch sluieb)
a vysvetuje, preo je potrebn k tmto tyrom
oblastiam pristupova integrovane. Obsahuje
nvrhy praktickch prstupov, technk a n
strojov pre realizciu intervenci a zvenie ich
inku a ponka tie npady ako rozri pale
tu zvaovanch intervenci. Jej cieom je by aj
inpirciou pre alie inovcie.
Oakvame, e praktick rady, techniky
a nstroje prezentovan poas seminra po
mu zvi kvalitu intervenci zameranch
na zlepenie ivotnch podmienok Rmov,
zdrazuj Antony Thompson, manar Sve
tovej banky pre Slovensk republiku a Wallis
Goelen Vandebrock, vedca oddelenia pre
esko, Posko a Slovensko Generlneho ria
ditestva pre zamestnanos, socilne z
leitosti a zalenenie Eurpskej komisie.
(red), foto: EPIC

Monosti
Andrea Bukov v poslednom panelovom
vystpen zhrnula monosti pripravovanch
nstrojov zvyovania socilnej inklzie
prostrednctvom erpania fondov Eurpskej
nie na nrodnej rovni. Otzky prtomnch
smerovali k aktulnemu dtumu spustenia
nrodnho projektu a vyhlsenia konkrt

Nrodn linka pre eny zavajce nsilie

Potrebujete pomoc?
Volajte
0800 212 212
Bezplatn nonstop linka pre
eny zavajce nsilie.
Nrodn linka pre eny je d
vernm a bezpenm priestorom
pre eny, ktor s ohrozen alebo
zavaj nsilie. Poradkyne na lin
ke poskytuj krzov pomoc
a vetky potrebn informcie. Pri
praven s hovori o vetkch
druhoch nsilia, s ktormi sa eny
vo svojich ivotoch stretvaj.
Spolu s volajcou enou sa snaia
minimalizova riziko, ktormu je
v nsilnom vzahu vystaven. Infor

mcie, ktor volajca ena po

skytne, s absoltne dvern.
Nrodn linka je zrove
miestom prvho kontaktu, kde
s enm poskytnut vetky d
leit informcie o nsil pcha
nom na ench, najm o nsil
v blzkych vzahoch. Poradkyne
odpovedaj taktie na zkladn
otzky tkajce sa prvnej po
moci a asistuj enm pri hada
n alej pomoci v jej regine.
Nrodn linka pre eny je
dostupn vetkm enm, teda aj

tm, ktor maj saen prstup

k potrebnm informcim, maj
zdravotn alebo in hendikep.
S poradkyami sa mete spoji
prostrednctvom bezplatnej telefo
nickej linky a v blzkej budcnosti
aj cez internetov komunikciu
alebo prostrednctvom emailu.
Pri aktnom ohrozen alebo
v istch, presne vymedzench si
tucich poradkyne so shlasom
eny kontaktuj polciu, zchran
n zdravotn slubu alebo in in
titciu, ktor jej me pomc.

Linka sa realizuje v rmci n

rodnho projektu Prevencia
a elimincia nsilia na ench,
ktor implementuje Intitt pre
vskum prce a rodiny. Projekt
je financovan zo zdrojov Eu
rpskeho socilneho fondu
v rmci Operanho programu
Zamestnanos a socilna inkl
zia. Odbornm garantom a inici
torom je Ministerstvo prce, so
cilnych vec a rodiny Slovenskej
republiky.
(red)

 SPRAVODAJSTVO / ROZHOVOR

SERA STRANA 3

Ke polcia 21. jna 2013 uskutonila v rmskej osade v Moldave

nad Bodvou policajn raziu, po jej odchode zostalo viacero zrane
nch Rmov. Ubehli u dva roky a vyetrenie celej kauzy sa ete ne
skonilo. Podobn scenr sa opakoval zaiatkom aprla tohto roku
v rmskej osade vo Vrbnici v okrese Michalovce, ke polcia vykon
vala ptraciu akciu s nzvom 100. Aj tu po jej odchode zostalo me
dzi Rmami viacero zranench. Oba prpady vyetruje Inpekcia
ministerstva vntra. V prpade naalej pokrauje vyetrovanie, za
tia nie je mon poskytn bliie informcie, aby nedolo k jeho
zmareniu, uviedla koncom jla Andrea Dobiov, hovorkya Mi
nisterstva vntra Slovenskej republiky.
Vekonon ibaka a darek ku du Rmov?
Obec s viac ako tisckou obyvateov nem poda slov rmskeho sta
rostu Jaroslava Tokra problm so spolunavanm ani kriminalitou.
Ke mu 2. aprla 2015 volala manelka na obecn rad, e v osade s
policajti, myslel si, e ide o art.
Sedel som rno v robote, ke som dostal telefont od manelky,
ktor mi volala, e m problm. Policajt bol na naom dvore a ptal sa
jej, kde je manel. Povedal jej tam neslun slov, na o mi manelka
zavolala. Po, lebo policajti s na dvore a al policajti bij Rom
kov, opsal situciu starosta obce.
Na prpad upozornili novinri z organizcie ROMED (Rmske m
di), ktor pripravuj rmsky magazn pre Slovensk televziu.
Starosta vzal auto a iel do osady. Tam videl, ako niekok Rmovia
stoja opret o stenu s rukami nad hlavou. Inch kopali poda slov sta
rostu do nh, aby ich roztiahli. Policajtov som sa ptal, kto je velite
zsahu. Predstavil som sa, e som starosta obce. Policajt hovoril, e je
ho to nezaujma. Zaal mi tyka. Mlad policajt to bol. Preboha vs
prosm, nechajte ich, ve vm ni nerobia, priblil komunikciu
s policajtmi starosta Tokr.
Obec je poda jeho slov bezproblmov. Ke sa stretol s veliteom
zsahu, ten s nm u jednal slune. Mlad policajti sa ku mne chovali
drzo, vemi neslune. Zsah prebiehal od pol deviatej do tvr na de
sa, pol desiatej. Zstupcu policajt chytil pod krk a roztrhal na om
triko. Je to hanba, lebo on sa policajtovi predstavil ako zstupca sta
rostu. Policajta to vak nezaujmalo. Mj brat m dve pomliaden
rebr. Naa rodina tu nikomu nikdy neublila. Dostali aj udia, ktor
v ivote s Nermami nemali iadny problm. Dokonca aj robotnci na
obecnch slubch. Koho videli vonku, toho bili. Nevidel som to, ale
tak to hovoria vetci, opsal situciu Jaroslav Tokr.
Ak niekoho hadali, mali prs poda jeho slov za nm. Akcia 100 je pod
a starostu nezmysel. Obec dostala od polcie facku, je to hanba, dodal.

u Kto Rmov zranil, zist a vyetrovanie. Reprofoto: RN/ROMED

Rmovia na Slovensku s pohoren tm, ako s tto obania

v rmskych osadch bezdvodne bit. U nechceme by bit. V tejto
obci neboli zo strany Rmov iadne problmy, nekldli odpor pri v
kone sluobnho zkroku. Nepi sa nm, e toto vetko musia vidie
malolet deti. Rmovia s dobr asi nato, aby si policajti udreli. Vtrh
n do domcnost, zakryj deom oi, a tak bij dospelch, upozor
nil F. Tanko.

Dozor ombudsmanky
Podnet na preskmanie zkonnosti zsahu polcie dostala 3. aprla aj ve
rejn ochrankya prv Jana Dubovcov. Policajn zsah skma z hadiska
zkladnch udskch prv a slobd, no zameriava sa tie na jeho nevyhnut
nos, primeranos ako aj jeho prpravu, priebeh, riadenie i na pouit
prostriedky a postupy, priblil pre mdi jej poradca Jn Gloviko.
Poda dostupnch informci, zsah polcie v terne preverovalo
6 prvnikov z Dubovcovej radu. Hovorili s umi, navtvili polciu,
ktor im v tomto prpade poskytuje sinnos.
Na zklade informci, ktor nai prvnici zskali mem skontato
va, e aj alie zsahy v rmci vekononej policajnej akcie prebiehali
rovnako ako v spornom prpade zsahu vo Vrbnici, ktor vzbudzuje po
chybnosti o jeho priebehu. U tret rok hovorm, e bez kamerovch sys
tmov, ktor by boli pri vetkch zsahoch, sa alej nepohneme. Rovna
ko to plat pri preetrovan vetkch postupov polcie, ktor vzbudzuj
pochybnosti. Bez nezvislho vyetrovacieho orgnu nikdy nepresk
mame, ako sa tieto veci presne udiali. Inpekcia ministerstva vntra nie
je nezvislm orgnom. Je pod ministrom vntra, ktor je zodpovedn
za obraz polcie v spolonosti, upozornila Jana Dubovcov.

Pomu kamery?
Poda splnomocnenca vldy pre rmske komunity Petra Pollka by
v takchto spornch prpadoch mala polcia vyhotovi kamerov zz
namy. Viem o tch zsahoch, je to ben tandardn zsah, ktor po
lcia rob pri hadanch osobch. Volaj to akcia 100. Takchto zsa
hov bolo viacero a som rd, e v niektorch prpadoch dokzala pol
cia tieto zsahy zdokumentova videozznamom. ia, prve tie spor
n zsahy nie s dokumentovan. Preto s potom pekulcie, na z
klade ktorch nastvaj obvinenia voi policajtom. Apelujem na pol
ciu, aby bola inicitorom zmeny legislatvy, aby kad takto zsah bol
zabezpeen videozznamom, uviedol splnomocnenec.
Polcia je poda jeho slov jednou z kovch intitci na Sloven
sku a mus pova vek dveru u vetkch obyvateov. Listom sme
Bude Vrbnica ako Moldava?
poiadali Generlnu prokuratru aj Inpekciu ministerstva vntra,
Prpad z Moldavy nad Bodvou nie je vyetren ani po dvoch ro
aby cel kauza bola preetren intitciami, ktor s zodpovedn, koch. Prpad ikanovanch rmskych chlapcov, ktor sa odohral
dodal.
v aprli 2009 sa uzavrel a v roku 2015 kontroverznm rozsudkom s
du. Obvinench policajtov sd nateraz oslobodil. Oakva rchle vy
etrenie prpadu z Vrbnice je zrejme len naivnou predstavou. Dva ro
ky od policajnho zsahu v Moldave nad Bodvou nemme ani nez
visl vyetrovac orgn na preetrovanie postupov polcie, ani kame
rov systmy pri vetkch typoch zsahov a ani kamerov monitoro
vanie policajnch oddelen. Napriek tomu je tu stle vek va me
dzinrodnch intitci podporova prijatie zmien, ktor by garanto
vali nezopakovanie sa podobnho zsahu a postupov polcie,
uviedla verejn ochrankya prv Jana Dubovcov poas konferencie,
ktor 24. jna 2015 pripravilo Eurpske centrum pre prva Rmov
v priestoroch Nadcie otvorenej spolonosti v Bratislave.
Policajn zsahy v rmskych lokalitch, a zvl prpad Moldavy
nad Bodvou, nie s ahostajn ani regionlnemu zstupcovi pre Eu
rpu radu vysokho komisra OSN pre udsk prva Paulovi
dAuchampovi. Dopoludnia som sa s nm zhovrala o potrebe zria
denia nezvislho vyetrovacieho orgnu, ktorm rozhodne nie je In
pekcia ministerstva vntra, ako to prezentuje minister vntra. Som
rada, e moje opatrenia optovne pn dAuchamp podporil a upo
zornil na fakt, e bez takhoto nezvislho radu sa podobn prpady
u Proti policajnej brutalite protestovali Rmovia 10. aprla v Michalovciach, na druh de bol protest v Rimavskej Sobote.
bud neustle opakova, zdraznila J. Dubovcov.
Protest organizovala Strana rmskej nie na Slovensku. Foto: SRS
Text: Roman onka

Polcia nikoho nezranila. Kto potom?

Aj ke po zsahu polcie bolo zranench vye 15 Rmov (niektor
z nich navtvili lekra), riadite Krajskho riaditestva policajnho
zboru Juraj Leko tvrd, e k niomu nedolo a polcia postupovala
v zmysle zkona. Poas celej akcie nedolo k iadnym zraneniam.
Aspo nm neboli hlsen, uviedol na mimoriadnej tlaovej konfe
rencii. Akcia 100 prebehla 2. aprla vo vetkch okresoch Koickho
kraja, do nej bolo zapojench celkovo 139 policajtov. Polcia v niekto
rch lokalitch pouila videokamery, Vrbnicu vak nevyhodnotila ako
rizikov oblas a kamery nenasadila.
Frantiek Tanko, predseda Strany rmskej nie na Slovensku, sa
vak pta, kto teda Rmov zbil. Sami sa pobili? Jeho snahou je, aby
sa ani tento prpad nezamietol pod koberec. O preetrenie zsahu
polcie poiadali generlneho prokurtora, osobne sa chceli stretn
aj s ministrom vntra.

Mlad hudobnka, dedika slvneho mena z ot

covej strany, vnuka skvelho hudobnka Jna Ber
kyho Mrenicu, si buduje svoju hudobn kariru po
stupne. Ako sama hovor: Mojou ambciou je po
vi rmsku hudbu a prezliec ju z kroja do fraku.
Svoju hudobn kariru buduje vzdela
nm a samotnm hranm. Ak bola Tvoja ces
ta k hudbe? Bolo to Tvoje vlastn rozhodnu
tie alebo to bolo oakvanie Tvojej hudobnc
kej rodiny?
Narodila som sa v hudobnckej rodine a na
priek tomu, e som ena, kee v rmskej komu
nite to nie je ben, aby bola ena muzikantkou,
bola som vnimkou. Mj star otec Jn Berky
Mrenica bol vynikajci huslista, d sa poveda, e
bol slovensk legenda. Vemi til po tom, aby
som pokraovala v jeho apajach. Bolo pre ma
absoltne prirodzen, e sa raz stanem huslist
kou a nikdy mi nenapadlo, e by som mohla robi
nieo in.
Mj otec Eugen Boto je tie muzikant, vynikajci
aranr, huslista. M svoje vlastn zoskupenie Violin
Orchestra. Znova je tu al element, ktor mi bol
nejakou inpirciou. Mj brat je takisto huslista, aj
strko, vlastne cel rodina sme muzikanti. U od

malika sa u ma prejavoval hudobn talent, hudob

n sluch. Odmalika som brala hudbu ako ist sp
sob zbavy. iadna rodinn oslava sa nezaobila bez
toho, aby som nezobrala husle a nebola stredobo
dom pozornosti, o sa mi, samozrejme, v tom ase
vemi pilo. A ke som zistila, e to znamen aj ho
dinov cvienia, zaala som si uvedomova, e to nie
je a tak jednoduch.
Ako polron som dostala mal husle a o rok
neskr som zaala chodi. Na tchto husliach som
zaala hra a vetci sa z toho teili. Ke som mala
es rokov, nastpila som do koly a zaala som
chodi aj na zkladn umeleck kolu. Kad diea,
ktor sa v budcnosti stane muzikantom alebo sa
bude venova hudbe, toto obdobie mus prei.
Ke som mala jedens rokov, star otec ma
vzal na koncert do Slovenskej filharmnie. Ili
sme na husov koncert skladatea Piotra Ijia
ajkovskho, hral jeden vynikajci taliansky
huslista. Povedala som si, e toto je to, o by som
raz v ivote chcela robi. Bol to moment, kedy
som sa zamilovala do hudby. Vtedy som sa u pev
ne rozhodla, e to chcem robi. Zaala som cvii
podstatne viac, dvetri hodinky denne. Zasto
vala som sa na rznych husovch saiach,
niektor som aj vyhrala. Vtedy sa to volalo Zlat

psma. To bolo nieo ako prv miesto. Ke som

mala trns rokov, vyhrala som sa s nzvom
Preporsk Paganini.
V trnstich rokoch som sa dostala na konzer
vatrium ako mimoriadny tudent. S tmto al
m ivotnm okamihom sa spja jedna krsna
vec. Mj star otec mi raz povedal, e ke ma prij
m na konzervatrium, tak dostanem jeho husle,
s ktormi pochodil 52 ttov sveta. Vek as mo
jej rodiny mi husle vemi dlho zvidela, lebo star
otec mal syna huslistu aj dcru, a oni ich nedosta
li. Dostala som ich ja. Op to bol pre ma tak
impulz, e je tu lovek, ktor mi ver, ktor mi
vlastne odovzdal nieo, o pre neho neskutone
vea znamenalo. Lebo pre huslistu je nstroj nie
o ako sas jeho tela, nieo ako jeho dua. Vte
dy som si povedala, e to nesmiem vzda a musm
na sebe stle pracova, aby boli na ma hrd moji
rodiia, star rodiia, cel rodina. Vetci, ktor mi
verili.
Na konzervatrium som sa dostala v roku
2002 a nastpila som do triedy prof. Petra Micha
licu, o bol pre ma tie vek spech. Po maturi
te som pokraovala v tdiu na vysokej kole. Za
loila som si kapelu, ktor sa vol Bohmiens.
Vetci ma odhovrali od tohto nzvu, str. 4

slo 1/2015

SERA STRANA 4

papus o Jan Berki Mreica sas jekh baro lavutaris,

aj pes te phenel, hoj sas e slovaiko legenda. But
kamelas, hoj te dav leskre dromeha. Mange hino
oda absolutno normalno, hoj baavava pre lavuta
u ikana na gindinavas, hoj kerava vareso aver.
Miro dad o Eugen Boto hino sajekh o lavutaris,
but laho araneris, pre lavuta. Hin les leskri or
chestra E Violin Orchestra. Pais oda hin aver ele
Peskri baavibnaskri karijera peske ahaves mentos, savo sas mange varesavi inpiracija. Miro
prekal o sikhuviben u baaviben. Savo sas tiro phral baavel pre lavuta, o kako... savori fameija
drom ki e muzika? Geal soske oda tu kamehas, baavel. Imar cikoratar pes sikavelas miro baavib
naskro talentos, laho kan. Cikoratar dikhavas pre
vaj oda uarelas tiri baali fameija?
Uiom andre baali fameija u the te somas muzika sar pro vareaso laho vajkro. isavo famei
e duvi, sar oda nane andre romai komunita nor jakro kidipen nai sas bi oda, hoj te na lav e lavuta
malno, hoj e duvi te baavel, me somas aver. Miro u te na cirdav savoro dikhiben pre mande, so nor
E teri lavutarka, savi phiravel o prindardo nav
khatar le dadeskri sera, e vnuka khatar o jekh
makar o nekh feder lavutaris, o Jan Berky Mrenica,
peske ahavel baavibnaskri peskri karijera utar
pal o utar. Sar korkori vakerel: Miri ambicija hii
the thovel o romano baaviben pro ueder than
u te uravel la andal o gavutne gada andro frakos.

str. 3
lebo asociuje echov. Ale ja to vnmam tak, e je to po
jem, ktor pochdza z francztiny a jeho vznam sa spja s bohma
mi. A bohmi preto, lebo aj to slovo bohm vzniklo z pomenovania
Rmov, ktor sa prisahovali do Franczska z oblasti iech. Toto som
si natudovala a povedala som si, e toto je presne to, o chcem. Aby
sme boli bohmovia a zrove aj Rmovia, ktormi boli inpirovan
mnoh umelci.
Kapela Bohmiens je moja srdcov zleitos. Vemi som sa zame
riavala na vytvorenie vlastnho hudobnho tlu, pretoe moje ro
dinn zzemie ma predurovalo pokraova v ich stopch. Ale ja
som to takto nectila, som in genercia a mm aj in vnmanie. Mo
jm cieom bolo zostavi tak kapelu, ktor bude tvori hudbu, ktor
sa bude pribliova skr k tzv. world music. Preto mme aj gitaru
a perkusie, o vlastne dodva kapele tak okorenenie, e meme
prejs aj do inch tlov hudby.
V roku 2012 som ukonila Vysok kolu mzickch umen a zaa
la som psobi ako slobodn umelec. Zaloila som aj alie zoskupe
nie Women Rebels, ktor pozostva z absolventiek vysokej koly.
Myslm si, e hudobnk by mal chcie kadm svojm projektom ale
bo svojou hrou, svojou hudbou uom nieo poveda. Zoskupenm
Women rebels chcem poukza na to, e eny hudobnky s mno
hokrt bran ako nieo menej kvalitn v porovnan s mumi. Sme
rovnocenn. Ke cvim takisto ako moji kolegovia mui, tak by som
mala by na tej istej rovni. Vbec by ma nemalo ochudobova to,
e som ena. Rozpsala som zopr vlastnch skladieb a chcela by som
tmto svojm enskm zoskupenm ukza, e aj eny mu by virtu
zky, e aj eny mu da do hudby ducha, duu a nejak ptos,
ktor vraj dvaj vinou mui. Vraj.

ROZHOVOR / KULTRA

malno, ole berende but kamavas. Imar kana sikhi

om, hoj oda hine the but ora sikhuviben u zumavi
ben, chudom te dikhel, hoj oda nane ajso lokho.
Jepa berengri chudom ciki lavuta, pal o jekh
ber chudom te phirel. Pre kodi lavuta chudom te
baavel u sako sas bachtalo. Pais avle o bera, kana
man imar sas 6 bera, chudom te phirel andre ko
la the phiravas pre zakladno artistikai kola. Sako
havoro, savo mangel te baavel vaj te avel o muzi
kantos, musaj prekal oda te dal.
Kana man sas 11 bera, miro papus man ias pro
koncertos andre Slovaiko filharmonija. Geam pro
lavutakro koncertos, kaj baavenas o bua khatar
o Piotr Ilji ajkovskij, baavelas jekh but laho tali
jansko lavutaris. Phenom mange, hoj oda kamavas

nosite a rite v podstate slovenskej kultry, o z toho sa pre

nieslo na teba a o z toho vnma ako to posolstvo rmskej kul
try v tom, o rob?
Mj star otec prezentoval hlavne slovensk folklr. Preto dostal
aj mnoh ocenenia od slovenskho nroda. Ja som in. Mj star
otec dbal vdy na to, aby som v prvom rade mala klasick vzdelanie,
aby som tudovala klasick hudbu. Priznm sa, e jeho vekm snom
bolo, aby som bola klasick koncertn umelkya. Chcel, aby som
hrala slovensk a rmsky folklr. Chcel ma vidie na pdiu a asto mi
hovoril, e raz budem hra na vekch pdich a on bude sedie v pr
vom rade o palike. Vdy, ke mohol, bol na mojom koncerte. A ne
raz mu tiekli slzy, bol dojat a vemi sa vo mne videl. Ke som sa v ro
ku 2008 snaila zaloi kapelu, on u bol vemi chor. V oktbri 2008
zomrel a ma vemi mrz, e nestihol vidie mj prv koncert s kape
lou, ktor bol 12. decembra. Bolo to pre ma dos ak obdobie.
Star mama zomrela len tri mesiace pred nm.
S kapelou sme zaali ska v auguste 2008. Snaili sme sa tvori
repertor. Kad nau skku som nahrvala a vdy som potom
prila za nm do Oovej. A on sa z toho vemi teil, dval nm rzne
rady. Mala som tak zpisnk, kde som si zapisovala jeho rady, ako by
to malo by lepie, ako by to malo by troku inak, o sa mu pi
Ja nikdy nebudem vedie hra slovensk folklr tak, ako ho hral
on. To je fakt, s ktorm musm istm spsobom rta. On bol jedi
nen. Odovzdal tejto krajine neskutone vea, a preto ho nechcem
napodobova. Snam sa vytvori svoj vlastn tl. o sa tka rm
skej hudby, kultry a rmskej udovej hudby, mojm cieom a mojou
ambciou je povi rmsku hudbu a prezliec ju z kroja do fraku.
V dnenej dobe sa, bohuia, stretvam s tm, e rmska hudba je
vinou na rovni zbavy. Existuj rzne amatrske zoskupenia,
V podstate si naplnila tradciu rodiny. Namiesto reblie si ktor s znme a podporovan. Ale s to zoskupenia, ktor rmsku
ila v pokraovan tej tradcie s tm, e si ju prispsobila svoj hudbu neposun vbec nikam. Zobrazuj ju stereotypne. A to je
mu pohlaviu, cteniu, genercii. Pome alej. Oakvania, kto nieo, omu by som sa ja chcela urite vyhn. Preto je mojou
r mala rodina, si naplnila. Tm, e star otec bol znmy ako tbou, snom a ambciou rmsku hudbu povi. To sa aj snam na

slo 1/2015

jekhvar andro divipen te kerel. Oda sas o momen

tos, kana pes vazdas o kamiben ki o baaviben.
Olestar mange phenom, hoj oda kamav te kerel.
Chudom buter te zumavel, duj trin ori ivese.
Davas pro varesave lavutarengre kompeticiji, vare
save avri khelom. Oda pes vihinelas o Somnaku
ne pasmi. Oda sas vareso sar o jekhto than. Kana
man sas 14 bera, avri khelom e kompeticija tel
o nav Preporskro Paganinis.
Deutareberengri man chudom pro konzer
vatorijum sar o ekstra tudentos. Ole momentoha
phirel the jekh but ukar bui. Miro papus mange
jekhvar phenas, hoj te man lena pre konzervatorij
um, chudava leskri lavuta, savi leha phirenas pal
o 52 thema andre luma. Baro kotor mira famei

koncertoch vdy prezentova. Aj ke zahrme rmsku piese, tak ju

upravme do takho aranmnu, ktor je koncertn a patr na p
dium. udia z takho koncertu oddu vntorne obohaten. Rmska
hudba by nemala by len o tom, e udia si bud kyvka hlavami a bu
d ma pocit, e chc tancova. Nie. Chcela by som udom hudbou
odovzda obohatenie due.
Kde vid rmsku hudbu v kontexte world music? M
monos, ancu sa uplatni?
Myslm si, e rmska hudba m najv potencil sta sa spe
nou na pde world music. Treba si hlavne uvedomi, e rmska hud
ba nie s iba rmske piesne. Rmska hudba je irok pojem a je to
vlastne hudba rznych nrodov. Lebo rmska hudba je in na Slo
vensku, v Rusku, vo Franczsku Nie je to iba o ardoch. World
music je tl, v ktorom sa vlastne mieaj rzne tly, ide vlastne
o spojenie rznych nrov. A v dnenej dobe je takchto zoskupen
a kapiel vemi vea.
ie je to postaven na etnickej hudbe, obohatenej sa
mozrejme o in prvky
O rzne in prvky. Je to postaven na tom, e sa mieaj rzne
tly. Ja si myslm, e kad piese sa d poui. Dokonca, dnes je
tl world music alebo etno vemi vyhadvan a vemi pouvan.
Rmska hudba ako inpircia pre inch skladateov
Rmska hudba bola vdy vekou inpirciou pre skladateov. To
to je tma, ktorou som sa dlhodobejie zaoberala. Psala som o tom
vlastne aj prcu v kole. V kadom jednom obdob bola inpirciou,
dokonca u aj v klasicizme, kde bolo vetko striktne dan. A u tu n
jdeme rzne inpircie z rmskej hudby. V romantizme to u potom
vystilo do intenzvnejieho skmania rmskej hudby. D sa pove
da, e naprklad Johannes Brahms a jeho Uhorsk tance, to s pr
klady toho, e s to maarsk rmske piesne, z ktorch urobil Zlato

 ROZHOVOR / KULTRA

SERA STRANA 5

jakro sas va odi lavuta but hamina, soske le papus

sas the o havo lavutaris, the e haj, no lenge na di
as. Chudom len me. Pais, oda sas mange ajso im
pulzis, hoj adaj hino o manu, savo andre mande
paal, savo mange dias vareso, so leske sas but
ku. Va oda, hoj le lavutariske hino o intrumentos
vareso sar kotor lestar, vareso sar leskri voi.
Olestar mange phenom, hoj oda nai te mukhav
u musaj pre peste te kerav, hoj miri daj the o dad,
mire phure, savori fameija te aj te avel barikai.
Savore, so andre mande paanas.
Pro konzervatorijum man chudom andro ber
2002 andre klasa, kaj sas o prof. Michalica, so sas
baro doresipen. Pal e maturita geom dureder te si
khol pre ui kola. Kerom e kapela, savi pes vihi
nel Bohemiens. Savore mange phenenas, hoj o nav
nane laho, hoj hino pal o echi. No me oda dikhav
avka, hoj oda hino o lav, francuziko u hino pal o bo
hema. U o bohema va oda, hoj oda lav, o bohem,
sas o nav va o Roma, save andro Francuziko avle
u avka len vihinenas, soske avle andal o echi.
Oda sikhiom u phenom mange, hoj oda hin ek
zaktno so kamav. Hoj te avas o bohema u sajekh the
o Roma, save dine e inpiracija but artistenge.
E kapela Bohemiens hii miri jileskri bui. But
davas pal oda, hoj te kerav miro baavibnaskro ti
los, va oda, hoj miri fameija mange imar sikavelas
peskro drom. No me oda avka na unavas, me som
aver generacija u hin man aver dikhipen. Miro res sa
ste kerel ajsi kapela, savi kerela e muzika, savi ela pa
eder ki o avka vihini world music. Va oda man
hin the e gitara the o perkusiji, so del la kapelake
oda ajipen te dal andro aver baavibnaskre tili.
Andro ber 2012 agorinom e Ui kola va
o muzicka daibena u chudom te baavel sar
o slobodno artisto. Kerom mekh jekh formacija
Women Rebels, kaj hine o absolventki khatar e ui
kola. Gindinav, hoj o lavutaris hin prekal o sako
peskro projektos vaj baaviben, prekal e muzika te
phenel vareso le manuenge. E formacijaha Wo
men Rebels mangav te sikavel oda, hoj o duva so
baaven hine buterval hide sar vareso, so nane ajso
kvalitno sar o mura so baaven. No amen sam pro
jekh uipen. Kana zumavav sajekh sar mire muri
kane kolegi, musaj te avav pro sajekh uipen. Oda,
hoj som duvi man nai te phagerel. Kerom vare
save mire muzikakre kotora u kamavas ola mira
duvikaa formacijaha te sikavel, hoj the o duva
aj te aven virtuozna, hoj the o duva aj te del
andre muzika e voi, varesavo patos, savo phenen
amenge e goi. Sas man ajsi ciki pustik, odoj pisi
hoj nekh buter den o mura. Hoj.
navas, so mange phenelas, sar oda feder te kerel,
ikeres e fameijakri tradicija. Na keral sar oda musaj te avel sikra aver, so kamel...
Me ikana na danava te baavel o slovaiko fol
e rebelija, idas e tradicija avka, hoj la thoal
paes ki oda, hoj sal e duvi, sar oda unes, sa klor avka, sa rov. Oda hin aipen, pre oda musaj te
vi sal generacija. Das dureder. O uaripena dikhav. Ov sas unikatno. Dias ole themeske aes
khatar e fameija sas resle. Olestar, hoj tiro pa but u va oda lestar na kamav te kerel e kopija. Zu
pus sas prindardo sar deno, so ikerela mavav te vazdel peskro tilos. Te dal pal e romai
u bucharelas nekh buter e slovaiko kultura, muzika, kultura, romano folklorno baaviben, miro
so olestar geas ke tute u so olestar dikhes sar res u ajsi ambicija hii te thovel o romano baavib
en pro uipen u te uravel les andal o gavutne gada
e romai kultura andre oda, so keres?
Miro papus prezentinelas nekh buter slovaiko andro frakos.
Adaives, pro bibacht, man arakhav oleha, hoj
folklor. Va oda chudas the but moipena khatar
o slovaiko nipos. Me som aver. Miro papus sakovar o romano baaviben hino nekh buter a va e lahi
dikhelas pre oda, hoj te chudav pro jekhto than voja. Adaj hine but amaterska formaciji, save hine
o klasikano sikhaviben, hoj te sikhuvav e klasikai prindarde u chuden o utipen. No oda hine o for
muzika. Musaj te phenel, hoj leskro baro suno sas, maciji, save o romano baaviben na ispidena i
hoj te avav klasikano koncertno artisto. kamelas, khaj. Sikaven o stereotipos. U oda hino varesa, so
hoj te baavav o slovaiko the o romano folklor. Ka me aes na kamav te kerel. Vaoda miro kamiben,
melas man te dikhel pro podijum u buterval mange suno the e ambicija hii te vazdel o romano baavi
phenelas, hoj jekhvar baavava pro bare than u ov ben. Oda zumavav te sikavel pro sako koncertos.
peskra pacaha beela pro anglune thana. Sakovar, The te baavas e romai gii, o aranmanos keras aj
kana aj, avelas pro miro koncertos. U na jekhvar so, savo hino koncertno u phirel pro podijum.
leske uonas o apsa, rovelas u dikhelas pes andre O manua dan pal o ajso koncertos barvaleder an
mande. Kana andro 2008 keravas miri kapela, imar dral. O romano baaviben nai te avel a pal oda,
sas baro nasvalo. Andro oktobris 2008 muas hoj o manua kerena le erenca u unena pen, hoj
u mange hin but phares, hoj na dikhas miro jekhto kamen te khelel. Na. Kamavas prekal o baaviben te
koncertos la kapelaha, savo sas 12. decembros. barvaon le manuengre voa.
Oda sas dosta pharo. E phuri daj mange muas a
Kaj dikhes o romano baaviben andro kon
trin hon angla leste.
E kapelaha chudam te zumavel andro august tekstos world music? Hin len o ajipen te
2008, kerahas amaro repertoaris. Sako amaro zu rakhel peskro than?
Gindinav, hoj o nekh bareder potencijalos hin le
maviben chudavas andre u sakovar avavas pal leste
andre Oova. U ov sas olestar but loalo, delas romane baavibnaskre te resel o uo than andro world
uhorsk tance. tala som o om, e bol inpirovan hudbou Rmov
v nejakej krme, kde vlastne hrali rmski muzikanti rzne arde.
Nali by sme konkrtne pesniky, z ktorch erpal.
Bol tu skladate Pablo de Sarasate, ktor sa venoval hlavne huso
vej literatre. On m dokonca v jednej svojej skladbe aj cignske me
ldie. M skladbu, ktor je maarskou udovou piesou a je to vlast
ne halgat, ktor tie poul hra od Rmov a inpiroval sa.
V romantizme je to Franz Liszt. A mol ard je vlastne Lisztova
kompozcia. V impresionizme kompozcia Maurice Ravela, niektor
ju nazvaj Cign, in Cignka, vade sa to uvdza inak. Ja by som po
vedala, e je to skr Cignka, lebo t skladba je vemi silne impresio
nistick, zobrazuje siln striedania nlad a myslm si, e to patr skr
k Cignke ako k tomu Cignovi. A povedala by som, e toto je ukka
skladby, kde autor nezobrazoval presne melodiku, ale nturu, pova
hu. Ale kee impresionizmus je obdobie, kedy sa skladatelia zame
riavali na pocity, na vnmanie, akoby tou hudbou nieo maovali. Je
to al prklad toho, e rmska hudba bola vemi vzcnou
inpirciou pre skladateov.
Samozrejme, musme spomen Blu Bartka, to bol dokonca
zberate piesn. erpal z rumunskej rmskej hudby. Take v klasic
kej hudbe bola rmska hudba vdy vekou inpirciou pre skladate
ov a je to vemi vek prnos pre Rmov. Mali by sme to vnma ako
silu svojej kultry a folklru.

jekh leskro kotor the o romane melodiji. Hin les

jekh bui, savi hii e ungriko folklorno gii, o halga
to, savo unas le Romen te baavel u oda sas leskri
inpiracija.
Andro romantizmo hino o Franz Liszt. A mol ar
dais hino e Lisztoskri kompozicija. Andro impere
sijonizmo sas e kompozicija khatar o Maurice Ra
vel, varesave la vihinen o Roma, varesave e Romi,
pro sako than o nav hino aver. Me buter phenavas,
hoj oda hii e Romi, soske e kompozicija hii zo
rales impresijonistikai, sikavel but aver uibena,
so sar me mange gindinav, buter phirel ki e Romi
sar ki oda Rom. U phenavas, hoj oda hin e kompozi
cija, kaj o autoris na sikavelas eksaktno e melodika,
ae e natura, o uiben. Sar te le baavibnaha kere
las o itro. Avka, oda hino aver itro pal oda, hoj
o romano baaviben sakovar sas e ku inpiracija
va o kompozitora.
Danas pal tute, hoj na sal a e interpretka,
hoj praktikanes keres e kompozicija, lekhaves
o noti, hin tut tire kompoziciji. Khatar chudes
e inpiracija, andro save tili das, kaske keres
tiri personalno muhzika?
Palune berenca chudom te kerel mire kom
poziciji. Pre ui kola man sas o kurz pal e kom
pozicija, kaj mange e eruti sas e rai profesorka
ubica ekovska, lakro achauviben sas but la
ho. Oj sas miri inpiracija, hoj chudom the me te
kerel e kompozicija. Mino nekh bareder inpira
cija andre kompozicija hino o divipen. Oda, so
o manu predivel. Bareder emociji andre kom
pozicija anel oda, kana pes ahel vareso bilaho.
Avka beav pa o klaviris vaj mange thovav e lavu
ta tel e men u imar oda dal. No avka na kerav i
lokho jileskro.

music. Nekh buter kampel te danel, hoj o romano ba

aviben, oda nane a o romane gia. O romano baavi
ben hino buchlo, oda hin o baaviben buter nipendar.
Soske o romano baaviben hino aver pre Slovaiko, an
dro Rusiko, andro Francuziko... Oda nane a pal o ar
daa. World music hino o tilos, savo kerel e kombina
cija makar o buter tili, jekhetanes thovel buter anri.
U andro akanutipen hin but ajse formaciji the kapeli.
Avka, oda terol pro etnikano baaviben,
barvaardo avere elementenca...
But aver elementi. Oda terol prekal oda, hoj
pen thoven jekhetanes o tili. Me gindinav, hoj sako
gii aj te baavel. Adaives oda tilos world music
vaj o etno hino but kamlo u but pes kerel.
O romano baaviben sar e inpiracija va o a
ver autora...
Romano baaviben sakovar anelas e inpiracija
le autorenge. Oda hii e tema, pal savi lunges si
khuvavas. Lekhaom pal oda jekh bui andre ko
la. Andre sako jekh perijoda sas e inpiracija, imar
andro klasicizmo, kana savoro sas striktnes phen
do. U imar adaj arakhas buter inpiraciji khatar
o romano baaviben. aj pes te phenel, hoj sar o Jo
hannes Brahms u leskre Ungrika kheibe, oda aes
sikavel hoj oda hine o ungrika romane gia, olendar
keras o Somnakune ungrika kheibena. Genom
pal leste, hoj e inpiracija chudas khatar o romano
baaviben andre varesavi karma, kaj o romane
lavutara baavenas o ardaa. aj pen te arakhen
aes o gia, savendar oda ias.
Sas adaj o autoris Pablo de Sarasate, savo dalas
nekh buter pal e lavutengri literatura. Les hin andro

Sar dikhes o akantuno romano baaviben,

o interpreta? Savi hii e perspektiva va o ro
mano baaviben kana dikhas, sar u kaj dal?
Chudel o utipen, aj pes te unel?
Akanuti situacija andro romano baaviben pre
Slovaiko pes aj te dikhel buter thanendar. Nekh
buter, pro bibacht, dikhav oda, hoj dal pal o stere
otipi. O manua dikhen pro romano baaviben sar
pre vareso so kerel lahi voja u kada stereotipos hi
no buchles utindo adaives. Sar e lavutarka, savi
avri phiras e ui kola u sava hine o ambiciji te re
sel ui muzika, oda hin bilaho.Na kamav te avel
o pesimisto, no, pro bibacht, akana hine utinde
nekh buter o amaterengre formaciji save baaven
vareso, so le manuenge na del i aver sar e zaba
va. Oda nane sar varekana, kana miro papus kerelas
e muzika. Sas les pre oda o kondiciji the o than. Sas
les o ajipena va o baro podijum, but ezera unde,
save danenas te del paiv u save ole koncertostar
peske vareso lenas. Akana sar od ale manuenge te
na kampel, u dosta hin lenge aes frima. No gindi
nav, hoj o nipos musaj te bararel le manuen u te
dikhel pre da, hoj so kerel e muzika, te kerel feder
manuen vaj a kerel voja. U va oda gindinav, hoj
avas o ives, hoj o manua, save hine kompetent
na, te dikhen oda faktos u te den phiko le romane
talentovane havenge. Te den phiko the le
manuenge, saven hin o ue koli, hine sikhade
u kamen te baavel the le aver resoha sar a voja te
kerel.
Kaj dal e romai kultura?
Miro mangipen andro avipen hin, hoj o romano
baaviben te na naol. Hoj andre adaivesuti ko
merno luma te na perel tele. U na a te naavel
o interesos, no the peskro vazdipen. Miro suno hin,
hoj o romano baiviben te ikerel peskri tradicija
u o drom na a pre Slovaiko ae the andre luma.
Divas andre globalizovano luma u adaives sa te
ikaske na kampelas dide lavutaren, pro savoro
amen hin o maini. unav, hoj ikaske na kampel
ajsi kvalita, sar sas. No avavas rado, hoj oda te na pe
rel pro romano baaviben u romano folklor. Kama
vas, hoj andre leste te ahel oda jilo, temperamen
tos, kamiben. U oda te divel avka, sar divel amaro
rat andro amare vini.
Rozhovor viedla Erika Godlov

preije. Vtedy si sadnem ku klavru alebo si dm husle

pod bradu a u to ide. Vtedy nekomponujem ni vesel.

Ak m nzor na sasn stav rmskej hudby, in

terpretov? Ak perspektvu m rmska hudba vzha
dom na svoj rozvoj? Je podporovan, pouten?
Sasn stav rmskej hudby na Slovensku sa d vn
ma z rznych uhlov. Vinou sa, bohuia, stretvam s
tm, e ide hlavne o stereotypy. udia vnmaj rmsku
hudbu ako prostriedok zbavy a tento stereotyp je v dne
nej dobe vemi podporovan. Ako muzikanta, ktor m
za sebou vysok kolu, ktor m ambcie a ktor t hud
bu chce aj troku povi, je to pre ma zarajce. Nech
cem by pesimistka, ale dnes s podporovan predovet
km amatrske zoskupenia s hudbou, ktor neodovzd
loveku ni viac ako zbavu. Nie je to ako kedysi, ke mj
star otec tvoril hudbu. Mal na to podmienky, priestor.
Mal k dispozcii veliknske pdia, niekoko tisc divkov,
ktor to vedeli oceni a ktor si z toho koncertu nieo
zobrali. V dnenej dobe u udia toto akoby nepotrebova
li, sta im vemi mlo. Ale myslm si, e nrod by mal ud
vychovva. Nrod by sa mal zameriava aj na to, i m
hudba ud zuachova, alebo iba zabva. A preto si myslm, e je
naase, aby si udia, ktor s kompetentn, tento fakt vimli a zaali sa
Vieme o Tebe, e nie si len interpretka, ale prakticky sklad, venova rmskym talentom. Zaali sa venova aj uom, ktor maj
pe noty, m svoje skladby. Odkia erp inpirciu, v akch za sebou vysok koly, s vytudovan a chc robi hudbu aj s inm
zmerom ne iba na zbavu.
tloch sa pohybuje, komu je uren tvoja osobn hudba?
V poslednom ase som sa zaala venova aj vlastnmu kompono
vaniu skladieb. Na vysokej kole som absolvovala kurz kompozcie,
Kam by mala smerova rmska kultra?
kde ma viedla pani profesorka ubica ekovsk, ktorej prstup sa mi
Mojm prianm do budcna je, aby rmska hudba nevymizla. Aby
vemi pil. Vemi dleit pri tdiu je prstup pedagga. Ona ma v dnenom komernom svete nepadla na dno zujmu. A nielen zuj
inpirovala k tomu, e som zaala komponova. Mojou najvou in mu, ale aj rozvoja. Mojm snom je, aby rmska hudba mala svoju tra
pirciou pre komponovanie bva hlavne ivot. To, o lovek dciu a napredovanie nielen na Slovensku, ale i vo svete. ijeme

v globalizovanom svete a dnes u akoby nikto nepotreboval ivch

muzikantov, lebo na vetko mme stroje. Mm pocit, e nikto nepo
trebuje tak kvalitu ako kedysi. Ale bola by som rada, keby sa to ne
dotklo rmskej hudby a rmskeho folklru. Chcela by som, aby
v om stle bolo srdce, temperament, ve. A aby to tam stle
prdilo, tak ako prdi krv v naich ilch.
Rozhovor viedla Erika Godlov.
Foto: ttna vedeck kninica, dokumentanoinforman
centrum rmskej kultry
(rozhovor bol zverejnen v publikcii
Rmska hudba na Slovensku)

slo 1/2015

SERA STRANA 6

TMA SLA: POLICAJTI A RMOVIA

Ke sa v aprli 2009 dostalo prostrednctvom

dennka SME na verejnos video, v ktorom policaj
ti ntili rmskych chlapcov navzjom sa bi, boz
kva, vyzlieka sa donaha, priom huckali na
nich sluobnch psov, len mlokto by uveril, e
sd po iestich rokoch obvinench policajtov oslo
bod. Sudkya toti na ich odsdenie nemala
dostatok dkazov. Zverejnen video bolo zskan
nezkonnm spsobom a sd ho ako dkazov
materil neakceptoval. Prokurtor sa odvolal.
Niekoko faktov z histrie
Video malo vznikn 21. marca 2009 na Obvod
nom oddelen PZ Koice Juh, kam iestich chlap
cov priviezli krtko potom, ako lpene prepadli
stariu Koianku. Tam sa zadran chlapci museli
na prkaz policajtov fackova, bozkva, i vyzliec
donaha. Vetko si pritom policajti nahrvali na mo
bil, videonahrvku potom alej medzi sebou rozi
rovali. Video sa dostalo na verejnos u 7. aprla
2009, kedy ho do redakcie SME zaslala osoba, kto
rej synovec bol policajtom a tieto vide mal v mobi
le. Vide pritom malo by viacej, na verejnos sa
dostali len niektor, informoval lnok od investi
gatvneho novinra Toma Nicholsona.
Jn Packa, vtedaj prezident policajnho zboru,
po zverejnen videa v roku 2009 uviedol, e takto
prpad je v polcii ojedinel. Je potrebn robi poc
tiv prcu policajta, a nie hlposti. Naozaj, toto je
jeden z mla prpadov. Polcia m denne stovky za
dranch osb. Aj tento prpad zaal v prospech ob
ana, len to nemalo tak skoni. Policajti nesm
vzia prvo do svojich rk. Urobme vetko preto,
aby sa to nezopakovalo, ubezpeoval. Prekvapil ho
aj fakt, e skutok spchali sksen policajti. Najstar
z nich bol pritom v slubch polcie od roku
1983. Preto ma to aj tak zarazilo, e takto partia sa
ich rozhodla svojvone vytresta. To, e si to policaj
ti alej posielali, povaujem za nebotyn hl
pos, uviedol v roku 2009 pre RN. Poda jeho slov
dolo k udalostiam, ktor zniovali udsk dstoj
nos zadranch.
Na zverejnenom videu pou aj pokriky policaj
tov, ktor rmskym chlapcom nadvali do pina
vch cignov. To, e im policajti nadvali, nm po
tvrdili aj samotn chlapci. Dos ako je pripa
rasov podtext, kee chytili pchateov zloinu l
pee. O rasovom podtexte by sme mohli uvaova
vtedy, ak by sa mladci nioho nedopustili. Take ja
vyluujem akkovek rasov podtext, boli to pcha
telia lpee, ktor sa dopustili nsilnho trestnho
inu. Jedin, o mi na tom vad, je to, e policajti sa
rozhodli, e ich sami potrestaj. A to nemali robi,
odpovedal na nau otzku J. Packa (viac o kauze
v RN . 897901/2009).
Rodiia det o tom, o sa dialo na policajnej sta
nici, ani netuili. Dozvedeli sa to a vtedy, ke video
zverejnili novinri. o sa stalo na policajnej stanici,
nevedela ani matka jednho z chlapcov, Janette
igov. Deti nm ni nepovedali, lebo sa bli. Po
vedali nm sce, e boli na polcii, ale o tam s nimi
robili, som nevedela. To, e ich ntili sa vyzliec,
viem a z televzie. Policajti im toti hrozili, e ak
nieo prezradia, tak ich nabudce chytia ete raz,
povedala v aprli 2009 pre RN.

konania obalovanch policajtov ako nezkonn

dkaz a odmietol ho na hlavnom pojednvan vyko
na. Napokon vetkch obalovanch policajtov
spod obaloby oslobodil.
Sd svoje rozhodnutie odvodnil tm, e nebo
lo jednoznane dokzan, e sa skutok stal tak, ako
bol obalovanm kladen za vinu v obalobe poda
nej prokurtorom. Poukazoval na dajn rozpory
vo vpovediach pokodench rmskych chlapcov
a ich zkonnch zstupcov a odmietnutie videona
hrvky incidentu ako nezkonnho dkazu od
vodnil tm, e sa nepodarilo preukza jej pvod
a nie je znmy jej zhotovite, uvdza v tlaovej
sprve Porada pre obianske a udsk prva. Sd
poukzal tie na to, e nahrvka nie je vizulne
dostatone zreten a netvor jeden ucelen zz
nam. V svislosti s dkou sdneho konania sd
uviedol, e bolo spsoben dlhodobou prcene
schopnosou jednho z obalovanch policajtov.
Ovplyvnila ho tie vmena jednej z leniek sentu
v priebehu sdneho konania, pre ktor bolo nutn
opakova u vykonan dokazovanie, kee obalo
van nedali shlas na pokraovanie v konan.

Nevinn
V prpade bolo v lete roku 2009 zaat trestn
sthanie zo strany Sekcie kontroly a inpeknej
sluby MV SR. Na zklade vsledkov vyetrovania
podal prokurtor generlnej prokuratry na jar
2010 obalobu na desiatich policajtov, okrem in
ho aj pre trestn in zneuitia prvomoci verejnho
initea s osobitnm rasovm motvom. Sdne ko
nanie na Okresnom sde Koice II trvalo takmer
p rokov. Sd vyhodnotil DVD nosi s nahrvkou

Sklamanie
Rozhodnutie sdu je pre ma skutonm skla
manm. Zd sa, e slovensk justcia nedoke za
bezpei inn prstup k spravodlivosti ani v tch
najvypuklejch a najjednoznanejch prpadoch
krutho a neudskho zaobchdzania v naej spolo
nosti. Sdy nedoku inne ochrni obanov pred
vnymi pochybeniami represvnych zloiek ttu,
akou je polcia, o pokladm za alarmujce. Verm,
e odvolac sd toto rozhodnutie na zklade odvola

u Lunk IX. Foto: Vladimr imek/Dennik N

nia podanho prokurtorom zvrti a pokoden sa

napokon nebud musie domha spravodlivosti a
na Eurpskom sde pre udsk prva v trasburgu,
uviedla Vanda Durbkov, advoktka spolupracuj
ca s mimovldnou organizciou Porada pre obian
ske a udsk prva, ktor prvne zastupovala poko
dench rmskych chlapcov.
Rozhodnutie sdu pritom povauje za nezkon
n. Obrazov a zvukov zznam, zachytvajci inci
dent, je poda jej nzoru dkazom zkonnm a ni
nebrnilo sdu ho na hlavnom pojednvan vyko
na. Skutonos, e sa nepodarilo identifikova
zhotovitea nahrvky, je pre zabezpeenie inn
ho prstupu k spravodlivosti v danej veci irelevant
n. Rovnako irelevantn je skutonos, e nahrvka
nie je jednm ucelenm zznamom. S odvodne
nm sdu sa v tomto smere nestotoujem, vysvet
lila V. Durbkov.
Poda tefana Ivanca, programovho koordin
tora Poradne pre obianske a udsk prva, aj v s
asnosti dokumentuj prpady policajnho nsilia
voi prslunkom a prslunkam rmskej meni
ny. Toto rozhodnutie me ma v budcnosti ir
ie negatvne dsledky, a okrem inho me vraz
nm spsobom odradi in osoby od toho, aby sa
v prpadoch nsilnej trestnej innosti zo strany pr
slunkov polcie domhali spravodlivosti. Toto
rozhodnutie ukzalo, e inn ochrana pred poli
cajnm nsilm je na Slovensku stle vzdialenm
cieom, upozornil.

ktor zastupuje Ing. Ingrid Kosov, PhD., tatutr

na zstupkya QUO VADIS, o. z. Platforma psob
v Banskobystrickom kraji, jej vznik inicializovali
rmske eny s cieom spoluprce so vetkmi ena
mi prekonvajcimi rzne typy barir a znevhod
nen, vystavenmi viacnsobnej diskrimincii.
Ako eny a matky sa nememe stotoni so sku
tonosou, e ijeme v krajine, kde v rozhodovan
slovenskej justcie absentuje spravodlivos, bez oha
du na etnick prslunos loveka, v tomto prpade
dokonca det vo veku 11 15 rokov. Cel Slovensko
obleteli zznamy, z ktorch je zjavn, e bolo nepri
meranm a brutlnym spsobom zasiahnut do
dstojnosti det, ktor sa museli vyzliec donaha, fac
kova sa a boli ikanovan policajtmi! Nerozumieme
dvodom, poda ktorch nie je mon prija zznam
zachytvajci toto neudsk sprvanie k deom, bez
ohadu na in, ktor spchali, ako dkazov materil!
napsali eny v stanovisku.
Poda aktivistiek, tento fakt zniuje vieru, e ije
me v spolonosti, kde meme bezpene vychov
va svoje deti. Stratili sme pocit istoty, e v prpade
zlyhania alebo zneuitia moci polciou sa meme
domha spravodlivosti na sde, najm s ohadom
na prpady astho a nepostihovanho vskytu po
licajnho nsilia na prslunkoch rmskej meni
ny, upozoruj.
iadaj, aby bol prpad tranch rmskych
chlapcov spravodlivo preetren a akaj na nov
rozhodnutie sdu. V prpade rovnakho verdiktu
sme odhodlan odpora pokodenm obrti sa
i na Eurpsky sd pre udsk prva v trasburgu.
ensk platforma
Nad rozhodnutm sdu vyjadrila znepokojenie Zrove ako plnohodnotn obianky tejto krajiny,
aj ensk platforma s nzvom Ns nerozotvete, v ktorej sme sa rozhodli vychovva svoje deti, ia

Vyjadrenia odbornkov k videu a rozhodnutiu sdu

Obianske zdruenie eduRoma vyzvalo odbornkov a odbornky v oblasti
psycholgie a psychiatrie, aby zaujali stanovisko k obsahu videozznamu, na
ktorom prslunci slovenskej polcie traj rmske deti. EduRoma rovnako
vyzvala odbornkov v oblasti prva, aby zaujali svoje stanovisko k rozhodnutiu
Okresnho sdu v Koiciach, ktor videozznam neuznal ako dkaz spchania
trestnho inu a obvinench policajtov oslobodil.
Zkaz muenia nesmie podlieha vnimkm za iadnych okolnost
Eurpske centrum pre prva Rmov (ERRC) je vemi znepokojen rast
cim potom dvodnch podozren nsilnho sprvania sa prslunkov poli
cajnho zboru voi Rmom v Slovenskej republike, ktor sa objavili v ostat
nch rokoch. Tak podozrenia s pritom omnoho znepokojujcejie v prpa
doch, ke sa zl zaobchdzanie tka det.
Z videa, ktor zobrazuje, ako s rmske deti nten facka sa medzi sebou
a vyzliec sa donaha, je mon vyvodi odvodnen predpoklad, e konanie pr
slunch policajtov, ktor bolo zaznamenan, bolo v rozpore s lnkom 3 Eu
rpskeho dohovoru o ochrane udskch prv (zkaz muenia, neudskho alebo
poniujceho zaobchdzania alebo trestania). Popri lnku 2 Dohovoru (prvo
na ivot) je lnok 3 alm ustanovenm, ktor chrni najzkladnejie hodnoty
demokratickej spolonosti v ttoch, ktor tvoria Radu Eurpy. Zkaz muenia,
neudskho alebo poniujceho zaobchdzania alebo trestania nesmie podlie
ha vnimkm za iadnych okolnost. Ak existuje dvodn podozrenie, e niekto
sa stal obeou konania, ktor bolo v rozpore s lnkom 3, ttne orgny s po
vinn vykona inn vyetrovanie vo veci. Tak vyetrovanie by malo spa
kritri nezvislosti, primeranosti, rchlosti, verejnej kontroly a aktvnej asti
pokodench.
Na zklade informci z mdi boli najkontroverznejmi faktormi konania
pred okresnm sdom neprimeran dka konania rovnako ako skutonos, e
sd vyhlsil predmetn video za nezkonn dkaz. Neprimeranos dky konania

slo 1/2015

(aj ke odvodnen poda vntrottneho prva) me sama osebe znamena

poruenie zsady innho vyetrenia veci.
Otzka zkonnosti videa a jeho pouitia ako dkazu je zloitejia, kee ide
o kolziu viacerch prv: prva na ochranu skromnho ivota osb zachyte
nch na videu, prva obet zlho zaobchdzania na inn prstup k spravodli
vosti, i prva obalovanch na spravodliv sdny proces. Domnievame sa
vak, e ochrana osobnostnch prv v trestnom konan neme by vdy abso
ltna a vdy prevaujca nad inmi prvami. V tomto prpade ide o ochranu naj
zkladnejch prv pokodench, a preto je ete viac otzne, i je v slade s pr
vami obet vyli z konania kov dkaz.
Michal Zlek prvnik ERRC
Sofistikovan forma zla
To, o mme monos vidie z trkov videozznamov o udalosti, ktor sa
udiala v marci 2009 (napriek tomu, e zznam je poskladan len z istch vystrih
nutch udalost, e nepoznme kontext a priebeh celej udalosti, a tie napriek
miestami nzkej kvalite zvukovho zznamu), mono prirovnva k niektorm
podobnm situcim, ktor poznme z psycholgie.
Sprvanie sa policajtov na zzname mono oznai za ikanovanie, kee
ide o nsiln, poniujce sprvanie sa policajtov voi inej osobe, jej tranie v si
tucii, kedy sa tto osoba neme tejto situcii vyhn a nie je schopn sa jej
inne brni. Zrejme ete lepie vystihuje sprvanie sa policajtov na zzname
to, o Zimbardo oznauje zlom, a to myseln sprvanie sa, ktorho cieom je
ubli, zneui, poni, zbavi udskosti, alebo pomocou radnej moci alebo
systmovch prostriedkov nabda ostatnch k tmto inom alebo im ich
umoni. Zimbardo odvodil tto definciu na zklade pozorovanch prpadov
sprvania sa ud v extrmnych podmienkach (vznica, vojensk opercia a po
dobne), v ktorch astokrt bezhonn a vzdelan udia, poda Zimbarda, najm
pod vplyvom okolnost, traj a muia dospelch ud. Ak porovnme sprvanie

u Ilustran fotografia. Zdroj: wikimedia.org

sa policajtov na zzname s touto definciou zla, potom meme kontatova, e

v istch oblastiach policajti zo zznamu toto zlo vylepuj. Jednak zlo usku
touj napriek tomu, e nie s pod tlakom stresu, ako boli udia v Zimbardom
pozorovanch situcich, t. j. udia vo vzen, i na bojovom poli. Druh rozdiel
je v tom, e zlo konaj voi deom, t. j. neseberovnm partnerom, ktor sa neve
dia a nemu brni, ako sa naprklad iastone mu brni vzni vo vznici.
Tretm vylepenm zla, ktor mme monos sledova zo strany tchto sloven
skch policajtov je to, e zlo deleguj na obete, ktor si ho maj pcha medzi
sebou. Takto delegovanie samozrejme nie je nijakou novinkou, tie sa deje vo
vzniciach, jeho vylepenie vak spova v tom, e je zastieran akmsi v
chovnm, i vcvikovm postupom, ktor maj zrejme deti chpa ako nieo,
o je pre ne dobr, alebo uiton.
Nevieme, ak je psychologick profil dotynch policajtov, ned sa vak
predpoklada, e by vetci desiati v ase udalosti trpeli nejakou psychickou pa
tolgiou. Ak je to tak, potom by sme sa zrejme mali prikloni k Zimbardovmu vy
svetleniu, e problm ani tak nie je v jednotlivcoch, ale v nastaven systmu, kto

 TMA SLA: POLICAJTI A RMOVIA

SERA STRANA 7

dame, aby boli zo strany polcie vyvoden npravn

mechanizmy na znenie policajnho nsilia napr.
vo forme prsnejch postihov, priom tieto opatre
nia iadame aj preukza, uviedli vo vyhlsen akti
vistky.
Dohad prokurtora
Vvoj medializovanho prpadu neprofesionl
neho a poniujceho zaobchdzania policajtov na
Obvodnom oddelen PZ Koice Juh s mladistvmi
rmskymi chlapcami sleduje od jeho zaiatku aj
splnomocnenec vldy SR pre rmske komunity Pe
ter Pollk. Generlneho prokurtora listom poia
dal o dohad nad alm priebehom kauzy.
Videl som videozznam, na ktorom policajti
chlapcov ntili, aby sa vyzliekli donaha, fackovali sa
a nadvali im za ich rmsky pvod. Vyzdvihujem
skutonos, e prokurtor proti rozhodnutiu sdu
podal odvolanie, db na dodriavanie zkonnosti
zo strany ttnych orgnov a zameriava sa na zkon
nos hodnotenia dkazov. Tak, ako prokurtor, ani
ja sa nestotoujem s odvodnenm uvedenm
predsednkou sentu uvedenho sdu, poda kto
rho dkaz zskan niekokonsobnm prenosom
na rznych nosioch neme spa zkonn
poiadavku, aby mohol objasni skutkov stav veci,
priom dkaz nebol zskan v slade s platnmi
prvnymi predpismi, uviedol v stanovisku splno
mocnenec.
Prvna analza
Peter Pollk a jeho rad vypracovali prvnu ana
lzu, poda ktorej obrazov a zvukov zznam zho
tovili pchatelia protiprvneho konania, a tento
pravdepodobne priamo vyuili na propagciu svoj
ho protiprvneho konania, m de iure deklarovali
svoj prvny prejav vle veobecnej prstupnosti
a pouitenosti nahrvky z priestorov, ktor s vo
vlastnctve ttu Slovensk republika, uren na re
alizciu vkonu prvomoci verejnch initeov, kto
r navye nie s v prvnej dispozcii obalovanch.
Zhotovenm uvedenej nahrvky prve prslunci
Policajnho zboru v tomto prpade zasahovali do
osobnho priestoru a prva pokodench, ktor
zrejme povauj vykonanie uvedenho dkazu na
zklade prejavov ich prvneho zstupcu za potreb
n a zkonn.
Myslm, e uveden neprvoplatn rozsudok
Okresnho sdu Koice II vo svojom dsledku za
klad prvne nsledky odopretia spravodlivosti,
a teda aj poruenie Dohovoru o ochrane udskch
prv a zkladnch slobd, ako aj alch medzin
rodnch dohovorov, upozornil Pollk.
V liste generlnemu prokurtorovi alej pouka
zuje aj na prvny nzor vysloven stavnm s
dom Slovenskej republiky v obdobnej prvnej veci
(nlez II. S 44/00133), pri ktorej rieil prvne
aspekty ochrany prva aj poda l. 8 Dohovoru o o
chrane udskch prv a zkladnch slobd, na stra
ne zasahujcich prslunkov mestskej polcie, pri
om v tomto prpade dokonca obrazov zznam
zhotovovala strana, voi ktorej bola sluobn in
nos zameran. Z rozhodnutia stavnho sdu vy
plva, e verejn initelia si musia by vedom toho,

u Peter Pollk dal vypracova prvnu analzu rozhodnutia sdu.

alie konanie bude sledova. Foto: R. onka

e bud vystaven pozornosti verejnosti a bud

musie akceptova vkon prva na informcie zo
strany verejnosti.
Vim si prcu policajtov, ktor pri vykonvan
svojej sluobnej innosti dbaj na es, vnos
a dstojnos osoby a nepripustia, aby v svislosti
s ich innosou vznikla osobe bezdvodn ujma na
jej prvach a slobodch. V prpade tejto kauzy z ro
ku 2009 som presveden o tom, e policajti, ktor
maj chrni zkon, zlyhali, z ich strany k ikanova
niu chlapcov dolo a konanie policajtov nesie zna
ky trestnho inu zneuvania prvomoc verejn
ho initea poda trestnho zkona. Verm, e pra
vda a spravodlivos sa presad a zodpovedn inti
tcie zabezpeia spravodliv priechod prva. Rov
nako ako odsudzujem nezkonn praktiky prslu
nkov polcie v prpade tejto kauzy, odsudzujem aj
pchanie priestupkov a trestnch inov det bez
ohadu na etnick a nrodnostn prslunos, do
dal splnomocnenec.

r takto sprvanie dovolil. Takto udalos sa me sta len vtedy, ak policajti

sm nerepektova prva obana dieaa na dstojn zaobchdzanie bez oha
du na to, i to je diea rmske alebo nermske, ak ich zrejme nikto nenauil, o
je voi deom vchovne prpustn a o je plne vylen, ak chba kontrola nad
tm, o sa deje na podobnch vsluchoch a ak im systm dva istotu, e aj
v prpade vykonania takhoto sofistikovanho zla ich podr a ochrni.
Psycholg prof. PhDr. Ivan Lukk, CSc.
Riziko zneuvania moci je vysok, pokia moc autority nie je obmedzen
a kontrolovan
Koick policajti, dev muov a jedna ena, s zbaven obvinenia, pretoe
dajne neexistuj jednoznan dkazy o tom, e trali rmskych chlapcov po
dozrivch z prepadnutia 66ronej dchodkyne. Po pretan tejto sprvy sa ne
mono ubrni dojmu, e ide o jeden z prejavov rasizmu, kedy to, o plat pre
bielych, neplat pre Rmov. Inmi slovami, zloin spchan na rmskych chlap
coch vzbud menej rozhorenia a scitu (ak vbec) ako zloin spchan na bie
lych deoch. Pravdepodobnos, e sudok sudkyne je daou za rozren a tole
rovan rasizmus, je vysok. Zoberme len do vahy mnostvo nepravdivch
a skreslench informci rench o Rmoch a Rmkach, astos dehonestuj
cich a nenvistnch obvinen voi Rmom, a to aj vo verejnej a politickej
diskusii. Vina obanov SR ich povauje za prirodzen, normlne
a zaslen.
Znepokojiv je aj skutonos, e trvalo es rokov, km sa obvinen dostali
pred sd, aby sa zodpovedali za svoje konanie, a sd nakoniec kontatoval, e
pre obvinenie z trania nem dostatok dkazov. Nejde len o to, aby policajti boli
potrestan za zloin, ktorho sa kolektvne dopustili, ale aby samotn zloin bol
potrestan. Ak zloin nie je potrestan, zniuje to dveru v spravodlivos a neza
ujatos naich intitci. Policajtom sa signalizuje, e prva rmskych chlapcov
mu aj naalej nerepektova. No a rodiom chlapcov a rmskej komunite d
va najavo, e navzdory demokratickm pomerom a stave SR, garantujcej
vetkm obanom rovnak prva, nie s povaovan za rovnocennch. Pred
stavme si, ak pocity ponenia, hnevu a rozhorenia prevaj teraz rodiia tra
nch det, ktor es rokov akali na sd a spravodlivosti sa nedokali.

Odbornci varuj
Takto sksenos me u det zanecha sklon
k pocitom nedvery, zkosti, bezmocnosti, alebo aj
k pomstiteskm tendencim voi dospelm a intit
cii, ktor trajci dospel reprezentuj, opisuje psy
chiater Jozef Hato vplyv na psychiku obet po kon
troverznom rozhodnut sdu v kauze dajnho ika
novania rmskych chlapcov koickmi policajtmi.
Odbornkov a odbornky v oblasti psycholgie a psy
chiatrie oslovilo obianske zdruenie eduRoma. Poiada
li ich, aby zaujali stanovisko k obsahu videozznamu, na
ktorom prslunci slovenskej polcie traj rmske deti.
Boli sme okovan z rozhodnutia sdu v kauze,
ktor pokodila aj v zahrani poves Slovenska,
avak musme ho repektova. Chceli sme ale ve
die, ak vplyv na psychiku obet me ma rozsu
dok a o si myslia odbornci o takomto sprvan po
licajtov, vysvetlil Vlado Rafael, riadite eduRomy
(vyjadrenia odbornkov na str. 6, 7, 8, 9).
Text: Roman onka

Pozrime sa ete raz na video, ktor z hadiska pani sudkyne neme sli
ako dostaton dkaz. Iste, nezachytva priebeh celej udalosti, nem prvo
triednu kvalitu, ale tie fragmenty, ktor ukazuje, s postaujce. Prv chlapec
v zbere najprv vha, ke m splni prkaz policajtov vylepi facku svojmu ka
martovi, ale policajt prkaz neprosne opakuje. Ke kamartovi nakoniec fac
ku vylep, tak policajt prikazuje, aby vylepil aliu a poriadnu. Potom d prkaz
na striedanie. Aj druh chlapec, ktor sa dostva do zberu, sa najprv zdrha,
ale nakoniec policajta povne a svojho kamarta fackuje. Je jasn, e sa to
chlapcom nepi, e to robia z dontenia, ale keby sa vzopreli, hrozila by im
horia bitka od policajtov. T s v poetnej prevahe, ozbrojen, maj psov
a ujs z policajnej stanice sa ned. Chlapci teda povnu aj al prkaz vyzliec
sa donaha. Hanbia sa, zakrvaj si rukou aspo intmnu as tela. Vzpt pr
de rozkaz zdvihn ruky nad hlavu. Chlapcom sce nevidme do tvre, ale ahko
si domyslme, ako tto situciu prevaj ctia zmtok, ok, strach, po
nenie, bezmocnos, hanbu a... Ich tle tel psobia v tom vekom przdnom
priestore bezbranne. Krehkos ich bytia je plne obnaen a zovretie strachom
siln ako nikdy predtm.
Sprvanie policajtov voi rmskym chlapcom je bez akchkovek pochyb
nost hanebn. Po prv preto, e trali malolet deti, ktor sa nevedeli a ne
mohli inne brni. Po druh preto, e policajti zneuili svoju intitucionlnu
moc a kolektvne sa zastnili innosti, ktor je v rozpore so zkonom, s pred
pismi a s poslanm samotnej intitcie polcie. Jednoducho si prisvojili prvo
potresta chlapcov za podozrenie, e okradli 66ron dchodkyu. Po tretie,
ilo o rafinovan spsob kombincie psychickho a fyzickho trania, kee
chlapci boli donten, aby sa navzjom trestali. Svojm konanm ohrozili
duevn zdravie chlapcov a spsobili im traumu, ktor negatvne ovplyvn ich
morlny vvin.
Zneuvanie moci je predmetom bdania socilnej psycholgie u desaro
ia a za ten as sa zhromadilo dos poznatkov o tom, e zneuvanie moci je
frekventovanm fenomnom. Americk socilny psycholg Milgram skmal
podmienky, za ktorch s normlni udia ochotn ubliova inm len preto, aby
vyhoveli prkazu nadriadenej autority. Zistil, e a 65% ud je ochotnch uchli
sa k neprimeranmu, a ivot ohrozujcemu trestu za to, e dotyn spravil chy

Mj 2010
Generlna prokuratra podala na Okresn sd
v Koiciach obalobu na desiatich policajtov za t
ranie rmskych chlapcov. Obalovala nielen sied
mich policajtov, ktorch m usvedova aj video
zznam, ale aj dvoch, ktor mali v brutlnom tra
n pokraova poobede a jednu policajtku, ktor
sa len prizerala.
Oktber 2010
Trestn sent Okresnho sdu Koice II na
predbenom prejednan prijal obalobu a uril
termn hlavnho pojednvania na 5. novembra
2010. iesti obalovan podali nvrh na vylenie
verejnosti z procesu.
November 2010
Na Okresnom sde zaalo 5. novembra hlavn
pojednvanie s obvinenmi policajtmi. T pred s
dom vyhlsili, e s nevinn. Zrove odmietli vy
poveda.
Zstupkya pokodench Vanda Durbkov
iada sd o nhradu nemajetkovej ujmy pre po
kodench. Kad z nich by mal dosta poda nvr
hu 30tisc eur.
Janur 2011
Proces s koickmi policajtmi, ktor mali ika
nova malch Rmov, sa nepohol. Sd bol odro
en pre neprtomnos obalovanho.
Jl 2012
Bval zstupca riaditea koickho policajn
ho oddelenia, ktorho zo zboru vyhodili po vy
puknut kauzy ikanovania rmskych chlapcov, sa
me vrti do radov polcie. Vyplva to z rozsud
ku Najvyieho sdu SR, ktor potvrdil zruenie
jeho vpovede.
November 2012
Sd pojednvanie bez posunu odroil na ko
niec janura. Obalovan sa na pojednvanie ne
dostavili. Dlhodobo ochorela aj prsediaca sentu,
obalovan preto neshlasia, aby proces pokrao
val tam, kde skonilo posledn pojednvanie.
Opakuj sa vetky vsluchy od zaiatku, na pred
chdzajce kony sd alej nebude prihliada.
September 2013
Zana sa nov pojednvanie v kauze ikanova
nch rmskych det. Sd odmietol video ako d
kazov materil, nebolo zskan zkonne.
December 2013
Sd je odroen, obhajkya sa nemohla dosta
vi z vnych rodinnch dvodov.
Janur 2014
V kauze vypovedali pokoden Rmovia.
Aprl 2014
V kauze vypovedaj nadriaden obvinench
policajtov.
August 2014
V prpade ako svedok vypoved aj novinr
Tom Nicholson, ktor v dennku SME zverejnil vi
deo zachytvajce tranie rmskych chlapcov.
Oktber 2014
Traja z obvinench policajtov napadli vpove
de na sde. Uspeli a vrtili sa do polcie.
Februr 2015
Sd rozhodol, e skutok trania chlapcov sa
nestal. Obvinen na sd neprili. Prokurtor sa vo
i rozhodnutiu odvolal.
(red)

bu v pamovej lohe. V inom experimente Zimbardo simuloval vzenie, priom

lohy dozorcov a vzov pridelil vybranm tudentom nhodne. Aj tu sa ukza
lo, e loha dozorcu zvdza k zneuvaniu moci a ikanovaniu vzov. Hoci fy
zick trestanie bolo dozorcom explicitne zakzan, ich sprvanie bolo kontrolo
van monitorovacmi kamerami a do experimentu boli vybran len t, ktor nevy
kazovali v osobnostnch testoch iadne patologick odchlky, ukzalo sa, e
dozorcovia vzov traj psychicky. Pre dozorcov nebolo jednoduch ustri
hranicu medzi dovolenm a zakzanm pouvanm moci. S pribdajcimi da
mi stle viac strcali odstup od svojej lohy a s lohou udra vo vznici poria
dok sa celkom stotonili. Prispela k tomu aj dynamika vzahu medzi dozorcami
a vzami, ktor sa vzbrili voi astm nstupom a nedostatku skromia. Na
vye, zdranlivej dozorcovia sa dostali pod tlak tch, ktor zneuvali moc
a vyvinuli metdy sofistikovanho trania s cieom zastrai vzov, oslabi ich
dstojnos a zdrav sudok.
Poetn varicie a opakovanie tchto vskumov v rozdielnych spoloen
skch podmienkach potvrdili, e riziko zneuvania moci je vysok, pokia moc
intitucionalizovanej autority nie je dsledne obmedzen a kontrolovan. Preto
musia intitcie (i je to vzenie, policajn okrsok, ...) urobi vetky systmov
opatrenia, aby riziko zneuitia moci o najviac znili (dobre nastavi systm
vntornej kontroly). Je pravdepodobn, e v tomto prpade zlyhali nielen kon
krtni policajti, ale aj kontroln mechanizmy intitcie, v ktorej pracovali. Ke
zlyhal sd a alie intitcie ttu, je na ns obanoch, aby sme iadali npravu.
Ak nechme bezprvie pchan voi rmskych chlapcom nepovimnut, pod
porme tm beztrestnos zneuvania moci, o sa tka vetkch. Pokia zlyhme
v ochrane prv rmskych det, ohrozme tm repektovanie prv vetkch det.
Spravodlivos a prvo s nedeliten.
Psychologika prof. PhDr. Jana Plichtov, PhD.
V labyrinte tolerovanho nsilia
Dostal som otzku: o na tom videu (http://kosice.korzar.sme.sk/c/
7669200/vkauzesikanydetivsetkychobzalovanychpolicajtovoslobodi
li.html) vidm, o ak druh nsilia ide, ako sa to d vysvetli, ako je mon, e sa
str. 8
takto nieo mohlo sta, ak s dsledky.

slo 1/2015

SERA STRANA 8

TMA SLA: POLICAJTI A RMOVIA

ikanovan chlapci z videa dospeli.

Ako vyzer ich ivot v lunckom gete?
siatnik v portovej bunde, ktor pred
chvou napomnal chlapca s ohorkom,
sa aj napriek biednym podmienkam geta
vdy snail i slune.
Sedemns rokov pracoval ako pilk
v mestskej sprve zelene, neskr prcu
stratil. Chcel s robi do Nemecka, no
nevylo to. Nakoniec spadol do toho, o
zavaj aj jeho susedia: ena nesplatila
piku, priiel list od exektora, zaal
dli na njomnom. Ke lovek nazrie
do jeho bytu v zdemolovanom panel
ku, vid sce skromn, no upratan pries
tor s ustlanmi posteami a vyrovnanmi
pohrikmi v starom kredenci.
V tvorizbovom byte ije aj jeho syn
Tibor. Pred iestimi rokmi ptnsron
problmov pubertiak, dnes jeden
z bench obyvateov Lunka, ktor sa ce
l dni flka po sdlisku. Stihol sa oeni,
pred mesiacom a pol sa mu narodilo aj
diea. Na otzku, ak je by otcom, po
vie: Lepie. Aspo nebudem robi prob
lmy, o som robil. Robotu, tak ako v
ina, nem. Obas si vraj privyrob pt
ns i dvadsa eur na brigde.

Dennk N sa vybral na sdlisko Lunk

IX, aby naiel chlapcov, ktorch pred
iestimi rokmi koick policajti ntili
vyzlieka sa donaha, fackova a hucka
li na nich psov.

pina je vadeprtomn, ale d sa jej

vyhn. Treba len opatrne naapova.
No smradu sa vyhn ned. Ke vystupu
jeme z taxka, udrie ako facka do tvre.
uch je adaptabiln orgn, hovor ko
legya optimisticky. Zrejme s miesta,
Po pinavom betnovom schodisku kde to neplat.
Koniec koncov, tu, na Lunku IX, plat
bez zbradlia schdza asi ptnsron
chlapec. Na prvom poschod, na chodbe mloo z toho, o lovek pozn.
s vybitmi oknami a bez dver do bytov,
odhod cigaretov ohorok. Ohriakne ho
Klobskov dni
pdesiatnik v pomerne istej portovej
Je polovica marca. Vonku sa konene
bunde. Toto u nerob, povie mu ot oteplilo a socilka zaala vyplca mater
covsky. Chlapec sa zaraz, no potom ide sk. O dva dni bud aj dvky, na sdlisku
alej.
je ivo. Prili ste poas klobskovch
Muova vitka psob na prv pohad dn, hovor salezinsky brat Jozef, ktor
nezmyselne. o je jeden ohorok oproti medzi Rmami ije u tyri roky. Spo
bordelu, ktor vidme vade okolo? Pod znte to poda zelench plastovch flia,
zdevastovanmi panelkmi sa kopia hal s ktormi chodia. uo.
dy pchnucich odpadkov. Medzi nimi po
Miestni posedvaj na lavikch, al
behuj pinav psy aj ufan tvorron tlaia vozky s nkupom z nealekho
deti. Desiatky roztrhanch igelitiek odvial Kauflandu. Chlieb, olej, mso a lacn alko
vietor do nealekho leska, kde sa za hol. Priiel krtky moment v mesiaci, ke
chytili o postnan kmene stromov. Ke s peniaze. Deti behaj zababran od o
vietor op zafka, vej, akoby u z diaky koldy, niektor molia v rukch peurov
oznaovali toto boh miesto.
ku. Nezapli si? nka ma asi desaron
str. 7

Najprv som sa zakol. To bude asi nejak vemi citliv vec. Vraj
rmski chlapci, ktorch vraj trali policajti. Sd odmietol video. Vraj postrihan. Vraj
neleglne zskan. Policajtov vak vraj pre to prepustili zo zboru. Niektor s vraj za
se sp. Vea informci, mlo konkrtneho. Vtedy zan vrie emcie. V kadom.
Povedal som si, to chce ulea. Po dvoch doch sa ulealo, vyplavilo. Toto.
Bealo mi to pred oami 48 hodn ako film, ktor stle naberal nov dimen
zie. Najprv to bolo o tom hnusnom priestore na vraj policajnej stanici, olejov
nter, schody, a tak. Revce musk (nie detsk) hlasy, fackujce sa deti, vy
hrky, nah detsk tel. Potom som si zaal premieta nejak stariu pani, kto
r niekde okradli. Niekto ju predsa okradol, nie? o je nsilie z jej pohadu? Po
tom som si zaal predstavova tch obanov a obianky Slovenskej republiky,
ktor poda novinrskeho lnku v Korzrovi pomerne masovo odobrili pru
ku, ktor vraj poda videa policajti dali rmskym deom. To u som zpasil so
zvracanm. Potom som si predstavoval abstraktnch policajtov, ktorch za 20
rokov u desiatky vypadli z policajnho zboru, lebo robili najrznejie podoby
nsilia. Potom sa mi vynorili kresansk duchovn, ktor boli naapan za
sexulne nsilie na deoch.
A potom som si predstavoval vetkch tch ud, ktor ma kedy v ivote ntili
pi alkohol. Potom sa mi zjavil staffordshirsk terir, ktor mi pred 20 rokmi
v bratislavskom lesnom parku hrzol do hrdla. Potom zatoili tie banlne nsil
n filmy z televzie. Odporn humor na kor znevhodnench v relcii Nikto nie je
dokonal vo verejnoprvnej televzii. ikanovanie v kole, ktor je zrejme najza
hmlievanejm a najvytesovanejm problmom, pretoe koly zva nevedia
o s tm a tpnu panickm strachom, aby sa to neprevalilo. A dnes u aj vetko
to ikanovanie a intmne obaovanie, ktormu s prostrednctvom internetu
nekontrolovatene vystaven tisce det a mladistvch.
A obraz sa alej roziroval. Psie kusy, ktor stvra zdravotncky systm
a mnoh lekri s obyajnmi umi, ktor potrebuj pomoc lekrskeho pecialis
tu a ako bezbrann obete musia zna ikanu akania v preplnench akrach
s neuritm oakvanm, i vbec prdu na rad. Veobecn stav nzkej vy
moitenosti prva v tte a extrmnych latenci v rozhodovan sdov. To vetko
s tie najrznorodejie podoby nsilia, ktorm s vetci vystaven. Nsilie ako
dsledok zneuvania moci. Nie zneuvania prva. Zneuvania tzv. disciplinr

slo 1/2015

drali iestich rmskych chlapcov z Lun

ka, ktor prepadli stariu enu. Najmlad
mal jedens, najstar estns rokov.
To, o sa na stanici dialo, policajn pr
uky nepoznaj.
Na chlapcov huckali psov, nadvali
im do cignskej bandy, ntili vyzliec sa
donaha. Kzali im aj, aby sa navzjom
fackovali. Ale poriadnu mu daj. A ke ty
sa uhne, tak ja a kopnem z druhej stra
ny, kopaku ti dm, hovoril chlapcom
policajt, ktor si s kolegami vetko za
znamenal na video.
Koick okresn sd pred pr tda
mi vetkch policajtov oslobodil. Video,
ktor pred rokmi zverejnil dennk SME,
nepripustil ako dkaz, lebo sa nezistilo,
kde je originlny zznam. Bez neho vraj
nebolo mon preukza, e sa skutok
stal tak, ako to bolo napsan v obalo
be.
Sudkya je sudkya a bieli s bieli,
keby sa to stalo v inom tte, u dvno s
odsden, neskrva sklamanie z rozsud
es rokov po
Od incidentu na policajnej stanici ku otec dnes dvadsajedenronho Ti
ubehlo u es rokov. Policajti vtedy za bora, ktorho na stanici trali tie. Pde
chlapec, ke vytiahne z vrecka katuku
lacnch cigariet znaky Pall Mall.
Ako postupuje de, zane sa z okien
ozva rmska tanen hudba. Hlasn
tuctuc rytmy sa rozliehaj medzi pane
lkovmi blokmi tak, e niekedy nepo
u vlastn slovo.
Njs v tomto hurhaji chlapcov, kto
rch pred iestimi rokmi na policajnej
stanici ikanovalo desa koickch
strnikov, nie je ak. Na Lunku sa u
dia poznaj, mamu najmladieho z cha
lanov nm privolaj do desiatich mint.
Do rei jej prli nie je. O tom, o sa
stalo, hovori nechce a syna na sdlisku
nenjdeme. Kevina jej pred asom rady
zobrali, dnes ije v detskom domove.
U sa za zhradnka, presvieda jeho
matka, ale i je to pravda, nevieme.
Koko m dnes rokov? ptame sa.
Sedemns, ochva osemns. U pj
de do evidencie, odpovie.

nej moci ako to mdro pomenoval Michel Foucault. Vetko prenikajca rutinn
hra moci v celom socilnom priestore sa vyznauje pouvanm tch najsofisti
kovanejch technk manipulovanie s priestorom a asom, detailn ovldanie,
vytvranie hierarchi a normalizcia, ktor s kom ku vetkm tm skrytm
a poloskrytm formm nsilia, ktor som ilustroval vyie.
ijeme v kultrnom a socilnom priestore, ktor je hust od nsilia. Mme
neznesitene vysok prah tolerancie nsilia. Nakladme s nm horie ako v pr
votnopospolnej spolonosti, pretoe si u neraz ani neuvedomujeme, e sme
sami obeami nsilia. Sme v tom vetci namoen v mnohovrstevnom syst
movom nsil. Zmeni to mu len t, ktor sa neboja zakria DOS.
Psycholg doc. PhDr. Gabriel Bianchi, CSc.

Ja som v base bol, oni nie

Zobrali ns vtedy na Lunku VIII,
vracia sa Tibor k tomu, o sa stalo pred
iestimi rokmi. Dostali sme u v aute,
potom ns ntili bi sa a fackova na sta
nici. Ja som nevedel, i to robi mu ale
bo nie, nepoznal som zkony, mali sme
strach. Tak sme poslchali.
Slune sa k nim vraj nesprval iadny
z desiatich policajtov. Mono t ena,
o tam bola, t sa potom zutovala.
Chlapci o tom, o sa na stanici stalo,
doma nepovedali. Rodiia sa vetko
dozvedeli a po ase, ke do novn
uniklo video, ktor si policajti nahrali.
Ako by ste sa ctili, keby ste takto videli
svojho syna v televzii? pta sa Tiborov
otec. Vak je to moje diea.
Za to, e napadol stariu enu, vak
svojho syna hji nemieni. To, o uro
bil, bolo zl, a dobre, e ho za to po
trestali. Ale preo nepotrestali aj tch
policajtov?
Tibor neskrva, e ho rozsudok koic
kej sudkyne hnev. Ja som v base bol,
oni nie s, hovor. Za prepadnutie star
ej eny dostal tridsa mesiacov, jeho ka
marti, ktor u v tom ase mali ptns,
podmienky. Sedel som v stave pre
mladistvch v Koiciach, potom som bol
v Suanoch, v aci aj na Krovej v Ban
skej Bystrici. Tak som si iadal o prerade
nie, aby mi to rchlejie ubehlo.
O ivote v base vea hovori nechce.
Ak si to tam spravte, tak to tam bude
te ma. ili sme tam topnky, ja som po
slchal, ale boli aj problmy. Za fajenie
kzeky a tak, dvatri dni na samotke.
Z vzenia ho eskorta vozila aj vypove
da na sd s policajtmi. My sme trvali na
svojom, lebo nemme o klama. o
nm spravili, to sme povedali. Ale ke
neveria? Ak trest by policajti mali dos
ta, neodhaduje. Tak, ak im sudkya
d. Ja som si tie nevyberal.
Ke ho po dva a pol roku pustili a vr
til sa na Lunk, bol vraj astn, akoko
vek to pre ns znie neuveritene. Doma
je u tri roky a o bude alej, nevie.

nom presveden, e si vetko mu dovoli, o ich zube v zle, o ich citovej

anestzii. Zrejme ctili a ctia svoju osobn menejcennos v socilnej pozcii,
a tak si tento deficit uznania vybjaj na slabch, na obetiach, dokonca na
deoch. Pocit moci spojen s emocionlnou chudobou, charakterovou przd
notou a znenou inteligenciou vytvra typ loveka agresora, ktor je v irom
kontexte vplodom konzumnej postindustrilnej spolonosti.
Psycholg prof. PhDr. Miron Zelina, DRSc.

K pocitom nedvery, zkosti, bezmocnosti a vzdoru

Ide o situciu, v ktorej s v jednom priestore deti s dospelmi, t maj pri se
be vekch psov, jeden vliak hlasno zatekal, v zbere vidno jeho vyceren zu
by. Vidie, e jeden dospel m na sebe iernu uniformu. Dospel hlas dva
dieau energick prkazy, niekedy spojen s hlasnm krikom, e m udiera do
Zlo bude prekvita, pokia slun udia bud mla
V marci 2009 sa udiala skutonos trania rmskych det policajtmi, ktor si tvrovej asti hlavy druh diea a opakovane ho vyzva k silnejm derom. Po
toto ponanie nahrvali na video. Video sa dostalo na verejnos. Sd s poli znmka: silnejie dery do tvrovej asti hlavy mu vies aj k porueniu dolnej
cajtmi, ktor sa trania det zastnili, ich teraz (v roku 2015) oslobodil... Tto euste, porueniu krnej chrbtice a ak der dopadne na ucho, me djs
skutonos by nemala ud necha ahostajnmi, a to hne z niekokch vnych k pretrhnutiu bubienka.
Na prkaz dospelho v prtomnosti alch dospelch a psov si teda deti ma
dvodov.
Incident m dve polohy prvou je trestnoprvna poloha a t druh je humn j navzjom spsobova boles, vystavova sa ohrozeniu poruenia telesnej in
tegrity; deti s v situcii, kedy je poniovan a zraovan ich udsk dstojnos,
nopsychologick.
To, e sd neuznal DVD ako dkaz, je zarajce a sved o naom prvnom je u nich vynucovan poslunos voi dospelej autorite, ktor je ete zrejme
systme, jeho nedokonalosti a chybch. Prepustenie policajtov ako nevin zatten mocenskm statusom polcie.
Myslm si, e z videa sa d kontatova zneuitie moci na psychick a fyzick
nch je vsmechom prvneho systmu na Slovensku. Evidentn zlo ostalo ne
potrestan. Od tohto rozhodnutia je len krik k posilneniu agresvneho sprva tranie det.
Otzkou je, nakoko sprvanie dospelch na videu je motivovan o. i. aj raso
nia inch ud, ktor si povedia: dobr obhajca ns z toho dostane. alch to
nazlost inak ke oni mu, preo nie ja? Spolonos sa u zlu na prkladoch vmi predsudkami a spriechodovan pocitom beztrestnosti, ke nadriaden to
podobnho druhu, ktorch s pln mdi.
leruj tranie pchateov priestupkov alebo trestnch inov, prpadne si tranie
Pokia v druhej rovine berieme ukzan skutonosti ako fakty, tak s to pre racionalizuj ako oprvnen pokus o prevchovu a zabezpeovanie poriadku.
zentovan skutonosti hrubho nsilia, agresie, poniovania udskej dstojnos
Takto sksenos me u det zanecha sklon k pocitom nedvery, zkosti,
ti, s to prejavy subjektvne vnmanej megalomanickej moci policajtov nad bezmocnosti, vzdoru, alebo aj k pomstiteskm tendencim voi dospelm a in
obanmi, najm nad obanmi, ktor sa nedoku brni, ktor s ahkmi titcii, ktor trajci dospel reprezentuj. U menej odolnch det mu podob
obeami. Hrub nsilie sved aj o kognitvnom deficite agresorov, o absencii lo n zitky vysti do psychickej alebo psychosomatickej poruchy.
giky, nesprvnych rozhodovacch procesoch, o absencii myslenia, o chorob
Psychiater doc. MUDr. Jozef Hato, PhD.

 TMA SLA: POLICAJTI A RMOVIA

Na sdlisko bez policajtov nechodia
Vetci tu akme, o bude. Mono pj
dem za sestrou do Belgicka alebo do Ne ani sanitky. Stvalo sa, e miestni zchra
nrov napadli. Niektor pouvaj sanit
mecka.
ky ako taxky. Rmka zavol, e ju bol la
ke, a sanitka ju vezme do mesta. Ke
Policajtov stretvaj
N rozhovor pova aj Ivan. Pred som ja ene volal sanitku, lebo rodila,
iestimi rokmi, ke dostval na policaj povedali mi, e ju mm zaviez sm, ho
nej stanici, mal trns, dnes u je, po vor policajt.
Z policajta cti frustrciu. Rmom sa
dobne ako Tibor, dospel. Flka sa s par
tiou chalanov a bavi sa s nami nechce. asto veci prepia. Vy to v Bratislave ne
U be pre s tm, odha ma aj kole vidte, vs nezaujma, o trpi vchod
gyu s kamerou. Nakoniec sa nech pre a ak to tu je.
Svojich kolegov, ktor mladch chlap
svedi, aby sa aspo vyfotil. Popritom
cov ntili vyzlieka sa donaha, sa zastva
prezrdza, ako ije.
V skutonosti je to vemi nezaujmav nechce. To, o urobili, je jednoznane
prbeh, tak, akch na Lunku njdete prehnan, policajt mus kona poda z
desiatky a stovky. kolu skonil v est kona. Ale ako potrest trnsronho
nstich, teraz jednoducho je tu, ako to chlapca, ktor vie, e okovek sprav,
na Lunku hovoria. Nedvno sa oenil, prejde mu to?
Problmov na Lunku je vea a policaj
no deti nechce. Nao deti? Vak nemm
ti poda neho zanaj by rezignovan.
robotu, tak o by som robil s demi?
Ke sa konene rozhovor, preru Sauje sa, e benm pochdzkarom
ns auto, ktor zastav pred bytovkou. nadvaj plne vetci. udia, mdi,
Vystpia z neho dvaja vysok chlapi kad si do policajta kopne. Dopracuje
v bundch a dnsoch. Na oiach slnen me sa k tomu, e ke sa nieo stane, po
okuliare, cez plece mal tatiky, v ru licajt radej oto hlavu a bude sa tvri,
kch slun kpka radnch listov. Kri e o tom nevie. Ja sa mem dvans ho
minlka, povie Ivan a podde k nim. Po dn vozi v aute a ni nevidie, to sa d.
Aj al udia v Koiciach naznauj,
licajti sa ho ptaj na susedov. Ivan naj
prv neochotne krti hlavou, potom ich e policajtov z videa vedia pochopi. Sa
vak prevedie bytovkou. S nami sa u a lezin Jozef si mysl, e s tie iba udia.
T chalani v pubertlnom veku sa nieke
lej rozprva nechce.
asto sem takto chodte? ptame sa dy ctia ako hrdinovia a mu svojou
policajtov, ke roznes listy. Na naivnej agresivitou vyprovokova aliu agresivi
otzke sa zasmej. Samozrejme, najas tu. Hovor, e policajt by mal by profe
tejie pre krdee a lpee. Oni to vi sionl, no nie je znme, ak boli okol
nou robia mimo Lunka IX, ale nie je nosti udalosti na stanici. Mohli by vy
problm ich stotoni. Mme kamery, erpan, na konci sluby. Nechcem ich
ospravedlova ani brni, ale asi je vdy
svedkov.
Vidie policajn hliadku na sdlisku dleit bra loveka ako loveka, aj ke
nie je ni neobvykl, strnici tu maj aj je profesionl.
Meme vak o prasknutch nervoch
svoju kancelriu. Obas sa stane, e na
Lunk zamieri niektor z policajtov, kto na konci sluby hovori v prpade, ke s
rch prokurtor pre ikanu na stanici ob policajti desiati a poniovanie si nahr
vinil zo zneuitia prvomoc. I ke mi vaj na mobil? Urite shlasm s tm, e
nisterstvo vntra nechalo vetkch zo profesionl mus vedie v sebe tto emo
zboru vyhodi, dvaja vpovede napadli tvnu strnku utlmi, dodva brat Jozef.
na sde a uspeli. V uniforme s dodnes.
Tam vzadu som v noci stril bytov
Biely si mus zobra hypotku
ku, odkia Rmov vysahovali, aby tam
Vybudova si medzi Rmami z Lunka
nechodili na elezo, ukazuje Tiborov aktak autoritu nie je jednoduch. Aj sa
otec. No raz sme si nevedeli da s nimi lezini, jedni z mla, ktor sa snaia miest
rady, tak sme zavolali policajtov. Priiel nym pomc, sa bene stretvaj s nadv
v aute akurt ten vysok ete s jednm, kami a obscnnymi gestami. Mestsk po
o nm bil chlapcov. Ale ke zbadal, e slanec Milo Ihnt, ktor zrove pracuje v
ja som tam, sadol nasp do auta a len je koickom bytovom podniku, preto na Lu
ho kolegovia prili.
nku psob ako z inho sveta.
Rmovia ho hne po prchode obko
lesia a poslune povaj. A pri om
V Bratislave to nevidte
Ak vlastne je by policajtom, ktor pochopme, m sdlisko ije, a preo sa
m Lunk vo svojom rajne? S jednm mlokto z miestnych chce rozprva
sme sa stretli. V zbore je len pr rokov, o tom, o sa stalo pred iestimi rokmi. Je
prpad ikany na policajnej stanici preto to histria, ni, o by ich dnes zaujmalo.
Hlavnou tmou na Lunku je snaha
pozn len z druhej ruky. No o ivote na
radov vysahova rmske rodiny
sdlisku hovori vie.
Problmov je tu vea, devdesiat per z dvoch najhorch panelkov, ktor po
cent vjazdov v jeho okrsku smeruje na vauj za nebezpen a alej neobva
Lunk. Najm ke prdu dvky, Rmovia ten. Pred mesiacom v jednom z nich
sa opij, a potom medzi sebou hdaj. do przdnej vahovej achty spadol de
Alebo ke chlap enu bije, tak ona zavo saron chlapec. Rmom teraz hovoria,
l policajtov. Prdeme, povieme, e aby sa prisahovali k prbuznm; pre
me poda trestn oznmenie, ale to tch, ktor iadnych nemaj, chc na sd
ona nechce. Najradej by bola, aby sme lisku postavi vojensk stan.
Miestni sa vysahova nechc, a ke,
mu dali dvetri po papuli, upokojili ho
tak do nhradnch bytov. Ak nhradn
a odili. Ale my nie sme jej esbeska.
Pri rodinnch hdkach sa vie do seba byty? Ste neplatii? Ste. Bieli si musia
pusti aj tridsa ud, no policajti vraj u zobra hypotku, aby bvali. Viete si vy
vedia, ako ich oddeli. Sta da od seba predstavi, e by ste si zobrali hypot
dvoch hlavnch, ostatn sa upokoja tie. ku? vysvetuje im Ihnt prsne.
Problmy so zdevastovanmi bytov
Na takto ruvaky vraj asto sta jedna
hliadka, lebo drviv vina Rmov m kami nedvno viedli k tomu, e sa as
pred policajtmi repekt. oraz viac je ud odsahovala za sdlisko. Medzi mal
vak provokatrov, ktor im nadvaj len mi stromami a krkmi si postavili chatre
a zaloili osadu, ktor volaj Maliko
preto, e hliadkuj v okol.

SERA STRANA 9

vo. ije tam niekoko desiatok Rmov.

Koko ich bude o pr rokov, nevedno.
Mnoh udia z Koc hovoria, e na Lu
nku je to oraz horie. Problmy sa ko
pia a rieenia s neraz len iastkov.
Dobrm prkladom mu by zujmov
krky pre menie deti, ktor organizuj
v miestnom komunitnom centre. Pro
gram platen z eurpskych peaz na pa
pieri psob dobre.
V realite lunckeho geta to vak vyzer
takto: o jednej popoludn vyjde pred
centrum staria ena zamestnan na akti
vanch prcach. Zavol deti na krok.
Pribehne ich dvadsa, ona im oznmi, e
maova si mu len iesti. Deti sa chvu

hdaj a klbia, nakoniec vina z nich

zostane na betnovom paci pred miest
nym radom.
Tak, ako cel hodiny predtm, sa po
nevieraj pred panelkmi, povaj
hudbu z malch reproduktorov, niekto
r v rukch molia handriku s tolu
nom. Veer behaj okolo vatry a akaj
na al de.
Nie vetci na Lunku s rovnak, tu
nemete generalizova, hovor salezi
n Jozef. A m pravdu. Na sdlisku sa nj
du aj slunejie bytovky bez vybitch
okien a s vchodmi uzamknutmi na ip.
ahko sa daj rozozna poda istej bie
lizne, ktor sa su na balknoch.

Ale najm pre miestne deti zostva

j ulice Lunka dierou, o do probl
mov sahuje aj tch, ktorch rodiia sa
snaili i lepie ako ostatn. Dostali sa
do nich aj chlapci z videa a ako pove
da, i sa im doku vyhn v budc
nosti.
Problmov sdlisko pre nich bolo
vzorom, ktor im ukzal ivot z tej horej
strnky. No t, ktor pre nich mohli pred
stavova ivot mimo Lunka, t desiati po
licajti na stanici pred iestimi rokmi, im
nepredviedli ni lepie.
Text: Duan Mikuovi,
foto: Vladimr imek
Report bola publikovan v Dennku N.

Hazard s naou krajinou a spolonosou. Dokedy?

Kauza z roku 2009, ktor sa odohrala na policajnej stanici v Koiciach, sa stala v oiach mnohch ud hotovou trag
diou. V druhej skupine ud to vyvolalo pocit spokojnosti a zadosuinenia vo vzbe na poulin ikanovanie, okrdanie
a obaovanie ud.
ijem v meste Koice a je mi dobre znma celkov situcia v otzkach spolunavania obanov v tomto meste. Tejto
problematike sa venujem dlhodobo a viem s istotou poveda, e ide o vny celospoloensk problm, ktor sa netka len
Rmov, ale spolonosti ako takej.
Od roku 2009 sa mesto Koice v rmci existujcich monost a rieen neposunulo nikam. Naopak, poas tohto krt
keho obdobia sa zbralo 6 bytoviek na Lunku IX a stlo ns to niekoko stoviek tisc eur. o nm to prinieslo? Obyvatelia
tchto bytoviek na nestratili, ale nali toisko v novopostavench neleglnych osadch, ako naprklad Malikovo pri Lu
nku IX. Takto represvne rieenie, ktor prinieslo mesto Koice, spsobuje nemal problmy v spolonosti a nsledn
socilnopatologick javy v marginalizovanch komunitch, ktor mnoh zavame kadodenne. Napt situcia v spo
lonosti sa zana prejavova u ud mnohostranne. U niekoho je to hdka na ulici alebo pri televzii, osoovanie, napda
nie, ale aj okrdanie. Prinou je chudoba, ktor je pre mnohch ud u neznesiten a nevedia, ako von zo zaarovanho
kruhu problmov.
Bez rozdielu farby pleti sa naa spolonos dostala do nepriaznivho stavu, kedy pracujci oban nem ako prei me
siac bez starost, ako uivi seba a svoju rodinu. Naprklad v akom eleziarstve na vchodnom Slovensku mu pracujci
8 hodn denne nezarob viac ako 850 eur na ivnos. Kad ivnostnk vie, e je to smrten prjem, ktor ho dobehne v po
dobe osobnho bankrotu po uhraden vetkch povinnch platieb, ako s socilna a zdravotn poisova a mnoho al
ch. Situcia na Slovensku je pre mnohch ud nerieiten, a preto podliehaj nladm a predsudkom. Vytvra sa teda
von priestor pre radiklne a extrmistick skupiny na oboch stranch.
Chlapci, ktor sa stali poda videozznamu obeami nlady pracovnkov Policajnho zboru SR v Koiciach, doplatili na
ak spoloensk situciu a potrebu obrany starej bezbrannej eny. Samozrejme, e pracovnk Policajnho zboru SR si
neme dovoli riei veci takmto spsobom a dehonestujco sa sprva voi zadranm osobm, nata si ich, po
niova, zosmieova a psychicky tra, ete k tomu vo veku puberty. Je tie zarajce, ako rozhodol sd v tomto prpa
de. Viac, ako rozhodnutie sdu, ma vak v tejto chvli zaujma, o bude nasledova v naej krajine. Napad mi viacero vec.
Naprklad: bud nai policajti pri takchto praktikch, ktor sme mali monos vidie, pokraova vo vom utajen? Ale
bo to spsob zamyslenie sa? Myslm si, e ani jeden policajt v tej chvli neutoval, o rob a dokonca to bral ako svoju po
vinnos, da pruku mladm chlapcom do budcna. Je to ale rieenie? Zaneme sa navzjom poniova, osoova a na
pda? Rieenia zoberieme do vlastnch rk a zaneme sa hlava nehlava tc na uliciach?

u Lunk IX. Ilustran fotografia: Roman onka

Odsudzujem sprvanie pracovnkov polcie a zrove odsudzujem aj sprvanie chlapcov, ktor spsobili starej ene
traumu pred obchodnm domom v Koiciach.
U niekoko rokov upozorujem na to, e udia, ktor maj v naej krajine moc v rukch, svojm konanm hazarduj s n
rodom v podobe bagatelizovania kadodennch problmov naej spolonosti tkajcich sa chudoby. Rmska problemati
ka sa sama nevyriei. My, ako nrod a krajina, potrebujeme skuton, nie fiktvne rieenia problmov. Nrod potrebuje pr
cu, potrebuje bva, potrebuje sa vzdelva a potrebuje ma monos i v istom, bezpenom a slunom priestore, ktor za
bezpe natartovanie celej ekonomiky a spolonosti. Ako prslunk rmskej nrodnostnej meniny, oban Slovenska milu
jci slovensk zem, sa relne obvam budcnosti v tejto krajine. Nlady s v majoritnej spolonosti napt a zl! udia, ktor
maj monos tento stav zmeni, to nerobia a prezentuj sa farizejskmi a nekoncepnmi materilmi, ktor nm neprinaj
iaden osoh v podobe zmeny a progresu v spolonosti. Preto mi dovote touto formou vyzva kompetentnch, aby prestali
hazardova s obyajnmi umi, ktor ij a chc aj naalej i v tejto krajine a tei sa zo ivota, za ktor vaia Bohu.
Ivan Hriczko, riadite Proregio n. o.

slo 1/2015

SERA STRANA 10

REPORT

Po vekom poiari ij ako v stredoveku

Desiatky ud ij po vekom poiari v otras
nch podmienkach. Rmom pomhaj aj udia
z dediny. Starosta tvrd, e nem kde pre nich po
stavi unimobunky, do vonch obecnch bytov
ich pusti nechce.
MALCOV, BARDEJOV. Pred dverami je opret
matrac, do miestnosti sa nezmest. Rodina tefa
novcov bva v chatri tret tde. Matrac kad ve
er prines do izby a rno poloia pred chatr.
Matrac je na niektorch miestach otrhan a pina
v od prachu i blata. Ke pr a navlhne, sp sa na ze
mi. Rmska osada v Malcove pri Bardejove zaila kon
com marca najhor poiar, ak si miestni pamtaj.
tefanovci s jedna z osemnstich rodn, ktor
rozsiahly poiar z konca marca pripravil o strechu
nad hlavou. Za pol hodinu ostalo bez domova 97
Rmov. Odvtedy bvaj deviati v jednej miestnosti,
ktor je kuchyou, splou, kpeou aj obva
kou zrove.
V izbe sa nachdza star kuchynsk linka, mal
chladnika, pec na drevo, lavr s vodou, dve poste
le a v kte do komna poskladanch jedens papl
nov a vankov. Poas da s takmer vetci vonku,
spolu by sa do miestnosti nezmestili. Najviac ich te
, e sa postupne otepuje. Nemusia vonku mrz
n. Chlapci a mui cez noc spia na zemi, eny
a dievat na dvoch posteliach. Kri sa drevom
v starej peci. Predtm ili v dome so tyrmi izbami,
doma im zhorelo vetko obleenie, doklady, hraky
vetko.
Mm astie, e syn a dcra u nechodia do ko
ly, on m devtns rokov a dieva sedemns, ute
uje samu seba Darina tefanov (49). Obaja najstar
srodenci s dnes nezamestnan. tefanov si rob
hlavne starosti, v om bud jej mladie deti chodi
do koly, kde si daj uebnice a ako zaplat zoity.
Za necel polhodinu ahlo v Malcove popolom
jedens domov. Vetky domy boli postaven v tes
nej blzkosti a z dreva. Sotva sa popri nich dalo pre
chdza. Prinou poiaru bola iskra z komna. Do
my boli na cudzch pozemkoch vybudovan bez po
volenia.
Miestni Rmovia tvrdia, e to zasiahlo prve ro
diny, ktor sa snaili odleni od osadnkov v chatr
iach.

slo 1/2015

Starosta obce Stanislav Gernt (N kraj) pon

kol krtko po tragdii rodinm nhradn ubytova
nie a stany, ale ni z toho sa nesplnilo. Desiatky ud
dodnes ij v podmienkach ako z ranho stredove
ku. V Malcove je vye 360 Rmov a tvoria takmer
tretinu celkovho potu obyvateov obce. Spo
luitie bolo bez konfliktov.
Obec nealeko poskch hranc psob pokoj
nm dojmom. Je ista, tich, Rmovia ij v obci aj
v osade. Ke horelo v osade, pomocn ruku podala
aj majorita.
Cel dedina prila pomha do osady, starosta
tu bol do rna, hovor alia obyvateka osady Re
nata Bil, ktor tam pracuje ako asistentka osvety
zdravia v Nrodnom projekte Zdrav komunity. Ro
den Malcovanku solidarita ostatnch dedinanov
prekvapila. Ni podobn ete nezaila. Pomoc do
Malcova na druh de priniesli aj kolegovia Renty
z projektu Zdrav komunity. Komunikovali so sta
rostom a spsali mu, ktor rodina potrebuje ak lie
ky a o s urgentn problmy.
O tom, ako sa rozdeuje pomoc, sme sa chceli po
rozprva aj s ternnou socilnou pracovnkou Mo
nikou Petrekovou, ktor do osady denne dochdza
z dediny. Stretli sme ju a pri obchode s potravina
mi, odpoveda na nae otzky odmietla. Obrte sa
na starostu, dohodli sme sa, e bude hovori iba on,
odkzala nm Petrekov z auta a odila.
Po poiari tam kad de chodila vozi tepl
jedlo, potraviny, lieky, obleenie, obuv, nradie.
Jazdila do osady vlastnm autom na vlastn nkla
dy, opsal humanitrnu pomoc starosta Gernt.
Krtko po tragdii sbil rodinm aj doasn n
hradn bvanie. Stany bola alternatva, z ktorej
zilo, lebo sa rodiny ubytovali u svojich prbuznch.
Nhradn bvanie sa riei, ale je to proces, ktor ne
trv de alebo dva, tvrd starosta. Poda jeho slov
obec nevlastn pozemky, kde by mohli prpadne
umiestni unimobunky.
V Malcove pritom maj von socilne byty. Ani
do nich nemu rodiny doasne ubytova. Obec
m vypracovan pln na krzov ubytovania, s to
telocvine, jedlne, kultrny dom, vysvetuje Ger
nt. Zdraznil, e rodiny, ktorm zhoreli domy, ne
spaj podmienky, aby mohli by umiestnen v so
cilnych bytoch aspo doasne.

V kole spravili zbierku

Niektor si nosia uebnice v takch, in v igelit
kch, opisuje situciu Viera Dundov, riaditeka
Zkladnej koly v Malcove. kola je spdovou pre
cel oblas, chodia do nej aj deti z okolitch dedn
prevane rmske.
Kad rno ju navtvi 323 rmskych iakov
a 120 det z majority. Dundov tvrd, e s vinou
problmy nie s. I tak maj v Malcove jedens pe
cilnych tried, ktor navtevuj rmski iaci. Od
piateho a po deviaty ronk. V kole psobia aj ty
ria asistenti uiteov, ktor pomhaj rmskym
deom pri vube.
Cel pedagogick zbor aj ostatn zamestnanci
koly urobili po poiari zbierku. Na pomoc rodi
nm sme vyzbierali dvesto eur, hrdo hovor riadi
teka. Bol to stran pohad, ale prekvapilo ma,
ako boli deti ticho, nikto neplakal. Po prchode do
osady stretla jednho iaka z prvho stupa, ako
utek so katuou. Sptala sa ho, ktor domy horia.
Aj n, aj n, odpovedal jej a utekal pre.
Jedna miestnos vydrala
astie v neast mala aj vzdialen prbuzn ro
diny z chatre na druhej strane potoka Monika
tefanov (34). Zatia o kpea, kuchya a ob
vaka zhoreli, spla nie. Pred rokmi ju primuro
vali k inak drevenmu domu. Matka siedmich det
bva spolu s manelom, nevestou a vnukou
v dvoch miestnostiach. Jedna miestnos je na pr
zem a po vratkch schodoch sa ide na poschodie
do splne.
Najstar syn m osemns rokov a najmladia
dcra bude ma es. tefanov, ktor nevid dobre
na jedno oko, pracovala zatia iba na aktivanch
prcach. Riadne zamestnan nikdy nebola. Na otz
ku, ako dnes ij, si iba hlboko povzdychne a ruka
mi uke na izbu.
Oproti chatriam ale izba vyzer by vo vrazne
lepom stave. Nepchne, je v nej poriadok. Jedno
lkov poste, lavr s vodou, mal chladnika
a skria. Na poschod s tri postele a televzia. Ne
d sa takto i, ale neviem, o budeme robi, hovo
r zfal Rmka. Ukazuje nm pritom, ako sa um
vaj pri vchodovch dverch. Zchod nemme, iba
vonku, dodva zahanbene.

Ani sme nevedeli, o sa deje, iba nevesta pri

behla do kuchyne, e nm hor strecha, spomna
tefanov. Zhoren kuchynsk linka je dodnes po
staven pred domom. Vlani som si ju kpila, je mi
to ju vyhodi, ska sa pousmia. Poiar v osade
povauje za najhoriu katastrofu. Doteraz mali iba
menie zplavy, ke sa potok vylial.
Pri vstupe do osady je budova dobrovonch
hasiov. I ke boli dobrovonci pri poiari ako pr
v, museli aka na profesionlnych kolegov zo se
demns kilometrov vzdialenho Bardejova. Ne
mali dostatok vody a ani tlak, aby ju erpali z poto
ka.
Azyl na stavbe
Na zaiatku osady vidie rozostavan jednopos
chodov dom, z opanho konca hr postar Rm
na harmoniku, o ulicu alej sa sna skupinka
muov skroti koa. V izbe sed zrten matka
troch dospievajcich dievat. Pri poiari prila
o vetko, odvtedy berie lieky na upokojenie.
Dievat sa za podmienky, v ktorch ij, hanbia.
Neviem ani, o sa presne stalo, iba nm zrazu
bchali na dvere a rchlo utiekli, potichu ept
Gabriela echov.
Do Malcova sa od osudnho da vrtila a po
dvoch tdoch. Dovtedy ila u sestry. Neviem,
ako bud chodi do koly, topnky aj obleenie
zhorelo, prema nahlas.
Bez manela, prce a domova m mesan pr
jem zo socilnej podpory necelch sto eur. Vybave
nie novch dokladov ju s poplatkami vyjde na 70
eur. Inak jej nevyplatia ani dvky.
V dome dnes ije spolu s almi 19 umi, uby
tovali ich vzdialen prbuzn. Na tehlch domu nie
je omietka, izolcia strechy vis do izby, vo vine
miestnost chbaj dvere a v celom dome podlaha.
Na dome mali stle pracova robotnci, namiesto
toho sa z neho stal provizrny azylov dom.
Museli sme im pomc, nemali kde s, hovor
ubica Bil. Spolu s manelom sa teili, e na jese
bud bva vo vlastnom. Sahovanie zatia odloili
najmenej o rok.
Text a foto: Rudolf Siv.
Text bol publikovan 1. mja 2015
aj na spravodajskom portli www.dennikn.sk

 KULTRA / ROZPRVKA

SERA STRANA 11

Pavol Dobinsk: Ako ilo vajce na vandrovku

/ Sar gea o jandro pro undros
Slovensk udov rozprvka / Slovakijakeri ipakeri paramisi
Ako lo vajce na vandrovku? Nu, urobilo si aj
ono, ako si kad robieva: kot! Zakotalo sa
a pustilo sa, kadia mu bolo ahie, kadia by nezava
dilo do tuhieho od seba. Jednak, stalo sa to ete za
starch ias, nu vea ani neopytujte sa, ako to mo
hlo by; dos, o je o tom rozprvka.
Za starch ias ilo teda vajce na vandrovku
a stretlo tam raka.
Kde ty ide? reie mu ono.
A ty e kde? reie mu on.
Ja idem na vandrovku!
A ve ani ja nechcem by hor od teba, pjdem i ja!
U teda boli dvaja a bolo im hne smelie. Id,
id, stretn kaicu.
Kde ty ide? opytuje sa vajce.
A vy e kde? reie tto.
My ideme na vandrovku; po, budeme traja.
Kaica pristala; u boli traja. Vetko dobr do
tretice!
Id, id, stretn moriaka.
Kde ty ide? reie vajce.
A vy e kde? reie tento.
My ideme na vandrovku; po do kamartstva!
Moriak pristal; boli tyria.
Id, id, stretn koa.
Kde ty ide? reie vajce.
A vy e kde? reie k.
My ideme na vandrovku; po, budeme piati.
K iel; bolo ich, koko na ruke prstov.
Id, id, stretn vola.
Kde ty ide? reie vajce.
A vy e kde? reie tento.
My ideme na vandrovku; po, via hbka pta
viac.
Vl pristal; u boli iesti.
Id, id pekne v hbke, stretn ete kohta.
Kde ty ide? reie vajce.
A vy e kde takto rozbehli ste sa? reie koht.
My ideme na vandrovku; po, budeme vetci
siedmi!
***
Sar gea o jandro pro undros? Ta, kera peske
avka, sar dojekh deno avka kerel: Kotuis! Kotuin
a pes the mukha pes odoj, khatar leske sas loke
der, kaj bi geas bi zoraleder sar hino korkoro. Oda
savoro ahia igen irla, ta but mandar pais na phu
keren, sar oda sas, dojsc, savi hii pal oda paramisi.
Oda sas irla, kana gea o jandro pro undros
the arakha pes le rakoha.
Kaj tu das? phua pes.
The tu kaj? phua the jov.
Me dav pro undros!
Sem ai me na kamav goreder te jel tutar, dava
the me!
Imar sas duj dene the sas lenge feder. Dan,
dan, arakhen pes la kakaha.
Kaj tu das? phuel pes o jandro.
The tumen kaj? phuel pes joj.
Amen da pro undros. Av, avaha trin dene
E kaka suhlasina, imar sas trin dene. Savoro
mites di tritone.
Dan, dan, arakhen pes la pukaha.
Kaj tu das? phuel o jandro.
The tumen kaj? phuel pes jov.
Amen da pro undros. Av, avaha kamarata.
Dan, dan, arakhen pes le grajeha.
Amen das pro undros, av, avaha pand
dene.
O graj gea, sas len ajci, keci anguta pro vast.
Dan, dan, arakhen pes la guruvaha.
Kaj tu das? phuel o jandro.
The tumen kaj? phuel pes jov.

Zbojnci djdu a svetla v chyi nevidia.

Amen das pro undros, av, bareder heocis
o i t baba zaspala, i o je to? povedali si.
kamel buter
E gurovi suhlasina, imar sas ov dene.
***
Dan, dan ukar andre partija the arakhen pen
So adaj kamen? So adaj roden? Dan adarik
le kohutoha.
Amen das pro undros, av, avaha imar efta jekhsigeder, vaoda kaj mire have avena khere, sa
dene!
voren tumen adaj murdarena! viina e baba.
Murdarenana murdarena, tu pes nastarin pal
***
oda, ae amenge eftone havenge de dareso te chal
Dobre teda, u boli vetci siedmi dobr tovariia phena o jandro.
spolu!
Me avka tumenge phenav, hoj pedal tumen da
Vandrovali, koko vandrovali, a raz v temnch rebaka, so hine kidne vaj khatar, man nane i! vi
smreinch omrkli a nevedeli ani sem, ani tam, inelas pre lende e baba.
a boli veru u aj hladn. Kdee tu prichli sa? Ako tu
O jandro prikazina la gurovake te lel la laba
opatri sa? Veru bolo na ase trocha pohn rozu pro rohi the te idal andro ve. E gurumi ia la ba
mom. Ale vajce aj malo rozum za vetkch. Poslalo ba the igenda la andro ve the hia andre daresa
ono kohta na vysok smrek a ten odtia zazrel vi jama the ava pale.
hne svetielko, ale ete aleko od nich v tmavom
Savore avle andre andro kher the odoj arakhle
lese. Radostne na zakikirkal. Vajce zvolalo:
va efto dene but chabena the pijatika. Oda savoro
No, len zle skoro v t stranu proti svetlu, sas pririchtindo pedal efto ivana, so odoj beenas
uke nm cestu. Ta pjdeme, a o by priam vetci the e baba lenge pririchtina o bijav. The o ivana
erti tam boli, musia nm da jes a musia ns pre imar le bare hangoha avenas khere the bare duratar
nocova.
len sas te unel.
Koht zletel v t stranu a poberali sa tam vetci
So akanakes te kerel? Lahi reda hii ku the
ako na hotov.
o jandro chuda e goi. Le kohutoske phena, hoj
Aj nali chyku v horch, v ktorej svietilo sa. Po te vilecinel opre pro panti, la guruva thoa andre
vie vajce koovi, aby zabchal na dvere. Ten zab pajza, le grajes andro kher pal vudar, la puka bi
cha a z izbiky vyjde star baba.
haa pro bov, la kaka tel lavika, le rakos andro
vedros the korkoro pes zahrabina andro jageske
***
ro prachos the o vetlos murdarde.
Mites pais, imar sanas efta dene, lahe tovarii
O ivana avle the o vetlos andro kher na dikhen.
the jekhetanes!
Oda so e baba zasua, abo so oda? vakeren penge.
Danas, keci danas, the andro kale husto vea pes
o kham garua the na danenas te dal ai adaj, ai
***
odoj the savore sas bare bokhale. Kaj peske o ero te
Hne sa nazrieme, o je to! Len vy trocha tu
sthovel? So peske dareso te arakhel? Kampelas dareso pokajte, aby ste nazbjan veci na hromadu nestre
te kerel la goaha. Le jandres sas goi va savorenge. pali! povie najv z nich a poberie sa dnu.
Bihaa le kohutos pro uo smrekos the jov zadikha
Vstpi do pitvora. Tu vl vezme ho na rohy a ho
andro baro duripen ajso vetelkos andro baro ve. d otvorenmi dvermi do izby. Tam spoza dvier
Pherasunes zakikirikina. O jandro zaviina:
buchne k doho kopytom.
Lecin pre ola sera the sikhav amenge amaro
Ej, ke je toto ert? Pokaj, hne ti posvietim
drom. Odoj daha, i odoj ena korkore benga, mu do o! reie zbojnk a sko ku pahrebe, e svetlo
inen amenge te del te chal the muinen amenge te roznieti.
del vaos kaj te sovas.
Ako rozhrnul pahrebu a zaal fka, pripieklo
O kohutos lecinelas pre adi sera, the savore erav uhlie na vajce. Fk! Puklo vajce a nafkalo
danas pal leste.
zbojnkovi pln tvr i oi horcim popolom. Ako
The arakhle cikno kheroro andro baro ve, so podstrelen skoil ku krhle, e si tvr i oi vymyje. Ale
pes odoj vicinelas. Phena o jandro le grajeske hoj ako narie rukou, chyt mu rak prsty do tipcov. Zboj
te zabuchinel pro vudar. Jov zabuchina the andal nk trhne rukou, prevrhne krhlu a narob vek hurt!
kheroro ava avri phuri baba.
Na ten hurt strepoce kaka krdlami a zakka: tk,
tk, tk! Moriak zahrmot na peci lopatami a kvajc
***
hlavou, zahudruje: hudr, hudr! K ete len teraz
o tu chcete? o tu hadte? Chytro chote vyhodil zadnmi nohami nleite zbojnkovi do chrb
pre, bo ke moji chlapci domov djdu, vetkch ta a vysotil ho do pitvora, tam vzal ho zasa vl na rohy
vs tu zmel na kau! spustila baba na nich.
a vymrtil von na dvor, k tomu vetkmu koht na
Ech, zmelnezmel, ty nestaraj sa o to, ale pntoch celm hrdlom sa ozval: kikir, kokor!
nm siedmim tovariom daj jes, vrav vajce.
Doliapan, doran zbojnk doletel ako bez
A o vs vetkch parom poberie, pre takch ka due ku kamartom.
dejakch zo sveta pozbieranch klbanov nemm
K skaza rob sa to tam? optaj sa ho tto.
ni! durila sa baba.
A tento len tak chyt dych do seba, aby im odrazu
Tu vajce rozkzalo volovi, aby vzal babu na rohy vetko vypovedal:
a zaniesol do lesa. Vl to aj urobil a hodil ju tam
Hja, bisue dade, tam je veru zle. Chcel som sa
dakde do jamy a pribehol nasp.
prikrs len tak na prstoch, a oni sami strili ma tad
Voli vetci do izby a tam nali pre siedmich stl nu medzi seba. Ako si chcem roznieti, abych aspo
zastret, aj peiva a variva dos. Lebo to tam pritri videl, s km m do inenia, fk! Vybil mi spod ko
movali sa siedmi zbojnci a baba im just teraz bola chu pukr zrovna do tvre, dobre e mi oi nevy
prihotovila dobr veeru. A tto vetci u aj prich tiekli; iahnem rukou do krhly, e si oi vymyjem,
dzali s hrmotom, lomozom, len tak hora praala.
tam krajr s nonicami mi vetky prsty odstrihol,
o tu robi? Dobr rada stoj vdy za voa, vajce ju a tob medzi lavicami tk rozohnal krosn, tresol
hne vedelo. Kohtovi kzalo vyletie hore na pnty, ma lnkom po hlave a volal: tak, tak! Na peci pekr
vola postavilo do pitvora, koa do izby za dvere, mo chytal na ma lopaty a dudlal: udri, udri! Spoza
riaka poslalo na pec, kaicu pod lavicu, raka do krhly dver vyskoil imr, vybchal ma ete len teraz ko
a samo zahrabalo sa do pahreby; svetlo vyhasili.
pytom a vystril do pitvora. Tu elma sedliak vzal

ma na elezn vidly a vyhodil von. astie moje, e

nedal som sa mu vyhodi hore na pnty, bo tam u
ako na hotovch viselniciach akal na ma kat a vo
lal: sem s nm, sem ho hore!
Neakali zbojnci, km by to vetko vyhrnulo sa
na nich z chalupy, ale pobrali pty na plecia a zane
chali tam aj vetku hotovize, o kedy nazbjali.
Potom nebodaj kad poiel svojou stranou
a neviem, kedy zdu sa zasa takto dovedna, ako tu
boli zden k jednmu majstrovskmu ksku.
***
Imar dikhas, so pes ahia! a tumen adaj
uaren inoro, aj te savore orde veci pes na rozko
tuinen phenel jekhbareder savorendar the gea
andre. Gea andre pajza. Adaj le e gurumi kida
pro rohi the hia andro kher. Odoj andal o vudar
les o graj rugina le kopitoha.
Joj, so oda hino ajso beng? Uar, imar tuke po
vicinava andro jakha! phena o ivanos the pri
chua ke jag, hoj o vetlos rozthovela.
Kana rozkera o prachos the zachuda te phur
del, kerado angar pes priepina pro jandro. Fuk!
O jandro pes phagera the zaphurdelas le ivanoske
o muj the jakha le kerado prachoha. Sar ivindo pri
chuia ko vedros, hoj peske o muj the jakha morela
avri. Kana thoa o vast andro vedros, o rakos leske
o vast zorales skikida. O ivanos ia peskero vast the
previsara o vedros the kera bari vika. Pre odi vika
e kaka strepinda le kridlenca the zakakinda: Tk,
tk, tk! E puka kera baro hangos le lopatenca pa
o bov the zaviinel: hudr, hudr, hudr! O graj la
choatar palune pindrenca igen but rugina le iva
nos andro dumo, hia les andre pajza, odoj les ia
e guruvi pro rohi the hia pro dvoros. Opral oles
te o kohutos zorales zakikirikina: kikir, kokor!
Raimen the phagerdo ivanos denaa bijo voi
ko ivana.
So pes ahia odoj andro kher? phuen lestar. The
jov a chudel o dichos the kamel lenge savoro te phenel.
Jj, oda, kamarata mire, odoj savoro namites.
Me kamomas avka cichones avel andre, ae jon avle
ke mande. Kana kamomas te rozhrabinel kerado
angar, mi lahes dikhav pre lende, fk, hia mange
o pukaris andro muj, lahes hoj mange o jakha na
avle avri; thovav o vast andro vedros, aj mange
o jakha morav avri, odoj mange o krajiris le noni
cenca savore anguta hina, the tel lavika mange
o tkais avka peka le kateha palo ero the viina:
tak, tak! Pro bov o pekaris chuda lopati the pre
mande: udri, udri! Pal vudara chua pre man
o imaris, le kopitoha man rugina the hia andre
pajza. Adaj o jekh mur pre man ia o vidli the hia
avri. Miri bacht, hoj man na diom te hivel opre pro
panti, vaoda hoj odoj opre pre man uarelas o ka
tos the viinelas: adaj opre leha, adaj opre leha!
Na uarenas o ivana, kana bi andal o kher oda
savoro pes pre lende vichuia, the denale dur du
restar the mukle savoro, so orde.
Pais dojekh ivanos peske gea peskere drome
ha, the na danav kana pes zdana savore jekheta
nes mek jekhvar sar akanakes.
***
A zazvonil zvonec a rozprvky je koniec...
The harangozina o zvoncos the paramisake hin
koncos...
Tento preklad vznikol v rmci nrodnho projektu Meto
dickopedagogickho centra Vzdelvanm pedagogic
kch zamestnancov k inklzii marginalizovanch rm
skych komunt. Modern vzdelvanie pre vedomostn
spolonos. Projekt je spolufinancovan zo zdrojov E.

V Eurpe existuj mze, ktor sa venuj kultre

Rmov. Rmskym umelcom ale chbaj galrie. Mies
ta, kde mu vystavova svoju tvorbu a predstavi sa ve
rejnosti. Galria Kai Dikhas vznikla preto, aby takto
miesto vytvorila. Od roku 2011 tak maj udia
monos vidie mnostvo vstav rmskych umelcov
z celho sveta.
V berlnskom Kreuzbergu mete navtvi galriu,
Zasvtil svoj ivot umeniu Rmov a Sintov, hoci nie je Rm
ktor vystavuje sasn umenie Rmov a Sintov. Kai Dikhas njdete
Riadite a kurtor galrie Moritz Pankok psob tie ako scno
v obrovskom dome s nzvom Aufbau Haus, v ktorom sdli tie nie
graf a divadeln reisr. Pankok sa umeniu Rmov a Sintov venuje
koko rmskych organizci.
dlhodobo, a to nielen vo svojej berlnskej galrii. Minul rok kurto
roval vstavu Ceiji Stojki v Galrii 8 v Budapeti. Moritz si mysl, e
Emancipcia prostrednctvom kultry
Rmovia ij vo vetkch krajinch Eurpy. Ich kultra nie je pri verejnos potrebovala ist as, aby si uvedomila, ako mu umelci
oritne formovan jednou nrodnosou. Histria a kultra rmskeho rmskeho pvodu prispie do nho kultrneho prostredia. Rm
etnika ns me preto v mnohom obohati. Prve sasn umenie ske umenie sa nezaober len rmskymi tmami. Ich tmy s naimi
vyjadruje individulny pohad umelca na svet a takto umenie ko spolonmi, veobecnmi tmami. Poda Moritza tvorbu rmskych
mentuje nau existenciu. Rmski umelci sa snaia narui zabehnut umelcov prijmame a akceptujeme menej, aj ke je kvalitn.
Galria Kai Dikhas chce by nielen miestom, kde bud udia vidie, ale aj
stereotypy a cez svoju tvorbu vykroi zo sveta meniny na okraji z
ujmu. Aj takmto spsobom vysvetuje galria Kai Dikhas svoje chpa. Miestom, ktor prinesie porozumenie medzi rznymi kultrami.
Text: Paula urinov, foto: kaidikhas.de
poslanie.

slo 1/2015

ISSN 13383027

Rmsky nov list nezvisl kultrnospoloensk noviny Rmov na Slovensku od roku 1993 do augusta 2008 viedla Daniela Hiveovilanov, ktor sa rozhodujcou mierou priinila o ich udranie a rozvoj.
Vydavate: Zdruenie JEKHETANESPOLU, sdlo zdruenia a redakcie: Jarkov 4, 080 01 Preov, ( a fax: 051/7733439, email: redakcia@jekhetanespolu.org, www.jekhetanespolu.org,
fredaktor: R. onka. Jazykov korektorka: I. urinov. Redakcia Preov: Jozef Ferenc, Roman onka (conka@jekhetanespolu.org), Daniela Obasnkov (zstupkya fredaktora). Spolupracovnci redakcie:
Detva: Brao Olh (( 0948/503 907, 1brano1@azet.sk), Liptovsk Hrdok: Ingrid urinov (( 0905/897 754). Preklady do rmskeho jazyka: Erika Godlov. Sadzba: Martin Hajduk. Tla: Rotaprint Koice.
Nklad: 3000 ks. Evidenn slo 375/08.Objednvky novn prijma redakcia. Neobjednan rukopisy a fotografie nevraciame. Redakcia si vyhradzuje prvo krtenia, jazykovej a tylistickej pravy prspevkov itateov.
w Uverejnen nzory sa nemusia zhodova so stanoviskom redakciew Realizovan s finannou podporou radu vldy Slovenskej republiky program Kultra nrodnostnch menn 2015.
Obnovu technologickho vybavenia na vydvanie novn podporilo Ministerstvo vntra SR, rad splnomocnenca vldy SR pre rmske komunity.
Za obsah projektu zodpoved vlune obianske zdruenie Jekhetane Spolu, uzvierka sla: 1. janur 2015 30. jn 2015 w