Professional Documents
Culture Documents
Romano Nevo Ľil 1/2015
Romano Nevo Ľil 1/2015
Romano Nevo Ľil 1/2015
Ronk 25
Nepredajn
u Ilustrcia J. G. Mandel
SERA STRANA 2
Hovorcom predsedu Banskobystrickho samosprvneho kraja
Marina Kotlebu sa stal od 1. janura 2015 Vladimr Grtler. Napo
sledy sa zviditenil ako kandidt na predsedu Koickho samosprv
neho kraja za stranu Sedem statonch, ktor v kampani hovorila o
sterilizcii rmskch ien a na bilbordoch subovala jednosmern
letenky pre Rmov do Bruselu.
***
Starosta mesta Champlan vo Franczsku Christian Lecler odmie
tol pochova rmske diea na obecnom cintorne. Poda jeho slov,
prednostn miesto na miestnom cintorne maj t, ktor platia dane.
O prpade informovala tlaov agentra TK.
Dievatko zomrelo 26. decembra 2014 na syndrm nhleho
mrtia. Po odmietnut ponkol hrobov miesto rodine zosnulho
dievaa starosta nealekho mesta Wissous Richard Trinquier. Ta
moj cintorn poda jeho slov prjme telo Rmky rovnako ako ko
hokovek inho. Konanie starostu nazval nepochopitenm a nehu
mnnym.
***
Poslanci obce Kamenn Poruba za Stranu rmskej koalcie (SRK)
sa vzdali poslaneckch odmien a svoj mandt bud vykonva zadar
mo. Mdi o tom informoval novozvolen starosta obce Jozef Gao
(SRK). Dvodom je fakt, e takto chc obci pomc etri. Poda slov
starostu, p poslancov tak obci uetr rone pribline 1 200 eur.
etri bude aj samotn starosta. Pobera bude len zkladn plat, kto
r mu uruje zkon vo vke 834 eur v hrubom.
***
Slovensko dostalo ako jedin krajina v Eurpskej nii eurofondy
na rieenie rmskej problematiky. Za 380 milinov eur sa na Slo
vensku postavia v rmskych osadch cesty, vodovodn prpojky, ko
munitn centr, klky a koly. Informovala o tom televzia TA3.
V minulom programovacom obdob malo Slovensko na rieenie
rmskej problematiky necelch 200 mil. eur. Finann balk by mal
poda televzie koordinova rad splnomocnenca vldy SR pre rm
skej komunity.
***
Obianske zdruenie SPONKA Socilnoporadensk innos vy
dalo publikciu s nzvom Odlinosti by ns mali spja, nie rozdeo
va. Publikcia bola podporen z prostriedkov radu vldy SR v pro
grame Kultra nrodnostnch menn 2014. Rieitelia projektu ha
dali odpovede na otzky svisiace so vzjomnm bezproblmovm
spolunavanm s meninami s reflexiou na rmsku nrodnostn
meninu, hlavne v rmci interetnickch a interkultrnych dialgov
smerujcich k podpore vzjomnho porozumenia, zbliovania a to
lerancie medzi vinovou majoritou a rmskou minoritou.
Prv tma na diskutovanie sa niesla v duchu kontextu historick
ho ponmania rmskeho etnika. Druh tma sa zaoberala antropo
logickmi vedeckmi poznatkami o rmskej populcii, nevynmajc
kultru Rmov v minulosti, o z kultrneho bohatstva zostalo v tra
dcich dodnes, ktor spoloensk vrstvy Rmov v tradcich najviac
pokrauj, alebo ich dodriavaj. Tretia tma sa tkala socilneho
ivota Rmov s reflexiou na vzdelvanie, bvanie a zamestnanos.
***
Trnavsk kraj m novho rmskeho guvernra. Po smrti Antona
Kudrka bol do funkcie menovan jeho syn Anton Kudrk. Inform
ciu priniesol portl zpiestan.sk. Venova sa chce pomoci socilne
slabm Rmom, no chce podpori aj vzdelvanie, zlepi kolsk
dochdzku. Anton Kudrk bol guvernrom necel rok, priom tatt
guvernrov ustanovil rmsky kr Rbert I (Rbert Boto), ktorho
korunovcia sa uskutonila v aprli 2014.
Ako alej informuje portl, nov guvernr chce zriadi kancel
riu, v ktorej sa vypracuj projekty na zlepenie situcie. M zujem
zaloi aj obianske zdruenie, a tak sa podiea na rozhodnutiach
mestskho zastupitestva.
***
Na zklade zverejnenej Vzvy na predkladanie iadost o poskyt
nutie dotcie v programe Kultra nrodnostnch menn na rok
2015 bolo na rad splnomocnenca vldy SR pre nrodnostn men
iny doruench 775 iadost na 1 871 projektov, z toho poda n
rodnostnch menn:
maarsk nrodnostn menina: 1 097 projektov
rmska nrodnostn menina: 254 projektov
rusnska nrodnostn menina: 178 projektov
***
Vazom Ceny eskej filmovej kritiky za rok 2014 sa stala socilna
drma reisra Petra Vclava s nzvom Cesta ven. Tvorcovia zskali
ocenenie za najlep film, scenr a riu. Cenu za hereck vkon si
odniesla aj Klaudia Dudov, ktor vo filme stvrnila hlavn postavu.
Film je prbehom mladej eny, ktor bojuje o astn ivot. Nara
vak na predsudky spolonosti a s nimi spojen prekky. Je toti
Rmka. ako sa presadzuje v dnenom svete globalizcie a finan
nej krzy, ak ste Rm. Nejasn je vyhliadka na prcu, bvanie. Klau
dia Dudov vo filme bojuje s materilnymi problmami, s pocitom
opovrhnutia. Filmov dokument bol uveden aj poas medzinrod
nho filmovho festivalu v Cannes 2014.
***
Zkladn kola v ariskch Michaanoch m dvoch riaditeov.
kola mala segregova rmskych iakov, o om rozhodol Okresn
sd v Preove ete v decembri 2011. Starosta obce, ako zriaova
te koly, preto v novom roku 2012 odvolal z funkcie vtedajiu
riaditeku koly Mriu Cvancingerov a do funkcie vymenoval Ja
roslava Valatiaka. Odvolan riaditeka sa obrtila na sd a ten
rozhodol, e jej odvolanie bolo nezkonn. V januri 2015 staros
ta obce odvolal z funkcie terajieho riaditea a na jeho miesto sa
vrtila Mria Cvancingerov. Odvolan riadite, ktormu sa poda
rilo v triedach zmiea rmske deti s nermskymi, sa chce tie
obrti na sd.
Segregciu rmskych iakov na kole potvrdil Krajsk sd v Pre
ove 30. oktbra 2012.
***
Zaiatkom februra 2015 ppe Frantiek neakane navtvil ute
eneck tbor v Rme, kde okrem Rmov ij aj udia z Latinskej
Ameriky a inch krajn. Informciu o tom priniesol server romea.cz.
Zastavil sa tam poas cesty do farnosti Svtho archanjela Michaela
v rmskej tvrti Pietralata. Tbor je len tristo metrov od kostola. P
pe v tbore strvil asi 15 mint.
***
V obci Rankovce sa vina rmskych poslancov vzdala svojich
poslaneckch odmien. Poda starostu to urobili preto, aby pomohli
obecnmu rozpotu.
***
Vysok kola zdravotnctva a socilnej prce sv. Albety otvorila
pecializovan vzdelvanie pre starostov. Vzdelvanie sa bude reali
zova v stave rmskych eurpskych tdi v Banskej Bystrici. Vzde
lvanie sa kon vysokokolskm certifiktom o absolvovan vzdel
vania v rozsahu 200 hodn.
(red)
slo 1/2015
SPRAVODAJSTVO
Monosti
Andrea Bukov v poslednom panelovom
vystpen zhrnula monosti pripravovanch
nstrojov zvyovania socilnej inklzie
prostrednctvom erpania fondov Eurpskej
nie na nrodnej rovni. Otzky prtomnch
smerovali k aktulnemu dtumu spustenia
nrodnho projektu a vyhlsenia konkrt
Potrebujete pomoc?
Volajte
0800 212 212
Bezplatn nonstop linka pre
eny zavajce nsilie.
Nrodn linka pre eny je d
vernm a bezpenm priestorom
pre eny, ktor s ohrozen alebo
zavaj nsilie. Poradkyne na lin
ke poskytuj krzov pomoc
a vetky potrebn informcie. Pri
praven s hovori o vetkch
druhoch nsilia, s ktormi sa eny
vo svojich ivotoch stretvaj.
Spolu s volajcou enou sa snaia
minimalizova riziko, ktormu je
v nsilnom vzahu vystaven. Infor
SPRAVODAJSTVO / ROZHOVOR
SERA STRANA 3
Dozor ombudsmanky
Podnet na preskmanie zkonnosti zsahu polcie dostala 3. aprla aj ve
rejn ochrankya prv Jana Dubovcov. Policajn zsah skma z hadiska
zkladnch udskch prv a slobd, no zameriava sa tie na jeho nevyhnut
nos, primeranos ako aj jeho prpravu, priebeh, riadenie i na pouit
prostriedky a postupy, priblil pre mdi jej poradca Jn Gloviko.
Poda dostupnch informci, zsah polcie v terne preverovalo
6 prvnikov z Dubovcovej radu. Hovorili s umi, navtvili polciu,
ktor im v tomto prpade poskytuje sinnos.
Na zklade informci, ktor nai prvnici zskali mem skontato
va, e aj alie zsahy v rmci vekononej policajnej akcie prebiehali
rovnako ako v spornom prpade zsahu vo Vrbnici, ktor vzbudzuje po
chybnosti o jeho priebehu. U tret rok hovorm, e bez kamerovch sys
tmov, ktor by boli pri vetkch zsahoch, sa alej nepohneme. Rovna
ko to plat pri preetrovan vetkch postupov polcie, ktor vzbudzuj
pochybnosti. Bez nezvislho vyetrovacieho orgnu nikdy nepresk
mame, ako sa tieto veci presne udiali. Inpekcia ministerstva vntra nie
je nezvislm orgnom. Je pod ministrom vntra, ktor je zodpovedn
za obraz polcie v spolonosti, upozornila Jana Dubovcov.
Pomu kamery?
Poda splnomocnenca vldy pre rmske komunity Petra Pollka by
v takchto spornch prpadoch mala polcia vyhotovi kamerov zz
namy. Viem o tch zsahoch, je to ben tandardn zsah, ktor po
lcia rob pri hadanch osobch. Volaj to akcia 100. Takchto zsa
hov bolo viacero a som rd, e v niektorch prpadoch dokzala pol
cia tieto zsahy zdokumentova videozznamom. ia, prve tie spor
n zsahy nie s dokumentovan. Preto s potom pekulcie, na z
klade ktorch nastvaj obvinenia voi policajtom. Apelujem na pol
ciu, aby bola inicitorom zmeny legislatvy, aby kad takto zsah bol
zabezpeen videozznamom, uviedol splnomocnenec.
Polcia je poda jeho slov jednou z kovch intitci na Sloven
sku a mus pova vek dveru u vetkch obyvateov. Listom sme
Bude Vrbnica ako Moldava?
poiadali Generlnu prokuratru aj Inpekciu ministerstva vntra,
Prpad z Moldavy nad Bodvou nie je vyetren ani po dvoch ro
aby cel kauza bola preetren intitciami, ktor s zodpovedn, koch. Prpad ikanovanch rmskych chlapcov, ktor sa odohral
dodal.
v aprli 2009 sa uzavrel a v roku 2015 kontroverznm rozsudkom s
du. Obvinench policajtov sd nateraz oslobodil. Oakva rchle vy
etrenie prpadu z Vrbnice je zrejme len naivnou predstavou. Dva ro
ky od policajnho zsahu v Moldave nad Bodvou nemme ani nez
visl vyetrovac orgn na preetrovanie postupov polcie, ani kame
rov systmy pri vetkch typoch zsahov a ani kamerov monitoro
vanie policajnch oddelen. Napriek tomu je tu stle vek va me
dzinrodnch intitci podporova prijatie zmien, ktor by garanto
vali nezopakovanie sa podobnho zsahu a postupov polcie,
uviedla verejn ochrankya prv Jana Dubovcov poas konferencie,
ktor 24. jna 2015 pripravilo Eurpske centrum pre prva Rmov
v priestoroch Nadcie otvorenej spolonosti v Bratislave.
Policajn zsahy v rmskych lokalitch, a zvl prpad Moldavy
nad Bodvou, nie s ahostajn ani regionlnemu zstupcovi pre Eu
rpu radu vysokho komisra OSN pre udsk prva Paulovi
dAuchampovi. Dopoludnia som sa s nm zhovrala o potrebe zria
denia nezvislho vyetrovacieho orgnu, ktorm rozhodne nie je In
pekcia ministerstva vntra, ako to prezentuje minister vntra. Som
rada, e moje opatrenia optovne pn dAuchamp podporil a upo
zornil na fakt, e bez takhoto nezvislho radu sa podobn prpady
u Proti policajnej brutalite protestovali Rmovia 10. aprla v Michalovciach, na druh de bol protest v Rimavskej Sobote.
bud neustle opakova, zdraznila J. Dubovcov.
Protest organizovala Strana rmskej nie na Slovensku. Foto: SRS
Text: Roman onka
slo 1/2015
SERA STRANA 4
str. 3
lebo asociuje echov. Ale ja to vnmam tak, e je to po
jem, ktor pochdza z francztiny a jeho vznam sa spja s bohma
mi. A bohmi preto, lebo aj to slovo bohm vzniklo z pomenovania
Rmov, ktor sa prisahovali do Franczska z oblasti iech. Toto som
si natudovala a povedala som si, e toto je presne to, o chcem. Aby
sme boli bohmovia a zrove aj Rmovia, ktormi boli inpirovan
mnoh umelci.
Kapela Bohmiens je moja srdcov zleitos. Vemi som sa zame
riavala na vytvorenie vlastnho hudobnho tlu, pretoe moje ro
dinn zzemie ma predurovalo pokraova v ich stopch. Ale ja
som to takto nectila, som in genercia a mm aj in vnmanie. Mo
jm cieom bolo zostavi tak kapelu, ktor bude tvori hudbu, ktor
sa bude pribliova skr k tzv. world music. Preto mme aj gitaru
a perkusie, o vlastne dodva kapele tak okorenenie, e meme
prejs aj do inch tlov hudby.
V roku 2012 som ukonila Vysok kolu mzickch umen a zaa
la som psobi ako slobodn umelec. Zaloila som aj alie zoskupe
nie Women Rebels, ktor pozostva z absolventiek vysokej koly.
Myslm si, e hudobnk by mal chcie kadm svojm projektom ale
bo svojou hrou, svojou hudbou uom nieo poveda. Zoskupenm
Women rebels chcem poukza na to, e eny hudobnky s mno
hokrt bran ako nieo menej kvalitn v porovnan s mumi. Sme
rovnocenn. Ke cvim takisto ako moji kolegovia mui, tak by som
mala by na tej istej rovni. Vbec by ma nemalo ochudobova to,
e som ena. Rozpsala som zopr vlastnch skladieb a chcela by som
tmto svojm enskm zoskupenm ukza, e aj eny mu by virtu
zky, e aj eny mu da do hudby ducha, duu a nejak ptos,
ktor vraj dvaj vinou mui. Vraj.
ROZHOVOR / KULTRA
slo 1/2015
ROZHOVOR / KULTRA
SERA STRANA 5
slo 1/2015
SERA STRANA 6
Nevinn
V prpade bolo v lete roku 2009 zaat trestn
sthanie zo strany Sekcie kontroly a inpeknej
sluby MV SR. Na zklade vsledkov vyetrovania
podal prokurtor generlnej prokuratry na jar
2010 obalobu na desiatich policajtov, okrem in
ho aj pre trestn in zneuitia prvomoci verejnho
initea s osobitnm rasovm motvom. Sdne ko
nanie na Okresnom sde Koice II trvalo takmer
p rokov. Sd vyhodnotil DVD nosi s nahrvkou
Sklamanie
Rozhodnutie sdu je pre ma skutonm skla
manm. Zd sa, e slovensk justcia nedoke za
bezpei inn prstup k spravodlivosti ani v tch
najvypuklejch a najjednoznanejch prpadoch
krutho a neudskho zaobchdzania v naej spolo
nosti. Sdy nedoku inne ochrni obanov pred
vnymi pochybeniami represvnych zloiek ttu,
akou je polcia, o pokladm za alarmujce. Verm,
e odvolac sd toto rozhodnutie na zklade odvola
slo 1/2015
SERA STRANA 7
Odbornci varuj
Takto sksenos me u det zanecha sklon
k pocitom nedvery, zkosti, bezmocnosti, alebo aj
k pomstiteskm tendencim voi dospelm a intit
cii, ktor trajci dospel reprezentuj, opisuje psy
chiater Jozef Hato vplyv na psychiku obet po kon
troverznom rozhodnut sdu v kauze dajnho ika
novania rmskych chlapcov koickmi policajtmi.
Odbornkov a odbornky v oblasti psycholgie a psy
chiatrie oslovilo obianske zdruenie eduRoma. Poiada
li ich, aby zaujali stanovisko k obsahu videozznamu, na
ktorom prslunci slovenskej polcie traj rmske deti.
Boli sme okovan z rozhodnutia sdu v kauze,
ktor pokodila aj v zahrani poves Slovenska,
avak musme ho repektova. Chceli sme ale ve
die, ak vplyv na psychiku obet me ma rozsu
dok a o si myslia odbornci o takomto sprvan po
licajtov, vysvetlil Vlado Rafael, riadite eduRomy
(vyjadrenia odbornkov na str. 6, 7, 8, 9).
Text: Roman onka
Pozrime sa ete raz na video, ktor z hadiska pani sudkyne neme sli
ako dostaton dkaz. Iste, nezachytva priebeh celej udalosti, nem prvo
triednu kvalitu, ale tie fragmenty, ktor ukazuje, s postaujce. Prv chlapec
v zbere najprv vha, ke m splni prkaz policajtov vylepi facku svojmu ka
martovi, ale policajt prkaz neprosne opakuje. Ke kamartovi nakoniec fac
ku vylep, tak policajt prikazuje, aby vylepil aliu a poriadnu. Potom d prkaz
na striedanie. Aj druh chlapec, ktor sa dostva do zberu, sa najprv zdrha,
ale nakoniec policajta povne a svojho kamarta fackuje. Je jasn, e sa to
chlapcom nepi, e to robia z dontenia, ale keby sa vzopreli, hrozila by im
horia bitka od policajtov. T s v poetnej prevahe, ozbrojen, maj psov
a ujs z policajnej stanice sa ned. Chlapci teda povnu aj al prkaz vyzliec
sa donaha. Hanbia sa, zakrvaj si rukou aspo intmnu as tela. Vzpt pr
de rozkaz zdvihn ruky nad hlavu. Chlapcom sce nevidme do tvre, ale ahko
si domyslme, ako tto situciu prevaj ctia zmtok, ok, strach, po
nenie, bezmocnos, hanbu a... Ich tle tel psobia v tom vekom przdnom
priestore bezbranne. Krehkos ich bytia je plne obnaen a zovretie strachom
siln ako nikdy predtm.
Sprvanie policajtov voi rmskym chlapcom je bez akchkovek pochyb
nost hanebn. Po prv preto, e trali malolet deti, ktor sa nevedeli a ne
mohli inne brni. Po druh preto, e policajti zneuili svoju intitucionlnu
moc a kolektvne sa zastnili innosti, ktor je v rozpore so zkonom, s pred
pismi a s poslanm samotnej intitcie polcie. Jednoducho si prisvojili prvo
potresta chlapcov za podozrenie, e okradli 66ron dchodkyu. Po tretie,
ilo o rafinovan spsob kombincie psychickho a fyzickho trania, kee
chlapci boli donten, aby sa navzjom trestali. Svojm konanm ohrozili
duevn zdravie chlapcov a spsobili im traumu, ktor negatvne ovplyvn ich
morlny vvin.
Zneuvanie moci je predmetom bdania socilnej psycholgie u desaro
ia a za ten as sa zhromadilo dos poznatkov o tom, e zneuvanie moci je
frekventovanm fenomnom. Americk socilny psycholg Milgram skmal
podmienky, za ktorch s normlni udia ochotn ubliova inm len preto, aby
vyhoveli prkazu nadriadenej autority. Zistil, e a 65% ud je ochotnch uchli
sa k neprimeranmu, a ivot ohrozujcemu trestu za to, e dotyn spravil chy
Mj 2010
Generlna prokuratra podala na Okresn sd
v Koiciach obalobu na desiatich policajtov za t
ranie rmskych chlapcov. Obalovala nielen sied
mich policajtov, ktorch m usvedova aj video
zznam, ale aj dvoch, ktor mali v brutlnom tra
n pokraova poobede a jednu policajtku, ktor
sa len prizerala.
Oktber 2010
Trestn sent Okresnho sdu Koice II na
predbenom prejednan prijal obalobu a uril
termn hlavnho pojednvania na 5. novembra
2010. iesti obalovan podali nvrh na vylenie
verejnosti z procesu.
November 2010
Na Okresnom sde zaalo 5. novembra hlavn
pojednvanie s obvinenmi policajtmi. T pred s
dom vyhlsili, e s nevinn. Zrove odmietli vy
poveda.
Zstupkya pokodench Vanda Durbkov
iada sd o nhradu nemajetkovej ujmy pre po
kodench. Kad z nich by mal dosta poda nvr
hu 30tisc eur.
Janur 2011
Proces s koickmi policajtmi, ktor mali ika
nova malch Rmov, sa nepohol. Sd bol odro
en pre neprtomnos obalovanho.
Jl 2012
Bval zstupca riaditea koickho policajn
ho oddelenia, ktorho zo zboru vyhodili po vy
puknut kauzy ikanovania rmskych chlapcov, sa
me vrti do radov polcie. Vyplva to z rozsud
ku Najvyieho sdu SR, ktor potvrdil zruenie
jeho vpovede.
November 2012
Sd pojednvanie bez posunu odroil na ko
niec janura. Obalovan sa na pojednvanie ne
dostavili. Dlhodobo ochorela aj prsediaca sentu,
obalovan preto neshlasia, aby proces pokrao
val tam, kde skonilo posledn pojednvanie.
Opakuj sa vetky vsluchy od zaiatku, na pred
chdzajce kony sd alej nebude prihliada.
September 2013
Zana sa nov pojednvanie v kauze ikanova
nch rmskych det. Sd odmietol video ako d
kazov materil, nebolo zskan zkonne.
December 2013
Sd je odroen, obhajkya sa nemohla dosta
vi z vnych rodinnch dvodov.
Janur 2014
V kauze vypovedali pokoden Rmovia.
Aprl 2014
V kauze vypovedaj nadriaden obvinench
policajtov.
August 2014
V prpade ako svedok vypoved aj novinr
Tom Nicholson, ktor v dennku SME zverejnil vi
deo zachytvajce tranie rmskych chlapcov.
Oktber 2014
Traja z obvinench policajtov napadli vpove
de na sde. Uspeli a vrtili sa do polcie.
Februr 2015
Sd rozhodol, e skutok trania chlapcov sa
nestal. Obvinen na sd neprili. Prokurtor sa vo
i rozhodnutiu odvolal.
(red)
slo 1/2015
SERA STRANA 8
Najprv som sa zakol. To bude asi nejak vemi citliv vec. Vraj
rmski chlapci, ktorch vraj trali policajti. Sd odmietol video. Vraj postrihan. Vraj
neleglne zskan. Policajtov vak vraj pre to prepustili zo zboru. Niektor s vraj za
se sp. Vea informci, mlo konkrtneho. Vtedy zan vrie emcie. V kadom.
Povedal som si, to chce ulea. Po dvoch doch sa ulealo, vyplavilo. Toto.
Bealo mi to pred oami 48 hodn ako film, ktor stle naberal nov dimen
zie. Najprv to bolo o tom hnusnom priestore na vraj policajnej stanici, olejov
nter, schody, a tak. Revce musk (nie detsk) hlasy, fackujce sa deti, vy
hrky, nah detsk tel. Potom som si zaal premieta nejak stariu pani, kto
r niekde okradli. Niekto ju predsa okradol, nie? o je nsilie z jej pohadu? Po
tom som si zaal predstavova tch obanov a obianky Slovenskej republiky,
ktor poda novinrskeho lnku v Korzrovi pomerne masovo odobrili pru
ku, ktor vraj poda videa policajti dali rmskym deom. To u som zpasil so
zvracanm. Potom som si predstavoval abstraktnch policajtov, ktorch za 20
rokov u desiatky vypadli z policajnho zboru, lebo robili najrznejie podoby
nsilia. Potom sa mi vynorili kresansk duchovn, ktor boli naapan za
sexulne nsilie na deoch.
A potom som si predstavoval vetkch tch ud, ktor ma kedy v ivote ntili
pi alkohol. Potom sa mi zjavil staffordshirsk terir, ktor mi pred 20 rokmi
v bratislavskom lesnom parku hrzol do hrdla. Potom zatoili tie banlne nsil
n filmy z televzie. Odporn humor na kor znevhodnench v relcii Nikto nie je
dokonal vo verejnoprvnej televzii. ikanovanie v kole, ktor je zrejme najza
hmlievanejm a najvytesovanejm problmom, pretoe koly zva nevedia
o s tm a tpnu panickm strachom, aby sa to neprevalilo. A dnes u aj vetko
to ikanovanie a intmne obaovanie, ktormu s prostrednctvom internetu
nekontrolovatene vystaven tisce det a mladistvch.
A obraz sa alej roziroval. Psie kusy, ktor stvra zdravotncky systm
a mnoh lekri s obyajnmi umi, ktor potrebuj pomoc lekrskeho pecialis
tu a ako bezbrann obete musia zna ikanu akania v preplnench akrach
s neuritm oakvanm, i vbec prdu na rad. Veobecn stav nzkej vy
moitenosti prva v tte a extrmnych latenci v rozhodovan sdov. To vetko
s tie najrznorodejie podoby nsilia, ktorm s vetci vystaven. Nsilie ako
dsledok zneuvania moci. Nie zneuvania prva. Zneuvania tzv. disciplinr
slo 1/2015
nej moci ako to mdro pomenoval Michel Foucault. Vetko prenikajca rutinn
hra moci v celom socilnom priestore sa vyznauje pouvanm tch najsofisti
kovanejch technk manipulovanie s priestorom a asom, detailn ovldanie,
vytvranie hierarchi a normalizcia, ktor s kom ku vetkm tm skrytm
a poloskrytm formm nsilia, ktor som ilustroval vyie.
ijeme v kultrnom a socilnom priestore, ktor je hust od nsilia. Mme
neznesitene vysok prah tolerancie nsilia. Nakladme s nm horie ako v pr
votnopospolnej spolonosti, pretoe si u neraz ani neuvedomujeme, e sme
sami obeami nsilia. Sme v tom vetci namoen v mnohovrstevnom syst
movom nsil. Zmeni to mu len t, ktor sa neboja zakria DOS.
Psycholg doc. PhDr. Gabriel Bianchi, CSc.
SERA STRANA 9
Odsudzujem sprvanie pracovnkov polcie a zrove odsudzujem aj sprvanie chlapcov, ktor spsobili starej ene
traumu pred obchodnm domom v Koiciach.
U niekoko rokov upozorujem na to, e udia, ktor maj v naej krajine moc v rukch, svojm konanm hazarduj s n
rodom v podobe bagatelizovania kadodennch problmov naej spolonosti tkajcich sa chudoby. Rmska problemati
ka sa sama nevyriei. My, ako nrod a krajina, potrebujeme skuton, nie fiktvne rieenia problmov. Nrod potrebuje pr
cu, potrebuje bva, potrebuje sa vzdelva a potrebuje ma monos i v istom, bezpenom a slunom priestore, ktor za
bezpe natartovanie celej ekonomiky a spolonosti. Ako prslunk rmskej nrodnostnej meniny, oban Slovenska milu
jci slovensk zem, sa relne obvam budcnosti v tejto krajine. Nlady s v majoritnej spolonosti napt a zl! udia, ktor
maj monos tento stav zmeni, to nerobia a prezentuj sa farizejskmi a nekoncepnmi materilmi, ktor nm neprinaj
iaden osoh v podobe zmeny a progresu v spolonosti. Preto mi dovote touto formou vyzva kompetentnch, aby prestali
hazardova s obyajnmi umi, ktor ij a chc aj naalej i v tejto krajine a tei sa zo ivota, za ktor vaia Bohu.
Ivan Hriczko, riadite Proregio n. o.
slo 1/2015
SERA STRANA 10
REPORT
slo 1/2015
KULTRA / ROZPRVKA
SERA STRANA 11
slo 1/2015
ISSN 13383027
Rmsky nov list nezvisl kultrnospoloensk noviny Rmov na Slovensku od roku 1993 do augusta 2008 viedla Daniela Hiveovilanov, ktor sa rozhodujcou mierou priinila o ich udranie a rozvoj.
Vydavate: Zdruenie JEKHETANESPOLU, sdlo zdruenia a redakcie: Jarkov 4, 080 01 Preov, ( a fax: 051/7733439, email: redakcia@jekhetanespolu.org, www.jekhetanespolu.org,
fredaktor: R. onka. Jazykov korektorka: I. urinov. Redakcia Preov: Jozef Ferenc, Roman onka (conka@jekhetanespolu.org), Daniela Obasnkov (zstupkya fredaktora). Spolupracovnci redakcie:
Detva: Brao Olh (( 0948/503 907, 1brano1@azet.sk), Liptovsk Hrdok: Ingrid urinov (( 0905/897 754). Preklady do rmskeho jazyka: Erika Godlov. Sadzba: Martin Hajduk. Tla: Rotaprint Koice.
Nklad: 3000 ks. Evidenn slo 375/08.Objednvky novn prijma redakcia. Neobjednan rukopisy a fotografie nevraciame. Redakcia si vyhradzuje prvo krtenia, jazykovej a tylistickej pravy prspevkov itateov.
w Uverejnen nzory sa nemusia zhodova so stanoviskom redakciew Realizovan s finannou podporou radu vldy Slovenskej republiky program Kultra nrodnostnch menn 2015.
Obnovu technologickho vybavenia na vydvanie novn podporilo Ministerstvo vntra SR, rad splnomocnenca vldy SR pre rmske komunity.
Za obsah projektu zodpoved vlune obianske zdruenie Jekhetane Spolu, uzvierka sla: 1. janur 2015 30. jn 2015 w