SUPERVZIAUZANAJCICHPROFESIONLOV

VOVKONESOCILNEJPRCE

VSKUMNSPRVA

VaskaLadislavavojskKatarna


VASKA,LadislavAVOJSK,Katarna
Supervziauzanajcichprofesionlovvovkonesocilnejprce.Vskumnsprva

Recenzentky:
doc.PhDr.EvaMydlkov,PhD.
PedagogickfakultaUniverzityKomenskhovBratislave
PhDr.AngelaAlmaiov,PhD.
PedagogickfakultaKatolckejUniverzityvRuomberku

Mgr.RadkaMichelov
FakulasocilnekonomickUniverzityJ.E.PurkynvstnadLabem,eskrepublika

Neprelojazykovoukorektrou.

Vydal:
IRISVydavatestvoatla,s.r.o.,Bratislava
Prvvydanie,2012

Vetkyprvavyhraden.
Totodieloaniiadnujehoasnemonoreprodukovabezshlasumajiteaprv.

ISBN9788089238729
EAN9788089238729

Abstrakt
Predkladanpublikciavpodobevskumnejsprvysozameranmnazanajcichpomhajcich
profesionlov vo vkone socilnej prce prina vskumn zistenia pre teriu a prax doposia
mloprebdanejvznamnejoblastiprcesumisupervzievsocilnejprci.Existujcateria
o supervzii vslovenskom prostred asto postrda jej podloenie relevantnmi vskumnmi
zisteniamiaexistujelenmlopublikovanchvskumov/vstupov.Zvlpreoblaszanajcich
pomhajcich profesionlov vo vkone socilnej prce. Vskumn zistenia s spracovan na
zkladekvalitatvnehovskumurealizovanhozaiatkomroka2012formoufkusovchskupn
(focus groups). Zmerom vskumu bolo zisova vznam supervzie vjej rznych svislostiach,
ako aj vkontexte vkonu socilnej prce srznymi, asto pecifickmi cieovmi skupinami
klientov. Vskumn zistenia s vo vskumnej sprve pre jej lepie pochopenie prezentovan
spolusrelevantnmiteoretickmivchodiskamijednotlivchskmanchoblast.
Kov slov: supervzia, tudentsk supervzia, socilna prca, zanajci pomhajci
profesionl,socilnypracovnk,vskum,focusgroups

Abstract
This publication in the form of research reports focused on aspiring helping professionals in
socialworkbringsresearchfindingsforthetheoryandpracticehithertolittleexploredareaof
significant work with people Supervision in social work. The existing theory of supervision
often lacks the support of relevant research findings and there are only few published
researches / outputs. Especially in the field of aspiring helping professionals in social work
practice.Researchfindingsareprocessedfromqualitativeresearchconductedinearly2012in
theformofgroupdiscussions(focusgroups).Participantsoftheresearchworkedinsocialwork
practiceunderregularsupervisionwithvariousmarginalizedgroups.Theresearchintendedto
detect the importance of supervision in its various contexts and the research report presents
theresultswiththeoreticalbasisforvariousresearchtopics,forthebettergrip.
Keywords: supervision, student supervision, social work, aspiring helping professionals, social
worker,research,focusgroups

Oautoroviaautorke

LadislavVaska

vytudoval odbor socilna prca na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenskho v Bratislave

(2001) a ukonil doktorandsk tdium v odbore socilna prca na Fakulte zdravotnctva a
socilnejprceTrnavskejuniverzityvTrnave(2008).Absolvovalmedzinrodndlhodobvcvik
v skupinovej psychoterapii dynamickho charakteru (S.U.R.) a dlhodob vcvik v supervzii v
Asociciisupervzorovasocilnychporadcov(ASSP).
V sasnosti psob ako vedci Katedry socilnej prce stavu socilnych tdi a lieebnej
pedagogikyPedagogickejfakultyUKvBratislave.Profesionlnesavenujesupervziivsocilnej
prci, zkladom a dejinm socilnej prce, socilnej prce s nezamestnanmi, politike
zamestnanostiatrhuprce,vedieodbornpraxeavcvikyvsocilnychspsobilostiach.Okrem
akademickej pdy psob aj ako lektor a trner socilnych spsobilost, je aktvnym
supervzorom, spolupracuje s ASSP a je dlhoronm externm supervzorom pre UNICEF
Slovensko.Jeautoromviacerchvedeckchlnkovaodbornchpublikcii.

Katarnaavojsk

vytudovalaodborsociolgianaFilozofickejfakulteUniverzityKomenskhovBratislave(2002).
Po skonen tdia pracovala ako vskumn pracovnka ato tak v mimovldnom sektore
(Intitt pre verejn otzky), vttnej sprve (Medzinrodn stredisko pre tdium prce
arodiny), ako aj vskromnej sfre (Agentra FOCUS). Dlhodobo psob ako extern
spolupracovnka akonzultantka voblasti socilneho vskumu vo viacerch mimovldnych
organizcich.Participovalanaviacerchdomcichajmedzinrodnchvskumnchprojektoch.
Odroku2010psobakointerndoktorandkavodboresocilnaprcanaPedagogickejfakulte
UniverzityKomenskhovBratislave.
Vsasnosti sa venuje predovetkm tematickm oblastiam ako s politika zamestnanosti
atrhu prce ametdy socilneho vskumu (metdy vskumu vsocilnej prci). Je autorkou a
spoluautorkouviacerchvedeckchlnkovaodbornchpublikcii.


Obsah

vod .................................................................................................................................................7
1. Metodologickvod ...............................................................................................................10
2. Zhrnutiehlavnchzisten ........................................................................................................13
3. Supervziavsocilnejprci .....................................................................................................17
4. Vnmanievznamusupervzievsocilnejprci......................................................................19
5. Hodnoteniesksenostsrznymiformamisupervzie...........................................................27

5.1Vhodyanevhodyjednotlivchforiemsupervzie.......................................................................... 32
5.2Vnmanietruktrysupervzie.......................................................................................................... 42
5.3Technikypouvanprisupervzii...................................................................................................... 47
5.4Frekvenciasupervzie ........................................................................................................................ 52
5.5Prekkyprizskavansupervzie....................................................................................................... 56

6. Reflexiaprvejsupervzie .........................................................................................................62

6.1Potrebyvzaiatkochsupervzie ........................................................................................................ 69
6.2osazmenilovobsahusupervzie .................................................................................................... 75

7. Prnossupervzieamiestosupervzoravsupervzii................................................................79

7.1Vznamovrovinysupervziepresupervidovanch ......................................................................... 79
7.2Akhosupervzorapotrebujeme? ..................................................................................................... 81

8. Autosupervzia ........................................................................................................................89
9. pecifickklientiasupervzia...................................................................................................99
10. Zver..................................................................................................................................104

11. ZOZNAMBIBLIOGRAFICKCHODKAZOV...........................................................................105

vod

Supervziavsocilnejprcipredstavujevznamnzdrojprofesionlnejpodporypresocilnych
pracovnkov, ktor napomha nielen profesionlnemu rozvoju spsobilost, verifikovaniu
sprvnosti postupov, hadaniu alternatv, ale aj ochrane pomhajceho profesionla voi
syndrmu vyhorenia, udraniu a zvyovaniu statusu profesie, k ochrane klienta pred
pokodenm,iazneuitmazrovekefektvnejiemuvkonuinkluzvnejamodernejpraxe
socilnejprce.Supervziamusrepektovaavasreagovanaslovenskrealitupraxesocilnej
prce, ale aj neustle sa meniaci socilnopolitick kontext. Zrove m vrazn potencil
ovplyvova primrne praktick rovinu vkonu socilnej prce atie sekundrne jej socilno
politick kontext. Sasn slovensk prax v oblasti supervzie so zameranm (nielen) na
zanajcichsocilnychpracovnkovniejedostatonevskumnezmapovan.Autoripublikcie
sa snaia prinies na trh informcie, ktor tto oblas osvetuj, no vneposlednom rade maj
potencilovplyvniapozitvnezmenipraxsocilnejprce.
Autori prinaj vo svojom diele vskumn zistenia v podobe vskumnej sprvy, m vytvorili
uniktnuteoretickovskumnpublikciu.Publikciasinedvazacie(adomnievamesa,eto
nie je ani mon) vyplni przdne miesta na publikanom trhu v oblasti supervzie v socilnej
prci a jej skmania. Autorom sa vak podarilo zska dleit informcie pre postupn a
nevyhnutnskladaniemozaikysupervzievjejvskumnchkontextoch.Vskumbolpodporenz
finannch zdrojov Katedry socilnej prce stavu socilnych tdi a lieebnej pedagogiky
PedagogickejfakultyUniverzityKomenskhovBratislave.SasoustavujeCentrumvskumu
vsocilnejprcialieebnejpedagogike,ktormzalohurieivedeckovskumnlohy,ktor
s zadefinovan ako prioritn pre rozvoj vedy a vskumu v oblasti socilnej prce. Skmanie
vznamu supervzie si autori (lenovia stavu socilnych tdi a lieebnej pedagogiky) zadali
akopriorituvprvomrokuexistenciestavuazrealizovalipredmetnvskum,ktorhovsledky
sprezentovanvpredkladanejpublikcii.
Pokiaideovskumsupervzie,jepotrebnvnmasituciuvirchrelnychsvislostiach.Na
Slovensku psob v sasnosti len nieo cez 30 aktvnych supervzorov v socilnej prci.
Ukonen vzdelanie akreditovan vcvik v supervzii v rznych vzdelvacch intitcich ich
m vak nieo vye 200. Mnoh vak z rznych dvodov supervziu v socilnej sfre
nevykonvaj. Nronos tejto profesie a monosti (najm finann, ale i legislatvne)
vzhadom k mladej a ete nie plne prebdanej a benej oblasti profesionlneho rozvoja
socilnychpracovnkovnaSlovenskusavpraxiprejavujpomernenzkymvskytomsksenost
sosystematickousupervziouichprce.Atakhocizanajcichsocilnychpracovnkovjevpraxi
mnoho,nomloktorznichrelnepodsupervzioupracujajzvyieuvedenchdvodovhne
vo svojich profesionlnych zaiatkoch. Pri realizcii vskumu bolo oslovench okolo 200
aktvnych zanajcich socilnych pracovnkov (z toho 150 tudentov socilnej prce). Tto
skutonos spsobovala znan komplikcie aj pri vbere participantov aparticipantiek pre
elyvskumnhoprojektu.Nadruhejstranetudentskousupervzioupodatudijnchplnov
jednotlivch vzdelvateovprechdzavrmciodbornejpraxemnohotudentov.Obsahtchto
stretnut (supervznych) ale asto nespa zkladn podmienky pre to, aby sme tento proces
vbecmohlinazvasupervziou.To,osavpraxivbenomjazykunazvasupervziou,asto

supervziounieje(nielenpoastdia).Storznekolegilnestretnutia,diskusie(ktormaj
samozrejmetiesvojvznam),kolenia,trningy,workshopy,prpadnesupervziuvbecpoas
svojej profesionlnej drhy nemaj (vysok percento zanajcich socilnych pracovnkov),
nemalialendfaj(spozitvnouajnegatvnoukonotciou),ejuetemabud,resp.nebud.
Kvalitn supervzia sa jednoznane odzrkadl v prci pomhajceho profesionla a prve jej
vznamastooceniavkonenomdsledkusamotnklienti.Vtejtosvislostitedamemelen
spoutovanm kontatova, e supervzia v naich podmienkach ete vdy nie je prirodzenou
sasouichprce,napriekjejmovmunapredovaniuzaostatnch20rokov.
Cieom publikcie je prinies ucelen pohad na problematiku supervzie vsocilnej prci so
zameranm na pecifik supervzie zanajcich pomjcich profesionlov vo vkone socilnej
prceaprostrednctvomvskumnchzistenrozridoterajievedeckpoznatkyopredmetnej
problematike,ktortakroziujteoretickovedeckplatformusupervzievsocilnejprci.
Publikciajerozdelennaniekokokapitol,vktorchsledujemevznamovrovinysupervziepri
vkonesocilnejprceuzanajcichpomhajcichprofesionlov,aleajutch,ktorsupervziu
vykonvajdlhas.Vprvejkapitolepredstavujememetodolgiuspracovaniaproblematiky,na
ktornadvzujemezhrnutmnajvznamnejchzisten,ktorsavovskumeobjavili.alieasti
publikciemajzaambciupredstavizrozumitenmspsobomteoretickpozadiestanovench
vskumnchotzok,msaitateplynulodostvadopredmetnejproblematiky.Kadkapitola
jekoncipovantak,abyitatenareldoskmanejoblastianslednesmespracovaliautentick
vpovede participantov aparticipantiek vskumu, ktor s analyzovan ainterpretovan.
Vpredposlednej kapitole sme sa zamerali na skmanie mlo prebdanej oblasti supervzie
autosupervzie.Poslednkapitolajevenovanpecifickmcieovmskupinmsocilnejprce,
priom smehadali nov monosti posunu supervzie prve voblasti prce scieovmi
skupinami, ktor mu spsobova vprci pomhajceho profesionla ist komplikcie.
Uvedomujeme si, e sa pohybujeme na tenkom ade a porovnva cieov skupiny socilnej
prcesamezdanekorektn,alesksenostisupervzorovnsntiauvaovaazrovebra
mty,emedzicieovmiskupinaminietrozdielov.
Predkladan vskumn sprva prina pohady na supervziu a jej vznam pre rzne (a asto
neoddeliten) oblasti supervzie a jej procesu, samotnch aktrov, jej truktry, formy a
metdysupervznejprce,ktornastolilivmnohchprpadochzrkadlotejtohodnotnejprces
umiazroveotvorilimnohalieoblastiapriniesliotzkyprejejalieskmanieatvorbu
terie a praxe. Verme, e pre itatea, ktor sa rozhodne tento text pretudova, bude
inpiratvnyanajmuiton.Totinaotzku,kedyjesupervziadobr/uspenexistujepoda
autorovlenjednauniverzlnaanajmvstinodpoveatouje:kejeuiton.

Poakovanieautoraaautorkypublikciezajejstarostlivpretanieaspripomienkovaniepatr
jej recenzentkm, ktor okrem teoretickho rozvoja socilnej prce vjej rznych kontextoch
psobiaajvoblastirozvojavskumuvsocilnejprci:doc.PhDr.EveMydlkovej,PhD.aktvnej
supervzorke, lektorke participujcej na akreditovanej prprave supervzorov, zakladateke
adlhoronej vkonnej riaditeke Asocicie supervzorov asocilnych poradcov, vsasnosti
riaditeke stavu socilnych tdi alieebnej pedagogiky azrove vedcej Centra vskumu
vsocilnej prci alieebnej pedagogike Pedagogickej fakulty Univerzity Komenskho
vBratislave.PhDr.AngeleAlmaiovej,PhD.sociologikeavskumnkepsobiacejnaKatedre
socilnej prce stavu socilnych vied na Pedagogickej fakulte Katolckej univerzity
vRuomberku aMgr. Radke Michelovej aktvnej supervzorke azrove odbornej asistentke
na Katedre sociln prce Fakulty sociln ekonomick Univerzity Jana Evangelisty Purkyn
vstnadLabem(eskrepublika).

1.Metodologickvod

Zistenia prezentovan vpredkladanej vskumnej sprve s zaloen na primrnych dajoch,

ktor boli zskan metdou fkusovch skupn (focus groups). Pre metdu fkusovch skupn
(focus groups) sme sa rozhodli zviacerch dvodov. Ako uvdza Plichtov (2002, s. 213) tto
metdapredstavujepostup,vktoromskupinagenerujetaksamotnalternatvnerieenia,ako
ajkritrinaposdenieichvhodnosti.Diskusiamtestovaspoloenskdsledkyjednotivch
rieen, take nakoniec dospeje knezaujatmu (neosobnmu) rozhodnutiu na zklade vberu
relatvnenajlepejzmonchalternatv.Vovzahukzvolenej,relatvnenovejoblastiskmania,
tak elme prve potrebe preverenia postupov armcov supervzie tak, ako ju pozorujeme
vsasnejslovenskejpraxi.Zvolenmetdafkusovchskupnumoujenielennahliadnudo
tejtopraxe,aleumoujetieidentifikovanovmonostisupervzievovkonesocilnejprce
akotakej.
Vsnahe oo najkomplexnejie obsiahnutie problematiky sme si cie vskumu stanovili
nasledovne: zisti, ak vznamov roviny nadobda supervzia pri vkone socilnej prce u
zanajcichpomhajcichprofesionlov.
V slade stmto pomerne irokm vymedzenm sme si stanovili vskumn otzky, ktor mali
postihnjednotlivaspektyposkytovaniasupervziezanajcimprofesionlom,predovetkm
sohadom na zaznamenanie apopsanie o najirej sksenostnej bzy tejto cieovej skupiny.
Sstredilismesanatietovskumnotzky:

Akjevnmanievznamusupervzievsocilnejprci?
Akssksenostisosupervziouuzanajcichsocilnychpracovnkov?
Akpodobynadobdareflexiaprvejsupervzie?
Akojehodnotencelkovprnossupervzievretrospektvnompohade?
Akspotrebyvovzahuksupervziiuzanajcichprofesionlov?
Ako s chpan avyuvan autosupervzne postupy? Ak s pecifick potreby vo
vzahuksupervziivpenitencirnejapostpenitencirnejsocilnejprci?

Vslade stakto stanovenmi vskumnmi otzkami sme ako vodtko pre fkusov skupiny
vypracovaliscenr(Prloha1)spredbenmiokruhmiotzok,ktorsmenslednepouvalipri
realizciivskumu.
Pre potreby vskumu bolo realizovanch 5 fkusovch skupn, ktorch sa spolu zastnilo 24
participantovaparticipantiek.Fkusovskupinyprebiehalivmesiacifebrur2012vBratislave,
na pde Pedagogickej fakulty Univerzity Komenskho vBratislave. Priebeh fkusovch skupn

10

bol zaznamenvan vo forme videozznamu na digitlne mdi, neskr sme zabezpeili ich
transkripciudopsomnejformy.Diskusnskupinymoderovaliobajaautori.Ichlohoubolovies
diskusiupodavopredpripravenchtematickchokruhov.
Cieovouskupinou,naktorbolvskumzameran,bolitudentiresp.zanajciprofesionlivo
vkonesocilnejprce,aleajprofesionli,ktorsvpraktickomvkonesocilnejprcedlhas.
Pri vbere participantov aparticipantiek sme sa snaili zohadni vo najvyej miere skladbu
zanajcich vsocilnej sfre. Atak do diskusnch skupn sme regrutovali participantov
aparticipantky zradov aktulnych tudentov bakalrskeho aj magisterskho stupa tdia
socilnejprce,ktormajprvprakticksksenostisosocilnouprcou,aleajparticipantov
aparticipantkypriamozvkonusocilnejprce.Ztejtooblastismesasnailizskaparticipantov
aparticipantky,ktormajsksenostinajmsprcouvpreventvnychprogramochasternnou
socilnou prcou. Vzhadom na ciele vskumu sme regrutovali aj samostatn skupinu
participantov aparticipantiek psobiacich voblasti penitencirnej apostpenitencirnej
starostlivosti.Privbereparticipantovaparticipantieksmeuplatnilimetduzmernhovberu
(bliie napr. Miovsk, 2009). Sumrny popis charakteristk participantov aparticipantiek
vskumujeuvedenvTabuke1.Namargozloeniaskupntrebapodotkn,evskupinchje
nerovnomern zastpenie ien amuov, o ale vznanej miere koreponduje aj spraxou
vkonusocilnejprce,ktorsanaSlovenskudlhodobovyvjaakoprofesia,vktorejmajeny
znanprevahu.
Tabuka1:Popisparticipantovaparticipantiekvdiskusnchskupinch

eny

mui

FG1

FG2

FG3

FG4
FG5

5
6

5
4

0
2

Priemern Charakteristikaskupiny
vek
28
Profesionli vo vkone SP
zaiatonci
27
Profesionli vo vkone SP
pokroil
25
Vkon preventvneho programu
preventisti
23
BakalriSP(3.ro.bc.tdia)
24
MagistriSP(2ro.mgr.tdia)

Participantomaparticipantkmbolazabezpeenanonymita,vzhadomnacitlivosniektorch
otzok atm, ktor boli predmetom skmania. Vetci boli informovan odvodoch realizcie
videozznamu, so zznamom vyjadrili shlas adostali tie informcie ospsobe spracovania
avyuitia poskytnutch informci. Pri citovan asti diskusie sme vzujme zachovania
anonymity participantov aparticipantiek uvdzali len kd skupiny (FG X) apriraden slo

11

participantaaleboparticipantky(PX).alieinformcieoparticipantochaparticipantkchboli
uvdzan tam, kde sme to povaovali vkontexte analzy za relevantn, stle vak tak, aby
nebolaohrozenstrataanonymity.Participantiaparticipantkybolitieinformovanomonosti
zskaprstupkvsledkomvskumu.
Dta zfkusovch skupn sme analyzovali induktvnym spsobom. Vpredkladanej publikcii
prezentujeme vsledky tejto analzy, obohaten oexplanan ainterpretan obsah, ktor
povaujeme za nevyhnut pre komplexnejie pochopene problematiky realizcie supervzie
vnaichpodmienkach.

12

2.Zhrnutiehlavnchzisten

Vnmanievznamusupervzievsocilnejprci

Pokia ide ovnmanie vznamu supervzie vsocilnej prci, nae vskumn zistenia potvrdzuj
doterajie teoretick poznatky. Do popredia vystupuje podporn funkcia, ako pomerne
vznamnsajavajvzdelvaciafunkcia.Administratvnaamedianfunkciasaobjavujskrlen
skryto, explicitne nepomenovan, najm ak svoje vsledky prce konfrontuj spotrebami
organizcie,zachovvanmdobrchtandardovprce,zvyovanmkvalityposkytovanchsluieb
atmajnapanmprofesijnchhodnt.

Odpovedeparticipantovaparticipantieksajednoznaneprekrvajsciemisupervzie,ktors
zadefinovan vteoretickch zdrojoch. Za najviac hodnotn mono povaova identifikovanie
dvoch rovn: profesijnej apsychologickej. Vrazne citen je rozmer problematiky financovania
profesie, osobitne jej finann poddimenzovanos, atm naprklad aj potvrdenie vznamu
supervzievzmyslebudovaniamotivcieapozitvnehovzahukprci.

Hodnoteniesksenostsrznymiformamisupervzie

Zd sa, e vslovenskej praxi je v sasnosti viac preferovan auskutoovan skupinov

supervziazfinannchaleiasovchdvodov.Pritudentskejsupervziijezostranytudentov
preferovan tie skupinov supervzia, o zrove koreponduje spodmienkami stanovenmi
vtudijnch programoch. Sksenosti s teda vinou uvetkch participantov aparticipantiek
vskumu so skupinovou, prp. tandemovou formou, o koreponduje so zloenm fkusovch
skupn azrove naznauje monosti alimity organizci, ktor svojim pracovnkom supervziu
zabezpeuj.

Individulna supervzia sa jav ako nstroj, ktor by si mohli vprpade potreby zabezpeova
pomhajci profesionli vo vkone socilnej prce sami, no zfinannch dvodov, prp. kvli
inmprekkam(osobn,zamestnaneckapod.)sijunezabezpeujaspoliehajsanaponuku
organizcie,prektorpracuj.

Priidentifikovanvhodanevhodrznychforiemsupervzimemesledovaichdiferenciciu
vovzahukaktulnympotrebmsupervidovanho.Preintmnejietmysaakovhodnejiajav
individulnaforma.Zazaujmavzisteniemonopovaovazistenie,evindividulnejsupervzii
sa (na zklade sksenost) supervidovan dostvaj hlbie (vtme, problme), o evokuje
monosrchlejiehoapresnejiehorieeniaproblmu.

13

Na druhej strane skupinov supervzia sa ako vhodnejia jav vtedy, ke treba riei obsahov
strnku,pracovnpostupy,rieeniakonkrtnychsituci.Akohlavnprnosskupinovejsupervzie
jevyzdvihovanpluralitapohadovpodobnchdruhch.

pecifickjetandemovsupervzia,ktorbolavysokopozitvnehodnotennielenzdvodu,esa
pracujenajednomspolonomprpadeatmsarieiaastospolonproblmy/dilemy,aleaj
tm, e sa buduje medzi pomhajcimi profesionlmi pevnej profesionlny vzah, ktor ich
samotnch,aleajichprcuvrazneobohacuje.

Pozitvne je hodnoten aj krzov telefonick supervzia, ke participanti aparticipantky

(najm zradov ternnych pomhajcich profesionlov vo vkone socilnej prce) vskumu
niekokokrt tto formu vyuili aoceovali tm dostupnos avznamnos tejto profesionlnej
sluby.

Zaznamenali sme pomerne vysok rznorodos pokia ide osksenosti s pouvanm prstupov
amodelov vo vyuvanch supervzich. Zd sa, e vpraxi pritom prevauje balintovsk
supervzia.

Sksenostiparticipantovaparticipantieknaznauj,ekadsupervzia,ktorabsolvovali,mala
vinou nejak truktru, ktor im vyhovovala. Objavuj sa vak aj negatvne sksenosti so
supervziou(nieo,onebolovporiadku).

Vskumn zistenia prinaj informcie, ktor potvrdzuj dleitos pravidelnej supervzie.

Dleitniejeanitakpoetnos,akoskrpravidelnos,resp.flexibilita,ktorvyhovujepotrebm
supervidovanhoalebosupervidovanm.

osatkaprekokvsupervzii,resp.prekokprejejzskavanie,vyhadvanieavjejsamotnej
realizcii, nae vskumn zistenia koreponduj steoretickmi vchodiskami. Za vznamn
povaujemezistenie,tkajcesaoblastitudentskejsupervzie,iuideoorganizanaspekty
supervzie(supervziasvekmasovmodstupompoukonenpraxe,supervziaobmedzenlen
na kolsk prostredie apod.), ale aj zloenie supervznych skupn vkolskom prostred alebo
nerovnmvzahomuiteiak.

Reflexiaprvejsupervzie

14

Pokia ide oprv sksenosti so supervziou, sprvou supervziou sa spjaj asto obavy, strach,
neistota. Ako kov preto vtejto svislosti vystupuje do popredia dobr informovanos.
Sksenos sprvou supervziou predznamenva ochotu azujem ojej vyuvanie vbudcnosti.
Viacer participanti a participantky zrove upozornili na vznam dobrho supervzora pri
prvchsksenostiachsosupervziou,abyneodradil,idokoncaneublil.

Prnossupervzoraamiestosupervzoravsupervzii

Vznamov roviny supervzie usupervidovanch plne koreponduj sciemi adefinciou

supervzie avzmysle posunu na pomyselnej profesionlnej iare len meme potvrdi jej
nenahraditenmiesto.Participantiaparticipantkypoukzalinanasledujcevznamovroviny:
osobnostn aprofesionlny rast, sptn vzba, pozitvna motivcia, prevencia syndrmu
vyhorenia,uenie,bezpenpriestoriprofesionlnapodpora.

Ako kov moment supervzie na zklade naich vskumnch zisten vystupuje osobnos
supervzora. Tto je mon vnma vdvoch rovinch, zosobnostnej aprofesionlnej vbavy.
Osobnos supervzora je zdanlivo samozrejmou sasou konceptu supervzie vsocilnej prci.
Meme kontatova, e hoci je vkon supervzie podmienen splnenm viacerch nronch
kvalifikanch aodbornch predpokladov, neznamen to, e vtomto smere nie s iadne
problmy. Prve naopak, nae vskumn zistenia poukzali na viacer nedostatky, ktor sa
vsupervziivyskytliamnohtietonedostatkysaobjavovaliprvenastranesupervzora.

Autosupervzia

Na rozvoji supervidovanch, resp. pomhajcich profesionlov vo vkone socilnej prce, sa

me nemalou mierou podiea prca na sebe vyuitm autosupervzie, prp. niektorch
autosupervznych technk. Tto vznamn pomcka sa aj na zklade vskumnch zisten ned
povaova za samozrejm, hoci vnej participanti aparticipantky vidia vek zmysel. asto
automaticky,bezuvaovaniatentonstrojsebarozvojapouvajbeztoho,abyhomalipreseba
pomenovan,abyvedeli,eprveprebiehaautosupervzia.Domnievamesa,etentonstrojby
vaknemalbylentuen,alemalbybytieprirodzenousasourozvojaprofesionlneho
ivotapomhajcichprofesionlov,pretoemevraznepomckzveniuprofesionality.

pecifickklientiasupervzia

Na zklade spracovania vskumnch zisten mono vyzdvihn viac ako pri bench cieovch
skupinch (v zmysle nronosti napr. zdvodu pchania zvanch trestnch inov apod.)
nevyhnutnos pravidelnej aastejsupervzieprepomhajcichprofesionlovpracujcichprve

15

stouto, prp. inou pecifickou cieovou klientskou skupinou pomhajcich profesionlov vo

vkonesocilnejprce.

Jedleitzamerasanajmnapodpornaspekt,aleivzdelvac.Akodleitsajavvyuvanie
rznych supervznych technk (napr. projektov techniky) anezamera sa len na supervziu
formou rozhovoru. Skupinov supervzia by mohla ponknu priestor na tak techniky ako
sochanieavindividulnejsupervzii(prp.vsupervziitandemu/dvojice)sazameranahranierol
apod.Obsahovobybolovhodnzamerasupervzienavyuvanieprstupuzameranhonalohy
vzhadomkvekejpotrebehadanovalternatvyprcesklientom,aletievytvoreniupriestoru
preventilciuemci,posilovanieabilancovaniedosiahnutchspechov.

16

3.Supervziavsocilnejprci

Supervzia je nstrojom rozvoja profesie socilnej prce od jej poiatkov, ktor sa datuj ku
koncu 19. storoia minulho tiscroia. Jej vznik acel priebeh je zko spt, a vpodstate aj
kopruje, s vvojom socilnej prce anajm vkontexte profesionlnej prpravy socilnych
pracovnkov avzniku prvch kl aorganizci poskytujcich sluby socilnej prce. Vnaej
krajine,aleajvinchpostkomunistickchkrajinchsasupervziavsocilnejprcivakaprli
obmedzenmupostojuavvojusocilnejprce(vovetkchjejoblastiachpsobenia)vobdob
vldnutia jednej politickej strany apresadzovania komunistickej ideolgie, ktor socilne
problmy nepripala zaala vrazne do praxe etablova a po roku 1989. Vsasnosti je
supervzia vsocilnej prci vslovenskoeskom priestore vrozkvete aokrem mnohch
odbornchavedeckchlnkov,publikci1jezakotvenvplatnejlegislatve2,noexistujeonej
doposiapomerneobmedzenmnostvodostupnch,resp.publikovanchvskumnchzisten3.
Supervziavsocilnejprcijevyuvantakvttnomakoineziskovomsektoreajevzdelanch
niekokodesiatoksupervzorovasupervzoriek4,ktor/aktvnesupervziurealizujarozvjaj.
Supervzia sa okrem klasickej akreditovanej prpravy supervzorov, stala aj sasou
vysokokolskej prpravy socilnych pracovnkov ako samostatn predmet, resp. je sasou
praktickhovzdelvania,alesajprvprpady,kesasupervziastvasamostatnmtudijnm
programom5.

Pozrinapr.Havrdov(2011,1999);HavrdovHajnetal.(2008);Gabura(2007,2005,1999);GaburaPruinsk
(1995);Mydlkovetal.(2002);Koscurov(2008);LevickTruhlov(2009);Brnula(2009);Maroonetal.(2007);
Michelov(2012,2009);SchavelTomka(2010);Olh(2005);Vaska(2012,2011,2010,2007);Vosekov(2004);
Brtlov(2007)aal.
2
PodmienkyrealizciesupervzievsocilnychorganizcichaprezamestnancovtchtoorganizciupravujeZkon
NR SR . 305/2005 Z. z. osocilnoprvnej ochrane det asocilnej kuratele aozmene adoplnen niektorch
zkonovvznenneskorchpredpisovaZkonNRSR.448/2008Z.z.osocilnychslubchaozmeneadoplnen
zkona.455/1991Zb.oivnostenskompodnikan(ivnostenskzkon)vznenneskorchpredpisov.Od1.1.2013
bud supervzne programy povinn uvetkch subjektov vykonvajcich socilnoprvnu ochranu det asocilnu
kuratelu (aktulne s povinn len vzariadeniach socilnoprvnej ochrany det asocilnej kurately pozri bliie
ebovetal.(2011);KovcsMrzkov(2010).
3
Pozrinapr.Vaska(2010,2008);VaskaKamanov(2009);Broa(/ed./,2009);Truhlov(2010);Havrdovakol.
(2011)
4
Zoznam absolventov akreditovanho vzdelvania vsupervzii zverejuje po splnen vetkch stanovench
podmienok zapsania azverejnenia na svojej webovej strnke Ministerstvo prce, socilnych vec arodiny
Slovenskej republiky (vi http://www.employment.gov.sk/supervizia.html) aj ztoho dvodu, e vsasnosti s
podaplatnejlegislatvysupervziepovinnpremnohsocilneorganizcie.Zrovezoznamysvojichabsolventov
po splnen vetkch podmienok zverejuj aj organizcie zabezpeejce akreditovan vzdelvanie vsupervzii
napr.Asociciasupervzorovasocilnychporadcov(ASSP)aIntittaliehovzdelvaniasocilnychpracovnkovpri
Vysokejkolezdravotnctvaasocilnejprcesv.AlbetyvBratislave.
5
napr.naKatedrezenasupervizevsocilnchazdravotnickchorganizacch,ktorvzniklavroku2001priFakult
humanitnch studi Univerzity Karlovy vPraze (R). tudijn odbor riadenie asupervzia vsocilnych
azdravotnckychorganizcichjedvojronmnadvzujcimmagisterskmprogramomvrmcitudijnhoodboru.

17


Supervzia je metdou kontinulneho rozvoja profesionlnych spsobilost socilneho
pracovnka, ktor dosahuje za pomoci kvalifikovanho supervzora prostrednctvom reflexie,
podpory, supervznych metd atechnk azrove chrni socilneho pracovnka pred
syndrmom vyhorenia. Supervzia je nstrojom pre optimalizovanie aoverovanie si sprvnosti
postupov,ajepriestoromprehadaniealternatvvprcisocilnehopracovnka,preposkytnutie
sptnejvzbyasvojimiintervenciamichrniuvateasluiebsocilnejprcepredpokodenm
azneuitm.(Vaska,2012,s.26)

Ajnazkladevyieuvedenejdefinciejemonkontatova,esupervziamneodkriepiten
vznamvprcipomhajcichprofesionlovavyznaujesatakmizkladnmicharakteristikami
akmis:
podpora,
pomoc,
rozvoj.

.socilnaprcaasocilnapolitikaapripravujepikovchmanarov,vedcichzdravotnckychasocilnychtmov
asupervzorovprepomhajceprofesieajemontudovavjednomzdvochzameran:riadeniealebosupervzia.

18

4.Vnmanievznamusupervzievsocilnejprci

Vznam a zmysel supervzie v socilnej prci mono teoreticky podoprie jej funkciami, ale i
ciemi,ktorjejuskutoovanieprina,resp.ktorsijejaktrizadefinuj.Havrdov(2008,In
HavrdovHajnetal.,2008,s.48)vychdzajczKadushina(1976)uvdza,ekadzfunkcije
v kadejsupervzii vrznej miere prtomn. To, ktor funkcia prevlda, zistme a, ke si
polome otzky: Ako supervzor postupuje? Ak je jeho prvotn loha? Kontroluje
(porovnva),akoskutonstavzodpovedidelnemustavupodatandardovkvality,noriema
odbornchkritri.Vzdelvasupervidovanch,abydosiahlidobrprax,abysastalionajlepmi
odbornkmi, alebo ich podporuje, aby zvldli svoje emcie, profesionlnu za, zskali nov
motivciuapod.
Vsasnostirozliujemetrizkladnfunkciesupervzie:
administratvnu(riadiaciu,prp.normatvnu),
vzdelvaciu(formatvnu),
podporn(restoratvnu)
aniektorautori(napr.RichardsPayneShepperd,1990aMorrison2005,s.32inWonnacott,
2012)vosvojichdielachuvdzajajtvrtfunkciu:
median.

V strunosti teda predstavme jednotliv funkcie supervzie, ktor svisia sjej vznamom.
Cieom administratvnej (riadiacej, prp. normatvnej) funkcie supervzie je podpora a
zachovanie dobrch tandardov prce, koordincia postupov sadministratvnou politikou,
uplatovanouvorganizcii,vktorejsupervidovanpracuje.PodaSchavela(2010,InSchavel
Tomka, 2010) je cieom tejto funkcie pochopenie, prijatie anaplnenie profesijnch hodnt.
Zrove autor (tamtie) vslade sHavrdovou (pozri vyie) upozoruje na zastpenie prvkov
kontrolyvsupervzii,ktoralenevnmavpodobesankci,aleskrpostavennamotivanejbze
pre zlepenie niektorch innost, ako napr. hadanie spolonch alternatv, zaoberanie sa
otzkami motivcie a postojov kzmenm apod. Maroon et al. (2007, s. 18) vsvislosti
sadministratvnou funkciou supervzie uvdza, e supervzia m administratvne ciele a
aspekty, pretoe sa tie zaober pracovnm prostredm astar sa oto, aby pracovnci jednali
vsladesposlanmorganizcie.Podaautorov(tamtie)sasupervzorvrmciadministratvnej
dimenziesupervziemezaoberanboromnovchpracovnkov,rozdelenmpracovnchloh,
kvalitouodvedenejprce,administratvnouprcousupervidovanhoapod.
Administratvna funkcia vsupervzii sa teda vinou spjasorganizciou,vktorej,aprektor
supervidovanpracuj.Idenielenozamestnancovorganizcie,aletaktiesamespjaajso
supervziou tudentov na odbornej praxi vdanej organizcii. Supervzor m nron lohu,
pretoeastoelproblmom,ktorvyvstanzproblematickhofungovaniaorganizcie.Napr.

19

asto sa stva, e komunikan kanly najm medzi manamentom organizcie aostatnmi

zlokami organizanej truktry (zamestnancami, prp. praxujcimi tudentmi) s
nepriechodn,astoniesvyjasnenkompetencieapod.Tietoproblmysapotomdostvaj
aj do supervzie aje potrebn sa nimi zaobera. Prve ztchto dvodov je supervzia
vorganizcii nevyhnutn ame pomc kzefektvneniu vetkch administratvno
komunikanchprocesov.

Vzdelvacia alebo formatvna funkcia sa tka rozvoja vedomost, porozumenia aschopnost

supervidovanch. To sa poda Hawkinsa aShoheta (2004) deje prostrednctvom reflektovania
arozboru prcesupervidovanch sklientmi. Pri tomto procese me supervzor pomc
supervidovanmu:
lepieporozumieklientovi,
viacsiuvedomovasvojereakcieaodozvynaklienta,
chpadynamikuinterakciesklientom,
nazeranato,akointervenujeaaksdopadyjehointervenci,
skmaaliespsobyprcestoutoapodobnmisituciamiklientov.
Maroon et al. (2007, s. 16) uvdza, e vzdelvacia funkcia supervzie sa sstreuje na
odovzdvanie vedomost apojmovch modelov. Tie poskytuj tudentovi alebo
supervidovanmu socilnemu pracovnkovi zdroje, ktor mu umouj jedna, rozhodova sa
anachdzavosvojejprciuspokojenie.Supervzorjepotomskrsprievodcompocelompoli
socilnej prce anemus by nevyhnutne do tohto procesu zapojen. Havrdov (2008, In
Havrdov Hajn et al., 2008) vsvislosti so vzdelvacou funkciou supervzie uvdza, e
vzdelvac aspekt supervzie je vistej miere prtomn vkadej supervzii. Objednvka
vzdelvania tedavyplvazkonkrtnehoproblmuisitucie,sktorousupervidovanaktulne
prichdza vrmci supervzie. Zhadiska elu m poda autorky (tamtie, s. 52) vzdelvac
aspekt supervzie zlepi odborn kompetenciu pracovnka pri prci sklientom (zlepi jeho
vedomosti,spsobilosti,postoje,vrtanesebareflexie).
Vzdelvacia funkcia supervzie je poda Vasku (2012, s. 34) spjan najm sprpravou
tudentov, prp. adaptciou zanajcich pracovnkov vsocilnej organizcii aprostrednctvom
individulneho vzdelvacieho rozvoja pracovnkov itudentov zvyuje ich odborn potencil
aprofesionlne kompetencie. Aj vhistorickom kontexte zohrva vzdelvacia funkcia vek
vznam, vprprave socilnych pracovnkov na vkon povolania. Na vzdelvan vsupervzii sa
podieaj nielen supervzori, ale asto ajlenovia tmu alebo supervznej skupiny, o popiera
akkovekmtyotom,elensupervzorjeten,ktorposkytujereceptnaprcusklientom,na
rieenieproblmovadilem,dvaradyainformciepreuenievsupervzii.

20

Podporn(restoratvna)funkciasupervzie
Profesijn vvoj pomhajceho profesionla nie je len intelektulny, ale iemocionlny proces
aajztohtodvodu,akouvdzaMaroonetal.(2007,s.19),jepodporavrmcisupervzievemi
dleit.Najmprikonfrontciispracovnmiproblmamisupervidovanho,ktorejsasous
rozhovory ovntornom napt anapt vmedziudskch vzahoch pracovnka, spevovanie
osobnej aprofesijnej identity acelkov podpora jeho pracovnho silia. Podpora zrove
poskytuje pracovnkom vntorn avzahov zdroje, ktor im dvaj pocit vyrovnanosti vo
vzahukprciaksebesamm.
PodpornaleborestoratvnafunkciajepodaHawkinsaaShoheta(2004)spsobreagovaniana
skutonos, e na vetkch pracovnkov zastujcich satohto procesu psobia emotvne
zloky. Aj oni potrebuj as, aby si uvedomovali, akm spsobom ich tto skutonos me
ovplyvova, aaby boli schopn zvlda svoje situcie. Kee sa podporn funkcia dotka
emocionlnych problmov supervidovanho, potom jednou zloh supervzora je poda
Maroona et al. (2007, s. 20) uri skuton apotencilne zdroje naptia supervidovanho
apomc mu odpta sa od nich tm, e spolone prediskutuj negatvne pocity ain ruiv
emcie, ktor sa mu objavi pri prci sklientmi, kolegami alebo nadriadenmi osobami.
Havrdov(2008,InHavrdovHajnetal.,2008)povaujezanajinnejiepostupypripodpore
vsupervzii povzbudenie kprekonaniu prekok, budovanie dobrho vzahu aatmosfry,
posilovanieazmocovanie(enpowerment)supervidovanho.

Wonnacott (2012) vsvislosti sdefinovanm supervzie vsocilnej prci vkontexte jej funkci
uvdza,etobolprveKadushin(1976),ktoridentifikovalsupervziupozostvajcuzriadenia,
podpory a vzdelvania a Richards, Payne a Sheppherd (1990) ju doplnili o tvrt funkciu
median. Medicia v supervzii bola opsan ako proces zastupovania zamestnaneckch
potriebvoivyiemumanamentu,vyjednvaciekoordinovaniesluiebaobjasnenieloharole
tmukostatnmzlokmmimoorganizcie(spolupracujcim,psobiacimaovplyvujcimchod
organizcie apod.). Tento tvorfunkn pohad bol pouit Morrisonom (2005, s. 32) pri jeho
definovansupervzie:
Supervziajeproces,priktoromjejednmupracovnkoviorganizciouzverenzodpovednos
za prcu s inm pracovnkom (pracovnkmi), aby boli splnen urit organizan, profesijn
aosobn ciele, ktorch spolonm cieom je dosiahnu o najlepie vsledky pre uvateov
sluieb.Tietocielealebofunkcies:
1. prslunzodpovednvkon(manarska/normatvnafunkcia),
2. alprofesijnrozvoj(vzdelvacia/formatvnafunkcia),
3. osobnpodpora(podporn/restoratvnafunkcia),
4. zapojeniejednotlivcadoorganizcie(medianfunkcia).

21

Vsvislosti svznamom supervzie pre socilnu prcu ajej teriu aprax uvdzame niekoko
cieovzadefinovanchvodbornejliteratre.Gabura(2002,InMydlkovetal.,2002)zahlavn
cielesupervziepovauje:
verifikciusprvnostisvojichpostupovpriprcisklientom,rodinoualeboskupinou,
rozirovaniemonostaalternatvprcesuritmprpadom,
korigovanieneefektvnychpostupov,
ueniesaazbieraniesksenost.
PageaWosket(2001)priuvdzanrozdielovmedziporadenstvomasupervzioukontatuj,e
cieom supervzie je umoni apomc supervidovanm, aby proces ich poradenskch seden
bol plne vyuit pre dosiahnutie o najvyieho efektu prce sklientom. A alm cieom je,
vzujme supervidovanch, rozri ich kapacitu prostrednctvom rozvjania ich spsobilost
azdrojov,schopnostireflektovaakonceptualizovaporadenskproces.
Schavel(2010,InSchavelTomka,2010,s.36)uvdza,ecieomsupervzievsocilnejprcije
vytvorisocilnympracovnkompodnetyktomu,abysanauilihadanovcesty,perspektvy
amonostipririeenzloitchekonomickchapsychosocilnychproblmovklientov.Zrove,
aby hadali monosti ako skvalitova svoju prcu, ako predchdza syndrmu vyhorenia
achrni tm aj samch seba. Princp osobnej angaovanosti apoiadavka neutrality klad
znan nroky na emocionlnu rovnovhu avkonov zloku socilnych pracovnkov. Autor
(tamtie) alej upozoruje na to, e vzhadom na relatvne vysok kompetencie aprvomoci
socilnychpracovnkov,ktormunaprkladvyadieazrodiny,krtirznesocilnepean
dvkyamajkompetencierieialie,pomernezloitsitucieakolzie(ajvzhadomketickm
postupom, rovni komunikcie, dodriavaniu prvnych predpisov, zabezpeovaniu efektivity
rieench problmov), sa pojem supervzia vtejto profesii vyuva pomerne lepie ako
vpsychoterapii alebo psychologickom poradenstve, kde s asto kladen vhrady voi jej
vznamom dohad i kontrola. Autor tie kontatuje, e mnoh psychoterapeuti pouvaj
radejpojemkonzultantaleboporadca.

Preo teda socilni pracovnci vyhadvaj supervziu? Nae vskumn zistenia poukazuj na
skutonos, e dleitos, vznam supervzie je mon identifikova vdvoch zkladnch
rovinch. Tou prvou, dominantnou je rovina profesijn. Druh rovinu vznamu supervzie
nachdzajparticipantiaparticipantkyvrovinepsychologickejpodpory.
Z hadiska profesijnej podpory je supervzia uparticipantov aparticipantiek vnman
predovetkm ako spsob overovania pracovnch postupov, rieenia pracovnch problmov
atakdefactospsobobsahovhoskvalitovaniaprce.Zhadiskazanajcehoprofesionlavo
vkonesocilnejprcejesupervziaformouuenia,prleitosouzskasptnvzbu,nadhad
ako aj nov podnety vo vzahu kvykonvanm innostiam. Stm ide ruka v ruke monos
posilneniaprofesionlnejistotyjednotlivca(vkolejeteria,tusmehodendovody).

22

Profesionalizcia,skvalitovanieprce

Podamajetoskvalitovanieichprce.(FG5,P1)
Nanejakzskanieistotyvtejprci,aletiehlavnetoskvalitnenie.(FG5,P2)
Tiesapridmktomuskvalitneniu,aleeteajtakoupodporoupresocilnehopracovnka.
(FG5,P5)
Je to tak ten stav, e sme neist, e nemme sksenosti at supervzia je nieo, kde sa
meme mono aj vyrozprva ztoho, e ak obavy mme ztoho. ... i sme kompetentn
aviemetorobisprvne.Azroveajnechasiporadi,ktorsitucieakoriei.(FG1,P4)
Lepiezorientovaniesavproblme,kesvternnejprci,vprcistakm...klientom....
Jetospsob,taknepriamy,naprofesionlnyrast.(FG2,P5)

Supervziaakouenie

Pre ma to je dobr preto, pretoe to bol plne tak okruh, o som predtm vbec
nepoznala,ievetkotobolitaknovinky:akosatiedetisprvaj,preosataksprvaj...a
veasatamloveknauosebe,aleajoinch.Hlavneakopracovasumi,tobolitiehlavn
veci,kdesmesatouili.Samismetoskali,apotomsmesanatchsvojichchybchuili,
tm,esmesadozvedeli,osmeurobilizle.(FG3,P1)
Mnetozozaiatkupomhaloakouenie...keesomsazastnilviacerchsupervzi,tak
satamrznetietmypreberali.Neskrsomsiichzailsmausomvedel,vakasupervzii,
ako postupova... apotom si overm, i som postupoval sprvne aj ke neoverm, tak
dostanemalch10postupovakobysomtomoholurobialej,kemmsniemnejak
problmalebodilemu.(FG5,P4)
Lebosmehodendovodyabsoltne,atoosanautevkolejeistteria.Akeprdete
(za klientom) a muste nejako reagova anastan situcie, ke naozaj neviete ako mte
zaregova.ometetmklientompoveda,iimtmneublite,ivbecto,orozprvate
jesprvne,adsatotakvpraxizrealizova.Potomjedleitmaniekoho,kohosamem
spta,oim(klientom)memporadi.(FG1,P2)
Ke s zanajci socilni pracovnci, tak vbec to ako pracova s(klientom), ten prv
kontakts(klientom),akoichoslovi,akoimpoveda,vomjetenproblm,alebokdevznikol
tenproblm.(FG2,P1)

Sptnvzbakvlastnmpostupom

23

Zskaniesptnejvbyarozobratiesitchsituci,ktorvzniklialovekbolnimizaskoen.
i sa dalo robi nieo lepie, i sa dalo robi inak, i to bolo vtedy tak ak to malo by.
Posvatotoholovekaajprofesnedopredu.(FG3,P2)
Ja si myslm, e t profesionlna podpora, ale myslm, e aj tak to overovanie svojich
postupov,samempresvediabysiist,esomnieoneurobilazle,alebosomurobila
sprvne.(FG5,P6)
Overovanie si postupov. Aby mi niekto povedal, o robm sprvne. Lebo mem tomu
klientoviviacukodiakopomc.(FG5,P5)

Stimulcia,inpircia,novpracovnpodnety

Tak pohad zvonka, ke lovekjevnejakomproblmezacyklen,takastokrtsanato

neviepozrieznadhadu.Asupervzormumepomcdanadhad,inpohady.(FG5,P5)
Tsupervzianmposkytlatakdruhpohad,eakobysatoeteinakdaloriei.(FG1,
P1)
Monoajzskatakinpohadnaproblematiku.(FG2,P1)
Ajvmenusksenost.(FG2,P4)

Dleit je aj psychologick rozmer supervzie, ktorho vznam op zhodne akcentovali

participanti a participantky vo vetkch skupinch. Supervzia poskytuje priestor pre
uvonenie, ventilovanie stresu anaptia, je prleitosou vyrozprva sa zpocitov, obv
aneistt.Participantiaparticipantkysupervziuzhodneoznaujakonajlepspsobprevencie
syndrmuvyhorenia.Vovzahukpsobeniuprofesionlavovkonesocilnejprcepredstavuje
vne riziko. Opakovane sa uparticipantov aparticipantiek objavuje tvrdenie, e supervzia
doke obnovi pozitvny vzah kvlastnej prci, motivova (odchdzam odtia
namotivovan).

Psychohygiena(uvonenie,ventilovanienaptia)

Hlavne zachovanie nejakho vntornho duevnho zdravia... aby sa ztoho nezblznili.

(FG3,P2)
Psychohygienajezkladvrmcivysporiadaniasasproblmami,sktormisastretneme...,
veobecne, ivrmci pomhajcich profesi. ... npor na psychiku socilnych pracovnkov je
obrovsk.Hlavnevttnejsprve,kdesatoberiezostranytchklientovvemiautomaticky.
Soclnypracovnkjebarira,naktormtevyhodivetkysvojeproblmyaontoeteza

24

tch 500 euro nejak unesie aposkytne adekvtne rieenie, ... myslm si, e je to
nenahraditen.(FG3,P3)
Prematsupervziajenieotak,kesanaprkladnieostanevterneasomtohopln,
taknememprsdomovavetkotmnaim,...natommsupervziuammtamloveka,
ktormapova.iepsychohygienick.(FG4,P1)
Nemaj niekedy skm sa porozprva oproblmoch vrobote,...astasaimniekedylen
vyrozprva amaj mono len lep pocit, ... o som sa bavila aj sniektormi socilnymi
pracovnkmi, e niekedy potrebuj len poveda osvojich problmoch, osvojich akostiach
vrmciprce.(FG5,P3)

Prevenciasyndrmuvyhorenia

Prevenciasyndrmuvyhorenia.(FG1,P1)
Naprkladmepomcvyhoreniu.(FG4,P4)
Prevenciasyndrmuvyhorenia,taknajefektvnejiaasi.(FG2,P2)

Budovaniepozitvnehovzahukprci,motivcia

Mne sa asto stvalo, e som si povedala, e vtomto bode ja u fakt neviem, ako alej.
Mala som sto chut u poveda, e potrebujem odbornka. ... Vdy som ztej supervzie
odchdzala,esomsipovedala,taknejakotomuss.Anejakotopjde,anejakotopotom
ilo.(FG1,P3)
Obas je to tak dobr spsob, ... tak vrtenie do reality. e neboj sa, nie je to a tak
stran, mohlo by to by aj horie. Ja ztej supervzie vinou odchdzam tak
povzdbuden.(FG3,P2)
Taknamotivovan.(FG2,P1)

25

Vsledky vskumu potvrdzuj doterajie teoretick vymedzenia vznamu supervzie

vpomhajcich profesich uvdzan vodbornej literatre, zrove sa vnich objavuj vetky
funkcie, ktor supervzia m. Vrazne vak do popredia vystupuje podporn funkcia, ktor sa
objavuje nielen ako prvok potrebn pre al profesionlny rast zpohadu potrieb
supervidovanho, ale aj zpohadu jej poskytovania supervzorom. Vzdelvacia (formatvna)
funkcia supervzie je tie vodpovediach vrazne citen, ke vpovede participantov
aparticipantiek koreponduj svyie uvedenmi ciemi vzdelvacej fuknkcie supervzie.
Administratvnaamedianfunkciasaobjavujeviacmenejskryto,explicitnenepomenovan,
ke odpovede obsahovo napaj zmysel tchto funkci (vzhadom kzloeniu skupn aobsahu
vpoved vak median funkciu nachdzame vnimone a to najm vprpadoch, ke
participantiaparticipantkysvojeodpovedespjaliskoordinovanmsluieb,sospolupracujcimi
organizciami, ktor psobia aovplyvuj chod organizcie apod.), najm ak svoje vsledky
prce konfrontuj spotrebami organizcie, zachovvanm dobrch tandardov prce,
zvyovanm kvality poskytovanch sluieb atm aj napanm profesijnch hodnt. Odpovede
participantov aparticipantiek sa jednoznane prekrvaj sciemi supervzie, ktor s
zadefinovan vrznych literrnych prameoch (pozri vyie), za najviac hodnotn mono
povaova identifikovan dve roviny profesijn apsychologick sjej jednotlivmi oblasami,
ktortriedimevyie.Vovpovediachjevraznecitenrozmerfinancovaniaprofesie,ktorje
ztohto hadiska znane poddimenzovan, atm naprklad aj potvrdenie vznamu supervzie
vzmyslebudovaniamotivcieapozitvnehovzahukprci.

26

5.Hodnoteniesksenostsrznymiformamisupervzie

V tejto svislosti povaujeme za potrebn strune predstavi zkladn formy supervzie, s

ktormi maj nai participanti aparticipantky sksenosti. Pokia ide oformy supervzie,
zhadiskateoretickhovymedzenia,aleajpraktickhovskytu,memekontatovaexistenciu
irokej variety supervzi. Pokia ide oformu, zhadiska urujceho kritria meme rozlli
nasledujcetypolgiesupervzie6:
zhadiskamiestavkonu(internaexternsupervzia),
zhadiskaprtomnosti(priamaanepriamasupervzia),
zhadiskavzahu(vertiklnaahorizontlnasupervzia),
zhadiskanaliehavosti(plnovanakrzovsupervzia),
zhadiskadkysupervzie(krtkodobadlhodobsupervzia),
zhadiskastanovenchcieov(krtkodobadlhodobciele),
zhadiskaabsolvovania(dobrovonapovinnsupervzia),
zhadiskaformlnosti(formlnyaneformlnyspsobsupervzie).

Vo vzahu kvskumnm zmerom sa na tomto mieste nebudeme venova bliej deskripcii

vetkch foriem supervzie. Sstredme sa len na vymedzenie zkladnch foriem supervzie z
hadiskapotusupervidovanch:.Ztohtopohadurozliujeme:
Individulnusupervziu,ktorsavyznaujetakmizkladnmicharakteristikami,akos
reflektujci rozhovor medzi dvomi aktrmi supervzneho procesu (supervzorom
asupervidovanm),bezpenatmosfravkvalitnomudskomazroveprofesionlnom
vzahuapodpornprostredie.Tietocharakteristikyprispievajkprofesionlnemurastu
supervidovanho, ku ktormu dochdza aj za pouitia adekvtnych supervznych
postupov supervzora. M vinou podobu plnovanch stretnut sjasnou truktrou
acieom, ktor s zakotven vsupervznom kontrakte obsahujcom av procese
repektujcom okrem zkladnch pravidiel (as, financie, hranice apod.) aj vetky
etickamorlneprincpyprceslovekom.PodaKolkovej(2003,InMatoueketal.,
2003)truktraindividulnehosupervznehoprocesuzahareflexiusupervidovanhoo
minulom obdob ao prci sklientmi; predloenie problmu (situcie, tmy), ktor m
by rieen; poskytnutie priestoru kpremaniu, sebareflexii asebahodnoteniu
supervidovanho; poskytovanie sptnej vzby zo strany supervzora; ponuku
astimulciumonostrieenia;zapojeniefantzieatvorivostisupervidovanho;podporu

PozribliieWeld(2012);Vaska(2012);SchavelTomka(2010);HavrdovHajnetal.(2008);Proctor(2008);
Brtlov (2007); Parker (2005); Tsui (2005); Hawkins Shohet (2003); Munson (2002); Brown Bourne (2002);
KadushinHarkness(2002);Havrdov(1999);Eis(1995)aal

27

rozhodnutia supervidovanho okonkrtnej stratgii budcej prce a zveren

obojstrannzhodnoteniesplneniazkazky.
Skupinov supervzia je efektvnou formou zvyovania profesionlnych kompetenci
pomhajcichprofesionlov,ktorvyuvasiluskupinyajejvznamnchcharakteristk
(skupinov pravidl, skupinov dynamika, kohzia, mnostvo pohadov, vzjomn
podpora, poskytovanie sptnch vzieb, potencil vyuitia rznych technk
modelovanie, sochanie apod.) za ekonomicky prijatench podmienok. Skupinov
supervzia, tak ako individulna, predstavuje truktrovan proces, ktor me poda
Kolkovej (2003 in Matouek et al., 2003, s. 354) poskytova pracovnkom monos
diskutovavskupineosvojejprci,osvojichskutonchaktulnychpocitochavzahoch,
ktorvprciprevaj.Cieomjeprofesionlnyrozvojjednotlivcovvkontexteskupiny.
Vskupinovejsupervziisaastovyuvajajprvkybalintovskchskupinovchsupervzi,
ktor s primrne zameran na vzahy. Cieom balintovskej supervzie nie je njs
objektvnu pravdu, ale predostrie pomhajcemu profesionlovi spektrum predstv,
zktorchsinslednevyberietie,ktormajprenehovznam7.
Tandemovsupervziajeformasupervzie,ktorvyuvapotencilsksenostazitkov
dvojice pomhajcich profesionlov pracujcej na jednom spolonom prpade pod
supervziou.Jetopecifickforma,ktorsaokremcharakteristkaprvkovindividulnej
supervzievyznaujetm,ejevnejmonosvyuirznos,aleipodobnospohadov,
postupovuplatovanchvprcinajednomprpadevjednommomente.
Tmov supervzia je poda Kolkovej (2003, In Matouek et al., 2003) uren pre
vetkchlenovtmubezrozdielupozcieazodpovednosti.Zameriavasapredovetkm
na innos tmu ako celku ajeho efektivitu, prpadne na prcu celej organizcie.
ChpanietmovejsupervzieupresujeHajn(2008,InHavrdovHajnetal.,2008,s.
93) nasledovne: Je dleit rozliova supervziu tmu asupervziu vtme, kde je
potrebn identifikova dve kov ohnisk zamerania pozornosti tmovej supervzie.
Supervzia tmu oznauje zameranie na vzahy ausporiadanie rol na pracovisku,
kompetencie jednotlivch kolegov, charakter riadenia, mechanizmy rozhodovania
amnoho alch oblast tmovej prce aspoluprce. Tieto tvoria spolu organizmus,
ktormu hovorme tm. Vsupervzii vtme ide vlastne ovyuitie tmu ako supervznej
skupiny,ktorpracujenareflexiiprpaduprcesklientom.
Supervzia organizcie je poda Krupu (2010, s. 57) zameran na socilnu podporu,
posilovanie kultry prostredia, funknos socilnych vzahov, truktru riadiacich
procesovjednotlivchpracovnkov,pracovnskupinyapracovntmyscieomochrany
dodriavania udskch prv adstojnosti ivota konench prijmateov, resp.
odberateov.spensupervziaorganizciesipodaautora(tamtie)vyadujeokrem

PozribliieVaska(2012).

28

zkladnej supervzorskej vbavy aj znalosti zoblasti riadenia organizcie. Havrdov

(2008, In Havrdov Hajn et al.) uvdza, e elom supervzie organizcie je uri
medze,truktruafungovanieorganizcieaupresnipravidlriadeniatak,abyposkytla
pracovnkom istotu ohadne ich pracovnch rol vrmci zrozumitenho aprehadnho
pracovnhokontextu.

Sksenosti so supervziou s na zklade naich vskumnch zisten bohat predovetkm vo

vzahu kpraxi, ktor m participant alebo participantka za sebou. Vzsade plat, m dlhia
apestrejia prax, tm bohatie s sksenosti so supervziou. Celkovo je mon poveda, e
medzi sksenosami naich respondentov mala najastejie zastpenie skupinov supervzia
(vzmysle vyie uvedenho rozlenia supervzia tmov, aj supevrzia v tme). Okrem toho sa
objavovali aj sksenosti s balintovskou supervziou, menej asto s individulnou supervziou.
as naich paerticipantov aparticipantiek mala sksenos aj s tandemovou supervziou, resp.
supervziouvodvojici(konceptvtomtoprpaderepektovalprcuvterne,ktorprebiehalavo
dvojici).
Uparticipantov a participantiek zradov preventistov boli zaznamenan hlavne sksenosti so
skupinovousupervziouasupervziouvtme,jednotlivovakuvdzaliajsksenosstelefonickou
formousupervzie(urenouprerieenieaktnychproblmovvyplvajcichzpraxe.)
Ja mm skupinov, tak asi ako vetci aete individulna, ale t nebola osobne, ale
telefonicky realizovan. T som absolvovala spracovnkou ..., ke som mala aktny
problm.(FG3,P2)
Ja som tie mala len skupinov ..., ajs... sme sa o nieoto pokali, ale to bolo tak
amatrske..(FG3,P1)
Lenskupinov,zatia.(FG3,P4)
Relatvne najmenie sksenosti so supervziou mali tudenti a tudentky bakalrskeho a
magisterskho stupa tdia socilnej prce na PdF UK. A na vnimky, ich sksenosti so
supervziou s reprezentovan hlavne kolskou (tudentskou) supervziou viazanou na vkon
praxepoastdia(svissospsobomorganizcietdia).osatkaformy,idepredovetkm
oskupinovsupervzie,ojedineleindividulne.Vnimkouspotomzradovtchtoparticipantov
a participantiek tak jednotlivci, ktor u priamo vykonvaj prcu sklientom / klientmi. Tto
participanti a participantky psobia najastejie vmimovldnych organizcich, asupervzia
bva sasou projektovho dizajnu prce, ktor vykonvaj. Participanti aparticipantky
psobiaci/evttnejresp.verejnejsprveupozoruj,enapriekpotrebe,vtomtoprostred
imsupervzianiejeposkytovan.
Jazatiaibaskupinov.(FG4,P3)

29

Skupinov.(FG4,P5)
Tieibaskupinov.(FG4,P4)
Jasomzailaajindividulnuajskupinov.(FG4,P1)
Sakmiformamisupervziemtesksenosti?(Mod)...Skupinov.(FG5,vetci)

Medzi profesionlmi vo vkone socilnej prce, osobitne vpecifickej kategrii ternnej prce
sme zaznamenali supervziu viazan na dydu resp. tandem, vktorej tto prca prebieha.
Supervzie sa teda zastuje dvojica, ktor zrove spolu psob v terne. Vzhadom na
charakteristikutchtoparticipantovaparticipantiekpokiaideovzdelanie,bohatossksenost
aajdkupraxe,vnasledujcomtextepracujemesoznaenmtejtoskupinyzaiatonci.
Tak my sme boli vodvojici, in sme nepoznali. Akee chodme spolu ... (za klientom),
mmespoluajsupervzie.(FG4,P2)

Relatvne najviac sksenost so supervziou mali participanti a participantky psobiaci ako

ternnisocilnipracovnci,sosksenosamivoblastipenitencirnejapostpenitencirnejprce:
individulna, skupinov, balintovsk, ale aj tandemov supervzia. Zrove treba doda, e
vtejto skupine sme mali relatvne najviac sksench socilnych pracovnkov apracovnok,
vinou sukonenm vzdelanm na rovni magisterskho stupa v socilnej prci,
sniekokoronoupraxousrznymitypmiklientov(nielenvsvislostisprcousumipovkone
trestu).Vtomtoprpadeparticipantovaparticicpantkyztejtooblastibudemevtexteoznaova
akopokroil.
Takajbalintovskajskupinov,lebotiesomrobila(aj)vodvojici.(FG2,P1)
Ja mm sksenos aj sbalintom, tie sme ho mali vkole. Ale hlavne sindividulnou
askupinovou.(FG2,P5)
MtekadzVssksenosajsindividulnouajstandemovou,ajsoskupinovou?(Mod.)
...Mhm.(FG5,vetci)
Vslovenskej praxi (najm zfinannch, ale iasovch dvodov) je viac preferovan (najm
zamestnvatemi) auskutoovan skupinov supervzia. Pri tudentskej supervzii je viac
menej oakvan atak aj zadefinovan vtudijnch programoch. tudenti aj pri monosti
vyuvaindividulnusupervziu,ktorimsupervzorivkolskomprostredponkaj,jutakmer
vbec nevyuvaj, vojedinelch prpadoch sa individulna supervzia poskytuje na praxovom

30

pracovisku(kdesaoakva,ebudesamozrejmosou).Sksenostistedavinouuvetkch
participantov aparticipantiek vskumu so skupinovou, prp. tandemovou formou, o
korepondujesozloenmfkusovchskupnazrovenaznaujemonostialimityorganizci,
ktor svojim pracovnkom supervziu zabezpeuj. Individulna supervzia sa jav ako nstroj,
ktor by si mohlivprpadepotrebyzabezpeovapomhajciprofesionlivovkonesocilnej
prcesami,nozfinannchdvodov,prp.kvliinmprekkam(osobn,zamestnaneckapod.
pozri bliie prekky vzskavan supervzie) si ju nezabezpeuj aspoliehaj sa akoby na
organizciu,prektorpracuj.

31

5.1Vhodyanevhodyjednotlivchforiemsupervzie

V najastejie vyuvanch formch supervzie (individulnej, skupinovej atandemovej), ktor

sme uparticipantov aparticipantiek zaznamenali, mono sledova vo veobecnosti ich vhody
anevhodypredovetkmvnasledujcichrovinch:
vekonomickej
vasovej
vrozdielnejatmosfre
vanonymite
vmonostivyuitiarznychsupervznychmetdatechnkapod.

Prikadejzozaznamenanchforiemrozhodnejemonsledovavhodyajnevhody.
Medzivhodyskupinovejsupervzieokremtoho,esaetriafinancieaaspatrskutonos,
e na rozdiel od supervzie individulnej sa vskupine vytvra vraznejia podporn atmosfra
vzmysle, e sa nov astnci mu podeli osvoje problmy, neistoty, zkosti azisti, e aj
ostatn mu ma podobn problmy. alou vhodou je, e pri skupinovej supervzii sa
objavujeirrozsahafrekvenciavstupov,reflexi,sptnchvziebakopresupervidovanch,tak
ajpresupervzora.Zroveskupinameponknuiriukluivotnchsksenost,apretoje
viapravdepodobnos,eniektozoskupinysadokevctiakodosupervidovanho,takaj
do klienta. Vskupine je tie mon vyui rzne techniky,modelovanie situci, hranie rol
apracovasnimi.Vhodoupriskupinovejsupervziijeajto,esupervzormmonosuisa
zspechov achb supervidovanch zanajcich, ale i pokroilch socilnych pracovnkov azo
stranyastnkovvznikmeniazvislosnasupervzorovi.Supervziavskupinememapoda
Gaburu (1995, In Gabura Pruinsk, 1995, s. 59) aj svoje nevhody, pretoe dynamiku
individulnej prce so socilnymklientom zrkadl nejasnejie ako individulna supervzia.
SupervziatandemujepodaVasku(2012,s.139)vnaichpodmienkachvemimlovyuvan
z rznych dvodov (kapacitnch, finannch, obmedzen monosti pouitia tandemovho
prstupuvprcisklientom,preferenciaindividulnehoprstupuklientmiat.).Vpraxisocilnej
prcesalenvovnimonchprpadochobjavujeprcadvojicenajednomsocilnomprpade,
aktrov ktorej je potrebn supervidova. Tandemov supervzia m taktie svoje vhody
ajnevhody, za najviu vhodu mono povaova to, e dvojica me ovea efektvnejie
pracova sklientom zdvodu zapojenia tyroch o atyroch u, monosti vzjomnho
konzultovania,podporyat.

32

Zavhodyindividulnejsupervziemonopovaovaanonymitusupervidovanho,vytvorenie
vieho pocitu bezpeia, priestoru pre otvranie citlivch tm. Zrove sa vindividulnej
supervzii vytvraj vie monosti pre vyuitie rznych kreatvnych technk
(arteterapeutickchprvkovvsupervziiapod.),ktorsanevyuvaj,resp.niesnatokovhodn
vskupinovej supervzii ajednoznane je aj vhoda vtom, e supervidovanmu sa venuje
pozornospoascelhosupervznehoprocesuatmnadobdaistotu,ejehotma/problm/
dilema bude vsupervzii diskutovan arieen. Supervzor me supervidovanmu zadva
lohy, vraca sa valch supervzich ktmam, ktor boli na supervzii otvran, kdeto
vskupinovej (pokia nie je skupina stabiln / nemenn) supervzii je na to priestor zdvodu
zloeniaskupnvrazneobmedzen.Zanevhodypotommonovemizjednoduenepovaova
to, o je vskupinovej atandemovej povaovan za vhody. Azda najvou nevhodou je, e
neasalchlenov(astospodobnmizitkami)neprinatokopestrosti,novchnpadov
doalejprcesklientomaastoajtakvraznpodporu,ktordokezabezpeivpoet
astnkovsupervzie.
V kadej forme supervzie vyuvanej socilnymi pracovnkmi sa vak objavuj aj spolon,
univerzlne charakteristiky, na ktor je potrebn upriamova pozornos as nimi
poskytnutie podpory a vytvorenie bezpenho atvorivho priestoru pre profesionlny rast
supervidovanch. T, ktor potrebuj v pocit bezpeia, viac konfrontci, npadov i uhlov
pohadu si pre svoj profesionlny rast pravdepodobne radej zvolia skupinov supervziu. Na
druhejstranet,ktorpreferujmonoszostavanonymite,nedokupredskupinouotvra
citlivtmy,odhaovasvojenedostatkyvprciat.,sizvoliaradejpresvojrastindividulnu
supervziu.
Vsvislostistmitoskutonosamismezisovalitieaksvhodyresp.nevhodyjednotlivch
foriem supervzi individulna, tandemov, skupinov na zklade sksenost naich
participantovaparticipantiek.
Pokia ide oskupinu participantov aparticipantiek, ktor sa primrne venuj prci na
preventvnychprogramoch(tzv.preventisti),prevaujcasksenosje,akosmeuviedlivyieso
skupinovou supervziou, individulna je len jednotlivo uvdzan atak aj hodnotenie ztohto
pohadujeskrlenpocitov,akorelne.Akstedaichhodnotenia?Skupinovsupervziaje
vtejtoskupinehodnotenakoprnosnpredovetkmvakamonostistretnsasviacermi
pohadmi inch ud, sksenosami inch ud. Prnos je teda vnman predovetkm vrovine
organizovanho, relatvne podnetnho, irieho socilneho zzemia. Kee sa tam stretvaj
osoby, ktor maj podobn pracovn sksenosti, resp. pracuj vrovnakej oblasti, vytvra sa
siln pocit spolupatrinosti psychick podpora. Vyzdvihovan je tie dynamika skupinovej
supervzie, ktor umouje striedanie rol jej astnkov, ale aj nezmern osvojovanie si
potencilneuitonchinformci,postupovizrunost.

33

Ja si pamtm jednu konkrtnu supervziu, kde sme spomnali / preberal sa tam nejak
konkrtny problm ... amne sa potom tak podobn situcia ... stala, tak som si mohla
zobra prklad ztch kolegov...ie som bola rada, e u som nieo podobn poula, e sa
nieo podobn preberalo na supervzii asom si to vlastne uvedomila, e , toto sme
nedvnorieilinasupervzii,takesamitohodilo.(FG3,P4)
Alevzsadesimyslm,ena(tentotypprce)sahodskupinov,lebomysmejedentm,my
chcemejednuvecvetci,atmpdom,hovormekadosvojichproblmoch,alestretvame
sastmvetci...Skadmztchproblmov,no,anaextrmy,sastretnemedosasto.Ato
jenatomto,enemusmnavetkoprssama.(FG3,P1)
Jammsksenostilenzoskupinovejsupevzie,uritepocitspolupatrinostivskupine,pokia
jetozamerannatenistproblm,alebojetoskupina,ktorpracujevtejistejoblasti....Je
tamajvzjomnpsychickpodporaapotomajtvhodatejskupinovejsupervziejemono
vtom,elovektamniejelenvtejpozcii,vlastneeprinaproblm,alebohodnot,riei,
ale e vlastne tie roly sa striedaj. Vistej situcii hovor osvojom problme avinej situcii
zase mono pome niekomu sproblmom ... je to otom zdiean a interakcii medzi
astnkmi.(FG3,P3)

Nevhoda skupinovej supervzie je pociovan predovetkm vrovine neistoty opodobe

skupiny nakoko sa doke vskupine vytvori priazniv kontelcia, i priazniv atmosfra
pln dvery na rieenie hlbch individulnych problmov. Od tejto atmosfry potom zle aj
schopnos i ochota jednotlivca, astnka supervzneho skupinovho stretnutia prezentova
svojproblm,tmy,pocity.
Skupinov,tojepodamazaseotzkapohadu,eisalovekctibyohrozenvskupine,
aleboisanaprkladsformujeskupina,vktorejsavdyctikomfortne.Lebopredsalenajmy
mmekadnejakvzahymedzisebouaniekedyjeskupina,ktormijebliiaaniekedyje
skupina, vktorej s udia, ktor s mi mono menej sympatick alebo menej blzki. A to
nastavenie je in,to je otzka pohadu, ako sa sformuje skupina, ao vetko som ochotn
stmito konkrtnymi umi zdiea, lebo niekedy sa dostvame do naich osobnch sfr.
(FG3,P2)
Niekedysudia,predktorminepoviemto,obysompovedalatrebrspredinmiumi.
ie,niekedyssitucie,kebysommonoajchcelanieopoveda,alebosaviacejotvori,
alevtejdanejsituciestmiumiradejzostanemticho.Takevniektorchprpadochjet
individulnaasilepia.(FG3,P4)

34

Individulna supervzia je potom tmito participantmi aparticipantkami vnman ako protipl

skupinovej. Obava zneistoty skupinovej kontelcie odpad, vytvra sa priestor pre rieenie
citlivejch otzok. Ztohto pohadu vhodou individulnej supervzie je poda tchto
respondentovhlavnediskrtnos,intimita,prleitosrieideliktnejieproblmy,ktor
jednotlivec nie je pripraven otvori vskupine. (Pripomname, e tto participanti
aparticipantky relne sksenosti sindividulnou supervziou nemali, atak aj ich vyjadrenia je
potrebnchpaakointuitvne.)
Individulna, ak mem poveda tam je t diskrtnos, tam m t istotu, e to o tam
odzneje,zostanemedzisupervidovanmasupervzorom.(FG1,P2)
Kejaprdemnaskupinovsupervziusosvojimindividulnymproblmom,takvporovnan
stmiostatnmitoniejetakdleit.Premajetonaprkladnajvproblm,alekeby
som to mala (konfrotnova) u aj sostatnmi, tak je to zanedbaten problm. Tak sa
(potom)rieiatiezloitejie(problmy),ienevyrieimsitensvoj.Aleanibysomtonechcela
vtejsituciiriei,kestamajin.ievtombybolavhodnindividulna.(FG1,P1)

Ajparticipantiaparticipantkyzradovtudentovmajsksenostipredovetkmsoskupinovou
supervziou, sksenosti sindividulnou supervziou sme zaznamenali len jednotlivo vkadej zo
skupn (v bakalrskej, aj v magisterskej). Vjednom prpade lo opravideln individulnu
supervziouviazannapecificktypternnejsocilnejprce,vdruhomprpadeojednorazov
sksenos,ktorvyvolalapotrebakrzovejintervencieprivkonesocilnejprce.
Ako sme u spomenuli vyie, tudenti, ktor sa zastnili diskusnch skupn, maj skupinov
supervziou zahrnut vtudijnom programe, aje viazan predovetkm na vkon tudentskej
praxe. Vom teda vidia tudenti vhody skupinovej supervzie? Predovetkm je to op
skupinov efekt, monos vyui na rieenie individulneho problmu pohady ostatnch
astnkovsupervznejskupiny,monosuisa,obohatisa,pluralitoupohadov(viachlv
viacrozumu).
T skupinov je poda ma vhodn vtom, e t skupina m nejak problm, ktor
potrebuje riei. Avlastne napriek tomu, e ternny pracovnk me ma problm vterne,
ktor si potrebuje nejak sm riei, i u je to psychick problm, alebo preil nejak
stresujcu situciu. Ale dajme tomu, e nejak obianske zdruenie me ma nejak
spolon problm, oktorom vetci vedia avetci ho zavaj, avtakom prpade me by
prospenprvetskupinovsupervzia.(FG4,P4)
Tedapremabolotakodahujce,esomneprilasnejakmproblmomlenja....Ke
niektopovedalajnejaksvojnzor,takmitopomhalo.(FG4,P3)

35

Ja som sa stretla vkole prvkrt so supervziou (skupinovou), a pre ma to malo tak

vhody,esomvnmalaajtchostatnchkolegov,ktorrieilinejaksvojproblm.Tobolo
tak ukzanie akejsi cesty, e toto sa stane, d sa to tak atak riei, bolo to aj tak
vzdelvanie.(FG5,P1)
Mnetonaprkladpomohloajto,ekesmemalisupervziuakoteriuapotomdotohoaj
tprakticksupervziu,taksomsivedelakotakpredstavi,akotofungujevskutonostito
bolofajn.(FG5,P5)
Skupinov je poda ma vemi dobr, e vidm ak mu by in problmy avidm jak sa
rieia, monosti rieen. Ake som bola na tch supervzich, tak sce som nerieila svoj
problm,alekesmerieiliinproblm,takniekedyminapadlo,etosaajmnestalomono
a nie vtakom rozsahu alebo tak, asom sa sama mono utvrdila, e som to dobre robila,
alebozle.(FG5,P3)
To topenie adov, o sa tka skupinovej supervzie je plne fantastick, take hovorm, e
tamlovek,ktormtsebadoverumeniualebonejdemuahkoprejavisa,taksimyslm,
ejetopretentartttosupervziavemivhodn.(FG5,R6)
Mne prila t tudentsk strane intenzvna, akal som, prve e to nebude. e to bude
trokutakvlanejievzhadomktomu,etchudpoznm,aleboltopresneparadox,e
tm,esapoznme,taktoboloceloveaintenzvnejie....Takesimyslm,eskupinovje
ovealepia,jetamviachlvviacrozumu.(FG5,P4)

Niektorparticipantiaparticipantkyskupinovsupervziudokoncavtajajpreto,eumouje
takpovediac pasvnu as (sta pova). Druhou stranou tejto mince je fakt, e vprpade
nezujmuoprax,tdiumiodbor,umoujecezsystmtdiaaprcesotudentom,ijeho
hodnotenia,relatvnepohodlnepreplva.
Mnesatskupinovsupervziacelkompila...Zozaiatkusomsatohobla,bolasomsi
ist, e ja ni nepoviem, pretoe nerada vystupujem pred mnoho umi. Ale stailo mi
pova,aajtomiveadvalo.(FG5,P2)
Ak t prax odflknem, ako tudent si skr vyberiem skupinov, lebo tam sa viac stratm.
(FG4,P1)

Celkovpostojkskupinovejtudentskejsupervzii,hocibyzvyieuvedenhomohlovyplva,
nie je celkom priazniv. Naopak, participanti a participantky formulovali vo vzahu ktakto

36

organizovanejtudentskejsupervziiviacerovhrad.Najviacruivjeprvemomentvzjomnch
(asto problematickch) vzahov, ktor maj tudenti medzi sebou, chba anonymita, pocit
spolupatrinosti apodpory. asto sa tam prenaj vzjomn, nie vdy najjednoduchie a
problematick vzahy tudentov, ktor potom psobia ako barira pre otvorenie sa
jednotlivca vtakejto skupine scitlivejmi otzkami. Participanti aparticipantky zhodne
upozoruj na to, e vtudentskch skupinch (aj vzhadom na limitovan monosti vberu)
astochbapocit,prvetentopriambytostnedleitmomentdvery,istotyapodpory.
Zle vea od toho zloenia skupiny. Od toho prostredia. Lebo neviem si predstavi, e by
som pred niektormi spoluiakmi rozprvala otom, o chcem riei. Nie sme tak super
kolektvatosaanined,ebysmevychdzalikadskadm....Vtejvekejskupinejetoaj
otch vzahoch medzi nami, atie neprde na (rad) kad problm,ktordajmetomuten
lovekprvepotrebujeriei.(FG4,P3)
Zpohadutudentovjepodamaskupinovsupervziaruiv.(FG4,P4)
Anegatvum,bysompovedala,eniektorproblmysaasiakorieiapredskupinoutam
bybolaasiskrtindividulnadobr.(FG5,P1)
Kesommalajaproblm,taknajednejsupervziibolovemiveaudanejaksomtovtedy
nechcelarozobera,anejakminesedelitamtudia.Tomonobolatrokunevhoda,pretoe
somtonechcelaprednimiriei.Zasanaalejsupervziisomutenproblmotvorila,tam
somtounemalaproblm(otvori).Tamboliudiaktor,nieeimdverujem,alebolimiviac
povli.(FG5,P2)
Uriteskupinov,zozaiatkujetakprirodzenproblm,esaloveknechcedeliosvoje
problmy. Ja som mal vtejto skupinovej, kolskej, ... bolo to pre ma ovea neprjemnejie
povedapredsvojimiprofesormi,esomzlyhal,aleboesimyslm,esomzlyhal,aleboe
mmtaktoproblmaneviemstmalej.Aletiezozaiatku,kesomzanal,taksomsi
tiemyslel,eradejzavolmnaindividulku,aradejbysomniekomupovedalsm,esom
nieotak...Aleteraztoberiemplnesamozrejme,etskupinovkajeovealepia.(FG5,
P4)

Pravdepodobne aj ztohto dvodu s medzi participantmi aparticipantkami individulne

preferencie vo vzahu kindividulnej supervzii, ako bezpenejiemu, vhodnejiemu modeluaj
prezanajcichsocilnychpracovnkovitudentov.
Mne asi viac (vyhovuje) t individulna, lebo v skupine je menej priestoru pre kadho
azrove tam mu by velijak vzahovveci,ktorastokrtprekrvajtpodstatua

37

vinousomnepostrehlatencie,zaktormtskupinaila....Taketieindividulnespre
maobohacujcejie.(FG4,P1)
No je super, e som mala monos voby. Mono, e si neviem predstavi snaou
supervzorkou,ktormmev...rieiindividulneveci.Prematobololepierieitakto
veci vkole. Tak tie individulne. ... Ned sa asi poveda, e kam by som chodila, ale t
kolskbolapremavemidobr.(FG4,P3)
Monokombincia...predostrietenproblm,otrpiniekohoapotomvypousiviacero
nzorov,eooninatohovoria.Akebysomuvtommalaprehad,takbytoumonobolo
na ten hlb rozbor, ... rieila (by som) stm supervzorom sama tak hlbie, lebo ...
vykontruovasitenobrazzapomociinchjepodamavemidobrapotom,ke(som)si
uistooideaotampotrebujem,takpotomuasiindividulne.(FG5,R6)

Pomerne ambivalentne (v bakalrskom stupni) je hodnoten fakt, e tudenti a tudentky

prichdzaj so sksenosami zrznych organizci, atak aj ich problmy i tmy s prli
diferencovan. Na druhej strane tto diferencovanos je vnman aj ako prnosn, umouje
distribciu informci opraxovch sksenostiach. Vbakalrskej skupine zaznel nzor, e ako
vhodnej model me by skupinov supervzia pre tak tmy, ktor pracuj spolone
vnejakomprograme,aleboprojekte,svrovnakejsitucii.
Ja ako plus tej kolskej (supervzie) vidm to, e tm, e sme kad boli vnejakej inej
organizcii,aotejsmevraveli,takomazaujalo,kemalaspoluiakapraxv(zariaden),...
ahovorila otom, o tam je, ak s tam pomery. Ja som sa stm ete nestretla, avtakom
zariadensometenebola,taketobolozaujmav,eakototamfunguje.(FG4,P4)
Ja som si terajiu organizciu na prax vyberala poda holky, ktor predtm hovorila
oveciach, ktor sa tam diali ama to zaujalo. Take je to zrove aj tak reklama tm
organizcim.(FG4,P1)
Ale poda ma za cel t prax, o je iks hodn, 160 alebo koko, sa poda ma vyskytne
problm,ktorchceriei.Azasenejdenatsupervziu,keninem.Tojepotomstrata
(asu).Jetostrataasuajtohopedagga.(FG4,P3)
Tiesimyslm,ejetovemiindividulne,podatohoakmdantudentpraxaakoknej
pristupuje. Ke niekto m prax na rade prce a nem a tak moc o riei, tak mono by
bolaprehovhodnprvetskupinovsupervzia,kdebysamonomoholprveobohati
tmiostatnminzormiaproblmami.(FG4,P5)

38

Ja som v ... ronku chodila na kolsk supervziu stm, e som tam mala veci, ktor som
potrebovala riei, ale v... ronku to bolo otom, e na tie skupiny som si chodila vypou
problmyinch.Skr.Tm,emmevorganizciisupervziu,aveavecsmerieili,takten...
ronkbolskrpremaotakchpohadochinchspoluiakovaichproblmoch.(FG5,P2)
Vofkusovchskupinchsparticipantmiaparticipantkami,ktormajzatilenpomernemal
sksenosti sjednm typom vkonu socilnej prce (zaiatonci), sme viac pecifikovali
situciu okolo tandemovch supervzi. Dvodom bola skutonos, e vina participantiek aj
pri vkone socilnej prce psob vo dvojiciach. Tento pecifick typ supervzie respondenti a
respondentkyzhodnevyzdvihovalihlavnepreto,lebokorepondujepriamosformouichprce
vterne (vo dvojici), je dobrou sptnou vzbou vo vzahu ksitucim, problmom atmam,
ktorrieia,priomspoloninterakciatandemuumoujevyuipotenciltohtovzahuajvo
vzahuksupervzii.
Tak my sme tie boli dve, ... sme sa tak dobre dopali. Myslm si, e to bola naozaj tak
dobr dvojka. No aasi viacej mi vyhovovala t tandemov, i ako by sa to dalo nazva.
Azdalo sa mi, e aj viacej sispolone pamtme, aj viacej npadov spolonch. ... No at
tandemov,tojevysloveneesuper,tamsmemohlinaerpavea,akokedysmpracova.
Ke som bola sama, asto som sa nevedela rozpamta, e preo to tak bolo. Nieo som
povedalaatdruhtovdyckydoplnila.T(tandemov)bolatakplodnejiapretenprpad
atindividulna,esomsaviacnauila.(FG1,P1)
Ja som zaila t prov, s..., at mi vyhovovala vemi. Tie aj preto, e sme sa dobre
poznali,ajesomtamnemalaiadnezbranyrozprva.Ajtie,esmesijednapamtala
nieo,druhpamtalanieo.Acelkovotobolotakintmnejie,akoskupinov.(FG1,P4)
Kadsipamtalanieoinakadsimohladoplninejaktenpostreh.Jednasivimlato,
druh to. Bolo to fajn, lebo sme si aj my medzi sebou potom mohli poskytn tak sptn
vzbu,ajvrmcinaejprce,obysadalomeni.(FG1,P3)
o sa tka skupiny pokroilch socilnych pracovnkov apracovnok, vtomto prpade sme
mali zastpen participantky srelatvne najdlhou anajpestrejou praxou. Zrove tieto
participantkymalinajbohatiesksenostistypmiaformamisupervzie.Vtchtoskupinchsme
tiezaznamenaliinspsobvnmaniasupervzievporovnansostatnmiskupinami.Sksenejie
participantkydokuhlbiereflektovarozdielymedzijednotlivmidruhmisupervzie,atieich
potencilnymi vhodami anevhodami. Typy supervzie pritom reflektuj hlavne cez potreby
problmu,ktorjepotrebnriei.
Ja mm sksenos sbalintom, tie sme ho mali vkole. Ale hlavne sindividulnou
askupinovou.Aojevyhovujce?Vzvislostiodproblmu,smprichdzam,odproblmu
kuproblmu.(FG2,P5)

39

Individulna supervzie vyhadvaj tieto participantky vtedy, ke je vhre osobnostn

aprofesionlna strnka, ke je potrebn riei vntorn svet profesionlneho pracovnka.
Vhre je teda individulna profesionlna kapacita. Vhodou individulnej je op przvukovan
dvera,intinmitavzahumedzisupervzoromasupervidovanm,ktorumoujeotvravysoko
skromntmy.
Individulka mi vyhovuje vtedy, ke vtom problme sklientom mono je tak moja
osobnostn aprofesionlna strnka. Ke sa ide viac do vntra seba ako profesionlneho
pracovnka.Akojaakonstroj,sktormsastm,klientompracuje.(FG2,P5)
Ke si mm vybra medzi individulnou askupinovou, tak si vyberiem individulnu, lebo
mmpocit,ejetakviadveramedzimnouasupervzorom,vporovnanstouskupinou.
Monotozvisodtypuloveka,monomnetotakviacejvyhovuje,lebopoviemmutak
veci,ktorbysompredinminepovedala.Ajetamtdvera.(FG2,P3)
Skupinovsupervziasazdbyvtejtoskupineparticipantiekvhodnejiavtedy,ketrebariei
obsahov strnku, pracovn postupy, rieenia konkrtnych situci. Aj vtejto skupine
participantkyvyzdvihujpluralitupohadovpodobnchdruhch,akohlavnprnosskupinovej
supervzie.
Ataktenbalintovskbolpremaasilep.Avom?Asivtom,etamboloviacudavic
nzorovajasommohlahovoriotom,akosompracovalaaiostatntovnmalitakakoja.
(FG2,P1)
Takositaksptnepremietam,takskupinovkamiviacejvyhovovalavtedy,kesommala
klientovanevedelasommonokamvtomproblme.Akesmetopreberaliakoskupinatak
boloviacejnhadovnatvec.(FG2,P5)
Mnenaprkladskupinovvyhovovalatak,kesomsanevedelapohn,oalejaleboke
som potrebovala nejak rady alebo tipy, tak to mi asi takm prnosom bola skupinov
(supervzia).(FG2,P4)
Pri identifikovan vhod anevhod rznych foriem supervzi naich participantiek a
participantovmusmejednoznaneprihliadanaichdoterajiesksenosti(ktormajvinou
spojen sasou na skupinovch supervzich), atm s asto skreslen, preto podvaj
lenpocitovobrazodanejskutonosti.Zahodnotnmemepovaovavpovedetch,ktorvo
svojejprofesionlnejpraxivyuili,resp.vyuvajrzneformy.Preintmnejietmy,resp.tmy,
ktorzrznychdvodovniesochotnotvrapredskupinou,sivyberajindividulnuformu.
Za zaujmav zistenie mono povaova aj to, e vo vpovediach je identifikovaten, e sa
vindividulnej supervzii dostvaj hlbie nielen vtme, problme, o evokuje jeho rchlejie
apresnejie rieenie, ale aj vemi dleit prvok, ktorm je cie. pecifick je tandemov

40

supervzia, ktor bola vysoko pozitvne hodnoten nielen zdvodu, e sa pracuje na jednom
spolonomprpadeatmsarieiaastospolonproblmy/dilemy,aleajtm,esabuduje
medzipomhajcimiprofesionlmipevnejprofesionlnyvzah,ktorichsamotnch,aleajich
prcu vrazne obohacuje. Vo vpovediach je pozitvne hodnoten aj krzov telefonick
supervzia, ke participanti aparticipantky (najm zradov ternnych pomhajcich
profesionlov vo vkone socilnej prce) vskumu niekokokrt tto formu vyuili aoceovali
tmdostupnosavznamnostejtoprofesionlnejsluby.

41

5.2Vnmanietruktrysupervzie

truktra supervzie je asto spt spouitm prstupom, i modelom8 supervzie, ktorch je

vsasnosti niekoko. Za najastejie pouvan (preferovan) prstupy vsupervzii
pomhajcichprofesionlovvovkonesocilnejprcemonopovaova:
psychodynamickprstup
kognitvnobehaviorlnyprstup
humanistickprstup
gestalltprstup
systmovpohadasystemickprstup
naratvnyprstup
prstupzamerannalohy
narieenieorientovanprstup
antiopresvneprstupy
eklektickprstup
amodely:
cyklickmodel
procesn(sedmook)modelsupervzie
model4x4x4
vvojovmodel
modelskupinovejsupervziesvyuvanmprvkovbalintovskchskupnpresupervziu
sprevdzanie vpraxi (tudentsk supervziu prebiehajcu priamo na praxovom
pracoviskualebovterneprivkoneodbornejpraxe)at.

Obsah jednotlivch truktr supervzie je dan nielen existujcimi (asto aj jasne

zadefinovanmi aasovo ohranienmi) modelmi a prstupmi vsupervzii (napr. fzy
balintovskchsupervznychskupn;prstupzamerannalohyajehovyuitievsupervziiapod.),
ale odvja sa aj od osobnosti supervzora, aj od profesionlnej vyzretosti (vbavy) aktrov
supervzie (supervzora aj supervidovanho), asto toti zle aj od absolvovanej
supervzorskejkoly,odtypuukonenhoodboruvysokokolskhotdia,prp.jejzamerania,
profesionlneho zamerania supervzora / supervidovanho asamotnej supervzie, klientskej
skupinysocilnychpracovnkovat.Vnaomvskumesmesazameralinattooblaszdvodu

Uveden jednotliv modely aprstupy pozri rozpracovan napr. in Vaska (2012); Mtel (2012); Brnula (2012);
BaovMydlkov(2012);iakovetal.(2011);Hamblek(2011);Ondrukov(2008,2009);FreedmanCombs
(2009); Kune (2009); Navrtil (2009); Havrdov Hajn et al. (2008); Pruinsk (2005); Levick (2005); Carroll
Tholstrupov(eds.,2004);imek(ed.,2004);Paesov(2004);Balint(1999);Scherpneretal.(1999);Blaseretal.
(1994)aal.

42

zujmu oinformcie zoblasti truktrovania procesu, jeho vplyvu na vnmanie supervzie,

nakoko je truktra usupervidovanch dleitou ai si ju poas supervzneho procesu vbec
uvedomujakdesjejmonostialimity.
Sksenej participanti a participantky z radov preventistov, ktor maj sksenosti hlavne so
skupinovou supervziou, vnmaj truktru supervzie pomerne jasne. Zrove dopaj, e
niekedyjetruktrasupevrziecitenejia,inokedymenej(jetolentakprjemnposedenie).
truktra je aj badaten... pome si poveda, o mme... povieme si, o mme, tak ok,
rozumieme tomu vetci, rozhodneme sa, i vyberieme jeden, dva prpady, potom sa to
rozoberie, potom si hovorme fantzie, potom sa to zhrnie, neviem, mono som nieo
vynechala. ... Viacmenej s rovnak, ale s momenty, ke odchdzam sinm pocitom, e
hmmm, teraz ma ni neprekvapilo, as momenty, ked oddem stm, e hmmm, bolo tam
nieo nov. Nieosomsiuvedomila,eboloin,ajketobolmononejakdetail,alebo
nejakmeniavsuvka.(FG3,P2)
o si pamtm, t truktra, vdy to malo tak truktru, e sme rozoberali vdy jeden
problm,aksidobrepamtmafungovalototak....Tojettruktra,esadostanemena
kore toho problmu, ale takou cestou, e to by som ja nikdy na to neprila, a to je to
profesionlnenatom,tojesuper.(FG3,P1)
Najcitenejiu truktru participanti a participantky arespondentky spjaj stzv. fantziami9
zrovetaktotrukrovansupervziehodnotiaakovyhovujcejie,prnosnejie
Asi najviac, kedy som badal tie rozdiely, boli tie, kde sa pouvala metda fantzi. ...
Niekedy sme si povedali, e dnestonebudemriei,alebo,ednestoprvechcemetmto
spsobom riei, tieto boli mono pre ma zaujmavejie. ... Niekedy t truktru vtom
nevidm, ide skr otak prjemn posedenie ako ovysvetovanie, ale tie fantzie napr. boli
tak viditen. ... Nie vdy ich vyuvame. ... Je to zaujmavejie, napa to takou nejakou
dynaminosoutsupervziou,kadnejakviacparticipujenatmealebonejakmspsobom
sa sna t svoju osobitos do toho vloi. ... Nie je to len tak pasvne prijatie a stroh
skontatovanie nejakch veobecnch frz, je tu v priestor na tak skuton osobn
zhodnotenietejsitucie,ktorsatamotvor.(FG3,R3)

Sfantziamiakosupervznoutechnikousanajastejiepracujevrmcibalintovskchskupn(jealevyuitenaj
vinchmodelochsupervzie),kdejejednouzpiatichfz,ktortruktrabalintovskchskupnm.astnciskupiny
hovoriaovetkom,oichkprpadunapadne,osipredstavujocitochavzahochjednotlivchaktrovprpadu.
Paesov (2004) uvdza, eastncihovoria,oichnapad,vyjadrujrzneasocicie,vytvrajfantzieotom,
oo poda nich vdanom prpade ide. Fantzie mu by aj iracionlneho charakteru, dleit je, aby astnci
formulovalisvojefantziezaosoby,ktorsavprpadeobjavili.Fantziespretofantziami,leboszaloenna
subjektvnom prevan astnkov prpadu a vzahov vom, atieto fantzie prinaj asto vemi podnetn
informcieaotvrajnovmonostiprealiuprcusklientom.

43

Vedomietruktrysupervzievakdeklarujajostatnparticipantiaparticipantky,atoajtak,
ktor s fantazijnmi technikami sksenosti nemaj. Vetci zhodne zrove deklaruj, e
organizovanos,resp.truktrasupervzitakakoichvskupinchzavaj,imvyhovuje.
Jasommalanajmenejtchsupervzi,keesomlententorokzaala.Fantzieneviemto
nejako posdi, kee som to nezaila. ... A nejak t truktra: e sme prili, kad teda
povedal, i s niem prichdza, i m nejak konkrtny problm, a poda toho asi sme sa
spolonerozhodli,ktorproblmjenajzvanej,ektorbysamalriei.(FG1,P1)
Ataktospsobtivyhovoval?(Mod)
no,no.(FG1,P1)
Podobn sksenosti deklaruj aj tudenti a tudentky, ktor maj sksenosti so kolskou
skupinovousupervziou,atovobochstupochtdia.truktrusiuvedomuj,samotnpriebeh
supervzisazdplynul,hodnotiajuakoprirodzen.
No ja tam t truktru vnmam aprde mi tak prirodzen, e nartnem problm,
porozprvam,tzastnennatejskupinovejsupervziipovediasvojnzor,iettruktra
mitamprdetakprirodzen.Aleshlasmstm,etomusbyuvonen.(FG4,P4)
Tieminuloronmali....Nemalasompocit,ebytambolinejakzdrhelyalebotak.Malo
totaknejaktruktru.(FG4,R3)
Umaosatkatohovnmaniatejtruktry,taktedaasiakokedy.Lebobolisupervzie,
kedysomtoplnevnmala,takterazpoviedanloveksvojproblm,terazmysavyjadrme,
teraztoto,toto,toto.Apotomzasinokedy,monokesombolaviaczahbendotoho,ke
monotobolajmjproblm,esamatotedanejakodotkalo,takvtedysomsanechalatak
nejak una avbec som si to neuvedomovala, e nieo m nejak truktru, e nieo po
nieomnasleduje.(FG4,P5)
Jasomsitouvedomilaasinadruhejsupervzii,aha...,etosaopakujtietoveci.(FG5,P2)
Jasomsitouvedomilahnejaksommalaprvsupervziu,registrovalasomto,eateraz
prejdemetam,aterazidemetotorobiatak,iesomvidela,etomnejakttruktru
avedelasom,epjdupresnezaseboutievecitak,akomajs.(FG5,F3)
Pre ma bola tie truktra jasn, navetkch supervzich. Ja som si stle hovoril na
vetkch, preo som si nezobral papier apero, lebo tam bolo vea uitonch informci.
(FG5,P4)
Zrove mlad tudenti atudentky bakalrskeho stupa naznaili aj ist problmy, ktor pri
kolskchsupervzichzaili,ktorbrzdiliplynulpriebehsupervzie,napr.vsitucii,kenikto

44

zo zastnench nemal zpraxe problm (lebo tam boli len za peiatku), i dokonca bola
supervziavedennevhodnmspsobom.
Zaprvsmesedelizasebouanevidelismesidotvreafaktsmeodtiavyli,esommala
pocit, e sedme vkolskej lavici aodpovedme na otzky. Avpodstate sa tam ni
nevyrieilo.(FG4)
Ustarch tudentov atudentiek sme zaznamenali jednotlivo vhradu ktruktrovaniu
skupinovchsupervzineprjemnpocitymespsobovaajtlaknasituciu,pocit,ekveci
nemmopovedaaopakujem,opovedaliin.
Mneniecelkomvyhovovalatfza,kesmemalipovedasvojnzornatvec...veakrt
tennzorodznelaneradasaopakujemabolomitoblb,ezasninepoviem...jedobrt
fza...lenmitoniekedyzlepadlo,etoubolopovedan.(FG5,P2)
A keby som mala poveda, i mi tam nieo vyhovovalo, alebo nie, tak myslm si, e som
nemalasnimproblm...jasommalapocit,ekadbymal,musnieopoveda,atm,e
smesatamopakovali,monotrajarovnakvecismepovedali.Monobytonebolozl,eby
nemuseli vetci nieo poveda. Nie e to bolo ntiace, pretoe kto nechce poveda, tak
nemus,alebolototak(neprjemn).(FG5,R3)

Vedomievnmaniatruktrysupervziepotvrdiliajparticipantiaparticipantkyzoblastiternnej
prce.
ojaviem,akoeztohoosmemymali,takneviemisatopodobnejakejtruktre,tak
bolitaklogick.Najprvsalovekvyrozprva,lebotosanedalo(beztoho),mysmetamprili
plnepln.Potomtedaobasnstakukorigovalatsupervzorka,eeteonachcelanieo
viacejvedie,potomtedaonamalapreslovktomu,aleetepredtmnmpovedala,etoto
s vae problmy, e i si to vbec uvedomujeme, ae ktormu sa chceme ako prvmu
venova, apotom sme rieili postupne vetky tie problmy. Stm, e ona do toho viacej
vtejtofzerozprvala.Mysmevinoumaliproblmy,eakotovyriei.Takeonanm
povedala,eakotovyriei.Aleonanspobdala,enotakskste,akobystetorieili.No
anazveretesmevinoumalitak,eobudeprvkrok,druhkrok,tretkrok,eakosi
tovlastnenaplnujeme.Potomsmesarozliliapotomsmenezvznekecali.(FG1,P1)
Tak vmojom prpade to malo ist truktru, najskr prdem azhodnotm to ja, e o sa
odohralo, o si vpodstate otom myslm, o si myslm, kde je problm, o by bolo treba
spravi.Adotohopotomvstupujesupervzorka,eetetotobysom,myslmeetetotoby
sa dalo vyriei, alebo dalo by sa to aj takto riei. A potom sa ete tak nezvzne

45

rozprvameotom,jejpostrehyztejudalosti,trebrsktorsaodohrala,eositamonaete
vimla,olovekniekedyaninezaregistroval.(FG1,P2)
Na zklade vskumnch zisten mono kontatova, e bola identifikovan rznos pouvania
prstupov amodelov. Samotn participanti aparticipantky nevedia vysvetli ak prstup, resp.
model bol pri ich supervzii pouit arealizovan. Najviac identifikovaten je balintovsk
supervzia, ktor sa vyznauje jasnou truktrou avznikla prve pre potreby profesionlneho
rastu pomhajcich profesionlov. Supervzne prstupy amodely s viacmenej prevzat
zpsychoterapeutickch prstupov as vyuvan a realizovan poda preferenci (a asto aj
vzdelania) supervzora. Samotn supervidovan si poda vetkho intinktvne (intuitvne)
vyberaj prstup, model, ktor im znejakch dvodov vyhovuje aasto sa aj na zklade
vsledkov nho vskumu (pozri alej) jav, e ani takniejedleitprstup,ipouitmodel
akoosobnossupervzora.Napr.pouvanieprvkovbalintovskchskupn,resp.niektorzjejfz
niejeblzkeniektormparticipantomaparticipantkm,keuvdzali,esanechceliopakovaak
u raz bolo nieo povedan. Za optimlne mono na zklade vpoved povaova, pokia
supervzor viac informuje opouvan istho prstupu, i modelu, lebo vo vyie uvedenom
prkladejeprvepodstatn,abyniektor(napr.preastnkovskupinovejsupervziezavyuitia
prvkovbalintovskchskupn)ichvpovedeodzneliviackrt,pretoemubypreprotagonistu
kov, o vypovedajci svojho pohadu na vec nemus takto vnma. Za absoltne
neprijaten pre supervziu mono povaova to, o vypovedala jedna participantka e na
supervzii sedeli jej astnci za sebou vlaviciach, nevideli si do tvre apod. Takto
uskutoovanie supervzie vykazuje znmky zlej supervzie aneprofesionality supervzora.
Vprpadoch, ak nie s na supervziu vytvoren adekvtne podmienky (napr. stabilne
namontovanstoly),jenevyhnutnsupervziuuskutonivinchvyhovujcichpodmienkach,
prp.supervziupreloialeboajzrui.

46

5.3Technikypouvanprisupervzii

Techniky pouvan vsupervzii s rzne, a ako uvdzame vyie, pri pouvan modelov
aprstupov, pouit technika zvis nielen od osobnostnej aprofesionlnej vbavy aktrov
supervzie, ale aj aalch faktorov. Ako najdleitej moment pritom vystupuje vvoj
konkrtneho supervzneho stretnutia. Techniky vsupervzii asto zvyuj efekt pouitho
modelu aprstupu vsupervzii anajm zvyuj efekt uvedomenia si rznych aspektov prce
vkontexte problmov adilem socilnych pracovnkov, sktormi do supervzie prichdzaj.
Vemi efektvne sa vyuvaj nielen pri zanajcich pomhajcich profesionloch vo vkone
socilnej prce, ale ipokroilch. Medzi najznmejie techniky10 vyuiten vsupervzii
vsocilnejprcimonopovaova:
hranierol
modelovanie
sochanie
brainstorming
fantzie(vyuvajsanajmvbalintovskchsupervznychskupinch)
vyuvaniearteterapeutickchtechnk11
vyuvanieprojektvnychtechnk(zvieratk,bbkyapod.12)

Preventisti maj pomere obmedzen sksenosti so pecifickmi technikami. Len jednotlivo

uvdzaj sksenosti sfantziami ahodnotia ich pozitvne ako vhodn, pozitvne stimulujci
prvokprisupervzii.Sksenostistechnikamipripomnajcepopisovanprojektvnetechnikys
lenztrningov,atakajhodnotenievtomtoprpadenebolomon.
Participantiaparticipantkyzbakalrskehostupatdiasksenossopecifickmitechnikami
zo kolskej supervzie nemaj. Zexternho prostredia jednotlivo sksenos sprojektvnymi
technikamiuparticipantkybola,priomzrovettosksenosbolahodnotenpozitvne.Ilo
pritomoindividulnusupervziu.Ostatnmajsksenostisprojektvnymitechnikamizrznych
vcvikov. Idea vyuitia tchto technk pri supervzii vzbudzuje pozitvne emcie, psob
atraktvneavtejtoskupineparticipantovaparticipantiekvyvolvarozhodnezujem.
Ja u som zaila viac krt takto supervzie uns v..., amali sme rzne, naprklad sme
modelovali, alebo sme mali nejak postaviky amali sme si vybra, ktor postavika nm
pripomnaktorhoklientaapodobne.Alemalotosvojvznam,bolotovemiobohacujceaj

10

Jednotlivtechnikypozribliienapr.Gabura(2005)
PozribliieLahad(2000).
12
Pozribliienapr.Kovov(2012,2011);Labthetal.(2011);Lahad(2000).
11

47

vtom, e ako keby sa lovek viac uvonil, lepie sa mono odbrali nejak bariry pri tom
rozhovore, ke sme mali vruke postaviku zkinderka apovedali sme si, tak toto je on
(smiech)preto,leboakjevekatak.Aletiesomsizailasupervziu,kesmemalizahra
nanaichklientovatobolotiefajn,sadonichvctiatak.Zailasomtoamalasomstm
dobrsksenosti.Pomohlomito.(FG4,P5)
Ja som to tie nezaila vkole, ale mne to prde tak super. Lebo vdy tieto modelov
situcie, ke s aj na vcviku, vcti sa do roly, tak to pome vdy. Tak je to tak lepie.
Takeasibysomtochcelazai.(FG4,P2)

Participantiaparticipantkyzmagisterskhostupasvtchtosksenostiachetechudobnej.
Lenjednarespondentkamalasksenos(pozitvnu)stechnikouhraniarol.Nadruhejstranehoci
vyuitie viacerch tchto technk je pre respondentov arespondentky aie predstaviten,
rozhodne deklaruj zujem takto techniky vyska. Predstava vyuitia takchto technk
neodrdza, zdaj sa vinou vzhadom na doterajie sksenosti so supervziou avcvikmi
vhodnadobrevyuitenajprisupervzii.
Jasimyslm,ebytobolofajn,vyskaurite,leboniektomlepiupredstavivos,kesa
konkrtnavecnejaknamodeluje,nejakoutechnikou.(FG5,P5)
Ja si to neviem vbec predstavi to modelovanie, e ako by to prebiehalo, cez nejak
predmet.(FG,P6)
Veprve,ako?Nakreslisito,iako?Bolobytomonofajnvyskato,urite,alepoda
ma,vemdleitbolitieotzky,aztchotzoksaodvjalovetkoadalosaznichprevzia
rzne veci. Tie modelov situcie, ja si to osobne neviem predstavi, poda ma by to ete
skr brzdilo, aspo ja si myslm, mono nejak pecifick prpady, a to si ja zatia neviem
predstavi.(FG5,P5)
Mono, e ete to hranie rol, tak to by bolo asi tak najvhodnejie. Keby si to ten lovek
mohol vyska na tom druhom, alebo by videl, e to niekto zahr na tej skupinovej
supervzii. ... Myslm si, e by to nemuselo by zl vyska si to minimlne aspo
asamozrejmenatakchprpadoch,naakchsatod.(FG5,R3)

Napriek meniemu rozsahu sksenost participantov aparticipantiek zaiatonkov,

sksenosti srznymi technikami s zastpen onieo pestrejie ako utudentov. Ide pritom
osksenosti zskan priamo pri supervzii, nielen zvcvikov i trningov. Vtomto prpade boli
zaznamenan sksenosti s nlepkami, sochanie, figrky. Sksenosti to boli zrove

48

pozitvne,projektvnetechnikyajnazkladevcvikovejsksenostnejvbavysvnmanako
zaujmav prvok, obohacujci, umouje lepie pochopenie, i uvedomenie si problmu.
Zrove ide otechniky, ktor maj irie pouitie, apomerne asto s vyuvan aj pri prci
sklientom,ojealaspekt,ktorjenapouvantchtotechnkoceovan.Jednotlivecsiich
me zai, uvedomi, lepie sa ich naui ie vtomto smere zaznamenvame ete takto
al,nepriamyefektichvyuitia.
Aaj figrky neviem, i sme to pr krt nerobili, vtej skupinovej, o sme robili vkole, tak
tamcezfigrkytobolo.Anatejbalintovskejajsochanie.Amnepomohlitienlepkyvtedy,e
tomivyhovovalo,taknejaktozosumarizova,spsamylienky.Alevpodstatezaujmavto
boloajceztiefigrky,kesarobilavzdialenostohovzahu.Bolotovemizaujmav,leboto
bolaskupinovaniekohoinhoprpadsarieil.Anakoniecsupervzorkatopomenovalaaja
somaninevedela,etotaktonejakoboloatobolovemizaujmav.Boltotakinpohad.
(FG1,P4)
Ja si myslm, e niekedy to me by strane fajn, e lovek si cez tie projektvne techniky
viacejuvedomnejakproblmalebonieo.Viactotakdopneniekedy.Asiakokedy.(FG1,
R3)
Etepretomnesapilitietechniky,lebotieistmemajjavyuvavprcisklientom.
Akeesomnejevpraxiataktositoodskamapotomsitoviemlepiepripravijastm
klientom.Takejatommrada,kejetamajnieotak.(FG1,P4)
Vskupinepokroilchprofesionlovaprofesionlokvovkonesocilnejprcevakutakto
jednoznan prijatie pouitia tchto, vinou projektvnych technk nezaznamenvame.
Vdvochprpadochpritomparticipantkymalivyslovenenegatvnesksenostisosupervzie,kde
sa projektvne techniky vyuili. Situcia ich zaskoila, neboli na u pripraven, vyvolala unich
mnoho negatvnych emci (bola som vydesen), a odpor (rada pouvam symboly, ale
nerada som obeou symbolov). Prevldajci nzor, ktor sme vtejto skupine zaznamenali je
ten,etaktotypsupervzierozhodneniejeprekadho,resp.akceptovatenosvyuitiatchto
technkjevysokoindividulna.
Akomomentprekvapeniajenaozajdleit,alezvisasiodtyputohosupervidovanho,
ktoridetamzatmsupervzorom.Jasomtyploveka,ktormrd,kevie,doohoide.
Lebo moja prv supervzia bola tak, e som si vyberala zvieratk z krabice, amala som
otomhovori.Ajasomztohobolaplnemimo,eotoje,otomznamenaavylasom
odtiaeteviacvystresovan,akosomtamla.iezvisasipresneodtoho,eakproblm
idemrieiamusmsanaladi....Takterazkeuviem,esamesta,etamtohoklienta
nemusmnjs,takutoberiemtakviachravo.(FG2,P5)

49

A zaila som tak zaskoenie, e hadaj si klienta medzi zvieratkami. No takakoetonie!

Naozaj treba to nejak normlne poveda, e je to nejak technika, ae to je ten spsob,
ktorm budeme potom pokraova. Avtedy to toho loveka aj tak nejak (priprav). Ja rada
pouvamsymboly,aleneradasompotomobeousymbolov.Presnekepotomniektopredo
mavysypena,aterazhadajtoto,toto,toto.Vinoutoajtakskonilopotom,enieomi
todalo,naprkladtprcasovzdialenosouatak,aleniejetotaktopravorechov.Jato
nemmrada.Jainakneradapracujemsosymbolmi.Alemyslmsi,etobolohlavnepreto,
lebotmojaprvsksenosbolatak,ebolipredomavysypanmackoviaaautkaa
hadalasomklientaabolasomplnevydesen,epreo.(FG2,P2)
Nourite,lebopotompredtebazrazuniektonieovysypeatymtaktenstiesnenpocit,
ejahotammusmnjs.Aepreboha,oztohtoasitakmeby.Leboobasztohome
bytenmjklient.Pretohovorm,ejedobr,abynaozajtenlovekvedel,doohoideabol
natopripraven.(FG2,P1)
Ja si to viem predstavi. Nikdy som to nezaila vrmci supervzie, zaila som to vrmci
nejakchtrningov.Apremastoveci,ktorjaradarobm,aviemsipredstavi,ebysom
tovedelaajturobi,alebozai.iepremajetoskrtak,eskrbysomiladotoho.
Me to by vek plus avea sa lovek dozvie aj sm osebe, alebo teda aj ten, kto to
pouva. ... Anemus sa prve pouva truktra, ale ten moment prekvapenia tam prve
mezohra(vea)...(FG2,P4)

Vprpade pouitia technk ztejto oblasti by mal by na to supervidovan vopred upozornen,

akoajnapravidlhrypritakejtoforme,vysvetlenieosadejeapreo.Vtejtosvislostisa
otvorilatietmapotrebyvytvoreniavzahumedzisupervzoromasupervidovanm,vyjasnenie
potriebaoakvan,akonatoupozorujemeniie(pozrikap.7).
Ja si myslm, e medzi supervzorom atm lovekom, o za nm prde, by mal by nejak
vzah. On (supervzor) by mal vedie, o si na neho me dovoli. Alebo ak supervziu mu
me ponknu. Mal by ho pozna. Anie, e prdem prv krt za lovekom azanem mu
rozprva....Jasomtorazzailaabolotopremadosstiesujce.Ilasomzalovekom,
ktorhosomnikdyvivotenevidelaamalasommurozprvaomneaomojichproblmoch
sklientom.Boltotakkrokspbysompovedala.(FG2,R3)
Zvisasipresneodtoho,eakproblmidemrieiamusmsanaladi.Keviem,eidem
knejakmusupervzorovi,sktormbudemrobinejakprojektvnutechnikusozvieratkami,
takjetofajn.Alekeuviemoomtoje,takjetofajn.Aviem,ekesomnatozvyknut,
tak sa viem dosta aj pod povrch. Niekedy tak ten moment prekvapenia ma vie dos
uzavrie.(FG2,P5)

50

Myslm si, e tam je strane, strane dleit uvedomi si, e ke u niekto prde, ana t
supervziu chodia odbornci, e t supervzia je pre niekoho, kto takto pracuje (odborne),
atreba sa snm tak aj bavi. Ja nemm strane rada, e niekto predo ma vysype hraky
ahadaj tu svoju klientku alebo hadaj tu svoju mamu. A naozaj uvies (techniku). Existuje
takataktechnikaajetoprcasosymbolmi,takenenaplatesa,ketuterazzvieratk
vysypem.(FG2,P2)
Mono kontatova aj na zklade vpoved participantov aparticipantiek vskumu, e kad
supervzia, ktor absolvovali mala vinou nejak truktru, ktor im vyhovovala, pretoe
utch, ktorspozorovalinieo,onebolovporiadku,zrovenasledovalooznaenietakejto
supervzie ako zlej a neprijatenej. Tma samotnch prstupov apouitch modelov nebola
predmetom nho skmania, ale zaslila by si kvalitn, zko zameran vskum, ktor by
priniesol mnoh podnetn apotrebn zistenia do terie apraxe supervzie vsocilnej prci.
Spodobnm kontatovanm mono podoprie aj pouvan techniky v supervzii, hoci ich
vznam auitonos (aj vzhadom kjasnej truktre, povahe a uchopitenosti) je ahie
identifikovaten apopsaten. Ako dleit moment vpouvan rznych podpornch,
projektvnych technk je znovu fakt, e mus by pouit za elom dosiahnutia stanovenho
ciea,resp.vproceseprceidentifikovanho.Pouitieakejkoveksupervznejtechnikybymalo
by supervidovanmu vysvetlen anajm ete pred jeho samotnm pouitm ponknut ako
alternatvapredosiahnutiecieovaaliu(alternatvnu)prcusosupervidovanm.

51

5.4Frekvenciasupervzie

Otzka frekvencie, resp. ako asto je potrebn supervziu absolvova, bola alou ztm,
ktormsmesavenovalivnaomvskume.Jednmzdvodovvberutejtotmybolaexistencia
praktickch odporan tkajcich sa innosti pravidelnej supervzie. Vtomto kontexte, za
optimlne sa povauje minimlne jedna supervzia mesane, maximlne raz do tdna za
vyuitia akejkovek formy skupinovej, individulnej, prp. tandemovej, supervzie tmu,
organizcie a pod. Jednoznan a definitvnu odpove na otzku idelnej frekvencie vak
zodbornch radov nie je kdispozcii. Je to tak aj preto, e potreba supervzie je vysoko
individulnouzleitosoujejobjektu/ov.Prlinvyhadvaniesupervzi(napr.2xdotda)
signalizuje ist problm na strane supervidovanho a me to znamena nevyzretos,
osobnostn problmy apod., ktor mu vyadova skr terapeutick intervenciu
supervidovanho.Identifikovanietakejtositucie,akoajjejrieenienapleciachsupervzora,
ktor by mal by shopn posdi vhodnos supervidovania, resp. distribciu svojho klienta
(supervidovanho) k inmu odbornkovi (terapeutovi). Takto situcia vak me nasta aj pri
nepravidelnejanefrekventovanejastinasupervzii.Kadorganizcia,ktorzabezpeujepre
svojich zamestnancov supervzie by mala by schopn zavdza supervziu na zklade analzy
potriebjejzamestnancov,klientovaorganizcie.Niejetovakvdymonnajmzfinannho
hadiska, ale aj inch dvodov (ako napr. neznalos vznamu supervzie; presvedenie, e pre
zamestnancov a organizciu nie je supervzia potrebn; nezujem o supervziu zo strany
zamestnancovapod.).Vinamimovldnychorganizci,psobiacichvsocilnejsfresupervzu
automaticky pre svojich zamestnancov zabezpeuj (minimlne raz do mesiaca, vinou
skupinovouformou).Mnohorganizciepritomastoavemiinnekombinujindividulnuso
skupinovouformou.Vttnychintitcichposkytujcichsocilnesluby,slubysocilnejprce
jesupervzialegislatvnymipredpismipovinnazamestnancisaichzastuj13.
Frekvencia supervzi vak nie je vlune zleitosou organizcie, pre ktor pomhajci
profesionlipracuj,alemeamalabybyajvzujmeichsamotnch,ktorsimusupervziu
(najmindividiulnu)samizabezpei,resp.presebaobjednaapravidelnesajejzastova.V
naich podmienkach to asto zlyhva na finannch prostriedkoch. Za optimlny stav by sme
mohli povaova, ak by bola situcia v socilnej sfre tak, e sa njde vhodn systm
financovania, i u supervzie v organizcii pre svojich zamestnancov, alebo sa njde spsob
financovania (podpory napr. spolufinancovanm supervzie) samotnch pomhajcich

13

V doterajch platnch zkonoch (pozri v prvej kapitole) je povinnosou vybranch organizcii zabezpei
supervziuminimlnerazdoroka,onemonopovaovazadostaujce.ZamestnancioddelenSocilnoprvnej
ochrany det a socilnej kurately (SPOD a SK) na jednotlivch radoch prce, socilnych vec a rodiny (PSVaR)
bud ma tto povinnos od janura 2013 raz mesane, o vnmame ako vek prnos pre oblas supervzie v
socilnejprciavekdevzupresamotnchpracovnkovSPODaSKaichklientov.

52

profesionlov, i u zo strany zastreujcej organizcie, alebo samotnho pomhajceho

profesionla.
Vo vysokokolskom prostred vslovenskch podmienkach sa supervzie uskutouj v rmci
predmetov na to urench, ktor s zakomponovan v jednotlivch tudijnch plnoch.
Vinou sa supervzie uskutouj poas semestra v tdovch intervaloch z dvodu
tdovejvuby.Jednsao10a12dvojhodinovchsupervzivskupinovejformevpriebehu
semestra, ktor trv zvyajne od 10 do 13 tdov. Podmienky asti na supervzich (aj
frekvenciu) si uruj vinou samotn vzdelvatelia v socilnej prci, no mali by repektova
platn schvlen akreditan spisy. Pokia sa v ich tudijnch plnoch supervidovan odborn
prax14nachdza,takbytomalobyod10do24hodnzasemester.
Okrem skupn profesionlov atudentov apirujcich na vkon socilnej prce je potrebn
upozornietenapsobeniejednejcieovejskupiny,ktorsadovkonusocilneprcedostva,
ato s dobrovonci. Mnoh z nich s vo vkone socilnej prce aj niekoko rokov. Supervzia
vtejtocieovejskupinemzvlvekvznampreto,eastoideoud,ktorpracujvplne
inej profesii ako socilna prca (prp. in pomhajca profesia), resp. s dobrovonkmi ako
tudenti poas svojho vysokokolskho tdia. Supervzia je pre nich dleit nielen zhadiska
zabezpeenia profesionality vkonu socilnej prce, ktorej sa venuj, ale aj zhadiska
psychosocilnejpodpory.Dobrovonctvomvemivekapozitvnyvznamnielenpresamotn
socilnu prcu, ale aj pre supervziu vsocilnej prci, kee dobrovonci s asto prnosom
vakasvojimtmam/pohadomnasituciuapod.15
Pristavme sa teraz bliie pri naich vskumnch zisteniach. Preventistom a preventistkm,
poskytujeorganizciasupervziujedenkrtzamesiac,alesupervzieonisamivyhadvajpoda
intenzity prce. Ak je vyia, aj supervzia je astejie. Minimlna as za rok, ktor maj
stanoven vorganizcii, s 3 supervzie. Zrove ich poet hodnotia ako postaujci
avyhovujciapoukazujnapotrebuflexibilityposkytovaniasupervzie.
Poda ma to je individulne lebo, ke mm vjednom mesiaci 5 (aktivt), tak by sa mi
monohodilapokadejsupervzia.Apotomjemonomesiac,kenejdemdoiadnej.ieto
zleodrznychokolnost.(FG3,R3)

14

Na vysokch kolch sa supervzie uskutouj vinou skupinovou formou v 10 15 lennch skupinch

realizujesavrmcipredmetovsrznyminzvamiakonapr.Odbornpraxasupervzia,Praxovsupervznyseminr,
Popraxovsupervznyseminr,Praktickcvieniaasupervzia,Supervznyseminrapod.
15
Dobrovonctvu v rznych kontextoch sa na Slovensku okrem aktvnej innosti aj teoreticky vo svojich dielach
venuj autorky Brozmanov Gregorov Matulayov et al. (2012); iansk (2011); Hatokov et al. (2009);
Mydlkovetal.(2007,2002).

53

Tak raz do mesiaca, s tm, e je to porozhadzovan asovo aj po doch, hore, dole. ...
Hovormzaseba,vzhadomktomu,koko(aktivt)absolvujem,neabsolvujem,taksimyslm,
eichjedos.(FG3,P2)
Pokia ide otudentov a tudentky bakalrskeho stupa, supervziu vorganizcich, vktorch
pracuj, maj vmesanom intervale, priom tento poet zrove hodnotia ako vyhovujci. Aj
vtomtoprpadesazhodujparticipantiaparticipantkyvtom,efrekvenciasupervzibymala
reflektova hlavne situcie, i dianie vterne. Op sa stretvame sakcentomnaflexibilituvo
vzahukpotrebevyplvajcejzvkonusocilnejprce.Vprpadevyhrotench,aktnychsituci
bva vtchto organizcich zabezpeen tie monos poskytovania individulnej supervzie,
vhodnejprvevovzahuktmtopotrebm.
Uriterazdomesiaca.Alezleajodsituci,ktorsaodohraj.(FG4,P1)
Zleodtoho,eakoastotamtenpracovnkchod.(FG4,P5)
Aj od potrieb toho tmu, alebo od loveka, ke niekto naozaj zaije vterne nieo, o
potrebuje okamite riei aneme aka ten mesiac, tak si dohodne individulnu
supervziu.(FG4,R3)
Profesionli a profesionlky vo vkone socilnej prce, ktorch charakterizujeme ako
zaiatonciuvdzalipotrebuvemiintenzvnejsupervziehlavnevzaiatkochprcesklientmi,
vtdovch intervaloch, resp. po kadom stretnut sklientom. Po nadobudnut istej miery
sksenost, im frekvencia supervzi postaovala vmesanch intervaloch. Zrove im
organizciaposkytujetiemonosvyuvakrzovsupervziuprimimoriadnychsitucich,ato
cez telefn. Participantky vak medzi riadkami poukazuj ete na mon prekku vyuvania
supevrzi,atoujeasovfaktor.
Tak ja sa snam vsun medzi kad stretnutie. Chodm zatia kad tde, lebo je to
potrebn.Alenietedavdytovyjde.Nedsatrebrszladitenprogram.Alesnamesa,aby
vdymedzitmistretnutiami(sklientom)bolasupervzia.(FG1,P2)
Mysmetotietakmvali,ekepotrebujeme,ozvemesaavtedybude.ieodnsbolat
iniciatva, ale tie sme to potrebovali za kadm tm stretnutm. Take sme sa medzi tmi
stretnutiamisnaili(masupervziu).(FG1,P4)
Mali sme tak obdobie, ke bola plne krza, e sme za tou klientkou chodili dva krt do
tda.Atoubolotak,etobysmeasinesthalimedzitmidvomastretnutiami,leboto
by sme asi zomreli. Tak to sme nejako rieili po telefne, e sme zavolali, e toto sa stalo,
aako alej. Nebola to tak t klasick supervzia. ... Ateda potom, ke u to nebolo tak

54

hust,takrazzamesiac.ejaksmeilizatouklientkou,taksmesastretliajnasupervzii.
Takenonievdytovylo,aletakviacmenejpravidelnetobolo.(FG1,P1)
Participantiaparticipantkyzradovpokroilchprofesionlovvovkonesocilnejprcemaj
supervziuvosvojichorganizcichopvpravidelnchintervalochpriblinerazzamesiacato
ajskupinovajindividulnuformu.Opzhodnekontatujpotrebuistejmieryflexibility,resp.
e zvis od potrieb ternu. Nastavenie mesanho intervalu je vak hodnoten ako
postaujce.Ajutchtoparticipantieksastretvamesosksenosou,evzaiatkochvyuvali
supervziupodstatneastejie(2tdovinterval).Vzhadomnaznanpracovnvyaenos
vrmcitejtoskupinyparticipantiekniejeprakvapujcinedostatokasu,ktormebyastva
saprekkouvyuvaniasupervzie.
Mvam supervzie raz do mesiaca skupinov araz do mesiaca individulnu. Tie supinov,
taktie,eetecelkomdodriavam,alenaozajtieindividulnesapriznvam,edosflkam.
Zadvamesiaceniekedyajmenejsomvyuvala.Prnosmalpremav.(FG2,P2)
Razdomesiacaskupinovarazdomesiacaindividulnustm,evlastnepodaklientovsi
to vyberm. ... Myslm si, e by to mohlo by aj astejie. Naprklad dva krt do mesiaca.
Leneonojetofakt,enjssitenas.(FG2,R3)
No ja ke si spomeniem, tak my sme to mali asi kad druh tde. Lebo ja ke som
zanala,jasomtofaktpotrebovala.(FG2,P1)
No ja mm individulky raz za mesiac, askupinu, ke je v... amm as tak prdem, to je
poda toho. Ateraz sa snam zavies uns vorganizcii, e by sme si dvali ako pracovn
tm supervzie. Avidm, e je to dos ak, aj uma samej. Ja som si dala tak pre ma
osobne povinnos s raz do mesiaca adala som si to ako povinnos, aby som sa tomu
nevyhbala.Lebokelovek,alebojasinjdemvdykopecvhovoriek,preotamnes.Tak
vyhovujemito,alejetodoszaakvajceajkebytomalobyastejie.Jevtomdobrma
pravidelnos.Nadruhejstrane,kejenieopecilne,taksasupervziasprav.(FG2,P5)
Ja som mala skupinovku, poda toho, ako bola v(organizcii). Ato vo dvojici, alebo tie
individulnepodapotreby.Anemalasomtopravidelnepodatoho,osmerieili,ajpoda
toho,akosmemaliklientov,itobolokadtdealebotobolo.Asipodapotrebynaozaj.
Alekebysomsitomalatak,ekebysommalakadtdejednho,dvochklientov,takby
somtopotrebovalanapravidelnejbze.Alebokebysommalaklientovekadde,alebo
kad tde, ie poda toho asi tak merne. Zo zaiatku mono by som potrebovala
astejie, aj ke som zanala, tak som potrebovala astejie apotom to u zviselo na
konkrtnejsitucii.(FG2,R3)

55

Vskumn zistenia prinaj informcie, ktor potvrdzuj dleitos pravidelnej supervzie.

Dleit nie je ani tak poetnos, ako skr pravidelnos, resp. flexibilita, ktor vyhovuje
potrebm supervidovanho / supervidovanm. asto sa vo vpovediach objavovalo, e
frekvencia je zvisl od monost organizcie, pre ktor participanti aparticipantky pracuj.
Identifikovalismeajlaxnprstupkindividulnejsupervziivtedy,pokiajumajzabezpeenaj
vorganizcii(skupinovouformou).Njssias(nasupervziu)jepodavpovedparticipantova
participantiek najvou prekkou, o me vyvolva domnienku, e supervzia je pre nich
zaou, anie prirodzenou sasou ich profesionlneho ivota. Za optimlne participanti
aparticipantky povaovali ma supervziu 1 2 krt mesane, vprofesionlnych zaiatkoch aj
astejie(1xdotda)azrovesmeidentifikovalipotrebumamonossupervziuvaktnych
prpadoch okamite, resp. o najskr. Tento fakt by mohla vyriei monos poskytovania
supervzievprpadepotrebysupervziuformoutelefonickhokontaktu.

5.5Prekkyprizskavansupervzie

Pozitvne, i negatvne sksenosti so supervziou mono spja s rznymi aspektmi, prp.

faktormi, ktor na toto vnmanie psobia. asto sa spjaj s osobnosou supervzora, s
vyzretosousocilnehopracovnka(pomhajcehoprofesionla),smonosamiorganizcie,pre
ktor supervidovan pracuj, so vzahmi medzi aktrmi supervzie, s aktulne platnou
legislatvou apod. Existuj rzne prekky pri jej zskavan, ktor sksenosti a vnmanie
ovplyvuj.KadjedenastnksupervziempodaVasku(2012,s.53)inprofesionlnuaj
osobnostnvbavu,inmotivciukvyhadvaniusupervzoraaastinasupervznomprocese.
Niekto uprednostuje individulnu, niekto skupinov supervziu akad m in dvod preo,
kedy,ukoho,iako.
Bariryprizskavansupervziesaobjavujnajmuzanajcichsocilnychpracovnkov,pretoe
spoassvojhoprofesionlnehorastuastopoddohadomstarch,sksenejchkolegov,me
na nich vplva problmov vzah kautoritm, nemaj dostaton vedomosti osupervzii at.
Pri supervzii tudentov socilnej prce do popredia vystupuje najm to, e s supervidovan
poas svojho tdia autoritami uitemi, ktor ich hodnotia, inpiruj, ale aj rozhoduj oich
budcnosti, a teda s vo vzjomnom,znane nevyvenom, mocenskom vahu. Spoluiaci s
alm dleitm elementom pri rozhodovan, i supervziu realizova, alebo nie avakej
podobe,resp.akformuuprednostni.
HawkinsaShohet(2004)naformulovaliniekokoprekokvzskavansupervzie:
predchdzajcasksenossosupervziou(pozitvnaajnegatvna),
osobnzbranyaobrannmechanizmy,
problmysautoritou,
konfliktrol,
praktickprekky,

56

problmysprijmanmpodpory,
prekkyvorganizcii.

Na zklade naich vskumnch zisten meme kontatova, e vnmanie prekok vzskavan

supervzie sa li hlavne vlnii profesionli vo vkone socilnej prce tudenti. Preventisti
aternni pracovnci vidia prekky hlavne vobjektvnej rovine, problm bva vase (termn,
pracovn vyaenos), dostupnosti (fyzickej, priestorovej). Prekkou vak zpohadu tchto
participantovaparticipantiekbvaajfinanndostupnos.Viacerupozorujnato,ejeto
prli drah, aby si to mohol jednotlivec dovoli, atak dostupn cesta je poskytovanie
supervzieprostrednctvomorganizcie,aleboprogramuvrmciktorhopsobia,hocitonieje
jednoduchzabezpei.Navye,nievdyjevorganizciidostatoninformovanos,ivedomie
potrebykvalifikovanejsupervziepriprci,ktorsavykonva,aleajfinannaleboorganizan
kapacity na zavedenie supervzie do organizcie (osobitne problm citen vttnej sprve).
Prekkou,naktorupozorniliparticipantiaparticipantkyprierezovovovetkchskupinch,je
supervzor,resp.kvalitnsupervzor,ktorhoorganizcianakontrahuje.

as,dostupnos

alouprekkoujeas,kedysarealizuje,napr.stredao12.00.(FG3,P2)
Takmneasinajvproblmrobvzdialenos,pretoedochdzamzo....Takekeidemku
klientovi, idem (vzdialenos), ke idem na supervziu, vpodstate to ist. Ale nejako to
nepovaujem za problm. Pre ma je skr podstatnejie, e ten supervzor je ochotn sa
stretn,apotomtosomnourieiaajsapotomsnamprispsobisias,abysamoholso
mnoustretn.(FG1,P2)
Mysmetamtieprekkynemali,tielenasovosazladi.(FG1,P4)

Finanndostupnos

Peniazespodamabodslojeden,leboichtrebaplati.(FG3,P2)
Abysomsivovonomaseplatilasupervzora?Razsomtourobila,esomrieilajednuvec,
ale slovekom pomimo, a je to strane nkladn, to si u radej budem plati terapeuta,
ktorbuderieivyslovenemjproblmabudetoeteprnosnejieprema.(FG3,P2)
Aleajpeniazenaprklad.Jasommalatotastie,esomsinikdysamaneplatilasupervzora,
ale zase zhala som cez projekty peniaze na supervzorov anebolo to vdy jednoduch.
(FG2,P2)

57

Ja sa teraz ako som spomnala, snam sa zavies t supervziu uns aje to dos prser
zohnapeniaze,tak(vjednan)najastejmproblmomspeniaze.(FG2,P5)

Organizankapacity,monosti,nastavenie

alouprekkoumeby:ejetakbiknadnami,jetoaksipovinnos,aniektototak
m,ekemadonieohonti,taksaminechce.(FG3,P2)
Noveakrtjetoajotom,eudianemajaniveakrtajnuotom,ojesupervzia,alebo
aj udia, ktor rozhoduj v organizcich otom, ako t organizcia bude fungova, tak
nemajanivbecajnuotom,ojesupervzia.(FG3,R3)

Supervzor

Supervzia je vemi citliv vec, aj vorganizcii by to malo by fakt na rovni. Hlavne

supervzornarovni,vedieochcespravi,avtomprpadesatoupotomnejakodeje.Lebo
kesipredstavm,ebytoboloibataklaick,taktobyboloibanakodu.(FG3,P1)

Osobn prekky vzmysle vlastnch (individulnnych) zbran supervidovanch, sme

uparticipantov aparticipantiek nezaznamenali. Len jednotlivo participantka uviedla, e tou
prekkou me by aj vlastn lenivos, neochota prekonva vlastn pasivitu, nevu, ale
naprkladajzlsksenoszosupervziezminulosti.
Prekkysilovekvdyvienejaknjs,povedasi,etonejdeznejakchdvodov.(FG2,
P5)
Tak lenivos. Ale to je otom, e nechce sa mi. Tch dvodov si lovek vdy njde, ale
zakadm, i u som mala individulnu, dvojice, alebo aj skupinov supervziu, tak som si
vdypovedala,kesomodtiaodila,e:wow,somrada,esomnakoniecla.(FG2,P4)
Tiesomsiterazspomenula,esaminedvnoilovemiakonasupervziu,pretoesomsa
pohdalasosupervzorkou.Nopohdala,odchdzalastakmpocitom,esipresadilasvoje
ajasomsinechalavsebeto,osomchcelapovedaavtedysamilodosako.Alejasom
vanzato,etsupervziabolatakzl,leboviempotomodlikedyjedobrsupervzia
aviem si poveda, o chcem aako to chcem aukoho to chcem. A aj sme si potom
vyrozprvali,fakttosomtamla,akobymazavlasyahali,alepotombolztohoasnpocit
ateraz viem, e budem trnova svoju autenticitu aj vsupervznom vzahu. Bolo to fajn,
taktosksenos.(FG2,P5)

58

Utudentovatudentiek(bakalrskehoajmagisterskhostupa)smezaznamenaliinaspekty,
ktor mu spsobova problm dostupnosti supervzie. Treba vak doplni, e situciu, ktor
hodnotia sa tka hlavne kolskej supervzie, ateda vtomto kontexte aj rezonuj prve
problematickstrnkyposkytovaniakolskejskupinovejsupervzie.
astejie sa vtomto smere teda objavuj osobn prekky, i zbrany vyhada supervziu
(hlavne magistri) obava, i je mj problm hodn supervzie, prp. i problm nie je
privny na supevrziu, apotrebn je terapeutick rieenie. Problm me by aj
nedostaton informovanos otom, ak formy supervzie m tudent kdispozcii, resp. ak
supervzorinakolesupervziuposkytuj.pecifikomposkytovaniasupervzievrmcikolskch
podmienokprinaajpecifikvpodobenevyvenhomocenskhovzahumedzitudentom
auiteom,iproblmprpadnchproblematickchvzahovmedzitudentminavzjom.Opsa
stretvame s rizikom ohrozenia osobnostnej integrity jednotlivca vkolskom kolektve (pred
nimibysommjproblmneotvoril).

Osobnprekky,zbrany,obavy,neistota

Umatakodhodlanosmono,esatakdonti...nieedonti...ale,efakttochcem!
(FG5,P5)
Kebyepotrebujemnieorelneriei,takbysomuritezvaovala,itostojvbeczato,i
toniejetrpnatma,isatamnejakstrpnim,eosomtotupovedala.(FG5,R6)
Mnenapadlo,esometenemalaproblmsklientmi,takesomnemalaoomhovori.Ale
malasomproblmvrobote,...alejasomsaskrblapoveda(to),pretoesomsabla,i
tonebudeskrnatterapiu....Tobolatakttiemojaprekka.(FG5,R3)
Lebo ke u poviem svoj problm, tak ma to nejak ohrozuje, ctim sa by tak, vemi
otvoren.(FG5,P4)

Zloeniesupervidovanejskupiny

Jetoouoch,ktortamsedia,kebytoboliudia,sktormisinerozumiem,alebosasnimi
mlostretvam,takasibysommalaproblmnieopoveda.Uritezleodskupiny.(FG5,
R6)
Ajkesomnerieilvtedyproblm,taksombolvjednejskupine,kdebollovek,alebodvaja
udia, pred ktormi by som NEpovedal problm. ... Stail jeden lovek avedelo ma to tak
rozhodi,etaktubysomninepovedal!Nebavilismesaotom,isinaozajvyhovujeme

59

vtejkolskej,eibytonaozajtakbolo.Neviemsitopredstavi,lebotobysomnezdvihol
ruku:ejanebudemstebou!(FG5,P4)
Natejsupervzii,osomrieilasvojproblm,taksastaltakincident,esupervzorodiiel
nachvuazostalismetamsami.Aspoluiacimalitpotrebualejsapta...(smiech)...a
ctila som sa tam by tak trochu ako ohrozen, pretoe t osoba, ktor by to tam mohla
nejak...tamnieje.Aetezhodouokolnosttoboloajvtakejskupine,etudiabolitak,e
mne proti srsti, take to bolo fakt ako neprjemn sksenos. Sksenos to bola (napriek
tomu)dobr,lebosomzistila,edokemzvldnuajtakinveci,aleneviem,kebytobol
takproblm,ktorbymavovntrirozoieral,takstmbysommalaasiproblmvtedy.
(FG5,P1)
Tu (na kole) supervzia mala poda ma vek vhodu, lebo sme si mohli vybra kam
chcemes,pretoeakbysomakurtskonilavskupineud,ktorminevyhovuj,takztoho
ninemmpodama.(FG5,R6)

Informovanosodostupnchmonostiachsupervzie

A ete aj to, e kto umouje, alebo kto poskytuje supervziu tu na katedre, je to urite
dleit.Lebotosamemodrazi,nejakzoznammonovyvesi.(FG5,P5)
Jasitiemyslm,eprveetinformcia,tenzoznamasi,kebyemmproblm,takalia
prekkauniejearieilabysomtoindividulne....Tzaiatoninformciajedleit.
(FG5,R6)

Supervzor

Vemi zle od supervzora, tie to zlealo, koho si vyberm. Nebolo to, e nhodne, ale
cielene,podatoho,ktomyvyhovuje.(FG5,P1)
Toto bolo poda ma vemi dleit (supervzor). Mne sa pilo to, e kokokrt sme mali
s(meno)supervzie,predostrelisatamnejakproblmyamnesatozdaloakoplnblbos.
Ale(meno)totaksuperzahral,esuper,ekadtmajepodstatn,ekadtenproblm
bolpodstatn.Vytvoriltaktdveruajvto,abysalovekprejavil.Taksomsipovedala,e
fajn,nabudce,kebudemmaproblm,taksahonebudembpoveda.Lebosamirtalo
to,enezhodiltenproblm,ajketobolomenejpodstatn....Bolatotakvhoda,esmesi
mohlivybrasupervzorov.(FG5,R6)
Uparticipantov aparticipantiek z bakalrskeho stupa vystpili do popredia skr organizan
aspekty poskytovania supervzie vo vzahu kpraxi. Viacer by ocenili monos poskytovania
supervzie sbene spraxou, resp. priamo napraxovom pracovisku. Ani akceptcia takhoto
modeluvaknemuniverzlnuplatnos,opnachdzameindividulneodlinosti.

60

Anijasomnemalaiadneprekky.Prve,ejasomtamchodilarada.Lentoboloprema
ak,lebosomtobolapremavlastnetaknejaksptnsupervzia,lebotobolopotakom
dlhomase.Tm,esomtpraxmalavlete,taksommuselarozmanadtm,eosom
tamrieilavtedy....Prveemnetostranechbalo(priebene).(FG4,P2)
Tpriebensadzvldnuajpoaskoly.Nemmezasetokopredmetovatak,abysato
nedalo.(FG4,R3)
Janeviem,eibymitoplnevyhovovalopopraxisiurobisupervzie.Alemonoeajhej,
leboutamprejdeuritas,kejetozait,utoniejevemiemotvne.Amonobysom
zskala ete tak nadhad. Aila by som na t supervziu ete viac pripraven, ako po
nejakch dvoch tdoch alebo tak. ie ja by som to mono aj sksila takto niekedy si
prejs.(FG4,P1)
Jasimyslm,epoaspraxe,alejasommalavlastnsksenostentorok,esomnemala
monosnataktosupervziu,lebosomilanadvatdnenapraxmimo.(FG4,P5)
Podamajefajnmatsupervziupoaspraxe.Lebovlastneakozajrieimepoaspraxe
nejak problm, o som ja naprklad zaila na tej praxi, tak vlastne sa otom mem
porozprvaajsosupervzoromamematoobohati,ajtprax.(FG4,P4)
Prekkyvsupervzii,resp.prekkyprejejzskavanie,vyhadvanieavjejsamotnejrealizciis
pomenovan vodbornej literatre (pozri vyie) anae zisten skutonosti sa snimi zhoduj.
Vznamnvsledkyvskumuvnmamenajmpreoblastudentskejsupervzie,keparticipanti
aparticipantky formulovali organizan aspekty supervzie (supervzia svekm asovm
odstupom po ukonen praxe, supervzia obmedzen len na kolsk prostredie apod.), kde za
najvhandicapmonouviesneuskutoovaniesupervziepriamonapraxovompracovisku,
resp. vrazn obmedzen monosti poskytova ju tudentom priamo poas vkonu odbornej
praxe. Zloenie supervznych skupn vkolskom prostred je asto vznamnou barirou pre
otvorenie akejkovek tmy, dilemy, ale aj fenomn osoby samotnho supervzora, o je
ovplyvnennajmnevyrovnanmvzahomuiteiak.

61

6.Reflexiaprvejsupervzie

Zaiatky v supervzii asto spjame s vysokokolskou prpravou pomhajcich profesionlov.

tudenti socilnej prce maj poas vysokokolskho tdia povinn odborn prax, ktor sa
nachdza v jednotlivch tudijnch plnoch. Na jednotlivch vysokch kolch auniverzitch v
rmciSlovenskajevakodbornpraxzastpenrzne(rozdielnehodinovdotcie,zameranie,
ciele apod.16). Takmer vetci vzdelvatelia v socilnej prci poskytuj pre svojich tudentov
supervidovan prax v podobe supervznych seminrov. Najastejie je supervzia poskytovan
skupinovou formou, menej asto individulnou (najm z kapacitnch dvodov na strane
pedaggov/supervzorov,takasovchakoajpriestorovch).
tudentsk supervzia je formou ttorskej supervzie ame ma dve roviny. Kee cieovou
skupinou tudentskej supervzie s tudenti socilnej prce, pozerme na u zpohadu
vysielajcej intitcie koly (vysokejkoly).tudentsksupervziameprebiehapriamona
kolch,kdetudentsksupervziuzabezpeujinternsupervzori(kolsksupervzori).Druhou
rovinou je tudentsk supervzia prebiehajca priamo na praxovom pracovisku v socilnej
organizcii, resp. pod jej hlavikou kde tudenti odborn prax vykonvaj. Supervziu na
praxovom pracovisku realizuj zpohadu vzdelvacej intitcie extern supervzori, ktor zko
spolupracujsokolou.Supervzori,ktorvykonvajtudentsksupervziuvobochrovinch,by
malibykvalifikovanpracovnciscertifikovanmvzdelanmvsupervzii.Otudentskejsupervzii
sa ved mnoh diskusie arieia dilemy, na ktor vsasnosti ete neexistuj jednoznan
odpovede17.
Zaiatky vsupervzii vak spjame aj sinkovanm zanajcich pomhajcich profesionlov,
teda zanajcich pracovnkov socilnej sfre, ktor dennodenne v praxi zanaj pracova
srznymi klientskmi skupinami. Supervziu zanajcich socilnych pracovnkov mono aj na
zklade vyie uvedenho rozdeli do dvoch oblast. Za prv oblas povaujeme supervziu
tudentovsocilnejprcevrmciodbornejpraxe,kdetudentipracujsosocilnymklientom,
aza druh oblas povaujeme supervziu erstvch absolventov socilnej prce, prp.
supervziu socilnych pracovnkov, ktor zrznych dvodov nevykonvali po skonen
vysokokolskejprpravyprofesiusocilnehopracovnka,resp.zaalittoprofesiuvykonvapo
dlhom obdob bez kontaktu so socilnou prcou. Do druhej oblasti mono zaradi aj
absolventovprvhostupa(bakalrskystupe)vysokokolskhotdiasocilnejprce(myslme
tm tudentov, ktor bu ukonili po tomto stupni svoje vysokokolsk vzdelvanie, ale aj
takch,ktorpokraujnamagisterskomstupniapoastdiapracujsosocilnymklientom).

16

Pozribliienapr.Vaska(2011);KamanovGejdoovAlmaiov(2007)
Pozri bliie Vaska (2011, 2010, 2009); Vaska Kamanov (2009); Havrdov (2007); oltsov (2005); Parker
(2005);FordJones(1987);
17

62

Vsvislosti so zaiatkami vsupervzii povaujeme za nevyhnutn predstavi vvojov model

usupervidovanchspracovanpodaPageaaWosket(2001)vaplikciinasupervziusocilnych
pracovnkov. Odtartovanm supervzneho procesu supervidovan socilni pracovnci, ale
itudenti socilnej prce prechdzaj pri supervzii uritmi vvojovmi tdiami, ktor si
memerozdeliazhrndotyrochstupov:
1.stupe:Zamerannasebasamho:Uspejemvtejtoprci?
2.stupe:Zamerannaklienta:Pomemklientovi,abyuspel?
3.stupe:Zamerannaproces:Akmmespoluvzah,akospolukomunikujeme?
4.stupe:Zamerannaprocesvkontexte:Akosaprocesynavzjomovplyvuj?

Vprvomstupnijesupervidovansocilnypracovnkvemimotivovan,nozkostnazvislna
supervzorovi. M limitovan schopnos vnma seba aj druhch, aj ke primrne avrazne je
vtejto fze pozornos orientovan na seba. Supervzor by mal vtejto fze poskytova jasn,
dobre truktrovan apodporujce prostredie. Je vrole uitea aasto dva nvody ako
pouva rzne techniky pre prcu sklientom. Vrazn miesto m vtejto fze podpora
kodvahe,kintegrciiterieapraxe.Supervzorusmerujezanajcehosocilnehopracovnka
ohadne udrania si hranc adodriavania etickch noriem pri prci so socilnym klientom18.
Hajn(2008,InHavrdovHajnetal.,2008)opisujezanajcehosocilnehopracovnkaako
neisthovprci,osame,ajnemusnavonokprejaviatiemezdvoduhadaniauritej
stability tto situcia vies kprejavom neistho anekonzistentnho rozhodovania, ale aj
kzdanlivo pevnmu, a zjavnmu rigidnmu zastvaniu uritch postojov i princpov. Nov
zitky, podnety, rzne uhly pohadu vprci mu uzanajceho socilneho pracovnka
vyvolvaanepohoduajehokonfrontciasnovmisituciamiastokorigujejehoentuziazmus,
ktorsazameriavaskrnapomocdruhm,nenavlastnrozvojasebareflexiu.
Vdruhomstupnijemotivciausocilnehopracovnkapremenliv,pohybujesaodzvislostina
supervzorovikvlastnejautonmii.Vtejtofzesaastostriedausocilnehopracovnkaprlin
sebavedomiespocitmiprevalcovanianronchsitucizpraxe.Socilnypracovnksizanaby
vedom vlastnej identity, zana pouva vprci rzne nov postupy, experimentuje snovmi
technikami.Narastunehoschopnosempatieahlbiehopochopeniaklienta.Jedleit,aby
vtejtofzesupervzorposkytovalemocionlnupodporu,processupervziebynemalbynatoko
trukturovan anemal by obsahova toko didaktickch metd. Dleit je supervzorova
vyvenpodpora,zamerannaklientoveasupervidovanhoperspektvy.
Tret stupe sa vyznauje stabilitou socilneho pracovnka voblasti osobnej autonmie
aprofesionlnejsebadvery.Socilnypracovnkdokeuvaovanadsvojimislabmiajsilnmi
strnkami ajeho motivcia kvkonu profesie je stabiln. Doke tvorivejie aflexibilnejie
vyuva postupy atechniky, vrtane schopnosti sebaintrumentalizcie. Je viac otvoren
knhadom zrznych teoretickch uhlov pohadu asm od seba vyhadva (a vyuva) pri

18

PozribliieMteletal.(2012,2010);Kekov(2010);Kamanov(2009);Brnula(2008);Mojiov(2002).

63

supervzii projektvne techniky. Supervzor zase pristupuje vtejto fze ksupervidovanmu

kolegilnejie. Kolegilnos je zvraznen vm podielom zdieania, ktor je podloen
vraznejou osobnou aprofesionlnou konfrontciou. Supervzor sa viac sustred na pecifick
oblasti pre al rozvoj supervidovanho aviac pozornosti venuje paralelne procesom
vsupervziiavprcisupervidovanhosocilnehopracovnka.
Posledn, tvrt rove (stupe) nedosahuj vetci socilni pracovnci. T socilni pracovnci,
ktor tento vvojov stupe vsupervzii dosiahnu, sa stvaj maximlne produktvnymi. Tento
stupe sa vyznauje vysokou rovou osobnej autonmie aprofesionlnej vbavy socilneho
pracovnka, ktor sa asto sm potom stva supervzorom. Schopnos sebaintrumentalizcie
akognitvnej sebaditancie je typick pre socilneho pracovnka dosahujceho tento stupe.
Supervzia ako tak, zana ma charakter vzjomnch konzultci na rovnakej profesionlnej
rovni, pokia ju ete supervidovan povauje za potrebn (Vaska, 2011). Vtejto svislosti
Gabura (1999) rozoznva tri rovne profesionlneho vvinu supervidovanho socilneho
pracovnka vkontexte prstupu supervzora apecifk supervzie socilnych pracovnkov.
Zrove upozoruje, e prstup supervzora ametdy prce, ktor pouva, by mali by
modifikovanpodarovneprofesionlnejsksenostisocilnehopracovnka.Prvourovouje
tudent, druhou rovou zaiatonk aposlednou rovou zrel socilny pracovnk. V rovni
zaiatonka autor (tamtie) upozoruje najm na to, e tak ako tudent, tak aj zanajci
socilny pracovnk me by neist vo svojej role, alebo naopak, prehnane motivovan aaj
ztohto dvodu potrebuje na kvalitn vstup do svojej profesie pecifick formu supervzie.
Niektor pracovisk maj spracovan adaptan program pre zanajcich socilnych
pracovnkov ztoho dvodu, aby pripravili socilneho pracovnka na bezproblmov prechod z
teoretickej roviny do praktickej. Je dleit, aby sa na zaiatku o najskr zorientovali
vprofesii, aby rchlo zskali zkladn spsobilosti adokzali o najskr samostatne pracova
sklientmi. Zrelho socilneho pracovnka vnma autor (tamtie) ako profesionla schopnho
vidie klienta virom kontexte, m potrebu diskutova osvojich osobnch aprofesionlnych
problmoch. Supervziu pre zrelho socilneho pracovnka opisuje ako kolegilnejiu, ktorej
zkladom je vmena sksenost, hadanie netradinch rieen, overovanie si sprvnosti
postupov, prevencia protiprenosu19. Tak, ako Page aWosket (2001) opisuj svoj tvrt stupe
vvinu (pozri vyie), tak ho vnma aj Gabura adopa ho oinformciu, e pokia socilni
pracovnci absolvuj primeran vcvik amaj za sebou dostaton prax, vinou sa sami
stvajsupervzormi.

Pokiaideoprvsksenostisusupervziou,medziparticipantmiaparticipantkaminachdzame
vemi podobn pocity. Na prv supervziu prichdzali asto s obavami, strachom, neistotou,
kontatuj,etoprenichbolavprvomradejednavekneznma.Zrovesavetcizhodujv

19

ProtiprenosusavenujevosvojejpublikciiGabbard(2009).

64

nzore, e dvodom tchto pocitov bola nedostaton informovanos, neznalos toho, o to

supervziaje,akoprebieha,idokoncaakmvznam.Medziparticipantmiaparticipantkami
smezaznamenalidokoncavemiintenzvnenegatvnepocity,nedveru,iastrachzodhalenia
profesionlnychnedostatkov.Vjednomprpadeparticipantkauviedla,etietoobavyjuviedli
ktomu, e respondentka mala snahu kamuflova svoje relne sksenosti apocity zpraxe.
Zaznamenvan pocity, mylienky i spomienky participantov aparticipantiek pritom plne
koreponduj steoretickm vymedzenm prvho stupa supevrvzie (Zameran na seba
samho),takskosmehopopsalivyie.
Dlhorozmam,lebotobolodvno,aleusamivrtilatscnka.Jasommalaobavy,esa
tam nieo bude dia, o nebudem vedie nejako zvldnu. e zrazu budem konfrontovan
sniem,...aletoasiviacvychdzalozoma,akoztoho,ebytamrelnevznikalonejak
relneohrozenie.Javiem,esombolanaden,jasipamtm,esomsastraneteilana
tiesupervzie.(FG3,P2)
Jasommaltrokuobavyztohonovho.Alejasomvbecnemalpripravennejakproblm,
jasomsaspoliehal,eniektobudema,etoniektotozane,esatozakec.Avprpade,
kebybolotreba,taksinieovymyslm,alebosispomeniem.(FG,P5)
Takjammsvojuprvplneerstv.Anevedelasomabsoltnedoohoidem,vbecsom
nevedela,osatambudeodohrva,akotobudeprebieha.Taketobolopremavetko
tak nov, prekvapujce. Mono som troku akala, e tam do ma bude niekto husti, o
mm,akomm,akosammprihovori.Alevtomtosmerejelovekhodendovodyamus
reagovanasituciu.(FG1,P2)
Ja si u tie nepamtm, o sme preberali. ... Aviem e som tam ila tie stm, e o to
budezasupervzora,eisibudemerozumieaaktobudeosoba.eaksisnmnebudem
rozumie, ... ale u na tej supervzii som zistila, e je to super, aja som odtia odila
povzbudenaupoprvejtobolodobr.Ahejtoto,esmesatamupripravilinatenprv
krok....obolovemipraktickapotrebnprensakoplnchzaiatonkov.Taketobolo
uiton.(FG1,P4)
Prema,etesipamtmdoteraz,kesomlaprvkrt,taktobolotak:epaneBoe,o
tambudemhovori,vejaanivpodstatenineviem,anineviemochcem,anineviem,o
ztoho bude. Tak som sa nejak hanbila poveda to, e: neviem! e ja neviem o stou
(klient),ejasasouneviemanipohndopravadoavadozadudopredu,nikdeato
boloprematakskuujce,eosiomnepomysl.(FG2,P1)
Tosmemalitandemov,ilismenaplneprv,atostretnutiesomdohadovalatelefonicky.
Anssfklatsupervzorka,ektosomaodkiammetenkontaktnau.Takustmsme
li, stakou malou duikou, e o to bude. No apotom, to bolo to, o dala pred ns tie

65

zvieratkatakpohadnice....osipamtm,taknajskrtoboltakpocitzmtenia,eo
tovbecbude,potomtambolototo(zvieratk)apotomsiupamtmtakhroznnavu,a
to,esomtopreila.(FG2,P5)

Utudentov a tudentiek potom navye vystupuj do popredia typicky kolsk asocicie

spojensvyuovacmprocesomalebosystmomskania,obavyztzv.trpnehoticha(dfam,
e tam niekto nieo povie). Jednotlivo supervzia dokonca evokovala kontrolu, resp. kontakt
skontrolrom (dsledok pracovnch sksenost zkomernej sfry, kde supervzor psobil na
pracoviskudefactoakokontrolr).
eochboe,dfam,eniektonieoprinesie,etonebudemnaprkladibaja....Jasomsa
blaprvejsupervzie.Lebosomnevedelaomaak.Alepotomtobolovpohode.(FG4,R3)
Ja som pred tou prvou kolskou mala tak zmiean pocity, ale nejak moc som tomu
nefandila, skr som si myslela, e ztoho ni nebude. Ale viem, e nakoncisombolaprve
prjemne prekvapen. Vtedy som videla vznam. Predtm som skr ila do toho, e je to
strataasu.(FG4,P5)
Jasommalazprvejsupervzieobavy,eokebudetrpnetichoaniktonevyberieiadny
problm,lebojasomiadnynemalavtedy.otambudemerobi,oomsabudemebavi.Ale
malismetamdobrtmuabolototak,esomsiztohostraneveaodniesla.(FG5,R3)
Jasommonomalatrochustresyztoho,ekohovychytmvtejskupineud,ktorudiatu
budsomnou.Ajkesomnechcelaniriei.(FG5,P2)
Jasizasepamtm,esompovedalsvojutmu.Avtedysomprostesihovoril,e:Jeis,tu
s sam socilni pracovnci, ae ako sedm, tak som naiel polohu vajko. Ale to mus
vyzera inakie. ... A teraz vna tma. A ja som vyzeralkudne atak som si hovoril: Jeis,
vaknemezasevyzerakudne,lebotobudevyzera,etomvpai.Taksipamtm,e
somrieilpodamaabsurdnveci....Pamtmsi,kesompovedalsvojutmu,taktm,e
somsaodhodlal,takjasomnechcel,abyniektopovedalaliutmu.Mnettmahorelaa
u ke som to povedal, tak som mal tak poci: e Boe bute ticho. ... Take toto ma
ohrozilodokonca,esomtopovedal,esomsatakodvil,esompotomuoakval,e
nechjekadticho,lebomatotrpi.(FG5,P5)
Jasomtienevedelavbec,eotoje.Jasomrobilapredtmvcallcentreamalismetam
supervzora abol hnusn. Ale potom som u zistila, o je tosupervzia,aprekvapilomato.
Ajetovemiprjemn,mmradasupervzie.(FG4,P2)

66

Jasomsitiemyslela,etobudeviackontrola.Kesomrobilanacallcentre,taktmoja
supervzorka furt behala a kontrolovala ns. Taksom si myslela, e to bude nieo tak.
(FG4,P1)

Jednotlivo sme vo vzahu kkolskej supervzii zaznamenali vemi negatvnu sksenos, ke

participant napriek chbajcim sksenostiam sprcou sklientom pri supervzii musel
reflektova tto situciu teda reflektova nieo imaginrne. Aj preto prvotn pocity zo
supervzieboliveminegatvne,akonieozbytonstranhlpos,kdesedmevkruhu.Tieto
negatvne oakvania sa potom preniesli aj do percepcie viacerch nasledovnch supervzi,
atrvalopomernedlho,kmsaichpodariloeliminova.
Budem otvoren, ja som prv supervziu zaila na predmete, ktor sa volal Supervzny
seminr,kesombolapodamaeterelatvnemlad.Nemalasometeiadnychklientov,
lebo som logicky ete sklientmi nerobila. A (na supervzii) som bola dotlaen ktomu, aby
somsivymyslelaproblmvprcisklientom.Jasomsimuselanejakmspsobomvymyslie
klienta, vymyslie proces prce a vymyslie problm. A u to bolo pre ma stran. ... A
potom,kesmeilicelmtmprocesomsupervzie,..akosisactila,kepovedalklienttoto,
alebo toto, ja som netula, pretoe mne to nikto nikdy nepovedal, pretoe to bolo cel
vymyslen! A ja som ztoho predmetu, to bolo asi 6 alebo 7 stretnut, vdy odchdzala
odtia: e Kriste Pane, toto je jak .... A ja som mala naozaj supervziu zafixovan ako
nejak stran debilinu, kde sedme vkruhu, ale nevidela som vtom nijak prnos. Potom,
kesommalarelneklientaabolasomnaprvejsupervzii,tobolatieskupinov,ilasom
tamakoeii,abolotosuper!Bolotosuper,pretoemitorelnenieodalo,lebousom
vedelareagovanaveci,eomivtedypovedal,akosomsactila,osommohlainspravi,
vtedytobolopremaprvkrtiv,pochopiten,aprvkrtsompochopila,etaktotoje
supervzia ana toto vlastne JE! Take to prv stretnutie so supervziou bolo, e som bola
naozaj,estraneznechuten,bolatotakfikciacel,prazvltna,divnstartrek....Ados
dlho,asinejak34supervziemitrvalo,kmsomuprilanatsupervziuuvonenstm,
esupervziajenato,abymipoholavyrieinejaktieveci.(FG2,P2)

Celkovojemonzhrn,eokremdobrejinformovanostiprednastpenmnasupervziu,vemi
dleitjesksenossprvousupervziou,lebopredznamenvaochotuazujemojejvyuvanie,
zvl uzanajcich socilnych pracovnkov. Viacer participanti a participantky zrove
upozornili na vznam dobrho supervzora pri prvch sksenostiach so supervziou, aby
neodradil,idokoncaneublil.

67

Stranejetodleit,aspoztoho,akosatuajrozprvame,enaozajajtensupervzor,je
vemi dleit, aby bol o najlepie profesionlne pripraven odbornk. Lebo tak ako
akokovekinodbornk,naprkladpsycholg,jevemidleit,abyneublil.(FG2,P4)

68

6.1Potrebyvzaiatkochsupervzie
Zanajcipomhajciprofesionlivovkonesocilnejprcemajastoprehnanoakvania
tkajce sa viditench (najm pozitvnych) vsledkov ich prce sklientom. Prli vek
oakvania rchlych avznamnch vsledkov spsobuj zanajcim pomhajcim
profesionlom vo vkone socilnej prce vek frustrciu aznsobuj vnich pocity zlyhania
anespechu.
Neefektvny postup, dilemy, problmy uzanajcich socilnych pracovnkov vychdzaj asto
znedostatonej prpravy, i u na prv kontakt alebo na alie stretnutia sklientmi. Dvodov
okremuvedenhonazlyhvanievprcimebyoveaviac:
nedostatok informci (o klientovi, orodine klienta, oprpade, od
kompetentnch,zatajovanieinformci)
nezadefinovanieciea(nastraneklienta,aleisocilnehopracovnka)
zadefinovanienerelnehociea/cieovapod.
prlinopatrnos,truktrovanosprocesuprceat.

Supervzor mus pri zanajcich pomhajcich profesionlov vo vkone socilnej prce

upriamova svoju pozornos azameriava supervzie najm na: rozirovanie monost, pretoe
socilni pracovnci maj vemi asto obmedzen, zen pohad na problmov situciu
ana hadaniealch alternatv rieenia prpadu / ov. Poda Hajnho (2008, In Havrdov
Hajnetal.,2008,s.96)bysupervziazanajcimpomhajcimprofesionlommaladokza
poskytnviutruktruprereflexiuichprce,aletaktiecitlivrozrenie,niekedydoasne
zenhospektrastratgi,metdipostojov.
Mus dba na to, aby boli jasne zadefinovan ciele vprci sklientom, ale aj jasne zadefinova
zkazku. To znamen, e aj samotn supervzia mus ma jasn cie. A pri optimlnom
zacielen supervzie meme toti korigova prpadn neefektvne postupy socilnych
pracovnkov.Supervzormusastooznaiavyzdvihovavetkyvhodnpostupy,ktorsocilny
pracovnkpouil,aletakistomuspoukzaajnatiemenejvhodn,resp.neefektvnerovnako
ako na postupy, ktor mohli spsobi komplikcie, prp. negatvne pocity apod. Dleit je
podporova, vyzdvihova vraznejie spechy, resp. aj mal pozitvne vsledky apodporova
zanajcichsocilnychpracovnkovvichnezdolnosti(resiliencia20).

Pre optimalizciu pracovnho vkonu aminimalizovanie neefektvnych postupov v prci

zanajcich pomhajcich profesionlov je vhodn vyuva preventvne opatrenia. Na
dosiahnutie iadceho efektu sa ako optimlne jav to, ak by u poas tdia mali vkolskom
prostred vetci tudenti socilnej prce supervziu vjej pravom slova zmysle. Okrem
skupinovch supervznych stretnut (mali by by povinn) by tie absolvovali aj individulne

20

Konceptpodporyresiliencievsupervziitudentovrozpracovalailkov(2007).

69

supervzie (mohli by by dobrovon), ktor je ale potrebn realizova poas vkonu odbornej
praxe,nieexpost(mnohsupervzneseminre/supervzieabsolvujtudentiapoukonen
celej svojej odbornej praxe). Na praxovom pracovisku by podobne mali by realizovan
supervzie o najastejie. Ak sa zanajci profesionl vo vkone socilnej prce rozhodne na
socilnom prpade pracova vo dvojici, idelne by bolo, ak by bol jeho kolega socilnym
pracovnkomsniekokoronoupraxou.Prezanajcichprofesionlov,ktorsaposkonenkoly
zamestnaj vsocilnej sfre, je nevyhnutn vytvori adaptan program aposkytova (a
zabezpei)pravidelnaastsupervziu.
Pre zanajcich pomhajcich profesionloch vo vkone socilnej prce je prprava avoba
tmy pre supervziu plne novou sksenosou, ktor, ako dobre ilustruj aj vyjadrenia
participantov aparticipantiek nho vskumu, ich asto nenechva pokojnmi. Tmy, ktor
vsebesocilnipracovncirieiaaichnslednotvorenie,vnmajakoohrozenie,majstrach
otvori sa so svojimi starosami, dilemami, problmami pred ostatnmi lenmi skupiny
(mnohokrt pred kolegami zprce, spoluiakmi; s vspolonom pograme, projekte, at.)
aochotazverejnisvojproblmmebyovplyvnenajvzahomkautoritm(napr.supervziu
poskytuje vkolskom prostred vinou uite tudentov, alebo je supervzor pre
supervidovanchvraznouautoritouzdvodu,ejeuznvanmodbornkom,at).Akouvdza
HavrdovaHajnetal.(2008),lenvakabezpenejatmosfrevskupineanovmsksenostiam
je mon umoni zmenu postoja od akost sa dosta kotznikom aod nich kreflexii.
Supervidovan sa neu len pripravova si tmy, ale tie aktvne pracova poas supervzie na
naplnen svojich potrieb avyuva pomoc supervzora askupiny. Supervzor by mal by
uzanajcich supervidovanch socilnych pracovnkov aktvnej, jeho aktivita by vak mala
spova najm vponkan monost aprkladov, objasovan cieov aprostriedkov,
vmotivovanaoceovan.HavrdovsHajnmetal.(2008,s.89)uvdzaj,emviacsamu
dar ponechva angaovanos vdosahovan dohodnutch cieov na supervidovanch, tm
lepie pre neho ipre supervidovanch. Podnecuje ich tak kparticipcii apreberaniu
zodpovednostizasvojeuenie.Chyboubyvakboloneposkytnzanajcimsupervidovanm
dostatokpodnetov,ktorimumoniazmysluplnesaangaova.
Pre mnohch zanajcich socilnych pracovnkov poskytuje skupinov supervzia v pocit
bezpeiaakoindividulna,aleastoajvtomzmysle,esabezujmyzveziepopriinchlenoch
skupiny.Vpozitvnomzmyslevakmebyskupinovsupervziapodnetnejmpriestoromako
individulna ame prinies supervidovanmu viu podporu, ktor je zvraznen nielen
supervzorom,aleajostatnmilenmiskupiny(Vaska,2011).
Vnadvznosti na tieto skutonosti vnasledujcej asti sa poksime pribli, ako pomenovali
svojepotrebyprisupervziiparticipantiaparticipantkyvzaiatkochichpofesionlnejdrhy.

o sa tka odhalenia potrieb participantov aparticipantiek vo vzahu ksupervzii vjej

zaiatkoch, vina, vo vetkch skupinch (s vnimkou tudentskej bakalrskej skupiny)

70

uvdzalapotrebuposilneniaistoty,resp.odstrneniavntornejneistotypriprcisklientom,i
anadobudnutievntornhopresvedenia,ejasomkompetentnarobmtosprvne.

Preventisti akcentovali prve rovinu minimalizovania vntornej neistoty, ako hlavnho

problmu, ktor bolo vich zaiatkoch potrebn riei. Vtomto zmysle vyzdvihuj supervziu,
ktor im bola poskytovan, ako cenn vbavu pri svojej prci, ktor viacerm priniesla nielen
vntorn(profesionlnu)istotu,aleznamenalaajosobnostnobohatenie,iosobnostnrozvoj.
Participantiaparticipantkytieupozornilinapotrebutohtoposilneniaajkvlipredmetusvojej
innosti t.j. preventvnemu programu, na ktorom participuj. Vntorn istota znamen
vmnohom aj istotu vpracovnch postupoch, rieenie konkrtnych situci vpraxi. Vtomto
zmysle supervzia pre nich zrove znamenala nielen posilnenie pocitu, ale zrove rast ich
profesionality.
Najskrsomrieilasvojeosobnveci,potomtoubolomprofesionlnejie,asomsiu
zaalapotomvmataktietruktry/procesy/mimoma.(FG3,P1)
Jasimyslm,etvntornneistotasaprejavvtej(prci)....Toznamen,ejakesom
neist vystpila (v prci), tak tie situcie, ktor tam vznikali, tak som ich samozrejme
nevedelariei,kesomichtampotommalariei.(FG3,P2)
Ja o som zatia ila na supervziu, len raz som mala problm, ke som vlastne ila na
supervziu,avtedysomtamilastakmipocitmi,etosomasiuritenezvldla.Abolasom
ztoho plne mimo, plne zle som sa ctila. ... No, ao boli tie alie supervzie, tak na tie
aliesupervziesomunelaskonkrtnymproblmom,eskrsomtamila,enieonov
sadozviem,aleboesivypoujemproblmyinch.(FG3,P4)
Tenproblmapocitneistotyztohorieeniaproblmu....Nejakvyhodnotenie.(FG3,R3)
Zpotrieb bola vtejto skupine participantov a participantiek ete identifikovan potreba
bezpeia, podpory adobrej atmosfry vsupervznej skupine atie podpora sksenho,
dobrhosupervzora.
Podamajestranedleitosobnossupervzora,ktortmvytvraatmosfru,atojeasi
to najdleitejie. Potom je poda ma strane dleit, aby sme sa ctili bezpene. Ja
dodriavamtzsadu,esanerozprvaotom,osadejenasupervzich,...napriektomu,
esanedodriava,napr.mnetoberiepocitnejakhobezpeia,takebezpeie!(FG3,P2)
Vskupine participantov aparticipantiek tudentov bakalrskeho stupa bola hodnoten
hlavnesksenossokolskousupervziou.Vtomtosmere,oakvaniavovzahuksupervziiboli
znane in, ako je to pri vkone preventvnych programov i inej, konkrtnej, ternnej prce
sklientom,aparticipantiaparticipantkynatojednotlivodokoncaupozornili.Tietooakvania
smerovali hlavne krozreniu znalost, sksenost, zitkov zpraxe. Participanti a participantky

71

deklarovali, e ich potreba bola hlavne zdieanie pokia ide ozskanie prehadu konkrtnych
situci,ipostupovzpraxe,ktorzaznamenaliichkolegovia.Prejavujesavtomale,zdsa,aj
pecifickmocenskvzahpedagguite,charakteristickprekolskprostredie.
Takmneprde,evtchkolskchskupinovch,saviacrieiaaniniepocity,aleskrnejak
konkrtnyzitok,osomspravilaalebozaila.Jasomnaprkladpocitovrieilanakolskej
individulne. Amyslm, e to, o som rieila individulne, to pocitov by som asi na
skupinovejnerieila.(FG4,P4)
Na tej kolskej sa preberaj skr zitky afakty, je to aj moja tak dilema, e nakoko si
memdovolihovoriosvojichpocitochnasupervzii,ketamprostestlejetenpredsudok,
esedmvedapedaggov,ktorsceslensupervzori,alenainompredmetemaetestle
vyuuj abud vyuova. Aaj ke vnmam, e je tam dobr vzah medzi nami, to neviem
vsebeprekusn.Aastosomvstrese.(FG4,P1)
Vmagisterskej skupine je u reflexia potrieb aj vo vzahu kkolskej supervzii podobn skr
participantom a participantkm zpraxe (o koreponduje aj scharakteristikou zanajceho
profesionla na s. 61). Hoci okrajovo zaznamenvame ete potrebu spoznania postupov
asksenost kolegov akoleg zpraxe, do popredia sa u dostva potreba rieenia vlastnch
vntornch neistt aobv, potreba podpory, posilnenia pocitu kompetencie pri rieen
konkrtnych situci, kontaktu sklientom. Len jednotlivo sme sa stretli snzorom, e kolsk
supervziabolavnmanlenakopovinnos,nutnosviazannasystmvuby.
Jasombolazvedavnatiepostupy.Akotovetkoprebieha,iemnetodalovea,toesom
sitovedelapredstavi,aleu(som)totedaajzaila.Potommiuboloajo,ejanemm
nejakproblm,chcelasomtozainavlastnejkoi.(FG5,R3)
Jasombolastraneneist,aleasisomnajviacoakvalatpodporu.(FG5,P2)
Jasomvtedyrieilato,evlastneunstsupervziavtejorganizciinefunguje,rieilasom
problm,ktormavtedyaktneail....Podporuasiaktakzska,pretoeorganizciaju
nem,taksomhadalaniekdeinde,takeasitpodporabolavznamn.(FG5,P1)
Mneprilatpodporaakosekundrna,pretoenazaiatkusommalstrandilemu,lebo
somnevedelommrobi,ahadalsomnzoryamonosticesty,lebosommaltakpocit,e
somprostenemalbualievchodisko,alebosombolzatakmmrom.Kesatotamcel
otvorilo,taknakoniectosekundrnebolavlastnepodpora,omivlastnestranerobilodobre
konieckoncov,ktorsomvbecneoakvalaprilatamvoajakospolustm.(FG,P4)
Tobolosplnenie,ztakejpovinnosti,emusmabsolvovatsupervziu.(FG5,P5)

72

osatkaparticipantovaparticipantiekzradovzanajcichprofesionlov,preelyvskumu
sme pracovali sdvoma diskusnmi skupinami. Ako sme u uviedli vyie, ide prevane
oprofesionlov, ktor pracuj hlavne (ale nielen) ako ternni pracovnci. Pre ely analzy
zroveodliujemetietodveskupinyajzaiatonciapokroil.Hocivmnohchveciachsa
vnmanieahodnotenietchtoparticipantovaparticipantiekstretva,skupinapokroilchu
dokehlbiereflektovanielensvojesksenosti,pocity,postoje.Osobitnecitenjetoprve
priotzkachzameranchnahodnoteniezaiatkovsupervzie.Upokroilchuctiodstup
anadhad,ktorzaiatonkomviditenechba.Ajtotozisteniekorepondujesvymedzenm
zanajcichprofesionlov,akosmesnmpracovalivyie(s.61).
Zaiatoncijepotrebndoplni,eviacerparticipantkyvtomtosmerepsobiavprograme
naozajlenniekokomesiacovsazhodlivtom,eprisupervziivyhadvajhlavneinformcie
opostupoch, ako pracova sklientom, ako komunikova, ak techniky pouva. Draz je
vtomto zmysle skutone na budovanie profesionality pri prci sklientom, posilnenie
kompetencie. Vzhadom na pecifik prce vo dvojici, ako potreby, sa objavili aj problmy
ohadomfungovaniaresp.spoluprcevtomtotandeme.Rovinavntornejneistotyjenaokraji
ichzujmu,resp.samotnmiparticipantkamijeidentifikovanavdruhomrade,inadruhom
mieste.
Takmnesazd,emysmevearieilito,eakozaa.Apotomsmerieilito,eakosado
tohoaprlinevtiahnu....Apotometevea,mysmetamrobili,esmesazlaovalimydve
navzjom,ektorourob,ktorovieurobiataksaspoznvali.Apotomsipamtm,e
mneetestranepomohlosiujasnitenslovnk,eojeo,eojezkon....Apotomajto,
eakotonakrokovastouklientkou,emeodtoholovekoakvaatak....Mitoprilo,
e aj my dve sme sa zlaovali, aj stou klientkou ako keby sme troku sa dvali aaj stm
slovnkom, sktorm sa vtej socilnej prci pracuje. Lebo vak ja som so socilnou prcou
nemalanispolon.(FG1,P1)
Akomnejetopodobnasi....Unstobolooproblmochtohoklienta.Vdy,kesmeprili,
takbolalaalproblm.Taksmevdyrieilikonkrtnyproblm....Alebosaajutvrdi,i
idem sprvnym smerom, i uvaujem sprvnym smerom, i to robm dobre. ... Take vdy
konkrtne veci vyslovene aaj tak rady, i s do ..., i komunikova so... Avniektorch
veciachinmmeten...pomc.(FG1,P2)
Vprpade pokroilch participantov a participantiek je citen posun vreflexii zaiatkov,
priomdrazjekladennavntorn,pocitovstrnkusupervidovanhovovzahukuklientovi.
Viacer participanti a participantky zrove upozorovali na to, e vzaiatkoch supervzie
programovo kldli draz na postupov strnku ternnej prce, rovinu profesionlnej
kompetencie (tak ako to uvdzaj zaiatonci). Sptne vak hodnotia tento svoj postoj ako
nie celkom sprvny. A sodstupom asu sa im otvorili oi, e potreba bola predovetkm

73

orieenvntornejneistoty(esomajjadleit).Reflexiavakidevtomtosmereetealej,
keprogramovsstredeniesanapotrebyklientaprisupervzii,bolizrovevsledkomobavy
zodkrytia prpadnho vlastnho zlyhania, slabosti, odhalenia nekompetentnosti, ktor by
degradovaliprofesionalitusupervidovanhovovkonevpraxi.
Prv som rieila sam seba, e ja neviem o budem robi aako to mm robi. Prv som
prevalanaozajskrtaksebecky,zaseba.Aleunatiealiesomilanaozajstm,etam
idemzaklienta.eunehrmlensamazaseba,alezaniekohodruhho,komummpomoc.
Taketoboluritevekrozdiel.(FG2,P1)
Prv supervzne stretnutia som rieila seba, pritom som mala nejak sksenos,aleajtak
somsinedverovala.Nevedelasomvbecommrobisnm,nevedelasomakozaa,stle
toviacmenejviedlapotomtdruhosoba,alebosomsatakzviezlapoprinej....Alepotom
somsiuvedomila,evlastnetochcemrobi,aleneviemsanejakonatartova.(FG2,P4)
Mne zase napad, e naprklad ja som sa strane snaila, aby to nebolo omne, ale
oklientovi.Atieprvstretnutiabolivdyotom,eklienttoto,hento.ijedobreuchopen
cie, aoverovala som si proces, postupy. ... A strane dlho mi trvalo, km supervzia zaala
nieo prina mne ako loveku, naozaj t prevenciu syndrmu vyhorenia. Vdy som to
hdzalanaklientaanechcelasomsavtavsebe....Asidvarokymitrvalo,kmsomzaala
vnmatsupervziuakonieo,opomhamneakoloveku,atedaprostrednctvom(ma)
nejakmuklientovivkonenomdsledku.(FG2,P2)
Jasomnajprvibaommpovedaklientovi,kesamaoptaommrobiajaneviem,o
mm robi; atakto veci. Ke som sa ctila neisto pri prci sklientom a postupne som
prechdzalanasvojepocity,ktormmpriprcisklientamiamonosatonajviacotvorilo
vtedy,kesomzaalachodinasupervziu,ktorbolavsostnezamerannavzah.(FG2,
P5)
Mnetotrvaloasirok,osomsipripustila,ejetudleittenvzaha(supevrzor)bolten,
omiotvoriloi.(FG2,R3)

74

6.2osazmenilovobsahusupervzie

i u to bolo upreventistov, alebouternnychpracovnkov(hlavnepokroilch),participanti

aparticipantkyzhodnekontatujist(obsahov)posunvovzahuksupervzii,tentovaknieje
jednosmern od pocitov socilneho pracovnka kurieeniu (obsahovmu, vecnmu),
postupom, o robi s klientom. Posun je mon sledova skr vo vyej miere reflektvnosti,
schopnosti samostatne identifikova problm, ktor je potrebn riei supervziou, schopnos
nadhadu,odstupu,pochopenie,ootamide.
Mono to bolo tak to zistenie, e oo tam ide... a potom, teraz u ja, ke sa menej
zastujemsupervzie...myslm,eterazutiesitucie,doktorchsadostvamcelkomu
zvldamanepotrebujemutaktsptnvzbuatak,iesimyslm,nechmajpriestort
udia,ktorjunaozajpotrebuj...ie,postupnesomnejaktak...nieebymatsupervziau
nebavilatakakonazaiatku,aleskrunejaknepociujemtaktpotrebu...uajkesa
zastujemsupervzi,takjetoajpreto,evrmcitejsdrnosti,chcemnaznaiostatnm,
emavlastnezaujma,toopotrebuj,oomsachcporozprva,at...(FG3,R3)
Premabolasupervziapaomasinajvchosobnostnchzmien,vakatejprciaaj
tm stretnutiam. Preto si myslm, e ma to tak priahovalo strane na zaiatku, lebo som
hroznechcelanasebepracova.Atobolitaktieprvzaiatky,kedysomsiuvedomovala,e
jedvod,abysomsatmzaoberala.(FG3,P2)
Tiezaiaton(supervzie)bolitm,emmtaktoproblm....Aterazmmtak,eako
pracovasosvojimstrachom,ekesommalataktoproblmactimtoto,aleboctimhnev
vtedy,kesomvtakejtositucii.(FG2,P5)
AkopovedaklientoviNIE!.Nontelefontyatak,aterazmomentlnerieims...,akosa
neda klientkou plne zmanipulova. Ona je tak dos manipulatvna aah vetkmi
nitkami,abydosiahlavlastnesvojcienejak,ktorsizadefinovala.(FG2,P5)
Ja som naprklad rieila to, e i to m vznam stm klientom. Asi tie klasick, m si
prechdzameasivetci,alebosmeprechdzali,e(klient)priiellenraz,apotompriiela
opolroka,alebounikdy.Anebrasitonejakotakksrdcuasitaktotienormlnetmy.
(FG2,P4)
Vinou som mala problm naozaj stakm spolonm zadefinovanm astotonenm sa
scieom, ja aklient. ie tie zaiaton supervzie akokeby boli aj ozaiatku tej prce: e
teda, i mme sprvny cie, i ideme sprvnym smerom, i sme sa teda naozaj zhodli. ...
Ateraztedavinouutoukonenie:akotobude,akoklient,iujepripraven,tedanielen

75

on,aleajja,isompripravenhopustiapodobne.Satotakakokebyotoiloasom.(FG2,
P2)

Pokia ide otudentov atudentky, vbakalrskom stupni zaznamenvame citen posun od

vekho neznma k vekmu benefitu. Po prvch sksenostiach so supervziou a po
dkladnejomoboznmensasosupervziou,viacerpotvrdzujposunodformlnehovnmania
supervzie (chcelo sa mi len tak preplva), kuvedomeniu si jej dleitosti pokia ide
oosobnostnprnos(psychohygiena)ajprofesionlnyprstup(klient,javprcisklientom).
Ja si myslm, e ke u m lovek tch supervzi dajme tomu viac, tak to on u vie lepie
pouiakonstrojpretvlastnpsychohygienu.Nazaiatkuvlastnenevie,doohoide,tak
jeasiplnevedentmsupervzorom,takslepovekazblden,apotomneskrtouvieaj
sm nejak poui. Sm si to u uvedomuje povie, e super, toto potrebujem, takto atak
supervziu.(FG4,P4)
Asitieilootouvonenie,evtomtreomronkutoubolo,esomprilaabolototak
uvonen. Vedela som, o chcem riei, ale nechala som aj ostatnch spoluiakov, nech sa
konenerieiaajoni.Atie,tieprvbolimonoetakviachbkov,alebotakviacejmono
eemotvne.(FG4,R3)
Ja to vnmam skr naopak, e teraz priiel ten ronk, e ja som si zgustla na tch
supervzich,kdesarieimajja.Tedapamtmsijednusupervziu,kdetobolovinuasu
omne.Aprveeniktosatamkniomuinmunemal,asomsazaalactitrochatrpne,
estlehovormlenja.Aletaksomsipovedala,noao.Askrtieprvrazybolitak,eby
som tm najradej lentakpreplvala,esaminechcelovemihovori.Aterazmyslm,e
viem,ejetovpohode.(FG4,P1)

Na rozdiel od bakalrov, umagistrov sme takto jednoznane citen posun nezaznamenali.

Hoci sa participanti aparticipantky snaili reflektova nejak posun (v tmach, problmoch),
povinedospelikzveru,enejakjednoznanposunvtmachzatianezaznamenali.Stle
imchbaodstup,nadhad,nedokutietosvojesksenostijednoznanezhodnoti.
Tak ja som nepreberala ni, ale asi by to bolo omne, teda i som dobre postupovala...
Monohovormzle,alejasimyslm,ejabysomasiodsebanajprvzaala,abysombola
uistenapotomsaodtiamempohnniekaminam.(FG5,R6)
Jasomtchsupervziizailmlo,takpretoneviemodpoveda.(FG5,P5)

76

Ja ke mm porovna tie supervzie, o boli, tak ja som mala tak pocit, e t udia rieili
skr,eseba,toichzlyhaniemono,alebotenichzlpocitznieoho.Amononatejjednej
bolotak,esomtovnmalatak,etojemonoajto,eineubliltomuklientovi.Alemala
somskrpocitztoho,esaskrzameriavalinaseba.(FG5,R3)

Podobn situciu sme zaznamenali uprofesionlov vo vkone socilnej prce ternnych

pracovnkov zaiatonkov. Aj vtomto prpade participanti aparticipantky nevedeli
jednoznane zadefinova, i nastal nejak obsahov posun vich supervzich. Dvodom aj
vtomtoprpademebyzatiachbajciodstup,nadhad.Problmy,ktorrieiasvpodstate
kontinulne podobn atkaj sa hlavne postupov prce sklientom, poprpade vnmaj
supervziuakopsychohygienu.
Ja rozmam. Ja mm niekedy tak pocit, e to bolo celkom dos pestr. Ale tak asi ako
postupovaalej,ismepostupovalisprvne,etedaakokebysioveripostupy.(FG1,R3)
Aleajvzahytchlenovrodiny.Ichrodinysmetamrieili.Aniekedysarieiliajmyaoni
vzah.Nieasinebolotonejakoako,aleniekedysaajtomuselodia....Nie(vpoiatkoch).
Myslmsi,enie,etoaneskr.(FG1,P4)
Asismezaaliztohotrokucti,vnmaajtaktonepovedan,ovpodstateneodznelozo
stranytchklientov.Alevlastnekesitodallovekdotakejsvislostimedzinimi.Ajtoako
saksebesprvaj.Aletouriteapotomneskr,kesmesaspoznali.(FG1,R3)
Zozaiatkutobolofaktibaotompostupeprcesnimi.orobi.(FG1,P4)
Vtompoiatonomtdiunaozajskroveritiepostupysnimi.(FG1,P2)
Informcie, ktor sme od participantov aparticipantiek zskali, s hodnotn vkontexte
rozirovania teoretickovedeckej platformy nielen pecifk supervzie zanajcich socilnych
pracovnkov, ale aj supervzie vsocilnej prci vo veobecnosti. Mnoh zskan vpovede
predznamenvaj budci postoj ksupervzii, ktor by nemala by straiakom, ale prirodzene
vyhadvanou asou skladaky profesionlneho ivota pomhajceho profesionla.
Neakceptovaten s postupy niektorch supervzorov, ktor zo supervzie sami robia
odpudzujcu sas vykonvanej profesie. Supervzor ajeho osobnos aj vprofesionlnych
zaiatkoch pomhajceho profesionla zohrva nenahraditen lohu atakzskaninformcie
vo vskume typu hrali sme sa na supervziu asupervidovali sebou vymyslen prbehy
sklientminemonozpohaduprstupusupervzoraksupervziiasupervidovanmpovaovaza
korektnaakceptovaten.Akuvaujemevkontextevvojovchtdivsupervziiuvdzanch
nazaiatkutejtokapitoly,musmekontatova,evntornpochodyusupervidovanchsnimi

77

absolutne koreponduj. Do popredia vystupuj najm vznam podpory atruktrovanos

celho supervzneho procesu. Vsledky vskumu asamotn informcie s vak ete
konkrtnejie ne s uvdzan vdostupnej odbornej literatre apomhaj tak presnejie
identifikovamonostialimitysupervzieprveprezanajcichpomhajcichprofesionlov.

78

7.Prnossupervzieamiestosupervzoravsupervzii

Prnossupervzieprepomhajcichprofesionlovvovkonesocilnejprcesmesipredstaviliu
nazaiatkupublikcie,kdesmesavenovaliteoretickmuvymedzeniusupervzie,jejvznamu,
funkcim acieom, akde sme priblili vnmanie vznamu supervzie participantmi
aparticipantkami vskumu. Vnasledujcej asti sa preto zameriame na prnos supervzie
vkontexteposunusupervidovanhovsamotnejsupervziiatmajprnosusupervzieprejeho
profesionlnu prax. Vznamov roviny supervzie pre supervidovanch sme zhrnuli do
niekokch oblast ansledne predstavujeme lohu avznam dleitho aktra supervzie
supervzora.

7.1Vznamovrovinysupervziepresupervidovanch

Vnmanie prnosu supervzie je de facto vo vetkch skupinch rovnak, ie ak to prierezovo

zhrnieme,situciajenasledovn:

Osobnostnrast,rozvoj,odbravanievntornejneistoty

Jasimyslm,eulentm,ekedokezvldnusituciuarieijuinakosijurieil
vera, tak si sa niekam posunul. Samozrejme klepiemu, ke sme asertvnej, ke sme
otvorenej pova, astokrt je to aj otom, e si obhajujemenejaksvojupozciu,taksa
posvameudsky,rastieme,vyvjamesa,zrejemeatojepodamanajvprnoscelkovov
prcisumi.Leboonoatodovekejmierytladotoho,abysisitietozrunostiosvojil,aby
sitozvldal,abysisizbytonenebralzasvojeto,oniejenaprkladtvoje,at.(FG3,P2)
Pre ma je to vlastne tak nejak osobnostn rozvoj, e astokrt, mono, chodme tam
kvlikolm,aleastokrtidemnatsupervziuajstm,ematoosobneniekdeposunie.
Nieo nov sa naum, pre seba v tom vidm vek vznam. Nielen o sa tka nejakch
problmovns,aleajvmojomosobnomivotemitonieod.(FG1,P1)
Naozajsmetakkonkrtnevecirozprvaliztejprcesklientom,alezrovesatamotvorili
ajtietmytaknae.Osobnostnaommeetenejaktakprekky,aleborezervy.ie
rieilismetamnaozajzaujmavveciapodnety.(FG2,P4)

Profesionlny,odbornrast,zskanieistotyvprci

79

Mnedalasupervziaasinejakskvalitnenieprce.Monopomocousupervziesadokem
nad niektormi vecami povznies, alebo sa teda nepozastavujem toko nad niektormi
vecami, ako by som sa mono pozastavovala predtm. ie mono aj tak posvanie sa
dopredu tm, e viem nejak spracova emcie apohady na vec. Mne to odbralo tak
neistotu, i to, o som urobila bolo sprvne, alebo nie. Avlastne ten mj supervzor ma
naviedolnato,eno,toosomurobila,bolotonajsprvnejie,osomvdanomokamihu
mohlaurobi.(FG4,R3)
Takuritestoinformcie.Istotuanitaknie,pretoevtomkonkrtnomprpadeidemvdy
s tm, e o zase bude. ... Asi plne ten najv prnos, e tam vetko skutone nahlas
vyslovte.Vetkytiesvojemylienky.Akeichmustesformulova,apoveda,takvpodstate
sitoajujasnte.ietojeasitennajvprnospremaakoosobu.(FG1,P2)
Mnetopomhalovtomrastevrcmiprofesie....Veakrtmatovtejmojejprcinakoplo,
ahalomatoalej.(FG2,P4)

sptnvzba,konfrontcia,pluralitanzorov,pohadov,sksenost

Pre ma je to aj zaujmav zhadiska toho, e pozorova tie modelov situcie ud, ktor
tamprinajsvojezitky,arieeniaamonossakonfrontovastm,akobysomtoinak
(rieil). ... Spoznva tch ud, a prostrednctvom ich reakci (na ma) spoznva aj seba.
Posdi,akostesazachovalivyaakosazachovalioni.(FG3,R3)
Jasomsastretlavnaejorganizciisveasupervziami,kdesaurieilikonkrtnesitucie
sklientmi, avtedy fakt by som povedala, e t supervzia bola pre ma tak osvietenie, e
ah, e jasn, takto. U sme boli vtom avideli sme len tie negatva au sme boli tak
pesimistickynaladen.Apotomtobolo,esmedostalitaknovpohady.(FG4,P5)
Mne vlastne t kolsk supervzia priniesla tak in pohad na vec. Mala som nejak
problm, ktor som vnmala z toho svojho pohadu, ae som t situciu povedala
supervzoroviatenmipovedalaha,nieonatommeby.Taketovnmamobohacujco.
(FG4,P4)
Takinpohad.Asisomsasnailanatopozriepotomajinak,akokebysanatodvalin
lovek.(FG1,R3)

pozitvnamotivcia,prevenciasyndrmuvyhorenia

Mnetamnajviacdalo,esomtamvdycky,prichdzalasomtamstm,etsituciajeu
nerieiten amus to prebra niekto in, odbornk, v, ovea v. Ale odchdzala som
stm,enie,kudnememebymyauviemakonato.Vtedytobolotakjasn,esm

80

som tam ila asm som odchdzala. Pretosomsaasistalazvislounasupervzii,leboto

bolosuper.(FG1,P4)

zitkovuenie,efektvneuenie,osvojovaniesidleitchinformci,zorientovaniesa
vproblme.

Ja ke som nastpila ako dobrovonk v..., tak som sa ctila plne straten. Lebo to bolo
vobdobeteprednstupomnavysokkoluajasomladopraxestm,esomnevedela,
nemalasomiadnuodbornos,nemalasomsaoooprie.Nevedelasomporiadneotoje
socilnaprca.(FG4,P1)

bezpenpriestor

To bol tak bezpen priestor, ktor porady neponkli, lebo sme sa tam (na porade)
vinouhdali.(FG4,P1)

profesionlnapodpora,odbornpodporapresocilnehopracovnka

loveksavtombenomivotenestretvastm,ebymalnejakhoprofesionlaprisebe,
asnm by diskutoval o svojom problme. Vinou je to laicky atrv to dlhie. Takto je to
podstatnerchlejie,rchlejiesatieproblmyvyrieia,lebojenatonejakmetda.(FG3,
P1)
Spracovan vznamov roviny supevrzie usupervidovanch plne koreponduj sciemi
adefinckou supervzie avzmysle posunu na pomyselnej profesionlnej iare len meme
potvrdijejnenahraditenmiesto.

7.2Akhosupervzorapotrebujeme?

asto sme v predchdzajcich astiach publikcie uvdzali ako jeden z dleitch faktorov
spenej supervzie jej realiztora supervzora. Osoba, ktor ovplyvuje cel proces, m v
rukch jej priebeh. Supervzor sa teda jav ako ten najpodstatnej prvok celho supervzneho
procesu. Tak ako me vaka supervzorovi supervzia prebieha plynulo, za vyuitia technk,
ktor zvyuj jej efekt apod., rovnako me by vaka supervzorovi supervzia aj nespen.
Vzhadom na obmedzen priestor tejto publikcie nie sme schopn identifikova vetky
monosti, bariry a faktory, ktor spenos, resp. nespenos tohto procesu vo vzahu
ksupervzorovi ovplyvuj. Sstredme sa preto aspo na vymedzenie zkladnch podmienok
vo vzahu kosobe apozcii supervzora. Nsledne sa poksime vkontexte tohto vymedzenia
odkrynakokokorepondujsrealitou,resp.vnmanmparticipantovaparticipantiekvakaich

81

sksenostiamsosupervziou.Vsledkynhovskumunmtaktoposkytujobrazotom,akho
supervzoravlastnesupervidovanpotrebuj,preferuj,vyhadvajapod.
V odbornej literatre sa stretvame s vymedzeniami ak by supervzor mal by, m by mal
disponova. Supervzor spa podmienky vtedy, ak napln kritri, ktor s platn pre vkon
supervzievkontextetejkrajiny,vktorejije,psob,resp.tejorganizcie,ktorhozastreuje.
Mnohkrajinynemajstanovenminimlnetandardyprevkonsupervzie.Nemajnaprklad
stanovenminimlnyveksupervzora,omevyvolvaistnedveruksupervzorovi,pretoe
len pri vyom veku supervzora sa prirodzene predpoklad, e m za sebou viacron prax
vprcisklientom,vlastnsupervziearznevcviky,vakaktormzskalpotrebnspsobilosti
pre kvalitn vkon supervzie. Vhodnejie sa jav kritrium odpracovanch rokov vprci
sklientom aabsolvovanie dlhodobho vcviku vsupervzii, o vedie kvej dvere vjeho
adekvtnuprofesionlnuvbavu21.Profesionlnavbavaasplneniekvalifikanchpredpokladov
vak nie vdy zaruuje poskytovanie kvalitnej supervzie aasto sa zdanlivo dostva do zadia
popriosobnostnejvbave,ktorsaobjavujevpotrebchobjektuakodleitejia.
Supervzordisponujeuritouosobnostnou,ajprofesionlnouvbavouaoakvasa,edoke
sm prijma sptn vzbu am sm sksenos supervidovanho. Ztoho vyplva, e
predpokladomdobrhosupervzorajeschopnosaktvnesizabezpeisupervziusmpreseba,
abybolschopnefektvnevykonvasupervziupreinch.Odprofesionalitysupervzorazvis
vovekejmierekvalitavkonuprofesie,atmajschopnosposkytovaodbornpomoc.

ObrazdobrhosupervzorajepodaKadushina(1992InMatoueketal.,2003,s.358)primrne
odvoden od zisten opreferencich auspokojen supervidovanch. Ztohto hadiska je dobr
supervzor ten, ktor je supervidovanmi uprednostovan, posudzovan ako vyhovujci,
supervidovannanehoreagujpozitvne,majhoradiadverujmu.
Obraz dobrho, efektvneho supervzora mono zloi poda autora znasledujcich
charakteristk:

21

Zpohaduinchnrodnch,eurpskychasvetovchasociciaorganizcipripravujcichbudcichsupervzorov
sajav,enaSlovenskuplatiamiernekritri(ukonenvysokokolskvzdelaniehumanitnhosmeru;minimlne
3rokypraxe/vniektorchvzdelvacchorganizcichjeto5rokovpraxe/sosocilnymklientomvsocilnejoblasti,
aako doplnkov kritrium absolvovan bu dlhodob vcvik vniektorej zporadenskch kl alebo socilno
psychologick vcvik) pre as v240 hodinovom akreditovanom vcviku vsupervzii. Mnoh supervzori po
skonenakreditovanhovcvikuvsupervziinedosahujpoadovankritri,ktorsstanovennapr.Eurpskou
asociciou pre supervziu akouing (EASC), ktor stanovila niekoko vstupnch tandardnch kritri pre vcvik
vsupervzii:1.Vysokokolskvzdelaniehumanitnhosmeru,alebomedicny.2.Najmenej13rokovpraxevoblasti
pomhajcichprofesi.3.Ukonensebasksenostnvcvikvpsychoterapii(minimlne500hodn).4.Minimlne
120 hodn supervzie vlastnej prce. 5. Sksenos svedenm ucelenho vzdelvacieho programu voblasti
pomhajcich profesi (min. 200 hodn), alebo sksenos svedenm pracoviska, tmu (min. 3 roky)
www.supervize.eu

82

praktizujeplnaslobodnvzjomnkomunikciumedzisupervidovanmavatmosfre,
ktor nielen dovouje, ale aj povzbudzuje vyjadrovanie skutonch pocitov
supervidovanho,
vytvra vzah22, ktor podporuje sebavedomie adveru supervidovanho, umouje
optimalizciujehoautonmieavlastnhosudku,
jeho orientcia na rieenie problmov je zaloen na konsenze, koopercii,
demokratickejparticipcii,nevyuvamocensktechniky,
zakladsosupervidovanmpozitvnevzahy,charakterizovanpocitmipsychologickho
bezpeia, tvorenho prijatm, vrelosou, empatiou, repektom, podporou, flexibilitou,
autenticitou,primnosou,
predstavuje vzor odbornej kompetencie pri pomoci supervidovanm sich prcou,
integruje potreby organizcie so socioemocionlnymi potrebami pracovnkov, dr
rovnovhumedziciemiamorlkoupracovnkov,
prijma aprimerane vykonva stanoven radn autoritu amoc vyplvajcu zpozcie
supervzora23, ato tak, e kon neautoritatvnym spsobom, pestuje zodpovednos
supervidovanch za pridelen prcu acitlivo vyhodnocuje ich prax, udruje rovnovhu
medzipodporouaoakvaniamivsvislostisjasnedefinovanmitandardmikonkrtnej
profesijnejinnosti,
zabezpeujetruktrovanpostupyakontruktvnusptnvzbu24prepracovnkovvich
vzahukorganizciiakpraxi,
udruje rovnovhu medzi potrebou stability organizcie apotrebou zmeny aje
pripraventietozmenyobhajova,
je vkontakte svymi animi rovami hierarchickho rebrka organizcie,
prezentuje jasne azrozumitene odkazy pracovnkov vedeniu aobavy manamentu
supervidovanm,
jepripraven,prajesiajeschopnzdieaodbornvedomosti,
jetolerantnkukontruktvnejkritike,
mpozitvnyprstupksocilnejprci,ukazujesolidarituazvzokkprofesiiastelesuje
hodnotyprofesievosvojomsprvan,
je pripraven achce oceova dobr vkony aje pripraven odmietnu neprimeran
pracovnzvzok,
jekultrnecitlivnemsexistick,rasistickapodobnsklony.

Nadruhejstranebysupervzoromzaiadnychokolnostnemalbylovek,ktor:

22

VzahuakosastiprofesiesavenujeKopiva(2006).
Fenomnom moci vpomhajcich profesich sa zaober autor GuggenbhlCraig (2007) vo svojej knihe
Nebezpemocivpomhajcchprofesch.
24
OtzkamsptnejvzbysavosvojejpublikciivenujReitmeyerovBroumov(2007).
23

83

nesplnilkvalifikanpoiadavkyapredpokladyprevkonsupervzie,
poruujezkladnudskprvaaslobody,
nedodriavaetickkdex,resp.platnetickprincpyprevkonsupervzie,
nemzujemnasebepracova,nevyhadvavlastnsupervziu(supersupervziu),
je konfliktn a prena do supervzie vlastn nespracovan osobn i profesionlne
problmy,
poruujekontrakt(absencie,mekanie,poruovaniehranc),
jeprlipracovnepreaen,
trpsyndrmomvyhorenia25,
pracovnestagnujeapod.

Vzsade spolon a identick poiadavky, resp. potreby vo vzahu ksupervzorovi

zaznamenvame op vo vetkch skupinch participantov a participantiek. Dominujce s
hlavne poiadavky vo vzahu krealizcii supervzie, vyadovan je profesionalita, schopnos
pracovasumi,viessupervziuvdobrej,bezpenejatmosfre.
Poiadavkyssmerovanajkukonkrtnympostupomprivedensupervziesupervzormalby
ma nadhad, vedie pomenova, identifikova, vedie poskytova sptn vzbu, vedie oceni
apovzbudi. Kreativita pri veden supervzie je tie skr vtan, aj ke len jednotlivo bolo
explicitneuvedenpreferovanieprojektvnychtechnkapod.
Pokia ide oosobnostn vbavu supervzora, mal by to by lovek empatick, primn,
vyrovnan,prirodzen,priateskaegalitrsky(nieautoritatvny).
Zhodne vo vetkch skupinch zaznelo, e by mal ma bu praktick sksenosti, alebo
minimlnebymaldobrepoznaoblaspsobeniasupervidovanho/supervidovanch,znalos
procesov, postupov rizk, ale aj pecifk jednotlivch pracovsk, i programov. Dvodom je
schopnos lepie pochopi charakteristick problmy, ktor dan prostredie me vyvolva,
prina.

Profesionlivovkonesocilnejprcezaiatonciuvdzali:
Empatia
Postreh,nadhad
Podporujci,chpajci,schopnpovzbudi
Vedomosti,sksenosti
Schopnospodasptnvzbu
Vedieoceni
Prirodzen,primn

25

SyndrmuvyhoreniausocilnychpracovnkovsapodrobnevosvojejpublikciivenujeMaroon(2012).

84

Dveryhodn,vievytvoripocitbezpeia,podpory,zujmu
Mnadhad
Realistick
Kreatvny,pracujesrznymiprojektvnymitechnikamiapod.

Profesionlivovkonesocilnejprcepokroiluvdzali:
Abysommalapocit,emapova
Vedievytvoridobratmosfru
Profesionl,profesionlnyprstup
Dvera
Abynepracovalnarovnakompracovisku,zexternhoprostredia
Mus by pre ma autoritou, musm ho vntorne uznva, akceptova, preferencia
mua
Autentickvovzahuksupervidovanm
Dobrajzlpolicajt(ajsispolupoplaeme,ajsamemkonfrotova)
Neutuje,neoetruje,konfrontujema
Empatick
Abysmesapoznali

Preventistiuvdzali:
Schopnosvytvoripozitvnuatmosfruvskupine
Profesionlnyprstup
Schopnviesprirodzen,nensilnkomunikciu
Kvalitnsupervzorvyrovnansmsosebou
Citpreprcusumi
Vyrovnanosobnos
Kompetentnudia,ktornasebepracuj
Dokesakonfrontova,vediepomenova,identifikova,riei...
Profesionl,viepracovasumi
Malbypoznarobotu,innos,kuktorejjesupervziaposkytovan
Dobrazlpolicajt

Bakalriuvdzali:
Dveryhodn
Osobnos,kvality
Nieprlipsychologizujci,neatakujcipotrebabezpeia
Mmsnmpriateskvzah

85

Zpraxe,ktorejsatotka(kompetencia)
Empatick
Povzbudzujci,podporujci
Kreatvny
Pozitvne,dobrenaladen
SomtupreTeba,podporujci

Magistriuvdzali:
Prirodzen
Trpezliv
Neinvazvny(abydotohonevnalmocseba)
Sksenostizosocilnejprceapod.,abydokzalpochopisituciu
Sksenosti,nieorelnezail
udskprstup,priatesk(nieautoritatvny,prsny)problmsuitemi
Kreatvny
Abymalzujem
Dvera,dveryhodn,memsazverisproblmom

86

Vskupine profesionlov vo vkone socilnej prce pokroilch sme sa stretli smierne

odlinmi postrehmi, i reflexiou vzahu supervzora asupervidovanho. Prvm odlinm
aspektom bolo poukzanie na odborn inakos supervzora asupervidovanho. Tzn. e
nemusia psobi vrovnakej oblasti, resp. pracova srovnakm typom klientov, naopak, typ
klienta me by diametrlne odlin. Zrove vak psobenie supervzora voblasti socilnej
prce i pomhajcich profesi je bran ako fakt. Prve tto spriatelene cudzineck pozcia
supervzoramebyvekmprnosom.Najednejstranepochopenieproblmov,sktormisa
stretva socilny pracovnk, na druhej strene schopnos prinies pohad zvonka. Vtomto
zmysleprnosompriindividulnejsupervziijeprvemonosotvoreniao,nartnutiainch,
diametrlneodlinchrieenapohadov,ktorumonialepienabratandardnstereotypy
avzorysprvania.
Ja som dlho existovala vtom, e supervzor mus by odbornkom vtej oblasti amus
pracovascieovouskupinou,sktoroupracujemja,abymivedelporadi,pomcapodobne.
Aposledn supervzie mm slovekom, ktor sce rob s nejakm socilnym klientom, ale
diametrlne odlinm ako ja, tak tie supervzie mi dvaj omnoho viac. Tm, e nie je
vtiahnutdotchkoaj,taktomiprinatakveci,ktorbymanikdyvivotenenapadli...a
monoanitohosupervzora,ktortiepozntiekoajetejmojejcieovejskupiny.(FG2,P2)
Zrove vtejto skupine bola pomerne vrazne akcentovan potreba zoznmenia sa so
supervzorom, poda monosti ete pred zaatm supervzie. Takmto spsobom je potom
mon jednoduchie zadefinova svoje potreby, oakvania, pochopenie. Me to prispie
kuaheniu komunikcie, ale aj supervzie, aprispie tak kcelkovmu zveniu efektivity
poskytovaniasupervzie.Zdsa,eto,ovaktulnomprocesebenhoposkytovaniasupervzie
tedachba,jeastojednoduchvodnstretnutie,zoznmeniesupervzoraasupervidovanho
ako loveka slovekom tak to udsk stretnutie s nm, kde si ujasnia nielen potreby
aoakvania, ale aj spsoby aformy komunikcie, monosti pouvania technk, nastavenia
truktryapod.Tedavtomtozmysleprispsobeniesupervzienamierusupervidovanho.
Mnetonikdynepovedali,ejamempovedatomusupervzorovinejaksvojeoakvania.
Nie je jasnovidec, on to nevie, ke sa na ma pozrie, preta, e tebe bud vyhovova
zvieratkanebudetivyhovovasochanie.Naozajjetoajnatchsupervidovanch,prejavi
saapoveda,ochcem.(FG2,P5)
Prvkrt tam ide stm, tak aj ty sa boj poveda nieo. Alebo mono ete ke si vtch
zaiatkoch,takjetonatomsupervzorovi,akotoukorovaalebouvies.Jetonaom,na
tomsupervzorovi,mmatakzrunos,alebovedomos,taktonejakuvies,abysiajtoho
supervidovanhonejakozskal,alebomupovedal,ememepracovatakatak.Aakbude
nieopotrebova,alebobudechcienieovypovedapovedzto.(FG2,P4)

87

Strane je dleit, poda ma to plne prv stretnutie pokia mm novho supervzora,

nemalabytobysupervzia.Nemustotrvahodinu,alemalobytomatak2asti.Jednak
zoznmenie sa stm lovekom. Dvera sa nevytvor hne, ani na tom prvom stretnut, ale
nechtoniejeeteotejprci,otejsupervzii,nechtojenaozajotakomzoznmen,otom,i
si sadneme. Ja naprklad viem zjednho stretnutia usdi, i si slovekom sadnem, alebo
nie.(FG2,P2)
Osobnos supervzora, ktor sa sklad zosobnostnej aprofesionlnej vbavy, je zdanlivo
samozrejmsaskonceptusupervzievsocilnejprci.Vsledky,ktornmvskumpriniesol,
vak asto poukzali na nedostatky, ktor sa vsupervzii vyskytli amnoh tieto nedostatky sa
objavovali prve na strane supervzora. To, o je samozrejm, nemus znamena automaticky
kvalitu,resp.stelesovaprofesionlanasprvnommieste.Supervzorbyvaknemalpochybi,
nemalibysavynravovskumochosupervziijehonedostatky,profesionlnezlyhania.Noaj
supervzor,takakosupervidovanajehoklient,jelenlovek,ktorsadopachb,ktorale
nazvime radej neefektvne postupy, pretoe slovo / termn chyba m prli negatvnu
konotciu aasto aj vnmanie anastavenie supervidovanch me skresova azvrazova
nedostatkysupervzora.Uvzdelanhosupervzorabysamaliobjavovaprofesionlnezavhania
minimlne, pretoe splnil nron kritria pre zskanie oprvnenia supervzie uskutoova.
Podmienky na realizciu supervzie sa pre akreditovanch supervzorov na Slovensku vrazne
zlepili aj vaka jej legislatvnemu ukotveniu (pozri vyie). Pri analze zisten tkajcich sa
predchdzajcich vskumnch otzok sa fenomn supervzora ajeho vznamu objavoval
vkadejznich,atakmunepochybnepatrvznamnmiestonielenvprocesesupervzie,aleaj
vovplyvnen aprehben zujmu osupervziu. Ani supervzor nesmie zaspa na vavrnoch
amus profesionlne rs,mal by ma svoje vlastn pravideln supervzie azastova sa
rznychposilovaiek,workshopovakolen,abysaalejrozvjalaktvnymzameranmsana
svoju profesiu aprinal tak do supervzie najnovie trendy azvyoval kvalitu nielen svojej
prce,aleajkvalituprcetch,ktorchsuperviduje,ovkonenomdsledkunajviacoceniajej
samotnprijmateliaklienti.

88

8.Autosupervzia

Okrem zkladnch aspektov asksenost so supervziou pokstyovanou supervzorom sme vo

vskume zisovali aj tmu autosupervzie. Jedn sa toti poda nho nzoru o tmu a oblas
supervzie, ktor je mlo prebdanou a nevenuje sa jej ani v odbornej literatre prli vek
priestor.Anapriekznanmupotencilu(jejvsledkystotiastovemihodnotnamnohich
neskr prenaj aj do svojich individulnych / tandemovch a skupinovch supervzii, kde s
nimi alej pracuj pod drobnohadom odbornka supervzora) nepriklad sa jej v praxi a
tak vznam. Nevedomos o jej existencii (aj ke ju asto robme automaticky a intuitvne)
pritom znane limituje prcu socilnych pracovnkov. Je vemi vhodnou pomckou, i
nstrojom prve v prci zanajcich pracovnkov vo vkone socilnej prce. Autosupervziu
niektor autori nazvaj autovziou alebo sebasupervziou (z anglickho prekladu termnu self
supervision26)aKolkov(2003,inMatoueketal.,2003)juajpovaujezaprocessebareflexie
pracovnka (supervzora), ke pracovnk (supervzor) sm sebe kladie otzky, na ktor had
odpovede. Podobne uvdza Brtlov (2007), e spen prcu sklientom me determinova
taktie autosupervzia. Poda nej autosupervzia znamen predovetkm kladenie si otzok
smerujcichkreflexiivlastnchaktivt,pocitov,reakcinasprvanieapocityklienta.
Hawkins aShohet (2004) kontatuj, e proces reflektovania sa me prehlbova, ak si
supervidovan vytvor vlastn systm zapisovania prce na prpadoch, priom nejde len
ozaznamenvanieskutonostnevyhnutnchprevykonvanieprofesie,aletieoreflektovanie
procesu asledovanie telesnch vnemov, dychu, pocitov, mylienok askutkov poas doby
strvenej sklientom. Podobne Havrdov (1999) aplikuje tento proces na tudentsk odborn
prax,kedopa,etentoprocespsomnejreflexiemetudentalejprehlbovavyuvanm
audioavideozznamovprcesklientomazrovesiichvyhodnotivautosupervzii,aleboza
pomocisupervzoravkole.
Borders aLeddick (1987, In Hawkins aShohet, 2004, s. 30) rozdeuj autosupervziu do dvoch
hlavnchoblastreflektovaniavlastnejprceauvdzajotzky,ktorspretentoprocesvemi
uiton:

26

Morrissette (2001) sa zaober sebasupervziou (selfsupervision) vo svojej publikcii srovnomennm nzvom.

Uvdza sebaintrospekciu (selfintrospection) ajej modely ako modely poradenskej sebaintrospekcie, ktorch
oznaenie sa postupom asu zmenilo na sebasupervzne modely (selfsupervision models). Napriek rozdielom
medzitmitomodelmi,konzistentnmzostvazameranienarozvojsebauvedomeniaarozvojspsobilostporadcu
/terapeuta.Morrissette(2001)uvdzaniekokomodelovsebaintrospekcie,priomkontatuje,eexistujeniekoko
metd popisujcich procesy, ke tudenti apomhajci profesionli premaj osvojich klinickch interakcich
sklientmi.Prkladyzahajinterpersonlneprocesyodvolania,sebakritiku(selfcritique),sebamanaovanie(self
management), sebamonitorovanie (selfmonitoring) sebaanalzu (selfanalysis), sebou poskytnut sptn vzba
ovlastnom vkone (selfgenerated performance feedback), sebaintrukt (selfinstruction) a sebahodnotenie
(selfevaluation).

89


Sebapozorovanie(prepjaniemylienok,pocitov,postupovporadcusosprvanmklienta):
osompoulklientahovoria/aleboosomvidelklientavykonva?
osomsiosvojichpozorovaniachmyslelaosomctil?
Akbolimojealternatvytoho,osompovedalalebomoholvdanejchvliurobi?
Akosomsimedzialternatvamivyberal?
osomtmtovberomzamalalej?
osomvskutonostinaozajurobil?

Sebahodnotenie(hodnotenievkonuporadcupozorovanmreakciklienta):
Ak inok mala moja reakcia, ak bol inok mjho vberu medzi alternatvami na
klienta?
Akobysomzhodnotilinnossvojhovberu?
Vsupervzii (najm vprci psychodynamicky orientovanch socilnych pracovnkov vrole
psychoterapeuta)sastretvameajspojmomvntornsupervzia(vntornsupervzor)aasto
sazamieazapojemautosupervzia.Williamson(1984)vvodeknihyHlednaobjevovnod
autoraPatrickaCasementa(1999)uvdza,evntornsupervziajeprocesomsledovaniaseba
samho pri psychoanalytickom seden. Pe oautorovom spsobe spracovania knihy a
vyzdvihuje prve to, e Casement pribliuje sebapozorovanie ajeho prnos pre monitorovanie
terapeutickho procesu, vyzdvihuje jeho pomocn funkciu pri zskan poznania ako klient
pomhajceho profesionla vid jeho zmysel pre predvdanie toho, o vetko by v sebe mohli
rznepouitintervencieobsahova,anasledovaniedsledkovtchtointervenci.
Ak by sme rozumeli autosupervzii ako vntornej supervzii (Casement, 1999), tak by sme
oklietili tento proces len na psychoanalytick (psychodynamick) pohad, ktor sa vyuva
vprcipsychoterapeutov.
Autosupervzia teda nem psychoanalytick charakter, aj ke sa sebaanalza ned od tohto
procesu odstrihn, mono ju vak chpa veobecnejie. Pracuje sdvomi oblasami
reflektovaniavlastnejprceatmissebapoznvanieasebahodnotenie.Vntornsupervziaje
proces zko spt so sebapozorovanm asebaanalzou am psychoanalytick charakter, jej
prvky sa vak daj vemi efektvne vyuva vautosupervzii pomhajcich profesionlov vo
vkonesocilnejprce27.

Aj tto tmu vyhodnocujeme samostatne po jednotlivch diskusnch skupinch, vzhadom na

hlbok diferencie medzi jednotlivmi skupinami participantov a participantiek, pokia ide
oinnos,ktorejsavenuj,sksenosti,aleajichosobnostnvyspelos.

27

Pozribliienapr.Vaska(2012);Kune(2009);HavrdovHajnetal.(2008);Casement(1999)

90

Vskupine preventistov sa vina participantov aparticipantiek zhodovala vpostupoch pokia

ide oindividulne vyhodnocovanie svojej prce. Vina znich si nejakm spsobom
prechdzadianiepoasaktivity(osadialo?...mohlosatourobiinak?),meniaassirobaj
poznmky,aleskrkvlipotrebmbudcejskupinovejsupervzie,nezaelomsubjektvneho
vyhodnocovania. Pripaj tie, e vtomto smere vyuvaj nauen postupy zo supervzie
(vyhodnocovanie po bodoch). Vina sa vak zrove skr obva subjektvneho
vyhodnocovania,obvajsarizikaneobjektivity,resp.preveniavlastnejsubjektivity,chba
objektvnyprvok,ktorbysakpoloenmotzkammoholvyjadriobjektvne,akoprofesionl
zvonka.Lenvjednomprpadesmesastretlistm,eparticipantkavyhodnocujesvojepostupy
alen vyslovene problematick prvky, sktormi si nedoke poradi sama, riei nsledne na
skupinovejsupervzii.
Ke skonm nejak (prca), trebrs potom ke prdem domov, alebo mm as, tak si to
celprejdem,osatamodohrvalo.Neviem,itomnejakvznam,lebokebysomvedela
sprvnereagova,takbysomasiuvtejdanejchvlireagovalasprvne.Premaosobneto
nemvekprnos.(FG3,P4)
Ja som nad autosupervziou zaala rozma, ke tu to slovo vbec padlo. ... Je to urite
zaujmav, myslm si, e by som otom potrebovala vedie viac. ... Nebezpeenstvo toho
vidm, e ja t situciu rieim cez samu seba, cez svoje vnmanie, cez svoje pocity. Je
nebezpeenstvo, e ja si to vyhodnotm zle. Pre ma je (potrebn) t nezainteresovan
sptn vzba od ostatnch vemi cenn. To je ako keby som si sama vykladala budcnos
auvidmvtchkartch,ochcemvidie.(FG3,R2)
Aj uma to funguje tak pribline rovnako, e sa snam rozmla o sa ... udialo. Potom
(som)faktrieilalentaktieveci,isompovedalavetkoto,osimivdyckyhovorme,to,
o u poznm zo supervzie, tak tie body som si vhlave hovorila: e splnen, splnen,
splnen, splnen. Ale tie zsadn chyba, o by som ja nerobila, e by som nela do toho
extrmu,ebysomsitodovolilatakvyhodnoti.(FG3,P1)
Ujednhoparticipantasmesastretlistm,esvojusituciunezaznamenvaanevyhodnocuje
sptne samostatne, ato programovo. Sna sa uplatova postup tu ateraz, potrebu
individulneho sptnho subjektvneho vyhodnocovania situcie odmieta. Priom takto svoje
nastaveniehodnotakonauenajesnmspokojn.
Nedokem sa uspokoji, alebo vdy mm tak pochybnos otom, e i by sa to nedalo
spravi inak. Ja u to nevyhodnocujem, skr to beriem auzatvram problmy vmomente,
kesaotvoria,amyslmsi,esadajvyriei,ausastmpotomnezaobera.(FG3,P3)

91

Pojemautosupervzieutudentovatudentiekbakalrskehostupajednotlivoevokujeznalos
(zoskky),vinaparticipantovaparticipantiekrespondentiekzrovepojeminterpretuje
doslovne, priamym prekladom termnu: supervzia ako autoportrt, sebareflexia, i
supervziasmnasebe.
Jasitiemyslm,easirobisupervziusmsebe,alejetoinmasupervziusniekminm.
Asamasebesitoneviemposkytn.(FG4,P4)
Monomanapadlo,aleneviem,itoniejeplneodveci,ebytomohlobynejaktak,ena
nejakom stretnut by sa trebrs ten pracovnk kameroval, potom by si to nsledne cel
prepsalatak.Neviemsitopredstavi.(FG4,P5)
Mne napadlo tak slovn spojenie, e konfrontcia seba samho. Skonfrontova ten svoj
nzornakonfrontciu,alebonanieo.(FG4,P3)

Pokia ide ouplatovanie autosupervznych postupov (otzky po prci sklientmi aich

vyhodnocovanie), odpovede participantov aparticipantiek boli vnadvznosti na takto
pochopen asubjektvne interpretovan obsah autosupervzie skr intuitvne a hypotetick.
Neznalos zd sa vtomto prpade znane intervenuje vneprospech autosupervzie. Taktie
monosti autosupervzie s vnman skepticky, obavy s op zlimitovanej objektivity pri
vyhodnocovan postupov (podobne ako vskupine preventistov). Participanti aparticipantky
taktopostupskrodmietaj,hlavnezobavyzostratyodstupu,zpohlteniasituciou.
Jasimyslm,ekesompotejprcivterne,taksivyhodnocujem,osomtamzailaatak,
postupy, ako o robm. Ale nestailo by mi to. Lebo naprklad, ke som vnejakom nvale
emonom,amalasompocit,ebolanejakvyhranensituciavterne,taksapotrebujem
skludni. Aktomu skludneniu potrebujem porozprva sa sniekm, ako len stle si to
prehrva tie situcie sama v sebe. ... Vinou sa to riei, ke je nejak situcia, tak si
kladiem otzku, e preo t situcia vznikla, ai som jej mohla nejak zabrni, alebo
reagovainak.Alebochcemjejdobudcnostinejakpreds.(FG4,P4)
Asijetootomprehrvansinejakchsituci.Aotzkymonoto,eakobysommohlainak
reagovaakebysominakreagovala,obysamohlosta.Takteoretickpredstavy.Alebo
monoakobyreagovalmjkolegaaleboidelnysocilnypracovnk.(FG4,P5)
Ja to rieim podobne, lebo ja to rieim toko, e by som si t autosupervziu najradej
zakzala.Faktotzkytypu,akosomreagovala,esomreagovalazle,etoprliprevam,e
je to stle viac omne ako otch klientoch, aide mi to vhlavetakdlho,akmnejdemna
altern.Premaje(toto)tautosupervzia,aspoto,opodtmmyslmaniekedyby

92

somtonajradejtakstoplavtejhlave.Lebokadmojareakciamipripadtmenejsprvna
akot,ktorpovaujemzasprvnu.(FG4,P1)

Uparticipantiek, ktor takto postupy uplatuj, zaznamenvame aj prvky objektivizcie. V

tomto prpade participantka potvrdila spracovvanie faktickch aspektov postupu pri prci s
klientom psomnou formou, o jej umonilo zrove si vytvra aspo minimlny odstup od
situcie adokza ju vyhodnoti bez emci. Vdruhom prpade sce participantka postupy
nezaznamenva psomne, ale konfrontuje ich sinternmi pravidlami aetickm kdexom
organizcie. Pripa tie vtejto svislosti konzultcie skolegami, tmov stretnutia, o vetko
jejnapomhavyhodnocovasitucievterne,ajrelatvnesamostatne.
Psalasomsidennkzternu,aletamsomnepsalamocopocitoch,skrsomsasnailatam
tie fakty zachyti, lebo pocity mi ili vhlave. Ale ke som to dala vtch faktoch, tak som
videlatrokainsvislosti.Taketomimonotakpomohlo....Otzkysomsinekldla,tak
systematick,eanisineviempredstavi,eak(otzky).Aleskrsomsipsala,osaudialo
naterne,osomsadozvedela,nejakanamnzuoklientoch.Ausomtamvidela,ejeto
viacobjektvneajetokoneneotomklientovianiejetoomne.(FG4,P4)
Mne sa stva, e si prehrvam nasp t situciu, arozmam, e i to, o som spravila,
somspraviladobre.Potomrobievamtak,esapozermdopravidiel,naichinternch,ei
som poda nho etickho kdexu postupovala dobre. Vtomto sa nejak tak utvrdzujem,
alebo si hovorm, e o by som mohla urobi nabudce inak. Aja iba konzultujem sinmi
kolegami, e ke nieo spravm, aj na tmovch stretnutiach sa rozprvame okonkrtnych
postupoch. Ale zapisova, na zapisovanie nie som. Ja skr si potrebujem nejak vhlave si
vyrieisvojeveci.(FG4,P3)

Zisovali sme tie, i niekto pracuje postupmi tzv. vntornho supervzora. Op vyuvanie
takchto postupov deklarovala len jedna participanka, vlimitovanom rozsahu t. j. ke to
situciavternedovouje(napr.klientvediemonolg).
Hej, to je i mem toto poveda, i mem toto poveda. ... Ke naprklad klient vedie
nejak siahodlh monolg osvojich problmoch, tak rozmam nad tm, e o mem
poveda, ako mm pova atak. Vtej chvli sa snam. Ale hlavne pri tch monolgoch.
Lebo vemi na to nie je as, ke chce hra nejak (slovn) pingpong. ... Ale tak stle mm
pocit,enieomivhlavebevdy,alemonoeteraztorieim,emmnejakvecivhlave,
nejak body, apoda nich postupujem. Asi ale a po tch supervzich som zaala tak viac
otomrozma.(FG4,P3)

93


tudenti a tudentky magisterskho stupa interpretovali autosupervziu tie ako postup, pri
ktorom jednotlivec analyzuje sm seba, svoje postupy pomocou otzok. Jednotlivo sa ete
objavil nzor, e by to mohlo by tie aplikovanie postupov adaptovanch pri skupinovej
supervziivpraxi.
Ten lovek si doke ten problm nejak rozanalyzova ako keby sm, ja to tak vnmam.
Akoemmnejakproblm,idemsihoanalyzova,osatamudialo,preosatamudialo,a
tak.Tieotzkysidvamsamapreseba,nedostvamotzkyzvonku,dvamsiotzky,oto
somnouspravilo.(FG5,P1)
Vspojitostistouskupinovousupervziou,esivlastnenaberietierznepohadyapotomsi
to spracuje. Aj ke to naprklad raz zail ten problm, ak aj nie ten ist, ale doke to
spracovaztchostatnch,zanesitouvedomova.(FG5,P5)

Realizciaautosupervznychpostupov,takakosmejuvtejtoskupinezaznamenali,bolatielen
vemi limitovan. Systematick zapisovanie postupov asituci po stretnut sklientom sme
zaznamenali len vjednom prpade. Vina ztch participantov aparticipantiek, ktor u
pracujenejakouformouajsklientmi,sisitucievyhodnocujelensm/avsebe,chbaznalos
postupov,monostakonato(chcelasomsizapsa,alenevedelasomo).
Jasomposielalpomesiacisprvudosvojejorganizcie,osomrobil,atamsomnarazil,ke
somrobil(...).Avtedysommalajtenprpadnasupervziu,vtedysom(to)rozpsal,tobolo
jedin,kesomsispomenuldozaduvetko,osompotejsupervziivykonalalej.Neviem,i
tomebyautosupervzia,alevtedysomsatakvracalkcelmutomuprpadu,kesomto
psalarozmalsomnadtm.(FG5,P4)
Skrtakvsebe,vhlave,alebopotom,osommalajedenproblm,taksomtonajprvsksila
takvhlave:nepomohlo.Potomsomtorieilasdruhmi,sokolm:skamartmi,tiemono
troku.Aleapotom,kesomto(masupervzii)rieila,takmatoukudnilo.(FG5,P4)
Jasomtochcelaurobi,scetobolopoas...,kesombolana....Bolasomz(toho)tak
okovan,takplntoho,otzok.Apoascestydomovsomsitocelpremietala,eakoby
som to ja robila mono, cel ten priebeh, chcela som si to zapsa, ale nevedela som, o si
mmnazapsa.iejasomsitospracovalavhlaveanevedelasomvbec,obysomsitam
psala,takjasomsitospracovalatakto.(FG5,P3)

94

Postupytzv.vntornhosupervzorabolitmtoparticipantomaparticipantkmpraktickyplne
neznme, nevyuvali ich aani imaginatvne nedokzali projektova, ako by ich mohli vpraxi
vyuva.

Pomhajci profesionli vo vkone socilnej prce zaiatonci autosupevziu ajej obsah

interpetovali spontnne vo vzahu ktomu, ako to robia vpraxi oni. Pod autosupervziou
rozumeli zaznamenvanie postupov asitucie po stretnut psomnou formou (bez
vyhodnocovania), ale tie vyhodnotenie postupov asituciesklientompostretnutvtandeme
skolegyou, spolu snvrhmi, o by sa ete dalo urobi. Spontnne pojem autosupervzie
interpretuj vtomto kontexte tie s kritickm spracovanm tohto materilu po ase, jeho
kritickzhodnotenie(vtomtoprpadejetoparticipantkinodhadpostupu).
Takvmojomprpadejetotrebrsto,esiveerspemvetko,obolopovedan,ktoako
reagoval.Lenzatiaistoeteneviemvybavivetko.Anapemsiajsvojedojmyapoznmky.
Ateraz, ke idem na supervziu, tak si to idem prejs, aby som to mala erstvo vhlave.
Aniekedy si naozaj nadvam, e ak hlposti ma tam napadaj, e to nemuselo tak by.
Sodstupom,poasejelovektakrealistickej.Taketojetakauto.(FG1,R2)
My to robme stou mojou spolupracovnkou, e to robme vo dvojici, a potom vetko
zhodnotmepotomstretnut....Aaksnaenvrhy,aoalej....Alestm,topotomu
kritickyalejnespracovvame.Toupotomnechvamenatnormlnu.(FG1,P1)

Autosupervznepostupy,ktorsvpraxitmitoparticipantmiaparticipantkamiuplatovan,s
hlavne vpodobe (viac, alebo menej detailnho) zapisovania si postupov asitucie, no bez
pouitia predpsanej truktry abez vyhodnocovania poda akejkovek schmy. Jednotlivo
participanti aparticipantky upozoruj, e vtakomto supervznom postupe vidia riziko straty
objektivity,apreveniesubjektivity,chbaodstup,nadhadzexternhoprostredia.
No ja neviem, my sme nemali ktomu iadnu tak truktru, vyslovene e sme si vdycky
spsali,jaksatocelodohralo.Potomupoase,kesomtoajspisovala,usommalatak
truktru...(Vyhodnocovanie?)Nieataksomtonerieila.(FG1,P1)
Ale tak, e sebe si kls nejak otzky, tak ja som si to tie niekedy nekldla. Iba som si
spsala,osaudialo,oklienturobil,ojasomurobilataktonejakoadovidenia.(FG1,P4)

95

Predstava vntornho supervzora vtejto skupine je pomerne ako uchopiten apouiten.

Vzhadom na to, e prevaujcou formou ternnej prce je tandemov prca vo dvojici,
participantky vzahovali tento postup do charakteru prce dvojice. Vtakomto chpan sa pr
navzjom reflektuje avyhodnocuje navzjom situciu priamo vterne adoke reagova,
doplni partnera / partnerku. Aj takto zrunos vak prichdza a po nadobudnut sksenost
azosladenia tandemu. Knadobudnutiu tejto zrunosti pritom znane prispievaj supervzie,
nievakautopostupy.
Uma to prebiehalo poas toho (prce s klientom) avdy som ila ako tak mal vaz,
alebo hrdina ztoho stretnutia, ke som dokzala, pln hlpos, ale u len to, aby s nami
zaal vbecrozprva.norozmalasom,oteraz,abyasponejakozareagoval.omu
poveda,akohovtiahnu.(FG1,R2)
Tak ja som na zaiatku absoltne nad tm nerozmala, ja som bola rada, e to nejako
ide.(FG1,P1)
Nazaiatkusmeveminestihliuvaova,abysmemynieosprvnepovedali,aleboilina
sprvnumetdu.Alepoasetobolopresne,ekejednarozprvala,manapadlonieoin
azrove vase apriestore vnma toho klienta si to nejako zreflektova. Ako sa sprva.
asomtoilo.Alezozaiatkunie.(FG1,P4)

Profesionli vo vkone socilnej prce pokroil zhodne potvrdili, e spojmom

autosupervzie sa ete nestretli. Spontnne interpretuj pojem ako vntorn, individulne
vyhodnocovaniesituci,postupov,reakci,ipriestornasebareflexiu,idokoncaspytovanie
svedomia po prci s klientom. Autosupervzia tie evokuje psanie zznamovch hrkov
zternu,sktormmajparticipantiaparticipantysksenos,aktoruviacerchbolospojen
so spontnnym vyhodnocovanm zaznamenanch situci. Jednotlivo uvdzaj sksenos s
neprogramovm, vntornm, individulnym vyhodnocovanm situci, priom ide skr
oreflektovanienegatv,zlyhan,nevhodnchpostupov,odporanklientoviapod.Sksenosje
ajstandemovouprcouavyhodnocovanmpostupovexpostspartnerkou/rom.
Me by nieo tak, e sama vsebe si? Premam nad tm, sama si prechdzam tie
situcie,ktorboli....Samasiuvedomujem,akosomzareagovala,aleboakosomnemala.
(FG2,P1)
Mnetotieevokujenejakpriestornasebareflexiu...Jasomtakmalatm,esomvdy
po kadom terne musela psa ternny zznam, priebeh celho ternu ato, ako sme my
vtompsobili.Jasomtouterazprestalapsaaprilasomnato,akomitochba.Jasomsi

96

normlne cez to psanie, som si tak do toho pozrela, o sa stalo, ako som sa vtom ctila.
Normlnesamiuavilo,takpsychohygiena,cezpsanie,zznam.(FG2,P5)
Ja som mala tie tak prv asociciu, e autosupervzia, psanie zznamovch hrkov, e
vtedy si prejdem cel to. ... A ja si pamtm, e uma to bolo vemi podobn ako stou
relnousupervziou.Kesomsitakspomnalanatostretnutieamalasomspravizznam,
vejasompovedalatotoajavbecneviem,idobre...,aletaktotonenapem....Somsito
tak sama vsebe rchlo vytesnila urit veci, ktor som spravila. Take asi tie, e si sama
prechdzamtrebrstostretnutie,alebotensvojproblmatedaprichdzamnanieo,etoto
jeok,totonie.(FG2,R2)

Vntorn supervzor po priblen jeho princpov evokuje jednotlivo postupy uplatovan vo

vkone praxe. Ide hlavne ovntorn uvedomenie si cieov, metd, racionalizciu postupov,
uplatneniepripravenejtruktryvsituciiapod.
Jasomsitozavala,...amonoajtm,kesmebolivdvojke...kesomrobilasama,tak
mono ani nebol ten as. Ale ke je dvojica, tak u ten lovek, ktor rozprva avy
nerozprvate,takjetomonotenaspresnenato.(FG2,P4)
Ja som to nerobila tak intuitvne, ale som ... sa uila techniku, (ako postupova) vtakch
tch nronch situcich (v terne). At technika bola presne otom, zastavi sa
aporozma,oidemrobi,akjecieaktivity,akmetdyzvolm.Nievdysamitodar,
alekesomsitotakmonopremietladotejracionlnejrovne,aeterazsitoidemcvii,
povedala som si to pred ternom, avyhodnotila vtom terne, tak si to u viac pamtm.
(FG2,P5)
Jasomtopravdepodobnerobila,aleuvedomilasomsitoasiateraz,lebomojakolegya
mi hovorila ty nad tm prema, lebo ty si aj ticho anehanb sa za to, e si ticho,
premysl si, o povie apotom to povie. Teraz si spomnam sptne, lebo som nechcela
nieo zo seba vyprskn, aby som si potom nerobila vitky, e som nieo povedala, ale
prkrt sa mi stalo aj to, e som povedala apotom som musela nejak naprva ten svoj
nzor.(FG2,P1)

Vjednom prpade mala participantka sksenos so zhotovenm videonahrvky, pri ktorej

zrovemohlavyhodnocovasvojepsobeniesklientompovetkchstrnkach.Ttosksenos
hodnotakovemiprnosn,hlavnepokiaideosebaspoznvaniepriamopriprci,vprocese.

97

Ja som mala teraz tak super sksenos ... sme si tam nahrvali sklientom poradensk
proces,tobolonaozajzavetkydrobn.Asomsitakpovedala,ejeplneinsapouain
simyslmpoastohorozhovoru,...lentaksamapreseba,abysomsatamspoznala,lebofakt
mitostranevead,lensapou.(FG2,P5)
Na rozvoji supervidovanch, resp. pomhajcich profesionlov vo vkone socilnej prce, sa
me nemalou mierou podiea prca na sebe vyuitm autosupervzie, prp. niektorch
autosupervznych technk. Tto vznamn pomcka sa aj na zklade vskumnch zisten ned
povaova za samozrejm, hoci vnej participanti aparticipantky vidia vek zmysel. asto
automaticky,bezuvaovaniatentonstrojsebarozvojapouvajbeztoho,abyhomalipreseba
pomenovan,abyvedeli,eprveprebiehaautosupervzia.Domnievamesa,etentonstrojby
vaknemalbylentuen,alemalbybytieprirodzenousasourozvojaprofesionlneho
ivota pomhajcich profesionlov, pretoe me vrazne pomc kzveniu profesionality.
Najm ak sa vyuva pravidelne apomhajci profesionl so zskanmi poznatkami osebe aj
alej pracuje (napr. vzmysle, e uvedomen azskan informcie prenesie do individulnych,
tandemovch, skupinovch, i inch foriem supervzi). Tto oblas supervzie si zasli ovea
viupozornosnielenusamotnchpomhajcichprofesionlov,aleajuteoretikovavedcov,
ktorbymalionejviacpublikova,analyzovajuaskma.

98

9.pecifickklientiasupervzia

V socilnej prci sa jej vykonvatelia stretvaj s rznymi cieovmi skupinami, ktor s

jedinenapecifick.Neexistujeuniverzlnyajedinpostup,prstup,metda,alebotechnika
pouitprivetkchcieovchskupinchsocilnejprce.Kadklientskskupinapomhajcich
profesionlov v praxi socilnej prce m ist pecifik28, ktor sa v supervzii mu a asto aj
objavuj.Niejemonzachytivetkycieovskupinysocilnejprceaskmatmy/dilemy/
problmy, ktor sa v prci socilnych pracovnkov objavovali, resp. ktor nejakm spsobom
rieia.Toneboloanicieomvskumu,alevzhadomkzloeniufkusovchskupnasksenostzo
supervzi,kdeboliidentifikovanrzneintmy,akopriprcisalmicieovmiskupinami
sme sa rozhodli upriami nau pozornos na niektor tieto pecifick skupiny klientov a
konkrtnejiesmesazameralinacieovskupinuosobypovkonetrestu29.
Vpraxisocilnejprcenaiparticipantiaparticipantkypracovalistoutoskupinouakoternni
socilnipracovnci.Vinoupracovalivodvojiciachvtandemeaajztohtodvodusamnohz
nich zastovali najm tandemovej supervzie. Niektor vak vyuili aj monos skupinovej a
individulnej supervzie. Vsledky vskumu priniesli mnoh zaujmav vsledky, ktor s
vyuitenpritvorbenovchterisupervzievsocilnejprci,aleajpreprax,kesupervzori
mutietovsledkyzitkovapriamoprisvojeprcispomhajcimiprofesionlmipracujcimi
sopecifickmiklientmi.
Priiadnejinejklientskejskupine(som)nectila,akobysomnemalapudsebazchovy,aja
somajdotejtocieovejskupinyilatak.Anevedelasomsipripusti,kemasklamali.Kemi
nieoukradli,kematotlnezmanipulovali,kemaoklamali,esedelzanieodiametrlne
odlinakosomsimyslela.Jasomstlemalaakobytendenciutchudbrni...(FG2,R2)
pecifick prce sumi po vkone trestu participanti a participantky zhodne identifikovali
hlavne vinch pocitoch, postojoch i predsudkoch, ktor potrebuj vntorne spracova,
prekona. Vina ztoho pritom svis hlavne snajvm rizikom, ktor pri tejto prci vidia,
vohrozen vlastnej bezpenosti. Otzka bezpenosti, otzka monosti fyzickho ohrozenia
socilnehopracovnka(tok,napadnutie,krde...),verblnehonapadnutiaapod.Stopotom
tmy,ktorzhodneverbalizujvetciparticipantiaparticipantkyakonajviepecifikumprce
stoutopecifickouskupinou.Vovzahuktomupotomdochdzakvemisilnmuuvedomeniusi

28

Pozribliienapr.Pruinsketal.(2011);Slobodov(2012,2011);ierna(2012,2011);Dvokov(2012);Jusko
(2009);Balogov(2008,2005);Selick(2008)
29
Kpecifikmprcestoutoklientskouskupinoupomhajcichprofesionlovakichsupervziipozribliienapr.
Such(2012);VaskaavojskBaov(2012)

99

nutnostistriktnhododriavaniastanovenchpravidielpritejtoprci(napr.dodriavanieprce
vodvojici).
Jatovnmamvtom,enapr.ajskolegyou,kesmeboli,taksmemaliproblm,ejaksa
hovor, e o svoj ivot, e sme sa bli osvoj ivot. Mohlo sa sta nieo, nemuselo sa sta
nieo,malismeztohotakpocit.(FG2,P4)
Pritejtoskupinetovnmamakonie,estrachosvojivot,alestakmirznymiobavami,o
satkajnapr.tohonapadnutia,at.onaprkladpriinch,monovinejprci,vinejoblasti
satotonevyskytuje.(FG2,P4)
Bezpenosmatienapad,lebojasometepredtmakosom...pracovalavovzniciach
... chodila som tam. Ale priamo sklientom a tak odbornejiu prcu som zaala robi cez
tentoprojekt.Aavtedysomsitaknaozajuvedomila,enaozajtbezpenosjeprema
dleit, ae veakrt som to podceovala. Najm vtedy, ke som ila prvkrt na to
stretnutiesklientomanemohlasomsstoudvojikou,sktorousommala...,vpohode,
dmtoajsama,aleneviemo,nejakasivntornhlasmapresvedil,epokajsi,radejsi
topresutentermn.(FG2,R2)
Nikdynevieme,ovtomlovekusameeteobjavi,aleboomenieoevokova,alebo
asociova.Naozajmynikdynevieme,ovommemenatartova...Veakrtmipomohla
tdvojka,esomvidela,evomsanieospavtomklientovi,aesmetambolidve,aon
si u tak nedovolil, alebo aj mi pomohol ten kolega. ... Je to naozaj tak ak vtom ten
klient.(FG2,P4)
Tam je to dos vea aj opredsudkoch, ... e pri tch..., sktormi robm, tak to s tak tie
ahie...Alepritchvzochukonrtneviem,ebolodsdenzadrogy,alebozalpen
prepadnutie,zapokusovradu,taketouvlovekuvytvortakdosvekpredsudok,ke
tamonide,takeajprcaspredsudkamisatamdosvynra.(FG2,P5)

alie pecifikum bolo identifikovan na strane klientov. Viacer participanti aparticipantky

mali pomerne bohat sksenosti srznymi typmi klientov aklientiek. o ich pri prci stouto
cieovou skupinou zaskoilo, to bola predovetkm in motivcia, in postoj ksocilnemu
pracovnkovi vsystme tejto prce. ast je pritom nzky zujem, a nezujem, i pokusy
omanipulciu socilneho pracovnka. Viacer zrove deklaruj, e pri prci stouto klientelou
muselizsadneupravisvojprstup,postojksocilnejprcistoutocieovouskupinou(naui
saneriei,ketonechcetenklient),repektovaaakceptovapostoj,iivotnvobuklienta,
eliminovatzv.spasitesksyndrm.Prcustoutoklienteloupopisujmetaforickyakojazdu
nahsenkovejdrhe,postuppridosahovancieovjekomplikovanaznanenelinerny.

100

Presneto,esomsiuvedomila,etklientiakobynieslentieobete,ale,ktorsasnaia
vyaizovetkho,osad.Ajasamemajrozkrja,ajposklada,ajokovekanebude
tootom,ehonadobrobrtim.Aninejdeotenspasitesksyndrm,aleskroto,esom
sa skr, e som sa vkadom loveku snaila njs skr ten dobr potencil. Anetvrdm, e
somprilanato,evomnieje,aleenievdyhojamusmvedienjs.Atosomapri
tejtocieovejskupinesanauilazmierovastm,etysi...auvivoteanechcemvidie
anebudemtipomha,lebomavyuvaabodka!.Tobysomsivivotenedovolilapredtm
trebrsuniekoho.(FG2,R2)
Rozdiel bol ... ke som zaala robi stouto klientskou skupinou... vtom, e ja som sa ich
naprkladnebla.Aletenrozdielbolvtom,eajsmladmi,ktorbolitrestanv...,pracujeme
tmspsobom,eimpodnetyponkame,priomtutoknmklientimaliprstuptak,eja
som bola pre nich prostriedok na dosiahnutie nieoho, o vemi chceli dosiahnu, aby mali
kud so sdom. ... Ctila som sa tak zneuit nm, e ma zneuil na to, aby si naplnil ten
rozsudok.(FG2,R2)
S ete ako motivovaten, e ich namotivujete len na to, o onipotrebujvtom,ztoho
sduomaj,alebooonisamichc.Alenaniinichu...vemi,vemiakodostanete.
Lebosomsitakosobnepovedala:e,noo,takonsidaltaktocie,tak,mono,etotakto
chceahotovo.Nisnmnenarobm,kejetoklient,ktortamniejedobrovone,ktorma
vyhadallenpreto,etomus,etomalnariaden.(FG2,R2)
ojasomrieiladosastojeto,enaozajsanauineriei,ketonechcetenklient....T
prcasnimibolaakonatakejhsenkovejdrhe,eniekedy,ewooow,eodchdzalisme
stm,esmemupomohli,emutonieodalo,apotomzaspadol.Alebopotom,kepriiela
vrtil sa arozprval nm, o sa udialo za ten as, tak sme tak zrali. Toto je naozaj ete
mono,eak,ejetoakotakprcastmizvislmi,...jedendesihore,druhdesi
dole.Noapremabolodosakajeakstakmitotypmiklientovpracova,lebomiich
jestraneto.Alemyslm,esamitoudar,vporovnanstmzaiatkom,...totojetak
nron.(FG2,P4)

Pokiaideosupervziupriprcistmtoklientom,ttojevnmanakonevyhnutn,ajvzhadom
na pecifick tmy, ktor proces prce stouto cieovou skupinou prina. Medzi riadkami je
pritom mon ta aj potrebu dostatonej, vhodnej prpravy (trningu) na tto prcu. Ak s
teda potreby vo vzahu ksupervzii? Osobitne, vzaiatkoch prce, ako kov sa javpotreba
motivcie, podpory, posilnenia idey, e tto prca m zmysel. Potrebn je vak aj podpora
vrovine postupov prce stmito klientmi, upozornenie, upovedomenie orizikch ahrozbch,
ktor tto prca prina, aby sa predilo neprjemnm sklamaniam pri kontakte s klientom

101

(manipulcia,okradnutie,tok).Prcastoutocieovouskupinoutieprinaintmyvrovine
pocitovej strach, hnev na klienta, pocity zneuitia, ale tie naprklad predsudky vo vzahu
ktmtoklientom.
Lebo som zanala ako socilny pracovnk, apracova sama as do ternu sama, je dos
aksituciaprezanajcehosocilnehopracovnka,kejehodendovody,vtedybysom
asi uvtala supervziu... Aby som sa mohla vyventilova... Snejakou podporou som sa
nestretla, skr opane, e nemus, ke nechce. Tak som skr bola ztoho tak znien
vntorne, e chcem nieo robi a chcem niee pomha, ale chcem pracova snimi. ... Pri
tejtoskupinetovnmamakonie,estrachosvojivot,alestakmirznymiobavami,osa
tkajnapr.tohonapadnutia,at....onaprkladpriinchmonovinejprci,vinejoblasti
satotonevyskytuje.Totojetedataksilnpremamoment,ktorjavnmam,epritejto
skupinevnmamakoohrozujci,alebohomelovekvnmaakoohrozujci.(FG2,P4)
Mne to najm v tmach vtch supervznych ato zko svis aj teda stou klientskou
skupinou,pretoejasompriiadnejinejklientskejskupinenectila,...etcieovskupina
enaozajmnohztchudsklamri,smanipultori.Aemusmtotakvediepomenova,
etotaknaozajje.Atotobolitmy,sktormisomjanikdyneprichdzaladosupervzi,e
mmproblmsklientom,aleboemataktoklam,aleboebymaniektobolokradoltak,e
relne....Azrazutobolo,ehnevnaklienta,takjatuzasmienepeniazeprehorobmtoto,
totoatotoaonmiprosteukradnenieozpeaenky.Atosompredtmtaktotmyvbec
nerieila, take hlavne tie tmy boli plne in, sktormi som chodila cel ten projekt do
supervzie.(FG2,R2)
Aletutotobolitakaietmy,taknaprklad,nikdysomsanestretlastakouagresivitou
akosmemali,kesmemalijednhoklienta.Tosomfaktvtedytakctila,takneuveriten
strach,akoeteasinikdy,pretoesomsifaktvtedymyslela,esanieostane....Tietmy
boliin....Ajostrachu...Aleajotom,eprvkrtsombola,prvkrtsomsiuvedomilato,e
mameniektovyui,aemaniektomanipuluje.(FG2,P3)
Na zklade spracovania vskumnch zisten mono vyzdvihn viac, ako pri bench cieovch
skupinch (v zmysle nronosti napr. zdvodu pchania zvanch trestnch inov apod.)
nevyhnutnospravidelnejaastejsupervzieprepomhajcichprofesionlovpracujcichprve
stouto, prp. inou pecifickou cieovou klientskou skupinou pomhajcich profesionlov vo
vkonesocilnejprce.Jedleitzamerasanajmnapodpornaspekt,aleivzdelvac.Ako
dleitsajavvyuvanierznychsupervznychtechnk(napr.projektovtechniky)anezamera
salennasupervziuformourozhovoru.Skupinovsupervziabymohlaponknupriestorna
tak techniky ako sochanie avindividulnej supervzii (prp. vsupervzii tandemu / dvojice) sa
zamera na hranie rol apod. Obsahovo by bolo vhodn zamera supervzie na vyuvanie
prstupu zameranho na lohy vzhadom kvekej potrebe hada nov alternatvy prce

102

sklientom, ale tie vytvoreniu priestoru pre ventilciu emci, posilovanie abilancovanie
dosiahnutchspechov.

103

10.

Zver

Predkladan vskumn sprva predstavuje vskumn zistenia, ktor roziruj teoreticko

empirickazrovevedeckplatformusupervzievsocilnejprciaprinamnohodpovede
naotzky,ktorsivovedeckchkruhochkladieme.Zisteniavakokremhodnotnchodpoved
vyvolvajalieotzkyatmpodnecujalprocesskmania,ktorjepreposuntakdleitej
oblasti profesionlneho rozvoja socilnych pracovnkov akou supervzia bezpochyby je
nevyhnutn. Nstroj, ktor je zhadiska socilnych pracovnkov pre ich profesionlny rast,
osobnostn ochranu (psychohygiena, psychosocilna podpora, syndrm vyhorenia, syndrm
nudy apod.) azrove ochranu ich klientov nespochybniten adleit, je potrebn alej
skma apredstavova ako profesijnej komunite, tak i alm pomhajcim profesionlom,
tudentom pomhajcich profesi, ale aj odbornkom zaoberajcim sa teriou apraxou
socilnej prce ainch pomhajcich profesi. Vskumn zmer sa nm podarilo naplni len
vaka naim participantom aparticipantkm aich ochote napriek svojej vysokej pracovnej
vyaenostizastnisafkusovchskupn(focusgroups).

Vsledky vskumu priniesli mnoh zaujmav poznatky, ktor s vyuiten pri tvorbe novch
terisupervzievsocilnejprci,aleajpreprax,kesupervzorimutietovsledkyzitkova
priamoprisvojejprcispomhajcimiprofesionlmi.Zazaujmavazroveneprebdanfakt
mono povaova supervzie spomhajcimi profesionlmi, ktor vo vkone socilnej prce
pracujsopecifickmiklientmi.Vovskumesmesazameralinaklientskskupinuudpo
vkone trestu avaka novm zisteniam sa nm otvraj monosti skmania pecifk vetkch
klientskchskupnsocilnejprce,pretoesadomnievame,ekadskupinabudevniektorch
oblastiachsupervzieojedinelatmvnimon.

Cieom publikciebolopriniesucelenpohadnaproblematikusupervzievsocilnejprciso
zameranm na pecifik supervzie zanajcich pomjcich profesionlov vo vkone socilnej
prciaprostrednctvomvskumnchzistenrozridoterajievedeckpoznatkyopredmetnej
problematike, ktor tak roziruj teoretickovedeck platformu supervzie vsocilnej prci.
Verme, e spsob spracovania publikcie bude podnetn a rozprdi alie diskusie, ako aj
vskumvoblastirozvojasupervzievsocilnejprci,atmposilnjejvedeckbzu.

104

ZOZNAMBIBLIOGRAFICKCHODKAZOV

BALINT, M. 1999. Lka, jeho pacient anemoc. 1. vyd., Praha: GRADA. 1999. 336 s. ISBN 80
71697346.
BALOGOV,B.2005.Seniori.1.vyd.,Preov:AkcentPrint,2005.158s.ISBN8096927418.
BALOGOV,B.2008.Svetsenioraseniorvosvete.1.vyd.,Preov:ActaFacultatis,2008.228s.
ISBN9788080688141.
BAOV,K.MYDLKOV,E.2012.Systmovprstupvsanciirodinnhoprostredia.s.203
209.InTRUHLOV,Z.LEVICK,K.(eds.).2012.Odteoriekpraxi.Odpraxekteorii.1.vyd.,
HradecKrlov:Gaudeamus,UniverzitaHradecKrlov,2012.682s.ISBN9788074351389.
BRTLOV, E. 2007. Supervize vsociln prci. 1. vyd., st nad Labem: Fakulta sociln
ekonomickUJEP,stnadLabem,2007.62s.ISBN9788070449523.
BLASER, A. HEIM, E. RINGER, CH. THOMMEN, M. 1994. Na problm orientovan
psychoterapia.Konceptintegrovanejkrtkodobejpsychoterapie.1.vyd.,Trenn:Vydavatestvo
F.1994.302s.ISBN8096727702.
BRNULA,P.2008.Potrebaetickhokdexutudentasocilnejprcenaodbornejpraxivrmci
novovytvranej koncepcie odbornch prax. s. 59 63. In TRUHLOV, Z. KONKOV, J.
(eds.).2008.Vvojasmrovnodbornchpraxnavysokchkolchvoborechsocilnprce.1.
vyd.,HradecKrlov:Gaudeamus,UniverzitaHradecKrlov,2008.90s.ISBN97880704347
0.
BRNULA, P. 2009. Poskytuje odborn prax skutone prnos vo vzdelvan vsocilnej prci?
(Dilemakvalitatvnehoverzuskvantitatvnehoaspektuvzdelvania).s.4552.InZRUBKOV,
K. KAMANOV, I. (eds.) 2009. Prnos tudentskej odbornej praxe vsocilnej prci,
oetrovatestve aprodnej asistencii. Ruomberok: Katolcka univerzita vRuomberku, 2009.
179s.ISBN9788080844585.
BRNULA,P.2012.Socilnaprca.Dejiny,teriaametdy.1.vyd.,Bratislava:IRIS,2012.256s.
ISBN9788089256914.
BROZMANOV GREGOROV, A. MATULAYOV, T. MRAKOV, A. VAVRINKOV, L.
VLAIOV, J. KORNY, S. 2012. Dobrovonctvo na Slovensku vskumn reflexie. 1. vyd.,
Bratislava:IuventaSlovenskintittmldee,2012.208s.ISBN9788080721190.
BROWN, A. BOURNE, I. 2002. The Social Work Supervisor. 4th ed., Buckingham: Open
UniversityPress,2002.194p.ISBN0335194583.
BROA,J.(ed.)2009.Supervizevadiktologickpraxi.1.vyd.,Praha:TRITON,2009.156s.ISBN
9788073872090.
CARROLL,M.THOLSTRUPOV,M.(eds.)2004.Integrativnpstupyksupervizi.1.vyd.,Praha:
TRITON,2004.281s.ISBN8072545825.
CASEMENT, P. 1999. Hledn aobjevovn. Jak se uit vpsychoanalze od pacienta. 1. vyd.,
Praha:NakladatelstvLidovNoviny,1999.269s.ISBN807106324X.
IERNA, M. 2011. Vnmanie intitci poskytujcich sluby zamestnanosti zamestnvatemi. s.
291 301. In GALLOV, I. SOLLR, T. JUHSOV, A. (eds.). 2011. Zbornk prspevkov. 6.
medzinrodnkonferenciadoktorandovodborovpsycholgiaasocilnaprca.29.aprl2011.1.
vyd.,Nitra:UKF,FSVaZ,2011.581s.ISBN9788080949365.
IERNA, M. 2012. Sluby zamestnanosti vslovenskch podmienkach aich hodnotenie
zamestnvatemi.s.169179.InTRUHLOV,Z.LEVICK,K.(eds.).2012.Odteoriekpraxi.

105

Odpraxekteorii.1.vyd.,HradecKrlov:Gaudeamus,UniverzitaHradecKrlov,2012.682s.
ISBN9788074351389.
EIS,Z.(ed.)1995.Supervize.1.vyd.,Praha:Praskpsychoterapeutickinstitut,1995.89s.ISBN
8090171028.
DVOKOV, D. 2012. Kvalita ivota senior vdomovech pro seniory. 1. vyd., Praha: Grada
Publishing,a.s.,2012.112s.ISBN9788024741383.
FREEDMAN, J. COMBS, G. 2009. Narativnpsychoterapie.1.vyd.,Praha:Portl,2009.319s.
ISBN9788073675493.
FORD, K. JONES, A. 1987. Student supervision. 1st ed., London: The Macmillan Press LTD,
1987.162p.ISBN0333376730.
GABBARD, G. O. 2009. Protiprenos problematika vpsychiatrickej liebe. 1. vyd., Trenn:
VydavatestvoF,Promentesanas.r.o.,2009.93s.ISBN9788088952589.
GABURA, J. PRUINSK,J.1995.Poradenskproces.1.vyd.,Praha:SLON,1995.147s.ISBN
8085850109.
GABURA, J. 1999. Supervzia vsocilnej prci. s. 157175. In SCHERPNER, M. RICHTER
MARKERT, W. SITZENSTUHL, I. 1999. Sprevdzanie vpraxi (vedenie), poradenstvo auenie:
Princpysocilnejprce,DolnKubn:VydavatestvoPeterHuba.1999.175s.ISBN808880328
4.
GABURA,J.2005.Socilneporadenstvo.1.vyd.,Bratislava:ObianskezdruenieSocilnaprca,
2005.221s.ISBN808918510X.
GABURA, J. 2007. Supervzia vprprave socilnych pracovnkov. s. 43 44. In BRNULA, P.
KOSCUROV,Z.(eds.)2007.Novtrendyvprpraveauplatnensocilnychpracovnkov.1.vyd.,
Bratislava:ObianskezdruenieSocilnaprca,2007.296s.ISBN9788089185276.
GUGGENBHLCRAIG,A.2007.Nebezpemocivpomhajcchprofesch.1.vyd.,Praha:Portl,
2007.113s.ISBN9788073673024.
HAMBLEK, V. 2011. Postmodern akritick prstupy vterii socilnej prce aich aplikcia
vkontexte prpradovej socilnej prce sklientmi. s. 156 163. In ONDRUKOV, E.
KOSCUROV, Z. (eds.). 2011. Realita avzia socilnej prce. Zbornk zmedzinrodnej
konferencie.1.vyd.,Bratislava:UniverzitaKomenskhovBratislave.2011.394s.ISBN97880
22330756.
HATOKOV, M. akolektv. 2009. Sprevdzanie chorch azomierajcich. Dobrovonctvo
vnemocniciach apaliatvnych zariadeniach. 1. vyd., Bratislava: Don Bosco, 2009. 215 s. ISBN
9788080740955.
HAVRDOV,Z.1999.Kompetencevpraxisocilnprce.1.vyd.,Praha:OSMIUM,1999.167s.
ISBN8090208185.
HAVRDOV,Z.2007.Vzdlvacsupervizeakvalitazanajcchsocilnchpracovnk.InSociln
prce/Socilnaprca.ro.2007/4,s.7886.ISSN:12136204.
HAVRDOV.ZHAJN,M.etal.2008.Prakticksupervize.1.vyd.,Praha:Galn.2008.213s.
ISBN9788072625321.
HAVRDOV, Z. et al. 2011. Kultura organizace asupervize ve vzjemnm psoben. 1. vyd.,
Praha:FakultahumanitnchstudiUniverzityKarlovyvPraze,2011.102s.ISBN9788087398
142.
HAWKINS,P.SHOHET,R.2003.SupervisionintheHelpingProfessions.2nded.,Maidenhead,
Berkshire,GreatBritain:Bell&BainLtd.,2003.229p.ISBN0335201172.

106

HAWKINS, P. SHOHET, R. 2004. Supervzia vpomhajcich profesich. 1. vyd., Praha: Portl,

2004.208s.ISBN8071787159.
JUSKO,P.2009.Socilnaprcasmldeouasocilnopatologickjavy.1.vyd.,BanskBystrica:
PFUMB,2009.217s.ISBN9788080837051.
KADUSHIN, A. HARKNESS, D. 2002. Supervision in Social Work, 4th. ed., New York &
Chichester,WestSussex:ColumbiaUniversityPress,2002.583p.ISBN023112094X.
KAMANOV, I. GEJDOOV, Z. ALMAIOV, A. 2007. s. 69. Vznam tudentskej odbornej
praxe pre prpravu socilnych pracovnkov. In RUSNKOV, M. KAMANOV, I. (eds.) 2007.
Vznamtudentskejodbornejpraxepreprpravusocilnychpracovnkov.stavsocilnychvied,
KatedrasocilnejprcePFKUvRuomberku,2007.60s.ISBN9788080842086.
KAMANOV, I. 2009. Etick problmy tudentov socilnej prce poas odbornej praxe. s. 15
21. In VASKA, L. BRNULA, P. KOSCUROV, Z. (eds.) 2009. Odborn prax ako sas
pregradulnej a gradulnej prpravy socinych pracovnkov: Manament. Etika. Supervzia. 1.
vyd.,Preov:PavolidelskAkcentprint,2009.144s.ISBN9788089295173.
KEKOV, M. 2010. Etika vprve socilneho zabezpeenia. s. 229 233. In KAPPL, M.
SMUTEK,M.TRUHLOV,Z.2010.Etikasocilnprce.1.vyd.,HradecKrlov:Gaudeamus.
487s.ISBN9788074350375.
KOPIVA,K.2006.LidskvztahjakosoustprofesespedmluvouJiinyiklov.5.vyd.,Praha:
Portl,2006.147s.ISBN8073671816.
KOSCUROV, Z. 2008a. Miesto avznam exkurzi vsystme odbornch prax vkontexte
vzdelvaniasocilnychpracovnkov.s.5963.InTRUHLOV,Z.KONKOV,J.(eds.).2008.
Vvoj asmrovn odbornch prax na vysokch kolch voborech sociln prce. 1. vyd.,
HradecKrlov:Gaudeamus,UniverzitaHradecKrlov,2008.110s.978807043470.
KOVCS, K. MRZKOV, I. 2010. Prvna prava supervzie vsocilnej oblasti. s. 43 46. In
SCHAVEL,M.akol.2010.Supervziaajejvyuitievsocilnejpraxi.1.vyd.,Bratislava:VZaSPsv.
Albety,n.o.,2010.81s.ISBN9788089271795.
KOVOV, B. 2011. Vvinovo orientovan dramatoterapia. Monosti alimity vo vchove
avasnej intervencii. 1. vyd., Bratislava: MUSICA LITURGICA s. r. o., 2011. 137 s. ISBN 97880
97041816.
KOVOV, B. 2012. Terapia sbbkou. Teoretick vchodisk avskumn zistenia. 1. vyd.,
Bratislava:MUSICALITURGICAs.r.o.,2012.216s.ISBN9788097041830.
KRUPA,S.2010.Supervziavorganizcii.s.5369.InSCHAVEL,M.akol.2010.Supervziaajej
vyuitievsocilnejpraxi.1.vyd.,Bratislava:VZaSPsv.Albety,n.o.,2010.81s.ISBN97880
89271795.
KUNE, D. 2009. Sebepoznn. Psychoterapeutick principy apostupy. 1. vyd., Praha: Portl,
2009.152s.ISBN9788073675417.
LABTH, V. SMIK, J. MATULA, . 2011. Expoprogram. Intervenn program pre skupinov
prcusdemiamldeou.2.uprav.adopl.vyd.,Bratislava:UniverzitaKomenskhoBratislava,
2011.276s.ISBN9788022327565.
LAHAD,M.2000.CreativeSupervision:TheUseofExpressiveArtsMethodsinSupervisionand
SelfSupervision.1sted.,LondonandPhiladelphia:JessicaKingsleyPublishers,2000.128p.ISBN
9781853028281.
LEVICK,J.2005.Odkonceptuktechnike.1.vyd.,Trnava:VydavatestvoTpreSpolonospre
podporuvedyavzdelvanianaFZaSPTU,2005.222s.ISBN8096895265.

107

LEVICK, J. TRUHLOV, Z. 2009. Rola individulneho rozvojovho plnu pri prprave

tudentov.s.2228.InVASKA,L.BRNULA,P.KOSCUROV,Z.(eds.).2009.Odbornprax
ako sas pregradulnej agradulnej prpravy socilnych pracovnkov. Manament. Etika.
Supervzia. Pavol idelsk Akcent print: Preov pre Katedru socilnej prce Pedagogickej
fakultyUniverzityKomenskhovBratislavevroku2009.144s.ISBN9788089295173.
MAROON, I. MATOUEK, O. PAZLAROV, H. 2007. Vzdlvn student sociln prce
vternu.Modelprosupervizi.1.vyd.,Praha:Karolinum,2007.141s.ISBN9788024613079.
MAROON,I.2012.Syndromvyhoenusocilnchpracovnk.Teorie,praxe,kazuistiky.1.vyd.,
Praha:Portl,2012.152s.ISBN9788026201809.
MATOUEK, O. akol. 2003. Metody azen sociln prce. 1. vyd., Praha: Portl, 2003. 380 s.
ISBN8071785482.
MTEL, A. 2012. Antiopresvne prstupy vsocilnej prci. s. 80 86. In TRUHLOV, Z.
LEVICK, K. (eds.) 2012. Od teorie kpraxi. Od praxe kteorii. 1. vyd., Hradec Krlov:
Gaudeamus,UniverzitaHradecKrlov,2012.682s.ISBN9788074351389.
MTEL, A. akol., 2012. Etika socilnej prce. 2. dopl. aakual. vyd., Bratislava: V ZaSP sv.
Albety,2012.264s.9788081320453.
MTEL,A.SCHAVEL,M.MHLPACHR,P.ROMAN,T.2010.Aplikovanetikavsocilnprci.
1.vyd.,Brno:Institutmeziodborovchstudi,2010.236s.ISBN9788087182130.
MICHELOV, R. 2009. Supervize odborn praxe monosti alimity. s. 118123. In VASKA,L.
BRNULA,P.KOSCUROV,Z.(eds.)2009.Odbornpraxakosaspregradulnejagradulnej
prpravysocinychpracovnkov:Manament.Etika.Supervzia.1.vyd.,Preov:Pavolidelsk
Akcentprint,2009.144s.ISBN9788089295173.
MICHELOV,R.2012.OdbornpraxenaKatedesocilnprceFSEUJEPstn.L.Prukapro
poskytovatelprax.1.vyd.,stnadLabem:UniverzitaJ.E.PurkynvstnadLabem,2012.52
s.ISBN9788074144493.
MIOVSK, M. 2006. Kvalitativn pstup ametody vpsychologickm vzkumu. 1. Vyd., Praha:
GRADAPublishing,a.s.,2006.332s.ISBN8024713624.
MOJOV,A.2002.Etikavsupervizisocilnprce.s.4041.InLEVICK,J.(ed.).2002.Etikaa
socilnaprca.Trnava:FZaSPTUvTrnave,2002.101s.ISBN8088774209.
MORRISSETTE,J.P.2001.SelfSupervision.APrimerforCounselorandHelpingProfessionals.1st
ed.,NewYorkandLondon:RoutledgeTaylor&FrancisGroup,2001.166p.ISBN978158391
0757.
MYDLKOV, E. GYMERSK M. KOPCOV, E. VASKA, L. 2007. Dobrovonctvoefektvna
tudentsk prax. 1. vyd., Bratislava: Asocicia supervzorov asocilnych poradcov, 2007. 68 s.
ISBN9788096871346.
MYDLKOV, E. a kolektv. 2002. Dobrovonctvo na Slovensku alebo o si poa
sdobrovonkom.1.vyd.,Bratislava:Asociciasupervzorovasocilnychporadcov,2002.55s.
ISBN8096871307.
MYDLKOV, E. GABURA, J. SCHAVEL, M. 2002. Socilne poradenstvo. 1. vyd., Bratislava:
Asociciasupervzorovasocilnychporadcov,2002.66s.ISBN8096871315.
MUNSON, Carlton, E. 2002. Handbook of Clinicial Social Work Supervision. 3rd ed.,
Binghampton,NY:TheHaworthPress,2002.635p.ISBN078901078X.
NAVRTIL. P. 2009. Metody prce sklientom v modelu zamenm na koly (kolov
orientovan pstup) s. 138 159. In OLH, M. SCHAVEL, M. et al. 2009. Socilna prca

108

vybrankapitolyzdejn,terieametdsocilnejprce.3.dopl.apreprac.vyd.,Bratislava:V
ZaSPsv.Albety,n.o.,2009.228s.ISBN8096944967.
OLH,M.2005.Supervziavsocilnejprcijejfilozofia,formy,koly,cieleasasnstav.1.
vyd., Preov: Preovsk univerzita vPreove, Pravoslvna bohosloveck fakulta, 2005. 85 s.,
ISBN8080683077.
ONDRUKOV, E. 2008. Rodov hadisko vsocilnej prci socilno kontruktivistick
paradigma vposudzovan ivotnej situcie klientiek / klientov. s. 70 78. In JANEBOV, R.
SMUTEK, M. (eds.). Posuzovn ivotn situace vsociln prci. Hradec Krlov: Gaudeamus,
HradecKrlov.2008.321s.ISBN9788070414194.
ONDRUKOV, E. 2009. Zklady psycholgie pre tdium socilnej prce. 1. vyd., Bratislava:
ObianskezdruenieSocilnaprca,2009.131s.ISBN9788089185337.
PAESOV,M.2004.Lka,pacientaMichaelBalint.1.vyd.,Praha:TRITON,2004.170s.ISBN
8072544918.
PAGE, S. WOSKET, V. 2001. Supervising the Counsellor. ACyclical Model. 2nd ed., Easte
Sussex:BrunnerRoutledge,2001.306p.ISBN0415207746.
PAGE,S.WOSKET,V.2002.Invoddosupervize.Cyklickmodel.Zapouitiaknihy:StevePage
aValWosket.SupervisingtheCounsellor/ACyclicalModel(NewYork,1994).Preloilaaedine
upravila:PetraSvobodov.1.vyd.,Tiov:SdruenSCAN,2002.88s.ISBN808662000X.
PARKER,J.2005.EffectivePracticeLearninginSocialWork.2nded.,Glasgow:GreatBritainby
Bell&BainLtd.,2005.131p.ISBN1844450155.
PLICHTOV,J.2002.Metdysocilnejpsycholgiezblzka.1.Vyd.Bratislava:MDI,2002.350
s.ISBN8096752553.
PROCTOR, B. 2008. Group Supervision. AGuide to Creative Practice. 2nd ed., London: SAGE
PublicationsLtd,2008.230p.ISBN9781847873354.
PRUINSK, J. 2005. Psycholgia osobnosti. 1. vyd., Bratislava: Obianske zduenie Socilna
prca,2005.152s.ISBN8089185053.
PRUINSK,J.akol.,2011.Inpircieprepraxsocilnejprce.1.vyd.,Bratislava:IRIS,2012.235
s.ISBN9788089238538.
REITMAYEROV, E. BROUMOV, V. 2007. Clen zptn vazba: metody pre vedouc skupin
auitele.1.vyd.,Praha:Portl,s.r.o.,2007.176s.ISBN9788073673178.
SELICK, D. 2008. Rmska rodina vkontexte metd socilnej prce. 1. vyd., Nitra: Univerzita
KontantnaFilozofavNitre,Fakultasocilnychviedazdravotnctva,2008.154s.ISBN97880
80944537.
SCHAVEL,M.TOMKA,M.2010.Zkladysupervzieasupervziavpraktickejvubevsocilnej
prci.1.vyd.,Bratislava:VZaSPsv.Albety,n.o.,Bratislava,2010.193s.ISBN9788089271
870.
SCHERPNER, M. RICHTERMARKERT, W. SITZENSTUHL, I. 1999. Sprevdzanie vpraxi
(vedenie), poradenstvo auenie: Princpy socilnej prce, Doln Kubn: Vydavatestvo Peter
Huba.1999.175s.ISBN8088803284.
SLOBODOV, L. 2011. Migrcia vminulosti adnes. s. 484 491. In GALLOV, I. SOLLR, T.
JUHSOV, A. (eds.). 2011. VI. medzinrodn konferencia doktorandov odborov psycholgia
asocilnaprca.1.vyd.,Nitra:UKF,FSVaZ,2011.581s.ISBN9788080949365.
SLOBODOV,L.2012.Zmenavprpravenaprcusmigrantminazkladepoiadaviekzpraxe.s.
380384.InTRUHLOV,Z.LEVICK,K.(eds.)2012.Odteoriekpraxi.Odpraxekteorii.1.

109

vyd., Hradec Krlov: Gaudeamus, Univerzita Hradec Krlov, 2012. 682 s. ISBN 978807435
1389.
SUCH,L.2012.pecifikprcesrodinou,ktormlenavo/povkonetrestu(aichteoretick
deficity).s.585591.InTRUHLOV,Z.LEVICK,K.(Eds.)2012.Odteoriekpraxi.Odpraxe
kteorii.1.vyd.,HradecKrlov:Gaudeamus,UniverzitaHradecKrlov,2012.682s.ISBN978
8074351389.
EBOV, N. MRZKOV, I. KOVCS, K. 2011. Aktulne zmeny vsystme socilnoprvnej
ochranedetasocilnejkuratele.s.3336.InSocilnprce/Socilnaprca.2/2011,ro.11.
170s.ISSN12136204.
IMEK,A.(ed.)2004.Supervizekazuistiky.1.vyd.,Praha:TRITON,2004.171s.ISBN807254
4969.
IANSK, K. 2011. Dobrovoncka innos tudentiek atudentov Katedry socilnej prce
FilozofickejfakultyUPJvKoiciach.s.336342.InONDRUKOV,E.KOSCUROV,Z.(eds.)
2011. Realita avzia socilnej prce. Zbornk zmedzinrodnej konferencie. 1. vyd., Bratislava:
UniverzitaKomenskhovBratislave.2011.394s.ISBN9788022330756.
ILKOV, M. 2007. Podpora resilience vsupervizi student. s. 31 40. In NAVRTIL, P
ILKOV,M.(eds.)2007.Praktickvzdlvnvsocilnprci.Svazek1.,Brno:TribunEUs.r.
o.,2007.187s.ISBN9788073993436.
OLTSOV, D. 2005. Vznam ttorskej supervzie vpregradulnej prprave socilnych
pracovnkov. s. 74 77. In BALEK, P. (ed.). 2005. Supervize vsociln prci ajej institucionln
souvislosti. Sbornk zmezinrodn konference, 19. a20. kvtna 2005. 1. vyd., st nad Labem:
FSE,2005.81s.ISBN8070446986.
TRUHLOV, Z. 2010. Identifikace rizik vrmci vyuit kompetennho modelu ve vzdlvn
socilnch pracovnk / pracovnic vbakalskch oborech sociln prce. In Sociln prce /
Socilnaprca.3/2010,ro.10.s.122131.ISSN12136204.
TSUI, M. 2005. Social Work Supervision. Contexts and Concepts. 1st ed., California: SAGE
Publications,Inc.2005.178p.ISBN0761917675.
VASKA,L.2007.Rolasupervzoraodbornejpraxesaastoprekrvasroloumanaraodbornej
praxe.InSocilnprce/Socilnaprca.ro.2007/4,s.2124.ISSN:12136204.
VASKA,L.2008.Sasnstavsupervzietudentovsocilnejprcevsystmeodbornchpraxv
kontexteuniverzitnhovzdelvanianaSlovensku.s.1526.InTRUHLOV,Z.KONKOV,
J. 2008. Vvoj a smovn odbornch prax na vysokch kolch v oborech sociln prce. 1.
vyd.,HradecKrlov:Gaudeamus,2008.90s.ISBN978807043470.
VASKA,L.KAMANOV,I.2009.Odbornpraxtudentovsocilnejprceajejmanamentna
KatedresocilnejprcePFKUvRuomberkuaKatedresocilnejprcePdFUKvBratislave.s.19
37. In ZRUBKOV, K. KAMANOV, I. (eds.) 2009. Prnos tudentskej odbornej praxe
vsocilnej prci, oetrovatestve aprodnej asistencii. 1. vyd., 2009. Ruomberok: Katolcka
univerzita.179s.ISBN9788080844585.
VASKA,L.2010.Porovnaniesupervzietudentovsocilnejprcevsystmeodbornejpraxena
Katedre socilnej prcePFKUvRuomberkuaKatedresocilnejprcePdFUKvBratislave.In
DisputationesScientificaeUniversitatisCatholicaeinRuomberok.Ro.10,.2(2010),s.124
139.ISSN13359185.
VASKA, L. 2011. pecifik supervzie zanajcich socilnych pracovnkov / Defining the
supervisionoffledgelingsocialworkers.s.343352.InOndrukov,E.Koscurov,Z.(eds.).

110

2011. Realita vvzia socilnej prce. Zbornk zmedzinrodnej konferencie. 1. vyd., Bratislava:
UniverzitaKomenskhovBratislave.2011.ISBN9788022330756.
VASKA,L.AVOJSK,K.BAOV,K.2012.pecifiksupervziepomhajcichprofesionlov
pracujcichsumipovkonetrestu.s.2628.InSocilnprce/Socilnaprca.ISSN1213
6204.Ro.12,.2(2012).
VASKA, L. 2012. Teoretick aspekty supervzie zanajcich socilnych pracovnkov. 1. vyd.,
Bratislava:IRISVydavatestvoatla,s.r.o.,2012.176s.ISBN9788089238705.
VOSEKOV, A. 2004. Supervize vztah ve smyslu setkvn se. s. 111 131. In IMEK, A.
2004.Supervizekazuistiky.1.vyd.,Praha:TRITON,2004.171s.ISBN8072544969.
WELD,N.2012.APracticalGuidetoTransformativeSupervisionfortheHelpingProfessions.1st
ed.,LondonandPhiladelphia:JessicaKingsleyPublishers,2012.144p.ISBN9781849052542.
WONNACOTT, J. 2012. Mastering Social Work Supervision. 1st ed., London and Philadelphia:
JessicaKingsleyPublishers,2012.192p.ISBN9781849051774.
IAKOV, E. et al. 2011. Socilna prca. Teoretick vchodisk apraktick kontexty. 1. vyd.,
Koice:UniverzitaP.J.afrikavKoiciach,2011.286s.ISBN9788070978702.

Legislatvnedokumenty:
Zkon NR SR . 305/2005 Z. z. osocilnoprvnej ochrane det asocilnej kuratele aozmene
adoplnenniektorchzkonovvznenneskorchpredpisov.
ZkonNRSR.448/2008Z.z.osocilnychslubchaozmeneadoplnenzkona.455/1991
Zb.oivnostenskompodnikan(ivnostenskzkon)vznenneskorchpredpisov.
ZkonNRSR.5/2004Z.z.oslubchzamestnanostivznenneskorchpredpisov.

Internetovzdroje:
Ministerstvoprcesocilnychvecarodiny.Supervzia.Zoznamsupervzorov[online].2012[cit.
20120918].Dostupnnainternete:<http://www.employment.gov.sk/supervizia.html>.

111

VASKA,LadislavAVOJSK,Katarna
Supervziauzanajcichprofesionlovvovkonesocilnejprce.Vskumnsprva

Vydavate: IRISVydavatestvoatla,s.r.o.,Bratislava
Rokvydania: 2012
Nklad:
300kusov
Rozsah:
111s.
Formt:
A4
AH:
6,62
Vydanie:
prv

VylonaCDnosii.

ISBN9788089238729
EAN9788089238729

112