Oravsks samotir Rohacsky vodopéd Jedingvodopa vZipadnch Tatrch, itonf mie velhastou sient s yo ‘otatanskja dub, jena dosh _zAdamele am 8 po tothe nimaby spojens so stipanim matno destat rapa aja ie. V Roc, nla) anjnavtevovane) an ‘Zadngch Tate, sna male) poche sisted vie prirodnch zauimavest ‘ort maj vata kvede, Pope! zdmgeh Rohl plesich eto predovietkjmn Rahiésky vod, rains vodonl ‘yZipadnie Tatrch Podobne ako v= ‘in tattansk ch vodopadov vik na Tadoveom modelovanom relies ype- ‘gmt wraznnitupiam, Hoe yee tolyprekonivajé vodopidn Postedné-zvyshy pralesov Dumais aly (Chrnen krjinns oblast (CHKO) Do- nak aby, tor hls wok 998, JenmladSouobastou toto dub na aveas, Spolus CHKO Latorcaa TKO Zor deo fein veRopnin ‘cunené Gaemia,vitrseh je dominant ‘jm predmetom ochrany ret king. (CHKO Dunas uy jezamerané na ‘chran east naj) ene kal ny Vfstvba vodndho dla Gabaovo ssdagm spdsobom erin png, Folate milo narutendekonstémy h- jeh eso pe Bratislvou. A? po Sap, ees kot. vtonensk deta una, jeho poalin sion reatene slg Rk to minulst mala tender ‘Suet sa air poten ramen ‘sen o7e-s0.80026757 Hesoestecersiiene eroact rr ant i rl Danes ry Paine aer cin! recat! rain ore es fan en Perch ont) Sin Sins Sorin 7 JAN 700 Jan Hanugin * VODY Editor: Daniel KollarZa spolupricn pri priprave teto publikicie vydavatelstvo DAJAMA dake Geografckému dstavu Slovenske) akadémie vied. y awave ‘USOVA 1, 918 20 TRMAVA w] qos /seovensko | UH |, Prirodné Krasy Slovenska Vody 1 vydanie, 2009 Autre: Jin Hanin Eaitoe Dane Ral Zadpovedny realtor Kiment Ona jar yhovd uprava ans Hy Selig: an lana van Bohs il Shavonr Gp Jn Had, Peer Hic, Peter Come, Zoran Roltvd fn acha Libor Liza, Kliment Gnd aSiveser Sepler Foto nob eer Chrome Mapy- Kamla Krovi Dinh e pone a Mészéronors The VEU, 2 Haman _Akékorveks ho ston pout diel je davoleng len spisomaym, ‘Siasom vydovatefstva DAJAMA, © DAJAMA,Eubfonsks 2, 83102 Bratislava tes 21 @) 46317 02 infdaja.sk, ewe djomask ‘yal vydavatelstvo DAJAMA v ok 2009 ako svoju 88. blk, ISN 978909226757 — Slovo editora Mili tatelia, vydavatefstvo DAJAMA vy nadvanosti na éasopis Krisy Slovenska, iontho je nakladatetom, tematieky sprac jeanolivé pozoruhodnosti Slovenska, V ram- {i edlcie Prirodné Krésy Slovenska pripravuje publikacie sivsiace s prirodagm dedigstvom hae krajiny ~ prvi kniha Najlrajsie vrehy ‘yila v maji 2007 a zat postednd siedma Najajsie doliny v septembii 2009. Siast iso edie ha Vods, or prave di ‘Wsber hlavne) témy nie je ani tentornz né- hhodng a uréitfm spésobom dopa predchi- daajice publikicie, pretode vetky mene} Gi viae sivisia s vodou. Napokon, ved voda je ikladom v8etkcho Hvota...Z bydrologického bfadiska je Slovensko neobyéajne zaujima- vot krajinou. Mozno ho tak trochu prirovnat Kstreche, pretofe mmohé rieky na jeho tem pramenia 4 odtekaji 2 neho do susedngch sti- tov, Viaceréna8ich riek ~napeikiad Duna} ‘Vah, patria medei symboly Slovenska a vyt- raj najcharakteristeke)s obrazjeho krajiny. PYehou Slovenska ita) jazerd, 2 Ktorfch mno- 1 mai Fadoveovy povod. Takmer vletky sa nachadzaj v Tatrach, nazjvaj sa plesi a st pozostatkom Fadoveovej &innosti, Nerovnako Inenzivnou Snnostou Tadovea veniklt v Tate rich aj vodopéids, éasto viaestupriové, Leh Giace kaskeidy si Iékavou atrakciou viacerjeh tatranssich dolin. 'Na izemi Slovenska sa vyskytuje a) mnod- syo minerilnyeh pramehow a velké zAsoby podzemne) vody. Kym minerilnymi (¥ Ihfeh pripadoeh ted) prametimi je posia- tecelé Slovensko, najvitsie zisoby podzemne} vody sit v rieényeh usadeningch Dunaja pre- dovéetkm na Zitom ostrove. Nivitevnikov Slovenska véak pritahyjit aj zikutia starfeh kort rieka siot eh ramien, v ktorgch aka keby ‘a zastavléas, jz tobto dovodu sme sa po- dual vybrat najkaajsie,vodné lokality”nielen ‘zviauilncho hadiska, ale aj z poitadu tueis- ticke| dostupnost a pritaaivost, Do tejto publikaeie sme vybrali 62 najcha- rakteristikesieh lokalit, hore. sit nejakfm spésobom spojené s viskytom vody na Slo- vensku, Nie vet si lokalitam je priodze- nncho viskytu. Mnohé kipele, vodné parky & okonea jazerd by vObee neexistoval alebo by texistovali v redukovane} podobe, nebyt zisa- Inu éloveka. Bez takjehto zisahov by napeidad nnevznikol Herliansky gezir ani obtibent vod- 1 parky aaj mnoheé povodne prirodzene jaze- iby dnes vyzerali pine ina. Ciefom tejto kathy je prezentovat lokali- ty prirodného alebo privode blickeho viskytu vody na Slovenske, Preto sme do ne) nezara Aili ysluéne umelo vytvorené dela ako napri- ‘ad vodné nédvZe & prichrady alebo systém malebngch Stiavnickgeh tachov, Kory je pr- vim velkim vodohospodirskvm diclom w- {worensm élovekom na Slovensku, Jednoulve lokality si zoradené tematicky pod formy. vfskytu vody, V ich rimei sme postupovall od pad na vjehod.Istou ynimkou vstruktire vyberu hesiel si tatranske plesd, pri ktorjeh sme 2 dévodn ich popularity a vgnimoénosti pousili veobecne eso a navySe heslé opist- tie najcharakteristickejtie lokality. Verime, io vis natim vberom osviczime. Zekimne vm nidherné putovanie za najkeasim ‘yodajmi zaujimavostam: nae krainy a vela prijerngch eb steivengeh v ich blickostVoda nasa kazdodenna Voda je jednou 2 najrozsirene}8ich 2lt- Genin na Zein. Spolu so vaduchom vytvira podmicnky pre existenciv. vSetkich foriem Jivota. Pokriva asi 71 % zemskcho povrehu (964,17 mil, km’), 2 oho pribliéne 3 % pred- slave sladké voda (a 70 % 2 ne) je vazansech ‘Tadoveach). Vada je hrove najysznamne)- $e pritodne rozpastadlo, zikladna biologic iota i najddetitejsia technologick surovi- tna, Via sav kade) Zve)lamote ae stgastou ‘vaésing Tadskou Ginnesfou vytobenyeh pro- dukto. ‘Voda sa donedivna ber vhrad povatove la za obnovitelni surovinu, Kaidodenndre- alita vik potvrdzuje, Ze je} adroje si v Case 2 priestore rozdelené aerovnomerne, im vaniki napitie medal zisobam a patrebot ‘Okzem tlio vo vigsine krajin daca k zne= hhodnocovaniu vodnyeh zdrojoy, dim sa pri rinjmengom ich fast stiva trvalo alebo dodas he iepoutitelns, €o znizaje objem dostupne} ‘ody. take voda v mnohyeh éastizeh Zeme strategckout a nedostatkovon surovinon. Dal- Sou, doteraz nie jednoznaéne poznanow a po- tvrdenou hrorbau pre zisobovanie vodou si slobaline Kimatické zmeny, Ktoré by vniekto- Voda kwapalnom stave ch regiinoch sveta mobili spésobifwystiéanie kKrajny,a tm aj zmengavanie dostupncho ob- Jemu vody. Toto véetko si dovody, ktoré od omit verejnost nitia prehodnotit vnimanie vody ako obnovitefnej suroviny. Treba ju &0- ar. vigémi vnimat ako limitovang a zranitel- nf zéroj. Aj preto sa dnes 0 vode hovori ako 6 ,ohtanigenom & zranitefnom 2droji"alebo ¥zisade obnoviteDnom prirodnom zdroj Chemicky sa voda oznavuje vseobecne znimym vzoreom HO. Mene) 2ndme st dal Sie chemické néavy vody ~ oxidan alebo ky Tina hydroxylova. Za normélnyeh podmienok §e voda dia tekutina bee fay a zipachu. Vo vise) vestve st v désledku Tom svetla avi ko mous. A preto sa Zem vzhfadom na pre= iil rozsah mori a oceénow zeykne o2na ovat ako smoded plans ‘V prirede sa vada vyskytuje troch ziklad- nnjeh skupenstvach: tekutom, Ktoré je nai pickejse a najrozsirenejsie, povnom ¥ podobe Tadu alebo snehn a napokon v plynnom ¥ po- Adobe vornejpary. Voda sa yznacujenickolks- riadnymi fyzklnymi a chemiekgmi astnostami, ktoré podmieftuid, fungovanie hiektorjel prirodagel javov a ktoré Clovek “& Vadiné para vo,forme mrakow va. pri rdznych Ennostiach. ‘Prignon acer Soeciich viastuott vod Je tv Telnet Usporadania J) stomov, Korgch ashy lerajé uhol tog Naja stots $name objrn mévoda pritepote asl", iat dosahjehustotupribizne 1 00 ken Somnovanim tepley su objem voy 2s, foe anime praktickeho iota Ak napiklad veda zamane vo Mai, atSenim objemu fu Toatine, V prirode tito vlastnost spsobu- je roznovatie horn, Pol samen ode] hain’ sa Tad toe! na povreh, prion na fala ao mito tepleiia vod sara pri ne 2 umodie pret vodngeh Hvodichov. V prirode md fanam a} ys0ks mesné tepelni Kapacta vody, Ktors Je niekoko- Ieobne vy ako pr viesne neh lok Y praxis to preavuje lepsim a efektine- {km akumulovanim epla moriami a ocefnm, ore sa pomalile ecladzai'a prehrieval im vyrovnavay vframnesie ky teplony Dodienené pevninou. Tenfo efekts ast ou vdialenostou od mort a oceino sabre, ‘efaka Gorm motno hovrioocesnskom ale: ‘bo kontinentlnom charaktere Min. Vad- dlodennom Zivote sa vysokd mernd tepelnd lapacta vody vyudivahapridad pri prenose tepla vo wykrovactehsystémoch Bod var ‘erly fe 100 °C, prom Wyld hodota vf Darncho tepa voy (mnodstvo tela pote no na wyparenie jednotkovelo mostva) je efetivne ochadzovanie teplokrv- ‘eh stavoveov a fad! poten *V‘irajne sa "vos pohybue prostrede- tvom tzv. hydrologického eyklu alebo kolobehu tod jednnduone povedan: ie o myst j- ‘ov proesoy podnienenh nad sneénou tenga grav Vieni oa pce fermen rtzak na semshy poe prom st octete neat do mors, oka yp Yorn paras opt arta podobe Zak ‘Takgtovobch sa oznadte ako sve Kolbe ‘Cat vod ak par omer eth Podopadut a nemskj pov alo poste netvom trinspirdele rain tak sa nedstane ‘domorta oceanoy,Vtaomto pipade sa hover ‘tama klobe vos, ZaKadn dha tefkolobebu yds rly odtoka par Val Hao priemere plat, eyo oma ‘efi ako sit odo par, co scat Je ah silanéndromic Intent, carater {reins ednotlvjn soviekkolobeha vod 8 Dremenive» fase a prestore, Nebltein Stein or ich oni plo ns Zemt dan zenepisnyin sire had Toston akon ater hominoo 2. Ses ao ype at i ima Voc napttad ova reheie ‘ite te dab poste Sysco a fe Miteho otlesnendho dzeiavJavorikoch ako “non leniteprepete encanto vane planiny Slovensko hast& Ktukatiaei sa ZAkladnow priestorovou jednotkow po- bhybu vody v krajine je povodie, v ktorom sa Koncentrje do trvalej alebo obasne} sie- te vodnfeh tokov ~ rieéne) site. Z povodia voda wyteka zvytajne jedngm tokom na mi te, Ktoré sa ozatuje ako zavereény profil po vodia, Rieéna sit méze mat rézny War, kor do uréite} miery ovplyviiue velkost a retin ‘odioku, Stromovity tar rien) siete s vy $engm charalterom je typicky pre geologieky StarSie izemia, v ktorgeh sa rietna sot stack Ta dostatosne vyvinit. Na Slovensku mozno néznaky takehoto tvarn rene siete ndjst na home} Nitre,Ipli a Rimave. Prikladom pero- vitcho tvara’riegne) siete, ktory tvoria kr ke jednoduché pritoky dstiace do hlavnho tok pod prays ublom, je Vah od Tlavy po Zilina alebo Hron nad Banskow Bystrica. Vejirovitg tvar rien} site je typicky sito- kom tokov na malom tizemi, 60 €asto spdso- buje wank povodni. Takjto tvar ma napriklad Fietna siet Bodrogu na. Vichodosiovenske} nigine. Na mohutnom masive nickdajsieho vulkinu Pofan sa vyvinul radisinytvar ried- hej siote, pre ktory Je typické ,roebichanie tokov 2 vreholu na vethy strany. Pre tol nffinéch je charakteristické paralelné rieéaa Sef, tordcasto spdsobuje, Ze ricky ukladajt 8g. cevelké ninosy memoitu zatstenie prite ihnad Domasinskym meandrom ov. Priklado je Va a Dudvih pod Nowjmm Mestom nad Vahom. Vodny tok ma schopnost prendiat ener- Alu, hmotua informacie na velké vaialenost. ist napriklad o prenos znetstene} vody, zarezévanie dna Koryta a pokles hladiny pod zemne} vody v prtietne) zone v désledkt vo: ohospodirskych zésahov na hornom tseku toku, prenos plavenin, povadne na strednyich a doingeh isekoch tokov v désledk nevhod- neh zasahov na horngeh dsekoch a pod. To znamend, tok, presnejiiecelé povodie vy~ tvira Krehky a havzijom prepojeny systém viae alebo mene} citlivo reaguiel na kas Thdsky2asah. VVodné toky ako ,obra2" vastnost povodia ‘av om prebichajacich procesov si y neusté Jom yvoji.Tch pozdlény prof sa snazi pribIeit K stabilngmu stavu, korg viak v skutognosti nikdy nedosiahne. Akda vojatoka vstpi glo vek, cel¥ proces sa zvytajne komplikuje, Tato ‘Saha jena jedne} strane opravnend a akeepto- vatelnd. Tadko si ttiz mozno predstavi, Ye by ‘1 toky ponechall samovoragmu wvoju ¥ hus. to asidlene} daline, akon. je napriklad horné astredné Povatie. Na druhej strane véak plat, $e mnohé Tudské zésahy, aj ked bol yykonand ‘dobrgm Gmyslom, sa neskérulgizalt ako ne= ‘Vhodné & prinajmensom problematické Voda na Slovensku Slovenskom prechédza blavné europske rozvodie med Baltsksm a Ciernym morom. eho rieéna siet tvor! viae ako 61 000 km Jodngeh tokov (eatane umelfch kanslov), 80 yiiend, ie nat kin! izemia pripadé taker km tokov. Asi 62 % dltky vodnyeh tokov Epravuje Slovensky, vodohospodérsky_pod: nik, vine ako 30 % dlfky vodnich tokov spra- ‘uj lesné podhniky a int spréveovia a necelé nto. dy vod tokav je bez spriv- ‘elkove) dloky vodnygeh tokow je upra- Jn takner 1000 km, na Ktorgeh dlovek. ‘ybudovalviae ako 7 000 km odvodiovacieh 2 avlazovacieh kandlow, 921 km umelfeh ka- niloy a privideaéov a 25 km plavebnieh ka- niloy. Az 96 % tzemia Slovenska odvodiuje Duna} do Ciereho mora, necelé 4 % odvod: fiuje Poprad a Dunajee do Visly a Baltského ora. Vodné plochy zaberaj asi 2% rozlohy Slovenska Roadiely v hustote vodngeh tokov oli 0,1 ki/kan? napriklad na krasovyeh pla hinich Slovenského krasu po 3.5 km/k? vo ¥ Relics Krivihom v poradé flySovgeh pohoriach. Zdroje vody, Ktoré na Slovenslu pochidzajG 20 zrétok spadnutyeh na jelo iemt,vytvirajadhodoby priemerny fdtok asi 400 in:/s oJ priblizne patina rie merného prietoku Dunagja v Bratslave alobo 4.26.40" m/rok, Keo tx antocht6nny od, {eda odtok syyprodukovans” tole pramenia: imi na Slovensla (niekedy sa oznabuje aj ako terné zdtoje). Skutogné vodohospodarsky upné xdrojevody sh ak podstatne ystie “vysuji so poloviené prietoky hranignych tokow, resp. tokoy pritekajiieh 20 susedngeh [eajia Ide ota alochtnny odtok(alebo .ex- temmé ndroje"). Patria sem predovietkjm Vic Sie toy pritekajtice spoza State) hranice: Du- naj, Morava, Tsa, Ula Latoriea, Takftoodtok, predstavuje asi 1 700 m/s, toda 5.96.10" m'/ Fok. Celf priemeray prietok hranténgeh tokov predstavuje 328 m/s. Zit odtok moze na Uureity Eas a) vods akamulovand vo vodugeh hédrdiach, Spolu mom vodné nidee v su- cchom obdobl zvf8it odtok na Slovensku asi oss m/s 410 O spadnutej, odtecene} a vyparenej vode Jedngim 20 zikdadngch Glenov vodne bi lance je priemern then zréok. Na Slovenske i poliybuje okolo hodnoty 753 mm (ypodi- tané 2a obvdobie rokow 1981 8% 1980, niekto- ;pramene véak za rovnaké obdobie udavaja 12 man). Najoyie priemerné Gheny (nad 2 100 mm) spadni: vo wyS8ich polohie Vyso- igjeh Tater, najidsie (mene ako §30 mm) na Podunajske} rovine. Zraéok spravidla ulyida an sever na ju, prigom 2rzkovo bohatSie st fSeverozdpadné a severné naveterné syaly, Na Slovensku mogno pozorovat rézne regiondlne flowy v mnoistve spadnutjc zeidok, Typie kj prikladom je tv. adakovg te, tory ap sobuje, e naprikiad v okoli Spsskej Nove] Vsi spadlne rownaké rimodstvo zeole ako v okra joufeh tastiach Podungjske} nifiny. Viesina ‘ritok totid 2 oblagnostivypadne ¢ Tatraeh A Levodskjeh vrchoch ana zaveterni Hornéd: ska Kotlinu ich vela nezv$Si. Klimaticke zme- ny sa prejavujaj vzmene zréZkovyeh dhrnov Viaceréstdie poukazujéi na dlhodobs pol priememsch hodnét, Ktory je najeretelne) ‘yjuane) ajuhovfchodnejZasti Slovenske. ‘Odtokjedalitbilangny prvokzavislvdlho- dobom priemere ad arazok a velkost! par © Kalut vody pomaly preniké do pédy Okamdity odtok navySe podmiesuja vybrang Viastnosti krajiny (vlastnostirelitit poly hydrogeologieké vlastnosti horninoveha pod! Jota, spésob vyutitiakrajny). Zo spadnute xrifok odtetie pribliéne jedva tretina, Pre Imerng Speciicky adtok, ktory diva priemers 1né mnodstvo vody odtegenéjednatky plochy, Je na Slovenska 8,3 I/s km. Naje je vo vysokgeh polioriach (Vysoké Tatry ~ 60 1/s/ ‘km, najnias{na nifindeh Podunajsk nizing = 145 I/s/km). Odte’ené muodstvo pribliéne od Fok 1980 Rlesé. Najvigsi pokles mozng Pozorovat na juénom a juhowsehodnom Slo- vensku v povodsIpfa, Slane} a Body, prigom niekde dosahje vine ako 40 9%. V stredng) {ast Slovenska (povodie Hiona, Nity a East hhomného Vahu) a'v povodi Bodog To Je hodinota poldesu odtoku stredn najniai{ pokes odtoku zaznamenali na seve- rozipadnom a severovschodnom Sloven Kzmene prirodzengho odtegeného ninoi~ stva vody prispel dlovek wybudavania ime: Ich prevodoy medi pavodiami, Vyrownavaja nedostatok vody v niektorych povodiach ale bo, ako potvrdzuje pripad najvaesieho prevo. ddu'z Finilea do Slane, je prevod vfsledkom fangovania preverpivace| Vodne} elektriene Palemanské Masa, Korg sa previdza asi 1,1 m/s, Bedné si aj prevody prostreda Som dathoyeh vodovedov 20 zdroov pine ‘A Va pri Koldrove Refi jegasové rozdelenie velkostiodtoku. pogasroka, Na Slovensku sa hydrologicky rok atina 1. novembra, eda v obdobi preveh sae Ihowgeh zri2ok v najeysich polohéch. Kone si 31 aktobra, dokedy by mala v priemernom roluodtieet vetka voda (vrétane snehu spad- hutay danom hydrologickom roku. Odtokov Tedim slovenskjeh tokov sa vo vieobeenos- ti yanaguje najyySsimi hodnotami v prvor polroku Kalendarneho roks. V nizinngech a vr Chovinngeh oblastiach je typické maximum vy zivere zimy (februdr), prigom postupne sa maximum odtoku v zavislostt od narastajie} hadmorske} vySky postva do méja af sina ed sa topi sch vo wysokohorskeh polohach, Dibsie rieky si do-uréite} miery udrdiavaji charakter reximu 2 horného tokt, Kor) négaj na dolné Gseky. Najcharakteristickejs jez tobto pobadu Dunaj, tory ma v dlhodo- bom priemere na slovenskom riseku najvod- nate) mesiae jn, ize obdobie topenia sneha ATadoveov v Alpich, Podobnim spésabom, a ed nie stalefm viraznm fasavym posunom ako Duna}, prensa reZimové charakteristi- Jy na done toky aj najvicsieslovenske rieky Vaha Hron. NajzndmejZou hrozbou spAjanou s vyso- kfm odtokom sii povodne. Ide 0 prirodzeng jv, Kors existuje odvady a torérma lovele nedolste dpine znbrinif. Castost a veTkost po- ‘oan’ uréuje viaceroGinitefoy, ktoré Tsk mi aktvitami nemodno ovplyvnit (vellost hhydrografieké a hydrogeologické podmienky’ aapod.).Predpavedanie povodntsdlhim éaso- ‘jm predstiiom je ylgené, Na drubef strane 3k, innosttloveka mBze do writ} nit, prip. usmernif ich Skodlive nésledy, a 0 priamo (aapr. vytviranie umeljeh pricsiorov ha zachytivanie povadliowjeh vod) alebo ne~ priamo (nap, vhadné hespodreniev povod. Tedna z najvigsich povodat na ize Sloven ‘ka bola v roku 1516 na Dunaji‘v Bratisave Tr 4 Valentove}& Vyliata Morava pri Devine Hranicu, po ktorsiahal ylity Dunaj, dodnes vide zrak na pen Vode) bry. Na Toh Usulinsk) a Lauringke lee vbratles Som Starom Meste sa nachidza mak ornae- jel hladint Duna pe aleve} povodni 2 roku 1850. Podobn mak mozno nijst na Palackeho uli v Trendine, Ounataje torsth ‘mimoriade] povodne, Kors bola y rok 1813 tna Vala pripraviao vt viac ako 300 fad Tito povodet sa povahje a dasa nay ats ta Slavens. Najeiio povodiou v 20. sto tof ols povodet na Duna sok 965, Vpostednom obi naj 2 dvd Ki matickehzmien_narasté- poset lokdlnych ppovodat na strednieh a mentich tokoch, Ich pritnou si kethodobé intenzine Tee yy Koneentrované na pomerne malé erie Povodne najviae obrozui oblast s schiym ontokom zrdskove} vody, na Slovenski sto najmafygove pohoria. Caste povodne si 9) ta Vjehodoslovense) nine, de popr slaby Priepustnom prevazne flovitom podioil hn Fodhodujdeu dou aj vejaroity far viene} slot, vktorom sa vaceroriek leva na pome he malom Gzen, Jen Geimnou ockranon Pre pve emo vam token Foal sa do co najvie)priodzeng) plot ha nivea nestava objekty + potenciline ore. Zengeh blastiach, Teda preme to, eo des oval polite! po iatastrotainyen povedniach 42. ¥ Nemeck& Pos roku 1997 ~ ponecha vikam prirodzeng prestor vind tam, ke fe tomome Minimdlne prietoky si ma pr pohfad rene} nebe=pedné ao povode, eva y0- dohospodarateho Madi st kodlive ve dom na mosnostobmedzenia dodivk voy Prirodzené minimax na slovenkgch tokoch to vwrehovinajch av ndinnjchoblstiach w= Slot vino v dre olov alent neha roka let aes V sesinjch polehich {vo wsokolorkgeh oblatach su minimdlne iotnory odtokar objvaja vacinow ¥ zie, Kes vodu vate shoud polesvka Gels wfparvody ora dre havné 2 te pany par aor er atin transi), pom senna sas {je ako evapotranpircia,Pricmern pod ‘oparene} voy sa na Sowensk odd ai nago0 mn (635 ok) A ito charters tka vis od premerne} rote} tepoty vad Ch Go mame de naj hoot para sina tpl nitndeh. 5 narastajicou ade ‘orsko shou eho hodnoa Hes Koetcent odtol (pomer medi spadna- ‘ima oitedenfm mnozatwom vody¥ pov) Kole od naj hoc 802290 eat Tanske) oblast po 1020 9 oblast in Vira tosnamené, dev Tatrch odtetie 80 af 90 6 spadinatfch zoe kfm nanifine vd Sle soko celkovcho wypary ode ln 108220 ¥ spadnatch tke Voda pod nagimi noham Vern és voy sa ysl pod zm portion. Poupovchove vay ahthah pb Dorma podeanne vo, Heres na eliade Bee ja lacnostatploy lena na by Git odzenne voy aa minerdlne a ter mee: Voda v pode otno to mnohch prelvapt, avik v pide fesamoant ebro muito va cjg dostupnostnabeznéxyuttiejeminimsl fe Qganai ma ako oj ly pre rastinstvo ‘ako regulitor obsahu viahy v ovzduai. Pred- Ballad, ev potnohospodéiyeh podach Bota Sloensla zadrava talaner 70 mK. Evlesngeh pdtach pribline 40 nd? voy daghumelvany pofnhpadert) se ni pe predsavuje obrovs zisobaren de- Friant east ako fret wan aro}, Mor Se Damo zapojeny do Kolobehu vod Podzemneé Ovela vil wanam pre priame vyusitie mai podeerné vody. Vypliajé pry medzi Gistieams hornin a pripade dostatosného shyt, ktoryzévisf od vlastnosti horninové ho prostredia, sa vyubivaja najmi ako zdro} pitne}vody. Padzemné vody si pod ziko 6 vodléch prednostne uréené na zisobovanie fbyvatelstva pitnou vodou a a dgely 2odpo vedajticerownake} trovni,teda na vyusitiena- pridld pri xfrobe potravin alebo liekov. Vy Zitolné zdroe podzemaeh vod si ton Easton prirodnyeh 2drojov podzemnyeh ved, ktort mo2no 2 horninového prostrediatechnicksmi prostriedkami zachytit a yyw prostrednie- tom pramefov alebo pomocou vitov a pod. Celkové: mnotstvo prirodngeh podzemnyeh vd na Slovensku predstavuje asi 150 m/s, 60 Jepriemerny pritok Vahu v Komame. Ztohto rnozstva predstavujé zdokumentované wy Jitolné zdroje asi polovie. iydrogeologieké pomery Slovenska si po- merne prisznive z hladiska tvorby a alam lice zdrojov podzemngch v6d, Nevjhodou je ich nerovnomerné rozlosenie. NajvatSie zd jJepodzemnych vd si vrepionoch svfskytom hhomin s dobrou priepustnostou, teda v viet nych néplavoch v nfindch a dolinseh vigieh tokov ana tizemiach badovanjeh skrasova- tengmi_vipencami a dolomitmi. Regiénom § najvaesimi zAsobami podzemngch vod je Zitny ostrov. Vetké zisoby podzemnseh vid ‘i aj v niplavoeh dolnyeh a strednveh tokov velkch riek, najmi Dunaja, Moravy, Wahu, - Zitn ostrov, najvitiia zasobéren podzemnijch vdd v stredne) EurépeNitry, Hrona, Hornédu a Latorice. Venamné droje podzemngeh véd st aj ¥ komplexoch vvipencovych a dolomitickgeh hornin, najmi vStrizovskgeh vrchoch, vo Vl Fare, v Ns Ikych Tatrich a Slovenskom krase. Vostatnych oblastiach budovangeh hydrogeologicky milo priaznivymi horninami sa vise zisoby a vj. datnejsie zdroje via len na tektonicky por $Sené zn. Vyskytuji satu mene zdroje pod ‘emneh vod vhodné na lokilne wyufitie. V. priaznivich hydrogcologiekich pod imienkack rieényeh néplavow a vipencovo-d- Tomitiekjeh hori, Ktoré zaberail ast 38.9% ‘izemia Slovenska, sa nachédza x2 84 % obje mu syusitelnyech podzemnyeh vod. Na ostat ‘nom Gzemi, iors bud preva tretohorné sedimenty a vulkanieke hornin, je len zy nigel 16 % objemu vyuliteTneh podzemnyeh vod rozptjlenych prevaine v podabe adrojov S nickou wfdatnoston. Spolt je na Slovensku evidovangeh ast 77 000 Is vyuitelngeh ndvo jov podzemnjeh vd Voda tepl a liediva ‘Skutoénjm bohatstvom Slovenske sti mi- nerdlne a liedivé voy. mineralne} ‘vode ‘mono hovorit, ak je © jednom lite! obsial- uty viae ako jeden grain rozpustenyeh pev= injch Iitok. Pod prirodnou liesvous vodot sa ronuunie veda, Mura olsatje vine rozpuster njch pevngeh létok alebo oxida uhliitcho ako 1 000 mg/l, alebo voda, ktord sa vyzna- ¥ Termétne ksipalisko v Rese; xje urtitym obsabom letiveh lito, alebo vod s teplotou vyssou ako 20 °C, Na Sloven ska zaregistrovali viae ako 1 600 Tokalit = ¥ skytom minerdlayeh vod rancho zlogent dali stovky si neregistrované, Speciickjmn «druhom minerdlne} vody sa kyselk, ktoré si definované ako voy s prirodzengm obsaom ‘oxida ullizitgho wim ako 250 mg/l. Mine- rile vdy sa plnia do fia 16 lokalitich, na znimejSie pramene si v Trengianskyeh Mit iach, Budi, KlaStore pod Znievom, Slatine, Cerine, Baldowciach a Lipoveiach Na ize lietivgch vod na Slovensku fangu- je 18 liegebneh Kipetov, + ktorjeh sa roen lic: asi 160 000 pacientov. Poprinajvsznam nejsich a tradignych keipeToch, akg! si Pies {iany, TrenGianske Teplice, Slag & Bardejovské pete, a mnoheh ingeh pred druhow sveto- vou vojnou najmii na ju2hom & vehodnom Slovenska fungovali poéetné miestne kipele zalorené na prameiioch lokalne vyenamnvel lieve vd, Prevatn vieSina 2 nich ania alebo zmenila fankei, Geotermilna voda je podzemna yoda shi- aca ako médium na prenos zemskeho tepla 2 horninového prostredia na povreh, Maoh ‘2 tyehto vod maji vabTadam na svoje lovenie lietivé stinky, a preto si yeotermilne vody \ prevazne} miere aj lietivjmni vodami. Viskyt ‘perspektivne vyuztiegeotermsinyc vod ma na Slovensia priaznivé predpoklady. Hodno- ta tepelncho toku na jeho tae (70 m/e) je 015 % vy88ia ako stetovg priemer. Hodnota “& Rameno Valu» Piestanoch ‘geotermického gradienta,teda prirasthu tep- Toty na jednotk hfbky, jena Slovenske pie meme 37 °C/ku, 0 jeviae ako priemernd sve tov hoinota 30 °C/km, Praznive podmienky paris gotermatych vod pial ser Zapad- logicke|stavby i eologicke| miladost neh Karpat a Panonske) pany. Geotermalne vody sa ha zemsk povreh dostévajé pito- zenjm spésobom, najmi vsstupmni posal omov, ked vyvieraié v podobe prametoy alebo umeljm spésobom, teda vet, Geote mélnych prametovs teplotou nad 25 °C je na Slovensku registrovanjeh so, Vanikit pri nich najznimejfie kipele ako Piestany, Trentian ske Teplice, Turéanske Teplice a maohé ine Priblizne 120 vrtmi hlbokmi 100 a2 3 600 saoverlo asi 1 800 sekundovjch litrov geoter mich vod teplieh 18 98 129 °C s celkowjmn lepelngm wykonom 307 MW. Geotermlne vody sa viadu nani na dru- hohomé dolomity a vipence, mene} na tre fohome piesky, pieskowee a ‘lepence. Tieto hhorminy sa ako inesta akummulicie geotermal nych vod nachdaji v hibke 200 82 § 000 m ‘predpokladdsa vnich vist vody steplotou. 87 240 °C. Na ziklade dlhoroéngeh vyskumov holo na Siovensku vytypovangch 26 perspek- tivnyeh oblast, resp. Strut geotermalnych bd. NajvhodnejSie podmienky na eh iskava nie sf vo vagSine kotlin av centrilne} depre sii podunajskej panvy,teda priblizne v june} asi Podiunajskejnitiny. Najperspektivne}sou lokalitou s wiskytom geotermélnyeh vd je Durkov v Kosiekej kotline. Geotermalne vody tohto zdzoja by sa mali perspektivne vyulh- vat na wkurovanie éasti Kosle, Geotermélne vody sav sGiéasnostivyuzivajiina vykurovanie ‘udoy a sklenikov a na previdakovanie bane nov. Uvaauje sa aj 0 virobe elekricke} ener sie. Problémom pri vyuzivant geotermdlnych Od je yysoki mineralizicia a paradomne nie ea aj prilis wok teplot, 2 tehto dovodow sa nemozu votae vypastat do povrchovsch to- kkov. Najekologicke)sim_spOsobom likvidécie pouiitfch geotermalnych vod je ich opatovné natlianie do horninového prostredia. NajvasSiu popularitu mé vyutitie geoter miélnych vod na rekreatné daly, nami na Dazénové komplexy a vodne parky. V pose nom desatroét prbudli podebné zariadenia predovietljm na severnom Slovenski, kde st atraktivaym doplnkom turistiky alebo iyzova- nia. Najpopulitnejsie si: Thermal park Be- Sellovi, Aquaparke Tatralandia pri Liptowske) Mare, Meander park Oravice a AquaCity Po- pad. O nicéo starsiu tradiiu maj termélne ‘eapalisk v juznsel regionoch Slovenska. Me- dd najanameie pate Termal park vo Veikom Mederi, Podijska, Vada8 Termal v Stirove, ipaliskd Patinee, ‘Thermalpark v Dunajske} Strede a dalkie. Aj viaceré tradiéné kapele zachytili trend réajmn 0 kipanie v termang} rode voudval leo zekonstruovaiswje bazény, pripadne ich yybavll vodnfmi atrake ciami, ktoré sit pristupné nielen kipelaym hhostom, ale aj hetnjm navétevntkom. Take- to zariadenia sliziace na oddychové aktivity vanikli Trenéianskyech Tepliiach, Rajeckjch Tepliciach, Turtianskych Tepliciach, Santov- ke, Kowigove) a vo Vyhniach,UC Voda a Clovek Voda je zkladom 2vota a zildadnou 2lo2- ou prirodue} Krajny. Jej rozdelenie v éase a priestore saviadtpritodami zikonitostami, Ione cod nie je dy w silade so 2ujmarai spolognost, Clovek bol preto oddévna niiteny 5 volou hospodirt, $ vodou sa spojené aj na ivf pobfad wedné, prozaické a pre viesinn {nas samovreimé veel ako pristup k bezchyb- ne} pitnevode Gi je} odkanalizovane a stent, ‘Tieto zdanlivo obytajné amilo romantické gin nosti vSak voli Gzko sivisianapriklad s ma- Tebnii vyvieraékami v Demanovske} doline & romantiekjmizakutiami meandrov Ture, 'Na Slovensku sa rotne odoberie asi 12 9 ‘objemu autochténnych povrehovyeh zarojov, aviak len necelé 3% celkovtho pristupné ho objemu vody. Pomerom vodnyeh 2drojov K spotrebe vody sa zaradujeme medi kraj ny $ dostatoénfm mnozstvom vodnyeh zdro- jov, NavySe v dosledku zvsSenia clen spotreba ody po roku 1990 viraane Klesla, V sigas- nosti Spotrebuje jedna soba v doméenosti Vodné dicto Gabéikove prlemerne mene) ako 110 1 pitnej vody denne, prigom v okt 1990 to bolo asi 2401. Tato po- rovnanle nazaéuje, Ze efektivita vyusivania vod sa wrazne zfs, Asi 85 % powrehove} vody je uréene} na priemyselné adel, zeySok pre verejné vodovody 2 polnohospodrske ttely. Vine ako tri stvtiny adberov podzem: ne) vody st urdené predovethfm pre vein vodovody Konlkréinym prejavom starostlivosti spo- loinosti o vodiné zdroje a z4sobovanie obsva- tefov bezchybnow pitnou vodou je miera na- pojenia na vodavodnii seta potet obyvatelov Dripojenseh ku kanalniel Zaialéo na vere} nf vodovod je na Slovensku napojenvel asi 86 % obyvatefow, napojenie na kanalizacie je nedostatoéne a dosahuje asi 58 %, fo je pod- state mene} ako vo vyspelyeh krajinich EU ‘a meno) ako v susedn¥eh postkomunistckeh krajinéeh. Problemy s napojenim na verejné vodovody’ a odkanalizovanien si nami v juz ne éastt stredncho Slovenska a na viehod- ‘& Tomdsikovsk mlyy na Malom Dunaii nom Slovensku, kde sa k malim privodzengm lrojom vody pripija aj horsia ekonomieki Voda predstavuje po biomase drug nai- vyjanamncl obnovitelny advo} energie, Tech nicky wyutitelny-hydroenergetieky poten iil slovenskych tokoy je asi 7 600 GWh/rok, & predstavuje necell strtinu potenciala vietksch obnovitefayeh zdrojov energie. Voda foddivna slizila ako médium na pohon #62 yeh zariadent. Energia je} toku sa najéas- {eis vyuivala na pohon vodnich miynow, oré v'minulosti sli v ka2de) vite) obei Teh slva dévno zanikia a dnes ich mofo ob- Aivovatienv niekoigfeh lokalitich alco rary Najndineie si lodné mlyny v Jelke, Toms “hove a Koldrove na Zitnom ostrove di tradie- inf mlyn v Bohunieiach pri Leviciach snosti sa hydroenergeticky potencid Slovenska vyuziva vo vine ako 240 vodrgeh lektririach, NajyaeSia je Gabéikovo na Du naj. Naviae velejch vodngch elektrdra je na Vato, na ktorom od tuidsiatych rokov 20,sto- roi’ vybudovali tz. sku kaskid, systém, 20 vodngch elektrérné s celkowsm wkonom 750 MW. Najvadsia 2 nich je Liptovské Mara 8 vkonom 196 MW. Vazska askida vyraba relative Gist energia. Vodné diela ziroven pirispeli kzaizeniu povodtiove) hrozby, avak na rule) strane sa 2 Va stale odprirodnend pitadliva rick smngm_faktorom vplywa eloveka ra vodu a vodné ndroje 8 vodohespodirske dipray, torémajiin Slovensia dhs tradi Ich nem aelom ble minslos yeh: ne odo emia nate naroriva- im tow, odstraovani rchove) eactaie 2 yysitanin mold Tato chelate: im aps poste ia pc ‘izadrdavaca schopsost ove, rave tsekytokov mal nepritodzen red, nds Saavkonetnom dosed sa vodny refi ka Jin eraanezmenih ria so wysoval. Na Anuhej strane sana mnohehmiestach zo Taiko nipay, umozll sa ast sil sala ‘orto pofnohospedrske) pod. Vsiasnom Cheobt fe snaha wae soeaova prone Anos okra jbo pov, odhispoddrate privy spa vkrjine viaeislov ™ najma een Cadet), protipovodnovta svlahor fein. Vata bbe voaneh nie pat I aja Zsahom do Kolobets vod. Ick prinosom je chan pred povodiam, rob elk erie, tskavoniearjow vody na ava 4 reteicia Vaina ved ard je vac jalan a apa vag fk nara, Nayation vorinou niriow 7 Wfadiskaobjema zardane ‘ony iptoka Marana Vata andra fa.g20 mim voy, plone je naa nde &inowo na Duna oreo 40 kn Ose ‘sm prado neh nade 6 voddrensk madre unéené na achytivanie_povrehowe ‘ory jira aésobovane pitou vodo Navid takouto nado jestrina na Cro- hes objemonn 45 mil ne Pr vodiensigch V TRNAVE 7& Tajch Ottergrund nedaleko BanskejStiavnice nddrfiach si. relredcia a ostatné aktivty 2 y- sieniekieh dovodow zakizané. Prvg uceleny systém vodnych nde yanikoi na Slovenski V6, a 18, storoet ¥ Stavnlekjeh vechosh {sll pre banske potreby, [Najviesl roamach dosiahla vistavba vod- rnfch ndtv obdobt socalizmu ~ od roku 1970 varistol potet velkich vodneh nating Slovensiua mera akumulicie vody nadvojag- sobok. Upravy tokov predstavujit najrozsie- neji forma vplyvu Gloveka na kolobeh vod ‘Spodiathu sa sustredovali naj do niin, kale spoln's odvodiiovanim sia na ziskavanie mej pédy. Prvé Gpravy vitieho rozsahu sa realizoval vpoloviel 19. storogia na strednom ‘dolnom tok Ondavy ana ingeh riekach Vj- hodoslovenske) niiny. Visledkom je okrem sho aj neprirodzenenapriamen sek Onda- vy vokol Trebitova, Kory udrie do of katdé- imu, kto si pozornejie pozrie mapu teto East Slovenska, Najvjraznelsie sa toky upravovali na nifinich, kde napriklad na velke) Cast Zt- ngho ostrova tadko nist sek, ktory by nebol nejakm spasobom upraveny. Pre ziskavanie potnohospodirske) pady sa odvodioval roz- Siahle plochy. Spotiatla sa odvodiiovantierea- lizovalo v ninngeh regiénech, po roku 1950 zZasiahlo aj wySie polosené oblast, v mnohych pripadoch véaks diskutabilnjmi vjslel Relativne najmene} problematiekjan zsahom ‘zhiladiska zmien odtokoweh pomerov v kra 18 jine st zivlahy, ktoré si nainstalovane v pol nohospodirsky najprodukinejSich oblastiach ssnedostatkom prirodzene) vay. ‘Vjznamaymukazovatefom irovnestarost- livosto vod jee) kvalita: Naprike cobeene iment vzoreu H,0 je prifodnd vod ro2- tokom rozpustengeh minerilov a latok, ktoré voda roxpita potas cesty po zemskom povr= thw alebo podzernim, Voda pretekajiea fala rozpustnymi vapeneari a dolomitm ma yt obsab minerslnyeh litok a je trd8ia ako voda pretekajica povodim budovantim z fiSieroz- pustngeh hornin (napr. Zula). Ak si napriklad ‘VTatrach pustime vodu 2 vodoved, ristime, 4 je akist .masinejsia". V skutognosti tento poeit sposobuje je} makkost. Podzemné vody obsaluji¥ priemere viae rozpustengeh latok ako povrehove vody, v ktoryeh je zvvéajne ‘yS8t podiel mike} dadetove} voy ‘Viddsledku Tudskej &innosti sa do pritod- nj wody dostivajtrbane lity, kloeé by t ‘nal byt, NajéastejSimi adrojmi znedistenia sii tv. bodové ndroje, do st vatSinow vite nia kanalizcie s nestenou alebo nedostatoe- ne Gistenon odpadovou vedou zo sidielalebo z priemyselnyeh zivodov. Takéto zdroje ze istenia modno relativne jednoducho odstrénit ybudovanim vhodne| éistiarne odpadowsch vod. aii rieSitefngm problémom je tay ploiné znetistenie, ktoré pochidea 2 hnoliv a polnohospodirsiyeh chemikalit spléchnu- ch do tokov z pofhobospedskej pod. Na ‘aiSie riko plofngho medistenia je tam, kde saintesimne hospodirnaGenitehplochich, saintad na_tounseh pahorkatinich, Od: Bap acne amie yrorenin chor Be sorsa vault yor podmialy Se en} otk way «alge ch eal poshovse vas hada ex ot bibles ulate Podporny- BPemanty hodnotent ckologekche stayu Pere Ordldine- chanical bydromoro: Wet pce. Teno suv svete pat Jo eda Tvaliy (od vl dobrého Rava I gina): Kralite povrehowjh vod sa na. Boe hoot na lle 4 uf kon fiprobemattcieta hall sey po Nari meatan aja na Vahu, Nite He We omc Croveh Waly spore 1990 aa aciepsovat nile waka prechodnon ibniapiemyscln| produkci ates waka Bufnendn predpiogn a lesenintechnlo- Have victne podaikov anctstjiich tly Apostanom obdob k lpten aly vay prapivanajnkpostupujien stay Kanal Bae eCtaalcdpatonfe ved syptvajca fonieiskoy vo ZU ‘Vjenamijmn prostriedkom zaberpetaji- Pen sedcSvmni petrane) vay "ooo fg ocirana, Korg aberpeluje inegrovan ran krlty a kvnfity podtemnyth trchowjh vid wetane pode etch Tinnrinyh vod. VSeobeendochrana voy Dat pre cos tore Sovencta's pes Maiooa o vodkeh. Wit Grveh ocrany y St Dezpetuje sirsia regionélna ochrana, v ktore] ‘maj najvitSi yznam chrinené vodohospo- dirske oblast. Spol ich na Slovensku vhs sili.0 s celkovou plochou 6 942 km’. Najvig= Sie st Beskydy ~ Javorny a Zitny ostov. Ziun{ ostrov je prikladom niekedy formél- rneho pristupu K ochrane vody v fyehto tize- ‘mia. Na vodu najbohati slovensky region je siéasne aj najirodne}i, go zmamens, 2e sa {t poutiva pomeme vysokt mnotstvo hnojiy ‘ingch potnohospodarslych chemiki, ktoré sadostévaji do vodnyeh zdrojova ohrozyjiich ‘yliteTnost, im sa ich ochrana stiva proble, ‘matlekou. NajySsim stupiiom ochrany vod je sprisnend specilna ochrana, ktor sa realize ‘yhlésentim ochranngeh pésiem vodirenskch _rojov,vodrenskch tok aich povodi apa siem hyglenicke) ochrany liefivich a mineral- rych vod, Speciainaoehrana zamena osobitne Sprisnené poviadavky, najéastie 2 Mladiska kvality voy, ale twdatnost vodugeh zdrojov ‘uréenfeh na zisobovanie obyvatefstva pitnou vodou Na Slovensl je takmer 1200 pasiem Inygienicke} ochrany podzemnjch vod a 20 pisiem ochrany povrchovgeh vod s celkovon rorlohou takemer 17 % rorlohy izemia Sloven- ska, priom najvatSiu plochu zaberaja v povo- i Bodrogo. Vodarenskieh tokox, 2 ktorgch sa ‘ytajne odoberd voda na pitné ely, je 102. Ochranu zdrojovlietivvch a mineralnveh véd zabezpetuje 21 pisiem, Kore sa nachidzaji vokoli najejznamnejsich kipeto. e OravaNeobyéajna voda Zitny ostrov hor alebo tam, kde sa virazneznije son, ricky ubladaié undany materilv tare ki Ta. V geomorfolgi sa takgto kuvel ornate ako néplavovy. Podobny tvar pod Bratislavou Jom regione Slovenskahfadali mame. Nizov _ Yytvorl 3} Dung), pritom taza ieee itn ostrov vento! po rola 1919 ako skomo- _rengho kudela 2odpavell vellost ioe tie Jenna ‘starcho nemecktho nizw Schittin- a prctoke, Velho seta a cher wen sel & volne preloené znamend .ndnosovy — kitefapodinieni aj intenaivay ket re ostiay" les blokov tizemia'v jue Casi Podinaje) Ai Pu pororsom poblade na mapu Slo- —roviny, tor pokraije a} sitasncet a ach enska si asi malokto wvedomf, fe na Sloven-_ K naintenzivieisi a Svenste, Rieke ac sku existje naj riety ostrov v Eurdpe. nandplavovemkuleibola nde wake Zing ostons rorlobou 1 690 km ohraniguje to sa menila, Tak saa} v nedivngh nigel Ze serera tok Malého Dunaja, od Kolérova po nerazstalo, de hlavny tok Dunaja sa preete Komérno na vjchode je hranicou Vib (nieke- val a este v stredovelu pravdepciehnc ect) 4 50 omatuje ako Vatsky Dung) a na jahu na mieste Malcho Dungja: Postaine sa okay Je hranicou lavny tok Dunaja, tory je siéas- _hlavng tok a hlayné dumsjké serena onan ig Htétnou hranicou s Madarskom, Ostrov je zovalipibizne do dneina podcke tk de aij viac ako 80 kr, Sitohf az 25 km. Nad- _ vdienapriklad na Millesve) nape Ua torski witka sa pokybuje od 108 mdo 434 m, 2 roku 1709. Povednd krajna teeta one geomorfologcky pati do Podunajse) roviny. bola typickoukrajnou metewictn hea Puna, druba naitsiaearépska ricka,v ob- posetné rameni Dung, easto meniges ec ergata definite weld Alpdo.Ma- vellost a tar. Priesor med ning spit ej dunajskej Koliny. Na miestach vstoky 1 modiare a jazeri. Krajna bola vihkiy tasto Zito, po slovensky ra, by sme v najteplej- & Klétovské rameno Malého Dunaja naZitnom oxtrove © Kanét Asiat-Cergov pri kolarove a SOE ee a Dalailenend vysseninavstrednejtastostes. 7 Kandlprt Nérade 42, Slo prvé adh Ea jodie oslene miesto Seduce priizne cent Strtok a Ostrove “unajska Streda ~ Vel Meder, Postupne 4 naj v drube)polovc 9, storotia sa 20- {alt intenzime melon pray, Kore oF anizval meliorainé drulsted ¥ Samorine A Komndrne. Visledkom bola pstapna preme redne! Heng site, jo) napriamevanie, star kandloy, estate mokral a acct 2 amentovanie plochy lunch sow. Mel fracné Upravy sa relizovall desiathy rokov {aloes do sedemesiatych rokov 20, tort. Vledkom je odprirodnenspofuoliospodar- sky intense wyuaivans Kran, Hove) 83 yl ving it kay acorn trakovto Je) najzaufimavesim prkladom je Niroins prong rezerviia Klsowske ane no, Okzem Kvaltn Sernozeme je naj bohatstwom Zitncho ostrovs voda. Obrovske bso podaemajch ved vytvorl vo vastnseh Sishowh mplavoch Duna} kapacton vac Ako 20 009 I/ssa Zita ostrv ara k ae tian naj soba! podzemnjeh vo ¥ Enrope, Je jednou 2 najperspeltimnjieh blast swoktom geotermalnyeh ved tre(o hommého povodu, Moré sav sasnost juli vain rekreatn ely naj vo Velkon: Me deri ay Dunajske) Sede2 Krasovy hydrologicky systém Demanovky Pope Slovenskom krase si krasové javy na Slovensku najlepsie vyvinuté v Deminovskch vrchoch na severe} strane Nizkyeh Tater, [Najviae nich estistredenych do tiesiavoveho fiseku doliny potoka Deminovka, tory olrem too, de preriza vapence prikrovove|setie Ni, IKyeh Tatier powrchovou | podzemmnou cestou, dal meno aj abtibenému bylinnén ikea, Hrubé vstey distich a priepustnyeh vi- pencov budujicieh strednt East povodia Indnavky podmienil vanik rozsiahives jaskyn- nel systémor, ktoré vznikli nami psoben potoka Deminovka a jeho Tavostranného pr tok Zadné voda, Tde'o uniktay priklad vj voja jaskynnjeh srovnt ponomém vodnyin tokom, Tazko pristupné rozsiahle podaemné priestory aj napriek isiliu viacerfeh gener ii speleologov este nie si spine preskimané, o aj vedomosti o pohybe vod v systéme nol pripadoch len predpokladmi, Na vertiklne @ padorysne dlenitom a kompliko vvanom dseku dlhom asi 4,5 km od pofany Lit key Gatiatok krasoveho tizemia) po vehod do Deminovskej Tadove jaskyne tetie East vody odtekajtice} 2 Demanovskej doliny v dvoch Systémoch: pope povrenovom tokt Deminov= ¥ Demiinovské jaskyiia slobody yas vay ev koe sho ej pvtemns system, kr niekolko js tworiacich Demanovly pay muy syst. Patt do elo sedem ask Pra jenkyia, Deminoved jst soley ‘don jak, dasha pod tesom, Js ‘viene asta mers Deminovg Tadovd jak’ Systm wnt pevadne ng pave) strane doliny je najdhsin Jacky Sstémom na Slovenska Vsisnosti ma dl Fevae ako 35 hm, vik ito odnoa im {alsin objavom speleologov nants. V horn fest sek (aa potane Ey) v nadmorig Ske asi 920 a4 970 m sa na pravor bret Demanavg’miektigmponornt Eat roy strdea& pravdepodobne prestupuje do At towcho dom Past) jsiyne, a) ke niktor pororovania tito mnostspochybt, Od Frduje sa, Ze ponormi sav feta East doling ‘poem trea via ako 100 is va ‘DoPuste jayne Sak pravdepodobne ped tekd voda j 20 Sittieho krasovdho prostedy (apr Krakove} hol), Nasledovny ponorn ‘eek Pekelngma démuy Demdnovske ashy nislobodyje pomerne malo prebidan. Dems tovskon jst lobe pret Deine Hay nae sbtasnenajnadezdeviaich jjslynngch drown Jednolv drovne sod: ‘edaje postupnému taltbovaniy doliny Vatu * Lptovse} ating, ktorékopitoval a jeho Drtdk Demanovka, Row! mada najtiSou & Deminovka 1 najyou deovion je asi 140 my, Zanjima- font alone fe Vetere s don 92m Odirkou sal 12 mas hibkou at 7 m. Oduar tk yyierae Demnovly v Jas Vyvie- fanjevnadiorske whe 791m je poz fsck Deninovky pomemne dobre preskimany Niektor speleloyovia predpolladaj pokea- fevanie ast podvemntho toku Demiinovky [po lave strane dliny nf ku Kamen} hate Poul skon podzernho tok je vel ne- romnomerny ana niektoryeh miestach dosha Jaf 20 %. Vytekea komplixovan set hl nih toles& spritokow", ktorymi st meni Intné jayne’ privideajdee vodu 2 okoltsch Yapencovjeh masivor. Dihodobf.priemerny Drietok Demnovky pei vt @ Niky Ta tir fe ash .3 m/s. Newriesenou zihadou st ali cou vody mene) v ponoroch Zada) iy tea nad sitokom s Deminovkou. Cele Garni pat do Narodne| prod) renarviie Demiinovski doling, prgom Demsnavsky js yn sytem fechrinenou privadnou pam ou. Kio si hoe ast podzangho Krasoveho Iydrologcksho system prezriet na viasing off mf motnostnavtvit Demnoskt Tao vi jackyi labo Demanovsk jas labo Ay, tore st verejne pristupné. Dru nih je ImjnavStevovaneou jaskyiow na Slovenski Srotnou navitemosfon af 170 000 vite ov readkony ok dl 1g0 mn va as thodinu Strecha Slovenska Na rozdiel od jednoduehého,rozvodia, ‘odkialtoky outekajé zvyéaine na dve stean ‘zhydologiekestrochy” sa vydivajtnieko [kgmi smermi, Hoel najeyésim pohorim na Slovenske si Tatry, najsjznamnejét hydro- sgraficky uzol sa wytvonl vo vjehodne} Cast Stredného Slovensic Pri pohfade na hydrologickd mapu Sloven- ska vidiet, 4e povodia najeyznamnesiich to- kkov prameniaeich na jeho Gem sa stretvaji - pomerne neveTke oblast na brani Nizkyeh Tatier a Spilsko-gemerského krasu ¥ Sirkr ‘okolt majestitne) Krfove} hole (1.946 m). Na ‘emi rozlohou priblizne 200 ku prameni nlekoko najyenamne)ich slovensh Cierny Vih, jedna 20 2érojnie najll Val, Heon, Hnilee a Horndd. Na dBvaok asi 12m vzdgnou iarou june od prametiaHro- rasa nachédza pramen Slane}, dale) wanar- ne slovenske) ricky. Z tobto dvodu Erte okolie masivn Kralove) hole omnaéit 2a strechu Slovenska, Toky z tohto malého ize- tin stk taker na vSetky svetovs strany. ‘To, 2e prive na tomto mieste sa vytvorl dO- lesley hylrogratickf wo, podmienltektonic 1 vivo} tefto asti Zipadnych Karpét. Stret- nta wyznamngeh slomovyeh Kini na malom Driestore oddehuice odlisné tektonicko-sta- 23A Kritovahota vebné jednotky Karpét a 2dvihové tend ‘izemia prispellkformovaniu zikladaseh ge morfologickseh tvarov vtane dolinovej site, ktoré sav obdob¢mladSich tretohe a Stvr- tohorich posobenim vonkajSieh &nitetov po- stupne dotvérali da sééasne} podoby. Najdh- ou rickou prameniacou na streche Siovenska jeCiemny Vah,jednaz dvoch hlavageh adojnie Valu. Prameni v nadmorske} wske 1 680 m na severnom ribo# Krifove) hole na hornom ‘okrajipisma kosodreviny napravo od zle- ne} tuisticke} znadky vedic) x Keafovej hole do Liptovske} Teplidky. Na podstatne nizfom a pristupnejéom mieste v nadmorske) vjtke {956 m niekotko metrov vlavo od hilavne)cesty Brezno ~ Poprad prament ron, Jeho pramed leziaci v geomorfologickom celia Horehron- ské podolie chrni pristresak. Najyyisie a na DiizSiek vicholu Kralove) hole prament Hni- lec, Ktorého prameh v nadmorske| wike asi 1 780 mje watialen od vechol vzdusnon tis rou asi 500 m na severowfehod. Poniekol eh desiatkach metroy Hinilee vieka do Pritodne} 24 rezervicie Martalirka, v kore} prudk spad prekoniva nickolljmi mens. vodopsdn Najblsfie k pramen Hnilea (nie wake pria- ‘mo k nemu) vedie modri tristické zmadka 2 Krifove| hole do Spitsksho Bystrého, Naj- vadialeneji od Krsfovej hole je pramed Hor- nidu. Podobne ako Hron aj Hornid prament ‘mimo geomorfologického celles Nieke Taty Ing Fatry. Tento jav sa nazva epigenéza. Véh i xytvoril meandrovg prielom, Ktorého sigag {ou st chrénené dvemia Krafoviansky mean. der a Sitovski epigenéza. Vlastay vodopd vvanjkol na rozhrani granitovjeh a granodiog toxgeh horntn na pravostrannom pritoku Sie tovsktho potoks, klor’ sa do hlavndho tol eva na piatom rieénom Idlometr. Stupiovity vodopad wysokf 38 m vanilal vy nadmorskej vjske 830 m v lokalite prils hhavjm nézvom Tesné, Nieked’sa toto mista nazfvalo aj Koziaskala. Joho podlozie worit sranodiority. V homme) éasti je nila stuped, % Korsho voda prepadava do majstatnela Golného stupia Seka vadopéd v hong fast Je 2 af 2,5 m. Zdrojnicon si Mojtzove pramene wytekajice 0 viae ako 300 m vite ‘Vhotnom pésme z abodia masiva Hromoveh vhlavnom chrbte Male Fatry. Nézov pravdes ppodobne sivst s biblickjm Mojzigovym ide: ‘om palicou, po ktorom 20 skaly zatala akoby ‘izrakom vytekat voda. Atraktivny vodopid a jeho okolie siti ako kalisev prvom slovenslom celovesernom hhranom filme Jnosfk, ktory sa tu nakrieal ‘aGiatkom dvadsiatyeh rokov 20. storotia K Sttoyskému vodopiidu sa motno dostat po ‘modrejznatke od Zlezaitne}zastvky Sitora nattratt Zilina ~ Koti. Napajisa na fa mol 10 a} vlokalite Sitovo-Rieka, prip. 7 parka. viska pri bufete v dolne) éasti dolin. Jazero Rieka je populdrme miesto na kipanie a pot Danie, aj ked hygienici maj vot kvalite voy ure vohrady Cyklsti pohodIne prejda_ po. speynene) ceste af kchate Vodopéd,ktord sto asi v po lovieitrasy od odbotky Rieka, Poliodlng pel viflet mozno od odboeky zvlsdnut 2a 70 mi it. Ofieidine dolinon vedic aj néuény eho nfk’s piatimi zastavkami, informagné tabule sti véak angen. 4. Sitovsky vodopid yodopad NajvySsimestsky ig Brankovsky vodopad Mono rachis trochu zavadza, avSak pravdou je, 2e Brankovsky vodopad, najyS8iv Niz yeh Tatrach le Neda prods mimeont doko Da at nis Sadness fas ky st aha vc ene Bios vate neh dred wenvt, Bees cron, X rhea Up a rane em Blip it oe Geen, mena Big chon pent scale Sopa Bans Veke Brno i m) sin oda Dumber fy opto gs n'ont tt tape 10: ayn sven, pram ba daca, Pesta et or peta und sen Aho pena pt pata Hg dosage priere 3,0 enon ES pasion land ere err vats vac pe Who Eenjesathnn et i, Snag ERED onto catia raise a apes ies he stay ano ai et oop amr Vodpa enol vip: Sg ae Truk woop je pomerne dur uc: Naleia maton ehten 38 tay Pouch Neve a io of Kuonerta vere do Donal hots) tebe os pace a Deer: atk Rove's it go soo m chee Pip ekevamere potas tpn prom po se) ests dprvad sa Hdmi edhely's hin aly 6 Impacts sn Oto 2008), Ke Ain manta ee cs, ane digi me vara njel fs o lene tik ye potatoe 20 35min Bprudiom cgi thane ety vane ca putt eat on a 0" nkovskyj vodopad > katastrélnom dizemi mesta Ruzomberok. chodnika priamo pod vodopéd. Brankovsky vodopéd je od roku 1980 nérodnou pritod- ‘now pamiatkou.Vodopad v strede obce Luéansky vodopad 1761, Minerdlne bohaté voda sa podpisala aj & Najvyski vodopad v travertinoch Lganskg vodopéd lei na potoka Teplian- ka (niekedy’sa nazyva aj Liganka) pramenia- com pod majestatnym Velkim Chagor, Je pravostrannym pritokom Vabu, V severne éasi obce sa nile dha vyyj- vertinové terasa, ktord sa vytvori- la vyzrdanim 2 minerdlne bobatej sidroveo: vorzemite)lietive) vod. Teplianks, do tore) V okoli prameioy infltruje minerdine bohati ‘oda, prekondva terast vadopslom vyeokim 12 m, Povodnd ,obyéajnd” voda z Teplianky zmieiand s minéralizavanou vodou 2 prame- fiov spdsobuje, 3travertinova torts jevoko- Iivodopadu aktivna a mviginje sa, oom syed a vrstviéky usadenin pramenita, Siiastou travertinave| terasy Je nedaleki 56 Prirodnd pamiatka Liganske travertiny. Vor Lutky st KOpele v dolnom Liptove, Vyudivanie miestnejlietivej vody je zndme od rok pod venik vodopadu v strede obce. ddopéd tvor vine vetiev. Hlavny/prid sa vstred ne) €ast prepadva taker kolmo nadol, bo& ng priid ma chavakter kaskidy # miernejsim prepadom. Voda sa pod vodopidom zhromal- ujevumelom jazierku, Zaujimavostou je ror velvend Jashyia v masive travertinave] terasy vodopidu dha az 25 ma vysoka 5 m. Ze sin- trove} vypine st najpozoruhodne}se jaskynné perl, toré sa vytvorl vjacierkach, Dristup kvodopsdu je hezproblémovy. Na- chia sa na Konet kipetngho parka po prave) strane nedaleko od oesty vediee} do leipel fst. Liganskj vodopid je od roku 1974 0 rodnou prirodnou pamiathou. Do Ligok 8 mono dostatz hlavnej esty Zilina ~ Poprad ‘odboéenim dofava do Ivachnove} a dale} po moste cez Vih do Liptovske) Teple Vodopad na sopke Vodopad Bystré Hiekedy sa nazyva aj Vodopad Bystrého potoka alebo po stredlosiovensky ireéito Vodo- ad Byst9. Je nays Vodopéd spod Polany ‘Vodopéd jena hornom toku potoka Bystré, pravostranncho pritoku Slatin v nadmorske} Wyske 983 m na uhovgelodaom svalhu mast yu Pofany v Chrdnene} krajnnej oblast Poa fa. $vjSkou 29 m sa zaradiule medi stredne ‘soké vodapédy. Vznikol na tektonickorn po- ese stuhnuteho pridu andezitovsch hort. Prid vody su prepadiva cez zlomovi stent jedasi vetkjm a jednsm mensim vodopidom. 48130 m vTavo ad hlavngho vodopadu. V ase ‘arfgeasho adtoku sa maze vytvort vige men- Sich izolovangeh vodopidov. Zlomové stena wentalne a jenatne rozélenens, 1 okolit pune dramatickost Geneticky je Vadopidu Bystré podobny? asi 9 km vadialeny a 45 m vysok vodopsd Spaidy na severowehiodnom dod! Polany jopddom vo vulkanic ich pohoriach Slovenska, K Vodopédu Bystré vedie zolené zmatka 0 Skliarova (cesta trv asi 2 M4 hodiny, smer horsky hotel PoTana). Motorist alebo eykls- ti'sa mOzu dopravit do osady Bystré Vrstka, odkial sa takisto po zelene| znagke mozao ppefo asi 2a 1 hodinu popri Bystrom potoku Aosta k vodopadu. Okole vodopsdu je upra- vend s ohradengm chodnikom a mostikom. Kto chee pokragovat po zelene} macke da- [ej, must stenu vodopadu prekonat pomocou Jeleaneh rebrikov umiestnenyeh na boene} strane. Zhora mozno k vodopidu zostpitta~ isto po zelene} znake 7 cesty do horského hotela Pofana, 2 ktore} moino ast 180 vS- Kowgeh metrov dala k vodopadu prekonat za ‘30 minat, Vodopéd Bystré je natodnou pri- Fodnau pamiatkou. 57Odplavené vily Vodopady Studeného potoka evovanejsie a najobdivavanejsie vodopady nielen v Tatréch, al alené len 20 mindt pe8ej chédze ad popukimeho Hrebienka. -& Vodopéidy Studencho potoka Vodopidy Studeného potoka (nazsvaji sa aj Studenovodské vodopidy) st stistavou. say stredne} &ast ke) Studenej dali ‘| Malého Studengho potoka, S Styroch éasti, NajryS8ia je v nadmorske) we. es 278 ma nazva sa Malf vodopid, Ktory deného potole 58 Je wysokj18 m. Pod ni uje VeTk§ vodopéd s vf ‘akontuje Dihy vodopad viacergch vodopadov a kaskiid. Nachideajiv nadmorshke] Vike 1 155 we, Oboe Vysolifel Tatier vo Vel- _vany akrdtiavové hrnce's priemerom aim Whore) éasti Studengho vytvorené vieivou silou vody dotvarajt dias potoks, ktory vanikol len niekolko stoviek maticki atmosiéen vodopidon, Priomerad hnad vodopidmi ako sitok Velkého prietok Studencho potoka'y tchto mlestech J¢ 0,6 a3 0,8 m°/s. V obdobi jamného topenit i vodopidy najimpozantnejsie, 1m vodopadov, kiorym voda preko- Sneha, ked niva witkov§ rozdiel asi 120 m, sa skladé 20 bjva aj niekolhondsobne yet Podta povesti Zili vo Vodopédoch Stu vily, Ktoré sa kipal v 2 Jem vysoky Skry- lenjeh vodieh a jazdili'na hwrebefoch via vodopidoy ak do Studenovadskcho plese, ‘yminulosti idajne najva@sieho plesa ¥ Tat rich, Ak vodopédmi teklo malo vody ily sa sprivali pokojne a potiehu si spievall, avSak len Go prisli dazde'a s nimi veka vor Gali sa sprivat pine inak. Mlasno keigali 2 vfskali, Zle-nedobre bolo s kazdym ne- SMastnikom, ktorg zablidil do ieh blizkost Spodiatku ho lékali medi kamene a teh, Kori prisii blizko, strhli, ovinuli digi Vlasm a utopli. Po mimoriadne veTke} bit- ke'sa raz Studeng potole rozbdril ako nikdy Dredyjm, Strhol aj vily a uniesol ich do ple sa, Sila vody vfak rots are plesa ‘vily odniesla nevedno kam. Z povodncho ples ostala zamokend Ika sraeliniskom {nena Chrstova Taka leiaca zapadne od Tata on Pristup k vodopadom je bezproblémovs 4 pola. Nalepti vfchodiskom je re ‘enok, odkiaT modo pope Bltkove)chate po zelena}znatke Hlesnit a k Stadenému Dotokt, K Dihemu vodapéda sa mono do- Bat odbogenim doprava na kriZovatke so ow aathou, Cesta 7 Hrebienka kvodopa- dom tv ai 20min— Pod vodopad na bicykli Kmetov vodopad si dostupny vodopad vo Vysokyh Tatrch pati dl mz Niéného Terianskeho ple ékovand cyklotursticka trasa, Vedie k nemu zne vodopaidov na Nef ad rT ast poor Mohutnéfadoveev Tasch whi dost toinebibolo zarezané dliny svt say soi opin com, fy ‘stv nalepsie podmienly na wade gp ‘oi8ich vodopadow bore moto nas em mock mae ttransich din Dva ia {oisie~ Vajnekcho a Kmefoy wodopad a Thchadzaj'v syatome Koproatcho pou. © Kaproe}dolne, Pret najy Safe ea Sawer voiopéd vaste Bice vay» Bil ‘ork doin. ‘Keeton vodopéd naprick deyhodng wl ke So m nepattt mei vent Yh an Friginou je poloba mimo najnastevovang Sich toro chodho. Led tak el zabvdntf v dine Neferka, boene die Stree nti KOprove dling, ¥ naman vse 1245 my Voda po pide dros ‘om Kietovom vedopae po nlekoigeh de Siatlach metro pod vodopddom zat pil Netcerskim potakom, Kory steki + nado Ske} why 1 40m Ad sedcnstomettoe pe ‘sfenie ma taker tollometrovel walle ost pombe prekonavat dali a enti Yowlopady, 2 Rorish mame je 9m rst ‘ying Nefersky vedopad. Kretov vodopl pemenovallpota-Andreia Kine, ota olga predseda Mazelng lovensh spoloénost KE vodopédu sa mono dostt po mutha znadkovanom toriickon cody vedio Nirodonprivodnow rezervicon Koprov do Tin. Na mitt, hes Kon eytistee tas trebn ett daprava ai fo m pol vodopl Gest Podbonskshomouno mada pa 25 333 hodiny a ie 2420 a 30min Dota svodopé st piste len pos lt nse 4 Najoys vodopdd na Stovensku Oravsky samotar Rohacsky vodopad Jediny fut ilostat napriklad aj na bicy ¥ Robo, naka» njnvitevoe ej fast! Zipadnich Tater sana mal) plo- Mi hstredue vine prirodnyeh zanjimavoat fis maja vats k vode, Popo zuémyeh Rox Heh plesich eto predovsetkjm Roki iy vodopid, naj vodopsa v @apadnseh Sieh, Podobne ako vieuing tatranskjch Auopidov venikel na Tadoveom modelova fom relies pickin vfrazngmi stupa fit koré vodne tokyprekondvaja vodopad In Rohdéskyvodopdd fe vysoky 291m a jeho sky prietok je 500 a2 1 200 I/s. K vodopidu sa ‘mofno dostat z lokality Adameufa v Rohig- se} done, kde treba odbosit doprava po 2: te) alebo modrej madke do Spélene}doliny Ciel eesty je v nadmorske} wi8ke 1.250 v aalesnene} éasti Cesta z Adameule trv tsi go minut, Pei vodopade je zastivka No Uéneho chodnika Rohiéske ples, Ktory po- hhodinou trasou spaja najkrajie Cast ziveru Rohaéskej doliny. Chodnik je pristupny len vletne} sezéne.Raj vodopadov Vodopady Slovenského raja Asi malokde v Eurdpe mozno ndjst na malejploche taki velkt koncentréciu vodopad v Slovenskom raj. Aj ked je niekedytazk ‘ochrana prirady SR tu registruje viac ako 90 vodopadov w&8i Pri hfadanf odpovede na otizku, prego prive v Slovenskom raj je takd Koncentracia vodopadoy (a pritodnych kris vobec), tea Poznat zilladné charakteristiky jeho geolor sickejstavby atektoniekcho a geomorfologie. keého vvoja. Slovensky raj udu prevasne bbrubé vrstvy druhohorngeh vapencoy a dor lomitoy, vdaka ktorjm sa tu vytvorlitypie é ploché a milo lenité zarovnane plantay, Najviie sti Geravy a severnejie polozeny lac. Na obvode planta nia tektonickjeh po ruchich av dolinich Hornédu a Hnilea, ich pritokov vaniki eréane bazy sve vsenim vod povrehu planta, Ktore un oval poklesy’tizemia a okrajoch polity Toky stekajie 2 planin ich spatnou crécigg rozruovali a vo vipencoch vylvarall pote hé tiesiavy a rokliny. Poodféne profily taka ‘majil nevyrovnang spd s potetnymi vray ‘ajmi skokii, Ktoré toky prekonivajt vodoy Dadi. Spit erdzia postupuje zo spodnje €asti doin smerom proti tok, Skutotnost Ye V siiéasnosti je najvy8ia Koncentréeia vod bédov, roklin a Uesnav v strednjeh fasting olin, poukszuje na Giastoene polodily pos es postupa spin) eréze, ktory bude ¥ gen logieky neskorSom obdobt pokraéovat v hop rch Gastiach dolin. Preto ¥ siasnosti ma dolné a vrchné Gastidolin relatimne pohodlay prof, Najviae ties s vadopsidini fe v sted ch éastiach, VaéSina takgehto dolin sment je do severne) ast izemia do Mornin jeha pritokov, na juznd strann do povodia Hetlea smeruje en Zejmarski rokina Uréenie pottu vodopidor, ich viSok, ba okonca aj inézvov wie je vobee jednoing 4 preto sa mozno stretndt odlisnymi day ‘mi, Spasobuje to nejednoznaéné wymedzeaie vodopadoy, ktoré sit veTakrit zlozene 7 nie kotkjch stupfiov. Zhoda ¥Sak panuje v urke ni najyySSieho vodopsidu, ktorym je Zavojons Vodopid v Sokol dole. Jeli w8ka je 75 skladé sa zo sistavy piatich mensich supe Hhov. Najyi je 1. Zavojovy vodopad, Mo. 1 moino vidaia wjske 20 m oznatt 24 naj ‘88 kolmg vodopad v Slovenskom raj. Pope 8. 5. Zavojovom vodopiide, ktoré si ou 10 m sitastou 75 m ¥ysoktho Zivojoveho vodopadu, je dali najvyasim samostatngm vodopidon 17 m vysoky Bony barigrowy vo. 4 Vodopéay v dotine Vetk Sokol© Vodopédy » Zejmarskej rokline Y Vodopidy kpt. Nétepku opi v rokline VeTky Kyse, Po fiom nase Auje 15 m wysoky Vysny vodopéd ¥ Soko ‘line 13m vysoky Strakow vodopad v Kl torskej dale. Pri hodnotent vedopsdov ah sista viaeergeh mensch na seba nadviate jtiich vodopadov je po Zévajovor vodopi ‘de najvyitl Obrovaky vodopid v rokline Kye sef yysolg 40 m (niektoré pramene uvideaf ‘G5m), Misové vodopaidy v doline Suche} Bel Yysoké 29 m, Kavolinyho vodopéd v rolling Kysef s vfSkou 25 m a Vodopidy kpt. Nal ku Zejmarske) tokline vysoké 2,5 m. Nab viae vodopidov vahladom na dike kre ej Klastorske)roldine, kde je na vadlaleneh 1 500 m az sedem vedopidov. Urtit, Ko szvodopidov je najkras, sa objektivne nedly avSak vo vEeobeenosti sa medsi najpritalives Sie zaraduja Misove vodopédy, Obrovsks va dopéd a Zavojowy vodopsc Slovensky ra, ktory je nirodnm parkom Je popretkavany jednou x najnustejich sie ‘maékovansch turistickjch chodnskoy na Si vvensku. Zésadou pri névsteve roklin je jedno= smernost pohybu zdola nahor, teda prot tk potokov. Takimer vletky rokliny s vodopédial Si1vnajndrognejich isekoch vybavene une Ijmipoméekamt (rebriky, refaze). Naprigk tomu trebe pri prechédzkach majmi vo lle kom alebo v'mrazivom poéast dbat na osabs 1 bezpetnost, Samezre}mostou by male byt vhodnd, najlepsie nepremokavé obuw. jiniou Hajske vodopady ba Wjodny susedom znd a Za nepriatelskou anej Zédielske doliny je Hajska dolina, Aj ked nie Jplek monumentilna, pontka mnozstvo zauimavost jska dotina je krasovow dolinow typa festavy: Orldetuje dve najefchodnefiie pla- fay Slovenskcho hrasu mens Z&dielska Plains na zapade a vaésiu Jasovskt plani- hu veh. aod Hay oto, mvostranny pritok Bodvy, Ktory a dse: fiiiom asi 5 km prekonéva spid 400 m. oboch planin prestupuji do Hjskeho po- {olasilng mineratizované vapenaté vody. Tne femaita ich vskytu sa rySuje najmd v oko Inlade} lomove} Tinie zapadno-v¥chodného fiery dolne} sti dolny, kde narasta ge Sion: Takimto sposobom satu wytvoril ide fine peximienky na venik penoveovseh stup fot, Ktoré Hajsky potok prekondva Styrmi Aodopsdmi. Najnizsie, v nadmorskej viske 430", e poloteny Hajsky vodopd nad mos- ¥ Najoyie vodopady v Slovenskom krase tom wysoly 4,7 m, Nad nim nasleduje najyyS8i Velky Hajsky vodopad vysoks 7,6 ma ny Hajsky vadopad vysoky 4 m. Najyie sa Vnadmorske) vytke takmer 400 m nachédza Horng Hajsky vodopid vysoky' 5,9 m. Vodopidy si dobre pristupné 2 eesty do Hagavy, malebne} obce v zivere doliny $0 zaujimavou Tudovou atchitektirou, Jednow netradignjeh atrakeli doliny je 10 m vyso- i socha anjla, 280k po americkyeh films roch, ktor V okolite} pritode v roku 2000 na: ‘rial film Za nepriatelskou iniows hercom Genom Hackmanom, Dolina je pristupns po asfallove) ceste 2 Turne nad Bodvou alebo po ‘ko matkavanom turistickom chodailea ve ‘dicom od Turnianskeho hradw do Haéavy, Pedia tira trvé asi 2 hodiny.Jazera Jazornjeh plch, ktoré vznik priradzenym spésobom, je na Slovensku vefmi malo, Pre maid rozlohu nemajd 2 hospodarskeho hadiska takmer nijaky vjznam, avSak 2 prodného a estetickéha pohfadu tvoria vzaeny prvok slovenskejprirody. Vnik podstatne) Gast jaziersivisi sa dovcavou Ginnostou, Okrem nich sa vSak naj aj jazerds iného pévadu. Niektoré org pévedné prirodzen sutino- oh go. Vani kd potokom Okna. Regloha Mor a je 138 ha, pévodnd rozloba pred ‘mana hibka pribline vstredne) ast dosahn- "var je zaéne Geni, st sklon, si baht. Na zauijimavejsimi tivociehmt Ziiimi vjazen ‘bby, najma pstruhy a karay. "Na severnom Kone! jazera si chaty s mot nosfow obéerstvenia. Asi po 30. minita toed po ite) znaéke smerom na zipad mod ho pristkpodstate mensiemt a postupne za- Iikajicemta jazeru Male Marske oko srodohiou (03 ha, V roku 1936 postavili lesa Zelernicu, ‘ord viedla od Morsksho oka do Remetskjeh Hamrov a Niinc} Rybnice. Sila na zvaza- hie dreva a nadvizovala na starSiu tra, Ko iv kolitgehlesoch vybudovall v roku 1906. Dunes ju pripomina dieselovf raged wstaveny privstupe do doliny. V okolt Morského oka sa minulost fala ink ford sa pouzivala pri vsrobe Zeer end pisada, et o van nedtalksho Podfa nej rt chee hod Ii kamene a zmial, Kamene do Morskéh nedoletel, ale ostali tam, kde je dne Kamen, Morské oko je od rok 1984 ni prirodnow rezerviciousroziohou 108 ha, Oko- je ndueng chodaik Morské oko, tabule st Kj , po ktorejvedie aj sibedné modré znatk me 7 Remetskjeh Hamrov. Motorist musia até odstavi na parkov fru asi 800 m. PeSt vilet trv asi 2 3 Zo severs sa mofno k jazeru dostat takisto mode znagke ndrogieou trasou ce $i sky Kamei (1 006 m) a4 hodiny. 7Mokrade nokrade “sa oznatujé biotopy, Kton podmiatuj pritomnostsojte voy. Si to demi dieri, vj lokam i raSelniskami. V minulost sa takéto dzemia povazovall za neuttoéné a Covek sa ich snaiil premenit na orni pdu. Nek, najma sl vou, sa7stia d0ledtost mokrac ie rozmanitost vjch organizmov a, rezervoarov zac ove] voy a vn cexistenciu cekokdgava ochran systéme pre zad ako priradzenych Cita ch vodu vkrajine,2drojoy pit sledniom rade ako zakladu rekrea aktvt Doleditost mokraci svet med howorom o mokradlach podpisanym v roku 197 skom meste Ramsar. SlovenskA republika te? pristipila scRamsarskému dohovoru a postupne whl 2 okalt ssmokradami,kioré spl medzindrodne wjenamnné. Z do Ransarakho unr. Neko pad ‘me aj na nasledyjcich strandch. ij a tursticeich inérodne pot DoPosledné zvySky pralesov Dunajské luhy Chranend krajinna oblast (CHKO) Dungjské uty, ktort yh v roku 1998, je naj fou oblasfou tohto druhu na Siovensku, Spalu s CHKO Latorica a CHKO Zéhore ig 0 jediné velkoplosné chranené tzemia, v ktorjch je dominantajm predmetom ochran vieéna krajina Ako napoved sim nézov, CHKO Dunajské luhy je zamerand na ochranu East dunajske} leéne) krajiny. Vistavba vodného diela Gaby 14m spasobom zmenila paved, relatiene malo narusené ekosystémy huznsech lesov pod Bratislavou. Az po Sap, kde sa konél tay. vnitrozems delta Dunaia,jejeho pozdli- ny sklon relativne veTk. Rieka tu v mimulost mala tendeneiu vetvit saa vytvitat potetn ten. Ochrana ie zy8kov, znaéne redukova- afoh po ssa voi da Gabo 4 ochrana abc frgmentov rietne ‘aniafon sek boi jedan» Mash dae Sovran CHK owsah ete} lrajiny Dunaja vzhtadom jcho vefhost emi na Slovenska obo Frogmenticiaspdsobend atau soba 4 ellie milo nae eta Kala Zachoval enna leone mestach A tote je t2emie CHRO Bunk lay sya ‘A Veikutlach Bodickeho ramena RoadeTuje sana pit East Morésatiahnn vdse- Jar veltoku od Bratislavy po Vell Lal medzi rieénymi Kilometrami 1 863 af 1781, teda na ‘idialenosti asi 82 km, Celkové rosloha CHKO jeast 129 km’, V joj hore} Zasti sana ave} #rane Dunaja od Vicichohrdla vBratslave po Sever okra) nde Hrasov rozprestiera 1 ast CHKO. Je-v ne} zriadeng aj 19 kr dy i chodavk Biskupické huzné ley. Na prave) strane Dunaja medsi Rusoveami a Cunoxom je2, cast CHKO, ktoron vedie znéma hridza, blibené miestoeyklistov a koreuliaroy z bra tislavskej Petey, Tieto dve, mozno povedat Dratislavské éasti maj rozlohu 563 ha. Roz Iohou najvidsia a najzaujimaveia je 3. Cast CHKO lediaea Danajom a privodnjim kanélom vodindho dla Gabatkovo, Tu si zvy8ky povodne|vnitrozem- hej delty a systém ramien nallepsie vyvina 16, Petoze prietokv starom koryte je znaéne obmedzeny” (vigsina vody je presinerova do privodného Kandla vodného diela), doslo {wk poklesa hladiny padzerne) voy. Aby sa Kompenzovaltento, hfadiska existence ret re} Krajiny nepriaznivs jav a zabrénilo sa wy- sjchaniu Iufngeh lesov, na viacersch miestach 2 vytvorili umelé hate, ktoré vadvajvodu Veelom systén tor zisobuje voda ‘zprivedngho kandla objektom pri Dobrohosti. PH turistickom putovant po Servene) zmatke, ¥ Dunaiské twine lesy pri Bodtkoch ‘ors vedie tuto aston CHKO, si teba diva pono pt prechode hata. Pi vetkom prito- Kasitnepriechodng tak sa vet mdbe skon~ itneplinovanea sk V poral 4. ast CHKO ba ahne po Tave) strane Dunaja od Sapa pod isk Nemé. de) najaujmayein asta bi neprictokove KToveke a ifovské rare: no, Najiia a najmentia as CHKO raberé podstatn fst Velkoeatcho ostrova medal Vers! Kosthamt a Vek Lélom, Na ier CHKO mozno nit Wethy rast linné splodenst typicke pre eta Kran Yorn, mokradové, én alesné. Najorsah- Ieile slesné spolotenstd, Spolofenstva vi Dovgeh jelsin (mike Lue ley) nn natch polchich, dubové jseniny a brestove jaseniny ta prechodnich polohéch a napokon bresto- ‘e jseniny hrabom na najsuelseh iestach {Gore ne lesy), Navel East Gzemia dru hotne ssa niin a mllopeitadivé mono- laltry”euroameriekcho. topo. Zvotsivo CCHKO je mimoriadne bohae nani nay, najvaenepim stom je oni mors. Zc enveo jeaaujinayg bobor- els CHKO je Ram- Sarsiot lokalitou, NajlepSim spsobom jl so- nian je vo tutti, Moos rien ne veliowt pontka nepreberné mntvo “Akutla trs, Pela rita a eyHoturistika tnd stall vobmedcene} dostupnost Gaemia ah potas wyokgeh vodageh stavov. on—— tt Sur Menom Sir sa ozr sstému depresilv | Vysychajuci svet lie depresné motaristé uzemie juhovyet me nerovnomerni pozdiZ dpaitia Maljch Karpat od Bratislavy RaGe po Modu v dldke ast 15 km, wade od Svatého Jury Klesdvajicich tektonickych kryh ay Voda sehen « Malic Karst sa au inaloval vdepeie 36) tals od rim yavinute aaj nt hong ng tan ch wank x prepekods oa ‘mc Srtnor at pre 1 00 my van ta blo pe neta jae SS postupne sandal splvent Mey apat aunterasthand yy oc na el Vv nto a ne elon ataene saan bo Ia or aj joao pe oe © blaj Kapa dotame saplayorne Hist nese ool yds ltt obese uti too teen Veg ‘B96 coy Nap Sion adh kana Mors aa post rows ani sry rood tar Ki a Eos dvodtovac andl eis va tha opi acne zeta sepa toch toga ogg dich oe: ‘ecco ino lk cbr Yerst acne Si lil a Snes Vsiconnost st «Narain roi revere Brinn ote goat Rad host si onstrate os is «inom, len» nseneneh ‘edness Pa ‘ho hs dabovo stoi lel yh Eat renee Dre tn eed Keniioraneinkénstnestorpostavenhtee nije aden en ad vaia a tani Sirs pestopoc yay Ma cmt er ‘cee waka stan Bll Sav site nity eho Vk 90 Biro jena xp tc na Svea a tail nd Rana Nap prtopdo tru Svitgho Ju, ‘eobars tat sro an joh pope eke tra ston er Susy Lana se nolan dstt do apa) annexes ato side cot 4 Stinske jazero Daleko od Seiny Parizske mociare pariske motiare nemajd s metropolou na Seine nig spaloéné. Nazov potoka Pari, na podabne pochtza od slova para, pretoze v pramennej Casi po al, loro say {oka v okoli obce Kolta zdokumentovali pramene teple} fren tna Koma see Ghelec orese Nove Zima v jug) East fone) paloratiny led na pokey Part Nae olin pring rezerviia Paste moEiare Zp chrsnent Gzenie jp veh 19668 e186 ha son os eae npn pry potoka vabee nepripomina Huai fhiok, na Koro sna apach zvjeneho mnpovana rok 1782 na lestach Gnelnjch nog med cba! Nova Vie ~ Gbel- fe Sarkan zxznatenejaert,X pron po fo oes pe a aoa 80 7826 na pom gla Mila Papo Nae amen} Ee polska tz mozno retort na fap: roku 1882, ied noo toto Gara fel Gbelské moar, Uprnvy rk 1960 0 sob vjanamny pokes vodne hladiny 2 po- Stine rymtkovate medio, More 2st a nsledng techcke dpravy ume eh egies, Doetnd brani reerviie pri ne kine lochs pvodnch jzers. Severn? Bre a prtodzen anion Bre ora hij hr sume andl too a2 750 dita as 3000 m. Modare tarstne trntou obyejnau a plu Sirokols tou na oktajoch dominje ostex. Je taj tenes sve tte pli na Slovens. Tstna sa v ime poeas aman te motiaov na vyhradenjeh iestach ziera a gpracva, Lokal je wang Gtoeskom vt a vdineh fvcichov, od role 1090 5e apsund ao Ramsar oat. Kinleroahfadnsktonjesymbolm eee- via sto juhovjehodn} ast, a moto Asal «Gbete. Na Kone obee na ceste ve 4) do Svein ea edt dota do posed ne) le, Na fe kone! trasaodboeue doprava fez most ponad potk kroz. Efelova telatosicemeje avakponcka ners por Mad na zauimave tie konto. Paritske mi Loe 2 ktorych vystupovala para.Nenapadny klenot RakSianske raselinisko NallepSie vyvinuté mokr Raselniské ako Speci wchodne) Casi turGians fov6 ekosystém| ej zh Narodind prirodnd revervécia Rakianske rafelnisko edi na wfehodnom okraji-obce alka v okrese Turtianske Teplice na hrani= cach Narodncho parka Vek Fata v nadmor- ke) wke 520 m. Vyhlisili ju v rok 1084 na ploche 5,5 ha. Geneticky ide o pitké vapnité Satinisko'dotované podzemnot vodou 2 1d plavov potokov Hradky a RakSa, pod ktorgeh Silokom lei. V obdobt dostatku vay erase linisko zaplavené vodou, vsuchSich obdobiach savoda zirZiava len vterénnyeh deprestich, ‘VW naodne prirodne rezervel zdoleumen- tovaiasem druhovmachoy, 104 druhov sich rastlin a xySe 260 druhov Zivotichov. Dobe je 94. vyvinuté aj fauna bezstavoveoy, en pavikow duh mokradi mozn ky" pri obci Rak ‘Y Raksianske raselinisko «typickou vegetécion vtejta Gast tu zdokumentovali 92 druhov. Najvedeneion rastlinow je rosigkaanglicks, chrimeny dru ‘nisozrave)bylny. Oktem ne} rest ale ruby typieké pre raelinisks, napriklad vad trois sini ane druy ost, Plocha raeliniska je neustile vystave nepovodnich druhov, najmi tste obyéain) vib, jell alebo dokonea borovl. Z dovod 2 cchovania povodnost lokality e potrebné pre ventivne odstrafiovanie nepovodngeh druhow, eosenie trv a wr drevin a krovn, Krailinisla sa modno nailepie dostat po rmiestnych znadkich. Od zvonice vstrede obte trasa pokratyje priamo, Pohodinow ehédzou ‘modo kokraju adelniska prist 2a 10 mit ska nt iba juhoe Kopa pod Kopou a Rojkovské raSelinisko atravertinova kopa Pordl? 2lomov, na ktonjch je zalozend dolina Vahu medzi Stank \ystupujd na viacerjch miestach na povrch mineraliavané simato-uhicté nik viagerych zaujimavych loka padiienil v Na Tavej strane Véhu nickofko stoviek etrov ponte Stankovian lei na pitt vol- Kofatranskej Kopy Rojkov, miestna east Stan- fovian. Na jej dolnom konei tesne ypravo od hiswne} cesty Zina ~ Poprad lei na ploche 29 ha Pritodné rezervicia Rojkowsks raseli- nisko whldsend v rok 1950. Osobitostou Rojkovského rageiniska je, esa v om prelina vrchovisko a slatina, & rmamens, Ze Je Zivené 2razkovmi i podrem- jimi Vodami. Spésob doticie raielinska s tent v zavislost od redimu z1itok 4 poh hh podzemne} vody. Podzemné vod, Kors podmicfuje vznik satin, je v tomto pripade mmineralizavand, 60 sa prejavuje v Specifcke} fastinne) skladbe, Zo vedenyeh rastlinnseh Aeubov tu rastierosigka okrihloisté a vach - Rojkowské travertinovd kopa sjazierkom nmi a Kralovanmi dy, Ktoré tw ta trojists, Na slatinngeh likach previsdajé fostricové porasty, na wrchoviskich mozno jst myay povodncho zmiesancho brezove ho lesa 'Na vyvsenine nad horas koncom Ro} ova je dalsa lokdlna pozoruhodnost ~ pr rodnd pamiatka Rojkovski travertinové kopa ‘Vyhlasii ju v roku 1971 na ploche 0,1 ha. Na viehole travertinove} kopy Je Jazierko s prie ‘merom asi 10 m, vod v fom je 17 °C tepla. Jazierko je upravené na képanie. Na proti Tahlom bret Van stv prizmacne nazvane) lokalite Motiar moéaristéIiky, na ktorgeh vyviera niekolko minerdlnych pramefiov. Na ‘ravi stranu Vihu mozno preist po lvke pre pesich v Stankovanoch, Pristup do Rojkova jez blavne} eesty Zilina ~ Poprad.Pozdrav Z poladovej doby Klinské raSelinisko Najyy8ia koncentracia raSelinisk na Slovensku je na severne| Orave. Zaberajt plochuag| 800 ha a oznacuj sa aj ako ,oravské bory”. Podmienkou ich veniku je mélo priepusing Rafliniské st prevazne reliktmipoladove} doby, ke chladné podnebie vystriedalo rela tivne teploa vinko, vhodné na tvorbu rageliny. Podfa refimu napajania sa raSeliniské Clenia na vrchovisk napsjané rizkovou vodou, sk tiny napdjané podzemnon vodou a ragelinis 6 podlotie, dostatok zrézok prevySujdcich wjpar a ploc terén Oravske| katy. ka prechodného typu, teda napéjané kom nieiou aboch zdrojov. Klinské ratelinisha je prikladom najlepsie zachovaného aktimnehy vrchoviska nelesného typur na Slovenshty, é e proces tvorby rageliny sete es kon. Ragelinotvorng proces je vlastne ned onal rozklad rastlinnigch zyskov v prot svysokjm obsahom vody, a teda nizkym obs hom Kyslika. Ak sa ragelinisko odvodni, vod ‘sa vyplavi, vf8i sa objem kyslika a zagne st proces rozkladn ragelinovej hmoty a ratelinis ‘Kopostupne zanikne, Intentita tvorby raising zavish nami na vetime rozhodujdeieh kina tickjeh charakteristk, predovSethjmn zeitok ateploty vzduehu. Ast 11m rubs vistva rae Tiny'sa tort 00 ai 1 000 rokov. Klinseé tae Selinisko vaniko na naplavovom kudel potoa Polhorianka, Kory sana mieste vodnej nid Orava vieval do Bile} Oravy, Pre radelini ko je typické vysoké zastipenie misodravjeh rastlin a ostri, Na winejsich polohich rast brchidey. Zo Hivoéichov ma europsky wna slimak pimprlk motiarny 2 vltka Lewcorth nia peetoralis. Z dévoda intenzivneho te ku 2 okolite) Govekom pretvorene}krajny fe Klinské raelinsko vystavené procesom ved im kdegradicit a premene. Preto si potrebé tumelé zasahy na udrdiavanie stavu, Ktory Bp sa to naviaeblzlk pévodnému (kosenie, od- Straovanie nfletovgeh drevin a pod.) ‘Klinské raSelinisko je najstarsie chrnent rageinisko na Slavens (od roku 1967), of oka 1995 je nérodnou pritodnou rezervicion, id roku 1998 je siastou Ramsarske} ol Mokrade Oravske) kotliny. Raselinisko led ‘g km ad streda Namestova vIavo od cesty do ‘OravskejPothory. 4 Kuinské rasetinisko Upraveny, avsak stale zaujimavy Latoricky luh Piety systém Vjchodoslover iskejniZiny od pol a Ma, (haere Ss tag -¢ 19, storoéia vo viacenjeh etapach iWrazne upravil a zmenili, Hlavné toky na dlhych isekoch napriaml, véaka Comu maohé mokc {strate aj at Pre sn abny enous mena Eee nnny tsk ky uprovl a cba frida Z pbvodne vrtne meandrajcaho beret ¥ metiaidzovom press, Morgho fia je miestamt vile ako hn lea) io eho fochovall pofeie nySky sare ola on Kamen anne meho ‘doslovense} nny pat rcTah es pocdl [atone at 1g km of slovesio-rapnakj Hin hrnicenaeychodn ast Cone pe Jeanne oblast atria Vint bol any ako Botany lee poplar se- fémom depres anys ntedapich nate teenies kor tatvce Najauiveie det ese vr 1oe7 lio chant ae ta, des ot roelads Nara pt teri Latoril hh Skladl sa. doe Es {act ators Th (poo Haas) Soden gt ha ll a juinom oka ies tex te veda povodnsho tory Lato: Aas Serine? medainsdzovom pristore pal. fev srodne as iekdasco Botakeho I ees ator a redoing ha 2 uve preville zaplavoans. Porat ola tihovo-topotow elon shih po. Ibi dabonobrestovo sent ne ad- Aesy.V dobre eins prseinom chane. time He mnoksvo tvtehow, kuna trem masta yb tov ptt napa tpi etna borytnaa moder. reserva katorcke uy sa modno na lepe dost + obee Bota eine as en pereme od Cicrng na Tso, Prikl se tern) ast ce tebe odbotitsmeror a se Latoricky tuk > ekosystémy zaniki alebo sa zmenil. ver po asfaltovejceste.Trasa vedie pop hi oval lesa aj pve} East reaarcie ‘Pasi po goo m chdzelsom prchéda ke tetra} hr! Latoie, ra Moro je dru Toa nezevécie, Latrike Ty sod ra. 1999 Steastou Ramsar okay LatviaPoxizerné vod obohatené o minerdne lth Gi oxi unl: {ty vyvirajd na tizem Slovenska pomeme hojne. Viacer odborici twa, Ze Slovensko je z hladiska wy mi erdlnyeh a termalnych vad jednou z najbohatich keajn. ra svete, ved sa tu nachadza takmer 2.000 minerélnych a termalnych pramefov, Svs to s geologicky pomerne ‘mladim horninowm podiodim, Siovensko je mimoriadne bbohaté aj na rézne druty minerdlrych vod. Uréte sw bornjm osviezenim pre kaZdého cestovatela Gi turisty, raja v horiich letnjch diach, Mnohé 2 podzem Od wstupuld na zemsky povrch ako nendpadné re, iné tyoria mohuind vyvieratku a niektoré, Klonim po- ‘mohol Glovek vitom, pod tlakom vystrekujd do farme goiziru,Vybra niektoré 2 cele pleiady podzemnjcl vd bolo naozaj fazké. Vorba mohla padni naprikiad na pramene vCidi s minerdlnou vodou morskéha pévodu, na minerélnu vodu Cigetka,ktoré sa povazuje za vodu s na alebo na najchladne} ‘Sv minerdlnu vodu prameniacu v kipefoch Korytnica. Na atky sa pre obmedzeny razsah teo pubikacie nedal wélent priastr, avSak na nasledujicich strandch ndjdete rozprévanie 0 najzaujimavejsich 2 nich,—— Liecivy zapach Smrdaky Ani jedny vlastnost mies enské kiipele nemajil v nézve takj jednaznaény privlastok naznadujde tne liege vody ako Smrcky, V ich pripade je to vSak tiplne opodstaing a ma najvy$8i obsah dvojmocne| siry zo véetkjch eurdpskych Sy ein kth ve ocho) ast Chvojicky paborkatny Pikorshe}nfline ast 7 kin severordpadne od ice. POvodne sa nazi Novi Vs, ave fete Novovestania bol najarmokoch vakot {fine znamt Speteksn pachom, voll ich seer, Go st neskorpreneso gj do néevt thee a kipetov prvi zmienia o miestnych kipetoch po- ead roi 647, Mate Bel opine adv {fink strovdcoe) ody vosvojichNotilach rok 1740. Prvjroxmach Kipetov savage "kv itrlanskebo podpana Jozef {itorisa, Kor v ich oko vastil math: ‘Yeokooh 183241833 dal postavitprveKipet= né budowy. 19 vybudoval park a pri Hom rodiinésidlo~ Klasiisticky kate, kto- "po ipravich dodnes sl ako kiipeTng dom Mier a stal sa symbolom Smedak. Po takmer storotietrvajee) etape rozpatite) exstencie Iuipetor, potas ktore} vystriedali niekols vlastnikov, nastalo opatovné ofivenie \tridsiatyeh rokoch 20. storotia. Vitné pra ‘ev pdesiatyeh rokoch znamenal objav no- ‘Wel vodngeh zdrojo, ktoré podnietil alsa \stavbu v sedemdesiatych rokoch a neskor, ed pribudl najvasie kapetné domy Central (rok 4985) a Vietoris (v toku 1993). V Sme- ddikoch st vymedzené dve relativne nezavislé hiydrogeologicke struktiry. Spl tu zaregis- trovall sedem pramefiov a vrtov, 2 ktoryeh jwfanamnat je vit produkujic 12°C tep- Ii liedivd vodu natrium-chloridovo-hydroge- ‘nulliitsho typ s vysoksm absahom sirovo- {ik (az 680 mg/)) a celkovsm obsahom soli 4283 400 mg/l. Liedebné procediry doplia aj jemmné sirne bahno. Voda a babno sa vyutiva- ip lietbe kozngch ochorent (najma psoria 2s) a chordb pokyboveho apart. Vokoli kipefov nie st znatkované triste {ké trasy,avSak okolité pahorkatiny s milo ras- nmi eestami sf vhodné na eyKlotustik 4, Kipetng dom Mier ¥ Kipele smrdéiku 101102 Prijemny oddych y vkrajimelonov « Geotermalne vody v Dunajskej Strede avo Velkom Mederi Na Slovensku je vytypovanjch 26 perspe od. NajvééSou 2 nich je tv. centrdlna depres doteraz vyuZivanjch zdrojv. h oblasti s vjskytom geatermainyeh Podunajskej panvy, v ktorej je najuiag Styrtohorné sedimenty prevaznerovinatej Juine) fast Podunajske)niziny prekryvaja ge- logické komplexy, vktorieh st misovito ulo- Yené rane staSie horniny, nami trefohorné Dieskovee, piesky a zlepence. Geotermalna voda sa akumuluje na dne depresie v hibke Vie ako 1 000 m, kam stekihibkovsm obe hom. Vplyvom teploty okalitgho horninowdho “w Kiipatisko vo Vetkom Mederi ‘& Termalpark vo VeTkom Mederi prostredia sa prehrieva, prifom v hibke okolo 11000 m dosahuje teplotu asi 50 °Ca v hbk 2.000 m a-90 "C. Voda nevyviera prirodze- ne, na zemsky povrch sa dostva prostrednic- tvom vrtov. Mf tev. napa ladinu, € zna- ren, Ze je ulozend pod takom ick stavbastredne Easti Podunaj- ej nizing bola geol6gon i sa tu ako v jodnom z proj re venski zaélo vrtmi a vyusivanim geotermél- ne] vod. Je tu takmer 30 lokalit, v ktorgeh sa peotermalna voda rive najasteiona wyku ovanie bytov (Galsta) alebo sklenikov. Azda nejpopulameisie je vyubivanie geotermilne} ‘ody na obey vody v bazénoch a vo vodneh parkoch. Uzvroka 1974 vo Velkom Medetina- ‘ial vty svodou teplou 57 2 68 °C. Neskor tu navitali nafonies zd, geoterming| ‘dyna Slovenia steploon a-92 °C. au tnav evra vo Vlkom Mederma ie {hc tly, Vahfadom a lodeni a inmost pr lietent chord pokyboweho apart chp Fovnsvalk piestanskfm ved. V komplese {arladen! Termalpart vo Vom Meder sa Suita ermal voda vo vacegjch kre | een bck» vl 2 teplotoa voy a5 a2 40 dace obcev eon posted Daa zn fh kata» kine st wyesival geotermae ‘oty rovaiho pve a lozeni, let wD Take Sede be ev steak Therap T tronkiske pit borin phrievanieh ge Thing adam by #600 m. Vode v enoch mndteplte 28 2 36°CNajjuznejsie kupanie Teplé pramene v Patinciach a Sturove Hoci geograticky sa nachadzait ne sie padunajskej panvy, povod vody ovo je Uplne in. Poilotie Stvrtobornfch sedimentav vjuho- vehodne} éasti Podunajske)niiny medi Ko :mrom a Stdrovom tvori druhohorné horni- ny, feda hominy, ktoré si starsie alco horn vyplliajice eentrélna depresiu podunajske) panvy. Toto tizemie sav geologiiomnatuje ako Komariianski vysok keyha, Geotermélne vody satu viedu na druhohorné dolomity a vipen. c=, Nazemsky povreh yystupid ako pritodze ¥ Jazero.w Patinciach vrtov geotermalnych véd centrdlnej depre anej v oblibenyi h strediskach Patince a Sti né pramene alebo prostredaietvom vrtov. Tes teplota je vahTadom na hbk, 2 ktore) pochie ‘dai, relativne nizka. Voda z hibky 1 000m mi priemere len 24°C, x hibky 2 000 meas 4°, avakvyslytuje sav pltke8ich polo hit do 200 m pad povrehom, Miesine voy patria k obyéajngmn tepliciam, Najenémejsie zdroje gootermélnych vod say eto Gast Slovenska nachidzaja v Pain ciach a Stirove, Patince sé okrem teplych pra- efor zndme aj Ym, Ze najjinejson obeou Slovenska (47" 33" 55” severne} zemepisne} Siniy). To zmamend, Ze podmienky na kpanic si taker idedine. 0 miestnyeh teplveh pra- meiioch vrajvedeli wi Rimania, Nakonie, 8) fovero, pi ktorom sa pramene nachédzaja, sa haxivasrimske". Pramod s teplotou 27°C v= vera 2 hbky 160 m, Kipele vyutivajdce jeho blahodarné dginky zaéali budovat ¥ poloviei Sesfdesiatych rokov 20, storota, V siasnosti pre névStevnikov pontiaja pa bazénov s ou teplow 24 a 4 °C. Aredl ktipeTow sa na- chidza asi 2 km severowchodne od obce ‘Asi 45 km smerom na wehod sa cestou popri Dunaji mozno dostat do Stirova, kde je sie mlads, avéak o to adatne(st Konkurent termAlneho kipaliska v Patinciach ~ kapalis: ko Vadas Termal, Ide o jeden «najigsich are flay vodnej rekteicie na Slovensku. Fungo- vat zal v rola 1978 a postupine sa rozrastl ives hbkow 130 m sa tu Cerps 39 °C tepld voda, Ktoré zasobuje sedem vonkaisich a dva layté bazény. Zaujimavostou je bazén s ume: Iyim vinobitin. Vshodow pre nivStevntkov ba- now je blickosthistoriekého Osteibomu na ‘madarskej strane Dunaja a 105Mesto, v ktorom cd sa lamu barly Pramene v Piestanoch Biblické Surge ambula alebo po slovensky Vstaii a choc’ ne piestanskeho Kolonadovsho mosta. Spo so znémym barll to je npis na fave stra ‘om na jeho prave) strane predstavuje struénd charakteristiku najvaésich kapelov na Slovensku. Na mieste, kde sa malebné Povatie roz- twin do Coraz Sire} Podunajske} niiny, avlak kde pohoria eite stihaji ukiza svoju silu a kde wibezky Povaisksho Inavea zasa hhyja bezprostredne k Vahu, vyviera na styku jeho nivy a zlomove)linie ohranicujiee) i= padné (patie Povadského Inovea najzndme}- 8a, nalietvejsia a najteplesia voda na Slo- verisu, Teplit vodu pravdepodobne paznali ‘ub rimskilegiondrizaGiatkom nétho letopot= © Kipotn oetrow twa prvd pisomnd zmienka 0 Piestanoch ako © sidle pochdza uz 2 roku a3, prvé vf ‘znamnejsie a hodnoverné doklady o taiestne) lietive} vode pochédzaja a3 20 16. storota, V roku 1545 kralovsks radea a prefekt Sari ského hradu Juraj Werhner spise O pox vvuhodngeh vodéch Uhorska podal opi pies fanskyeh lietivjeh véd. V tom éase sa liedva voda vyuzivala jednoduchfm spésobom: na ‘miestach je} prestupu si Tudia na piestitom, & Lekné vkiipetnom parku brohu Vatu vyhfbil plytké jamy slice ako Kipacie vane. Vysoksi teplotu zmieriovali stuidenou vodow 2 Vahu, Takgto jednoduchy Sposob vyurivania Tiotive) vody’preteval a2 dozadiatku 20. storotia. V 18. storottvznikla na prave) strane Vahu osada Teplice, amet centrum mesta, ktord neskér stavebme sply- nla so severnelie polodenfmi staryimi Pies fanmi, Koncom storagia tu vaniklt prvé ki petnéiudowy. Zakladatefom moderne liceby ‘Viipetach sana zaGiathu 19 storotiastal kt pefing lek F. E, Scherer. ‘Aad najwanamnejsie obdobie razvoa pefov nastalo po roku 1889, ked vedas vast hii Enlédyovei dali kaipele do dlnodabého ‘prendjmu rodine podnilatefa Alexandra Win tera, Pofas tohto obdobiav PieStanoch posta- vill najhonosnejse kipelng budovy (Thermia Palace, Kipele hrm, Kapele Frantiska Jozefa —neskér shirané, a ind) a vfeazne sa 28 Ja eh reputieta, a 47m aj névsteynost.V roku 1903 v poste host dokonca predbehil dovtedy veaiie Trentianske Teplice a potvrdili povest vyhtadavanjeh luxusneh kipeTov pre najbo- hatsich obyvatelov Europy. V medzivojnovor ‘obdobi prosperita pokracovala a Keipele nae ‘Stevovall zimodni hostia praktcky 2 celeho sveta vrdtane viacerfeh wiznamnyeh osob- ost! 20 sveta poliiky a kultiry. V obdobi so- Glalizmu sa po podiatoéne}stagnéelirozbella ‘stavba novyjeh objektov najmi v sedemde- Slatyeh rokoch na severnej strane Kapelngho costrova. Pa roku 1989 sa po nie vei wydare- ‘nfeh zmendch majitefovkipele od roku 2002 Aostali do vigSinoweho vlastnietva madarske} ‘spolognosti Danuibius Hotels Group, ktora22- Dezpetaje ich rozvo} a obnovu Daidové voda infltrované v Povalskom Inovel sa v horninovom prostredi vipencov a dolomitey ohvieva 8 mineralizaje a z hib- ky 2.000 m wystupae po zlomoch na zemskj povrch v oblasti Kipetného ostrova. AZ 67°C feple ietive xdroje maja vfdatnost 35 Is. Aby si nemielal s povrehovon vodou, ¥ bbe 11 a 8o m sa zachytavaja vet a erpaji do kik pelajeh variadent, Minerdlna termalna voda Je stredne mincralzovand, sfranovo-hydro- énubligitanové, vépenato-sodna,sirna a ho- frca, Vyuiiva sa najma na iipele, ale @j na pitnG kira, Najhodnotne}iou zlozkou vody je ‘sok obsah siy (6 24 10 mg/l) a siovodita. Osobitostou Piestan je sime balno (tv. pelo- {d), Kory vanikévsedimentoch ramena Vu. Po'vyfaient a Gprave s8 pouliva na zibaly VPiestanoch sa lieta najma choroby pohybo- vého aparity, teda kost, ibov a pristusndho nervovcho tistrojenstva, reumatizmus | pot- row stavy PieSfany letia na Blavnom Jeleznignom ‘cestnom fahu 2 Bratslavy do Ziliny, pest tu- ‘sti mau do Piesfan odbottz tir po stredne} {june} éasti Povadskcho Inovea. Vitani sia} ‘nivStevnieina bieykdoch,obfébenom doprav- 107108 Perla Karpat Trencianske Teplice mali takmer v ky wznamnejsie kiipele nejaky priviastok, kiory sa vich reklame a propagacii. Madarsky spisovatel Mr Jo vulval ianske Teplice za ,petlu Karpai”. Toto cznatenie sa hojne pougival prinajmensom do roku 1918, Prvi, pisomnd spriva o kipe anske Teplice poehiidzn 2 rokt 1247, aj Kea! ‘mjestne liedivé voy poznali ux vimski leg tne. Obeo sa po prvy raz spornina v rok 1598. Prvé obdobie' wyznamncho rozvoja ki- peta trvalo of Konca 16. storodia do rok 1895, ked patrli Méshézyeveom. V tom dase sa volali Trengianske kipele. Za zakladatela ‘modemch kipefov mono povazovat Jozela Méshiyho. Dalstrozvo} kipetov podnietl 2 iatkom 19. storodia posledny 2 Mleshazyoveow Stefan. Finanéng taZkosti ho vlak v rok 1835 ¥ Termétne kipatiako w Trendianskych Tepliciach ili kipele predat viedenském bank, ¥i Jurajovi Sinovi, ktory ich Gale) aveactoval Vicho us pokratoval yn Simon a mma dee va Tfgénia "Harcourt. V roku 1862 nechala ybudovat Cursalon (dnesn Kipefné dors na) a viaceré hotely. Najendejtou a mala Sou slavbou z tohto obdabia st povodne vic Sové kipele Hammam 2 roku 1888 postaveng vvmaurskom fle V roku 1906 Ifgénia kipele predala Madarskej bankove| a obhodne} spo Tognost. Po vzniku Geskoslovenskejrepubiity pele prea do rik tt. Knnajygenamnejsim 1 Centrum mesta sfontanow 4 arhitektonekynajhodotneim objektom = tohto obbia pat’ fmlonalistiely = feb dom Macha ok 1932 a termalne tepals Zelendiabe troka 997 toadent to skalncho botia masiva Kren: V rok {048 kipele stim do jednotneho myte- in ste zdraotoiks} sry. V rok 1966 ‘vor pr well povejton een dom Pa Catmng pdm mest, Mord sa postpne Zatal relioeat, octal § likvacio ae ny povodns pene] sista. V rok 1068, nezmyselne tbr Grand hotel Teplice, 1 peakdr viasrd histori body: Hoe ich nahredii moderné Komplexy Krym a hotel Ja, dich starch Tepe omiolv endive ne Po rk 1989 satan orentoval lac tn rekon starch obo, avs pre neujasnen yatahy sd vicere andi obey 2 ita domy mimo provide (spall Zend aba ietebas dom Macha). V rok 2009 v Kapetnom seit primal otvoren iven Grand s temainou vodou, Kipele tovlastnctve speltnost Kapelefrentianske Tiler en . “rentionske Teplice si wanamae ale ‘tirnym centrom, 7 Moro ‘sa usporadiva- Jiekultame akele nérodného ¥ medeinirod- nebo wfznam. Huda llo Je nasa ‘nediodngmfestvalom komorne) hudyy vstredne} Eurdpe. Podstatne miladsiu historia ‘nd flmovs festival Art film, Korg poetili név- Mtevou viaeeré filmové hvieady zvetnené na pamitngch tabuliach na Moste slvy. Zaroje Iminerilne} vody vanikajé infiltréciow a pt stupom zr48koveh vi vo vpencoch a v do- Tomitoch Stridovskfch vrchov. Vyvierajé na izovant zlomov v doline Tepligky. Z devia- tich minerélnych pramefiov sa vyutiva sedem Seolkovou vidatnostou 22,8 I/s. Lietiva voda v Trendianskych Teplicach je stredne min izovand, termélna, -vépenato-horeénaté, iv, sina so aviSengm obsahom flubra ka. Ma teplotu 36 22.40,2°C a pat do Kategdrie teplice. Vyulva sa na kipele v pia- tich bazénoch, okruh procedir dopitajé ma: ‘side a vodolietba. Na zabaly sa pouliva aj si rovodikom preplynené mineralizované bat (Gov fango) a prirodns raSelina. Leda sa tu choroby pohybového aparétu a nervové cho- roby. Krasna poloha vdoline Stich vr- ‘hoy poniia vela moznost na pesiuturstk rancho stupa nérotnsti, Kora sa yyusiva a hn rebabiliticiu pacientov ‘Auda najatraktioneisim spésobom dopravy do TrenGianskych Teplice esta ,elektri¢kou’ 2 Trentianske) Teple). Ide o ravi storoént Tiekorozchodnt teat, ktora je prvou verejnou ektrikovanou Jelezniou na Slovensko, 109110 Pohronski susedia S iaé a Kovacova ;podabne mi kiipetmi Névow Sliaé je pomemne nov, poubiva sa 018. storogia. Dovtedy sa kapele nazivali Rybirske pod ole Rye lediace) na Tavej strane Hrona, ktord say rok 1960 2liilasob- tou Hjniky lefiaooa na prave) strane Hrona Viastnd ksipeTna Gast sa rorvijata vychodine od {esti Rybaie na zapadnom svahn na juhoza ppadnom okraji Zvolenskel pahorkating: Hci najstarSia zmienka o miestnych pr ‘meiioch pochédza » roku 1244, povest hovori, Zea objavom ich lieve si Still Zeny mata jfice Tan vteplejvode. Najej nezeyéajnjiginok {ch upozornila skutoénost, e ede} z nich po pobyte v prameni odpuchii noky. Prvé trvalé kien stavby tu vanii na prelome 1%, 219, storocin. V rokt 1519 post Vili liefebng dom Bratislava (vtedajsia Buda) Obdabie da roku 1830 znamenalo pre kipe Te obdobie rozvoja, ktory umoenila nivste- Liesebn dom Bratistava v Sie rajmensiu vzcialenost me mm sii od seba vedialené iz dvoma slavensky. va uhorského palatina_arcikniedata,Jozeta Habsburského y rola 1829. Po desatrotiach ‘tin v roku 1863 vanikla akeiovl spolognost, tort roku 1880 odpil nomecks podnikated A Lenoir. Novi majtela kipele postupnie ve Tadili na roves Spidkovjeh whorskyeh kipe Tox. Vtom Ease postavili egebn dm Sloven- sko (vtedajsia Hungiria) a Polana (stedajsia Pandnia), tekonstruovall stare objekty, ro2- ‘ial park a vybudovallinfrastruktare, Vol 1893 A. Lenoirdaroval Sling nemeckému mes- tu Kassel. V roku 1922 sa majitefom kipeloy stal eskoslovenshy Sta nistedne, ado tek Siatyeh rokov 20. storotia, preielSliaé dal. ‘im obdobim stavebneho rozmachu, V rokoch 1932 a 1938 pribucdol najvacs ietebny dom, Palace s pozoruhodnou funkeionalistickow ar chitektdrou, Poéas SNP tu zeiadili partis nemoenieu Po rok 1945 8 kipele dastali do astnictva Sti, ktoryv daliich desatiodiach ‘modernizovalexistujie stavby. Po roku. 1989 ‘ikl sivislotisprvatizciouviaceré spo- +. Vstitasnostikipele Sliné a Kovieova viast- ‘iakciové spoloénost Kipee Shia. ‘Vink a obch minerdlnyeh véd sav Sling a Koviiove) uskutoghuje v prostredi vipenco- ‘gel a vulleniekgeh horn, pramene sa via- Far na systém zlomov v juzne) East Zvolenske} Kotliny. Cel oblast je hydrogeologicky kom plikovand s wjskytom genetieky eanych Teplfeh a studench minerslnyeh véd. peloch sa vyutiva pt prameliv. Najzn Je Kapeting_ prameh ~ prirodna lietiva vod, Stredne mineralizovang, ubligits, siranovor hhydrogénubliéitanov, so zfSengm obsahom hora a flubru, a, tepl hypotonicks. Mi teplotu 33,9 °C a vidatnost 5 is. Dalsimi pramedm’ si Ste fanik, Bystrica, Lenkey a Adam. Rariton je vy usivanie riedlowjeh plynov. V Stag sa liedia rhajmchoroby krmného obehu, wysoky krvny tla, stavy po operiih srdea a pod. Nedtaleké kipele Kovacova st podstatne mladSie ako Sliaé. Aj ked' sa obee spomina wv roku 1254, wfskyt termalne} vody 2do- kumentovali az pri vrtngeh pracach v de- vitdesiatyeh rokoch 19. storotia. V rokoch 1898 2 1899 tu vanikol mali bazén s kapelim 4 restauricion, Lokélny charakter kipetov sa ‘zmenil v patdestatyeh rokoch 20, storotia, V'sedemdesiatyeh rokoch postavili ledebng {stay Marina, v roku 1985 termalne kapalis- oS bazénmi, Miestnym vrtom sa na zemskg Y Liesebny dom Palace v Stiaét melt» KowdSoue) povrch dostiva 50 I/s sfranovo-hydroublii- tanove), vipenato-horeénate), hypotonicke} vody a2 48,5°C leple, Ktord st ochladzuje na 439 °C a vyusiva na kipelné procedtiry. Po- Supne sa kupele zameralt na lieebu chorob poliyboveho aparstn a nervowjch chord. Od roku 1987 vblizkostikipefov funguje Narod- 1 rehablitagné centrum,Teplée osviezenie vchladnom kraji- Termalne vody v BeSenovej a Liptovskom Mikulasi ESte pred niekokjmi rokmi sa s Liptovom spéjala predstava dobrej lyZovathy a atraktiv. ej peSejturistiky. Pri spomienke na kipanie v Liptovskej Mare viSine nabebila husacia koza. Vdaka vyuftiu geotermélnej vody sa tu des po lyzovatke ci tire mazno prijemne vlad bazénoch s teplou vodou. & Aquapark Tatralandia pri Liptovskej Mare Thermal Park Besenovs Popri tradiénch oblastich s viskytom ageotermalnyeh vod v Pandnske) panve, kam, patria vSethy slovenské nifiny, sa pozornost hhydrogeologov pri ladani novieh zirojov ‘upriamila aj na Karpatské kotliny,ktorégeolo- slekou stavbou z nicktorseh hladisk pripom ‘haji roztahle truktiy paniev. Jednou znajporspektimnjsich oblast sv skytom geotermilnyeh véd tohto typu je Lip- tov Kotla, najma je) zipadna Gast. Pod iierne zvlnengm povrehom tvorensm trefo- hhoragmi horninami letia hrubé vestvy dru- hhohorngeh vapeneoy, ktoré na zemsky povreh systupuj ako prikrovy v okrajovfeh éastich “kych Talier a Chodskch vrehov. Prive cer rence prikrovov infiltruje daZtova voda A hibkowm obehom sa dostiva do podlozia, kkdesa prehrieva, Vo vestvich vipencov shri ou viae ako 2 000 m st naakumulovant 2i80- by geotermiinych vod steplotou az 76°C. ‘Pr alr} geotermiline voy, Kory a 20- al yyutivat na vodni rekredehy,jev Beseriove} asi 12 km wehodne od Ruzomberka, VWhodnd polos size rerio) tore fouy rete vt neta 0 tebe base totenl oka i9ny ote SSiomples Thenal park BeSovs nestle Tours Vie ako 60 Steps vod ska ‘tn sy 200g ma baesnoch sa ot age na 272) 39° Viowpene one von Calet for maton base Aveda pe ‘elnd fast bet ey clot previ Tri cest'z Beto) po severnom ott Ji pion Macy na eked a al po ag tn pul sane npoin esa nay Komples Auperta Tata to tilly rola 2003, Vodny pak je najuRt na Slovene afedens afc Vatetog Exe rope Gestermalne vod tpl 61°C phen Jiri 200 a mj omaky ped ato Noda y Beevers sana preva ‘havo vodo teplondo 38 Sian Entpienn fe moot aalrocoeto der Thy Sto Jevllalene od eet Lipo ‘iho bila eceleh 5 kn sero aS severedKde sa pri kurii zo zeme kuri Pramene v Liptovskom Jane Liptowsky Jan k fanskej doliny, advodinovanej potokom Stiawnica ajed ‘jz najkrajsich v Nizkych Tatrach, ma bohati histori. Byvalt zamo; : menivje 17 kira kastielov a pazorunodné cirkevné pamiathy A Prirodné kitpalisko v lokalite Teplica Prvt zmienka 0 miestayeh lieivjeh pra- ‘mefioch mozno ngjst v dele Juraja Weshne- 2 0 podivuhodneh vodéch Uhorska 7 roku 1545. NajvacSie, aj ke relativne kratke ob dobie prosperity zal v medzivoinovom ob- {obi 20. storoel. V rok 1927 sa potomok ‘miestuych zemanoy Jozef Szentivinyi rozho- dol zalott na ich bize Kipele. Vtom éase boli mime pod nézvom Svitojinske Kipele ale- ke teplice. Z4kladom ktpelov sa wiovsky haste, Kory upravili na Lubytovacie zariadenie pre 60 host, Z 500 m vadialeného vtu prividzali do krytého bazéna S dlzkou 6 m ieéva vodu drevenym potrubitn. Mala teplotu 26 °C, avSak ohrevorn vo vaio: veh KtipeToch ju svySovalt na. 38 °C. Popri Jaytom ItipeTném bazéne tu fungoval aj otvo- rong tz. Strandovg kipel. Od roku 1939 ki pele upadali. Vroku 1963 vhbke 95 m navfta- livjdatny prame’ s vodou sa neskdr vyutivala na 2ésobovanie kryteho 10 bazéna pri hotel SOREA Mi A Pravertinovy kipel v Liptovskom Jane Populirna je aj lokalita Tepliea na ju nom okraji obee. Si tu tit pramene v Gias- togne upravengeh pritodneh travertinovch vaniach. Prijemné teplota. vody pritodzene ohohatene xt uM a ola tjemeor po eely rok. Vrony mineralizovane} ‘ody stekajice| 2 vipencov a dalomitoy nko latranskieh prikrovev podmienli vanik ro2- siahlyeh travertinowjeh ttvarov. Liotivé voda jecharakterizovand ako slabo a slno uit, ‘ustkats, slabo mineralizovang, srovodikovd Teplota st poy o 5 °C do 29°C, Ceo ‘datos’ gs earad je mien pramene Tajo na Sense, Voda pian ‘o poobnajng na chorobytiviae Sto jenstn a poiybondho apart ; COprovskon devzoy svatjdasych teple je prekteneckole Lipton 2 taker ‘ot furan Pre motors nso Jevghodou danny ndjand pri delnom Kone ‘ie 45116 Najsevernejsie kupele .—la Bardejovské kupele ‘Asi 5 km severne od centra Bardejova, stva UNESCO, v doli sta zapisaného do Zoznamu svetavého dedi Bardejovského potoka na juhowjchodn m tpati pohoria Bus ledia najseverne}Sie polozene kupele na Slovensku. [Na rozhrani juhowfehodncho tpitia mas vu Stebnieke} Magury (900 m) v pohort Bu Sov a nifge} Ondavske} vrchoviny sa vytvori- Ta komplikovans KriZovatka zlomov, poudlé ktorjeh sa na zemsky povreh dostava let vodka, ziklad stivy Bardejovskyeh kipeTov, Prvé 2mienky 0. Kupefoch pochédeajG s:roku 1247, ked ololité tzemie kral Belo 1. Garoval mest Bardejov. V 26, storod st do lotené kabinky vybudované pri prametioch, V roku 1777 postasll Tabyho dvor, prvi kit peng budava s 12 izbami, ktoré vyudivala haji polska a uhorska sTuchta, V tomto ob 128 Obsah Voda nsdn, Voda na ovens Nee wa Druhé nnivilin curdpakarcka ~ Dana ite dep rena“ al Dun ‘lenotturansaj shady" "Tie, ‘Spiitany dvoch ~ Vb Reda Margin a Bsn Bamana andr Dona never = Pop Riekaprielomav = Horndd. Zantke one pel eh pra ey Najytl vo Fae Sigal ved Najyl mest vodopad~ Branko vapid Yodopswstede ob Lina vd. Yodo sa spk Vosep Bits Odpvend i VodonstyStendh poike Pod vopéd nail Kinetow vodpod Oras enmotr Rahal vodopad Rajwodopiton -Volopidy Sovenghcho ie Zanepistlsvoa tine jhe vodopady “Tatranské piss Najesejeero i uch” Sebi piesa mek plis Vel Hino pes Tajomstvo mde dling ~ Bling Pestle ent Jeni eato Bedok nits aly ar Nave erro Shonen MOKRADE. Posing my prev Vospchajactevt Str Bateko ot Seiny ~ Parise moda ‘Nenipadn Meno Rabanske rl opapod Kop ~ jlo rdtinisko a tavertood ko Pond plane doy Klik rts pears lean Lat ra oe. aay Lets ntpaen = Sy. Paemny eddy vin nln ~ Geatcndin wads Bahl Svc sv Wan ce Najuiejite Ripon ~ Tepl pramene v Patnssch Stinare a ‘esto ksrom sr bury ~Pratvene Pestana Polak ena Tonle Tupi veeni cladaon aT ody vice) Lips Mi Kosa kr ame kr ~Prnmenev Liposome il Najseverneehpte = Bardot kipele Foden tl Lint vend Vda auplnch podormin Karst wet Nal wots Herlanly goat Nala toa tvertnoa lope Sd ada Orvieanlepremisanseh “Trentanake Wud. Nontianste dost” Santora a satina Batak evicene~ Budi minerna vd yaina vd, pasha ~ Maer vo pi Lipovla } me Tees Reese) ne Trendianske kyselky Trentianske Teplice itr a Crciieay: Cpe: Merch Nery acne Ceres! Sooners ses Vedicii PRIRODNE KRASY SLOVENSKA doteraz vysii: Privtne SB [ prircane WB [ priroane WEB VYDAVATELSTVO DAVAMA ey Sevens etsy Stovenska es Slovenska| arta ww djama sk DAJAM Pride ity Svenska Naika vchy Kamene NajuySSievrchy ity Sowenska sy Sovenska| Pricodne (Chrénené kris oblast Najkaiiedotiny Naodné parky StromyPia wodincaceteye rye ney fewest. 5 5 i, ded cazutin [romcsepest Ko =e $ fics re u