Prve ste si vybrali knihu, ktor vyvolala obrovsk ohlas v zahraninch mdich a stala sa predmetom mnohch diskusi nielen

vradoch odbornkov, ale najm rodiov avetkch, ktorm

zle na zdravom vvoji det a mldee. Dvojica autorov sa
dlh roky venovala vskumu detskej vvojovej psycholgie aich
spolon dielo prina prevratn zistenia, ktor miestami potvrdia sprvnos naich vrodench reflexov rodiov, no v niektorch oblastiach s okujco neakan, napriek tomu podloen
komplexnmi vedeckmi prieskumami. Vedeli ste naprklad, e
pochvalou mete svojmu dieau ubli? o stoj za poklesom
IQ, syndrmom ADHD a obezitou? Mysleli by ste si, e je to
nedostatok spnku? Ak vplyv m na deti rozhovor o udskch
rasch? Prospieva im to, alebo skr kod? A o klamstvo? Vina stratgi na podporu pravdovravnosti nevedie deti ktomu,
aby klamali menej. Kedy sa zist, i je vae diea nadan? Preo
sa srodenci nemaj vlske a ako tomu meme zabrni? Preo v prpade adolescentov plat, e hdka s dospelmi je prejav
uznania anie necty? Mono sebaovldanie naui? Nemuste
sa dlho zama, sta, ak sa zatate.

VCHOVN OK

Skr ako Bronson zaal spolupracova

sMerrymanovou, napsal p knh
vrtane diela What Should I Do with
My Life (o by som mal robi so svojm
ivotom), zktorho sa stal bestseller
. 1 dennka The New York Times.
Merrymanov prispievala do novn
The Washington Post advojtdennka
National Catholic Reporter.

BESTSELLER DENNKA THE NEW YORK TIMES

O SME
O DEOCH
NEVEDELI

Za lnky o vedeckom skman det,

ktor vyli v asopise New York, zskali
Po Bronson a Ashley Merrymanov od
Zdruenia pre eny v komunikanch
prostriedkoch cenu Clarion Award aod
Americkho zdruenia pre vedeck
pokrok cenu za asopiseck urnalistiku.
lnkami publikovanmi v asopise Time
si vyslili od Rady pre sasn rodiny
cenu za obzvl vznamn urnalistick
poin.

&

PO BRONSON

Merrymanov bva v Los Angeles, kde

riadi cirkevn vyuovac program pre
deti z chudobnch tvrt.

ASHLEY MERRYMAN

Bronson ije v San Franciscu

smanelkou a dvoma demi.

ISBN 978-80-89761-10-4

www.zelenykocur.sk

788089

761104

PO BRONSON
&

ASHLEY MERRYMAN

V C HOVN

OK

O SME
O DEOCH
NEVEDELI

Ke chlapci a dievat oslvia tvrt

narodeniny, takmer vetci zan
experimentova s klamstvom.
Deti, ktor maj starieho srodenca, si
tto zrunos osvoja o osi skr. Vedci
si pri vskumoch vmaj, e dievat
achlapci, ktor ij pod ustavinou
hrozbou trestu, neklam menej.
Namiesto toho sa z nich stvaj lep
klamri uia sa, o maj robi, aby
ichprichytili menej asto.
Druh zistenie vskumnkov spova
vtom, e hoci si pravdovravnos
predstavujeme ako cnos rozumnch
malch chlapcov a dievat, vyspelejou
schopnosou je klamstvo. Diea,
ktor chce klama, mus rozpozna
pravdu, vymyslie alternatvnu realitu
apresvedivo ju poda niekomu inmu.
Klamanie si preto vyaduje viu
kognitvnu vyspelos aspoloensk
zrunosti, teda schopnosti, ktor pri
pravdovravnosti nie s potrebn. Lo
svis s inteligenciou, o ale neznamen,
e ju treba necha bez povimnutia.

38

VCHOVN OK

asto sa prehliada, e deti od zkladnej koly a po stredn

si kad noc dopraj ohodinu krat spnok ako pred tridsiatimi
rokmi. Hoci modern rodiia s posadnut kvalitnm spnkom
malch det, po klke pre nich prestane by prioritou. Dokonca aj
klkari dnes vnoci spia otridsa mint menej ako kedysi.
Prin, preo deti prichdzaj ohodinu spnku, je asi toko ako
typov rodn. Privysok poet naplnovanch aktivt, nron domce lohy, von odchod do postele, televzia amobiln telefn
vsplni to vetko. Ale svoju lohu zohrva aj pocit viny ke sa
rodiia po zotmen vrtia zprce, chc strvi so svojimi ratolesami ist as aneradi zo seba robia prsne typy, ktor ich hne posielaj do postele. (Vskumom vtte Rhode Island sa zistilo, e 94
percent stredokolkov si as spnku stanovuje samch.) Vetky
tieto dvody prispievaj kprudkej zmene doterajieho zmania
a doteraz sme straten hodinu mohli ignorova, pretoe sme
nevedeli, ak cenu za to deti platia.
Vaka novm technickm atatistickm nstrojom sa vedcom,
ktor sa zaoberaj spnkom, nedvno podarilo izolova azmera
dosah tejto straty. Kee udsk mozog sa rozvja a do 21. roku
ivota, najm poas spnku, straten hodina ovplyvuje deti spsobom, akm na dospelch nepsob.
Prekvapenm nie je to, e spnok je dleit, ale fakt, ako vemi a dokzatene na om zle nielen pri kolskom vkone
a emonej stabilite, ale aj javoch, o ktorch sme si mysleli, e
snm vbec nesvisia. Patr medzi ne naprklad celosvetov epidmia obezity i vzostup ADHD (attention deficit hyperactivity
disorder porucha pozornosti sprevdzan hyperaktivitou, znma aj ako hyperkinetick porucha). Niektor vedci sa domnievaj, e poruchy spnku vo formatvnych rokoch mu spsobi
trval zmeny vtruktre detskho mozgu pokodenia, zktorch sa nemono vyspa ako z opice. Dokonca je mon, e
mnoh z charakteristickch prejavov tnederov a det v pred-

PO BRONSON A ASHLEY MERRYMANOV

39

pubertlnom veku (nladovos, depresia, ba aj epizodick prejedanie) vskutonosti predstavuj prznaky chronickej spnkovej
deprivcie.
***
Medzi tucet odbornkov vtejto oblasti patr aj Dr. Avi Sadeh
zTelavivskej univerzity. Na vskume asto spolupracuje svedcami zBrownovej univerzity. Pred niekokmi rokmi poslal domov
77 tvrtkov aiestakov snhodnmi pokynmi poas troch dn
si mali s ahn skr, alebo naopak, zosta hore dlhie. Kad
diea dostalo aktograf zariadenie pripomnajce nramkov
hodinky, ktor zaznamenva spnkov aktivitu podobne ako
seizmograf zemetrasn vlny. Vskumnci sa vaka nemu dozvedeli, koko spnku si diea dopraje vposteli. Pomocou aktografie
Sadehov tm zistil, e prv skupina si kad noc doiila o30
mint dlh prav spnok, zatia o druh ho, naopak, mala o31
mint krat.
Ke sa deti vyspali tret raz, rno sa do koly vybral vskumnk,
aby im otestoval neurobiologick funkcie. Tento test, potaov
verzia niektorch ast Wechslerovej inteligennej kly pre deti
(Wechsler Intelligence Scale for Children), vemi dobre predpoved aktulne vkonov testov skre ito, ako uitelia posudzuj
schopnos det udriava pozornos na vyuovan.
Sadeh vedel, e jeho pokus sa spja svekm rizikom. Urite
som sa nechcel ocitn vsitucii, aby som musel poskytovateom
grantu oznmi, e som nezaznamenal nijak meraten efekt, ale
potreboval by som alie peniaze na vskum.
Nemusel sa vak trpi. inok bol meraten a jednoznan.
Rozdiel vo vkone spsoben hodinovou diferenciou v dke
spnku bol v, ako rozdiel medzi normlnym tvrtkom anormlnym iestakom. Inak povedan, mierne ospal iestak pod

40

VCHOVN OK

navyuovan vkon zodpovedajci vkonu tvrtka. Strata jednej hodiny spnku zodpoved [strate] dvoch rokov kognitvneho
dozrievania a vvinu, vysvetlil Sadeh.
Sadehov vskum predstavuje vynikajci vedeck vsledok,
tvrd Dr. Douglas Teti, profesor vedy o udskom vvine a rodine z Pensylvnskej ttnej univerzity. S jeho nzorom shlas aj
Dr. Mary Carskadonov zBrownovej univerzity, pecialistka na
biologick systmy regulujce spnok. Sadehov vskum je vemi
dleit pripomna, ak s deti zraniten.
Sadehove zistenia s vslade svskumom mnohch alch vedcov. Poukazuje to na rozmanitejie vplyvy nepatrnho skracovania
asu spnku na kolsk vkon. Dr. Monique LeBourgeoisov,
ktor takisto pracuje naBrownovej univerzite, skma, ako spnok
ovplyvuje deti, ktor ete nechodia do klky. Prakticky vetky mal dievat a chlapci mu cez vkend zosta hore dlhie.
Nespia menej a netrpia nedostatkom spnku, iba si ho v piatok
asobotu trochu posun. LeBourgeoisov vak zistila, e na vkon
pri tandardizovanom IQ teste m vplyv aj samotn preloenie
spnku. Kad hodina, oktor si deti posun vkendov spnok,
ich stoj sedem bodov. Dr. Paul Suratt zVirgnskej univerzity skmal vplyv porch spnku na vsledok testu slovnej zsoby, ktormu sa podrobili iaci zkladnch kl. Zistil, e ich skre pokleslo
osedem bodov. Ako poznamenva, je to dleit, pretoe poruchy spnku zniuj IQ det rovnako ako otrava olovom.
Ak s tieto zistenia presn, malo by sa to prejavi aj zdlhodobho hadiska. Meme oakva korelciu medzi spnkom akolskm prospechom. Poukazuj na u vetky vskumy od toho,
ktor sa zaoberal druhkmi atretiakmi vChappaque vtte New
York, a po sledovanie smakov vChicagu.
Tto korelcia je vak dleit najm v strednch kolch,
pretoe vtedy dochdza k prudkmu poklesu dky spnku.
Dr. Kyla Wahlstromov zMinnesotskej univerzity preskmala

PO BRONSON A ASHLEY MERRYMANOV

41

spnkov nvyky aprospech vye 7000 minnesotskch stredokolkov. Tnederi, ktor dostvali jednotky, spvali vpriemere optns mint dlhie ako dvojkri. T zasa mvali vpriemere optns mint dlh spnok ako chlapci adievat, ktor
dostvali trojky. Wahlstromovej daje takmer dokonale kopruj vsledky predchdzajceho vskumu Mary Carskadonovej
z Brownovej univerzity, na ktorom sa zastnilo vye 3 000
stredokolkov zo ttu Rhode Island. Ide, pravdae, o priemern hodnoty, no slad oboch vskumov bije do o. Zle
na kadej tvrhodine.
***
Vaka fMRI (functional magnetic resonance imaging funkn zobrazovanie magnetickou rezonanciou) dnes vskumnci
zanaj chpa, ako presne nedostatok spnku nara innos
detskho mozgu. Unaven dievat a chlapci si naprklad nevedia spomen na to, o sa prve nauili, pretoe neurny strcaj
plasticitu schopnos tvori nov synaptick spojenia, ktor s potrebn na zakdovanie spomienky.
Za nepozornos na vyuovan vak me in mechanizmus.
Nedostatok spnku zniuje schopnos extrahova zkrvnho obehu glukzu. Bez prsunu zkladnho zdroja energie trp najvmi
t as mozgu, ktor je znma ako prefrontlna kra azodpoved
za exekutvne funkcie. Patria medzi ne usporadvanie mylienok
zameran na dosiahnutie ciea, predpovedanie vsledkov innosti
i vnmanie jej nsledkov. Unaven udia maj problm sregulciou impulzov.Abstraktn ciele, ako je tdium, sa dostvaj do
zadia anahrdzaj ich zbavnejie kratochvle. Vyerpan mozog perseveruje dr sa nesprvnej odpovede a nedoke prs
stvorivejm rieenm. Opakovane sa vracia ktej istej odpovedi,
hoci vie, e je chybn.

Prve ste si vybrali knihu, ktor vyvolala obrovsk ohlas v zahraninch mdich a stala sa predmetom mnohch diskusi nielen vradoch odbornkov, ale najm rodiov avetkch, ktorm
zle na zdravom vvoji det a mldee. Dvojica autorov sa
dlh roky venovala vskumu detskej vvojovej psycholgie aich
spolon dielo prina prevratn zistenia, ktor miestami potvrdia sprvnos naich vrodench reflexov rodiov, no v niektorch oblastiach s okujco neakan, napriek tomu podloen
komplexnmi vedeckmi prieskumami. Vedeli ste naprklad, e
pochvalou mete svojmu dieau ubli? o stoj za poklesom
IQ, syndrmom ADHD a obezitou? Mysleli by ste si, e je to
nedostatok spnku? Ak vplyv m na deti rozhovor o udskch
rasch? Prospieva im to, alebo skr kod? A o klamstvo? Vina stratgi na podporu pravdovravnosti nevedie deti ktomu,
aby klamali menej. Kedy sa zist, i je vae diea nadan? Preo
sa srodenci nemaj vlske a ako tomu meme zabrni? Preo v prpade adolescentov plat, e hdka s dospelmi je prejav
uznania anie necty? Mono sebaovldanie naui? Nemuste
sa dlho zama, sta, ak sa zatate.

VCHOVN OK

Skr ako Bronson zaal spolupracova

sMerrymanovou, napsal p knh
vrtane diela What Should I Do with
My Life (o by som mal robi so svojm
ivotom), zktorho sa stal bestseller
. 1 dennka The New York Times.
Merrymanov prispievala do novn
The Washington Post advojtdennka
National Catholic Reporter.

BESTSELLER DENNKA THE NEW YORK TIMES

O SME
O DEOCH
NEVEDELI

Za lnky o vedeckom skman det,

ktor vyli v asopise New York, zskali
Po Bronson a Ashley Merrymanov od
Zdruenia pre eny v komunikanch
prostriedkoch cenu Clarion Award aod
Americkho zdruenia pre vedeck
pokrok cenu za asopiseck urnalistiku.
lnkami publikovanmi v asopise Time
si vyslili od Rady pre sasn rodiny
cenu za obzvl vznamn urnalistick
poin.

&

PO BRONSON

Merrymanov bva v Los Angeles, kde

riadi cirkevn vyuovac program pre
deti z chudobnch tvrt.

ASHLEY MERRYMAN

Bronson ije v San Franciscu

smanelkou a dvoma demi.

ISBN 978-80-89761-10-4

www.zelenykocur.sk

788089

761104

PO BRONSON
&

ASHLEY MERRYMAN

V C HOVN

OK

O SME
O DEOCH
NEVEDELI

Ke chlapci a dievat oslvia tvrt

narodeniny, takmer vetci zan
experimentova s klamstvom.
Deti, ktor maj starieho srodenca, si
tto zrunos osvoja o osi skr. Vedci
si pri vskumoch vmaj, e dievat
achlapci, ktor ij pod ustavinou
hrozbou trestu, neklam menej.
Namiesto toho sa z nich stvaj lep
klamri uia sa, o maj robi, aby
ichprichytili menej asto.
Druh zistenie vskumnkov spova
vtom, e hoci si pravdovravnos
predstavujeme ako cnos rozumnch
malch chlapcov a dievat, vyspelejou
schopnosou je klamstvo. Diea,
ktor chce klama, mus rozpozna
pravdu, vymyslie alternatvnu realitu
apresvedivo ju poda niekomu inmu.
Klamanie si preto vyaduje viu
kognitvnu vyspelos aspoloensk
zrunosti, teda schopnosti, ktor pri
pravdovravnosti nie s potrebn. Lo
svis s inteligenciou, o ale neznamen,
e ju treba necha bez povimnutia.