Zdroj: ustekov, L.

: Efektvna komunikcia a asertivita, Psycholgia pre stredn a odborn koly

Policajnho zboru II. diel, M I N V SR, Bratislava 2 0 0 2

E f e k t v n a k o m u n i k c i a a asertivita
Asertvna komunikcia,

resp. asertvne sprvanie oznaen pojmom asertivita, sa

donedvna doslovne prekladalo (nie celkom presne) ako zdrav, primeran sebapresadenie. V
sasnosti sa tento termn u nepreklad.
Ide o inn, vhodn komunikciu, ktor nie je na kor inch, ani na kor
komunikujceho. Ten nemanipuluje inmi, ani sa nenech zmanipulova. Neponiuje seba,

52

O: Viete o Ja som sa rno vemi ponhal, nemm ich pri sebe. Zabudol som ich
doma. Viete, je tu toko roboty od rna, nestailo by to zajtra? Zajtra ich urite
donesiem, som tu kad de., ukem vm ich.
P: Nie, zajtra nie. Teraz mi ich ukte, pn podnikate.
O: Ale viete, ja som od rna mal zmtky, nesthal som,..Pozrite, dohodneme sa...
Ke by sa Vm pila nejak bunda, s lacn a kvalitn, urite by vm niektor
sadla...o poviete.
P: Nie, nie. Takto sa nedohodneme. Predlote poadovan doklady, v opanom
prpade pjdete so mnou na obvodn oddelenie polcie za elom zistenia
totonosti.
O: Kristepane, ja som serizny podnikate, vetci vm to mu dosvedi, kad ma
tu pozn.
P:

Pn podnikate, ak poadovan doklady nemte predloi, vyzvam vs, aby ste

to tu hne zbalili a nasledovali ma na obvodn oddelenie.

O: o ja teraz s tm tovarom mm spravi?! Nemem len tak ods, vak mi to tu

rozkradn... Dm vm vetko, o budete chcie, vyberte si nieo, pozrite, ak
krsne veci... Nebute tak.
P:

Pokus o podplcanie vm me len priai. Pn podnikate, nasledujte ma do

sluobnho vozidla. Budete predveden na obvodn oddelenie.

O: Vne? A v f o tom vie? Ja sa poznm vemi dobre s vam vrchnm fom,

aby ste toho potom neutovali, pn policajt.
P:

Mj f o tom samozrejme vie. V mene zkona, nasledujte ma, v opanom

prpade bud pouit donucovacie prostriedky.

O: No toto som ete nezail. Fero, postr mi to tu. o chvu prdem. No to s mi teda
veci.
P:

Pome.

O: Ve u idem.o som takho spravil, e ste tak prsny.Aj ja musm z nieoho i.

P:

Neodpoved.

61

2. Prijaten
Ak

(rozumn) kompromis.
nie je mon (z objektvnych dvodov), aby druh strana realizovala nau

oprvnen poiadavku alebo, aby prijala nae odmietnutie, je iadce (a asertvne) navrhn
kompromisn rieenie, prijaten pre obidve strany.
Prklad:
A:

Dobr de. Priiel som si pre zlohu na cestovn, t u j e cestovn rozkaz.

Pokladnka: Bohuia, nemem vm peniaze vyplati, nemm v pokladni takmer

iadnu hotovos, rno v banke vypadli potae.
A:

To je neprjemn. A kedy by som si mohol prs pre zlohu?

Pokladnka: Neviem, mono poobede, kolegya pjde do banky cez obed.

A:

Prdem teda o druhej, dobre?

Pokladnka: Nech sa pi.

3. Otvoren dvere.
Predstavuj techniku na zvldnutie kritiky. Jej podstatou je shlas s pravdou, ktor je
v kritike obsiahnut. Zsadnou poiadavkou je neprotirei kritikovi a zachova pokoj. My
sami si mme vybra z kritiky to,

s m mono shlasi. Technika je zaloen na

predpoklade, e na kadej kritike je aspo zrnko pravdy. Zvoli si treba poda situcie jednu z
tchto monost:
1/ Shlasi s kritikom v tom, o je pln pravda. Napr. m pravdu", alebo no, bvam
tak..." a pod.
2/ Shlasi iastone alebo s prpadnou monosou, e je to tak. Napr. niekedy bvam tak"
alebo je to mon...", obas sa mi to stva..." a pod.
3/ Shlasi s tm, o je logick, o sami chpeme. Napr. chpem, preo mi to hovor" alebo
mohlo to tak vyzera" alebo niekto to tak me vidie" a pod.

62

Otvorenmi dverami nie je odpove typu ..M pravdu. ale... c \ pretoe ale4" m
obrann charakter a vyvracia vlastne prv as vety.

4. Negatvna asercuL
Uplatuje sa tie pri zvldan kritiky. Ide o sebakritick posdenie vlastnch
nedostatkov a relnych chb i omylov bez pocitov viny. strachu, zlosti, bez tendencie brni
sa alebo vysvetova. Bez ohadu na to, i je kritika agresvna alebo kontruktvna, uznme
pokojne svoju chybu alebo svoju nedokonalos.
Prklad:
A: Zabudol som ti donies t knihu. Prep.
B: Zase si zabudol? Ned sa na teba vbec spoahn. To je hrozn.
A: plne mi to vypadlo, skutone mm derav pam.
B: Ete e si to uzn, mal by si s tm nieo robi.
A: no, mal by som.

5. Asertvny dotaz.
Tto technika sa vinou doslovne preklad ako negatvne vypytovanie sa (o nie je
celkom vstin nzov). Ide o poloenie otzok kritikovi, zameranch na nae chyby i
nedostatky.
Takisto sa pouva na zvldnutie kritiky. Informujeme sa u kritizujcej osoby na
detaily predmetu kritiky alebo sa zaujmame o alie nae nedostatky. Cieom je zska
informcie o sebe. ktor meme kontruktvne poui (v prpade kontruktvnej kritiky),
alebo ich vyerpa (v prpade agresvnej, manipulatvnej kritiky). Technika umouje nejasn
pripomienky a dvojznan narky na nau osobu konkretizova a dozvedie sa skryt
podstatu alebo zmer kritiky, prpadne odhali manipulciu.
Ide o jednoduch postup, ale mus sa bezchybne ovlda. Zaiatonci obvykle nemaj
pod kontrolou neverblnu strnku tejto techniky, najm tn hlasu. Irnia i sarkazmus a in
63

podtny v hlase pri vypytovan sa ved k tomu, e sa dialg vymkne z rk.

Prklad otzok: Nechpem, o robm za chybu...4*; Ako to mysl...?"; o ti na mne
ete vad?"; inak to bolo v poriadku?"; o ete robm zle?".

6. Selektvne (vberov) ignorovanie.

Pouva sa pri manipulatvnej, neopodstatnenej kritike. Ignorujeme to, o ns malo
vyvies z miery, priom dme kritikovi najavo, e sme pouli (rozumeli, pochopili), o
povedal. K obsahu sa vak nevyjadrujeme.

7. Sebaotvorenie a von in formcie.

Techniku mono uplatni pri zvldan kritiky alebo pri nadvzovan a udriavan
rozhovoru. Otvorenm seba" sa rozumie poskytnutie informci o sebe, i u kladnch alebo
zpornch, vyjadrenie svojho osobnho vzahu k nieomu alebo niekomu, o umouje
partnerovi pokraova v konverzcii.

Pri kritike

tto technika kritizujceho odzbroj.

Nemalo by to vak vyznie ako ospravedlovanie sa za svoj nedostatok. Sebaotvorenm je aj

vyjadrenie svojich pocitov.
Prklad zvldnutia kontruktvnej kritiky:
A:

Jozef, nemal by si toko faji, kod ti to a mne to tie vad.

Jozef: M pravdu, kod mi to. (otvoren dvere) Ale nepochopil som, o ti vad.
(asertvny dotaz)
A:

Vetko, ale najm ten cigaretov dym, vetko je nm nasiaknut.

Jozef: Rozumiem. Ja to u nectim, som zvyknut, (sebaotvorenie) Urite existuje

nieo, o pohlcuje dym z cigariet, poptam, sa na to.
A:

Ale aj tak je to nepekn zlozvyk.

Jozef: M pravdu, je to zlozvyk, (otvoren dvere) Chpem, e sa ti nepi, (otvoren

dvere)

64

Prklad zvldnutia manipulatvnej kritiky:

A:

Myslm si, Jozef, e ten postup, ktor si zvolil je prinajmenom neobvykl.

Jozef: Hovor neobvykl. Nepi sa ti na om nieo? (asertvny dotaz)

A:

Dalo by sa to asi tak poveda. Kad hovor, e obyajne sa to tak nerob.

Jozef: Ete si nikdy ni podobn nevidel? Urobil som nieo nesprvne? (aseitvny
dotaz)
A:

Vie, lovek zapochybuje o tvojich schopnostiach, ke a tak pozoruje.

Myslm, e sa sna, ale nieje to ono.

Jozef: Pochybuje, e vyrieim ten prpad? Ty by si to ako rieil? (asertvny dotaz)

A:

Nejde o ma, ale o teba. Mal by si si lepie vma niektor veci.

Jozef: Neviem ako to mysl. Nevimol som si nieo dleit? (asertvny dotaz)
A:

Ani nie. Len si nevma svojich kolegov.

Jozef: To ma mrz, e si to mysl, (sebaotvorenie) Mohol by si mi poveda, o som

si naposledy nevimol? (asertvny dotaz)
A:

Neodzdrav nikoho, dvno si nebol s nami hra futbal a ete aj na moje

meniny si zabudol.

Jozef: Na tvoje meniny som naozaj pozabudol, prep, (negatvna asercia) Kedy bolo
Andreja? Mme to oslvi dodatone?
A:

No... Ak chce...

Vetky tieto techniky vyaduj urit trning a mono ich spene zvldnu po
ncviku pod vedenm sksenho lektora.
Klasick, resp. zkladn

teria asertivity je rozpracovan na niekoko typov

asertivity, naprklad eskalujcu alebo konfrontan, prpadne empatick formu (niekedy tie
ako tzv. metda asertvnych obligci). Posledne menovan variant sa odpora v prpadoch
blzkych vzahov alebo vzahov,

kde by ist asertivita psobila mechanicky alebo

neprirodzene.

65

Niektor autori zdrazuj ete asertvne povinnosti, ktor z asertvnych prv

vyplvaj, ako napr. povinnos vedie o chcem, povinnos zodpoveda za svoje konanie,
povinnos nenama si o sebe a in. In autori roziruj alie asertvne schopnosti
(naprklad schopnos poveda no" tam, kde je to namieste). al rozvdzaj niektor
asertvne prva, napr. vyie uveden jedenste prvo pvodn asertivita osobitne neobsahuje,
je vak zahrnut nepriamo v prve desiatom. Rozpracovan s aj typy manipulcie, presnejie
typy manipultorov.
Asertvne sprvame charakterizuj v podstate rovnak znaky, akmi psycholgovia
popisuj emocionlne a psychosocilne

zrelho jedinca. Z hadiska transaknej analzy

asertvne sprvanie a komunikcia zodpoved dospelmu modelu sprvania, zatia o pasvne

sprvanie predstavuje detsk model a agresvny typ rodiovsk tl konania a komunikcie.
Niekedy sa mono stretn s tvrdenm, e asertivita v komunikcii policajta nie je
vdy pouiten. V jej istej, mechanickej podobe, bez pochopenia jej filozofie a zkladnch
princpov, vak nie je pouiten ani v civilnej praxi. Nejde toti o nejak slovn dudo"
alebo slovnek innch vrazov" v kadej situcii, ktor by sa dali naui ako slovka z
cudzieho jazyka. Ide o postoj k uom i postoj k sebe, repektujci jednak ich dstojnos a
udsk prva, ale aj vlastn dstojnos a svoje prva ako loveka. Ide o prstup nepovyujci
seba poniovanm druhch. Ide o primeran sebadveru a primeran, konkrtne a kadmu
zrozumiten vyjadrovanie sa. Preto sa asertivita ned naui zo da na de. Je vak mon
asertvne konanie nacvii.

66

ani inch, m ctu k sebe i k ostatnm uom. Je opakom pasvneho a zrove opakom
agresvneho typu komunikujceho loveka.
Asertvny lovek vie poveda svoj nzor a v prpade omylu alebo zmenenej
skutonosti ho aj zmeni. Vie. na o m prvo a tento svoj nrok vie primerane uplatni. Vie
poiada o lskavos, ak jeho prianie nieje nrokovaten, a vie i lskavos preukza inm.
Vie prijatenm spsobom odmietnu manipulaivne poiadavky inch, vie kedy a ako im
poveda ,jiieu. Doke pokojne vypou a reagova na kritick pripomienky k svojej osobe,
ale i na pochvalu reaguje bez toho, e by bolo zasiahnut jeho sebavedomie. Doke tie
pochvli a vyjadri uznanie druhm. Svoje pocity (prevanie) neskrva, vie o nich otvorene
hovori a ma pod kontrolou. Vie vhodne zaa rozhovor, rozvin ho a v prpade potreby aj
primerane ukoni.
Pasvna komunikcia, resp. pasvne sprvanie, je poznaen nzkou sebadverou a
sebactou komunikujceho. Ten sa prispsobuje, hoci mu to nevyhovuje, nech sa
zmanipulova a vyuva druhmi, pretoe sa chce za kad cenu vyhn konfliktom.
Zhadzuje sm seba, kon na kor seba.
Pasvne komunikujci lovek nedoke jasne poveda svoj nzor, ani presadi svoju
oprvnen poi dvku. Vyjadruje ich nesmelo, v narkach, nznakoch

alebo v otzkach.

Nevie nikomu ni odmietnu, asto sa vyhovra a poniujco sa ospravedluje. M strach z

odmietnutia, take neiada o lskavos, iba ak vtedy, ke zo slunosti iada o nieo, o je
vlastne jeho oprvnenm nrokom. Obranne reaguje na kritiku, je zvisl na mienke inch.
Na pochvalu reaguje rozpaitm mlanm alebo zhadzujcou sebakritikou.

Nevie ako

nadviaza kontakt s cudzmi umi a prekona obavy z nespechu. Svoje pocity potla a
nevyjadruje ich.
Agresvna komunikcia. resp. agresvne sprvanie, je ton, vbojn, ja kor
druhch. Sebavedomie takho loveka je nerelne vysok (asto len naoko). Zhadzuje,
poniuje, zrauje irniou druhch, bezdvodne ich podozrieva. Jeho cieom je prevalcova"
alebo

presti ostatnch, o povauje za svoj spech a ikovnos. Manipuluje druhmi

rznym spsobom tm, e vedome provokuje v nich neprjemn pocity - strach, zkos,
menejcennos, pocity viny, zaskoen a a pod. ast je odvolvanie sa na morlku,
emocionlny ntlak. Vystupuje pohdavo. nadradene, bezohadne. Dosahuje svoje ciele, ale
len doasne, pretoe agresivita vyvolva agresivitu.
53

Takto jedinec vnucuje vlastn nzory, je presveden, e m vdy pravdu, nzory

inch ani dobre nepova. Rozkazuje aj vtedy, ke by mal poiada o lskavos. Sm
lskavos inm nepreukazuje, odmieta okovek a kohokovek, ak z toho nem zisk. Na
kritiku, ktor vnma ako tok, reaguje vdy protitokom. Pochvalu prijma ako samozrejm,
sm seba chvli,

prpadne kompliment okamite vrti tomu, kto ho pochvlil. Rozhovor

nadvzuje suvernne, bez ohadu na pocity a elanie inch, asto nevhodnmi poznmkami
alebo otzkami. Svoje pocity vyjadruje ako hodnotiaci nzor, neosobne.
K

uvedenm

tlom

komunikcie

samozrejme

patr

i.

prslun neverblna

charakteristika.
Zkladn princpy asertivity, ktorch uplatovanie umouje brni sa

voi

manipulcii, predstavuj asertvne prva.

1. Prvo sm posudzova svoje konanie, mylienky a city a by za ne a ich dsledky sm
zodpovedn. Vit je opan predstava, e sme zvisl na tom, ako ns hodnotia in udia.
2. Prvo neposkytova iadne vhovorky, nadbyton vysvetlenia a ospravedlnenia svojho
sprvania. Opakom je povera, e vetko, o robme je potrebn druhm, vysvetli a
zdvodni, aby ns chpali. Toto prvo sa vak nem chpa tak, e ak. nechtiac niekomu
ublime (napr. vlastnou neikovnosou), nemusme sa ospravedlni,
3. Prvo sm sa rozhodn, i a nakoko som zodpovedn za rieenie problmov

inch

ud. asto sme presveden, e sme za kadch okolnost povinn pomc kadmu a vo
vetkom o o ns poiada, e sa musme obetova pre druhch. Toto prvo hovor o naej
slobodnej vobe. Povinnos poskytn pomoc mme iba v prpade ohrozenia ivota lebo
zdravia loveka alebo vtedy, ak nm to vyplva z pracovnch povinnost.
4. Prvo zmeni nzor. Zauvan je, e ak sme si u raz vytvorili nzor, nemali by sme ho
meni, lebo inak. sme bezzsadov, nespoahliv, neserizni a pod. Mnoh udia si nechc
prizna omyl, preto sa tvrdohlavo dria aj nzoru, o ktorom u vedia, e nieje sprvny.
5. Prvo robi chyby a by za ne zodpovedn. Hovor sa, e mli sa je udsk. Napriek
tomu sa udia za omyl hanbia a chyby, ktor robia, hodnotia a prevaj ako vinu. Kee
zodpovednos za chyby je vaka falonmu mtu stotonen s vinou a vitkami
svedomia, panuje veobecn presvedenie, e chyby a omyly sa robi nesm. Je pravda,

54

e zodpovednos za vek chyby me ma a prvny postih, a preto si niekedy udia

nepriznaj svoju chybu ani sami pred sebou.
6.

Prvo robi nelogick rozhodnutia. Opakom tohto prva je povera, e vetko, o robme
mus by logick a e ak lovek kon v rozpore so veobecnou logikou, je nerozumn.
Toto prvo hovor, e o je logick pre jednho, nemus by logick pre druhho. Okrem
toho je mnostvo vec na svete, ktor logiku jednoducho nemaj.

I, Prvo poveda neviem". V povedom ud je mtus, e nevedie nieo je prejavom

hlposti a trpia pocitmi menejcennosti. Opak je pravdou. Ani ten najmdrej a
najvzdelanej lovek nevie vetko (a m viac vie, tm lepie vie, o vetko

nevie).

Nemusme tie vedie odpove na manipulatvne otzky typu: o mysl, ako by lo

vyzeralo, keby vetci robili to, o ty?"
8. Prvo poveda nerozumiemMvame

pocity

viny,

ke

nieo

nechpeme

alebo

niekomu nerozumieme, pretoe verme, e sme povinn by chpav a vytui. o tm

chcel poveda.
9. Prvo by nezvisl na dobrej vli druhch ud. Opanm nzorom je presvedenie, e s
kadm musm dobre vychdza, lebo som od druhch zvisl a potrebujem ich.
10. Prvo poveda mm o tom in predstavu, vidm to inak'4, ie neby perfektn poda
predstv niekoho inho. Vit je nzor, e sa musme snai by stle lep a lep a ke
nm niekto porad, ako sa mme zdokonali a pracova na sebe, musme to urobi, lebo
inak sme leniv, neschopn a

pod., a nezaslime si ctu ostatnch. Toto

prvo

zdrazuje jedinenos kadho loveka, pretoe o je perfektn a dokonal pre jednho,

me by pre druhho plne nepodstatn, neprijaten.
II. Prvo sm sa rozhodny i budem kona asertvne, pasvne alebo agresvne. Predstava,
e musme by asertvni vade a vdy za kadch okolnost je myln. Takisto aj tvrdenie,
e asertvny prstup je inn a jedine sprvny prostriedok na vetky nae konflikty a
nespechy. Bolo by to v rozpore ako

s predchdzajcim asertvnym prvom, tak aj s

celou filozofiou asertivitv. Ak sa vak mme vedome rozhodn pre jednu z troch
monost komunikcie, musme vetky tri monosti ovlda do tej miery, aby sme
nemuseli dlho rozma, ako zareagova. To znamen, e lovek je asertvny vtedy, ak

55

uho prevauj asertvne reakcie, me vak obas komunikova neasertvne. ak sa pre to

vedome rozhodne.
Asertvne

sprvanie

komunikciu

umouj

predovetkm

tieto

asertvne

schopnosti (resp. zrunosti):

a)

a)

schopnos vyjadri svoju oprvnen poiadavku (nrok);

b)

schopnos poveda nie ";

c)

schopnos poiada o lskavos/

d)

schopnos vyrovna sa s kritikou;

e)

schopnos zaa\ udra a ukoni komunikciu;

f)

schopnos vyjadri svoje kladn a zporn pocity;

g)

schopnos vyjadri a prija pochvalu.

Schopnos vyjadri svoju oprvnen poiadavku (nrok).

Tto vyaduje:

Ujasni si vopred, i ide naozaj o nrok. Oprvnenos naej poiadavky me by

niekedy vemi spornou zleitosou, najm ak s iastone v prve obidvaja partneri.
Jej posdenie nezvis od nho presvedenia, ale od znalosti zkonov a predpisov.
Ak oprvnenen poiadavku nanesieme ako poiadavku o lskavos alebo vek
prosbu, koledujeme si" o odmietnutie.

Vytrvalos a kud.

Zrozumitene, strune, jasne a konkrtne poveda, o chcem alebo o si neprajem.

Pota s spechom, ale i s prpadnm kompromisom.

Prklad:

Neasertvne nanesenie oprvnenej poiadavky:

Zkaznk: Dobr de, chcel by som reklamova magnetofn, ktor- som tu predverom
zakpil, mohli by ste sa na to pozrie, prosm vs? (pasvne)

Predava: A o som ja opravr? To si muste zanies do opravovne na Bielej ulici.

Zkaznk: Ale vy ste povinn prija reklamciu. Vymete mi ho za in. (agresvne)
Asertvne nanesenie tejto poiadavky (jeden z monch variantov):
Zkaznk: Dobr de. Predverom som tu kpil magnetofn, ktor chcem v rmci
zrunej doby reklamova. Nefunguje pri nahrvan. iadam vs o jeho
vmenu alebo vrtenie peaz (podva pokladnin blok a zrun list).
Predava: Ako to, e nefunguje? o ste s nm robili?
Zkaznk: (pokojne) Postupoval som presne poda nvodu a pri nahrvan sa zasekol.
Chcem, aby ste mi ho vymenili za in alebo vrtili peniaze.
b)

Schopnos poveda nie

Ide o odmietnutie neoprvnenej poiadavky (manipulatvneho rzu) bez pocitov viny.

Vyhbame sa odpovedi nemem4', ktor vyvolva otzku preo" a nti ns tm

ospravedlova sa, prp. vysvetova. Vyaduje tie ist predpoklady ako pri predchdzajcej
zrunosti.
Prklad:
A.:

Jano, po so mnou na pivo.

Jano: Nie, dnes nie.

A:

Ale po, len na jedno.

Jano: Nejdem, nevyhovuje mi to dnes (alebo nechce sa mi).

A:

Ale nebu tak... vak ti ho zaplatm.

Jano: Nie, nie, fakt,

Neasertvnou reakciou bva vhovorka Beriem lieky"; Som autom" a pod. (pasvna
reakcia), alebo osopenie sa na pozvajceho o si hluch, u som ti raz povedal, e nejdem"
(agresvna reakcia).

57

c)

Schopnos poiada o lskavos.

akosti s poiadanm o lskavos maj udia, ktor si myslia, e je povinnosou

druhch urobi vetko, o o jednoducho poiadaj. Nechc sa "proska", by zaviazan alebo

povan niekomu. In zas v situcii, ke na nieo nemaj nrok, nenjdu dos odvahy a
radej to nechc.
Poiadanie o lskavos je pomerne jednoduchou schopnosou, ktor vyaduje najm
prekonanie zbran a vyaduje primeran vber slov. Napr.: Boli by ste tak lskav...";
Bute tak d o b r . . M o h o l by si mi, prosm a, pomc s...". Je to zdvorilostn prosba
(\,V \ podmieovacom sposobe so slovom by"), kXo\ sa poxxiwa v svtucu. ke nemme
nrok na to, o chceme, ke nieje povinnosou druhch splni nau poiadavku.
Na druhej strane, ud, ktor kudne a zsadne odmietaj akkovek iados o
lskavos kvli svojej pohodlnosti alebo egoizmu, asi ako oznai za asertvnych. Vedia
perfektne poveda nie" i vtedy, ke by bolo vhodnejie poveda no".
d)

Schopnos vyrovna sa s kritikou.

Je zaloen na stotonen sa s prvom na omyl, nedostatky a ochote nies nsledky,

ale aj s prvom neby dokonal poda predstv niekoho inho, s prvom nerozumie nieomu
a nevedie nieo. Kritika me by primn a kontruktvna (dobre mienen), prpadne
manipulatvna - sledujca skryt cie (najastejie vyvies dotynho z rovnovhy).
Na zvldnutie kritiky je k dispozcii niekoko asertvnych technk, ktor mono spja
alebo kombinova a ktor s popsan alej.
e)

Schopnos zaa, udriava a ukoni komunikciu.

Tak ako in asertvne schopnosti je i tto zko spojen s rovou sebavedomia a

empatie (vctenie sa do prevania inch). Svis aj s mierou zvislosti na mienke inch, ale
aj so schopnosou a ochotou poskytn informcie o sebe alebo nadviaza na informcie,
ktor poskytne partner.
f)

Schopnos vyjadri kladn a zporn pocity.

Vyjadri pocity neznamen pouva citosloveia typu Jj", ha" a pod., ani hodnoti

svoje pocity (Ctim sa dobre/zle"), ale slovne oznmi, o aktulne prevame v danej

situcii, a tm jasne vyjadri svoj postoj. Vyaduje to zrove ma pocity pod vou
kontrolou a uvedomi si ich.

Prklad:
Hnev ma to"; Som milo/nemilo prekvapen"; Te ma, e..."; Mm obavy, e...";
..Mrz ma..."; Je mi to to..."; Je mi neprjemn o tom hovori..." a pod.
Neasertvny jedinec si svoje pocity ani neuvedomuje, potla ich, resp . oakva, e
druh sa maj dovtpi, o sa deje v jeho vntri.
g)

Schopnos vyjadri a prija pochvalu.

Ako vyjadrenie, tak aj prijatie pochvaly nm obyajne rob akosti. Vyjadrenie

pochvaly je obtiane preto, e mme tendenciu by vemi kritick v negatvnom zmysle, to

znamen, e skr si vimneme vlastnosti negatvne ne pozitvne, a ke sa nm aj nieo pi,
mme sklon viac hodnoti, ne vyjadri asertvnu pochvalu. Asertvna pochvala by mala by
strun, primn, konkrtna. V neverblnej komunikcii je dleit on kontakt (t.j.
pozerme sa do o). V intoncii nem by ani nznak sarkazmu i irnie.
Pri prijman pochvaly mono strune poakova, prpadne vyjadri pocity, ktor v
ns pochvala vyvolala.
Prklad asertvneho vyjadrenia a prijatia pochvaly:
A: Peter, pilo sa mi, ako si vera strune a s prehadom vystpil na porade.
P: akujem (resp. To som rd, akujem ti.)

Neasertvne vyjadrenie a prijatie pochvaly:

A: Vera na porade si bol dobr'.
P:

Ale prosm a, bol som nemon, polovicu vec som nepovedal, (pasvne)
No to si myslm, dfam, e si to vimli aj in. (agresvne)

59

Ak mme pochybnosti o pravdivosti pochvaly, asertvna odpove me by

naprklad:
P: akujem za pochvalu, ale asi ti celkom nerozumiem. V om som bol dobr?
(asertvnv dotaz), alebo akujem, sm o tom nie som tak celkom presveden,
(sebaotvoren e)
Asertvne zrunosti sa uplatuj prostrednctvom asertvnych techniky spsobov
asertvneho sprvania. Najastejie s nasledujce:

L Pokazen gramoplata.
Tto technika sa pouva najm pri prvch dvoch schopnostiach, t.j. pri presadzovan
oprvnenej poiadavky a pri oprvnenom odmietnut.
Nzov nevystihuje plne presne tto techniku. Nejde toti len o mechanick
opakovanie toho svojho". Aby ilo skutone o asertvnu techniku, musme by v prve, t.j.
naa poiadavka mus by oprvnen, musme ma nrok (prvny, nie morlny) na to, o
chceme. Ak tomu tak nieje, ide o agresivitu.
Dleitou poiadavkou (a nie ahkou) tejto techniky je zachovanie pokoja, nenecha
sa vyprovokova k zlosti, podrdenosti, zvyovaniu hlasu. Cieom nie je naui sa
donekonena mechanicky nieo opakova, ale da partnerovi najavo nau vytrvalos,
odhodlanie a schopnos nenecha sa uhovori alebo odvies od tmy. To predpoklad naui
sa nereagova na vetko, o daih povie, ak to nesvis s rieenm naej oprvnenej
poiadavky. Pri oprvnenom odmietan k slovu nie" nepridva nemem" alebo
ospravedlujce vysvetlenie.
Prklad:
P:

Dobr de pn podnikate, predlote mi, prosm, vae osobn doklady a doklady

o vaom tovare.

O: Jei Mria...
P:

60

Opakujem, iadam o predloenie vaich osobnch dokladov a dokladov o tovare.