Trochu Zmenene Bibliograficke Odkazy

ADAM FRANTIEK KOLLR
Bakalrska prca
KATARNA ITOKOV
Ruomberok 2008
ABSTRAKT
ITOKOV, Katarna: Adam Frantiek Kollr. [Bakalrska prca].
Prca prezentuje vsledok literrneho vskumu o polyhistorovi Adamovi Frantikovi
Kollrovi. Vberom tmy chceme prispie k zdokumentovaniu komplexnej tvorby
autora a poukza na tie svislosti, ktor s opomenut v systematickch dejinch
starej slovenskej literatry. Prv kapitola pojednva o ivote a socilnom angaovan
spisovatea. Nasledujca kapitola pribliuje tvoriv genzu jeho pedagogickej,
prvnickej, vedeckej, historickej, filozofickej, reformtorskej, jazykovednej a literrnej
innosti. Tretia kapitola je literrnovednou analzou jeho najvznamnejieho diela
O pvode a nepretritom pouvan zkonodarnej moci uhorskch krov v cirkevnch
zleitostiach.
Kov slov: Adam Frantiek Kollr, O pvode a nepretritom uvan zkonodarnej

moci uhorskch krov v cirkevnch zleitostiach, osvietenstvo, reformy Mrie
Terzie, Gerard van Swieten, autorstvo Ratio educationis, slovensk Sokrates, cirkevn
index zakzanch knh
PREDHOVOR
Koncepcia celoivotnho diela Adama Frantika Kollra je v sasnosti preskman
len iastone. Jeho biografick daje z literrnej vedy u v roku 1764 uhorsk
historiografia vyradila pre politick kritiku cirkevnej achty, ktor podal v spise
O pvode a nepretritom pouvan zkonodarnej moci uhorskch krov v cirkevnch
zleitostiach.1
Do uebnc sa tento nedocenen spisovate dostal a v dvadsiatych a tridsiatych
rokoch 20. storoia a do dejn slovenskej literatry ete neskr.2 Kollrovo meno
vypadlo z knh najvznamnejch slovenskch bibliografov naprklad Bohuslava
Tablica, Jozefa Miloslava Hurbana, Jaroslava Vleka, tefana Krmryho, i udovta
Riznera.3
Najucelenej pohad na problematiku tvorby Adama Frantika Kollra zhrnuli do
dvoch monografi Jn Tibensk a Michal Eli.4 Jej opis podala aj Mria Vyvjalov vo
svojej krtkej tdii Osvietensk program Adama Frantika Kollra.5
Literrni vedci sa Kollrovou biografiou zaali bliie zaobera pri prleitosti 200.
vroia jeho mrtia, ke o nej Matica slovensk a Slovensk akadmia vied v roku
1983 usporiadala vedeck konferenciu. Vskumu jeho osobnosti sa od roku 1983
Porov. OPOENSK-JEROV, Mria: Adam Frantiek Kollr. In: Sbornk muzelnej slovenskej
spolonosti. 1929 . Ro. 23, . 1, s. 77.
2
Porov. TIBENSK, Jn: Slovensk Sokrates. Bratislava : Tatran, 1983. s. 8.
3
TABLIC, Bohuslav: Pamti esko-slovenskch bsnikov alebo verovcov. Bratislava : Tatran, 1974. 296
s.
HURBAN, Jozef Miloslav: Slovensko a jeho ivot literrny. Bratislava : Tatran, 1972. 242 s.
VLEK, Jaroslav: Dejiny literatry slovenskej. Bratislava : Tatran, 1953. 345 s.
KRMRY, tefan: Dejiny slovenskej literatry I.. Bratislava : Tatran, 1976. 329 s.
RIZNER, udovt: Bibliografia psomnctva slovenskho od najstarch ias do konca roku 1900.
Martin : Matica slovensk, 1934. 544 s.
4
TIBENSK, Jn: Slovensk Sokrates. Bratislava : Tatran, 1983. 143 s.
ELI, Michal: Adam Frantiek Kollr. Martin : Matica slovensk, 1968. 55 s.
5
VYVJALOV, Mria: Osvietensk program Adama Frantika Kollra. In: SEDLK, Imrich:
Literrnomzejn letopis 16. Martin : Matica slovensk, 1982. s. 55 112.
nevenuje iadna monografia. Via as vedeckch prc, okrem pedagogickch

nvrhov Adama Frantika Kollra, nie je preloen do slovenskho jazyka.
Z literrno-historickho hadiska je elom prce poda ucelen pohad na ivot
a tvorbu Adama Frantika Kollra a poukza na tie publikcie, na ktor sa v dejinch
slovenskej literatry nesstreuje pozornos.
Pri sondi diela som sa poksila o zjednotenie informci o Adamovi Frantikovi
Kollrovi, vychdzajc z najstarch asopiseckch lnkov o autorovi z roku 1929 a
po najnov vskum prostrednctvom spomnanej konferencie. Pri vbere tmy ma
z odbornho hadiska zaujali najm jeho pedagogick nvrhy, pretoe viedli k vvoju
najvej reformy v kolskej sstave Uhorska Ratio educationis.
Rada by som sa poakovala mjmu konzultantovi PaedDr. Katarne Vilekovej za
odborn konzultcie, podnetn rady, ako aj za pomoc pri rieen iastkovch problmov,
s ktormi som sa stretla.
OBSAH
0
VOD.........................................................................................................................7
Biografia a spoloensk angaovanos Adama Frantika Kollra.............................8
Rznorod spoloensk aktivity polyhistora Adama Frantika Kollra
2. 1 Adam Frantiek Kollr pedagg a kolsk reformtor..........................................11

2. 2 Adam Frantiek Kollr prvnik a historik.............................................................14
2. 3 Adam Frantiek Kollr organiztor vedy a etnolg..............................................16
2. 4 Adam Frantiek Kollr jazykovedec a orientalista................................................18
2. 5 Adam Frantiek Kollr priekopnk archivlneho bdania a diplomatiky..............20
2. 6 Adam Frantiek Kollr knihovnk a zberate knh................................................21
2. 7 Adam Frantiek Kollr bsnik a filozof................................................................22
2. 8 Adam Frantiek Kollr kritik achty a buri........................................................24
3
O pvode a nepretritom pouvan zkonodarnej moci..........................................26
ZVER.....................................................................................................................29
VOD
Pri pozorovan dejn starej slovenskej literatry sa osemnste storoie jav ako
obdobie hospodrskych, socilnych a nboenskch premien. Stalo sa prevratnou
dobou, ke sa raksko-uhorsk spolonos oslobodzovala spod pt feudalizmu.
Prevala rozkvet modernch filozofickch nzorov, ktor prichdzali z Franczska
a vyvolvali obrovsk averziu u achtickch vrstiev.6
Ku progresvnemu mylienkovmu boju proti uhorskej achte prispel aj Adam
Frantiek Kollr, ktor sa stal predmetom nho literrneho vskumu. Adam Frantiek
Kollr ako predstavite osvietenstva terezinskeho obdobia zasiahol do diania
v Uhorsku nielen vskumom nevyrieench politickch otzok, ale najm
svojim
vkladom do oblasti literatry, kultry, vedy, vchovy a kolstva.

Vyznaoval sa vestrannm talentom a vysokm intelektom, ale aj vedomosami
z viacerch vednch discipln. Stal sa pokrokovo zmajcim a erudovanm
pedaggom a kolskm reformtorom, prvnikom a historikom, organiztorom vedy
a etnolgom, jazykovedcom a orientalistom, priekopnkom archivlneho bdania
a diplomatiky, zberateom knh a knihovnkom, bsnikom a filozofom, ale i kritikom
achty a buriom.
V nasledujcich astiach prce sa z literrno-historickho hadiska budeme zaobera
mnohostrannou
obdivuhodnou
literrnou
tvorbou
Adama
Frantika
Kollra
v jednotlivch oblastiach. Prv kapitola uvdza ucelen informcie o jeho biografickch

dajoch. V druhej kapitole priname prostrednctvom komparcie vedeckch lnkov
a systematickch dejn slovenskej literatry polemiku o autorstve jeho pedagogickch
a jazykovednch diel.
Tretia kapitola sa pomocou literrnovednej analzy zameriava na dielo O pvode
a nepretritom
pouvan
zkonodarnej
moci
uhorskch
krov
v cirkevnch
zleitostiach, ktor kvli nzorom na zdanenie achty vyvolalo v Uhorsku tak

rozruch, e o om vldnuca trieda rokovala dev mesiacov na Uhorskom sneme
6
Porov. PIT, Milan a kol.: Dejiny slovenskej literatry. Bratislava : Obzor, 1984. s. 171.
a nakoniec ho dala znii. Dostalo sa na index zakzanch knh a Adamovi Frantikovi

Kollrovi za jeho publikovanie hrozilo vyhnanstvo.7
1 Biografia a spoloensk angaovanos Adama Frantika Kollra
ivotopis slovenskho Sokrata ako s ironickm podtnom pre jeho uenos
nazvali Adama Frantika Kollra sa stva zhadnm. Autori tdi sa rozchdzaj
v nzore na dtum jeho narodenia a mrtia. U niektorch je tento dtum uveden plne
nepresne. Rok 1720 ako pravdepodobne nesprvnu informciu o jeho naroden udvaj
dvaja autori Jn Tibensk a Vladimr tverk.8 Jn Tibensk uvdza, e tento dtum je
zapsan v matrike uchdzaov prijatch do novicitu jezuitskho kolgia v Trenne.9
Vo Varnskej kronike sa uvdza daj 17. 04. 171810 ako dtum krstu Adama Frantika
Kollra, ale predpoklad sa, e sa narodil o dva dni skr 15. 04. 1718.11 Miesto jeho
narodenia, rzovit slovensk dedina Terchov, je uveden sprvne, a na lnok Mrie
Opoenskej-Jerovej v Sbornku muzelnej slovenskej spolonosti, ktor uvdza nzov
archov.12 Pravdepodobne ilo iba o formlny nedostatok.
Aj dtum mrtia Adama Frantika Kollra je nejasn, pretoe u pri jeho
uverejovan noviny Magyar hrmond spsobili tlaov chybu.13 Zomrel vo Viedni, ale
dtumy sa rznia: 10. 06. 178314, 10. 07. 178315, 15. 07. 178316, 13. 07. 1783,17 13. 06.
1783.18
Narodil sa z druhho manelstva Mateja Kolrika19/Kollrika20/Kollra,21 ronka
a neskr strcu errnych medench ban v panej doline a Regny Miszlovskej22/
Porov. MIIANIK, Jn: Pohady do starej slovenskej literatry. Bratislava : Vydavatestvo slovenskej
akadmie vied, 1974. s. 284.
8
TIBENSK, Jn: Slovensk Sokrates. Bratislava : Tatran, 1983. s. 14.
TVERK, Vladimr: Strun dejiny pedagogiky. Praha : SPN, 1983. s. 196.
9
10
11
ELI, Michal: Adam Frantiek Kollr. Martin : Matica slovensk, 1968. s. 5.
12
OPOENSK-JEROV, Mria: Adam Frantiek Kollr. In: Sbornk muzelnej slovenskej
spolonosti. 1929 . Ro. 23, . 1, s. 77.
13
14
TIBENSK, Jn: Terchovsk rodk predbehol cisra. In: Verejn sprva. 2002 . Ro. 57, . 7, s. 26.
15
CABADAJ, Peter : Sokrates z Terchovej. In: Okno. 2004 . Ro. 8, . 22, s. 21.
16
CYPRIN, Rudolf: Slovensk Sokrates. In: Neden Pravda. 1984 . Ro. 17, . 24, s. 15.
17
BUCHTA, Frantiek: Slovensk Sokrates. In: Hlas udu. 1983 . Ro. 29, . 164, s. 2.
18
MIIANIK, Jn: Pohady do starej slovenskej literatry. Bratislava : Veda, 1973. s. 285.
19
20
ELI, Michal: Slovensk Sokrates. In: Slovensko. 1993 . Ro. 17, . 2, s. 29.
21
22
Myslovskej23/ Mylovskej.24 Zaal tudova v Starch Horch, neskr na nich

gymnzich v Banskej Bystrici a v Banskej tiavnici a jezuitskom kolgiu v Trnave.25
Nesprvne daje o Kollrovom tdiu na gymnzich v iline a Skalici udvaj
autori Jozef Mtej a Frantiek Buchta.26 V roku 1736 vstpil v Trnave do jezuitskho
rdu a absolvoval novicit na jezuitskom kolgiu v Trenne, odkia odiiel do
jezuitskho kolgia vo Viedni. Neskr psobil ako uite latinskho jazyka
v Liptovskom Mikuli na jezuitskom gymnziu. Po roku sa vrtil do Viedne, kde sa
venoval tdiu orientlnych jazykov a teolgie.27
Michal Eli a Frantiek Tich uvdzaj, e z jezuitskho rdu vystpil a po
vysvten za kaza. Jn Tibensk tvrd, e je to omyl a z rehole odiiel ete pred
vysviackou ako posluch teolgie. K jeho rozhodnutiu bol potrebn shlas ppea
a generla jezuitskho rdu v Rme.28
Vybral si teda vedeck drhu, ku ktorej mu dopomohol vznamn uenec, lekr
a radca Mrie Terzie - Gerard29/ Gerhard van Swieten.30 Na odporanie Swietena sa
stal skriptorom v Cisrskej dvorskej kninici. Vaka svojej usilovnej prci
a rozhadenosti postpil na vyie pracovn miesto druhho a neskr prvho kustda
kninice. Po Swietenovej smrti sa stal riaditeom kninice, o ktor sa staral do konca
svojho ivota. Popri svojej knininej innosti sa stal poradcom cisrovnej Mrie
Terzie pre uhorsk zleitosti. Bol lenom Dvorskej tudijnej komisie a jedinm
Slovkom v Uhorsku, ktor sa vypracoval z usilovnho tudenta na riaditea vetkch
gymnzi v ri. Zrove sa stal dekanom Filozofickej fakulty Viedenskej univerzity.
Prednal na nej grcky jazyk, diplomatiku a ttne prvo.31
Spolu so svojim priateom Danielom Trstianskym 32/Tersztynskym33/Tersanskm34
23

TIBENSK, Jn: Adam Frantiek Kollr ivot a dielo. In: Osvetov prca. 1984 . Ro. 34, . 2, s. 4.
25
Porov. BARICA, Jn: Slovensk Sokrates. In: Slovensko. 1980 . Ro. 4, . 10, s. 25.
26
MTEJ, Jozef: Dejiny eskej a slovenskej pedagogiky. Bratislava : SPN, 1976. s. 163.
27
Porov. TIBENSK, Jn: Slovensk Sokrates. Bratislava : Tatran, 1983. s. 13 16.
28
Porov. ELI, Michal: Nedocenen slovensk polyhistor. In: Vlastivedn asopis. 1978 . Ro. 27, . 3,
s. 102.
Porov. TICH, Frantiek: Adam Frantiek Kollr. In: Dunaj. 1934 . Ro. 1, .1 , s. 9
Porov. TIBENSK, Jn: Adam Frantiek Kollr ivot a dielo. In: Osvetov prca. 1984 . Ro. 34, .
2, s. 5.
29
30
31
32
33
34
SROGO, Tom a kol.: Dejiny kolstva a pedagogiky. Bratislava : SPN, 1981. s. 141.
24
vydval asopis Allergndigst k. k. privilegierte Anzeigen (Najmilostivej cisrskej

kninici privilegovan vestnk).35 Pracoval aj pre Dvorsk bansk a mincovn komoru,
pre ktor vypracoval expertzy a elaborty na historicko-prvne problmy Uhorska.36
Ako pdesiatron sa oenil a narodila sa mu dcra Mria Terzia, ktorej krstnou
matkou sa stala samotn cisrovn Mria Terzia. Jeho manelka i dcra krtko po
prode umreli.37
V roku 1777 napriek pobreniu achty kvli politickmu spisu O pvode
a nepretritom
pouvan
zkonodarnej
moci
uhorskch
krov
v cirkevnch
zleitostiach ho panovnka Mria Terzia povila do achtickho stavu a darovala

mu dedinu Kereszny v opronskej stolici, o ktorej napsal Bse na moju dedinu
Kereszny.38
Zomrel vo veku esdesiatp rokov. Cel ivot obraoval prva poddanho udu a
presadzoval nov spoloensk poriadok, v ktorom by si boli vetci obania bez ohadu
na ich socilny pvod, nboensk alebo nrodn prslunos pred zkonom rovn.39
2. Rznorod spoloensk aktivity polyhistora Adama Frantika Kollra

35

Porov. BUCHTA, Frantiek: Slovensk Sokrates. In: Hlas udu. 1983 . Ro. 29, . 164, s. 2.
37
38
Porov. ELI, Michal: Slovensk Sokrates. In: Slovensko. 1993 . Ro. 17, . 2, s. 29.
39
36
2. 1 Adam Frantiek Kollr pedagg a kolsk reformtor

Pedagogick innos je vemi vznamnou sasou tvorby Adama Frantika
Kollra, pretoe sa ako riadite vetkch gymnzi v Uhorsku vraznou mierou podieal
na inovcii kolskho systmu. Vydval uebnice latinskho jazyka a nvrhy na pravu
uhorskho kolstva.40
Adam Frantiek Kollr sa povauje za hlavnho tvorcu jednej z najdleitejch
reforiem kolskej sstavy v Uhorsku Ratio educationis publicae totiusque rei
litterariae per regnum Hungariae et provincias eidem adnexas (Sstava verejnej
vchovy
a vetkho
kolstva
v uhorskom
krovstve
a k nemu
pripojench
provincich). Vznikla v roku 1777 a bola revidovan v roku 1806.41

kolskm poriadkom Ratio educationis bola po prvkrt inne zasiahnut
problematika pomerov na zkladnch, strednch a vysokch kolch. Jeho ciemi sa
stali vchova obanov pre praktick potreby ivota a ustanovenie funkcie hlavnch
krovskch riaditeov pre koly.42
kolsk reforma Ratio educationis pozostva z troch ast. Prv as je analzou
organizcie, spravovania a finannho zabezpeovania kl. Druh as obsahuje nvrh
na zmenu vyuovacieho procesu, vymedzuje uivo a oboznamuje s metdami jeho
podvania. Tretia as hovor o starostlivosti o kolsk disciplnu a objasuje zsady
kolskho poriadku. Ponka odseky aj o vzdelvan iakov a metodike vyuovania.43
Za zostaviteov reformy sa pokladaj Jozef Urmnyi, Pl Mak a Daniel
Tereszynsky44/ Trstiansky45/ Tersansk.46 Je predpokladom, e skrvali autorstvo
Adama Frantika Kollra, pretoe Kollr ako zstanca udu svojimi politickmi spismi
znepokojil uhorsk achtu.47
Literrni vedci sa rozchdzaj v nzore na Kollrovo autorstvo v reforme Ratio

educationis. Maarsk historik udovt Czka sa ho poksil potvrdi v knihe Mria
40
Porov. LOMENK, Jlius: Aktulnos odkazu kolskho reformtora Adama Frantika Kollra. In:
Uitesk noviny. 1998 . Ro. 48, . 20, s. 9.
41
42
Porov. ELI, Michal: Adam Frantiek Kollr. Martin : Matica slovensk, 1968. s. 43.
43
44
45
46
47
s. 106.
10
Terzia iskolareformja s Kollr Adam (kolsk reforma Mrie Terzie a Adam

Kollr). Monografia udovta Czku nie je dodnes preloen do slovenskho jazyka.48
Jn Tibensk vo svojom diele Slovensk Sokrates vyvracia Czkovu hypotzu o
Kollrovom autorstve a tvrd, e udovt Czka dobre vedel, e neexistuj iadne
archvne materily, osobn korepondencia, koncepty, ani vpisky, ktor by dokladali
priamu as Adama Frantika Kollra na uhorskej kolskej reforme Ratio
educationis.49 S uvedenm tvrdenm meme polemizova, pretoe Jozef Mtej
a Michal Eli vo svojich dielach uvdzaj, e udovt Czka odhalil skutonos
Kollrovho autorstva prostrednctvom ptrania v tajnom ttnom archve vo Viedni.
V tomto archve sa mal zachova originl Ratio educationis, z ktorho po dkladnom
porovnan udovt Czka usdil, e nvrhy na reformu kolstva u Adama Frantika
Kollra a nvrhy v Ratio educationis s takmer toton. Czka poda Jozefa Mteja
a Michala Elia predpokladal autorstvo Adama Frantika Kollra v celej druhej a tretej
asti Ratio educationis, ktor sa tkali otzok zriaovania niieho a vyieho
gymnzia, krovskch akadmi a univerzity a kolskej disciplny. Jn Tibensk
naopak popiera priame autorstvo Adama Frantika Kollra v uvedenej reforme.50
Milan Hamada uzatvra tento vedeck problm nasledovne: Aj ke sa Kollrovo
autorstvo v uhorskej kolskej reforme nepodar nikdy dokza, zvislos zostaviteov
Ratia educationis od Kollrovch nvrhov je nepopieraten.51
Uebnice, ktor zostavil Adam Frantiek Kollr vysvetuj nov metdu vyuovania
latinskho jazyka. Gramatiku latininy vydal pod nzvom Aufangsgrnde der
lateinischen Sprache fr die sterreichischen Staaten auf allerhchsten Befehl verfasst
(Zklady latinskho jazyka pre rakske koly, zloen na najvy prkaz). Gramatiku
tvor dialg dvoch iakov Uenovca a Zhalovca. Uenovec sa zasadzuje za
pouvanie latinskho jazyka v uhorskom kolstve. Zhalovec mu oponuje a presadzuje
vyuovanie v materinskom jazyku.52
48
50
Porov. MTEJ, Jozef a kol.: Dejiny eskej a slovenskej pedagogiky. Bratislava : SPN, 1976. s. 165.
51
HAMADA, Milan: Zrod osvietenskej kultry na Slovensku. In: Slovensk literatra. 1990 . Ro. 37, .
5, s. 413.
52
Porov. TICH, Frantiek: Adam Frantiek Kollr. In: Dunaj. 1934 . Ro. 1, .1 , s. 14.
49
11
alie uebnice Etymologicum linguae latinae (Etymologick pravidl

latinskho jazyka) a Tirocinium analyticum (Prruka pre zaiatonkov) sa zaoberaj
prehlbovanm vzdelvania iakov v latinskom jazyku.53
Adam Frantiek Kollr sa ako len Dvorskej tudijnej komisie a hlavn riadite
gymnzi snail zabezpei plynul vubu na vetkch kolch v ri, preto
sformuloval tri pedagogick nvrhy, ktor vyli v roku 1775 Gutachten ber die
Einrichtung der Tyrnauer Academie und die Universal figuring der academien (O
prave vysokokolskho tdia na Trnavskej univerzite), Entwurf
(O organizcii
kolstva) a Extractum de fasciculo Kollari system (Kollrov systm vuby). Tieto

elaborty s znme len z Kollrovej korepondencie, poksil sa prostrednctvom nich
o prekolenie profesorov pomocou svojej novej didaktickej metdy na vubu cudzch
jazykov.54
Uvedenej problematike sa Adam Frantiek Kollr venoval aj v diele Instructio
privata pro Humanorium literarum professoribus publicis in Regnis et Provincis
Austiacis (Skromn nvod pre profesorov humanitnho tdia). Mylienkov podnety
pre vznik Skromnho nvodu pre profesorov humanitnho tdia erpal hlavne
z filozofickch konceptov zpadoeurpskeho empirizmu a racionalizmu.55
V vode diela Kollr charakterizuje pojem humanistickho vzdelania. Udva
pedagogicko-organizan pokyny tkajce sa kolskho vyuovania. Prv oddiel
Skromnho nvodu pre profesorov humanitnho tdia sa zaober vlastnosami dobre
uiacich profesorov, medzi ktormi by nemala chba zbonos a kresansk
achetnos, lska k iakom, zmysel pre es, mravnos a odbornos. Druh oddiel
pojednva o otzke koly a kolskho poriadku a didaktickch pomckach na
vyuovan. V treom oddiele Skromnho nvodu vysvetuje nov spsob vyuovania
cudzch jazykov, ktor by bral do vahy nielen vizulnu, ale i auditvnu
a psychomotorick oblas vyuovacieho procesu. V diele plnoval vychovva iakov
k lske k materinskmu jazyku, ktor povaoval za zkladn predmet kolskho
vyuovania. Osobitn pozornos venoval aj vchove k vzjomnej znanlivosti iakov
bez ohadu na ich socilnu, nacionlnu a konfesionlnu prslunos.56
53

55
Porov. HAMADA, Milan: Zrod osvietenskej kultry na Slovensku. In: Slovensk literatra. 1990 .
Ro. 37, . 5, s. 413.
56
Porov. MIIANIK, Jn: Antolgia starej slovenskej literatry. Bratislava : Veda, 1973. s. 843 851.
54
12
2. 2 Adam Frantiek Kollr prvnik a historik

Adam Frantiek Kollr nadobudol kladn vzah k uhorskm dejinm u poas
stredokolskho tdia. Neskr ako odbornk na historicko-prvne zleitosti na
panovnckom dvore Mrie Terzie vydval viacer vlastn prce, elaborty i
komentre ku knihm inch autorov, zbieral archvny materil i dobov dokumenty.57
U prvm historickm dielom Historiae diplomaticae juris patronatus apostolicorum
Hungariae regum libri tres (O dejinch patrontneho prva uhorskch krov)58 /
(Dejiny patrontneho prva apotolskch krov uhorskch)59 sa Kollr vyznamenal ako
expert v oblasti verejnho prva.60 ttny radca Egydius Boir sa po pretan diela
o Kollrovi
vydaril
ako o kvalifikovanom
poradcovi
pre uhorsk zleitosti
a odbornkovi na nezaplatenie.61
V spise O dejinch patrontneho prva uhorskch krov sa Kollr zaoberal prvom
panovnka Jozefa II. na zdanenie majetkov achty a nrokmi na jeho politick zsah
v oblasti cirkevnho hospodrstva. Kollr ho upozoroval na podstatu patrontneho
prva, ktorou bolo pre uhorskho kra menovanie biskupov a inch vych cirkevnch
hodnostrov a monos ich premiestovania. Dotkol sa tie prva Jozefa II. na
nevyuit cirkevn majetky.62
Medzi jeho vrcholn historick diela patr aj nedokonen kniha Historiae jurisque
publici regni Ungariae amoenitates (Pvabnos63 / Pvaby dejn a verejnho prva
Uhorskho krovstva). Pozostva z dvoch zvzkov. Autor psanie tretieho zvzku kvli
akej chorobe nedokonil. Prvm zvzkom sa Adam Frantiek Kollr pomocou
vskumu najstarch historickch prameov o dejinch Uhorska snail dokza
autochtnnos Slovanov na zem Pannie. V druhom zvzku knihy Pvabnos dejn
a verejnho prva Uhorskho krovstva uvaoval nad otzkou vzniku a zniku
otroctva v ranofeudlnom obdob Uhorska.64
57
Porov. CABADAJ, Peter: Sokrates z Terchovej. In: Slovensk nrodn noviny. 1993 . Ro. 4, . 28, s.
12.
58
59
Porov. TIBENSK, Jn: Adam Frantiek Kollr ako osvietensk historik. In: AMENA, Pavol
HOLOTK, udovt KOPAN, Vojtech: Studia historica slovaca 13. Bratislava : Veda, 1984. s. 380.
60
Porov. VYVJALOV, Mria: Osvietensk program Adama Frantika Kollra. In: SEDLK, Imrich:
Literrnomzejn letopis 16. Martin : Matica slovensk, 1982. s. 57.
61
Porov. VIHRAN, Ladislav: Majstri ducha. Bratislava : Perfekt, 2002. s. 31. ISBN 80-8046-216-X
62
63
TIBENSK, Jn: Adam Frantiek Kollr ako osvietensk historik. In: Studia historica slovaca
13. Bratislava : Veda, 1984. s. 383.
64
13
Pri vskume spoloenskej truktry obyvatestva Adam Frantiek Kollr vychdzal

zo
systmu
upnej
organizcie
ako
zkladnho
spoloenskho
zriadenia
v ranouhorskom tte. Skmal jej etymolgiu, funkcie a lohy.65 Zo spisu neskr erpali
viacer vznamn slovensk slavisti ako Jozef Dobrovsk, Anton Bernolk a Jn Kollr.
Za prnos knihy meme v sasnosti povaova osvietensk mylienky autora
o socilnej, konfesionlnej a nacionlnej rovnosti ud.66
Inpirciou pre tvorbu historickch spisov sa Kollrovi stali diela Gapara Ursiniho
Velliho - Desa knh o pannskej vojne, Petra Lambeciusa - Druh kniha komentrov
o najvzneenejej cisrskej viedenskej kninici a Mikula Olha - Uhorsko a Attila.
Tvorili vznamn historick pramene k Uhorskm dejinm a nadvzovali svojou
historiografiou na najstarie historick pramene ako bola Anonymova kronika a kronika
imona z Kzy. Kollr tieto diela preloil a obohatil o svoje poznmkov vpisky.
V mnohch astiach ich predstihol, najm opismi grckych rukopisov, rozbormi
uhorskch listn, kronk a legiend, vskumom prrodnch nzvov Uhorska, tdiom
starch peat a minc.67
Ako poradca pre uhorsk zleitosti na cisrskom dvore Kollr vypracoval 34
elabortov, ktor sa tkali majetkovo-prvnych sporov medzi errom a achtou. Poda
jeho nzorov m panovnk Jozef II. chrni majetok ttu a usilova sa obmedzi
hospodrsku a politick moc achty.68 Dleitm historickm dokumentom Adama
Frantika Kollra je aj preklad Terezinskeho urbra do slovenskho jazyka. Kollr
prekladom urbra zachytil podobu slovenskho jazyka pred pokusmi o jeho
uzkonenenie u Jozefa Ignca Bajzu a Antona Bernolka. Terezinsky urbr pozostval
z deviatich lnkov. Stanovoval prva a povinnosti nevonkov a zemepnov.
Zabraoval vyberaniu dan od poddanch bez shlasu panovnka a rieil otzku
pracovnch a prvnych sporov medzi uvedenmi spoloenskmi vrstvami.69
2. 3 Adam Frantiek Kollr organiztor vedy a etnolg
65
HOLOTK, udovt KOPAN, Vojtech: Studia historica slovaca 13. Bratislava : Veda, 1984. s. 383
384.
66
67
s. 105.
68
69
14
Prv pokusy o zaloenie vedeckej intitcie v Uhorsku realizovali Daniel Fisher a

Matej Bel. Na ich mylienky sa snail nadviaza aj Adam Frantiek Kollr.70
Vypracoval nvrh na vytvorenie vedeckej spolonosti Societas literaria71 (Literrna
spolonos)
Societas
Hungarica
(Uhorsk
spolonos),
ktor
by
mala
nadkonfesionlny charakter. Hoci Kollr disponoval mimoriadnymi organizanmi

schopnosami, spor s jezuitskm rdom kvli dielu O pvode a nepretritom pouvan
zkonodarnej moci v cirkevnch zleitostiach apotolskch krov uhorskch mu tento
nvrh zmaril. Projekt sa nezachoval v tlaovej podobe a dozvedme sa o om iba z
Kollrovej korepondencie vytipovanm jednotlivcom, naprklad Gedonovi Rdnayovi
a Alexandrovi Podmanickmu, z ktorch chcel vytvori lenov tejto spolonosti.72
Napriek tomu, e sa idea o literrnej spolonosti neuskutonila, Kollr sa nevzdal a
spolu s Danielom Trstianskym vytvorili anonymn nvrh na uen spolonos
Academica Augusta73 / Academia Augusta (Bratislavsk akadmia vied).74 Nvrh
predloili nepodpsan uhorskej panovnke Mrie Terzii ako dovtedy najdokonalej
pln akadmie vied.
Orgnom, ktor by propagoval spolonos sa mal sta vedecko-nun asopis
Allengndigste k. k. privilgierte Anzeigen (Najmilostivej cisrsko-krovsk vestnk
Vsadn oznamy).75 asopis tlmoil populrnou formou irok spektrum tm. Hoci
neslil Academii, poas svojich iestich ronkov vydvania sa v om vystriedali
didaktick lnky z ponohospodrstva, lesnctva, prrodnch pomerov, geografie,
zdravotnctva a kultry. Frantiek Tich vyjadril domnienku, e Adam Frantiek Kollr
spolupracoval aj pri vydvan eskch potovch novn, ktor vychdzali v tlaiarni
Jna Leopolda Kallivodu. Vtlaok tchto novn sa ia nezachoval.76
Ako erudovan vzdelanec sa stal Adam Frantiek Kollr priekopnkom viacerch

vedeckch discipln, ako s etnolgia, etnografia a antropolgia. Etnolgia ho ako
70
Porov. ELI, Michal: Slovensk Sokrates. In: Slovensko. 1993 . Ro. 17, . 2, s. 30.
BOKESOV-UHEROV, Mria, TIBENSK, Jn: Priekopnci slovenskej kultry. Bratislava : SPN,
1975. s. 66.
72
73
74
BOKESOV-UHEROV, Mria, TIBENSK, Jn: Priekopnci slovenskej kultry. Bratislava : SPN,
1975. s. 66.
75
76
Porov. TICH, Frantiek: Adam Frantiek Kollr. In: Dunaj. 1934 . Ro. 1 , .1 , s. 17.
71
15
vedeck disciplna ovplyvnila do vekej miery, kee sa ako dkladn znalec histrie
zaoberal vznikom literrnych diel, listn a kronk.77
Pri svojom vskume Kollr viackrt narazil na tmy tkajce sa zvykov starch
Slovanov, a preto sa neustle vracal k otzkam o ich pvode a smerovan v Uhorsku.
Zaoberal sa hlavne ich vojnovou stratgiou a zvykmi.78
Pri preklade diela humanistu Mikula Olha Uhorsko a Atilla sa Adam Frantiek
Kollr zaujmal aj o etnolgiu ako jedinen vedeck disciplnu, ktor pomha
odhaova pecifick rty a rozdielnos jednotlivch etnk. V jednej z vlastnch
poznmok, ktormi obohatil knihu Olha pojednval o nrodnom rozvrstven
v Uhorsku. Uviedol v nej, e Uhorsko sa sklad z viacerch nrodnost. Zahrnul do nich
okrem echov, Moravanov, Chorvtov, Dalmatncov, Srbov, Vlachov, Slovincov,
Rusnov aj Slovkov. Tieto nrodnosti lenil do jednho celku na Slovanov, ktor si boli
prbuzn nielen tm, e sa nachdzali na zem vtedajieho Uhorska, ale aj podobnosou
rei. Kadej nrodnosti v Uhorsku prisudzoval rovnos.79
Osobitn pozornos venoval vskumu rusnskej nrodnosti. Zaujmal sa hlavne
o pvod, rozrenie a dejiny podkarpatskch Rusnov. Svoje vedomosti zhrnul do
elabortu Humilissimum pro memoria de ortu, progressu et in Hungaria incolatu gentus
Ruthenicae (Skromn nzor o pvode, vvoji a ivote Rusnov v Uhorsku).80 Elabort
sa sklad z devtnstich kapitol, v ktorch Kollr uverejnil opis historickch
dokumentov o cirkevnom ivote rusnskej nrodnosti. Tieto dejiny predloili v rukopise
v roku 1769 ppeskej krii vo Vatikne a stali sa podkladom pre zdvodnenie
osamostatnenia grcko-katolckeho mukaevskho biskupstva.81 Literrni historici sa
nezhoduj v nzore na autorstvo tohto spisu. Jn Tibensk uvdza, e Kollr je len
upravovateom jeho poslednej verzie.82 Frantiek Tich potvrdzuje Kollrovo
autorstvo.83
2. 4 Adam Frantiek Kollr jazykovedec a orientalista
77
Porov. URBANCOV, Viera: Adam Frantiek Kollr a etnolgia. In: SEDLK, Imrich:
78
79
80
Porov. TIBENSK, Jn: Dialektika vzahov medzi slovenskm nrodnm povedomm,
slovanstvom a
vlastenectvom u A. F. Kollra. In: SEDLK, Imrich: Literrnomzejn letopis 19. Martin : Matica
slovensk, 1985. s. 141.
81
82
83
Porov. TICH, Frantiek: Adam Frantiek Kollr. In: Dunaj. 1934 . Ro. 1 , .1 , s. 20.
16
Adam Frantiek Kollr mal fenomenlne jazykov schopnosti. Okrem materinskho

jazyka, sloveniny, ovldal vetky slovansk jazyky. V svojej kninici zhromaoval
najm knihy z eskho, chorvtskeho, srbskho a slovinskho jazyka, nechbali v nej
uebnice poskho a ruskho jazyka. Zaoberal sa aj ukrajinskm a rusnskym jazykom.
Zo tdia si dobre osvojil nemeck a maarsk jazyk.84
Na Viedenskej univerzite prednal kapitoly z dejn grckeho jazyka, viacer svoje
diela napsal v latinskom jazyku. Neboli mu cudzie ani jazyky ako s rumunina,
francztina, holandina, talianina i dokonca anglitina. Bol tie dkladnm znalcom
orientlnych jazykov najm hebrejskho, tureckho, perzskho a arabskho jazyka.85
Orientalistick innos Adama Frantika Kollra je takmer neznma. O jej strun
charakteristiku sa ako jedin poksil Vojtech Kopan na vedeckej konferencii
o Adamovi Frantikovi Kollrovi, z ktorej vyla tdia Adam Frantiek Kollr ako
orientalista. Kopan sa vo svojom prspevku domnieva, e Kollrovo tdium
orientlnych jazykov bolo spojen so znanmi vdavkami jezuitskho rdu. Jezuitsk
rd chcel Adama Frantika Kollra posla ako misionra na Balkn. Po vystpen
z jezuitskej rehole sa stal v jej oiach zradcom. Kopan pojednva aj o zmere Adama
Frantika Kollra zaloi Cisrsko-krovsk akadmiu orientlnych jazykov so sdlom
vo Viedni, na ktorej neskr Kollr prednal grtinu a a orientlne jazyky.86
Medzi prv orientalistick prce Adama Frantika Kollra patr preklad osmanskho
historiografa Saadeniniho87/ Sacadedinna Mehmeda ben Hasaana, ktor je autorom
kroniky Tadt tevarih (Koruna dejn). Tto kronika opisuje dejiny osmanskej
dynastie. Kollr v preloenej kronike uverejnil paralelne osmansk a latinsk text. Vyla
pod nzvom: Sacadeddini scriptos turcici Annales Turcici Taschet-Tevarch sive corona
annalium dicta ab initio gentis Ottomanicae usque ad Muradem primum pertingens
(Tureck anly Taschet-Tevarih).88
Adam Frantiek Kollr pre potreby Cisrskej krovskej akadmie orientlnych
jazykov prekladal hlavne tureck a perzsk jazykovedn diela. O vlastn poznatky
doplnil aj spis Zklady tureckho jazyka, ktor zostavil Franois Mesgnien Meninski.
84
Porov. KOPAN, Vojtech: Adam Frantiek Kollr ako orientalista. In: SEDLK,
Porov. VALACH, Jlius: Poznmky ku kninici Adama Frantika Kollra. In: SEDLK,
86
87
88
85
Imrich:
Imrich:
Imrich:
Imrich:
17
Kollr vydal tto gramatiku pod titulom Francisci Mesgnien Meninski Institutiones
linguae Turcicae cum rudimentis paralellis linguarium Arabicae et Persicae
(Prepracovan zklady tureckho jazyka).89
Michal Eli a Frantiek Tich uvdzaj, e gramatiku Prepracovan zklady
tureckho jazyka Kollr doplnil natoko, e cel jej druh zvzok je vlastne jeho
prcou.90 Vojtech Kopan im oponuje a tvrd, e je to omyl. Druh zvzok
Prepracovanch zkladov tureckho jazyka obsahuje poda Kopana tri asti:
osmansko-tureck syntax, zklady arabskej a perzskej poetiky a chrestomatiu. Kollr
poda neho preloil len as o chrestomatii, t. j. vbere z diela viacerch autorov na
tudijn ely.91
Adam Frantiek Kollr sa zaujmal aj o diplomatick vzahy medzi rznymi
krajinami, dokonca uverejnil osmansk text a latinsk preklad dvoch mierovch zmlv:
Mierov zmluva uzavret medzi Osmanskou rou a Viedou vo Vasvri 10. augusta
1944 a Mierov zmluva uzavret medzi Vekou Portou a Bentkami po pde Kandie 6.
septembra 1669. Kollra meme na zklade tchto edci povaova za jednho
z priekopnkov diplomatiky a paleografie v Eurpe.92
Okrem orientalistickch prc sa Kollr zaoberal aj obranou svojej materinskej rei.
V preklade historickho spisu Uhorsko a Atilla prejavil svoje vyhranen slovensk
nrodn povedomie. Povzbudzoval slovensk ud, aby sa nehanbil za svoj pvod.
V diele prirovnal slovensk re k istej vode. Mnoh udia ijci v jeho dobe kritizovali
slovensk jazyk tak ako ist vodu, pretoe to bola pre nich jednoduch re dedinskho
udu. Kollr im odkzal, e istou vodou opovrhuj len mrnotratnci a opilci. Hoci ako
spisovate pouval prevane latinsk jazyk, bol zaplen za pouvanie slovenskho
jazyka vo vyuovacom procese a verejnom styku.93
2. 5 Adam Frantiek Kollr priekopnk archivlneho bdania a diplomatiky
89
Porov. KOPAN, Vojtech: Adam Frantiek Kollr ako orientalista. In: SEDLK, Imrich:
90
Porov. TICH, Frantiek: Adam Frantiek Kollr. In: Dunaj. 1934 . Ro. 1 , . 1 , s. 12.
91
OPATKOV, Jana: Vek slovnk cudzch slov. Bratislava : Robinson, 2006. s. 173. ISBN 80-090030-312
92
93
18
Kollr sa systematicky venoval vskumu uhorskch dejn. Pripravoval edciu

najstarch uhorskch historickch prameov, ktor plnoval vyda v zbierke
Diplomatorium Hungariae (Uhorsk diplomatr). Tento diplomatr by mal pre
histriu nesmierny vznam, pretoe jeho cieom bolo zhromadi vetky dobov listiny
a dokumenty od doby pred zaiatkom Vekomoravskej re a po Kollrovu sasnos.
Prcu na tomto vznamnom diele nedokonil, zabrnila mu v tom nhla smr.94
Diplomatr pozostval z politickej, cirkevnej a verejnoprvnej asti. Kad as
obsahovala prepisy alebo originly listn v chronologickom usporiadan. Kollr mal
prstup do kninc, ale dostal sa aj k inm zdrojom dokumentov. Navtevoval rzne
mestsk archvy, archvy kltorov, archv Uhorskej komory v Bratislave, dokonca sa
dostal k archvnemu materilu z Vatiknu. Na tento vek projekt potreboval
spolupracovnkov, preto udriaval korepondenciu so zahraninmi a domcimi
bibliotekrmi a archivrmi, ktorch nzory sa chystal vleni do svojej vedeckej prce.
Pri heuristickej innosti mu pomhalo viacero uencov ako naprklad Daniel Trstiansky,
tefan Karpanay, Karol Wagner a v najvej miere Samuel Szkely.95
Uhorsk diplomatr obsahoval odpisy listn v 48,96 46,97 25,98 5099 fliovch
zvzkoch, ktorch as je uloen v ttnom archve v Budapeti a as vo Viedenskom
ttnom archve. Kollrovo vedeck dielo sa nenachdza na zem Slovenskej
republiky, o je pre nae kultrne dedistvo vekou kodou. Uhorsk diplomatr by
slil k lepiemu pochopeniu nielen uhorskch, ale aj slovenskch a celoeurpskych
dejn, pretoe Kollr v tejto zbierke zhromaoval i dekrty z krajn ako s Turecko
a Rumunsko.100
2. 6 Adam Frantiek Kollr knihovnk a zberate knh
94
96
OPOENSK-JEROV, Mria: Adam Frantiek Kollr. In: Sbornk muzelnej slovenskej
spolonosti. 1929 . Ro. 23, . 1, s. 77.
97
98
99
TICH, Frantiek: Adam Frantiek Kollr. In: Dunaj. 1934 . Ro. 1, . 1, s. 12.
100
95
19
Adam Frantiek Kollr bol vnivm zberateom knh. Mal vemi dobre vybaven
kninicu, v ktorej sa nachdzali vzcne zbierky rukopisov a starch tla. Spis knh zo
svojej skromnej kninice vo Viedni vydal pod nzvom Catalogus praestantissimorum
liborum nec non rarissimorum manuscriptum bibiliothecae Kollariane (Katalg
najvynikajcejch knh ako aj najvzcnejch rukopisov Kollrovej kninice).
Obsahoval osem ast, celkovo 1310 titulov knh a bol uverejnen a po jeho smrti
v roku 1783.101
Draba Kollrovej kninice sa konala u 29. 09. 1783. Jeho vedeck pozostalos
netrpezliv dedii kvli vnym finannm akostiam rozpredali viacerm skromnm
i verejnm kniniciam i zberateom, a tak nm na Slovensku zostala len nepatrn as
jeho knh, naprklad v aploviovej kninici v Dolnom Kubne sa nachdza prv as
Kollrovho diela Ratio educationis napsan vo vabachu.102
Adam Frantiek Kollr zbieral hlavne slovansk knihy. Jeho kninica obsahovala
rzne manuskripty, zpisy synod, star kalendre, artikuly a cirkevn anly slovenskch
miest. Zo slovenskch a eskch diel sa v nej nachdzali diela Mateja Bela, Juraja
Sklenra, Juraja Papnka a Jna Amosa Komenskho. Pri zbieran knh nezabudol ani
na odpisy rznych legiend a kronk, naprklad Legendy o svtom tefanovi,
Anonymovej kroniky, Kroniky imona z Kzy, Uhorskej kroniky a Prayovho kdexu.
Okrem slovenskch a eskch knh sa zbierka vyznaovala vekm mnostvom diel
z orientlnych krajn, hlavne Turecka a Perzie. Zbieral aj rukopisn materily a listiny
k dejinm Bosny a Hercegoviny, Poska, Sedmohradska, Ruska a Litvy. Katalg
obsahoval najm knihy s historickou, prvnickou, vojenskou, pedagogickou a lekrskou
tematikou. Na zklade titulov meme vidie naozaj vestrann mozaiku Kollrovch
zujmov, jeho vysok vedeck erudovanos a rozhad. 103
2. 7 Adam Frantiek Kollr bsnik a ideolg
101
Porov. VALACH, Jlius: Poznmky ku kninici Adama Frantika Kollra. In: SEDLK, Imrich:
102
Porov. TICH, Frantiek: Adam Frantiek Kollr. In: Dunaj. 1934 . Ro.1, . 1, s. 11.
103
Porov. VALACH, Jlius: Poznmky ku kninici Adama Frantika Kollra. In: SEDLK, Imrich:
Porov. ECKER, Juraj: Adam Frantiek Kollr knihovnk. In: SEDLK, Imrich: Literrnomzejn
letopis 19. Martin : Matica slovensk, 1985. s. 191 192.
20
Bsnick innos Adama Frantika Kollra je nepreskman a pre irok verejnos

neznma. K umeleckej tvorbe autora sa strune vyjadrili Michal Eli, Frantiek Tich a
Gizela Gfrikov-Slavkovsk.104 Okrajovo sa jej venoval aj Jn Tibensk v monografii
Slovensk Sokrates.105
Kollr sa predstavil hlavne spisbou prleitostnho charakteru a svojim smerovanm
nadvzoval na latinsk humanistick a renesann literatru. Vyzdvihoval antick
literatru a nepriamo podporoval klasicistick literrnu estetiku. Nedostatkom jeho
doby bolo priklanie sa k latinine a grtine ako estetickmu bsnickmu jazyku.106
Celkovo sa zachovalo iba es prleitostnch bsn Adama Frantika Kollra.
Frantiek Tich predpoklad, e Kollr mal podiel aj na sbornom vydan bsnickch
spisov Jna esmiskho107/ Jna Pannonia.108
Bsne psal v zrelom veku, prv bse napsal vo veku tridsaosem rokov. Bola to
bse Musae Francisco et Maria Teresiae z roku 1956, ktor oslavovala panovnctvo
a reformy Frantika Jozefa a Mrie Terzie. Druhou bsou Charites eidyllion, seu
gratiae Francisco et Maria Theresiae augustis (slovensk ekvivalent nzvu oboch bsn
nie je doteraz uveden v iadnej literatre) spomnal na zslun iny Mrie Terzie
a jej manela.
Bse oboznamovala
verejnos s osvieteneckmi
mylienkami
panovnky. Mala informova vetky spoloensk vrstvy v Uhorsku o prve Mrie

Terzie na uskutonenie socilnych a hospodrskych reforiem. Treou, najznmejou
bsou Adama Frantika Kollra v ruskom preklade je bse Na rieku Volgu, ktor
venoval ruskej panovnke Katarne II. Bola to pravdepodobne prv bse o Rusku
napsan Slovkom. Bse Na rieku Volgu sa nachdza ako jedin bse Adama
Frantika Kollra v Antolgii starej slovenskej literatry. Sprostredkva itateovi
psobiv obraz rieky Volgy, pred ktorou maj svojimi tokmi ustpi aj rieky ako s
Dunaj a Tiber.109
alou bsou Adam Frantiek Kollr odpoved na nelichotiv ohovranie
a potupn pakvily, ktor vznikli proti knihe De originibus et usu perpetuo potesasis
104
Porov. ELI, Michal: K bsnickej tvorbe Adama Frantika Kollra. In: SEDLK, Imrich:
Porov. GFRIKOV-SLAVKOVSK, Gizela: Literrno-estetick nzory Adama Frantika Kollra.
In: SEDLK, Imrich: Literrnomzejn letopis 19. Martin : Matica slovensk, 1985. s. 182 184.
105
106
In: SEDLK, Imrich: Literrnomzejn letopis 19. Martin : Matica slovensk, 1985. s. 182.
107
108
109
MIIANIK, Jn: Antolgia starej slovenskej literatry. Bratislava : Veda, 1973. s. 843 851.
21
legislatoriae circa sacra apostolicorum regum Ungariae libellus singularis (O pvode

a nepretritom
pouvan
zkonodarnej
moci
uhorskch
krov
v cirkevnch
zleitostiach) a znevaovali Adama Frantika Kollra pre jeho nzky socilny pvod.
Bsnik v nej poukazuje na svoje osvieteneck rty a myslenie a obviuje achticov, e
nevystupuj v zujme politiky monarchie.110
Od cisrovnej Mrie Terzie za svoju obdivuhodn innos, schopnosti a vrazn
vedeck talent dostal do daru dedinu Keresztny. Poakovanie panovnke vyjadril
v bsni Carmen in villam suam Keresztny (Bse na moju dedinu Keresztny). Tento
dar bol pre neho zadosuinenm a pochvalou jeho innosti, trvil tam posledn roky
svojho ivota.111
Poslednou bsou Adama Frantika Kollra je latinsk skladba In jucundissimum
Vindobanam advertum Pii pp. VI. carmen (Bse na vemi vtan prchod ppea Pia
VI. do Viedne). V bsni rozdeuje spoloensk moc medzi ppea a panovnka.
Panovnk m svetsk moc a ppe boiu. Ppe m prvo posudzova pravos viery,
dva milos hrienym a rozhodova o zsluhch a vine ud. Panovnk m od Boha
zveren starostlivos o ud, preto mus tvori lepiu budcnos, zachovva
spravodlivos pri vrube dan a venova zven pozornos obrane krajiny. Kollr
v skladbe Bse na vemi vtan prchod ppea Pia VI do Viedne tlmoil predovetkm
svoje politick nzory. Schvaoval zruenie kontemplatvnych rehol a viedol polemiku
s politickmi odporcami cisra.112
Ako ideolg bol Adam Frantiek Kollr zstancom modernch mylienok novovekej
racionalistickej filozofie, ktor vkladal aj do svojich bsn. Jeho nzory boli mono
chybn v tom, e priznval vek prva absolutistickmu panovnkovi. Kollrove bsne
zostali kvli sporu s jezuitskm rdom irokej verejnosti neznme, hoci ich napsal
psobivm umeleckm jazykom, ktor odzrkaduje jeho vzdelanos. 113
2. 8 Adam Frantiek Kollr kritik achty a buri
110
111
112
113
In: SEDLK, Imrich: Literrnomzejn letopis 19. Martin : Matica slovensk, 1985. s. 182.
Porov. HAMADA, Milan: Zrod osvietenskej kultry na Slovensku. In: Slovensk literatra. 1990 .
Ro. 37, . 5, s. 415.
22
Adam Frantiek Kollr sa v systematickch dejinch starej slovenskej literatry

spomna hlavne v svislosti s jeho politickm spisom, De originibus et usu perpetuo
potesasis legislatoriae circa sacra aposticolurum regum Ungariae libellus singularis (O
pvode a nepretritom pouvan zkonodarnej moci uhorskch krov v cirkevnch
zleitostiach114 / Jedna knika o poiatkoch a venom pouvan zkonodarnej moci
vzhadom na posvtnos apotolskch krov Uhorska), ktor vydal v roku 1764.115
Krtky ryvok knihy O pvode a nepretritom pouvan zkonodarnej moci
uhorskch krov v cirkevnch zleitostiach ponka itateom vo svojej tdii
Slovensk Sokrates Jn Tibensk. Cel dielo vak doteraz nebolo preloen do
slovenskho jazyka.116 Text diela sa nenachdza ani v Antolgii starej slovenskej
literatry.117
Krovn Mria Terzia v roku 1764 zvolala schdzu Uhorskho snemu. Kvli
prehre Rakska s Pruskom v sedemronej vojne predloila na sneme naliehav
poiadavku na zvenie daovej kontribcie. Daov povinnos v obdob osvietenstva
odvdzali iba najniie spoloensk vrstvy. Adam Frantiek Kollr poadoval zlepenie
spoloenskho postavenia chudobnch tm, e sa v spise O pvode a nepretritom
pouvan zkonodarnej moci uhorskch krov v cirkevnch zleitostiach zasadil za
zdanenie cirkevnej a svetskej achty. Poukzal nm aj na zastaranos privilegovanho
postavenia achtickch vrstiev a dotkol sa ich dedinch vsad a majetkov. Nastolil
tie problm achtickej vojenskej insurekcie, ktor povaoval za nepotrebn.118
Dielo O pvode a nepretritom pouvan zkonodarnej moci uhorskch krov
v cirkevnch zleitostiach svojimi pdnymi nzormi vystrailo achtu natoko, e
o om predstavitelia snemu rokovali pribline mesiac. Vybrali z neho urajce citty,
ktor devlenn skupina predloila Mrii Terzii. Vniv kampa proti autori
sprevdzala uznesen spoloensk kliatba nad spisom.119
114
Porov. MIIANIK, Jn: Pohady do starej slovenskej literatry. Bratislava : Vydavatestvo slovenskej
akadmie vied, 1974. s. 284.
Porov. TIBENSK, Jn : Slovensk Sokrates. Martin : Tatran, 1983. s. 28.
115
Porov. ELI, Michal : Adam Frantiek Kollr. Martin : Matica slovensk, 1968. s. 12.
116
Porov. TIBENSK, Jn : Slovensk Sokrates. Martin : Tatran, 1983. s. 38 39.
117
Porov. MIIANIK, Jn: Antolgia starej slovenskej literatry. Bratislava : Veda, 1973. 902 s.
118
Porov. MARSINA, Richard: Adam Frantiek Kollr ako osvietensk historik. In: SEDLK, Imrich:
119
Porov. IAJ, Viliam: Slovensk Sokrates: Adam Frantiek Kollr v slubch osvietenstva. In:
Historick revue, 1994 . Ro. 5, . 7, s. 27.
23
Panovnka Mria Terzia spis O pvode a nepretritom pouvan zkonodarnej

moci uhorskch krov v cirkevnch zleitostiach postpila ttnemu kancelrovi
Vclavovi Kounicovi120/ Kaunitzovi na posdenie.121
Vclav Kounic, hoci bol znmy vonomylienkar, chcel da dielo O pvode
a nepretritom
pouvan
zkonodarnej
moci
uhorskch
krov
v cirkevnch
zleitostiach o najdkladnejie utaji. Vo svojom posudku poadoval, aby mal Kollr

priestor na obhajobu a objasnil sporn tvrdenia v knihe, ktor sa tkali insurekcie
uhorskej achty. Kounic nerozumel preo spomnan spis vyiel tlaou, ale priamo
neodmietol Kollrove nvrhy a postrehy, hoci shlasil so zastavenm tlae a distribcie
knihy, pretoe sa bl, e by sa Mria Terzia mohla dosta kvli publikovanm nzorom
o zdanen cirkevnej achty do sporu s rmskou kriou.122
Na rieenie danej politickej situcie Mrii Terzii Kounic odporal, aby napsala list
uhorskmu arcibiskupovi Frantikovi Eszterhzymu 123 / Esterhzymu o zkaze predaja
Kollrovej
knihy, a
do
jej
pretudovania
kardinlom
Karolom
Migazzim
a arcibiskupom Frantikom Barkczim, i neobsahuje proticirkevn mylienky.124

Kollr ako odpove na Kounicovu, Eszterhzyho, Migazziho a Barkcziho kritiku
napsal spis Apolgia knihy Adama Frantika Kollra O pvode a nepretritom
pouvan zkonodarnej moci v cirkevnch zleitostiach apotolskmi krmi
v Uhorsku, zaslan Jej Velienstvu a snemu krovstva. V Apolgii neustpil nzorom
predstaviteov uhorskej cirkevnej achty, ale prehbil svoju interpretciu a
argumentciu diela O pvode a nepretritom pouvan zkonodarnej moci. 125
Napriek Kollrovej obhajobe sa politick spis O pvode a nepretritom pouvan
zkonodarnej moci uhorskch krov v cirkevnch zleitostiach kvli neutchajcim
intrigm achty ocitol ako jedin kniha v slovenskej histrii na Cirkevnom indexe
zakzanch knh. Index liborum prohibitorum jej udelila ppesk kria na ele
s ppeom Klimentom XII.126/ Klementom XIII.127
120

122
123
124
125
Porov. BOKESOV-UHEROV, Mria, TIBENSK, Jn: Priekopnci slovenskej kultry. Bratislava:
SPN, 1975. s. 59 60.
126
Porov. TIBENSK, Jn: Adam Frantiek Kollr ako osvieteneck myslite. In: SEDLK,
Imrich:
127
Porov. TIBENSK, Jn : Slovensk Sokrates. Martin : Tatran. 1983. s. 48
121
24
3. O pvode a nepretritom pouvan zkonodarnej moci

V vode knihy O pvode a nepretritom pouvan zkonodarnej moci uhorskch
krov v cirkevnch zleitostiach sa Adam Frantiek Kollr zaviazal, e bude nava
istej pravde a jeho odporcovia maj kontrolova tento zvzok. Zaujmal sa
o najstarie zkony Uhorska, ktorch zmysel bol v priebehu osemnsteho storoia kvli
nepokrokovmu mysleniu achtickch vrstiev asto prekrten. Vyadoval ku
kadmu zkonu kritick sudok a interpretciu. Podporoval vvoj zkonov
smerujcich k vytvoreniu demokratickho ttu. Vymenoval viacer historick
osobnosti, ktor tudovali zkony a tm konali zslun prcu pre verejnos, naprklad
Jna Sambuca, Jna Tomku Saskho a Mateja Bela.128
Prvou kapitolou diela O pvode a nepretritom pouvan zkonodarnej moci
uhorskch krov v cirkevnch zleitostiach sa snail presne vymedzi vzah medzi
verejnm prvom v cirkevnch zleitostiach a kanonickm prvom. Definoval v nej
pojmy ako s zkonodarstvo, prvomoc, knon a zkon. Postupne tudoval dekrty
uhorskch krov, z ktorch vymedzil lohu panovnka, lohu achty, lohu udu
a lohu cirkvi. Dospel k zveru, e vetky nariadenia a zkony Uhorska sa tvoria
pomocou shlasu uvedench spoloenskch vrstiev. Zdraznil, e vetci udia s si
rovn bez ohadu na ich socilny, nacionlny a konfesionlny pvod. Uviedol, e zkon
m poda neho autoritu iba vtedy, ke ho schvli ud. Vyjadril mylienku, e panovnk
by nemal vydva nariadenia, ktor s v rozpore s Bohom a udom. 129
V nasledujcej kapitole diela O pvode a nepretritom pouvan zkonodarnej moci
uhorskch krov v cirkevnch zleitostiach Kollr skmal postupn dopanie
a inovcie uhorskch dekrtov. Nachdzal v nich rzne slovn odchlky, ktor vznikli
prispsobovanm sa modernejm zkonom. Pvodn text uhorskch dekrtov sa menil
najm nedbanlivosou uhorskch pisrov. Dokazoval to na ukkach textu dekrtov
uhorskch krov tefana, Ladislava a Kolomana. Zaoberal sa aj pravosou buly
uhorskho kra Silvestra II., o ktorej usdil, e je to falzifikt. 130
128

Porov. TIBENSK, Jn: Adam Frantiek Kollr ako osvieteneck myslite. In: SEDLK, Imrich:
130
129
25
Popri tdiu uhorskch dekrtov sa Kollr zaoberal kritikou achtickho

zkonnka Tripartitum131 / Opus tripartitum,132 zbierky vetkch zkonov skromnho
achtickho prva v Uhorsku. Jeho autorovi Vebrczymu vytkol nedostatok prvneho
vskumu a vne prvne omyly, ktor vznikli kvli dezinterpretcii dobovch spisov.
Pripisoval mu nedslednos hlavne v otzke cirkevnho prva.133
Hlavn as Kollrovho spisu O pvode a nepretritom pouvan zkonodarnej
moci uhorskch krov v cirkevnch zleitostiach citlivo vnmala aj zloit socilnu
otzku. Poda Kollra boh ud nikdy neobrni krajinu, pokia na jej obranu nebude
ma dostatok finannch prostriedkov, preto uhorsk achtu vyzval aby as
daovho bremena poddanch preniesla na seba. Apeloval pri tom na zsadu
spravodlivosti, rovnosti a kresanskej solidarity.134
Tieto argumenty Kollr potvrdil vetou: Koho toti, ptam sa, te i alebo plodi
deti v takej krajine, kde sa verejn archy neznaj rovnako, kde bohat si prisvojuj
vetky vhody v tte, archy vak odmietaj, o je proti prvu a princpu rovnosti,
a proti svtm zkonom nho krovstva a na neastnho poddanho ronka
a ubieden ud vetko vaj?135
Kollr sa v zverenej asti spisu O pvode a nepretritom pouvan zkonodarnej
moci uhorskch krov v cirkevnch zleitostiach zaoberal prvom Mrie Terzie na
opusten cirkevn majetky. Schvaoval ich pouitie na vstavbu kl. Dotkol sa aj
problmu vojenskej taktiky Uhorska, vyjadril nzor, e kadej vojne sa d preds
diplomaciou a rozumom. achtu pobril najm svojim vrokom o zruen achtickej
vojenskej insurekcie. Vytkal jej, e neobrauje chudobn ud a uplatuje si prli vea
vsad a privilgi, ktor jej prvom nepatria.136
131
Porov. TIBENSK, Jn: Adam Frantiek Kollr ako osvieteneck myslite. In: SEDLK,
Imrich:
Porov. Porov. MARSINA, Richard: Adam Frantiek Kollr ako osvietensk historik. In: SEDLK,
Imrich: Literrnomzejn letopis 19. Martin : Matica slovensk, 1985. s. 160.
132
Porov. ELI, Michal : Nedocenen slovensk polyhistor. In: Vlastivedn asopis. 1978 . Ro. 27, .
3, s. 103.
133
134
135
KOLLR, Adam Frantiek: O pvode a nepretritom pouvan zkonodarnej moci uhorskch krov
v cirkevnch zleitostiach. In: TIBENSK, Jn : Slovensk Sokrates. Martin : Tatran, 1983. s. 39.
136
26
Proti spisu O pvode a nepretritom pouvan zkonodarnej moci uhorskch krov

v cirkevnch zleitostiach sa zaali ri rzne pamflety s pejoratvnym obsahom.
Rozpravu o diele ako prv napsal tefan Frantiek Pcs Ujfalu.137
V spise Vigiliae noticium agrestium ad novam doctrinam clarissimi viri Adami
Francisci Kollari (Ostraitosti neprespatch noc alebo k novmu ueniu Adama
Frantika Kollra) sa Ujfalu zaoberal hlavne argumentciou Kollrovch nzorov.
Obhajoval achtick vojensk povinnos a konzervativizmus achtickho sveta.
Kritika Imricha Baerenkopfa Vhrady proti Adamovi Frantikovi Kollrovi, sa snaila
na zklade prvnych domnienok spochybni problm feudlneho prva, ktor Kollr
rozoberal. aliu kritiku diela O pvode a nepretritom pouvan zkonodarnej moci
uhorskch krov v cirkevnch zleitostiach napsal Imrich Vajkovic. Nazvala sa
Previerka dvanstich argumentov kedysi od Huga Grotiusa a inch, nedvno od Adama
Frantika Kollra o prvach ttu vo veciach cirkevnch, teraz rznymi osvietensky sa
tvriacimi pseudopolitikmi opakovanch. Ako zstanca cirkevnej achty Vajkovic
podporoval jej vsadu neplati dane a odsdil Kollra, e sa spriahol s uhorskmi
jakobnmi a nadviazal na mylienky franczskej revolcie.138
Feudlnu stavu Uhorska a achtick vsady brnil aj spis Juraja Richvaldskho
Vexatio dat intellectum (Trpenie privdza k rozumu). Touto knihou preklial Adama
Frantika Kollra a uviedol, e jeho meno bude nenviden, dokia bude i o len
jeden Uhor. Spis Vexatio dat intellectum bol ako celok zameran na snemov rokovania
a predstavoval historicko-prvne zdvodnenie vetkch zkladnch iadost a sanost
poslancov predloench uhorskmu snemu. Je zaujmav, e Mria Terzia
prostrednctvom miestodriteskej rady nariadila magistrtu mesta Bratislava 18.
februra 1765 kritiku Juraja Richvaldskho Trpenie privdza k rozumu spli spolu so
spisom O pvode a nepretritom pouvan zkonodarnej moci uhorskch krov
v cirkevnch zleitostiach. O procese uplenia spisov Trpenie privdza k rozumu
a O pvode a nepretritom pouvan zkonodarnej moci uhorskch krov v cirkevnch
zleitostiach napsali dvaja anonymn autori dve bsne Justus Combustus (Spravodlivo
splen) a Spravodliv uplenie alebo improvizovan apolgia.139
137

SPN, 1975. s. 59 60.
139
Porov. TIBENSK, Jn : Slovensk Sokrates. Martin : Tatran. 1983. s. 39 46, 122 136.
SPN, 1975. s. 59 60.
138
27
ZVER
Pri analze pedagogickej, prvnickej, vedeckej, historickej, filozofickej,
reformtorskej, jazykovednej a literrnej innosti sme dospeli k zveru, e Adam
Frantiek Kollr si ako mimoriadne erudovan spisovate a vzdelanec zasli
v systematickch dejinch slovenskej literatry ovea viu pozornos a jeho
celoivotn literrna tvorba si vyaduje rozsiahlej vskum.
Kollrova tvorba je v literrnych dejinch opomenut hlavne z umeleckho
jazykovednho, prvnickho a vedeckho hadiska. Nasveduj tomu aj podnetn
literrnovedn polemiky o autorstve diel Ratio educationis, Prepracovan zklady
tureckho jazyka a Skromn nzor o pvode, vvoji a ivote Rusnov v Uhorsku, ktor
vznikli na zklade komparcie vedeckch lnkov o autorovi.
Adam Frantiek Kollr zskal kvli svojmu vraznmu nrodnmu povedomiu,
nboenskej tolerancii, siliu o zdanenie cirkevnej achty, presadzovaniu novho
spoloenskho poriadku na zklade princpu demokracie, rovnosti a spravodlivosti,
obhajovaniu
prv
chudobnho
udu,
pokusu
o celoeurpsku
zbierku
listn
a dokumentov, i nvrhu na vyuovanie v materinskom jazyku pomenovanie Slovensk

Sokrates, ktor mu hrdo patr. Rovnako ako Sokrates to bol lovek milujci mdros a
pravdu. Snail sa dokza svoje dobr mysly uhorskej cirkevnej achte, ale mrne.
Kniha Adama Frantika Kollra O pvode a nepretritom pouvan zkonodarnej moci
uhorskch krov v cirkevnch zleitostiach sa ako jedin slovensk dielo ocitla
neopodstatnene na Cirkevnom indexe zakzanch knh. Titul Slovensk Sokrates bol
vak priraden spisovateovi s ironickm podtnom a jeho meno bolo kvli nenvisti
uhorskej achty vyraden z uhorskej historiografie.
Prostrednctvom tejto bakalrskej prce by sme chceli oisti nielen Kollrovo meno,
ale prida tohto terchovskho rodka ako skutonho Slovenskho Sokrata
k najlepm eurpskym mysliteom a vedcom celosvetovho formtu.140
140
28
ZOZNAM BIBLIOGRAFICKCH ODKAZOV

BARICA, Jn: Slovensk Sokrates. In: Slovensko. 1980 . Ro. 4, . 10, s. 25.
BOKESOV-UHEROV, Mria, TIBENSK, Jn: Priekopnci slovenskej kultry.
Bratislava : SPN, 1975. s. 59 66.
CABADAJ, Peter: Sokrates z Terchovej. In: Okno. 2004 . Ro. 8, . 22, s. 20 21.
CYPRIN, Rudolf: Slovensk Sokrates. In: Neden Pravda, 1984 . Ro. 17, . 24, s.
15.
IAJ, Viliam: Slovensk Sokrates: Adam Frantiek Kollr v slubch osvietenstva. In:
Historick revue. 1994 . Ro. 5, . 7, s. 26 27.
ECKER, Juraj: Adam Frantiek Kollr knihovnk. In: SEDLK, Imrich:
ELI, Michal: Adam Frantiek Kollr. Martin : Matica slovensk, 1968. 55 s.
ELI, Michal: Nedocenen slovensk polyhistor. In: Vlastivedn asopis. 1978 . Ro.
27, . 3, s. 102 107.
ELI, Michal: Slovensk Sokrates. In: Slovensko. 1993 . Ro. 17, . 2, s. 28 30.
ELI, Michal: K bsnickej tvorbe Adama Frantika Kollra. In: SEDLK, Imrich:
GFRIKOV-SLAVKOVSK, Gizela: Literrno-estetick nzory Adama Frantika
Kollra. In: SEDLK, Imrich: Literrnomzejn letopis 19. Martin : Matica slovensk,
1985. s. 182 186.
HAMADA, Milan: Zrod osvietenskej kultry na Slovensku. In: Slovensk literatra.
1990 . Ro. 37, . 5, s. 393 427.
HURBAN, Jozef Miloslav: Slovensko a jeho ivot literrny. Bratislava : Tatran, 1972.
242 s.
KOPAN, Vojtech: Adam Frantiek Kollr ako orientalista. In: SEDLK, Imrich:
KRMRY, tefan: Dejiny slovenskej literatry I.. Bratislava : Tatran, 1976. 329 s.
LOMENK, Jlius: Aktulnos odkazu kolskho reformtora Adama Frantika
Kollra. In: Uitesk noviny. 1998 . Ro. 48, . 20, s. 9.
MARSINA, Richard: Adam Frantiek Kollr ako osvietensk historik. In: SEDLK,
Imrich: Literrnomzejn letopis 19. Martin : Matica slovensk, 1985. s. 155 171.
MTEJ, Jozef: Dejiny eskej a slovenskej pedagogiky. Bratislava : SPN, 1976. s. 163.
29
MIIANIK, Jn: Pohady do starej slovenskej literatry. Bratislava : Veda, 1973. s.

285 287.
MIIANIK, Jn: Antolgia starej slovenskej literatry. Bratislava : Veda, 1973. s. 843
851.
OPATKOV, Jana: Vek slovnk cudzch slov. Bratislava : Robinson, 2006. s. 173.
ISBN 80-09-0030-312
OPOENSK-JEROV, Mria: Adam Frantiek Kollr. In: Sbornk muzelnej
slovenskej spolonosti. 1929 . Ro. 23, . 1, s. 77 80.
PIT, Milan a kol.: Dejiny slovenskej literatry. Bratislava : Obzor, 1984. s. 171.
RIZNER, udovt: Bibliografia psomnctva slovenskho od najstarch ias do konca
roku 1900. Martin : Matica slovensk, 1934. 544 s.
VIHRAN, Ladislav: Majstri ducha. Bratislava : Perfekt, 2002. s. 31. ISBN 80-8046216-X
TABLIC, Bohuslav: Pamti esko-slovenskch bsnikov alebo verovcov. Bratislava :
Tatran, 1974. 296 s.
TIBENSK, Jn: Adam Frantiek Kollr ivot a dielo. In: Osvetov prca, 1984 .
Ro. 34, . 2, s. 4.
TIBENSK, Jn: Adam Frantiek Kollr ako osvietensk historik. In: AMENA, Pavol
HOLOTK, udovt KOPAN, Vojtech: Studia historica slovaca 13. Bratislava :
Veda, 1984. s. 371 393.
TIBENSK, Jn: Adam Frantiek Kollr ako osvieteneck myslite. In: SEDLK,
Imrich: Literrnomzejn letopis 19. Martin: Matica slovensk, 1985. s. 107 133.
TIBENSK, Jn: Dialektika vzahov medzi slovenskm nrodnm povedomm,
slovanstvom a vlastenectvom u A. F. Kollra. In: SEDLK, Imrich: Literrnomzejn
letopis 19. Martin : Matica slovensk, 1985. s. 133 155.
TIBENSK, Jn: Slovensk Sokrates. Bratislava : Tatran, 1983. 143 s.
TIBENSK, Jn: Terchovsk rodk predbehol cisra. In: Verejn sprva. 2002 . Ro.
57, . 7, s. 26.
TIBENSK, Jn: silie Adama Frantika Kollra o organizciu vedeckho ivota
v Uhorsku a Daniel Trstiansky. In: Historick asopis. 1994 . Ro. 42, . 3, s. 446
454.
TICH, Frantiek: Adam Frantiek Kollr. In: Dunaj. 1934 . Ro. 1 , . 1 , s. 9 22.
30
URBANCOV, Viera: Adam Frantiek Kollr a etnolgia. In: SEDLK, Imrich:

VALACH, Jlius: Poznmky ku kninici Adama Frantika Kollra. In: SEDLK,
VLEK, Jaroslav: Dejiny literatry slovenskej. Bratislava : Tatran, 1953. 345 s.
VYVJALOV, Mria: Osvietensk program Adama Frantika Kollra. In: SEDLK,
31
estn vyhlsenie
Vyhlasujem, e bakalrska prca Adam Frantiek Kollr obsahuje 58780 znakov.
32

Trochu Zmenene Bibliograficke Odkazy

Uploaded by

Copyright:

Available Formats

You might also like

Trochu Zmenene Bibliograficke Odkazy

Uploaded by

Document Information

Original Title

Copyright

Available Formats

Share this document

Share or Embed Document

Sharing Options

Did you find this document useful?

Is this content inappropriate?

Copyright:

Available Formats

Trochu Zmenene Bibliograficke Odkazy

Uploaded by

Copyright:

Available Formats

ADAM FRANTIEK KOLLR

Kov slov: Adam Frantiek Kollr, O pvode a nepretritom uvan zkonodarnej

nevenuje iadna monografia. Via as vedeckch prc, okrem pedagogickch

Biografia a spoloensk angaovanos Adama Frantika Kollra.............................8

Rznorod spoloensk aktivity polyhistora Adama Frantika Kollra

2. 1 Adam Frantiek Kollr pedagg a kolsk reformtor..........................................11

O pvode a nepretritom pouvan zkonodarnej moci..........................................26

vkladom do oblasti literatry, kultry, vedy, vchovy a kolstva.

v jednotlivch oblastiach. Prv kapitola uvdza ucelen informcie o jeho biografickch

zleitostiach, ktor kvli nzorom na zdanenie achty vyvolalo v Uhorsku tak

a nakoniec ho dala znii. Dostalo sa na index zakzanch knh a Adamovi Frantikovi

Myslovskej23/ Mylovskej.24 Zaal tudova v Starch Horch, neskr na nich

TIBENSK, Jn: Slovensk Sokrates. Bratislava : Tatran, 1983. s. 11.

vydval asopis Allergndigst k. k. privilegierte Anzeigen (Najmilostivej cisrskej

zleitostiach ho panovnka Mria Terzia povila do achtickho stavu a darovala

2. Rznorod spoloensk aktivity polyhistora Adama Frantika Kollra

Porov. TIBENSK, Jn: Slovensk Sokrates. Bratislava : Tatran, 1983. s. 93.

2. 1 Adam Frantiek Kollr pedagg a kolsk reformtor

provincich). Vznikla v roku 1777 a bola revidovan v roku 1806.41

Literrni vedci sa rozchdzaj v nzore na Kollrovo autorstvo v reforme Ratio

Terzia iskolareformja s Kollr Adam (kolsk reforma Mrie Terzie a Adam

alie uebnice Etymologicum linguae latinae (Etymologick pravidl

kolstva) a Extractum de fasciculo Kollari system (Kollrov systm vuby). Tieto

Porov. TIBENSK, Jn: Slovensk Sokrates. Bratislava : Tatran, 1983. s. 68.

2. 2 Adam Frantiek Kollr prvnik a historik

pre uhorsk zleitosti

Pri vskume spoloenskej truktry obyvatestva Adam Frantiek Kollr vychdzal

Prv pokusy o zaloenie vedeckej intitcie v Uhorsku realizovali Daniel Fisher a

nadkonfesionlny charakter. Hoci Kollr disponoval mimoriadnymi organizanmi

Ako erudovan vzdelanec sa stal Adam Frantiek Kollr priekopnkom viacerch

Adam Frantiek Kollr mal fenomenlne jazykov schopnosti. Okrem materinskho

Kollr sa systematicky venoval vskumu uhorskch dejn. Pripravoval edciu

2. 6 Adam Frantiek Kollr knihovnk a zberate knh

Bsnick innos Adama Frantika Kollra je nepreskman a pre irok verejnos

panovnky. Mala informova vetky spoloensk vrstvy v Uhorsku o prve Mrie

legislatoriae circa sacra apostolicorum regum Ungariae libellus singularis (O pvode

Adam Frantiek Kollr sa v systematickch dejinch starej slovenskej literatry

Panovnka Mria Terzia spis O pvode a nepretritom pouvan zkonodarnej

zleitostiach o najdkladnejie utaji. Vo svojom posudku poadoval, aby mal Kollr

a arcibiskupom Frantikom Barkczim, i neobsahuje proticirkevn mylienky.124

Porov. TIBENSK, Jn : Slovensk Sokrates. Martin : Tatran, 1983. s. 28.

3. O pvode a nepretritom pouvan zkonodarnej moci

Porov. TIBENSK, Jn : Slovensk Sokrates. Martin : Tatran, 1983. s. 36 39.

Popri tdiu uhorskch dekrtov sa Kollr zaoberal kritikou achtickho

Proti spisu O pvode a nepretritom pouvan zkonodarnej moci uhorskch krov

Porov. TIBENSK, Jn : Slovensk Sokrates. Martin : Tatran, 1983. s. 39 46.

a dokumentov, i nvrhu na vyuovanie v materinskom jazyku pomenovanie Slovensk

Porov. TIBENSK, Jn : Slovensk Sokrates. Martin : Tatran, 1983. s. 9.

ZOZNAM BIBLIOGRAFICKCH ODKAZOV

MIIANIK, Jn: Pohady do starej slovenskej literatry. Bratislava : Veda, 1973. s.

URBANCOV, Viera: Adam Frantiek Kollr a etnolgia. In: SEDLK, Imrich:

You might also like