Etnofilm Katalog 2008

Festivalový katalóg
Festival Catalogue
15. ročník Medzinárodného filmového festivalu
o etnológii, sociálnej a kultúrnej antropológii
15th International Film Festival

Dedicated to Ethnology, Social and Cultural Anthropology
ETNOFILM

ČADCA 2008
Pod záštitou prezidenta SR Ivana Gašparoviča
Under the Auspices of SR President Ivan Gašparovič
Etnofilm Čadca 2008 1

HLAVNÍ ORGANIZÁTORI / MAIN ORGANIZERS POĎAKOVANIE
Žilinský samosprávny kraj Prípravný výbor 15. ročníka medzinárodného filmového festivalu
Kysucké múzeum v Čadci Etnofilm Čadca 2008 vyjadruje poďakovanie za spoluprácu a podporu
Mesto Čadca pri príprave festivalu:
Slovenský filmový ústav Bratislava
Dom kultúry v Čadci Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky
Žilinský samosprávny kraj
Mesto Čadca
Literárny fond
Goetheho inštitút Bratislava
Slovenská televízia
SPOLUORGANIZÁTORI / CO-ORGANIZERS Kysucká kultúrna nadácia
Slovenské národné múzeum Bratislava

Kysucká kultúrna nadácia Bratislava ACKNOWLEDGEMENTS
Literárny fond Bratislava
Slovenská televízia Bratislava
Slovenský filmový zväz Bratislava Special thanks for assitance and support during the preparation
Katedra etnológie a etnomuzikológie UKF Nitra of 15th Etnofilm Čadca 2008 are extended to:
Národopisná spoločnosť Slovenska Bratislava
Únia slovenských televíznych tvorcov Bratislava Ministry of Culture of Slovak Republic
Filmová a televízna fakulta Vysokej školy múzických umení Bratislava Žilina Self-Governing Region
Kysucké osvetové stredisko Čadca The Town of Čadca
Kysucká galéria Čadca Literary Foundation
Klub filmových novinárov SSN Bratislava Goethe Institut Bratislava
Klub priateľov pre záchranu kultúrnych a historických pamiatok Kysúc Čadca Slovak Television
Kysuce Cultural Foundation
MESTO ČADCA
DOM KULTÚRY
ČADCA
2 Etnofilm Čadca 2008 Etnofilm Čadca 2008 3

Obsah Contents
ÚVOD INTRODUCTION
Hlavní organizátori, spoluorganizátori 2 Main Organizers, Co-Organizers 2
Poďakovanie 3 Acknowledgements 3
Vitajte v Žilinskom kraji – príhovor predsedu ŽSK Juraja Blanára 6 Welcome to Žilina Region – Chairman Juraj Blanár 7
Vitajte v Čadci – príhovor primátora Jozefa Vražela 8 Welcome to Čadca – Mayor Jozef Vražel 9
Významné výročie mesta Čadca 10 An Important anniversary od Čadca 10
Pozdrav riaditeľa festivalu Jána Opartyho 12 A Message From the Festival Director – Ján Oparty 13
Prípravný výbor, Výberová komisia, Tlačová komisia 16 Organizing Committee, Selection Committee, Press Committee 15
POROTA JURY
Porota 16 Jury Members 16
Štatút festivalu 22 Festival Statutes 25
Čo je turoň? 29 What Is A Turoň ? 30
FESTIVAL FESTIVAL
Program 15. ročníka Etnofilmu 31 Programme of 15th Etnofilm Čadca 2008 33
Premietanie filmov v Dome kultúry 36 Schedule of Cinema Screenings 36
Prehľad súťažných filmov 40 Survey of Competition Films 40
Katalóg súťažných filmov 42 Catalogue of Competition Films 42
Nesúťažné filmy – projekcie 80 Non-Competition Films / Screenings 80
Nesúťažné filmy – videosalón 84 Non-Competition Films / Video Library 84
WORKSHOP – VOĽNÉ TRIBÚNY WORKSHOP – DISCUSSIONS
Filmári a etnológovia 99 Filmmakers and Ethnologists 100
Voľné tribúny 101 Discussions 101
STOROČNICA KAROLA SKŘIPSKÉHO 103 100th ANNIVERSARY OF KAROL SKŘIPSKÝ 104

Odborný seminár 105 A Seminar 105
Výstava „Strom padne, les rastie“ 108 An Exhibition – The Tree Falls, The Forest Grows 110
Filmografia Karola Skřipského 112 Filmography of Karol Skřipský 112
Pásmo filmov 116 Screenings 116
Mimoriadna projekcia filmu STV 116 Special Screening of STV Film 116
Výberová bibliografia článkov o Karolovi Skřipskom 117 A Bibliography of Articles On Karol Skřipský 117
PREDSTAVUJEME PRESENTING TO YOU

Kysucké múzeum v Čadci 120 The Kysuce Museum in Čadca 123
Dom kultúry na Matičnom námestí v Čadci 126 The Cultural Centre in Čadca 126
Kultúra na Kysuciach 2008 128 Culture in Kysuce Region 2008 128
Čo je to ETNOFILM? 130 What is Etnofilm? 130
Z HISTÓRIE ETNOFILMU FROM ETNOFILM HISTORY
Galéria víťazov 1980 – 2006 132 The Hall of Fame 1980 – 2006 132
Etnofilm v číslach 140 ETNOFILM In Figures 140
KONTAKTY CONTACTS
Kontaktné adresy 143 Contact Addresses 143

Vitajte Welcome to Žilina Region
v Žilinskom
kraji
Vážené dámy, vážení páni, vzácni hostia, Ladies and gentlemen, dear guests,
je pre mňa cťou i potešením privítať vás na pôde Žilinského It is a great honour and pleasure for me to welcome you in Žilina Self-Gover-
samosprávneho kraja, osobitne v kysuckom regióne, v ktorom sa pred viac ako ning Region, namely in the Kysuce region where over twenty five years ago the idea rose
štvrťstoročím ujala myšlienka filmového festivalu zameraného na etnológiu a to build up a film festival dedicated to ethnology and anthropology. This biennial event
antropológiu a to natoľko úspešne, že si na Slovensku vybudoval renomé flourished over the years, offering documentaries about man, his way of life, traditions,
najstaršieho filmového festivalu prinášajúceho dokumentárne filmy o človeku, cultural, religious and educational expressions, the oldest film festival in Slovakia nowa-
jeho tradíciách, kultúrnych, náboženských a edukačných prejavoch. days.
Žijeme v dynamickej dobe technického vývoja a spoločenských We live in a dynamic era marked by a technological progress and social
zmien, ktorej postupom sa mnohé z toho, čo určovalo osobitý folklórny ráz change, when much of what represented a special folk character is vanishing. Owing to
postupne vytráca. Aj vďaka nadšencom audiovizuálnej etnografie sústredných enthusiasts of audiovisual ethnography involved in organizing Etnofilm Festival we can
okolo tak kvalitného a ojedinelého podujatia ako je Etnofilm však môžeme reveal the wealth of traditional culture, not only Slovak, but in broad context of
nanovo objavovať bohatstvo tradičnej kultúry, a to nielen slovenskej, v širokých anthropology, sociology or culturology issues.
súsvislostiach antropológie, sociológie či kulturológie. Žilina Self-Governing Region as one of the main festival organizers therefo-
Žilinský samosprávny kraj ako jeden z hlavných organizátorov festi- re supports the endeavour to present latest ethnographic films by Kysuce Museum in
valu preto aj prostredníctvom Kysuckého múzea v Čadci, ktorého je zriaďova- Čadca, institution in our administration. We are pleased to note a rising interest in this
teľom, podporuje aj týmto spôsobom úsilie tvorcov filmových dokumentov, international event as 117 films from 22 countries worlwide have been submitted to 15th
zachytávajúcich kultúrne osobitosti a bohatstvo tradícií v medzinárodnom edition of this biennial film contest. I would like to express my gratitude to all those in
meradle. O tom, aké hodnoty festival prezentuje a s akým záujmom sa aj ďale- organizing team who worked hard to make this year’s festival a reality, members of
ko za hranicami nášho kraja stretáva, svedčí aj fakt, že sa do aktuálneho, 15. roč- international jury for their demanding, responsible work in evaluating films in the main
níka Etnofilmu Čadca 2008, prihlásilo rekordných 117 filmov z 22 krajín sveta. competition.
V tejto súvislosti preto vyslovujem vďaku všetkým, ktorí nadšením a obetavou I wish all the filmmakers, jury members, ethnologists, and film lovers
prácou v prípravnom a organizačnom výbore prispeli k tomu, že sa tohtoročný visiting Čadca to have a good time in the Kysuce Region and trust that a successfull
festival stal skutočnosťou, ako aj odbornej porote za nevšednú iniciatívu, erudí- course of the film festival will provide unforgettable experience making them want to
ciu a zodpovednosť, s akými pristupujú k vyhodnocovaniu súťažnej prehliadky. come back again.
Prajem všetkým účastníkom, porote i hosťom príjemný pobyt na See you in 2010!
Kysuciach, ako jednom z regiónov Žilinského kraja a verím, že sa aj vďaka
úspešnému priebehu tohtoročného festivalu a silným umeleckým zážitkom Juraj Blanár
budete na miesto jeho konania radi vracať. Chairman of Žilina Self-Governing Region
Dovidenia v roku 2010!
Juraj Blanár
predseda Žilinského samosprávneho kraja

Vitajte v Čadci Welcome to Čadca
Naše mesto má tú česť, že sa tento rok už po pätnástykrát stane dejis- It is a great privilege for our town to become for the fifteenth time the host of
kom bienále dokumentárnych filmov – ETNOFILM ČADCA, ktorý je najstarším the biennial of documentaries ETNOFILM ČADCA, the oldest film festival in Slovakia.
filmovým festivalom na Slovensku. Tento významný festival má od roku 1990 Since 1990 this remarkable festival became an international event marked by participa-
medzinárodný charakter a bohatú účasť filmárov z mnohých krajín sveta. tion of filmmakers from all over the world.
ETNOFILM, ako prehliadka dokumentárnych filmov zameraných na ETNOFILM as a festival of documentary films dedicated to ethnology and
etnológiu a antropológiu, nám poskytuje jedinečnú možnosť zoznámiť sa anthropology offers a unique opportunity to get to know the way of life of people in
s ľudovou kultúrou a spôsobom života ľudí žijúcich v odlišných kútoch sveta. different parts of the world, their customs and traditions. The high level of film compe-
Vysoká úroveň a atraktivita prehliadky umožňuje nášmu mestu počas pár dní tition and attractive film topics allow our town to welcome outstanding film
privítať na jeho pôde významné osobnosti, pre ktoré je kinematografia dôleži- personalities for whom cinematography plays an important role in their life. At the
tou súčasťou života a zároveň poskytuje našim občanom a návštevníkom mesta same time it offers our citizens as well as visitors a unique opportunity to watch
jedinečnú príležitosť obohatiť sa o nové cenné poznatky pri sledovaní pútavých remarkable documentaries gaining thus new information and improving their knowled-
dokumentárnych filmov. Možno nie je len náhoda, že filmový festival zamera- ge. It is not by chance that the festival dedicated to the different ways of life and folk art
ný na rôzne spôsoby života a ľudovú kultúru sa koná práve na Kysuciach is held here in the Kysuce region, an area rich in folk traditions, customs and wonderful
– v regióne rázovitom, svojskom a bohatom na krásnu prírodu, ľudové zvyky nature.
a obyčaje.
I would like to thank all those who take part in organizing ETNOFILM
Rád by som vyslovil poďakovanie všetkým, vďaka ktorým CADCA, international film festival representing our town. I am proud that the town of
ETNOFILM ČADCA už roky reprezentuje naše mesto a som pyšný, že aj Mesto Čadca is one of the main organizers of this film festival contributing to its success.
Čadca je jedným zo spoluorganizátorov tejto prehliadky a podieľa sa na jej
úspešnom priebehu. If you are one of those who wish to acquire new information as a part of their
life I truly hope that the 15th ETNOFILM has a lot to offer and that you will experien-
Ak patríte k tým, pre ktorých je získavanie nových informácii a zaují- ce many happy moments in our town.
mavostí dôležitou súčasťou života, verím, že aj 15. ročník ETNOFILMU Vám
bude mať čo ponúknuť a že v našom meste zažijete mnoho príjemných chvíľ. Jozef Vražel
The Mayor of Čadca
Ing. Jozef Vražel
primátor mesta Čadca

Významné výročie mesta Čadca
Rok 2008 je pre mesto Čadca rokom významného výročia – 230 rokov
od udelenia mestských výsad rímsko-nemeckou cisárovnou a uhorskou kráľo-
vnou Máriou Teréziou a usporiadania štyroch jarmokov v roku. Udelenie mest-
ských výsad sa priaznivo prejavilo v ďalšom vývoji Čadce. Na trhy a jarmoky
prichádzali účastníci zo širokého okolia, v meste sa usadzovali kupci a reme-
selníci, rástol počet obyvateľov, rozvíjala sa remeselná výroba. Pre dôstojnú
oslavu tohto výročia mesto Čadca v súčinnosti s okresnými kultúrnymi inštitú-
ciami, KKN Bratislava, ŽSK a ďalšími partnermi pripravili bohatý kultúrny pro-
gram, ktorý sa uskutočnil 23. a 24. augusta 2008. V sobotu 23. augusta 2008 sa
konal 4. ročník podujatia Po drotárskych chodníkoch – „hodová turistika“.
V Kysuckom múzeu Čadca, v galérii osobností, bola v rámci Drôtománie odha-
lená drôtená socha kozmonauta Eugena A. Cernana spolu s artefaktmi týkajú-
cimi sa jeho historického letu APOLLO 17 na Mesiac v roku 1972. Slávnostne
bola odovzdaná pocta Karola Guleju a návštevníci si zároveň mohli prezrieť
výstavu drotárskych šperkov. V nedeľu 24. augusta po otvorení a svätej omši
začal pravý Bartolomejský hodový jarmok. Počas týchto dní boli aj sprievodné
podujatia kultúrneho či športového charakteru.
Mgr. Pavol Pánis

vedúci odd. kultúry, školstva, mládeže
a športu MÚ v Čadci
An important anniversary of Čadca

In 2008 the town of Čadca commemorates an important anniversary – 230
years since Maria Theresa, the Roman-German Emperess and Hungarian Queen, gran-
ted Čadca the town’s privileges and the right to hold a trade fair four times a year. This
had favourable consequences for the future development of the town. People from the
region all around used to come to the markets and trade fairs, traders and artisans sett-
led in the town, the number of population rose, crafts flourished. 23 – 24 August 2008
were dedicated to celebrations of this remarkable anniversary. In the Kysuce Museum a
new sculpture of Eugene Cernan made of wire was presented to the public together with
artefacts regarding his historic space flight of APOLLO 17 to the Moon in 1972. On
Sunday 24 August the „true“ Bartholomew trade fair was opened after a mass comme-
morating the day when local church was consecrated. Different cultural and sports
events were held in the town as well.
Pavol Pánis
Head of Culture, Schools, Youth
and Sports Dept. City Council, Čadca

Pozdrav riaditeľa festivalu A message from
the Festival Director
Po dvoch rokoch sa opäť stretávame tu v Čadci na medzinárodnom After two years we meet again in Čadca at the International Film Festival
filmovom festivale ETNOFILM 2008, ktorý patrí k najstarším filmovým ETNOFILM 2008. The event belongs to the oldest film festivals in Slovakia and is the
festivalom na Slovensku a je v regióne Kysúc najvýznamnejším kultúrnym most imporant international cultural event in the Kysuce region.
podujatím medzinárodných rozmerov.
The topics of ethnology and social anthropology draw attention of more and
Problematika etnológie a sociálnej antropológie vzbudzuje čoraz väč- more experts in this field of science, as well as of renowned film makers. We are witnes-
šiu pozornosť nielen medzi odborníkmi z daného vedného odboru, ale i medzi sing that over the recent years number of films dedicated to the folk culture, the way of
filmármi. Sme svedkami produkcie stále väčšieho počtu dokumentárnych fil- life, the origin of a man, his place in the society, also his cultural, religious and educa-
mov a videoprogramov venovaných problematike ľudovej kultúry, spôsobu tional expressions has increased. These films have a stable place in the culture of indivi-
života človeka, jeho pôvodu, postavenia v spoločnosti a tiež o jeho kultúrnych, dual nations and through their message they encourage the audience to get to know
náboženských a edukačných prejavoch. Tieto filmy majú svoje pevné miesto cultural diversity, they also bring the film makers together, ethnologists and the
v kultúre národov a svojím posolstvom nabádajú divákov k vzájomnému spo- viewers as well.
znávaniu rozdielnych kultúr a v neposlednom rade zbližujú tvorcov, etnológov
a samotných divákov. I wish that the favourable festival atmosphere arouses interest among
Prial by som si, aby atmosféra festivalu vzbudila záujem audiovizuál- audiovisual authors, media representatives, professional and general public in ethnolo-
nych tvorcov, zástupcov médií, odbornej i širokej verejnosti o etnologickú gic topics, films describing ethnic wealth and cultural diverstiy.
problematiku, o spracovanie aktuálnych tém spojených s etnickým bohatstvom
a kultúrnou rozmanitosťou. I believe that the festival becomes a place of pleasant personal encounters,
a place where dialogue among authors and audience as well as among authors themsel-
Verím, že festival sa pre nás všetkých stane miestom milých osobných ves can be created. Let the mutual communication, new films and their message
stretnutí, miestom dialógu tvorcov a divákov a medzi tvorcami navzájom. Nech contribute to mutual respect and nurture tolerance among people living in a multicul-
vzájomná komunikácia, nové filmy a ich posolstvá prispejú k rešpektu a tural society.
napomôžu k vzájomnej tolerancii medzi ľuďmi v podmienkach multikultúrnej
spoločnosti. Ján Oparty
Festival Director
Ján Oparty
riaditeľ festivalu

Kto je Ján Oparty? Who is Ján Oparty?
Ján Oparty (nar. 21. 5. 1949 v Trstenej). V rokoch 1968 – 1973 absolvo- Ján Oparty was born on 21 May 1949 in Trstená. In 1968 – 1973 he studied
val štúdiá na Strojníckej fakulte v Bratislave, v rokoch 1972 – 1982 na VŠMU – at The Slovak Technical University in Bratislava, Faculty of Engineering. In 1972 –
dokumentárnu tvorbu. V rokoch 1982 – 1991 pracoval v Slovenskej filmovej tvor- 1982 he continued his studies at The Academy of Performing Arts specializing in
be Bratislava. 21. 2. 1997 založil spoločnosť ALEF JO Filmštúdio. Od roku 2002 documentary film. From 1982 to 1991 he worked at Slovak Film Studios in Bratislava.
je pedagógom na VŠMU v Bratislave. Bol porotcom na Etnofilme Čadca 2004. On 21 Feburary 1997 he founded ALEF JO Filmstudio, a company of his own.
Nakrútil a ako producent realizoval okolo 50 filmov, niektoré aj pre Since 2002 he has been teaching at The Academy of Performing Arts in
zahraničie. Vyberáme z nich ocenené filmy: Národný park Nízke Tatry (1981) – Bratislava. He was a member of the international jury at Etnofilm Čadca 2004. His film
Cena Slovenského zväzu ochrancov prírody a krajiny – Agrofilm Nitra (1981), Stanko Mužík (story, screenplay, direction) received the Special Prize/Jury Award at
Pánska jazda (1984) – Čestné uznanie – Filmový festival Trutnov (1986), Interfe- Etnofilm 1994 and further awards by Literary Foundation, Slovak Film Union and
rón (1985) – Grand Prix – Techfilm Pardubice (1988), Akrobati na snehu (1986) – Union of Slovak Filmmakers. He is the author of the film Spomienky na Martina
Cena za komentár – Kranj (1988), Autofokusácia (1987) – Veľká cena – Incheba Slivku (Remembering Martin Slivka, 2003) which received The Award of Slovak Film
Bratislava (1988), Hlavná cena – FČSF Brno (1988), Historické štruktúry krajiny Journalists at Etnofilm 2004. He shot and produced about 50 films, some of them in
(1987) – Hlavná cena – EKOFILM Ostrava (1988), Cena Slovenského zväzu cooperation with foreign partners.
ochrancov prírody a krajiny – Agrofilm Nitra (1988), Skutočný príbeh (1989) – His films which received awards:
Cena – Akadémia film Olomouc (1990), Ekologický výskum Žiarskej kotliny Pánska jazda (A Bachelor’s Party, 1984) – Honorouble Mention – Film
(1992) – Prvá cena – Techfilm Pardubice (1992), Stanko Mužík (1993) – Prémia LF, Festival Trutnov (1986)," Interferon" (1985) – Grand Prix – Techfilm Pardubice (1988),
SFZ a ÚSTT (1994), Osobitná cena poroty – Etnofilm Čadca (1994), Spomienky na Akrobati na snehu (Acrobats on the Snow, 1986) – The Best Screenplay – Kranje (1988),
Martina Slivku (2004) – Cena filmových novinárov Etnofilm Čadca (2004). Autofokusácia (Autofocusing, 1987) – Grand Prix – Incheba (1988), Grand Prix – Brno
Výber ocenení (producent): Handel’s Last Chance (1994) – Gemini (1988), Historické štruktúry krajiny (Historical Structures of the Countryside, 1987) –
Awards (1997) Canada Emmy, Degas and The Dancer (1999) – Humanitas Prize Grand Prix, EKOFILM Ostrava (1988), Grand Prix Agrofilm, Nitra (1988), Skutočný
(1999) Canada. príbeh (The True Story, 1989) – The Academy Award, Olomouc (1990), Ekologický
výskum Žiarskej kotliny (Ecology Research in Žiar Valley) – Honorouble Mention,
Techfilm, Pardubice (1992), Stanko Mužík (1993) – Special Jury Award Etnofilm,
Čadca 1994, Spomienky na Martina Slivku (Remembering Martin Slivka, 2003) – The
Award of Slovak Film Journalists, Etnofilm Čadca 2004 Awards for his producer’s
achievements: Handel’s Last Chance (1994)- Gemini Awards (1997) Canada Emmy,
Degas and The Dancer (1999) – Humanitas Prize (1999) Canada.

PRÍPRAVNÝ VÝBOR / ORGANIZING COMMITTEE Dr.h.c. Hans Joachim Schlegel
Predseda poroty
Doc. Ján Oparty, ArtD. – riaditeľ festivalu, Vysoká škola múzických umení
Bratislava Narodil sa v roku 1942. Nemecký filmový historik, kritik a
Doc. PhDr. Zuzana Beňušková, CSc. – Národopisná spoločnosť Slovenska teoretik so špecializáciou na filmové kultúry východnej
Bratislava a centrálnej Európy. V rokoch 1968 – 1969 študoval v Prahe
JUDr. Anton Blaha – Kysucká kultúrna nadácia Bratislava a v Bratislave, odkedy komunikuje aj v slovenčine. V roku
Peter Dubecký – Slovenský filmový ústav Bratislava 1998 získal titul Dr.h.c na VŠMU Bratislava. Prednáša na
PhDr. Daša Ferklová – Slovenské národné múzeum Martin univerzitách a filmových akadémiách v Nemecku
PaedDr. Elena Gašparová – Slovenská televízia Bratislava a v zahraničí. Je riaditeľom interdisciplinárneho sympózia
Viliam Jablonický – Klub filmových novinárov SSN Bratislava Wiesbadenského FF „goEast“. Od roku 1976 spolupracoval
PhDr. Antónia Jasemová – Univerzitná knižnica v Bratislave s MFF v Oberhausene, Nyone, Lipsku, Berlíne, Benátkach,
Mgr. Art. Katarína Javorská – Únia slovenských televíznych tvorcov Montreale, Moskve a i., kde vďaka jeho iniciatíve bolo
MVDr. Miloš Jesenský, PhD. – Kysucké múzeum v Čadci úspešne uvedených aj mnoho slovenských filmov Dušana
Mgr. Katarína Krnáčová – produkcia festivalu Hanáka, Juraja Jakubiska, Martina Slivku, Dušana Trančí-
PhDr. Peter Maráky – Slovenské národné múzeum Bratislava ka, Vladimíra Balcu, Fera Feniča a i. V roku 1990 usporiadali z jeho iniciatívy
Mgr. Pavol Pánis – Mestský úrad Čadca v berlínskej Akadémii umení prvé sympózium a retrospektívu slovenského
Ing. Alexandra Strelková – Slovenský filmový ústav Bratislava filmu s účasťou domácich a v emigrácii žijúcich slovenských filmárov (s pokra-
Veronika Šarlinová – Kysucké múzeum v Čadci čovaním v mestách Graz a Karlsruhe). Pre jeho publikáciu Filmkultur im Umb-
Mgr. Štefan Vraštiak – Slovenský filmový zväz Bratislava ruch: Beispiel Slowakei (Graz 1993) a Die subversive Kamera. Zur anderen Rea-
lität in mittel- und osteuropäischen Dokumentarfilmen (Konstanz 1999, český
VÝBEROVÁ KOMISIA / SELECTION COMMITTEE preklad Podvratná kamera vyšla v Prahe 2003), napísal príspevok aj Martin
Slivka, s ktorým bol už od r. 1969 v úzkom kontakte. Pre 20. Lipský MFF (1999)
Doc. PhDr. Zuzana Beňušková – Národopisná spoločnosť Slovenska Bratislava zorganizoval retrospektívu Slovenská filmová jar: Slovenské dokumentárne a
Viliam Jablonický – Klub filmových novinárov SSN Bratislava krátke filmy 60. rokov a do retrospektívy benátskeho MFF v r. 2002 zaradil film
PhDr. Antónia Jasemová – Univerzitná knižnica v Bratislave Zem spieva (1933) Karla Plicku. Publikoval mnoho článkov o slovenskej litera-
Mgr. Martin Peterich – Slovenská televízia Bratislava túre v Kindlers Literatur Lexikon. Zostavil a prekladal do nemčiny spisy Ejzen-
Mgr. Štefan Vraštiak – Slovenský filmový zväz Bratislava štejna a Tarkovského. Bol členom poroty MFF v Karlových Varoch, Bratislave,
Mgr. Katarína Krnáčová – tajomníčka komisie Jihlave, Zlíne, Moskve, Krakove, Almaate, Sao Paulo, Belo Horizonte, Salvador
do Bahia a i. Je členom Európskej filmovej akadémie (EFA).
TLAČOVÁ KOMISIA / PRESS COMMITTEE
Hans Joachim Schlegel, Jury Chairman, was born in 1942. A German film historian,
Predseda: Mgr. Štefan Vraštiak critic and theoretitian specializing in film culture of the Eastern and Central Europe. In
Členovia: Antónia Jasemová, Lenka Jancová, Michaela Kubačáková, 1968 – 69 he studied in Prague and Bratislava, since then he can communicate in Slo-
Daniela Svobodová vak. In 1998 he received the title Dr.h.c at the Academy of Performing Arts in Bratisla-
Foto: Mária Šviriková va. He gives lectures at universities and film academies in Germany and abroad. He is
the director of interdisciplinary symposium at Wiesbaden Film Festival „goEast“. Since
POROTA / JURY 1976 he worked together with IFF in Oberhausen, Nyon, Leipzig, Berlin, Venice, Mon-
treal, Moscow where due to his efforts many Slovak films have been presented. These
Hans-Joachim Schlegel (Nemecko) – filmový historik were films by Dušan Hanák, Juraj Jakubisko, Martin Slivka, Dušan Trančík, Vladimír
Ján Fúzik (Maďarsko) – režisér Balco, Fero Fenič and others. In 1990 upon his initiative the Berlin Academy of Arts
Iľja Ruppeldt (Nový Zéland) – režisér organized the first symposium and retrospective of the Slovak film where Slovak film-
Martin Mešša (Slovenská republika) – etnograf makers paticipated. His publications Filmkultur im Umbruch: Beispiel Slowakei (Graz
Ľuba Velecká (Slovenská republika) – režisérka 1993) and Die subversive Kamera. Zur anderen Realität in mittel- und osteuropäischen
Dokumentarfilmen (Konstanz 1999, Czech translation Podvratná kamera Prague 2003)

included articles written by Martin Slivka. In 1999 he organized a retrospective Slo- nia v Slovenskej televízii. V rovnakom období zastaval aj volenú funkciu
venská filmová jar: Slovenské dokumentárne a krátke filmy 60-tych rokov for 20th IFF predsedu Slovenského filmového zväzu. Od roku 1997 žije a podniká v oblasti
Leipzig. In 2002 he selected the film Zem spieva (The Land Is Singing, 1933) by Karel médií na Novom Zélande. Vlastní spoločnosť Golem Productions, ktorá začína-
Plicka for the retrospective of IFF Venice in 2002. He published many articles about Slo- la tvorbou filmov na zákazku. Neskôr k týmto aktivitám pribudli aj televízne
vak literature in Kindlers Literatur Lexikon. He compiled and translated into German spoty, hudobné klipy a aj dokumentárne projekty vo vlastnej produkcii.
writings of Eizenshtein a Tarkovskiy. He was a member of the jury at IFF in Karlsbad, Na Etnofilme Čadca boli ocenené dva jeho filmy – Kultúrna poľnohospodárska
Bratislava, Jihlava, Zlín, Moscow, Cracow, Alma Ate, Sao Paulo, Belo Horizonte, krajina (1988) a Stretnutie s bodliakom (2004). Nakrútil desiatky autorských fil-
Salvador do Bahia and others. He is the member of the European Film Academy (EFA). mov (námet, scenár, réžia), v roku 1990 celovečerný video dokument Letová
správa v premenách času. Momentálne dokončuje dokumentárny film o živote
česko-slovenských Rómov na Novom Zélande. Je po druhýkrát členom medzi-
Ján Fúzik národnej poroty na Etnofilme Čadca.
Ján Fúzik sa narodil v Maďarsku v roku 1957. V súčasnos- Ilja Ruppeldt was born in Slovakia in 1959. He graduated from the Academy of Perfor-
ti je predsedom Celoštátnej slovenskej samosprávy ming Arts in Bratislava in 1983. Since 1985 he is a freelance script writer and director.
v Budapešti, predtým dlhé roky pracoval v Maďarskej tele- From 1988 till 1990 he worked as a film director at Slovak Film Studio Bratislava, in
vízii, naposledy ako vedúci Redakcie slovenského vysiela- 1992-1994 he worked at Slovak Television as The Head of Documentaries, 1997-1999 he
nia MTV v Segedíne. Bol štyrikrát členom poroty na becomes a lecturer at The University of New Zealand, Media Department. Since 1999
Etnofilme (v rokoch 1998, 2000, 2002, 2006). V roku 1996 he is a freelance producer and director of his own company Golem Productions
získal jeho autorský film Mať volá I. (námet, scenár, réžia), Auckland (New Zealand). Two of his films have received awards at preceding Etnofilm
ktorý vznikol v Redakcii Slovenského vysielania MTV, Festivals – Kultúrna poľnohospodárska krajina (Cultural Farming Country,1988) and
Bronzového turoňa. Niektoré jeho filmy, napr. Upratovač- Stretnutie s bodliakom (The Prick, 2004). He shot dozens of films (story, script,
ky (2000) boli uvedené na prehliadkach krátkych filmov na direction), in 1990 a full length documentary Letová správa v premenách času (The
Slovensku. Flight Report in the Changing of Time).
Ján Fúzik was born in Hungary in 1957. At present he is the cha-

irman of the Nationwide Self Administration of Slovaks in PhDr. Martin Mešša
Budapest. Before he had been working for many years at the Hungarian Television. As
editor and later Head of the Department of Slovak Broadcasting at MTV he made seve- Narodil sa v roku 1949. Študoval v Prahe, Moskve a Brati-
ral films dedicated to ethnographic topics. He was the jury member at Etnofilm Festival slave, kde v roku 1975 na Katedre etnografie a folkloristiky
four times (in the years 1998, 2000, 2002, 2006). In 1996 his film Mať volá I. (The na Filozofickej fakulte UK absolvoval národopis. V rokoch
Mother Is Calling, story, script, direction) which was produced at Slovak Department 1975 – 1979 pracoval v redakcii spravodajstva Českoslo-
of MTV has won the Bronze Turon at Etnofilm. Some of his venskej televízie, štúdio Košice. Od polovice roku 1979 do
films e.g. Upratovačky (The Cleaning Ladies, 2000) were roku 1995 bol vedúcim etnografom v Šarišskom múzeu
presented at short film screenings in Slovakia. v Bardejove. V rokoch 1996 – 2001 pôsobil v SNM EM v
Martine (1996 – 2000 vo funkcii riaditeľa). Od roku 2001
pôsobí v ÚĽUV-e v Bratislave (2001 – 2002 ako etnológ,
manažér zahraničných vzťahov, od roku 2004 – doteraz
Iľja Ruppeldt ako etnológ, vedúci oddelenia výskumu, dokumentácie
a vzdelávania), s prestávkou v roku 2003, keď pracoval
Narodil sa v roku 1959. Absolvent VŠMU, Odbor filmovej ako etnológ v Krajskom múzeu v Prešove. Je autorom via-
a televíznej dokumentárnej tvorby (1983). Neskôr pracoval cerých odborných článkov a štúdií z oblasti ľudovej kultúry – ľudovej architek-
ako režisér a scenárista dokumentárnych filmov v Štúdiu túry a bývania, ľudového výtvarného umenia, zvykoslovia, etnomuzeológie a
krátkych filmov Bratislava, pôsobil aj v slobodnom skanzenového múzejníctva, etnografického filmu, scénického folklorizmu. Je
povolaní. V rokoch 1991 – 1993 bol šéfproducentom spoluautorom dvoch monografií, autorom a spoluautorom niekoľko desiatok
Producentského centra dokumentárnej tvorby a vzdeláva- výstav, scenárov expozícií ľudového umenia a deviatich scenárov dokumentár-

nych filmov o ľudovej kultúre Slovenska pre Slovenskú televíziu a súkromné Z dokumentov pripomíname filmy: Levický jarmok, Túžby po spomienkach,
televízie. Je autorom koncepcie a administrátorom programu Virtuálnej galérie Portrét fotografie (1980), Ars liborum (1981), Milovať jeseň, Jar Ignáca Bizmaye-
ľudovej umeleckej výroby Slovenska na webových stránkach ÚĽUV-u ra, Divadlo – môj život, Národný umelec Vincent Hložník (1982), Čas ženy
(www.uluv.sk). Svoje poznatky a názory o výtvarnom prejave ľudu a výtvar- (1984), Zaostrené na herečku, Biela karta (1985, Veľká cena Academia Film Olo-
nom folklorizme zhrnul v knihe Tradícia dnes? (ÚĽUV Bratislava 2007), ktorej mouc + Strieborná medaila MČK Varna), Disident bez kotolne, Medzipristátie
je aj zostavovateľom. Je spoluautorom publikácie o sochárskych sympóziách vo Rudolfa Chmela, Počítače & anjeli, Tlmočník (2006), GEN.sk – Jozef Ciller
Východnej Kresané do dreva. (NOC, Bratislava 2007). Po siedmykrát, od roku (2008).
1996, je opätovne členom poroty na Etnofilme Čadca.
Martin Meša was born in 1949. A famous Slovak ethnologist. He finished his universi- Mgr. Ľuba Velecká is a Slovak film director and script writer (born in 1941), member of
ty studies in Prague and Moscow, over 16 years he has been working in the Ethnograp- Slovak Film and Television Academy. She studied photography (high school), later wor-
hic Department of the Saris Museum. He lectures at the School of the Folk Art Creati- ked as film editor (CST), in 1976 she graduated from Prague FAMU Academy, Dept. of
on Centre where he also works. Since 1996 he has been a regular jury member at Etno- Film and TV Directing. She worked for Czechoslovak Television in Bratislava
film Čadca. He wrote several scripts to exhibitions of folk culture, film scripts e.g. Šariš- specializing in TV drama programmes based mainly on highlights of world literature
ské ikony (Saris Icones,1990), Tempus Abit (1991), Tkané závesy Margity Hanákovej with leading Slovak actors performing.
(Woven Drapes by Margita Hanáková,1992) etc. He is the author of several books and Since 1992 a freelance film maker. She founded FACE agency where she produced the
studies on folk culture. documentary Computers and Angels (Počítače a anjeli). In 1993-2003 she taught
audiovisual dramaturgy at the Academy of Fine Arts, Department of Photography and
Audivosiual Media.
Her works: Listy Juliane (Letters to Juliana, 1979), Muž, ktorého srdce je na Vysočine
Mgr. Ľuba Velecká (The Man Whose Heart is in the Highland, 1980), Dávne roky (Years Gone), Hniezdo
na ôsmom poschodí (A Nest on the Eighth Floor), Bezohľadní (Reckless), Bez problémov
Narodila sa v roku 1941. Slovenská režisérka a scenáristka, (No Problem, Prix Futura 1989), Triptych of 3 film stories – Prstienky z kukučiny
členka SFTA. Vyštudovala fotografiu na Škole umeleckého (Rings from Dodder, 1988), Kamene (Stones, 1989), Vianočná spomienka (The Christ-
priemyslu v Bratislave a pracovala ako strihačka v ČST. mas Memories), Priatelia hier a zábav (Friends of Games and Entertainment, 1983),
V roku 1976 ukončila v Prahe na FAMU štúdium hranej fil- Zajac na diaľnici (A Hare on the Highway), Rodina (Family, 1990), Rozruch n
movej a televíznej réžie. Ako štipendistka ČST sa vrátila do a onkológii I.-II. (Havoc on Oncology Department, 1991), Knock-out ( Igric Award for
Bratislavy, pracovala v kultúrnej publicistike a venovala sa Direction), Narodeniny (Birthday, 1993, for ČT Praha), Diagnóza Vajíčko (Diagnosis
autorským filmom o umeleckých osobnostiach a doku- Egg, 1994), Špecialita šéfkuchára ( A Speciality of the Chef), Lúpež dejín (The Robbery
mentárnej tvorbe. Jej doménou však bola hraná tvorba of History,1995).
v Literárno-dramatickej redakcii ČST Bratislava, kde reali- Documentaries: Levický jarmok (Levice Trade Fair), Túžby po spomienkach (Desiring
zovala najmä predlohy svetovej literatúry s hereckými the Memories), Portrét fotografie (Portrait of a Photography, 1980), Ars liborum (1981),
osobnosťami. Od roku 1992 pôsobila ako nezávislý tvorca. Milovať jeseň (Loving the Autumn), Jar Ignáca Bizmayera (Spring of Ignác Bizmayer),
Založila agentúru FACE. Vo vlastnej produkcii zrealizova- Divadlo – môj život (Theatre – My Life), Národný umelec Vincent Hložník (1982), Čas
la dokument Počítače a Anjeli, ktoré prezentoval ženy (The Time of a Woman, 1984), Zaostrené na herečku (An Actress In Focus), Biela
Slovensko na FIFA – Montreal – festivale filmov o umení karta (The White Card,1985, Grand Prix Academia Film Olomouc, Silver Medal MČK
v roku 2001. Od roku 1993 – 2003 prednášala externe na Katedre fotografie a Varna), Medzipristátie Rudolfa Chmela (Rudolf Chmel Changing Flights), Počítače &
audiovizuálnych médií VŠVU dramaturgiu audiovizuálnej tvorby. anjeli (Computers and Angels), Tlmočník ( Interpreter, 2006), GEN.sk – Jozef Ciller
Z bohatej hranej tvorby vyberáme: Listy Juliane (1979), Muž, ktorého srdce je na (2008).
Vysočine (1980), Dávne roky, Hniezdo na ôsmom poschodí, Bezohľadní, Oddy-
chový čas pre sudcu, Bez problémov (Prix Futura 1989), Triptych 3 filmových
poviedok – Prstienky z kukučiny (1988), Kamene (1989), Vianočná spomienka,
Priatelia hier a zábav (1983), Zajac na diaľnici, Rodina (1990), Rozruch na onkoló-
gii I.-II. (1991), Knock-out (cena za réžiu Igric), Narodeniny (1993, pre ČT Praha),
Diagnóza Vajíčko (1994), Špecialita šéfkuchára, Lúpež dejín (1995, trezor dodnes).

ETNOFILM ČADCA 2008 a/ Kópiu prihlasovaného filmu na DVD resp. videokazete VHS/PAL
b/ Kompletne vyplnenú a podpísanú prihlášku programu do súťaže (tlačená a
15. ročník medzinárodného filmového festivalu elektronická verzia)
c/ Anotáciu prihlasovaného programu (max. 10 riadkov, elektronická verzia)
23. – 27. septembra 2008 d/ Fotografie: zábery z programu + fotografia režiséra (elektronická verzia)
e/ Kompletnú komentárovú alebo dialógovú listinu v jazyku slovenskom alebo
ŠTATÚT anglickom (elektronická verzia).
1) MIESTO A DÁTUM KONANIA 5) PREDVÝBER

15. ročník Etnofilmu sa bude konať v dňoch 23. – 27. septembra 2008 v Kysuc- O filmoch, ktoré sa zúčastnia festivalovej súťaže, rozhoduje Výberová komisia.
kom múzeu a Dome kultúry v Čadci. Členov Výberovej komisie nominuje Prípravný výbor festivalu. Výberová
komisia pre ročník 2008 bude pozostávať z piatich členov z radov filmárov,
2) POSLANIE FESTIVALU etnografov a novinárov. Každý prihlasovateľ bude do 31. júla 2008 listom
ETNOFILM je medzinárodné filmové bienále venované problematike etnológie, oboznámený o rozhodnutí Výberovej komisie.
sociálnej a kultúrnej antropológie v širokom slova zmysle. Hlavným zámerom
festivalu je: 6) SÚŤAŽ
- zvýšiť povedomie širokej verejnosti, filmových tvorcov a médií o kultúrnej Súťaž sa koná v kategóriách:
a sociálnej diverzite ľudského spoločenstva a potrebe jej ochrany A/Dokumentárne filmy
- podporiť vznik nových diel na horeuvedené témy B/ Populárno-vececké filmy
- podporiť túto produkciu udeľovaním ocenení C/ Filmy amatérskych tvorcov
- organizovať odborné semináre a stretnutia odborníkov na pôde festivalu Všetky prihlásené filmy budú počas festivalu k dispozícii vo videoservise.
Festival sa zameriava na kultúrnu a sociálnu rozmanitosť európskeho konti- 7) POROTA – OCENENIA

nentu, avšak organizátori môžu do súťaže prizvať aj filmy z ďalších krajín. Medzinárodnú porotu menuje Prípravný výbor. Porota zodpovedá za udelenie
ocenení. Bude mať päť členov, osobnosti z oblasti etnografie, filmu a novinár-
3) PODMIENKY ÚČASTI V SÚŤAŽI skej obce, z ktorých jeden bude zo Slovenska a štyria budú zo zahraničia.
a/ Filmy môžu do súťaže prihlásiť výrobcovia, producenti, distribútori, Rozhodnutia poroty budú definitívne. Porota si vyhradzuje právo udeliť jedno
inštitúcie, ako aj fyzické osoby alebo niekoľko čestných uznaní alebo cenu neudeliť. Ocenení tvorcovia budú
b/ Prihlasovateľ kompletne vyplní a podpíše prihlášku filmu do súťaže môcť uviesť údaj o získanom ocenení v záverečných titulkoch svojho filmu.
c/ Prijímajú sa diela na nosičoch
– Betacam SP, Betacam Digital Porota udelí nasledovné ocenenia:
– DVD Grand Prix – Zlatý turoň
d/ Do súťaže možno prihlásiť filmy, ktoré boli vyrobené po roku 2005 a neboli Cena poroty – Strieborný turoň
uvedené na 14. ročníku Etnofilmu v roku 2006 Hlavná cena v kategórii „Dokumentárne filmy“ – Bronzový turoň
e/ Filmy pre Výberovú komisiu na nosičoch DVD resp. na VHS kazetách treba Hlavná cena v kategórii „Populárno-vedecké filmy“ – Bronzový turoň
zaslať do 30. apríla 2008 na adresu: Slovenský filmový ústav, Grösslingova Hlavná cena v kategórii „Filmy amatérskych tvorcov“ – Bronzový turoň
32, 811 09 Bratislava s označením „ETNOFILM ČADCA“ „Cena Martina Slivku“ – za najlepší individuálny výkon slovenskému
f/ Dokumentáciu pre Výberovú komisiu v elektronickej podobe treba zaslať do tvorcovi udeľuje Literárny fond
30. apríla 2008 na adresu: produkcia@etnofilm.sk, tel. 0905 384 615. Cena riaditeľa festivalu
Cena Slovenskej televízie
4) PRIHLÁSENIE DO SÚŤAŽE Cena primátora mesta Čadca
Filmy možno prihlasovať do súťaže od januára 2008. Kompletný materiál pre Cena študentskej poroty
prihlásenie do súťaže musí organizátor obdržať do 30. apríla 2008. Cena filmových novinárov
Pri výbere filmov do súťaže musí mať Výberová komisia k dispozícii: Cena Kysuckej kultúrnej nadácie
Každý film v súťaži obdrží účastnícky diplom.

8) OSOBNÁ ÚČASŤ NA FESTIVALE 13) ORGANIZÁCIA FESTIVALU
Prihlášky k osobnej účasti treba zaslať festivalovému sekretariátu do 15. augus- Hlavnými organizátormi 15. ročníka Etnofilmu Čadca 2008 sú: Žilinský samos-
ta 2008. Akreditovaní účastníci obdržia zdarma festivalovú dokumentáciu a právny kraj, Kysucké múzeum v Čadci, Mesto Čadca, Slovenský filmový ústav,
budú mať prístup k festivalovým podujatiam. Dom kultúry v Čadci.
Organizátor pozýva režisérov súťažných programov k účasti na festivale a pred- Spoluorganizátormi festivalu sú nasledovné inštitúcie: Slovenská televízia,
staveniu svojich diel festivalovému publiku. Náklady na ubytovanie a stravu im Slovenské národné múzeum, Kysucká kultúrna nadácia, Národopisná spoloč-
hradí organizátor festivalu. nosť Slovenska, Únia slovenských televíznych tvorcov, Filmová a televízna
fakulta VŠMU, Kysucké osvetové stredisko Čadca, Kysucká galéria Čadca, Klub
9) PROPAGÁCIA filmových novinárov SSN, Literárny fond SR, Slovenský filmový zväz, Katedra
Prihlasovateľ dáva organizátorovi festivalu súhlas na bezplatné použitie úryv- etnológie a etnomuzikológie UKF Nitra, Klub priateľov pre záchranu kultúr-
ku súťažného filmu v dĺžke do 3 minút, ako aj fotografií za účelom propagácie nych a historických pamiatok Kysúc.
filmu a festivalu v elektronických a printových médiách.
Organizáciu festivalu riadi Prípravný výbor, na čele ktorého je riaditeľ festiva-
Prihlásením filmu do súťaže dáva prihlasovateľ organizátorovi festivalu súhlas lu. Výbor zodpovedá za prijatie filmov do súťaže a celkovú organizáciu podu-
na zaradenie filmu do festivalového archívu a jeho využitie (formát VHS/DVD) jatia, ako aj zloženie Výberovej komisie a Medzinárodnej poroty.
na výskumné a vzdelávacie účely.
10) TERMÍNY
PREDVÝBER:
Všetky prihlásené programy na DVD resp. kazete VHS spolu s požadovanou
dokumentáciou musia byť doručené do 30. apríla 2008 na adresu: Slovenský
filmový ústav, Grösslingova 32, 811 09 Bratislava s označením „ETNOFILM ETNOFILM ČADCA 2008
ČADCA“. Materiály v elektronickej verzii treba zasielať na adresu: produk-
cia@etnofilm.sk, tel. +421 905 384 615. 15th International Film Festival
SÚŤAŽ: 23 – 27 September, 2008
Kópiu filmu vybraného do súťaže musí organizátor obdržať vo formáte DVD,
resp. kazety Betacam SP do 15. augusta 2008. Filmy musia byť odoslané na adre- Regulations
su: Slovenský filmový ústav, Grösslingova 32, 811 09 Bratislava
Pri filmoch zo zahraničia na nosiči Betacam SP/PAL prosíme priložiť k filmu 1) DATE AND PLACE
pro-forma faktúru zreteľne uvádzajúcu, že film sa zasiela iba na kultúrne účely The 15th Etnofilm Čadca will take place from 23rd to 27th September 2008 in the
a po skončení festivalu sa bude vracať odosielateľovi. Kysuce Museum and Cultural Center in Čadca, Slovakia.
11) ZASIELANIE 2) MISSION OF THE FESTIVAL

Náklady na dopravu a poistné spojené s dodaním materiálov festivalu v plnej miere ETNOFILM is an international biennial festival presenting films dealing with
hradí prihlasovateľ. Týka sa to aj sprievodných nákladov ako najmä colných poplatkov. ethnology, social and cultural anthropology in a wide sense of the term. The main goals
Všetky náklady spojené s vrátením filmov hradí organizátor festivalu. of the event are:
– raising awareness of the general public, film-makers and media about the cultural
12) SÚHLAS and social diversity of the human community and the necessity of its protection
Prihlasovateľ sa svojím podpisom na programovej prihláške zaväzuje rešpek- – to encourage new productions on the above topics
tovať všetky ustanovenia tohto Štatútu. – to promote these productions by giving awards
Slovenská i anglická verzia tohto Štatútu sú rovnocenné. – to support expert meetings and seminars during the festival
V prípade nejasností výkladu textu Štatútu je záväzné jeho slovenské znenie.
Sťažnosti a spory, ktoré sa môžu v priebehu festivalu vyskytnúť, rieši s koneč- The festival is focusing on the diversity of the European continent, however the
nou platnosťou riaditeľ festivalu. organizers can invite to the competition films from other countries around the world.

3) PARTICIPATION REQUIREMENTS is Slovak and four are from abroad.
a/ Films can be submitted by persons and organisations which produced, distributed, The Jury’s decisions will be final. The Jury may reserve the right to award one or seve-
owned or directed them. ral honorary mentions or not to make an Award.
b/ The entrant must complete and sign the Competition Entry Form. Prize winners will be allowed to add the mention as a credit title of their film.
c/ Works are accepted in the following formats:
– Betacam SP, Betacam Digital The Jury will award the following prizes:
– DVD Grand Prix – „The Golden Turon“
d/ Only films produced after 2005, which have not been presented at the preceding The Jury Prize – „The Silver Turon“
ETNOFILM ČADCA 2006, are eligible for the competition. The Main Prize in the category „Documentary Films“ – „The Bronze Turon“
e/ The films for pre-selection on VHS tapes or DVD together with all the required The Main Prize in the category „Popular Science Films“ – „The Bronze Turon“
material must be sent by 30th April 2008 to the following address: Slovak Film Insti- The Main Prize in the category „Films by Amateur Authors“ – „The Bronze
tute, Grosslingova 32, 811 09 Bratislava, Slovakia, labeled as „ETNOFILM Turon“
ČADCA 2008“ Martin Slivka Award – for the best individual achievement of a Slovak
f/ Electronic documents for the pre-selection must be sent by 30th April 2008 to the film-maker
following address: produkcia@etnofilm.sk phone +421 905 384 615. Award of the Festival Director
Award of Slovak Television
4) INSCRIPTION Award of the Mayor of Čadca
The inscriptions are possible from January 2008. The complete entry file must be sent Award of the Kysuce Cultural Foundation
by the 30th April 2008. The files with all the following documents will be favoured for Student Jury Award
the selection: Award of the Film Journalists
a/ Preview-copy of the film on VHS/PAL videocassette or on DVD Each of the competing films will receive a Certificate of Participation.
b/ Entry form for each film duly filled out and signed (print and electronic version)
c/ Synopsis of the film (max. 10 lines in length, electronic version) 8) PERSONAL ATTENDANCE OF THE FESTIVAL
d/ Photos presenting the film and the director (electronic version) Accreditation forms to secure personal participation in the Festival are to be submitted
e/ Complete commentary or dialogue list in English, or Slovak (electronic version). to the festival secretariat by 15th August, 2008. The accredited participants will be pro-
vided all festival documentation for free and will be granted access to all festival events.
5) SELECTION
The Selection Committee decides which films are accepted to enter the festival competi- The directors of the films in competition will be invited to present their films to the fes-
tion. Members of the Selection Committee will be nominated by the Festival Organizing tival audience. Their accomodation and meals will be at the Festival’s expense.
Committee. The Selection Committee 2008 will consist of five members from among
film-makers, ethnographers and journalists. Every applicant will be informed about the 9) PROMOTION
decisions made by the Selection Committee in a written form by 31 July 2008. Submitting films to the Festival implies permission for the Organizer to present an
excerpt, not exceeding three minutes, from the selected film as well as photos for the pro-
6) COMPETITION motion of the film and the Festival free of charge.
The competition takes place in the following categories: By submitting the film to the competition the entrants agree with including their films
a/ Documentary Films in the Festival Archive (preview cassettes) and their exploitation by the Festival Orga-
b/ Popular Science Films nizer for research and educational purposes after the Festival is closed.
c/ Films By Amateur Authors
All films submitted will be available as preview cassettes in a video library during the 10) DEADLINES
festival. Pre-Selection:
All submitted entries on VHS or DVD together with required documentation must be
7) JURY – AWARDS delivered before 30th April 2008 to the following address: Slovak Film Institute,
The International Jury, nominated by the Organizing Committee, is responsible for the Grösslingova 32, 811 09 Bratislava, Slovakia labeled as „ETNOFILM ČADCA 2008“.
selection of prize winners. The Panel of Judges consists of five members, all personaliti- Materials in electronic version should be sent to: produkcia@etnofilm.sk
es in film making, ethnography, journalism and audio-visual productions, of which one Competition:

The final screening copy of the selected film on Betacam or DVD must reach the orga-
nizer by 15th August 2008, and must be sent, pre-paid postage to the following address:
Slovak Film Institute, Grösslingova 32, 811 09 Bratislava, Slovakia labeled as
Čo je to turoň?
„ETNOFILM ČADCA 2008“.
For the films coming from abroad, please, enclose with the film a pro-forma invoice cle- Obdobie medzi No- po hnoji, aby mal gazda dobrú
arly mentioning that the film is sent for cultural purposes only and to be returned to the vým rokom a fašiangami bolo úrodu. Vošli do domu, ako prví
sender after the Festival. obdobím vegetačného pokoja, cigán s cigánkou a žobrali od
kedy bol čas na zábavy a svad- domácich potraviny – vajíč-
11) SHIPMENT OF THE FILMS by. Jednou zo spoločenských ka, slaninu, klobásu, ale aj
Transport and insurance costs for the films to be delivered to the festival are to be paid zábav vo viacerých obciach na obilie. Za nimi vošli ostat-
entirely by the entrant. This applies also to related expenses, in particular the fees of Kysuciach bolo chodenie né masky a vinšovali
customs. „Po turoni“, ako to domácim zdravie, šťastie,
All costs of return shipment will be paid by the festival organizer. zachytil vo svojom výskume požehnanie na roliach,
„Chodenie s Turoňom v Zboro- poliach a záhradách
12) AGREEMENT ve nad Bystricou“ v roku 1943 v nasledujúcich rokov:
Upon the signing of the entry form, the entrant undertakes to respect all of the etnograf Rudolf Bednárik. Lebo nás tu panbog
provisions of these Regulations. Medzi Tromi kráľmi a fašianga- neponechal len na jeden rok
Both Slovak and English version of the Regulations are equal. mi chodili piati mládenci lebo nas tu ponechol
In the event of any disputes regarding the interpretation of these Regulations, the s turoňmi po domoch. Prihodilo na viencej rokof
original Slovak wording shall prevail. The Festival Director will settle any complaints sa, že zašli aj do susedných
or disagreements that may arise and his decision will be final. dedín, ale to je zriedkavý prí- Po vinšovaní obda-
pad, lebo každá dolina tento rovali gazdovia sprievod rôz-
13) ORGANIZATION zvyk praktizovala s miestnymi nymi požívatinami. V iných
The 15th ETNOFILM ČADCA 2008 is organized by: The Žilina Self-Governing Re- odchýlkami. Úlohy mal každý obciach na Kysuciach, napr. v
gion, The Kysuce Museum Čadca, The Town of Čadca, Slovak Film Institute and The jednotlivec presne vymedzené. okolí Čadce chodili obdobné
Cultural Center in Čadca. Stredom pozornosti bol turoň. maskované sprievody „Po
The Festival is co-organized by the following institutions: Slovak Television, Slovak Turoň predstavuje hlavu kozy Kobelici“. Aj tu boli domi-
National Museum, Kysuce Cultural Foundation, The Slovak Ethnographic Society, s rohmi, nastoknutú na 2,5 m nantné masky ako kôň,
Film and TV Faculty of the Academy of Performing Arts, Kysuce Gallery, Kysuce dlhej žrdi v mechovom obale cigánka. Gazda nosil so
Cultural Centre, Film Journalists Club, Literary Foundation, Slovak Film Society, ovešanom zvoncami. sebou vysokú palicu, na
Preservation of Cultural and Historical Sites of Kysuce Club. Ďalšími postavami ktorú napichoval darovanú
The Festival is run by the Organizing Committee led by the Festival Director. The Com- boli strelec, mäsiar, vyberač slaninu. Podstata obradu
mittee is responsible for the acceptance of films and the overall organization of the event s košom na dary a pang- bola u „Kobelice“ tá istá ako
as well as for the composition of the Selection Committee and International Jury. hart. Panghart bola maska, aj u Turoňov, iba s miestny-
ktorá nosila z handier urobenú bábiku mi detailnými odchýlkami. Záver
– pangharta, zavinutú buď v perinke obradu bolo poďakovanie každej sku-
alebo nejakej handre. V Skalitom cho- piny domácim za dary a ešte raz vin-
dilo po Turoni až 15 mládencov, väčši- šovanie piesňou:
nou tí, ktorí v lete spolu pásavali Ďakujeme Vám za Vaše dary
dobytok. Hlavné postavy boli med- čo ste nás nimi obdarovali
veď, čert, slameňák, žobráci, cigáni a aby ste mali teľo meričiek
nesmeli chýbať ani kožené masky. čo ste nám dali ovsa zrnečiek
Maskované postavy chodili z domu do Večer sa potom zhromaždili
domu. Najskôr na dvore zaspievali, v krčme, alebo v prenajatom dome na
potom sa turoň alebo cigánka pováľali dedine, kde sa zabávali pri muzike.

Program 15. Etnofilmu Čadca
What Is a Turoň? 23. – 27. septembra 2008
The period between the New Year and Carnival season was the time of vege-
tation peace when there was enough time for entertainment and weddings. One of the
social events in the Kysuce region was „Walking a Turoň“ as documented by Rudolf
Bendárik in his research „Walking a Turoň in Zborov nad Bystricou“ (Chodenie s Turo-
ňom v Zborove nad Bystricou) in 1943. Between The Three Magi (The Feast of the UTOROK 23. SEPTEMBRA 2008
Epiphany) and Carnival season five young men used to walk the village from house to
house. Every member of the group had his precise role. Turoň was in the centre of od 12.00 Akreditácia
everyone’s attention. Turoň is the head of a she-goat with horns stuck on a 2,5 m long 14.00 Nesúťažné pásmo 1 – 79 min.
pole in a sack decorated by bells. Kniha rekordov Šutky, 2005 – Srbsko/ČH, ČR, Fínsko, 79 min. – s.
There were other members of the group as well – a rifleman, a butcher, 81
a collector of gifts with a basket and a bastard. Bastard was a mask carrying a doll made 16.00 Súťažné pásmo 1 – 102 min.
of rags. In Skalité village up to 15 young men used to walk a turoň, usually they were Arukihenro – Kráčajúci pútnici – Švajčiarsko, 73 min. – s. 43
the shepherds who in summer grazed their sheep together. The main characters were a Emannuel – Boh s nami – Bosna a Hercegovina/Srbsko, 29 min. –
bear, a devil, a strawman, beggars, gypsies and some leather masks. People in masks wal- s. 45
ked from house to house. First they used to sing a song in the yard of the house. Then 18.30 Storočnica Karola Skřipského – Vernisáž výstavy
the Turoň and gypsy woman rolled down a manure site to ensure that the harvest would 19.00 Slávnostné otvorenie festivalu
be successful. They entered the house, gypsies the first and begged for food – eggs, bacon, Súťažné filmy: Goralský bál – SR, 7 min. – s. 46
susages, also corn. Other masks followed wishing the master and his family good health, Veľká noc / Pocta Martinovi Martinčekovi a Liptovskej Tepličke –
happiness, God’s blessings in the fields, and gardens in a rhymed verse: SR, 8 min.- s. 75
Because Allmighty God Rudolf Patrnčiak – SR, 7 min.- s. 65
Did not leave us here for one year only
He left us here STREDA 24. SEPTEMBRA 2008
For several years to come.
Having received wishes the master offered the visitors some drinks. In other 09.00 Súťažné pásmo 2 – 97 min.
villages of Kysuce region, like around Čadca, masked parades „Walked a Mare“ Bambuti – ČR, 40 min. – s. 44
(Po kobelici). Horse and gypsy masks dominated here. The master used to carry a long Sedliaci – ČR, 57 min. – s. 67
pole on which the bacon was stuck. The basis of the ceremony was the same like in 11.00 Súťažné pásmo 3 – 105 min.
walking the turoň with small local variations. The ceremony used to come to an end Kde je?! – SR, 24 min. – s. 49
when the group thanked to the master for gifts and repeated wishes in a song: Roja – Srbsko, 17 min. – s. 64
We thank you for the gifts Posledná maringotka – SR, 64 min. – s. 61
You gave to us 14.00 Súťažné pásmo 4 – 126 min.
We wish you as many oat bushels Livonci – malí, ale veľkí – Poľsko, 29 min. – s. 52
As the oat grains you gave to us. Ľudia na trati – SR, 28 min. – s. 53
In the evening they met in the village pub or in a hired house where they had Vorga – Cesta medzi brehmi – ČR, 69 min. – s. 78
a party, singing, eating, drinking accompanied by the musicians. 17.00 Súťažné pásmo 5 – 90 min.
Martin Slivka – muž, ktorý sadil stromy – SR, 90 min. (kino, 35
mm) – kino DK – s. 54
Mimoriadne uvedenie – nesúťažný film – videosalón
Karol Skřipský (1968, 73 min.) – s. 81
19.00 Súťažné pásmo 6 – 100 min.
Vielle Chaux – SR, 15 min. – s. 77
Pohrebné spevy gruzínskeho Kaukazu – Francúzsko, 21 min. – s.60

Slováci v Chorvátsku – SR, 64 min. – s. 69 Smäd kamenného mora – Čierna Hora, 79 min. – s. 71
21.00 Súťažné pásmo 7 – 76 min. 22.00 Voľná tribúna
Salaam Aleykum, Kodaň – Dánsko/Slovinsko/SR, 19 min. – s. 66
Tanec pred kamerou – ČR, 57 min. – s. 74 SOBOTA 27. SEPTEMBRA 2008
22.10 Voľná tribúna
8.30 – 12.30Workshop – Etnológovia a filmári
ŠTVRTOK 25. SEPTEMBRA 2008 09.00 Nesúťažné pásmo 3 – 88 min.
Tradície – Maďarsko, 25 min. – s. 82
09.00 Nesúťažné pásmo 2 – Storočnica Karola Skřipského – 118 min. Bača Jano Červeň – SR, 24 min. – s. 80
Oživená hlina (1948, 12 min.), Pieseň farieb a tvarov (1960, 14 min.), Janko Petrenka, tanečník z Východnej – SR, 39 min. – s. 80
Stvoritelia (1964, 15 min.), Mašinka (1967, 8 min.), Sená na Doščan- 10.30 Nesúťažné pásmo 4 – 83 min.
ke (1967, 9 min.), Štyri dni Ľudovíta Čonku (1967, 22 min.), Prežili sme GULAG – SR, 45 min. – s. 82
Bosco Gurin – Dedina slobodných Valsanov (1971, 31 min., Čaršija (centrum mesta) – Macedónsko/Slovinsko/SR, 21 min. – s. 80
Švajčiarsko) – s. 116 Na pomedzí – ČR, 17 min. – s. 82
11.00 – 13.00 Seminár – Storočnica Karola Skřipského – s. 105 13.00 Vyhlásenie víťazov – odovzdanie diplomov a cien
14.00 Súťažné pásmo 8 – 108 min. 15.00 Premietanie víťazných filmov
Pláž Monte Gordo – Španielsko, 30 min. – s. 58
Veľké dievča, malé dievča a chlapec – časť 2 – Južná Kórea, 78 min. – s. 76 NA SÚŤAŽNÉ PROJEKCIE JE VSTUP VOĽNÝ!
Slepé lásky – SR – 77 min. (kino, 35 mm) – kino DK – s. 68 Premietanie filmov je v Dome kultúry na 1. poschodí – vo videosalóne. Zmena
19.00 Súťažné pásmo 10 – 66 min. miesta je uvedená v programe.
Netreba sa báť – Poľsko, 46 min. – s. 55
Jakub a Filip – Zvony pro Inovce – ČR, 20 min. – s. 47
Sú ešte pastieri? – Portugalsko, 73 min. – s. 72 Programme of 15th Etnofilm Čadca
21.45 Voľná tribúna
23 – 27 September 2008
PIATOK 26. SEPTEMBRA 2008
Kto sa môže stať zvonárom – Chorvátsko, 55 min. – s. 50 TUESDAY 23 SEPTEMBER 2008
Presídlenie – Maďarsko, 26 min. – s. 62
Slovo o vode – Irán, 26 min. – s. 70 12.00 Accreditation
11.15 Súťažné pásmo 13 – 103 min. 14.00 Non-Competition Screening 1 – 79 min.
Republika trumpiet – Francúzsko, 48 min. – s. 63 Champions of Shutka – Serbia and Montenegro, CR, Finland, 2005 –
Výkrik vo vetre – Fínsko, 55 min. – s. 79 CR, 79 min.
14.00 Súťažné pásmo 14 – 113 min. 16.00 Competition 1 – 102 min.
Kvetinový most – Rumunsko, 87 min. – s. 51 Walking Pilgrims – Switzerland,73 min.
Pohľad do minulosti „alebo“ pravý Komlóšan – Maďarsko, 26 min. – s. 59 Emannuel – God with Us – Bosnia-Herzegovina/Serbia – 29 min.
16.15 Súťažné pásmo 15 – 111 min. 18.30 Exhibition Opening – 100th Anniversary Karol Skřipský
Nykus – Nemecko, 29 min. – s. 56 19.00 Ceremonial Opening – ETNOFILM ĆADCA 2008
Tanbura „Zachytenie miznúceho ducha“ – Egypt, 50 min. – s. 73 Competition Films: Goral Ball – SR, 7 min.
Kamenné pastorále – SR, 32 min. – s. 48 Easter Time – Hommage to Martin Martinček and Liptovská Teplička-
20.00 Súťažné pásmo 16 – 116 min. SR, 8 min.
O Soni a jej rodine – SR, 37 min. – s. 57 Rudolf Patrnčiak – SR, 7 min.

WEDNESDAY 24 SEPTEMBER 2008 20.30 Competition 11- 73 min.
Are There Still Any Shepherds? – Portugal, 73 min.
09.00 Competition 2 – 97 min. 21.45 Discussion
Bambuti – CR, 40 min.
Farmers – CR, 57 min. FRIDAY 26 SEPTEMBER 2008
11.00 Competition 3 – 105 min.
Where Is ?! – SR, 24 min. 09.00 Competition 12 – 107 min.
Roya – Serbia, 17 min. Who Can Become a Bellman – Croatia, 55 min.
The Last Caravan – SR, 64 min. Resettlement – Hungary, 26 min.
14.00 Competition 4 – 126 min. This Word is the Water – Iran, 26 min.
The Livonians – Small Is Big – Poland, 29 min. 11.15 Competition 13 – 103 min.
People On the Track – SR, 28 min. Trumpets’ Republic – France, 48 min.
Vorga – A Path of Two Banks – CR, 69 min. A Shout Into the Wind – Finland, 55 min.
17.00 Competition 5 – 90 min. 14.00 Competition 14 – 113 min.
Martin Slivka – The Man Who Planted Trees, SR, 90 min. (35 mm) – The Flower Bridge – Romania, 87 min.
Cinema DK Camera to the History „or“ Absolutely Komlós Kind – Hungary,
Special Non – Competition Screening – 73 min. 26 min.
Karol Skřipský – SR – 1968 – 73 min. – videosalon 16.15 Competition 15 – 111 min.
19.00 Competition 6 – 100 min. Nykus – Germany, 29 min.
Vielle Chaux – SR, 15 min . Tanbura „Capturing a Vanishing Spirit“ – Egypt, 50 min.
Funeral Chants From the Georgian Caucasus – France, 21 min. Stone Pastorale – SR, 32 min.
Slovaks in Croatia – SR, 64 min. 20.00 Competition 16 – 116 min.
21.00 Competition 7 – 76 min. Sona and Her Family – SR, 37 min.
Salaam Aleykum Copenhagen – Denmark/Slovenia/Slovakia, 19 min. The Thirst of a Stone Sea – Montenegro, 79 min.
The Dance In Front of Camera – CR, 57 min. 22.00 – Discussion
22.10 Discussion
SATURDAY 27 SEPTEMBER 2008
08.30 – 12.30 Workshop „Ethnologists and Filmmakers“
THURSDAY 25 SEPTEMBER 2008 09.00 Non-Competition 3 – 88 min.
Traditions – Hungary, 25 min.
09.00 Non – Competition 2 – Karol Skřipský Anniversary – 118 min: Flockmaster Jano Červeň – SR, 24 min.
Clay Brought to Life (1948, 12 min.), The Song of Colours and Forms Janko Petrenka, The Dancer From Východná – SR, 39 min.
(1960, 14 min.), Creators (1964, 15 min.), Machine (1967, 8 min.), Hay 10.30 Non-Competition 4 – 83 min.
in Doščanka (1967, 9 min.), Four Days of Ľudovít Čonka (1967, 22 We Survived the GULAG – SR, 45 min.
min.), Bosco Gurin – A Village of Walsers (1971, 31 min., Swiss) Čaršija – Macedonia/Slovenia/SR, 21 min.
11.00 – 13.00 Seminar – 100th Anniversary of Karol Skřipský Border Land – CR, 17 min.
14.00 Competition 8 – 108 min. 13.00 Awarding Ceremony
Monte Gordo Beach – Spain, 30 min. 15.00 Screening of the Awarded Films
Big Girl, Little Girl and a Guy in Between – Part II – South Korea, 78 min.
17.00 Competition 9 – 77 min. FREE ENTRANCE TO FESTIVAL SCREENINGS!
The Blind Loves – SR – 77 min. (35 mm) – Cinema DK
19.00 Competition 10 – 66 min.
Nothing to be Scared – Poland, 46 min.
Jacob and Philip – The Bells for Inovce – CR, 20 min.

Program kina Domu kultúry Strih: Christopher Blunden
Hudba: Simon Boswell, Jan Jirásek
Schedule of Cinema Screenings, Cultural Centre Hrajú: Anna Friel, Vincent Regan, Hans Matheson, Karel Roden, Boleslav Polív-
ka, Deana Jakubisková-Horváthová, Jiří Mádl, Lucie Vondráčková, Franco Nero
Premietanie filmov pre školy a verejnosť na Etnofilme 2008: Distribútor: Tatrafilm
Utorok 23. 9. až piatok 26. 9. o 8.00 a 10.00 hod. pre základné školy
Streda 24. 9. o 17.00 hod. pre verejnosť
KUNG FU PANDA
USA (2008) 90 min., MP, slovenský dabing, animovaná rozprávka MARTIN SLIVKA – MUŽ, KTORÝ SADIL STROMY
Vo vtipnom animovanom filme, plnom akcie musí prejsť panda Po neuveriteľnú Slovensko (2007) 90 min., MP 12 , dokument
cestu, počas ktorej sa zo zakríknutého predavača rezancových polievok stane Film je poctou Martinovi Slivkovi, jednej z najvýznamnejších postáv slovenskej
legendárnym Dračím bojovníkom. Napriek tomu, že príbeh sa odohráva v stre- kinematografie a kultúry, ktorý bol tvorcom slovenského dokumentárneho
dovekej Číne, jeho kulisy by mohla tvoriť akákoľvek éra a oblasť. Hlavným národopisného filmu, režisérom, scenáristom, dramaturgom, filmovým teoreti-
posolstvom filmu totiž je, že aj tomu najväčšiemu zúfalcovi sa môže splniť jeho kom, pedagógom, autorom, etnografom a najmä – výnimočným človekom.
sen, keď sa k rojčeniu pridá trocha šťastia a predovšetkým usilovnosti. Dokument je spomienkou na majstra Slivku prostredníctvom rozprávania jeho
Réžia: Mark Osborne, John Stevenson blízkych a spolupracovníkov a zároveň pokusom poodhaliť tajomstvo jeho
Námet: Ethan Reiff, Cyrus Voris bohatého života a tvorby.
Scenár: Jonathan Aibel, Glenn Berger Réžia: Martin Šulík
Kamera: Yong Duk Jhun Námet: Ingrid Mayerová, Rudolf Urc
Strih: Clare Knight Scenár: Rudolf Urc, Ingrid Mayerová, Martin Šulík
Hudba: John Powell, Hans Zimmer Kamera: Richard Krivda
Hrajú: V slovenskom znení: Ivan Šándor, Helena Krajčiová, Marián Slovák, Strih: Alena Spustová
František Kovár, Matej Landl, Petra Vajdová, Martin Kaprálik, Luboš Kostelný Hudba: muzika bratov Muchovcov, Stanislav Palúch (husľové improvizácie)
Distribútor: Tatrafilm Hrajú: Oľga Slivková, Jano Slivka, Ondrej Slivka, Miloslav Kubík, Ludvík Baran,
Milan Černák a ďalší
Distribútor: Asociácia slovenských filmových klubov
Utorok 23. 9. až piatok 26. 9. o 12.00 hod. pre stredné školy
Sobota 27. 9. pre verejnosť o 17.00 a 19.30 hod.
Streda 24. 9. o 19.30 hod. pre verejnosť
BATHORY
Slovensko / Česká republika / V. Británia / Maďarsko (2008) 140 min., MP 15, MUZIKA
slovenský dabing, historická dráma Slovensko / SRN (2007) 94 min., MP 12, komédia
Historický veľkofilm Juraja Jakubiska privádza k životu krvavú legendu o Neďaleko veľkého mesta, niekoľko krokov od hraníc s nepriateľskou kapitalis-
Čachtickej panej. Tá sa podľa povesti kúpala v krvi panien a na svojich pan- tickou krajinou sa začína príbeh o chlapíkovi, ktorý dúfal, že hudba mu pomôže
stvách roky vraždila a mučila poddaných. Kruté skutky doviedli Alžbetu Bát- z kaluže, ale namiesto toho vyváľa hudbu v blate. Je to aj príbeh o slobode, ktorá
hory až do Guinessovej knihy rekordov, kde je uvedená ako najväčšia vrahyňa bola v Československu na rozhraní 70. a 80. rokov jednou z najvzácnejších
v dejinách ľudstva. Ale kým v skutočnosti bola „krvavá grófka“ Báthoryčka? a najmenej dostupných hodnôt. Jadrom príbehu troch muzikantov, ktorí sa roz-
Sadistickou vrahyňou alebo obeťou temných intríg a bezprávia? Jakubisko sa vo hodnú dosiahnuť úspech v hudobnom šoubiznise, je tragikomický osud mla-
filme drží historických faktov, no do zapĺňania bielych miest zapojil aj svoju fan- dého muža, ktorý sa postupne začne zaplietať do deštruktívnych vzťahov. Film
táziu. má štrnásť nominácií na národnú filmovú cenu Slnko v sieti.
Réžia: Juraj Jakubisko Réžia: Juraj Nvota
Námet: Juraj Jakubisko Námet: Peter Pišťanek – poviedka
Scenár: Juraj Jakubisko Scenár: Ondrej Šulaj
Kamera: F. A. Brabec, Ján Ďuriš Kamera: Alexander Šurkala

Strih: Alois Fišárek Piatok 26. 9. o 17.00 hod. pre verejnosť
Hudba: Róbert Mankovecký
Hrajú: Luboš Kostelný, Tatiana Pauhofová, Marián Geišberg, Csongor Kassai, ANGEL
Karol Spišák, Vladimír Hajdu, Dorota Nvotová, Jan Budař, Marek Geišberg, Veľká Británia / Francúzsko / Belgicko (2006) 137 min., MP 12, české titulky,
Peter Pišťanek, Jana Oľhová, Petra Polnišová ľúbostná dráma
Distribútor: Continental film Angel je výpravná historická dráma režiséra FranŪoisa Ozona, v ktorej nechý-
bajú hlboké city, ani ostrý sarkazmus. Krásna a naivná spisovateľka Angel žije
vysnívaným životom svojich hrdiniek. Jej vášnivé romány a neskôr i jej detsky
Štvrtok 25. 9. o 17.00 hod. – pre verejnosť. sebecký a prudký charakter zaujmú londýnskeho nakladateľa a čoskoro sa stane
známou spisovateľkou. Komerčný úspech Angel umožní, aby siahla i na ďalšie
SLEPÉ LÁSKY svoje sny – získa dom i milovaného muža. A s rovnako slepým sebavedomím,
Slovensko (2008) 75 min., MP 12, dokument ktoré jej tvrdí, že je veľkou umelkyňou, verí i tomu, že všetci, ktorých si do svoj-
Nájsť si to pravé miesto naplnenia a šťastia na svete je veľakrát ťažké aj pre vidi- ho vysnívaného života nasťahovala, sú rovnako šťastní ako ona...
acich, o to komplikovanejšia je táto cesta pre človeka nevidomého. Film rozprá- Réžia: FranŪois Ozon
va štyri príbehy o rôznych podobách lásky medzi nevidomými ľuďmi. Film si Námet: Elizabeth Taylor – rovnomenný román
získal porotu i divákov na MFF v Cannes. Scenár: FranŪois Ozon, Martin Crimp
Réžia: Juraj Lehotský Kamera: Denis Lenoir
Námet: Juraj Lehotský Strih: Muriel Breton
Scenár: Juraj Lehotský, Marek Leščák Hudba: Philippe
Kamera: Juraj Chlpík Hrajú: Romola Garai, Sam Neill, Lucy Russell, Michael Fassbender, Charlotte
Hrajú: Miro Daniel, Monika Brabcová, Peter Kolesár, Iveta Koprdová, Elena Sza- Rampling, Jacqueline Tong
rasová, a ďalší Distribútor: Asociácia slovenských filmových klubov
Štvrtok 25. 9. o 19.30 hod. – pre verejnosť
VENUŠA
Veľká Británia / USA (2006) 95 min., MP 12, české titulky, dráma
Maurice je starnúci, ale stále slávny herec. O jeho najlepšieho priateľa Iana sa
začne starať praneter Jessie a pôžitkárovi Mauriceovi sa mladá žena zapáči. Jes-
sie je od začiatku odmietavá, no na druhej strane jej imponujú Mauricov život-
ný úspech a osobný šarm. Po návšteve Národnej galérie, kde si obaja pozrú
slávny Vélazquezov obraz Venuša, sa Maurice rozhodne prehovoriť Jessie, aby
stála modelom pre študentov maliarstva. Urobí to aj preto, že by sa na ňu veľmi
rád pozeral. To však rozbehne celý rad nečakaných udalostí, ktoré oboch akté-
rov hlboko poznamenajú.
Réžia: Roger Michell
Scenár: Hanif Kureishi
Kamera: Haris Zambarloukos
Strih: Nicolas Gaster
Hudba: Piesne: Connie Bailey Rae
Hrajú: Peter O'Toole, Leslie Phillips, Jodie Whittaker, Richard Griffiths, Vanessa
Redgrave, Beatrice Savoretti, Philip Fox

Prehľad súťažných filmov podľa krajiny pôvodu Prehľad súťažných filmov podľa režisérov
Competition Films – Country of Origin Competition Films – Directors
KRAJINA / COUNTRY – NÁZOV FILMU / FILM TITLE, RÉŽIA / DIRECTOR RÉŽIA / DIRECTOR – NÁZOV FILMU / FILM TITLE, KRAJINA / COUNTRY
Bosna a Hercegovina/Srbsko – Emannuel – Pán s nami, Ratko Radanovič Antala Zsuzsanna – Presídlenie, Maďarsko
Česká republika – Bambuti, Jan Popelka Bartoš Miroslav – Slováci v Chorvátsku, SR
Česká republika – Jakub a Filip, Zvony pre Inovce, Pavel Popelka Beňovský Peter – Posledná maringotka, SR
Česká republika – Sedliaci, Alena Činčerová Bričkovský Zdeněk – Vorga – Cesta medzi brehmi, Česká republika
Česká republika – Tanec pred kamerou, Petr Hajn Bruk Toni – Nykus, Nemecko
Česká republika – Vorga – Cesta medzi brehmi, Zdeněk N. Bričkovský Ciulei Thomas – Kvetinový most, Rumunsko
Čierna Hora – Smäd kamenného mora, Anke Perovic, Vladimir Perovic Clemente Oscar – Pláž Monte Gordo, Španielsko
Dánsko/Slovinsko/SR – Salaam Aleykum, Kodaň, Sašo Niskač Činčerová Alena – Sedliaci, Česká republika
Egypt – Tanbura „Zachytenie miznúceho ducha“, Phillipe L. Dib Dib Phillipe – Tanbura „Zachytenie miznúceho ducha“, Egypt
Fínsko – Výkrik vo vetre, Katja Gauriloff Dimun Agnes – Kde je?!, SR
Francúzsko – Pohrebné spevy gruzínskeho Kaukazu, Hugo Zemp Dong-il Seo – Veľké dievča, malé dievča a chlapec – časť 2, Južná Kórea
Francúzsko – Republika trumpiet, Stefano Missio, Alessandro Gori Gauriloff Katja – Výkrik vo vetre, Fínsko
Chorvátsko – Kto sa môže stať zvonárom, Ivo Kuzmanić Hajn Petr – Tanec pred kamerou, Česká republika
Irán – Slovo o vode, Reza Majlesi Hrubonova Iveta – Pohľad do minulosti „alebo“ Pravý Komlóšan, Maďarsko
Južná Kórea – Veľké dievča, malé dievča a chlapec – časť 2, Seo Dong-il Kojnok Arnold – Ľudia na trati, SR
Maďarsko – Pohľad do minulosti „alebo“ Pravý Komlóšan, Iveta Hrubonova Kosec Milan – Kamenné pastorále, SR
Maďarsko – Presídlenie, Zsuzsanna Antala, János Bencsik Kostolanský Ján – Vielle Chaux, SR
Nemecko – Nykus, Toni Bruk Kubera Marian –Livonci – malí, ale veľkí, Poľsko
Poľsko – Livonci – malí, ale veľkí, Marian Kubera Kuzmanić Ivo – Kto sa môže stať zvonárom, Chorvátsko
Poľsko – Netreba sa báť, Malgorzata Szumowska Kyslanová Drahomíra – Goralský bál, SR
Portugalsko – Sú ešte pastieri?, Jorge Pelicano Lehotský Juraj – Slepé lásky, SR
Rumunsko – Kvetinový most, Thomas Ciulei Majlesi Reza – Slovo o vode, Irán
Slovenská republika – Goralský bál, Drahomíra Kyslanová Mendel Tommi – Arukihenro – Kráčajúci pútnici, Švajčiarsko
Slovenská republika – Kamenné pastorále, Milan Kosec Mesiariková Jana – Rudolf Patrnčiak, SR
Slovenská republika – Kde je?!, Agnes Dimun Missio Stefano, Gori Alessandro – Republika trumpiet, Francúzsko
Slovenská republika – Ľudia na trati, Arnold Kojnok Niskač Sašo – Salaam Aleykum, Kodaň, Dánsko/Slovinsko/SR
Slovenská republika – Martin Slivka – muž, ktorý sadil stromy, Martin Šulík Paroški Svetlana – Roja, Srbsko
Slovenská republika – O Soni a jej rodine, Daniela Rusnoková Pelicano Jorge – Sú ešte pastieri?, Portugalsko
Slovenská republika – Posledná maringotka, Peter Beňovský Perovic Anke, Perovic Vladimir – Smäd kamenného mora, Čierna Hora
Slovenská republika – Rudolf Patrnčiak, Jana Mesiariková Popelka Jan – Bambuti, Česká republika
Slovenská republika – Slepé lásky, Juraj Lehotský Popelka Pavel – Jakub a Filip – Zvony pre Inovce, Česká republika
Slovenská republika – Slováci v Chorvátsku, Miroslav Bartoš Radanovič Ratko – Emannuel – Pán s nami, Bosna a Hercegovina/Srbsko
Slovenská republika – Veľká noc – Pocta Martinovi Matinčekovi a Liptovskej Rusnoková Daniela – O Soni a jej rodine, SR
Tepličke, kolektív Ľubomíra Stacha Stacho Ľubomír a kolektív – Veľká noc – Pocta Martinovi Matinčekovi
Slovenská republika – Vielle Chaux, Ján Kostolanský a Liptovskej Tepličke, SR
Srbsko – Roja, Svetlana Paroški Szumowska Malgorzata – Netreba sa báť, Poľsko
Španielsko – Pláž Monte Gordo, Óscar Clemente, Sofia Trincao Šulík Martin – Martin Slivka – muž, ktorý sadil stromy, SR
Švajčiarsko – Arukihenro – Kráčajúci pútnici, Tommi Mendel Zemp Hugo – Pohrebné spevy gruzínskeho Kaukazu, Francúzsko

Názov / Title
Slovenský / Slovak Arukihenro – Kráčajúci pútnici
Anglický / English Walking Pilgrims
Pôvodný / Original Arukihenro
Minutáž / Length 73
Rok výroby / Year 2006
Vyrobil / Produced by tiger toda productions
Krajina / Country Švajčiarsko / Switzerland
Réžia / Director Tommi Mendel
Scenár / Script Tommi Mendel
Kamera / Camera Tommi Mendel
Vyše tisíc rokov spája púť Shikoku Henro 88 posvätných miest na trase dlhej
875 míľ okolo Shikoku, štvrtého najväčšieho ostrova Japonska. Film odhaľuje
príčiny, ktoré vedú dnešných Japoncov, aby absolvovali túto budhistickú púť.
SÚŤAŽNÉ FILMY Pôsobivý pohľad do náboženského a sociálno-kultúrneho prostredia japonskej

spoločnosti.
v abecednom poradí podľa slovenských názvov For over a thousand years, the Shikoku Henro pilgrimage has connected 88 sacred pla-
ces along 875 miles around Shikoku, Japan's fourth largest island. The film reveals the
motives, aims and experience of modern Japanese people as they follow this Buddhist
pilgrimage. A profound insight into the religious and socio-cultural background of
COMPETITION FILMS modern Japanese society.
in Alphabet Order / Slovak Titles

Názov / Title Názov / Title
Slovenský / Slovak Bambuti Slovenský / Slovak Emannuel – Pán s nami
Anglický / English Bambuti Anglický / English Emannuel – God with Us
Pôvodný / Original Bambuti Pôvodný / Original Emanuil – s nama Bog
Minutáž / Length 40 Minutáž / Length 29
Rok výroby / Year 2008 Rok výroby / Year 2007
Vyrobil / Produced by Jan Popelka, studio AUDIOVISUAL Vyrobil / Produced by Alternative Television
Krajina / Country ČR / Czech Republic Krajina / Country Bosna a Hercegovina, Srbsko/
Réžia / Director Jan Popelka Bosnia-Herzegovina a Serbia
Scenár / Script Milan Daněk, Alena Žákovská Réžia / Director Ratko Radanovič
Kamera / Camera Milan Daněk, Alena Žákovská, Jan Popelka Scenár / Script Ratko Radanovič
Kamera / Camera Siniša Nenadič
Povesťami opradený spôsob života a trpasličia výška Pygmejov Bambuti priťa- Pohľadom do života Vojina Pujgacu, chlapca z Drinicu, sa dozvedáme o materi-
hovala pozornosť mnohých bádateľov. Jedným z najvýznamnejších bol antro- álnej a duchovnej obnove srbskej eparchie Bihač a Petrovac v Bosne a Hercego-
pológ českého pôvodu Pavel Šebesta, ktorého prezývali Otec Pygmejov. Autori vine.
filmu sa vydali po jeho stopách. Pátranie po osudoch Bambutov na východe
Konga DR bolo obtiažne, nedávna vojna poznačila aj túto oblasť. Through the character of Vojin Puyigaca, a boy from Drinic, a story of material and spi-
ritual reconstruction of devastated Eparchy of Bihac and Petrovac, Serbian Orthodox
Legends about the way of life and the miniature height of the African Bambuti Pygmi- Church in Bosnia Hercegovina is told.
es have attracted many researchers so far. One of the most important was Pavel Šebesta,
a renowned Czech anthropologist, so called Father of Pygmies. Film authors set off to
follow his research. Travelling in Eastern Congo was difficult, the recent war marked the
region.

Slovenský / Slovak Goralský bál Slovenský / Slovak Jakub a Filip – Zvony pre Inovce
Anglický / English Goral’s Ball Anglický / English Jakub and Filip – The Bells For Inovce
Pôvodný / Original Goralský bál Pôvodný / Original Jakub a Filip – zvony pro Inovce
Vyrobil / Produced by STV Banská Bystrica Vyrobil / Produced by Muzeum J. A. Komenského v Uherském Brodě
Krajina / Country SR / Slovakia Krajina / Country ČR / Czech Republic
Réžia / Director Drahomíra Kyslanová Réžia / Director Pavel Popelka
Scenár / Script Drahomíra Kyslanová Scenár / Script Pavel Popelka
Kamera / Camera Igor Demčák Kamera / Camera Pavel Popelka
V Brezovici na severe Oravy nezabúdajú na folklórne dedičstvo svojich dedov. Rodina Dytrychovcov v Brodku u Přerova už tretiu generáciu vyrába zvony.
Okrem toho, že tu majú folklórnu skupinu, organizujú aj chýrny Goralský bál. Leticia Dytrychová odliala zvony „Jakub a Filip“ pre Chrám sv. Proroka Eliáša
v Inovciach na východnom Slovensku. Zvony po prvýkrát zazneli na „Voskres-
In Brezovica, the north of Slovak Orava region, they do not forget about the heritage of ne utreni“ 8. apríla 2007.
their forefathers. Apart form having a folk group, they also organize a renowned Gora-
l’s Ball. The Dytrych family from Brodek by Přerov (Czech Republic) has manufactured bells for
the last three generations. Leticia Dytrychova has cast two bells Jacob and Philip for the
Church of St. Elijah, the Prophet in Inovce, eastern Slovakia. The bells have tolled on
„Easter Sunday“ 8th April 2007 for the first time.

Slovenský / Slovak Kamenné pastorále Slovenský / Slovak Kde je?!
Anglický / English Stone Pastorale Anglický / English Where Is ...?!
Pôvodný / Original Kamenné pastorále Pôvodný / Original Kde je?!
Vyrobil / Produced by Panoráma Vyrobil / Produced by Agnes Dimun, Fakulta dramatických umení
Krajina / Country SR / Slovakia – Akadémia umenia
Réžia / Director Milan Kosec Krajina / Country SR / Slovakia
Scenár / Script Milan Kosec Réžia / Director Agnes Dimun
Kamera / Camera Milan Kosec Scenár / Script Agnes Dimun
Kamera / Camera Agnes Dimun
Obec Terchová je známa vďaka svojmu rázovitému kraju, folklóru a tiež záslu-
hou rodákov, najmä legendárneho Juraja Jánošíka. O kameni z tunajších dvoch Dokument dáva možnosť nahliadnuť do bytu manželského páru v pokročilom
kameňolomov sa dozvedeli v 18. storočí aj chýrni talianski kamenári, ktorí priš- veku. Okrem ich vzájomného vzťahu, závislosti na sebe a na najbližších sa tu
li do Terchovej, aby sa presvedčili o jeho kvalite. Dokumentárny film hovorí o reflektujú tienisté stránky staroby: keď človek už ani nežije, iba dožíva. Necen-
mĺkvych podobách terchovského kameňa v minulých storočiach, ale aj v súčas- zurovaný pohľad na život starého človeka v detaile...
nosti. Jeho krása a štruktúra vyniká aj v podobe novej krížnej cesty na vrchu
Oravcovo. The documentary offers a look into the appartement of a retired married couple. We can
follow their relationship, depending on each other and other family members, the nega-
Terchová is a unique Slovak village famous for its beautiful nature, great folk artists and tive sides of old age, when man does not live, but only survives. An uncensored look into
legendary highway robber Juraj Jánošík. Stone from two local quarries attracted famous the life of a person advanced in years...
Italian stone carvers in 18th century who came over to prove its quality. The documen-
tary reveals silent expressions of the Terchova stone in the past as well as at present. Its
beautry and structure can be admired today in the form of new Stations of the Cross at
the Oravcovo mountain.

Slovenský / Slovak Kto sa môže stať zvonárom Slovenský / Slovak Kvetinový most
Anglický / English Who Can Become a Bellman Anglický / English The Flower Bridge
Pôvodný / Original Ki more bit zvončar Pôvodný / Original Podul de flori
Vyrobil / Produced by Croatian Radiotelevision Vyrobil / Produced by EUROPOLIS FILM S.R.L.
Krajina / Country Chorvátsko / Croatia Krajina / Country Rumunsko / Romania
Réžia / Director Ivo Kuzmanić Réžia / Director Thomas Ciulei
Scenár / Script Ivo Kuzmanić, Aleksej Pavlovsky Scenár / Script Thomas Ciulei
Kamera / Camera Tvrtko Mršić, Ivo Kuzmanić, Dean Krapić, Kamera / Camera Thomas Ciulei
Boris Vehar
Zvonári z regiónu Kastav sa každoročne objavujú na TV obrazovkách. Na Bielu Costica Arhir žije v moldavskej dedine Acui, kde vychováva tri deti. Manželka
sobotu sa v Matulji už 12 rokov organizuje sprievod, na ktorom sa schádzajú odišla pred vyše tromi rokmi do Talianska za prácou a odvtedy sa nevrátila. V
všetci zvonári z okolia. Chýbajú iba dve skupiny, z Rukavaca a Zvonece. Na podobnej situácii je takmer polovica aktívneho obyvateľstva tejto krajiny. Doku-
rozdiel od ostatných zvonárov odmietajú vystupovať na iných miestach. Ich mentárny film využíva prvky fikcie, vytvárajúc priestor, v ktorom sa hlavné
dôvody vyvolávajú otázku o zmysle tradičných zvykov v dnešnej ére globalizá- postavy môžu sami predstaviť.
cie.
Costica Arhir raises his three children in the Moldova village of Acui.His wife has left
The bellmen (zvončari) of the Kastav region fill TV-screens every year. For 12 years a for Italy three and a half years ago to find work, and has not been home since. In a simi-
parade has been taking place in Matulji on Lent Saturday, when almost all bellmen lar situation are around half of the active population of this country. The documentary
groups from the Kastav region come together. Two bellmen groups are staying away film uses fictional elements in storytelling and camerawork, creating a stage where the
from the Matulji parade – the ones from Rukavac and Zvoneće. Unlike all other bellmen characters interpret themselves.
these two groups refuse to go anywhere. Fundamental questions rise about modern pur-
pose of traditional customs in the globalization era.

Slovenský / Slovak Livonci – malí, ale veľkí Slovenský / Slovak Ľudia na trati
Anglický / English The Livonians – Small Is Big Anglický / English People From the Railway
Pôvodný / Original Liwowie – male jest wielkie Pôvodný / Original Ľudia na trati
Vyrobil / Produced by Telewizja Polska – Gdansk Vyrobil / Produced by Filmová a televízna fakulta, VŠMU
Krajina / Country Poľsko / Poland Krajina / Country SR / Slovakia
Réžia / Director Marian Kubera Réžia / Director Arnold Kojnok
Scenár / Script Marian Kubera Scenár / Script Arnold Kojnok
Kamera / Camera Krzysztof Iglikowski
Skupinový portrét, ktorého protagonistami sú ľudia žijúci v blízkosti opustenej
Film o najmenšom národe v Európe, o Livoncoch. Žijú v Lotyšsku, je ich menej železnice na juhu stredného Slovenska. Je to film reflektujúci súčasný „stav
ako dvesto. Aj keď po stáročia bojovali o prežitie, zachovali si vlastný jazyk, tra- vecí“ v konfrontácii s minulosťou.
dície a zvyky.
The documentary offers a group portrait, who protagonists are people living near a clo-
This is a film about the smallest nation in Europe, about the Livonians or Livs. They sed railway track in the south of Central Slovakia. It is a film reflecting the current
live in Latvia; there are less than two hundred of them. And while fighting through cen- „state of affairs“ in confrontation with the past.
turies to survive, they preserved their language, traditions and customs.

Slovenský / Slovak MARTIN SLIVKA – muž, ktorý Slovenský / Slovak Netreba sa báť
sadil stromy Anglický / English Nothing To Be Scared Of
Anglický / English MARTIN SLIVKA – The Man Who Pôvodný / Original A czego tu sie bac
Planted Trees Minutáž / Length 46
Pôvodný / Original MARTIN SLIVKA – muž, ktorý Rok výroby / Year 2007
sadil stromy Vyrobil / Produced by TVP – Channel 2
Minutáž / Length 90 Krajina / Country Poľsko / Poland
Rok výroby / Year 2007 Réžia / Director Malgorzata Szumowska
Vyrobil / Produced by TRIGON PRODUCTION s.r.o. Scenár / Script Malgorzata Szumowska
Krajina / Country SR / Slovakia Kamera / Camera Jacek Drosio
Réžia / Director Martin Šulík
Scenár / Script Rudolf Urc, Ingrid Mayerová, Martin Šulík Dedinčania z okolia Mazurských jazier rozprávajú o zvykoch a poverách spoje-
Kamera / Camera Richard Krivda ných so smrťou. Hovoria o smrti ako o bežnej súčasti života, s vtipom a humo-
rom. Zvykli si na smrť, kým ľudia žijúci v mestách nemajú čas na ňu myslieť.
Pocta Martinovi Slivkovi, jednému z najvýznamnejších postáv slovenskej kine- Paradoxne tým u nich vzniká ešte väčší strach. Netreba sa báť, hovoria hrdino-
matografie a kultúry. Bol tvorcom slovenského dokumentárneho národopisné- via tohto dojímavého, avšak zábavného filmu.
ho filmu, režisérom, scenáristom, dramaturgom, filmovým teoretikom, pedagó-
gom, autorom, etnografom a najmä – výnimočným človekom. Dokument je nie-
len spomienkou na majstra Slivku prostredníctvom rozprávania jeho blízkych a The inhabitants of the Masuria lake district talk about the customs and beliefs conne-
spolupracovníkov, ale zároveň pokusom poodhaliť tajomstvo jeho bohatého cted with death. In an ordinary way, just like about any other matter and, at the same
života a tvorby. time, with wit and humour. They have already come to terms with death while we in the
cities have no time to think about it. Paradoxically, this results in an even greater fear
Hommage to Martin Slivka, one of the greatest personalities of Slovak cinematography of it coming. „Nothing to be scared of“ – say the heroes of this moving, but also amu-
and culture. He was the author of Slovak documentary ethnographic film, director, sing film.
script writer, dramaturgist, film theoretitian, teacher, author, ethongrapher and – main-
ly – a unique man. The documentary is not only a reminiscence of master Slivka
through narrations of his loved ones and colleagues, but also an attempt to reveal the
secret of his frutitful life and working career.

Slovenský / Slovak Nykus Slovenský / Slovak O Soni a jej rodine
Anglický / English The Aquarius Anglický / English Soňa And Her Family
Pôvodný / Original Nykus Pôvodný / Original O Soni a jej rodine
Vyrobil / Produced by Sorabia-film-studio Vyrobil / Produced by Filmová a televízna fakulta, VŠMU
Krajina / Country Nemecko / Germany Krajina / Country SR / Slovakia
Réžia / Director Toni Bruk Réžia / Director Daniela Rusnoková
Scenár / Script Toni Bruk Scenár / Script Daniela Rusnoková
Kamera / Camera Michael Börner Kamera / Camera Daniela Rusnoková, Peter Zalubel
Film o vodníkovi a ságe, ktorá o ňom koluje v Lužicku. S úsmevom poukazuje Nie údolie, len jama pri skládke. Nijaký chodník k domu, iba blato vedúce k
na problémy s vodou u lužických Srbov kedysi a dnes. úbohej chajde. Všetkého málo, len detí dosť a dosť. Uprostred takejto rómskej
súčasnosti žije pani Soňa – silná a inteligentná. Ale aj bezmocná.
A film concerning the Aquarious and the saga about him in Lusatia. With a smiling eye
the film shows the problems with water in Lusatia today and tomorrow. Not a valley, just a hole beside a dump. No path leading to the house, only mud on the
way to a miserable shed. Lacking everything, but not a lack of kids. This is where Mrs.
Sona lives – In the middle of this Roma reality – strong and intelligent. But also hel-
pless.

Slovenský / Slovak Pláž Monte Gordo Slovenský / Slovak Pohľad do minulosti „alebo“
Anglický / English Monte Gordo Beach Pravý Komlóšan
Pôvodný / Original Praia de Monte Gordo Anglický / English Camera to the History „or“
Minutáž / Length 30 Absolutely Komlós Kind
Rok výroby / Year 2006 Pôvodný / Original Történelmi kamera, avagy abszolút komlósi
Vyrobil / Produced by Labalanza PC Minutáž / Length 26
Krajina / Country Španielsko / Spain Rok výroby / Year 2007
Réžia / Director Óscar Clemente, Sofia Trincao Vyrobil / Produced by MTV Hungarian Television Co. Ltd.
Scenár / Script Sofia Trincao, Óscar Clemente Krajina / Country Maďarsko / Hungary
Kamera / Camera Óscar Clemente, Adán Baraias Réžia / Director Iveta Hrubonova
Kamera / Camera Donát Herner, László Németh, Zsolt Szél
Na pláži Monte Gordo (Algarve, Portugalsko), v tieni turistických vežiakov žije
neveľká komunita rybárov. Dokumentárny film približuje život na pláži v prie- Andrej Lopušný je roľníkom zo Slovenského Komlóša. Za vyše sedemdesiat
behu celého roka, od osamelého zimného dňa až po rušné letné nedele. Z výpo- rokov života si v pamäti uchoval každú udalosť. Pamätá sa, aké vozy používa-
vedí rybárov sa dozvedáme, ako sa komunita prispôsobuje súčasným podmi- li sedliaci v Komlóši, akú výšivku mali dievčatá na živôtiku, aké osudy postih-
enkam, aby prežila. li ľudí pri výmene obyvateľstva. Podľa slov známeho spisovateľa Pavla Závadu,
strýko Bandi stelesňuje „pohľad do minulosti“.
On the beach at Monte Gordo (Algarve, Portugal) a small community of traditional
style fishermen subsists under the shadow of touristic tower blocks. The documentary András Lopusny is a Slovak peasant citizen of Tótkomlós. During his more than seventy
portrays life on the beach during an entire year, from the lonely winter to the busy sum- years of life every event of his environment has been piled in his mind. He recalls what was
mer Sundays. Through the testimony of the fishermen it tells us how this community is the horse carriage of the Slovak husbandmen’s, what kind of material was used for sewing
struggling to adapt. the bodice of the girls, what happened to the various families during the population
exchange. According to Pál Závada uncle Bandi is a „camera to the history“.

Slovenský / Slovak Pohrebné spevy gruzínskeho Kaukazu Slovenský / Slovak Posledná maringotka
Anglický / English Funeral Chants from the Georgian Anglický / English The Last Caravan
Caucasus Pôvodný / Original Posledná maringotka
Pôvodný / Original Chants funéraires du Caucase géorgien Minutáž / Length 64
Minutáž / Length 21 Rok výroby / Year 2008
Rok výroby / Year 2007 Vyrobil / Produced by FURIA FILM s.r.o
Vyrobil / Produced by Süpor XAO Krajina / Country SR / Slovakia
Krajina / Country Francúzsko / France Réžia / Director Peter Beňovský
Réžia / Director Hugo Zemp Scenár / Script Ida Hledíková – Polívková
Kamera / Camera Hugo Zemp Kamera / Camera Richard Krivda
Svani žijú na severozápade Gruzínska. Polyfónia Svanov je jedným z hlavných Dokumentárny film zachytáva posledných autentických bábkarov v strednej
štýlov gruzínskeho vokálneho umenia. Vo svojich pohrebných zvykoch spájajú Európe (na Slovensku, v Maďarsku, v Čechách a v Nemecku). Ide o komedian-
Svani tri vokálne výrazy ojedinelé vo svete: náreky žien, náreky mužov a poly- tov, ktorých maringotky už stoja na hranici zániku alebo čakajú na odtiahnutie
fonické spevy mužských zborov. Mužské polyfonické spevy nepoužívajú slová, do múzea alebo do šrotu. Film okrem osudov konkrétnych ľudí poukazuje na
avšak pôsobivo vyjadrujú beznádej a nevýslovný žiaľ, ktorý človek zažíva pri spoločné korene európskej kultúry. Bola to práve divadelná kultúra, ktorá od 17.
stretnutí so smrťou. storočia pevne spájala Európu.
The Svans live in north-western Georgia. The polyphony of the Svans appears as one of The documentary reveals stories of the last authentic puppeteers in Central Europe (Slo-
the major styles of the Georgian vocal art. In their funeral rituals, the Svans combine vakia, Hungary, Czech republic, Germany). These are the comedians whose puppeteer
three vocal expressions rarely found in other parts of the world: women’s individual carriage houses are on the brink of extinction or they expect to be moved to some muse-
laments, men’s individual laments, and polyphonic chants by male choirs. The men's um or to dump. The film also presents some common roots of European culture. It was
polyphonic chants use no words, however they manage to convey the helplessness and the theatre culture which has served as a strong link in Europe since 17th century.
inexpressible grief of a man faced with death.

Slovenský / Slovak Presídlenie Slovenský / Slovak Republika trumpiet
Anglický / English Resettlement Anglický / English Trumpets’ Republic
Pôvodný / Original Visszatérés Pôvodný / Original Trubacka Republika
Vyrobil / Produced by MTV Hungarian Television Co. Ltd. Vyrobil / Produced by Il Documentario
Krajina / Country Maďarsko / Hungary Krajina / Country Francúzsko / France
Réžia / Director Zsuzsanna Antala, János Bencsik Réžia / Director Stefano Missio, Alessandro Gori
Kamera / Camera Imre Joó, Zsolt Szél Scenár / Script Alessandro Gori
Film zachytáva osudy slovenských rodín, ktoré boli presídlené z Maďarska do Kamera / Camera Stefano Missio
okolia Galanty. Rodinné putá a priateľstvá nemožno pretrhnúť ani šesťdesiat
rokov po výmene obyvateľstva. Gvozden Rosic, vedúci orchestra v dedinke uprostred Srbska sa pripravuje na
najväčšiu súťaž dychových hudieb na svete. Trúbka sa používala počas vojny na
The film presents stories of the Slovak families that were repatriated to the Galanta signalizáciu útoku, stratila však svoj vojenský význam a dnes sa stáva emocio-
region from Hungary. Bonds of family and friendship cannot be broken even 60 years nálnou súčasťou života Srbov. Na trúbku sa hrá, keď sa narodí dieťa, keď sa
after the population exchange. ľudia sťahujú do nových príbytkov, ale aj keď zosnulého odprevádzajú na
poslednej ceste.
Gvozden Rosic, chief of a small orchestra in a small rural village in the heart of Serbia
trains for the biggest brass competition in the world. Used to launch the attacks in the
wartime, the trumpet lost its military significance to become an emotional part of the
life of Serbian people; it is played when children are born, when people move to their new
house, it also escorts the deceased in his last trip.

Slovenský / Slovak Roja Slovenský / Slovak Rudolf Patrnčiak
Anglický / English Roya Anglický / English Rudolf Patrnčiak
Pôvodný / Original Roja Pôvodný / Original Rudolf Patrnčiak
Vyrobil / Produced by RTV (Radio Television Vojvodina) Vyrobil / Produced by STV Banská Bystrica
Krajina / Country Srbsko / Serbia Krajina / Country SR / Slovakia
Réžia / Director Svetlana Paroški Réžia / Director Jana Mesiariková
Scenár / Script Svetlana Paroški Scenár / Script Jana Mesiariková
Kamera / Camera Ljubomir Glušica Kamera / Camera M. Schnierer
Roja je rybárka, ktorá sa dlhé roky živila rybolovom. Ako dokázala táto žena Filmový medailón Ruda Patrnčiaka, známeho terchovského folkloristu, muzi-
uspieť v mužskom povolaní? Ako musela bojovať, aby sa vyrovnala mužom? kanta a zanieteného propagátora terchovského ľudového umenia, organizátora
Spomienky na minulosť bývajú neraz ťažké, Roja sa však hrdo a so cťou díva „Jánošíkových dní“, významného folklórneho festivalu v Terchovej.
vpred.
A film portrait of Rudolf Patrnčiak, well known Slovak folk artist and musician from
Roya is a professional fisherwoman who was fishing to earn for life of her family. How Terchová, promoter of Terchova folk art, organizer of „Jánošík Days“, the Terchova Folk
did this woman succeed in doing a male job? What did she have to fight to be equal to Festival.
men – fishermen? Although the reflexes of bad situation touched her deeply, she keeps
on only in an honest and clear way...

Slovenský / Slovak Salaam Aleykum, Kodaň Slovenský / Slovak Sedliaci
Anglický / English Salaam Aleykum Copenhagen Anglický / English The Farmers
Pôvodný / Original Salaam Aleykum Copenhagen Pôvodný / Original Sedláci
Vyrobil / Produced by 3 little wolves production Vyrobil / Produced by Česká televize
Krajina / Country Dánsko, Slovinsko, SR / Denmark, Krajina / Country ČR / Czech Republic
Slovenia, Slovakia Réžia / Director Alena Činčerová
Réžia / Director Sašo Niskač Scenár / Script Alena Činčerová
Scenár / Script Sašo Niskač, Christine Bruun Kamera / Camera Ervín Sanders
Hybschmann, Nanna Soerensen
Kamera / Camera Nico Servido Správa o hospodárení na českom vidieku vznikla konfrontáciou nových zábe-
rov s materiálom natočeným pred desiatimi rokmi. Svedectvo o neuveriteľnej
Krátky dokument o Haluk, Iman a Allanovi, troch mladých ľuďoch s tureckým, sile, ktorá púta človeka k vlastnej pôde. Aj o silách, ktoré sa toto puto snažili
kurdským, libanonským a dánskym pôvodom, ktorí žijú v Kodani. Ako sa im spretrhať. Ako sa darí ľuďom, ktorým vrátili pôdu? Sú ešte plní entuziazmu
žije v ich novom domove? Film odhaľuje ich postoje v otázke prisťahovalectva a alebo to vzdali? Sú ich hospodárstva ešte vždy v troskách alebo už prekvitajú?
integrácie, každodenné výzvy, pohľad na dánsku spoločnosť. Odhaľujúc vlast-
né svety, otvárajú dvere k pochopeniu samotnej Kodane. A report about farming in Czech lands is a confrontation of new shots with film mate-
rial produced ten years ago. A testimony about unusual strength which ties a man to his
A short documentary about Haluk, Iman and Allan – three young people with Turkish, own land. Also about forces which tried to break this bond in the past years. How are
Kurdish, Lebanese and Danish backgrounds living in Copenhagen. How do they live in people who were given back their own land doing? Are they still full of enthusiasm, or
their new home? A film portrait of their attitudes towards immigration and integration, did they give up? Are their farms still in ruins or are they flourishing?
the daily problems and challenges, their view on Danish society and Copenhagen..
While presenting their worlds they are opening the doors towards understanding
Copenhagen itself.

Slovenský / Slovak Slepé lásky Slovenský / Slovak Slováci v Chorvátsku
Anglický / English Blind Loves Anglický / English Slovaks in Croatia
Pôvodný / Original Slepé lásky Pôvodný / Original Slováci v Chorvátsku
Vyrobil / Produced by ARTILERIA Vyrobil / Produced by Miroslav Bartoš – agentúra VŠEHOMÍR
Krajina / Country SR / Slovakia Krajina / Country SR / Slovakia
Réžia / Director Juraj Lehotský Réžia / Director Miroslav Bartoš
Scenár / Script Marek Leščák, Juraj Lehotský Scenár / Script Miroslav Bartoš, Zuzana Beňušková
Kamera / Camera Juraj Chlpík Kamera / Camera Miroslav Bartoš
Dokument vznikol na pozadí národopisného výskumu Slovákov v Chorvátsku
Film o láske medzi nevidomými ľuďmi. Lásky sú jemné, lásky sú smiešne, lásky (Jelisavec, Markovec a Našice). Zachytáva históriu slovenského vysťahovalectva
sú aj slepé... Nájsť si pravé miesto a šťastie vo svete je neraz ťažké pre ľudí vidi- v Chorvátsku a národopisné aspekty života: tradičné staviteľstvo, hospodársky
acich. O čo citlivejšia je táto cesta pre nevidomých. Ich pohľad je v mnohých život, kalendárny a rodinný obyčajový cyklus, svadba, pohreb, školský systém,
veciach základný a čistý. A často veľmi vtipný. Ich pohľad odkrýva „nevidené spolkový život, duchovná oblasť života a pretrvávanie vzťahov s materskou kra-
dimenzie“ toho, čo vlastne šťastie znamená. jinou. Ide o historicky prvý TV dokument o slovenskej menšine v Chorvátsku.
A film about love of blind people. Loves are subtle, loves are ridiculous, loves are blind... The documentary is based on ethnologic research of Slovaks in Croatia (Jelisavec,
It is not easy for a person who can see to find his/her place in the world and happiness. Markovec and Našice). It traces back the history of Slovak settlement in this part of Cro-
How much more sensitive this road is for blind people. Their view is in many aspects atia, reveals some ethnologic aspects of life: traditional building, farming, family
basic and clear. And quite often witty. Their view reveals „unseen dimensions“ of what customs, weddings, funerals, school system, spiritual life, bonds with homeland. It is a
happiness really means. historically first TV film documentary about Slovak minority in Croatia.

Slovenský / Slovak Slovo o vode Slovenský / Slovak Smäd kamenného mora
Anglický / English This Word is the Water Anglický / English The Thirst of a Stone Sea
Pôvodný / Original In sokhan abi ast Pôvodný / Original Žed kamenog mora
Vyrobil / Produced by Iran TV4 Vyrobil / Produced by Independent production
Krajina / Country Irán / Iran Anke Perović & Vladimir Perović
Réžia / Director Reza Majlesi Krajina / Country Čierna Hora / Montenegro
Scenár / Script Reza Majlesi Réžia / Director Anke Perović, Vladimir Perović
Kamera / Camera Masoud Pejhan Scenár / Script Vladimir Perović
Dokumentárny film o iránskych novoročných zvykoch. Nový rok sa v iránskom Kamera / Camera Miodrag Trajkovic
kalendári spája so začiatkom jarného obdobia, s prebúdzaním prírody. V novo- Odľahlá horská oblasť Kuče (Čierna Hora) počas štyroch ročných období. Roz-
ročných zvykoch je preto mnoho symbolov zrodenia: voda, zelená farba. Archa- trúsené domy, osamelý život, zachovávanie dávnych zvykov, nedostatok pitnej
ickým, poetickým jazykom film skúma kontinuitu mýtov o zrodení a novoroč- vody a prisťahovalcov ženského rodu. Otázka „zostať alebo odísť“ zostáva v
ných zvykov. Filmové rozprávanie čerpá z posvätných kníh: Avesta, Biblia, mysli každého obyvateľa. Zdá sa, že globalizácia sa blíži a tak sa tu stretáva
Korán ... staré s novým – tradičný spôsob života a ľudové zvyklosti verzus mobily, coca-
cola, plasty, otravujúce správy z politického života...
Documentary about customs of Iranian new year (Norooz). New Year in Iranian calen-
dar coincides with the start of spring season: when the nature is born again. There are Remote mountain region of Cuce (Montenegro), within the frame of four seasons.
many symbols of the creation in customs of the New Year: water, green. This film with Scattered houses, life in solitude and isolation, with old habits preserved, the lack of
an archaic and poetical language researches continuity between myths of the creation drinking water and female newcomers. The question „to leave or to stay“ lives in almost
and New Year customs. The narration is from the blessed books: Avesta, Bible, Quran... everybody’s mind. It seems the globalization is approaching, so the old and the new meet
here – traditional life and folk customs vs. Mobiles, Coca-Cola, plastics, poisoning
political news...

Slovenský / Slovak Sú ešte pastieri? Slovenský / Slovak Tanbura „Zachytenie miznúceho ducha“
Anglický / English Are There Still Any Shepherds? Anglický / English Tanbura „Capturing a Vanishing Spirit“
Pôvodný / Original Ainda há pastores? Pôvodný / Original Tanbura „Capturing a Vanishing Spirit“
Vyrobil / Produced by Jorge Pelicano Vyrobil / Produced by Phillipe L. Dib, Mastaba Center
Krajina / Country Portugalsko / Portugal Krajina / Country Egypt
Réžia / Director Jorge Pelicano Réžia / Director Phillipe L. Dib
Scenár / Script Cátia Vicente, Jo?o Morais, Jorge Pelicano Scenár / Script Phillipe L. Dib
Kamera / Camera Jorge Pelicano, Paulo César Fajardo Kamera / Camera Claude Stemmelin, Karim El Hakim
Odľahlé, zabudnuté údolie v najvyššom portugalskom pohorí, ukrýva posled- Zakaria Ibrahim, vedúci skupiny El-Tanbura a daľší jej členovia spomínajú na
ných, pravých pastierov zo Serra da Estrela. Nie je tu elektrina, vodovod ani dve desaťročia, ktoré viedli k oživeniu hudobnej tradície v suezskom meste
asfaltové cesty. Najstarší obyvatelia vymierajú, najmladší nejavia záujem Port-Said. Od pravidelných vystúpení v kaviarňach v 80. rokoch, až po koncert
o namáhavé povolanie pastiera. Hermínio, 27-ročný mladík, je najmladším v lodýnskom Hammersmith Palais v r. 2006. El-Tanbura je zvukovým putova-
pastierom v údolí. Ako dlho ním zostane? ním kultúrnym dedičstvom Port Saidu, vzácnym pohľadom do modernej
egyptskej histórie, ktorý vedie k chápaniu hudby ako formy politického
An isolated and forgotten valley, in the highest Portuguese mountain, hides the last and odporu.
truly genuine shepherds from Serra da Estrela. There is no electricity, no running water,
no asphalt roads in here. Nowadays, the eldest are dying and the youngest show no Zakaria Ibrahim, director of El-Tanbura, and other members recount their journey
interest in the demanding job of a shepherd. Hermínio, 27 years old, is the youngest towards the revival of the musical tradition in the Suez town of Port-Said. From custo-
shepherd living in this valley. For how long will he maintain this occupation? mary Wednesday nights of song and dance in the cafés of Port Said up to London’s
Hammersmith Palais in 2006. El-Tanbura, a sonic voyage across the cultural heritage of
Port-Said, offers a unique vista towards Egyptian modern history and understanding of
music as a form of political resistance.

Slovenský / Slovak Tanec pred kamerou Slovenský / Slovak VEĽKÁ NOC – Pocta Martinovi
Anglický / English Dancing For the Camera Matinčekovi a Liptovskej Tepličke
Pôvodný / Original Tanec před kamerou Anglický / English EASTER – Hommage to Martin
Minutáž / Length 57 Martinček and Liptovská Teplička
Rok výroby / Year 2007 Pôvodný / Original VEĽKÁ NOC – Pocta Martinovi
Vyrobil / Produced by Direct Film, s.r.o. Matinčekovi a Liptovskej Tepličke
Krajina / Country ČR / Czech Republic Minutáž / Length 8
Réžia / Director Petr Hajn Rok výroby / Year 2007
Scenár / Script Petr Hajn Vyrobil / Produced by Ateliér fotografie a intermediálnych
Kamera / Camera Petr Vejslík presahov Doc. Ľuba Stacha
Unikátna štúdia mečového tanca, tradícia, ktorá sa zachovala vo viacerých Krajina / Country SR / Slovakia
európskych mestách. Vychádza z výskumu známeho moravského etnológa Réžia / Director Ateliér fotografie a intermediálnych
Františka Pospíšila, autora prvej štúdie o mečových tancoch v Európe. Doku- presahov Doc. Ľuba Stacha
ment spája originálne filmové zábery z r. 1920 – 1926 so súčasnými a usiluje sa Scenár / Script Ateliér fotografie a intermediálnych
odpovedať na otázku, prečo si mečové tance zachovali svoje výnimočné črty presahov Doc. Ľuba Stacha
v spojenej Európe 21. storočia. Kamera / Camera Ateliér fotografie a intermediálnych
presahov Doc. Ľuba Stacha
A unique study of sword dances, tradition preserved across European countries since
centuries. The theme arises from the work of famous Moravian ethnologist František Ateliér fotografie a intermediálnych presahov, Katedra fotografie a nových
Pospíšil, an author of the first study on sword dances in Europe. The document combi- médii VŠVU, v rámci svojich výskumov archetypov Slovenska realizoval tvori-
nes original film shots from time 1920 – 1926 with pictures of present places and vú dielňu v Liptovskej Tepličke ako poctu Martinovi Martinčekovi. Dokument
people, trying to find an answer to the question why sword dances preserved their je príspevkom do antiglobalizačného programu Ateliéru za vyzdvihnutie tra-
special features in the united Europe of the 21st century. dičných hodnôt regiónu Slovenska.
Studio of Photography and Media Overlapping, Department of Photography and New

Media at Arts Academy organized a creative workshop in Liptovská Teplička as an
hommage to Martin Martinček. DVD is a contribution to antiglobalization programme
of the Studio to accentuate traditional values of regions in Slovakia.

Slovenský / Slovak Veľké dievča, malé dievča Slovenský / Slovak Vielle Chaux
a chlapec – časť 2 Anglický / English Vielle Chaux
Anglický / English Big Girl, Little Girl and a Guy Pôvodný / Original Vielle Chaux
in Between – episode 2 Minutáž / Length 15
Pôvodný / Original Big Girl, Little Girl and a Guy Rok výroby / Year 2008
in Between – episode 2 Vyrobil / Produced by Ján Kostolanský
Minutáž / Length 78 Krajina / Country SR / Slovakia
Rok výroby / Year 2007 Réžia / Director Ján Kostolanský
Vyrobil / Produced by Seo Dong-il Scenár / Script Ján Kostolanský
Krajina / Country Južná Kórea / South Korea Kamera / Camera Ján Kostolanský, Eva Krčmáriková
Réžia / Director Seo Dong-il
Scenár / Script Seo Dong-il Tam pod štítmi, kde ukladá sa ku spánku, aby sa ráno zobúdzal s tým istým sln-
Kamera / Camera Seo Dong-il kom, tam kde mraky sami vodu prinesú a bolesť trávy pod kopytami značí
život, tam v zemi tichej, kde všetko je jasné a zreteľné, nech kdekoľvek na svete,
Predstavujem vám svoju rodinu, ktorú tvorí známa animátorka JANGCHA človek je stále človekom.
Hyun-shil, SEO Dong-il, to som ja, nezávislý filmár, dcéra Eun-hye s Downo-
vým syndrómom a mladší syn Eun-baek. Kdekoľvek idem, beriem so sebou Under the mountain peaks where one lays to rest to wake up in the morning under the
kameru a zaznamenávam rôzne úseky nášho života. Odhaľujem tak konfliktné same sun, where the clouds themselves bring down water, where the pain of grass under
situácie a rodinné starosti. the hooves means life, in the quiet countryside where everything is clear, let
a man anywhere in the world be a man.
These are my family: a well-known cartoonist JANGCHA Hyun-shil, 7 years older than
SEO Dong-il; myself, an independent filmmaker; daughter Eun-hye with Down
syndrome; and youngest son, Eun-baek. I bring my camera wherever I go to take a shot
of every part of our life. A variety of conflicts and family concerns are frankly revealed.

Slovenský / Slovak Vorga – Cesta medzi brehmi Slovenský / Slovak Výkrik vo vetre
Anglický / English Vorga – A Path Of Two Banks Anglický / English Shout Into the Wind
Pôvodný / Original Vorga – cesta mezi břehy Pôvodný / Original Huuto tuuleen
Vyrobil / Produced by DÓMfilm Vyrobil / Produced by Oktober
Krajina / Country ČR / Czech Republic Krajina / Country Fínsko / Finland
Réžia / Director Zdeněk N. Bričkovský Réžia / Director Katja Gauriloff
Scenár / Script Zdeněk N. Bričkovský, Taťána Černá Scenár / Script Katja Gauriloff
Kamera / Camera Zdeněk N. Bričkovský Kamera / Camera Jarkko T. Laine F.S.C., J.P. Passi,
Jani Kumpulainen F.S.C.,
Pokojný dokument o hľadaní vlastnej cesty medzi brehmi – cesty medzi civili- Pentti Pällijeff, Johannes Lehmuskallio
záciou a tradíciou, vonkajším – materiálnym a vnútorným – božským, medzi
tým, čo mizne a čo navždy zostáva... Vorga je posvätná cesta Nencov, po ktorej Osud celej kultúry leží v rukách niekoľkých cieľavedomých jednotlivcov. Film
pastieri žijci v polárnej oblasti severného Ruska po stáročia hnali svoje stáda zachytáva, ako bojujú s hrozbami moderného života, aby zachovali tradície a
naprieč tundrou až k brehom Barentsovho mora. Dnešní Nenci sú už iní... spomienky Samiov.
A quiet documenatary about seeking one’s own Path of Two Banks, path between The fate of an entire culture lies in the hands of a few determined individuals. The film
civilization and tradition, between outer, material and inner godly, between things follows them struggle against the threats of modern-day life to keep alive the traditions
which disappear and which remain for ever... Vorga is a holy path of Nenets, which and memories of the Skolt Sámi people.
nomad shepherds of this ethnic group living in polar regions of northern Russia
followed for centuries with their herds up to the banks of Barents Sea. Present day
Nenets are different...

Projekcie nesúťažných filmov Minutáž / Length 39
Non–Competition Films with Screenings Krajina / Country SR / Slovakia
Réžia / Director Milan Kosec
Dokumentárny film o známom tanečníkovi z Východnej a pedagógovi ľudové-

ho tanca pri príležitosti jeho životného jubilea.
Názov / Title A documentary about Janko Petrenka, the famous dancer and teacher of folk dance from
Slovenský / Slovak Bača Jano Červeň Východná village, who celebrated his life jubilee recently.
Anglický / English Flockmaster Jano Červeň
Pôvodný / Original Bača Jano Červeň
Minutáž / Length 24 Názov / Title
Rok výroby / Year 2008 Slovenský / Slovak Karol Skřipský
Krajina / Country SR / Slovakia Anglický / English Karol Skřipský
Réžia / Director Ľubomír Viluda, Ivan Kršiak Pôvodný / Original Karol Skřipský
Od stredoveku patrí chov oviec na salašoch ku koloritu horskej krajiny Sloven- Rok výroby / Year 1968
ska. Romantika alebo tvrdá drina? Dokumentárny film o sile prírody, pokore, Krajina / Country SR / Slovakia
úcte k tradíciám, ale hlavne o človeku a jeho práci v premenách času. Réžia / Director Eugen Šinko
Since Middle Ages shed sheep breeding belongs to the Slovak mountain land. Roman-
tics or hard work? A documentary about the strength of nature, submission, respect Medailón o živote a práci režiséra a kameramana Karola Skřipského z produk-
towards traditions, but mainly about man and his work in the alterations of time. cie Slovenskej televízie.
A film portrait of Karol Skřipský, cameraman and film director, his life and working
career produced by Slovak Television.
Názov / Title
Slovenský / Slovak Čaršija (Centrum mesta)
Anglický / English Čaršija (Downtown) Názov / Title
Pôvodný / Original Čaršija Slovenský / Slovak Kniha rekordov Šutky
Minutáž / Length 21 Anglický / English Champions of Shutka
Rok výroby / Year 2007 Pôvodný / Original Šutka grad šampiona/Knjiga rekorda Šutke
Krajina / Country Macedónsko, Slovinsko, Minutáž / Length 78
Slovensko / Macedonia, Slovenia, Slovakia Rok výroby / Year 2005
Réžia / Director Barbara Turk Krajina / Country Srbsko a Čierna Hora, ČR, Fínsko/Serbia
and Montenegro, Czech Republic, Finland
„Ak sa ma spýtate na čaršiju, musím povedať, že je to raj. V Macedónsku a nie- Réžia / Director Aleksandar Manić
len tu, na celom Balkáne nie je taká čaršija, akú máme tu v Skopje.“
...“If you ask me personally, me – Visar – čaršija is like a paradise, just like a paradise. Šutka, najväčšia rómska komunita kdesi na Balkáne, ktorú mnohí považujú za
In Macedonia, and not only here, on whole Balkan I think that there is no čaršija like jedno z najchudobnejších miest v Európe. Napriek tomu tu vládne pokoj a šťas-
this our which we have here in Skopje...“ tie. Boh miluje Šutku, pretože ho tu uctievajú väčšmi ako kdekoľvek na svete.
Nehľadajte Šutku na mape, je to stav mysle.
Shutka, the Balkans largest gypsy community, is a valley of untroubled ease and hap-
Názov / Title piness and one of the poorest corners in Europe. God loves Shutka, here he is revered
Slovenský / Slovak Janko Petrenka, tanečník z Východnej most of all place worldwide. Do not look for Shutka on a map, it is a state of mind.
Anglický / English Janko Petrenka, Dancer From Východná
Pôvodný / Original Janko Petrenka, tanečník z Východnej

Názov / Title Krajina / Country Maďarsko / Hungary
Slovenský / Slovak Na pomedzí Réžia / Director János Kovács
Anglický / English At the Borderland
Pôvodný / Original Na pomezí V Maďarsku žijú viaceré národnostné menšiny. Film ukazuje, ako sa ich prí-
Minutáž / Length 17 slušníci snažia zachovávať vlastné tradície. Sledujeme príbeh svadobného obra-
Rok výroby / Year 2007 du mladej dvojice, kde nevesta má grécky a ženích srbský pôvod.
Krajina / Country ČR / Czech Republic There are several national minorities living in Hungary. The film offers a sight to their
Réžia / Director Dušan Rapoš traditions through a young couple’s wedding ceremony, where the bride is Greek and the
fiancée is a Serbian.
Vyjdite s nami na hrebeň Beskýd, kde sa stretáva moravská obec Bílá a sloven-
ský Vyšný Kelčov. Z pomedzia je to všade ďaleko, za prácou, nákupmi aj za
susedmi. Najmä v zime a skoro na jar sa cesty predlžujú. Osadníkom tohto kraja
je jedno, akou rečou hovoria ich susedia, či kamaráti...
Let us climb the Beskydy mountains where the Moravian village of Bílá and Slovak
Vyšný Kelčov meet. From the borderland it is a long distance anywhere, to work, to
shopping, to the neighbours. Especially in spring time when the roads get longer. Sett-
lers of this land do not bother what language their neighbours or friends speak...
Názov / Title
Slovenský / Slovak Prežili sme GULAG
Anglický / English We Survived The GULAG
Pôvodný / Original Prežili sme GULAG
Krajina / Country SR, Slovakia
Réžia / Director Ondrej Krajňák
Dokumentárny film ponúka výpovede piatich Slovákov, ktorí prežili dlhé roky
v zajateckých táboroch bývalého ZSSR. Po vojne bolo zo Slovenska odvlečených
6 982 občanov, z toho 210 žien. V táboroch zomrelo 532 Slovákov a ďalší 17 boli
popravení. Skutočnej slobody sa títo ľudia dočkali až o 40 rokov neskôr, po
novembri 1989. Dokument má historickú a kultúrno-antropologickú hodnotu.
The documentary offers narrations of five Slovaks who spent a long time in the Soviet
gulags. After WW II 6982 Slovak citizens have been deported to gulags, 210 women. 532
have died there and 17 have been executed. They experienced a real freedom 40 years later,
in November 1989. The film has a historic and cultural anthropology value.
Názov / Title
Slovenský / Slovak Tradície
Anglický / English Traditions
Pôvodný / Original Hagyományok

Nesúťažné filmy – videosalón NÁZOV
SLOVENSKÝ Časy sa zmenili
(V abecednom poradí podľa slovenských názvov) ANGLICKÝ Times Have Changed
PÔVODNÝ Časy sa zmenili
Non–Competition Films – Video Library MINUTÁŽ 59
ROK VÝROBY 2008
(In Alphabet Order Of Slovak Titles) KRAJINA Slovensko
RÉŽIA Tomáš Hučko
NÁZOV NÁZOV
SLOVENSKÝ Anni z Paanajärvi SLOVENSKÝ Dajže Bože iba dobré
ANGLICKÝ Anni from Paanajärvi ANGLICKÝ God Give Us What Is Good
PÔVODNÝ Paanajärven Anni PÔVODNÝ Daj bože što je dobro
MINUTÁŽ 120 MINUTÁŽ 27
ROK VÝROBY 2006 ROK VÝROBY 2007
KRAJINA Fínsko KRAJINA Česká republika
RÉŽIA Lasse Naukkarinen RÉŽIA Jiřina Kosíková
NÁZOV NÁZOV
SLOVENSKÝ Antropocén nonstop SLOVENSKÝ Deväť pohybov viečka
ANGLICKÝ Antropocene Nonstop ANGLICKÝ The Nine Movements of the Eyelid
PÔVODNÝ Antropocén Nonstop PÔVODNÝ The Nine Movements of the Eyelid
KRAJINA Slovensko KRAJINA Portugalsko
RÉŽIA Martin Kučmin RÉŽIA Rajele Jain
NÁZOV NÁZOV
SLOVENSKÝ Blažena SLOVENSKÝ Dnes som mladá a pekná
ANGLICKÝ Blažena ANGLICKÝ Today I Was Young and Pretty
PÔVODNÝ Blažena PÔVODNÝ Azi eram frumoasa, juna
KRAJINA Slovensko KRAJINA Rumunsko
RÉŽIA Martin Štetina RÉŽIA THOMAS CIULEI
NÁZOV NÁZOV
SLOVENSKÝ Bolo to v piatok SLOVENSKÝ Dostať šancu
ANGLICKÝ It was a Friday ANGLICKÝ To Get a Chance
PÔVODNÝ Pětk jo bylo ako PÔVODNÝ Dostať šancu
KRAJINA Nemecko KRAJINA Slovensko
RÉŽIA Toni Bruk RÉŽIA Marek Kuboš, Peter Harum

NÁZOV NÁZOV
SLOVENSKÝ Drevorubači SLOVENSKÝ Hodina hudby
ANGLICKÝ Loggers ANGLICKÝ The Music Lesson
PÔVODNÝ Jätkät PÔVODNÝ Lekcja Muzyki
KRAJINA Fínsko KRAJINA Poľsko
RÉŽIA Selma Vilhunen RÉŽIA Andrzej Mankowski
NÁZOV NÁZOV
SLOVENSKÝ Duch Granady SLOVENSKÝ Jaglavak, princ hmyzu
ANGLICKÝ The Spirit of Granada ANGLICKÝ Jaglavak, Prince of Insects
PÔVODNÝ Tarab el Gharnati PÔVODNÝ Jaglavak prince des insectes
KRAJINA Írsko KRAJINA Francúzsko
RÉŽIA Tony Langlois RÉŽIA Jérôme Raynaud
NÁZOV NÁZOV
SLOVENSKÝ Genius loci SLOVENSKÝ Karhunkierros – 80 km divočiny
ANGLICKÝ Genius Loci ANGLICKÝ Karhunkierros (Bear Route)
PÔVODNÝ Genius Loci PÔVODNÝ Karhunkierros – 80 km divočiny
KRAJINA Slovensko KRAJINA Slovensko
RÉŽIA Alois Ditrich RÉŽIA Martin Kučmin
NÁZOV NÁZOV
SLOVENSKÝ Graffiti SLOVENSKÝ Kde rastú lesné jahody?
ANGLICKÝ Sgraffito ANGLICKÝ Where Do Wild Strawberries Grow?
PÔVODNÝ Sgrafits PÔVODNÝ Gdzie rosna poziomki ang
KRAJINA Švajčiarsko KRAJINA Poľsko
RÉŽIA Susanna Fanzun RÉŽIA Anna Ferens
NÁZOV NÁZOV
SLOVENSKÝ Hlbinami vesmíru december 2007 SLOVENSKÝ Know how starých ľudí: Kerep
ANGLICKÝ Depths of Universe December 2007 na rieke Gacka
PÔVODNÝ Hlubinami vesmíru prosinec 2007 ANGLICKÝ Old People Know How: Kerep on the Gacka River
MINUTÁŽ 57 PÔVODNÝ Kerep na Gacki
ROK VÝROBY 2007 MINUTÁŽ 40
KRAJINA Česká republika ROK VÝROBY 2008
RÉŽIA Jindřich Suchánek KRAJINA Chorvátsko
RÉŽIA Ivo Kuzmanić

NÁZOV NÁZOV
SLOVENSKÝ Kráčanie za svetlom SLOVENSKÝ Metal Heart
ANGLICKÝ Walking After the Light ANGLICKÝ Metal Heart
PÔVODNÝ Kráčanie za svetlom PÔVODNÝ Metal Heart
KRAJINA Slovensko KRAJINA Slovensko
RÉŽIA Hrtús Radovan RÉŽIA Agnes Dimun
NÁZOV NÁZOV
SLOVENSKÝ Krajina tajomstva SLOVENSKÝ Moderná architektúra na Slovensku
ANGLICKÝ Mystery Landscape ANGLICKÝ Modern Architecture in Slovakia
PÔVODNÝ Krajina tajemství PÔVODNÝ Moderná architektúra na Slovensku
KRAJINA Česká republika KRAJINA Slovensko
RÉŽIA Martin Suchánek RÉŽIA Ladislav Kaboš
NÁZOV NÁZOV
SLOVENSKÝ Kráľovné SLOVENSKÝ Moje Srbsko
ANGLICKÝ The Queens ANGLICKÝ Joe Goes to Serbia
PÔVODNÝ Kraljice PÔVODNÝ Moj drug Serbija
KRAJINA Chorvátsko KRAJINA Srbsko
RÉŽIA Nana Šojlev RÉŽIA Sonja Blagojevic
NÁZOV NÁZOV
SLOVENSKÝ Kto príde prvý, je zajačik SLOVENSKÝ Môj Tarnabod
ANGLICKÝ The First One That Gets There ANGLICKÝ My Own Private, Tarnabod
Will Be the Bunny! PÔVODNÝ Otthonom, Tarnabod
PÔVODNÝ „Aki hamarabb odaér, az a nyuszi!“ MINUTÁŽ 55
MINUTÁŽ 52 ROK VÝROBY 2006
ROK VÝROBY 2007 KRAJINA Maďarsko
KRAJINA Maďarsko RÉŽIA Hajdú Eszter
RÉŽIA Zsuzsanna Antala
NÁZOV
NÁZOV SLOVENSKÝ Mýtus Krabat
SLOVENSKÝ Lastovička ANGLICKÝ Myth Krabat
ANGLICKÝ Swallow PÔVODNÝ Mytos Krabat
PÔVODNÝ Lasta MINUTÁŽ 29
ROK VÝROBY 2007 KRAJINA Nemecko
KRAJINA Srbsko RÉŽIA Toni Bruk
RÉŽIA Milan Belegišanin

NÁZOV NÁZOV
SLOVENSKÝ Na ceste SLOVENSKÝ Odovzdal stromu časť svojej duše
ANGLICKÝ On the way ANGLICKÝ He Gave the Tree a Part of His Soul
PÔVODNÝ Menetközben PÔVODNÝ Adott a lelkéből a fának
KRAJINA Maďarsko KRAJINA Maďarsko
RÉŽIA György Sibalin RÉŽIA Zsuzsanna Antala
NÁZOV NÁZOV
SLOVENSKÝ Na ceste predkov SLOVENSKÝ OMO – návrat do praveku
ANGLICKÝ On the Road of Ancestors ANGLICKÝ OMO – Return to the Primeval Age
PÔVODNÝ Ősök útján PÔVODNÝ OMO – návrat do praveku
KRAJINA Maďarsko KRAJINA Slovensko
RÉŽIA Iván Gugán RÉŽIA Ján Kostolanský
NÁZOV NÁZOV
SLOVENSKÝ Na zabíjačke u Jožky Říhy zo Zlámanca SLOVENSKÝ Oulu – prechádzka mestom
ANGLICKÝ The Hog-Killing at Jožka Říha in Zlámanec ANGLICKÝ Oulu – Walk the City
PÔVODNÝ Na zabíjačce u Jožky Říhy ve Zlámanci PÔVODNÝ Oulu – Walk the City
KRAJINA Česká republika KRAJINA Slovensko
RÉŽIA Pavel Popelka RÉŽIA Martin Kučmin
NÁZOV NÁZOV
SLOVENSKÝ Nadšenci SLOVENSKÝ Photogether.org
ANGLICKÝ Fiends ANGLICKÝ Photogether.org
PÔVODNÝ Megszállottak PÔVODNÝ Photogether.org
KRAJINA Maďarsko KRAJINA Česká republika
RÉŽIA Zsuzsanna Antala RÉŽIA Viktor Slota
NÁZOV NÁZOV
SLOVENSKÝ Nové menšiny SLOVENSKÝ Piesky
ANGLICKÝ New Minorities ANGLICKÝ Sands
PÔVODNÝ Nové menšiny PÔVODNÝ nisipuri
KRAJINA Česká republika KRAJINA Rumunsko
RÉŽIA Vladimír Štvrtňa RÉŽIA Claudiu Mitcu

NÁZOV NÁZOV
SLOVENSKÝ Píšťalkár z Hutzoviny SLOVENSKÝ Pyramídové deti
ANGLICKÝ The Pied Piper of Hutzovina ANGLICKÝ Pyramid Children
PÔVODNÝ The Pied Piper of Hutzovina PÔVODNÝ Dzieci Piramidy
KRAJINA Veľká Británia KRAJINA Poľsko
RÉŽIA Pavla Fleischer RÉŽIA Anna Wieckowska
NÁZOV NÁZOV
SLOVENSKÝ Pod vianočným stromom v Grižane SLOVENSKÝ Rátka – Príbeh nemeckej dediny
ANGLICKÝ Beneath the Grižane Christmas Tree v Maďarsku
PÔVODNÝ Pod Griškim Majem ANGLICKÝ The Rátka Story – A German Village
MINUTÁŽ 30 in Hungary
ROK VÝROBY 2007 PÔVODNÝ Rátkai történet
KRAJINA Chorvátsko MINUTÁŽ 26
RÉŽIA Zeljko Piškorić ROK VÝROBY 2006
KRAJINA Maďarsko
NÁZOV RÉŽIA Mónika Ambach
SLOVENSKÝ Portrét Attilu Balogha
ANGLICKÝ I Brandish My Foot – Portrait NÁZOV
of Attila Balogh SLOVENSKÝ Ratková
PÔVODNÝ Lendítem lábamat – Balogh Attila portré ANGLICKÝ Ratková
MINUTÁŽ 19 PÔVODNÝ Ratková
KRAJINA Maďarsko ROK VÝROBY 2007
RÉŽIA János Kovács, János Joka Daróczi KRAJINA Slovensko
RÉŽIA Drahomíra Kyslanová
NÁZOV
SLOVENSKÝ Portrét Józsefa Balázsa
ANGLICKÝ Portrait of József Balázs NÁZOV
PÔVODNÝ Balázs József portré SLOVENSKÝ Sisa a Sivý holub
MINUTÁŽ 24 ANGLICKÝ Sisa and the Grey Pigeon
ROK VÝROBY 2007 PÔVODNÝ Sisa a Sivý holub
KRAJINA Maďarsko MINUTÁŽ 35
RÉŽIA Attila Zsigmond ROK VÝROBY 2007
NÁZOV KRAJINA Slovensko
SLOVENSKÝ Prežije kamzík? RÉŽIA Ján Šuda
ANGLICKÝ Will A Chamois Survive?
PÔVODNÝ Prežije kamzík? NÁZOV
MINUTÁŽ 28 SLOVENSKÝ Snívalo sa mi na Vianoce
ROK VÝROBY 2006 ANGLICKÝ I Had a Dream At Christmas
KRAJINA Slovensko PÔVODNÝ Snívalo sa mi na Vianoce
RÉŽIA Oľga Janíková MINUTÁŽ 6
ROK VÝROBY 2008

KRAJINA Slovensko PÔVODNÝ Talason
RÉŽIA Martin Kučmin MINUTÁŽ 10
ROK VÝROBY 2006
KRAJINA Srbsko
NÁZOV RÉŽIA Svetlana Paroški
SLOVENSKÝ Spolu
ANGLICKÝ Together – The Third Edition NÁZOV
PÔVODNÝ Együtt – Harmadik kiadás SLOVENSKÝ Ten istý svet
MINUTÁŽ 26 ANGLICKÝ Identical World
ROK VÝROBY 2007 PÔVODNÝ Ten istý svet
KRAJINA Maďarsko MINUTÁŽ 25
RÉŽIA János Bencsik ROK VÝROBY 2006
KRAJINA Slovensko
RÉŽIA Peter Dimitrov
NÁZOV
SLOVENSKÝ Srdce pre Bangladéš NÁZOV
ANGLICKÝ The Heart For Bangladesh SLOVENSKÝ Tesla
PÔVODNÝ Srdce pro Bangladéš ANGLICKÝ Tesla
MINUTÁŽ 19 PÔVODNÝ Tesla
KRAJINA Česká republika ROK VÝROBY 2006
RÉŽIA P. Leoš Ryška KRAJINA Maďarsko
RÉŽIA Snezana Milivojevic, György Sibalin
NÁZOV NÁZOV
SLOVENSKÝ Starovierci SLOVENSKÝ Tichý muž Cišinski
ANGLICKÝ People Of Old Faith ANGLICKÝ The Silent Man
PÔVODNÝ Starovierci PÔVODNÝ Čišinski
KRAJINA Slovensko KRAJINA Nemecko
RÉŽIA Drahomíra Kyslanová RÉŽIA Toni Bruk
NÁZOV NÁZOV
SLOVENSKÝ Štýl – Odchod z mesta SLOVENSKÝ Transylvánske drevo
ANGLICKÝ Style – Departure From the Town ANGLICKÝ Transylvanian Timber
PÔVODNÝ Styl – odchod z města PÔVODNÝ Der Transsylvanische Holzfall
KRAJINA Česká republika KRAJINA Nemecko
RÉŽIA Pavel Jirásek RÉŽIA Georg Tiller & Claudio Pfeifer
NÁZOV NÁZOV
SLOVENSKÝ Talason SLOVENSKÝ Učiteľ, dobrodružstvá paraglidingu
ANGLICKÝ Talason ANGLICKÝ Educator, Paragliding & Adventures

PÔVODNÝ Prosvetitelj, Paraglajding & Priključenija PÔVODNÝ Zauberberge – Die Wildnis der Hohen Tatra
KRAJINA Srbsko KRAJINA Slovensko
RÉŽIA Vladimir Perovič RÉŽIA Pavol Barabáš
NÁZOV NÁZOV
SLOVENSKÝ Učiteľ, kuchár a básnik – 3 portréty SLOVENSKÝ Yorgos
ANGLICKÝ The Teacher, the Cook and the Poet ANGLICKÝ Ruptures – Yorgos
– 3 Portraits PÔVODNÝ Törésvonalak – Jorgosz
PÔVODNÝ A tanár, a szakács és a költő – 3 portré MINUTÁŽ 26
ROK VÝROBY 2007 KRAJINA Maďarsko
KRAJINA Maďarsko RÉŽIA Márta Pádár
RÉŽIA János Bencsik
NÁZOV
NÁZOV SLOVENSKÝ Zhora
SLOVENSKÝ Unisono – Rodina Csíkovcov ANGLICKÝ From Above
ANGLICKÝ Unisono – The Csík Family PÔVODNÝ Z hora
PÔVODNÝ Egy hangon – A Csík család MINUTÁŽ 6
ROK VÝROBY 2006 KRAJINA Slovensko
KRAJINA Maďarsko RÉŽIA Ján Kostolanský
RÉŽIA János Joka Daróczi, Péter Dömötör
NÁZOV
NÁZOV SLOVENSKÝ Z presvedčenia
SLOVENSKÝ Univerzita, miesto azylu ANGLICKÝ Of Conviction
ANGLICKÝ University, Land of Asylum PÔVODNÝ Par conviction
PÔVODNÝ Université, terre d'asile MINUTÁŽ 55
ROK VÝROBY 2007 KRAJINA Belgicko
KRAJINA Francúzsko RÉŽIA Julie Freres
RÉŽIA Franck Wolff & Brice Kartmann
NÁZOV
NÁZOV SLOVENSKÝ Závrská
SLOVENSKÝ Viva Constanta! ANGLICKÝ Závrská
ANGLICKÝ Viva Constanta! PÔVODNÝ Závrská
PÔVODNÝ Viva Constanta! MINUTÁŽ 72
ROK VÝROBY 2007 KRAJINA Slovensko
KRAJINA Rumunsko RÉŽIA Júlia Čajová
RÉŽIA Ambrus Emese
NÁZOV NÁZOV
SLOVENSKÝ Vysoké Tatry – divočina zamrznutá v čase SLOVENSKÝ Zázrak zeme
ANGLICKÝ High Tatras – A Wilderness Frozen In Time ANGLICKÝ The Miracle Beaten to the Ground

PÔVODNÝ
MINUTÁŽ
ROK VÝROBY
Földhöz vert csoda
24
2008
Workshop / Diskusie
KRAJINA Maďarsko
RÉŽIA Attila Zsigmond
Workshop „Filmári a etnológovia“
NÁZOV
SLOVENSKÝ Zhovorčivý spachtoš Dom kultúry – 27. 9. 2008
ANGLICKÝ Chatty Sleeper 08.30 – 12.30 hod.
PÔVODNÝ Zhovorčivý spachtoš Medzi etnológmi a filmármi prebiehajú živé diskusie o spôsobe
MINUTÁŽ 34 zobrazovania etnologických a antropologických tém. Vedci a tvorcovia sa spo-
ROK VÝROBY 2007 ria o dominantnosti vedeckejšieho alebo kreatívnejšieho prístupu pri tvorbe
KRAJINA Slovensko dokumentárnych filmov s témou etnológie. Diskutuje sa aj o filmovej štruktúre,
RÉŽIA Oľga Janíková o modeloch výstavby filmu. Práve tieto témy a otázky chceme na pripravova-
nom workshope oživiť, pretože každý rok televízie a nezávislé produkčné spo-
ločnosti vyvíjajú a vyrábajú filmové diela obsahovo späté so sociálnou antropo-
lógiou.
Predpokladaný program:
08.30 – 08.40
Otvorenie – Mgr. Art. Katarína Javorská – moderátorka wokrshopu
08.40 – 09.00
Doc. PhDr. Zuzana Beňušková, CSc. – Funkcia vizuálnej dokumentácie
v etnológii
09.00 – 09.20
Doc. Ján Oparty, ArtD. – Filmári a etnológovia – zobrazené
rozprávanie
09.20 – 09.40
Doc. René Lužica, ArtD. – Etnografické témy v dokumentárnom filme
09.40 – 10.40
Dr. Hans-Joachim Schlegel – Metódy filmového zobrazenia
etnografických tém
10.40 – 12.30
Diskusia
Z workshopu bude po festivale vydaný zborník.

Ján Oparty

WORKSHOP / VOĽNÉ TRIBÚNY VOĽNÉ TRIBÚNY / DISCUSSIONS
Workshop „Filmmakers and Ethnologists“ Streda 24. 9. 2008 – DK – 22.10 hod.

Štvrtok 25. 9. 2008 – DK – 21.45 hod.
Venue: Cultural Centre, Čadca Piatok 26. 9. 2008 – DK – 22.00 hod.
Date: 27th September 2008 Voľné tribúny sa konajú na rôznych filmových festivaloch už dlhé
Time: 08.30 – 12.30 a.m. desaťročia. Preslávil sa nimi aj MFF v Karlových Varoch a iné festivaly. Dve
Lively discussions take place among ethnologists and filmmakers about how slová hovoria za obsah – slobodne vysloviť svoj názor. Konali sa niekoľkokrát aj
to tackle ethnological and anthropological topics. Researchers and authors have different na Etnofilme v Čadci. Keď ich viedol Martin Slivka, boli skutočným zážitkom a
opinions on what should be dominant, a scientific or a creative attitude to creating a veľkým poučením pre tvorcov filmu. Povedať svoj názor, hlavne kriticky, tvor-
documentary with an ethnological topic. What kind of film structure, what kind of film covi, nie je vždy jednoduché, hlavne vtedy, ak chyby berú autori ako útok na
building model should be used? These are the topics and questions which shall be dis- osobu a jeho tvorbu. Tri Voľné tribúny budú moderovať – Katarína Javorská,
cussed at the forthcoming workshop, because every year new TV companies and inde- predsedníčka Únie slovenských televíznych tvorcov a Viliam Jablonický – člen
pendent producers develop and produce films dedicated to social anthropology. KFN SSN, filmový kritik a historik.
Preliminary programme:
08.30 – 08.40
Opening – Katarína Javorská – wokrshop moderator
08.40 – 09.00 Katarína Javorská
Zuzana Beňušková – Function of Visual Documentation in Ethnology Predsedníčka Únie slovenských televíznych tvorcov
09.00 – 09.20 The Chairwoman of the Union of Slovak Television Filmmakers
Ján Oparty – Filmmakers and Ethnologists – Narration in Picture
09.20 – 09.40 Etnofilm možno vnímať ako stretnutie kultúr, ale aj rôznych pohľadov
René Lužica – Etnographic Topics in a Documentary Film na ne, veď napokon každý filmár pri rozprávaní svojho príbehu, nech už ho
09.40 – 10.40 nakrútil kdekoľvek na svete, vychádza zo svojej vlastnej krajiny a svojej vlastnej
Hans-Joachim Schlegel – Methods of Film Presentation Of skúsenosti, tak bytostne s ním spätej. Každý film môžeme preto vnímať ako
Ethnographic Topics svojskú správu o stave raz malého, raz väčšieho sveta okolo nás, ale aj v našom
10.40 – 12.30 vnútri. V dnešnom sekularizovanom svete sa filmové posolstvo obsahujúce
Discussion správu o inej kultúre stáva o to významnejšie. Predovšetkým sami tvorcovia sa
po projekcii filmov môžu stretnúť pri voľnej tribúne, ktorá im umožní nielen
Workshop proceedings shall be released after the festival. bližšie prezentovať myšlienky filmu, cesty, ktorými sa uberalo ich myslenie pri
Ján Oparty tvorbe, ale aj reagovať na otázky, konkretizovať umelecký zámer v diskusii s
tými, ktorým je film určený – s divákmi.
Voľná tribúna je aj dobrá príležitosť pokúsiť sa pomenovať kultúrne
špecifiká, ktoré ľudstvo na jednej strane stmeľujú a na druhej rozdeľujú, skúsiť
sa zamyslieť nad súčasnosťou aj budúcnosťou tejto tvorby, nad chodníčkami,
kam v budúcich rokoch môže smerovať. A možno tak trocha aj nad umelcový-
mi odpoveďami na otázky, ktoré si dnešný svet dennodenne kladie.
We may perceive ETNOFILM as a meeting of different cultures and also dif-

ferent viewpoints of them. After all, each filmmaker when telling his story, shot any-
where in the world, comes out of his own country and his own experience connected clo-
sely with this place. We may view each film therefore as an original report about the

state of a smaller or bigger part of the world around us and also inside us. In today’s STOROČNICA
secular world the film message containing a report about a different culture becomes
even more important. The filmmakers who attend screening of their films can meet at KAROLA SKŘIPSKÉHO
the festival at the forums where they have a chance to present and explain their own idea
of the film, the train of their thoughts riden during the filmmaking process as well as to
answer the questions, to explain the artistic goal in the discussion with those to whom
the film is designed, with viewers. The forum is a good opportunity to try and name the 100TH ANNIVERSARY
cultural peculiarities which bring the mankind together on one side and divide on the
other. There will also be an opportunity to think about the present day situation as well OF KAROL SKŘIPSKÝ
as future of this field of film making, about the roads it will walk in the coming years.
And maybe also to think about the artist’s answers to the questions present day world is
asking every day.
Viliam Jablonický
Filmový kritik a historik
Film critic and historian
KAROL SKŘIPSKÝ
Prípravný výbor Etnofilmu Čadca 2008 sa rozhodol dať aj toho roku (15. 7. 1908 Brno – 10. 3. 1993 Urdorf – Švajčiarsko)
väčší priestor tvorcom pre diskusie o súťažných filmoch a aktuálnych otázkach
tvorby dokumentárnych filmov z oblasti etnológie a antropológie na Voľných Vyštudoval právo na Univerzite v Brne. Od roku 1923 začína fotogra-
tribúnach. fovať. V roku 1932 sa presťahoval na Slovensko (Ištvanová, t.č. Štefanová). Bol
Počas osvedčených okrúhlych stolov budeme po premietaniach vo prenasledovaný fašistickým režimom a uväznený, zúčastnil sa aktívne SNP. Od
večerných hodinách reflektovať podnety z uvedených súťažných filmov roku 1947 kameraman, režisér, v roku 1950 založil Štúdio populárnovedeckého
voľným brain-stormingovým spôsobom, so všetkými prítomnými tvorcami, filmu v Bratislave, ktorého bol aj riaditeľom. V roku 1968 emigroval do Švajči-
kritikmi i divákmi aj s účasťou porotcov. Všetkých na ne srdečne pozývame a arska, kde aj zomrel a je pochovaný (1993). Na sklonku života sa venoval hlav-
veríme, že žiaden jazyk nebude prekážkou aktívnej komunikácie o súčasnom ne fotografovaniu.
stave a zobrazovaní etnologických, kultúrnych, antropologických, sociálnych a Je autorom niekoľkých fotografických publikácii o horách (prvá – Leto
iných javov u nás i vo svete. v Tatrách vyšla v roku 1946). Usporiadal výstavy svojich fotografií v zahraničí,
The Organizing Committee decided to provide more space to the filmmakers aj na Slovensku. Jeho filmy získali významné ocenenia na slovenských a českých
to discuss the competing films and current hot topics in the field of making documenta- (Košice, Trenčianske Teplice, Brno, Ostrava, Olomouc, Karlove Vary, Pardubice,
ries on ethnology and antropology this year. Olomouc) ale aj zahraničných festivaloch (New York, Cork). V roku 1990 sa na
During the round table discussions which will be held after the screenings Etnofilme Čadca konala výstava jeho fotografií a retrospektíva jeho filmov za
in the evening, we shall reflect ideas presented in the competing films through an open osobnej účasti.
brainstorming with all the present filmmakers, critics, audience as well as jury mem-
bers. All of you are invited to attend in the hope that no language will become a barrier
to active communication about the current state and ways of presenting ethnologic, cul-
tural, antropological, social and other phenomena in our country and worldwide.

(15 July 1908, Brno – 10 March, 1993 Urdorf – Switzerland) ODBORNÝ SEMINÁR
He graduated in Law from the Brno University. Since 1923 he has devoted
himself to art photography. In 1932 he moved to Slovakia (Ištvanová, present day Štefa- Uskutoční sa na pôde 15. ročníka Etnofilmu 2008 v Čadci pri príleži-
nová, part of Terchová). During WWII he was persecuted by the Nazis and imprisoned, tosti 100. výročia narodenia významného filmára, dokumentaristu a fotografa
he took part in Slovak National Uprising. Since 1947 he has worked as a director of pho- Karola Skřipského
tography, a film director. In 1950 he founded Studio of Popular Science Film in Brati-
slava and was its director. In 1968 he left for Switzerland where he lived until 1993
when he passed away and was laid to rest. In his last years he mainly took to art photo- A SEMINAR
graphy. He is the author of several book of photographs about mountains, the first was
The Summer in the Tatras, published in 1946. Exhibitions of his photographs have been To be held during 15th Etnofilm 2008 in Čadca to mark 100th birth anniver-
held in Slovakia as well as abroad. His films have been awarded prizes at Czech and Slo- sary of the renowned filmmaker, documentarist and photographer Karol Skřipský
vak film festivals (Košice, Trenčianske Teplice, Brno, Ostrava, Olomouc, Karlove Vary,
Pardubice, Olomouc) as well as abroad (New York, Cork). In 1990 an exhibition of his
photographs and retrospective of his films have been held at Etnofilm Čadca with his
personal attendance.
Súčasná generácia má možnosť zhodnotiť podiel tejto významnej
Karol Skřipský s manželkou Evou a deťmi: Janou, Jiřím a Tomášom (1955) osobnosti v našich národných dejinách v celej šírke jeho rôznorodej činnosti,
Výstavy Karol Skřipský: Budapešť (1998) a Martin (1998; na fotografii zľava – dosahujúcej svojim významom európsku úroveň. 100. výročie narodenia Karla
PhDr. Martin Mešša, Eva Skřipská, Jiří Skřipský, PhDr. Daša Ferklová) Skřipského je vhodným medzníkom, poskytujúcim dostatočný časový priestor
na takéto hodnotenie. Oslava jubilea Karla Skřipského bude zhodnotením jeho
odbornej práce a bude mať medzinárodný charakter. Spomienková oslava sa
bude niesť v dvoch rovinách: prvá bude mať slávnostný charakter a bude pozo-
stávať z vernisáže výstavy „Strom padne, les rastie“ prezentujúcej jeho fotogra-
fickú tvorbu (garant: SNM v Martine) a z prehliadky filmov z jeho tvorby
(garant: SFÚ Bratislava). Druhá rovina bude mať odborne pracovný charakter.
Usporiadaním odborného seminára venovanému životu a tvorbe K. Skřipského
(garant: SNM v Martine a Kysucké múzeum v Čadci), sa pokúsime priniesť
sumarizáciu poznatkov a nových myšlienok zo života a tvorby tohto význam-
ného človeka, ktorý po sebe zanechal jedinečné a neopakovateľné dielo, v kto-
rom dominuje výrazne osobnostná téma, rukopis i autorské posolstvo.
Odborný seminár venovaný životu, práci a tvorbe Karla Skřipského, je
organizovaný s cieľom sústrediť príspevky hodnotiace jeho prácu v rovine fil-
márskej, dokumentárnej, fotografickej ale i spomienkové príspevky, ktoré
odznejú od členov rodiny, priateľov a spolupracovníkov. Hlavným organizáto-
rom seminára je SNM Martin.

Koláž článkov – Koláž článkov –
Slovensko zahraničie
Program seminára: Seminar Programme:
Eva Skřipská: Môj život s filmárom – Zürich, Švajčiarsko Eva Skřipská: My Life with a Filmmaker – Zürich, Switzerland
Pavel Branko: Karol Skřipský po sto rokoch stále s nami – Bratislava Pavel Branko: Karol Skřipský Still with Us After 100 Years – Bratislava
Oľga Slivková: Učňovské roky Martina Slivku u Karla Skřipského – Bratislava Oľga Slivková: Apprentice Years of Martin Slivka by Karol Skřipský – Bratislava
Martin Kaňuch: Človek v Skřipského dokumentárnych filmoch – Bratislava Karol Erdelský: A Biologist Recalling Master Karol Skřipský and Mikuláš Ricotti –
Karol Erdelský: Spomienka biológa na majstra Karla Sřipského a Mikuláša Modra
Ricottiho – Modra Peter Cabadaj: Karol Skřipský – Photographer – SNK Martin
Peter Cabadaj: Fotograf Karol Skřipský – Slovenská národná knižnica, Martin Daša Ferklová: Works by Karol Skřipský in the Collections of the Slovak National Muse-
Daša Ferklová: Dielo Karla Skřipského v zbierkach Slovenského národného um, SNM Martin
múzea, SNM Martin Štefan Vraštiak: Music to the Films of Karol Skřipský – Bratislava
Štefan Vraštiak: Hudba k filmom a Bibliografia Karla Skřipského – Bratislava Discussion
Diskusia

VÝSTAVA – Strom padne, les rastie bol život v krajine, jej flóra, fauna. Aby dosiahol úplnosť, súbežnou témou mu
bol aj človek žijúci v harmónii s prírodou. Martin Slivka, kolega a blízky pria-
V týchto dňoch často počujeme túto otázku: kto bol Karol Skřipský? teľ, napísal: „Skřipský svojim statickým a kinetickým zobrazením vzdal hold
Pre tých, ktorí ho poznali a bol im osobou blízkou a známou sú odpovede jasné. naturálnej väzbe človeka s prírodou a vytvoril obrazovú apoteózu tvorivých
Pre mnohých však ostal a ostáva osobou neznámou. schopností i duchovných hodnôt dedinského ľudu“.
Rok 2008 nám dal príležitosť pripomenúť si ho pri príležitosti 100. Po auguste 1968 sa jeho novým domovom stalo Švajčiarsko. Z jeho fil-
výročia jeho narodenia. Zastavme sa a nahliadnime do rokov minulých, vráťme movej tvorby – rozsahom síce skromnej – dominuje film Bosco Gurin (1971), o
sa prostredníctvom fotografie a filmu k dielu tohto významného filmára a foto- dedine na úpätí Álp, žijúcej archaickým spôsobom života. V tomto diele úspeš-
grafa, k dielu človeka, ktorý s láskou a obdivom dokumentoval slovenskú krajine rozvinul a zavŕšil líniu predchádzajúceho vývoja.
nu, kultúru a ľudí v nej žijúcich. Z obdobia 70. – 80. a začiatku 90. rokov 20. storočia je jeho fotografic-
Skřipského fotografická tvorba sa začala ako mladícka záľuba, ktorá ká tvorba rozsiahlejšia a to nielen z prostredia nového domova, ale aj z ciest po
súvisela s turistickou aktivitou. Očarený slovenskou prírodou, presťahoval sa v Európe, Prednom Oriente, Amerike a Afrike, ktorá je logickým pokračovaním
roku 1932 na Slovensko do Ištvanovej (dnes Štefanová, časť Terchovej). Tu zača- domácich základov. A tak opäť vznikli fotografie ním milovaných hôr, ale aj
la jeho intenzívna fotografická činnosť, spočiatku predovšetkým z prostredia ľudí žijúcich v týchto krajinách, ktorých zachytával svojim objektívom vo chví-
čarovnej Malej Fatry. V roku 1934 v Ištvanovej postavil a prevádzkoval horský ľach pracovných i sviatočných.
hotel, ktorý budoval do roku 1939. Cez človeka a jeho prostredie odhalil nielen krásu krajiny ale i krásu
Z kolekcie fotografií z prostredia Malej Fatry mu prof. V. Úlehla uspo- hmoty, štruktúru tvarov. Skúmal, objavoval, hľadáčikom kamery zachytával
riadal v roku 1935 v brnenskom múzeu prvú samostatnú výstavu, ktorou Skřip- farebné detaily v mramore, dreve, piesku, snehu či vode.
ský vstúpil do fotografickej obce. Bol prispievateľom do obrázkových periodík, K vrcholným artefaktom tematickej sféry „Štruktúr“ patrí jeho kolek-
v roku 1941 sa na krátky čas stal fotoreportérom a redaktorom časopisu Nové cia fotografií zachytávajúcich geologické úkazy v alpskej doline Verzasca.
Slovensko v Bratislave. Líniu krajina, príroda, hory, architektúra, človek sleduje i základná
Prvá polovica 40. rokov 20. storočia priniesla Skřipskému trpké chvíle osnova výstavy, ktorá prezentuje len malú časť z jeho celoživotnej tvorby, ulo-
nielen v profesijnom, ale i osobnom živote. Väzenie, prenasledovanie, ukrýva- ženej v Slovenskom národnom múzeu v Martine. Jeho fotografie sú zamerané
nie sa v horách, účasť v SNP. predovšetkým na krásy prírody. Sú to obrazové svedectvá nabité výtvarnou
Po druhej svetovej vojne, mu fotografka Irena Blühová a jej manžel dynamikou, ktoré citlivým okom majster Karol Skřipský preniesol do fotogra-
Imrich Weiner – Kráľ sprostredkovali prácu na knihe Leto v Tatrách, ktorá vyšla fického a filmového obrazu.
v roku 1946. V tomto čase, na podnet Karola Plicku, vtedajšieho riaditeľa
SLOFIS-u, prijal ponuku pracovať ako kameraman a režisér v Slovenskom PhDr. Daša Ferklová
filme, ktorý sa v tom čase personálne budoval. Od tohto času sa s rovnakou
záľubou venoval fotografii i filmu. Pri kameramanskej a režijnej práci zotrval v
rokoch 1947 – 1968. V rokoch 1950 – 1959 bol prvým riaditeľom novozriadeného
Štúdia populárno-vedeckých filmov a zaslúžil sa o rozvoj tohto významného
odvetvia slovenskej kinematografie.
Nakrútil viac ako 50 autorských filmov s horolezeckou a prírodoved-
nou tematikou (napr. Kvety Tatier, Tatranský národný park, Obrázky z Tatier a
pod.). Od pohľadu k prírode zákonite prešiel k pohľadu na človeka žijúceho v
jej lone. Dokladom sú jeho filmy s etnografickou tematikou, napr. Pieseň farieb
a tvarov, Stvoritelia, Ždiarske requiem, Štyri dni Ľudovíta Čonku, Sená na Doš-
čanke, ktoré odkrývajú harmóniu súžitia s prírodou, sú oslavou tvorivých
schopností dedinského človeka. Mnohé z filmov získali domáce i zahraničné
ocenenia (napr. filmy Zelené priehrady, Pieseň farieb a tvarov, Stvoritelia, atď).
Súputnikom Skřipského filmovej tvorby bola už spomínaná fotogra-
fická tvorba. Základné podnety mu poskytovala predovšetkým príroda, ktorej
krásu predstavoval prostredníctvom geografického reliéfu krajiny, znásobeného
emotívnou kresbou svetla, atmosféry a ročných období. V centre jeho záujmu

AN EXHIBITION among the new films Bosco Gurin (1971) was the best, a portrait of a village on the slo-
pes of Alps, where people live an archaic life. Here he developed the line of his preceding
A Tree Falls Down, The Forest Grows art expression with success.
In 70ies and 80ies he concentrated on photography, documenting not only his
These days we often hear a question: Who was Karol Skřipský? For those who new home, but also his travels round Europe, Middle East, America and Africa. New
knew him well the answer is clear. For many however he remained an unknown person. photographs of beautiful mountains as well as people living in these countries origina-
In 2008 we have an opporutnity to commemorate 100th anniversary of his birth. Let us ted. Through man and his environment he not only disclosed the beauty of a country,
stop for a while, look back to the past years, to the photographs and films made by this but also beauty of the matter, structure of forms. He researched, discovered and captu-
great film maker and photographer, the man who loved and admired Slovakia, its count- red colour details in marmor, wood, sand, snow or water.
ryside, culture and people. Country, nature, mountains, architecture and a man are the main areas fol-
Skřipský started taking photographs as a young man keen on tourism. lowed by our exhibition. It represents only a small part of his life work deposited at the
Enchanted by Slovak mountains, he moved to live in Slovakia in 1932, settling in Ištva- the Slovak National Museum in Martin. The primary focus of his photographs is the
nová (today Štefanová, part of Terchová village). Here he devoted his time to taking pho- beauty of nature. These pictorial witnesses are full of art dynamism transferred by a sen-
tographs, mainly from the environment of the gorgeous Lesser Fatra (Malá Fatra) sitive eye of master Karol Skřipský to photography and film picture.
mountains. In Štefanová he built and ran a mountain hotel, extending it until 1939.
A collection of his photographs from Lesser Fatra has been exhibited in Brno PhDr. Daša Ferklová
Museum by prof. V. Úlehla. He regularly contributed to periodicals at this time. The Slovak National Museum, Martin
first half of 40-ies brought him a lot of suffering, imprisonment, persecution, hiding in
the mountains, active participation in Slovak National Uprising.
After WW II he worked on the book "Summer in the Tatra Mountains" which
was released in 1946. At this time he accepted the offer by Karol Plicka to start working
as a cameraman and film director for Slovak Film Studio which was set up recently.
Since that time he divided his professional life to both photography and filming. He wor-
ked as a cameraman and film director from 1947 to 1968. In 1950 – 1959 he was the
director of the newly established Studio of Popular Science Film and contributed to its
progress. Bosco Gurin – dedinka v údolí...
He shot over 50 films with mountain and nature topics (napr. Tatra Flowers
– Kvety Tatier, Tatra National Park – Tatranský národný park, Pictures from the Tatras
– Obrázky z Tatier a pod.). From pictures of the nature he naturally switched to the pic-
tures of a man living amidst it. His ethnographic films are witnessing this move, like
The Song of Colours and Forms – Pieseň farieb a tvarov, Creators – Stvoritelia, Ždiar
Requiem – Ždiarske requiem, Four Days of Ľudovít Čonka – Štyri dni Ľudovíta Čonku,
Hay in Doščanka – Sená na Doščanke. They reveal life in harmony with nature, are a
celebration of creative capabilities of a country man. Many of them have been awarded
prizes (e.g.The Green Dams – Zelené priehrady, The Song of Colours and Forms – Pie-
seň farieb a tvarov, Creators – Stvoritelia, etc.).
Photography and film were two art forms which Skřipský developed. Nature
provided the main inspiration for him, he depicted its beautry through a geographic reli-
ef of the countryside, punctuated by an emotive drawing of light, emotional pictures of
light, atmosphere and seasons of the year. Life in the country, its flora, fauna were at the
centre of his attention. Martin Slivka, his colleague and close friend, wrote: „Skřipský
through his static and kinetic description paid hommage to the bond between man and
nature, he created a pictorial apoteosis of the creative abilities and spiritual values of the
village people.“
After August 1968 he left Czechoslovakia and settled in Switzerland. From

Filmografia Karola Skřipského
Filmography of Karol Skřipský
(použité skratky – N – námet, S – scenár, R – réžia, K – kamera, zvýraznené
filmy získali ocenenia)
(abbreviatons N – story, S – script, R – director, K – camera, awarded titles in bold)
1947
Na lyžiach cez hrebene Tatier (NSR)
Sletová predohra v Tatrách (NR)
Severnou stenou na Kriváň (NSR)
1949
Cesta k slnku (NSRK)
Terchovská krajina Gazda z Liptovskej Tepličky Oživená hlina (NSR)
1950
Stráže hôr (NSRK)
Zelené priehrady (NSRK)
Národná filmová cena Povereníctva informácií a osvety za scenára réžiu filmu –
1950
Ženy do boja za mier (NSR)
1951
Súkenníctvo kedysi a dnes (NSR)
1953
Kvety Tatier (NSRK)
Veľká cena Československu za najlepšiu zostavu filmov, v ktorej bol aj film
Kvety Tatier – MF filmov o kvetinách Terst (Taliansko) 1963
Výživa dojčiat (NSR)
1956
Na ľadovcoch Mont Blancu (NSRK)
Na cintoríne Dievča z Liptovskej Tepličky 1958
Dva barančeky (NSRK)
Okná k hriechom (Údržba bytov – NS)
Tatranský národný park (TANAP – NSRK)
1959
Osudy Vysokých Tatier (NSRK)
Srdce Nízkych Tatier (NSRK)
1960
Obrázky z Tatranského národného parku (NSRK)
Čestné uznanie – 1. Celoštátny seminár o poľnohospodárskom filme Brno 1962
Pieseň farieb a tvarov (NSR)
Čestné uznanie – 2. Dni krátkeho filmu Karlove Vary 1961
Čestné uznanie – 4. FČSF Košice 1962
1. Celoštátny seminár o poľnohospodárskom filme Brno 1962
Zvláštne uznanie za účasť – 12. FFP 1961
Starý muž zo Ždiaru Bosco Gurin – pohreb – cesta do večnosti

Zachraňujeme milióny životov (NSRK) Zvláštna cena poroty – 6. Prehliadka filmov s poľnohospodárskou tematikou
Čestné uznanie Predsedníctva festivalu v kategórii krátke filmy – 3. FČSF Ostrava 1961 Brno 1967
1961 Igric za scenár, réžiu a kameru 1967
Expedícia TANAP (NSRK) Pocta tvorbe Karla Skřipského za dlhoročnú filmovú činnosť – 9. Dni krátkeho
Čestné uznanie – 4. FČSF Košice 1962 filmu
1962 Karlove Vary 1968 (filmy Mašinka, Sená na Doščanke, Štyri dni Ľudovíta
Kraj vody a sucha (Východoslovenská nížina – NSRK) Čonku)
Zbraňami života (V prospech človeka – NS) Štyri dni Ľudovíta Čonku (NSRK)
3. cena v kategórii populárno – vedeckých filmov – 4. Dni krátkeho filmu Čestné uznanie v kategórii dokumentárnych filmov – 12. MFF Cork (Írsko) 1967
Karlove Vary 1963 Igric za scenár, réžiu a kameru 1967
Hlavná cena a Pohár Ministerstva školstva a kultúry – 3. Celoštátny seminár Pocta tvorbe Karla Skřipského za dlhoročnú filmovú činnosť – 9. Dni krátkeho
o poľnohospodárskom filme Brno 1963 filmu
1963 Karlove Vary 1968 (filmy Mašinka, Sená na Doščanke, Štyri dni Ľudovíta Čonku)
Ako vzniká pôda (NSRK) Vodné dielo Ružín I (NSRK)
Kucany 1962 (NSRK) Čestné uznanie v kategórii dokumentárnych a reportážnych filmov – 6. Tech-
Naša nedeľa (NSRK) film Pardubice 1968
1964 Jar v Julských Tatrách (pre ČST)
Rozprávanie o sopkách (NSRK) Na ľadovcoch Grossglockneru (pre ČST)
Cena Karlovi Skřipskému – Prehliadka slovenských školských filmov Za krásami Čiernej Hory (pre ČST) – k trom filmom vyrobeným pre ČST Brati-
Trenčianske Teplice 1966 slava nie sú v archíve STV nijaké
Stvoritelia (NSRK) doklady – údaj o filmoch je od manželky Karla Skřipského – Evy Skřipskej
Hlavná cena v kategórii dokumentárny film – 6. Dni krátkeho filmu Karlove 1968
Vary 1965 Lipárske ostrovy (NSRK)
2. cena v kategórii dokumentárny film – 10. MFF Cork (Írsko) 1965 Stroskotáme zajtra (NSRK)
Cena za najlepší výber filmov súťaži a mimo súťaž, v ktorej bol aj film Na jar v Slovinsku (NSRK, pre ČST Bratislava)
Stvoritelia – 11. medzinárodné dni Karol Skřipský (NSR – Eugen Šinko, K – Miloslav Filip) – portrét vyrobený pre
krátkeho filmu Tours (Francúzsko) 1964 ČST Bratislava
Žijem (NSRK) 1969
1965 Lanzarote (NSRK)
Príbehy z Roháčov (NSRK) Sopky na Kanárskych ostrovoch (NSRK)
Tatranské kontrasty (NSRK) 1970
Základy správnej výživy (NSRK) Gran Canaria (NSRK)
1966 Kamene a olivy (NK)
Naše ryby horských vôd (NSRK) Zemplínska Šírava (NSRK)
Naše ryby nížinných vôd (NSRK) Ist Krebs unser Schicksal? (Je rakovina našim osudom? (R, Švajčiarsko)
Vývin povrchu Vysokých Tatier (NSRK) Die Asozialen – Asociáli (R, Švajčiarsko)
Ždiarske rekviem (NSRK) 1971
1967 Bosco Gurin – Ein Dorf der freien Walser (Bosco Gurin – Dedina slobodných
Mašinka (NSRK) Valsanov, NSRK, Švajčiarsko)
Igric za scenár, réžiu a kameru 1967 3. cena – Bronzová medaila – 17. Filmový a televízny festival New York (USA)
Pocta tvorbe Karla Skřipského za dlhoročnú filmovú činnosť – 9. Dni krátkeho filmu 1974
Karlove Vary 1968 (filmy Mašinka, Sená na Doščanke, Štyri dni Ľudovíta Čonku) Von Roll (RKS, Švajčiarsko)
Obyčajné drevo (NSRK) Vyznamenanie za vynikajúcu prácu – 1955
Cena Mestského národného výboru Olomouc – 3. Academiafilm Olomouc 1968
Sená na Doščanke (NSRK) Štefan Vraštiak – podľa stavu výskumu k 23. 7. 2008

Pásmo filmov filmovým štábom pri nakrúcaní orlieho hniezda v skalách, nakrúcaní horolez-
cov a p. Ukážky z filmov Kvety Tatier, Rozprávanie o sopkách, Tatranské kon-
100 rokov od narodenia Karola Skřipského – 118 min: trasty, Stvoritelia, Zvonce, Ždiarske rekviem a i. Režisér pri práci. Premiéra
filmu bola na STV 2 – 22. 7. 1968.
Screenings of Films By Karol Skřipský – 118 min:
Oživená hlina (SR, 1948, 12 min.)

Námet, scenár, réžia – Karol Skřipský, kamera – Karel Kopřiva, hudba – Ale-
xander Moyzes VÝBEROVÁ BIBLIOGRAFIA O KAROLOVI
Dokumentárny film o hrnčiarstve a džbánkarstve na Slovensku a o diele Ferdi-
ša Kostku v keramike. SKŘIPSKOM A JEHO FILMOCH
Pieseň farieb a tvarov (SR, 1960, 14 min.)
Námet, scenár, réžia, kamera – Karol Skřipský, námet, scenár – Martin Slivka, A SELECTED BIBLIOGRAPHY OF KAROL SKŘIPSKÝ
hudba – Bartolomej Urbanec
Dokument o tradíciách ľudovej tvorivosti na západnom Slovensku. AND HIS FILMS
Stvoritelia (SR, 1964, 15 min.)
Námet, scenár, réžia, kamera – Karol Skřipský, hudba – Angelo Michajlov
Dokumentárny film z dielne posledných umeleckých ľudových remeselníkov. Karol Skřipský – Krátky film, jeho význam a úlohy v slovenskej filmovej výro-
Mašinka (SR, 1967, 8 min.) be – Nové slovo č. 5/1948, s. 77-79
Námet, scenár, réžia, kamera – Karol Skřipský, hudba – Ilja Zeljenka Karol Skřipský – Ženy na mierovom fronte – Náš film č. 19/1950, s. 365
Dokumentárny film o jednej z posledných lesných železničiek v Remetských Karol Skřipský – Víťazný život. Život vysokohorských rastlín na najvyšších kon-
Hámroch. čiaroch Vysokých Tatier – Kino č. 8/1952
Sená na Doščanke (SR, 1967, 9 min.) Karol Skřipský – Oberhausen 1961 Cesty a necesty krátkeho filmu – Film a diva-
Námet, scenár, réžia, kamera – Karol Skřipský dlo č. 5/1961, s. 18
Dokumentárny film zo života ľudí v údolí Liptovskej Tepličky na úpätí Kráľovej Pavel Branko – Tatranské potpourri – Film a divadlo č. 20/1962, s. 9
Hole. Karol Skřipský – S filmovou kamerou po Tatrách v rokoch 1947-1963 – Zborník
Štyri dni Ľudovíta Čonku (SR, 1967, 25 min.) prác o Tatranskom národnom parku – s. 184 -185 – Martin 1965
Námet, scenár, réžia, kamera – Karol Skřipský, hudba – Ilja Zeljenka Pavel Branko: Malé profily 14 – Karol Skřipský – ÚŘ ČSF – FÚ Praha 1966, s. 16
Dokumentárny film o živote človeka, ktorý sa dobrovoľne vrátil do lona príro- Jiří Havelka – Čs. krátke filmy 1945-1970 I – II.část – Režiséři čs. krátkých filmů
dy a žije so svojou ženou na ostrove rieky Latorica. a jejich filmografie, SKŘIPSKÝ Karol, s. 175 – ČSFÚ Praha 1967
Bosco Gurin – Ein Dorf der freien Walser (Bosco Gurin – Dedina slobodných Martin Slivka – Karol Skřipský, Stvoritelia – Národopisný film č. 1/1967, s. 59
Walsanov, Švajčiarsko, 1971, 31 min.) Čs. úspech... ocenenie v Corku – Štyri dni Ľudovíta Čonku – Pravda 26. 9. 1967
Námet, scenár, réžia, kamera – Karol Skřipský, kamera – Georges von Weissen- A. F. – Karol Skřipský – šesťdesiatnikom – Pravda 15. 7. 1968
fluh, hudba – Jean Daetwyler, strih – Kristina Brunst Pavel Branko – Latorický Nerobinson – Sme 17. 5. 1968
Dokumentárny film o faune a flóre švajčiarskej alpskej horskej dedinky, ktorej pb – Od nostalgie k náznaku vzbury – Film a divadlo č. 18/1968, s. 19
obyvatelia žijú stredovekým spôsobom života. Šesťdesiatka Karla Skřipského – Kultúrny život č. 22/1968, s. 7
V tieto dni sa dostáva na filmové plátna...Tatranský národný park – Podtatran-
Mimoriadna projekcia filmu Slovenskej televízie ské noviny 3. 12. 1968
A Special Screening of STV Film Martin Slivka – O Karolovi Skřipskom a jeho filmoch – Umění a řemesla č.
2/1969, s. 83 – 85
Karol Skřipský (1968, 73 min.) Pavel Branko – U našich krátkarov SKŘIPSKÝ prvý raz s perspektívou – Film a
Námet, scenár, réžia – Eugen Šinko, kamera – Miloslav Filip, strih – Stanislava divadlo č. 2/1969, s. 11
Jendraššáková, zvuk – Ondrej Polomský Martin Slivka – Film a národopis na Slovensku (Filmografia 1909 – 1969) – ruko-
Medailón o živote a tvorbe režiséra a kameramana Karola Skřipského. Režisér s pis z roku 1970 je uložený v SFÚ Bratislava – v katalógu je 8 Skřipského filmov

Martin Slivka – Slovenský národopisný film – Filmografia 1 – Krajské osvetové CONDOR-FILM AG ZŰRICH
stredisko Banská Bystrica ry – Ist Krebs unser Schicksal? (Je rakovina našim osudom?) – film vysielaný vo
1982 – meno Karol Skřipský v knihe nefiguruje, ale len skratka K.S.- popisky k švajčiarskej televízii
9 Skřipského filmom 10. 9. 1970 – PS – prameň – zverejnenie – noviny – neuvedené
– pod skratkou K.S. sú aj ďalšie tri filmy, ktoré nefigurujú v nijakej filmografii Oekologie im Cinédoc – Südschweiz č. 16 – 7. 2. 1974
Karla Skřipského Karol Skřipský BOSCO GURIN – o filme v Katalógu filmov 1974
– Gubár Ľudovít Kováč, Rejdovská čipkárka Žófia Viliamová, Zvonkár Kenye- Drei Schweizer Kurzfilme in den USA ausgezeichnet (SDA) – o ocenení filmu
reš z Jelšovej – filmy s rokom výroby 1964 Bosco Gurin v New Yorku
Ilustrovaný encyklopedický slovník – 3. diel PRO – Ž – Skřipský Karol – s. 288 – TiA 23. 11. 1974
– Academia Praha 1982 pd – Erfolg für Schweizer Kurzfilmschaffen in den USA – o ocenení filmu Bosco
Václav Macek: Karol Skřipský OBRAZY Z VERZASKY Galéria fotografie Na Gurin v New Yorku
okraji – Katalóg k výstave – NZZ 26. 11. 1974
– Bratislava Trnávka 19. 7. – 31. 8. 1990, s. 10 Mostra di Karol Skripsky alla Galleria Matasci – Immagini della Verzasca – Rit-
Pavel Branko, Marianna Forrayová – Filmografie – Karol Skřipský – SFÚ 1990, s. 23 tari i massi di una frana staccatasi dal Pizzo d’Alnasca – Mostra fotografica, alla
B. H. – Slovenský dokumentárny film Karol Skřipský Televízia č. 8/1990, s.19 galleria Matasci, sui massi delle(Ganne) di Brione Verzasca – štyri články o
Štefan Vraštiak, Milan Gacík – Karol Skřipský – Výber z diela – retrospektíva fil- výstave Immagini della Verzasca (Obrazy z Verzasky) – Tenero/Locarno 1. – 15.
mov na 6. Etnofilme Čadca 24. – 28. 9. 1990 10. 1977 – PS – prameň – zverejnenie – noviny – neuvedené
Pavel Branko – Karol Skřipský 1908 -1993 – SFÚ Bratislava 1993 Katalóg k retro- Štefan Vraštiak – podľa stavu výskumu k 23. 7. 2008
spektívnej prehliadke v Charlie centre Bratislava 10. – 12. 4. 1993, s. 11
Martin Slivka – Za Karolom Skřipským – Literárny týždenník č. 14/1993, s. 15
Pavel Branko – Zomrel Karol Skřipský Slovák z vlastnej voľby – Národná obro-
da 18. 3. 1993, s. 13
Encyklopédia filmu – Skřipský Karol na s. 752 – Obzor Bratislava 1993
Václav Macek, Jelena Paštéková – Dejiny slovenskej kinematografie – Menný
register na s. 539 uvádza 17 strán, na ktorých je meno Skřipského a jeho filmov
– Osveta Bratislava 1997
Pavel Branko – Straty a nálezy 2 – Menný register na s. 248 uvádza 14 strán, na
ktorých je meno Skřipského a jeho filmov – SFÚ Bratislava 2005
Ottova encyklopédia Slovensko A-Ž – Skřipský Karol a foto z filmu Expedícia
TANAP – s. 768-769 – Ottovo nakladatelství 2006
Peter Cabadaj – Jedinečné a neopakovateľné dielo (Venované 100. výročiu naro-
denia Karola Skřipského)
– Zo starých nových dejín – Slovenské národné noviny č. 14-15, 15. 7. 2008, s. 9
Pavel Branko – Dve mladosti režiséra Skřipského – rukopis v archíve SFÚ Brati-
slava – s.15, na rukopise nie je rok uvedený
V. Jablonický – Slovenská exilová tvorba, Medzinárodná konferencia k dejinám
slovenskej kinematografie, Banská Bystrica, 10. – 12. 5. 1996
Švajčiarsko, Nemecko, Rakúsko, Taliansko:

Manuel Gasser – Úvod na vernisáži výstavy v Dome umenia – Zürich 26. 3. 1976
Prof. Dr. Th. Hügi – Výstava Bildern aus der Verzasca Bern – 26. 3. 1976
Pozvánka – Výstava Bildern aus der Verzasca – Berlin 1. 2. – 2. 3. 1980
Pozvánka – Výstava Bildern aus der Verzasca – Viedeň 28. 3. – 8. 6. 1979
Bosco Gurin informačný leták k filmu producenta filmu – Dr. Heinrich Fueter-
Blanc spoločnosti

Predstavujeme... lostí Rybovia, Do Potoka, ktorú tvorí obytný dom s podstavanou maštaľou, sto-
dola s pivnicou, maštaľ s ovčínom a kotercom, ale aj obytný dom U Poništa
KYSUCKÉ MÚZEUM V ČADCI s hospodárskymi staviskami – stodolou a ovčínom bývalého riečnického richtá-
ra Adama Poništa. Kopaničiarske osídlenie reprezentuje usadlosť u Hruškulia-
ka, ktorú predstavujú dva obytné domy, stodola a maštaľ so sýpkou. Ďalšie
objekty pochádzajú z obcí Oščadnica – zrubový obytný dom s archivoltovým
portálom datovaným r. 1806, zrubový osempriestorový objekt Krčmy z Korne,
zrubový dom pre lesných robotníkov z Dunajova a usadlosť Romanovia
s dvoma zrubovými domami a dvomi hospodárskymi stavbami z Harvelky, ako
aj Raganov mlyn tiež z Harvelky.
Technické stavby prezentuje vodný mlyn a píla s hrazdenou konšt-
rukciou z obce Klubina. Zo sakrálnych stavieb sa tu nachádza murovaná
kaplnka z prvej štvrtiny 19. storočia zo Zborova nad Bystricou a cintorín s kovo-
vými krížmi, predstavujúci cintoríny na Kysuciach začiatkom tohto storočia.
V interiéroch vybraných objektov sú inštalované pôvodné zariadenia. Súčasťou
expozície sú i pôvodné stavby – cholvarky – objekty sezónnych pastierskych
obydlí, hojne využívané v minulosti. Políčka pri domoch prezentujú trojpoľný
Kysucké múzeum v Čadci, organizácia v zriaďovateľskej pôsobnosti systém hospodárenia, ktorý bol zaužívaný na Kysuciach.
Žilinského samosprávneho kraja patrí medzi hlavných organizátorov festivalu Sezónna prevádzka v národopisnej expozícii prebieha každoročne
„Etnofilm Čadca“ už od doby jeho vzniku. Pracovníci múzea sa podieľajú na v mesiacoch máj – október, kedy múzeum ponúka návštevníkom množstvo
jeho príprave a plynulej realizácií v spolupráci s inštutúciami v meste Čadca. nedeľných tematických programov s ukážkami tradičných výrobných techník
Múzeum bolo založené 1. októbra 1971 ako Okresné vlastivedné a dramatických prejavov z oblasti rodinnej, kalendárovej a pracovnej obyčajovej
múzeum v Čadci, ktoré začalo s činnosťou 1. januára 1972. V záujme zachova- tradície v podaní folklórnych skupín, súborov a ľudových hudieb kysuckého
nia a obnovy najcennejších pamiatok ľudovej architektúry sa o dva roky nato regiónu.
začal budovať areál skanzenu v Novej Bystrici – Vychylovke, čím sa v takto zria- Historická lesná úvraťová železnica (HLÚŽ) tvorí organickú súčasť
denom Múzeu kysuckej dediny pre budúce generácie zachránili najvzácnejšie Múzea kysuckej dediny v Novej Bystrici – Vychylovke. Je zachovanou a funkč-
objekty zo zátopovej oblasti Riečnica – Harvelka, ktoré nenávratne zmizli pod ne obnovenou časťou bývalej Kysucko-oravskej lesnej železnice (KOLŽ), ktorá
hladinou vodnej nádrže. vznikla v roku 1926 spojením lesných železníc vybudovaných v roku 1915 –
Významným míľnikom v rozvoji inštitúcie bol rok 1974, kedy došlo 1918, kysuckej – z Oščadnice do Chmúry (Nová Bystrica, časť Vychylovka)
k zmene názvu na Kysucké múzeum. V tomto období sa začalo aj so systematic- a oravskej – z Lokce do Oravskej Lesnej. Spojenie oboch železníc sa uskutočnilo
kým vytváraním etnografických zbierok a ich odborným spracovaním, pričom vybudovaním spojovacej trate z Erdútky do Chmúry v dĺžke 110 km, vrátane
bola pripravená prvá výstava z fondov múzea. Okrem etnografie sa v zbierkach odbočiek, ktoré sa budovali, rušili, predlžovali alebo skracovali podľa potreby
nachádzajú predmety z oblasti histórie, archeológie, prírody, numizmatiky a odvozu vyťaženého dreva. Prevádzka na KOLŽ bola ukončená na konci roku
výtvarného umenia. V súčasnosti sa v historickej budove nachádza stála expozí- 1971 z dôvodu jej zrušenia a okrem 8 km dlhého úseku Chmúra – Tanečník,
cia „Kysuce“, ktorá predstavuje minulosť regiónu od prvých písomných zmienok v ktorom sa nachádzal cenný úvraťový systém, bola ostatná trať demontovaná.
cez svedectvá o neľahkom živote vysťahovalcov a drotárov až po najnovšie deji- Pomocou úvraťového systému sa prekonávalo prevýšenie takmer 218 metrov na
ny. Je tu umiestnená aj drôtená socha Jozefa Kronera od umeleckého drotára Ladi- úseku 1,5 kilometra vzdušnou čiarou. Úvraťový systém HLÚŽ je jeden z dvoch,
slava Jurovatého spolu s kópiou Oscara, ktorú získal za film Obchod na korze. ktoré sa do súčasnosti zachovali v Európe.
Múzeum kysuckej dediny sa nachádza v malebnej doline Chmúra V roku 1974 prevzalo zachovanú časť zrušenej KOLŽ, vrátane koľajo-
v katastri obce Nová Bystrica, časť Vychylovka, ktorá je súčasťou Chránenej kra- vých vozidiel do správy Kysucké múzeum v Čadci so zámerom jej funkčnej
jinnej oblasti Kysuce. Národopisná expozícia tu predstavuje rekonštrukciu obnovy a nového spoločenského využitia formou múzejnej železnice v národo-
sídelnej krajiny a životného prostredia, s prezentáciou ľudovej architektúry a pisnej expozícii. Zachovaný úsek bývalej KOLŽ o dĺžke 8 km medzi Chmúrou
spôsobu života i kultúry ľudu v druhej polovici 19. a prvej polovici 20. storočia. (Vychylovka) a Tanečníkom (Oravská Lesná) s unikátnym úvraťovým systé-
Väčšia časť doteraz vybudovanej expozície je prenesená z dnes už nee- mom, bol ako technická pamiatka vyhlásený v roku 1991 za národnú kultúrnu
xistujúcej obce Riečnica – zrubové obytné domy a hospodárske stavby z usad- pamiatku SR. V správe Kysuckého múzea je úsek od stanice Kubátkovia

(0,0 km) až po sedlo Beskydu (7,64 km). Súčasťou inventára HLÚŽ sú historic- PRESENTING TO YOU
ké parné a motorové rušne, vozne a pod. Kysucké múzeum je poverené kom-
plexnou dokumentáciou lesných železníc na Slovensku. Železnica premáva Kysuce Museum in Čadca
počas sezónnej prevádzky v mesiacoch máj – október.
Kaštieľ Radoľa patrí medzi najstaršie historické objekty na Kysuciach. Kysuce Museum in Čadca, administered by the Žilina Self-Governing Regi-
Pochádza z druhej tretiny 16. storočia a predstavuje renesančné zemianske on, has been one of the main organizers of the International Film Festival ETNOFILM
sídlo. Pôvodne išlo o obytnú vežu, k prestavbe však došlo v druhej polovici 17. ČADCA since its very beginning . The museum staff gets involved in the festival pre-
storočia, kedy bola budova súčasťou majera budatínskeho panstva patriaceho parations and since Čadca is the venue of the festival, they also work together with other
Suňogovcom. Úpravami vznikli siene na poschodí, obytné priestory a schodiš- institutions to secure a smooth running of the event.
te. Od 19. storočia do roku 1977 sa kaštieľ využíval na obytné účely. Po rekonšt- The Kysuce Museum was founded on 1 October 1971 as the Regional
rukcii v roku 1983 slúži potrebám Kysuckého múzea. Na prízemí kaštieľa sa Ethnographic Museum whose activities started on 1 January 1972. In order to save and
návštevníkom predstaví expozícia Staršie dejiny Kysúc, ktorá pomocou renew the most precious monuments of folk architecture two years after its launch
archeologických exponátov dokumentuje najdávnejšie osídlenie regiónu. building of an open air museum in Nová Bystrica – Vychylovka started. Thus the most
Pýchou tejto časti expozície je aj pracovníkmi múzea vytvorený model mláďaťa precious objects from the area in Riečnica – Harvelka, flooded by a water dam, have been
mamuta srstnatého, jediný svojho druhu v Žilinskom kraji. Expozícia Remesel- saved for future generations.
né tradície na Kysuciach približuje návštevníkom tradičné kysucké remeslá ako In 1974 the museum changed its name to "Kysuce Museum". Since then
je kováčstvo, debnárstvo či kolárstvo, zatiaľčo na poschodí sa možno zoznámiť systematic building and processing of etnographic collections was carried out by the
so spôsobom bývania mešťanov od konca 19. do polovice 20. storočia. museum staff together with the first exhibitions of museum collections. Apart from pure
Základnou koncepciou Kysuckého múzea, ktorú sa snaží v súčasnej ethnographic items also exhibits from history, archeology, numismatics and fine arts
dobe v rámci iniciatívy „Od kamenného múzea k živej histórii“ napĺňať ostáva, were assembled. At present in its historical building the visitors can see a standing exhi-
že musí byť prirodzenou múzejnou autoritou Kysúc otvorenou všetkým vrst- bition "Kysuce" presenting the history of the region from the first written mention,
vám spoločnosti, inštitúciou pestujúcou vedu na vysokej úrovni, ale zároveň through testimonies of the hard life of those people who had to leave the Kysuce region,
inštitúciou, ktorá dokáže výsledky svojej práce zrozumiteľne prezentovať including the tinkers, up to present day times. Also a wired sculpture of Jozef Króner
širokej verejnosti, šíriť osvetu, vzdelanie a kultúru na tej najlepšej úrovni. made by the art tinker Ladislav Jurovatý is placed in an exhibition together with a copy
of the Oscar he was awarded for the film Obchod na korze (A Shop on the Mall).
MVDr. Miloš Jesenský, PhD. The Museum of Kysuce Village is an open air museum located in a lovely
riaditeľ Kysuckého múzea Čadca Chmura Valley in the Nova Bystrica, section Vychylovka, which is part of the Kysuce
Protected Region. The ethnographic exposition presents reconstruction of a human
settlement and its environment, showing local folk architecture, the way of life and
culture in the latter 19th century and beginning of 20th century.
Most of the buildings in the exposition have been moved here from the
Riečnica village, which does not exist any more. The visitors have a chance to see the
house of Adam Poništ, mayor of Riečnica, together with a sheep shed and a barn, a
mountain settlement called At Hruškuliak consisting of two houses, a barn, a stall with
a grannary. Other buildings come from the Oščadnica village, a family house dated back
to 1806, a pub from Korna, a seasonal dwelling for the forest workers in Dunajov, two
houses and farm buildings from the Romanovia settlement in Harvelka village together
with the Ragan Mill also from Harvelka.
The technical buildings are represented by a mill and a sawmill from
Klubina. From sacral buildings we may see a chapel coming from Zborov dated back to
the first quarter of 19th century, a cemetery with metal crosses representing early 20th
century. Also local seasonal dwellings called cholvarky used by the shepherds in the past
can be found here. The narrow fields by to the houses present the three field system of
farming heavily used in the Kysuce region in the old days.
The open air museum is in operation from May to October every year. At this

time the museum offers a variety of Sunday thematic programmes presenting
traditional folk crafts and traditions, old production techniques as well as oral folk art
presented by the folk groups and artists, folk musicians from the Kysuce region.
Historical Turning Forest Railway is an organic part of the Museum of the
Kysuce Village in Nová Bystrica – Vychylovka. It is a preserved and functional part of
the former Kysuce-Orava Forest Railway which was launched in 1926 through uniting Múzeum
forest railways which had been built in 1915-1918. The Kysuce Railway connected kysuckej
Oščadnica with Chmúra (Nová Bystrica, part Vychylovka) and Orava Railway conne- dediny
cted Lokca with Oravská Lesná. The two railways could have been united through
building a connecting track from Erdútky to Chmúra. After the two railways united the
total length reached almost 110 km.
A unique part of the railway is built as a turning system where the architect
solved the difference in height of 218 m in overcoming the Beskydy Mountains. It is the
only preserved turning railway system in Europe and for this reason the railway was
declared The National Cultural Monument. The railway with a 760 mm width was set
up to serve only transportation of timber. The operation of this railway was finished by
the end of 1971. The track was disassembled apart from the short part 8 km in length
connecting Chmúra and Tanečník where the precious turning system was in operation.
In 1974 The Kysuce Museum in Čadca became administrator of the preserved
part of the Turning Forest Railway including the carriages. The main goal was to renew the
track and make use of the railway in a form of a museum railway in the ethnographic expo- Historická
sition of the Museum. In 1991 the 8 km track connecting Chmúra and Tanečník was decla- lesná
red National Cultural Monument. The forest railway is in operation from May to October. úvraťová
The Radoľa Manor House ranks among the oldest historical objects in the Kysu- železnica
ce region. It was built in the latter 16th century as a renaissance type of a manour house.
Originally it was a square two storey tower with one living space on each floor, surroun-
ded by a fortification. In the latter 17 century the building was rebuilt. At this time it was
the centre of a settlement at Budatin estate belonging to the Suňog family. Nobility stables,
barns, orchards, ponds, a brewery, hop garden, a mill and a saw were located here. Through
rebuilding new spacious rooms on the first floor have been added, new living rooms and a
staircase. Since 19th century until 1977 the manour house served as a place for living. After
its reconstruction in 1983 a standing exposition has been opened here by the Kysuce Muse-
um. On the ground floor the visitors can see the exposition The Past History of the Kysu-
ce Region using archeological exhibits which document the oldest settlement in the region.
The exhibition on crafts presents traditional crafts of the region like blacksmith, box making,
wheel making. On the first floor the visitors can see the exposition presenting the burgher
way of life in the Kysuce region since the end of 19th until mid 20th century. Kaštieľ
At present the Kysuce Museum makes efforts to carry out activities within Radoľa
the project "From the Stone Museum to the Living History". Its main ambition is to
become a natural museum authority of the Kysuce region, open to all social groups,
institution which carries out research on a high level, an institution able to present
results of its work in an understandable way to the general public, to spread education
and culture on the best possible level.
MVDr. Miloš Jesenský, PhD.
Director of the Kysuce Museum

MESTSKÉ KULTÚRNE STREDISKO (MsKs) tú históriu. Prvé divadelné predstavenie sa tu hralo pred viac než 100 rokmi,
2. januára 1898. K najplodnejším a umelecky najhodnotnejším patrí obdobie
– DOM KULTÚRY NA MATIČNOM NÁMESTÍ vzniku a pôsobenia novodobého Divadelného súboru Jána Palárika. Umeniu
čadčianskych hercov tlieskali tisícky divákov a priaznivcov nielen na Kysuciach
V ČADCI a na Slovensku, ale aj v zahraničí – Česká republika, Poľsko, Rakúsko, Francúz-
sko, Juhoslávia, Bulharsko.
CULTURAL CENTRE IN ČADCA Kysucký komorný orchester je významným hudobným telesom
pracujúcim pri DK Čadca. Pravidelne sa zúčastňuje koncertných turné v Tali-
Je centrom záujmového vzdelávania, amatérskej umeleckej tvorivosti ansku. Koncertoval na scénach muzikálnych centier v Taliansku akými sú Milá-
a kultúrno-spoločenského života mesta. Je zriaďovateľom viacerých súborov: no, Neapol, Salerno. Navštívil a úspešne reprezentoval SR aj na hudobných
Detský folklórny súbor Kelčovan – bohatá a dodnes živá ľudová kul- scénach miest Praha, Brno, Varšava, Toruň, Budapešť. Na Slovensku okrem
túra Kysúc je stálym inšpiračným zdrojom práce pre tento súbor. Pracuje v ňom účinkovania v Čadci a najbližších mestách účinkoval aj v Bratislave, Košiciach.
viac ako sto členov z radov detí a mládeže. Jeho programové čísla očarúvajú Miešaný spevácky zbor Kysuca od svojho vzniku uskutočnil takmer
divákov a odborné kruhy profesionálnym zvládnutím, bohatosťou a spontán- 400 koncertov a koncertných vystúpení v rôznych mestách Slovenska a Česka.
nym prejavom detí nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. Príkladom sú ocene- Koncertoval aj v Bulharsku, Nemecku, Španielsku, Francúzsku, Rakúsku,
nia na medzinárodnom folklórnom festivale detí (C. I. O. E.) vo francúzskom Poľsku, Taliansku, Juhoslávii, Anglicku a na Malte. Na Slávnostiach zborového
meste Matha. Viackrát vystupoval v Česku, Poľsku, Chorvátsku, Maďarsku... spevu „A“ kategórie v Bratislave získal 3-krát najvyššie ocenenie a Zlatý veniec
Programovým ťažiskom Folklórneho súboru Kysučan sa stali spevy mesta Bratislavy. Zlaté medaily a hlavné ceny na medzinárodných festivaloch
a tance z Turzovskej a Kysuckej vrchoviny. Folklórny súbor Kysučan okrem vo Varne v Bulharsku, Cantonigros v Španielsku a v Middlesbroughu v Anglic-
účasti na bezmála všetkých významných folklórnych festivaloch na Slovensku ku. Popredné ocenenia získal zbor aj na festivaloch v Arezze a Ponsaccu
úspešne reprezentoval naše mesto, región a Slovensko aj na zahraničných festi- v Taliansku, Tolose v Španielsku, Spittali v Rakúsku a na Malte.
valoch v Juhoslávii, Česku, Rakúsku, Francúzsku, Poľsku, Švajčiarsku, Izraeli Skupina Crown band Štefana Matáka vznikla s cieľom vytvoriť na
a v ďalekom Mexiku. Napokon aj trikrát vo svojej bohatej histórii účinkoval v Kysuciach špičkovú kapelu, ktorá bude hrať koncertný aj štandardný tanečný
Slovenskej televízii. repertoár. Hrávajú na letných open air akciách, v hudobných kluboch,
Súbor moderného scénického tanca Joja pracuje pri DK Čadca a CVČ. na koncertoch, na plesoch nielen na Slovensku ale aj v zahraničí.
Účinkuje na rôznych kultúrnych a spoločenských podujatiach, ktoré organizuje K najmladším formáciam pracujúcim pri DK Čadca patrí hudobná
Dom kultúry v Čadci. Súbor sa každoročne zúčastňuje rôznych celoslovenských skupina Šramot. Okrem účinkovania na podujatiach v Dome kultúry Čadca
i medzinárodných súťaží, kde opakovane získal popredné umiestnenia, ceny za a na festivaloch po celej SR, reprezentujú naše mesto aj na koncertoch
choreografiu, kreativitu, finále, sympatiu, tanečný výkon ... Najväčším úspe- v zahraničí (ČR, Poľsko).
chom bolo prebojovanie sa na festivale „Veselej bandy“ (MARRY BAND) cez Dom kultúry v Čadci organizuje ročne okolo 500 podujatí s návštev-
slovenský pohár v Prievidzi na európsky pohár v rakúskom meste St. Polten. nosťou cez 100 tisíc osôb. Sú to napr. populárne koncerty, divadlá, koncerty
Zúčastňujú sa aj na popredných podujatiach v Poľsku a v Čechách. vážnej hudby, operety, muzikály, špičkové profesionálne folklórne súbory,
V Detskom divadelnom súbore EVA sa počas jeho činnosti vystrieda- vystúpenia domácich súborov, kino, kurzy, krúžky a výstavy. Je gestorom
li celé generácie detí. Získali množstvo ocenení, či už na celoslovenskej prehli- festivalu Divadlo deťom a spoluusporiadateľom Palárikovej Rakovej, Etnofilmu,
adke, účasť na Scénickej žatve, účasť na každoročného festivalu duchovnej piesne pod názvom Magnificat. Aj tradícia
celoštátnom divadelnom festivale Kaplic- Čadčianského Bartolomejského jarmoku prerástla postupne vo významné kul-
ké leto, cena za réžiu, ocenenie za text. túrno-spoločenské podujatie. Naša kultúrno-výchovná inštitúcia má významný
Najväčším úspechom bola účasť na Sveto- podiel aj pri organizovaní cyklu podujatí v závere každého roka – Kysucké
vom festivale detských divadiel v Nemec- Vianoce v Čadci.
ku v roku 1989 a opakovane v roku 2006.
V súčasnosti nás súbor reprezentuje na Mgr. Dagmar Labáková
Svetovom festivale detských divadelných riaditeľka MsKs – DK
súborov v Moskve.
V kultúrnej histórii mesta Čadca
má ochotnícke divadlo dlhoročnú a boha-

KULTÚRA NA KYSUCIACH Čierne diamanty kuchyne (2. 9. – 28. 10. 2008)
výstava známych a menej známych druhov húb na Slovensku
CULTURE IN KYSUCE REGION
Kaštieľ v Radoli (Radoľa Manor House)
Najstaršie dejiny Kysúc
Kysucká galéria v Čadci (Kysuce Gallery in Čadca) stála expozícia prezentujúca archeologickými exponátmi najstaršie osídlenie
Výstavná sieň Kysucká galéria v Mestskom dome v Čadci: kysuckého regiónu
Anton Čutek, Juraj Čutek – Dva portréty (18. 9. – 16. 11. 2008)
výstava je venovaná k nedožitým 80. narodeninám významnej osobnosti slo- Remeselné tradície na Kysuciach
venského sochárstva a spoluzakladateľa Kysuckej galérie Antona Čuteka stála expozícia prezentujúca bohatú históriu remeselnej výroby na Kysuciach
Zároveň sa na pôde KG prvýkrát vo väčšom rozsahu prezentuje tvorba Juraja
Čuteka patriaceho k strednej generácii slovenských sochárov. Meštianske bývanie na Kysuciach
stála expozícia dokumentujúca dejiny bývania v Kysuckom Novom Meste
Výstavná sieň KG v kaštieli v Oščadnici: a Čadci
Anna Ličková a Alena Kolesárová – Ličková (25. 9. – 28. 11. 2008)
– výstava je výberom z tvorby poprednej slovenskej insitnej maliarky Anny Lič- Život zo skúmavky (od 10. 9. – 15. 11. 2008)
kovej, ktorá prevažnú časť svojho tvorivého života strávila na Kysuciach a jej výstava venovaná významu pohlavného rozmnožovania pre udržanie biodiver-
vnučky insitnej maliarky Aleny Kolesárovej – Ličkovej zity v prírode, výchove k manželstvu a rodičovstvu
Kysucká knižnica v Čadci (Kysuce Library in Čadca) Stredoveká kuchyňa

Výstava : Etnofilm v dokumentoch Kysuckej knižnice v Čadci výstava prezentujúca zariadenie stredovekej kuchyne a používanie kuchynské-
Prezentácia Microsoft PowerPoint na tému: Medzinárodný filmový festival ho a stolového riadu
Etnofilm Čadca a etnografický režisér Martin Slivka
Kysucké osvetové stredisko (Kysuce Cultural Centre)

Kaštieľ Kysuckej galérie Oščadnica
Žena a kvet (7. 9. – 26. 10. 2008)
2. ročník bienále tematickej súťažnej výstavy neprofesionálnych výtvarníkov
Slovenska
Kysucká knižnica Čadca (Kysuce Library in Čadca)

India (2. 9. – 30. 9. 2008)
výstava fotografií Mariána Minárika z Čadce, člena Štúdia fotoamatérov Kysúc
pri KKS Čadca. Garant výstav: Kysucké kultúrne stredisko v Čadci
Kysucké múzeum v Čadci (Kysuce Museum in Čadca)

Kysuce
stála expozícia zo zbierok Kysuckého múzea, ktorú tvorí historická, národopis-
ná a prírodovedná časť obohatená o galériu Drotárie, kde sú umiestnené sochy
významných osobností Kysúc Jozefa Kronera a Eugena Cernana
Čadca od udelenia mestských výsad po súčasnosť

výstava podáva prierez historickým vývojom Čadce od povýšenia na mestečko
v roku 1778 až po súčasnosť

ČO JE TO ETNOFILM? príbehov a veľa rôznych svetov, súčasných aj minulých, ale ešte viac je tých,
ktoré sme nevideli.
WHAT IS ETNOFILM? Etnofilmy vznikali a budú vznikať, preto festival, ktorý zbližuje tvor-
cov a divákov, má svoje pevné miesto v kultúre. Nielen v kultúre národa, ale
národov, ktoré zdieľajú spoločné teritórium, a ktoré svojím filmovým
posolstvom chcú lepšie spoznať seba navzájom, poslať informácie o sebe do
sveta i zanechať nasledovníkom.
Etnofilm je však aj produktom globalizácie. Belgičania natočia
Ukrajincov, Česi Švajčiarov, Slováci tichomorských domorodcov, Nemci Slová-
kov. Aj to sú podoby tohtoročného Etnofilmu Čadca. Zbližuje rôzne svety do
jedného sveta, kde sa spleť hodnôt celého ľudstva stáva prekvapujúco homo-
génnou, humánnou.
Etnofilm, to je aj diskutovanie, polemizovanie, mudrovanie, hľadanie
spoločných pohľadov a vyjadrovacích prostriedkov, prepájanie ľudí z viacerých
odborov, ktorí by si k sebe sotva našli cestu. Etnofilm je umenie, ale aj realita
a poznanie. Nie vždy sa všetky zložky podarí skĺbiť k spokojnosti umelcov či
etnológov. Čarovná čajovňa v Kultúrnom dome v Čadci by vedela rozprávať
o tom, čo sa pri večerných debatách na Etnofilme Čadca vyriešilo a čo
zamotalo.
Etnofilm je bonbónik pre náročnejších. Tých, ktorých neuspokojuje
neustále znižovanie latky kultúrnosti v našej kultúre. Etnofilm Čadca
predstavuje pre mnohé filmy štartovaciu čiaru smerom k širokej verejnosti.
Etnofilm Čadca je aj jedinečný archív filmov, ktorý by si zaslúžil azda
Pre verejnosť možno jedno z množstva kultúrnych podujatí, pre Kysu- aj viac pozornosti z hľadiska jeho spracovania a využívania.
čanov spestrenie kultúrneho života a pre Čadcu zviditeľnenie sa pred okolitým Etnofilm je tím ľudí, ktorí s ním prežili kus svojho tvorivého života.
svetom. Niektorí kratší, niektorí dlhší, ale určite zaujímavý. Je výzvou pre mladšie gene-
Pre filmárov jeden z filmových festivalov, na ktorom sa môžu prezen- rácie, ktoré sa majú chuť popasovať s tvorivou prácou, priblížiť verejnosti
tovať dokumentaristi, oboznámiť sa so zahraničnou produkciou, ale aj vzhliad- človeka, kultúru a pozitívne hodnoty tou najatraktívnejšou vizuálnou formou,
nuť výber zo slovenskej filmovej tvorby. ktorej dnešná doba žičí.
Pre etnológov najkontinuálnejšie a najdlhšie odborné podujatie, ktoré
je zdrojom poznania, inšpirácií a príjemných ľudských stretnutí. MIKOLAJ Tomáš: „Filmový festival Etnofilm Čadca očami etnológa“.
Pre slovenskú kultúru zmysluplné, skromné podujatie, ktoré kultivo- Katedra etnológie a kultúrnej antropológie FiF UK Bratislava, 2005.
vane funguje napriek rôznym režimom a peripetiám kultúrnej politiky.
Pre všetkých, ktorí na ňom spolupracujú, je to kus zodpovednej práce, DOC. PhDr. ZUZANA BEŇUŠKOVÁ, CSc.
namáhavej i radostnej, bez ktorej by Etnofilm Čadca 15 ročníkov neprežil.
Pre bibliografov kľúčové slovo, ku ktorému sa viaže nemalý zoznam
článkov, informatívnych, hodnotiacich, analytických, ba aj diplomová práca.
Našlo by sa ešte veľa podôb vnímania Etnofilmu v Čadci. Etnofilm
však nie sú len štyri festivalové dni v dvojročnom cykle. Keby nebolo tvorivej
práce mimo festivalu, nebolo by sa na čo pozerať. A nie je to zďaleka len práca
ľudí od filmu, či etnológov, ktorí sem-tam filmárov na pozoruhodnosť upozor-
nia a výnimočne aj chytia do ruky kameru. Je to predovšetkým život a práca
obyčajných ľudí, ktorí poskytujú nevyčerpateľné množstvo námetov. Na filmy
pravdivé i umelecké, dokumentárne i hrané, profesionálne aj menej profesio-
nálne, ale o to autentickejšie. Na Etnofilme v Čadci sme už videli veľa ľudských

Z HISTÓRIE ETNOFILMU 3. ETNOFILM ČADCA 1984
Veľká cena Etnofilmu Čadca 1984
Ján Hála (réžia Vlado Kubenko – SR)
GALÉRIA VÍŤAZOV 1980 – 2006 Osobitná cena poroty
Prázdne hniezda (réžia Eva Štefankovičová – SR)
THE HALL OF FAME 1980 – 2006 Hlavná cena v kategórii dokumentárnych filmov a videozáznamov
Piemule (réžia Jana Ševčíková – ČR)
Hlavná cena v kategórii vedeckých a populárno-vedeckých filmov a video-
V rokoch 1980 – 2006 bolo na Etnofilme Čadca udelených 133 cien filmom zo 16 záznamov
krajín, z toho 2 za individuálny prínos pre Etnofilm: Haná (réžia Jaromír Večeřa – ČR)
74 cien – Slovensko Hlavná cena v kategórii spravodajských a publicistických filmov a videozáz-
35 cien – Česko namov
6 cien – Poľsko Bola raz jedna dedinka (réžia Emil Fornay – SR)
3 ceny – Nemecko , Maďarsko Cena Kysúc
2 ceny – Japonsko Po struně přidávané (réžia Ján Urbášek – ČR)
1 cena – Švajčiarsko, Taliansko, Veľká Británia, Rumunsko, Turecko, Cena časopisu Televízia
Srbsko/Čierna Hora, Nový Zéland, Grécko, Slovinsko a Irán Vnuk (réžia Ján Dolák – SR)
Najviac ocenení bolo udelených v roku 2002 (16), najmenej v roku 1980 (4).
4. ETNOFILM ČADCA 1986
1. ETNOFILM ČADCA 1980 Veľká cena Etnofilmu Čadca 1986
Majster husliar Karol Lukniš (réžia Oskar Elschek – SR)
Veľká cena Osobitná cena poroty
Sanitrárovci (réžia Marián Urban, Dezider Ursiny – SR) Staré po novom – Sonda č. 9/1984 (réžia Miroslav Cimerman – SR)
Cena poroty Hlavná cena v kategórii dokumentárnych filmov a videozáznamov
Fujarista Kubinec a Svadobné nosenie darov v Štrbe (réžia Oskar Elschek, Miro- Terchovská muzika (réžia Martin Slivka – SR)
salv Ruttkay – Dauko – SR) Hlavné ceny v kategórii vedeckých a populárno-vedeckých filmov a video-
Hlavné ceny záznamov
kategória dokumentárnych filmov: Gajdoš (réžia Alois Müller – SR) Život a umenie Veľkej Moravy (réžia Igor Dobiš, Vladimír Mináč – SR)
kategória inscenovaných foriem: Leť, písničko, leť (réžia Hana Teislerová – ČR) České Vánoce na Veselém kopci (réžia Ilona Vojancová – ČR)
Hlavná cena v kategórii spravodajských a publicistických filmov a videozáz-
2. ETNOFILM ČADCA 1982 namov
Pamodaj šťastia, rozprávka – Sonda č. 1/1986 (réžia Peter Záchensky – SR)
Veľká cena Cena Slovenskej národopisnej spoločnosti SAV
Medovnikár (réžia Martin Slivka – SR) Amaro drom – Naše cesta (réžia Viliam Poltikovič – ČR)
Osobitná cena poroty Cena časopisu Televízia
Sila (réžia Eva Štefankovičová – SR) Máje v Liptovských Sliačoch (réžia Daniel Luther – SR)
Hlavné ceny Cena divákov
– kategória dokumentárnych diel: Železo železem se ostří (réžia Kuba Jureček), Masky v ľudovom divadle (réžia Martin Slivka – SR)
Gajdoš Antalík (réžia Marián Urban, Dezider Ursiny – SR)
– kategória inscenovaných foriem: O kurucké vojně (réžia Alexander Navrátil, 5. ETNOFILM ČADCA 1988
Jan Urbášek – ČR)
Cena Kysúc Veľká cena Etnofilmu Čadca 1988
Píšťalkár Vincent Jantoš (réžia Oskar Elschek – SR) Obrazy starého sveta (réžia Dušan Hanák – SR)

Hlavné ceny v kategórii dokumentárnych filmov a videozáznamov Zvláštna cena – Cena primátora mesta Čadca
Pavol Socháň (réžia Martin Slivka – SR) Drotárska púť (réžia Helena Sláviková – Rabarová – SR)
Džavas mange dlugone dromena (réžia Michal Suchý – SR)
Hlavné ceny v kategórii vedeckých a populárno-vedeckých filmov a video- 8. ETNOFILM ČADCA 1994
záznamov
Bábkar Anton Anderle (réžia Daniel Luther – SR) Veľká cena Etnofilmu Čadca 1994 – Zlatý turoň:
Kultúrna poľnohospodárska krajina (réžia Iľja Ruppeldt – SR) Dom Malinovských (réžia Ľubomír Štecko – SR)
Hlavná cena v kategórii spravodajsko-publicistických filmov a videozázna- Osobitná cena – Cena poroty
mov Stanko Mužík (réžia Ján Oparty – SR)
Samostatná rota (réžia Viliam Poltikovič – ČR) Hlavná cena Etnofilmu Čadca 1994 – Strieborný turoň
Cena Osvetového ústavu v Bratislave Keltové (réžia Milan Maryška – ČR)
Proměny lidového kroje (réžia Mojmír Brhel – ČR) Hlavná cena Etnofilmu Čadca 1994 – Bronzový turoň
Cena divákov laickej poroty Denně předstupují před tvou tvář (réžia Drahomíra Vihanová – ČR)
Maľované spomienky Zuzany Vaňousovej (réžia Jozef Urblík – SR) Cena primátora mesta Čadca
Zjavenie (réžia Marián Urban – SR)
Osobitné uznanie poroty
6. ETNOFILM ČADCA 1990 Vyvliekanie z vlastnej kože (réžia Alena Čermáková – SR)
Čestné uznanie
Veľká cena Etnofilmu Čadca 1990 Koza ī90 (réžia Mária Felberová – SR)
Vlak do dospelosti (réžia Fero Fenič – ČR)
Tam a späť (réžia Fero Fenič – ČR) 9. ETNOFILM ČADCA 1996
Osobitná cena poroty
Rodina z Perneku (réžia Vitězoslav Bojanovský – SR) Hlavná cena – Zlatý turoň
Cena za populárno-vedecký film Život zvonařky Márie Tomáškové – Dytrychové – cyklus Genus (réžia Hana Pinkavová)
udelená režisérovi Milanovi Pribišovi a dramaturgovi René Lužicovi filmov: Hlavná cena – Strieborný turoň
Okolo Piliša I., Detské zvukové hračky, Fašiangové masky (SR) Kunsthistorik – cyklus Cesty (réžia Luboš Pavlovič – ČR)
Cena časopisu Umění a řemesla Migrantka – cyklus Cesty (réžia Luboš Pavlovič – ČR)
A pomáhal jen bůh (réžia Vladislav Kvasnička – ČR) Hlavná cena – Bronzový turoň
Cena divákov Mať volá I. (réžia Ján Fúzik – Maďarsko/SR)
Vedľajšie zamestnanie: Matka (réžia Eva Štefankovičová – SR) Osobitná cena – Cena primátora mesta Čadca
Cena Únie slovenských televíznych tvorcov Etnografický atlas Slovenska – Agrárna kultúra (réžia Martin Plch – SR)
Slováci v Maďarsku (réžia Peter Vrchovina – SR) Čestné uznanie
Vyhasínanie do svetla (réžia Peter Gerža – SR) Pri zlatej studni I. (réžia Jaroslav Kerner – SR)
Recepty na spásu (réžia Petr Slávik – ČR)
Kameň po kameni (réžia Jaroslav Vojtek – SR)
7. ETNOFILM ČADCA 1992 Mišpacha je rodina (réžia Vladimír Merta – ČR)
Cena diváckej poroty
Veľká cena Etnofilmu Čadca 1992 – Zlatý turoň O troch dňoch v Jasovskom kláštore (réžia Peter Kerekes – SR)
Vynárania (réžia Tomáš Paštéka – SR) Cena filmových novinárov
Hlavná cena Etnofilmu Čadca 1992 – Strieborný turoň Láska na konci Milénia (réžia Alena Pätoprstá – SR)
Deti vetra ... verné tradíciám (réžia Martin Slivka – SR)
Hlavná cena Etnofilmu Čadca 1992 – Bronzový turoň 10. ETNOFILM ČADCA 1998
Stěhovaní osady (réžia Viliam Poltikovič – ČR)
Zvláštna cena – Cena poroty Hlavná cena – Zlatý turoň
Odsud – potiaľ (réžia Fero Fenič – ČR) Ozvěny ženské duše (réžia Vladimír Merta – ČR)

Hlavná cena – Strieborný turoň Cena Literárneho fondu
Železničná stanica 2. triedy – Kraľovany (réžia Marek Kuboš – SR) Poslovia nádeje (réžia Dušan Hudec – SR)
Hlavná cena – Bronzový turoň Cena filmových novinárov
Jak se žije poustevnikům (réžia Pavel Jandourek – ČR) Lepší život (réžia Natália Vídenská – SR)
Cena primátora mesta Čadca Cena divákov
Klauzura (réžia Lucie Pracná, Leoš Ryška – ČR) Tajomné Mamberamo (réžia Pavol Barabáš – SR)
Čestné uznanie filmu
Osemtisíc jabloní (réžia Ladislav Gašpar – SR) 12. ETNOFILM ČADCA 2002
Čestné uznanie filmu
Pod Kančenčungou je ich domov (réžia Pavol Barabáš – SR) Veľká cena – Zlatý turoň
Čestné uznanie filmu Pere Pedro – Apostel der Müllmenschen / Otec Pedro – Apoštol ľudí odpadkov
Mám 400 rokov (réžia Natália Vídenská – SR) (réžia Mirko Bogataj – Rakúsko)
Cena filmových novinárov Osobitná cena – Strieborný turoň
Ladomirské morytáty a legendy (réžia Peter Kerekes – SR) Rómsky dom (réžia Marko Škop – SR)
Cena diváckej poroty Bronzový turoň
...Na větrné hůrce... (réžia Lucie Pracná – ČR) Absolut Warhola (réžia Stanislaw Mucha – Nemecko)
Cena riaditeľa festivalu Bronzový turoň
Východ (réžia Robert Sedláček – ČR) Rozwoj / Evolúcia (réžia Borys Lankosz – Poľsko)
Čestné uznanie riaditeľa festivalu Bronzový turoň
Mgr. Mária Húšťavová, riaditeľka Kysuckého múzea v Čadci za prípravu a ...to jsou těžké vzpomínky (réžia Monika Rychlíková – ČR)
organizačno-technické zabezpečenie 10. Etnofilmu Čadca 1998. Cena primátora mesta Čadca
Africa in the 21st Century Zimbabwe and South Africa / Afrika v 21. storočí:
11. ETNOFILM ČADCA 2000 Zimbabwe a Južná Afrika (réžia Kazuta Hioki – Japonsko)
Cena Literárneho fondu za individuálny výkon
Hlavná cena – Zlatý turoň Parkan na brehu Dunaja (réžia Tomáš Hučko – SR)
Lepší život (réžia Natália Vídenská – SR) Cena Kysuckej kultúrnej nadácie
Hlavná cena – Strieborný turoň Már a miénk a menyaszony / Naša nevesta (réžia Katalin Király – Maďarsko)
Previanti (réžia Miroslav Janek – ČR) Cena Slovenskej televízie
Hlavná cena – Bronzový turoň – kategória dokumentárneho filmu Hej, Slováci (réžia Robert Kirchhoff – SR)
Slovenské okno: Cikánský bůh (réžia Jana Pirohová – ČR) Cena riaditeľa festivalu
Hlavná cena – Bronzový turoň – kategória publicistická tvorba Kto kope za Belgicko (réžia Ivan Hansman – SR)
Id Swiss (réžia Kamal Musale, Wageh George, Christian Davi, Fulvio Bernasco- Čestné uznanie
ni, Nadia Fates, Stina Werenfels, Thomas Thuemena – Švajčiarsko) Sila ľudskosti (réžia Matej Mináč SR, ČR)
Hlavná cena – Bronzový turoň – kategória inscenovanej formy Čestné uznanie
Pieri Menis, Ricuartis di frut (réžia Lauro Pittini – Taliansko) Kapka z poháru nesmrteľnosti (réžia Viliam Poltikovič – ČR)
Hlavná cena – Bronzový turoň – kategória záznamy etnologických a antropo- Čestné uznanie
logických javov Akvárium (réžia Jaroslav Vojtek – SR)
Divorce Iranian Style (réžia Kim Longinotto, Ziba Mir-Hesseini – Veľká Britá- Cena filmových novinárov ex aequo
nia) Biyik / Fúzy (réžia Belmin Söylemez – Turecko)
Cena primátora mesta Čadca Čačipen (réžia Marek Kuboš, Juraj Lehotský, Braňo Vincze, Marián Blecha,
Czego ziemia nie urodzi...(réžia Marian Kubera – Poľsko) Braňo Špaček, Marko Škop – SR)
Cena riaditeľa festivalu Cena divákov – študentskej poroty
Time Warp (réžia Benjamin Geissler – Nemecko) Rozwoj / Evolúcia (réžia Borys Lankosz – Poľsko)
Samotáři z Černé Vroble (réžia Ivo Macharáček – ČR)
Niekde v nás – o zodpovednosti (réžia Tomáš Paštéka – SR)

13. ETNOFILM ČADCA 2004 Hlavná cena v kategórii Dokumentárne filmy – Bronzový turoň
Potkan s korunou / The Crowned Rat (réžia Jacek Blawut – Poľsko)
Veľká cena – Zlatý turoň Hlavná cena v kategórii Publicistické filmy – Bronzový turoň
66 sezón (réžia Peter Kerekes – SR) Pururambo (réžia Pavol Barabáš – SR)
Osobitná cena – Strieborný turoň Hlavná cena v kategórii Populárno-vedecké filmy a etnografické záznamy –
Nestajanje / Vanishing (réžia Vladimir Perović – Srbsko / Čierna Hora) Bronzový turoň
Bronzový turoň Nebeská klenba / The Firmament (réžia Reza Majlesi – Irán)
Osamelí na Amazónke / Isolados – People Apart / Isolados (réžia Hiromu Cena Martina Slivku – Cena Literárneho fondu SR za najlepší individuálny
Kokubun – Japonsko) výkon slovenskému tvorcovi
Bronzový turoň Vôľa a predstava manželov Andrássyovcov (réžia Alois Ditrich – SR)
Ako motýľ / Like a Butterfly (réžia Ewa Pieta – Poľsko) Čestné uznanie
Bronzový turoň Vízie z inferna (réžia Peter Dimitrov – SR)
Hody s vencom a káčerom (réžia Pavel Popelka – ČR) Cena riaditeľa festivalu
Cena Martina Slivku Iné svety (réžia Marko Škop – SR)
Ikonopis / Pictograph (réžia Mišo Suchý – SR/USA) Cena filmových novinárov Ex aequo filmom
Cena riaditeľky festivalu Anjeli (z cyklu Moja misia), (réžia Marek Poláček – SR)
Vyznávači Anděla páva (réžia Petr Zrno – ČR) Roma Kupa (réžia Tomáš Hučko – SR)
Cena primátora mesta Čadca Cena divákov
Život Michala / Michalīs Life (réžia Beata Janucha – Poľsko) Anjeli (z cyklu Moja misia), (réžia Marek Poláček – SR)
Cena Kysuckej kultúrnej nadácie Cena primátora mesta Čadca
Home movie – domáce kinečko o dome a domove / Home movie – A diary for Posledný kováč v Bánhide / The Last Blacksmith in Bánhida (réžia Zsuzsanna
my American Born Son (réžia Mišo Suchý – SR/USA) Antala – Maďarsko)
Čestné uznanie Cena Kysuckej kultúrnej nadácie
Stretnutie s bodliakom / Meet the Prick (réžia Iľja Ruppeldt – Nový Zéland/SR) Chlieb náš každodenný / Bread All Year Long (réžia Amir Muratovič –
Čestné uznanie Slovinsko)
Platia Iroon / Heroes squres (réžia Kalesis Theodore – Grécko)
Cena filmových novinárov
Spomienka na Martina Slivku (réžia Ján Oparty – SR)
Cena divákov – študentskej poroty
Vyznávači Anděla páva (réžia Petr Zrno – ČR)
Cena Literárneho fondu za individuálny výkon slovenskému tvorcovi
Ľudia na hranici (réžia Ladislav Kaboš – SR)
Pamätný list
Kysucké múzeum v Čadci, Slovenské národné múzeum v Bratislave, Mesto
Čadca, Slovenský filmový ústav v Bratislave a Dom kultúry v Čadci udeľujú
Pamätný list Prof. PhDr. Martinovi Slivkovi, DrSc. in memoriam, priekopníko-
vi etnografickej línie slovenského dokumentarizmu.
14. ETNOFILM ČADCA 2006

Grand Prix – Zlatý turoň
Koniec cesty – Poslední slovenskí drotári / Ende einer Reise (réžia Babette Ellen
Kottkamp – Nemecko)
Cena poroty – Strieborný turoň
My zdes (réžia Jaroslav Vojtek – SR)

140
Rok
1994
1998
1996
1992
1990
1988
1986
1982
1980
Year
1984
2004
2008
2006
2002
2000 9
6
2
2
2
2
2
2
2
2
2
494 films from 29 countries

19
13
12
12
spolu 494 filmov z 29 krajín

Countries
Počet krajín
ETNOFILM IN FIGURES
ETNOFILM V ČÍSLACH
31
31
37
37
37
27
33
36
35
36
22
30
28
30
44
Films
COMPETITION FILMS 1980 – 2008
Počet filmov
TABUĽKA SÚŤAŽNÝCH FILMOV 1980 – 2008
Etnofilm Čadca 2008

P o č e t f i l m o v
Rok 1980 1982 1984 1986 1988 1990 1992 1994 1996 1998 2000 2002 2004 2006 2008
Slovensko 22 14 16 22 23 20 17 22 16 16 15 22 11 14 12
Česko 8 13 12 9 14 10 5 14 19 10 10 5 4 2 5
Maďarsko 2 2 4 1 4 2
Poľsko 1 1 2 4 3 2
Švajčiarsko 3 1
Taliansko 2 1 1
Juhoslávia /Srbsko-Čierna Hora/ + 1 1 2 5
Chorvátsko 2 1 1
Nemecko 1 1 5 1 1
Etnofilm Čadca 2008
Veľká Británia 1
Rakúsko 1 1
Grécko 1 1
Lotyšsko 2
Turecko 1
Japonsko 1 1
Nový Zéland 1
Libanon 1
Španielsko 1 1
Slovinsko 1 1
Belgicko 3
Irán 1 1
Srbsko 1 1
Čierna Hora 1 1
Francúzsko 2
Bosna – Hercegovina 1
Dánsko 1
Egypt 1
Fínsko 1
Južná Kórea 1
TABUĽKA SÚŤAŽNÝCH FILMOV 1980 – 2008
Portugalsko 1
Rumunsko 1
CHART OF COMPETITION FILMS ČADCA 1980 – 2008
+ Do roku 2006 bolo Srbsko a Čierna Hora spoločným štátom, v roku 2006 sa krajiny osamostatnili a na Etnofilme ČADCA 2008 majú obe krajiny v súťaži po 1 filme
141
TABUĽKA ETNOFILM ČADCA 2008 – 2004 KONTAKTNÉ ADRESY
CONTACT ADDRESSES
Ročník 2008 2006 2004
Prihlásených filmov 117 66 75 Kysucké múzeum v Čadci
Krajiny pôvodu 22 15 13 Moyzesova 50
Súťažné filmy 37 33 37 022 01 Čadca
Krajiny pôvodu 19 12 13 Slovenská republika
Dĺžka súťažných filmov: tel.: 00421 (0) 41 4321386
Minúty 1 607 1303 1495 fax: 00421 (0) 41 4335290
Hodiny 27 22 25 e-mail: kysuckemuzeum@vuczilina.sk
Priemerná dĺžka súťažného filmu (minúty) 44 40 40 web: www.etnofilm.sk
Slovenský filmový ústav

CHART OF ETNOFILM ČADCA 2008 – 2004 Grösslingova 32
811 09 Bratislava
Slovenská republika
Year 2008 2006 2004 tel. 00421 (0) 2 57101501
Films submitted 117 66 75 fax:00421 (0) 2 52963461
Country of origin 22 15 13 e-mail: sfu@sfu.sk
Films in competition 37 33 37 web: www.sfu.sk
Country of origin 19 12 13
Length of competing films: Produkcia festivalu
Minutes 1 607 1303 1495 produkcia@etnofilm.sk tel. 0905 384 615
Hours 27 22 25
Average length of competing films (min) 44 40 40
Festivalový katalóg
15. Etnofilm Čadca 2008
Zostavili: Štefan Vraštiak, Antónia Jasemová
Anglická verzia: Antónia Jasemová
Spolupráca: Veronika Šarlinová, Daša Ferklová, Katarína Krnáčová
Jazyková korektúra: Lenka Jancová
Vydalo: Kysucké múzeum v Čadci
Náklad: 250 ks
Grafická úprava, výtvarný návrh obalu a realizácia:
MAGMA – Mária Ščuryová ČADCA
Nepredajné !
September 2008

Etnofilm Katalog 2008

Uploaded by

Copyright:

Available Formats

You might also like

Etnofilm Katalog 2008

Uploaded by

Document Information

Original Title

Copyright

Available Formats

Share this document

Share or Embed Document

Sharing Options

Did you find this document useful?

Is this content inappropriate?

Copyright:

Available Formats

Etnofilm Katalog 2008

Uploaded by

Copyright:

Available Formats

Festivalový katalóg

15th International Film Festival

Etnofilm Čadca 2008 1

Slovenské národné múzeum Bratislava

2 Etnofilm Čadca 2008 Etnofilm Čadca 2008 3

STOROČNICA KAROLA SKŘIPSKÉHO 103 100th ANNIVERSARY OF KAROL SKŘIPSKÝ 104

PREDSTAVUJEME PRESENTING TO YOU

4 Etnofilm Čadca 2008 Etnofilm Čadca 2008 5

6 Etnofilm Čadca 2008 Etnofilm Čadca 2008 7

8 Etnofilm Čadca 2008 Etnofilm Čadca 2008 9

Mgr. Pavol Pánis

An important anniversary of Čadca

10 Etnofilm Čadca 2008 Etnofilm Čadca 2008 11

12 Etnofilm Čadca 2008 Etnofilm Čadca 2008 13

14 Etnofilm Čadca 2008 Etnofilm Čadca 2008 15

16 Etnofilm Čadca 2008 Etnofilm Čadca 2008 17

Ján Fúzik was born in Hungary in 1957. At present he is the cha-

18 Etnofilm Čadca 2008 Etnofilm Čadca 2008 19

20 Etnofilm Čadca 2008 Etnofilm Čadca 2008 21

1) MIESTO A DÁTUM KONANIA 5) PREDVÝBER

Festival sa zameriava na kultúrnu a sociálnu rozmanitosť európskeho konti- 7) POROTA – OCENENIA

22 Etnofilm Čadca 2008 Etnofilm Čadca 2008 23

11) ZASIELANIE 2) MISSION OF THE FESTIVAL

24 Etnofilm Čadca 2008 Etnofilm Čadca 2008 25

26 Etnofilm Čadca 2008 Etnofilm Čadca 2008 27

28 Etnofilm Čadca 2008 Etnofilm Čadca 2008 29

30 Etnofilm Čadca 2008 Etnofilm Čadca 2008 31

32 Etnofilm Čadca 2008 Etnofilm Čadca 2008 33

34 Etnofilm Čadca 2008 Etnofilm Čadca 2008 35

36 Etnofilm Čadca 2008 Etnofilm Čadca 2008 37

Štvrtok 25. 9. o 19.30 hod. – pre verejnosť

38 Etnofilm Čadca 2008 Etnofilm Čadca 2008 39

40 Etnofilm Čadca 2008 Etnofilm Čadca 2008 41

SÚŤAŽNÉ FILMY Pôsobivý pohľad do náboženského a sociálno-kultúrneho prostredia japonskej

in Alphabet Order / Slovak Titles

42 Etnofilm Čadca 2008 Etnofilm Čadca 2008 43

44 Etnofilm Čadca 2008 Etnofilm Čadca 2008 45

46 Etnofilm Čadca 2008 Etnofilm Čadca 2008 47

48 Etnofilm Čadca 2008 Etnofilm Čadca 2008 49

50 Etnofilm Čadca 2008 Etnofilm Čadca 2008 51

52 Etnofilm Čadca 2008 Etnofilm Čadca 2008 53

54 Etnofilm Čadca 2008 Etnofilm Čadca 2008 55

56 Etnofilm Čadca 2008 Etnofilm Čadca 2008 57

58 Etnofilm Čadca 2008 Etnofilm Čadca 2008 59

60 Etnofilm Čadca 2008 Etnofilm Čadca 2008 61

62 Etnofilm Čadca 2008 Etnofilm Čadca 2008 63

64 Etnofilm Čadca 2008 Etnofilm Čadca 2008 65

66 Etnofilm Čadca 2008 Etnofilm Čadca 2008 67

68 Etnofilm Čadca 2008 Etnofilm Čadca 2008 69

70 Etnofilm Čadca 2008 Etnofilm Čadca 2008 71

72 Etnofilm Čadca 2008 Etnofilm Čadca 2008 73

Studio of Photography and Media Overlapping, Department of Photography and New

74 Etnofilm Čadca 2008 Etnofilm Čadca 2008 75

76 Etnofilm Čadca 2008 Etnofilm Čadca 2008 77

78 Etnofilm Čadca 2008 Etnofilm Čadca 2008 79

Dokumentárny film o známom tanečníkovi z Východnej a pedagógovi ľudové-

80 Etnofilm Čadca 2008 Etnofilm Čadca 2008 81

82 Etnofilm Čadca 2008 Etnofilm Čadca 2008 83