SDKÚ-DS: Smutné je, ak sa činnosť župy zredukuje len na úradovanie a vydávanie povolení
V Y D ÁVA S D K Ú - D S / 2 0 0 9
DEŇ S KANDIDÁTOM
Program pre župu vychádza
z dobrého poznania miest
a obcí...
Chodil som po kraji...
 Pavol Freso pozná bratislavský región naozaj dôverne
 Keď ste začínali svoje cesty po Bra-
tislavskom samosprávnom kraji, iste
ste mali predstavu o živote a problé-
moch ľudí tohto kraja. Do akej miery
sa zhodovala s realitou, bol to ostrý
kontrast?
Celý svoj život som prežil v tomto
kraji. Aj ako poslanec Národnej
rady Slovenskej republiky som veľa
chodil a aj stále chodím medzi ľudí,
takže som poznal, ako žijú, aké
majú problémy a aké sú ich priority.
Ale môžem povedať, že až po pre-
jdení všetkých miest a obcí som zís-
kal hlbokú znalosť o problémoch,
ktorými sa zaoberajú doslova na
prahoch svojich domovov. Zásadný
rozdiel bol v tom, že nikdy predtým
som nechodil od dverí k dverám a
nepýtal sa na ich problémy a staros-
ti. Bola to pre mňa nesmierne cen-
ná skúsenosť a rozhodol som sa, že
keď budem mať pripravený volebný
program, všetky návštevy si so svoji-
mi kolegami opäť zopakujem.
POKRAČOVANIE NA S. 4,5 a 6
Príbeh županovho tankodromu
Nevedno, či autorka piesne „Spomaľ,
máš privysokú rýchlosť...“ niekedy
cestovala autom z Borského Miku-
láša do Malaciek. Pred obcou Stu-
dienka je hranica medzi Trnavským
a Bratislavským samosprávnym kra-
jom. Hranica bola ešte donedávna
/ W W W. S D K U O N L I N E . S K
VIAC NA S. 10-11
neprehliadnuteľná. Kto nezbadal
značky spomaľujúce jazdu, pocítil
jamy, ktoré „pri dobrej vôli“ mohli
trhať nápravy nielan na ľahučkých
osobných autách. Zhruba kilomet-
rový úsek cesty nazývali už nielen
miestni ako Bajanov tankodrom.
VIAC NA S. 12
SLOVENSKÝ TUNEL...
ŠKANDÁLY NA
Budovu pre STV a rozhlas
PERIFÉRII
budeme splácať až do
hrobu
VIAC NA S. 15
Z OBSAHU
SAMOSPRÁVA
Prečo sú VÚC
potrebné
Problémom súčasnosti je nedostatoč-
ný vplyv samosprávnych krajov a ich
nezmyselné hranice. Za to nech si
spytujú svedomie tí, ktorí zbrojili proti
obnove hraníc prirodzených regiónov
a ktorí sa im báli dať viac právomocí.
Regióny však majú starostí oveľa viac.
VIAC NA S. 3
PROBLÉMY KRAJA
Ako to vidia ženy
Iveta Plšeková a Irena Kyrinovičová
už majú skúsenosti z politiky. Dokážu
ich použiť aj na problémy svojej pro-
fesie. Je zrejmé, že vedia, ako na to a
ponúkajú racionálne pohľady. Jedna
sa venuje zdravotníctvu, druhá pa-
miatkam, turizmu a relaxu a obe majú
čo povedať.
VIAC NA S. 7
Keby som bol
poslancom VÚC...
Privítal by som, keby sa z dobre
utajeného úradu Bratislavského
samosprávneho kraja stalo miesto,
Možno nie každý vie, že priezvisko kde ľudia od Malaciek, Pezinka,
Bajan patrí bratislavskému županovi. Senca a Bratislavy nájdu pomoc
Ak niekto nevedel, čo je tankodrom, na riešenie svojich problémov.
dozvedel sa priamo na mieste. Roman Holeš
Miesto sa stalo priam pozorúhodnou Predseda Miestneho zväzu SDKÚ-DS
ukážkou úradníckej logiky. Ak je ces- v Karlovej vsi
POKRAČOVANIE NA S. 2
 2 AKTUALITY
Príbeh županovho tankodromu
DOKONČENIE ZO S. 1
ta rozbitá - čo sa asi stáva celkom bežne všade vo
svete - treba ju opraviť. Na úrade Bratislavského sa-
mosprávneho kraja vymysleli lacnejší variant. Popri
ceste postavili les značiek, ktoré prikazovali zníženie
rýchlosti postupne až na 30 kilometrov za hodinu.
Je to lacnejšie, pohodlnejšie....
Skutočnosť, že s opravou ces-
ty začali krátko pred voľbami
nevyzerá ako náhoda
Uhol úradníckeho pohľadu sa mení s blížicimi sa
voľbami. Presnejšie, úradníci dostávajú od zvole-
ného politika iné zadania. Občas sa stane, že sú
užitočné a efektné zároveň. Tak sa zmenil Bajanov
tankodrom na príjemnú cestu, síce bez prívlastku,
ale aj bez rizika poškodenia vozidla.
Občan by mal jasať a na adresu župana posielať
zbožňujúce pohľady. Opravil cestu, ktorá roky
znepríjemňovala život. Občan je často nevďačný a
myslí si, že župan mohol konať už dávno. Aj cesty
sú dvojsečné. Môžu fungovať ako dôvod znovuzvo-
lenia, ale aj ako dôvod neznovuzvolenia.
Postoj na nezaplatenie
Janka Sekáčová: Do školy sa teším
každý deň a profesiu učiteľky by
som nevymenila za žiadnu inú. A
trvá to už sedemnásť rokov.
,,Presne toľko rokov učím na tej istej škole v Karlo-
vej Vsi. Je to spojená základná škola a osemročné
gymnázium. Posledných päť rokov pracujem vo
funkcii zástupkyne riaditeľa pre prvý stupeň.”
Nedostatok peňazí v školstve je známy fakt.
,,O tom, že v školstve nie sú financie, sa mi zdá už
Jana Sekáčová
aj zbytočné hovoriť. Nie sú, to je fakt, od ktorého sa
odvíjajú ďalšie veci. Je to však problém, s ktorým
len tak ľahko nepohneme. Ale sú tu aj iné veci,
ktoré nám robia starosti a nesúvisia s peniazmi. Je
to napríklad neochota kompetentných prijať spätnú
väzbu od učiteľov a riaditeľov škôl, teda podnety z
praxe. To by podľa mňa nemal byť až taký zásadný
problém. Je to skôr otázka vôle a chcenia.”
Veľa sa v poslednom čase hovorilo o reforme
školstva. Podľa mnohých učiteľov nebola dôsledne
pripravená. ,,Občas mám pocit, akoby prebehla len
na papieri. Všetko sme si museli robiť sami, často
na poslednú chvíľu. Dodnes nám chýbajú niektoré
učebnice. Robilo sa narýchlo, do dvoch týždňov
sme museli byť pružní. Mám pocit, že celá refor-
ma je skôr formálna. Pomoc učitelia nedostali. ”
Šanca len pre päť percent
Problémom je aj znižovanie počtu osemročných
gymnázií. ,,Situácia v našej škole ma ťaží. My
sme základná škola a osemročné gymnázium ako
spojená škola. V rámci nového školského zákona
akoby sme smerovali k likvidácii osemročných
gymnázií.” Podľa zákona len päť percent popu-
lácie má právo sa vzdelávať na tomto type škôl.
,,Odôvodňuje sa to tým, že osemročné gymnáziá
odoberajú základným školám žiakov. Výsledky
slovenských detí v medzinárodných meraniach sú
na spodnejších priečkach a jedným z vysvetlení
je, že šikovnejšie deti odídu do gymnázií a me-
nej talentované deti ostanú v základných školých.”
Nedá sa to tak zovšeobecniť, že päť percent detí
dostane šancu a ostané nie. Prečo by sme nemohli
poskytnúť vyššie vzdelanie talentovaným deťom,
keď na to majú? Akú šancu dostanú ostatné rovna-
ko talentované deti? Obdobie normalizácie bolo
charakteristické uniformitou aj vo vzdelávaní. Je
obrovská škoda plytvať potenciálom detí. ,,Ten je
obrovský. Deti sú schopné absorbovať obrovské
množstvo vedomostí a my ich tlačíme smerom
dolu. Niekedy deti dostávajú veľa často nepotreb-
ných informácií, istá redukcia je potrebná. Hlavne
na stredných školách. Memorovanie často nep-
otrebných faktov deti v konečnom dôsledku len
zaťažuje. Ale nemám teraz na mysli toto memoro-
vanie. Keď porovnám vyučovanie na prvom stup-
ni, učivo išlo rapíne dolu a pritom viem, že deti
to krásne zvládali. Jednoznačne ideme smerom
dolu.” Základná škola a osemročné gymnázium
na Tilgnerovej ulici v Karlovej Vsi patria medzi
školy, o ktoré je veľký záujem zo strany rodičov.
,,Nemôžeme každý rok prijať všetkých žiakov.
Minulý rok sme do prvého ročníka nemohli prijať
takmer jednu celú triedu z priestorových dôvodov.
Záujem je, a to nás teší.” Vybudovať dobrú povesť
škole, za tým je nesmierne veľa práce zo strany
pracovníkov školy aj rodičov žiakov, ktorí ju ner-
az finančne podporovali. Dobrá škola sa dobrou
nestane sama od seba. Gymnázium patrí medzi
dvadsať najlepších na Slovensku. ,,Naši maturanti
dosiahli v rámci Bratislavského kraja najlepšie
výsledky v matematike.
Dana Kamenická
SAMOSPRÁVA
Prečo sú VÚC potrebné
Existencia a prínos vyšších územných celkov býva občas
spochybňovaný a to nielen obyvateľmi, ale aj politikmi. Občania
vychádzajú zo svojho pragmatického pohľadu a pretože úlohou
samosprávy na úrovni vyšších územných celkov by nemalo byť riešenie
ich bežných problémov, je možné ich skepsu z časti chápať. Horšie je
to v prípade politikov, kde by človek očakával určité vedomie súvislostí.
Ak je v niečom problém, tak to je nedostatočný
vplyv samosprávnych krajov a ich nezmyselné
hranice. Za to nech si spytujú svedomie tí, ktorí
brojili proti obnove hraníc prirodzených regiónov
a ktorí sa im báli dať viac právomocí.
Som presvedčený, že samosprávne orgány na
úrovni vyšších územných celkov majú svoje
opodstatnenie najmenej do obdobia, kým sa na
Slovensku neuskutoční municipalizácia (zlučova-
nie obcí) a nové municipality nepreberú úlohy
vyšších územných celkov, ako aj ďalšie úlohy, kto-
ré ostali v rukách štátnej správy. Vtedy príde čas
na zváženie ich existencie.
AKO DOTERAZ VÚC FUNGOVALI
V súlade s „kompetenčným zákonom“ vyššie
územné celky plnia zverené úlohy v 19 oblas-
tiach, pričom najviac svojich výdavkov smerovali
do vzdelávania, sociálnych vecí, správy, údržby
a výstavby pozemných komunikácií, kultúry. V
roku 2008 hospodárili s viac ako s 1,0 mld. Iba na
margo, pre tých, čo kritizujú zbytočné administra-
tívne výdavky, podiel výdavkov na zabezpečenie
činnosti úradov predstavuje cca 8,0 % pričom
sa jedná o financovanie nielen osobných výdav-
Keby som bol poslancom…
...sústredil by som sa na niekoľko problémov.
Doprava v Podunajských Biskupiciach a
okolí:
Najväčšou záťažou pre mestskú časť je doprava,
predovšetkým počas rannej a poobedňajšej špičky,
keď ľudia z okolitých obcí prichádzajú za prácou do
Bratislavy a odchádzajú späť domov. Ako riešenie
budem presadzovať vybudovanie rýchlostnej cesty
R 7 (Variant A), čo zabezpečí dva vstupy do Bratis-
lavy a odľahčí nielen našu mestskú časť, ale pomôže
plynulosti dopravy v celom meste.
Vybudovanie a rozšírenie kamerového
systému v Podunajských Biskupiciach:
Druhý bratislavský obvod patrí počtom registro-
vaných spáchaných trestných činov a počtom ak-
tívnych užívateľov drog k najhorším na Slovensku.
V našej mestskej časti sa kriminalita drogovo závis-
lých prejavuje v čoraz väčšej miere. Pri prevencii
je však základným problémom v našej mestskej
časti poddimenzovanosť policajtov na obvodnom
kov, ale aj projektov súvisiacich s regionálnym
rozvojom, splátky istiny a ostatné úlohy spojené
s činnosťou úradov samosprávnych krajov, výkon
volieb do orgánov samosprávnych krajov a rôzne
druhy kapitálových výdavkov.
Som presvedčený, že ak by štát naďalej vlastnil
oddelení policajného zboru a iba jeden okrskár
mestskej polície. Významným faktorom, ktorý pô-
sobí pri umiestnení kamier je ich preventívny účinok.
Dobudovanie športovísk a futbalového štadiónu:
Attila Csontos
3
majetky, ktoré prevzali vyššie územné celky, tak
by sa nezačali mnohé modernizačné programy. Je
zrejmé, že v prvých dvoch volebných obdobiach
museli riešiť mnoho problémov súvisiacich s ob-
novením ich existencie, musia „bojovať“ aj o svoje
práva s centrálnou vládou a nie vždy sa to podarí.
Príkladom je minimálny vplyv samosprávnych kra-
jov na rozhodovanie o užití zdrojov zo štrukturál-
nych fondov. Netreba tiež zabúdať, že prvé voleb-
né obdobie (2001-2005) preberali kompetencie a
boli financované dotáciami zo štátneho rozpočtu.
Napriek tomu je postupne možné vidieť pozitívne
výsledky. Či už v oblasti pozemných komunikácií,
školstve, vytváraní podmienok pre rozvoj, v rozvoji
partnerstiev so súkromným sektorom,......
POKRAČOVANIE NA S. 7
Naša mestská časť ako jediná v Bratislave nemá
futbalový štadión, kde by mohla naša mládež aktivne
športovať a reprezentovať. Riešenia hľadáme spolu
s futbalovým klubom FC Podunajské Biskupice.
Cezhraničné impulzné a informačné cen-
trum:
V minulom volebnom období sa mi podarilo podať
poslanecký návrh na vybudovanie Cezhraničného
impulzného a informačného centra v Podunajských
Biskupiciach. Projekt bol schválený a získali sme
naň finančné prostriedky z EÚ. Mojím cieľom
je i naďalej podávať projekty a získavať finančné
prostriedky z EÚ v prospech rozvoja našej obce.
Parkovanie motorových vozidiel:
V poslednom období sa v mestskej časti postavilo
veľa bytov, avšak bez adekvátneho počtu parko-
vacích miest, čo sa ukázalo ako veľký problém.
Riešenie je jediné – výstavba podzemných garáží, o
ktorú sa budem zasadzovať.
Attila Csontos
 4 ROZHOVOR ROZHOVOR 5

Chodil Dlho by sme museli

hľadať človeka, ktorý
tak dobre pozná
život a problémy
ľudí Bratislavského

som od
samosprávneho
kraja ako Pavol
Frešo, kandidát na
župana Bratislavskej
župy. Ak by sme

dverí k
vôbec niekoho našli.
Od februára do
júna navštívil všetky
mestá a obce BSK.
Ako sám hovorí:
,,Chodil som od

dverám dverí k dverám a

pýtal sa ľudí na ich
problémy.”

DOKONČENIE ZO S. 1
 Možno tomu rozumieť tak, že chcete s primátormi
a starostami viesť diskusiu o konečnej podobe progra-
mu?
Samozrejme, že sa pokúsime o čo najhlbšiu
diskusiu. Chcem si byť istý, že program, ktorý
pripravíme, bude zrozumiteľný pre všetkých,
koho sa bude týkať. Zvolíme takú formu komu-
nikácie, aby sa čo najviac vplyvných ľudí v rámci
obce, teda nielen samotní primátori a starostovia,
mohli k nemu vyjadriť. Môj cieľ je jednoznačný
– chcem, aby ľudia v programe videli jasný náčrt
toho, ako chceme postupovať pri riešení problé-
mov. A to nielen z krátkodobého, ale aj z dl-
hodobého hľadiska. Z krátkodobého pohľadu je
potrebné riešiť problémy, ktoré ľuďom uľahčia
život hneď, patria sem napríklad opravy ciest.
Riešenie problémov zo strategického hľadiska sa
bude prelínať viacerými volebnými obdobiami,
budú to dlhodobé projekty. Ako by sme sa poz-
erali na problém očami našich detí.
 Čo bolo pre vás po skončení týchto ciest najväčším
prekvapením?
Pochopil som, prečo je o župné voľby taký malý
záujem zo strany voličov. Veľakrát som počul hlasy
o zbytočnosti župy, čo ma ako demokrata veľmi
mrzí. Uvedomil som si, že vrátiť dôveru župe
bude jedným z hlavných bodov môjho volebného
programu. Župa sa v súčasnosti nespráva ako
volený orgán, ale ako úrad uzatvorený do seba.
Nerieši nič nad rámec svojej zákonnej povinnosti
a aj to, čo je v rámci jej zákonnej povinnosti, rieši
spôsobom absolútne nedostatočným.
 A v pozitívnom význame?
Viac som si uvedomil, že BSK má z hľadiska
víkendovej rekreácie obrovské možnosti. Cykli-
stické trasy, turistické chodníky, v lete kúpanie,
v zime lyžovanie. Ponúka množstvo atrakcií
využiteľných po celý rok. Bola by to pre mňa
veľká výzva, keby som mohol povzbudiť domáci
turistický ruch. Aby Bratislavu a niektoré známe
turistické centrá nenavštevovali len zahraniční
turisti, ale aby sa Bratislavský kraj stal miestom
oddychu a relaxu aj pre samotných obyvateľov
kraja. Mnohé rekreačné oblasti sa už v minulosti
tešili veľkému záujmu turistov, napríklad Zocho-
va chata alebo obľúbené Slnečné jazerá v Senci.
Zaslúžia si prinavrátiť im zašlú slávu.
 Naladili sme sa tak príjemne, dovolenkovo. Kam by
ste v rámci BSK zobrali svoju rodinu na dovolenku?
Nebol by to jednoduchý výber, lebo možností
na relax a prírodných krás, ktoré si zaslúžia
pozornosť, je tu viac. Už spomínané senecké jaz-
erá sú ideálnym miestom na dovolenku. Budujú
sa tam nové rekreačné zariadenia, atrakcie, cyk-
lotrasy, čo je veľmi atraktívne z hľadiska rozvoja
cestovného ruchu. S rodinou často navštevujeme
mikroregión Červený kameň, stalo sa to už našou
tradíciou. Čas trávime nielen na samotnom
hrade a v jeho bezprostrednom okolí, ale aj v
ne- ďalekých obciach, na Píle, v Papierničke. Ale
novým miestom, kde by som sa rád pozrel možno
už toto leto, je časť Záhoria ležiaca pod Malými
Karpatmi – oblasť v okolí Kuchyne. Tieto mies-
ta majú obrovský rekreačný potenciál a bola by
veľká škoda nevyužiť ho.
 Viete odhadnúť, koľko ste precestovali kilometrov?
Som si istý, že to budú tisíce kilometrov.
 Hovoríte o tisíckach kilometrov. Začali ste vo febru-
ári, skončili v júni. To znamená, že cestovanie v Brati-
slavskom kraji poznáte veľmi dôverne. Užili ste si aj
kritické zimné cesty, v dopravnej špičke aj mimo nej.
V akom sú stave?
Vo veľmi zlom. Hlavne keď ich porovnáme
s cestami v Trnavskej župe. Alebo s Rakúskom
a Maďarskom, keďže s nimi susedíme. Naše sú
najhoršie. Je nemysliteľné, aby naši vodiči jazdili
po takýchto nekvalitných cestách.
 Kultúra cestovania v Rakúsku je celkovo iná v po-
rovnaní s našou. Po všetkých stránkach. Ale prečo je
o krok ďalej Trnavský kraj?
Ja vidím problém v dvoch rovinách. Prvým dôvo-
dom je, že Trnavská župa sa lepšie stará o svojich
obyvateľov. Druhým je lepší prístup k peniazom
z európskych štrukturálnych fondov. Kombiná-
cia obidvoch týchto faktorov spôsobila, že cesty
Bratislavského samosprávneho kraja sú v takom
zlom stave. Počnúc od povrchu ciest až po samot-
nú cestnú sieť. To je zlá vizitka Bratislavskej župy.
 Našli ste spoločného menovateľa problémov v mes-
tách aj malých obciach?
Doprava je suverénne obrovský problém bez
ohľadu na to, či sa týka mesta, okrajových mest-
ských častí alebo ktoréhokoľvek okresu v rámci
kraja. Druhým problémom, ktorý sa týka hlavne
malých mestských častí a obcí, je túžba ľudí
budovať si svoju identitu. K tomu, aby sa im to po-
darilo, potrebujú svoju školu, prípadne niektoré
iné kultúrne ustanovizne. Aj tento problém vní-
mam v dvoch rovinách, podobne ako pri doprave.
Sú to jednak už spomínané európske štrukturálne
fondy a tiež nečinnosť samotnej župy. Je potreb-
né nájsť adekvátnu náhradu tak, aby sa zmenila
disproporcia v Bratislavskom kraji z hľadiska
čerpania eurofondov. Vláda by mala poskytnúť
adekvátnu náhradu či už vo forme podielových
daní, alebo iným spôsobom. Nie je možné, aby
Nie je možné, aby
dve obce, ktoré delí
od seba len pár
kilometrov, mali také
rozdilne možnosti.
dve obce, ktoré od seba delí doslova len pár kilo-
metrov, mali také rozdielne možnosti. Kým jedna
má úplne novú školu aj materskú školu, druhá len
preto, že je v pôsobnosti BSK, nemá školu vôbec
a dokonca ani vyhliadku, že ju niekedy mať bude.
Na tento problém sú obyvatelia Bratislavského
kraja veľmi citliví. Týka sa to ich detí a potláčania
identity. Úlohou župy ako zastupiteľstva je tieto
ich práva podporovať za každú cenu. V tomto
zmysle je jedným z mojich hesiel, ktorých
platnosť som si overil aj počas týchto ciest je, že
župa je v prvom rade o bezpečnom a pokojnom
mieste pre život.
 Je výrazný rozdiel v kvalite života a životnej úrovni
obyvateľov v rámci BSK?
Isté rozdiely z hľadiska životnej úrovne tu
máme, ale nie sú také výrazné, ako by sa
mohlo zdať. Problém vidím skôr v kvalite
života, v dostupnosti niektorých služieb.
Obrovské rozdiely sú v prístupe k vzdelaniu,
zdravotnej a sociálnej starostlivosti. Zoberme
si napríklad oblasť vzdelania. Na jednej strane
máme okres, v ktorom sa sotva nachádzajú
dve stredné školy, na druhej strane sú okresy
s vysokým počtom škôl. Väčšina ľudí má rada
svoje deti a uvítali by, keby mohli študovať v
blízkosti svojich bydlísk a nie odchádzať v ta-
kom mladom veku do internátov. Alebo každý
deň zavčasu vstávať a cestovať do vzdialenej
školy a stráviť tak neraz aj niekoľko hodín
denne v dopravných prostriedkoch. Pre nikoho
to nie je nič príjemné. Naopak, je to obmedzu-
júce aj finančne náročnejšie.
 Bude to zložitý a zdĺhavý proces vyrovnať tieto roz-
diely v kvalite života?
Nemusí to tak byť. Mnohé z týchto rozdielov sa
dajú pomerne rýchlo a bez veľkých finančných
 6 ROZHOVOR
prostriedkov riešiť. Ako príklad môžme uviesť
nepremyslené rušenie internátov a odpredávanie
budov. Župa by mala strategicky uvažovať o tom,
ktoré služby by mala poskytovať, a nie uprednostniť
krátkodobý zisk, ktorý je, navyše, v čase pádu
realitného trhu hypotetický.
 Nestoja malé obce takpovediac na okraji záujmu
BSK? Netýka sa väčšina rozhodnutí skôr väčších
miest, prípadne z určitého hľadiska strategických
mikroregiónov?
Tento problém sledujeme aj v okrajových mest-
ských častiach v rámci Bratislavy. Nie je to problém
len menších a vzdialenejších obcí. Súčasná župa
nenaplnila ten rámec zastupiteľstva, na ktorý bola
pôvodne zriadená. Správa sa ako úrad a nie ako
zastupiteľský orgán.
 Pracuje podľa vášho názoru župa dostatočne verej-
nosti na očiach?
Zjavne sa nespráva ako zastupiteľstvo, ktoré sa
uchádza o dôveru obyvateľov, ale skôr ako úrad,
kde má najväčšiu moc úradník.
 Opiera sa toto zhodnotenie o názory starostov a pri-
mátorov, ktorých ste navštívili?
Nielen ich, ale aj občanov. Väčšina názorov
smeruje k tomu, že župa sa správa ako úrad uza-
tvorený do seba. V tomto zmysle bude potrebné
urobiť nápravu. Župu bude potrebné otvoriť smer-
om k občanom. Je pre mňa nepredstaviteľné, že
župan nenavštevuje obce a mestské časti v jej
pôsobnosti. A to niekedy ani raz za celé volebné
obdobie. Určite bude súčasťou môjho programu
pravidelný odpočet toho, čo župa urobila. K to-
muto rozhodnutiu ma inšpiroval jeden pán primá-
tor, ktorý má takýto postup veľmi dôsledne pre-
pracovaný, osvedčil sa mu, a čo je najdôležitejšie,
ľudia ho prijali s dôverou. Chcel by som zdôrazniť,
že v tomto smere nehrá žiadnu rolu politická
príslušnosť, je to len o vôli voleného zástupcu a
jeho vzťahu k voličom.
Dana Kamenická
SAMOSPRÁVA
DOKONČENIE ZO S. 3
ČO BY SA MALO ZMENIŤ ?
V prvom rade je potrebné pokračovať v posil-
ňovaní ich vplyvu, ekonomického aj politického.
A to nie je iba otázka vôle predstaviteľov samo-
správnych krajov, ale najmä vôľa poslancov NR
SR. Mali by mať viac právomocí v oblasti regi-
onálneho rozvoja. Zákon ich poveril gestorstvom,
sú občanmi kritizované za pomalé odstraňovanie
regionálnych disparít, ale pritom nemajú dostatok
finančných a rozhodovacích nástrojov. Nemôžu
dostatočne koordinovať rozvoj v území, majú málo
vplyvu na rozhodovanie o rozvoji ich regiónu, tie
stále vo väčšom meradle prijíma centrálna vláda.
Potrebovali by viac právomocí a financií aj preto,
aby boli motivované venovať čo najviac úsilia roz-
voju spravovaného územia. Podiel na dani z príjmu
fyzických osôb a daň za motorové vozidlá už nesta-
čia. To bolo dobré na rozbeh, na zabezpečovanie
služieb, ktoré prevzali.
Na druhej strane by mali samosprávne kraje pre-
hĺbiť spoluprácu so svojim nadprirodzenejším
partnerom v území, s obcami a mestami. Mali by
vytvárať spojenectvá, vzájomne koordinovať roz-
vojové impulzy a spoločne vytvárať tlak na centrál-
nu vládu, aby vytvárala lepšie rámcové podmienky
pre ich pôsobenie.
V každom prípade, ak sa chcú občania ubrániť ne-
gatívam globalizácie, finančným a hospodárskym
krízam, potrebujú mať možnosť priamo ovplyv-
ňovať čo najviac rozhodnutí o svojej budúcnosti.
Spoľahnúť sa na schopnosti centrálnej vlády je
fatálny omyl a máme s tým skúsenosti. A práve v
rôznych formách spolupráce, v komunikácii s ob-
7
Vznik druhej úrovne samosprávy nie je výmyslom pár ľudí, ale
existovali k tomu viaceré dôvody :
 regionálne samosprávne celky existovali na území Slovenska stáročia,
 historický vývoj na území Slovensku vždy smeroval ku konštituovaniu dvoch úrovní
samosprávy a zohľadňoval špecifické kultúrno-historické, sociálno – ekonomické, ale aj
urbanistické väzby,
 absencia druhej úrovne samosprávy by bola vážnou brzdou efektívnej deľby právomocí a
zodpovednosti medzi štátnou správou a územnou samosprávou (veľký počet malých obcí
by nebol schopný plniť ďalšie úlohy) čo by napomáhalo štátnej byrokracii, spôsobilo by to
vyššiu nákladovosť a nízku účinnosť verejnej správy a slabú občiansku kontrolu,
 nebolo by možné aplikovať dostatočne princíp subsidiarity a meniť štruktúru verejnej
správy „európskym smerom“,
 bez vzniku krajskej samosprávy by neexistovala jedna z významných poistiek proti
zneužitiu moci centrálnymi vládami,
 nebolo by možné na Slovensku realizovať stratégiu decentralizácie, pričom jedine
prostredníctvom decentralizácie moci je možné vysporiadať sa s prirodzenou
rôznorodosťou ľudského spoločenstva. Bez jej realizácie by nebolo možné vrátiť moc do
rúk ľudí, teda tam kam patrí,
 druhá úroveň samosprávy existuje prakticky v každom štáte Európskej únie,
 bez jej existencie by neboli vytvorené podmienky pre realizáciu regionálnej politiky
založenej na využívaní miestneho potenciálu,
 centrálna vláda nikdy nedokáže uspokojiť rôznorodé požiadavky a potreby obyvateľov. Ak
sa bude pokúšať vyhovieť všetkým, stane sa samotná skôr či neskôr vládou konfliktov.
Každá skupina ľudí bude v nej vidieť zdroj pre svoj úžitok alebo príčinu svojho útlaku
a preto sa tieto skupiny budú pokúšať vládu buď kontrolovať, alebo zvrhnúť.
Preto rozumné vlády a rozumní politici decentralizujú moc do regiónov.
čanmi, vidím ďalší veľký priestor na zlepšenie. Kto nálnej úrovni lepším riešením, ako bývalé národné
iný, ako volení predstavitelia samosprávy, by mal výbory, predĺžená ruka centrálnej vlády.
vedieť občanom vysvetliť a dokázať, prečo je pre Viktor Nižňanský
nich samosprávna demokracia na miestnej a regio- prezident M.E.S.A. 10

Keby som bol poslancom… Keby som bol

Keby som bol poslancom… ….chcem na všetkých úrovniach a pri výkone
všetkých činností presadzovať verejný záujem,
profesionalitu a kompetentnosť samosprávy,
t. j. pracovitosť, aktivitu, vzdelanie, čestnosť a
zodpovednosť voci občanom. Aby SDKÚ-DS bola
stranou, ktorá reprezentuje a presadzuje tieto hod-
noty.
1. Ako právnik sa chcem zamerať na zlepšenie
správy, tzv. “governance”, t. j. na zefektívnenie a
skvalitnenie právnych, predovšetkým zmluvných,
vzťahov VÚC voči tretím osobám, ako aj interne,
pri organizácií a riadení práce a využívní zdrojov.
Ide napr. o predaje majetku a investície VÚC, kde
chcem dosiahnuť čo najväčšiu transparentnosť,
informovanosť o súťažiach, aukciách alebo
dražbách aspoň 30 dní dopredu, zverejňovanie
podkladov na internete, informovanie obyvateľov
o stavebných zámeroch aj v mieste stavby a pod.,
ale aj o dôraz na kompetentnosť VÚC, aby sa-
mosprávne orgány boli občanom užitočným a
spoľahlivým zástupcom a pri uzatváraní zmlúv s
investormi neťahali za kratší koniec.
2. Chcem sa zamerať na skvalitnenie územného
Ivo Nesrovnal
plánovania, aby sa obnovila tradícia tvorby tradičnej
slovenskej krajiny (napr. jedinečný malokarpatský
vínny región), aby sa obnova sídel, životné pros-
tredie a regionálny rozvoj stali prioritami, aby sa
tak posilňovala regionálna identita, zvýšila atrak-
tivita regiónu, aby Bratislavský kraj bol nielen mies-
tom práce, ale aj oddychu a kvality, kde ľudia žiť a
pracovať chcú, a nie iba musia.
3. Chcem sa usilovať, aby VÚC ďaleko intenzívnejšie
a dôstojnejšie reprezentovala Slovensko, Bratislav-
ský región (ale aj Ružinov) v medzinárodnej spo-
lupráci so spolkovými krajinami dolné Rakúsko
a Burgenland a župou Györ-Moson-Sopron, aby
bola VÚC iniciatívnejšia a lepšia v spolupráci s
inštitúciami Európskej komisie pre regionálny roz-
voj, napr. v čerpaní fondov na rozvoj turizmu alebo
dopravnej infraštruktúry.
VÚC má veľa možností ako zlepšiť kvalitu života
svojich občanov. Tieto sa nevyužívajú dostatočne. V
súťaži kultúr a spoločností o lepšiu budúcnosť svojích
obyvateľov zaostávame. Mojim cieľom je, aby tak
občania Ružinova, ako aj celej VÚC videli a cítili,
že aj táto samospráva ma zmysel a jej riešenia im
zvyšujú kvalitu života, že stojí na ich strane.
Ivo Nesrovnal
....“pozrel“ by som sa na výstavbu. Investori sa
snažia zahusťovať súčasné sídla bytovými do-
mami bez toho, že by brali ohľad na pôvodných
obyvateľov a mnohokrát tým znižujú kvalitu
Peter Guttman
súčasného životného prostredia.
Na druhej strane nám chýbajú základné verejné stav-
by, ktoré by poskytovali služby občanom. Myslím
tým na verejne prístupné ihriská a športoviská, ako
je futbalový štadión, kúpalisko, plaváreň, či zimný
štadión. Určite by sa snažil skultúrniť a zveľadiť oko-
lie jazera Veľký Draždiak. Petržalka so svojími suse-
diacimi obcami má niečo, čo nám iné mestské časti
môžu len závidieť. Okrem unikátneho Chorvátskeho
ramena, je to hrádza, kde si či už na bicykli alebo na
korčuliach môžeme zajazdiť do sýtosti. Aj toto úze-
mie treba zveľaďovať a zároveň chrániť. Keby som
bol poslancom budem sa usilovať o to, aby sme sa
v celom kraji raz dožili, že tu bude fungovať dobrá,
rýchla a spoľahlivá verejná doprava.
V neposlednom rade, keď budem poslancom, bu-
dem sa zasadzovať o to, aby úrad VÚC hospodáril
so svojim majetkom efektívne, transparentne a
pri obstarávaní tovarov, služieb a prác postupoval
podľa zákona o verejnom obstarávaní a využíval
pritom verejné aukcie.
Do politiky som vstúpil v roku 2000 so zmyslom
pre spravodlivosť a čestnosť bez osobných zištných
dôvodov s cieľom byť užitočný v spravovaní veci
verejných. A to ma naďalej vedie k záujmu byť
užitočný pre Petržalku, Rusovce, Čunovo a Jarovce
v zastupiteľstve VÚC.
Peter Guttman
poslancom…
...zasadzoval by som sa hlavne o zrušenie zm-
luvy s Bratislavskou parkovacou spoločnosťou
a prevod jej kompetencií na miestny úrad a
zlepšenie možností parkovania pre obyvateľov
Starého Mesta a aj návštevníkov. Myslím si,
že sú potrebné nové zmluvy s dodávateľmi up-
ratovacích a záhradníckych služieb pre Staré
Mesto, tak aby boli práce efektívnejšie, lacnejšie
a častejšie. Pozornosť si zaslúži aj revitalizácia
vnútroblokov. Budem sa zasadzovať za zabráne-
nie výstavby Mediálneho centra v centre mesta.
Ľudia v meste by mali mať internet zadarmo,
aby sa zlepšili možnosti pre elektronickú komu-
nikáciu s úradmi. V strede mesta nevyhnutné aj
vybudovanie nových športovísk, centier voľného
času, detských ihrísk a cyklistických chodníkov.
Celkom iste by sa mala zlepšiť spolupráca obcí
s Bratislavskou vodárenskou spoločnosťou.
Myslím, že teraz sa málo využívajú možnosti
spolupráce so súkromnými prepravcami pre
odľahlejšie obce a kraj by ma prehĺbiť spolu-
prácu so starostami obcí pri plánovaní nových
komunikácií a postarať sa o väčšiu frekvenciu
opráv ciest. Rovnako je úlohou VÚC budo-
vanie nových športovísk, centier voľného času,
detských ihrísk a cyklistických chodníkov.
Jaroslav Ježek
 8 POHĽADY ŽIEN
Moje živobytie je byť lekárkou
Nebudem vás presviedčať – sami
prídete na to, že je to tak. Už na
prvý pohľad mi bolo jasné, že Iveta
Plšeková, všeobecná lekárka pre
dospelých, je energická žena.
Táto Petržalčanka je presvedčená,
že zdravotníctvo v rámci
Bratislavského samosprávneho
kraja je okrajovou záležitosťou. A
presvedčená je aj o tom, že by sa to
malo zmeniť.
Každé doobedie sa venuje svojim pacientom v Po-
liklinike na Šustekovej ulici v Petržalke, kde pracuje
ako všeobecná lekárka pre dospelých a zároveň ko-
nateľka spoločnosti, ktorá prevádzkuje túto polikli-
niku. ,,Je to spoločnosť dvadsiatich dvoch lekárov,
ktorí sme si prenajali polikliniku od BSK. Myslím
si, že problematika zdravotníctva v rámci kraja je
okrajovou záležitosťou. BSK sa zdravotníctvu do-
statočne nevenuje. Mojím motívom je venovať sa
tejto oblasti a veci, o ktorých z vlastnej praxe vie-
me, že sa zmeniť dajú, chceme zmeniť k lepšiemu.”
Bratislavskému samoprávnemu kraju vyplývajú zo
zákona určité kompetencie. V prvom rade je to za-
bezpečenie dostupnosti zdravotnej starostlivosti.
Župan je malý predsda vlády
Hovorili sme o dostupnosti zdravotnej statostlivos-
ti. Dostupnosť je ale pojem široký a dá sa vysvetliť
rôzne. ,,Na jednej strane BSK argumentuje tým, že
do dostupnosti nemôže zasahovať, že je to otázka
toho, ako si ju zazmluvnia zdravotné poisťovne.
Na druhej strane župa vydáva povolenia lekárom
na prevádzkovanie ich činnosti.” Župan je aj au-
torita. Ak si predstavíme situáciu, že nejaký sta-
rosta alebo primátor chce rokovať na ministerstve
zdravotníctva o zaradení určitého zdravotnícke-
ho zariadenia do siete zdravotníckych zariadení a
sprevádza ho župan, jeho pozícia bude diametrál-
ne odlišná v porovnaní s tou, keď bude rokovať
sám. ,,Župan je taký malý predseda vlády v danom
kraji. O to smutnejšie je, keď je činnosť župy zre-
dukovaná len na vydávanie povolení. Ak záujemci
splnia legislatívou požadované náležitosti, dostanú
potrebné povolenie, a tým sa činnosť župy končí.”
Oddelenie zdravotníctva v rámci BSK by mohlo
pripraviť jednu kvalitnú mapu zdravotníckych za-
riadení, iniciovať ich hodnotenie kvality z pohľadu
pacientov.
Lekárom chýbajú informácie
Lekári potrebujú byť informovaní o legislatívnych
zmenách, o novinkách v očkovaní a mnohých
iných problémoch. Určite by prospelo tak samot-
ným lekárom, ako aj pacientom, keby si lekári
mohli vymieňať svoje skúsenosti na úrovni kraja.
Toto kraj môže iniciovať a bolo by dobre, keby to
robil. V minulosti okresní štátni lekári informovali
všetkých lekárov o každej zmene. Dnes sú lekári
odkázaní sami na seba. Každý sám musí sledovať
legislatívu, čo sa zmenilo, čo je nové. Neraz je to
dosť náročné. Zmení sa niečo v sociálnej oblasti a
má to dosah aj na zdravotníctvo. Zmení sa cestný
zákon a vzápätí sa menia aj tlačivá pre vydáva-
nie vodičských preukazov. Ak lekár nevie, a často
nemá odkiaľ vedieť, že nastali zmeny, robí to v pra-
xi problémy. ,,Toto všetko by mohla koordinovať
župa, včas a v potrebnom rozsahu lekárov infor-
movať. Potom by sa nemohlo stať, že dvaja lekári
riešia jeden problém rôznymi spôsobmi.”
Čo bude, ak nastane havária?
BSK sa vzdal istej ambície zasahovať do tých zdra-
votníckych zariadení, ktoré mu majetkovo patria.
,,Ukázalo sa, že ak samosprávny kraj v minulosti
sám tieto zariadenia spravoval, boli v hlbokej stra-
te. Dnes tieto zariadenia prenajal spoločnostiam s
ručením obmedzeným a družstvám lekárov, ktorí
v nich pracujú. Každé takéto zariadenie je v zisku
a odvádza kraju milióny korún ročne. Často sú to
skoro všetky peniaze, ktoré tieto zariadenia vyberú
na nájomnom.” Lekárov znepokojuje skutočnosť,
že budovy zdravotníckych zariadení sú niekedy aj
viac ako tridsať rokov staré a potrebujú investície.
Naše živobytie je byť lekármi
V tomto volebnom období sa hovorilo o odpredaji
zdravotníckeho zariadenia na Šustekovej ulici inej
spoločnosti. ,,My lekári sme veľmi proti tomu, aby
sa tieto zariadenia predávali hocikomu. My lekári
máme strach, že v takom prípade by sme nemali
z čoho platiť novým vlastníkom nájmy. O to viac
nás mrzelo, že keď sme my lekári rokovali so žu-
pou o odkúpení budovy, aby sme do nej mohli
investovať, nepochodili sme. Odmietavý postoj
nám bol odargumentovaný tým, že po odkúpení
budovy by sme ju mohli použiť na čokoľvek, hoci
aj ubytovne. Lekári určite nemajú ambíciu robiť
zo zdravotníckych zariadení ubytovne. Naše živo-
bytie je byť lekármi v týchto zariadeniach. Nerada
by som svojich pacientov liečila v podbytovkových
provizórnych priestoroch. Viete si to predstaviť?
O dvesto metrov iná ambulancia, laboratórium
niekde za rohom. K tomuto by som sa naozaj ne-
rada dopracovala.”
Dostupnosť ošetrenia do dvadsiatich
minút
,,Považujem za nešťastné riešenie, aby ľudia s cho-
rým dieťaťom alebo s veľmi vážne chorým dospe-
lým človekom, museli cestovať na ošetrenie, neraz
aj v noci, do Bratislavy. Svojvoľné zrušenie lekár-
skej služby prvej pomoci, bez predchádzajúcej kon-
zultácie s miestnou samosprávou, je podľa nášho
názoru neprijateľné. Ak máme rušiť pohotovosti,
malo by sa to vopred prekonzultovať a vyriešiť,
kde a v akej vzdialenosti dostanú ľudia ošetrenie.”
Problémom nie sú len pohotovostné služby, ale aj
niektoré špecializované ambulancie.
Dana Kamenická
POHĽADY ŽIEN
Cítim sa plná energie
,,To najdôležitejšie, čo potrebujeme
k spokojnému životu, je mať
prácu, ktorá človeka uspokojuje,
pevné zdravie, dôstojné bývanie a
možnosť zmysluplne tráviť svoj
čas,” pohotovo vymenúva svoje
činitele kvalitného života Irena
Kyrinovičová.
,,Narodila som sa v Bratislave a žijem tu celý svoj
život. Veľa cestujem a vždy sa rada vraciam do-
mov. Spoznávam nové krajiny, nových ľudí, ich
hodnoty a spôsob života. A to všetko porovnávam
so životom a možnosťami, ktoré majú ľudia u nás
doma. Bratislavský kraj je krásny. Ponúka úžasné
možnosti na relax a kvalitný život, možnosti tu-
ristického rozvoja, máme tiež bohatú históriu a
množstvo kultúrnych pamiatok. Problém je v tom,
že nevieme byť na tieto veci dostatočne hrdí a po-
núknuť ich domácim aj zahraničným turistom.
Bratislavský kraj a ľudia, ktorí v ňom žijú, si to
zaslúžia. Bratislava samotná, hlavne Staré Mesto,
Devín, hrad Červený kameň, sú krásne miesta, na
ktoré môžeme byť právom hrdí. Tie by som určite
chcela ukázať aj svojim priateľom zo zahraničia.
A nielen im. Prírodné krásy regiónu a historické
dedičstvo robia túto oblasť atraktívnou a porov-
,,Mám rodinné, finanč-
né, odborné zázemie.
Som schopná a ochotná
robiť aj veci, ktoré nie
sú ničím podmienené.”
nateľnou s okolitými krajinami. Máme tu okolo
1 500 národných kultúrnych pamiatok ale my sa
naozaj nevieme spropagovať. Nevieme sa predať.
V tomto smere nám chýba marketing.” A tiež
správne nasmerovanie investícií nielen na rekon-
štrukciu a údržbu niekedy až takmer rozpadnutých
kultúrnych pamiatok, ale aj na budovanie nových
turistických centier.
Okolité krajiny, Rakúsko, Maďarsko, Česká repub-
lika vedia upriamiť pozornosť turistov na svoje
atrakcie a dostatočne spropagovať svoje kultúrne
dedičstvo, prírodné krásy či služby. ,,Nedávno sa
mi dostal do ruky krásny propagačný materiál.
Boli na ňom vyznačené cyklistické trasy a zároveň
služby, kultúrne pamiatky a iné atrakcie, ktoré sa
nachádzali v bezprostrednej blízkosti cyklistickej
Irena Kyrinovičová
trasy. Takéto niečo by so chcela urobiť aj v Brati-
slavskom kraji”
Turistika a cestovný ruch
Sú oblasti, v ktorých by prioritne chcela využiť
svoje skúsenosti a schopnosti, ktoré nadobudla v
profesionálnom aj osobnom živote. Ako sama ho-
vorí, svoj profesionálny život si rozdelila do troch
samostatných oblastí. Na otázku, ktorá oblasť pro-
fesionálneho života ju posunula najďalej a prečo,
hovorí: ,,Všetky. Každá v niečom inom, ale vždy
zásadným smerom. Človek má tak možnosť lep-
šie spoznať svoj potenciál.” Každá ju posunula o
krok ďalej a zároveň niekde úplne inde. Začínala v
školstve, kde ako mladá učiteľka vzdelávala žiakov
v jazykovej príprave, neskôr sa rekvalifikovala a vy-
učovala etiku, estetiku a iné humanitne zamerané
odbory. V druhej etape získala cenné manažérske
a iné kľúčové schopnosti a kompetencie. Ako ria-
diteľka obchodu a marketingu sa naučila pracovať
s ľuďmi a viesť pracovný tým. Dobre vie, že výkon
zohratej skupiny ľudí prevyšuje možnosti jednotli-
vých členov. Ako zohraný tím dokážu oveľa viac,
ako každý zvlášť. A do tretice, ďalšie kompeten-
cie získala v privátnej praxi, kde sa venuje oblasti
9
Public Relations. ,,Táto moja tretia pracovná etapa
zmenila aj môj súkromný život. V manažérskych
pozíciách som pracovala aj desať a viac hodín den-
ne. Stala sa takmer workoholičkou.” Nebol čas na
rodinu, priateľov ani záujmy. V súčasnosti si môže
čas zadeliť podľa svojich potrieb a má viac času
na rodinu, priateľov aj iné veci.
,,Bola to pre mňa výzva”
Spontánne zareagovala na otázku, či dlho zvažova-
la vstup do politiky. ,,Je to príležitosť, ktorú chcem
využiť. Na nikom nie som závislá. Mám rodinné, fi-
nančné, odborné zázemie. Som schopná a ochotná
robiť aj veci, ktoré nie sú ničím podmienené. Mám
viac času, deti sú už veľké, tak prečo ho nevyužiť
na dobrú vec?” Okrem už spomínaného cestovné-
ho ruchu sú tu ďalšie oblasti, ktoré si zasluhujú
pozornosť politikov. ,,V oblasti bývania je stále
čo zlepšovať. Náklady na bývanie sa zvyšujú, by-
tové domy je potrebné zatepľovať. Nielen samotné
bývanie je dôležité, ale aj to, či je človek spokojný
aj s okolím svojho bydliska. S bývaním súvisí kaž-
dodenné cestovanie do práce, dostupnosť služieb,
možnosti kultúrneho vyžitia a mnohé iné veci.”
Kto má peniaze, relax nájde
A už sa dostávame ku problému, ktorý je nočnou
morou rodičov detí. Ako naložiť s ich voľným ča-
som tak, aby nevysedávali pred monitormi, v hor-
ších prípadoch experimentovali s alkoholom alebo
drogami. ,,Kto má peniaze, môže nájsť relax v mo-
derných fitness centrách. Ale nie všetci ľudia majú
na to finančné prostriedky. Potrebujeme vytvoriť
lacnejšie varianty aj pre deti z menej solventných
rodín. Potrebujeme zrekonštruovať ihriská.” Nieke-
dy by stačilo aj sprístupniť to, čo sme tu mali v mi-
nulosti. Napríklad knižnice a centrá voľného času.
Väčšina rozhodnutí BSK sa nás bytostne dotýka.
Ovplyvňujú náš každodenný život. Pracuje podľa
vášho názoru Bratislavská župa dostatočne verej-
nosti na očiach? Uvítali by ste viac informácií o
BSK? ,,Ak potrebujem získať nejaké informácie z
oblastí, ktoré spadajú pod kopetencie BSK, vyhľa-
dávam si ich sama na internete. Z toho mi vyplýva,
že informovanosť je slabá. Výhovorka, že kto chce,
si informácie nájde, podľa mňa neobstojí.”
DK
 10
 Chcem lepšie spoznať život a problémy ľudí BSK
Pavol Frešo: Navštívil som 90 obcí
BA VÚC a pôjdem znovu
Hoci je Bratislavský samosprávny kraj najmenším krajom na Slovensku,
na jeho území sa nachádza vyše 90 miest, mestských častí a obcí. Pavol
Frešo sa rozhodol navštíviť všetkých primátorov a starostov Bratislavskej
župy. Dôvod? Majú dôveru ľudí a najlepšie poznajú ich problémy.
,,Program, ktorý chceme vytvoriť, musí vychádzať z reálneho poznania a
potrieb ľudí, inak by to bola len vízia expertov.”
Utorok 5. 5. 2009
Častá
Len 30 km východne od Bratislavy, na úpätí
Malých Karpát, leží obec Častá. Žije v nej viac
ako dvetisíc obyvateľov. Najväčšou atrakciou obce
je národná kultúrna pamiatka, hrad Červený Ka-
meň. Nachádza sa asi jeden a pol kilometra sme-
rom na západ. Návštevníkov hradu okrem umelec-
kých zbierok a sprievodných podujatí nadchne aj
les s parkom z 13. storočia v okolí hradu s lipovou
alejou, sekvojmi a chránenými jedlými gaštanmi.
,,Cez víkend tu máme plné parkoviská,” hovorí sta-
rosta obce Stanislav Jablonovský a ďalej dodáva:
,,Ľudia sem chodia radi. Robili sme si štatistiku,
za sezónu k nám príde 160 až 180 tisíc návštev-
níkov.”
Krásny mikroregión, ale má aj svoje problémy.
Rodičov detí trápi škola, ktorá by potrebovala in-
vestície na opravu, obec ich však nemá. Na druhej
strane, školu si deti obľúbili . Organizujú tu olym-
piády a rôzne súťaže. ,,Častovská” škola je veľmi
úspešná a navštevujú ju aj deti z okolitých obcí.
Nielen škola, ale aj zničené cesty by potrebovali
opravu. Denne nimi prechádzajú ťažké autá, ka-
mióny, ktoré sú preťažené a navyše prekračujú naj-
vyššiu povolenú rýchlosť. ,,Niektorí podnikatelia
nechcú platiť diaľničné známky, a tak prechádzajú
cez našu obec,” posťažoval si pán starosta. Strach
majú aj rodičia detí, hlavne ráno, keď deti idú do
školy. Cez cestu sa takmer nedá prejsť. ,,Je to vec
politickej vôle. Župa by mala byť aktívnejšia a ne-
smie sa správať ako úrad zatvorený do seba, ale
vychádzať ľuďom v ústrety,” hovorí Pavol Frešo,
poslanec NR a kandidát na predsedu Bratislavské-
ho samosprávneho kraja.
Obyvateľov Častej tiež trápi zvernica, vysokým
plotom oplotené hektáre lesa. ,,Je tu plot od nevi-
dím do nevidím a do lesa sa nedostaneme,” sťažujú
sa obyvatelia. Starosta S. Jablonský sa snaží prob-
lém riešiť, ale naráža na neochotu kompetentných.
,,Dostávame vyhýbavé odpovede, vraj motorky ru-
šia zver, ale my sme sa pýtali na peších turistov.”
A tak sa bežne stáva, že ľudia, ktorí sa v Častej
narodili a prežili tu celý svoj život, sa na niektoré
miesta v lese nemajú šancu nikdy v živote dostať.
,,Keď existuje záujem ľudí, aj takýto problém sa dá
politicky riešiť,” uvažuje P. Frešo. Tiež ho zaujíma-
lo, ako zvládajú bezpečnosť obce. Drogy, krádeže
a iné negatívne sociálne javy všade naokolo naras-
tajú. ,,Nie je to problém, ktorý by sme nezvládali.
DEŇ KANDIDÁTA
Veľa záleží aj od školy a my robíme preventívne
programy,” hovorí pán starosta. Pavol Frešo ocenil
spoluprácu starostov okolitých obcí, ktoré nie sú
izolované jedna od druhej, ale spolupracujú v škol-
stve aj v iných oblastiach.
Rovinka
Je ďalšia zastávka naplánovaná na tento deň. Na-
chádza sa asi 15 kilometrov juhovýchodne od cen-
tra Bratislavy smerom na Komárno. Rovinka je
obec s bohatou históriou, prvá písomná zmienka je
datovaná z roku 1235. V súčasnosti sa stala atrak-
tívnou oblasťou. Rovinku si veľa obyvateľov Brati-
slavy zvolilo za miesto, kde chcú žiť a vychovávať
svoje deti. ,,V poslednom období sme zaznamenali
veľký rozvoj obce, pred piatimi rokmi sme mali
1200 obyvateľov, dnes dvetisíc. Možno ďalších ti-
síc obyvateľov, ktorí sa sem prisťahovali, nie je pri-
hlásených k trvalému pobytu v Rovinke. S tým by
sa malo niečo urobiť. Asi by pomohlo zjednodušiť
samotný proces zmeny trvalého bydliska,”uvažuje
starosta obce Štefan Hajduch. Možno neochota
,,novousadlíkov” meniť svoje trvalé bydliská, ale
aj enormný záujem obyvateľov regiónu, priviedli
pána starostu k úvahám o pričlenení tohto územia
priamo pod Bratislavu, tak ako mestské časti Ja-
rovce alebo Rusovce. ,,To by bola vážna debata.
Župa je o tom, ak majú ľudia problém, treba o
ňom hovoriť a hľadať optimálne riešenie,” hovorí
Pavol Frešo a zaujíma sa o ďalšie problémy obyva-
teľov Rovinky. Na svoju otázku dostáva veľmi jed-
noznačnú odpoveď: ,,Obchvat. Rýchlostná cesta R
7 Bratislava – Dunajská Lužná. Naprojektované sú
viaceré varianty, pre nás by bol najvýhodnejší va-
riant C.” Opäť je to problém, ktorý si vyžaduje roz-
siahlu diskusiu všetkých zainteresovaných strán a
hľadanie najprijateľnejšieho riešenia.
DEŇ KANDIDÁTA 11
Streda, 6. 5. 2009
Tureň
Na hranici Žitného ostrova, len 25 kilometrov od
Bratislavy, leží malá dedinka Tureň. Začlenená je
do mikroregiónu Podunajsko a žije v nej asi 970
obyvateľov. ,,Možno na budúci rok uvítame tisí-
ceho obyvateľa,” neskrýva radosť z rozvoja obce
starostka obce Ing. Gabriela Matúšová. Vidieť to
aj v pôrodnosti, kým v minulosti sa narodlo len
4 - 5 detí ročne, v súčasnosti je to 12 až 15 detí.
Na Slanisku, asi 500 metrov od obce, pribudlo
takmer 40 nových rodinných domov a ďalšie sú
plánované.
,,Problémy máme aj my, ale nesťažujeme sa. Prijíma-
me veci také, aké sú a snažíme sa prežiť. Odsúvajú
nám vybudovanie kanalizácie do neznáma, v tom by
sme uvítali pomoc. Zatiaľ máme len stavebné po-
volenie. Rovnako materská škola by potrebovala vy-
meniť okná, opraviť fasádu aj novú strechu. Uvítali
by sme priestrannejší kultúrny dom. Tiež cesty sú
zrelé na opravu. Nakoľko obec leží mimo hlavného
ťahu, neprechádza cez ňu až tak veľa áut. Chýbajú
nám cyklistické trasy. Uľahčilo by sa spojenie obce
s okolitými obcami, podstatne by sa zjednodušila
doprava,” hovorí o problémoch pani starostka. ,,Na
cyklotrasy je celý región ako stvorený. Pomohlo by reštaurácie. Pomohlo by to aj rozvoju turizmu. Tiež Stretli sme sa na jednom mieste a o tomto problé-
to doprave a cyklotrasy by tiež oživili región z hľadis- okolité obce ležia v blízkosti, cyklotrasy by spružnili me sme s nimi otvorene hovorili,” hovorí starostka
dopravu medzi nimi. Ešte jeden fakt v prospech cyk- obce Eva Godová. Výsledok predčil očakávanie,
ka turizmu,” súhlasí Pavol Frešo.
lotrás – nie sú také nákladné ako budovanie ciest. väčšina obyvateľov sa bez problémov prihlásila k
trvalému pobytu v obci Malinovo. Obec sa snaží
Kostolná pri Dunaji všetkými spôsobmi nových obyvateľov vtiahnuť
Na severnom okraji Podunajskej nížiny leží obec Malinovo do spoločenského života. Dostávajú obecné novi-
Obec Malinovo s 1800 obyvateľmi leží na západe ny, zúčastňujú sa na varení gulášu na Dni obce,
Kostolná pri Dunaji. ,,Hľadám ľudí, ktorí rozume-
Žitného ostrova. Tak ako okolité obce, aj Malinovo chodia do knižnice a podobne. Vďačne prijali aj
jú potrebám obyvateľov a poznajú ich problémy.
Verím, že starosta má dôveru ľudí a najlepšie vie,
čo potrebujú,” takto priblížil Pavol Frešo dôvod
svojej návštevy starostovi obce Jánovi Filkászovi.
Najväčšiu starosť obyvateľom spôsobuje ťažba
štrku v blízkosti obce. Ťažké autá im ničia cesty,
ktoré nikdy neboli projektované na takúto ťažkú
Chcem byť ochrancom a
dopravu. ,,Najväčšia premávka ide cez našu obec,”
hovorí pán starosta. ,,Podobný problém riešia
viaceré obce. Ťažké autá im ničia cesty a ohrozujú
bezpečnosť premávky,” pridáva svoje skúsenosti z
ciest po BSK Pavol Frešo.
pomocníkom obyvateľov
Veľkej pozornosti obyvateľov obce, ale aj ľudí z celé-
ho Slovenska a zo zahraničia, sa teší Oáza sibírske-
ho tigra. Je to svetový unikát, keď v zajatí žije 23 ku-
sov chránených zvierat. ,,Chceli by sme im pomôcť
vybudovať safari park, ale všetko stojí na peniazoch,”
Bratislavskej župy, nie
hovorí starosta. Tak ako iné okolité dedinky, počet
obyvateľov rastie aj v Kostolnej pri Dunaji. Najviac
je to vidieť na deťoch. Kým pred piatimi rokmi mali
5-6 škôlkarov, tento rok navštevuje materskú školu
úradníkom zašitým vo
až 33 detí. Vlani žilo v obci 470 obyvateľov, v súčas-
nosti sa ich počet zvýšil na 505.
,,Vidiek musí byť do župy zahrnutý. Snažím sa po-
chopiť problémy ľudí a vytvoriť si víziu toho, čo
bude potrebné v budúcnosti urobiť. V programe by
veľkej kancelárii
mali byť zahrnuté dve línie: krátkodobá a dlhodo-
bá. Krátkodobé projekty by mali uľahčiť život ľudí sa rozrasttá a v obci vznikajú nové lokality. ,,Tiež možnosť posielať svoje deti do Centra voľného
čo najskôr, napríklad opravy ciest. Dlhodobé pro- máte problém s prihlasovaním sa nových obyvate- času, ktoré od marca v Malinove funguje. Deti
jekty treba navrhnúť tak, akoby sme sa na problém ľov k trvalému pobytu?” pýta sa na známy prob- môžu chodiť do piatich klubov (loptové hry, stol-
pozerali očami našich detí. Chcem vytvoriť víziu lém Pavol Frešo. Na rozdiel od iných obcí, tento ný tenis, hudobný a tanečný klub a tvorivé dielne),
celku,”hovorí Pavol Frešo. Cyklotrasy by regiónu problém vyriešili jednoduchým spôsobom. ,,Ko- poplatok je symbolický, inštruktorov platí obec zo
veľmi pomohli. Ľudia radi pôjdu tam, kde sa bez- munikujeme spolu. Snažíme sa priblížiť k novým svojho rozpočtu.
pečne dostanú, kde sa deti majú kde hrať a kde sú vlastníkom a vtiahnuť ich do života a diania obce. Dana Kamenická
 12
Škandály na periférii
Dúbravka bola od nepamäti
perifériou Bratislavy, a keď
sa z času na čas dostala do
povedomia širšieho okolia, vždy
to bolo akosi mimochodom,
„nechtiac“, často proti vôli
samotných obyvateľov. Pri kauze
Husákova pamätná tabuľa zdvihlo
obočie pol Slovenska s otázkou:
„V Dúbravke sa zastavil čas?
To sú tí, čo jazdia na diaľnici v
protismere?“ Žiaľ, nateraz to
vyzerá tak.
Pravicová Dúbravka
Dlho sa zdalo, že Dúbravka je na výsosť pravicová.
Potvrdzovali to výsledky komunálnych i „veľkých“
volieb od roku 1990 až do roku 2006 a v tom čase
možno posudzovať aj spoluprácu pravicových
strán (DS, KDH, DÚ, neskôr SDK a SDKÚ) ako
veľmi dobrú, alebo aspoň vyhovujúcu. Zaujímavé
bolo, že vždy prevládali liberálno-demokratickí vo-
liči, takže významnú úlohu zohrávala bývalá DS a
neskôr nástupnícke strany podobného typu (DÚ,
SDKÚ). Istý zlom začal byť pozorovateľný v čase
osobných sporov dvoch silných vodcovských ty-
pov v SDKÚ, vtedajšieho predsedu Pavla Blažeja
a vtedajšieho starostu Dúbravky Petra Poláka pred
voľbami roku 2002. Na tomto mieste nie je mož-
né obšírnejšie rozvádzať okolnosti sporu, ale situ-
ácia zašla až tak ďaleko, že okolo dvoch vodcov sa
verbovalo členstvo, umelo sa nafukovala sila strany
vďaka „mŕtvym dušiam“, za ktoré ktosi platil člen-
ské a ktoré sa objavili len na miestnej konferencii,
aby hlasovali proti druhému táboru. Takú početnú
členskú základňu v Dúbravke mohli mať v blahej
pamäti komunisti, ale ich schôdza zrejme nepri-
pomínala zákopovú vojnu a nemilosrdné verbálne
útoky. Tento spôsob fungovania strany poznačil
celý politický život Dúbravky v rokoch 2002 –
2006. (Prietrž mu urobila až reorganizácia brati-
slavskej SDKÚ, o ktorej sa síce možno domnievať,
že nebola celkom predpisová, ale v Dúbravke jej
ozdravujúci účinok bolo vidieť doslova zo dňa na
deň, hoci liečenie sa ešte stále neskončilo.) Voľby
2006 v Dúbravke ukončili automatické priraďo-
vanie „pravicovosti“ k názvu tejto mestskej časti
a v plnej nahote ukázali pomýlenosť predchádza-
júceho spôsobu fungovania. Roky tutlaný straníc-
ky škandálik mal ďalekosiahly dôsledok
-- ľavicovo-populistická koalícia SMER
(poväčšine bývalí členovia SDĽ),
SNS, HZDS a SZ získala to, čo bolo
roky nepredstaviteľné, pohodlnú
prevahu v miestnom zastupiteľstve,
a keď dodáme, že myšlienkovo od
nich nemal ďaleko ani nový sta-
rosta Ján Sandtner (kandidoval
MESTSKÉ ČASTI
ako nezávislý) a na počudovanie ani niektorí čle-
novia KDH a neskôr bývalí členovia SDKÚ, dielo
mohlo byť úspešne dokonané. Takúto situáciu by
politológ hodnotil ako ľavicový prevrat v medziach
zákona. Klement aj Gusto sa v hrobe potešili a ne-
mohlo nasledovať nič iné, len čo nasledovalo.
Arbeit macht Frei
Na prvom stretnutí so svojimi úradníkmi nový sta-
rosta Ján Sandtner v januári 2007 vo svojom prí-
hovore zdôraznil, že „práca oslobodzuje“ (zrejme
už predvídal celosvetovú krízu a nárast nezamest-
nanosti), a že ak úradníci nemajú odbory, nech si
založia hoci aj NSDAP a dodal, že nemieni pre-
nechať Dúbravku „rákosníkom“. Znelo to ako kó-
dované programové vyhlásenie a kroky a metódy,
MESTSKÉ ČASTI
ktoré prišli vzápätí, len potvrdili, že od fašistické-
ho slovníka nie je ďaleko k svojvôli a despotizmu.
Zupácke spôsoby sprevádzali personálnu politiku,
keď z vedúcich oddelení po dvoch rokoch zostal
len jeden a celkovo bolo „odídených“ takmer šesť-
desiat percent zamestnancov úradu, v prvom rade
tí, ktorí boli známi ako členovia SDKÚ. Nikto
doteraz nevyčíslil, koľko stálo mestskú časť toto
personálne dobrodružstvo v dôsledku prehratých
pracovno-právnych sporov a odstupného, ale škan-
dál to bol veľký, hoci zase sa nedostal na verejnosť.
Starosta v tichej koalícii so SMERom nestrpel
žiadnu kritiku, s poslancami jednal ako podplukov-
ník s radovým pucflekom. „Vy si sadnite, vy ste
už dosť hovorili...“, alebo „zase iba táraniny“ boli
jeho hodnotiace výroky, samozrejme, zásadne ku
kritickým prejavom. Rozštiepenosť SDKÚ sa na-
ďalej prejavovala, opozícia bola dva roky v chaose,
hoci nie všetci odídenci z SDKÚ sa automaticky
pridali k aktuálnej moci.
Pevnosť Bora-Bora
Paradoxným spôsobom samotné konanie starostu
a jeho úradu, ktorý medzi zamestnancami dostal
prezývku Bora-Bora podľa nedobytného komple-
xu pevnostných chodieb Al-Kaidy, začal nahrávať
opozícii. Hoci prvé dva roky mala Dúbravka vďaka
novému spôsobu prerozdeľovania viac peňazí ako
kedykoľvek predtým, nenaštartovali sa nové rozvo-
jové programy, naopak, z nepochopiteľného dôvo-
du sa rušili aktivity ako Dúbravský ateliér, ktorý
roky zabezpečoval zmysluplné trávenie voľného
času a letných prázdnin dúbravských detí. Úrad-
Tri otázniky mikroregiónu
Otáznik prvý: Diaľnica.
Pätnásťtisícové hlavné mesto Burgenlandu Eisen-
stadt v Rakúsku má 3 výjazdy na diaľnicu. Prečo
tri? Predsa preto, aby doprava čo najskôr opustila
centrum mesta, nespôsobovala hluk, prašnosť a
zhoršovanie životného prostredia, aby sa vodiči
Dúbravka, Lamač
a Záhorská Bystrica –
to je veľa problémov
a málo riešení
čo najskôr dostali na diaľnicu a nezhoršovali
obmedzenú prejazdnosť mestských komunikácií.
Štyri bratislavské mestské časti, Dúbravka, Lamač,
Záhorská Bystrica, Devínska Nová Ves, mesto Stu-
pava, obce Marianka a Borinka, spolu okolo 90
000 obyvateľov má v smere na Brno jeden výjazd,
v smere do centra tri...Dlhé kolóny automobilov v
rannej a popoludňajšej špičke vypúšťajú exhaláty
priamo do okien Lamačanov a Dúbravčanov. Z
diaľnice smer Záhorská Bystrica si dovolí odbočiť
len skúsený šofér, v Lamači prebehnú cez cestu
len tí najrýchlejší chodci, na Alexyho si spokojne v
nícka paranoja vyvrcholila prepustením vedúceho
oddelenia školstva, kultúry a športu, mestského po-
slanca Milana Trstenského, ktorý sa medzičasom
stal predsedom MZ SDKÚ v Dúbravke. Z progra-
mov predchádzajúceho starostu (vznik miestneho
múzea, starostlivosť o mládež i seniorov, rôzne
propagačné aktivity mestskej časti) sa zachovali
iba tie, ktoré sú zaujímavé a populárne z hľadiska
voličských hlasov. O to sa zaslúžila zrejme býva-
lá prednostka a pravá ruka starostu vo voľbách
Alena Tobiašová, ktorá za doteraz nevyjasnených
okolností musela tiež pred rokom opustiť úrad.
Smutne známa kauza pamätnej tabule bývalému
hlavnému normalizátorovi, rodákovi z Dúbravky
G. Husákovi bola motivovaná podobnou úvahou
(rozumej, popularita u Starodúbravčanov), lenže
témy sa chytili novinári a škandál vyplával na po-
vrch. Vec je dodnes v polohe „neuskutočniteľného
uznesenia“ čo je ďalší škandál, lebo iba hlupák od-
hlasuje neuskutočniteľné uznesenie typu zastavme
zemeguľu. Uznesenie malo byť logicky zrušené,
lenže to by museli nasledovať politické argumenty
a tie by tému v tlači živili ešte dlhšie. Tak či onak,
táto anachronická idea zarezonovala aj v mysliach
tých Dúbravčanov, ktorí každé ráno odchádzajú
do roboty do centra a večer sa idú do svojej mest-
skej časti vyspať, takže ich miestna politika nezau-
jíma, kým majú odhrnuté cesty a vykosené trávni-
ky. Ukázalo sa, že populizmus tohto druhu nemusí
byť vždy populárny.
Husák ako krycí manéver
Slovné prestrelky okolo hanebnej témy Husákovej
Milan Trstenský
predseda MZ SDKÚ-DS v Dúbravke
kolóne prečítate týždenník. O protihlukovej bariére
môžu obyvatelia Lamača len snívať.
Čo na to hovorí Národná diaľničná spoločnosť?
Otáznik druhý: Devínska kobyla
Masív Devínskej kobyly leží uprostred troch
13
tabule napodiv naliali čistého vína a oddelili zrno
od pliev. Zrazu bolo jasné, kto pri mediálne ostro
sledovanej téme odchádza z rokovacej miestnosti
pri hlasovaní, kto sa ako prezentuje, a kto sa snaží
vytĺkať politický kapitál. Starosta sa od témy do-
dnes nedištancoval, hoci úradný záver, že tabuľu
komunisti nikdy nedarovali obci a preto ju nemož-
no vyvesiť, je len ďalším výsmechom voličov. Ale
kauza mala aj druhú stránku. Prekryla omnoho
závažnejšie témy, ktoré si novinári nevšimli. Úrad-
ná pevnosť bola nákladom trištvrte milióna korún
prestavaná, no nikto nevie z akých peňazí. (Čakaj-
me škandál?)
Bytový podnik, eseročka mestskej časti, ktorá
spravuje vyše tritisíc bytov, bola predaná „tretej
osobe“ (pozorovatelia sa domnievajú, že priamo
poslancovi, čo by bol stret záujmov ako vyšitý),
hoci už roky produkovala pre obec zisk. Zdá sa, že
dúbravskí SMERáci sú v myslení ďaleko pred svo-
jím predsedom, lebo nemajú problém s predajom
„strategických podnikov“. Navyše, ako sa ex post
dozvedáme, predaj vlastne nie je podložený nija-
kým uznesením. Zastupiteľstvo len vzalo na vedo-
mie materiál, ktorý vypracoval úrad (?!). Slovom,
ďalší škandál na ceste.
A to sa po troch rokoch ešte nikto nepýtal, ako sa
plnia body programového vyhlásenia, ktoré s veľ-
kou pompou prijímali poslanci za začiatku voleb-
ného obdobia. Takže SDKÚ v Dúbravke má čo ro-
biť, aby v budúcnosti zmazalo imidž škandalóznej
mestskej časti, ktorý s úspechom vytvára terajšia
garnitúra.
SDKÚ-DS Dúbravka
veľkých mestských častí, s celkovým počtom tak-
mer 100-tisíc obyvateľov. Je ľahko dostupný po
turistických značkách alebo asfaltových cestách
z Devína, Devínske Novej Vsi, Karlovej Vsi aj
Dúbravky. Masív tvorí ideálny priestor pre oddych
a rekreáciu obyvateľov priľahlých mestských častí.
Odpočívadlá tu však dávno podľahli zubu času, al-
tánky sa rozpadli, chýbajú upravené ohniská....
Čo bráni tomu, aby bol tento priestor upravený po vzo-
re Bratislavského lesoparku?
Otáznik tretí: Športoviská
Jedným z najväčších športových areálov v bývalom
štvrtom obvode je areál SPŠE K. Adlera. Jeho
rozloha umožňuje vybudovať prvú tartanovú dráhu
v tejto časti mesta, kvalitné viacúčelové plochy s
umelým povrchom, priľahlé plochy pre atletiku a
netradičné športy. Areál má výbornú dostupnosť
MHD, tvorí športové zázemie pre strednú a základ-
nú školu s viac ako 1500 žiakmi.
Prečo leží športový areál na ul .K. Adlera zanedbaný
uprostred sídliska a slúži viac na výbeh psov ako na
svoj pôvodný účel?
Odpovede sa pokúsime nájsť v najbližších vydani-
ach Modrých správ. Milan Trstenský
 14
O verejnej doprave
všetci hovoria, ale....
Doprava v súčasnosti rezonuje medzi obyvateľmi
Bratislavského kraja ako jeden z najpálčivejších
problémov. Jednoliaty recept, ktorý vyhovie kaž-
dému, neexistuje – možnosti riešenia sú závislé
od stanovenia hodnotových východísk a urbanis-
ticko-dopravnej predstavy rozvoja Bratislavského
kraja. Pokiaľ si osvojíme optiku vnímania dopravy
z hľadiska kvality života a životného prostredia,
riešenie sa javí v prvom rade v preferencii verejnej
hromadnej dopravy v konkurencii s individuálnou
automobilovou dopravou.
Meškanie systému
Z tohto hľadiska čelí Bratislavský kraj niekoľ-
kým výzvam. Prvou je spustenie integrovaného
systému dopravy v regióne – Bratislava už roky
mešká v porovnaní napr. s českým Brnom. Kvalit-
ný integrovaný systém má potenciál zatraktívniť
a zefektívniť verejnú dopravu, prostredníctvom
dopravnej integrácie (preferencia ekologickej že-
lezničnej dopravy, nadväzujúce linky, pravidelné
intervaly, vzájomné väzby medzi MHD, regio-
nálnymi autobusovými linkami a železnicou) a
tarifnej integrácie (jednotné cestovné lístky, ceny
a zľavy, možnosť použiť ktoréhokoľvek dopravcu
v rámci integrovaného systému). Už koncom roka
2007 bol spracovaný a schválený Plán dopravnej
obsluhy Bratislavského kraja, ktorý obsahuje kon-
krétne dopravné riešenie integrácie v regióne Bra-
tislavy. Termín spustenia prvej fázy integrovanej
dopravy sa však z politických dôvodov neustále
posúva – na úkor obyvateľov kraja a nepriaznivej
dopravnej situácie.
Jednou z podmienok fungovania integrovanej
dopravy je aj kvalitná a spoľahlivá mestská hro-
madná doprava (MHD) v rámci Bratislavy. Na
úrovni mesta je nevyhnutné v dynamickej doprave
v maximálnej možnej miere zvýhodňovať MHD, a
to najmä preferenciou na križovatkách a zriaďova-
ním vyhradených jazdných pruhov, aj za cenu ob-
medzenia individuálnej automobilovej dopravy. V
tejto oblasti Bratislava výrazne zaostáva za inými
európskymi mestami.
Malý záujem
V poslednom období sa ukazuje, že uprednost-
ňovanie MHD je problém odborný aj politický.
Pracovníci dopravných oddelení na bratislavskom
magistráte zväčša pristupujú k tejto téme s nevô-
ľou a disponujú nedostatočnými vedomosťami o
odborných skúsenostiach zo zahraničia a súčas-
ných trendoch v riešení vnútromestskej dopravy.
Z politického hľadiska vedenie mesta síce verbálne
deklaruje podporu MHD, ale reálne v tomto smere
koná iba málo. Pre minimálny záujem zodpoved-
ných tak návrhy na preferenciu, často predkladané
zvonku, napr. občianskymi združeniami, rýchlo
stroskotajú, ak nie na magistráte, tak po preroko-
vaní s políciou, ktorá takýmto opatreniam zväčša
nie je naklonená, a ktorej nemá kto jasne vysvetliť
význam a prínos preferencie MHD. V súčasnosti
síce mesto pripravuje projekt preferencie elektri-
čiek na Račianskej radiálne, doterajšie skúsenosti
so zavádzaním preferencie napríklad na Karloves-
kej radiále sú však opačné, t. j. jazdné doby elektri-
čiek sa stále predlžujú.
Parkovanie, parkovanie...
Treťou kľúčovou oblasťou je riešenie statickej do-
pravy v Bratislave, kde mesto takisto zaspalo, ná-
sledkom čoho boom automobilovej dopravy prerás-
tol do dnes už neudržateľných proporcií. Riešenie
statickej dopravy bude spočívať len čiastočne v bu-
dovaní nových parkovacích miest, hlavne však vo
vytváraní zón regulovaného státia a v komplexnej
parkovacej politike. K odľahčeniu statickej dopravy
môže prispieť motivácia využiť pre cestu do mesta
MHD, v náväznosti na záchytné parkoviská a linky
MHD s dobrým intervalom a rýchlou dopravou do
mesta. Regulácia statickej dopravy by mala jednak
zabezpečiť adekvátne podmienky pre chodcov a
DOPRAVA
zároveň byť nástrojom na reguláciu dynamickej
dopravy.
Kto to zaplatí
Pre Bratislavský kraj a pre mesto Bratislava výzva
spočíva aj v otázke financovania, a to jednak finan-
covania infraštruktúry, ako aj financovania verej-
nej dopravy. Pokiaľ sa kraj vydá cestou rozširova-
nia ciest a nebude zároveň uprednostňovať verejnú
dopravu, investované značné finančné prostriedky
sa minú účinkom – skúsenosti zo Západnej Eu-
rópy a dnes už aj solídne spracované odborné
poznatky hovoria o tom, že rozširovanie ciest ako
také neodstráni zápchy, naopak, veľakrát môže z
dlhodobého hľadiska dopravnej situácii ešte po-
horšiť vzhľadom na indukciu novej automobilovej
dopravy. Kraj aj mesto by sa tak mali obmedziť na
kľúčové dopravné stavby, a zároveň sa zamýšľať
nad väčšími investíciami do verejnej dopravy. Ako
príklad môže poslúžiť v súčasnosti realizované roz-
širovanie diaľnice D1 smerom do Bratislavy na tri
pruhy, ktoré pravdepodobne neprinesie očakávané
zlepšenia, nakoľko vytvorí iba umelý lievik pri Vaj-
noroch, zatiaľ čo novo poskytnutá kapacita cestnej
komunikácie bude indukovať dodatočnú automo-
bilovú dopravu. Obrovské financie investované do
rozširovania diaľnice, navyše najprv v provizórnej
verzii, mohli byť efektívnejšie použité na podpo-
ru spoľahlivej a udržateľnej prímestskej koľajovej
dopravy pre dochádzkové prúdy do Bratislavy, v
súlade s koncepciou BID, vrátane nákupu nových
prímestských vlakových jednotiek (napríklad ako
švajčiarsky projekt Rail 2000).
Predstavitelia Bratislavského kraja preto musia
v budúcnosti nájsť platformu na diskusiu so štá-
tom ohľadne štátnej dopravnej politiky, ktorá je v
dnešnej dobe úzko zameraná na diaľnice. Obdob-
nému problému čelí samotná Bratislava, ktorá do-
teraz nenašla spôsob, ako financovať nové výkony
MHD.
Ivan Bútora
Z POSLANECKÉHO BLOGU 15
Slovenský tunel storočia
alebo aj SMER potrebuje svojho Slotu
Predpokladám, že vy, ktorí dnes
čítate tento blog, máte v priemere
asi 35 rokov. A ja mám dnes pre
sa na ňom dá zbohatnúť, odkazujem na dva tendre –
na diaľničné mýto a na teplý vzduch(mohlo to hodiť
aj okolo 6-8 miliárd starých korún).
(jeden z blogerov to nazval tunel storočia) „zrealizo-
vať“?
Odpoveď znie: minimálne 5 až 6, z toho jeden o
vyvlastňovaní; druhý historicky precedentný, aby
vás nemilú správu. Budete platiť až 2. Bude táto vláda nakoniec predsa len znárodňo- mohli umiestniť stavbu na pozemkoch vo vlastníctve
vať? štátu (to sa doteraz nesmie) a odobrenie oficiálneho
do vašich 62 rokov za projekt, ktorý prevzatia moci nad verejnoprávnymi inštitúciami
Odpoveď znie – áno. Znárodní majetok verejno-
schválila minulý týždeň vláda Róberta ministerstvom kultúry tak, aby len pán Madarič mo-
právnej televízie a rozhlasu. Poviete si – veď naša
hol pripraviť čo najvýhodnejšie zmluvy pre sloven-
STV je už dávno vládna tak, ako si to prial aj pre-
Fica a ktorý na vašu peňaženku zident Gašparovič. Nie je to už jedno? Nie, zatiaľ
ských zbojníkov. A akú rolu budú hrať STV a SRo,
ktorých by sa to malo najviac týkať? Žiadnu, mali
pripravil minister kultúry Marek si vláda pri všetkom politickom ovládnutí programu
by ticho sedieť.
STV nemala možnosť siahnuť na ich majetok. Teraz
Maďarič. na to majú vytvorený rámcový projekt. Že verejno-
Keď bude mať priemerný bloger 62 rokov; ja tu už
právne médiá budú potom, po dostavaní minister-
Že neviete, z čoho budete splácať už podpísané nebudem. Teda v tom roku 2037. Možno si poviete,
stvom kultúry, vlastníkmi novej budovy? Len pre
projekty PPP na diaľnice? Pochopte, že aj minister tak čo sa do toho stariaš? Nie, ja sa budem starať
veľmi naivných. Ak sa prehryziete projektom, zistíte
kultúry chce mať svoj PPP projekt. To je teraz taká ako poslankyňa, ako občianka, nakoniec ako Sta-
poľahky, že súkromný investor bude mať zaručené
móda. Nemá už štát viacej peniaze na nové stavby a romešťanka ( kto vypočíta, koľko elektrosmogu sa
„užívanie“ objektu do roku 2037. Či dovtedy budú
projekty, lebo všetko utratil? A Európska únia si za- bude šíriť nad našimi hlavami?). Nechcem úslužne
existovať verejnoprávne médiá v tej podobe, ako sú
čala svoje peniaze strážiť? Nuž nezostáva nič iné, len ustúpiť tým, ktorí zničia technickým bunkrom jedi-
dnes, koho to zaujíma? Platiť budeme aj tak. Zmlu-
podpísať na čo najdlhšie obdobie nevypovedateľné nečný priestor nového bratislavského centra. Verím,
vy nepustia.
zmluvy, také ficovské „Duckého zmenky“. že aj vám na tom záleží.
Šípite „slotovinu“? Nie nie, je to projekt podpred-
3. Koľko zákonov bude musieť vláda Roberta Fica Magdaléna Vášáryová
sedu SMERu Madariča na výstavbu novej budovy
zmeniť, aby mohla túto krádež majetku občanov SR (blog na Aktualne.sk)
pre STV a verejnoprávny Slovenský rozhlas, ktorý
budeme splácať až do hrobu. Teda minimálne do
roku 2037, ak projekt neskrachuje a budova mé-
dií nespadne do lona Maďaričovým sponzorom.
Do roku 2037 vás plánuje smerácky podpredseda
zdierať. On už bude mať vtedy tuším sedemdesiat,
a bude, ako sa medzi nimi hovorí, dávno za vodou.
Ale my budeme platiť. Nielen zástrčkovú daň, nie-
len odpočítavať svoje dane z verejného rozpočtu na
aspoň akési fungovanie verejnoprávnych médií cez
zmluvy so štátom, ale aj splátky na tento megalo-
manský projekt.
Podrobnosti o tomto výkvete, ktorý splodil bývalý
guvernér Vladimír Masár, ste si už mohli prečítať aj
odo mňa a iných blogerov. Dnes si položme ďalšie
nové otázky:
1. Qui bonno? – v preklade – Komu tento projekt pri-
nesie najviac?
Moja odpoveď je: Obstarávateľovi projektu, čo je
MK SR, reprezentované aj GR Hildou Gajdošovou
(známou z toho, že podpísala pred svojim odcho-
dom zo Slovenského rozhlasu nehoráznu zmluvu s
firmou svojho partnera, na základe ktorej vymáhali
tisícové platby od chudákov slovenských občanov,
ktorí nezaplatili pár koncesionárskych poplatkov),
finančnej skupine, ktorá sa na to hotuje a už v duchu
rozpredáva aj kolibské parcely, nemenovanému ma-
jiteľovi jedného komerčného média, ktorý si už dáv-
nejšie robí zálusk na priestory STV a pozemky okolo
a samozrejme známej firme, ktorá budovu postaví
(štát je predsa najhorší kontrolór – viď bratislavský
Hrad). Do volieb v roku 2010 by sa dalo stihnúť as-
poň verejné obstarávanie. Toho, kto pochybuje, že
 16 TRANSPARENTNOSŤ

Zaveste zmluvy...
 Verejným peniazom to sluší na verejnosti najmä preto, že jej patria
Zmluva je, keď sa dvaja dohodnú. Zmluvy často fun-
gujú ako malé tajomstvá medzi dvoma. Ak je jedným
z nich štát, potom je status tajomnosti zbytočný. Jed-
nak preto, že štát by sa nemal zúčastňovať na spik-
leneckých spolkoch a tiež preto, že verejné financie
Zverejňovanie zmlúv
nepatria iba ministrovi. Takže aj občan - neminister
- by mal mať možnosť dozvedieť sa ako sa so štátny- spôsobí aj to, že
mi peniazmi narába. Na otázku prečo, je odpoveďou,
pretože sú tie peniaze jeho prinajmenšom tak, ako občania sa nebudú
patria občanovi ministrovi. Tak preto.
Navrhujem teda zákonom ustanoviť, aby všetky zmlu-
vy, ktoré sa týkajú verejných financií boli účinné až
musieť domáhať
dňom ich zverejnenia na internete. Výnimku by tvorili
len zmluvy alebo ich časti, ktoré sa nesprístupňujú ani
práv „dobýjaním“
podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám.
To sú zmluvy, ktoré sú v režime utajenia alebo zmluvy ministerstiev.
a ich časti predstavujúce obchodné tajomstvo.
Podstata návrhu spočíva v tom, že plniť na základe
zmluvy - čo v laickom jazyku znamená zaplatiť - tý-
kajúcej sa verejných financií možno až keď je zmluva
účinná. Ešte jednoduchšie povedané - za faktúru môže
štát zaplatiť až potom, ako zverejní zmluvu, podľa kto-
rej mu fakturovali cenu za tovar alebo služby. A sa-
mozrejme aj opačne, teda v prípadoch, kedy fakturuje
štát, lebo chce peniaze za tovar alebo službu. Lucia Žitňanská
Argument, že pribudne byrokracia je slabý. Lebo
skutočnosť, že možno jednému úradníkovi pribudne začiatku, či je to obchod skvelý pre všetkých alebo nebudú musieť domáhať práv „dobýjaním“ minis-
trocha práce neznamená, že bujnie byrokracia. Na- len pre niekoho. A pre štát nevýhodnému obchodu terstiev. Ide o ďalší krok k väčšej otvorenosti štátu a
opak, je znakom oslabenia byrokracie, ak občanovi by sme mohli zabrániť. Keby napríklad štát zverejnil transparentnosti.
ubudne administratívy so žiadosťami o poskytnutie zmluvu ministerstva výstavby a uzatvorenú so súk- Samozrejme, vždy existuje riziko, že úradníci budú
informácií. Zmysel návrhu spočíva predovšetkým v romnou spoločnosťou na rôzne služby, napríklad aj chcieť všeličo skryť pod utajované skutočnosti alebo
tom, že pôsobí motivačne. Ak chcú zmluvné strany na vytvorenie loga, webovej stránky a školení známu obchodné tajomstvo. Také riziko nie je argumentom
naplniť zmluvu, musí štát najprv zmluvu zverejniť... ako „nástenkový tender“, skôr ako zaplatil, možno by proti zverejňovaniu zmlúv. Skôr naopak.
Ak si zoberieme ako príklad zmluvu na predaj kvóty sa našiel niekto, kto by potvrdil, že to isté logo alebo
CO2 emisií, známu ako „garážový obchod“, tak pred- webová stránka sa dá „kúpiť“ aj za menej peňazí. A
tým ako by Slovensko predalo „teplý vzduch“, ako aj tomuto nevýhodnému obchodu by sme mohli za- Lucia Žitňanská,
to nazval premiér Fico, mala by na internete visieť brániť. predsedníčka Regionálneho zväzu SDKÚ-DS
zmluva. Z nej by bolo odborníkom zrejmé hneď na Zverejňovanie zmlúv spôsobí aj to, že občania sa v Bratislavskom kraji

Keby som bola poslankyňou VÚC...

...určite by som nezaprela bratislavské Staré mesto. Som jeho hrdou a dlhoročnou
obyvateľkou. V každom prípade od doby, kedy môj muž dostal znovu povolenie vrátiť sa
do miest, kde vyrastal. Ale náš životný priestor sa denno-denne zahusťuje. Novými budo-
vami úradov a vilami bez toho, aby sa zároveň budovali cesty a podzemné parkoviská, ktoré
by pomohli, aby komunikácia medzi centrom a veľkou Bratislavou prebiehala plynulo. A
tak sa potkýname o autá a rozjazdené obruby chodníkov a pomaly si nemáme kde sadnúť
v tieni košatých stromov. Koľko nových parkov vzniklo v Starom meste? Bodaj by mali
Staromešťania aspoň jeden deň v roku, kedy by Staré mesto patrilo len im. Staromeštania
určite patria medzi najtolerantnejších občanov Slovenskej republiky. O svoj životný priestor
sa delia nielen s ostatnými Bratislavčanmi, ktorí húfne Staré mesto navštevujú, ale aj s
ostatnými občanmi Slovenska a turistami zo všetkých možných kútov sveta. Uvedomujem
si to a aj preto vyhlasujem Staromeštanov za “chránené bytosti”. Chcem prispieť k tomu,
aby sa napriek zužovaniu ich životného prostredia cítili v Starom meste doma. Napríklad
tým, že sa s celou vehemenciou postavím proti výstavbe nezmyselného mediálneho centra
v novom centre Starého mesta, projektu, ktorý doteraz nie je podložený ani dopravnou ani
hygienickou štúdiou. Ešte aj vysielať žiarenie ponad naše hlavy sa im zachcelo?!
Magdaléna Vašáryová