Prezident Kiska vystpil v parlamente

so sprvou o stave republiky

16.06.2016, 10:31

Pri prleitosti druhho vroia inaugurcie vystpil prezident

Andrej Kiska pred poslancami Nrodnej rady so sprvou o stave
republiky:
Vystupujem pred vami v ase, ke u o niekoko mlo dn
Slovensko prevezme predsednctvo v Rade Eurpskej nie. Dnes

ijeme v dobe, kedy vie by akkovek spech, es alebo

povinnos spochybnen. A ke mnoh veci prijmame ako
samozrejmos. Preto chcem zaa moje dnen vystpenie pred
vami prve touto tmou.
Som presveden, e nadchdzajce predsednctvo Slovenska v
Eurpskej nii je a bude vnimonou sprvou o stave Slovenskej
republiky v roku 2016. Je spechom naej krajiny, ale aj estnou
povinnosou a prleitosou Slovenska.
Predsednctvo je sprvou o stave naej republiky preto, lebo
lenstvo v Eurpskej nii dva naej republike najsilnejie politick
a ekonomick postavenie, ak mohlo Slovensko dosiahnu. Vaka
lenstvu v nii a samozrejme aj v Aliancii sa meme cti
relatvne bezpene. Vaka nemu sme v Eurpe dokzali prekona
historick animozity a aj n regin strednej Eurpy je stabilnou a
bezpenou asou sveta.
Preto nae lenstvo v Eurpskej nii nem iadnu rozumn
alternatvu. A predstavy a nvrhy, e Slovensko by mohlo
fungova a lepie aj mimo Eurpskej nie, s opakom
vlastenectva a s hazardrske. Hovorm o tom preto, lebo aj na
Slovensku rast nladya podpora politickch sl, ktor chc
dosiahnu rozpad Eurpskej nie. Rozpad architektry mieru,
spoluprce, spolonej slobody a prosperity.
Nae predsednctvo v Rade Eurpskej nie je vnimonou sprvou
o stave naej republiky aj preto, lebo nae lenstvo nebolo a nikdy
nebude samozrejmosou. Dejiny sa neskonili pred 20 rokmi, ke
Slovensko takmer vypadlo z procesu rozirovania E. Dejiny sa
neskonili ani pred 12 rokmi, ke sme vaka rozumnm
rozhodnutiam naich obanov a ich zvolench reprezentantov,
podpore susedov a vznamnch krajn zpadnej Eurpy, dobehli
zamekan a stali sa lenom nie.
Dejiny sa nekonia ani dnes, ke v jednej z krajn s naptm
oakvame vsledky referenda o zotrvan alebo vystpen z
Eurpskej nie. Hovorm o tom preto, lebo dopusti podobn
neistotu v alch krajinch, osobitne v naom regine strednej
Eurpy, by znamenalo vrti sem rizik a hrozby minulosti.
Hovorm o tom preto, lebo prispie k sdrnosti nie naou
schopnosou vyjednva dobr kompromisy bude sasou
povinnosti, ktor o pr dn prevezmeme.
A to je al dvod, preo povaujem nae predsednctvo v Rade
Eurpskej nie za vnimon sprvu o stave Slovenskej republiky.
Verm, e bude potvrdenm, e Slovensko tto slubu doke

poskytn. e preukeme nielen schopnos vyjednva o

vlastnch zujmoch alebo spja sa regionlne. Ale e Slovensko
preuke schopnos by estn, poctiv a primn
sprostredkovate medzi krajinami a ich zujmami, v prospech
celku. V prospech vye 500 milinov obanov Eurpskej nie.
Najsilnejej ekonomickej vemoci na svete s najvymi socilnymi
zrukami a slubami pre svojich obanov. A skvelmi udskmi aj
ekonomickmi predpokladmi zvldnu kad predstaviten
problm a krzu.
Ruku na srdce: vedeli by si tak osi vbec predstavi nai star
rodiia? Alebo ete donedvna nai rodiia?
Poksme sa preto repektova, e najlepou slubou, ktor me
Slovensko poskytn sebe a Eurpe v nasledujcich iestich
mesiacoch, je prve pozcia estnho, poctivho a primnho
sprostredkovatea. Netlame Slovensko do vyhrotench a
konfrontanch postojov, ktor by tto nau povinnos oslabili.
Povedal som to viackrt a dnes to zopakujem. Povaujem za
chybu, e sme zabudli v domcej politike poveda o Eurpskej
nie okovek priazniv. e sa v politickch diskusich stratil
zmysel pre proporciu. e takzvan diktt Bruselu je viac przdny
politick slogan ne odraz reality. e sa pomaly nenjde nik, kto
pripomenie, e podstatn rozhodnutia neprijmaj bruselsk
radnci, ale umi zvolen predstavitelia v Eurpskom parlamente
a Rade Eurpskej nie. e tieto rozhodnutia s vsledkom
demokratickch hlasovan, kompromisov a rokovan, ktorm bud
nasledujcich 6 mesiacov predseda zstupcovia Slovenska. A e
chyby, ktor sa dej aj v bruselskej politike, urite nie s astejie
ako chyby v naej domcej politke.
Poda informci, ktor mm, Slovensko je dobre pripraven
prevzia o niekoko dn predsednctvo v Rade Eurpskej nie. Je to
vsledok prce naej profesionlnej diplomacie a bvalej vldy, na
ktor sasn vlda nadviazala. Chcem sa vetkm poakova za
doterajie silie. Rovnako tak hlavnmu mestu a jeho obyvateom,
pre ktorch bude znamena predsednctvo aj ist nepohodlie.
A dovote mi vyslovi jedno elanie. Verm, e ho mem vyslovi v
mene viny obanov Slovenska: predstavme sa ako priatesk
hostitelia, uvliv modertori eurpskej diskusie a zanieten
spolutvorcovia eurpskej jednoty.
Ven dmy, ven pni,
Pred rokom pri prvej takejto prleitosti v mojom funknom
obdob som sbil zaloi tradciu prichdza do Nrodnej rady

kadorone v tomto jnovom ase. Tento rok sa tak deje relatvne

krtko po parlamentnch vobch. V nich svoju sprvu o stave
republiky vydali t najdleitej obania naej republiky.
Dnes nie je mojm zmerom tto ich sprvu dopa, ani s ou
polemizova. Mme krtko po vzniku novej vldy. To je vdy
zaiatok, ktor by mal by novm impulzom. Je priskoro hodnoti
veci. Rd by som sa vak s vami podelil o niekoko okruhov
nmetov, ktor svisia so stavom vec u ns. A ktor svisia aj so
sprvou o stave svojej republiky, ktor napsali sami obania vo
vobch. Pretoe tak ako vidm v sasnej situcii neistotu a
niekoko vznamnch rizk, vidm v nej aj prleitosti.
Tie rizik s plne oividn.
V parlamentnch vobch nezskal iaden politick prd
dominantn prevahu, ani nezskal dominantn prevahu iaden
program alebo mylienka. Namiesto nich vznamne posilnila
nedvera k politike a k politikom. A mono a hnev vo viacerch
podobch. Niekedy aj krajnos a extrm.
Preto si myslm, e sasn vlda by sa nemala spolieha na to, e
k nej dnes neexistuje relna politick alternatva. Ale ani sasn
demokratick opozcia by sa nemala spolieha na to, e ak vlda
nebude spen, tak ju automaticky vymen. Takto jednoduch
dvojlenka dnes neplat.
V skutonosti situcia nie je dobr. tyria z piatich dospelch ud
na Slovensku si myslia, e n tt Slovensk republiku
ovlda zopr oligarchov. Dvera ud v tt spadla na nov
minim. Chcem vne varova, e ak bude tento trend pokraova,
ak udia nedostan dvod, aby obnovili svoju dveru v tt a jeho
intitcie, po budcich vobch me by problematick, ak nie
nemon, zostavi vldu z demokratickch politickch strn.
Akchkovek.
Zatia o za nedveru v tt si meme predovetkm my sami tu
doma, tak nrast vplyvu rznych konpiranch terii,
spochybovania vedeckch faktov a liv kampane na internete a
socilnych sieach nie s vlune domceho pvodu. A myslm si,
e by vlda a ttne intitcie mali zaa bra tento fenomn
vne, pretoe dnes sa z toho stva otzka bezpenosti ttu. A
nielen kontatova, nielen analyzova, ale aj aktvne kona.
Ako prezident sa drm zsady nevstupova do sporov medzi
vldou a opozciou, nemm v mysle vstupova ani do sporov vo
vntri vldnej koalcie. Akm je dnes naprklad koalin spor o
koncesionrske poplatky. Som ale presveden, e aj v svislosti s

fenomnom, o ktorom hovorm, naprklad potrebujeme siln a

nezvisl aj odvne verejnoprvne mdi. A preto vs prosm,
apelujem, aby sa nestali predmetom politickho zpasu.
Preto vyuvam tto prleitos a iadam vs, aby ste repektovali
a posilovali nezvislos verejnoprvnych mdi - a verejnoprvne
mdi a ich zamestnancov vyzvam, aby sa nepoddali tlaku, aby
boli pozorn a aby plnili svoju spoloensk lohu. Pomc uom,
aby boli informovanej.
V tchto doch je op najhorcejou tmou korupcia. Od
prezidenta sa oakva, e aj pri tomto problme bude situciu na
politickej scne a v spolonosti upokojova ale udia u takmer
neveria akmukovek prsubu, ke ich niekto upokojuje.
Od prezidenta sa oakva, e nebude vstupova do politickch
sporov a hdok politickch strn a dokonca v nich niekomu dra
stranu ale korupcia je tma a oblas, ktor je podstatn, v ktorej
sa ved politick spory a hdky neustle. Hovorm o istote
verejnho ivota a o schopnosti ttu garantova rovnos vetkch
ud pred zkonom.
Myslm, e v kontexte kauzy, ktor je dnes politickou tmou slo
jeden, nemem parlamentu, vlde ani politickm stranm
poskytn iadnu radu, ktor nepoznte. Ale chcem zdrazni, e
ak m Slovensko takto pokraova alej, bude to ma vemi vne
nsledky.
Asi niet osoby, ktor by uverila prbehu, e niekto v kufrkoch
priniesol 12 milinov eur v hotovosti. Napriek tomu do dnenho
da nemme zmyslupln odpove. Koko obanov si poda vs
mysl, e orgny inn v trestnom konan a daov orgny
nepodliehaj iadnym tlakom politickm ani inm, a s
absoltne nezvisl? A e sa na ich prcu d spoahn?
Predstavte si, e sa daov orgny alebo orgny inn v trestnom
konan dopracuj k nejakmu vsledku o dva, o tri alebo o p
rokov. Akmukovek. Posiln to dveru v prvny tt dnes, o
mesiac, alebo do roka?
Netreba sa preto udova otzkam ud: Mme skutone nezvisl
polciu, inpekciu i prokuratru? Ak no, spolonos oakva
vsledky. A relne, pochopiten vysvetlenie neobjasnench kuz.
So zvisou sa pozerme na okolit tty, naprklad na Rumunsko,
kde od poslednch parlamentnch volieb bolo v svislosti s
korupciou celkovo obalovanch, sthanch a odsdench viac ako
1500 osb - vrtane poprednch politikov, za uplcanie sudcov bol

odsden jeden z najbohatch podnikateov v krajine a

prokuratra obvinila 77 lekrov z brania platkov.
Podozrenia z korupcie a klientelizmu vo vysokej politike s tmou,
ktor vyvolva najvie vne a politick spory a roky priahuje
pozornos mdi. ia, deklarovan politick dleitos tejto tmy
je v prkrom rozpore s tm, o by sme mohli oznai za uspokojiv
vsledky. Kauzy sa vle roky a dostratena. Tento rozpor je
nevysvetliten, nepochopiten a neudraten.
V lepom prpade je jedinm vsledkom vyvodenie akej-takej
politickej zodpovednosti, ktor vak nem by koncom, ale
zaiatkom hadania spravodlivosti a pravdy o vyslovench
podozreniach. Vyvodenie politickej zodpovednosti nie je rieenm
iadnej kauzy, ale len obyajnm gestom slunosti, ktor m
upokoji verejnos a umoni zodpovednm intitcim pracova.
Takto to funguje v krajinch s normlnym systmom spravodlivosti
a kultrou slunosti v politike. Nie vak na Slovensku. Nai obania
s namiesto toho konfrontovan s nepodarenou reality ou, v
ktorej mu najviac tak tipova, i niekto odstpi, alebo neodstpi.
A v ktorej si maj vybra, akm neplnm informcim a
politickm deklarcim uveria. Toto je druh viery a dvery, ktor
u jednoducho nememe od ud na Slovensku iada.
Jedinm vsledkom je nedvera v politiku, tt a jeho schopnos
zabezpei elementrnu spravodlivos a istotu verejnho ivota.
Nesmieme sa hneva na ud, ke u nepovaj ani rozumn
vysvetlenia. Aj rozumn a mierni udia s u jednoducho vemi
nahnevan - a rozumn politika toto doke aj pochopi, aj sa
poda toho rozumne zachova.
Chcem vs poslancov, vldu, politick strany poiada:
Hadajte urchlene tak intitucionlne a politick rieenie, ktor
konene poskytne uom skuton ndej, vieru a sebavedomie.
Ndej, vieru a sebavedomie, e je prakticky vylen, aby sa ete
niekedy politika zamieala do daovch a policajnch radov a
e u iadne poruenie zkona nezostane nevyetren a
nepotrestan.
Musm sa na tomto mieste vyjadri aj k tme nrastu politickho
extrmizmu a neonacizmu. Sasn situciu povaujem viac za
prleitos, ne za dvod na neprimeran obavy. V prpade, ak tto
prleitos vyuijeme.
o to znamen? Poda mjho nzoru to znamen nulov
toleranciu k prejavom extrmizmu a neonacizmu. Na ulici, na
internete, na portoviskch, kdekovek. Poda mjho nzoru to

znamen, e tt sebavedomo zakro proti kadmu, kto sa

poka nahrdza jeho lohu pri zabezpeovan poriadku.
Chcem v tejto svislosti navrhn, aby sa sme sa poksili prekroi
stle prevane oficilny rz kadoronch oslv Slovenskho
nrodnho povstania. U je sprvny as, aby sme si mohli trfnu
doplni oficilne oslavy SNP pri pamtnkoch aj netradinmi
formami, ktor tto skutone hrdinsk demokratick kapitolu
nho nroda spravia pralivou a hodnou obdivu pre ud
vetkch generci.
Aby sme pri tejto prleitosti poslali do kta neonacizmus,
antisemitizmus, rasizmus, popieranie holokaustu a relativizciu
zloinov proti udskosti. Na ktorch sa bohuia podieala aj as
nho nroda.
Ven dmy, ven pni.
alm okruhom, o ktorom sa chcem zmieni, s prioritn politiky
ttu. Ak si spomenieme, akm spsobom a om sa u ns
diskutovalo pred rokom, potom sme sa posunuli sprvnym
smerom. Aj na zklade programu novej vldy sa mi zd, e sa u
nemusme presvieda o tom, e zdravotnctvo mme v krze a
kolstvo potrebuje zsadn podnety a reformy.
Dnes ud na Slovensku u oprvnene ani nezaujmaj nstroje,
ktormi chceme dosiahnu nejak ciele. Chc vidie relne
vsledky. Dovote mi poveda aspo tri takto ciele, ktor by
poda mjho nzoru mali by bezpodmienenm cieom a
zvzkom do tyroch rokov.
V zdravotnctve. Po prv, aby udia na kadom mieste na
Slovensku, bez ohadu na socilne postavenie a miesto bydliska,
mali na rovnak diagnzu predpsan a garantovan rovnak
diagnostick a lieebn postupy. Rovnak podozrenie rovnako
vasn diagnostika. Rovnak diagnza rovnak lieba. Garancia
pre pacienta, povinnos a zruka pre lekra.
Po druh, mus by cieom, aby udia nepociovali hendikep
znevhodnenia v prstupe k zdravotnej starostlivosti. Hovorm o
pacientoch, ktor do inch miest ete skoro rno za tmy
dochdzaj k lekrom, aby sa tam dokali poradia a niekedy sa aj
nedokaj. A to nehovorm len o Krupine alebo Kremnici, ktor
som navtvil nedvno, takchto miest a dediniek je na Slovensku
mnoho. Miesta, odkia udia dochdzaj k pecialistom a akaj na
poradie mesiace. Myslm, e musme njs spsob, ako printi
poisovne, aby takto manament uom poskytli. Aby bol

sasou zvzkov lekrov voi poisovni, ak treba v spoluprci s

obcami a mestami.
Po tretie, som presveden, e namiesto diskusi o jednom
poplatku a pokryteckom privieran o nad desiatkami
poplatkov, ktor s udia donten plati mus nasta rchlo de,
ke zane v tomto chaose plati poriadok zrozumiten kadmu.
Aby lovek popri platen poistenia pri otvoren peaenky vdy
vedel a rozumel, preo.
Som presveden, e rovnakm, vemi konkrtnym spsobom
musme dokza popsa realistick pokrok v druhej priorite v
kolstve.
Nebudem opakova, o som na tto tmu obsiahlo hovoril minul
rok. Pokia ide o stav vec, sme na tom rovnako ako pred rokom.
Pokia ide o ambcie, sme na novej tartovacej iare. Nov
minister kolstva sa verejne zaviazal urobi najviu reformu za
25 rokov.
asto ma poujete hovori, e musme vrti ctu vzdelaniu a
vrti ctu uiteom. Dnes sa chcem prihovori, aby sme sa ovea
viac venovali tomu, o konkrtne chceme dosiahnu. Aby sme
namiesto zvyovania nrokov na nae deti, ktor dosahuj v
priemere oraz horie vsledky, zvili nroky na nae kolstvo
a ono nm to vrtilo na naich deoch
Dovote mi mieru konkrtnosti, ktor potrebujeme a ktor dnes
udia oakvaj, ilustrova na jednom prklade. Prklade, v ktorom
sa prelna loha pre nae kolstvo s problmom naej rmskej
populcie. Som presveden, e je najvy as zaviaza sa, e
pretneme zaarovan kruh chudoby a nzkej vzdelanosti. Zaa
dnes znamen zaa hne a ambicizne.
Jeden z konkrtne meratench cieov o ktorch stle hovorm,
e si ich vlda mus postavi by mohol by postaven
nasledovne: Do desiatich rokov bud vetky rmske deti na
Slovensku koni zkladn kolu s porovnatenmi priemernmi
vsledkami ako nermske deti. Ponc generciou detiiek, ktor
v budcom roku vstpia do prpravky. A zrtajme, koko na to
budeme potrebova peaz, pedaggov a socilnych pracovnkov.
U dnes mme zkladn koly, ktor s takouto ambciou pracuj.
Ide len o to, i chceme, aby sme ich tak mali pre vetky rmske
deti.
Zd sa nm to mlo? Myslm, e nemme ni trvcnejie a
realistickejie ako prea zaarovan kruh rmskej otzky nevzdelanosti a z toho vyplvajcej chudoby. Je to ambiciozny

cie, ale u si nememe dovoli ota. Treba si kls nron

ciele a hada cesty, ako ich naplni inak na to doplatia nielen
rmske komunity, ale cel spolonos.
Ven dmy, ven pani.
Prklady, ktor som pouil v svislosti so zdravotnctvom a
kolstvom, nemusia vyhovova vetkm. A pravdae ide o stavn
kompetenciu vldy a parlamentu formulova ciele ekonomickej a
socilnej politiky. Ako prezident vak povaujem za svoju
povinnos takto osobitne upozorni a ilustrova, kam sa Slovensko
v priebehu roka posunulo. Od vah a diskusi, o by sme mali
chcie dosiahnu a akm spsobom, k jednoznanej verejnej
objednvke. Prestate donekonena diskutova a urobte to!
Ven dmy a pni.
ijeme obdobie neistoty a obdobie prleitost. V roku 1998 bolo
na tom Slovensko tak zle, e ke chcelo odvrti ekonomick
kolaps, vlda musela prida. A postupne meni veci, pretoe in
monos nebola. A potom s tm prilo aj zdrav sebavedomie
Slovenska, ktor v priebehu pr rokov dobehlo zamekan a
dotiahlo sa na susedov. Dnes je na tom Slovensko ekonomicky
relatvne dobre. Hospodrstvo rastie, nezamestnanos kles,
fabriky produkuj a ivnostnci sa pretkaj. Ale servis ttu a
ttom poskytovan sluby tomu nezodpovedaj. A vetci ctime,
e u ns nie je vazn atmosfra. A myslm, e si uvedomujeme,
e okrem priort, o ktorch som hovoril, musme si v niektorch
oblastiach poloi odvnejie otzky.
Aby sme s vecami pohli.
Nikto si u presne nepamt, kto prv vyslovil sub dotiahneme
dianice do Koc. Iba vieme, e to bolo u vemi dvno. ia, ete
ne sa nm to podar, musme prija ako fakt, e irok cesta
chudobnejie a oraz vyudnenejie reginy dnes u nezachrni. A
neurob z nich zzrane bohat asti Slovenska. Musme preto
rozma, ako vrti sebavedomie do obc, miest a reginov,
ktor sa ctia zabudnut.
Tie si u asi nik nepamt, kedy sme v naej spolonosti zabudli,
e tt je tu pre ud, a nie udia pre tt. e kad jeden
pracovnk ttnej sprvy platen ttom je tu preto, aby pomhal.
Aby slil obanom. Kad jeden pracovnk ivnostenskho radu,
socilnej poisovne, daovho radu, cudzineckej polcie a
vetkch alch ttnych intitcii by si mal znova a znova
pripomna. N zkaznk n pn. N oban naa sluba.

Tiscky obetavch pracovnkov v tchto intitcich situciu

nezachrni. Toto mus by povinnos kadho jednho ttneho
pracovnka. Od tch najvych. A je povinnosou kadho obana,
aby sebavedomo a slune vyadoval takto slubu.
Myslm, e mme na Slovensku najvy as uvaova a
dohodn sa , ako budeme riei nedostatok pracovnej sily vo
viacerch oblastiach. Stle viac pou obavy zamestnvateov, e
kapacita pracovnho trhu, ud s poadovanou kvalifikciou je v
niektorch reginoch pomaly vyerpan.
Znenie nezamestnanosti je jednou z najlepch sprv poslednho
obdobia. Stle chba ale naej krajine atraktvnos pre
talentovanch ud. Slovensko by malo by krajinou, ktor nielen
vychovva talentovanch, schopnch sebavedomch ud, ale
malo by by krajinou, ktor takchto ud priahuje aj zo
zahraniia, ktor umouje takmto uom u ns rs a by u ns
spenmi. Nae Slovensko nie je vekou krajinou a to by sme sa
mali naui vyui ako vhodu. Mal a flexibiln krajina v centre
Eurpy s jasnou podporou kreatvneho priemyslu a inovcii je toti
idelnym prostredm pre testovani, zavdzanie a investcie do
najmodernejch technolgii z celho sveta.
Musme sa tie zaa uvaova a dohodn ako chceme pripravi
udsky dstojn starobu nam seniorom odkzanm na pomoc.
Ktorch bude stle viac a ns, aktvnych a schopnch sa popri
prci dostatone stara o svojich rodiov a starch rodiov bude
stle menej.
Ven dmy a pni.
tieto dni drme palce nam futbalistom. Veraj Hamkov gl,
uu. Onedlho nam portovcom na olympide, a potom budeme
dfa, e ns prjemne prekvap Peter Sagan v jeho staronovej
disciplne. Budeme hrd, e bud ma na hrudi n ttny znak, a
budeme sa tei z ich spechov.
Poznte to iste sami. Ke sa zhovrame o tom, o je na Slovensku
skvel, tak najastejia odpove je: ndhern prroda a dobr
udia. Ke hovorte s manarmi slovenskch zvodov, ktor
patria do celosvetovch korporcii, tak vm povedia, e tie
slovensk patria k najlepm na svete. Pretoe mme skvelch a
motivovanch ud. Ako prezidenta ma tieto slov uznania vdy
napaj hrdosou. Mme aj pvodn slovensk firmy, ktor robia
skvel meno a predvaj Slovensko vo svete.
Ale myslm, e ako krajina potrebujeme aj spechy inho druhu.
Nae spolon. Ktorch sasou sa budeme cti vetci a na ktor

budeme hrd. Dvody takejto hrdosti neme nahradi vynikajci

vkon slovenskho portovca. Ani celosvetov spech slovenskej
firmy. Ani rast HDP medzi najvymi v Eurpskej nii.
Pvod tejto hrdosti, zdravho sebavedomia me znovu vyrs iba
z toho, e Slovensko doke prida. e sa nm to znovu podar.
e pri kadom eure, ktor z naich dan tt niekam investuje,
doke kvalifikovane odpoveda, o od toho eura, o od tej
investcie oakva.
e doke pohn s problmami tak, aby si vetci mohli poveda:
Tto krajina, nae Slovensko, nie je iba pre najlepch. Nie je iba
bohatch. Nie je iba pre vyvolench.
Ale e Slovensko je skvel, priatesk, starostliv a bezpen
domov aj pre bench normlnych ud. e spechom, ktor sa
spoloensky cen, nie je iba vnimon vkon, ale aj normlna
poctiv prca.
A e prkladom cty, ktor chceme k sebe navzjom pociova a
prejavova ako udia, je na prvom mieste n tt tm ako sa k
nm sprva. Nedoke vetko, pretoe nikto nedoke vetko. Ale
ke ho potrebujeme, doke vea. Tak ako my, jeho obania.