Filozofická antropológia

- Vznikla v 20. storočí, rozvíjala sa najmä v Nemecku.

- Stavia do centra svojej pozornosti celostné chápanie človeka. Na rozdiel od

existencializmu akceptuje objektivistické( vedecké) poznatky o človeku,
ale zároveň na ne nadväzuje filozofické poznanie človeka ako duchovnej
osoby, ktoré prekračuje rámec vedy a smeruje k metafyzike → až
filozofické poznanie človeka dospieva k celostnému pochopeniu, zavŕšeniu
a metafyzickému naplneniu.

- Vychádza z 3 Kantových otázok:

o čo môžeme poznať?

o čo môžeme robiť?

o v čo môžeme dúfať?

 Ich zhrnutím dospel k otázke: Kto je človek?

- Zakladateľom filozofickej antropológie- nemecký filozof MAX SCHELER

( 1874- 1928)

- Ovplyvnila ho Husserlova fenomenológia, ktorú však aplikoval na axiológiu-

náuku o hodnotách.

- Najväčší význam na vznik tohto smeru bola jeho neveľká práca Miesto
pre človeka v kozme- chcel v ňom spojiť všetko to, k čomu dospeli
prírodné vedy, filozofia a teológia pri poznávaní „ podstaty človeka“.

- Vychádza z toho, že existencia človeka prechádza cez vývojové hodnotové

stupne:

- 1. TELESNOSŤ- prejav človeka v jeho organických schopnostiach

( inštinkt, afekty,...)→ telesný prejav

- 2. DUŠA, VEDOMIE- schopnosť človeka myslieť, konať, poznávať ,cítiť,...

- 3. DUCHOVNÁ OSOBA- celistvosť človeka- 1. a 2. sa prepoja, ale nezávisí

od inštinktov a prostredia, nezačleňuje sa do sveta ako iné živé
bytosti( zvieratá), ale je „ otvorený“ svetu, tým, že si uvedomuje samého
seba. Z čoho pramení schopnosť vôle a vedomého konania.

HELMUT PLESSNER

- Hľadal možnosť prekonať dualizmus tela a duše, ktorý ovláda filozofickú

tradíciu a to v diele: STUPNE ORGANICKÉHO A ČLOVEK
ARNOLD GEHLEN

- V diele: ČLOVEK- JEHO PRIRODZENOSŤ A MIESTO VO SVETE- chápe

človeka ako konajúcu bytosť, ktorý je však nedostatkovou bytosťou
( otvorenou, rizikovou) a túto nedostatkovosť inštinktívnej výbavy človek
kompenzuje konaním a práve toto konanie- most medzi človekom
a prostredím. Konaním sa človek nezačleňuje pasívne do prostredia, ale
ho pretvára- vytvára kultúru, ktorá ho formuje→ kultúra a technika
umožňuje človeku prežiť a robia svet pre človeka obývateľným.

Hermeneutika
- S pojmom Hermeneutika sme sa stretli u Diltheya, ktorý ju chápal ako
metódu chápania interpretovania, umenie výkladu)

- Názov pochádza z gréckej mytológie: boh Hermes- posol bohov,

sprostredkovateľ medzi bohmi a ľuďmi.

- V kresťanskej teológii znamenala výklad biblických textov

- V právnej vede- výklad znenia zákonov

- Do filozofie sa dostal zásluhou nemeckého romantického literáta, filozofa

a teológa – F. SCHLEIERMACHERA

- Zakladateľ modernej filozofickej hermeneutiky- HANS- GEORG

GADAMER- nemecký filozof,

- V diele: Pravda a metóda- rozširuje hermeneutiku na ontológiu- má

umožniť porozumieť bytiu prostredníctvom jazyka, reči a s nimi spätými
tradíciami, zvykmi a predsudkami, ktoré nechtiac vnášame do
interpretácie.

- Zdôrazňuje pozitívny význam predsudku- nevyhnutné východisko každého

poznávacieho procesu, nejaké predporozumenie, ktoré predchádza
objektívne súdy a úsudky.

- V procese chápania by sa človek nemal zbavovať svojich predsudkov, ale

mal by si ich uvedomiť a zvládnuť, dostať ich pod kontrolu a potom dospeje
k správnemu, vecnému porozumeniu.