I.

Púť radosti - Krása mužnosti (prednáška)

Všetko čo Boh stvoril je krásne a spĺňa svoj účel. Krása mužnosti? "Hovorí sa, že od
muža sa vyžaduje aby bol len trošku krajší od čerta a ona sa dokáže doňho zamilovať." Žena
dbá na svoju krásu, fintí sa, aby sa páčila. V čom spočíva mužská krása? Jeho krása je
zakorenená v jeho základnom povolaní byť mužom. U mužov sa vyžaduje určitá pevnosť a
stálosť v názoroch i postojoch.
Poslanie muža si môžeme rozobrať aj podľa Kristovho veľkňazského úradu: prorockého,
kňazkého a pastierskeho. Ježiš Kristus ako dokonalý človek ukazuje cestu kresťana.
Byť prorokom znamená byť človekom pravdy. Poslanim muža je chrániť pravdu a
spravodlivosť aj za cenu vlastného života. Koľko charakterných mužov na Slovensku za
totality skončilo vo väzniciach a v gulagoch v Rusku ako politickí nepriatelia len preto, že
chceli slobodu myslenia a vyznania pre vlastné rodiny či sebe zverený ľud. Muž - hlava
rodiny, chráni pravdu a spravodlivosť nielen v spoločnosti, ale aj doma. Materinská láska
niekedy býva slepá, ba stáva sa, že mamka môže učiť deti aj klamať: "Ticho deti, len
nepovedzte ockovi." Otcovská láska býva vyžadujúca: "Mám ťa rád, ale toto a toto musíš
urobiť." Keď sa manželia dopĺňajú vo výchove, komunikujú spolu, materinská láska sa
stáva rozumnou a otcovská nežnou. "Pravda, ktorá nie je ohriata teplom srdca, je pravda
zradená." Preto prorok čerpá silu a múdrosť z Božieho slova.
Byť kňazom znamená obetovať a posväcovať. Muž prejavuje lásku obetou. Niekedy
odchádza aj na dlhší čas od rodiny, len aby mohol živiť tých, ktorých mu Pán zveril do
opatery. Muž, ktorý nie je schopný obety, je nielen stratený pre tento svet (nebol využitý jeho
mužský potenciál), ale môže byť dokonca nebezpečným. Stane sa hedonistom, bezcitným
pôžitkárom, ktorý svoje mužské dary nevyužíva, ale zneužíva.
Muž sa učí obete. Veľmi potrebuje oslobodenie od egoizmu, aby žil pre iných, a nie pre
seba. Tridsaťročný muž mi hovorí: "Cítim sa egoistom." Pýtam sa ho: "Prečo?" "Všetko -
peniaze aj čas - mám len pre seba." Tento mladý muž cíti, že v jeho veku by sa už mal o
niekoho starať, niekoho živiť. Muž je tu pre tých, ktorí ho potrebujú. Úlohou žien je lásku
živiť. Poslaním muža je túto lásku chrániť.
Muž posväcuje svojím životom. Modlí sa, hľadá si čas na modlitbu - na rozdiel od ženy,
ktorá "celý deň vzdychá". Muž sa v rodine modlí a prosí o požehnanie. Pred jedlom a po jedle
začína modlitbu nie mama, ale otec, hlava rodiny. Ak nie je doma otec, modlí sa syn. Že je
malý? Má iba päť rokov? To nič. Modliť sa je výsadou mužov. V jeruzalemskom chráme mali
muži svoje nádvorie, kam ženy nesmeli vstupovať. V našich chrámoch je viac žien práve
preto, že muži si neuvedomujú svoje jedinečné poslanie a výnimočnosť darov svojej kňazkej
služby. Muž potrebuje miesto a čas na modlitbu. Otec je kňazom v rodine.
Byť pastierom znamená byť kňazom - vodcom nie podľa predstáv dnešných melódií -
agresivita, vulgárnosť, pohlavná aktivita. Pastier kráča vpredu. Tak sa stáva vzorom,
nasledujú ho. Pastier pozná svoje ovce a ony poznajú jeho hlas. Každú volá po mene. Má
osobný záujem byť starostlivým, ohľaduplným. Je hlavou potomstva, a tak sebavedomie detí
spočíva vo vodcovi - ich hlave: "Otcovia, nedráždite svoje deti, aby nezmalomyseľneli!"
(Porov. Kol 3, 21) Ak otec nebude starostlivý, nebude vzorom pre deti, deti sa budú
podceňovať, budú malomyseľné. Takéto deti sú buď príliš utiahnuté, alebo prehnane
veselé, čo je znakom vnútorného trápenia. Otec pomáha deťom vybudovať zdravý vzťah k
sebe samým.
II. Púť radosti - Srdce ženy (prednáška)
Každý človek nosi v sebe základné povolanie k láske. Ukážeme si tri pohľady povolania
k láske.
1) Človek je láskou povolaný k bytiu. Z lásky prichádza na svet. Z nádherného obrazu
manželskej lásky "muž prilipne k svojej manželke a budú jedným telom" (porov. Gn 2, 24),
pri vzájomnom sebadarovaní v sviatostnom pute sa počne nový život. Božou láskou za
spoluúčasti manželskej lásky bol človek povolaný k bytiu.
2) Druhým povolaním k láske je jeho oslovenie láskou. Človek je spoločenský tvor,
potrebuje oslovenie inou osobou, aby vôec prežil. Ak človek nemá osobný hlboký vzťah k
Bohu, hľadá naplnenie tejto osobej túžby v človekovi. Často sa stáva, že ten druhý ho sklame.
Predovšetkým tým, že je nedokonalý a taká je aj jeho láska: "Kto miluje otca alebo matku
viac ako mňa, nie je ma hoden." (Porov. Mt 10, 37) Boh svojou láskou chráni našu lásku.
Ťažké je niekedy uveriť v Božiu lásku, ak človek nezažil ľudskú lásku. Poslaním kresťana je
žiť práve túto oslovujúcu lásku. Je to požiadavka evanjelia.
3) Tretím povolaním je povolanie láskou. Boh - večná Pravda si povoláva človeka
stvoreného na svoj obraz do dôverného vzťahu naplneního dokonalou láskou. "Nespokojné je
moje , kým nespočinie v Tebe." (sv. Augustín) Boh vložil do ľudského srdca túžbu po
dokonalej láske, ktorej je schopný iba Boh. Niet na svete človeka, ktorý my mohol iného
úplne pochopiť; to môže iba Boh.
Láska privádza človeka na tento svet. Dáva zmysel ľudskému životu, jedine nekonečná
láska môže naplniť ľudskú dušu.
Keďže žena je srdcom rodiny, jej povolaním je byť láskou v rodine. Základným
prameňom lásky a obety je materstvo. Žena prijíma materstvo ako dar, ktorý ju uschopňuje
žiť obetu a lásku. Preto materstvo robí ženu ženou. Hlbokým prejavom daru materstva je
neha. Ak povieme, že je niekto nežný, je to skôr ľudská snaha byť citlivý, pozorný,
ohľaduplný a pod. Keď však hovoríme o nehe, skôr tu myslíme na typický ženský dar, ktorý
vyžaruje z jej ženskej prorodzenosti.
Existuje neha dievčaťa, manželky a matky. Nehou dievčaťa je nevinnosť, ktorá vyžaruje
z celej jej osobnosti. Svoje si chráni ako poklad nevýslovnej ceny. Chce ho raz darovať
do duchovnej pokladnice manželskej lásky ako vzácnu perlu, z ktorej budú po celý život
čerpať. Je to dobrý základ pre vzájomnú ctu a dôveru - "...ctiť a milovať až do smrti".
Samozrejme, túto perlu panictva si má chrániť aj chlapec, aby nestratil svou česť.
Nehou manželky je jej oddaný postoj manželovej pomocnice, ktorá má v sebe
nepochopiteľné bohatstvo Bohom darovanej lásky. Dopĺňa mužovi všetko to, čo mu k radosti
života chýba. Je láskou, je srdcom muža, jeho tajomstvom.
Neha matky sa prejavuje v celom jej postoji. Postoj ženy je vždy materinský. Materstvo
je ozajstným a nenahraditeľným prameňom ženskosti. Je to veľké ocenenie ženy.

Svätosť materstva

Videl som matku ako kojí dieťa. Počas kojenia zazneli vo svätej omši slová kňaza
"Vezmite a jedzte, toto je moje telo..." "Vezmite a pite, toto je moja krv..." To dieťa jedlo a
pilo mamine telo. Materstvo už pred príchodom Pána Ježiša bolo znamením Eucharistie.

Vďaka Ti, Pane, za úžasný dar - za ženy.

III. Púť radosti - Sebaprijatie (prednáška)
Človek si musí uvedomiť, že ak chce byť darom, musí vnímať seba samého ako dar.
Takže človek môže byť šťastným ak príjme do svojho života vedomie daru. Vedomie daru
prežíva ten, kto poznáva seba samého. Ak chce byť človek darom, musí najprv seba samého
spoznať, vybrať sa na cestu poznávania. Vieme, že človeka nie je možné úplne spoznať.
Napríklad dvaja ľudia sa majú radi, žijú spolu 10 - 20 rokov a aj tak sa celkom nespoznajú,
pretože ani Boh je nepoznateľný vo svojej tajomnosti. Človek je stvorený na Boží obraz, preto
ani človeka nemožno úplne spoznať. Je potrebné, aby človek začal spoznávať seba samého,
iných a toto začína prijatím. Človek sa môže prijať alebo neprijať. Ak niekoho prijmeš, v tej
chvíli ho začneš spoznávať. Dvaja ľudia na seba stále nadávajú, kým sa neprijmú navzájom
takí akí sú, budú sa stále trápiť. Keď ti niekto lezie na nervy a urobí nejakú hlúposť, povieš si
- á, veď to je on. Potrebujeme nájsť cestu poznania práve cez prijatie. Cez prijatie bolesti,
slabosti. Jedného človeka si veľmi vážim. Jedného dňa sme sa rozprávali ako mnohokrát
predtým. Tomu človeku preskočil hlas vyššie, čo znamenalo, ze bol maximálne napálený. Tak
som povedal dovidenia a odišiel som preč. Sadol som do auta a povedal som si: "Prečo by
som sa aj ja nemohol raz uraziť." Doteraz som sa nikdy neurazil, keď sa vykričal. A ja som sa
vám v tom aute tak urazil, že som mu nemohol mesiace do očí pozrieť. Nikomu som nič
nepovedal, len som sa urazil. Nechal som sa dotknúť seba a to bolo mojím problémom.
Predtým som si povedal, veď to je on, to je v poriadku. Je veľmi dôležité, aby sme vedeli
prijať človeka - to je on, on je iný ako ja. Nie je podľa mojich predstáv a ani nebude. Prijať, to
je on. Prijať ho takého aký je, má dve ruky, nohy, nič iné mi neostáva. Teda prvým krokom
je: keď sa nechcem trápiť, musím to prijať. A vtedy získavam imunitný systém, aby mi nikto
nemohol ublížiť. Ak nejakého človeka nepoznáš a prichádzaš k nemu, tak čo urobíš? Skúmaš
kto je to; keď vybuchne, nemá význam reagovať, lebo nevieš kto je to a prečo tak reagoval.
Možno naozaj je niečím zranený a nie je tak dokonalý a bez chyby ako ty. Jednoducho má
chyby a musím ho prijať so všetkým. Potom človek zistí, koľko on má chýb. Stáva sa, že
ľudia prichádzajú k sebe, takto si ublížia a hľadajú ako sa zmieriť. Lenže človek ak sa chce s
niedým zmieriť, musí si priznať chybu. Povedať "prepáč, ja som ti ublížil", "ja som ťa
ohováral" a vtej chvíli, keď odkryjem svoje slabosti pred tým človekom je to cesta, kedy sa
zmierujem. Pravda človeka oslobodzuje a čím sa budem chváliť? Svojimi slabosťami, aby vo
mne prebývala Kristova sila. Ja keď chcem s iným človekom prežiť pekný vzťah potrebujem
mu povedať, že som slabým človekom, aby s tým počítal, aby si nemyslel, že som ideál. Ďalej
nasleduje hľadanie kto som ja a kto si ty. Prijatím situácie a šloveka sa môžeme vnútorne
obohatiť. Ešte raz - prvým bodom je prijať toho človeka. Lenže problém je aj v tom, že sa
nevieme otvoriť. Viete prečo sa ľudia neotvárajú iným ľuďom? Niežeby neverili tým ľuďom,
ale neveria sebe. Ten kto sa nevie otvoriť inému, neverí sám sebe. A práve preto potrebuje
prijať svoje slabosti, aby sa nebál, aby vedel, že je slabý, aby sa vnútorne vyvážil a vyrovnal.
Potrebuje vyjadriť inému človeku - tu som a mám ťa rád, taký aký som, prijatý. Cez seba
prichádza k inému človeku. Cez sebaprijatie prijíma iných ľudí. Ak neviem prijať seba
samého, ani iných neprijmem. Ak niekto vybuchne, zväčša to znamená, že neprijal seba.
Keby prijal seba samého, stal by sa vzrovnanou osobnosťou. Nie je možné úplne spoznať seba
samého. My sami nevieme kedy budeme ako reagovať. Môžeme byť cez prijímanie seba na
ceste poznávania, ktorá nikdy nekončí. Je to zábava. Tam, kde skončí poznávanie, skončí aj
rozvoj osobnosti, to znamená, že už sa nemáš z čoho tešiť. Teológovia hovoria, že večnosť to
je sústavné spoznávanie Boha. Nikdy ho však nespoznáme úplne. Ak by som spoznal
nekonečno, prestala by radosť. Človek rád spoznáva a z toho prežíva radosť. Vidíme, že
slabosť je skutočnosťou človeka. Je tak skutočná ako je skutočná smrť. Potrebujeme prijať
tieto slabosi, aby sme opäť mohli prežívať radosť. Keď ich prijímame, vtedy sa osobnosť
vyvažuje a sme šťastní. Tieto slabosti a zranenia nakoniec pomáhajú človeku zmúdrieť. Ak
príde zranenie do života, vtedy začne človek rozmýšľať nad svojím životom, aký je a čo robí.
Len to potrebuje prijať. Ak to neprijme, bude robiť masku stále hrubšiu a hrubšiu, bude robiť
všetko možné a bude zranený. Ale keď prijme zranenie, stáva sa múdrym človekom. Preto
bolesť a zranenie je prameňom poznania, múdrasti a radosti. V Sirachovi čítame, že
najkrajšia múdrosť je poznávať Boha.
Ako poznávať seba samého so svojimi slabosťami? Predovšetkým človek si potrebuje
uvedomiť vedomie daru. Som slabý, mám svoje slabosti, ale zároveň mám obrovskú moc a to
moc lásky. Treba prijať znaky človečenstva - a to sú slabosti a znaky božstva - to je, že sme
stvorení na Boží obraz. Sv. Pavol píše v Liste Korinťanom: láska všetko vydrží. Vladimír
Šatura hovorí, že to nie je pravda, že láska všetko vydrží, pretože takej lásky je schopný len
Boh. My sa len snažíme a pumpujeme lásku od Boha do našich sŕdc, aby sme boli schopní
mať radi. Cez Božiu lásku potrebujeme poznávať seba. Božia láska je nekonečne milosrdná,
preto aj my máme byť milosrdný voči sebe. Ten kto miluje Božou láskou, prijíma seba aj so
svojimi slabosťami. Azda najlepšie sa vo vzťahoch ukáže, ako sme prijali seba samého. Ak
niekomu poviem - mám ťa rád, ale tvoje spôsoby neznášam, oddelím to. Keď túto pomôcku
použijem vo svojom živote, mnohé situácie vyriešim. Keď ti niekto lezie na nervy, povedz
sebe ak to nedokážeš povedať jemu - mám ťa rád, ale tvoje spôsoby neznášam. Tak keď ho
máš rád tak mu to prejav, zatvor oči a povedz si - veď to je on, to je jeho "podpis" a nič na
tom nezmením. Stačí to prijať a staneš sa človekom imúnnym, milujúcim nie ľudskou ale
Božou láskou. Preto do vzťahov má vstupovať Boh. Boh sa cez nás prejavuje, lebo nám dal
život, dal nám všetko, aj schopnosť mať rád. Pri akej readcii vzniklo myslenie a cit? Človek
bez Boha nedokáže mať rád. Aby človek mal vedomie daru, potrebuje sa opäť vrátiť k
skutočnosti, že je Božím dieťaťom, že ho Boh miluje takého aký je aj s jeho slabosťami. Tešiť
sa z toho, že môžem byť darom pre iných. Čím ja môžem byť darom pre iných? Tým, že
budem liezť niekomu na nervy, lebo mám svoje slabosti? Ja som pre neho darom nie
slabosťami, ale tým, že nosím v sebe Boží obraz a celý mu chcem patriť. Slabosti sú len
cestou k múdrosti pre mňa. Ak prijmem svoje slabosti, otváram sa Bohu. Preto je napísané:
"Keď sa rozmnožila neprávosť ešte viac sa rozhojnila Božia milosť". Stretol som po 15
rokoch kamarátku. Videl som, že nežije najlepším životom. Predtým to bolo úžasné dievča,
hrala v spoločenstve na gitaru a teraz... Je dôležité, aby sme náš život prijímali ako dar a
potrebujeme spoznávať znaky Božej lásky v sebe.
Každý človek má v sebe obrovský symbolizmus. Existuje symbolizmus materstva; to je
tá jedna hlboká studňa poznania ľudského života. Materstvo je Bohom chránené. Existuje tiež
symbolizmus otcovstva; Nebeský Otec, v ktorom má počiatok každé otcovstvo. Človek, ktorý
sa rozhodne byť otcom môže byť ním donekonečna. A bude stále spoznávať čo je to
otcovstvo. To nie je to, že zarábam peniaze, potom im dám peniaze a nech budú ticho, alebo
že budem búchať po stole. Otcovstvo to je láska, bezpečná láska. My sme si už hovorili o
mužnosti ako o povolaní prorockom, pastierskom a kňazkom. Prorok - stále hovoré pravdu.
Otec ako obetný, ktorý stále čosi obetuje vo svojom živote a prejavuje lásku obetou. Ďalším
povolaním muža je byť vodcom. Kráča vpredu, je vzorom pre deti a všetkých vedie. Dostal
charizmu stability pre ženu, ktorá hľadá niekoho, kto by ju chránil. Cez symbolizmus môžeme
chápať život.
V Zjavení sv. apoštola Jána sa píše: "Potom mi ukázal rieku vody života, čistú ako krištáľ,
vytekajúcu od Božieho a Baránkovho trónu. Uprostred jeho námestia, z oboch strán rieky, je
strom života, ktorý prináša dvanásť ráz ovocie, každý mesiac dáva svoje ovocie a lístie
stromu je na uzdravenie národov." (Zj 22, 1-2)
Raz mi volala matka štyroch detí, bola to tiež kamarátka zo spoločenstva a bola veľmi
oslovená práve touto staťou zo Zjavenia sv. Jána. Skúste nad týmito slovami uvažovať.
Dievčatá, viete o čo ide? Dvanásť ráz do roka dáva ovocie na uzdravenie národov.
Rozprávame o plodnosti. Viete, že vtedy žena má rieku vody života, vtedy keď sú plodné dni.
Hlien sa premieňa na krištáľovo čistý. Najprv je nepriehľadný a potom je čistý, to je len 24
hodín v mesiaci. Rieka vody života - úžasný symbolizmus života.
...vytekajúcu od Božieho a Baránkovho trónu. Uprostred jeho námestia, z oboch strán
rieky, je strom života... Každý človek je chrámom Ducha Svätého. Ako prichádza na svet
tento chrám Ducha Svätého? Cez rieku vody života, lebo Boh dáva cez túto rieku nového
človeka. Ak nebudeme mať úctu voči materstvu, človek úplne stratí svoj život. Medzi mamou
a dieťaťom je pupočná šnúra. Keď sa narodí dieťatko, pupočná šnúra sa odstrihne. Potom je
medzi nimi citová pupočná šnúra. Pri dospievaní sa citová pupočná šnúra prestriháva. Tretia
pupočná šnúra je duchovná a nie je možné ju prerušiť, lebo to je napojenie na Boha. Čo je
lístie stromu? Lístie znamená radosť a nádej. A to je na uzdravenie národov. Cez lístie sa
prijíma život. Každý jeden človek pociťuje zranenia, ale cez rieku vody života sa môže
uzdravovať. Viete, že cez erotiku sa zabíja všetko krásne čo Boh dal človekovi. Muži nie sú
schopní vnímať ženy ako krásne, vnímajú ich iba ako telo, a kde ešte ako rieku vody života.
On ju iba využije a odkopne.
Hovorí sa, že život je ako hniha. Blázon v nej listuje len letmo, múdry pri čítaní
premýšľa, lebo vie, že ju bude čítať iba raz. Predstav si, že máš pás, na ktorom sú sviečky.
Sviečky sú zapálené, sú na páse a ty stojíš a musíš každú chvíľu sfúknuť jednu sviečku.
Človekovi, ktorý na chvíľu zaspal, sviečky ušli. Bude utekať za nimi? Nie, lebo mu ujdú
ďalšie. Preto ak sa nám stane, že zaspíme a potom sa zobudíme, nevracajme sa k tým, ktoré
nám ušli, fúkajme ďalšie tie, ktoré sú pred nami, pretože Božie milosrdenstvo prijíma všetko
to, čo si nenaplnil tak ako si mal. Musíme nechať niečo na Boha, my sami nedokážeme nič,
iba sa trápiť. Bez Boha cítime iba ľudský prvok - zranenia, a necítime Boží prvok - milosť.
Ak budeme mať správny vzťah k týmto veciam, budeme prežívať radosť. Aj muž aj žena
potrebuje vnímať krásu svojho poslania. Medzi mladými je to krásne, že sa spoznajú,
rozprávajú sa a je im super. Ak sa budú zneužívať, zákonite stratia lásku, lebo si nectia
prameň vody života. Človek potrebuje posvätne vnímať dary, ktoré dostal od Všemohúceho
Boha a ktorým ani sám nerozumie čo všetko má. Čo píše ďalej sv. Ján? "Už nikdy nebude nič
prekliate." V Písme je napísané, že žena sa spasí rodením. Zaujímavé, však? Vidíte dievčatá,
čo vás čaká. Len rodiť a rodiť a budeš spasená. Vieme v čom to je? Darovať život je niečo
nádherné, je to nezaslúžený Boží dar, veľké tajomstvo. Je to silné pozvanie od Boha dať život.
Vo svojom živote môžeme prinášať telesné plody, duševné plody vzájomnej lásky, keď
dokážeme prijať človeka, keď sa v srdci narodí nový človek, ktorého sme prijali. Keď má
žena rieku vody života vtedy prežíva obrovskú silu. Ona je vtedy schopná všetko odpustiť,
každého mať rada. A toto je dôležité, aby ste vedeli dievčatá toto využívať. Je treba stále
ďakovať Bohu, že máme možnosť počať nový život. Ženy majú výhodu oproti mužom v tom,
že môžu stále nanovo začínať; ona akoby očistená, môže znova začať. Ak chce byť človek
darom pre iných, potrebuje prijať svoje slabosti a vážiť si seba samého.
Pane, chcem ti ďakovať za týchto mladých ľudí: prosím ťa veď ich svojím Duchom
Svätým a daj im spoznávať samých seba, že majú čerpať z toho, že ich máš nekonečne rád.
Pomôž im premeniť ich zranenia a daj im pochopiť, že bez teba nemôžu nič urobiť a v tebe
môžu všetko. Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému...
IV. Púť radosti - Svedectvá, dojmy a ohlasy účastníkov
 Celkovo to bolo super, ale mohli sme sa zoznamovať všetci, nie iba v skupinkách.
(Martina, 16)

 . Oslovili ma prednášky a modlitby. Veľmi sa mi páčili scénky, som prekvapená, čo

všetko dokážu mladí vymyslieť v takej časovej tiesni. Zažila som tu radosť, aj keď po takom
večernom programe som až túžila po tichej adorácii. Myslím si, že väčšiu radosť dokáže
človek zažiť v tichu a takáto radosť je aj trvalejšia. Som rada, že som tu stretla toľko
zaujímavých ľudí. Ďakujem za všetko. (Katarína, 20)

 Vzhľadom na to, že na takomto stretnutí som bol prvýkrát, bol som veľmi milo
prekvapený ľuďmi, ktorí sa tu zišli. Pretože tu bola mládež od tých najmladších až po tú
strednú vekovú kategóriu. Z organizačného hľadiska to docela ušlo, ale mohlo by sa to do
budúcna vylepšiť v niektorých smeroch. Záverom by som chcel poďakovať všetkým, ktorí sa
tu zišli na tejto púti aj organizačnému tímu, ktorý sa staral o celú túto akciu na čele s pátrom
Paľkom Hudákom. (Michal, 29)

 Som rada, že som tu mohla prísť. Veľmi mi vyhovuje, že toto stretnutie bolo viac v
tichu a v modlitbe. Podľa mňa by sa program mohol začínať v piatok už skôr napr. popoludní.
Mohlo by byť viac prednášok a mohlo by sa spievať viac pesničiek. (Zlatica, 18)

 Veľmi sa mi páčilo stretnutie s priateľmi Anky. Je to pre nás šťastie, že ešte žijú a
môžu nám o nej osobne povedať. Pomohla mi práca v skupinkách, nakoľko som sa precítila
cez osudy iných. (Broňa, 23)

 Chcem sa poďakovať o. Pavlovi, koordinátorom za ich službu. To čo robíte má

zmysel. Myslím na vás v modlitbe. Vďaka. (Adela, 25)

 Bolo tu fajn, ale prečo sa zmenil program? Prečo sa nehrala choreografia? Neprišli
herci alebo čo? Aj hosť bol iný. Stále neviem prečo. Veď na dverách bol vylepený program.
Aha už viem prečo, on je ešte z novembra! (Gabika, 18)
PS: A príde aj Martin nabudúce! /gitarista/

 . Z celej púte radosti mám veľmi dobrý pocit. Som tu 1x a momentálne ešte neviem
všetko zhrnúť. No pre mňa to bola veľmi pekná skúsenosť spoločenstva. Spoločenstva celého,
ale aj našej skupinky. Práca v skupinkách pomôže hlavne tým, ktorí ťažko nadväzujú kontakt.
(Ivana, 25)

 Najviac sa mi páčila prednáška o. Pavla Hudáka a večerná adorácia v kostole, potom

sv. omše a videoprojekcia Anky Kolesárovej. (Zuzana, 15)

 Všetko bolo fajn. Spoznal som nových ľudí, mám nové názory na určitú
problematiku. Som veľmi rád, že som sa mohol zúčastniť, načerpať duchovnú silu. Tieto
prednášky ma určite zmenili k lepšiemu /chodil som s chuťou do kostola a rád, viac som sa
venoval malým deťom, rozdával som úsmev.../. Teším sa na ďalšie stretko. (Daniel, 17)

 No coment! (Jozef, 19)

 Najviac sa mi tu páčila práca v skupinách - vyslovenie viacerých názorov na tú istú
tému. Potom sme vlastne zistili aké je to napr. v rodinách, že v rodinách existuje niekto iný
ako ja a tiež túži po láske. Rozprávanie o Anke: Akú musela mať odvahu, keď povedala nie.
Čo by som spravila na jej mieste? Len škoda, že bolo málo času na túto prácu. Tiež sa mi
páčila prednáška o. Pavla. Niekedy si človek neuvedomí, aké je dôležité mať rodinu. Berie ju
ako samozrejmosť. Rada by som bola, keby bolo viac takýchto prednášok. (Katarína, 16)

 Som spokojný s celou organizáciou, ale myslím si, že v rámci programu by malo byť
viac času, aby sa program neposúval. Veľmi, veľmi som spokojný s prednáškami aj s prácou
v skupinke. Oslovil ma hlavne pobyt pri Ankinom hrobe a dúfam, že budú aj nočné modlitby
pri jej hrobe. Vďaka. (Peter, 21)

 Veľmi ma oslovili prednášky a ľudia, ktorí boli s Ankou, ktorí ju poznali. Naučila
som sa úprimne milovať a vážiť si každého. Tešiť sa z každej maličkosti a rozdávať úsmev
pre pocit šťastia ostatných. (Jana Geniková, 17)

 Práca v skupinkách bolo to OK. Málo času na spoznávanie. Inak bolo tu výborne.
(Miroslav Ľach, 17)

 Je cítiť, že každé stretnutie je lepšie a lepšie. Dá mi možnosť zamyslieť sa hlbšie nad

sebou. Odchádzam šťastná, že som mohla spoznať veľa nových ľudí a dostala som odpovede
na mnohé otázky. Vďaka. (Alena, 22)

 Vďaka všetkým, ktorí sa podieľali na zimnom stretnutí a azda zo všetkého najviac ma

oslovila meditácia a adorka v kostole. Opäť som odhalil v sebe niečo čo som doposiaľ
nepoznal. To bol pre mňa asi najhlbší poznatok. Vďaka aj o. Hudákovi. Jeho prednášky ma
tiež veľmi naplnili. (Marek, 19)

 Páčilo sa mi tu. Prednášky ma oslovili. Niečo sa vo mne pohlo. Práca v skupinkách sa

mi tiež páčila. Hlavne tá myšlienka, že v skupinke by nemali byť ľudia, ktorí sa poznajú.
Prišla som aj na iné poznatky aké mám. Počula som aj iné názory, ktoré opravili moje názory
na svet, Boha, vieru. Možno som oslovila aj ja nejakou myšlienkou. Odchádzam odtiaľto s
pocitom lásky v srdci. Aj ubytovanie sa mi páčilo aj keď som dolámaná, môj pocit radosti to
nepokazí. Ostala by som tu ešte dlhšie. Program bol perfektný. Mala som čas na modlitbu,
Boha, skupinky, na seba. Veľmi sa mi tu páčilo a odchádzam o trochu iná a prosím Anku, aby
mi pomáhala. (Lucia, 16)

 O Anke som tu počula prvý krát a som rada, že som sa o nej dozvedela. Ale tá kazeta
o nej bola otrasná. Akurát som pri nej zaspávala. To osobné stretnutie s "babkou a dedkom"
bolo dobré. Nuž, ale je to na začiatkoch, ale aj tak sme tomu nemuseli venovať toľko času.
Inak fine! (Lenka, 24)

 Nepáčilo sa mi správanie, odmeranosť, neotvorenosť animátorov. Chýbal úsmev na

ich tvárach. Nebola súdržnosť animátorov. (Štefan, 20)

 Predpokladám, že 2 dni je krátky čas na naplnenie programu., ale chýbal mi akýsi

voľný čas, len tak 30 minút na oddych. Je to púť radosti a my sme mladí. Je čas stíšiť sa, ale
aj smiať - chýbal mi tu akýsi život /možno prostredníctvom hier - ale možno by to zmenilo
charakter tejto púte/. Chýbala mi starostlivosť animátorov aj vo voľnom čase - skupinka bola
rozdelená. Možno by bolo dobré zoznámiť sa so všetkými. Pripadalo mi to ako keby sme boli
cudzí. O Anke to bolo super. Párky! (Eva, 21)

 Ospravedlňujem sa za kritiku. Podľa mňa sme mali málo voľného času na

zoznámenie sa s inými ľuďmi nielen so svojou skupinkou. Spoločné hry, kde by sme sa
spoznali. Keď som sem prišla nemala som sa veľmi dobre. Čakala som niečo viac od
animátorov. Povzbudenie, postačil úsmev. Oni ako prvý by nás do toho mali povzbudiť. A oni
chodili niektorí ako bez duše. Žiaden vzťah sme spolu nemali. Ak bolo stretko stretli sme sa,
prebrali sme čo sme mali prebrať. Zvyšný čas absolútna nevšímavosť. Nie nechcem tým
povedať, že by nás mali strážiť alebo celý čas sa nám venovať. Ale niečo krajšie ako to bolo.
Mne osobne by postačil úsmev. (Maja, 15)

 Atmosféra veľmi dobrá. Večerné a ranné modlitby veľmi potrebné, lebo cez nich sa
odvíja všetka naša činnosť - lepšie povedaná Božia, ak sa dobre modlíme. Scénky primerané
veku účastníkov, veľmi živé a tiež humorné = dobré. Prvý deň bolo posvätné ticho, drhý deň
prišli boli dosť mladí a neprimerane hluční. Neberte to ako výčitku iba ako postreh, aby sme
sa naučili rozlišovať, že za krikom sveta môžeme ísť kdekoľvek inde. Je to len malý postreh,
ktorý ma vyrušil. Treba "pretláčať" ticho a stíšenie, v ktorom sa môžeme stretnúť s Bohom a
odtiaľto ho niesť všade tam, kde nie je. Videokazeta o Anke Kolesárovej sa mi zdala trochu
rušivá a svedectvá nepresvedčivo vypovedané. Súhlasím s p. Holecom, že treba čakať na živý
viditeľný zázrak, ktorý od Anky príde. Jeden je už tu - my okolo Pána Ježiša. Ďakujem.

 Myslím, že forma stretnutí je dobrá a hlavnou myšlienkou by malo zostať

mučeníctvo, skutok, čistota a myšlienka na Anku. Prežívanie tu by sa malo niesť v tomto
duchu, tak aby sa udialo niečo významné, čo by umožnilo začať proces blahorečenia. Musí tu
byť atmosféra, myslím že sa to darí. Ak sa neurazíte pár slov k videokazete. Keď mi po
premietaní oznámili, že to bol tanec, ktorý znázorňoval, cítil som to ako zneváženie pamiatky
Anky. Tiež výber hercov treba zvážiť asi aj to ako Anka vyzerala /aspoň vek/. Nie je dobré
točiť dokument za každú cenu, radšej počkať na vhodnú príležitosť, dobrý nápad. Ináč sa
príliš rozmazáva pamiatka. Ak sa stala taká vec - ako s tými kvetmi, myslím, že je to závažné.
Treba to jasne povedať. Doteraz neviem aké boli tie kvety, či boli svieže, čerstvé,
nezvädnuté... Je to tam veľmi nejasné. Odpusťte, že len kritizujem, nemám zlý úmysel. Boh
žehnaj vašu prácu a dielo. (Alexander)

 Prednáška - to bolo úplne super, len toho mohlo byť viac. Práca v skupinkách - najprv
som sa toho bála, ale potom som zažila úžasnú slobodu, otvorenosť a priateľstvo - bolo to
fajn. Sv. omša - mohlo to byť trochu živšie. Celkovo sa mi táto púť veľmi páčila a určite ešte
prídem. (Eva, 19)

 Chcem vám všetkým poďakovať a pochváliť vás, vyzeralo to už oveľa lepšie, myslím
tým, že to tu oveľa viac ožilo po duchovnej stránke. Niečo z toho určite bude. Vďaka ti, Bože.
Samozrejme, že aj po organizačnej stránke ste sa oveľa zlepšili. Len tak ďalej a Pán Boh vám
pomáhaj. Čau v máji. (Pavol, 20)

 Bolo tu super. (Alena, 24|

 Pripomienky: Niekedy je program veľmi nabitý a nezostáva čas na dôkladnejšiu prácu

v skupinkách, na lepšie spoznávanie sa a prežitie spoločenstva, trocha by som ubral a
ponechal viac času na prácu v spoločenstve. Možno svedectvo: Odkedy som spoznal Anku
Kolesárovú je pre mňa oporou pri všetkých pokušeniach proti čistote. Naozaj. Možno to
pomôže ako svedectvo. Dúfam. (Marek, 21)

 Prišla som na to, že môj problém je v rodičoch. Spravila som totiž taký veľký hriech,
že som sa s ním nevedela vysporiadať. Dlho som rozmýšľala prečo som ho spravila, ale
nevedela som prečo. Až teraz po 1/2 roku som prišla na to, že mám odpustiť rodičov.
Nepripúšťala som si, že by som sa mohla hnevať, ale ja som sa na nich nehnevala, iba to bolo
vo mne. Tu som prišla na to, že naozaj som asi nevedela odpustiť rodičom a že je na čase
urobiť to. Tak im teda odpúšťam a úprimne ďakujem Anke. (Zuzana, 16)

 Myslím, že myšlienka týchto stretnutí je veľmi dobrým nápadom, avšak ľudia o tom
vedia málo. /Možno by bola dobrá reklama v TV, možno živá - formou stretnutí v
jednotlivých mestách/. Všetko je veľmi dobré vymyslené, najviac sa mi páčia skupinky, kde
sa môže vyjadriť každý. Taktiež ranné rozjímanie a rozmýšľanie ako také /o počutom,
videnom/. Ďakujem. (Andrea, 16)

 Oslovilo ma to prvé stretnutie v máji a predovšetkým sa mi páčila vysvietená cesta

smerom k cintorínu a celonočná adorácia. Celá myšlienka procesu ma podnietila k tomu, že
odvtedy sa pravidelne každé ráno modlím modlitbu za blahorečenie Anky K. K negatívnym
postrehom patrila hlavne zima v noci vo februári a tiež dochádzanie pešo v máji do Pavloviec.
(Martin, 20)

 Obe stretnutia, ktorých som sa zúčastnila mi dodali veľkú silu, takú vzpruhu do
života. Z predchádzajúcej som čerpala veľmi dlho. Podarilo sa mi vybudovať si k Anke vzťah
a intenzívne prežívam jej prítomnosť vo svojom každodennom živote. Asi 2 týždne po III.
púti radosti na mňa doľahla kríza. Anka mi ju pomohla prekonať /uvedomila som si, že jej
život nebol ľahký, tak prečo by mal byť ten môj?/. Na toto stretnutie som prišla vnútorne
rozbitá, pri Ankinom hrobe som prežila neuveriteľnú vnútornú krásu - radosť, pokoj, lásku,
ktoré vo mne rozonujú. Pripomienky: málo času na prácu v skupinkách /veľmi povrchne,
nemožno ísť do hlbky/, veľa hluku - možno by bolo vhodné posunúť hranicu pre dospelejší
vek. (Jana, 26)

 Veľmi ma zaujalo to aké máme vzťahy a hlavne vzťah s Bohom. Až tu som si

uvedomila, že Anka milovala Boha nadovšetko. Milovala ho viac ako seba. Verila mu a
zachovávala jeho prikázania. Bola dcérou, ktorá radšej zomrie akoby mala porušiť jeho
prikázania. Je to veľmi silná viera a veľmi silná láska, ktorá dokáže brániť čistotu, nevinnosť.
Je veľmi smutné, že nie všetci ľudia objavia v sebe takú odvahu a silu ako Anka. Je mojím
veľkým vzorom a pomáha mi dodávaním odvahy v krízových situáciách. Ešte by som chcela
odkázať niečo aj Anke: "Si mojim veľkým vzorom, ďakujem ti za obrátenie, ďakujem ti za
silu a nádej, ktorú mi dávaš. Ďakujem." (Andrea, 17)

 Chcela by som sa poďakovať Bohu a Anke za spoločenstvo, ktoré som tu prežila, za

ticho, v ktorom som mohla rozmýšľať o sebe, svojom živote a o láske medzi ľuďmi. Toto
stretnutie posilnilo moju vieru a radosť v srdci. Myslím si, že Anka je skvelým príkladom pre
mladé dievčatá, ktorým ukázala najväčší poklad žien, ktorý si treba chrániť. Vďaka nej som
pochopila podstatu vzťahu medzi dvoma ľuďmi a že nejde hlavne o fyzické ale duševné
spojenie medzi dievčaťom a chlapcom. Prednášky boli vynikajúce, veľmi zaujímavé a
poučné. Aj práca v skupinkách sa mi páčila, pretože sme sa tam mohli rozprávať o témach, o
ktorých nemôžeme hovoriť tak otvorene s rodičmi. Bližšie sme sa spoznali a mohli sme si
povedať to, čo sme mohli a chceli. Nádherné bolo aj to, že sme mohli verejne hovoriť o Bohu!
Byť tak často v kostole pri Pánovi Ježišovi a jeho matke Márii. Celý program sa mi veľmi
páčil, bol zaujímavý a hlavne plný radosti a lásky medzi ľuďmi. (Jana, 16)

 Veľmi ma povzbudila a obohatila práca v skupinkách. Zažila som spoločenstvo

rodiny takej, ktorá sa zdieľa svojimi radosťami aj problémami, našla som nových priateľov. je
krásne stretávať mladých ľudí túžiacich po poznaní, čistote, ktorí sú otvorení a hľadajúci.
Anka Kolesárová je úžasný človek, pretože vďaka nej - jej obeti sa tu teraz stretávame a
chránime to čo Boh do nás vložil. A túžim iba tak v tichu a úžase stáť pred Božou tvárou, aby
skôr z môjho života mohli ľudia čítať to čo som tu vo Vysokej načerpala. Vďaka za slová z
prednášky, ktoré poukázali na to čo je zranené a zároveň oslobodili. Vďaka. (Marcela, 28)

 Veľmi ma oslovila atmosféra pri hrobe Anky, práca v skupinkách. Rozjímania mi

pomohli k bližšiemu kontaktu s Bohom. Chýbalo mi trocha viac času pre seba v skupinkách a
pri hrobe Anky. (Katka, 19)

 Bolo to super prežiť tri dni naplnené láskou. Mnohí mladí ľudia môžu práve na
takýchto stretnutiach nájsť zmysel svojho života. Spoznať, že s Ježišom je všetko krajšie,
šťastnejšie a úžasnejšie. Ďakujem všetkým, ktorí robia takéto stretnutia pre mladých ľudí.
Ľudia si sem chodia pre úsmevy, optimizmus, ale hlavne pre lásku. Bolo to krásne a teraz to
čo som sa tu naučila musím ísť rozdávať ďalej. Za všetko vám z celého srdca ďakujem.
(Mária, 15)

 Som rada, že som sem mohla prísť. Som tu po prvý krát a to čo som tu pocítila bolo
fakt úžasné. Bola to radosť, ktorá vyviera z môjho vnútra. Radosť, že Pán je blízko pri mne.
Som rada, že som mohla stáť v blízkosti Ankinho hrobu a vidieť náhrobný kameň tej, ktorú
tak veľmi obdivujem. Pochopiť čo sa vtedy stalo mi pomohli aj ľudia, svedkovia smrti Anky a
ešte aj tá videoprojekcia bola super. Ďakujem o. Pavol, že som tu mohla byť. Ďakujem, že ste
sa ujali tohto diela a že ho tak svedomito a hlavne dobre a správne plníte. Už sa teším ako o
tom budem rozprávať u nás doma, v rodine, v škole a v celej dedine, v kostole a v mariánskej
družine, ktorej som členkou. Ďakujem bolo to super. Určite prídem zas, ale nie sama.
Privediem tu ďalších mladých, aby aj oni pocítili ten pokoj a radosť ako ja. (Alena, 17)

 Som tu prvý raz. Bolo to naozaj vynikajúce, ale ešte aj je. Môj postreh: Zo soboty na
nedeľu by sme nemuseli spať, lebo je v nás toľko otázok, toľko energie, toľko ľudských
hlasov. Dúfam, že sa vám bude dariť aj naďalej. Anku Kolesárovú si ctím, pretože ju
obdivujem. Je nám mladým blízka vekom a dívam sa na ňu ako na sestru /v našej veľkej
rodine/, ktorej príklad slúži nám ako vzor života. Žila život taký aký dostala a žila ho s láskou
k bohu a k celému svetu a bola šťastná a išla pevne za Ježišom. (Radoslav Schudich, 18)

 Myslím si, že slová nemôžu vyjadriť dostatočne pocity. Aj keď na začiatku bola
neochota sem ísť, nakoniec som šťastná, že som tu. Dá sa povedať, že toto stretnutie bolo ako
balzam na dušu. Mám problém sama sebe odpustiť, aj keď mi Boh už dávno odpustil a tu som
prežila, že Boh sa dotkne môjho srdca a po dlhom čase som cítila úľavu. Uvedomila som si a
prežila, že Boh ma miluje a nie je to iba fráza, ktorú všetci naokolo opakujú. Ďakujem za
všetko. (Lucia, 21)

 Ďakujem Pánu Bohu, že ma sem pozval. Som rada, že som mohla viac spoznať Anku
Kolesárovú. Viem, že pre mňa bude veľkým prínosom do života. Ona vlastne združuje ľudí,
aby vedeli viac pochopiť svoju hodnotu a uvedomovať si dary, ktoré majú. Pán Boh vám
zaplať! (Katarína, 18)
 Som veľmi rada, že som tu mohla byť. Myslím, že to bolo Božie riadenie. Som rada,
že som si našla kamarátku Anku, ktorá mi bude vzorom. Predtým som o nej nepočula.
Prednášky boli veľmi zaujímavé, práca v skupinkách úžasná. Dúfam, že sem ešte prídem.
Ďakujem. (Janka, 15)

 Prežila som krásny čas v spoločenstve a nechce sa mi odtiaľ odísť. Túžim žiť v takom
svete a priala by som všetkým zažiť to, čo som tu prežila ja. Je tu cítiť zvláštnu atmosféru
radosti. Určite prídem aj nabudúce za Ankou prosiť tu Boha o čistotu svojho srdca aké mala
ona. (Silvia, 21)

 Pri zdieľaní to bolo trošku "nudné". Rozmýšľal som, či by nemohla každá skupinka
len na jednu otázku odpovedať. Vďaka.

 Vysoká nad Úhom je miestom obrovských milostí. Stále tu prichádzam veľmi rád, ale
nie preto, že je to pre mňa "tradícia", ale preto, že koľkokrát tu prídem, toľkokrát odchádzam
obohatený o nové myšlienky. Moja viera tu rastie. Keď som tu bol 1x bol som tu viac menej z
donútenia. Duchovný ma nútil, no ja som sa stále bránil /chcel som pozerať hokej s Kanadou
2:3, prehrali sme/. No to čo som tu našiel, čo som tu objavil ma tak ohúrilo, tak prekvapilo a
zmenilo, že keď som prišiel domov, tak som strašne reval. Bolo a je tu stále super. Tu som
objavil pravú radosť mladosti. Ďakujem vám všetkým a v modlitbách vyprosujem od Pána pre
vás veľa zdravia, chuti a elánu do ďalšej práce na oslavu Pánovu, veď si to nekonečne zaslúži.
Ďakujem. Nikdy nesmieme na Anku zabudnúť. (Jozef, 17)
PS: /perlička/ 1. mája som tu stretol aj skvelé dievča, cez ktorú ma Pán pomaly obrátil! Je to
úžasné - láska Pána je nekonečná.

 Je dobré, že okrem o. Hudáka prednášajú aj iní kňazi. A ešte lepšie je, že sa stále
menia. Vytvára sa obrovská paleta názorov. Ďalšie pozitívum je diskusia v skupinkách. Za ten
čas čo tu chodím sa mi zdá, že sme sa naučili komunikovať. Trochu mi chýba ruženec, ale
ináč je tu stále lepšie a lepšie. Mám stále nové zážitky. Stretla som tu toľkých správnych ľudí,
nikdy mi nenapadlo, že len po Slovensku ich chodí toľko. Naučila som sa komunikovať s
rodinou, niežeby sme predtým nerozprávali, ale nikdy naše rozhovory neboli také hlboké.
Mám dve mladšie sestry, ktorým som o Anke rozprávala. Boli také nadšené, že sme sa na
dušičky vybrali sem aj s rodičmi. Potom sme sa dlho o tom rozprávali. Teraz sa už tešia kedy
budú mať 16 r., aby mohli prísť na púť radosti.

 Ešte jeden postreh: Keď som bola malá mala som veľmi dobrú kamarátku Anku a tiež
sa volala Kolesárová. Mali sme sa veľmi radi. Boli sme susedky a každý deň sme sa spolu
hrali. Potom sa mi narodila sestrička a stala sa z nás veľká trojka. Mamka hovorila, že to bolo
smiešne, ale stále sme sa držali za ruky. Keď som mala 4 r. odsťahovali sme sa a ja som Anku
už nevidela. Myslím, že teraz akoby som ju našla. Aj keď sa nedržíme za ruky a
neprechádzame sa po sídlisku, cítim, že mi pomáha. Ďakujem. (Viktória, 16)

 Som tu prvý krát. Cítil som sa tu veľmi príjemne. O Anke som veľa nevedel len tak
som o nej niečo počul. Tak som si povedal prečo nie. A moje srdce je naozaj šťastné. Po
dlhom čase som sa dokázal hlbšie otvoriť Bohu. Spoznal som tu nových super kámošov.
(Kamil, 18)

 Veľmi milo ma prekvapila otvorenosť každého. Najmä v skupinkách to bolo

badateľné. Vládla v nich atmosféra dôvery. Hlučné prejavy radosti mi trochu nesedeli. K
prednáškam každý aj ja sa chcem vyjadriť pozitívne. Aj prednáška pomáha ozdraviť vzťahy.
(Lenka, 20)

 Na toto stretnutie sa mi veľmi ísť nechcelo. Ale myslím si, že Boh a tiež aj Anka
chceli, aby som prišla. Tak som tu. A môžem poďakovať Bohu aj Anke, že ma tu opäť
priviedli, lebo tu bolo naozaj dobre. Človek tu príde na nové veci a na nové myšlienky.
Ďakujem za všetko. (Jana, 20)

 Až si porovnáte písmo, zistíte, že už jeden odkaz som napísala. Momentálne sedím v

kostole a počúvam svedectva a mám chuť povedať, že som tu na tejto púti tretí krát a tretí krát
takmer plačem. Som nesmierne šťastná, že som tu a že som našla Pána. Bola som a aj som
hrozný človek, no snažím sa meniť sa a som vďačná Pánovi, že mi pomáha. Anka je veľká.
Ani nedokážem opísať svoje pocity. Nebyť jej, o. Pavla a UPC, ktovie, kde by som dnes bola.
Vďaka. (Gabika, 17)

 Pracovala som v skupinke dievčat, kde bolo treba venovať trochu viac času témam v
súvislosti s Ankou, čistotou... Dievčatá mali veľa otázok, potrebovali usmernenie, hľadali.
Keďže sme na to nemali dosť času, téma zostala nevyriešená a dievčatá majú naďalej kopu
otáznikov v hlave. Páči sa mi, že je tu taký bohatý program, ale možno v niektorých
skupinkách, kde je menej "ostrieľaných" účastníkov je to na úkor iných vecí. (Mariana, 20)

 Myslím, že je to potrebné, aby sa mimo kostola a kultúrneho domu udržiavalo

silencium, lebo je úžasné, keď sa môžem zastaviť, pomodliť, porozprávať šepotom bez
prekrikovania. Veľmi sa mi páčila celonočná adorácia na I. stretnutí a nočná návšteva hrobu.
Prednášky sa mi páčili a vždy zanechajú vo mne hlbokú stopu. Som vďačná o. Hudákovi, že
som ho mohla počúvať už od 14-tich rokov a tak pochopiť aká krásna môže byť láska
mladých. Ďakujem a prosím, aby ste otec, tak ako doteraz zachránili sa pomocou mladých.
Pred I. púťou som o Anke nevedela nič, potom som mala zmiešané pocity, no nikdy som
nezabudla každý večer povedať "Anka Kolesárová, oroduj za mňa, pomáhaj mi." Na II. a III.
púti som už tak pocítila jej pomoc, že teraz mi je potešením rozprávať s ňou, keď je už v nebi.
Jej takisto ďakujem za milého chlapca, s ktorým som sa stretla a s ktorým môžem prežívať
radosť z čistoty v láske mladých. (Petra, 16)

 Adorácia celú noc, každá skupinka by mala pol hodinu. (Slavomír, 24)

 Vďaka vám som pocítila radosť zo seba, zo spoločenstva, z Eucharistie. Ďakujem.

(Viki, 16)