Professional Documents
Culture Documents
Lastúrniky
Lastúrniky
Medzi časté nálezy fosílií v miocénnych morských usadeninách v slovenskej časti Západných
Karpát patria aj lastúrniky rodu Flabellipecten. Ich početné okrúhle vejárovité schránky boli
nájdené aj na viacerých náleziskách na Devínskej Kobyle a jej blízkom okolí.
Lastúrniky (Bivalvia) tvorili početnú a rozšírenú skupinu živočíchov, ktoré na našom území
obývali počas mladších treťohôr rôzne depozičné prostredia morských a jazerných
ekosystémov. Medzi významných zástupcov lastúrnikov zo stredného miocénu možno zaradiť
aj viaceré druhy z čeľade Pectinidae. Do tejto čeľade patrí aj rod Flabellipecten, pričom
schránky zástupcov tohto rodu patria vo vrstvách miocénu medzi časté nálezy - na niektorých
lokalitách skutočne s vysokou diverzitou. Počas obdobia vrchného bádenu (13,65 – 12,70 mil.
r.) bol v oblasti Centrálnej Paratetýdy rod Flabellipecten zastúpený druhmi Flabellipecten
besseri (ANDRZEJOWSKI), Flabellipecten leythajanus (PARTSCH) a Flabellipecten
solarium (LAMARCK). Uvedené taxóny patria medzi typické druhy lastúrnikov
charakteristických pre stredný miocén, konkrétne pre obdobie báden (16,30 – 12,70 mil. r.) a
sú významné hlavne zo stratigrafického a paleoekologického hľadiska. Na Devínskej Kobyle
a v jej blízkom okolí sa nachádza množstvo rôznych paleontologických lokalít, na ktorých
fosílie zástupcov rodu Flabellipecten patria medzi bežné a časté nálezy. Masív Devínskej
Kobyly (514 m) je súčasťou Devínskych Karpát, nachádza sa na západnom okraji Bratislavy -
rozprestiera sa území medzi Devínskou Novou Vsou, Devínom a Dúbravkou. Na viacerých
miestach na svahoch Devínskej Kobyly sú odkryté morské sedimenty mladších treťohôr,
ktoré sa počas vrchného bádenu usadzovali v pobrežnom prostredí litorálu v zóne prílivu a
odlivu, ako aj v plytkých vodách sublitorálu v prostrediach v blízkosti pobrežia. Počas
sedimentácie sa po obvode Devínskej Kobyly na jej ponorených svahoch v závislosti od
podmienok v jednotlivých prostrediach vyvinuli rôzne typy fácií. Pestrý vývoj v daných
sedimentačných prostrediach dokumentuje široká škála usadených hornín marinného pôvodu,
ktoré sú reprezentované hlavne litotamniovými vápencami, pieskami, brekciami,
lumachelovými a vápnitými pieskovcami, piesčitými a brekciovitými vápencami ako aj
jemnými piesčitoílovitými a ílovitými usadeninami. Fosílne zvyšky zástupcov rodu
Flabellipecten boli na Devínskej Kobyle nájdené na mnohých lokalitách v okolí Dúbravky a
Devína. Významné a dobre zachované nálezy týchto lastúrnikov pochádzajú tiež z piesčitých
vrstiev lokalít z Devínskej Novej Vsi. Ich schránky sa vo fosílnom stave nachádzajú väčšinou
separátne – sú rozdelené, pravé a ľavé lastúry sú voľne rozptýlené v sedimente. Iba zriedkavo
sa vyskytujú celé kompletné schránky s uzatvorenými lastúrami (pravou a ľavou). Následkom
neskorších fosilizačných procesov, no predovšetkým v dôsledku kompresie spôsobenej váhou
nadložných vrstiev, nesú schránky väčších jedincov často stopy postdepozičnej deštrukcie.
Lastúry majú charakteristický uniformný vzhľad, sú tenkostenné, majú pomerne súmerný,
takmer okrúhly tvar. Na vrchole schránky sú na jej pravej a ľavej strane vyvinuté krídlovité
výrastky - ušká. Skulptúru tvoria charakteristické početné radiálne rebrá, ktoré sa lúčovito
rozbiehajú od vrcholu lastúry až po jej spodný okraj. Koncentrické prírastkové línie sú jemné
a nevýrazné. Morfologicky sú pravé a ľavé lastúry výrazne a jasne diferencované. Pravá
lastúra je v porovnaní s ľavou výrazne klenutejšia a vypuklejšia, ľavá lastúra je takmer
plochá, iba s minimálnymi a nevýraznými náznakmi konvexného tvaru.
Obr. 2 – Flabellipecten besseri (ANDRZEJOWSKI) - pravá lastúra, Devínska Nová Ves (lokalita Sandberg)
Tento zástupca čeľade Pectinidae nebol počas vrchného bádenu až tak rozšírený, ako
predchádzajúci druh. Schránky druhu Flabellipecten leythajanus (PARTSCH) boli nájdené
len na niektorých lokalitách v Devíne a Dúbravke. Pri Devíne boli ich početné schránky
nájdené hlavne v horizontoch arkózovitých pieskov, ojedinelé nálezy pochádzajú aj z fácií
litotamniových vápencov. Z okolia Dúbravky sú ich nálezy známe z viacerých nálezísk. Ich
fosílne zvyšky tu boli objavené v rôznych typoch morských usadených hornín – v
hrubozrnných pieskovcoch s obsahom klastov, v jemnozrnných pieskoch, litotamniových
vápencoch, ako aj vo fáciách pevných piesčitých vápencov a vápenatých pieskovcov.
Schránky tohto druhu dorastali zväčša do výšky od 6 do 9 cm. Pravá lastúra je v porovnaní s
plochou ľavou lastúrou viditeľne klenutejšia a konvexnejšia. Ušká sú dobre vyvinuté, zdobené
iba jemnými prírastkovými líniami. Skulptúra vonkajšieho povrchu lastúr je tvorená
početnými a hustými priečnymi rebierkami. Ich počet sa pohybuje v rozmedzí od 19 do 24
rebier. Samotná šírka rebier nie je rovnaká, niektoré sú vyvinuté v porovnaní so susednými
rebrami nerovnomerne – môžu byť tenšie a aj medzery medzi nimi sú užšie. Na pravej lastúre
majú tieto radiálne rebrá skôr plochý široký tvar, brázdy nachádzajúce sa medzi nimi sú u
väčšiny jedincov značne zúžené a nevýrazné. Druh Flabellipecten leythajanus (PARTSCH)
patrí medzi druhy mäkkýšov, ktoré boli v Centrálnej Paratetýde počas miocénu rozšírené
výhradne iba počas obdobia bádenu. Schránky tohto druhu boli na území slovenskej časti
Západných Karpát okrem lokalít pri Devíne a Dúbravke nájdené aj na nálezisku pri Stupave
(Viedenská panva).
Obr. 9 – Flabellipecten solarium (LAMARCK) – pravá lastúra, Devínska Nová Ves (lokalita Sandberg)
Obr. 10 – Flabellipecten solarium (LAMARCK) – ľavá lastúra, Devínska Nová Ves (lokalita Sandberg)
Uvedené miocénne bivalvie rodu Flabellipecten možno zaradiť medzi druhy mäkkýšov
charakteristické pre obdobie báden (stredný miocén) v oblasti Centrálnej Paratetýdy, patria
medzi významné a vedúce fosílie bezstavovcov typické pre toto obdobie. Na konci vrchného
bádenu v dôsledku zmien na brakické morské prostredie a poklesu salinity morskej vody tieto
stenohalinné druhy lastúrnikov na našom území vyhynuli. Tieto zmeny však mali za následok
vyhynutie nielen všetkých zástupcov čeľade Pectinidae, ale aj veľkého množstva ďalších
stenohalinných morských organizmov.