Stredoveká filozofia

8. prednáška
 Vrcholná scholastika
Tomáš Akvinský
 Tomáš Akvinský (1224-1274) –
životopis o ňom – Viliam z Tocca,
narodil sa na hrade Roccasecca pri
Neapole, ako 5-ročný – oblát v Monte
Cassino, štúdiá v Neapole, OP, 1245-8
Paríž, žiak Alberta Veľkého, 1248-52
Kolín n/Rýnom, 1252-1260 Paríž, 1261-
5 Orvieto, 1265-8 Rím, 1268-72 Paríž,
1272 – Neapol, 1274 Fossanova -smrť
 Vrcholná scholastika
Tomáš Akvinský
 Diela: Komentár Sentencií Petra
Lombardského, Suma proti pohanom,
Teologická suma, O pravde, O Božej
moci, O zle, komentáre Evanjelií, Jóba,
Žalmov, Aristotela, Dionýza Pseudo-
Areopagitu, diela O večnosti sveta, O
súcne a bytí, O princípoch prírody, O
kráľovstve Cyperskému kráľovi
 Vrcholná scholastika
Tomáš Akvinský
 Metafyzika: Rozum a viera – rozum
určitú samostatnosť, prvé a druhé
príčiny, predmet metafyziky – spoločné
súcno, analógia súcna – proporcionálna,
atributívna, transcendentáliá – jedno,
pravda, dobro, krása, forma – akt,
matéria – potencia, substanciálna
forma, dáva súcnu akt bytia
 Vrcholná scholastika
Tomáš Akvinský
 Súcno robí súcnom akt bytia, vzťahy
medzi súcnami – participácia.
Poznanie Boha – proti ontologickému
dôkazu – Boh nie je známy všetkým,
aposteriórny – päť ciest k Bohu: 1. – z
pohybu, 2. – z účinnej príčiny, 3. – z
kontigentnosti súcien, 4. – zo stupňov
súcien, 5. – z finality súcien.
 Vrcholná scholastika
Tomáš Akvinský
 Náuka o poznaní – rozum a viera,
viera prvenstvo. Činnosť rozumu – tri
stupne abstrakcie – fyzika, matematika,
metafyzika. Poznanie – diskurzívne,
začína zmyslami, fantazmy, z neho
rozumové – rozum vyberá formu z vecí,
rozum – činný, trpný. Súd – spájanie,
rozpájanie pojmov, pravda – zhoda vecí
a rozumu.
 Vrcholná scholastika
Tomáš Akvinský
 Náuka o svete: prijal Aristotelovo
rozdelenie na sublunárnu (oheň, voda,
zem, vzduch) a supralunárnu sféru
(éter), Boh svet stvoril a riadi ho, že
svet nie je večný, vieme iba zo zjavenia,
Boh mohol stvoriť aj večný svet
 Vrcholná scholastika
Tomáš Akvinský
 Človek: z tela a duše, telo – matéria,
duša – forma, substanciálna forma - 1,
duša – stvorená Bohom, sukcesívna
následnosť duší – najprv vegetatívna,
potom senzitívna, nakoniec racionálna,
rozum a vôľa, schopnosť reči – činným
rozumom, racionálna duša -
nemateriálna
 Vrcholná scholastika
Tomáš Akvinský
 Etika: cieľ človeka – blaženosť,
nazeranie Boha rozumom,
intelektualizmus, sloboda – v
rozumovom poznaní, večný zákon –
riadi celý svet, prirodzený zákon – v
človeku – 1. príkaz neomylný – konať
dobro, cnosť – návyk schopnosť konať
dobro, svedomie – nasledovať,
formovať
 Vrcholná scholastika
Tomáš Akvinský
 Náuka o štáte: Politika – veda o vládcovi,
spoločnosť – spojenie ľudí, aby mohli niečo
spoločne konať, spoločnosti – prirodzené,
nadprirodzené, ľudské zákony sa majú
zakladať na prirodzenom zákone, cieľ politiky
– spoločné dobro, osoba prednosť pred
spoločnosťou, najlepšia vláda – monarchia,
zmiešaná, za súkromné vlastníctvo, vládca –
spravodlivosť – distributívna, opatrnosť
 Vrcholná scholastika
Tomáš Akvinský
 Vzťah Cirkvi a štátu: spolupráca, nie
konflikt, Cirkev i štát – dokonalé
spoločnosti, vlastný cieľ, prostriedky,
štát má vo svojej oblasti úplnú
autonómiu, Cirkev – dokonalejšia
spoločnosť (večná spása), v
nadprirodzených otázkach má byť štát
podriadený Cirkvi
 Vrcholná scholastika
Tomáš Akvinský
 Význam: relatívna samostatnosť
rozumu, filozofie, náznaky syntézy,
náročná interpretácia, kľúčová úloha –
antropológia, hylemorfizmus, etika –
náuka o cnosti, teória práva –
prirodzený zákon, metafyzika –
originálny v aplikovaní aktu a potencii
na bytie, akt bytia
 Vrcholná scholastika
Tomáš Akvinský
 Vplyv: sprvu nepatrný, proti – OFM, OP
(Robert Kilwardby), svetskí klerici
(Henrich z Gentu), 1277 – parížsky biskup
Štefan Tempier – odsúdil 219 aristotelovských
téz, aj Tomášove, proti Viliam de la Mare
OFM, OP – za teológa rádu, skrátené
kompendiá, komentáre, 2. scholastika (17.-
18. stor.), novoscholastika – Aeterni Patris –
Lev XIII. 1879 – rozvoj, kritické vydanie,
komentáre, J. Gredt OSB