,&Isopia D p'rlamys1a.

vade a tsDhnlka

~·nHj~ ililr'l.n ,. m.. ~ (Ilm llnil!i!!!. luuj', .: UlFlI

11·,'I'VZOIiUll IRItlnUI;'VliIll. 'G_'n _~ ,3 'E

Predstavte si buducnost.,

19. rIlezlr,.boc:l:nrv~letrh e -"ole~h"y a elektroalky

29 •. 3 .. - 1. 4 .. 2011 _8 0

ranOlIKI, •.

Perm'

TERlMl'EST. llpoi. II; r.o.. 1!!118trm spniva Ame"l~a 5927 120 00 fa! a 2,

r. :a r;::mul"lllko:!

Obsah

Zaujern 0 profesionalne oznacovanie rastie 4

Aktuality 5

Smart Grids - enerqeticke siete buducnosti 6,7

Elektronicky elektrorner do 1500 A 7

Vystava Infotherma 2011 po osrnnacte 8

Dulezite male dfly podle rozrneru 9

Distrelec 9

Skok do soucasnosti 10, 11

Cerpad technika na nejvyssf urovni 12,13

Piestove ce rpadla - efektfvny zd roj vysokeho tlaku 14, 15, 16,17

Nove napajacie zdroje na DIN liStu serie WDR 17

Uci rmejsie a efektfvnejsie priemysel ne cisten ie vd'a ka

technoloqii Power Pockets 18,19

Kam kracfv}itahova technika? 20,21

Povlakya tmely 21 storocia - prfbeh a technoloqia

izolacneho rnaterialu Stopaq 22,23,24

lnstalacnf stykace 25 A 25

Autonomnf kapacitivnf sberac dat pro mei'enf

vYsky hladin s vysokyrn rozliSenfm 25

Autornatlcke kotly na pelety OPOP s dotaclou 26,27

Viac vidlet v stavebnej a priemyselnej termografii s novyrn i

termovfznymi kamerami testa 876 a testa 882 28,29,30,31

Nove vysoce vykonne 32bitove rnikrokontrolery RX

s podporou pro Ethernet, USB a CAN 32,33

Asynchronnf generatory v energetice 33

Zaostrovanie hrotov skenovackh mikroskopov

pomocou fokusova ne ho lonove ho zvazku 34

Graficke rozhranie s dotykovyrn panelom Gt05

pre program riadenia modelu automatickej pracky 35

Robotlzovane pracovisko a jeho bezpecnostne

a environmentalne charakteristiky 36,37,38,39

Vyvo] a budoucnost systernu zasobovanl teplern 40,41

Nova technologie pro vysokoteplotnf

tepel na cerpad la 42,43,44,45

Termoaktivnf sterka a salave vytapenl 46,47

Dlfuzia mate ria I u v su pravodlvych ka bloch ana lyzovana

pomocou zariadenia Quanta 3D 48,49

Dynamickejsla kapitota historle MINI 50,51

lnteriery s certifikatom TOV, vhodnymi aj pre alergikov 51

Zaujfmavosti z vedy a techniky 52,53

Astronomla 54,55

Alfred Nobel 56,57

Kalendariurn 58

Mesacnlk Technika vydava: Techpa rk, o. z. reqlstracla

vykona na 22. 10.2003 pod c. WS/1-900/90-22538

Adresa redakcie: TechPark, o. z., Pltnfcka c. 4,01001 Zilina, tel.: +421415001656 - 8, mobil: +421905206227, e-mail: redakcia@techpark.sk

Sefredaktorka: Ing. Dana Tretinikova, tretinikova@techpark.sk Redakcia: Ing. Lukas Kula, kulaertechpark.sk,

Daniel Karasek, karasekeetechpark.sk,

Miriam Magathova, magathova@techpark.sk Ladislav RepCfk, repcik@techpark.sk,

Ing. Michal Gonda, gonda@techpark.sk..

Inzercia: Tel.: +421 41 5001656 - 8, mobil: 0905206227 e-mail: inzercia@techpark.sk

Grafika: Graficke studio Techpark

Obchodne zastupenie Zvolen: I NAG, s. r. o. J. A. Kornenskeho 2230/29,96001 Zvolen Riaditelka: Maria Cerovska, tellfax: 0455361 054,069201 0094, Mobil: 0903526053, inag.zvolen@gmail.com

Tlac: P+M Turany, Budovatelska 516/1,03853 Turany, Rozsiruje: vlastna distribucna sief, MEDIA PRINT KAPA, pressgrosso a sukrornnl distributori

Registrovane: MK SR pod. reg. cfslorn 3036/2003

ISSN 1337-0022

• prlamy dodavml" kvalimych elektronlckych r""- - ~- --~il'

produktov s obsiahlvm vybnom ~~=_ '7==-_ ~. I

• bez obmedz€ nia objednavacieho lim itu r= -,,,, ';'---:;:.

• dodarla lehota I04Shodlo , D!!!!!I~!,_.,.,: ==- "T

• vyhodne dndane podrruenky "-~~

• kern petentnl. po slol'ensky hovorla ci operatori 'Ii \._._~I._"f .. :.~~.-_.~, .. ,·.:." ... _ .. , ~

• suciastky balene na autornaticke spracovanie '::~ ~

• NOVINKA: "Katillog Plus"

• nakupny servis pr€ viae nei 1400 vyrobcov

\

Nevdhojte "ihned'si objednajte katalag zdarma!

Dis tre lee

ieldon 08000043 03 mfa-,k@dislrrlEc.wm wwwdf\lrelerrom

Najvyznomnej5i dimibUror eiektronickych 5uiia5tok a poiitaiovebo prisiuienstva v srdci [uropy.

24nij commerce

r:CWIGURI\TJ"

C.~D [ATA CDW\LOAD

Jednoduse, rychle a vse online.

Tak jed nod use jako B2C, Nepfetrzite 24 hodin denne, Hledat a konfigurovat normalizovane, nakupovane dily a dily die vYkresu. Over it ceny a dodaci Ihilty, downloadovat CAD modely. Vytvorit nabidku a objednatl

~MiSUMi

www.misumi-europe.com

,(1ttp_-i;-'Cz5_/l"jisur1ii_dil,' te: +49({)_;S19f)-7?46-U ,I Fax + 4fi (D,l 6196-7746-364 ," saies.:¢.'mrw,'H:'-e:l_rcoe_(;om

Najvacsf zaujern na stan ku Brady zazna mena I prfrucny stltkovac BMP""21 v akcne] ponuke. Prakticky nastro] preoznacovanie oslovilvsetkych - rnorrterov, servisnych technikov, aj riadiacich pracovn fkov. Siroke spektrum materialov od zrnrstovackh buzlrok, samolaminovacfch stltkov az po etikiety pre rozvadzace, svorkovnice, celne panely, regale, bezpecn ost cl i nve nta r, s pol u s p ra ktic ky m dlza j nom, kniznlcou specialnych symbolov a mnozstvom dalslch uzitocnych funkcll, robia z BMP""21 vynikajuceho pomocnfka pre oznacovanie priamo na mieste rnontaze alebo instalacle. At do konca roka 2010 je rnozne zfskafTLACIAREN BMP"'21 ZADARMO - stac! si kupit aspofi 1 0 kaziet so spotrebnyrn materialorn,

Horucou novinkou na trhu je prenosna tlaclaren stltkov BMP"'71, ktora predstavuje riesen ie pre ta kmer a kekolve k identiflkacne zadanie. ldealna pre pouzltle v telekornunlkaciach, sektore e nergetiky, spracovate lskorn priemysle, logistike, laboratorlach aj admin istratfve. Va kens] pon uke BRADY je k tlaciar-

n i BMP""71 zda rma specla lizova ny softver LabelMark"'spolu so stltkovacorn BMP"'21 . Etiketa EPREP - na hrada gravfrova neho stftku - uz tradlcne patrf k atraktfvnym produktom spolocnosti Brady. Etiketa zlozena z niekol'kych vrstiev materlalov a extra silneho adhezfva predCf svojimi vlastnosfami klasicke kovove a pia stove stftky, pricorn pon uka flexibilitu zabezpecovania stltkov presne podl'a ic h a ktualnych potrieb.

M nozstvo navstevn fkov na sta nku Brady potvrdzuje rastuci zaujern I'udf z praxe 0 profeslonalne oznacova n ie. Kva litna tlac tech noloqiou tepelneho prenosu, spolahlive zariadenia, tiske etikiet pre kazdu priernyselnu apllkaciu a dlhorocne medzinarodne skusenosti Brady - to su zaruky spokojnosti pre tych, ktorf poznaju hodnotu kva litneho oznacenia. Tu predstavuje profesionalne odvedena praca, vyssf pracovnyvykon, d lhodoby uzitok pre zakaznfkov, pokles buducich nakladov na servis, ci ochrana pred neopravnenymi reklarnaclarnl,

-red-

Inovace je ocborny casopls zarnereny na bezpecnost 1 pH pracl, pozarni ochranu, ochranu zdravi a zivotniho prostiedi, vychazi pravldelne 4x rocne uz od roku 1995.

Informuje 0 nejnovejsfch vyrobcich a tocnnotognch

od ceskych i zanranlcnicn firem, prlnas! odbome clanky pracovniku vyzkumnych ustavu, vysokych skot, zdravotnlckych zarfzeni a uradu.

Pravldelna prfloha Statniho uraou inspekce prace - Zpravodaji SUIP, ktery informuje 0 novych evropskych normach a naitzenich, 0 smernicich a preBpisech v Ceske republice.

Pravieelna rubrika: Piehled trhu

www.i.novace.com

,

f

~\ \

:~ ,;~, 'ii'~~'-==--"" ." .. ~

Nove medrlnarodne Iniinierske centrum preautomatizadu ieleznlc

~

.....

ca

.....

... -

>U

Pracu ziskalo d'alsich 30 projektantov, pricom kapacita centra sa do roku 2015 rozsiri ai na 130dopravnych expertov

Divfzia Siemens Mobility je v t.iline aktfvna uz od zaclatku roku 2003 a okrem navrhu a vyprojektovania zabezpecovace] techniky pre slovensky projekt mode rnizacle tra nse ur6pskych koridorovsa podiel'ala aj na stavbe zeleznicnej trate Dammam - Rijad v Saudskej Arabli ana stavbe zeleznlcnej stanke Deventer v Holandsku.

Divfzia Mobility spolu s divfziou Corporate Technology koncernu Siemens rozslruje v t.iline oddelenie inzlnlerlnqu a zintenzlvnu]e svoje aktivity v oblasti projektovania. Rozsfrenfm kapacity v tejto vysoko sofistikovanej oblasti sa na Siovensko prlnasa cenne medzinarodne know-how.

V tiline uz od zaciatku roku 2003

Zllinske pracovisko tiez funguje ako centrum zeleznknej dopravy koncernu Siemens na uzernl statov byvaleho vychodneho bloku.

Spolocnosf Siemens rna dlhodobo uzke partnerskevztahyso Ziltnskou univerzitou. Centrum od zaciatku prfprav spolupracuje so t.ilinskou univerzitou na na bore a bsolventov, co rna velky prfnos pri ich uplatnenf v regi6ne. Univerzita zaroven organizuje special-

posobi skupina 21 inzlnierov, zaoberajuca sa projekciou zeleznicnych zabezpscovacfch systernov, Celkovo rna lnzinierske centrum v t.iline spolu s touto skupinou 51 projektantov. V roku 2015 ich bude spolu 130. lnzlnierske centrum v tiline slavnostne otvoril Dr. Jochen Eickholt, sekcny riadite I'Siemens Railway Automation, spolu s Vladimfrom Slezakorn, generalnyrn riaditel'om Siemensu za prftomnosti zastupcov samospravy a t.ilinskej univerzity. "V inzi nie rskom centre, vd'aka ktorernu v t.iline vzniklo Su novych vysoko kvalifikovanych pracovnych miest, bude do roku 2015 pracovaf celkovo az 130 projektantov na intepracnorn projektovanf riese nf, tykaj ucic h sa riadiacej a zabezpecovacej techniky pre zeleznicnu dopravu," hovorf Vladimfr Slezak, qeneralny riaditel' Siemens a predstavitel' koncernu Siemens AG na Siovensku. Rozsfrenfrn svojej sekcle autornatizacle zeleznicnej dopravy reaguje divfzia Mobility spolocnosti Siemens na celosvetovo pozitfvnyvyvo] na trh u v oblasti infrastruktury a kontroly zeleznlcnej dopravy a svoje posobisko na Siovensku posuva na vysoku medzinarodnu a konkurencieschopnu u roven,

ft

U)

._

c. o U)

'"

>U

ne skolenia pre zarnestnancovtnzinierskeho centra reaqujuce na speciflcke potreby divfzie Mobility. V buducnostl sa uvazuje aj nad zavedenfm volltelneho predmetu na univerzite, ktory bude zarnerany na inzlnlerlnq. Centrum tlez ponukne pracu studentorn posledneho rocnlka a bude participovaf na ich dlplornovych pracach, ci uz formou navrhov tern alebo poskytovanfm expertovdo komisif.

TechPark, o. z.

Pltnlcka 1!lslo 4,01001 .til ina, Siovensko

Tel.: +421 41 5001656 - 8, Mobil: +421 905206 227 a-mail: redakcia@tschpark.sk

www.solartechnika.sk

-red-

Smart Grids - energeticke siete buducnosti

SMART ENERGY = Smart Generation + Smart Grids + Smart Consumption. Ide 0 inteligentne energeticke systemy, v ktorych su okrem silnoprudovych zariadeni pre zabezpecenie vyroby a distribucie elektrickej energie budovane aj komunikacne prepojenia jednotlivych prvkov energetickej siete a realizovane vyssie funkcie najma pre podporu pri prechodnych a poruchovych stavoch. Predvojom systemov Smart Grids su systemy inteligentneho zberu a spracovania dat Smart Metering 0 spotrebe elektriny, vratane obojsmernej komunikacie dodavatel'- koncovy odberatel'.

Na blizsie vysvetlen ie problematiky Smart Grids, ktora predstavuje intellqentne elektroenerqetlcke siete a systerny (medzi nimi napr. aj subsystem Smart Metering), je dobre nacrtnuf enerqeticku sltuaclu vEur6pe.

Sucasna doba je poznacena

Praktlckyrn rlesenlrn je realizacia funkcionalft narodnych p la n ov obrany: DEFENCE PLANS + budovanie inteligentnych systemov tzv. SMART ENERGY.

SMART ENERGY", Smart Generation + Smart Grids + Smart Consum ption

subsystem Smart Metering, ktory predstavuje intellqentny system pre zber dat 0 spotrebe elektriny a obojsmemu komunlkaciu dodavatela elektriny s koncovyrn odberatel'om. V rarnci Smart Grid-u je tento uvazovany ako baz0vY, budovany chronologicky pred ostatnyrni subsysternarni. V casovych planoch EU do r. 2020 su poziadavky na Smart Metering najviac rozpracova ne,

Sieme ns ponuka voblasti Sma rt Metering system AMIS, t.j. ucelenu pyramfdu zariadenf od elektromerov (pre maloodber: napr. dornacnosti, stredny odber az po velkoodber) cez datove konce ntratory, tra nsakcne servery, az po vrcholove osetrenie datv systernoch Meter Data Management, s vystuporn do dalskh systernov napr. dispecerskeho riadenia - systerny SCADA, geografickych informacnych systernov a programovych vybavenf pre vypocty sietf, az po systerny ekonomickeho spracovania dat a fakturovania (napr. SAP). Mame tu uz vyznarnne referencie v okolitych krajinach (napr. Rakusko, Ne rnecko, Svajcia rsko, severske krajiny).

Zjednodusenyrn prfkladom riesenia Smart Metering je demonstracna stena, ktora takuto pyra mid u typovo obsahuje. Navstevnkitohtorocnehoveltrhu ELOSYS v TrenCfne ju mohli spoznaf na nasorn stanku deerskej spolocnosti SAT.

Zakladorn je elektromer, ktory musf byf v systernoch Smart Metering i nteliqentnejsf nez doterajsie za riade nie, ktore vie i ba meraf spotrebu elektnrty. Elektromer pre Smart Metering bude tiez sledovaf a vyhodnocovaf priebeh spotreby, sledovaf/riadifCaszapfnania specifickych za riade nf a spotrebicov,

abysa dali uplatnovat flexibllne modely sadzieb a tlez komunikovat aj s inymi meradlami. lnteliqentna slef a inteligentne rnerace predstavuju dva nosne piliere modernej elektrizacnej sustavy, U moznla koordinovaf vykyvy zatazenia v sieti na jednej strane a naroky koncovych pouzfvatelov na strane druhe], cfrn sa vytvorf zaklad na optimaine vybilancovanie vyroby a spotreby elektrickej ene rgie. Presne data 0 spotrebe sa budu zbierafv rozvodn iach I tra nsformatorovych staniciach a automaticky zasielaf do riadiaceho centra, kde sa vyuziju nielen na manazrnent siete, ale i fa kturaciu. Kom uni kacia medzi e lektromermi a transforrnatorovymi stanicami bude prebiehaf po rozvodoch elektrickej energie, takze nebude potrebne budovat zladne doplnkove komunikacne kanaly, System AMIS zabezpeci obojsmernu komunikaciu, ktora je hlavnou pozladavkou na buduce siete. Ma

centrahl vyrobcovla

zasohnfky na uskladtiovaole enerqle

stale stupajucou spotrebou elektriny (na ktoru vseobecne enerqeticke siete a zariadenia nie su dostatocne dimenzova ne), llberalizaclou elektroenerqetickeho trhu a coraz rozsiahlejsfrn nasadzovanfm obnovite l"nyc h zd rojov ene rgie, z ktorych suviacere tazko predikovatelrie, a Ie prevadzkovo uprednostnovane, Tato situacia sposobuje problemy v riadenf sietf a pretazovania od urovne nfzkych napati az po vel'mivysoke na patie a me daistatne pre nosy elektriny. Preto su stale viac r ea lnyrn ne bez pe censtvom nielen miestne poruchy v zasobovanl ale aj velke, cezhranicne vypadky dodavok elektri ny (blackouts). Na osetrenie uvedenej situacie Eur6pska unia pripravila viacere programy v rarnci NOVEJ ENERGETICKEJ POLITIKY EU.Jej ciel'omjezabezpecit: Udrzatelnost - bezpecnosf dodavok - schopnosf konkurencie

V strucnosti tu ide 0 zmenu v cha pan f vlastnostf a prevadzkovan ia energetic kych systernov, t.j. vyroby energie, jej prenos a distribuclu a konecnu spotrebu. V tradicnorn ponatf totizvyroba energie sleduje s urcitou rezervou poztadavky na strane spotreby. Vsiefach Smart Grids sa tato filozofia menf tak, ze spotreba sleduje vyrobu lnyrni slovami ide 0 to vyuZfvaf energiu v debe, kedy jej je dostatoka prisposobit z redukovat svoju spotrebu v obdobf jej nedostatku. U Smart Grids su teda vyroba, distribucia a spotreba energie zlucene do komplexneho a kornunikacne prepoje neho system u, ktory na z a k l a d e spracovania d a t a rychlej vyrneny inforrnacif nepretrzite optima lizuje odovzdavanie energie medzi vyrobou a spotrebou s ohl'adom na spolahlivost, bezpecnosf a zivotne prostredie.

Sucasfou Smart Grid je vzdy

otvorene rozhranie a bude ho rnozne pomocou softverovych aktualizacif rozsirovat 0 dalsie aplikacie a funkcie. Zaroven

6

www.techpark.sk

pokrokov6 technika, spiCkov6 spolehlivost

Elektronicky elektrcmsr do 1500 A

I-fazov'" a 3-fazove elekironicke elekiromery cinne energie Finder r~dy 7£ vyrabcnc vc shcde s cvropskou smcmici pro mefid plisrtoje 2004/22/EU (lVlIO)je mozno vedle podmzneho mer en! pouzit i ua meieni, kde elektromeiy podlehajl zakonem stanovenemu oveieni, redy iako fakruraeni.

Rada elektronickych elektromeru vybavenych LCD d.splcji umoznujc rozslrenc zobrazcni cclkove a denm slloiiehy elektricke enel'gie a oxamzirvch hodnot vykonu laze uebo vsech Glzi, napeti laze nebo proudu faze, LCD d.splej s vyskou cislic 5 111m je s podporou kondensatoru cifeltI)' dvakrat beheui J() dni bez uapiijeni.

Pwziti LCD displeje umoznuje nnstavit mereni podle zvoleneho meficiho rranstormaroru az do hodnoty proudu 1500 A, Bel mciiciho transformatoru jsou elekuomery urceny k piuneruu mereni do proudu 65 A

Dtivejsi protokol 0 ovei'eni elektromeni ve specializovane zkll;~b)]~ ,Ie ve smyslu M1D smernice nahrazen jil L vyroby merrologickyrn oznacenim pfimo na pHS1IOJi.

Elekt,romery jsou zhotovenv ve [fide presnosti liB, ve tfide ochrany II as vysokou odolnos ti pro ti magnutickcmu a mechanickemu ovlivnovani. 3-l'az()ve elektromery ,e dodavaj i v provedeni jedno nebo dvourarifnim Konstrukci s uplnaulm na DlN-hstn a rozruery cdpovidajtcimi 4-modlllovenlll jistici vyrazne se1i! mis:o K d ispozici jsou plombovarelne kryty piivodu i vyvodu.

Odolnost clcktronikv elektromeru napet'ovym ~ptckam 4 kV pro umisreni v roz.vadecich upozornuje na nutnost xystemovych ocluan proti vyssim pfepet'ovytu rusenim v instalaci

Hckmnncry jsou vybaveny pulsnim SO-vystup~m, kter)' umoznuje pi·! vetsim poctu decentralizovane urnistenych eleklrornerr\ centralni odecei pUI,{1 vvsilanvch podle namerene energie jcdnotlivymi clcktrorne.y nebo nupojeni na fidici svsiem rnkl adem pmrzi ri je odecet sporrebovane euergie v obymych a obchodmcb prostorecb, \ lehkem prumyslu. v autokempech nebo ve vystavnich stancioh

RNDL Stamslav Hormar, rse.

CE

k nemu bude mozne pripojit aj plynomery, vodomery a rnerace tepla. V buducnosti bude pomocou systernu AMIS rnozne regulovaf aj dodavky elektriny zo soIa rnych panelov na streche. Pilotnu prevadz ku systernu AMIS s 10 000 elektromermi, ktora rna otestovatjehofungovanie v praxl, zabezpecuje od vlariajsieho okt6bra spolocnost Upper Austrian Company Energie v Rakusku. Norrnalna prevadzka by sa mala rozbehnuf uz v tychto drioch, pricorn kazdy rok byfirma mala nainstalovaf cca 100000 novych inteliqentnych elektromerov. Vdaka nfm zakaznkl ziskaju ovela detailnejsle inforrnacle 0 spotrebe elektri ny. Bud u mod od halit skrytych pozieracov elektriny vo svojich domoch a bytoch a opti malizovaf spotrebu.

Takto zfskane udaje sa budu kombinovafs modelmisadzieb, ktore budu vyjadrovaf rozdiely medzi drahyrni a lacnyrni casmi spotreby elektriny, ako sa to uz robfnaprfklad pri mobilnychtelef6noch. Z inteligentnej siete budu maf uzitok vsetci. Prevadzkovatel' si bude mod lepsie rozvrhn uf distribuciu elektric-

kej zataze, vdaka cornu bude rnoctvyuzlvat siet efektlvnejsle, Spotrebitel' zasa bude mod usetrit pe niaze, a k sl prac ku nezapne neskoro popoludnf alebo podvecer, kedy je enerqeticka spicka v plnom prude.ale pocka s pra nfm do nocnych hod fn.

Co vsak zatial' absentuje pri vytva ra nf i nteliqentnych rozvodnych elektrlckych sietf, su inteligentne sietove zasuvky a inteligentne koncove spotrebice a zariadenia, ktore by dokazall komunikovat 5 elektromermi tak ako system AMIS a stanovif najlepsf a najlacnejsi cas odberu elektriny - cize kedy zapnut chladnicku, pracku alebo urnyvacku riadu, aby sa prlsposoblli aktualnernu stavu elektrickej siete. Neziskova orqanizacla, Aliancia digitalSTROM, ktora vznikla pri Svajciarskom federa Inomtech nologickom institute v Zurichu, navrhla riesenie, ako uvedeny nedostatok v sucasnorn obdobf preklenUf. Ide o speclallzovany elektr icky terminal, ktory sa da pripojif priamo na domacu sief; je schopny za bezpecif kom un ikaci u so siefou bez dodatocnej infrastruktury a poskytnuf kazde-

1 .0. $'

m u vypfnacu a spotrebicu vlastnu identitu. Spotrebice, ktore sa doteraz dali len vypnut a zapnut, zrazu rnaju sest novych funkcif na riadenie energie - od prace v realnorn case, merania spotreby sozna lostou od berneho bodu u vsetkych jednotliv)lc h e lektrickych spotrebicov az po spolocne zapfnanie skupfn spotrebicov, centralnu fun kclu zapfnania a vypfnania a komu ni kaci u s elektromerom. Inteligentne siete Smart Grids prinasaju so sebou aj riesenia decentra lizova neho ma nazmentu energif, ktore prinasaju do siete inteligenciu v buducnosti potrebnu aj na prepojenie lokalnych a centralnych sietf. Inteligentnu sief maze doplnit vhodna akurnulacna elektraren, naprfklad precerpavacia vodna elektra ren, kde sa bude sustred'ovat pr ebytocna energia. Potom by ziadna hodina energie zo slnecneho svitu aniveternej sily nevysla nazmar. Zakladnou poziadavkou pre naplnenie tychto ciel'ov bude vel'mi v)lkonna elektroenergeticka sief. Tu sa v sucasnosti pripravuju riesenia 5 riadenymi prenosmi elektriny po vopred

www.techpark.sk

definova nych trasach, co urnoznuju flexibllne AC transrnlsne systerny FACTS. Tieto systerny si je rnozne predstavif ako svetelne semafory na krizovatkach vo velkom meste, ktore su spravne rozrniestnene a nacasovane tak, aby udrzall dopravu v pohybe. Na velke vzdia Ie nostl, ktore rnozno prirovnaf k dial'niciam na tra nsport elektrickej energie, je nutne pouzfvat prenos jednosrnerneho prudu (HVDC), pri ktorom su nizsie straty. Takyrnto sposoborn sa bude prenasaf elektrina naprfklad z veternych elektrarnf na otvorenom mori na pobrezie. Len inteligentne prepojene siete 5 jednosmernyrn a str iedavyrn prudo rn budu schopne splnit buduce potreby spojene 5 kolfsanfm potrieb elektrickej energie, vyuzfvanfm obnovitelnych zdrojov energie a prenosmi na dlhe vzdia Ie nosti.

Ludstvo totiz dnes v podstate nerna ani tak problem 5 nedostatkom energie ako sk6r 5 nedostatkom vhod nych e nergetickych technol6gif a infrastruktury.

Text:Vladimfr Kanas Energy Automation - Siemens

7

Vystava Infotherma 2011 po osmnacte

Vystava k vytapeni, usporam energie a tepelne pohode nasich pfibytku se mud zakonite konat v zime, kdy tento problem nejvice dolehne na majitele a uzivatele rodinnych domku. Jedna se prakticky 0 kazdeho druheho obcana Ceske republiky. Polovina obyvatel totiz bydli v rodinnych domcich.

~ 20. U 1 17 .. 20. ledna 2011 denne od 9.00 do 18 bod. TImRMA:' Vystaviste Cerna tonka v Ostrave

Pravidelne v polovine ledna se komi na Severnf Morave nejvetsl specializovana vystava Infotherma, uzce za merena na vyta penf, uspory energie a vyuzfvanl obnovitelnych zdroju energie v malych a sti'edn fch objektech.

1994 uspoiadat prvnf rocnfk Infothermy. Snazili jsme se ptedstavit pokud rnozno vse, co se v tomto oboru v Cesku vyra belo, nebo dovazelo. Ukazat chteli jsme nejen pfednosti jed not liv)ic h vyrobku, a Ie i cenu a dostupny servls.

Uplatnovanl uslechtilych paliv, ktere byly jeste v teto dobe za unosnou cenu se zacalo velmi rychle projevovat v cistote ovzdusl a spokojenosti uzlvatel u. Postupne neumerne zdrazovanf uslechtllych paliv vsak vedlo a vede u mnohych uzlvatelu k hledanl nahradnlho vytapenf, vetSinou opet k menehodnotnyrn palivurn a casto i odpadurn, K puvodnlmu mottu vystavy .ekonomicke a ekoloqicke vytapenf" jsme museli zacft stale vnfmat dovetek .ekonomicky dostupne vytapenl" a to take promftat do naplne vystav a vyberu vystavovatelu Tato nepllzniva situace trva jiz nekolik let a nejen nase vesnice se opet half do koule a smogu a lokalnl topenlste se opet mnohde podllejl rozhodujfcf merou na zneclstovanl ovzdusl, Soucasna ekonornlcka krize tuto situaci jenom umoci'iuje.

Na XVIII. rocnlku I nfothe rmy, ktery se uskutecnl ve dnech 17.-20. Ledna 2011 na ostravs ke m vystavlsti Cerna lou ka se pledstavl pres 350 dornackh a zahranknlch firem a organizad. Chtell bychom zde piedvest pokud rnozno vsechnyforrny rnoznych uspor a alternativ tak, aby bylo rnozno zachovavat vytapenl uslechtilyrnl palivy. Krome toho se zde pochopitelne pfedstavf otopne systerny, ktere i pri spalovanf tuhych paliv jsou unosne pro zivot nf prosti'edf a a lespoi'i ca stec ne zachovava]l komfort obsluhy. Jestlize na pfedchazejlckh vystavach vyrazne prevazovaly kotle na uslechtila paliva, na lnfotherrne 2011 budou kotle na uslechtila paliva ve stejnern porneru ke kotlurn na tuha paliva.

Na lednove vystave bychom take chteli upozornit na prvopocatky rnoznych uspor, Dnesnf zateplovanf objektu, vyrneny oken i otopnych systernu jsou vetslnou jen napravou di'fvejskh chyb, na kterych se

bohuzel casto podllely i neuvazene statnl dotace. Nasf snahou je mimo j irie pledstavit zasady nfzkoenerqetlcke a pasivnf vystavby, nove izolacnl rnaterialy, terrnoizolacnf okna, vetraci systerny, rekuperace apod. Upozornit bychom chteli take na stale nedocenene dievo jako stavenf material, piedevsfrn pro nfzkoenergetickou a pasivnlvystavbu

Cfrn pocetne]l jsou na vystave jednotllve obory zastoupeny, tfm je vetS[ garance objektivnosti nejen v technicke urovni, ale i cenovych relacfch. Kazdorocnf soucastl vystav je jiz tradlcne rozsa hly doprovodny program. Letos se zde uskutecnf jednadvacet pfednasek a sernlnafu venovanych pfedevsfrn usporarn energie, vyuzlvanf obnovitelnych zdroju a moznostem zfskavanl dotacf a subvencf. Soucastl vystavy bude take rozsahle poradenstvf.

V sa mostatnych sta ncfch budou piedstavitele ministerstev, V5B TU Ostrava, zernedelske a lesnlcke skoly, Vyzkumneho enerqetickeho centra V5B TU Ostrava, odbornych svazu, asociacl, cechu, odbornych spolecnostf, agentur, HospodMske komory a dalslch poskytovat konzultace k technlckyrn a legislativnfm otazkarn, stejne jako k mozno stern zfskavan f statnlch a evropskych dotad. Ucast na o d bor nern doprovodriern programu a poradenstvfje pro navstevnfky vystavy zcela zdarma.

K popularizaci vystavy a vysoke navstevnosti, kazdorocne pied 25 000, pfispfva i dlouhodoba spoluprace s vfce nez 40 css kyrn i a sl ove ns kyrn i caso pi sy, internetov)imi portaly a denfky Pravo a MF Ones, jez jsou rnedlalnfrni partnery. Jsme radi, ze mezi ne pam i TechPark se svyrni casopisy Techn ika a Sola rTech ni ka, ktei'f se zde budou prezentovat v sarnostatne expozici.

Vystava vznikla pled 18 lety v dobe, kdy zacala lokalnltopeniste pfechazetz tuhych paliv na paliva uslechtila, Duvodern bylo vyrazne zdrazovanl rnene hodnotnych pa I iv, dochazelo k d u raznejsfrn u u platriovanf ekoloqickych vyhlasek a naffzenf, stfhani cernych skladek popele a v neposled nl rnlie i ke zrne narn zlvotnfho stylu. Tento radikalnl plechod na uslechtila paliva se vsak neobesel bez cele rady problem u. 00 Ceska se zaca la dovazet cela i'ada kotlu a otopnych systernu bez zajistenf montazl, servisu, nahradnlch dllu a vetslnou za neodpovfdajfd ceny. To byl take impuls, proc jsme se rozhodli v roce

Ing.Libor Kostelny

reditel vystavy Vse 0 vystave, vystavovatelfch a jejich umfstsn! v [ednotltvych pavilonech najdete na www.infotherma.cz

8

www.techpark.sk

OISTRELEC

DISTRELEC je popredna zasielkova obchodna spolocnost v oblasti prie myselnej elektron iky, a utornatlzacie a vypoctovej techniky a je sucastou skupiny Datwyler, Skupina DISTRELEC zarnestnava asi 800 spolupracovnfkov a ponuka sta nda rd ny sortiment viac nez 1000 dodavatelov znackoveho tovaru. Skupina DISTRELEC je na druhom mieste na trhu katal6gov}ich distributorov pre priernyselnu elektroniku a autornatizaclu v kontinerrtalnej Eur6pe a najvyznarnnejsfrn dodavatelorn na rych 10 rastucic htrhoc h vychodnej Eur6py.

Skupina Datwyler

Skupina Datwyler je rnedzinarodne orientovany multiodborov}i hrac posoblacl ako prlernyselny dodavatel' a distributor technickych a elektronlckych suciastok, Koncern sa pritom sustred f na atra ktfvne trhy a medzery na trhu, ktore urnoznuju zvysenie tvorby hodnot a trvaly rentabllny rast. So svojimi styrrni divfziami - kable, guma, farrnaceuticke obaly a technicke komponenty - sa Datwyler zameriava na priernyselne trhy, trhy sfarmaceutick}imi produktmi a datovu kornunikaciu. Vd'aka SO operatfvnym spolocnostiarn, predaju vo viac nez 100 krajlnach a pribllzne 4 900 za mestnancom dosa huje skupi na Datwyler obratv hod note asi 1 400 mil.CH F. Sku pina je od roku 1986 kotovana na hlavnom segmente burzy SWX Swiss Exchange.

Distrelec Gesellschaft m.b.H. Leithastrasse 25 A-1200Wien

Tel.: 0800 00 43 03 Fax: 0800 004304

E-mail: info-skdistrelec.com www.distrelec.com

Bloky rozdelovacu MISUMI nablzf daisl

provedenl zavltu

Spolecnost MISUMI Europa GmbH, Schwalbach, rozsifila nabidku hydraulickjch a pneumatickjch bloku rozdeloYacu 0 nove provedeni zavitu. V brolUre, ktera doplflUje hlavni katalog, informuje japonskjspecialista na normalizovane dily, nakupovane dny a dily podle vykresu 0 vsech novych modelech.

Jedna se pi'itom 0 takzvane G-Manifolds, bloky rozdelovacu s novyrn typovyrn cfslem G- ... , ktere jsou kompatibilnf s paralelnfm zavitern ISO 228 (ISO 228: trubkovy zavit prospoje netesnfclvzavitu). Novyva leov}i trubkovy zavit umoHiuje pri pouzltltesniclch prvku, napi'. Ovkrouzku, dosahnout tesneho spojenf. Dodad I huta tohoto nove ho sortimentu se i'fdf podle znarnyc h rozdelovacu s konlckyrn trubkovyrn zavltern, Ty jsou nadale uvedeny v hlavnfm katalogu a dodavaji se obvyklyrn zpusobe m.

Zvlastnost na bfdky MISUMI spocfva v pouzfva nyc h rnaterialech: Bezne se dodavaji nejruznejsf provedenf z plastu. MISUMI rna nekolik z nich ve svern programu; teziSte ale spocfva v kovovych blocfch rozdelovacu, nebofty jsou nejzadanejsf.

Bloky rozdi!1 ovacu z kovu a plastu jsou nynf u spol ecnosti MI5UMI k dostanl s dalsfm provedenfm zavitu, ktere je kompatibilnfs paralelnlmzavltern podle ISO 228.

Spolu s novyrni produkty nabfzf MISUMI nynf v obvyklych kratkych dodadch lhutach a se sirokou skalou tvaru kompletnf rozsah variant zavitu; trubkovy zavit Nationa I Pipe Taper (NPT), metricky norma I nf zavit (M), konicky trubkovy zavit (Rc) a v nove skupine paralelnf trubkovy zavit(G).

-red-

System Saia 'PCD4 je na uzernl Ceska a Siovenska nejstarslrn a nejrozsfienejsfrn systernern vyrobce Saia-Burgess Controls a byl implernentovan v prvnf polovine devadesatych let. V tomto obdobf jsme jeste nernell ani po ned 0 IT technologifch, webu, e-mailu,apod.

Prave pouhyrn doplnenfrn noveho modulu Saia'PCD4.U100 posuneme jiz instalovane systerny Saia"PCD4 0 dve generace systemu v)ise do soucasnosti, kde naopak IT

"Bez rizika, bez omezenl"

Upgrade stavajicfho Hdicfho systernu Saia'PCD4zvysuje a rozsilujejeho rnoznosti a spolehlivost. Do plne nlm funkcf Autornatizacnlho serveru zhodnocuje stavajfcf i nstalace a pfipravuje je pro budoucnost ve svete IT. Nekolika nasobne se tak potvrzuje zakladnl filozofie Saia-Burgess o ochrane investic a naplnuje heslo "No risk, Nolimits"

PCD2K106

PCD3.Mxxxx

I·;~

.- ....

PCD3.Klx6

Nil hrada CPU bez i nstalace dodatecnych 1/0 rnoduh;

a Web technologie jsou jiz naprostou sa mozi'ejmostf.

10

Genetacnf zrnena PCD4 je velmi snadnou zalezltostf, Pouze vyrnenlte CPU PCD4 za

www.techpark.sk

PCD4.U100, nainstalujete novou stanici PCD2 nebo PCD3 a pi'ipojfte nove nebo stavajfd PCD4 I/O moduly - a je to hotovo! V ptlpade pouzltl proqrarnovanf v IL nebo Fupla, muze byt aplikacnl program pi'enesen pi'fmo do novych CPU, coz vyzaduje pouze male pfizpusobenf programu v prosti'edf PGS svelmi malyrnl naklady na progra mova nf.

Znacnym pi'fnosem tohoto i'esenfje i rnoznost instalace dalslch az 8 novych 1/0 modulu v piidanych stanidch PCD2 nebo PCD3.

Tfrnto zpusobern mohou byt stavajlcllnstalace obnoveny-vyleps eny postupne, s velmi nlzkyrnl naklady a mohou tak b}it pi'ipraveny pro pozdejsl vyuzitl, Takto se puvodnl investice do i'fdidho systernu napi'. v roce 1994 nekolika nasobne vratl, protoze zivotnost takoveho systernu se muze prodlouzlt rninlrnalne 0 dalslch deset let.

Aplikacnf moznosti modulu Saia'PCD4.U1 00

Doplnenlm modulu Saia'PCD4.U100 se vytvarf prostor pro resenf autornatlzacnkh uloh z ruznych uhlu pohledu a poti'eb za kazn lka-uzivatele:

1. Zvysenf spolehlivosti systemu pri nfzkjch mikladech - prosta nahrada jiz nevyrabenych procesoru PCD4 za nejnovejsi CPU Saia zv)isf bezpecnost a spolehlivost celeho syste mu.

2. Vyuzitf nOyYch moznostf soucasnych procesoru - nove Web/lTfun kce se sta nou

dostupnyrnl i pro sta rsf instalaee system u PCD4. Puvodnl proqrarnove struktury mohou byt po malych zrnenach i nadale pouzfvany,

RS232, RS485, ale take pres Bluetooth, Ethe rnet nebo USB

V prlpade pouzitl CPU Saia"PCD3 jsou k dispozici maxirnalne 3 seriove linky,

PCDl.K106

PCD3.i'vIxxxx

PCD3C2QO

- - -

-1- ~- -I =-

D r~~1 ~II

Nahrada CPU vcetne instalace

PCD3.Kl x6

I/O rnodulu

3. Rozsweni stavajici 1/0 strany PCD4 - instalad nove PCD2 nebo PCD3 vznika moinost rozsfleni puvodnf I/O strany ai 08 jakychkoliv I/O rnodulu ze soucasnehosortimentu.

4. Priprava pro budoucivy.nenu celeho systemu- Na klady na pia novanou eelkovou vyrnenu PCD4 vcetne I/O strany Ize rozdelit do vfce etap a rozlozlt ta k eelkove investicnf naklady,

Mo.znosti rozswenil/O

Pripojenfm noveho CPU z rodiny autornatu SaiaoPCD2 a PCD3 se rozsliuje i stavajlcl ka pacita puvod nlho system u SaiaoPCD4 0 max. 1281/0. Potencialne moine kombinace pakjsou:

PCD2.MSxxx s 81/0 pozicemi PCD3.Mxxxx (rozsii'itelna) se 4 I/O pozicemi

PCD3.Mxxxx (rozsii'itelna) se 4 I/O pozice mi + mod ul PCD3.C200 se 41/0 pozicemi

Seriove komunikacnilinky

Pri tomto resenf upgrade Hdidho systemuSaiaoPCD4 nenf rnozne pouzltzadnou z puvodnfch serlovych kornunlkacnich linek na PCD4, ale pro dalsl proqrarnovan f a kom u nlkaci jsou vyuiity komu nikacnfporty stante PCD2 nebo PCD3.

V pflpade pouzitl CPU SaiaoPCD2.Mxxx jsou k dispoziei maxlmalne 4 serlove linky, popifpade je moine na ukor doplneni I/O pomod modulu PCD2.F2xxx, resp. PCD2.F2xxx + PCD2.F1xx. System tak dostava rnoznost komunikace jak pi'es

popllpade je moine na ukor doplnenll/O pomod modulu PCD3.F2xxx, resp. PCD3.F2xxx + PCD3.F1xx. System tak dostava stejne tak jako v piedchozfrn pHpade rnoznost komunikad pres ruzna rozhrannf.

ru: +fT

Tato kornunikacnl rozhrannftak umozfiujf"staremu"systemu komunikovat sjinymi zaHzenfmi prostlednlctvlrn protokolu Modus, M-Bus, MP-Bus, EIB, BACne( P rofi bu s, a pod.

Skokdobudoucnosti

Toto resenf je urceno k tornu, aby vytvaielo nenakladny piechod starslch systernu na systerny s vysokyrn podflem WEB a IT funkcf.jako jsou.Webove vlzualizace" ukladanl dat pro dalsf zpracovanl v podnlkovych lntorrnacnlch systernech, apod.

Dalslinformace 0 moznostech ffdidch systernu Saia naleznete u distributora techto systernu, spolecnosti SBsys SK, s. r. o. na we bovych stra nkach www.sbsys.sk.

Text: Ing. Petr Haniky], SBsys SK

saia-burgess

Cuntrul Systems and Components -

. ~ Vyvojovy SW PG5 ~, ..... ~.8~;SPolocn~ vYvOj,:ve ,.\..... ,.../ prostredie pre vset-

'. I :!';:'~~'~J:, ky rady riadiacich sys-

~.......... ..~ ":-~ r'-i,~"-> I.II~ ternov

:/ . / • Fupla, Graftec, HMI

editor, Web editor

Terrninaly

• paslvne-textove-HMI editor~· : •

• graficke - VT Win .,»: .Q

• Webov€: panely s Mik- ~ ~

ro-browserom :;;",ti<i

• Webove panely s Win Ji'

Automaty PCD a PCS ~. • kompaktne, modularne,

<£a..~~g 10241/0

.... ~

~.~. _':.~""", eb server, File system,

"'G.~ r.~ E-mail, SMS

y' r , Ethernet,CAN2.0B,

Proflbus DP,LON, BACnet, a d'alsie

Izbove regulatory

• Fan-coil, klimatizacia, osvetlenie, zaluzie

• ovladacie jednotky analoqove.dlqttatne, IR, radlove

• kornunlkacla a PCS a PCD

.~. ,~."l ~-

Elektromery

• Jednotazovs, trcjtazove, jedno a dvojsaozbovs, pre pname aJ nepriame merarue, certmkat MID

Citace, casove rele, zdroje • vysoka spol'ahlivosf

SBsys SK, s.r.o. Na stanicu 22, 01009 Zllina

tel. +421 417232672 a-mail: obchod@sbsyssk www.sbsys.sk

5 Bsys

Cerpaci technika na nejvyssi urovni

Neni snadne stat se kvalitnym vyrobkem firmy Herborner Pumpen. Ve vsech fazich vyvoje prochazeji vsechny vyrobky pfisnou kontrolou. Od navrhu az po vyrobu jsou pouzity vysoce moderni pocitacovymi systemy, vyzraly softver a uzkjm propojenim pocitacem podporovane konstrukce. Aby byla zarucena celosvetove ocenovana kvalitni uroven, vse podleha systemu ,izeni jakosti die DIN EN ISO 9001 :2000.

Cistavoda

Cerpadla ze sekce techniky urcene pro cistou vodujsou dnes nenahraditelnou soucastl v mnoha plovarnach a prurnyslovych upravach vody. Je jed no, zda se jed na 0 obehova, blokova, ne bo samonasavacl cerpadla.

• UNIVERS AYR - Blokove cerpadlo pro velka dodavana rnnozstvf.Je jed no, zda se [edna 0 vodu z koupaliste, odpadnl, nebo cistouvodu.

• UNIBLOCK P - Prave v pffpade flltracnlch procesu s velkyrn dodavanyrn mnozstvlrn a nepatrnouvyskou dopravovaneho mnozstvl ukazuje.jak se da za pomoci male energie pohnout mnohyrn,

• UNIBAD - Cirkulacnf cerpadlo bazenove vody s i ntegrova nym lapacern vlasu a vlake n je nejd ulezitejsf castf modernfch ci rku lacn kh za i'fzenf pro pi'ecerpava nl a flltrovanl bazenove, mofske, uzltkove vody, terrnalnlch roztoku, a jinych kapalin znecistenych hrubyrnl casticemi. Pouzfva se u krytych a nekrytych koupaliSt, zimn kh sportovnfch ha I, zai'fzenf pro volny cas, vodotrysku, toboqanu, stup-

novitych vodopad u, za ffze nl pro zlskavanfteplaa prurnyslovychzallzenl,

Prumysl

Moznostern pouzitl cerpadel Herborner Pumpen nejsou stanovsny temei' zadne hranice. V prumyslove vyrobe pi'ebfrajf nejruznejsi ulohy pro piepravovan f ka pa lin. Ka leva cerpad la, ja ko i konstrukcni i'ady ve rtika In kh cerpadel u kazujf pusobive, ze jsou pi'ipraveny na vsech ny ukolytyka] fd se pru rnyslove pi'epravy.

• 282 - Robustnf odvodnovacf cerpadla pro cistou a zakalenou vodu, chladfci prosti'edky a emulze, pro horkou vodu a kondenzat azdo teploty su=C.

• 281 S - Klasika mezi odsi'ediv}imi cerpadly urcene pro temei' vsechny podmfnky urcene pro znecistenou vodu a to v mnoha varia ntach: d lohe, kratke, pro stude na, ag resivn f,ci norrnalnl media.

• UNIBAD XC - Prvnf energeticky usporne cerpadlo s motorem chlazenyrn mediem, ktere 95 % svsho od pad nfho tepla odvadl zpet do media. Presne to spravne i'esenf pro zaffzenf s dlouhou dobou nabehu cerpadla a vysokyrni naroky na tlumenf hluku. Lze obdrzet i vza plavitel nern proveden f.

• UNIBAD 72 - Nenl.rna Iym sourozencem" cerpad la U NI BAD, ale bylo vyvin uto specla Ine pro oblasti s rnensfrn vykonern a je provedena jako sarnonasavacl cerpad 10 s integrova nyrn predlazenyrn filtrem.

n

n ~

lli jl n~~

.- ~.. "-,.",'1

~

• UNIBLOCKGF -Specialita na pohybvody.Jejedno zda pro plo-

va my, te rm a In f vody, veda my, ne bo pr u mys love pouzltl,

• UNIBLOCKGFC - Enrgeticky usporne cerpadlos motorem chlazenyrn rnediern, ktere 95 % sveho odpadnfhotepla odvadizpet do media.

• UNIBLOCK WX - Ma specialne pi'edi'azeny filtr, Zadnf stenou cerpadla a specialnfrni obeznyrnl koly se filtruje necistoty z vody a zabezpecuje setak bezporuchov}i provoz pfipojeneho zalfzen].

• UNISELB - Pouzfva se, kdyz jde 0 nasavanlv blfzkosti fyzlkalnl

hranice, nebo 0 problernaticke kapalinys neclstotarni,

n ...l_-

-- l. _-

,..,1'-'·

utv

12

www.techpark.sk

• UNIBLOCK W/WS - Jsou navrzeny pro pffrne pi'ipojenf cer-

padla na pffrubuzasobnlku.

• UNIBLOCK D - Blokove cerpadlo nablzl veskere vyhody kon-

strukcn fi'ady U NI BLOCK pro za bud ova nf do potru bf.

Odpadnivody

Ce rpadla urcena protechn iku pouzfvanou pro od pad nfvody spolehllve dopravujf zneCiStenou vodu, prurnyslovou odpadnf vodu a surovou kornunalnlvodu

• UNIG UM T - Meke ce rpadlo pro tvrde mate ria Iy. Pfsek, Sterk a mnoho dalslch abrazivnfch slozek obsazenych v piepravovanern rnediu nernohou tornuto cerpadlu ublfzit.

• UNIVERST PO - Specialne vyvlnute obezne kolo se stara 0 plynulou dopravu rybfch odpadu, zeleniny a podobnych pi'fmesf a to tak ze]e rozseka na a kceptovatelnouvelikost.

c,' - II,

_L- I

,.~~,

JIZ DNE,~ VSA

• UNIVERS A-Monoblokove cerpadloproodpadnfvodyse opti-

maine pflspusobf pozadavkurn na pi'epravu.

• UN I PUMP - Na lodfch povetsinou panujf pro cerpad la nejtvrdsi pod m fnky. Abychom bylo vyhoveno ternto na roku rn, byla vyvin uta fada UNIPUMP, ktera slouzl bezproblernove a pfispusobl se podrnlnkarn pri pfeprave.

• UNIVERS P - Procesnf cerpadlo vyrobni i'ady UNIVERS P s pi'fmfm pohonem pi'es spojku nebo klinovy i'emen bylo konstruovano

specialne P'00j;;~~"O"h Od~:Of'.

~~ 4-

• 303 PZ - Speclalnltvar obezneho kola slouzlk setrne pfeprave cltllvych medii s vysokyrn podflem pevnych latek a plynu, Pi'itom rna toto cerpadlo dobry stupefi uclnnosti a pllspusobivy pi'fmy pohon nebo pohon kllnovyrn i'emenem take s inteqrovanyml setrvacnymi hmotami prominimalizaci uclnkuvodnlch razu.

Text: Herborner Pumpentechnik

NA TECHNIKU ZiTRKA

HERBORNER PUMPENTECHNIK

:<L,

'I,

~I-

,,'--.~-~ ,

.1 111~'1I1

Zastoupeni pro

teskou a Siovenskou republiku

Oblast techy:

AV Ing. Antonin Vaculik Jarnikova 1872,

14800 Praha 11

Tel.: +420 271 914427 Mobil: +420 602 821439 E-mail: ava4@seznam.cz

Oblast Morava a Siovensko:

Martin Pruzek

Marxova 1825/12

CZ - 69501 Hodonfn Tel./fax: +420 518 346 054 Mobil: +420 603 824794

E-mail: martin.pruzek@worldonline.cz

, -- , ,

PI ESTOVE CERPADLA - EFEKTIVNV

,

lDROJ VYSOKEHO TLAKU

Vysokotlakove piestove cerpadla maju sirokospektralne a pocetne uplatnenie v technickej praxi. Pouzlvaju sa v chemickom priemysle ako procesne cerpadla na dopravu najrozlicnejsich latok pri vyso!cYch tlakoch, teplotach

a velkYch generovanych mnozstvach medii s vykonom az 2 600 kW. Specifickjmi su aplikacie piestovych cerpadiel na dopravu suspenzii a abrazivnych zmesi, tzv. sllury pumpy. V neposlednom rade sa s vyhodou vyuZivaju v konstrukcii tlakovacich zariadeni na vykonavanie tlakovych skusok. Vyuzitie nachadzaju aj pri procesnych membranovych cerpadlach. Zaujimave su tiez aplikacie piestovych cerpadiel na pohon hydraulic!cYch lisov a dopravu kvapalnych plynov. Piestove cerpadla sa uplatnuju aj v oblasti generovania vysokotlakoveho vodneho luca pre aplikacie cistenia a rezania materialov vysokorychlostnym vodnym lucom. Vzhliidom na tieto aplikacie je pri ta!cYchto modernych strojoch a zariadeniach coraz dalezitejsou poziadavkou energeticka ucinnosf piestovych cerpadiel.

najma vdaka novyrn konstrukcnyrn materialorn. Sucasne svetove maxim um v konstrukcii piestovych ce rpadiel uz presa h uje tla k350 MPa. Este donedavna ne predstavite lne je uz skutocnostou Rovna ko bol prekonany da lsf hlstorkky fe nomen. Vyra baju sa stvorpiestove, aj patpiestove cerpadla. V konstrukcii cerpadiel sa vsak vsucasnosti uz pouzfva az sedem piestov.

Piestove cerpadhi

Konstrukcia piestovych cerpadiel sa neustale zlepsuje a taktiez pracovne parametre piestovych cerpadiel sa neustale zvysuju,

AQUACLEAN, s.r.o., Bratislava

dodava

• vysoko tlakove p.estove cerpadla s tlakom p ~ 300 MPa

• cerpadla a agregaty na cistenie tlakovou vodou 280 MPa,

vratane kornoletneho prlslusenstva: pistole, hadice, trysky, ventily, rotacno trysky, samohvbno dyzy, pancierovs hadice, psskovacie injektory, rotacne 111avice atd'.

• carpadla na dopravu aorazivnych medii, tzv, sllury pumpy

• cerpadla na dopravu kvapalnyoh plynov, napr. CO2

• llakovacie cerpaola:

- rucne s tlakom do 100 MPn,

- elektrcmotorove do 300 M Pa

16 rokov na trhu, 16 rokov pre vas.

Obr_ 1 ~tvorpiestove cerpadlo URACA typ P 4 - 45 s ucinnost'ou =95 %

Pie stove ce rpadla sa v sucasnosti pouzlvaj u najrna na dopravu najrozllcnejslch latok, napr.: riedkych - past6znych, alkalickych - kyslych, neutralnych - toxickych, cist}ich - abrazfvnych, tzv. sllury. Dopravovane rnnozstva materialu sa pohybuju az do 5 000 11m in. Teplota prepravovanych medii sa m6ze pohybovaf az do + 400°C. Dnes su dosahovane rnaxlrnalne pracovne tlaky az 380 MPa, t.j.3 800 bar, resp. 55 000 PSI. Pri vyssie uvedenych parametroch dosahuju plestove cerpadla uz vyssie uvedeny hydraullcky vykon 2 600 kW.

Apllkacne spektrum plestovych cerpadlel si vyzadu]e prepracovanu konstrukciu, varia bilnosf jed not llvyc h kom pone ntov pod la druhu apllkacle a podia pracovnych parametrov a taktiez r6znorodost pouzltych mate ria lov v konstrukcll sa motnych cerpadiel a tlez aj dalslch prvkov a komponentov, ako su poistne a requlacne ventiIya pod.

Sucasna doba je c ha ra kterlsticka m nozstvorn aplikacll a vyuzfvanlm specla Inych a tazko obrobltelnych mate ria lov ta k v stroja renskom,

vykonava servis

• opravy a servis cerpadiel, aqreqatov a prislusenstva

poskytuje sluiby

• skusky a eisten ie vodnyrn hicom do 2500 barov

• rezanie materialov vodn-rn lucorn

AQUACLE_AN

&.r.o.

vyhradne zastupenls firmyURACA

pre CR a SR Bratislava

lel.ifax: 02/52 495 312 tel .. 02/52 444 938 e-mail: aquaciean@netax.sk

14

www.techpark.sk

ako aj v stavebnom priemysle. Pre efektfvne, ekoloqicke a rychle spracovanie takychto materialov su potrebne vhodne technol6- gie. Ones, na prahu tretleho tisfcrocia, marne moznost pozorovaf doslova expl6ziu novych technol6gif, ktore zasahuju do najr6znejskh oblastf nasho zivota, Na obra ba nie spsctalnych materialov sa svyhodou a plikuju tzv. nekonvencne tec hnol6gie, ktore pracuju na odlisnych principoch ako klasicke rnetody, najma trieskoveho obra ba nia. Nekonve nene technol6gie vyuzfvaju na uber materialu najrna elektrotepelny, elektrochernlcky, chernlcky a mechanicky princip. Spomedzi technol6gif vyuzfvajuckh rnechanicky princlp najvaesf kornercny uspech dosa h uje tech nol6gia obrabania vysokotlakovyrn vodnyrn lucorn. Obrabanie vodnyrn lucorn (WJM - Water let M.achining) vzhladorn na svoje neocenitelne vlastnosti patrf medzi najpreferova nejsie a najrozslrenejsle nekonvencne technol6gie pracujuce na mechanickom (erozfvnom) principe. Rozsa h a pllkacil tejtotech nol6gie je obzvlast rozsiahly.

Pravorn sa tato technol6gia oznacuje ako "obrabanie vodnyrn I ueom'~ lebo sa vyuzfva na naj rozlknejsle operacie, a ko je reza nie vodnyrn lucom, cistenie vodnyrn lucom a ine, napr. sustruzenie, f rezova n ie, vfta n ie a hyd rode mo la c Ie.

Vzhladorn na potrebu realizacie takehoto sirokeho spektra technologick)ich operacil - vyzadujucich si r6zne technoloqicke parametre - je potrebne adekvrltne technicke zabezpecenie, t.j. vysokovykonove generrltory vysokeho tlaku kvapaliny najcastejste vody.

Na generovanie vysokych tlakov na eistenie a rezanie sa pouzfvaju za riadenia (obr. 1) na baze piestovych hyd roqeneratorov (cerpadiel). Bezne pracovne tlaky su na urovni 320 MPa pri hydraulickom vykone az 180 kW. Sucasne svetove maximum z hladiska tychto vysokotla kovychzariadenf je 3800 bar, t.j. 380 MPa.

Taketo zariadenia uz m6Zu uspesne konkurovaf klaslckym systemom na baze multipllkatorov Samozrejme, v oblastiach ako stavebnfctvo, kde tre ba pouzfvat systerny outdoor (eize stroj dopravovat k de lenern u materia lu) a vyzad uje sa nezavisly pohon, zlskavaju tieto systerny pred nost. Vzh radom na vyssie prietoky su pred u reene na delenie velrnl hrubych, psvnych rnaterialov, ake sa pouzfvaju naj ma v stavebnfctve, a to aj pri podstatne vaesfch reznych rychlostiach. Samozrejme, uvedene platf aj pre eistenie vysokotlakovyrn vodnyrn lucorn, lebo systerny s rnultipllkatorrnl sa vzhladorn na ma Iy prietokbezne nepouzlvaj una aplikacle eiste nia.

Vysokotlakove piestove ag regaty

Na obra ba nie materlalovtlakovou vodou vyra ba firma URACA za riadenia s pracovnyrnl tlakmi pre dlhodobu prevadzku do 320 MPa, a to pri dodavanorn rnnozstve vody az 38,S l/rnin., kde hydraullcky vykon zariadenia dosahuje viae ako 180 kW. Uvedene zariadenia fi rmy URACA Pumpenfabrik Gm bH & Co.KG. sa 5 vyhodou vyuzlvaju na sanaclu bet6nov, odstranovanie naterov a pri pouzitl abrazfva tiez na tzv. mokre pieskovanie, ako aj na rezanie ocele, nerezovych materia lov, bet6n u, zu Iy, m ra rnoru, eize aj v stavebn ktve, ka menarskom priemysle a pod.

Konstrukcia vysokotlakoveho troj piestoveho ce rpadla 5 integrovanyrn prevodom do pomala zarucuje nigie stredne rychlostl plesta, t.j. vyssiu zlvotnosttesnenl a piestov.

Zvysujuca sa kvalita konstrukcie a materlalov zariadenf (pouzfvaju sa napr. kornblnovane tesnenia z PTFE, kerarnlcke povlaky piestov s kvalitou povrchu pod 0,2 m a tvrdokovove sedla ventilov; na zabezpecenie dostatocne] kvality vody sa priamo na cerpadlach pouzfvaju tzv. spatne pre plachovaciefiltre 5 kovovou rnrlezkou a systernorn indlkacle zanesenia filtrov na zabranenle chodu naprazdno a naslednej kavltacil eerpadla) urnozfiuje bezpecnu a dlhodobu pracu trojpiestovych eerpadiel s extrernne vysokymi pracovnymi tlakmi.

Ako generatory vysokeho tlaku sa pre aplikacie WJM najcastejsie pouzivaju najma zosihlovace tlaku - hydraulickY multiplikiltor a piestove cerpadla s priamym pohonom kI'ukoveho hriadel'a.

Konstrukcia vysokotlakovych zariadenf na obra ba nie vysokotlakovyrn vodnyrn lucorn je ovplyvnena aj ich ucelorn a apllkaclou Technlcke moznosti, vhodnosf pouzitia a vyhody jed not llvyc h konstrukcnych riesenf a ich porovnanie su uvedene dale],

Konstrukcia generatorov vysokeho tlaku pre WJM aplikilcie Od prvych priernyselnych aplikaclf rezania materialov (r. 1970) uplynulo uz takmer 40 rokov. Za tento pomerne kratky cas sa pocet aplikacil WJM vyrazne zvysH a bezpochyby dosiahol vyznarn ny podie I takmer vo vsetkych priemyse lnych odvetviach. Vyuzltie technol6gie vysokotlakoveho vodneho luca uz nie je len "exotickym spestre nfm ci doplnkovou tech noloqiou" klaslckych - mechanickych sp6sobov obrabania. Mozno povedaf, ze vzhladom na pocet a pli kacif patrf medzi plnohod notne technoloqicke postupy vyuzltelne pri obrabani najrozllcnejslch rnaterialov takmer vo vsetkych oblastiach ludskeho zivota Technol6gia vysokotlakoveho vodneho luca sa presadHa najrna vdaka svojim prednostiam a vyhodarn, ktore poskytuje oproti inyrn, kon kurencnyrn" tech noloqiarn.

Treba zdoraznit', ze sa presadila aj vd'aka vjrazne vylepsenej konstrukcii vysokotlakovjch zariadeni a ich komplexnosti. Extrernny narast pracovneho tlaku zariadenf, slrokavarlabllita pracovnych parametrov, a tyrn vysoka unlverzalnosfzariadenf urnoznuje prenik do rnnohych, neraz aj speciflckych oblastf pouzitla, napr.do mediciny.

Generatory vysokeho tlaku 5 nizsfm konstrukcnyrn prietokom sa nazyvaju hydraulicke rnultipllkatory, Pracuju na principe hydraulickeho zosi lriovaca tlaku. Nevyhodou tychto syste mov je vsak relatfvne.mlzke" m nozstvo dodava nej kvapa liny. Principia Ina hydra ulicka schema zariadenia s rnultipllkatororn je konstru kcne jednoducha. Pri reza nf materia lovvodnyrn I ucorn sa bezne pouzlva pracovny tlak400 MPa pri prietoku vody do 10 11m in. Pa ralelnym za radenfm multiplikatorov (tvoria sa systemy Dual, Triple az Kvatro) mozno pri vyrazne vacsom prfkone 75 kW dosiahnuf prietoky az 7,61/min. Sucasny svetovy standard sa pohybuje uz na hranici 620 MPa (90000 PSI) 5 dodavanym mnozstvom tlakovej kvapaliny az 5,5 I/min privykoneaz93 kW.

Obr.2 Vysokotlakove agregaty s pohonnym elektromotorom (p = 3 200 bar a Q = 38,5 I/min.)

V d6sledku vysokych pracovnych tlakov a extrernneho zatazenia treba pri exploatacii poCftaf aj 5 urcit)im opotrebenfm a spotrebou rnaterialu, najrna toho, ktory podlieha nadrnernernu a vysokernu stupn u opotrebenia, a ko su napr. vodne ci a brazfvne trysky. Sucasne vysokotlakove zariadenia pracuju 5 kontinualnym lucom, ktory je cha ra kte ristick)i sta lou energetickou h ladinou pocas reza nia. Z toho d6vodu treba na fixne uchytenie obrobku relatfvne nfzke upfnacie sHy. Ve ra krrlt postacuje ibavlastna hmotnosfVYrobku.

Pre a plikacie v exterieri (tzv. outdoor aplikacie) sa tieto vysokotlakove zariadenia vyrabaju 5 pohonnym dieselovym motorom (obr. 3).

15

www.techpark..sk

Vyhodou je nezavislosf od elektrickej siete (dostupnosf a velky vykon) a jed nod uc ha reg ulacia pracovnych pa ra metrov.

Multiplikator vzhl'adom na vyssie pracovne tla ky vyuzfva kvalitnejsie materialy a prepracovanejslu konstrukciu Pritom len mala netesnosf systernu moze sposobif trvale poskodenie komponentov. Vzhl'adom na vyssie pracovne tla ky je system na rocnejsf na kvalitu, cistotu a u pravu vody!

Z hladiska udrzby oboch typov generatorov vysokeho tlaku je tu niekolko rozdielov rnedzi cerpadlami s priamym pohonom a zosilriovacomtlaku.

Vseobecne platl, ze zosilriovace tla ku su menej narocne na ud rzbu, Sta(f cca 45-min. udrzba kazdych 400 - 1200 prevadzkovych hodfn. Zato cerpadla s priamym pohonom vyzaduju pravidelnu udrzbu kazdych 200 az 600 hodfn. To znarnena, ze uzlvatella rnultiplikatorovvykonavaju udrzbu menej casto, Avsak udrzba cerpadielje zvycajne menej narocna na vykon, pretoze neexistuje zladny zlozity hydraullcky system. Vzhl'adom na celkovu koncepciu a rozmery syste mu s pria mym pohonomje zvycajne aj I'a hsf prfstup kjednotllvyrn komponentom.

Piesty m ultiplikatora vykonaju menej zdvihov za rninutu a ko piestove cerpadla s priamym pohonom (70 - 90 zdvihovza min. versus 600-2 200zdvihovza min.).

Udrzba obidvochtypov generatorovtlakuje pre personaljednoducha, komponenty su lahke (0 niece jednoduchsla v prfpade cerpadiel s priamym pohonom) a v podstate nie su potrebne zladne specia Ine nastro]e,

).~

, .

Energetickil ucinnosf cerpadiel

Investfcie do vyskurnu v oblasti zvysovanla energetickej ucinnosti piestovych cerpadiel su efektfvne. Enerqeticka ucinnost sa stava coraz dolezitejsou poziadavkou aj pre moderne hydraulicke stroje a zariadenia. Preto je vyskum zarnerany na maxirnallzaclu hydraulickej ucinnosti piestovych cerpadiel a zabranenie vzniku strat energie napr. nad mernyrnl presa kmi, strata m i kvapali ny, ci nevhodnymi requlacnyrnia ovladacfrni prvkami.

Obr.3 Mobilrr; .gr~it Jet Power 180 kW - 280 MP. s pohonrr;m dleselov9m motorom

Porovnanie konstrukcie multiplikiltorov a piestovych cerpadiel

Pouzfvanle vysokokva litnych konstrukcnych mate rlalov u mozn uje zvysovat para metre zariadenf na generovanie vysokotlakoveho vodneho luca. V sucasnosti zariadenia s multiplikatorom prekroclll hranicu 620 MPa a zariadenia s piestovyrnl cerpadlami atakuju hranicu 400 MPa. Este pred par rokmi bolo dosiahnutie takychto extrernne vysokych tlakov iba snom. Tlakova hranica sa neustale zvysuje, cfrn sa otvaraju nove moznosti v apllkaclach technol6gie WJM.

Princlpialne rnozno povedat, ze na rezanie rnaterialov treba vyssie tlaky a mensle prietokove mnozstva a na cistenie nizsie tlaky a vacsie mnozstva technologickej kvapaliny. Vzhl'adom na to, ze poziadavky na rychlost a kvalitu obrabanla materlalov neustale rastu, dochadza k prelfnaniu technoloqlckych parametrov qenerovanych zariadeniami na rezanie a cistenie vodnyrn lucom, hoci oba d ruhy za riaden f pracuj u na odllsnych prindpoch generovania vysokych tlakov. Dorninantnu ulohu pritom hra rnnozstvo dodavanej kva pa Ii ny, najma z pohl'adu rnoznosti odtransportovania odobrateho rnaterialu z miesta rezu a vykonu obrabania.

Snad' najvacsou vyhodou ag regatov a za riaden f s piestovyrn i cerpadlami je skutocnost, ze su ve I'm i uci nne.Ich ucin nest dosa huje az 95 % prl premene elektrickej energie (naproti tomu hydraulicke mu ltlplikatory dosa huju ucin nest len 65 - 72 %), takze vyrazne setria na klady na ele ktricku e nergiu.

Preco su piestove cerpadla takefektfvne:

- konstrukcia piestovych ce rpadielje vysoko pre pracovana,

- maju vysoku objernovu ucin nost,

- prietok rnozno regulovai nezavisle natla ku,

- rnaju konsta ntn u vysoku ucinnosiv ra mci celeho rozsahu doda-

vaneho rnnozstva kvapaliny,

- takmer knnstantna ucinnosivcelom rozsahu tlaku,

- prirodzenavysoka energeticka ucinnosfvcelom rozsahu dodav-

ky (tlak/rnnozstvo).

Vysokotlakove zariadenia s hydraullckyrn multiplikatorom su v porovna nl so zariadeniami s piestovyrn ce rpadlom trochu zlozltejsie, Zariadenia pozostavaju z dvoch sarnostatnych hydraulickych o bvodov - vod nyokruh a pohonny olejovy okru h.

Obr_ 4 Konltrukcle odstredlvjch lerpadlel

Naklady na energiu a tyrn suvislace prevadzkove naklady su najrna u odstredlvych cerpadiel (obr.4) velrnlvyznamne, Pretosa vyrobco-

16

www.techpark.sk

via odstredivych cerpadiel intenzfvne snazla optimalizovat konstrukcle odstredivych cerpadiel a celeho sustrojenstva.

Ztohto pohl'adu potom vysoka ucinnosfpiestovych cerpadiel predstavujevyznarnnu konkurencnuvyhodu. Aky je dalsf postup a ciel'pri zefektfvnovanfkonstrukcifpiestovych cerpadlel?

Nove napalade zdroje na DIN listu serie WDR

Cielomje:

skva litne nie konstru kcl f vyuzitfrn rnodernych ene rgeticky efektfvnych pohonov, tzv. Energy - Efficient systerny, optimalizovaf konstrukciu cerpadiel, naprfklad - znizovantrn strat v d6sled ku vn utorneho trenia,

min i m a lizovaf s kod live pr iestory ce rpa di e I,

individualne riesenie zariadenf pre konkretne prevadzkove parametre a konkretne prevadzkove pod mien ky, vytvorenie dlhodobo ekonornlckych konstrukcii cerpadiel,

Prednosti a typicke vlastnosti piestovych cerpadiel su nasledovne:

ene rgetic ka uci nnost piestovych cerpadiel je az 95 % - z toho vyplyva nizsia spotreba a uspora energie,

moznost vyuzitia priameho pohonu cerpadla z pohonneho motora (ele ktro a lebo diese I),

piestove cerpadla s priamym pohonom zvycajne qeneruju max. konstantny pracovny tlak,

moznostpouzitla nielentroeh pracovnych piestov majcastejsia koneepeia), ale aj stvor-, pat-, sest- alebo az sede mpiestovych ce rpadiel,

rovnome rnejsla dodavka kva pa linyza bezpecuje sta bilnytlak vtryske, vysled kom coho su hladke a konzistentne rezy, prepracovana udrzba a diagnosti ka piestovych cerpadie I za branuje nsocakava nyrn prestojom a vypadkom cerpadiel,

• piestove cerpadla rnaju na vstupe inteqrovany prevod do pomala, cfm rnaju nfzku strednu rychlosr pohybu piestu, co za bezpecuje rovnomernosf a stabi litu ehodu cerpadiel,

nfzka stredna rychlosf pohybu piestov znarnena nizsie opotrebenie a nizsie prevadzkove na klady,

jednoducha irnplantacla piestovych cerpadiel do praeovnychjednotieks dieselovym pohonom.

Ide 0 zdroje so sirokyrn rozsa hom vstu pne ho na patia 180 az 550V AC, aleb0254az780VDC.

setr la drahocen ny priestor na DIN llste. Taktiez aj ucinnosf modelu

WDR-480 je az o 3%vyssia a ko ucinnosf inych 480 W na pajacich zdrojov. Toto je trend zelenej energie s energeticky uspornej koneepeie, ktoru si ako standard kladie aj spolocnost Mean Well. Zdroje WDR-240 a WDR-480 su vybavene aktfvnym PFC (ucinnfkjalovej zlozky), Dalsfmi funkeiami, ktore uvitaju zakaznfcivosvojieh apllkaciachje DC OK rele kontaktalarm, ktory signalizuje stav vystupneho napatla, trimer na prednom panely, urceny na nastavenie vystupneho napatia a oehrana proti skratu a prepatlu na vystupe a ta ktiez tepel na vykonova oehrana su samozrejmostou. Na pajacie zdroje tejto serie su u rcene do najnarocnejsfch podmienok a dokazu praeovaf v teplotach od -25°C az po +70 0C. SU pasfvne chladene a preto su vysoko spolahlive s viae ako 268 tisfc hodinami MTBF, strednou dobou medzi poruehami, pre model WDR-120. Napajacie zdroje serie WDR zodpovedaju najprfsnejsirn standardom, ako je harrnonicke prudove obmedzenia podia EN61 000-3-2, bezpecnost podl'a IEC60950 (CB), EMC pre fazku priernyselnu uroven pod la EN61 000-6-2.

Text: Juraj Klein

Vzhl'adom k ieh slrokernu rozsahu vstupneho napatia je rnozne tieto napajacie zdroje pouzit v jednof'azovych, alebo aj trojfazovych systernoch, co zvysuje flexi bi litu pouzitla eelej apllkacie. Na pajaeie zdroje na DIN listu serle WDR su dodavane vo vykonovej rade 120 W model WDR-120, 240 W model WDR-240 a 480 W model WDR-480. Tieto zdroje je mozne dodavaf s vystupnyrn na patirn 12 V (Ie n pre WDR-120), 24Valeb048V. Napajacie zdroje serie WDR rnaju na vystupe prudovy limit a ichvystupne napatle je rnozne nastavif 12 az 15 V pre 12 V model, ako napr. WDR-120- 12, 24 az 29 V pre 24 V model, ako napr. WDR-480-24 a 48 az 58V pre 48 V mode,1 napr. WDR- 240-48. Tato vlastnosf urnoznuje pouzlt ich aj ako nabijace akurnulatorov, Vyhodou napajaclch zdrojov serie WDR su male rozmery. Pre porovna n ie na pajacl zdroj WDR-480 rna az 0 51,6 % mensie rozmery ako model DRT- 480. Preto jeho male rozmery

5
..::
u
0
...
2
>
,. 2,5
'u
,,.
.!::I
'I::
0
E
«
0
0 be ~ usetrene naklady na energiu AK = rozdiel- zriad'ovacie riaklady

2

Pomer niikladov Lle/LIK

Obr.5 Efektfvnosf plastovfch larpadlal

Vzhl'adom na vyssie uvedene vyhody a na ieh konstrukcnu jed noduehosf maj u pie stove cerpad la coraz vacsi u odozvu a sirsie a plika cne spe ktru m v prie mysle. Konstru kcie plestovyc h cerpadiel su vysoko soflstikovane a prepracovane, Dokazu dlhodobo a spol'ahlivo generovat vysoky pracovny tlak pri a kceptovate l'nyeh prevadzkovych nakladoch (obr. 5).

Text: Ing. Zdenko KRAJNY, PhD., AQUACLEAN, s. r. o.

Hlavaclkova 16 841 05 Bratislava www.aquaclean.sk. aq uaclea n@netax.sk,

17

www.techpark.sk

Poui:ivanie textilnych utierok vas stoji cas. A cas su peniaze. Najprv myslite na skladovanie: musite sa prehrabat" horami handier, aby ste nasli jednu, ktoni moi:ete poui:it". Za druhe, myslite na produktivitu. Utierky, ktore saju pomaly, ovplyvnuju rychlost", s ktorou moi:ete pracovat".

UCinnejsie a efektivnejsie priemyselne dstenie

vdaka technol6gii Power Pockets

PouZfva n ie rozstrlhanych kusov stareho oblecenia a latok u vas na pracovisku moze vyzeraf prakticky a ekonomicky, ale

problemy - zvysky chernickych latok, drsne castice a dokonca i zipsy a sponky, kt o r e poskodzuju vyrobky, Vyprate

a cistenia. Pouzfvanie textilnych utierokrnoze skodltvesrnu zd raviu, To.ze su handricka ci utierka vyprate, neznarnena.ze su ciste. Stopy nebezpecnych chemickych latok alebo castk mozu zostat i po vypratf. A nasledne mozu vyvolaf vyrazku alebo aj n ieco horsie,

kom v priemysle ucinnejsie a efektfvnejsie cistenie hrubych a mastnych povrchov, je urceny najrna pre zakaznfkovz chemickych, potravina rskych, kovospracujucich a dopravnych podnikov.

SirokY sortiment pre spravnu volbu

Rad utierok WYPALL *XSO az WYPALL*X80 od renomovanejspolocnosti KIMBERLY-CLARK PROFESSIONAL ponuka siroky sortiment pre rozsia h Ie spektrum prace a umoZi'iuje vybrafsi prave ten typ, ktory bude pri cistenl a upratovanf najlepsie vyhovovaf potrebarn daneho pracoviska a pracovnfka. Zaistuje kazdernu zarnestnavatelovi ci podnikatelovi.ze nebude zbytocne platitza odpadove handry, ktore nernozno nijako vyuzif, a ze nebude nuteny pouzfvaf utierku, ktora uplne nevyhovuje jeho potrebarn a moze poskodit bud' vyrobok, alebo dokonca zdravie pracovnfka, ako tomu casto byva v prfpade pouzfvania zdanlivo .Jacnych"

Spolocnost KIMBERLY-CLARK PROFESSIONAL, popred ny svetovy vyrobca v oblasti v)i rob kov pre priemysel, uvadza na trh utierky WYPALL * X s technol6- giou Power Pockets. Vyrobok, ktorernu prsdchadzal rozsiahly vyskurn a i nvestfcie, prinasa vd'aka technol6gii Power Pockets strukturovany povrch, ktory zvysuje schopnosf d rhnutia a zlepsuie ta k uci nnosf utierokWYPALL* X pri udrzbe, ktora je spojena s mnozstvorn spiny a neporiadku. Podl'a laborat6rnych studif zachytava utierka s technol6giou Power Pockets olej 0 30 % lepsie a ko doterajsie utierky od KIMBERLY-CLARK PROFESSIONAL.Tento novy produ kt, ktory urnozni pracovnf-

v skutocnostl stojf viae, nez si myslfte. Pouzfvanfrn textilnych utie rok ovplyvn ujete kva litu, I ked' najdete pouzltelnu handricku, moze obsahovaf skryte

utierky taktiez nie su tou pravou odpoved'ou. Mozu byt este kontaminovane z predchadzajucej prace - a tyrn moze byt ohrozena kvalita vasho upratovania

18

www.techpark.sk

handier a rozstrihanych textilnych odpadov.

ho vyrobku WYPALL * X8D jedinecnu reliefnu technol6giu nazyvanu Power Pockets. Tato technol6gia bola teraz rozsirena na cely rad priernyselnych utierokWYPALL *X. Technol6gia Power Pockets poskytuje uzfvate I'om 3 hi avn e vyh ody:

rat6rnych studif zachytava utierka s technol6giu Power

kych prlernyselnych utierok WYPALL * X6D, X7D a X8D, a by

Technol6gia Power Pockets Technol6gia Power Pockets u mozri uje pod nikom nielen zv)isenle efektfvnostiv)iroby, lepsiu kontrolu nakladov, ale taktiez zn izenie objemu llkvidacle odpadu. Interne vyskurny spolocnosti KIMBERLY-CLARK PROFESSIONAL ukazali, ze handricky a odpady pouzlvane na cistenle rnnohych priemyselnych pracovfsk maj u v priemere patkrat vyssiu hmotnosf ako utierka WYPALL* X. Eur6pske podnikysa staleviaczarneriavaju na hl'adanie sp6sobov, ako obmedzit vzrastajuce vydaje na llkvidaciu odpadu. Legislatfva EU medzityrn vyvlja na podniky stale vaesf tlak, aby znffill svoj odpad. KIMBERLY-CLARK PROFESSIONAL *, dodavate] riesenf umyvarnl, utierok a bezpecnostnych rlesenl svetovej urovne, si uvedomuje tuto potrebu znfzif objem odpadu a zamerala svoj vyskum a vyvo] na vyvinutia utierok, ktore nie

Zvysenii efektivita: technologicky spickovo zaclenene .vrecka" u mozriu] u efektfvnejsle lapanie neclstot a splnya prispievaju tak k dosiahnutiu efektlvnejsle ho, cistejsleho a rychlejsieho procesu clstenla, ktory je nevyhnutny pri striedanf smien v tovarnach a pri planovanych odstavkach,

Lepsia kontrola niikladov: zv)iseny eistiaci ucmok tychto "vreciek" znarnena, ze zamestnanci zvladnu cistenle za kratsiu dobu a spotrebuju menej vyrobkov, Utierky WYPALL * X teda prispievaju ku kontrole nakladov na cistenie nielen usporou casu, ale taktiez rnenslrn pouzfva-

Pockets olej 0 3D percent lepsie ako predchadzajuce utierky od spolocnosti KIMBERLY-CLARK PROFESSIONAL.

Ked' boli poskytnute zakaznlkom na vyskusanle, 73 % z nlch by uprednostnilo novu sllnejsiu a rnakslu povrchovu strukturu

urnoznlll zakaznfkorn dosiahnut vyssi u efektivitu a ucin nosf eistenia.

Utierky WYPALL * X budeme nad'alej stale vylepsovat, aby urnoznlll naslrn zakaznlkorn dosiahnuf dalsle zvysenle efektivity"

Viac lnformacll 0 zyYsenej efektivite a clstlacom lIei nku utierok WYPALL" X60, X70 a X80 s technol6giou Power Pockets a 0 d'alstch d61ezitych vyrobkoch pre priemyselnych zakaznlkov najdete na webe:

utierokWYPALL * X6D, X7D a X8D pred predchadzajucimi verziami utierok. Tieto utierky urnoznia pracovnfkom v priemysle uein nejsie a efektlvnejsie eistenie hrubych a mastnych povrchov. Urychli sa tyrn striedanie smien a planovane odstavky, takZe prevadzky podstupia kratsie prestoje.

"Zaradenie efektivity zakaznfka na prve miesto je nasou prioritou efslo [edna," hovorf Roman Garaj, Sales professional spol ocn o st i KIMBERLY-CLARK PROFESSIONAL."Nasa za kladna technol6gia Power Pockets je teraz k dispozkii v ramci vset-

su iba obycajnou hand rlckou,

nfm a znlzenfrn mnozstva odpadu.

Efektivita je pre spolocnosf prioritou cislo jedna Spolocnosf KIMBERLY-CLARK PROFESSIONAL ", ktora rna uzku spatnu vazbu od zakaznikov z radov c hem ickych, potravinarskych, kovospracujucich a dopravnych podnikov a dalsfch segmentov, si uvedomuje, ze priernyselne podniky stale h I'adaj u s p6soby, a ko zvysif svoju efektivitu. Aby ulahcila podnikom dosahovanie tohto ciel'a, spolocnost KIMBERLYCLARK PROFESSIONAL * predstavila v rarnci svojho zakladne-

Menej skladovania: kedze vdaka "vreckam" spotrebuju zamestnanci menej vyrobkov, vyrobne prevadzky budu maf menej odpadu k likvidacli na drahych skladkach,

CenovovYhodnejsie cistenie Technol6gia Power Pockets prinasa strukturovany povrch, ktory zvysuje schopnost drh nutia utierokWYPALL* X a zlepsuje tak ich ucinnost pri udrzbe, ktora je spojena s mnozstvorn spiny a neporiadku. Podl'a labo-

www.evolutionofcare.com

www.kimberly-clark.com

www.kcprofessional.sk

19

www.techpark.sk

Pohony vjtahU v bytove nebo prumyslove zastavbe jsou osazovany stale jeste asynchronnimi motory se snekovou pfevodovkou pfipojenymi bud'k pevne siti, nebo noveji s napajenim

z frekvencniho menice.

Kam kraci vytahova technika?

V obdobf poslednkh asi 8 let se sta Ie casteji vyskytujf modern f bezplevodove stroje, ktere ve spojenf s frekvencnim rnenicern urnoznujf plynule Hzenf rychlosti pohybu vytahove klece, coz je zvlaste dulezite piedevslrn pf rozjezdech a brzdenl Hlavnf vyhodou tohoto resenf je vyssf ucinnost pohonu spojena s nizsfmi provoznfmi naklady prevazne za elektrickou energii, tiSsf provoz a v dusledku snlzene hmotnosti zaHzenf take snadnejsl rnorrtaz pri stavbe novych nebo pf rekonstru kdch stavajkichvytah u. Spolecnost EM Brno s. r. o. jiz v roce 2002 pledstavila na mezi-

narodnlrn veletrhu v Brne svuj prvnf vytahovy stroj z typove rady"NL4" s nosnostf 630az 1 250 kg pf lanovanf 2:1 nebo s polovicnf nosnostf s lanovanfrn 1 :1. V obou pHpadech m uze byt bezna rychlost vytahove klece 1,0 m/s zV)isena az na dvoj nasobek.

Motory byly resenysvnejsfm rotore m prurneru 400 rnrn, ktery slouzil soucasne jako lanovnice pro 3 az 7 Ian prurneru 10 mm. Postupne byl stroj dopl nen vyrnenitelnou lanovnicf a rucnirn vyprostovanfrn, ktere dale zV)isily uzitnou hodnotu pohonu.

Pres pocatecnl opatrnost doda-

--_

@) ® @

®

Typlll... Type III... Typlll... 240630 24O!IlO 241000 100700 1!1llm 1!t1100 1!t1340 1600Jl 1oo!110 161000 161200 161600
Prlm'ir IWlooce [ Pulley clamter ~ reibschlibe 240 240 240 1!1l 1!1l 1!1l 1!1l 160 100 160 100 160
nm]
MIx. zojiZeri [ kN] Max.looc:lrg MIx. 40 40 40 40 40 40 40 40 40 40 40 40
Belash.ttl
I'obTB1t [ N1l] mp! DltrtDm1: 2Zl 275 340 1!1l 2Zl 275 340 140 1!1l 120 275 340
Itrdnoot [ kg] Mass Mlsse 100 170 195 120 100 170 195 100 120 150 170 195
Nc:EmsI ~oad l'lIIzIast 320 400 000 300 430 5&l 670 320 400 500 630 800
[kg]
Q{iky Spaed Il"ehza1I BO 80 !Il 106 106 106 106 120 120 120 120 120
[rrill']
lWIovan vykoo Rq:irg PaNer !luth1irg.rg L.eisll¥g 1,85 2,30 2,85 2,0 2,5 3,1 3,B 1,B 2,3 2,B 3,5 4,3
[kwJ
1:1 1:1 1:1
~osI Pulley reibscheibeges
IWIOYrice
[m's] velocity c:tr.v. 1,0 1,0 1,0 1,0 1,0 1,0 1,0 1,0 1,0 1,0 1,0 1,0
~osI CltJin ~n£geSCh.v.
klece[ m's velocity
Nc:EmsI ~oad l'lIIzIast 630 BOO 1000 700 B60 1100 1340 630 !IlO 1000 125( 1000
[kg]
Q{iky Spaed Il"ehza1I 100 100 160 212 212 212 212 240 240 240 240 240
[rrill']
vykoo PaNer L.eisll¥g 3,7 4,6 ~7 4,0 5,0 6,2 7,6 3,6 4,6 5,6 7,0 8,6
lWIovan [kW] Rq:irg !luth1irg.rg
2:1 ~osI 2:1 Pulley 2:1 reibscheibeges
IWIOYrice 2,0 2,0 2,0 2,0 2,0 2,0 2,0 2,0 2,0 2,0 2,0 2,0
[m's] velocity c:tr.v.
~osI CltJin
Klece velocity ~n£geSCh.v. 1,0 1,0 1,0 1,0 1,0 1,0 1,0 1,0 1,0 1,0 1,0 1,0
[m's] 20

www.techpark.sk

vatelu vytahove techniky dnes motory rady NL 4 odebfra vice nez 25 vytahafskych spolecnos-

ma lozisky vyznaeujfcf se vysokou provoznf spolehlivostf overenou uz u stroju rady NL4

trend sfi'eny nejvyznarnnejsfrni dodavateli vytahove techniky, ktery uzlvatelurn prinasf nove

i Siovenskou republiku vyhradnfm dodavatelem vytahovych Ian spolecnosti PFEIFER DRAKD,

tf, sjejichz pomod bylo doda no pres 700 stroj una ceskytrh. Uspesny vstup bezpi'evodovych rnotoru pi'evazne do nove vystavby vyvola I tla k odberatelu na mens! a lehcf stroje, ktere by mohly byt pouzfvany i pi'i obnove stavajlcfch vytahu. Bezpecnostnl pi'edpisy urcovaIy prurner lanovnice ,,0", ktery musel byt alespon 40-nasobkem prurneru lana.d"

Vyvo] novych Ian prurner u 6mm dovolil pouzitl lanovnic s prurnerern 240mm,coz urnoznilo volbuvyssfch otacek motoru pfizachovane rychlosti pohybuvytahove klece.

Usilf vyrobcu la n vyvrcholilo konstrukcf Ian umoznujlclch pouzitl vyrazne mensfch prumeru la novnice. Pi'edstavitelem techto Ian jsou vyrobky nernecke firmy PFE IFER DRAKD, ktera vyrabl lana typu DRAKD 250T prurneru 6, 6,5 a 8 mm s pornerern Old ~25!

Teto pi'ednosti novych Ian vyuzila spolecnost EM Brno k vyvoji novych rad vytahovych stroju NL 24 (Ianovnice prurneru 240 mm),NL 18(lanovnice180mm) nebo dokonce N L 16 (Ia novnice 160mm).

Mezi nejvetSf vyhody noveho resenfpaW:

· tfetinove snlzenl hmotnosti stroj u NL 24 vuei N L 4 pi'i zachovane nosnostivytahu

· male zastavbove rozrnery s pudorysnou sfi'kou 250 m m

· vysoke plfpustne celkove zatEenf~novniceaz40kN

· ulozeni lanovnice mezi dve-

· bezhlucny a klidny provoz se zvysenou energetickou ueinnostf a snfzenymi provoznfmi naklady

· rnoznost rucnlho odbrzd'ovan! jedinou pakou pi'fmo na stroji nebo dalkove ovladanl odbrzd'ovacfm lankem

· rucnlvyprostovanl, ktere konkurencnl stroje nenabfzej f l.anovnlcejsouvyrabeny ze speclalnl tvarne litiny a jsou vhodne i pro prumery Old < 40. Pro porner prumeru lanovnic Old < 40 pfedeplsujlvyrobci Ian pouzitf povrchove kalenych lanovnic s tvrdostf alespon 50 HRc, coz sarnozfejrne zajistujerne a dodavarne,

Stroje i'ady NL 24 jsou dodavany s nosnostf 320, 400,500,630 a 800kg pfl lanovanl 1:1 nebo 630,800,1 000, 1 250 a 1 600 kg pli lanovanl z.t (rychlost lanovnice 2,0 m/s. Podrobneji viz tabulka na strane 20.

Kazdy stroj je vybaven dvojitou kotoucovou elektromag netickou brzdou, snlmacern polohy nutnyrn pro i'fzenf napajeni stroje z frekvencnfho rnenice. Pripojenf je urnozneno svorkovnicemi na hornf strane motoru. Na pozadavek je rnozne dodat sllovy a datovy kabel pozadovane delky,

Prestoze stroje rady NL 24 byly uvedeny na eesky trh teprve ve 2. polovine roku 2009, bylo jich doda no uzvfce nez 250. Zaverern je ti'eba zduraznit, ze pouzlvanf b ezpfevodovych stroju nenf eeska m6dnf novinka, ale prakticky celosvetovy

efe kty, ja ko je na pi'. uspora energie, bezhlucny provoz. Nic tedy nebranl, aby vytahove stroje EM Brno byly dodavany i slovenskyrn odberatelurn, Dals! vyznamnou lnformaclje.ze spolecnost EM Brno je pro Ceskou

typ 250T, prurnery 6,0 a 8,0 mm, ktere mohou byt dodavany spolecne svyta hovyrni stroji.

Ing. Ladislav Urbanek, technlcky i'editel EM Brno Ing. Zdenek Zak, esc, obchodnfi'editel EM Brno

~ EM Brno s. r. o,

testa spolelnost EM Brno, s. r. 0. VYrlbi a dod.,,:

-prurnyslove stejnosrnerne motory M

-stejnosrnerne trakcni motory 3M

-asynch ronnf motory 1 AY

-elektrohydraulicke pi'fstroje(eldro, elhy) EP

-stildave servomotory 5 N K

-bezprevodovevytahove stroje NL4, NL 24, NL 18

-nevybusne asynch ronnf motory ADM

-stiizn e a tva rova d n ast roj e pro vy rob u e Ie ktro motor u

-stildave generatory s perma ne ntnfmi magnety

-vestavne elektromotory

·opravy ele ktrornotoru -llsovanl a strojn f obra ben f

www.embrno.cz

21

www.techpark.sk

Pri navsteve sidla spolocnosti Stopaq

v Holandsku, velmi rychlo zistite, ze nejde 0 bezneho vyrobcu izolacii. Priestor recepcie je velka skusobna plochaT na ktorej su umiestnene nadrze naplnene vodou demonstrujuce vyborne vlastnosti izolacnych produktov. V tejto zivej ukazke su potrubne a kablove vstupy do nadrzi utesnene proti prieniku vody pomocou novych technologii.

Na zaclatku clnnosti firmy Stopaq bol zakladatelspolocnosti Frans Nooren, ktory zaca I a ko dodavate! hydroizolacnych tee hnol6gif pre vodarenske siete, ktore celia mnohyrn problernorn v krajinach ako je Holandsko. Cerpajuc z praktickych skusenostf, sa zakladatel' spolocnosti sustredil na vyvo] novych izolacnych teehnol6gif a vyvinul inovatfvny produkt, ktory s velkyrn uspechorn dernonstroval na prfstavnom murevRotterdame.

Kvoli er6zii pody za stenou piliera lodenice, doslo ku kor6- zli zadnej plochy, co nasledne vied 10 k perforacia m. Preto museli byf piliere tesnene zo strany prfstavu pomoeou novej technol6gie, apllkaciou izolac-

,neho povlaku pod vodou.

Tento produkt predstavoval zaciatok novej qeneracte tmelov a povlakov. Spolocnost bola zalozena uz v roku 1988 __ Wt:...lW a aj jej sarnotny nazov Stopaq

hovorf o torn, ze ide 0 dodavatela inovatfvnej tech nol6gie znamenajucej stop vode (stop aqua). Od [una 2010 zacata clnnost pobocka STOPAQ SLOVAKIA s posobnostou v Siovenskej a Ceskej republike avMad'arsku.

Spolocnost Stopaq sa od svojho vzn iku vyvfja la d'a le], jej tech nologia sa vyvinula dotej miery, ze sa d nes pouzfva v roznych oblastiaeh. V tomto clanku sa sustredlrne na jej vyuzitle v potrubarskorn priemysle a budeme hl'adaf aj nove oblastijej a plikacie,

Technol6gia

Zakladorn produktov Stopaq je pouzfvanie polyizobutenove] zivice. Je to viskozno-elasticka zivica, ktora rna studeny tok. To znarnena, ze zivica sa maze javif ako tuha latka pri nahlorn posobeni sily, alebo maze mafvlastnosti kva pa Ii ny, a k na nu posobl sila pomaIy. Mozno ju aplikovaf na akykolvek povreh a je priluava aj na vertikalny povreh. Netvrdne a je vhodna aj na aplikaclu na komplikovane tvary alebo profily. Je preto idea Ina ako izolacna hrnota, kedze dokaze utesnif oble arrnatury, prenika do dutiniek a vyplna trhliny. Tato technol6gia je tlez vhodna na potrubia a nasla vyznarnne

22

uplatnen ie ako povlak na doizolova nie zvarov. Napriek tornu, ze rna studeny tok, nesteka z vertikalnych povrehov a zachovava si svoju hrubku.Toto je silna stran ka tejtotech nol6gie, ktoru vyvinu I Stopaq starostllvyrn narniesanlrn zivfc a tmelov. Povlak je inertny, uplne arnorfny a neprepusta vodu a kyslik, a preto predstavuje vynikajueu oe hra n u pred kor6ziou.

Tesniaca hmota

Vd'aka nepriepustnosti polylzobutenove] zlvlce voclvode a plynom a jej pri Ihavosti na suchy aj rnokry povrc h (ako uz bolo spomen ute, je rnozne ju aplikovaf aj pod vodou), je idealna ako izolacna hmota na zabranenie unikovvody, najrna pod zemou alebo miestaeh stlakom vodneho stlpca, Navyse k tomuto tradlcnernu vyuzltlu, mozu byf izolacne materia Iy pouzite aj ako povla kna prevenciu voci kor6- zli na nadzernne prfruby, skrutkove spoje, dna nadrzf, sachtove poklopy, a rrnatury a potrubia.

Povlakna protikor6znu izohiciu

Vlastnosti polyizobutenovej zivice robf povla kidea Inym na doizolovanie zvarov potrubf proti kor6zii. Jeho akceptacia v tejto oblasti bola spociatku pornala z viaee ryeh dovodov - nedostatku i nforma-

elf 0 speciflkach povlaku, Standardoch pre jeho porovnanie, nakladoeh a odolnosti novej teehnol6gie v priemysle. Tieto prekazky su dnes prekonane vd'aka rozsia hlem utestova niu a aj vdaka zarade niu

www.techpark.sk

vlskozno-elastlckych povlakov do novej ISO nor my 2189 - 3 pre povlaky na doizolovaniezvarov.

Nove viskozno-elasticke povla ky pon ukaj uvlastn fkom potru bf spoI'a hlivu.d lhotrvajucu proti kor6znu oc hra nu zva roy a moznostopravy poskodenych povlakov potrubf. Povlaky su 100 % samo zacelitelne a preto je aj menej casto potre bna ich oprava, su vysoko chemicky a tepelne odolne a daju sa rychlo a jednoducho aplikovaf bez potreby speclalneho vybavenia, alebo potreby vyssej odbornosti personalu, Toto vsetko znizuje naklady na pouzitie a naklady pocas zlvotnostl tejto patentovanej inovatfvnej polymerne] technol6gie, ktoraje dostupna na celom svete.

Pre doizolovanie zvarov, opravu nadzernnych a aj podzernnych potrubf,je produkt I'a hko rucne navinutelny okolo potrubf. Pri potrubiach velkych priemerov sa mozu pouzif ovfjacie mechanizmy.

Porovnanie stradicnjrni izolacnymi materialmi

Nevytvrdnuty povla k5topaq rna studeny tok, a preto moze byf a plikovanybez nahrievania, co mudava 100%v}ihodu predtuhyrnisysternarni a je ako produkt stabilny a lnertny, Aplikacia povlaku je v porovnanf s kvapalnyrnl povlakmi menej cltllva na podmienky

DolezitYm parametrom protikor6znych izolacif linlovych potrubf a povlakov na doizolovanie zvarov je adhezia k oceli. Pri tomto typetechnol6gie nieje vyzna rnne vykona n ie odtrhovej skusky, pretoze povla k je v podstate kva pa lina, ktora nernoze maf odolnosf vocl odtrhovaniu. V praxi to znarnena, ze ak sa pokusite odstra nif povlak zo substratu, v podstate dosiahnete kohezne odtrhnutie a odstranlte v}istuznu mrlezku povlaku, pricorn urclta vrstva povlaku vzdy zostane na povrchu kovu, a stale rna funkciu ochrany pred kor6ziou. Polylzobutenove zlvice su zakladorn a a kste n iekedy stupili na zuvacku a potom saju pokusiliz topanky odstranlt, viete ake je totazke, pretoze tamvzdyostane lepiacifilm.

IIISTOPAQ;

slovakia

Ar eko s.r.o, Tomanova 35 83107 Bratislava Slovens ca republ.ka

prostredia a ko je vlh kosfvzduchu a vysoka ci naopa k nfzka teplota. Pre zachova nie jeho vlastnostf je vsak potre bne, a by bol a pli kovany v zmysle instrukcil vyrobcu Toto zahrna beznu upravu ocel'ovych povrchov mechanickym ocistenfrn na stupen cistoty 5t3 a lebotla kovyrn a lebo steti novyrn abrazfvnym ocistenlrn na stupen cistoty5a2,S, covsaknieje podmienkou.

Jeho schopnosf spojif sa s existujucirnl povlakmi na potrubiach je dobra a nieje potrebna ziadna pred uprava, okrem oclstenla povrch u od zneciste nia a mastnoty. Odtrhova skuska poukazuje na skutocnost.ze schopnosf povlaku 5topaq prilhuf na existujucl povlak potru bia jevyrazne Ie psia, a kje existujucl povla kjem ne obruseny,

Razova odolnosf (a odolnosf voci zatlacovaniu) tohto povlaku je mensia a ko je odol nosf beznych izolacnych povla kov. Vdaka sa mo zacel'ovaniu a studenernu toku rnaju viskozno-elasticke povlaky schopnosf rychlo zacelif poskodenia izolacle, a ko su trh liny a Ie bo dierya rninlmalizuju riziko kor6zie. V skutocnostije tato schopnosf samo zacel'ovania hlavnou vyhodou, ktora sa casto vyzdvihuje v teste katodickeho podkorodovania. Umelovytvorene poskodenie materialu sa v rarnci testovania samo utesnf, znfzi prud kat6dovej ochrany na nulu a nie je pozorovane zladne katodicke pod korodova n ie.

V praxi predstavuje prva vrstva vlskozno-elastlckeho povlaku prevenciu voci kor6zii a tiez rnechanicku ochranu. Druha vrstva tohto systernu je material mechanickej ochrany. Tato vonkajsia vrstva mechanickej ochrany moze byf paska PVC alebo PE, teplom zm rastova na manzeta typu Covalence (Raychem) a lebo polyuretanovy nastrek typu Protegol pre dodatocnu mechanlcku ochranu a ochranuvoci chernikallarn azvysenejteplote.

tel.: 02 4363 4044 Fax .. 02 43 63 4044 ~,ww. a reko. s k

e-mail: areka@areko.sk

23

www.techpark.sk

ako tovarenska lzolacla novych potrubL Kde vsade je mozne tuto inovatfvnutech nol6gi u pouzit?

Prevadzkove skusenosti

Na priek tom u, ze spociatku bola akceptacia mate rialu vel'm i pomala, pouzlval sa dlhe rokyv rnnohych castlach sveta ako povlakna doizolovanie zvarov, vratane oblastf 5 vysokou vlhkosfou/vysokou teplotou ako su Stredny vychod a oblasti s vel'mi nfzkou teplotou a ko jevzime stredna Ka nada.

Ak porovnarne rozne povlaky, ci uz na llniove potrubia alebo zvary, je potrebne porovnavat celkove naklady na apllkaclu povlaku. Ak okrem nakladov na povlakStopaq, ktore suvyssie ako u kvapalnych epoxidov, porovname aj ine para metre napr. upravu povrch u, podmienky aplikacie (vlhkosf a teplota), cas jeho tvrdnutia predzasypanfm, zo skutoc-

Potencialne ucelyvyuzitia

Kornblnacia inovatfvnej polyizobutenovej technol6gie a prfdavnych vrstiev mecha nickej ochrany maze otvorif nove oblasti a pli kacie. Naprfklad ako povlak nadrze na balastnu rnorsku vodu alebo zakopane nadrze na pohonne hmoty a podobne. Kedze je pril'navy na akykolvek, aj ele nity povrch, rnozno ho pouzlt na zlozitejsle tva ry ocelovych konstrukcit Vytvorf na nich suvislu vrstvu nepriepustnu pre vodu a kysllk, a akje poskodeny moze sa sam zacelovat, a tak negovaf potrebu katodickej och ra ny.

Sta Ie eastejsie sa stavaju veterne e lektrarne postavene aj m imo pevninu. Udrzba ich ochranneho povlaku v neprfvetivom prostredf je fazka a na klad na Povod ne povlaky rnaju na rocnu specifikaci u, co sa prejavuje vysokymi nakladrni na vysokovykonny niekolko vrstvovy ochranny system. Polyizobutenova technol6gia, prekryta kvalit-

nyrn polyuretanorn, moze byt financne efektfvnym riesenfrn dlhodobej och ra ny takychto a podobnych konstrukcll pred kor6ziou. Tieto a ine moznosti vyuzitia tejto inovatfvnej technol6gie su neusta Ie testovane a vyhodnocovane v laboratoriach firmy Stopaq.

Co odllsuje firmu Stopaq od inych je jej filozofia, vfzia a usille, ktore vynaklada na inovacle a na zakaznfcky servis. Ciel'om spolocnosti je byt lid rom vo vlskozno-elastlckych technoloqiach a poskytovaf riesenia dlhodobej ochrany proti poskodeniu sposobenernu infiltraciouvodya kor6ziou kritickych objektov infrastruktury.

Spolocnost rozsfrila svoj zavazok vocl za kaznfkom aj vybudova nfm velkeho skollaceho centra na mieste, ktore sa pouzlva nie len na dernonstraciu vyhod ich technol6gie ale aj na skolenie pre tych, ktorf rnaju aplikovafich prod ukty bezpecne. Nachadzaju sa tu uce bne a vnutorne priestory pre a pllkaciu povla kov, kde sa mozu zakaznfci ueif ako aplikovaf povlaky na rozne tvary potrubL Nachadzaju sa tu aj nadrfe na potapanie, kde sa mozu ucif aplikovaf povlaky podvodouza realnych podmienok.

Vo von kajsfch priestoroch skotiaceho centra sa nachadzaj u demonstracne oblasti 5 roznyrni potrubiami a komponentmi, miesta pre testovanie vplyvu zasypania zeminou na povlaky a miesta pre vyhodnocovanie vplyvu roznych typov zeminy na ich vykon, Jedinecny je aj 60 rnetrovy vykop 5 potrubiami, oblukrnl a ohybrni, prechodmi medzi zemou a vzduchorn, kde si opaf mozu vyskusat aplikacle povlakovv realnych podmienkach. Spolocnost Stopaq sa vyvinula z jednoducheho dodavatela tesnlaclch produktov az na sofistikova neho dodavatela povlakov na potrubia a pre ine oblasti.

Ce 103 filozofia v}ivoja a vyroby nejedovatych, neznecistujucich, antikor6znych lzolacnych produktov sa zrodila v jednoduchom vyhlasenf, "Urob to spravne, urob to raz" podl'a prezidenta firmy pana Fritsa Doddemu.Toto predsavzatieje vidiefvich nadsenl, ich prfstupe k problernorn, aj v riesenl ich firernnych priestorov, ktore su sucasne administratfvou, vyrobnyrnl a skladovadmi priestormi a sucasne testovac fm polyg6nom.

nych aplikacllvypocltame uspory asi 30 % z celkovych nakladov na a pllkaciu povla ku, naprfklad:

Uprava povrchu - je potrebna len minima Ina rnechanicka uprava povrchu (St2 alebo St3) a profil nie je podstatny v porovnanf s kvapalnyrni epoxidmi alebo polyuretanovyrni povlakmi, ktore potrebuju skoro bielu kovovu upravu (Sa2 V2) a profil 50-75 mikr6nov.

Vysoka tolerancia povrchu - nevyzaduje sa clstenle vodou pre odstra ne nie chloridov a inych soli, efm sa setrl cas a na kladyv porovnanfs beznyrnl povlakmi.

Manualna apllkacla =apllkacla Stopaq systernu si nevyzaduje sofistikovane alebo nakladne vybavenie, pretoze sa aplikuje jednoducho, vaesinou rnanualne, Dodatocne uspory na kladov predstavuje praca, pretoze insta lacia si nevyzad uje vysoko odborny personal.

Siroke uplatnenie - tento system je rnozne aplikovaf v slrokom rozsa h u vlh kostnych aj teplotnych pod mienok prostredia, preto nie je potrebne ich do prostredia testovaf a zaroven nevznikaju casove prestoje, pretoze nie je potrebne cakaf na lepsie podmienky prostredia ako jetomu u beznych systernov,

Nie je potrebny cas na vytvrdnutie - kvapalne povlaky je potrebne nechaf vytvrd nuf min irnalne 1 de n (dlhsie pri aplikaciach pri niiSfch teplotach) pred zasypanfm opraveneho potrubia. S polyizobutenovyrn systernorn rnozno zasypa nie previesf oka mzite,co redukuje naklady na za bezpecenie d renazev}ikopu, naklady na pracovnu silu a sluzby,

Mensia potreba kontrol a oprav - vdaka samo zacel'ovadm vlastnostia m materia lu, nieje potrebne vykonavat test p6rovitosti, a rovnako su aj vdaka spol'ahlivej aplikaclf poruchy vel'mi zriedkave, Oboje prispieva k znlzovanlu celkovych nakladov,

Ako sme vide li, od zaciatku sa pine arnorfny eistY polyizobutenovy povlak pouzlval nie len na udrzbu a opravu potrubf, ale postupne aj

Zdroj: Areko, s. r. o.

22

pokrokova technika, spitkova spolehlivosf

lnstalaenf stykace 25 A

Mnohe procesy _jsou automaticky ovladany pomoci elektronickych fidicich systernu. Ph vypadku elektroniky _ie pak zadouci odvratir mozuosr vzruku skod tim, it: se proces pi'everle na ovladani rnanualni. Pro tyro ucely se pouziva Auto-Off-On reie, kterc xe zapojuj e mez i dd i ci e lektm n iku a ovladany proces

S vyhodou ie mozno spojrt lunkci Auto-Off-On rele s funkcl sty kace ve zv Ins tnim provedeni instalacniho srykace finder rady 22,

Dvou- a ctyr-kontaktni instalacn i stykace jsou dimenzovany do trvaleho proudu 25 A

a zapinactho proudu at gO A. Mustkove kontakty lUllOZi'iul i dosahnout vzdalenost zapinaclho koutaktu 2. 3 111111 a vzdalenost rczpinaciho kontakru 2: 15 nun

Ovladani clvky ACiDC bez rozliseni Ie dosazeno interuim i'izenim, navic bez brumu,

Soucastl srykaccje mechanicka i LED indikace jako standardni vyhaveni

Stykac je 11102:110 rozsirit o blok pomocnvch G A kontakttl, bud' dvou zapinacich nebo jednoho zaplnaciho a jednoho preplnnciho.

RNfk Stanislav Hotmar, esc.

c

.. ea. D1;. r I tit' 6l!

DCX-38VG

:n J1C :2.10-, IJ. cea.aa I!l 00 ",,,'11 ~ft.a·~' ~.~N:. l:t:ta

.10 '.\ T~

ii

u'

CE

Finder CZ, s.r.o.

Hosnvafsxa 9216, 10200 Praha 10 Tel.. +420286889504. Fax: +420 286 889 505 finder.cz:@flndernet.com, www.finder.cz

Autonomni kapacitivni sberac dat pro meteni vysky hladin s vysok-ym rozlisenim

(slouzfcf k vyctu dat) patronou napl nenou silikagelem, kterychranf pled vlhkostL

Za rize n f je mozno zee la individ ua lne konfigurovat a urnozriuje nasledujlci ukony:

~~ zaznarnenavanltlaku a teploty

~~ jednoduchy a loqicky software (Logger 4,x) je k dispozici ke konfiguraei a vyctu a zpracovanl dat na PC

~~ jsou zaznarnenavany casove zrneny merenych hod not a odpada tak zaznarnenavanf nepoti'ebnych dat a udaju

~~ do zaffzenf je mozno ulozlt udaje o meffd stanici ajine poznamky

~~ nejkratSf mei'fciintervalje 1 s

-red-

rozsahu 05mVS (SOmbar) s piesnostl O,2%FS (tlakoveho rozsahu), V ocelovern pouzdte je inteqrovana lithiova baterie, ktera rna zivotnost az 1 0 let,

DCX-38VG bazfruje na relativnfm senzoru a dfky pouzitl kabelu se zabudovanou kapilarou je rnozno vyrovnavat atmosfericky tlak pri merenf automaticky. Odpada takjindy nutne dalsl zai'fzenf, ktere by monitorovalo zrneny atrnosferickeho tlaku Sberac je opatien u zastrcky

Tento autonomnf sberac dat D(X- 38VG finny KELLER AG se vyznaruje robustnl, pozlacenou, keramickou membraneu, ktera zajist'uje vysokou dlouhodobou stabilitu.

Sberac je urcen k zaznarnenavanl tlaku nebo vysky hladin jiz od melenych

Pozyvame Vas do nase] expozfcie v dfioch 17. - 20.1.2011 na vel'trhu Infotherma Ostrava

redakcia casopisu Techniku

25

S nadchadzajucim zimnym obdobim sa pomika otazka, kedy [e ta najvhodnejsia doba prejst'na novy modernejsi spesob vykurovania. lakY, ktory by naplnil predstavy 0 automatickom, cenovo dostupnom kureni, s moi.nost'ou cerpania statnych dotacii vo vyske 30 %.

Automaticke kotly na pelety

OPOP 5 dotadou

Spolocnost Of'Of' ponuka vo vyrobnom sortime nte vysoko kva litne kotly na pelety, ktore isto splnia vase ocakavanla o komfortnom sp6sobe vyku rovania.

Preco kotlyna pelety WOODY znackyOPOP?

-vysoka ucinnOSIokolo94%,

- pine autornaticka prevadzka vratane

a utomaticke hoza pal'ova nia,

- ovladanle a sledovanie kotla eez pocltac,

- usporny a ekoloqlcky eharaktervykuro-

vania,

-vyber z vykonovych radov16kw,

-24 kW,30 kW,60 kW,80 kw,

-hrubka pleehu kotla 6mm,

- u miestnenie zasobnlka sprava ci zl'ava.

Odborne vyskole ny odbornfk varn pornoze s vyberorn vhodneho vykonu kotla, zaistf montaz, za pojenie, spuste nie vratane servisu kotla.

Principcinnosti kotlov na pelety

Zostava kotlov na pe lety sa ski ada z kotla sarnotneho, nerezoveho horaka, elektriekej riadiaeej jednotky, snekoveho podavaca a volitel'nej nasypky, Palivo sa dopravuje eez nakloneny snekovy podavac peliet z volitel'nej nasypky do hera ka, kde prebieha spal'ovanie peliet pri nasavanf prirnarneho vzduehu ventilatorom. Prevadzka horaka je pine autornaticka vratane a utomatlckeho za pal'ova nia zhaviaeou spiralou, Vykon kotla a ostatne funkeie horaka su ovladane elektroniekou riadiaeoujednotkou.

WOODY

1

26

VI/kon horaka Maximcilny vykon

kW

10 % z vykonu horaka
drev.:me pelety 6-10 mm
2,5 3 5 8,5
94 90 91,6 93
3/4·" 1" 514"
50 95 130
50/220 160/220
130 180 Zarucne palivo

Priemerna spotreba paliva

kg/hod

Ucinnosf

Pri pojovaci e natrubky

DN

Vodny objem kotla Prevadzkovy fah komfna

Pa

Maximalny elektricky prlkonnapatle

WN

Priemer komina

mm

www.techpark.sk

Horuca novinka!

Liatinove kotly UNI

Pre nadchadzajucu vykurovaciu sez6nu sme rozslrlll vyrobny sortiment o nove LlATINOVE KOTLY UNI na drevo, clerne uhlie a koks.

Prednosti LlATINOvYCH KOTLOVUNI: -vykonovy rad 13-53 kw,

-velky prikladacf otvor,

- za ruka 5 ROKOV na kotlove teleso,

- dlha zivotnostkotloveho telesa,

-trojtahova konstrukcia kotloveho telesa,

-zavitove prfruby pre lahku rnontaz kotla.

Obchodns zastLipenie SR:

OPOP Slovakia, s. r. o. Teplarenska 17,

971 01 Prievidza

Tel.: +421/465/426347 E-mail: opopsk@tn.psg.sk

Vyrobca CR:

OPOP, spol. s r. o. Zasovska 750

757 01 Valasske Meziiici Tel.: +420/571/675 589 E-mail: sales@pop.cz

op~p

www.techpark.sk

27

Viae vidiet'v stavebnej a priemyselnej termografii s novymi termoviznymi kamerami testa 876 a testa 882

Pre ryehle a jednoduehe ntljdenie anomiilii a poruehovyeh miest v stavebnej, priemyselnej termografii avo vyrobe ponuka Testo AG ideiilne riesenie - dye nove termovizne kamery testo 876 a testo 882, ktore rozsiruju uz osvedcene modely serie testo 875 a testo 881. S nimi mozete testovat' materiiily a zariadenia uplne bezkontaktne. Dokiizete identifikovat' problemove miesta skor, ako dojde k poruehe alebo vzniku rizika. Zatial'co

pri inyeh diagnostiekjeh met6daeh sa musia rozvody a vedenia casto obnazit~ aby sme nasli miesto poruehy, s pomoeou termoviznyeh kamier testo postacuje len pozerat'. S nimi ste na stope stratiim energie v stavebnej termografii, usetrite Vasim klientom niiklady na drahe vykurovanie, pomozete pri odstranovani porueh, predehiidzani haviirii

a poziarov ci inyeh skOd vo vyrobe.

Snfmacf senzor pouzity v infrakamere testa 875 je nechladeny mikrobolometer typu FPA s rozllsenfrn 160x120 bodov (19 200 bodov). Meraeie spektrum kamery je v rozsahu 8-14 urn a rozsah meranych tepl6tje v dvoch meracfch rozsahoch -20 ... +100 0C/ 0 ... +280 O( (preplnatelny) s presnos1'ou ±2 O( ±2 %z nameranej hod noty. Terrnicka citlivost senzora {NETD)je lepsia akoO,08 O( pri 30°C. Vdaka otocnernu displeju dokazete realizovaf meranie za kazdym rohom. Kamera sa vyznacuje praktickyrn tvarom podobnyrn konvencnyrn videoka rnera m. S pornocou vymenitelnych objektfvov zfskate vyssi u flexi bi litu a presny pohl'ad na rnerany objektl

V termovfznej kamere testa 882 sa vyuifva novy vykormejsi mikrobolometer s rozlfsenfrn 320x240 bodov. Meracie spektrum kamery je podobne v rozsahu 8-14 urn a rozsah meranych tepl6tje vdvoeh meradeh rozsahoeh -20 ... +1 00 0C/ ° ... +350 O( (prepfnatel'ny) s presnos1'ou ±2 O( ± 2%z nameranej hodnoty. Terrnicka citlivost senzora (NETD)je lepsia akoO,06 O( pri 30°C.

Vdaka meraciemu senzoru s vysok}im rozlfsenfrn dokazete rozpoznaf aj najrnensie detaily. Tato ka me ra sa vyznacuie najvyssou kvalitou vpon uke testovd'a ka najkvalitnejsfrn termogra mom. Merad se nzor obsahuje 76,800 meradch bodovteploty, takze vidf kaidy detail aj zvaesej vzdialenosti!

Nove termovfzne kamery vyuzlvaju standardny qerrnaniovy objektfv, ktory rna zorny uhol 32 o x 23 o a mlnlrnalna ohnlskova vzdialenosf je 0,1 m/O,2 m. Kamery testa 876 je moine rozsfrif pri meraniaeh aj o teleobjektfv so zornyrn uhlom 9° x r/ 0,5 m. Geornetrlcke rozlfsenle objektfvov je 3,3 mrad /1 ,0 mrad pretesto 876 a 1,7 mrad pretesto

Opakovacia frekvencia snfmania obrazov je 9 Hz pre kamery testa 876 a 33 Hz pre kamerytesto 882. Zaostrovanie IR obrazu sa da realizovafv ka rnerach rucne a motoricky.

Na zaistenie jednoduehej obsluhy jednou rukou vyuzlvaju kamery patentovanu technol6giu dynarnickeho zaostrovania pomocou motora a obsluhu s 5 smerovyrn pakovyrn ovladacorn (joystick) a styroch tlacidiel pre navlqaciu v obsluinom menu a galerii obrazov. Dve z tychto tlacidiel sluiia na rychlu volbu a okarnzity prfstup ku najdolezitejsfrn fu nkcia m prfstroja.

Na oznacenie miesta merania moino pri testa 882 pouzif laserove za mera nie s laserom s vlnovou dlzkou 635 nm.

Termovfzne kamery testa 876 a testa 882 sa vyznacuju velkyrn 3,5" L(D displejom s interpolaciou obrazu na 32Ox240 pixelov pre dokona Ie zobrazenie mera nych obrazov a profesiona In u a nalYzu.IR obrazy sa daju prezentovaf v 4/9 paletach nastavenia farieb. Pri uplne vyuZfvanej obrazovke bez obmedzenia moino pomocou obsluzneho menu prfstroja vykonaf spolahlivu diagnostiku meranych obrazov.

Termovfzne kamery zobrazuju IR obraz a aj skutocnyobrazzosnfrnany pornocou diqitalneho fotoaparatu Na nasvietenie trnavych priestorov sa v prfpade testa 882 pouzfvaju vstavane dve vykonne osvetl'ovaeie LED di6dy. V ka merach su k dispozfcii tri typy zazna m u obrazov:"len I R"/"obrazv obraze (PIP) "/"Ien foto obraz(VIS)".

Pri vizualnorn zobrazovanfje zorne pole optiky fotoaparatu 33,2 c x 25,2 "s min imalnou vzdialenosfou zaostrenia 0,4 m (teda fotograficky obraz sa zhoduje s velkostou IR obrazu pri pouzitl standardneho objektfvu. Foto obrazy sa zazna menavaju s rozl lsen fm 640x480 pixelova na displeji sa obnovuju sfrekveneiou 8 ... 15 Hz. Meranie IRobrazov, ako aj skutocneho obrazu pornocou integrova neho fotoa pa ratu sa spusta pornocou tlacldla na rukovati, Zachytene IR obrazy a odfotografovane skutocne obrazy sa m6Zu zaznamenavat na SD kartu s kapaeitou 2 GB, co predstavuje asi 800 -1 000 obrazov vo formate .bmt; moznost exportu do .brnp, .j pg, .csv, Vd'a ka jed nod ucho vytvorenej adresarove] strukture menu sa minimalizuje narocnost adm in istratfvy planovan ia, spravy obrazov, m iest merania a prfpravy ciest me ra nia.

Kamery testa 876 a testa 882 umoinuju rucne zadafteplotu rosneho bod u (re latfvnu vlhkost, teplotu okolitehovzd uch u a teplotu rosneho bod u) a po vypocte sa zobrazf priestorove rozloze nie vlhkosti na meranych povrehoch. Je to jedinecna funkcla v rozsahu aplikacll v stavebnej termografii na rye hie lokalizovanie miest s rizikom vzniku plesnf. Na zaznarn kornentarov pocas meranf sluii prakticky set. Meranie m6Zete okomentovaf a zaznarn uloiif ako doplnkovu inforrnaclu spolu siR obrazom do parnatl kamery. Zaznarn 0 trvanf

882. Ku vsetkyrn termovfznym ka mera m testa sa dodava a lebo sa da zakupit osvedcena ochrana IR optiky - ochranne sklo voci prachu a poskriabanlu. To je tiez z qerrnania ako sarnotna optika.

28

www.techpark.sk

9 rafickych obrazov dodava vyrobca progra m IR Soft, ktory je sucastou dodavky kazde] ka me ry a spina vsetky poziadavky uzfvate lov na hodnotenie IR obrazov. Vystupomz programu su histogramy, graficke priebehyteplotyvzvolenych rezovych rovlnach a mnoho dalsfch, Pri vybere termovfznej kamery pre kazdodennu pracu m6Zete vychadzatz porovna nia vta burke c. 1.

Testo 876 je nova, prakticka termovfzna kamera pre flexibllne merania vstavebnej a prie myse Inej termog rafii a vyznacuje sa nasledujucimi prednosfami:

1. polohovatelny.otocny displej

2. vysoka kvalita termogramov

sNETD<80mK

3. vyrnenltelne objektfvy

4. inteqrovany dlqltalnyfotoaparat

5. jed norucna obsluha pri motorovom zaostrovanf obrazov

6. zazna m zvu kovych kornenta roy pomocou pra ktickej sady

7. specia Iny rezirn me ra nia povrchovej vi hkosti pre hlada nie m iest s rizikom tvorby plesnf

30 s sa da zaznamenaf len akje IR obraz.iprldrzany' predtyrn, ako je u lozenydo pa mati. Mikrof6n na zaznarn kornenta ra sa pri paja pomocou stereo jack zastrcky vedra SD karty. Trvanie kornentara sa da pod la potreby predlzovat aj 0 nie kolko da lslch 30 s sekvencif. Termovfzne kamery testa 881/882 umoznuju rozslrenle meracieho rozsahu az do tepl6t +550 0[, pomocou vysoko teplotneho filtra. Filter redukuje dopadajuce ziarenle 0 stanovenu hodnotu a toto znfzenle ziarenla sa kompenzujev)ipoCtom meranej hodnoty. Pri meran f sfiltrom sa m usf nastavifmeracf rozsa h na +350 ... +550 0C. Po ukoncenf merania sa predvolf standardny meracf rozsah.

Velrni zaujlmava funkcia termovfzny kamier testa je aj urcenie najvyssej a naj nizsej teploty na pioche v centralnej casti obrazu. Na rozdiel od hladania najteplejsieho/najchladnejsleho boduje posudzovana plocha obrnedzena len na strednu casf IRobrazu, velkost ktorej nieje mozne menif.

Infrakamery testa 876 a 882 su napajane pomocou vymsnnych Lilonovych akurnulatorov ktore sa daju dobfjaf v prfstroji alebo rychlona bfjac ke. Prevadzkova doba na bitych akumu latorov je asi 5 hodfn pri 20°C.

Prevadzkova te plota je -15 ... +40 O[ a skladovacia -30 ... +60 O[ pri re latfvnej vlh kosti 20 % az 80 % bez konde nzacie. Krytie prfstroja je IP54. Hmotnosf kamier je 900 9 a rozmery su 210x85x97 mm/152 x 1 06x 262 mm. Pre profesionalne meraniaje rnozne prichytif kamery na statfv pomocou zavitu, Pri pre nose zaznarnenanych obrazov do P[ sa vyzad uje OSWindows XP (Service Pack 2) a lebo Wi ndows Vista. Prfstroj rna vystup mini USB. Pre spracovanie a vyhodnotenie termo-

Vlastnosti termovlznych teste teste NOVINKA teste teste NOVINKA
kamier 875-1 875-2 teste 876 881-1 881-2 teste 882
Detektor ( bodov) 160 x 120 320 x 240
Teplotna citlivost' NETD <80mK <50mK <60mK
Meraci rozsah -20 ... +280 ·C -20 ... +350 ·C
Opakovacia frekvencia 9Hz 33 Hz·
obrazu
Standardny objektlv 32 • X X X X X X
Teleobjektlv 9· - (X) (X) - (X) -
Otoeny displej - - X - - -
Vysoke teploty +550 ·C - - - - (X) (X)
Auto rozpoznanie X X X X X X
teply/studeny bod
VyPoCet MinImax vo - - X - X X
vybranej zona
lzotermy na disleji - - X - X X
Povrchova vlhkost' - X X - X X
Zaznam komentara - - X - X X
Digitalny fotoaparat X X X X X
Svietidlo LED - - - - X X
Zaostrenie motorom - - X - X X
Laserove zameranie* - - - X X X
Taburka 4.1 X ltandardntli [x)volba -ntldostupntli www.techpark.sk

Testo 882 je rovnako nova termovfzna kamera dokonca s vyssou kvalitou termogramov vdaka rozlfseniu senzora 320 x 240 bodov, cfm je rnozne vizualizovaf kazdy detail poruchy dokonca aj z bezpecnej vzdialenosti.Okre m i neho sa vyznacuje tymito prednosfami:

1. obrazovy senzor s rozllsenfrn 320 x 240bodov

2. velky zorny uhol vdaka standardnemu objektivu 32 o

3. vysoka kvalita obrazov s NETD < 60

m K L____J."_ _ _j

4. zazna m zvukovych kornerrtarovpornocou pra ktickej sady

5. vstavanydigitalnyfotoaparatsv)ikonnym svietidlom LED

6. specialny rezirn merania povrchovej vlhkosti pre hladanie miests rlzikorn tvorby plesnf

Typicke aplikaciekamiertesto 876atesto882:

Na stope preruseneho potrubia

Ak sa predpoklada, ze je poskodene potrubie, je jedinou moznostou, ako najst miesto poruchy, obnazit podlahu alebo stenu v celom rozsahu, kde je potrubie vedene, Ale s pomocoutermovfznych kamiertesto876 a testo 882 si podstatne ulahcfte pracu a minimalizujete naklady na opravu. Tyrn ze nemusfte otvaraf aj miesta, kde to nie je potrebne, usetrfte si podstatne na klady na opravu a skratite cas opravy.

29

Prevenda predvznikom plesni

Studene tepelne mosty su miesta uniku tepelnej energie. Okrem toho na takychto rniestach dochadza ku kondenzacii vlhkosti z okolia, CO ma za nasledok rizi ko tvorby plesn f. Te rmovfzne ka mery testo 876 a testo 882 umozi'iuju okarnzite posudif potencialne ohrozene miesta a mintrnalizovatriztko kondenzacie a tvorby plesnivskrytych rohoeh domov.

Preventivne merania mechanlckych zariadeni

Spolahlive vcasne rozpoznanie hrozby havarie zariadenf dolezitych pre vyrobuje nevyhnutne, aby sa zaistila bezpecnosf a spolahlivosf strojov. Vysoka tvorba tepla, obzvlast v rnechanickych komponentoch moze indikovat narastajucu uroveri narnahania, Toto moze by! sposobene napr. tren fm z dovodu nsspravneho nastavenia, tolera nciou suciastok alebo nsdostatocneho mazania. Termovfzne kamery 5 meranfm vysokych teplot umozi'iuju vykonaf presnu diagnostiku. 5 pornocou funkcie zobrazenia izoteriem sa da priamo iderrtifikovaf kriticke rozlozenie teplotv rarnci preventfvneho merania.

Analyza tepelnej obalky stavieb a rozsiahle energeticke poradenstvo

V stavebnej termografii je infracervena teehnol6gia idealna na rychle a efektfvne odhalenie strat energie prl budovach 5 vykurovanfm alebo ehladenfm. Vdaka vysokernu rozlfseniu su schopne termovfzne ka mery vizua lizovaf detai Iy poruc h izolacle, tepelne mosty, poruehy stavieb a nedostatky pri zhotovenL SU idealne pre zaznarn a doku rnentaciu strat energie z obvodovych stle n a dverf, roliet, radiatorovych vyklenkov, prl kontrole konstrukcie streehy alebo obvodove ho plasta. Ka me ryTesto su idealny nastro] na rozsia h Ie energeticke poradenstvoa pre aplikacie ud rzby vsade ta rn, kdeje potre bne posudif spotrebu energie.

Kontrola fotovoltickych system ov

Existuju dva hlavne dovody pre kontrolu solarnych systernov: bezpecnost a monitorovanie ucinnosti.

Systerny slnecnej ene rgie dosa huju maxima Iny vykon pri plnom 051- ne nl Poskode ne cia nky mozu sposobovat mimoriad nu tvorbutepla a teda su rlzikove z hl'adiska pozlaru, Okrem toho tieto poskodene cia n ky mozu sposobovat podstatne straty celeho system u.S pomocou termovfznyeh kam ie rTesto je mozne vcas rozpoznaf potencia 1- ne miesta oteplenia a poskodene clanky. Takto sa da predfst poklesu ucinnosti a zaistitvysoka bezpecnost systernu,

Detekcia poruch stavieb a zaistenie kvalityvyhotovenia

5 pomocou termovfznyeh kamier testo je rnozne vykonaf rychlu a efektfvnu analyzu detekeiu rnoznych poruch stavby. Navyse su kamery idealne na kontrolu pri zaistenf kvality vyhotovenia stavby. Na termogramoeh su okamzite vldltelne miesta so zvysenyrni stratami as netesnosfami v obalke stavby, ehybami v lzolaciach a dokazu najstposkodenia bezdotykovo!

Kontrola kvality vo vy-robe

Pri v)ivoji a vyrobe llsovanych plastovych dielcov sa vyuzlvaju termovfzne ka mery Testo pri kontrole proeesov och ladzova nia. Ak je vylisovany dielee ochladzovanyvelrni nerovnomerne, potom v odliatku sa mozu vytvorif rozlicne hustoty materia lu -co moze viesf ku znlzenlu stability a nekvalitnernuvyrobku. Proeesy oehladzovaniaje rnozne monitorovaf a dokumentovaf pomocou termovfznyeh kamierTesto. Toto urnozfiuje skoro rozpoznaf problernaticke ploehy a uz pocasvyvoja ich priamoeliminovaf.

Termovfzne kamery Testo umozi'iuju predznu situacnu analyzu, teda zjed nodusia Varn mon itorova nievyroby a zaistenie kva lity vyroby. Vo vyrobnych proeesoeh je rnozne oka rnzite a rychle rozpoznaf a noma llevrozloze nfteploty kom ponentov bezdotykovo.

Potre bujete monitorovatvysoke te ploty? Ziade n problem - pretoze termovfzne kamery testo 881 a testo 882 je mozne doplnif aj pre takuto aplikaclu 5 vyuzltfrn volby merania vysokych teplot mozete flexi bi Ine rozsfrif merad rozsah az do 550'( a ta k vyrlesit a ku kolvek pozladavku na meranie. Speeialna vysokoteplotna farebna paleta iron HT prezentuje vysoke an lzke teploty vsi Inom kontraste. Termovfzne kamery rnaju slroke moznostlvyuzltla ajvoblastiv)ivoja a vyskurnu, napr. na urcenle clelove] analyzy sfrenla tepla, napr. na doskach plosnych spojov.

Suciastky je mozne rye hie prekontrolovaf bez potreby dotyku. Specialnou vyhodou termovfznyeh kamier Testo je kornbinacla standardnych objektfvov sozornyrn uhlom 32' a vel'mi kratka ohnlskova vzdialenosf. Toto urnozriuje identifikovaf male detaily na vel'kej pioche obrazu.

II

Pri pravidelnej kontrole elektrickYch zariadeni

lnfracervena te rmog rafia umozn uje vyhod notif tepel ny spad v nfzko, stredno a vysokonapatovych systernoch,

Pomocou terrnoqraflckych obrazov sa da rychle rozpoznaf poskodena suclastka, ta kze sa mozu vykonaf pozadovane preventfvne krokyo Tyrnto sa minimalizuje riziko pozlaru a drahocenne vypadky elektrickej energie. Termovfzne kamery testo 877 a testo 882 je rnozne pouzit pri rozsiahlom meranf pri inspekcll. Okrem zaznamu infracerveneho obrazu rnozno pridaf aj fotografie pomocou vstavanej fu nkcle digital nehofotoa pa ratu,

Vyhodou je moznost nasvietif trnave miesta pomocou vykon nyc h LEDdi6d.

30

www.techpark.sk

PC softver IRS oft pre profesiomilnu analYzu

I RSoft - je vykonny nastro] - PC softver firmyTesto pre profesiona I nu analyzu termogramov. Vyznacuje sa mimoriadne jednoduehou obsluhou ajasnou strukturou

S pomocou I RSoftdokaiete:

- pre clz ne a na Iyzovat te rm og ra my,

- rychle ajed noduchovytva rat profesiona Ine spravy,

- sucasne ana Iyzovat a porovnavat aj n iekolkotermogra mov.

Pine funkcna verzia programu IRSoft sa dodava s kazdou termovfznou kamerouTesto aje aj bezplatne stiahnutelna na testo stranke, Na dosiah nutie perfektnych vysled kov je v menu program u aj profesionalne prelfnanie obrazovTesto Twin Pix. Toto prelfnanie obrazov ulahcuje analyzu a pornaha pri lepsej lokallzacll miest poruchy. Jednoduchyrn nastavenfm niekolkych identickych bodov na konvencne] digita Inej fotografii a termogra me rneraneho obje ktu sa da realizovat presne prelfnanie. Aj ked'su sceny rneraneho objektu snfmane z rozlknych vzdialenostije prelfnanie bez problernov a ukaze

sa vo vyslednorn obraze. Takto je moine najsf miesta s kritickyml teplotami priamovofotografii meraneho objektu.

Termovfzne kamery teste varn v kazdodennych apllkaclach v stavebnej a priemyselnej termografii zaistia bezpecnost a ochranla Vas

/(HT

K- TEST,s. r. 0. LatnUO 04269 Koiice

pred porucham i. Usetrlte s ni m i naklady, cas a podstatne vyssiu efektfvnosf pri hlada nf poruch.

V standardne] dodavke ka mie rtesto su za hrnute: robustny kutorvcltane Pro softveru, nosny remen,SD karta, USB kabel, sietovy adapter a Li ion a ku bate ria. Navyse je moine kameru teste 876 rozsfrif na set 0: teleobjektfv 9 0 x 7 0, ochranne sklo optiky, druhu akubateriu a rychlona bfjac ku a ku.

Nove rnakke puzdrodovol"uje nosenie kamery na remeni. Obsluha si moze kameru zavesif na krk a tak si uvolnl obidve ruky pri presune medzi meraniami. Rovnako je rninirnalizovane riziko padu kamery pri presunoeh.

Sarnotne rnakke puzdro chranl kameru pred sllnyrn svetlom a teda robffunkeiu slnecne] elony.

Zostavytesto 876 a testo 882

•

Oblasti pouzitiatermoviznyeh kamier testa 876 atesto 882 Vdaka specialnyrn funkcia m Va m nove termovfzne ka merytesto 876 a teste 882 Varn pornozu pri rozlicnych mera niaeh v stave bnej a priemyselnejtermografii, napr pri:

mon itorova nf rozvodovvyku rova nia a vody

o detekcii stavebnych poruch a pri kontrole kvality vyhotovenia stavieb

o analyze plasfa budov a pri rozsiahlom energetickom poradenstve

efektfvnej prevenciivzniku plesni

pravide Inej udrzbe elektrickyc h a mee ha nlckych zariadenf zaistenf vyssej spol"ahlivosti v zaistenf istoty a monitorovanf vyroby

uci nnej analyze preh rievan ia obvodov plosnych spojov rye hlej ajed noduehej kontrole V)isky h ladiny

mon itorova nf a kontrole sola rnych systernov

Viae informacii:

lnq.Dusan Kisel~CSc.

K - TEST, s. r. o.

Letnil40

04260 Kosice Tel./fax.:00421556253633,6255150 0905522488

ktest@iol.sk

www.ktest.sk, www.testo.sk

0556253633 ktest@lol.sk www.ktest.sk

www.techpark.sk

31

Nove vysoce vykonne 32bitove mikrckentrolery RX s podporou pro Ethernet, USB a CAN

Skupina mikrokontroh!ru RX62N a RX621 nabizi vyssi vykon, vice funkci a kompaktnejsi provedeni. Platforma RX, vyznacujici se sirokjm sortimentem dostupnych produktu je zalozena na novem 32bitovem procesoru RX a predstavuje novou generaci mikrokontroleru, jez sdruzuje funkce stavajicich 16bitovych a 32bitovych mikrokontroleru spolecnosti Renesas Technology.

Nove skupiny rnikrokontroleru RX62N a RX621 zahrnujf eelkem 31 sarnostatnych produktu Tyto 32bitove mikrokontrolery, jez naleznou u platne nf v ruznyeh a plikacfch,ja ko jsou napi'fklad i'fdicf systerny budov (kli matizace, osvetlenf, za bezpeceni), pru myslova zaffzen fja ko a utomatizacnl systernytova ren, modern f zd ravotnicka a lekalska zai'fzenf, kancelarska technlka (periferle POS) a elek-

Skupina RX62N je vybavena i'adicem pro Ethernet, rye hie (full-speed) USB 2.0 (host, funkce, OTG) a CAN (volitelny doplnek), zatfmco skupina RX621 podporuje rychle (full-speed) USB 2.0 (host, funkce, OTG) a CAN.Jakje u platformy Renesas RX zvykem, jsou hlavnffunkce skupin RX62N a RX621 kompatibilnf.

Skupiny RX62 N a RX621 nabfzej f eelou i'adu vlastnostf, jez od povfdajf dnesnfrn pozadavkurn na flexibilnf a inteqrovane i'esenf piipojovanf perifernfch zai'fzenf. Pati'f mezi ne presny maternaticky koprocesor (FPU), rozsfiene casovacl fu nkce zajistova ne mu ltifu nkcnfrni casovacfmi a cftacfmijednotkami (MTU), nezavisly casovac IWDT (lndependentWatehdogTimer), jenz vyuzfva vniti'n fta ktovae f obvod nezavlsly na systernovych taktovacfeh obvodeeh a Cftac realneho casu (RTC) implementujfcf fu nkee casu a kalendale, Sta nda rd n f soucastl je ta ke 12bitov)i AID plevodniks rychlou konverzf az na uroveri 1 us, Zai'fzenfze sku pin RX62N a RX621 nabfzejf rozsifitelnou parnets kapacitou od 256 kB (flash) do 512 kB (flash) a az 96 kB integrovane (embedded) parneti RAM. Vybavena jsou take dodatecnou nezavislou datovou parnetltypu flash s ka paeitou 32 kB s podporou prace v pozadf (BGO), jez urnozfiuje zapisovat data soucasne s provadenlrn programu. lnteqrovana parnef flash vyuzfva renomovanou technologii Renesas MONOS (Metal Oxide Nitride Oxide Silicon) urnozfiujfcl pi'fstup pli frekvenci 100 MHz bez vkladanl cskacfho stavu. Tfmto zpusobern Ize dosahnout maxirnalnlhovykonu procesoru s frekvencf do 100 MHz bez jakehokoli omezenf vyplyvajklho z teehnologie flash.

Mikrokontrolery RX62N/RX621 pfedstavu]l dfky implementaei vynikajfcf funkce exDMA idealnl resenf take pro vsechny aplikaee HMI. Tatofunkce urnoznuje zai'fzenfm RX obsluhovat displeje QVGA nebo WQVGA (480 x 272 bodu) bez nutnosti pouzitl dodatscnych integro-

l.nhancec f larvard .A.rctite::.tlore

I1X CPU core

All other buses are J2-bit wide

RX R(:!gi::;L~r Cc:nrigur::lLion

1'1.-.,-.tjnGllnint·,;.:r;.,. '","!I C' '''~I1",!"ir

~"n"I~" "i'iwl"' be .(I.;.;i[lo);)(1

Lv ki011 S~· •.• c·cI ir,lliI"r~JJI.~

Five s~ago r: 'po ina

RX6?N bloc-; diagram

tronlcke vybavenf prodejen (EPOS), jsou opati'eny on-chip flash parnetf a rozsfienyml kornunlkacnlrnl funkeemi vcetne i'adice pro technologie Ethe rnet, USB 2.0 a CAN. Platforma RX umozf ujetechnlku m v techto aplikacfch dosa hnout vyssfho vykon u, lepsl fu nkcnosti a kompaktnejsfho provedenf. Dalsf piednostljsou nlzke syste move na klady vyplyvaj fef zvyssf m fry integrace.

32

www.techpark.sk

va nych obvod u pro ovlada nfzobrazen f. Rozhran fHMlza lozene na tomto konceptu, ktere pracuje samostatns s velice nfzkou mfrou vytlzenl vniti'nfho procesoru, je nejintellqentnejsfrn a nejlevne]sfrn i'esenfm dostupnyrn natrhu.

Produkty vyuzfvajkf mikrokontrolery RX62N/RX621 rovnez nabfzejf siroke spektrum provedenf pouzder, od 85 pi novych pouzder LGA pi'es 100pinova pouzd ra LQFP, 144pinova pouzdra LQFP a 145 pinova pouzdra LGA az po 176pinova pouzd ra BGA. Navzdory cele i'ade periferif dosahujf mlkrokontrolery RX62N a RX621 velice nlzke spoti'eby energie odpovfdajfcf 0,5 mA/MHz v plne aktivnfrn rezirnu.

Spolecnost Renesas, dodavatele i partnerske sfte, v nichz se sdruzujf, podporujf platform u RX rozrnanityrni ha rdwa rovyrni i softwarovyrni nastroji, ktere za kazn fkum u moZi'iuj f zkratit vyvojovy cyk-

Asynchronni generatory

V ENERGETICE

Asynchronnigenerator pouzivany V malych a stfednich energetickjch zdrojich je V soueasnosti nejeastejsim zdrojem elektricke

energie.

MONOS Flash Srr.Jcrure

CG: Cowol gate

Pro svoji jednoduchost, spolehlivost a cenu je s oblibou nasazovan v ma lych vodn fch a vstrnych elektrarnach, v levnych ele ktrocentralach i koqeneracnkh jednotkach. Nepravern je nasazovanl asynchronnfch generatoru vetsfch vykonu (nad 250 kWj ornezovano diky proudovem u razu pf jeho pfipojovan f k dlstribucnl sfti. VetSina dodavatslu rfdicfch system u nedokaze efektivne vyresit bezrazove pf pojova nf asynchronnfho qeneratoru kdlstrlbucnl sfti piesto.ze existujevelmijednod uc hya levny zpusob ja k toho dosa hnout.

P-well

CG MG

_I ____l__

D ____n______n_ 5

/ "

Control transistor Memory transistor

Bezriizovefiizoviini

S problematikou pfipojenf asynchronnfho qeneratoru k dlstribucnl sfti se setkala vetslna provozovatelu techto malych enerqetickych zdroju, Sarnotny generator poti'ebuje pro svoji cinnost jalovou energii, kterou mu dodava slt, Spojenf asynchronnfho qeneratoru se sltl proto nutne vyvola proudovy raz, jehoz velikost je da na konstrukcnlmi parametry qeneratoru a jeho stavem v moments fazovanf, Proudovy raz muze dosahnout? az 10ti nasobkujrnenoviteho proudu generatoru. Tyto razy jsou nezadoucfrnjevern, ktery zhorsuje para metry el. energie v dlstribucnl sfti. Snahou provozovatelu distribucnfch sftf je negativnf vlivy maxi maine omezit tfm, ze nepflpojl do sfte vyrobnu, ktera nesplnuje podmfnky provozovatelu dlstribucnkh soustav. Zajrnern kazdeho vyrobce je proudove razy omezit a by prod louzil zivotnost spfnacfch prvku a minimalizoval proudovou hodnotu h lavnfho jistice el. pi'fpoj kyo

K dosazen f nejrnensfho proudoveho razu dodavatele i'fdicfch system u minimalizujf rnechanicky raz pfipojenfrn qeneratoru ksfti plesne vsynchronnfch otackach s nulovym zrychlenfm. Potom se nejrnensi mozny proudovy raz rovna ustalene hod note jaloveho proudu qeneratoru, pokud dojde ksepnutf pi'esne v dobe napetoveho maxima a proudoveho minima tohoto proudu. Ve skutecnosti jsou spolecne spfnany vsech ny 3faze. Proto vzdy nejmene ve dvouzbyvajfckh fazfch mohou hodnoty proudu dosahnout dvojnasobku ustalene hodnoty jaloveho proud u. V praxi je obvykle proudovy raz vetSl, protoze reg ulacnf agregaty nedokazl pi'esne stabi lizovat otacky a kja lovernu proud u je pfi(ten i proud cinneho vykon u rnechanickeho razu Proudov}i raz vyvola pi'esycenf maqnetickeho obvodu gene ratoru a to vyvola da Isf proudovy narust,

Vhodne i'fzenou kompenzad Ize asynchronnfmu generatoru dodat poti'ebnou jalovou energii a nabudit ho stejne jako generator synchronnf. Pi'esnou regulad otacek potom nenf problem srovnat fazi generatoru s fazl sfte a pote bez proudoveho razu pi'ipojit ge nerator k sfti stejnejako gene rater synchronn f.

Results of software application benchmarks

Numbar r~f r;;lliHIHIR 32 ,3(1 au ao ;:4 aa <:(1 ru 16 14 1:'> 1(1 8

Ius

novych embedded systernu Produkty z i'ady RX600 se dodava]l s debugovadm rozhra nfm JTAG. Za kazn fci ta k mohou pi'ipojit onchip debugger Renesas E1 nebo E20 ci urnoznit pi'fstup k podobnym systernurn ti'etfch stran na bazl rozhranf HAG. V soucastne dobe jsou jiz dostupne vzorky ze skupiny RX62N. K dispoziclje rovnez v}ivojov}i kit, jez v}ivojarum u moznuje rye hie posoudit, zda mohou pomocf platformy RX vylepslt stavajfcf deslqn.zlepsitvykonnost a funkcnost svych systernu a snfzitjejkh cen u.Klkovym faktorem uspesnosti na soucasnern trh u.jenzvyzad uje vsudyplftorn nou kone ktivitu, je im plementace sta nda rdu Ethernet, USB a CAN do jedineho ci pu spolecne se silnyrn jadrern RX 0 vykonu 165 DMIPS pi'i frekvenci 100 MHz. Spolecnost Renesas je schopna dodat platformu RX jako cenove optlrnalnl resenf pro jakoukoli a pli kacivprumyslove i spotjebitelske branzi,

Text: Bernd Westhoff

Ostrovni provoz asynchronniho generiitoru

Ostrovnf provoz je bezprostledne spojen s moznostl buzenf asynchronnfho generatoru z kondenzatorove baterie. Oproti synchronnfmu qeneratoru rna mekcf charakteristiku, obdobnou derlvacnfrnu dynamu, coz s ohledem na konkretnlvyuzltf muze klast vyssf naroky na reg ulator na petf,

Text: Vincenc Hornfk

33

www.techpark.sk

Zaostrovanie hrotov skenovacich mikroskopov pomocou fokusovaneho i6noveho zviizku

At6movj silovy mikroskop (Atomic Force Microscope - AFM) je zariadenie vyuZfvane najma na vjskum povrchovych vlastnosti materiiilov. Patri do sirokej rodiny skenovacich sondovjch mikroskopov (Scanning Probe Microscope - SPM), pomocou ktorych vieme zistit' lokiilne vlastnosti materiiilov, ako napriklad povrchovu morfol6giu, elasticitu, tribologicke procesy, elektricku ci tepelnu vodivost', lokiilnu magnetiziiciu atd'. Uplatnenie nachiidza pocnuc polovodicovym odvetvim cez strojiirsky priemysel az po prirodne vedy.

Kl'ucovym prvkom za bezpecu] ucirn vysoke priestorove rozlfsenie SPM technfkje ostry hrot. Byva dlhy niekolko mikrometrov (5 -

ZJednoduienf prlndp at6mcweho siloWho mlkroskopu

15 um) a urniestneny je na konei pruzneho nosn fka. Nosn fk s h rotom reprezentuju sondu, ktora snfma interakcne sily medzi at6- mami hrotu a povrehu vzorky. Ostry hrot pocas skenovania kopfruje nerovnosti na meranom povrchu a podla jeho rellefu sa ohyba vo vertlkalnorn smere (kolmo na povrch). Tento ohyb nosnfka sa detekuje laserovyrn lucom a pomocou poCftaca sa generuje 3D obraz skurnaneho povrehu. Hroty su prevazne pripravene z kremfka, pricorn typicky polomer spieky hrotu je pod 50 nm. Vyrobcovia ponukaju desiatky

Teda sondy pre kontaktne, nekorrtaktne, rnaqneticke, kapacitne merania atd, Tvar hrotu vyrazne ovplyvfiuje ziskanu topografiu povrchu a preto je d61ezitY jeho spravnyvyber, Cirn je hrot ostrejsf tyrn lepsie dokaze zosn fmaf detaily na povrchu. Na meranie vel'mi malych struktur sa pouzfvaju ostre hroty, ktorych polomer zaoblenia spickyje mensi ako S nrn.Ak vsak zobrazovany povrch obsahuje rnensie utvary nezje sfrka spicky hrotu, dochadza ku znacnernu skresleni u. Ziskany cia rovy profilje vtychto prfpadoeh silne ovplyvneny geometriou hrotu a nie skutocnoutopoqraflouvzorky. Pri meranf niektorych typov povrchov je d61ezita nielen ostrosf hrotu, ale aj tvar a sklon hrotu. Naprfklad, ak skurnany povrch obsahuje uzke strbiny ajarnky standardny hrot poskytuje skreslenu inforrnaciu 0 povrchu, pretoze vertika Ina rozlisovacia schopnosf je v tomto prfpade dana sfrkou hrotu.Teda pri tupskh hrotoch nemusf byf dosiahnute dno otvoru a tak sa maze stat, ze namiesto jamky s hlbkou napr. 200 nm AFM vyhodnotf hlbku i ba 1 00 nm. Preto je v takychto prfpadoch vhodne pouzlt hroty s dlhou a uzkou splckou (aspect ratio > 5:1). Na ich prfpravu sa vyuzlvaju narocne leptacie techniky alebo zlozite nanasanle uh llkovych na notru blcie k. Jed nod uchsl sp6sob prfpravy ostreho hrotu s predlzenou spickou ponuka mikroskop vyuzfvaju-

AFM hrot pred zaost ... nfm a po zaostrenf

r6znych typov hrotov pod la sp6sobu ich ci ionovy zvazok tzv. FI B system (Focus Ion

pouzltia. Vo vseobecnosti sa hroty delia Beam). Fokusovany ionovy zvazok urnoz-

podl'a modu, v ktorom snfrnaju povrch. nuje flexibilne opracovanie hrotov s vyso-

34

www.techpark.sk

kou presnosfou. Mozno ho pouzif na zaostrenie nielen standardnych kremfkovych hrotov, ale prakticky na hrotyz akehokolvek materialu t.j. aj na velrni tvrde diama ntove hroty. Postup opracova niaje taky, ze galiovy ionovy zvazok sa sformuje do tvaru rnedzikruzia a v smere osi hrotu sa

ionove delo

hrot

Procu zaostrovania AFM hrotu pomocou 16noriho zvizku

bombarduje jeho spieka. Tazke galiove i6ny u rych l'ova ne vysokyrn na patfrn (5 - 30 kV) dopadaju na povrch hrotu a sposobuju rozprasovanie (vymiel'anie) materlalu, Predznym kontrolovanfm energie a intenzity ionoveho zvazku je rnozne v prie be hu niekolko desiatok sekund zrealizovaf nano-ablacny proces, vysledkorn ktoreho je hrot pozadovanych rozmerov a tvaru.

Text: lnq.Jan Soltys, PhD., prof.lng. Peter Ballo, PhD.

Tato publlkacla vznikla vdaka pod pore v rarnci operacneho programu Vyskurn a vyvo] pre proje kt: Ce ntrum exce lentnosti pre nove technol6gie v elektrotechnike, ITMS k6d 26240120011, spol ufina ncova ny zo zdrojov Eur6pskeho fondu regionalneho rozvoja.

Graficke rozhranie s dotykovym panelom GtOS

pre program riadenia modelu automatickej pracky

V Teehnike cislo 7-8/2009 bol v ramci projektu PLC do skitl zverejneny clanok popisujuci program pre PLC Panasonie FPX C14R, ktoryv ramd praktiekjeh eviceni vyuky programovania PLC automatov v SPS Jozefa Murgasa v Banskej Bystrici riadi elektroniekj model automatiekej pracky. V tomto prispevku by som eheel tento program doplnit' 0 grafieke rozhranie realizovane farebnym LCD dotykovym panelom Panasonie GTOS. Pitvodny program bol v niekolkjeh castiaeh upraveny.

Pouzity LCD dotykovy panel GTOS je fa rebny displej so slotom pre SD parnatove karty. Napajanie panelu je DC 24V. Vymena dat medzi GTOS a PLC FPX C14R prebiaha po RS232. Prepojenie s PC a vyvojovym prostredim je re alizovane eez USB port - obr. 1, o b r. 2.

51.otfnr5D

rnemOIji card

and power supply

Grafkky navrh pre GTOS obsahuje v tejto faze pat' zobrazenf. Obrazovka 0 obsahuje prvky na volbu pracieho programu pracky, TlaCftka umoznu] u zvolit' dva preddefinovane programy P1, P2 a program Us moznostou zada nia pa ra metrov praeieho programu uzivatetorn. Parametrami programu su m nozstvo vody, teplota vody a doba trva nia fazy programu. Tlacltka Info zobrazuju pr is lusne obrazovky, s lnforrnaclaml o hodnotach parametrov pre prislusny praci program P1, P2 a U. Priradenie tychto hodnot do prernennych progra mu sa vykona po zapnuti praeieho programu vo funkcnych blokoeh prog ra mvo Iba, progra m 1, program2 a programU.

Na bezna hra na signa lu z tlacitka GT _za pvyp a ktivuje funkcny blok programvolba. Aktlvacla je podrnlenena hodnotou 0 pre-

mennej PRG_faza, tj. praci progra m zactna - obr.3.

Vo funkcnom bloku programvolba sa testuje aktualnavolba praeieho programu - obr.4. Vlastne priradenie hodnot do globalnyeh prernennych sa vykona vo funkcnych blokoch program1, program2 alebo programU -obr.S.

il ,

, ,

I 1:10 -"I.-'r I.e ~.I.I.~ -i ",n!" .. ,.

- ., .. , .. F·l',,,,c-u.-LJ

GT_~~ -

3~PRG:_hIB(jill;;'_PI:;'

. ' ,

. ·:2~PRG:Jeplolcr..:.prd.o·

1:;ij3!):S.-~PP.G.:_do!!'.,;_prl;

, , .,. , , . ,

. . ... . . . .

"i~10 s ~PRG:._d[l'ba_zm~

Obrazovka na obr. 6 obsahuje prvky

signa llzacie priebehu praeieho program u.

1I"s I

~I..PG

LF~

Prvky zobrazenia priebehu pracieho programu:

SW1 ... tlaCitko zapnutia a vypnutia pracieho programu

GT_zapvyp

SW2 ... tlacitko otvorenia dvierok pracieho bubna

GT_otvor

www.techpark.sk

Bg1 ... zobrazenie programovej hodnoty hladinyvody

GTsig n_sethladina

Bg2 ... zobrazenie aktualne] hodnoty hladiny vody

GTsig n_hladina

Bg3 ... zobrazenie aktualne] hodnoty teploty vody

GTsig n_teplota

BG4 ... zobrazenie programovej hodnoty teplotyvody

GTsig n_setteplota

LP1 slqnallzacla bezlacehc programu

LP2 slqnallzacla otvorenia dvierok pracieho

bubna

LP3 ... slqnallzacla zapnutia elektromagnetickeho ve ntilu na pustanla Y3_evn_SS

LP4 ... siqnallzacla zapnutia ohrievaeieho telesa YS ot

LPS ... slqnallzacla otacanla pracieho bubna - pomale otacanle

GTsig n_bubon_po

LP6 ... slqnallzacla otacanla praeieho bubna - rychleotacanle

GTsig n_bubon_ro

LP7 ... smer otacanla pracieho bubna - vlavo GTsig n_bubon_sl

LP8 ... srner otaca nia praeieho bubna - vpravo GTsig n_bubon_sr

LP9 .... slqnallzacla zapnutia motoru cerpadla vypustanla vody

'[j-r

r::;~=·~··:

Ii! G:;'::";""';;::~::=~;';'"

'! ~ [=-b~<'~'"

I I, ,I~;y'~ I~ ;"'F'):'-'

L~t; ;"'-H'):'

:::i~ r a i!.;:.; ).;,st~~ 1€1j hl"cJin~ V(Jd~

. -'~G_lll.:.dtn.:._n·i_~(j sl~n..:.EE":l ~jl·13

l.oqlcke fu nkcie progra mu pre prernenne prvkov obrazovky 1 su na obrazkoch 7, 8 a 9. Clanok mal za clef popisat' aplikovanie HMI pomoeou farebneho dotykovcho panelu Panasonic GTOS vo vyuke programovania PLC automatov FPX.

Foto, text: Ing. Jaroslav Karban (SPS J. Mu rqasa, Ba nska Bystriea)

35

Stroj, vo vyzname vyrobneho zariadenia, v technickej praxi nahradza pracovne ukony cloveka, ktore v sebe nesu bud'vysokU fyzicku a psychicku narocnost' alebo svojou podstatou nie su realizovatell1e priamym vykonavanim ludskou obsluhou (vysoka presnost' a opakovatell1ost' presnosti produkcie). Preto sa v sucasnosti neoddelitell10u sucast'ou pracovneho prostredia stavaju nielen stroje v svojej povodnej podstate (merhanizada), ale v kvalitativne novom postaveni, v svojej automatizovanej forme.

Za robot (priemyse Iny a Ie bo servisny) povazujerne automaticky pracujuce zariadenie, pozostavajuce z manipulatora (mechanicka/rnechatronlcka cast) a preprogramovatelneho riadiaceho systemu (elektronlcka cast). Jeho urcenie je orlentovane na vyko-

navanie pohybovych a riadiacich clnnostl a funkcif vo vyrobnorn procese s umyslorn vylucenla cloveka ako vykonavatela clnnostl spojenych s manlpulaciou s objektom vYroby alebo s objektom technoloqlckeho urcenia.

Robotizikiaje vyssou urovnou automatizacie

Moderne pracovne prostredie je teda mozne klasifikovaf ako prostredie s urcityrn stupriorn autornatizacie pri produkcii. Vtomto ponfmanf problematiky vzfahu clovek a vyrobne zariadenie na pracovisku sa zasadne menf postavenie pracovnfkacloveka. Zvlasf v prsvadzkach, kde stupen autornatizacie je na vysokej urovni, avsak vyluceriie prftomnosti cloveka nie je uplne rnozne.

Autom atizova na vY ro ba j e c h a ra kte rizova n a vysokou produkciou pri nfzkych nakladoch, pricorn sa ocakava vysoka opakovatelhosf presnosti jednotllvych parametrov prod ukcie. Pri autornatlzacli vyrobnych procesovsa vllterature casto stretavarne s pojmom autornatlzovany vyrobny system (AVS). Vo vseobecnosti ho mozno rozdelit na vonkajsf a vnutorny subsystem. Najdolezitejsou castou vnutorneho subsysternu je subsystem technologickej sustavy STS (jadrorn je S-NCoP: stroj-nastroj-obrobok-prfpravok) a ko cast vyrobneho systernu v ktorom sa realizuje sarnotna podstata produkcie. V tejto sustave sa ako prvky z najnizsou urovnou autornatlzaclejavla obroboka nastrol.dovodom su casove straty, vznikajuce pri manipulaclls nlrni.

V autornatizovanych systernoch vyroby sa preble m riesi zavadza nfm kva litatfvne noveho prvku technologickej sustavy: manipulatorom alebo robotorn, ktoreho ulohou je skratit neprod uktfvnecasy pri vyrobe, obr. 1. Do systernu vsak vstu puju da Isie subsyterny, z ktorych najdolezltejs! a boh uzla I' aj najzranitelnejsi je clovek, Tento fakt pria mo ovplyvriuje priernyselnuvyrobu.

~enda:

STS : subsystem tschnologickej sustavy: PRaM: priernyselny robot / manipulator;

SOM : subsystem operacnej manipu.acie SMOD : subsystem rnedzicparacnsj rnanipulacia

Obr.1 Pozici. PRaM vovjrobnom systeme

36

www.techpark.sk

KINEMATICKY RETAZEC

MECHANICKA STRUKTURA

PRACOVNY PRIESTOR

3 stupne vol'nosti

Y1: (-}~;+~) Z1 : (- ZI ; + 21) X1: (-Xl ;+X1)

3 stupne vol'nosti

C1 ( - C\ ; + C1)

Z1 (-ZI;+Z1) X1 (-Xl;+ X1)

3 stupne vol'nosti

C1 (- Cl;+ C1)

B1 (- H[;+ 81)

X1 : (- Xl ; + X1)

3 stupne vol'nosti

C1 (- C1 ; + C1)

B1 (- Bj;+ B1)

B2: (- B2 ; + B2)

Obr. 2Typickemechanickeitruktr.iry PR

Roboticka technika je znacne odlisna od inych prostriedkov rnechanizacie a automatizacie, N utne teda v sebe nesie rad specifickych cha ra kteristlk, ktore u rcuju jej klasifikaciu pomocou nasledujucich znakov: pocet ramien, pocet stupnov volnosti, mechanicka struktura, pracovny priestor, pohony, nosnos1', riade nie, trieda presnosti a pod.

Pre vykon pohybovych aktivit pre stanovenu aplikaciu sa v oblasti konstrukcie robotov vyuzlvaju viazane priestorove mechanizmy postavene na seriovych, paralelnych, resp. ko mbinovanyc h kinematickych strukturach, (Ie nrni tychto struktur su tra nslacne (zna k T) a rotac ne (znak R) kinernaticke dvojice v r6znom usporiada nf. Kinernaticke dvojice aplikovarie pre standard ne priernyselne roboty su spravid la typu TTT, RTT, RRT a RRR, obr. 2. Kazda uvedena ki nernatlcka struktu ra predurcuje robotu iste typlcke znaky a vlastnosti, ktore sa z pohl'adu jeho prevadzky a apllkacnych schopnostf prejavuju v jeho parametroch, ic h zavlslostiach a ich prejavoch. Norma STN EN 29946 Manipulacne pnemyselne roboty-

musf zohl'adni1' uz pri projektovanf vyrobneho system uvovazbe na kon kretnu a plikaciu robota.

prezentdcia charakteristfk, v prlslusne] casti doplna sporninane mechanlcke struktury o portalovu (obdoba kinematiky TTT), kyvad lovu (vYkyvna), chrbticovu (typ robota - chobot) a SCARA (speclflcky usporiadana kinematika RRT).

Kazda z uvedenych mechanickych struktur dava konkretnernu robotkkernu predstavitel'ovi speclflcke mecha nicke vlastnosti, ktore v konecnorn d6sledku ovplyvnuju aj jeho systernove okolie. Z hl'adiska bezpecnosti obsluhy a environrnentalnych charakteristfk je najdolezltejsfrn prave pracovny priestor priemysel neho robota.

Mechanicka struktu ra robota je nutne spojena s urcityrn typom energie, ktory vyuzfva v nej pouzity pohon. Vseobecne pouzitelnyrnl druhmi energie vtejto oblasti su elektricka, hyd ra ulicka a pneurnaticka (zvolena mechanicka struktura ovplyvnuje priamo vyber druhu hnacej energie). Okrem samotneho ovplyvnenia vlastnostf mechanickej struktury (stupen riadenia/ovladania) pouzitY typ energie rna priamy vplyv na systemove okolie oblasti aplikacie robota, co sa

Bezpecnostne a environmentalne charakteristiky

Mecha n icke za riaden ie (stroj/robot), nah radzajuce narocnu/rnonotonnu pracu cloveka sa stalo neoddelitelnou sucastou jeho pracovneho prostredia. Ztoho d6vodu je nutne o nom vtomto prostredf uvazovat, Vyrobne stroje a zariadenia v pracovnom prostredf cloveka sposoblli n utnosf tra nsforrnacie jeho postavenia do pozkie vykonavatela caste monot6nnych, opakujucich sa, mnohokrat aj zivot ohrozujuckh uloh, Ako najvyzna mnejsie sa preu kaza 10 nasaden ie robotova manipulrltorov, ako nahrada cloveka, pri vykonavanl prave tychto cinnostf (najviac aplikacif robotov sa vyskytuje prave pri vykone nebezpecnych, rizikovych, velrni caste opakovanych a neprljernnych ukonov).

Z pohl'adu na rocnosti vykonava nych cinnostl v pracovnom nasadenf cloveka sa legisla-

37

www_techpark..sk

tfvne upravili charakteristiky tejto cinnosti. Pracovna cin nost cloveka zaclna byf cha ra kterizova na pod la toho, ci ide 0 fyzlcku alebo psychlcku zafaz v pracovnom prostredf, pricom psychic ka zafaz rna tri formy, podl'a ktorych ju rnozerne blizsie analyzovaf ako senzorlcku, rnentalnu a ernoclonalnu.

Kedze v autornatizovanych prevadzkach je este stale nutna prftomnosf cloveka, je na mieste otazka, ako posudzovaf a riesif problem, a k sa v pracovnom prost red f nachadza clovek s istou mierou pracovnej zataze a soflstlkovany stro], ktory rna tu zafaz ulahcif? Odpoved' na tuto otazku rna mnoho podob, ktore vsak maju jeden spolocny aspekt: bezpecnost pracovnfka a ochrana zlvotneho prostredia.

Bezpecnostne a environmentalne studle ukazuju, ze mnoho nehod na robotizovanom pracovisku sa vyskytuje za nerutinnych prevadzkovych sltuacu, takych ako je programovanie, udrzba, testovanie, nastavovanie alebo prisposobovanie. Pocas tychto zasahov sa moze zamestnanec docasne dostaf do pracovneho priestoru robota, kde niektore jeho, casto neurnyselne, operacie mo.zu zaprkinlt zranenie. Existuje vsak cely rad lnych nehod v rarnci robotizova neho pracoviska, ktore suzavisle od slrokej skalyvstupov a vystupov, prijfrnanych a generovanych tyrnto prostredfm. Sucasf tychto i nterakcif tvoria aj environrnenta Ine chara kteristiky.

Pri zabezpecovanf bezpecnostnych a environ me nta Inych aspe ktov na robotizovanom pracovisku je potrebne uvazovaf 0 viacerych kornbinaciach rizfk s ich interakciami, ako aj 0 systsmoch rozhrania (vratane ovladacieho softveru robota). To vyzaduje pou-

robota a s robotom existuju vyznarnne rozdiely, ktore sa tykaju najma bezpecnosti obsluhujucich pracovnfkov. Ide 0 rychlost pohybu objektov, pohybovu predikovatel'nosfa z6ny svyssfrn rizikom. Presne urcif rizikove z6ny je caste narocne aj v nerobotizova nom pracovnom prostredf. V takomto prfpade sa vsak daju skumat pomocou casovyc h i nte rva lov.

Roboty, proqramovane, aby vykonavali rozne typy ukonov, maju ohraniceny pocet moznostl reagovafna procesne zmeny a rozhodovaf sa. Na druhej strane kazdy jeden zamestnanec, ktory sa ocitne v pracovnom prostredfje uz od svojej biosferickej podstaty externe ako aj interne ovplyvnovany a dokaze reagovaf na n-sposobov a jeho rozhodnutia nemusia byt odhadnutelne, Bezpecnostne predpisy su na robotizovanom pracovisku definovane s ohl'adom na odstranenie nebezpecenstiev pomocou konstru kcneho navrh u zariadenia, a plikovan fm za bezpecovacej techniky (na pro bezpecnostne tlacidla, senzory), zaistenie bezpecnostneho a zdravotneho oznacenia (napr. vystrazne znacky, obr. 3 az obr. 8), vychovy a vzdelava n ia zamestnancovvo vyrobe, proqrarnatorov a servisnej obsluhy (skolenia a prakticke cvicenla), dosledneho pouzfvania osobnych ochrannych prostriedkov a pornocok,

Vacsina prfpadov, ked' dojde k udalosti s negatfvnym dosledkorn pri interakcii clovek-robot-prostredie,za hfna:

• zachytenie castl ludskeho tela robotom (vystraznaznacka obr. 3),

• uraz zamestnanca pohybujuclrn sa robotorn, jeho casfami napr. uchopovacou a lebo technologic-

Obr.3 Nebezpecenstvo zachytenia

Obr.4 Nebezpecenstvo autcrr atckeho startu

Obr.5 Nebezpecenstvo od pohybu dopravneho zariadenia na kol'ajniciach

Obr.6 Nebezpecenstvo pritlacenia

Obr.7 Nebezpecenstvo zakapnutia

Obr.8 Ine nebezpecenstvo

zif prfstupy systernove] bezpecnosti vzhl'adom na casf biosfery, ktora sa cielene ocitla vintera kcii stechnosfe rou.

V porovnanf pracovneho prostredia bez

38

•

kou hlavicou, uvolnenyrn polovyrobkom alebo nastrojorn (vystrazna znacka obr.4, obr.S),

uraz v priestore medzi vyrobnyrn

www.techpark.sk

strojom a robotom (vystraz na znacka obr.6),

• padorn pracovnfka zo zariadenia a lebo konstru kcie,

• poklznutie alebo zakopnutie na pohybovych, manip ulacnych, vyrobnych alebo inych pracovnych miestach (vystrazna znacka obr.7),

• expozfciu pracovnfka teplom alebo elektrickyrn prudorn,

• ine nebezpecenstvo (vystrazna znacka obr.B),

• nadrnernu fyzicku a psychicku zatazzamestnanca,

Dalsie nebezpecne udalosti a eventualne envlronrnentalne dopady su odvodene od vyrobneho procesu, na ktorom sa robot podiela. V strojarskej prevadzke sa uz sa motne bezpecnostne oznacovanie, predpisy a skolenla roznia podla pouzfvanej techno- 16gie (obrabanie, tvarnenle, zvaranie, povrchove upravy, montaz/dernontaz, manipulacia.atd')

Prevenda nebezpecenstva a rizika na robotizovanom pracovisku

Uz pri projektovanf robotlzovane ho pracoviska sa uvazuje 0 tom, ako bude pracovisko zostave ne, ake ovladacle programy pre robotya vyrobne zariadenia budu aplikovane, aky druh vyroby bude na pracovisku prebiehaf a tlez 0 postupe pri dosledne] udrzbe. Prlestorovyrn z6novanfm navrhovaneho pracoviska sa toto delf na n e bez pec n e, rizi kove a ko m bi nova ne z6ny. Dolezitym faktorom je aj ergon6mia na robotizova nom pracovisku, kedze nie je za-

tial' mozne uplne vylucif cloveka z pracovneho priestoru robota. Ak rna robot a/alebo vyrobny stroj nedostatocne rlesene e rgonom icke pozladavky praca sa pre zamestnanca stava nepohodlnou a unavnou, v niektorych prfpadoch dokonca nebezpecnou.

Okre mvel'kosti pracovneho priestoru robota, rychlosti jeho pohybu, vzdia lenosti (blfzkosti) od pracovnfka, interakcie s inyrni zariadeniami a strojmi je potrebne zaistit opatrenia na znfzenie nebezpecenstva a rizika, napr.:

• bezpecnostne zabrany a zariadenia,obr.9,

• druh, rozsah a narocnost skolenla zamestnancov,

• spol'ahlivosf programovacej jednotky,

• system blokovania a vystrahy,

• u miestnenie ovladackh pa ne lov.

Posudzova nie pracovneho prost redia 5 robotom z environrnentalneho hladiska je potrebne v suctnnosti 5 hodnotenfm environrnenta I nych dopadov, ge nerova nych konstrukciou robots, procesmi, ktore na pracovisku prebie haj u a sposobuju zataze.

Pracovne prostredie je tlez mozne hod notitpodl'a casovych intervalov. Zrlfaz moze byf nahodna a docasna, napr. vznik olejoveho aeros61u alebo rozliatie po nahodnorn uvol'nenf kva paliny z hydra ulickeho obvod u stroja/robota. Ina zrlfaz moze byf oca kava na: nastava pravidelne pocas pracovnych operacH, napr. vznik zvaracfch plynov alebo rozptyl farby pri lakovanf. Vo vseobecnosti sa pracovisko posudzuje podl'a faktorov pracovneho prostredia vo vzfahu ku kategorizacii pracovnych ci nnostf z hl'adiska zd ravotnych rizfkpracovnfkov.

a zranenf na robotizovanom pracovisku. Rovna ko aj skolenle zamestnancov je vyznarnnyrn faktorom pre uspesnu implementaciou akejkol\tek progresfvnej techno- 16gie v prevadzke a Ie bo vyrobnorn postu pe. Bezpecnostne smern ice vypracova ne spol upracou bezpecnostnych technikov a odbornfkov v robotike podstatne znfzia alebo odstrania zafaze a nehody v pracovnom priestore.

Ergonomicke aspekty bezpecnostnych opatren f pre stroje a za riaden ia su sta lou vyzvou Tieto aspekty su pre bezpecnosf a zdravie pracovnfkov rovnako dolezite ako je potrebne venovaf pozornosf efektivite postupov pre dosiahnutie pracovnej pohody. Pretrvavajuca pracovna zrlfaz a unava zamestnancov m6Zu byf znlzene premyslenyrn planovanlrn a inteqrovanyrni bezpecnostnyrni opatrenia mi. Environrnerrtalne i nzinierstvo sa ta kjavf potencia Inou ved nou disciplfnou pre spresnenie erqonomickych predpisov vo vyr o b nej sfe r e a pre hodnotenie relevantnych environ mentalnych faktorov prostredia robotizovaneho pracoviska.

Environmentillne inzinierstvo riesi otazky bezpecnosti robctlaovaneho pracoviska

Bezpecnost je dolezltou zlozkou priemyselnej autornatizacie a robotizacle, ktora zavisi n iele n na velkosti pracovneho priestoru robota, a Ie aj na jeho vzdia lenosti od pracovnfkov. Je nerozurnne setrit na bezpecnostnych monitorovadch prostriedkoch a snfmacoch, pretoze poskytuju rnoznost riadenia a kontroly robotickej bunky pocas ne bezpecnych operacif, Vsetky bezpecnostne opatrenia su dolezitou preve nciou nehod

.) jadnollllov6 bezpKnostn6 barl".

b) bezpei!nosblii rohoi

Clanok vznikol ako sucasf projektov VEGA 1/0678/08: Rozvoj prindpov modularnosti pre stavbu rekonflqurovatelnych vyrobnych systernov a KEGA 3/6344/08: Pi lotny projekt i novactlforrny a obsa hu vyucby v studijnorn programe Robotlcka technika na baze Web technol6gii, vyuzlvanla I(T a simulacnych modelovvprostredlvirtualne] reality.

Text/Foto: Ing. PeterTuleja, PhD. Doc.lng. Alena Paulikova, PhD.

SjFTU Kosice

, \

c)vilodlii!0v6 [kompaktnii, b.,ielll

cO I ... rovt I ultrazvukovf snrmaf pritomnostl

Obr. 9 5p6s0bybloko¥anla niihodrMho YStupu obsluhydo pracovn.J z6nyrobota

39

www.techpark..sk

Z pohledu dobreho hospodaie je teplarenstvi jednou z mala cest, ja k se s nastolenyrn tren-

nost soustav zasobovanlteplern u nas uz ale tak optirnisticky nevypada, Na rozdfl od tepla

duvodu nektere mens! soustavy zasobovanl teplem ve velkerri oh rozenl, To je katastroficka vize, ktera snad nedojde naplneni, pjestoze kratkodobe vyhodna resenf u nas obcas dostava]l pjednost pied dlouhodobou perspektivou.

stjedku bylo ovlivneno teplarenstvf v 70. a 80. letech. Budovalyse levne, ale energeticky vysoce narocne sfdlistnl soustavy svytopenskymi plynovymi zdroji, Se zrnenou spolecenskeho klirnatu, ktery piispel i ktechn ickern u ozivenf tepla renstvf po roce 1990, u nas nabralo teplarenstvf druhy dech.

Teplarenstvl, tedy soustavy zasobovanl teplem se zacaly u nas rozvfjet po vzoru prumyslovych zemf jiz od pocatku dvacatych let mlnuleho stoletf s rozvojem prurnyslu ve rnestech. Ten si zada I uspokojit neje n poti'ebu velkeho mnozstvltepla protechnoloqlcke ucely, ale i provytapenf novych delnickych ctvrtl Ve 30. letech minuleho stoletf tak vznikly na svoji dobu vysoce modernf, se svetern srovnatelne a progresivnf soustavy zasobovan! teplem se zdroji kombinovane vyroby elekti'iny a tepla. Byly to pa rnf soustavy v Ustf nad Labem, v Brne Na Spitalce, ci v Praze v Holesovlclch,

V 50. a 60.letech, doslo k nejvetslmu rozvoji velkych teplarenskych soustav - budovanl panelovych sfdliSf s blokovymi zdroji tepla. Nastupem zemnfho plynu a nedostatkem investicnkh pro-

Postupna liberalizace, utvafenl konkurencnlho prostiedl a pUchod zah ra nlcnlch investoru otevfely teplarenstvl dalsl moznosti. Prijetf novych energetick)ich zakonu souvisejfdch s procesem sbllzovanl nasl legislativy s legislativou a sta nda rdy EU zvysujl naroky na efektivnf zlskavanl energie. Soucasnou dobu Ize charakterizovat jako eru ekologizace a raciona lizace exlstujlclch soustav dalkoveho zasobovanlteplern,

Ze soustav zasobovanl teplem a z blokovych kotelen jsou u nas zasobovany teplem dve petlny dornacnostl PriCteme-li k tomu i domovnf kotelny, pak rna ze zdroju mimo byt teplo plnych 49 % bytu, Pro ne se zhruba tf petiny tepla zlskava]f spalovanfm uhlf a dve petiny tepla jsou

dem efektivnejsfho vyuzlva nl prirnarnl energie paliv vypoladat, Teplarenstvl jako jeden z mala oboru muze pf spravnern nastavenf podmfnekjeho dalsfho rozvoje splnit vsechna ti'i zakladnl krlteria, ktera dnes na energii klademe - za bezpecit jejf efe ktivnl vyrobu a dodavku, stabilizovat jej f cen u a chovat se setrne kzlvotnfrnu prosti'edf.

Soucasny pohled na budouc-

z te plare n je lndivldua Inf vyroba tepla osvobozena od ekoloqicke spotfebnf dane. Teplarny si budou muset kupovat emisnf povolenky, 0 dalsfch danfch a poplatdch, ktere zatezu]! dalkove teplo ani ne ml uve, Bez prolomenf lirnltu tezby uhlf teplarnarn dochazf palivo. Biomasy k nahrade marne malo a zemnf plyn je drahy, V pi'fStfch letech tak mohou byt z uvsdenych

40

www.techpark.sk

z plynu. Tento porner se bude v pi'fStkh letech pomalu vyrovn avat, T e p la re ns ke zd ro je, vcetne plynovych jsou z hlediska rustu ceny tepla do budoucna mene rizikove, nez indlvidualnl vytapsnt

aby se teplem z jadernych elektra ren zasobovala pfileh la rnesta a obce i provozyvokolf. Plymirenstvi - Vyssfho vyuzitl e nerqetickeho obsah u plynu je rnozne dosahnout zejrnena pf spolecne vyrobe elektfiny a tepla v motorovych a paroplynovych tepla mach. Souzitf teplarenstvf a plynarenstvl pfimlSf Iadu synerqlckych efe ktu. Instalace motorovych kogeneracnlch jednotek v menskh zdrojfch - az na uroven blokovych kotelen - zvysuje prodej plynu 0 cast nutnou k vyrobe elektrlny a vyrovnava deficit spotleby plynu pli soucasnern trendu uspor, Pa roplynove teplarny mohou dfky dvoupalivovernu systerny uvo lriovat v chladnych dnech kapacitu plynoveho systernu Vfcepallvove teplarenske systerny pfispfvajf ke zrovnornernenl rocnl poptavky po zemnfm plynu a zrnfrnuje pozadavky na kapacitu sez6n nfch zasobn fku. Kapalmi paliva - Teplarenske zdroje mohou byt projektovany, na rozdfl od indlvidualnfch dornacfch kotlu, jako vfcepalivove systerny, Jejich vyznarn spocfva v rnoznosti piechodu ze spalovanizernnfho plynu (sftove energie) na spalovanitopneho oleje (nesftove energie). Tato kombinace zlepsuje vyuzitf distribucnf soustavy plynu, nebotzvysuje dobuvyuzitl plynarenskeho zai'fzenf a tfm snizuje distribucnl naklady na dodavku plynu. Vyhodouje i vyssf spolehllvostdodavky tepla. Obnovitelne zdroje energie - V tepla renstvf se dajf ekologicky prijatelnevyuzftitakova paliva a enerqeticke zdroje, ktere v decentrallzovanych a individualnkh zai'fzenfch nepfichazejf v uvahu nebo jen velmi ornezenyrn zpusobern, Jsou to mfstnf obnovitelne a druhotne zdroje energie od biomasy, bioplyny a skladkoveho plynu, pres zd roje qeoterrna I nfhotepla Zerne ci energie Siunce az po odpadove teplo z prumyslu Teplarny vedle vyroby tepla dodavajitake skoro tietinu elektfiny a nabfzejfi dalsl sluzby pro i'fzenf a stabilizaci nasf elektrizacn f soustavy. Mezi na rod nf urnluvy 0 snizovanl emisf sklenlkovych plynu a dalsf ekoloqicke aspekty enerqetickych vyrobvyrazne zasahujf do zlvota tepla reno

Tephirenstvi s kombinovanou vjrobou elektriny a tepla je jednim z nejdulezitejsich prostredku snizeni energeticke naromostl narodnl

nou vy..obou elektriny a tepla snizuje imise,emise, mnozstvi sldenikovjch plynu i dalsi ekologickou zatez. Teplarenstvinabizi efektivnivyu-

Energetika je provazany organismus, proto je da Isf rozvoj teplarenstvl uzce spjat i s dalslrni enerqetickyrni odvetvlrn i.

Elektroenergetika - Teplarny resf preble my elektroenergetiky souvisejfcf s nerovnornernyrn odberern a rostoudm pozadavkern na requlacnl vykon, Kapacitu reg ulacn fho vykonu v akum u lacnlch a prece rpadch vodnfch elektrarnach u nas nelze zvyslt, Uhelne elektrarny v polospickovern provozu pro potfebu regulace jsou nehospodarne. Vhodnejsl z hlediska ekonomiky, ekologie a uspor prima rnf energieje vyuzltvykonovy potencial plynovych teplarenskych zdroju, Paroplynove teplarny s akurnulatorern tepla nabfzejf ceneny requlacni vykon, Podobne Ize vyuzlt i system dalkoveho dispecerskeho i'fzenf, zahrnujfcf desftky kogeneracnlch zdroju s pfstovymi spalovacfmi motory.

Jadro - Jestlize je zapotiebl hovofit 0 vyuzitl energie [adra, pak by se rnelo i dod at, ze stranou naseho zajrnu by nernelo zustat ani vyuzitl tepla z techto zdroju (diskuse 0 vyuzitf tepla

ekonomiky, nebot' setH tretinu spotfebyprlmarnich paliv oproti oddelene vjrobe elektiiny v kondenzacnich elektrarnach a tepla ve vjtopnacho V obdobnem rozsahu teplarenstvi s kombinova-

ziti mistnich obnovitelnych a druhotnych zdroju pro mistni spotrebu tepla a elektriny. Predevsim na techto efektech teplarenstvije dnes stavenajeho budoucnost.

by se ovsern mela vest u vsech spalovadch elektraren - uhelnych ei plynovych), Je loqlcke,

-red-

41

www.techpark.sk

-+---------------------------------------------------------------------------------------------------------~'

Nova technologie

pro vysokoteplotni tepelna cerpadla

Tepelna cerpadla vzduch-voda jsou stale vice oblibena jakoito energeticky usporna alternativa k plynovym kotlum, elektrokotlum a kotlum na tuha paliva. Velka vetsina techto cerpadel pouziva pouze jeden chladivovy okruh a diky tomu jsou perfektnim fesenim pro nizkoteplotni vytaped systemy v novych budovach. Naopak, v pfipade nahrady kotle ve stavajicich objektech, kde je zapotfebi vyssi teplota vody v otepne soustave, Ize tato cerpadla vyuzitjen omezene s nutnosti podpory bivalentnim zdrojem. Nynije na trhu nove vysokoteplotni tepelne cerpadlo ROTEX H PSU vysokoteplotni, ktere dikydvema chladivovym okruhum v kaskade umoznuje vyrabetteplouvodu az 80 DC a to s velmi vysokou ucinnosti.

Velka obliba tepelnych c.erpadel vzduchvoda

V soucasne debe jsou tepelna cerpadla vzd uc h-voda stale vfce popula rnf pjedevsfrn dfky snadne instalaci, stale se lepslcfrn ucinnostem a pffznive cene, V cele Evrope jsou podporovana ruznyrnl programy jako ekoloqicky zdroj vytapeni s diem snfzit emise sklenlkovych plynu, Vytapeni a ohiev teple vody se podflf na celkovych emisfch CO, z 20ti az 30ti procent. Je tedy zfejrne, ze zrnenou vytapeni za energeticky usporne a e kologicky setrne systerny jako jsou tepelna cerpadla Ize dosahnout opravdu znatelne ho snlzenl e misf sklen fkovych plynu,

TECHNOLOGIE TEPELNYCH CERPADEL PRO NizKOTEPLOTNi SYSTEMY

Priklad realizace nfzkoteplotniho c.erpadla

Nfzkoteplotnf tepelne cerpadlo bylo testovane po dobu dvou let ve Vfdni v Rakousku a byly detailne sledovany jeho parametry. Du m mel rozloh u 150 m' a tepelne ztraty 6,8 kW pf navrhove te plots -13,2 "C. Sez6nnf topny faktor SCOP tohoto tepelneho ce rpadla byl na meren 3,2.

Sezonnltopny faktor SCOP je porner vydane energie pro vytapeni za celou topnou sez6- nu ku energii spotiebovane za stejne obdobf, a to nejen sarnotnyrn tepelnyrn cerpadlem, ale i bivalentnfm zdrojem (napl. zaloznfm elektrokotlem). Tento porner energif je ovlivnen klimatlckyml podmfnkami v rniste instalace a teplotou vystupn fvody.

Vliv tohoto tepelneho cerpadla na zlvotnf prostiedl byl urcen metodou TEWI (Total Equivalent Warming Impact) a porovnan s jinyrni zpusobyvytapen f. TEWI metoda urcuje rnnozstvf emisf sklenikovych plynu prepoctene na ekvivalentCO,za dobu zivotnosti tepelneho cerpadla a bere v uvahu jak pilme, tak i neprlrne emise. Pffme emisejsou zpusobeny prfpadnyrnl uniky chladiva a pro vypocet se uvazuje unik 30 % chladiva za 15 let zlvotnostl zai'fzenf. Nepi'fme emise jsou emise CO" ktere vzniknou pf produkci elektricke energie potfebne pro chod tepelneho cerpadla (kg CO/kWh). Ztakto provedenych mere nf a vypoctu bylo sta noveno porovnanl s kotlem na plyn a na olej. V Rakousku, dfky mfstnfmu enerqetickernu mixu, bylo dosazeno uspory 68 % ekvivalentu CO, oproti kotli na extralehkytopny ole] a57%oprotizemnfmu plynu. Pokud byl do vypoctu zahrnut enerqeticky mix Evropske unie, pak byla uspora 61 %, resp. 47 %, coz je opet velice vyrazna uspora,

VYSOKOTEPLOTNi TEPELNA. CERPADLA PRO REKONSTRUKCE

Obrovsky potencial provyuzitltepe lnych cerpadelv sobe skryva]! stavajfcf budovy, kde se prozatfm vyuzlva jako zdroju tepla plynovych kotlu ci elektrokotlu, Pro nahradu techto zdrojuza bezne nfzkoteplotnftepelne cer-

padlo je nezbytne rekonstruovat take otopnou soustavu a stavajicf vysokoteplotnf radiatory nahradit radiatory nfzkoteplotnfmi, pokud rna byt nfzkoteplotnf tepelne cerpadlo jedinyrn zdrojem tepelne energie. To sarnozjejrne zvysuje investicnf naklady a ne vzdy Ize tuto vyrnenu provest, Dale SCOP techto cerpadel prudce klesa se stoupajfcf vystupnl teplotou a zdaleka nedosahujeme takovych uspor, jako kdyz vytapirne podlahovyrn vytapenlm. Jiz nynf zacinajl dosluhovat plynove kotle z doby nejvyraznejs] plynofikace vCR pied 15ti lety a tyto kotle bude nutne vyrnenit za nove zdroje tepla. I v porovnanls novyrni kondenzacnlrni plynovymi kotli majf tepelna cerpad la v novye h budovach vyrazne vyssf ucinnost. Tepelne cerpadlo, ktere by bylo schopne ohffvat vodu na vyssfteplotu pro stavajki radiatory s optimalizovanou ucinnostf prave pro tyto vyssf teploty, muze byt idealnfrn resenfm pro nahradu za zastarale zdroje tepla. Nfzkoteplotnf te pe Ina cerpad la v techto objektech Ize pouzft ornezene a to z duvodu jejich maximalnl vystupnl teploty kolem 55°C. Bezny teplotnf spad ve stavajklch objektech je caste vyssf nez 65/55°C. Takto vysoke teploty omezujf i vyhody konde nzacn fc h kotl U, nebot snizu]! rozsah kondenzace a uclnnost kotle je pak nizsf. Vymena stavajkich radlatoru za nfzkoteplotnf klade naroky na prostor a znacne navysuje i nvestlc nf naklady,

Tepelna cerpadla vzduch-voda cerpajl energii z venkovnfho vzduchu a termodynamickyrn cyklem ohffvajf vodu pro otopnou soustavu. Zakladnfrni komponenty umoHiujfcfmi tepelnou vyrnenu jsou tedy vzduchem chlazenyvyparnlk a deskovy kondenzator oh i'fvajfd vodu. Ch ladivo je vyuzfva no pro pfenos energie.

VetSina nfzkoteplotnfch tepelnych cerpadel, tedy s rnaxirnalnf vystupnf teplotou okolo 55°C, vyuZfva pouzejeden ch ladivovy okru h s chladivem R41 OA. Vyrnenfk (vyparnfk) ve venkovnfjednotce vyuzlje energii venkovnfho vzduchu a urnoznl pternenu kapalneho chladiva v plyn. Tento plyn je nasledne stlacen kompresorem a tfm dojde kjeho zahlatl, Stlaceny plyn nasledne zkondenzuje v deskovern vyrnenlku (kondenzatoru) ve vnltinl jednotce a pfeda energii vode - zahteje ji. Ohiatou vodu vyuzfvame v nfzkoteplotnfch otopnych soustavach a pro ptedehfev teple uzltkove vody. Zkondenzovane chladivo se nasledkern sn fzen f tlaku v expanznfm ventilu ve vyparnfku opet vypai'f a cely cyklus se opakuje. Takto navrfena tepelna cerpadla jsou optima llzova na pro te plotu vody 35°C, protoze pri techto hodnotach rna chladivo R41 OA idealnlvlastnosti. Proto jsou vyuzfvana pfedevsfrn pro podia hove vytapenl a jlne nfzkote plotn f zdroje.

Resenim je nova technologie tepelneho c.erpadla ROTEX HPSU vysokoteplotni

N fzkote plotnf tepe Ina ce rpadla s jedn fm chladivovyrn okruhemjsou schopna vyrabet vodu 0 teplote max. kolem 55°C. Nektera tepelna cerpad la vyuziva]! jeden chladivovy okruh s nastfikem casti objemu chladiva v plynne faziz vysokotlake casti okruhu chladiva pffmo do kompresnfho prostoru kompresoru cfmz rozdeli kompresi na dva stupne, a jsou schopna dosahnout teploty az 65°C. Tato cerpadla jsou v praxi napojovana v nekterych pi'fpadech na stavajlcl radiatory. Nicrnene pli ta kto vysokych teplotach vody pracujf na hrane svych rnoznostl, coz se pro-

42

www.techpark.sk

-+---------------------------------------------------------------------------------------~

jevuje znacne snfzenou uclrmostl, Nahrada za stavajfclkoteltedy nenftakefektivnf. Resenfm je nova technologie kaskadoveho systernu pouzfvajlcl dva chladlvove okruhy, ktera byla pi'edstavena spolecnostl ROTEX v cervenci 2009. Te nto kaskadovy system pracuje za podm lnek, jichz ne Ize jedn fm chladivovyrn okruhem dosahnout, Kazdy chladivov)i okruh pracu]e ve svych ldealnlch podm fn kach, a proto se dosa huje vysokych uclnnostf a sta bi Infho provozu.

Tepelne cerpadlo ROTEX HPSU vysokoteplotnf pracuje se dverna chladlvovyrnl okruhy s chladivy R410A a R134a. Okruh s R41 OA rna vynikajfd enerqeticke vlastnosti pi'i nlzkych vypai'ovadch teplotach, ale naopak nfzkou kondenzacnl teplotu, to znamena i nfzkou vystupnl teplotu otopne vody. Stabilnf chovanl pi'i vysokych teplotach rna prave chladivo R134a, ktere se naopak nehodf pro nlzke teploty. Schema celeho systemu v ph diagramu je zobrazena na obr. 1. Vysled kem kom binace obou chladiv s jejich idealnfrni vlastnostmi pf ruznych podmfnkach je prave nove vysokoteplotnf tepelne ce rpadlo ROTEX s vystupnl teplotou vody az 80°C pli velkern provoznfm rozsahu az do teploty -25°C venkovnfho vzduchu. Nejdulezitejsf je ale velmi vysoka ucinnost tohoto systernu optima lizova na pro teplotu otopne vody 50 az 65°C, ktera je podstatne vyssf nez u jednookruhovych chladivovych systernu s dvojfkompresf.

Kaskadovj system ajeho funkc.nost

Na obr. Zje zobrazeno scherna chladivoveho systernu tohoto kaskadove ho tepelneho cerpadla. Prvnf okruh s chladivem R410A propojuje venkovnf a vniti'nf jednotku, druhy okruh s chladivem R134a je pouze ve vn iti'nf jednotce. Oba kompresory jsou Hzeny invertorem. Prvnf chladivovy okruh je shodny s okru he m u klaslckeho nfzkote plotnfho cerpadla. Chladivo se vypaluje ve vyparnfku venkovnfjednotkya odeblra tepelnou energii z venkovnfho vzduchu. Nasledne je chladivo stlaceno prvnfm invertorem Hzenym kompresorem ve venkovnf [ednotce, cfmz se zvysf je ho te plota na sti'ed nf hod noty teploty. Pi'es prvn f deskovyvyrnenfkvevnitln fjednotce pfedava chladivo R41 OA kondenzacnl teplo chladivu R134a. Tento vyrnenfk]e tedy kondenzatorem prochladivo R41 OA prvnfho chladidcho okruhu a soucasne vyparnlkern pro chladivo R134a druheho chladlvoveho okruhu. Chladivo R134a se v nern vypai'f, pf tom pfevezrne tepelnou energii z prvnfho chladivoveho okruhu. Pak je stlaceno druhyrn invertorem i'fzenym kompresorem ve vniti'nf jednotce, pf cemz jeho teplota stoupne nad hodnotu 80°C. Toto chladivo kondenzuje v celkove tfetfrn vyrnenfku, kondenzatoru vnitinl jed notky a predava energii vode, kterou zahteje az nateplotu 80°C.

Vysoka uc.innost pri vysokYch vystupnich teplotach vody

Pouzitl dvou nezavlslych chladivovych

okruhu je klkern k velmi vysoke uclnnostl a velkym provoznfm rozsahurn. Behem provozu cast systemu s chladivem R410A drzf temer konstantnf kondenzacnl teplotu a urnozriuje takdruhernu okruhu s R134a pracovat nezavlsle na venkovnf teplote.

Zjednodusene receno, nfzky tlak znarnena, ze kompresor za urcitou casovou jednotku nasaje jen ma Ie m nozstvl ch ladiva a ma lern u m nozstvl c hladiva odpovfda i ma Ie mnozstvl chladivem pfenasene tepelne energie. Topny vykon tepelneho cerpadla je urcen

-:

~/ /

/': j L..._ _ __"

Obr. 1 Zobrazenfkaskadyv p-h diagramu

~---------------------~

I

I

I ~ "" , " "' " , , " " , .. " " "" , " " ' , """ .'"' '"'m " "" , .., ;

o :

: _- -P- - - - - - _. -- _,_ +

I I 1

I k=" ==" ="-,,-======'="""" ========" ==" =======-"" ===" ,,=====,,-"="" -="" ======'

I i

I OUfdOO( Unit :

l, , , , __ , , __ I

Indoor unit

Obr. 2 Schema kaskadcveho chladlvoveho systemu (Outdoor unit = venkovnf jednotka, Indoor unit =vnitrnfjednotkal

Obr. 3V1ivvenkovnfteploty na termodynamickJI cyklus chladiva R41 OA

Vyvazeny provoz okruhu s R134a je zajiSten kontrolou sti'ednf kondenzacnl teploty chladiva R410A.

Vetslna tepelnych cerpadel vzd uch-voda rna velmi v)irazny ubytek topneho vykonu s klesajfd venkovnf teplotou vlivem klesajfdho objernoveho pnrtoku chladiva. Tento pokles objernoveho prutoku chladiva je zapilclnen nlzkym tlakem na sa n l kompresoru.

jako nasobek mnozstvl chladiva a rozdflu enta lple v kondenzatoru Ma Iy narust rozdflu entalpie (vysvetlenl viz Obr. 3) nenahradf velky ubytek objernove ho prutoku ch ladiva, proto vykon cerpadla klesa s klesajfd venkovnf teplotou. Na obr. 3 je vliv venkovnf teploty na terrnodynarnicky cyklus chladiva R410A (condenser", kondenzator) v digramu ph. Na svisle oseje tlak p (vyjadfen loga-

www.techpark.sk

43

notami vykonu TC nejsou otacky invertoroveho kompresoru ve venkovnf jednotce rnaxirnalnl ale jeho vykon muze byt navysen s klesajfd ve nkovnf teplotou. Tfm nedochazf k poklesu objernoveho prutoku ch ladiva. Dfky typickyrn terrnodynamickyrn vlastnostem (viz p-h diagram Obr.1) provysokoteplotnltepelne cerpadlo je zfejrne, ze venkovnf jednotka je navrzena s dostatecnou rezervou pro zajistenf dostatecne kondenzacnf energie pro druhyokruh i pf velmi nfzkych teplotach, Zlskavarne tak konstantnf vykon (bez zapocftani vlivu odrnrazovanf) u nekterych rnodelu az do -20°C. To urnoznuje vyuzfvattoto tepel ne eerpadlo bez bivaIe ntnfho zd roje, kte ry u standardnkh jed notekdodava chybejlcltepelnyvykon.

Na obr. 4 je znazornen graf vykonu veetne zapocftanl odrnrazovanl pro Hi vykonove rady 11,14 a 16 kW pli teplote vody 65°C

ritmicky) a na vodorovne entalpie h. Pro nejednodussl pochopenf Ize uvest toto vysvetle nf:

- cervene kfivky '" te plota ch ladiva; protento zjednoduseny pffkladje muzeme povazovat za rovne teplote venkovnfho vzduchu nebo teplote otopne vody

- eerna krlvka '" vlevo do nf je chladivo zcela zkondenzovane, mezi levou a pravou castf kilvky je chladivo z easti zkondenzovane, z casti v plynnern skupenstvf a vpravood kfivky je chladivo jenv plynnern skupenstvf

- ze leny etyruh len fk '" pracovnf cyklustepelneho eerpadla s vyparnou teplotou -10°C a teplotou konde nzace chladiva 40°C. Chladivo se vypaiuje pf teplote -10°C (zleva po dolnf vodorne usecce - konstatnf tla k i teplota), pakjej kompresor stlacuje (sikma usecka vpravo nahoru - stoupa tlak i teplotal, dale kondenzuje pri teplote 40°C (po usecce zprava doleva - konstatnftlak iteplotal a pak prochazi expanznfm ventilem (svisle dolu - klesatlak iteplota).

- z castl modry a zeleny etyruhelnfk '" pracovnf cyklus tepelneho cerpadla s vyparnou teplotou DoC a teplotou konde nzace chladiva40°C

- enthalpie, to je energie obsazena v chladivu putujfcfmvokruhu,jevyznaeena navodorovne ose. Energie, kterou rnuzerne zlskat z jednoho obehnutf chladiva okruhem je dana vzdalenosti mezi svislou zlutou useekouvlevo a zlutou vpravo(okruh steplotami DoC a 40°C) nebo vpravo cervenou (okruh s teplotami -10°C a 40°C). Vidfme, ze z okruhu s vetsfrn rozdflem pracovnfch teplot bychom mohli ziskat vfce tepelne energie. To ale platf jen tehdy, pokud by okruhem putovalo v obou pffpadech stejne rnnozstvf chladiva.

Kaskadovy system nabfzf resenf, pf kterem nedochazi k takovernu poklesu objernoveho prutoku chladiva. Pod norninalniml hod-

pro teplotyvenkovnfho vzduchu od 15°C do -20°C. Dale je na tomto obrazku znazornen prubeh topnych faktoru COP pro jednotku 14 kW v zavis Iosti na te plote vystu pn f vody a ve nkovnf te plots, opet s jiz zapocftanyrn vlivem odmrazovanivenkovnljednotky,

Na obrazkuje:

HC-tepelnyv)ikon,

Ta -teplotavenkovnfhovzduchu, COP-topnyfaktor,

TLW je teplota vystupnl otopne vody.

Velmi vysokil ucinnost pri ohrevu teph! uzitkovevody

Kaskadovy system vysokoteplotnfho te pelneho cerpadla ROTEX HPSU umf dosahnout teploty vystupnl vody 80°C a to Ize velmi vyhodne vyuzft prave pro ohiev teple vody. Vodu v zasobnlku rnuzerne vyhrat az na 75 °C pouze tepelnyrn cerpadlern bez elektric-

----------------.....,-<.>

8D

~D
5D
40
;lO
!Q
io
~
~
ii
~ s;~~~~~~-------------------_4,'

+- ~lG"

Obr.5 Simulace topneho faktoru COP pi'i pi'fpravi! teple vody pi'i venkovnf teploti! 7 "C a ohi'evu vody z 15 'c na 70 'c (Temp coil in '" teplota vody na vstupu, Temp coil out '" teplota vody na vystupu, Temp tanke teplota vodyv zasobmkul

keho doh revu, ta kZejsou spl neny i hygienicke pozadavky na ochranu proti legionele. Na Obr. 5 je znazornen graf z provedeneho merenf chodu tepelneho cerpadla v rezirnu pi'fpravy teple vody, kde vidfte prubeh teplota topnehofaktoru COP. Zgrafu Ize odeefst, ze prurnerna hod nota topneho faktoru tepelneho cerpad la pro ohlev vody z + 15°C na +70°C piivenkovnlteplote +7"Cje2,7.To je opravd u znatelne vyle pse nf oproti jed nookruhovyrn tepelnyrn cerpadlurn. Dokonce i tepelna ce rpadla s dvojitou kom presf a rozsahem do 65°C budou mft velice znatelny pokles topneho faktoru pli ohlevu vody na 60°C. Pokud je v tomto pifpade potieba dosahnout vyssf teplotu vody, pakje nutno pouzltele ktrlcky dohiev, kte ryv)irazne negativne ovllvnuje celkovytopnyfa ktor.


II HC = f(Ta, cap class), TLW = 65°C III COP = f(Ta, TLW), cap class = EKHBRD 01411
24,00 4,00
__.b::~
22,00 3,50
~coP_"'" -
20,00 ~~!~-- 3,00
§" 18,00 -~~I, 2,50
c..
:::. 16,00 ~~I~~ 2,00 0
(..l o
::t: 14,00 ~ HC(kW)-r 1,50
..-.=:'=---
12,00 ~=-- .- 1,00
10,00 :;000- - i'""" - 0,50
-
8,00 0,00
-20 -15 -10 -5 ° 5 10 15
Ta (OC)
- EKHBRD 011 - EKHBRD 014 - EKHBRD 016 - TLW = 45°C I
-TLW =55°C -TLW =65'C -TLW =75°C -TLW =80°C Simulace eeloroenfhc topnebo faktoru ROTEX HPSU vysokoteplotni

Na obrazku 6 a 7 jsou znazorneny dve simulace, ktere poclta]f sez6nnf topny faktor

Obr, 4 Topnyvykon a topny faktor v zavi 51 osti na venkovnf tepl oti!

44

www.techpark.sk

SCOP pro dva vzorove pffklady. Prvnf z nich je tepelne cerpadlo s norninalnfrn vykonern 14 kW, ktere je navrzeno v navrhove oblasti -8°C, v danern pilpade rnesto Brusel. Druhe tepelne cerpadlo rna vykon 16 kWa navrhova teplotaje -17 °C, Stockholm. Obe simulace jsou pro tepelne ztraty objektu 11 kW pi'i navrhovych podmfnkac h a teplotn f spad 65/55 "C, V Bruse lu byl dosazen celorocnfSCOP 3,1 ave Stockholmuvynikajfclch 2,7. Takto vysoke uclnnosti v evropskern mefftku znamenajf opet velice vyrazne snfzenf emisf sklenlkovych plynu v porovnanl se standardnfmi kotli.

HC = f(Ta), TLW=65°C, cap class = EKHBRD014

16,00 14,00 12,00

i 10,00 8,00 u

'"

6,00

4,00 2,00 0,00


- ---
~
~~

~~

----- -8

-4

8

12

16

Ta rq

Seasonal COP = 3,1

Total thermal energy = 13962 kWI,

I-EKHBRD 014 -~e"llo8d I

Ziiver

Snlzenf nakladu navytapenla za rove n snlzenl prlmarnf energie pro vytapenf Ize v novych budovach s nfzkou poti'ebou tepla velice efektlvne dosahnout nfzkoteplotnfmi tepelnymi cerpadly s jedn fm chladlvovyrn okruhem. Otopne soustavy ve starsfch budovach pracujf s vysokyrn teplotnfm spadern nutnyrn pro stavajlcl radiatory. Pro tyto budovy je velice vyhodne vyuzft prave novy kaskadovy system tepelneho cerpadla Daikin Altherma HT bez nutnosti rekonstruovat otopnou soustavu s rnoznostl ohiatl topne vodyaz na 80°C. Toto i'esenfzajistfvyrazne snizenf nakladu na vytapenl a pfispfva ke snizovan! emisf sklenfkovych plynu, Oproti klasickym nfzkoteplotnfm tepelnyrn cerpadlurn dosahujeme u teplotnfch spad u topne vody pro radlatory az 025 % vyssfho sez6nnfho topneho faktoru, coz znarnena snlzenl nakladu na vytapenf 025 % oproti klasickyrntepelnyrn cerpadlurn,

Ing. Vladimfr Machacek

Obr. 6 Simulac. wloroc:niho topneho f.ktoru pro loblitu Brus." B.lgi. [hut load = tepeln' :atit, Totel thennal energy = celkov' energle provyt'pinr, cap da .. = tNda'

HC = f(Ta), TLW= 65GC, cap class = EKHBRD 016

18,00 16,00 14,00 12,00

~ 10,00 ~ 8,00 6,00 4,00 2,00 0,00

-17


....,..,-
:-.::::::-
-..... ....__
-......... i--
--., ~
i~
---~ -11

-5

13

Ta rq

Seasonal COP = 2,7

Total tllermal energy = 19797 kWI,

I-EKHBRD 016 -heo! 1000 I

Obr. 7 Simulaca celoroi!nlhotopnlliho falrtoru pro lokillitu Stodcholm,Wdsko

45

www_techpark.sk

Termoaktivni sterka

a salave vytapeni

(0 je term oaktivn i sterka, jake je jeji pouziti a vyznam. Aplikace provedene v minulych letech primUeji prakticke poznatky. Jakj je jeji pfinos pri salavem vytapeni. System se snadnou aplikaci, usporny pri realizaci i behem uZlvani.

Termoaktivni sterka

Termoa ktivnf sterkaje srnes 3M sklenenych kulicek, aerogelu, pojiva na bazi kopolyrneru a nezbytnych pffmesf. Z hlediska prace steplem, tedy s elektrornaqnetickyrn zafe nfm v lnfrace rve nern spe ktru, jsou du lezite prave 3M sklenene kullcky, Tyto dute kulicky z technlckeho skla obsahujf dfky vyrobnf technoloqli ztedenyvzduch. Z hlediska elektrornaqnetickeho zalenl rna nejvets! vyznarn jejich kulovy tvar, tenka stena kullcek a rozdllne prurnery kullcek, ktere tak optlrnalne vyplnf prostor a snizujl mnozstvl pojiva. Aerogel zlepsuie tepelnelzolacn fvlastnosti pojiva.Termoaktivnf sterka rna objemovou hmotnost rnensl nez O,4kg/litr.

Termoaktivnf sterka je urcena pro aplikaci na vniti'nf povrch obvodovych konstrukd, predevsfrn sten, stropu, podlah a stfesnkh podhledu, Pro stavby trvale obyvane i pro rekreacn f obje kty. Pro budovy ka ncelaiske, vyrobnll skladovad, nemocnice, skoly, ui'ady, ale i historicke a drkevnf stavby. Tloustka vrstvy termoaktivnf sterky je 0,8 az 1,0 mm. Aplikace termoaktivnf sterky tedy nezrnenl vnejsf ani vniti'nf vzhled parnatkove chranenych objektu a vYznarnne pornahajejich uzfvanf, Termoaktivnf sterka vytvMf na povrchu sten barieru, ktera brant pffrnernu pohlcenf tepla stenou, Elektromaqneticke zaienl pi'i

Aplikace sti'fkiinfm

Vlevo stena pi'ed aplikacf, vpravo pi'i aplikaci. VSechny sloiky termoaktivnf sterky jsou bezbarye, bflii barva je zpusobena rozptylem svetla, ktere je stejne jako teplo elektromagneticlqim ziii'enfm, ve vrstve 3M sklenenych kulicek.

pruchodu tenkou stenou 3M sklenenych kullcek castecne pronikne, castecne je rozptyleno a castecne je odrazeno, Vzhledem k mnozstvl a rozmerurn kullcek je vetslna zafenl postupne rozptylena a koncentrovana ve vrstve termoaktivnf sterky. Koncentrova ne e lektrornaqneticke zaienl je vrstvou termoaktivnf sterky vyzMe noz velke casti zpet do volneho prostoru. Vse probfha opravdu rychle, rychlostf svetla, Tento jev je oznacovan jako druhotna odrazivost.

tepla. Instaloval tedy rnaly pi'fmotop a kamna pouzlva pfedevslrn po pi'fjezdu na chatu Majitele chalup si cenl predevsfrn faktu, ze jiz kratce po pi'ijezdu majf teplo, ktere snadno udrz! po dobu pobytu bez vyraznych vYkyvu.

K udrzenl pokojove teploty postaCf mene energie. To s sebou nese jednak usporu energif na vytapenl, v druhe i'ade moznost dimenzovat topny system na nitsf vykon, Usetflt tak Ize uz pi'i instalaci noveho ci rekonstrukci stavajfclho topne ho system u. Mnozstvl uspojene energie zavisl na uzfvanl objektu, typu topne soustavy a moznosti jeho regulace. Obyvatele domu a bytu se shod ujf na hodnote 2 - 3 "(,0 kterou sn fzili pokojovou teplotu bez pocitu chlad u. Zachovanl tepelne pohody i pi'i vypadku nepierusovaneho vytapenl. Opet prakticka zkusenost majitele velmi neusporneho domu (smfsene zdivo, vysoke stropy, nevhodne uspotadanl mfstnostf atd.). Soucasne s aplikacf termoaktivnf sterky na obvodove steny a stropy doslo k castecnemu zateplenf stropu ze shora a instalaci tepelneho cerpadla. Behem dvoudennfho vypadkutepelneho cerpadla nebylo poti'e-

Prakticla! zkusenosti

Dochazf k vyraznernu zkraceni doby poti'ebne k dosazeni pokojove teploty (zatopova ki'ivka). Majitele rekreacnkh objektu hodnotf tuto skutecnost velmi pozitivne. Nap]. vlastn fk chaty SxS m s pod krovfm (tloustka steny 80 mm) uvadf,ze poaplikacitermoaktivnf sterky na obvodove stenya podhledy v podkrovf postacl topit jed nu hodinu proti dffvejsfm osmi az devfti hodinarn, Ta k kratka doba sa mozfejrne nestacikohlatf nabytku a pffcek, je tedy sice poti'eba topit dele, a Ie rnene, Vlastnfkchaty zjistil.ze kamna na di'evo dava]f zbytecne mnoho

se na

podklad, na steny, stropy i podlahy.

46

www.techpark.sk

ba dum vytapet a i'esit nahradnf vytapenf. Zamezenf pi'ehi'fvanf podkrovf rozpalenou stfesnf krytlnou.l v kvalitne (350 mm mineralnf vaty) izolovanern stiesnfrn souvrstvf bez pokovene folie dochazf k radlacnlmu pi'enosu te pia z krytiny. Aplikad termoa ktivnf sterky na sadrokartonovy podhled doslo ke snfzenl vniti'nf teploty v letnfm obdobfz 28 O( na pfijatelnych 23°C. Regulace vzdusne vlhkosti, piedevslrn odstraneni kondenzace v mfstech tepelnych rnostu. Provedene aplikace ukazujf, ze pri aplikaci termoaktivnf sterky na vyzna m nou cast obvodovych sten a stropu mizf projevy velke vzdusne vlhkosti jako nap]. rosenf okennfch skel a parapetu vkoupelne ci kuchyni.

Spolu s regulad vlhkosti jsou omezeny podmfnky pro vyskyt plfsnL Je to dalsf vyzna m ny pi'fspevek termoaktivn f sterky k utvaienl zdravehovnitinfho prosti'edf.

zavlsl na jejich teplote. Topna soustava pi'edava teplo pfedevsfrn konvekcf, tedy prosti'ednictvfm proudenf vzduchu, a radiad, tedy salanlm, Z hlediska tepelne

vytapenf je i'esenfm pro novostavby i rekonstrukce. Investora nezatezuje vfcepracemi nad rarnec vlastnf aplikace ci insta lace a snizuje tak celkove naklady, Uzivatel rna

Sal ave vytapeni - idealni partner

V budovach jsou zdrojem elektromagnetlckeho zaienl vsechny ptedrnety v interieru, tj.zaffzenfa stavebnfkonstrukee, vcetne lidf a zvlrat, Mnozstvl vyzarovane energie

Vnejsf zateplenf je spojeno s vymenou klempffskych prvku, dum je navfcvelmi clenitY_ Fasada je kvalltne provedena a bude slouiit desftky let. Dum je vytapen tepelnym cerpadlem, chlad salajfd ze sten vytvarel diskomfort. Termoaktivnf sterka je v takovern pi'fpade vhodnym i'esenfm_

pohody a zdraveho vnitfnfho prostiedf je vhodnejsf pfenostepla salanlm,

V pifpade, ze je aplikace sterky soucastl rekonstrukee objektu, je vhodne zv)lsit podfl salaveho pi'enosu tepla z topne soustavy. U klaslckych radlatoru zvolitjednodeskova telesa bez konvekcnkh plechu mfsto vlcedeskovych nebo konvektoru, Vhodne je podia hove nebo stenove vytapenf, Opti malnlje vytapen llntracervenyrnl panely, ktere Ize instalovat rye hie as minimalnlrni stavebnfmi upravarni stejne jako vlastnf sterku,

Soustiedeny tok tepla vyza i'ova ny i nfracervenyrni panely jevrstvoutermoaktivnf sterky okamzite rozptylen do prostoru bez poti'eby nejprve akumulovat teplo do obvodovych konstrukcf. Tepelne pohody bude dosazeno pra kticky i hned.

Akum ulad tepla do pffcek, pod la hy a vniti'nfho zai'fzenf dojde ke stabilizaci tepelne pohody.

Termoaktivnf sterka spolu se salavym vytapenlrn pozitivne ovlivnf relativnf vlhkost vzduehu. Salav)l zpusob vytapeni je charakteristicky nizsf teplotou vzduchu proti konvekcnfrnu vytapenl, Relativnf vlhkost vzduehu je vyssf, nejsou tedy vysusovany sliznice a narnahany hornf cesty dychacl, Vys led ke m j e zd rave vn ian f prosti'ed f.

k dispoziei komfortnf zdrave vnitfnf prostfedf a naklady na vytapenl jsou jen o malo vyssf nez u vytapenf tepelnyrn cerpadlem. Navfejde 0 system, kteryvyzaduje jen mlnlmalnludrzbu, tedy naklady na provoz.

Text: Ing. PetrVolf

Plfsen na tepelnych mostech stropnf konstrukce a promrzajfclch zdech,

Aplikace termoaktivnf sterky na prochladajfcl stenu mezi chladfd mfstnostf a pi'fpravnou ve skolnf jfdelne. Pred aplikacf byvala stena stabilne napadena pllsneml a zkondenzovanou vlhkostf.

Stav zdf po aplikaci termoaktivnf sterky pi'ed finalnf upravou - malevanl

Vjhodypro investora i uzivatele Kombinaee termoaktivnf sterky a salaveho

47

www.techpark.sk

Difuzia materialu v supravodivych kablorh

analyzovana pomocou zariadenia Quanta 3D

Vo vsetijeh oblastiaeh vyskumu a vyroby, ktore su spojene s tepelnym spraeovanim roznyeh navzajom sa dotykajucieh matenalov vystupuje otazka ako sa mozu tieto materialy vzajomne premiesavat'pri zvysenej teplote. V tomto roku sme spustili do uzivania na Siovenskej Akademii Vied pristroj Quanta 3D, ktory v sebe zahfna sucasne viae moznosti kontroly a nano-teehnologieijeh ukonov. Na priklade sledovania difuzie na rozhraniaeh kovovyeh obalov supravodivyeh MgB2 vodicov eheeme ukazat'jednu z moznostivyuzitia tohto na Siovensku zatial'unikatneho zariadenia.

Dual-beam system Quanta 3D

Zariadenie Quanta 3D v konflquracii, v ktorej pracuje na SAV, v sebe obsahuje dva rozne zdroje monoenergetick}ich lucov. elektronove dele a zdroj galiov}ich i6nov. Pri pouzitl zdroja elektr6nov prfstroj pracuje ako klasicky odrazovy rastrovacf elektr6nov}i mikroskop (REM), pomocou ktoreho m6Zeme sledova1' povrchy rnaterialov pri

300 11m

Obrizokl. ,

ve lkych zvacseniach, prfpadne zvyraznit materia lovy kontrast detekciou odrazenych elektr6nov. Zobrazovanie sekundarnyml elektr6nmi vybudenyrni ionovym lucorn dava rnoznosf eSte lepsie zvyraznit kontrast medzi roznyrnl rnaterlalrnl a uz tak pozorova1' tvorbu novychfaz a ich lokallzaciu potepelnom spracovanf.

lonovy zvazok moze zarovefi sluzif ako technoloqicky nastroj, Pomocou neho rnozno ionovyrn odprasovanirn materlalu vyrnielat prfpadne akoby.vyleptavat" rozne drazky.jarnky alebo odstranovat male objemy rnaterialu. Alebo, naprfklad, priamo vo vakuu pocas analyzy a pozorovania vytvarat priecne rezy v mieste, kde ich potrebujemevidie1'.

Dalsou technologickou pornockou je system, ktory umoznuJe nanasa1' na zvolene miesto tenku vrstvicku platiny - naprfklad ako

48

Obrizok l. 2

Obr6zokf.3

www.techpark.sk

vodivy kontakt pri meranf elektrickych vlastnostf nanoobjektov. Zariadenie obsahuje aj sondu, ostry hrot, s extrernne jernnyrn ovladanlrn pohybu. Pomocou nej rnozno casti odrezane ionovyrn lucorn prenasat a kontaktovaf na zvolene miesto.

Dalezitou sucastou prfstroje je aj moznost prvkovej ana Iyzy met6dou EDX (energeticky disperzna analyza charakterlstickeho rontqenoveho zlarenla vyvolaneho elektr6nmi), ktora vdaka moznosti rastrovania uzkeho (nanornetroveho) zvazku elektr6nov dopadajuclch na vzorku poskytuje aj meranie difuznych profilov tzv. ciarov)im skenom (na zvolenej clare po povrchu sledovanej vzorky) alebo zfskavanie dvoj- ci trojrozrnernych map rozlozenia chemickych prvkov. Prave zfskavanie predstavy 0 difuzll prvkov v supravodivych kom pozitnych vodicoc h pomocou ta kejto ana Iyzy je terna, na ktoru sa vtomto clan ku sustred fme.

"Powder-in-tube" technol6gia vyroby supravodlvych vodlecv

Sucasfou postupu.powde r-in-tube" vyroby supravodivych vodicov a kablov s dobryrni parametrami je aj konecne zfhanie pri vyssfch teplotach, Kornpozitny MgB, drat maze byf naprfklad zlozeny z vonkajsieho ocsloveho obalu (rnechanicka vystuf), v ktorej je rnedena mat rica (tzv. tepelna stablllzacia) a v nej system tltanovych rurok sluztacich ako difuzna bariera naplnenych jernnozrnnyrn praskorn zmesi Mg + B a prfmesi, naprfklad SiC. Uzavrety kompozit sa rnnohonasobne mechanicky tvarni fahanfm za studena do vodlca s pozadovanyrn prierezom. Ten sa potom zfha v arg6novej atrnosfere pri teplote 600-850 °C, aby sa z prasku Mg + B vytvorilo supravodive MgB, vlakno, Geornetrlcke usporiadanie takehoto kom pozlnehovodicaje zobrazene na obrazku c. 1.

Kontrola difuzie pomocou merania obsahu chemlckych prvkovmet6dou EDX

Titan ako material chraniaci MgB, vlakno pred neziaducou difuziou nie je idealnou difuznou barierou, ktora by zabranila akejkol'vek dlfuzil. Titan clastocne reaguje s medenou matricou a vytvara rad lrrterrnetallckych zlucenln a faz, prfpadne zmesf faz, Je to bariera, ktora pre svoj u funkcnostvyzaduje urcitu h ru bku. Na obrazku c. 2je zobrazena ma pa rozlozenia vybra nych chemic kych prvkov - Mg, Ti, Cu a Si - vo vodlcl s dostatocnou hrubkou titanoveho obalu. Ukazuje a ko sa titan a rned'do urcitej hlbky navzajorn prernlesa Ii.

Kym mapa prvkov ukazuje skor kvalitatfvne rozlozenie prvkov po pioche, ciarov)i sken maze ukazaf lepsie zmeny pomerov obsahu prvkov na rozhraniach jednotllvych prvkov kornpozitneho drotu (Obrazok c. 3). Biela ciara krizujuca prierez vlakna vodka urcuje miesto, kde sme prvkovu analyzu robili. Vyber zobrazenych prvkov neodraza celkove zlozenie materialu, bol urobeny tak, aby co najjasnejsie il ustroval dlfuziu vochran nom oba Ie via kna.

V prfpade, ze hrubka titanovej ochrannej vrstvy je rnensia ako kriticka hodnota (v nasorn prfpade okolo 10 urn), rned' z matrice vodka prekona difuznu barieru a vnikne do supravodiveho MgB, vlakna. Na obrazku c. 4 je mapa okolia jedneho vlakna tenkeho vodlca s poclatocnou hrubkou titanovej vrstvy pred zfhanfrn 9,6 urn, Mapajasne ukazuje celkove rozdifundovanie titanu i medi, co rna za nasledok, ze uz zladen z t)lchto materialov nie je v clstorn stave. Titanova ochrarma vrstva sa rozplynula, zostala len tenka vrstvicka zastabillzovana kremfkom v oblasti okolo vlakna, Kremfk sa dostal do tejto vrstvicky rozlozenirn povodnej SiC prfsady v procese zfhania. Uhlfkz SiC sa zabudoval do rnriezky supravodica, cfrn zv)isil jeho prudovu hustotu a prebytocny Si vygetroval z jadra okolity titan. Avsak ani tato tenka vrstvlcka uz nebrani prenikaniu zliatiny

Obrizok1.4

Obrazok1.5

Cu-Ti do supravodiveho vlakna, kde vytvara hubovite vkluceniny a pornaha prenikaniu medi aj do supravodiveho vlakna, Tak postupne zhorsuje jeho supravodive vlastnosti a maze dajsf az k u pi nern u znehodnoteniu.

Napriek tomu, ze pri tejto technol6gii a pouzitej kornbinacti rnaterlalov narazame na ohranlcenle v podobe kritickej hrubky titanovej ochrannej vrstvy, vysledky dosiahnute prave touto met6dou su slubne, Aby sme celernu mechanizmu rozumeli a mali ho pod kontrolou, je vel'mi potrebne okrem ineho aj sledovaf dlfuziu na rozhraniach kompozitu a nastavif optirnalne para metre zfhan!a.

"Tato studla/publlkacla vznikla vdaka pod pore v ra mci ope racne ho programu Vyskurn a vyvoj pre projekt: Centrum excelentnosti pre nove technol6gie v elektrotechnike, ITMS k6d 26240120011, spolufinancovany zo zdrojov Eur6pskeho fondu reqionalneho rozvoja.

Ing. Alica Rosova, Csc, Ing. Pavol Kovac, DrSc., Ing.lmrich Husek, Tibor Melfsek, tubomlr Kopera, RNDr. Vasilij Smatko, Ing. Ivo Vavra, Csc.

www_techpark.sk

49

Atraktivne modifikacie dizajnu

a aktualizovana ponuka motorov prinasaju novy impulz, ktorjm rodina MINI otvara dynamickejsiu kapitolu svojej historie. MINI, MINI Club man aj MINI Cabrio vdaka nim zvyraznuju svoju charakteristickU osobnost' a zabavnu jazdu. Nove naftove motory disponuju vacsou faznou silou a niZSimi narokmi na palivo: kombinovanou spotrebou 3,8 litra na 100 km, 5 emisiami CO2 99 glkm.

I Dynamickejsia kapitola historie MINI

Nove naftove stvorvalce sa pridavaju do ponuky ku komplexne modernizovanyrn benzfnov}im agregatom. VYkonove rozpatie pohonnej paletytaksiaha od 55 kW (75 k) modelu MI N lOne az do 135 kW (184 k) modelu MI NI Cooper 5. Pa letu verzif pri uvedenf novej modelovej rodiny MINI obohacuje prerniera dvoch novych rnodelovych variantov: MINI One D Clubman a MINI Coope r D Ca brio.

Detaily dizajnovych modifikacil pre MINI, MINI Clubman a MINI Cabrio sa zarnerlavaju na jednej strane na zvyraznenie ich sportoveho potenclalu, na druhej strane este viae podciar kuju lch prerniovy charakter. Naprfkladje to vzduchovyvstupv prednom

n fm a zdvihom. Speci.3lna konstrukcia bloku motora aj hlavy valcov optimalizuje nove 1 .e-litrove stvorvalce pre specificke pouzitie vovozid lach MI NI s priecnyrn ulozen fm agregatu. Su vybavene priamym vstrekovanfm common-rail a turboduchadlorn 5 variabilnou geometriou turbfny, co umoHiuje presn u regu laciu vykonu a tah u v celom pracovnom spektre otacok, Nove naftove motory su v porovna n f 5 predchodca m i viae prepracova ne a hospoda rne. Vdaka celohlin fkovej konstrukcii su lahke a akusticky bezkonkurencnevseqrnente malych automobilov. MINI Coope r Daj MIN lOne D su vybavenefiltrom pevnych castfc a oxidacnyrn katalyzatorom, ktore rnaju spolocne puzdro, su bez-

naraznlku, ktory zvysuje atraktivitu vzhl'adu najma pre MINI Cooper 5, ale aj pre ostatne mode Iy, alebo vstupy chladiace ho vzduch u k brzdarn, este viac zdorazfiujuce st}ilovosf modelu MINI Cooper 5. Prvky ako novy dizajn zadnych svetiel sLED di6dami a ostro ohranlcenymi bocnymi smerovkami su stelesnenfm dokonalej e lega ncie.

Podkapotou

Nova generacia turbodieselov)lch motorov urnozfiuje efektivnu jazdu. Prvyrn je stvorvalec 5 objemom 1,6 litra, Jeho spal'ovacie komory rnaju optirnalny pomer medzi vfta-

50

udrzbove a funquju tak nenapadne, ze o nich vodlc ani nevie. Aj pre nove turbodieselove motory platlto.co pre vsetky modely MINI: spfnaju e mlsnu normu EU5.

Potencial novej turbodieselovej koncepcie je pozoruhodny najrna pri novom modeli MINI Cooperp.Maxtmalnyvykonjeho motora 82 kW (112 k) pri 4 000 otlmin a najvyssf krutiacl moment 270 Nm v pasrne od 1 750 do 2 250 otlmi n su rece ptom na sporrtanne re akcne schopnosti a mohutny fah. Zrychlenie z 0 na 100 km/h trva 9,7 sekundy, maxlrnalna rychlosf je az 197 km/h. Nove MINI Cooper D pritom v kombinovanom

www.techpark.sk

rezirne podia testovacieho cyklu EU spotrebuje iba 3,8 1/100 km a dosahuje novu re kord nu hodnotu ernisil CO,: iba 99 g/km. Aj MINI Clubman a MINI Cabrio prlchadzaju s novyrnl rekordnyrni hodnotami uspornosti. Silnejs! z dvoch novych naftovych motorov pod kapotou modelu MINI Cooper D Clu bma n prispeje k a kceleracli zOna 100 km/h za 10,2 seku ndy a maximal nej rychlostl 197 km/h. Kornbinovana spotreba tohto modelu podia normy EU je pritom len 3,9 l/l00km, pri ernislach CO, iba 1 03 g/km. Uvedenie novej modelovej rodiny MINI tiez prinasa debut naftovej tech nol6gie v modeIi znackys otvorenou strechou. MI N I Cooper D Cabrio spa]a vynimocnu hospodarnost noveho turbodleseloveho motora s neprekonanou mierou zabavy prijazde na otvorenom povetrfvsegmente malych automobilov. MINI Cooper D Cabrio zrychll z pokoja na 100 km/h za 10,3 sekundy a rozbehne sa na maxlmalnych 194 km/h. Napriek sportovernu potenclalu rna kornbinovana spotreba hodnotu iba 4,0 1/100 km v cykle EU,s emisiami CO, na urovni len 1 04g/km.

MINI One D: novy motor a teraz dva modelove varianty

Pozoruhodny krutiaci moment uz od nizkych otacoka mimoriadna uspornostsu chara kteristicke aj pre za kladnu dieselovu motorizaciu v novej rodine MIN I. Tu rbodiesel pod kapotou MINI One D vyvinie maxirnalny vykon 66 kW (90 k) pri 4000 ot/rnin a disponuje maximalnyrn krutiacirn momentom 215 Nm uz od 1750 a az do 2 500 ot/min. MINI One D sa rozbehne z pokoja na 100 km/h za 11,4 sekundy a zastavf sa na maxirnalne] rychlosti 184 km/h. Tento mod e I v po rovna n f so svo j f m pred c hodcom prinesa nielen lepsie jazdne vykony, ale aj optirnalizovanu hospodarnost prevadzky, Jeho kombinova na spot reba v testovacom cykle EU je takisto ako pri modeli MINI

1 r'C .

I nterit!ry s certifikatom TOV,

CooperDiba 3,81/1 00 km, s emisiami CO, na urovni iba 99 g/km.

Nov)! zakladny naftovy motor je k dispozfcii aj pre MINI Clubman. Tento modelovy variant zrychli zOna 100 km/h za 11,8 sekundy a dosiahne maxlmalnu rychlosf 182 km/h. Kombinovanu spotrebu v testovacom cykle EU rna MINI One 0 Clubman na hranici 3,9 1/100 krn, pri ernlslach CO, iba 103 g/km.

Okrem pozoruhodnej u s p o r n o s ti sarnotnych novych naftovych motorov prispievaju k celkovo vynikajuce] miere hospodarnosti prevadzky aj standardne rnontovan e technol6gie zo s ub oru MINIMALSIM: v zavislosti od konkretneho modelu mate k dispozfcii kornbinaciu prvkov ako su Brake Energy Regeneration, funkcia Auto Start/Stop, lndikator preradenia, elektrornechanicky posilnovac riadenia (EPS) a Ie bo a ktivacia pornocnych agregatov iba v prfpade potreby. Pohon na predne kolesa pre nasa standardna seststupriova rnanualna prevodovka, cez novu samonastavovaciu spoj ku. Jej autornaticke nastavovanie zarucuje, ze si MINI zachova rovnaky pocit z ovladania spojkoveho pedalu po celu zivotnost vozidla. Synchronizacla prevodov je optirnalizovana pomocou karbonoveho potahu spojkoveho oblozenia. Sportovy potencial, hospodarnost a rozmanitosf paleta benzlnovych motorov pre novu rodinu MINI. Prevratna technol6gia pohonnych systernov, prlnasajuca vynlmoen u sfrku zabe ru ich ponuky, je charakterlsticka pre benzlnove agregaty novej rodiny MIN I. Aj tieto 1 .e-lnrove stvorva Ice dispon uj u m nozstvorn tech n ic kych prvkov. Vykonove rozpatle novej palety benzfnovych motorov, uvedenej na ja r 2010, sia ha od 55 kW(75 k) alebo72 kW(98k)vsluzbach MINI One, az po 135 kW (184 k) pod kapotou MINI Cooper S. Vsetky benzlnove motory su vybavene pine varlabilnyrn manazmentom ventilov, ktory vychadza zo systernu VALVETRONIC, pouzlvaneho v motoroch BMW. Tato technol6gia optima lizuje reakcie motora a zaroven podstatne znizuje spotrebu paliva aj emisie. MINI Cooper S, MINI Cooper S Clubman a MINI Cooper S Cabrio k tomu pridavaju aj priame vstrekovanie benzfnu a preplfianie turboduchadlorn typu twin-scroll, vdaka comujetento motor najefektfvnejslm vo svojej objemovej triede.ModelMINI CooperSvd'aka nernuzrychIi zOna 100 km/h za 7,0 sekundy, pritom vsak disponuje kombinovanou spotrebou vtestovacom cykle EU iba 5,8litra na 100 km a emisie CO,drzfna hod note len 136g/km. MINI One MINIMALIST, dostupne v dvoch variantoch, rna najnizslu spotrebu paliva a ernlsle zovsetkych benzlnovych motorov. K dispozfciije svykonorn 55 kW (75 k) alebo 72 kW (98 k), pricorn obe verzie disponuju kombinovanou spotrebou iba 5,1 1/100 km a emisiami CO, iba 119 g/km.

vhodnymi aj pre alergikov

Ford (-MAX, ako prvy osobny automobil znacky Ford ziskal certifikat"Allergy Tested Interior" (alergiologicky testovany interier) od neztivislej nemeckej skusobne TOV Rheinland

Sueasfou hodnotiaceho procesu su rozslahle, vedecky overitelne testy prftomnosti skodlivych a alerqlzujucich latok, Tato dokladna procedure zahtna analyzy viac ako 1 00 materlalov a komponentov.

Pri v)!voji alergiologicky neskodneho interieru sa konstrukteri spolocnosti Ford snazla nepouzfvat, alebo iba v mlnlrnalne], nevyhnutnej miere pouzfvat materlaly ako latex, chr6m a nikel, ktore mozu u niektorych I'udf vyvolaf alerqlcku reakciu. Vsetky diely, ktore mozu byf dlhsle v styku 5 pokozkou, ako volant, pofahy sedadiel alebo bezpecnostne pasy, su tlez dermatologicky testovane.

vozldla Ford su vybavene vysoko ueinnymi pelovyrnl filtrami, ktore zabranuju vnikaniu alerqlzujuckh pel'ovdo interieru, a tyrn zarucuju vysoku kvalitu vzduchu pre cestujucich. Medzi osem vozidiel Ford s certifikatorn od TOV patria najnovsie modely Fiesta, Fusion, Focus (vratane verzie kupe kabriolet), C-MAX, Kuga, Mondeo, S-MAX a Galaxy.

V sucasnostl prebieha testovanie a proces ce rtlflka cie novych modelov S-MAX a Ga laxy na rok 2010, ktore prave prichadzaju na eur6psky trh. Certifikovane budu aj ostatne modely Ford."Certifikacia je dalslrn vyznarnnym prfspevkom k filozofii trvalej udrzatelnosti nasich produktov a odraza doraz na detail a kvalitu spracovania aplikovanu vo vsetkych najnovsich modeloch znacky Ford," povedal Dr. Wolfgang Schneider, viceprezident spolocnosti Ford of Europe pre pravne, vlad ne a e nvironmentalne zalezitosti. "Vieme,ze ta keto osvedcen ia kvality su pre nasich zakazn fkov dolezite - najrna a k vezmeme do uva hy rast vyskytu alergif u obyvatel'ov Eur6py. Preto budeme nase vozidla nadalej vyvfjafv sulade 5 vysokyrnl standardrni, pokial'ide 0 eliminovanie alerqenov"

ekologicky vyhovuj uclch materlalovvo svojich produktoch. Materialy su zlskavane zo spotrebne ho a lebo prlernyselneho odpadu, zosu rovfn rastli nneho povodu a inych obnovltelnychzdrojov,

Sucastou certiflkacne ho procesuje: hodnotenie materialoveho manazrnentu vzhladorn na zakladne poziadavky na pouzfvane rnaterialy,

obmedzenia tykajuce sa pouzlva nia potenclalne skodlivych latok, najma v prfpade materialov prichadzajuclch do pria meho kontaktu s pokozkou,

de rrnatoloqicke testy vzoriek prfslusnych materialov,

ernlsne limity tykajuce sa materialov a komponentov,

pa rametre kvalityvzduchu v interleri, poziadavky na ucinnosfpel'ov)!chfiltrov.

S ciel'om nadviazaf na uspech certifikacle Allergy Labelv Eur6pe a kvell rnaxirnalizacii efektfvnosti a zavadzania zlepsenl v oblasti rnaterialov spolocnosf Ford vytvorila z roznych odbornfkov globalnu skupinu "Product Action Team", zarneranu na zvysovanie kvality vzduchu a elirninaciu alerqenov vinterieri automobilov.

V duchu qlobalnej strateqie "ONE Ford" tento tfm skurna a vyvfja kornplexne met6- dya strateqie, ktore rnozno 9 loba Ine pouzit pri riesenf problernov suvisiacich 5 kvalitou vzduchuv interieri automobilu. Spolocnosf Ford do buducnosti planuje implementovaf porovnatelne speclflkacie vysoko uci nnej filtracie vzduch u pre vacsin u svojich modelov na americkom trhu. Ide 0 filtre, ktorych u lohou je odstra novaf zo vzduchu pel' a i ne a lerqizujuce cia stocky.

Materialovy manazment - priorita spolocnosti Ford

Ford rna v oblasti rnanazrnerrtu rnaterialov a surovfn d Ih u trad fci u. Uz viac a ko 20 rokov sa spolocnosf Ford riadi vlastnou normou Restricted Substance Management, ktora defin uje, a ke latkysa nernozu pouzfvatv produktoch, pri poskytovanf sluzieb a v procesoch spolocnosti Ford a vdieloch a materialoch od subdodavatelov, Ford rna zavedene prfsne normy zaistujuce zvysenie podielu

-red-

-red-

51

www.techpark.sk

Vedcom z Kalifornskej Univerzity sa podarilo vyvinut' elektronicij material z polovodicovych nanovlakien, ktory je citlivy na tlak a jedneho dna by mohol byt' oznacovany ako IItenka pokozka".

Hudba inspirovana em6ciami

Vedd z University of Granada (UGR) vyvinuli pocftacovj program Inmamu-sys, ktorY dokaze vytvarat'hudbu, ako odozvu na em6cie posluchaea. Pomocou technfk umelej inteligencie umozi'iuje program neustsle hranie vzdy originalnej hudby inspirovanej em6dami.

Pokoika z nanevlaklen

"Ciel'om je, aby sme zfskali material, ktory funguje podobne ako ludska pokozka, Znarnena to, ze bude mat schopnost dtif

objekty, ktorych sa bude dotykat," povedal veduci vyskurnu Ali Javey. Urnela pokozka citliva na dotyk by mohla prekonafjeden z mnohych problernov robotiky: prisposo-

Miguel Delgado, Waldo Fajardo a Miguel Molina sa rozhodli vytvorif softver, ktory by umoznoval vytvarat hudbu aj tornu, kto 0 komponovanf nic nevie.Systern sa nazyva lnrnarnusys.co je skratka pre lnteliqentny hudobnysystern a dokaze skladafhudbu v realnorn case. Ak by bol prototyp uspesny, znamena 10 by to revoluciu v h ud be produkovanej na verejnych priestranstvach. Molina povedal. ze repertoar zariadenf na verejnych miestach je obrnedzeny, kyrn ich nastroj dokaze vytvaraf prfjernnu a neopakujucu sa hudbu pre kazdeho, kto prechadza okolo. Kazdymoze komponovafhudbu

Vela I'udf doslova trpl, ked' pocuju stale

52

benie mnozstva potrebnej sily na udrzanle a manlpulaclu s roznorodyrni predmetmi.

Pekozka z anorganickjch materialov "Ludia vedia, a kod rzaf kreh kevajce beztoho a by sa im rozbilo," povedal JaveyAk chcerne mat n iekedy robota, ktory dokaze z urnyvacky vylozif riad, musfme mat lstotu, ze zladen z poharov na vfno nerozbije, ale zarovefi musf drzaf pohar takou silou, aby mu nevypadol"

Dlhodobyrn ciel'om by mohlo byf vyuzitie umelej pokozky na obnovenie vnfmania hmatu u pacientov 5 umelyrni koncatinarnl, co vsak vyzaduje aj pokrok v oblasti integracie elektronlckych zariadenf do nervoveho systernu cloveka.

Predchadzajuce pokusy 0 vytvoren ie u me lej pokozky sa spoliehali na or qa nicke rnaterialy, pretoze su flexlbilnejsle a jednoduhsie na spracovanie.

.Proble mornje.ze orga nicke materia Iy su slabe polovodice, co zna rnena, ze ele kt ric ke prfstroje vyrobene z nich by vyzadovali vysoke na p ati e," povedal Javey a do d ava: "anorganicke rnaterialy, ako naprfklad krystalicky kremfk, rnaju naopak vel'mi dobre elektricke vlastnosti a funquju aj pri nfzkom napatl Sutiez chemicky stabilnejsie. V minulosti boli ale rnalo flexibilne a I'ahkosa larnali, Nedavno vsa k niektore sku piny vedcov, medzi nimi aj ta nasa, ukazali, ze je rnozne vytvorif pruzny material vhodny pre vysoko

dookola opakujucu sa hudbu napr. na uradoch, v nemocniciach, skolach, alebo obchodnych domoch. Vedci sa preto rozhodIi vytvorif intellqentny system, ktory dokaze hudbu vytva raf automaticky a zarucf spravny stupefi emotfvnosti a originality. Bude sa hodif do prostredia a nebude sa opakovaf. In ma m usys rna nevyh nutne zna losti pre skladanie hudbyvd'aka technikam umelej inteligencie. Pri navrhu a vytvaranl systsrnu vedci pracovali na abstraktnej prezentacli konceptov rievyhnutnych pre spracovanie em6cif a pocitov. Vysku m pouzitY na posudenie systernu ukazal, ze ludia dokazu rozoznaf hudbu tvorenu pocftacorn. S u rnelyrn skladatelorn vsa k h ud bu dokaze zlozif aj clovek bez h udobneho vzdela nia, stac f zvoliftyp hudby.

www.techpark.sk

vykon nu elektron iku aj z min iatu rnych pasov anorqanlckych latok"

Funkcny system z nanovlaklen

Vyskumnfci z Berkeley navrhli technol6giu, ktora funguje na opacnorn princfpe, ako kefka na odstranovanle prachu. Nanovlakna teda nezachytava, ale ich rozmiestriuje. Vedci najsko r naniesli germaniovokrernfkove vlakna na okruhly bubon, na ktory potom pridali lepkavu zlozku, ktorou bol polyamidovy film. Ako sa bubon toe il, vlakna sazachytavali na materlali.

Pri vyrobe umelej pokozky sa nanovlakna aplikovali na stvorcovu maticu pozostavaj ucu z 18 az 19 dielikov. Dfzka jednej strany matice merala 7 centimetrov. Kazdy dielik obsa hova I tra nzistor tvoreny stovka mi polovodlcovych nanovlakien, Ten pripojili ku gu me citlivej na tlak. Na fungovanie system u bolo potrebne napatie rnensie nez 5 voltov a aj po 2 000 ohnutiach si zachoval svoju funkcnost,

Ukazalo sa, ze urnela pokozka zachytf tlak v rozsa hu 0 - 15 kPa, co je porovnatelne 5 posobenfm sll, ktore potrebujeme na kazdodennu cinnost ako naprfklad pfsanie na klavesnki.alebo drzanle roznych predmetov. "Ide 0 prvu rnakroskopicku inteqraclu usporiadanych rneterialov z nanovlakien do funkcneho systernu'; povedal jeden zo spoluautorovstudie KuniharuTakei.

Zdroj: University ofCa lifornia

Umela inteligencia produkuje kreativitu Za jednoduchosfou systernu je zlozite rozhranie, ktore dovol'uje pocftacu imitovaf ludske vlastnosti, naprfklad kreativitu. Hudba vsak okrem kreativity vyzaduje aj urcite znalosti. Molina hovortK hudbe vzdy nejakyrn sposobom prispeje dovek, aj ked' nie celkom chaps, ako. Do jej vzniku je v skutocnosti zapojenych mnozstvo procesov, ktore stale nechaperne. Niektore su tak zlozite, ze ich clovek nedokaze analyzovaf napriek obrovskej sile sucasnych pocftacov, Hoci urnela inteligencia uZ v niektorych oblastiach nahradza ludske myslenie, najtazsie je reprodukovaf kreativitu" Kornercny vyvo] prototypu zmenf nielen sposob, ktoryrn sa ubera vyskurn vzfahu medzi em6ciami a podtarrn! sposob interakcie 5 hudbou ale aj strukturu kompozfcie hudby buducnosti, Inmamusys by tiei mohol pornocf znizovat naklady, pretoze podia vedcov je hudba casto prltornna v prostredf nasej prace a oddychu a na mnohych miestach rnaju autornatkke prehravace hudby. Tie musia poeftaf 5 platbami za autorske prava, Novy system na tvorbu hudby tieto naklady uplne vyluruje,

Zdroj: ScienceDaily

potvrdzuje jeho vysoku ueinnost pri odstranenl takmer 60 druhov toxickych latok, Medzi nimije mnozstvo vysoko toxlckych substancif a ko arzen, ch 16- rovane uhlovodlky, pesticfdy a insekticfdy, chrorn, ortut, radioaktfvny uran, fazke kovy, ale aj fosforecnanya duslcnany,

Zdroj: Univerzita Palackeho Olomouc

unlkama metoda dstenia vody

Svetovy unikat v podobe cisticky odpadovych vod, ktora vyuZlva nanotechnol6gie, testuju vedci na olomouckej Univerzite Palackeho (UP),

V ta rnojsorn Vedeckotechnickom parku (VTP UP) dokazali dva vyskumne tlmy vedene Radkom Zboi'ilom z Centra vyskurnu nanornaterlalov UP a Olegom Lysytchukemzo spolocnosti H + A Eco CZ skom pletizovaf moderne zariadenie, ktoreho "pohonom" su nanocastice zeleza. Vd'aka nim je teraz rnozne z vody odstran if aj ta ke toxicke latky, ktore sa doposial'tradlcnyrnl met6dami neda rilood burat,

denie novej technoloqie," povedal konatel' s p o l o c n o s t i Jaroslav Heqr, Ide tak 0 kompletnu clsticku, ako aj 0 doeistenie vod v rea ktore pripojenom na v sucasnosti existujuce eisticky. Vyvo] zariadenf vsak prebieha aj nad'a lej, okrem i neho aj vd'a ka tom u, ze sa do spoluprace zapojila spolocnost "Nanotechnol6gie pre spolocnost," co je grantova aqentura Akadernie vied Ceskej republikyo

v uplynulom roku Stavebne technicke osvedcenie, ktore

"Nanozelezo'~ ktore dokaze cistifvodu

Vyvo] novej patentovanej technol6gie trval priblizne pat rokov. "Zariadenie je sohl'adom na male rozmery a vysoku ucinnosf un iverza Ine pouzitelne v akejkolvek etape clstlaceho procesu v zavislosti na type a koncerrtracil kontaminantov. Princfp tech nol6gie je zaloze ny na kontakte znecistenej vody a nanocastlc zeleza s velkosfou 40 az 100 nanometrov v speclalnorn reaktore, "opfsal Zboi'il. Na rozdiel od konkurencnych svetovych firiern rna podla jeho slov cesky vyrobca za bezpecenu ta kmer neobrnedzenu dodavku rnaterialu, ktory urnoznuje odstranenie obrovskej skaly orqanickych aj anorqanickych latok z vody. "Marne obrovsku vyhodu, pretoze nasi konkurenti nevedia n a noze lezo vy ra bat vo ve lko m m nozstve, A prave to je dolezite a potrebne pre priernyselne aplikacie,' spresnil.

Prototyp unikatneho zariadenia, ktore je chranene rnnozstvom patentov, je k dispozkii voVTP UPvOlomouci, kde si firma H + A Eco CZ prenajala priestory. "0 nase za riade nia uz prejavilo zaujern niekol'ko zakaznfkov, s ktorymi vedieme intenzfvne rokovania 0 nasa-

Najvacsie hikadlo - rozmery zariadenia

Nova technol6gia rna okrem nizsej o b sta r avacej ceny a rnensfch nakladov na prevadzku este rnnozstvo dalslch prednostf.

"Najvacsfm lakadlorn pre uzfvatel'ov je rozmer zariadenia. Vdaka tornu, ze nepotrebuje velke sedimentacne nadrze, na a ke sme zvyknutf pri klaslckych eistiekach odpadovych vod, sa zmestf do niekolkych metrov stvorcovych, "vysvetlil Heqr, Nezanedbatelhou vyhodo u technol6gie je pod la ne ho tlez skutocnost.ze odpadovyrn produktom transforrnacie nanozeleza je netoxicky oxid zeleznato-ze lezity. Te n je rnozne vd'a ka sp eciftckyrn maqnetickyrn vlastnostia m lah ko sepa rovaf a pouzit tak pre dalslu recyklaciu. Vyvinuty reaktor svojfm konstrukcnyrn riesenfrn dovoluje apllkaclu nanozeleza pri eiste n f podze m nyc h ved, od padovych prie myselnych vod, ale aj znecistenych povrchovych a pitnychvod. "V priebeh u pra kti c kyc h testov sa navyse u kaza- 10, ze pri pouzitl nanozeleza dokazerne eliminovaf aj latky, ktore boli doteraz povazovane za neo d bu r ate l'ne," dodal Zbofil. Za riaden ie zfska 10 na zaklade kornplexnych testov

o -=.

www.techpark.sk

53

.~

f "

Kozmicky supervul~~n vakcii

Vesmirna "super-sopka" v masivnej galaxii M87 vybuchuje a chili plyn z jej vnutra. SvedCia 0 tom aj najnovsie snimky z rontgenoveho observat6ria Chandra a teleskopu Very Large Array.lntenzivnu aktivitu tejto galaxie evlada mimoriadne velka cierna diera nachadzajuca sa v jej strede. Prave tate diera zebraiiuje tvorbe stoviek mili6nov novjch hviezd v galaxii M87.

Cierne diery kontroluju dianiev galaxii

Vedci sa uz dlhslu dobu venuju studiu tejto ciernej diery a jej ucinko m a h radaju aj s pojltostl medzi vesmfrnou erupciou a rnedlallzovanym vybucham islandskej sopky ztohto roku.

Zo vzdlalenostou asi 50 mili6- nov svetelnych rokov, je galaxia M8l relatfvne bllzko k Zemi a lezi v centre hviezdokopy Panna, v ktorej sa nachadza tlsice galaxif. Umiestnenie teda poskytuje jej pozorovatelorn cenne i nformacle a vplyve masfvnych Ciernych dier na svoje okolie. K hlavnej erupcii v M8l doslo asi 150 mili6nov rokov pred sucasnyrn pozorovanfm. Pred pribllzne 11 mili- 6nmi rokov doslo k d'alsej men-

sej erupcii, ktora vyvolala zretelne narazove vlny pozorovane v okolitom medzihviezdnom plyne. "Nase vysledky pozorovania uk azuju, ze "super masfvne" clerne diery maju prekvapivo dobru kontrolu nad vyvojom v galaxii, kde sa nachadzaju," povedal Norbert Werner, ktory sa v Kavliho Institute Standfordskej Univerzity zaobera castlcovou fyzikou a kozmol6giou. V "domovskej" galaxii vsak vplyv clernych dier nekoncl, Ten maze siahat' este avera d'alej. Je teda dost' dobre rnozne, ze clerna diera maze ovplyvnit' dianie va svojom okoll podobne aka mala sopka na Islande ovplyvnila tento rok prakticky celu severrui polcqulu Zeme.

Koniec tvorby novych hviezd

Blfzke okolie M8l je pine horuceho plynu zlarlaceho v ultrafialovom svetle. Ak sa tento plyn ochladf, maze to vyvolat pokles teploty smerom kcentru galaxie, kde bysa rapfdne znizlla teplota, co by umoznilo rychlejsiu tvorbu novych hviezd.

Vytrysky vysokoenergetickych castle z obrovskej clernej diery v strede M8l vsak maju za nasledok potlacen ie tvorby novych hviezd.Tu vedci hladaju podobnost' s vyradenfm leteckej prevadzky nad Eur6- pou sopecnym popolorn, ktoresltento rok prlpisal na konto islandsky vu lkan Eyjafjallajokull. lstu paralelu medzi islandskou sopkou a ciernou

www_techpark.sk

dierou v strede galaxie je vraj mozne najst' aj v priebehu eru pcii, Tak, aka zerave sopecne plyny rozhanaju mracna chladnejsie ho sopecneho popola, tak aj prudy energetlckych castle z okolia ciernej diery rozfukaju mracna chladnejsieho medzihviezdneho plynu a prachu. Aktfvna clerna diera tymto sp6sobom vlastne vyclsti vacsinu svojej galaxie ad materialu potrebneho na vznik novych hviezd. "Tato anal6gia ukazuje, ze aj ked' astronornicke javy mozu na pozemst'ana p6sobit' pomerne exoticky, ich zakonltostl su caste podobne s udalost'ami na Zeml'' povedal spoluautor vyskumu Au rora Simionescu.

Text: Michal Gonda Zdroj: Science Daily

55

Alfred Nobel sa narodil 21. okt6bra 1833 v Stokholme ako tretie z 6smich detf Immanuela a Andriette Ahlsell. Nevynikal ani fyzickou zdatnostou, ani zdravfm. Od mlada trpel zd ravotnyrnl tazkosta mi. Ir6niou osudu bolo, ze lekari mu ako liek proti angfne pectoris predpfsali nitroglyce-

Podarilosa mu presvedcit cara ajeho generalov 0 uzitocnosti pouzltia namornych mfn na blokadu narnorn ej cesty do Petroh radu. Boli to jed nod uche zariadenia, pozostavajuce z dreveneho sudka naplneneho strelnyrn prachom, ktory sa ponoril do vody. Fi nanc na situacla rodiny sa vdaka

a filozofii. Zaujfmal sa aj 0 literaturu. V basniach, novslach a divadelnych hrach i v malych fllozofickych dielach plsanych po anglicky a svedsky, odhalil svoju melanchollcku a sa motarsku povah u.

V roku 1850 poslal otec 17-rocneho Alfreda na studijnu cestu do USA, Nemecka, Francuzska a Talianska, kde zfskal prehl'ad o parnych a teplovzdusnych agregatoch a najnovsich vyskurnoch v oblasti vybusnfn. Otec si prial, aby sa Alfred zdokonalil v chemickom lnzinlerstve a poslal ho na cas aj do Parfza, aby pracoval v sukrornnorn laborat6riu znarneho chemika, profesora Pelouza. Tam sa stretol s talianskym chemikom Ascaniom Sobrerom, vynalezcom technol6gie vyroby vysoko vybusne] kvapaliny, nitroglycerfnu. Alfreda lakala predstava praktickeho vyuzitia nitroglycerfnu v stavebnfctve. Chemici sa vtedy usilova li 0 nah radenie kornbinacil pusneho prach u pouzivaneho v a rrnade, kontrolovatel'nou vybusninou vyrobenou z nitroglycerfnu. Kym on studoval, jeho dvaja stars! bratia sa aktfvne zapojili do vedenia rodinneho podn iku, orientujuceho sa na vyzbrojovanie ruskej arrnady, Otectaktocharakterizoval vlohy svojich troch synov: "Ludwig rna najviac genia, Alfred najviac usilovnosti a Robert najviac podnikavosti," Nobel dokoncil svoje studia v Parfzi a v USA. Mozno aj pocas tychto rokov sa stotoznil

rln, ktory sa vtedy pouzfval proti bolestiam hlavy a na stirnulaciu srdcovej cinnosti. Jeho otec, Immanuel Nobel mal v hlavnom meste stavebnu firmu. Bol vynalezcorn a v suvislosti so svojou stavebnou cinnosfou m use I casto riesif problemy s odstra novanfm prekazok, ktore stall jeho stavbarn v ceste. Je ho stavebna firma vsa k zba n krotovala a jeho dalsie cesty viedli do ruskeho Petrohradu. Zacal sa zaoberaf vyrobou vyzbroje pre arrnad u.

jeho objavu ve I'm i zlepsila a tak mohol svojim defom z abezpe cif vzdelanie na dobrych skolach,

Rokystlidia

Choroba bola aj dovodorn, preco maly Alfred nechodil do skoly, ale vzdelavali ho dornaci ucitella, Sukrorn ne vyucova nie v Petrohrade rnalo vybornu uroven - naucll sa patjazykov, zfskal vynikajuce znalosti vo fyzike a chernll, prehl'ad v literature, hist6rii

56

www.techpark.sk

5 jednou zo svojich myslienok..Rozslrovat vedornosti.znarnena rozsirovatuspech ... "

I'udstvu poskytne spolahlivu a bezpecnu ba nsku trhavin u, nahradza nebezpecny nitroglycerfn a nevypocftatelnu strelnu bavlnu - nitrocelul6zu, prfpadne malo ucinny cierny pusny prach. Traskava ortuf a rozbusky riou pinene sa vsak okarnzite stall zbrojarskyrn artiklom a boll montovane do granatov, min, torped a dalslch smrtiacich zbranf a projektilov. Po dynamite bol coskorovelkydopyt po celom svete.

alebo orqanizacie, ktore propagovali mier. Po jeho smrti N6rsky Parlament rozhodol v roku 1905 udeli1' Berthe von Suttner Nobelovu cenu. Alfred Nobel podl'ahol

Vynalez dynamitu

Po upadku firmy v Petrohrade sa v roku 1863 vratil otec s Alfredom a najmladsfrn synom Emi 10m do Stokholm u. Vo Svedsku, zaca I robi1' pokusy s n itrog Iyce rfnom a nesk6r spolu s otcom a bratom zalozlll v rnestecku Heleneborg tovarefi na jeho vyrobu

Tu zacal Alfred rozvfjaf vyrobu vybusneho nitroglycerfnu, podaval prve patenty, ktore sa netykali lenvybusnln.ale aj syntetickych materialov, telekomunikacnych met6d, vystraznych systernov, a pod. Za eely zivot ieh bolo aZ355.

V roku 1864 doslo kvybuchu tovarne a o zivot prislo niekolko ludl, vratane najmladsieho Alfredovho brata Emila. Otee sa so stratou svojho syna nikdy nevyrovnal a coskoro zcmrel. Mlady Nobel bol hlboko otraseny, ale tuzba podmanif si ohromnu silu nitroglyeerfnu bola taka silna, ze 5 pokusmi neprestal. Neodradil ho ani zakaz Svedskej vlady, ktora zakazala tovaren znovu postavif. Aby vyhovel zakazu a neohrozoval zdravie a zivoty obcanov, preniesol svoju cinnosf na staru lod' ukotvenu uprostred jazera. V laborat6riu stravil castokrat aj celu noc, pretoze zastaval svoju myslienku: "M6j domov je tam, kde pracujem a ja pracujem vsade," Aby obmedzil nebezpecenstvo vznikajuce pri akejkol'vek rnanipulacil 5 nitroglycerfnom, ro b i I r6z ne z me 5 i. Cos koro ob javil, ze zm i esanlrn so silicou sa menf roztok na hmotu, z ktorej je rnozne vytva rovaf valceky vhodne do navrtanych dier, V roku 1867 sl dal tirto zmes patentovaf pod nazvorn dyna mit. K nemu este vynasiel detonator (rozbusku). Vynalez bol zhotoveny v tom case a ko vrta k 5 diama ntovou koru nou a zaca la

Boh aty cestovatel'

Jeho patent na vyrobu dynamitu zakupilo mnoho vlad, Nobel sa stal postupne jednyrn z najbohatSfch I'udf. V roku 1865 jeho fabrika v Kri.immeli pri Hamburgu, v Nemecku, exportovala dynamit do ostatnych krajfn v Eur6pe, Amerike a Australll, Pocas niekolkych rokovzalozilzavody a laborat6- ria na viac ako 90 miestach vo viac ako 20 krajinach, Vynikal ako obchodnfk a podnikatel's obrovskyrn citom pre financne transakcie, ktorymi dosiahol nevfdane zisky. Svojfm kapltalorn sa podiel'al na naftarske] spolocnosti bratov Nobelovv Rusku, ktora v Baku vybudovala vtedy najvacsiu raflneriu ropy na svete. Podarilo sa mu nahromadif majetok, ktory bol po jeho smrti odhadovany na 33 mili6nov svedskych korun a rozptyleny bolv6smich eur6pskych krajinacho Nobel bol aj vasnivy cestovatel'. Aj ked' zil v Parfzl, vacsinu zlvota stravil nepretrzityrn cestovanfm. Viktor Hugo ho raz opisal ako cnajbohatsieho eur6pskeho tulaka", Ked' necestova I, a lebo nebol zarnestnany obchodmi, intenzfvne pracoval v mnohych laboratorlach. Najprv vStokholme a nesk6rv Hamburgu, Ardeer (5 kotsko), Parfzi a Sevrane (Francuzsko), Karlskoge (Svedsko) a v San Reme (Taliansko).

10. decem bra 1896 dlhej chorobe srdca. Zomrel sam, obklopeny bohatstvom vo vile, ktoru oznaci I ako.svoje utoclsko"

"Posledna vol'a" a Nobelova cena

Vo svojom parnatnom testamente, ktory v roku 1895 poda I v Pa rfzi Alfred Nobel zriadil fond, z ktoreho sa malo rozdel'ovaf pat rocnych cien (za fyziku, cherniu, fyziol6giu a medidnu, za literaturu a za ochranu mieru). Vykonavatelrnl zavete boli dvaja mladf i nz inier i Ragnar Sohlman a Rudolf Lilljequist, ktorf patrili medzi zakladatel'ov Nobelovej nadacie ako orqanizacie, ktora dba na hospodarenie 5 jeho flnancnyrni prostriedkami poskytnutyrni Nobelom na tento ucel. Vzavete urcil.aby cenu za fyziku a cherniu ude lova la Svedska kralovska a kadernia vied, cenu za fyziol6giu a medidnu stokholrnsky Karolfnsky institut, cenu za literaturu Svedska akadernia a cenuza mier Storting - n6rsky parlament. Ceny sa mali vyplacaf z jeho pozostalosti zverenej mimovladne] a nez avlsle] orqanizacii. Nobelova nadacia od roku 1901 vyplacala priblizne rovnaku ciastku (150 800 svedskych korun) pre vsetky kateg6rie. Od konca 50-tych rokov vsa k suma rastie: 226 000 korun v roku 1960, 880 000 v roku 1980, dva mili6nyv roku 1986, styrl mili6ny v roku 1990,sesfmili6novvroku 1991. Svojou zavefou poveril svedsku Akaderniu vied rozdel'ovanfm cien a obdaril ju clastkou 32 mili6nov svedskych korun, Jeho zavetvtedy pritia hla pozornosf celeho svetao Mnozstvo ludl tlez kritizovalo rnedzinarodny charakter cien, presadzovali obmedzenie len na Svedsko. To by sa v zladnom prfpade nehodilo k postave svetoobcana, akyrn Alfred Nobel nepochybne bol.

Sukromnyzivot

Intenzfvna praca a cestovanie mu nedavali cas pre sukrornny zivot, V 43 rokoch sa cltil ako stary muzo V tom case sl podal do novfn inzerat:

"Zamozny, vysoko vzdelany st ar sf gentleman hl'ad a dospelu da m u, skuse nu v jazykoch, ako sekretarku a spravkyriu domu." Prihlasila sa Rakusanka kontesa Bertha Kinsky. Kratko potom, co zacala robi1' pre Nobela, sa rozhodla vr atit do Rakuska

a vydaf sa za gr6fa Arthura von Suttnera. Napriek tomu Alfred Nobel a Bertha von Suttner ostali priatel'mi a obcas si pfsali listy. Po rokoch zacata Bertha stale viac kritizovaf preteky v zbrojenf. Napfsala znarnu knihu "ZloZte zbrane" a stala sa prominentnou osobou v mierovern hnutf. Nehovoriac 0 tom ako ovplyvn ila Alfreda Nobela, ked' pfsa I svoj u poslednu volu, ktora obsahovala Cenu pre osoby,

sa pouzfvat pneu matlcka vrtacka Tieto objavy rapfdne znlflll naklady spojene 5 odstrelom skal, razenfm tunelov, stavbou kanalov a s inyrnl konstrukcnyrnl pracarni, Vtom istom roku zacala firma Alfred Nobel & Co. vyrabat dynamit hromadne. Bola to zmes7S % nitroglycerfnu, 0,5 % s6dy a 24,S % zfhanej infusioriovej hlinky. Nobel svoj vynalez vysvetl'oval ako prostriedok, ktory

Zdroj: Tomas Borec - Dobry den pan Ampere

Zuzana Iliesova - Nositelia Nobelovych cien

57

www_techpark.sk

kalendarlurn

1.11.1952

2.11.1920

7.11.1867

10.11.1970

12.11.1877

12.11. 1989

14.11.1814

15.11.1982

17.11.1869

19.11.1905

24.11.1859

27.11.1700

29.11.1800

Kalendarium vedya techniky

november

americkf at6movf od born fci na atole Enivetok v Tichorn oceane vyskusall prvu vodlkovu bombu

vo PhiladelphH uviedli do prevadzky rozhlasovy vysielac s oznacenfrn KDKA. Bola to prva na svete pravidelne vyslelajuca rozhlasova stanica

sa vo Varsave narodila Maria CurieovaSklodowska, fyzicka a chernkka, dvojnasobna drzitelka Nobelovej ceny

sovietska rnesacna sonda Luna 17 dopravila na mesiac Lunochod 1

vo Friedrkhsbergu prl Berlfne zriadlll prvy nernecky teleqrafny urad s dialkovyrn spojenfm

vrtul"nfk Da Vinci 3, pohanany silou ludskych svalov, ktory skonstruovali student: Kalifornskej univerzity, sa zdvihol a vanasal niekolko sekund vo vyske 20 c m

londynske The Times sa stall prvyrnl novinami tlacenyrnl na rychlolise

rnedzi japonskyrni mestami Omija a Niigata uviedli do prevadzky najdl hsf zeleznicny tunel na svete s dlzkou 22 228 metrov

po desatrocnej vystavbe uviedli do prevadzky 161 km dl hy Suezsky prie plav medzi Stredozernnyrn a Cervenyrn morom

v Berlfne zacata prernavat verejna autobusova doprava

vToulone spustili na vodu prvu zaoceansku pancierovu fregatu La Glorie

sa narodil Anders Celsius, svedsky astron6m a fyzik

po zmeranf dlzky ze me pisneho polud nfka zaviedla kornisla Francuzskej akadernie vied definfciu metra

november 1885 prve dvojkolesove rnotorove vozidlo

s vysokootackovym spal'ovacfm motorom konstrukterov Gottlieba Wilhelma Daimlera a Wilhelma Maybacha sa vydalo na tri kilometre dlhu cestu z Cannstattu do Unterturkheimu pri Stuttgarte.

58

2.12.1974

4.12.1894

12.12.1915

16.12.1850

20.12.1951

22.12.1937

24.12.1870

27.12.1560

27.12.1822

28.12.1895

31.12.1933

december

arnericka vesmfrna sonda Pioneer 11 preletela okolo planety Jupiter vo vzdialenosti 42800 km a vyslala na Zem niekolko tisfc snfmok tejto planety

nernecky meteorol6g a aeronautJoseph Arthur Stanislaus Berson dosiahol v bal6ne vysku 9 155 metrov

prvy skusobny let absolvoval celokovovy jednoplosnik Junkers Jl

zacalo sa pravidelne zeleznicne spojenie

na trati Bratislava-Marchegg-Vieden. Vtom istom roku sa Bratislava spojila zeleznicnou trafou cez Sturovo a Vacov 5 Pesfou. Popri tejto trati sa vybudova 10 podzem ne teleqraficke vedenie

prvyrn reaktorom na svete, ktory dodal elektricku energiu do siete, bol arnericky mnozivy reaktorv meste Arcov state Idaho

medziTatranskou Lomnicou a Skalnatyrn Plesom zacata prernavaf lanovka

po 13-rocnej vystavbe dokonctli tu nel pod priesmykom Mont Cenis, pricorn pouzili stla ce ny vzd u c h

sa narodil Jan Jessenius, slovensky lekar, rektor Karlovej univerzityv Prahe,

pop red ny cinitel" protiha bsburske ho odboja ceskych stavov

sa na rodil Louis Pasteur, fra ncuzsky prfrodovedec

Auguste l.umiere a jeho brat Louis Jean predviedli v Parfzi prvy prernletaclfllmovy prfstroj

v ZSSR sa uskutocnil prvy let novej stlhacky konstrukte ra Nikolaja Polika rpova 1-15. Tento robustny sarnonosny stroj so zafahovacfm podvozkom sa neskor osvedcll najrna v spanielske] obcianske] vojne na strane republikanskeho letectva

december 1878 anglican Joseph Wilson Swan a Thomas Alva Edison nezavlsle od seba vynasll elektrlcku zlarovku.

www.techpark.sk