[20:11:10] marian: mah@aalborg-

engineering.dk
Jan Amos Komenský
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Jan Amos Komenský

významný európsky pedagóg a

humanista

28. marec 1592

Narodenie
Nivnice, Česko
15. november 1670
Úmrtie
Amsterdam, Holandsko

Pozri aj Biografický portál

Jan Amos Komenský (po latinsky Comenius) (* 28. marec 1592, Nivnice, Česko – † 15.
november 1670, Amsterdam, Holandsko) bol český (ale prisvojujú si ho aj Maďari, Slováci,
Nemci a pod.) pedagóg, jazykovedec, prírodovedec, humanista, filozof, politik. Mal
slovenských predkov.[chýba citácia] Jeho priezvisko je pravdepodobne odvodené od obce Komňa v
okrese Uherské Hradiště.
Vyštudoval teológiu a bol vysvätený za kňaza Jednoty bratskej. Táto cirkev patrila k
protestantským cirkvám v Čechách a hlásila sa k husitským tradíciám.
Po porážke českých stavov v bitke na Bielej hore sa Komenský musel skrývať pred
cisárskymi vojskami. V tom čase mu na mor zomrela manželka i dve deti. Východisko z
trpkej situácie hľadal v práci. Vtedy začal pracovať na svojej knihe Labyrint světa a ráj srdce.
V roku 1628 opustil Moravu a pustil sa putovať po Európe. Finančne ho pri tom podporovali
bohatí mecenáši, ktorí si vážili jeho prácu. Zavádzal úplne nové spôsoby v školskej
dochádzke. Hlásal, že školská dochádzka musí byť povinná pre každé dieťa, či je bystré alebo
hlúpe, bohaté alebo chudobné. Preslávil sa na svoju dobu revolučnými pojmami „opakovanie
je matkou múdrosti“ a „škola hrou“.
Jeho filozofia sa nazýva pansofia. Ústrednou filozofickou ideou J. A. Komenského je
myšlienka jednej harmónie ovládajúcej celý kozmos. Komenského filozofické otázky sa
sústreďujú na súvislosť zmyslu všetkého bytia.
T
Ján Amos Komenský sa narodil 28. marca 1592 na južnej Morave. Komenský pomerne skoro
osirel. Ako šesťnásťročný odišiel do Prerove na tamojšiu latinskú školu, odkiaľ ho pre jeho
výnimočné nadanie poslali na vyššie štúdiá do Nemecka. V akadémii sa začali utvárať a
rozvíjať jeho filozofické a pedagogické názory, ktoré boli základom jeho pedagogické
realizmu. Treba si uvedomiť, že Komenský ako nábožensky zmýšľajúci človek sa vo
vtedajšej dobe nadvlády teológie často opieral o Písmo sväté, ale aj tak tento fakt nebol v
rozpore s jeho zmyslom pre životnú realitu.
Komenský obohatený učením svojich najvýznačnejších akademických učiteľov – J. V.
Andreäeho a J. H. Alsteda – vrátil sa do vlasti s vedeckými a životnými plánmi. Jeho cieľom
bolo prospieť nielen rodnej krajine, ale aj Jednote bratskej. Vytýčil si úlohu vytvoriť
encyklopédiu v materinskom jazyku, ktorá by zhrňovala vtedajšie vedomosti vo forme
dostupnej širokým ľudovým vrstvám. Z tohto zámeru vznikol i jeho prvý menší, žiaľ
nezachovaný spis Pravidlá ľahšej gramatiky.
Počas vysokoškolských štúdií sa začal zaoberať myšlienkou vytvoriť slovník Poklad jazyka
českého. Jeho realizáciou sa zaoberal niekoľko desiatok rokov. Celú Komenského filologickú
prácu Poklad jazyka českého pohltil však nakoniec oheň.
Sústredil sa na prácu o českých a moravských dejinách, o miestopise i starožitnostiach.
Plodom týchto historických štúdií boli dve práce: Starožitnosti moravské a História
Žerotínovcov. Výsledkom jeho kartografického štúdia bola pozoruhodná mapa Moravy, ktorá
po prvý raz vyšla v roku 1627 a potom viackrát, takže slúžila svojmu účelu niekoľko
desaťročí.
Po tom čo mu na mor zomrela žena a obe deti našiel pomoc a úkryt na istom panstve. V tom
čase napísal niekoľko drobnejších spisov, avšak i dva klenoty českej literatúry: Labyrint sveta
a raj srdca a Hlbina bezpečnosti.
Komenský podnikol niekoľko ciest do zahraničia, kde hľadal pomoc a podporu záujmom
Jednoty a českých exulantov. Pôsobil napríklad v poľskom Lešne, v Anglicku, Švédsku,
Poľsku Uhorsku, Amsterdame; pričom každý jeho pobyt v cudzine priniesol taktiež svoje
plody. Komenský dal do kopy mnoho diel práve počas jeho pobytu, vydal rôzne publikácie.

Komenský zasahoval do mnohých odborov ľudskej činnosti a šírkou i hĺbkou svojho

vzdelania patril medzi najpoprednejších európskych vzdelancov svojej doby.
Najproduktívnejší vek J. A. Komenského spadá do obdobia tridsaťročnej vojny (1618 – 1648)
keď Európa bola rozdelená na dve znepriatelené časti.

feráty | Prázdniny | Spolužiaci | Správy | Školy | ICQ

Pobox
ATLAS
Prihlásenie
Začiatok formulára
SK http://referaty.atla

Meno: @atlas.sk

Prihlásiť

Heslo:

Spodná časť formulára

Nová registrácia užívateľa

Dnešné správy

Vaše názory, prosím!

STAR bilancia: Kto je in, kto je out?

Pikošky týždňa!

"Xena" sa vyzliekla!

Podoby Zory Czoborovej

Katarína Hasprová (1)

ROZHOVOR: Kassai - podviesť? To už mám za sebou

Zaujímavosti o referátoch

NAJ REFERÁTY

Podľa známkovania

Podľa návštevnosti

Podľa dátumu

AUTORI REFERÁTOV

Naj autori za mesiac

Naj autori celkovo

Priestor pre vaše nápady a pripomienky

Reklamné správy

Užite si s Wandou marec mesiac knihy a vyhrajte každý deň pútavé čítanie v
novej dennej súťaži!

Ste príliš štíhla? Tieto triky vám vyčaria nádherné ženské krivky aj bez priberania

Zabudnite na starosti, spáĺte za sebou všetky mosty. S novu identitou môžete byť
kýmkoľvek!

Ďaľšie referáty z kategórie

Praktické pomôcky - Životopisy

Charles Maurice Talleytand-Périgord: Životopis

Andrej Hlinka životopis

Samo Chalupka životopis

Andrej Sladkovič: Jeho život a diela

Shevchenko

Kamil Peteraj: Životopis

Giovanni Evangelista Torricelli životopis

V. S. Naipaul biographie

Marcel Duchamp životopis

Emanuel Lehocký životopis

Anton Bernolák životopis

Elena Maróthy-Šoltésová: Životopis

Halle Berry biography

Irena Schusterová životopis

Friedricha Augusta von Hayeka životopis

Milan Rastislav Štefánik (životopis)

Anton Bernolák životopis

Matej Bel: Životopis

Charles Dickens biography

Mária Terézia

Kylie Minogue biographie

Napoleon Bonaparte: Životopis

Tom Cruise Biography

William Blake biography

Michail Bulgakov životopis

Woody Allen biography

Ján Ámos Komenský životopis

Praktické pomôcky - Životopisy

Dátum pridania: 14.10.2003

Oznámkuj: 12345
Autor referátu: jarka.h

Jazyk: Počet slov: 1 144

Referát vhodný Stredná odborná
Počet A4: 4.4
pre: škola

Priemerná 2.95 Rýchle 7m

známka: čítanie: 20s

Pomalé 11m
čítanie: 0s

Vytlačiť | Upozorniť | Uložiť referát | E-mail autorovi

Úsilím o reformu ľudskej spoločnosti sa zaradil medzi popredných sociálnych

mysliteľov. Napriek tomu, že bol teológom, vedel sa kriticky postaviť proti
nežiadúcim javom v pôsobení cirkvi. Rozvinul ideu celoživotnej výchovy a
vzdelávania. Bol vynikajúcim znalcom materinského jazyka. Rozšíril jeho
vyjadrovacie bohatstvo nielen svojím vedecko-pedagogickým dielom, ale i
umeleckým, čím sa zaradil medzi popredných tvorcov našej literatúry.
Komenský ako nábožensky veriaci človek sa nebránil pokrokovejším novodobým
názorom na spoločenský vývoj. Hoci z Písma preberal názor na posledný cieľ
človek vytyčoval reálnejšie ciele pre pozemský živor človeka a jeho čiastkové
ciele, vrátane reálnych úloh a cieľov výchovy.
Zdôrazňoval, že ľudia sa majú nielen všetko učiť, ale majú sa tiež učiť všetko
robiť, pričom nad knižnú múdrosť kládol múdrosť, ktorá vedie k úspešnému a
mravnému konaniu. Usiloval sa, aby každý človek žil múdro a dobre na tejto
zemi. Cieľ výchovy videl v blahu každého jednotlivca, ktorý má byť svojou
činnosťou prospešný národu i celej spoločnosti. Vychádzal zo stanoviska, že čím
väčší je počet vzdelaných ľudí v národe, tým väčší prospech má z toho celý
národ. Pretože celá ľudská spoločnosť má mať spoločné ciele, má jeden druhému
v rozvoji pomáhať.

Množstvo Komenského didaktických názorov tvorilo živý odkaz dnešku a mnohé

jeho didaktické zásady v podstate doteraz platia.
Komenský považoval didaktiku za umenie (vedu) o tom, ako dobre vyučovať. Ako
dosiahnuť, aby sa žiak učil rýchlo, príjemne a dôkladne. Pritom vo vyučovaní videl
tri stránky: učiteľa, žiaka a učenie. Učiteľ vedomosti odovzdáva, žiak ich prijíma a
učenie je odovzdávanie vedomostí. Na základe rozboru vyučovacieho procesu
určil zásady výberu učiva čo do jeho obsahu i usporiadania, ktoré sú oporou aj
súčasnej pedagogickej vedy.
Komenský sa neusiloval len o všestranné vzdelanie niekoľkých jednotlivcov, ale
všetkých ľudí. Lebo ak má človek šťastne prežiť svoj život, musí byť múdry. A
múdry je ten, kto má také vedomosti a mravné vlastnosti, aby vedel správnej žiť.
Preto obsah výchovy a vyučovania nemožno od seba odrhnúť. Za najdôležitejšie
znaky dokonalej metódy

vyučovania pokladal Komenský poriadok a jeho prirodzenosť. Kým poriadok

spočíva v
v správnom rozdelení času, učiva a postupu, potom prirodzenosť sa vzťahuje na
duševné a telesné schopnosti žiaka a na spôsob, akým si učivo osvojuje. Pamäť
sa má zaťažovať len najzákladnejšími pojmami, dôležité je opakovanie, cvičenie a
skúšanie.
Komenského didaktika zahrňuje metódu mravného pôsobenia

Podľa neho má poznávanie i svoju mravnú stránku. Otázkami morálky sa

Komenský zaoberal v rôznych spisoch, v rozličných súvislostiach, v nemalej miere
práve v súvislostiach didaktických. Otázky morálky sú v jeho učení najviac
ovplyvnené jeho náboženským svetonázorom. Komenský zdôrazňoval, že človek
má nielen vedieť hľadať pravdu, ale vedieť aj slobodne konať, a to tak, aby sa
voči iným nedopúšťal ničoho nečestného. Mravná výchova súvisela s výchovou
rozumovou, ako to výrazne dokumentuje napríklad jeho výrok: „Ako myseľ (čiže
rozum) hľadá pravdu, tak vôľa hľadá dobro.. Lebo hoci je vôľa paňou svojich
skutkov, predsa prv, než určí, čo treba robiť, vypočuje svojho domáceho radcu,
rozum, že súdnosť, ktorý jej napred ukáže, čo je dobré alebo zlé, čo lepšie alebo
horšie.“
Najväčšiu pozornosť venoval Komenský deťom a mládeži. Osobitnú pozornosť
venoval Komenský otázkam disciplíny, čím prejavil pokrokový vplyv renesančnej
pedagogiky, ktorá sa usilovala o aktívneho činorodého človeka. Komenský radil,
aby sa okrem múdrosti umiernenosti a spravodlivosti rozvíjala i statočnosť, ktorú
pokladal za jednu z najhlavnejších cností. Statočnosť sa rozvíja v poctivej a
starostlivej práci, v boji s lenivosťou a nedisciplinovanosťou, v cvičení
sebaovládania.
Komenský svojimi pedagogickými názormi ďaleko predbehol svoju dobu. A tak
jeho rodná krajina čerpá podnetné myšlienky z jeho rozsiahleho pedagogického
odkazu a z rozličných diel.
Stále cenným a aktuálnym prínosom pre rozvoj súčasnej pedagogickej vedy sú
mnohé Komenského didaktické metódy a zásady. Jeho projekt jednotnej sústavy
škôl od najnižších až po vysoké a požiadavka uplatňovať zásady širokého
všeobecného vzdelania pre každého človeka sa stali spolu s moderným
uplatnením jeho idey celoživotného vzdelávania jednou z opôr projektu jednotnej
výchovno – vzdelávacej sústavy a jeho postupnej realizácie.
Ak uvážime, že Komenský vyslovil požiadavku povinnej školskej dochádzky v
dobe, keď bolo školstvo stavovsky rozdelené a výchova a vzdelávanie triedne
diferencované, v dôsledku čoho sa väčšine detí vôbec nedostávalo nijakého
vzdelania, potom miera pokrokovosti jeho názorov a požiadaviek tým výraznejšie
vystupuje do popredia. „Nielen deti bohatých a popredných ľudí, ale rovnako
všetky, bohaté i chudobné, urodzené i neurodzené, chlapci i dievčatá vo všetkých
mestách, mestečkách, dedinách a dvoroch sa majú prijímať do škôl...“. Komenský
navrhol jednotnú sústavu školstva, prístupnú každému podľa jeho schopností.
Príkladom je aj Komenského vlastenectvo.

Po celý svoj život stále myslel na osud svojej vlasti. Snažil sa jej zo všetkých síl pomáhať a
svojím pedagogickým dielom prispieť k jej všeobecnému rozvoju. Ani mnohé veľké pocty v
cudzine, ani veľká sláva vo svete, ktorú za svojho života dosiahol, neodcudzili ho rodnej
zemi. A v tom i dnes ostáva Komenský žiarivým vzorom nám a celému ľudstvu.