2008 C 073 Z 175

You might also like

Download as pdf or txt
Download as pdf or txt
You are on page 1of 64

Strana 1554 Zbierka zákonov è.

175/2008 Èiastka 73

175

PREDSEDA
NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

vyhlasuje

úplné znenie zákona è. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých


zákonov, ako vyplýva zo zmien a doplnení vykonaných zákonom è. 209/2002 Z. z.,
zákonom è. 401/2002 Z. z., zákonom è. 442/2003 Z. z., zákonom è. 465/2003 Z. z.,
zákonom è. 528/2003 Z. z., zákonom è. 365/2004 Z. z., zákonom è. 455/2004 Z. z.,
zákonom è. 523/2004 Z. z., zákonom è. 578/2004 Z. z., zákonom è. 5/2005 Z. z.,
zákonom è. 332/2005 Z. z., zákonom è. 363/2007 Z. z., zákonom è. 129/2008 Z. z.
a zákonom è. 144/2008 Z. z.

ZÁKON
o vysokých školách

tickému a nezávislému mysleniu, zdravému sebave-


Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na
domiu a k národnej hrdosti,
tomto zákone:
c) výchovou k chápaniu, zachovávaniu, šíreniu a zve-
¾aïovaniu národného kultúrneho dedièstva a rôz-
PRVÁ ÈAS
nych kultúr v duchu kultúrneho pluralizmu,
ZÁKLADNÉ USTANOVENIA d) rozvíjaním, uchovávaním a šírením poznania pro-
stredníctvom výskumnej, vývojovej alebo umeleckej
Poslanie, úlohy a postavenie a ïalšej tvorivej èinnosti,
vysokých škôl e) poskytovaním ïalšieho vzdelávania,1)
f) prispievaním k rozvoju vzdelávania na všetkých
§1
úrovniach, od základného vzdelávania až po vysoko-
školské vzdelávanie, a to najmä ïalším vzdelávaním
(1) Vysoké školy sú vrcholné vzdelávacie, vedecké
uèite¾ov základných škôl, stredných škôl, školských
a umelecké ustanovizne.
zariadení a vysokých škôl, spoluprácou pri výchove
(2) Poslaním vysokých škôl, ktoré sú súèasou európ- mimoriadne nadaných žiakov základných škôl
skeho priestoru vysokoškolského vzdelávania a spoloè- a stredných škôl,
ného európskeho výskumného priestoru, je rozvíja g) prispievaním k prevencii a lieèbe ochorení,
harmonickú osobnos, vedomosti, múdros, dobro h) zapájaním sa do verejnej diskusie o spoloèenských
a tvorivos v èloveku a prispieva k rozvoju vzdelanosti, a etických otázkach a o utváraní obèianskej spoloè-
vedy, kultúry a zdravia pre blaho celej spoloènosti, nosti,
a tým prispieva k rozvoju vedomostnej spoloènosti.
i) vytváraním teoretických modelov rozvoja spoloènos-
Napåòanie tohto poslania je predmetom hlavnej èin-
ti, hospodárstva, kultúry a umenia, najmä pre po-
nosti vysokých škôl.
treby štátnych orgánov obce a vyššieho územného
(3) Hlavnou úlohou vysokých škôl pri napåòaní ich celku,
poslania je poskytovanie vysokoškolského vzdelávania j) spoluprácou s orgánmi štátnej správy, obcami, vyš-
a tvorivé vedecké bádanie alebo tvorivá umelecká èin- šími územnými celkami a s ustanovizòami z oblasti
nos. kultúry a hospodárskeho života,
(4) Vysoké školy napåòajú svoje poslanie k) rozvíjaním medzinárodnej, najmä európskej spolu-
a) výchovou odborníkov s najvyšším vzdelaním, vyso- práce podporovaním spoloèných projektov s vysoký-
kými morálnymi zásadami, obèianskou a spoloèen- mi školami v zahranièí a inými zahraniènými inšti-
skou zodpovednosou, túciami, mobilitou zamestnancov a študentov
b) výchovou v duchu hodnôt demokracie, humanizmu vysokých škôl a vzájomným uznávaním štúdia a do-
a tolerancie a vedením študentov k tvorivému, kri- kladov o vzdelaní.
1
) Zákon è. 386/1997 Z. z. o ïalšom vzdelávaní a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky è. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti
v znení zákona è. 70/1997 Z. z. v znení neskorších predpisov.
§ 39 zákona è. 578/2004 Z. z. o poskytovate¾och zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách
v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Èiastka 73 Zbierka zákonov è. 175/2008 Strana 1555

§2 jej pôsobenia. Dlhodobý zámer sa vypracúva najme-


nej na šes rokov.
(1) Vysoké školy sú právnické osoby. (11) Vysoké školy sú právnické osoby vykonávajúce
(2) Vysoké školy sú výskum a vývoj.3)
a) verejné vysoké školy (§ 5), štátne vysoké školy (§ 42) (12) Úlohou vysokých škôl v oblasti vedy a techni-
a súkromné vysoké školy (§ 47) so sídlom na území ky je vykonáva základný výskum, aplikovaný vý-
Slovenskej republiky alebo skum a vývoj, využíva najnovšie poznatky vedy
b) zahranièné vysoké školy (§ 49a) so sídlom na území a techniky pri vzdelávaní študentov a zapája ich do
èlenského štátu Európskej únie mimo územia Slo- tvorivej vedeckej èinnosti.
venskej republiky alebo štátov, ktoré sú zmluvnými
stranami Dohody o Európskom hospodárskom prie- (13) Vysoké školy môžu by za splnenia ustanove-
store a Švajèiarskej konfederácie (ïalej len „èlenské ných kritérií (§ 82 ods. 7) zaèlenené medzi
štáty“). a) univerzitné vysoké školy alebo
b) odborné vysoké školy.
(3) Pracovnoprávne vzahy zamestnancov verejných
vysokých škôl a štátnych vysokých škôl so zamestná- (14) Univerzitná vysoká škola poskytuje vzdelávanie
vate¾om upravuje osobitný predpis,2) ak tento zákon v študijných programoch všetkých troch stupòov a vy-
neustanovuje inak. konáva najmä základný výskum. Študijné programy
uskutoèòuje v nadväznosti na svoje èinnosti v oblasti
(4) Vysoké školy majú výhradné právo na poskyto- vedy, techniky alebo umenia a v súlade s aktuálnym
vanie, organizovanie a zabezpeèovanie vysokoškol- stavom a rozvojom týchto oblastí. Slovo „univerzita“,
ského vzdelávania. Na poskytovaní vysokoškolské- prípadne z neho odvodené tvary slov môže ma vo svo-
ho vzdelávania sa podie¾ajú aj špecializované jom názve len univerzitná vysoká škola.
výuèbové zariadenia vysokej školy pod¾a § 35 a v štu-
dijných programoch pod¾a § 54 aj inštitúcie, ktoré (15) Odborná vysoká škola poskytuje vysokoškolské
nie sú vysokými školami (ïalej len „nevysokoškolské vzdelanie v študijných programoch prvého stupòa a vy-
inštitúcie“) a ktoré získali akreditáciu pod¾a § 86. konáva najmä aplikovaný výskum. Názov odbornej vy-
Vysoké školy poskytujú aj ïalšie vzdelávanie.1) sokej školy obsahuje slová „odborná vysoká škola“.
(5) Vysoké školy poskytujú, organizujú a zabezpe- (16) Vysoká škola, ktorá nie je zaèlenená medzi uni-
èujú vysokoškolské vzdelávanie v rámci akreditova- verzitné vysoké školy alebo odborné vysoké školy, po-
ných študijných programov (§ 51). Študijné progra- skytuje vysokoškolské vzdelávanie najmä v študijných
my sa uskutoèòujú v troch stupòoch. Študijné programoch prvého stupòa, druhého stupòa a v študij-
programy môžu spája prvé dva stupne vysokoškol- ných programoch pod¾a § 53 ods. 3 a vykonáva najmä
ského vzdelávania do jedného celku (§ 53 ods. 3). základný výskum. Názov vysokej školy, ktorá nie je za-
Študijný program prvého stupòa je bakalársky štu- èlenená medzi univerzitné vysoké školy alebo odborné
dijný program. Študijné programy druhého stupòa vysoké školy, obsahuje slovné spojenie „vysoká škola“.
a študijné programy spájajúce prvé dva stupne vyso- (17) Každá vysoká škola poskytuje uchádzaèom
koškolského vzdelávania sú magisterský študijný o štúdium, študentom a ïalším osobám informaèné
program, inžiniersky študijný program a doktorský a poradenské služby súvisiace so štúdiom a s možnos-
študijný program. Študijný program tretieho stupòa ou uplatnenia absolventov študijných programov
je doktorandský študijný program. v praxi.
(6) Každá vysoká škola poskytuje, organizuje a za-
bezpeèuje vysokoškolské vzdelávanie v rámci študij- § 2a
ných programov prvého stupòa.
(1) Ministerstvo školstva Slovenskej republiky (ïalej
(7) Študijný program sa uskutoèòuje na fakulte, len „ministerstvo“) uloží právnickej osobe, ktorá posky-
ak ho odborne aj organizaène zabezpeèuje fakulta tuje, organizuje alebo zabezpeèuje vysokoškolské vzde-
vysokej školy. lávanie na území Slovenskej republiky a nie je vysokou
(8) Vysoké školy majú výhradné právo prijíma školou (§ 2 ods. 2) alebo nie je nevysokoškolskou inšti-
uchádzaèov o vysokoškolské vzdelávanie. túciou (§ 2 ods. 4), pokutu v rozsahu od 500 000 Sk do
(9) Vysoké školy majú výhradné právo ude¾ova 15 000 000 Sk.
akademické tituly a vedecko-pedagogické tituly, po- (2) Pokuta pod¾a odseku 1 je splatná do 30 dní odo
užíva akademické insígnie a vykonáva akademické dòa právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty.
obrady. (3) Pokutu možno uloži aj opakovane. Vo výške po-
(10) Vysoká škola podrobnejšie upraví svoje posla- kuty sa zoh¾adní závažnos, trvanie a následky vykoná-
nie a úlohy vo forme dlhodobého zámeru vysokej vania èinností pod¾a odseku 1.
školy pod¾a § 1 ods. 2 až 4. Dlhodobý zámer vysokej (4) Právnická osoba uvedená v odseku 1 je povinná
školy obsahuje jej zámery v jednotlivých oblastiach do troch mesiacov odo dòa právoplatnosti rozhodnutia
2
) Zákon è. 553/2003 Z. z. o odmeòovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov.
3
) § 7 zákona è. 172/2005 Z. z. o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja a o doplnení zákona è. 575/2001 Z. z. o organizácii èinnosti
vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov.
Strana 1556 Zbierka zákonov è. 175/2008 Èiastka 73

o uložení pokuty ukonèi èinnosti, na ktoré pod¾a tohto DRUHÁ ÈAS


zákona má výhradné právo vysoká škola alebo nevyso- VEREJNÁ VYSOKÁ ŠKOLA A JEJ SÚÈASTI
koškolská inštitúcia.
(5) Ministerstvo môže uloži pokutu pod¾a odseku 1 PRVÁ HLAVA
do jedného roka odo dòa, keï zistilo porušenie povin-
VEREJNÁ VYSOKÁ ŠKOLA
nosti pod¾a tohto zákona, najneskôr do piatich rokov
odo dòa jeho porušenia.
§5
(6) Výnosy z pokút sú príjmom štátneho rozpoètu.
Zriadenie a zrušenie verejnej vysokej školy
§3
(1) Verejná vysoká škola je verejnoprávna a samo-
Akademická obec vysokej školy správna inštitúcia, ktorá sa zriaïuje a zrušuje záko-
nom. Zákon tiež ustanoví jej názov, zaèlenenie (§ 2
Akademickú obec vysokej školy tvoria vysokoškolskí ods. 13) a sídlo. Ak sa verejná vysoká škola èlení na fa-
uèitelia a výskumní pracovníci, ktorí sú s vysokou ško- kulty, pri jej zriadení sa súèasne zriaïujú aj tieto fakul-
lou v pracovnom pomere na ustanovený týždenný pra- ty.
covný èas, ïalší zamestnanci vysokej školy, ak tak urèí
štatút vysokej školy (zamestnanecká èas akademickej (2) O organizácii a èinnosti verejnej vysokej školy roz-
obce vysokej školy), a študenti vysokej školy (študent- hodujú v rozsahu ustanovenom týmto zákonom orgány
ská èas akademickej obce vysokej školy). Èlenovia akademickej samosprávy (§ 7).
akademickej obce majú právo navrhova kandidátov do (3) Verejná vysoká škola sa môže zlúèi alebo splynú
volieb kandidáta na rektora. len s inou verejnou vysokou školou, ak osobitný pred-
pis neustanovuje inak;3a) rozdeli sa môže len na iné ve-
§4 rejné vysoké školy. Tieto zmeny možno vykona len zá-
Akademické slobody a akademické práva konom.
(4) Zákon, ktorým bola verejná vysoká škola zrušená,
(1) Na vysokej škole sa zaruèujú tieto akademické ustanoví, na ktoré právnické osoby prechádza jej maje-
slobody a akademické práva: tok, poh¾adávky, záväzky a ktoré verejné vysoké školy
a) sloboda vedeckého bádania, výskumu, vývoja ume- umožnia dokonèenie vysokoškolského vzdelania štu-
leckej a ïalšej tvorivej èinnosti a zverejòovanie ich dentom zrušenej verejnej vysokej školy, ak sa študent
výsledkov, nerozhodne inak, a to v rovnakom študijnom odbore,
b) sloboda výuèby spoèívajúca najmä v otvorenosti rôz- aký študoval na vysokej škole, ktorá bola zrušená, ale-
nym vedeckým názorom, vedeckým a výskumným bo v študijnom odbore, ktorý je najbližší tomuto študij-
metódam a umeleckým smerom, nému odboru.
c) právo uèi sa pri zachovaní slobodného výberu štú-
dia v rámci akreditovaných študijných programov, (5) Po zriadení verejnej vysokej školy vykonáva do
d) právo na slobodné vyjadrovanie a zverejòovanie svo- vymenovania rektora funkciu štatutárneho orgánu
jich názorov, vysokej školy osoba poverená ministrom školstva Slo-
e) právo èlenov akademickej obce voli orgány akade- venskej republiky (ïalej len „minister“). Verejná vyso-
mickej obce a by do nich volený, ká škola zriadená pod¾a odseku 1 je povinná naj-
f) právo používa akademické insígnie a znaky a vyko- neskôr do šiestich mesiacov odo dòa jej zriadenia
náva akademické obrady. ustanovi si orgány akademickej samosprávy (§ 7),
a ak sa èlení na fakulty, majú túto povinnos aj jednot-
(2) Využívanie akademických slobôd a akademických livé fakulty (§ 22).
práv pod¾a odseku 1 musí by v súlade so zásadami de-
mokracie, humanity a s právnym poriadkom. §6
(3) Na zabezpeèenie akademických práv a akademic- Rozsah samosprávnej pôsobnosti
kých slobôd na vysokých školách sa zaruèuje nedot- verejnej vysokej školy
knute¾nos akademickej pôdy vysokých škôl okrem prí-
padov ohrozenia života, zdravia, majetku alebo (1) Do samosprávnej pôsobnosti verejnej vysokej
prípadov živelnej pohromy. Akademickú pôdu tvorí školy patrí
priestor vymedzený nehnute¾ným majetkom, ktorý vy- a) vnútorná organizácia,
soká škola vlastní, spravuje, má v nájme alebo kde sa b) urèovanie poètu prijímaných uchádzaèov o štú-
plní poslanie a hlavné úlohy vysokých škôl a fakúlt. dium, urèovanie podmienok prijatia na štúdium
Vstup orgánov èinných v trestnom konaní na akade- a rozhodovanie v prijímacom konaní,
mickú pôdu povo¾uje rektor. c) utváranie a uskutoèòovanie študijných programov,
(4) Na akademickej pôde nesmú politické strany a po- d) organizácia štúdia,
litické hnutia vykonáva politickú èinnos a zaklada e) rozhodovanie vo veciach týkajúcich sa akademic-
svoje organizácie. kých práv a povinností študentov,
3a
) § 2 zákona è. 455/2004 Z. z. o zriadení Akadémie ozbrojených síl generála Milana Rastislava Štefánika, o zlúèení Vojenskej leteckej aka-
démie generála Milana Rastislava Štefánika v Košiciach s Technickou univerzitou v Košiciach, o zriadení Národnej akadémie obrany
maršala Andreja Hadika a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Èiastka 73 Zbierka zákonov è. 175/2008 Strana 1557

f) urèovanie zamerania a organizovanie výskumnej, kej školy volia tajným hlasovaním vo vo¾bách èlenovia
vývojovej alebo umeleckej a ïalšej tvorivej èinnosti, študentskej èasti akademickej obce. Èlenom zamest-
g) uzatváranie, zmeny a zrušovanie pracovnoprávnych naneckej èasti akademického senátu verejnej vysokej
vzahov a urèovanie poètu a štruktúry pracovných školy môže by len èlen zamestnaneckej èasti jej akade-
miest na vysokej škole, mickej obce. Èlenom študentskej èasti akademického
h) ude¾ovanie vedecko-pedagogického titulu „docent“ senátu verejnej vysokej školy môže by len èlen štu-
a „profesor“ (§ 76), dentskej èasti jej akademickej obce.
i) spolupráca s inými vysokými školami, inými práv-
(3) Funkcia èlena akademického senátu verejnej vy-
nickými osobami a fyzickými osobami, a to aj so za-
sokej školy je nezluèite¾ná s funkciou rektora, prorek-
hraniènými,
tora, dekana, prodekana, kvestora a tajomníka fakulty.
j) vo¾ba èlenov orgánov akademickej samosprávy ve-
rejnej vysokej školy, (4) Funkèné obdobie èlenov akademického senátu
k) hospodárenie verejnej vysokej školy a nakladanie verejnej vysokej školy je najviac štvorroèné.
s jej majetkom v súlade s týmto zákonom,
(5) Zasadnutia akademického senátu verejnej vyso-
l) urèovanie výšky príspevku študentov na úhradu
kej školy sú verejné. Rektor alebo v jeho zastúpení pro-
èasti nákladov na štúdium (ïalej len „školné“) a po-
rektor alebo kvestor má právo vystúpi na zasadnutí
platkov spojených so štúdiom pod¾a § 92, ak tento
v súlade s rokovacím poriadkom akademického senátu
zákon nestanovuje inak.
kedyko¾vek, keï o to požiada. Na žiados rektora je
(2) Základom akademickej samosprávy verejnej vy- predseda akademického senátu verejnej vysokej školy
sokej školy je akademická obec (§ 3) verejnej vysokej povinný bezodkladne, najneskôr však do 14 dní zvola
školy, ktorá volí a odvoláva èlenov akademického sená- zasadnutie akademického senátu verejnej vysokej ško-
tu verejnej vysokej školy [§ 7 písm. a)]. ly. Ak tak predseda akademického senátu verejnej vy-
(3) Podrobnosti o organizácii a èinnosti verejnej vyso- sokej školy neurobí, zvolá zasadnutie akademického
kej školy, ako aj postavenie èlenov akademickej obce senátu verejnej vysokej školy rektor.
upravujú jej vnútorné predpisy (§ 15). (6) Èlenstvo v akademickom senáte verejnej vysokej
(4) Ak sa vysoká škola èlení na fakulty, vykonávajú školy zaniká
fakulty samosprávnu pôsobnos verejnej vysokej školy a) skonèením funkèného obdobia èlena,
v rozsahu ustanovenom v § 23. b) vymenovaním èlena do niektorej z funkcií pod¾a od-
seku 3,
§7 c) skonèením pracovného pomeru s verejnou vysokou
Orgány akademickej samosprávy školou èlenov zamestnaneckej èasti akademického
verejnej vysokej školy senátu verejnej vysokej školy a prerušením alebo
skonèením štúdia èlenov študentskej èasti akade-
Orgány akademickej samosprávy verejnej vysokej mického senátu verejnej vysokej školy,
školy sú: d) vzdaním sa funkcie èlena,
a) akademický senát verejnej vysokej školy, e) odvolaním èlena z funkcie príslušnou èasou akade-
b) rektor, mickej obce verejnej vysokej školy; dôvody odvolania
c) vedecká rada verejnej vysokej školy, umelecká rada a postup pri vo¾be a odvolaní urèuje vnútorný pred-
verejnej vysokej školy alebo vedecká a umelecká pis verejnej vysokej školy [§ 15 ods. 1 písm. f)],
rada verejnej vysokej školy (ïalej len „vedecká rada
f) smrou èlena,
verejnej vysokej školy“),
d) disciplinárna komisia verejnej vysokej školy pre štu- g) zrušením alebo zlúèením súèastí verejnej vysokej
dentov (ïalej len „disciplinárna komisia verejnej vy- školy, ktorej akademická obec èlena zvolila.
sokej školy“). (7) Ak zaniklo èlenovi akademického senátu verejnej
vysokej školy èlenstvo pred skonèením funkèného ob-
§8 dobia pod¾a odseku 6 písm. b) až f), zvolí príslušná èas
Akademický senát verejnej vysokej školy akademickej obce na uvo¾nené miesto nového èlena
akademického senátu verejnej vysokej školy, ktorého
(1) Akademický senát verejnej vysokej školy sa skla- funkèné obdobie trvá do konca funkèného obdobia èle-
dá z volených zástupcov akademickej obce verejnej vy- na, ktorému èlenstvo zaniklo.
sokej školy; má najmenej 15 èlenov, z toho najmenej (8) Verejná vysoká škola upraví vnútorným predpi-
jednu tretinu tvoria študenti. Akademický senát verej- som [§ 15 ods. 1 písm. f)] dodatoèné zvolenie èlenov
nej vysokej školy, ktorá sa èlení na fakulty, sa volí tak, akademického senátu verejnej vysokej školy, ak v prie-
aby každá fakulta v òom bola zastúpená rovnakým behu funkèného obdobia akademického senátu vznik-
poètom èlenov. ne nová fakulta verejnej vysokej školy alebo sa niektoré
(2) Akademický senát verejnej vysokej školy sa èlení fakulty zlúèia a do skonèenia funkèného obdobia aka-
na zamestnaneckú èas a na študentskú èas. Èlenov demického senátu zostáva viac ako šes mesiacov.
zamestnaneckej èasti akademického senátu verejnej Funkèné obdobie èlenov akademického senátu zvole-
vysokej školy volia tajným hlasovaním vo vo¾bách èle- ných dodatoène za novozriadenú fakultu trvá do konca
novia zamestnaneckej èasti akademickej obce. Èlenov príslušného funkèného obdobia akademického sená-
študentskej èasti akademického senátu verejnej vyso- tu.
Strana 1558 Zbierka zákonov è. 175/2008 Èiastka 73

§9 né rektorom, ak ich schválenie nepatrí do


Pôsobnos akademického senátu pôsobnosti akademického senátu fakulty,
verejnej vysokej školy n) vyjadruje sa o návrhu rektora na zriadenie, zmenu
názvu, zlúèenie, splynutie, rozdelenie alebo zruše-
(1) Akademický senát verejnej vysokej školy nie súèastí verejnej vysokej školy, ktoré nie sú fakul-
a) schva¾uje návrh rektora na zriadenie, zlúèenie, sply- tami,
nutie, rozdelenie, zrušenie, zmenu názvu alebo zme- o) vyjadruje sa o podnetoch a stanoviskách správnej
nu sídla verejnej vysokej školy a fakulty verejnej rady verejnej vysokej školy pod¾a § 41 ods. 7,
vysokej školy po predchádzajúcom vyjadrení Akredi- p) volí zástupcu verejnej vysokej školy do Rady vyso-
taènej komisie [§ 82 ods. 2 písm. d)], kých škôl (§ 107 ods. 3),
b) schva¾uje na návrh rektora vnútorné predpisy verej- q) jeho študentská èas volí zástupcu verejnej vysokej
nej vysokej školy pod¾a § 15 ods. 1 písm. a) až e) a i) školy do Študentskej rady vysokých škôl (§ 107
až l), na návrh predsedu akademického senátu ve- ods. 4),
rejnej vysokej školy vnútorné predpisy verejnej vyso- r) raz za rok podáva akademickej obci verejnej vysokej
kej školy pod¾a § 15 ods. 1 písm. f) a g) a na návrh de- školy správu o svojej èinnosti, ktorú vyvesí na verej-
kana vnútorné predpisy fakulty pod¾a § 33 ods. 2 ne prístupnom mieste a zverejní na internetovej
písm. a), § 33 ods. 3 písm. a) a § 34 ods. 1, stránke verejnej vysokej školy,
c) volí kandidáta na rektora a navrhuje odvolanie rek- s) plní iné úlohy pod¾a tohto zákona.
tora z funkcie; návrh predkladá ministrovi do 15 dní (2) Akademický senát verejnej vysokej školy v otáz-
od prijatia rozhodnutia. Ak po odvolaní rektora ale- kach uvedených v odseku 1 písm. c), e), h), p) a q) roz-
bo po predèasnom skonèení výkonu jeho funkcie hoduje tajným hlasovaním, ako aj v ostatných otáz-
z iných dôvodov vysoká škola nemá rektora, navrhu- kach uvedených v odseku 1, ak o tajnom hlasovaní
je ministrovi osobu, ktorá má by poverená výkonom v danej veci rozhodne.
funkcie rektora do vymenovania nového rektora,
d) schva¾uje návrh rektora na vymenovanie a odvolanie § 10
prorektorov,
Rektor
e) schva¾uje návrh rektora na vymenovanie a odvolanie
èlenov vedeckej rady verejnej vysokej školy, (1) Rektor je štatutárnym orgánom verejnej vysokej
f) schva¾uje návrh rozpoètu verejnej vysokej školy, školy, riadi ju, koná v jej mene a zastupuje ju navonok.
ktorý predložil rektor, a kontroluje hospodárenie Rektor za svoju èinnos zodpovedá akademickému se-
s finanènými prostriedkami verejnej vysokej školy, nátu verejnej vysokej školy, ak tento zákon neustano-
tým nie je dotknuté právo odborovej organizácie ko- vuje inak.
lektívne vyjednáva,
g) vyslovuje súhlas s návrhom štatútu správnej rady (2) Rektora vymenúva a odvoláva na návrh akade-
predloženým rektorom; po súhlase akademického mického senátu verejnej vysokej školy prezident Slo-
senátu verejnej vysokej školy rektor predloží návrh venskej republiky4) (ïalej len „prezident republiky“).
štatútu správnej rady na schválenie ministrovi, Návrh akademického senátu verejnej vysokej školy
h) schva¾uje návrh rektora na èlenov správnej rady predkladá prezidentovi republiky minister [§ 102 ods. 3
a navrhuje ministrovi dvoch èlenov správnej rady písm. a)]. Akademický senát vysokej školy podá návrh
pod¾a § 40 ods. 2, na odvolanie rektora vždy, ak bol právoplatne odsúde-
i) schva¾uje návrhy rektora na úkony pod¾a § 41 ods. 1 ný za úmyselný trestný èin alebo ak mu bol uložený ne-
pred ich predložením na schválenie správnej rade podmieneèný trest odòatia slobody.
verejnej vysokej školy; ak sa návrhy rektora týkajú (3) Predseda akademického senátu verejnej vysokej
majetku, ktorý slúži na plnenie úloh fakulty, a vy- školy môže na tejto verejnej vysokej škole kandidova
jadrenie akademického senátu fakulty k týmto návr- na funkciu rektora najskôr tri mesiace po skonèení
hom pod¾a § 27 ods. 1 písm. m) je záporné, na ich funkcie predsedu akademického senátu verejnej vyso-
schválenie akademickým senátom verejnej vysokej kej školy.
školy je potrebná dvojtretinová väèšina všetkých èle-
(4) Funkèné obdobie rektora je štvorroèné. Na tej istej
nov akademického senátu verejnej vysokej školy,
verejnej vysokej škole môže tá istá osoba vykonáva
j) schva¾uje dlhodobý zámer verejnej vysokej školy (§ 2
funkciu rektora najviac v dvoch po sebe nasledujúcich
ods. 10) predložený rektorom po prerokovaní vo ve-
funkèných obdobiach. Po odvolaní rektora alebo po
deckej rade verejnej vysokej školy a jeho aktualizá-
predèasnom skonèení výkonu jeho funkcie z iných dô-
ciu,
vodov vykonáva do vymenovania nového rektora funk-
k) schva¾uje výroènú správu o èinnosti a výroènú sprá-
ciu rektora verejnej vysokej školy osoba poverená mi-
vu o hospodárení verejnej vysokej školy predloženú
nistrom na návrh akademického senátu verejnej
rektorom,
vysokej školy [§ 102 ods. 3 písm. b)].
l) pred schválením vo vedeckej rade vysokej školy pre-
rokúva návrh študijných programov, ktoré sa nebu- (5) Rektor zriaïuje, zluèuje, nariaïuje splynutie sú-
dú uskutoèòova na fakulte, ale na vysokej škole, èastí verejnej vysokej školy, rozde¾uje a zrušuje ich
predložený rektorom, (§ 21 ods. 1) po vyjadrení akademického senátu verej-
m) schva¾uje podmienky prijatia na štúdium predlože- nej vysokej školy; ak ide o fakulty verejnej vysokej ško-

4
) Èl. 102 ods. 1 písm. h) Ústavy Slovenskej republiky.
Èiastka 73 Zbierka zákonov è. 175/2008 Strana 1559

ly, robí tak po schválení akademického senátu verejnej školy o návrhu študijných programov sú prizývaní
vysokej školy. zástupcovia študentov urèení študentskou èasou
(6) Rektor predkladá správnej rade verejnej vysokej akademického senátu verejnej vysokej školy,
školy na schválenie návrh rozpoètu verejnej vysokej d) schva¾uje ïalších odborníkov, ktorí majú právo skú-
školy po jeho schválení akademickým senátom verejnej ša na štátnych skúškach pre študijné programy
vysokej školy. uskutoèòované na vysokej škole [§ 63 ods. 3]; schva-
¾uje školite¾ov na doktorandské štúdium pod¾a § 54
(7) Rektor ude¾uje na základe rozhodnutia vedeckej ods. 4,
rady pod¾a § 12 ods. 1 písm. f) alebo pod¾a § 30 ods. 1 e) schva¾uje kritériá verejnej vysokej školy na vyhod-
písm. f) vedecko-pedagogický titul alebo umelecko-pe- notenie splnenia podmienok získania vedecko-pe-
dagogický titul „docent“. dagogického titulu alebo umelecko-pedagogického
(8) Rektor predkladá ministrovi návrhy na vymeno- titulu „docent“ (ïalej len „kritériá na získanie titulu
vanie profesorov prezidentom schválené vo vedeckej docent“) a kritériá verejnej vysokej školy na vyhod-
rade verejnej vysokej školy [§ 12 ods. 1 písm. g)]. notenie splnenia podmienok získania vedecko-pe-
dagogického titulu alebo umelecko-pedagogického
(9) Rektor poveruje do zvolenia nového dekana výko-
titulu „profesor“ (ïalej len „kritériá na získanie titu-
nom funkcie dekana osobu na návrh akademického se-
lu profesor“),
nátu fakulty.
f) prerokúva návrhy na udelenie titulu „docent“ a roz-
(10) Rektora zastupujú prorektori v rozsahu urèenom hoduje o ich výsledku v študijných odboroch, v kto-
rektorom. Prorektorov vymenúva a odvoláva po schvá- rých študijné programy uskutoèòuje vysoká škola,
lení akademickým senátom verejnej vysokej školy rek- g) prerokúva a schva¾uje návrhy na vymenovanie pro-
tor. Funkèné obdobie prorektorov je štvorroèné. Na tej fesorov; ak ide o vymenovanie profesora v študijnom
istej verejnej vysokej škole môže tá istá osoba vykoná- odbore, v ktorom študijné programy uskutoèòuje fa-
va funkciu prorektora verejnej vysokej školy najviac kulta, robí tak na návrh vedeckej rady fakulty. Ak
dve po sebe nasledujúce funkèné obdobia. návrh neschváli, vráti ho s vyjadrením vedeckej rade
(11) Rektor urèuje plat dekanov fakúlt, ktoré sú sú- fakulty,
èasou verejnej vysokej školy [§ 21 ods. 1 písm. a)]. h) schva¾uje všeobecné kritériá na obsadzovanie funk-
cií profesorov a docentov; ak ide o obsadzovanie
§ 11 funkcií profesorov a docentov na fakulte, robí tak na
návrh vedeckej rady fakulty,
Vedecká rada verejnej vysokej školy i) schva¾uje konkrétne podmienky na obsadzovanie
funkcií profesorov; ak ide o obsadzovanie funkcií
(1) Èlenov vedeckej rady verejnej vysokej školy vyme-
profesorov na fakulte, robí tak na návrh vedeckej
núva a odvoláva rektor po schválení akademickým se-
rady fakulty,
nátom verejnej vysokej školy [§ 9 ods. 1 písm. e)]. Funk-
j) schva¾uje návrhy rektora na obsadzovanie funkcií
èné obdobie èlenov vedeckej rady verejnej vysokej školy
hosujúcich profesorov; ak ide o obsadzovanie funk-
je štvorroèné.
cií hosujúcich profesorov na fakulte, robí tak na ná-
(2) Èlenmi vedeckej rady verejnej vysokej školy sú vrh vedeckej rady fakulty (§ 79),
významní odborníci z oblastí, v ktorých verejná vysoká k) ude¾uje vedecké hodnosti „doctor scientiarum“
škola uskutoèòuje vzdelávaciu, výskumnú, vývojovú, (v skratke „DrSc.“),5)
umeleckú alebo ïalšiu tvorivú èinnos. Najmenej jedna l) ude¾uje významným domácim aj zahranièným osob-
štvrtina a najviac jedna tretina èlenov vedeckej rady ve- nostiam titul „doctor honoris causa“ (v skratke
rejnej vysokej školy sú osoby, ktoré nie sú èlenmi aka- „Dr.h.c.“),
demickej obce tejto verejnej vysokej školy. m) navrhuje rektorovi verejnej vysokej školy udeli èest-
(3) Predsedom vedeckej rady verejnej vysokej školy je ný titul „profesor emeritus“ pod¾a § 78 profesorom
rektor. starším ako 65 rokov,
n) schva¾uje na návrh predsedu vedeckej rady verejnej
§ 12 vysokej školy rokovací poriadok vedeckej rady verej-
nej vysokej školy.
Pôsobnos vedeckej rady verejnej vysokej školy
(2) Vedecká rada verejnej vysokej školy rokuje o otáz-
(1) Vedecká rada verejnej vysokej školy kach, ktoré jej predloží predseda vedeckej rady verejnej
a) prerokúva dlhodobý zámer verejnej vysokej školy, vysokej školy, alebo o otázkach, na ktorých sa uznesie.
b) pravidelne, najmenej však raz za rok hodnotí úroveò
verejnej vysokej školy vo vzdelávacej èinnosti a v ob- § 13
lasti vedy, techniky alebo umenia, Disciplinárna komisia verejnej vysokej školy
c) schva¾uje návrh študijných programov, ak ich pre-
rokovanie nepatrí do pôsobnosti vedeckej rady fa- (1) Disciplinárna komisia verejnej vysokej školy pre-
kulty; na rokovanie vedeckej rady verejnej vysokej rokúva disciplinárne priestupky tých študentov verej-
5
) Zákon è. 53/1964 Zb. o ude¾ovaní vedeckých hodností a o Štátnej komisii pre vedecké hodnosti v znení zákona Národnej rady Slovenskej
republiky è. 324/1996 Z. z.
Vyhláška Slovenskej komisie pre vedecké hodnosti è. 65/1977 Zb. o konaní pri ude¾ovaní vedeckých hodností v znení vyhlášky Sloven-
skej komisie pre vedecké hodnosti è. 302/1990 Zb.
Strana 1560 Zbierka zákonov è. 175/2008 Èiastka 73

nej vysokej školy, ktorí nie sú zapísaní na žiadnom štu- c) ustanovenia o orgánoch a systéme akademickej
dijnom programe uskutoèòovanom na fakulte, samosprávy,
a predkladá návrh na rozhodnutie rektorovi. d) spôsob vo¾by kandidáta na rektora a spôsob prijatia
(2) Èlenov disciplinárnej komisie verejnej vysokej návrhu na jeho odvolanie,
školy a jej predsedu vymenúva z èlenov jej akademickej e) základné charakteristiky systému vysokoškolského
obce po schválení akademickým senátom verejnej vy- vzdelávania a systému ïalšieho vzdelávania posky-
sokej školy rektor. Polovicu èlenov tejto komisie tvoria tovaných vysokou školou,
študenti. f) rámcové podmienky prijatia na štúdium (§ 57) vráta-
ne spôsobu urèovania poètu prijímaných uchádza-
(3) Èinnos disciplinárnej komisie verejnej vysokej èov,
školy sa riadi rokovacím poriadkom disciplinárnej ko- g) rámcové podmienky štúdia cudzincov,
misie verejnej vysokej školy. h) rámcové ustanovenia o školnom a o poplatkoch spo-
jených so štúdiom (§ 92),
§ 14 i) rámcové ustanovenia o sociálnej podpore študentov
Vedúci zamestnanci verejnej vysokej školy (§ 97 až 100) vysokou školou,
j) podrobnejšie vymedzenie akademických práv a po-
(1) Vedúcimi zamestnancami verejnej vysokej školy vinností študentov,
sú kvestor a jednotliví vedúci súèastí verejnej vysokej k) pravidlá používania akademických insígnií a vyko-
školy pod¾a § 21 ods. 1 písm. b) a c). Funkcie vedúcich návania akademických obradov,
zamestnancov verejnej vysokej školy sa obsadzujú vý- l) základné zásady pracovnoprávnych vzahov na vy-
berovým konaním. Zásady výberového konania na sokej škole a jej fakultách a postup pri rozhodovaní
funkcie vedúcich zamestnancov verejnej vysokej školy v týchto otázkach,
urèí vnútorný predpis verejnej vysokej školy [§ 15 m) vnútorné pravidlá hospodárenia verejnej vysokej
ods. 1 písm. c)]. školy vrátane pravidiel na vykonávanie podnikate¾-
skej èinnosti,
(2) Kvestor zabezpeèuje a zodpovedá za hospodársky
a administratívny chod verejnej vysokej školy a koná n) pravidlá výkonu pôsobnosti fakúlt vo veciach, v kto-
v jej mene v rozsahu urèenom rektorom. Je podriadený rých konajú v mene vysokej školy (§ 23 ods. 1).
priamo rektorovi. (3) Vnútorné predpisy uvedené v odseku 1 písm. a)
až c) podliehajú registrácii na ministerstve (§ 103).
§ 15
§ 16
Vnútorné predpisy verejnej vysokej školy
Rozpoèet verejnej vysokej školy
(1) Verejná vysoká škola vydáva tieto vnútorné pred-
pisy: (1) Na finanèné zabezpeèenie hlavnej èinnosti si ve-
a) štatút verejnej vysokej školy, rejná vysoká škola zostavuje rozpoèet pozostávajúci
b) študijný poriadok verejnej vysokej školy, z výnosov a nákladov (ïalej len „rozpoèet verejnej vyso-
c) zásady výberového konania na obsadzovanie pra- kej školy“) na kalendárny rok a hospodári na jeho zá-
covných miest vysokoškolských uèite¾ov, pracov- klade.
ných miest výskumných pracovníkov, funkcií profe- (2) Verejná vysoká škola vykoná na konci kalendár-
sorov a docentov a funkcií vedúcich zamestnancov, neho roka vyúètovanie svojho hospodárenia a zúètova-
d) pracovný poriadok verejnej vysokej školy, nie finanèných vzahov s rozpoètom ministerstva
e) organizaèný poriadok verejnej vysokej školy, a predloží ich ministerstvu v termíne urèenom minis-
f) zásady volieb do akademického senátu verejnej vy- terstvom.
sokej školy, (3) Výnosmi verejnej vysokej školy sú
g) rokovací poriadok akademického senátu verejnej a) dotácie zo štátneho rozpoètu pod¾a § 89 (ïalej len
vysokej školy, „dotácia“),
h) rokovací poriadok vedeckej rady verejnej vysokej b) školné pod¾a § 92 ods. 4 až 9 a § 113a ods. 10,
školy, c) poplatky spojené so štúdiom pod¾a § 92 ods. 10 až 14
i) štipendijný poriadok verejnej vysokej školy, (ïalej len „poplatky spojené so štúdiom“),
j) disciplinárny poriadok verejnej vysokej školy pre d) výnosy z ïalšieho vzdelávania,1)
študentov, e) výnosy z majetku verejnej vysokej školy,
k) rokovací poriadok disciplinárnej komisie verejnej f) výnosy z duševného vlastníctva,
vysokej školy, g) výnosy z vlastných finanèných fondov,
l) ïalšie predpisy, ak tak urèí štatút verejnej vysokej h) iné výnosy z hlavnej èinnosti verejnej vysokej školy.
školy alebo tento zákon (§ 21 ods. 3).
(4) Výnosmi verejnej vysokej školy môžu by aj dotá-
(2) Štatút verejnej vysokej školy obsahuje najmä cie z rozpoètov obcí a z rozpoètov vyšších územných cel-
a) názov a sídlo verejnej vysokej školy a názov jej práv- kov.
neho predchodcu, ak existoval,
b) základnú organizaènú štruktúru verejnej vysokej (5) Nákladmi verejnej vysokej školy sú náklady po-
školy vrátane spôsobu urèovania poètu a štruktúry trebné na zabezpeèenie jej hlavnej èinnosti a rozvoja.
pracovných miest, (6) Verejné vysoké školy môžu so súhlasom akade-
Èiastka 73 Zbierka zákonov è. 175/2008 Strana 1561

mického senátu verejnej vysokej školy a správnej rady striedky rezervného fondu použi prostredníctvom
verejnej vysokej školy používa ako zdroj financovania svojho rozpoètu [§ 16 ods. 3 písm. g)] a na doplnenie
aj úvery od bánk5a) na výskumnú a vývojovú èinnos ostatných finanèných fondov verejnej vysokej školy.
a na financovanie kapitálových výdavkov.
(4) Fond reprodukcie sa okrem prostriedkov pod¾a
(7) Verejná vysoká škola môže prija úver, len ak odsekov 2 a 3 vytvára
a) celková suma dlhu verejnej vysokej školy neprekroèí a) z odpisov dlhodobého hmotného majetku a dlhodo-
60 % skutoèných príjmov predchádzajúceho rozpoè- bého nehmotného majetku pod¾a odpisového
tového roka bez príjmov z dotácií zo štátneho rozpoè- plánu7) okrem majetku obstaraného z dotácií urèe-
tu pod¾a § 89 a ných na obstaranie dlhodobého hmotného majetku,
b) suma roèných splátok úverov vrátane úhrady výno-
b) zo zostatkovej ceny dlhodobého hmotného majetku
sov neprekroèí 25 % skutoèných príjmov predchá-
a dlhodobého nehmotného majetku pri jeho fyzickej
dzajúceho rozpoètového roka bez príjmov z dotácií zo
likvidácii okrem majetku obstaraného z dotácií ur-
štátneho rozpoètu pod¾a § 89.
èených na obstaranie dlhodobého hmotného majet-
(8) Celkovou sumou dlhu verejnej vysokej školy sa na ku,
úèely tohto zákona rozumie súhrn záväzkov vyplývajú- c) zo zostatkovej ceny predaného dlhodobého hmotné-
cich zo splácania istín úverov ku koncu rozpoètového ho majetku a dlhodobého nehmotného majetku ok-
roka. rem majetku obstaraného z dotácií urèených na ob-
(9) Na splátky úverov vrátane úhrady výnosov nie je staranie dlhodobého hmotného majetku,
možné použi finanèné prostriedky z dotácií zo štátne- d) z rozdielu výnosov z predaja dlhodobého hmotného
ho rozpoètu pod¾a § 89. majetku a dlhodobého nehmotného majetku a zo
súètu zostatkovej ceny a nákladov vynaložených
§ 16a v súvislosti s predajom v prípade predaja za cenu
vyššiu, ako je súèet zostatkovej ceny predaného ma-
Finanèné fondy verejnej vysokej školy
jetku a nákladov vynaložených v súvislosti s preda-
(1) Verejná vysoká škola tvorí najmä tieto finanèné jom, a
fondy: e) z prostriedkov od iných subjektov pod¾a uzatvore-
a) rezervný fond, ných zmlúv o združení prostriedkov8) na obstaranie
b) fond reprodukcie, dlhodobého hmotného majetku a dlhodobého ne-
c) štipendijný fond, hmotného majetku.
d) fond na podporu štúdia študentov so zdravotným (5) Fond reprodukcie sa používa na obstaranie
postihnutím, dlhodobého hmotného majetku a dlhodobého ne-
e) fondy pod¾a osobitných predpisov.6) hmotného majetku vrátane jeho technického zhod-
(2) Finanèné fondy verejnej vysokej školy okrem notenia pod¾a § 17 ods. 3, na poskytovanie pro-
fondov pod¾a odseku 1 písm. e) sa tvoria z kladného striedkov pod¾a uzatvorených zmlúv o združení
celkového hospodárskeho výsledku verejnej vysokej prostriedkov8) na obstaranie dlhodobého hmotného
školy (ïalej len „zisk verejnej vysokej školy“), z da- majetku a dlhodobého nehmotného majetku a na
rov, z dedièstva a z výnosov z nich, ak tento zákon splátky úverov použitých na obstaranie dlhodobého
neustanovuje inak. Úèelovo urèené peòažné dary sa hmotného majetku a dlhodobého nehmotného ma-
použijú v súlade s ich urèením. Celkový hospodár- jetku alebo jeho technického zhodnotenia.
sky výsledok verejnej vysokej školy je súèet jej hos- (6) Štipendijný fond sa okrem prostriedkov pod¾a od-
podárskeho výsledku v hlavnej èinnosti a hospodár- sekov 2 a 3 vytvára z èasti výnosov zo školného (§ 92
skeho výsledku v podnikate¾skej èinnosti (§ 18) po ods. 18) a z èasti dotácie na sociálnu podporu študen-
zdanení. tov (§ 89 ods. 8) urèenú na sociálne štipendiá a moti-
(3) Verejná vysoká škola použije najmenej 40 % vaèné štipendiá (§ 96). Štipendijný fond sa používa na
svojho zisku na tvorbu rezervného fondu. Rezervný poskytovanie štipendií pod¾a § 95 až 97 a pôžièiek po-
fond používa verejná vysoká škola na vyrovnanie d¾a § 101 ods. 3.
straty z predchádzajúceho roka a na krytie neuhra- (7) Fond na podporu štúdia študentov so zdravotným
denej straty z minulých rokov, ak takúto stratu vy- postihnutím možno použi na finanèné zabezpeèenie
kazuje. Verejná vysoká škola môže na vyrovnanie zodpovedajúcich podmienok štúdia študentov so zdra-
straty z predchádzajúceho roka a na krytie neuhra- votným postihnutím vzh¾adom na ich špeciálne študij-
denej straty z minulých rokov použi iba prostriedky né potreby.
rezervného fondu. Ak verejná vysoká škola nevyka-
zuje nevyrovnanú stratu z predchádzajúceho roka (8) Ak sa finanèné prostriedky fondu vedú na samos-
a neuhradenú stratu z minulých rokov, môže pro- tatnom úète pod¾a osobitných predpisov,9) stav fondu
5a
) § 2 ods. 1 a 5 zákona è. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
6
) Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky è. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona è. 286/1992 Zb.
o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov.
7
) § 28 ods. 3 zákona è. 431/2002 Z. z. o úètovníctve v znení neskorších predpisov.
8
) § 829 až 841 Obèianskeho zákonníka.
9
) § 2 ods. 2 zákona è. 291/2002 Z. z. o štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Strana 1562 Zbierka zákonov è. 175/2008 Èiastka 73

sa zvyšuje o kreditné úroky a kurzové zisky a znižuje sa § 18


o výdavky súvisiace s vedením úètu a kurzové straty. Podnikate¾ská èinnos
(9) Rozdelenie zisku verejnej vysokej školy sa usku-
toèní po schválení výroènej správy o hospodárení verej- (1) Verejná vysoká škola môže vykonáva podnikate¾-
nej vysokej školy za predchádzajúci kalendárny rok skú èinnos.15) V rámci podnikate¾skej èinnosti verejná
akademickým senátom verejnej vysokej školy [§ 9 vysoká škola vykonáva v súlade s § 15 ods. 2 písm. m)
ods. 1 písm. k)] a správnou radou verejnej vysokej ško- za úhradu èinnos nadväzujúcu na jej vzdelávaciu, vý-
ly, a to najneskôr do konca bežného kalendárneho skumnú, vývojovú, lieèebno-preventívnu, umeleckú
roka. alebo ïalšiu tvorivú èinnos alebo èinnos slúžiacu na
úèinnejšie využitie ¾udských zdrojov a majetku. Podni-
kate¾ská èinnos nesmie ohrozi kvalitu, rozsah a do-
§ 17 stupnos èinností napåòajúcich poslanie verejnej vyso-
kej školy.
Majetok verejnej vysokej školy
(2) Náklady na podnikate¾skú èinnos musia by kry-
té výnosmi z nej. Prostriedky získané touto èinnosou
(1) Nakladanie s majetkom verejnej vysokej školy používa verejná vysoká škola na plnenie tých úloh, na
upravuje osobitný predpis,10) ak tento zákon neustano- ktoré bola zriadená.
vuje inak. Úlohu samosprávneho orgánu pri nakladaní
(3) Verejná vysoká škola vedie vo svojom úètovníctve
s majetkom verejnej vysokej školy plní akademický se-
výnosy a náklady spojené s podnikate¾skou èinnosou
nát verejnej vysokej školy (§ 9). Okrem súhlasu akade-
oddelene od výnosov a nákladov spojených s hlavnou
mického senátu je pri nakladaní s majetkom verejnej
èinnosou. Verejná vysoká škola vedie príjmy a výdav-
vysokej školy pod¾a osobitného predpisu potrebný aj
ky spojené s podnikate¾skou èinnosou na samostat-
súhlas správnej rady verejnej vysokej školy (§ 41).
nom bežnom úète alebo na samostatných bežných úè-
(2) Majetok, ktorý vlastní verejná vysoká škola, vyu- toch. Výnosy a náklady z podnikate¾skej èinnosti nie sú
žíva na plnenie úloh vo vzdelávacej, výskumnej, vývojo- súèasou rozpoètu verejnej vysokej školy (§ 16 ods. 1).
vej, umeleckej a v ïalšej tvorivej èinnosti. Môže ho vyu-
žíva aj na podnikate¾skú èinnos za podmienok pod¾a § 19
§ 18, ako aj na poskytovanie služieb pre študentov a za-
Hospodárenie verejnej vysokej školy
mestnancov verejnej vysokej školy (§ 94 ods. 3).
(3) Rozsah obstarávania hmotného a nehmotného (1) Verejná vysoká škola vedie úètovníctvo pod¾a oso-
majetku verejnej vysokej školy vrátane jeho technické- bitného predpisu.16)
ho zhodnotenia je urèený výškou prostriedkov vo fonde (2) Finanèné prostriedky verejnej vysokej školy sa
reprodukcie [§ 16a ods. 1 písm. b)], výškou prostried- vedú na úètoch pod¾a osobitných predpisov.9)
kov získaných z prijatých úverov a objemom kapitálo-
vých prostriedkov zo štátneho rozpoètu poskytnutých (3) Roèná úètovná závierka verejnej vysokej školy
vo forme dotácie pod¾a § 89. musí by overená audítorom18) najmenej raz za tri roky.
(4) Kontrolu hospodárenia verejnej vysokej školy vy-
(4) Verejná vysoká škola môže vloži svoj nehnute¾ný
konáva ministerstvo. Na výkon tejto kontroly sa vza-
majetok ako vklad na úèely uzatvorenia zmluvy o zdru-
hujú ustanovenia osobitného predpisu.19)
žení pod¾a osobitného predpisu,8) len ak dohodnutý
úèel združenia súvisí s èinnosou verejnej vysokej ško- (5) Verejná vysoká škola nie je oprávnená na prevza-
ly; majetok verejnej vysokej školy, ktorého hodnota tie ruèenia za záväzky inej osoby. Verejná vysoká ško-
prevyšuje 200 000 Sk, možno vloži len so súhlasom la nie je oprávnená uskutoèòova vklady do spoloè-
správnej rady. ností, v ktorých sa ruèí celým majetkom. Verejná
vysoká škola nie je oprávnená vklada do obchodnej
(5) Verejná vysoká škola nesmie poskytova úvery, spoloènosti alebo družstva nehnute¾ný majetok, ktorý
vydáva dlhopisy a vystavova, akceptova ani avalova získala prevodom od štátu, a finanèné prostriedky zís-
zmenky. Verejná vysoká škola môže poskytova svojim kané dotáciou zo štátneho rozpoètu pod¾a § 16 ods. 3
študentom pôžièky (§ 101 ods. 3). písm. a). Podmienkou peòažných vkladov alebo nepe-
(6) Ak dlžník uhradí poh¾adávku, ktorú verejná vyso- òažných vkladov do iných právnických osôb je urèenie
ká škola odpísala, nepovažuje sa táto úhrada za plne- pravidiel vnútorným predpisom verejnej vysokej ško-
nie bez právneho dôvodu a dlžník nemá nárok na vráte- ly.
nie zaplatenej sumy. (6) Štát neruèí za záväzky verejnej vysokej školy; na
10
) Zákon è. 176/2004 Z. z. o nakladaní s majetkom verejnoprávnych inštitúcií a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky
è. 259/1993 Z. z. o Slovenskej lesníckej komore v znení zákona è. 464/2002 Z. z. v znení zákona è. 581/2004 Z. z.
15
) § 2 ods. 2 písm. c) Obchodného zákonníka.
16
) Zákon è. 431/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.
18
) Zákon è. 540/2007 Z. z. o audítoroch, audite a doh¾ade nad výkonom auditu a o zmene a doplnení zákona è. 431/2002 Z. z. o úètovníc-
tve v znení neskorších predpisov.
19
) Zákon è. 502/2001 Z. z. o finanènej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona è. 618/2004
Z. z.
Èiastka 73 Zbierka zákonov è. 175/2008 Strana 1563

základe žiadosti verejnej vysokej školy však môže štát umenia vykonaných vedeckou radou verejnej vyso-
v súlade s osobitným predpisom20) záruku poskytnú. kej školy [§ 12 ods. 1 písm. b)],
c) zmeny vnútorných predpisov a zmeny v orgánoch
(7) Za úèelné a efektívne využívanie dotácií a ich zúè-
verejnej vysokej školy, ktoré nastali v priebehu pred-
tovanie so štátnym rozpoètom a za hospodárenie s ma-
chádzajúceho kalendárneho roka.
jetkom verejnej vysokej školy zodpovedá ministrovi
rektor. (3) Výroèná správa o hospodárení verejnej vysokej
školy obsahuje najmä
§ 20 a) roènú úètovnú závierku a zhodnotenie základných
údajov, ktoré obsahuje,
Ïalšie povinnosti verejnej vysokej školy b) výrok audítora k roènej úètovnej závierke, ak bola
audítorom overená (§ 19 ods. 3),
(1) Verejná vysoká škola je povinná c) analýzu výnosov a nákladov s vyèlenením výnosov
a) udržiava a zverejni formou, ktorú urèí minister- a nákladov z podnikate¾skej èinnosti,
stvo, zoznam študijných programov, v ktorých po- d) vývoj a koneèný stav fondov,
skytuje vysokoškolské vzdelávanie (§ 2 ods. 5), vrá- e) stav a pohyb majetku,
tane ich stupòa, formy výuèby, štandardnej dåžky f) analýzu finanèných tokov,
štúdia, študijného odboru, do ktorého patria, a ak- g) rekapituláciu zúètovania so štátnym rozpoètom,
tuálnej informácie o ich akreditácii (ïalej len „zo- h) návrh na rozdelenie zisku verejnej vysokej školy
znam študijných programov vysokej školy“); vysoká (§ 16a ods. 2) alebo na vyrovnanie straty (§ 16a ods. 3),
škola zaradí nový študijný program do zoznamu štu- i) ïalšie údaje, ktoré urèí správna rada verejnej vyso-
dijných programov vysokej školy po priznaní práva kej školy.
ude¾ova absolventom tohto študijného programu
akademický titul pod¾a § 83 ods. 1, DRUHÁ HLAVA
b) každoroène vypracova, predloži ministerstvu
SÚÈASTI VEREJNEJ VYSOKEJ ŠKOLY
a zverejni výroènú správu o èinnosti a výroènú
správu o hospodárení verejnej vysokej školy v termí-
§ 21
ne a formou, ktoré urèí ministerstvo; verejná vysoká
škola je zároveò povinná každoroène predklada mi- Èlenenie verejnej vysokej školy
nisterstvu návrh svojho rozpoètu na príslušný roz-
poètový rok,20a) (1) Verejná vysoká škola sa môže èleni na tieto sú-
c) vypracova, prerokova s ministerstvom a zverejni èasti:
dlhodobý zámer verejnej vysokej školy v termíne a) fakulty,
a formou, ktoré urèí ministerstvo, b) iné pedagogické, výskumné, vývojové, umelecké,
d) bezplatne poskytova Akreditaènej komisii a minis- hospodársko-správne a informaèné pracoviská,
terstvu na ich žiados v urèených termínoch infor- c) úèelové zariadenia.
mácie potrebné na ich èinnos pod¾a tohto zákona, (2) Medzi informaèné pracoviská verejných vysokých
e) vypracova súhrnnú informáciu o možnostiach štú- škôl patrí akademická knižnica. Jej postavenie a úlohy
dia na vysokej škole (ïalej len „informácia o možnos- sú upravené osobitným predpisom.21)
tiach štúdia“); štruktúru informácií o možnostiach (3) Vnútorné predpisy súèastí verejnej vysokej školy
štúdia urèí všeobecne záväzný právny predpis, ktorý musia by v súlade s vnútornými predpismi verejnej vy-
vydá ministerstvo, sokej školy. Spôsob schva¾ovania vnútorných predpi-
f) vybavova sažnosti pod¾a osobitného predpisu,20b) sov súèastí pod¾a odseku 1 písm. b) a c) upravuje vnú-
g) pred uzatvorením zmluvy o úvere písomne oznámi torný predpis verejnej vysokej školy.
ministerstvu a Ministerstvu financií Slovenskej re-
publiky predpokladanú výšku úveru, podrobnosti Prvý oddiel
jeho èerpania a splácania a písomne informova aj Fakulta
o dohodnutých zmenách v zmluve najneskôr 15 dní
pred uzatvorením dodatku k zmluve o úvere. § 22
(2) Výroèná správa o èinnosti verejnej vysokej školy Fakulta
obsahuje najmä
a) preh¾ad èinností vykonávaných v predchádzajúcom (1) Fakulta
kalendárnom roku súvisiacich s plnením poslania a) prispieva k plneniu poslania vysokej školy a zúèast-
vysokej školy a jej dlhodobého zámeru, òuje sa na plnení hlavných úloh verejnej vysokej
b) výsledky hodnotení úrovne verejnej vysokej školy vo školy vo vymedzenej oblasti poznania, ktorú vyjad-
vzdelávacej èinnosti a v oblasti vedy, techniky alebo ruje jej názov,
20
) Zákon è. 523/2004 Z. z. o rozpoètových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpi-
sov.
20a
) § 14 ods. 6 zákona è. 523/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
20b
) Zákon è. 152/1998 Z. z. o sažnostiach.
21
) Zákon è. 183/2000 Z. z. o knižniciach, o doplnení zákona Slovenskej národnej rady è. 27/1987 Zb. o štátnej pamiatkovej starostlivosti
a o zmene a doplnení zákona è. 68/1997 Z. z. o Matici slovenskej v znení neskorších predpisov.
Strana 1564 Zbierka zákonov è. 175/2008 Èiastka 73

b) rozvíja študijný odbor alebo viacero príbuzných ale- mestnancov zaradených na fakulte v rozsahu urèe-
bo súvisiacich študijných odborov a uskutoèòuje je- nom v štatúte verejnej vysokej školy [§ 15 ods. 2
den študijný program alebo viac študijných progra- písm. b)],
mov v tomto odbore alebo odboroch, f) vo¾ba èlenov orgánov akademickej samosprávy fa-
c) vykonáva v súlade so svojím zameraním výskumnú, kulty,
vývojovú, umeleckú alebo ïalšiu tvorivú èinnos. g) uskutoèòovanie zahranièných vzahov a aktivít
(2) Na fakulte sa ustanovujú orgány akademickej v oblastiach, v ktorých fakulta pôsobí,
samosprávy. h) nakladanie s finanènými prostriedkami pridelenými
fakulte vysokou školou a s finanènými prostriedka-
(3) Fakulta má právo používa vlastné akademické mi, ktoré fakulta inak získala na plnenie svojich
insígnie a kona akademické obrady v súlade s vnútor- úloh; fakulta sa tiež vyjadruje k nakladaniu s majet-
nými predpismi a tradíciami vysokej školy. kom, ktorý slúži na plnenie jej úloh (§ 17 ods. 2).
(4) Fakulty zriaïuje, zluèuje, nariaïuje ich splynu-
tie, rozde¾uje a zrušuje rektor so súhlasom akademic- § 24
kého senátu verejnej vysokej školy po predchádzajú-
com vyjadrení Akreditaènej komisie. Obdobne sa Orgány akademickej samosprávy fakulty
ustanovuje názov a sídlo fakulty.
Orgány akademickej samosprávy fakulty sú:
(5) Novozriadená fakulta je povinná ustanovi svoje a) akademický senát fakulty,
orgány akademickej samosprávy (§ 24) do šiestich me- b) dekan,
siacov odo dòa zriadenia. Do ustanovenia týchto orgá- c) vedecká rada fakulty, umelecká rada fakulty alebo
nov vykonávajú v nevyhnutnom rozsahu ich pôsobnos vedecká a umelecká rada fakulty (ïalej len „vedecká
osoby poverené rektorom. rada fakulty“),
d) disciplinárna komisia fakulty pre študentov (ïalej
§ 23 len „disciplinárna komisia fakulty“).
Rozsah samosprávnej pôsobnosti a práva fakulty
§ 25
(1) Orgány akademickej samosprávy fakulty majú
v súlade s týmto zákonom právo v mene verejnej vyso- Akademická obec fakulty
kej školy rozhodova alebo kona v týchto veciach pat-
riacich do samosprávnej pôsobnosti vysokej školy (§ 6): (1) Akademická obec fakulty je základom akademic-
a) urèovanie ïalších podmienok prijatia na štúdium kej samosprávy fakulty. Volí a odvoláva èlenov akade-
[§ 27 ods. 1 písm. i)] a rozhodovanie v prijímacom ko- mického senátu fakulty (§ 26 ods. 2).
naní na študijné programy uskutoèòované na fakul- (2) Akademickú obec fakulty tvoria vysokoškolskí
te (§ 58 ods. 6), uèitelia a výskumní pracovníci zaradení na fakulte,
b) vytváranie nových akreditovaných študijných prog- ktorí sú s vysokou školou v pracovnom pomere na usta-
ramov a ich uskutoèòovanie na fakulte [§ 30 ods. 1 novený týždenný pracovný èas, ïalší zamestnanci za-
písm. c)], radení na fakulte, ak tak urèí štatút verejnej vysokej
c) rozhodovanie vo veciach týkajúcich sa akademic- školy (zamestnanecká èas akademickej obce fakulty),
kých práv a povinností študentov zapísaných na a študenti zapísaní na študijných programoch usku-
štúdium pod¾a študijných programov uskutoèòova- toèòovaných na fakulte (študentská èas akademickej
ných na fakulte (§ 70 až 72), obce fakulty).
d) uzatváranie, zmeny a zrušovanie pracovnoprávnych
vzahov v rozsahu a za podmienok urèených v štatú- § 26
te verejnej vysokej školy [§ 15 ods. 2 písm. l)],
e) vykonávanie podnikate¾skej èinnosti (§ 18) pod¾a Akademický senát fakulty
pravidiel urèených v štatúte verejnej vysokej školy
[§ 15 ods. 2 písm. m)], (1) Akademický senát fakulty je jej samosprávnym
f) spolupráca s inými vysokými školami, právnickými zastupite¾ským orgánom. Má najmenej 11 èlenov, z to-
osobami a fyzickými osobami, a to aj so zahranièný- ho najmenej jednu tretinu tvoria študenti.
mi, v oblastiach, v ktorých fakulta pôsobí, v rozsahu (2) Akademický senát fakulty sa èlení na zamestna-
a za podmienok urèených v štatúte verejnej vysokej neckú èas a na študentskú èas. Èlenov zamestnanec-
školy. kej èasti akademického senátu fakulty volia v pria-
(2) Do samosprávnej pôsobnosti fakulty ïalej patrí mych tajných vo¾bách èlenovia zamestnaneckej èasti
a) vnútorná organizácia fakulty, akademickej obce fakulty. Èlenov študentskej èasti
b) urèovanie poètu prijímaných uchádzaèov o štúdium akademického senátu fakulty volia v tajných vo¾bách
spôsobom urèeným v štatúte verejnej vysokej školy èlenovia študentskej èasti akademickej obce fakulty.
[§ 15 ods. 2 písm. f)], Èlenom zamestnaneckej èasti akademického senátu
c) organizácia štúdia v súlade so študijným poriadkom fakulty môže by len èlen zamestnaneckej èasti akade-
verejnej vysokej školy, mickej obce fakulty. Èlenom študentskej èasti akade-
d) urèovanie zamerania a organizovanie výskumnej, mického senátu fakulty môže by len èlen študentskej
vývojovej, umeleckej alebo ïalšej tvorivej èinnosti, èasti akademickej obce fakulty.
e) urèovanie poètu a štruktúry pracovných miest za- (3) Funkcia èlena akademického senátu fakulty je
Èiastka 73 Zbierka zákonov è. 175/2008 Strana 1565

nezluèite¾ná s funkciou rektora, prorektora, dekana, kan, a kontroluje nakladanie s finanènými pro-
prodekana, kvestora a tajomníka fakulty. striedkami fakulty,
(4) Funkèné obdobie èlenov akademického senátu fa- f) schva¾uje dlhodobý zámer vo vzdelávacej, vý-
kulty je najviac štvorroèné. skumnej, vývojovej, umeleckej alebo v ïalšej tvorivej
èinnosti fakulty (ïalej len „dlhodobý zámer fakulty“)
(5) Zasadnutia akademického senátu fakulty sú ve- vypracovaný v súlade s dlhodobým zámerom verej-
rejné. Dekan alebo v jeho zastúpení prodekan alebo ta- nej vysokej školy, predložený dekanom po preroko-
jomník fakulty a rektor majú právo vystúpi na zasad- vaní vo vedeckej rade fakulty a jeho aktualizáciu,
nutí v súlade s rokovacím poriadkom akademického g) schva¾uje výroènú správu o èinnosti a výroènú sprá-
senátu, kedyko¾vek o to požiadajú. Na žiados dekana vu o hospodárení fakulty predloženú dekanom,
alebo rektora je predseda akademického senátu fakul- h) pred schválením vo vedeckej rade verejnej vysokej
ty povinný bezodkladne, najneskôr však do 14 dní, zvo- školy prerokúva návrh študijných programov, ktoré
la zasadnutie akademického senátu fakulty. Ak tak má uskutoèòova fakulta, predložený dekanom,
predseda akademického senátu fakulty verejnej vyso- i) schva¾uje ïalšie podmienky prijatia na štúdium štu-
kej školy neurobí, zvolá zasadnutie akademického se- dijných programov uskutoèòovaných fakultou pred-
nátu fakulty verejnej vysokej školy dekan. ložené dekanom [§ 15 ods. 2 písm. f)],
(6) Èlenstvo v akademickom senáte fakulty zaniká j) vyjadruje sa o návrhu dekana na zriadenie, zlúèenie,
a) skonèením funkèného obdobia èlena, splynutie, rozdelenie alebo zrušenie pracovísk fa-
b) vymenovaním èlena do niektorej z funkcií uvede- kulty,
ných v odseku 3, k) volí zástupcu fakulty do Rady vysokých škôl (§ 107
c) skonèením pracovného pomeru s verejnou vysokou ods. 3),
školou èlenov zamestnaneckej èasti akademického l) raz za rok podáva akademickej obci fakulty správu
senátu fakulty a prerušením alebo skonèením štú- o svojej èinnosti, ktorú vyvesí na verejne prístupnom
dia èlenov študentskej èasti akademického senátu mieste a zverejní na internetovej stránke fakulty,
fakulty, m) vyjadruje sa k návrhom rektora na úkony pod¾a § 41
d) vzdaním sa funkcie èlena, ods. 1 písm. a) až c) týkajúcich sa prevodu majetku
e) odvolaním èlena z funkcie akademickou obcou; dô- alebo zriadenia vecného bremena, alebo predkupné-
vody odvolania a postup pri vo¾be a odvolaní urèuje ho práva na majetok, ktorý slúži na plnenie úloh fa-
vnútorný predpis fakulty [§ 33 ods. 2 písm. c)], kulty pred ich predložením na schválenie akademic-
f) smrou èlena. kému senátu verejnej vysokej školy.

(7) Ak zaniklo èlenovi akademického senátu fakulty (2) Akademický senát fakulty sa v otázkach uvede-
èlenstvo pred skonèením funkèného obdobia pod¾a od- ných v odseku 1 písm. b), c), d) a k) uznáša tajným hla-
seku 6 písm. b) až f), zvolí zodpovedajúca èas akade- sovaním a v ostatných otázkach uvedených v odseku 1
mickej obce na uvo¾nené miesto nového èlena akade- rozhoduje tajným hlasovaním, ak o tajnom hlasovaní
mického senátu fakulty, ktorého funkèné obdobie trvá v danej veci rozhodne.
do konca funkèného obdobia èlena, ktorému èlenstvo
predèasne zaniklo. § 28
Dekan
§ 27
(1) Dekan je predstavite¾om fakulty, riadi ju, zastu-
Pôsobnos akademického senátu fakulty puje a koná vo veciach fakulty. Vo veciach pod¾a § 23
ods. 1 koná v mene verejnej vysokej školy. Dekan zod-
(1) Akademický senát fakulty povedá za svoju èinnos akademickému senátu fakul-
a) schva¾uje na návrh dekana vnútorné predpisy fakul- ty. Dekan zodpovedá rektorovi za svoju èinnos vo ve-
ty pod¾a § 33 ods. 2 písm. a), b) a f) a vnútorné pred- ciach, v ktorých koná v mene vysokej školy (§ 23 ods. 1),
pisy fakulty pod¾a § 33 ods. 3, ak sa na návrh dekana za hospodárenie fakulty a za svoju ïalšiu èinnos v roz-
nerozhodne, že fakulta sa bude riadi príslušnými sahu urèenom vnútornými predpismi verejnej vysokej
vnútornými predpismi verejnej vysokej školy [§ 15 školy.
ods. 1 písm. b), d), i) a j)]; schva¾uje na návrh predse-
du akademického senátu fakulty vnútorné predpisy (2) Dekana vymenúva a odvoláva na návrh akademic-
fakulty pod¾a § 33 ods. 2 písm. c) a d), kého senátu fakulty rektor. Rektor vymenuje za deka-
b) volí kandidáta na dekana, prípadne navrhuje odvo- na kandidáta navrhovaného akademickým senátom fa-
lanie dekana z funkcie a schva¾uje návrh rektora na kulty, ak to nie je v rozpore s týmto zákonom.
odvolanie dekana (§ 28 ods. 3); ak po odvolaní deka- Akademický senát fakulty podá návrh na odvolanie de-
na alebo po predèasnom skonèení výkonu jeho funk- kana vždy, ak bol právoplatne odsúdený za úmyselný
cie z iných dôvodov fakulta nemá dekana, navrhuje trestný èin alebo ak mu bol uložený nepodmieneèný
rektorovi osobu, ktorá má by poverená výkonom trest odòatia slobody.
funkcie dekana do vymenovania nového dekana, (3) Z vlastného podnetu môže rektor so súhlasom
c) schva¾uje návrh dekana na vymenovanie a odvola- akademického senátu fakulty odvola dekana, ak de-
nie prodekanov, kan
d) schva¾uje návrh dekana na vymenovanie a odvola- a) závažným spôsobom neplní svoje povinnosti,
nie èlenov vedeckej rady fakulty, b) hrubo alebo opakovane porušil vnútorné predpisy
e) schva¾uje návrh rozpoètu fakulty, ktorý predložil de- vysokej školy alebo fakulty alebo
Strana 1566 Zbierka zákonov è. 175/2008 Èiastka 73

c) vážne poškodil záujem verejnej vysokej školy alebo fakulty o návrhu študijných programov sa prizývajú
fakulty. zástupcovia študentov urèení študentskou èasou
(4) Ak akademický senát fakulty verejnej vysokej ško- akademického senátu fakulty,
ly opakovane nesúhlasí s návrhom rektora na odvola- d) schva¾uje ïalších odborníkov, ktorí majú právo skú-
nie dekana, môže rektor odvola dekana so súhlasom ša na štátnych skúškach pre študijné programy
akademického senátu verejnej vysokej školy, ak bola uskutoèòované na fakulte (§ 63 ods. 3); schva¾uje
naplnená najmenej jedna z podmienok pod¾a odseku 3. školite¾ov na doktorandské štúdium pod¾a § 54
ods. 4,
(5) Predseda akademického senátu fakulty môže na
e) prerokúva a predkladá vedeckej rade verejnej vyso-
tejto fakulte kandidova na funkciu dekana najskôr tri
kej školy kritériá na získanie titulu docent a kritériá
mesiace po skonèení funkcie predsedu akademického
na získanie titulu profesor,
senátu fakulty.
f) prerokúva návrhy na udelenie titulu „docent“ a roz-
(6) Funkèné obdobie dekana je štvorroèné. Na tej is- hoduje o ich výsledku,
tej fakulte môže tá istá osoba vykonáva funkciu deka- g) prerokúva a predkladá vedeckej rade verejnej vyso-
na najviac dve funkèné obdobia po sebe. Po odvolaní kej školy návrhy na vymenovanie profesorov,
dekana alebo po predèasnom skonèení výkonu funkcie h) prerokúva a predkladá vedeckej rade verejnej vyso-
dekana vykonáva do vymenovania nového dekana kej školy všeobecné kritériá na obsadzovanie funkcií
funkciu dekana osoba poverená rektorom na návrh profesorov a docentov na fakulte,
akademického senátu fakulty.
i) prerokúva a predkladá vedeckej rade verejnej vyso-
(7) Dekan predkladá akademickému senátu fakulty kej školy konkrétne podmienky výberového konania
na schválenie návrh rozpoètu fakulty. na obsadzovanie funkcií profesorov na fakulte,
(8) Dekana zastupujú v ním urèenom rozsahu prode- j) prerokúva a predkladá vedeckej rade verejnej vyso-
kani. Prodekanov vymenúva a odvoláva po schválení kej školy návrhy dekana na obsadenie funkcií hos-
akademickým senátom fakulty dekan. Funkèné obdo- ujúcich profesorov (§ 79),
bie prodekanov je štvorroèné. Na tej istej fakulte verej- k) schva¾uje na návrh predsedu vedeckej rady fakulty
nej vysokej školy môže tá istá osoba vykonáva funkciu rokovací poriadok vedeckej rady fakulty.
prodekana fakulty verejnej vysokej školy najviac dve po (2) Vedecká rada fakulty rokuje o otázkach, ktoré jej
sebe nasledujúce funkèné obdobia. predloží predseda vedeckej rady fakulty.
(9) Dekan vykonáva právne úkony v pracovnopráv-
nych vzahoch u zamestnancov verejnej vysokej školy § 31
zaradených na fakulte v rozsahu a za podmienok urèe-
ných v štatúte verejnej vysokej školy [§ 23 ods. 1 Disciplinárna komisia fakulty
písm. d)].
(1) Disciplinárna komisia fakulty prerokúva discipli-
§ 29 nárne priestupky študentov zapísaných v študijnom
programe uskutoèòovanom na fakulte a predkladá ná-
Vedecká rada fakulty
vrh na rozhodnutie dekanovi.
(1) Èlenov vedeckej rady fakulty vymenúva a odvolá- (2) Èlenov disciplinárnej komisie fakulty a jej predse-
va so súhlasom akademického senátu fakulty dekan. du vymenúva z radov èlenov jej akademickej obce po
Funkèné obdobie èlenov vedeckej rady je štvorroèné. schválení akademickým senátom fakulty dekan; polo-
(2) Èlenmi vedeckej rady fakulty sú významní odbor- vicu èlenov tejto komisie tvoria študenti.
níci z oblastí, v ktorých fakulta uskutoèòuje vzdeláva- (3) Èinnos disciplinárnej komisie fakulty sa riadi ro-
ciu, výskumnú, vývojovú, umeleckú alebo ïalšiu tvori- kovacím poriadkom disciplinárnej komisie fakulty.
vú èinnos. Najmenej jednu štvrtinu a najviac jednu
tretinu èlenov vedeckej rady fakulty tvoria osoby, ktoré
§ 32
nie sú èlenmi akademickej obce verejnej vysokej školy,
ktorej je fakulta súèasou. Vedúci zamestnanci fakulty
(3) Predsedom vedeckej rady fakulty je dekan.
(1) Vedúcimi zamestnancami fakulty sú tajomník fa-
§ 30 kulty a jednotliví vedúci pedagogických, výskumných,
vývojových alebo umeleckých, hospodársko-správnych
Pôsobnos vedeckej rady fakulty a informaèných pracovísk a úèelových zariadení fakul-
ty. Funkcie vedúcich zamestnancov fakulty sa obsa-
(1) Vedecká rada fakulty
dzujú výberovým konaním. Spôsob výberového kona-
a) prerokúva dlhodobý zámer fakulty vypracovaný
nia na funkcie vedúcich zamestnancov fakulty urèí
v súlade s dlhodobým zámerom verejnej vysokej ško-
pracovný poriadok fakulty [§ 33 ods. 3 písm. b)] alebo
ly,
pracovný poriadok verejnej vysokej školy [§ 15 ods. 1
b) hodnotí najmenej raz za rok úroveò fakulty vo vzde-
písm. d)], ak sa ním fakulta riadi.
lávacej èinnosti a v oblasti vedy, techniky alebo
umenia, (2) Tajomník fakulty zabezpeèuje hospodársky a ad-
c) schva¾uje návrh študijných programov, ktoré má ministratívny chod fakulty. Je podriadený priamo de-
uskutoèòova fakulta; na rokovanie vedeckej rady kanovi.
Èiastka 73 Zbierka zákonov è. 175/2008 Strana 1567

§ 33 príslušnej cirkvi alebo náboženskej spoloènosti v súla-


Vnútorné predpisy fakulty de s vnútornými predpismi cirkvi alebo náboženskej
spoloènosti.
(1) Vnútorné predpisy fakulty upravujú záležitosti fa- (2) Na verejné bohoslovecké vysoké školy, bohoslo-
kulty, ktoré patria do jej samosprávnej pôsobnosti, a jej vecké fakulty verejných vysokých škôl a konfesijné ve-
vzah k verejnej vysokej škole, ak nie sú upravené záko- rejné vysoké školy sa ustanovenia § 4 až 6, 8 až 10, § 21
nom. ods. 3, § 23, 25 až 28, 30, § 40 ods. 2 a 4, § 58 ods. 9,
(2) Fakulta vydáva tieto vnútorné predpisy: § 66, 67, 70 až 72, § 75 ods. 4 až 6, 8 až 10 a § 102 ods. 3
a) štatút fakulty, písm. b) a c) vzahujú primerane.
b) organizaèný poriadok fakulty, Druhý oddiel
c) zásady volieb do akademického senátu fakulty,
d) rokovací poriadok akademického senátu fakulty, Špecializované výuèbové zariadenia verejných
e) rokovací poriadok vedeckej rady fakulty, vysokých škôl
f) ïalšie predpisy, ak tak ustanoví štatút fakulty.
§ 35
(3) Fakulta ïalej vydáva aj tieto vnútorné predpisy:
a) študijný poriadok fakulty, ak rozhodne, že potrebuje Typy špecializovaných výuèbových zariadení
na vlastné podmienky podrobnejšie upravi študijný verejných vysokých škôl
poriadok verejnej vysokej školy [§ 15 ods. 1 písm. b)],
b) pracovný poriadok fakulty, ak rozhodne, že potrebu- (1) Špecializované výuèbové zariadenie verejnej vyso-
je na vlastné podmienky podrobnejšie upravi pra- kej školy slúži na praktickú výuèbu v študijných odbo-
covný poriadok verejnej vysokej školy [§ 15 ods. 1 roch, ktoré takúto výuèbu vyžadujú. Špecializované vý-
písm. d)], uèbové zariadenie verejnej vysokej školy je
c) štipendijný poriadok fakulty, ak rozhodne, že potre- a) súèas verejnej vysokej školy alebo jej fakulty,
buje na vlastné podmienky podrobnejšie upravi šti- b) samostatná právnická osoba založená verejnou vy-
pendijný poriadok verejnej vysokej školy [§ 15 ods. 1 sokou školou alebo
písm. i)], c) samostatná právnická osoba alebo fyzická osoba,
d) disciplinárny poriadok fakulty pre študentov, ak s ktorou má verejná vysoká škola uzatvorenú zmlu-
rozhodne, že potrebuje na vlastné podmienky podrob- vu o praktickej výuèbe, alebo pracovisko takejto
nejšie upravi disciplinárny poriadok verejnej vyso- právnickej osoby alebo fyzickej osoby.
kej školy [§ 15 ods. 1 písm. j)], (2) Špecializovaným výuèbovým zariadením pod¾a
e) rokovací poriadok disciplinárnej komisie fakulty, ak odseku 1 môže by najmä
rozhodne, že potrebuje na vlastné podmienky podrob- a) zdravotnícke zariadenie,22)
nejšie upravi rokovací poriadok disciplinárnej ko- b) cvièná škola a cvièné školské zariadenie,
misie verejnej vysokej školy [§ 15 ods. 1 písm. k)]. c) vysokoškolský po¾nohospodársky podnik, vysoko-
(4) Na obsah štatútu fakulty sa vzahuje primerane školský lesnícky podnik a iný vysokoškolský pod-
§ 15 ods. 2. nik,
(5) Štatút fakulty, študijný poriadok a pracovný po- d) kòazský seminár.
riadok podliehajú schváleniu akademickým senátom (3) Špecializovaným výuèbovým zariadením verej-
verejnej vysokej školy. Štatút fakulty, študijný poria- nej vysokej školy je aj zdravotnícke zariadenie, v kto-
dok a pracovný poriadok nadobúdajú platnos dòom rom má verejná vysoká škola podiel na akciách po-
schválenia v akademickom senáte verejnej vysokej ško- d¾a osobitného predpisu,22a) ak slúži na úèel praktickej
ly. Ostatné vnútorné predpisy okrem rokovacieho po- výuèby.
riadku vedeckej rady fakulty [odsek 2 písm. e)] nadobú-
dajú platnos ich schválením v akademickom senáte § 36
fakulty. Rokovací poriadok vedeckej rady fakulty nado- Zrušený od 1. 1. 2005
búda platnos jeho schválením vo vedeckej rade fakulty
[§ 30 ods. 1 písm. k)]. § 37
§ 34 Cvièné školy a cvièné školské zariadenia
Verejné vysoké školy bohoslovecké, bohoslovecké (1) Praktická výuèba v uèite¾ských študijných prog-
fakulty verejných vysokých škôl a konfesijné verejné ramoch sa uskutoèòuje najmä v cvièných školách
vysoké školy a v cvièných školských zariadeniach.

(1) Vnútorné predpisy verejnej vysokej školy bohoslo- (2) Cvièná škola alebo cvièné školské zariadenie je in-
veckej, bohosloveckej fakulty verejnej vysokej školy štitúcia, s ktorou verejná vysoká škola uzatvára zmlu-
a konfesijnej verejnej vysokej školy sa predkladajú na vu o spolupráci.
schválenie akademickému senátu verejnej vysokej (3) Cviènou školou alebo cvièným školským zariade-
školy a akademickému senátu fakulty po vyjadrení sa ním môže by materská škola, základná škola, stredná
22
) § 7 zákona è. 578/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
22a
) § 91 ods. 4 zákona è. 578/2004 Z. z.
Strana 1568 Zbierka zákonov è. 175/2008 Èiastka 73

škola, špeciálna škola, základná umelecká škola, škol- Tretí oddiel


ské zariadenie a špeciálne výchovné zariadenie, ktoré
Špecializované výskumné a vývojové pracoviská
sú zaradené do siete škôl a školských zariadení urèenej a špecializované umelecké pracoviská
ministerstvom;23) cviènou školou môže by aj stredná
zdravotnícka škola, ak je zaradená do siete škôl urèenej
§ 39a
Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky. Pe-
dagogickú prax študentov vysokej školy v cviènej škole
vedie cvièný uèite¾ cviènej školy alebo cvièného zaria- (1) Špecializované výskumné a vývojové pracoviská
denia. a špecializované umelecké pracoviská (ïalej len „špe-
cializované pracovisko“) slúžia na zabezpeèenie preno-
su výsledkov vysokoškolskej vedy, techniky a umenia
§ 38 do hospodárskej praxe a spoloèenskej praxe, ktorého
cie¾om je prepojenie verejných vysokých škôl s praxou.
Vysokoškolský po¾nohospodársky podnik, Špecializované pracovisko je
vysokoškolský lesnícky podnik a) súèasou verejnej vysokej školy alebo
a iné vysokoškolské podniky b) samostatná právnická osoba založená verejnou vy-
sokou školou alebo spoloène s inými právnickými
osobami.
(1) Vysokoškolský podnik zriaïuje verejná vysoká (2) Špecializovaným pracoviskom môže by najmä
škola ako svoju súèas alebo ako samostatnú právnic- a) výskumné centrum verejnej vysokej školy,
kú osobu. b) inkubátor verejnej vysokej školy,
(2) Vedúcim vysokoškolského podniku, ktorý je sú- c) technologické centrum verejnej vysokej školy alebo
èasou verejnej vysokej školy, je riadite¾, ktorého vyme- d) umelecké centrum verejnej vysokej školy.
núva a odvoláva rektor. (3) Výskumné centrum verejnej vysokej školy je špe-
cializované pracovisko verejnej vysokej školy, ktoré vy-
(3) Vysokoškolský po¾nohospodársky alebo vysoko- konáva koncentrovaný inovatívny výskum vo vybranej
školský lesnícky podnik je špecializované výuèbové vednej oblasti alebo prierezovo vo viacerých vedných
zariadenie verejnej vysokej školy, v ktorom sa uskutoè- oblastiach smerujúcich k novým metódam a postupom
òuje praktická výuèba študentov študijných progra- vo výskume vo väzbe na doktorandské študijné progra-
mov v oblasti po¾nohospodárstva, veterinárskeho le- my.
kárstva a hygieny alebo lesníctva a v nadväznosti na
tieto študijné programy sa v òom vykonáva výskumná (4) Inkubátor verejnej vysokej školy je špecializované
alebo vývojová èinnos. pracovisko zamerané na podporu vzniku a rozvoja ma-
lých podnikov, ktoré využívajú výsledky výskumu a vý-
(4) Vysokoškolský lesnícky podnik využíva lesný ma- voja, patentov, úžitkových vzorov a dizajnu pre svoje
jetok štátu na základe udelenia výnimky zo správy les- inovatívne produkty, tovary a služby alebo samy vyko-
ného majetku štátu24) Ministerstvom pôdohospodár- návajú výskum a vývoj. Inkubátor verejnej vysokej ško-
stva Slovenskej republiky (ïalej len „ministerstvo ly poskytuje podporu malým podnikom spravidla maxi-
pôdohospodárstva“). málne do troch rokov od získania ich oprávnenia
podnika. ažiskom podpory je poskytovanie vhodných
poèiatoèných podmienok na fungovanie podniku naj-
§ 39 mä formou odborného poradenstva, poskytovanie ad-
ministratívnych a ïalších služieb, kancelárskej a ïal-
Kòazský seminár šej infraštruktúry a podnikate¾ských priestorov.
Inkubátor verejnej vysokej školy môže využíva osobit-
nú metódu založenia a rozvoja firmy na báze vyèlene-
(1) Kòazský seminár je špecializované pracovisko nia, kedy sa v rámci verejnej vysokej školy vyvinie nová
verejnej vysokej školy alebo bohosloveckej fakulty, ekonomická aktivita bezprostredne využívajúca vý-
v ktorom sa uskutoèòuje vysokoškolské vzdelávanie sledky výskumu a vývoja a následne sa od verejnej vy-
a výchova študentov k hodnotám podporovaným prí- sokej školy odèlení. Inkubátor môže implementova
slušnou cirkvou v súlade s vnútornými predpismi prí- metódu založenia a rozvoja firiem aj spôsobom vyèlene-
slušnej cirkvi. nia, keï sa podnikate¾ské aktivity rozvíjajú samostatne
(2) Kòazský seminár môže by aj samostatná práv- a verejná vysoká škola môže, ale nemusí by zakladate-
nická osoba, s ktorou má vysoká škola uzatvorenú ¾om alebo spoloèníkom v tejto právnickej osobe.
zmluvu. V tom prípade sa v kòazskom seminári usku- (5) Technologické centrum verejnej vysokej školy
toèòuje len výchova študentov k hodnotám podporova- (ïalej len „technologické centrum“) je subjekt verejnej
ným príslušnou cirkvou v súlade s vnútornými pred- vysokej školy zameraný na výskum a vývoj nových
pismi príslušnej cirkvi; vysokoškolské vzdelávanie technológií, výrobkov a služieb v úzkej spolupráci
uskutoèòuje vysoká škola alebo bohoslovecká fakulta. s podnikate¾skou praxou. Technologické centrum vzni-
23
) § 6 ods. 3 zákona Slovenskej národnej rady è. 542/1990 Zb. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve v znení neskorších pred-
pisov.
24
) § 50 zákona è. 326/2005 Z. z. o lesoch.
Èiastka 73 Zbierka zákonov è. 175/2008 Strana 1569

ká spravidla ako integrované pracovisko verejnej vyso- na nových èlenov predkladá rektor alebo minister tak,
kej školy a tretích osôb. V technologickom centre môžu aby sa zachovalo zloženie správnej rady uvedené v od-
pôsobi aj podnikatelia, ktorí sú zamestnancami alebo seku 2. Funkèné obdobie èlena navrhnutého zamest-
študentmi verejnej vysokej školy, a spravidla aj podni- naneckou èasou akademického senátu verejnej vyso-
kate¾ské subjekty po skonèení inkubaènej doby v inku- kej školy je štvorroèné, funkèné obdobie èlena
bátoroch. navrhnutého študentskou èasou akademického sená-
(6) Umelecké centrum verejnej vysokej školy je ume- tu verejnej vysokej školy je dvojroèné.
lecké pracovisko verejnej vysokej školy, ktorého ume- (4) Správna rada si volí zo svojich èlenov predsedu
lecká èinnos je zameraná najmä na vytvorenie kvalifi- a podpredsedu. Vo¾bu predsedu, podpredsedu a spô-
kovaných informaèných zdrojov pre rozhodovaciu sob rokovania správnej rady verejnej vysokej školy
sféru, ktoré umožnia racionálne variantné rozhodova- upraví jej štatút, ktorý po odsúhlasení akademickým
nie pri vytváraní národných politík, tvorbe a aktualizá- senátom verejnej vysokej školy na návrh rektora schva-
cii dlhodobých spoloèenských, kultúrnych a umelec- ¾uje minister.
kých priorít a vytváraní podmienok na racionálne
(5) Zasadnutia správnej rady verejnej vysokej školy
využitie výsledkov umenia podporovaného z verejných
zvoláva jej predseda, a to najmenej dvakrát roène. Za-
zdrojov, a tiež pri rozvoji metodiky prognostických štú-
sadnutia správnej rady sú verejné. Na žiados rektora
dií pre oblas umenia.
je predseda správnej rady povinný zvola zasadnutie
správnej rady verejnej vysokej školy najneskôr do 30
TRETIA HLAVA
dní.
SPRÁVNA RADA VEREJNEJ VYSOKEJ ŠKOLY
§ 41
§ 40
Pôsobnos správnej rady verejnej vysokej školy
Správna rada verejnej vysokej školy
(1) Správna rada verejnej vysokej školy dáva pred-
(1) Správna rada verejnej vysokej školy je orgán, kto- chádzajúci písomný súhlas s návrhom rektora na práv-
rý v rámci pôsobnosti ustanovenej týmto zákonom pod- ne úkony, ktorými chce verejná vysoká škola
poruje posilòovanie väzby verejnej vysokej školy a spo-
a) nadobudnú nehnute¾ný majetok, ktorého cena je
loènosti. Uplatòuje a presadzuje verejný záujem
vyššia ako pästonásobok sumy, od ktorej sa veci
v èinnosti verejnej vysokej školy, najmä v súvislosti
pod¾a osobitného predpisu26) považujú za hmotný
s využívaním jej majetku a finanèných prostriedkov
majetok, alebo urobi jeho prevod. Za túto cenu sa
poskytnutých verejnej vysokej škole štátom.
pokladá suma, za ktorú sa v urèitom èase a na urèi-
(2) Správna rada verejnej vysokej školy má štrnás tom mieste zvyèajne predáva taký alebo porovnate¾-
èlenov. Èlenov správnej rady vymenúva a odvoláva mi- ný nehnute¾ný majetok,
nister. Šes èlenov správnej rady navrhuje na vymeno- b) nadobudnú hnute¾nú vec, ktorej cena je vyššia ako
vanie rektor so súhlasom akademického senátu verej- pästonásobok sumy, od ktorej sa veci pod¾a osobit-
nej vysokej školy. Šes èlenov správnej rady vyberie ného predpisu26) považujú za hmotný majetok, alebo
minister po vyjadrení rektora. Do správnej rady sa na- urobi jej prevod,
vrhujú najmä predstavitelia verejného života vrátane c) zriadi vecné bremeno alebo predkupné právo k ma-
predstavite¾ov podnikate¾skej oblasti a územnej samo- jetku verejnej vysokej školy,
správy a ústredných orgánov štátnej správy zodpoved- d) založi inú právnickú osobu alebo vloži peòažný
ných za školstvo, financie, hospodárstvo a sociálnu ob- vklad alebo nepeòažný vklad do nej alebo do iných
las. Jedného èlena správnej rady navrhuje na právnických osôb (§ 19 ods. 5),
vymenovanie zamestnanecká èas akademického se- e) uzavrie zmluvu o èerpaní úveru (§ 16 ods. 6); správ-
nátu verejnej vysokej školy a jedného èlena študentská na rada súhlas neudelí, ak úèel použitia finanèných
èas akademického senátu verejnej vysokej školy. Ná- prostriedkov získaných z úveru nie je v súlade
vrh na odvolanie èlena správnej rady dáva ministrovi s dlhodobým zámerom verejnej vysokej školy alebo
ten orgán, ktorý ho navrhol na vymenovanie. Ak ide splácanie úveru pod¾a nej ohrozí zabezpeèenie hlav-
o èlenov správnej rady navrhnutých rektorom, návrh nej èinnosti verejnej vysokej školy.
na ich odvolanie môže poda aj senát verejnej vysokej
školy. Èlenmi správnej rady, okrem èlenov navrhnu- (2) Správna rada verejnej vysokej školy sa vyjadru-
tých akademickým senátom verejnej vysokej školy, ne- je najmä k
smú by zamestnanci príslušnej verejnej vysokej školy. a) dlhodobému zámeru verejnej vysokej školy a k ïal-
ším veciam, ktoré jej na prerokovanie predloží mi-
(3) Èlenovia správnej rady verejnej vysokej školy, ok-
nister, rektor alebo predseda akademického senátu
rem èlenov navrhnutých akademickým senátom verej-
verejnej vysokej školy,
nej vysokej školy, sa vymenúvajú na šes rokov. Po pr-
vom vymenovaní týchto èlenov správnej rady sa žrebom b) výroènej správe o èinnosti.
urèí jedna tretina èlenov, ktorých funkèné obdobie sa (3) Èlenovia správnej rady verejnej vysokej školy
skonèí po dvoch rokoch, a jedna tretina èlenov, ktorých majú právo navrhova kandidátov do volieb kandidáta
funkèné obdobie sa skonèí po štyroch rokoch. Návrhy na rektora verejnej vysokej školy [§ 9 ods. 1 písm. c)].
26
) Zákon è. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.
Strana 1570 Zbierka zákonov è. 175/2008 Èiastka 73

(4) Správna rada verejnej vysokej školy po schválení (2) Vojenské vysoké školy sú štátne rozpoètové orga-
v akademickom senáte verejnej vysokej školy schva¾uje nizácie.20)
rozpoèet verejnej vysokej školy.
(3) Vojenské vysoké školy vedú osobitne register štu-
(5) Správna rada verejnej vysokej školy na návrh dentov, ktorí vykonávajú štátnu službu profesionál-
predsedu správnej rady verejnej vysokej školy urèuje nych vojakov, osobitne register študentov, ktorí sú
plat rektora verejnej vysokej školy v súlade s osobitným v služobnom pomere pod¾a osobitného predpisu upra-
predpisom.2) Kvestor verejnej vysokej školy písomne vujúceho služobný pomer príslušníka bezpeènostných
oznámi rektorovi na základe rozhodnutia správnej rady zborov a osobitne register ostatných študentov. Na ve-
výšku a zloženie funkèného platu. denie registrov študentov v služobnom pomere sa vza-
(6) Na schválenie právneho úkonu uvedeného v odse- huje osobitný predpis upravujúci ochranu utajova-
ku 1 písm. a) až e) je potrebný súhlas najmenej dvoch ných skutoèností.28aa)
tretín èlenov správnej rady. (4) Minister obrany Slovenskej republiky (ïalej len
(7) Správna rada verejnej vysokej školy dáva podnety „minister obrany“)
a stanoviská k èinnosti verejnej vysokej školy, ktoré a) predkladá prezidentovi republiky návrh na vymeno-
zverejòuje. Najmenej raz roène doruèuje ministrovi vanie alebo odvolanie rektora vojenskej vysokej ško-
a zverejòuje na internetovej stránke verejnej vysokej ly po predchádzajúcom vyjadrení akademického se-
školy správu o svojej èinnosti. Správa o èinnosti správ- nátu vojenskej vysokej školy,
nej rady verejnej vysokej školy obsahuje najmä infor- b) po vzniku novej vojenskej vysokej školy vymenúva
mácie o jej zasadnutiach, úèasti jednotlivých èlenov na osobu, ktorá do vymenovania rektora vojenskej vyso-
zasadnutiach, odporúèaniach správnej rady k èinnosti kej školy vykonáva kompetencie štatutárneho orgá-
verejnej vysokej školy a súpis jej rozhodnutí. nu vojenskej vysokej školy a zodpovedá za ustanove-
(8) Èinnos èlenov správnej rady verejnej vysokej nie orgánov akademickej samosprávy vojenskej
školy je úkonom vo všeobecnom záujme.27) Týmto oso- vysokej školy,
bám poskytuje verejná vysoká škola náhrady pod¾a c) predkladá prezidentovi republiky návrhy vojenskej
osobitného predpisu.28) vysokej školy na vymenovanie profesorov,
d) vymenúva a odvoláva na návrh rektora prorektorov
TRETIA ÈAS vojenskej vysokej školy po predchádzajúcom vyjad-
rení akademického senátu vojenskej vysokej školy,
ŠTÁTNE VYSOKÉ ŠKOLY e) poveruje po odvolaní rektora vojenskej vysokej školy
alebo po predèasnom skonèení výkonu jeho funkcie
§ 42 z iných dôvodov, alebo v iných prípadoch, keï vojen-
Štátne vysoké školy ská vysoká škola nemá rektora, výkonom funkcie rek-
tora do vymenovania nového rektora niektorého zo za-
(1) Štátne vysoké školy sú: mestnancov vojenskej vysokej školy alebo inú osobu
a) vojenské vysoké školy, po vyjadrení akademického senátu vojenskej vysokej
b) policajné vysoké školy, školy,
c) zdravotnícke vysoké školy. f) oznámi ministrovi do 30 dní od vyjadrenia Akredi-
(2) Na štátne vysoké školy sa vzahujú ustanovenia taènej komisie udelenie súhlasu na priznanie práva
druhej èasti, ak zákon neustanovuje inak. vojenskej vysokej škole ude¾ova po úspešnom ab-
solvovaní daného študijného programu zodpoveda-
júci akademický titul (§ 83 ods. 1) a na priznanie
§ 43
práva vojenskej vysokej škole uskutoèòova v študij-
Vojenské vysoké školy nom odbore habilitaèné konanie a konanie na vyme-
núvanie profesorov (§ 83 ods. 3).
(1) Na vojenských vysokých školách študujú študenti,
ktorí vykonávajú štátnu službu profesionálnych vojakov (5) Ministerstvo obrany Slovenskej republiky (ïalej
ozbrojených síl Slovenskej republiky29a) (ïalej len „štátna len „ministerstvo obrany“)
služba profesionálnych vojakov“). Môžu na nich študova a) schva¾uje vnútorné predpisy vojenských vysokých
aj študenti, ktorí sú v služobnom pomere pod¾a osobitné- škôl [§ 15 ods. 1 písm. a) až c)],
ho predpisu upravujúceho služobný pomer príslušníka b) predkladá ministerstvu školstva návrhy na zmeny
bezpeènostných zborov30) a študenti vojenských vyso- sústavy študijných odborov obrany a vojenstva, a to
kých škôl so sídlom v zahranièí. Zamestnanci vojenskej aj na návrh vojenskej vysokej školy (§ 50 ods. 4),
vysokej školy môžu štúdiom na vojenskej vysokej škole c) vyjadruje sa k žiadostiam a podkladom vojenských
získa vysokoškolské vzdelanie tretieho stupòa. vysokých škôl predkladaných Akreditaènej komisii,
27
) § 136 ods. 1 Zákonníka práce.
28
) Zákon è. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov.
29a
) Zákon è. 346/2005 Z. z. v znení zákona è. 253/2007 Z. z.
30
) Napríklad zákon è. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informaènej služby, Zboru väzenskej
a justiènej stráže Slovenskej republiky a Železniènej polície v znení neskorších predpisov, zákon è. 315/2001 Z. z. o Hasièskom a zá-
chrannom zbore, zákon è. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ïalších zákonov v znení neskor-
ších predpisov.
28aa
) Zákon è. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutoèností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Èiastka 73 Zbierka zákonov è. 175/2008 Strana 1571

d) urèuje ïalšie podmienky prijatia na štúdium na vo- (8) Rektor vojenskej vysokej školy zodpovedá minis-
jenských vysokých školách, trovi obrany za hospodárenie s pridelenými finanènými
e) urèuje poèty prijímaných študentov na vojenské vyso- prostriedkami a za riadne hospodárenie s majetkom vo
ké školy; návrh poètov predkladá náèelník Generálne- vlastníctve Slovenskej republiky, ktorý je v správe vo-
ho štábu ozbrojených síl Slovenskej republiky,28a) jenskej vysokej školy.
f) urèuje poèet a štruktúru profesionálnych vojakov (9) Na študentov vojenských vysokých škôl, ktorí vy-
vykonávajúcich štátnu službu, ktorí sú doèasne vy- konávajú prípravnú štátnu službu,29) sa vzahujú usta-
èlenení na plnenie úloh vojenských vysokých škôl a novenia tohto zákona, ak osobitné predpisy29a) neusta-
zamestnancov vojenských vysokých škôl, a to aj na novujú inak.
návrh rektora po vyjadrení akademického senátu
vojenskej vysokej školy, (10) Študentom vojenských vysokých škôl sa dòom
g) zriaïuje vedecké, pedagogické, vývojové, výcvikové, skonèenia prípravnej štátnej služby29) alebo dòom
hospodárske, špecializované a informaèné pracovis- skonèenia služobného pomeru29aa) skonèí aj štúdium
ká vojenskej vysokej školy, a to aj na návrh rektora na vojenskej vysokej škole.
po vyjadrení akademického senátu vojenskej vyso- (11) Ustanovenia § 74 až 80 sa na uèite¾ov a vý-
kej školy, skumných pracovníkov vojenských vysokých škôl, ktorí
h) pride¾uje finanèné prostriedky zo štátneho rozpoè- vykonávajú štátnu službu profesionálnych vojakov,
tu, z kapitoly ministerstva obrany vojenským vyso- vzahujú primerane v súlade s osobitným predpisom.29a)
kým školám,
i) kontroluje zákonnos a hospodárnos pri využívaní (12) Vedúcimi zamestnancami vojenskej vysokej ško-
finanèných prostriedkov poskytnutých zo štátneho ly sú kvestor, velitelia a vedúci pedagogických, vývojo-
rozpoètu a pri hospodárení s majetkom vo vlastníc- vých, výcvikových, hospodárskych a informaèných
tve Slovenskej republiky, ktorý je v správe vojenskej pracovísk a vedúci úèelových zariadení.
vysokej školy, (13) Vojenský program je súbor vojenských vzdeláva-
j) prijíma opatrenia pod¾a § 104 vo vzahu k vojenským cích èinností a výcvikových èinností uskutoèòovaných
vysokým školám, mimo akreditovaného študijného programu so stano-
k) vykonáva za vojenské vysoké školy èinnosti pod¾a veným obsahom a súborom pravidiel. Jeho úspešné
§ 20 ods. 1 písm. a) až d) na základe podkladov vy- absolvovanie je podmienkou na úspešné absolvovanie
pracovaných vojenskými vysokými školami, štúdia na vojenskej vysokej škole.
l) plní úlohu odvolacieho orgánu v správnom konaní, (14) Praktická výuèba pod¾a študijných programov
m) plní úlohy ministerstva a vysokej školy pod¾a § 106 a výcvikové èinnosti sa uskutoèòujú najmä vo výrob-
ods. 2 písm. b) pri uznávaní zahranièného vysoko- ných a výskumných organizáciách; možno ich uskutoè-
školského vzdelania a kvalifikácie, ktoré boli získa- òova aj vo vojenských jednotkách, útvaroch a zariade-
né na vojenských vysokých školách v zahranièí, niach ozbrojených síl Slovenskej republiky, s ktorými
n) prerokúva a vyhodnocuje dlhodobé zámery vojen- majú vojenské vysoké školy uzatvorené zmluvy.
ských vysokých škôl a ich aktualizáciu,
o) združuje a využíva informácie z registra študentov (15) Na vojenské vysoké školy sa nevzahujú ustano-
vojenských vysokých škôl v súlade s osobitnými venia § 6 ods. 1 písm. b) a k), § 9 ods. 1 písm. a), c), g) až
predpismi, i), n) a o), § 10 ods. 2, 5, 9 a 11, § 15 ods. 3, § 16, 16a a
p) plní úlohu ministerstva pod¾a § 102 ods. 2 písm. h) 17, § 21 ods. 1 písm. a), § 22 až 41, § 54 ods. 18, § 92
vo vzahu k vojenským vysokým školám, ods. 4 druhá veta, § 102 ods. 3, § 103.
q) schva¾uje zámer vojenských vysokých škôl zabezpe- (16) Na vojenské vysoké školy sa primerane vzahujú
èova študijný program v spolupráci s inými vysoký- ustanovenia § 2 ods. 15, § 6 ods. 1 písm. c) až e), g) a l),
mi školami vrátane zahranièných vysokých škôl § 9 ods. 1 písm. b), f), l) a m), § 10 ods. 1, 4, 6 a 10, § 15
(§ 49a) a vysokých škôl zo štátov, ktoré nie sú èlen- ods. 1 a 2, § 18 až 20, § 50 ods. 4, § 52 ods. 2, § 54a,
skými štátmi (ïalej len „tretí štát“), § 55, 57 až 58a, 61, 64, 66, 70 až 73, 75, 77, 88, 94 až
r) schva¾uje zámer vojenských vysokých škôl prija na 101, § 102 ods. 2, § 104 a 107.
èas štúdia pod¾a § 58a aj študenta inej vysokej ško-
ly vrátane zahraniènej vysokej školy (§ 49a) a vyso- § 44
kej školy z tretieho štátu,
s) rozhoduje o uhrádzaní školného študentov vojen- Policajné vysoké školy
ských vysokých škôl v externej forme štúdia.
(1) Policajné vysoké školy vzdelávajú odborníkov naj-
(6) Informaèným pracoviskom pod¾a odseku 5 písm. h) mä pre Policajný zbor. Môžu na nich študova aj štu-
je akademická knižnica. Jej postavenie a úlohy upra- denti, ktorí nie sú v služobnom pomere.30) Na náklady
vuje osobitný predpis.21) spojené s vysokoškolským vzdelávaním študentov, kto-
(7) Rektor vojenskej vysokej školy zodpovedá za svoju rí nie sú v služobnom pomere, prispieva ministerstvo
èinnos ministrovi obrany a akademickému senátu vo- na základe dohody s Ministerstvom vnútra Slovenskej
jenskej vysokej školy. republiky (ïalej len „ministerstvo vnútra“).
28a
) § 7 ods. 5 zákona è. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky.
29
) § 17 až 19 zákona è. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplne-
ní niektorých zákonov v znení zákona è. 253/2007 Z. z.
29aa
) § 70 a 75 zákona è. 346/2005 Z. z. v znení zákona è. 253/2007 Z. z.
Strana 1572 Zbierka zákonov è. 175/2008 Èiastka 73

(2) Policajné vysoké školy sú štátne rozpoètové orga- (5) Ministerstvo vnútra má vo vzahu k policajným
nizácie.20) vysokým školám túto pôsobnos:
a) registruje vnútorné predpisy policajných vysokých
(3) Policajné vysoké školy vedú osobitne register štu-
škôl pod¾a § 103,
dentov – príslušníkov Policajného zboru, osobitne re-
b) plní úlohu ministerstva pod¾a § 102 ods. 2 písm. h)
gister iných študentov v služobnom pomere30) a osobit-
vo vzahu k policajným vysokým školám,
ne register ostatných študentov. Na vedenie registra
c) predkladá ministerstvu návrhy policajných vyso-
študentov v služobnom pomere sa vzahujú osobitné
kých škôl na zmeny sústavy študijných odborov tý-
predpisy o ochrane utajovaných skutoèností.
kajúce sa študijných odborov v oblasti bezpeènost-
(4) Minister vnútra Slovenskej republiky (ïalej len ných služieb (§ 50 ods. 4),
„minister vnútra“) má vo vzahu k policajným vysokým d) urèí, ktoré študijné programy policajných vysokých
školám túto pôsobnos: škôl sú urèené výluène pre študentov v služobnom
a) predkladá prezidentovi republiky návrh na vyme- pomere,
novanie alebo odvolanie rektora policajnej vyso- e) schva¾uje ïalšie podmienky prijatia na štúdium na
kej školy (§ 10 ods. 2), policajných vysokých školách a h¾adiská na urèenie
b) predkladá prezidentovi republiky návrhy policaj- potrebnej spôsobilosti na štúdium,
nej vysokej školy na vymenovanie profesorov f) schva¾uje poèty prijímaných študentov na policajné
[§ 102 ods. 3 písm. a)], vysoké školy a ich fakulty,
c) rozhoduje o zriadení, zlúèení, splynutí, rozdelení, g) schva¾uje poèet a štruktúru zamestnancov policaj-
zrušení, o názve a zmene názvu a o sídle a zmene ných vysokých škôl a ich fakúlt,
sídla fakúlt policajnej vysokej školy po predchá- h) zriaïuje vedecké, pedagogické, vývojové, hospodár-
dzajúcom vyjadrení rektora, akademického sená- ske a informaèné pracoviská policajných vysokých
tu policajnej vysokej školy a Akreditaènej komisie škôl a ich fakúlt,
[§ 82 ods. 2 písm. d)], i) pride¾uje finanèné prostriedky štátneho rozpoètu
d) vymenúva a odvoláva prorektorov policajnej vyso- z kapitoly ministerstva vnútra policajným vysokým
kej školy na návrh rektora po predchádzajúcom školám,
vyjadrení akademického senátu policajnej vyso- j) kontroluje zákonnos a hospodárnos pri využívaní
kej školy, finanèných prostriedkov poskytnutých zo štátneho
rozpoètu a pri hospodárení s majetkom vo vlastníc-
e) vymenúva a odvoláva dekana fakulty policajnej
tve Slovenskej republiky, ktorý je v správe policajnej
vysokej školy na návrh akademického senátu fa-
vysokej školy,
kulty,
k) prijíma opatrenia pod¾a § 104 vo vzahu k policaj-
f) vymenúva a odvoláva prodekanov fakulty policaj- ným vysokým školám,
nej vysokej školy na návrh dekana po predchá- l) plní úlohu odvolacieho orgánu v správnom konaní,
dzajúcom vyjadrení akademického senátu fakul- m) plní úlohy ministerstva a vysokej školy pod¾a § 106
ty, ods. 2 písm. b) pri uznávaní zahranièného vysoko-
g) urèuje služobný plat rektorovi policajnej vysokej školského vzdelania a kvalifikácie v oblasti bezpeè-
školy a dekanovi fakulty policajnej vysokej školy, nostných služieb,
h) poveruje po odvolaní rektora policajnej vysokej n) prerokúva a vyhodnocuje dlhodobé zámery policaj-
školy alebo po predèasnom skonèení funkèného ných vysokých škôl a ich aktualizáciu,
obdobia rektora z iných dôvodov, alebo v iných o) môže pod¾a programov vyhlasovaných ministrom
prípadoch, keï policajná vysoká škola nemá rek- vnútra priznáva štipendiá študentom, ktorí nie sú
tora, vykonávaním funkcie rektora do vymenova- v služobnom pomere, ak sa zaviažu, že po absolvova-
nia nového rektora niektorého zo zamestnancov ní vysokej školy zotrvajú v služobnom pomere,
policajnej vysokej školy na návrh akademického p) môže svojím rozhodnutím priznáva a vypláca šti-
senátu policajnej vysokej školy, pendium študentom a obèanom Slovenskej republi-
i) poveruje po odvolaní dekana fakulty policajnej vy- ky študujúcim v zahranièí, ktorí v priamej súvislosti
sokej školy alebo po predèasnom skonèení funk- s týmto štúdiom prijali záväzok, že zotrvajú v služob-
èného obdobia dekana z iných dôvodov, alebo nom pomere alebo v pracovnom pomere v rezorte mi-
v iných prípadoch, keï fakulta policajnej vysokej nisterstva vnútra,
školy nemá dekana, vykonávaním funkcie deka- q) združuje a využíva informácie z registra študentov
na do vymenovania nového dekana niektorého zo policajných vysokých škôl v súlade s osobitnými
zamestnancov policajnej vysokej školy na návrh predpismi.
akademického senátu fakulty, (6) Rektor policajnej vysokej školy za svoju èinnos
j) oznamuje ministrovi do 30 dní po vyjadrení Akre- zodpovedá ministrovi vnútra a akademickému senátu
ditaènej komisie udelenie súhlasu na priznanie policajnej vysokej školy.
práva policajnej vysokej škole ude¾ova po úspeš-
nom absolvovaní daného študijného programu (7) Rektor policajnej vysokej školy zodpovedá minis-
zodpovedajúci akademický titul (§ 83 ods. 1) a na trovi vnútra za hospodárenie s finanènými prostried-
priznanie práva policajnej vysokej škole uskutoè- kami pridelenými zo štátneho rozpoètu a za riadne
òova v študijnom odbore habilitaèné konanie hospodárenie s majetkom vo vlastníctve Slovenskej
a konanie na vymenúvanie profesorov (§ 83 republiky, ktorý je v správe policajnej vysokej školy.
ods. 3). (8) Na študentov policajných vysokých škôl, ktorí sú
Èiastka 73 Zbierka zákonov è. 175/2008 Strana 1573

v služobnom pomere, sa vzahujú ustanovenia tohto (4) Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky
zákona, ak osobitné predpisy31) neustanovujú inak. (ïalej len „ministerstvo zdravotníctva“) má vo vzahu
(9) Študentom policajných vysokých škôl, ktorí sú k zdravotníckym vysokým školám túto pôsobnos:
v služobnom pomere, sa štúdium skonèí (§ 66), ak sa im a) registruje vnútorné predpisy zdravotníckych vyso-
pod¾a osobitných predpisov zruší služobný pomer a ak kých škôl,
študujú v študijnom programe urèenom len pre štu- b) pride¾uje finanèné prostriedky zo štátneho rozpoètu
dentov v služobnom pomere. z kapitoly ministerstva zdravotníctva zdravotníckym
vysokým školám,
(10) Ustanovenia § 74 až 80 sa na uèite¾ov a vý- c) predkladá ministerstvu návrhy zdravotníckych vy-
skumných pracovníkov policajných vysokých škôl, ktorí sokých škôl na zmeny v sústave študijných odborov
sú v služobnom pomere príslušníka Policajného zboru, (§ 50 ods. 4) v oblasti zdravotníctva,
vzahujú primerane v súlade s osobitným predpisom.32) d) plní úlohu ministerstva pod¾a § 102 ods. 2 písm. h)
(11) Na policajné vysoké školy a ich fakulty vo vzahu k zdravotníckym vysokým školám,
a) sa nevzahujú ustanovenia § 6 ods. 1 písm. b), § 9 e) zriaïuje vedecké pracoviská, pedagogické pracovi-
ods. 1 písm. a), g) až i) a o), § 10 ods. 5, 6, 9 a 11, ská, vývojové pracoviská, hospodárske pracoviská
§ 15 ods. 3, § 16, 16a, 17, 19, § 22 ods. 4, § 28 a informaèné pracoviská zdravotníckych vysokých
ods. 2, 3 a 6, § 34 až 41, 43, 45 až 49c, 89, 91, 93, škôl a ich fakúlt,
105 a 112, f) kontroluje zákonnos a hospodárnos pri využívaní
b) sa vzahujú primerane ustanovenia § 6 ods. 1 finanèných prostriedkov poskytnutých zo štátneho
písm. a), e) až g) a l), § 9 ods. 1 písm. f), l) a m), § 10 rozpoètu a pri hospodárení s majetkom vo vlastníc-
ods. 2, 4 a 10, § 18 až 20, § 23 ods. 1 písm. a) a e), tve Slovenskej republiky, ktorý je v správe zdravot-
ods. 2 písm. b) a h), § 39a, § 50 ods. 4, § 55, 57, 58, níckych vysokých škôl,
66, 70 až 75, 77, 94 až 101, § 102 ods. 2 a 3, § 104 g) prijíma opatrenia pod¾a § 104 vo vzahu k zdravot-
a 107. níckym vysokým školám,
h) plní úlohu odvolacieho orgánu v správnom konaní,
§ 45 i) prerokúva a vyhodnocuje dlhodobé zámery zdravot-
Zdravotnícke vysoké školy níckych vysokých škôl a ich aktualizáciu.
(1) Zdravotnícke vysoké školy vzdelávajú študentov, (5) Rektor zdravotníckej vysokej školy za svoju èin-
ktorí sa pripravujú pre jednotlivé kategórie zdravotníc- nos zodpovedá ministrovi zdravotníctva a akademic-
kych pracovníkov.33) kému senátu zdravotníckej vysokej školy.
(2) Zdravotnícke vysoké školy sú štátne príspevkové (6) Rektor zdravotníckej vysokej školy zodpovedá mi-
organizácie.20) nistrovi zdravotníctva za hospodárenie s finanènými
prostriedkami pridelenými zo štátneho rozpoètu a za
(3) Minister zdravotníctva Slovenskej republiky (ïa-
riadne hospodárenie s majetkom vo vlastníctve Sloven-
lej len „minister zdravotníctva“) má vo vzahu k zdra-
skej republiky, ktorý je v správe zdravotníckej vysokej
votníckym vysokým školám túto pôsobnos:
školy.
a) predkladá prezidentovi republiky návrh na vyme-
novanie alebo odvolanie rektora zdravotníckej vy- (7) Na zdravotnícke vysoké školy a ich fakulty sa ne-
sokej školy, vzahujú ustanovenia § 9 ods. 1 písm. g) až i), § 16, 17,
b) predkladá prezidentovi republiky návrhy zdravot- 19, § 22 ods. 4, § 34, 38, 39, 40, 41, 43, 44, 47 až 49, § 91
níckej vysokej školy na vymenovanie profesorov, a 105; ustanovenia § 6 ods. 1 písm. a), f) a g), § 10 ods. 10,
c) urèuje plat rektorovi zdravotníckej vysokej školy, § 18, 20, 39a, 58, 66 a 94 sa na ne vzahujú primerane.
d) poveruje po odvolaní rektora zdravotníckej vyso-
kej školy alebo po predèasnom skonèení výkonu § 46
jeho funkcie z iných dôvodov, alebo v iných prípa- Zrušený od 1. 9. 2007
doch, keï zdravotnícka vysoká škola nemá rekto-
ra, vykonávaním funkcie rektora do vymenovania ŠTVRTÁ ÈAS
nového rektora niektorého zo zamestnancov zdra-
votníckej vysokej školy po vyjadrení akademické- SÚKROMNÉ VYSOKÉ ŠKOLY
ho senátu zdravotníckej vysokej školy, A ZAHRANIÈNÉ VYSOKÉ ŠKOLY
e) oznamuje ministrovi do 30 dní po vyjadrení Akredi-
taènej komisie udelenie súhlasu na priznanie práva § 47
zdravotníckej vysokej škole ude¾ova po úspešnom Súkromné vysoké školy
absolvovaní daného študijného programu zodpove-
dajúci akademický titul (§ 83 ods. 1) a na priznanie (1) Právnická osoba so sídlom v Slovenskej republike
práva zdravotníckej vysokej škole uskutoèòova alebo so sídlom na území èlenského štátu, ktorá bola
v študijnom odbore habilitaèné konanie a konanie zriadená alebo založená na vzdelávanie a výskum, je
na vymenúvanie profesorov (§ 83 ods. 3). oprávnená pôsobi ako súkromná vysoká škola, ak jej
31
) Napríklad zákon è. 73/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 54 zákona Národnej rady Slovenskej republiky è. 277/1994 Z. z. v zne-
ní zákona è. 118/2002 Z. z.
32
) Zákon è. 73/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov.
33
) § 27 zákona è. 578/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Strana 1574 Zbierka zákonov è. 175/2008 Èiastka 73

vláda Slovenskej republiky (ïalej len „vláda“) na to ude- ministerstva o zastavení konania alebo po rozhodnutí
lila súhlas v mene štátu (ïalej len „štátny súhlas“). Ná- vlády o neudelení štátneho súhlasu.
vrh na udelenie štátneho súhlasu predkladá vláde mi- (12) Ak vláda udelí štátny súhlas, ministerstvo roz-
nisterstvo. hodne o priznaní práv vysokej škole ude¾ova po úspeš-
(2) Štátny súhlas nie je prenosný na inú právnickú nom absolvovaní študijných programov zodpovedajúce
osobu a neprechádza na právnych nástupcov. akademické tituly a o registrácii vnútorných predpisov.
(3) Žiados o udelenie štátneho súhlasu podáva práv- (13) Štátny súhlas stráca platnos, ak súkromná vyso-
nická osoba, ktorá chce pôsobi ako súkromná vysoká ká škola nezaène vzdelávaciu èinnos do dvoch rokov
škola, na ministerstvo. od nadobudnutia jeho platnosti.
(4) Žiados o udelenie štátneho súhlasu obsahuje (14) Vláda môže na návrh ministerstva za podmienok
a) názov, sídlo a zaèlenenie pod¾a § 2 ods. 13 vysokej ustanovených v § 105 ods. 3 až 7 súkromnej vysokej
školy, škole štátny súhlas odòa.
b) právnu formu právnickej osoby a štatutárny orgán, (15) Na financovanie súkromných vysokých škôl sa
c) dlhodobý zámer súkromnej vysokej školy, vzahujú ustanovenia § 91.
d) návrhy študijných programov, (16) Ak súkromná vysoká škola prestala uskutoèòova
e) návrh štatútu, študijného poriadku, zásad výbero- vzdelávaciu èinnos z iného dôvodu ako z dôvodu odòa-
vého konania na obsadzovanie miest uèite¾ov a ïal- tia štátneho súhlasu, je povinná to bezodkladne ozná-
ších vnútorných predpisov urèujúcich, ktoré orgány mi ministerstvu.
vykonávajú pôsobnos pod¾a piatej až desiatej èasti,
(17) Ustanovenia odsekov 1 až 16, 18 až 21, § 48 a 49
f) spôsob finanèného zabezpeèenia èinností vysokej
sa vzahujú aj na poboèky vysokých škôl so sídlom v za-
školy,
hranièí, ktoré nepôsobia na území Slovenskej republi-
g) personálne, priestorové, materiálne, technické a in-
ky pod¾a § 49a.
formaèné zabezpeèenie èinnosti vysokej školy,
h) doklady o vedeckej a pedagogickej kvalifikácii uèite- (18) Zmenu názvu a zaèlenenia (§ 2 ods. 13) súkrom-
¾ov a výskumných alebo umeleckých pracovníkov, nej vysokej školy schva¾uje na návrh ministerstva vlá-
ktorí budú pôsobi na tejto vysokej škole. da [§ 102 ods. 1 písm. e)].
(5) Právnická osoba je povinná k žiadosti doloži do- (19) Ministerstvo predkladá vláde návrh na zmenu za-
klady preukazujúce náležitosti pod¾a odseku 4. Podrob- èlenenia súkromnej vysokej školy na základe jej žia-
nosti o obsahu žiadosti a dokladoch upravuje osobitný dosti alebo na základe vyjadrenia Akreditaènej komisie
predpis.33b) [§ 84 ods. 4 písm. e)], pod¾a ktorého súkromná vysoká
škola nespåòa kritériá na súèasné zaèlenenie. Vláda
(6) Ak sú nedostatky žiadosti pod¾a odsekov 3 a 4 od- súkromnú vysokú školu zaèlení medzi univerzitné vy-
stránite¾né, ministerstvo vyzve žiadate¾a, aby ich v pri- soké školy alebo odborné vysoké školy, len ak spåòa
meranej lehote odstránil, a konanie preruší. kritériá na takéto zaèlenenie.
(7) Ministerstvo konanie zastaví, ak (20) Súkromná vysoká škola môže požiada minister-
a) žiadate¾ v urèenej lehote neodstránil nedostatky stvo, aby pred predložením návrhu na zmenu jej zaèle-
žiadosti alebo nedoplnil požadované doklady, nenia jej bolo umožnené v roènej lehote odstráni zis-
b) žiadate¾ v lehote urèenej ministerstvom neodstrá- tené nedostatky, na základe ktorých sa zmena
nil rozpor návrhu vnútorných predpisov s týmto zaèlenenia navrhuje. Ak sa Akreditaèná komisia po
zákonom alebo s inými všeobecne záväznými uplynutí tejto lehoty vyjadrí, že súkromná vysoká ško-
právnymi predpismi, la podmienky jej súèasného zaèlenenia spåòa, minis-
c) žiadate¾ vzal žiados spä alebo terstvo zmenu zaèlenenia súkromnej vysokej školy
d) žiadate¾ pred skonèením konania zanikol. vláde nenavrhne.
(8) Ministerstvo bezodkladne oznámi Akreditaènej (21) Na súkromné vysoké školy sa primerane vzahujú
komisii rozhodnutie o zastavení konania o žiadosti, ku ustanovenia § 21.
ktorej si vyžiadalo jej stanovisko a toto mu nebolo doru-
èené. § 47a
(9) Vláda rozhodne o žiadosti do deviatich mesiacov
(1) Najvyšším riadiacim a rozhodujúcim orgánom
od jej doruèenia na ministerstvo. Pred predložením žia-
súkromnej vysokej školy je správna rada súkromnej
dosti vláde si k nej ministerstvo vyžiada stanovisko
vysokej školy. Pôsobnos správnej rady súkromnej vy-
Akreditaènej komisie.
sokej školy je urèená štatútom súkromnej vysokej ško-
(10) Vláda štátny súhlas neudelí, ak Akreditaèná ko- ly.
misia vydala nesúhlasné stanovisko ku každému (2) Orgánmi akademickej samosprávy súkromnej vy-
z predložených študijných programov. sokej školy sú:
(11) Právnická osoba môže poda žiados o udelenie a) akademický senát súkromnej vysokej školy,
štátneho súhlasu najskôr o jeden rok po rozhodnutí b) rektor súkromnej vysokej školy,
33b
) Nariadenie vlády Slovenskej republiky è. 104/2003 Z. z. o Akreditaènej komisii v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky
è. 558/2007 Z. z.
Èiastka 73 Zbierka zákonov è. 175/2008 Strana 1575

c) vedecká rada súkromnej vysokej školy, umelecká n) volí zástupcu súkromnej vysokej školy do Študent-
rada súkromnej vysokej školy alebo vedecká a ume- skej rady vysokých škôl (§ 107 ods. 4); tohto zástup-
lecká rada súkromnej vysokej školy („vedecká rada cu volí len jeho študentská èas,
súkromnej vysokej školy“), o) raz za rok podáva akademickej obci súkromnej vyso-
d) disciplinárna komisia súkromnej vysokej školy pre kej školy správu o svojej èinnosti, ktorú vyvesí na ve-
študentov. rejne prístupnom mieste a zverejní na internetovej
(3) Ak sa súkromná vysoká škola èlení na fakulty, stránke súkromnej vysokej školy,
vzahujú sa na òu primerane ustanovenia druhej hlavy p) plní iné úlohy pod¾a tohto zákona a štatútu súkrom-
prvej èasti tohto zákona. nej vysokej školy.
(3) Akademický senát súkromnej vysokej školy
§ 47b v otázkach uvedených v odseku 2 písm. d) a f) rozhodu-
je tajným hlasovaním, ako aj v ostatných otázkach uve-
(1) Na akademický senát súkromnej vysokej školy sa dených v odseku 2, ak o tajnom hlasovaní v danej veci
vzahujú ustanovenia § 8. rozhodne.
(2) Akademický senát súkromnej vysokej školy
§ 47c
a) vyjadruje sa k návrhom na zriadenie, zlúèenie, sply-
nutie, rozdelenie, zrušenie, zmenu názvu alebo zme-
nu sídla fakulty súkromnej vysokej školy po pred- (1) Rektor súkromnej vysokej školy je predstavite¾om
chádzajúcom vyjadrení Akreditaènej komisie [§ 82 akademickej obce súkromnej vysokej školy. Rektor za
ods. 2 písm. d)], svoju èinnos zodpovedá akademickému senátu súk-
b) vyjadruje sa k návrhom vnútorných predpisov súk- romnej vysokej školy, vo veciach uvedených v štatúte
romnej vysokej školy pod¾a § 48 ods. 1 písm. b), i), j) súkromnej vysokej školy správnej rade súkromnej vy-
a k) predložených rektorom súkromnej vysokej školy sokej školy.
a schva¾uje na návrh predsedu akademického sená- (2) Štatút súkromnej vysokej školy urèí, ktoré úkony
tu súkromnej vysokej školy vnútorné predpisy pod¾a vykonáva rektor v mene právnickej osoby pôsobiacej
§ 48 ods. 1 písm. f) a g), ako súkromná vysoká škola. Štatút súkromnej vysokej
c) vyjadruje sa k návrhom vnútorných predpisov súk- školy môže urèi ïalšie práva a povinnosti rektora súk-
romnej vysokej školy pod¾a § 48 písm. a), c) až e) romnej vysokej školy.
a k návrhu vnútorných predpisov fakulty pod¾a § 33 (3) Na rektora súkromnej vysokej školy sa vzahujú
ods. 2 písm. a), § 33 ods. 3 písm. a), ustanovenia § 10 ods. 7, 8, 9 a 10.
d) navrhuje kandidátov na rektora správnej rade súk-
romnej vysokej školy a navrhuje odvolanie rektora (4) Po odvolaní rektora alebo po predèasnom skonèe-
z funkcie správnej rade súkromnej vysokej školy. ní výkonu jeho funkcie z iných dôvodov vykonáva do vy-
Správna rada súkromnej vysokej školy do 15 dní ná- menovania nového rektora funkciu rektora súkromnej
vrh kandidáta na rektora potvrdí a predloží ho mi- vysokej školy osoba poverená správnou radou súkrom-
nistrovi alebo návrh kandidáta zamietne, nej vysokej školy na návrh akademického senátu súk-
e) vyjadruje sa k návrhu rektora na vymenovanie a od- romnej vysokej školy.
volanie prorektorov, (5) Rektor súkromnej vysokej školy presadzuje záuj-
f) schva¾uje návrh rektora na vymenovanie a odvolanie my akademickej obce v štatutárnom orgáne súkromnej
èlenov vedeckej rady súkromnej vysokej školy, vysokej školy a podie¾a sa na príprave vnútorných
g) schva¾uje návrh rozpoètu súkromnej vysokej školy, predpisov súkromnej vysokej školy a na dlhodobom zá-
ktorý predložil štatutárny orgán súkromnej vysokej mere súkromnej vysokej školy.
školy,
(6) Štatút súkromnej vysokej školy upraví právomoci
h) schva¾uje dlhodobý zámer súkromnej vysokej školy
rektora a dekana súkromnej vysokej školy pri obsadzo-
[§ 49 ods. 1 písm. c)] predložený štatutárnym orgá-
vaní miest zamestnancov pôsobiacich na súkromnej
nom po prerokovaní vo vedeckej rade verejnej vyso-
vysokej škole.
kej školy a jeho aktualizácii,
i) schva¾uje výroènú správu o èinnosti a výroènú sprá-
§ 47d
vu o hospodárení, ak ju predkladá ministerstvu,
j) pred schválením vo vedeckej rade vysokej školy pre-
rokúva návrh študijných programov, ktoré sa nebu- Na súkromné vysoké školy sa vzahujú ustanovenia
dú uskutoèòova na fakulte, ale na vysokej škole, § 11 až 13.
predložený rektorom,
k) schva¾uje podmienky prijatia na štúdium predlože- § 48
né rektorom, ak ich schválenie nepatrí do pôsobnos- Vnútorné predpisy súkromnej vysokej školy
ti akademického senátu fakulty,
l) vyjadruje sa k návrhu štatutárneho orgánu na zria- (1) Súkromná vysoká škola vydáva tieto vnútorné
denie, zmenu názvu, zlúèenie, splynutie, rozdelenie predpisy:
alebo zrušenie súèastí súkromnej vysokej školy, a) štatút súkromnej vysokej školy,
ktoré nie sú fakultami, b) študijný poriadok súkromnej vysokej školy,
m) volí zástupcu súkromnej vysokej školy do Rady vyso- c) zásady výberového konania na obsadzovanie pra-
kých škôl (§ 107 ods. 3), covných miest vysokoškolských uèite¾ov, vý-
Strana 1576 Zbierka zákonov è. 175/2008 Èiastka 73

skumných pracovníkov a funkcií profesorov a do- § 49a


centov,
Pôsobenie zahranièných vysokých škôl
d) pracovný poriadok súkromnej vysokej školy,
e) organizaèný poriadok súkromnej vysokej školy,
(1) Zahranièná vysoká škola môže požiada minister-
f) zásady volieb do akademického senátu súkromnej
stvo o udelenie oprávnenia na poskytovanie vysoko-
vysokej školy,
školského vzdelávania na území Slovenskej republiky
g) rokovací poriadok akademického senátu súkromnej
pod¾a právnych predpisov štátu jej sídla (ïalej len
vysokej školy,
„oprávnenie“).
h) rokovací poriadok vedeckej rady súkromnej vysokej
školy, (2) Zahranièná vysoká škola spolu so žiadosou
i) štipendijný poriadok súkromnej vysokej školy, o udelenie oprávnenia predloží
j) disciplinárny poriadok súkromnej vysokej školy pre a) doklady preukazujúce jej zriadenie a pôsobenie
študentov, v èlenskom štáte jej sídla ako štátom uznanej vyso-
k) rokovací poriadok disciplinárnej komisie súkromnej kej školy,34)
vysokej školy, b) údaje o jej štatutárnych orgánoch,
l) ïalšie predpisy, ak tak urèí štatút súkromnej vyso- c) doklady preukazujúce personálne, priestorové
kej školy alebo tento zákon (§ 21 ods. 3). a materiálne zabezpeèenie vysokoškolského vzdelá-
(2) Na obsah štatútu súkromnej vysokej školy sa vania, ktoré chce poskytova na území Slovenskej
vzahuje § 15 ods. 2 primerane. republiky,
d) informácie o štúdiu, ktoré chce poskytova, najmä
(3) Vnútorné predpisy uvedené v odseku 1 písm. a) až
o jeho obsahu, uplatnite¾nosti absolventov, organi-
c) podliehajú registrácii na ministerstve (§ 103).
zácii štúdia, ude¾ovanom akademickom titule, roz-
sahu štúdia, právach a povinnostiach študentov,
§ 49 priebehu štúdia.
Ïalšie povinnosti súkromnej vysokej školy
(3) Žiados a informácie pod¾a odseku 2 písm. d) sa
(1) Súkromná vysoká škola je povinná predkladajú v štátnom jazyku. Doklady pod¾a odse-
a) udržova a zverejòova zoznam študijných progra-
ku 2 písm. a) až c) sa predkladajú spolu s úradne
mov vysokej školy formou, ktorú urèí ministerstvo
osvedèeným prekladom týchto dokladov do štátneho
[§ 20 ods. 1 písm. a)],
jazyka.
b) každoroène vypracova, predloži ministerstvu (4) Ak sú nedostatky žiadosti pod¾a odsekov 2 a 3
a zverejni výroènú správu o èinnosti, a ak dostala odstránite¾né, ministerstvo vyzve zahraniènú vyso-
dotáciu zo štátneho rozpoètu, aj výroènú správu kú školu, aby ich v primeranej lehote odstránila,
o svojom hospodárení v termíne a forme, ktorú urèí a konanie preruší.
minister,
(5) Ministerstvo pred rozhodnutím o udelení
c) prerokova s ministerstvom a zverejni dlhodobý zá-
oprávnenia požiada o informácie k žiadosti o udele-
mer súkromnej vysokej školy v termíne a forme, kto-
nie oprávnenia pod¾a odseku 2 príslušný orgán èlen-
rú urèí minister,
ského štátu, v ktorom má zahranièná vysoká škola
d) bezplatne poskytova Akreditaènej komisii a minis- sídlo, najmä, èi jej pôsobenie na území Slovenskej
terstvu na ich žiados v urèených termínoch infor- republiky nie je v rozpore s právnymi predpismi
mácie potrebné na ich èinnos pod¾a tohto zákona, èlenského štátu jej sídla a èi doklad o štúdiu vydaný
e) oznámi ministerstvu, že na súkromnú vysokú ško- zahraniènou vysokou školou absolventom štúdia
lu bol vyhlásený alebo skonèený konkurz pod¾a oso- v Slovenskej republike bude rovnocenný s dokladom
bitných predpisov,33c) o vzdelaní vydávaným absolventom v èlenskom štáte
f) oznámi ministerstvu zánik právnickej osoby, ktorá jej sídla. Ak doklad o vzdelaní nevydáva v tomto èlen-
získala oprávnenie pôsobi ako súkromná vysoká skom štáte zahranièná vysoká škola, ale iný na to
škola, oprávnený orgán pod¾a právnych predpisov prísluš-
g) vybavova sažnosti pod¾a osobitného predpisu,20b) ného štátu, ministerstvo preskúma, èi na vydanie
h) písomne poskytova ministerstvu do 30. apríla úda- dokladu o vzdelaní budú ma nárok aj absolventi
je o príjmoch a výdavkoch, výnosoch a nákladoch vy- štúdia poskytovaného na území Slovenskej republi-
naložených na vzdelávanie za predchádzajúci kalen- ky. Do získania písomného stanoviska ministerstvo
dárny rok. konanie o žiadosti preruší.
(2) Na obsah výroènej správy o èinnosti súkromnej (6) Ak uplatnenie absolventov štúdia na zahraniè-
vysokej školy sa primerane vzahuje § 20 ods. 2. nej vysokej škole má by v zdravotníckych povola-
(3) Výroèná správa o èinnosti a výroèná správa niach, ministerstvo požiada ministerstvo zdravot-
o hospodárení, dlhodobý zámer súkromnej vysokej níctva o stanovisko, èi absolventi štúdia zahraniènej
školy a výsledky hodnotenia èinnosti súkromnej vy- vysokej školy spåòajú podmienky na výkon zdravot-
sokej školy musia by verejne prístupné. níckeho povolania pod¾a osobitného predpisu.35)
33c
) Zákon è. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
34
) Zákon è. 293/2007 Z. z. o uznávaní odborných kvalifikácií.
35
) Zákon è. 578/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Èiastka 73 Zbierka zákonov è. 175/2008 Strana 1577

(7) Ministerstvo oprávnenie neudelí, ak § 49b


a) zistí, že skutoènosti uvedené zahraniènou vyso- Povinnosti zahranièných vysokých škôl
kou školou v žiadosti sú nepravdivé alebo neúpl- pôsobiacich v Slovenskej republike
né,
b) doklady o vzdelaní získané absolvovaním štúdia (1) Zahranièná vysoká škola je povinná
v Slovenskej republike by neboli rovnocenné s do- a) každoroène vypracova, predloži ministerstvu
kladmi o vzdelaní získanými absolvovaním prí- a zverejni výroènú správu o èinnosti zahraniènej
slušného štúdia v èlenskom štáte sídla zahraniè- vysokej školy na území Slovenskej republiky (ïalej
nej vysokej školy, len „výroèná správa o èinnosti zahraniènej vysokej
c) absolventi štúdia v Slovenskej republike by ne- školy“) v termíne a formou, ktorú urèí ministerstvo,
mali nárok na vydanie dokladu o vzdelaní, ak ho b) vypracova a predloži ministerstvu dlhodobý zámer
nevydáva zahranièná vysoká škola, ale iný na to pôsobenia na území Slovenskej republiky v termíne
oprávnený orgán pod¾a právnych predpisov èlen- urèenom ministerstvom,
ského štátu jej sídla vysokej školy, alebo c) bezplatne poskytova ministerstvu a Akreditaènej
komisii na ich žiados v urèených termínoch infor-
d) pôsobenie zahraniènej vysokej školy na území
mácie potrebné na ich èinnos pod¾a tohto zákona,
Slovenskej republiky by bolo pod¾a informácie
d) písomne poskytova ministerstvu do 30. apríla úda-
príslušného orgánu èlenského štátu v rozpore
je o príjmoch a výdavkoch, výnosoch a nákladoch vy-
s právnymi predpismi èlenského štátu jej sídla
naložených na vzdelávanie za predchádzajúci kalen-
alebo s právnymi predpismi Slovenskej republiky,
dárny rok v súvislosti s ich pôsobením v Slovenskej
e) má štúdium pripravova na výkon zdravotníckeho republike,
povolania a pod¾a stanoviska ministerstva zdra- e) poskytova a aktualizova údaje do centrálneho re-
votníctva by jeho absolventi nespåòali podmienky gistra študentov o študentoch študujúcich na území
na výkon zdravotníckeho povolania pod¾a osobit- Slovenskej republiky (§ 73),
ného predpisu.35) f) poskytova a aktualizova údaje do registra zamest-
(8) Ministerstvo rozhodne o žiadosti o udelenie opráv- nancov o zamestnancoch pôsobiacich na území Slo-
nenia v lehote 90 dní od jej doruèenia. venskej republiky (§ 80aa),
g) oznámi ministerstvu zrušenie zahraniènej vysokej
(9) Rozhodnutie o udelení oprávnenia obsahuje ná- školy a
zvy študijných programov, ktoré je zahranièná vysoká h) informova ministerstvo o skonèení poskytovania
škola oprávnená poskytova, názov èlenského štátu, vysokoškolského vzdelávania na základe oprávne-
ktorého právnymi predpismi sa poskytované vzdeláva- nia.
nie upravuje, a aký akademický titul sa absolventom
ude¾uje. (2) Na obsah výroènej správy o èinnosti zahraniènej
vysokej školy sa primerane vzahuje § 20 ods. 2.
(10) Ministerstvo preskúma najmenej raz za šes ro-
(3) Formu a termín predloženia dlhodobého zámeru
kov, èi zahranièná vysoká škola spåòa podmienky, na
pôsobenia zahraniènej vysokej školy na území Sloven-
základe ktorých jej bolo udelené oprávnenie.
skej republiky urèí ministerstvo.
(11) Ak ministerstvo zistí, že zahranièná vysoká škola (4) Výroèná správa o èinnosti zahraniènej vysokej
nepôsobí v súlade s oprávnením, vyzve zahraniènú vy- školy a dlhodobý zámer zahraniènej vysokej školy mu-
sokú školu, aby nedostatky odstránila v lehote do 90 sia by verejne prístupné.
dní. Ak zahranièná vysoká škola nedostatky neodstrá-
ni, ministerstvo vydá rozhodnutie o odòatí oprávnenia. (5) Na pôsobenie zahranièných vysokých škôl sa
Odvolanie proti rozhodnutiu o odòatí oprávnenia má vzahujú ustanovenia § 84 ods. 4 písm. a) a d) a prime-
odkladný úèinok. rane ustanovenia § 84 ods. 1 až 3.

(12) Na zamestnancov zahraniènej vysokej školy sa PIATA ÈAS


ustanovenia tohto zákona nevzahujú okrem § 74
ods. 3, § 80a a 80b. Na študenta zahraniènej vysokej ŠTUDIJNÝ ODBOR, ŠTUDIJNÝ PROGRAM
školy sa ustanovenia tohto zákona nevzahujú okrem A ŠTUDIJNÝ PLÁN
§ 73. Na zahranièné vysoké školy sa tento zákon ne-
vzahuje, ak nie je uvedené inak. § 50
Študijný odbor
(13) Ministerstvo na svojej internetovej stránke zverej-
òuje informácie o udelení oprávnenia pod¾a odseku 1 (1) Študijný odbor je oblas poznania, ktorá môže by
a informácie o odòatí oprávnenia pod¾a odseku 1, ktoré predmetom vysokoškolského vzdelávania v niektorom
sa stali právoplatné. z jeho troch stupòov.
(14) Doklady o vzdelaní získané štúdiom na zahraniè- (2) Študijný odbor sa vymedzuje obsahom, ktorý cha-
nej vysokej škole sa uznávajú pod¾a § 106, ak osobitné rakterizujú najmä oblasti a rozsah vedomostí, schop-
predpisy neustanovujú inak.34) ností a zruèností, ktoré profilujú absolventa.
(15) Oprávnenie udelené ministerstvom nie je prenos- (3) Ministerstvo vydáva a spravuje sústavu študij-
né na inú právnickú osobu a neprechádza na právnych ných odborov Slovenskej republiky (ïalej len „sústava
nástupcov zahraniènej vysokej školy. študijných odborov“). Sústava študijných odborov ob-
Strana 1578 Zbierka zákonov è. 175/2008 Èiastka 73

sahuje študijné odbory, v ktorých môžu vysoké školy d) forma štúdia,


v Slovenskej republike poskytova vysokoškolské vzde- e) profil absolventa,
lávanie. f) charakteristika jednotiek študijného programu, prí-
(4) Návrh na zaradenie nového študijného odboru do padne dåžka praxe vrátane poètu kreditov, ktoré sa
sústavy študijných odborov alebo návrh na inú zmenu ich absolvovaním získajú,
sústavy študijných odborov (ïalej len „návrh na zmenu g) pravidlá a podmienky na utváranie študijných plá-
sústavy študijných odborov“) sa podáva na minister- nov,
stvo. Návrh podáva spravidla vysoká škola. h) štandardná dåžka štúdia vyjadrená v akademických
rokoch,
(5) Návrh na nový študijný odbor obsahuje najmä i) požadované schopnosti a predpoklady uchádzaèa
a) názov študijného odboru, o štúdium študijného programu,
b) stupne vysokoškolského štúdia, v ktorých sa odbor j) rozdelenie štúdia na èasti vyjadrené v akademických
študuje, a štandardnú dåžku študijných programov rokoch alebo v ich èastiach a podmienky, ktorých
pre tieto stupne vysokoškolského štúdia, splnenie sa vyžaduje, aby študent mohol postúpi do
c) obsah študijného odboru, ïalšej èasti štúdia; podmienky sa vyjadrujú poètom
d) zdôvodnenie potreby vzniku študijného odboru, kreditov získaných za absolvované jednotky študij-
e) príklady podobných študijných odborov v zahranièí, ného programu,
f) vymedzenie príbuzných študijných odborov a roz- k) poèet kreditov, ktorého dosiahnutie je podmienkou
dielov medzi nimi. riadneho skonèenia štúdia,
(6) Ministerstvo je povinné do 15 dní od doruèenia l) ïalšie podmienky, ktoré musí študent splni v prie-
návrhu pod¾a odseku 4 zverejni informáciu o jeho po- behu štúdia študijného programu a na jeho riadne
daní na internetovej stránke ministerstva najmenej na skonèenie vrátane štátnych skúšok,
30 dní. Ministerstvo môže do sústavy študijných odbo- m) osobitná charakteristika, ak ju študijný program má
rov zaradi nový študijný odbor alebo urobi inú zmenu pod¾a odseku 7, § 53 ods. 5, 6 a 8 alebo § 54 ods. 16,
sústavy študijných odborov iba po vyjadrení Akreditaè- n) ude¾ovaný akademický titul,
nej komisie. Pri študijných odboroch z oblasti teológie o) pri spoloèných študijných programoch (§ 54a) spo-
sa pri ich zaradení alebo zmene vyžaduje aj súhlas lupracujúce vysoké školy a vymedzenie, ktoré štu-
kompetentnej cirkevnej vrchnosti. Ministerstvo predlo- dijné povinnosti plní študent na ktorej vysokej ško-
žené písomné pripomienky vyhodnotí a zverejní. le.
(5) Študijný program možno uskutoèòova v študij-
§ 51 nom odbore, ktorý je súèasou sústavy študijných od-
Študijný program a študijný plán borov. Študijný program možno uskutoèòova aj
v kombinácii dvoch študijných odborov. Ak sú oba štu-
(1) Vysokoškolské vzdelanie v študijnom odbore ale- dijné odbory v študijnom programe zastúpené približne
bo v kombinácii študijných odborov sa získa štúdiom rovnako, ide o medziodborové štúdium, v inom prípade
pod¾a akreditovaného študijného programu (§ 83 je jeden študijný odbor hlavný a druhý je ved¾ajší.
ods. 1) v tomto študijnom odbore alebo v kombinácii (6) Názov študijného programu sa spravidla odvo-
študijných odborov (odsek 5). dzuje od názvu zodpovedajúceho študijného odboru.
(2) Študijný program je súbor vzdelávacích èinností, Ak ide o kombináciu hlavného a ved¾ajšieho študijného
najmä prednáška, seminár, cvièenie, dizertaèná práca, odboru, názov študijného programu sa odvodzuje od
diplomová práca, projektová práca, laboratórne práce, názvu hlavného študijného odboru.
stáž, exkurzia, odborná prax (ïalej len „jednotka štu- (7) Študijný program je umelecký, ak sa zameriava
dijného programu“) a súbor pravidiel zostavený tak, že na rozvíjanie talentu a tvorivosti v oblasti umeleckého
úspešné absolvovanie týchto vzdelávacích èinností pri výkonu a umeleckého diela na základe umeleckých
zachovaní uvedených pravidiel umožòuje získa vyso- princípov. Významnou zložkou umeleckého študijného
koškolské vzdelanie (odsek 1). programu je umelecký výkon. Názov študijného progra-
(3) Súèasou štúdia pod¾a každého študijného prog- mu môže obsahova výraz „umelecký“, „umenie“ alebo
ramu je aj závereèná práca; jej obhajoba patrí medzi podobný výraz, len ak ide o umelecký študijný prog-
štátne skúšky. So súhlasom vysokej školy alebo fakul- ram.
ty môže by závereèná práca napísaná a obhajovaná aj (8) Študijný plán študenta urèuje èasovú a obsahovú
v inom ako štátnom jazyku. V takom prípade je jej sú- postupnos jednotiek študijného programu a formy
èasou abstrakt v štátnom jazyku. hodnotenia študijných výsledkov. Študijný plán si ok-
(4) Študijný program bližšie urèujú: rem formy hodnotenia študijných výsledkov zostavuje
a) názov študijného programu, v rámci urèených pravidiel [odsek 2 a 4 písm. g)] a v sú-
b) študijný odbor, v ktorom sa absolvovaním študijné- lade so študijným poriadkom vysokej školy [§ 15 ods. 1
ho programu získa vysokoškolské vzdelanie, alebo písm. b)] alebo fakulty [§ 33 ods. 3 písm. a)] študent
kombinácia dvoch študijných odborov, v ktorých sa sám alebo v spolupráci so študijným poradcom (od-
absolvovaním študijného programu získa vysoko- sek 9).
školské vzdelanie, (9) Na poskytovanie poradenskej služby študentom
c) stupeò vysokoškolského štúdia, pre ktorý je študij- pri zostavovaní študijných plánov pôsobia na vysokých
ný program urèený, školách študijní poradcovia. Študijného poradcu vy-
Èiastka 73 Zbierka zákonov è. 175/2008 Strana 1579

menúva z radov vysokoškolských uèite¾ov a odvoláva (2) Štandardná dåžka štúdia pre študijný program
rektor alebo dekan, ak má študijný poradca pôsobi druhého stupòa vrátane praxe je najmenej jeden rok
v rámci fakulty. a najviac tri roky tak, aby celková štandardná dåžka
(10) Študijné programy v študijných odboroch, kto- štúdia pod¾a bakalárskeho študijného programu
rých absolvovaním sa získa vysokoškolské vzdelanie a nadväzujúceho študijného programu druhého stup-
požadované ako súèas odbornej spôsobilosti na výkon òa v tom istom alebo príbuznom študijnom odbore bola
povolania lekára, zubného lekára, farmaceuta, sestry, spolu najmenej pä rokov.
pôrodnej asistentky, veterinárneho lekára alebo archi- (3) V osobitne odôvodnených prípadoch môže minis-
tekta, sa uskutoèòujú v súlade s osobitnými predpis- terstvo po vyjadrení Akreditaènej komisie vzh¾adom na
mi.34a) Toto ustanovenie sa vzahuje aj na zahranièné špecifiká študijného odboru povoli spojenie prvého
vysoké školy. a druhého stupòa vysokoškolského štúdia do jedného
celku. Štandardná dåžka štúdia pre študijné programy
§ 52 spájajúce prvý a druhý stupeò vysokoškolského vzde-
Bakalársky študijný program lávania je najmenej štyri roky a najviac šes rokov a ich
absolventi získavajú vysokoškolské vzdelanie druhého
(1) Bakalársky študijný program ako študijný prog- stupòa.
ram prvého stupòa (§ 2 ods. 5) sa zameriava na získanie
(4) Závereènou prácou (§ 51 ods. 3) pri štúdiu pod¾a
teoretických poznatkov a praktických poznatkov zalo-
študijného programu druhého stupòa alebo študijné-
žených na súèasnom stave vedy alebo umenia a na
ho programu pod¾a odseku 3 je diplomová práca.
zvládnutie ich použitia pri výkone povolania alebo pri
pokraèovaní v nadväzujúcom vysokoškolskom štúdiu. (5) Študijné programy druhého stupòa alebo študij-
Absolventi bakalárskeho študijného programu získa- né programy pod¾a odseku 3, ktoré sa zameriavajú na
vajú vysokoškolské vzdelanie prvého stupòa. rozvíjanie tvorivosti v oblasti tvorby inžinierskych diel
(2) Odborné vysoké školy poskytujú najmä bakalár- alebo procesov vrátane ekonomických sú inžinierske
ske študijné programy, ktoré sa zameriavajú na využi- študijné programy. Významnou zložkou inžinierskych
tie súèasných poznatkov vedy alebo umenia a zvládnu- študijných programov sú projektové práce. Názov štu-
tie ich použitia vrátane praktických schopností dijného programu druhého stupòa alebo študijného
a zruèností potrebných na výkon povolania. programu pod¾a odseku 3 môže obsahova výraz „inži-
nierstvo“ alebo „inžiniersky“, alebo podobný výraz, len
(3) Štandardná dåžka štúdia pre bakalársky študijný ak ide o inžiniersky študijný program. Absolventom
program vrátane praxe je najmenej tri roky a najviac štúdia pod¾a inžinierskeho študijného programu (ïalej
štyri roky. len „inžinierske štúdium“) sa ude¾uje akademický titul
(4) Závereènou prácou (§ 51 ods. 3) pri štúdiu pod¾a „inžinier“ (v skratke „Ing.“). Absolventom inžinierskeho
bakalárskeho študijného programu (ïalej len „bakalár- štúdia v oblasti architektúry a urbanizmu sa ude¾uje
ske štúdium“) je bakalárska práca. akademický titul „inžinier architekt“ (v skratke „Ing.
arch.“).
(5) Absolventom bakalárskeho štúdia sa ude¾uje aka-
demický titul „bakalár“ (v skratke „Bc.“). (6) Študijné programy druhého stupòa alebo študij-
(6) Názov bakalárskeho študijného programu môže né programy pod¾a odseku 3, ktoré sa zameriavajú na
obsahova výraz „inžinierstvo“ alebo „inžiniersky“, ale- štúdium v oblasti humánneho lekárstva a veterinár-
bo podobný výraz, len ak sa zameriava na rozvíjanie skeho lekárstva, sú doktorské študijné programy. Ab-
tvorivosti v oblasti tvorby inžinierskych diel alebo pro- solventom štúdia pod¾a doktorských študijných prog-
cesov vrátane ekonomických a jeho významnou zlož- ramov (ïalej len „doktorské štúdium“) v oblasti
kou sú projektové práce. všeobecného humánneho lekárstva sa ude¾uje akade-
mický titul „doktor všeobecného lekárstva“ (v skratke
§ 53 „MUDr.“). Absolventom doktorského štúdia v oblasti
zubného humánneho lekárstva sa ude¾uje akademický
Magisterský študijný program, inžiniersky študijný titul „doktor zubného lekárstva“ (v skratke „MDDr.“).
program a doktorský študijný program Absolventom doktorského štúdia v oblasti veterinár-
skeho lekárstva sa ude¾uje akademický titul „doktor
(1) Študijný program druhého stupòa sa zameriava
veterinárskeho lekárstva“ (v skratke „MVDr.“).
na získanie teoretických a praktických poznatkov zalo-
žených na súèasnom stave vedy alebo umenia a na roz- (7) Študijné programy druhého stupòa alebo študij-
víjanie schopnosti ich tvorivého uplatòovania pri výko- né programy pod¾a odseku 3, okrem študijných progra-
ne povolania alebo pri pokraèovaní vo vysokoškolskom mov pod¾a ods. 5 a 6, sú magisterské študijné progra-
štúdiu pod¾a doktorandského študijného programu. my. Absolventom štúdia pod¾a magisterského
Absolventi študijného programu druhého stupòa zís- študijného programu (ïalej len „magisterské štúdium“)
kavajú vysokoškolské vzdelanie druhého stupòa. sa ude¾uje akademický titul „magister“ (v skratke
34a
) Napríklad § 33 zákona è. 578/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon Slovenskej národnej rady è. 138/1992 Zb. o autorizova-
ných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch v znení neskorších predpisov, zákon è. 442/2004 Z. z. o súkromných vete-
rinárnych lekároch, o Komore veterinárnych lekárov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení zákona è. 488/2002 Z. z. o veterinárnej
starostlivosti a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon è. 488/2002 Z. z. o veterinárnej starostlivosti a o zme-
ne niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Strana 1580 Zbierka zákonov è. 175/2008 Èiastka 73

„Mgr.“). Absolventom umeleckých magisterských štu- odbore pod¾a § 86 (externá vzdelávacia inštitúcia),
dijných programov (§ 51 ods. 7) sa ude¾uje akademický môžu vykonáva školitelia schválení touto inštitúciou.
titul „magister umenia“ (v skratke „Mgr. art.“). Externá vzdelávacia inštitúcia poskytne vedeckej rade
(8) Absolventi študijných programov, ktorí získali ti- vysokej školy alebo fakulty vedecko-pedagogické cha-
tul „magister“, môžu vykona rigoróznu skúšku, ktorej rakteristiky týchto školite¾ov. Pravidlá na schva¾ovanie
súèasou je aj obhajoba rigoróznej práce v študijnom školite¾ov sú súèasou podkladov poskytovaných Akre-
odbore, v ktorom získali vysokoškolské vzdelanie, ale- ditaènej komisii pod¾a § 82 ods. 5 v súvislosti s posu-
bo v príbuznom študijnom odbore. Po jej vykonaní im dzovaním spôsobilosti vysokej školy alebo externej
vysoké školy ude¾ujú akademický titul vzdelávacej inštitúcie uskutoèòova doktorandský štu-
a) v prírodovedných študijných programoch „doktor dijný program [§ 82 ods. 2 písm. a) a b)].
prírodných vied“ (v skratke „RNDr.“), (5) Pred zaèatím prijímacieho konania na doktorand-
b) vo farmaceutických študijných programoch „doktor ské štúdium vypisuje vysoká škola alebo fakulta, ak sa
farmácie“ (v skratke „PharmDr.“), študijný program uskutoèòuje na fakulte, témy dizer-
c) v spoloèenskovedných a umenovedných študijných taèných prác, o ktoré sa možno v rámci prijímacieho
programoch „doktor filozofie“ (v skratke „PhDr.“), konania uchádza. Pre každú z vypísaných tém je urèe-
d) v právnických študijných programoch „doktor práv“ ný školite¾. Uchádzaè o doktorandské štúdium sa pri-
(v skratke „JUDr.“), hlási na jednu z vypísaných tém. Ak sa študijný prog-
e) v uèite¾ských študijných programoch a telovýchov- ram uskutoèòuje na fakulte, súèasne s prijatím
ných študijných programoch „doktor pedagogiky“ uchádzaèa na doktorandské štúdium urèí mu vysoká
(v skratke „PaedDr.“), škola alebo fakulta školite¾a a tému vybranej dizertaè-
f) v teologických študijných programoch okrem študij- nej práce.
ných programov v oblasti katolíckej teológie „doktor
(6) Vysoká škola alebo fakulta, ak sa študijný prog-
teológie“ (v skratke „ThDr.“).
ram uskutoèòuje na fakulte, zaradí medzi vypísané
(9) Rigoróznou skúškou a obhajobou rigoróznej prá- témy dizertaèných prác aj témy spolu so školite¾mi za-
ce má uchádzaè na základe samostatného štúdia pre- dané externou vzdelávacou inštitúciou; spolu s vypísa-
ukáza, že v študijnom odbore má hlbšie vedomosti nou témou sa uvedie aj názov zadávajúcej externej
v jeho širšom základe a je spôsobilý osvojova si samo- vzdelávacej inštitúcie. Externá vzdelávacia inštitúcia
statne nové poznatky vedy a praxe a schopný získané môže témy zverejni aj samostatne.
vedomosti aplikova tvorivým spôsobom v praxi.
(7) Ak si uchádzaè o doktorandské štúdium vyberie
tému dizertaènej práce vypísanú externou vzdelávacou
§ 54
inštitúciou, musí s jeho prijatím na doktorandské štú-
Doktorandský študijný program dium súhlasi aj externá vzdelávacia inštitúcia. Prijí-
macia skúška (§ 57 ods. 3) sa koná pred komisiou,
(1) Doktorandský študijný program ako študijný v ktorej sú zastúpení èlenovia z vysokej školy a èlenovia
program tretieho stupòa (§ 2 ods. 5) sa zameriava na urèení riadite¾om externej vzdelávacej inštitúcie. Èle-
získanie poznatkov založených na súèasnom stave ve- nov z vysokej školy urèuje pre študijné programy usku-
deckého a umeleckého poznania a najmä na vlastnom toèòované na fakulte dekan, pre študijné programy,
príspevku študenta k nemu, ktorý je výsledkom vedec- ktoré sa neuskutoèòujú na fakulte, rektor. Prijímacia
kého bádania a samostatnej tvorivej èinnosti v oblasti skúška sa po dohode vysokej školy alebo fakulty s ex-
vedy alebo techniky alebo samostatnej teoretickej ternou vzdelávacou inštitúciou môže kona na pôde ex-
a tvorivej èinnosti v oblasti umenia. Absolventi dokto- ternej vzdelávacej inštitúcie za úèasti zástupcov vyso-
randského študijného programu získavajú vysokoškol- kej školy.
ské vzdelanie tretieho stupòa.
(8) Doktorandské štúdium pozostáva zo študijnej
(2) Štandardná dåžka štúdia pre doktorandský štu- èasti a z vedeckej èasti. Študijný plán zostavuje školite¾
dijný program v dennej forme je najmenej tri roky a naj- a predkladá na schválenie odborovej komisii (od-
viac štyri roky, v externej forme najviac pä rokov. sek 17).
(3) Štúdium pod¾a doktorandského študijného prog-
(9) Študijná èas doktorandského štúdia pozostáva
ramu (ïalej len „doktorandské štúdium“) prebieha
najmä z prednášok, seminárov a individuálneho štúdia
pod¾a individuálneho študijného plánu pod vedením
odbornej literatúry potrebných z h¾adiska zamerania
školite¾a. Podmienkou riadneho skonèenia doktorand-
dizertaènej práce.
ského štúdia je vykonanie dizertaènej skúšky, ktorá
patrí medzi štátne skúšky, a obhajoba dizertaènej prá- (10) Vedecká èas doktorandského štúdia pozostáva
ce. Dizertaèná práca je závereènou prácou (§ 51 ods. 3). z individuálnej alebo tímovej vedeckej práce študenta
doktorandského štúdia (ïalej len „doktorand“), ktorá
(4) Funkciu školite¾a pre daný študijný odbor môžu
sa viaže na tému dizertaènej práce. Vedeckú èas dok-
vykonáva uèitelia vysokej školy, na ktorej sa uskutoè-
torandského štúdia odborne garantuje školite¾.
òuje doktorandské štúdium, a iní odborníci po schvále-
ní vo vedeckej rade vysokej školy alebo fakulty, ak sa (11) Súèasou doktorandského štúdia v dennej forme
doktorandské štúdium uskutoèòuje na fakulte. Funk- je vykonávanie pedagogickej èinnosti alebo inej odbor-
ciu školite¾a pre témy vypísané nevysokoškolskou in- nej èinnosti súvisiacej s pedagogickou èinnosou v roz-
štitúciou (odsek 6), ktorá získala právo zúèastòova sa sahu najviac štyroch hodín týždenne v priemere za
na uskutoèòovaní študijného programu v študijnom akademický rok, v ktorom prebieha výuèba.
Èiastka 73 Zbierka zákonov è. 175/2008 Strana 1581

(12) Ak sa doktorand prihlásil na tému dizertaènej rý bol prijatý, ak už nezískal vysokoškolské vzdelanie
práce vypísanú externou vzdelávacou inštitúciou, vy- tretieho stupòa, nárok na štipendium
konáva vedeckú èas doktorandského štúdia a s vyso- a) do vykonania dizertaènej skúšky najmenej vo výške
kou školou dohodnuté povinnosti študijnej èasti dok- 9. platovej triedy a prvého platového stupòa pod¾a
torandského štúdia v tejto externej vzdelávacej osobitného predpisu2) a
inštitúcii. Vysoká škola uzatvára s externou vzdeláva-
b) po vykonaní dizertaènej skúšky najmenej vo výške
cou inštitúciou individuálnu dohodu o doktorandskom
10. platovej triedy a prvého platového stupòa pod¾a
štúdiu doktoranda. V nej sa riešia otázky spojené s pô-
osobitného predpisu.2)
sobením doktoranda v externej vzdelávacej inštitúcii
vrátane úhrady nákladov externej vzdelávacej inštitú- (19) Vysoká škola môže uzatvori dohodu o spoloè-
cie. Èinnos pod¾a odseku 11 je viazaná na vzdelávaciu ných obhajobách dizertaèných prác v akreditovaných
èinnos vysokej školy. doktorandských študijných programoch so zahraniè-
(13) Ak sa doktorand prihlásil na tému dizertaènej nou vysokou školou, ak to umožòujú právne predpisy
práce vypísanú externou vzdelávacou inštitúciou (od- štátu, na ktorého území pôsobí zahranièná vysoká ško-
sek 12), koná sa dizertaèná skúška aj obhajoba dizer- la.
taènej práce pred komisiou, v ktorej sú paritne zastú- (20) Obhajoba dizertaènej práce doktoranda vysokej
pení èlenovia z vysokej školy urèení pod¾a § 63 ods. 4 školy, ktorá sídli na území Slovenskej republiky a ktorá
a èlenovia urèení externou vzdelávacou inštitúciou. má uzavretú dohodu o spoloèných obhajobách dizer-
Komisia musí ma najmenej štyroch èlenov. Obhajoba taèných prác pod¾a odseku 19, môže sa uskutoèni na
dizertaènej práce sa po dohode vysokej školy alebo fa- zahraniènej vysokej škole pred komisiou na obhajobu
kulty s externou vzdelávacou inštitúciou môže kona dizertaènej práce, v ktorej sú paritne zastúpení èleno-
na pôde externej vzdelávacej inštitúcie. Vo vysokoškol- via zo slovenskej strany urèení pod¾a § 63 ods. 4 a èle-
skom diplome sa uvádza aj názov externej vzdelávacej novia urèení zahraniènou vysokou školou. Komisia na
inštitúcie. obhajobu dizertaènej práce musí ma najmenej štyroch
(14) Obhajobou dizertaènej práce sa doktorandské èlenov. Rovnakým postupom sa uskutoèòuje obhajoba
štúdium konèí. Preukazuje sa òou schopnos a pripra- dizertaènej práce doktoranda zahraniènej vysokej ško-
venos na samostatnú vedeckú a tvorivú èinnos v ob- ly v Slovenskej republike.
lasti výskumu alebo vývoja alebo na samostatnú teore-
tickú a tvorivú umeleckú èinnos. § 54a
(15) Absolventom doktorandského štúdia sa ude¾uje Spoloèné študijné programy
akademický titul „doktor“ („philosophiae doctor“,
v skratke „PhD.“; skratka „PhD.“ sa uvádza za menom).
Absolventom umeleckých doktorandských študijných (1) Vysoká škola môže zabezpeèova študijný prog-
programov (§ 51 ods. 7) sa ude¾uje akademický titul ram v spolupráci s inými vysokými školami vrátane
„doktor umenia“ („artis doctor“, v skratke „ArtD.“; zahranièných vysokých škôl a vysokých škôl z tretích
skratka „ArtD.“ sa uvádza za menom). štátov. Študenti prijatí na študijný program zabezpeèo-
vaný viacerými vysokými školami (ïalej len „spoloèný
(16) Doktorandom v oblasti katolíckej teológie sa po
študijný program“) absolvujú na jednotlivých vysokých
absolvovaní prvej ucelenej èasti doktorandského štú-
školách porovnate¾nú èas štúdia. Spolupracujúce vy-
dia ude¾uje akademický titul „licenciát teológie“
soké školy sa podie¾ajú na tvorbe spoloèného študijné-
(v skratke „ThLic.“). Absolventom doktorandského štú-
ho programu, rozhodovaní o prijímacom konaní a roz-
dia v týchto oblastiach sa ude¾uje akademický titul
hodovaní o splnení podmienok na riadne skonèenie
„doktor teológie“ (v skratke „ThDr.“).
štúdia.
(17) Doktorandské štúdium v danom študijnom od-
(2) Podmienky spolupráce pod¾a odseku 1 urèí doho-
bore sleduje a hodnotí odborová komisia zriadená
da vysokých škôl. V dohode sa urèia najmä podmienky
pod¾a vnútorného predpisu vysokej školy alebo fakul-
prijatia na študijný program pod¾a odseku 1, podmien-
ty, ktorá uskutoèòuje príslušný študijný program. Vy-
ky na jeho absolvovanie, podrobnosti o organizácii štú-
soké školy môžu na základe dohody utvára v jednotli-
dia, ude¾ovanom akademickom titule a podrobnosti
vých študijných odboroch spoloèné odborové komisie.
o dokladoch o skonèení štúdia. Študent prijatý na štú-
Èlenovia odborovej komisie volia zo svojich èlenov
dium spoloèného študijného programu je poèas štúdia
predsedu. Ak vysoká škola uskutoèòuje doktorand-
študentom všetkých spolupracujúcich vysokých škôl.
ské štúdium v spolupráci s externou vzdelávacou in-
To neplatí na štatistické a rozpoètové úèely, keï je po-
štitúciou pod¾a odseku 6, externá vzdelávacia inštitú-
važovaný za študenta tej vysokej školy, ktorá mu v prí-
cia má v príslušnej odborovej komisii primerané
slušnej èasti štúdia zabezpeèuje vzdelávanie (§ 51
zastúpenie.
ods. 2). Dohoda vysokých škôl o spoloènom študijnom
(18) Vysoká škola alebo externá vzdelávacia inštitúcia programe upraví aj platnos vnútorných predpisov vy-
poskytuje študentovi v doktorandskom študijnom sokej školy pre študentov spoloèných študijných prog-
programe v dennej forme štipendium. Študent dokto- ramov a rozhodovanie o ich akademických právach
randského študijného programu v dennej forme štúdia a povinnostiach v súlade s vnútornými predpismi vyso-
s trvalým pobytom v èlenskom štáte má poèas trvania kej školy a právnymi predpismi štátu, v ktorom sa štú-
štandardnej dåžky štúdia študijného programu, na kto- dium uskutoèòuje.
Strana 1582 Zbierka zákonov è. 175/2008 Èiastka 73

ŠIESTA ÈAS poèet uchádzaèov, prijatí budú tí uchádzaèi, ktorí pre-


ŠTÚDIUM NA VYSOKEJ ŠKOLE ukázali najvyššiu mieru schopností na štúdium pod¾a
podmienok urèených vysokou školou. Na štúdium
v jednom akademickom roku môže vysoká škola prija
§ 55
na externú formu štúdia najviac taký poèet uchádzaèov
Základné ustanovenia o štúdium, aký prijme v príslušnom akademickom
roku na dennú formu štúdia; v poète uchádzaèov o štú-
(1) Štátny obèan Slovenskej republiky, obèan èlen- dium prijatých na externú formu štúdia sa nezoh¾ad-
ského štátu a obèan tretieho štátu má právo študova òujú uchádzaèi o štúdium, ktorí v èase podania pri-
na vysokej škole zvolený študijný program, ak splní zá- hlášky na štúdium vykonávajú prácu vo verejnom
kladné podmienky prijatia na štúdium pod¾a § 56, ïal- záujme pod¾a osobitného predpisu2) alebo sú v štátno-
šie podmienky urèené vysokou školou poskytujúcou zamestnaneckom pomere alebo v služobnom pomere
zvolený študijný program pod¾a § 57 ods. 1, podmienky pod¾a osobitných predpisov.36) Toto obmedzenie sa ne-
urèené v dohode pod¾a § 54a ods. 2 a podmienky pod¾a vzahuje na odborné vysoké školy.
§ 58a ods. 4.
(8) Vysoká škola je povinná poskytnú uchádzaèovi
(2) Práva ustanovené týmto zákonom sa zaruèujú o štúdium informáciu o tom, èi štúdium, o ktoré sa
rovnako všetkým uchádzaèom a študentom v súlade so uchádza, zodpovedá požiadavkám na koordináciu
zásadou rovnakého zaobchádzania vo vzdelaní ustano- vzdelávania pre potreby vzájomného uznávania odbor-
venou osobitným zákonom.35a) V súlade so zásadou rov- ných kvalifikácií pod¾a osobitných predpisov.36a)
nakého zaobchádzania sa zakazuje diskriminácia aj
z dôvodu veku, pohlavia, sexuálnej orientácie, manžel- § 56
ského stavu a rodinného stavu, rasy, farby pleti, zdra-
Základné podmienky prijatia na štúdium
votného postihnutia, jazyka, politického alebo iného
zmýš¾ania, príslušnosti k národnostnej menšine, ná-
(1) Základnou podmienkou prijatia na bakalárske
boženského vyznania alebo viery, odborovej èinnosti,
štúdium alebo na štúdium študijného programu pod¾a
národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu
§ 53 ods. 3 je získanie úplného stredného vzdelania ale-
alebo iného postavenia.
bo úplného stredného odborného vzdelania.
(3) Výkon práv a povinností vyplývajúcich z tohto zá-
(2) Základnou podmienkou prijatia na štúdium štu-
kona musí by v súlade s dobrými mravmi. Nikto ne-
dijného programu druhého stupòa pod¾a § 53 ods. 1 a 2
smie tieto práva a povinnosti zneužíva na škodu dru-
je absolvovanie študijného programu prvého stupòa.
hého uchádzaèa alebo študenta. Uchádzaè alebo
študent nesmie by v súvislosti s výkonom svojich práv (3) Základnou podmienkou prijatia na doktorandské
prenasledovaný ani inak postihovaný za to, že podá na štúdium je absolvovanie študijného programu druhé-
iného uchádzaèa, študenta, uèite¾a, výskumného ale- ho stupòa alebo študijného programu pod¾a § 53
bo umeleckého pracovníka alebo iného zamestnanca ods. 3.
vysokej školy sažnos, žalobu alebo návrh na zaèatie
trestného stíhania. § 57
(4) Uchádzaè alebo študent, ktorý sa domnieva, že Ïalšie podmienky prijatia na štúdium
jeho práva alebo právom chránené záujmy boli dotknu-
té v dôsledku nedodržania zásady rovnakého zaobchá- (1) Vysoká škola alebo fakulta, ak sa študijný prog-
dzania, môže sa domáha pod¾a osobitného zákona ram uskutoèòuje na fakulte, môže urèi na prijatie na
právnej ochrany na súde.35a) štúdium jednotlivých študijných programov ïalšie
podmienky s cie¾om zabezpeèi, aby sa na štúdium do-
(5) Vysoká škola alebo fakulta nesmie uchádzaèa ale- stali uchádzaèi s potrebnými schopnosami a predpo-
bo študenta postihova alebo znevýhodòova preto, že kladmi. Urèené podmienky a spôsob overovania ich
uchádzaè alebo študent uplatòuje svoje práva pod¾a splnenia musia umožòova výber uchádzaèov, ktorí
tohto zákona. prejavia najvyššiu mieru schopností na štúdium. Vyso-
(6) Vysoká škola môže prijíma uchádzaèov len na ká škola nesmie prijatie na štúdium podmieni žiad-
štúdium akreditovaných študijných programov, ktoré nym finanèným plnením okrem poplatku pod¾a § 92
má uvedené v zozname študijných programov [§ 20 ods. 10.
ods. 1 písm. a)]. (2) Ïalšie podmienky urèené vysokou školou na pri-
(7) Vysoká škola urèuje poèet prijímaných študentov jatie na štúdium pod¾a § 56 ods. 1 nesmú z h¾adiska ob-
na štúdium daného študijného programu. Ak splní sahu vedomostí prekroèi obsah úplného stredného
podmienky prijatia na štúdium tohto programu väèší vzdelania.37)
35a
) Zákon è. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení nie-
ktorých zákonov (antidiskriminaèný zákon) v znení neskorších predpisov.
36
) Napríklad zákon è. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon
è. 73/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon è. 346/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov.
36a
) Napríklad nariadenie vlády Slovenskej republiky è. 742/2004 Z. z. o odbornej spôsobilosti na výkon zdravotníckeho povolania v znení
neskorších predpisov, zákon Slovenskej národnej rady è. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných
inžinieroch v znení neskorších predpisov.
37
) Zákon è. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) v znení neskorších predpisov.
Èiastka 73 Zbierka zákonov è. 175/2008 Strana 1583

(3) Vysoká škola alebo fakulta, ak sa študijný prog- v informaènom systéme odo dòa jej podania do dòa
ram uskutoèòuje na fakulte, overuje splnenie podmie- skonèenia prijímacieho konania.
nok pod¾a odseku 1 prijímacou skúškou, ak je urèená (3) V prihláške uvedie uchádzaè údaje
ako súèas overovania schopností na štúdium. Prijíma- a) pod¾a § 73 ods. 2,
cie konanie na doktorandské štúdium obsahuje prijí- b) o predchádzajúcom zamestnaní, prípadne o súèas-
maciu skúšku vždy. nom zamestnaní; uchádzaè o štúdium v externej for-
(4) Ak je súèasou overovania schopností na štúdium me, ktorý vykonáva prácu vo verejnom záujme pod¾a
prijímacia skúška (odsek 3), uchádzaèovi so zdravot- osobitného predpisu2) alebo je v štátnozamestna-
ným postihnutím sa na jeho žiados urèí forma prijíma- neckom pomere alebo v služobnom pomere pod¾a
cej skúšky a spôsob jej vykonania s prihliadnutím na osobitných predpisov,36) k prihláške doloží aj potvr-
jeho zdravotné postihnutie. denie zamestnávate¾a o trvaní pracovného pomeru,
(5) Vysoká škola alebo fakulta, ak sa študijný prog- štátnozamestnaneckého pomeru alebo služobného
ram uskutoèòuje na fakulte, zverejní vèas, najneskôr pomeru v èase podania prihlášky na štúdium,
do 20. septembra v akademickom roku, ktorý predchá- c) o dosiahnutom vzdelaní vrátane prospechu a o vý-
dza akademickému roku, v ktorom sa má štúdium za- sledkoch v záujmovej èinnosti súvisiacej so študij-
èa, ak ide o bakalársky študijný program alebo študij- ným programom, na ktorý sa uchádzaè hlási.
ný program pod¾a § 53 ods. 3, a pri ostatných (4) Údaje uvedené v odseku 3 môže vysoká škola
študijných programoch najneskôr dva mesiace pred spracováva38a) pre potreby prijímacieho konania a zá-
posledným dòom urèeným na podanie prihlášok, leho- pisu na štúdium a poskytova iným právnickým oso-
tu na podanie prihlášok na štúdium, podmienky prija- bám a fyzickým osobám na štatistické úèely.
tia pod¾a odseku 1, termín a spôsob overovania ich spl- (5) K prihláške doloží uchádzaè potrebné podklady
nenia, a ak je súèasou overovania schopností na požadované vysokou školou pod¾a § 57 ods. 1 a žiados
štúdium prijímacia skúška, aj formu a rámcový obsah pod¾a § 57 ods. 4. Spracováva osobné údaje pod¾a oso-
skúšky a spôsob vyhodnocovania jej výsledkov. Tieto bitného predpisu40) uvedené v podkladoch a v žiadosti,
skutoènosti sa musia zverejni na úradnej výveske vy- okrem údajov uvedených v odseku 3, môže vysoká ško-
sokej školy alebo fakulty a hromadným spôsobom po- la iba po predchádzajúcom súhlase dotknutej osoby,
d¾a osobitného predpisu.38) Rovnakým spôsobom musí ktorý je neoddelite¾nou súèasou prihlášky. Na spraco-
vysoká škola alebo fakulta zverejni aj informáciu vávanie osobných údajov uchádzaèa uvedených v od-
o poète uchádzaèov, ktorý plánuje prija na štúdium seku 3 a v tomto odseku sa vzahuje § 73 ods. 4 a 6.
príslušného študijného programu.
(6) O prijatí na štúdium študijného programu, ktorý
(6) Podmienkou prijatia na štúdium študijného prog- uskutoèòuje fakulta, rozhoduje dekan. O prijatí na
ramu v zdravotníckych študijných odboroch, ktorý sa štúdium študijného programu, ktorý uskutoèòuje vy-
uskutoèòuje externou formou štúdia, je ukonèené soká škola, rozhoduje rektor.
stredoškolské vzdelanie v príslušnom študijnom odbo-
re. (7) Rozhodnutie o výsledku prijímacieho konania sa
musí vyhotovi písomne do 30 dní od overenia splnenia
(7) Podmienkou prijatia na štúdium študijného prog- podmienok prijatia na štúdium. Musí obsahova výrok,
ramu druhého stupòa v zdravotníckych študijných od- odôvodnenie a pouèenie o možnosti poda žiados
boroch je vysokoškolské vzdelanie prvého stupòa v prí- o preskúmanie rozhodnutia. Musí sa doruèi uchádza-
slušnom študijnom odbore a najmenej jeden rok èovi do vlastných rúk. Uchádzaèovi, ktorého miesto po-
odbornej zdravotníckej praxe v zdravotníckom zariade- bytu nie je známe, sa doruèuje vyvesením rozhodnutia
ní. na úradnej výveske vysokej školy alebo fakulty poèas
15 dní. Posledný deò tejto lehoty sa považuje za deò do-
§ 58 ruèenia.
Prijímacie konanie (8) Uchádzaè môže poda žiados o preskúmanie roz-
hodnutia o výsledku prijímacieho konania. Žiados sa
(1) Prijímacie konanie je proces umožòujúci uchá- podáva orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, v lehote do ôs-
dzaèovi, ktorý preukáže splnenie urèených podmienok mich dní odo dòa jeho doruèenia. Ak je týmto orgánom
prijatia na štúdium, sta sa študentom zvoleného štu- dekan, môže sám žiadosti vyhovie, ak zistí, že rozhod-
dijného programu na vybranej vysokej škole. nutie bolo vydané v rozpore so zákonom, s vnútorným
(2) Prijímacie konanie sa pre uchádzaèa o štúdium predpisom vysokej školy alebo fakulty alebo s pod-
zaèína doruèením jeho písomnej prihlášky na štúdium mienkami ustanovenými pod¾a § 57 ods. 1. Inak postú-
na vysokej škole alebo fakulte, ktorá uskutoèòuje prí- pi žiados rektorovi. Rektor zmení rozhodnutie, ak bolo
slušný študijný program. Vysoká škola môže umožni vydané v rozpore so zákonom, s vnútorným predpisom
doruèi namiesto písomnej prihlášky aj prihlášku vysokej školy alebo s podmienkami ustanovenými po-
v elektronickej forme bez zaruèeného elektronického d¾a § 57 ods. 1. Inak žiados zamietne a pôvodné roz-
podpisu, použitím informaèného systému, ktorý umož- hodnutie potvrdí. Ak rozhodnutie o neprijatí na štú-
òuje uchádzaèovi o štúdium overenie jej zaevidovania dium vydal rektor, môže sám žiadosti vyhovie, ak zistí,
38
) Zákon è. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií).
38a
) § 4 ods. 1 písm. a) zákona è. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov.
40
) Zákon è. 428/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Strana 1584 Zbierka zákonov è. 175/2008 Èiastka 73

že rozhodnutie bolo vydané v rozpore so zákonom, zoh¾adòuje v poète študentov pod¾a § 55 ods. 7 a § 89
s vnútorným predpisom vysokej školy alebo s podmien- ods. 4.
kami ustanovenými pod¾a § 57 ods. 1. Inak postúpi žia- (6) Na študentov, ktorí poèas štúdia absolvujú na inej
dos akademickému senátu vysokej školy. Akademický vysokej škole len niektoré jednotky študijného progra-
senát vysokej školy zmení rozhodnutie, ak bolo vydané mu v príslušnej èasti akademického roka a ostatné jed-
v rozpore so zákonom, s vnútorným predpisom vysokej notky študijného programu v príslušnom akademic-
školy alebo s podmienkami ustanovenými v § 57 ods. 1. kom roku absolvujú na vysokej škole, na ktorú boli
Inak žiados zamietne a pôvodné rozhodnutie potvrdí. prijatí pod¾a § 58, sa odseky 1 až 5 nevzahujú.
Odpoveï žiadate¾ovi o preskúmanie rozhodnutia musí
by odoslaná do 30 dní od doruèenia žiadosti o preskú-
§ 59
manie rozhodnutia o neprijatí na vysokú školu alebo
fakultu. Zápis na štúdium
(9) Vysoká škola alebo fakulta má právo požadova od (1) Oznámením rozhodnutia o prijatí na štúdium
prijatých uchádzaèov informáciu, èi sa zapíšu na štú- pod¾a § 58 ods. 7 vzniká uchádzaèovi právo na zápis na
dium. Uchádzaè je povinný takú informáciu poskytnú štúdium. Termín, miesto a spôsob zápisu prijatému
vysokej škole alebo fakulte do zaèiatku akademického uchádzaèovi urèí vysoká škola alebo fakulta a táto mu
roku (§ 61). Ak uchádzaè neprejaví o štúdium záujem ho oznámi.
alebo informáciu v urèenom èase neposkytne, zaniká
mu právo zapísa sa na štúdium daného študijného (2) Pri zápise si študent sám urèuje, akú èas povin-
programu a vysoká škola alebo fakulta zruší rozhodnu- ností predpísaných študijným programom chce absol-
tie, ktorým nebol ïalší uchádzaè v poradí pod¾a výsled- vova v nasledujúcom období štúdia, na ktoré sa zápis
kov prijímacieho konania na štúdium prijatý, a vydá vzahuje.
nové rozhodnutie o jeho prijatí na štúdium. (3) Právo uchádzaèa na zápis na štúdium pod¾a odse-
(10) Na prijímacie konanie na doktorandské štúdium ku 1 zaniká, ak na otázku vysokej školy alebo fakulty,
sa vzahujú okrem ustanovení tohto paragrafu aj usta- èi sa zapíše na štúdium, odpovie záporne, alebo do ur-
novenia § 54 ods. 5 až 7. èeného termínu neodpovie.
(11) Uchádzaè, ktorý dostal rozhodnutie o neprijatí na § 60
štúdium, má právo na požiadanie nahliadnu do doku-
mentácie svojho prijímacieho konania. Formy a metódy štúdia

§ 58a (1) Študijný program sa môže uskutoèòova v dennej


forme štúdia alebo v externej forme štúdia.
Akademická mobilita
(2) Dennú formu štúdia charakterizuje denná úèas
(1) Vysoká škola môže prija na èas štúdia, obvykle študenta na vzdelávacích èinnostiach (§ 51 ods. 2). Ak
v dåžke jedného semestra alebo trimestra, aj študenta ide o študijné programy prvého a druhého stupòa
inej vysokej školy vrátane zahraniènej vysokej školy a študijné programy pod¾a § 53 ods. 3, vyžaduje sa vy-
a vysokej školy z tretieho štátu bez prijímacieho kona- uèovanie s priamym kontaktom vysokoškolského uèi-
nia v súlade s podmienkami výmenného programu ale- te¾a a študenta v rozsahu najmenej 18 hodín týždenne
bo na základe zmluvy medzi prijímajúcou vysokou ško- v èasti akademického roka, v ktorej prebieha výuèba;
lou a vysielajúcou vysokou školou. uvedené sa nevzahuje na èas vykonávania odbornej
praxe alebo stáže súvisiacej so štúdiom.
(2) Študent prijatý na štúdium pod¾a odseku 1 má
práva a povinnosti študenta vysokej školy so zoh¾adne- (3) Externú formu štúdia charakterizuje prevažne
ním podmienok výmenného programu alebo zmluvy samostatné štúdium a konzultácie.
medzi prijímajúcou vysokou školou a vysielajúcou vy- (4) Študijný program v oboch formách štúdia pod¾a
sokou školou. odsekov 2 a 3 sa môže uskutoèòova
(3) Vysoká škola vydá študentovi potvrdenie, že je a) prezenènou metódou,
študentom vysokej školy, a uvedie obdobie, poèas kto- b) dištanènou metódou alebo
rého má trva jeho štúdium. Vysoká škola vydá študen- c) kombinovanou metódou.
tovi preukaz študenta [§ 67 ods. 1 písm. a)], ak ho nie je (5) Prezenèná metóda štúdia spoèíva na vyuèovaní
možné nahradi obdobným dokladom o štúdiu vyda- s priamym kontaktom uèite¾a so študentom.
ným vysielajúcou vysokou školou.
(6) Dištanèná metóda nahrádza priamy kontakt uèi-
(4) Vysoká škola môže prija pod¾a odseku 1 len štu- te¾a so študentom komunikáciou prostredníctvom ko-
denta inej vysokej školy, ktorý svojím štúdiom na vyso- munikaèných prostriedkov, najmä prostriedkov zalo-
kej škole bude pokraèova v štúdiu zaèatom na inej vy- žených na využívaní poèítaèových sietí.
sokej škole a po skonèení študijného pobytu na vysokej
škole sa vráti a skonèí štúdium na vysielajúcej vysokej § 61
škole. Študent, ktorý je obèanom tretieho štátu, je po-
Akademický rok a jeho organizácia
vinný k prihláške doloži doklady preukazujúce prie-
beh jeho štúdia na vysielajúcej vysokej škole. (1) Akademický rok sa zaèína 1. septembra bežného
(5) Študent prijatý na štúdium pod¾a odseku 1 sa ne- roka a skonèí sa 31. augusta nasledujúceho roka.
Èiastka 73 Zbierka zákonov è. 175/2008 Strana 1585

(2) Štúdium v jednom akademickom roku sa môže významní odborníci v danom študijnom odbore z iných
èleni na dva semestre alebo tri trimestre. Konkrétne vysokých škôl, z právnických osôb vykonávajúcich vý-
èlenenie štúdia si každá vysoká škola urèuje vo svojom skum a vývoj na území Slovenskej republiky3) alebo
štatúte. z praxe. Najmenej dvaja èlenovia skúšobnej komisie
(3) Bakalárske štúdium, magisterské štúdium, inži- pre štátne skúšky sú vysokoškolskí uèitelia pôsobiaci
nierske štúdium a doktorské štúdium sa zaèína zaèiat- vo funkciách profesorov alebo docentov; ak ide o baka-
kom prvého semestra alebo prvého trimestra akade- lárske študijné programy, najmenej jeden vysokoškol-
mického roka. Doktorandské štúdium sa môže zaèa aj ský uèite¾ pôsobiaci vo funkcii profesora alebo vo funk-
zaèiatkom druhého semestra alebo druhého trimestra, cii docenta.
alebo tretieho trimestra akademického roka. (5) Zloženie komisií na vykonanie rigoróznych skú-
šok urèuje z osôb oprávnených skúša pod¾a odseku 3
§ 62 pre študijné programy pod¾a § 83 ods. 1 uskutoèòova-
Kreditový systém né na fakulte dekan a pre študijné programy pod¾a § 83
ods. 1, ktoré sa neuskutoèòujú na fakulte, rektor.
(1) Organizácia všetkých stupòov a foriem vysoko- (6) Skúšobná komisia na vykonanie štátnych skúšok
školského štúdia je založená na kreditovom systéme. má najmenej štyroch èlenov.
Kreditový systém štúdia využíva zhromažïovanie
a prenos kreditov. Umožòuje prostredníctvom kreditov § 64
hodnoti študentovu záaž spojenú s absolvovaním jed-
Prerušenie štúdia
notiek študijného programu v súlade s pravidlami ob-
siahnutými v študijnom programe. (1) Štúdium študijného programu možno na žiados
(2) Kredity sú èíselné hodnoty priradené k jednotkám študenta za podmienok urèených študijným poriad-
študijného programu, vyjadrujúce množstvo práce po- kom preruši. Študijný poriadok urèí najdlhšie celkové
trebnej na ich absolvovanie. Štandardná záaž študenta obdobie prerušenia štúdia.
za celý akademický rok je vyjadrená poètom 60 kreditov, (2) Prerušenie štúdia povo¾uje dekan, ak ide o študij-
za semester 30 kreditov a za trimester 20 kreditov. ný program uskutoèòovaný na fakulte. Ak ide o študij-
(3) Vysoká škola urèí celkový poèet kreditov, ktorý je ný program uskutoèòovaný na vysokej škole, preruše-
potrebný na riadne skonèenie štúdia, v jeho jednotli- nie štúdia povo¾uje rektor.
vých stupòoch. (3) Prerušenie štúdia u študenta doktorandského
(4) Rámcové usmernenie na zavedenie a uplatòova- štúdia, ktorý sa prihlásil na tému dizertaènej práce vy-
nie kreditového systému štúdia ustanoví všeobecne zá- písanú externou vzdelávacou inštitúciou (§ 54 ods. 12),
väzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo. povo¾uje v súlade s odsekom 2 dekan alebo rektor po
kladnom vyjadrení riadite¾a externej vzdelávacej inšti-
§ 63 túcie.
Štátne skúšky, rigorózne skúšky
§ 65
(1) Každý študijný program musí ako jednu z podmie- Riadne skonèenie štúdia
nok na jeho úspešné absolvovanie obsahova vykona-
nie štátnej skúšky alebo štátnych skúšok. (1) Štúdium sa riadne skonèí absolvovaním štúdia
(2) Štátna skúška sa vykoná pred skúšobnou komi- pod¾a príslušného študijného programu. Dòom skon-
siou. Priebeh štátnej skúšky a vyhlásenie jej výsledkov èenia štúdia je deò, keï je splnená posledná z podmie-
sú verejné. Rozhodovanie skúšobnej komisie o výsled- nok predpísaných na riadne skonèenie štúdia daného
koch štátnej skúšky sa uskutoèní na neverejnom za- študijného programu.
sadnutí skúšobnej komisie. Rovnaké podmienky a po- (2) Štúdium pod¾a študijného programu nesmie pre-
stup sa vzahujú aj na konanie rigoróznych skúšok siahnu jeho štandardnú dåžku [§ 51 ods. 4 písm. h)]
(§ 53 ods. 8). o viac ako dva roky.
(3) Právo skúša na štátnej skúške a na rigoróznych (3) Dokladom o riadnom skonèení štúdia akreditova-
skúškach majú iba vysokoškolskí uèitelia pôsobiaci vo ného študijného programu a o získaní príslušného
funkciách profesorov a docentov (§ 75 ods. 1) a ïalší akademického titulu je vysokoškolský diplom a vy-
odborníci schválení príslušnou vedeckou radou [§ 12 svedèenia o štátnych skúškach.
ods. 1 písm. d)]; ak ide o bakalárske študijné programy,
aj vysokoškolskí uèitelia vo funkcii odborného asisten- § 66
ta (§ 75 ods. 8) s vysokoškolským vzdelaním tretieho
Iné skonèenie štúdia
stupòa.
(4) Zloženie skúšobných komisií na vykonanie štát- (1) Okrem riadneho skonèenia štúdia sa štúdium
nych skúšok urèuje z osôb oprávnených skúša pod¾a skonèí
odseku 3 pre študijné programy uskutoèòované na fa- a) zanechaním štúdia,
kultách dekan, pre študijné programy uskutoèòované b) neskonèením štúdia v termíne urèenom pod¾a § 65
na vysokej škole rektor. Do skúšobných komisií na vy- ods. 2,
konanie štátnych skúšok sú spravidla zaraïovaní aj c) vylúèením zo štúdia pre nesplnenie požiadaviek,
Strana 1586 Zbierka zákonov è. 175/2008 Èiastka 73

ktoré vyplývajú zo študijného programu a zo študij- (4) Výpis výsledkov štúdia obsahuje údaje o študij-
ného poriadku vysokej školy, ných povinnostiach, ktoré študent v rámci štúdia štu-
d) vylúèením zo štúdia pod¾a § 72 ods. 2 písm. c), dijného programu splnil.
e) zrušením študijného programu pod¾a § 87 ods. 2, ak (5) Výpis výsledkov štúdia vydáva vysoká škola; ak sa
študent neprijme ponuku vysokej školy pokraèova študijný program uskutoèòoval na fakulte, vydáva ho
v štúdiu iného študijného programu, fakulta. Doklad sa vydáva v súlade so zásadami ob-
f) smrou študenta. siahnutými vo všeobecne záväznom právnom predpise,
(2) Dòom skonèenia štúdia je ktorý vydá ministerstvo; na základe osobitnej žiadosti
a) pod¾a odseku 1 písm. a) deò, keï bolo vysokej škole ho vysoká škola alebo fakulta vydáva aj v anglickom ja-
doruèené písomné vyhlásenie študenta o zanechaní zyku. Doklad patrí
štúdia, a) osobe, ktorá skonèila štúdium študijného programu
b) pod¾a odseku 1 písm. b) koniec akademického roka, pod¾a § 66 ods. 1,
v ktorom mal študent skonèi vysokoškolské štú- b) študentovi na základe jeho žiadosti,
dium, c) absolventovi štúdia študijného programu na zákla-
c) pod¾a odseku 1 písm. c) a d) deò, keï rozhodnutie de jeho žiadosti.
o vylúèení zo štúdia nadobudlo právoplatnos, (6) Záznamník klinickej praxe je doklad na evidenciu
d) pod¾a odseku 1 písm. e) deò, ku ktorému vysoká práce študenta študijného programu v zdravotníckom
škola oznámila zrušenie študijného programu. študijnom odbore, ktorú vykonal pod doh¾adom poèas
(3) Ak sa študent nedostaví na zápis do nasledujúce- klinickej praxe, ktorá tvorí povinnú súèas štúdia. Do
ho obdobia štúdia alebo sa nedostaví po prerušení na záznamníka klinickej praxe sa v chronologickom pora-
opätovný zápis, vysoká škola písomne vyzve študenta dí zapisuje priebeh praxe. Každý záznam potvrdí urèe-
na dostavenie sa k zápisu v lehote desiatich pracov- ný vysokoškolský uèite¾. Vysoká škola môže v prípade
ných dní od doruèenia tejto výzvy. pochybností požiada príslušné zdravotnícke zariade-
nie o umožnenie overenia súladu priebehu praxe vyka-
(4) Ak sa študent po doruèení výzvy v urèenej lehote zovanej v záznamníku klinickej praxe s dokumentáciou
k zápisu nedostaví a ani nepožiada o predåženie tejto le- vedenou zdravotníckym zariadením.
hoty pre zdravotné dôvody, ktoré mu bránia dostavi sa
na zápis, deò, do ktorého sa mal študent zapísa do (7) Študentovi spoloèného študijného programu
ïalšieho obdobia štúdia alebo v ktorom sa mal opätov- (§ 54a) vydáva doklady o štúdiu spravidla jedna zo spo-
ne zapísa, sa považuje za deò, v ktorom študent zane- lupracujúcich vysokých škôl.
chal štúdium.
§ 68
§ 67 Doklady o absolvovaní štúdia
Doklady o štúdiu
(1) Doklady o absolvovaní štúdia študijného progra-
(1) Doklady o štúdiu sú: mu v študijnom odbore sú:
a) preukaz študenta, a) vysokoškolský diplom,
b) výkaz o štúdiu (index), b) vysvedèenie o štátnej skúške,
c) výpis výsledkov štúdia, c) dodatok k diplomu.
d) záznamník klinickej praxe. (2) Vysokoškolský diplom je doklad o absolvovaní
(2) Preukaz študenta je doklad, ktorý potvrdzuje jeho štúdia akreditovaného študijného programu v prísluš-
právne postavenie, ktoré ho oprávòuje využíva práva nom študijnom odbore a o udelení akademického titu-
a výhody študenta vyplývajúce zo zákonov, z vnútor- lu. Vydáva ho vysoká škola. Na vysokoškolskom diplo-
ných predpisov vysokej školy a z dohôd s inými práv- me sa uvádza meno a priezvisko absolventa, matrièné
nickými osobami. Tento doklad slúži aj na preukázanie èíslo diplomu, názov vysokej školy, názov študijného
údajov v òom zapísaných. Preukaz študenta sa študen- odboru, názov študijného programu, pod¾a ktorého sa
tovi vydá po zápise do registra študentov. Vydáva ho vy- štúdium uskutoèòovalo, názov fakulty, ak sa študijný
soká škola. Okrem iných údajov je v òom vyznaèené ob- program uskutoèòoval na fakulte, akademický titul,
dobie, poèas ktorého študent splnil podmienky na podpis rektora a dekana, ak sa študijný program usku-
pokraèovanie v štúdiu pod¾a § 51 ods. 4 písm. i). Na toèòoval na fakulte, dátum skonèenia štúdia pod¾a § 65
preukaze študenta sa používa jednotná štruktúra úda- ods. 1, odtlaèok peèiatky vysokej školy a ïalšie údaje
jov urèená ministerstvom. Ministerstvo záväzne urèí urèené vysokou školou. Vysokoškolský diplom sa odo-
usmernením aj technické vyhotovenie preukazu. vzdáva spravidla pri akademickom obrade.

(3) Výkaz o štúdiu (index) je doklad, do ktorého sa za- (3) Vysvedèenie o štátnej skúške je doklad o vykona-
pisujú najmä jednotky študijného programu (§ 51 nej štátnej skúške, jej súèastiach a o jej výsledku. Vy-
ods. 2) a výsledky kontroly študijnej úspešnosti alebo dáva ho vysoká škola.
študijného výkonu. Vydáva ho vysoká škola; ak sa štu- (4) Dodatok k diplomu je doklad, ktorý obsahuje po-
dijný program uskutoèòuje na fakulte, vydáva ho fa- drobnosti o absolvovanom študijnom programe. Údaje,
kulta. Používanie výkazu o štúdiu nie je povinné, roz- ktoré musí dodatok k diplomu obsahova, ustanovuje
hodnutie o jeho používaní je v právomoci vysokej školy všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá minis-
a je upravené v študijnom poriadku. terstvo. Dodatok k diplomu vydáva vysoká škola. Ab-
Èiastka 73 Zbierka zákonov è. 175/2008 Strana 1587

solvent dostane dodatok k diplomu súèasne s diplo- štúdiom a s možnosou uplatnenia absolventov štu-
mom. dijných programov v praxi,
(5) Na základe osobitnej žiadosti vydá vysoká škola k) ak sa na neho vzahuje povinnos uhradi školné
absolventovi doklady o štúdiu pod¾a odseku 1 aj v ang- pod¾a § 92 ods. 5, rozhodnú sa, v ktorom študijnom
lickom jazyku. programe bude v príslušnom akademickom roku
študova bezplatne, ak má na bezplatné vysokoškol-
(6) Doklady o absolvovaní štúdia sú verejné listiny. ské štúdium nárok,
(7) Na diplom absolventov spoloèných študijných l) za podmienok urèených študijným poriadkom zme-
programov (§ 54a ods. 1) sa ustanovenia odseku 2 vza- ni študijný program v rámci toho istého študijného
hujú primerane. Absolventom spoloèných študijných odboru alebo kombinácie študijných odborov.
programov vysoká škola nemusí vyda doklady o absol- (2) Na študenta, ktorý sa zúèastòuje na praktickej
vovaní štúdia, ak na základe dohody spolupracujúcich výuèbe a praxi, sa vzahujú všeobecné predpisy o bez-
vysokých škôl vydá tieto alebo obdobné doklady spolu- peènosti a ochrane zdravia pri práci.39)
pracujúca vysoká škola (§ 54a ods. 1).
§ 71
SIEDMA ÈAS
Povinnosti študenta
ŠTUDENTI VYSOKÝCH ŠKÔL
(1) Študijné povinnosti študenta vyplývajú zo študij-
§ 69 ného programu, ktorý študuje, a zo študijného poriad-
Základné ustanovenia ku.
(2) Študent je povinný dodržiava vnútorné predpisy
(1) Uchádzaè prijatý na štúdium (§ 58) sa stáva štu- vysokej školy a jej súèastí.
dentom odo dòa zápisu na štúdium; študent, ktorému
bolo štúdium prerušené, sa stáva študentom odo dòa (3) Študent je ïalej povinný najmä
opätovného zápisu na štúdium. a) chráni a hospodárne využíva majetok, prostriedky
a služby vysokej školy,
(2) Študent prestáva by študentom odo dòa skonèe- b) uhrádza školné a poplatky spojené so štúdiom po-
nia štúdia pod¾a § 65 ods. 1 a § 66 alebo odo dòa preru- d¾a tohto zákona, a to výluène a priamo vysokej ško-
šenia štúdia pod¾a § 64 ods. 1. le, na ktorej je zapísaný, a pravdivo uvies skutoè-
nosti rozhodujúce na ich urèenie,
§ 70 c) oznámi vysokej škole alebo fakulte, ak je zapísaný
Práva študenta na študijný program uskutoèòovaný na fakulte, ad-
resu urèenú na doruèovanie písomností,
(1) Študent má právo najmä d) osobne sa dostavi na písomné predvolanie rektora,
a) študova študijný program, na ktorý bol prijatý, dekana alebo nimi povereného zamestnanca vysokej
b) utvori si študijný plán pod¾a pravidiel študijného školy alebo fakulty na prerokovanie otázok týkajú-
programu [§ 51 ods. 4 písm. g)], cich sa priebehu alebo skonèenia jeho štúdia, alebo
c) zapísa sa do ïalšej èasti študijného programu, ak súvisiacich s jeho právami a povinnosami,
splnil povinnosti urèené študijným programom ale- e) písomne oznámi vysokej škole alebo fakulte, ak je
bo študijným poriadkom, zapísaný na študijný program uskutoèòovaný na fa-
d) pri rešpektovaní èasových a kapacitných obmedzení kulte, rozhodnutie pod¾a § 70 ods. 1 písm. k) do
daných študijným poriadkom a študijným progra- 30. septembra príslušného akademického roka.
mom zvoli si tempo štúdia, poradie absolvovania
jednotiek študijného programu pri zachovaní ich § 72
predpísanej nadväznosti a zvoli si uèite¾a pri pred- Disciplinárny priestupok
mete vyuèovanom viacerými uèite¾mi,
e) v rámci svojho štúdia uchádza sa aj o štúdium na (1) Disciplinárny priestupok je zavinené porušenie
inej vysokej škole, a to aj v zahranièí, právnych predpisov alebo vnútorných predpisov vyso-
f) zúèastòova sa na výskumnej, vývojovej alebo ume- kej školy alebo jej súèastí, alebo verejného poriadku.
leckej a ïalšej tvorivej èinnosti vysokej školy,
g) zúèastni sa na zakladaní a èinnosti nezávislých (2) Za disciplinárny priestupok možno uloži študen-
združení pôsobiacich na akademickej pôde (spolkov, tovi niektoré z týchto disciplinárnych opatrení:
zväzov, stavovských združení) v súlade s právnymi a) pokarhanie,
predpismi, b) podmieneèné vylúèenie zo štúdia s urèením lehoty
h) aspoò raz roène ma možnos formou anonymného a podmienok, pri dodržaní ktorých bude podmieneè-
dotazníka vyjadri sa o kvalite výuèby a o uèite¾och, né vylúèenie zo štúdia zrušené,
i) slobodne prejavova názory a pripomienky k vysoké- c) vylúèenie zo štúdia.
mu školstvu, (3) Disciplinárny priestupok je premlèaný, ak od jeho
j) na informaèné a poradenské služby súvisiace so spáchania uplynul viac ako jeden rok.
39
) Zákon è. 124/2006 Z. z. o bezpeènosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpi-
sov.
Strana 1588 Zbierka zákonov è. 175/2008 Èiastka 73

(4) Disciplinárne opatrenia pod¾a odseku 2 ukladá èianstvo, èíslo obèianskeho preukazu, èíslo pasu u cu-
rektor; študentom zapísaným na štúdium študijných dzincov. Štruktúru informaènej vety prevádzkovanej
programov uskutoèòovaných na fakulte ukladá discip- databázy a jej technické podmienky stanoví minister-
linárne opatrenia dekan. Rektor ani dekan nemôže ulo- stvo po prerokovaní s vysokou školou.
ži prísnejšie disciplinárne opatrenie, než navrhla dis-
ciplinárna komisia. (3) V registri študentov vysokých škôl a v centrálnom
registri študentov sú o jednotlivých študentoch zazna-
(5) Konanie o disciplinárnom priestupku pred discip- menané údaje o
linárnou komisiou vysokej školy (fakulty) je ústne za
a) zápise na štúdium,
prítomnosti študenta; ak sa študent nedostaví bez
riadneho ospravedlnenia, možno kona aj bez jeho prí- b) predchádzajúcom vzdelaní,
tomnosti. c) študijnom programe,
(6) Rozhodnutie o uložení disciplinárneho opatrenia d) zápise do vyššieho roèníka alebo do ïalšej èasti štú-
musí by písomné, musí obsahova odôvodnenie a po- dia [§ 51 ods. 4 písm. j)],
uèenie o možnosti poda žiados o jeho preskúmanie; e) pridelení ubytovania v študentskom domove,
študentovi musí by doruèené do vlastných rúk. Žia- f) poskytovaní sociálneho štipendia (§ 96 ods. 1) a mo-
dos sa podáva orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, do ôs- tivaèného štipendia (§ 96 ods. 8),
mich dní odo dòa jeho doruèenia. Ak je týmto orgánom
g) absolvovanej štátnej skúške a udelenom akademic-
dekan, môže sám žiadosti vyhovie a rozhodnutie zme-
kom titule,
ni alebo zruši. Ak žiadosti nevyhovie, postúpi ju rek-
torovi. Rektor rozhodnutie dekana preskúma a ak je h) prerušení štúdia,
v rozpore so zákonom, vnútorným predpisom verejnej i) skonèení štúdia,
vysokej školy alebo jej súèastí, rozhodnutie zmení ale- j) vysokoškolskom diplome [§ 68 ods. 1 písm. a)],
bo zruší, inak žiados zamietne a rozhodnutie potvrdí.
k) štúdiu na inej vysokej škole,
Rektor musí vyda rozhodnutie najneskôr do 30 dní od
doruèenia žiadosti o preskúmanie rozhodnutia deka- l) štúdiu spoloèného študijného programu (§ 54a) na
na. spolupracujúcej vysokej škole v príslušnom akade-
mickom roku,
§ 73 m) poskytovaní štipendia z vlastných zdrojov vysokej
školy (§ 97),
Register študentov vysokých škôl a centrálny register
študentov vysokých škôl n) povinnosti uhradi školné a o jeho úhradách; ak ide
o študentov verejných vysokých škôl a štátnych vy-
(1) Vysoká škola vedie register študentov vysokej sokých škôl (§ 92).
školy. Ministerstvo vedie centrálny register študentov (4) Údaje v registri študentov vysokej školy môžu
vysokých škôl (ïalej len „centrálny register študen- spracováva38a) len osobitne poverení zamestnanci prí-
tov“). Centrálny register študentov vznikne z registrov slušnej vysokej školy; údaje pod¾a ods. 3 písm. a), c) až
študentov vysokých škôl zlúèením registrov študentov h) sa zaznamenajú do registra študentov príslušnej vy-
vysokých škôl okrem registrov študentov vojenských sokej školy do troch dní po rozhodujúcej udalosti. Úda-
vysokých škôl, ktorí vykonávajú štátnu službu profe- je v centrálnom registri študentov môžu spracováva
sionálnych vojakov. Register študentov vysokej školy len osobitne poverení zamestnanci ministerstva alebo
a centrálny register študentov slúžia na evidenciu štu- v rozsahu prípustnom pod¾a odseku 1 osobitne povere-
dentov a na štatistické úèely a rozpoètové úèely. Vyso- ní zamestnanci vysokej školy.
ká škola môže využíva údaje z registra študentov aj
v elektronických preukazoch študentov pod¾a § 67. Na (5) Vysoké školy môžu poskytova iným právnickým
úèely súvisiace s poskytovaním vzdelávania a s ním sú- osobám a fyzickým osobám, s ktorými majú uzavretú
visiacich služieb vysokej školy študentovi môže vysoká dohodu o poskytovaní služieb vyžadujúcich použitie
škola využíva údaje z registra študentov vysokej školy preukazu študenta, tieto údaje o študentovi:
v plnom rozsahu a údaje z centrálneho registra študen- a) meno a priezvisko vrátane titulov,
tov týkajúce sa jej študentov. Ministerstvo vnútra môže
b) dátum narodenia,
využíva údaje o študentoch policajných vysokých
škôl. Ministerstvo zdravotníctva môže využíva údaje c) názov vysokej školy a fakulty, na ktorej študuje,
o študentoch zdravotníckych vysokých škôl. Minister- d) formu štúdia,
stvo obrany môže využíva údaje o študentoch vojen- e) informáciu o prerušení alebo skonèení štúdia.
ských vysokých škôl, ktorí nevykonávajú štátnu služ-
bu profesionálnych vojakov. (6) Zamestnanci pod¾a odseku 4 sú povinní pri práci
s registrom dodržiava všeobecne záväzné právne pred-
(2) Do registra študentov vysokej školy sa zazname- pisy o ochrane osobných údajov.40)
náva meno, priezvisko, tituly, rodné èíslo, dátum naro-
denia u cudzincov, miesto narodenia, rodinný stav (7) Na uchovávanie údajov z registra študentov vyso-
a miesto trvalého pobytu študenta, pohlavie, miesto kej školy a centrálneho registra študentov sa vzahuje
pobytu v Slovenskej republike, národnos, štátne ob- osobitný predpis.40a)
40a
) § 8 zákona è. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach a o doplnení niektorých zákonov v znení zákona è. 216/2007 Z. z.
Èiastka 73 Zbierka zákonov è. 175/2008 Strana 1589

ÔSMA ÈAS zovanie medzinárodných vedeckých alebo umeleckých


ZAMESTNANCI VYSOKÝCH ŠKÔL podujatí.
(5) Vysokoškolský uèite¾ pôsobiaci vo funkcii docenta
§ 74 viažucej sa na študijný odbor prispieva v spolupráci
Zamestnanci vysokých škôl s profesorom vo funkcii viažucej sa na tento študijný
odbor svojou výskumnou, vývojovou alebo umeleckou,
(1) Na vysokých školách ako zamestnanci pôsobia vy- pedagogickou a organizaènou èinnosou k rozvoju po-
sokoškolskí uèitelia, výskumní pracovníci, umeleckí znania v tomto študijnom odbore. Garantuje alebo zú-
pracovníci a ostatní zamestnanci. èastòuje sa na garantovaní kvality a rozvoja bakalár-
(2) Zamestnanci vysokých škôl pôsobiaci v klinickej skeho študijného programu, ktorý vysoká škola alebo
a praktickej výuèbe v špecializovaných výuèbových za- fakulta uskutoèòuje, ak túto èinnos nevykonáva pro-
riadeniach verejných vysokých škôl pod¾a § 35 ods. 2 fesor. Medzi pracovné povinnosti docenta v oblasti
písm. a) poskytujú zdravotnú starostlivos pod¾a oso- vzdelávania patrí najmä vedenie prednášok a seminá-
bitného predpisu.22) rov, hodnotenie študentov vrátane skúšania na štát-
nych skúškach, vedenie doktorandov, vedenie a opono-
§ 75 vanie závereèných prác (§ 51 ods. 3), tvorba študijných
materiálov. V oblasti vedy a techniky alebo umenia pat-
Vysokoškolskí uèitelia rí medzi pracovné povinnosti docenta výskumná, vývo-
jová alebo umelecká èinnos a zverejòovanie jej výsled-
(1) Vysokoškolskí uèitelia pôsobia vo funkciách pro- kov v èasopisoch a na vedeckých, odborných alebo
fesor, hosujúci profesor, docent, odborný asistent, umeleckých podujatiach medzinárodného významu,
asistent a lektor. vedenie výskumných alebo umeleckých tímov a organi-
(2) Vysokoškolskí uèitelia univerzitných vysokých zovanie vedeckých alebo umeleckých podujatí.
škôl (§ 2 ods. 14 a § 111 ods. 1) okrem lektorov (odseky
4, 5, 8 a 9) sa aktívne zúèastòujú na výskumných, vý- (6) Kvalifikaèným predpokladom na vykonávanie
vojových, lieèebno-preventívnych alebo umeleckých funkcie profesora je vedecko-pedagogický titul v štu-
èinnostiach zameraných na získanie nových poznat- dijnom odbore, na ktorý sa funkcia viaže, alebo v prí-
kov, vývojových produktov alebo umeleckých diel, ale- buznom študijnom odbore. Kvalifikaèným predpokla-
bo umeleckých výkonov. U vysokoškolských uèite¾ov dom na vykonávanie funkcie docenta je vedecko-pe-
odborných vysokých škôl pôsobiacich vo funkciách do- dagogický titul „docent“ v študijnom odbore, na
cent, odborný asistent a asistent možno nahradi ak- ktorý sa funkcia viaže, alebo v príbuznom študijnom
tívnu úèas na výskumných, vývojových alebo umelec- odbore.
kých èinnostiach zameraných na získanie nových (7) Vysokoškolský uèite¾, ktorý má vedecko-peda-
poznatkov, vývojových produktov alebo umeleckých gogický titul „profesor“ a vykonáva funkciu profesora,
diel sledovaním aktuálneho stavu vedy, techniky je poèas pôsobenia v tejto funkcii riadnym profesorom
a umenia, ktoré zabezpeèí, že vzdelávacia èinnos sa príslušnej vysokej školy. Vysokoškolský uèite¾, ktorý
bude realizova na úrovni najnovších poznatkov. má vedecko-pedagogický titul „docent“ a vykonáva
(3) Funkcia profesora a funkcia docenta sa viažu na funkciu profesora, je poèas pôsobenia v tejto funkcii
študijný odbor, v ktorom sa ude¾ujú vedecko-pe- mimoriadnym profesorom príslušnej vysokej školy. Ak
dagogické tituly „profesor“ a „docent“ (§ 76 ods. 2). mimoriadny profesor vysokej školy získa poèas svojho
pôsobenia vo funkcii profesora vedecko-pedagogický
(4) Vysokoškolský uèite¾ pôsobiaci vo funkcii profe- titul „profesor“, stáva sa riadnym profesorom vysokej
sora viažucej sa na študijný odbor je v rámci vysokej školy.
školy alebo fakulty zodpovedný za výskum a vzdeláva-
nie v tomto študijnom odbore. Prispieva svojou vý- (8) Vysokoškolský uèite¾ pôsobiaci vo funkcii odbor-
skumnou, vývojovou, lieèebno-preventívnou alebo ného asistenta zabezpeèuje v spolupráci s profesormi
umeleckou, pedagogickou a organizaènou èinnosou a docentmi vysokej školy (odseky 4 a 5) plnenie jej úloh
k rozvoju poznania v tomto študijnom odbore a k objas- v oblasti vzdelávania a v oblasti vedy, techniky alebo
òovaniu vzahov s ostatnými študijnými odbormi; ga- umenia. Ak vysokoškolský uèite¾ pôsobiaci vo funkcii
rantuje alebo zúèastòuje sa na garantovaní kvality odborného asistenta nemá akademický titul PhD. ale-
a rozvoja študijného programu, ktorý vysoká škola ale- bo vedecko-pedagogický titul, vzdeláva sa so zamera-
bo fakulta uskutoèòuje. Medzi pracovné povinnosti ním na ich získanie. Medzi pracovné povinnosti odbor-
profesora v oblasti vzdelávania patrí najmä vedenie ného asistenta v oblasti vzdelávania patrí najmä
prednášok a seminárov, hodnotenie študentov vrátane vedenie prednášok z vybraných kapitol, vedenie semi-
skúšania na štátnych skúškach, vedenie doktorandov, nárov a cvièení, hodnotenie študentov a vedenie a opo-
vedenie a oponovanie závereèných prác (§ 51 ods. 3), novanie závereèných prác (§ 51 ods. 3) v prvých dvoch
tvorba študijných materiálov. V oblasti vedy a techniky stupòoch vysokoškolského vzdelávania, tvorba študij-
alebo umenia patrí medzi pracovné povinnosti profeso- ných materiálov, konzultácie pre študentov a zabezpe-
ra formovanie trendov a koncepcií, výskumná, vývojo- èovanie exkurzií a odborných praxí študentov. V oblas-
vá alebo umelecká èinnos a zverejòovanie jej výsled- ti vedy a techniky alebo umenia patrí medzi pracovné
kov v èasopisoch a na vedeckých, odborných alebo povinnosti odborného asistenta zúèastòovanie sa na
umeleckých podujatiach medzinárodného významu, výskumnej, vývojovej alebo umeleckej èinnosti praco-
vedenie výskumných alebo umeleckých tímov a organi- viska a zverejòovanie jej výsledkov v èasopisoch a na
Strana 1590 Zbierka zákonov è. 175/2008 Èiastka 73

vedeckých, odborných alebo umeleckých podujatiach „doc.“ sa uvádza pred akademickým titulom) alebo
a spolupráca pri organizovaní vedeckých alebo umelec- „profesor“ (v skratke „prof.“; skratka „prof.“ sa uvádza
kých podujatí. Kvalifikaèným predpokladom na vyko- pred akademickým titulom) odborníkovi, ktorý vedecky
návanie funkcie odborného asistenta je v závislosti od a pedagogicky alebo umelecky a pedagogicky pôsobí na
konkrétneho obsahu pracovných úloh vysokoškolské vysokej škole (ïalej len „uchádzaè“) a spåòa urèené kri-
vzdelanie druhého stupòa alebo vysokoškolské vzdela- tériá na získanie titulu docent.
nie tretieho stupòa. Medzi pracovné povinnosti odbor- (2) Vedecko-pedagogický titul „docent“, umelec-
ného asistenta s vysokoškolským vzdelaním tretieho ko-pedagogický titul „docent“, vedecko-pedagogický ti-
stupòa patrí aj skúšanie na štátnych skúškach v baka- tul „profesor“ a umelecko-pedagogický titul „profesor“
lárskych študijných programoch. sa ude¾ujú len v študijných odboroch, ktoré možno štu-
(9) Vysokoškolský uèite¾ pôsobiaci vo funkcii asis- dova v druhom stupni alebo v treom stupni vysoko-
tenta zabezpeèuje pod vedením profesorov a docentov školského štúdia alebo v spojenom prvom a druhom
vysokej školy (odseky 4 a 5) plnenie úloh vysokej školy stupni vysokoškolského štúdia pod¾a § 53 ods. 3.
v oblasti vzdelávania a v oblasti vedy a techniky alebo
(3) Podmienkou na získanie vedecko-pedagogického
umenia. Vysoká škola utvára asistentovi priestor na
titulu „docent“ je
vzdelávanie sa so zameraním na získanie akademické-
a) vysokoškolské vzdelanie tretieho stupòa (§ 54
ho titulu PhD. Medzi pracovné povinnosti asistenta
ods. 1),
v oblasti vzdelávania patrí najmä vedenie praktických
b) vypracovanie habilitaènej práce a úspešné absolvo-
cvièení, hodnotenie študentov, zúèastòovanie sa na za-
vanie habilitaèného konania.
bezpeèovaní ostatných vzdelávacích èinností a zúèast-
òovanie sa na tvorbe študijných materiálov. V oblasti (4) Podmienkou na získanie umelecko-peda-
vedy a techniky alebo umenia patrí medzi pracovné po- gogického titulu „docent“ je vypracovanie habilitaènej
vinnosti asistenta zúèastòovanie sa na výskumnej, vý- práce a úspešné absolvovanie habilitaèného konania.
vojovej alebo umeleckej èinnosti a na zverejòovaní jej (5) Podmienkou na získanie vedecko-pedagogického
výsledkov a zúèastòovanie sa na organizovaní vedec- titulu alebo umelecko-pedagogického titulu „profesor“
kých, odborných alebo umeleckých podujatí. Kvalifi- je predchádzajúce získanie vedecko-pedagogického ti-
kaèným predpokladom potrebným na vykonávanie tulu alebo umelecko-pedagogického titulu „docent“
funkcie asistenta je vysokoškolské vzdelanie druhého pod¾a odsekov 3 alebo 4 a úspešné absolvovanie vyme-
stupòa. núvacieho konania.
(10) Vysokoškolský uèite¾ pôsobiaci vo funkcii lekto-
(6) Vedecko-pedagogický titul alebo umelecko-pe-
ra zabezpeèuje plnenie úloh vysokej školy vo vymedze-
dagogický titul „docent“ v študijnom odbore udelí vyso-
nej oblasti vzdelávania. Medzi pracovné povinnosti
ká škola uchádzaèovi, ktorý spåòa okrem podmienok
lektora patrí výuèba nevyžadujúca aktívnu úèas vo
uvedených v odsekoch 3 a 4 aj tieto podmienky:
výskume alebo vývoji, najmä vedenie cvièení, hodno-
a) vedecky a pedagogicky alebo umelecky a pedagogic-
tenie študentov, zúèastòovanie sa na zabezpeèovaní
ky pôsobí v danom študijnom odbore na vysokej ško-
ostatných vzdelávacích èinností a zúèastòovanie sa
le,
na tvorbe študijných materiálov. Ïalšie pracovné po-
b) svojimi vedeckými prácami vytvoril v danom študij-
vinnosti lektorov urèujú vnútorné predpisy vysokej
nom odbore ucelené vedecké dielo alebo svojimi
školy. Kvalifikaèným predpokladom potrebným na vy-
umeleckými dielami a umeleckými výkonmi vytvoril
konávanie funkcie lektora je v závislosti od konkrétne-
v danom študijnom odbore ucelené umelecké dielo,
ho obsahu pracovných úloh vysokoškolské vzdelanie
prvého stupòa alebo vysokoškolské vzdelanie druhé- c) je v danom študijnom odbore uznávanou vedeckou
ho stupòa. osobnosou v odborných kruhoch alebo uznávanou
umeleckou osobnosou v umeleckých kruhoch.
(11) Na zabezpeèenie študentskej mobility vymenúva
rektor alebo dekan, ak ide o pôsobenie na fakulte, spra- (7) Návrh na udelenie vedecko-pedagogického titulu
vidla z radov vysokoškolských uèite¾ov koordinátora, alebo umelecko-pedagogického titulu „profesor“
ktorého úlohou je najmä zúèastòovanie sa na príprave schváli vysoká škola uchádzaèovi, ktorý spåòa okrem
a uskutoèòovaní programov medzinárodnej spoluprá- podmienky uvedenej v odseku 5 aj tieto podmienky:
ce vo vzdelávacej oblasti, riešenie úloh spojených s vy- a) vedecky a pedagogicky alebo umelecky a pedagogic-
sielaním a prijímaním študentov, poskytovanie pora- ky pôsobí v danom študijnom odbore na vysokej ško-
denských služieb študentom o možnostiach štúdia na le,
iných vysokých školách v Slovenskej republike a v za- b) ovplyvnil vývin daného študijného odboru vytvore-
hranièí. ním vedeckej školy alebo umeleckej školy alebo ori-
ginálnej všeobecne uznávanej skupiny, ktorá nadvä-
§ 76 zuje na jeho publikované vedecké práce, objavy,
vynálezy alebo umeleckú tvorbu,
Vedecko-pedagogické tituly a umelecko-pedagogické c) je v danom študijnom odbore uznávanou vedeckou
tituly „docent“ a „profesor“ alebo umeleckou osobnosou, jeho vedecké práce
(1) Vysoká škola, ktorá má priznané zodpovedajúce alebo umelecké diela alebo umelecké výkony dosiah-
práva v danom študijnom odbore, umožòuje získanie li aj medzinárodné uznanie.
vedecko-pedagogického titulu alebo umelecko-peda- (8) Splnenie podmienok pod¾a odsekov 6 a 7 posu-
gogického titulu „docent“ (v skratke „doc.“; skratka dzuje vedecká rada verejnej vysokej školy alebo vedec-
Èiastka 73 Zbierka zákonov è. 175/2008 Strana 1591

ká rada fakulty na základe kritérií na získanie titulu ského uèite¾a a na zaradenie do tejto funkcie na dobu
docent a kritérií na získanie titulu profesor. urèitú až do dosiahnutia veku 65 rokov.
(9) Vysoká škola môže požadova od uchádzaèa o zís- (5) Vysokoškolského uèite¾a môže rektor alebo de-
kanie vedecko-pedagogického titulu alebo umelec- kan, ak je vysokoškolský uèite¾ zaradený na fakulte,
ko-pedagogického titulu „docent“ alebo „profesor“ po- uvo¾ni na primerané obdobie z plnenia pedagogických
platok na úhradu nákladov spojených s habilitaèným úloh a umožni mu, aby sa venoval iba vedeckej práci
konaním alebo vymenúvacím konaním. To neplatí pre alebo umeleckej práci. Tým nie sú dotknuté ustanove-
uchádzaèa, ktorý je na tejto vysokej škole v pracovnom nia osobitných predpisov o odmeòovaní zamestnan-
pomere na ustanovený týždenný pracovný èas. Výšku cov.2)
poplatku urèuje vnútorný predpis vysokej školy. Popla-
tok je odvodený od skutoèných nákladov na toto kona- (6) Pracovný pomer vysokoškolských uèite¾ov sa
nie. Poplatok je príjmom vysokej školy. skonèí koncom akademického roku, v ktorom dovàšia
65 rokov veku, ak sa ich pracovný pomer neskonèil
(10) Bližšie podrobnosti o postupe získavania skôr pod¾a osobitných predpisov.42) Rektor alebo de-
vedecko-pedagogických titulov a umelecko-pedago- kan, ak ide o zamestnanca zaradeného na fakulte, mô-
gických titulov „docent“ a „profesor“ ustanoví všeobec- že s osobou nad 65 rokov veku uzavrie pracovný po-
ne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo. mer na pracovné miesto vysokoškolského uèite¾a, ak
ide o zamestnanca zaradeného na fakulte najdlhšie na
§ 77 jeden rok; takto možno uzavrie pracovný pomer aj
Obsadzovanie miest vysokoškolských uèite¾ov opakovane.
(7) Ak vysokoškolský uèite¾ zastáva funkciu rektora
(1) Obsadzovanie pracovných miest vysokoškolských alebo dekana na vysokej škole a poèas jeho funkèného
uèite¾ov a obsadzovanie funkcií profesorov a docentov obdobia v tejto funkcii sa má skonèi jeho pracovný po-
sa uskutoèòuje výberovým konaním v súlade s § 15 mer na základe pracovnej zmluvy alebo z dôvodu do-
ods. 1 písm. c). Výberové konanie na obsadenie funkcie siahnutia veku 65 rokov pod¾a odseku 6, jeho pracovný
profesora a funkcie docenta je zároveò výberovým ko- pomer sa skonèí uplynutím funkèného obdobia.
naním na obsadenie pracovného miesta vysokoškol-
ského uèite¾a. Vypísanie výberového konania musí by (8) Rektor alebo dekan môže najviac na jeden rok pri-
zverejnené na úradnej výveske vysokej školy alebo fa- ja zamestnanca do pracovného pomeru na kratší pra-
kulty, ak ide o pracovné miesto alebo funkciu zaradenú covný èas na miesto vysokoškolského uèite¾a bez výbe-
na fakulte, a poskytnuté ministerstvu na zverejnenie rového konania.
na jeho osobitnej internetovej stránke. Vypísanie výbe-
rového konania na obsadenie funkcie profesora musí § 78
by zverejnené i v periodickej dennej tlaèi s celoštátnou
pôsobnosou. Profesor emeritus
(2) Pracovný pomer na miesto vysokoškolského uèi-
te¾a so zamestnancom, ktorý nemá vedecko-pe- Rektor môže na návrh vedeckej rady vysokej školy
dagogický titul „profesor“ ani „docent“, možno uzavrie udeli za významné prínosy v oblasti vedy alebo umenia
na základe jedného výberového konania najdlhšie na a vzdelávania profesorovi staršiemu ako 65 rokov, kto-
pä rokov. rý skonèil pracovný pomer s vysokou školou ako jej
(3) Pracovný pomer vysokoškolského uèite¾a (odsek riadny profesor (§ 75 ods. 7) a ktorý naïalej aktívne ve-
1), ktorý nemá vedecko-pedagogický titul profesor ale- decky a pedagogicky pôsobí, èestný titul „profesor eme-
bo docent, zamestnaného na lekárskych, farmaceutic- ritus“ (emeritný profesor). V súlade s vnútornými pred-
kých a veterinárskych fakultách a na pracoviskách pismi umožní vysoká škola emeritným profesorom
verejných vysokých škôl, kde na výkon práce zamest- zúèastòova sa na výskume a na jej iných èinnostiach.
nanca je potrebné skonèenie urèitého stupòa špeciali-
zaènej prípravy, možno uzavrie na základe jedného vý- § 79
berového konania na èas dlhší, ako je v odseku 2. Tento
èas urèí dekan alebo rektor najdlhšie na desa rokov. Hosujúci profesor
(4) Vysokoškolský uèite¾ môže obsadi funkciu do-
centa alebo profesora na základe jedného výberového Rektor alebo dekan, ak ide o pracovné miesto zarade-
konania najviac na pä rokov. Ak vysokoškolský uèite¾ né na fakulte, môže na èas nepresahujúci dva roky
obsadil funkciu docenta alebo profesora tretí raz, pri- uzavrie so súhlasom vedeckej rady vysokej školy pra-
èom celkový èas jeho pôsobenia v týchto funkciách covný pomer s významným odborníkom na miesto vy-
dosiahol aspoò devä rokov, a má, ak ide o funkciu do- sokoškolského uèite¾a vo funkcii hosujúceho profeso-
centa, vedecko-pedagogický titul „docent“ alebo „profe- ra. Na hosujúceho profesora sa vzahujú ustanovenia
sor“, a ak ide o funkciu profesora, vedecko-pedago- § 75 týkajúce sa profesorov okrem odseku 6. Na obsa-
gický titul „profesor“, získava právo na pracovnú dzovanie funkcií hosujúcich profesorov sa nevzahujú
zmluvu s touto vysokou školou na miesto vysokoškol- ustanovenia § 77.
42
) Zákonník práce.
Strana 1592 Zbierka zákonov è. 175/2008 Èiastka 73

§ 80 hlavie, štátne obèianstvo, údaje o pracovnom pomere,


Výskumní pracovníci a umeleckí pracovníci najmä jeho vznik a skonèenie, týždenný pracovný èas,
kategória zamestnanca pod¾a § 74 ods. 1, súèas vyso-
(1) Na plnenie svojich úloh vo vede, technike alebo kej školy, na ktorej je zamestnanec zaradený (§ 21
umení môže vysoká škola zamestnáva výskumných ods. 1), v prípade vysokoškolských uèite¾ov funkcia,
pracovníkov a umeleckých pracovníkov. v ktorej pôsobí, a údaje o garantovaní študijného prog-
ramu pod¾a § 75 ods. 4 a 5.
(2) Výskumní pracovníci a umeleckí pracovníci sa
môžu zúèastòova aj na vzdelávacej èinnosti vysokej (4) Vysoká škola, ktorá má elektronický informaèný
školy. systém pod¾a § 80a, ak je to technicky možné, môže
v plnom rozsahu poskytova údaje do registra zamest-
§ 80a nancov z tohto elektronického informaèného systému.
Ochrana osobných údajov zamestnancov (5) Údaje v registri zamestnancov môžu spracúva38a)
len poverení zamestnanci vysokej školy, ministerstva,
(1) Ak vysoká škola využíva na evidenciu dochádzky, ministerstva obrany, ministerstva vnútra a minister-
kontrolu prístupu do objektov, zvýšenie bezpeènosti stva zdravotníctva.
a ochrany zdravia pri práci a na ïalšie úèely súvisiace (6) Na uchovávanie údajov z registra zamestnancov
s jej èinnosou elektronický informaèný systém, má sa vzahuje osobitný predpis.40a)
právo na tento úèel uchováva a spracúva osobné úda-
je zamestnancov a využíva ich na uvedené úèely aj DEVIATA ÈAS
v elektronických preukazoch zamestnancov. Na ucho-
vávanie a spracúvanie osobných údajov zamestnancov AKREDITÁCIA
sa vzahuje osobitný zákon.40)
PRVÁ HLAVA
(2) Vysoká škola môže poskytova iným právnickým
osobám a fyzickým osobám, s ktorými má uzavretú do- AKREDITAÈNÁ KOMISIA
hodu o poskytovaní služieb vyžadujúcich použitie pre-
ukazu zamestnanca, tieto údaje o zamestnancovi: § 81
a) meno a priezvisko vrátane titulov, Zloženie a èinnos Akreditaènej komisie
b) dátum narodenia,
c) názov vysokej školy a názov jej súèasti, na ktorej je (1) Akreditaènú komisiu zriaïuje vláda ako svoj po-
zamestnanec zaradený, radný orgán a schva¾uje jej štatút [§ 102 ods. 1
d) dátum skonèenia pracovného pomeru s vysokou písm. b)].
školou. (2) Akreditaèná komisia sa skladá z predsedu, pod-
predsedu a ïalších èlenov (ïalej len „èlen komisie“),
§ 80b ktorých vymenúva a odvoláva vláda na návrh ministra
Register zamestnancov vysokých škôl po vyjadrení orgánov reprezentácie vysokých škôl
(§ 107 ods. 1); vymenúva ich z významných osobností
(1) Ministerstvo vedie register zamestnancov vyso- z vysokých škôl, odborných a vedeckých ustanovizní.
kých škôl (ïalej len „register zamestnancov“), v ktorom Èlenmi Akreditaènej komisie sú aj zahranièní odborní-
sú uvedení vysokoškolskí uèitelia, výskumní pracovní- ci.
ci a umeleckí pracovníci vysokých škôl (§ 74 ods. 1). Vy- (3) Akreditaèná komisia má 21 èlenov.
soké školy sú povinné poskytova a aktualizova údaje
v registri zamestnancov spôsobom a v termínoch urèe- (4) Najviac jedna tretina èlenov Akreditaènej komisie
ných ministerstvom. je z nevysokoškolských ustanovizní.

(2) Register zamestnancov slúži na evidenciu zamest- (5) Vláda vymenúva èlenov Akreditaènej komisie na
nancov vysokých škôl, štatistické úèely, rozpoètové šes rokov; možno ich vymenova najviac na dve po
úèely, kontrolné úèely a potreby Akreditaènej komisie sebe idúce funkèné obdobia. Pri prvom vymenovaní
pri plnení úloh pod¾a § 82 ods. 2 a 3. Ministerstvo vy- èlenov Akreditaènej komisie pod¾a tohto zákona sa žre-
užíva údaje z registra zamestnancov v plnom rozsahu. bom urèí jedna tretina èlenov, ktorých funkèné obdobie
Vysoká škola využíva údaje z registra zamestnancov tý- sa skonèí po dvoch rokoch, a jedna tretina èlenov, kto-
kajúce sa jej zamestnancov a vzahujúce sa na obdobie rých funkèné obdobie sa skonèí po štyroch rokoch.
trvania ich pracovného pomeru na tejto vysokej škole. Predseda Akreditaènej komisie je vymenovaný na šes
Ministerstvo obrany môže v plnom rozsahu využíva rokov.
údaje o zamestnancoch vojenských vysokých škôl, mi- (6) Funkcia èlena Akreditaènej komisie je nezluèite¾-
nisterstvo vnútra môže v plnom rozsahu využíva údaje ná s funkciou rektora, prorektora, dekana a prodeka-
o zamestnancoch policajných vysokých škôl a minis- na.
terstvo zdravotníctva môže v plnom rozsahu využíva (7) Èlenstvo v Akreditaènej komisii zaniká
údaje o zamestnancoch zdravotníckych vysokých škôl. a) uplynutím funkèného obdobia jej èlena,
(3) Do registra zamestnancov sa zaznamenáva meno, b) vzdaním sa èlenstva na základe písomnej žiadosti,
priezvisko, tituly, rodné èíslo, dátum narodenia u cu- c) ak èlen zaène vykonáva niektorú z uvedených funk-
dzincov, miesto narodenia, miesto trvalého pobytu, cií pod¾a odseku 6,
miesto pobytu v Slovenskej republike u cudzincov, po- d) odvolaním èlena,
Èiastka 73 Zbierka zákonov è. 175/2008 Strana 1593

e) smrou èlena. verejnej vysokej školy alebo fakulty štátnej vysokej


(8) Vláda môže èlena Akreditaènej komisie odvola na školy,
návrh ministra po vyjadrení orgánov reprezentácie vy- e) o návrhu na udelenie štátneho súhlasu právnickej
sokých škôl, ak èlen osobe, ktorá chce pôsobi ako súkromná vysoká
a) si neplní svoje povinnosti vyplývajúce z èlenstva; dô- škola,
vod posúdi komisia a odvolanie navrhne predseda f) o návrhu na zmenu v sústave študijných odborov,
Akreditaènej komisie ministrovi, g) o ïalších návrhoch týkajúcich sa vysokého školstva,
b) bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný èin, ktoré jej predloží minister.
alebo bol mu uložený nepodmieneèný trest odòatia (3) Akreditaèná komisia uskutoèòuje aj komplexné
slobody. akreditácie èinností vysokých škôl (§ 84). V rámci kom-
(9) Ak èlenstvo niektorého èlena Akreditaènej komi- plexnej akreditácie Akreditaèná komisia hodnotí aj
sie zanikne pred uplynutím jeho funkèného obdobia úroveò výskumnej, vývojovej, umeleckej a ïalšej tvori-
a vláda v tomto èase vymenuje na jeho miesto nového vej èinnosti vysokej školy a vyjadruje sa o jej zaèlenení
èlena, funkèné obdobie èlena Akreditaènej komisie sa pod¾a § 2 ods. 13.
skonèí dòom, ktorým by uplynulo funkèné obdobie pô- (4) Akreditaèná komisia je oprávnená pri plnení svo-
vodne vymenovaného èlena Akreditaènej komisie. jich úloh pod¾a odsekov 2 a 3 a pod¾a § 83 ods. 11 poža-
(10) Akreditaèná komisia môže zriaïova na odbornú dova od ústredných orgánov štátnej správy, od vyso-
prípravu svojich rokovaní pracovné skupiny. kých škôl a od právnických osôb vykonávajúcich
výskum a vývoj na území Slovenskej republiky,3) uchá-
(11) Predsedu a ïalších èlenov pracovnej skupiny vy- dzajúcich sa o akreditáciu pod¾a § 86 informácie, pod-
menúva a odvoláva predseda Akreditaènej komisie po klady a súèinnos, ktoré sú nevyhnutné na jej èinnos.
schválení v Akreditaènej komisii; predsedu pracovnej
skupiny vymenúva z èlenov tejto komisie. Èlenovia pra- (5) Akreditaèná komisia sa vyjadruje ku skutoènos-
covnej skupiny musia spåòa kritérium vysokej odbor- tiam pod¾a odseku 2 okrem vyjadrenia v rámci kom-
nej úrovne a autority. Èlenmi pracovnej skupiny môžu plexnej akreditácie èinností vysokej školy pod¾a § 84
by i zahranièní odborníci. najneskôr do 150 dní od prijatia úplných podkladov.
Akreditaèná komisia svoje vyjadrenia zverejòuje na
(12) Spôsob rokovania Akreditaènej komisie a jej pra- svojej internetovej stránke najmenej tri roky od ich pri-
covných skupín upraví štatút Akreditaènej komisie, jatia. Akreditaèná komisia svoje vyjadrenie odôvodní.
ktorý schva¾uje vláda.
(6) Spôsob výberu èlenov Akreditaènej komisie, po-
(13) Èinnos Akreditaènej komisie materiálne a fi- stup pri výkone pôsobnosti Akreditaènej komisie a jej
nanène zabezpeèuje ministerstvo. pracovných skupín pod¾a tohto paragrafu, ako aj spô-
(14) Èinnos èlenov Akreditaènej komisie a jej pracov- sob podávania a podrobnejší obsah žiadostí a podkla-
ných skupín je úkonom vo všeobecnom záujme.27) Za- dov na èinnos Akreditaènej komisie pod¾a tohto para-
mestnávate¾ im na návrh ministra poskytne odmenu grafu ustanoví nariadenie vlády Slovenskej republiky.
a cestovné náhrady sa im poskytujú pod¾a osobitného (7) Kritériá používané pri posudzovaní spôsobilosti
predpisu.28) Finanèné prostriedky na odmenu uhradí pod¾a odseku 2 písm. a) až c), pri vyjadrovaní sa o zara-
zamestnávate¾ovi ministerstvo. dení vysokej školy medzi univerzitné vysoké školy (§ 2
ods. 13) a pri hodnotení úrovne výskumnej, vývojovej,
§ 82 umeleckej a ïalšej tvorivej èinnosti v rámci komplexnej
Pôsobnos Akreditaènej komisie akreditácie èinností vysokej školy navrhuje a po vyjad-
rení Akreditaènej komisie a orgánov reprezentácie vy-
(1) Akreditaèná komisia sleduje, posudzuje a nezá- sokých škôl schva¾uje ministerstvo.
visle hodnotí kvalitu vzdelávacej, výskumnej, vývojo-
(8) Právnická osoba, ktorej sa vyjadrenie pod¾a § 82
vej, umeleckej a ïalšej tvorivej èinnosti vysokých škôl
ods. 2 týka, má právo zasla ministerstvu pripomienky
a napomáha jej zvyšovanie. Komplexne posudzuje pod-
k vyjadreniu Akreditaènej komisie do ôsmich dní od
mienky, v ktorých sa tieto èinnosti na jednotlivých vy-
jeho zverejnenia na internetovej stránke Akreditaènej
sokých školách uskutoèòujú a vypracúva odporúèania
komisie. Ministerstvo predložené písomné pripomien-
na zlepšenie práce vysokých škôl. Akreditaèná komisia
ky vyhodnotí a zverejní.
môže o svojich zisteniach informova verejnos.
(2) Akreditaèná komisia sa vyjadruje DRUHÁ HLAVA
a) o spôsobilosti vysokej školy uskutoèòova študijný
program oprávòujúci udeli jeho absolventom aka- PRIZNÁVANIE PRÁV A KOMPLEXNÁ AKREDITÁCIA
demický titul, ÈINNOSTÍ VYSOKEJ ŠKOLY
b) o spôsobilosti nevysokoškolskej inštitúcie podie¾a
sa na uskutoèòovaní doktorandského študijného § 83
programu (§ 86), Akreditácia jednotlivých èinností vysokej školy
c) o spôsobilosti vysokej školy uskutoèòova habilitaè- a priznávanie práv
né konanie a konanie na vymenúvanie profesorov,
d) o návrhoch na zriadenie, zlúèenie, splynutie, rozde- (1) Akreditácia študijného programu je proces,
lenie, zrušenie, zmenu názvu alebo zmenu sídla ve- v rámci ktorého Akreditaèná komisia na žiados vyso-
rejnej vysokej školy, štátnej vysokej školy, fakulty kej školy posúdi jej spôsobilos uskutoèòova študijný
Strana 1594 Zbierka zákonov è. 175/2008 Èiastka 73

program. Po vyjadrení Akreditaènej komisie pod¾a § 82 prílohu vyjadrenia Akreditaènej komisie, ktoré sa pred-
ods. 2 písm. a) môže ministerstvo prizna vysokej škole kladá ministerstvu.
právo ude¾ova absolventom tohto študijného progra-
mu zodpovedajúci akademický titul. Študijný program, (7) Ak vysoká škola spåòa v èase akreditácie kritériá
pre ktorý vysoká škola získala uvedené právo, je akre- (§ 82 ods. 7) uplatòované pri posudzovaní spôsobilosti
ditovaný študijný program. Vysoká škola, ktorá má pod¾a odsekov 2 a 5 a spôsob ich spåòania utvára dosta-
akreditovaný študijný program, po ktorého absolvova- toèné predpoklady na udržanie spôsobilosti až do naj-
ní sa ude¾uje titul magister, má v súlade s § 53 ods. 8 bližšej komplexnej akreditácie èinností vysokej školy,
právo ude¾ova po úspešnom vykonaní rigoróznej skúš- priznáva ministerstvo práva pod¾a odsekov 1 a 3 bez èa-
ky zodpovedajúci akademický titul. sového obmedzenia. Práva priznané bez èasového ob-
medzenia sú pravidelne prehodnocované v rámci kom-
(2) Pri posudzovaní spôsobilosti uskutoèòova štu- plexných akreditácií èinností vysokej školy pod¾a § 84.
dijný program pod¾a § 82 ods. 2 písm. a) sa pod¾a usta- Ak ide o nový študijný program, ministerstvo priznáva
novených kritérií (§ 82 ods. 7) hodnotí jeho obsah, pro- práva pod¾a odseku 1 najviac na èas zodpovedajúci
fil absolventa, požiadavky na uchádzaèov a spôsob ich štandardnej dåžke štúdia.
výberu, požiadavky na absolvovanie, personálne, ma-
(8) Ak vysoká škola v èase akreditácie spåòa kritériá
teriálne, technické a informaèné zabezpeèenie študij-
(§ 82 ods. 7) uplatòované pri posudzovaní spôsobilosti
ného programu a úroveò študentov a absolventov štu-
pod¾a odsekov 2 a 5, ale spôsob ich spåòania neutvára
dijného programu. U nových študijných programov
dostatoèné predpoklady na udržanie zodpovedajúcej
možno pri prvej akreditácii uplatni osobitné kritériá,
spôsobilosti až do najbližšej komplexnej akreditácie
prièom Akreditaèná komisia sa vyjadrí kladne, ak usú-
èinností vysokej školy, priznáva ministerstvo práva
di, že sa dá odôvodnene predpoklada, že najneskôr na
pod¾a odsekov 1 a 3 s èasovým obmedzením, spravidla
konci obdobia zodpovedajúceho štandardnej dåžke štú-
na dva roky. Zároveò požiada vysokú školu, aby prijala
dia bude vysoká škola pri uplatnení štandardných kri-
opatrenia na odstránenie nedostatkov a v stanovenej
térií spôsobilá uskutoèòova tento študijný program
lehote podala správu o ich výsledku. Ak si to povaha
a že existujúce podmienky umožnia aj prvým absolven-
nedostatkov zistených pri akreditácii vyžaduje, požia-
tom získa plnohodnotné vysokoškolské vzdelanie.
da Akreditaènú komisiu, aby zabezpeèila overenie vý-
(3) Akreditácia habilitaèného konania a konania na sledku opatrení návštevou na vysokej škole. Ak prijaté
vymenúvanie profesorov v študijnom odbore je proces, opatrenia zaruèujú udržanie zodpovedajúcej spôsobi-
v rámci ktorého Akreditaèná komisia na žiados vyso- losti až do najbližšej komplexnej akreditácie èinností
kej školy posúdi jej spôsobilos uskutoèòova habili- vysokej školy, ministerstvo po vyjadrení Akreditaènej
taèné konanie a konanie na vymenúvanie profesorov komisie zruší èasové obmedzenie priznaných práv. Ak
v tomto študijnom odbore. Po vyjadrení Akreditaènej sa ani prijatými opatreniami predpoklady na udržanie
komisie pod¾a § 82 ods. 2 písm. c) môže ministerstvo zodpovedajúcej spôsobilosti až do najbližšej komplex-
prizna vysokej škole právo uskutoèòova habilitaèné nej akreditácie nedosiahli, ale vysoká škola naïalej
konanie a konanie na vymenúvanie profesorov v poža- spåòa kritériá, ministerstvo predåži priznané práva
dovanom študijnom odbore. s èasovým obmedzením. Ak vysoká škola prestala spå-
òa kritériá alebo ak nepodala v termíne požadovanú
(4) Vysoká škola môže požiada o akreditáciu habili- správu, postupuje sa pod¾a odseku 9.
taèného konania a konania na vymenúvanie profesorov
v študijnom odbore, v ktorom má akreditovaný študij- (9) Ak vysoká škola v èase akreditácie nespåòa krité-
ný program druhého stupòa alebo študijný program riá (§ 82 ods. 7) uplatòované pri posudzovaní spôsobi-
pod¾a § 53 ods. 3, alebo študijný program tretieho stup- losti pod¾a odsekov 2 a 5 a doteraz mala priznané zod-
òa. Ak sa tento študijný program uskutoèòuje na fa- povedajúce práva, ministerstvo pozastaví ich platnos
kulte, habilitaèné konanie a konanie na vymenúvanie a vyzve vysokú školu, aby neodkladne prijala opatrenia
profesorov sa uskutoèòuje na fakulte. na odstránenie nedostatkov a do jedného roka podala
správu o ich výsledku. Zároveò požiada Akreditaènú
(5) Pri posudzovaní spôsobilosti uskutoèòova habi- komisiu, aby zabezpeèila overenie výsledku opatrení
litaèné konanie a konanie na vymenúvanie profesorov návštevou na vysokej škole. Ak vysoká škola nedostat-
pod¾a § 82 ods. 2 písm. c) sa pod¾a ustanovených krité- ky odstránila a spåòa požadované kritériá, ministerstvo
rií (§ 82 ods. 7) hodnotí vedecký alebo umelecký profil po vyjadrení Akreditaènej komisie obnoví platnos pri-
vysokej školy, a to aj z h¾adiska medzinárodného vý- znaných práv v súlade s odsekmi 7 a 8; v opaènom prí-
znamu dosiahnutých výsledkov, kritériá na získanie ti- pade práva odníme. Ministerstvo práva odníme aj v prí-
tulu docent a kritériá na získanie titulu profesor pod¾a pade, ak vysoká škola nepodala v termíne požadovanú
§ 12 ods. 1 písm. e) a § 30 ods. 1 písm. e) a ich dodržia- správu. Ak vysoká škola v èase akreditácie nespåòa kri-
vanie a personálne zabezpeèenie vrátane zloženia ve- tériá (§ 82 ods. 7) uplatòované pri posudzovaní spôso-
deckej rady vysokej školy a vedeckej rady fakulty, ak sa bilosti pod¾a odsekov 2 a 5 a doteraz nemala priznané
habilitaèné konanie a konanie na vymenúvanie profe- zodpovedajúce práva, ministerstvo žiados o priznanie
sorov uskutoèòuje na fakulte. práv zamietne.
(6) Podkladom na vyjadrenie Akreditaènej komisie (10) Ak vysokej škole bolo odòaté právo alebo zamiet-
pod¾a odsekov 1 a 3 je najmä hodnotiaca správa pra- nutá žiados o priznanie práva pod¾a odseku 9, môže
covnej skupiny. Prílohou hodnotiacej správy je vyjadre- vysoká škola požiada o akreditáciu študijného progra-
nie vysokej školy k jej obsahu. Toto vyjadrenie tvorí aj mu v rovnakom študijnom odbore najskôr o jeden rok
Èiastka 73 Zbierka zákonov è. 175/2008 Strana 1595

po rozhodnutí ministerstva. Ak ide o študijný program mov, v ktorých chce ma priznané právo ude¾ova
uskutoèòovaný na fakulte, platí obmedzenie o najme- akademický titul, vrátane príslušných podkladov tý-
nej jednoroènom odstupe pre žiados o akreditáciu len kajúcich sa študijných programov,
pre študijné programy uskutoèòované na tejto fakulte. c) žiadosti o akreditáciu habilitaèného konania a ko-
(11) Akreditaèná komisia je oprávnená požadova od nania na vymenúvanie profesorov vo všetkých štu-
vysokých škôl a externých vzdelávacích inštitúcií infor- dijných odboroch, v ktorých chce ma priznané prá-
mácie týkajúce sa uskutoèòovania akreditovaných èin- vo tieto konania uskutoèòova, vrátane príslušných
ností aj kedyko¾vek poèas platnosti akreditácie. Ak zis- podkladov,
tí, že vysoká škola alebo externá vzdelávacia inštitúcia d) podklady na hodnotenie výskumnej, vývojovej, ume-
prestala spåòa kritériá na priznanie zodpovedajúceho leckej èinnosti a ïalšej tvorivej èinnosti,
práva, môže iniciova akreditáciu príslušnej èinnosti. e) podklady na vyjadrenie Akreditaènej komisie o za-
èlenení vysokej školy pod¾a § 2 ods.13.
(12) Pre študijné programy v oblasti teológie je pod-
mienkou akreditácie aj súhlas príslušnej cirkevnej (4) Výsledkom komplexnej akreditácie èinností vyso-
vrchnosti. kej školy je
a) hodnotenie plnenia poslania a úloh vysokej školy na
(13) Akreditaèná komisia na zaèiatku akreditácie štu-
základe analýzy jej èinnosti vypracované Akreditaè-
dijného programu v oblasti zdravotníctva požiada mi-
nou komisiou; hodnotenie obsahuje i odporúèania
nisterstvo zdravotníctva o stanovisko, èi absolventi
Akreditaènej komisie na zlepšenie práce vysokej
študijného programu budú spåòa podmienky na vý-
školy,
kon zdravotníckeho povolania pod¾a osobitného záko-
na.35) b) vyjadrenie Akreditaènej komisie o spôsobilosti vyso-
kej školy uskutoèòova študijné programy, pre ktoré
§ 84 vysoká škola požiadala o akreditáciu, a rozhodnutie
ministerstva o priznaní, pozastavení, odòatí alebo
Komplexná akreditácia èinností vysokej školy nepriznaní zodpovedajúcich práv,
c) vyjadrenie Akreditaènej komisie o spôsobilosti
(1) Komplexná akreditácia èinností vysokej školy je uskutoèòova habilitaèné konanie a konanie na vy-
proces, v rámci ktorého Akreditaèná komisia komplex- menúvanie profesorov v študijných odboroch, pre
ne posúdi a zhodnotí vzdelávaciu, výskumnú, vývojo- ktoré vysoká škola požiadala o akreditáciu, a roz-
vú, umeleckú a ïalšiu tvorivú èinnos vysokej školy hodnutie ministerstva o priznaní, pozastavení, od-
v nadväznosti na jej dlhodobý zámer, ako aj personál- òatí alebo nepriznaní zodpovedajúcich práv,
ne, technické, informaèné a ïalšie podmienky, v kto-
d) hodnotenie výskumnej, vývojovej, umeleckej a ïal-
rých sa táto èinnos uskutoèòuje, a vyjadrí sa k žiados-
šej tvorivej èinnosti vysokej školy,
tiam vysokej školy o akreditáciu všetkých študijných
e) vyjadrenie Akreditaènej komisie o zaèlenení vysokej
programov a o akreditáciu všetkých habilitaèných ko-
školy pod¾a § 2 ods. 13.
naní a konaní na vymenovanie profesorov, v ktorých
chce vysoká škola ma priznané zodpovedajúce práva. (5) Akreditaèná komisia vypracuje hodnotiacu sprá-
vu pod¾a odseku 4 písm. a), vyjadrenia pod¾a odseku 4
(2) Komplexná akreditácia èinností vysokej školy sa
písm. b) a c) a hodnotiacu správu pod¾a odseku 4
uskutoèòuje v šesroèných intervaloch pod¾a vopred
písm. d) do desiatich mesiacov od zaèiatku komplexnej
zverejneného plánu komplexných akreditácií vypraco-
akreditácie èinností pod¾a odseku 2. Ministerstvo roz-
vaného Akreditaènou komisiou. Komplexná akreditá-
hodne o priznaní, pozastavení, odòatí alebo nepriznaní
cia èinností vysokej školy sa zaèína dòom urèeným pre
práv pod¾a odseku 4 písm. b) a c) do 60 dní od doruèe-
jednotlivé vysoké školy na predloženie podkladov pod¾a
nia vyjadrenia Akreditaènej komisie. Ministerstvo po-
odseku 3. Termíny na predkladanie podkladov sú sú-
skytne vysokej škole hodnotiacu správu Akreditaènej
èasou plánu komplexných akreditácií a musia by
komisie a výsledky svojho rozhodnutia týkajúce sa pri-
známe aspoò jeden rok vopred. V období medzi dvoma
znania práv, èím sa komplexná akreditácia vysokej
komplexnými akreditáciami èinností vysokej školy
školy skonèí.
možno pod¾a potreby uskutoèòova akreditácie jednot-
livých èinností vysokej školy pod¾a § 83. Minister môže (6) Ak vysoká škola nepodala v rámci podkladov na
nariadi vykonanie komplexnej akreditácie niektorej úèely komplexnej akreditácie èinností pod¾a odseku 3
z vysokých škôl aj mimo plánu komplexných akreditá- písm. b) alebo c) žiados o akreditáciu niektorej z èin-
cií so zaèiatkom jeden rok po doruèení takejto žiadosti ností, v ktorej mala doteraz priznané zodpovedajúce
Akreditaènej komisii. Akreditaèná komisia oznámi vy- právo, ministerstvo jej toto právo odníme s úèinnosou
sokej škole nový termín zaèatia komplexnej akreditácie ku dòu skonèenia komplexnej akreditácie èinností vy-
do troch týždòov od doruèenia požiadavky ministra sokej školy.
o jej vykonanie. (7) Poèas komplexnej akreditácie èinností vysoká
(3) Na úèely komplexnej akreditácie èinností predloží škola nemôže predklada žiadosti o akreditáciu jednot-
vysoká škola v termíne pod¾a plánu komplexných akre- livých èinností pod¾a § 82 ods. 2 písm. a) a c) okrem žia-
ditácií (odsek 2) najmä tieto podklady: dostí o akreditáciu nových študijných programov a žia-
a) hodnotenie vlastnej èinnosti; jeho súèasou sú aj vý- dostí o akreditáciu habilitaèného konania a konania na
sledky pravidelných študentských ankiet pod¾a § 70 vymenúvanie profesorov v študijných odboroch, v kto-
ods. 1 písm. h), rých vysoká škola doteraz o akreditáciu nežiadala. Ak
b) žiadosti o akreditáciu všetkých študijných progra- vysoká škola mala priznané právo s èasovým obmedze-
Strana 1596 Zbierka zákonov è. 175/2008 Èiastka 73

ním, ktorého platnos sa skonèí v období poèas kom- toèòovaní doktorandského študijného programu pod¾a
plexnej akreditácie èinností vysokej školy, predlžuje sa § 54.
priznané právo automaticky až do jej skonèenia. (3) Pri posudzovaní spôsobilosti nevysokoškolskej
inštitúcie podie¾a sa v príslušnom študijnom odbore
§ 85 na uskutoèòovaní doktorandského študijného progra-
Preradenie vysokej školy mu pod¾a § 54 sa postupuje pod¾a § 83 ods. 2.

(1) Ak verejná vysoká škola, ktorá nie je zaèlenená § 87


medzi univerzitné vysoké školy, spåòa pod¾a vyjadrenia
Akreditaènej komisie pod¾a § 84 ods. 4 písm. e) na zá- Èinnos vysokej školy poèas pozastavenia
klade komplexnej akreditácie èinností vysokej školy alebo po odòatí priznaných práv
podmienky pod¾a § 2 ods. 14, môže požiada minister-
stvo o zaèlenenie medzi univerzitné vysoké školy. Na (1) Ak sa vysokej škole pozastaví právo ude¾ova ab-
základe tejto žiadosti ministerstvo predloží vláde návrh solventom študijného programu akademický titul, ne-
zákona, ktorým sa verejná vysoká škola zaèlení medzi smie na tento študijný program prijíma nových štu-
univerzitné vysoké školy. dentov.

(2) Ak univerzitná verejná vysoká škola nespåòa po- (2) Ak sa vysokej škole odníme právo ude¾ova absol-
d¾a vyjadrenia Akreditaènej komisie pod¾a § 84 ods. 4 ventom študijného programu akademický titul, nesmie
písm. e) na základe komplexnej akreditácie èinností vy- na príslušný študijný program prijíma nových študen-
sokej školy podmienky pod¾a § 2 ods. 14, ministerstvo tov a je povinná zabezpeèi pre existujúcich študentov
vyzve vysokú školu, aby neodkladne prijala opatrenia študujúcich pod¾a tohto študijného programu možnos
na odstránenie nedostatkov a do jedného roka od doru- pokraèova v štúdiu pod¾a iného akreditovaného štu-
èenia výzvy podala správu o ich výsledku. Zároveò po- dijného programu rovnakého stupòa v študijnom od-
žiada Akreditaènú komisiu, aby zabezpeèila overenie bore, ktorý je totožný s pôvodným alebo ktorý je èo naj-
výsledku opatrení kontrolou na vysokej škole. Ak vyso- bližší pôvodnému. Ak to nie je možné, vysoká škola je
ká škola nedostatky neodstránila, ministerstvo predlo- povinná v spolupráci s ministerstvom h¾ada také mož-
ží vláde návrh zákona, ktorým prestane by univerzitná nosti na iných vysokých školách.
vysoká škola zaèlenená medzi univerzitné vysoké ško- (3) Vysoká škola môže akreditovaný študijný prog-
ly. ram zruši, ak zabezpeèí študentom možnos pokraèo-
(3) Ak verejná vysoká škola, ktorá nie je zaèlenená va v štúdiu pod¾a rovnakého alebo podobného akredi-
medzi odborné vysoké školy, spåòa pod¾a vyjadrenia tovaného študijného programu na tej istej alebo inej
Akreditaènej komisie pod¾a § 84 ods. 4 písm. e) na zá- vysokej škole.
klade komplexnej akreditácie èinností vysokej školy (4) Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa vzahujú obdobne aj
podmienky pod¾a § 2 ods. 15, ministerstvo predloží vlá- na pozastavenie alebo odòatie práva externej vzdeláva-
de návrh zákona, ktorým sa verejná vysoká škola zaèle- cej inštitúcie podie¾a sa na uskutoèòovaní doktorand-
ní medzi odborné vysoké školy. ského štúdia pod¾a § 54.
(4) Ak odborná verejná vysoká škola nespåòa pod¾a (5) Ak sa vysokej škole pozastaví právo uskutoèòova
vyjadrenia Akreditaènej komisie pod¾a § 84 ods. 4 habilitaèné konanie a konanie na vymenúvanie profe-
písm. e) na základe komplexnej akreditácie èinností vy- sorov v študijnom odbore, nesmie prijíma nové žiados-
sokej školy podmienky pod¾a § 2 ods. 15, ministerstvo ti o zaèatie habilitaèného konania a konania na vyme-
predloží vláde návrh zákona, ktorým prestane by vyso- núvanie za profesorov v tomto študijnom odbore.
ká škola zaèlenená medzi odborné vysoké školy.
(6) Ak sa vysokej škole odníme právo uskutoèòova
(5) Ustanovenia odsekov 1 a 4 sa vzahujú primerane habilitaèné konanie a konanie na vymenúvanie profe-
aj na štátne vysoké školy a súkromné vysoké školy. sorov v študijnom odbore, všetky neskonèené konania
sa zastavujú.
§ 86
Žiados nevysokoškolskej inštitúcie DESIATA ÈAS
o akreditáciu a priznávanie práv FINANCOVANIE VYSOKÝCH ŠKÔL A SYSTÉM
podie¾a sa na uskutoèòovaní doktorandského SOCIÁLNEJ PODPORY ŠTUDENTOV
študijného programu pre príslušný študijný odbor
PRVÁ HLAVA
(1) Nevysokoškolská inštitúcia, ktorá je právnickou
osobou vykonávajúcou výskum a vývoj na území Slo- FINANCOVANIE VYSOKÝCH ŠKÔL
venskej republiky,3) môže požiada o akreditáciu pre
príslušný študijný odbor, v rámci ktorej sa posúdi jej § 88
spôsobilos podie¾a sa na uskutoèòovaní doktorand- Pôsobnos ústredných orgánov štátnej správy
ského študijného programu v tomto odbore pod¾a § 54. pri financovaní vysokých škôl
(2) Ministerstvo môže na základe žiadosti pod¾a odse-
ku 1 po vyjadrení Akreditaènej komisie pod¾a § 82 (1) Verejné vysoké školy a štátne vysoké školy sú
ods. 2 písm. b) prizna nevysokoškolskej inštitúcii prá- v rozhodujúcej miere financované zo štátneho rozpoètu
vo podie¾a sa v príslušnom študijnom odbore na usku- tak, že zo štátneho rozpoètu sa prostriedky poskytujú
Èiastka 73 Zbierka zákonov è. 175/2008 Strana 1597

a) verejným vysokým školám prostredníctvom kapitoly v rámci urèeného limitu a v jeho plnej výške urèí v ter-
ministerstva školstva alebo iných ministerstiev, míne do 31. októbra príslušného kalendárneho roka,
b) vojenským vysokým školám prostredníctvom kapi- ktoré študijné programy bude zabezpeèova bezplatne
toly ministerstva obrany, (ïalej len „bezplatný študijný program v externej for-
c) policajným vysokým školám prostredníctvom kapi- me“) a predpokladaný poèet študentov, ktorí sa zapíšu
toly ministerstva vnútra, na štúdium od príslušného akademického roka, tak, že
d) zdravotníckym vysokým školám prostredníctvom zoh¾adní ekonomickú nároènos uskutoèòovaných
kapitoly ministerstva zdravotníctva. študijných programov pod¾a odseku 4. V ïalších ro-
koch štúdia budú študenti zapísaní na bezplatných
(2) Zo štátneho rozpoètu možno poskytnú dotáciu aj
študijných programoch v externej forme zoh¾adnení
súkromnej vysokej škole. Dotácia zo štátneho rozpoètu
v poète študentov pod¾a odseku 4. Pokia¾ vysoká škola
súkromnej vysokej škole sa poskytuje prostredníctvom
prijíma na štúdium nad možnosti štátu alebo právnic-
kapitoly ministerstva školstva (§ 91).
kých osôb, s ktorými vysoká škola uzatvorila zmluvu,
prijímanie ïalších študentov môže spoplatni s ozná-
§ 89
mením pred zaèatím akademického roka. Právnické
Financovanie verejných vysokých škôl osoby môžu uzatvára zmluvy s vysokými školami na
študijné programy v externej forme štúdia na predpo-
(1) Hlavným zdrojom financovania verejnej vysokej kladaný poèet študentov a študijné programy. Fyzické
školy sú dotácie zo štátneho rozpoètu pod¾a osobitného osoby a právnické osoby môžu uzatvára so študentmi
predpisu.20) Na pokrytie výdavkov potrebných na svoju zmluvy o úhrade nákladov spojených so štúdiom sú-
èinnos verejná vysoká škola využíva aj ïalšie zdroje èasne so zmluvami o budúcom pracovnom pomere.
(§ 16).
(6) Dotácia na výskumnú, vývojovú alebo umeleckú
(2) Ministerstvo poskytuje verejnej vysokej škole do- èinnos pozostáva z inštitucionálnej formy podpory vý-
tácie na uskutoèòovanie akreditovaných študijných skumu a vývoja44) a úèelovej formy podpory výskumu
programov, na výskumnú, vývojovú alebo umeleckú a vývoja poskytnutej na základe súaže pod¾a osobitné-
èinnos, na rozvoj vysokej školy a na sociálnu podporu ho predpisu.45) Pri poskytovaní inštitucionálnej formy
študentov. podpory výskumu a vývoja sa zoh¾adòuje výskumná,
(3) Ministerstvo poskytuje verejnej vysokej škole do- vývojová alebo umelecká kapacita verejnej vysokej ško-
tácie na základe zmluvy. Zmluva má formu predpísanú ly, dosiahnuté výsledky v oblasti vedy, techniky alebo
ministerstvom a obsahuje okrem identifikaèných úda- umenia, hodnotenie výskumnej, vývojovej, umeleckej
jov zmluvných strán najmä a ïalšej tvorivej èinnosti verejnej vysokej školy pod¾a
a) úèel, na ktorý sa dotácie poskytujú, a ïalšie pod- § 84 ods. 4 písm. d), riešenie výskumných a umelec-
mienky ich použitia, kých projektov, ktoré boli vybrané na financovanie
b) objem dotácií vrátane objemu ich jednotlivých èastí, v rámci vnútorného grantového systému ministerstva,
c) èas a spôsob poskytnutia dotácií, a zaèlenenie verejnej vysokej školy pod¾a § 2 ods. 13.
d) dátum, do ktorého príjemca predloží poskytovate¾o- (7) Dotácia na rozvoj vysokej školy sa urèuje na zá-
vi zúètovanie dotácií. klade výberového konania, v ktorého rámci jednotlivé
(4) Pri urèovaní dotácie na uskutoèòovanie akredito- vysoké školy predkladajú ministerstvu projekty na
vaných študijných programov je rozhodujúci poèet štu- uskutoèòovanie svojich rozvojových programov. Pri
dentov, poèet absolventov, ekonomická nároènos tomto výberovom konaní sa berie do úvahy kvalita
uskutoèòovaných študijných programov, zaèlenenie predkladaných projektov, dlhodobý zámer minister-
vysokej školy pod¾a § 2 ods. 13, kvalita, uplatnenie ab- stva a dlhodobý zámer verejnej vysokej školy.
solventov v praxi a ïalšie h¾adiská súvisiace so zabez- (8) Dotácia na sociálnu podporu študentov vychádza
peèením výuèby. Dotácia sa poskytuje v rozsahu usta- z nárokov študentov pod¾a § 96 a pri nenárokových po-
novenom zákonom o štátnom rozpoète na príslušný ložkách sociálnej podpory z možností štátneho rozpoè-
rozpoètový rok. V poète študentov a absolventov sa ne- tu. Na èas dotácie vychádzajúcu z nárokov študentov
zoh¾adòujú študenti uhrádzajúci školné. Do výšky roè- pod¾a § 96 má vysoká škola právny nárok.
ného školného sa zapoèítava aj výška peòažných darov
(9) Urèenie dotácií jednotlivým verejným vysokým
prijatých vysokou školou od študentov alebo tretích
školám pod¾a odsekov 4, 6 a 7 a dotácie na priamu pod-
osôb v súvislosti s poskytovaním, organizovaním alebo
poru na rozvoj vedy a techniky pod¾a odseku 5 sa usku-
zabezpeèovaním vysokoškolského vzdelávania na úze-
toèòuje na základe metodiky, ktorú vypracúva a každo-
mí Slovenskej republiky.
roène aktualizuje po predchádzajúcom vyjadrení
(5) Ministerstvo urèí pod¾a poètu študentov, kvality, reprezentácie vysokých škôl ministerstvo.
ekonomickej nároènosti uskutoèòovaných študijných
programov a uplatnite¾nosti absolventov v praxi limity (10) Ministerstvo vo svojom publikaènom prostriedku
súm finanèných prostriedkov pre jednotlivé verejné vy- zverejòuje dotácie jednotlivým verejným vysokým ško-
soké školy, poènúc prvým rokom štúdia na zabezpeèe- lám na príslušný kalendárny rok do 60 dní po schválení
nie štúdia v študijných programoch v externej forme, štátneho rozpoètu.
ktoré urèí vláda nariadením. Verejná vysoká škola (11) Zostatok dotácií na uskutoèòovanie akreditova-
44
) § 16 ods. 2 písm. b) zákona è. 172/2005 Z. z.
45
) § 16 ods. 2 písm. a) zákona è. 172/2005 Z. z.
Strana 1598 Zbierka zákonov è. 175/2008 Èiastka 73

ných študijných programov, na výskumnú, vývojovú né programy roèné školné; ak ide o študijné programy
alebo umeleckú èinnos a na rozvoj vysokej školy nevy- zabezpeèované fakultou, verejná vysoká škola urèuje
èerpaný ku koncu kalendárneho roku môže vysoká roèné školné pre tieto študijné programy na návrh fa-
škola použi v nasledujúcich kalendárnych rokoch, ak kulty. Roèné školné sa vzahuje na akademický rok.
dodržala podmienky uvedené v zmluve o dotácii. Tento Roèné školné v študijných programoch v dennej forme
zostatok nemá vplyv na pride¾ovanie dotácií na nasle- štúdia nesmie prekroèi pänásobok základu pod¾a od-
dujúci rok. seku 1. Roèné školné v študijných programoch v exter-
(12) Zostatok èasti dotácie na sociálnu podporu štu- nej forme štúdia nesmie prekroèi sumu maximálneho
dentov pridelenej na pokrytie zákonných nárokov štu- roèného školného urèenú na základe ekonomickej ná-
dentov nevyèerpaný ku koncu kalendárneho roku pre- roènosti uskutoèòovaných študijných programov, za-
chádza do nasledujúceho roku. Tento zostatok sa stáva èlenenia vysokej školy pod¾a § 2 ods. 13, kvality a ïal-
súèasou dotácie na sociálnu podporu študentov v na- ších h¾adísk súvisiacich so zabezpeèením výuèby
sledujúcom kalendárnom roku. v súlade s metodikou pod¾a § 89 ods. 9. Sumu maxi-
málneho roèného školného na príslušný akademický
§ 90 rok vydá ministerstvo opatrením.

Financovanie štátnych vysokých škôl (4) Študent verejnej vysokej školy v dennej forme štú-
dia, ktorý neprekroèil štandardnú dåžku štúdia usta-
Štátne vysoké školy (§ 42) sú financované pod¾a oso- novenú pre študijný program, školné neplatí. Verejná
bitných predpisov.20) vysoká škola nemôže požadova školné od študentov,
ktorých prijala na bezplatné študijné programy v exter-
§ 91 nej forme (§ 89 ods. 5).
Financovanie súkromných vysokých škôl (5) Študent, ktorý študuje súbežne v jednom akade-
mickom roku dva alebo viac študijných programov po-
(1) Súkromná vysoká škola si zabezpeèuje finanèné skytovaných verejnou vysokou školou v tom istom
prostriedky na svoju vzdelávaciu, výskumnú, vývojovú stupni, je povinný uhradi roèné školné v druhom
alebo umeleckú a ïalšiu tvorivú èinnos. a ïalšom študijnom programe za štúdium v prísluš-
(2) Ministerstvo môže po vyjadrení orgánov reprezen- nom akademickom roku. Študent, ktorý sa opätovne
tácie vysokých škôl (§ 107 ods. 1) a so súhlasom vlády zapíše na štúdium ïalšieho študijného programu v prí-
poskytnú súkromnej vysokej škole na základe jej žia- slušnom stupni po prerušení (§ 69 ods. 1), je povinný
dosti dotácie na uskutoèòovanie akreditovaných štu- uhradi verejnej vysokej škole pomernú èas z roèného
dijných programov, na výskumnú, vývojovú alebo školného v závislosti od poètu kalendárnych mesiacov
umeleckú èinnos a na rozvoj vysokej školy. Súkromná zostávajúcich do konca príslušného akademického
vysoká škola môže dosta úèelové prostriedky na rieše- roka po jeho opätovnom zapísaní.
nie projektov výskumu a vývoja; spôsob ich pride¾ova- (6) Študent, ktorý študuje študijný program poskyto-
nia je upravený osobitným predpisom. vaný verejnou vysokou školou dlhšie, ako je jeho štan-
(3) Ministerstvo poskytuje súkromnej vysokej škole dardná dåžka štúdia, je povinný uhradi verejnej vyso-
dotáciu na sociálnu podporu študentov. Na èas dotá- kej škole roèné školné za každý ïalší rok štúdia.
cie vychádzajúcu z nárokov študentov pod¾a § 96 má V celkovej dobe štúdia sa zoh¾adòuje doba, poèas kto-
súkromná vysoká škola právny nárok. rej bol študent zapísaný na verejnej vysokej škole v nie-
ktorom zo študijných programov príslušného stupòa
(4) Na poskytovanie dotácií pod¾a odsekov 2 a 3 sa vysokoškolského vzdelávania; ak bol študent v jednom
ustanovenia § 89 ods. 3 až 12 vzahujú rovnako. akademickom roku súbežne zapísaný na štúdium via-
cerých študijných programov, do celkovej doby štúdia
DRUHÁ HLAVA sa mu zapoèítava len jeden rok. Doba, poèas ktorej bol
ŠKOLNÉ A POPLATKY SPOJENÉ SO ŠTÚDIOM študent zapísaný na štúdium študijného programu
v príslušnom akademickom roku, sa na úèely tohto od-
§ 92 seku zaokrúh¾uje na celý akademický rok.
Školné a poplatky spojené so štúdiom (7) V celkovej dobe štúdia pod¾a odseku 6 sa nezo-
na verejnej vysokej škole h¾adòuje doba, poèas ktorej bol študent zapísaný na
štúdium na verejnej vysokej škole v študijnom progra-
(1) Základom na urèenie školného a poplatkov spoje- me, v ktorom uhrádzal školné.
ných so štúdiom na verejnej vysokej škole je 10 % z prie- (8) Na úèely odsekov 1 až 7 a odsekov 9 až 20 sa prvé
mernej sumy pripadajúcej na jedného študenta denné- tri roky štúdia v študijných programoch pod¾a § 53
ho štúdia z celkových bežných výdavkov poskytnutých ods. 3 považujú za študijné programy prvého stupòa
ministerstvom verejným vysokým školám zo štátneho a štvrtý a ïalšie roky štúdia v študijnom programe po-
rozpoètu v rámci rozpisu schváleného rozpoètu v pred- d¾a § 53 ods. 3 za štúdium v študijnom programe dru-
chádzajúcom kalendárnom roku. Základ sa zaokrúh- hého stupòa tak, že štvrtý rok štúdia v študijnom prog-
¾uje na celé stovky nadol. rame pod¾a § 53 ods. 3 sa považuje za prvý rok štúdia
(2) Základ sa vzahuje na akademický rok, ktorý zaèí- v študijnom programe druhého stupòa a ïalšie roky
na v danom kalendárnom roku. primerane.
(3) Verejná vysoká škola urèuje pre jednotlivé študij- (9) Od cudzincov, ktorí nie sú obèanmi èlenského
Èiastka 73 Zbierka zákonov è. 175/2008 Strana 1599

štátu alebo nemajú trvalý pobyt v èlenskom štáte, môže (18) Najmenej 20 % príjmov zo školného pod¾a odsekov
verejná vysoká škola požadova školné v osobitnej výš- 5 a 6 je príjmom štipendijného fondu verejnej vysokej
ke aj poèas štandardnej dåžky štúdia. Ak ide o študen- školy. Tú èas príjmov zo školného, ktorá nie je príj-
tov študujúcich v rámci medzištátnych zmlúv, školné mom štipendijného fondu verejnej vysokej školy, mož-
a poplatky spojené so štúdiom sa riadia ustanoveniami no použi len na plnenie hlavných úloh verejnej vysokej
týchto zmlúv. školy v oblasti vysokoškolského vzdelávania.
(10) Verejná vysoká škola môže požadova od uchá- (19) Na poplatky spojené so štúdiom pod¾a tohto záko-
dzaèov o štúdium poplatok za materiálne zabezpeèenie na sa nevzahujú všeobecné predpisy o správnych po-
prijímacieho konania. Poplatok je odvodený od skutoè- platkoch.47)
ných nákladov vysokej školy spojených s týmito úkon- (20) Povinnos uhradi školné a poplatky spojené so
mi. Jeho výška nesmie presiahnu 25 % základu pod¾a štúdiom môže na seba prevzia iná fyzická osoba alebo
odseku 1. právnická osoba.
(11) Verejná vysoká škola môže požadova poplatok za (21) Odseky 1 až 20 sa vzahujú rovnako na štátne vy-
úkony spojené so zabezpeèením rigorózneho konania soké školy.
a s obhajobou rigoróznej práce. Výšku poplatku možno
urèi do 150 % základu pod¾a odseku 1. § 93
(12) Verejná vysoká škola môže požadova poplatok za Školné a poplatky spojené so štúdiom
úkony spojené s vydaním diplomu o priznaní akade- na súkromnej vysokej škole
mického titulu absolventom magisterského štúdia,
ktorí vykonali rigoróznu skúšku. Poplatok nesmie pre- (1) Školné a poplatky spojené so štúdiom na súkrom-
siahnu 30 % základu pod¾a odseku 1. nej vysokej škole urèí súkromná vysoká škola vo svo-
(13) Verejná vysoká škola môže požadova poplatky za jom vnútornom predpise. Výška poplatku za uznávanie
vydanie dokladov o štúdiu a ich kópií (§ 67), za vydanie dokladov o vzdelaní vydaných mimo èlenských štátov
dokladov o absolvovaní štúdia (§ 68), ak sa požadujú na úèely výkonu regulovaných povolaní je 3 000 Sk.
v cudzom jazyku, za vydanie kópií dokladov o absolvo- (2) Súkromná vysoká škola zverejní najneskôr dva
vaní štúdia a za uznávanie rovnocennosti dokladov mesiace pred posledným dòom urèeným na podávanie
o štúdiu [§ 106 ods. 2 písm. a)]. Výšku poplatku urèuje prihlášok na štúdium (§ 57 ods. 5) školné a poplatky
vnútorný predpis verejnej vysokej školy a je odvodená spojené so štúdiom pod¾a odseku 1 na nasledujúci aka-
od skutoèných nákladov vysokej školy spojených s tý- demický rok.
mito úkonmi okrem poplatku za uznávanie dokladov
o vzdelaní vydaných mimo èlenských štátov na úèely TRETIA HLAVA
výkonu regulovaných povolaní a regulovaných odbor-
SYSTÉM SOCIÁLNEJ PODPORY ŠTUDENTOV
ných èinností (ïalej len „regulované povolanie“), ktorý
je 3 000 Sk.
§ 94
(14) Verejná vysoká škola zverejní najneskôr dva me-
Systém sociálnej podpory študentov
siace pred posledným dòom urèeným na podávanie pri-
hlášok na štúdium (§ 57 ods. 5) školné a poplatky spo- (1) Sociálna podpora študentom sa poskytuje pria-
jené so štúdiom pod¾a odsekov 1 až 13 na nasledujúci mou a nepriamou formou.
akademický rok. Pri študijných programoch v externej
forme štúdia zverejní povinnos študenta uhradi škol- (2) Priamou formou sociálnej podpory sú štipendiá.
né pod¾a odseku 4 na všetky roky štúdia poèas štan- (3) Nepriamou formou sociálnej podpory sú najmä
dardnej dåžky štúdia študijného programu pre študen- tieto služby:
tov prijatých na štúdium v príslušnom akademickom a) stravovanie a ubytovanie pod¾a možnosti s poskyt-
roku. Verejná vysoká škola môže zverejnené školné nutím príspevku na náklady spojené so stravovaním
v priebehu štúdia zníži. Školné po prekroèení štan- a ubytovaním,
dardnej dåžky štúdia zodpovedá školnému urèenému b) finanèná podpora a organizaèná podpora športo-
v študijnom programe na príslušný akademický rok. vých èinností a kultúrnych èinností.
(15) Formu platenia a splatnos poplatkov urèí štatút (4) Do systému sociálnej podpory patrí aj poskytova-
verejnej vysokej školy. nie zvýhodnených pôžièiek študentom.48)
(16) Rektor môže školné a poplatky spojené so štú- (5) Každý študent má právo uchádza sa o služby sys-
diom zníži, odpusti alebo odloži termíny ich splat- tému sociálnej podpory, ak spåòa podmienky predpísa-
nosti s prihliadnutím na študijné výsledky, sociálnu né na ich poskytnutie. Pri poète uchádzaèov o niektorú
a zdravotnú situáciu študenta alebo na iné skutoènosti z nenárokových služieb presahujúcom jej celkovú ka-
hodné osobitného zrete¾a pod¾a zásad uvedených v šta- pacitu sa služba poskytne uchádzaèom pod¾a kritérií
túte vysokej školy. vopred urèených vysokou školou, ktoré zoh¾adnia naj-
(17) Školné a poplatky spojené so štúdiom sú výnosom mä sociálnu situáciu a študijný prospech uchádzaèa.
vysokej školy. (6) Ak študent využil služby systému sociálnej pod-
47
) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky è. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.
48
) Napríklad zákon è. 200/1997 Z. z. o Študentskom pôžièkovom fonde v znení neskorších predpisov.
Strana 1600 Zbierka zákonov è. 175/2008 Èiastka 73

pory na iný úèel, než na aký sú urèené, alebo ak ich vy- sociálneho štipendia ustanoví všeobecne záväzný práv-
užil napriek tomu, že na ne nemá nárok, alebo ak iným ny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
spôsobom túto podporu zneužil, dopúša sa discipli- (6) O nároku na priznanie sociálneho štipendia roz-
nárneho priestupku (§ 72). hoduje rektor vysokej školy, ktorej je študent študen-
tom, alebo dekan fakulty, ktorá zabezpeèuje príslušný
§ 95 študijný program, ak to ustanoví štatút vysokej školy.
Štipendiá V prípade, že študent nesplní podmienky na priznanie
sociálneho štipendia, vysoká škola sociálne štipen-
Vysoká škola poskytuje študentom štipendiá dium neprizná.
a) z prostriedkov poskytnutých na tento úèel zo štátne-
(7) Vysoká škola poskytuje sociálne štipendium
ho rozpoètu,
v mesaènej výške najneskôr desiaty deò príslušného
b) z vlastných zdrojov prostredníctvom štipendijného
kalendárneho mesiaca na bankový úèet vedený v Slo-
fondu [§ 16 ods. 7 písm. c)].
venskej republike, ktorého èíslo uvedie študent v žia-
dosti o priznanie sociálneho štipendia.
§ 96
(8) Vysoká škola priznáva študentom z prostriedkov
Štipendiá z prostriedkov štátneho rozpoètu
štátneho rozpoètu motivaèné štipendium.
(1) Študentom študijných programov prvých dvoch (9) Motivaèné štipendium je možné prizna za vynika-
stupòov a študijných programov pod¾a § 53 ods. 3, kto- júce plnenie študijných povinností, dosiahnutie vyni-
rí majú trvalý pobyt v Slovenskej republike, sa na zá- kajúceho výsledku v oblasti štúdia, výskumu, vývoja,
klade splnenia ustanovených podmienok priznáva so- umeleckej alebo športovej èinnosti.
ciálne štipendium. Sociálne štipendium prispieva na
(10) Vysoká škola rozhodne o priznaní motivaèného
úhradu nákladov spojených so štúdiom. Na sociálne
štipendia. V rozhodnutí uvedie výšku motivaèného šti-
štipendium má študent právny nárok.
pendia a odôvodnenie priznania.
(2) Na sociálne štipendium nemá nárok študent,
(11) Vysoká škola upraví postup priznávania a po-
a) ktorý študuje študijný program prvého stupòa, ak
skytovania motivaèného štipendia v štipendijnom po-
už dosiahol vysokoškolské vzdelanie prvého stupòa,
riadku vysokej školy [§ 15 ods. 1 písm. i)] alebo v šti-
b) ktorý už dosiahol vysokoškolské vzdelanie druhého
pendijnom poriadku fakulty [§ 33 ods. 5 písm. c)], ak
stupòa,
o jeho priznávaní rozhoduje fakulta.
c) ktorému bolo poskytované sociálne štipendium
v príslušnom roku štúdia alebo v jeho èasti v študij-
nom programe príslušného stupòa vysokoškolské- § 97
ho vzdelania; na úèely tohto odseku sa prvé tri roky Štipendiá z vlastných zdrojov
štúdia v študijných programoch pod¾a § 53 ods. 3 vysokej školy
považujú za štúdium v študijnom programe prvého
stupòa a štvrtý a ïalšie roky štúdia za štúdium (1) Vysoká škola priznáva v rámci možností študen-
v študijnom programe druhého stupòa, prièom štvr- tom a absolventom, u ktorých od riadneho skonèenia
tý rok štúdia v študijnom programe pod¾a § 53 ods. 3 štúdia neuplynulo viac ako 90 dní, štipendiá z vlast-
je na úèely tohto odseku považovaný za prvý rok štú- ných zdrojov, najmä za vynikajúce plnenie študijných
dia v študijnom programe druhého stupòa a ïalšie povinností, dosiahnutie vynikajúceho výsledku v ob-
roky štúdia primerane; doba, poèas ktorej študent lasti štúdia, výskumu, vývoja, umeleckej alebo športo-
poberal v príslušnom roku štúdia sociálne štipen- vej èinnosti alebo ako jednorazovú, èi pravidelnú so-
dium, sa zaokrúh¾uje na celé roky smerom nahor, ciálnu podporu.
d) ktorý príslušný študijný program študuje dlhšie ako (2) Podmienky na poskytovanie štipendií uvedených
je jeho štandardná dåžka štúdia alebo v odseku 1 urèuje štipendijný poriadok vysokej školy
e) ktorý študuje externou formou štúdia. alebo štipendijný poriadok fakulty.
(3) Študentovi so zdravotným postihnutím sa môže
prizna sociálne štipendium aj po prekroèení štandard- § 98
nej dåžky štúdia, ak je toto prekroèenie spôsobené jeho Zabezpeèenie možností
zdravotným postihnutím. stravovania a ubytovania
(4) Pre priznanie sociálneho štipendia je rozhodujúci
príjem študenta a s ním spoloène posudzovaných osôb. (1) Vysoká škola v rámci svojich možností zabezpeèí
Hranica príjmu na vznik nároku na sociálne štipen- študentom stravovanie a prispieva na náklady spojené
dium a výška sociálneho štipendia sa odvodzuje zo súm so stravovaním.
životného minima urèených osobitným predpisom.49) (2) Vysoká škola v rámci svojich možností zabezpeèí
(5) Príjem rozhodujúci na posúdenie nároku na so- študentom ubytovanie a prispieva na náklady s ním
ciálne štipendium, okruh spoloène posudzovaných spojené; pri jeho pride¾ovaní sa zoh¾adòuje i sociálna
osôb, hranicu príjmu na vznik nároku na sociálne šti- situácia študenta a študijný prospech, zdravotný stav
pendium, jeho výšku a ïalšie podrobnosti o priznávaní študenta, èasová dostupnos školy prostriedkami hro-
49
) Zákon è. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Èiastka 73 Zbierka zákonov è. 175/2008 Strana 1601

madnej dopravy z miesta trvalého alebo prechodného JEDENÁSTA ÈAS


bydliska študenta. Kòazský seminár je zariadením, ŠTÁTNA SPRÁVA
ktoré poskytuje stravovanie a ubytovanie študentom
teologických študijných programov bohosloveckej fa- § 102
kulty verejnej vysokej školy.
Pôsobnos vlády a ministerstva
(3) Stravovanie a ubytovanie študentom poskytuje
vysoká škola vo vlastných úèelových zariadeniach ale- (1) Vláda
bo na základe zmluvných vzahov s inými organizácia- a) vymenúva a odvoláva na návrh ministra predsedu,
mi. podpredsedu a ïalších èlenov Akreditaènej komisie
(4) Vysoká škola dostáva na príspevky na stravovanie (§ 81 ods. 2 a 8),
a ubytovanie študentov prostriedky zo štátneho rozpoè- b) schva¾uje na návrh ministerstva štatút Akreditaènej
tu v rámci dotácie na sociálnu podporu študentov (§ 89 komisie (§ 81 ods. 12),
ods. 2 a 8). c) na návrh ministerstva ude¾uje a odníma štátny sú-
hlas na pôsobenie súkromnej vysokej školy (§ 47,
§ 99 § 105),
d) prerokúva najmä materiály ministerstva uvedené
Podpora športových èinností v odseku 2 písm. b), c) a informáciu ministerstva
a kultúrnych èinností o podmienkach rozvoja vysokých škôl a vysokoškol-
ského vzdelávania [odsek 2 písm. a)],
Vysoká škola pod¾a svojich možností utvára pod-
e) schva¾uje na návrh ministerstva zmenu názvu sú-
mienky a podporuje športovú èinnos a kultúrnu èin-
kromnej vysokej školy, jej zaèlenenie medzi univer-
nos študentov. Osobitným druhom podpory športo-
zitné vysoké školy alebo odborné vysoké školy.
vých èinností a kultúrnych èinností študentov je
podpora vysokoškolských telovýchovných jednôt, vy- (2) Ministerstvo
sokoškolských športových klubov, akademických a) utvára podmienky na rozvoj vysokých škôl a vysoko-
umeleckých súborov a univerzitných pastoraèných školského vzdelávania; zodpovedá za aktualizáciu
centier. Príspevky, ktoré im vysoká škola poskytuje, sú a rozvoj legislatívy v oblasti vysokého školstva,
hradené zo štátneho rozpoètu v rámci dotácie na sociál- b) vypracúva, každoroène aktualizuje a zverejòuje
nu podporu študentov (§ 89 ods. 2 a 7). dlhodobý zámer vo vzdelávacej, výskumnej, vývojo-
vej, umeleckej a ïalšej tvorivej èinnosti pre oblas
§ 100 vysokých škôl (ïalej len „dlhodobý zámer minister-
stva“); dlhodobý zámer ministerstva sa vypracúva
Podpora študentov so zdravotným postihnutím na pä až desa rokov,
c) každoroène vypracúva a zverejòuje výroènú správu
Vysoká škola vytvára zodpovedajúce podmienky štú-
o stave vysokého školstva; urèuje termín a formu
dia pre študentov so zdravotným postihnutím vzh¾a-
predkladania výroènej správy o èinnosti a výroènej
dom na ich špeciálne študijné potreby bez znižovania
správy o hospodárení vysokej školy,
požiadaviek na študijný výkon. K zodpovedajúcim pod-
d) prerokúva a vyhodnocuje dlhodobé zámery verej-
mienkam štúdia patrí umožnenie štúdia pod¾a indivi-
ných vysokých škôl a dlhodobé zámery súkromných
duálneho študijného plánu, v odôvodnite¾ných prípa-
vysokých škôl a ich aktualizáciu; urèuje termín
doch predåženie dåžky štúdia s odpustením poplatkov
a formu predkladania týchto dlhodobých zámerov,
za štúdium a zabezpeèenie podmienok súvisiacich
e) vypracúva a aktualizuje metodiku na urèovanie do-
s návštevou školy študentov so zdravotným postihnu-
tácií zo štátneho rozpoètu20) z kapitoly ministerstva
tím.
vysokým školám a na jej základe urèuje tieto dotácie
po predchádzajúcom vyjadrení orgánov reprezentá-
§ 101 cie vysokých škôl (§ 107 ods. 1),
Študentské pôžièky f) rozhoduje po predchádzajúcom vyjadrení orgánov
reprezentácie vysokých škôl (§ 107 ods. 1) v odôvod-
(1) Študentom sa poskytujú pôžièky zo Študentského nených prípadoch o obmedzení medziroèného
pôžièkového fondu pod¾a osobitných predpisov.48) nárastu poètu študentov v dennej forme štúdia, na
(2) Štát utvára podmienky na poskytovanie pôžièiek ktorých poskytne jednotlivým vysokým školám fi-
študentom s dotovaným úrokom a odloženým spláca- nanèné prostriedky; obmedzenie vyjadrené v per-
ním. centách zo všetkých študentov denného štúdia prí-
slušnej vysokej školy nesmie by nižšie ako 5 %,
(3) Vysoká škola môže svojim študentom poskytova g) registruje vybrané vnútorné predpisy vysokých škôl
pôžièky zo štipendijného fondu. Podrobnosti urèí šti- (§ 15 ods. 3, § 48 ods. 4),
pendijný poriadok vysokej školy [§ 15 ods. 1 písm. i) h) predkladá vláde návrhy na zmeny zaèlenenia vyso-
a § 48 ods. 1 písm. f)]. kých škôl pod¾a § 85 ods. 1 až 4,
(4) Úèelom študentských pôžièiek je prispieva na po- i) kontroluje dodržiavanie všeobecne záväzných práv-
krytie nákladov spojených so štúdiom a na uspokojo- nych predpisov v oblasti vysokého školstva,49a)
vanie sociálnych potrieb. j) kontroluje hospodárenie verejných vysokých škôl
49a
) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky è. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov.
Strana 1602 Zbierka zákonov è. 175/2008 Èiastka 73

pod¾a § 19 ods. 4; kontroluje hospodárenie súkrom- chádzajúcom vyjadrení orgánov reprezentácie vyso-
ných vysokých škôl s prostriedkami štátneho rozpoè- kých škôl (§ 107 ods. 1),
tu (§ 91 ods. 2 a 3), e) rozhoduje do 60 dní po vyjadrení Akreditaènej komi-
k) navrhuje vláde udelenie štátneho súhlasu pod¾a sie o priznaní práva vysokej škole ude¾ova po
§ 47 ods. 1, zmenu názvu a zaèlenenia pod¾a § 2 úspešnom absolvovaní študijného programu zodpo-
ods. 13 súkromnej vysokej školy, vedajúci akademický titul (§ 83 ods. 1), o priznaní
l) spravuje sústavu študijných odborov pod¾a § 50 práva vysokej škole uskutoèòova v študijnom odbo-
a zverejòuje ju spolu s opismi študijných odborov re habilitaèné konanie a konanie na vymenúvanie
vysokoškolského vzdelávania na svojej internetovej profesorov (§ 83 ods. 3) a o priznaní práva nevyso-
stránke, koškolskej inštitúcii podie¾a sa na uskutoèòovaní
m) združuje a využíva informácie z registra študentov doktorandského štúdia (§ 86 ods. 2); ak rozhodne
jednotlivých vysokých škôl v súlade s osobitnými inak, ako bol návrh Akreditaènej komisie, svoje roz-
predpismi40) a vedie register zamestnancov, hodnutie zdôvodní a zdôvodnenie zverejní; pri štát-
n) plní úlohu odvolacieho orgánu v správnom konaní nych vysokých školách so súhlasom príslušného
(§ 108), ministra,
o) prijíma opatrenia pod¾a § 83, 87, 104 a 105, f) predkladá orgánom reprezentácie vysokých škôl
p) uznáva doklady o vzdelaní vydané zahraniènými vy- (§ 107) návrhy a opatrenia pod¾a § 107 ods. 2.
sokými školami alebo inými na to oprávnenými or-
gánmi pod¾a § 106, § 103
q) materiálne a finanène zabezpeèuje èinnos Akredi- Registrácia vnútorných predpisov
taènej komisie a orgánov reprezentácie vysokých
škôl, (1) Žiados o registráciu vnútorného predpisu podáva
r) osobitným predpisom upravuje podmienky finanè- na ministerstvo rektor alebo iný štatutárny orgán vyso-
ného a hmotného zabezpeèenia cudzincov študujú- kej školy.
cich v Slovenskej republike a slovenských obèanov
(2) K žiadosti pod¾a odseku 1 prikladá vysoká škola
poèas štúdia v zahranièí,
dve vyhotovenia vnútorného predpisu, ktoré zasiela aj
s) osobitným predpisom upravuje podrobnosti o dopl-
elektronicky ministerstvu, a listiny preukazujúce
òujúcom pedagogickom štúdiu na získanie pedago-
schválenie návrhu vnútorného predpisu predloženého
gickej spôsobilosti na výchovno-vzdelávaciu èinnos
na registráciu príslušnými orgánmi vysokej školy. Toto
na školách a v školských zariadeniach,
ustanovenie sa na novozriadené vysoké školy vzahuje
t) ude¾uje oprávnenie na pôsobenie zahranièných vy-
primerane.
sokých škôl pod¾a § 49b,
u) na žiados vysokej školy vydáva stanovisko k žiados- (3) Ministerstvo rozhodne o žiadosti pod¾a odseku 1
ti o uznanie dokladu o vzdelaní vydaného zahraniè- do 60 dní odo dòa jej predloženia.
nou vysokou školou alebo vysokou školou z tretieho (4) Ak vnútorný predpis vysokej školy podliehajúci
štátu na akademické úèely, registrácii pod¾a ministerstva odporuje zákonu alebo
v) vydáva opatrením zoznam vysokých škôl pôsobia- inému všeobecne záväznému právnemu predpisu, mi-
cich na území Slovenskej republiky èlenený na ve- nisterstvo žiados o registráciu zamietne. Zamietnutie
rejné vysoké školy, štátne vysoké školy, súkromné s odôvodnením a urèením primeranej lehoty na odstrá-
vysoké školy a vysoké školy pôsobiace na základe nenie nedostatkov, pre ktoré bola žiados o registráciu
oprávnenia pod¾a § 49a; pri univerzitných vysokých zamietnutá, oznámi vysokej škole.
školách sa uvádza, že ide o univerzitnú vysokú ško-
lu; opatrenie sa vyhlási uverejnením jeho úplného (5) Ak vnútorný predpis vysokej školy podliehajúci
znenia.49b) registrácii má formálne nedostatky, ministerstvo ho
vráti vysokej škole na dopracovanie a opätovné predlo-
(3) Minister ženie.
a) predkladá na základe návrhov vysokých škôl prezi-
dentovi republiky návrhy na vymenovanie profeso- (6) Vysoká škola môže do 15 dní od doruèenia zamiet-
rov [§ 10 ods. 8 a § 47b ods. 2 písm. d)], vymenovanie nutia žiadosti pod¾a odseku 1 požiada ministra o pre-
rektorov a na odvolanie rektorov (§ 10 ods. 2), skúmanie dôvodov jej zamietnutia. Minister po preskú-
b) poveruje do vymenovania nového rektora výkonom maní postupu ministerstva požiadavku vysokej školy
funkcie rektora osobu navrhnutú akademickým se- zamietne alebo predloží žiados pod¾a odseku 1 na nové
nátom verejnej vysokej školy [§ 9 ods. 1 písm. c)], konanie. Ak ani po opätovnom predložení nebudú ne-
c) po vzniku verejnej vysokej školy vymenúva osobu, dostatky odstránené, ministerstvo žiados o registrá-
ktorá do vymenovania rektora verejnej vysokej školy ciu zamietne.
vykonáva kompetencie štatutárneho orgánu verej- (7) Vnútorný predpis vysokej školy podliehajúci re-
nej vysokej školy (§ 5 ods. 5) a zodpovedá za ustano- gistrácii nadobúda platnos odo dòa registrácie. Vnú-
venie orgánov akademickej samosprávy verejnej vy- torný predpis vysokej školy je úèinný odo dòa doruèe-
sokej školy a jej fakúlt, nia rozhodnutia vysokej škole o jeho zaregistrovaní
d) predkladá vláde návrhy na vymenovanie a odvolanie ministerstvom. Spolu s rozhodnutím o registrácii sa
èlenov Akreditaènej komisie (§ 81 ods. 2) po pred- doruèuje aj jedno vyhotovenie vnútorného predpisu vy-
49b
) § 4 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky è. 1/1993 Z. z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky v znení neskorších pred-
pisov.
Èiastka 73 Zbierka zákonov è. 175/2008 Strana 1603

sokej školy s odtlaèkom peèiatky ministerstva na rube ods. 1), schva¾uje zmenu jej názvu a jej zaèlenenie (§ 2
poslednej strany vnútorného predpisu, s menom a pod- ods. 13).
pisom zamestnanca ministerstva, ktorý vnútorný (2) Ak je niektoré opatrenie súkromnej vysokej školy
predpis vysokej školy zaregistroval. alebo jej súèasti v rozpore so zákonom alebo iným vše-
(8) Ustanovenia odsekov 1 až 5 sa vzahujú aj na zme- obecne záväzným právnym predpisom a ak zákon ne-
ny vnútorných predpisov vysokej školy podliehajúcich ustanovuje iný spôsob jeho preskúmania, vyzve minis-
registrácii. terstvo súkromnú vysokú školu, aby v primeranej
lehote zabezpeèila nápravu.
§ 104 (3) Vláda môže na návrh ministerstva so súhlasom
Obmedzenie výkonu pôsobnosti orgánov orgánov reprezentácie vysokých škôl (§ 107 ods. 1) sú-
verejnej vysokej školy kromnej vysokej škole odòa udelený štátny súhlas, ak
porušuje povinnosti ustanovené týmto zákonom alebo
(1) Ak je niektoré opatrenie verejnej vysokej školy ale- urèené jej vnútorným predpisom.
bo jej súèasti v rozpore so zákonom alebo iným vše- (4) Orgány reprezentácie vysokých škôl sú povinné
obecne záväzným právnym predpisom a ak zákon ne- da svoje vyjadrenie pod¾a odseku 3 do 60 dní odo dòa,
ustanovuje iný spôsob jeho preskúmania, vyzve keï dostanú žiados ministerstva o vyjadrenie.
ministerstvo verejnú vysokú školu, aby zabezpeèila ná-
(5) Vláda na návrh ministerstva odoberie štátny sú-
pravu a urèí jej na to primeranú lehotu.
hlas, ak boli v žiadosti uvedené nesprávne údaje, ktoré
(2) Minister môže po vyjadrení orgánov reprezentácie sú rozhodujúce pre udelenie štátneho súhlasu, alebo
vysokých škôl (§ 107 ods. 1) a so súhlasom najmenej ak nastali také zmeny, pre ktoré by sa súhlas nemohol
dvoch z nich obmedzi pôsobnos orgánov akademickej vyda.
samosprávy verejnej vysokej školy alebo jej fakulty, po- (6) Odòatím štátneho súhlasu stráca právnická oso-
prípade môže verejnej vysokej škole alebo jej fakulte ba oprávnenie pôsobi ako vysoká škola. Ministerstvo
túto pôsobnos odòa, ak verejná vysoká škola alebo jej zároveò rozhodne o odòatí akreditácie študijných prog-
fakulta ramov.
a) neustanovila niektorý zo svojich orgánov akademic-
kej samosprávy, (7) Je povinnosou ministerstva najprv upozorni
b) má pozastavené alebo odòaté práva ude¾ova akade- súkromnú vysokú školu na skutoènosti uvedené v od-
mický titul pre všetky študijné programy, seku 3 a vyzva ju, aby zabezpeèila nápravu. Na nápra-
c) vykazuje vo svojom hospodárení nedostatky ohrozu- vu urèí ministerstvo primeranú lehotu.
júce plnenie jej úloh,
d) jej orgány akademickej samosprávy konajú v rozpo- § 106
re s týmto zákonom. Uznávanie dokladov o vzdelaní
(3) Orgány reprezentácie vysokých škôl (§ 107 ods. 1) na akademické úèely
sú povinné da svoje vyjadrenie k zisteniam pod¾a odse-
(1) Na úèely tohto zákona je uznávaním dokladov
ku 2 do 60 dní odo dòa, keï dostanú žiados minister-
o vzdelaní na akademické úèely uznávanie dokladov
stva o vyjadrenie. Súèasou žiadosti ministerstva je jej
o vzdelaní vydaných zahraniènou vysokou školou, vy-
zdôvodnenie.
sokou školou z tretieho štátu alebo iným na to oprávne-
(4) Ak sa opatrenie pod¾a odseku 2 týka orgánov fa- ným orgánom pod¾a právnych predpisov príslušného
kulty verejnej vysokej školy, prechádza pôsobnos štátu na úèely splnenia základných podmienok na pri-
týchto orgánov na zodpovedajúce orgány vysokej školy. jatie na vysokoškolské štúdium pod¾a § 56 ods. 2 a 3.
Ak sa opatrenie pod¾a odseku 2 týka orgánov verejnej
(2) O uznaní dokladov o vzdelaní rozhoduje
vysokej školy, prechádza pôsobnos týchto orgánov na
a) vysoká škola v Slovenskej republike uskutoèòujúca
orgány inej verejnej vysokej školy, ktorú ministerstvo
študijné programy v rovnakých alebo príbuzných
poverí výkonom tejto pôsobnosti po vzájomnej dohode.
študijných odboroch, ako sú uvedené na predlože-
(5) Ak nastali skutoènosti uvedené v odseku 2, je po- nom doklade o vzdelaní; ak sa obsah absolvovaného
vinnosou ministra najprv upozorni verejnú vysokú štúdia zhoduje iba èiastoène, môže vysoká škola žia-
školu a vyzva ju, aby v primeranej lehote urobila ná- date¾ovi o uznanie predpísa vykonanie doplòujú-
pravu. cich skúšok, prípadne aj dopracovanie a obhajobu
(6) Keï pominú dôvody, pre ktoré bolo rozhodnuté bakalárskej, diplomovej alebo dizertaènej práce; vy-
o opatrení pod¾a odseku 2, ministerstvo prijaté opatre- soká škola rozhodne o uznaní dokladu o vzdelaní
nie bezodkladne zruší. pod¾a odseku 1 automaticky, ak je medzi prísluš-
ným štátom a Slovenskou republikou uzatvorená
medzinárodná dohoda o vzájomnom uznávaní a rov-
§ 105
nocennosti dokladov o vzdelaní a doklady pod¾a od-
Pôsobnos vlády a ministerstva vo vzahu seku 1 sú jej súèasou,
k súkromným vysokým školám b) ministerstvo, ak v Slovenskej republike nie je vysoká
škola, ktorá uskutoèòuje študijné programy v rov-
(1) Vláda na návrh ministerstva ude¾uje štátny sú- nakých alebo príbuzných študijných odboroch, ako
hlas na pôsobenie súkromnej vysokej školy (§ 47 sú uvedené v predloženom doklade.
Strana 1604 Zbierka zákonov è. 175/2008 Èiastka 73

(3) Žiadate¾, ktorému bol uznaný doklad o vzdelaní a) jeden zástupca zvolený študentskou èasou akade-
na akademické úèely pod¾a odseku 2, je oprávnený po- mického senátu vysokej školy,
užíva na území Slovenskej republiky akademický titul b) ïalší zástupcovia študentskej èasti akademickej
a jeho skratku tak, ako mu boli priznané pod¾a vnútro- obce vysokej školy zvolení študentskou èasou aka-
štátnych právnych predpisov štátu, z ktorého doklad demickej obce vysokej školy, a to z každých i zapoèa-
pochádza, a to v jazyku tohto štátu. Ak by akademický tých 2000 zapísaných študentov jeden zvolený zá-
titul alebo jeho skratka boli zamenite¾né s titulmi ude- stupca.
¾ovanými pod¾a tohto zákona, na ktoré sa vyžaduje spl- (5) Slovenská rektorská konferencia je orgán zložený
nenie iných podmienok na získanie odbornej spôsobi- z rektorov vysokých škôl. Koordinuje a podporuje èin-
losti, ako bolo v štáte, z ktorého doklad o vzdelaní nos rektorov v záujme utvárania vysokoškolskej politi-
pochádza, ministerstvo rozhodne o používaní primera- ky. Ak súkromná vysoká škola nemá zavedenú funkciu
ného akademického titulu. rektora, reprezentuje ju v Slovenskej rektorskej konfe-
(4) Podrobnosti o postupe pri uznávaní dokladov rencii jej štatutárny zástupca.
o vzdelaní pod¾a tohto paragrafu ustanovuje všeobecne (6) Podrobný postup utvorenia orgánov uvedených
záväzný predpis, ktorý vydá ministerstvo. v odseku 1 a pravidlá ich rokovania urèujú ich štatúty.
(5) Pravos podpisov a odtlaèku peèiatky školy na ori- (7) Èlenstvo v orgánoch uvedených v odseku 1 je èest-
gináloch dokladov uvedených v odseku 1 musí by né. Èlenovia majú nárok na náhradu výdavkov spoje-
osvedèená orgánom štátu príslušným na jeho osvedèe- ných s výkonom tejto funkcie pod¾a osobitného predpi-
nie alebo notárstvom v príslušnom štáte s odtlaèkom su.28) Ministerstvo finanène zabezpeèuje èinnos
peèiatky zastupite¾ského úradu Slovenskej republiky orgánov uvedených v odseku 1.
v tomto štáte, ak medzinárodná zmluva neustanovuje
inak.
TRINÁSTA ÈAS
§ 106a SPOLOÈNÉ, PRECHODNÉ A ZÁVEREÈNÉ
Uznávanie odborných kvalifikácií USTANOVENIA

Na uznávanie dokladov o odbornej kvalifikácii na PRVÁ HLAVA


úèely výkonu povolania sa vzahuje osobitný pred- SPOLOÈNÉ USTANOVENIE
pis.34)
§ 108
DVANÁSTA ÈAS
REPREZENTÁCIA VYSOKÝCH ŠKÔL Všeobecný predpis o správnom konaní50) sa nevza-
huje na rozhodovanie pod¾a tohto zákona okrem rozho-
§ 107 dovania o uložení pokuty pod¾a § 2a, rozhodovanie o za-
stavení konania pod¾a § 47, rozhodovanie o udelení
Reprezentácia vysokých škôl oprávnenia pod¾a § 49a, rozhodovanie o priznaní so-
ciálneho štipendia (§ 96 ods. 1 až 6) a rozhodovanie
(1) Reprezentáciu vysokých škôl tvoria: o uznaní dokladov o vzdelaní na akademické úèely
a) Rada vysokých škôl, (§ 106).
b) Študentská rada vysokých škôl,
c) Slovenská rektorská konferencia. § 108a
(2) Minister predkladá orgánom uvedeným v odseku Zrušený od 26. 7. 2005
1 na schválenie alebo vyjadrenie návrhy stanovené
v tomto zákone [§ 81 ods. 2 a 8, § 91 ods. 2, § 102 ods. 2 DRUHÁ HLAVA
písm. e), § 104 ods. 2 a § 105 ods. 3]. Z vlastného pod-
PRECHODNÉ USTANOVENIA
netu alebo na ich požiadanie prerokúva s nimi aj ïalšie
návrhy a opatrenia, ktoré sa vysokých škôl významne
dotýkajú. § 109
Transformácia študijných odborov
(3) Rada vysokých škôl je najvyšším orgánom samo-
správy vysokých škôl. Radu vysokých škôl tvoria zá- (1) Vysoké školy môžu od akademického roka
stupcovia vysokých škôl zvolení akademickými senát- 2005/2006 prijíma študentov len na štúdium študij-
mi vysokých škôl a akademickými senátmi fakúlt. ných programov pod¾a tohto zákona a uskutoèòova-
(4) Študentská rada vysokých škôl je najvyšším za- ných na základe kreditového systému spåòajúceho
stupite¾ským orgánom študentov vysokých škôl. Štu- rámcové usmernenie pod¾a § 62 ods. 4. V akademickom
dentská rada vysokých škôl zastupuje záujmy študen- roku 2003/2004 a v akademickom roku 2004/2005
tov navonok. Èlenom Študentskej rady vysokých škôl môžu vysoké školy prijíma študentov aj na štúdium
môže by len študent vysokej školy. Študentskú radu študijných odborov zriadených pod¾a predchádzajú-
vysokých škôl za každú vysokú školu tvorí: cich predpisov, ak majú v nich právo kona štátne
50
) Zákon è. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov.
Èiastka 73 Zbierka zákonov è. 175/2008 Strana 1605

skúšky. V akademickom roku 2003/2004 a v akade- cembra 2005. Konania, ktoré nebudú do tohto dátumu
mickom roku 2004/2005 môžu vysoké školy a externé skonèené, sa zastavujú.
vzdelávacie inštitúcie prijíma študentov na dokto- (8) § 83 ods. 11 sa vzahuje aj na práva uvedené v od-
randské štúdium vo vedných odboroch alebo v umelec- sekoch 3 až 6.
kých odboroch zriadených pod¾a predchádzajúcich
predpisov, ak majú v nich právo kona dizertaèné skúš-
§ 109a
ky a obhajoby dizertaèných prác a ude¾ova vedec-
ko-akademické hodnosti alebo umelecko-akademické
hodnosti. Študenti študijných odborov zriadených (1) Vysoké školy, ktoré poskytujú vysokoškolské
pod¾a predchádzajúcich predpisov a študenti dokto- doktorské vzdelávanie v študijnom odbore stomatoló-
randského štúdia vo vedných odboroch alebo v umelec- gia, prispôsobia vzdelávanie osobitnému predpisu34a)
kých odboroch zriadených pod¾a predchádzajúcich tak, aby bolo možné prijíma študentov na toto štú-
predpisov dokonèia štúdium pod¾a predchádzajúcich dium pod¾a doterajšieho študijného programu len do
predpisov. akademického roka 2003/2004.

(2) Ak ku dòu nadobudnutia úèinnosti tohto zákona (2) Vysoké školy, ktoré poskytujú vysokoškolské ma-
má vysoká škola študentov v študijnom odbore, v kto- gisterské vzdelávanie v študijnom odbore farmácia,
rom nemá priznané právo kona štátne skúšky, požia- prispôsobia vzdelávanie osobitnému predpisu34a) tak,
da do jedného mesiaca od nadobudnutia úèinnosti toh- aby bolo možné získa vzdelanie pod¾a doterajšieho
to zákona o priznanie tohto práva na nevyhnutne študijného programu len do nadobudnutia platnosti
potrebné obdobie. Ministerstvo na návrh Akreditaènej zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej
komisie rozhodne o tejto žiadosti. Ak žiadosti nevyho- únii.
vie, je vysoká škola povinná ponúknu do zaèiatku aka- (3) Vysoké školy, ktoré poskytujú vysokoškolské
demického roku 2003/2004 študentom príslušného vzdelávanie v študijnom odbore ošetrovate¾stvo a v štu-
študijného odboru možnos pokraèova v štúdiu v štu- dijnom odbore ošetrovate¾stvo-rehabilitácia, prispôso-
dijnom odbore, ktorý je èo najbližší pôvodnému a v kto- bia vzdelávanie osobitnému predpisu34a) tak, aby bolo
rom má priznané príslušné právo. Ak to nie je možné, možné získa vzdelanie pod¾a doterajšieho študijného
ponúkne takéto riešenie po dohode s vysokými školami programu len do nadobudnutia platnosti zmluvy o pri-
v rámci svojej pôsobnosti ministerstvo. Ustanovenie stúpení Slovenskej republiky k Európskej únii a aby
tohto odseku sa vzahuje rovnako aj na študentov dok- bolo možné získa vysokoškolské vzdelanie v študijnom
torandského štúdia. odbore ošetrovate¾stvo len oddelene od získania vyso-
koškolského vzdelania v akomko¾vek inom študijnom
(3) Práva kona štátne skúšky v študijných odboroch
odbore.
bakalárskeho štúdia priznané pod¾a doterajších pred-
pisov do nadobudnutia úèinnosti tohto zákona zanika- (4) Vysoké školy, ktoré poskytujú vysokoškolské
jú 31. decembra 2009, ak z iných dôvodov nezanikli vzdelávanie v študijnom odbore pôrodná asistencia,
pred týmto dòom. prispôsobia vzdelávanie osobitnému predpisu34a) tak,
aby bolo možné získa vzdelanie pod¾a doterajšieho
(4) Práva kona štátne skúšky v študijných odboroch študijného programu len do nadobudnutia platnosti
magisterského a inžinierskeho štúdia, rigorózne skúš- zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej
ky a obhajoby rigoróznych prác priznané pod¾a doteraj- únii.
ších predpisov do nadobudnutia úèinnosti tohto záko-
na zanikajú 31. decembra 2011, ak z iných dôvodov (5) Povinnos prispôsobi študijné programy pod¾a
nezanikli pred týmto dòom. odsekov 1 až 4 sa vzahuje na všetky formy štúdia
s tým, že inú ako dennú formu štúdia urèeného na prí-
(5) Práva kona štátne skúšky v študijných odboroch pravu študentov na výkon zdravotníckeho povolania
doktorského štúdia priznané pod¾a doterajších predpi- možno uskutoèòova len po priznaní práva uskutoèòo-
sov do nadobudnutia úèinnosti tohto zákona zanikajú va príslušný študijný program ministerstvom (§ 83
31. decembra 2012, ak z iných dôvodov nezanikli pred ods. 1). Ministerstvo môže prizna právo len po pred-
týmto dòom. chádzajúcom vyjadrení ministerstva zdravotníctva.
(6) Práva kona doktorandské štúdium, dizertaèné
skúšky a obhajoby dizertaèných prác a ude¾ova § 110
vedecko-akademické hodnosti alebo umelecko-aka- Tituly a stupne vysokoškolského vzdelania
demické hodnosti v príslušných vedných odboroch ale-
bo umeleckých odboroch priznané pod¾a doterajších (1) Absolventi bakalárskeho štúdia, ktorým bol pod¾a
predpisov do nadobudnutia úèinnosti tohto zákona za- doterajších predpisov priznaný titul „bakalár“, sú
nikajú 31. decembra 2010, ak z iných dôvodov neza- oprávnení používa akademický titul „bakalár“ pod¾a
nikli pred týmto dòom. § 52 ods. 5. Vzdelanie absolventov uvedených v tomto
(7) Od 1. januára 2005 zaniká právo vysokých škôl odseku sa považuje za vysokoškolské vzdelanie prvého
a fakúlt uskutoèòova habilitaèné konanie a konanie stupòa pod¾a § 52 ods. 1.
na vymenúvanie profesorov pod¾a doterajších predpi- (2) Vzdelanie absolventov magisterského štúdia, in-
sov. Habilitaèné konania a konania na vymenúvanie žinierskeho štúdia a doktorského štúdia pod¾a doteraj-
profesorov, ktoré zaèali pred týmto dòom, sa ukonèia ších predpisov sa považuje za vysokoškolské vzdelanie
v súlade s doterajšími predpismi najneskôr do 31. de- druhého stupòa pod¾a § 53 ods. 1.
Strana 1606 Zbierka zákonov è. 175/2008 Èiastka 73

(3) Absolventi vedeckej prípravy, ktorým bola pod¾a ných pod¾a doterajších predpisov sa na úèely tohto zá-
predchádzajúcich predpisov51) udelená vedecká hod- kona zapoèítavajú ako funkèné obdobia v príslušnej
nos „kandidát vied“ alebo ktorým bol pod¾a doteraj- akademickej funkcii.
ších predpisov51) priznaný akademicko-vedecký titul (5) Práva a záväzky fakúlt, ktoré sú k 1. aprílu 2002
„doktor“ a vedecko-akademická hodnos „philosophiae súèasou vysokých škôl uvedených v prílohe è. 1, pre-
doctor“, sú oprávnení používa akademický titul „dok- chádzajú na príslušnú vysokú školu.
tor“ pod¾a § 54 ods. 15. Absolventi umeleckej ašpiran-
túry, ktorým bol vydaný diplom o umeleckej ašpirantú- (6) Študenti študujúci na vysokých školách uvede-
re pod¾a neskorších predpisov52) alebo ktorým bol ných v prílohách è. 1 až 3 sú k 1. aprílu 2002 študentmi
priznaný pod¾a doterajších predpisov akademic- pod¾a tohto zákona. Vysoké školy sú povinné vykona
ko-umelecký titul „doktor“ a umelecko-akademická ich zápis do registra študentov do 31. októbra 2002.
hodnos „artis doctor“, sú oprávnení používa akade- (7) Vysoké školy, ktoré vzniknú z doterajších vyso-
mický titul „doktor umenia“ pod¾a § 54 ods. 15. Vzdela- kých škôl k 1. aprílu 2002, preberajú všetky pracov-
nie absolventov uvedené v tomto odseku sa považuje za noprávne záväzky voèi zamestnancom týchto vysokých
vysokoškolské vzdelanie tretieho stupòa pod¾a § 54 škôl, ich fakúlt a súèastí.
ods. 1.
(8) V súvislosti s transformáciou súèasných študij-
(4) Akademické tituly, vedecko-pedagogické tituly ných odborov na študijné programy si verejné vysoké
a ostatné tituly absolventov vysokých škôl priznané školy utvoria do 1. januára 2003 v súlade s týmto záko-
pod¾a predchádzajúcich predpisov zostávajú nedo- nom štruktúru funkcií profesorov, docentov a ostat-
tknuté. Vedecké hodnosti „kandidát vied“ (v skratke ných vysokoškolských uèite¾ov. Vysokoškolskí uèite-
„CSc.“) a „doktor vied“ (v skratke „DrSc.“) zostávajú ne- lia, ktorí sú zamestnaní na verejnej vysokej škole,
dotknuté. môžu by do novej štruktúry preradení bez výberového
(5) Akademické tituly „magister“ (v skratke „Mgr.“), konania okrem funkcií profesorov a docentov. Na funk-
„magister umenia“ (v skratke „Mgr. art.“), „inžinier“ cie profesorov a docentov verejné vysoké školy vypíšu
(v skratke „Ing.“), „inžinier architekt“ (v skratke „Ing. výberové konanie.
arch.“), „doktor všeobecného lekárstva“ (v skratke (9) V období do nadobudnutia úèinnosti nového šta-
„MUDr.“) a „doktor veterinárskeho lekárstva“ (v skrat- tútu verejnej vysokej školy majú orgány akademickej
ke „MVDr.“) sú oprávnení používa absolventi vysokých samosprávy fakulty právo v mene verejnej vysokej ško-
škôl, ktorí skonèili štúdium pod¾a doterajších predpi- ly rozhodova alebo kona vo veciach pod¾a § 23 ods. 1
sov a nebol im priznaný akademický titul. Ustanovenie písm. d) až f) a § 23 ods. 2 písm. b) a e) takto:
sa nevzahuje na absolventov Vysokej školy Zboru ná- a) uzatvára, meni a zrušova pracovnoprávne vzahy
rodnej bezpeènosti, Vojenskej politickej akadémie Kle- zamestnancov verejnej vysokej školy zaradených na
menta Gottwalda a Vysokej školy politickej Ústredného fakulte v rozsahu pracovných miest fakulty k 31.
výboru Komunistickej strany Èeskoslovenska. marcu 2002; rozšíri tento rozsah možno len so sú-
hlasom rektora,
§ 111 b) vykonáva podnikate¾skú èinnos (§ 18); v tomto ob-
Transformácia existujúcich vysokých škôl dobí môže fakulta uzavrie v rámci podnikate¾skej
èinnosti novú zmluvu len do celkového objemu jed-
(1) Od 1. apríla 2002 sa stávajú verejnými vysokými ného milióna Sk; zmluvu presahujúcu objem jedné-
školami vysoké školy uvedené v prílohe è. 1, štátnymi ho milióna Sk môže fakulta uzavrie v rámci podni-
vysokými školami vojenské vysoké školy a policajné vy- kate¾skej èinnosti len so súhlasom rektora,
soké školy uvedené v prílohe è. 2 a súkromnou vysokou c) spolupracova s inými vysokými školami, právnický-
školou vysoká škola uvedená v prílohe è. 3. Všetky vy- mi osobami a fyzickými osobami, a to aj so zahraniè-
soké školy uvedené v prílohách è. 1 až 3 okrem Vysokej nými, v oblastiach, v ktorých fakulta pôsobí; dohody
školy manažmentu v Trenèíne sa stávajú univerzitnými o spolupráci so zahraniènými subjektami uzavreté
vysokými školami. Vysoká škola manažmentu v Tren- v tomto období dáva fakulta na vedomie rektorovi,
èíne sa stáva neuniverzitnou vysokou školou. Katolíc- d) urèova poèet prijímaných uchádzaèov o štúdium,
ka univerzita v Ružomberku sa stáva konfesijnou verej- e) urèova poèet a štruktúru pracovných miest zamest-
nou vysokou školou. nancov zaradených na fakulte v rozsahu pracovných
miest fakulty k 31. marcu 2002.
(2) Vysoké školy uvedené v odseku 1 predložia do
1. októbra 2002 na registráciu vnútorné predpisy
§ 112
upravené pod¾a tohto zákona.
Prechod majetku
(3) Platnos vymenovania alebo vo¾by akademických
funkcionárov a akademických orgánov a ich funkèné (1) Do 1. januára 2003 môže verejná vysoká škola
obdobie zostávajú týmto zákonom nedotknuté. spravova majetok štátu. Na nakladanie s týmto majet-
(4) Funkèné obdobia rektorov a dekanov ustanove- kom sa vzahuje osobitný predpis.53)
51
) § 2 ods. 1 písm. a) zákona è. 53/1964 Zb.
Vyhláška Slovenskej komisie pre vedecké hodnosti è. 65/1977 Zb. v znení vyhlášky è. 302/1990 Zb.
52
) Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej socialistickej republiky è. 55/1981 Zb. o umeleckej ašpirantúre.
53
) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky è. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov.
Èiastka 73 Zbierka zákonov è. 175/2008 Strana 1607

(2) Majetok štátu, ktorý je k 1. januáru 2003 v správe programov v dennej forme štúdia s § 60 ods. 2 najne-
verejnej vysokej školy, okrem majetku pod¾a § 38 ods. 5 skôr do vykonania ich najbližšej komplexnej akreditá-
a 6, prechádza týmto dòom na verejnú vysokú školu. cie, ktorá sa uskutoèní po 1. septembri 2008.
(6) Pracovnoprávne vzahy uzatvorené na funkciu
§ 113
hosujúceho docenta pred 1. septembrom 2007 zostá-
Ostatné prechodné ustanovenia vajú v platnosti, najdlhšie do doby skonèenia ich plat-
nosti.
(1) Vymenovanie èlenov, predsedu a podpredsedu
Akreditaènej komisie pod¾a § 81 sa uskutoèní do 31. (7) Ak obèan študoval v tom istom stupni vysokoškol-
mája 2002. Dovtedy vykonávajú tieto funkcie èlenovia ského štúdia súbežne vo viacerých študijných progra-
Akreditaènej komisie zriadenej pod¾a doterajších pred- moch v jednom akademickom roku alebo v jeho èasti,
pisov. Jednu tretinu èlenov Akreditaènej komisie na- zoh¾adní sa mu v celkovej dobe štúdia na úèely odsekov
vrhne minister z èlenov Akreditaènej komisie zriadenej 10 až 13 a § 92 štúdium v každom študijnom programe
pod¾a doterajších predpisov. pred 1. septembrom 2008 osobitne, ak študoval v nie-
ktorom zo študijných programov len èas akademické-
(2) Akreditaèná komisia vypracuje a zverejní plán ho roka, na úèely odsekov 10 až 13 a § 92 sa táto doba
komplexných akreditácií vysokých škôl pod¾a § 84 zaokrúh¾uje na celý akademický rok.
ods. 2 v termíne do 31. decembra 2002. Komplexné
akreditácie èinností vysokých škôl pod¾a § 84 v nadväz- (8) Na úèely tohto zákona sa bakalársky druh štúdia
nosti na termíny na predkladanie podkladov pod¾a § 84 pod¾a predchádzajúcich predpisov považuje za štú-
ods. 2 zaène Akreditaèná komisia uskutoèòova po 1. dium študijného programu prvého stupòa, magister-
januári 2004. ský druh štúdia, inžiniersky druh štúdia a doktorský
druh štúdia pod¾a predchádzajúcich predpisov za štú-
(3) Platnos ustanovenia osobitného predpisu54) dium študijného programu pod¾a § 53 ods. 3. Ak štu-
o vedení úètu osobitného financovania vysokej školy dent pokraèoval v inžinierskom druhu štúdia alebo
sa predlžuje až do termínu nadobudnutia úèinnosti v magisterskom druhu štúdia po predchádzajúcom ab-
tohto zákona. Zostatok na úète osobitného financova- solvovaní bakalárskeho štúdia pod¾a predchádzajú-
nia ku dòu nadobudnutia úèinnosti tohto zákona je cich predpisov, považuje sa toto jeho nadväzujúce štú-
zdrojom rezervného fondu verejnej vysokej školy v ro- dium za štúdium študijného programu druhého
ku 2002. stupòa. Ustanovená dåžka štúdia pod¾a predchádzajú-
(4) Nadobudnutím platnosti zmluvy o pristúpení cich predpisov sa považuje za štandardnú dåžku štúdia
Slovenskej republiky do Európskej únie sa bude na pod¾a tohto zákona.
obèanov èlenských štátov Európskej únie tento zákon
vzahova rovnako ako na obèanov Slovenskej repu- (9) Ustanovenia § 92 ods. 3 až 8 sa nevzahujú na štu-
bliky. dentov prijatých na štúdium pred 1. septembrom
2007, ak v príslušnom stupni vysokoškolského vzdelá-
vania neboli prijatí a nezapísali sa na štúdium aj po
§ 113a
tomto termíne.
Prechodné ustanovenia úèinné
od 1. septembra 2007 (10) Študent pod¾a odseku 9 je povinný uhradi verej-
nej vysokej škole alebo štátnej vysokej škole urèené
(1) Verejné vysoké školy a štátne vysoké školy zosúla- roèné školné za každý ïalší rok štúdia, ak študuje štu-
dia svoje vnútorné predpisy s týmto zákonom a predlo- dijný program dlhšie, ako je jeho štandardná dåžka štú-
žia vnútorné predpisy podliehajúce registrácii minis- dia. V celkovej dobe štúdia sa zoh¾adòuje doba, poèas
terstvom do 31. marca 2008. ktorej bol študent zapísaný na štúdium študijného
programu príslušného stupòa. Ak ide o študenta zapí-
(2) Súkromné vysoké školy ustanovia orgány akade- saného v jednom akademickom roku súbežne na štú-
mickej samosprávy pod¾a § 47a do 31. augusta 2008. dium viacerých študijných programov príslušného
Do ustanovenia orgánov akademickej samosprávy sú- stupòa, zoh¾adòuje sa štúdium každého študijného
kromná vysoká škola postupuje v súlade s registrova- programu v celkovej dobe štúdia osobitne. Ak bol štu-
ným znením vnútorných predpisov súkromnej vysokej dent zapísaný len v èasti akademického roka, na úèely
školy. tohto odseku sa považuje za zapísaného poèas celého
(3) Konanie o udelení štátneho súhlasu pod¾a § 47, akademického roka. Doba štúdia v študijných progra-
ktoré sa zaèalo pred 1. septembrom 2007, sa dokonèí moch pod¾a § 53 ods. 3 sa zoh¾adòuje v celkovej dobe
pod¾a doterajších predpisov. štúdia v študijných programoch prvého stupòa. Doba
štúdia v študijných programoch pod¾a § 53 ods. 3 pre-
(4) Akreditaèná komisia požiada o stanovisko minis- sahujúca tri roky sa zoh¾adòuje v celkovej dobe štúdia
terstvo zdravotníctva pod¾a § 83 ods. 13 pred vyjadre- v študijných programoch druhého stupòa. Ak ide o štu-
ním pod¾a § 82 ods. 2 písm. a) aj k žiadostiam, ktoré jej dentov študijných programov pod¾a § 53 ods. 3, v celko-
boli doruèené pred 1. septembrom 2007 a ku ktorým sa vej dobe štúdia sa zoh¾adòuje aj doba, poèas ktorej boli
zatia¾ nevyjadrila. zapísaní na štúdium študijných programov prvého
(5) Vysoké školy zosúladia poskytovanie študijných stupòa a študijných programov druhého stupòa.
54
) § 15 zákona è. 472/2000 Z. z. o štátnom rozpoète na rok 2001.
Strana 1608 Zbierka zákonov è. 175/2008 Èiastka 73

(11) Ak povinnos uhradi školné vznikne študentovi 6. Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej repub-
pod¾a odseku 9 poèas akademického roka, uhradí liky è. 131/1997 Z. z. o doktorandskom štúdiu.
adekvátnu èas urèeného školného pod¾a poètu mesia- 7. Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej repub-
cov zostávajúcich do skonèenia príslušného akademic- liky è. 7/1998 Z. z. o rigoróznych skúškach a obhajo-
kého roka. bách rigoróznych prác.
(12) Ustanovenia odseku 10 sa nevzahujú na študen-
8. Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej repub-
tov doktorandských študijných programov v dennej
liky è. 227/1998 Z. z. o príspevku na úhradu nákladov
forme štúdia, ktorým nevzniká povinnos uhradi škol-
spojených so zabezpeèením prijímania uchádzaèov na
né ani v prípade prekroèenia štandardnej dåžky štúdia.
vysokoškolské štúdium.
(13) O žiadostiach štátnych vysokých škôl pod¾a § 83,
9. Úprava Ministerstva školstva Slovenskej republi-
ktoré boli Akreditaènej komisii doruèené pred úèinnos-
ky z 11. augusta 1982 è. 5836/1982-31 o študent-
ou tohto zákona, rozhodne príslušné ministerstvo ale-
ských domovoch vysokých škôl (registrované v èiastke
bo minister pod¾a doterajších predpisov.
25/1982 Zb.).
(14) Ministerstvo obrany, ministerstvo vnútra a minis-
10. Úprava Ministerstva školstva Slovenskej republi-
terstvo zdravotníctva doruèia ministerstvu do 31. de-
ky z 11. augusta 1982 è. 5463/1982-31 o zriaïovaní,
cembra 2007 ich potvrdené kópie rozhodnutí o akredi-
zrušovaní a prevádzke študentských jedální a bufetov
tácii jednotlivých èinností štátnych vysokých škôl,
vysokých škôl (registrované v èiastke 25/1982 Zb.).
ktoré vydali pod¾a doterajších predpisov.
(15) Zaèlenenie vysokých škôl pod¾a tohto zákona sa § 114a
vykoná na základe komplexnej akreditácie èinností vy-
sokej školy na jej zaèlenenie pod¾a § 84 do 1. septembra
Zrušujú sa:
2009. Akreditaèná komisia vypracuje a zverejní plán
komplexnej akreditácie èinností vysokej školy (§ 84 1. Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej repub-
ods. 3) na jej zaèlenenie pod¾a tohto zákona do 31. de- liky è. 204/2002 Z. z. o poskytovaní štipendia dokto-
cembra 2007. random v dennej forme doktorandského štúdia v znení
vyhlášky Ministerstva školstva Slovenskej republiky
TRETIA HLAVA è. 505/2004 Z. z.
ZÁVEREÈNÉ USTANOVENIA 2. Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej repub-
liky è. 453/2005 Z. z. o rozsahu a ïalších podrobnos-
§ 113b tiach o priznávaní motivaèného štipendia.
3. Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej re-
Týmto zákonom sa preberajú právne akty Európ- publiky è. 358/2006 Z. z., ktorou sa zrušuje vy-
skych spoloèenstiev a Európskej únie uvedené v prílo- hláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky
he è. 4. è. 312/2002 Z. z. o vytváraní a použití fondov verejnej
vysokej školy.
§ 114 Uèinnos
Zrušovacie ustanovenia
Zákon è. 131/2002 Z. z. nadobudol úèinnos 1. aprí-
Zrušujú sa: la 2002.

1. Zákon è. 172/1990 Zb. o vysokých školách v znení Zákon è. 209/2002 Z. z. nadobudol úèinnos 15. má-
zákona Národnej rady Slovenskej republiky ja 2002.
è. 41/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej re- Zákon è. 401/2002 Z. z. nadobudol úèinnos 1. sep-
publiky è. 324/1996 Z. z., zákona è. 284/1997 Z. z. tembra 2002.
a zákona è. 317/1999 Z. z.
Zákon è. 442/2003 Z. z. nadobudol úèinnos 15. no-
2. Nariadenie vlády Èesko-slovenskej federatívnej re- vembra 2003.
publiky è. 282/1990 Zb. o zmene v organizácii vyso-
Zákon è. 465/2003 Z. z. nadobudol úèinnos 1. janu-
kých škôl umeleckého smeru.
ára 2004.
3. Nariadenie vlády Èeskej a Slovenskej Federatívnej
Zákon è. 528/2003 Z. z. nadobudol úèinnos 1. janu-
Republiky è. 349/1990 Zb. o zmenách v organizácii Vy-
ára 2004 okrem ustanovenia v èl. I sto desiatom bode
sokej školy múzických umení v Bratislave.
(§ 109 ods. 1), ktoré nadobudlo úèinnos dòom vyhlá-
4. Nariadenie vlády Slovenskej republiky senia (12. decembra 2003).
è. 422/1990 Zb. o akreditaènej komisii v znení nariade-
Zákon è. 365/2004 Z. z. nadobudol úèinnos 1. júla
nia vlády Slovenskej republiky è. 131/1994 Z. z. a na-
2004.
riadenia vlády Slovenskej republiky è. 7/1995 Z. z.
5. Vyhláška Ministerstva školstva, mládeže a športu Zákon è. 455/2004 Z. z. nadobudol úèinnos 1. sep-
Slovenskej republiky è. 141/1991 Zb. o nostrifikácii tembra 2004.
diplomov a iných dokladov o štúdiu na zahranièných Zákon è. 523/2004 Z. z. nadobudol úèinnos 1. janu-
vysokých školách. ára 2005.
Èiastka 73 Zbierka zákonov è. 175/2008 Strana 1609

Zákon è. 578/2004 Z. z. nadobudol úèinnos 1. janu- tembra 2007 okrem èlánku I bodu 9 (§ 2a), ktorý nado-
ára 2005. budol úèinnos 1. januára 2008.
Zákon è. 5/2005 Z. z. nadobudol úèinnos 1. febru-
Zákon è. 129/2008 Z. z. nadobudol úèinnos 1. mája
ára 2005.
2008.
Zákon è. 332/2005 Z. z. nadobudol úèinnos 26. júla
2005. Zákon è. 144/2008 Z. z. nadobudol úèinnos 1. sep-
Zákon è. 363/2007 Z. z. nadobudol úèinnos 1. sep- tembra 2008.

Pavol Paška v. r.
Strana 1610 Zbierka zákonov è. 175/2008 Èiastka 73

Príloha è. 1
k zákonu è. 131/2002 Z. z.

ZOZNAM VEREJNÝCH VYSOKÝCH ŠKÔL

Univerzita Komenského v Bratislave


Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach
Prešovská univerzita v Prešove
Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave
Univerzita veterinárskeho lekárstva v Košiciach
Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre
Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici
Trnavská univerzita v Trnave
Slovenská technická univerzita v Bratislave
Technická univerzita v Košiciach
Žilinská univerzita v Žiline
Trenèianska univerzita Alexandra Dubèeka v Trenèíne
Ekonomická univerzita v Bratislave
Slovenská po¾nohospodárska univerzita v Nitre
Technická univerzita vo Zvolene
Vysoká škola múzických umení v Bratislave
Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave
Akadémia umení v Banskej Bystrici
Katolícka univerzita v Ružomberku
Univerzita J. Selyeho v Komárne
Èiastka 73 Zbierka zákonov è. 175/2008 Strana 1611

Príloha è. 2
k zákonu è. 131/2002 Z. z.

ZOZNAM ŠTÁTNYCH VYSOKÝCH ŠKÔL

Akadémia ozbrojených síl generála Milana Rastislava Štefánika


Akadémia Policajného zboru v Bratislave
Slovenská zdravotnícka univerzita v Bratislave
Strana 1612 Zbierka zákonov è. 175/2008 Èiastka 73

Príloha è. 3
k zákonu è. 131/2002 Z. z.

ZOZNAM SÚKROMNÝCH VYSOKÝCH ŠKÔL

Vysoká škola manažmentu v Trenèíne


Èiastka 73 Zbierka zákonov è. 175/2008 Strana 1613

Príloha è. 4
k zákonu è. 131/2002 Z. z.

ZOZNAM PREBERANÝCH PRÁVNYCH AKTOV


EURÓPSKYCH SPOLOÈENSTIEV A EURÓPSKEJ ÚNIE

Smernica Rady 2004/114/ES z 13. decembra 2004 o podmienkach prijatia štátnych príslušníkov tretích krajín na
úèely štúdia, výmen žiakov, neplateného odborného vzdelávania alebo dobrovo¾nej služby (Ú. v. EÚ L 375,
23. 12. 2004).
Strana 1614 Zbierka zákonov è. 175/2008 Èiastka 73

PREH¼AD
zákona o vysokých školách

PRVÁ ÈAS ZÁKLADNÉ USTANOVENIA


Poslanie, úlohy a postavenie vysokých škôl § 1 – 2a
Akademická obec vysokej školy §3
Akademické slobody a akademické práva §4

DRUHÁ ÈAS VEREJNÁ VYSOKÁ ŠKOLA A JEJ SÚÈASTI


PRVÁ HLAVA VEREJNÁ VYSOKÁ ŠKOLA
Zriadenie a zrušenie verejnej vysokej školy § 5
Rozsah samosprávnej pôsobnosti verejnej vysokej školy § 6
Orgány akademickej samosprávy verejnej vysokej školy § 7
Akademický senát verejnej vysokej školy § 8
Pôsobnos akademického senátu verejnej vysokej školy § 9
Rektor § 10
Vedecká rada verejnej vysokej školy § 11
Pôsobnos vedeckej rady verejnej vysokej školy § 12
Disciplinárna komisia verejnej vysokej školy § 13
Vedúci zamestnanci verejnej vysokej školy § 14
Vnútorné predpisy verejnej vysokej školy § 15
Rozpoèet verejnej vysokej školy § 16
Finanèné fondy verejnej vysokej školy § 16a
Majetok verejnej vysokej školy § 17
Podnikate¾ská èinnos § 18
Hospodárenie verejnej vysokej školy § 19
Ïalšie povinnosti verejnej vysokej školy § 20

DRUHÁ HLAVA SÚÈASTI VEREJNEJ VYSOKEJ ŠKOLY


Èlenenie verejnej vysokej školy § 21
Prvý oddiel Fakulta
Fakulta § 22
Rozsah samosprávnej pôsobnosti a práva fakulty § 23
Orgány akademickej samosprávy fakulty § 24
Akademická obec fakulty § 25
Akademický senát fakulty § 26
Pôsobnos akademického senátu fakulty § 27
Dekan § 28
Vedecká rada fakulty § 29
Pôsobnos vedeckej rady fakulty § 30
Disciplinárna komisia fakulty § 31
Vedúci zamestnanci fakulty § 32
Vnútorné predpisy fakulty § 33
Verejné vysoké školy bohoslovecké, bohoslovecké fakulty verejných
vysokých škôl a konfesijné verejné vysoké školy § 34
Druhý oddiel Špecializované výuèbové zariadenia verejných vysokých škôl
Typy špecializovaných výuèbových zariadení verejných vysokých škôl § 35
Zrušený od 1. 1. 2005 § 36
Cvièné školy a cvièné školské zariadenia § 37
Èiastka 73 Zbierka zákonov è. 175/2008 Strana 1615

Vysokoškolský po¾nohospodársky podnik, vysokoškolský lesnícky


podnik a iné vysokoškolské podniky § 38
Kòazský seminár § 39
Tretí oddiel Špecializované výskumné a vývojové pracoviská a špecializované § 39a
umelecké pracoviská

TRETIA HLAVA SPRÁVNA RADA VEREJNEJ VYSOKEJ ŠKOLY


Správna rada verejnej vysokej školy § 40
Pôsobnos správnej rady verejnej vysokej školy § 41

TRETIA ÈAS ŠTÁTNE VYSOKÉ ŠKOLY


Štátne vysoké školy § 42
Vojenské vysoké školy § 43
Policajné vysoké školy § 44
Zdravotnícke vysoké školy § 45
Zrušený od 1. 9. 2007 § 46

ŠTVRTÁ ÈAS SÚKROMNÉ VYSOKÉ ŠKOLY A ZAHRANIÈNÉ VYSOKÉ ŠKOLY


Súkromné vysoké školy § 47 – 47d
Vnútorné predpisy súkromnej vysokej školy § 48
Ïalšie povinnosti súkromnej vysokej školy § 49
Pôsobenie zahranièných vysokých škôl § 49a
Povinnosti zahranièných vysokých škôl pôsobiacich v Slovenskej re-
publike § 49b

PIATA ÈAS ŠTUDIJNÝ ODBOR, ŠTUDIJNÝ PROGRAM A ŠTUDIJNÝ PLÁN


Študijný odbor § 50
Študijný program a študijný plán § 51
Bakalársky študijný program § 52
Magisterský študijný program, inžiniersky študijný program a doktor-
ský študijný program § 53
Doktorandský študijný program § 54
Spoloèné študijné programy § 54a

ŠIESTA ÈAS ŠTÚDIUM NA VYSOKEJ ŠKOLE


Základné ustanovenia § 55
Základné podmienky prijatia na štúdium § 56
Ïalšie podmienky prijatia na štúdium § 57
Prijímacie konanie § 58
Akademická mobilita § 58a
Zápis na štúdium § 59
Formy a metódy štúdia § 60
Akademický rok a jeho organizácia § 61
Kreditový systém § 62
Štátne skúšky, rigorózne skúšky § 63
Prerušenie štúdia § 64
Riadne skonèenie štúdia § 65
Iné skonèenie štúdia § 66
Doklady o štúdiu § 67
Doklady o absolvovaní štúdia § 68
Strana 1616 Zbierka zákonov è. 175/2008 Èiastka 73

SIEDMA ÈAS ŠTUDENTI VYSOKÝCH ŠKÔL


Základné ustanovenia § 69
Práva študenta § 70
Povinnosti študenta § 71
Disciplinárny priestupok § 72
Register študentov vysokých škôl a centrálny register študentov vyso-
kých škôl § 73

ÔSMA ÈAS ZAMESTNANCI VYSOKÝCH ŠKÔL


Zamestnanci vysokých škôl § 74
Vysokoškolskí uèitelia § 75
Vedecko-pedagogické tituly a umelecko-pedagogické tituly „docent“
a „profesor“ § 76
Obsadzovanie miest vysokoškolských uèite¾ov § 77
Profesor emeritus § 78
Hosujúci profesor § 79
Výskumní pracovníci a umeleckí pracovníci § 80
Ochrana osobných údajov zamestnancov § 80a
Register zamestnancov vysokých škôl § 80b

DEVIATA ÈAS AKREDITÁCIA


PRVÁ HLAVA AKREDITAÈNÁ KOMISIA
Zloženie a èinnos Akreditaènej komisie § 81
Pôsobnos Akreditaènej komisie § 82

DRUHÁ HLAVA PRIZNÁVANIE PRÁV A KOMPLEXNÁ AKREDITÁCIA ÈINNOSTÍ


VYSOKEJ ŠKOLY
Akreditácia jednotlivých èinností vysokej školy a priznávanie práv § 83
Komplexná akreditácia èinností vysokej školy § 84
Preradenie vysokej školy § 85
Žiados nevysokoškolskej inštitúcie o akreditáciu a priznávanie práv
podie¾a sa na uskutoèòovaní doktorandského študijného programu
pre príslušný študijný odbor § 86
Èinnos vysokej školy poèas pozastavenia alebo po odòatí priznaných
práv § 87

DESIATA ÈAS FINANCOVANIE VYSOKÝCH ŠKÔL A SYSTÉM SOCIÁLNEJ


PODPORY ŠTUDENTOV
PRVÁ HLAVA FINANCOVANIE VYSOKÝCH ŠKÔL
Pôsobnos ústredných orgánov štátnej správy pri financovaní vyso-
kých škôl § 88
Financovanie verejných vysokých škôl § 89
Financovanie štátnych vysokých škôl § 90
Financovanie súkromných vysokých škôl § 91

DRUHÁ HLAVA ŠKOLNÉ A POPLATKY SPOJENÉ SO ŠTÚDIOM


Školné a poplatky spojené so štúdiom na verejnej vysokej škole § 92
Školné a poplatky spojené so štúdiom na súkromnej vysokej škole § 93

TRETIA HLAVA SYSTÉM SOCIÁLNEJ PODPORY ŠTUDENTOV


Systém sociálnej podpory študentov § 94
Èiastka 73 Zbierka zákonov è. 175/2008 Strana 1617

Štipendiá § 95
Štipendiá z prostriedkov štátneho rozpoètu § 96
Štipendiá z vlastných zdrojov vysokej školy § 97
Zabezpeèenie možností stravovania a ubytovania § 98
Podpora športových èinností a kultúrnych èinností § 99
Podpora študentov so zdravotným postihnutím § 100
Študentské pôžièky § 101

JEDENÁSTA ÈAS ŠTÁTNA SPRÁVA


Pôsobnos vlády a ministerstva § 102
Registrácia vnútorných predpisov § 103
Obmedzenie výkonu pôsobnosti orgánov verejnej vysokej školy § 104
Pôsobnos vlády a ministerstva vo vzahu k súkromným vysokým
školám § 105
Uznávanie dokladov o vzdelaní na akademické úèely § 106
Uznávanie odborných kvalifikácií § 106a

DVANÁSTA ÈAS REPREZENTÁCIA VYSOKÝCH ŠKÔL


Reprezentácia vysokých škôl § 107

TRINÁSTA ÈAS SPOLOÈNÉ, PRECHODNÉ A ZÁVEREÈNÉ USTANOVENIA


PRVÁ HLAVA SPOLOÈNÉ USTANOVENIA § 108
Zrušený od 26. 7. 2005 § 108a

DRUHÁ HLAVA PRECHODNÉ USTANOVENIA


Transformácia študijných odborov § 109 – 109a
Tituly a stupne vysokoškolského vzdelania § 110
Transformácia existujúcich vysokých škôl § 111
Prechod majetku § 112
Ostatné prechodné ustanovenia § 113
Prechodné ustanovenia úèinné od 1. septembra 2007 § 113a

TRETIA HLAVA ZÁVEREÈNÉ USTANOVENIA § 113b


Zrušovacie ustanovenia § 114 – 114a

PRÍLOHA è. 1 ZOZNAM VEREJNÝCH VYSOKÝCH ŠKÔL


PRÍLOHA è. 2 ZOZNAM ŠTÁTNYCH VYSOKÝCH ŠKÔL
PRÍLOHA è. 3 ZOZNAM SÚKROMNÝCH VYSOKÝCH ŠKÔL
PRÍLOHA è. 4 ZOZNAM PREBERANÝCH PRÁVNYCH AKTOV EURÓPSKYCH
SPOLOÈENSTIEV A EURÓPSKEJ ÚNIE

You might also like