1.

VEDECKÉ VÝCHODISKÁ EKONOMICKEJ

TEÓRIE
- ekonómia - veda o tom, ako spoločnosť využíva vzácne zdroje na výrobu užitočných tovarov a ako ich
rozdeľuje medzi členov spoločnosti na spotrebu.
- je budovaná - 1, pojmami
2, vedeckými výrokmi - sú platné, objektívne, dajú sa dokázať
3, hodnotovými súdmi - vyjadrujú názory, mienky, postoje, nemajú všeobecnú
platnosť, dá sa o nich polemizovať
- delí sa na: 1, pozitívnu - prevládajú vedecké výroky, opisuje fakty, zaoberá sa tým, "čo je teraz"
2, normatívnu - prevládajú hodnotové súdy, vychádza z poznatkov pozitívnej ekonómie, zaoberá sa
tým, "ako by to malo byť"

- Funkcie ekonomickej teórie:

1, poznávacia - ekonomická teória skúma ekonomické javy, procesy, ich podstatu, zaoberá sa ich
vzťahmi
2, praktická - aplikácia poznatkov hospodárskymi subjektami pri ich rozhodovaní
3, metodologická - stáva sa metodologickým základom pre jednotlivé ekonomické vedy:
a) prierezová ekonomika - účtovníctvo, financie, ekonomika práce
b) úseková ekonomika - ekonomika poľnohospodárstva, priemyslu
c) priestorová ekonomika

- hraničné vedy, ktoré súvisia s ekonomickou teóriou - sociológia, politológia, história, právo
- pomocné vedy, ktoré pomáhajú ekonomickej teórii - matematika, štatistika

VEDECKÝ PRÍSTUP
- Nástroje ekonomickej teórie:
1, pozorovanie - pozorovanie ekonomických javov z časového hľadiska na pochopenie podstaty
(Santayana: "Tí, ktorí zabudnú na históriu, sú odsúdení, aby si ju zopakovali.")
2, analýza - rozklad javu na časti za účelom lepšieho poznania týchto jednotlivých stránok
syntéza - skúmam celok a vzťahy medzi jednotlivými časťami, ktoré celok tvoria
3, štatistická analýza - získané štatistické údaje analyzujem, vyhodnocujem
4, experimenty - na malej vzorke overujem poznatky
5, verifikácia - overovanie

- Metódy:
1, indukcia - prístup od jednoduchého k zložitému (od jednotlivého k všeobecnému)
2, dedukcia - prístup od všeobecného k jednotlivému
3, vedecká abstrakcia
4, modelovanie - vytvorenie zjednodušenej verzie určitého aspektu ekonómie v podobe rovníc, grafov,
slovných spojení

- Princípy:
1, kauzálny - skúma vzťah príčina - následok (napr. inflácia - hľadám jej príčinu a aké bude mať následky).
- omyl "Post hoc" - časová následnosť nemusí znamenať príčinnú závislosť
PRÍKLAD: jav A (inflácia '97) jav B (inflácia '98)
- jav A bol skôr ako jav B, preto si myslíme, že jav A je príčinou javu B
2, systémový - skúma vzťah časť - celok
- omyl "klam kompozície" - nesprávne usudzovanie z časti na celok
3, účelovosti (teleologický prístup) - skúma vzťah cieľ - účel (ciele majú byť reálne)
- "subjektívnosť" - pri určovaní a posudzovaní toho, čo je účelné
- zásada "Ceteris paribus" - ostatné premenné nezmenené

2. Historický vývoj ekonomického myslenia

I. starovek:
- Platón, Aristoteles (384 - 322 pred n. l.) z antického Grécka i rečník Cicero, filozof Seneca zo
starovekého Ríma
II. stredovek:
- scholastici - taliansky dominikánsky mních Tomáš Akvinský (1225-1274)

III. novovek:
- merkantilizmus (16.stor. - pol. 18.stor.)
- poznačený snahou európskych veľmocí (Anglicko, Španielsko, Taliansko, Portugalsko...), ktoré bojovali o
kolónie v zámorí
- Angličan Thomas Mun (1571 - 1641), Francúz J.B.Colbert (1619 - 1683) - ich cieľom bolo dosiahnutia bohatej
krajiny
- zdrojom bohatstva sú drahé kovy, zahraničný obchod
- fyziokratizmus (2.tretina 18. stor.)
- reakcia na merkantilizmus
- zdrojom bohatstva nie je zlato, ale pôda a práca na nej
- F.Quesnay (1694 - 1774) - osobný lekár kráľa Ľudovíta XV.

- HISTORICKÝ PRELOM - vznik klasickej ekonómie

- Adam Smith (1723 - 1790)
- W. Petty (1623 - 1687)
- J. B. Say (1767 - 1832)
- T.R.Malthus (1776 - 1834)
- David Ricardo (1772 - 1823) - vo svojich 25.rokoch bol najbohatším mužom v Anglicku; zaviedol
pojem alternatívne náklady a komparatívne výhody

- Adam Smith (1723 - 1790):

- roku 1776 napísal dielo - Pojednanie o podstate a príčinách bohatstva národov ( Bohatstvo národov)
- vyložil tu podstatu trhového hospodárstva a princípy fungovania trhu ako takého
- trh je samoregulovateľný, štát by doňho nemal zasahovať
- ak sa trhová ekonomika dostane do krízy, dostane sa z nej sama bez zásahov zvonka
- štát by mal plniť iba funkciu ochrancu krajiny a majetku svojich občanov
- mal by zabezpečovať udržiavanie poriadku a produkciu verejných statkov

- Karol Marx (1818 - 1883):

- dielo Kapitál - 1.zväzok vydaný v roku 1967, 2. a 3. po jeho smrti v rokoch 1885 a 1894
- vytvoril v ňom teóriu nadhodnoty: h = c + v + m
h - hodnota výrobku v - variabilný kapitál
c - konštantný kapitál m - nadhodnota
- nadhodnota a jej privlastňovanie je podľa neho zdroj vykorisťovania - odsudzoval kapitalizmus

- John Maynard Keynes (1883 - 1946):

- napísal dielo - Všeobecná teória zamestnanosti, úroku a peňazí (reagoval na hospodársku krízu)
- podporoval a bol za zásahy štátu do trhovej ekonomiky
- Keynesa aj nazývali "otcom zmiešanej ekonomiky"
- podľa neho by štát mal zasahovať do infraštruktúry (napr. finančne dotovať stavbu ciest) - zvýšenie zamestnanosti
- zvýšenie mzdy - rast dopytu - zvýšenie ponuky (výroba) - rast zamestnanosti a miezd - vyššie príjmy do štátneho
rozpočtu

IV. súčasné ekonomické smery:

1, neoklasicizmus (škola hraničnej užitočnosti) (70-te roky 19.stor. - 30-te roky 20.stor.)
- má tri prúdy podľa vzniku:
a) rakúska škola (Karl Menger)
b) lausannská škola (Leon Walrass)
c) camridgeská škola (Alfred Marshall (1842 - 1924) - zaviedol pojem hraničná užitočnosť,
zásadu Ceteris paribus, vo svojich prácach sa venoval elasticite)
- neoliberalizmus (20. - 30-te roky 20 stor.) v Nemecku
- nemecká podoba neoklasicizmu (neoklasickej ekonómie)
- W.Eucken, A.Rustow, L.Erhard
2, postkeynesovci (60-te roky 20.stor.)
- Joan Robinsonová, J.Tebin, N.Kaldor
- neokeynesovci
- problémy dosahovania makroekonomickej rovnováhy
- Phillips - skúmal vzťah inflácie a nezamestnanosti

3, neoklasická syntéza (50-te, 60-te roky 20.stor.)

- spojenie niektorých teoretických postulátov keynesovskej a neoklasickej ekonómie
- Paul A.Samuelson, Solow (venoval sa problémom ekonomického rastu)

4, neokonzervatizmus (70 - 80-te roky 20.stor.)

- patrí sem:
a) monetarizmus (70-te roky 20.stor.)
- vychádza z kvantitatívnej teórie peňazí M × V = P × Q (Fischerova rovnica výmeny - v roku 1911 Irving
Fischer z Yale)
- Milton Friedman (nar. 1912):
- štát by nemal zasahovať do ekonomiky, akceptuje jedine zásahy centrálnej banky, a to regulovaním množstva
obehu peňazí
b) teória racionálnych očakávaní (Nová klasická makroekonómia)
- Robert Lucas, Thomas Sargent
- predstavitelia tvrdia, že hospodárske subjekty sa správajú tak, že racionálne spracovávajú informácie
c) ekonómia ponuky (koniec 70-tych rokov)
- sú za zásahy štátu do ekonomiky jedine vtedy, pokiaľ by znižoval dane

5, nová mikroekonómia
- informácie nie sú zadarmo, preto vznik tzv. informačných nákladov, z nej Nová inštitucionálna ekonómia -
transakčné náklady, ktoré súvisia s výrobnými nákladmi
- nová politická ekonómia
- venuje sa teórii verejnej voľby (spôsob, akým sa pripravujú dôležité politická rozhodnutia)

3. Potreby
4. Statky
- potreby sú hybnou silou spoločnosti
- potreba - uvedomelý alebo neuvedomelý pocit nedostatku niečoho
- determinanty (faktory ovplyvňujúce potreby) potrieb - vek, spoločnosť, životná úroveň, povaha, vzdelanie,
záujmy, zamestnanie, pohlavie, čas ako obmedzujúci faktor, ročné obdobie, zdravotný stav, náboženstvo,
história...
- delenie potrieb:
a) základné, existenčné (tie, ktoré súvisia so zachovaním života) - jedlo, bývanie, spánok, odev, obuv...
- podrobnejšie ich možno deliť na: nevyhnutné (obhájenie holého života)
relatívne nevyhnutné (vyžadujú určitý životný štandard)
b) kultúrne – sú zamerané viac na uspokojovanie duševných potrieb a skvalitnenie života (vzdelanie,
šport, spoločenské aktivity, umenie)
c) luxusné – prejavujú sa tu sklony k zbytočnému a často sú prejavom snobizmu (šperky, jachta,
chata, vila)

- podľa iných hľadísk možno potreby rozdeliť na:

- individuálne - čiže subjektívne
- kolektívne - označované tiež ako objektívne alebo sociálne
- ďalej sa uplatňuje rozdelenie na potreby:
- osobné - vyjadrujúce individuálne potreby
- rodinné - súvisia s existenciou a fungovaním rodiny
- miestne - charakterizujú určitú komunitu
- medzinárodné - sú prejavom existencie medzinárodných vzťahov
 Zdroje uspokojovania potrieb
1, statky - každá vec, ktorou uspokojujeme svoje potreby
- z hľadiska formy: a) hmotné (materiálne)
b) nehmotné (nemateriálne) - služby

- z hľadiska účelu: a) kapitálové (investičné, výrobné) - nevchádzajú priamo do spotreby, ale vchádzajú späť do
výroby ako výrobné vstupy a slúžia tak na výroby kapitálových aj spotrebných statkov
b) spotrebné - slúžia na bezprostredné uspokojovanie potrieb
I. dlhodobé - spotreba nad 1 rok
II. krátkodobé - spotreba do 1 roka

- z hľadiska vlastníctva: a) súkromné - pri spotrebe jedným subjektom sú ostatné subjekty zo

spotreby vylúčené
b) verejné - spotreba verejných statkov jedným subjektom nevylučuje zo
spotreby ostatné subjekty (ich výroba je neefektívna, zabezpečuje ju štát)

- z hľadiska dostupnosti: a) ekonomické(sú reprodukovateľné pri vynaloženej snahe sa dajú obnoviť)

I. relatívne obmedzené
II. absolútne obmedzené - nerastné suroviny
b) voľné - voda, vzduch

2, služby - spotrebujú sa v momente poskytnutia

3, práva - nárok na niečo (ak nárok na niečo nemám, nebudem potrebu uspokojovať)

- okrem statkov ešte poznáme: výrobok - výsledok práce, výroby

tovar - výrobok určený na predaj

5. Hospodárenie
- činnosť zameraná na prekonanie obmedzenosti výrobných zdrojov, pri ktorých sa využívajú dva princípy
hospodárenia:
1, princíp maxima - z danými vstupmi produkujem maximálny výstup
2, princíp mimina - s minimálnymi vstupmi vyprodukovať daný výstup
- alternatívne náklady (náklady obetovaných príležitostí) - náklady na statok, ktorého som sa musel vzdať
Obmedzenosť zdrojov, ktorá bráni tomu, aby bolo možné vyrobiť toľko statkov, koľko by si ľudia priali
spotrebúvať, sa označuje ako zákon vzácnosti. Jeho dôsledkom je nutnosť rozhodovania o alokácii zdrojov, tzn.
na výrobu ktorých statkov budú obmedzené zdroje využité, rovnako ako nevyhnuteľnosť voľby, uspokojenie
ktorých potrieb uprednostníme vzhľadom na limitovaný rozsah disponibilných prostriedkov.

6. Národné hospodárstvo
7. Ekonomické systémy
3 základné ekonomické otázky
- 1, "Čo?" - ovplyvňuje ju spotrebiteľ
- 2, "Ako?" - ovplyvňuje ju konkurencia
- 3, "Pre koho?" - ovplyvňujú ju vlastníci výrobných vstupov (ten, čo si môže dovoliť niečo kúpiť)

Na základe toho, ako spoločnosť odpovedá na základné ekonomické otázky rozlišujeme:

1, primitívne civilizácie: prostredníctvom zvykov a tradícií
2, príkazová ekonomika (centrálne riadené plánované hospodárstvo):
- prevládajúce štátne vlastníctvo
- ceny určuje štát
- uplatňuje sa centrálne riadenie a plánovanie
- NEVÝHODY:
- neefektívnosť – plytvanie zdrojmi; výroba na sklad
- chýbajúca súkromná iniciatíva znižuje výkonnosť
- vytvára sa nadmerne rozsiahly a drahý štátny aparát
- VÝHODY:
- možnosť sústredenia síl a prostriedkov na efektívne úlohy
- „spravodlivejšie“ rozdelenie dôchodkov
- plná zamestnanosť
3, trhová ekonomika:
- prevládajúce súkromné vlastníctvo
- voľná tvorba cien na základe ponuky a dopytu
- idea podnikateľov – maximalizácia ziskov
- typické subjekty sú podniky a domácnosti
- dokonalá konkurencia – na strane ponuky a dopytu je neobmedzené množstvo subjektov
- slobodná voľba povolania, voľný zahraničný obchod, plná zmluvná sloboda
- NEVÝHODY:
- nedokáže zabrániť prieniku netrhových síl na trh (monopoly, olygopoly)
- produkuje vedľajšie účinky
- je nestabilná
- nechráni slabých
- v niektorých sférach odmieta fungovať (produkcia verejných statkov)
- VÝHODY:
- ceny signalizujúce stav trhu orientujú výrobcov na krytie potrieb
- slobodné rozhodovanie hospodárskych subjektov a slobodný rozvoj súkromnej iniciatívy
vedie k maximalizácii výkonov
- základným kritériom rozdeľovania je výkonnosť
4, zmiešaná ekonomika:
- základnými subjektami sú domácnosti, podniky a štát (odstraňuje nedostatku trhovej ekonomiky)
- úlohy vlády v zmiešanej ekonomike:
a) legislatívna – zákony, normy, inštitúcie
b) alokačná – efektívnosť, externality, verejné statky, KPM
c) redistribučná – spočíva v prerozdeľovaní dôchodkov
d) stabilizačná – štát reaguje na to, že trhová ekonomika je nestabilná
- nástroje - fiškálna politika
- monetárna politika

8. Transformačný proces v SR
- proces premeny z centrálne plánovanej ekonomiky na trhovú ekonomiku; 1.1.1991 na zákl. ekonomickej reformy
- prvky transformačného procesu:
- privatizácia
- liberalizácia
- reštrukturalizácia
- konvertibilita meny
- eštriktívna monetárnej a fiškálnapolitika

9. Privatizácia
- zmena vlastníctva zo štátneho na súkromné
- predetapy privatizácie
- reštitúcia – navrátenie majetku pôvodným majiteľom
- deetatizácia – odštátnenie (štátne podniky  akciové spoločnosti / 100% účasť štátu)

- typy privatizácie:
- malá – verejne drazby(male podniky)
- veľká – a)standardne metody
-priame predaje
- verejná súťaž(tendre)
- joint ventures(do podniku najviac penazi)
 - predaj akcií na burze
-zamestnanecke a.s.
b)nestandardne metody
- kupónová privatizácia - 1.vlna (začatá aj ukončená)
- 2.vlna (od roku 1995) - bola prerušená a nahradená
dlhopisovou metódou

Liberalizácia
- liberalizácia cien - uvoľnenie tvorby cien, pričom výška ceny sa tvorí na trhu na základe ponuky a
dopytu
- liberalizácia miezd
- liberalizácia zahraničného obchodu – uvoľnenie zahraničného obchodu

Reštrukturalizácia
- kladie sa dôraz na malé a stredné podnikanie
- ťažobný a ťažký strojársky priemysel (zrušenie niektorých výrob, ktoré boli záťažové na životné
prostredie)
- produkcia polotovarov (malá pridaná hodnota, nízky príjem finančných tokov) – je problém
s umiestňovaním polotovarov na zahraničných trhoch
- rast produkcie finálnych výrobkov
- poskytovanie služieb

Konvertibilita meny
- zavedenie a udržanie konvertibility meny podmieňujú
- primeranosť výmenného kurzu
- dostatočná hladina devízových rezerv
- racionálna makroekonomická politika

Uskutočňovanie reštriktívnej monetárnej a fiškálnej politiky

- sprevádzaná vysokým rastom cien, rastom úrokových sadzieb
- k 1.1.1993 bola uskutočnená daňová reforma (zrušená daň z obratu, zisku, miezd)
- z hľadiska zabezpečenia celkového pozitívneho vývoja ekonomiky má preto mimoriadny význam formovanie
správnej monetárnej a fiškálnej politiky, ktorá podporuje zámery transformácie, spočívajúce v čo najrýchlejšom
pozitívnom uplatnení trhových síl pre obnovenie dynamiky národného hospodárstva pri minimalizácii sociálnych
obetí a otrasov.
- správnosť monetárnej politiky potvrdzuje stabilný menový vývoj a udržanie inflácie pod dostatočnou kontrolou
- efektívnosť fiškálnej politiky je posudzovaná na jednej strane vytvorením podnikateľsky priaznivého
ekonomického prostredia s pozitívnym dopadom na vývoj zamestnanosti, na druhej strane zabezpečením
primeranej úrovne verejnej spotreby najmä v oblasti vzdelávania a zdravotnej starostlivosti

10. Hospodárska politika

- súbor rozhodnutí, zákonov, predpisov, nariadení a systém inštitúcií, ktorými vláda usmerňuje a ovplyvňuje
chovanie ekonomických subjektov, priebeh hospodárskych činností, teda celú ekonomickú realitu.
- predstavuje prístup vlády k ekonomickým problémom a úlohám národného hospodárstva štátu
- uskutočňuje sa: vláda si stanoví ciele a hľadá nástroje, aby tie ciele boli dosiahnuté
- determinanty hospodárskej politiky: tradície, podnebie, reliéf, veľkosť krajiny, vyspelosť krajiny, zadĺženosť
krajiny, infraštruktúra, medzinárodné vzťahy, zdravotný stav obyvateľstva, história, kultúra, životná úroveň,
politická a ekonomická situácia, inflácia
- ciele - krátkodobé - 1 rok
- strednodobé - 3 – 5 rokov
- dlhodobé - 5 rokov a viac

- ciele – hlavné (magický 4-uholník): 1, minimalizovať nezamestnanosť

2, stabilita cien (úzko súvisí s infláciou)
3,dosahovanie primeraného ekonomického rastu
4, vyrovnaná platobná bilancia
- doplnkové (vedľajšie) 5, zachovanie a skvalitňovanie životného prostredia
6, zabezpečenie sociálnych istôt
 7, spravodlivé rozdeľovanie dôchodkov

- nástroje hospodárskej politiky

- fiškálna (rozpočtová) politika
- monetárna politika
- dôchodková politika
- daňová politika
- zahranično-obchodná politika
- menová politika

11. VÝROBNÉ FAKTORY

- cinitele, ktore tvoria nevyhnutne vstupy pre výrobu novych statkov
- základnými typmi výrobných faktorov sú – práca, pôda, kapitál, ľudský kapitál (súhrn zručností,
schopnosti, tvorivosti jednotlivcov)
- DELENIE:
- podľa pôvodu - primárne – práca, pôda
- sekundárne – kapitál
- podľa výskytu - absolútne obmedzené - pôda
- relatívne obmedzené – práca, kapitál

Samotná prítomnosť výrobných faktorov v národnom hospodárstve vyjadruje iba potenciálne príležitosti
ich uplatňovania. Základným predpokladom reálneho využitia daných príležitostí je praktické uplatnenie týchto
výrobných faktorov, založené na ich konkrétnej kombinácii.
Optimálna kombinácia výrobných faktorov pre zhotovenie určitého množstva a štruktúry výstupov je
dosiahnutá vtedy, keď hraničný peňažný efekt, získaný zvýšením ktoréhokoľvek výrobného faktora o ďalšiu
jednotku, je vo všetkých prípadoch rovnaký.

12. Práca ako výrobný faktor

- je akákoľvek manuálna alebo duševná činnosť ekonomicky zameraná, ktorej výsledkom sú statky alebo služby
uspokojujúce ľudské potreby a ktorá je zdrojom príjmu.
- nositeľom práce je pracovná sila (súhrn fyzických a psychických vlastností človeka).
- MNOŽSTVO PRÁCE: (faktory)
- počet obyvateľstva
- intenzita práce
- dĺžka pracovného času (8,5 hod.)
- štruktúra obyvateľstva:
- pohlavie
- vek
- vzdelanie -
- KVALITA PRÁCE: (faktory)
- vzdelanost obyvatelstva
-kvalifikacia prac. sily
- štruktúra kvalifikácie

Produktivita prace- udava ako sa zvysi produkcia statkov pri nezmenenom mnozstve prace
- faktory: techn. technol. Vybavenost
Organizacia prace
Kvalifikacia a motivacia prac. sily
Deľba práce
- druhy deľby práce:
1, prirodzená deľba práce – muž, žena
2, spoločenská deľba práce -
1. veľká spoločenská deľba práce (oddelenie pastierstva od poľnohospodárstva)
2. veľká spoločenská deľba práce (vyčlenenie remesiel a ich vnútorná diferenciácia)
3. veľká spoločenská deľba práce (oddelenie obchodu od výroby)
4. veľká spoločenská deľba práce (vyčlenenie služieb)
 - VÝHODY – rast produktivity, kvality práce, zvyšovanie efektívnosti výroby
- NEVÝHODY – závislosť výrobcov a nevyhnutná spolupráca, úzka špecializácia (ak má
problémy môj dodávateľ, odrazí sa to na mojej výrobe)
3, technologická deľba práce – spočíva v rozdelení výrobného procesu na jednotlivé operácie
- VÝHODY – rast produktivity práce, kvality výrobkov, zníženie nákladov
- NEVÝHODY – monotónnosť, veľmi úzka špecializácia na 1 typ činnosti
4, medzinárodná deľba práce – je predpokladom pre rozvoj medzinárodných ekonomických
vzťahov, osobitne pre rozvoj zahraničného obchodu.
- je založený na princípe komparatívnych výhod – štát bude vyvážať také statky a služby,
ktorých produkcia je relatívne efektívnejšia a dovážať také statky, ktorých
produkcia by bola pre danú ekonomiku menej efektívna.
- VÝHODY – zvyšovanie efektívnosti výroby, rozširovania sortimentu, rast produktivity práce
- NEVÝHODY – veľká závislosť ekonomík navzájom

13. Pôda ako výrobný faktor

- sú to všetky zložky prírodného prostredia a je to vlastne absolútne obmedzený výrobný faktor.
- použitie: 1, pestovateľský základ-polnohosp. a lesna vyroba, produkcia plodin
-determinuju ju: klimat.pasmo, bonita(urodnost), poloha pody vzhlad.na
centra spotreby a doprav.spojenia
2, stanovisko- ťažobný priemysel, spracovanie surovín)
(predpokladom existencie podnikov v tychto priemys.odvetviach je nerastne bohatstvo)

3, stavenisko (pôda slúži ako zastavaná plocha)

- význam: 1, výživa obyvateľstva
2, zdroje rastu životnej úrovne

- pre pôdu platí zákon klesajúcich výkonov – pridávaním dodatočnej jednotky variabilného vstupu
(práca, kapitál) k fixným vstupom (pôda), dodatočný výstup rastie po určitý bod (bod zvratu), po ktorom
dosiahnutí dodatočne získaný výstup klesá.

14. Kapitál ako výrobný faktor

- rozumejú sa pod ním kapitálové statky
- je sekundárny výrobný faktor, je relatívne obmedzený
- kapitál ako výrobný faktor tvoria statky, ktoré sú výstupom predchádzajúcich výrobných aktivít, nie sú však
určené pre priamu spotrebu, ale na náhradu alebo rozšírenie výrobných kapacít, ktoré budú uplatnené pri budúcej
výrobe.
- predpokladom tvorby kapitalu v ekonomike je tvorba uspor
- typy kapitálu:
1, reálny kapitál (produktívny) –
a) fixný (budovy, stroje) –
b) obežný (vyrobne zasoby, polovýrobky)
2, potenciálny(penazny) kapitál – volne financne zdroje
3, fiktívny (portfóliový) kapitál – cenné papiere
4, tovarový kapitál - statky určené na predaj
- potenciálny, fiktívny a tovarový kapitál sa na nazýva obehový kapitál

Investície
-proces, v kt. dochadza k premene penazneho kapitalu na realny kapital sa nazyva investovanie, pricom
investiciami vo vyrob esu kapitalove statky ziskane investovanim
-rozlisujeme:
- reprodukčné (obnovovacie)-napr. na vymenu opotrebovaneho stroja, financovane z odpisov
- rozvojové (čisté)-napr. na rozsirenie vyrobnej kapacity podniku,financ. z uspor: vlastnych(akumul.cast
zisku, cudzich(pozicky,uvery,dotacie)

- reprodukčné a rozvojové investície spolu označujeme pojmom hrubé investície

 15. Ľudský kapitál
16. TRH
- predstavuje ekonomický priestor, v ktorom dochádza k vzájomnej výmene výsledkov činnosti hospodárskych
subjektov, a to na základe pomerov, ktoré vyplývajú zo zmeny ponuky a dopytu
Štruktúra trhu
- KRITÉRIA:
1, územné hľadisko:
1, miestny trh (historicky prvotný) – obec, mesto
2, národný trh – ohraničený hranicami štátu
3,medzinárodný trh – obchodovanie medzi krajinami (súčasná tendencia je liberalizácia
trhu– uvoľňovanie) – EÚ (Európska únia), CEFTA(SR, Maďarsko, Poľsko, Česko; Bulharsko,
Slovinsko, Rumunsko), NAFTA(Mexiko, Kanada, USA,), WTO→ GATT (Svetová obchodná
organizácia)
2, podla mnozstva a druhu predan.tovarov: 1,čiastkový trh - trh 1 komodity
- trh niekoľkých komodít
2,agregátny trh - je na území celého hospodárstva
3, predmet kúpy a predaja: 1, trh statkov a služieb(prioritny)
2, trh výrobných faktorov - trh práce, pôdy, kapitálu (sekundarny)
3, financny trh-kapit.a penaz.trh, ale aj deviz. a trh s drahymi kovmi
4, z hladiska suladu s plat.legislativou: 1, legálny trh
2, pololegalny(sedy)trh-do urcitej miery tolerovany prislusn.organmi
3, nelegálny( čierny) trh
5, podľa miery regulacie: 1, voľný (štát vôbec nezasahuje do trhu)
2, viazany(do urcitej miery regulovany zo strany statu)

Trhový mechanizmus
- súhrn vzťahov a procesov, ktoré vedú ku vzájomnej koordinácii relatívne nezávislých rozhodnutí na strane
ponuky a dopytu, pričom základným nositelom informácií je cena a jej zmeny
- prvky trhového mechanizmu - trhové subjekty (domácnosti, podniky, štát, zahr.ekonomiky), trh.konkurencia,
dopyt, ponuka, trh.cena

Trhová konkurencia
- proces, v ktorom sa stretávajú rozličné trhové subjekty s ich diferencovanymi záujmami a ich cieľom je dosiahnuť
urcitu hmotnu vyhodu
- typy trhovej konkurencie:
1)konkurencia podla trhovych subjektov:
a) medzi ponukou a dopytom-predavajuci co najdrahsie, kupujuci co najlacnejsie
b) na strane ponuky - predavajuci sa snazi predat co najviac za najvyhod.podmienok aj na ukor ostatnych
- cenová , necenová - kvalita, záruka, servis
c) konkurencia na strane dopytu – nakupit co najviac a najlacnejsie aj na ukor inych; ak prevláda
nedostatok tovarov
2) konkurencia podľa účastníkov na trhu:
- dokonalá konkurencia (neobmedz.pocet hosp.subjektov,ale nikto nedokaze ovplyvnit trh.cenu)
- nedokonalá konkurencia (monopol, olygopol, Monopson,polypol)-nerovnost hosp.subjektov

17. Individualny a trhovy dopyt na trhu statkov

- ANALÝZA DOPYTU:
- dopyt (demand) D – množstvo statkov a služieb, ktoré sú kupujúci ochotní a schopní zakúpiť pri danej cene
- delenie - individuálny dopyt – dopyt 1 kupujuceho po urcitom druhu statku pri urcitej cene
- trhový dopyt – dopyt vsetkych kupujucich po urcit.druhu statku pri urcit.cene (suhrn individ.dopytov)
KRIVKA DOPYTU:
normálna KD: abnormálna KD:

p p

D
p3

p2
D’
p1
D

q3 q2 q1 q q
p – cena
q – množstvo

- zákon klesajúceho dopytu – vyjadruje, že s rastom ceny dopytované množstvo klesá

- o abnormálnej reakcii dopytu hovoríme v prípade, keď s rastom ceny dopyt rastie a krivka dopytu vykazuje
pozitívny sklon. Ide o prípady:
- tzv. Giffenových statkov(nizkohodtnotove statky)
- tzv. Veblenových statkov – sú to luxusné statky (šperky, značková kozmetika, umelecké diela)Ak ceny stúpajú,
atraktivita ich vlastníctva stúpa a dopyt, v rozpore so zákonom dopytu, rastie
- cválajúcej inflácie,– pri ktorých platí, že dnešný nákup je síce drahší ako včerajší, no celkom isto je lacnejší, ako
zajtrajší nákup

qdx/t = f (px, prs, y, w, u, z) QDx/t = f (Px, PRS, Y, U, W, B, D, Z

px –cena vyrobku Px–cenova uroven statku x na trhu

prs– cena relev. statkov PRS–cenova uroven relev. statkov
y–dochodok, prijem domacnosti Y–narodny dochodok
w–bohatstvo domacnosti U–uzitocnost statku x v spolocen. priemere
u–uzitocnost tovaru pre spotrebitela W–suhrnne bohatstvo spolocnosti
z–dalsie relev. faktory B–pocet kupyschopn. obyvatelstva
D–rozlozenie prijmov a bohatstva medzi kupujucimi
Z–ostatne relev. faktory
Príčiny posunov krivky dopytu:
VZOSTUP (→) POKLES (←)
- vzrast príjmu - pokles príjmu
- zvýšenie ceny substitučného statku - zníženie ceny substitučného statku
- zníženie ceny komplementárneho statku - zvýšenie ceny komplementárneho statku
- vyššia úžitkovosť statku - nižšia úžitkovosť statku

18. Analýza ponuky na trhu SaS

- ponuka (supply) S – množstvo statkov a služieb, ktoré sú predávajúci ochotní a schopní ponúknuť (predať resp.
vyrobiť) pri danej cene

Individualna ponuka– ponuka urciteho statku danym predavajucim pri urcitej cene
Trhova ponuka– ponuka urciteho statku zo strany vsetkych predavajucich pri urcitej cene
 normálna: pevná:

p
p S Konštantná ponuka vzniká v prípade
S absolútnej obmedzenosti statku.

q q
- zákon rastúcej ponuky – s rastom ceny rastie aj ponúkané množstvo

QSx/t = f (Px, Pc, PRS, PVF, Z, T )

Pc–cele podniku premietajuce sa do vysl. zisku
T–inovacie pouzivanej techniky a technologie
Príčiny posunu krivky ponuky:
VZOSTUP (→) POKLES (←)
- zníženie cien komplement. statkov - zvýšenie cien komplement. statkov
- zníženie cien vstupných faktorov - zvýšenie cien vstupných faktorov
- modernejsia technologia - zvysenie danoveho zatazenia

19. Rovnováha na trhu statkov

- vzniká tam, kde sa stretá ponuka a dopyt (v priesečníku KD a KP)
- trhová rovnovážna cena – cena, pri ktorej je množstvo, ktoré sú kupujúci schopní nakúpiť zhodné s množstvom,
ktoré sú predávajúci ochotní a schopní predať

Nezhoda dopytu a ponuky:

- situácia, keď dopyt a ponuka sa nestretnú
1, rozpor v cene – maximálna cena dopytu je menšia než je minimálna cena ponuky

p S

q
2, rozpor v množstve – maximálne množstvo dopytu je menšie než je minimálne množstvo ponuky
D S

p
 q

20. Trh výrobných faktorov

- celkový fyzický produkt (TPP) – celkove mnozstvo produkcie v naturalnom vyjadreni
- hraničný fyzický produkt (MPP) – prirastok produkcie vyvolany prirastkom VF o jednotku(pri zachovani
ceteris paribus)
- príjem z celkového produktu (TPR) dostávame ho ocenením TPP bežnými trhovými cenami

TPP.p =
TPR
- príjem z hraničného produktu (MPR) – dostávame ho ocenením MPP

MPP.p = MPR

- MPR a TPR sú už vo finančnom vyjadrení.

- hraničné náklady výrobného faktora (MFC) – náklady vynalozene na nakup dodatočnej jednotky VF

Dopyt je urcovany MPP a MPR

Ponuka je spojena s MFC
- stavy na trhu výrobných faktorov:
MFC = MPR – na trhu výrobných faktorov dochádza k rovnováhe
MFC > MPR – podnikateľ sa rozhodne nenakupovať
MFC < MPR – podnikateľ sa rozhodne nakúpiť výrobný faktor a rozšíriť výrobu

- cena výrobných faktorov:

- renta – cena pôdy (MPP. p pôdy)
- mzda – cena práce (MPP. p práce)
- zisk, resp. úrok – cena kapitálu (MPP. p kapitálu)
- k optimálnej kombinácii výrobných faktorov dochádza vtedy, ak hraničné produkty všetkých výrobných faktorov
sa rovnajú.

21. Trh pôdy

- dopyt po pôde je urcovany prijmom z hraničného produktu pôdy (je odvodeny aj od dopytu po statkoch)
- faktory: cena, poloha, kvalita, podnebie, prístup (ako ju chcem využiť), dopyt po finálnych
produktoch pestovaných na pôde
- na trhu pôdy môžeme pôdu predať alebo prenajať
- pri predaji pôdy dochádza k zmene vlastníckych vzťahov
- pri prenájme pôdy nedochádza k zmene vlastníckych vzťahov a do popredia vystupujú 2
subjekty – vlastník (prenajímateľ), užívateľ (nájomca)
- pri prenájme sa dohodne cena a dĺžka prenájmu
- v prípade, že sa zvýši dopyt po pôde sa ponuka pôdy nezmení, mení sa iba cena
-GRAF V KNIHE !!!
Cena pody pri predaji je odvodena od renty.
1. W.Petty odporucal 21-nasobok rocnej renty
2. Cena pody pri predaji je nazyvana kapitalizovana renta: KR=R/r (R-hodnota rocnej renty; r-urokova miera)

22. Trh práce

- ponuka–domácnosti
- nominalna mzda – suma penazi, ktoru domacnosti dostavaju ako odmenu za pracu
- reálna mzda – udáva množstvo statkov a služieb, ktoré dokáže zakúpiť nominálna mzda. Nominálna mzda je
mzda vyjadrená peniazmi.

Ponuka práce
- faktory: dĺžka pracovného času, pracovné podmienky, kvalifikácia, dopravné náklady (kam musím za
prácou cestovať), práceschopné obyvateľstvo, vyska zivotnych nakladov
 Y

mzdy w

A (bod zvratu)

množstvo práce L
- od X po A – substitučný efekt ( rast mzdy motivuje zvýšenie ponuky práce)
- od A po Y – dôchodkový efekt
- rast reálnych miezd vytvára predpoklady pre zníženie zamestnanosti žien, ktorých mzda prestáva
byť pre udržanie životnej úrovne domácnosti nevyhnutná; uprednostnia starostlivosť o deti a
domácnosť.
- na dostatočnej úrovni reálnych miezd uprednostní domácnosť využitie voľného času pred prácou
naviac, zameranou na zvýšenie dôchodku (príjmov)

Dopyt po práci
- je urcovany prijmom z hraničného produktu práce(MPR)
- faktory: vzdelanie, pohlavie, skúsenosť, vek, zdravotný stav, pracovný elán, prax

E
w*
D

L* L

23. Nezamestnanosť
- Ponuka prace – pracovná sila - zamestnaní, nezamestnaní (nepracujú, ale prácu si aktívne hľadajú)
- mimopracovná sila - dôchodcovia, deti (poproduktívny a predproduktívny
vek), invalidi, tí, ktorí prácu nemajú ani ju nehľadajú.

Prebytok(previs) ponuky nad dopytom na trhu prace je oznacovany ako nezamestnanost.

- typy nezamestnanosti:
1, frikčná (dočasná) – oznacuje ludi, ktori aktualne menia alebo si prvykrat hladaju zamestnanie,docasny stav
2, štrukturálna – napr. kvalifikacia prac. sily nezodpoveda povahe dostup. prac. miest
3, sezónna – poľnohospodárstvo, stavebníctvo, cest.ruch(prace sa daju vykonavat len v urc.rocnych obd.)
4, cyklická – súvisí so striedaním hospodárskych cyklov (v období hospodárskeho poklesu,
hospodárskeho rozmachu, expanzie)
- ďalšie delenie nezamestnanosti:
- dobrovoľná – počet voľných pracovných miest je väčší ako počet nezamestnaných
- nedobrovoľná – počet voľných pracovných miest je menší ako počet nezamestnaných

- miera nezamestnanosti:

u = U . 100% U – celkový evidovaný počet nedobrovolne nezamestnaných

L L – celkovy pocet praceschopneho obyvatelstva
L = zamestnaní + nezamestnaní

- podľa dĺžky trvania - krátkodobá - do 1 roka

- dlhodobá - nad 1 rok

24. Domácnosti
25. Podniky
26. Štát v ekonomike
27. Štátny rozpočet
28. Dane
29. Štátna regulácia
30. Makroekonomické agregáty
31. HDP, HNP
32. Národný dôchodok
33. Agregatny trh
40. Medzinárodná ekonomická integrácia
- proces rozvoja hlbokých stabilných vzájomných ekonomických vzťahov a deľby práce medzi národnými
ekonomikami, a je to vytváranie medzinárodných hospodárskych komplexov v rámci skupiny štátov
- proces spájania a zbližovania ekonomík

- TYPY:
1, pásmo voľného obchodu – členské štáty rušia medzi sebou clá na základe dohody, ale voči nečlenským
krajinám uplatňujú autonómnu (vlastnú) colnú politiku; odbúravanie colných bariér pri priemyselných produktoch,
problém je pri poľnohospodárskych produktoch
CEFTA – Stredoeurópska dohoda o voľnom obchode – 1993 – Poľsko, Maďarsko,
Slovensko, Česko; Rumunsko, Slovinsko, Bulharsko
NAFTA – Severoamerická zóna voľného obchodu – 1993 – odbúravanie colných bariér
medzi Mexikom, Kanadou a USA
EFTA – Európske združenie voľného obchodu – 1960 – Nórsko, Lichtenštajnsko, Island,
Švajčiarsko

2, colná únia – členské štáty rušia clá, ale voči nečlenským krajinám uplatňujú spoločnú colnú
politiku (colná únia medzi ČR a SR, medzi EÚ a EFTA)

3, spoločný trh – odbúravanie ciel, spoločná colná politika voči nečlenským krajinám, voľný pohyb
kapitálu a pracovných síl

4, hospodárska únia – znaky predchádzajúcich foriem + spoločná hospodárska politika (EÚ  ES

- 1995 - 15 európskych vyspelých krajinách)
5, menová únia – spoločná menová jednotka – EMÚ (1.1.1999)–11 členov(sú zároveň aj členmi EÚ)

6, politická únia – splynutie hospodárstiev