0 ÚVOD

Procesor v informatike označuje dve veci:

A) Pôvodne je to časť systému (označovaná tiež ako procesorový subsystém), určená na

postupné spracúvanie určitých vstupov na výstupy (odtiaľ aj slovo „procesor“, ktoré v
latinčine znamená „spracovateľ / ten, kto spôsobuje, že niečo postupne postupuje vpred“).
Presnejšia definícia znie, že je to subsystém systému spracovania dát, ktorý prijíma
informácie zakódované predtým vstupným subsystémom, a ktorý údaje potom spracováva a
odosiela na výstupný subsystém, kde sa opäť dekódujú na informáciu. Rozlišujeme procesory

• v hardvéri, napríklad:
o centrálny procesor (CPU)
o matematický koprocesor (FPU)
o grafický procesor (GPU)
o zvukový procesor
o DSP
o špecializované vstupné a výstupné procesory
• (zriedka) v softvéri, tu najmä:
o programy alebo programové moduly, ktoré v systéme hrajú centrálnu úlohu;
dnes sa uprednostňuje pojem engine.

B) V užšom zmysle dnes slovo procesor označuje len centrálny procesor. [3]

1 CENTRÁLNY PROCESOR

CPU (skr. z angl. central processing unit, často prekladané ako centrálna procesorová
jednotka) je hlavný procesor počítača. Interpretuje, vykonáva alebo spracúva inštrukcie alebo
dáta programu vo forme strojového kódu. Dnes sú centrálne procesorové jednotky takmer
vždy realizované vo forme mikroprocesora.

CPU sa v slovenčine oficiálne označuje ako procesor základnej jednotky alebo skrátene
základná jednotka alebo procesor (tiež: procesor ústrednej jednotky, centrálny procesor,
ústredný procesor).

Osobný počítač (PC) obsahuje obvykle len jednu CPU. V minulosti sa objavili aj riešenia s
viacerými CPU, dnes sa dáva prednosť jedinému, ale viacjadrovému CPU. Existujú
superpočítače s viacerými integrovanými procesormi, ktoré vzájomne spolupracujú.

1.1 Zloženie

CPU interpretuje a vykonáva inštrukcie obsiahnuté v softvéri a vykonáva výpočty. Podľa Von
Neumannovej schémy je táto úloha rozdelená medzi riadiacu jednotku, ktorá usmerňuje tok
programu a jednu alebo viac výkonnych jednotiek, ktoré vykonávajú operácie na údajoch.
Spravidla sa teda CPU skladá z dvoch základných častí:
 • aritmeticko-logická jednotka (angl. Arithmetic-Logic Unit – ALU)
• riadiaca jednotka (angl. control unit)

Ďalšie významné časti sú:

• sada registrov, ktoré uchovávajú operandy a medzivýsledky. Napríklad procesor s

architektúrou x86 obsahuju cca. 16 registrov. Z toho sú 4 univerzálne (EAX, EBX,
ECX, EDX), 2 indexové (ESI, EDI), 3 registre ukazovateľov (EIP, ESP, EBP) a 6
segmentových (DS, ES, FS, GS, SS, CS).
• MMU (jednotka správy/prideľovania pamäte) [2]

2 DELENIE CPU

Delenie podľa šírky operandu

Je to počet bitov, ktoré je schopný procesor spracovať v jednom kroku. Pre jednoduché
aplikácie sa používajú štvorbitové a osembitové procesory. Dnes sa používajú väčšinou ako
embeeded – zabudované napr. mikrovlnné rúry, kalkulátory, tlačiarne atď. Pre stredne zložité
aplikácie (programovateľné automaty, mobily, PDA, videohry sa používajú osem a šestnásť
bitové procesory. Osobné počítače, laserové tlačiarne obsahujú 32 a 64 bitové procesory.
Vyšší počet bitov už nepredstavuje taký skok, preto viac bitové procesory sa zatiaľ
nepoužívajú.

Delenie podľa štruktúry

• Procesor pre osobný počítač, alebo server. Spravidla sa jedná o veľmi rýchle
procesory, s rozsiahlou inštrukčnou sadou, jednotkou pre ochranu mapovania pamäte,
jednotku pre výpočet v plávajúcej desatinnej čiarke a rozsiahlou pamäťou cache.
Jednotka ochrany a mapovania pamäte umožňuje chod viac úlohových operačných
systémov (multitasking). Prvými takýmito procesormi boli procesory Motorola 68000
a Intel 80x86.
• Jednočipový počítač (tiež mikrokontrolér) je procesor s univerzálnym jadrom a
súčasne integrovanými základnými periférnymi obvodmi, ktorý je schopný
samostatnej funkcie. Priekopníkom bol 8 bitový procesor Intel i8051, ktorý po prvý
krát integroval všetky základné periférie (jadro procesoru, RAM, EEPROM, čítače a
časovače) na jednom čipe a 16bitový technologický procesor Siemens SAB 80C166,
ktorý po prvýkrát integroval A/D prevodníky, komunikačné linky a systém čítačov /
časovačov / prerušení.
• DSP - signálový procesor je procesor zameraný na spracovanie signálov. DSP je
optimalizovaný na čo najrýchlejšie opakovanie jednoduchých matematických
algoritmov, so zameraním na spracovanie signálu. Typickou aplikáciou DSP je
filtrácia signálu pomocou Fourierovej analýzy. DSP sa dnes používajú predovšetkým
v spotrebnej elektronike a telekomunikačnej technike. Súčasné DSP obsahujú naviac
rýchle komunikačné linky.

Delenie podľa počtu jadier

V súčasnosti ide vývoj v procesoroch smerom k integrácii viacerých jadier (čiže vlastne
viacero procesorov) do jediného čipu. Tento trend je badateľný ako u procesorov pre osobné
počítače, tak aj pri DSP. Procesory podľa tohto delenia teda poznáme jednojadrové a
viacjadrové. Zvyšovanie počtu jadier si v podstate vynútili fyzikálne obmedzenia (frekvencia,
stratový výkon, teplota). Ukazuje sa, že pri zachovaní doterajšej výrobnej technológie je
možné integrovaním väčšieho počtu jadier dosiahnuť väčší výkon pri takmer rovnakej ploche
kremíkového čipu. Dnešné systémy sú vlastne len násobené počty doterajších procesorov na
jednom čipe. Trendom do budúcnosti je vyriešenie nových štruktúr spolupráce, zdieľania
prostriedkov, vzájomné prepojenie jadier a pod. Otázkou je aj spolupráca s operačnými
systémami . Vzniknú nové štruktúry procesorov s lepším rozdelením vzájomnej spolupráce.

Iné delenia

• Podľa spôsobu spracovania inštrukcií (Vektorový procesor, Skalárny procesor)

• Podľa architektúry súboru inštrukcií (CISC, RISC, ZISC)
• Podľa zbernicovej architektúry (von Neumannova architektúra, Harvardská
architektúra) [2]

3 HISTÓRIA CPU

V päťdesiatych rokoch minulého storočia bol vynájdený tranzistor, ktorý nahradil veľké
a poruchové elektrónky. Miniaturizácia tranzistorov pokračovala, avšak ich najobjemnejšia
časť zostávalo ich púzdro. Riešenie tohto problému bolo jednoduché, do jedného púzdra
vložili viac tranzistorov a tak sa zrodili integrované obvody.
Koncom sedemdesiatych rokov počítačové čipy zlacnili natoľko, že si ich mohli kúpiť aj
„obyčajní ľudia“.
Firma IBM prišla v roku 1981 na trh s osobným počitačom IBM PC XT, ktorý bol osadený
osembitovým mikroprocesorom Intel 8088, a týmto odštartovala dodnes trvajúcu radu
počítačov.

3.1 História mikroprocesorov radu x86

História prvého šestnásť bitového mikroprocesoru 8086 začína jeho uvedením na trh firmou
Intel už v roku 1987. Pracoval na taktovacej frekvencii 5,8 alebo 10 MHz a umožňoval
adresáciu až 1MB operačnej pamäti.

V roku 1982 uviedol Intel mikroprocesor 80286, ktorý bol spätne kompatibilný
predchádzajúcimi mikroprocesormi, mal však širšiu adresovú zbernicu (24b), Takže mohol
pracovať až s 16MB operačnej pamäti. [1]
3.2 Prehľad procesorov

Intel i8080:
• Predstavený:
– Apríl 1974
• Frekvencia:
– 2 MHz
• Rýchlosť:
Intel 8086
Intel 80386
Intel 80486

– 0.32 MIPS
Intel Pentium
Intel Pentium II
Intel Pentium III

• Predchodca:
Intel Pentium4
Intel Celeron
Intel Core

Intel Pentium
– 8008Dual-Core :
• • frekvence 1.6GHz
Nástupca:
• L2 – cache
8086A1MB
neskôr 8088
• FSB 800MHz
• technologie 65nm
Puzdro (socket):
Intel Core 2
AMD K6

• Thermal
AMD Duron
AMD Athlon
AMD Turion
AMD Sempron
Design
– DIP 40 Power 65W
• Thermal Specification 61.4
Technológia:
AMD Opteron [4]

• Core Voltage 1.162V-1.312

LITERATÚRA

[1] MAREK R.: Učíme se programovat v jazyku Assembler pro PC. 1.Vyd. Brno:
Computer Press, 2003. ISBN 80-7226-843-0.
[2] Wikipédia, slobodná encyklopédia : CPU. [online]. [citované 2009-10-03]. Dostupný
na internete : <http://sk.wikipedia.org/wiki/Centr%C3%A1lny_procesor>.
[3] Wikipédia, slobodná encyklopédia : Procesor. [online]. [citované 2009-10-03].
Dostupný na internete : <http://sk.wikipedia.org/wiki/Procesor>.
[4] COPKO, M.: Procesor. [online]. [citované 2009-10-03]. Dostupný na internete: <
http://www.spseke.sk/web/copko/download/4_rocnik/pos_teo/cpu_student_sheet.htm>
.
Prílohy

Obrázok č.1- Intel 8086 Obrázok č.2- AMD Athlon

Obrázok č.3- Intel Xeon