1. Peter Veľký fakti cky vládol od roku 1689.

Najskôr formálne
vládol spoločne so svojím nevlastným bratom Ivanom V., v roku 1689 sa ujal
skutočnej vlády, samotným vládcom sa však stal až po Ivanovej smrti roku
1696. Roku 1724 sa vlády nad Ruskom ujala jeho žena Katarína I. Peter Veľký
sa preslávil svojou snahou priblížiť Ruskú ríšu západným krajinám, a to v
politi ckom, ekonomickom ako aj kultúrnom smere. Rusko za Petra Veľkého
vstúpilo medzi skutočné európske veľmoci.
2. Peter Veľký sa narodil ako syn ruského cára Alexeja
Michajloviča 1 . V roku 1682 bol ruskou šľachtou vyhlásený ruským cárom a
jeho matka Natália určená za regentku. Skutočnej moci v Rusku sa ale chopila
Petrova nevlastná sestra Sofi a 2 , ktorá sa opierala o podporu elitných
vojenských jednoti ek, tzv. strelcov. Peter bol medzitým formálne
spoluvládcom so svojim nevlastným, ťažko chorým bratom Ivanom V. Detstvo
Petra Veľkého bolo vyplnené mnohými traumati zujúcimi zážitkami, jeho
príbuzní, priatelia i on sám sa ocital v neustálom fyzickom ohrození. Keď
Peter Veľký dospel, mal na svoju dobu impozantnú postavu, meral vraj cez
dva metre.
3. Petrova matka prinúti la v roku 1689 svojho syna k sobášu s
Jevdokiou Fjodorovnou Lopuchinovou, manželstvo však bolo nešťastné. V tom
istom roku sa proti Sofi i sprisahala časť jednoti ek strelcov a Peter sa
prostredníctvom prevratu stal skutočným vládcom Ruska ako Peter I. Do
smrti svojej matky roku 1694 bol na nej značne závislý, potom sa
osamostatnil, no i tak stále formálne zdieľal vládu s Ivanom V., a to až do
Ivanovej smrti v roku 1696. Svojho chorého brata mal údajne veľmi rád.
4. Peter Veľký pokračoval po Sofi i vo vojenských kampaniach
namierených proti Osmanskej ríši, Krymskému chanátu a Tatárom obývajúcim
stepi pri severnom pobreží Kaspického mora. Po skončení dvoch ťažení
získalo Rusko strategický prístav Azov neďaleko ústi a rieky Don.
5. V roku 1697 sa v utajení vydal na cesty do západoeurópskych
krajín. V priebehu ciest sa zoznámil s technickým pokrokom v západnej
Európe. Kontaktoval sa s významnými vojenskými a politi ckými osobnosťami,
vedcami, umelcami, technikmi a pozval ich do Ruska, kde sa mali podieľať na
celkovej modernizácii krajiny. Potom sa k nemu dostala správa o vzbure
strelcov, odišiel teda späť do Ruska, kde vzbúrencov kruto potrestal.
Jednotky strelcov nakoniec rozpusti l a nevlastnú sestru Sofi u vykázal do
kláštora. Ukončil ti ež svoj manželský zväzok s Eudoxiou.
6. Expanzívnu politi ku Peter Veľký zahájil prípravou na konfl ikt
so Švédskom, ktoré v tejto dobe zaujímalo popredné postavenie medzi
severskými aj všetkými európskymi krajinami. Zaisti l vybudovanie silnej
námornej fl oti ly. Uzatvoril spojeneckú zmluvu s odporcami švédskeho vplyvu
Poľskom a Dánskom. V roku 1700 začala severná vojna. Vojská Petra Veľkého
boli v bitke pri Narve najskôr porazené Švédmi. Potom Peter Veľký využil
oslabenie švédskej armády v dôsledku bojov s Poliakmi, urobil organizačné
zmeny medzi ruskými oddielmi a prenikol do Livónska, kde sa zmocnil

1
Alexeja I.
2
Sofi a Alexejevna
významných oporných bodov, Švédsku potom zabral aj niektoré severnejšie
položené územia, okrem iného ti ež ústi e rieky Nevy do Fínskeho zálivu, kde
nechal roku 1703 založiť budúcu novú ruskú metropolu – Petrohrad. Toto
mesto sa malo stať výstavnou skriňou Ruskej ríše, symbolom nastávajúceho
pokroku v Rusku. (Hlavným mestom Ruskej ríše sa Petrohrad stal roku 1712.)
7. V hlave sa mu zrodil plán - postaviť tu raj, skvostné mesto, z
ktorého bude ovládať celú ríšu a do ktorého budú plávať lode plné vzácneho
tovaru, lode, ktoré tak miloval a ktorým vtedy mohlo Rusko ponúknuť iba
jediný prístav schopný prevádzky len v letných mesiacoch - Archangeľsk.
Rieka Neva ústi la do Fínskeho zálivu a bola práve tým prístupom k Baltskému
moru, o ktorý Rusko už dlho usilovalo. Podľa povesti vytrhol jednému
vojakovi z ruky bajonet, vyryl ním do premočenej zeme štvorec a povedal:
„Tu bude stáť moje mesto!“
8. Traduje sa, že prvá žena ruského cára Petra I. Jevdokija
Lopuchinová Petrohrad prekliala slovami: „Nech je toto mesto pusté.“ Mala
dôvod ho nenávidieť. Jej manžel nemiloval na svete nič tak úprimne a vášnivo
ako práve Petrohrad.
9. 16. Mája sa začalo s výkopmi. Pevnosť sa mala volať Pevnosť
Sv. Petra a Pavla. V prvej časti výstavby bolo treba vyzdvihnúť ostrov nad
hladinu mora. Boli naň navŕšené tony zeminy a následne zatlčené ti síce kolov
ako podpora pre budúce stavby. Pri stavbe nemali nevoľníci k dispozícií ani
len čakany - jamy často hrabali rukami a hlinu odnášali v košeliach. To, že
bolo vojensky prezieravé pevnosť postaviť sa ukázalo v Júli 1703, keď sa na
brehoch Nevy vylodili Švédi. Peter proti nim viedol šesť plukov a donúti l ich k
ústupu. Šťasti e sa v tejto vojne po ďalších 18 rokov prikláňalo striedavo na
jednu aj druhú stranu. Ani v najväčšej ti esni sa Peter nevzdal svojho mesta,
neskôr pomenovaného Petrohrad alebo Sankt Peterburg. Mesto sa malo stať
jeho novým sídlom, resp. hlavným mestom. Blízko k moru do Európy, ďaleko
od Moskvy, ku ktorej mal odpor.
10. Premena Petropavlovskej pevnosti na skutočné mesto
znamenalo dlhé roky práce. Spoliehal sa hlavne na svojho architekta
Domenica Trezziniho a obrovskú silu roľníkov odvedených na nútené práce.
Po dlhý čas bolo mesto jedno obrovské stavenisko. Stavali sa tehelne,
vápenky, na drevo na základy sa rúbali celé lesy. Kameň bol natoľko vzácny,
že Peter uložil pre každú loď, ktorá vpláva do nového prístavu niesť na
palube náklad najmenej 30 kamenných kvádrov a pre dostavník 3 dlažbové
kocky. Ani to však nestačilo. A tak zakázal na území Ruska stavať čokoľvek z
kameňa, pod trestom vyhnanstva. Pri stavbe mesta zahynulo najmenej 30 000
ľudí. Ak bola Petropavlovská pevnosť postavená na barine, St Peterburg bol
postavený na kosti ach. Nevznikol postupne, ako ostatné Európske mestá, ale
vyrástol násilím na rozkaz jediného, človeka. Peter sa síce nad mestom, ktoré
sa v r. 1712 stalo hlavným, rozplýval. Bolo však chladné a nehosti nné.
11. V zime mrzlo až prašťalo a v lete bolo obklopené barinou a
lesmi. A okrem toho každú jar brala Neva so sebou drevené domy, postavené
pozdĺž brehu. Francúzsky veľvyslanec cestou do mesta utopil osem koní a
dvoch vojakov, strážiacich zlievareň, zožrala svorka vlkov. Peter však r 1709
zasadil Švédom zdrvujúcu porážku v bitke pri Poltave a jeho vysnívané mesto
bolo konečne v bezpečí. R. 1710 bol dostavaný kláštor Alexandra Nevského.
Nasledoval Letný a Zimný Palác Krátko potom dostalo mesto knižnice.
12. Petrov minister Menšikov prorokoval, že St. Peterburg sa raz
stane „Benátkami Severu“. Mesto architektúrou a neskôr aj kultúrnymi a
umeleckými úspechmi mohlo naozaj konkurovať Benátkam či Versailles.
13. Najskvostnejšiu stavbu Petrohradu nechala postaviť dcéra
Petra Veľkého, Alžbeta. Je to Zimný palác. Z  tejto talianskej barokovej
kompozície architekta Bartolomea Rastelliho urobenej v  bielej a zelenej
farbe, ku ktorej bola neskôr pristavená klasicisti cká prístavba, urobila veľká
milovníčka umenia Katarína Veľká v  roku 1764 galériu Ermitáž. V  celej Európe
pre ňu nakupovala umelecké diela. Dnes je táto zbierka o  takmer troch
miliónoch umeleckých diel najväčšou galériou na svete.
14. Katedrála sv. Izáka (Isakijevský chrám), ktorú stavalo 440 ti síc
robotníkov 40 rokov, je jedna z  najväčších katedrál na svete. Jej výška je 100
metrov. Ponúka 14  000 miest pre návštevníkov a  krásny pohľad na skutočnú
symfóniu z mramoru, drahokamov a  polodrahokamov všetkých farieb. Zlatá
kopula je obložená 100 kilogramami čistého zlata. Odti aľ sa ponúka výhľad
na najkrajšie miesta historického jadra mesta, ktoré bolo úplne oprávnene
v roku 1990 vyhlásené za svetové kultúrne dedičstvo UNESCO.
15. Z Petrohradu je vďaka vzdialenosti veľmi ľahko dostupný aj
slávny Petrodvorec (Petrodvorce, Petergof). V  tomto pozoruhodnom
palácovom a parkovom celku z  18 a 19 storočia, ktorý sa rozkladá na ploche
viac ako 800 hektárov, je umiestnených viac ako 170 fontán rôznych veľkostí .
Najznámejšie fontány sú napríklad socha Samsona bojujúceho z  levom,
kaskády Zlatá hora, Šachová hora, Veľká kaskáda, Rímske fontány a  fontána
Slnko.
16. Petrodvorec bol výrazne poničený a  rozkradnutý nemeckými
nacistami za druhej svetovej vojny. Obnova trvala celú druhú polovicu 20.
storočia a v dnešnej dobe sa Petrodvorec opäť podobá pôvodnému a  je
jednou z najvýznamnejších turisti ckých atrakcií Ruska.
17. Švédi uskutočnili po ruských úspechoch v Livónsku nový pokus
o porážku nepriateľa. Peter Veľký sa v bitkách pri Lesnej a Poltave dokázal
ubrániť a výsledok vojny začal byť priaznivejší pre ruskú stranu. Severná
vojna ale bola ukončená až roku 1721, kedy Peter Veľký k Ruskej ríši pripojil
celé územie sporného Livónska.
18. Roku 1711 začal Peter Veľký novú vojnu s Osmanskou ríšou s
cieľom zmocniť sa severného pobrežia Čierneho mora (potom, ako od Švédov
vybojoval prístup k Baltu). Bol ale tureckou armádou porazený na rieke Prut a
donútený vzdať sa skôr dobytých území vrátane prístavu Azov. Ruská ríša
strati la aj kontrolu nad Záporožím.
19. Roku 1721 si zmenil ti tul na „imperátor“. Na čele ruskej
pravoslávnej cirkvi nechal ustanoviť svätú synodu, zbor najvyšších
duchovných predstaviteľov. Nasledujúceho roku vytvoril systém zvláštnych
hodností , do ktorých zaradil ruskú šľachtu. Týmto krokom si zabezpečil jej
poslušnosť a oddanosť cárovi. Absoluti sti ckou krajinou s vládou samoderžavia
ale Ruská ríša zostala aj napriek Petrovým reformám v štátnej a súdnej
správe (vzniklo deväť kolégií vykonávajúcich vlastnú štátnu správu,
samospráva bola posilnená vytvorením gubernií). Dôležitou mocenskou
podporou pre Petra Veľkého bola aj tajná polícia. Ďalej zaviedol juliánsky
kalendár (nie však moderný gregoriánsky), používanie cyriliky nahradil
azbukou (odmietol zavedenie lati nky). Ruskej šľachte prikázal holiť sa a nosiť
európsky šat. Čo sa väčšine spupných bojarov nepáčilo.
20. Ešte v roku 1718 nechal Peter Veľký umučiť svojho vlastného
syna Alexeja, ktorý sa odmietol podriadiť otcovej vôli. Peter Veľký tak týmto
krokom ukázal aj odvrátenú tvár veľkého ruského reformátora – bol
nemilosrdný k akýmkoľvek náznakom odporu voči jeho absolútnej vláde.
Petrova druhá manželka Katarína začala so svojim manželom spoluvládnuť
Rusku ako cárovná v roku 1724. Keď o rok neskôr Peter Veľký zomrel, stala sa
jeho nástupkyňou ako Katarína I.
21. Z prvého manželstva s Jevdokiou Fiodorovnou Lopuchinovou
mal tri deti :
 Alexej (*18. jún 1690 – † 26. jún 1718), cárovič,
 Alexander (* 3. október 1691 – † 14. máj 1692),
 Pavol (*/† 1693)
22. Z druhého manželstva s Martou Skavronskou, neskôr
Katarínou I. mali 11 detí , z ktorých ho prežili iba tri a z toho jedno iba o pár
dní:
 Pavol (*/† 1705),
 Peter (*/† 1706),
 Katarína (* 1707 – † 1708),
 Anna (* 27. január 1708 – † 15. máj 1728),
 Alžbeta I. Petrovna (* 18. december 1709 – † 25. december
1761), ruská imperátorka,
 Mária (* 20. marec 1713 – † marec 1713),
 Margaréta (* 19. september 1714 – † 7. jún 1715),
 Peter (* 28. október 1715 – † 25. apríl 1719),
 Pavol (* 13. január 1717 – † 14. január 1717),
 Natália (* 20. august 1718 – † 22. február 1725),
 Peter (*/† 1719), ruský cárovič.

Peter veľký a okolnosti vedúce k jeho vlastnému mestu

Peter bol vychovaný v nemeckej štvrti . Naučil sa tam stavať z tehál, odlievať
a opracovávať kovy. Získal základy matemati ky, balisti ky a pevnostného
staviteľstva. Zakrátko vycestoval ako člen „Veľkého posolstva“, čítajúceho
250 mužov. Snažil sa zostať inkognito, ako Peter Michailov, čo bolo pri jeho
výške dva metre päť centi metrov prinajmenšom problemati cké. V Rizi tak
starostlivo meral základy pevnosti , až upadol do podozrenia, že je špión. V
Královci bral hodiny delostreľby a v Amstedame pracoval ako tesársky učeň v
lodeniciach. Priučil sa dokonca ja denti sti ckým zručnosti am a trhanie zubov si
s potešením a veľakrát vyskúšal na svojich spoločníkoch. Chcel sa stať
chodiacou encyklopédiou, aby mohol svoje vedomosti vtĺkať do hláv svojich
nevedomých občanov. Pri svojich cestách získal rad odborníkov - silu, ktorá
mala pretvoriť zaostalé Rusko. Peter podporoval priemysel s väčšou
dôraznosťou ako jeho predchodcovia. Na konci jeho vlády malo Rusko 200
tovární. Stalo sa najväčším vývozcom železa v Európe. Peter zaviedol ti ež
Hodnostnú tabuľku, ktorá umožňovala ľuďom z neurodzeného stavu
vypracovať sa v štátnych službách ku šľachti ckému ti tulu. Neslávne známa je
jeho daň z fúzov. Rovnako ako dane z brúsenia nožov, z truhiel a pestovania
včiel. Nepriniesli mu však ani daňové výnosy. Kalendár prispôsobil
Juliánskemu systému, zjednodušením cyriliky vytvoril azbuku. Založil prvé
ruské noviny a verejné divadlo. Usiloval sa skončiť s vylučovaním žien zo
spoločnosti , aspoň vo vyšších vrstvách. Pre Petra Veľkého predstavovala
Európa vysokú vyspelosť, hlavne čo sa týka technickej a vojenskej sily. Jeho
veľké víťazstvá nad Turkmi a Švédmi svedčili o tom, že v budúcnosti
nepovedie Rusko vojny len pre svoju sebazáchovu, ale že bude hrať „veľkú
hru“ Európskej diplomacie.

Ermitáž

1. Celý komplex Ermitáže pozostáva z  piati ch budov – Zimného paláca,

Malej, Starej a  Novej Ermitáže a  divadla Ermitáže. Nejedná sa však iba
o veľkolepé múzeum, v  ktorom sú umiestnené najcennejšie diela svetového
umenia. Jednotlivé paláce a  ich vnútorná výzdoba sú zároveň jedinečnou
ukážkou rôznych architektonických štýlov.

2. Interiér Zimného paláca vytvoril v  rokoch 1754 až 1762 taliansky

majster Francesco Bartolomeo Rastrelli ako ofi ciálnu kráľovskú rezidenciu
cisárskej rodiny. Jednotlivé priestory však boli v  nasledujúcich rokoch
niekoľkokrát prestavované, hlavne po požiari v  roku 1837. Jednou z  častí ,
ktorá si zachovala dodnes svoju barokovú výzdobu je Hlavné alebo Jordánske
schodisko.

3. Pavilónová sála je súčasťou Malej Ermitáže, čo je prvá budova, ktoré

bola v roku 1764 k palácu pristavaná a  ktorá niesla toto označenie. Slovo
„ermitáž“ toti ž pôvodne znamenalo oddelená izba, v  ktorom mohol byť človek
sám a v kľude si čítať, modliť sa alebo študovať. Postupne sa tak začalo
hovoriť palácovému krídlu, kde sa ti eto izby nachádzali a  nakoniec aj celému
komplexu.

4. Základy pre vytvorenie zbierok Ermitáže položila Katarína II., ktoré

v roku 1764 kúpila v  Nemecku prvú kolekciu obrazov. Tú potom
v nasledujúcich rokoch rozširovali ďalší panovníci a  nebola našťasti e zničená
ani v čase proletárskej revolúcie, zásluhou Lenina, ktorý ti eto poklady hneď
po dobytí Zimného paláca vyhlásil za majetok ľudu a  zakázal ich rabovanie.
Jediné, čo tak padlo 7. novembra za obeť revolucionárom bolo víno
v cárskych pivniciach.

5. Dnes vlastní múzeum takmer tri milióny exemplárov. Aj keď nie sú ani
zďaleka všetky vystavené, prehliadka asi 300 výstavných sál zaberie len pri
rýchlom prebehnutí minimálne pol dňa.

6. Najnavštevovanejšia je zrejme kolekcia západoeurópskeho umenia,

nachádzajúca sa na prvom poschodí. Medzi obrazy sa dá vidieť Madona
s dieťaťom Leonarda da Vinciho, Rubensovo Zloženie z  kríža alebo Návrat
márnotratného syna od Rembrandta van Rijna, zo sôch je to napríklad
Michelangelov Schúlený chlapec.

7. Druhá polovica prvého poschodia je vyhradená ruskej kultúre.

Najcennejšími exponátmi tu sú náhrobky, oltáre a  ikonostasy 3 , 4 zo starých
ruských kostolov. Rovnako výzdoba miestnosti v  tejto časti Ermitáže patrá
medzi najúchvatnejšie: Malachitová sála, Budoár, Zlatá prijímacia izba, Biela
sála.

8. Druhé poschodie, určené východnej kultúre je vďaka prebiehajúcim

úpravám uzavreté (2004). Prízemie síce ti ež nie je kompletne prístupné
(2004), ale väčšinu pamiatok zo starého Egypta a  anti ckého Grécka aj Ríma si
tu je možné prehliadnuť.

Petrodvorec

1. Veľa cárov si postavilo v  okolí Petrohradu svoje letné sídla. Najstarším

a najkrajším z nich je Petrodvorec (Petergof), ktorý dal vybudovať Peter I. asi
30 kilometrov od mesta priamo na južnom pobreží Fínskeho zálivu.

2. Myšlienka vytvoriť tu svoju letnú rezidenciu napadla Petra I. prvý krát

v roku 1709, prvá kamenná stavba sa však začala stavať až v  máji 1714,
predtým to boli iba drevené. Celý areál bol otvorený v  auguste 1723.

3. Palác aj park sú ovplyvnené francúzskymi Versailles, ktoré Peter I.

navští vil a zaumienil si, že jeho musí byť ešte veľkolepejší. Veľký palác
rozdeľuje celý komplex na Horný a  Dolný park, ktoré sú zaplnené množstvom
fontán, bazénikov a sôch.

4. Dolnému parku kraľuje Veľká kaskáda, pozostávajúca zo 64 fontán, 225

skulptúr a reliéfov, troch vodopádov a  dvoch jaskyniek. Východy z  jaskýň sú
priamo uprostred kaskády. Je to najväčšia umelá sústava vodopádov na svete.

5. Pri päte Veľkej kaskády stojí tri metre vysoké súsošie Samsona s  levom,
z ktorého otvorenej tlamy strieka voda do výšky 22 metrov. Táto fontána
symbolizuje víťazstvo Petra I. nad Švédmi v  roku 1709. Lev je toti ž znakom
3
stena s priechodmi oddeľujúcimi v pravoslávnych chrámoch apsidu od lodi, na ktorej sú podľa záväzného
systému umiestňované neprenosné obrazy (ikony)
4
Apsida je polkruhovitý, pravouhlý alebo polygonálny výklenok umiestnený obvykle na východnej strane hlavne
románskych kostolov určený pre oltár, niekedy sprevádzaný vedľajšími apsidami uzatvárajúcimi boky
chrámovej lode
Švédska.

6. Veľký palác je spojený s  morom 12 metrov širokým kanálom, ktorý bol

vykopaný v rokoch 1714 až 1723. Z  prístavného móla sa dá pozrieť celý Fínsky
záliv a je vidieť aj pevnosť Kronstadt, ktorá ho chráni.

7. V bývalej oranžérii 5 sa dnes nachádza malé múzeum voskových fi gurín.

Je ich tu síce len 29, zachytávajú ale všetky najvýznamnejšie postavy ruských
dejín: Puškina, Mikuláša I., Borisa Godunova, Petra I., Katarínu II., Jemeljana
Pugačeva, Kutuzova.

8. Palác Montplaisir leží priamo na morskom brehu a  bol dokončený

v roku 1722 ako prvý. Peter I. sa odti aľto rád kochal pohľadom na svoje
loďstvo.

Zdroje:
FÉDOROVSKI, V.: Kremeľské tajomstvá. Bratislava: Slovart, 2004. 240s.
MICHAJLOV, N, N.: Rusko. Praha: Orbis, 1976. 260s.
ŠPANIHEL, Z.: Petrodvorec [online]. Dátum vydania: 28. február 2005.
Dátum citovania: 10.1.2006. Dostupné na
http://www.poutnik.cz/evropa/rusko/mistopis/zs_petrodvorec/
ŠPANIHEL, Z.: Ermitáž [online]. Dátum vydania: 7. jún 2004. Dátum
citovania: 10.1.2006. Dostupné na
http://www.poutnik.cz/evropa/rusko/mistopis/zs_petrodvorec/
http://referaty.atlas.sk/vseobecne_humanitne/dejepis/724
http://encyklopedie.seznam.cz/heslo/164603-sankt-peterburg
http://encyk.sme.sk/clanok.asp?cl=1050833

5
účelová budova, predchodca dnešných skleníkov, stavaná v zámockých komplexoch na pestovanie exotických
rastlín