1.

Pôsobnosť trestných zákonov

Pôsobnosťou zákona sa označuje okruh spoločenských vzťahov, na ktoré sa daný zákon použije,
alebo aj keď sa nepoužije, jeho použitie je možné. Rozlišujeme časovú, územnú a osobnú
pôsobnosť. Okrem toho Trestný zákon pozná aj pôsobnosť podľa medzinárodných zmlúv.

ČASOVÁ PÔSOBNOSŤ
Od časovej pôsobnosti treba odlišovať platnosť a účinnosť zákona. Platnosť zákona nastáva dňom,
keď sa zákon stáva súčasťou právneho poriadku. Všeobecne záväzné právne predpisy nadobúdajú
platnosť dňom ich vyhlásenia v Zbierke zákonov. Účinnosť zákona je časové obdobie, v ktorom je
právna norma záväzná, má sa podľa nej postupovať a vyvoláva zákonodarcom zamýšľané účinky.
Doba medzi platnosťou a účinnosťou právnej normy sa označuje ako legisvakančná doba. Všeobecne
záväzné právne predpisy nadobúdajú účinnosť pätnástym dňom po ich vyhlásení v Zbierke zákonov,
ak v nich nie je ustanovený neskorší deň nadobudnutia účinnosti. Ak je to odôvodnené naliehavým
všeobecným záujmom, v právnom predpise sa výnimočne môže ustanoviť aj skorší začiatok jeho
účinnosti, najskôr však dňom jeho vyhlásenia v Zbierke zákonov.
Časová pôsobnosť vyjadruje najmä neprípustnosť spätnej účinnosti Trestného zákona na činy
spáchané pred jeho účinnosťou, okrem prípadu, ak by predchádzajúce právo bolo pre páchateľa
priaznivejšie.
Trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný.
Trestnosťou činu sa rozumie možnosť, že páchateľ bude pre určitý trestný čin odsúdený.
Činom treba rozumieť skutok v procesnom slova zmysle, a nie jeho právnu kvalifikáciu. Trestným
činom je skutok len vtedy, ak napĺňa znaky skutkovej podstaty niektorého ustanovenia uvedeného v
osobitnej časti Trestného zákona.
V Slovenskej republike sa v trestnom práve aplikuje zásada „Nullum crimen sine lege, nulla poena
sine lege“ (žiadny trestný čin bez zákona, žiadny trest bez zákona).
Pri posudzovaní trestnosti činu môže nastať situácia, keď od času spáchania trestného činu do
rozhodnutia o ňom nadobudne účinnosť niekoľko zákonov. V tomto prípade treba uplatniť výnimku
zo zákazu retroaktivity. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú
účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je
pre páchateľa priaznivejší. V tomto prípade je použitie retroaktivity v prospech páchateľa
povinné.
Za priaznivejší zákon možno pokladať takú právnu úpravu:
- podľa ktorej je skutok celkom beztrestný alebo kto ryje trestný ako administratívny delikt,
- ktorá je ako celok pre páchateľa priaznivejšia v prípadoch, keď je konanie trestné podľa starej aj
podľa novej právnej úpravy.
Trestnosťou činu sa rozumejú všetky podmienky, od ktorých závisí výrok súdu o vine a treste, t.j.
určenie, podľa ktorého zákona sa má trestný čin posúdiť.
Trestnosťou činu však treba rozumieť aj všetky podmienky, od ktorých závisí výrok o vine a treste.
Jednočinný súbeh trestných činov podľa skoršieho a novšieho Trestného zákona je vylúčený,
rovnako je vylúčené posudzovať trestnosť toho istého činu podľa Trestného zákona platného v čase
jeho spáchania pri súčasnom použití niektorých ustanovení neskoršieho Trestného zákona. Trestné
právo procesné sa spravuje zásadou, že v trestnom konaní sa v podstate postupuje podľa zákona
účinného v čase, keď sa vedie trestné konanie.
Trestnosť činu sa zásadne posudzuje podlá času spáchania. Trestný čin je spáchaný okamihom
jeho dokonania, a to bez ohľadu na to, či sa s trestnou činnosťou začalo ešte v čase účinnosti
predchádzajúceho zákona.
Za čas spáchania pokračovacieho trestného činu, ktorý tvorí jediný skutok, sa považuje čas
dokončenia trestného činu, to znamená okamih, kedy bol dokončený posledný útok. Pri hromadných
trestných činoch sa časom spáchania rozumie posledné čiastkové konanie, resp. posledný čiastkový
následok, ktorý tvorí jednotu s predchádzajúcimi. Pri trvácich trestných činoch je časom spáchania
okamih odstránenia protiprávneho stavu, a nie čas dokonania. Pokračovacie trestné činy, hromadné
trestné činy a trváce trestné činy sa posudzujú podľa prísnejšieho zákona účinného v čase dokončenia
trestného činu aj vtedy, ak časť skutku bola spáchaná v čase účinnosti starého zákona, pre páchateľa
priaznivejšieho, a časť za účinnosti nového zákona.
Pri vývinových štádiách trestného činu, t.j. pri príprave na zločin a pokuse trestného činu, sa za čas
spáchania činu považuje konanie páchateľa. Pri účastníctve sa za čas spáchania považuje čas, v
ktorom účastník konal.
Páchateľovi možno uložiť taký druh trestu, ktorý dovoľuje uložiť zákon účinný v čase, keď sa o
trestnom čine rozhoduje, ak je to pre páchateľa priaznivejšie. Uplatňuje sa tu zásada uvedená v čl.
7 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, že „uložený trest nesmie byť
prísnejší, než aký bolo možné uložiť v čase spáchania trestného činu.“
Ochranné opatrenie sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď sa o ochrannom opatrení
rozhoduje.

ÚZEMNÁ PÔSOBNOSŤ
Územná pôsobnosť Trestného zákona vymedzuje okruh prípadov, ktoré sa posudzujú podľa
Trestného zákona so zreteľom na miesto, kde bol čin spáchaný. Územná pôsobnosť slovenského
Trestného zákona sa viaže na územie Slovenskej republiky.
Základnou zásadou pre určenie územnej pôsobnosti Trestného zákona je zásada teritoriality. Podľa
slovenského zákona sa posudzuje trestnost' činu, ktorý bol spáchaný na území Slovenskej republiky.
Podľa tejto zásady sa pôsobnosť Trestného zákona vzťahuje na celé územie Slovenskej republiky, a to
bez ohľadu na štátnu príslušnosť páchateľa.
Územím republiky je tá časť zemského povrchu, vrátane vôd, priestoru nad zemským povrchom i pod
ním, ktorá podľa medzinárodného práva podlieha jeho suverénnej moci.
Tzv. exteritoriálne miesta (najmä sídla veľvyslanectiev cudzích štátov a sídla niektorých
medzinárodných organizácií) nie sú vyňaté z pôsobnosti Trestného zákona. Na týchto miestach však
orgány činné v trestnom konaní a súd nemôžu vykonávať žiadne procesné úkony bez súhlasu šéfa
misie.
Trestnosť činu sa posudzuje podľa miesta spáchania činu. Miestom spáchania trestného činu je každé
miesto, na ktorom:
a) páchateľ konal, alebo
b) nastal alebo podľa predstavy páchateľa mal nastať následok predpokladaný Trestným zákonom (§
12).
Pri pokuse a príprave miestom spáchania činu je miesto, kde páchateľ konal, a tiež miesto, kde mal
nastať následok. Pri účastníctve je miestom spáchania činu miesto, kde organizátor, návodca, objed-
návateľ alebo pomocník konali.
V prípade, keď je trestná činnosť zložená z viacerých aktov, sa za miesto spáchania trestného činu
považuje každé miesto, na ktorom bol vykonaný niektorý z týchto aktov. Táto zásada sa vzťahuje
najmä na pokračovacie a hromadné trestné činy. Pri trvácich trestných činoch sú miestom
spáchania tie miesta, kde páchateľ vyvolal alebo udržiaval protiprávny stav.
V niektorých prípadoch sa môže stať, že páchateľ na území Slovenskej republiky nenaplní všetky
znaky trestného činu. Aj v tomto prípade sa použije zásada teritoriality.
Trestný čin sa považuje za spáchaný na území Slovenskej republiky, aj keď sa páchateľ:
a) dopustil konania aspoň sčasti na jej území, ak porušenie alebo ohrozenie záujmu chráneného týmto
zákonom nastalo alebo malo nastať celkom alebo sčasti mimo jej územia, alebo
b) dopustil konania mimo územia Slovenskej republiky, ak tu malo nastať porušenie alebo ohrozenie
záujmu chráneného týmto zákonom alebo ak tu mal aspoň sčasti nastať taký následok.
Pojmom dištančné delikty sa označujú také trestné činy, pri ktorých medzi konaním a následkom
existuje určitá vzdialenosť. Vo vzťahu k územnej pôsobnosti pôjde predovšetkým o priestorovú vzdia-
lenosť. Taký čin je charakteristický tým, že konanie bolo vykonané na území Slovenskej republiky a
následok nastal alebo mal nastať na území cudzieho štátu, alebo naopak, páchateľ sa dopustil konania
na území cudzieho štátu a následok nastal alebo mal nastať na území Slovenskej republiky.
Pre použitie slovenského Trestného zákona nemusia byť naplnené všetky znaky trestného činu na
území republiky. Stačí, ak sa páchateľ dopustil konania na území republiky a následok nastal v
cudzine alebo ak sa dopustil konania v cudzine a následok nastal na území republiky.
Podľa slovenského Trestného zákona sa posudzuje aj trestnost' činu, ktorý bol spáchaný mimo
územia Slovenskej republiky na palube lode plávajúcej pod štátnou vlajkou Slovenskej
republiky alebo na palube lietadla zapísaného v registri lietadiel Slovenskej republiky.
Pôsobnosť tu vyplýva z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná (tzv. zásada
vlajky).

OSOBNÁ PÔSOBNOSŤ
Osobná pôsobnosť Trestného zákona vymedzuje prípady, keď sa použije slovenský Trestný zákon aj
napriek tomu, že trestný čin nebol spáchaný na území republiky.
Základnou zásadou pre určenie osobnej pôsobnosti Trestného zákona je zásada personality. Podľa
slovenského zákona sa posudzuje aj trestnosť činu, ktorý mimo územia Slovenskej republiky spáchal
občan Slovenskej republiky alebo cudzinec, ktorý má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt.
Rozhodujúcim je štátne občianstvo Slovenskej republiky alebo trvalý pobyt na území Slovenskej
republiky v čase spáchania činu. Pri uplatnení zásady personality sa nevyžaduje obojstranná
trestnosť činu, stačí jednostranná trestnosť činu.
Ďalšou zásadou pre určenie osobnej pôsobnosti Trestného zákona je zásada pasívnej personality.
Podľa slovenského Trestného zákona sa posudzuje aj trestnosť obzvlášť závažného zločinu, ak bol čin
spáchaný mimo územia Slovenskej republiky proti občanovi Slovenskej republiky a v mieste činu je
čin trestný, alebo ak miesto činu nepodlieha žiadnej trestnej právomoci. Uvedená zásada sa použije
bez ohľadu na to, kto zločin spáchal a kde ho spáchal. Stačí, že obzvlášť závažný zločin bol spáchaný
proti občanovi Slovenskej republiky. V prípade, ak bol čin spáchaný na území, kde trestnú jurisdikciu
vykonáva iný štát, vyžaduje sa podmienka obojstrannej trestnosti.
Zásada univerzality v zásade znamená, že v záujme medzinárodnej spolupráce sa stíhajú trestné činy
spáchané v cudzine cudzím štátnym príslušníkom aj vtedy, ak sa netýkajú priamo záujmov Slovenskej
republiky. Niekedy sa táto zásada označuje ako zásada subsidiárnej univerzality. Podľa slovenského
zákona sa posudzuje trestnosť činu spáchaného mimo územia Slovenskej republiky cudzincom, ktorý
nemá na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, aj vtedy, ak
a) čin je trestný aj podľa zákona účinného na území, kde bol spáchaný, (podmienka obojstrannej
trestnosti),
b) páchateľ bol zadržaný alebo zatknutý na území Slovenskej republiky a
c) nebol vydaný na trestné stíhanie cudziemu štátu.
Páchateľovi však nemožno uložiť prísnejší trest, než ustanovuje zákon štátu, na ktorého území bol
trestný čin spáchaný.

PÔSOBNOSŤ PODĽA MEDZINÁRODNÝCH ZMLÚV

Trestnost' činu sa posudzuje podľa slovenského zákona aj vtedy, ak to ustanovuje medzinárodná
zmluva, ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ktorou je Slovenská
republika viazaná (pozitívna pôsobnosť medzinárodnej zmluvy). Ustanovenia § 3 až 6 sa nepoužijú,
ak to nepripúšťa medzinárodná zmluva, ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným
zákonom, ktorou je Slovenská republika viazaná (negatívna pôsobnosť medzinárodnej zmluvy).
Negatívna pôsobnosť vylučuje použitie Trestného zákona, aj keď je daná územnou alebo osobnou
pôsobnosťou Trestného zákona.
Ustanovenia o pôsobnosti slovenského Trestného zákona sa nepoužijú, ak by bol na území Slovenskej
republiky alebo občanom Slovenskej republiky spáchaný zločin proti ľudskosti, genocídium alebo
vojnový zločin, ktorý patrí do jurisdikcie Medzinárodného trestného súdu.

HMOTNOPRÁVNA EXEMPCIA
Osoby vyňaté z pôsobnosti Trestného zákona sú celkom alebo sčasti beztrestné (hmotnoprávna
exempcia). Imunita je v zásade trvalá, čiže pôsobí aj potom, keď dôvody na imunitu pominuli. Od
hmotnoprávnej imunity treba odlišovať procesnú exempciu. Procesná exempcia znamená
nestíhateľnosť, to znamená, že orgány činné v trestnom konaní sú obmedzené v možnosti tieto osoby
stíhať ako obvinených. Spravidla má prechodnú povahu a existuje iba v čase, v ktorom trvajú jej
dôvody.
Hmotnoprávnu exempciu majú:
a) Prezident Slovenskej republiky. Podľa či. 107 ústavy prezidenta možno stíhať iba za úmyselné
porušenie ústavy alebo za vlastizradu.
b) Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky - poslanca nemožno stíhať za hlasovanie v
Národnej rade SR alebo v jej výboroch. Poslanca nemožno stíhať ani za výroky prednesené v
Národnej rade SR alebo v jej orgáne.
c) Sudcovia Ústavného súdu SR - sudcovia ústavného súdu majú imunitu rovnako ako poslanci
Národnej rady Slovenskej republiky. Sudcu ústavného súdu nemožno stíhať ani za jeho hlasovanie v
senáte alebo v pléne ústavného súdu, ani za jeho činnosť ako sudcu spravodajcu.
d) Poslanci Európskeho parlamentu - proti členom Európskeho parlamentu sa nesmie v žiadnej
forme viesť vyšetrovanie, nesmú byť zadržaní alebo stíhaní za názory vyjadrené v parlamente alebo za
hlasovanie pri výkone svojich úloh
e) Sudcovia a prísediaci - za rozhodovanie nemožno sudcu ani prísediaceho stíhať, a
to ani po zániku ich funkcií.
2. Trestný čin a jeho znaky, pojem a triedenie trestných činov
Pojem trestný čin a druhy trestných činov sú definované v prvej hlave všeobecnej časti Trestného
zákona. Trestný čin je protiprávny čin, ktorého znaky sú uvedené v Trestnom zákone, ak tento zákon
neustanovuje inak.
O trestný čin ide vtedy, ak sú súčasne naplnené jeho obligatórne podmienky, ktorými sú
protiprávnosť a formálne znaky, t.j. znaky uvedené v tomto zákone.
Protiprávnosťou činu rozumieme prejav vôle, ktorým subjekt porušuje príkazy a zákazy ustanovené
platným právom. Zavinené protiprávne konanie nazývame deliktom a vyskytuje sa napríklad vo
forme občianskoprávneho, správneho či trestnoprávneho deliktu. Nezavinené protiprávne konanie sa
vyskytuje najmä v občianskom, obchodnom práve a iných odvetviach súkromného práva. Trestným
činom môže byť len čin nedovolený, protiprávny.

DRUHY TRESTNÝCH ČINOV

Trestným činom je prečin a zločin.
Prečin je:
a) trestný čin spáchaný z nedbanlivosti alebo
b) úmyselný trestný čin, za ktorý tento zákon v osobitnej časti ustanovuje trest odňatia slobody s
hornou hranicou trestnej sadzby neprevyšujúcou päť rokov.
Nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin
spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nepatrná.
Zločin je úmyselný trestný čin, za ktorý tento zákon v osobitnej časti ustanovuje trest odňatia slobody
s hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou päť rokov.
O zločin ide aj vtedy, ak v prísnejšej skutkovej podstate prečinu spáchaného úmyselne je ustanovená
horná hranica trestnej sadzby prevyšujúca päť rokov.
Zločin, za ktorý tento zákon ustanovuje trest odňatia slobody s dolnou hranicou trestnej sadzby
najmenej desať rokov, sa považuje za obzvlášť závažný.
Všetky trestné činy spáchané z nedbanlivosti sú prečinmi, bez ohľadu na ustanovenú trestnú
sadzbu.
Trestným činom sa nerozumie len dokonaný trestný čin. Za určitých okolností je trestným činom aj
pokus trestného činu a príprava na zločin.
Príprava na zločin je konanie, ktoré spočíva v úmyselnom organizovaní zločinu, zadovažovaní alebo
prispôsobovaní prostriedkov alebo nástrojov na jeho spáchanie, v spolčení, zhluknutí, návode,
objednávaní alebo pomoci na taký zločin alebo v inom úmyselnom vytváraní podmienok na jeho
spáchanie, ak nedošlo k pokusu ani dokonaniu zločinu. Príprava na zločin je trestná podľa trestnej
sadzby ustanovenej za zločin, ku ktorému smerovala.
Trestnosť prípravy na zločin zaniká, ak páchateľ dobrovoľne
a) upustil od ďalšieho konania smerujúceho k spáchaniu zločinu a odstránil nebezpečenstvo, ktoré
vzniklo záujmu chránenému týmto zákonom z podniknutej prípravy, alebo
b) urobil o príprave na zločin oznámenie orgánu činnému v trestnom konaní alebo Policajnému zboru
v čase, keď nebezpečenstvo, ktoré vzniklo záujmu chránenému týmto zákonom z podniknutej
prípravy, sa mohlo ešte odstrániť; vojak môže toto oznámenie urobiť aj svojmu nadriadenému alebo
služobnému orgánu a osoba vo výkone trestu odňatia slobody alebo vo výkone väzby aj príslušníkovi
Zboru väzenskej a justičnej stráže.
Pokus trestného činu je konanie, ktoré bezprostredne smeruje k dokonaniu trestného činu, ktorého sa
páchateľ dopustil v úmysle spáchať trestný čin, ak nedošlo k dokonaniu trestného činu. Pokus
trestného činu je trestný podľa trestnej sadzby ustanovenej na dokonaný trestný čin.

TRIEDENIE TRESTNÝCH ČINOV

Trestné činy možno triediť z najrozmanitejších hľadísk, a to podľa:
1. závažnosti trestného činu na prečiny, zločiny a obzvlášť závažné zločiny,
2. významu chráneného záujmu do dvanástich hláv osobitnej časti Trestného zákona, resp. do ich
dielov, prípadne do určitých skupín,
3. spôsobu konania na trestné činy spáchané konaním (tzv. komisívne delikty) a na trestné činy
spáchané opomenutím (tzv. omisívne delikty),
4. spôsobeného následku na trestné činy ohrozujúce a trestné činy poruchové,
5. formy zavinenia na trestné činy úmyselné (tzv. dolózne) a trestné činy nedbanlivostné (tzv.
kulpózne),
6. vývinových štádií na prípravu, pokus a dokonaný trestný čin.
Triedenie trestných činov z časového hľadiska:
 a) trváci trestný čin – za trváci trestný čin sa považuje vyvolanie a udržiavanie alebo len
udržiavanie protiprávneho stavu. Trváci trestný čin spočíva v tom, že páchateľ vyvolá
protiprávny stav, ktorý potom udržiava. Trváce trestné činy rovnako ako pokračovacie sa
považujú za jedno konanie, a preto je vylúčený viacčinný súbeh (napr. nedovolené
ozbrojovanie, obmedzenie osobnej slobody, pozbavenie osobnej slobody).
b) pokračovací trestný čin - za pokračovací trestný čin sa považuje, ak páchateľ
pokračoval v páchaní toho istého trestného činu. Trestnosť všetkých čiastkových útokov sa
posudzuje ako jeden trestný čin, to neplatí vo vzťahu k čiastkovým útokom spáchaným mimo
územia Slovenskej republiky.
Pokračovanie v trestnom čine je charakterizované troma znakmi, ktoré musia byť
splnené súčasne:
- rovnaká skutková podstata trestného činu
- všetky čiastkové útoky toho istého páchateľa spája objektívna súvislosť
v čase, spôsobe spáchania, v predmete útoku
- subjektívna súvislosť, najmä jednotiaci zámer páchateľa spáchať uvedený
trestný čin
Od pokračovania v trestnom čine treba odlíšiť opakovanie trestného činu. Trestný
čin je spáchaný opakovane, ak páchateľ postupne spáchal viac rovnakých trestných činov
opakovanými samostatnými činmi, medzi ktorými nie je žiadna objektívna alebo subjektívna
súvislosť, pričom trestnosť každého z nich sa posudzuje samostatne. Rozdiel je v tom, že pri
opakovaní páchateľ svoje konanie opakuje viackrát bez toho, aby jeho konanie bolo inšpirované
jednotiacim zámerom.
c) hromadný trestný čin - za hromadný trestný čin sa považuje jeho spáchanie viacerými činmi,
ktoré samostatne ešte nie sú trestným činom. Trestnosť všetkých takých činov sa posudzuje
spoločne. Hromadnosť spočíva v konaní, a nie v počte predmetov útoku (podávanie
alkoholických nápojov mládeži).
3. SKUTKOVÁ PODSTATA TČ, POJEM, ZNAKY A TRIEDENIE
V pojme trestný čin sú ustanovené obligatórne podmienky, ktorými sú všeobecné znaky TČ.
V osobitnej časti TZ sú potom tieto všeobecné znaky konkretizované do jednotlivých skutkových
podstát TČ. Skutkovou podstatou trestného činu rozumieme súhrn konkrétnych znakov, ktoré
charakterizujú určité ľudské správanie ako trestný čin. Pojem skutková podstata trestného činu
možno definovať ako súhrn typových znakov, ktorými sa od seba odlišujú rôzne druhy trestných
činov. V skutkovej podstate TČ sú zovšeobecnené podstatné a typické prvky TČ určitých skupín, ktoré
sú pre ne povinné.
Znaky skutkovej podstaty trestného činu sú uvedené v TZ, a to tak v osobitnej časti, ako aj vo
všeobecnej časti, ktoré tvoria nerozlučnú jednotu.
Význam skutkových podstát spočíva predovšetkým v presnom vymedzení podmienok trestnej
zodpovednosti, ktoré sa realizuje výpočtom znakov trestného činu.
Skutková podstata TČ obsahuje úhrn znakov, ktoré určujú o aký trestný čin ide. Od skutkovej podstaty
treba odlišovať skutkový dej (skutok), ktorý má znaky skutkovej podstaty TČ. Skutková podstata TČ
je odrazom skutku. Znaky skutkovej podstaty TČ vyplývajú z dispozície, nie je však potrebné, aby
všetky tieto znaky boli v dispozícii výslovne uvedené ( napr. objekt je znakom skutkovej podstaty,
hoci spravidla nie je v skutkovej podstate výslovne uvedený).
ZNAKY SKUTKOVEJ PODSTATY TRESTNÉHO ČINU
Skutková podstata trestného činu obsahuje štyri skupiny znakov:
a) objekt
b) objektívna stránka
c) subjekt
d) subjektívna stránka.
Tieto znaky musí obsahovať každá skutková podstata trestného činu, čo však neznamená, že sú v nej
výslovne vyjadrené. Ak nie sú naplnené všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu, nejde o
trestný čin. Okrem povinných znakov sa vo všeobecnom vymedzení skutkovej podstaty trestného činu
rozlišujú aj znaky fakultatívne (nepovinné). Obligatórne znaky musia byť naplnené v každej
skutkovej podstate akéhokoľvek trestného činu. Fakultatívne nemusia byť naplnené vo všetkých
skutkových podstatách (napr. čas, miesto spáchania trestného činu, hmotný predmet útoku a pod.).
TRIEDENIE SKUTKOVÝCH PODSTÁT TRESTNÝCH ČINOV:
Existuje viacero kritérií pre triedenie skutkových podstát trestných činov.
1. Podľa vyjadrenia v zákone rozlišujeme skutkové podstaty:
a) opisné skutkové podstaty - opisujú znaky trestného činu, a to buď užšie, alebo širšie (napr.
v skutkovej podstate TČ vraždy podľa § 145 TZ , kupliarstva podľa § 367).
b) odkazovacie skutkové podstaty - odkazujú na inú skutkovú podstatu uvedenú v TZ, teda na určitú
jedinečnú normu (napr. v § 285 je odkaz na § 284, pokiaľ ide o pojem všeobecné ohrozenie)
c) blanketové skutkové podstaty - dovolávajú sa zákonov alebo právnych predpisov iného právneho
odvetvia (napr. § 207 o zanedbaní povinnej výživy, ktorej zákonné podmienky upravuje zákon o rodi-
ne).

2. Podľa závažnosti delíme skutkové podstaty:

a) Základné skutkové podstaty - charakterizujú základný stupeň protiprávneho konania, ktorého
dôsledkom je základná trestná sadzba. Vždy bývajú obsiahnuté v prvých odsekoch zákonných
ustanovení. Základná skutková podstata sa spravidla začína označením subjektu slovom „Kto.“
Výnimkou pri základných skutkových podstatách je to, že bývajú vyjadrené aj v nasledujúcich
odsekoch. Sú akýmsi východiskom pre kvalifikované a privilegované skutkové podstaty TČ.
b) Kvalifikované skutkové podstaty - sú tie, v ktorých k základnej skutkovej podstate pristupuje
obzvlášť priťažujúca okolnosť. Jej dôsledkom je prísnejší trestný postih. Bývajú vyjadrené v
nasledujúcich odsekoch príslušných základných skutkových podstát. Nezačínajú sa označením
subjektu pomocou slova „Kto", ale sankciou, ktorá znie: „Odňatím slobody na...“ Obzvlášť
priťažujúcou okolnosťou je spôsobenie ťažšieho následku, ako predpokladá základná skutková
podstata, alebo závažnejším spôsobom vykonania činu, motív, špeciálny subjekt....
c) Privilegované skutkové podstaty - obsahujú znaky, ktoré podstatným spôsobom znižujú
závažnosť činu a ich dôsledkom je miernejšia sankcia (vražda novonarodeného dieťaťa matkou)

3. Podľa štruktúry delíme skutkové podstaty:

a) jednoduché skutkové podstaty sú také, ktoré obsahujú zo všetkých povinných a nepovinných
znakov skutkovej podstaty trestného činu po jednom ( napr. § 145 ods 1: Kto iného úmyselne usmrtí,
potrestá sa odňatím slobody na pätnásť rokov až dvadsať rokov.)
b) zložené skutkové podstaty - sa vyznačujú určitou pluralitou znakov v podobe viacerých objektov,
konaní, následkov či foriem zavinenia.
V prípade zložených skutkových podstát ide o to, že sú vytvorené zo znakov dvoch rôznych
skutkových podstát (lúpež). Zložené skutkové podstaty majú prednosť pred skutkovými podstatami
TČ z ktorých sú zložené. Zložené skutkové podstaty možno v závislosti od toho, či všetky ich znaky
musia byť naplnené súčasne, alebo nie, ďalej členiť na kumulatívne alebo alternatívne.
- O kumulatívne skutkové podstaty ide v tom prípade, ak sa na spáchanie trestného činu
vyžaduje povinné naplnenie všetkých uvedených znakov (napr. poškodenie alebo ohrozenie
viacerých objektov, uskutočnenie viacerých konaní či spôsobenie viacerých následkov a pod.).
- O alternatívne skutkové podstaty ide v tom prípade, ak je ohrozený alebo porušený jeden z
viacerých uvedených objektov, ak je trestný čin spáchaný jedným z uvedených spôsobov
konania alebo ak je spôsobený jeden z viacerých následkov, alebo ak trestný čin možno
spáchať jednou z uvedených foriem zavinenia.
4. OBJEKTÍVNE ZNAKY SKUTKOVEJ PODSTATY TRESTNÉHO
ČINU
OBJEKT TRESTNÉHO ČINU – obligatórny znak skutkovej podstaty TČ
Objektom skutkovej podstaty trestného činu sú spoločenské vzťahy, záujmy a hodnoty, ktorým
Trestný zákon poskytuje ochranu.
Nie všetky spoločenské vzťahy sú predmetom jeho ochrany a nie všetky sú upravené právom. Trestné
právo chráni spoločenské vzťahy, ktoré sú primárne upravené inými právnymi odvetviami. Ide o tzv.
pomocnú úlohu trestnej represie. Trestná represia sa uplatňuje v tých prípadoch, keď primárna úprava
spoločenských vzťahov nestačí na ich ochranu.
KLASIFIKÁCIA OBJEKTOV TRESTNÝCH ČINOV
Podľa stupňa všeobecnosti vyjadrujúceho chránené spoločenské vzťahy teória trestného práva
rozlišuje tri druhy objektov:
a) Všeobecný (generálny, rodový) objekt určuje v najvšeobecnejšej rovine spoločenské vzťahy,
ktoré treba chrániť a tým určuje rozsah právnej úpravy v TZ. Je formulovaný absolútne všeobecne. Je
všeobecný ku skupinovému a individuálnemu objektu. Sú ním vzťahy, na ochrane ktorých má záujem
celá spoločnosť.
b) Druhový (skupinový, osobitný) objekt zoskupuje individuálne objekty rovnakého druhu (život a
zdravie ľudí, verejný poriadok, slobodu a ľudskú dôstojnosť). Ide o užšiu alebo širšiu skupinu
príbuzných chránených záujmov, ktoré patria do tej istej oblasti. Sú zoradené do hláv, resp. dielov
osobitnej časti TZ. Spravidla býva vyjadrený v nadpise hlavy alebo dielu. Niektoré hlavy osobitnej
časti TZ vyjadrujú jeden druhový objekt TČ (napr. IV. Hlava TČ proti majetku), v iných hlavách je
viacero druhových objektov, ktoré majú príbuznú povahu ( napr. I. hlava TČ proti životu a zdraviu).
Praktický význam druhového (skupinového) objektu spočíva v systematickom zaradení trestných
činov uvedených v osobitnej časti TZ, čo napomáha orientácii v TZ.
c) Individuálnym objektom trestného činu je spoločenský vzťah chránený konkrétnym ustanovením
Trestného zákona (napr. individuálnym objektom trestného činu nedovoleného prekročenia štátnej
hranice je záujem na ochrane územia Slovenskej republiky). Individuálny objekt je nevyhnutným
znakom každej skutkovej podstaty trestného činu.
Individuálny objekt môžeme vnímať v dvoch rovinách, a to v rovine všeobecnej a konkrétnej. Vo
všeobecnej rovine ide o znak skutkovej podstaty trestného činu, kým v konkrétnej rovine ide o tzv.
konkrétny objekt trestného činu, ktorým je jedinečný, konkrétny spoločenský záujem, ktorý bol
porušený konkrétnym trestným činom (napr. individuálnym objektom TČ nedovoleného prekročenia
štátnej hranice podľa § 357 TZ je ochrana štátnej hranice)

V teórii trestného práva sa rozlišuje tzv. hlavný (primárny, bezprostredný, priamy) a vedľajší
(sekundárny) objekt skutkovej podstaty trestného činu. Hlavným (primárnym) objektom trestného
činu sú najdôležitejšie spoločenské vzťahy, proti ktorým trestný čin bezprostredne smeruje (napr.
vlastnícke vzťahy pri trestnom čine krádeže) a ktoré sú predovšetkým chránené príslušným
ustanovením osobitnej časti Trestného zákona. Ostatné spoločenské vzťahy alebo záujmy, ktoré sú
trestným činom postihnuté len nepriamo alebo len vzdialene a ktoré sú v druhom rade chránené
príslušným ustanovením osobitnej časti Trestného zákona (napr. v konkrétnom prípade krádeže to
môže byť výživa rodiny poškodeného) až v druhom rade, treba označovať ako vedľajšie
(sekundárne) objekty.
Niektoré TČ nemajú jeden, ale dva alebo viacero objektov. Z hľadiska konštrukcie skutkových podstát
TČ možno rozlišovať TČ, ktoré chránia viacero objektov, a to kumulatívne alebo alternatívne.
V prvom prípade ide napr. o trestný čin lúpeže podľa § 188 TZ, ktorý má dva individuálne objekty
(osobnú slobodu a ochranu majetku), pričom konanie páchateľa musí smerovať voči obidvom. Oproti
tomu skutkovou podstatou TČ úkladov proti SR podľa § 312 chráni ústavné zriadenie, samostatnosť,
zvrchovanosť či územnú celistvosť SR. Ide o alternatívne vyjadrené individuálne objekty, to znamená,
že pre naplnenie skutkovej podstaty TČ stačí konanie smerujúce aspoň proti jednému z nich.

PREDMET ÚTOKU
S objektom trestného činu úzko súvisí predmet útoku. Hmotným predmetom útoku sú osoby alebo
veci, na ktoré páchateľ priamo pôsobí, a tým zasahuje objekt trestného činu (napr. individuálnym ob-
jektom trestného činu vraždy je ľudský život, kým hmotným predmetom útoku je živý človek).
Hmotný predmet útoku je nepovinným znakom skutkovej podstaty TČ. Ale ak je v skutkovej podstate
TČ výslovne uvedený, stáva sa hmotný predmet útoku znakom povinným. ( napr. pri TČ vraždy
novonarodeného dieťaťa matkou, je hmotným predmetom útoku novonarodené dieťa ako povinný
znak). Pojem objekt TČ a predmet útoku nie je možné stotožňovať.
Niektoré trestné činy nemajú predmet útoku. Ide o trestné činy tzv. rýdzo činnostné (napr. dezercia),
alebo rýdzo „nečinnostné" (pravé omisívne), napríklad neoznámenie či neprekazenie trestného činu.
Zmena na hmotnom predmetu útoku v podobe jeho poškodenia sa nazýva účinok. Rovnako ako
hmotný predmet útoku aj účinok je fakultatívnym znakom objektívnej stránky skutkovej podstaty
trestného činu.

OBJEKTIVNA STRÁNKA TRESTNÉHO ČINU

Objektívna stránka vyjadruje vonkajšiu charakteristiku trestného činu. Objektívnou stránkou
skutkovej podstaty sa jednotlivé TČ od seba najvýraznejšie odlišujú.
Tvoria ju obligatórne a fakultatívne znaky.
Obligatórne znaky: konanie, následok, príčinná súvislosť medzi konaním a následkom
Fakultatívne znaky: hmotný predmet útoku, účinok, čas a spôsob vykonania činu,
Obligatórne znaky:
a) Konanie - Len konanie smerujúce proti spoločenským vzťahom chránených
TZ je podmienkou trestnej zodpovednosti.
Konanie je prejav vôle trestnoprávne zodpovedného subjektu vo vonkajšom.. Má
dve zložky: fyzickú (pohyb alebo zdržanie sa pohybu) a psychickú (vôľa). Ktoré
vytvárajú vnútornú jednotu. Konaním sa rozumie aj opomenutie takého konania, na ktoré bol
páchateľ podľa okolností a svojich pomerov povinný urobiť. Vôľu ako psychickú zložku konania nie
je možné zamieňať s úmyselným zavinením.
Z charakteristiky konania vyplýva, že má dve formy, a to konanie a opomenutie.
Konaním v pravom zmysle slova rozumieme k cieľu zameraný a vôľou riadený svalový pohyb.
Trestné činy spáchané touto formou nazývame komisívnymi deliktami. Ide o väčšiu časť trestných
činov obsiahnutých v osobitnej časti Trestného zákona (napr. podplácanie, pohŕdanie súdom,
nebezpečné vyhrážanie )
Opomenutím rozumieme aktívny útlm takej činnosti, na ktorú bol subjekt povinný, to znamená, že aj
zdržanie sa fyzického pohybu, ktorý bol páchateľ povinný vykonať.
Opomenutie je porušením povinnosti niečo konať. Táto povinnosť vyplýva:
1. zo zákona, a to
a) z Trestného zákona vyplýva napríklad povinnosť poskytnúť osobe potrebnú pomoc
b) z iných zákonov (napr. zo zákona o rodine vyplýva povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať
odkázané osoby)
2. z právnych predpisov nižšej právnej sily (napr. porušenie predpisov o bezpečnosti práce)
3. z úradného výroku (
4. zo zmluvy (napr. z pracovnej zmluvy o hmotnej zodpovednosti)
5. z iných okolností (napr. povinnosť príbuzného postarať sa o dieťa)
Trestné činy spáchané opomenutím nazývame omisívnymi deliktami. Je ich možno spáchať iba
opomenutím. Typické v tomto smere sú trestné činy neposkytnutia pomoci, neoznámenia trestného
činu, či neprekazenia trestného činu.

b) Následok - Následkom rozumieme ohrozenie alebo porušenie záujmu chráneného Trestným

zákonom, t.j. objektu trestného činu.
Podľa spôsobeného následku rozoznávame trestné činy:
1. Ohrozujúce trestné činy znamenajú reálnu možnosť vzniku poruchy na objekte (napr. šírenie
nebezpečnej nákazlivej choroby)
2. Poruchové trestné činy predpokladajú spôsobenie poruchy na objekte, t.j. jeho poškodenie (napr.
úkladná vražda, neoprávnené odoberanie orgánov)
Druhy následkov:
1. Následok ako súčasť základnej skutkovej podstaty trestného činu v podobe ohrozenia alebo
poškodenia chráneného záujmu, t.j. objektu trestného činu.
2. Ťažší následok ako súčasť kvalifikovanej skutkovej podstaty je okolnosťou, ktorá podmieňuje
použitie vyššej trestnej sadzby.
3. Iný obzvlášť závažný následok je vo svojej podstate osobitný prípad ťažšieho následku, a preto je
tiež súčasťou kvalifikovaných skutkových podstát
4. Obzvlášť ťažký a ťažko napraviteľný následok predstavuje následok alebo aj ťažší následok
mimoriadne závažného charakteru, ktorý spravidla nemožno napraviť.
5. Škodlivý následok je taký druh následku, ktorému treba zamedziť alebo ho treba napraviť, aby bol
páchateľ v dôsledku účinnej ľútosti beztrestný.
c) Príčinný vzťah medzi konaním a následkom - Kauzálny nexus je obligatórnym znakom
objektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu. Je to vlastne proces vnútorného prepojenia
konania s následkom. Príčinou následku je len také konanie, bez ktorého by následok nenastal.
Každé konanie však nie je rovnakou príčinou následku. Takéto konania sa rieši skúmaním zavinenia.
Príčinná súvislosť medzi javmi môže mať charakter náhody, náhodilosti alebo nevyhnutnosti.
Náhoda je založená na nepredvídateľnom priebehu určitého javu. Trestná zodpovednosť preto
nevzniká (napr. v prípade požiaru, ktorý vznikol na základe vady inštalačného materiálu).
Nahodilosť znamená, že určitý jav za istých okolností či podmienok môže, ale nemusí prebiehať
určitým spôsobom (napr. vzhľadom na dostrel zbrane, nie je zasiahnutý ciel).
V prípade nevyhnutnosti musí zákonite za určitých podmienok či okolností dôjsť k určitému javu
(napr. podanie veľkej dávky smrteľného jedu nevyhnutne vedie k smrti človeka).
Pokiaľ je príčinný priebeh založený na nevyhnutnosti, spravidla zakladá vyššiu trestnú zodpovednosť
ako náhodilosť.
Vo vonkajšom svete existuje množstvo príčin spôsobujúcich viacero následkov, ktoré sú z
trestnoprávneho hľadiska irelevantné. Preto túto realitu treba zjednodušiť použitím zásady umelej
izolácie javov, a to tak, že umelo izolujeme len určité príčiny a určité následky. Zo spleti
najrozmanitejších príčinných vzťahov izolujeme len trestno-právne príčiny a trestnoprávne následky.
Zásada, podľa ktorej jednotlivé príčiny a podmienky nemajú pre spôsobenie následku rovnaký
význam, sa označuje ako zásada gradácie príčinnej súvislosti.

Fakultatívne znaky:
Fakultatívnymi znakmi objektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu sú:
1. Hmotný predmet útoku
2. Účinok predstavuje zmenu na hmotnom predmete útoku (napr. bodnú, strelnú alebo tržnú ranu na
tele obete). Treba ho odlíšiť od následku.
3. Čas spáchania trestného činu je v skutkových podstatách vyjadrený ojedinele. Výslovne je
vyjadrený napríklad slovami pri pôrode alebo hneď po ňom, za krízovej situácie.
4. Miesto spáchania trestného činu je na rozdiel od minulosti predmetom úpravy všeobecnej časti
Trestného zákona. Tento pojem je vymedzený dvoma spôsobmi, a to:
a) miestom, na ktorom páchateľ konal, alebo
b) miestom, na ktorom nastal alebo podľa predstavy páchateľa mal nastať následok.
Miesto spáchania trestného činu sa v osobitnej časti Trestného zákona výslovne uvádza (napr. slovami
„určité miesto, „cudzina," „miesto verejnosti prístupné").
5. Spôsob spáchania trestného činu, napr. „verejne," „so zbraňou," „vlámaním,“ „ľsťou.“
5. SUBJEKTÍVNA STRÁNKA SKUTKOVEJ PODSTATY TRESTNÉHO
ČINU, OMYL V TRESTNOM PRÁVE
Subjektívna stránka skutkovej podstaty trestného činu je vnútornou stránkou trestného činu, pretože
vyjadruje znaky týkajúce sa psychiky páchateľa. Zahŕňa celú páchateľovu činnosť, ktorá
bezprostredne súvisí so spáchaným TČ.
Znaky subjektívnej stránky:
a) obligatórne znaky – zavinenie
b) fakultatívne znaky – motív alebo cieľ spáchania trestného činu

Obligatórny znak- zavinenie:

Najvýznamnejším znakom subjektívnej stránky je zavinenie, ktoré podmieňuje trestnú
zodpovednosť. Slovenské trestné právo uplatňuje princíp zodpovednosti za zavinenie. Platí zásada,
že bez zavinenia niet TČ ani trestu, nejde teda o trestnú zodpovednosť. Zavinením je zároveň
vyjadrená individuálna trestná zodpovednosť, lebo každý zodpovedá len za to čo svojím konaním
sám zavinil.
Zavinenie je vnútorný psychický vzťah páchateľa k objektívnym znakom trestného činu. Zavinenie
predstavuje vzťah vedomosti a vôle k protiprávnemu konaniu ako celku aj k jednotlivým znakom
skutkovej podstaty.
Zavinenie je založené na zložkách:
a) Intelektuálnej (rozumovej), pri ktorej ide o páchateľovu vedomosť založenú na vnímaní a
predstavách predmetov a javov. Táto vedomosť sa musí týkať všetkých podstatných znakov TČ.
b) Vôľovej, ktorej podstatu tvorí vôľa aj uzrozumenie. Ak si páchateľ neželá rozhodujúce skutočnosti
TČ a nie je s nimi uzrozumený, nemožno hovoriť o vôli spáchať TČ.

Rozlišujeme dva druhy zavinenia:

a) úmysel
- priamy tzv. dolus directus ( § 15 písm. a) TZ: Trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ chcel
spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom,
- nepriamy tzv. dolus eventualis ( § 15 písm. b) TZ: Trestný čin je spáchaný úmyselne, ak
páchateľ vedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie
spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený
b) nedbanlivosť
- vedomá (§ 16 písm. a) TZ: Trestný čin je spáchaný z nedbanlivosti, ak páchateľ
vedel, že môže spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto
zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí,
alebo
- nevedomá ( §16 písm. b) TZ: Trestný čin je spáchaný z nedbanlivosti, ak páchateľ nevedel, že
svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, hoci o tom vzhľadom na okolnosti a
na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol
Zavinenie je vybudované na existencii, resp. neexistencii vôľovej a vedomostnej zložky. Úmyselné
zavinenie predpokladá obidve zložky. Nedbanlivostné zavinenie vylučuje vôľu a jeho definícia sa
opiera o vedomosť, nevedomosť a možnosť vedomosti.
Vôľu má páchateľ iba pri úmyselnom zavinení, pri nedbanlivosti úplne chýba. Uzrozumenie sa
považuje za druh vôle, aj keď v menšej kvantite. Zavinenie sa musí vzťahovať na:
- objekt,
- objektívnu stránku,
- všeobecne priťažujúce a obzvlášť priťažujúce okolnosti,
- protiprávnosť.
Motívom nazývame vnútorný podnet, ktorý viedol páchateľa k rozhodnutiu spáchať trestný čin. Je
fakultatívnym znakom subjektívnej stránky TČ, v niektorých prípadoch je zákonným znakom a tým
pádom sa stáva obligatórnym znakom subjektívnej stránky TČ. V trestnom práve sa motív vyskytuje
vo viacerých úlohách:
- je pojmotvorným prvkom skutkovej podstaty trestného činu,
- spoluurčuje protiprávnosť,
- je poľahčujúcou alebo priťažujúcou okolnosťou.

KONŠTRUKCIA SKUTKOVÝCH PODSTÁT Z HĽADISKA ZAVINENIA

1. Zavinenie v základných skutkových podstatách
Pre trestnosť činu spáchaného FO treba úmyselné zavinenie, ak tento zákon výslovne neustanovuje, že
stačí zavinenie z nedbanlivosti. Toto vyplýva z § 17 TZ Pre trestnosť činu spáchaného fyzickou
osobou treba úmyselné zavinenie, ak tento zákon výslovne neustanovuje, že stačí zavinenie z
nedbanlivosti.
Eventuality konštrukcie zavinenia:
1. zavinenie nie je výslovne uvedené; tak je to pri väčšine úmyselných trestných činov (napr. pri
trestnom čine nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami); vo všetkých takýchto
skutkových podstatách sa vyžaduje úmyselné zavinenie;
2. z nedbanlivosti; v zmysle ustanovenia § 17 musí byť nedbanlivosť v základnej skutkovej podstate
expressis verbis uvedená (napr. § 285 TZ „Kto z nedbanlivosti spôsobí alebo zvýši všeobecné
nebezpečenstvo..")
3. úmyselné; úmysel je v skutkovej podstate výslovne uvedený (napr. v § 300 TZ „Kto úmyselne
vydá životné prostredie, § 145 ods. 1 „Kto iného úmyselne usmrtí")
4. slovným spojením v úmysle alebo s úmyslom; vyjadruje pohnútku alebo cieľ (napr. v § 291 TZ
Kto na palube vzdušného dopravného prostriedku alebo lode s úmyslom ...")
5. čo aj z nedbanlivosti, alebo hoci aj z nedbanlivosti; takáto formulácia v skutkovej podstate
pripúšťa obe formy zavinenia, to znamená, že trestný čin možno spáchať buď úmyselne, alebo z
nedbanlivosti (napr. v § 363 TZ „Kto sa požitím alebo aplikáciou návykovej látky, hoci aj z
nedbanlivosti ...").

2. Zavinenie v kvalifikovaných skutkových podstatách

V kvalifikovaných skutkových podstatách na rozdiel od základných platí pravý opak, a síce, ak nie je
v zákone ustanovené inak, platí zavinenie z nedbanlivosti. Pre zavinenie v kvalifikovaných
skutkových podstatách platia pravidlá uvedené v § 18 TZ: Na priťažujúcu okolnosť alebo na okolnosť,
ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby, sa prihliadne, ak ide o
a) ťažší následok, aj vtedy, keď ho páchateľ zavinil z nedbanlivosti, ak tento zákon nevyžaduje aj v
tomto prípade zavinenie úmyselné, alebo
b) inú skutočnosť, aj vtedy, keď o nej páchateľ nevedel, hoci o nej vzhľadom na okolnosti a na svoje
osobné pomery vedieť mal a mohol, ak tento zákon nevyžaduje, aby o nej páchateľ vedel.
Eventuality konštrukcie zavinenia:
1. zavinenie nie je uvedené stačí teda nedbanlivosť (napr. v skutkovej podstate TČ nedovoleného
prerušenia tehotenstva podľa § 151 ods. 2 písm. a)
2. slovným spojením v úmysle (napr. v § 144 ods. 2 písm. f) „v úmysle získať majetkový prospech“)
3. úmyselné zavinenie sa vyžaduje aj v prípade, keď v skutkovej podstate nie je výslovne
uvedené, ale z výkladu príslušného ustanovenia jednoznačne vyplýva, že musí ísť o úmysel (napr.
ak je trestný čin spáchaný závažnejším spôsobom konania, na chránenej osobe, z osobitného motívu, v
nebezpečnom zoskupení, za krízovej situácie a pod.).

OMYL V TRESTNOM PRÁVE

Omylom (error) v trestnom práve rozumieme nezhodu páchateľovho vnímania alebo jeho
predstáv so skutočnosťou. Táto nezhoda môže vyplývať z toho, že si páchateľ nejakú skutočnosť
vôbec neuvedomil, alebo z toho, že mal o nej nesprávnu predstavu. Nezhoda sa môže týkať tak
skutkových, ako aj právnych okolností, a môže byť vyjadrená pozitívnym či negatívnym spôsobom.
Osoba s môže mýliť v skutkových okolnostiach ( napr. či je platidlo falošné, či ide o o osobu mladšiu
ako 15 rokov...) alebo v právnych okolnostiach (napr. či je čin trestný, podľa ktorého ustanovenia, aká
je trestná sadzba...)
Druhy omylov:
1. Omyl skutkový môže spočívať v nesprávnom vnímaní určitej skutočnosti, alebo v nesprávnych
predstavách a o nej, alebo v nesprávnych úsudkoch o vnímaných a predstavovaných skutočnostiach.
a) negatívny – ide vtedy ak sa páchateľ domnieva, že nejde o skutočnosť vyžadovanú ako znak
skutkovej podstaty , hoci táto skutočnosť reálne existuje ( napr. platiaca osoba nevie, že platidlo ktoré
dáva do obehu je falošné) Význam tohto omylu je v tom, že vylučuje vedomosť vždy požadovanú pri
úmyselných TČ. Kedže nie je vedomosť vhýba subjektívna stránka úmyselného TČ.
b) pozitívny skutkový omyl – ide vtedy ak páchateľ sa mylne domnieval, že existuje skutočnosť,
ktorá je zložkou skutkovej podstaty TČ ( napr. súlož s osobou staršou, ako si myslí). Takýto omyl
v skutočnosti nevylučuje úmyselné zavinenie, pričom trestnú činnosť páchateľa treba posúdiť podľa
zásad o zodpovednosti za pokus. Podobné riešenie sa aplikuje aj na prípady, ktoré kvalifikujeme ako
tzv. pokus na nespôsobilom predmete útoku ( napr. pokus o usmrtenie mŕtveho), alebo tzv. pokus
nespôsobilými prostriedkami ( napr. pokus vraždy slepým nábojom)
2. omyl právny spočíva v neznalosti ustanovení TZ, alebo v ich mylnom výklade, alebo v tom či
konanie páchateľa je protiprávne alebo v nesprávnych predstavách o podmienkach trestnej
zodpovednosti.
a) negatívny – ide v tom prípade, ak sa páchateľ domnieva, že jeho konanie nie je trestným činom,
alebo že čín ním spáchaný je miernejšie trestný, ako v skutočnosti. Nevie, že takéto konanie je TZ
alebo iným zákonom zakázané, alebo nevie, že určité konanie je pod hrozbou sankcií prikázané. Tento
druh omylu nevylučuje trestnú zodpovednosť. Platí princíp „neznalosť zákona neospravedlňuje“ (napr.
podnikateľ nevie, že nezaplatením dane pácha trestný čin).
b) pozitívny – ide v prípade nesprávnej predstavy o tom, že konanie subjektu napĺňa znaky skutkovej
podstaty TČ. Osoba je presvedčená, že sa dopúšťa TČ (napr. manželská nevera). Jej konanie teda
nemôže byť základom pre trestnú zodpovednosť. V tomto prípade nejde o trestný čin, pretože tu chýba
znak protiprávnosti činu
3. osobitné prípady omylu
a) omyl v predmete útoku (error in obiecto, in persona) – je to omyl v predmete alebo osobe
a spočíva v tom, že páchateľ si myslí, že vedie útok voči osobe A, ktorú si v tme zmýli a zasiahne
osobu B. z hľadiska ustanovení pre tento TČ je bezvýznamné, ktorej osobe sa konaním páchateľa
spôsobila smrť.
b) omyl v kauzálnom priebehu (aberratio ictus) – spočíva v tom, že útok páchateľa je namierený voči
osobe A, zasiahne však osobu B, pretože osoba A sa uhla. Páchateľ je zodpovedný za pokus trestného
činu proti osobe A, a môže byť zodpovedný za trestný čin proti osobe B zavinený z nedbanlivosti.
c) osobitný omyl v kauzálnom priebehu (dolus generalis) – spočíva v tom, že útok je vedený proti
osobe A, ktorú zasiahne, avšak podstatne iným spôsobom, ako si páchateľ predstavoval. (napr.
páchateľ hodí svoju obeť do vody aby zamaskoval TČ, ale tá zomrie až na utopenie) V takomto
prípade ide o súbeh pokusu úmyselného TČ vraždy s usmrtení z nedbanlivosti na tom istom hmotnom
predmete útoku.

6. Trestne zodpovedný páchateľ a subjekt skutkovej podstaty trestného

činu
Páchateľ trestného činu je ten, kto trestný čin spáchal sám. Páchateľom trestného činu môže byť
fyzická osoba.
Ak bol trestný čin spáchaný spoločným konaním dvoch alebo viacerých páchateľov (spolupáchatelia),
zodpovedá každý z nich, ako keby trestný čin spáchal sám.
Veda trestného práva rozlišuje páchateľa trestného činu z hľadiska všeobecných podmienok
Subjektom trestného činu je fyzická osoba, ktorá bola v čase spáchania trestného činu príčetná a je
staršia ako 14 rokov.
Fyzickou osobou sa rozumie každý človek od svojho narodenia, resp. už od počatia až do svojej
smrti. Fyzickosť osoby sa pri subjekte zdôrazňuje z toho dôvodu, že aj náš právny poriadok pozná
kategóriu právnických osôb, ktoré v súčasnosti v tomto postavení nemôžu mať charakter subjektu
skutkovej podstaty trestného činu. Slovenské trestné právo neuznáva trestnú zodpovednosť
právnických osôb. Dosiaľ sa v našom trestnom práve uplatňuje individuálna zodpovednosť za
zavinenie, ktorá vylučuje možnosť uplatnenia kolektívnej zodpovednosti.
Deliktuálna spôsobilosť spočíva v spôsobilosti niesť následky za vlastné protiprávne konanie
(spôsobilosť na právnu zodpovednosť).
Príčetnosť
Pre trestnú zodpovednosť je nevyhnutné, aby páchateľ trestného činu bol v čase jeho spáchania
príčetný. Trestný zákon pojem príčetnosť nevymedzuje. Uvádza však kritériá, za ktorých je príčetnosť,
ako jedna z podmienok trestnej zodpovednosti, vylúčená.
Kto pre duševnú poruchu v čase spáchania činu inak trestného nemohol rozpoznať jeho protiprávnosť
alebo ovládať svoje konanie, nie je za tento čin trestne zodpovedný, ak tento zákon neustanovuje inak.
Na vylúčenie trestnej zodpovednosti z dôvodu nepríčetnosti je potrebná kumulácia prinajmenšom
troch kritérií, a to:
- duševná porucha - spôsobujúca stav nepríčetnosti môže mať dlhotrvajúci alebo prechodný
charakter. Duševné poruchy sú dôvodom nepríčetnosti len vtedy, ak majú za následok nedostatok
rozpoznávacej (rozumovej) alebo ovládacej (vôľovej) schopnosti.
- čas spáchania činu inak trestného - má nezastupitelný význam pre posúdenie trestnej
zodpovednosti. Osoba totiž môže byť nepríčetná pred spáchaním trestného činu, avšak v čase jeho
spáchania môže byť príčetná.
- neschopnosť rozpoznať jeho protiprávnosť alebo ovládať svoje konanie - o nedostatok
rozpoznávacej schopnosti ide aj v tom prípade, keď páchateľ síce vnímal skutkové okolnosti svojho
činu, avšak nebol schopný pochopiť jeho spoločenský zmysel a dosah.
Od pojmu nepríčetnosť treba odlišovať stav zmenšenej príčetnosti, ktorý nieje dôvodom na
vylúčenie trestnej zodpovednosti. Zmenšenou príčetnosťou sa rozumie chorobný stav, v ktorom je v
dôsledku duševnej poruchy výraznejšie znížená rozumová alebo ovládacia schopnosť.
Vek
Kto v čase spáchania činu inak trestného nedovŕšil štrnásty rok svojho veku, nie je trestne
zodpovedný. Pre trestný čin sexuálneho zneužívania nie je trestne zodpovedný, kto v čase spáchania
činu nedovŕšil pätnásty rok svojho veku.
Náš Trestný zákon ustanovuje trestnú zodpovednosť z hľadiska dosiahnutia veku na hranicu 14
rokov. To znamená, že osoby mladšie ako 14 rokov nie sú trestne zodpovedné za konania, ktoré inak
vykazujú znaky trestného činu.
TRIEDENIE SUBJEKTOV
Subjekty možno triediť na základe mnohých kritérií, a to
a) podľa veku na
- mladistvých,
- osoby blízke veku mladistvých a
- dospelých;
b) podľa vlastnosti, spôsobilosti a postavenia na subjekt
- všeobecný - prevažnú väčšinu trestných činov môže spáchať ktorákoľvek trestne zodpovedná
fyzická osoba
- špeciálny - niektoré skutkové podstaty trestných činov vyžadujú, aby mal subjekt určitú spôsobilosť
alebo postavenie. Príkladom špeciálneho subjektu je verejný činiteľ, vojak pri vojenských trestných
činoch.
- konkrétny – ak sa na naplnenie skutkovej podstaty trestného činu vyžaduje určitá vlastnosť,
hovoríme o konkrétnom subjekte. Takýto subjekt sa vyžaduje pri trestnom čine vraždy
novonarodeného dieťaťa matkou

7. Okolnosti vylučujúce protiprávnosť

Okolnosťami vylučujúcimi protiprávnosť sa v trestnom práve označujú niektoré okolnosti, ktoré keď
nastanú, spôsobujú, že čin, ktorý sa podobá trestnému činu, resp. čin inak trestný, nie je trestným
činom, pretože mu chýba protiprávnosť. Poznáme 7 okolností vylučujúcich protiprávnosť činu:
1. krajná núdza
2. nutná obrana
3. oprávnené použitie zbrane
4. dovolené riziko
5. výkon práva a povinností
6. súhlas poškodeného
7. plnenie úlohy agenta

1. § 24 Krajná núdza:
Čin inak trestný, ktorým niekto odvracia nebezpečenstvo priamo hroziace záujmu chránenému týmto
zákonom, nie je trestným činom.
Nejde o krajnú núdzu, ak bolo možné nebezpečenstvo priamo hroziace záujmu chránenému týmto
zákonom za daných okolností odvrátiť inak alebo ak spôsobený následok je zjavne závažnejší ako ten,
ktorý hrozil. Rovnako nejde o krajnú núdzu, ak ten, komu nebezpečenstvo priamo hrozilo, bol podľa
všeobecne záväzného právneho predpisu povinný ho znášať.
Objektívne podmienky krajnej núdze:
a) Odvracanie nebezpečenstva
b) Nebezpečenstvo hrozí záujmu chránenému Trestným zákonom
c) Nebezpečenstvo hrozí priamo
d) Nebezpečenstvo za daných okolností nemožno odvrátiť inak (subsidiarita)
e) Spôsobený následok nesmie byt' zjavne závažnejší ako ten, ktorý hrozil (proporcionalita
f) Ten, komu nebezpečenstvo hrozí, nie je ho povinný znášať.
Nebezpečenstvom sa tu rozumie možnosť poruchy hroziacej záujmu chráneného TZ. Nebezpečenstvo
môže byť spôsobené:
a) prírodnou silou (povodeň požiar, lavína)
b) človekom (vodič pri dopravnej nehode)
c) inými skutočnosťami (ovládateľná prírodná sila, elektrina, plyn, vodná para)
O vybočenie z medzí krajnej núdze (exces) pôjde vtedy, ak neboli splnené všetky podmienky krajnej
núdze, ale neboli splnené jej podmienky vo všetkých smeroch.
Povinnosť dodržať zásadu subsidiarity (nejde o krajnú núdzu ak nebezpečenstvo bolo možné odvrátiť
inak a včas) a proporcionality (nejde o krajnú núdzu, ak spôsobený následok je zjavne závažnejší,
než ten, ktorý hrozil).
K excesu môže dôjsť v nasledovných situáciách:
a) spôsobený následok bol zjavne závažnejší ako ten, ktorý hrozil (intenzívny exces),
b) konanie nebolo vykonané v čase, kedy nebezpečenstvo priamo hrozilo, to znamená, že k nemu
došlo predtým alebo potom (extenzívny exces),
c) nebezpečenstvo bolo možné odvrátiť inak, to znamená s menej závažnejšími následkami, alebo
d) osoba konajúca v krajnej núdzi bola povinná nebezpečenstvo znášať.

2. §25 Nutná obrana:

Ustanovenia sú osobitnými ustanoveniami k všeobecnému ustanoveniu o krajnej núdzi. Pri nutnej
obrane ide o odvrátenie nebezpečenstva, ktoré vzniká útokom človeka, pričom obrana je namierená
proti útočníkovi. Ide o osobitný prípad stretu záujmov na ochrane rôznych spoločenských vzťahov. Na
jednej strane je to záujem, ktorý bol napadnutý útokom a na druhej je to zdravie, majetok, resp. aj
život útočníka alebo niektorý iný jeho záujem, ktorý by bol za iných okolností chránený. Čin inak
trestný, ktorým niekto odvracia priamo hroziaci alebo trvajúci útok na záujem chránený týmto
zákonom, nie je trestným činom.
Nejde o nutnú obranu, ak obrana bola celkom zjavne neprimeraná útoku, najmä k jeho spôsobu,
miestu a času, okolnostiam vzťahujúcim sa k osobe útočníka alebo k osobe obrancu.
Objektívne podmienky nutnej obrany:
a) Odvracanie útoku na záujem chránený Trestným zákonom.
b) Útok priamo hrozí alebo trvá.
c) Obrana musí smerovať proti útočníkovi.
d) Obrana nesmie byt' celkom zjavne neprimeraná útoku, najmä k jeho spôsobu, miestu a času,
okolnostiam vzťahujúcim sa k osobe útočníka alebo k osobe obrancu.
Útokom sa rozumie protiprávne konanie človeka pri záujmom chránených TZ, ktorý musí priamo
hroziť alebo trvať. Útokom je:
a) nebezpečné správanie zvieraťa (pokiaľ nie je poštvané človekom)
 b) útok nepríčetnej osoby, osoby pre vek trestne nezodpovednej, osoby konajúcej v skutkovom
omyle
c) útok vyprovokovaný len preto, aby provokatér pod zámienkou nutnej obrany mohol
útočníkovi ublížiť.
Obrana smeruje proti útočníkovi a spravidla postihuje telesnú integritu, musí prebiehať súčasne
s útokom. Ak útok skončil , môže ísť o odplatu a nie o nutnú obranu.
Pri nutnej obrane sa nevyžaduje zásada subsidiarity a závisí od rozhodnutia napadnutého, či sa bude
aktívne brániť alebo pred priamo hroziacim útokom utečie. Proporcionalita je modifikovaná tak, aby
obrana bola primeraná útoku, posudzuje sa podľa (spôsobu útoku – zbraň, miesto útoku – odľahlé
miesto, čas útoku – neskoré nočné hodiny, okolnosti vzťahujúce sa na osobu útočníka a obrancu)
Osobitné podmienky konania v nutnej obrane: Ten, kto odvracia útok, nebude trestne zodpovedný,
ak konal v silnom rozrušení spôsobenom útokom, najmä v dôsledku zmätku, strachu alebo zľaknutia.
Silné rozrušenie pritom súvisí s konkrétnou osobou, najmä s jej psychickou labilitou.
Zdanlivá (putatívna) nutná obrana: Ak sa niekto vzhľadom na okolnosti prípadu mylne domnieva,
že útok hrozí, nevylučuje to trestnú zodpovednosť za čin spáchaný z nedbanlivosti, ak omyl spočíva v
nedbanlivosti.
O vybočenie z medzí nutnej obrany (exces) ide vtedy, ak neboli splnené všetky zákonné podmienky
nutnej obrany, alebo neboli splnené vo všetkých smeroch. K excesu môže dôjsť v nasledovných situ-
áciách:
a) obrana bola celkom zjavne neprimeraná útoku (intenzívny exces); napríklad strelba zo strelnej
zbrane na zlodeja, ktorý kradne úrodu z poľa,
b) ku konaniu v nutnej obrane došlo v čase, keď útok bezprostredne nehrozil alebo už netrval
(extenzívny exces); napríklad obranca prenasleduje útočníka, ktorý ho fyzicky napadol, ale potom sa
dá na útek, obranca útočníka dobehne a ešte ho niekoľkokrát udrie päsťou do tváre.

3. §26 Oprávnené použitie zbrane:

Použitie zbrane v súlade so zákonom nie je trestným činom.
Za použitie zbrane v súlade so zákonom sa považuje aj jej použitie proti inému vo svojom obydlí na
ochranu života, zdravia alebo majetku, ak osoba do obydlia neoprávnene vnikne alebo v ňom
neoprávnene zotrvá a nejde o nutnú obranu. To neplatí, ak bola pritom inému úmyselne spôsobená
smrť.
Zbraňou sa rozumie zbraň v technickom slova zmysle. Rozumie sa ňou najmä zbraň strelná (pištoľ,
revolver, puška), bodná (útočný nôž, bodák) a zbraň hromadnej účinnosti (granát, samopal,
guľomet). Aj služobná a súkromná. Čo sa rozumie zbraňou v jednotlivom prípade, je potrebné
posudzovať podľa konkrétneho zákona, lebo v jednotlivých zákonoch je pojem zbraň definovaný
rôzne.
Pod pojmom použitie zbrane sa rozumie zaobchádzanie so zbraňou takým spôsobom, na ktorý je
určená. Oprávnenie použiť zbraň je v príslušných zákonných predpisoch viazané na konkrétne a
presne vymedzené podmienky, Trestný zákon na tieto predpisy odkazuje.
Ide najmä o tieto zákony: - zákon o Policajnom zbore, o ozbrojených silách SR, o Zbore väzenskej
a justičnej stráže SR, o Slovenskej informačnej službe, o orgánoch štát. správy v colníctve, o
obecnej polícii, o Železničnej polícii.

4. §27 Dovolené riziko:

Čin inak trestný nie je trestným činom, ak niekto v súlade s dosiahnutým stavom poznania vykonáva
spoločensky prospešnú činnosť v oblasti výroby a výskumu, ak spoločensky prospešný výsledok,
ktorý sa od vykonávania činu očakáva, nemožno dosiahnuť bez rizika ohrozenia záujmu chráneného
týmto zákonom.
Nejde o dovolené riziko, ak výsledok, ku ktorému čin smeruje, celkom zjavne nezodpovedá miere
rizika alebo vykonávanie činu odporuje všeobecne záväznému právnemu predpisu, verejnému záujmu,
zásadám ľudskosti alebo sa prieči dobrým mravom.
Podmienky dovoleného rizika:
a) Činnosť je vykonávaná v oblasti výroby a výskumu
b) Činnosť sa vykonáva v súlade s dosiahnutým stavom poznania a informáciami, ktoré existovali
a boli dostupné v čase jeho vykonania.
c) Činnosťou sa sleduje dosiahnutie spoločenského prospechu.
d) Spoločensky prospešný výsledok, ktorý sa od vykonávania činu očakáva, nemožno dosiahnuť bez
rizika.
e) Výsledok, ku ktorému čin smeruje zjavne zodpovedá miere rizika.
f) Činnosť neodporuje zákonu alebo inému právnemu predpisu, záujmom spoločnosti, zásadám
ľudskosti ani sa neprieči dobrým mravom.

5. §28 Výkon práva a povinností:

Čin inak trestný nie je trestným činom, ak ide o výkon práva alebo povinnosti vyplývajúcich zo
všeobecne záväzného právneho predpisu, z rozhodnutia súdu alebo iného orgánu verejnej moci, z
plnenia pracovných či iných úloh alebo zo zmluvy, ktorá neodporuje všeobecne záväznému právnemu
predpisu ani ho neobchádza; spôsob výkonu práv a povinností nesmie odporovať všeobecne
záväznému právnemu predpisu.
Ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak trestný čin spáchala osoba, ktorá má zákonnú povinnosť plniť
rozhodnutie vlády alebo rozhodnutie nadriadeného v súlade s takýmto rozhodnutím vlády a
a) vedela, že toto rozhodnutie je nezákonné, alebo
b) rozhodnutie bolo zjavne nezákonné.
Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na trestné činy uvedené v dvanástej hlave osobitnej časti tohto
zákona.
Podmienky výkonu práva a povinností:
a) výkon práva a povinností vyplýva zo všeobecne záväzného právneho predpisu
b) výkon práva a povinností vyplýva z rozhodnutia súdu alebo orgánu verejnej moci
c) výkon práva a povinností vyplýva z plnenia pracovných úloh alebo rozkazu
d) výkon práva a povinností vyplýva zo zmluvy, ktorá neodporuje všeobecne záväznému právnemu
predpisu ani ho neobchádza
e) spôsob výkonu práva a povinností nesmie odporovať všeobecne záväznému právnemu predpisu
f) výkon práva a povinností nesmie naplniť znaky skutkových podstát trestných činov proti mieru,
ľudskosti, trestných činov vojnových (12.hlava osobitnej časti TZ)
6. §29 Súhlas poškodeného:
Čin inak trestný nie je trestným činom, ak bol vykonaný so súhlasom poškodeného a nesmeruje proti
jeho životu alebo zdraviu.
Nejde o súhlas poškodeného, ak súhlas nebol daný vopred, nebol vážny a dobrovoľný alebo ak v
súvislosti s ním bol spáchaný iný trestný čin.
Podmienky súhlasu poškodeného:
a) Ide o záujmy jednotlivca, o ktorých môže rozhodovať sám, a ktorých porušenie sa nedotýka
zásadných záujmov spoločnosti.
b) Súhlas sa netýka života a zdravia poškodeného.
c) Súhlas musí byť daný pred činom.
d) Súhlas je vážny a dobrovoľný.
e) Súhlas je daný osobou právne spôsobilou a k tomu oprávnenou.
f) Zo skutkovej podstaty nesmie vyplývať, že čin má byt' trestný aj vtedy, keď bol daný súhlas
poškodeného.
g) V súvislosti so súhlasom nie je spáchaný iný trestný čin.

7. §30 Plnenie úlohy agenta:

Čin inak trestný nie je trestným činom, ak ním agent ustanovený podľa osobitného predpisu pri
odhaľovaní trestného činu a pri zisťovaní jeho páchateľa ohrozí alebo poruší záujem chránený týmto
zákonom len preto, že bol k tomu donútený zločineckou skupinou alebo teroristickou skupinou, v
ktorej pôsobí, alebo ak spácha taký čin v dôvodnej obave o život alebo zdravie svoje alebo blízkej
osoby.
Agentom je príslušník Policajného zboru alebo príslušník polície iného štátu, ktorý na základe príkazu
prokurátora alebo súdu prispieva k odhaľovaniu, zisťovaniu a usvedčovaniu páchateľov zločinu,
trestných činov uvedených v treťom diele ôsmej hlavy osobitnej časti Trestného zákona (korupcia),
trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa a trestného činu legalizácie príjmu z trestnej
činnosti. Pri odhaľovaní, zisťovaní a usvedčovaní páchateľov korupcie môže byť agentom aj iná osoba
ako príslušník Policajného zboru ustanovená prokurátorom na návrh policajta alebo príslušníka
Policajného zboru povereného ministrom vnútra Slovenskej republiky.
Plnenie úlohy agenta vylučuje protiprávnosť za splnenia nasledovných podmienok:
a) Agent je ustanovený na plnenie úloh pri odhaľovaní trestných činov a zisťovaní ich páchateľov
b) Agent ohrozí alebo poruší chránený záujem:
a) len preto, že bol k tomu donútený zločineckou skupinou alebo teroristickou skupinou, v
ktorej pôsobí alebo
b) v dôvodnej obave o život alebo zdravie svoje alebo blízkej osoby.
Ak by agent ohrozil alebo porušil chránený záujem bez toho, že by bol k tomu donútený zločineckou
skupinou alebo teroristickou skupinou, alebo bez dôvodnej obavy o život a zdravie svoje alebo blízkej
osoby, v tomto prípade by sa nenaplnila uvedená podmienka a agent by bol zodpovedný za spáchanie
konkrétneho trestného činu.
c) Agent nesmie spáchať niektorý z taxatívne vymenovaných trestných činov uvedených v § 30 ods. 2
(vražda, znásilnenie...) alebo spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť.

8. Vývinové štádia trestného činu

Pod pojmom vývojové štádiá trestného činu označujeme fázy ktoré sú typické pri uskutočňovaní
úmyslu spáchať trestný čin.
VÝVOJOVÉ ŠTÁDIÁ TRESTNÉHO ČINU SÚ:
- príprava na trestný čin,
- pokus trestného činu,
- dokonaný trestný čin.
Páchateľ uskutočňuje svoj úmysel spáchať trestný čin spravidla v niekoľkých fázach. V niektorých
prípadoch tieto jednotlivé fázy nasledujú v takom rýchlom slede za sebou, že praktické rozlišovanie
vývojových štádií je nemožné. Napr. páchateľ si prisvojí cudziu vec, ktorú náhodne nájde; využije
príležitosť, že v spínacej skrinke motorového vozidla sú kľúče a toto vozidlo neoprávnene použije a
pod. V iných prípadoch, hlavne pri zložitejších trestných činoch sa úmysel nie vždy dá ihneď vykonať.
Pri takýchto trestných činoch sa páchateľ spravidla musí na spáchanie trestného činu pripravovať a pri
samotnom páchaní trestného činu musí prekonávať rôzne prekážky. Napr. banková lúpež, krádež
vlámaním a podobne.
Vývojové štádiá sú obmedzené len na úmyselné trestné činy, pričom u prípravy je tento okruh zúžený
len na zločiny.
Najzávažnejšou formou je dokonaný trestný čin. Dokonaný trestný čin je čin, pri ktorom boli
naplnené všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu a na rozdiel od prípravy a pokusu nastal
trestnoprávne relevantný následok.
Význam vývojových štádií trestného činu. Účinná ochrana spoločenských vzťahov v závažnejších
prípadoch vyžaduje, aby bol páchateľ postihnutý aj v prípade, keď trestný čin nebol dokonaný.
Pokiaľ ide o vzájomný pomer dokonaného trestného činu, jeho pokusu a prípravy, platí, že
páchateľovi možno pričítať len najzávažnejšiu formu z nich (forma najbližšia k dokonaniu), ktorá
konzumuje všetky nižšie formy, teda ak páchateľ dokonal trestný čin, postihne sa len za dokonaný
trestný čin, lebo príprava a pokus sú zahrnuté v dokonanom trestnom čine. V pokuse je už obsiahnutá
aj príprava.
a) Príprava na zločin: Príprava na zločin je konanie, ktoré spočíva v úmyselnom organizovaní
zločinu, zadovažovaní alebo prispôsobovaní prostriedkov alebo nástrojov na jeho spáchanie, v
spolčení, zhluknutí, návode, objednávaní alebo pomoci na taký zločin alebo v inom úmyselnom
vytváraní podmienok na jeho spáchanie, ak nedošlo k pokusu ani dokonaniu zločinu.
Príprava ešte nemá povahu konania, ktoré charakterizuje skutkovú podstatu trestného činu, iba
úmyselne vytvára podmienky na spáchanie tohoto zločinu.
Formy prípravy na zločin:
a) Organizovanie zločinu. Organizovanie musí smerovať k individuálnemu, aspoň v hrubých rysoch
určenému zločinu.
b) Zadovažovanie alebo prispôsobovanie prostriedkov alebo nástrojov na jeho spáchanie.
Prostriedky alebo nástroje je možno zadovážiť si legálnym alebo nelegálnym spôsobom. Ich
prispôsobovaním sa rozumie ich úprava, ktorá umožňuje alebo uľahčuje ich použitie na spáchanie
zločinu.
c) Spolčenie. Spolčením sa rozumie výslovná alebo konkludentná dohoda dvoch alebo viacerých osôb
o budúcom spáchaní určitého, aj keď nie celkom detailne stanoveného zločinu.
d) Zhluknutie. Zhluknutím sa označuje združenie minimálne troch osôb, uskutočnené po výslovnej
dohode, alebo bez nej, na určitom mieste zamerané na spáchanie individuálne určitej násilnej trestnej
činnosti, ku ktorej má dôjsť hneď.
e) Návod
f) Objednávanie
g) Pomoc na zločin
h) Iné úmyselné vytváranie podmienok pre spáchanie zločinu. Môže ísť o zaobstaranie si plánu
budovy, neuzatvorenie okna a podobne.
Trestnosť prípravy. Príprava na zločin je trestná podľa trestnej sadzby ustanovenej na zločin, ku
ktorému smerovala, ak Trestný zákon v osobitnej časti nestanovuje niečo iné. Pri určení druhu trestu a
jeho výmery súd prihliadne pri príprave na zločin aj na to, do akej miery sa konanie páchateľa
priblížilo k dokonaniu trestného činu, ako aj na okolnosti a na dôvody, pre ktoré k dokonaniu trestného
činu nedošlo. Pri príprave na zločin môže pripadať do úvahy aj mimoriadne zníženie trestu odňatia
slobody.
Trestnosť prípravy na zločin zaniká, ak páchateľ dobrovoľne:
a) upustil od ďalšieho konania smerujúceho k spáchaniu zločinu a odstránil nebezpečenstvo, ktoré
vzniklo záujmu chránenému týmto zákonom z podniknutej prípravy, alebo .
b) urobil o príprave na zločin oznámenie orgánu činnému v trestnom konaní alebo Policajnému
zboru v čase, keď nebezpečenstvo, ktoré vzniklo záujmu chránenému týmto zákonom z podniknutej
prípravy, sa mohlo ešte odstrániť; vojak môže toto oznámenie urobiť aj svojmu nadriadenému alebo
služobnému orgánu a osoba vo výkone trestu odňatia slobody alebo vo výkone väzby aj príslušníkovi
Zboru väzenskej a justičnej stráže. .
Týmto však nie je dotknutá trestnosť páchateľa za iný dokonaný trestný čin, ktorý už týmto svojím
konaním spáchal (kvalifikovaná príprava). Napr. páchateľ si v rámci prípravy neoprávnene
zadovážil motorové vozidlo a strelnú zbraň, preto bude zodpovedný za neoprávnené používanie
cudzieho motorového vozidla a nedovolené ozbrojovanie.
b) pokus trestného činu: Pokus trestného činu je konanie, ktoré bezprostredne smeruje k dokonaniu
trestného činu, ktorého sa páchateľ dopustil v úmysle spáchať trestný čin, ak nedošlo k dokonaniu
trestného činu,
znaky pokusu trestného činu:
- Konanie, ktoré bezprostredne smeruje k dokonaniu trestného činu. Páchateľ už spravidla napĺňa
jednotlivé znaky skutkovej podstaty trestného činu. Bezprostredné smerovanie k dokonanému
trestnému činu je už bezprostredné ohrozovanie predmetu útoku páchateľom napr. vylomenie zámku
dverí pri trestnom čine krádeže, škrtenie osoby pri trestnom čine vraždy.
- Páchateľ koná v úmysle spáchať trestný čin. Pri pokuse má páchateľ úmysel dokonať trestný čin.
Preto pokus je možný len pri úmyselných trestných činoch.
- Nedošlo k dokonaniu činu. Pokus sa od dokonaného trestného činu líši tým, že pri pokuse trestného
činu ešte nenastal následok. Ak by následok už nastal nemôže ísť o pokus ale o pôjde o dokonaný
trestný čin.
Trestnosť pokusu na trestný čin. Pokus trestného činu je trestný podľa trestnej sadzby ustanovenej
na dokonaný trestný čin. Pri určení druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne pri pokuse trestného
činu aj na to, do akej miery sa konanie páchateľa priblížilo k dokonaniu trestného činu, ako aj na
okolnosti a na dôvody, pre ktoré k dokonaniu trestného činu nedošlo. Pri pokuse o trestný čin môže
pripadať do úvahy aj mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody.
Trestnosť pokusu trestného činu zaniká, ak páchateľ dobrovoľne:
a) upustil od ďalšieho konania potrebného na dokonanie trestného činu a odstránil nebezpečenstvo,
ktoré vzniklo záujmu chránenému týmto zákonom z podniknutého pokusu, alebo
b) urobil o pokuse trestného činu oznámenie, orgánu činnému v trestnom konaní alebo Policajnému
zboru v čase, keď nebezpečenstvo, ktoré vzniklo záujmu chránenému týmto zákonom z podniknutého
pokusu, sa mohlo ešte odstrániť; vojak môže toto oznámenie urobiť aj svojmu nadriadenému alebo
služobnému orgánu a osoba vo výkone trestu odňatia slobody alebo vo výkone väzby aj príslušníkovi
Zboru väzenskej a justičnej stráže.
Tým však nie je dotknutá trestnosť páchateľa za iný dokonaný trestný čin, ktorý už týmto svojím
konaním spáchal (kvalifikovaný pokus). Napríklad páchateľ upustil od dokonania trestného činu
vraždy, ale už spôsobil poškodenému ublíženie na zdraví, preto bude trestne zodpovedný za trestný čin
ublíženia na zdraví.
Nespôsobilý pokus: Pokus na nespôsobilom predmete útoku (napr. pokus o prerušenie tehotenstva
žene, ktorá v skutočnosti nebola tehotná, pokus o usmrtenie už mŕtvej osoby).
Pokus nespôsobilými prostriedkami (napr. použitie navlhnutých nábojov na trestný čin vraždy,
pokus vraždy zariekavaním).

9. Trestná súčinnosť a účastníctvo

Trestnou súčinnosťou rozumieme prípady, keď sa na trestnom čine zúčastňuje viac páchateľov alebo
okrem páchateľa aj ďalšie osoby, ktoré trestný čin páchateľa najmä úmyselne vyvolávajú, uľahčujú či
podporujú jeho spáchanie, alebo uľahčujú páchateľovi uniknúť trestnému stíhaniu alebo trestu.
Formy trestnej súčinnosti možno rozdeliť do štyroch skupín:
1. Účastníctvo. Učastníctvom sa všeobecne rozumie úmyselná účasť viacerých osôb na trestnom čine,
ktorá je namierená proti určitému konkrétnemu chránenému záujmu a sleduje sa ňou ten istý následok.
Trestné právo rozlišuje účastníctvo:
a) v užšom zmysle, t.j. organizátor, návodca, objednávateľ a pomocník,
b) v širšom zmysle, t.j. okrem organizátora, návodcu, objednávateľa a pomocníka sem patrí aj
spolupáchateľ.
2. Kolektívne formy prípravy na zločin, teda organizovanie zločinu, návod, objednávanie pomoc,
spolčenie, zhluknutie.
3. Formy trestnej súčinnosti upravené v osobitnej časti Trestného zákona. Majú povahu
samostatných trestných činov. V osobitnej časti sú upravené nasledovné formy trestnej súčinnosti:
- podielnictvo
- legalizácia príjmu z trestnej činnosti
- založenie, zosnovanie a podporovanie zločineckej skupiny
- založenie, zosnovanie a podporovanie teroristickej skupiny
- podnecovanie
- schvaľovanie trestného činu
- nadržovanie
- neoznámenie trestného činu
- neprekazenie trestného činu
- marenie výkonu úradného rozhodnutia
- podnecovanie k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti
4. Ďalšie skutkové podstaty, pri ktorých sa trestná súčinnosť posudzuje ako okolnosť
podmieňujúca použitie vyššej trestnej sadzby; v skutkových podstatách je vyjadrená nasledovnými
slovami:
- s najmenej dvoma osobami (napr. porušovanie domovej slobody)
- taký čin zorganizuje (napr. krádež)
- ak spácha čin ako člen organizovanej skupiny
- v nebezpečnom zoskupení, resp. ako člen nebezpečného zoskupenia (napr. úkladná vražda)
PÁCHATEĽ, NEPRIAMY PÁCHATEĽ, SPOLUPÁCHATEĽ
Páchateľ
„Páchateľ trestného činu je ten, kto trestný čin spáchal sám. Páchateľom trestného činu môže byť
fyzická osoba.“ Páchateľ musí naplniť všetky znaky skutkovej podstaty trestné činu alebo sa o to
aspoň pokúsiť. Pri zločinoch stačí aj konanie páchateľa vo forme prípravy. Ak na spáchanie trestného
činu TZ vyžaduje osobitnú vlastnosť, spôsobilosť alebo postavenie páchateľa, páchateľom alebo
spolupáchateľom trestného činu môže byť osoba, ktorá má požadovanú vlastnosť, spôsobilosť alebo
postavenie. Ak zákon ustanovuje, že páchateľ musí byť nositeľom osobitnej vlastnosti, spôsobilosti
alebo postavenia, stačí, ak túto vlastnosť, spôsobilosť alebo postavenie spĺňa PO, v mene ktorej
páchateľ koná – tzv. konanie za iného.
Nepriamy páchateľ
Za páchateľa sa v trestnom práve považuje aj tzv. nepriamy páchateľ. Nepriamy páchateľ je ten,
kto na spáchanie trestného činu úmyselne použije inú osobu ako „živý nástroj". Osoba, ktorá je „ži-
vým nástrojom", koná nezavinené. Za trestný čin bude zodpovedný ten páchateľ, ktorý
prostredníctvom tohto živého nástroja čin spáchal.
Za nepriameho páchateľa sa teda označujú najmä tieto osoby:
a) Kto použil na spáchanie činu osobu trestne nezodpovednú (pre nedostatok veku alebo z dôvodu
nepríčetnosti).
b) Kto použil na spáchanie trestného činu osobu, ktorá konala v skutkovom omyle a v jeho dôsledku
nemohla pochopiť význam svojho konania.
c) Kto donútil inú fyzickú osobu násilím alebo hrozbou bezprostredného násilia k činu, ktorý má
znaky trestného činu,
d) Kto zneužil svoje práva dávať rozkazy, pokiaľ osoba, ktorá rozkaz plnila, ho bola povinná
uposlúchnuť.
e) Kto na dosiahnutie svojich cieľov zneužíva osobu konajúcu kulpózne alebo osobu, ktorá nekoná v
špecifickom úmysle alebo zo špecifického motívu (pohnútky), ktoré skutková podstata predpokladá.
Nepriame páchteľstvo sa nepovažuje za formu trestnej súčinnosti.
Spolupáchateľstvo
Závažnejšou formou páchateľstva je spolupáchateľstvo. „Ak bol trestný čin spáchaný spoločným
konaním dvoch alebo viacerých páchateľov (spolupáchatelia), zodpovedá každý z nich, ako keby
trestný čin spáchal sám.“
Spáchanie trestného činu je spoločným konaním. Pre spoločné konanie je charakteristická priama a
osobná účasť na čine. Spoločné konanie spočíva v nasledujúcich okolnostiach:
a) Každý môže uskutočniť celé konanie, to znamená, že každý zo spolupáchateľov naplní všetky
znaky skutkovej podstaty trestného činu.
b) Každý môže vykonať len časť konania predpokladaného v skutkovej podstate. Táto možnosť
sa týka najmä trestných činov, kde zákon predpokladá dve konania. Jeden zo spolupáchateľov naplní
len časť konania druhý naplní zostávajúcu časť konania. Táto skutková podstata je naplnená až
spojením jednotlivých čiastkových konaní
c) Každý zo spolupáchateľov vykonáva určitú činnosť, ktorá sa až ako celok posudzuje ako
trestný čin.
Spolupáchateľstvo je možné len pri úmyselných trestných činoch. Úmysel sa musí vzťahovať
nielen na znaky trestného činu, ale aj na okolnosť, že ide o spoločné konanie. Tým sa
spolupáchateľstvo odlišuje od súbežného páchateľstva niekoľkých osôb
Trestnost' spolupáchateľstva
Každý zo spolupáchateľov sa posudzuje tak, ako keby trestný čin spáchal sám. Pripočíta sa mu teda
celá škoda a celý rozsah činu.
Exces (vybočenie z rámca spoločnej dohody)
Ak niektorý zo spolupáchateľov vybočí z rámca spoločnej dohody, pokiaľ k nej došlo, bude trestne
zodpovedný za to, čo sám spôsobil a zavinil. Ostatní spolupáchatelia budú zodpovední len za trestnú
činnosť, ktorá bola obsahom dohody.
Napríklad spolupáchatelia X a Y sa dohodli, že osobe A ublížia na zdraví. Pri útoku spolupáchateľ X z
vlastnej iniciatívy úmyselne usmrtí osobu A. Spolupáchateľ Y bude zodpovedný iba za ublíženie na
zdraví, spolupáchateľ X bude zodpovedný za ťažší následok - smrť a bude odsúdený za vraždu.
Zánik trestnosti spolupáchateľstva
Zánik trestnosti sa pri každom zo spolupáchateľov posudzuje samostatne. To znamená, že ak prejaví
účinnú ľútosť len jeden zo spolupáchateľov, trestnost' zaniká iba voči nemu, druhý spolupáchateľ bude
trestne zodpovedný.
ÚČASTNÍCTVO
Účastníctvo možno charakterizovať nasledovne:
a) Úmyselná účasť viacerých osôb na trestnom čine. Pri účastníctve sa predpokladá úmyselné
zavinenie, to znamená, že účastníctvo je pri trestných činoch zavinených z nedbanlivosti vylúčené.
b) Je namierené proti tomu istému chránenému objektu.
c) Sleduje sa ním ten istý následok.
d) Táto účasť nie je priama. Podmienka nepriamej účasti na čine má význam najmä z hľadiska
odlíšenia účastníctva od spolupáchateľstva. Táto činnosť nie je spoločným konaním, ani netvorí
článok reťaze, ktorý je nevyhnutný na spáchanie trestného činu.
e) Medzi konaním páchateľa a účastníka je však určitá súvislosť.
f) Účastníkom na dokonanom trestnom čine môže byť len ten, kto nie je páchateľom alebo
spolupáchateľom toho istého trestného činu.
g) Došlo aspoň k pokusu alebo dokonanému trestnému činu.
Formy účastníctva
Medzi formy účastníctva na trestnom čine patrí organizátor, návodca, objednávateľ a pomocník.
a) Organizátor - je ten, kto úmyselne zosnoval alebo riadil spáchanie trestného činu. Organizátorstvo
musí smerovať vždy ku konkrétnemu trestnému činu aspoň v hlavných črtách. Ak nedošlo k pokusu
trestného činu, organizátor môže byť zodpovedný za prípravu na zločin.
Za zosnovanie sa považuje činnosť, ktorá spočíva v iniciovaní dohody o spáchaní trestného činu, vo
vytvorení plánu na jeho spáchanie, vo vyhľadaní osôb, zaisťovaní ich styku, rozdelení úloh a pod. Za
riadenie treba považovať úkony, ktoré spočívajú v usmerňovaní všetkých osôb podieľajúcich sa na
trestnom čine, vydávanie konkrétnych pokynov jednotlivým osobám, vyžadovanie ich splnenia a pod.
Organizátorom môže byť aj osoba, ktorá síce čin nezosnovala, ale pripojila sa k nemu až neskôr a
ujala sa jeho organizovania a riadenia.
b) Návodca - je ten, kto úmyselne iného naviedol na spáchanie trestného činu. Navádzaním sa
rozumie také pôsobenie na inú osobu, cieľom ktorého je túto osobu presvedčiť, aby spáchala trestný
čin. O účastníctvo formou návodu pôjde, podobne ako pri organizátorovi, až vtedy, ak trestný čin
dospel aspoň do štádia pokusu. V opačnom prípade by mohlo ísť o „návod" ako formu prípravy na
zločin.
Formy návodu zákon nevymedzuje, môžu byť rôzne (napr. prehováranie, poučovanie, presviedčanie,
rada, rozkaz, stávka, dohoda za odmenu, hrozba a pod.), pokiaľ nejde o nepriame páchateľstvo. Od
návodu treba odlišovať podnecovanie, ktoré na rozdiel od návodu nesmeruje ku konkrétnej osobe,
ale je prednesené verejne.
c) Objednávateľ - je ten, kto požiadal iného, aby spáchal trestný čin. V tomto prípade totiž nejde o
typické navedenie na spáchanie trestného činu, pretože nájomní páchatelia trestných činov sú tieto
trestné činy už vopred ochotní spáchať a objednávateľ len konkretizuje predmet útoku.
d) Pomocník - je ten, kto poskytol inému pomoc na spáchanie trestného činu, najmä zadovážením
prostriedkov, odstránením prekážok, radou, utvrdzovaním v predsavzatí, sľubom pomôcť po trestnom
čine. Je to osoba, ktorá podporuje hlavného páchateľa ešte pred spáchaním trestného činu. Formy po-
moci uvádza zákon demonštratívne. Rozlišujeme pomoc
- fyzickú, najmä zadováženie prostriedkov, odstránenie prekážok,
- psychickú, najmä radou, utvrdzovaním v predsavzatí, sľubom prispieť po čine.
TRESTNOST ÚČASTNÍCTVA
Na trestnú zodpovednosť a trestnost' účastníka sa použijú ustanovenia o trestnej zodpovednosti
páchateľa, ak Trestný zákon nestanovuje inak. Z takejto konštrukcie vyplýva, že trestnost'
účastníctva sa posudzuje podlá dvoch zásad:
1. podľa zásady závislosti (akcesority) – uplatní sa vtedy, ak páchateľ hlavný trestný čin dokonal,
alebo sa oň aspoň pokúsil. Preto sa zásadne potrestá podľa trestnej sadzby páchateľa.
Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne:
a) u spolupáchateľov aj na to, akou mierou konanie každého z nich prispelo k spáchaniu trestného
činu,
b) u organizátora, objednávateľa, návodcu a pomocníka aj na význam a povahu ich účasti na
spáchanom trestnom čine,
c) pri príprave na zločin a pri pokuse trestného činu aj na to, do akej miery sa konanie páchateľa
priblížilo k dokonaniu trestného činu, ako aj na okolnosti a na dôvody, pre ktoré k dokonaniu trestného
činu nedošlo.
V niektorých prípadoch sa účastníctvo na trestnom čine posudzuje ako všeobecná priťažujúca
okolnosť – spáchal trestný čin ako organizátor.
2. podľa zásada samostatnosti – uplatní sa vtedy, ak čin dospel do štádia prípravy, uplatní sa aj pri
tých skutkových podstatách, kde sa účasť na čine považuje za priame páchateľstvo
Zánik trestnosti účastníctva
V Trestnom zákone nie je osobitne upravený zánik trestnosti účastníctva. Preto sa zánik trestnosti
účastníka posudzuje analogicky podľa ustanovení o zániku trestnosti pokusu trestného činu, resp. o
zániku trestnosti prípravy na zločin. Trestnosť účastníctva môže zaniknúť, ak účastník dobrovoľne
upustil od ďalšieho konania potrebného na dokonanie trestného činu a odstránil nebezpečenstvo,
ktoré vzniklo záujmu chránenému Trestným zákonom z podniknutého konania, alebo urobil oznáme-
nie orgánu činnému v trestnom konaní alebo Policajnému zboru v čase, keď nebezpečenstvo, ktoré
vzniklo záujmu chránenému Trestným zákonom z podniknutého pokusu, sa mohlo ešte odstrániť.
ZDANLIVÁ TRESTNÁ SÚČINNOSŤ
V prípade, ak chýba niektorý z pojmových znakov trestnej súčinnosti, nejde o trestnú súčinnosť, ale o
zdanlivú trestnú súčinnosť.
a) Zdanlivé spolupáchateľstvo: spočíva v tom, že trestný čin spácha páchateľ s osobou pre
nedostatok veku trestne nezodpovednou. Ak spácha páchateľ trestný čin spoločným konaním s osobou
pre nedostatok veku trestne nezodpovednou, nejde o spolupáchateľstvo, ale o spáchanie trestného činu
jediným páchateľom
b) Súbežné páchateľstvo - pod súbežným páchateľstvom rozumieme prípad, keď boli znaky
skutkovej podstaty trestného činu naplnené prostredníctvom viacerých osôb, avšak chýbal pri tom ich
spoločný úmysel, že čin páchajú spoločným konaním. Jednotliví páchatelia sa posudzujú samostatne
ako priami páchatelia.
c) Postupné páchateľstvo - Postupným páchateľstvom rozumieme prípad, keď sú znaky skutkovej
podstaty trestného činu naplnené konaním dvoch osôb bez vzájomnej dohody, resp. bez toho, aby tieto
osoby o sebe vedeli.
d) Nepriamy páchateľ - je ten, kto na spáchanie trestného činu úmyselne použije inú osobu ako „živý
nástroj".
e) Zdanlivé účastníctvo - spočíva v tom, že osoba trestne nezodpovedná navádza na trestný čin osobu
trestne zodpovednú alebo jej v tom pomáha.
10. Súbeh trestných činov a recidíva
Podľa trestnoprávnej teórie o súbeh trestných činov (konkurenciu) ide vtedy, ak ten istý páchateľ
spácha dva alebo viac trestných činov pred tým, ako bol za niektorý z nich odsúdený súdom prvého
stupňa, a pokiaľ nezanikla trestnost' niektorého z nich.
Časovou hranicou, ktorá v prípade súbehu oddeľuje zbiehajúce sa trestné činy od ďalších, je
vyhlásenie odsudzujúceho rozsudku súdu prvého stupňa, a to za podmienky, že tento rozsudok neskôr
nadobudol právoplatnosť. V prípade trestného rozkazuje hranicou pre súbeh trestných činov jeho
doručenie a nikdy nie jeho vyhotovenie. Trestný rozkaz sa totiž nevyhlasuje.
Ďalšou podmienkou, ktorá musí byť splnená, aby sa mohlo spáchanie viacerých trestných činov
posudzovať ako súbeh, je, že o súbeh ide len vtedy, ak nezanikla trestnosť niektorého z nich.
Súbeh ako jeden z prípadov spáchania viacerých trestných činov treba odlišovať od recidívy. O
recidívu ide totiž vtedy, ak sa ten istý páchateľ znovu dopustí trestného činu potom, ako ho súd
právoplatne odsúdil za iný, predchádzajúci trestný čin. Rozdiel medzi súbehom a recidívou spočíva v
tom, že hranicou pre viac spáchaných trestných činov je odsudzujúci rozsudok súdu prvého stupňa a
pri recidíve je touto hranicou právoplatný odsudzujúci rozsudok.
Ak bol trestný čin spáchaný v čase od vyhlásenia odsudzujúceho rozsudku súdom prvého stupňa za
predchádzajúci trestný čin do okamihu nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku, v prípade týchto
dvoch trestných činov nejde o súbeh a páchateľa pri posudzovaní druhého trestného činu nemožno
považovať ani za recidivistu. Takéto prípady označujeme ako nepravá recidíva.
Druhy súbehov
a) O jednočinný súbeh rovnorodý ide vtedy, ak páchateľ jedným skutkom spácha viac trestných
činov, ktoré porušujú alebo ohrozujú spoločný objekt (napr. páchateľ pri krádeži vlámaním do domu
poškodí vstupné bezpečnostné dvere v hodnote 25 000 Sk a z predsiene domu odcudzí finančnú
hotovosť 15 000 Sk).
b) O jednočinný súbeh rôznorodý ide v tých prípadoch, ak páchateľ jedným skutkom naplní znaky
skutkových podstát trestných činov, ktoré sa od seba odlišujú objektom, ktorý je znakom týchto
skutkových podstát. Inak povedané, jedným skutkom spácha viac trestných činov rôznej povahy (napr.
páchateľ odcudzí pištoľ v hodnote 15 500 Sk, čím sa dopustí trestného činu krádeže podľa § 212 a
trestného činu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami.
c) O viacčinný súbeh rovnorodý ide vtedy, ak páchateľ viacerými skutkami spácha viac trestných
činov, ktoré porušujú alebo ohrozujú rovnaký druhový objekt (napr. páchateľ v jeden deň odcudzí
bicykel za 24 000 Sk, o týždeň v práci spreneverí sumu 33 000 Sk a cez víkend, keď sa nemá ako
dostať domov, sa zmocní cudzieho motorového vozidla v hodnote 125 000 Sk).
d) O viacčinný súbeh rôznorodý ide v prípade, ak páchateľ viacerými skutkami spácha viac
trestných činov smerujúcich proti rozdielnym druhovým objektom (napr. páchateľ sa v jeden deň
dopustí trestného činu podplácania, v ten istý deň večer v krčme susedovi po hádke ublíži na zdraví a
v noci vykradne obchod).
Základným zmyslom inštitútu jednočinného súbehu (ideálna konkurencia) je plne vystihnúť povahu
a závažnosť páchateľovho konania, ktorá bude v súlade s tým najlepšie vystihnutá v prípade, ak sa
bude každý zo zbiehajúcich sa skutkov páchateľa posudzovať podľa všetkých ustanovení Trestného
zákona, ktoré sa naň vzťahujú. Niekedy však na vyjadrenie závažnosti činu stačí, ak sa skutok posúdi
podľa jedného z niekoľkých ustanovení Trestného zákona, ktoré sa naň vzťahujú. V takom prípade
hovoríme o vylúčení jednočinného súbehu.
Viacčinný súbeh (reálna konkurencia) vždy spočíva v tom, že páchateľ viacerými skutkami buď
opätovne porušuje to isté ustanovenie Trestného zákona (rovnorodý súbeh), alebo postupne poruší
viacero ustanovení Trestného zákona (rôznorodý súbeh).
RIEŠENIE SÚBEHOV
Pri riešení problému súbehov trestných činov treba vyriešiť dve skupiny otázok:
1. otázku skutku, teda či ide o jeden skutok, alebo o viac skutkov,
2. otázku určenia všetkých ustanovení osobitnej časti Trestného zákona, ktoré boli naplnené
jednotlivými čiastkovými skutkami.
Kým viacčinný súbeh predpokladá viac skutkov (samostatných útokov) a každý z týchto skutkov
sa posudzuje ako samostatný čin, pri jednočinnom súbehu ide o skutok jediný. Skutkom sa
rozumie určitá udalosť vo vonkajšom svete spočívajúca v konaní človeka, ktorá môže mať znaky
jedného alebo viacerých trestných činov, alebo nemusí vykazovať znaky žiadneho trestného činu, a
táto udalosť je vymedzená ako skutok v príslušnom akte orgánu činného v trestnom konaní.
Za jeden skutok sa v trestnoprávnej teórii a praxi považujú všetky tie prejavy vôle páchateľa
navonok, ktoré sú príčinou následku významného z hľadiska trestného práva, pokiaľ sú spojené
zavinením, ako aj rôzne vývinové štádiá trestnej činnosti (príprava, pokus, dokonaný trestný čin) a
napokon aj jednotlivé prejavy vôle navonok, ktoré tvoria pokračovanie v trestnej činnosti (trestný čin
trváci a trestný čin hromadný).
Každú trestnú činnosť páchateľa treba posudzovať podľa všetkých skutkových podstát trestných
činov, ktorých zákonné znaky boli naplnené.
VYLÚČENIE JEDNOČINNÉHO SÚBEHU (ZDANLIVÝ SÚBEH)
Každý skutok sa musí zásadne posudzovať podľa všetkých trestnoprávnych ustanovení, ktorých znaky
napĺňa, pokiaľ je to potrebné, aby sa v plnej miere vystihla jeho povaha a závažnosť. V niektorých
prípadoch však na právnu kvalifikáciu stačí použiť len jedno ustanovenie osobitnej časti Trestného
zákona. Tieto prípady sa v trestnoprávnej teórii a aplikačnej praxi označujú ako dôvody vylučujúce
jednočinný súbeh. Teória a prax pozná nasledujúce dôvody vylučujúce jednočinný súbeh:
a) pomer špeciality - Ide o uplatnenie právnej zásady „lex specialis derogat legi generali", t.j.
špeciálny zákon ruší všeobecné zákony. Špeciálna skutková podstata trestného činu má zúžený rozsah
v pomere k všeobecnej skutkovej podstate. Podľa pomeru špeciality sa posudzujú tieto prípady:
1. skutkové podstaty kvalifikované a privilegované vo vzťahu k základným skutkovým podstatám,
2. zložené skutkové podstaty voči skutkovým podstatám, ktoré možno považovať za ich časti.
Vyžaduje sa však, aby v zloženej skutkovej podstate boli v skutkových podstatách, ktoré ju tvoria,
obsiahnuté všetky jej znaky, najmä subjektívne znaky,
3. spravidla predčasne dokonané trestné činy vo vzťahu k všeobecným ustanoveniam o príprave a
pokuse
b) pomer subsidiarity - Ide o naplnenie právnej zásady „lex primaria derogat legi subsidiariae", t.j.
hlavný zákon ruší zákony vedľajšie, podporné. V pomere subsidiarity sú ustanovenia určené na
ochranu tých spoločenských vzťahov, ak je účelom jedného z obidvoch ustanovení (subsidiárneho,
vedľajšieho) len doplniť v tomto smere ochranu, ktorú poskytuje druhé ustanovenie (primárne,
hlavné), a to aj proti menej závažným útokom toho istého druhu. O subsidiarite hovoríme najmä v
týchto prípadoch:
1. vzdialenejšie vývinové štádiá trestnej činnosti v pomere k štádiu bližšiemu k dokonaniu trestného
činu
2. spravidla ustanovenie o ohrozovacom trestnom čine k ustanoveniu o poruchovom trestnom čine
3. menej závažné formy trestnej súčinnosti vo vzťahu k závažnejším formám trestnej súčinnosti
c) faktická konzumpcia skutkových podstát - O faktickú konzumpciu skutkových podstát ide v
prípade, keď porušenie či ohrozenie záujmov chránených jedným trestnoprávnym ustanovením je v
konkrétnom prípade bezvýznamným prostriedkom alebo podradným, vedľajším produktom hlavnej
(závažnejšej) trestnej činnosti postihnutej iným trestnoprávnym ustanovením (napr. poškodenie zámky
pri krádeži vlámaním, zastrelenie psa pri vražde a pod.). Základným a aj podstatne závažnejším
trestným činom je krádež vlámaním.
d) pokračovací trestný čin, hromadný trestný čin a trváci trestný čin - Pokračovací trestný čin,
hromadný trestný čin a trváci trestný čin sa z hmotnoprávneho hľadiska považujú zajeden skutok a
jeden trestný čin, a preto jednočinný súbeh je v takýchto prípadoch vylúčený.
e) trestný čin opilstva podľa § 363 - Ak sa páchateľ zavinene privedie do stavu nepríčetnosti a v
tomto stave sa dopustí viacerých útokov, ktoré majú inak znaky trestného činu, a to aj rôznych
skutkových podstát, tieto útoky treba posudzovať podľa znakov skutkovej podstaty trestného činu
opilstva podľa § 363 ako jedno súvislé konanie, teda ako jeden skutok.
ÚČINKY SÚBEHU
Hmotnoprávne účinky súbehu sú nasledovné:
- v prípade súbehu sa uplatňujú osobitné zásady pri ukladaní úhrnného, spoločného a súhrnného trestu.
V tejto súvislosti je dôležité rozlišovanie jednočinného súbehu a viacčinného súbehu. Pri ukladaní
úhrnného trestu za jednočinný súbeh alebo za viacčinný súbeh trestných činov, z ktorých ani jeden nie
je zločinom, sa uloží trest podľa zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich
najprísnejšie trestný (absorpčná zásada). Ak súd ukladá úhrnný trest odňatia slobody za viacčinný sú-
beh trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, sa horná hranica trestnej sadzby odňatia
slobody trestného činu z nich najprísnejšie trestného zvyšuje o jednu tretinu a súd páchateľovi uloží
trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody (asperačná zásada),
- súbeh trestných činov sa podľa § 37 písm. h) (spáchal viac trestných činov) považuje za všeobecnú
priťažujúcu okolnosť,
- pri jednočinnom súbehu sa zánik trestnostiposudzuje samostatne pri každom trestnom čine.
- jednočinný súbeh trestných činov podľa skoršieho a nového Trestného zákona je vylúčený; viacčinný
súbeh je však v takomto prípade možný.
Pokiaľ ide o procesné účinky, súbeh má význam predovšetkým v tom, že o všetkých trestných činoch
toho istého páchateľ sa môže vykonávať spoločné konanie
RECIDÍVA
Recidívou sa v trestnom práve rozumie prípad, ak ten istý páchateľ znovu spácha trestný čin po tom,
ako ho súd právoplatne odsúdil za iný, predchádzajúci trestný čin. Odsúdeným sa rozumie páchateľ,
ktorý bol právoplatným rozsudkom uznaný za vinného.
Najdôležitejším znakom, ktorý odlišuje recidívu od súbehu, je, že páchateľ bol už za
predchádzajúci trestný čin právoplatne odsúdený.
DRUHY RECIDÍVY
Podľa charakteru páchanej trestnej činnosti delíme recidívu na:
a) všeobecnú - vzniká, ak páchateľ po právoplatnom odsúdení za trestný čin (úmyselný alebo
nedbanlivostný) znova spácha trestný čin (úmyselný alebo nedbanlivostný).
b) druhovú - vzniká, ak páchateľ po právoplatnom odsúdení za trestný čin znova spácha trestný čin
rovnakého druhu; nemusí ísť o rovnaký trestný čin, ale stačí rovnaký druh trestného činu, t.j. ktoré
majú spoločný objekt
c) špeciálnu - vzniká vtedy, ak páchateľ po právoplatnom odsúdení znova spácha rovnaký trestný čin
ako ten, za ktorý bol odsúdený.
Podľa časového rozpätia medzi právoplatným rozhodnutím a ďalším spáchaným trestným činom sa
recidíva člení na recidívu
a) časovo obmedzenú - Pre časovo obmedzenú recidivuje charakteristické to, že Trestný zákon
ustanovuje určité časové rozpätie od predchádzajúceho odsúdenia ako podmienku trestnosti činu alebo
okolnosť podmieňujúcu použitie vyššej trestnej sadzby. Toto rozpätie je v zákone vyjadrené slovami
„bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený,“ alebo v
predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch z výkonu trestu odňatia slobody uloženého za taký
čin prepustený“
b) časovo neobmedzenú - Ak takéto časové rozpätie v zákone nie je uvedené, hovoríme o časovo
neobmedzenej recidíve. Takýmito prípadmi časovo neobmedzenej recidívy vo všeobecnej časti
Trestného zákona je všeobecná priťažujúca okolnosť „bol už za trestný čin odsúdený
DÔSLEDKY RECIDÍVY
a) Recidíva sa považuje za všeobecnú priťažujúcu okolnosť a je vyjadrená slovami „bol už za
trestný čin odsúdený".
b) Recidíva je okolnosťou podmieňujúcou použitie vyššej trestnej sadzby. Špeciálna recidíva je
okolnosťou, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby a je uvedená v kvalifikovanej skutkovej
podstate slovami „už bol za taký trestný čin odsúdený“ (napr. pri trestnom čine vraždy)
c) Možnosť uložiť ochranné opatrenie - ochranný dohľad. Ochranný dohľad môže fakultatívne
súd uložiť aj páchateľovi úmyselného trestného činu, ktorý bol už v minulosti najmenej dvakrát vo
výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin a ktorému znovu ukladá nepodmienečný trest
odňatia slobody, ak vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší spôsob ži-
vota, na prostredie, v ktorom žije, a na povahu spáchanej trestnej činnosti sa nedá očakávať, že po
výkone trestu bude viesť riadny život
d) Uplatnenie zásady „trikrát a dosť". Ak súd odsudzuje páchateľa za taxatívne vymenované trestné
činy (§ 47 ods. 2), ktorý už bol za takéto trestné činy, hoci aj v štádiu pokusu, dvakrát potrestaný ne-
podmienečným trestom odňatia slobody, uloží mu trest odňatia slobody na doživotie
e) Uplatnenie zásady „dvakrát a dosť". Pri trestnom čine úkladnej vraždy v prípade, ak sa páchateľ
dopustí úkladnej vraždy po tom, čo bol už za trestný čin úkladnej vraždy odsúdený, súd mu uloží trest
odňatia slobody na doživotie. V tomto prípade ide o sankciu absolútne určitú.
f) Zvýšenie dolnej hranice trestnej sadzby. Pri opätovnom spáchaní zločinu sa zvyšuje dolná hranica
zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu polovicu a pri opätovnom spáchaní obzvlášť závažného
zločinu sa zvyšuje dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o dve tretiny
g) Vonkajšia diferenciácia výkonu trestu odňatia slobody. Súd zaradí páchateľa na výkon trestu
odňatia slobody spravidla do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, ak v posledných
desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol
uložený za úmyselný trestný čin
h) Ak súd uloží trest odňatia slobody na doživotie, môže zároveň rozhodnúť, že podmienečné
prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody nie je prípustné, ak páchateľ bol už potrestaný za
trestný čin uvedený v § 47 ods. 2. Všeobecne platí pravidlo, že osoba odsúdená na doživotie, môže byť
podmienečne prepustená najskôr po dvadsiatich piatich rokoch výkonu tohto trestu.
11. POJEM A ÚČEL TRESTU, JEDNOTLIVÉ DRUHY TRESTOV
Trestné právo vychádza zo zásady pomocnej úlohy trestnej represie, to znamená, že štátne donútenie
trestnoprávnymi prostriedkami treba používať až vtedy, ak neexistuje iné riešenie ako dosiahnuť súlad
správania ľudí s právom. Trestný zákon umožňuje uložiť dva druhy sankcií a to tresty a ochranné
opatrenia.
- Trest je ujma na osobnej slobode, majetkových alebo iných právach odsúdeného.
- Trest je opatrením štátneho donútenia, právnym, následkom trestného činu, ktorý súd ukladá
páchateľovi v mene štátu, na základe' zákona a spôsobuje páchateľovi určitú ujmu na jeho
právach.
- Trestom sa vyslovuje aj morálne odsúdenie páchateľa .
- Trest by mal podľa možností postihnúť výlučne páchateľa trestného činu (zásada personality
trestu)
- Za trestné činy je oprávnený rozhodovať len súd.
- Trest môže byť páchateľovi uložený jedine na základe zákona uplatňuje sa zásada- žiaden trest
bez zákona.
- Trest sa môže uložiť výlučne len za TČ- žiaden trest bez trestného činu ( nulla poena sine
lege)
- Slovenské trestné právo je založené na zásade humanizmu- trest má spôsobiť takú ujmu akú
vyžaduje splnenie účelu trestu.

Účelom trestu (§ 34 ods. 1 Tr. zákona) je : cieľ trestania, poznáme 4 hlavné ciele
1. Zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom trestného činu /ochranná funkcia
trestu/. Ochrana spoločnosti je základná funkcia trestania. Spočíva v ochrane oprávnených
záujmov jednotlivca a spoločnosti pred páchateľmi TČ, aby občania mohli bezpečne žiť
a spoločnosť riadne fungovať.
2. Zabrániť odsúdenému páchaní ďalšej trestnej činnosti /represívna zložka trestu/. Buď
priamo fyzickým znemožnením určitého konania alebo vytvorením výrazných zábran, ktoré
konanie páchateľovi znemožňujú. Zmyslom je zabrániť páchateľovi aspoň na určitý čas v
páchaní trestnej činnosti. Postoj páchateľa k trestnej činnosti sa môže zmeniť tým, že trest
páchateľa zastraší a ukáže mu, že páchať trestné činy sa nevypláca.
3. Vytvoriť podmienky na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život
/individuálna prevencia/. Je to vlastne prevýchova prostredníctvom donútenia. Náročná
a problematická zložka účelu trestu. Výchova páchateľa k tomu aby viedol riadny život.
4. Odradiť ostatných od páchania trestných činov /generálna prevencia/.Je zameraná na
potenciálnych páchateľov, ktorých varuje a odradí od páchania trestných činov, ale aj
ostatných členov spoločnosti, v ktorých utvrdzuje pocit právnej istoty a spravodlivosti.
Generálna prevencia sa člení na pozitívnu (posilňovanie právneho vedomia) a negatívnu
(zastrašenie alebo odradenie ostatných páchateľov od páchania trestných činov). Spravodlivé
a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo , že konanie, za ktoré bol
uložený trest , je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním TČ. Neodvrátiteľnosť
trestu.
5. Vyjadriť morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou, v treste je obsiahnuté aj spoločenské
odsúdenie, negatívne ohodnotenie páchateľa a jeho činu, a to tak právne, ako aj etické.

Systém trestov: usporiadanie jednotlivých druhov trestov podľa závažnosti, podľa postihovaných
záujmov a vzájomné vzťahy a väzby medzi jednotlivými trestami.

DRUHY TRESTOV (§ 32 Tr. zákona)

a) trest odňatia slobody,
b) trest domáceho väzenia,
c) trest povinnej práce,
d) peňažný trest,
e) trest prepadnutia majetku,
t) trest prepadnutia veci,
g) trest zákazu činnosti,
h) trest zákazu pobytu,
i) trest straty čestných titulov a vyznamenaní,
j) trest straty vojenskej a inej hodnosti,
k) trest vyhostenia.
Tresty možno deliť podľa rôznych hľadísk:
1. Podľa toho, aké práva odsúdeného trest postihuje, na
a) tresty postihujúce slobodu (trest odňatia slobody, trest domáceho väzenia, trest
povinnej práce, trest zákazu pobytu, trest zákazu činnosti, trest vyhostenia),
b) tresty postihujúce majetok (peňažný trest, trest prepadnutia majetku, trest
prepadnutia veci),
c) tresty na cti (trest straty čestných titulov a vyznamenaní, trest straty vojenskej a inej
hodnosti).

2. Podľa toho, či ich možno uložiť samostatne, alebo výlučne popri inom treste, na
a) tresty samostatné; sú to tresty, ktoré možno uložiť jednak samostatne a jednak spolu
s iným trestom;
b) tresty vedľajšie; sú to tresty, ktoré možno uložiť len popri inom treste;
Popri sebe nemožno uložiť trest
a) odňatia slobody a domáceho väzenia,
b) odňatia slobody a povinnej práce,
c) peňažný a prepadnutia majetku,
d) prepadnutia veci a prepadnutia majetku,
e) zákazu pobytu a vyhostenia.

3. Podľa určitosti sankcií možno tresty rozlišovať na

a) tresty absolútne určité; sú to tresty, pri ktorých zákon ustanovuje druh a výmeru
trestu
b) tresty relatívne určité; sú to tresty, pri ktorých je ustanovená horná a dolná hranica
trestnej sadzby

4. Podľa toho, či sa s trestom ukladá aj náhradný trest, na

a) tresty bez náhrady (trest odňatia slobody, trest prepadnutia majetku, trest
prepadnutia veci, trest zákazu činnosti, trest zákazu pobytu, trest straty čestných
titulov a vyznamenaní a trest straty vojenskej a inej hodnosti, trest vyhostenia),
b) tresty s náhradou; určité tresty sa ukladajú v spojení s iným trestom,

5. Podľa toho, či tresty možno uložiť každému páchateľovi, alebo len zúženému okruhu
páchateľov:
a) tresty, ktoré možno uložiť každému páchateľovi
b) tresty, ktoré možno uložiť zúženému okruhu páchateľov; ide o nasledovné tresty: trest
straty čestných titulov a vyznamenaní (tento trest sa môže uložiť osobe, ktorá je
nositeľom čestných titulov a vyznamenaní), trest straty vojenskej a inej hodnosti (súd
ho môže uložiť páchateľovi, ktorý je nositeľom takejto hodnosti), trest vyhostenia
(súd ho môže uložiť páchateľovi, ktorý nieje občanom Slovenskej republiky alebo
občanom iného členského štátu Európskej únie), trest zákazu činnosti (mladistvému
páchateľovi sa môže uložiť len vtedy, ak to nie je prekážkou v príprave na jeho
povolanie), peňažný trest (mladistvému ho možno uložiť len vtedy, ak je zárobkovo
činný alebo ak to dovoľujú jeho majetkové pomery).
6. Podľa veku páchateľa:
a) tresty, ktoré možno uložiť dospelému páchateľovi;
b) tresty, ktoré možno uložiť mladistvému páchateľovi; pri mladistvom, vzhľadom na
niektoré špecifiká, zákonodarca zužuje okruh trestov, ktoré možno uložiť
mladistvému (trest povinnej práce, peňažný trest, trest prepadnutia veci, trest zákazu
činnosti, trest vyhostenia, trest odňatia slobody)

Alternatívne tresty- tresty , ktoré bez toho aby boli spojené s odňatím slobody, zaručujú splnenie
účelu trestu rovnako, ako keby bol na odsúdenom vykonaný nepodmienečný trest odňatia slobody. Ide
o voľbu medzi dvoma alebo viacerými spôsobmi riešenia. Zmyslom alternatívnych trestov je , že sa
s nimi nespájajú negatívne stránky trestu odňatia slobody. Ich výkon je spojený s oveľa nižšími
nákladmi ako trest odňatia slobody. Spomedzi trestov môžeme za alternatívne považovať : trest
domáceho väzenia, povinnej práce, peňažný trest, podmienečný odklad výkonu trestu, podmienečný
odklad výkonu trestu s probačným dohľadom.

a.) Trest odňatia slobody (TOS)

Trest odňatia slobody je univerzálny, a zároveň najprísnejší druh trestu. Je zásahom do osobnej
slobody, občianskych práv a iných oprávnení občana. Trestný zákon umožňuje uložiť trest odňatia
slobody za každý trestný čin. Je najprísnejším trestom, aký možno uložiť za spáchanie TČ. Má
postavenie krajného posledného prostriedku alebo ako posledný liek, to znamená že až vtedy ak účel
trestu nemožno dosiahnuť inými trestami. TOS je spôsobená páchateľovi dovolená ujma na jeho
základných právach a slobodách, ktorá má pôsobiť preventívne, ale zároveň má aj preventívny účinok
na ostatných členov spoločnosti.
Medzi práva , ktoré sú odsúdenému vo výkone trestu obmedzené, patrí nedotknuteľnosť osoby a jej
súkromia, sloboda pohybu a pobytu, listové tajomstvo, právo slobodnej voľby povolania, právo na
štrajk, právo na slobodnú voľbu lekára... Význam trestu spočíva v tom , že poskytuje ochranu
spoločnosti pred protiprávnou činnosťou páchateľov TČ, vytvára podmienky na výchovu.
Trest odňatia slobody možno uložiť ako:
a) trest na určitú dobu,
b) trest odňatia slobody na doživotie. (§ 46 Tr. zákona)

Dĺžka trestu odňatia slobody na určitú dobu je v zákone určená:

- Všeobecne ( § 46 Tr. zákona), najviac na dvadsaťpäť rokov.
- Osobitne je dĺžka trestu odňatia slobody určená v jednotlivých trestných sadzbách ustanovených za
konkrétny trestný čin. Táto sankcia je určená spravidla hornou a dolnou hranicou trestnej sadzby.
Dolné hranice trestnej sadzby môžu byť znížené za podmienok uvedených v 39 Tr. zákona a zvýšené
za podmienok uvedených v § 38 ods. 4, 5 Tr. zákona. Niektoré TČ nemajú dolnú hranicu vymedzenú.
Možno ju zvýšiť ak prevažuje pomer priťažujúcich okolností o jednu tretinu. Pri opätovnom spáchaní
zločinu sa dolná hranica zvyšuje o jednu polovicu a pri opätovnom spáchaní obzvlášť závažného
zločinu o dve tretiny.
Horné hranice trestnej sadzby môžu byť znížené o jednu tretinu ak prevažuje pomer poľahčujúcich
okolností za podmienok uvedených v § 38 ods. 3 a zvýšené za podmienok uvedených v 41 ods. 2 Tr.
zákona.
Popri TOS nemožno uložiť trest domáceho väzenia ani trest povinnej práce.

Započítanie väzby a trestu

Ak sa viedlo proti páchateľovi trestné stíhanie vo väzbe a v tomto konaní dôjde k jeho odsúdeniu,
započíta sa mu doba strávená vo väzbe do uloženého trestu, prípadne do úhrnného trestu alebo
súhrnného trestu, ak je vzhľadom na druh uloženého trestu započítanie možné. Rovnako súd po-
stupuje, ak upustí od uloženia súhrnného trestu alebo ďalšieho trestu. Ak bol páchateľ súdom alebo
iným orgánom potrestaný a došlo k jeho odsúdeniu pre ten istý skutok, započíta sa mu vykonaný trest
do uloženého trestu, ak je vzhľadom na druh uloženého trestu započítanie možné. Rovnako postupuje
súd, ak páchateľovi uložil úhrnný trest alebo súhrnný trest.
Ak nie je započítanie väzby alebo trestu možné, súd na túto skutočnosť prihliadne pri určovaní druhu
trestu, prípadne výmery trestu. Podľa rovnakých zásad súd postupuje aj v prípade, ak bol páchateľ vo
väzbe v cudzine alebo ak bol potrestaný orgánom cudzieho štátu pre ten istý skutok.

Výkon trestu odňatia slobody. Trest odňatia slobody sa vykonáva podľa zákona o výkone trestu
odňatia slobody a ďalších všeobecne záväzných právnych predpisov. Trest sa vykonáva v
nápravnovýchovných ústavoch podriadených Ministerstvu spravodlivosti. Pri výkone trestu odňatia
slobody sa uplatňuje zásada ochrany ľudskej dôstojnosti, zákaz mučenia, krutého ľudského
zaobchádzania, trestania.
1. Trest odňatia slobody sa vykonáva diferencovane v ústavoch na výkon trestu odňatia slobody
1. minimálneho- ak páchateľ v posledných 10 rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo
výkone trestu odňatia slobody,
2. stredného- -II- bol vo výkone trestu odňatia slobody
3. maximálneho stupňa stráženia- ak ide o páchateľa ktorému súd uložil trest odňatia slobody na
doživotie alebo ak ide o páchateľa obzvlášť závažného zločinu. Vonkajšia diferenciácia
výkonu trestu odňatia slobody (§ 48 Tr. zákona) je výkon trestu podľa stupňa stráženia
a spravuje sa zásadou že čím je vyšší stupeň stráženia tým väčší je rozsah obmedzení.
 Mladiství vykonávajú TOS v ústave na výkon trestu odňatia slobody pre mladistvých. Pri
výkone trestu pre ženy platia niektoré osobitné ustanovenia.

Trest odňatia slobody na doživotie TOSND (§ 47 Tr. zákona) popri TOS na dobu určitú , najviac na
25 rokov je TOSND druhou formou TOS . TOSND môže súd uložiť iba za trestný čin, za ktorý to
tento zákon v osobitnej časti dovoľuje a len za podmienok, že.
a) uloženie takého trestu vyžaduje účinná ochrana spoločnosti a
b) nie je nádej, že by páchateľa bolo možné napraviť trestom odňatia slobody na dobu do
dvadsaťpäť rokov.
c.) uloženie takého trestu vyžaduje účinná ochrana spoločnosti
Ak súd odsudzuje páchateľa za taxatívne vymenované trestné činy v § 47 od. 2 Tr. zákona, hoci už bol
za takéto trestné činy dvakrát potrestaný nepodmienečným trestom odňatia slobody, uloží mu trest
odňatia slobody na doživotie, a to aj bez splnenia podmienok uvedených v predchádzajúcom odseku.

Na uloženie trestu odňatia slobody na dož. musia byť splnené podmienky a to:
a) ide o trestné činy taxatívne vymenované v § 47 ods. 2,
b) trestný čin dospel do štádia dokonania,
c) páchateľ bol za takého trestné činy, hoci aj v štádiu pokusu dvakrát potrestaný nepodmienečným
trestom odňatia slobody
d) páchateľ nespĺňa podmienky na mimoriadne zníženie trestu

Pri výkone trestu odňatia slobody na doživotie súd zaradí páchateľa do ústavu na výkon trestu s
maximálnym stupňom stráženia. Výkon TOSND zbavuje odsúdených perspektívy návratu do
spoločnosti. Osoba odsúdená na doživotie môže byť podmienečne prepustená najskôr po 25 rokoch
výkonu tohto trestu.

Ak súd uloží trest odňatia slobody na doživotie, môže zároveň rozhodnúť, že podmienečné
prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody nie je prípustné, ak páchateľ :
a) spáchal dva alebo viac obzvlášť závažných zločinov,
b) naplnil súčasne dve alebo viac okolností podmieňujúcich použitie vyššej trestnej sadzby,
c) spáchal trestný čin ako člen zločineckej skupiny alebo teroristickej skupiny, alebo
d) bol už potrestaný za trestný čin uvedený v § 47 ods. 2

Prostriedkom prevýchovy páchateľov menej závažných TČ môže byť podmienečný odklad výkonu
TOS. Podstata spočíva v tom, že súd síce vynesie odsudzujúci rozsudok a uloží trest, ale jeho výkon
odloží pod podmienkou, že odsúdený bude po určitú dobu viesť riadny život, vyhovie všetkým
požiadavkám. Súd môže podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho dva
roky, ak
a) vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a
prostredie, v ktorom žije a pracuje, a na okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že na
zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody
nie je nevyhnutný, alebo
b) prijme záruku za nápravu páchateľa a ak vzhľadom na výchovný vplyv toho, kto
záruku ponúkol, má za to, že výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný.
Ustanovenie sa nepoužije, ak súd odsudzuje páchateľa za úmyselný trestný čin
spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia alebo v skúšobnej dobe
podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody.
Pri povolení podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody určí súd skúšobnú dobu na jeden
rok až päť rokov. Skúšobná doba začína plynúť dňom nasledujúcim po dni nadobudnutia
právoplatnosti rozsudku.
V rámci povolenia podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody môže súd páchateľovi
uložiť aj primerané obmedzenia alebo povinnosti, smerujúce k tomu, aby viedol riadny život;
spravidla mu uloží, aby podľa svojich schopností nahradil škodu spôsobenú trestným činom.
Doba, po ktorú viedol odsúdený v skúšobnej dobe riadny život, sa započítava do skúšobnej doby
novourčenej pri povolení odkladu výkonu trestu odňatia slobody alebo probácie uložených za ten istý
skutok, alebo do skúšobnej doby alebo probácie určených pri uložení úhrnného trestu alebo súhrnného
trestu. O osvedčení sa odsúdeného sa rozhodne po skončení skúšobnej doby.
Ak odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život a riadne vykonal iné uložené sankcie a plnil
uložené obmedzenia a povinnosti, súd vysloví, že sa osvedčil; inak nariadi nepodmienečný trest
odňatia slobody, a to prípadne už v priebehu skúšobnej doby.
Ak súd do roka od uplynutia skúšobnej doby neurobil rozhodnutie bez toho, že by odsúdený mal na
tom vinu, má sa za to, že sa odsúdený osvedčil. Rovnako sa má za to, že sa odsúdený osvedčil, ak súd
do dvoch rokov od uplynutia skúšobnej doby neurobil rozhodnutie bez toho, že by odsúdený mal na
tom vinu v prípade, ak sa proti odsúdenému vedie v skúšobnej dobe trestné stíhanie pre iný trestný čin.
Ak sa vyslovilo, že sa odsúdený v skúšobnej dobe osvedčil, alebo ak sa má za to, že sa osvedčil, hľadí
sa na neho, ako keby nebol odsúdený. Ak súd rozhodne, že sa trest odňatia slobody, ktorý bol
podmienečne odložený, vykoná, rozhodne zároveň aj o spôsobe výkonu trestu.

Podmienečný odklad výkonu TOD s probačným dohľadom- je ďalšou alternatívou podmienečného

odkladu výkonu TOS. Podstatou je konštruktívna metóda prevýchovy a iného pozitívneho
ovplyvňovania správania páchateľa TČ, ktorá je založená na prvkoch kontroly, pomoci a poradenstva.
Probačným dohľadom sa rozumie dlhodobá práca s odsúdeným, v rámci ktorej je obvinený povinný
byť v kontakte s probačným a mediačným úradníkom, podrobovať sa podmienkam uloženými súdom.
Zmyslom je: poskytnutie pomoci, kontrola správania, zníženie rizika opätovného spáchania TČ. Súd
ustanoví skúšobnú dobu na 1 až 5 rokov. Skúšobná doba začína plynúť dňom nasledujúcim po dni
nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Zároveň súd uloží obmedzenia alebo povinnosti, ktoré sú
súčasťou probačného dohľadu.

Obmedzenia spočívajú v zákaze:

a) návštev športových alebo iných hromadných podujatí,
b) požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok,
c) stretávania sa s osobami, ktoré majú na páchateľa negatívny vplyv alebo ktoré boli jeho
spolupáchateľmi alebo účastníkmi na trestnom čine,
d) vstupu na vyhradené miesta alebo priestory, na ktorých trestný čin spáchal,
e) účasti na hazardných hrách, hrania na hracích automatoch a uzatvárania stávok.
Páchateľ, ktorému bol uložený probačný dohľad , je povinný strpieť nad sebou kontrolu vykonávanú
probačným a mediačným úradníkom. O osvedčení sa odsúdeného sa rozhodne po skončení skúšobnej
doby.

Povinnosti spočívajú najmä v príkaze

a) nepriblížiť sa k poškodenému na vzdialenosť menšiu ako päť metrov a nezdržiavať sa v
blízkosti obydlia poškodeného,
b) vysťahovať sa z bytu alebo domu, v ktorom sa neoprávnene zdržuje alebo ktorý protiprávne
obsadil,
c) nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu,
d) zaplatiť v skúšobnej dobe dlh alebo zameškané výživné,
e) osobne alebo verejne sa ospravedlniť poškodenému,
f) v skúšobnej dobe získať určitú pracovnú kvalifikáciu alebo zúčastniť sa na rekvalifikačnom
kurze,
g) podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom
programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu,
h) podrobiť sa liečeniu závislosti od návykových látok, ak mu nebolo uložené ochranné liečenie,
i) podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom
poradenstve,
j) zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie.

Páchateľ, ktorému bol uložený probačný dohľad, je povinný strpieť nad sebou kontrolu vykonávanú
probačným a mediačným úradníkom.
Doba, po ktorú odsúdený, ktorému bol uložený probačný dohľad, viedol v skúšobnej dobe riadny
život, dodržiaval podmienky dohľadu a splnil uložené obmedzenia a povinnosti, sa započítava do
skúšobnej doby, ktorá bola určená pri uložení nového probačného dohľadu uloženého za ten istý
skutok, alebo do skúšobnej doby určenej pri uložení úhrnného trestu alebo súhrnného trestu.
Ak odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život, dodržiaval podmienky probačného dohľadu a
splnil uložené obmedzenia a povinnosti, súd vysloví, že sa osvedčil; inak nariadi nepodmienečný trest
odňatia slobody, a to prípadne už v priebehu skúšobnej doby. Výnimočne môže súd, vzhľadom na
okolnosti prípadu, ponechať probačný dohľad v platnosti, hoci odsúdený svojím konaním spáchaným
v skúšobnej dobe dal príčinu na nariadenie výkonu trestu, a súčasne môže
a) primerane predĺžiť probačný dohľad, nie však viac ako o dva roky, pričom nesmie prekročiť
hornú hranicu probačného dohľadu
 b) uložiť doteraz neuložené primerané obmedzenia alebo povinnosti.

Ak súd do roka od uplynutia skúšobnej doby neurobil rozhodnutie 1 bez toho, že by na tom mal
odsúdený vinu, má sa za to, že sa odsúdený osvedčil.
Rovnako sa má za to, že sa odsúdený osvedčil, ak súd do dvoch rokov od uplynutia skúšobnej doby
neurobil rozhodnutie podľa odseku 1 bez toho, že by odsúdený mal na tom vinu v prípade, ak sa proti
odsúdenému vedie v skúšobnej dobe trestné stíhanie pre iný trestný čin.
Ak sa vyslovilo, že sa odsúdený v skúšobnej dobe osvedčil, alebo ak sa má za to, že sa osvedčil, hľadí
sa na neho, ako keby nebol odsúdený.
k súd premení podmienečný trest odňatia slobody na nepodmienečný trest odňatia slobody, rozhodne
zároveň o spôsobe výkonu trestu.

b.)Trest domáceho väzenia

§ 53 TZ :

Trest domáceho väzenia je trest, ktorý spočíva v tom, že odsúdený po dobu výkonu tohto trestu je
povinný v čase, ktorý určí súd, zdržiavať sa vo svojom obydlí vrátane k nemu prináležiacich
vonkajších priestorov, viest' riadny život a podrobiť sa kontrole technickými prostriedkami, ak je táto
kontrola nariadená. ( § 53 Tr. zákona)
Alternatívny trest - trest nespojený s odňatím osobnej slobody, ktorého uloženie pripadá do úvahy,
ak páchateľ nebol odsúdený na trest odňatia slobody.
Fakultatívny trest (súd ho môže uložiť) súd ho môže uložiť páchateľovi prečinu. Súd tak môže
urobiť v prípade, že nie je potrebné uložiť trest odňatia slobody.
Dĺžka trestu - súd ho môže uložiť až na jeden rok.
Obsahom tohto trestu je obmedzenie odsúdeného na osobnej slobode. V čase, ktorý určí súd sa
odsúdený musí zdržovať vo svojom obydlí. V prípade, že je to nariadené súdom, je odsúdený povinný
podrobiť sa kontrole technickými prostriedkami.

Výkon trestu domáceho väzenia- Po dobu výkonu trestu domáceho väzenia môže odsúdený opustiť
svoje obydlie len po predchádzajúcom súhlase probačného a mediačného úradníka alebo orgánu, ktorý
spravuje technickú kontrolu nad odsúdeným a len z naliehavého dôvodu a na nevyhnutne potrebný
čas. Tento čas sa zarátava do výkonu trestu ( § 53 ods. 3 Tr. zákona).
Podmienky premenenia zvyšku trestu domáceho väzenia na nepodmienečný trest odňatia
slobody.
Ak odsúdený neplní povinnosti uvedené v zákone, súd trest premení na nepodmienečný trest odňatia
slobody tak, že dva dni nevykonaného trestu sa rovnajú jednému dňu nepodmienečného trestu
odňatia slobody, a zároveň rozhodne o spôsobe výkonu tohto trestu ( § 53 ods. 4 Tr. zákona).

c.)Trest povinnej práce

Trest povinnej práce je alternatívny trest, ktorý spočíva vo výkone určitej, súdom určenej pracovnej
povinnosti, ktorú musí odsúdený vykonať osobne, vo svojom voľnom čase a bez nároku na odmenu

Uloženie trestu povinnej práce je viazané na splnenie nasledovných podmienok:

1. ide o prečin, za ktorý zákon umožňuje uložiť trest odňatia slobody, ktorého horná hranica
sadzby trestu odňatia slobody nepresahuje päť rokov,
2. vzhľadom na povahu činu a možnosť nápravy páchateľa, nie je potrebné uložiť trest odňatia
slobody,
3. páchateľ s uložením trestu povinnej práce súhlasí.

Trest povinnej práce súd môže uložiť vo výmere od 40 do 300 hodín. Obsahom trestu povinnej práce
je, že odsúdený osobne odpracuje určitý počet hodín vo svojom voľnom čase a bez nároku na odmenu.
Trest povinnej práce súd neuloží, ak je páchateľ dlhodobo práceneschopný alebo invalidný.
Výkon trestu povinnej práce upravuje zákon č. 528/2005 Z.z. o výkone trestu povinnej práce.
Trest povinnej práce odsúdený vykonáva v obvode okresného súdu, v ktorom má bydlisko. So
súhlasom odsúdeného môže byť trest vykonaný aj mimo obvodu tohto súdu. Trest povinnej práce je
odsúdený povinný vykonať osobne, vo svojom voľnom čase a bez nároku na odmenu tak, aby
odpracoval najmenej dvadsať hodín za kalendárny mesiac.
Trest povinnej práce je odsúdený povinný vykonať najneskôr do jedného roka od nariadenia výkonu
tohto trestu. Súd môže páchateľovi na túto dobu uložiť aj primerané obmedzenia alebo povinnosti
smerujúce k tomu, aby viedol riadny život. Súd mu spravidla uloží, aby podľa svojich síl a schopností
nahradil škodu, ktorú trestným činom spôsobil. Dohľad a kontrolu nad výkonom trestu povinnej práce
vykonáva probačný a mediačný úradník. Trest povinnej práce sa zahladzuje jeho vykonaním.
Predseda senátu na nevyhnutnú dobu odloží alebo preruší výkon trestu povinnej práce, ak
odsúdenému jeho zdravotný stav podľa zaslanej lekárskej správy o jeho zdravotnom stave, nie staršej
ako 30 dní, dočasne bráni vo výkone uloženého trestu; v odôvodnenom prípade môže predseda senátu
odsúdeného preradiť na iný vhodný druh práce. Zákon umožňuje prerušenie alebo odloženie výkonu
trestu povinnej práce tehotnej žene alebo matke novonarodeného dieťaťa na jeden rok po pôrode alebo
odsúdenému, ktorý je vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody v inej veci, na nevyhnutnú
dobu. Do doby, v ktorej sa má vykonať trest povinnej práce, sa nezapočítava doba, počas ktorej bol
výkon trestu odložený alebo prerušený

Premena zvyšku trestu povinnej práce na nepodmienečný trest odňatia slobody: Ak odsúdený v
čase výkonu trestu povinnej práce neviedol riadny život alebo zavinene nevykonal práce v určenom
rozsahu, alebo nesplnil uložené obmedzenia alebo povinnosti, súd premení trest povinnej práce alebo
jeho zvyšok na trest odňatia slobody tak, že za každé dve hodiny nevykonanej práce nariadi jeden deň
nepodmienečného trestu odňatia slobody a zároveň rozhodne o spôsobe výkonu tohto trestu.

Upustenie od výkonu trestu povinnej práce: Predseda senátu môže upustiť od výkonu trestu
povinnej práce alebo jeho zvyšku, ak je odsúdený podľa zaslanej lekárskej správy o jeho zdravotnom
stave nie staršej ako 30 dní v dôsledku zmeny zdravotného stavu, ktorú si úmyselne neprivodil, trvalo
práceneschopným alebo invalidným alebo bez zavinenia odsúdeného nebol výkon tohto trestu
nariadený do piatich rokov od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bol trest povinnej práce uložený,
alebo z iného závažného dôvodu. Ak bolo upustené od výkonu trestu povinnej práce alebo jeho
zvyšku, trest sa považuje za vykonaný dňom, keď takéto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť.
Uloženie trestu odňatia slobody a trestu povinnej práce popri sebe je vylúčené.

d.) Peňažný trest

Peňažný trest je trest, ktorý zasahuje majetok páchateľa. (§ 56, 57 Tr. zákona)
Peňažný trest zasahuje výlučne majetok páchateľa. Môže byť uložený samostatne alebo popri inom
treste, najčastejšie popri treste odňatia slobody.

Peňažný trest možno uložiť páchateľovi

1. úmyselného trestného činu, ktorým získal alebo sa snažil získať majetkový prospech
2. za prečin, ak vzhľadom na povahu spáchaného prečinu a možnosť nápravy páchateľa súd
neukladá trest odňatia slobody (§ 56 ods. 2). V tomto prípade sa peňažný trest ukladá ako
samostatný trest.
Výmera peňažného trestu je od 160 € (5 000 Sk) do 331 930 € (10 000 000 Sk).
Peňažný trest súd neuloží, ak je zrejmé, že by bol nevymožiteľný. Popri sebe nemožno uložiť
peňažný trest a trest prepadnutia majetku. Súd môže rozhodnúť, že peňažný trest odsúdený zaplatí v
mesačných splátkach. Súčasne určí ich výšku a lehotu v dĺžke najviac jeden rok od nadobudnutia
právoplatnosti odsudzujúceho rozsudku, do ktorej musí byť peňažný trest zaplatený. Peňažný trest súd
neuloží, ak by sa tým zmarila možnosť náhrady škody spôsobenej trestným činom. Vymožená suma
peňažného trestu pripadá štátu.
Ak súd ukladá peňažný trest, pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne
zmarený, určí náhradný trest odňatia slobody až na päť rokov.
Len čo sa stal vykonateľným rozsudok (alebo trestný rozkaz), podľa ktorého je odsúdený povinný za-
platiť peňažný trest, predseda senátu odsúdeného vyzve, aby ho zaplatil do pätnástich dní, a upozorní
ho, že inak sa bude zaplatenie vymáhať.
Na návrh odsúdeného predseda senátu môže z dôležitých dôvodov odložiť výkon peňažného trestu,
a to na čas najviac troch mesiacov odo dňa, keď rozsudok nadobudol právoplatnosť, alebo povoliť
splácanie peňažného trestu po častiach tak, aby bol celý zaplatený najneskôr do jedného roka, a ak
bol peňažný trest uložený vo vyššej sume ako 16 596 € (500 000 Sk), do dvoch rokov odo dňa, keď
rozsudok nadobudol právoplatnosť. Peňažný trest sa zahladzuje jeho vykonaním.

e.) Trest prepadnutia majetku

Podstata trestu prepadnutia majetku spočíva v prechode vlastníctva celého majetku odsúdeného na štát
úradným výrokom dňom právoplatnosti rozsudku. (§ 58 Tr. zákona)
Trest prepadnutia majetku možno uložiť:
Fakultatívne. Trest prepadnutia majetku môže súd uložiť vzhľadom na okolnosti spáchaného
trestného činu a pomery páchateľa, ak páchateľa odsudzuje na trest odňatia slobody na doživotie alebo
ak ho odsudzuje na nepodmienečný trest odňatia slobody za obzvlášť závažný zločin, ktorým páchateľ
získal alebo sa snažil získať majetkový prospech veľkého rozsahu alebo ktorým spôsobil škodu
veľkého rozsahu.
Obligatórne. Trest prepadnutia majetku súd uloží bez splnenia uvedených podmienok, ak odsudzuje
páchateľa za taxatívne uvedené trestné činy v § 58 ods. 2 Tr. zákona a bude preukázané, že páchateľ
nadobudol majetok alebo jeho časť z nelegálnych príjmov.
Trest prepadnutia majetku postihuje celý majetok patriaci odsúdenému alebo tú jeho časť, ktorú súd
určí; prepadnutie majetku sa však nevzťahuje na prostriedky alebo veci, ktoré sú nevyhnutne potrebné
na uspokojenie životných potrieb odsúdeného alebo osôb, o ktorých výživu alebo výchovu je podľa
zákona povinný sa starať.
Trest prepadnutia majetku nemožno uložiť, ak by sa tým zmarila možnosť náhrady škody spôsobenej
trestným činom. Právoplatným rozhodnutím súdu o prepadnutí majetku zaniká bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov.
Vlastníkom prepadnutého majetku sa stáva štát, ak súd nerozhodne inak na základe vyhlásenej
medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná. (Napr. čl. 13 a nasl. Dohovoru Rady
Európy o praní špinavých peňazí, vyhľadávaní, zhabaní a konfiškácii ziskov z trestnej činnosti.
Premlčanie výkonu trestu prepadnutia majetku je vylúčené, pretože majetok, ktorý prepadol v
prospech štátu prechádza do vlastníctva štátu dňom právoplatnosti rozsudku.
Popri treste prepadnutia majetku nemožno uložiť peňažný trest alebo trest prepadnutia veci (§ 34
ods.7 Tr. zákona).

f.) Trest prepadnutia veci

Podstata trestu prepadnutia veci spočíva v prechode vlastníctva k určitej veci vo vlastníctve
odsúdeného na štát úradným výrokom dňom právoplatnosti rozsudku. (§ 60 Tr. zákona)
Účelom trestu prepadnutia veci je zneškodniť vec, ktorá by mohla slúžiť na ďalšie páchanie trestných
činov, predovšetkým ako prostriedok na páchanie trestných činov, alebo odňať páchateľovi už zo
zrealizovanej trestnej činnosti prospech.
Súd uloží trest prepadnutia veci,
a) ktorá bola použitá na spáchanie trestného činu (rôzne planžety, "krkolamy", zariadenie na
falšovanie peňazí a podobne),
b) ktorá bola určená na spáchanie trestného činu (napr. rôzne nebezpečné látky, zbrane apod.),
c) ktorú páchateľ získal trestným činom alebo ako odmenu zaň (napr. prijatý úplatok, vyrobená
droga, nelegálne vyrobený lieh a pod.),
d) ktorú páchateľ nadobudol za vec, ktorú získal trestným činom alebo za odmenu za trestný čin
(napr. kúpa, výmena a pod.).
Vecou sa tu rozumejú aj príjmy z trestného činu, ako aj zisky, úroky a iné úžitky z týchto príjmov
alebo vecí.
Súd môže uložiť trest prepadnutia veci len ak ide o vec patriacu páchateľovi. Súd nemôže uložiť
trest prepadnutia na veci, ktorú páchateľ získal trestným činom, pretože vlastníctvo k veci páchateľ
nemôže nadobudnúť trestným činom. Táto vec stále patrí pôvodnému vlastníkovi veci. Ak nie je
obvinený výlučným vlastníkom veci, ale iba spoluvlastníkom, nemožno vysloviť prepadnutie takej
veci. Ak vec je nedosiahnuteľná alebo neidentifikovateľná, alebo je zmiešaná s majetkom páchateľa
alebo s majetkom inej osoby získaným v súlade so zákonom, môže súd uložiť prepadnutie veci takej
hodnoty, ktorá zodpovedá hodnote tejto veci.
Vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát, ak súd nerozhodne inak na základe vyhlásenej
medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná.

Súd nevysloví prepadnutie veci, ak

a) poškodenému vznikol z činu nárok na náhradu škody, ktorého uspokojenie by bolo znemožnené
prepadnutím veci,
b) hodnota veci je v zjavnom nepomere k miere závažnosti prečinu, alebo
c) súd upustil od potrestania páchateľa.
Trest prepadnutia veci treba odlišovať od ochranného opatrenia zhabania veci a procesného úkonu
odňatia veci.

g.) Trest zákazu činnosti

Trest zákazu činnosti spočíva v tom, že sa odsúdenému po dobu výkonu tohto trestu zakazuje výkon
určitého zamestnania, povolania alebo funkcie alebo takej činnosti, na ktorú treba osobitné povolenie
alebo podmienky výkonu, ktorej upravuje osobitný predpis. (§ 61 Tr. zákona)
Zamestnanie je pracovná činnosť vykonávaná v rámci pracovného pomeru podľa Zákonníka práce
alebo na základe iného pracovnoprávneho vzťahu.
Povolanie je právom dovolená činnosť, ktorá má trvalejší charakter a spravidla sa vykonáva za
účelom zadovažovania prostriedkov na obživu (napr. umelecká činnosť, výkon iných slobodných
povolaní a pod).
Funkciou sa rozumie honorovaný výkon činnosti v pracovnom pomere (napr. riaditeľ,
predseda predstavenstva) alebo činnosť mimo pracovného pomeru (napríklad poslanec
zastupiteľského zboru). Činnosťou, na ktorú treba osobitné povolenie je činnosť, na výkon ktorej
treba osobitné povolenie vydané príslušným orgánom (vedenie motorového vozidla).
Činnosťou, ktorej podmienky upravuje osobitný predpis je napr. živnostenské podnikanie, činnosť
advokáta, komerčného právnika, lekárnika, exekútora, notára a pod.
Súd môže uložiť zákaz činnosti na jeden až desať rokov.
Trest zákazu činnosti možno uložiť len pokiaľ ide o takú činnosť, v súvislosti s ktorou sa páchateľ
dopustil trestného činu. Táto súvislosť musí byť priama a bezprostredná. Činnosť, ktorá sa zakazuje,
nie je sama závadná, naopak je to prospešná činnosť, ktorá spravidla vyžaduje určité odborné
vedomosti, zručnosti a šikovnosť. Je možné zakázať činnosť oprávnenú, ako i činnosť, ktorú páchateľ
vykonával bez oprávnenia. Napr. je možné zakázať vedenie motorového vozidla osobe bez vodičského
oprávnenia. Trest zákazu činnosti v tomto prípade spočíva v tom, že páchateľ počas trestu uvedené
oprávnenie alebo súhlas nemôže nadobudnúť.
Predmetom zákazu činnosti nemôže byť činnosť, na ktorú nie je potrebné osobitné povolenie napr.
jazda na bicykli. Nemožno taktiež zakázať páchanie trestných činov (kradnúť, pohlavne zneužívať deti
a pod.). Páchateľovi tiež nemožno zakázať výkon akéhokoľvek povolania alebo určiť mu konkrétne
povolanie, ktoré má vykonávať.
Do doby výkonu trestu zákazu činnosti sa nezapočítava doba výkonu nepodmienečného trestu odňatia
slobody; započítava sa však doba, počas ktorej bolo páchateľovi pred právoplatnosťou rozsudku podľa
osobitných predpisov odňaté oprávnenie vykonávať činnosť, ktorá je predmetom zákazu.

h.) Trest zákazu pobytu

Trest zákazu pobytu spočíva v tom, že sa odsúdený nesmie po dobu výkonu tohto trestu zdržiavať na
určenom mieste alebo v určenom obvode; na prechodný pobyt na takom mieste alebo v takom obvode
v nevyhnutnej osobnej veci sa vyžaduje povolenie. (§ 62 Tr. zákona)
Trest zákazu pobytu je trest, ktorým sa obmedzuje slobodu pobytu a pohybu.
Sloboda pohybu a pobytu môžu byť obmedzené zákonom, ak je to nevyhnutné pre bezpečnosť štátu,
udržanie verejného poriadku, ochranu zdravia alebo ochranu práv a slobôd iných, a na vymedzených
územiach aj v záujme ochrany prírody (čl. 23 ods. 3 Ústavy SR).
Účelom tohto trestu je znemožniť páchateľovi zdržiavať sa v prostredí, kde predtým páchal trestnú
činnosť, aby v nej nemohol pokračovať.
Súd môže uložiť trest zákazu pobytu za splnenia nasledovných podmienok:
a) ukladá sa za úmyselný trestný čin,
b) vyžaduje to ochrana verejného poriadku, rodiny, zdravia, mravnosti alebo majetku so
zreteľom na:
- doterajší spôsob života páchateľa a
- miesto spáchania trestného činu.
Trest zákazu pobytu sa nemôže vzťahovať na miesto alebo obvod, v ktorom má páchateľ trvalý
pobyt.
Trest zákazu pobytu môže súd uložiť na jeden až päť rokov.
Súd môže uložiť páchateľovi na dobu výkonu tohto trestu primerané obmedzenia smerujúce k tomu,
aby viedol riadny život, ak mu tento trest neukladá popri nepodmienečnom treste odňatia slobody.
Do doby trestu zákazu pobytu sa doba výkonu trestu odňatia slobody nezapočítava.
Trest zákazu pobytu sa nemôže uložiť popri treste povinnej práce, ak sa práce majú vykonať v
mieste,
na ktorom je odsúdenému pobyt zakázaný.
Popri sebe nemožno uložiť trest zákazu pobytu a vyhostenia. Trest zákazu pobytu nemožno uložiť
mladistvému.

i.) Trest straty čestných titulov a vyznamenaní

Trest straty čestných titulov a vyznamenaní spočíva v tom, že odsúdený stráca vyznamenania a iné
čestné tituly udelené podľa osobitných predpisov. (§ 63 Tr. zákona)
Vedľajší trest. Trest straty čestných titulov a vyznamenaní nemožno v žiadnom prípade uložiť ako
trest samostatný, možno ho uložiť iba popri inom treste.
Fakultatívny trest (súd ho môže uložiť), ak odsudzuje páchateľa za obzvlášť závažný zločin na trest
odňatia slobody prevyšujúci päť rokov. Súd môže uložiť tento trest aj popri kratšom treste odňatia
slobody alebo popri inom treste, ak to vzhľadom na povahu spáchaného obzvlášť závažného zločinu
vyžaduje ochrana vážnosti čestného titulu a vyznamenania, ktoré boli páchateľovi pred odsúdením
udelené (§ 63 ods. 3 Tr. zákona) .
Obsahom tohto trestu je strata slovenských vyznamenaní a iných čestných titulov. Tento trest
nemožno obmedziť len na stratu niektorého z nich, odsúdený stráca všetky čestné tituly a
vyznamenania, ktorých nositeľom je v čase vyhlásenia rozsudku. Cudzozemské vyznamenania a
čestné tituly stráca právo používať. Štátne vyznamenania sú napr. Rad Bieleho dvoj kríža, Rad
Ľudovíta Štúra, Pribinov kríž a pod., čestný titul je napr. "doctor honoris causa" - Dr.h.c. Pod pojem
čestný titul nepatrí označenie absolventov vysokých škôl napr. Bc., Mgr., JUDr. a pod.
Trvalý trest, odsúdený stráca čestné tituly a vyznamenania (udelené podľa vnútroštátnych predpisov)
natrvalo. Nestráca však právo neskôr ich znovu nadobudnúť.

j.) Trest straty vojenskej a inej hodnosti

Trest straty vojenskej a inej hodnosti spočíva v tom, že sa odsúdenému znižuje hodnosť v ozbrojených
silách na hodnosť vojaka, a ak ide o príslušníka v služobnom pomere, odníma sa mu hodnosť v tomto
zbore. (§ 64 Tr. zákona)
Vedľajší trest. Trest straty vojenskej a inej hodnosti nemožno v žiadnom prípade uložiť ako trest
samostatný, možno ho uložiť iba popri inom treste.
Fakultatívny trest (súd ho môže uložiť), ak odsudzuje páchateľa za úmyselný trestný čin na trest
odňatia slobody najmenej na dva roky bez podmienečného odkladu jeho výkonu. Súd môže uložiť
tento trest aj popri kratšom treste odňatia slobody alebo popri inom treste, ak to vzhľadom na povahu
spáchaného trestného činu vyžaduje disciplína a poriadok v ozbrojených silách alebo v službe (§ 64
ods.2, 3 Tr. zákona).
Možno uložiť iba osobe, ktorá je nositeľom vojenskej a inej hodnosti, resp. ktorá je príslušníkom
ozbrojených síl alebo príslušníkom v služobnom pomere. Do vojenských hodností sú vymenovávaní a
povyšovaní vojaci ozbrojených síl. Základné zložky ozbrojených síl sú pozemné sily, vzdušné sily,
sily výcviku a podpory. Príslušníci v služobnom pomere sú napr. príslušníci Policajného zboru,
Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky, Železničnej polície. Trest straty vojenskej
hodnosti možno uložiť páchateľovi iba za predpokladu, že v čase rozhodovania prvostupňového súdu
je ešte nositeľom vojenskej alebo inej hodnosti.
Obsahom tohto trestu je, že odsúdenému sa znižuje hodnosť vo vojsku na hodnosť vojaka, ak ide o
príslušníka v služobnom pomere, odníma sa mu takáto hodnosť. Pri uložení tohto trestu nie je možné
len zníženie hodnosti o jeden alebo niekoľko stupňov.
Trvalý trest. Uložením tohto trestu dochádza k trvalej strate hodnosti, čo však neznamená stratu
spôsobilosti nadobudnúť hodnosť opätovne.

k.) Trest vyhostenia

Trest vyhostenia spočíva v tom, že osobe, ktorá nie je občanom Slovenskej republiky alebo občanom
iného členského štátu Európskej únie alebo občanom zmluvného štátu Dohody o Európskom
hospodárskom priestore ani osobou, ktorej bolo priznané postavenie azylanta, sa zakáže zdržovať sa
na území Slovenskej republiky. (§ 65 Tr. zákona)
Cudzinca možno vyhostiť iba v prípadoch stanovených zákonom. (čl. 23 ods. 5 Ústavy Slovenskej
republiky)
Účelom trestu vyhostenia je odňať právo páchateľovi trestného činu, zdržovať sa na území Slovenskej
republiky a tým mu aj zabrániť v ďalšom páchaní trestnej činnosti na jej území.
Súd môže páchateľovi, ktorý nie je občanom Slovenskej republiky alebo občanom iného členského
štátu Európskej únie alebo občanom zmluvného štátu Dohody o Európskom hospodárskom priestore
ani osobou, ktorej bolo primané postavenie azylanta, uložiť trest vyhostenia z územia Slovenskej
republiky ak to vyžaduje bezpečnosť osôb alebo majetku alebo iný všeobecný záujem.
Všeobecným záujmom sa rozumie napr. ochrana pred nedovoleným dovozom drog a pod.
Trest vyhostenia môže súd uložiť na jeden rok až pätnásť rokov.
Vyhostenie sa vzťahuje na celé územie Slovenskej republiky.
Trest vyhostenia možno uložiť aj mladistvému.
12. ALTERNATÍVNE TRESTY
Alternatívnymi trestmi rozumieme tresty, ktoré bez toho, aby boli spojené s odňatím slobody,
zaručujú splnenie účelu trestu rovnako, ako keby bol na odsúdenom vykonaný nepodmienečný trest
odňatia slobody.
Alternatívou sa rozumie možnosť zvoliť si medzi dvoma alebo viacerými spôsobmi riešenia. Pri
ukladaní trestov to znamená, že sudca pri ukladaní trestu má možnosť uložiť odsúdenému trest odňatia
slobody, alebo trest, ktorý bude vykonaný na slobode.
Zmyslom alternatívnych trestov je, že sa s nimi nespájajú negatívne stránky trestu odňatia slobody
(napr. negatívny dopad na rodinu, narušenie citových väzieb a pod.). Nezanedbateľnou stránkou alter-
natívnych trestov je aj skutočnosť, že ich výkon je spojený s oveľa nižšími nákladmi ako trest odňatia
slobody. Alternatívne tresty sa v Európe začali rozširovať najmä v druhej polovici 20. storočia.
Pojem restoratívna koncepcia trestania- možno vymedziť ako určitý spôsob zaobchádzania, odlišný od
klasickej retributívnej koncepcie trestania, ktorá vychádza z názoru, že súčasná trestná spravodlivosť
nie je adekvátnou reakciou spoločnosti na rast kriminality a dostatočne efektívne nevedie k ochrane
jednotlivca a spoločnosti.
Spomedzi trestov uvedených v § 32 za alternatívne tresty možno považovať
a) trest domáceho väzenia
b) trest povinnej práce
c) peňažný trest
d) podmienečný odklad výkonu trestu
e) podmienečný odklad výkonu trestu s probačným dohľadom.
V rámci Európy sa používajú niektoré ďalšie alternatívne tresty, ako je napríklad elektronické
monitorovanie (Velká Británia, Holandsko), kontrolovaná sloboda (Francúzsko, Taliansko).
Od alternatívnych trestov treba odlišovať určité reakcie štátu na trestný čin (upustenie od potrestania,
upustenie od súhrného trestu, upustenie od potrestania...). Tieto spôsoby možno označiť ako
alternatívy k potrestaniu. V trestnom práve procesnom sa uplatňujp aj určité alternatívy v spôsobe
vybavenia veci, ktoré sa v trestom konaní nazávajú odklonmi. Takými alternatívami sú v trestnom
konaní sú napríklad podmienecné zastavenie trestného stíhania (§216 TP), podmienečné zastavenie
trestného stíhania spolupracujúceho obvineného (§218 TP), zmier (§220 TP).
13. OCHRANNÉ OPATRENIA
Ochranné opatrenia sú opatreniami štátneho donútenia, právne následky trestného činu alebo
činu inak trestného, ktoré súd ukladá na základe zákona v záujme ochrany spoločnosti a
prevencie protiprávnej činnosti.

Účel ochranných opatrení spočíva v dvoch základných aspektoch:

1. v ochrane spoločnosti pred páchateľmi trestných činov, ale aj činov inak trestných, ako aj pred
nebezpečnými predmetmi, ktoré sú vždy v určitom vzťahu k trestnému činu alebo k činu inak trestné-
mu.
2. v pomoci osobám so zanedbanou výchovou alebo postihnutým duševnou chorobou, kde konečným
cieľom je odstránenie alebo aspoň zníženie nebezpečenstva ďalšieho porušenia alebo ohrozenia
záujmov chránených Trestným zákonom, ale aj liečba a izolácia osôb nepríčetných či zmenšené
príčetných.

Jednotlivé zásady ukladania ochranných opatrení:

- Ochranné opatrenie možno uložiť páchateľovi trestného činu buď popri treste, alebo aj pri
upustení od potrestania páchateľa, ak ochranné opatrenie zabezpečí ochranu spoločnosti pred
páchateľom účinnejšie ako trest.
- Ochranné opatrenie môže postihnúť osobu iba tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na
jej rodinu a blízke osoby.
- Ochranné opatrenie možno uložiť aj páchateľovi činu inak trestného alebo inej osobe, ak je to
nevyhnutné na zabezpečenie ochrany spoločnosti pred páchaním nových trestných činov.
- Popri ochrannej výchove nemožno uložiť ochranný dohľad.
- Pri ukladaní ochranných opatrení sa súd nespravuje zásadou úmernosti k spáchanému činu, ale
potrebou ochrany spoločnosti, pričom prihliada aj na potrebu liečenia, výchovy alebo
dovŕšenia nápravy páchateľa alebo inej osoby.
- Výkon ochranného opatrenia sa musí skončiť najneskôr dosiahnutím jeho účelu, prípadne
uplynutím doby, na ktorú bolo uložené, alebo dovŕšením zákonom ustanoveného veku
odsúdeného alebo inej osoby.

Uvedené ochranné opatrenia možno uložiť:

1. samostatne (bez trestu) ako jediný možný prostriedok ochrany spoločnosti
2. samostatne, t.j. namiesto trestu
3. popri treste

DRUHY OCHRANNÝCH OPATRENÍ:

a) ochranné liečenie (§ 73 Tr. zákona),
b) ochranná výchova (§ 102 Tr. zákona),
c) ochranný dohľad (§ 76 Tr. zákona),
d) detencia (§ 81 Tr. zákona),
e) zhabanie veci (§ 83 Tr. zákona).
Ochranné opatrenie sa ukladá vždy podľa zákona účinného v čase, keď sa o ochrannom opatrení
rozhoduje (§ 2 ods. 3 Tr. zákona).
Výkon ochranných opatrení sa nepremlčuje, nemôže sa zahladiť a nemôže sa odpustiť na základe
milosti prezidenta republiky.

a.) Ochranné liečenie

Ochranné liečenie je ochranné opatrenie poskytujúce ochranu spoločnosti pred páchateľmi trestných
činov alebo činov inak trestných, ktorí sú nebezpečnými, duševne chorými osobami alebo osobami
závislými na návykových látkach, a zároveň im poskytuje odbornú lekársku starostlivosť na ich
vyliečenie a zaradenie do normálneho života.
Okruh osôb, ktorým sa ukladá ochranné liečenie, tvoria najmä nebezpečné osoby, ktoré spáchali
protiprávny čin, avšak pre nepríčetnosť ich nemožno trestne stíhať, ďalej páchatelia, ktorí v čase
spáchania trestného činu boli v stave zmenšenej príčetnosti, a páchatelia, ktorí sa oddávajú
zneužívaniu návykových látok a trestný čin spáchali pod ich vplyvom alebo v súvislosti s ich
užívaním.
Súd uloží ochranné liečenie OBLIGATÓRNE:
1. Súd uloží ochranné liečenie páchateľovi prečinu, ktorý spáchal čin v stave zmenšenej
príčetnosti, ak upustil od jeho potrestania
2. Súd uloží ochranné liečenie páchateľovi trestného činu, ktorý spáchal trestný čin v stave
zmenšenej príčetnosti, ak mu súd znížil trest odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej
sadzby
3. Súd uloží ochranné liečenie páchateľovi činu inak trestného, ktorý nie je pre nepríčetnosť
trestne zodpovedný a jeho pobyt na slobode je nebezpečný

Ochranné liečenie možno uložiť FAKULTATÍVNE, ak páchateľ spáchal trestný čin:

1. Súd môže uložiť ochranné liečenie páchateľovi trestného činu spáchaného v stave
zmenšenej príčetnosti a jeho pobyt na slobode je nebezpečný
2. Súd môže uložiť ochranné liečenie páchateľovi trestného činu násilnej povahy, ak tento
bol spáchaný voči blízkej osobe alebo zverenej osobe a vzhľadom na osobu páchateľa
možno dôvodne predpokladať, že v násilnom konaní bude pokračovať
3. Súd môže uložiť ochranné liečenie páchateľovi trestného činu spáchaného pod vplyvom
návykovej látky alebo v súvislosti s jej užívaním

Ochranné liečenie možno uložiť buď samostatne (bez výroku o treste) alebo popri treste, alebo pri
upustení od potrestania. Pokiaľ nebolo ochranné liečenie uložené popri nepodmienečnom treste
odňatia slobody a jeho výkon v ústave na výkon trestu odňatia slobody, prípadne ak nebolo celé
vykonané v priebehu trestu odňatia slobody, sa vykonáva:
a) v zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti,
b) ambulantne.
Pri ukladaní ochranného liečenia súd musí zároveň rozhodnúť o spôsobe jeho výkonu, t.j. či sa
vykoná ústavne, alebo ambulantne.
Dĺžka trvania ochranného liečenia závisí od splnenia jeho účelu. Trvanie ochranného liečenia
uloženého páchateľovi, ktorý užíva návykovú látku a spáchal trestný čin pod jej vplyvom alebo v
súvislosti s jej užívaním, však môže byť ukončené, ak sa počas jeho výkonu zistí, že jeho účel
nemožno dosiahnuť. O prepustení z ochranného liečenia rozhoduje súd.
Súd upustí od výkonu ochranného liečenia, ak pred jeho začatím zaniknú okolnosti, pre ktoré bolo
uložené

b.) Ochranná výchova

Ochranná vychovaje ochranným opatrením, ktorého účelom je okrem ochrany spoločnosti

predovšetkým převýchova mravne narušených maloletých a mladistvých páchateľov s odstránením,
prípadne obmedzením možnosti vzniku ďalších, pre spoločnosť závažných následkov zanedbanej
výchovy, a súčasne umožniť jednotlivcovi, aby sa stal užitočným členom spoločnosti.
Trestný zákon upravuje ochrannú výchovu jednak u osôb mladistvých, jednak u osôb maloletých, t.j.
mladších ako štrnásť rokov.
Podmienky uloženia ochrannej výchovy sú rozdielne podľa toho, či je ochranná výchova ukladaná
mladistvému (v trestnom konaní), alebo osobe mladšej ako štrnásť rokov (v občianskoprávnom
konaní).
Súd môže uložiť ochrannú výchovu v trestnom konaní fakultatívne:
1. mladistvému páchateľovi, ak o jeho výchovu nie je náležité postarané a tento nedostatok
nemožno odstrániť v rodine, v ktorej žije
2. mladistvému páchateľovi, ak jeho doterajšia výchova bola zanedbaná
3. mladistvému páchateľovi, u ktorého prostredie, v ktorom žije, neposkytuje záruku jeho riadnej
výchovy.
Súd ukladá ochrannú výchovu aj v občianskoprávnom konaní:
1. obligatórne aj na návrh prokurátora osobe, ktorá dovŕšila dvanásty rok svojho veku a je
mladšia ako štrnásť rokov a spáchala niektorý čin, za ktorý zákon dovoľuje uložiť trest odňatia
slobody na doživotie,
2. fakultatívne osobe mladšej ako štrnásť rokov, ktorá spáchala čin, ktorý by bol inak trestným
činom, alebo osobe mladšej ako pätnásť rokov, ktorá spáchala čin, ktorý by bol inak trestným
činom sexuálneho zneužívania, a je to potrebné na zabezpečenie jej riadnej výchovy.
Ochranná výchova sa vykonáva v osobitných výchovných zariadeniach rezortu ministerstva školstva
(ochranná ústavná výchova). Ak to vyžaduje zdravotný stav mladistvého, vykonáva sa prednostne v
zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti. Súd však môže vo vhodných prípadoch nariadiť výkon
ochrannej výchovy aj v profesionálnej náhradnej rodine (ochranná rodinná výchova).

Dĺžka trvania ochrannej výchovy je obmedzená

a) účelom ochrannej výchovy; ak prevýchova pokročila do tej miery, že možno
očakávať, že aj bez obmedzení, ktorým je mladistvý podrobený vo výchovnom
zariadení alebo v určenej rodine, sa bude riadne správať, môže súd podmienečne
upustiť od ochrannej výchovy
b) vekom mladistvého; potrvá najdlhšie do dovŕšenia osemnásteho roku veku
mladistvého; ak to vyžaduje záujem mladistvého, môže ju súd predĺžiť do dovŕšenia
jeho devätnásteho roku
Ak mladistvý počas podmienečného upustenia od ochrannej výchovy alebo počas podmienečného
umiestnenia mimo výchovného zariadenia alebo určenej rodiny nesplní očakávania, že aj bez
obmedzení ochrannej výchovy sa bude riadne správať, súd svoje rozhodnutie o podmienečnom výkone
zruší a rozhodne, že vo výkone ochrannej výchovy sa bude pokračovať.

c.) Ochranný dohľad

Účelom ochranného dohľadu vytvorenie podmienok na:

- zabránenie páchaniu trestnej činnosti zvlášť narušenými osobami a
- dovŕšenie ich nápravy.
Súd uloží ochranný dohľad obligatórne páchateľovi, ktorého odsudzuje za obzvlášť závažný zločin na
nepodmienečný trest odňatia slobody (§ 76 ods. 1 Tr. zákona).
Súd fakultatívne môže uložiť ochranný dohľad aj páchateľovi úmyselného trestného činu, ktorý bol
už v minulosti najmenej dvakrát vo výkone trestu odňatia slobody za takýto trestný čin a ktorému
znovu ukladá nepodmienečný trest odňatia slobody, ak vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s
prihliadnutím na jeho doterajší spôsob života, na prostredie v ktorom žije a na povahu spáchanej
trestnej činnosti, sa nedá očakávať, že po výkone trestu povedie riadny život ( § 76 ods. 2 Tr. zákona).
Súd fakultatívne môže na návrh prokurátora alebo riaditeľa ústavu na výkon trestu uložiť
odsúdenému pred skončením výkonu trestu odňatia slobody ochranný dohľad aj bez splnenia
podmienok v predchádzajúcom odseku, ak vzhľadom na správanie počas doterajšieho výkonu trestu
odňatia slobody nemožno od neho očakávať, že po prepustení z výkonu trestu povedie riadny život ( §
76 ods. 2 Tr. zákona).
Ochranný dohľad nemožno uložiť mladistvému a odsúdenému, ktorému bol uložený trest odňatia
slobody na doživotie.
Povinnosti osoby, ktorej súd uložil ochranný dohľad:
a) oznamovať potrebné údaje o spôsobe a zdrojoch svojej obživy a tieto aj preukazovať,
b) osobne sa hlásiť v určených lehotách a
c) vopred oznamovať vzdialenie sa z miesta bydliska uvedeného v rozhodnutí súdu.
Ochranný dohľad vykonáva probačný a mediačný úradník okresného súdu, v ktorého obvode je
miesto pobytu osoby, ktorej bol ochranný dohľad uložený a to v rozsahu určenom v rozhodnutí súdu.
S výkonom ochranného dohľadu sa začne po výkone trestu odňatia slobody.
Dĺžka trvania ochranného dohľadu. Ochranný dohľad sa ukladá na jeden rok až tri roky.
Ochranný dohľad zaniká
a) uplynutím času, na ktorý bol uložený, alebo
b) dňom, ktorým nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie, že sa podmienečne prepustený osvedčil.
Súd môže upustiť od výkonu zvyšku ochranného dohľadu, ak nepovažuje jeho ďalší výkon za
potrebný.

d.) Detencia
Detencia je druh ochranného opatrenia, ktorého úlohou je ochrana spoločnosti a jej členov pred
páchateľmi, ktorí počas výkonu trestu odňatia slobody ochoreli nevyliečiteľnou duševnou chorobou a
je tu obava, že aj po výkone trestu odňatia slobody ďalej pretrváva nebezpečenstvo pre spoločnosť. ( §
81 Tr. zákona)

Súd môže rozhodnúť o nariadení detencie pre:

a) odsúdeného, ktorý vo výkone trestu odňatia slobody ochorie duševnou chorobou, ktorá je podľa
odborného lekárskeho posudku nevyliečiteľná a jeho pobyt na slobode je aj s prihliadnutím na
spáchanú trestnú činnosť pre spoločnosť nebezpečný,
b) páchateľa úmyselného trestného činu, pred skončením výkonu trestu odňatia slobody, ktorý sa
odmieta podrobiť ochrannému liečeniu alebo u ktorého ochranné liečenie pre negatívny postoj
pacienta neplní svoj účel a ktorého pobyt na slobode je pre spoločnosť nebezpečný,
c) páchateľa zločinu spáchaného zo sexuálneho motívu alebo páchateľa, ktorý opätovne spácha
obzvlášť závažný zločin, pred skončeným výkonu trestu odňatia slobody.

Účelom detencie je dôslednou izoláciou určených páchateľov zabrániť im v ďalšom páchaní TČ

a činov inak trestných. Výkon detencie sa realizuj umiestnením páchateľa v detenčnom ústave
s osobitným liečebným režimom a ostrahou. Dozor nad výkonom detencie vykonáva prokurátor,
v obvode ktorého sa detencia vykonáva (§464 TP)
Trvanie detencie: Pobyt odsúdeného v detenčnom ústave trvá dovtedy, kým ochranu spoločnosti pred
páchateľom nemožno zabezpečiť miernejšími prostriedkami (v prípade potreby môže potrvať až
doživotne). Najmenej jedenkrát ročne a vždy na návrh detenčného ústavu súd preskúma dôvodnosť
držania odsúdeného v detenčnom ústave a na základe odborného lekárskeho posudku rozhodne o
ďalšom trvaní detencie alebo o prepustení odsúdeného z detenčného ústavu, ak dôvody detencie
pominuli, a rozhodne o ďalšom výkone trestu.

e.) Zhabanie veci

Účel tohto ochranného opatrenia spočíva v tom, že vec, ktorá je v určitom vzťahu k trestnému činu,
ktorá nemusí patriť páchateľovi, prechádza do vlastníctva štátu. Zhabanie veci je ochranným
opatrením postihujúcim vec, ktorá je v určitom vzťahu k spáchanému trestnému činu a ktorá by mohla
byť predmetom prepadnutia veci, avšak takýto trest nebol páchateľovi uložený, pričom vlastníkom
takejto veci sa stáva štát.

Základným predpokladom pre uloženie zhabania veci je, že ide o vec

a) ktorá bola použitá na spáchanie trestného činu,
b) ktorá bola určená na spáchanie trestného činu,
c) ktorú páchateľ získal trestným činom alebo ako odmenu zaň, alebo
d) ktorú páchateľ nadobudol za vec uvedenú v písm. c).

Ak je splnený aspoň jeden z taxatívne uvedených základných predpokladov, potom súd uloží
zhabanie veci, ak :
a) vec patrí osobe, ktorú nemožno stíhať alebo odsúdiť (napr. páchateľ, na trestné
stíhanie ktorého príslušný orgán alebo osoba nedala súhlas alebo u ktorého došlo k
zániku trestnosti činu pre premlčanie),
b) vec patrí páchateľovi, od potrestania ktorého súd upustil, alebo páchateľovi, voči
ktorému bolo trestné stíhanie zastavené, alebo páchateľovi, voči ktorému bolo trestné
stíhanie podmienečne zastavené, alebo páchateľovi, voči ktorému bolo trestné stíhanie
zastavené z dôvodu schválenia zmieru
c) ide o tovar bez kontrolných známok alebo iných kontrolných technických
opatrení vyžadovaných všeobecne záväzným právnym predpisom na jeho označenie
na daňové účely,
d) okolnosti prípadu odôvodňujú predpoklad, že vec by mohla byť zdrojom
financovania terorizmu, alebo
e) to vyžaduje bezpečnosť ľudí alebo majetku, prípadne iný obdobný verejný
záujem. Najmä ak okolnosti prípadu odôvodňujú predpoklad, že vec bola získaná
trestným činom. Bezpečnosť ľudí alebo majetku vyžaduje zhabanie takých vecí,
ktoré ohrozujú záujem spoločnosti na ochrane uvedených hodnôt (ide najmä o zbrane,
výbušniny, omamné prostriedky, jedy apod.). Iným všeobecným záujmom je napr.
záujem na ochrane mravnosti (napr. zhabanie porno grafického diela).

Predmetom zhabania môže byť len taká vec, ktorá:

- bola použitá na spáchanie trestného činu,
- bola určená na spáchanie trestného činu,
- ktorú páchateľ získal trestným činom alebo ako odmenu zaň, alebo
- ktorú páchateľ nadobudol výmenou za vec, ktorú získal trestným činom.
Tomu, komu bola vec zhabaná alebo podľa návrhu má byť zhabaná vystupuje v trestnom konaní ako
zúčastnená osoba. Vlastníkom zhabanej veci sa stáva štát, ak súd nerozhodne inak na základe
vyhlásenej medzinárodnej zmluvy, a to dňom právoplatnosti rozsudku.

Najmä s prihliadnutím na ochranu záujmov poškodeného, Trestný zákon vylučuje uloženie zhabania
veci súdom v dvoch taxatívne uvedených prípadoch:
1. ak poškodenému vznikol v dôsledku činu nárok na náhradu škody, ktorého uspokojenie by bolo
zhabaním veci znemožnené, alebo
2. hodnota veci, ktorá má byť predmetom zhabania, je v zjavnom nepomere k miere závažnosti
prečinu.

f.) Výchovné opatrenia:

Výchovné opatrenia predstavujú formy individuálneho preventívneho pôsobenia na mladistvého

páchateľa trestnej činnosti s cieľom kladne ovplyvniť jeho duševný, mravný a sociálny vývoj so
zreteľom na dosiahnutý stupeň jeho rozumového a mravného vývoja, na jeho osobné vlastnosti,
rodinnú výchovu a prostredie, z ktorého pochádza, a tým mladistvého zároveň chrániť pred
škodlivými vplyvmi a spoločnosť pred páchaním trestnej činnosti.
Pri podmienečnom upustení od potrestania alebo v prípravnom konaní môžu byť na dosiahnutie
účelu zákona uložené mladistvému výchovné opatrenia.
Výchovné opatrenia môže ukladať súd a v prípravnom konaní so súhlasom osoby, proti ktorej sa
konanie vedie, aj prokurátor. Mladistvý môže kedykoľvek v priebehu trestného stíhania až do
skončenia prípravného konania svoj súhlas odvolať písomným vyhlásením adresovaným
prokurátorovi; výkon výchovného opatrenia sa tým končí.
Ak sa preukáže, že úplné alebo včasné plnenie výchovného opatrenia je pre mladistvého nemožné
alebo ho z iných vážnych dôvodov nemôže splniť alebo zavinene neplní, súd a v prípravnom konaní
prokurátor uložené výchovné opatrenie zruší alebo zmení.
Druhy výchovných opatrení (§ 106 Tr. zákona)
a) výchovné povinnosti a obmedzenia,
b) napomenutie s výstrahou.

Výchovné povinnosti a obmedzenia (§ 107 Tr. zákona)

Súd a v prípravnom konaní prokurátor môže mladistvému uložiť výchovné povinnosti a obmedzenia,
najmä aby:
a) sa podrobil probačnému dohľadu vykonávanému probačným a mediačným úradníkom,
b) býval s rodičom alebo s iným dospelým, ktorý je zodpovedný za jeho výchovu,
c) usiloval sa o vyrovnanie s poškodeným,
d) nahradil podľa svojich síl škodu spôsobenú trestným činom alebo inak prispel k odstráneniu
následku trestného činu,
e) vykonal bezplatne vo voľnom čase spoločensky prospešnú činnosť,
f) sa podrobil liečeniu škodlivej závislosti,
g) sa podrobil vo svojom voľnom čase programu sociálneho výcviku, psychologickému poradenstvu,
psychoterapeutickému, vzdelávaciemu, doškoľovaciemu, rekvalifikačnému alebo inému vhodnému
programu na rozvíjanie jeho sociálnych zručností a osobnosti mladistvého, ktorý nie je probačným
programom.
Vykonanie spoločensky prospešnej činnosti určitého druhu môže byť mladistvému uložené len tak,
aby nenarušilo jeho prípravu na budúce povolanie, predovšetkým plnenie povinností súvisiacich so
vzdelávacím programom školy, alebo výkon povolania alebo zamestnania, pričom môže ísť najviac o
štyri hodiny denne, osemnásť hodín týždenne, celkovo šesťdesiat hodín.

Napomenutie s výstrahou (§ 108 Tr. zákona) : Napomenutím s výstrahou súd a v prípravnom konaní
prokurátor dôrazne vytkne mladistvému v prítomnosti jeho zákonného zástupcu protiprávnosť jeho
činu a upozorní ho na sankcie, ktoré mu hrozia podľa tohto zákona, ak by v budúcnosti spáchal trestnú
činnosť.
Napomenutie s výstrahou - pred súdom alebo v prípravnom konaní prokurátorom - má za cieľ
zabrániť recidíve mladistvého v súčinnosti s jeho zákonným zástupcom.
14. TRESTNÁ ZODPOVEDNOSŤ A TRESTANIE MLADISTVÝCH
Mladistvým sa rozumie osoba, ktorá v čase spáchania trestného činu dovŕšila štrnásty rok a
neprekročila osemnásty rok svojho veku. ( § 94 ods. 1 Tr. zákona). (mladistvý až dňom ktorý
nasleduje po dni, kedy páchateľ dovŕšil 14 rok)
Osoba blízka veku mladistvých- osoba ktorá dovŕšila 18 rok svojho veku a neprekročila 21 rokov
svojho veku- všeobecne poľahčujúca okolnosť.
Mladistvý mladší ako pätnásť rokov, ktorý v čase spáchania činu nedosiahol takú úroveň rozumovej a
mravnej vyspelosti, aby mohol rozpoznať jeho protiprávnosť alebo ovládať svoje konanie, nie je za
tento čin trestne zodpovedný.
Prečin, ktorého znaky sú uvedené v tomto zákone, nie je trestným činom, ak ho spáchal mladistvý a ak
je jeho závažnosť malá.

Mladistvému môže súd uložiť iba nasledovné druhy trestov: (§ 109 Tr. zákona):
a) trest povinnej práce,
b) peňažný trest,
c) trest prepadnutia veci,
d) trest zákazu činnosti,
e) trest vyhostenia,
f) trest odňatia slobody.

a) trest povinnej práce- Horná hranica trestu povinnej práce nesmie prevyšovať polovicu hornej
hranice trestnej sadzby ustanovenej zákonom (nesmie prevyšovať 150 hodín). Trest povinnej práce
nesmie vzhľadom na svoju povahu alebo okolnosti, za ktorých sa vykonáva, ohrozovať zdravie,
bezpečnosť alebo mravný vývoj mladistvých. Na mladistvého, ktorému bol uložený trest povinnej
práce, sa hľadí, ako keby nebol odsúdený, len čo bol trest vykonaný alebo sa od jeho výkonu alebo od
jeho zvyšku právoplatne upustilo.
b) peňažný trest- vo výmere od 33,19 € (1 000) do 16.596 € (500 000 Sk) môže súd uložiť pri splnení
podmienok ustanovených Trestným zákonom, ak je mladistvý zárobkovo činný alebo jeho majetkové
pomery uloženie tohto trestu umožňujú. Zárobková činnosť mladistvého sa vyžaduje v čase ukladania
trestu, a nie v čase spáchania činu. Pri ukladaní peňažného trestu mladistvému súd pre prípad, že by
jeho výkon mohol byť v ustanovenej lehote úmyselne zmarený, určí náhradný trest odňatia slobody až
najeden rok. Náhradný trest odňatia slobody však ani spolu s uloženým trestom odňatia slobody
nesmie presahovať polovicu trestnej sadzby za konkrétny trestný čin; horná hranica zníženej trestnej
sadzby nesmie presahovať sedem rokov. Po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bol mladistvému
uložený peňažný trest, môže súd rozhodnúť po vyjadrení mladistvého, že jeho zaplatenie alebo
nevykonaný zvyšok sa nahradí tým, že mladistvý odsúdený vykoná všeobecne prospešnú činnosť v
rámci probačného programu. Na mladistvého, ktorému bol uložený peňažný trest, sa hľadí, ako keby
nebol odsúdený, len čo bol trest vykonaný alebo sa od výkonu trestu alebo jeho zvyšku právoplatne
upustilo Podmienečný odklad výkonu peňažného trestu môže súd nariadiť, ak
a) vzhľadom na osobu mladistvého, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v
ktorom žije a pracuje, a na okolnosti prípadu, má za to, že účel trestu sa dosiahne aj bez jeho
výkonu, alebo
b) prijme záruku za nápravu mladistvého a ak vzhľadom na výchovný vplyv toho, kto záruku
ponúkol, má za to, že účel trestu sa dosiahne aj bez jeho výkonu.
Pri podmienečnom odklade výkonu peňažného trestu súd určí skúšobnú dobu až na tri roky.

c) trest prepadnutia veci- platia rovnaké pravidlá ako pri dospelom páchateľovi § 60 TZ
d) trest zákazu činnosti- Len vtedy, ak to nie je na prekážku príprave na jeho povolanie, pričom
horná hranica tohto trestu nesmie prekročiť päť rokov
e) trest vyhostenia- môže súd mladistvému uložiť iba za podmienok ustanovených v zákone a to vo
výmere od jedného roka do piatich rokov. Prihliadne pritom aj na rodinné a osobné pomery
mladistvého, majúc na zreteli, aby mladistvý týmto trestom nebol vydaný do nebezpečenstva
spustnutia.
--- podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody a podmienečný odklad výkonu trestu
odňatia slobody s probačným dohľadom- Súd môže mladistvému výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odložiť najeden rok až tri roky. Môže pritom nariadiť aj probačný dohľad. Súd môže
vzhľadom na okolnosti prípadu a osobu mladistvého ponechať podmienečný odklad výkonu trestu
alebo podmienečný odklad výkonu trestu s probačným dohľadom v platnosti napriek tomu, že
mladistvý dal príčinu na nariadenie výkonu trestu odňatia slobody, a
a) určiť nad mladistvým probačný dohľad, ak už nebol uložený,
b) primerane predĺžiť skúšobnú dobu, nie však viac ako o dva roky, pričom nesmie prekročiť
hornú hranicu skúšobnej doby v trvaní piatich rokov, alebo
c) uložiť ďalšie výchovné opatrenie smerujúce k tomu, aby viedol riadny život.

g) trest odňatia slobody- Trestné sadzby odňatia slobody ustanovené v tomto zákone sa u
mladistvých znižujú na polovicu; horná hranica zníženej trestnej sadzby nesmie prevyšovať sedem
rokov a dolná hranica zníženej trestnej sadzby dva roky. V prípade, ak mladistvý spáchal obzvlášť
závažný zločin, môže súd uložiť trest odňatia slobody nad sedem rokov až do pätnásť rokov. (§117
Tr. zákona)
- je najzávažnejším trestom, ktorý Trestný zákon umožňuje uložiť mladistvému. Nepodmienečný trest
odňatia slobody môže súd mladistvému uložiť len za podmienky, ak by vzhľadom na okolnosti
prípadu, osobu mladistvého alebo vzhľadom na predtým uložené opatrenia, uloženie iného trestu
zjavne neviedlo k dosiahnutiu účelu trestu.
Hranice trestnej sadzby trestu odňatia slobody sú určené nasledovnými spôsobmi:
a) Trestné sadzby odňatia slobody ustanovené v Trestnom zákone sa u mladistvých znižujú na
polovicu; horná hranica zníženej trestnej sadzby nesmie prevyšovať sedem rokov a dolná hranica
zníženej trestnej sadzby dva roky.
b) V prípade, ak mladistvý spáchal obzvlášť závažný zločin a miera závažnosti takého obzvlášť
závažného zločinu pre spoločnosť je vzhľadom na zavrhnutiahodný spôsob vykonania činu alebo
vzhľadom na zavrhnutiahodnú pohnútku alebo vzhľadom na ťažký a ťažko napraviteľný následok
mimoriadne vysoká, súd môže uložiť trest odňatia slobody nad sedem rokov až do pätnásť rokov, ak
má za to, že trest do siedmich rokov na dosiahnutie účelu nestačí.
Trest odňatia slobody sa u osôb, ktoré neprekročili osemnásty rok svojho veku, vykonáva v ústavoch
na výkon trestu pre mladistvých. Súd môže rozhodnúť, že v ústave na výkon trestu pre mladistvých sa
vykoná aj trest u mladistvého, ktorý už prekročil osemnásty rok svojho veku; pritom prihliadne najmä
na dĺžku trestu a na stupeň a povahu narušenia
- Zavrhnutiahodný spôsob vykonania činu je charakterizovaný objektívnou stránkou TČ
(vyššia miera surovosti, zákernosti, než obvykle býva s takým činom spojená, zvláštna lesť,
brutalita...)
- Zavrhnutiahodná pohnútka je charakterizovaná subjektívnou stránkou TČ. Svedčí
o morálnej bezcitnosti, zvrhlosti, bezohľadnom sebectve, pohŕdavom postoji k základným
ľudským hodnotám, najmä k ľudskému životu.

Výkon trestu odňatia slobody u osôb, ktoré neprekročili osemnásty rok svojho veku sa vykonáva v
nápravnovýchovných ústavoch pre mladistvých.

UKLADANIE TRESTOV
Pri ukladaní trestov mladistvému platia určité odchýlky od všeobecnej právnej úpravy.
Účelom trestu u mladistvého je predovšetkým vychovať ho na riadneho občana, pričom trest má
zároveň pôsobiť na predchádzanie protiprávnych činov a primerane chrániť aj spoločnosť; uložený
trest má súčasne viesť k obnoveniu narušených sociálnych vzťahov a k začleneniu mladistvého do
rodinného a sociálneho prostredia. Zabezpečenie výchovy mladistvého je prvoradým účelom trestu.
Účelom ochranného opatrenia a výchovného opatrenia u mladistvého je kladne ovplyvniť duševný,
mravný a sociálny vývoj mladistvého so zreteľom na dosiahnutý stupeň jeho rozumového a mravného
vývoja, na jeho osobné vlastnosti, rodinnú výchovu a prostredie, z ktorého pochádza, a tým
mladistvého zároveň chrániť pred škodlivými vplyvmi a spoločnosť pred páchaním trestnej činnosti.
Pri ukladaní trestu, ochranného opatrenia alebo výchovného opatrenia treba prihliadať na osobnosť
mladistvého, jeho vek, rozumovú a mravnú vyspelosť, zdravotný stav, na jeho osobné, rodinné a
sociálne pomery, pričom musia byť primerané povahe a závažnosti spáchaného činu a majú viesť k
začleneniu mladistvého do rodinného a sociálneho prostredia tak, aby predchádzali protiprávnym
činom.
Trestný zákon osobitne ustanovuje podmienky na upustenie od potrestania mladistvého, čím
vytvára podmienky na aktívne pôsobenie blízkeho sociálneho okolia na mladistvého.

Súd môže upustiť od potrestania mladistvého, ak

a) spáchal prečin menšej závažnosti;
b) jeho spáchanie ľutuje;
c) prejavuje účinnú snahu po náprave,
d) vzhľadom na povahu spáchaného činu a na doterajší život mladistvého možno dôvodne
očakávať, že už prejednanie veci pred súdom postačí na jeho nápravu;
e) súd prijme záruku za nápravu mladistvého a má za to, že vzhľadom na výchovný vplyv toho, kto
záruku ponúkol, povahu spáchaného činu a osobu mladistvého sa uloženie trestu nejaví ako nevy-
hnutné.

Súd môže upustiť od potrestania mladistvého za prečin aj vtedy, ak:

a) mladistvý spáchal čin v stave, ktorý bol vyvolaný duševnou poruchou, a súd má za to, že
ochranné liečenie, ktoré zároveň ukladá, zabezpečí nápravu mladistvého lepšie ako trest,
b) sa voči mladistvému vykonáva ochranné opatrenie alebo výchovné opatrenia a na dosiahnutie
účelu zákona nieje potrebné uloženie trestu.
Ak súd upustil od potrestania, hľadí sa na mladistvého, ako keby nebol odsúdený.

Osobitným prípadom upustenia od potrestania je podmienečné upustenie od potrestania. Súd

podmienečne upustí od potrestania mladistvého za rovnakých podmienok ako pri upustení od
potrestania, ak považuje za potrebné počas určenej doby sledovať správanie mladistvého. V tomto
prípade súd určí skúšobnú dobu až na jeden rok. Zároveň môže mladistvému uložiť primerané
obmedzenia a povinnosti smerujúce k tomu, aby viedol riadny život; spravidla mu uloží, aby podľa
svojich síl nahradil škodu, ktorú spôsobil.

Súd môže vzhľadom na okolnosti prípadu a osobu mladistvého ponechať podmienečné upustenie od
potrestania v platnosti napriek tomu, že mladistvý dal príčinu na uloženie trestu, a
a) ustanoviť nad mladistvým probačný dohľad, ak už nebol uložený,
b) primerane predĺžiť skúšobnú dobu, nie však viac ako o jeden rok, alebo
c) ustanoviť výchovné opatrenia smerujúce k tomu, aby viedol riadny život.
Ak mladistvý, u ktorého sa podmienečne upustilo od potrestania, viedol v skúšobnej dobe riadny život
a vyhovel uloženým podmienkam, súd vysloví, že sa osvedčil; inak rozhodne, a to prípadne už v
priebehu skúšobnej doby, o uložení trestu.
Ak súd do roka od uplynutia skúšobnej doby neurobil rozhodnutie bez toho, že by na tom mal
mladistvý vinu, má sa za to, že sa osvedčil.
sa vyslovilo, že sa mladistvý, u ktorého bolo podmienečne upustené od potrestania trestu, osvedčil,
alebo ak sa má za to, že sa osvedčil, hľadí sa na neho, ako keby nebol odsúdený.

ZÁNIK TRESTNOSTI A TRESTU, ZAHLADENIE ODSÚDENIA

Pre mladistvého vo všeobecnosti platia dôvody zániku trestnosti činu ako pri dospelom páchateľovi.
Zákon však pri mladistvom odlišne upravuje premlčanie trestného stíhania.
Premlčanie trestného stíhania: Trestnosť činu zaniká uplynutím premlčacej doby, ktorá je
a) desať rokov, ak ide o trestný čin, za ktorý tento zákon ustanovuje trest odňatia slobody na
doživotie,
b) päť rokov, ak je horná hranica sadzby trestu odňatia slobody najmenej desať rokov,
c) tri roky pri ostatných trestných činoch.

Uložený trest nemožno vykonať po uplynutí premlčacej doby, ktorá je

a) desať rokov, ak bol uložený trest odňatia slobody nad sedem az do pätnásť rokov,
b) tri roky pri ostatných trestných činoch.
Výkon trestu uloženého za trestné činy uvedené v dvanástej hlave sa ani u mladistvého nepremlčuje,
okrem trestného činu podpory a propagácie skupín smerujúcich k potlačeniu základných práv a slo-
bôd, trestného činu hanobenia národa, rasy a presvedčenia a trestného činu podnecovania k národ-
nostnej, rasovej a etnickej nenávisti.

Zahladenie odsúdenia
Na mladistvého, ktorému bol uložený alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmiernený
alebo odpustený trest odňatia slobody v dĺžke neprevyšujúcej jeden rok, sa hľadí, ako keby nebol
odsúdený, dňom výkonu tohto trestu alebo dňom, keď bolo právoplatne od takého trestu alebo jeho
zvyšku upustené. Osobitne sú ustanovené podmienky zahladenia odsúdenia pre podmienečné
odsúdenie, peňažný trest, trest prepadnutia veci, trest povinnej práce, trest zákazu činnosti a trest
vyhostenia.
Na mladistvého, ktorému bol uložený peňažný trest, trest prepadnutia veci, trest povinnej práce, trest
vyhostenia sa hľadí, ako keby nebol odsúdený, len čo bol trest vykonaný alebo sa od výkonu trestu
alebo jeho zvyšku právoplatne upustilo.
15. Dôvody zániku trestnosti a trestu, zahladenie odsúdenia
A) ZÁNIK TRESTNOSTI
Medzi tzv. negatívne podmienky trestnej zodpovednosti patria zákonom vymedzené dôvody
zániku trestnosti. Sú to v Trestnom zákone presne určené okolnosti, ktoré nastali po spáchaní
trestného činu, ale skôr, ako sa o ňom právoplatne rozhodlo a ktorých následkom je zánik práva štátu
trestne stíhať a potrestať páchateľa trestného činu.
Zánik trestnosti treba odlišovať od okolností vylučujúcich protiprávnosť, ako aj od dôvodov
zániku trestu.
Dôvody zániku trestnosti:
- zmena zákona
- účinná ľútosť
- premlčanie trestného stíhania
Medzi ďalšie dôvody zániku trestnosti, ktoré sú upravené v Trestnom zákone, patrí aj smrť
páchateľa, ktorá je uvedená ako jeden z dôvodov neprípustnosti trestného stíhania.

a) zmena zákona : Trestnost' činu, ktorý mal v čase spáchania znaky niektorého trestného činu
uvedeného v osobitnej časti Trestného zákona zaniká, ak neskorší zákon ustanoví, že tento čin nieje
trestným činom. Ide vlastne o uzákonenie spätnosti (retroaktivity) zákona v prospech páchateľa
trestného činu.

b) účinná ľútosť:
Podmienky účinnej ľútosti sú nasledovné:
1. Musí ísť o taxatívne vymenované trestné činy. Účinnou ľútosťou zaniká iba trestnost'
trestných činov šírenia nebezpečnej ľudskej nákazlivej choroby, ohrozovania zdravia
závadnými potravinami a inými predmetmi, brania rukojemníka, legalizácie príjmu z trestnej
činnosti porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku...
2. Musí ísť o dokonaný trestný čin. Tento druh zániku trestnosti je možný iba po dokonaní
trestného činu. Podmienkou týchto prípadov účinnej ľútosti je, že trestné činy, ktorých
trestnosť má zaniknúť, museli dospieť do štádia dokonaného trestného činu. Zánik trestnosti
prípravy na zločin a pokusu trestného činu je upravený v iných ustanoveniach Trestného
zákona.
3. Ďalšou podmienkou účinnej ľútosti je, že páchateľ dobrovoľne
a) zamedzil alebo napravil škodlivý následok trestného činu, alebo
b) urobil o trestnom čine oznámenie v čase, keď sa škodlivému následku trestného činu
mohlo ešte zabrániť; oznámenie treba urobiť orgánu činnému v trestnom konaní alebo
Policajnému zboru, vojak môže toto oznámenie urobiť aj svojmu nadriadenému alebo
služobnému orgánu a osoba vo výkone trestu odňatia slobody alebo vo výkone väzby
aj príslušníkovi Zboru väzenskej a justičnej stráže.
Páchateľ, aby bol beztrestný, musí vykonať aktívnu činnosť smerujúcu k zamedzeniu škodlivého
následku. Škodlivým následkom sa rozumie porucha alebo ohrozenie spoločensky významného
vzťahu, ktorý bol činom páchateľa dotknutý. Páchateľ musí konať dobrovoľne, t.j. z vlastnej vôle.
Zamedzením škodlivému následku je zabránenie jeho vzniku. V prípade ak takéto zamedzenie
páchateľ nemôže uskutočniť sám, druhou možnosťou je urobiť o trestnom čine oznámenie v čase,
keď sa škodlivému následku TČ mohlo ešte zabrániť. Napravením škodlivého následku sa rozumie
odstránenie už vzniknutých odstrániteľných porúch a obnovenie pôvodného stavu ( napr. Páchateľ
vráti ukradnutú disketu obsahujúcu prísne tajné utajované skutočnosti...)

Osobitné formy účinnej ľútosti sú upravené nasledovne: § 86 TZ

a) Trestnost' zanedbania povinnej výživy zaniká, ak trestný čin nemal trvalo nepriaznivé
následky a páchateľ svoju povinnosť dodatočne splnil skôr, než sa súd odobral na záverečnú
poradu.
b) Trestnost' zanedbania povinnej výživy zaniká aj vtedy, ak Úrad práce, sociálnych vecí a
rodiny poskytol oprávnenému náhradné výživné podlá osobitého predpisu v plnej výške podlá
rozhodnutia súdu o výživnom, ak trestný čin nemal trvalo nepriaznivé následky a páchateľ
Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny uhradil náhradu za poskytnuté náhradné výživné skôr,
než sa súd odobral na záverečnú poradu.
 c) Trestnosť nevyplatenia mzdy a odstupného zaniká, ak trestný čin nemal trvalo nepriaznivé
následky a páchateľ svoju povinnosť dodatočne splnil najneskôr do 60 dní od dokonania
trestného činu.
d) Trestnost' neodvedenia dane a poistného alebo nezaplatenia dane zaniká- ak splatná daň
a jej príslušenstvo alebo poistné boli dodatočne zaplatené najneskôr v deň nasledujúci po dni,
keď sa páchateľ po skončení jeho vyšetrovania mohol oboznámiť s jeho výsledkami.
e) Trestnost' založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny alebo založenia,
zosnovania a podporovania teroristickej skupiny zaniká, ak páchateľ urobil dobrovoľne
oznámenie orgánu činnému v trestnom konaní alebo Policajnému zboru o zločineckej skupine
alebo teroristickej skupine a ojej činnosti v čase, keď nebezpečenstvo, ktoré hrozilo z jej
ďalšej činnosti, sa mohlo ešte odstrániť; vojak môže toto oznámenie urobiť aj svojmu
nadriadenému alebo služobnému orgánu a osoba vo výkone trestu odňatia slobody alebo vo
výkone väzby aj príslušníkovi Zboru väzenskej a justičnej stráže. Oznámenie sa musí urobiť
v čase, keď nebezpečenstvo, ktoré hrozilo z ďalšej činnosti zločineckej alebo teroristickej
skupiny, mohlo byť ešt odstránené.
f) Trestnost' podplácania a nepriamej korupcie zaniká, ak páchateľ úplatok poskytol alebo
sľúbil len preto, lebo bol o to požiadaný, a urobil o tom dobrovoľne bez odkladu oznámenie
orgánu činnému v trestnom konaní alebo Policajnému zboru; vojak môže toto oznámenie
urobiť aj svojmu nadriadenému alebo služobnému orgánu a osoba vo výkone trestu odňatia
slobody alebo vo výkone väzby aj príslušníkovi Zboru väzenskej a justičnej stráže.
Podmienkou takéhoto zániku je skutočnosť, že úplatok poskytla osoba, ktorá sama pôvodne
nemala v úmysle podplácať a úplatok dala alebo sľúbila iba preto, lebo bola o to iným priamo
požiadaná.

c)premlčanie trestného stíhania

Pri premlčaní trestného stíhania zaniká trestnost' činu uplynutím času ustanoveného v zákone a týka sa
všetkých trestných činov uvedených v Trestnom zákone. K tomuto zániku trestnosti dochádza
objektívne, premlčacia doba začína plynúť automaticky po ukončení trestnej činnosti a prihliada sa na
ňu z úradnej povinnosti.
- Premlčacia doba začína plynúť nasledujúci deň po dokonaní alebo ukončení trestnej činnosti.
- Pri príprave na zločin alebo pri pokuse o TČ premlčacia doba začína plynúť ukončením
najvyššieho vývinového štádia.
- Pri trvácich TČ premlčacia doba začína plynúť od okamihu, keď sa odstráni protiprávny stav,
ktorým sa napĺňa skutková podstata TČ
- Pri účastníctve – od ukončenia konania hlavného páchateľa
Doba premlčania je odstupňovaná podľa toho, či ide o zločin alebo prečin, a to podľa výšky v
zákone ustanoveného trestu odňatia slobody uvedeného v sankcii príslušného trestného činu, o ktorého
premlčanie ide.
1. Premlčacie doby pri zločinoch sú:
- tridsať rokov, ak ide o zločin, za ktorý tento zákon dovoľuje uložiť trest odňatia slobody doživotie,
- dvadsať rokov, ak ide o zločin, za ktorý tento zákon v osobitnej časti dovoľuje uložiť trest odňatia
slobody s hornou hranicou trestnej sadzby najmenej desať rokov,
- desať rokov, ak ide o ostatné zločiny.

2. Premlčacie doby pri prečinoch sú:

- päť rokov, ak ide o prečin, za ktorý tento zákon v osobitnej časti dovoľuje uložiť trest odňatia
slobody s hornou hranicou trestnej sadzby najmenej tri roky,
- tri roky pri ostatných prečinoch.

3. U mladistvých páchateľov platia nasledovné premlčacie doby:

- desať rokov, ak ide o trestný čin, za ktorý tento zákon ustanovuje trest odňatia slobody na doživotie,
- päť rokov, ak je horná hranica sadzby trestu odňatia slobody najmenej desať rokov,
- tri roky pri ostatných trestných činoch.
Na plynutie premlčacej doby pôsobia niektoré okolnosti, ktoré spôsobujú zastavenie alebo prerušenie
premlčania.

Zastavenie premlčania trestného stíhania (tzv. spočívanie premlčania) znamená, že v priebehu

premlčacej doby sa vyskytla prekážka, pre ktorú premlčacia doba neplynie, a doba, po ktorú prekážka
existuje, sa do doby premlčania nezapočítava. Po odpadnutí prekážky plynutie premlčacej doby
pokračuje. Tieto prekážky majú za následok spočívanie premlčania objektívne, treba ich však v
trestnom konaní preukázať dôkaznými prostriedkami.

Do premlčacej doby sa nezapočítava:

a) Doba, po ktorú nebolo možné páchateľa postaviť pred súd pre zákonnú prekážku.
- zákonnou prekážkou sa rozumie taká prekážka trestného stíhania ktorá je uvedená v zákone
napr. Osoby používajúce diplomatické imunity a výsady
- zákonnou prekážkou je aj okolnosť, že o skutku sa už právoplatne rozhodlo a znovu o ňom
konať možno až po právoplatnosti rozhodnutia vydaného v mimoriadnom opravnom konaní,
ktorým sa zrušuje pôvodné rozhodnutie (zásada ne bis in idem)
b) Doba, po ktorú sa páchateľ zdržiaval v cudzine s úmyslom vyhnúť sa trestnému stíhaniu.
- premlčanie spočíva počas celej doby, v ktorej bolo preukázané, že sa páchateľ legálne alebo
nelegálne zdržiaval v cudzom štáte
- premlčacia doba spočíva iba v prípade, ak tak robí s úmyslom vyhnúť sa trestnému stíhaniu
c) Skúšobná doba podmienečného zastavenia trestného stíhania.
- TP v § 216 a 218 umožňuje podmienečne zastaviť trestné stíhanie
- Počas skúšobných dôb (1-5 rokov, 2-10 rokov) páchateľovi premlčacia doba neplynie
d) Doba, po ktorú bolo dočasne odložené vznesenie obvinenia.
- podľa § 205 TP možno na nevyhnutnú dobu dočasne odložiť vznesenie obvinenia
- od právoplatnosti uznesenia o dočasnom odložení vznesenia obvinenia sa plynutie premlčacej
doby zastavuje (spočíva)

e) Doba, po ktorú bolo prerušené trestné stíhanie.

- plynutie premlčacej doby sa zastavuje od právoplatnosti rozhodnutia orgánu činného
v trestnom konaní alebo súdu o prerušení trestného stíhania konkrétnej osoby až do doby
pokračovania v trestnom stíhaní
- podľa 228 ods 2 TP policajt preruší trestné stíhanie ak:
a) nemožno pre neprítomnosť obvineného alebo svedka vec náležite objasniť,
b) nemožno obvineného pre ťažkú chorobu postaviť pred súd,
c) obvinený pre duševnú chorobu, ktorá nastala až po spáchaní činu, nie je schopný chápať
zmysel trestného stíhania,
d) obvinený je vydaný do cudziny alebo vyhostený,
e) ústavný súd alebo Súdny dvor Európskych spoločenstiev pozastaví účinnosť právneho
predpisu alebo jeho časti, ktorého použitie je rozhodujúce pre konanie alebo rozhodnutie vo
veci samej, alebo
f) obvinený je cudzinec alebo osoba bez štátnej príslušnosti a je odovzdaný na vykonanie
úkonov do cudziny.
- premlčacia doba spočíva aj v prípade fakultatívneho prerušenia trestného stíhania podľa §
228 ods. 3: Policajt s predchádzajúcim súhlasom prokurátora môže prerušiť trestné stíhanie,
ak sa obvinený významnou mierou podieľa na objasnení korupcie, trestného činu založenia,
zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, trestného činu založenia, zosnovania a
podporovania teroristickej skupiny alebo zločinu spáchaného organizovanou skupinou,
zločineckou skupinou alebo teroristickou skupinou alebo na zistení alebo usvedčení páchateľa
tohto trestného činu; prerušiť trestné stíhanie sa nesmie voči organizátorovi, návodcovi alebo
objednávateľovi trestného činu, na ktorého objasnení sa podieľa.

Prerušenie premlčania trestného stíhania má za následok, že doteraz uplynutá premlčacia doba,

ktorá plynula od spáchania činu, sa preruší, čím sa vlastne anuluje a neberie sa na ňu viac zreteľ.
Zároveň začína plynúť nová premlčacia doba, ktorej dĺžka bude rovnaká ako pôvodná.

Premlčanie trestného stíhania sa prerušuje v nasledovných prípadoch:

a) Vznesením obvinenia pre trestný čin o ktorého premlčanie ide,
ako aj po ňom nasledujúcimi úkonmi orgánu činného v trestnom konaní, sudcu pre prípravné konanie
alebo súdu smerujúcimi k trestnému stíhaniu páchateľa.
- vznesenie obvinenia je upravené v § 208 TP
- neodkladné a neopakovateľné úkony urobené pred začatím trestného stíhania, ktorými sa
začína trestné stíhanie, nemožno považovať za takéto úkony, pretože boli uskutočnené pred
vznesením obvinenia
 - po ňom nasledujúcimi úkonmi smerujúcimi k trestnému stíhaniu páchateľa sú napr.
Predvolanie obvineného na výsluch, vydanie rozkazu na zatknutie, zastavenie trestného
stíhania obvineného ....
b) Ak páchateľ v premlčacej dobe spáchal úmyselný trestný čin.
- následky prerušenia premlčania má spáchanie akéhokoľvek ďalšieho TČ páchateľom, pričom
nezáleží na jeho právnej kvalifikácií ani na tom, či je prísnejšie trestný ako bol pôvodný TČ
- v takomto prípade začínajú plnyúť 2 premlčacie doby, ktorých dĺžka môže byť rôzna
- pokiaľ ide o skorší TČ, začína znova plynúť rovnako dlhá doba, ako bola pôvodná a pokiaľ
ide o ďalší úmyselný TČ, začne plynúť ďalšia doba určená podľa kritérií v § 87 ods. 1 TZ
- ak páchateľ spácha nedbanlivostný TČ, nemá to vplyv na plynutie premlčacej doby
- premlčacia doba začína plynúť od každého prerušenia

Vylúčenie premlčania - Uplynutím premlčacej doby nezaniká trestnost' trestných činov uvedených v
dvanástej hlave osobitnej časti tohto zákona, okrem trestného činu podpory a propagácie skupín
smerujúcich k potlačeniu základných práv a slobôd podľa § 430 a 431 a trestného činu podnecovania k
národnostnej, rasovej alebo etnickej nenávisti podľa § 432.

ZÁNIK TRESTNOSTI NA ZÁKLADE OSOBITNÉHO USTANOVENIA ZÁKONA

Výnimočne existuje možnosť zániku trestnosti pre presne určený prípad ad hoc (napr. pre konkrétny
trestný čin, ktorý už bol spáchaný, a to na základe tzv. generálneho pardonu). Ide o prípad, keď v zá-
kone je ustanovené, že osoby, ktoré sa konkrétneho presne určeného trestného činu dopustili pred
účinnosťou tohto zákona, sa budú považovať za beztrestné.

SMRŤ PÁCHATEĽA
Trestnost' trestného činu automaticky zaniká biologickou smrťou páchateľa, pretože trestná
zodpovednosť je založená na princípe individuálnej trestnej zodpovednosti páchateľa, ktorú žiadnym
spôsobom nemožno prenášať na iné osoby.

B) ZÁNIK TRESTU

Dôvodom zániku trestu sú okolnosti, ktorá nastali až po právoplatnosti rozsudku súdu, ktorým bol
uložený trest, ktoré spôsobujú, že uložený trest nemožno vykonať. Na zánik trestu sa prihliada
z úradnej povinnosti.

a) Odpustenie alebo zmiernenie trestu

Trest sa nevykoná, ak ho prezident Slovenskej republiky na základe svojho práva odpúšťať tresty
odsúdenému odpustil. To sa však nevzťahuje na iné tresty, ak boli páchateľovi uložené Ak prezident
Slovenskej republiky na základe svojho práva zmierňovať tresty odsúdenému trest zmiernil, vykoná sa
takto zmiernený trest. To sa však nevzťahuje na iné tresty, ak boli páchateľovi uložené popri sebe a
ostali rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky nedotknuté.
Vo všeobecnosti prezident môže udeliť milosť v 3 formách:
a) vo forme abolície (prezident môže nariadiť, aby sa trestné konanie nezačínalo, alebo ak už bolo
začaté, aby sa v ňom nepokračovalo)
b) vo forme agraciácie (prezident touto formou odpúšťa alebo zmierňuje tresty uložené trestnými
súdmi)
c) vo forme rehabilitácie (prezident touto formou zahládza účinky trestov uložených súdmi)

b) Premlčanie výkonu trestu

Uložený trest nemožno vykonať po uplynutí premlčacej doby, ktorá je
a) dvadsať rokov, ak ide o odsúdenie na trest odňatia slobody na doživotie,
b) pätnásť rokov, ak ide o odsúdenie na trest odňatia slobody prevyšujúci desať rokov,
c) desať rokov, ak ide o odsúdenie na trest odňatia slobody najmenej na päť rokov,
d) päť rokov pri odsúdení na iný trest.
Premlčacia doba sa začína plynúť právoplatnosťou rozsudku a pri podmienečnom odsúdení,
podmienečnom odsúdení s dohľadom, podmienečnom prepustení alebo podmienečnom prepustení s
dohľadom právoplatnosťou rozhodnutia o tom, že sa trest vykoná.
Do premlčacej doby sa nezapočítava doba, po ktorú nebolo možné trest vykonať preto, že sa odsúdený
zdržiaval v cudzine s úmyslom vyhnúť sa trestu, alebo bol na ňom vykonávaný trest odňatia slobody.
Premlčanie výkonu trestu sa prerušuje, ak
a) súd urobil opatrenie smerujúce k výkonu trestu, o ktorého premlčanie ide, alebo
b) odsúdený spáchal v premlčacej dobe úmyselný trestný čin.
Prerušením premlčania sa začína nová premlčacia doba.
Výkon trestu uloženého pre trestné činy uvedené v dvanástej hlave osobitnej časti tohto zákona sa
nepremlčuje okrem trestného činu podpory a propagácie skupín smerujúcich k potlačeniu základných
práv a slobôd, trestného činu hanobenia národa, rasy a presvedčenia a trestného činu podnecovania k
národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti.
Premlčanie výkonu trestu prepadnutia majetku je vylúčené, pretože majetok, ktorý prepadol
v prospech štátu, prechádza do vlastníctva štátu dňom právoplatnosti rozsudku.

c) Smrťou páchateľa zaniká práva na výkon trestu, ktorý bol uložený právoplatným rozhodnutím
súdu.

C) ZAHLADENIE ODSÚDENIA

Význam inštitútu zahladenia odsúdenia spočíva v tom, že na odsúdeného, ktorému bolo odsúdenie
zahladené sa hľadí, ako keby nebol odsúdený. PO výkone súdom uloženého trestu sa odsúdený vracia
do spoločnosti ako riadny občan. Právoplatným odsúdením odsúdený však stráca bezúhonnosť. (tá sa
vyžaduje: pre prijatie do štátnej služby, ako všeobecná podmienka na prevádzkovanie živnosti, na
vydanie zbrojného preukazu...)
Účelom zahladenia odsúdenia je umožniť, aby sa pri splnení ustanovených podmienok odstránili
nepriaznivé dôsledky odsúdenia, ktoré trvajú aj po výkone trestu a ktoré by mohli odsúdenému
sťažovať uplatnenie v ďalšom živote. Význam zahladenia odsúdenia spočíva v tom, že po zahladení
odsúdenia sa na páchateľ hľadí, akoby nebol odsúdený (§93 ods. 1 TZ)

K zahladeniu odsúdenia môže dôjsť:

1. výrokom súdu – sú stanovené 2 podmienky na zahladenie odsúdenia:
a) uplynutie stanoveného času, a to najmenej:
- desať rokov, ak ide o odsúdenie na trest odňatia slobody prevyšujúci päť rokov,
- päť rokov, ak ide o odsúdenie na trest odňatia slobody prevyšujúci jeden rok,
- tri roky, ak ide o odsúdenie na trest odňatia slobody neprevyšujúci jeden rok
b) riadny život odsúdeného
2. výrokom prezidenta – formou individuálnej milosti alebo amnestie. Vo svojej podstate je to
rehabilitácia, t.j. forma milosti, keď sa proti osobe viedlo trestné konanie a osoba bola odsúdená, ale
neskôr vyhlási, že k ničomu takému nedošlo, v dôsledku čoho sa na túto osobu hľadí, ako keby nebola
vôbec potrestaná.
3. priamo zo zákona – ex lege – ak ide o tresty v § 32 písm. B) až K), zahladeniu dochádza ich
vykonaním (- všetky tresty, okrem trestu odňatia slobody):
b) trest domáceho väzenia,
c) trest povinnej práce,
d) peňažný trest,
e) trest prepadnutia majetku
f) trest prepadnutia veci,
g) trest zákazu činnosti,
h) trest zákazu pobytu,
i) trest straty čestných titulov a vyznamenaní,
j) trest straty vojenskej a inej hodnosti,
k) trest vyhostenia.
16. Európske právo a trestné právo SR
Európske právo
Európske spoločenstvá vznikli v rokoch 1951-1957. Ku vzniku došlo troma aktmi
medzinárodného práva verejného. Išlo o zmluvy
a) o Európskom spoločenstve uhlia a ocele,
b) Európskom hospodárskom spoločenstve a
c) Európskom spoločenstve pre atómovú energiu.
Zmluvy, označované ako zakladajúce, sa postupne menili a dopĺňali, a to Jednotným
Európskym aktom, Maastrichtskou zmluvou o Európskej únii, Amsterdamskou zmluvou a Niceskou
zmluvou, ako aj jednotlivými, tzv. prístupovými zmluvami nových členských štátov. Európska únia
bola zriadená Maastrichtskou zmluvou, a to k 1. januáru 1993, ktorá má povahu aktu medzinárodného
práva verejného.
Jednou zo základných zmien, ktoré Lisabonská zmluva prináša pre fungovanie Európskeho
spoločenstva a Európskej únie je, že ruší Európske spoločenstvo, ktorého právnym nástupcom sa
stane Európska únia, ktorej Lisabonská zmluva výslovne priznáva právnu subjektivitu. Európska
únia, ktorá bola doteraz medzinárodnoprávnou nadstavbou bez právnej subjektivity vytvorenou na
báze Európskeho spoločenstva s právnou subjektivitou, teda v celom rozsahu nahradí Európske
spoločenstvo. Nahradenie Európskeho spoločenstva Európskou úniou má prispieť k zjednodušeniu
štruktúry inštitucionálneho rámca európskej integrácie. Lisabonská zmluva tak ukončí obdobie
koexistencie Európskeho spoločenstva a Európskej únie ako dvoch odlišných foriem európskej
integrácie a vytvorí základný subjekt európskej integrácie v podobe Európskej únie. Európske
spoločenstvo pre atómovú energiu, upravené osobitnou zmluvou, však aj po nadobudnutí účinnosti
Lisabonskej zmluvy zostane samostatným integračným zoskupením v oblasti atómovej energie.
Právna subjektivita Európskej únie a nahradenie Európskeho spoločenstva
Lisabonskou zmluvou sa zlúčia tri piliere, na ktorých bola postavená Európska únia:
Európske spoločenstvá, spoločná zahraničná a bezpečnostná politika a policajná a súdna spolupráca v
trestných veciach. Tým sa vytvorí jednotný základ pre činnosť Európskej únie vo všetkých
uvedených oblastiach s jednotným súborom postupov:
» oblasť policajnej a súdnej spolupráce v trestných veciach sa takmer úplne podriadi postupom
charakteristickým pre doterajší prvý, komunitárny (nadnárodný) pilier;
» v oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky sa však vzhľadom na jej osobitnú povahu
budú naďalej uplatňovať viaceré výnimky zo všeobecných postupov.
Lisabonskou zmluvou sa odstráni jeden z nedostatkov fungovania Európskeho spoločenstva
spočívajúcom v nejasnom vymedzení právomocí Európskeho spoločenstva a členských štátov. V
Lisabonskej zmluve sa pre
každú oblasť činnosti stanovuje či je v nej oprávnená konať Európska únia alebo členské štáty.
Zmluva zároveň zavádza všeobecné triedenie právomocí na tri kategórie:
• výlučné právomoci Európskej únie,
• výlučné právomoci členských štátov,
• spoločné právomoci Európskej únie a členských štátov.

Výlučné právomoci Európskej únie

Výlučné právomoci Európskej únie sa týkajú oblastí, v ktorých má Európska únia výlučnú
zákonodarnú právomoc. Ak zmluvy prenesú na Úniu výlučnú právomoc v určitej oblasti, len Únia
môže vykonávať legislatívnu činnosť a prijímať právne záväzné akty, pričom členské štáty tak môžu
urobiť len vtedy, ak ich na to splnomocní Únia alebo na vykonanie aktov Únie. Únia má výlučnú
právomoc v týchto oblastiach:
» colná únia,
» ustanovenie pravidiel hospodárskej súťaže potrebných na fungovanie vnútorného trhu,
» menová politika pre členské štáty, ktorých menou je euro,
» ochrana morských biologických zdrojov v rámci spoločnej politiky rybného hospodárstva,
» spoločná obchodná politika.
Únia má tiež výlučnú právomoc uzavrieť medzinárodnú dohodu, ak je jej uzavretie ustanovené v
legislatívnom akte Únie alebo ak je jej uzavretie potrebné na to, aby Únia mohla vykonávať svoju
vnútornú právomoc.
Výlučné právomoci členských štátov
V oblastiach, ktoré patria do výlučnej právomoci členských štátov, má Únia právomoc vykonávať len
činnosti na podporu, koordináciu alebo doplnenie činnosti členských štátov bez toho, aby tým v
týchto oblastiach nahrádzala ich právomoc.
Týmito činnosťami na európskej úrovni sú:
» ochrana a zlepšovanie zdravia ľudí,
» priemysel,
» kultúra,
» cestovný ruch,
» vzdelávanie, odborné vzdelávanie, mládež a šport,
» civilná ochrana,
» administratívna spolupráca.
Právne záväzné akty Únie, prijaté na základe príslušných ustanovení zmlúv, nemôžu v týchto
oblastiach zahŕňať harmonizáciu zákonov alebo iných právnych predpisov členských štátov.
Spoločné právomoci Európskej únie a členských štátov
Únia vykonáva spoločne právomoc s členskými štátmi vtedy, keď na ňu zmluvy prenášajú právomoc,
ktorá sa nevzťahuje na oblasti patriace do jej výlučnej právomoci alebo do výlučnej právomoci
členských štátov. V týchto oblastiach má Európska únia spoločne s členskými štátmi zákonodarnú
právomoc pri rešpektovaní zásady subsidiarity. Aj Únia aj členské štáty môžu v týchto oblastiach
vykonávať legislatívnu činnosť a prijímať právne záväzné akty. Členské štáty však vykonávajú svoju
právomoc len v rozsahu:
• v akom Únia svoju právomoc nevykonala alebo
• v rozsahu, v akom sa Únia rozhodla prestať vykonávať svoju právomoc.

Spoločné právomoci Únie a členských štátov sa uplatňujú v týchto hlavných oblastiach:

» vnútorný trh,
» sociálna politika, pokiaľ ide o aspekty vymedzené v Zmluve o fungovaní Európskej únie,
» hospodárska, sociálna a územná súdržnosť,
» poľnohospodárstvo a rybné hospodárstvo s výnimkou ochrany morských biologických zdrojov,
» životné prostredie,
» ochrana spotrebiteľa,
» doprava,
» transeurópske siete,
» energetika,
» priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti,
» spoločné otázky bezpečnosti v záležitostiach verejného zdravia, pokiaľ ide o aspekty vymedzené v
Zmluve o fungovaní Európskej únie.

Zásada prenesených právomocí a zásada subsidiarity a proporcionality

Vymedzenie právomocí Európskej únie sa spravuje zásadou prenesených právomocí a vykonávanie
právomocí EÚ sa spravuje zásadou subsidiarity a proporcionality.
Podľa zásady prenesenia právomocí koná EÚ len v medziach právomocí, ktoré na ňu preniesli
členské štáty v zmluvách na dosiahnutie cieľov v nich vymedzených. Právomoci, ktoré na EÚ neboli v
zmluvách prenesené, zostávajú právomocami členských štátov.
Podľa zásady subsidiarity koná Európska únia v oblastiach, ktoré nepatria do jej výlučnej právomoci,
len v takom rozsahu a vtedy, ak ciele zamýšľané touto činnosťou nemôžu členské štáty uspokojivo
dosiahnuť na ústrednej
národnej úrovni alebo na regionálnej a miestnej úrovni, ale z dôvodov rozsahu alebo účinkov
navrhovanej činnosti ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni EÚ.
Podľa zásady proporcionality neprekračuje obsah a forma činnosti EÚ rámec toho, čo je nevyhnutné
na dosiahnutie cieľov zmlúv. Inštitúcie Európskej únie uplatňujú zásadu subsidiarity a proporcionality
v súlade s Protokolom o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality.

Európske právo a jeho pramene

Legislatívne a nelegislatívne akty a legislatívne postupy
Na účely výkonu právomocí EÚ inštitúcie (podľa terminológie, ktorú Lisabonská zmluva zachováva)
prijímajú:
» nariadenia,
» smernice,
» rozhodnutia,
» odporúčania a stanoviská.
Právne akty prijaté legislatívnym postupom sú legislatívnymi aktmi, ostatné akty sú nelegislatívne.
Legislatívny akt môže podľa Lisabonskej zmluvy delegovať na Komisiu právomoc prijímať všeobecne
záväzné nelegislatívne akty, ktorými sa dopĺňajú alebo menia určité nepodstatné prvky legislatívneho
aktu.
Lisabonská zmluva rozlišuje:
• riadny legislatívny postup a
• mimoriadny legislatívny postup.
Riadny legislatívny postup nadväzuje na doterajší spolurozhodovací postup (zakotvený v
článku 251 Zmluvy o založení ES). Riadny legislatívny postup predstavuje spoločné prijatie
nariadenia, smernice alebo rozhodnutia Európskym parlamentom a Radou na návrh Komisie.
Mimoriadny legislatívny postup predstavuje prijatie nariadenia, smernice alebo rozhodnutia
Európskym parlamentom za účasti Rady alebo jeho prijatie Radou za účasti Európskeho parlamentu.
Doterajší postup spolupráce zakotvený článkom 252 Zmluvy o založení ES na spoločnom
prijímaní aktov Radou a Európskym parlamentom sa ruší.

Európska únia ako PRIESTOR SPRAVODLIVOSTI, SLOBODY A BEZPEČNOSTI

Vytváranie priestoru spravodlivosti, slobody a bezpečnosti je významnou prioritou Európskej únie.
Lisabonská zmluva značne ovplyvní súčasné pravidlá upravujúce túto oblasť na úrovni Európskej únie
a mala by zabezpečiť, aby boli opatrenia Európskej únie komplexnejšie a účinnejšie a mali
legitímnejší, transparentnejší a demokratickejší charakter.
V súčasnosti sa na prijatie rozhodnutia o dôležitých záležitostiach v tejto oblasti vyžaduje
jednomyseľné rozhodnutie Rady, pričom Európsky parlament a Európsky súdny dvor zohrávajú
okrajovú úlohu. Lisabonská zmluva mala uľahčiť prijímanie opatrení na európskej úrovni takmer v
tejto oblasti vo všetkých prípadoch prostredníctvom „metódy Spoločenstva“, t. j. prijímaním
rozhodnutí kvalifikovanou väčšinou na základe návrhu Komisie s posilneným postavením
Európskeho parlamentu, zvýšenou demokratickou kontrolou zo strany národných parlamentov
a prieskumnou úlohou Súdneho dvora. Na Dánsko, Írsko a Spojené kráľovstvo sa budú vzťahovať
osobitné ustanovenia.
Lisabonská zmluva tak prinesie viac demokracie a transparentnosti, pretože vďaka zjednoteniu
systému právnych aktov získa Európsky parlament postavenie „spoluzákonodarcu“ (postup
spolurozhodovania) a uplatnenie hlasovania kvalifikovanou väčšinou v Rade sa rozšíri aj na tieto
záležitosti. Naproti tomu sa zachováva právo členských štátov na legislatívnu iniciatívu (aspoň
jednej štvrtiny členských štátov) v oblasti policajnej operačnej spolupráce, trestného súdnictva a
administratívnej spolupráce. Európska komisia získa plnohodnotné postavenie ochrankyne zmlúv a
spoločne so Súdnym dvorom bude zabezpečovať riadne uplatňovanie rozhodnutí.
Národné parlamenty takisto získajú aktívnejšie postavenie pri preskúmavaní a predkladaní stanovísk
vo vzťahu k záležitostiam týkajúcich sa spravodlivosti, slobody a bezpečnosti.
Lisabonská zmluva zavádza zásadu zvýšenej právnej spolupráce v civilnej i trestnej oblasti
prostredníctvom zásady vzájomného uznávania (každý členský štát uznáva rozhodnutia prijaté inými
členskými štátmi). Tieto opatrenia sa
budú týkať najmä spolupráce v oblasti obstarávania dôkazov, účinného prístupu k spravodlivosti,
spolupráce orgánov členských štátov v oblasti trestného stíhania a výkonu rozhodnutí a vytvorenia
noriem a predpisov na zabezpečenie uznávania všetkých foriem súdnych a iných rozhodnutí v
Európskej únii. Lisabonská zmluva ďalej umožní vytvoriť európsku prokuratúru. Rada bude môcť v
súlade s mimoriadnym legislatívnym postupom prostredníctvom nariadení vytvoriť z Eurojustu
Európsku prokuratúru. Európska prokuratúra bude zodpovedať v spojení s Europolom za vyšetrovanie
a trestné stíhanie páchateľov a spolupáchateľov trestných činov, ktoré spôsobujú ujmu finančným
záujmom Únie za podanie obžaloby. Pred súdnymi orgánmi členských štátov bude vystupovať vo
vzťahu k takýmto trestným činom vo funkcii prokurátora. Európska rada bude môcť rozšíriť
právomoci Európskej prokuratúry aj na boj proti závažnej trestnej činnosti, ktorá má cezhraničný
rozmer. Tieto zlepšenia napomôžu v oblasti spravodlivosti, slobody a bezpečnosti vytvoriť
komplexnejší, účinnejší, transparentnejší a demokratickejší proces prijímania právnych predpisov
najmä odstránením opakujúcich sa prípadov zablokovania návrhov, ktoré umožňuje pravidlo o
jednomyseľnosti.
Európska únia získa širšie oprávnenia konať v záujme slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, s čím sa
spájajú výhody týkajúce sa možnosti Európskej únie bojovať proti zločinu a terorizmu. Cieľom
nových ustanovení o civilnej ochrane, humanitárnej pomoci a verejnom zdraví je umožniť Európskej
únii lepšie reagovať na hrozby pre bezpečnosť európskych občanov.
Na základe Lisabonskej zmluvy môžu Európsky parlament a Rada v súlade s riadnym
legislatívnym postupom prostredníctvom smerníc ustanoviť minimálne pravidlá týkajúce sa
vymedzenia trestných činov a sankcií v oblastiach obzvlášť závažnej trestnej činnosti s cezhraničným
rozmerom vyplývajúcim z povahy alebo dôsledkov týchto trestných činov alebo z osobitnej potreby
bojovať proti nim na spoločnom základe (Čl. 83 Zmluvy o fungovaní EU)
Týmito oblasťami trestnej činnosti sú:
 terorizmus,
 obchodovanie s ľuďmi a sexuálne
 zneužívanie žien a detí,
 nedovolené obchodovanie s drogami,
 nedovolené obchodovanie so zbraňami,
 pranie špinavých peňazí,
 korupcia,
 falšovanie platobných prostriedkov,
 počítačová kriminalita a
 organizovaná trestná činnosť.

Európske trestné právo

Z historického pohľadu etapy vývoja spolupráce členských štátov EÚ v trestných veciach
možno charakterizovať napríklad nasledujúcim spôsobom na odvetvia:
a) do vzniku EÚ
b) od vzniku EÚ do prijatia Amsterdamskej zmluvy
c) od Amsterdamskej zmluvy do Niceskej zmluvy
d) od Niceskej zmluvy po Lisabonskú zmluvu
e) od Lisabonskej zmluvy doposiaľ
Všetky obdobia sú charakterizované rozvojom myšlienky tzv. európskeho justičného priestoru (v
trestných veciach) ako právneho nástroja medzinárodnej justičnej spolupráce. Európsky justičný
priestor súvisí s otázkou Európskej teritoriality, ktorej význam sa postupne stal synonymom pre
vyjadrenie fikcie jediného územia Európskej únie, na ktorom by sa vo vzťahu k občanom Európskej
únie alebo voči osobám zdržiavajúcim sa na území vykonával jurisdikcia, bez ohľadu na štátne
hranice.
Z pohľadu vývoja však nemožno povedať že by vzniklo samostatné odvetvie „európskeho
trestného práva“. Stále ide len o pokusy o prekonanie základných odlišností pri vymedzených
formálnych znakoch trestných činov a trestných zákonníkov, na ktorých sú štáty ochotné a schopné sa
dohodnúť. Základným podnetom pre spoločnú iniciatívu aj v trestných veciach bol blok tzv.
Schengenských dohôd. Maastrichtská zmluva zaviedla tzv. pilierové členenie. Cieľom II. piliera sa
mal stať rozvoj úzkej spolupráce v oblasti justície a vnútra. Amstedamská zmluva dala výslovný
podnet na spoločné kroky v boji proti organizovanému zločinu. Taktiež označila III. pilier ako priestor
slobody, bezpečnosti a spravodlivosti. Maastrichtská zmluva v znení Amsterdamskej zakotvila
požiadavku postupného prijatia opatrení (spoločný postup) na zavedenie minimálnych noriem
o skutkových podstatách trestných činov a trestoch v oblasti organizovaného zločinu, terorizmu
a obchodu s ľuďmi. Malo sa tak stať prostredníctvom zbližovania predpisov trestného práva členských
štátov. V roku 2004 bol prijatý tzv. Haagsky program, ktorý obsahoval postup EÚ v oblasti slobody,
bezpečnosti a spravodlivosti na obdobie ďalších 5 rokov.

Trestné právo hmotné

Pokiaľ ide o trestné právo hmotné, jednotlivé prejavy uvedenej, historicky sa rozvíjajúcej snahy sa
týkajú nasledovných oblastí:
 Organizovaný zločin
 Terorizmus
 Pranie špinavých peňazí
 Ochrana finančných záujmov Európskych spoločenstiev, vrátane falšovania EURO a iných
platobných prostriedkov
 Prejavy rasizmu a xenofóbie
 Obchodovanie s ľuďmi
 Obchodovanie s omamnými látkami
 Ohrozovanie a poškodzovanie životného prostredia
  Útoky proti informačným systémom
 Korupcia v súkromnom sektore
 Ilegálny prechod štátnych hraníc a vonkajších hraníc EÚ

Rámcové Rozhodnutie o boji proti podvodom a falšovaniu bezhotovostných platobných

prostriedkov (2001/413/SVV)

Na účely tohto rámcového rozhodnutia:

a) "platobný nástroj" znamená hmotný nástroj, iný ako zákonné platidlo (bankovky a mince), ktorý
vďaka svojej osobitnej povahe, sám alebo spolu s iným (platobným) nástrojom, umožňuje držiteľovi
alebo užívateľovi prevádzať peniaze alebo peňažné hodnoty, ako sú napríklad kreditné karty,
eurošekové karty, ostatné karty vydávané finančnými inštitúciami, cestovné šeky, eurošeky, ostatné
šeky a zmenky, ktoré sú chránené pred napodobovaním alebo podvodným používaním, napríklad
dizajnom, kódovaním alebo podpisom;
b) "právnická osoba" znamená akýkoľvek subjekt majúci takéto postavenie podľa platného práva, s
výnimkou štátov alebo ostatných verejných inštitúcií vykonávajúcich štátnu moc a medzinárodných
verejnoprávnych organizácií.

čl. 2 Trestné činy týkajúce sa platobných nástrojov

Každý členský štát prijme potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa nasledujúce konanie
považovalo za trestný čin, ak je spáchané úmyselne, aspoň v súvislosti s kreditnými kartami,
eurošekovými kartami, ostatnými kartami vydávanými finančnými inštitúciami, cestovnými šekmi,
eurošekmi, ostatnými šekmi alebo zmenkami:
a) krádež alebo iné nezákonné prisvojenie si platobného nástroja;
b) napodobovanie alebo falšovanie platobného nástroja s cieľom použiť ho na účely podvodu;
c) prijatie, získanie, preprava, predaj a poskytovanie iným osobám alebo vlastnenie ukradnutého alebo
inak nezákonne si prisvojeného, alebo napodobeného alebo falzifikovaného platobného nástroja s
cieľom použiť ho na účely podvodu;
d) podvodné používanie ukradnutého alebo inak nezákonne si prisvojeného, alebo napodobeného
alebo falzifikovaného platobného nástroja.

Čl. 3 Trestné činy týkajúce sa počítačov

Každý členský štát prijme potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa nasledujúce konanie
považovalo za trestný čin, ak je spáchané úmyselne:
vykonanie alebo navádzanie k prevodu peňazí alebo peňažnej hodnoty a tým spôsobenie neoprávnenej
straty na majetku inej osoby s úmyslom nadobudnúť neoprávnenú výhodu pre osobu páchajúcu trestný
čin alebo tretiu stranu prostredníctvom:
- neoprávneného vkladania, pozmeňovania, vymazávania alebo odstraňovania údajov, najmä
identifikačných, alebo
- neoprávneného zasahovania do fungovania počítačového programu alebo systému.

Čl. 4 Trestné činy týkajúce sa zvláštne upravených zariadení

Každý členský štát prijme potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa nasledujúce konanie
považovalo za trestný čin, ak je spáchané úmyselne:
podvodné vyrábanie, prijatie, získanie, predaj alebo poskytovanie inej osobe alebo vlastníctvo:
- nástrojov, článkov, počítačových programov a akýchkoľvek ďalších prostriedkov výhradne
prispôsobených na spáchanie ktoréhokoľvek z trestných činov uvedených v článku 2 písm. b);
- počítačových programov na účely spáchania ktoréhokoľvek z trestných činov opísaných v článku
3.
Čl. 5 Účasť, podnecovanie a pokus o trestný čin
Každý členský štát prijme potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa účasť alebo
podnecovanie ku konaniu uvedenému v článkoch 2, 3 a 4, alebo pokus o konanie uvedené v článku 2
písm. a), b) a d) a článku 3 považovali za trestné.
Článok 6 Sankcie
Každý členský štát prijme potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa konanie uvedené v
článkoch 2 až 5 trestalo účinnými, primeranými a odrádzajúcimi trestnými sankciami, vrátane, aspoň
v závažných prípadoch, trestami odňatia slobody, ktoré môžu byť dôvodom pre extradíciu.
Čl. 7 Zodpovednosť právnických osôb
1. Každý členský štát príjme potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby boli právnické osoby
považované za zodpovedné za konanie uvedené v článku 2 písm. b), c) a d) a v článkoch 3 a 4, ktoré
by bolo spáchané v ich prospech akoukoľvek osobou, konajúcou či už individuálne alebo ako súčasť
orgánu právnickej osoby, ktorá má v rámci právnickej osoby vedúce postavenie, založené na:
- oprávnení zastupovať túto právnickú osobu, alebo
- právomoci prijímať rozhodnutia v mene tejto právnickej osoby, alebo
- právomoci vykonávať kontrolu v rámci tejto právnickej osoby,
ako aj za účasť v úlohe spolupáchateľa alebo podnecovateľa takéhoto trestného činu.
Čl. 8 Sankcie pre právnické osoby
1. Každý členský štát prijme potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby právnická osoba
zodpovedná podľa článku 7 ods. 1 bola potrestaná účinnými, primeranými a odrádzajúcimi
sankciami, ktoré zahŕňajú trestnoprávne alebo iné ako trestnoprávne pokuty a okrem iných sankcií
môžu zahŕňať napríklad:
a) zamietnutie nároku na príspevky alebo pomoc z verejných zdrojov;
b) dočasný alebo trvalý zákaz vykonávania obchodných činností;
c) uloženie súdneho dohľadu;
d) súdny príkaz na likvidáciu spoločnosti.
2. Každý členský štát prijme potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby právnická osoba
zodpovedná podľa článku 7 ods. 2 bola potrestaná účinnou, primeranou a odrádzajúcou sankciou
alebo opatrením.
Čl. 9 Príslušnosť
1. Každý členský štát prijme potrebné opatrenia na určenie príslušnosti v súvislosti s trestnými činmi
uvedenými v článkoch 2, 3, 4 a 5, ak bol trestný čin spáchaný:
a) celý alebo čiastočne na jeho území; alebo
b) jedným z jeho štátnych príslušníkov, za predpokladu že právo tohto členského štátu môže
vyžadovať, aby toto konanie bolo trestné taktiež v krajine, kde k nemu došlo; alebo
c) v prospech právnickej osoby, ktorá má sídlo na území tohto členského štátu.
2. S výnimkou článku 10 sa ktorýkoľvek členský štát môže rozhodnúť, že nebude uplatňovať alebo
že bude uplatňovať len v osobitných prípadoch alebo za zvláštnych okolností pravidlo o príslušnosti
ustanovené v:
- odseku 1 písm. b);
- odseku 1 písm. c).
3. Členské štáty oznámia generálnemu sekretariátu Rady, ak sa rozhodnú uplatniť odsek 2, kde to
prichádza do úvahy spolu s uvedením osobitných prípadov alebo zvláštnych okolností, na ktoré sa
toto rozhodnutie vzťahovať bude.
Čl. 10 Extradícia a trestné stíhanie
1. a) Každý členský štát, ktorý podľa svojich vnútroštátnych právnych predpisov nevydáva svojich
štátnych príslušníkov, prijme potrebné opatrenia určenie jurisdikcie nad trestnými činmi uvedenými
v článkoch 2, 3, 4 a 5, ak by boli spáchané jeho štátnymi príslušníkmi mimo jeho územia.
b) Každý členský štát v prípade, ak je jeden z jeho štátnych príslušníkov obvinený, že v inom
členskom štáte spáchal trestný čin súvisiaci s konaním opísaným v článkoch 2, 3, 4 alebo 5 a tento
členský štát túto osobu nevydá druhému členskému štátu len z dôvodu jeho štátnej príslušnosti,
predloží tento prípad príslušným orgánom na účely prípadného trestného stíhania. S cieľom umožniť
uskutočnenie trestného stíhania sa spisy, informácie a usvedčujúce dôkazy k trestnému činu zašlú v
súlade s postupmi ustanovenými v článku 6 ods. 2 Európskeho dohovoru o extradícii z 13. decembra
1957. Dožadujúci členský štát je informovaný o začatí trestného stíhania a o jeho výsledku.
2. Na účely tohto článku sa výraz "štátny príslušník" členského štátu interpretuje v súlade s
vyhlásením tohto štátu vykonaným podľa článku 6 ods. 1 písm. b) a c) Európskeho dohovoru o
extradícii.
Čl. 11 Spolupráca členských štátov
1. Členské štáty si navzájom poskytnú čo najširšiu možnú vzájomnú pomoc v súvislosti s konaniami
týkajúcimi sa trestných činov uvedených v tomto rámcovom rozhodnutí v súlade s príslušnými
dohovormi, multilaterálnymi a bilaterálnymi dohodami alebo dojednaniami.
2. Ak má niekoľko členských štátov príslušnosť nad trestnými činmi, ktorými sa zaoberá toto
rámcové rozhodnutie, musia si navzájom prípady konzultovať s cieľom koordinovať svoju činnosť,
aby bolo trestné stíhanie účinné.
Čl. 12 Výmena informácií
1. Členské štáty určia operačné kontaktné body alebo môžu využiť existujúce operačné štruktúry
určené pre výmenu informácií alebo pre ostatné kontakty medzi členskými štátmi na účely
uplatňovania tohto rámcového rozhodnutia.
2. Každý členský štát oznámi generálnemu sekretariátu Rady a Komisii svoj úrad alebo úrady
pôsobiace ako kontaktné body v súlade s odsekom 1. Generálny sekretariát oznámi tieto kontaktné
body ostatným členským štátom.

Rámcové Rozhodnutie o praní špinavých peňazí, identifikácii, vyhľadávaní, zmrazení, zaistení a

konfiškácii prostriedkov a príjmov z trestnej činnosti (2001/500/SVV)
Čl. 1 Výhrady vo vzťahu k dohovoru z roku 1990
Členské štáty prijmú, s cieľom zintenzívniť boj proti organizovanému zločinu, potrebné kroky na to,
aby neuplatňovali alebo nepodporovali výhrady vo vzťahu k týmto článkom dohovoru z roku 1990:
a) k článku 2, pokiaľ ide o trestné činy, ktoré sa trestajú odňatím slobody alebo príkazom na vzatie do
väzby s hornou hranicou viac ako jeden rok. Členské štáty si však môžu ponechať výhradu k článku 2
dohovoru z roku 1990 vo vzťahu ku konfiškácii príjmov z daňových trestných činov jedine s cieľom
toho, aby mohli takéto príjmy konfiškovať vnútroštátne aj prostredníctvom medzinárodnej spolupráce
podľa vnútroštátnych a medzinárodných právnych predpisov a právnych predpisov Spoločenstva
týkajúcej sa vymáhania daňového dlhu;
b) k článku 6, pokiaľ ide o závažné trestné činy. K takýmto trestným činom majú v každom prípade
patriť trestné činy, ktoré sa trestajú odňatím slobody alebo príkazom na vzatie do väzby s hornou
hranicou viac ako jeden rok, alebo v prípade štátov, ktoré majú vo svojich právnych systémoch dolnú
hranicu pre trestné činy, trestné činy, ktoré sa trestajú odňatím slobody alebo príkazom na vzatie do
väzby s dolnou hranicou viac ako šesť mesiacov.
Článok 2 Tresty
Každý členský štát podnikne v súlade so svojím systémom trestov potrebné kroky na zabezpečenie
toho, aby sa trestné činy uvedené v článku 6 ods. 1 písm. a) a b) dohovoru z roku 1990, ako vyplývajú
z článku 1 ods. b) tohto rámcového rozhodnutia, trestali odňatím slobody s hornou hranicou najmenej
4 roky
Článok 3 Konfiškácia náhrady hodnoty
Každý členský štát prijme potrebné kroky na zabezpečenie toho, aby jeho legislatíva a postupy
týkajúce sa konfiškácie príjmov z trestnej činnosti umožňovali, aspoň v prípadoch, keď tieto príjmy
nie je možné zabaviť, aj konfiškáciu majetku, hodnota ktorého zodpovedá takýmto príjmom, tak v
domácich konaniach, ako aj v konaniach začatých na žiadosť iného členského štátu vrátane žiadostí o
výkon zahraničných príkazov na konfiškáciu. Členský štát však môže vylúčiť konfiškáciu majetku,
ktorého hodnota zodpovedá príjmom z trestnej činnosti v prípadoch, keď by táto hodnota bola menej
ako 4000 EUR.
Slová "majetok", "príjmy" a "konfiškácia" majú taký istý význam ako v článku 1 dohovoru z roku
1990.
Článok 4 Vybavovanie žiadostí o vzájomnú pomoc
Členské štáty podniknú potrebné kroky na zabezpečenie toho, aby sa všetky žiadosti od iného
členského štátu, ktoré sa týkajú identifikácie, vyhľadávania, zmrazenia alebo zaistenia a konfiškácie
majetku, vybavovali s rovnakou prednosťou, aká sa udeľuje takýmto opatreniam v domácich
konaniach.

Rámcové Rozhodnutie o o boji proti terorizmu (2002/475/SVV)

Článok 1 Teroristické trestné činy a základné práva a princípy

1. Každý členský štát prijme potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa úmyselné činy uvedené
nižšie v bodoch a) až i), definované ako trestné činy podľa vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré
vzhľadom na ich povahu alebo kontext môžu vážne poškodiť krajinu alebo medzinárodnú organizáciu,
ak sú spáchané s cieľom:
- vážne zastrašovať obyvateľstvo, alebo
- neoprávnene naliehať na vládu alebo medzinárodnú organizáciu, aby vykonala alebo sa zdržala
vykonania akéhokoľvek činu, alebo
- vážne destabilizovať alebo poškodiť základné politické, ústavné, hospodárske alebo sociálne
štruktúry krajiny alebo medzinárodnej organizácie,
považovali za teroristické trestné činy:
a) útoky na životy osôb, ktoré môžu spôsobiť smrť,
b) útoky na fyzickú integritu osoby;
c) únosy alebo branie rukojemníka;
d) spôsobenie značného poškodenia vládneho alebo verejného zariadenia, dopravného systému,
infraštruktúry, vrátane informačného systému, pevných plošín nachádzajúcich sa na pevninskom
prahu, verejného miesta alebo súkromného majetku, ktoré by mohlo ohroziť ľudský život alebo mať
za následok značné ekonomické straty;
e) únos/obsadenie lietadiel, lodí alebo ostatných prostriedkov verejnej alebo nákladnej dopravy;
f) výroba, vlastnenie, získanie, preprava, dodávka alebo použitie zbraní, výbušnín alebo jadrových
alebo chemických zbraní, ako aj výskum a vývoj biologických a chemických zbraní;
g) uvoľnenie nebezpečných látok alebo spôsobenie požiaru, záplav alebo výbuchov, ktorých
následkom je ohrozenie ľudského života;
h) zasahovanie do alebo prerušenie dodávok vody, elektriny alebo akéhokoľvek iného základného
prírodného zdroja, ktorých následkom je ohrozenie ľudského života;
i) vyhrážanie sa spáchaním niektorého z činov uvedených v bodoch a) až h).
2. Toto rámcové rozhodnutie nemá za cieľ meniť záväzok rešpektovať základné práva a základné
právne princípy, ktoré sú zakotvené v článku 6 Zmluvy o Európskej únii.
Článok 2 Trestné činy týkajúce sa teroristických skupín
1. Na účely tohto rámcového rozhodnutia výraz "teroristická skupina" znamená: štruktúrovanú
skupinu viac ako dvoch osôb zriadenú na určité obdobie a konajúcu s úmyslom páchať teroristické
trestné činy. "Štruktúrovaná skupina" znamená skupinu, ktorá nie je vytvorené náhodne na okamžité
spáchanie trestného činu a ktorá nemusí mať formálne definované úlohy pre svojich členov, stálu
členskú základňu alebo vyvinutú štruktúru.
2. Každý členský štát prijme potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby nasledujúce medzinárodné
činy bolo považované za trestné:
a) riadenie teroristickej skupiny;
b) účasť v činnostiach teroristickej skupiny, vrátane poskytovania informácií alebo materiálnych
zdrojov, alebo akékoľvek financovanie jej činností s uvedomovaním si skutočnosti, že takáto účasť
prispeje k zločineckej činnosti tejto teroristickej skupiny.
Článok 3 Trestné činy spojené s teroristickými aktivitami
Každý členský štát prijme potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby trestné činy spojené s
terorizmom zahŕňali nasledujúce činy:
a) krádež s priťažujúcimi okolnosťami s cieľom spáchať jeden z činov uvedených v článku 1 ods. 1;
b) vydieranie s cieľom spáchať jeden z činov uvedených v článku 1 ods. 1;
c) vystavenie falošných administratívnych dokumentov s cieľom spáchať jeden z činov uvedených v
článku 1 ods. 1 písm. a) až h) a článku 2 ods. 2 písm. b).
Článok 4 Podnecovanie, napomáhanie alebo navádzanie a pokus o trestný čin
1. Každý členský štát prijme potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby podnecovanie alebo
napomáhanie alebo navádzanie na trestné činy uvedené v článku 1 ods. 1, článkoch 2 alebo 3 bolo
trestné.
2. Každý členský štát prijme potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby pokus o spáchanie
trestného činu uvedeného v článku 1 ods. 1 a článku 3, s výnimkou držby uvedenej v článku 1 ods. 1
písm. f) a trestného činu uvedeného v článku 1 ods. 1 písm. i), bolo trestné.
Článok 5 Tresty
1. Každý členský štát prijme potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa trestné činy uvedené v
článkoch 1 až 4 trestali účinnými, primeranými a odrádzajúcimi trestnými sankciami, ktoré môžu byť
dôvodom k extradícii.
2. Každý členský štát prijme potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa teroristické trestné činy
uvedené v článku 1 ods. 1 a trestné činy uvedené v článku 4, pokiaľ sa týkajú teroristických trestných
činov, trestali trestami odňatia slobody prísnejšími, ako sú tresty, ktoré ukladajú vnútroštátne právne
predpisy za takéto trestné činy spáchané bez zvláštneho úmyslu, ktorý vyžaduje článok 1 ods. 1, s
výnimkou prípadov, kedy sú uložiteľné tresty už maximálne možnými trestami podľa vnútroštátnych
právnych predpisov.
3. Každý členský štát prijme potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa trestné činy uvedené v
článku 2 trestali trestami odňatia slobody s maximálnym trestom najmenej pätnásť rokov za trestný čin
uvedený v článku 2 ods. 2 písm. a) a za trestné činy uvedené v článku 2 ods. 2 písm. b) maximálny
trest minimálne osem rokov. Pokiaľ sa trestný čin uvedený v článku 2 ods. 2 písm. a) týka len činu
uvedeného v článku 1 ods. 1 písm. i), maximálny trest nesmie byť kratší ako osem rokov.
Článok 6 Zvláštne okolnosti
Každý členský štát môže prijať potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa tresty uvedené v
článku 5 mohli znížiť, ak páchateľ:
a) prestane s teroristickou činnosťou a
b) poskytne správnym alebo súdnym orgánom informácie, ktoré by inak nemohli získať a ktoré im
pomôžu:
i) predísť následkom trestného činu alebo ich zmierniť;
ii) identifikovať alebo postaviť pred súd ostatných páchateľov;
iii) získať dôkazy; alebo
iv) zabrániť ďalším trestným činom uvedeným v článkoch 1 až 4.
Článok 7 Zodpovednosť právnických osôb
1. Každý členský štát prijme potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby právnické osoby boli
považované za zodpovedné za trestné činy uvedené v článkoch 1 až 4 spáchané v ich prospech
akoukoľvek osobou, konajúcou či už individuálne alebo ako súčasť orgánu právnickej osoby, ktorá má
v rámci právnickej osoby vedúce postavenie založené na:
a) oprávnení zastupovať túto právnickú osobu, alebo
b) právomoci prijímať rozhodnutia v mene tejto právnickej osoby, alebo
c) právomoci vykonávať kontrolu v rámci tejto právnickej osoby,
2. Okrem prípadov uvedených v odseku 1 každý členský štát prijme potrebné opatrenia na
zabezpečenie toho, aby právnická osoba niesla zodpovednosť, ak nedostatočný dohľad alebo kontrola
osoby uvedenej v odseku 1 umožnila spáchanie trestného činu uvedeného v článkoch 1 až 4 v
prospech tejto právnickej osoby osobou konajúcou na základe právomoci tejto právnickej osoby.
3. Zodpovednosť právnickej osoby podľa odsekov 1 a 2 nevylučuje trestné konanie proti fyzickým
osobám, ktoré sú páchateľmi, podnecovateľmi alebo spolupáchateľmi trestných činov uvedených v
článkoch 1 až 4.
Článok 8 Tresty pre právnické osoby
Každý členský štát prijme potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby právnická osoba, ktorá je
zodpovedná podľa článku 7, bola potrestaná účinnými, primeranými a odrádzajúcimi trestami, ktoré
zahŕňajú trestnoprávne alebo iné ako trestnoprávne pokuty a okrem iných sankcií môžu zahŕňať
napríklad:
a) zamietnutie nároku na príspevky alebo pomoc z verejných zdrojov;
b) dočasný alebo trvalý zákaz vykonávania obchodných činností;
c) uloženie súdneho dohľadu;
d) súdny príkaz na likvidáciu spoločnosti;
e) dočasné alebo trvalé zatvorenie zariadení, ktoré sa použili na spáchanie trestného činu.
Článok 9 Príslušnosť a trestné stíhanie
1. Každý členský štát prijme potrebné opatrenia na určenie príslušnosti nad trestnými činmi
uvedenými v článkoch 1 až 4 v prípadoch, ak:
a) je trestný čin spáchaný celý alebo čiastočne na jeho území; každý členský štát môže rozšíriť
príslušnosť, ak je trestný čin spáchaný na území niektorého iného členského štátu;
b) trestný čin je spáchaný na palube lode plaviacej sa pod jeho vlajkou alebo lietadla registrovaného v
tomto štáte;
c) páchateľ je jedným z jeho štátnych príslušníkov alebo osobou, majúcou trvalý pobyt v tomto štáte;
d) trestný čin je spáchaný v prospech právnickej osoby, ktorá má sídlo na jeho území;
e) trestný čin je spáchaný proti inštitúciám alebo ľuďom príslušného členského štátu alebo proti
inštitúcii Európskej únie alebo orgánu zriadenému v súlade so Zmluvou o založení Európskeho
spoločenstva alebo Zmluvou o Európskej únii, ktoré má sídlo v tomto členskom štáte.
2. Ak trestný čin spadá pod príslušnosť viac ako jedného členského štátu a ak ktorýkoľvek z týchto
štátov ho môže právoplatne trestne stíhať na základe rovnakej skutkovej podstaty, príslušné členské
štáty sa spoločne rozhodnú, ktorý z nich bude stíhať páchateľov s cieľom sústrediť, ak je to možné,
konanie v jednom členskom štáte. Za týmto účelom môžu členské štáty požiadať o pomoc
ktorýkoľvek orgán alebo mechanizmus zriadený v rámci Európskej únie s cieľom napomáhať
spolupráci medzi ich súdnymi orgánmi a koordinovať ich činnosť. Zvláštnu pozornosť je potrebné
venovať týmto faktorom:
- členský štát má byť ten, na ktorého území boli činy spáchané,
- členský štát má byť ten, ktorého je páchateľ štátnym občanom alebo tam má trvalé bydlisko,
- členský štát má byť členským štátom pôvodu obetí,
- členský štát má byť ten, na ktorého území boli páchatelia vypátraní,
3. Každý členský štát prijme potrebné opatrenia na stanovenie príslušnosti nad trestnými činmi
uvedenými v článkoch 1 až 4 aj v prípadoch, ak odmieta odovzdať alebo vydať osobu podozrivú alebo
usvedčenú zo spáchanie takéhoto trestného činu inému členskému štátu alebo tretej krajine.
4. Každý členský štát zabezpečí, aby sa príslušnosť vzťahovala aj na prípady, kedy ktorýkoľvek z
trestných činov uvedených v článkoch 2 a 4 bol spáchaný celý alebo čiastočne na jeho území, bez
ohľadu na to, kde ma teroristická skupina sídlo alebo kde vykonáva svoju trestnú činnosť.
5. Tento článok nevylučuje výkon súdnej právomoci v trestných veciach, ktorá je ustanovená
členským štátom v súlade s jeho vnútroštátnymi právnymi predpismi.
Článok 10 Ochrana obetí a pomoc obetiam
1. Členské štáty zabezpečia, aby vyšetrovanie alebo trestné stíhanie trestných činov, na ktoré sa
vzťahuje toto rámcové rozhodnutie, neboli závislé na správe alebo obvinení vznesenom osobou, na
ktorej bol trestný čin spáchaný, aspoň v prípadoch, ak činy boli spáchané na území členského štátu.
2. Okrem opatrení ustanovených v Rámcovom rozhodnutí Rady 2001/220/SVV z 15. marca 2001 o
postavení obetí v trestných konaniach [9], každý členský štát v prípade potreby prijme všetky možné
opatrenia na zabezpečenie primeranej pomoci rodinám obetí.

Rámcové Rozhodnutie o boji proti obchodovaniu s ľuďmi

Článok 1 Trestné činy týkajúce sa obchodovania s ľuďmi na účely vykorisťovania práce alebo
sexuálneho vykorisťovania
1. Každý členský štát prijme potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby tieto činy boli trestné:
nábor, preprava, odovzdanie, poskytnutie prístrešia, následné prijatie osoby vrátane výmeny a
odovzdania kontroly nad touto osobou, keď:
a) sa použije donucovanie, sila alebo hrozba vrátane únosu, alebo
b) sa použije klamstvo alebo podvod, alebo
c) dôjde k zneužitiu právomoci alebo postavenia bezbrannosti, ktoré je také, že táto osoba nemá
žiadnu inú reálnu a prijateľnú možnosť voľby, iba sa podriadiť takémuto zneužitiu, alebo
d) boli poskytnuté alebo prijaté platby alebo výhody na dosiahnutie súhlasu osoby, ktorá riadi inú
osobu
s cieľom vykorisťovania práce alebo služieb tejto osoby vrátane prinajmenšom nútenej alebo
nedobrovoľnej práce alebo služieb, otroctva alebo otroctvu alebo poddanstvu podobných praktík,
alebo
s cieľom vykorisťovania prostitúcie iných ľudí alebo iných foriem sexuálneho vykorisťovania vrátane
pornografie.
2. Súhlas obete nezákonného obchodu s ľuďmi s vykorisťovaním, zamýšľaným alebo skutočným, je
irelevantný, ak boli použité ktorékoľvek z prostriedkov uvedených v odseku 1.
3. Keď sa konanie uvedené v odseku 1 vzťahuje na dieťa, pôjde o trestný čin nezákonného obchodu,
ktorý sa trestá, aj keď neboli použité žiadne z prostriedkov uvedených v odseku 1.
4. Na účel tohto rámcového rozhodnutia je "dieťa" každá osoba mladšia ako 18 rokov.
Článok 2 Podnecovanie, napomáhanie, navádzanie a pokus
Každý členský štát prijme potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby podnecovanie, napomáhanie,
navádzanie a pokus o spáchanie trestného činu uvedeného v článku 1 bolo trestné.
Článok 3 Tresty
1. Každý členský štát prijme potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa trestný čin uvedený v
článkoch 1 a 2 trestal účinnými, primeranými a odrádzajúcimi trestnými postihmi, ktoré môžu ukladať
extradíciu.
2. Každý členský štát prijme potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa trestný čin uvedený v
odseku 1 trestal trestom odňatia slobody s hornou hranicou najmenej 8 rokov, ak bol spáchaný za
ktorýchkoľvek ďalej uvedených okolností:
a) trestným činom bol úmyselne alebo z hrubej nedbalosti ohrozený život obete;
b) trestný čin bol spáchaný voči obeti, ktorá je obzvlášť zraniteľná. Obeť sa považuje za obzvlášť
zraniteľnú prinajmenšom vtedy, ak bola obeť mladšia ako je vek pohlavnej dospelosti podľa
vnútroštátneho práva a trestný čin bol spáchaný s cieľom vykorisťovania prostitúcie iných ľudí alebo
iných foriem sexuálneho vykorisťovania vrátane pornografie;
c) trestný čin bol spáchaný za použitia hrubého násilia alebo spôsobil obeti obzvlášť závažnú ujmu;
d) trestný čin bol spáchaný v rámci zločineckej organizácie definovanej v jednotnej akcii 98/733/SVV,
nehľadiac na tam uvedenú výšku trestu.
Článok 4 Zodpovednosť právnických osôb
1. Každý členský štát prijme potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby mohli byť právnické osoby
vzaté na zodpovednosť za trestný čin uvedený v článkoch 1 a 2, ktorý spáchala v ich prospech iná
osoba, konajúc buď samostatne alebo ako súčasť orgánu právnickej osoby, ktorá má vedúce
postavenie v rámci právnickej osoby založené na:
a) plnej moci zástupcu právnickej osoby alebo
b) právomoci prijímať rozhodnutia v mene právnickej osoby, alebo
c) právomoci vykonávať kontrolu v rámci právnickej osoby.
2. Okrem prípadov, ktoré sú už uvedené v odseku 1, prijme každý členský štát potrebné opatrenia na
zabezpečenie toho, aby mohli byť právnické osoby vzaté na zodpovednosť, ak tým, že osoba uvedená
v odseku 1 nevykonávala dozor alebo kontrolu, vznikla príležitosť pre osobu pod právomocou
právnickej osoby spáchať trestný čin uvedený v článkoch 1 a 2 na prospech tejto právnickej osoby.
3. Zodpovednosť právnických osôb podľa odsekov 1 a 2 nevylučuje trestné konania proti fyzickým
osobám, ktoré sú páchateľmi, podnecovateľmi alebo spolupáchateľmi trestného činu uvedeného v
článkoch 1 a 2.
4. Na účel tohto rámcového rozhodnutia je právnická osoba každý subjekt, ktorý má takýto štatút
podľa uplatniteľného právneho predpisu, s výnimkou štátnych alebo iných verejných orgánov, ktoré
vykonávajú štátnu moc a okrem verejných medzinárodných organizácií.
Článok 5 Postihy pre právnické osoby
Každý členský štát prijme potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby právnická osoba vzatá na
zodpovednosť podľa článku 4 bola potrestaná účinnými, primeranými a odrádzajúcimi postihmi, ktoré
zahrnujú trestnoprávne alebo iné ako trestnoprávne postihy a môžu zahrnovať aj iné postihy, ako sú:
a) vylúčenie z nároku na štátnu podporu alebo pomoc, alebo
b) dočasné alebo trvalé odobratie oprávnenia vykonávať obchodnú činnosť, alebo
c) umiestnenie pod súdny dohľad, alebo
d) súdny príkaz na likvidáciu, alebo
e) dočasné alebo trvalé uzavretie prevádzok, ktoré boli použité na spáchanie trestného činu.
Článok 6 Právomoc a trestné stíhanie
1. Každý členský štát prijme potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby založil svoju súdnu
právomoc nad trestným činom uvedeným v článkoch 1 a 2, keď:
a) bol trestný čin spáchaný úplne alebo čiastočne na jeho území alebo
b) páchateľ je jedným z jeho štátnych príslušníkov, alebo
c) trestný čin bol spáchaný na prospech právnickej osoby zriadenej na území tohto členského štátu.
2. Členský štát sa môže rozhodnúť, že neuplatní alebo že uplatní pravidlá o súdnej právomoci
stanovené v odsekoch 1 písm. b) a 1 písm. c) iba v špecifických prípadoch alebo okolnostiach, ak bude
trestný čin spáchaný mimo jeho územia.
3. Členský štát, ktorý podľa svojich právnych predpisov nevydáva svojich vlastných občanov, prijme
potrebné opatrenia na to, aby založil svoju súdnu právomoc a kde je to potrebné, aby stíhal za trestný
čin uvedený v článkoch 1 a 2, ak ho spáchal jeho vlastný občan mimo jeho územia.
4. Členské štáty informujú Generálny sekretariát Rady a Komisie, keď sa rozhodnú uplatniť odsek 2,
kde je to potrebné, uvedú špecifické prípady alebo okolnosti, za akých sa toto rozhodnutie uplatní.
Článok 7 Ochrana a pomoc obetiam
1. Členské štáty ustanovia, že vyšetrovanie alebo stíhanie trestných činov, na ktoré sa vzťahuje toto
rámcové rozhodnutie, nebude závisieť od oznámenia alebo obvinenia vzneseného osobou vystavenou
trestnému činu, prinajmenšom v prípadoch, v ktorých sa uplatňuje článok 6 ods. 1 písm. a).
2. Deti, ktoré sú obeťami trestného činu uvedeného v článku 1, majú sa považovať za obzvlášť
zraniteľné obete podľa článku 2 ods. 2, článku 8 ods. 4 a článku 14 ods. 1 rámcového rozhodnutia
Rady 2001/220/SVV z 15. marca 2001 o postavení obetí v trestnom konaní [13].
3. Keď je obeťou dieťa, prijme každý členský štát opatrenia, ktoré môžu zabezpečiť primeranú pomoc
jeho rodine. Kde je to potrebné a možné, každý členský štát uplatní na uvedenú rodinu najmä článok 4
rámcového rozhodnutia 2001/220/SVV.

Rámcové rozhodnutie o o boji proti korupcii v súkromnom sektore (2002/568/SVV)

Článok 1 Vymedzenie pojmov

Na účely tohto rámcového rozhodnutia:
- "právnická osoba" znamená akýkoľvek subjekt, ktorý má právnu subjektivitu podľa platného
vnútroštátneho práva, s výnimkou štátov alebo iných verejných orgánov, ktoré vykonávajú štátnu moc
a vykonávajú činnosť pre verejnoprávne medzinárodné organizácie,
- "porušenie povinnosti" sa rozumie v súlade s vnútroštátnym právom. Pojem porušenia povinnosti vo
vnútroštátnom práve má zahŕňať minimálne akékoľvek nelojálne správanie, ktoré predstavuje
porušenie zákonnej povinnosti alebo porušenie profesionálnych pravidiel alebo pokynov, ktoré
uplatňuje v podnikateľskom prostredí osoba, ktorá v ľubovoľnej funkcii riadi alebo pracuje pre subjekt
v súkromnom sektore.
Článok 2 Aktívna a pasívna korupcia v súkromnom sektore
1. Členské štáty prijmú potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby nasledujúce úmyselné správanie
predstavovalo trestný čin, ak sa vykonáva v rámci podnikateľskej činnosti:
a) prísľub, ponúknutie alebo poskytnutie nenáležitej výhody akéhokoľvek druhu osobe, ktorá v
akejkoľvek funkcii riadi alebo pracuje pre subjekt v súkromnom sektore, pre túto osobu alebo pre
tretiu stranu, aby táto osoba vykonala alebo sa zdržala vykonania akéhokoľvek konania, ktoré
predstavuje porušenie povinností tejto osoby;
b) požadovanie alebo prijatie nenáležitej výhody akéhokoľvek druhu alebo prijatie prísľubu takejto
výhody, pre seba alebo tretiu stranu, priamo alebo cez sprostredkovateľa, pokiaľ vykonáva ľubovoľnú
funkciu riadenia alebo práce pre subjekt v súkromnom sektore, s cieľom vykonania alebo zdržania sa
vykonania akéhokoľvek konania, ktoré predstavuje porušenie kohokoľvek povinností.
2. Odsek 1 sa vzťahuje na podnikateľskú činnosť v rámci ziskových a neziskových subjektov.
3. Členský štát môže vyhlásiť, že obmedzí rozsah pôsobnosti ods. 1 na také správanie, ktoré sa týka
alebo by sa mohlo týkať obmedzovania hospodárskej súťaže vo vzťahu k nákupu tovaru alebo
poskytovaniu komerčných služieb.
4. Vyhlásenia uvedené v ods. 3 sa oznámia Rade v čase prijatia tohto rámcového rozhodnutia a
uplatňujú sa počas piatich rokov od 22. júla 2005.
5. Rada preskúma tento článok v dostatočnom časovom predstihu pred 22. júlom 2010 s cieľom
zváženia možnosti obnovenia vyhlásení podľa ods. 3.
Článok 3 Podnecovanie, napomáhanie a navádzanie
Členské štáty prijmú potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby podnecovanie, napomáhanie a
navádzanie na konanie, ktoré je uvedené v článku 2, predstavovalo trestné činy.
Článok 4 Tresty a iné sankcie
1. Každý členský štát prijme potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby správanie uvedené v
článkoch 2 a 3 bolo možné potrestať účinnými, primeranými a odradzujúcimi trestnými sankciami.
2. Každý členský štát prijme potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby správanie uvedené v článku
2 bolo možné potrestať trestom odňatia slobody od jedného do troch rokov.
3. Každý členský štát prijme potrebné opatrenia v súlade s jeho ústavnými požiadavkami a zásadami
na zabezpečenie toho, aby ak bola fyzická osoba vo vzťahu k určitej podnikateľskej činnosti
usvedčená zo správania uvedeného v článku 2, mohlo byť tejto osobe v prípade potreby, aspoň v
prípadoch, keď táto osoba zastávala vedúce postavenie v obchodnej spoločnosti v rámci príslušnej
podnikateľskej činnosti, dočasne zakázané vykonávať túto konkrétnu alebo porovnateľnú
podnikateľskú činnosť v podobnom postavení alebo funkcii, ak zistené skutočnosti poskytujú dôvod
domnievať sa, že existuje zrejmé riziko zneužitia postavenia alebo úradu prostredníctvom aktívnej
alebo pasívnej korupcie.
Článok 5 Zodpovednosť právnických osôb
1. Každý členský štát prijme potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby právnické osoby mohli byť
zodpovedné za trestné činy uvedené v článkoch 2 a 3 spáchané v ich prospech ktoroukoľvek osobou,
ktorá koná buď samostatne, alebo ako súčasť orgánu právnickej osoby, ktorá má v rámci právnickej
osoby vedúce postavenie na základe:
a) právomoci zastupovať právnickú osobu;
b) právomoci rozhodovať v mene právnickej osoby alebo
c) právomoci vykonávať kontrolu v rámci právnickej osoby.
2. Okrem prípadov ustanovených v ods. 1 prijme každý členský štát potrebné opatrenia na
zabezpečenie toho, aby mohla byť právnická osoba zodpovedná, ak nedostatočný dohľad alebo
kontrola osoby uvedenej v ods. 1 umožnila spáchanie trestného činu takého druhu, aké sú uvedené v
článkoch 2 a 3 v prospech tejto právnickej osoby osobou, ktorá podlieha jej právomoci.
3. Zodpovednosť právnickej osoby podľa ods. 1 a 2 nevylučuje trestné konanie voči fyzickým
osobám, ktoré sú na trestnom čine takého druhu, aké sú uvedené v článkoch 2 a 3, zainteresované ako
páchatelia, podnecovatelia, alebo spolupáchatelia.
Článok 6 Sankcie voči právnickým osobám
1. Každý členský štát prijme potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby právnickú osobu, ktorá je
zodpovedná podľa článku 5 ods. 1, bolo možné potrestať účinnými, primeranými a odradzujúcimi
sankciami, ktoré zahŕňajú trestné alebo aj iné ako trestné sankcie, peňažné tresty, prípadne iné sankcie
ako sú:
a) vylúčenie z nároku na štátne dávky alebo podporu;
b) dočasné alebo trvalé vylúčenie z vykonávania podnikateľskej činnosti;
c) nariadenie súdneho dozoru;
d) súdny príkaz k likvidácii.
2. Každý členský štát prijme potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby právnickú osobu, ktorá je
zodpovedná podľa článku 5 ods. 2, bolo možné potrestať sankciami alebo opatreniami, ktoré sú
účinné, primerané a odradzujúce.
Článok 7 Právomoc
1. Každý členský štát prijme potrebné opatrenia na založenie svojej právomoci s ohľadom na trestné
činy, ktoré sú uvedené v článkoch 2 a 3, ak je trestný čin spáchaný:
a) úplne alebo čiastočne na jeho území;
b) jedným z jeho štátnych príslušníkov alebo
c) v prospech právnickej osoby, ktorá má svoje ústredie na území tohto členského štátu.
2. Každý členský štát môže rozhodnúť, že nebude uplatňovať pravidlá, ktoré sa týkajú právomoci v
ods. 1 písm. b) a c), alebo ich bude uplatňovať len v špecifických prípadoch alebo za špecifických
okolností, ak bol trestný čin spáchaný mimo jeho územia.
3. Ktorýkoľvek členský štát, ktorý podľa svojho vnútroštátneho práva ešte nevydáva svojich štátnych
príslušníkov, prijme potrebné opatrenia na založenie svojej právomoci s ohľadom na trestné činy,
ktoré sú uvedené v článkoch 2 a 3, ak sú spáchané jeho vlastnými štátnymi príslušníkmi mimo jeho
územie.
4. Členské štáty, ktoré sa rozhodnú uplatňovať ods. 2, musia v súlade s tým informovať Generálny
sekretariát Rady a Komisiu, v prípade potreby s uvedením špecifických prípadov alebo okolností, za
ktorých sa rozhodnutie uplatňuje.

Dohovor o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev

 ratifikovaný a publikovaný č. 703/2004 Z.z.
 1. Na účely tohto dohovoru je podvodom dotýkajúcim sa finančných záujmov Európskych
spoločenstiev
a) v súvislosti s výdavkami každý úmyselný čin alebo opomenutie súvisiace s používaním
alebo predkladaním nepravých, nesprávnych alebo neúplných výkazov alebo dokumentov,
ktoré majú za následok odcudzenie alebo protiprávne zadržanie finančných prostriedkov zo
všeobecného rozpočtu Európskych spoločenstiev alebo z rozpočtov spravovaných Európskymi
spoločenstvami alebo v ich mene, nezverejnením informácií v rozpore s konkrétnou
povinnosťou, ktoré má rovnaký účinok, nesprávnym použitím týchto finančných prostriedkov
na iné účely, ako sú tie, na ktoré boli pôvodne vyčlenené,
b) v súvislosti s príjmami každý úmyselný čin alebo opomenutie súvisiace s
používaním alebo predkladaním nepravých, nesprávnych alebo neúplných výkazov alebo
dokumentov, ktoré majú za následok nezákonný úbytok prostriedkov zo všeobecného
rozpočtu Európskych spoločenstiev alebo z rozpočtov spravovaných Európskymi
spoločenstvami alebo v ich mene,
nezverejnením informácií v rozpore s konkrétnou povinnosťou, ktoré má rovnaký účinok,
nesprávnym použitím právoplatne nadobudnutého zisku, ktoré má rovnaký účinok.
Článok 3
Trestná zodpovednosť vedúcich pracovníkov podnikov

Každý členský štát prijme nevyhnutné opatrenia umožňujúce ustanoviť trestnú zodpovednosť
vedúcich pracovníkov podnikov alebo osôb oprávnených prijímať rozhodnutia alebo vykonávať
riadiace právomoci v podniku v súlade so zásadami jeho vnútroštátneho právneho poriadku v prípade
podvodov dotýkajúcich sa finančných záujmov Európskeho spoločenstva podľa článku 1 spáchaných
im podriadenou osobou konajúcou v mene obchodnej spoločnosti.

Protokol vyhotovený na základe článku K.3 Zmluvy o EU o ochrane finančných záujmov ES

 Oznámenie 704/2004 Z.z.

Článok 1
Definície
1.Na účely tohto protokolu sa rozumie:
a) činiteľom každý činiteľ spoločenstva alebo domáci činiteľ vrátane všetkých činiteľov iného
členského štátu,
b) činiteľom spoločenstva
každý, kto je činiteľom alebo iným zmluvným zamestnancom v zmysle Personálneho poriadku
úradníkov Európskych spoločenstiev alebo Podmienok zamestnávania iných pracovníkov Európskych
spoločenstiev,
každá osoba, ktorú do Európskych spoločenstiev dočasne vyslali členské štáty alebo ktorýkoľvek
verejný alebo súkromný orgán vykonávajúci funkcie ekvivalentné tým, ktoré vykonávajú činitelia
alebo iní pracovníci Európskeho spoločenstva.

K členom orgánov zriadených v súlade so zmluvami o založení Európskych spoločenstiev a

pracovníkom týchto orgánov sa pristupuje rovnako ako k činiteľom spoločenstva, ak sa na nich
nevzťahuje Personálny poriadok úradníkov Európskych spoločenstiev alebo Podmienky
zamestnávania iných pracovníkov Európskych spoločenstiev.

c) výraz domáci činiteľ sa na účely uplatňovania trestného práva členského štátu chápe v súlade s
definíciou činiteľa alebo verejného činiteľa vo vnútroštátnom právnom poriadku členského štátu, v
ktorom dotknutá osoba vykonáva uvedenú funkciu. V prípade konania proti činiteľovi členského štátu,
ktoré inicioval druhý členský štát, tento druhý štát je však povinný uplatňovať definíciu domáceho
činiteľa len v rozsahu, v akom je v súlade s jeho vnútroštátnym právnym poriadkom.
2. Dohovor je Dohovor vyhotovený na základe článku K.3 Zmluvy o Európskej únii o ochrane
finančných záujmov Európskych spoločenstiev z 26. júla 1995.1)

Článok 2
Pasívna korupcia
1. Na účely tohto dohovoru úmyselné konanie činiteľa, ktorý priamo alebo cez sprostredkovateľa
požaduje alebo prijme výhody akéhokoľvek druhu pre seba alebo pre tretiu stranu, alebo prijme
prísľub takejto výhody, aby konal alebo zdržal sa konania v súlade s jeho povinnosťami alebo pri
výkone jeho funkcií v rozpore s jeho úradnými povinnosťami tak, že poškodzuje alebo by mohol
poškodiť finančné záujmy Európskych spoločenstiev, sa považuje za pasívnu korupciu.
2. Každý členský štát prijme potrebné opatrenia zabezpečujúce, aby sa konanie uvedené v odseku 1
ustanovilo ako trestný čin.

Článok 3
Aktívna korupcia
1. Na účely tohto dohovoru úmyselné konanie ktorejkoľvek osoby, ktorá prisľúbi alebo poskytne
priamo alebo cez sprostredkovateľa výhodu akéhokoľvek druhu pre činiteľa samotného alebo pre
tretiu stranu, aby tento činiteľ konal alebo zdržal sa konania v súlade s jeho povinnosťami alebo pri
výkone jeho funkcií v rozpore s jeho úradnými povinnosťami tak, že poškodzuje alebo by mohol
poškodiť finančné záujmy Európskych spoločenstiev, sa považuje za aktívnu korupciu.
2. Každý členský štát prijme potrebné opatrenia zabezpečujúce, aby sa konanie uvedené v odseku 1
ustanovilo ako trestný čin.

Článok 4
Asimilácia
1. Každý členský štát prijme potrebné opatrenia zabezpečujúce, aby sa znaky trestného činu
ustanovené v jeho trestnom práve v súvislosti s konaním uvedeným v článku 1 dohovoru, ktorého sa
dopúšťajú jeho domáci činitelia pri výkone svojich funkcií, uplatňovali rovnako aj na prípady, keď sa
týchto trestných činov dopúšťajú činitelia spoločenstva pri výkone svojich povinností.
2. Každý členský štát prijme potrebné opatrenia zabezpečujúce, aby sa znaky trestných činov
ustanovené v jeho trestnom práve v súvislosti s trestnými činmi uvedenými v článkoch 2 a 3, ktoré
páchajú ministri jeho vlády, volení členovia jeho zastupiteľských orgánov, členovia najvyšších súdov
alebo dvora audítorov pri výkone svojich funkcií, alebo ktoré boli namierené proti nim, uplatňovali
rovnako aj na prípady, keď sa takýchto trestných činov dopúšťajú alebo sú namierené proti členom
Komisie Európskych spoločenstiev, Európskeho parlamentu, Súdneho dvora a Dvora audítorov
Európskych spoločenstiev pri výkone svojich povinností.
3. Ak členský štát prijal osobitné právne predpisy týkajúce sa činov alebo opomenutí, za ktoré sú
zodpovední ministri jeho vlády vzhľadom na ich osobitnú politickú pozíciu v danom členskom štáte,
odsek 2 tohto článku sa nemusí vzťahovať na uvedené právne predpisy, ak členský štát zabezpečí, že
na členov Komisie Európskych spoločenstiev sa vzťahuje trestnoprávna legislatíva implementujúca
články 2 a 3 a odsek 1 tohto článku.
4. Odseky 1, 2 a 3 sa nedotýkajú ustanovení, ktoré sa v jednotlivých členských štátoch vzťahujú na
trestné konanie a na určenie príslušného súdu.
5. Tento dohovor sa v súvislosti so zbavením imunity uplatňuje v úplnom súlade s príslušnými
ustanoveniami zmlúv o založení Európskych spoločenstiev, Protokolu o výsadách a imunitách
Európskych spoločenstiev, Štatútu Súdneho dvora a textov prijatých s cieľom ich implementácie.
Článok 5
Tresty

1. Každý členský štát prijme potrebné opatrenia zabezpečujúce, aby sa v prípade konania uvedeného v
článkoch 2 a 3 a účasti na tomto konaní a navádzaní naň uplatňovali účinné, úmerné a odstrašujúce
tresty vrátane trestov odňatia slobody, prinajmenšom v závažných prípadoch, s možnosťou extradície.

2. Odsek 1 sa nedotýka vykonávania disciplinárnych právomocí príslušných orgánov vo vzťahu k

domácim činiteľom alebo činiteľom spoločenstva. Pri určovaní trestu môžu národné trestné súdy v
súlade so zásadami vnútroštátneho právneho poriadku prihliadnuť na akékoľvek disciplinárne tresty,
ktoré už boli tej istej osobe uložené za rovnaké konanie.

Článok 6
Právomoc
 1. Každý členský štát prijme nevyhnutné opatrenia na založenie svojej právomoci pre trestné
činy ustanovené v súlade s jeho povinnosťami vyplývajúcimi z článkov 2, 3 a 4, ak

a) trestný čin bol spáchaný úplne alebo sčasti na jeho území,

b) páchateľom je jeho občan alebo niektorý z jeho činiteľov,
c) trestný čin bol spáchaný proti niektorej z osôb uvedených v článku 1 alebo proti
pracovníkovi niektorej z inštitúcií uvedených v článku 4 ods. 2, ktorý je zároveň jeho
občanom,
d) páchateľom je činiteľ spoločenstva pracujúci pre inštitúciu Európskeho spoločenstva alebo
pre orgán zriadený v súlade so zmluvami o založení Európskych spoločenstiev, ktorý má sídlo
v dotknutom členskom štáte.

2. Každý členský štát môže pri predkladaní oznámenia uvedeného v článku 9 ods. 2 vyhlásiť,
že nebude uplatňovať jedno pravidlo alebo niekoľko pravidiel týkajúcich sa právomocí
uvedených v odseku 1 písm. b), c) a d) alebo že ich bude uplatňovať len v špecifických
prípadoch alebo za špecifických okolností.

Oznámenie 705/2004 Z.z. ( Protokol vyhotovený na základe článku k 3 Zmluvy o EU

o ochrane fin. záujmov ES)
Článok 1
Súdny dvor Európskych spoločenstiev má právomoc v súlade s podmienkami ustanovenými v tomto
protokole vyniesť predbežné rozhodnutia o výklade Dohovoru o ochrane finančných záujmov
Európskych spoločenstiev a protokolu k uvedenému dohovoru vyhotovenému 27. decembra 1996, 1)
(ďalej len prvý protokol ).

Článok 2

1. Vyhlásením urobeným v čase podpisu tohto protokolu alebo kedykoľvek neskôr môže každý
členský štát uznať právomoc Súdneho dvora Európskych spoločenstiev vynášať predbežné
rozhodnutia o výklade Dohovoru o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev a
protokolu k uvedenému dohovoru podľa podmienok ustanovených v odseku 2 písm. a) alebo odseku 2
písm. b).

2. Členský štát, ktorý urobí vyhlásenie podľa odseku 1, môže spresniť, že

a) ktorýkoľvek súd alebo tribunál, proti ktorého rozhodnutiam vnútroštátna legislatíva neustanovuje
žiadny právny prostriedok nápravy, môže požiadať Súdny dvor Európskych spoločenstiev, aby
vyniesol predbežné rozhodnutie týkajúce sa otázky vznesenej v súvislosti s prejednávaným prípadom,
ktorá sa týka výkladu Dohovoru o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev a prvého
protokolu k dohovoru, ak tento súd alebo tribunál usúdi, že rozhodnutie o tejto otázke je nevyhnutné
na to, aby mohol vyniesť rozsudok, alebo
b) ktorýkoľvek súd alebo tribunál tohto štátu môže požiadať Súdny dvor Európskych spoločenstiev,
aby vyniesol predbežné rozhodnutie týkajúce sa otázky vznesenej v súvislosti s prejednávaným
prípadom, ktorá sa týka výkladu Dohovoru o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev a
prvého protokolu k dohovoru, ak tento súd alebo tribunál usúdi, že rozhodnutie o tejto otázke je
nevyhnutné na to, aby mohol vyniesť rozsudok.
Článok 3

1. Uplatňuje sa Protokol o Štatúte Súdneho dvora Európskych spoločenstiev a Rokovací poriadok

Súdneho dvora.

2. V súlade so Štatútom Súdneho dvora Európskych spoločenstiev má ktorýkoľvek členský štát, bez
ohľadu na to, či urobil vyhlásenie podľa článku 2 alebo nie, právo predložiť Súdnemu dvoru
Európskych spoločenstiev vyjadrenia alebo písomné stanoviská k prípadom, na ktoré sa vzťahuje
článok 1.

Článok 4

1. Tento dohovor podlieha prijatiu členskými štátmi v súlade s ich príslušnými ústavnými
požiadavkami.

2. Členské štáty oznámia depozitárovi splnenie príslušných ústavných požiadaviek na prijatie tohto
protokolu a všetky vyhlásenia urobené podľa článku 2.

3. Tento protokol nadobudne platnosť 90 dní po predložení oznámenia podľa odseku 2 štátom, ktorý je
členským štátom Európskej únie, v deň, keď rada prijme akt o vyhotovení tohto protokolu, a ktorý ako
posledný splní túto formálnu náležitosť. Platnosť však nadobudne najskôr v rovnakom čase ako
Dohovor o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev.

Článok 5

1. Tento protokol je otvorený na prístup každému štátu, ktorý sa stane členským štátom Európskej
únie.

2. Listiny o prístupe sa uložia u depozitára.

3. Znenie tohto protokolu v jazyku pristupujúceho štátu vyhotovené Radou Európskej únie je
autentické.

4. Tento protokol nadobudne platnosť pre každý štát, ktorý k nemu pristúpi, po uplynutí 90 dní
odo dňa uloženia jeho listiny o prístupe alebo dňom nadobudnutia platnosti tohto protokolu, ak
protokol v čase uplynutia uvedenej 90-dňovej lehoty ešte nenadobudol platnosť.

 Súdny dvor Európskych spoločenstiev má právomoc v súlade s podmienkami ustanovenými v

tomto protokole vyniesť predbežné rozhodnutia o výklade Dohovoru o ochrane finančných
záujmov Európskych spoločenstiev a protokolu k uvedenému dohovoru vyhotovenému 27.
decembra 1996

Ochrana životného prostredia

 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/99/ES z 19. novembra 2008 o ochrane
životného prostredia prostredníctvom trestného práva

Článok 1 Predmet úpravy

Touto smernicou sa v záujme účinnejšej ochrany životného prostredia ustanovujú trestnoprávne
opatrenia.

Článok 2 Vymedzenie pojmov

Na účely tejto smernice:
a) "protiprávny" znamená porušenie:
i) právnych predpisov prijatých podľa Zmluvy o ES, ktoré sú uvedené v prílohe A, alebo
ii) pokiaľ ide o činnosti, na ktoré sa vzťahuje Zmluva o Euratome, právnych predpisov prijatých podľa
Zmluvy o Euratome, ktoré sú uvedené v prílohe B, alebo
iii) zákona, správneho predpisu členského štátu alebo rozhodnutia príslušného orgánu členského štátu,
ktorým sa vykonávajú právne predpisy Spoločenstva uvedené v bode i) alebo ii);
b) "chránené druhy voľne žijúcich živočíchov a rastlín" sú:
i) na účely článku 3 písm. f) druhy uvedené:
- v prílohe IV k smernici Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne
žijúcich živočíchov a rastlín [3],
- v prílohe I a článku 4 ods. 2 smernice Rady 79/409/EHS z 2. apríla 1979 o ochrane voľne žijúceho
vtáctva [4];
ii) na účely článku 3 písm. g) druhy uvedené v prílohe A alebo B k nariadeniu Rady (ES) č. 338/97 z
9. decembra 1996 o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a rastlín reguláciou obchodu s nimi [5];
c) "biotop v rámci chránenej lokality" je každý biotop druhov, ktorého územie sa klasifikuje ako
osobitne chránené územie podľa článku 4 ods. 1 alebo 2 smernice 79/409/EHS, alebo každý
prirodzený biotop alebo biotop druhov, ktorého lokalita je označená ako osobitné chránené územie
podľa článku 4 ods. 4 smernice 92/43/EHS;
d) "právnická osoba" je akýkoľvek subjekt práva, ktorý má takéto postavenie podľa platného
vnútroštátneho práva, s výnimkou štátov alebo verejných orgánov pri výkone ich štátnej moci a s
výnimkou verejnoprávnych medzinárodných organizácií.

Článok 3 Trestné činy

Členské štáty zabezpečia, že uvedené konanie predstavuje trestný čin, pokiaľ je protiprávne a došlo k
nemu úmyselne alebo aspoň z hrubej nedbanlivosti:
a) vypúšťanie, emisia alebo zavádzanie množstva látok alebo ionizujúceho žiarenia do ovzdušia, pôdy
alebo vody, ktoré spôsobuje alebo môže spôsobiť smrť alebo závažnú ujmu na zdraví, alebo podstatnú
škodu na kvalite ovzdušia, na kvalite pôdy, na kvalite vody alebo na živočíchoch alebo rastlinách;
b) zber, preprava, zhodnocovanie alebo zneškodňovanie odpadu vrátane dohľadu nad takýmito
operáciami a následnej starostlivosti o zariadenia na odstraňovanie odpadu a vrátane akcie, ktorú
uskutočňujú obchodníci alebo sprostredkovatelia (odpadové hospodárstvo), ktoré spôsobujú alebo
môžu spôsobiť smrť alebo vážnu ujmu na zdraví, alebo podstatnú škodu na kvalite ovzdušia, na
kvalite pôdy, na kvalite vody alebo na živočíchoch alebo rastlinách;
c) preprava odpadu, pokiaľ táto činnosť patrí do rozsahu pôsobnosti článku 2 ods. 35 nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1013/2006 zo 14. júna 2006 o preprave odpadu [6] a
uskutočňuje sa v nezanedbateľnom množstve, či už v rámci jednej prepravy, alebo v rámci viacerých
zdanlivo prepojených prepráv;
d) prevádzkovanie závodu, v ktorom sa vykonáva nebezpečná činnosť alebo v ktorom sa skladujú
alebo používajú nebezpečné látky alebo prípravky a ktoré mimo tohto závodu spôsobujú alebo môžu
spôsobiť smrť alebo vážnu ujmu na zdraví, alebo podstatnú škodu na kvalite ovzdušia, na kvalite
pôdy, na kvalite vody alebo na živočíchoch alebo rastlinách;
e) výroba, spracovanie, nakladanie, používanie, držba, skladovanie, preprava, dovoz, vývoz alebo
odstraňovanie jadrového materiálu alebo iných nebezpečných rádioaktívnych látok, ktoré spôsobujú
alebo môžu spôsobiť smrť alebo vážnu ujmu na zdraví alebo podstatnú škodu na kvalite ovzdušia, na
kvalite pôdy, na kvalite vody alebo na živočíchoch alebo rastlinách;
f) usmrtenie, ničenie, držba alebo odchyt exemplárov druhov chránených voľne žijúcich živočíchov
alebo rastlín s výnimkou prípadov, keď sa takéto konanie týka zanedbateľného množstva takýchto
exemplárov a má zanedbateľný vplyv na stav ochrany druhov;
g) obchodovanie s druhmi chránených voľne žijúcich živočíchov alebo voľne žijúcich rastlín alebo ich
časťami a derivátmi s výnimkou prípadov, keď sa takéto konanie týka zanedbateľného množstva
takýchto druhov a má zanedbateľný vplyv na stav ich ochrany;
h) akékoľvek konanie, ktoré vedie k závažnému poškodeniu biotopu v chránenej lokalite;
i) výroba, dovoz, vývoz, uvádzanie na trh alebo používanie látok, ktoré poškodzujú ozónovú vrstvu.

Článok 4 Navádzanie, pomoc a podnecovanie

Členské štáty zabezpečia, aby navádzanie, pomoc a podnecovanie na úmyselné konanie uvedené v
článku 3 bolo trestné.

Článok 5 Sankcie
Členské štáty prijmú potrebné opatrenia, ktorými zabezpečia, aby sa za trestné činy uvedené v
článkoch 3 a 4 ukladali účinné, primerané a odradzujúce sankcie.

Článok 6 Zodpovednosť právnických osôb

1. Členské štáty zabezpečia, aby právnické osoby mohli byť zodpovedné za trestné činy uvedené v
článkoch 3 a 4, pokiaľ boli tieto trestné činy spáchané v ich prospech akoukoľvek osobou, ktorá má v
rámci tejto právnickej osoby vedúce postavenie a ktorá konala buď samostatne, alebo ako súčasť
orgánu právnickej osoby na základe:
a) oprávnenia zastupovať túto právnickú osobu;
b) právomoci prijímať rozhodnutia v mene tejto právnickej osoby alebo
c) právomoci vykonávať kontrolu v rámci tejto právnickej osoby.
2. Členské štáty takisto zabezpečia, aby právnické osoby mohli byť zodpovedné, ak nedostatok
dohľadu alebo kontroly zo strany osoby uvedenej v odseku 1 umožnil spáchanie trestného činu
uvedeného v článkoch 3 a 4 v prospech danej právnickej osoby osobou, ktorá podlieha jej právomoci.
3. Zodpovednosť právnických osôb podľa odsekov 1 a 2 nevylučuje trestné stíhanie voči fyzickým
osobám, ktoré sú páchateľmi, návodcami alebo pomocníkmi trestných činov uvedených v článkoch 3 a
4.

Článok 7 Sankcie pre právnické osoby

Členské štáty prijmú potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby právnickým osobám, ktoré sú
zodpovedné podľa článku 6, boli uložené účinné, primerané a odradzujúce sankcie.

 Úradný vestník L 328 , 06/12/2008 S. 0028 – 0037

 V čl. 3 smernica uvádza deväť prípadov na ktoré sa má trestnosť vzťahovať za podmienky, že
boli spáchané aspoň z hrubej nedbanlivosti
 V ďalších článkoch rámcovo stanovuje sankcie
 smernice 2005/35/ES o znečisťovaní mora z lodí a o zavedení sankcií za porušenia Ú. v. EÚ L
255, 30.9.2005, s. 11 – 21
 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/123/ES z 21. októbra 2009 , ktorou sa mení
a dopĺňa smernica 2005/35/ES o znečisťovaní mora z lodí a o zavedení sankcií za porušenia
Text s významom pre EHP, Ú. V. EU L 280 , 27/10/2009 S. 0052 – 0055
 Smernica zavádza popri trestnej zodpovednosti fyzických osôb za znečisťovanie morí aj
trestnú zodpovednosť právnických osôb
 Transpozícia je pre členské štáty stanová do 16. novembra 2010
17.,18. TRESTNÉ ČINY PROTI ŽIVOTU A ZDRAVIU ( ot.č. 17 a 18 )
Právo občana na ochranu života a zdravia patri medzi základné ľudské práva a slobody.
Súhlas poškodeného – ako okolnosť vylučujúca protiprávnosť nevylučuje TZ zodpovednosť.
Lekárske zákroky- pri ktorých môže byť ohrozený život musia byť vykonané až po informovanom
súhlase.
Patria sem TČ pri ktorých je zdravie, alebo život jediným ,alebo primárnym objektom.

Objektom je život a zdravie človeka.

Objektívnu stránku charakterizuje spôsobenie smrti, poškodenie zdravia alebo ohrozenie života
alebo zdravia.
Subjekt je spravidla všeobecný, ale i špeciálny § 149 ods. 4 ( usmrtenie : ak v súvislosti so svojim
zamestnaním, povolaním, funkciou, alebo ako vodič) , 158 ( ublíženie na zdraví : kto inému ublíži
tým, že poruší povinnosť vyplývajúcu zo zamestnania, povolania, postavenia...) a tiež aj konkrétny
§ 146 "matka novonarodeného dieťaťa".
Subjektívnu stránku charakterizuje prevažne úmyselné zavinenie( vražda). V § 149,157, 158, 164,
166, 169 sa vyžaduje zavinenie z nedbanlivosti( usmrtenie). V § 162, 167, 170 "čo aj z
nedbanlivosti," sú možné obidve formy zavinenia.

Prvá hlava osobitnej časti Tr. zákona sa člení na tri diely:

1. Trestné činy proti životu (Úkladná vražda, Vražda, Vražda novonarodeného dieťaťa matkou,
Zabitie, Usmrtenie, Nedovolené prerušenie tehotenstva, Účasť na samovražde).
2. Trestné činy proti zdraviu (Ublíženie na zdraví, Neoprávnené odoberanie orgánov, tkanív a
buniek a nezákonná sterilizácia).
3. Trestné činy ohrozujúce život alebo zdravie (Neoprávnený experiment na človeku a klonovanie
ľudskej bytosti, Poškodenie zdravia, Šírenie nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby, Ohrozovanie
vírusom ľudskej imunodeficiencie, Ohrozovanie pohlavnou chorobou, Ohrozovanie zdravia
závadnými potravinami a inými predmetmi, Ohrozovanie zdravia nepovolenými liečivami,
zdravotníckymi pomôckami a potrebami, Nedovolená výroba omamných a psychotropných látok,
jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi, Šírenie toxikománie, Podávanie
alkoholických nápojov mládeži, Podávanie anabolických látok, Neposkytnutie pomoci).
Ochrana života a zdravia je však realizovaná aj v ďalších ustanoveniach, ktoré sú zaradené v iných
hlavách osobitnej časti, či už v základných alebo kvalifikovaných skutkových podstatách (napr. § 284,
285, 313, 418 a iné.

17. Trestné činy proti životu

V prvom diele prvej hlavy osobitnej časti Trestného zákona sú zaradené trestné činy, ktoré majú za
následok spôsobenie smrti človeka, resp. usmrtenie ľudského plodu.
Druhovým objektom tohto dielu je ľudský život.
Objektívnu stránku charakterizuje spôsobenie smrti alebo usmrtenie ľudského plodu, a to nielen
konaním, ale aj opomenutím konania.
Subjekt je spravidla všeobecný, ale aj špeciálny (usmrtenie § 149 ods. 4 a 5 -„v súvislosti so svojím
zamestnaním, povolaním, postavením alebo funkciou alebo ako vodič dopravného prostriedku") a
konkrétny (vražda novonarodeného dieťaťa matkou § 146 - „matka novonarodeného dieťaťa“).
Subjektívnu stránku charakterizuje úmyselné zavinenie. V § 149 (usmrtenie) sa vyžaduje zavinenie z
nedbanlivosti. V základnej skutkovej podstate § 147 a 148 (zabitie) sa postihuje úmyselné konanie, v
ktorom páchateľ konajúci v úmysle spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví, resp. ublíženie na zdraví spôsobí
ťažší následok vo forme smrti. Pri trestnom čine úkladnej vraždy (§ 144) sa ako nepovinný znak
subjektívnej stránky vyskytuje aj pohnútka („s vopred uváženou pohnútkou").
1.ÚKLADNÁ VRAŽDA ( § 144)
( 1) Kto iného úmyselne usmrtí s vopred uváženou pohnútkou, potrestá sa odňatím slobody na dvadsať
rokov až dvadsaťpäť rokov.
( 2) Odňatím slobody na dvadsaťpäť rokov alebo trestom odňatia slobody na doživotie sa páchateľ
potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) a už bol odsúdený za trestný čin vraždy,
b) na dvoch osobách,
c) závažnejším spôsobom konania,
d) na chránenej osobe,
e) z osobitného motívu, alebo
f) v úmysle získať majetkový prospech – napríklad vražda na objednávku
( 3) Trestom odňatia slobody na doživotie sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) a už bol za taký čin odsúdený,
b) v nebezpečnom zoskupení, alebo
c) za krízovej situácie – núdzový stav, vojnový, vojna

Objektívna stránka: usmrtenie iného človeka( každý človek aj chorý aj umierajúci) , bez ohľadu na
použité prostriedky, aj urýchlenie smrti ( eutanázia). Ide o konanie, ale aj o opomenutie ( lekár
zabudne podať liek) a nemusí byť jednorazové.

Subjektívna stránka: úmyselné zavinenie + vopred uvážená pohnútka

2. VRAŽDA( § 145) - netreba pohnútku

(1) Kto iného úmyselne usmrtí, potrestá sa odňatím slobody na pätnásť rokov až dvadsať rokov.
(2) Odňatím slobody na dvadsať rokov až dvadsaťpäť rokov alebo trestom odňatia slobody na
doživotie sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) na dvoch osobách,
b) závažnejším spôsobom konania,
c) na chránenej osobe,
d) z osobitného motívu, alebo
e) v úmysle získať majetkový prospech.
(3) Odňatím slobody na dvadsaťpäť rokov alebo trestom odňatia slobody na doživotie sa páchateľ
potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) a už bol za taký čin alebo za trestný čin úkladnej vraždy odsúdený,
b) v nebezpečnom zoskupení, alebo
c) za krízovej situácie

Rozdiel medzi vraždou a úkladnou vraždou je iba v subjektívnej stránke. Úkladná vražda je
charakteristická tým, že okrem úmyselného zavinenia, ktoré je podobné ako pri vražde, úmysel musí
obsahovať vopred uváženú pohnútku. Vopred uváženou pohnútkou sa rozumie sformulované
rozhodnutie usmrtiť iného, ktoré pretrváva počas dlhšieho časového obdobia pred usmrtením človeka.
Všetky ostatné prípady úmyselného usmrtenia, ktoré neobsahujú vopred uváženú pohnútku, napĺňajú
skutkovú podstatu trestného činu vraždy.
Objektívna stránka spočíva v usmrtení iného človeka. Tým sa rozumie akékoľvek zbavenie života
iného človeka, bez ohľadu na použité prostriedky.
Usmrtenie „seba" - samovražda nieje trestná. Vraždu možno spáchať konaním, ale aj opomenutím
konania, na ktoré bol páchateľ podľa okolností a svojich pomerov povinný a mal úmysel iného
usmrtiť.
Ako nepovinný znak objektívnej stránky sa vyskytuje hmotný predmet útoku „iného", čím sa
rozumie každý živý človek, bez ohľadu na to, čije zdravý, alebo chorý, prípadne zomierajúci.
Za živého človeka možno považovať jedinca, ktorý sa narodil živý buď fyziologickými pôrodnými
cestami, alebo bol z tela matky vybratý operatívnymi metódami a aspoň jedenkrát sa nadýchol a u
ktorého ešte nenastala biologická smrť.
Pre určenie okamihu smrti je v trestnom práve rozhodujúca biologická smrť mozgu - cerebrálna
smrť.
Z hľadiska subjektívnej stránky sa vyžaduje úmyselné zavinenie, pri ktorom sa úmysel páchateľa
(priamy alebo nepriamy) vzťahuje nielen na konanie, ale aj na jeho následok. Pri trestnom čine
úkladnej vraždy úmysel obsahuje aj vopred uváženú pohnútku. Z povahy úkladnej vraždy vyplýva,
že v praxi je v zásade vylúčená príprava na vraždu, pretože, každá príprava je vopred uváženou
pohnútkou, čiže úkladnou vraždou.
Okolnosťami podmieňujúcimi použitie vyššej trestnej sadzby sú:

V úmysle získať majetkový prospech bude trestný čin spáchaný vtedy, ak páchateľ úmyselne usmrtí
iného, aby získal nejaký majetkový prospech. K získaniu majetkového prospechu však nemusí dôjsť.
! Jednočinný súbeh trestného činu vraždy a lúpeže je vylúčený. Takýto skutok možno kvalifikovať ako
trestný čin úkladnej vraždy.
Krízovou situáciou sa rozumie núdzový stav ( vláda vyhlási, ak došlo k ohrozeniu života, zdravia,
ŽP, ...) , výnimočný stav( prezident a ak by malo dôjsť k teroristickému útoku), vojnový
stav( prezident ak nám hrozí vypovedanie vojny), alebo vojna( prezident ak sme napadnutý).

Jednočinný súbeh TČ vraždy je vylúčený s TČ vraždy novonarodeného, teroru, genocídy z dôvodu, že

to sú špeciálne( špeciality) buď poľahčujúce, alebo naopak.

3. VRAŽDA NOVONARODENÉHO DIEŤAŤA MATKOU ( §146)

Matka, ktorá v rozrušení spôsobenom pôrodom úmyselne usmrtí svoje novonarodené dieťa pri pôrode
alebo hneď po ňom, potrestá sa odňatím slobody na štyri roky až osem rokov.

Vo vzťahu k vražde, je vražda novonarodeného dieťaťa matkou privilegovanou skutkovou

podstatou. Úmyselné usmrtenie novonarodeného dieťaťa je miernejšie trestné, pokiaľ sa ho dopustí
matka v rozrušení spôsobenom pôrodom pri pôrode, alebo hneď po ňom. Tieto podmienky musia byť
splnené, lebo inak by sa matka postihla za vraždu alebo úkladnú vraždu.
Pri pôrode sa rozumie počas priebehu pôrodu, čiže od jeho začiatku až do okamihu jeho skončenia.
Hneď po pôrode sa rozumie čas po skončení pôrodu- miernejšie sa potrestá.
Rozrušenie spôsobené pôrodom je výnimočné rozpoloženie matky, ktorého pôvod spočíva vo
fyziologických procesoch vyvolaných pôrodom.
Novonarodeným dieťaťom sa rozumie dieťa od začiatku pôrodu, a to aj vtedy, ak celkom neopustilo
matkino telo a nie je celkom oddelené. Na naplnenie znakov tohto trestného činu novonarodené dieťa
musí byť v čase vraždy živé a natoľko vyvinuté, aby bolo schopné mimomaternicového života aspoň
určitý čas.
Z hľadiska objektívnej stránky sa tu vyskytujú nepovinné znaky, ktorými sú hmotný predmet
útoku, t.j. „svoje novonarodené dieťa" a čas spáchania „pri pôrode alebo hneď po ňom".
Subjekt - konkrétny subjekt pri tomto trestnom čine je konkrétny „matka novonarodeného dieťaťa".
Ak by niekto matku naviedol na spáchanie uvedeného trestného činu, alebo by jej pri tom pomáhal,
postihol by sa ako účastník trestného činu úkladnej vraždy a nie ako účastník trestného činu vraždy
novonarodeného dieťaťa matkou, aj keď matka dieťa usmrtila v rozrušení spôsobenom pôrodom.
Vylúčený je jednočinný súbeh s trestným činom opustenia dieťaťa, lebo ak páchateľ vie, že v dôsledku
opustenia dieťaťa môže skutočne dôjsť k jeho smrti a je s tým uzrozumený, napĺňa znaky trestného
činu vraždy alebo vraždy novonarodeného dieťaťa matkou..
V prípade, ak matka neošetrila dieťa po pôrode a mohla tak urobiť, a dieťa zomrie, pričom sa
nedokáže úmysel matky usmrtiť dieťa, môže byť postihnutá za trestný čin usmrtenia..

Pozn. : Ak by jej lekár povedal, že je tehotná, ale nebola by a išla by na potrat a zaplatila za to ,
je to podvod!!!

4. ZABITIE( § 147)
Trestné činy zabitia sa od trestného činu vraždy, resp. úkladnej vraždy odlišujú tým, že pri vražde,
resp. úmyselnej vražde úmysel páchateľa smeruje k spôsobeniu smrti, pri trestných činoch zabitia zá-
merom páchateľa je spôsobiť inému ťažkú ujmu na zdraví, resp. ublíženie na zdraví.
Zabitím sa rozumie, ak niekto v úmysle spôsobiť inému ťažkú ujmu na zdraví, resp. ublíženie na
zdraví mu spôsobí z nedbanlivosti smrť. Ale páchateľ si neželal smrť obete.

Základné skutkové podstaty trestných činov zabitia postihujú úmyselné konania, ktorými páchateľ
z nedbanlivosti spôsobil ťažší následok, t.j. inému spôsobil smrť.
V Trestnom zákone sú zaradené dva trestné činy zabitia, ktoré sú odstupňované z hľadiska ich
závažnosti. Takže sú 2 skutkové podstaty:
1) V zmysle ustanovenia § 147 páchateľ zamýšľa spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví a z
nedbanlivosti spôsobí smrť
2) pri trestnom čine v zmysle § 148 úmysel páchateľa smeruje k nemenej závažnému poškodeniu
zdravia - k ublíženiu na zdraví a z nedbanlivosti spôsoby smrť.

Z hľadiska subjektívnej stránky sa na konanie vyžaduje úmyselné zavinenie, dokonca aj pokiaľ ide
o určitý následok (ťažká ujma na zdraví, ublíženie na zdraví), avšak na spôsobenie smrteľného násled-
ku sa vyžaduje zavinenie z nedbanlivosti.
5. USMRTENIE ( § 149)
Trestný čin usmrtenia je nedbanlivostným trestným činom. Páchateľ nemal v úmysle iného
usmrtiť, ani mu spôsobiť svojím konaním ťažkú či ublíženie na zdraví, ale napriek tomu z
nedbanlivosti inému spôsobil smrť .
(1) Kto inému z nedbanlivosti spôsobí smrť, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.
(2) Odňatím slobody na dva roky až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v
odseku 1
a) závažnejším spôsobom konania ( kvalifikovaná skutková podstata §138 h, porušenie
dôležitej povinnosti- vyplývajúca z funkcie, postavenia... , nielen povinnosť uložená zákonom,
ale aj všeobecným záväzným predpisom )
b) na chránenej osobe.
(3) Odňatím slobody na štyri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v
odseku 1 na viacerých osobách preto, že hrubo porušil predpisy o bezpečnosti práce alebo
dopravy alebo hygienické predpisy.
(4) Rovnako ako v odseku 3 sa páchateľ potrestá, ak v súvislosti so svojím zamestnaním,
povolaním, postavením alebo funkciou alebo ako vodič dopravného prostriedku spôsobí v
stave vylučujúcom spôsobilosť vykonávať takú činnosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej
látky, inému z nedbanlivosti smrť. – špeciálny subjekt
(5) Odňatím slobody na sedem rokov až dvanásť rokov sa páchateľ potrestá, ak činom uvedeným v
odseku 4 spôsobí z nedbanlivosti smrť dvoch alebo viacerých osôb. – ŠS
Pozostáva z dvoch základných skutkových podstát:
1. spôsobenie smrti z nedbanlivosti,
2. spôsobenie smrti z nedbanlivosti v stave vylučujúcom spôsobilosť vykonávať určitú činnosť, ktorý
si páchateľ privodil vplyvom návykovej látky a taký čin spáchal v súvislosti so svojím zamestnaním,
povolaním, postavením alebo funkciou alebo ako vodič dopravného prostriedku.
Usmrtením sa rozumie akékoľvek zbavenie života iného človeka bez ohľadu na použité prostriedky.
Trestné je i samotné urýchlenie smrti z útrpnosti "eutanázia ".
Predmetom útoku je iba živý človek, ktorým je dieťa už od okamihu, kedy prestalo byt' ľudským
plodom, až do okamihu smrti človeka, v biologickom slova zmysle.
Usmrtenie spôsobenie smrti človeka z nedbanlivosti.
Subjekt je všeobecný, ale aj špeciálny( v súvislosti so svojim zamestnaním, povolaním, postavením
alebo funkciou alebo ako vodič dopravného prostriedku spôsobí v stave vylučujúcom spôsobilosť
vykonávať takú činnosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky).
Z hľadiska subjektívnej stránky sa vyžaduje zavinenie z nedbanlivosti.
Vo vzťahu k osobitnému kvalifikačnému pojmu závažnejší spôsob konania ( § 138) prichádza do
úvahy najmä možnosť uvedená v písm. h), t.j. porušením dôležitej povinnosti vyplývajúcej z páchate-
ľovho zamestnania, postavenia alebo funkcie alebo uloženej mu podľa zákona.
Porušením dôležitej povinnosti je len také porušenie povinnosti, ktoré má v danej situácii za
následok nebezpečenstvo pre ľudský život alebo zdravie.
Spáchanie činu na chránenej osobe ako okolnosť podmieňujúca vyššej trestnej sadzby je pri
trestnom čine usmrtenia sporná. Pri osobitnom kvalifikačnom znaku zákon uvádza, že uvedené usta-
novenie sa nepoužije, ak trestný čin nebol spáchaný v súvislosti s postavením, stavom alebo vekom
chránenej osoby.
Spáchanie činu na viacerých osobách preto, že hrubo porušil predpisy o bezpečnosti práce alebo
dopravy alebo hygienické predpisy. Hrubým porušením predpisov sa rozumie také porušenie
predpisov, ktoré má spravidla za následok spôsobenie smrti viacerých osôb. Spôsobenie smrti z
nedbanlivosti je pri niektorých trestných činoch okolnosťou pre použitie vyššej trestnej sadzby (ak
poruší v súvislosti so svojim zamestnaní, .... ) a spôsoby 2 a viacerým osobám. ( ods. 5)

Úkladna vražda vražda zabitie usmrtenie

pohnutka vopred Spôsobiť
• Ťažkú
ujmu
• Ublíženie
na zdraví
Zavinenie ku úmyselné úmyselné Úmyselné Z nedbanlivosti
konaniu
K následku úmyselné úmyselné Z nedbanlivosti Z nedbanlivosti
6. NEDOVOLENÉ PRERUŠENIE TEHOTENSTVA ( § 150 – 153)

(1) Kto bez súhlasu tehotnej ženy umelo preruší jej tehotenstvo, potrestá sa odňatím slobody na tri
roky až osem rokov.
(2) Odňatím slobody na štyri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v
odseku 1
a) závažnejším spôsobom konania, alebo
b) na chránenej osobe.
(3) Trestom odňatia slobody na osem rokov až pätnásť rokov sa páchateľ potrestá, ak činom
uvedeným v odseku 1 spôsobí tehotnej žene ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť.
§ 151
(1) Kto so súhlasom tehotnej ženy umelo preruší jej tehotenstvo postupom alebo za podmienok, ktoré
odporujú všeobecne záväzným právnym predpisom o umelom prerušení tehotenstva, potrestá sa
odňatím slobody na dva roky až päť rokov.
(2) Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť,
b) na neplnoletej žene bez súhlasu jej zákonného zástupcu alebo toho, komu bola zverená do
starostlivosti alebo pod dozor,
c) a získa tým väčší prospech, alebo
d) závažnejším spôsobom konania.
§ 152
(1) Kto tehotnú ženu navedie na to, aby
a) svoje tehotenstvo sama umelo prerušila, alebo
b) iného požiadala alebo inému dovolila, aby jej bolo tehotenstvo umelo prerušené postupom alebo za
podmienok, ktoré odporujú všeobecne záväzným právnym predpisom o umelom prerušení tehotenstva,

potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.

(2) Rovnako ako v odseku 1 sa potrestá, kto tehotnej žene pomáha pri prerušení jej tehotenstva ňou
samou alebo pri tom, aby iného požiadala alebo inému dovolila umelo prerušiť jej tehotenstvo.
(3) Odňatím slobody na dva roky až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
alebo 2
a) závažnejším spôsobom konania, alebo
b) na chránenej osobe.
(4) Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak činom uvedeným v odseku 1
alebo 2 spôsobí ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť.

Uvedené ustanovenia chránia začínajúci sa ľudský život a zdravie matky.

Z hľadiska objektívnej stánky je predmetom útoku ľudský plod.

Trestný čin nedovoleného prerušenia tehotenstva možno spáchať nasledovnými formami:

a) umelé prerušenie tehotenstva bez súhlasu tehotnej ženy
b) nezákonné umelé prerušenie tehotenstva so súhlasom tehotnej ženy
c) navedením tehotnej ženy na to, aby svoje tehotenstvo sama prerušila alebo iného požiadala alebo
mu dovolila, aby bolo jej tehotenstvo prerušené nezákonným postupom
d) pomáhaním pri prerušení tehotenstva ženou samou alebo pri tom, aby iného požiadala alebo inému
dovolila umelo prerušiť jej tehotenstvo
Tehotnou ženou sa rozumie žena od počatia (oplodnenie vajíčka spermiou) do začiatku pôrodu.
Prerušením tehotenstva sa rozumie akékoľvek konanie smerujúce k usmrteniu ľudského plodu,
pričom na použitých prostriedkoch nezáleží.
Je trestný ten, kto bez súhlasu tehotnej ženy umele preruší jej tehotenstvo a ten, kto so súhlasom
tehotnej ženy umele preruší jej tehotenstvo inak, ako spôsobom prípustným podľa zákonných
predpisov.
Subjektom môže byť ktokoľvek.

Tehotná žena, ktorá svoje tehotenstvo sama umelo preruší alebo iného o to požiada, alebo mu to
dovolí nie je za taký trestný čin trestne zodpovedná za to a to ani podľa ustanovení o návodcovi
a pomocníkovi( § 153) .
Usmrtenie ľudského plodu z nedbanlivosti sa posudzuje ako ťažká ujma na zdraví.
Násilné konanie proti tehotnej žene v úmysle prerušiť bez jej súhlasu tehotenstvo vykazuje znaky
trestného činu nedovoleného prerušenia tehotenstva, a nie znaky trestného činu ublíženia na zdraví
spáchaného vyvolaním potratu.
Ak lekár za predstierané prerušenie tehotenstva prijme odplatu, ide o trestný čin podvodu, a nie o
trestný čin nedovoleného prerušenia tehotenstva.

7. ÚČASŤ NA SAMOVRAŽDE ( § 154 )

(1) Kto iného pohne k samovražde alebo inému k samovražde pomáha, ak došlo aspoň k pokusu o
samovraždu, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.
(2) Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak čin uvedený v ods. 1
a) spácha závažnejším spôsobom konania,
b) na chránenej osobe, alebo
c) z osobitného motívu.

Samovražda je úmyselné spôsobenie smrti sebe samému. Vlastná samovražda alebo pokus
samovraždy nie sú trestné. Trestná je účasť na samovražde, ktorá spočíva v tom, že páchateľ pohne
iného k samovražde, alebo v tom, že páchateľ inému v samovražde pomáha.
Pohnutím k samovražde sa rozumie akékoľvek konanie, ktoré je spôsobilé vzbudiť u iného
rozhodnutie spáchať samovraždu. Pohne: prehováranie, vyvolávanie depresívnych stavov, zlé
zaobchádzanie,

Pomáhaním k samovražde sa rozumie akýkoľvek spôsob pomoci. Trestný čin

účasti na samovražde je dokonaný, ak došlo aspoň k pokusu samovraždy. Pomáha:
fyzická : zabezpečenie zbrane, povrazu , jedu a psychické : utvrdzovanie o správnosti rozhodnutia
18. Trestné činy proti zdraviu a trestné činy ohrozujúce život a zdravie
Objektívna stránka : ujma na zdraví vo forme ťažkej ujmy na zdravý, alebo ublíženia na zdravý
Hmotný predmet : živá osoba, FO
Subjekt : všeobecný , špeciálny (§158 – poruší dôležitú povinnosť vyplývajúcu zo zamestnania,
povolania, postavenia ... )
Subjektívna stránka : úmyselné zavinenie, Zavinenie z nedbanlivosti : TČ ublíženia na zdravý ( §
157, 158)

TRESTNÉ ČINY PROTI ZDRAVIU

V druhom diele prvej hlavy osobitnej časti sú zaradené poruchové trestné činy, ktorých primárnym
objektom je ľudské zdravie, t.j. normálne telesné a duševné funkcie organizmu.
Z hľadiska objektívnej stránky je pre tento diel charakteristické spôsobenie spravidla ujmy na
zdraví vo forme ťažkej ujmy na zdraví alebo ublíženia na zdraví. Ako nepovinný znak objektívnej
stránky sa vyskytuje hmotný predmet útoku - „inému", „živá osoba", „fyzická osoba", „mŕtva
osoba". Pojmom „inému" treba rozumieť individuálne určenú osobu, alebo individuálne určené osoby
odlišné od páchateľa.
Subjekt je všeobecný, páchateľom môže byť ktorákoľvek trestne zodpovedná osoba.
Z hľadiska subjektívnej stránky sa vyžaduje úmyselné zavinenie, pri trestných činoch ublíženia na
zdraví sa vyžaduje zavinenie z nedbanlivosti.
Ujmou na zdraví sa rozumie akékoľvek poškodenie zdravia iného ( §123 ods.1).

1. UBLÍŽENIE NA ZDRAVÍ

4 formy ublíženia :
(1) Kto inému úmyselne spôsobí ťažkú ujmu na zdraví, potrestá sa odňatím slobody na štyri roky
až desať rokov.
(2)Odňatím slobody na päť rokov až dvanásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v
odseku 1
a) závažnejším spôsobom konania,
b) na chránenej osobe, alebo
c) z osobitného motívu.
(3) Odňatím slobody na desať rokov až pätnásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v
odseku 1
a) ako člen nebezpečného zoskupenia, alebo
b) za krízovej situácie.
§ 156
(1) Kto inému úmyselne ublíži na zdraví, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov
až dva roky.
(2) Odňatím slobody na jeden rok až tri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v
odseku 1
a) na chránenej osobe, alebo
 b) z osobitného motívu.
(3) Odňatím slobody na dva roky až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený
v odseku 1
a) závažnejším spôsobom konania, alebo
b) za krízovej situácie.
§ 157
(1) Kto inému z nedbanlivosti spôsobí ťažkú ujmu na zdraví, potrestá sa odňatím slobody na šesť
mesiacov až dva roky.
(2) Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) závažnejším spôsobom konania, alebo
b) na chránenej osobe.
§ 158
Kto inému z nedbanlivosti ublíži na zdraví tým, že poruší dôležitú povinnosť vyplývajúcu z jeho
zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie alebo uloženú mu podľa zákona, potrestá sa odňatím
slobody až na jeden rok.
V ustanoveniach § 155 až 158 sú upravené štyri formy ublíženia na zdraví:
a) spôsobenie ťažkej ujmy na zdraví úmyselne
b) spôsobenie ublíženia na zdraví úmyselne
c) spôsobenie ťažkej ujmy na zdraví z nedbanlivosti
d) spôsobenie ublíženia na zdraví z nedbanlivosti

Ťažkú ujmu na zdraví zákonodarca vymedzuje dvoma podmienkami, t.j. musí dôjsť k
1. vážnej poruche zdravia alebo k vážnemu ochoreniu, alebo
2. k niektorému z taxatívne uvedených následkov (zmrzačenie, strata alebo podstatné zníženie
pracovnej spôsobilosti, ochromenie údu, strata alebo podstatné oslabenie funkcie zmyslového
ústrojenstva, poškodenie dôležitého orgánu, zohyzdenie, vyvolanie potratu alebo usmrtenie plodu,
mučivé útrapy, alebo porucha zdravia trvajúca dlhší čas).
Vážna porucha zdravia alebo vážne ochorenie znamená veľmi citeľnú ujmu v obvyklom spôsobe
života poškodeného. Môže ísť o trvalý stav (zmrzačenie), dlhšie trvajúci stav (dlhší čas trvajúca
porucha zdravia), alebo môže trvať kratší čas (mučivé útrapy).

Ťažká ujma na zdraví (§ 123 ods. 3 Tr. zákona) :

a) zmrzačenie, (Napr. deformácia chrbtice, hrb, strata končatín, alebo ich podstatných častí u horných
končatín stačí už amputácia zápästia.)
b) strata alebo podstatné zníženie pracovnej spôsobilosti, (Pre posúdenie, či ide o úplnú stratu, by
sa spravidla vyžadovalo, aby bol poškodený vo väčšine jednotlivých pracovných úkonov nespôsobilý
a odkázaný na pomoc druhej osoby. O podstatné zníženie pracovnej spôsobilosti pôjde väčšinou v
prípade, kedy pracovná nespôsobilosť je vyššia ako 50 %.)
c) ochromenie údu, je to trvalá nespôsobilosť, alebo značne znížená schopnosť pohybu hornej, alebo
dolnej končatiny (Napr. ochrnutie dolných končatín po poškodení miechy po bodnej rane do
chrbtice.)
d) strata alebo podstatné oslabenie funkcie zmyslového ústrojenstva, (Zmyslovými ústrojmi sa
rozumejú zrak, sluch, čuch, chuť a hmat. Za stratu funkcie týchto zmyslových orgánov sa považuje
úplná slepota a hluchota. Za podstatné oslabenie zraku, alebo sluchu sa pokladá zoslabenie na menej
než polovicu predchádzajúcej zmyslovej funkcie.)
e) poškodenie dôležitého orgánu, (Napr. poškodenie mozgu, poranenie miechy, nervov, dýchacích
ciest, srdca, žalúdka, čriev, pečene, ľadvín.)
f) zohyzdenie, (Zohyzdením je každá viditeľná, trvalo zohavujúca zmena tela, ktorá mení vzhľad na
ujmu poškodeného a vzbudzuje odpor.)
g) vyvolanie potratu alebo usmrtenie plodu, (Každé konanie voči tehotnej žene, ktoré má za
následok prerušenie tehotenstva skôr, než dôjde k pôrodu, hoci aj predčasnému.)
h) mučivé útrapy, (Napr. sypanie soli alebo korenia do rán, zarezávanie remeňov do krvi.)
i) porucha zdravia trvajúca dlhší čas. (Porucha, ktorá si objektívne vyžiadala liečenie, prípadne aj
pracovnú neschopnosť v trvaní najmenej štyridsaťdva kalendárnych dní počas ktorých závažne
ovplyvňovala obvyklý spôsob života poškodeného.)

Ublížením na zdraví sa rozumie také poškodenie zdravia iného, ktoré si objektívne vyžiadalo
lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie, počas ktorého bol nie iba na krátky čas sťažený obvyklý
spôsob života poškodeného. (§ 123 ods. 3 Tr. zákona) Podľa súdnej praxe sa spravidla vyžaduje
sťaženie obvyklého spôsobu života najmenej na sedem dní.
Poruchou zdravia trvajúcou dlhší čas sa rozumie porucha, ktorá si objektívne vyžiadala liečenie,
prípadne aj pracovnú neschopnosť v trvaní najmenej 42 kalendárnych dní, počas ktorých závažne
ovplyvňovala obvyklý spôsob života poškodeného

Podmienkami ublíženia na zdraví sú:

a) poškodenie zdravia,
b) objektívna požiadavka na lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie,
c) počas ktorého bol nie iba na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného.
Sťažený obvyklý spôsob života – porušenie duševných, alebo telesných funkcií, ktoré sťažuje výkon
pracovnej alebo inej činnosti alebo má vplyv na obvyklý spôsob života poškodeného.
Jednočinný súbeh úmyselných trestných činov ublíženia na zdraví s trestným činom neposkytnutia
pomoci je vylúčený. V prípadoch, v ktorých sa obvinený stíha preto, lebo ako vodič motorového
vozidla spôsobil pri dopravnej nehode inému z nedbanlivosti ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť, a
potom tejto osobe úmyselne neposkytol potrebnú pomoc, ide o dva samostatné skutky, ktoré zakladajú
reálny súbeh trestných činov ublíženia na zdraví a neposkytnutia pomoci.
zdraví podľa § 157 s trestným činom všeobecného ohrozenia podľa § 285 je vylúčený.

2. NEOPRÁVNENÉ ODOBERANIE ORGÁNOV, TKANÍV A BUNIEK A NEZÁKONNÁ

STERILIZÁCIA

§ 159
3 základné skutkové podstaty
1) Kto neoprávnene odoberie zo živej osoby orgán, tkanivo alebo bunku alebo kto pre seba alebo
iného taký orgán, tkanivo alebo bunku neoprávnene zadováži, potrestá sa odňatím slobody na dva roky
až osem rokov.
(2) Rovnako ako v odseku 1 sa potrestá, kto neoprávnene sterilizuje fyzickú osobu.
(3) Odňatím slobody na sedem rokov až dvanásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v
odseku 1 alebo 2
a) závažnejším spôsobom konania,
b) z osobitného motívu, alebo
c) ako člen nebezpečného zoskupenia.
(4) Odňatím slobody na desať rokov až pätnásť rokov sa páchateľ potrestá, ak činom uvedeným v
odseku 1 alebo 2 spôsobí ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť.
§ 160
(1) Kto neoprávnene sebe alebo inému zadováži z mŕtvej osoby orgán, tkanivo alebo bunku,
potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.
(2) Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) závažnejším spôsobom konania, alebo
b) z osobitného motívu.
(3) Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
ako člen nebezpečného zoskupenia.
V ustanovení pod názvom neoprávnené odoberanie orgánov, tkanív a buniek a nezákonná sterilizácia
sú upravené tri základné skutkové podstaty:
1. neoprávnené odoberanie orgánu, tkaniva alebo bunky zo živej osoby, alebo neoprávnené
zadováženie takého orgánu, tkaniva alebo bunky pre seba alebo iného
Zo živej osoby – dobrovoľný súhlas a len ak:
a) nemôže byť ohrozené jeho zdravie
b) liečebný prospech pre príjemcu
c) prospech príjemcu prevažuje nad ujmou darcu
d) nemožno to dostať od mŕtveho darcu
e) nie je známy nijaký alternatívny spôsob liečby
Z mŕtvej osoby – musel by za života vyhlásiť, že nechce...
2. neoprávnená sterilizácia fyzickej osoby a pohlavných žliaz osoby.
Možno ju vykonať len na základe písomnej žiadosti a písomného informovaného súhlasu po
predchádzajúcom poučení a až po 30 dňoch od súhlasu. Trestná zodpovednosť keď je vykonaná bez
súhlasu. Je to zabránenie plodnosti bez odstránenie alebo poškodení
3. neoprávnené zadováženie orgánu, tkaniva alebo bunky z mŕtvej osoby pre seba alebo iného
Mŕtvym darcom len ten u koho bola určená smrť. Iba vtedy možno odobrať ak osoba počas svojho
života neurobila písomné vyhlásenie, že s týmto zásahom do svojej telesnej integrity nesúhlasí.
TRESTNÉ ČINY OHROZUJÚCE ŽIVOT ALEBO ZDRAVIE

Pojmy:
Pohlavné choroby sú syfilis, kvapavka, mäkký vred a štvrtá pohlavná choroba.
Ľudská imunodeficiencia je patologický stav, vyplývajúci z funkčnej poruchy niektorej zložky
imunitného systému. Prejavuje sa ako porucha, zníženie alebo strata normálnych imunitných
mechanizmov napríklad pri chorobe AIDS.
Omamné látky, psychotropné látky sú látky v zmysle zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach,
psychotropných látkach a prípravkoch.
Prechovávanie omamnej látky, psychotropnej látky pre vlastnú potrebu - § 135 Tr. zákona.
Prekurzor je látka, ktorú možno použiť na výrobu návykových látok a je uvedená vo Vyhláške
Ministerstva hospodárstva SR č. 349/2003 Z. z. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č.
219/2003 Z. z. o zaobchádzaní s chemickými látkami.

V treťom diele prvej hlavy osobitnej časti Trestného zákona sú zaradené skutkové podstaty niektorých
trestných činov, ktoré ohrozujú život alebo zdravie ľudí.
Druhovým objektom je ľudský život a zdravie.
Z hľadiska objektívnej stránky stačí ohrozenie života alebo zdravia.
Subjekt je spravidla všeobecný. Pri trestných činoch neposkytnutia pomoci sa vyžaduje špeciálny
subjekt - „hoci je podľa povahy svojho zamestnania povinný takú pomoc poskytnúť" (napr. okoloidúci
lekár), a konkrétny subjekt - „vodič, ktorý mal účasť na dopravnej nehode".
Z hľadiska subjektívnej stránky sa vo väčšine prípadov vyžaduje úmyselné zavinenie. Pri trestných
činoch šírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby, ohrozovania vírusom ľudskej
imunodeficiencie, ohrozovania zdravia závadnými potravinami a inými predmetmi sa vyžaduje
zavinenie z nedbanlivosti. Trestné činy poškodenia zdravia, ohrozovania vírusom ľudskej
imunodificiencie, ohrozovania pohlavnou chorobou a ohrozovania zdravia nepovolenými liečivami,
zdravotníckymi pomôckami a potrebami možno spáchať obidvoma formami zavinenia - „čo aj z
nedbanlivosti".

1. NEOPRÁVNENÝ EXPERIMENT NA ČLOVEKU A KLONOVANIE ĽUDSKEJ BYTOSTI (

§ 161)

(1) Kto pod zámienkou získania nových medicínskych poznatkov, metód alebo na potvrdenie
hypotéz, alebo na klinické skúšanie liečiv vykonáva bez povolenia overovanie nových medicínskych
poznatkov
a) napriek tomu, že je ním bezprostredne ohrozený život alebo zdravie človeka, ak nejde o
nevyhnutné výkony spôsobilé zachrániť jeho bezprostredne ohrozený život, alebo
b) bez zdravotnej indikácie a bez súhlasu osoby, ktorej sa týka, alebo ho vykonáva na osobách, na
ktorých je overovanie bez zdravotnej indikácie zakázané, alebo ho vykonáva na ľudskom plode alebo
zárodku, alebo ho vykonáva v rozpore s inými zákonnými podmienkami overovania bez zdravotnej
indikácie,
potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.
(2)Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak vykoná akýkoľvek zásah s
cieľom vytvoriť ľudskú bytosť v ktoromkoľvek štádiu jej vývoja geneticky identickú s inou ľudskou
bytosťou, či živou, alebo mŕtvou.
(3) Odňatím slobody na päť rokov až dvanásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v
odseku 1 alebo
a) závažnejším spôsobom konania,
b) na chránenej osobe, alebo
c) ak získa činom uvedeným v odseku 1 alebo 2 pre seba alebo pre iného väčší prospech.
(4) Odňatím slobody na osem rokov až pätnásť rokov sa páchateľ potrestá, ak činom uvedeným v
odseku 1 spôsobí ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť.

Trestný čin neoprávneného experimentu na človeku a klonovania ľudskej bytosti pozostáva z troch
základných skutkových podstát:
1. vykonávanie overovania nových medicínskych poznatkov bez povolenia napriek tomu, že je tým
bezprostredne ohrozený život alebo zdravie človeka, ak nejde o nevyhnutné výkony spôsobilé zachrá-
niť jeho bezprostredne ohrozený život
2. vykonávanie overovania nových medicínskych poznatkov bez povolenia, bez zdravotnej indikácie a
bez súhlasu osoby, ktorej sa týka, alebo sa vykonáva na osobách, na ktorých je overovanie bez
zdravotnej indikácie zakázané, alebo sa vykonáva na ľudskom plode alebo zárodku, alebo sa vykonáva
v rozpore s inými zákonnými podmienkami overovania bez zdravotnej indikácie
3. vykonanie akéhokoľvek zásahu s cieľom vytvoriť ľudskú bytosť v ktoromkoľvek štádiu jej vývoja,
geneticky identickú s inou ľudskou bytosťou, či už živou, alebo mŕtvou

Medicínsky experiment: zásah do osobnostných práv osôb, ktorý pre tieto osoby znamená zvýšené
riziká a nie je overený praxou.
Výskum bez zdravotnej indikácie : neočakáva sa prospech pre účastníka výskumu. Vykonať iba
vtedy keď záťaž a riziko by boli prijateľné.
Klonovanie: bezpohlavné rozmnožovanie živých organizmov.

Z hľadiska objektívnej stránky sa vyžaduje výkon overovania medicínskych poznatkov bez

príslušného povolenia.
Objektom tohto trestného činu je ochrana človeka pred genetickými manipuláciami s jeho
genofondom, s cieľom zabezpečiť prirodzený genetický vývoj ľudského druhu bez umelých zásahov.
Objektom je tiež právo človeka na prirodzenú jedinečnosť.

2. POŠKODENIE ZDRAVIA
Primárnym objektom tohto trestného činuje život a zdravie človeka.
Sekundárnym objektom je záujem spoločnosti na riadnom, odborníkmi vykonávanom liečení ľudí.
Trestným činom nieje teda vykonávanie liečiteľstva, ale len to, keď niekto vykonáva úkony zdravotnej
starostlivosti napriek tomu, že nemá predpísanú odbornú spôsobilosť zdravotníckeho pracovníka alebo
iného odborného pracovníka v zdravotníctve, a neodborným vyšetrovacím alebo liečebným výkonom
alebo nesprávnou indikáciou liekov, liečiv a iných zdravotníckych pomôcok, čo aj z nedbanlivosti
a) bezprostredne ohrozí život iného,
b) inému ublíži na zdraví, alebo
c) uskutoční bez súhlasu iného vyšetrovací alebo liečebný úkon alebo nesprávnu indikáciu liekov,
liečiv alebo iných zdravotníckych pomôcok a takým úkonom ohrozí jeho zdravie.
Z hľadiska subjektívnej stránky stačí zavinenie z nedbanlivosti.
Medzi okolnosti podmieňujúce použitie vyššej trestnej sadzby patrí spáchanie trestného činu
závažnejším spôsobom konania, na chránenej osobe, získanie väčšieho prospechu a spôsobenie
poruchy, t.j. ťažkej ujmy na zdraví alebo smrti.
Odborná spôsobilosť – na výkon odborných pracovných činností, špecializovaných pracovných
činností a certifikovaných pracovných činností.
Zdravotná starostlivosť – súbor pracovných činností, ktoré vykonávajú zdravotnícky pracovníci,
vrátane poskytovania liekov., zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín.

3. ŠÍRENIE NEBEZPEČNEJ NÁKAZLIVEJ ĽUDSKEJ CHOROBY

2 skutkové podstaty :
(1)Kto úmyselne spôsobí alebo zvýši nebezpečenstvo zavlečenia alebo rozšírenia nebezpečnej
nákazlivej ľudskej choroby, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.
(2)Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
závažnejším spôsobom konania.
(3)Odňatím slobody na štyri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku
1
a) a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť, alebo
b) za krízovej situácie.
§ 164
(1) Kto z nedbanlivosti spôsobí alebo zvýši nebezpečenstvo zavlečenia alebo rozšírenia nákazlivej
ľudskej choroby, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.
(2) Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) závažnejším spôsobom konania, alebo
b) a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť.

Zavlečenie – vyvolanie nebezp. na mieste kde sa takáto choroba dosiaľ nevyskytla

Objektom týchto trestných činov je ľudský život a zdravie, ktoré chráni pred nebezpečenstvom
zavlečenia nákazlivej ľudskej choroby. V Trestnom zákone sú zaradené dve skutkové podstaty
šírenia nákazlivej ľudskej choroby:
1. úmyselné spôsobenie alebo zvýšenie nebezpečenstva zavlečenia alebo rozšírenia nebezpečnej
nákazlivej ľudskej choroby
2. spôsobenie alebo zvýšenie nebezpečenstva zavlečenia alebo rozšírenia nebezpečnej nákazlivej
ľudskej choroby z nedbanlivosti
Na trestnú zodpovednosť sa vyžaduje bezprostredné nebezpečenstvo nakazenia nákazlivou
ľudskou chorobou. Medzi okolnosti podmieňujúce použitie vyššej trestnej sadzby patrí spáchanie
trestného činu závažnejším spôsobom konania, spôsobenie poruchy, t.j. ťažkej ujmy na zdraví alebo
smrti, alebo spáchanie činu za krízovej situácie.

4. OHROZOVANIE VÍRUSOM ĽUDSKEJ IMUNODEFICIENCIE

Ide o ohrozovací trestný čin, ktorý spočíva v ohrození iného vírusom ľudskej imunodeficiencie, a
preto je trestné už samo vydanie iného do nebezpečenstva nákazy uvedeným vírusom. V prípade, ak
páchateľ uvedeným konaním spôsobí aj poruchový následok, t.j. ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť,
použije sa to ako okolnosť podmieňujúca vyššej trestnej sadzby.
Musí ísť o bezprostredné (skutočné) nebezpečenstvo ohrozenia. Spravidla sa tak stane pri súloži, ale
môže sa tak stať aj prenesením nepohlavnou formou.
Ľudská imunodeficiencia: patologický stav vyplývajúci z funkčnej poruchy niektorej zložky
imunitného systému. Porucha – zníženie, strata normálnych imunitných mechanizmov.
5. OHROZOVANIE POHLAVNOU CHOROBOU(§ 167)

Ide o ohrozovací trestný čin, ktorý spočíva v ohrození iného pohlavnou nákazou, a preto z hľadiska
objektívnej stránky stačí vydanie iného do bezprostredného nebezpečenstva pohlavnej choroby.
Z hľadiska subjektívnej stránky sú možné obidve formy zavinenia - „čo aj z nedbanlivosti". O
ohrozenie nepôjde, ak je už osoba nakazená pohlavnou chorobou toho istého druhu ako páchateľ.
Medzi okolnosti podmieňujúce použitie vyššej trestnej sadzby patrí spáchanie činu na chránenej
osobe a spôsobenie poruchového následku, t.j. ťažkej ujmy na zdraví alebo smrti.

6. OHROZOVANIE ZDRAVIA ZÁVADNÝMI POTRAVINAMI A INÝMI PREDMETMI ( §

168)
Ustanovenia poskytujú ochranu ľudskému zdraviu pred možným ohrozením závadnými potravinami a
inými predmetmi, ak je ich požitie alebo ich použitie na obvyklý účel nebezpečné ľudskému zdraviu.
Ohrozenie zdravia vzniká už tým, že páchateľ má také potraviny alebo predmety na predaj, vyrobí ich,
zadováži pre seba alebo iného; nevyžaduje sa, aby došlo k ich predaju, požitiu alebo použitiu. Usta-
novenie § 168 postihuje úmyselnú formu a ustanovenie § 169 nedbanlivostnú formu spáchania tohto
trestného činu.

7. OHROZOVANIE ZDRAVIA NEPOVOLENÝMI LIEČIVAMI, ZDRAVOTNÍCKYMI

POMÔCKAMI A POTREBAMI ( § 170)
Znaky objektívnej stránky trestného činu naplní páchateľ vtedy, ak spôsobí alebo zvýši
nebezpečenstvo ohrozenia zdravia ľudí tým, že pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti
a) predpíše, vydá, predá alebo podá liečivá, ktoré nie sú zaradené do liekopisu, lieky, ktoré nie sú
registrované podľa osobitného predpisu alebo ktorých požívanie nepovolil príslušný orgán, alebo
zdravotnícke pomôcky, ktoré boli uvedené na trh v rozpore so všeobecne záväzným právnym
predpisom,
b) vykonáva klinické skúšanie liečiv, liekov alebo zdravotníckych pomôcok v rozpore so všeobecne
záväzným právnym predpisom,
c) bez povolenia zaobchádza s liekmi alebo so zdravotníckymi pomôckami.
Z hľadiska subjektívnej stránky sú možné obidve formy zavinenia - „čo aj z nedbanlivosti".

8. NEDOVOLENÁ VÝROBA OMAMNÝCH A PSYCHOTROPNÝCH LÁTOK, JEDOV

ALEBO PREKURZOROV, ICH DRŽANIE A OBCHODOVANIE S NIMI
Primárnym objektom týchto trestných činov je ochrana spoločnosti a jej jednotlivých členov pred
možným ohrozením vyplývajúcim z nekontrolovateľného nakladania s omamnými a psychotropnými
látkami, jedmi a prekurzormi.
Sekundárnym objektom je záujem na ochrane spoločnosti pred ohrozením vyplývajúcich zo
zneužívania uvedených návykových látok.
Trestný čin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich
držania a obchodovania s nimi možno spáchať troma základnými formami:
1. páchateľ neoprávnene prechováva pre vlastnú potrebu omamnú látku, psychotropnú látku, jed alebo
prekurzor
2. neoprávnene vyrobí, dovezie, vyvezie, prevezie alebo dá prepraviť, kúpi, predá, vymení, zadováži
alebo prechováva po akúkoľvek dobu omamnú látku, psychotropnú látku, jed alebo prekurzor, alebo
ten, kto takú činnosť sprostredkuje
3. vyrobí, sebe alebo inému zadováži alebo prechováva predmet určený na nedovolenú výrobu
omamnej látky, psychotropnej látky, jedu a prekurzora

Prechovávaním omamnej látky, psychotropnej látky, jedu alebo prekurzora pre vlastnú potrebu sa
rozumie neoprávnená držba omamnej látky, psychotropnej látky, jedu alebo prekurzora po akúkoľvek
dobu v množstve, ktoré zodpovedá najviac trojnásobku obvykle jednorazovej dávky na použitie, a
to pre osobnú spotrebu.

Prechovávaním omamnej látky, psychotropnej látky, jedu alebo prekurzora pre vlastnú potrebu vo
väčšom rozsahu sa rozumie neoprávnená držba omamnej látky, psychotropnej látky, jedu alebo pre-
kurzora po akúkoľvek dobu v množstve, ktoré zodpovedá najviac desaťnásobku obvykle
jednorazovej dávky na použitie, a to pre osobnú spotrebu.
TČ možno spáchať 3 formami :
(1) Kto neoprávnene prechováva pre vlastnú potrebu omamnú látku, psychotropnú látku, jed
alebo prekurzor, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.
- Privilegovaná skut.podst. páchateľ sa postihuje miernejšie
- Max. trojnásobok obvyklej jednorazovej dávky

(2) Odňatím slobody až na päť rokov sa páchateľ potrestá, ak neoprávnene prechováva pre vlastnú
potrebu omamnú látku, psychotropnú látku, jed alebo prekurzor vo väčšom rozsahu.
§ 172
(1) Kto neoprávnene
a) vyrobí,
b) dovezie, vyvezie, prevezie alebo dá prepraviť,
c) kúpi, predá, vymení, zadováži, alebo
d) prechováva po akúkoľvek dobu,
omamnú látku, psychotropnú látku, jed alebo prekurzor alebo kto takú činnosť sprostredkuje, potrestá
sa odňatím slobody na štyri roky až desať rokov.
(2) Odňatím slobody na desať rokov až pätnásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v
odseku 1
a) a už bol za taký čin odsúdený,
b) pre osobu, ktorá sa lieči z drogovej závislosti,
c) závažnejším spôsobom konania,
d) na chránenej osobe, alebo
e) vo väčšom rozsahu.
(3) Odňatím slobody na pätnásť rokov až dvadsať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v
odseku 1
a) a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť,
b) voči osobe mladšej ako pätnásť rokov alebo prostredníctvom takej osoby, alebo
c) v značnom rozsahu.
(4) Odňatím slobody na dvadsať rokov až dvadsaťpäť rokov alebo trestom odňatia slobody na
doživotie sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví viacerým osobám alebo smrť viacerých osôb,
b) ako člen nebezpečného zoskupenia, alebo
c) vo veľkom rozsahu.
§ 173
(1) Kto vyrobí, sebe alebo inému zadováži alebo prechováva predmet určený na nedovolenú
výrobu omamnej látky, psychotropnej látky, jedu a prekurzora, potrestá sa odňatím slobody na
jeden rok až päť rokov.
(2) Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak získa činom uvedeným v
odseku 1 pre seba alebo iného väčší prospech.
(3) Odňatím slobody na štyri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak získa činom uvedeným v
odseku 1 pre seba alebo iného značný prospech.
(4) Odňatím slobody na desať rokov až pätnásť rokov sa páchateľ potrestá, ak získa činom uvedeným
v odseku 1 pre seba alebo iného prospech veľkého rozsahu.

9. ŠÍRENIE TOXIKOMÁNIE( § 174)

Objektom je záujem na ochrane ľudského života a zdravia pred zneužívaním návykových látok iných
než alkohol. Ustanovenie postihuje toho, kto iného zvádza na zneužívanie inej návykovej látky než
alkoholu, alebo ho v tom podporuje, alebo kto zneužívanie takej látky inak podnecuje alebo šíri.
Ide o úmyselný ohrozovací trestný čin. Inou návykovou látkou než alkohol sa rozumejú omamné
látky, psychotropné látky a ostatné látky spôsobilé nepriaznivo ovplyvniť psychiku človeka alebo jeho
ovládacie alebo rozpoznávacie schopnosti alebo sociálne správanie.

Podporovaním – konanie vo forme pomoci

Podnecovaním – prejav, ktorý páchateľ zamýšľa vyvolať u iných osôb rozhodnutie alebo náladu na
zneužívanie týchto látok.
Šírenie – akékoľvek konanie, ktoré je zamerané na rozšírenie zneužívania týchto látok.

10. PODÁVANIE ALKOHOLICKÝCH NÁPOJOV MLÁDEŽI ( § 175 )

Objektom tohto trestného činu je zdravý, nerušený fyzický a psychický vývoj mládeže, t.j. osôb, ktoré
nedovŕšili osemnásť rokov veku.

Kto sústavne podáva alebo vo väčšom množstve podá osobe mladšej ako osemnásť rokov alkoholické
nápoje, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.

O sústavné podávanie alkoholických nápojov ide vtedy, ak sa táto činnosť opakuje alebo sa v nej
pokračuje v priebehu takého časového úseku, že požívanie alkoholických nápojov, hoci aj v menších
dávkach, môže ohroziť telesný alebo mravný vývoj osoby mladšej ako 18 rokov, najmä môže viesť k
závislosti na alkohole.

11. PODÁVANIE ANABOLICKÝCH LÁTOK

Uvedené ustanovenie pozostáva z dvoch základných skutkových podstát:
1. neoprávnené podanie anabolík alebo iných prostriedkov s anabolickým účinkom na iný ako
liečebný účel osobe mladšej ako osemnásť rokov vo väčšom množstve, alebo hoci bol za taký čin v
predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený alebo za obdobný čin v predchádzajúcich
dvanástich mesiacoch postihnutý,
2. neoprávnené podanie anabolík alebo iných prostriedkov s anabolickým účinkom akejkoľvek osobe
(nielen mladšej ako osemnásť rokov) na iný ako liečebný účel v súvislosti s účasťou takej osoby na
organizovanej športovej činnosti vo väčšom množstve, alebo hoci bol za taký čin v predchádzajúcich
dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený alebo za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesia-
coch postihnutý.
Objektom uvedených ustanovení je ochrana pred podávaním anabolických látok na iný ako liečebný
účel.

(1) Kto neoprávnene podá osobe mladšej ako osemnásť rokov anaboliká alebo iné prostriedky s
anabolickým účinkom na iný ako liečebný účel
a) vo väčšom množstve, alebo
b) hoci bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený alebo za obdobný
čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý,
potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.
(2) Rovnako ako v odseku 1 sa potrestá, kto neoprávnene podá osobe anaboliká alebo iné
prostriedky s anabolickým účinkom na iný ako liečebný účel v súvislosti s účasťou takej osoby na
organizovanej športovej činnosti
a) vo väčšom množstve, alebo
b) hoci bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený alebo za obdobný
čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý.

12. NEPOSKYTNUTIE POMOCI

Každý je povinný poskytnúť pomoc osobe , ktorá je v nebezpečenstve smrti alebo javí vážne príznaky
poruchy zdravia.
V uvedených ustanoveniach sú upravené tri samostatné základné skutkové podstaty:
1. neposkytnutie potrebnej pomoci osobe, ktorá je v nebezpečenstve smrti alebo javí príznaky ťažkej
ujmy na zdraví, hoci tak páchateľ môže urobiť bez nebezpečenstva pre seba alebo iného
2. neposkytnutie potrebnej pomoci osobe, ktorá je v nebezpečenstve smrti alebo javí príznaky ťažkej
ujmy na zdraví, hoci je páchateľ podľa povahy svojho zamestnania povinný takú pomoc poskytnúť
3. neposkytnutie potrebnej pomoci vodičom, ktorý mal účasť na dopravne nehode, osobe, ktorá pri
nehode utrpela ujmu na zdraví, hoci tak môže urobiť bez nebezpečenstva pre seba alebo iného
Subjekt je tu všeobecný (§ 177 ods. 1), ale aj špeciálny (§ 177 ods. 2) a konkrétny (§ 178).

§ 177
3 samostatné skutkové podstaty
1: (1) Kto osobe, ktorá je v nebezpečenstve smrti alebo javí príznaky ťažkej ujmy na zdraví,
neposkytne potrebnú pomoc, hoci tak môže urobiť bez nebezpečenstva pre seba alebo iného, potrestá
sa odňatím slobody až na dva roky.
2 : (2) Kto osobe, ktorá je v nebezpečenstve smrti alebo javí príznaky ťažkej ujmy na zdraví,
neposkytne potrebnú pomoc, hoci je podľa povahy svojho zamestnania povinný takú pomoc
poskytnúť, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky. – špeciálny subjekt
3: § 178 – konkr.subj.
Vodič, ktorý po dopravnej nehode, na ktorej mal účasť, neposkytne osobe, ktorá pri nehode utrpela
ujmu na zdraví, potrebnú pomoc, hoci tak môže urobiť bez nebezpečenstva pre seba alebo iného,
potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.

- Povinnosť nemá ten, ktorý by vydal do nebezpečenstva seba ,alebo iného.

- Iných zbavuje ak u poskytne a u iných to nie je v ich silách
- Potrebná pomoc je pomoc nevyhnutná
19. Trestné činy proti slobode a ľudskej dôstojnosti - Druhá hlava
Objektom sú základné práva a slobody a ľudská dôstojnosť.
Objektívna stránka spočíva prevažne v násilí alebo vo vyhrážkach násilím, určitých formách nátlaku
a rôznych nemorálnych konaniach.
Subjekt je spravidla všeobecný, okrem § 183 ods. 2 písm. c), 184 ods. 2 písm. c), 196 ods. 2, 197 ods.
2, pri ktorých sa vyžaduje špeciálny subjekt.
Subjektívna stránka vyžaduje úmyselné zavinenie a pri niektorých priamy úmysel ( napr. pri TČ
obchodovanie s ľuďmi a to formuláciou „ na účel“ alebo „ s cieľom“ .

Druhá hlava osobitnej časti Tr. zákona sa člení na dva diely:

1. Trestné činy proti slobode (Obchodovanie s ľuďmi, Obchodovanie s deťmi, Pozbavenie osobnej
slobody, Obmedzovanie osobnej slobody, Obmedzovanie slobody pobytu, Branie rukojemníka,
Vydieračský únos, Zavlečenie do cudziny, Lúpež, Vydieranie, Hrubý nátlak, Nátlak, Obmedzovanie
slobody vyznania, Porušovanie domovej slobody, Porušovania tajomstva prepravovaných správ).
2. Trestné činy proti ľudskej dôstojnosti (Znásilnenie, Sexuálne násilie, Sexuálne zneužívanie,
Súlož medzi príbuznými).

Pojmy:
Pozbavenie osobnej slobody – znamená neoprávnené trvalé alebo aspoň dlhšie trvajúce
obmedzenie osobnej slobody, ktoré sa približuje k uväzneniu.
Obmedzenie osobnej slobody – zásah, ktorý znemožňuje slobodný pohyb človeka, hoci aj na
krátky čas ( napr. uzavretie miestnosti)
Bez oprávnenia – osoba nemá na obmedzenie osobnej slobody zákonné právo. Oprávnenými
zásahmi sú napr. zadržanie, zatknutie, väzba, trest odňatia slobody
Spáchaný násilím : fyzické násilie proti telesnej integrite inej osoby, alebo ak je spáchaný na
osobe, ktorú páchateľ uviedol do stavu bezbrannosti ľsťou, alebo ak páchateľ použil násilie proti veci
iného.
Lesť: uvedenie iného do omylu, alebo využitie omylu na dosiahnutie nejakého cieľu. „ trestný čin
je spáchaný ľsťou , ak bol spáchaný s využitím omylu, ktorý páchateľ vyvolal, alebo s použitím
úskoku.
Násilie : fyzický útok na určitú osobu alebo vec, nemusí mať za následok ublíženie na zdravý.
Hrozba násilia : ide o psychické pôsobenie na vôľu iného.
Hrozba bezprostredného násilia : má byť vykonané ihneď, ak sa napadnutý nepodvolí vôli
útočníka.
 Obydlím sa rozumie nie len bezprostredne obývaný dom, alebo byt, ale aj všetky ostatné uzavreté
priestory, ktoré tvoria príslušenstvo domu( povala, pivnica, kôlňa)

19. Trestné činy proti slobode

Objektom trestných činov uvedených v prvom diele druhej hlavy je okrem osobnej slobody, slobody
pohybu i slobodné rozhodovanie človeka, osobitne rozhodovanie vo veciach vyznania, ďalej domová
sloboda, sloboda združovania a zhromažďovania a tajomstvo prepravovaných správ.
Objektívnu stránku charakterizuje násilie a iné formy nátlaku. Trestný čije spáchaný použitím
nátlaku vtedy, ak páchateľ použije na jeho spáchanie psychické násilie proti inému.
Subjekt je spravidla všeobecný, okrem § 183 ods. 2 písm. c) – verejný činiteľ, 184 ods. 2 písm. c) –
verejný činiteľ, 196 ods. 2 – zamestnanec , 197 ods. 2 – zamestnanec , pri ktorých sa vyžaduje
špeciálny subjekt.

1. OBCHODOVANIE S ĽUĎMI
Objekt ( záujem chránený) : morálne zásady, platné v dem.štáte a slobodné rozhodovanie človeka.
Činnosť páchateľa : používanie podvodného konania, ľsti, násilia, hrozby násilím, hrozby ťažkej
ujmy...
Zlákanie: najrôznejšími spôsobmi získať osobu na odchod na miesto, kt. určí páchateľ.
Čin je dokonaný : okamihom spáchania primárneho TČ, alebo zlákaním, preprava, prechovávanie,
odovzdanie..

(1) Kto s použitím podvodného konania, ľsti, obmedzovania osobnej slobody, násilia, hrozby násilia,
hrozby inej ťažkej ujmy alebo iných foriem donucovania, prijatia alebo poskytnutia peňažného plnenia
či iných výhod na dosiahnutie súhlasu osoby, na ktorú je iná osoba odkázaná, alebo zneužitia svojho
postavenia alebo zneužitia bezbrannosti alebo inak zraniteľného postavenia zláka, prepraví,
prechováva, odovzdá alebo prevezme iného, hoci aj s jeho súhlasom, na účel jeho prostitúcie alebo
inej formy sexuálneho vykorisťovania vrátane pornografie, nútenej práce či nútenej služby, otroctva
alebo praktík podobných otroctvu, nevoľníctva, odoberania orgánov, tkanív či bunky alebo iných
foriem vykorisťovania, potrestá sa odňatím slobody na štyri roky až desať rokov.
(2) Rovnako ako v odseku 1 sa potrestá, kto zláka, prepraví, prechováva, odovzdá alebo prevezme
osobu mladšiu ako osemnásť rokov, hoci aj s jej súhlasom, na účel jej prostitúcie alebo inej formy
sexuálneho vykorisťovania vrátane pornografie, nútenej práce či nútenej služby, otroctva alebo praktík
podobných otroctvu, nevoľníctva, odoberania orgánov, tkanív či bunky alebo iných foriem
vykorisťovania.
(3) Odňatím slobody na sedem rokov až dvanásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v
odseku 1 alebo 2
a) a získa ním pre seba alebo pre iného väčší prospech,
b) na chránenej osobe,
c) z osobitného motívu, alebo
d) závažnejším spôsobom konania.
(4) Odňatím slobody na dvanásť rokov až dvadsať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v
odseku 1 alebo 2
a) a získa ním pre seba alebo pre iného značný prospech,
b) a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť, alebo iný obzvlášť závažný následok, alebo
c) ako člen nebezpečného zoskupenia.
(5) Odňatím slobody na dvadsať rokov až dvadsaťpäť rokov alebo trestom odňatia slobody na
doživotie sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2
a) a získa ním pre seba alebo pre iného prospech veľkého rozsahu, alebo
b) a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví viacerým osobám alebo smrť viacerých osôb.

Samostatnou skutkovou podstatou uvedenou v odseku 1 je obchodovanie s ľuďmi na účely ich

vykorisťovania v zmysle najzávažnejších foriem, ktoré táto skutková podstata uvádza, vrátane
neoprávneného odoberania orgánov, tkanív či bunky.
Záujmom chráneným týmto ustanovením (objektom) sú jednak morálne zásady platné v demo-
kratickom štáte, s ktorými je táto činnosť v príkrom rozpore, a jednak slobodné rozhodovanie človeka
v zásadných oblastiach existencie.
Ďalšou samostatnou skutkovou podstatou uvedenou v odseku 2 je chránená osoba mladšia ako 18
rokov pred zlákáním, přepravením, prechovávaním, odovzdaním alebo prevzatím na totožný účel, ako
je uvedený v odseku 1.
Kvalifikované skutkové podstaty prísnejšie postihujú získanie pre seba alebo iného väčšieho,
značného či dokonca prospechu velkého rozsahu.
Ďalšími obzvlášť pritážujúcimi okolnosťami sprísňujúcimi trestný postih podľa kvalifikovaných
skutkových podstát tohto ustanovenia sú prípady, ak bol čin spáchaný na chránenej osobe, z osobit-
ného motívu alebo závažnejším spôsobom konania.

Zlákanie – získanie osoby najrozmanitejšími spôsobmi na odchod na miesto, ktoré určí páchateľ
Prepravením – premiestnenie
Prechovávaním- spôsob dispozície páchateľa s obeťou
Odovzdaním – konkrétny dispozičný čin páchateľa s obeťou
Prevzatím – faktické ujatie sa prepravenej osoby

2. OBCHODOVANIE S DEŤMI ( § 180)

Z hľadiska objektívnej stránky sa za trestný čin obchodovania s deťmi považuje nielen zverenie
dieťaťa do moci iného, ale aj únos dieťaťa v tuzemsku alebo jeho zavlečenie do cudziny na účely
adopcie, využívania detskej práce alebo na iný účel (napr. na prostitúciu), ktorý odporuje základným
ľudským právam a slobodám, osobitne aj právam dieťaťa (pri zištnom úmysle).

§ 181 - Využívaním detskej práce ( inej osobe zverí)

3. POZBAVENIE OSOBNEJ SLOBODY ( § 182 )

Neoprávnené, dlhšie, trvalé, blíži sa uväzneniu.
Trváci TČ
4. OBMEDZOVANIE OSOBNEJ SLOBODY ( § 183 )
-zásah, ktorý znemožňuje slob. pohyb hoci aj na krátky čas.
- napr. zvieranie v rukách, spútanie, zabránenie vystúpiť, alebo nastúpiť inému.
- znakom TČ je protiprávnosť – bez oprávnenia

(1) Kto inému bez oprávnenia bráni užívať osobnú slobodu, potrestá sa odňatím slobody na
šesť mesiacov až tri roky.
(2) Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v
odseku 1
a) závažnejším spôsobom konania,
b) z osobitného motívu,
c) ako verejný činiteľ, - špec.subj.
d) na chránenej osobe, alebo
e) a spôsobí ním väčšiu škodu.
(3) Odňatím slobody na sedem rokov až dvanásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin
uvedený v odseku 1
a) a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť, alebo
b) a spôsobí ním značnú škodu.
(4) Odňatím slobody na dvanásť rokov až dvadsaťpäť rokov alebo trestom odňatia slobody na
doživotie sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) a spôsobí ním smrť viacerých osôb,
b) a spôsobí ním škodu veľkého rozsahu, alebo
c) ako člen nebezpečného zoskupenia.

5. OBMEDZOVANIE SLOBODY POBYTU

Každý má právo uzemie SR opustiť
Má právo zotrvať na území a vstup na územie
Konanie páchateľa : neoprávnené nútenie iného k pobytu na určitom mieste
Vyžaduje sa úmyselné zavinenie
Prostriedky: násilie, hrozba násilím alebo hrozba inou ujmou( akákoľvek na zdraví, cti, majetku, ktorá
je schopná ovplyvniť rozhod.človeka)
6. ZAVLEČENIE DO CUDZINY ( § 187)

Proti jeho vôli, dopravenie o za hranice ( núti lietadlo, aby zmenilo kurz)

TČ 3 až 6
Chráneným záujmom uvedených skutkových podstát je osobná sloboda v zmysle slobody pohybu.
Konanie pri týchto trestných činoch je realizované pozbavením osobnej slobody, bránením inému v
užívaní osobnej slobody, ďalej aj nútením k pobytu na určitom mieste alebo bránením v pobyte na
určitom mieste alebo zavlečením iného do cudziny.
Pozbavením osobnej slobody sa rozumie neoprávnené, trvalé alebo aspoň dlhšie trvajúce obmedzenie
osobnej slobody, ktoré sa blíži uväzneniu.
Ide o trváci trestný čin. Osobitnými kvalifikačnými predpokladmi pre použitie vyššej trestnej
sadzby sú osobitný motív, chránená osoba, závažnejší spôsob konania. Ďalšími obzvlášť
priťažujúcimi okolnosťami sú spôsobenie ťažkej ujmy na zdraví alebo smrti, alebo získanie znač-
ného prospechu alebo prospechu velkého rozsahu pre seba alebo iného, ktorý rovnako ako spáchanie
trestného činu členom nebezpečného zoskupenia alebo spôsobenie smrti viacerým osobám možno
postihnúť najprísnejšou sankciou.
Obmedzovanie osobnej slobody spočíva v znemožnení slobodného pohybu na kratší čas.
Okrem obzvlášť priťažujúcich okolností, ktoré sú uvedené v skutkovej podstate trestného činu
pozbavenia osobnej slobody, treba spomenúť špeciálny subjekt, ktorým je verejný činiteľ, alebo
spôsobenie väčšej, značnej škody alebo škody velkého rozsahu.
Obmedzovanie slobody pobytu je úplne novým ustanovením Trestného zákona, ktorým sa chráni
sloboda rozhodovania v oblasti pobytu.
Konanie páchateľa spočíva v neoprávnenom nútení iného k pobytu na určitom mieste.
Inou ujmou sa rozumie akákoľvek ujma na zdraví, majetku, povesti alebo cti, ktorá je spôsobilá
ovplyvniť rozhodovanie človeka.
Ide o trváce trestné činy. Pre všetky tieto trestné činy sa vyžaduje úmyselné zavinenie.

7.BRANIE RUKOJEMNÍKA

Faktické zmocnenie sa iného a pod hrozbou jeho usmrtenia, alebo inej ujmy si vynútiť od tretej osoby
aby niečo konala, strpela, opomenula
Priamy úmysel smerujúci k tomu aby bol prinútený niečo konať, opomenúť, alebo strpieť. Takéto
konanie pôsobí na tretiu osobu.

(1) Kto sa zmocní rukojemníka a hrozí, že ho usmrtí alebo že mu spôsobí ujmu na zdraví alebo inú
ujmu s cieľom donútiť iného, aby niečo konal, opomenul alebo strpel, potrestá sa odňatím slobody
na štyri roky až desať rokov.
(2) Odňatím slobody na sedem rokov až dvanásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v
odseku 1
a) závažnejším spôsobom konania,
b) na chránenej osobe,
c) z osobitného motívu, alebo
d) a spôsobí ním väčšiu škodu.
(3) Odňatím slobody na desať rokov až pätnásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v
odseku 1
a) a spôsobí ním značnú škodu, alebo
b) a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť.
(4) Odňatím slobody na pätnásť rokov až dvadsaťpäť rokov alebo trestom odňatia slobody na
doživotie sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) a spôsobí ním smrť viacerých osôb,
b) a spôsobí ním škodu veľkého rozsahu, alebo
c) ako člen nebezpečného zoskupenia.

Rukojemník – osoba, ktorej sa zmocní iná osoba, alebo ktorú iná osoba zadrží s cieľom donútiť tretiu
stranu, aby niečo urobila.
Iná ujma – akákoľvek ujma, ktorá je svojou závažnosťou porovnateľná s usmrtením, alebo
akoukoľvek ujmou na zdraví ( § 123) .
8. VYDIERAČSKÝ ÚNOS

(1) Kto sa zmocní iného proti jeho vôli, a tým mu bráni užívať osobnú slobodu, alebo ho unesie a
hrozbou jeho usmrtenia, ujmy na zdraví alebo inej ujmy si od neho alebo od tretej osoby vynucuje
poskytnutie plnenia majetkovej povahy( rozdiel s rukojemníkom) alebo nemajetkovej povahy,
potrestá sa odňatím slobody na sedem rokov až dvanásť rokov. ( nie je tu 3 . osoba prostredníctvom,
ktorej, priamo od zadržaného niečo chce)
(2) Odňatím slobody na desať rokov až pätnásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v
odseku 1
a) a získa ním pre seba alebo pre iného väčší prospech,
b) závažnejším spôsobom konania,
c) na chránenej osobe, alebo
d) z osobitného motívu.
(3) Odňatím slobody na dvanásť rokov až dvadsať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v
odseku 1
a) a získa ním pre seba alebo pre iného značný prospech, alebo
b) a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť.
(4) Odňatím slobody na dvadsať rokov až dvadsaťpäť rokov alebo trestom odňatia slobody na
doživotie sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) a získa ním pre seba alebo pre iného prospech veľkého rozsahu,
b) a spôsobí ním smrť viacerých osôb, alebo
c) ako člen nebezpečného zoskupenia.

Tieto ustanovenia okrem osobnej slobody chránia slobodu pohybu, slobodu rozhodovania a majetok.
Rukojemník – osoba, ktorej sa zmocní iná osoba s cieľom donútiť tretiu stranu, aby niečo konala,
opomenula alebo strpela.
V prípade brania rukojemníka ide o špeciálny prípad vydierania. Konanie páchateľa spočíva v
zmocnení sa rukojemníka a v hrozbe niektorej z ujmy.
Konanie páchateľa spočíva vo faktickom zmocnení sa iného so špeciálnym motívom vynútiť si pod
hrozbou jeho usmrtenia, ujmy na zdraví alebo inej ujmy od neho alebo od tretej osoby poskytnutie ma-
jetkového alebo nemajetkového plnenia. Treťou osobou je osoba odlišná od páchateľa a priameho
poškodeného.
Z hľadiska zavinenia sa vyžaduje priamy úmysel smerujúci k tomu, aby bol prinútený niečo konať,
opomenúť alebo strpieť.

9. LÚPEŽ
Ide o ustanovenie Trestného zákona, ktoré kumulatívne chráni dva spoločenské záujmy, a to osobnú
slobodu v zmysle slobodného rozhodovania a majetok, ktorého sa páchateľ chce zmocniť.
Konanie páchateľa je vyjadrené alternatívne, a to buď ide o použitie násilia alebo o hrozbu
bezprostredným násilím.
Objektívna stránka tejto skutkovej podstaty je naplnená aj v prípade, ak je násilie použité proti
veci, za podmienky, že ide o prostriedok nátlaku na vôľu poškodeného.
Vec, ktorá je predmetom útoku, je pre páchateľa cudzou vecou.
Čin je dokonaný už v tom okamihu, keď páchateľ použije násilie alebo hrozbu bezprostredného násilia
v úmysle zmocniť sa cudzej veci. Pokus je tu zriedkaví tým pádom. Úmysel páchateľa sa musí
vzťahovať na násilné konanie a zmocnenie sa cudzej veci.
(1) Kto proti inému použije násilie( udrie) alebo hrozbu bezprostredného násilia ( hneď hrozí,
ukáže zbraň) v úmysle zmocniť sa cudzej veci( koná s cieľom , k zmocneniu nemusí dôjsť) potrestá
sa odňatím slobody na tri roky až osem rokov.
(2) Odňatím slobody na sedem rokov až dvanásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v
odseku 1
a) a bezprostredne ním ohrozí život alebo zdravie viacerých osôb,
b) a spôsobí ním väčšiu škodu,
c) závažnejším spôsobom konania,
d) na chránenej osobe, alebo
e) z osobitného motívu.
(3) Odňatím slobody na desať rokov až pätnásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v
odseku 1
a) a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť, alebo
b) a spôsobí ním značnú škodu.
(4) Odňatím slobody na pätnásť rokov až dvadsaťpäť rokov alebo trestom odňatia slobody na
doživotie sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) a spôsobí ním škodu veľkého rozsahu,
b) a spôsobí ním smrť viacerých osôb, alebo
c) ako člen nebezpečného zoskupenia.

V úmysle zmocniť sa cudzej veci sa rozumie, že páchateľ koná s cieľom prisvojiť si cudziu vec. K jej
zmocneniu nemusí dôjsť, stačí ak páchateľ koná v uvedenom úmysle.

!!! Súbeh vražda a lúpež = nie , lebo

1) Vražda s majetkovým prospechom.
2) Lúpež – úmysel zmocniť sa veci, ale z nedbanlivosti spôsobil smrť.

Napadnutá osoba – sám vlastník veci, alebo aj niekto iný , kto má vec vo svojej moci.
Cudzia vec – ak by páchateľ odňal vec ktorá mu patrí išlo by o vydieranie.

10. VYDIERANIE
Aj týmto ustanovením sa chráni slobodné rozhodovanie človeka. Páchateľ tohto trestného činu iného
neoprávnene núti, aby niečo konal, opomenul alebo trpel, a to konaniami typickými pre trestné činy
patriace do tejto hlavy, teda násilím, hrozbou násilia alebo inej ťažkej ujmy. Trestný čin je dokonaný
použitím násilia, jeho hrozbou alebo hrozbou inej ťažkej ujmy. Nevyžaduje sa, aby páchateľ dosiahol
svoj zámer (R 1/1980).
(1) Kto iného násilím, hrozbou násili (nemusí byť bezprostredná a nemusí smerovať len proti
napadnutému, týkať sa môže jeho detí, blízkej osoby)alebo hrozbou inej ťažkej ujmy núti, aby niečo
konal, opomenul alebo trpel, potrestá sa odňatím slobody na dva roky až šesť rokov.

11. HRUBÝ NÁTLAK

Tak ako pri predchádzajúcich trestných činoch, aj tu sa chráni slobodné rozhodovanie človeka.
Páchateľ neoprávnene núti iného, aby jemu alebo tretej osobe poskytol majetkové či nemajetkové
plnenie za vnucované, či dokonca predstierané služby. Ide o tzv. racketing, výpalníctvo, teda o
osobitnú formu vydierania, ku ktorému je vo vzťahu špeciality. Súvisí s organizovaným zločinom.

Hmotným predmetom útoku je tu skupina osôb. Príčinou pôsobenia na skupinu osôb je ich
národnosť, rasa, farba pleti, etnický pôvod, vek, zdravotný stav alebo pohlavie.
Trestný čin podľa § 191 ako osobitná forma vydierania sa od predchádzajúceho odlišuje tým, že ide
o vymáhanie pohľadávok pre tretie osoby nezákonným spôsobom a nezákonným subjektom.
§ 190
(1) Kto iného násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy núti poskytnúť
plnenie majetkovej alebo nemajetkovej povahy pre seba alebo pre tretiu osobu za služby
vlastné alebo služby tretej osoby( odlišnej od páchateľa), ktoré mu za takéto plnenie proti
jeho vôli vnucuje, a to aj vtedy, ak také služby predstiera( podvod, uvádza vydieraného do
omylu), potrestá sa odňatím slobody na štyri roky až desať rokov.
§191
(1) Kto iného násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy núti plniť povinnosť zo
záväzku, na ktorej splnenie má inak tretia osoba nárok, potrestá sa odňatím slobody na
jeden rok až tri roky.

Služby, ktoré sú vynucované – za ktoré by bol v prípade ich legálneho prijatia povinný platiť.
Vnucovaných služieb stačí aj jedna.
Predstieranie služieb – uvádza vydieraného do omylu, môže ísť aj o lesť.
Neoprávnene výhody – materiálne a nemateriálne výhody, na ktoré nemá právo
Neprimerané výhode – ktoré by za obvyklých okolností nezískal.
! Zavinenie vo vzťahu k ťažkej ujme na zdraví a smrti, predpokladá sa nedbanlivostné zavinenie.
12. NÁTLAK
Podstatou ochrany trestného činu nátlaku je slobodné rozhodovanie, pričom páchateľ zneužíva niečiu
hmotnú núdzu alebo naliehavú nemajetkovú potrebu alebo tieseň vyvolanú nepriaznivými osobnými
pomermi.
Konanie páchateľa spočíva v tom, že iného núti, aby niečo konal, opomenul alebo trpel, čo by inak
napadnutý bez donútenia neurobil, zneužívajúc pritom uvedené okolnosti. Aj keď poškodený
nevykoná to, čo na ňom páchateľ vynucuj e, čin je dokonaný už donucovaním.
Trestný čin je spáchaný s použitím nátlaku vtedy, ak páchateľ použije na jeho spáchanie psychické
násilie proti inému.

(1) Kto iného núti, aby niečo konal, opomenul alebo trpel, zneužívajúc jeho hmotnú núdzu alebo
naliehavú nemajetkovú potrebu, alebo tieseň ( vyvolaný nepriaznivými okolnosťami môže to byť
stav prechodný) vyvolanú jeho nepriaznivými osobnými pomermi, potrestá sa odňatím slobody až na
tri roky.

13. OBMEDZOVANIE SLOBODY VYZNANIA

Konanie páchateľa spočíva v donucovaní iného zúčastniť sa na náboženskom úkone, v
neoprávnenom bránení inému v účasti na náboženskom úkone alebo v neoprávnenom bránení inému v
užívaní slobody vyznania.

14. PORUŠOVANIE DOMOVEJ SLOBODY

Trestný čin je spáchaný v obydlí, ak je spáchaný v dome alebo byte iného alebo v iných priestoroch
slúžiacich na bývanie vrátane priestorov a pozemkov k nim patriacim, ak sú ako súčasť obydlia
uzavreté.
Na naplnenie skutkovej podstaty tohto trestného činu musí ísť o dom alebo byt, ktorého vlastníkom
alebo užívateľom nie je páchateľ.
Za obzvlášť priťažujúcu okolnosť sa považuje spáchanie trestného činu najmenej s dvoma
osobami.

15. PORUŠOVANIE SLOBODY ZDRUŽOVANIA A ZHROMAŽĎOVANIA

Obe práva, t.j. právo pokojne sa zhromažďovať a právo slobodne sa združovať, patria medzi politické
a sú súčasťou základných občianskych slobôd.
Obmedzovaním vo výkone združovacieho práva je konanie, ktorým sa narúša občiansky život
niekoho, a to preto, že je členom združenia, že sa zúčastňuje na jeho činnosti alebo ho podporuje,
alebo preto, že stojí mimo neho.
Obmedzovaním vo výkone zhromažovacieho práva je také konanie, ktorým sa niekomu
neoprávnene bráni, aby zvolal zhromaždenie, bol tam prítomný, alebo na ňom vystupoval.
Základná skutková podstata postihuje toho, kto sa násilím alebo hrozbou bezprostredného násilia
protiví poriadkovým opatreniam zvolávateľa alebo určených usporiadateľov.

16. PORUŠOVANIE TAJOMSTVA PREPRAVOVANÝCH SPRÁV

Ustanoveniami § 196 a 197 sa chráni listové tajomstvo a tajomstvo prepravovaných správ.
Chránené je tajomstvo písomností prepravovaných poštovým podnikom alebo iným obvyklým
spôsobom, tajomstvo informácie prenášanej prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby, ta-
jomstvo neverejného prenosu počítačových dát.
Zákon odlišuje porušovanie listového tajomstva od prípadov, keď toto porušenie je prostriedkom na
ďalší zištný cieľ alebo na spôsobenie škody.
Podľa § 197 sa predpokladá porušenie listového tajomstva a tajomstva prepravovaných správ v úmysle
spôsobiť inému škodu, resp. zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech.
Ustanovenie § 198 postihuje toho, kto v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom
vyrobí, sebe alebo inému zadováži alebo prechováva zariadenie spôsobilé na odpočúvanie
informácií prenášaných prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby.

Špeciálny subjekt – zamestnanec!!

§ 196 – kto úmyselne poruší ( tým že prezradí)

§ 197 – úmyselne spôsobiť inému škodu alebo zadovážiť pre seba alebo pre iného neoprávnený
prospech
20. Trestné činy proti ľudskej dôstojnosti
Ide o konania, ktoré zasahujú do oblasti mravných názorov spoločnosti na sexuálne vzťahy. Zákon
nestíha porušovanie mravných zásad, ale preto, lebo ich porušovanie ohrozuje spoločnosť.
Trestné činy proti ľudskej dôstojnosti tvoria druhý diel druhej hlavy osobitnej časti Trestného zákona.
Pod spoločným názvom sú tu zahrnuté trestné činy, ktoré chránia:
a) slobodu rozhodovania v pohlavných stykoch ( § 199,200,202)
b) zdravý vývoj detí, ktorý by mohol byť narušený predčasnými pohlavnými stykmi ( § 201)
c) niektoré zásady v pohlavných stykoch ( § 203)
Ľudská dôstojnosť je spoločným druhovým objektom celej tejto skupiny trestných činov.
Hmotným predmetom útoku môžu byť osoby ženského i mužského pohlavia. Pri niektorých
trestných činoch je významný spôsob konania, a to násilím a inými formami nátlaku.
Páchateľmi týchto trestných činov môžu byť muži i ženy.
Z hľadiska subjektívnej stránky sa pri všetkých trestných činoch tohto dielu vyžaduje
úmyselné zavinenie.
Jednočinný súbeh : napr. znásilnenie vlastnej dcéry ( § 421 a 245)

1. ZNÁSILNENIE

V tomto ustanovení sa chráni právo ženy slobodne rozhodovať o svojom pohlavnom živote.

Hmotným predmetom útoku je žena, a to bez ohľadu na dosiahnutý vek, vyspelosť, spôsob života a
bez ohľadu na to, či ide o ženu pohlavne nedotknutú.
O dobrovolné upustenie od pokusu nepôjde ,ak napadnutá použila lesť ( že ma napr. AIDS a on
prestane)

Konanie páchateľa spočíva v tom, že

a) násilím alebo hrozbou bezprostredného násilia donúti ženu k súloži alebo
b) na taký čin zneužije jej bezbrannosť.
Násilie sa realizuje s cieľom prekonať alebo zamedziť vážne mienený odpor ženy a dosiahnuť súlož
proti jej vôli.
Donútenie k súloži znamená, že páchateľ svojím násilným konaním prekonáva vážne mienený odpor
ženy, alebo žena podľahne len preto, lebo nemá iné východisko, vzhľadom na to, že jej páchateľ svo-
jím konaním nedal žiadnu možnosť odpor prejaviť.
Stav bezbrannosti v tom prípade, keď žena nie je schopná klásť odpor. Môže byť spôsobení
opitosťou, spútaním, horúčkou, hlbokým spánkom....
Súlož znamená spojenie pohlavných orgánov muža a ženy
Rekodifikáciou boli obzvlášť priťažujúce okolnosti sústredené do osobitných kvalifikačných pojmov,
akými sú závažnejší spôsob konania, chránená osoba, osobitný motív. Osobitosťou úplne ojedinelou v
prípade trestného činu znásilnenia je, že k spáchaniu tohto trestného činu došlo vo výkone väzby alebo
trestu odňatia slobody.
Smrť pri znásilnení môže byť zavinená len z nedbanlivosti; ak by bola spôsobená úmyselne, išlo by
o súbeh s trestným činom vraždy.
V kvalifikovanej skutkovej podstate je okrem spôsobenia smrti najprísnejšie postihnutie za to, že
trestný čin je spáchaný za krízovej situácie.
Zneužitie bezbrannosti ide vtedy, ak sa žena bez pričinenia páchateľa nachádza v takom stave, keď
nie je schopná klásť odpor
Páchateľom TČ znásilnenia je každý kto použije násilie, alebo ním bezprostredne hrozí aj keď sa
nepodieľa na ďalšom konaní, ktoré spočíva vo vykonaní súlože. Aj žena to môže byť a ak muž nie je
trestne zodpovedný , jedinou páchateľkou je žena.

Upustenie od pokusu – nepôjde o to vtedy, ak žena použila lesť.

! Kvaifikovaná skutková podstat- Chránenou osobou, patrí tam aj dieťa a to je do 18 roku ( podľa §
127 ods. 1 ), aj žena do dňa, pred svojou 18tkou!!!

Smrť pri znásilnení len z nedbanlivosti

(1) Kto násilím alebo hrozbou bezprostredného násilia donúti ženu k súloži ( prekonáva odpor ženy,
súlož spojenie pohlavných orgánov) alebo kto na taký čin zneužije jej bezbrannosť( aj lesť, nie je
schopná klásť odpor) , potrestá sa odňatím slobody na päť rokov až desať rokov.
(2) Odňatím slobody na sedem rokov až pätnásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v
odseku 1
a) závažnejším spôsobom konania,
b) na chránenej osobe,
c) z osobitného motívu, alebo
d) na žene vo výkone väzby alebo vo výkone trestu odňatia slobody.
(3) Odňatím slobody na pätnásť rokov až dvadsať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v
odseku 1 a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví.
(4) Odňatím slobody na dvadsať rokov až dvadsaťpäť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin
uvedený v odseku 1
a) a spôsobí ním smrť, alebo
b) za krízovej situácie.

2. SEXUÁLNE NÁSILIE
Potreba trestného postihu sexuálnych aktivít iných ako súlož, ak su spojené s násilím alebo hrozbou
bezprostredného násilia.
Hmotným predmetom útoku je tu na rozdiel od znásilnenia aj muž aj žena
V základnej skutkovej podstate sú exemplifikatívne uvedené spôsoby sexuálnych aktivít
vynucovaných násilím alebo jeho bezprostrednou hrozbou. Sú to:
a) orálny styk,
b) análny styk,
c) iné sexuálne praktiky (napr. sadomasochizmus, nie súlož).
Páchateľom tohto trestného činu môže byť tak muž, ako aj žena.

3. SEXUÁLNE ZNEUŽÍVANIE
V § 201 sa poskytuje ochrana mravnému a telesnému vývoju detí mladších ako 15 rokov. V § 202 je
ochrana zameraná na slobodu rozhodovania v pohlavných vzťahoch.
Svojím objektom sa teda § 202 zhoduje so znásilnením. Rozdiel je predovšetkým v intenzite
použitých prostriedkov. V § 202 ide o ochranu ľudskej dôstojnosti osôb mladších ako 18 rokov.
Hmotným predmetom útoku sú osoby mladšie ako 15 alebo 18 rokov, bez rozdielu pohlavia či
sexuálnych skúseností.
Páchateľom môže byť muž aj žena, v prípade súlože len osoba opačného pohlavia než zneužitá
osoba.
Z hľadiska zavinenia sa vyžaduje úmysel, ktorý sa musí vzťahovať aj na vek poškodenej osoby,
pričom stačí eventuálny úmysel.
V zmysle § 202 sa okrem toho, že ide o osobu mladšiu ako 18 rokov, vyžadujú dve alternatívy:
a) osoba musí byť zverená do jeho starostlivosti alebo pod jeho dozor, alebo ide o osobu odkázanú,
alebo
b) za odmenu.

„Osobou zverenou do starostlivosti alebo dozoru sa na účely tohto zákona rozumie osoba, ktorá je
vzhľadom na svoj vek alebo zdravotný stav alebo z iného dôvodu na základe rozhodnutia súdu alebo
iného štátneho orgánu, na základe zmluvy zverená inému, aby vo svojej domácnosti alebo zariadení
určenom na tento účel alebo inde na ňu dozeral, staral sa o ňu, zaopatroval ju alebo ju vychovával".
Odkázaná osoba – ak má páchateľ právo a povinnosť dozerať na ňu. Napr. rodičia ( aj nevlastný)
a deti, opatrovník a osoba pozbavená svojprávnosti, ale aj učitelia a vychovávatelia voči žiakom.
Odmenou sa rozumie buď materiálna, alebo akákoľvek iná odmena.
„Trestný čin je spáchaný s použitím nátlaku vtedy, ak páchateľ použije na jeho spáchanie
psychické násilie proti inému".
§ 201
(1) Kto vykoná súlož s osobou mladšou ako pätnásť rokov alebo kto takú osobu iným spôsobom
sexuálne zneužije ( ohmatávanie pŕs, pohlavných orgánov,.. ), potrestá sa odňatím slobody na tri
roky až desať rokov.
(2) Odňatím slobody na sedem rokov až dvanásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v
odseku 1
a) závažnejším spôsobom konania,
b) na chránenej osobe, alebo
c) z osobitného motívu.
(3) Odňatím slobody na dvanásť rokov až pätnásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v
odseku 1 a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví.
(4) Odňatím slobody na pätnásť rokov až dvadsať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v
odseku 1
a) a spôsobí ním smrť, alebo
b) za krízovej situácie.
§ 202
(1) Kto osobu mladšiu ako osemnásť rokov pohne k mimomanželskej súloži alebo ju iným spôsobom
sexuálne zneužije,
a) ak takou osobou je osoba zverená do jeho starostlivosti alebo pod jeho dozor alebo odkázaná osoba(
ak ma nad ňou dozerať), alebo
b) za odmenu,
potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.
(2) Odňatím slobody na dva roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku
1 na osobe mladšej ako osemnásť rokov, ktorá bola k takému konaniu donútená z poslušnosti,
nátlakom alebo hrozbou.

! Posúva sa hranica na 15 rokov pri sexuálnych TČ

4. SÚLOŽ MEDZI PRÍBUZNÝMI

Týmto ustanovením sa chráni zásada, ktorá zakazuje pohlavné styky medzi pokrvnými príbuznými.
Trestným činom je vykonanie dobrovoľnej súlože medzi príbuznými.
Príbuzní v priamom rade - predkovia a potomkovia
Súrodencami sú brat a sestra, pričom nie je rozhodujúce, či majú spoločných oboch rodičov alebo len
jedného z nich.

(1) Kto vykoná súlož s príbuzným v priamom rade alebo so súrodencom, potrestá sa odňatím slobody
až na dva roky.
(2) Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
na chránenej osobe.
21. Trestné činy proti rodine a mládeži

Závažným problémom pri plnení rodičovských povinností je nedostatočná úroveň starostlivosti

rodičov o výchovu a často aj výživu detí
Trestné činy proti rodine a mládeži sú samostatne upravené v tretej hlave osobitnej časti Trestného
zákona bez členenia na diely.
Napriek tomu ich obsahovo možno rozčleniť, a to na
a) ustanovenie, ktoré chráni predovšetkým rodinu, t.j. dvojmanželstvo,
b) ustanovenia, ktoré chránia predovšetkým mládež

O význame ochrany rodiny a mládeže svedčí aj zaradenie týchto trestných činov v osobitnej časti
trestného zákona do tretej hlavy.
Objektom trestných činov proti rodine a mládeži sú niektoré záujmy vyplývajúce zo základných
zásad rodinného práva. Spoločným objektom ostatných trestných činov je predovšetkým výchova
mladého človeka na platného člena spoločnosti. Individuálne objekty jednotlivých trestných činov sú
širšie. Okrem výchovy sa ochrana poskytuje aj zdraviu dieťaťa, okrem mládeže sú predmetom ochrany
aj blízke a staršie osoby, ktoré sú v cudzej starostlivosti, výžive alebo zaopatrení a potrebujú podobnú
ochranu.

Objektívna stránka spočíva v

a) uzavretí manželstva medzi osobami, z ktorých aspoň jednaje už v inom manželstve alebo
vedome uzavrie manželstvo s takou osobou
b) odložení dieťaťa na mieste, kde mu nehrozí nebezpečenstvo ohrozenia života alebo zdravia
c) opustení a vystavení dieťaťa nebezpečenstvu smrti alebo ublíženia na zdraví
d) neplnení alebo vyhýbaní sa plneniu svojej zákonnej povinnosti vyživovať alebo zaopatrovať
iného
e) týraní blízkej alebo zverenej osoby
f) odňatí z opatrovania toho, kto má povinnosť o osobu sa starať
g) ohrozovaní mravnej výchovy mládeže

Vo všetkých týchto skutkových podstatách je vyjadrený hmotný predmet útoku (osoba, ktorá je už v
inom manželstve, dieťa, blízka osoba alebo osoba, ktorá je v starostlivosti alebo výchove páchateľa,
osoba postihnutá duševnou chorobou alebo duševne nedostatočne vyvinutá, osoba mladšia ako 18
rokov a dieťa mladšie ako 15 rokov.
Páchateľom trestného činu ohrozovania mravnej výchovy mládeže môže byť ktokoľvek a pri
ostatných trestných činoch páchateľ okrem všeobecných zákonných náležitostí (vek, príčetnosť) musí
spĺňať aj niektoré špecifické náležitosti, ktoré sa v príslušných skutkových podstatách pre subjekt
vyžadujú (napr. povinnosť starať sa o dieťa, zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatřovat' iného,
mať osobu v starostlivosti alebo výchove, resp. zákonnú alebo úradnú povinnosť starať sa o určitú
osobu).
Na naplnenie subjektívnej stránky týchto trestných činov sa vyžaduje úmyselné zavinenie a pri
trestných činoch zanedbania povinnej výživy a ohrozovania mravnej výchovy mládeže stačí aj
zavinenie z nedbanlivosti.

Výklad základných pojmov :

Manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného
rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených zákonom.
Odloženia dieťaťa sa dopustí páchateľ, ak zanechá dieťa na mieste, kde mu nehrozí nebezpečenstvo
ohrozenia života alebo zdravia. Tým sa trestný čin odloženie dieťaťa odlišuje od trestného činu
opustenia dieťaťa, pri ktorom môže dôjsť aj k ohrozeniu života alebo zdravia dieťaťa.

Povinnosť starať sa o dieťa má predovšetkým rodič dieťaťa, opatrovník ustanovený súdom, osoba,
ktorej bolo dieťa zverené do výchovy rozhodnutím súdu, pestún, ktorému bolo dieťa zverené do
pestúnskej starostlivosti.

Dieťaťom sa na účely Trestného zákona rozumie osoba mladšia ako 18 rokov, ak nenadobudla
plnoletosť už skôr.

Dieťa, ktoré si nemôže zadovážiť pomoc, je predovšetkým dieťa útleho veku, ktoré nie je schopné
vlastnými silami čeliť nepriaznivej situácii, v ktorej sa ocitlo. Spravidla pôjde o deti do začatia
povinnej školskej dochádzky.

Zákonnou povinnosťou vyživovať sa rozumie predovšetkým povinnosť vyživovať alebo

zaopatrovať vyplývajúca zo zákona o rodine. Predovšetkým pôjde o vyživovaciu povinnosť rodičov
a detí.

Týraním sa rozumie zlé zaobchádzanie s blízkou alebo zverenou osobou, ktoré sa vyznačuje vyšším
stupňom hrubosti a bezcitnosti s určitou trvalosťou, ktoré táto osoba pociťuje ako ťažké príkorie.

Nebezpečenstvo spustnutia znamená, že osoba v dôsledku konania páchateľa si osvojuje škodlivé

návyky, povahové črty alebo sklony, ktoré môžu viesť k jej morálnemu úpadku.

K trestným činom proti rodine a mládeži zaraďujeme:

1. dvojmanželstvo
2. odloženie dieťaťa
3. opustenie dieťaťa
4. zanedbanie povinnej výživy
5. týranie blízkej osoby a zverenej osoby
6. únos
7. ohrozovanie mravnej výchovy mládeže

1. Dvojmanželstvo

§ 204
Dvojmanželstvo- trestným sa stáva uzavretie bigamického manželstva,pričom
podmienkou je trvanie manželstva. Trestným je uzavretie nového manželstva a nie
zotrvanie v ňom.

(1) Kto za trvania svojho manželstva uzavrie manželstvo iné, potrestá sa odňatím slobody až na dva
roky.

(2) Rovnako ako v odseku 1 sa potrestá, kto vedome uzavrie manželstvo s osobou, ktorá už
je v inom manželstve.

Toto ustanovenie chráni dôsledné uplatňovanie inštitútu monogamie, t.j. uzavretie manželstva medzi
jedným mužom a jednou ženou. Trestným sa stáva uzavretie tzv. bigamického manželstva, t.j.
medzi osobami, z ktorých jedna už je v manželstve.
Pre trestnosť činu nie je rozhodujúce, či pri uzavretí prvého manželstva existovali skutočnosti brániace
vzniku platného manželstva (napr. manželstvo bolo uzavreté s osobou postihnutou duševnou
poruchou.) takéto manželstvo totiž trvá pokiaľ nie je vyhlásené za neplatné.
Podľa tohto ustanovenia je trestné uzavretie nového manželstva, a nie zotrvanie v ňom. V danom
prípade nejde o trváci trestný čin.
Páchateľom je aj ten, kto sám v manželstve nie je, ale úmyselne uzavrie manželstvo s osobou, ktorá
je v inom manželstve.

2. Odloženie dieťaťa

§205

(1) Kto odloží dieťa, o ktoré má povinnosť starať sa a ktoré si nemôže zadovážiť pomoc, na mieste,
kde mu nehrozí nebezpečenstvo ohrozenia života alebo zdravia, potrestá sa odňatím
slobody až na dva roky.

(2) Odňatím slobody na dva roky až šesť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin
uvedený v odseku 1

a) závažnejším spôsobom konania, alebo

b) na dieťati mladšom ako tri roky.

Odloženie dieťaťa – hmotným predmetom útoku je dieťa,ktoré si samo nedokáže

zabezpečiť pomoc. Zákonná ochrana sa týka predovšetkým dieťaťa útleho veku, ktoré nie
je schopné vlastnými silami čeliť situácii v kotrej sa ocitlo. V kvalifikovanej skutkovej
podstate je okrem závažnejšieho spôsobu konania, je vekom špecifikovaný predmet útoku
–dieťa mladšie ako 3 roky.

Odložením dieťaťa je jeho anonymné odloženie takým spôsobom, že jeho včasné nájdenie adresátom
je isté

Osobitné postavenie má odloženie dieťaťa do tzv. hniezda záchrany, t.j.verejne prístupný inkubátor,
ktorý prevádzkuje poskytovateľ zdravotníckej starostlivosti. V tomto prípade je možné
konanie osoby, ktorá ho odloží do hniezda záchrany, posúdiť ako okolnosť vylučujúcu
protiprávnosť, keďže by išlo o výkon práva a povinnosti podľa §28.

Ide tu o špeciálny subjekt,keďže páchateľom môže byť iba osoba, ktorá má povinnosť starostlivosti o
dieťa.Môžu to byť:
rodičia (vyplýva zo zákona)
osoba, ktorá vykonáva náhradnú starostlivosť o maloleté d.
poručník
opatrovník
osoba,kt.uzavrela prevzala starostlivosť na základe dohody uzavretej s tým,kto má inak povinnosť
starať sa o dieťa
osoba,kt.bez dohody fakticky prevzala starostlivosť o dieťa a určitú dobu ju vykonáv

3. Opustenie dieťaťa

§ 206

(1) Kto opustí dieťa, o ktoré má povinnosť starať sa a ktoré si nemôže zadovážiť pomoc, a vystaví ho
tým nebezpečenstvu smrti alebo ublíženia na zdraví, potrestá sa odňatím slobody na jeden
rok až päť rokov.

(2) Odňatím slobody na tri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin
uvedený v odseku 1

a) závažnejším spôsobom konania, alebo

b) na dieťati mladšom ako šesť rokov.

(3) Odňatím slobody na sedem rokov až dvanásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin
uvedený v odseku 1
 a) a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť, alebo
b) za krízovej situácie.
Ochrana bezbranného dieťaťa, ktoré si samo nemôže zadovážiť pomoc, vyžaduje, aby bolo trestne
postihnuté jeho opustenie, ak je tým dieťa vystavené vážnemu nebezpečenstvu.
Hmotný predmet útoku je identický ako pri trestnom čine podľa § 205. Ustanovenie § 206 však
chráni aj staršie dieťa, ak so zreteľom na stupeň jeho telesného a duševného vývoja a na povahové
založenie, ako aj vzhľadom na podmienky prostredia, v ktorom zostalo opustené, nie je schopné sa
samo zachrániť a vymaniť z hroziaceho nebezpečenstva.
Opustením sa rozumie konanie, ktorým sa dieťa ponechá svojmu osudu, t.j. prerušenie starostlivosti o
dieťa za takých okolností, keď preň vzniká nebezpečenstvo ujmy na zdraví alebo smrti.
O trestný čin opustenia dieťaťa môže ísť len vtedy, keď úmysel páchateľa zahŕňa iba vznik
nebezpečenstva smrti alebo ublíženia na zdraví. Pokiaľ páchateľ vie o tom, že v dôsledku opustenia
dieťaťa môže skutočne dôjsť k smrteľnému následku a je s tým uzrozumený, týmto konaním naplní
znaky trestného činu vraždy alebo vraždy novonarodeného dieťaťa matkou.
Z hľadiska zavinenia sa vyžaduje, aby páchateľ vedel o tom, že v súvislosti s jeho zámerným
konaním hrozí opustenému dieťaťu ujma na zdraví alebo smrť.
Osobitnými kvalifikačnými okolnosťami sú jednak závažnejší spôsob konania, jednak
špecifikovaný hmotný predmet útoku, t.j. dieťa mladšie ako šesť rokov. Prísnejšie trestnými sú
prípady spôsobenia ťažšieho následku, t.j. ťažkej ujmy na zdraví alebo smrti, alebo spáchanie takého
trestného činu za krízovej situácie.

4. Zanedbanie povinnej výživy

§ 207 + pozrieť §86 a)

Zanedbanie povinnej výživy –V prípade ak bola oprávnená osoba vydaná nebezpečenstvu
núdze, ide o okolnosť podmieňujúcu použitie vyššej trest.sadzby.

(1) Kto najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplní, čo aj z nedbanlivosti, zákonnú
povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

(2) Kto sa najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne vyhýba plneniu svojej
zákonnej povinnosti vyživovať alebo zaopatrovať iného, potrestá sa odňatím slobody až na
tri roky.

(3) Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený
v odseku 1 alebo 2
a) a vydá oprávnenú osobu do nebezpečenstva núdze,
b) závažnejším spôsobom konania, alebo
c) hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený alebo z
výkonu trestu odňatia slobody uloženého za taký čin prepustený.

§ 86 a,

Trestnosť trestného činu zaniká aj vtedy, ak ide o trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207,
ak trestný čin nemal trvalo nepriaznivé následky a páchateľ svoju povinnosť dodatočne
splnil skôr, než sa súd odobral na záverečnú poradu.

Toto ustanovenie (§ 207) v zmysle podpornej úlohy trestnej represie chráni nárok na výživu, ktorá
vyplýva zo zákona o rodine. Poskytuje ochranu veľmi širokému okruhu alimentačných nárokov.
Patrí sem vyživovacia povinnosť:
- rodičov k deťom
- detí k rodičom
- medzi osvojencom a osvojiteľom
- medzi ostatnými príbuznými
- medzi manželmi
- príspevok na výživu rozvedeného manžela a
 - príspevok na výživu a úhradu niektorých nákladov nevydatej matke.
Príspevok na výživu rozvedeného manžela však vzniká len na základe dohody rozvedených manželov
alebo rozhodnutia súdu.

Obsahom vyživovacej povinnosti je nie len vlastná výživa, ale aj ošatenie, bývanie, príprava na
budúce povolanie a pod., čo možno označiť aj pojmom zaopatrenie.
Ustanovenie § 207 však neposkytuje ochranu takým nárokom, ktoré sú založené zmluvou alebo
vyplynuli zo zákonnej úpravy týkajúcej sa náhrady škody alebo z dedičského práva, hoci ich obsah
tvorí zabezpečovanie výživy.
Nevyžaduje sa aby vyživovacia povinnosť a jej rozsah boli určené rozhodnutím súdu, keďže táto
povinnosť vyplýva priamo zo zákona. Výnimku tvorí prípad, keď ide o nemanželské otcovstvo, ktoré
otec neuznal, a tak zodpovednosť za zanedbanie povinnej výživy môže vzniknúť až od času, keď
rozhodnutie súdu o určení otcovstva nadobudlo právoplatnosť.

Neplnením vyživovacej povinnosti sa rozumie skutočnosť, že oprávnená osoba nedostane všetko, čo

tvorí obsah vyživovacej povinnosti. Z hľadiska trestnej zodpovednosti nie je rozhodujúce, či sa
oprávnenej osobe plní dobrovoľne, alebo na základe výkonu rozhodnutia. O neplnenie vyživovacej
povinnosti pôjde aj vtedy, ak sa neplní v povinnom rozsahu, t.j. povinný odvádza nižšie peňažné
sumy výživného, než aké boli určené alebo sú primerané alebo neplní jednotlivé dávky.
Vyživovacia povinnosť nie je splnená a nárok oprávneného nezaniká, ak prostriedky na výživu
alebo na zaopatrenie dostane inak ako plnením povinného, napríklad dieťa vo forme príspevku na
výživu od štátu, alebo plnením tretej osoby uskutočneným bez súčinnosti povinného.

Zákonný nárok na výživu sa nepremlčuje a nemožno sa ho vzdať. Pret prípadne vyhlásenie

oprávnenej osoby alebo jej zákonného zástupcu nie je v tomto smere právne relevantné.

Trestný čin zanedbania povinnej výživy má charakter pokračovacieho trestného činu s prvkami
hromadného trestného činu, preto pojem pokračovanie v konaní zahŕňa aj trváce trestné činy a trestné
činy hromadné.
O trestný čin zanedbania povinnej výživy môže ísť pri zavinenom neplnení zákonnej vyživovacej
povinnosti alebo pri vyhýbaní sa takej povinnosti, ak trvá najmenej tri mesiace v období dvoch rokov.
Páchateľom môže byť len osoba, ktorá je povinná vyživovať alebo zaopatřovat' iného.
Hmotným predmetom útoku je osoba, voči ktorej má páchateľ zákonnú vyživovaciu povinnosť. Ak
páchateľ neplní vyživovaciu povinnosť vo vzťahu k viacerým deťom, súd posúdi, či ide o jeden alebo
viac trestných činov spáchaných v reálnom súbehu, rozhodujúci je počet výchovných prostredí,
v ktorých žijú.
Miestom spáchania trestného činu zanedbania povinnej výživy je miesto bydliska, alebo pobytu
páchateľa v čase, keď zanedbáva povinnú výživu, ako aj miesto, na ktorom páchateľova trestná
činnosť zasahovala svoj objekt, teda miesto, kde v čase neplnenia vyživovacej povinnosti mala pobyt
oprávnená osoba.
O vyhýbanie sa plneniu zákonnej povinnosti vyživovať alebo zaopatrovať iného pôjde vtedy,
keď si páchateľ svoju povinnosť nielen nesplní, ale sa usiluje o to, aby sa svojej povinnosti zbavil.
Z hľadiska subjektívnej stránky možno trestný čin podľa spáchať úmyselne, alebo z nedbanlivosti.
V prípade, ak bola oprávnená osoba vydaná nebezpečenstvu núdze, ide o okolnosť podmieňujúcu
použitie vyššej trestnej sadzby.
Špeciálna recidíva bola rekodifikáciou zahrnutá do kvalifikovanej skutkovej podstaty tohto trestného
činu. V posledných 24 mesiacoch sa rozumie odsúdenie za trestný čin zanedbania povinnej výživy
pred spáchaním trestného činu, pokiaľ rozsudok nadobudol právoplatnosť. Zanedbanie povinnej
výživy je trvácim trestným činom, ktorý je spáchaný, ak páchateľ zavinene udržiava protiprávny
stav vyvolaný neplnením zákonnej povinnosti vyživovať alebo zaopatrřovať' iného, alebo ak sa
vyhýba plneniu zákonnej povinnosti vyživovať alebo zaopatrovat' iného.

5. Týranie blízkej osoby a zverenej osoby

§ 208
Týranie blízkej osoby a zverenej osoby –blízka osoba v §127 ods.4 a 5.

(1) Kto týra blízku osobu alebo osobu, ktorá je v jeho starostlivosti alebo výchove, spôsobujúc jej
fyzické utrpenie alebo psychické utrpenie
a) bitím, kopaním, údermi, spôsobením rán a popálenín rôzneho druhu, ponižovaním, pohŕdavým
zaobchádzaním, neustálym sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu alebo stresu, násilnou
izoláciou, citovým vydieraním alebo iným správaním, ktoré ohrozuje jej fyzické alebo psychické
zdravie alebo obmedzuje jej bezpečnosť,
b) bezdôvodným odopieraním stravy, oddychu alebo spánku alebo odopieraním nevyhnutnej osobnej
starostlivosti, ošatenia, hygieny, zdravotnej starostlivosti, bývania, výchovy alebo vzdelávania,
c) nútením k žobrote alebo k opakovanému vykonávaniu činnosti vyžadujúcej jej neúmernú fyzickú
záťaž alebo psychickú záťaž vzhľadom na jej vek alebo zdravotný stav alebo spôsobilej poškodiť jej
zdravie,
d) vystavovaním vplyvu látok spôsobilých poškodiť jej zdravie, alebo
e) neodôvodneným obmedzovaním v prístupe k majetku, ktorý má právo užívať,
potrestá sa odňatím slobody na tri roky až osem rokov.
vymedzenie objektívnej sránky skutkovej podstaty , t.j.páchateľ len týmto konaním naplní skutkovú
podstatu tohto tres.činu.

(2) Odňatím slobody na sedem rokov až pätnásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v
odseku 1

a) a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť,

b) z osobitného motívu,
c) hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený alebo z výkonu
trestu odňatia slobody uloženého za taký čin prepustený, alebo
d) závažnejším spôsobom konania.
okolnosti vyvolávajúce prísnejší trestn.postih

(3) Odňatím slobody na pätnásť rokov až dvadsaťpäť rokov alebo trestom odňatia slobody na
doživotie sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví
viacerým osobám alebo smrť viacerých osôb.

Blízkou osobou sa na účely tohto zákona rozumie príbuzný v priamom pokolení, osvojiteľ, osvojenec,
súrodenec a manžel; iné osoby v rodinnom alebo obdobnom pomere sa pokladajú za navzájom blízke
osoby len vtedy, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá právom pociťovala ako ujmu vlastnú.
Blízkou osobou sa na účely trestných činov vydierania, znásilnenia, sexuálneho násilia, sexuálneho
zneužívania, týrania blízkej osoby a zverenej osoby alebo nebezpečného vyhrážania rozumie aj bývalý
manžel, druh, bývalý druh, rodič spoločného dieťaťa a osoba, ktorá je vo vzťahu k nim blízkou osobou
podľa odseku 4, ako aj osoba, ktorá s páchateľom žije alebo žila v spoločnej domácnosti.
Týmto ustanovením sa poskytuje ochrana osobám, ktoré sa vzhľadom na svoj vek alebo z iných
dôvodov nachádzajú v starostlivosti alebo výchove iných osôb.
V súčasnosti je jednoznačnejšie vymedzená objektívna stránka skutkovej podstaty tohto trestného
činu. Len také konanie páchateľa uvedené v odseku 1 písm. a) až e) naplní skutkovú podstatu tohto
trestného činu, ktoré napĺňa znaky týrania.
Priamym páchateľom môže byť len ten, komu bola týraná osoba zverená do starostlivosti alebo
výchovy, alebo komu je táto osoba blízka. Účastníkom tohto trestného činu môže byť ktokoľvek.
Okolnosťami vyvolávajúcimi prísnejší trestný postih v zmysle kvalifikovaných skutkových podstát
sú spôsobenie ťažkej ujmy na zdraví alebo smrti, osobitný motív, skutočnosť, že páchateľ bol už v
predchádzajúcich 24 mesiacoch za taký čin odsúdený alebo z výkonu trestu odňatia slobody uloženého
za taký čin prepustený, závažnejší spôsob konania alebo spôsobenie ťažkej ujmy na zdraví viacerým
osobám alebo smrti viacerým osobám.

6. Únos

§ 209

(1) Kto dieťa alebo osobu postihnutú duševnou poruchou alebo duševne nedostatočne vyvinutú
odníme z opatrovania toho, kto má podľa zákona alebo podľa úradného rozhodnutia
povinnosť starať sa o nich, potrestá sa odňatím slobody na tri roky až osem rokov.
 (2) Odňatím slobody na štyri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin
uvedený v odseku 1
a) závažnejším spôsobom konania,
b) z osobitného motívu, alebo
c) a ohrozí ním mravný vývoj unesenej osoby.

(3) Odňatím slobody na sedem rokov až pätnásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin
uvedený v odseku 1
a) v úmysle zavliecť takú osobu do cudziny,
b) v úmysle získať pre seba alebo pre iného značný prospech, alebo
c) a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť, alebo iný obzvlášť závažný následok.

(4) Odňatím slobody na pätnásť rokov až dvadsaťpäť rokov alebo trestom odňatia slobody
na doživotie sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) ako člen nebezpečného zoskupenia, alebo
b) v úmysle získať pre seba alebo pre iného prospech veľkého rozsahu.

§ 210

(1) Kto ako rodič alebo príbuzný v priamom rade dieťa alebo osobu postihnutú duševnou poruchou
alebo duševne nedostatočne vyvinutú odníme z opatrovania toho, kto má podľa zákona alebo podľa
úradného rozhodnutia povinnosť starať sa o nich, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri
roky.

(2) Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) závažnejším spôsobom konania, alebo
b) z osobitného motívu.

Aj svojvoľné odňatie dieťaťa, osoby duševne nedostatočne vyvinutej alebo osoby postihnutej
duševnou poruchou zo starostlivosti oprávnenej osoby vyvoláva spravidla vážny zásah do zdravotného
a duševného stavu týchto osôb. Preto je únos takýchto osôb trestný.

Hmotným predmetom útoku sú osoby:

a) mladšie ako 18 rokov, ak nenadobudli plnoletosť už skôr,
b) postihnuté duševnou poruchou, alebo
c) duševne nedostatočne vyvinuté.
Nemôžu ním teda byť osoby staršie ako 18 rokov, aj keď sú v cudzej starostlivosti a jej dôvodom je
iná okolnosť ako duševná porucha alebo nedostatočný duševný vývin. Môže to byť napríklad telesná
bezvládnosť.

Pod pojmom opatrovanie nemožno rozumieť len poskytovanie bežnej, spravidla materiálnej
starostlivosti, ale aj vykonávanie všetkých ďalších úkonov potrebných pre život a ochranu záujmov
opatrovanej osoby, ku ktorým zaväzuje zákon alebo úradné rozhodnutie.
Obsah opatrovania je v podstate určený rozsahom povinností ustanovených v zákone alebo
vymedzených v úradnom rozhodnutí.

Povinnosť opatrovania a starostlivosti v zmysle § 209 majú napríklad:

a) rodičia,
b) osvojitelia,
c) opatrovník,
d) pestún
e) osoby, ktorým bolo dieťa zverené do výchovy súdnym rozhodnutím,
f) pracovníci ústavov, v ktorých sa vykonáva ústavná alebo ochranná výchova

Povinnosť opatrovania v zmysle § 210 majú iné osoby ako rodičia alebo príbuzní v priamom
rade (napr. osvojitelia, opatrovník, pestún, osoba, ktorej bolo dieťa zverené do výchovy súdnym
rozhodnutím, pracovníci ústavov náhradnej výchovy).
Ak dieťa odníme jeho rodič, treba rozlišovať dva prípady:
1. Ak rodičia nežijú spolu a dieťa sa fakticky zdržiava u jedného z nich, hoci súd dosiaľ
právoplatne nerozhodol o tom, komu sa dieťa zveruje do výchovy, nepôjde o únos, aj keď
rodič ľsťou alebo násilím odníme dieťa druhému rodičovi.
2. Naproti tomu za únos treba pokladať prípad, keď rodič, aj keď nebol pozbavený rodičovských
práv a jeho rodičovské práva neboli ani obmedzené, násilím alebo ľsťou odníme dieťa
druhému rodičovi, ktorému bolo súdnym rozhodnutím zverené do výchovy.
Odňatím z opatrovania sa rozumie zásah, ktorým sa znemožní ďalšie opatrovanie uznesenej osoby.
Zásah môže spočívať v odvedení, odnesení, odvezení takej osoby alebo aj v jej zadržaní. Nie je
rozhodujúce, či zámer smeruje k trvalému odňatiu unesenej osoby zo starostlivosti tých, ktorí majú
povinnosť sa o ňu starať, alebo či sa tak má stať len na kratší čas.

Z hľadiska zavinenia sa vyžaduje vedomosť páchateľa, že jeho čin je zásahom do práv tých osôb,
ktoré sú povinné starať sa o unesenú osobu.
Páchateľom môže byť iba rodič alebo príbuzný v priamom rade. Preto zákonodarca postihuje týchto
páchateľov miernejšou sankciou.
Okolnosťami podmieňujúcimi použitie vyššej trestnej sadzby sú závažnejší spôsob konania,
osobitný motív, či ohrozenie mravného vývoja unesenej osoby.

7. Ohrozovanie mravnej výchovy mládeže

§ 211
Ohrozovanie mravnej výchovy mládeže – znak tohto trestn.činu je naplnený ak si osoba
mladšia ako 18 rokov v dôsledku konania páchateľa osvojuje škodlivé návyky, povahové
črty, prípadne sklony a záujmy, ktoré spravdila vedú k morálnemu úpadku jednotlivca.

(1) Kto vydá, čo aj z nedbanlivosti, osobu mladšiu ako osemnásť rokov nebezpečenstvu spustnutia
tým, že
a) zvádza ju k záhaľčivému alebo nemravnému životu,
b) umožní jej viesť záhaľčivý alebo nemravný život, záhaľčivým spôsobom sa rozumie páchanie
tre.činnosti, žobranie…,nemravným životom sa rozumejú aj rôzne prejavy a návyky,kt.sú v rozpore
s morálnymi zásadami(alkoholizmus, sexuálna promiskuita…)
c) umožní jej dopúšťať sa konaní, ktoré sú podľa tohto zákona trestnými činmi, alebo
d) bráni jej v povinnej školskej dochádzke,
potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

(2) Rovnako ako v odseku 1 sa potrestá, kto v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom
zamestnáva dieťa mladšie ako pätnásť rokov, pričom mu bráni v povinnej školskej dochádzke.

(3) Odňatím slobody na šesť mesiacov až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v
odseku 1 alebo 2
a) závažnejším spôsobom konania, alebo
b) z osobitného motívu.

Zavinenie sa musí vzťahovať na všetky znaky, t.j. na vek ohrozenej osoby ako aj následky kt.jej
hrozia v ďalšom živote.

Ochrana mládeže si vyžaduje aj trestný postih páchateľa, ktorý vydá osobu mladšiu ako osemnásť
rokov nebezpečenstvu spustnutia, či nezákonne zamestnáva dieťa mladšie ako 15 rokov.
Konanie páchateľa spočíva v tom, že vydá, čo aj z nedbanlivosti, osobu mladšiu ako osemnásť
rokov nebezpečenstvu spustnutia tým, že
a) zvádza ju k záhaľčivému alebo nemravnému životu,
b) umožní jej viesť záhaľčivý alebo nemravný život,
c) umožní jej dopúšťať sa konaní, ktoré sú podľa tohto zákona trestnými činmi, alebo
d) bráni jej v povinnej školskej dochádzke

Znak tohto trestného činu „vydá nebezpečenstvu spustnutia" je naplnený, ak si osoba mladšia ako
osemnásť rokov v dôsledku konania páchateľa osvojuje škodlivé návyky, povahové črty, prípadne
sklony a záujmy, ktoré spravidla vedú k morálnemu úpadku jednotlivca.
Zavádzaním k záhalčivému alebo nemravnému životu sa rozumie úmyselné, nie však jednorazové,
konanie páchateľa podobné návodu, ktoré je spôsobilé ovplyvňovať osobu mladšiu ako 18 rokov, aby
viedla uvedený závadný spôsob života.
Zavinenie páchateľa sa musí vzťahovať na všetky znaky, t.j. na vek ohrozenej osoby a napokon aj na
následky, ktoré jej hrozia v ďalšom živote.
Samostatná skutková podstata je uvedená v odseku 2. Toto ustanovenie chráni zdravý fyzický a
duševný vývoj detí, ktoré sú mladšie ako 15 rokov.
Páchateľ naplní pojmové znaky tohto trestného činu vtedy, keď bude zamestnávať dieťa
mladšie ako 15 rokov, teda nezákonne, a zároveň mu bude brániť v povinnej školskej dochádzke.
Na naplnenie subjektívnej stránky podľa odseku 2 sa vyžaduje úmyselné zavinenie.
22. Trestné činy proti majetku
Ochrana vlastníckeho práva každého druhu vyplýva z ústavy : „ Každý má právo vlastniť majetok.
Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu.“
Podobne aj Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd zabezpečuje každému právo
pokojne užívať svoj majetok: „ Každá fyzická alebo právnická osoba má právo pokojne užívať svoj
majetok.“
Trestnoprávnu ochranu vlastníckych práv, bez ohľadu na druh a formu vlastníctva, zabezpečuje
Trestný zákon najmä v štvrtej hlave osobitnej časti. Okrem toho ochranu vlastníckych práv poskytujú
aj ustanovenia zaradené v iných hlavách osobitnej časti TZ (napr. lúpež, hrubý nátlak a pod.)
V štvrtej hlave sú zaradené iba trestné činy, kde je vlastnícke právo alebo práva príbuzné
vlastníckemu právu je jediným alebo primárnym objektom trestného činu.
Pri niektorých trestných činoch je spôsobenie škody okolnosťou, ktorá podmieňuje použitie vyššej
trestnej sadzby. Napr. obmedzovanie osobnej slobody, zavlečenie do cudziny, porušovanie tajomstva
prepravovaných správ a pod.

V teórii trestného práva sa napriek tomu, že táto hlava sa nečlení na diely, ustálilo členenie
trestných činov proti majetku do troch skupín:
a) Pre prvú skupinu je charakteristické obohatenie sa na škodu cudzieho majetku.(krádež,
sprenevera, nevyplatenie mzdy a odstupného, neoprávnené užívanie cudzej veci, neoprávnené
používanie cudzieho motorového vozidla, neoprávnený zásah do práva k domu, bytu, alebo
k nebytovým priestorom, neoprávnené vyrobenie a používanie elektronického platobného
prostriedku a inej platobnej karty, podvod, úverový podvod, poisťovací podvod, kapitálový
podvod, subvenčný podvod, neoprávnené obohatenie, prevádzkovanie nepoctivých hier
a stávok, úžera, zatajenie veci)
b) Druhá skupina spočíva v úmyselnom poškodzovaní majetku. Subjekt je v tejto skupine len
všeobecný. (podvodný úpadok, zavinený úpadok, porušovanie povinností pri správe cudzieho
majetku, poškodenie veriteľa, zvýhodnenie veriteľa, marenie konkurzného alebo vyrovnacieho
konania, poškodzovanie cudzej veci, poškodenie a zneužitie záznamu na nosiči informácií,
zneužívanie vlastníctva)
c) V tretej skupine ide o koristenie z trestnej činnosti ďalšej osoby, a to v podobe trestného
činu podielnictva spáchaného úmyselne aj z nedbanlivosti a legalizácie príjmu z trestnej
činnosti

Druhovým objektom sú vlastnícke práva. Okrem vlastníctva sú chránené aj niektoré iné majetkové
práva a nerušená držba vecí.
Objektívna stránka spočíva v útokoch proti cudziemu majetku, či už prisvojenie si cudzej veci,
neoprávnené užívanie cudzej veci, poškodenie cudzej veci, alebo v rôznych konaniach, ktorými sa
páchateľ obohatí na škodu cudzieho majetku, alebo koristí z trestnej činnosti ďalšej osoby. V
niektorých ustanoveniach je ako fakultatívny znak objektívnej stránky vyjadrený hmotný predmet
útoku, napríklad „cudzia vec", „cudzie motorové vozidlo", „dom, byt alebo nebytový priestor iného",
„vlastná vec".
Spomedzi ďalších nepovinných znakov objektívnej stránky v tejto hlave sa možno stretnúť aj s
časom spáchania činu, a to „v deň ich splatnosti", a miestom spáchania činu, t.j. „na území s
archeologickými nálezmi".
Subjekt je pri trestných činoch v tejto hlave spravidla všeobecný, ale v niektorých ustanoveniach sa
vyžaduje špeciálny, napríklad v § 213 - sprenevera (páchateľom môže byť len ten, komu bola „vec
zverená"), v § 214 – nevyplatenie mzdy a odstupného („štatutárny orgán právnickej osoby alebo
fyzická osoba, ktorá je zamestnávateľom, alebo ich prokurista.)
Z hľadiska subjektívnej stránky, s výnimkou trestného činu podielnictva a trestného činu
porušovania povinností pri správe cudzieho majetku sa vyžaduje úmyselné zavinenie. Okrem
zavinenia sa pri niektorých trestných činoch vyžadujú aj nepovinné znaky skutkovej podstaty
trestného činu, a to účel spáchania činu, pohnútka.
Súhlas poškodeného je okolnosťou vylučujúcou protiprávnosť.

Základné pojmy
Výška škody je jedným z kritérií, ktoré určujú povahu činu a výšku trestnej sadzby. Škodou sa
rozumie ujma na majetku alebo reálny úbytok na majetku alebo na právach poškodeného alebo jeho
iná ujma, ktorá je v príčinnej súvislosti s trestným činom, bez ohľadu na to, či ide o škodu na veci
alebo na právach. Škodou sa rozumie aj získanie prospechu v príčinnej súvislosti s trestným činom.
Škodou sa rozumie aj ujma na zisku, na ktorý by poškodený, vzhľadom na okolnosti a svoje pomery,
inak mal nárok, alebo ktorý by mohol odôvodnene dosiahnuť.
Malou škodou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 266EUR. Škodou väčšou sa rozumie suma
dosahujúca najmenej desaťnásobok takej sumy, najmenej 2 660EUR. Značnou škodou sa rozumie
suma dosahujúca najmenej stonásobok takej sumy, najmenej 26 600EUR. Škodou velkého rozsahu
sa rozumie suma dosahujúca najmenej päťstonásobok takej sumy, najmenej 133 000EUR.
Prisvojením veci sa rozumie odňatie veci z dispozície vlastníka alebo inej osoby, ktorá ju má
oprávnene, bez ich súhlasu, s úmyslom s ňou nakladať ako s vlastnou vecou.
Vecou sa rozumie hnuteľná vec alebo nehnuteľná vec, byt alebo nebytový priestor, zviera, ovládateľná
prírodná sila, energia alebo cenný papier. Za vec sa považuje aj nehmotná informácia, dáta výpočtovej
techniky alebo obrazový záznam na technickom nosiči.
Cudzou vecou sa rozumie vec, ktorá nepatrí páchateľovi buď vôbec, alebo nepatrí výlučne len jemu,
môže teda byť v jeho spoluvlastníctve.
Vlámanie TZ definuje ako vniknutie do uzavretého priestoru nedovoleným prekonaním uzamknutia
alebo prekonaním inej zabezpečovacej prekážky použitím sily alebo ľsťou.
Zverenou vecou sa rozumie vec vo vlastníctve inej osoby, ktorú má páchateľ na základe zmluvy
v oprávnenom užívaní alebo z dôvodov plnenia určitých úloh podľa dispozície jej vlastníka v držbe
s záväzkom použiť ju len na dohodnutý účel alebo za dohodnutých podmienok ju vlastníkovi vrátiť.
Prechodné užívanie veci znamená dočasné disponovanie vecou po krátky čas. Trvalejšie užívanie
veci, teda užívanie veci po dlhší čas je už znakom trestného činu krádeže alebo sprenevery. Prechodne
užívať možno len vec, ktorú možno užívať a potom ju vrátiť.
Omylom rozumieme nesúlad poznania so skutočnosťou, ktorý spočíva v tom, že osoba si nejakú
skutočnosť vôbec neuvedomila, alebo o nej nemala správnu predstavu.
Uvedenie do omylu je konanie, ktorým páchateľ predstiera okolnosti, ktoré nie sú v súlade so
skutočným stavom veci. Uvedenie do omylu môže byť spôsobené nielen konaním, ale ja opomenutím
konania alebo aj konkludentým činom.
Využitie omylu spočíva v tom, že páchateľ sám k vyvolaniu omylu nerispieva, ale po zistení omylu
iného a v príčinnom vzťahu k nemu tak koná, aby na škodu cudzieho majetku seba alebo iného
obohatil.
Podielnictvom sa rozumie ukrytie alebo prevedenie na seba alebo iného veci, ktorá bola získaná
trestným činom spáchaným inou osobou, alebo toho čo sa za takú vec zadovážilo.
Legalizáciou príjmu z trestnej činnosti je použitie, alebo iné nakladanie s príjmami alebo s iným
majetkom, ktorý pochádza alebo pri ktorom je dôvodné podozrenie, že pochádza z trestnej činnosti
alebo z účasti na spáchanej trestnej činnosti v úmysle zakryť ich pôvod.

1. Krádež

§ 212
Krádež  pri tomto tč.sa chráni predovšetkým vlastnícke právo a držba veci.
Kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní a spôsobí tak malú škodu, potrestá sa odňatím slobody
až na dva roky.

Rovnako ako v odseku 1 sa potrestá, kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní a

a) čin spácha vlámaním (TZ definuje v §122 ods.4 ako vniknutie do uzavretého priestoru
nedovoleným prekonaním uzamknutia alebo prekonaním inej zabezpečovacej prekážky použitím
sily alebo ľsťou.)
b) bezprostredne po čine sa pokúsi uchovať si vec násilím alebo hrozbou bezprostredného násilia,
(páchateľ použije násilie alebo hrozbu bezprostredného násilia až po tom, čo sa zmocnil cudzej
veci, čím sleduje cieľ uchovať si vec pred vlastníkom alebo inou osobou)
c) čin spácha na veci, ktorú má iný na sebe alebo pri sebe, (ide najmä o šperky, peniaze kt.má
poškodený v kabelke alebo vo vrecku,alebo o veci v bezprostrednej blízkosti, ako napr.zavesený
kabát na vešiaku vo vlaku…)
d) takou vecou je vec z úrody z pozemku, ktorý patrí do poľnohospodárskeho pôdneho fondu,
alebo drevo z pozemku, ktorý patrí do lesného pôdneho fondu, alebo ryba z rybníka s intenzívnym
chovom,
e) čin spácha na veci, ktorej odber podlieha spoplatneniu na základe osobitného predpisu,
alebo(ide predovštkým o neprávnený odber napríklad elektriny, vody, plynu, tepla a pod.)
f) bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý. (sa rozumie ten, komu
bola za obdobný čin uložená sankcia alebo iné opatrenie za priestupok alebo obdobný delikt.)

(3) Odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v
odseku 1 alebo 2
a) a spôsobí ním väčšiu škodu,
b) hoci bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený (špeciálna
recidíva)
c) z osobitného motívu.

(4) Odňatím slobody na tri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v
odseku 1 alebo 2
a) a spôsobí ním značnú škodu,
b) závažnejším spôsobom konania,
c) na mieste požívajúcom pietu alebo všeobecnú úctu alebo na mieste konania verejného
zhromaždenia alebo obradu, (najmä kostoly, cintoríny, krematória, pamätníky, vojnové hroby
a pod.)
d) na veci, ktorá požíva ochranu podľa osobitného predpisu, alebo
e) tým, že taký čin zorganizuje.

(5) Odňatím slobody na desať rokov až pätnásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený
v odseku 1 alebo 2
a) a spôsobí ním škodu veľkého rozsahu,
b) ako člen nebezpečného zoskupenia, alebo
c) za krízovej situácie
závažnosť trestného činu krádeže je daná predovšetkým výškou spôsobenej škody. Ako
okolnosť podmieňujúca použitie vyššej trestnej sadzby sa vyskytuje spôsobenie škody väčšej,
značnej alebo veľkého rozsahu.
Krádež je typickým trestným činom proti majetku.
Uvedené ustanovenie pozostáva z dvoch základných skutkových podstát:
1. prisvojenie si cudzej veci zmocnením sa jej a spôsobenie malej škody,
2. prisvojenie si cudzej veci jej zmocněním sa jej bez ohľadu na výšku minimálnej škody
niektorým z nasledujúcich spôsobov:
a) vlámaním,
b) bezprostredne po čine sa páchateľ pokúsi uchovať si vec násilím alebo hrozbou
bezprostredného násilia,
c) čin spácha na veci, ktorú má iný na sebe alebo pri sebe,
d) takou vecou je vec z úrody z pozemku, ktorý patrí do poľnohospodárskeho pôdneho fondu,
alebo drevo z pozemku, ktorý patrí do lesného pôdneho fondu, alebo ryba z rybníka s
intenzívnym chovom,
 e) čin spácha na veci, ktorej odber podlieha spoplatneniu na základe osobitného predpisu, alebo
f) bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý.

Prisvojením veci sa rozumie odňatie veci z dispozície vlastníka alebo inej osoby, ktorá ju má
oprávnene, bez súhlasu, s úmyslom s ňou nakladať ako s vlastnou vecou.Pri prisvojení si
veci musí ísť o úmysel páchateľa trvalo vecou disponovať. Neznamená to len navždy,
ale aj na dobu neurčitú,teda do času kým sa páchateľ nerozhodne s vecou naložiť
inak,alebo kým mu nie je odňatá org.činnými v tresn.konaní. Ak páchateľ koná v úmysle
vec malej hodnoty len prechodne užívať, dopúšťa sa tč.neoprávneného užívania cudzej
veci. (TZ podmieňuje, že musí ísť o cudziu vec. Vec nepatrí páchateľovi ani vtedy,ak
vlastník nie je známy)
Vecou sa rozumie
a) hnuteľná vec alebo nehnuteľná vec, byt alebo nebytový priestor, zviera, ak z jednotlivých
ustanovení tohto zákona nevyplýva niečo iné,
b) ovládateľná prírodná sila alebo energia,
c) cenný papier bez ohľadu na jeho podobu,
d) nehmotná informácia, dáta výpočtovej techniky alebo obrazový záznam na technickom nosiči.

Trestný zákon krádež podmieňuje tým, že musí ísť o cudziu vec. Cudzou vecou sa rozumie vec, ktorá
nepatrí páchateľovi buď vôbec, alebo nepatrí výlučne len jemu.
Zmocniť sa cudzej veci môže páchateľ buď vlastnou rukou, alebo za pomoci nástroja. Takýmto
nástrojom môže byť aj osoba trestne nezodpovedná. Krádež je dokonaná, keď si páchateľ v uvedenom
zmysle cudziu vec prisvojil tým, že sa jej zmocnil.
Trestný čin je spáchaný vlámaním, ak páchateľ vnikol do uzavretého priestoru nedovoleným
prekonaním uzamknutia alebo prekonaním inej zabezpečovacej prekážky použitím sily alebo ľsťou.
Páchateľ použije násilie alebo hrozbu bezprostredného násilia až po tom, čo sa zmocnil cudzej veci,
čím sleduje cieľ uschovať si vec pred vlastníkom alebo inou osobou. Nie je rozhodujúce, či úsilie
uschovať si odcudzenú vec bolo úspešné, stačí, ak páchateľ uvedeným spôsobom o to pokúsil.

2. Sprenevera
§ 213
(1) Kto si prisvojí cudziu vec, ktorá mu bola zverená, a spôsobí tak na cudzom majetku
škodu malú, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

(2) Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený
v odseku 1
a) a spôsobí ním väčšiu škodu,
b) z osobitného motívu,
c) ako osoba, ktorá má osobitne uloženú povinnosť chrániť záujmy poškodeného, alebo
ako správca konkurznej podstaty, alebo
d) závažnejším spôsobom konania.

(3) Odňatím slobody na tri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin
uvedený v odseku 1 a spôsobí ním značnú škodu.

(4) Odňatím slobody na desať rokov až pätnásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin
uvedený v odseku 1
a) a spôsobí ním škodu veľkého rozsahu,
b) ako člen nebezpečného zoskupenia, alebo
c) za krízovej situácie.

Pri sprenevere si páchateľ prisvojuje cudziu vec, ktorá mu bola zverená, na rozdiel od krádeže, kde
sa páchateľ cudzej veci zmocňuje. Na naplnenie znakov trestného činu sa vyžaduje, aby spôsobil malú
škodu.
Zverenou vecou sa na účely Trestného zákona rozumie vec vo vlastníctve inej osoby, ktorú má
páchateľ na základe zmluvy v oprávnenom užívaní alebo z dôvodov plnenia určitých úloh podľa
dispozícií jej vlastníka v držbe so záväzkom použiť ju len na dohodnutý účel, alebo za dohodnutých
podmienok ju vlastníkovi vrátiť.
Páchateľ si prisvojí cudziu vec, ktorá mu bola zverená, ak s ňou naloží v rozpore s účelom
zverenia, a tak zmarí základný účel zverenia takým spôsobom, že znemožňuje veriteľovi natrvalo
navrátiť vec pôvodnému určeniu.
Pokiaľ ide o okolnosti podmieňujúce použitie vyššej trestnej sadzby, pri trestnom čine sprenevery sú
podobné ako pri trestnom čine krádeže, a to spôsobenie väčšej škody, značnej škody a škody velkého
rozsahu.
V odseku 2 písm. c) je okolnosťou podmieňujúcou použitie vyššej trestnej sadzby skutočnosť, že
páchateľ spácha čin uvedený v odseku 1 ako osoba, ktorá má osobitne uloženú povinnosť chrániť
záujmy poškodeného, alebo ako správca konkurznej podstaty.

3. Nevyplatenie mzdy a odstupného

§ 214
(1) Kto ako štatutárny orgán právnickej osoby alebo fyzická osoba, ktorá je zamestnávateľom, alebo
ich prokurista nevyplatí svojmu zamestnancovi mzdu, plat alebo inú odmenu za prácu, náhradu mzdy
alebo odstupné, na ktorých vyplatenie má zamestnanec nárok, v deň ich splatnosti, hoci v tento deň
mal peňažné prostriedky na ich výplatu, ktoré nevyhnutne nepotreboval na zabezpečenie činnosti
právnickej osoby alebo činnosti zamestnávateľa, ktorý je fyzickou osobou, alebo vykoná opatrenia
smerujúce k zmareniu vyplatenia týchto peňažných prostriedkov, potrestá sa odňatím slobody až na tri
roky.

(2) Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) a spôsobí ním väčšiu škodu,
b) z osobitného motívu, alebo
c) voči viac ako desiatim zamestnancom.

(3) Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a spôsobí ním značnú škodu.

(4) Odňatím slobody na sedem rokov až dvanásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v
odseku 1 a spôsobí ním škodu veľkého rozsahu.

Ustanovenie poskytuje ochranu zákonným nárokom zamestnanca voči zamestnávateľovi

vyplývajúcim z pracovného alebo obdobného pomeru. Povinnosť vyplatiť mzdu, na ktorú na
zamestnanec nárok, je zmluvný záväzok podľa ZP. Podmienkou trestnosti v zmysle tohto ustanovenia
je, aby zamestnávateľ v deň splatnosti mal finančné prostriedky na výplatu týchto nárokov.

Trestný čin nevyplatenia mzdy a odstupného môže byť spáchaný dvoma formami:
1. nevyplatením mzdy, platu alebo inej odmeny za prácu, náhrady mzdy alebo odstupného,
2. vykonaním opatrení smerujúcich k zmareniu vyplatenia týchto peňažných prostriedkov.
Na trestnosť sa vyžaduje to, že páchateľ peňažné prostriedky nevyhnutne nepotreboval na
zabezpečenie činnosti právnickej osoby alebo činnosti zamestnávateľa, ktorý je fyzickou osobou.
Subjekt môže byť iba špeciálny, t.j. štatutárny orgán, prokurista právnickej osoby, alebo osoba, ktorá
je zamestnávateľom alebo ich prokuristom.
Trestnost' trestného činu nevyplatenia mzdy a odstupného zaniká aj vtedy, ak trestný čin nemal trvalo
nepriaznivé následky a páchateľ svoju povinnosť dodatočne splnil najneskôr do 60 dní od dokonania
trestného činu.

4. Neoprávnené užívanie cudzej veci

§ 215
Neoprávnené užívanie cudzej veci –poskytuje ochranu pred tzv.krádežou
úžitku(furtum usus).
(1) Kto sa zmocní cudzej veci malej hodnoty v úmysle prechodne ju užívať alebo kto na cudzom
majetku spôsobí malú škodu tým, že neoprávnene vec, ktorá mu bola zverená, prechodne
užíva, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.
 (2) Odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin
uvedený v odseku 1
a) a spôsobí ním väčšiu škodu alebo iný obzvlášť závažný následok,
b) z osobitného motívu, alebo
c) závažnejším spôsobom konania.

(3) Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spôsobí činom
uvedeným v odseku 1 značnú škodu.

(4) Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený
v odseku 1
a) a spôsobí ním škodu veľkého rozsahu alebo iný obzvlášť závažný následok, alebo
b) ako člen nebezpečného zoskupenia.
Trestný čin neoprávneného užívania cudzej veci, na rozdiel od krádeže alebo sprenevery, spočíva v
tom, že úmysel páchateľa nesmeruje k prisvojeniu si veci, ale len k jej prechodnému užívaniu,
teda braniu úžitkov s tým, že potom vec vlastníkovi alebo oprávnenému držiteľovi vráti.
Z hľadiska objektívnej stránky konanie páchateľa môže mať dve alternatívy:
a) zmocnenie sa cudzej veci malej hodnoty v úmysle ju prechodne užívať (tzv. krádež
úžitku),
b) spôsobenie škody nie malej na cudzom majetku tým, že neoprávnene také veci, ktoré
mu boli zverené, prechodne užíva (tzv. sprenevera úžitku).
Z hľadiska subjektívnej stránky úmysel musí zahŕnať okrem prechodného užívania, aj zámer vec
vrátiť po jej užívaní tomu komu bola odňatá, alebo aspoň umožniť aby sa obnovilo jej
dispozicčné právo.

5. Neoprávnené používanie cudzieho motorového vozidla

§ 216
(1) Kto sa zmocní cudzieho motorového vozidla malej hodnoty v úmysle prechodne ho
používať, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

(2) Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený
v odseku 1
a) a už bol za taký čin odsúdený,
b) z osobitného motívu,
c) vo vzťahu k motorovému vozidlu väčšej hodnoty alebo takým činom spôsobí väčšiu
škodu, alebo
d) závažnejším spôsobom konania.

(3) Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený
v odseku 1 vo vzťahu k motorovému vozidlu značnej hodnoty alebo takým činom spôsobí
značnú škodu.

(4) Odňatím slobody na sedem rokov až dvanásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin
uvedený v odseku 1

a) vo vzťahu k motorovému vozidlu hodnoty veľkého rozsahu alebo takým činom spôsobí
škodu veľkého rozsahu, alebo
b) ako člen nebezpečného zoskupenia.

§ 217
(1) Kto neoprávnene používa cudzie motorové vozidlo, ktoré mu bolo zverené, potrestá sa
odňatím slobody až na dva roky.

(2) Odňatím slobody na šesť mesiacov až na tri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin
uvedený v odseku 1
a) a už bol za taký čin odsúdený,
b) z osobitného motívu,
 c) vo vzťahu k motorovému vozidlu väčšej hodnoty alebo takým činom spôsobí väčšiu
škodu, alebo
d) závažnejším spôsobom konania.

(3) Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený
v odseku 1 vo vzťahu k motorovému vozidlu značnej hodnoty alebo takým činom spôsobí
značnú škodu.

(4) Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený
v odseku 1
a) vo vzťahu k motorovému vozidlu hodnoty veľkého rozsahu alebo takým činom spôsobí
škodu veľkého rozsahu, alebo
b) ako člen nebezpečného zoskupenia.

Trestný čin neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla možno spáchať dvoma
formami:
1. zmocnením sa cudzieho motorového vozidla malej hodnoty v úmysle prechodne ho používať
2. neoprávneným používaním cudzieho motorového vozidla, ktoré mu bolo zverené
Prechodné používanie cudzieho motorového vozidla predpokladá, že páchateľ má úmysel používať
motorové vozidlo iba relatívny krátky čas.
Trestný čin v zmysle § 217 spácha páchateľ, ak neoprávnene prechodne používa cudzie motorové
vozidlo, ktoré mu bolo zverené. To znamená, že páchateľ sa dopustí tohto trestného činu aj vtedy, keď
vozidlo má nižšiu hodnotu ako 8 000 Sk.
Okolnosťami podmieňujúcimi použitie vyššej trestnej sadzby sú zmocnenie sa motorového vozidla
hodnoty väčšej, značnej, hodnoty velkého rozsahu alebo spôsobenie škody väčšej, značnej a velkého
rozsahu.

6. Neoprávnený zásah do práva k domu, bytu alebo k nebytovému priestoru

§ 218
(1) Kto protiprávne obsadí alebo užíva dom alebo byt iného alebo kto oprávnenej osobe v užívaní
domu alebo bytu neoprávnene bráni, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

(2) Kto protiprávne vnikne, obsadí alebo užíva nebytový priestor iného alebo kto oprávnenej
osobe v užívaní nebytového priestoru neoprávnene bráni, potrestá sa odňatím slobody až na jeden
rok.

(3) Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v
odseku 1 alebo 2
a) závažnejším spôsobom konania, alebo
b) z osobitného motívu.
Objektom tohto trestného činu je výkon práv spojených s vlastníckym právom k domu, bytu alebo
nebytovému priestoru.
Objektívna stránka ma dve formy konania:
1. protiprávne obsadenie (vniknutie) alebo užívanie domu, bytu alebo nebytového priestoru
iného,
2. neoprávnené bránenie v užívaní domu, bytu alebo nebytového priestoru oprávnenej osobe.

7. Neoprávnené vyrobenie a používanie elektronického platobného prostriedku a inej

platobnej karty
§ 219

(1) Kto neoprávnene vyrobí, pozmení, napodobní, falšuje alebo si obstará elektronický
platobný prostriedok alebo inú platobnú kartu vrátane telefónnej karty alebo predmet
spôsobilý plniť takú funkciu na účel použiť ho ako pravý alebo na taký účel ho
prechováva, prepravuje, použije alebo poskytne inému, potrestá sa odňatím slobody na
jeden rok až päť rokov.
 (2) Kto neoprávnene vyrobí, prechováva, obstará si alebo inak zadováži alebo poskytne
inému nástroj, počítačový program alebo iný prostriedok špeciálne prispôsobený na
spáchanie činu uvedeného v odseku 1, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.

(3) Odňatím slobody na dva roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin
uvedený v odseku 1 alebo 2
a) závažnejším spôsobom konania,
b) vo väčšom rozsahu, alebo
c) z osobitného motívu.

(4) Odňatím slobody na päť rokov až dvanásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin
uvedený v odseku 1 alebo 2

a) vo veľkom rozsahu, alebo

b) ako člen nebezpečného zoskupenia.
Tohto trestného činu sa dopustí ten, kto
1. neoprávnene vyrobí, pozmění, napodobní, falšuje alebo si obstará elektronický platobný
prostriedok alebo inú platobnú kartu vrátane telefónnej karty alebo predmet spôsobilý plniť
takú funkciu na účel použiť ho ako pravý, alebo na taký účel ho prechováva, prepravuje,
použije alebo poskytne inému,
2. neoprávnene vyrobí, prechováva, obstará si alebo inak zadováži alebo poskytne inému nástroj,
počítačový program alebo iný prostriedok špeciálne prispôsobený na spáchanie činu
uvedeného v odseku 1.
Z hľadiska subjektívnej stránky sa okrem úmyselného zavinenia vyžaduje aj špecifický motív
použiť ho ako pravý.

8. Falšovanie a pozmeňovanie identifikačných údajov motorového vozidla

Chráneným záujmom v tomto prípade je pravosť (originalita, neporušitelnost') identifikačných údajov

motorového vozidla.
Objektívna stránka spočíva v konaní, ktorým páchateľ
1. falšuje alebo pozmění identifikačné číslo motorového vozidla, výrobné číslo motora
motorového vozidla, výrobný štítok motorového vozidla alebo výrobné číslo súčastí
motorového vozidla,
2. použije ako pravé identifikačné číslo, výrobné číslo motora motorového vozidla, výrobný
štítok alebo výrobné číslo súčastí motorového vozidla iného motorového vozidla.

9. PODVOD

§ 221
(1) Kto na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatí tým, že uvedie niekoho do
omylu alebo využije niečí omyl, a spôsobí tak na cudzom majetku malú škodu, potrestá sa
odňatím slobody až na dva roky.

(2) Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený
v odseku 1 a spôsobí ním väčšiu škodu.

(3) Odňatím slobody na tri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin
uvedený v odseku 1
a) a spôsobí ním značnú škodu,
b) z osobitného motívu, alebo
c) závažnejším spôsobom konania.

(4) Odňatím slobody na desať rokov až pätnásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin
uvedený v odseku 1
a) a spôsobí ním škodu veľkého rozsahu,
 b) ako člen nebezpečného zoskupenia, alebo
c) za krízovej situácie.

Obsahom podvodného konania sú okolnosti, pri ktorých páchateľ uvedie niekoho do omylu alebo
využije niečí omyl, aby seba alebo iného na škodu cudzieho majetku obohatil. Aby išlo o trestný čin,
musí byť uvedeným skutkom spôsobená malá škoda.
Na naplnenie subjektívnej stránky trestného činu sa vyžaduje, aby bolo preukázané, že páchateľ v
čase, keď zmluvný záväzok uzavieral, konal v úmysle, že záväzok v dohodnutom čase nesplní, alebo
ho nebude môcť splniť a že veriteľa uvádza do omylu, aby sa obohatil na jeho škodu.
Uvedením do omylu je konanie, ktorým páchateľ predstiera okolnosti, ktoré nie sú v súlade so
skutočným stavom veci. Využitie omylu spočíva v tom, že páchateľ sám k vyvolaniu omylu neprispel,
ale po zistení omylu iného a v príčinnom vzťahu k nemu koná tak, aby na škodu cudzieho majetku
seba alebo iného obohatil.

10. Úverový podvod

Toto ustanovenie je k trestnému činu podvodu vo vzťahu špeciality (lex specialis

Trestný čin úverového podvodu pozostáva z dvoch samostatných skutkových podstát:
1. páchateľ vyláka od iného úver alebo zabezpečenie úveru tým, že ho uvedie do omylu, pokiaľ
ide o splnenie podmienok na poskytnutie úveru alebo na splácanie úveru, a tak mu spôsobí
malú škodu
2. páchateľ ako zamestnanec, člen, štatutárny orgán, zástupca alebo iná osoba oprávnená konať
za toho, kto úver poskytuje, umožní získať úver tomu, o kom vie, že nespĺňa podmienky
určené na jeho poskytnutie; v tomto prípade sa vyžaduje špeciálny subjekt
Na trestnost' páchateľa podľa odseku 1 sa vyžaduje, aby páchateľ
1. iného uviedol do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru a
2. spôsobil tým malú škodu.

11. Poisťovací podvod

Podobne ako úverový podvod, aj poisťovací podvod je lex specialis k trestnému činu podvodu.
Pozostáva z dvoch samostatných skutkových podstát:
1. páchateľ vyláka od iného poistné plnenie tým, že ho uvedie do omylu v otázke splnenia
podmienok na jeho poskytnutie, a tak mu spôsobí malú škodu
2. páchateľ ako zamestnanec, člen, zástupca alebo iná osoba oprávnená konať za toho, kto
poistné plnenie poskytuje, napomáha získať poistné plnenie tomu, o kom vie, že nespĺňa
podmienky určené na jeho poskytnutie, t.j. špeciálny subjekt

12. Kapitálový podvod

Objektívna stránka spočíva v tom, že páchateľ v súvislosti s ponukou, predajom alebo rozširovaním
cenných papierov alebo iných listín, ktoré sľubujú účasť na majetkových výnosoch podniku, alebo v
súvislosti s ponukou zvýšiť výnosy takého investovania v prospektoch alebo v iných propagačných
materiáloch alebo prehľadoch týkajúcich sa majetkových pomerov alebo výnosov podniku vo vzťahu
k väčšiemu počtu osôb uvádza nepravdivé údaje alebo nereálne údaje o výnosoch investovania alebo o
majetkových pomeroch podniku, do ktorého sa má investovať, alebo kto nevýhody takého
investovania zamlčí. V tomto prípade ide vlastne o klamlivú reklamu.
13. Subvenčný podvod

Subvenčný podvod sa vzťahuje iba na dotácie, subvencie, príspevky alebo iné plnenia zo štátneho
rozpočtu, rozpočtu verejnoprávnej inštitúcie, rozpočtu štátneho fondu alebo rozpočtu obce, ktorých
poskytnutie je viazané na splnenie podmienok, ktoré sú ustanovené zákonom alebo iným právnym
predpisom.
Trestný čin subvenčného podvodu má tri formy:
1. vylákanie od iného dotácie, subvencie, príspevku alebo iného plnenia hoci nespĺňa podmienky
na ich pridelenie, a to tým, že ho uvedie do omylu v otázke ich splnenia
2. použitie neoprávnene získanej dotácie, subvencie, príspevku alebo iného plnenia vo väčšom
rozsahu na iný ako určený účel
3. páchateľ ako zamestnanec, člen, zástupca alebo iná osoba oprávnená konať za toho, kto
dotáciu, subvenciu, príspevok alebo iné plnenie poskytuje, umožní získať dotáciu, subvenciu,
príspevok alebo iné plnenie, o kom vie, že nespĺňa podmienky určené na jeho poskytnutie

14. Neoprávnené obohatenie

Objektívna stránka je charakterizovaná neoprávneným zásahom do technického alebo

programovaného vybavenia počítača alebo iného elektronického prístroja, čím páchateľ dosiahne, že
tovar, služby alebo informácie získa bez požadovanej úhrady alebo peniaze získa neoprávnene, a tým
spôsobí na cudzom majetku malú škodu.

15. Podvodný úpadok

§ 227
(1) kto v úmysle spôsobiť inému škodu alebo zadovážiť pre seba alebo iného neoprávnený prospech
spôsobí úpadok právnickej osoby, v ktorej je štatutárnym orgánom alebo prokuristom, tým, že majetok
tejto PO čo aj len z časti použije:
• na založenie inej PO
• na získanie jej majetkovej účasti v inej PO
• alebo kto tak koná v úmysle spôsobiť úpadok PO, v ktorej je štatutárnym orgánom alebo
prokuristom, potrestá sa odňatím slobody a ž na 3 roky

16.Zavinený úpadok

Tieto ustanovenia zabezpečujú ochranu veriteľov pred konaním páchateľa pri podnikateľskej činnosti,
ktorý by umelým vyvolaním úpadku znemožnil uhradenie ich splatných pohľadávok.
Ustanovenie § 227 (podvodný úpadok) nie je pravým podvodným konaním, aj keď názov tomu
nasvedčuje. Ustanovuje trestnú zodpovednosť páchateľa za úmyselné spôsobenie úpadku tým, že
majetok subjektu nepoužije na úhradu splatných pohľadávok veriteľov, ale na založenie inej práv-
nickej osoby alebo na získanie majetkovej účasti v inej právnickej osobe (tzv. prelievanie kapitálu).
Na trestnú zodpovednosť sa vyžaduje, aby páchateľ svojím konaním spôsobil úpadok právnickej
osoby, v ktorej je štatutárnym orgánom alebo prokuristom.
Ustanovenie § 228 (zavinený úpadok) postihuje konania, ktoré sú v rozpore so zásadami obozretného
podnikania, alebo konania, ktoré majú znaky nekalého podnikania. Na trestnost' sa vyžaduje, aby
páchateľ spôsobil úpadok právnickej osoby a vo väčšom rozsahu zmaril uspokojenie svojho
veriteľa. Ustanovenie sa skladá z dvoch základných skutkových podstát. Podľa odseku 2 je páchateľ
trestne zodpovedný aj vtedy, keď úpadok síce nenastal, ale len preto, lebo bol odvrátený poskytnutím
príspevku alebo iným opatrením orgánu štátu, územnej samosprávy alebo verejnoprávnej inštitúcie, na
ktoré tieto orgány neboli povinné.
Subjekt trestného činu podvodného úpadku je špeciálny, t.j. iba štatutárny orgán alebo prokurista
právnickej osoby. Pri trestnom čine zavineného úpadku je subjekt všeobecný.

17. Prevádzkovanie nepoctivých hier a stávok

Ustanovenie poskytuje ochranu pred prevádzkovaním peňažných hier alebo iných podobných hier
alebo stávok, ktorých pravidlá nezaručujú rovnaké možnosti výhry všetkým účastníkom. Trestnost v
tomto prípade nevzniká za podvodné konanie páchateľa, ale za to, že prevádzkuje nepoctivú hru alebo
stávku.

18. Nepovolená prevádzka lotérií a iných podobných hier

Ustanovenie chráni najmä spoločenské vzťahy vznikajúce pri podnikaní v súvislosti s prevádzkovaním
hazardných hier. Z hľadiska subjektívnej stránky sa vyžaduje úmysel, ktorý musí zahŕňať aj znak
„bez povolenia".
19. Podielnictvo

Podielnictvom sa rozumie ukrytie alebo prevedenie veci na seba alebo iného, ktorá bola získaná
trestným činom spáchaným inou osobou alebo toho, čo sa za takú vec zadovážilo. Predmetom útoku
je cudzia vec získaná trestným činom inej osoby.
Ukrytím veci sa rozumie jej odstránenie z dosahu možného odhalenia alebo zistenia u páchateľa,
spolupáchateľa alebo účastníka. Prevedením na seba alebo iného podielnik získava dispozičnú moc
nad vecou, ktorá bola získaná trestným činom.
Z hľadiska subjektívnej stránky sa vyžaduje úmyselné zavinenie.(§ 231)
Podľa ustanovenia § 232 sa vyžaduje, aby vec, ktorá bola získaná trestným činom spáchaným inou
osobou, mala väčšiu hodnotu. Z hľadiska subjektívnej stránky sa vyžaduje zavinenie z
nedbanlivosti. (§ 232)

20. Legalizácia príjmu z trestnej činnosti

Legalizáciou príjmov z trestnej činnosti je použitie alebo iné nakladanie s príjmami alebo s iným
majetkom, ktorý pochádza alebo pri ktorom je dôvodné podozrenie, že pochádza z trestnej činnosti
alebo z účasti na trestnej činnosti spáchanej na území Slovenskej republiky alebo mimo územia
Slovenskej republiky.
Z hľadiska subjektívnej stránky sa vyžaduje úmyselné zavinenie.
Okrem úmyselného zavinenia k úmyslu páchateľa pristupuje motív spáchania činu v troch
alternatívach:
a) s cieľom zatajiť existenciu takého príjmu alebo veci,
b) s cieľom zakryť ich pôvod v trestnom čine, ich určenie či použitie na spáchanie
trestného činu,
c) s cieľom zmariť ich zaistenie na účely trestného konania alebo ich prepadnutie alebo
zhabanie.

21. Úžera

Trestný čin úžery môže mať tri formy:

1. páchateľ, využívajúc niečiu tieseň, neskúsenosť alebo rozumovú slabosť alebo niečie
rozrušenie, dá sebe alebo inému poskytnúť alebo sľúbiť plnenie, ktorého hodnota je k hodnote
vzájomného plnenia v hrubom nepomere,
2. takú pohľadávku uplatní,
3. takú pohľadávku prevedie na seba v úmysle ju uplatniť.
Rozhodujúce je, aby hodnota poskytnutého plnenia alebo sľubu plnenia bola k hodnote
vzájomného plnenia v hrubom nepomere.

22. Zatajenie veci

Ustanovenie chráni vlastnícke právo k veci. Predmetom útoku pri tomto trestnom čine je cudzia vec
malej hodnoty, ktorá sa dostala do moci páchateľa nálezom, omylom alebo inak bez privolenia
oprávnenej osoby.
Na trestnost'sa vyžaduje, aby si páchateľ prisvojil podľa jeho predstáv zabudnutú alebo stratenú vec,
o ktorej predpokladá, že sa dostala z moci oprávnenej osoby.

23. Porušovanie povinností pri správe cudzieho majetku

Ustanovenie sa vzťahuje na osoby, ktorým bolo zverené opatrovanie alebo správa cudzieho majetku
zákonom, na základe zákona alebo rozhodnutím súdu. Uplatní sa v prípade, keď nemožno preukázať,
že škoda na tomto majetku bola spôsobená obohatením seba alebo iného. Ustanovenie § 237 vyžaduje
úmyselné zavinenie, ustanovenie § 238 vyžaduje zavinenie z nedbanlivosti. Na trestnost' úmyselnej
formy (§ 237) sa vyžaduje malá škoda, na trestnost'nedbanlivostnej formy (§ 238) sa vyžaduje
značná škoda.

24. Poškodzovanie veriteľa

Ustanovenie zabezpečuje zvýšenú ochranu právu veriteľa na uspokojenie jeho pohľadávky voči
dlžníkovi.
Ustanovenie je zložené z dvoch základných skutkových podstát:
1. páchateľom podľa odseku 1 môže byť len dlžník, ktorý, čo aj len čiastočne, zmarí uspokojenie
svojho veriteľa tým, že
a) zničí, poškodí, urobí neupotrebiteľnou, zatají, predá, vymení alebo inak odstráni čo aj
len časť svojho majetku,
b) zaťaží vec, ktorá je predmetom záväzku, alebo ju prenajme,
c) predstiera alebo uzná neexistujúce právo alebo záväzok, alebo postúpi svoju
pohľadávku, alebo prevezme dlh iného, i keď na to nebol povinný ani oprávnený,
alebo
d) predstiera zmenšenie svojho majetku alebo jeho zánik, potrestá sa odňatím slobody až
na dva roky.
2. páchateľom podľa odseku 2 je iná osoba ako dlžník, ktorá, čo aj len čiastočne, zmarí
uspokojenie veriteľa inej osoby tým, že
a) zničí, poškodí, urobí neupotrebiteľnou, zatají, predá, vymení, daruje alebo inak
odstráni čo i len časť majetku dlžníka, alebo
b) na majetok dlžníka uplatní neexistujúce právo alebo pohľadávku.

25. Zvýhodňovanie veriteľa

Ustanovenie zabezpečuje ochranu pred tzv. úpadkovými deliktami. Objektom tohto trestného
činu je právo veriteľa na uspokojenie pohľadávky. Tohto trestného činu sa dopustí dlžník, ktorý nie je
schopný plniť svoje splatné záväzky, a ktorý zmarí, hoci aj čiastočne, uspokojenie jedného veriteľa
tým, že zvýhodní iného veriteľa.
Subjekt tohto trestného činu je špeciálny. Páchateľom môže byť iba dlžník, ktorý nie je schopný plniť
svoje splatné záväzky.

26. Machinácie v súvislosti s konkurzným a vyrovnacím konaním

Uvedené ustanovenie pozostáva z dvoch základných skutkových podstát:

1. konkurzný veriteľ v súvislosti s hlasovaním o nútenom vyrovnaní, alebo veriteľ v súvislosti s
hlasovaním o schválení reštrukturalizačného plánu prijme alebo si dá sľúbiť majetkový alebo
iný prospech ; ide o tzv. pasívne úplatkárstvo,
2. kto veriteľovi v súvislosti s hlasovaním o nútenom vyrovnaní za súhlas s vyrovnaním
poskytne, ponúkne alebo sľúbi majetkový alebo iný prospech; ide o tzv. aktívne
úplatkárstvo.
Subjekt v odseku 2 je všeobecný, v ustanovení odseku 1 špeciálny, t j. konkurzný veriteľ, veriteľ..

27. Marenie konkurzného alebo vyrovnacieho konania

Tieto ustanovenia zabezpečujú ochranu nerušenému a zákonnému postupu pri konkurze a vyrovnaní.
Trestnej činnosti sa dopustí ten, kto marí konkurzné konanie, vyrovnacie konanie, konanie o
reštrukturalizácii alebo konanie o oddĺžení tým, že
a) nesplní povinnosť uloženú mu zákonom, ktorý upravuje také konanie, alebo
b) uvedie nepravdivé údaje v zozname aktív a pasív

28. Porušovanie zákazu konkurencie

Objektom tohto trestného činu je regulárnosť obchodných vzťahov, založená na právnych

predpisoch.
Na trestnosť sa vyžaduje porušenie zákazu konkurencie podľa zákona a spôsobenie väčšej škody. V
prípade, ak osoba poruší zákaz konkurencie vyplývajúci z pracovnej alebo obdobnej zmluvy, ktorá
upravuje zákaz konkurencie nad rámec zákona, takéto konanie nebude stačiť na trestnú zodpovednosť.

29. Poškodzovanie cudzej veci

Ustanovenie poskytuje ochranu vlastníkovi alebo držiteľovi veci pred neoprávnenými fyzickými
zásahmi inou osobou, ktorými sa narušuje podstata veci. Predmetom útoku je cudzia vec.
Trestný čin poškodzovania cudzej veci možno spáchať dvoma formami:
1. páchateľ poškodí alebo urobí neupotrebiteľnou cudziu vec, a tým spôsobí na cudzom majetku
malú škodu
2. páchateľ poškodí cudziu vec tým, že ju postrieka, pomaľuje, popíše farbou alebo inou látkou -
tzv. grafitti, v tomto prípade sa spôsobenie malej škody nevyžaduje.

30. Poškodenie a zneužitie záznamu na nosiči informácií

Ustanovenie odseku 1 poskytuje ochranu údajom, ktoré sú uložené na nosiči informácií, pred ich
neoprávneným použitím, zničením, pozmenením, poškodením alebo urobením neupotrebiteľnými a
pred neoprávnenými zásahmi do technického alebo programového vybavenia počítača.
Ustanovenie odseku 2 písm. a) postihuje tzv. nezákonné odpočúvanie. Podľa tohto ustanovenie je
trestný ten, kto prostredníctvom technických prostriedkov sleduje neverejný prenos počítačových dát
do počítačového systému, z neho alebo v rámci počítačového systému.

31. Zneužívanie vlastníctva

Predmetom útoku je vlastná vec, ktorá požíva ochranu podľa osobitných predpisov. Z hľadiska
subjektívnej stránky úmysel páchateľa musí zahŕňať jednak poškodenie vlastnej veci, ale aj okolnosť,
že ide o vec chránenú osobitnými predpismi.
Trestnej činností sa dopustí ten, kto poškodí dôležitý kultúrny záujem alebo iný všeobecný záujem
tým, že zničí, poškodí, urobí neupotrebiteľnou alebo zašantročí vlastnú vec alebo jej časť, ktorá požíva
ochranu podľa osobitného predpisu.

32. Poškodzovanie a znehodnocovanie kultúrneho dedičstva

Objektom tohto trestného činu je ochrana kultúrneho alebo archeologického dedičstva. Objektívna
stránka spočíva v tom, že páchateľ vykonáva bez povolenia archeologický výskum alebo výkopy na
území s archeologickými nálezmi.
23. Trestné činy hospodárske

V piatej hlave osobitnej časti Trestného zákona sú upravené trestné činy, ktoré poskytujú najmä
ochranu hospodárskym záujmom Slovenskej republiky.

Objektom trestných činov upravených v tejto hlave sú:

1. spoločenské vzťahy vznikajúce v súvislosti s podnikateľskou činnosťou a hospodárskou
súťažou
2. finančné záujmy Európskych spoločenstiev
3. spoločenské vzťahy chránené pred rôznymi konaniami podvodného charakteru
4. tajomstvo, evidencie a informácie
5. mena a devízové hospodárstvo
6. známky a technické opatrenia na ochranu tovaru
7. riadny výber daní a poistného
8. ochranné známky, chránené vzory a vynálezy a autorské právo

Objektívnu stránku charakterizujú rôzne formy protiprávneho konania, akými sú napríklad

neoprávnené poskytovanie služieb vo veľkom rozsahu, neoprávnené obchodovanie s devízovými
hodnotami, falšovanie alebo pozmeňovanie peňazí alebo cenných papierov, skrátenie dane v malom
rozsahu a pod.
Subjektom trestných činov uvedených v tejto hlave je prevažne všeobecný subjekt.
Na naplnenie subjektívnej stránky trestných činov uvedených v tejto hlave sa vyžaduje úmyselné
zavinenie, ale aj pohnútka. V prípade trestného činu skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej
evidencie a poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev z hľadiska subjektívnej
stránky stačí zavinenie z nedbanlivosti.

Piata hlava osobitnej časti Trestného zákona je rozdelená do štyroch dielov:

Prvý diel Trestné činy ohrozujúce trhovú ekonomiku

Zneužitie účasti na hospodárskej súťaži, Neoprávnené podnikanie, Neoprávnené
obchodovanie s devízovými hodnotami a poskytovanie devízových služieb,
Nepovolená výroba liehu, Porušovanie predpisov o obehu tovaru v styku
s cudzinou, Porušovanie predpisov o nakladaní s kontrolovaným tovarom
a technológiami, Ohrozenie devízového hospodárstva
Druhý diel Trestné činy proti hospodárskej disciplíne
Skresľovanie údajov hospodárskej a obchodnej evidencie, Poškodzovanie
finančných záujmov Európskych spoločenstiev, Ohrozenie obchodného,
bankového, poštového, telekomunikačného
a daňového tajomstva, Zneužívanie informácií v obchodnom styku, Machinácie
pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe, Poškodzovanie spotrebiteľa
Tretí diel Trestné činy proti mene a trestné činy daňové
Falšovanie, pozmeňovanie a neoprávnená výroba peňazí a cenných papierov,
Uvádzanie falšovaných, pozmenených a neoprávnene vyrobených peňazí a
cenných papierov, Výroba a držanie falšovateľského náčinia, Ohrozovanie obehu
peňazí, Falšovanie, pozmeňovanie a nedovolená výroba kolkových známok,
poštových cenín, nálepiek a poštových pečiatok, Falšovanie a pozmeňovanie
kontrolných technických opatrení na označenie tovaru, Skrátenie dane
a poistného, Neodvedenie dane a poistného, Nezaplatenie dane, Porušenie
predpisov o štátnych technických opatreniach na označenie tovaru,
Štvrtý diel Trestné činy proti priemyselným právam a proti autorskému
práv
Porušovanie práv k ochrannej známke, označeniu pôvodu výrobku a obchodnému
menu, Porušovanie priemyselných práv, Porušovanie autorského práva

Základné pojmy

Podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná podnikateľom samostatne vo vlastnom mene

a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku.
Falšovaním sa rozumie neoprávnené zhotovenie peňazí alebo cenných papierov.
Pozmeňovaním sa rozumie vykonanie zmeny na pravých peniazoch alebo cenných papieroch.

TRESTNÉ ČINY OHROZUJÚCE TRHOVÚ EKONOMIKU

Ustanovenia prvého dielu postihujú rôzne formy trestnej činnosti, ktoré smerujú proti ekonomike.
Objektom trestných činov je záujem na ochrane spoločenských vzťahov vznikajúcich v súvislosti s
podnikateľskou činnosťou a hospodárskou súťažou v rámci Slovenskej republiky, ako aj vo vzťahu k
cudzine.
Objektívnu stránku tvoria útoky zamerané na:
a) zneužitie účasti na hospodárskej súťaži
b) neoprávnené podnikanie a obchodovanie
c) porušenie devízových predpisov
Subjekt trestných činov je zvyčajne všeobecný, výnimočne špeciálny.
Na naplnenie subjektívnej stránky trestných činov sa vyžaduje úmyselné zavinenie.

1. ZNEUŽITIE ÚČASTI NA HOSPODÁRSKEJ SÚŤAŽI

§ 250 Zneužitie účasti na hospodárskej súťaži

Kto zneužije účasť na hospodárskej súťaži tým, že nekalou súťažou v hosp. styku poškodí dobrú
povesť súťažiteľa, alebo konaním, ktoré je v rozpore so zákonom upravujúcim ochranu hospodárskej
súťaže, spôsobí inému súťažiteľovi značnú škodu, alebo ohrozí chod jeho podniku, potrestá sa
odňatím slobody až na 3 roky.

Objektom tohto trestného činu je ochrana účastníkov hospodárskej súťaže.

Objektívna stránka skutkovej podstaty spočíva v zneužití účasti na hospodárskej súťaži, tým, že
páchateľ
- nekalou súťažou v hospodárskom styku poškodí dobrú povesť súťažiteľa alebo
- konaním, ktoré je v rozpore so zákonom upravujúcim ochranu hospodárskej
súťaže, spôsobí inému súťažiteľovi značnú škodu alebo ohrozí chod jeho podniku.
Páchateľom tohto trestného činu môže byť ktokoľvek (všeobecný subjekt).
Na naplnenie subjektívnej stránky sa vyžaduje úmyselné zavinenie.
K okolnostiam umožňujúcim použitie prísnejšej trestnej sadzby patrí spôsobenie škody velkého
rozsahu, úpadku, osobitný motív alebo závažnejší spôsob konania.
Zneužitím účasti na HS sa rozumie nekalá súťaž a nedovolené obmedzovanie HS.
Nekalou súťažou je konanie v HS, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi súťaže a je spôsobilé
privodiť ujmu iným súťažiteľom.
HS sa rozumie súperenie podnikateľských subjektov v hosp. oblasti s cieľom predstihnúť iné subjekty,
a tým dosiahnuť hosp. prospech.
Ohrozením chodu alebo rozvoja podniku sa rozumie napr. strata odberateľov, hromadné
prepúšťanie zamestnancov, strata trhu a pod.
Miestom spáchania TČ je nielen miesto, kde došlo k nekalosúťažnému konaniu, ale aj miesto, kde
došlo k škodlivému následku.
K okolnostiam umožňujúcim použitie prísnejšej trestnej sadzby patrí spôsobenie škody veľkého
rozsahu, úpadku, osobitný motív.

2. NEOPRÁVNENÉ PODNIKANIE

Objektom tohto trestného činu je ochrana spoločenských vzťahov vznikajúcich v oblasti

podnikateľského prostredia.
Objektívna stránka skutkovej podstaty spočíva v neoprávnenom podnikaní páchateľa v malom
rozsahu.
Páchateľom tohto trestného činu môže byť ktokoľvek (všeobecný subjekt).Na naplnenie subjektívnej
stránky sa vyžaduje úmyselné zavinenie.
Podnikaním podľa § 2 ObchZ je “sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo
vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku”.
Neoprávnene podniká ten, kto vykonáva podnikateľskú činnosť bez splnenia zákonom
predpokladaných podmienok (napr. bez živnostenského oprávnenia), prípadne mimo rozsahu
oprávnenie.
Malým rozsahom je sústavná činnosť vykonávaná na spôsob súkromného podnikania, s cieľom
dosiahnuť trvalý zdroj príjmov. Pomocnými kritériami sú doba, po ktorú sa podnikanie vykonávalo,
objem takéhoto podnikanie, výška dosiahnutého majetkového prospechu a pod.
Páchateľom môže byť ktokoľvek.
Na naplnenie subjektívnej stránky treba úmyselné zavinenie.
Okolnosti prísnejšej sadzby sú závažnejší spôsob konanie, osobitný motív, a člen nebezpečného
zoskupenia.
Jednočinný súbeh s trestným činom neoprávneného obchodovania s devízovými hodnotami
a poskytovania devízových služieb alebo s trestným činom skrátenia dane a poistného je vylúčený.
Jednočinný súbeh je možný s § 269 a 254. (TČ poškodzovania spotrebiteľa, TČ porušovania predpisov
o obehu tovaru v styku s cudzinou.
Menej závažné formy možno postihnúť ako priestupok.

3. NEOPRÁVNENÉ OBCHODOVANIE S DEVÍZOVÝMI HODNOTAMI A

POSKYTOVANIE DEVÍZOVÝCH SLUŽIEB

Objektom tohto trestného činu je ochrana spoločenských vzťahov vznikajúcich v oblasti

podnikateľského prostredia, ktoré súvisia s obchodovaním s devízovými hodnotami alebo s
poskytovaním devízových peňažných služieb.
Objektívna stránka tohto trestného činu predpokladá neoprávnené obchodovanie s devízovými
hodnotami alebo s neoprávneným poskytovaním devízových peňažných služieb
a) závažnejším spôsobom konania,
b) vo väčšom rozsahu alebo
c) odsúdenie (v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch) alebo postihnutie (v
predchádzajúcich dvanástich mesiacoch) za taký alebo obdobný čin.
Páchateľom tohto trestného činu môže byť ktokoľvek (všeobecný subjekt).
Na naplnenie subjektívnej stránky sa vyžaduje úmyselné zavinenie.
Devízovými prostriedkami sú peňažné prostriedky v cudzej mene, zlato, zahraničné cenné papiere a
finančné deriváty.
Neoprávneným obchodovaním s DH (dev. hodnotami) sa rozumie obchod bez devízovej licencie
alebo dev. povolenia, prípadne nad ich rámec.
Devízovými peňažnými službami je poskytovanie služieb tretím osobám v rámci podnikanie, ktorých
predmetom je vykonávanie alebo sprostredkúvanie cezhraničných prevodov v slovenskej alebo cudzej
mene.
Závažnejší spôsob konania = § 138
Väčší rozsah = § 251
Obdobným činom je napr. TČ ohrozenia dev. hospodárstva (§ 258)
Odsúdený = § 128 ods. 1
Prísnejšia sadzba ak člen nebezpečného zoskupenie, alebo ak za krízovej situácie (§ 134 ods. 2).
Jednočinný súbeh je vylúčený s § 251 a 221.(TČ neoprávneného podnikania, TČ podvodu)
Menej závažné konanie možno postihnúť ako priestupok.

4. NEPOVOLENÁ VÝROBA LIEHU

Objektom tohto trestného činu je ochrana záujmov spoločnosti pred nepovolenou výrobou liehu,
ktoré môže znamenať nebezpečenstvo pre zdravie ľudí.
Objektívna stránka odseku 1 spočíva v konaní páchateľa, ktorý bez povolenia vo väčšom množstve
vyrába lieh, alebo lieh vyrobený bez povolenia prechováva vo väčšom množstve alebo uvádza do obe-
hu.
Objektívna stránka odseku 2 spočíva v konaní páchateľa, ktorý neoprávnene vyhotoví alebo
prechováva zariadenie na výrobu liehu.
Páchateľom tohto trestného činu môže byť ktokoľvek (všeobecný subjekt).
Na naplnenie subjektívnej stránky sa vyžaduje úmyselné zavine nie.
Výroba liehu = výroba surového liehu, výroba rafinovaného liehu, zušľachťovanie liehu výroba
destilátov a pod.
Prechovávanie je faktická držba liehu páchateľom, v jeho obydlí, skrýši a pod.

5. PORUŠOVANIE PREDPISOV O OBEHU TOVARU V STYKU S CUDZINOU

Objektom tohto trestného činu je ochrana hospodárskych, ale a iných záujmov, najmä
zdravotníckych, bezpečnostných, veterinárnych, kultúrnych, ako aj záujmov štátu na príjme z cla pri
pohybe to varu cez štátnu hranicu.
Objektívna stránka odseku 1 spočíva v konaní páchateľa, ktorý vo väčšom rozsahu podstatne ohrozí
všeobecný záujem tým, že poruší zákaz alebo obmedzenie dovozu, vývozu alebo prevozu tovaru.
Objektívna stránka odseku 2 spočíva v konaní páchateľa, ktorý skráti alebo nezaplatí clo alebo inú
platbu vyberanú podľa zákona pri dovoze tovaru, a to vo väčšom rozsahu.
Páchateľom tohto trestného činu môže byť ktokoľvek (všeobecný subjekt).
Na naplnenie subjektívnej stránky sa vyžaduje úmyselné zavinenie. K okolnostiam umožňujúcim
uložiť prísnejší trest páchateľovi tohto trestného činu patrí to, že páchateľ spáchal uvedený čin
najmenej s dvoma osobami. Ďalšou takouto okolnosťou je aj obzvlášť závažný následok, ktorým sa
rozumie akýkoľvek hmotný alebo nehmotný škodlivý následok.

6. PORUŠOVANIE PREDPISOV O NAKLADANÍ S KONTROLOVANÝM TOVAROM

A TECHNOLÓGIAMI

Objektom týchto trestných činov je ochrana kontrolovaného tovaru a technológií pred nezákonným
nakladaním s nimi.
Objektívna stránka skutkovej podstaty podľa § 256 spočíva:
- v porušení zákazu alebo obmedzenia týkajúceho sa nakladania s tovarom a
technológiami kontrolovanými podľa osobitných predpisov,
- vo vývoze tovaru alebo technológií kontrolovaných podľa osobitných predpisov
alebo ich prevedení na cudzí štát alebo organizáciu, ktorá má sídlo v cudzine,
alebo na cudzieho činiteľa, a to bez povolenia.
Objektívna stránka skutkovej podstaty podľa ustanovenia § 256 spočíva v porušení alebo
nesplnení dôležitej povinnosti svojho zamestnania, povolania alebo svojej funkcie a spôsobení, že sa
neoprávnene vydá povolenie na nakladanie s tovarom a technológiami kontrolovanými podľa
osobitných predpisov alebo úniku takéhoto tovaru z evidencie.
Objektívna stránka skutkovej podstaty podľa ustanovenia § 257 spočíva
 - v dosiahnutí vydania dokladu potrebného pre orgány kontrolujúce tovar a
technológie podľa osobitných predpisov na základe nepravdivého alebo
neúplného údaja,
- v zničení, poškodení, urobení neupotrebiteľnými alebo zatajení podkladov
potrebných na evidenciu tovaru a technológií kontrolovaných podľa osobitného
predpisu alebo v nevedení evidencie alebo v urobení zásahu do technického alebo
programového vybavenia počítača, v ktorom sa vedie evidencia tohto tovaru a
technológií.
Páchateľom trestných činov podľa § 255 a 257 môže byť ktokoľvek (všeobecný subjekt). Páchateľom
trestného činu podľa § 256 môže byť iba špeciálny subjekt.
Na naplnenie subjektívnej stránky sa vyžaduje úmyselné zavinenie.

7. OHROZENIE DEVÍZOVÉHO HOSPODÁRSTVA

Objektom tohto trestného činu je ochrana devízového hospodárstva Slovenskej republiky.

Objektívna stránka skutkovej podstaty spočíva v tom, že páchateľ ohrozí devízové hospodárstvo
tým, že v čase trvania depozitnej povinnosti alebo núdzového stavu v devízovom hospodárstve poruší
v malom rozsahu devízové predpisy.
Páchateľom tohto trestného činu môže byť ktokoľvek (všeobecný subjekt).
Na naplnenie subjektívnej stránky sa vyžaduje úmyselné zavinenie.

TRESTNÉ ČINY PROTI HOSPODÁRSKEJ DISCIPLÍNE

Ustanovenia druhého dielu postihujú rôzne formy trestnej činnosti, ktoré smerujú proti hospodárskej
disciplíne a sú zamerané na získanie neoprávneného prospechu alebo výhody, resp. na spôsobenie
škody.
Objektom trestných činov je hospodárska disciplína.
Objektívnu stránku tvoria útoky zamerané na
a) skresľovanie údajov v evidencii
b) poškodzovanie finančných záujmov Európskych spoločenstiev
c) ohrozenie zákonom chráneného tajomstva
d) zneužívanie privilegovaných informácií
e) machinácie v súvislosti s verejným obstarávaním a verejnou dražbou,
f) poškodzovanie spotrebiteľa
Subjekt trestných činov je zvyčajne všeobecný, výnimočne špeciálny.(zneužívanie informácií
v obchodnom styku)
Na naplnenie subjektívnej stránky trestných sa vyžaduje úmyselné zavinenie, s výnimkou trestného
činu skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie a trestného činu poškodzovania
finančných záujmov Európskych spoločenstiev, kde sa vyžaduje zavinenie z nedbanlivosti. Pri
trestnom čine ohrozenia obchodného, bankového, poštového, telekomunikačného a daňového
tajomstva sa vyžaduje aj pohnútka.

1. SKRESĽOVANIE ÚDAJOV HOSPODÁRSKEJ A OBCHODNEJ EVIDENCIE

§ 259
Kto uvedie nepravdivé alebo hrubo skresľujúce údaje alebo zatají povinné údaje o závažných
skutočnostiach vo výkaze, v hlásení, vo vstupných údajoch vkladaných do počítača alebo v iných
podkladoch slúžiacich na
- štatistické zisťovanie v úmysle zabezpečiť sebe alebo inému neoprávnené výhody
- evidenciu zamestnancov v úmysle zabezpečiť sebe alebo inému neoprávnené
výhody
- kontrolu účtovníctva
- kontrolu použitia dotácie, subvencie alebo iného plnenia zo štátneho rozpočtu
- určenie ceny majetku alebo kurzu cenného papiera pri jeho prevode alebo
prechode na inú osobu
- konkurz, vyrovnanie, reštrukturalizáciu alebo oddlženie
 - zápis do OR alebo katastra nehnuteľností, evidencie motorových vozidiel alebo
iného registra
potrestá sa odňatím slobody na 6 mesiacov až 3 roky.

Objektom týchto trestných činov ochrana údajov hospodárskej a obchodnej evidencie pred ich
skresľovaním.
Objektívna stránka odseku 1 spočíva v konaní páchateľa, ktorý uvedie nepravdivé alebo hrubo
skresľujúce údaje alebo zatají povinné údaje o závažným skutočnostiach vo výkaze, v hlásení, vo
vstupných údajoch vkladaných do počítača alebo v iných podkladoch uvedených v tomto ustanovení.
Objektívna stránka odseku 2 spočíva v konaní páchateľa, ktorý v úmysle uvedenom v odseku 1
- urobí zásah do technického alebo programového vybavenia počítača, alebo
- podklady uvedené v odseku 1 zničí, poškodí, urobí neupotrebiteľnými alebo
nevedie.
Objektívna stránka skutkovej podstaty podľa § 260 spočíva v spáchaní trestného činu podľa § 259
ods. 1 a v spôsobení škody velkého rozsahu.
Páchateľom týchto trestných činov môže byť ktokoľvek (všeobecný subjekt).
Na naplnenie subjektívnej stránky trestného činu podľa § 259 sa vyžaduje úmyselné zavinenie. Na
naplnenie subjektívnej stránky trestného činu podľa § 260 sa vyžaduje nedbanlivostné zavinenie.
Hrubo skresľujúcimi údajmi sa rozumejú údaje, ktoré z časti chybne alebo úplne informujú
o podstatných okolnostiach slúžiacich na kontrolu hospodárenia.

2. POŠKODZOVANIE FINANČNÝCH ZÁUJMOV EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV

Objektom týchto trestných činov je ochrana finančných záujmov Európskej únie, predovšetkým na
území Slovenskej republiky.
Objektívna stránka § 261 spočíva v konaní páchateľa, ktorý použije alebo predloží falšovaný,
nesprávny alebo neúplný výkaz alebo doklad, alebo neposkytne povinné údaje, alebo použije
prostriedky zo všeobecného rozpočtu Európskych spoločenstiev, z rozpočtov spravovaných
Európskymi spoločenstvami alebo v zastúpení Európskych spoločenstiev na iný účel ako boli pôvodne
určené, a tým umožní spôsobenie sprenevery alebo protiprávne zadržanie prostriedkov z uvedeného
rozpočtu.
Objektívna stránka § 262 spočíva v konaní páchateľa, ktorý poruší alebo nesplní povinnosť
vyplývajúcu z jeho zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie v riadení alebo kontrole činnosti
osôb ním riadených, a tým umožní spáchanie trestného činu podľa § 261 ods. 1.
Objektívna stránka skutkovej podstaty podľa § 263 spočíva v poškodení záujmov Európskych
spoločenstiev konaním uvedeným v § 261 ods. 1.
Páchateľom týchto trestných činov môže byť ktokoľvek (všeobecný subjekt).
Na naplnenie subjektívnej stránky trestného činu podľa § 261 a 262 sa vyžaduje úmyselné
zavinenie. Na naplnenie subjektívnej stránky trestného činu podľa § 263 sa vyžaduje nedbanlivostné
zavinenie.

3. OHROZENIE OBCHODNÉHO, BANKOVÉHO, POŠTOVÉHO,

TELEKOMUNIKAČNÉHO A DAŇOVÉHO TAJOMSTVA

Objektom tohto trestného činu je ochrana záujmov fyzických aj právnických osôb pred vyzvedaním,
neoprávneným vyzradením a následným zneužitím zákonom chránených tajomstiev.
Objektívna stránka skutkovej podstaty spočíva v konaní páchateľa, ktorý vyzvedá obchodné
tajomstvo, bankové tajomstvo, poštové tajomstvo, telekomunikačné tajomstvo, daňové tajomstvo v
úmysle vyzradiť ho nepovolanej osobe, alebo v konaní páchateľa, ktorý takéto tajomstvo nepovolanej
osobe úmyselne vyzradí.
Páchateľom týchto trestných činov môže byť ktokoľvek (všeobecný subjekt).
Na naplnenie subjektívnej stránky trestného činu podlá § 261 a 262 sa vyžaduje úmyselné
zavinenie. Na naplnenie subjektívnej stránky trestného činu podľa § 263 sa vyžaduje nedbanlivostné
zavinenie.

4. ZNEUŽÍVANIE INFORMÁCIÍ V OBCHODNOM STYKU

Objektom tohto trestného činu je ochrana rovnakých podmienok hospodárskej súťaže, pokiaľ ide o
využívania privilegovaných informácií, resp. privilegovaného postavenia, pred ich zneužitím.
Objektívna stránka odseku 1 spočíva v konaní páchateľa, ktorý neoprávnene použije informáciu
dosiaľ verejne neprístupnú, ktorú získal vo svojom zamestnaní, povolaní, postavení alebo vo svojej
funkcii a ktorej zverejnenie podstatne ovplyvňuje rozhodovanie v obchodnom styku, a uskutoční alebo
dá podnet na uskutočnenie zmluvy alebo operácie na organizovanom trhu cenných papierov alebo
tovaru.
Objektívna stránka odseku 2 spočíva v konaní páchateľa, ktorý ako zamestnanec, člen štatutárneho
orgánu, spoločník, podnikateľ alebo účastník na podnikaní dvoch alebo viacerých podnikov alebo
právnických osôb s rovnakým alebo podobným predmetom činnosti v úmysle uvedenom v odseku 1
uzavrie alebo dá podnet na uzavretie zmluvy na úkor jednej alebo viacerých z nich.
Páchateľom týchto trestných činov môže byť špeciálny subjekt.
Na naplnenie subjektívnej stránky trestného činu podľa § 265 sa vyžaduje úmyselné zavinenie.

5. MACHINÁCIE PRI VEREJNOM OBSTARÁVANÍ A VEREJNEJ DRAŽBE (§266-

268)

Objektom tohto trestného činu je ochrana podmienok verejného obstarávania alebo verejnej dražby a
rovnosti účasti súťažiteľov, resp. účastníkov pri verejnom obstarávaní alebo verejnej dražbe.
Objektívna stránka § 266 spočíva v konaní páchateľa, ktorý v súvislosti s verejným obstarávaním
alebo verejnou dražbou v úmysle spôsobiť inému škodu alebo zadovážiť sebe alebo inému prospech
koná v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o verejnom obstarávaní alebo verejnej
dražbe alebo dojedná niektorému súťažiteľovi alebo účastníkovi verejnej dražby prednosť alebo
výhodnejšie podmienky na úkor iných súťažiteľov alebo účastníkov verejnej dražby.
Objektívna stránka § 267 spočíva v konaní páchateľa, ktorý sa dopustí machinácií v súvislosti s
verejným obstarávaním tým, že
a) závažnejším spôsobom konania prinúti iného, aby sa zdržal účasti na verejnom obstarávaní,
b) inému poskytne, ponúkne alebo sľúbi majetkový alebo iný prospech za to, že sa zdrží účasti
na verejnom obstarávaní, alebo
c) žiada alebo prijme majetkový alebo iný prospech za to, že sa zdrží účasti na verejnom
obstarávaní,
Objektívna stránka skutkovej podstaty podľa § 268 spočíva v konaní páchateľa, ktorý
a) závažnejším spôsobom konania prinúti iného, aby sa zdržal účasti na podávaní návrhov pri
dražbe,
b) inému poskytne, ponúkne alebo sľúbi majetkový alebo iný prospech za to, že sa zdrží
podávania návrhov pri verejnej dražbe, alebo
c) žiada alebo prijme majetkový alebo iný prospech za to, že sa zdrží podávania návrhov pri
verejnej dražbe.
Páchateľom tohto trestného činu môže byť tak všeobecný subjekt, ako aj špeciálny subjekt.
Na naplnenie subjektívnej stránky trestného činu podľa § 266 až 268 sa vyžaduje úmyselné
zavinenie.

6. POŠKODZOVANIE SPOTREBITEĽA

Objektom tohto trestného činu je ochrana práv spotrebiteľa pri nadobudnutom tovare alebo
poskytnutých prácach či službách.
Objektívna stránka skutkovej podstaty spočíva v konaní páchateľa, ktorý poškodí spotrebiteľa
a spôsobí mu malú škodu tým, že
a) klame spotrebiteľa na kvalite, množstve alebo hmotnosti tovaru alebo druhu, akosti a
množstve poskytovaných výkonov, alebo
b) uvedie na trh výrobky, práce alebo služby a zatají pritom ich podstatné vady.
Páchateľom tohto trestného činu môže byť ktokoľvek (všeobecr subjekt).
Na naplnenie subjektívnej stránky trestného činu podľa § 269 sa vyžaduje úmyselné zavinenie.

TRESTNÉ ČINY PROTI MENE A TRESTNÉ ČINY DAŇOVÉ

Ustanovenia tretieho dielu postihujú rôzne formy trestnej činnosti, ktoré smerujú proti mene,
devízovému hospodárstvu, daňovému a poistnému systému a pod.
Objektom trestných činov je mena a peňažný obeh.
Objektívnu stránku tvoria útoky zamerané na:
 a) falšovanie, pozmeňovanie a neoprávnenú výrobu peňazí a cenných papierov,
uvádzanie takýchto peňazí a cenných papierov ako pravých alebo platných
b) prípravné konanie zamerané na falšovanie alebo pozmeňovanie peňazí, cenných
papierov, verejných listín, úradných peč; a úradných uzáverov
c) ohrozovanie obehu tuzemských peňazí (§ 2
d) falšovanie a pozmeňovanie kolkových známok, poštových cenín, nálepiek a
poštových pečiatok a kontrolných technických opatrení na označenie tovaru
e) skrátenie alebo neodvedenie dane a poistného, nezaplatenie dane,
f) porušenie predpisov o štátnych technických opatreniach na označenie tovaru
Subjekt je všeobecný.
Na naplnenie subjektívnej stránky trestných činov sa vyžaduje úmyselné zavinenie.

1. FALŠOVANIE, POZMEŇOVANIE A NEOPRÁVNENÁ VÝROBA PEŇAZÍ A

CENNÝCH PAPIEROV

§ 270
(1)Kto sebe alebo inému zadováži falšované, pozmeňované alebo neoprávnene vyrobené peniaze
alebo cenné papiere, alebo kto také cenné papiere alebo peniaze prechováva, potrestá sa odňatím
slobody na 3 až 8 rokov.
(2)Kto falšuje, pozmení, alebo neoprávnene vyrobí peniaze alebo cenné papiere, alebo kto falšuje,
pozmení alebo neoprávnene vyrobí peniaze alebo cenné papiere v úmysle dať ich ako pravé alebo ako
peniaze alebo cenné papiere vyššej hodnoty, alebo kto falšované, pozmenené alebo neoprávnene
vyrobené peniaze alebo cenné papiere dá ako pravé, potrestá sa odňatím slobody na 7-10 rokov.

Objektom tohto trestného činu je ochrana slovenských a cudzozemským peňazí a cenných papierov
pred ich falšovaním, pozmeňovaním a neoprávnenou výrobou.
Objektívna stránka odseku 1 spočíva v konaní páchateľa, ktorý sebe alebo inému zadováži
falšované, pozmenené alebo neoprávnene vyrobené peniaze alebo cenné papiere, alebo ktorý také
peniaze alebo cenné papiere prechováva.
Objektívna stránka odseku 2 spočíva v konaní páchateľa, ktorý falšuje, pozmění alebo neoprávnene
vyrobí peniaze alebo cenné papiere, alebo ktorý falšuje, pozmění alebo neoprávnene vyrobí peniaze
alebo cenné papiere v úmysle dať ich ako pravé alebo ako peniaze alebo cenné papiere vyššej hodnoty,
alebo ktorý falšované, pozmenené alebo neoprávnene vyrobené peniaze alebo cenné papiere dá ako
pravé.
Páchateľom tohto trestného činu môže byť ktokoľvek (všeobecný subjekt).
Na naplnenie subjektívnej stránky trestného činu podľa § 270 sa vyžaduje úmyselné zavinenie.
Zadovážením je akýkoľvek spôsob nadobudnutia falšovaných peňazí alebo falšovaných cenných
papierov, prípadne neoprávnene vyrobených.
Prechovávaním sa rozumie akákoľvek dispozícia falšovanými peniazmi alebo falšovanými cennými
papiermi, prípadne neoprávnene vyrobenými, ktorá nie je ich nadobudnutím ani daním do obehu.
Falšovaním sa rozumie úplné vyhotovenie peňazí alebo cenných papierov bez oprávnenia s cieľom,
aby vyzerali ako pravé, akýmkoľvek spôsobom. Falšovaním peňazí je aj zlepenie bankovky z iných
bankoviek.
Pozmeňovaním sa rozumie vykonanie zmeny na peniazoch alebo cenných papieroch, ktoré boli vzaté
z obehu, alebo úprava peňazí alebo cenných papierov s nižšou hodnotou na peniaze alebo cenné
papiere s vyššou hodnotou.
Neoprávnenou výrobou sa rozumie spravidla priemyselná, alebo remeselná výroba peňazí alebo
cenných papierov subjektom bez zákonného oprávnenia.
Na naplnenie znaku „dá ako pravé“ stačí akékoľvek páchateľovo odovzdávanie takýchto peňazí
alebo cenných papierov inej osobe ako pravých, pričom nie je rozhodujúce, akým spôsobom naložili
s takýmito peniazmi alebo cennými papiermi noví majitelia.
Trestnoprávna ochrana sa poskytuje zákonným peniazom.

2. UVÁDZANIE FALŠOVANÝCH, POZMENENÝCH A NEOPRÁVNENE

VYROBENÝCH PEŇAZÍ A CENNÝCH PAPIEROV

Objekt tohto trestného činu je ochrana slovenských a cudzozemským peňazí a cenných papierov pred
ich falšovaním, pozmeňovaním a neoprávnenou výrobou.
Objektívna stránka odseku 1 spočíva v konaní páchateľa, ktorý dovezie, vyvezie, prepraví, prijme
alebo získa falšované, pozmenené a neoprávnene vyrobené peniaze a cenné papiere s cieľom uviesť
ich do obehu.
Objektívna stránka odseku 2 spočíva v konaní páchateľa, ktorý falšované alebo pozmenené, alebo
neoprávnene vyrobené peniaze, ktorými mu bolo platené ako pravými, dá do obehu ako pravé.
Objektívna stránka odseku 3 spočíva v konaní páchateľa, ktorý použije falšované alebo pozmenené
alebo neoprávnene vyrobené cenné papiere ako pravé.
Páchateľom tohto trestného činu môže byť ktokoľvek (všeobecný subjekt).
Na naplnenie subjektívnej stránky trestného činu podľa § 271 sa vyžaduje úmyselné zavinenie.

3. VÝROBA A DRŽBA FALŠOVATEĽSKÉHO NÁČINIA

Objektom tohto trestného činu je ochrana meny a cenných papierov, verejných listín, úradných pečatí
a úradných uzáverov pred ich falšovaním alebo pozmeňovaním.
Objektívna stránka skutkovej podstaty spočíva v konaní páchateľa, ktorý vyrobí, sebe alebo inému
zadováži alebo prechováva nástroj alebo iný predmet, alebo počítačový program určený na falšovanie
alebo pozmeňovanie peňazí alebo ich ochranných prvkov, cenných papierov, verejných listín,
úradných pečatí a úradných uzáverov alebo znakov.
Páchateľom tohto trestného činu môže byť ktokoľvek (všeobecný subjekt), prípadne špeciálny
subjekt (odsek 2).
Na naplnenie subjektívnej stránky trestného činu podľa § 272 sa vyžaduje úmyselné zavinenie.

4. OHROZOVANIE OBEHU PEŇAZÍ

Objektom tohto trestného činu je ochrana nerušeného a funkčného peňažného obehu tuzemských
peňazí.
Objektívna stránka skutkovej podstaty spočíva v konaní páchateľa, ktorý bez zákonného dôvodu
odmieta tuzemské peniaze alebo poškodzuje tuzemské peniaze.
Páchateľom tohto trestného činu môže byť ktokoľvek (všeobecný subjekt).
Na naplnenie subjektívnej stránky trestného činu podľa § 273 sa vyžaduje úmyselné zavinenie.

5. FALŠOVANIE, POZMEŇOVANIE A NEDOVOLENÁ VÝROBA KOLKOVÝCH

ZNÁMOK, POŠTOVÝCH CENÍN, NÁLEPIEK A POŠTOVÝCH PEČIATOK

Objektom tohto trestného činu je ochrana poštových známok, poštových cenín, nálepiek a poštových
pečiatok pred ich falšovaním alebo pozmeňovaním.
Objektívna stránka skutkovej podstaty spočíva v konaní páchateľa, ktorý falšuje, pozmění alebo
neoprávnene vyrobí kolkové známky, tuzemské alebo cudzozemské poštové ceniny vrátane cenín
stiahnutých z obehu, poštové nálepky alebo poštové pečiatky v úmysle spôsobiť inému škodu alebo
zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech, alebo v konaní páchateľa, ktorý také známky,
ceniny, nálepky alebo pečiatky použije ako pravé.
Páchateľom tohto trestného činu môže byť ktokoľvek (všeobecný subjekt).
Na naplnenie subjektívnej stránky trestného činu sa vyžaduje úmyselné zavinenie.

6. FALŠOVANIE A POZMEŇOVANIE KONTROLNÝCH TECHNICKÝCH OPATRENÍ

NA OZNAČENIE TOVARU

Objektom tohto trestného činu je záujem štátu na ochrane trhu, zdravia spotrebiteľov nezávadným
tovarom, ako aj na zabezpečení príjmov štátneho rozpočtu.
Objektívna stránka skutkovej podstaty spočíva v konaní páchateľa, ktorý falšuje alebo pozmění
kontrolné známky, kontrolné pásky alebo iné kontrolné technické opatrenia na označenie tovaru na da-
ňové účely alebo na iné účely ustanovené všeobecne záväzným právnym predpisom v úmysle spôsobiť
inému škodu alebo zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech, alebo ktorý také kontrolné
známky uvádza do obehu alebo ich použije ako pravé alebo ich prechováva.
Páchateľom tohto trestného činu môže byť ktokoľvek (všeobecný subjekt).
Na naplnenie subjektívnej stránky trestného činu podľa § 275 sa vyžaduje úmyselné zavinenie.

7. SKRÁTENIE DANE A POISTNÉHO

Objektom tohto trestného činu je ochrana záujmu štátu a právnických osôb na riadnom vymáhaní
daní, resp. poistného.
Objektívna stránka skutkovej podstaty spočíva v konaní páchateľa, ktorý v malom rozsahu skráti
daň, poistné na sociálne poistenie, verejné zdravotné poistenie alebo príspevok na starobné dôchodko-
vé sporenie.
Páchateľom tohto trestného činu môže byť ktokoľvek (všeobecný subjekt).
Na naplnenie subjektívnej stránky trestného činu sa vyžaduje úmyselné zavinenie.

8. NEODVEDENIE DANE A POISTNÉHO

Objektom tohto trestného činu je ochrana záujmu štátu a právnických osôb na riadnom odvádzaní
dane, resp. poistného.
Objektívna stránka skutkovej podstaty spočíva v konaní páchateľa, ktorý
- v malom rozsahu zadrží a neodvedie určenému príjemcovi splatnú daň, poistné na
sociálne poistenie, verejné zdravotné poistenie alebo príspevok na starobné
dôchodkové sporenie, ktoré zrazí alebo vyberie podľa zákona, alebo
- neoprávnene v malom rozsahu uplatní nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty
alebo spotrebnej dane v úmysle zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený
prospech.
Páchateľom tohto trestného činu môže byť platiteľ dane, prípadne platiteľ.
Na naplnenie subjektívnej stránky trestného činu sa vyžaduje úmyselné zavinenie.

9. NEZAPLATENIE DANE

Objektom tohto trestného činu je ochrana záujmu štátu na riadnej úhrade dane.
Objektívna stránka skutkovej podstaty spočíva v konaní páchateľa, ktorý vo väčšom rozsahu
nezaplatí splatnú daň.
Páchateľom tohto trestného činu môže byť platiteľ dane, teda špeciálny subjekt.
Na naplnenie subjektívnej stránky trestného činu podľa § 278 sa vyžaduje úmyselné zavinenie.

10. PORUŠENIE PREDPISOV O ŠTÁTNYCH TECHNICKÝCH OPATRENIACH NA

OZNAČENIE TOVARU

Objektom tohto trestného činu je záujem štátu na riadnej kontrole pohybu tovaru a riadnom výbere
spotrebných daní z takéhoto tovaru.
Objektívna stránka skutkovej podstaty spočíva v konaní páchateľa, ktorý
- s kontrolnými známkami, kontrolnými páskami alebo inými kontrolnými
technickými opatreniami na označenie tovaru na daňové účely alebo na iné účely
ustanovené zákonom nakladá v rozpore so všeobecne záväzným právnym
predpisom v úmysle spôsobiť inému škodu alebo zadovážiť sebe alebo inému
neoprávnený prospech, alebo
- v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom dovezie, vyvezie, prepraví,
dá prepraviť, uvádza do obehu alebo prechováva tovar bez kontrolných známok,
kontrolných pások alebo bez iných kontrolných technických opatrení na jeho
označenie na daňové účely alebo na iné účely ustanovené zákonom.
Páchateľom tohto trestného činu môže byť ktokoľvek (všeobecný subjekt).
Na naplnenie subjektívnej stránky trestného činu sa vyžaduje úmyselné zavinenie.

TRESTNÉ ČINY PROTI PRIEMYSELNÝM PRÁVAM A PROTI AUTORSKÉMU PRÁVU

Objektom trestných činov zahrnutých do štvrtého dielu je ochrana práv k ochrannej známke, k
označeniu pôvodu výrobku alebo obchodnému menu, ochrana priemyselných práv a autorských práv.
Objektívnu stránku tvoria útoky zamerané na
a) neoprávnené uvedenie tovaru do obehu alebo poskytnutie služieb označených totožným
označením, na používanie ktorého výhradné právo patrí inému
b) neoprávnené porušovanie priemyselných práv
c) neoprávnené porušovanie autorských práv.
Subjekt trestných činov je všeobecný.
Na naplnenie subjektívnej stránky trestných činov sa vyžaduje úmyselné zavinenie.
 1. PORUŠOVANIE PRÁV K OCHRANNEJ ZNÁMKE, OZNAČENIU PÔVODU
VÝROBKU A OBCHODNÉMU MENU

Objektom tohto trestného činu je ochrana pred porušovaním práv k ochrannej známke, chránenému
označeniu pôvodu a obchodnému menu a pred ich neoprávneným použitím
Objektívna stránka odseku 1 spočíva v konaní páchateľa, ktorý uvedie do obehu tovar alebo
poskytne služby neoprávnene označené označením zhodným alebo zameniteľnými s ochrannou
známkou, ku ktorej právo používať ju patrí inému.
Objektívna stránka odseku 2 spočíva v konaní páchateľa, ktorý uvedie do obehu tovar neoprávnene
označený označením zhodným alebo zameniteľným so zapísaným označením pôvodu výrobku a ze-
mepisným označením výrobku, ku ktorému právo ho používať patrí inému, alebo neoprávnene použije
označenie zhodné alebo zameniteľné s obchodným menom alebo názvom právnickej osoby alebo fy-
zickej osoby.
Páchateľom tohto trestného činu môže byť ktokoľvek (všeobecný subjekt).
Na naplnenie subjektívnej stránky trestného činu podľa § 281 sa vyžaduje úmyselné zavinenie.

2. PORUŠOVANIE PRIEMYSELNÝCH PRÁV

Objektom tohto trestného činu je ochrana oprávnených držiteľov priemyselných práv pred
porušovaním a neoprávnenými zásahmi do týchto práv.
Objektívna stránka skutkovej podstaty spočíva v konaní páchateľa, ktorý neoprávnene zasiahne do
práv k patentu, úžitkovému vzoru, dizajnu, topografii polovodičového výrobku alebo do práv k uzna-
ným odrodám rastlín alebo plemenám zvierat.
Páchateľom tohto trestného činu môže byť ktokoľvek (všeobecný subjekt).
Na naplnenie subjektívnej stránky trestného činu sa vyžaduje úmyselné zavinenie.

3. PORUŠOVANIE AUTORSKÉHO PRÁVA

Objektom tohto trestného činu je ochrana diel i autorských práv k nim pred neoprávneným
nakladaním s nimi v súvislosti s vytvorením, použitím a šírením literárnych, vedeckých a umeleckých
diel, umeleckých výkonov v súvislosti s výrobou a používaním zvukových a zvukovo-obrazových
záznamov a činnosťou rozhlasových a televíznych vysielateľov a pod.
Objektívna stránka skutkovej podstaty spočíva v konaní páchatela, ktorý neoprávnene zasiahne do
zákonom chránených práv k dielu, umeleckému výkonu, zvukovému záznamu alebo zvukovo-
obrazovému záznamu, rozhlasovému vysielaniu alebo televíznemu vysielaniu alebo databáze.
Páchateľom tohto trestného činu môže byť ktokoľvek (všeobecný subjekt).
Na naplnenie subjektívnej stránky trestného činu sa vyžaduje úmyselné zavinenie.

24. Trestné činy všeobecne nebezpečné a trestné činy proti životnému

prostrediu
Objektom je najmä bezpečnosť života, zdravia ľudí, vlastníctvo a ekologická rovnováha v prírode.
Na naplnenie objektívnej stránky stačí už samo ohrozenie chráneného záujmu.
Subjekt je spravidla všeobecný, ale aj špeciálny (§ 290/1 pism a, Porušenie povinnosti pri hrozivej
tiesni, Kto zmarí alebo sťaží odvrátenie alebo zmiernenie hrozivej tiesne, ktorá priamo postihuje
skupinu osôb, tým že bez závažného dôvodu odoprie pomoc ktorá mu je podľa zákona uložená alebo
na ktorú sa zaviazal....)
Z hľadiska subjektívnej stránky sa pri väčšine TČ vyžaduje ohrozovací úmysel, podľa § 285, 288,
301, 304 zavinenie z nedbanlivosti, §307,308 obidve formy zavinenia.
V šiestej hlave osobitnej časti Trestného zákona sú zaradené prevažne ohrozovacie trestné činy,
ktorých následok spočíva vo vyvolaní stavu nebezpečenstva. To znamená, že na trestnú zodpovednosť
stačí samo ohrozenie chráneného záujmu.
Teória trestného práva rozlišuje dva druhy ohrozenia:
- abstraktné (vzdialené) nebezpečenstvo vo vzťahu k životu a zdraviu, ktoré je
dané pri trestnom čine ohrozenia pod vplyvom návykovej látky, nedovoleného
ozbrojovania a obchodovania so zbraňami, založenia, zosnovania a podporovania
zločineckej skupiny, založenia, zosnovania a podporovania teroristickej skupiny,
 nedovolenej výroby a držania jadrových materiálov, rádioaktívnych látok a
vysokorizikových chemických látok
- konkrétne (bezprostredné) ohrozenie sa vyžaduje pre trestnú zodpovednosť za
trestné činy všeobecného ohrozenia, poškodzovania a ohrozovania prevádzky
všeobecne prospešného zariadenia, porušovania povinností pri hrozivej tiesni,
ohrozenia bezpečnosti vzdušného dopravného prostriedku a lode,

V tejto hlave sa vyskytuje aj niekoľko poruchových trestných činov (napr. TČ poškodzovania alebo
ohrozovania prevádzky všeobecne prospešného zariadenie)
Charakteristickou črtou trestných činov uvedených v tejto hlave je, že väčšina skutkových podstát
má blanketový charakter. V mnohých prípadoch odkazujú na inú právnu úpravu napr. na zákon
o strelných zbraniach, na zákony o ochrane životného prostredia a pod. Tieto trestné činy úzko súvisia
s trestnými činmi proti životu a zdraviu a trestnými činmi proti majetku.

Základné pojmy
Vydaním ľudí do nebezpečenstva smrti alebo ťažkej ujmy na zdraví sa rozumie vydanie do
nebezpečenstva smrti alebo ťažkej ujmy na zdraví najmenej siedmich osôb.
Vydaním cudzieho majetku do nebezpečenstva škody veľkého rozsahu sa rozumie konanie
páchateľa, ktorým bezprostredne vystavuje cudzí majetok do nebezpečenstva vzniku škody veľkého
rozsahu.
Stav vylučujúci spôsobilosť je stav keď človek nie je schopný bezpečne vykonávať určitú činnosť.
Podľa lekárskych poznatkov vodič motorového vozidla nie je schopný viesť motorové vozidlo, ak
hladina alkoholu v jeho krvi dosiahla aspoň 1,00 g/kg.
Zbraňou hromadne účinnou je zbraň, ktorá pri obvyklom použití je spôsobilá súčasne usmrtiť alebo
zraniť viac osôb (guľomet, samopal, granát).
Životným prostredím je všetko, čo vytvára prirodzené podmienky na existenciu organizmov vrátane
človeka a je predpokladom ich ďalšieho vývoja. Jeho zložkami sú najmä ovzdušie, voda, horniny,
pôda, organizmy.
Neoprávneným zásahom je každé úmyselné konanie, ktorým páchateľ zasahuje do poľovníckeho
a rybárskeho práva bez príslušného povolenia. Pre trestnú zodpovednosť je irelevantné, že ulovenú
zver alebo rybu páchateľ opäť pustí.

Šiesta hlava sa člení na dva diely:

Prvý diel Trestné činy všeobecne nebezpečné
Všeobecné ohrozenie, Poškodzovanie a ohrozovanie prevádzky všeobecne prospešného zariadenia,
Ohrozenie pod vplyvom návykovej látky, Porušovanie povinnosti pri hrozivej tiesni, Ohrozenie
bezpečnosti vzdušného dopravného prostriedku a lode, Zavlečenie vzdušného dopravného prostriedku
do cudziny, Nedovolené ozbrojovanie a obchodovanie so zbraňami, Založenie, zosnovanie a
podporovanie zločineckej skupiny, Založenie, zosnovanie a podporovanie teroristickej skupiny,
Nedovolená výroba a držanie jadrových materiálov, rádioaktívnych látok a vysokorizikových
chemických látok
Druhý diel Trestné činy proti životnému prostrediu
Ohrozenie a poškodenie životného prostredia, Neoprávnené nakladanie s odpadmi, Porušovanie
ochrany vôd a ovzdušia, Porušovanie ochrany rastlín a živočíchov, Porušovanie ochrany stromov
a krov, Šírenie nákazlivej choroby zvierat a rastlín, Únik organizmov, Pytliactvo

TRESTNÉ ČINY VŠEOBECNE NEBEZPEČNÉ

V prvom diele šiestej hlavy osobitnej časti sú zaradené predovšetkým ohrozovacie trestné činy, ktoré
ohrozujú bezpečnosť ľudí a majetku.
Druhovým objektom všeobecne nebezpečných trestných činov je bezpečnosť života, zdravia ľudí a
majetku.
Na naplnenie objektívnej stránky týchto trestných činov stačí už samo ohrozenie chráneného
záujmu.
Subjekt v prvom diele šiestej hlavy osobitnej časti Trestného zákona je spravidla všeobecný, len v
ustanovení § 290 ods. 1 (porušovanie povinnosti pri hrozivej tiesni) sa vyžaduje špeciálny subjekt, t.j.
páchateľom môže byť iba osoba, ktorej bola povinnosť poskytnúť pomoc uložená zákonom.
Na naplnenie subjektívnej stránky sa pri väčšine trestných činov šiestej hlavy vyžaduje ohrozovací
úmysel, iba v ustanoveniach § 285 (všeobecné ohrozenie) a § 288 (Poškodzovanie a ohrozovanie
prevádzky všeobecne prospešného zariadenia) sa vyžaduje zavinenie z nedbanlivosti.
 1. VŠEOBECNÉ OHROZENIE

Všeobecné nebezpečenstvo - Toto nebezpečenstvo spočíva vo vydaní ľudí do nebezpečenstva smrti

alebo ťažkej ujmy na zdraví alebo vo vydaní cudzieho majetku do nebezpečenstva škody velkého
rozsahu tým, že páchateľ spôsobí požiar alebo povodeň alebo poruchu či haváriu prostriedku
hromadnej prepravy alebo škodlivý účinok výbušnín, plynu, elektriny, rádioaktivity alebo iných
podobne nebezpečných látok alebo síl, alebo sa dopustí iného podobne nebezpečného konania.
Všeobecné nebezpečenstvo nastáva vtedy, ak ľuďom hrozí bezprostredné a konkrétne nebezpečenstvo
smrti alebo ťažkej ujmy na zdraví alebo cudziemu majetku škoda velkého rozsahu.

Trestný čin všeobecného ohrozenia v zmysle § 284 možno spáchať dvoma formami:
1. spôsobením všeobecného nebezpečenstva,
2. zvýšením všeobecného nebezpečenstva alebo sťažením jeho odvrátenia alebo zmiernenia.

Vydaním ľudí do nebezpečenstva smrti alebo ťažkej ujmy na zdraví sa v zmysle tohto
ustanovenia podľa ustálenej súdnej praxe rozumie vydanie najmenej siedmich osôb skutočne
prítomných do nebezpečenstva smrti alebo ťažkej ujmy na zdraví. Nestačí nebezpečenstvo ujmy na
zdraví, ktoré dosahuje intenzitu ťažkej ujmy na zdraví.
Vydaním cudzieho majetku do nebezpečenstva škody veľkého rozsahu sa rozumie konanie
páchateľa, ktorým bezprostredne vystavuje cudzí majetok možnosti vzniku škody veľkého rozsahu.
Cudzím majetkom sa rozumie majetok, ktorý nepatrí páchateľovi, alebo nepatrí výlučne jemu.
Ohrozenie a poškodenie vlastného majetku, pokiaľ nie je ohrozený cudzí majetok, alebo nehrozí
nebezpečenstvo smrti alebo ťažkej ujmy na zdraví najmenej 7 osobám, nezakladá trestnú
zodpovednosť za všeobecné ohrozenie.
Druhá forma uvedená v odseku 1 písm. b) postihuje páchateľa, ktorý všeobecné nebezpečenstvo
zvýši alebo stáží jeho odvrátenie alebo zmiernenie.
Zvýšením všeobecného nebezpečenstva sa rozumie konanie, ktorým páchateľ nemusel spôsobiť
všeobecné nebezpečenstvo, ale prispieva k jeho väčšej intenzite (napr. páchateľ nespôsobí požiar, ale
prilieva do neho olej)
Vzhľadom na to, že spôsoby konania sú v skutkovej podstate uvedené alternatívne , t.j. buď vydanie
ľudí do nebezpečenstva smrti alebo ťažkej ujmy na zdraví, alebo cudzí majetok do nebezpečenstva
škody veľkého rozsahu, na naplnenie znakov skutkovej podstaty trestného činu všeobecného
ohrozenia stačí, ak páchateľ svojim konaním ohrozil alebo porušil len jeden z týchto chránených
záujmov.
Na naplnenie objektívnej stránky stačí už samo ohrozenie chráneného záujmu.
Pre stav všeobecného ohrozenia je charakteristické priblíženie sa k poruche až do takej miery, aby
z konania páchateľa ľuďom bezprostredne hrozilo konkrétne nebezpečenstvo smrti alebo ťažkej ujmy
na zdraví, alebo cudziemu majetku nebezpečenstvo škody veľkého rozsahu.
Pokus trestného činu všeobecného ohrozenia je v zásade vylúčený, lebo trestný čin je dokonaný už
samým ohrozením.

2. POŠKODZOVANIE A OHROZOVANIE PREVÁDZKY VŠEOBECNE

PROSPEŠNÉHO ZARIADENIA

Tieto ustanovenia upravujú podmienky trestnej zodpovednosti páchateľov za trestné činy

poškodzovania a ohrozovania prevádzky všeobecne prospešného zariadenia spáchaného úmyselne (§
286, 287) alebo z nedbanlivosti (§ 288).
Za všeobecne prospešné zariadenie sa považuje technicky zložitejšie verejné zariadenie, ktoré už
podľa svojej povahy slúži potrebám velkého, prípadne neobmedzeného okruhu osôb, alebo je určené
obmedzenému okruhu za predpokladu, že má verejnú povahu, aj keď to zákon výslovne neuvádza. Z
hľadiska objektívnej stránky na trestnost činu podľa § 286 ods. 1 a § 288 stačí ohrozenie prevádzky
takéhoto zariadenia. Nevyžaduje sa, aby bolo toto zariadenie poškodené.
Poškodzovanie a ohrozovanie prevádzky všeobecne prospešného zariadenia je v zmysle § 288
trestné aj z nedbanlivosti.

3. OHROZENIE POD VPLYVOM NÁVYKOVEJ LÁTKY

Ustanovenie zabezpečuje ochranu života a zdravia ľudí a majetok pred osobami, ktoré pod vplyvom
návykovej látky pri výkone povolania alebo inej činnosti ohrozujú život zdravie alebo majetok.
Objektívna stránka spočíva v tom, že páchateľ v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si
privodil vplyvom návykovej látky, vykonáva zamestnanie alebo inú činnosť, pri ktorých by
mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku,
a) hoci bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený alebo z
výkonu trestu odňatia slobody uloženého za taký čin prepustený,
b) hoci bol za obdobný čin spáchaný pod vplyvom návykovej látky v predchádzajúcich
dvadsiatich štyroch mesiacoch postihnutý, alebo
c) spôsobil, čo aj z nedbanlivosti, inému ublíženie na zdraví alebo väčšiu škodu na cudzom
majetku,
d) pri výkone zamestnania alebo inej činnosti, pri ktorých je vplyv návykovej látky obzvlášť
nebezpečný, najmä ak vedie prostriedok hromadnej prepravy.
Odsúdeným sa rozumie páchateľ, ktorý bol právoplatným rozsudkom uznaný za vinného. To neplatí,
ak je odsúdenie zahladené.
Prostriedkom hromadnej prepravy sa rozumie vec spôsobilá na prepravu najmenej deviatich osôb.

4. PORUŠOVANIE POVINNOSTI PRI HROZIVEJ TIESNI

Za hrozivú tieseň treba považovať stav, v ktorom je viac ľudí súčasne vydaných citeľným útrapám
(napr. povodni, nebezpečnej radiácii, epidémii a pod.) z hladu, smädu, choroby a pod.
Konanie páchateľa zakladá trestnú zodpovednosť len vtedy, keď stav hrozivej tiesne existuje alebo
bezprostredne hrozí (napr. voda pri povodni sa začína rozlievať z koryta rieky). Závažným dôvodom
na odopretie pomoci inou osobou môže byť napríklad ochorenie, momentálna fyzická alebo
duševná indispozícia alebo plnenie rovnako závažnej alebo závažnejšej povinnosti. Povinnosť
uloženú podlá zákona má napríklad lekár, hasič.
Trestného konania sa dopustí ten, kto zmarí alebo sťaží odvrátenie alebo zmiernenie hrozivej
tiesne, ktorá priamo postihuje skupinu osôb, tým, že bez závažného dôvodu
a) odoprie pomoc, ktorá je mu podľa zákona uložená alebo na ktorú sa zaviazal, alebo
b) zmarí poskytnutie takej pomoci inou osobou,
Páchateľom pri odopretí pomoci v zmysle písmena a) je len ten, kto má povinnosť pomoc poskytnúť,
t.j. špeciálny subjekt. Páchateľom zmarenia poskytnutia pomoci v zmysle písmena b) je ktorákoľvek
trestne zodpovedná osoba.

5. OHROZENIE BEZPEČNOSTI VZDUŠNÉHO DOPRAVNÉHO PROSTRIEDKU

A LODE

Ustanovenie § 291 poskytuje ochranu civilným vzdušným dopravným prostriedkom a lodiam pred
násilnými útokmi a nesprávnou navigáciou s úmyslom získať alebo vykonávať nad takýmto
dopravným prostriedkom kontrolu.
V skutkovej podstate trestného činu sa vyskytuje nepovinný znak objektívnej stránky, a to miesto
spáchania trestného činu „na palube". Tohto trestného činu sa môže páchateľ dopustiť iba na palube
vzdušného dopravného prostriedku alebo lode.
Ako nepovinný znak subjektívnej stránky je uvedený motív trestného činu, t.j. získať alebo
vykonávať kontrolu nad takýmto prostriedkom.

6. ZAVLEČENIE VZDUŠNÉHO DOPRAVNÉHO PROSTRIEDKU DO CUDZINY

Toto ustanovenie zabezpečuje ochranu leteckej dopravy pred zavlečením dopravného prostriedku do
cudziny.
Na dokonanie trestného činu v zmysle sa nevyžaduje, aby vzdušný dopravný prostriedok bol
zavlečený do cudziny. Trestný čin je dokonaný, ak sa páchateľ zmocní vzdušného dopravného pro-
striedku s úmyslom zavliecť ho do cudziny, alebo ak neoprávnene použije taký prostriedok, ktorý mu
bol zverený.

7. NEDOVOLENÉ OZBROJOVANIE A OBCHODOVANIE SO ZBRAŇAMI

Objektom týchto trestných činov je bezpečnosť ľudí a majetku pred možným ohrozením života,
zdravia a majetku, ktoré vyplýva z nekontrolovateľnej výroby a držania predmetov, ktoré majú nebez-
pečnú povahu, ktoré môžu spôsobiť nebezpečenstvo ohrozenia života, zdravia a majetku.
Trestný čin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami môže byť spáchaný
nasledovnými formami:
1. neoprávnené nakladanie so strelivom - páchateľ sebe alebo inému bez povolenia vyrobí,
dovezie, vyvezie, prevezie, prepraví, zadováži alebo drží strelivo, alebo takú činnosť
sprostredkuje
2. neoprávnené nakladanie so strelnou zbraňou alebo jej komponentom - páchateľ sebe alebo
inému bez povolenia vyrobí, dovezie, vyvezie, prepraví, zadováži alebo drží strelnú zbraň, jej
súčasť alebo komponent alebo bez označenia zbrane určeného najej identifikáciu podľa
medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, alebo takú činnosť
sprostredkuje
3. falšovanie a pozmeňovanie identifikačných znakov zbrane
4. neoprávnené nakladanie s hromadne účinnou zbraňou alebo výbušninou
5. nakladanie s protipechotnými mínami
6. používanie alebo projektovanie prevádzky na výrobu chemických zbraní
Je trestné, ak páchateľ sfalšuje, neoprávnene zahladí alebo inak pozmení identifikačné číslo na
zbrani.

8. ZALOŽENIE, ZOSNOVANIE A PODPOROVANIE ZLOČINECKEJ SKUPINY

9. ZALOŽENIE, ZOSNOVANIE A PODPOROVANIE TERORISTICKEJ SKUPINY

Zločineckou skupinou sa rozumie štruktúrovaná skupina najmenej troch osôb, ktorá existuje počas
určitého časového obdobia a koná koordinovane s cieľom spáchať jeden alebo viacej zločinov, trestný
čin legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 233 alebo niektorý z trestných činov korupcie podľa
ôsmej hlavy tretieho dielu osobitnej časti na účely priameho alebo nepriameho získania finančnej
alebo inej výhody.
Teroristickou skupinou sa rozumie štruktúrovaná skupina najmenej troch osôb, ktorá existuje počas
určitého časového obdobia na účely spáchania trestného činu teroru alebo trestného činu terorizmu.
Činnosťou pre zločineckú skupinu alebo teroristickú skupinu sa rozumie úmyselná účasť v takej
skupine alebo iné úmyselné konanie na účely
a) zachovania existencie takej skupiny, alebo
b) spáchania uvedených trestných činov takou skupinou.

10.NEDOVOLENÁ VÝROBA A DRŽANIE JADROVÝCH MATERIÁLOV,

RÁDIOAKTÍVNYCH LÁTOK A VYSOKORIZIKOVÝCH CHEMICKÝCH LÁTOK

Zmyslom tejto úpravy je ochrana bezpečnosti ľudí a spoločnosti proti možnému ohrozeniu, ktoré
vyplýva z nekontrolovateľnej výroby, dovozu, prechovávania a zadovažovania jadrových materiálov,
rádioaktívnych látok a vysokorizikových chemických látok.
Uvedený trestný čin má dve formy:
1. páchateľ bez povolenia vyrobí, dovezie, vyvezie, prevezie, kúpi, predá, vymení, upraví,
použije, dá na prepravu alebo inak sebe alebo inému zadováži alebo prechováva jadrový alebo
iný obdobný rádioaktívny materiál alebo vysoko rizikovú chemickú látku, alebo veci určené
na jej výrobu
2. páchateľ vyrobí, sebe alebo inému zadováži alebo prechováva predmet určený (zariadenie a
prístroje) na nedovolenú výrobu jadrovej alebo obdobnej rádioaktívnej látky, alebo vysoko
rizikovej chemickej látky

TRESTNÉ ČINY PROTI ŽIVOTNÉMU PROSTREDIU

Právo na ochranu životného prostredia patrí medzi základné ľudské práva a slobody. Ochrane životného
prostredia sa v posledných desaťročiach venuje mimoriadna pozornosť, lebo spolu s rozvojom civilizácie narastá
aj znečisťovanie životného prostredia.
Právna úprava starostlivosti o životné prostredie je obsiahnutá v množstve právnych predpisov:
- v ústave
- medzinárodných zmluvách
- aktoch Európskej únie
 - zákonoch
Charakteristickým znakom trestných činov proti životnému prostrediu je, že okrem niektorých
výnimiek, všetky ustanovenia majú blanketový charakter, t.j. odkazujú na iné všeobecne záväzné
právne predpisy.
Objektom druhého dielu šiestej hlavy osobitnej časti Trestného zákona je záujem na ochrane
životného prostredia, čistote ovzdušia vody a pôdy, na zachovaní ekologickej rovnováhy v prírode a
zachovaní všetkých druhov rastlín a živočíchov pre budúce generácie.
Z hľadiska objektívnej stránky spravidla stačí samo ohrozenie chráneného záujmu, spôsobenie
poruchy na chránenom záujme.
Subjekt pri týchto trestných činoch je spravidla všeobecný.
Subjektívna stránka vyžaduje úmyselné zavinenie, s výnimkou trestných činov ohrozenia a
poškodenia životného prostredia a porušovanie ochrany vôd a ovzdušia, pri ktorých sa vyžaduje
zavinenie z nedbanlivosti. Pri trestných činoch šírenia nákazlivej choroby zvierat a rastlín sú možné
obidve formy zavinenia -„čo aj z nedbanlivosti".

1. OHROZENIE A POŠKODENIE ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA

Tieto trestné činy majú vo vzťahu k nasledujúcim ustanoveniam „všeobecný charakter“. To znamená,
že ostatné trestné činy v tomto diele sú k týmto trestným činom spravidla vo vzťahu subsidiarity alebo
špeciality (poskytujú ochranu jednotlivým zložkám životného prostredia) a jednočinný súbeh medzi
trestnými činmi ohrozenia a poškodenia životného prostredia s týmito trestnými činmi je preto
vylúčený.
Skutková podstata uvedených trestných činov má blanketový charakter, odkazuje na všeobecne
záväzné právne predpisy o ochrane životného prostredia alebo o ochrane prírodných zdrojov.
Sú to ohrozovacie trestné činy, nevyžaduje sa teda, aby k poškodeniu životnému prostrediu došlo,
stačí, ak páchateľ vydá životné prostredie do nebezpečenstva vzniku malej škody pri nedbanlivostnej
forme väčšej škody.
Trestný čin ohrozenia a poškodenia životného prostredia má dve formy:
1. vydanie životného prostredia do nebezpečenstva vzniku malej škody porušením všeobecne
záväzných právnych predpisov,
2. neoprávnené postavenie stavby v chránenom území (iba pri úmyselnej forme)
Pri úmyselnej forme trestného činu ohrozenia a poškodenia životného prostredia je páchateľ trestný,
ak v chránenom území neoprávnene postaví stavbu.
Z hľadiska subjektívnej stránky sa pri trestnom čine podľa § 300 vyžaduje úmyselné zavinenie, pri
trestnom čine v zmysle § 301 zavinenie z nedbanlivosti.

2. NEOPRÁVNENÉ NAKLADANIE S ODPADMI

Skutková podstata trestného činu neoprávneného nakladania s odpadmi umožňuje trestne postihovať
hrubé porušovanie predpisov o hospodárení s odpadmi.
Na trestnú zodpovednosť sa vyžaduje protiprávne nakladanie s odpadmi v malom rozsahu.
Za nakladanie s odpadmi sa považuje zber, preprava, vývoz, dovoz, zhodnocovanie, zneškodňovanie
a ukladanie odpadov.

3. PORUŠOVANIE OCHRANY VÔD A OVZDUŠIA

Na trestnosť sa vyžaduje, aby páchateľ v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi na

ochranu vôd a ovzdušia spôsobil zhoršenie kvality povrchových, pozemných vôd alebo ovzdušia tak,
že spôsobí škodu v značnom rozsahu.
Na rozdiel od predošlých trestných činov, tieto trestné činy sa z hľadiska následku zaraďujú medzi
poruchové trestné činy.
Z hľadiska subjektívnej stránky v ustanovení § 303 sa vyžaduje úmyselné zavinenie, v ustanovení §
304 sa vyžaduje zavinenie z nedbanlivosti.

4. PORUŠOVANIE OCHRANY RASTLÍN A ŽIVOČÍCHOV

5. PORUŠOVANIE OCHRANY STROMOV A KROV

Ustanovenie poskytuje ochranu živočíchom a rastlinám, najmä pred narušovaním ekologickej rovno-
váhy, v dôsledku čoho sa niektoré druhy rastlín a živočíchov stávajú ohrozenými.
Uvedené ustanovenia pozostávajú z troch skutkových podstát:
1. protiprávne konanie vo väčšom rozsahu spočívajúce v poškodzovaní chránených rastlín,
chránených živočíchov a ich biotopov, ohrozovanie chránených stromov a krov, alebo
ohrozenie živočíšneho druhu
2. protiprávne nakladanie vo väčšom rozsahu s chránenými exemplármi, alebo neoprávnený
zásah do nezameniteľného označenia exemplárov
3. neoprávnené poškodenie alebo zničenie stromu, kra alebo ich neoprávnený výrub vo väčšom
rozsahu v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi na úseku lesného
hospodárstva

6.ŠÍRENIE NÁKAZLIVEJ CHOROBY ZVIERAT A RASTLÍN

Tieto ustanovenia zabezpečujú ochranu domácim alebo hospodársky dôležitým zvieratám alebo
úžitkovým rastlinám pred nákazlivými chorobami, resp. škodcami. Sekundárnym objektom je
ochrana produkcie zdravotne nezávadných potravín a iných poľnohospodárskych produktov, a teda
nepriamo je nimi chránený aj život a zdravie ľudí.
Uvedený trestný čin má dve formy:
1. spôsobenie nebezpečenstva zavlečenia nákazlivej choroby domácich alebo hospodársky
dôležitých zvierat
2. spôsobenie nebezpečenstva zavlečenia nákazlivej choroby alebo škodcu úžitkových rastlín
Z hľadiska subjektívnej stránky sú možné obidve formy zavinenia.

7. ÚNIK ORGANIZMOV

Uvedené ustanovenie zabezpečuje ochranu pred geneticky modifikovanými organizmami, ktoré môžu
ohroziť ľudí alebo životné prostredie.
Z hľadiska subjektívnej stránky sa vyžaduje úmyselné zavinenie.

8. PYTLIACTVO

Objektom tohto trestného činu je ochrana živočíchov pred nekontrolovateľným lovom lovnej zveri a
rýb.
Trestný čin pytliactva možno spáchať niekoľkými formami:
1. lovenie zveri alebo rýb bez povolenia,
2. lovenie zveri alebo rýb v čase ich ochrany,
3. lovenie zveri alebo rýb zakázaným spôsobom,
4. ukrytie, prechovávanie alebo prevedenie na seba alebo na iného zveri alebo rýb neoprávnene
ulovených alebo nájdených.

25. Trestné činy proti republike

Siedma hlava poskytuje ochranu základným skupinovým záujmom SR tým, že upravuje TČ
poškodzujúce alebo ohrozujúce jej ústavné zriadenie, územnú celistvosť, samostatnosť, zvrchovanosť,
obranyschopnosť a bezpečnosť v oblasti skutočností utajovaných na ochranu jej záujmov. S tým, že
poskytuje ochranu aj utajovaným skutočnostiam, ktoré sú v záujme iného štátu, medzinárodnej
organizácie, nadnárodnej organizácie, alebo združenia štátov, na ochranu ktorých sa SR zmluvne
zaviazala.

Právna úprava TČ proti republike sa vyznačuje 2 základnými charakteristickými znakmi:

1. Postihujú predovšetkým rôzne formy protištátnej činnosti,
2. Postihujú aj trestnú činnosť riadenú z cudziny alebo trestnú činnosť orientovanú na cudzinu.
 Siedma hlava osobitnej časti TZ poskytuje teda ochranu záujmom SR proti trestným činom, ktoré sú
namierené proti jej základom a proti jej bezpečnosti v oblasti najdôležitejších utajovaných
skutočností. Na základe takto diferencovaných druhových objektov sa siedma hlava osobitnej časti TZ
člení na dva diely:
Prvý diel Trestné činy proti základom republiky
Vlastizrada, Úklady proti Slovenskej republike, Teror, Záškodníctvo, Sabotáž
- všetky tieto TČ sú zločinmi podľa § 11 ods. 1
- Vlastizrada, úklady a teror sú obzvlášť závažnými podľa § 11 ods. 3
Druhý diel Trestné činy proti bezpečnosti republiky
Vyzvedačstvo, Ohrozenie utajovanej skutočnosti

Druhovým objektom je ústavné zriadenie, územná celistvosť, samostatnosť, zvrchovanosť,

obranyschopnosť a bezpečnosť SR.
Objektívna stránka spočíva v rôznorodých útokoch, ktoré poškodzujú alebo ohrozujú ústavné
zriadenie, územnú celistvosť atď. Sekundárne ide o útoky zamerané na poškodenie alebo ohrozenie
života a zdravia ľudí, a majetku.
Subjekt je spravidla všeobecný, páchateľom môže byť ktorákoľvek trestne zodpovedná osoba.
Výnimkou je § 311 vlastizrada (špeciálny subjekt tj občan SR).
Subjektívna stránka si vyžaduje úmyselné zavinenie. Okrem vlastizrady a úkladov proti SR, kde ide
aj o pohnútku alebo cieľ spáchania TČ.
Ústavným zriadením SR sa rozumie demokratický systém základných práv a slobôd garantovaný
ústavou SR, usporiadaním a fungovaním orgánov štátnej moci, územnej samosprávy a politických
strán a hnutí, upravený ústavou SR.

Základné pojmy
Územná celistvosť = jednota a nedeliteľnosť štátneho územia republiky a jednota štátnej moci na
celom území štátu.
Samostatnosť republiky znemená jej zvrchované a neobmedzené právo rozhodovať o všetkých
štátnych otázkach svojej vnútornej a zahraničnej politiky, bez zásahov zvonka a bez závislosti jej
štátnej moci od inej. Jediné prístupné obmedzenie je v rámci medzinárodnej zmluvy, ktorú SR
ratifikovala.
Zvrchovanosť je nezávislý výkon štátnej moci na určitom území a je nevyhnutným predpokladom
existencie štátu.
Obranyschopnosť = spôsobilosť účinne sa brániť a odvrátiť ozbrojenou silou napadnutie alebo
ohrozenie SE tak, aby bola zaručená jej bezpečnosť, ako aj spôsobilosť plniť záväzky vyplývajúce z
členstva vo vojenských zoskupeniach.
Bezpečnosť je stav, v ktorom je zachovávaný mier a bezpečnosť štátu, jeho demokratický poriadok a
zvrchovanosť, nedotknuteľnosť štátnych hraníc atď.
Občanom SR je osoba, ktorá má štátne občianstvo SR. Páchateľom môže byť aj osoba, ktorá má
v čase spáchania činu okrem občianstva SR aj občianstvo iného štátu.
Cudzou mocou sa rozumejú cudzie štáty a ich vojenské alebo iné zoskupenia predstavované ich
organizáciami a orgánmi, akými sú najmä osoby vykonávajúce spravodajskú činnosť, vojenskí
funkcionári, diplomati a iní štátni úradníci.
Ústavným zriadením sa rozumie demokratický systém základných práv a slobôd garantovaný
náležitým usporiadaním a fungovaním orgánov verejnej moci, územnej samosprávy a politických strán
a hnutí upravený Ústavou SR.
Skupinou osôb sa rozumejú najmenej 3 osoby.

TRESTNÉ ČINY PROTI ZÁKLADOM REPUBLIKY

Všetky tieto trestné činy sú už v základnej skutkovej podstate zločinmi. Trestné činy vlastizrady,
úkladov proti Slovenskej republike a teroru sú už v základnej skutkovej podstate obzvlášť závažnými
zločinmi.
Uvedené trestné činy chránia ústavné základy republiky, ktorými sa rozumejú ústavné zriadenie,
územná celistvosť, samostatnosť, zvrchovanosť a obranyschopnosť Slovenskej republiky. Spomínané
chránené záujmy, ktoré tvoria základy republiky, sú v jednotlivých trestných činoch prvého dielu aj
výslovne uvedené a predstavujú primárne objekty týchto trestných činov. Ťažiskom ochrany podľa
prvého dielu je ústavné zriadenie Slovenskej republiky, ktoré je spoločným primárnym objektom
pri všetkých uvedených trestných činoch. K ústavnému zriadeniu Slovenskej republiky potom pri
jednotlivých trestných činov prvého dielu, pristupujú ako primárne objekty aj samostatnosť,
zvrchovanosť alebo územná celistvosť Slovenskej republiky a obranyschopnosť. Okrem týchto
primárnych objektov, skutkovými podstatami trestných činov prvého dielu sa poskytuje ochrana aj
sekundárnym objektom, ktorými sú život a zdravie ľudí, ale aj iné cudzie alebo aj vlastné materiálne
či nemateriálne hodnoty.
Ústavným zriadením Slovenskej republiky sa rozumie demokratický systém základných práv a
slobôd garantovaný náležitým usporiadaním a fungovaním orgánov štátnej moci, územnej samosprávy
a politických strán a hnutí, upravený Ústavou Slovenskej republiky.

Objektívna stránka trestných činov prvého dielu spočíva v rôznorodých útokoch, ktoré primárne
poškodzujú alebo ohrozujú ústavné zriadenie, územnú celistvosť, samostatnosť, zvrchovanosť a
obranyschopnosť Slovenskej republiky.
Subjekt je spravidla všeobecný, páchateľom teda môže byť ktorákoľvek trestne zodpovedná osoba.
Výnimkou je trestný čin vlastizrady, kde sa vyžaduje špeciálny subjekt, tj. občan Slovenskej
republiky. Podobne je to aj v prípade trestného činu sabotáže, kde je špeciálny subjekt vymedzený
tým, že konania sa môže dopustiť len osoba, ktorá zneužije svoje zamestnanie, povolanie, postavenie
alebo svoju funkciu.
Subjektívna stránka všetkých trestných činov prvého dielu je založená na úmyselnom zavinení, čo je
pri každom z nich, okrem trestného činu vlastizrady a trestného činu úkladov proti Slovenskej
republike, zdôraznené aj pohnútkou alebo cieľom spáchania trestného činu.

TČ prvého dielu možno rozdeliť podľa závažnosti na:

1. Najzávažnejšie = vlastizrada § 311, teror § 313 a 314, záškodníctvo § 315 a 316 a sabotáž §
317, a to v spojení s cudzou mocou alebo združením
2. TČ úkladov proti SR § 312, teroru podľa § 313, záškodníctvo § 315 a sabotáž § 317
3. TČ teroru, záškodníctva, ktoré majú subsidiárnu povahu vo vzťahu k TČ uvedeným v druhej
skupine s tým istým názvom, a to TČ teroru podľa § 314, záškodníctva § 316

1. VLASTIZRADA

§311
Občan SR, ktorý v spojení s cudzou mocou alebo cudzím činiteľom spácha trestný čin úkladov proti
Slovenskej republike, teroru, záškodníctva, alebo sabotáže, potrestá sa odňatím slobody na 15 – 25
rokov, alebo trestom odňatia slobody na doživotie.

Trestný čin vlastizrady sa odlišuje od ostatných trestných činov predovšetkým tým, že expresis verbis
( výslovne ) neuvádza objektívnu stránku skutkovej podstaty trestného činu, ale odkazuje na celý
súbor objektívnych stránok skutkových podstát trestných činov prvého dielu 7 hlavy osobitnej časti
TZ uvedených v jeho skutkovej podstate. Ink to možno vyjadriť tak, že
objektívna stránka skutkovej podstaty trestného činu vlastizrady spočíva v tom, že páchateľ (v
prípade trestného činu vlastizrady výlučne občan Slovenskej republiky) v spojení s cudzou mocou
alebo s cudzím činiteľom spácha trestný čin úkladov proti Slovenskej republike, teroru, záškodníctva
alebo sabotáže.
Spojenie s cudzou mocou alebo s cudzím činiteľom môže byť priame alebo nepriame, napr. za
pomoci sprostredkovateľa, a to prostredníctvom orgánov cudzieho štátu. Pod pojmom spojenie treba
rozumieť trestnú súčinnosť vo forme spolupáchateľstva alebo niektorej formy účastníctva.
Páchateľom trestného činu vlastizrady môže byť len štátny občan Slovenskej republiky. V tomto
prípade teda ide špeciálny subjekt, ktorý má určité postavenie.
Z hľadiska zavinenia sa pri vlastizrade vyžaduje úmyselné zavinenie. To znamená, že z konania
páchateľa musí vyplývať úmysel spáchať jednak niektorý z trestných činov uvedený v jeho skutkovej
podstate a jednak spáchať trestný čin v spojení s cudzou mocou alebo cudzím činiteľom.

2. ÚKLADY PROTI SLOVENSKEJ REPUBLIKE

Skutková podstata tohto trestného činu poskytuje ochranu základom Slovenskej republiky tým, že
chráni jej ústavné zriadenie, samostatnosť, zvrchovanosť a územnú celistvosť. Základným znakom
skutkovej podstaty je pokus o násilné konanie páchateľa.
Objektívna stránka skutkovej podstaty trestného činu úkladov proti republike spočíva v násilí alebo
hrozbe násilia, pričom sa nevyžaduje dosiahnutie skutočnej zmeny ústavného zriadenia, alebo
porušenie samostatnosti, zvrchovanosti alebo územnej celistvosti Slovenskej republiky, ale stačí aj
pokus o takúto zmenu alebo porušenie.
Páchateľom môže byť ktokoľvek, kto spĺňa podmienky trestnej zodpovednosti, ide teda o všeobecný
subjekt.
Subjektívna stránka skutkovej podstaty tohto trestného činu je založená na úmyselnom zavinení a na
pohnútke. Pohnútka spočíva v úmysle pokúsiť sa o zmenu ústavného zriadenia alebo v úmysle pokúsiť
sa o porušenie samostatnosti, zvrchovanosti alebo územnej celistvosti.
Okolnosti podmieňujúce použitie vyššej trestnej sadzby:
1. Smrť viacerých osôb, čím sa rozumie smrť najmenej troch osôb (§ 143).
2. Škoda velkého rozsahu, ktorou sa rozumie suma 133 000 eur.
3. Nebezpečné zoskupenie, ktorým sa rozumie zločinecká skupina alebo teroristická skupina
4. Verejný činiteľ
5. Krízová situácia, ktorou sa rozumie núdzový stav, výnimočný stav, vojnový stav alebo vojna

3. TEROR

Skutková podstata trestného činu teroru podľa § 313 poskytuje ochranu jednak ústavnému
zriadeniu (primárne chránený objekt) a jednak aj životu človeka (sekundárne chránený objekt).
Vyplýva to z objektívnej stránky skutkovej podstaty tohto trestného činu, ktorá zahŕňa konanie
spočívajúce v úmyselnom usmrtení iného alebo v pokuse iného úmyselne usmrtiť smerujúce k
poškodeniu ústavného zriadenia Slovenskej republiky.
Páchateľom trestného činu teroru podľa § 313 môže byť ktorákoľvek trestne zodpovedná osoba.
Subjektívna stránka je založená na úmyselnom zavinení a na pohnútke, teda na úmyselnom usmrtení
iného alebo na pokuse o to, pričom tento úmysel je motivovaný snahou poškodiť ústavné zriadenie
Slovenskej republiky.
Skutková podstata trestného činu teroru podľa § 314 chráni jednak ústavné zriadenie Slovenskej
republiky (primárny objekt) a jednak aj život a zdravie ľudí, prípadne aj iný záujem chránený
Trestným zákonom (sekundárny objekt). Pojem ústavné zriadenie sme vysvetlili pri trestnom čine
úkladov proti Slovenskej republike.
Objektívna stránka zahŕňa konanie, ktoré spočíva v zmocnení sa rukojemníka a v hrozbe jeho
usmrtenia alebo spôsobenia ujmy na zdraví alebo inej ujmy, s cieľom vynútiť si splnenie podmienok
poškodzujúcich ústavné zriadenie Slovenskej republiky.
Páchateľom môže byť ktokoľvek, kto spĺňa podmienky trestne zodpovednej osoby, ide teda o
všeobecný subjekt.
Subjektívna stránka spočíva v úmyselnom zavinení a v pohnútke. Pohnútka spočíva v úmysle
vynútiť si splnenie podmienok poškodzujúcich ústavné zriadenie Slovenskej republiky.
Okolnosti podmieňujúce použitie vyššej trestnej sadzby:
1. Spôsobenie ťažkej ujmy na zdraví,
2. Spôsobenie smrti,
3. Spáchanie činu na chránenej osobe
4. Spáchanie činu závažnejším spôsobom konania,
5. Spôsobenie smrti viacerých osôb,
6. Spáchanie činu v rámci členstva v nebezpečnom zoskupení,
7. Spáchanie činu za krízovej situácie,

4. ZÁŠKODNÍCTVO

Skutkovou podstatou trestného činu záškodníctva podľa § 315 sú chránené jednak ústavné zriadenie
Slovenskej republiky alebo obranyschopnosť Slovenskej republiky ajednak život a zdravie ľudí, ako aj
majetok pred poškodením velkého rozsahu.
Objektívna stránka skutkovej podstaty tohto trestného činu spočíva vo vydaní skupiny osôb do
nebezpečenstva smrti, ťažkej ujmy na zdraví, alebo cudzieho majetku do nebezpečenstva škody
velkého rozsahu spôsobením všeobecného nebezpečenstva, ako aj v dopustení sa iného podobne
nebezpečného konania, a to v úmysle poškodiť ústavné zriadenie alebo obranyschopnosť Slovenskej
republiky.
Páchateľom trestného činu záškodníctva podľa § 315 môže byť ktokoľvek, kto spĺňa podmienky
trestnej zodpovednosti (všeobecný subjekt).
Subjektívna stránka predpokladá úmyselné zavinenie a pohnútku, ktorá spočíva v úmysle poškodiť
ústavné zriadenie alebo obranyschopnosť Slovenskej republiky.
Skutkovou podstatou trestného činu záškodníctva podľa § 316 sa poskytuje ochrana jednak
ústavnému zriadeniu alebo obranyschopnosti Slovenskej republiky a jednak aj veciam pred ich
poškodením.
Objektívna stránka skutkovej podstaty trestného činu záškodníctva podľa § 316 spočíva v zničení,
poškodení alebo urobení neupotrebiteľnou vlastnej alebo cudzej veci, a to v úmysle poškodiť ústavné
zriadenie alebo obranyschopnosť Slovenskej republiky. Na naplnenie znakov skutkovej podstaty tohto
trestného činu sa nevyžaduje, aby k poškodeniu ústavného zriadenia alebo obranyschopnosti Sloven-
skej republiky aj došlo, stačí, ak došlo k ich ohrozeniu.
Páchateľom tohto trestného činu môže byť ktokoľvek (všeobecný subjekt).
Subjektívna stránka skutkovej podstaty tohto trestného činu je založená na úmyselnom zavinení a
pohnútke, ktorá spočíva v úmysle poškodiť ústavné zriadenie alebo obranyschopnosť Slovenskej
republiky.

5. SABOTÁŽ

Skutková podstata trestného činu sabotáže chráni ustavné zriadenie alebo obranyschopnosť Slovenskej
republiky.
Objektívna stránka skutkovej podstaty trestného činu sabotáže zahŕňa konanie, ktoré spočíva v
zneužití zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie, alebo v inom konaní, pričom takéto
konanie smeruje k mareniu alebo k sťaženiu plnenia dôležitej úlohy štátneho orgánu, ozbrojených síl
alebo ozbrojeného zboru, právnickej osoby, alebo k spôsobeniu poruchy alebo inej závažnej škody v
činnosti takéhoto orgánu, takejto organizácie alebo inštitúcie.
Páchateľom trestného činu sabotáže môže byť osoba vyznačujúca sa predpokladmi na spáchanie
trestného činu, ktoré vyplývajú z jej zamestnania, povolania, postavenia alebo z funkcie. Spravidla
teda pôjde o špeciálny subjekt.
Subjektívna stránka skutkovej podstaty trestného činu sabotáže ja založená na úmyselnom zavinení a
na pohnútke spočívajúcej v úmysle poškodiť ústavné zriadenie alebo obranyschopnosť Slovenskej re-
publiky.

TRESTNÉ ČINY PROTI BEZPEČNOSTI REPUBLIKY

Trestné činy, ktoré sú súčasťou druhého dielu siedmej hlavy osobitnej časti Trestného zákona,
postihujú najzávažnejšie útoky proti vonkajšej, ale aj vnútornej bezpečnosti republiky, a to v oblasti
ochrany utajovaných skutočností. Ide o skupinu troch trestných činov, ktorých spoločným objektom
je bezpečnosť republiky realizovaná ochranou najzávažnejších utajovaných skutočností označených
stupňom utajenia „Prísne tajné" a „Tajné", ktoré vzhľadom na ochranu záujmov Slovenskej republiky
alebo na ochranu záujmov iného štátu, medzinárodnej organizácie, nadnárodnej organizácie alebo
združenia štátov, na ochranu záujmov ktorých sa Slovenská republika zaviazala, treba chrániť pred
cudzou mocou, cudzím činiteľom alebo nepovolanou osobou.
Objektívna stránka skutkových podstát trestných činov tohto dielu spočíva vo vyzvedaní alebo v
zbieraní utajovaných skutočností s cieľom vyzradiť ich cudzej moci, cudziemu činiteľovi alebo
nepovolanej osobe alebo vo vyzradení utajovaných skutočností cudzej moci alebo nepovolanej osobe.
Subjekt skutkových podstát týchto trestných činov je všeobecný, teda páchateľom môže byť
ktokoľvek. Subjektom skutkovej podstaty trestného činu vyzvedačstva podľa § 318 však nemôže byť
cudzinec alebo osoba bez štátnej príslušnosti, ktorá nemá na území Slovenskej republiky trvalý pobyt,
ak sa tohto trestného činu dopustí v cudzine.
Subjekt skutkovej podstaty trestných činov vyzvedačstva podľa § 318 ods. 2 a ohrozenia utajovanej
skutočnosti podľa § 319 ods. 3 je špeciálny, teda musí spĺňať určité predpoklady.
Subjektívna stránka skutkových podstát trestných činov uvedených v tomto diele predpokladá
úmyselné zavinenie, pričom k nemu pristupuje aj cieľ, ako aj nedbanlivostné zavinenie .

Utajovanou skutočnosťou sa rozumie informácia alebo vec určená pôvodcom utajovanej skutočnosti,
ktorú vzhľadom na záujem SR treba chrániť pred vyzradením, zneužitím, poškodením, neoprávneným
rozmnožením, zničením, stratou alebo odcudzením. O tom, čo sa považuje za utajovanú skutočnosť
rozhoduje pôvodca utajovanej skutočnosti.
Informáciou v zmysle utajovanej skutočnosti sa rozumie:
- obsah písomnosti, nákresu, výkresu, mapy, fotografie, grafu, alebo iného záznamu
- obsah ústneho vyjadrenia
 - obsah elektrického, elektromagnetického, elektronického alebo iného iného fyzikálneho
transportného média.
Vecou v zmysle utajovanej skutočnosti sa rozumie:
- hmotný nosič sa záznamom informácií
- výrobok
- zariadenie
- nehnuteľnosť

1. VYZVEDAČSTVO

Skutková podstata trestného činu vyzvedačstva chráni utajované skutočnosti označené stupňom
utajenia „Prísne tajné" a „Tajné", ktoré sú utajované na ochranu záujmov
a) Slovenskej republiky, alebo
b) iného štátu, medzinárodnej organizácie, nadnárodnej organizácie alebo združenia štátov, na
ochranu záujmov ktorých sa Slovenská republika zaviazala.
Objektívna stránka skutkovej podstaty trestného činu vyzvedačstva zahŕňa konanie, ktoré
spočíva
a) vo vyzvedaní utajovaných skutočností s cieľom vyzradiť ich cudzej moci alebo cudziemu
činiteľovi,
b) v zbieraní údajov obsahujúcich utajované skutočnosti s cieľom vyzradiť ich cudzej moci alebo
cudziemu činiteľovi, alebo
c) v úmyselnom vyzradení utajovanej skutočnosti cudzej moci.
Páchateľom trestného činu vyzvedačstva môže byť ktokoľvek, kto spĺňa podmienky trestne
zodpovednej osoby (všeobecný subjekt).
Subjektívna stránka zahŕňa zavinenie vo forme úmyslu a vo vzťahu k vyzvedaniu utajovaných
skutočností a zbieraniu údajov obsahujúcich utajované skutočnosti aj pohnútku..
V skutkovej podstate tohto trestného činu sú upravené nasledovné okolnosti podmieňujúce
použitie vyššej trestnej sadzby:
1. Páchateľ spácha čin ako člen organizácie, ktorej cieľom je vyzvedať utajované skutočnosti;
takouto organizáciou je najmä cudzia spravodajská služba.
2. Páchateľ spácha tento čin, hoci mu bolo uchovávanie utajovanej skutočnosti osobitne uložené.
3. Páchateľ spácha čin za krízovej situácie.

2. OHROZENIE UTAJOVANEJ SKUTOČNOSTI

Ustanovením skutkovej podstaty trestného činu ohrozenia utajovanej skutočnosti podľa § 319 sú
chránené utajované skutočnosti so stupňom utajenia „Prísne tajné" a „Tajné", ktoré sú utajované v
záujme
a) Slovenskej republiky,
b) iného štátu, medzinárodnej organizácie, nadnárodnej organizácie alebo združenia štátov, na
ochranu záujmov ktorých sa Slovenská republika zaviazala.
Objektívna stránka skutkovej podstaty trestného činu ohrozovania utajovanej skutočnosti
podľa § 319 ods. 1 zahŕňa konanie, ktoré spočíva
a) vo vyzvedaní utajovaných skutočností s cieľom vyzradiť ich nepovolanej osobe,
b) v zbieraní údajov obsahujúcich utajované skutočnosti s cieľom vyzradiť ich nepovolanej
osobe, alebo
c) v úmyselnom vyzradení utajovanej skutočnosti nepovolanej osobe.
Páchateľom tohto trestného činu môže byť ktokoľvek (všeobecný subjekt).
Subjektívna stránka podľa odseku 1 spočíva v úmyselnom zavinení, a vo vzťahu k vyzvedaniu
utajovaných skutočností a k zbieraniu údajov o utajovaných skutočnostiach v úmyselnom zavinení
spolu s pohnútkou „v úmysle vyzradiť utajované skutočnosti nepovolanej osobe". Subjektívna
stránka podľa odseku 2 spočíva v úmyselnom zavinení a vo vzťahu k vyzvedaniu utajovaných
skutočností v úmyselnom zavinení s pohnútkou „s úmyslom vyzradiť utajované skutočnosti do
cudziny".
Skutkovou podstatou trestného činu ohrozenia utajovanej skutočnosti podľa § 320 sú chránené
utajované skutočnosti so stupňom utajenia „Prísne tajné" a „Tajné", ktoré sú utajované v záujme
a) Slovenskej republiky,
 b) iného štátu, medzinárodnej organizácie, nadnárodnej organizácie alebo združenia
štátov, na ochranu záujmov ktorých sa Slovenská republika zaviazala.
Objektívna stránka skutkovej podstaty trestného činu ohrozovania utajovanej skutočnosti podľa §
320 zahŕňa konanie, ktoré spočíva vo vyzradení utajovanej skutočnosti nepovolanej osobe, alebo v
strate listiny alebo veci obsahujúcej utajované skutočnosti.
Páchateľom trestného činu ohrozenia utajovanej skutočnosti podľa § 320 môže byť len osoba
oprávnená oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami. Ide teda o špeciálny subjekt.
Subjektívna stránka spočíva v zavinení vo forme nedbanlivosti.

26. Trestné činy proti poriadku vo verejných veciach

Ôsma hlava osobitnej časti Trestného zákona, ktorá sa člení na 5 dielov zahŕňa trestné činy, ktoré
priamo alebo nepriamo ohrozujú chod právneho štátu narušením alebo ohrozením poriadku vo
verejných veciach (nie verejný poriadok) tým, že ohrozujú riadny a bezproblémový chod štátnych
inštitúcií a iných orgánov verejnej moci niektorým z konaní uvedeným v skutkových podstatách
jednotlivých trestných činov. Verejnými vecami sa rozumejú tie veci, na ktorých riadnom
a nerušenom výkone má záujem celá spoločnosť. Verejným činiteľom je prezident, poslanec NRSR,
poslanec EU parlamentu, člen vlády, sudca Ústavného súdu, sudca, prokurátor......
 I. TRESTNÉ ČINY PROTI VÝKONU PRÁVOMOCI ORGÁNU VEREJNEJ MOCI
V prvom diele ôsmej hlavy sa postihujú útoky zamerané proti výkonu právomoci orgánov verejnej
moci ako celku.
1. ÚTOK NA ORGÁN VEREJNEJ MOCI (§ 321a 322)
2. ÚTOK NA VEREJNÉHO ČINITEĽA (§ 323 a 324)
Objektom všetkých trestných činov uvedených v prvom a druhom diele je riadny, ničím nerušený
výkon právomoci orgánov verejnej moci a verejných činiteľov.
Trestný čin podľa § 321 možno spáchať, ak páchateľ použije násilie v úmysle pôsobiť na výkon
právomoci orgánu verejnej moci, a podľa § 322 ak páchateľ inému vyhráža usmrtením, ublížením
na zdraví alebo spôsobením malej škody v úmysle pôsobiť na výkon právomoci orgánu verejnej moci,
alebo pre výkon právomoci orgánu verejnej moci.
Trestný čin podľa § 323 možno spáchať, ak páchateľ použije násilie v úmysle pôsobiť na výkon
právomoci verejného činiteľa alebo pre výkon právomoci verejného činiteľa, a podľa § 324 ak sa
páchateľ vyhráža usmrtením, ublížením na zdraví alebo spôsobením malej škody v úmysle pôsobiť na
výkon právomoci verejného činiteľa, alebo pre výkon právomoci verejného činiteľa.
Hmotným predmetom útoku týchto trestných činov môže byť verejný činiteľ, alebo funkcionár,
alebo zamestnanec orgánu verejnej moci, ale aj nezainteresovaná osoba ako príbuzný.
Z hľadiska subjektívnej stránky sa podľa § 321 a 323 vyžaduje úmyselné zavinenie smerujúce
súčasne k použitiu násilia a pôsobeniu na výkon právomoci a podľa § 323 úmyselné použitie násilia aj
pre výkon právomocí.
Snaha páchateľa násilím pôsobiť na výkon alebo pre výkon právomoci je zároveň motívom aj cieľom
páchateľovho konania. Podobné je to aj podľa § 322 a 324, kde sa páchateľ z uvedených príčin
úmyselne vyhráža.
Subjekt v týchto skutkových podstatách je všeobecný, páchateľom týchto trestných činov teda môže
byť ktokoľvek, aj verejný činiteľ.

II. TRESTNÉ ČINY VEREJNÝCH ČINITEĽOV

V tomto diele sú zaradené dve skutkové podstaty trestných činov, a to:
- zneužívanie právomoci verejného činiteľa
- marenie úlohy verejným činiteľom
1. ZNEUŽÍVANIE PRÁVOMOCI VEREJNÉHO ČINITEĽA
Objektom tohto trestného činu je riadny, ničím nerušený výkon právomoci verejných činiteľov a
práva a povinnosti fyzických aj právnických osôb.
Tento trestný čin možno spáchať trojakým spôsobom konania:
1. Vykonávaním právomoci spôsobom odporujúcim zákonu.
2. Prekročením právomoci.
3. Nesplnením povinnosti vyplývajúcej z právomoci alebo z rozhodnutia súdu.
Zneužívanie právomoci verejného činiteľa je poruchovým trestným činom, pretože konaním páchateľa
vždy nastáva porucha v riadnom chode orgánov verejnej moci.
Subjektívna stránka tohto trestného činu vyžaduje úmyselné zavinenie, pri ktorom páchateľ
úmyselne zneužíva svoju právomoc verejného činiteľa tým, že uskutoční niektoré z uvedených konaní.
Ďalšou dôležitou podmienkou je úmysel spôsobiť inému škodu alebo zadovážiť sebe alebo inému
prospech.
2. MARENIE ÚLOHY VEREJNÝM ČINITEĽOM
Objektom tohto trestného činu je riadny, ničím nerušený výkon právomoci verejných činiteľov.
Podľa tohto ustanovenia sa stíha len závažné porušenie povinnosti verejného činiteľa zavinené z
nedbanlivosti, ktoré má za následok zmarenie splnenia dôležitej úlohy.
Subjektívna stránka predpokladá zavinenie z nedbanlivosti.

III. KORUPCIA
V treťom diele ôsmej hlavy sú zaradené trestné činy korupcie. Korupciou sa rozumie „skazenosť,
predajnosť, úplatkárstvo, teda prijímanie úplatku i podplácanie, ale aj akékoľvek správanie k osobám,
ktorým sú zverené kompetencie vo verejnom alebo súkromnom sektore, ktoré odporuje povinnostiam
vyplývajúcim z ich postavenia a ktoré smeruje k získaniu nenáležitých výhod". Úplatkom je vec alebo
iné plnenie majetkovej, či nemajetkovej povahy, na ktoré nie je právny nárok. Úplatok môže spočívať
v priamom majetkovom plnení ( peniaze, veci, iné naturálne plnenie) alebo vo výhodách iného
druhu( vzájomná protislužba, výhodné prenajatie bytu). Na základe medzinárodných záväzkov
Slovenskej republiky boli medzi trestné činy korupcie zaradené:
a) prijímanie úplatku zahraničným verejným činiteľom a ďalšími osobami
b) podplácanie zahraničného verejného činiteľa
Objektom trestných činov korupcie je nestranné, osobnými záujmami neovplyvnené, plnenie po-
vinností vyplývajúcich zo zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie, ako aj nestranný,
osobnými záujmami neovplyvnený postup pri obstarávaní vecí všeobecného záujmu.
Z hľadiska subjektívnej stránky sa vo všetkých skutkových podstatách trestných činov korupcie
vyžaduje úmyselné zavinenie.
Neprekazenie a neoznámenie trestných činov korupcie je trestné v každom prípade.
Trestné činy korupcie možno členiť na:
1. prijímanie úplatku § 328 - 331
2. podplácanie § 332-335
3. nepriamu korupciu § 336

1. PRIJÍMANIE ÚPLATKU
Tohto trestného činu sa môže dopustiť osoba, ktorá priamo alebo cez sprostredkovateľa pre seba alebo
inú osobu prijme, žiada alebo si dá sľúbiť úplatok, aby konala alebo sa zdržala konania tak, že poruší
svoje povinnosti vyplývajúce zo zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie. O prijatie úplatku
ide vtedy, keď sa páchateľovi s jeho vedomím priamo alebo cez sprostredkovateľa, dostane úplatok do
jeho dispozície, a to aj v prípade ak ho páchateľ príjme pre inú osobu.
Subjekt je špeciálny, páchateľom môže byť len osoba, ktorá má zamestnanie, povolanie, postavenie
alebo funkciu, z ktorej jej vyplývajú povinnosti takého druhu, ktoré môže za úplatok porušiť.
Rozhodujúce na dokonanie tohto trestného činu je ,že páchateľ príjme, žiada alebo si dá sľúbiť
úplatok. Nevyžaduje sa aby páchateľ skutočne konala alebo sa zdržal konania, a tým porušil svoje
povinnosti vyplývajúce zo zamestnania, funkcie alebo povolania.
Subjektívna stránka tohto trestného činu vyžaduje úmyselné zavinenie, ktoré zahŕňa nielen úmysel
prijať, žiadať alebo si dať sľúbiť úplatok, ale aj úmysel za úplatok konať alebo sa zdržať konania, a tak
porušiť svoje povinnosti.
Skutková podstata § 329 vymedzuje klasické prijímanie úplatku v súvislosti s obstarávaním veci
všeobecného záujmu. Tohto trestného činu sa môže dopustiť ten, kto v súvislosti s obstarávaním veci
všeobecného záujmu priamo alebo cez sprostredkovateľa pre seba alebo pre inú osobu prijme, žiada
alebo si dá sľúbiť úplatok.
Subjekt je všeobecný, páchateľom teda môže byť každá trestne zodpovedná osoba.
V ustanoveniach § 330 a 331 ide o prijímanie úplatku s tzv. zahraničným prvkom. V prvých
odsekoch § 330 aj 331 ide o prečin, v druhých odsekoch o zločin.
Objektom je riadne a nerušené vykonávanie úradných povinností zahraničného verejného činiteľa pri
realizácii zahraničného obchodu a riadny a neovplyvnený výkon funkcie taxatívne vymenovaných
osôb.
Prijímania úplatku podľa § 330 sa zahraničný verejný činiteľ dopustí tým, že priamo alebo cez
sprostredkovateľa pre seba alebo pre inú osobu prijme, žiada alebo si dá sľúbiť úplatok v súvislosti s
výkonom úradných povinností v úmysle, aby sa získala alebo zachovala neprimeraná výhoda pri
realizácii medzinárodného obchodu.
Prijímania úplatku podľa § 331 sa niektorá z taxatívne vymenovaných osôb dopustí tým, že priamo
alebo cez sprostredkovateľa pre seba alebo pre inú osobu prijme, žiada alebo si dá sľúbiť úplatok v sú-
vislosti s výkonom svojej funkcie.
V oboch skutkových podstatách je uvedený špeciálny subjekt. Páchateľom trestných činov podľa §
330 môže byť iba zahraničný verejný činiteľ a podľa § 331 člen zahraničného parlamentného
zhromaždenia, sudca alebo úradník medzinárodného súdneho orgánu uznaného Slovenskou republikou
alebo zástupca či zamestnanec medzinárodnej, nadnárodnej, medzivládnej organizácie alebo orgánu, s
ktorým je Slovenská republika v zmluvnom vzťahu, alebo ako osoba v obdobnej funkcii.
Z hľadiska subjektívnej stránky sa v oboch prípadoch vyžaduje úmyselné zavinenie.
2. PODPLÁCANIE
Subjekt pri trestných činoch podplácania je všeobecný, páchateľom teda môže by ktokoľvek.
Konanie podľa § 332 spočíva v tom, že páchateľ priamo alebo cez sprostredkovateľa poskytne alebo
sľúbi úplatok osobe preto, aby táto konala alebo sa zdržala konania tak, že poruší svoje povinnosti
vyplývajúce zo zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie.
Na trestnost' podplácania podľa § 333 sa vyžaduje, aby páchateľ poskytol, ponúkol alebo sľúbil
úplatok inému v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu.
Subjekt je v oboch skutkových podstatách všeobecný, páchateľom môže byť teda každá trestne
zodpovedná osoba.
Podplácania podľa § 334 sa dopustí ten, kto priamo alebo cez sprostredkovateľa zahraničnému
verejnému činiteľovi alebo inej osobe poskytne, ponúkne alebo sľúbi úplatok v súvislosti s výkonom
úradných povinností zahraničného verejného činiteľa v úmysle, aby sa získala alebo zachovala
neprimeraná výhoda pri realizácii medzinárodného obchodu.
Povinným znakom subjektívnej stránky je príčina (motív) takéhoto konania, a to, že chce, aby sa v
rámci medzinárodného obchodu získala alebo zachovala neprimeraná výhoda. Podplácania podľa §
335 sa dopustí ten, kto priamo alebo cez sprostredkovateľa členovi zahraničného parlamentného
zhromaždenia, sudcovi alebo úradníkovi medzinárodného súdneho orgánu uznaného Slovenskou
republikou alebo zástupcovi či zamestnancovi medzinárodnej, nadnárodnej, medzivládnej organizácie
alebo orgánu, ktorých je Slovenská republika členom alebo s ktorými je v zmluvnom vzťahu, alebo
osobe v obdobnej funkcii poskytne, ponúkne alebo sľúbi úplatok v súvislosti s výkonom jeho funkcie,
alebo z tohto dôvodu poskytne, ponúkne alebo sľúbi úplatok inej osobe.
3. NEPRIAMA KORUPCIA
V Trestnom zákone je v rámci korupcie zaradený aj prečin nepriamej korupcie.
Podľa § 336 ods. 1 je trestne zodpovedný ten, kto priamo alebo cez sprostredkovateľa pre seba alebo
pre inú osobu úplatok prijme, žiada alebo si dá sľúbiť za to, že bude svojím vplyvom pôsobiť na vý-
kon právomoci osôb uvedených v ustanoveniach § 328, 329, 330 a 331, alebo za to, že tak už urobil
(nepriame prijímanie úplatku).
Podľa § 336 ods. 2 je trestne zodpovedný aj ten, kto priamo alebo cez sprostredkovateľa inému
úplatok poskytne alebo sľúbi za to, že bude svojím vplyvom pôsobil na právomoci osôb uvedených v
§ 332 alebo 333, alebo za to, že tak už urobil. Rovnakoje trestný ten, kto z uvedeného dôvodu
poskytne, ponúkne alebo sľúbi úplatok inej osobe (nepriame podplácanie).

IV. NIEKTORÉ FORMY TRESTNEJ SÚČINNOSTI

Podnecovanie, schvaľovanie a nadržovanie je trestné vo vzťahu k všetkým trestným činom, nezáleží na tom, či ide
o prečin alebo zločin. Podnecovať možno iba n úmyselné trestné činy, kým schvalovať a nadržovať možno ku
všetkým trestným činom nezáleží na zavinení.
Spoločným objektom týchto trestných činov je boj so zločinnosťou.
Z hľadiska subjektívnej stránky sa pri všetkých trestných činoch štvrtého dielu vyžaduje úmyselné
zavinenie, pri trestnom čine nadržovania je uvedený aj povinný motív a cieľ páchateľa.
Subjekt je pri všetkých uvedených trestných činoch všeobecný, páchateľom teda môže byť
ktokoľvek.
1. PODNECOVANIE
Objektom podnecovania je Trestným zákonom ustanovený zákaz verejného podnecovania alebo
verejného vyzývania na činnosti uvedené skutkovej podstate.
Konanie páchateľa pri tomto trestnom čine spočíva vo verejnom podnecovaní na trestný čin alebo vo
verejnom vyzývaní na hromadné neplnenie dôležitej povinnosti uloženej zákonom alebo na jeho zá-
klade alebo na závažné porušovanie verejného poriadku.
Trestný čin je spáchaný verejne, ak je spáchaný
a) obsahom tlačoviny alebo rozširovaním spisu, filmom, rozhlasom, televíziou, použitím počítačovej
siete alebo iným obdobne účinným spôsobom, alebo
b) pred viac ako dvoma súčasne prítomnými osobami.
Ide o úmyselný trestný čin, pričom stačí, ak páchateľ vedel, že jeho výzva môže u niekoho vzbudiť
úmysel uskutočniť niektorý z uvedených činov, ku ktorým výzva smerovala, a bol s tým uzrozumený.
2. SCHVAĽOVANIE TRESTNÉHO ČINU
Objektom tohto trestného činu je Trestným zákonom ustanovený zákaz schvaľovať trestný čin a
vychvaľovať jeho páchateľa. Konanie možno spáchať iba komisívne, t.j. aktívnym konaním.
Konanie uvedené v odseku 1 spočíva vo verejnom schvaľovaní trestného činu alebo vo verejnom
vychvaľovaní pre trestný čin jeho páchateľa.
Konaním uvedeným v odseku 2 je odmenenie alebo odškodnenie páchateľa alebo osoby jemu
blízkej, ako aj zbieranie prostriedkov na takúto odmenu alebo odškodnenie. Schvaľovať trestný čin
možno akýmkoľvek spôsobom, podmienkou je aby k tomu došlo verejne. Schvaľovať možno už len
spáchaný trestný čin.
Vychvaľovať páchateľa znamená verejne prejavovať páchateľovi sympatie. Odmenou je akákoľvek
materiálna výhoda pre páchateľa. Odškodnením sa rozumie poskytnutie finančnej náhrady za ujmy,
ktoré páchateľovi vznikli v súvislosti s trestným stíhaním a trestom.
Z hľadiska subjektívnej stránky podľa odseku 1 sa okrem úmyslu uskutočniť niektoré z konaní
uvedených v skutkovej podstate vyžaduje úmysel páchateľa schvaľovať trestný čin, podľa odseku 2
musí byť v úmysle zahrnutý aj motív páchateľa, a to prejaviť s trestným činom súhlas.
Páchateľom môže byť každá trestne zodpovedná osoba.
3. NADRŽOVANIE
Objektom tohto trestného činu je zákaz aktívne pomáhať páchateľovi trestného činu po jeho spáchaní,
čiže konanie páchateľa spočíva v aktívnom pomáhaní páchateľovi trestného činu v úmysle umožniť
mu aby unikol trestnému stíhaniu alebo trestu. Páchateľovi možno pomáhať až po spáchaní trestného
činu.
Pri trestnom čine nadržovania trestnoprávne konanie páchateľa spočíva v aktívnom pomáhaní
páchateľovi trestného činu v úmysle umožniť mu, aby unikol trestnému stíhaniu trestu alebo
ochrannému opatreniu alebo ich výkonu.
Páchateľom môže byť každá trestne zodpovedná osoba. Nemôže ním byť ten, kto sa trestného činu
dopustil ako spolupáchateľ alebo účastník.
Ustanovenia odsekov 2 a 3 zabezpečujú beztrestnosť nadržovania v prípade,
1. ak osoba, ktorá spácha čin uvedený v odseku 1 bola k pomoci donútená a túto pomoc nemohla
odmietnuť bez toho, aby seba alebo blízku osobu uviedla do nebezpečenstva smrti, ublíženia na zdraví
alebo inej závažnej ujmy
2. ak osoba úmyselne pomáha páchateľovi, ktorý je voči tomuto pomocníkovi osobou blízkou
4. NEOZNÁMENIE TRESTNÉHO ČINU
Objektom tohto trestného činu je zákonom ustanovená povinnosť oznámiť určité zločiny alebo trestné
činy korupcie.
Konanie páchateľa spočíva v bezodkladnom neoznámení zločinu, na ktorý Trestný zákon ustanovuje
trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby najmenej desať rokov, alebo niektorého z
trestných činov korupcie uvedených v treťom diele ôsmej hlavy osobitnej časti Trestného zákona, o
ktorých sa hodnoverným spôsobom dozvedel, že ich spáchala iná osoba. Ide o úmyselný trestný čin,
omisívny. Oznamovacia povinnosť sa vzťahuje len na taký z určených trestných činov, o ktorom sa
určitá osoba hodnoverným spôsobom dozvedela, že bol spáchaný. Táto povinnosť sa vzťahuje na už
spáchané trestné činy.
Páchateľom môže byť každá trestne zodpovedná osoba, ktorá sa hodnoverným spôsobom dozvie, že
iný spáchal uvedený trestný čin. Túto povinnosť nemá spolupáchateľ a účastník na dokonanom trest-
nom čine a jeho pokuse.
Z hľadiska subjektívnej stránky sa vyžaduje úmyselné zavinenie.
Trestný zákon ustanovuje beztrestnosť v týchto prípadoch:
1. Kto neoznámi trestný čin preto, lebo tak nemohol urobiť bez toho, aby seba alebo blízku osobu
uviedol do nebezpečenstva smrti, ublíženia na zdraví, inej závažnej ujmy.
2. Kto neoznámi trestný čin preto, lebo oznámením trestného činu by porušil
a) spovedné tajomstvo alebo tajomstvo informácie, ktorá mu bola zverená ústne alebo písomne pod
podmienkou mlčanlivosti ako osobe poverenej pastoračnou činnosťou, alebo
b) zákonom uznanú povinnosť mlčanlivosti.
5. NEPREKAZENIE TRESTNÉHO ČINU
Objektom tohto trestného činu je zákonom ustanovená povinnosť prekaziť niektoré zločiny alebo
trestné činy korupcie, o ktorých sa páchateľ hodnoverným spôsobom dozvedel, že ich iný pripravuje
alebo pácha.
Trestne zodpovedný je ten, kto sa hodnoverným spôsobom dozvie, že iný pripravuje alebo pácha
zločin, na ktorý tento zákon ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby
najmenej desať rokov, alebo niektorý z trestných činov korupcie uvedených v treťom diele ôsmej
hlavy osobitnej časti a spáchanie alebo dokončenie takého zločinu alebo trestného činu neprekazí
osobne alebo prostredníctvom inej spôsobilej osoby, alebo príslušného orgánu. Ide o výlučne omisívny
trestný čin.
Prekaziť trestný čin je osoba povinná iba vtedy, ak sa hodnoverným spôsobom dozvedela, že iný
pripravuje alebo pácha trestný čin.
Páchateľom môže byť ktorákoľvek trestne zodpovedná osoba, s výnimkou toho, kto sám zodpovedá
za spáchanie základného trestného činu ako páchateľ (aj prípravy na zločin), spolupáchateľ alebo
účastník.
Z hľadiska subjektívnej stránky sa vyžaduje úmyselné zavinenie. Beztrestnosť neprekazenia
trestného činu je daná v týchto prípadoch:
1. Kto nemohol zločin prekaziť bez značných ťažkostí alebo bez toho, aby seba alebo blízku osobu
uviedol do nebezpečenstva smrti, ťažkej ujmy na zdraví, inej závažnej ujmy alebo trestného stíhania.
2. Kto by jej splnením porušil spovedné tajomstvo.

V. INÉ FORMY RUŠENIA ČINNOSTI ORGÁNOV VEREJNEJ MOCI

Ustanovenia piateho dielu poskytujú ochranu činnosti orgánov verejnej moci pred zásahmi, ktoré túto
činnosť narúšajú. Väčšinu trestných činov uvedených v tomto diele môže spáchať každá trestne
zodpovedná osoba (všeobecný subjekt), s výnimkou tých skutkových podstát, kde je uvedený
špeciálny subjekt (napr. odsúdený, svedok, znalec, tlmočník, překladatel). Všetky trestné činy tohto
dielu vyžadujú úmyselné zavinenie.
1. ZASAHOVANIE DO NEZÁVISLOSTI SÚDU
Objektom tohto prečinu je záujem spoločnosti na ochrane nezávislosti súdu a sudcov ako jedného z
ústavných princípov riadneho fungovania štátu, pred zásahmi uvedenými v tomto ustanovení.
Konanie páchateľa spočíva v
1. pôsobení na sudcu, aby nesplnil svoju povinnosť v konaní pred súdom, alebo
2. konaní, ktorým chce páchateľ zmariť práva účastníkov súdneho konania alebo obvineného na
zákonného sudcu.
Z hľadiska subjektívnej stránky sa vyžaduje úmyselné zavinenie s povinným cieľom páchateľa
uvedeným v skutkovej podstate. Pôsobenie na sudcu bez tohto cieľa nenapĺňa túto skutkovú podstatu.
Páchateľom môže byť každá trestne zodpovedná osoba.
2. POHŔDANIE SÚDOM
Skutková podstata tohto prečinu chráni riadny, nerušený a dôstojný priebeh súdneho konania. Nemá
žiadnu kvalifikovanú skutkovú podstatu.
Tento trestný čin možno spáchať viacerými alternatívnymi spôsobmi konania, a to konaním
páchateľa, ktorý
a) závažným spôsobom ruší pojednávanie súdu,
b) sa na pojednávaní k súdu správa urážlivo alebo súd znevažuje, alebo
c) bez dostatočného ospravedlnenia neuposlúchne príkazu súdu alebo jeho predvolanie.
Takéto konanie je však trestné až po splnení ďalšej podmienky, a to, že ide o opakované konanie
napriek predchádzajúcim upozorneniam. Opakovane znamená aspoň po druhýkrát.
Z hľadiska subjektívnej stránky sa vyžaduje úmyselné zavinenie.
Páchateľom môže byť každá trestne zodpovedná osoba.
3. MARENIE SPRAVODLIVOSTI
Skutková podstata tohto úmyselného zločinu chráni riadny a spravodlivý priebeh súdneho konania a
trestného konania, aby sa mohlo dospieť k spravodlivému rozhodnutiu.
Konanie páchateľa môže spočívať v tom, že:
a) Predloží dôkaz, o ktorom vie že je sfalšovaný alebo pozmenený, na účel použiť ho ako pravý.
b) Falšuje, pozmění alebo marí dôkaz alebo bráni v získaní dôkazu.
c) Marí alebo bráni prítomnosti alebo výpovedi strany trestného konania, účastníka súdneho konania,
svedka, znalca, tlmočníka alebo prekladateľa.
d) Použije násilie, hrozbu násilia alebo hrozbu inej ťažkej ujmy, alebo sľúbi, ponúkne, alebo poskytne
neoprávnenú výhodu, aby pôsobil na stranu trestného konania, účastníka súdneho konania, svedka,
znalca, tlmočníka, prekladateľa alebo na orgán činný v trestnom konaní.
Páchateľom môže byť každá trestne zodpovedná osoba; môže ním byť aj obvinený alebo jeho
obhajca, ako aj verejný činiteľ.
Z hľadiska subjektívnej stránky sa vyžaduje úmyselné zavinenie.
4. KRIVÉ OBVINENIE
Tento prečin má dva hlavné objekty. Predovšetkým je to záujem spoločnosti na riadnej činnosti
štátneho aparátu zaoberajúceho sa riešením trestných vecí, ako aj záujem spoločnosti na ochrane
občana pred neoprávneným stíhaním, ktorým sa zasahuje do jeho základných ľudských práv a slobôd.
Trestného činu sa dopustí ten, kto iného úmyselne lživo obviní z trestného činu. Ďalšou podmienkou
trestnej zodpovednosti je, že páchateľ si je vedomý nepravdivosti svojich informácií.
Na trestnú zodpovednosť sa vyžaduje priamy alebo aj nepriamy úmysel, s povinným motívom a
cieľom páchateľa.
Páchateľom môže byť každá trestne zodpovedná osoba.
5. KRIVÁ VÝPOVEĎ A KRIVÁ PRÍSAHA
Objektom tohto prečinu je záujem spoločnosti na riadnej činnosti domácich súdov i medzinárodných
súdnych orgánov uznaných Slovenskou republikou, ako aj na riadnom priebehu trestného konania
doma i v zahraničí, a na zistení čo najpresnejšieho skutkového stavu
v rozhodovanej veci.
V § 346 v odseku 1 a 2 sú uvedené dve samostatné skutkové podstaty trestných činov, ktoré sú
rozdelené podľa toho, či osoba ako svedok podáva výpoveď pred uvedenými orgánmi, u ktorých sa
neskladá prísaha, alebo vypovedá po zložení prísahy.
Trestne relevantné konanie v oboch prípadoch spočíva v tom, že páchateľ uvedie nepravdu o
okolnosti, ktorá má podstatný význam pre rozhodnutie, alebo takú okolnosť zamlčí. Konania
uvedeného v odseku 1 sa môže dopustiť iba svedok v konaní pred súdom (občianskym, obchodným)
alebo v trestnom konaní alebo na účely trestného konania v cudzine, pred prokurátorom alebo
policajtom, alebo pred sudcom medzinárodného orgánu uznaného Slovenskou republikou.
Páchateľom tohto trestného činu môže byť len svedok (špeciálny subjekt).
Konania uvedeného v odseku 2 sa páchateľ musí dopustiť po zložení prísahy. Krivo prisahať možno
iba pred súdom alebo na účely trestného konania v cudzine.
Z hľadiska subjektívnej stránky sa vyžaduje úmyselné zavinenie.
6. NEPRAVDIVÝ ZNALECKÝ POSUDOK, TLMOČNÍCKY ÚKON A PREKLADATEĽSKÝ
ÚKON
Objektom tohto prečinu je záujem spoločnosti na riadnej činnosti súdov, orgánov činných v trestnom
konaní, orgánov verejnej správy, ako aj na riadnom priebehu súdneho, trestného, exekučného správ-
neho a rozhodcovského konania a na čo najpresnejšom zistení skutkového stavu v rozhodovanej veci.
Objektívna stránka je v zákone rozdelená na dve časti, pričom v oboch prípadoch je konanie
páchateľa rovnaké. Za trestné sa považuje uvedenie nepravdy o okolnosti, ktorá má podstatný význam
pre rozhodnutie, alebo zamlčanie takejto okolnosti, pričom význam oboch pojmov je rovnaký ako pri
krivej výpovedi.
Trestného činu podľa odseku 1 písm. a) sa dopustí ten, kto ako znalec, tlmočník alebo prekladateľ
pred súdom, prokurátorom alebo policajtom v trestnom konaní alebo pred súdom v občianskom súd-
nom konaní, alebo v exekučnom konaní, alebo v konaní pred orgánom verejnej správy, alebo pred
rozhodcovským súdom uvedie nepravdu o okolnosti, ktorá má podstatný význam pre rozhodnutie,
alebo takú okolnosť zamlčí.
Trestného činu podľa odseku 1 písm. b) sa dopustí ten, kto pri podávaní znaleckého posudku alebo
vykonávaní tlmočníckeho alebo prekladateľského úkonu na podklade zmluvy inému spôsobí malú
škodu tým, že uvedie nepravdu o okolnosti, ktorá má podstatný význam pre osobu, ktorej sa znalecký
posudok alebo tlmočnícky alebo prekladateľský úkon týka, alebo má podstatný význam pre rozhodnu-
tie, ktorého podkladom je znalecký posudok alebo tlmočnícky alebo prekladateľský úkon, alebo ak
takú okolnosť zamlčí.
Z hľadiska subjektívnej stránky sa vyžaduje úmyselné zavinenie, to znamená, že páchateľ úmyselne
uvádzal nepravdu alebo podstatné okolnosti zamlčal.
7. MARENIE VÝKONU ÚRADNÉHO ROZHODNUTIA
Objektom prečinu podľa § 348 je riadny a nerušený výkon rozhodnutí súdov alebo iných orgánov
verejnej moci.
Následok uvedený v odseku 1 spočíva v tom, že páchateľ marí alebo podstatne sťažuje výkon
rozhodnutia súdu alebo iného orgánu verejnej moci tým, že
a) bez vážneho dôvodu nenastúpi výkon trestu odňatia slobody v lehote stanovenej súdom,
b) bez povolenia a bez vážneho dôvodu sa počas výkonu trestu zákazu pobytu zdržiava v mieste alebo
obvode, na ktorý sa tento trest vzťahuje, alebo nedodržiava obmedzenia a povinnosti, ktoré mu uložil
súd v súvislosti s výkonom tohto trestu,
c) bez povolenia a bez vážneho dôvodu sa neoprávnene zdržiava na území Slovenskej republiky, hoci
mu bol uložený trest vyhostenia alebo mu bol pobyt na území Slovenskej republiky zakázaný,
d) vykonáva činnosť, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie súdu alebo iného štátneho orgánu o zákaze
činnosti,
e) dopustí sa závažného konania, aby zmaril účel ochranného liečenia alebo ochrannej výchovy, ktoré
mu uložil súd, alebo inak, najmä útekom z ústavu, výkon takých rozhodnutí podstatne sťažuje,
f) dopustí sa závažného konania, aby zmaril účel väzby alebo trestu,
g) dopustí sa závažného alebo opakovaného konania, aby zmaril vykázanie zo spoločného obydlia
vydané podľa osobitného predpisu alebo na základe predbežného opatrenia súdu,
h) dopustí sa závažného konania, ktorým marí výkon uloženého ochranného dohľadu,
Následok uvedený v odseku 2 spočíva v tom, že páchateľ niektorým z konaní uvedených v písm. a)
až g) „zmarí alebo podstatne sťaží v trestnom konaní výkon rozhodnutia súdu alebo iného orgánu
verejnej moci".
Konanie uvedené v odseku 2, za ktoré zákon umožňuje uložiť prísnejší trest odňatia slobody ako v
odseku 1, môže spočívať v konaní páchateľa, ktorý v trestnom konaní zmarí alebo podstatne sťaží vý-
kon rozhodnutia súdu alebo iného orgánu verejnej moci. Znaky tohto trestného činu môže naplniť
nasledovným konaním:
a) Zničí, poškodí, urobí neupotrebiteľnou, zatají, odcudzí alebo odstráni vec, ktorej sa také
rozhodnutie týka.
b) Ujde stráži, z väzby alebo z výkonu trestu odňatia slobody alebo pri takom úteku inému pomáha.
Objektom prečinu podľa § 349 je riadny výkon súdnych rozhodnutí, alebo súdom schválených
dohôd týkajúcich sa výchovy maloletých detí. Ďalším objektom je riadny výkon predbežných opatrení
uložených v občianskom súdnom konaní vydaných na ochranu osôb ohrozených násilím alebo vo
veciach starostlivosti súdu o maloletých.
Páchateľom môže byť iba osoba, proti ktorej sa bezvýsledne použili uvedené opatrenia (špeciálny
subjekt). Ide o úmyselný trestný čin.
8. MARENIE VÝKONU ROZHODNUTIA ÚSTAVNÉHO SÚDU SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Objektom tohto prečinu je riadny výkon rozhodnutí Ústavného súdu.
Trestnoprávne konanie spočíva v tom, že páchateľ nesplní povinnosť vyplývajúcu z právoplatného
rozhodnutia Ústavného súdu SR, a tým marí alebo podstatne sťažuje jeho výkon.
Páchateľom môže byť každá trestne zodpovedná osoba.
Z hľadiska subjektívnej stránky sa vyžaduje úmyselné zavinenie.
9. MARENIE PRÍPRAVY A PRIEBEHU VOLIEB A REFERENDA
Toto ustanovenie chráni riadny výkon politických práv občanov, a to práva voliť a slobodne hlasovať
v referende.
Objektom oboch skutkových podstát tohto prečinu je nerušené právo voliť a byť volený, alebo
hlasovať v referende, ako aj záujem na podľa zákona vedenom, spravodlivom a neovplyvňovanom
priebehu volieb a referenda.
Trestného činu podľa odseku 1 sa dopustí ten, kto inému násilím alebo hrozbou násilia, alebo ľsťou
bráni vo výkone práva voliť, alebo hlasovať v referende, alebo iného takým spôsobom k výkonu
takýchto ústavných práv núti.
Trestného činu podľa odseku 2 sa dopustí ten, kto v súvislosti s výkonom ústavných práv uvedených
v odseku 1 vedome nesprávne sčíta hlasy alebo poruší tajnosť hlasovania, alebo inak hrubým spôso-
bom marí výkon týchto ústavných práv.
Páchateľom môže byť každá trestne zodpovedná osoba, pokiaľ ide o sčítavanie hlasov, iba osoba,
ktoráje členom volebnej komisie a má právo hlasy sčítavať.
Z hľadiska subjektívnej stránky sa vyžaduje úmyselné zavinenie.
10. FALŠOVANIE A POZMEŇOVANIE VEREJNEJ LISTINY, ÚRADNEJ PEČATE,
ÚRADNEJ UZÁVERY, ÚRADNÉHO ZNAKU A ÚRADNEJ ZNAČKY
Objektom tohto prečinu je záujem na riadnom chode štátneho aparátu a na dôvere k nemu, ako aj
ochrana záujmov občanov a skupín pred následkami, ktoré môže spôsobiť použitie nepravej verejnej
listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky. Trestného činu podľa
odseku 1 sa páchateľ dopustí aktívnym komisívnym konaním, ktorým verejnú listinu, úradnú pečať,
úradní uzáveru, úradný znak, úradnú značku alebo ciachu
a) falšuje, podstatne pozmění ich obsah v úmysle, aby sa použil ako pravé, alebo
b) použije ich ako pravé, alebo
c) nechá si ich vyhotoviť s úmyslom použiť ich ako pravé.
Trestného činu podľa odseku 2 sa dopustí páchateľ tým, že dosiahne vydanie pravej verejnej listiny,
úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku, úradnej značky alebo ciachy na základe aj
nepravých podkladov.
Z hľadiska subjektívnej stránky sa vyžaduje úmyselné zavinenie s uvedenými cieľmi.
Páchateľom môže byť každá trestne zodpovedná osoba.
11. OHROZENIE DÔVERNEJ SKUTOČNOSTI A VYHRADENEJ SKUTOČNOSTI
Objektom tohto prečinu je ochrana dôverných a vyhradených skutočností.
Už z názvu vyplýva, že ide o ohrozovací trestný čin, ktorého sa dopustí ten, kto
1. vyzvedá utajovanú skutočnosť,
2. zbiera údaje obsahujúce takúto utajovanú skutočnosť alebo,
3. vyzradí takúto utajovanú skutočnosť.
Cieľom páchateľa je takéto utajované skutočnosti vyzradiť nepovolanej osobe.
Z hľadiska subjektívnej stránky sa vyžaduje úmyselné zavinenie aj s povinným cieľom utajovanú
skutočnosť vyzradiť.
Páchateľom môže byť každá trestne zodpovedná osoba.
12. NÁSILNÉ PREKROČENIE ŠTÁTNEJ HRANICE
Tohto zločinu sa dopustí ten, kto prekročí štátnu hranicu za použitia násilia alebo hrozby
bezprostredného násilia, pričom štátnou hranicou je vytýčený alebo pomyselný priestor na povrchu
zeme, nad ňou i pod povrchom.
Ide o úmyselný trestný čin. Úmysel páchateľa musí zahŕňať cieľ prekročiť hranicu použitím
uvedených prostriedkov. Páchateľom môže byť každá trestne zodpovedná osoba.
13. PREVÁDZAČSTVO
Objektom podľa § 355 je ochrana štátnej hranice, ako aj záujem spoločnosti na tom, aby sa štátna
hranica prekračovala iba legálnym spôsobom a osobami, ktoré splnia podmienky na vstup na územie
Slovenskej republiky, ako aj výstup z neho. Ide o úmyselný trestný čin, ktorý môže spáchať každá
trestne zodpovedná osoba.
Podľa odseku 1 ide o typické prevádzačstvo, ktoré je oproti skutkovej podstate uvedenej v odseku 2
menej závažné. Konanie podľa tejto skutkovej podstaty spočíva v tom, že páchateľ (môže ním byť
slovenský občan, ale aj iná osoba):
- organizuje nedovolené prekročenie štátnej hranice Slovenskej republiky,
- organizuje prechod cez územie Slovenskej republiky,
- umožní takéto konanie alebo
- pomáha v ňom.
Trestný čin podľa odseku 2 páchateľ spácha, ak pre osobu, ktorá nie je štátnym občanom Slovenskej
republiky alebo osobou s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky,
a) organizuje nedovolené prekročenie štátnej hranice Slovenskej republiky alebo prechod cez jej
územie, alebo také konanie umožní, alebo v ňom pomáha, alebo
b) na účel podľa písmena a) vyrobí, zaobstará, poskytne alebo drží falošný cestovný doklad alebo
falošný doklad totožnosti.
Ide o úmyselný trestný čin, ktorý môže spáchať každá trestne zodpovedná osoba.
Páchateľom môže byť každá trestne zodpovedná osoba.
14. NEDOVOLENÉ PREKROČENIE ŠTÁTNEJ HRANICE
Tohto prečinu sa dopustí ten, kto poruší predpisy o medzinárodných letoch tým, že vzdušným
dopravným prostriedkom vnikne na územie Slovenskej republiky.
15. VZBURA VÄZŇOV
Za tento prečin sa považuje zúčastnenie sa na odpore skupiny najmenej troch väzňov. Páchateľom
môže byť každý účastník odporu väzňov, teda nielen väzeň.
Ide o úmyselný prečin.

27. Korupcia
Korupciou sa rozumie prijímanie úplatku i podplácanie, ale aj akékoľvek správanie k osobám,
ktorým sú zverené kompetencie vo verejnom alebo súkromnom sektore, ktoré odporuje povinnostiam
vyplývajúcim z ich postavenia a ktoré smeruje k získaniu nenáležitých výhod“.
Úplatkom podľa §131 ods.3 je vec alebo iné plnenie majetkovej či nemajetkovej povahy, na ktoré nie
je právny nárok. Úplatok môže spočívať v priamom majetkovom plnení (peniaze, vec, iné naturálne
plnenie), alebo vo výhodách iného druhu (vzájomná protislužba, výhodné prenajatie bytu a pod.)
Prostriedkom úplatku , môže byť aj prospech ktorý nemá majetkovú povahu (napr. prednostné
vybavenie veci).

Na základe medzinárodných záväzkov SR boli medzi trestné činy korupcie boli zaradené:
a) prijímanie úplatku zahraničným verejným činiteľom a ďalšími osobami (§ 330 a 331)
b) podplácanie zahraničného verejného činiteľa (§ 334 a 335)
Objektom trestných činov korupcie (prijímania úplatku i podplácania) je nestranné, osobnými
záujmami neovplyvnené, plnenie povinností vyplývajúcich zo zamestnania, povolanie, postavenia
alebo funkcie.
Z hľadiska subjektívnej stránky sa vo všetkých skutkových podstatách trestných činov korupcie
vyžaduje úmyselné zavinenie. Neprekazenie a neoznámenie trestných činov korupcie je trestné
v každom prípade.
Trestné činy korupcie možno členiť:
a) prijímanie úplatku (§ 328 až 331)
b) podplácanie (§ 332 až 335)
c) nepriamu korupciu ( § 336)

Prijímanie úplatku
(§ 328 až 331)
Tohto trestného činu sa môže dopustiť osoba, ktorá priamo alebo cez sprostredkovateľa pre seba alebo
inú osobu prijme, žiada alebo si dá sľúbiť úplatok, aby konala alebo sa zdržala konania tak že poruší
svoje povinnosti vyplývajúce zo zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie.
O prijatie úplatku ide vtedy, keď sa páchateľovi s jeho vedomím, priamo alebo cez
sprostredkovateľa, dostane úplatok do dispozície a to aj v prípade, ako ho páchateľ prijme pre inú
osobu. Prijatím úplatku a teda ani podplácaním nie je poskytnutie a prijatie tzv. tringeltu na miestach
kde je to obvyklé.
Subjekt je špeciálny, páchateľom môže byť len osoba, ktorá má zamestnanie, povolanie, postavenie
alebo funkciu, z ktorej jej vyplývajú povinnosti takéhoto druhu, ktoré môže za úplatok porušiť.
Subjektívna stránka vyžaduje úmyselné zavinenie, ktoré zahŕňa nielen úmysel prijať, žiadať alebo si
dať sľúbiť úplatok, ale aj úmysel za úplatok konať alebo sa zdržať konania, nešlo by o korupciu, ale
mohlo by to byť kvalifikované ako niektoré z podvodných konaní.
Skutková podstata § 329 vymedzuje klasické prijímanie úplatku v súvislosti s obstarávaním veci
všeobecného záujmu. Tohto trestného činu sa môže dopustiť ten, kto v súvislosti s obstarávaním veci
všeobecného záujmu priamo alebo cez sprostredkovateľa pre seba alebo pre inú osobu prijme, žiada
alebo si dá sľúbiť úplatok.
Trestný čin je dokonaný prijatím, žiadaním alebo prijatím sľubu v situácií, keď páchateľ takto urobí
v súvislosti s obstaraním veci všeobecného záujmu, to znamená že za úplatok je ochotný takúto vec
obstarať.
Subjekt je všeobecný, páchateľom môže byť každá trestne zodpovedná osoba.
V ustanoveniach § 330 a 331 ide o prijímanie úplatku s tzv. zahraničným prvkom.
Objektom je riadne a nerušené vykonávanie úradných povinností zahraničného verejného činiteľa pri
realizácií zahraničného obchodu.
Prijímania úplatku podľa § 330 sa zahraničný verejný činiteľ dopustí tým, že priamo alebo cez
sprostredkovateľa pre seba alebo pre inú osobu prijme, žiada alebo si dá sľúbiť úplatok v súvislosti
s výkonom úradných povinností v úmysle, aby sa získala alebo zachovala neprimeraná výhoda pri
realizácií medzinárodného obchodu.
Prijímanie úplatku podľa § 331 sa niektorá z taxatívne vymedzených osôb dopustí tým, že priamo
alebo cez sprostredkovateľa pre seba alebo pre inú osobu prijme, žiada alebo si dá sľúbiť úplatok
v súvislosti s výkonom svojej funkcie.
V oboch skutkových podstatách je uvedený špeciálny subjekt. Páchateľom trestných činov podľa §
330 môže byť iba zahraničný verejný činiteľ a podľa § 331 člen zahraničného parlamentného
zhromaždenia, sudca alebo úradník medzinárodného súdneho orgánu.
Zahraničným verejným činiteľom podľa § 128 ods. 2 je osoba, ktorá zastáva funkciu:
 a) v zákonodarnom orgáne, súdnom orgáne alebo orgáne verejnej správy cudzieho štátu vrátane
hlavy štátu alebo
b) v právnickej osobe, v ktorej má rozhodujúci vplyv cudzí štát, alebo v medzinárodnej
organizácií vytvorenej štátmi alebo inými subjektmi medzinárodného práva verejného
Z hľadiska subjektívnej stránky sa v oboch prípadoch vyžaduje úmyselné zavinenie. Pri trestnom
čine § 330 páchateľ úmyselne príjme úplatok s tým že zabezpečí neprimeranú výhodu pri realizácií
medzinárodného obchodu. Aj pri trestnom čine podľa § 331 sa vyžaduje úmyselné zavinenie s tým, že
páchateľ úplatok úmyselne prijme s vedomím, že mu je poskytnutý v súvislosti s jeho funkciou.

Podplácanie
(§332 až 335)

Subjekt pri trestných činoch podplácania je všeobecný, páchateľom môže byť ktokoľvek.
Konanie podľa § 332 spočíva v tom, že páchateľ priamo, alebo cez sprostredkovateľa poskytne alebo
sľúbi úplatok osobe preto, aby táto konala alebo sa zdržala konania tak, že poruší svoje povinnosti
vyplývajúce zo zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie. Na dokonanie tohto trestného činu
sa predpokladá, že zo strany podplácaného skutočne došlo k prijatiu úplatku, alebo aspoň k prijatiu
sľubu od podplácateľa.
Poskytnutím úplatku sa rozumie skutočné odovzdanie predmetu, ktorý tvorí úplatok, ale aj
poskytnutie inej nemateriálnej výhody. Úplatok bude poskytnutý, ak osoba ktorej je určený, ho priamo
prevezme, alebo si je vedomá že jej bol iným spôsobom prevedený do dispozície alebo vlastníctva.
Nepôjde o poskytnutie úplatku, ak podplácaná osoba o úplatku nevie.
Na trestnosť podplácania podľa § 333 sa vyžaduje, aby páchateľ poskytol, ponúkol alebo sľúbil
úplatok inému v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu. Trestné je aj to ak z rovnakého
dôvodu sa poskytne, ponúkne alebo sľúbi úplatok inej osobe. Za dokonaný trestný čin sa považuje aj
konanie páchateľa, ktorý sa v súvislosti s obstaraním veci všeobecného záujmu iba snaží podplatiť a za
tým účelom úplatok ponúkne.

Nepriama korupcia

Nepriama korupcia (§ 336) – trestne zodpovedný je ten, kto priamo alebo cez
sprostredkovateľa pre seba alebo pre inú osobu úplatok príjme, žiada alebo si dá sľúbiť za to, že bude
svojim vplyvom pôsobiť na výkon právomoci osôb uvedených v ustanoveniach § 328, 329, 330, 331,
alebo za to, že už tak urobil (nepriame prijímanie úplatku).
Trestne zodpovedný je aj ten, kto, kto priamo alebo cez sprostredkovateľa inému úplatok
poskytne alebo sľúbi za to, že bude svojím vplyvom pôsobiť na právomoci osôb uvedených v § 332
alebo 333, alebo za to, že už tak urobil. Rovnako je zodpovedný ten, kto z uvedeného dôvodu
poskytne, ponúkne alebo sľúbi úplatok inej osobe (nepriame podplácanie).
Trestnosť podplácania a nepriamej korupcie zaniká ak páchateľ úplatok poskytol alebo
sľúbil len preto, lebo bol o to požiadaný a urobil o tom dobrovoľne bez odkladu oznámenie orgánu
činnému v trestnom konaní.

28. Trestné činy proti iným právam a slobodám

Do deviatej hlavy osobitnej časti zákona sú zaradené jednak trestné činy zaradené v predchádzajúcom
Trestnom zákone medzi trestné činy hrubo narušujúce občianske spolužitie, jednak úplne nové, dosiaľ
neupravené trestné činy, a to hanobenie miesta posledného odpočinku, hanobenie mŕtveho,
neoprávnené nakladanie s osobnými údajmi a porušenie dôvernosti ústneho prejavu a iného prejavu
osobnej povahy.
Objekt trestných činov uvedených v deviatej hlave osobitnej časti Trestného zákonaje značne
rôznorodý. Ide o útoky namierené proti pokojnému a slušnému občianskemu spolužitiu, verejnému
poriadku, proti cti, vážnosti, dôstojnosti, dobrým mravom, proti právu na súkromie, v záujme ochrany
zvierat, ale sekundárne alebo nepriamo aj proti životu, zdraviu, slobode, ľudskej dôstojnosti a majetku.
Z hľadiska objektívnej stránky možno teda súhrnne tieto trestné činy charakterizovať tak, že v nich
ide o rôznorodé útoky na práva a slobody občanov, ktorých ochrana nebola vyjadrená v predchádza-
júcich hlavách osobitnej časti Trestného zákona a ktoré majú dopad na pokojné a slušné spolužitie
ľudí v demokratickej spoločnosti.
Subjekt je pri trestných činoch deviatej hlavy spravidla všeobecný.
Na naplnenie subjektívnej stránky skutkových podstát týchto trestných činov sa spravidla vyžaduje
úmyselné zavinenie. Výnimku tvoria trestné činy šírenia poplašnej správy a opilstva, kde je možné aj
zavinenie z nedbanlivosti, čo je vyjadrené formuláciou, že tieto trestné činy možno spáchať „čo aj z
nedbanlivosti", resp. „hoci aj z nedbanlivosti".
Deviata hlava osobitnej časti sa nečlení na diely a sú v nej obsiahnuté nasledovné trestné činy: Násilie
proti skupine obyvateľov a proti jednotlivcovi, Nebezpečné vyhrážanie, Šírenie poplašnej správy,
Opilstvo, Výtržníctvo, Hanobenie miesta posledného odpočinku, Hanobenie mŕtveho, Kupliarstvo,
Výroba detskej pornografie, Rozširovanie detskej pornografie, Prechovávanie detskej pornografie,
Ohrozovanie mravnosti, Ohováranie, Neoprávnené nakladanie s osobnými údajmi, Poškodzovanie
cudzích práv, Porušenie dôvernosti ústneho prejavu a iného prejavu osobnej povahy, Týranie zvierat.
VÝKLAD NIEKTORÝCH POJMOV
Skupinou obyvateľov sa rozumejú najmenej tri osoby (§ 129 ods. 1 Tr. Zákona), ktoré majú na
území Slovenskej republiky trvalý pobyt, nemusia byt' jej občanmi.
Poplašná správa je taká správa, ktorá je svojím obsahom spôsobilá vyvolať obavy z nejakých, hoci aj
neurčitých budúcich udalostí.
Návykovou látkou sa rozumie alkohol, omamné látky, psychotropné látky a ostatné látky spôsobilé
nepriaznivo ovplyvniť psychiku človeka alebo jeho ovládacie alebo rozpoznávacie schopnosti, alebo
sociálne správanie. (§ 130 ods. 5 Tr. zákona)
Trestný čin je spáchaný verejne - § 122 ods. 2 Tr. zákona.
Miesto verejnosti prístupné je každé miesto, kam má prístup široký okruh ľudí individuálne
neurčených.
Detskou pornografiou sa rozumie zobrazenie súlože, iného spôsobu pohlavného styku alebo iného
obdobného sexuálneho styku s dieťaťom alebo zobrazenie obnažených častí tela dieťaťa smerujúce k
vyvolaniu sexuálneho uspokojenia inej osoby. (§ 132 ods. 3 Tr. zákona)
Pornografiou sa rozumie zobrazenie súlože, iného spôsobu pohlavného styku alebo iného obdobného
sexuálneho styku alebo zobrazenie obnažených pohlavných orgánov smerujúce k vyvolaniu
sexuálneho uspokojenia inej osoby. (§ 132 ods. 2 Tr. zákona)
Osobnými údajmi sú údaje týkajúce sa určenej alebo určiteľnej fyzickej osoby, pričom takou osobou
je osoba, ktorú možno určiť priamo alebo nepriamo, najmä na základe všeobecne použiteľného
identifikátora alebo na základe jednej či viacerých charakteristík alebo znakov, ktoré tvoria jej
fyzickú, fyziologickú, psychickú, mentálnu, ekonomickú, kultúrnu alebo sociálnu identitu. (§ 3 zák. č.
428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov)
Týraním zvierat sa rozumie napr. spôsobenie trvalého alebo dlhodobého poškodenia zdravia
zvieraťa, prekročenie biologických schopnosti zvieraťa alebo sa spôsobenie neprimeranej bolesti,
poranenia alebo utrpenia. (§ 21 ods. 2 zákona č. 488/2002 Z. z. o veterinárnej starostlivosti a o zmene
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov}
1. NÁSILIE PROTI SKUPINE OBYVATEĽOV A PROTI JEDNOTLIVCOVI

Objektom je pokojné spolužitie občanov nenarušované vyhrážkami alebo násilnými útokmi.

Predmetom útoku je výlučne skupina obyvateľov.
Objektívna stránka spočíva vo dvoch rozdielnych spôsoboch konania:
a) vyhrážanie sa smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou, alebo spôsobením
škody veľkého rozsahu
b) použitie násilia
Použitím násilia sa rozumie fyzický útok, použitie fyzickej sily na telesnú bezpečnosť osoby alebo na
vec. Násilie proti osobe nemusí mať za následok ublíženie na zdraví. Môže ísť aj o násilné
obmedzenie pohybu osôb.
Vyžaduje sa úmyselné zavinenie.
2. NEBEZPEZPEČNÉ VYHRÁŽANIE

Objektom je záujem na ochrane jednotlivca proti niektorým závažným vyhrážkam.

Predmetom útoku je v tomto prípade jednotlivec – FO, resp. aj dve osoby, ktoré sa nepovažujú za
skupinu osôb.
Objektívnou stránkou je vyhrážanie sa:
a) obsahom, ktorého je hrozba smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou
b) ktoré je spôsobilé vzbudiť dôvodnú obavu
Dôvodnou obavou sa rozumie vyšší stupeň tiesnivého pocitu zo zla, ktorým sa vyhráža
Páchateľom môže byť ktokoľvek.
Z hľadiska subjektívnej stránky sa vyžaduje úmyselné zavinenie.
3. ŠÍRENIE POPLAŠNEJ SPRÁVY

Objektom je ochrana obyvateľstva pred vyvolaním vážnych obáv a znepokojenia na základe

rozširovania nepravdivých poplašných správ. Ide o prostriedok narušovania pokojného občianskeho
spolužitia, pokoja a verejného poriadku.
Objektívna stránka spočíva v tom že:
- páchateľ úmyselne spôsobí nebezpečenstvo, tým že rozširuje poplašnú správu, ktorá je
nepravdivá
Poplašnou správou sa rozumie taká správa, ktorá je svojím obsahom spôsobilá vyvolať obavy
a znepokojenie z nejakých, hoci aj neurčitých budúcich udalostí.
Časťou obyvateľstva sa pri tomto trestnom čine rozumie podstatne väčší počet osôb, než je
vyjadrený v pojme skupina.
Rozširovaním poplašnej správy sa rozumie také konanie páchateľa, ktoré spôsobí že sa o jej obsahu
dozvie aspoň časť obyvateľstva (napr. rozširovanie takejto správy prostredníctvom letákov, rozhlasu,
televízie a pod.)
Z hľadiska subjektívnej stránky sa v zásade vyžaduje úmyselné zavinenie, iba trestný čin podľa § 362
možno spáchať z nedbanlivosti.
4. OPILSTVO

Objektom je primárne občianske spolužitie v najširšom zmysle pojmu. Sekundárne je však objektom
ten konkrétny záujem, ktorý bol porušený alebo ohrozený konaním páchateľa v stave nepríčetnosti
zavinenej páchateľom samým.
Objektívna stránka spočíva v tom, že páchateľ sa požitím alebo aplikáciou návykovej látky privedie
do stavu nepríčetnosti, v ktorom sa dopustí konania, ktoré ma inak znaky trestného činu.
Pri trestnom čine opilstva rozlišujeme dve konania:
- privedie sa do stavu nepríčetnosti návykovou látkou
- konanie v stave nepríčetnosti spáchaním tzv. kvázideliktu
Návykovou látkou sa rozumie alkohol, omamné látky, psychotropné látky a ostatné látky spôsobilé
nepriaznivo ovplyvniť psychiku človeka alebo jeho ovládacie alebo rozpoznávacie schopnosti alebo
sociálne správanie.
Požitím sa rozumie príjem návykovej látky ústami (orálne).
Aplikáciou návykovej látky je akýkoľvek iný použitý spôsob príjmu, najmä vdychovaním prchavých
návykových látok , injekčnou aplikáciou a pod.
Konanie teda spočíva v privedení sa do stavu nepríčetnosti požitím alebo aplikáciou návykovej
látky. Nestačí iba privedenie sa do stavu zmenšenej príčetnosti. V takomto prípade by nebol naplnený
znak trestného činu opilstva.
Posúdenie príčetnosti, nepríčetnosti resp. zníženej príčetnosti je otázkou znaleckého dokazovania
z odboru psychiatrie v trestnom konaní. Pri požití alkoholických nápojov je nevyhnutným
predpokladom na posúdenie otázky či páchateľ trestného činu konal za podmienok ustanovených pre
trestný čin opilstva, objektívne zistenie výšky hladiny alkoholu v krvi.
Patologická opitosť – ktorá je kvalitatívnou poruchou priebehu opitosti.
Z hľadiska subjektívnej stránky prichádza do úvahy úmysel alebo nedbanlivosť.
5. VÝTRŽNÍCTVO

Objektom je predovšetkým záujem na ochrane pokojného občianskeho spolužitia pred závažnejšími

útokmi narúšajúcimi verejný poriadok.
Objektívna stránka spočíva v tom, že páchateľ sa buď verbálne alebo fyzicky, verejne alebo na
mieste prístupnom verejnosti dopustí hrubej neslušnosti alebo výtržnosti tým že:
- napadne iného
- hrubým spôsobom ruší zhromaždenie občanov
- vyvoláva verejné pohoršenie vykonávaním pohlavného styku
Hrubou neslušnosťou je konanie, ktorým sa hrubo porušujú pravidlá občianskeho spolužitia a zásady
občianskej morálky.
Výtržnosťou sa rozumie konanie, ktoré závažným spôsobom narušuje pokoj a verejný poriadok
Hrubej neslušnosti alebo výtržnosti sa páchateľ musí dopustiť verbálne alebo fyzicky, verejne alebo na
mieste prístupnom verejnosti.
Verejne je trestný čin spáchaný aj je spáchaný obsahom tlačoviny alebo rozširovaním spisu, filmom
a pod.
Miestom prístupným verejnosti sa rozumie každé miesto, na ktoré má prístup široký okruh
individuálne neurčených ľudí a kde sa spravidla zdržiava viac ľudí, takže hrubú neslušnosť alebo
výtržnosť môžu postrehnúť viacerí ľudia, hoci v čase činu tam nemusia byť prítomní.

6. HANOBENIE MIESTA POSLEDNÉHO ODPOČINKU

Objektom je ochrana riadneho občianskeho spolužitia pred závažnými útokmi narušujúcimi verejný
poriadok a pokoj na miestach posledného odpočinku. Sú týmto ustanovené najma hroby, urny
s ľudskými ostatkami, náhrobné dosky a pohrebiská.
Páchateľom bude ten kto:
- zničí, poškodí alebo zneuctí hrob, urnu s ľudskými pozostatkami a pod.
- zničí alebo poškodí zariadenie pohrebiska
- na pohrebisku alebo na inom mieste posledného odpočinku sa dopustí inej hrubej neslušnosti
alebo výtržnosti

7. HANOBENIE MŔTVEHO

Objektom je záujem na pietnom zaobchádzaní s mŕtvolou človeka, ako aj na pietnom uložení

ľudských ostatkov a na ochrane pred ich zneuctením.
Trestného činu sa dopustí ten kto:
- zneužije alebo zneuctí mŕtveho
- neoprávnene vykoná exhumáciu ľudských ostatkov
- svojvoľne odníme z pohrebiska ľudské ostatky alebo
- nakladá s ľudskými ostatkami v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom

8. KUPLIARSTVO

Objektom je ochrana občianskeho spolužitia z hľadiska mravnosti a slobodného rozhodovania

človeka.
Páchateľ:
1) na vykonávanie prostitúcie iného
- zjedná
- pohne
- zvedie
- využije
- získa
- ponúkne alebo
2) koristí z prostitúcie vykonávanej iným
Zjednaním je uzavretie zmluvy či dohody, ktorej obsahom je vykonávanie prostitúcie.
Pohnutím k vykonávaniu prostitúcie rozumieme úspešné využitie vplyvu páchateľa na inú osobu aby
vykonávala prostitúciu
Zvedením sa rozumie úmyselné vzbudenie rozhodnutia u inej osoby vykonávať prostitúciu.
Využitím iného na vykonávanie prostitúcie bude napr. využitie omylu osoby vo vzťahu k jej
získaniu pre túto činnosť, ale aj využitie nevedomosti, zlej sociálnej situácie a pod.
Získaním treba rozumieť najmä presviedčaním dosiahnuť usmernenie v myslení, v rozhodovaní
osoby o vykonávaní prostitúcie.
Ponúknutím treba rozumieť najmä dávanie popudu zo strany páchateľa na výkon prostitúcie
Koristením z prostitúcie vykonávanej iným sa rozumejú akékoľvek spôsoby získania majetkového
prospechu z prostitúcie vykonávanej iným za podmienky, že možno preukázať že páchateľ vedome
využíva vzťah k osobe vykonávajúcej prostitúciu. ( môže ísť napr. o tzv. pasáka, ochrancu a pod.)

9. VÝROBA DETSKEJ PORNOGRAFIE

10. ROZŠIROVANIE DETSKEJ PORNOGRAFIE

11. PRECHOVÁVANIE DETSKEJ PORNOGRAFIE

Objektom týchto trestných činov je záujem spoločnosti na ochrane mravného rozvoja a výchovy detí
pred ich zneužívaním na výrobu, rozširovanie a prechovávanie detskej pornografie.
Objektívna stránka je zneužitie dieťaťa.
Trestne zodpovedný bude páchateľ, ktorý:
- využije, získa, zneužije dieťa na výrobu detskej pornografie
- umožní dieťaťu jeho zneužitie na výrobu detskej pornografie
- sa inak podieľa na výrobe detskej pornografie
- rozmnožuje, prepravuje, zadovažuje, sprístupňuje alebo inak rozširuje detskú pornografiu
alebo
- prechováva detskú pornografiu
Detská pornografia – rozumie zobrazenie súlože, iného spôsobu pohlavného styku alebo iného
obdobného sexuálneho styku s dieťaťom alebo vyobrazenie obnaženej časti tela dieťaťa smerujúce
k vyvolaniu sexuálneho uspokojenia inej osoby.
Výrobou detskej pornografie sa rozumie nielen priemyselná alebo remeselná výroba, ale aj
akékoľvek zhotovovanie detskej pornografie, pričom pôjde najmä o výrobu detských pornografických
filmov , videokaziet, fotografií a pod.
Z hľadiska subjektívnej stránky ide o úmyselné trestné činy, pričom úmysel sa musí vzťahovať aj
na obsah detskej pornografie z hľadiska veku jeho objektu.
12. OHROZOVANIE MRAVNOSTI

Objektom trestného činu podľa § 371 je záujem na ochrane občianskeho spolužitia pred osobitnými
formami obťažovania v oblasti mravnosti.
Objektom trestného činu podľa § 372 je špeciálne záujem na ochrane mravného rozvoja a výchovy
mládeže proti negatívnemu pôsobeniu pornografie.
Objektívnou stránkou bude konanie páchateľa ktorý:
- vyrába, kupuje, dováža alebo si inak zadovažuje alebo zverejňuje pornografiu, nosiče zvuku
alebo obrazu, v ktorých sa prejavuje neúcta k človeku a násilie alebo ktoré zobrazujú sexuálny
styk so zvieraťom alebo iné sexuálne patologické praktiky.
- ponúka, prenecháva alebo predáva osobe mladšej ako osemnásť rokov pornografiu
- na mieste, ktoré je osobám mladším ako osemnásť rokov prístupné, vystavuje alebo inak
sprístupňuje pornografiu

13. OHOVÁRANIE

Objektom tohto trestného činu je ochrana cti, dobrej povesti a vážnosti človeka pred ohováraním,
ktoré môže vážnym spôsobom narušiť občianske spolužitie.
Česť človeka predstavuje hodnotu, ktorá sa posudzuje podľa mravných kritérií príslušnej spoločnosti.
Svoju česť majú aj deti, ihneď ako začínajú prijímať svoje prvé povinnosti.
Predmetom útoku, teda ohovárania môže byť iba jednotlivec.
Objektívna stránka tohto trestného činu spočíva v oznámení nepravdivého údaja o inom, ktorý je
spôsobilý značnou mierou ohroziť jeho vážnosť u spoluobčanov, poškodiť ho v zamestnaní,
v podnikaní, narušiť jeho rodinné vzťahy alebo mu spôsobiť inú vážnu ujmu.
Oznámenie nepravdivého údaja je oznámenie informácie o inom, ktorá je v rozpore so
skutočnosťou, hoci iba jednej osobe odlišnej od ohováraného, za predpokladu, že takáto informácia je
spôsobilá značnou mierou ohroziť jeho vážnosť u spoluobčanov.
Nepravdivý údaj musí byť spôsobilý značnou mierou ohroziť vážnosť iného u spoluobčanov, resp.
spôsobiť ďalšie zákonom predpokladané následky.

14. NEOPRÁVNENÉ NAKLADANIE S OSOBNÝMI ÚDAJMI

Objektom trestného činu podľa § 374 je záujem na ochrane osobných údajov občanov pred
neoprávneným nakladaním s týmito údajmi.
Objektívna stránka spočíva v porušení všeobecne záväzným právnym predpisom ustanovenej
povinnosti, ktorého sa páchateľ dopustí tým, že neoprávnene poskytne, sprístupní a zverejní
a) osobné údaje o inom zhromaždené v súvislosti s výkonom verejnej moci alebo uplatňovaním
ústavných práv osoby, alebo
b) osobné údaje o inom získané v súvislosti s výkonom svojho povolania, zamestnania alebo
funkcie
Osobnými údajmi sú údaje týkajúce sa určenej alebo určiteľnej FO
Poskytnutím osobných údajov sa rozumie odovzdanie osobných údajov na spracovanie inej PO, FO,
prípadne subjektu v cudzine
Sprístupnením osobných údajov je oznámenie osobných údajov alebo umožnenie prístupu k nim
neoprávnenému subjektu
Zverejnením osobných údajov sa rozumie publikovanie, uverejnenie alebo vystavenie osobných
údajov na verejnosti
Subjektom tohto trestného činu môže byť ktokoľvek, no pri trestnom čine podľa § 374 ods. písm. b)
je subjekt špeciálny (páchateľ získal informácie o inom v súvislosti s výkonom svojho povolania,
zamestnania alebo funkcie)

15. POŠKODZOVANIE CUDZÝCH PRÁV

Objektom trestného činu podľa § 376 je záujem spoločnosti na ochrane nerušeného súkromia
občanov porušovaním tajomstva listín a iných dokumentov uchovávaných v súkromí.
Objektívna stránka trestného činu vyžaduje:
- spôsobenie vážnej ujmy na právach
- konanie, ktoré má znaky podvodného konania t.j. uvedenie niekoho do omylu alebo využitie
niečieho omylu
Právami sa v prípade tohto trestného činu rozumejú len nemajetkové práva
Podvodné konanie, t.j. uvedenie do omylu alebo využitie omylu, može smerovať nie len voči
poškodenému, ale aj voči inej FO alebo PO
Uvedením do omylu je konanie, ktorým páchateľ predstiera okolnosti, ktoré nie sú v súlade so
skutočným stavom veci
Objektívna stránka trestného činu poškodzovania cudzích práv predpokladá:
- neoprávnené porušenie tajomstva listiny alebo inej písomnosti, zvukového záznamu,
obrazového záznamu
- zverejnenie alebo sprístupnenie tretej osobe takýchto súkromných materiálov alebo ich
použitie iným spôsobom
- spôsobenie vážnej ujmy na právach

16. PORUŠENIE DÔVERNOSTI ÚSTNEHO PREJAVU A INÉHO PREJAVU OSOBNEJ

POVAHY

Objektom je vo všeobecnosti ochrana súkromia, konkrétne neverejne prednesených slov alebo iného
prejavu osobnej povahy.
Objektívnou stránkou je porušenie dôvernosti neverejne prednesených slov alebo iného prejavu
osobnej povahy, pričom páchateľ takýto prejav
- neoprávnene zachytí záznamovým zariadením
- neoprávnene zhotovený záznam sprístupní tretej osobe alebo ho iným sposobom použije
- inému tým spôsobí vážnu ujmu na právach
Dôvernosťou rozumieme určitú intímnosť, neprístupnosť verejnosti
Porušením dôvernosti sa rozumejú také zásahy do súkromnej sféry občana, ktoré sú vykonané bez
súhlasu dotknutej osoby

17. TÝRANIE ZVIERAT

Objektom tohto trestného činu je záujem na ochrane zvierat, ktoré sú živými tvormi schopnými
pociťovať bolesť a utrpenie, pred týraním, poškodzovaním ich zdravia a ich bezdôvodným usmrtením.
Predmetom útoku je zviera
Objektívna stránka spočíva v konaní páchateľa ktorý:
- týra zviera
 - týra zviera obzvlášť krutým a surovým spôsobom alebo
- utýra zviera
Zvieraťom sa rozumie každý živočíšny stavovec okrem človeka
Týraním zvierat je konanie ktorým sa:
- zvieraťu spôsobí trvalé alebo dlhodobé poškodenie zdravia
- zvieraťu spôsobí trvalé alebo dlhodobé porušenie neobnoviteľných častí organizmu
- zvieraťu spôsobí trvalá alebo dlhodobá porucha správania
- prekračuje biologické schopnosti zvieraťa alebo sa spôsobuje neprimeraná bolesť, poranenie
alebo utrpenie
- obmedzuje výživa alebo napájanie zvieraťa, čo poškodzuje jeho zdravotný stav
- zvieraťu spôsobí zbytočné utrpenie alebo bolesť tým, že sa nevyliečiteľne choré, slabé alebo
vyčerpané zviera vydá na iný účel ako na neodkladné bezbolestné usmrtenie
29. Trestné činy proti brannosti, proti civilnej službe, proti službe
v ozbrojených silách a proti obrane vlasti, trestné činy vojenské
Desiata hlava osobitnej časti Trestného zákona sa člení na štyri diely:
Prvý diel: Trestné činy proti brannosti
Druhý diel: Trestné činy proti civilnej službe
Tretí diel: Trestné činy proti službe v ozbrojených silách
Štvrtý diel: Trestné činy proti obrane vlasti
Výklad niektorých pojmov
Branná povinnosť (§ 2 Zák. č. 320/2002 Z. z. o brannej povinnosti) je povinnosť štátneho občana
Slovenskej republiky
a) podrobiť sa odvodu,
b) vykonať povinnú vojenskú službu alebo inú službu namiesto povinnej vojenskej služby.
Branná povinnosť vzniká občanovi - mužovi dňom, ktorým dovŕši 18 rokov veku a zaniká dňom,
ktorým dovŕši 55 rokov veku, ak zákon neustanovuje inak.
Povinnosť na obranu vlasti je napr. pracovná povinnosť uložená na základe § 19 zákona č. 319/2002
Z. z. o obrane Slovenskej republiky.
Civilná služba je iná služba, ktorú je povinný vykonať občan, ak odoprie vykonať povinnú vojenskú
službu s vyhlásením, že je to v rozpore s jeho svedomím alebo náboženským vyznaním. (§ 1 zákona č.
207/1995 Z. z. o civilnej službe)
Vojenská služba je služba, ktorú vojak vykonáva v ozbrojených silách. (§ 2 zák. č. 370/1997 Z. z. o
vojenskej službe v znení neskorších predpisov) Môže to byť služba základná, náhradná,
zdokonaľovacia, mimoriadna, prípravná alebo profesionálna.
Činmi prísnejšie trestnými sú napríklad Vlastizrada - §311, Úklady proti republike § 312,
záškodníctvo - § 315, sabotáž - § 317 Zr. zákona.
Cudzie vojsko je vojsko ktoréhokoľvek cudzieho štátu
Nepriateľským vojskom je vojsko štátu, s ktorým je Slovenská republika vo vojne alebo vo
vojnovom stave.
Odvod je postup orgánov vojenskej správy, ktoré v období vojny alebo vojnového stavu povolávajú
povolávacím rozkazom na odvod registrovaných občanov, aby sa dostavili na účely posúdenia ich
spôsobilosti na výkon vojenskej služby

I. TRESTNÉ ČINY PROTI BRANNOSTI

Druhovým objektom trestných činov prvého dielu je ochrana riadneho plnenia úloh, ktoré vyplývajú
z plnenia brannej povinnosti alebo iných povinností na obranu vlasti.
Objektívna stránka týchto trestných činov spočíva v rôznorodých útokoch zameraných na marenie
plnenia brannej povinnosti, neplnenie odvodovej povinnosti alebo obchádzanie brannej povinnosti.
Páchateľom týchto trestných činov môže byť buď osoba, ktorá má brannú povinnosť vrátane
povinnosti dostaviť sa na odvod alebo sa v tejto súvislosti podrobiť lekárskemu vyšetreniu, teda
povinná osoba, alebo aj ktorákoľvek iná trestne zodpovedná osoba.
Subjektívna stránka predpokladá úmyselné zavinenie, pri trestných činoch neplnenia odvodnej
povinnosti a obchádzania brannej povinnosti úmyselné zavinenie spolu s pohnútkou.
1. MARENIE SPÔSOBILOSTI NA SLUŽBU
Ustanovenie skutkovej podstaty trestného činu marenia spôsobilosti na službu poskytuje ochranu
záujmu na zabezpečení obrany vlasti riadnym plnením brannej povinnosti alebo iných povinností.
Objektívna stránka zahŕňa konanie, ktoré spočíva v urobení seba alebo iného trvalo alebo dočasne
nespôsobilým, alebo menej spôsobilým na plnenie brannej povinnosti alebo iných povinností na obra-
nu vlasti.
Páchateľom tohto trestného činu môže byť ktokoľvek (všeobecný subjekt). Subjektívna stránka
skutkovej podstaty trestného činu marenia spôsobilosti na službu je založená na úmyselnom zavinení.
2. NEPLNENIE ODVODNEJ POVINNOSTI
Skutkovou podstatou trestného činu neplnenia odvodnej povinnosti podľa § 380 sa poskytuje ochrana
osobnému zabezpečeniu obrany vlasti proti útokom, ktoré spočívajú v neplnení povinností súvisiacich
s odvodom.
Objektívna stránka skutkovej podstaty tohto trestného činu spočíva
a) v neustanovení sa na odvod, alebo
b) v nepodrobení sa lekárskemu vyšetreniu.
Páchateľom tohto trestného činu môže byť iba osoba - registrovaný občan, ktorá má povinnosť
podrobiť sa odvodnému konaniu a túto povinnosť si zatiaľ nesplnila. Ide teda o špeciálny subjekt s
osobitnou spôsobilosťou a postavením, teda o občana Slovenskej republiky - muža, ktorému vznikla
branná povinnosť.
Subjektívna stránka skutkovej podstaty trestného činu neplnenia odvodnej povinnosti zahŕňa
zavinenie vo forme úmyslu a pohnútku.
3. OBCHÁDZANIE BRANNEJ POVINNOSTI
Chráneným záujmom (objektom), ktorému ustanovenie skutkovej podstaty trestného činu
obchádzania brannej povinnosti podľa § 381 poskytuje ochranu, je záujem na riadnom plnení brannej
povinnosti.
Objektívna stránka základnej skutkovej podstaty podľa odseku 1 spočíva v machináciách
smerujúcich k dosiahnutiu úľav v plnení brannej povinnosti.
Objektívna stránka základnej skutkovej podstaty podľa odseku 2 spočíva v machináciách
smerujúcich k
a) vyhnutiu sa celkom alebo sčasti plneniu brannej povinnosti, alebo
b) umožneniu inému vyhnúť sa celkom alebo sčasti plneniu brannej povinnosti.
Páchateľom trestného činu obchádzania brannej povinnosti podľa § 381 môže byť iba osoba, ktorá
podlieha alebo bude podliehať brannej povinnosti. Ide teda o špeciálny subjekt, s výnimkou základnej
skutkovej podstaty podľa odseku 2 písm. b), kde môže byť páchateľom ktokoľvek.
Subjektívna stránka skutkovej podstaty tohto trestného činu predpokladá úmyselné zavinenie
s pohnútkou.
II. TRESTNÉ ČINY PROTI CIVILNEJ SLUŽBE
Trestné činy uvedené v druhom dieli poskytujú ochranu záujmom na riadnom plnení povinností
súvisiacich s nastúpením a vykonávaním alternatívnej služby (druhový objekt).
Objektívna stránka skutkových podstát trestných činov proti civilnej službe (rozumej trestných činov
proti alternatívnej službe) spočíva v rôznorodých útokoch, ktorých podstatu tvorí nenastúpenie na
výkon alternatívnej služby, rôzne formy vyhýbania sa alternatívnej službe, alebo fyzické opustenie
miesta určeného na výkon alternatívnej služby.
Páchateľom týchto trestných činov môže byť len osoba, ktorá má povinnosť nastúpiť výkon
alternatívnej služby a plniť povinnosti v súlade s podmienkami určenými v povolávacom rozkaze
vydanom územnou vojenskou správou. Ide teda o špeciálny subjekt.
Subjektívna stránka trestných činov druhého dielu je založená na viacerých formách zavinenia.
1. NENASTÚPENIE CIVILNEJ SLUŽBY
Ustanovenia skutkových podstát trestného činu nenastúpenia civilnej služby poskytujú ochranu
záujmu na riadnom splnení povinnosti vykonávať alternatívnu službu.
Objektívna stránka obidvoch skutkových podstát tohto trestného činu spočíva v nenastúpení, vrátane
opomenutia nastúpenia alternatívnej služby do 24 hodín po uplynutí lehoty určenej v povolávacom
rozkaze na výkon alternatívnej služby.
Páchateľom trestného činu nenastúpenia civilnej služby podľa § 382 a 383 môže byť len osoba, ktorá
má povinnosť vykonať alternatívnu službu a ktorá bola na jej vykonanie riadne povolaná, teda ktorá
spĺňa požiadavku určitej spôsobilosti alebo postavenia. Ide o špeciálny subjekt.
Subjektívna stránka skutkovej podstaty trestného činu nenastúpenia civilnej služby podľa § 382 je
založená na úmyselnom zavinení v spojení s pohnútkou. Subjektívna stránka skutkovej podstaty
trestného činu nenastúpenia civilnej služby podľa § 383 je založená na alternatívnom zavinení („čo aj
z nedbanlivosti"). Môže ísť teda o úmyselné konanie, ale stačí aj nedbanlivostné konanie.
2. VYHÝBANIE SA VÝKONU CIVILNEJ SLUŽBY
Objektom skutkovej podstaty trestného činu vyhýbania sa výkonu civilnej služby (rozumej
alternatívnej služby) podľa § 384 je záujem na riadnom plnení alternatívnej služby.
Objektívna stránka skutkovej podstaty tohto trestného činu podlá odseku 1 predstavuje konanie
zamerané na úmyselné vyhnutie sa výkonu alternatívnej služby alebo plneniu povinností z nej
vyplývajúcich, ktoré spočíva v poškodení sa na zdraví, v predstieraní choroby, vo falšovaní listiny, v
zneužití návykovej látky alebo v použití iného úskoku.
Objektívna stránka skutkovej podstaty tohto trestného činu podľa odseku 2 spočíva
a) v odmietaní plnenia pokynov pri výkone alternatívnej služby,
b) v sústavnom neplnení takýchto pokynov.
Páchateľom trestného činu vyhýbania sa výkonu civilnej služby podľa § 384 ods. 1 a 2 môže byť iba
osoba povolaná vykonávať alternatívnu službu.
Subjektívna stránka skutkovej podstaty trestného činu vyhýbania sa výkonu civilnej služby podľa §
384 ods. 1 je založená na úmyselnom zavinení spolu s pohnútkou. Pohnútka spočíva v úmysle vyhnúť
sa výkonu alternatívnej služby alebo plneniu povinností z nej vyplývajúcich. Subjektívna stránka
skutkovej podstaty trestného činu vyhýbania sa výkonu civilnej služby podľa § 384 ods. 2 je založená
na úmyselnom zavinení.
Chráneným záujmom (objektom), ktorému ustanovenie skutkovej podstaty trestného činu
vyhýbania sa výkonu civilnej služby (rozumej alternatívnej služby) podľa § 385 poskytuje ochranu, je
taktiež záujem na riadnom plnení alternatívnej služby.
Objektívna stránka skutkovej podstaty trestného činu vyhýbania sa civilnej službe podľa odseku 1
spočíva v opustení miesta výkonu alternatívnej služby (konanie) a v zdržiavaní sa mimo miesta
výkonu alternatívnej služby (opomenutie). V obidvoch prípadoch páchateľ súčasne koná bez
povolenia a doba pobytu mimo miesta výkonu alternatívnej služby musí presahovať 48 hodín.
Objektívna stránka skutkovej podstaty trestného činu vyhýbania sa civilnej službe podľa odseku 2
spočíva v opustení miesta výkonu alternatívnej služby (konanie) a v zdržiavaní sa mimo miesta
výkonu alternatívnej služby (opomenutie). V obidvoch prípadoch páchateľ súčasne koná bez
povolenia a doba pobytu mimo miesta výkonu alternatívnej služby musí presahovať 14 dní.
Objektívna stránka skutkovej podstaty trestného činu vyhýbania sa civilnej službe podľa odseku 3
spočíva v opustení miesta výkonu alternatívnej služby (konanie) a v zdržiavaní sa mimo miesta
výkonu alternatívnej služby (opomenutie). V obidvoch prípadoch páchateľ takto koná v úmysle
vyhnúť sa výkonu alternatívnej služby.
Páchateľom trestného činu vyhýbania sa výkonu civilnej služby podľa § 385 ods. 1 až 3 môže byť iba
osoba povolaná vykonávať alternatívnu službu.
Subjektívna stránka skutkovej podstaty trestného činu vyhýbania sa civilnej službe podľa § 385
spočíva v úmyselnom zavinení. V odseku 3 k úmyslu navyše pristupuje aj pohnútka založená na
úmysle vyhnúť sa výkonu alternatívnej služby.
III. TRESTNÉ ČINY PROTI SLUŽBE V OZBROJENÝCH SILÁCH
Trestné činy uvedené v treťom diele poskytujú ochranu záujmom na riadnom plnení povinností
súvisiacich s riadnym a včasným nastúpením vojenskej služby, ako aj záujmom na riadnom plnení
osobných a vecných povinností občanov uložených pre obranu vlasti (druhový objekt).
Objektívna stránka skutkových podstát trestných činov proti službe v ozbrojených silách spočíva v
rôznorodých útokoch, ktorých podstatu tvorí nenastúpenie na výkon služby v ozbrojených silách alebo
nesplnenie či vyhýbanie sa osobným a vecným povinnostiam dôležitým pre obranu vlasti.
Páchateľom týchto trestných činov môže byť len osoba, ktorá má povinnosť nastúpiť výkon
mimoriadnej služby v súlade s podmienkami určenými v povolávacom rozkaze vydanom územnou
vojenskou správou, alebo osoba, ktorej bola zákonným spôsobom uložená osobná alebo vecná
povinnosť dôležitá pre obranu vlasti. Ide teda o špeciálny subjekt.
Subjektívna stránka trestných činov tretieho dielu je založená na viacerých formách zavinenia.
1. NENASTÚPENIE SLUŽBY V OZBROJENÝCH SILÁCH
Chráneným záujmom (objektom) podľa § 386 je záujem na riadnom plnení povinnosti vykonať
vojenskú službu v ozbrojených silách.
Objektívna stránka skutkovej podstaty trestného činu nenastúpenia služby v ozbrojených silách
podľa § 386 spočíva v nenastúpení (opomenutie) služby v ozbrojených silách do 24 hodín po uplynutí
lehoty určenej v povolávacom rozkaze.
Páchateľom tohto trestného činu môže byť len osoba, ktorá má v čase krízovej situácie brannú
povinnosť. Ide teda o špeciálny subjekt.
Subjektívna stránka skutkovej podstaty trestného činu nenastúpenia služby v ozbrojených silách
podľa § 386 spočíva v úmyselnej forme zavinenia a v úmysle vyhnúť sa vojenskej službe (pohnútka).
Objektom skutkovej podstaty trestného činu nenastúpenia služby v ozbrojených silách podľa § 387je
takisto záujem na riadnom plnení povinnosti vykonať vojenskú službu v ozbrojených silách.
Objektívna stránka skutkovej podstaty trestného činu nenastúpenia služby v ozbrojených silách
podľa § 387 spočíva v nenastúpení (opomenutie) služby v ozbrojených silách do 24 hodín po uplynutí
lehoty určenej v povolávacom rozkaze. Lehota 24 hodín sa počíta od hodiny uvedenej v povolávacom
rozkaze.
Páchateľom tohto trestného činu môže byť len osoba, ktorá má v čase krízovej situácie brannú
povinnosť (registrovaný občan, ktorý sa podrobil odvodu a bol uznaný spôsobilým vykonať
mimoriadnu službu a vojak v zálohe). Ide teda o špeciálny subjekt.
Subjektívna stránka skutkovej podstaty trestného činu nenastúpenia služby v ozbrojených silách
podľa § 387 spočíva v alternatívnej forme zavinenia, ktorá je vyjadrená slovným spojením „čo aj z ne-
dbanlivosti".
Objektom skutkovej podstaty trestného činu nenastúpenia služby v ozbrojených silách podľa § 388 je
záujem na riadnom výkone vojenskej služby v ozbrojených silách, teda mimoriadnej služby, po
vyhlásení mobilizácie vo vzťahu k povinným osobám nachádzajúcim sa v cudzine.
Objektívna stránka spočíva v nedostavení sa bez odkladu z cudziny na nástup vojenskej služby
(mimoriadnej služby) po vyhlásení mobilizácie.
Páchateľom (subjektom skutkovej podstaty) tohto trestného činu môže byť len osoba, ktorá majú
brannú povinnosť, teda registrovaný občan, ktorý bol odvedený ako spôsobilý vykonať mimoriadnu
službu, vojak v zálohe a profesionálny vojak ozbrojených síl.
Subjektívna stránka skutkovej podstaty trestného činu nenastúpenia služby v ozbrojených silách
podlá § 388 je založená na alternatívnom zavinení („čo aj z nedbanlivosti"), môže ísť o úmyselné
zavinenie, ale stačí aj zavinenie z nedbanlivosti.
2. PORUŠOVANIE OSOBNÝCH A VECNÝCH POVINNOSTÍ
Skutkovou podstatou trestného činu porušovania osobných a vecných povinností podľa § 389 sa
poskytuje ochrana záujmu na riadnom plnení osobných a vecných povinností na obranu vlasti po
vyhlásení mobilizácie ozbrojených síl.
Znaky objektívnej stránky skutkovej podstaty tohto trestného činu možno naplniť nasledovnými
konaniami:
a) nesplnením osobnej alebo vecnej povinnosti, alebo povinnosti ubytovať na obranu vlasti,
b) vyhýbaním sa plnenia osobnej alebo vecnej povinnosti, alebo povinnosti ubytovať na obranu vlasti,
c) marením alebo sťažovaním plnenia týchto povinností inou osobou.
Páchateľom trestného činu porušovania osobných a vecných povinností môže byť iba osoba, ktorá má
povinnosť tieto povinnosti plniť.
Vo vzťahu k nesplneniu osobnej alebo vecnej povinnosti, alebo povinnosti ubytovať, ako aj vo vzťahu
k mareniu alebo sťažovaniu plnenia týchto povinností inou osobou, je možné alternatívne zavinenie, a
to úmyselné alebo nedbanlivostné. Vo vzťahu k vyhýbaniu sa plneniu osobnej alebo vecnej
povinnosti, alebo povinnosti ubytovať sa vyžaduje úmyselné zavinenie.
IV. TRESTNÉ ČINY PROTI OBRANE VLASTI
Druhovým objektom trestných činov štvrtého dielu desiatej hlavy osobitnej časti Trestného zákona je
ochrana záujmov súvisiacich s obranou štátu ajeho obranyschopnosťou pred najzávažnejšími útokmi,
ako sú spolupráca s nepriateľom počas vojnového stavu alebo vojny a služba v cudzom vojsku v
takomto čase alebo aj počas stavu bezpečnosti.
Objektívna stránka týchto trestných činov spočíva v rôznorodých útokoch na chránený záujem,
podstatu ktorých tvorí spolupráca s nepriateľom počas vojnového stavu alebo počas vojny, ako aj
služba v cudzom vojsku počas takéhoto stavu, ale aj počas stavu bezpečnosti.
Páchateľom trestných činov štvrtého dielu desiatej hlavy osobitnej časti Trestného zákona môže byť
ktokoľvek (všeobecný subjekt), a to pokiaľ ide o trestný čin spolupráce s nepriateľom. Pri zvyšných
dvoch trestných činoch ich páchateľom môže byť len občan Slovenskej republiky (špeciálny subjekt).
Subjektívna stránka týchto trestných činov je založená len na úmyselnom zavinení.
1. SPOLUPRÁCA S NEPRIATEĽOM
Ustanovenie skutkovej podstaty trestného činu spolupráce s nepriateľom podľa § 390 poskytuje
ochranu záujmu na zabezpečení obrany štátu a jeho obranyschopnosti počas vojny alebo vojnového
stavu.
Konanie, ktorým možno naplniť znaky objektívnej stránky skutkovej podstaty tohto trestného činu,
spočíva v zadovažovaní prospechu nepriateľovi alebo v akomkoľvek podporovaní nepriateľa.
Podmienkou je, aby k takémuto konaniu prišlo počas vojny alebo vojnového stavu.
Páchateľom trestného činu spolupráce s nepriateľom podľa § 390 môže byť ktorákoľvek trestne
zodpovedná osoba (všeobecný subjekt). Páchateľom však nemôže byť vojnový zajatec alebo občan
nepriateľského štátu za podporu svojho štátu.
Subjektívna stránka skutkovej podstaty tohto trestného činu je založená na úmyselnom zavinení.
2. VOJNOVÁ ZRADA
Ustanovenie skutkovej podstaty trestného činu vojnovej zrady poskytuje ochranu záujmu na
zabezpečení obrany štátu a jeho obranyschopnosti počas vojny alebo vojnového stavu.
Konanie, ktorým možno naplniť znaky objektívnej stránky skutkovej podstaty tohto trestného činu,
spočíva v konaní služby v nepriateľskom vojsku alebo v nepriateľskom ozbrojenom zbore.
Podmienkou je, aby k takémuto konaniu došlo počas vojny alebo vojnového stavu.
Páchateľom tohto trestného činu môže byť iba občan Slovenskej republiky. Subjektívna stránka
skutkovej podstaty trestného činu vojnovej zrady je založená na úmyselnom zavinení.
3. SLUŽBA V CUDZOM VOJSKU
Skutková podstata trestného činu služby v cudzom vojsku podľa § 392 poskytuje ochranu záujmu na
tom, aby občania bez povolenia neslúžili v cudzom vojsku, ako aj záujmu na zabezpečení obrany štátu
a jeho obranyschopnosti počas vojny alebo vojnového stavu.
Konanie, ktorým možno naplniť znaky objektívnej stránky skutkovej podstaty tohto trestného činu,
spočíva v konaní vojenskej služby v cudzom vojsku (bez povolenia prezidenta republiky.
Páchateľom trestného činu služby v cudzom vojsku môže byť len občan Slovenskej republiky
(špeciálny subjekt).
Subjektívna stránka skutkovej podstaty trestného činu služby v cudzom vojsku je založená na
úmyselnom zavinení.
V. TRESTNÉ ČINY VOJENSKÉ
Páchateľom alebo spolupáchateľom vojenského trestného činu podľa jedenástej hlavy osobitnej časti
Trestného zákona môže byť len vojak . Účastníkom môže byť ktokoľvek.
Na účely Trestného zákona sa vojakom rozumie:
a) osoba, ktorá vykonáva vojenskú službu,
b) príslušník ozbrojeného bezpečnostného zboru alebo ozbrojeného zboru,
c) osoba uvedená v písmenách a) a b) aj po skončení služobného pomeru, ak je v služobnej rovnošate,
vo vzťahu k trestným činom vojenským,
d) vojnový zajatec.
Táto hlava sa člení na päť dielov, t.j.
Prvý diel: Trestné činy proti vojenskej podriadenosti a vojenskej cti
Druhý diel: Trestné činy proti povinnosti konať vojenskú službu
Tretí diel: Trestné činy proti povinnostiam strážnej a dozornej služby
Štvrtý diel: Trestné činy ohrozujúce bojaschopnosť
Piaty diel: Spoločné ustanovenie
TRESTNÉ ČINY PROTI VOJENSKEJ PODRIADENOSTI A VOJENSKEJ CTI
Trestné činy zaradené v prvom diele svojou podstatou poškodzujú a ohrozujú vojenskú disciplínu a
nedeliteľnú veliteľskú právomoc ako jeden zo základných pilierov, na ktorých sú vybudované
ozbrojené sily a ozbrojené zbory.
1. NEUPOSLÚCHNUTIE ROZKAZU
Spoločenským záujmom chráneným ustanoveniami § 393 a 394 je riadne plnenie rozkazu ako
prejavu vôle nadriadeného voči podriadenému a dodržiavanie vojenskej disciplíny.
Konanie páchateľa uvedené v skutkovej podstate § 393 spočíva v odopretí či nevykonaní
rozkazu.
Konaním uvedeným v § 394 je nevykonanie rozkazu za okolností, že by tým mohol páchateľ
zmariť alebo podstatne sťažiť splnenie dôležitej služobnej úlohy.
Páchateľom môže byť každý vojak, ktorému bol rozkaz vydaný. Iné osoby by mohli byť účastníkmi
na trestnom čine.
Z hľadiska subjektívnej stránky sa podľa § 393 vyžaduje úmyselné zavinenie a podľa § 394
nedbanlivostné zavinenie.
2. SPROTIVENIE ALEBO DONÚTENIE PORUŠIŤ VOJENSKÚ POVINNOSŤ
Predmetom ochrany tohto ustanovenia je záujem na zabezpečení riadneho chodu ozbrojených síl a
na zodpovednom plnení vojenských povinností.
Tento trestný čin možno spáchať alternatívne dvoma navzájom odlišnými formami konania.
1. Prvá spočíva v tom, že páchateľ kladie odpor vojakovi, ktorý plní osobitne uložené vojenské
povinnosti.
2. Druhá spočíva v tom, že páchateľ donúti vojaka takúto osobitne uloženú vojenskú povinnosť
porušiť.
3. URÁŽKA MEDZI VOJAKMI
Spoločným objektom je najmä dodržiavanie služobnej disciplíny, zachovávanie dôstojnosti, vážnosti
a cti medzi vojakmi, ako aj dodržiavanie pravidiel vojenskej zdvorilosti. Urážky medzi vojakmi sú
rozdelené do troch samostatných skutkových podstát.
1. Trestného činu podľa § 396 sa dopustí vojak, ktorý iného vojaka hrubo urazí, ak nejde o prísnejší
trestný čin.
2. Trestného činu podľa § 397 sa dopustí vojak, ktorý násilím alebo hrozbou bezprostredného násilia
urazí vojaka
a) nadriadeného alebo hodnosťou vyššieho, alebo
b) podriadeného, alebo hodnosťou nižšieho,
3. Trestného činu podľa § 398 sa dopustí vojak, ktorý násilím alebo hrozbou bezprostredného násilia
urazí vojaka rovnakej hodnosti.
Páchateľom môže byť iba vojak vrátane vojaka po skončení služobného pomeru, ak je v služobnej
rovnošate. Ide o úmyselný prečin.
4. NÁSILIE VOČI NADRIADENÉMU
Objektom trestného činu je riadny výkon povinností nadriadené ho, ktoré vyplývajú z princípu
nedeliteľnej veliteľskej právomoci.
Konanie páchateľa spočíva v úmyselnom použití násilia, hrozby bezprostredného násilia alebo
hrozby inej ťažkej ujmy voči nadriadenému, a to z motívu
1. pôsobiť na výkon jeho vojenských povinností alebo
2. pre výkon jeho vojenských povinností.
Páchateľom môže byť iba vojak, ktorý je podriadeným poškodeného vojaka v čase spáchania činu.
5. PORUŠOVANIE PRÁV A CHRÁNENÝCH ZÁUJMOV VOJAKOV
Chráneným spoločenským záujmom tohto trestného činu sú práva a záujmy vojakov, ich česť,
ľudská dôstojnosť, sloboda pohybu a rozhodovania. Zároveň je ním chránená aj vojenská disciplína a
poriadok.
Trestne relevantné konanie páchateľa spočíva v tom, že iného vojaka
- núti na neoprávnené osobné služby,
- obmedzuje ho na právach, alebo
- svojvoľne sťažuje výkon jeho služby.
Účastníkom na tomto trestnom čine môže byť aj nevojak.
TRESTNÉ ČINY PROTI POVINNOSTI KONAŤ VOJENSKÚ SLUŽBU
Druhovým objektom týchto trestných činov je vojenská služba.
1. VYHÝBANIE SA SLUŽOBNÉMU ÚKONU ALEBO VÝKONU VOJENSKEJ SLUŽBY
Spoločným objektom je riadne plnenie služobných úkonov, vojenských povinností a vojenskej
služby.
Trestného činu podľa § 401 sa dopustí vojak, ktorý
1. sa poškodí na zdraví,
2. predstiera chorobu,
3. falšuje listinu,
4. zneužije návykovú látku alebo
5. použije iný úskok.
Povinnou pohnútkou páchateľa je úmysel vyhnúť sa plneniu služobného úkonu a nesmeruje k
vyhnutiu sa výkonu vojenskej služby alebo vojenskej povinnosti ako celku.
Trestného činu podľa § 402 sa dopustí vojak, ktorý rovnako ako podľa § 401 sa poškodí na zdraví,
predstiera chorobu, falšuje listinu, zneužije návykovú látku alebo použije iný úskok. Takisto sa ho
môže dopustiť vojak, ktorý odopiera konať vojenskú službu alebo plniť vojenské povinnosti.
Prečinu podľa § 403 sa dopustí vojak, ktorý si v služobnej dobe požitím alkoholu alebo požitím iných
návykových látok přivodí stav, ktorý ho robí na plnenie služobných povinností úplne alebo čiastočne
nespôsobilým, hoci už bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch najmenej dvakrát
postihnutý.
Ďalšími podmienkami potrebnými na spáchanie tohto trestného činu sú:
a) vojak takto konal v služobnej dobe,
b) bol už najmenej dvakrát potrestaný disciplinárnym opatrením za obdobný čin,
c) k takémuto postihnutiu došlo v predchádzajúcich 12 mesiacoch pred spáchaním tohto trestného
činu.
Prečinu podľa § 404 sa dopustí ten vojak, ktorý sa za krízovej situácie urobí, čo aj z nedbanlivosti,
nespôsobilým vykonávať službu tým, že požije alkohol alebo inú návykovú látku.
2. DEZERCIA
Objektom týchto trestných činov je záujem na riadnom výkone vojenskej služby z hľadiska miesta a
času. Subjektívna stránka predpokladá úmysel.
Konanie napĺňajúce skutkovú podstatu trestného činu podľa § 405 možno rozdeliť do dvoch
skupín:
1. Svojvoľné vzďaľovanie sa po akúkoľvek dobu, pokiaľ sa tak deje v úmysle vyhnúť sa vojenskej
službe dlhodobo, pričom čin je dokonaný okamihom svojvoľného vzdialenia sa s uvedenou
pohnútkou.
2. Svojvoľné vzďaľovanie sa po dobu dlhšiu ako 30 dní.
Konanie napĺňajúce skutkovú podstatu trestného činu podľa § 406 možno rozdeliť do piatich skupín:
1. Svojvoľné vzďaľovanie sa po dobu dlhšiu ako 48 hodín.
2. Svojvoľné vzďaľovanie sústavné.
3. Svojvoľné vzďaľovanie sa po dobu dlhšiu ako 6 dní
4. Svojvoľné vzďaľovanie sa po čas dlhší ako 24 hodín za krízovej situácie.
5. Svojvoľné vzďaľovanie k nepriateľovi.
Tohto trestného činu sa nemôže dopustiť vojnový zajatec
TRESTNÉ ČINY PROTI POVINNOSTIAM STRÁŽNEJ A DOZORNEJ SLUŽBY
Objektom trestných činov zaradených v treťom diele je riadny výkon strážnej, dozornej a im
obdobných služieb, ako aj riadny výkon služby pri zabezpečovaní obrany vzdušného priestoru.
Tieto trestné činy môže spáchať iba vojak, ktorý je zaradený (velený) do strážnej alebo dozornej
služby, alebo vykonáva špeciálnu službu určenú na zaistenie bezpečnosti vzdušného priestoru.
Na rozlíšenie, či sa páchateľ dopustil trestného činu podľa ustanovenia § 407 (strážna služba) alebo
podľa ustanovenia § 408 (dozorná služba), sú okrem iného rozhodujúce tieto kritériá:
1. z objektívnej stránky označenie služby v dennom rozkaze platnom po celú dobu výkonu tejto
služby,
2. zo subjektívnej stránky vedomosť páchateľa o tom, do akého druhu služby bol určený
Všetky tri trestné činy možno spáchať úmyselne, ale aj z nedbanlivosti.
1. PORUŠOVANIE POVINNOSTÍ STRÁŽNEJ SLUŽBY
Predmetom ochrany tohto ustanovenia je riadny výkon strážnej služby či inej obdobnej služby.
Strážnu službu môžu vykonávať príslušníci ozbrojených síl, ale aj ozbrojených bezpečnostných
zborov.
Páchateľom môže byť iba vojak, ktorý čin spácha počas tejto služby. Z hľadiska subjektívnej
stránky je možné aj nedbanlivostné zavinenie.
Konanie páchateľa spočíva v tom, že v strážnej alebo inej obdobnej službe poruší predpisy alebo
pravidlá tejto služby, alebo osobitné nariadenia podľa nich vydané.
2. PORUŠOVANIE POVINNOSTÍ DOZORNEJ SLUŽBY
Predmetom ochrany uvedeného ustanovenia je výkon dozornej služby alebo inej služby. Konanie
páchateľa uvedené v odseku 1 spočíva v porušení predpisov alebo pravidiel dozornej alebo inej
služby závažným spôsobom.
Páchateľom môže byť iba vojak, ktorý je zaradený v dozornej službe.
Trestného činu uvedeného v odseku 2 sa páchateľ dopustí, ak v dozornej alebo inej obdobnej službe
nedostatočným plnením svojich povinností umožní vyžadovanie osobných úsluh, obmedzovanie na
právach alebo svojvoľné sťažovanie výkonu služby jedného vojaka voči druhému v obvode pôsobnosti
takejto služby.
3. PORUŠOVANIE POVINNOSTÍ SLUŽBY PRI OBRANE VZDUŠNÉHO PRIESTORU
Objektom tohto trestného činu je záujem na ochrane či zabezpečení riadneho výkonu služby na
rádiotechnických hláskách, v pohotovostných jednotkách alebo iných zariadeniach určených na
zaistenú bezpečnosti vzdušného priestoru.
Trestného činu sa dopustí ten vojak, ktorý poruší predpisy alebo pravidlá služby pri obrane vzdušného
priestoru.
Páchateľom môže byť iba vojak, ktorý vykonáva službu na uvedených zariadeniach.
TRESTNÉ ČINY OHROZUJÚCE BOJASCHOPNOSŤ
1. OHROZOVANIE MORÁLNEHO STAVU JEDNOTKY
Spoločenským záujmom chráneným skutkovou podstatou tohto trestného činu je bojaschopnosť,
morálna úroveň vojska, disciplína jednotlivca.
Trestný čin spácha páchateľ, ktorý popudzuje vojakov proti vojenskej službe alebo proti
nadriadenému, alebo inak sústavne rozvracia disciplínu.
V objektívnej stránke sú uvedené dve alternatívne konania:
1. popudzovanie vojakov proti vojenskej službe alebo proti nadriadenému,
2. iné sústavné rozvracanie disciplíny.
Páchateľom môže byť ktorýkoľvek vojak, bez ohľadu na jeho konkrétnu funkciu a hodnosť.
V odseku 1 ide o úmyselný prečin, v odseku 2 o zločin.
2. PORUŠOVANIE SLUŽOBNÝCH POVINNOSTÍ
Objektom tohto trestného činu je bojaschopnosť ozbrojených síl a zborov založená na riadnom
materiálnom vybavení a riadne plnenie povinností vojaka pri ich Jogistickom zabezpečovaní.
Trestného činu podlá odseku 1 sa vojak dopustí, ak na škodu súčasti ozbrojených síl alebo
ozbrojeného zboru neplnením uložených služobných povinností alebo ich porušením podstatne zníži
použiteľnosť výzbroja, výstroja, iných vecí alebo finančných prostriedkov.
Trestného činu podlá odseku 2 sa vojak môže dopustiť viacerými alternatívnymi spôsobmi konania,
pri ktorých sa vyžaduje úmyselné zavinenie. Ide o konania, keď páchateľ
a) bez oprávnenia použije vecný prostriedok malej hodnoty uvedený v odseku 1 alebo finančné
prostriedky malej hodnoty na účel, na ktorý nie je určený,
b) dá súhlas na takéto použitie,
c) zneužije podriadených na mimoslužobné úkony,
d) umožní zneužitie podriadených na mimoslužobné úkony.
Páchateľom môže byť len vojak.
3. ZBABELOSŤ PRED NEPRIATEĽOM
Objektom tohto trestného činu je bojaschopnosť, morálny stav vojakov ich disciplína a
zodpovednosť.
Objektívna stránka tejto skutkovej podstaty zahŕňa konanie páchateľa, ktorý sa za bojovej situácie
zo zbabelosti alebo rezignácie vzdá do zajatia.
Ide o úmyselný zločin, ktorého neprekazenie a neoznámenie je trestné.
4. NESPLNENIE BOJOVEJ ÚLOHY
Objektom tohto trestného činu je bojaschopnosť, morálny stav vojakov, ich disciplína a
zodpovednosť.
Trestného činu uvedeného v odseku 1 sa páchateľ dopustí tým, že sa za bojovej situácie bez
dovolenia vzdiali.
Trestného činu uvedeného v odseku 2 sa páchateľ dopustí tým, že sa za bojovej situácie vyhýba
povinnosti splniť bojovú úlohu alebo odoprie použiť zbraň.
Neprekazenie a neoznámenie tohto trestného činu je trestné.
5. OPUSTENIE BOJOVÝCH PROSTRIEDKOV
Objektom je bojaschopnosť, morálny stav vojakov, ich disciplína a zodpovednosť. Trestného činu sa
vojak dopustí, ak za bojovej situácie odhodí, opustí alebo urobí neupotrebiteľnou zbraň alebo iný
vojnový materiál.
6. VYDANIE BOJOVÝCH PROSTRIEDKOV NEPRIATEĽOVI
Objektom tohto trestného činu je bojaschopnosť, morálny stav vojakov, ich disciplína a
zodpovednosť.
Konanie páchateľa spočíva v tom, že nepriateľovi vydá vojenské sily alebo ponechá mu opevnenia,
bojovú techniku alebo iné bojové prostriedky.
Páchateľom tohto zločinu môže byt len vojak v postavení veliteľa (špeciálny subjekt). Subjektívna
stránka zahŕňa zavinenie vo forme úmyslu alebo nedbanlivosti.
SPOLOČNÉ USTANOVENIE
OSOBITNÉ USTANOVENIE O TRESTNEJ ZODPOVEDNOSTI OSÔB PODLIEHAJÚCICH
PRÁVOMOCI VOJENSKÝCH SÚDOV
Súd môže upustiť od potrestania páchateľa, ktorý ako osoba podliehajúca právomoci vojenských
súdov spáchal prečin, ktorého závažnosť je malá, tiež vtedy, ak nadriadený veliteľ alebo služobný
orgán ponúkol výchovné pôsobenie na páchateľa a súd sa domnieva, že vzhľadom na také výchovné
pôsobenie, na povahu spáchaného činu a na osobu páchateľa sa uloženie trestu nejaví potrebným.
Ak osoba podliehajúca právomoci vojenských súdov, ktorá spáchala trestný čin, za ktorý nemožno
uložiť trest odňatia slobody na doživotie, preukáže za bojovej situácie mimoriadnym hrdinským činom
snahu o nápravu, môže súd tiež upustiť od potrestania takého páchateľa, ak súčasne dospeje k názoru,
že uloženie trestu sa nejaví potrebným.
30. Trestné činy proti mieru, proti ľudskosti a trestné činy vojnové
Dvanástu hlavu Trestného zákona tvoria dve skupiny trestných činov rozdelených do dvoch dielov. Do
prvého dielu sú zahrnuté trestné činy proti mieru a ľudskosti. V druhom diele sú uvedené trestné činy
vojnové. Obsahom tretieho dielu sú spoločné ustanovenia.
Druhovým objektom trestných činov proti mieru a ľudskosti je záujem spoločnosti na ochrane
základných ľudských hodnôt, ktorými sú predovšetkým základné záujmy ľudstva ako celku
formulované už v tzv. Norimberských zásadách a v medzinárodných dohovoroch proti genocídiu,
mučeniu, zločinu proti ľudskosti, apartheidu a iných, ako aj ochrana pred podporou a propagáciou
hnutí, ktoré smerujú k potlačeniu práv a slobôd občanov alebo hlásajú rasovú, triednu, národnostnú
alebo náboženskú nenávisť.
Druhovým objektom skutkových podstát trestných činov vojnových je najmä dodržiavanie
medzinárodne uznávaných pravidiel vedenia vojny a s tým súvisiaci záujem na ochrane základných
ľudských práv v prípade vojny alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu tak, ako to upravujú
medzinárodné dohody a vojnové obyčaje.
Subjekt je v uvedených trestných činoch všeobecný. Páchateľom týchto trestných činov môže byť tak
vojak, ako aj nevojak, príslušník vlastného národa, občan, obyvateľ štátu, cudzí štátny príslušník alebo
soba bez štátnej príslušnosti, ktorá nemá na území Slovenskej republiky trvalý pobyt.
Z hľadiska subjektívnej stránky sa pri všetkých trestných činoch tejto hlavy vyžaduje úmyselné
zavinenie a pri mnohých je uvedený aj špeciálny motív alebo cieľ.

Výklad niektorých pojmov:

Genocídium – vyhladzovanie národov a etnických skupín, rasových alebo náboženských
obyvateľov
Mučením – je akékoľvek konanie, ktorým sa človeku úmyselne spôsobuje silná bolesť alebo
telesné či duševné utrpenie s cieľom získať od neho alebo od tretej osoby informácie
alebo priznanie, potrestať ho za konanie, ktorého sa dopustil on aleb tretie osoba,
alebo z ktorého sú podozriví a pod. Takýmto konaním nie je bolesť alebo utrpenie,
ktoré vzniknú iba ako dôsledok zákonných sankcií.
Fašizmus - je politické hnutie spravidla vyúsťujúce do otvorenej teroristickej diktatúry.
Programom tohto hnutia sú často antisociálne ciele
Podporou – takého hnutia sa rozumie konanie, ktorým páchateľ sleduje cieľ umožniť jeho
šírenie alebo aspoň uľahčiť jeho existenciu. Podpora môže mať materiálnu, ale aj
morálnu povahu. Je ním napr. finančná pomoc, zaobstarávanie propagačného
materiálu a iné formy pomoci
Propagácia – sa rozumie konanie, ktorým páchateľ sám alebo spolu s inými šíri a presadzuje
takúto ideológiu medzi ľuďmi a usiluje sa ich pre ňu získať. Prostriedkom
môže byť umožnenie prejavu v tlači, v rozhlase, na verejnosti a pod.
Propagácia môže byť uskutočnená otvorene, ale aj skrytými prostriedkami
Verejné prejavy sympatií – sa od propagandy odlišujú tým, že páchateľ ich spravidla.
neprednáša v úmysle ovplyvniť a získať iných pre túto ideológiu
Za prejavy sympatií sa môže považovať výslovný alebo
konkludentný prejav svojho pozitívneho postoja

I. TRESTNÉ ČINY PROTI MIERU A ĽUDSKOSTI

1. OHROZENIE MIERU
Objektom tohto trestného činu je mierové spolužitie národov, čo zodpovedá aj Charte Organizácie
spojených národov.
Konaním uvedeným v skutkovej podstate je činnosť, ktorou páchateľ akýmkoľvek spôsobom
podnecuje k vojne, vojnu propaguje alebo vojnovú propagandu inak podporuje.
Ide o úmyselný zločin. Páchateľom tohto trestného činu môže byť každá trestne zodpovedná osoba.
2. GENOCÍDIUM
Genocídiom sa rozumie vyhladzovanie národov, národností, etnických, rasových alebo náboženských
skupín obyvateľov.
Primárnym objektom je právo národov, národností, etnických, rasových alebo náboženských skupín
na existenciu. Sekundárnym objektom je život a slobodný plnohodnotný život ľudí z takýchto skupín.
Predmetom útoku je národ alebo skupina ako celok, aj keď sa na ňu útočí cez konkrétneho
jednotlivca.
Ide o úmyselný, obzvlášť závažný zločin, s presne ustanoveným cieľom páchateľa, ktorým je snaha o
čiastočné alebo úplné fyzické zničenie národa alebo takejto skupiny.
Páchateľom tohto trestného činu môže byť každá trestne zodpovedná osoba.
Za genocídium sa považuje konanie páchateľa, ktorý v uvedenom úmysle
a) spôsobí príslušníkovi takej skupiny ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť,
b) vykoná opatrenie smerujúce k tomu, aby sa v takej skupine bránilo rodeniu detí,
c) násilne prevádza deti zjednej takej skupiny do druhej, alebo
d) uvedie príslušníkov takej skupiny do životných podmienok, ktoré majú privodiťjej úplné čiastočné
fyzické zničenie.
3. TERORIZMUS A NIEKTORÉ FORMY ÚČASTI NA TERORIZME
Objektom terorizmu je ústavné, politické, hospodárske, spoločenské zriadenie štátu, riadna činnosť
štátnych orgánov a organizácií i medzinárodných organizácií, pokojný život obyvateľstva, ale aj zdra-
vie a životy ľudí a majetok.
Úmyslom páchateľa je vykonať niektoré z uvedených konaní s cieľom vážne zastrašiť obyvateľstvo,
vážne destabilizovat' alebo zničiť uvedené objekty alebo donútiť vládu štátu alebo medzinárodnú orga-
nizáciu, aby niečo konala alebo sa zdržala určitého konania.
Konanie páchateľa spočíva v tom, že
- hrozí spáchaním alebo spácha zločin ohrozujúci život, zdravie ľudí, ich osobnú slobodu alebo
majetok, alebo
- neoprávnene vyrobí, získa, vlastní, drží, prepravuje, dodáva alebo inak používa výbušné, jadrové,
biologické alebo chemické zbrane, alebo
- uskutočňuje nedovolený výskum a vývoj takých zbraní alebo zbraní zakázaných zákonom alebo
medzinárodnou zmluvou.
Páchateľom môže byť každá trestne zodpovedná osoba.
4. MUČENIE A INÉ NEĽUDSKÉ ALEBO KRUTÉ ZAOBCHÁDZANIE
Objektom tohto zločinu je nedotknuteľnosť osoby, jej život, zdravie i dôstojnosť. Osoby sa chránia
pred osobitným spôsobom konania, a to pred mučením, týraním a iným neľudským a krutým
zaobchádzaním pri výkone verejnej moci.
Páchateľom môže byť každá trestne zodpovedná osoba, avšak pod podmienkou, že k mučeniu a
inému neľudskému alebo krutému zaobchádzaniu musí dôjsť v súvislosti s výkonom právomoci
orgánu verejnej moci z jeho podnetu alebo s jeho výslovným alebo tichým súhlasom . Páchateľom
môže, ale nemusí byť verejný činiteľ.
5. PODPORA A PROPAGÁCIA SKUPÍN SMERUJÚCICH K POTLAČENIU ZÁKLADNÝCH
PRÁV A SLOBÔD
Objektom týchto prečinov sú základné práva a slobody občanov uvedené v ústave a Listine
základných práv a slobôd a zároveň zákaz podieľania sa na činnosti podporou, propagáciou alebo
prejavmi sympatií tým skupinám, ktorých ideológiou je potlačovanie základných práv a slobôd
občanov.
Trestný čin podľa § 421 spácha ten, kto podporuje alebo propaguje takéto skupiny osôb.
Trestný čin podľa § 422 ods. 1 spácha ten, kto verejne prejavuje sympatie k uvedeným hnutiam,
najmä používaním zástav, odznakov rovnošiat a hesiel.
Trestný čin podľa § 422 ods. 2 spácha ten, kto verejne popiera, spochybňuje, schvaľuje alebo sa
snaží ospravedlniť holokaust.
Páchateľom tohto trestného činu môže byť každá trestne zodpovedná osoba.

6. VÝROBA EXTRÉMISTICKÝCH MATERIÁLOV

Kto vyrába extrémistické materiály alebo sa podieľa na takejto výrobe, potrestá sa odňatím slobody na
tri roky až šesť rokov.

7. ROZŠIROVANIE EXTRÉMISTICKÝCH MATERIÁLOV

Kto rozmnožuje, prepravuje, zadovažuje, sprístupňuje, uvádza do obehu, dováža, vyváža, ponúka,
predáva, zasiela alebo rozširuje extrémistické materiály, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až
päť rokov.
Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) závažnejším spôsobom konania,
b) verejne, alebo c) ako člen extrémistickej skupiny.

8. PRECHOVÁVANIE EXTRÉMISTICKÝCH MATERIÁLOV

Kto prechováva extrémistické materiály, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

Extrémistickým materiálom sa na účely tohto zákona rozumie písomné, grafické, obrazové,

zvukové alebo obrazovo-zvukové vyhotovenie

a) textov a vyhlásení, zástav, odznakov, hesiel alebo symbolov, skupín a hnutí, ktoré smerujú k
potláčaniu základných ľudských práv aslobôd,

b) programov alebo ideológií skupín a hnutí, ktoré smerujú k potláčaniu základných ľudských práv
aslobôd,

c) obhajujúce, podporujúce alebo podnecujúce nenávisť, násilie alebo nedôvodné odlišné

zaobchádzanie voči skupine osôb alebo jednotlivcovi pre ich príslušnosť kniektorej rase, národu,
národnosti, farby pleti, etnickej skupine, pôvodu rodu, alebo pre ich farbu pleti alebo pre náboženské
vyznanie, ak je zámienkou pre predchádzajúce dôvody,

d) ospravedlňujúce alebo schvaľujúce čin považovaný článkom 6 Štatútu Medzinárodného vojenského

súdneho dvora pripojeného kDohode z8.augusta 1945 ostíhaní apotrestaní hlavných vojnových
zločincov Európskej Osi apríslušnými článkami štatútu iného medzinárodného trestného súdu
zriadeného na základe medzinárodného práva, ktorého právomoc uznala Slovenská republika, za
genocídium alebo zločin proti ľudskosti, ak bol páchateľ alebo účastník tohto činu odsúdený
právoplatným rozsudkom medzinárodného súdu zriadeného na základe medzinárodného verejného
práva, ktorého právomoc uznala Slovenská republika, ak takýto rozsudok nebol vpredpísanom konaní
zrušený, alebo

e) popierajúce alebo vážne zľahčujúce čin považovaný článkom 6 Štatútu Medzinárodného

vojenského súdneho dvora pripojeného kDohode z8.augusta 1945 ostíhaní apotrestaní hlavných
vojnových zločincov Európskej Osi apríslušnými článkami štatútu iného medzinárodného trestného
súdu zriadeného na základe medzinárodného práva, ktorého právomoc uznala Slovenská republika, za
genocídium alebo zločin proti ľudskosti, ak bol páchateľ alebo účastník tohto činu odsúdený
právoplatným rozsudkom medzinárodného súdu zriadeného na základe medzinárodného verejného
práva, ktorého právomoc uznala Slovenská republika, ak sa vyrábajú, rozširujú, uvádzajú do obehu,
robia verejne prístupnými alebo prechovávajú vúmysle podnecovať nenávisť, násilie alebo nedôvodné
odlišné zaobchádzanie voči skupine osôb alebo jednotlivcovi pre ich príslušnosť kniektorej rase,
národu, národnosti, farby pleti, etnickej skupine, pôvodu rodu, pre ich farbu pleti alebo pre
náboženské vyznanie, ak je zámienkou pre predchádzajúce dôvody.

Za extrémistický materiál sa považuje aj replika extrémistického materiálu podľa odseku 8 alebo

jeho napodobenina, ktorá je zameniteľná s originálom.".

9. HANOBENIE NÁRODA, RASY A PRESVEDČENIA

Objektom tohto prečinu je národ, jeho jazyk, rasa a etnická skupina, ako aj právo na slobodu
vyznania, pričom pre spáchanie tohto trestného činu nie je rozhodujúce, či príslušníci takejto skupiny
žijú na našom území, alebo nie. Ide o úmyselný trestný čin.
Páchateľom tohto trestného činu môže byť každá trestne zodpovedná osoba, aj príslušník toho istého
národa, rasy a pod.
10. PODNECOVANIE K NÁRODNOSTNEJ, RASOVEJ A ETNICKEJ NENÁVISTI
Objektom tohto prečinu je rovnosť ľudí, bez ohľadu na ich príslušnosť k niektorému národu,
národnosti, rase a etnickej skupine, alebo na ich farbu pleti.
Ide o úmyselný trestný čin.
Páchateľom môže byť každá trestne zodpovedná osoba.
Konanie páchateľa uvedené v odseku 1 spočíva
a) v tom, že sa verejne vyhráža jednotlivcovi alebo skupine osôb pre ich príslušnosť k niektorému
národu, národnosti, rase alebo etnickej skupine alebo pre ich farbu pleti,
b) v obmedzovaní ich práv a slobôd alebo takéto obmedzenie vykonal, alebo podnecuje k
obmedzovaniu práv a slobôd niektorého národa, národnosti, rasy alebo etnickej skupiny.
Konanie páchateľa uvedené v odseku 2 spočíva v spolčení alebo zhromaždení sa na spáchanie činu
uvedeného v odseku 1.

11. PODNECOVANIE, HANOBENIE A VYHRÁŽANIE OSOBÁM PRE

ICH PRÍSLUŠNOSŤ K NIEKTOREJ RASE, NÁRODU, NÁRODNOSTI, FARBE
PLETI, ETNICKEJ SKUPINEALEBO PÔVODU RODU

Kto verejne
a) podnecuje k násiliu alebo nenávisti voči skupine osôb alebo jednotlivcovi pre ich príslušnosť k
niektorej rase, národu, národnosti, farbe pleti, etnickej skupine, pôvodu rodu alebo pre ich náboženské
vyznanie, ak je zámienkou pre podnecovanie z predchádzajúcich dôvodov, alebo
b) hanobí takú skupinu alebo jednotlivca alebo sa im vyhráža tým, že verejne ospravedlňuje čin
považovaný článkami 6, 7 a 8 Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu za genocídium,
zločin proti ľudskosti alebo vojnový zločin alebo čin považovaný článkom 6 Štatútu Medzinárodného
vojenského súdneho dvora pripojeného k Dohode z 8. augusta 1945 o stíhaní a potrestaní hlavných
vojnových zločincov Európskej Osi za zločin proti mieru, vojnový zločin alebo zločin proti ľudskosti,
ak taký čin je spáchaný na takejto skupine osôb alebo jednotlivcovi, alebo ak bol páchateľ alebo
účastník tohto činu odsúdený právoplatným rozsudkom medzinárodného súdu, ak nebol v
predpísanom konaní zrušený, verejne popiera alebo vážne zľahčuje taký čin, ak je spáchaný na takej
osobe alebo jednotlivcovi,
potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až tri roky.

(2) Odňatím slobody na dva roky až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
z osobitného motívu.

8. NEĽUDSKOSŤ
Podstatou trestnej zodpovednosti tohto ustanovenia je spáchanie činu, ktorý sa podľa článku 7
Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu považuje za zločin proti ľudskosti proti civilným
osobám.
Páchateľom tohto obzvlášť závažného zločinu môže byť každá trestne zodpovedná osoba.

II. TRESTNÉ ČINY VOJNOVÉ

1. POUŽÍVANIE ZAKÁZANÉHO BOJOVÉHO PROSTRIEDKU A NEDOVOLENÉ
VEDENIE BOJA
Objektom je riadne, medzinárodným právom vojnovým uznané vedenie boja dovolenými
prostriedkami a spôsobmi, ako aj všeobecné zásady ľudskosti.
Za trestný čin podlá odseku 1 sa považuje konanie páchateľa, ktorý počas vojny
a) nariadi použiť zakázaný bojový prostriedok alebo materiál obdobnej povahy alebo použije taký
prostriedok alebo materiál, alebo
b) nariadi vedenia boja zakázaným spôsobom, alebo ak sám takto boj vedie.
Za trestný čin podľa odseku 2 sa považuje konanie páchateľa, ktorým musí byť veliteľ, ktorý v
rozpore s ustanoveniami medzinárodného práva o prostriedkoch a spôsoboch vedenia vojny úmyselne
a) poškodí vojenskou operáciou civilné osoby na živote, zdraví alebo majetku, alebo vedie útok proti
nim z dôvodu represálií, vedie útok proti nebráněnému miestu alebo demilitarizovanému pásmu,
b) zničí alebo poškodí priehradu, jadrovú elektráreň alebo obdobné zariadenie obsahujúce nebezpečné
sily, alebo
c) zničí alebo poškodí objekt určený na humanitárne účely alebo medzinárodne uznávanú kultúrnu
alebo prírodnú pamiatku.
Páchateľom činu uvedeného v odseku 1 môže byť každá trestne zodpovedná osoba. Skutková
podstata činu uvedeného v odseku 2 má špeciálny subjekt, to znamená, že páchateľom môže byť iba
veliteľ.
2. PLIENENIE V PRIESTORE VOJNOVÝCH OPERÁCIÍ
Trestná činnosť v podstate spočíva v obohacovaní sa na úkor cudzieho majetku alebo v jeho ničení.
Chránené sú vlastnícke práva k majetku vrátane vecí padlých, ktorý sa nachádza v miestach, kde je v
dôsledku vojnového konfliktu narušená ochrana vlastníckych práv.
Okrádať padlých je zakázané bez ohľadu na to, ku ktorej z bojujúcich strán patria, alebo či ide o
civilné osoby.
3. ZNEUŽÍVANIE MEDZINÁRODNE UZNÁVANÝCH OZNAČENÍ A ŠTÁTNYCH
ZNAKOV
Objektom tohto zločinu je ochrana platných označení humanitárnych a zdravotníckych organizácií.
Trestná činnosť páchateľa podľa odseku 1 spočíva v tom, že počas vojny zneužije označenie
Červeného kríža alebo iných rozlišovacích znakov alebo farieb uznávaných medzinárodným právom
na označenie zdravotníckych inštitúcií, dopravných prostriedkov, osôb zdravotníckej pomoci alebo
evakuácie.
Trestná činnosť páchateľa podľa odseku 2 spočíva v tom, že počas vojny zneužije znak
Organizácie Spojených národov, štátnu vlajku, štátny znak, vojenský znak, insígnie alebo rovnošatu
neutrálneho štátu alebo iného štátu, ktorý nie je stranou vo vojne.,
Z hľadiska subjektívnej stránky podľa odseku 3 okrem úmyselného zneužitia medzinárodne
uznávaných označení a štátnych znakov sa musí prejaviť aj vierolomnosť.
Páchateľom môže byť každá trestne zodpovedná osoba.
4. ÚTOK PROTI PARLAMENTÁROVI
Toto ustanovenie poskytuje ochranu parlamentárovi, členom jeho sprievodu pred urážkami alebo
neoprávneným zadržaním.
Konanie páchateľa spočíva v urazení parlamentára alebo člena jeho sprievodu alebo v ich
neoprávnenom zadržaní.
Ide o úmyselný trestný čin. Páchateľom môže byť každá trestne zodpovedná osoba, nielen vojak.
5. ZNEUŽITIE REKVIRAČNÉHO PRÁVA
Ochrana podľa tohto ustanovenia sa poskytuje právnickým aj fyzickým osobám, ako aj ich majetku
pred zneužitím rekviračného práva.
Rekviračným právom sa rozumie zákonné právo vyžadovať určené plnenia od osôb, ktoré sa týkajú
vydania majetku (hnuteľného i nehnuteľného) pre potreby obrany štátu.
6. VOJNOVÁ KRUTOSŤ
Trestný čin podľa odseku 1 spácha ten, kto počas vojny poruší predpisy medzinárodného práva tým,
že kruto zaobchádza s bezbranným civilným obyvateľstvom, utečencami, ranenými, príslušníkmi
ozbrojených síl, ktorí už zložili zbrane, alebo s vojnovými zajatcami.
Trestného činu podľa odseku 2 sa dopustí ten, kto počas vojny poruší predpisy medzinárodného
práva tým, že
a) nevykoná účinné opatrenia na ochranu osôb, ktoré takú pomoc potrebujú, najmä detí, žien, ranených
alebo starých ľudí, alebo takým opatreniam bráni, alebo
b) zamedzí alebo bráni organizáciám civilnej ochrany nepriateľa, neutrálneho alebo iného štátu v
plnení ich humanitárnych úloh.
Ide o úmyselný zločin a v odseku 3 o úmyselný obzvlášť závažný zločin.
Páchateľom môže byť každá trestne zodpovedná osoba.
7. PERZEKÚCIA OBYVATEĽSTVA
Skutková podstata tohto zločinu poskytuje ochranu pred neľudskými činmi a terorizovaním civilného
obyvateľstva, zajatcov, ale aj iných skupín osôb.
Trestného činu podľa odseku 1 sa dopustí ten, kto počas vojny pácha neľudské činy vyplývajúce z
národnostnej, rasovej alebo etnickej diskriminácie alebo terorizuje bezbranné civilné obyvateľstvo ná-
silím alebo hrozbou jeho použitia.
Trestného činu podľa odseku 2 sa dopustí ten, kto
a) zničí alebo vážne naruší zdroj základných životných potrieb civilného obyvateľstva na obsadenom
území alebo v dotykovej zóne, alebo svojvoľne neposkytne obyvateľstvu pomoc nevyhnutnú na pre-
žitie,
b) bezdôvodne odďaľuje návrat civilného obyvateľstva alebo vojnových zajatcov,
c) bezdôvodne přesídluje civilné obyvateľstvo obsadeného územia,
d) osídluje obsadené územie obyvateľstvom vlastnej krajiny, alebo
e) svojvoľne znemožní civilnému obyvateľstvu alebo vojnovým zajatcom, aby sa o ich trestných
činoch rozhodovalo v spravodlivom konaní.
8. VOJNOVÉ BEZPRÁVIE
Objektom tohto obzvlášť závažného zločinu sú životy, zdravie, majetok a iné základné ľudské práva a
slobody, ktoré možno počas vojny porušiť vojnovými zločinmi.
Trestného činu vojnového bezprávia sa páchateľ dopustí, ak spácha čin považovaný článkom 8
Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu za vojnový zločin.
Vojnové bezprávie je úmyselný obzvlášť závažný zločin. Páchateľom môže byť každá trestne
zodpovedná osoba.
9. OHROZENIE KULTÚRNYCH HODNÔT
Ide o zločin, ktorého objektom sú kultúrne hodnoty chránené medzinárodným právom.
Trestný čin spácha ten, kto počas vojny
a) vo veľkom rozsahu zničí alebo si privlastní predmety kultúrnej hodnoty chránené medzinárodným
dohovorom,
b) dopustí sa drancovania, vandalizmu alebo iného zneužitia voči takému predmetu,
c) z takého predmetu urobí v rozpore s medzinárodným dohovorom cieľ útoku, alebo
d) predmet kultúrnej hodnoty pod zvýšenou ochranou medzinárodného dohovoru alebo jeho
bezprostredné okolie využije v rozpore s medzinárodným dohovorom na podporu vojenskej činnosti.
Páchateľom môže byť každá trestne zodpovedná osoba.