1.

lobistický časopis na Slovensku od roku 1993

CLXXXV. – CLXXXVI. ČÍSLO 2010

Parlamentný
Kuriér ČASOPIS
Z NÁRODNEJ
RADY
SLOVENSKEJ
REPUBLIKY
 INZERÁT

2
 CLXXXV. – CLXXXVI. ãíslo 2010
PARLAMENTN¯ KURIÉR Obsah
ãasopis z Národnej rady Editorial
Slovenskej republiky Aby sa nám Ïilo dobre (F. Nagy) 2
Predseda NR SR
Mesaãník, roãník XVIII Je to tu lep‰ie, ako som ãakal (Rozhovor s R. Sulíkom) 2
Stavba roka 2010
Vydavateº: Cena verejnosti 2010 (M. Brichtová) 5
Slovenská národná reklamná ÍsÈ za svojím cieºom (Rozhovor s M. Bartkom) 42
a propagaãná agentúra, s.r.o. BCI – partner veºk˘ch my‰lienok (I. Kimliãka) 44
v spolupráci s Národnou radou SR, Aj Bratislava uÏ má svoj Manhattan (ZIPP Bratislava) 46
Vládou SR a Prezidentskou kanceláriou SR Podpredsedovia NR SR
Podpredsedovia NR SR (rk) 6
Adresa redakcie:
Vláda SR
Bôrik ·esÈ priorít vlády Ivety Radiãovej (rk) 8
Buková 5/A, 811 02 Bratislava 1. Z Programového vyhlásenia vlády (rk) 9
Tel./fax: 02/54 414 546 Nová vláda SR (rk) 10
e-mail: parkur@nextra.sk Îivotné prostredie
eurorep@nextra.sk (‰éfredaktor) Rozhodujúcou bude spolupráca v‰etk˘ch zloÏiek v povodí (D. Kvocera) 20
fotoparkur@nextra.sk (pre foto) Zru‰enie Recyklaãného fondu je cesta správnym smerom (M. Jurkoviã) 64
http://www.parlamentnykurier.sk Nakladanie s pouÏit˘mi batériami a akumulátormi... (J. Kamenick˘) 69
Ministerstvo dopravy, pô‰t a telekomunikácií SR
Registrované MK SR ã. EV4085/10 Ministerstvo dopravy stojí pred mnoÏstvom závaÏn˘ch úloh (Rozhovor s J. Figeºom) 22
ISSN 1335–0307 Îelezniãná doprava
Úloha Ïelezniãnej a mestskej koºajovej dopravy je nezastupiteºná 24
(Rozhovor so S. Podmanick˘m)
·éfredaktor: Franti‰ek Nagy Stavebníctvo na Slovensku
Modernizácia Ïelezniãn˘ch tratí neznamená len zv˘‰enie r˘chlosti vlakov 26
Zástupca ‰éfredaktora: Ernest Weidler (Rozhovor s ª. Turiniãom)
ëal‰ia v˘znamná referencia TSS, a. s. (ª. Haãko) 27
Redakcia: Anna Komová Na‰e stavby menia vበsvet... (Rozhovor s J. Hricom) 28
Robert Kotian Slovenské stavebníctvo nemôÏe zastaÈ na polceste (Rozhovor so Zs. Lukáãom) 38
Izabela Nagyová Tam, kde poãuÈ ticho... (Rozhovor s I. Gallom) 40
Peter Zemaník Revitalizácia bytového fondu a Slovensko (Rozhovor so Z. Kormanovou) 51
Národná rada SR
Redakãn˘ kruh: Tibor Bastrnák Je rozbehnutá aj modernizácia Ïelezniãnej dopravy (Rozhovor s ª. VáÏnym) 29
V˘stavba diaºnic na Slovensku (Rozhovor s I. Chomom) 31
Stanislav Jani‰
Plány a moÏnosti v doprave (Rozhovor s D. ·vantnerom) 33
Bibiána Obrimãáková M˘tny systém na Slovensku (Rozhovor s P. Pelegrinim) 34
Rafael Rafaj Ako ìalej s Bratislavsk˘m letiskom? (Rozhovor s A. Pfiidalom) 35
Mária Sabolová Situácia v stavebníctve je zloÏitá (Rozhovor s J. Miku‰om) 53
Jazyková redaktorka: Jitka Madarásová Aj v pôdohospodárstve je mnoÏstvo problémov (Rozhovor s M. Feckom) 54
madar@nextra.sk Lesy by mali slúÏiÈ v‰etk˘m (Rozhovor s M. Záhumensk˘m) 57
Generálny riaditeº: Franti‰ek Nagy Dajú sa vôbec vyãísliÈ ‰kody spôsobené povodÀami? (Rozhovor s M. Sabolovou) 65
Asistentka riaditeºa: PozornosÈ treba stále venovaÈ aj odpadovému hospodárstvu (Rozhovor s J. Golianom) 66
Magdaléna Horáková Likvidácia odpadu stále aktuálna (Rozhovor s L. Sólymosom) 67
02/54 414 546, 0903 766 995 Ako futbalov˘ bohatier Du‰an Galis chodil na Hviezdoslavov Kubín 84
(Rozhovor s D. Galisom)
SARIO
Inzercia: 0903 715 585, 0903 233 566 SARIO – scenár sa opakuje? (I. âarnogursk˘) 36
Svet financií
Riaditeº pre obchod a marketing: OsemnásÈ rokov stavebného sporenia na Slovensku (Rozhovor s I. Bére‰om) 41
Marián Reisel Priemysel na Slovensku
02/54 414 544, 0905 224 492 Základom úspechu je diferenciácia produktov, procesov a sluÏieb (Rozhovor s A. Barcíkom) 48
Ministerstvo hospodárstva a v˘stavby SR
Typo & lito: AppleStudio V˘stavba na Slovensku a jej perspektívy (Rozhovor s E. Szolgayovou) 49
Tlaã: WELTPRINT, Bratislava LESY SR
Grafická úprava: J. B. Design V prieseãníku spoloãn˘ch záujmov (I. Viszlai) 59
Fotografie: Rudolf Bihary, Biomasa – perspektíva slovenskej energetiky (P. Gogola) 60
archív redakcie Drevársky priemysel
PRP, s. r. o. – ãlen Zväzu spracovateºov dreva Slovenskej republiky 61
Karikatúry: Fedor Vico
Ministerstvo pôdohospodárstva, Ïivotného prostredia a regionálneho rozvoja SR
Predplatné a objednávky na uverejnenie VrátiÈ stabilitu do rezortu (Rozhovor so Zs. Simonom) 62
Slovensko-maìarská spolupráca
reklamy prijíma: Pokraãujeme v obojstranne úspe‰nej spolupráci (Rozhovor so Z. Szikszaim a Zs. Harsányim)70
Slovenská národná reklamná a propagaãná Spoloãné úspechy sú väã‰ie ako na‰e problémy (Rozhovor s A. Heizerom) 71
agentúra, s.r.o. Potrebujeme pravideln˘ vecn˘ a otvoren˘ dialóg (Rozhovor s P. Weissom) 75
po‰tov˘ prieãinok Kultúra
814 01 Bratislava 1 Dizajn nikdy nemôÏe byÈ umením (I. Venkov) 78
Dialógy OA & EW
Cena jedného v˘tlaãku bez DPH 6,60 EUR Robert Fico nemá povahu na inú koalíciu neÏ so SNS a HZDS (Rozhovor s O. Andrásym) 80
Glosy – Poznámky – Eseje
âíslo úãtu 2629002985/1100 Svätopluk na Hrad (E. Weidler) 86
DIâ SK2020399458 Slovenské zdravotníctvo
âo si myslíme, Ïe sme? (E. Andrejãáková) 88
Foto na titulnej strane: Richard Sulík, Supermonitor
predseda NR SR Supermonitor a (medzit˘m) minikomentáre (A. Weidlerová, E. Weidler) 89

www.parlamentnykurier.sk
E D I T O R I A L
Aby sa nám Ïilo dobre
Zaãína sa nové volebné obdobie, zaãína
sa nová sezóna slovenského parlamentarizmu,
ktorú otvára obmenen˘ zbor zákonodarcov. A
k nim prichádza znovu so svojou ponukou slu-
Ïieb aj ãasopis Parlamentn˘ kuriér. Aj naìa-
lej chce byÈ nezávisl˘m, a teda nestraníckym
zdrojom uÏitoãn˘ch informácií, aktuálnych
anal˘z a objektívnych kritick˘ch postrehov,
aj naìalej chce byÈ – po dlh˘ch rokoch svoj-
ho úãinkovania, dosiaº vÏdy odobren˘ch v
podstate v‰etk˘mi politick˘mi stranami, kto-
r˘m dali obãania vo voºbách dôveru – zmy-
sluplnou súãasÈou kaÏdodenného poslanecké-
ho Ïivota. A za to v podstate od kompetent-
n˘ch ãiniteºov NR SR oãakáva len jedno –
ochranu jeho nezávislosti, ktorá sa doteraz
vÏdy ukázala ako osoÏná zloÏka fungovania
parlamentnej demokracie.
Politické zloÏenie súãasného parlamentu
dáva dosÈ dôvodov na to, aby Národná rada
SR dávala kaÏdému pocit istoty, Ïe sa môÏu
naplniÈ oprávnené záujmy ão najväã‰ieho
poãtu rozmanit˘ch skupín obyvateºstva. T˘m,
Ïe SR má svoju prvú premiérku, je predpokla-
dom na oãakávanie, Ïe koneãne aj na Slovens-
ku budú maÈ Ïeny ão najrovnoprávnej‰ie po-
stavenie vo v‰etk˘ch ekonomick˘ch i politic-
k˘ch aktivitách a budú za ne odmenené nie
podºa ich rodu, ale podºa hodnoty ich v˘ko-
nu. T˘m, Ïe sa ako nováãik dostala do parla-
mentn˘ch lavíc na úctyhodnom mieste re-
bríãka v poãte mandátov strana, ktorá bazíru-
je na vyuÏívaní modernej techniky a na skú-
maní potrieb mladej generácie – „Sloboda a
solidarita“ –, sa otvára priestor práve aj pre
túto generáciu, doteraz dosÈ ãasto prehliada-
nú prominentmi tradiãn˘ch politick˘ch sub-
jektov. T˘m, Ïe bez preru‰enia je súãasÈou par-
lamentného zboru aj strana zastupujúca pre-
dov‰etk˘m ‰pecifické záujmy men‰ín, najmä
najväã‰ej, maìarskej – Most-Híd – a Ïe je do-
konca súãasÈou novej vládnej koalície, priãom
2
medzi svojimi prioritami zv˘razÀuje koordi-
náciu s politikmi a obãanmi v ‰irokej politic-
kej ‰kále – teda aj so Slovákmi –, je zasa ná-
znakom, Ïe sa môÏe zmierniÈ zbytoãné obãas-
né napätie medzi tzv. ‰tátotvorn˘m národom
a medzi t˘mi, ktorí hºadajú svoju primeranú
‰kolskú a kultúrnu samobytnosÈ etnickej men-
‰iny. T˘m, Ïe najsilnej‰ou stranou v pléne
NR SR je strana Smer-SD, ktorá do popredia
svojho programu a svojich politicko-spolo-
ãensk˘ch princípov kladie sociálnu solidari-
tu, je dosÈ veºká garancia, Ïe sa pri preroko-
vávaní rôznych zákonov a dôleÏit˘ch opatre-
ní nezabudne na mimoriadne dôleÏit˘ sociál-
ny aspekt. T˘m, Ïe zasa na druhej strane je
najsilnej‰ou koaliãnou politickou stranou
SDKÚ-DS, ktorá má veºk˘ podiel na poeuróp-
‰Èovaní slovenskej politiky a celého verejné-
ho Ïivota a má viditeºnú zásluhu na vstupe SR
do dôleÏit˘ch euro-atlantick˘ch ‰truktúr (EÚ,
NATO), je bezpeãn˘m pozitívnym v˘chodi-
skom fungovania Slovenska ako ‰tátu, ktor˘
bázu svojho nadnárodného zaãlenenia vidí v
demokratickom spoloãenstve Európy a Ame-
riky. T˘m, Ïe nad siln˘m prúdom hºadania a
ochraÀovania ºudsk˘ch hodnôt bdie KDH aj
cez svoju blízkosÈ k cirkevn˘m organizáciám
– hoci ho iste nemoÏno chápaÈ iba ako jedi-
n˘ politick˘ stæp morálnej a spirituálnej zá-
kladne Ïivota a princípov ‰irokej verejnosti –,
sa aj dôleÏité nemateriálne ºudské ciele obãa-
nov SR dostávajú do správnych dimenzií a
kon‰telácií. A t˘m, Ïe sa do NR, hoci len tes-
ne, dostala aj SNS, je tu dosÈ siln˘ rámec aj
pre priamo pomenované nacionálne zabezpe-
ãenie slovenskej identity vo svete, kde sa
vzÈahy medzi ºuìmi a ºudsk˘mi skupinami
pod tlakom nevídanej globálnej komunikácie
rozpadávajú a v národoch sa oslabuje ich
kompaktnosÈ a súdrÏnosÈ.
Ne‰lo a nejde mi o vymenovávanie v‰et-
k˘ch závaÏn˘ch hºadísk, ktoré tvoria práve
prostredníctvom parlamentu a jeho ãlenov, ale
aj vlády a jej ministrov rámec súãasnej poli-
tickej existencie tohto volebného obdobia.
To je totiÏ v podstate nevyãísliteºné. Ale chcel
som len upozorniÈ pomocou sumarizácie via-
cer˘ch základn˘ch elementov, ktoré obãania
svojou voºbou urãili na vykonávanie politic-
kej, ekonomickej a legislatívnej praxe, Ïe SR
má v súãasnosti k dispozícii v‰etky potrebné
nástroje, aby politické elity vykonali ão naj-
viac z toho, ão ‰tát, národné hospodárstvo,
kultúra, ‰kolstvo, ale aj jednotlivé rodiny ãi
priamo jednotlivci potrebujú, aby Slovensko
ãoraz viac prenikalo do jadra európskej poli-
tiky, ale aby sa aj predieralo na jej ãelo – a aby
bolo ºuìom v SR dobre. Je to pekn˘ cieº pre
celú ‰kálu slovensk˘ch politikov, ale z iného
aspektu aj pre Ïurnalistov, rôznych expertov
a analytikov.
Ak sa nám v tomto zmysle bude dariÈ, bu-
deme maÈ veºmi dobr˘ pocit. Aj my v Parla-
mentnom kuriéri.
‰éfredaktor
Stal sa kométou na politickom
nebi – e‰te na zaãiatku roka mal
obavy o kaÏd˘ straten˘ hlas
pravice, a tak ponúkol
spoluprácu a miesto na
kandidátke Obyãajn˘m ºuìom
Igora Matoviãa. DvanásÈ percent
voliãov ho prekvapilo a dodnes sa
snaÏí s t˘mto ãíslom vyrovnaÈ –
najmä pri obsadzovaní postov vo
vládnych ‰truktúrach.
Rozhodnutie staÈ sa predsedom
parlamentu neºutuje – ãi právom,
ukáÏu najbliωie mesiace.
Predseda NR SR
a strany Sloboda a solidarita
Richard SULÍK.
Neºutujete svoje rozhodnutie staÈ sa
predsedom NR SR?
Nie, je to tu dobré, lep‰ie ako som ãakal.
Chceli ste byÈ aj ministrom financií a
pamätám si va‰e pôvodné plány so Slo-
bodou a solidaritou – dostaÈ sa v t˘-
chto voºbách do parlamentu a v roku
2014 uÏ aj do vlády. I‰li ste zrejme
skratkou.
Áno, dosiahli sme prekvapujúco dobr˘
volebn˘ v˘sledok, no a v tej povolebnej
kon‰telácii, aká na Slovensku bola, sa jed-
noducho nedalo zotrvaÈ pri pôvodnom
pláne, Ïe ísÈ najprv pôjdeme do NR SR a
aÏ potom do vlády. Vo vláde sme uÏ teraz
– aj napriek rôznym ‰koláckym chybám,
ktoré teraz robíme, ale ktoré ãoskoro, dú-
fam, pominú. Dúfam.
K t˘m sa e‰te dostaneme. Zdá sa, ako-
by volebn˘ v˘sledok zaskoãil v‰etk˘ch
– predchádzajúca vláda akoby si mysle-
la, Ïe e‰te bude vládnuÈ, a snaÏila sa po
voºbách nar˘chlo prijaÈ e‰te nejaké
zmluvy a dotiahnuÈ predaje, a vy ako-
by ste tieÏ neãakali, Ïe sa dostanete k
moci a chvíºami to vyzerá, akoby ste
boli zaskoãení t˘m, ão vás v‰etko ãaká.
Boli ste v SaS pripravení aÏ na tak˘
veºk˘ diel zodpovednosti, ak˘ ste pre-
vzali?
Nie, neboli sme. Ten v˘sledok nás veº-
mi pozitívne prekvapil, ale sme priprave-
ní tú zodpovednosÈ prevziaÈ so v‰etk˘mi
následkami, ão so sebou priná‰a. Myslím
si, Ïe k úãasti SaS vo vláde sa staviame
zodpovedne. Som presvedãen˘, Ïe na‰i
ministri to robia tak dobre ako vedia, a Ïe
ãoskoro bude vidieÈ aj prvé v˘sledky. Na-
pokon, nie nadarmo sa hovorí, Ïe kaÏdá
vláda má prv˘ch sto dní na to, aby ukáza-
la, ão chce a ão nie.
Momentálne ste mediálnym fackova-
cím panákom – to ste si zrejme v‰imli.
Áno, za posledn˘ t˘ÏdeÀ som to schy-
P R E D S E D A N R
Je to tu lep‰ie, ako som ãakal
tal z viacer˘ch strán. To sa stáva, ãlovek aj
toto musí zaÏiÈ. DôleÏité je rozli‰ovaÈ sám
pred sebou, ão som zavinil a ão nie, kde som
sa mohol chybe vyhnúÈ a e‰te dôleÏitej‰ie je
z toho sa pouãiÈ.
Aké je teda va‰e pouãenie?
Napríklad kon‰trukcia, ktorú sme chceli
pôvodne robiÈ s Liberálnym domom, to bola
jasná chyba. To sme nemali vôbec robiÈ. Moje
pouãenie je jasné – Ïe musíme byÈ veºmi opa-
trní, ão sa t˘ka verejn˘ch a súkromn˘ch pe-
Àazí.
Spomínali ste, Ïe ste podcenili verejnú
mienku...
S R
...podcenili sme citlivosÈ na‰ich voliãov...
... áno, citlivosÈ va‰ich voliãov. Pritom ste
strana, ktorá má moÏno najintenzívnej‰í
kontakt s vlastn˘mi voliãmi, mnohé veci vo
va‰om programe a pri oslovovaní verejnos-
ti ste robili na základe internetovej komu-
nikácie s voliãmi a cez facebook. Som pre-
kvapen˘, Ïe vás prekvapila citlivosÈ voliãov
na tieto otázky.
Jednoducho, stalo sa, aj majster tesár sa
utne. Ako majstra tesára mám na mysli prá-
ve to, ão ste vraveli, Ïe intenzívne komuni-
kujeme s voliãmi. Jednoducho tú kon‰trukciu
Liberálneho domu sme nevnímali ako proble-
matickú. Nakoniec sa ukázalo, Ïe tento ná‰
vnem nebol správny. Pouãili sme sa z toho,
dúfam, Ïe navÏdy.
Pritom keby ste ten Liberálny dom zaloÏi-
li ako strana a príjmy zo ‰tátneho rozpoã-
tu by i‰li na prevádzku strany, tak ten pro-
blém nevznikne a ºudia by ten projekt vní-
mali presne tak, ako ste to chceli – Ïe je to
transparentné financovanie.
Presne tak to teraz robíme, strana odkúpi-
la podiely od pôvodn˘ch spoloãníkov a dnes
je v˘hradn˘m vlastníkom spoloãnosti Libe-
rálny dom. Takto sme to mali spraviÈ hneì od
zaãiatku.
ªudí na‰tvalo, Ïe videli presun financií od
‰tátu na 16 úãtov spoloãníkov cez Liberál-
ny dom. To na Slovensku dokáÏe na‰tvaÈ.
Áno.
Vrátim sa e‰te ku kauze Igor Matoviã – ne-
máte problém s t˘m, Ïe niekedy strieºate
priveºmi r˘chlo od boku?
Napríklad?
Napríklad keì ste pri reakcii na Matovi-
ãa ako argument spomenuli svojho trojroã-
ného syna Huga – to sú slová, ktoré zbytoã-
ne vytvárajú negatívny dojem.
Poãkajte, tá medializácia uÏ trvala vy‰e
t˘ÏdÀa, keì som vlastne prv˘krát reagoval,
ãiÏe vôbec sa nedá povedaÈ, Ïe by som strie-
ºal od pása.
Tak to uÏ vôbec nechápem. Veì ste sa mali
dohodnúÈ a s t˘m prirovnaním ste ho fak-
ticky urazili.
Na‰e vzÈahy sú úplne korektné, veì krát-
ko potom sme sa dohodli a oznámili dohodu
na spoloãnej tlaãovke. Na‰a spolupráca teraz
funguje veºmi dobre, ãiÏe nezdieºam vበná-
zor, Ïe som ho urazil. Dnes uÏ to nie je téma.
Programové vyhlásenie vlády dostalo 79 hla-
sov, ãiÏe ten postup viedol k cieºu.
Stali ste sa predsedom NR SR a nie minis-
trom financií – stále to povaÏujete za dob-
r˘ krok?
Áno. napriek tomu, Ïe to bola moja dlho-
dobo vysnívaná predstava, tak som po zohºad-
není kon‰telácie volebn˘ch v˘sledkov do-
spel k záveru, Ïe pokiaº SaS nemá byÈ stra-
nou na jedno volebné obdobie, tak jednodu-
cho musím ísÈ do NR SR. Aj z toho dôvodu,
aby som sa vedel venovaÈ strane, aj na‰im po-
slancom. Keby som bol ministrom financií,
tak som v úrade od rána do veãera a strana by
sa skôr ãi neskôr rozpadla.
Máte obavy o svoju stranu?
Nemám, len hovorím, Ïe keby som i‰iel na
ministerstvo financií, tak by som vytvoril
predpoklady na to, aby som tie obavy musel
maÈ.
Na druhej strane, keby ste boli na minis-
terstve financií, tak by ste sa venovali té-
mam, ktor˘m rozumiete, a teraz ako pred-
3
P R E D S E D A N R
seda NR SR sa musíte venovaÈ tvrdej opo-
zícii, akú by ste inde nemali.
To si nemyslím. Po prvé mám pri sebe mi-
moriadne zdatn˘ch ºudí, Horta, Bugára a Hru-
‰ovského. Po druhé, vnikám do tej problema-
tiky a napriek tomu, Ïe som nov˘, som si uÏ
osvojil základné úkony. Nakoniec, manaÏo-
vaÈ NR SR nie je príli‰ odli‰né ako manaÏo-
vaÈ in˘ subjekt alebo ministerstvo. Ak od-
hliadnem od odbornej stránky veci, tak je to
stále len manaÏovanie nejakej in‰titúcie, a
preto si myslím, Ïe toto je celkom dobre.
MôÏete manaÏovaÈ in‰titúciu, ktorá viac-
menej ide jedn˘m smerom – buì je to va‰a
firma alebo strana. Ak v‰ak manaÏujete
NR SR, máte proti sebe 71 viac alebo me-
nej vycviãen˘ch politikov, ktorí ãakajú na
kaÏdú va‰u chybu a zaváhanie a v‰etky
drobnosti aj väã‰ie veci vám vÏdy spoãíta-
jú. Máte proti sebe najsilnej‰iu politickú
stranu, takmer celú b˘valú vládu, ãiÏe ºudí,
ktorí nech uÏ vládli akokoºvek, problema-
tike rozumejú – zrejme je to nároãnej‰í
post ako ministerstvo financií.
Áno, je, na druhej strane mi to pomôÏe
zdokonaliÈ sa vo svojej práci. Nech ma kole-
govia upozorÀujú na chyby a pre‰ºapy, mám
snahu to dostatoãne vnímaÈ, aby som ich uÏ
nerobil. Nemám najmen‰iu obavu z toho, Ïe
mi 71 ºudí pozerá na prsty. To je v poriadku.
S tromi podpredsedami sa vám spolupra-
cuje dobre, ‰tvrt˘m podpredsedom parla-
mentu sa stal Robert Fico. Neprekvapilo
vás to?
MÀa jeho rozhodnutie prekvapilo, ale ke-
ìÏe existujú nejaké dohody medzi koalíciou
a opozíciou a jedna z nich je, Ïe opozícia vÏdy
má jedného podpredsedu parlamentu a koa-
lícia do tej nominácie nehovorí, tak sme ten-
to návrh opozície re‰pektovali.
Ako vnímate rokovania o zostavení vlády
a jej programu – bol to vበúspech?
Áno.
Preão?
Lebo viac ako polovica na‰ich bodov sa v
tom programe nachádza. Po druhé je v Àom
zapísan˘ projekt odvodového bonusu a to
bola na‰a najvy‰‰ia programová priorita.
VÏdy sme voliãom hovorili, Ïe o tento pro-
jekt budeme bojovaÈ, a to sa aj stalo. Odvo-
dov˘ bonus je v programe vlády zapísan˘ a
bude sa to realizovaÈ.
Súhlasíte s názorom viacer˘ch ekonomic-
k˘ch analytikov, Ïe PVV nie je veºmi radi-
kálny a proreformn˘ dokument?
Hlavne si nemyslím, Ïe je to také veºmi dô-
leÏité. PVV dáva iba nejak˘ v˘hºad na to, ão
chce táto vláda robiÈ, ale najmä vytvára ob-
rovsk˘ priestor na jeho konkrétnu realizáciu.
A keìÏe v PVV sa nachádza aj odvodov˘ bo-
nus, z tohto hºadiska je to dosÈ reformné pro-
gramové vyhlásenie.
Keì sa pred ‰tyrmi rokmi k moci dostal
Robert Fico, postupne rezignoval na viace-
ré svoje radikálne predvolebné vyhláse-
nia na margo rovnej dane a zavedenia eura
napríklad, teraz akoby sa Iveta Radiãová
svojimi vyhláseniami snaÏila upokojiÈ ve-
4
S R
rejnosÈ, Ïe na opatrenia vlády ºudia veºmi
nedoplatia. Nemáte tieÏ tak˘ pocit?
Pocit? Áno. Ale Iveta Radiãová má dôvod
to robiÈ, lebo aj ja pozorujem, ako vo veºk˘ch
vrstvách obyvateºstva vzniká akási panika, Ïe
teraz nám idú zobraÈ v‰etko. A to nie je prav-
da. Politika sa dá robiÈ aj inak ako iba krátiÈ
sociálne dávky. Preto si myslím, Ïe ak sa
snaÏí ºudí upokojiÈ, je to správne. Ako poznám
ºudí vo vláde a ich plány, tak si myslím, Ïe re-
formné kroky budú najmä na strane podpory
zamestnávania, nie na strane nejakého bezhla-
vého ‰etrenia.
Zakladáte Liberálny dom a tvárite sa ako
liberálna strana...
...my sme liberálna strana, máme v názve
slovo sloboda...
...aj solidarita. Aké ciele chcete presadzo-
vaÈ ako liberálna strana? Dve veci vám
nevy‰li uÏ na samom zaãiatku.
Áno, ale my sme svojim voliãom hovori-
li, Ïe najvy‰‰iu prioritu má odvodov˘ bonus
a aÏ potom je v‰etko ostatné. A to, Ïe nám tie
dve veci – teda dekriminalizácia marihuany
a registrované partnerstvá – nevy‰li na zaãiat-
ku, e‰te neznamená, Ïe nevyjdú vôbec. Jed-
noducho aj na‰a spoloãnosÈ si na tie témy
musí zvyknúÈ, treba o tom viesÈ spoloãenskú
diskusiu a vyjadrovaÈ sa k nim. Som pre-
svedãen˘, Ïe uÏ v ìal‰om volebnom období
urobíme opäÈ v˘razn˘ krok k tomu, aby na‰a
spoloãnosÈ akceptovala to, Ïe budeme maÈ re-
gistrované partnerstvá alebo dekriminalizova-
nú marihuanu. Som presvedãen˘, Ïe argu-
menty sú na na‰ej strane. To, Ïe sa nám ich
nepodarilo teraz presadiÈ, neznamená, Ïe to uÏ
nikdy nepresadíme. Máme to v programe aj
naìalej.
Liberálnym stranám sa na Slovensku nik-
dy veºmi nedarilo, moÏno aj preto, kto ich
viedol a ako prezentoval – Slovensko nie je
zrejme liberálne nastavená krajina, libera-
lizmus zrejme nikdy nebude tvoriÈ hlavn˘
politick˘ prúd, aj vo vláde ste ako liberá-
li v dosÈ brutálnej men‰ine. Myslíte, Ïe sa
vám to podarí presadiÈ pri tej presile kon-
zervatívcov v koalícii?
Skôr alebo neskôr zvíÈazí my‰lienka slobo-
dy jednotlivca ako najvy‰‰ia hodnota v spo-
loãnosti, a treba k tomu prispieÈ. To nezname-
ná, Ïe v‰etko sa podarí za ‰tyri roky, ale pred-
sa len v˘voj spoloãnosti vypovedá, Ïe si Ïelá
maÈ viac slobody. Aj keì tá cesta nebude veº-
mi ani jednoduchá a ani krátka.
MoÏno to závisí od toho, medzi ãím si spo-
loãnosÈ vyberá. Lebo ãasÈ spoloãnosti si
vyberie slobodu vÏdy a je ãasÈ spoloãnos-
ti, ktorá ak si má vybraÈ medzi slobodou a
tzv. sociálnymi v˘dobytkami, tak ste zasa
v men‰ine. O tom zrejme viete.
Áno, lebo práve tie spomínané sociálne v˘-
dobytky zase nesú so sebou vy‰‰ie dane. Po-
zrite, priestor pre stranu ako je Sloboda a so-
lidarita, v politickom spektre existuje, úspe‰-
ne sme ho vyplnili a budeme pracovaÈ na tom,
aby sme aspoÀ tento priestor udrÏali.
Stále nechápem, preão sa vám tie dve témy
nepodarilo presadiÈ do programu vlády.
Nevedeli ste nájsÈ kompromis s KDH?
Nevedeli. Jednoducho uÏ to bolo na hrane
ostrí noÏa. My sme ponúkali, Ïe budeme sú-
hlasiÈ s vatikánskou zmluvou o v˘hrade vo
svedomí, ak oni budú súhlasiÈ aspoÀ s tou de-
kriminalizáciou marihuany, ale odmietli to.
I‰lo to aÏ tak ìaleko, Ïe som mal na v˘ber, ãi
nechám padnúÈ koalíciu...
...aÏ takto to bolo postavené?
Áno, ãi padne vláda kvôli tomu a ìal‰ie ‰ty-
ri roky tu bude vládnuÈ Fico. Tak som si po-
vedal, Ïe nechcem byÈ obvinen˘ z toho, Ïe
kvôli nedohode na marihuane ìalej vládne
Fico, lebo tu existujú dôleÏitej‰ie problémy.
A s k˘m by teda vládol Fico, ak by ste ne-
ustúpili? Povedali vám?
To sa musíte op˘taÈ jeho. Ale povaÏujem
to za príli‰ hypotetickú otázku.
Sme na prahu vami iniciovaného referen-
da – ão robíte pre to, aby bolo úspe‰né?
Zaãíname s kampaÀou, poãas uhorkovej se-
zóny nemalo zmysel vybúchaÈ sa z peÀazí. Na
referendum netreba polroãnú kampaÀ. Prinaj-
menej 400-tisíc ºudí sa podpísalo pod referen-
dum, vedia o referende a my sme uprednost-
nili krat‰iu a intenzívnej‰iu kampaÀ.
Doteraz bolo úspe‰né iba jedno referen-
dum, aj pri tom je otázne, ãi sa podarilo zís-
kaÈ úãasÈ férovo. ZískaÈ ºudí pre úãasÈ ne-
závisí len od otázok, ale aj od spôsobu,
ak˘m ich budete oslovovaÈ.
Budeme maÈ billbordy, aj bannery na inter-
nete, budeme dávaÈ ºuìom do schránok ozna-
my.
PomôÏu vám aj ostatní koaliãní partneri,
alebo vás v tom nechajú osamote?
Je to na‰a aktivita, ale dúfam, Ïe keì bude
v NR SR zamietnuté obmedzenie imunity, Ïe
potom sa k nám pridajú.
Poãítate s t˘m, Ïe najprv bude zamietnu-
tá imunita a potom sa bude konaÈ referen-
dum?
Referendum bude 18. septembra a schôdza
sa zaãína skôr. Predpokladám, Ïe o imunite
sa bude hlasovaÈ zaãiatkom septembra.
Myslíte si, Ïe bude zamietnutá?
Podºa toho, ako sa vyjadroval Smer, tak
zrejme áno. A potom ºuìom povieme, Ïe po-
litici ignorujú ich vôºu a tak majú moÏnosÈ
priamo im ukázaÈ, ão chcú a „vnútiÈ“ im svoj
názor.
Z marketingového hºadiska to vyzerá ako
premyslen˘ krok.
Ja budem rád, ak parlament prijme zru‰e-
nie imunity.
Jestvuje viacero názorov na záväznosÈ roz-
hodnutí referenda. Viacero ústavn˘ch
právnikov v‰ak uÏ povedalo, Ïe v˘sledok
referenda je záväzn˘ – ste o tom presved-
ãen˘?
Na sto percent. O tom, Ïe je to záväzné, ho-
vorí predseda ústavnoprávneho v˘boru NR
SR Radoslav Procházka, hovorí to aj predsed-
níãka Ústavného súdu Yvetta Macejková. To
sú dve silné mená, podºa ktor˘ch netreba o zá-
väznosti referenda diskutovaÈ..
P R E D S E D A N R
Takisto si v‰ak pamätám viacero odli‰n˘ch
rozhodnutí senátov Ústavného súdu a je
otázne, Ïe poslancov NR SR nemôÏete nú-
tiÈ, ako majú hlasovaÈ.
Ale oni uÏ vôbec nemusia hlasovaÈ, v˘sled-
ky referenda budú vyhlásené ako zákon. To
predsa ide mimo hlasovania poslancov. Chá-
pem, Ïe ich nemôÏeme prinútiÈ hlasovaÈ, ale
toto referendum cieli aÏ do fázy po hlasova-
ní.
Na druhej strane by ten zákon mal nejako
vyzeraÈ.
Bude. Napí‰e sa a bude vyzeraÈ.
Ale potom ho musí niekto schváliÈ. Alebo
nie?
Nie. Referendom ho obãania schvália. Len
ho bude musieÈ predseda NR SR podpísaÈ. Ti-
pujem, Ïe ho podpí‰e.
Tomuto celkom nerozumiem. V referende
je otázka – „Súhlasíte s t˘m, aby Národná
rada Slovenskej republiky zákonom roz‰í-
rila moÏnosÈ prerokovaÈ konanie poslanca
Národnej rady Slovenskej republiky ako
priestupok na v‰etky priestupky podºa zá-
kona o priestupkoch?“ Ak bude dostatoã-
ná úãasÈ a ºudia povedia áno na túto otáz-
ku...
ZdruÏenie pre rozvoj slovenskej architektúry a stavebníctva – ABF Slovakia dáva po druh˘ raz
v histórii aj ‰irokej verejnosti moÏnosÈ hlasovaÈ o najkraj‰iu stavbu v celo‰tátnej súÈaÏi
STAVBA ROKA 2010, a udeliÈ tak CENU VEREJNOSTI, ktorej je zriaìovateºom.
V‰etky stavby, posudzované odbornou
porotou so zahraniãnou úãasÈou, sa budú
takmer cel˘ september uchádzaÈ prostredníc-
tvom internetového portálu zoznam.sk o
priazeÀ ‰irokej verejnosti, a to svojím zaují-
mav˘m architektonick˘m rie‰ením, urba-
nistick˘m rie‰ením, stavebno-kon‰trukãn˘m
rie‰ením, kvalitou stavebnej realizácie, resp.
viac ãi menej veºkolep˘m investiãn˘m záme-
rom stavebníka (investora) ãi developera.
Na niekoho zapôsobí fasáda – sklo, hliník ãi
tradiãn˘ materiál –, na niekoho usporiadanie
hmôt ãi ich prienikov, na iného netradiãná ar-
chitektúra, resp. celospoloãensk˘ prínos stav-
by pre obec, mesto, región ãi Slovensko z
hºadiska hospodárskeho, ekologického, so-
ciálneho atì. Bude zasa iste zaujímavé, ako
dopadne konfrontácia medzi príslu‰nou od-
bornou verejnosÈou, ktorú v súÈaÏi zastupu-
je porota a ‰irokou porotou laickej verejnos-
ti...
Aj keì ‰iroká verejnosÈ by nemala ovplyv-
ÀovaÈ architekta v jeho tvorbe (nie je to voº-
ná umelecká tvorba, ale riadi sa zákonitos-
Èami, ktoré by mal architekt re‰pektovaÈ), má
v‰ak prirodzené právo vyjadrovaÈ sa (ako to
S R
Preru‰ím vás. Nepoznám presn˘ mechaniz-
mus, ale mám od relevantn˘ch povolan˘ch
ºudí informáciu, Ïe v˘sledky referenda sú zá-
väzné.
Spoãiatku boli poslanci dosÈ nervózni z
Radiãovej vyjadrení, Ïe ak nás ãakajú ÈaÏ-
ké ãasy a prebrali ste krajinu v dezolátnom
stave...
...to sme prebrali, to je hol˘ fakt, osemper-
centn˘ deficit o tom svedãí, je toho jasn˘m
dôkazom.
To asi treba uznaÈ. ªudí teda zrejme ãaka-
jú ÈaÏké ãasy a politici by asi mali ísÈ prí-
kladom.
Pôjdeme.
Povedali ste to sebavedome, viete to aj za-
ruãiÈ?
Prinajmenej po dohode s koaliãn˘mi part-
nermi – prevzal som iniciatívu, Ïe z pozície
predsedu NR SR budem diskutovaÈ s poslan-
cami a poslaneck˘mi klubmi a predloÏím
kompletn˘ návrh na zmeny v odmeÀovaní po-
slancov. Predstavu mám a robím pracujem na
nej.
Fakticky, ak ministri a poslanci prídu o de-
satinu príjmov...
Cena verejnosti 2010
Po druh˘ raz v súÈaÏi STAVBA ROKA 2010
je v rozvinut˘ch zahraniãn˘ch ekonomi-
kách) napríklad k vyuÏívaniu stavebn˘ch
pozemkov a k investiãn˘m zámerom ich
vlastníkov (verejn˘ch i súkromn˘ch staveb-
níkov ãi developerov), aby ich nie vÏdy pri-
merané ekonomické záujmy nedeformova-
li tvorivé ambície a kreativitu architektov ãi
prostredie, v ktorom Ïijeme (megalomans-
ké stavby v historick˘ch ãastiach miest ãi v
hustej mestskej zástavbe, v lesoparkoch ap.).
A na to je potrebná rozhºadenosÈ aj v oblas-
ti architektúry a staviteºstva, zvy‰ovanie ve-
domostného potenciálu, a t˘m zákonite zv˘-
‰ené sebavedomie pri petiãn˘ch aktivitách,
ãi zaujímaní stanoviska k územn˘m plánom
rozvoja obcí, miest a regiónov.
Veì stavebné dielo prinajmen‰om dve ge-
nerácie priam bytostne vpl˘va na nበÏivot,
formuje ho a zveºaìuje a kultivuje nielen pro-
stredie, krajinu, ale aj nás. A aj to je jednou
z ambícií súÈaÏe Stavba roka a Ceny verej-
nosti, zúãastÀovaÈ sa na tomto procese, na-
zvime to „renesancie“ ducha, a t˘m aj kva-
lity Ïivota nás obãanov.
Dovoºte nám – organizátorovi celo‰tátnej
súÈaÏe Stavba roka a zriaìovateºovi Ceny
E‰te to nechcem konkretizovaÈ...
Bude to zjavn˘ signál, Ïe ºudí ãaká uÈaho-
vanie opaskov a bude to pre nich tvrdé.
Mierne zníÏenie príjmov sa dá oãakávaÈ,
uvidíme, ão bude v tom, aká bude koneãná
podoba tohto návrhu.
Zmenil sa vበvzÈah k médiám po voºbách?
Po tom, ão som si odskákal, som k médiám
veºmi zhovievav˘, odpú‰Èam si rôzne komen-
táre. SnaÏím sa o to, aby sa ten vzÈah nezme-
nil. Uvedomujem si, Ïe médiá musia o nieãom
písaÈ a s veºkou mierou pokory a trpezlivos-
ti zná‰am v‰etko, ão o mne popí‰u. Urãite sa
nestane, aby som volal nejakému ‰éfredakto-
rovi alebo majiteºovi, a rie‰il, ão to o mne po-
písali. Nie v‰etky ãlánky boli úplne korekt-
né, ale v drvivej väã‰ine sú v poriadku.
Preão boli väã‰inou o vás a nie o va‰ich koa-
liãn˘ch partneroch?
O tom sme sa bavili na zaãiatku – jedno-
ducho platíme nováãikovskú daÀ a sme aj za-
ujímavej‰í t˘m, Ïe sme noví. Niektoré chyby
sme nemuseli urobiÈ, ale budem si na to dá-
vaÈ pozor.
verejnosti ABF Slovakia – zaÏelaÈ vám, vá-
Ïení respondenti, pri vstúpení do galérie sta-
vebn˘ch diel súÈaÏe Stavba roka 2010 na in-
ternetovom portáli zoznam.sk pekn˘ záÏitok
pri ich prehliadke a vysloviÈ presvedãenie, Ïe
nielen jedno z t˘chto z rôznych hºadísk za-
ujímav˘ch diel postaven˘ch na Slovensku,
moÏno dokonca niekde blízko vá‰ho bydlis-
ka... ãi vo va‰ej obci, meste, vás zaujme na-
toºko, Ïe im dáte tie najvy‰‰ie hodnotenia.
Ktoré z nich to bude, to zverejníme 7. októb-
ra 2010 na slávnostnom vyhlásení v˘sledkov
súÈaÏe Stavba roka 2010 a odovzdávaní cien.
Tradíciu odovzdávania t˘chto cien zaãala
minul˘ rok pani Silvia Ga‰paroviãová, man-
Ïelka prezidenta SR.
Webová anketa je Ïrebovateºná. Jej ví-
Èaz získa osobn˘ automobil Peugeot 206+,
ktor˘ na podporu ankety venovala firma
Peugeot Slovakia.
Ing. Mária Brichtová,
prezidentka ABF Slovakia
w w w. z o z n a m . s k / s t a v b a r o k a 2 0 1 0
5
P O D P R E D S E D O V I A
Podpredsedovia NR SR
ROBERT FICO
PODPREDSEDA NR SR,
PREDSEDA STRANY SMER-SD
Narodil sa 15. septembra 1964 v Topoºãanoch, je absolventom
Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.
S manÏelkou Svetlanou má jedného syna.
Povolaním je právnik a pôsobil aj ako vysoko‰kolsk˘
pedagóg. V roku 1992 získal titul CSc. Od absolvovania ‰koly
aÏ do roku 1995 pracoval na Právnickom in‰titúte MS SR.
V rokoch 1994 – 2000 pôsobil ako agent pre zastupovanie SR
v konaní pred Európskou komisiou pre ºudské práva
a Európskym súdom pre ºudské práva..
V rokoch 1987 – 1990 bol ãlenom Komunistickej strany
Slovenska, neskôr v rokoch 1990 – 1999 bol ãlenom
Strany demokratickej ºavice. V roku 1999 z SDª vystúpil
a bol jedn˘m zo zakladateºov strany Smer, v roku 2005
premenovanej na Smer – sociálna demokracia.
Jej predsedom je od jej vzniku v decembri 1999.
Od roku 1992 je poslancom NR SR, spoãiatku za SDª,
neskôr za Smer-SD. Po voºbách v roku 2006 sa stal
predsedom vlády, a hoci jeho strana Smer získala aj
v tohtoroãn˘ch voºbách najviac hlasov, nepodarilo sa mu
zostaviÈ vládu. Na ustanovujúcej schôdzi NR SR bol zvolen˘
za podpredsedu NR SR.
Z povolebn˘ch vyjadrení a postojov:
Programové vyhlásenie vlády. Som ºavico-
v˘ politik, ktor˘ vyznáva sociálno-demokra-
tické hodnoty, vyznáva sociálny ‰tát, tak je po-
tom potrebné veºmi otvorene aj pomenovaÈ pro-
gramové vyhlásenie vlády a akou cestou sa
Slovensko uberá. Slovensko sa pustilo pravico-
vou cestou, na tom nie je niã zlé, pretoÏe poli-
tika a politická scéna sa vÏdy delí na pravicu a
na ºavicu a nejak˘ stred, ale tie segmenty, kto-
ré sú obsiahnuté v programovom vyhlásení vlá-
dy, jednoznaãne otáãajú kormidlo na Slovens-
ku, a opäÈ ide slovenskou cestou individualiz-
mu slabého ‰tátu, naozaj sú tu náznaky aj osla-
bovania sociálneho statusu – pracovno-právne-
ho statusu ºudí.
(Sobotné dialógy, 14. augusta)
Ekonomická situácia Slovenska. Predo-
v‰etk˘m sa vytvára atmosféra, Ïe v tomto ‰tá-
te je rozvrat. Ja to stále poãúvam – v‰etko je roz-
vrátené, v‰etko je zlé. Keby to tak bolo, vláda
uÏ dávno prijíma formou skráteného legislatív-
6
N R S R
neho konania v‰etky opatrenia, ktoré sú na to
potrebné. Nepochybujem o tom, Ïe Medziná-
rodn˘ menov˘ fond je in‰titúcia, ktorá má v pra-
vicovej vláde urãitú úctu a re‰pekt. Preãítajte si
hodnotenie Medzinárodného menového fondu
vo vzÈahu k Slovensku – zrazu zistíte, Ïe Slo-
vensko má najlep‰ie hodnotenie v celom regió-
ne. Zrazu zistíte, Ïe v‰etky plány na oÏivenie
ekonomiky, na ozdravenie verejn˘ch financií,
ktoré boli veºmi po‰kodené krízou boli hodno-
tené – hovorím teraz o plánoch mojej vlády –
ako absolútne realistické. Slovensko je na veº-
mi dobrej ceste. Toto je hodnotenie Medziná-
rodného menového fondu. Potrebujete jednodu-
cho vytvoriÈ nejakú atmosféru, Ïe tu je rozvrat,
Ïe treba ãosi robiÈ, aby ste mohli prijímaÈ roz-
hodnutia a opatrenia, ktoré pravicová vláda po-
vaÏuje za celkom prirodzené vrátanie privatizá-
cie.
(Sobotné dialógy, 14. augusta)
Podºa ruského denníka Kommersant za
slovensk˘m Gazpromom môÏu byÈ aj penia-
ze b˘valého slovenského premiéra Roberta
Fica. Bolo by príjemné byÈ spoloãníkom takej-
to spoloãnosti, pretoÏe by to garantovalo veºmi
pohodln˘ Ïivot, ale to sú nereálne veci a myslím
si, Ïe niekto hrá veºmi zaujímavé mediálne hry.
Preto to musím len tak˘mto formálnym spôso-
bom odmietnuÈ, je to úpln˘ nezmysel.
(Rádio Slovensko, 17. augusta)
Imunita sudcov. Súãasná koalícia chce imu-
nitu sudcov v parlamente okresaÈ spolu s privi-
légiami poslancov, no opoziãn˘ Smer, ktorého
hlasy potrebuje, je proti: To by znamenalo, Ïe
ktor˘koºvek nepohodln˘ sudca pre vládnu koa-
líciu by mohol byÈ ‰ikanovan˘ v podobe zaãa-
tého trestného stíhania.“
(Rádio Expres, 23. augusta)
O návrhu na odvolanie Richarda Sulíka.
Predseda parlamentu otvorene hovorí, Ïe veºmi
potrebuje okrskov˘ch predstaviteºov, lebo, ci-
tujem: „...tí vedia sãítanie ovplyvniÈ“. Toto vy-
jadrenie predsedu parlamentu Národnej rady
SR sa nedá nijako ospravedlniÈ. Tak niekto pria-
mo hovorí na mikrofón, Ïe sa dajú ovplyvÀo-
vaÈ nejaké v˘sledky referenda, tak sa p˘tam: „ão
to pre boha za ãloveka stojí na ãele slovenské-
ho parlamentu!“
(Rádio Slovensko, 25. augusta)
PAVOL HRU·OVSK¯
PODPREDSEDA NR SR
Narodil sa 9. júna 1952, vy‰tudoval Právnickú fakultu UK
v Bratislave (1973 – 1978), je Ïenat˘, má jedno dieÈa.
V rokoch 1978 – 1989 pracoval ako podnikov˘ právnik.
Po novembri 1989 sa stal kooptovan˘m poslancom
Federálneho zhromaÏdenia âSFR, kde pôsobil aj po voºbách
v roku 1990 aÏ do rozpadu âeskoslovenska. Od roku 1992 je
poslancom Národnej rady SR, v rokoch 1998 – 2002 bol
podpredsedom NR SR, po voºbách v roku 2002 sa stal
predsedom Národnej rady. V rokoch 2006 – 2010 bol
poslancom NR SR, aj predsedom poslaneckého klubu KDH.
Po voºbách v roku 2010 sa stal podpredsedom NR SR.
Od roku 1990 je ãlenom KresÈanskodemokratického hnutia,
v rokoch 2000 – 2009 bol jeho predsedom.
Z povolebn˘ch vyjadrení a postojov:
Slovensko-maìarské vzÈahy. Budape‰È musí
opustiÈ ideu veºkého Maìarska. Tam niekde je
problém, ktor˘ ãasto radikalizuje postoje. Ak sa
tak nestane, konflikt v slovensko-maìarsk˘ch
vzÈahoch bude pokraãovaÈ, Ïiaº, na úkor rie‰e-
ní niektor˘ch in˘ch váÏnej‰ích problémov.
(Slovenská televízia, 4. júla)
K nahrávke, kde hlas podobn˘ Ficovi, ho-
vorí o kupovaní miest na kandidátke Smeru.
Aj na Slovensku je istá miera verejnej podpo-
ry tak˘m politikom, ktorí sa správajú neãestne,
ba v niektor˘ch prípadoch kriminálne a zdajú
sa byÈ v tomto konaní beztrestní.
(hnonline.sk, 5.augusta)
Liberálny dom. UÏ v minulosti kresÈanskí
demokrati kritizovali prenajímanie si poslanec-
k˘ch kancelárií v sídlach vlastn˘ch politick˘ch
strán. Toto je nieão podobné a preto mám voãi
tomu v˘hrady. Treba skúmaÈ, ãi je to v súlade
s právnym poriadkom a ãi tam nie je konflikt
záujmov.
(aktuálne.sk, 6.augusta)
Komunikácia vnútri koalície. Ministri by
nemali rozprávaÈ o podobe úsporn˘ch opatrení,
pokiaº sa na nich nedohodne koaliãn˘ ‰tvorlís-
tok. KresÈanskí demokrati na Koaliãnej rade
budú ÏiadaÈ jasné pravidlá hry. „Re‰triktívne
opatrenia musí najskôr prerokovaÈ Koaliãná
rada, ktorá sa musí dohodnúÈ, v akej podobe sa
navrhnú. AÏ potom by mali opatrenia prezen-
tovaÈ ministri,“ povedal predseda poslanecké-
ho klubu KDH Pavol Hru‰ovsk˘. Navy‰e varu-
je, Ïe súãasné praktiky neprospievajú stabilite
koalície.
(hnonline.sk, 23. augusta)
Zostane socha Svätopluka na Bratislav-
skom hrade, alebo nie? Osobne som presved-
ãen˘, Ïe nejak˘ symbol by mal na Hrade stáÈ.
Symbol, ão má oporu aj v Ústave Slovenskej re-
publiky, sú na‰i vierozvestcovia Cyril a Metod.
(TA 3, 25. augusta)
Prezidentovo veto o vzniku ministerstva Ïi-
votného prostredia. Nemáme problém zákon
o ministerstve Ïivotného prostredia znova
schváliÈ. Verím, Ïe opozícia nebude robiÈ ob-
‰trukcie. V‰etko je moÏné. Ale ak sledujeme aj
národno‰tátny záujem, nemali by sme z toho ro-
P O D P R E D S E D O V I A
biÈ koaliãno-opoziãn˘ spor. Vytvorenie minis-
terstva Ïivotného prostredia povaÏujem za nut-
né, lebo environmentalistika je asi najdôleÏitej-
‰ou politikou tohto storoãia.
(Pravda, 21. augusta)
ING. MILAN HORT
PODPREDSEDA NR SR,
PODPREDSEDA SDKÚ-DS
Narodil sa 6. februára 1953 v âervenom Kameni, v roku
1977 ukonãil ‰túdium na Obchodnej fakulte Vysokej ‰koly
ekonomickej v Bratislave. B˘va v Novej Dubnici, je Ïenat˘,
má päÈ detí.
Pred novembrom 1989 pracoval v ZVS Dubnica
a ZËS Nová Dubnica, v rokoch 1990 – 1994 bol primátorom
Novej Dubnice, v rokoch 1994 – 1998 pracoval
v Regionálnom komunálnom centre v Trenãíne,
v Matadore Dubnica a ZËS Elektronika Nová Dubnica.
Je spoluzakladateºom Klubu primátorov miest Slovenska
a Únie miest Slovenska – dva roky pôsobil vo funkcii jej
viceprezidenta.
Od roku 1990 bol ãlenom KresÈanskodemokratického hnutia,
od roku 1994 ãlenom predsedníctva KDH, v roku 1997
pôsobil ako podpredseda KDH pre komunálnu politiku.
Poslancom Národnej rady SR sa stal v roku 1998 za
Slovenskú demokratickú koalíciu. V roku 2000 stál pri
vzniku Slovenskej demokratickej a kresÈanskej únie, v roku
2002 sa stal poslancom NR SR za SDKÚ, od roku 2006
vykonáva funkciu podpredsedu NR SR, do tejto funkcie bol
zvolen˘ aj po voºbách v roku 2010.
Z povolebn˘ch vyjadrení a postojov:
Kultúrna in‰titúcia z parlamentu. Novoz-
volen˘ podpredseda NR SR Milan Hort si Ïelá,
aby parlament nebol len najvy‰‰ím zákonodar-
n˘m zborom, ale aj kultúrnou in‰titúciou. „Ten-
to víkend v Levoãi a v Nitre som poãul v˘zvy
k nám, politikom, predov‰etk˘m v tom, aby
sme boli ‰íritelia pokoja a nie nepokoja. O to sa
budem snaÏiÈ a k tomu budem aj vás vyz˘vaÈ.“
(hnonline.sk, 8. júla)
Opoziãné návrhy v NR SR. Roberta Fica za
podpredsedu NR SR podºa Milana Horta pod-
porila aj SDKÚ. Oãakáva, Ïe svoju silu v par-
lamente vyuÏije, na druhej strane v‰ak tvrdí, Ïe
„pokiaº prídu s múdrymi návrhmi, nebudeme to
rie‰iÈ tak, Ïe len preto, Ïe to je návrh z opozí-
cie, Ïe sa o tom ani nebudeme rozprávaÈ.“
(Rádio Slovensko, 11. júla)
Delenie parlamentn˘ch postov. Prístup koa-
lície k opozícii pri delení parlamentn˘ch postov
nebol nikdy korektnej‰í. „V minulom období
N R S R
nám prináleÏalo viac predsedov aj podpredse-
dov v˘borov. My sme pomer dodrÏali.“ Pre
zdvojenie poslancov vo v˘boroch sa vraj roz-
hodli, aby ich opozícia nemohla znefunkãniÈ.
„Nechceme valcovaÈ, jedin˘ dôvod je, aby ne-
mohli v˘bory blokovaÈ.“
(Sme, 20. júla)
NeúãasÈ Roberta Fica v NR SR. Robert
Fico zakr˘va svoje flákanie a neúãasÈ na roko-
vaní parlamentu banskou tragédiou v Handlo-
vej. „Na pietnu spomienku pri príleÏitosti 1. v˘-
roãia úmrtia 20 baníkov v Handlovej sme do-
stali pozvánky viacerí,“ tvrdil Hort. Podºa neho
tam ráno mohli Handlovãania zapáliÈ svieãku pri
pamätníku. „Samotná spomienková akcia sa
zaãína aÏ o 19. hodine zádu‰nou om‰ou. Dnes
dopoludnia a poãas dÀa sa niã také, ão je piet-
nym aktom, nedeje. Chcem sa sp˘taÈ, ãi je pán
Fico kostolník, alebo zvonár, lebo nevidím in˘
dôvod, preão by tam mal byÈ.“
(Plus 1 deÀ, 11. augusta)
Oslavy Slovenského národného povstania.
Podpredseda parlamentu Milan Hort sa na po-
vstanie pozrel ako na viaceré v˘zvy. V˘zvu ne-
maÈ strach postaviÈ sa proti prejavom potiera- Svät˘ ·tefan a slovensko-maìarské vzÈa-
nia slobody, v˘zvu k zodpovednosti za dar slo- hy. Niekedy politici z toho robia citlivej‰iu
body a demokraciu, v˘zvu bojovaÈ proti ºahos- tému neÏ samotná téma je. Napríklad pri desia-
tajnosti, ktorej plodom je totalita aj vojna a v˘- tom v˘roãí samostatnosti Slovenskej republiky
zvu vrátiÈ Povstaniu historickú pravdu, pretoÏe vtedaj‰í predseda NR SR hovoril aj o tom, Ïe
patrí celému Slovensku a nemá rozdeºovaÈ, ale svät˘ ·tefan patril aj do histórie Slovákov. Nedá
spájaÈ. sa hovoriÈ o tom, Ïe nejaké národy v Uhorsku
(SITA, 29. augusta) Ïili oddelene. Svät˘ ·tefan urobil to, ão vtedy
bolo najlep‰ie, Ïe svoj ºud doviedol ku kresÈan-
stvu. Vytvoril tak ‰tát, ktor˘ bol na vtedaj‰iu
BÉLA BUGÁR dobu dosÈ siln˘. Urãite patrí do histórie. Nemy-
PODPREDSEDA NR SR, slím si, Ïe zo svätého ·tefana treba robiÈ neja-
PREDSEDA STRANY MOST-HÍD k˘ zdroj napätia.
(hnonline.sk, 20. augusta)
Narodil sa v Bratislave (7. júla 1958), kde aj vy‰tudoval Komunikácia v koalícii. V koalícii by sa uÏ
Slovenskú technickú univerzitu. Zaãínal ako strojn˘ inÏinier v budúcnosti nemala opakovaÈ situácia ako pri
v Závodoch ÈaÏkého strojárstva v Bratislave.
Îije v ·amoríne. Je Ïenat˘, má jednu dcéru. daÀovom a odvodovom balíãku. Predseda Mos-
tu-Híd Béla Bugár hovorí, Ïe sporom by sa
Medzi jeho záujmy patrí jeho záhrada, ale aj zbrane.
V rokoch 1990 – 1991 bol ãlenom predsedníctva Maìarského dalo predísÈ vytvorením koaliãnej rady odbor-
kresÈanskodemokratického hnutia, v rokoch 1991 – 1998 níkov, ktorá by navrhované zmeny prerokova-
predsedom MKDH, v rokoch 1998 – 2007 bol predsedom la pred t˘m, ako ich ministri odprezentujú.
Strany maìarskej koalície. Siedmeho júna 2009 spolu (Pravda 25. augusta)
s ìal‰ími b˘val˘mi poslancami SMK – MKP zaloÏil
politickú stranu Most-Híd, ktorej je predsedom. Obnovenie ministerstva Ïivotného pro-
stredia. Koalícia je podºa predsedu strany Most-
V rokoch 1990 – 1992 bol poslancom Federálneho
zhromaÏdenia, od roku 1992 je poslancom Národnej rady Híd Béla Bugára schopná znovu v NR SR za-
SR. V rokoch 1998 – 2006 bol podpredsedom NR SR, hlasovaÈ za vznik ministerstva Ïivotného pro-
v ãase po abdikácii Pavla Hru‰ovského z funkcie predsedu stredia. „Predpokladám, Ïe v‰etci prítomní po-
Národnej rady SR bol od 7. februára 2006 do konca
slanci koalície budú hlasovaÈ za vznik minister-
volebného obdobia poveren˘ plniÈ v‰etky ústavné kompetencie
predsedu Národnej rady SR. Po voºbách v roku 2010 sa stva, a t˘m sa prelomí veto prezidenta,“ pove-
opätovne stal podpredsedom Národnej rady SR, dal Bugár na tlaãovej besede. Strana Most-Híd
je ãlenom v˘boru NR SR pre sociálne veci. zároveÀ odsúva schválenie nominanta, ktor˘
sa mal staÈ ministrom Ïivotného prostredia.
Z povolebn˘ch vyjadrení a postojov: „Máme troch kandidátov,“ dodal Bugár. Re-
Volebné v˘sledky. Béla Bugár je odhodlan˘ zort Ïivotného prostredia pripadol strane Most-
vstúpiÈ so svojou stranou Most-Híd do pravico- Híd po uzatvorení Koaliãnej zmluvy. Podºa Bu-
vej koalície, so Smerom rokovaÈ o povolebnej gára za zru‰ením envirorezortu bola snaha o za-
spolupráci nebude. Napriek tesnému rozdielu krytie stôp, napríklad v kauze emisií.
medzi moÏnou koalíciou Smer a SNS a ‰tvor- (pre agentúru SITA 27. augusta)
koalíciou SDKÚ, SaS, KDH a Most, ktor˘ by Námestníci riaditeºa SIS. „Nebolo by dob-
tvorili len asi ‰tyri mandáty, verí, Ïe je moÏné ré, keby si koalícia rozparcelovala SIS. Politic-
zostaviÈ vládu, „ktorá zaãne rie‰iÈ problémy tej- ky je to neprípustné. Dá sa povedaÈ, Ïe máme
to krajiny“. Bugár zopakoval to, ão tvrdil cel˘ záujem toho ãloveka udrÏaÈ, lebo v rámci SIS
deÀ – Ïe by bol rád, ak by sa SMK dostala do je odborníkom. Neviem si v‰ak predstaviÈ, Ïe
parlamentu. Tá v‰ak zostala pred jeho bránami ponúkneme nového ãloveka a ten bude námest-
so ziskom nieão cez ‰tyri percentá. „Je to ich níkom. Nebudeme maÈ záujem,“ zdôraznil Bu-
zodpovednosÈ a ich v˘sledok práce,“ povedal gár.
Bugár. „Strana bola úspe‰ná,“ povedal na tla- (Pravda, 28. augusta)
ãovej konferencii Béla Bugár. „Dne‰n˘m dÀom
zaãíname novú éru.“
(Sme, 13. júna)
7
V L Á D A S R

Desiateho augusta poslanci Národnej rady SR schválili Programové vyhlásenie vlády SR.,
Dôveru kabinetu Ivety Radiãovej vyslovilo 79 poslancov zo 145 prítomn˘ch. Ako sa dalo oãakávaÈ
– hoci ‰umy okolo „obyãajn˘ch ºudí“ Igora Matoviãa naznaãovali aj moÏné problémy, súhlas
s predloÏen˘m dokumentom vyjadrili v‰etci koaliãní poslanci, nech˘bal ani jeden. Poslanci oboch
opoziãn˘ch strán hlasovali proti – ch˘bali piati z nich (zo Smeru Pavol Pa‰ka, Miroslav âíÏ,
Ján Poãiatek, Vladimír Jáno‰ a zo Slovenskej národnej strany jej predseda Ján Slota).

·esÈ priorít vlády

Ivety Radiãovej
Predsedníãka vlády Iveta Radiãová opakova-
ne za priority jej tímu oznaãila zdravé a udrÏa-
teºné hospodárenie, nulovú toleranciu korupcie,
zabezpeãenie prístupu k spravodlivosti, dosta-
tok pracovn˘ch príleÏitostí, motivujúce podni-
kateºské prostredie a aktívnu obãiansku spoloã-
nosÈ. Na dosiahnutie t˘chto cieºov chce vláda
podºa jej slov podporovaÈ vzdelan˘ch ºudí a
inovatívnu spoloãnosÈ, zabezpeãiÈ ºuìom prístup
ku kvalitnej zdravotnej starostlivosti.
Napokon, zaujímavá a signifikantná bola aj
jej prvá mediálna konfrontácia po schválení
programu vlády, ktorá sa odohrala o niekoºko
dní na pôde Slovenského rozhlasu v Sobotn˘ch
dialógoch.
Iveta Radiãová: Programové vyhlásenie vlády
sa sústreìuje na ‰esÈ priorít. Tie priority sa sna-
Ïia rie‰iÈ to, ão pomenováva aj opozícia ako
hlavné problémy Slovenskej republiky. Dôsled-
ky hospodárskej krízy, potrebu konsolidovania
verejn˘ch financií, tvorbu nov˘ch pracovn˘ch
miest, zlep‰enie aj príjmovej situácie obãanov
v súvislosti s t˘mito rie‰eniami. ëalej zlep‰e-
nie propodnikateºského prostredia, zníÏenie
miery korupcie, potrebné zásahy do súdnictva
má rovnako v svojom programe i opozícia.
Teda vymáhateºnosÈ práva, zlep‰enie morálky v
Slovenskej republike. ZároveÀ medzi priority
patrí kvalita vzdelania, podpora vedy, v˘skumu
a inovácií a dostupnosÈ, zefektívnenie zdravot-
níckej starostlivosti. K tomuto sú následné kro-
ky uÏ dnes v riadnom pripomienkovom kona-
ní. Dnes do pripomienkového konania ‰li prvé
reálne rie‰enia a to v oblasti sluÏieb zamestna-
nosti, v oblasti zdravotného poistenia, v oblas-
ti sociálneho poistenia, v oblasti zmien daní, ale klad. V spoloãnej relácii pani Radiãová v STV
aj zniÏovania korupcie, to znamená zverejÀova- vyhlásila: My nemáme v pláne privatizovaÈ,
nie zmlúv a aj v oblasti rie‰enia dôsledkov po- toto chcem vyhlásiÈ. Toto bolo pekné vyhláse-
vodní. To je dané do pripomienkového konania, nie pred voºbami, pretoÏe slovenská verejnosÈ
takÏe tie kroky, ktoré vláda po vyslovení dôve- nechce poãúvaÈ o privatizácii niã, lebo privati-
ry chce uãiniÈ, sa sústreìujú na spomínané pri- zácia bola vÏdy spojená s veºk˘mi ‰kandálmi.
ority a zároveÀ rie‰enia akútnych problémov, Ak ale dnes otvoríme programové vyhlásenie
ktoré Slovenská republika má. vlády, tak zistíme, Ïe sa ide privatizovaÈ úplne
Robert Fico: Pokiaº ide o toto programové vy- v‰etko. Teplárne, neuveriteºne cenn˘ majetok
hlásenie, ja som sa nikdy nebál prihlásiÈ k ºavi- tohto ‰tátu, letisko, Cargo, SAD-ky. V podsta-
ci, a hovorím to veºmi jasne a otvorene, som ºa- te v‰etko, ão má nejakú hodnotu. P˘tame sa pre-
vicov˘ politik, ktor˘ vyznáva sociálno-demo- to, ako máme dôverovaÈ programovému vy-
kratické hodnoty, vyznáva sociálny ‰tát. Ja v‰ak hláseniu vlády, ako máme dôverovaÈ ºuìom,
by som chcel povedaÈ okrem t˘chto v‰eobec- ktorí reprezentujú vládnu koalíciu, keì bez ak˘-
n˘ch charakteristík aj dve konkrétne veci. Pre- chkoºvek problémov pred voºbami hovorili, Ïe
dov‰etk˘m ma veºmi mrzí, Ïe nemôÏeme pova- sa nebude privatizovaÈ a podstatou programo-
ÏovaÈ toto vyhlásenia za dôveryhodné, pretoÏe vého vyhlásenia vlády je práve privatizácia.
vôbec nezodpovedá tomu, ão strany vládnej Druhá konkrétnosÈ sa t˘ka hospodárskeho ras-
koalície hovorili pred voºbami. Jeden krátky prí- tu. Odovzdali sme tejto pravicovej vláde Slo-

8
V L Á D A S R
vensko s najvy‰‰ím hospodárskym rastom v
rámci Európskej únie. Dúfam, Ïe tento fakt ne-
bude nikto spochybÀovaÈ. Slovensko má v ãase
svetovej hospodárske krízy najvy‰‰í hospodár-
sky rast v rámci Európskej únie a dosiahlo sa
to t˘m, Ïe sme veºmi tlaãili na veºké verejné in-
vestície. Diaºnice, atómové elektrárne, letiská,
rekon‰trukcia Hradu, pretoÏe sme vedeli, Ïe
keì nefunguje malé a stredné podnikanie, pre-
toÏe je málo zákaziek, a trhy boli veºmi slabé,
‰tát musí veºa investovaÈ do rôznych projektov,
aby rast stimuloval. A to sa nám jednoducho po-
darilo. Keì sa v‰ak pozrieme do programové-
ho vyhlásenia vlády, zisÈujeme, Ïe veºké verej-
né investície prakticky konãia. Uvediem iba
jeden projekt, ktor˘ ma mrzí osobne, a to je ‰i-
rokorozchodná Ïeleznica. Dávam dnes váÏne do
pozornosti vyhlásenie maìarského premiéra,
ktor˘ povedal, Ïe ak Slovensko to nechce, oni
to s radosÈou zoberú. âiÏe ak Rusi, Ukrajinci,
Maìari, âesi, Rakú‰ania – v‰etci hovoria, Ïe je
to skvel˘ projekt, nechápem, preão Slovensko
sa vzdáva tak˘chto obrovsk˘ch verejn˘ch inves-
tícií, ktoré dávajú aj priestor, aj moÏnosÈ na
hospodársky rast. E‰te dodám dve veci: otázka
atómovej elektrárne v Jaslovsk˘ch Bohuniciach
– tá je prakticky m⁄tva, pretoÏe sa pí‰e, Ïe len
vtedy, ak do toho vstúpi súkromn˘ investor.
Tretia vec je veºmi laxn˘ prístup k diaºniciam,
a práve dynamická v˘stavba diaºnic bolo to, ão
‰tartovalo hospodársky rast. Toto sú na‰e v˘hra-
dy, my re‰pektujeme schválenie programového
vyhlásenia vlády. Myslím, Ïe parlament prebe-
hol ‰tandardne, asi ste neoãakávali niã iné paní
predsedníãka, normálna diskusia v parlamente,
schválili ste si programové vyhlásenie. My
máme v‰ak váÏne v˘hrady v tom, Ïe ste nieão
úplne iné hovorili verejnosti a nieão úplne iné
ste robili hneì potom, ako ste získali vládnu
moc.
Iveta Radiãová: Slovenská republika má hos-
podársky rast, ale ten sa vÏdy pomeriava k
tomu, ão bolo pred rokom alebo pred dvoma
rokmi. Samozrejme, Ïe rastie, keì sme boli v
mínusov˘ch ãíslach. Ale inak súhlasím, Ïe ho
koneãne má. ZáleÏí vÏdy od toho, s ãím porov-
návate. Druhé kon‰tatovanie a v tom sa budem
odráÏaÈ od správy o sociálnej situácii schvále-
nej vládou pána Fica 7. júla. V tej sa kon‰tatu-
je, Ïe sa zhor‰ila príjmová situácia obãanov
Slovenska. Îe dve tretiny obãanov majú niωí
príjem ako 500 eur, Ïe sú kraje, ako Pre‰ovsk˘,
kde 80 % obãanov má niωí príjem ako 500 eur.
Táto správa kon‰tatuje spomalenie tvorby pra-
covn˘ch miest, zníÏenie zamestnanosti. Kon‰ta-
tuje v˘razné zv˘‰enie nezamestnanosti, to sú
veci, na ktoré chceme reagovaÈ a musíme rea-
govaÈ.
Toto sú dôsledky aj predchádzajúceho ‰tvor-
roãného obdobia, toto je sociálna situácia tak,
ako ste ju definovali vo va‰ej správe, a na tú tre-
ba reagovaÈ a prijímaÈ opatrenia. Prijímame
opatrenia, uÏ prv˘mi zákonmi, ktoré teraz ‰li do
pripomienkového konania, na podporu rastu
zamestnanosti, na rie‰enie kritickej situácie v re-
giónoch a na solidaritu t˘ch, ktorí dnes pocti-
vo ako zamestnanci platia dane, odvody a majú
potom prístup k nejak˘m sluÏbám verzus tí,
ktorí majú rôzne príjmy, rôznymi spôsobmi a
vôbec sa nepodieºajú na odvodovom zaÈaÏení,
neprispievajú do systému, ale pritom si nároku-
jú na náhrady z tohto systému. Prikroãili sme
hneì k t˘mto rie‰eniam.
Z Programového
vyhlásenia vlády
Za najdôleÏitej‰í cieº vláda Slovenskej republiky povaÏuje vytváraÈ predpoklady pre zvy‰o-
vanie kvality Ïivota obãanov a Ïivotnej úrovne. Nevyhnutn˘m predpokladom na dosiahnutie
tohto cieºa je obnovenie rastu ekonomiky a konkurencieschopnosti. NajdôleÏitej‰ím indikáto-
rom toho, ãi sa to vláde darí alebo nie, bude v˘voj v oblasti tvorby nov˘ch pracovn˘ch príle-
Ïitostí. Potrebujeme znovu na‰tartovaÈ nielen vysok˘, ale aj udrÏateºn˘ ekonomick˘ rast, kto-
r˘ so sebou prinesie aj nové pracovné príleÏitosti. Za najdôleÏitej‰ie v tejto súvislosti vláda
Slovenskej republiky povaÏuje:
1. zdravé a udrÏateºné verejné financie, zastavenie prudko rastúceho zadlÏovania a postupné
zniÏovanie deficitu verejn˘ch financií (najmä zásadn˘m zníÏením korupcie a plytvania a efek-
tívnej‰ím vyuÏívaním verejn˘ch zdrojov);
2. zlep‰ovanie v posledn˘ch ‰tyroch rokoch stále sa zhor‰ujúceho podnikateºského prostredia,
ão je nevyhnutn˘ predpoklad prílevu investícií a rastu zamestnanosti;
3. odstránenie bariér rastu zamestnanosti, napríklad zníÏenie odvodového zaÈaÏenia celkovo,
najmä v‰ak u málo kvalifikovanej práce, pruÏné formy pracovn˘ch úväzkov, medzitrh prá-
ce;
4. rie‰enie nov˘ch sociálnych rizík: tzv. pracujúcej chudoby, zostarnutia v chudobe a rizika,
keì vzdelanie prestáva byÈ dostatoãnou ochranou pred hrozbou nízko platenej práce ãi ne-
zamestnanosti; súãasn˘ sociálny ‰tát zlyháva pri rie‰ení t˘chto akútnych sociálnych rizík;
5. dôraz na rast vzdelania, vedy a v˘skumu, najmä z hºadiska zlep‰enia upadajúcej kvality v
tejto oblasti (vláda Slovenskej republiky povaÏuje túto oblasÈ za kºúãovú z hºadiska udrÏa-
teºnosti rastu ekonomiky a zamestnanosti v budúcnosti);
6. v˘razné zlep‰enie v oblasti vymáhateºnosti práva a boja proti korupcii.
Imunita poslancov. Vláda navrhne zásadné obmedzenie imunity poslancov a ìal‰ích ústav-
n˘ch ãiniteºov vrátane sudcov. Imunita poslancov Národnej rady sa má vzÈahovaÈ iba na v˘-
roky poslancov v parlamente.
Verejné obstarávanie. Vláda bude presadzovaÈ pouÏívanie súÈaÏn˘ch metód verejného ob-
starávania, a to aj v t˘ch prípadoch, v ktor˘ch to dnes nie je povinné (neprioritné sluÏby), a
zavedie sprísnenie podmienok pri podprahovej metóde verejného obstarávania. Vláda sa za-
viazala, Ïe zverejní obchodné zmluvy, ktoré v minulosti uzavrel ‰tát, orgány verejnej správy a
obchodné spoloãnosti so 100-percentn˘m podielom ‰tátu.
Ochrana a podpora ºudsk˘ch práv. Vláda bude vytváraÈ ão najlep‰ie podmienky pre to, aby
príslu‰níci národnostn˘ch men‰ín uplatÀovali svoje právo na vyjadrenie, zachovanie a rozvoj
vlastnej identity. Osobitnú pozornosÈ bude vláda venovaÈ otázke postavenia, integrácie a roz-
voja rómskej komunity. Na Slovensku dlhodobo Ïijú tisíce Rómov v nevyhovujúcich hygienic-
k˘ch podmienkach, priãom mnohí sú odkázaní v˘luãne na ‰tátne sociálne dávky.
Práca, sociálne veci, rodina. Vláda zastaví plytvanie finanãn˘ch prostriedkov v takzvan˘ch
sociálnych podnikoch. Vláda prehodnotí doteraj‰í systém dávok sociálneho poistenia a posil-
ní solidaritu v systéme so zachovaním poistného charakteru sociálneho poistenia. V˘razné zjed-
nodu‰enie ‰tátnej sociálnej podpory by mal priniesÈ takzvan˘ odvodov˘ bonus, ktor˘ sa kabi-
net zaviazal presadzovaÈ za predpokladu fi‰kálnej neutrality a zohºadnenia dosahov na mar-
ginalizované skupiny.
Zdravotníctvo. Vláda zru‰í súãasnú podobu takzvan˘ch v˘menn˘ch lístkov, ktoré sú odpo-
rúãaniami v‰eobecn˘ch lekárov na vy‰etrenie u ‰pecialistov. Vláda umoÏní zdravotn˘m pois-
Èovniam tvorbu zisku za presne stanoven˘ch podmienok tak, aby sa nezhor‰ovala pozícia ‰tá-
tu v prebiehajúcich sporoch o ochranu investícií.
·kolstvo, veda, mládeÏ a ‰port. ·tátny vzdelávací program tvorí súãasÈ reformn˘ch zmien
vzdelávania z predchádzajúceho volebného obdobia. Urãuje uãivo, ktoré je povinné pre v‰et-
ky ‰koly, okrem neho si ãasÈ hodín môÏu uãitelia prispôsobiÈ podºa vlastn˘ch predstáv. Kabi-
net zavedie povinn˘ posledn˘ roãník materskej ‰koly s moÏnosÈou alternatívnych rie‰ení pre
deti, u ktor˘ch sa preukáÏe predpoklad úspe‰ného zvládnutia ‰kolskej dochádzky aj bez úãas-
ti na pred‰kolskom vzdelávaní. V súãasnosti sa ‰tát snaÏí motivovaÈ k umiestÀovaniu detí do
matersk˘ch ‰kôl hradením ‰kolného v poslednom roãníku ‰kôlky. Oãakáva sa, Ïe nav‰tevova-
nie ‰kôlky by mohlo napríklad vyrovnávaÈ rozdiely medzi uãebn˘mi v˘sledkami väã‰inovej po-
pulácie a detí z rómskych osád.
Kultúra. Vláda otvorí otázku decentralizácie v oblasti kultúry a posilní nezávislosÈ národ-
n˘ch kultúrnych in‰titúcií od politiky. V oblasti médií vláda plánuje zru‰iÈ koncesionárske po-
platky a transformovaÈ ‰tátnu tlaãovú agentúru TASR.
Bezpeãnostná politika a obrana. Vláda prehodnotí mieru zapojenia Ozbrojen˘ch síl do ope-
rácií medzinárodného krízového manaÏmentu s cieºom ìal‰ieho posilnenia ich príspevku do
operácie ISAF v Afganistane v súlade so stratégiou medzinárodného spoloãenstva postupné-
ho odovzdávania zodpovednosti afgansk˘m in‰titúciám.
Zahraniãná politika. Vláda osobitne chce zlep‰iÈ vzÈahy s Maìarskom. Za základ rozvoja
bilaterálnych vzÈahov s Maìarskom povaÏuje Zmluvu o dobrom susedstve a priateºskej spo-
lupráci z roku 1995, ako aj ãlenstvo oboch krajín v EÚ a NATO.
9
V L Á D A S R
IVETA RADIâOVÁ,
PREDSEDNÍâKA VLÁDY SR
Dátum a miesto narodenia: 7. decembra 1956
Vzdelanie:
1975 – 1979 Filozofická fakulta Univerzity Komenského
1979 – 1981 PhDr. („Kvantitatívny a kvalitatívny v˘skum”)
Filozofická fakulta Univerzity Komenského,
Katedra sociológie
1983 – 1986 PhD. („Typologická metóda v sociálnych
vedách“) Slovenská akadémia vied
1990 postdoktorandské ‰túdium, University of Oxford,
Veºká Británia
1997 docentúra, („KriÏovatky sociálneho poznania –
problémy sociálnej politiky“) Filozofická fakulta
Univerzity Komenského
2005 profesúra („Procesy sociálnej inklúzie a exklúzie“)
Filozofická fakulta Univerzity Komenského
Profesionálna kariéra:
1979 – 1989 koordinátorka v˘skumného tímu pre rodinnú
politiku, Sociologick˘ ústav SAV
1990 – 1993 vysoko‰kolská pedagogiãka, Katedra sociológie,
Univerzita Komenského
1992 – 2005 v˘konná riaditeºka, Nadácia S. P. A. C. E. –
Centrum pre anal˘zy sociálnej politiky, Bratislava
1993 – 1997 zástupkyÀa riaditeºa, Academia Istropolitana,
Bratislava
1997 – 2005 vysoko‰kolská pedagogiãka, Katedra politológie,
Univerzita Komenského
2005 riaditeºka, Sociologick˘ ústav SAV
2005 – 2007 garant odboru sociológia, Katedra sociológie,
Univerzita Kon‰tantína Filozofa, Nitra.
Pôsobila ako hosÈujúca profesorka na univerzitách v USA,
Veºkej Británii, ·védsku, Fínsku, Rakúsku a zároveÀ ako
expertka Európskej komisie v oblasti sociálnej politiky.
2007 – vysoko‰kolská pedagogiãka, Katedra sociálnej práce,
Univerzita Komenského
Politická ãinnosÈ:
1990 – 1992 VerejnosÈ proti násiliu (VPN)
2005 – 2006 ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny
2006 podpredsedníãka SDKÚ-DS (od novembra 2006)
2006 – 2009 poslankyÀa NR SR
2010 predsedníãka vlády
10
Nová vláda SR
Z programového vyhlásenia vlády:
Popri objektívnych vplyvoch a dôsledkoch
hospodárskej krízy Slovensko pre‰lo obdobím
poklesu dôveryhodnosti zahraniãnej politiky,
zhor‰enia konkurencieschopnosti, nárastu ko-
rupcie, plytvania a neefektívneho nakladania
s verejn˘mi zdrojmi, poklesu kvality podni-
kateºského prostredia, zhor‰enia vymáhateº-
nosti práva, rastu sociálnych rizík a neza-
mestnanosti a v neposlednom rade zhor‰enia
politickej kultúry a rozdúchavania napätí.
Za najdôleÏitej‰í cieº preto vláda Sloven-
skej republiky dnes povaÏuje vytváraÈ pred-
poklady pre zvy‰ovanie kvality Ïivota obãa-
nov a Ïivotnej úrovne. Nevyhnutn˘m predpo-
kladom na dosiahnutie tohto cieºa je obnove-
nie rastu na‰ej ekonomiky, obnovenie rastu
na‰ej konkurencieschopnosti. NajdôleÏitej-
‰ím indikátorom toho, ãi sa to vláde darí ale-
bo nie, bude v˘voj v oblasti tvorby nov˘ch
pracovn˘ch príleÏitostí. V tejto oblasti je dnes
situácia zlá a zìaleka nielen v dôsledku krí-
zy. Potrebujeme znovu na‰tartovaÈ nielen vy-
sok˘, ale aj udrÏateºn˘ ekonomick˘ rast, kto-
r˘ so sebou prinesie aj nové pracovné príle-
Ïitosti. Za najdôleÏitej‰ie v tejto súvislosti
vláda Slovenskej republiky povaÏuje:
• zdravé a udrÏateºné verejné financie, zasta-
venie prudko rastúceho zadlÏovania a po-
stupné zniÏovanie deficitu verejn˘ch fi-
nancií;
• zlep‰ovanie v posledn˘ch ‰tyroch rokoch
stále sa zhor‰ujúceho podnikateºského pro-
stredia, ão je nevyhnutn˘ predpoklad prí-
levu investícií a rastu zamestnanosti;
• odstránenie bariér rastu zamestnanosti, na-
príklad zníÏenie odvodového zaÈaÏenia cel-
kovo, najmä v‰ak pri málo kvalifikovanej
práci, pruÏné formy pracovn˘ch úväzkov,
medzitrh práce;
• rie‰enie nov˘ch sociálnych rizík: tzv. pra-
cujúcej chudoby, zostarnutia v chudobe a
rizika, keì vzdelanie prestáva byÈ dostatoã-
nou ochranou pred hrozbou nízko platenej
práce ãi nezamestnanosti; súãasn˘ sociál-
ny ‰tát zlyháva pri rie‰ení t˘chto akútnych
sociálnych rizík;
• dôraz na rast vzdelania, vedy a v˘skumu,
najmä z hºadiska zlep‰enia upadajúcej kva-
lity v tejto oblasti (vláda Slovenskej repu-
bliky povaÏuje túto oblasÈ za kºúãovú z
hºadiska udrÏateºnosti rastu ekonomiky a
zamestnanosti v budúcnosti);
• v˘razné zlep‰enie v oblasti vymáhateºnos-
ti práva a boja proti korupcii a dôsledné re‰-
pektovanie základn˘ch práv a slobôd, vrá-
tane príslu‰níkov národnostn˘ch men‰ín.
Nastal ãas, aby tí, ão poctivo pracujú a
trpezlivo zná‰ali reformy, mali istotu dobre
ocenenej práce, aby sa mohli neru‰ene staraÈ
o svoju rodinu, aby mali k dispozícii moder-
né zdravotníctvo, aby ich deti dostali kvalit-
né vzdelanie, aby sa nemuseli obávaÈ o svo-
ju budúcnosÈ na dôchodku.
Z povolebn˘ch vystúpení a postojov:
Kríza v Grécku. Za krízu v Grécku by
mali platiÈ banky. „Îiadame banky, aby sa
zhostili svojej zodpovednosti, pretoÏe sme
niã nepoãuli o príspevku, ktor˘ uhradí ich diel
zodpovednosti za grécku krízu. Keby Slo-
vensko zaplatilo svoj diel, takmer 800 milió-
nov eur na podporu Grécka, jeho ‰tátny dlh
by vyskoãil na 9,5 percenta HDP. To nie je
Ïiadna solidarita s Gréckom, to je solidarita
s bankami.“
Bankrot nezodpovedn˘ch ‰tátov. Nad-
merne zadlÏené krajiny eurozóny by mali byÈ
prinútené vyhlásiÈ bankrot, a nie ich zachra-
ÀovaÈ, citoval Radiãovú prestíÏny americk˘
ekonomick˘ denník Wall Street Journal. Eu-
rozóna potrebuje podºa nej vytvoriÈ proces ria-
deného bankrotu pre ‰táty, ktoré nezvládajú
svoje dlhy, aby ‰etrnej‰ie hospodáriace eko-
nomiky nemuseli znova platiÈ úãty za rozha-
dzovaãn˘ch susedov.
Tretí pilier. „V treÈom pilieri sa budú ru-
‰iÈ daÀové v˘nimky, ale zostanú tam aj tak ìal-
‰ie zv˘hodnenia.“. Ak by koalícia zv˘‰ila
odvody z príspevkov, zamestnávatelia hrozi-
li, Ïe budú pracovníkom na sporenie prispie-
vaÈ menej alebo vôbec. Pilier by potom stra-
til na v˘zname. Zamestnávateºom a zamest-
nancom hrozilo, Ïe by z príspevkov na spo-
renie odvádzali plné odvody na úrovni 48,6
percenta.
Vedenie SIS. Koalícia sa dohodla iba na
moÏn˘ch odporúãaniach pre nového riadite-
ºa SIS. „Pokiaº majú strany návrhy vhodn˘ch
uchádzaãov na miesta, ktorí spæÀajú kvalifi-
kaãné predpoklady, vzdelanostné predpokla-
dy, previerkové predpoklady, tak môÏu daÈ
isté návrhy, odporúãanie, ale to je v‰etko.
Îiadne politické rozdelenie pozícií neprichá-
dza do úvahy.“
Ochrana pred povodÀami. Vláda chce
s povodÀami bojovaÈ nov˘m spôsobom. Pod-
ºa vzoru okolit˘ch krajín sa bude snaÏiÈ pre-
staÈ budovaÈ betónové stavby na odchyt vody
a prejde na stratégiu rozloÏenia a zachytáva-
nia vody v krajine. „Aby voda nestekala prú-
dom a veºmi prudko lesn˘mi cestami, vytvo-
ren˘mi brázdami na poliach a podobne do ko-
r˘t, kde zvy‰ujeme hrádze, a ony uÏ nestaãia.
Nechceme ísÈ cestou zvy‰ovania hrádzí a mú-
rov, ale cestou rozkladania tej vody v teritó-
riu.“
Príjmy a v˘davky ‰tátu. „TakÏe keì to
zhrniem, realokácia eurofondov spolu so ‰tát-
nym rozpoãtom na ‰trukturálne priority, dru-
h˘ krok – ‰krty vo verejn˘ch v˘davkoch v
t˘ch rezortoch, kde môÏeme ‰krtaÈ, a nie je to
málo, a tretí krok, kde chceme u‰etriÈ viac ako
900 miliónov eur, je príjmová stránka rozpoã-
tu, ktorá súvisí s t˘m prv˘m, pretoÏe ak na-
‰tartujeme zamestnanosÈ, tak to zvy‰uje prí-
jmy z daní a z odvodov. âiastoãné opatrenia,
ão v tejto ãasti navrhujeme zatiaº urobiÈ, je ru-
‰enie v˘nimiek, ktor˘ch je mnoÏstvo. Ne-
platili sa odvody z rôznych typov zmlúv, te-
raz nemám na mysli dohody, to sa ponechá-
va bez odvodov, ale zmluvy, typu umeleck˘ch
zmlúv a podobne, kde neboli platené Ïiadne
odvody a nahrádza to príjem zo zamestnania,
z odpisov, z kapitálu a podobne.“
V L Á D A S R
JÁN FIGEª
PRV¯ PODPREDSEDA VLÁDY SR A
MINISTER DOPRAVY, PÔ·T A
TELEKOMUNIKÁCIÍ
Dátum a miesto narodenia: 20. január 1960,
Vranov nad Topºou
Vzdelanie:
Technická univerzita v Ko‰iciach 1978 – 1983,
Georgetown University, Washington D. C., USA
Medzinárodné vzÈahy (univerzitn˘ semestrálny kurz) 1994,
UFSIA Antwerpy, Belgicko, Európska ekonomická integrácia
(univerzitn˘ semestrálny kurz) 1994
Profesionálna kariéra:
1983 – 1992 Závody priemyselnej automatizácie Pre‰ov,
v˘skumn˘ a v˘vojov˘ pracovník
1992 – 1998 poslanec Národnej rady SR
1998 – 2002 ‰tátny tajomník Ministerstva zahraniãn˘ch vecí SR
1998 – 2003 hlavn˘ vyjednávaã SR pre rokovania o vstupe
SR do EÚ
2002 – 2004 poslanec NR SR
22. 11. 2004 – 31. 12. 2006 ãlen Európskej komisie
zodpovedn˘ za vzdelávanie, odbornú prípravu, kultúru a
viacjazyãnosÈ
1. 1. 2007 – 30. 9. 2009 ãlen Európskej komisie zodpovedn˘
za vzdelávanie, odbornú prípravu, kultúru a mládeÏ
Politická ãinnosÈ:
1990 ãlen KDH)
1994 – 1998 podpredseda KDH pre zahraniãnú politiku
1998 – 2000 ãlen Predsedníctva SDK
2000 – 2004 podpredseda KDH pre zahraniãnú politiku
2003 – 2004 ãlen Predsedníctva EPP – ED frakcie v EP
2009 predseda KDH
Z programového vyhlásenia vlády:
Vláda SR zabezpeãí budovanie dopravnej
infra‰truktúry, ktorá podporí sociálnu inklú-
ziu prepojením menej rozvinut˘ch regiónov
na nadradenú infra‰truktúru a posilní medzi-
národnú konkurencieschopnosÈ Slovenskej
republiky, ako aj vyuÏitie geografického po-
tenciálu SR.
Prioritou vlády SR je zníÏiÈ finanãnú nároã-
nosÈ dopravn˘ch stavieb na priemernú úroveÀ
krajín EÚ.
Prioritou vlády SR bude zníÏiÈ finanãnú ná-
roãnosÈ PPP-projektov, ktoré zatiaº neboli fi-
nanãné uzavreté.
Vláda SR si kladie za cieº zabezpeãiÈ do
roku 2014 nad‰tandardné cestné spojenie
Bratislavy a Ko‰íc a zaãne s v˘stavbou úse-
kov na r˘chlostn˘ch cestách v jednotliv˘ch
regiónoch Slovenska (okrem in˘ch diaºniãné
úseky D1, D4, r˘chlostné cesty R2, R4, R7,
R9, nové mostné stavby).
V oblasti televízneho vysielania vláda SR
uskutoãní v‰etky potrebné kroky smerujúce
k ukonãeniu prechodu na digitálne pozems-
ké televízne vysielanie do roku 2012.
Vláda SR v súlade so spoloãenskou hodno-
tou cestovného ruchu, únosnosÈou krajiny a
verejn˘m záujmom nastaví ãinnosti v cestov-
nom ruchu tak, aby sa harmonizovali záujmy
udrÏateºného rozvoja cestovného ruchu a
ochrany Ïivotného prostredia.
Z povolebn˘ch vystúpení a postojov:
Nepopulárne opatrenia. Väã‰í objem ne-
populárnych opatrení a podstatn˘ch zmien po-
trebn˘ch pre konsolidáciu verejn˘ch financií
je potrebné urobiÈ uÏ v prvom roku vlády: „UÏ
z princípu celkového ozdravenia, pretoÏe slo-
venské verejné financie sú v neudrÏateºnom
stave a ãím neskôr budú korigované, t˘m to
bude zloÏitej‰ie a bolestnej‰ie. Preto primera-
né, ale jasné kroky v prvom roku umoÏnia
jasné následné kroky v ìal‰ích rokoch. Dobr˘
gazda neÏije na úver, ale vyrovnane hospodá-
ri, a toto by mala byÈ ambícia Slovenska.“
Drahá v˘stavba. Preão iní majú vysoké
ceny? âo je obvyklá cena, keì je ekonomic-
ká kríza a zároveÀ rastúci tlak konkurencie,
sme uÏ ‰esÈ rokov súãasÈou Európskej únie,
sme na polmiliardovom trhu, ktor˘ je solvent-
n˘? Skanska je seversk˘ kapitál, ale realizu-
je lokálne práce a vyuÏíva miestne zdroje, za-
mestnáva na‰ich ºudí. Nie je to neznáma, ani
pochybná firma. Skôr si myslím, Ïe treba
prijaÈ transparentné pravidlá, ktoré ozdravia
pomery, ale aj ukáÏu, Ïe súÈaÏe môÏu vyhrá-
vaÈ lacnej‰í, kvalitní. Nielen tí, ktorí majú ka-
marátov na ministerstve. Lacnej‰ia ponuka by
nemala byÈ automaticky vyhadzovaná, ão
bolo praxou v minul˘ch rokoch.
·irokorozchodná Ïeleznica. Nateraz ne-
vidím dôvod podporovaÈ tak˘to zámer. Brá-
niÈ mu nechcem. Ak sa firmy dohodnú, náj-
du prostriedky a objemy, ktoré im vrátia in-
vestíciu, nech sa vozí. Ale na‰e Ïeleznice sú
nevyÈaÏené. Potrebujeme druhé – ‰ir‰ie? A ão
naopak? Keby sme Èahali európsky rozmer na
v˘chod, tak ako Peter Veºk˘ chcel europeizo-
vaÈ Rusko? Viem o projektoch, ktoré z Euró-
py smerujú do âíny, ale s európskym rozme-
rom koºajníc. âo tak uvaÏovaÈ takto? Ja som
Slovák.
Meãiarove amnestie. Je to jazva na svedo-
mí spoloãnosti a je dôleÏité, aby sa ‰tát a
spoloãnosÈ usilovali o priechodnosÈ pre spra-
vodlivosÈ. Zru‰enie amnestií je právne moÏ-
né.
IVAN MIKLO·
PODPREDSEDA VLÁDY SR
A MINISTER FINANCIÍ
Dátum a miesto narodenia: 2. júna 1960, Svidník
Vzdelanie:
1979 – 1983 Národohospodárska fakulta V· ekonomickej
Bratislava
1993 London School of Economics, Lond˘n
Profesionálna kariéra:
1983 – 1987 asistent, V· ekonomická Bratislava
1987 – 1990 odborn˘ asistent, V· ekonomická Bratislava
1990 poradca podpredsedu vlády SR za ekonomickú reformu
1990 – 1991 riaditeº odboru hospodárskej a sociálnej politiky,
Úrad vlády SR
1992 – 1998 v˘konn˘ riaditeº a prezident spol. MESA 10
1994 – 1998 predná‰ateº, Trnavská univerzita, predmet
„Ekonomická transformácia“
1997 – 1998 ãlen Dozornej rady FNM
1998 dezignovan˘ 1. viceprezident East-West Institute,
New York
Politická ãinnosÈ:
1991 – 1992 minister privatizácie SR
1998 – 2002 podpredseda vlády SR pre ekonomiku
2002 podpredseda vlády pre ekonomiku a minister dopravy,
pô‰t a telekomunikácií SR
2002 – 2006 podpredseda vlády SR a minister financií SR
2006 – 2010 poslanec NR SR
Z programového vyhlásenia vlády:
Medzi priority programu vlády Slovenskej
republiky patria: zdravé a udrÏateºné verejné
financie, zastavenie prudko rastúceho zadlÏo-
vania a postupné zniÏovanie deficitu verej-
n˘ch financií; zlep‰ovanie v posledn˘ch ‰ty-
roch rokoch stále sa zhor‰ujúceho podnika-
teºského prostredia, ão je nevyhnutn˘ pred-
poklad prílevu investícií a rastu zamestnanos-
ti; odstránenie bariér rastu zamestnanosti, na-
príklad zníÏenie odvodového zaÈaÏenia celko-
vo, najmä v‰ak u málo kvalifikovanej práce,
pruÏné formy pracovn˘ch úväzkov, medzitrh
práce.
Hospodárska politika vlády SR bude zalo-
Ïená na princípoch ekonomickej slobody,
konkurencie a rovnosti ‰ancí, ale aj na takej
solidarite, ktorá nevedie k závislosti a zneu-
Ïívaniu, ale je postavená na adresnej a úãin-
nej pomoci t˘m, ktorí sú objektívne znev˘-
hodnení a nemôÏu si pomôcÈ sami.
Zodpovednú rozpoãtovú politiku a v˘raz-
né zníÏenie súãasného deficitu verejn˘ch fi-
nancií povaÏuje vláda SR za základn˘ pred-
poklad pre úspe‰n˘ ekonomick˘ v˘voj a dlho-
dobo udrÏateºn˘ rast Ïivotnej úrovne obãanov
Slovenskej republiky. Zásadn˘m cieºom vlá-
dy SR je zníÏenie deficitu verejn˘ch financií
pod úroveÀ 3 % hrubého domáceho produk-
tu v roku 2013 tak, aby Slovensko dodrÏalo
svoje záväzky voãi Európskej únii vypl˘va-
júce z Paktu stability a rastu. Vláda SR pri-
jme väã‰inu opatrení potrebn˘ch na zníÏenie
deficitu s úãinnosÈou od roku 2011. Postup-
ne bude vláda SR zniÏovaÈ deficit verejn˘ch
financií a strednodobo smerovaÈ k vyrovna-
nému rozpoãtu.
ZniÏovanie deficitu bude vláda SR realizo-
vaÈ opatreniami na strane príjmov aj v˘dav-
11
V L Á D A S R
kov verejn˘ch financií. Opatrenia na strane
príjmov budú smerovaÈ k stabilizácii ich po-
dielu na hrubom domácom produkte, ktor˘
postupne klesá. Opatrenia vo v˘davkovej
ãasti rozpoãtu budú ich podiel zniÏovaÈ. Zni-
Ïovanie podielu verejn˘ch v˘davkov bude
spojené s nárastom efektívnosti ich vyuÏíva-
nia a obmedzením korupcie.
Vláda SR obnoví poriadok vo verejn˘ch fi-
nanciách. PredloÏí do Národnej rady SR ná-
vrh ústavného zákona o rozpoãtovej zodpo-
vednosti (tzv. rozpoãtová ústava), ktor˘ de-
finuje jasné pravidlá disciplíny a transpa-
rentnosti vo verejn˘ch financiách.
Z povolebn˘ch vystúpení a postojov:
Rozpoãet – dane – odvody. Nie som od-
porcom zv˘‰enia DPH, som v‰ak zásadne
proti tomu, aby sme ponechali doteraj‰ie de-
formácie, zv˘hodnenia a privilégiá pri plate-
ní daní a odvodov. Nie je predsa moÏné dlho-
dobo tolerovaÈ stav, kedy väã‰ina ekonomic-
ky aktívnych ºudí v krajine (zamestnanci v za-
mestnaneckom pomere) platí 43 percent dane
a odvody, a men‰ina (SZâO) 15 percent aÏ
25 percent dane a odvody. Pau‰álne v˘dav-
ky a niωí vymeriavací základ pre SZâO boli
zavedené pre podporu mal˘ch Ïivnostníkov,
ale stali sa vyhºadávan˘m nástrojom na zni-
Ïovanie daÀového a odvodového zaÈaÏenia
pre desaÈtisíce ºudí, ktorí by inak pracovali v
normálnom zamestnaneckom pomere a odvá-
dzali vy‰‰ie dane a odvody. A to sa musí
zmeniÈ.
Súhlasím zároveÀ s v˘hradou, Ïe by sme
sa mali snaÏiÈ nezvy‰ovaÈ daÀové a odvodo-
vé zaÈaÏenie práce. Ako to urobiÈ? Najvhod-
nej‰ia by mohla byÈ kombinácia zru‰enia v˘-
nimiek a deformácií spolu so zníÏením odvo-
dov a zjednotením a zv˘‰ením DPH o jedno,
maximálne dve percentá. Urobili by sa teda
opatrenia, ktoré sme s ministrom Mihálom
navrhli (moÏno s v˘nimkou zv˘‰enia stropov
na platenie odvodov na 5-násobok priemer-
nej mzdy), zároveÀ by sa zníÏili sadzby od-
vodov tak, aby to bolo v zásade rozpoãtovo
neutrálne a potrebné zdroje na strane prí-
jmov ‰tátneho rozpoãtu by sa generovali zjed-
notenou a zv˘‰enou sadzbou DPH. Ak by sa
podarilo urobiÈ e‰te niektoré ìal‰ie opatrenia,
napríklad zdobrovoºnenie niektor˘ch odvo-
dov a uplatnenie odvodov aj na v‰etky iné ne-
kapitálové príjmy (dohody, honoráre, odme-
ny, odchodné, odstupné a pod.) a na vyplate-
né dividendy rezidentov, tak by zníÏenie sa-
dzieb odvodov mohlo byÈ aj v˘raznej‰ie (ale-
bo zv˘‰enie DPH niωie).
Myslím, Ïe toto by mohlo byÈ spravodli-
v˘m a aj dostatoãne úãinn˘m rie‰ením aktu-
álnej rozpoãtovo-daÀovo-odvodovej dilemy.
RUDOLF CHMEL
PODPREDSEDA VLÁDY SR
PRE ªUDSKÉ PRÁVA A MEN·INY
Dátum a miesto narodenia: 11. február 1939, PlzeÀ
Vzdelanie:
1956 – 1961 Filozofická fakulta Univerzity Komenského
v Bratislave
pedagogické a vedecké tituly – PhDr. (1968), DrSc. (1992),
Doc. (1992)
Profesionálna kariéra:
od 1961 vedeck˘ pracovník Ústavu slovenskej literatúry SAV
1982 – 1989 tajomník Zväzu ãeskoslovensk˘ch spisovateºov
12
1988 – 1989 ‰éfredaktor ãasopisu Slovenské pohºady
1989 – 1990 riaditeº Literárnovedného ústavu SAV
1993 – 1997 vedúci Katedry maìarskej literatúry a jazyka na
FF UK v Bratislave
1993 – 2000 prezident Open Society Foundation – Nadácie
otvorenej spoloãnosti
1994 – 2002 vedúci Kabinetu slovakistiky na FF UK v Prahe
od 1997 predseda redakãnej rady ãasopisu OS (od 2007
‰éfredaktor)
od 2006 riaditeº Ústavu slavistick˘ch a v˘chodoeurópskych
‰túdií FF UK v Prahe
Politická ãinnosÈ:
1990 – 1992 veºvyslanec âSFR v Maìarsku
1994 poslanec NR SR
2002 – 2005 minister kultúry SR
2005 – 2006 minister kultúry SR
2005 – 2006 poslanec NR SR
od 2009 podpredseda strany Most-Híd
od 2010 podpredseda vlády SR pre ºudské práva
a národnostné men‰iny
Z programového vyhlásenia vlády:
Vláda SR napraví re‰trikãné legislatívne a
politické opatrenia z predchádzajúceho obdo-
bia, ktoré neboli v súlade s ºudsko-právnymi
princípmi. V krátkom ãase pripraví návrhy
zmien zákona o periodickej tlaãi a agentúr-
nom spravodajstve a o zmene a doplnení
niektor˘ch zákonov (tlaãov˘ zákon), zákona
o ‰tátnom jazyku SR, zákona o obãianstve SR,
legislatívnych pravidiel vlády SR a i. tak,
aby re‰pektovali ºudské aj men‰inové práva
zaruãené Ústavou SR aj medzinárodn˘mi do-
hovormi, ktor˘mi je Slovenská republika via-
zaná. Vláda SR bude iniciovaÈ nápravu v in-
dividuálnych prípadoch, v ktor˘ch mohlo
dôjsÈ k zásahom do dôstojnosti obãana zo
strany ‰tátu.
Vláda SR vytvorí priestor na naplnenie
práva obãanov vrátane obãanov patriacich k
men‰inám a osôb s trval˘m pobytom na úze-
mí Slovenskej republiky na efektívnu úãasÈ na
správe vecí verejn˘ch. Toto právo musí za-
h⁄ÀaÈ ich právo na prístup k informáciám,
ako aj právo na efektívne ovplyvÀovanie roz-
hodovacích procesov, ktoré sa ich bytostne t˘-
kajú.
Vláda SR uznáva a oceÀuje v˘znam a prí-
spevok kultúry národnostn˘ch men‰ín tra-
diãne ob˘vajúcich územie Slovenska k jeho
kultúrnemu bohatstvu, duchovn˘m hodno-
tám a kultúrnej rozmanitosti. Vláda SR bude
preto vytváraÈ ão najlep‰ie podmienky pre to,
aby príslu‰níci národnostn˘ch men‰ín uplat-
Àovali svoje právo na vyjadrenie, zachovanie
a rozvoj vlastnej identity.
·tát musí zachovanie a rozvoj kultúry a
vzdelanosti národnostn˘ch men‰ín napomá-
haÈ svojou aktívnou podporou. V záujme na-
plnenia tejto úlohy a v záujme zv˘‰enia so-
ciálnej súdrÏnosti spoloãnosti vláda SR vypra-
cuje dlhodobú koncepciu ochrany a podpory
kultúry a ‰kolstva národnostn˘ch men‰ín vrá-
tane rómskej men‰iny, ako aj dlhodobú kon-
cepciu interetnickej spolupráce, interetnic-
kého dialógu a interkultúrnej v˘chovy a vzde-
lávania vrátane zabezpeãenia príslu‰n˘ch in-
‰titucionálnych a finanãn˘ch mechanizmov.
Z povolebn˘ch vystúpení a postojov:
Jazyk národnostn˘ch men‰ín. Vicepre-
miér Rudolf Chmel plánuje v budúcnosti pre-
hodnotiÈ 20-percentnú hranicu pre pouÏíva-
nie jazykov národnostn˘ch men‰ín. ZníÏiÈ
by sa mala na 10 percent. Takáto zmena by
umoÏnila pouÏívaÈ jazyk národnostnej men-
‰iny v úradnom styku vy‰‰iemu poãtu obcí,
ktor˘ch sú menej poãetné minority. „Hrani-
cu budeme prehodnocovaÈ v zmysle odporú-
ãaní, ktoré navrhujú zníÏiÈ túto hranicu z 20 %
na 10, nejde teraz primárne o maìarskú men-
‰inu, ale aj o tie ostatné men‰iny.
Odluka cirkvi od ‰tátu. Podpredseda
vlády pre ºudské práva a men‰iny Rudolf
Chmel je za odluku cirkvi od ‰tátu. V súãas-
nosti podºa jeho slov platí status quo, Ïe cir-
kev je platená z rozpoãtu ministerstva kul-
túry. Ako dodal, predstavuje to pomerne veº-
kú poloÏku rezortu. Za ideálne povaÏuje od-
delenie finanãného balíka, ktor˘ putuje na
cirkvi, od samotného rozpoãtu ministerstva.
„K˘m k tomu dôjde, to je e‰te pomerne dlhá
cesta.“
Dvojaké obãianstvo. Zru‰enie novely zá-
kona o ‰tátnom obãianstve nebude také jed-
noduché, ako to nov˘ kabinet prezentoval.
EliminovaÈ úãinky maìarského zákona na
slovenskom území sama Slovenská republi-
ka nie je schopná vlastnou právnou úpravou.
Vicepremiér Rudolf Chmel pri‰iel s predsta-
vou uzatvoriÈ s Maìarskom dvojstrannú do-
hodu, ktorá stanoví podmienky uplatÀova-
nia dvojakého obãianstva. „Nezaruãujem
v‰ak, Ïe je to pre v‰etk˘ch priechodné.“
Kauzy po‰kodzujúce dôstojnosÈ. Vice-
premiér pre ºudské práva a men‰iny si chce
posvietiÈ na individuálne kauzy, v ktor˘ch
mohlo dôjsÈ alebo do‰lo k zásahu do ºudskej
dôstojnosti. Rudolf Chmel hovorí aj o tom, Ïe
nezostane pri jednoduchom ospravedlnení sa
z jeho strany za pre‰ºapy, ktoré nemala sna-
hu rie‰iÈ b˘valá vláda. „Ak budem povaÏovaÈ
za vhodné, tak to nebudem rie‰iÈ iba takpo-
vediac jednoduch˘m ospravedlnením.“
Vlasteneck˘ zákon. Nová vláda zatiaº na
tzv. vlasteneckom zákone niã meniÈ nebude,
hoci mnohí jej zástupcovia spornú novelu
zákona o ‰tátnych symboloch pred voºbami
siahodlho kritizovali. „Pravda je tá, Ïe sme na-
vrhli novelizáciu vlasteneckého zákona, ale
na koaliãnej rade nedo‰lo k dohode,“ pove-
dal vicepremiér pre ºudské práva a men‰iny
Rudolf Chmel a dodal, Ïe návrh stroskotal na
zástupcoch KDH. Pripomenul, Ïe vlastenec-
tvo sa vynucovaÈ zákonom nedá. „Hraniãí to
s poru‰ením slobody názoru, ako na to upo-
zorÀujú niektoré judikáty.“
Téma homosexuálov. ªudia s homosexu-
V L Á D A S R
álnou orientáciou zatiaº od vlády plnú podpo-
ru ãakaÈ nemôÏu. Podºa podpredsedu vlády
Rudolfa Chmela sa v‰ak téma o neheterose-
xuálnej orientácii na politick˘ stôl s postupom
ãasu. „Myslím si, Ïe Slovensko je stále vní-
mané ako konzervatívna krajina s limitmi,
ktoré sú historicky dané, aj preto sa tieto veci
nedostali do programového vyhlásenia vlá-
dy.“ Teraz podºa vicepremiéra netreba tlaãiÈ
na pílku v situácii, keì je to nepriechodné.
„Budeme dôsledne re‰pektovaÈ práva t˘chto
obãanov vrátane práva nediskriminácie v za-
mestnaní ãi vo verejnom Ïivote. Vytvoríme
osobité oddelenie pre práva znev˘hodnen˘ch
skupín.“
JOZEF MIHÁL,
PODPREDSEDA VLÁDY SR A MINISTER
PRÁCE, SOCIÁLNYCH VECÍ A RODINY
Dátum narodenia: 18. marca 1965
Vzdelanie:
1983 – 1988 Matematicko-Fyzikálna fakulta Univerzity
Komenského – RNDr.
Profesionálna kariéra:
1990 – 2006 spoloãník-analytik pre personalistické a mzdové
podsystémy, AURUS, s. r. o., – informaãné systémy
2005 – 2006 extern˘ poradca ministra zdravotníctva SR
pre reformu zákona o zdravotnom poistení a systém roãného
zúãtovania poistného na verejné zdravotné poistenie
2007 – majiteº RELIA, s.r.o. – podnikové a ekonomické
poradenstvo
2007 – spoluautor internetového portálu www.drak.porada.sk
so zameraním na oblasÈ mzdového úãtovníctva, daní a odvodov
Politická ãinnosÈ:
2009 podpredseda strany Sloboda a solidarita
Z programového vyhlásenia vlády:
Medzi priority programu vlády Slovenskej
republiky patria: odstránenie bariér rastu za-
mestnanosti, napríklad zníÏenie odvodového
zaÈaÏenia celkovo, najmä v‰ak pri málo kva-
lifikovanej práci, pruÏné formy pracovn˘ch
úväzkov, medzitrh práce; rie‰enie nov˘ch so-
ciálnych rizík: tzv. pracujúcej chudoby, zostar-
nutia v chudobe a rizika, keì vzdelanie pre-
stáva byÈ dostatoãnou ochranou pred hrozbou
nízko platenej práce ãi nezamestnanosti; sú-
ãasn˘ sociálny ‰tát zlyháva pri rie‰ení t˘chto
akútnych sociálnych rizík.
V sociálnej oblasti sa vláda SR sústredí na
podporu rastu Ïivotnej úrovne obyvateºstva,
a to aj v komplikovanej situácii prebiehajú-
cej hospodárskej krízy. Preto bude najvy‰‰ou
prioritou vlády SR v sociálnej oblasti zvy‰o-
vanie zamestnanosti a s t˘m spojená podpo-
ra tvorby nov˘ch pracovn˘ch miest ako naj-
úãinnej‰ieho prostriedku na zabezpeãenie
rastu príjmov obyvateºstva.
Tvorbe nov˘ch a udrÏaniu existujúcich
pracovn˘ch miest bráni viacero faktorov, me-
dzi ktor˘mi sú mimoriadne v˘znamné vyso-
ké odvodové zaÈaÏenie a nepruÏnosÈ pracov-
ného trhu. Vláda SR preto povaÏuje reformu
odvodového systému a zmeny v pracovno-
právnych normách za podstatnú súãasÈ svoj-
ho programu na nasledujúce volebné obdobie.
Vláda SR prehodnotí doteraj‰ie nastavenie
systému sociálneho poistenia najmä z pohºa-
du medzigeneraãnej a generaãnej solidarity,
z pohºadu spravodlivosti dávkovej politiky, z
pohºadu zreálnenia nastavenia sadzieb poist-
ného, ako aj z pohºadu osobného rozsahu so-
ciálneho poistenia. Osobitnú pozornosÈ bude
vláda SR venovaÈ finanãnej stabilizácii prie-
beÏne financovaného systému dôchodkové-
ho poistenia a v tejto súvislosti prijme opat-
renia na zv˘‰enie miery úspe‰nosti v˘beru po-
istného a dôsledné vymáhanie pohºadávok.
Pre stabilizáciu systému starobného dô-
chodkového sporenia vláda SR ur˘chlene
prijme opatrenia, ktoré odstránia obmedzenia
na investovanie aktív sporiteºov a zároveÀ
zabezpeãia dostatoãnú ochranu sporiteºov.
Systém pomoci v hmotnej núdzi je kompli-
kovan˘ a demotivujúci. Preto vláda SR na-
vrhne legislatívne úpravy, ktoré podporia mo-
tiváciu nezamestnan˘ch prijaÈ pracovné po-
zície, a to zavedením kombinácie práce a dá-
vok pre dlhodobo nezamestnan˘ch (medzitrh
práce). Vláda SR zainteresuje zamestnávate-
ºov na vytváraní nov˘ch pracovn˘ch miest pre
dlhodobo nezamestnan˘ch úºavami na poist-
nom na sociálne poistenie a zdravotné pois-
tenie a ìal‰ími opatreniami, ktoré vytvoria
motivaãné prostredie nielen pre domácich, ale
aj pre zahraniãn˘ch podnikateºov. Vláda SR
zavedie konkurenciu pre ‰tátne sluÏby za-
mestnanosti.
Z povolebn˘ch vystúpení a postojov:
Dotácie. Nová legislatívna úprava posky-
tovania dotácií by mala sprehºadniÈ ich posky-
tovanie, ãomu má pomôcÈ internet. „Urãite sa
dosiahne to, Ïe budeme maÈ vy‰‰iu transpa-
rentnosÈ a ºudia budú vidieÈ, komu boli dotá-
cie poskytnuté a preão, a, naopak, komu po-
skytnuté neboli a preão,“ vysvetlil ‰éf rezor-
tu práce Jozef Mihál. Nov˘ návrh zákona o
dotáciách v pôsobnosti ministerstva práce,
sociálnych vecí a rodiny totiÏ zavádza ich
uverejÀovanie na internete. ªudia tak budú
maÈ moÏnosÈ pozrieÈ sa na zdôvodnenia a
prijímateºov v‰etk˘ch pridelen˘ch peÀazí.
„Takisto v‰etky Ïiadosti, ktoré neboli prijaté
alebo schválené, sa musia zverejniÈ na inter-
nete aj so zdôvodnením.“
Odvody. Minister práce a sociálnych vecí
Jozef Mihál by bol rád, ak by sa zv˘‰ené od-
vody spôsobené zru‰ením v˘nimiek sãasti
kompenzovali zníÏením odvodov˘ch sadzieb.
„Som veºk˘m fanú‰ikom takéhoto rie‰enia.“
Ako ìalej uviedol, vie si predstaviÈ zníÏenie
sadzby poistného do rezervného fondu soli-
darity zo súãasn˘ch 4,75 % za 2 % pre v‰et-
k˘ch platiteºov poistného. V súãasnosti majú
v rámci tzv. protikrízov˘ch opatrení b˘valej
vlády doãasne, len do konca tohto roka, zní-
Ïenú sadzbu poistného do rezervného fondu
Sociálnej poisÈovne na úrovni 2 % len samo-
statne zárobkovo ãinné osoby. Podmienkou
na pokles sadzby poistného do rezervného
fondu Sociálnej poisÈovne v‰ak podºa mi-
nistra je, aby sa presadili v‰etky pôvodné ná-
vrhy na plátanie dier a ru‰enie v˘nimiek pri
platení odvodov.
Druh˘ pilier. Sporitelia v druhom pilieri
pri‰li pre zmeny Ficovej vlády o desiatky
eur. Dôchodkové spoloãnosti vypredali sko-
ro v‰etky akcie a preto zhodnocujú ich vkla-
dy oveºa pomal‰ie. Nov˘ minister chce legi-
slatívu meniÈ. V dohºadnom ãase to v‰ak ne-
bude. „Chceme zmeniÈ niekoºko dôleÏit˘ch
pravidiel pre celkové fungovanie druhého
piliera, ãi sú to pravidlá investovania, ãi sú to
pravidlá poplatkov, alebo garancie pre spori-
teºov.“
MIKULÁ· DZURINDA,
MINISTER ZAHRANIâN¯CH VECÍ
Dátum a miesto narodenia: 4. februára 1955, Spi‰sk˘ ·tvrtok
Vzdelanie:
Vysoká ‰kola dopravy a spojov (1979),
vedecká hodnosÈ kandidát vied – CSc. (1988)
Profesionálna kariéra:
1979 – 1988 ekonomick˘ analytik vo V˘skumnom ústave
dopravnom v Îiline,
1988 – 1990 riaditeº pre informaãné technológie
na oblastnom riaditeºstve âeskoslovensk˘ch ‰tátnych dráh
v Bratislave,
1991 námestník ministra dopravy a pô‰t SR
1992 poslanec SNR
1994 minister dopravy, pô‰t a verejn˘ch prác
1994 – 1998 poslanec NR SR
1998 – 2002, 2002 – 2006 predseda vlády SR
2006 – 2010 poslanec NR SR
Politická ãinnosÈ:
1990 zakladajúci ãlen KresÈanskodemokratického hnutia,
vstup do politiky,
1993 podpredseda KDH pre ekonomiku,
1998 hovorca, neskôr predseda Slovenskej demokratickej
koalície
2000 zaloÏenie Slovenskej demokratickej a kresÈanskej únie,
predseda
Z programového vyhlásenia vlády:
Zahraniãná politika Slovenskej republiky
bude ãitateºná a dôveryhodná, reflektujúca
hodnoty vyznávané Slovenskom a zdieºané
euroatlantick˘m spoloãenstvom.
13
V L Á D A S R
Zahraniãnopolitick˘ záujem Slovenska
bude vláda SR opieraÈ o hodnoty, ako sú prá-
vo na Ïivot, osobná sloboda, zachovanie ºud-
skej dôstojnosti a ìal‰ie, tvoriace demokra-
tick˘ poriadok základn˘ch ºudsk˘ch práv a
slobôd Slovenska. Bude presadzovaÈ triezve
vlastenectvo a vedomie európskej spolupa-
triãnosti.
Vláda SR osobitne chce zlep‰iÈ vzÈahy
s Maìarskou republikou. Za základ rozvoja
bilaterálnych vzÈahov s Maìarskou republi-
kou povaÏuje Zmluvu o dobrom susedstve a
priateºskej spolupráci z roku 1995, ako aj
ãlenstvo oboch krajín v EÚ a NATO.
Vláda SR podporí kroky smerujúce k po-
silÀovaniu energetickej bezpeãnosti EÚ, kto-
rá je pre SR kºúãovou otázkou jej domácej
prosperity a bezpeãnosti.
Vláda SR má záujem na dobr˘ch politic-
k˘ch, hospodárskych a kultúrnych vzÈahoch
s Ruskom. Ich hæbku budú urãovaÈ hodnoty,
ktoré vyznáva, a jasne definovan˘ záujem
Slovenska.
Z povolebn˘ch vystúpení a postojov:
Misia v Afganistane. Slovensko pod vply-
vom holandského odchodu postoj k pôsobe-
niu v afganskej misii nezmení. „Sme súãas-
Èou ‰ir‰ieho spoloãenstva, ktoré operuje v
Afganistane, a preto kaÏdé rozhodnutie bude-
me prijímaÈ po vzájomnej dohode, rozhovo-
roch. Nepredpokladám v‰ak, Ïe sa zmení po-
stavenie alebo status na‰ich vojakov v Afga-
nistane.“
PôÏiãka Grécku. „Je to také jednoduché,
byÈ populistom, hromadiÈ dlh a kupovaÈ si vo-
liãov. BohuÏiaº máme v Európe silnú ten-
denciu smerom k populizmu, a to je veºmi ne-
bezpeãné.“ Základné dôvody, pre ktoré sa
Slovensko rozhodlo pomoc Grécku odmiet-
nuÈ: „Prvá otázka znie: Kto by profitoval z po-
moci Grécku? Obchodné banky. Otázka ãís-
lo dva: Komu poskytujeme finanãnú pomoc?
Zodpovedn˘m alebo nezodpovedn˘m politi-
kom?“
Postoj ku Kosovu. SR povaÏuje jedno-
stranné uznávanie nezávislosti Kosova bez
súhlasu alebo vypoãutia Srbska za nespravod-
livé. Rezolúcia OSN prijatá po vojne v Ko-
sove hovorí len o „podstatnej autonómii“
Kosova. „Preto ak sa dnes cítia Srbi podve-
dení, viem to pochopiÈ,“ povedal Dzurinda.
Odmietol tvrdenie, Ïe tento postoj Slovenska
súvisí s maìarskou men‰inou, podºa jeho
slov moÏno situáciu okolo Kosova porovnaÈ
skôr s Baskami v ·panielsku, s Katalánskom,
JuÏn˘m Osetskom ãi Abcházskom. „Jedno-
stranné od‰tiepenia etnick˘ch skupín nie sú
v záujme Európy,“ vyhlásil.
VzÈah s Maìarskom. Nová slovenská vlá-
da chce zredukovaÈ napätie so susedn˘m Ma-
ìarskom. „Musíme hºadieÈ viac do budúc-
nosti, ako do minulosti.“ Vzájomnej dôvere
u‰kodilo, Ïe nová parlamentná väã‰ina v Bu-
dape‰ti schválila v máji bez konzultácií so su-
sednou krajinou zákon, umoÏÀujúci príslu‰-
níkom maìarsk˘ch men‰ín v susedn˘ch ‰tá-
toch dvojaké obãianstvo. Za „nie dobrú“ oz-
naãil minister zahraniãn˘ch vecí v‰ak aj od-
poveì vtedaj‰ej vlády, ktorá neodkladne
schválila protizákon, v zmysle ktorého kaÏ-
d˘ Ïiadateº o maìarské obãianstvo automatic-
ky stratí slovenské. „Tento zákon zmeníme,“
prisºúbil MikulበDzurinda. Slovenská stra-
14
na mieni rovnako zmeniÈ aj vlastn˘ kontro-
verzne vníman˘ zákon o ‰tátnom jazyku, kto-
r˘ predpokladá sankcie za zverejÀovanie ve-
rejn˘ch oznamov iba v jazykoch národnost-
n˘ch men‰ín, nie v‰ak v slovenskom jazyku.
JURAJ MI·KOV,
MINISTER HOSPODÁRSTVA A V¯STAVBY
Dátum a miesto narodenia: 15. apríla 1973, Bratislava
Vzdelanie:
1991 – 1994 Univerzita Komenského, Filozofická fakulta,
Bratislava
1996 – 2001 Univerzita Komenského, Fakulta manaÏmentu,
Bratislava – postgraduálne ‰túdium
Profesionálna kariéra:
1991 Slovensk˘ rozhlas, redaktor
1992 denník SME, redaktor
1992 – 1993 Randolph, Young & Moore, Bratislava – konateº
1993 – 1999 Burian, Mi‰kov & Partners, Bratislava – konateº
2000 – 2009 MUW Saatchi & Saatchi, Bratislava – konateº,
generálny riaditeº
Politická ãinnosÈ:
2009 politická strana Sloboda a Solidarita, Bratislava –
podpredseda
Z programového vyhlásenia vlády:
Hospodárska politika vlády SR bude zalo-
Ïená na princípoch ekonomickej slobody,
konkurencie a rovnosti ‰ancí, ale aj na takej
solidarite, ktorá nevedie k závislosti a zneu-
Ïívaniu, ale je postavená na adresnej a úãin-
nej pomoci t˘m, ktorí sú objektívne znev˘-
hodnení a nemôÏu si pomôcÈ sami.
Vo vzÈahu k EÚ bude vláda SR podporo-
vaÈ tie opatrenia, ktoré ur˘chºujú vytváranie
a liberalizáciu jednotného európskeho trhu,
bude v‰ak proti nárastu európskej regulácie
a byrokracie. Vláda SR je jednoznaãne za
zachovanie suverenity ãlensk˘ch krajín v ob-
lasti hospodárskej a sociálnej politiky v‰ade
tam, kde to jasne a jednoznaãne neprotireãí
potrebám spoloãného európskeho trhu. Plne
v‰ak bude podporovaÈ európske politiky a
nástroje, ktoré prispievajú k dlhodobej udrÏa-
teºnosti verejn˘ch financií a k zodpovednej
hospodárskej politike v jednotliv˘ch ãlen-
sk˘ch ‰tátoch EÚ, ako je napríklad Pakt sta-
bility a rastu.
Pre dlhodob˘ úspech Slovenska je nevyh-
nutn˘ rozvoj na‰ej ekonomiky tak, aby bola
ãoraz menej zaloÏená na lacnej pracovnej
sile a ãoraz viac sa opierala o schopnosti a ve-
domosti na‰ich obãanov. Pre koncepãn˘ roz-
voj vedomostnej ekonomiky bude nevyhnut-
né zabezpeãiÈ systematick˘, koordinovan˘ a
vzájomne prepojen˘ postup jednotliv˘ch re-
zortov, ktoré ju priamo ovplyvÀujú a tvoria.
Vláda SR nebude privatizovaÈ strategické
podniky. Podporí v‰ak kroky k zefektívneniu
fungovania vybran˘ch podnikov so ‰tátnou
úãasÈou vrátane od‰tátnenia teplární ãi zo-
stávajúcich zvy‰n˘ch podielov v podnikoch
s vplyvom vlády, napríklad v autobusovej
doprave.
Vláda SR bude klásÈ dôraz na aktívnu po-
litiku získavania zahraniãn˘ch investícií aj
formou budovania znaãky „Slovensko“ (bran-
ding) v súãinnosti so v‰etk˘mi relevantn˘mi
organizáciami verejnej správy.Vláda SR zrea-
lizuje pre zaostalej‰ie regióny a regióny s
vysokou nezamestnanosÈou pilotné referenã-
né projekty na prilákanie investícií v spolu-
práci s prichádzajúcimi alebo existujúcimi
investormi.
Z povolebn˘ch vystúpení a postojov:
Dane a odvody. Kºúãové a najcitlivej‰ie
opatrenie, ktor˘m je vy‰‰ia DPH, má s v˘nim-
kou Slobody a Solidarity podporu v‰etk˘ch
vládnych strán. Koalícia chce, aby sa 19–per-
centná DPH zv˘‰ila na 20 percent. Na vy‰‰iu
DPH majú prejsÈ aj lieky a knihy, ktoré sú zda-
Àované desiatimi percentami, a tieÏ produk-
ty z dvora, kde je DPH na úrovni 6 percent.
Premiérka Iveta Radiãová (SDKÚ) zjednote-
nie DPH uÏ raz odmietla, ale teraz postupne
mení názor. Naopak, SaS rast DPH nepri-
pú‰Èa. „V otázke DPH nie sme ochotní poºa-
viÈ,“ povedal po rokovaní koalície podpred-
seda SaS Juraj Mi‰kov. Podºa neho v‰ak bude
prijaté rie‰enie bez ústupkov jednotliv˘ch
strán, pri ktorom budú „v‰etci spokojní“.
Veºké upratovanie. Ministerstvo hospo-
dárstva zrejme ãaká veºké upratovanie. ·éf re-
zortu Juraj Mi‰kov z SaS plánuje v rámci
‰etrenia vysÈahovaÈ ministerstvo zo súãasné-
ho sídla a nájsÈ inú budovu vhodnú pre jeho
rezort. Na nové miesto by podºa informácií
HN malo navy‰e prejsÈ menej ºudí, ako za-
mestnáva rezort v súãasnosti. „Ministerstvo
hospodárstva a v˘stavby uÏ dlhodobo sídlia
v nevyhovujúcich priestoroch, ktoré sú navy-
‰e nevyhovujúce na správu a prevádzku. Pre-
to je v záujme nového vedenia ministerstva
hºadaÈ vhodnej‰ie, lacnej‰ie a modernej‰ie
sídlo.“
Prvé investície. Vláda schválila investiã-
né stimuly spoloãnostiam pôsobiacich v Tor-
nale a Spi‰skej Novej Vsi. Vìaka tomu sa vy-
tvorí 550 nov˘ch pracovn˘ch miest. „Ja som
veºmi rád, Ïe práve prvé z investícií, ktoré
schválila táto vláda a investiãné pomoci, kto-
ré schválila táto vláda smerujú do oblastí,
ktoré si vláda aj v programovom vyhlásení
dala za prioritné. To znamená, Ïe investície
budú smerovaÈ predov‰etk˘m do oblastí s
vysokou nezamestnanosÈou a tak isto inves-
tície budú smerovaÈ do oblastí s vy‰‰ou pri-
danou hodnotou.“
Záujem IBM. SpoloãnosÈ IBM môÏe in-
vestovaÈ na Slovensku v stredoslovenskom
alebo v˘chodoslovenskom regióne. Minister
Juraj Mi‰kov prijal predstaviteºov spoloãnos-
ti IBM Slovensko, s. r. o., ktorí ho informo-
vali, Ïe Slovensko sa stalo jedn˘m z piatich
vybran˘ch kandidátov pre zahraniãného in-
V L Á D A S R
vestora, ktor˘ smeruje do strednej Európy.
Predstavitelia IBM na tomto stretnutí podºa
ministerstva nekonkretizovali svoje zámery.
Ich snahou bolo vypoãuÈ si najmä moÏnosti,
ktoré im Slovensko ponúka. Podºa Mi‰kova
bude Slovensko zaujímavej‰ie najmä z hºadis-
ka slobodnej‰ieho podnikateºského prostredia,
nezaÈaÏeného zbytoãnou administratívnou
nároãnosÈou a s flexibilnej‰ím trhom práce.
EUGEN JURZYCA
MINISTER ·KOLSTVA, VEDY, V¯SKUMU
A ·PORTU
Dátum a miesto narodenia: 8 februára 1958
Vzdelanie:
vy‰tudoval Vysokú ‰kolu ekonomickú v Bratislave,
absolvoval polroãnú stáÏ na Georgetown University
v USA (1993) a ‰tudoval na Open University v Bratislave
(1991 – 1992)
Profesionálna kariéra:
V minulosti pracoval v Centre pre hospodársky rozvoj,
na Protimonopolnom úrade SR, v In‰titúte pre ekonomické
a sociálne reformy (INEKO, bol ãlenom Bankovej rady NBS
(december 2000 – december 2001), ãlenom Rady Nadácie
otvorenej spoloãnosti, konzultantom OECD a Svetovej banky.
Bol neplaten˘m ãlenom poradn˘ch orgánov rôznych
in‰titúcií, napríklad prezidenta SR Rudolfa Schustera,
ministra financií SR Ivana Miklo‰a, ministerky práce
a sociálnych vecí Ivety Radiãovej, ministerstva práce
riadeného Petrom Magva‰im a hospodárskej rady Vlády SR.
Politická ãinnosÈ:
Nie je a nikdy nebol ãlenom politickej strany, od septembra
2009 viedol protikrízov˘ tím odborníkov SDKÚ-DS.
Z programového vyhlásenia vlády:
Jednou zo ‰iestich priorít vlády Ivety Ra-
diãovej je dôraz na rast vzdelania, vedy a
v˘skumu, najmä z hºadiska zlep‰enia upada-
júcej kvality v tejto oblasti (vláda Slovenskej
republiky povaÏuje túto oblasÈ za kºúãovú z
hºadiska udrÏateºnosti rastu ekonomiky a za-
mestnanosti v budúcnosti).
SchopnosÈ Slovenska úãinne vyuÏiÈ a zve-
ºaìovaÈ svoj ºudsk˘ potenciál je predpokladom
úspechu nielen ekonomického a sociálneho,
ale aj mravného a kultúrneho. ·tátna politi-
ka v oblasti ‰kolstva, ale aj vedy, ‰portu a mlá-
deÏe zohráva v tomto smere zásadnú úlohu,
ak vedie ku kvalitn˘m ‰kolám, vynikajúcemu
vzdelaniu, ‰piãkov˘m objavom ãi príklad-
n˘m ‰portov˘m v˘konom.
Meradlom úspechu by nemal byÈ poãet
schválen˘ch zákonov, ale skutoãné zlep‰enie
v tom, ão robia uãitelia, ‰tudenti, Ïiaci, ved-
ci, ‰portovci a mladí ºudia a aké v˘sledky do-
sahujú. Vláda SR preto zv˘‰i v˘‰ku finanã-
n˘ch zdrojov na ‰kolstvo, vedu a ‰port poãas
volebného obdobia.
NajdôleÏitej‰ím cieºom vlády SR v oblas-
ti základn˘ch a stredn˘ch ‰kôl je zmena sys-
tému a obsahu v˘uãby. Pri zmene povinného
obsahu vzdelávania bude pre vládu SR hlav-
n˘m kritériom v˘chova aktívneho obãana
schopného uplatniÈ sa na medzinárodnom
trhu práce a napæÀaÈ svoje sociálne a duchov-
né potreby.
Vláda SR zrovnoprávni financovanie ‰kôl
a ‰kolsk˘ch zariadení bez ohºadu na ich zria-
ìovateºa. Posilní finanãnú a morálnu motivá-
ciu zriaìovateºov organizovaÈ kvalitné vzde-
lávanie ão najefektívnej‰ím spôsobom a za-
bezpeãí zverejÀovanie zrozumiteºn˘ch infor-
mácií o tom, ako jednotlivé úrovne systému
prerozdeºujú finanãné prostriedky.
Z povolebn˘ch vystúpení a postojov:
·etrenie v rezorte. Pri ‰etrení v rezorte
‰kolstva minister Eugen Jurzyca nepôjde ces-
tou krátenia uãiteºsk˘ch platov ani normatí-
vov. ZniÏovaÈ plánuje kapitálové v˘davky.
„Pokiaº ide o nejaké investiãné akcie, to zna-
mená stavby, väã‰ie opravy, tam sa budeme
snaÏiÈ ‰etriÈ.“ Navrhovan˘ rozpoãet rezortu na
rok 2011 ho nete‰í. K˘m v tomto roku môÏe
minúÈ nieão cez 2,3 mld. eur, na budúci rok
to bude skoro o 300 miliónov eur menej.
„ZabolieÈ to zabolí, budeme sa správaÈ tak,
ako sa musí teraz kaÏd˘ slu‰n˘ rezort správaÈ.
Verejné financie sú v zlom stave, potrebuje-
me zniÏovaÈ deficit.“
Povinná angliãtina. ·koláci sa budú po-
vinne uãiÈ anglick˘ jazyk aÏ od tretieho roã-
níka základnej ‰koly. Pôvodn˘ návrh pritom
hovoril o povinnej angliãtine uÏ pre prvá-
kov. „Zaãneme od tretieho roãníka a ak uvi-
díme, Ïe ‰koly zareagovali dobre, tak sa po-
tom posunieme do druhého roãníka, prípad-
ne aj do prvého.“ PovinnosÈ uãiÈ prv˘ cudzí
jazyk uÏ tretiakov s moÏnosÈou v˘beru medzi
angliãtinou a nemãinou ukladá ‰kolám od
septembra tohto roka koncepcia vyuãovania
jazykov, ktorú schválilo e‰te ministerstvo
pod vedením Jána Mikolaja z SNS. Jurzyco-
va novela ‰kolského zákona zavádza povin-
nú angliãtinu od septembra 2011.
Národn˘ futbalov˘ ‰tadión. Za predpo-
kladu, Ïe stav verejn˘ch financií by umoÏnil
v˘stavbu ‰tadióna z verejn˘ch zdrojov, stava-
li by ho na základe súÈaÏe. Tak aby sme len
doplnili to, ão je ochotn˘ postaviÈ súkromn˘
sektor, pretoÏe normálne futbalové ‰tadióny
u nás stavia súkromn˘ sektor.
Vlasteneck˘ zákon. ·éf rezortu ‰kolstva
rozumie kritike ‰kôl, ktoré sa sÈaÏujú, Ïe na
vlasteneckú v˘zdobu nemajú peniaze. Pri zo-
stavovaní rozpoãtu na budúci rok na to bude
prihliadaÈ. „V tomto konkrétnom prípade im
urãite nevymyslím Ïiaden zázrak, je to zákon,
ktor˘ prijala b˘valá vláda.“ DvojkríÏ ãi iné
‰tátne symboly si podºa neho treba ctiÈ, ale zá-
kony na upevÀovanie vlastenectva nepovaÏu-
je za ‰Èastné. Na zmenu v legislatíve v‰ak po
nástupe do úradu nemal ãas, vzhºadom na to,
Ïe zákon má úãinnosÈ od septembra. „Túto
ambíciu mám stále, ale urobiÈ to pokojn˘m
spôsobom, nie zo dÀa na deÀ. Momentálne zi-
sÈujeme v rezorte ‰kolstva také obrovské pro-
blémy, a v takom mnoÏstve, Ïe ani neviem,
kedy sa k tomuto dostanem.“
DANIEL LIP·IC,
MINISTER VNÚTRA
Dátum a miesto narodenia: 8. júla 1973, Bratislava
Vzdelanie:
1991 – 1996 Právnická fakulta UK, Bratislava
1994 University of Minnesota Law School, Minneapolis, USA
(‰tudijn˘ pobyt), Georgetown University Law Center,
Washington, D.C., USA (‰tudijn˘ pobyt)
1997 postgraduálne ‰túdium (PhD) Právnická fakulta UK,
odbor ústavné právo
1998 – 2000 postgraduálne ‰túdium (LL.M.) Harvard Law
School, Cambridge, USA
Profesionálna kariéra:
1996 – 1997 Poradenské stredisko pre slovenské podniky
a banky, Bratislava – riaditeº projektu konkurzného práva
1997 – ãlen Rady expertov In‰titútu konkurzného práva
1998 – advokátska kancelária Valko & Partners
1998 – 2002 vedúci úradu Ministerstva spravodlivosti SR.
2002 – advokátska kancelária Valko & Partners, advokát
2002 – 2006 podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR
Politická ãinnosÈ:
1991 – 1995 predseda pravicovej mládeÏníckej organizácie
Obãiansko-demokratická mládeÏ (ODM)
2000 – 2006 podpredseda KDH pre vnútornú politiku.
2006 – 2010 poslanec NR SR, ãlen ústavnoprávneho v˘boru
NR SR
2007 – podpredseda KDH pre vnútornú politiku
2009 – podpredseda KDH pre vnútro a spravodlivosÈ
Z programového vyhlásenia vlády:
Kºúãov˘mi in‰titúciami pre bezpeãnosÈ ob-
ãanov, poriadok a zákonnosÈ sú polícia a ìal-
‰ie represívne zloÏky ‰tátu. Vláda SR bude od
nich so v‰etk˘m dôrazom vyÏadovaÈ napæÀa-
nie ich základného poslania, a t˘m je tvrdosÈ
k zloãinu a slu‰nosÈ voãi obãanom.
Predov‰etk˘m Policajn˘ zbor musí dôsled-
nej‰ie a efektívne vyuÏívaÈ svoje oprávnenia,
personálny potenciál, zdroje a prostriedky
na zv˘‰enie pocitu bezpeãia a istoty obãanov.
Vláda SR bude poÏadovaÈ väã‰iu otvorenosÈ
polície voãi obãanom, zlep‰enie vzájomnej
komunikácie a úãinnej‰ie vyuÏívanie pod-
netov obãanov.
Vláda SR je pevne rozhodnutá viesÈ razant-
nej‰ie zásahy a tvrd‰ie postihovaÈ organizo-
van˘ zloãin. Prijme systém ochrany ozna-
movateºov závaÏnej kriminality a zefektívni
in‰titút spolupracujúceho obvineného. Úpra-
15
V L Á D A S R
vou trestnoprávnych predpisov zlep‰í vyuÏí-
vanie operatívno-pátracej ãinnosti a infor-
maãno-technick˘ch prostriedkov.
Vláda SR zameria pozornosÈ aj na drobnú
kriminalitu, s ktorou sa obãania stretávajú
najãastej‰ie. Okrem iného posilnením poãtu
policajtov v hliadkovej sluÏbe, predov‰et-
k˘m v problematick˘ch oblastiach. Posilní
ochranu majetku obãanov Ïijúcich v blízkos-
ti sociálne odkázan˘ch spoloãenstiev. Zasa-
dí sa za budovanie dôvery rómskej komuni-
ty k in‰titúciám ‰tátu (integrácia Rómov do
Policajného zboru, obecnej polície), a to aj jej
zv˘‰enou ochranou pred úÏerníctvom.
Boj proti korupcii bude patriÈ medzi hlav-
né priority vlády SR. Vláda SR bude pôsobiÈ
na to, aby sa posilnili a zlep‰ili väzby medzi
políciou, prokuratúrou a súdmi v záujme ur˘-
chlenia a vy‰‰ej efektívnosti konania v závaÏ-
n˘ch korupãn˘ch kauzách v celom reÈazci,
poãínajúc odhalením, vy‰etrovaním, obÏa-
lobou a konãiac odsúdením páchateºa. Efek-
tívnym vyuÏívaním policajn˘ch kapacít, le-
gislatívnych i technick˘ch prostriedkov a ná-
strojov chce dosiahnuÈ väã‰iu úspe‰nosÈ v
odhaºovaní prípadov korupcie.
Z povolebn˘ch postojov a vystúpení:
Priebeh trestn˘ch konaní. Minister vnút-
ra Daniel Lip‰ic navrhuje pozmeniÈ systém
priebehu trestn˘ch konaní. Zatiaº ão v dne‰-
nej praxi b˘va na pojednávaniach iba jeden
prokurátor, v budúcnosti by na strane obÏa-
loby spolu s ním mohol sedieÈ tím ºudí z vy-
‰etrovacieho t˘mu. Podºa ministra by to po-
mohlo zefektívniÈ prácu polície. Keì môÏu
maÈ obÏalovaní viacero obhajcov, preão by
nemohla posilniÈ aj obÏaloba? Ide naozaj ãas-
to o megakauzy, kde je potrebné maÈ veºmi
detailn˘ prehºad o desiatkach tisíc strán spi-
sov, kde sa dobre orientujú napríklad vy‰etro-
vatelia, ktorí by mali byÈ poruke prokuráto-
rom na hlavn˘ch pojednávaniach, aby vede-
li r˘chlo, promptne, kvalifikovane reagovaÈ.
A preto je dobré, keby obÏaloba mohla aj na
súdnom pojednávaní v niektor˘ch prípadoch
pôsobiÈ v tíme.
Policajti dostanú „‰korpióny“. PomôcÈ
ochrane obãanov by malo vyzbrojenie policaj-
tov automatickou zbraÀou, oznámil minister
vnútra Daniel Lip‰ic. Podºa neho bude maÈ kaÏ-
dá policajná hliadka odteraz v aute poloauto-
mat vzor 61 ‰korpión. „Nevieme zabezpeãiÈ,
aby sme na Slovensku nemali zloãin, ten bude
vÏdy, ale ão vieme zabezpeãiÈ a na ão sme a
budeme pripravení, je to aby sme minimalizo-
vali riziká zloãinu pre nevinn˘ch ºudí.“
Ohniská zloãinu. Po pondelkovom masak-
ri v bratislavskej Devínskej Novej Vsi minis-
ter vnútra Daniel Lip‰ic vyhlásil, Ïe treba
nanovo vytypovaÈ ohniská zloãinu. Situácia
sa dnes totiÏ mení. Drogy a horiace autá ro-
bia centrá zloãinu aj z donedávna pokojn˘ch
lokalít. Navy‰e, ako ukázalo pondelkové vy-
ãíÀanie ‰ialenca, aj vcelku pokojné miesto sa
môÏe v okamihu zmeniÈ na obávanú zónu.
Vojna mafiánskych gangov, ako ju verejnosÈ
pozná z 90. rokov, sa dnes uÏ nezopakuje. Bo-
sovia sú zväã‰a buì m⁄tvi, alebo za mreÏami
a ich nástupcovia uprednostÀujú skôr operá-
cie v ústraní, niekedy aj za tichej tolerancie
policajtov. Okrem v˘palníctva a prostitúcie sú
v kurze najmä drogy. Z mafiánskych praktík
je dnes najroz‰írenej‰ie podpaºovanie áut.
16
ªUBOMÍR GALKO
MINISTER OBRANY
Dátum narodenia: 14. februára 1968
Vzdelanie:
1986 – 1991 Univerzita Komenského, Matematicko-fyzikálna
fakulta, Bratislava
Profesionálna kariéra:
1991 – 1992 programátor, Podnik v˘poãtovej techniky
Bratislava
1992 – 1993 programátor – analytik, CK Arrangement a
Consulting s r. o., Bratislava
1993 – 2001 manaÏér – riadenie vlastnej siete
maloobchodn˘ch a veºkoobchodn˘ch prevádzok a tvorba
softvérov˘ch aplikácií, Bratislava
2001 – 2003 riaditeº hypermarketu Kaufland, Bratislava
2003 – 2004 zástupca manaÏéra prevádzky, Interfruct
Slovakia, Bratislava
2004 – júl 2010 riaditeº spoloãnosti DONA DN, a. s.,
Bratislava
Politická ãinnosÈ:
2009 podpredseda strany Sloboda a solidarita
júl 2010 minister obrany Slovenskej republiky
Z programového vyhlásenia vlády:
Vláda SR bude uskutoãÀovaÈ bezpeãnost-
nú a obrannú politiku tak, aby bola Slovens-
ká republika schopná vãas a primerane rea-
govaÈ na situácie ohrozujúce bezpeãnosÈ ob-
ãanov, ‰tátu a spojencov. Bude aktívne pri-
spievaÈ k zaruãovaniu bezpeãnosti a ochrane
hodnôt, ktoré má spoloãné so svojimi spojen-
cami a partnermi.
Vláda SR udrÏí vysokú angaÏovanosÈ
ozbrojen˘ch síl v operáciách medzinárodné-
ho krízového manaÏmentu pod vedením me-
dzinárodn˘ch organizácií a pri tvorbe síl vy-
sokej pripravenosti NATO a EÚ. Svoje úsi-
lie bude v súlade s prioritami zahraniãnej a
obrannej politiky Slovenskej republiky kon-
centrovaÈ na pôsobenie v men‰om poãte ope-
rácií nasadzovaním kompaktn˘ch kontingen-
tov budovan˘ch na základe organick˘ch jed-
notiek. Prehodnotí mieru zapojenia Ozbroje-
n˘ch síl SR do operácií medzinárodného krí-
zového manaÏmentu s cieºom ìal‰ieho posil-
nenia ich príspevku do operácie ISAF v Af-
ganistane v súlade so stratégiou medzinárod-
ného spoloãenstva postupného odovzdávania
zodpovednosti afgansk˘m in‰titúciám.
Vláda SR zabezpeãí pokraãovanie transfor-
mácie Ozbrojen˘ch síl SR v súlade so záver-
mi strategického hodnotenia obrany, na ão vy-
tvorí dlhodobo stabilné, zodpovedajúce zdro-
jové podmienky. Za základné piliere transfor-
mácie povaÏuje rozvoj ºudského potenciálu a
modernizáciu ozbrojen˘ch síl.
Vláda SR poloÏí dôraz na cielenú moder-
nizáciu ozbrojen˘ch síl, ktorá umoÏní sústre-
diÈ limitované zdroje na postupnú komplex-
nú modernizáciu organick˘ch jednotiek zame-
ranú na dosahovanie poÏadovan˘ch spôsobi-
lostí. Posúdi moÏnosÈ zavedenia a efektívne-
ho vyuÏitia systému aktívnych záloh.
Vláda SR bude podporovaÈ angaÏovanie
obranného priemyslu Slovenskej republiky v
medzinárodnom prostredí, predov‰etk˘m v
rámci modernizaãn˘ch a bezpeãnostn˘ch pro-
jektov NATO a Európskej obrannej agentúry.
Z povolebn˘ch vystúpení a postojov:
Rozpoãet. Rozpoãet ministerstva obrany
bol doteraz akousi „pokladniãkou“ vlády, z
ktorej si predchádzajúci kabinet Roberta Fica
vyberal vÏdy, keì kvôli bezbrehému míÀaniu
peÀazí v in˘ch rezortoch uÏ nebol dostatok pe-
Àazí. „Hraniãilo to aÏ s ohrozením obrany-
schopnosti Slovenskej republiky.“
Kredit armády. Príslu‰níci armády by
mali maÈ väã‰iu podporu verejnosti, lebo si to
zaslúÏia. Podºa jeho názoru je potrebné zv˘-
‰iÈ kredit OS, ktor˘ za posledné ‰tyri roky pre
niektoré ‰kandály utrpel. „DokáÏeme, Ïe spra-
vovaÈ verejné financie sa dá transparentne a
bez ‰kandálov. Len ÈaÏko si niekto vie pred-
staviÈ, ako sa cíti vojak na stráÏnej veÏi v Af-
ganistane, na ktorého niekoºko hodín pr‰í a
ktor˘ zvy‰ok sluÏby, navy‰e v priamom ohro-
zení Ïivota, musí vydrÏaÈ v mokrej uniforme
iba kvôli tomu, Ïe mu niekto neobstaral ne-
premokavé obleãenie, ako majú ostatné armá-
dy v Afganistane.“ V tak˘ch chvíºach je pod-
ºa Galka hrdosÈ vojaka na jeho ozbrojené sily
skutoãne otrasená. Zdôraznil tieÏ, Ïe penia-
ze, ktoré sú urãené pre vojakov, musia zostaÈ
vojakom a nie tiecÈ niekam inde.
Tendre. „Musíme pohnaÈ na zodpoved-
nosÈ t˘ch, ktorí majú na svedomí rozkrádanie
– v‰etky tie netransparentné tendre a nev˘hod-
né zmluvy. To sa musí staÈ minulosÈou – raz
a navÏdy, aby verejnosÈ mala dôveru v rezort
ako celok. Aby videla, Ïe kaÏdé euro skutoã-
ne smeruje na zabezpeãenie úloh ozbroje-
n˘ch síl, a nie do nejak˘ch obálok s provízia-
mi. V takom stave, v akom rezort zanechal,
sa ãudujem, kde vôbec berie exminister Ba‰-
ka tú odvahu vyjadrovaÈ sa o niekoho odbor-
nosti.“
Dediãstvo. „To, ão nám zanechalo predchá-
dzajúce vedenie ministerstva, je nehorázne.
Vrhá to zl˘ tieÀ na celé ministerstvo, priãom
je tu veºa zamestnancov, ktorí si svoju prácu
robili, robia a chcú robiÈ poctivo. V rezorte,
ktorého rozpoãet sa zniÏoval, on dovolil ‰afá-
riÈ a bezbreho rozkrádaÈ. Medializované prí-
pady modernizácie vrtuºníkov, predraÏenej
v˘poãtovej techniky, ãlnov bez motorov, fik-
tívnych mediálnych tréningov, údajného bra-
nia provízií, korupcie, to v‰etko je len ‰piãkou
ºadovca. A on sa tvári, Ïe o niãom nevedel.
Kde bol, ão robil, keì sa toto dialo na minis-
terstve? Koºko tak˘chto prípadov e‰te odha-
líme? Teraz sa snaÏí od t˘chto a ìal‰ích prí-
padov, ktoré nás ãakajú, odvrátil pozornosÈ. To
sa mu v‰ak nepodarí,“ podãiarkol minister
Galko na margo vyjadrení exministra Ba‰ku.
V L Á D A S R
LUCIA ÎIT≈ANSKÁ,
MINISTERKA SPRAVODLIVOSTI
Dátum narodenia: 3. júna 1964
Vzdelanie:
1983 – 1987 Právnická fakulta Univerzity Komenského,
Bratislava
1993 – 1995 doktorandské ‰túdium práva na Právnickej
fakulte UK Bratislava
2001 – docentúra v odbore obchodného práva s úãinnosÈou
od 1. 2. 2002
Profesionálna kariéra:
1987 – 1989 právniãka, Vodohospodárska v˘stavba
Bratislava
1989 – 1990 podniková právniãka, Vydavateºstvo Práca,
Bratislava
1990 – 1992 Protimonopoln˘ úrad SR
1992 – 2002 odb. asistentka na katedre obchodného,
hospodárskeho a finanãného práva Právnickej fakulty UK
Bratislava
2002 – súãasnosÈ docentka na katedre obchod.,
hospodárskeho a finanãného práva Právnickej fakulty UK
Bratislava
Politická ãinnosÈ:
2/2006 – 6/2006 ministerka spravodlivosti SR
2006 – 2010 poslankyÀa NR SR
2010 – ministerka spravodlivosti SR
Z programového vyhlásenia vlády:
Súãasná situácia v justícii, nízka úroveÀ vy-
moÏiteºnosti práva, stav korupcie a klienteliz-
mu, ako aj spôsob a metódy vládnutia vytvo-
rili na Slovensku atmosféru v‰eobecnej nedô-
very voãi ‰tátnym in‰titúciám, súdom a sud-
com a právnemu ‰tátu.
Obnovenie dôvery v spravodlivosÈ, v ‰tát
a jeho in‰titúcie vyÏaduje zmenu vo faktic-
kom fungovaní ‰tátnych in‰titúcií. Cieºom
je, aby sa ºudia mohli spravodlivosti faktic-
ky a v primeranom ãase domôcÈ, ale aj aby cí-
tili, Ïe ‰tát takto môÏe fungovaÈ a funguje.
Vo vzÈahu k súdom je cieºom vlády SR vy-
tvoriÈ také podmienky, aby súdy rozhodova-
li nestranne podºa práva a v primeranom ãase
a aby sa zv˘‰ila dôvera ºudí vo vzÈahu k sú-
dom a právnemu systému vôbec.
Vláda SR nepodporuje prelínanie v˘kon-
nej a súdnej moci v podobe obsadzovania
funkcií vo vláde a ‰tátnej správe sudcami s
moÏnosÈou bezprostredného návratu sudcu
do talára. Vláda SR preto navrhne zmenu
právnej úpravy, aby sudcovia nemohli bez
uplynutia akejkoºvek lehoty striedaÈ sudcovs-
kú funkciu s funkciou vo v˘konnej moci,
vrátane toho, Ïe minister spravodlivosti nebu-
de môcÈ kandidovaÈ na predsedu Najvy‰‰ie-
ho súdu SR.
Z rovnak˘ch dôvodov vláda SR presadí,
aby ãlenmi Súdnej rady SR ani ãlenmi orgá-
nov sudcovskej samosprávy nemohli byÈ
predsedovia a podpredsedovia súdov ako
predstavitelia v˘konnej moci na súdoch, a
navrhne oddelenie Súdnej rady SR od Najvy‰-
‰ieho súdu SR vrátane ústavného návrhu, aby
predseda Najvy‰‰ieho súdu SR nebol predse-
dom Súdnej rady SR.
S cieºom otvorenia neprimerane uzatvore-
ného súdneho systému bude vláda SR presa-
dzovaÈ aj kandidátov, ktorí nie sú sudcami,
tieÏ verejné rokovania Súdnej rady a povin-
nosÈ Súdnej rady odôvodÀovaÈ svoje rozhod-
nutia. Vláda SR navrhne ústavnú zmenu, aby
ãlenmi Súdnej rady mohli byÈ aj neprávnici.
Vláda SR presadí zákonnú povinnosÈ súdov
zverejÀovaÈ v‰etky súdne rozhodnutia na in-
ternete a postupne vytvorí podmienky na
elektronické nahrávanie v‰etk˘ch pojedná-
vaní.
Z povolebn˘ch vystúpení a postojov:
Povinné zverejÀovanie súdnych rozhod-
nutí. Povinné zverejÀovanie súdnych rozhod-
nutí odstráni doteraj‰iu prax z obchádzania zá-
kona o slobodnom prístupe k informáciám.
Ak prejdú návrhy ministerky spravodlivosti
Lucie ÎitÀanskej, súdy by mali automaticky
zverejÀovaÈ v‰etky súdne rozhodnutia a to do
10 dní od nadobudnutia ich právoplatnosti.
„ZverejÀovanie súdnych rozhodnutí sa
nemá t˘kaÈ len rozhodnutí v konkrétnych ve-
ciach, ale aj niektor˘ch procesn˘ch rozhod-
nutí. Je to opatrenie, ktoré vyÏaduje pocho-
piteºne aj urãitú technickú prípravu.“
Prv˘ balíãek. Ministerka spravodlivosti
Lucia ÎitÀanská predstavila prv˘ balíãek
opatrení, ktor˘m chce dosiahnuÈ revolúciu v
justícii. Cieºom je priblíÏiÈ ju ºuìom. Zverej-
Àovanie súdnych rozhodnutí na internete, ve-
rejné v˘berové konania na miesta sudcov a
predsedov súdov, obmedzenie ‰ikanovania
sudcov ãi zru‰enie odmien sudcom. Tieto
opatrenia budú prv˘mi, ktoré sa bude snaÏiÈ
presadiÈ prvá dáma justície. „Je nevyhnutné
zastaviÈ rozmáhajúcu sa vnútornú korupciu a
rozdeºovanie financií a voºn˘ch miest sudcov
súdom na základe nejasn˘ch pravidiel.“ Zme-
ny rozdelila do troch kategórií – t˘kajú sa
otvorenia justície verejnej kontroly, odstráne-
nia moÏnosti vnútornej korupcie a ovplyvÀo-
vania sudcov a posilnenia nezávislosti súd-
nictva, aby bolo garantované nestranné roz-
hodovanie sudcov pri jednotliv˘ch sporoch.
Prekopanie justície. Ministerka spravod-
livosti Lucia ÎitÀanská predstavila balík zá-
konov, ktoré by mali zv˘‰iÈ verejnú kontrolu
súdnictva. Mali by tieÏ obmedziÈ vplyv pred-
sedu Najvy‰‰ieho súdu ·tefana Harabina.
Podºa ministerky je potrebné nastaviÈ pra-
vidlá tak, aby neposkytovali priestor na zastra-
‰ovanie, rodinkárstvo a korupciu. ÎitÀanská
priznala, Ïe oãakáva znaãnú diskusiu. Jej po-
zícia je o to komplikovanej‰ia, Ïe prekopáva
pravidlá, ktoré v roku 2000 priniesla pravica
v osobe ministra spravodlivosti Jána âarno-
gurského (KDH).
„V systéme sa ukázali urãité nedostatky,“
pripustila. „Namiesto toho, aby boli problé-
mové miesta odstránené, prispôsobovali sa zá-
ujmom skupiny pochybn˘ch ºudí, ktorá tie-
to medzery vyuÏívala vo svoj vlastn˘ pro-
spech.“
·tefan Harabin. Ak by posledné roky pla-
tili paragrafy, ktoré tento t˘ÏdeÀ navrhlo mi-
nisterstvo spravodlivosti, ·tefan Harabin by
v pre neho lep‰om prípade ãelil iba discipli-
nárnemu stíhaniu. V hor‰om by mu hrozilo
nielen vyzleãenie z talára, ale moÏno aj vä-
zenie. Návrhy noviel sudcovsk˘ch zákonov,
ktoré zverejnilo ministerstvo spravodlivosti,
ale majú platiÈ aÏ od 1. januára budúceho
roka. Ak ich vláda a parlament prijmú v na-
vrhovanej podobe, ‰éf Najvy‰‰ieho súdu SR
stratí po tomto dátume veºkú ãasÈ vplyvu nad
sudcami. Naopak siln˘ vplyv nad nimi bude
maÈ naìalej ministerstvo spravodlivosti. Po-
istkou pred zneuÏívaním moci, ãi uÏ zo stra-
ny sudcov alebo politikov, má byÈ otvorenie
justície verejnej kontrole – vo v˘berov˘ch ko-
misiách na sudcov majú sedieÈ aj neprávni-
ci. Rozsudky majú putovaÈ na internet do de-
siatich dní od ich právoplatnosti.
ZSOLT SIMON
MINISTER PÔDOHOSPODÁRSTVA,
ÎIVOTNÉHO PROSTREDIA
A REGIONÁLNEHO ROZVOJA
Dátum a miesto narodenia: 26.augusta 1970
Rimavská Sobota
Vzdelanie:
1988 – 1993 Vysoká ‰kola zemûdûlská v Brne – Fakulta
prevádzkovo ekonomická
Profesionálna kariéra:
1993 – 1994 súkromne hospodáriaci roºník na v˘mere
1 300 ha PP
1995 zakladateº, konateº AGROTRADE, spol. s r.o.
Politická ãinnosÈ:
1999 – expert pre poºnohospodárstvo v Strane maìarskej
koalície
2002 – 2006 – minister pôdohospodárstva Slovenskej
republiky
2006 – 2010 poslanec NR SR (SMK-MKP)
2009 – odchod z SMK, spoluzakladateº strany Most-Híd,
podpredseda
Z programového vyhlásenia vlády:
Vláda SR si uvedomuje, Ïe 86 % územia
Slovenska je vidieckeho charakteru, preto
bude klásÈ veºk˘ dôraz na vidiecku a regio-
nálnu politiku v snahe udrÏaÈ osídlenie a zv˘-
17
V L Á D A S R
‰iÈ Ïivotnú úroveÀ obyvateºov vo vidieckych
regiónoch. Rie‰enia vlády SR budú vychádzaÈ
zo spoloãného a vzájomného pôsobenia via-
cer˘ch faktorov tak, aby úãinne vyuÏili pro-
dukãnú schopnosÈ vidieka s ohºadom na di-
verzifikáciu poºnohospodárskych ãinností,
rozvoj regiónov a rozvoj agroturistiky. Pri
rozvoji vidieka a regiónov vláda SR bude
klásÈ dôraz na zníÏenie regionálnych rozdie-
lov.
Vláda SR vytvorí podmienky na rozvoj
rastlinnej a Ïivoãí‰nej v˘roby tak, aby sa
plne vyuÏil ich ekonomick˘ potenciál. Prime-
ranú pozornosÈ bude venovaÈ aj oblastiam,
ako sú vãelárstvo, rybné hospodárstvo, poºov-
níctvo.
Vláda SR prispôsobí legislatívu pre pria-
my predaj farmárskych v˘robkov podmien-
kam v in˘ch ãlensk˘ch ‰tátoch EÚ, a to roz-
‰írením na v‰etky druhy farmárskych v˘rob-
kov a zmiernením kritérií na ich v˘robu a
priamy predaj pri súãasnom zachovaní ich
zdravotnej bezchybnosti. Vláda SR podporí
v˘robu a predaj regionálnych potravinár-
skych ‰pecialít, ako aj udrÏanie a rozvoj re-
gionálnych ‰pecifík.
V oblasti poºnohospodárskej a potravinár-
skej v˘roby bude vláda SR podporovaÈ ma-
ximálnu mieru finalizácie v˘roby, a t˘m aj
tvorbu vy‰‰ej pridanej hodnoty. Bude sa za-
sadzovaÈ za podporu a rozvoj ekologického
poºnohospodárstva.
Vláda SR bude klásÈ dôraz na vyuÏitie v˘-
robn˘ch kapacít vidieka nielen na produkciu
potravín, ale aj na podporu v˘roby obnoviteº-
n˘ch zdrojov energií (biomasa, dendromasa
atì.).
Vláda SR zru‰í zbytoãne prísne predpisy a
kvóty obmedzujúce farmárov a potravinárov
tak európske, ako aj idúce nad rámec legisla-
tívy EÚ a vyrovná rozsah kontroly domácich
potravín s rozsahom kontroly dováÏan˘ch
potravín.
Vláda SR posilní vlastnícke práva k pôde.
Uskutoãní systematickú zmenu rie‰enia re‰-
titúcií. Náhradn˘ pozemok bude moÏn˘ zís-
kaÈ len v katastri, kde pôvodn˘ nárok vznikol,
a v ostatn˘ch prípadoch sa uskutoãní finanã-
né vyrovnanie.
Na les sa vláda SR bude pozeraÈ ako na in-
tegrálnu súãasÈ vidieckeho prostredia, kde je
potrebné hospodáriÈ podºa zásad trvalo udrÏa-
teºného rozvoja tak, aby pre obãanov zabez-
peãoval moÏnosÈ na aktívnu rekreáciu. V tej-
to súvislosti zru‰í obmedzenia vjazdu cyklis-
tov na lesné cesty.
Z povolebn˘ch vystúpení a postojov:
Zdanenie vína. Vy‰‰ie spotrebné dane z ci-
gariet ãi alkoholu koalícia schválila, pri zda-
není vína v‰ak váha. Proti novej spotrebnej
dani je najmä minister pôdohospodárstva
Zsolt Simon (Most) a kritizujú ju aj vinári.
Spotrebná daÀ z vína je pritom jedn˘m z po-
sledn˘ch bodov pri spotrebn˘ch daniach, na
ktor˘ch sa strany vládnej koalície na posled-
nom rokovaní zasekli. âi nakoniec vinári
budú zaÈaÏení spotrebnou daÀou rovnako ako
v˘robcovia cigariet a tvrdého alkoholu, zatiaº
nie je isté. Predstavitelia Mostu odmietajú za-
viesÈ novú spotrebnú daÀ z tichého vína. ·tát
doteraz zdaÀuje len spotrebu ‰umivého vína.
Poplatky za pozemky. Minister pôdohos-
podárstva Zsolt Simon chce zru‰iÈ poplatky
18
za vyberanie pozemkov z poºnohospodárskej
pôdy, ktoré zaviedla minulá vláda. Tvrdí, Ïe
diskriminujú vlastníkov kvalitnej pôdy a slú-
Ïia ‰pekulantom a skorumpovan˘m úradní-
kom. Pôdu chce chrániÈ novelizáciou staveb-
ného zákona a zákona o územnom plánova-
ní. práve poplatky tvorili priestor pre korup-
ciou. Investori vraj vynímajú pôdu buì cez
obce, ktoré majú moÏnosÈ v˘nimiek alebo sa
snaÏia preklasifikovaÈ pôdu z kvalitnej na ne-
kvalitnú, aby zaplatili niωí poplatok. „Veì
keì len preklasifikujú prvotriednu pôdu do 4.
triedy, tak namiesto 15 eur za meter ‰tvorco-
v˘ zaplatia 6 eur.“
Vy‰‰ia DPH. „MôÏeme ísÈ cestou rie‰enia
remeselníkov, Ïivnostníkov, budeme „nasie-
raÈ ºudí', ale reálny v˘ber peÀazí pre rozpoãet
bude minimálny. Alebo je ãestnej‰ie sa posta-
viÈ a povedaÈ, Ïe daÀ za vládnutie Roberta Fica
je zv˘‰iÈ DPH o percento. S ãasov˘m ohrani-
ãením. Aby kaÏd˘ vedel, Ïe toto musí zapla-
tiÈ preto, Ïe tu vládol Fico. DPH by dnes bola
ãistej‰ím a transparentnej‰ím rie‰ením. My-
slím, Ïe jedno percento by nám pomohlo a
bolo by to lep‰ie ako ãiastoãné rie‰enia – ako
zavádzanie nov˘ch daní ãi odvodov. Nemali
by sme ísÈ cestou: povedzme si, ão sme e‰te
nezdanili a zdaÀme to.“
Vy‰‰ia DPH a ceny potravín. „Je evident-
né, Ïe reÈazce majú vysok˘ príjem a aj zisk.
Zoberme si cenu chleba. V roku 2005 sa vy-
‰plhala na dne‰nú úroveÀ a odvtedy sa veºmi
nezmenila. Ale cena obilia v roku 2005 bola
200 eur a minul˘ rok 100 eur. Kam zmizla ob-
chodná marÏa? V potravinách by sa 20 aÏ 30-
percentné zdraÏenie nemalo prejaviÈ. Zv˘‰e-
nie DPH o percento si dokáÏu obchodníci
vykryÈ z marÏe. TakÏe nevidím priestor na
zvy‰ovanie cien potravín.“
Kauza emisie. „Predstava Interblue Group
Europe, Ïe sú nástupcovia Interblue Group, je
nadsadená a nereálna. Aby záväzok pre‰iel na
niekoho iného, treba súhlas oboch strán. Slo-
vensko s t˘m v‰ak nesúhlasilo. Pôvodná ga-
ráÏová firma teda skonãila bez právoplatné-
ho nástupcu. Nikde nie je oficiálna zmienka,
Ïe majú nástupníctvo. Potom by bolo moÏné
vymáhaÈ od nich sumu, ktorú nám dlÏia. Slo-
vensko tak pri‰lo nielen o polovicu sumy, o
ktorú lacnej‰ie predalo emisie, ale aj o 15 mi-
liónov eur za zelené schémy. PokraãovaÈ v
zmluve by bola nesmierna hlúposÈ. Niet po-
ch˘b, Ïe pri obchode do‰lo k pochybeniu a
zneuÏitiu. Konajú orgány ãinné v trestnom ko-
naní a budem rád, keì oznaãia konkrétneho
vinníka.“
IVAN UHLIARIK
MINISTER ZDRAVOTNÍCTVA
Dátum a miesto narodenia: 3. júna 1968 v Námestove
Vzdelanie:
1993 Lekárska fakulta Karlovej univerzity v Prahe
Profesionálna kariéra:
1993 – Nemocnica s poliklinikou v Skalici,
1996 – 2003 marketingov˘ manaÏér vo firme Pfizer Inc.,
2004 – 2005 riaditeº divízie v Sanofi Aventis
2005 – 2006 riaditeº spoloãnosti Bristol Myers Squibb pre SR
2006 – 2009 generálny riaditeº pre âR a SR vo firme Ozone
Laboratories
2009 – riaditeº pre stratégiu a marketing NsP Skalica
Z programového vyhlásenia vlády:
Systém zdravotnej starostlivosti musí za-
bezpeãiÈ dostupnosÈ opodstatnenej zdravot-
nej starostlivosti v adekvátnej kvalite za ão
najniωiu cenu. ZáÈaÏ financovania zdravot-
níctva – aj vo forme individuálnych platieb –
by mala byÈ rozloÏená spravodlivo. NemôÏe
obmedziÈ dostupnosÈ opodstatnenej starostli-
vosti ãi v˘znamne zhor‰iÈ finanãnú situáciu
sociálne ohrozen˘ch pacientov. Na druhej
strane by mala prispievaÈ k efektívnemu vy-
uÏívaniu starostlivosti platenej z povinného
zdravotného poistenia. Zdravotníctvo má byÈ
financované udrÏateºne, bez zadlÏovania s ne-
gatívnymi následkami pre ìal‰í rozvoj.
Vláda SR posilní prevenciu a motiváciu k
nej vrátane podpory a financovania existujú-
cich celonárodn˘ch programov, ako sú Národ-
n˘ program prevencie ochorení srdca a ciev,
Národn˘ program du‰evného zdravia, Ná-
rodn˘ program starostlivosti o deti a dorast,
a vytvorí ìal‰ie, najmä so zameraním na se-
niorov a onkologick˘ch pacientov, bez náro-
ku na dodatoãné rozpoãtové zdroje.
Vláda SR zavedie bonus pre dospel˘ch
obyvateºov, ktorí nevyãerpali zdravotnú sta-
rostlivosÈ v danom roku. Vláda SR stanoví
jednotné podmienky poskytnutia bonusu tak,
aby sa predi‰lo selekcii pacientov zdravotn˘-
mi poisÈovÀami.
Vláda SR zv˘‰i dostupnosÈ liekov pre oby-
vateºov vrátane nízkopríjmov˘ch skupín. Zá-
roveÀ vláda SR zavedie v liekovej politike
tak˘ systém úhrad, aby sa minimalizoval rast
v˘davkov na lieky. Vláda SR zavedie predpi-
sovanie liekov na úrovni úãinnej látky a pod-
porí ìal‰ie mechanizmy financovania pre fi-
nanãne nároãnú lieãbu.
Vláda SR zru‰í povinnosÈ vystavovania
odporúãacích lístkov k ‰pecialistom. So zre-
teºom na bezpeãnosÈ pacienta bude odosiela-
nie pacientov lekárom v‰eobecnej starostli-
vosti lekárovi do ‰pecializovanej ambulant-
nej starostlivosti alebo do ústavnej starostli-
vosti zdôvodnené v dokumentácii stanovenou
formou.
Vláda SR prehodnotí a re‰trukturalizuje
minimálnu sieÈ poskytovateºov zdravotnej
starostlivosti s dôrazom na zrovnoprávnenie
postavenia v‰etk˘ch poskytovateºov bez ohºa-
du na vlastníka a právnu formu.
Vláda SR uskutoãní transformáciu nemoc-
V L Á D A S R
níc na obchodné spoloãnosti a umoÏní trans-
formáciu aj neziskov˘m organizáciám v zá-
ujme zv˘‰enia transparentnosti podnikania v
poskytovaní zdravotníckych sluÏieb.
Z povolebn˘ch vystúpení a postojov:
Nové lekárne. Nov˘ minister zdravotníct-
va Ivan Uhliarik navrhne sprísniÈ podmienky
na otváranie nov˘ch lekární. Podºa neho je ich
na Slovensku príli‰ veºa. Ako ìalej poukázal,
v âesku je na 10 miliónov obyvateºov do
2 000 lekární. U nás je to pri poloviãnom poã-
te obyvateºov okolo 2 400. Konkrétne obme-
dzenia vzniku nov˘ch lekární e‰te podºa mi-
nistra dohodnuté nie sú. V Európe je v‰ak
podºa neho beÏné, aby sa tak dialo na zákla-
de poãtu obyvateºov v urãitom regióne. Mi-
nister chce zmeny presadiÈ ão najskôr. „Dú-
fajme, Ïe sa nám to podarí budúci rok.“
V˘menné lístky. K lekárovi-‰pecialistovi
budeme môcÈ ísÈ od roku 2011 aj bez v˘-
menného lístka. Na tlaãovej besede to potvrdil
nov˘ minister zdravotníctva Ivan Uhliarik s
t˘m, Ïe vláda zru‰í povinnosÈ ich vystavova-
nia. Pacienti tak budú maÈ moÏnosÈ ísÈ k ‰pe-
cialistovi priamo, a to bez akéhokoºvek po-
platku, alebo tak ako doteraz, najprv nav‰tí-
viÈ svojho v‰eobecného lekára. Podºa nové-
ho ministra to pritom nespôsobí Ïiadne pro-
blémy. „Ja si osobne myslím, Ïe aj tak väã-
‰ina pacientov pôjde cez svojho v‰eobecné-
ho lekára, ku ktorému má najväã‰iu dôveru.“
Fúzia ‰tátnych poisÈovní. Minister zdra-
votníctva Ivan Uhliarik netají pochybnosti
nad úãelnosÈou a efektívnosÈou zlúãenia
dvoch ‰tátnych poisÈovní, V‰ZP a SZP, ktoré
sa spojili od 1. januára 2010, priãom tento
proces má skonãiÈ v budúcom roku. Zlúãenie
podºa ministra neprinieslo v˘razn˘ úsporn˘
efekt, prioritou pre neho je oddlÏenie V‰ZP,
ktorej staré predstavenstvo chce I. Uhliarik
odvolaÈ, aby najväã‰iu poisÈovÀu riadil kva-
litn˘ odborn˘ manaÏment. „Zlúãenie V‰eo-
becnej a Spoloãnej zdravotnej poisÈovne ne-
prinieslo také úspory, ako by sme chceli, ne-
bolo to zvládnuté a budeme na tom intenzív-
ne robiÈ.“
SieÈ nemocníc. Minister zdravotníctva Ivan
Uhliarik prehodnotí nemocniãn˘ systém, tak-
zvanú minimálnu sieÈ poskytovateºov zdravot-
nej starostlivosti. V súãasnej podobe je ten-
to systém neefektívny a zaÈaÏuje ‰tátnu zdra-
votnú poisÈovÀu. „Systém, ako dnes funguje,
je nev˘hodn˘ pre ‰tátnu poisÈovÀu. Je moÏ-
no v˘hodn˘ pre danú nemocnicu, Ïe vie, Ïe
má zaruãen˘ obrat. Chceme zru‰iÈ tento sys-
tém minimálnej siete, prehodnotiÈ ho, prehod-
notiÈ na základe kvality nemocníc, potom
nech sa rozhodne aj ‰tátna poisÈovÀa.
Bezplatné sluÏby. Minister zdravotníctva
chystá zmeny. ·tát nám bude z verejného
zdravotného poistenia hradiÈ o‰etrenia, ktoré
budú uvedené v základnom zdravotnom ba-
líãku. Za nad‰tandard si budeme musieÈ pri-
platiÈ. Rozsah bezplatn˘ch sluÏieb by sa v‰ak
radikálne zúÏiÈ nemal. Minister pripravuje
zoznam zdravotníckych úkonov, ktoré budú
hradené z verejného poistenia. „Na základe
ústavy Slovenskej republiky máme nárok na
zdravotnú starostlivosÈ, ale nikde nie je pove-
dané, v akom rozsahu a do kedy. A presne toto
chceme vyrie‰iÈ návrhom ‰tandardu a defino-
vaním nad‰tandardu.“
DANIEL KRAJCER
MINISTER KULTÚRY A CESTOVNÉHO
RUCHU
Dátum narodenia: 19. septembra 1969
Vzdelanie:
1991 – 1993 Univerzita Komenského, Bratislava,
odbor: knihoveda, informatika a anglick˘ jazyk
2003 – 2009 Právnická fakulta Univerzity Komenského, BA
Profesionálna kariéra:
1994 – 1996 redaktor, moderátor Slovensk˘ rozhlas
1996 – 2006 redaktor, moderátor TV Markíza
2006 – 2010 ãlen top manaÏmentu, moderátor TV JOJ
Z programového vyhlásenia vlády:
Vláda SR bude presadzovaÈ modernú,
transparentnú a ‰truktúrovanú kultúrnu poli-
tiku, nadviaÏe na v‰etky pozitívne princípy
vybudované v predchádzajúcich obdobiach,
podporí optimálne vzÈahy medzi kultúrou a
ostatn˘mi oblasÈami, bude vytváraÈ adekvát-
nu kultúrnu klímu zaloÏenú na slobode, otvo-
renosti, tolerancii a kreativite, bude podporo-
vaÈ tvorbu, vznik nov˘ch hodnôt a diel, ako
aj kultúrne hodnoty minulosti, prehlbovaÈ
medzinárodné väzby a spoluprácu v zmysle
kultúrnej rozmanitosti a pluralizmu.
Hlavn˘m cieºom vlády SR je zefektívnenie
a roz‰írenie systému viaczdrojového financo-
vania kultúry s cieºom dosiahnuÈ súãinnosÈ
medzi verejn˘mi financiami a in˘mi zdrojmi.
Vláda SR vytvorí podmienky na efektívnej-
‰ie vyuÏitie finanãn˘ch prostriedkov pre ob-
lasÈ kultúry prostredníctvom ‰trukturálnych
fondov a komunitárnych programov EÚ. Do
operaãn˘ch programov po roku 2013 zapra-
cuje viac priorít pre kultúru (obnova kultúr-
neho dediãstva, rekon‰trukcie a vybudovanie
nov˘ch kultúrnych infra‰truktúr, podpora
vzdelávania a odbornej prípravy v rámci kul-
túrneho sektora, podpora partnerstiev medzi
kultúrnym sektorom a ostatn˘mi odvetviami).
Vláda SR posilní právnu subjektivitu ná-
rodn˘ch kultúrnych in‰titúcií, zv˘‰i ich auto-
nómnosÈ a odbornú nezávislosÈ od politiky.
Vláda SR vytvorí podmienky na úãinnú a
transparentnú podporu ne‰tátnej kultúry re-
‰trukturalizáciou dotaãného systému MK SR.
Vláda SR zabezpeãí ochranu a rozvoj ‰tát-
neho jazyka a bude dbaÈ o posilnenie posta-
venia ‰tátneho jazyka ako nástroja komuni-
kácie a integrácie spoloãnosti v súlade so zá-
sadami nediskriminácie, aby sa zabezpeãili
práva príslu‰níkov národnostn˘ch men‰ín na
úrovni roku 2006. Odstráni nezmyselné re-
‰trikcie a obmedzenia v zákonoch t˘kajú-
cich sa národnostn˘ch men‰ín.
Vláda SR zru‰í koncesionárske poplatky a
vytvorí nov˘ legislatívny rámec financovania,
organizácie a fungovania verejnoprávnych
médií s cieºom zv˘‰iÈ efektivitu ich ãinnosti
a posilniÈ ich verejnoprávny charakter. Bude
komplexne rie‰iÈ jednotn˘ systém oznaão-
vania televíznych programov s dôrazom na
ºudskú dôstojnosÈ a ochranu malolet˘ch.
Vláda SR prehodnotí uplatÀovanie tlaão-
vého zákona a vykoná potrebné legislatívne
zmeny, najmä zru‰enie práva na odpoveì,
najmä verejného ãiniteºa. Vláda SR transfor-
muje Tlaãovú agentúru SR.
Z povolebn˘ch vystúpení a postojov:
Digitalizácia kultúrneho dediãstva. Pro-
jekt digitalizácie kultúrneho dediãstva je v kri-
tickom stave. Otázne je aj ãerpanie finanã-
n˘ch prostriedkov zo zdrojov Európskej únie
pre túto oblasÈ. „Cel˘ tento proces nie je do-
statoãne rozbehnut˘ a dokonca mám isté in-
formácie, Ïe môÏe by ohrozené celé ãerpanie
t˘m, Ïe sa neurobili konkrétne kroky smerom
k vypracovaniu v˘ziev a projektov, ale rie‰i-
lo sa to, aby mali nejaké súkromné firmy vy-
tvorené veºmi exkluzívne postavenie.“
Mediálny komplex. My‰lienku realizácie
mediálneho komplexu povaÏuje minister kul-
túry a cestovného ruchu Daniel Krajcer za ab-
solútne legitímnu. Poukázal pritom na tech-
nick˘ stav budov Slovenskej televízie a Slo-
venského rozhlasu. Priestory oboch in‰titúcií
nie sú v „Je otázkou, preão by sa takto neefek-
tívne mali vynakladaÈ finanãné prostriedky
len na zachovanie súãasn˘ch sãasti nevyho-
vujúcich priestorov, a nie na rozvoj. Z tohto
pohºadu je táto úvaha absolútne legitímna.“
Ide podºa neho o jednu z alternatív, ako rie-
‰iÈ zúfal˘ priestorov˘ stav televízie, ale aj lep-
‰iu efektivitu rozhlasu.
Koncesionárske poplatky. Ministerstvo
kultúry vyzvalo ºudí a firmy, aby neprestáva-
li platiÈ takzvané koncesionárske poplatky
pre Slovenskú televíziu a Slovensk˘ rozhlas.
Minister Daniel Krajcer tak urobil po tom, ão
viaceré médiá informovali, Ïe v˘ber povin-
ne platen˘ch príspevkov pre verejnoprávne
médiá v˘razne klesol v dôsledku diskusií o
zru‰ení koncesionárskych poplatkov. Úhrady
sú hlavn˘m zdrojom financovania oboch mé-
dií. „Zákon o úhradách za sluÏby STV a Slo-
vensk˘ rozhlas stále platí a kaÏd˘ si musí plniÈ
povinnosti vypl˘vajúce z tohto zákona,“ vy-
hlásil Krajcer. Zru‰enie platieb je podºa neho
plánované od januára 2012.
Financovanie cirkví. Minister kultúry a
cestovného ruchu Daniel Krajcer vzorne plní
vládny program a diskusiu o financovaní cirk-
ví sa mu v súlade s ním podarilo rozprúdiÈ. Bez
celospoloãenskej diskusie totiÏ nechce v tej-
to oblasti niã meniÈ. Model 18+1% Diskusiu
Krajcer otvoril v rozhovore pre rakúsku agen-
túru Kathpress, keì povedal, Ïe odvádzanie
dane z príjmu fyzick˘ch osôb by sa mohlo
zmeniÈ na model 18 + 1. Jedno percento z dane
by mohol kaÏd˘ z nás úãelovo viazaÈ na pod-
poru cirkví a duchovn˘ch spoloãenstiev. Rov-
nako je dnes moÏné venovaÈ dve percentá
dane mimovládnym organizáciám.
19
Î I V O T N É P R O S T R E D I E

Slovensk˘ vodohospodársky podnik (SVP), ‰. p., Banská ·tiavnica spravuje prostredníctvom svojich ‰tyroch
od‰tepn˘ch závodov (Bratislava, Pie‰Èany, Banská Bystrica a Ko‰ice) vy‰e 32-tisíc km vodn˘ch tokov, 287 vodn˘ch
nádrÏí, tisíce kilometrov hrádzí a odvodÀovacích kanálov, desiatky ãerpacích staníc vnútorn˘ch vôd ako aj mnoÏstvo
vodohospodárskych objektov, ktoré sú majetkom ‰tátu. Je jedn˘m z rozhodujúcich realizátorov protipovodÀov˘ch
opatrení na celom Slovensku, no meniace sa prírodné prostredie, spôsobené globálnym otepºovaním, ale aj necitliv˘mi
zásahmi do prírody bude musieÈ aj v podmienkach Slovenského vodohospodárskeho podniku zmeniÈ filozofiu pohºadu
na celkov˘ komplexn˘ systém protipovodÀovej ochrany. Nad uplynul˘m obdobím,
ale aj úlohami, ktoré ãakajú Slovensk˘ vodohospodársky podnik sa dnes zam˘‰ºa
Ing. Daniel KVOCERA, poveren˘ v˘konom funkcie generálneho riaditeºa SVP.

Rozhodujúcou bude spolupráca

v‰etk˘ch zloÏiek v povodí
Postup sanaãn˘ch prác na pravom brehu Ondavy si prezrel generálny riaditeº SVP Ing. Daniel Kvocera – prv˘ sprava.
Prv˘ zºava riaditeº od‰tepného závodu SVP Ko‰ice Ing. Ján Tkáã.
PrietrÏe mraãien a obdobia sucha. Dva javy,
ktoré sú ãoraz ãastej‰ím sprievodn˘m znakom
v˘kyvov poãasia v strednej Európe. Príãinou
tohto nebezpeãného trendu je nielen globálne
otepºovanie, ale aj dlhoroãná industriálna ãinnosÈ
ãloveka, ktor˘ uväznil potoky a rieky do upra-
ven˘ch kor˘t, vyrúbal lesy zadrÏiavajúce vodu
a niekdaj‰ie prirodzené zemné plochy vyasfal-
toval a zabetónoval. Krajina postupne zaãala
strácaÈ schopnosÈ zachytávaÈ vodu. DaÏìové
kvapky sa nezachytia tam, kde spadli, ale r˘ch-
lo stekajú do potokov a riek. Pri prívalov˘ch ale-
bo dlhotrvajúcich daÏìoch sa voda rúti zregulo-
van˘m korytom a povodÀová vlna udrie plnou
silou tam, kde je to najbolestivej‰ie. Do ulíc a
miest, do domov a budov, kde niãí materiálne
hodnoty a zav‰e aj ºudské Ïivoty.
·kody vyvolané povodÀami sú teda spoloã-
n˘m dôsledkom dvoch rozdielnych vplyvov.
Vplyvu prírodn˘ch podmienok a aktivít ãlove-
ka v povodí. Hrádze a ìal‰ie protipovodÀové za-
riadenia nemôÏu poskytnúÈ a garantovaÈ absolút-
nu ochranu pred povodÀami. Je v‰ak veºmi dô-
leÏité zniÏovaÈ povodÀové riziká na najniωiu
moÏnú mieru.
Ako teda moÏno v súãasnosti hodnotiÈ stav
protipovodÀovej ochrany na Slovensku? V od-
povedi na túto otázku nemoÏno samozrejme ne-
zv˘razniÈ industriálne diela, ktoré sa na Slo-
vensku vybudovali v predchádzajúcich desaÈro-
ãiach. Gabãíkovo, Oravská priehrada, Liptovská
Mara a ostatné vodné diela celej váÏskej kaská-
dy, ìalej Zemplínska ‰írava, Doma‰a a ìal‰ie.
Hoci i‰lo o investiãne mimoriadne nákladné
diela, ich osoh z hºadiska protipovodÀovej ochra-
ny, vyuÏívania hydroenergetického potenciálu,
ako aj zlep‰ovania prietokov v ãase sucha je ne-
nahraditeºn˘. PovodÀové problémy v‰ak pre-
trvávajú v povodí rieky Moravy, na Kysuciach,
na hornom i dolnom toku Ipºa, no najmä na v˘-
chodnom Slovensku. Tohtoroãné povodne v‰ak
jednoznaãne ukázali, Ïe pred vodn˘m Ïivlom ne-
musia byÈ uchránené ani tie oblasti, kde sa po-
vodeÀ doteraz vôbec nepredpokladala. Av‰ak
rozvodnená Handlovka v Handlovej, Nitra v
Prievidzi, Lehotsk˘ potok v Janovej Lehote,
ªubick˘ potok v KeÏmarku alebo Jakubianka v
Novej ªubovni postavili tohto roku v‰etky do-
teraj‰ie povodÀové prognózy doslova naruby.
Vláda SR na svojom rokovaní 14. júla 2010
uloÏila ministrovi pôdohospodárstva, Ïivotného
prostredia a regionálneho rozvoja SR pripraviÈ
anal˘zu stavu protipovodÀovej ochrany na úze-
mí SR vrátane stavu realizácie povodÀového
varovného a predpovedného systému a do 31.
decembra 2010 ju predloÏiÈ na rokovanie vlády.
Slovensk˘ vodohospodársky podnik sa samo-
zrejme bude v˘raznou mierou podieºaÈ na spra-
covaní tohto materiálu, ktor˘ bude obsahovaÈ
nielen anal˘zu súãasného stavu, ale musí vyt˘-
ãiÈ aj úlohy v oblasti ochrany pred povodÀami
aÏ do konca roku 2015, keì podºa zákona ã.
7/2010 Z.z. o ochrane pred povodÀami nadobud-
nú úãinnosÈ plány manaÏmentu povodÀov˘ch ri-
zík.
V súvislosti s prípravou tohto dokumentu je
ale potrebné pripomenúÈ aj plnenie, resp. neplne-
nie predchádzajúceho 10-roãného protipovodÀo-
vého programu.
Pred vy‰e desiatimi rokmi, 19. januára 2000,
bol vládnym uznesením ã. 31/2000 prijat˘ „Pro-
gram protipovodÀovej ochrany SR do roku
2010“. Na základe tohto uznesenia, ktoré Vlá-
da SR revidovala e‰te 15. januára 2003, sa na
realizáciu celého „Programu protipovodÀovej
ochrany v SR do roku 2010“ malo vynaloÏiÈ viac
ako 20,766 mld. Sk (689,305 mil. eur), z ãoho
mal na investiãnú ãinnosÈ pouÏiÈ najviac (18,415
mld. Sk /611,267 mil. eur) práve Slovensk˘ vo-
dohospodársky podnik.
Program predstavoval syntézu aktivít v‰et-
k˘ch orgánov v povodiach, ktoré majú na sta-
rosti ochranu pred povodÀami a preventívne
opatrenia na vodn˘ch tokoch.
Vláda SR svojím uznesením ã. 990 zo 17.
októbra 2001 uloÏila ministrom pôdohospodár-
stva, vnútra a Ïivotného prostredia aktualizovaÈ
ãasov˘ harmonogram Programu protipovodÀo-
vej ochrany a ministerke financií pri zostavova-
ní ‰tátnych rozpoãtov v jednotliv˘ch rokoch zo-
hºadniÈ aj potrebu finanãn˘ch prostriedkov na
realizáciu tohto programu. Napriek v‰etk˘m
uzneseniam a záväzkom v‰ak Slovensk˘ vodo-
hospodársky podnik získal za 10 rokov na inves-
Rozvodnená Îitava poãas májov˘ch a júnov˘ch povodní
vystúpila aÏ po okná domov.

20
Î I V O T N É P R O S T R E D I E
tície protipovodÀovej ochrany len 5 310 376 tis.
Sk (176 272 tis. eur). Celkov˘ deficit Slovenské-
ho vodohospodárskeho podniku voãi Progra-
mu protipovodÀovej ochrany na vodn˘ch to-
koch, vodn˘ch stavbách a povodiach v jeho
správe predstavuje 13 104 642 tis. Sk (434 994
tis. eur) z celkovej plánovanej sumy 18 415 018
tis. Sk (611 267 tis. eur).
V prvej polovici uplynulého 10-roãného ob-
dobia, teda v rokoch 1999 – 2005 sa Slovensk˘
vodohospodársky podnik zameral na odstráne-
nie následkov povodní z rokov 1997 aÏ 1999 a
realizáciu preventívnych opatrení. V rámci t˘ch-
to prác SVP zrealizoval 68 stavieb a opatrení
protipovodÀového charakteru. Bolo to napríklad
zv˘‰enie protipovodÀovej ochrany na rieke Mo-
rave, rekon‰trukcia vodohospodárskych stavieb
a objektov na v˘chodoslovenskej níÏine, proti-
povodÀové opatrenia v mestách a obciach na to-
koch Myjava, Chvojnica, Horná Kysuca, Raj-
ãianka, Varínka, Horná Bebrava, Doln˘ Ipeº,
Hron v Brezne, Zolná, PodluÏianka, Svinka,
stredn˘ Hornád, horná Torysa atì. Z humanitár-
nej finanãnej pomoci ‰vajãiarskej vlády, ktorú
vo v˘‰ke 4 mil. ‰vajãiarskych frankov poskytli
Slovenskej republike po povodniach v roku
2002, sa vykonali ìal‰ie protipovodÀové opat-
renia v obciach Brezno, ªubietová, Lehota pod
Vtáãnikom, Pre‰ov (oprava hate a rieãneho ko-
ryta), Suãany, Friãka a Vy‰n˘ TvaroÏec.
Potok Handlovka zmenil ulicu na rozvodnenú rieku, ktorá z
cesty vytrhávala asfalt.
Za jednu z najv˘znamnej‰ích protipovodÀo-
v˘ch investícií uplynulého obdobia v‰ak moÏ-
no povaÏovaÈ realizáciu projektu protipovodÀo-
vej ochrany Bratislavy, ktorú Slovensk˘ vodo-
hospodársky podnik ukonãil v tomto roku cel-
kov˘m nákladom 31 238 tis. eur (941 076 tis.
Sk).
Slovensk˘ vodohospodársky podnik, ‰. p.,
ako správca tokov v rámci celej Slovenskej re-
publiky, na protipovodÀové projekty vyuÏíva
uÏ od vstupu Slovenskej republiky do Európskej
únie i prostriedky Európskeho fondu regionál-
neho rozvoja, ako aj Kohézneho fondu. V rám-
ci skráteného programového obdobia 2004 –
2006 SVP zrealizoval 22 tak˘chto projektov v
celkovej hodnote okolo 88 344 tis. eur (2 661
451 tis. Sk). Na tieto projekty nadviazal podnik
v programovom období 2007 – 2013 v rámci
Operaãného programu Îivotné prostredie pri-
ãom doposiaº v rámci prvej a druhej v˘zvy
uplatnil 21 projektov v celkovej hodnote opráv-
nen˘ch v˘davkov 33 199 887 eur (1 000 179 796
Sk). Ide o nasledujúce investiãné projekty: do-
tesnenie podloÏia nábreÏného múra Moravy v
Suchohrade, ochranné opatrenia na potoku Pol-
tárica v Poltári, úprava Ipºa v Kalinove, úprava
potoka Jasenica v Banskom Studenci, stabilizá-
cia koryta Studeného potoka v obci Oravsk˘
Biely Potok, protipovodÀové opatrenia na ºavom
a pravom brehu rieky Nitry, rekon‰trukcia tech-
nologick˘ch zariadení vodného diela RuÏín, pro-
tipovodÀová ochrana a regulácia rieky Poprad,
úprava P‰urnovického potoka v P‰urnoviciach,
rekon‰trukcia ãerpacej stanice vnútorn˘ch vôd
v Kopãanoch, utesnenie ºavej ochrannej hrádze
Váhu v úseku Kolárovo – Komoãa, úprava toku
Oravice, stabilizácia ºavej ochrannej hrádze vod-
ného diela Kráºová, usmernenie povodÀov˘ch
prietokov a eliminácia usadzovania sedimentov
v zdrÏi VS Kozmálovce, úprava odtokov˘ch po-
merov v povodí dobronivského potoka v Dob-
rej Nive, rekon‰trukcia hate Vy‰né Opátske v Ko-
‰iciach a úprava Dolinského potoka v Klukna-
ve. V rámci tretej v˘zvy na predkladanie projek-
tov operaãného programu Îivotné prostredie
plánuje Slovensk˘ vodohospodársky podnik
predloÏiÈ ìal‰ích 21 projektov v celkovej hodno-
te 51 105 tis. eur (1 539 589 tis. Sk).
Z uveden˘ch projektov je zrejmé, Ïe Sloven-
sk˘ vodohospodársky podnik má ‰iroko rozvi-
nut˘ program investiãn˘ch akcií protipovodÀo-
vej ochrany, no limitovan˘ je predov‰etk˘m do-
statkom finanãn˘ch zdrojov.
V ìal‰om období sa podnik pri eliminácii ne-
Ïiaducich dôsledkov povodní bude samozrejme
snaÏiÈ zhodnotiÈ a vyuÏiÈ aj skúsenosti z povod-
ní tohtoroãn˘ch. V tejto súvislosti je v‰ak potreb-
né upozorniÈ na jeden zásadn˘ problém. Správ-
ca tokov a povodí síce na jednej strane zastupu-
je ‰tátne a verejné záujmy v oblasti hydrologic-
kého reÏimu krajiny, ale na strane druhej, nemá
k dispozícii prakticky Ïiadne prostriedky, ktor˘-
mi by mohol ovplyvniÈ konanie jednotliv˘ch
uÏívateºov územia, resp. ich spôsob exploatova-
nia krajiny!
Slovensk˘ vodohospodársky podnik preto za
v˘znamn˘ fakt povaÏuje zriadenie Úradu splno-
mocnenca Vlády SR pre územnú samosprávu, in-
tegrovan˘ manaÏment povodí a krajiny, od kto-
rého oãakávame pomoc predov‰etk˘m v integrá-
cii v‰etk˘ch zloÏiek ovplyvÀujúcich pôdne i hy-
drologické pomery na Slovensku.
Poºnohospodárov a lesníkov ãaká prehodno-
tenie spôsobov obhospodarovania a vyuÏívania
pôdneho fondu a obce a mestá sa budú musieÈ
dokázaÈ vyrovnaÈ so zákazom budovania tech-
nickej infra‰truktúry v inundaãn˘ch územiach pri
vodn˘ch tokoch. TaktieÏ nበSlovensk˘ vodohos-
podársky podnik budú v protipovodÀovej oblas-
ti ãakaÈ nové úlohy. Rieky moÏno regulovaÈ,
hrádze zvy‰ovaÈ, vyrovnávaÈ prietoky, ur˘chºo-
vaÈ odtok, budovaÈ vodné nádrÏe a poldre, mo-
nitorovaÈ a prevádzkovaÈ varovn˘ systém, ale
najdôleÏitej‰ie je pochopiÈ prirodzenosÈ rieky a
nauãiÈ sa s Àou ÏiÈ. Ochrana pred povodÀami ne-
môÏe byÈ obmedzená len na ochranu niekoº-
k˘ch izolovan˘ch úsekov tokov v rámci kompe-
tencií jednotliv˘ch ãiniteºov. Je nevyhnutné pre-
sunúÈ ochranu pred povodÀami k prevencii a
manaÏmentu rizík, pristúpiÈ k povodiu ako k
celku, zaloÏenému na multilaterálnej spoluprá-
ci a interdisciplinárnom plánovaní v celom po-
vodí. V otázkach protipovodÀovej ochrany sa
bude potrebné preorientovaÈ z pasívnej ochrany
pred povodÀami na komplexn˘ manaÏment po-
vodÀov˘ch rizík. Pri ohrození veºk˘mi vodami
bude nevyhnutné zosúladiÈ aktivity na v‰etk˘ch
riadiacich úrovniach. Znamená to zosúladiÈ stra-
tégie územného plánovania s manaÏmentom ri-
zík, redukovaÈ územia ohrozené povodÀami
zväã‰ením prirodzenej retencie najmä v hor-
Kráãajúci bager uvoºÀuje nánosy a po‰kodené kamenné
opevnenie na Lehotskom potoku v Janovej Lehote poãas
augustovej povodne.
n˘ch ãastiach povodí a vyuÏívaÈ ‰truktúrovanú
hydrotechnickú protipovodÀovú ochranu, akou
sú ochranné hrádze, vodohospodárske nádrÏe,
úpravy tokov ãi poldre. Na v‰etk˘ch úrovniach,
od jednotlivcov, susedov, cez obce, regióny, Eu-
rópsku úniu aÏ po celú Európu akceptovaÈ pri-
ncípy humánnej solidarity, zdokonaliÈ predpo-
vedné systémy ohrozenia povodÀami a vãasné-
ho varovania na nadregionálnej i lokálnej úrov-
ni, a taktieÏ zlep‰iÈ technické vybavenie a úro-
veÀ pripravenosti organizácií, zodpovedn˘ch za
protipovodÀovú ochranu.
Aj nበSlovensk˘ vodohospodársky podnik
vlastní mnohé stroje a zariadenia, ktoré sú uÏ za-
starané, technicky málo v˘konné a poruchové.
Ale aj napriek tomu uÏ od májov˘ch a júnov˘ch
povodní pracovníci SVP v plnom nasadení za-
bezpeãujú opravu po‰koden˘ch vodohospodár-
skych stavieb. Robotníci a technici zo strediska
stavebnej v˘roby závodu Dunaj, od‰tepného zá-
vodu SVP Bratislava, budujú pretrhnuté ãasti
hrádze na rieke Ondave, ìal‰í na‰i ºudia z OZ
SVP Pie‰Èany pracujú na odstraÀovaní následkov
povodní v Handlovej, Prievidzi, ale aj v okrese
Îiar nad Hronom atì. Prvoradou úlohou je opra-
viÈ po‰kodené hrádze, brehy vodn˘ch tokov, po-
‰kodené ãerpacie stanice a v‰etky vodohospo-
dárske objekty ‰tátu, za ktoré sme zodpovední.
No pritom uÏ musíme myslieÈ aj na ìal‰ie úlo-
hy, ktoré Slovensk˘ vodohospodársky podnik ãa-
kajú v príprave a podávaní ìal‰ích projektov, me-
dzi ktor˘mi bude aj mimoriadne dôleÏit˘ projekt
„Plán manaÏmentu povodÀového rizika povodí
vodn˘ch tokov Slovenska“. Tento plán má byÈ
podºa nového zákona o ochrane pred povodÀa-
mi ã. 7/2010 Z.z., schválen˘ a zverejnen˘ do 22.
decembra 2015.
V súvislosti s hrozbou povodní a realizáciou
protipovodÀov˘ch opatrení bude v‰ak potrebné
zv˘‰enou mierou pôsobiÈ aj na vedomie obyva-
teºstva, pretoÏe celoplo‰nú ochranu vodn˘ch
zdrojov a územia nie je moÏné zrealizovaÈ inak,
ako systémom vytvorenia stimulaãn˘ch kritérií
pre v‰etk˘ch, ktorí hospodársky vyuÏívajú akú-
koºvek ãasÈ zemského povrchu.
Neveºk˘ potok Jakubianka v Jakubanoch zniãil
aj betónov˘ most.
21
M I N I S T E R S T V O D O P R AV Y,
Na ãele Ministerstva dopravy pô‰t a telekomunikácií SR je po tohtoroãn˘ch voºbách predseda KDH Ján FIGEª.
Pre Parlamentn˘ kuriér poskytol informácie v rozhovore, ktor˘ pripravila redaktorka Anna Komová.
Ministerstvo dopravy stojí
pred mnoÏstvom závaÏn˘ch úloh
V akom stave ste prebrali ministerstvo po
svojom predchodcovi ªubomírovi VáÏnom?
Toto ministerstvo nie je v dobrej kondícii, naj-
mä obchodné spoloãnosti, ktoré patria pod jeho
pôsobnosÈ. ZadlÏenosÈ v slovensk˘ch Ïelezni-
ciach je obrovská a ãaká nás veºa roboty, aby
sme zastavili ìal‰í prepad a konsolidovali Ïelez-
nice. Celkov˘ obraz, najmä v rovinne obstará-
vaní, je zl˘. TransparentnosÈ na tomto minister-
stve bol skôr cudzí pojem. Ale máme uÏ aj prvé
lastoviãky, a to zavedenie povinného verejné-
ho elektronického obstarávania na Ïelezniciach
22
P Ô · T A T E L E K O M U N I K Á C I Í
a prvé dosiahnuté úspory. TaktieÏ sme spustili
v˘stavbu cesty R4 pri Ko‰iciach a urobili dôle-
Ïité rozhodnutia ohºadom cesty R7 pri Bratisla-
ve a prvého balíka PPP.
V programovom vyhlásení vlády SR ste sa v
ãasti Doprava sústredili na rozvoj kvalitnej,
dostupnej a integrovanej dopravnej infra-
‰truktúry. Aké sú va‰e priority v tejto oblas-
ti?
Za priority povaÏujem v˘stavbu diaºnic a r˘-
chlostn˘ch ciest, ale aj opravu 15 aÏ 20 rokov
S R
zanedbávan˘ch ciest I. triedy. TaktieÏ moderni-
záciu Ïelezníc a ich finanãnú konsolidáciu. In-
tenzívne sa chcem venovaÈ aj bratislavskému le-
tisku, ktoré nie je v dobrej kondícii a v˘razne
zaostáva za konkurenciou v Európe.
Rozhodujúcou otázkou pri realizácii veºk˘ch
dopravn˘ch stavieb sú finanãné prostriedky.
Ak˘ bude v tejto súvislosti ìal‰í osud projek-
tov PPP? Ako sa budú rie‰iÈ najmä tie pro-
jekty, ktoré ãakajú na realizáciu, predov‰et-
k˘m 75 km úsekov medzi Martinom a Pre-
‰ovom?
Z dôvodu nepredloÏenia finanãnej uzávierky
zo strany koncesionára, som sa rozhodol viac uÏ
nepredlÏovaÈ termín, ktor˘ bol uÏ 6x predæÏen˘.
Budeme v‰ak stavaÈ, úseky na v˘chode pri Pre-
‰ove a Levoãi chceme zaãaÈ stavaÈ cez eurofon-
dy uÏ na budúci rok. TieÏ pri RuÏomberku. Tie
Èaωie úseky máme rozpracované v alternatíve
buì cez nové PPP-projekty alebo cez eurofon-
dy. âo sa t˘ka tretieho balíka PPP, tam ãakáme
na finanãnú uzávierku.
Vyhlásili ste, Ïe priestor na zlacnenie v˘stav-
by súkromn˘ch diaºnic vidíte najmä v úro-
koch, ktoré sa zaplatia bankám, ktoré pro-
jekty financujú. âo keì bude cena stále vy-
soká? Je moÏné vo v˘znamnej‰ej miere po-
uÏiÈ na v˘stavbu diaºnic eurofondy?
Môj predchodca podpísal zmluvu, ktorá by
Slovensko stála sumu vy‰e 9 miliárd eur za 75
kilometrov diaºnice poãas nasledujúcich tridsia-
tich rokov! To je neospravedlniteºné predraÏe-
nie! Koncesionár ponúkol zºavu zo základnej
ceny iba 3%. Nebola predloÏená celková fi-
nanãná uzávierka, moÏné zníÏenie ceny bolo len
indikatívne záväzné. Eurofondy povaÏujeme
za najlacnej‰ie peniaze, lebo sú pre nás nená-
vratn˘m darom. Chceme ich oveºa intenzívnej-
‰ie vyuÏívaÈ.
Dá sa vôbec zníÏiÈ finanãná nároãnosÈ do-
pravn˘ch stavieb, nebude to na úkor kvali-
ty? Neohrozí prehodnotenie PPP-projektov
samotnú v˘stavbu diaºniãnej siete v SR? Ne-
môÏe maÈ prípadné stornovanie uÏ uzatvore-
n˘ch dohôd finanãné a právne následky pre
Slovenskú republiku?
UÏ r˘chlostná cesta R4 o ktorej v˘stavbe
som nedávno rozhodol ukazuje, Ïe dá sa stavaÈ
kvalitne a aj lacnej‰ie. Vyhrala najniωia ponu-
ka, rozdiel medzi touto a najdrah‰ou bol 37
miliónov eur. To povaÏujem za potrebné zdô-
razniÈ. To, Ïe sme nepredæÏili lehotu na finanã-
né uzavretie PPP neohrozí v˘stavbu diaºnic.
Budeme stavaÈ, práca bude aj na r˘chlostn˘ch
cestách a zanedban˘ch cestách I. triedy, uÏ bu-
dúci rok zaãneme s v˘stavbou na v˘chodnej ãas-
ti diaºnice D1. Netreba byÈ posadnut˘mi len
diaºniãnou témou, ale rozvíjaÈ cestnú sieÈ kom-
plexne na celom území a realisticky.
M I N I S T E R S T V O D O P R AV Y,
Ak˘ je vበpostoj k vyhláseniu firiem Dopra-
stav a Váhostav, Ïe zaãnú hromadne prepú-
‰ÈaÈ v dôsledku spochybnenia projektu PPP
diaºnice D1?
Na‰a odpoveì je tá, Ïe stavaÈ budeme, ale lac-
nej‰ie. Spú‰Èame veºkú rekon‰trukciu ciest pr-
vej triedy a v stavaní diaºnic a r˘chlostn˘ch
ciest pokraãujeme. KaÏd˘ má rovnaké pod-
mienky na to, aby sa seriózne zapojil.
V akom ãasovom rozpätí sa bude zabezpeão-
vaÈ spojenie Bratislava – Ko‰ice a ìal‰ie diaº-
niãné úseky D1, D4, r˘chlostné cesty R2, R4,
R7, R9, ako aj nové mostné stavby? Aká
bude postupnosÈ prác a ão sa oãakáva od ich
dokonãenia?
âasov˘ horizont je rôzny, nechcem ‰pekulo-
vaÈ o ãase. Napríklad príprava R7 bola zaned-
baná. R4 sa uÏ stavia, v˘stavba by mala trvaÈ 30
mesiacov. Na D1 zaãíname opravou nedávno
slávnostne otvoreného úseku b˘valou vládou uÏ
tento rok, podobne na R4 pri Svidníku, s ìal‰í-
mi úsekmi D1 na budúci.
Okrem v˘stavby diaºnic a r˘chlostn˘ch ciest
je pre Slovensko mimoriadne dôleÏitá aj mo-
dernizácia medzinárodn˘ch Ïelezniãn˘ch ko-
ridorov. Ako mienite postupovaÈ v tomto
smere?
Chceme pokraãovaÈ v modernizácii Ïelezníc
na Slovensku. Do roku 2014 by sa mali z jed-
P Ô · T A T E L E K O M U N I K Á C I Í
nej ‰tvrtiny obmeniÈ vlakové súpravy za úplne
nové, moderné, bezpeãné a pohodlné. TaktieÏ do
konca roka by sme chceli na vybran˘ch úsekoch
spustiÈ modernizáciu na 160 km/h r˘chlosÈ.
Na‰e koºajnice sa málo vyuÏívajú, treba zinten-
zívniÈ prepravu na Ïelezniciach.
Vo volebnom programe KDH bolo aj presa-
denie transformácie Îelezníc SR na obchod-
nú spoloãnosÈ. Platí to e‰te?
V súãasnosti vychádzame z koaliãnej doho-
dy. V prvom rade chceme Ïelezniãné spoloãnos-
ti finanãne konsolidovaÈ.
Ak˘ bude ìal‰í osud ÎS Cargo? Bude táto
spoloãnosÈ predsa len sprivatizovaná? Ak˘m
spôsobom sa budete snaÏiÈ zabezpeãiÈ vstup
strategického partnera do spoloãnosti?
Cargo i‰lo dolu vodou. Najprv ho musíme za-
stabilizovaÈ a zastaviÈ ekonomick˘ prepad. Ná-
sledne budeme pre Cargo hºadaÈ strategického
partnera, ktor˘ posilní jeho ìal‰í rozvoj.
Dôjde aj k prehodnoteniu elektronického
m˘ta?
M˘to po úvodn˘ch problémoch a zmätkoch
uÏ funguje. Treba ho zlep‰iÈ z hºadiska spoºahli-
vosti a precíznosti, ale aj efektívnosti v˘beru.
Ak˘ bude ìal‰í osud plánovanej ‰irokoroz-
chodnej Ïelezniãnej trate?
S R
Vláda a ani ja osobne nepodporujeme tak˘-
to projekt. Na‰e koºajnice sú málo vyÈaÏené, po-
trebujeme ich modernizovaÈ a viac vyuÏívaÈ a
nie tu stavaÈ novú traÈ ruského typu. Je to nekom-
patibilné s Európou. Preto Európska komisia
nedá na tak˘to projekt ani cent. Zaplatí takú in-
vestíciu celá spoloãnosÈ? Odporúãam realiz-
mus a zodpovednosÈ, nie megalomanstvo.
Ako plánujete podporovaÈ dopravnú infra-
‰truktúru v menej rozvinut˘ch regiónoch?
Musíme zrekon‰truovaÈ cesty a trate po po-
vodniach, ale taktieÏ chceme rekon‰truovaÈ dlho
zanedbávané, preÈaÏované cesty I. triedy.
Od novembra 2010 by malo byÈ minister-
stvo premenované na Ministerstvo dopravy,
regionálneho rozvoja a cestovného ruchu.
Pán minister, v ãom vidíte v˘hody roz‰írenia
kompetencií a úloh vá‰ho ministerstva, je
moÏné zvládnuÈ na jednom ministerstve do-
pravu, regióny, cestovn˘ ruch aj eurofondy?
Ako jeden z prv˘ch gratulantov k môjmu
vymenovaniu za ministra bol nemeck˘ minis-
ter dopravy, v˘stavby a rozvoja miest. Celkov˘
regionálny rozvoj úzko súvisí s v˘stavbou a
infra‰truktúrou. V Nemecku to vedia dávno,
som rád, Ïe sme si to osvojili uÏ aj na Sloven-
sku. V posilnení rezortu vidím príleÏitosÈ pre sy-
nergick˘ efekt a pridanú hodnotu vìaka uωie-
mu spojeniu dôleÏit˘ch politík.
23
Î E L E Z N I â N Á D O P R A V A

Na Slovensku sa prednosti Ïelezniãnej a mestskej koºajovej dopravy stále nedoceÀujú.

Absentuje napæÀanie Dopravnej politiky SR a EÚ, premyslená a najmä trvalá koncepcia,
plynulé a seriózne financovanie a absentuje napokon v neposlednom rade aj osveta medzi
verejnosÈou o prednostiach a nevyhnutnosti rozvoja Ïelezniãnej a mestskej koºajovej dopravy
na Slovensku. O tejto mimoriadne závaÏnej problematike pí‰e pre Parlamentn˘ kuriér
Ing. Slavomír PODMANICK¯, generálny riaditeº REMING Consult, a. s.

Úloha Ïelezniãnej a mestskej

koºajovej dopravy je nezastupiteºná
HLAVNÉ PREDNOSTI ÎELEZNIâNEJ
DOPRAVY
Hlavné prednosti Ïelezniãnej dopravy, a to
nielen na Slovensku, sú neod‰kriepiteºné:
– neporovnateºne vy‰‰ia prepravná kapacita
oproti cestnej doprave,
– r˘chlosÈ, najmä pri tranzitnej doprave,
– vysoká bezpeãnosÈ a komfort pri preprave
osôb,
– najprijateºnej‰ia doprava z pohºadu ekoló-
gie,
– po prijatí príslu‰nej a koncepãnej legislatívy
aj najekonomickej‰ia doprava.
Vo väã‰ine ‰tátov Európskej únie sú si toho
uÏ dávno vedomí. Îiaº, u nás na Slovensku za-
tiaº len minimálne. Dlhodobo nevyváÏen˘ po-
mer dotácií ‰tátu v neprospech rozvoja Ïelezniã-
nej dopravy oproti cestnej doprave zatiaº síce
(na‰Èastie) v˘razne nenaru‰il chod tohto druhu
dopravy, kvalita, komfort, obºúbenosÈ a konku-
rencieschopnosÈ koºajovej dopravy sa v‰ak po-
súva stále niωie. Navy‰e v tejto neprajnej po-
zícii jej ãasto neprávom ubliÏujú aj médiá, kto-
ré vnímajú nároãné stavby modernizácie Ïe-
lezniãn˘ch tratí ako „megalomanské“. Nevedo-
mosÈ v‰ak autorov neospravedlÀuje! Skutoãní
odborníci vedia posúdiÈ vysokú technickú ná-
roãnosÈ a potvrdiÈ finanãnú primeranosÈ t˘chto
stavieb na Ïeleznici. SlúÏi ku cti správcovi Ïe-
lezniãnej dopravnej cesty, Ïe k príprave svojich
projektov pristupuje dlhodobo zodpovedne a
snaÏí sa neporu‰iÈ národné a európske pravidlá
a normy, a vytvára tak pozitívne podmienky
pre spolufinancovanie z fondov EÚ.
STAV CESTNEJ I ÎELEZNIâNEJ
DOPRAVNEJ INFRA·TRUKTÚRY
NA SLOVENSKU
Stav cestnej i Ïelezniãnej dopravnej infra-
‰truktúre na Slovensku je neprimeran˘ súãas-
n˘m potrebám a stavu vo väã‰ine ostatn˘ch
krajín EÚ. Nedostatoãná sieÈ diaºnic a r˘chlost-
n˘ch komunikácií, najmä ch˘bajúce súvislé
diaºniãné prepojenia v˘chod – západ, ale aj se-
ver – juh a neuveriteºne pomaly sa rozbiehajú-
ca modernizácia Ïelezniãn˘ch koridorov stavia
na‰u dopravnú infra‰truktúru ão do kvality a po-
krytia územia na posledné miesta medzi kraji-
nami EÚ.
Pri tvorbe ‰tátneho rozpoãtu a následne i pri
rozdeºovaní financií v kapitole „Doprava“ sa,
Ïiaº, uÏ dlhé roky „ujde“ nielen na rozvoj Ïelez-
niãnej infra‰truktúry, na obnovu vozÀového par-
ku, ale aj na beÏnú údrÏbu Ïalostne málo peÀa-
zí! Porovnanie s investíciami prúdiacimi do
cestnej infra‰truktúry sa ani nedá urobiÈ. Îelez-
nica nie je a nebola zatiaº prioritou ani jednej vlá-
dy po roku 1989.
Aktuálny stav: K dne‰nému dÀu je celkovo
zmodernizovan˘ch a v prevádzke takmer 100
km trate na koridore V.a v úseku Bratislava
Raãa – Nové Mesto n/V. Od roku 2009 pokra-
ãuje modernizácia Ïelezniãnej trate na tomto ko-
ridore aÏ na dvoch úsekoch, a to Nové Mesto
n/V – Zlatovce a Trenãianska Teplá – Belu‰a. V
závereãnej fáze je projektová a inÏinierska prí-
prava ìal‰ieho úseku Púchov – Îilina. V prípra-
ve sú uÏ aj úseky modernizácie Ïelezniãnej tra-
te Liptovsk˘ Mikulበ– Poprad – Ko‰ice. V
roku 2008 zaãala realizácia modernizácie aj na
koridore ãíslo VI v úseku Îilina – Krásno nad
Kysucou a v tomto roku sa zaãala príprava aj na
druhom úseku z Krásna nad Kysucou cez âad-
cu aÏ po ‰tátnu hranicu s âeskom.
V realizácii je aj 2. stavba zriaìovacej stani-
ce Îilina-Tepliãka.
Pre dosiahnutie interoperability v rámci eu-
rópskej siete TEN-T, ku ktorej sa Slovensko
zaviazalo, je potrebné ìalej implementovaÈ na
vybrané koridorové trate systém ERTMS (Eu-
ropean Railway Traffic Management System) a
jeho zloÏky ETCS (európsky vlakov˘ zabezpe-
ãovaã) a GSM-R (Ïelezniãn˘ rádiov˘ systém).
V tejto oblasti Slovensko zaostáva iba mierne.
V tomto plánovacom období sa pôvodne pláno-
valo aj s projektovou a inÏinierskou prípravou
modernizácie Ïelezniãnej prekládkovej stanice
v âiernej nad Tisou.
Na stavbách modernizácie Ïelezniãnej infra-
‰truktúry bolo od roku 2002 do roku 2009 prein-
vestovan˘ch za prispenia európskych fondov
(ISPA, Kohézny fond, ·trukturálny fond, TEN-T),
celkovo vy‰e 630 mil. eur (takmer 20 mld. Sk).
·KODLIVÉ NÁZORY TZV. EXPERTOV
A ICH MOÎNÉ NÁSLEDKY
V poslednom období sme boli viackrát sved-
kami neodborn˘ch a nekompetentn˘ch návrhov
a rozhodnutí v oblasti zabezpeãenia prevádzky-
schopnosti a rozvoja Ïelezniãnej, ale i mest-
skej koºajovej dopravy. Niektorí tzv. experti ho-
voria dokonca o nepotrebnosti modernizovaÈ
Ïelezniãné koridory. Vôbec si neuvedomujú
moÏné následky:
– V posledn˘ch 50 rokoch, ãi uÏ pred alebo po
roku 1989, i‰lo do údrÏby Ïelezniãn˘ch tratí
minimálne mnoÏstvo peÀazí. Niektoré trate sú
uÏ vo veºmi kritickom stave! TakÏe sa dá pri
takomto trende oãakávaÈ, Ïe na niektor˘ch tra-
tiach, a to nielen regionálnych, ale aj hlav-
n˘ch, bude minimálne obmedzená, ak nie
zru‰ená prevádzka.
– V prípade osobnej dopravy to môÏe spôsobiÈ
v rann˘ch a veãern˘ch ‰piãkách dopravn˘
kolaps. Nehovoriac o problémoch s verej-
nou osobnou dopravou v niektor˘ch regió-
noch, kde Ïeleznica je hlavn˘m dopravn˘m
spojením.

24
Î E L E Z N I â N Á
– V nákladnej doprave môÏu rovnako nastaÈ
problémy, napríklad s dopravou Ïeleznej rudy
z Ukrajiny do US Steel v Ko‰iciach. Ale
môÏu nastaÈ aj celoplo‰né problémy pri v˘-
padku podielu Ïelezniãnej prepravy na celko-
vej preprave tovaru t˘m, Ïe koridorové Ïelez-
niãné trate nebudú interoperabilné a nebudú
spæÀaÈ medzinárodne dohodnuté parametre.
Diaºnice tak budú maÈ problém zvládnuÈ ìal-
‰í nárast kamiónovej dopravy a buì dôjde ku
kolapsu, alebo musíme budovaÈ uÏ teraz v ce-
lom úseku Bratislava – Ko‰ice nie ‰tvor-, ale
‰esÈprúdovú diaºnicu.
– A po roku 2015 uÏ budeme musieÈ rátaÈ pri
budovaní infra‰truktúry s prispením EÚ v
rámci eurofondov uÏ len s 10 aÏ 20%, opro-
ti dne‰n˘m moÏnostiam dostaÈ príspevok aÏ
vo v˘‰ke 85 %.
Pochybné a pochybovaãné stanoviská a ná-
vrhy v‰ak oscilujú aj okolo pokraãovania pro-
jektovej a inÏinierskej prípravy stavieb moder-
nizácie medzinárodn˘ch Ïelezniãn˘ch korido-
rov! Kompetentní si musia uvedomiÈ, Ïe prípra-
va cca 50 km dlhého úseku trvá minimálne 5 aÏ
6 rokov pred spustením vlastn˘ch stavebn˘ch
prác. Navy‰e zastavením uÏ rozbehnut˘ch pro-
jektov˘ch prác, ktoré sú v˘sledkom riadnych ve-
rejn˘ch súÈaÏí, sa napáchajú ìaleko väã‰ie ‰ko-
dy, ako keì príprava bude plynulo a kvalitne po-
kraãovaÈ (opätovné prieskumy, opätovná inÏi-
nierska ãinnosÈ, úhrada márnych prác – zmare-
né majetkovoprávne úkony, náhrada u‰lého zis-
ku atì.)
Vizualizácia Ïelezniãnej stanice ·trba
Ak si niekto myslí, Ïe zru‰ením platn˘ch
zmlúv, v drvivej väã‰ine so slovensk˘mi projek-
tov˘mi firmami a vypísaním nov˘ch verejn˘ch
súÈaÏí sa dosiahne zníÏenie celkovej ceny pro-
jektovej prípravy stavieb, a to s odstupom 4 –
5 rokov, je na veºkom omyle. Naopak, je reál-
ne predpokladaÈ, Ïe cena stúpne minimálne
dvoj- aÏ trojnásobne!
·ETRIME, ALE NA SPRÁVNOM MIESTE!
Najprv ‰tatistika, porovnanie cien so zahra-
niãím:
– U nás na Slovensku na stavbách modernizá-
cie Ïelezniãnej dopravnej infra‰truktúry sa po-
hybuje sumárna cena za EIA, za v‰etky prie-
skumy, za celú projektovú a inÏiniersku prí-
pravu, vrátane majetkovoprávnej ãinnosti a
autorského dozoru aÏ po kolaudáciu, v prie-
mere od 1,5 do 3,5 % z investiãn˘ch nákla-
dov celej stavby.
– V zahraniãí sa tieto ceny pohybujú na úrov-
ni 5 aÏ 10 %, vo ·vajãiarsku je to aÏ 15 % a
v Anglicku dokonca aÏ 17 % z investiãn˘ch
nákladov.
D O P R A V A
– Pomer ceny za cel˘ komplex projektovej a in-
Ïinierskej prípravy stavieb trvajúci 10 aÏ 15
rokov, verzus ceny za stavebn˘ dozor, sa na
Slovensku pohybuje v pomere takmer 1:1.
Podºa Cenníka UNIKA, resp. podºa ‰tatisti-
ky a zvyklostí v zahraniãí by mal byÈ pomer
5:1. Ak je teda stavebn˘ dozor s cenami na eu-
rópskej úrovni, tak ceny za projektovú a in-
Ïiniersku ãinnosÈ sú na Slovensku oproti
ostatn˘m ‰tátom EÚ niekoºkonásobne pod-
hodnotené!
– Ceny za realizáciu stavieb sú so zahraniãím
zrovnateºné, aj keì sa o t˘ch na‰ich hovorí,
Ïe sú vy‰‰ie. Áno, ale je to dôsledok naprík-
lad zanedbanej údrÏby, z ãoho vypl˘va pri
modernizácii nevyhnutnosÈ rie‰iÈ aj takéto
vyvolané investície. Îiaº, nevyuÏívame prí-
leÏitosÈ, a zároveÀ so stavbou „modernizácie“
nedávame celú Ïelezniãnú infra‰truktúru do
poriadku na ìal‰ie desaÈroãia (rekon‰trukcia
sociálnych zariadení, ãakárni, vestibulov atì.),
ão by samozrejme tieÏ zvy‰ovalo realizaãné
ceny. Po skonãení takejto „modernizácie“
preto verejnosÈ nemá pocit, Ïe sa nieão udia- Îelezniãná stanica Leopoldov
lo, pretoÏe verejné priestory sú takmer v rov- mi dopravy, resp. ìal‰iu stratégiu rozvoja dopra-
nako zlom stave ako pre „modernizáciou“. vy (vysokor˘chlostné trate, ‰irokorozchodná
Následné ãiastkové stavby na dosiahnutie ta- traÈ a pod.). My, projektanti, ktorí sme pri zro-
kéhoto pozitívneho efektu vyjdú v koneã- de väã‰iny projektov, ktorí sme väã‰inou nosi-
nom sumáre urãite drah‰ie. teºmi technického rozvoja, progresu, noviniek,
technologick˘ch postupov a ekonomick˘ch ana-
KDE SA DÁ U·ETRIË? l˘z, nemáme tak moÏnosÈ pomôcÈ svojím názo-
1. ·etrenie vidím paradoxne v posilnení finan- rom, anal˘zou. Máme pocit, Ïe smer urãujú stá-
covania prípravy. Je dobré daÈ väã‰í ãasov˘ le tí istí, ktorí uÏ raz nezvládli ponúknutú moÏ-
priestor na dôkladnú prípravu investícií, teda nosÈ správne nasmerovaÈ rozvoj dopravy, alebo
na podrobné prieskumné práce, posúdenie noví, neskúsení, len tzv. experti. No my sme tu
vplyvov stavby na Ïivotné prostredie, na pro- a sme pripravení spolupracovaÈ a podieºaÈ sa na
jektové práce na v‰etk˘ch stupÀoch a na in- tvorbe koncepcie rozvoja dopravy na Slovens-
Ïiniersku ãinnosÈ, vrátane majetkovopráv- ku v kontexte s európskou sieÈou a jej pravidla-
neho usporiadania. T˘m by sa zv˘‰ila kvali- mi.
ta prípravy, jej koncepãnosÈ a vylúãili by sa Zostáva nám iba dúfaÈ, Ïe v‰etky prednosti Ïe-
vo veºkej miere moÏné problémy poãas v˘- lezniãnej dopravy sa stanú koneãne v‰eobecne
stavby. známymi. Pozitívnym prezentovaním Ïelezniã-
2. Pri veºk˘ch líniov˘ch stavbách (ale aj pri nej dopravy a harmonizáciou podmienok pre
väã‰ích stavbách nad 1 mil. eur) pre v˘ber cestnú a Ïelezniãnú prepravu sa môÏe zásadne
zhotoviteºa vyuÏívaÈ formu „ãerveného FIDI- zmeniÈ postoj podnikateºskej obce, prepravcov
Cu“, t. j. v˘ber zhotoviteºa aÏ na základe i verejnosti k Ïeleznici.
stavebného povolenia a riadnej realizaãnej
dokumentácie. Z pohºadu projektanta je prak-
ticky jedno, ãi realizaãn˘ projekt vypracuje SpoloãnosÈ REMING CONSULT, a. s., je
projektová, inÏinierska a konzultaãná spoloã-
pre investora, alebo pre vybraného zhotovi-
teºa. Av‰ak v záujme optimalizácie pomeru nosÈ, ktorá od roku 1998 je jedn˘m z hlavn˘ch
kvality a ceny stavby to má veºk˘ v˘znam. dodávateºov pre Îeleznice Slovenskej republi-
3. UnifikovaÈ Ïelezniãné stavebné objekty a ky pri príprave modernizácie koridorov. Je ge-
technologické zariadenia. Úspora sa dosiah- nerálnym projektantom na paneurópskom ko-
ridore ãíslo V.a v úsekoch Trnava – Îilina, Lip-
ne nielen v zjednoten˘ch jasn˘ch cenách,
tovsk˘ Mikulበ– Poprad a Krompachy – Ky-
ale v budúcnosti u‰etrí náklady na prevá-
sak a na koridore ãíslo VI v úseku Krásno n/K
dzku a údrÏbu.
– âadca – ‰tátna hranica.
4. VymedziÈ konkrétnych pracovníkov v ria-
SpoloãnosÈ REMING CONSULT, a. s., sa uÏ
diacich orgánoch, zodpovedn˘ch za koncep-
od svojho vzniku snaÏí podieºaÈ na rozvoji a na
ciu rozvoja technickej úrovne stavby a nedá-
presadení nov˘ch progresívnych technick˘ch a
vaÈ moÏnosÈ, obrazne povedané, kaÏdému,
technologick˘ch rie‰ení koºajovej dopravy.
resp. jednotliv˘m v˘konn˘m jednotkám Ïe-
MoÏno ako u jednej z mála je jedn˘m z cieºov
lezniãn˘ch spoloãností vstupovaÈ do proce-
v jej politike zviditeºnenie Ïelezniãnej dopravy
su prípravy stavieb s neoprávnen˘mi poÏia-
a mestskej koºajovej dopravy, najmä ich nespor-
davkami (zanedbaná údrÏba, vylep‰enie pra-
n˘ch predností, ak˘mi sú veºké prepravné ka-
coviska a pod.)
pacity, vysoká bezpeãnosÈ, komfort, r˘chlosÈ a
ekologická prijateºnosÈ. V roku 2001 bola ini-
ZÁVER
ciátorom vzniku profesijnej spoloãnosti PSKD
V na‰ej projektantskej branÏi máme pocit, Ïe
– Prevádzka a stavby koºajovej dopravy, ktorá
Ïiadna z doteraj‰ích vlád, alebo Ïiadna zo ‰tát-
formou diskusn˘ch klubov, workshopov a orga-
nych in‰titúcií, organizácií, sa nepotrebuje ob-
nizovaním medzinárodnej konferencie „Fórum
rátiÈ na nás so ÏiadosÈou o názor a konzultovaÈ
koºajovej dopravy“ robí osvetu Ïelezniãnej a
s nami koncepciu Ïelezniãnej a mestskej koºa-
mestskej koºajovej doprave.
jovej dopravy, ich integráciu s ostatn˘mi druh-
25
S T A V E B N Í C T V O
„Príprava modernizácie Ïelezniãn˘ch koridorov˘ch tratí u nás bola v poslednom období spomalená,
ão je aj dôsledkom nev˘razneho ãerpania európskych fondov. Do 5 rokov môÏe nastaÈ situácia, Ïe Slovensko
zostane bokom, pretoÏe preprava tovaru po Ïeleznici z Ukrajiny do západnej Európy bude napríklad
cez Poºsko v˘razne r˘chlej‰ia ako po na‰om území,“ povedal pre Parlamentn˘ kuriér Ing. ªubomír TURINIâ,
Modernizácia
Ïelezniãn˘ch tratí neznamená
len zv˘‰enie r˘chlosti vlakov
Va‰a spoloãnosÈ bola jednou z t˘ch, ktoré
stáli takpovediac pri kolíske modernizácie
medzinárodn˘ch Ïelezniãn˘ch koridorov na
Slovensku. Modernizácia sa vo vedomí laic-
kej verejnosti ãasto zuÏuje len na zv˘‰enie r˘-
chlosti vlakov na 160 km/hod. Je to správny
pohºad?
Slovensko zastáva z pohºadu svojej polohy v
Európe v˘znamné postavenie v európskej Ïelez-
niãnej doprave. V rámci dohôd AGC a AGTC
sú na Slovensku zaradené do európskej Ïelez-
niãnej siete trasy ã. 30, 40, 52, 61, 63 a v rám-
ci krétskych koridorov ã. IV, V, VI a IX. Uve-
dené dohody predpisujú parametre Ïelezniãnej
dopravnej cesty a vlakov kombinovanej dopra-
vy. V‰etky stredo- a v˘chodoeurópske ‰táty sa
snaÏia modernizovaÈ vybrané koridorové Ïe-
lezniãné trasy s v˘raznou pomocou európskych
fondov. Ako príklad moÏno uviesÈ Poºsko, kto-
ré v poslednom ãase vypísalo 12 tendrov na mo-
dernizáciu traÈov˘ch úsekov, z ktor˘ch väã‰ina
vedie súbeÏne s na‰ou severnou hranicou sme-
rom na Ukrajinu.
Stavom na‰ich Ïelezniãn˘ch tratí budeme
len ÈaÏko konkurovaÈ nov˘m poÏiadavkám. Ako
príklad môÏeme uviesÈ Ïelezniãnú traÈ Ko‰ice
– Îilina. Táto traÈ má parametre pre r˘chlosÈ 100
aÏ 120 km/h, ão by vyhovovalo dohodám pre
r˘chlosÈ nákladn˘ch vlakov. V skutoãnosti v‰ak
v GVD 2009/2010 je na tomto 200 km úseku
aÏ 24 krát zníÏenie r˘chlosti na 75 aÏ 95 km/h.
26
N A S L O V E N S K U
riaditeº a konateº spoloãnosti PRODEX.
TakÏe priemerne kaÏd˘ch 8,5 km musí vlak
meniÈ r˘chlosÈ. ëal‰ím veºk˘m problémom je
obmedzenie priechodného prierezu poÏadova-
ného dohodami AGC a AGTC. Na tomto úse-
ku je aÏ 114 obmedzení, ktoré sú spôsobené po-
lohou stoÏiarov, mal˘mi tunelov˘mi prierez-
mi, úzkymi Ïelezniãn˘mi mostmi, nástupi‰Èami,
zníÏenou v˘‰kou trakãného vedenia a pod. Mno-
ho mostov nevyhovuje poÏadovanému zaÈaÏe-
niu zaÈaÏovacím vlakom UIC-71. Z tohto krát-
keho rozboru vidno, Ïe modernizácia Ïelezniã-
n˘ch tratí neznamená len zv˘‰enie r˘chlosti
vlakov, ale ide o komplexné zlep‰enie stavu
tratí, najmä Ïelezniãného zvr‰ku a spodku, mos-
tov, zabezpeãovacích a oznamovacích zariade-
ní, trakãného vedenia.
Ak˘ máte názor na v˘stavbu ‰irokorozchod-
nej trate naprieã Slovenskom? Jej ‰ance sú,
zdá sa, dnes uÏ veºmi slabé...
Myslím si, Ïe na v˘stavbu ‰irorokorozchod-
nej trate cez Slovensko sa treba pozeraÈ realis-
ticky. Vzhºadom na ekonomickú silu krajín na
v˘chod od na‰ej hranice a obrovskú produkciu
najmä ázijsk˘ch krajín dôjde pravdepodobne
skôr alebo neskôr k pokraãovaniu v˘stavby ‰i-
rokého rozchodu smerom na západ, a to buì cez
Slovensko alebo cez Maìarsko ãi Poºsko. Na
Slovensku je to pribliÏne 400 km dlh˘ úsek. Tre-
ba ekonomicky zhodnotiÈ a rozhodnúÈ, ãi je
plánovaná preprava tovaru v budúcnosti pre
Slovensko zaujímavá, alebo nie.
Stavby dopravnej infra‰truktúry sú dnes na
Slovensku veºmi drahé. âiastoãne je to moÏ-
no spôsobené nároãnou konfiguráciou Slo-
venska, ale moÏno sú aj iné príãiny... Viete ich
identifikovaÈ? A poznáte aj rie‰enia?
V zásade moÏno skon‰tatovaÈ, Ïe 1 km mo-
dernizovanej trate na Slovensku stojí viac ako
porovnateºné úseky v Poºsku alebo Maìarsku.
Náklady u nás sú v‰ak skreslené napr. poÏiadav-
kami miestnych samospráv, cez ktoré moderni-
zácia prechádza. Vzhºadom na nedostatok fi-
nanãn˘ch prostriedkov sa do Ïelezniãného pro-
jektu zapoãítavajú napríklad vyvolané investí-
cie, ako sú cestné kriÏovatky, úpravy kanalizá-
cie, vodn˘ch tokov a pod., ktoré zasahujú ìale-
ko za hranice Ïelezniãného pozemku. Bez za-
pracovania t˘chto poÏiadaviek v‰ak nemoÏno
dostaÈ pre projekt územné rozhodnutie.
A recept? Jednoducho je potrebné pri v‰et-
k˘ch projektoch sledovaÈ zvlá‰È náklady na mo-
dernizáciu dopravnej cesty a zvlá‰È náklady na
vyvolané investície. Pokiaº hovoríme o Ïelez-
niãn˘ch stavbách, konfigurácia terénu vpl˘va
len na ãasÈ nákladov. âi je stavba vedená na ro-
vine alebo v horách, na 100 km úsek je potreb-
né prakticky rovnaké mnoÏstvo koºajníc, pod-
valov, trakãného vedenia, oznamovacích a za-
bezpeãovacích káblov a zariadení. Rozdiel pri
hornatom teréne je väã‰inou iba v Ïelezniãnom
spodku (násypy a zárezy), mostoch a tuneloch.
âiÏe z hºadiska projektovej prípravy treba hºa-
daÈ rezervy najmä v t˘chto oblastiach.
Slovensko tento rok zasiahli v dvoch vlnách
obrovské povodne. âo to znamenalo pre va‰u
spoloãnosÈ?
Ohrozenie Ïelezniãn˘ch tratí povodÀami rie-
‰ia v prvom slede priamo Ïelezniãné zloÏky.
Na‰a firma sa zúãastnila na rie‰ení zosuvu na
trati do Trebi‰ova, ìalej v Ïst. âadca a aktuál-
ne rie‰ime zosuv na trati Prievidza – Handlová.
Tento zosuv je najhor‰í, keìÏe tu je Ïelezniãná
traÈ ohrozovaná pohybom masívu v dæÏke 200 m
a lokálne opatrenia v rámci Ïelezniãného pozem-
ku nezabezpeãia trvalú stabilizáciu územia. Sú
to situácie, ktoré vyÏadujú okamÏité nasadenie
bez ohºadu na vlastné zákazky a osobné voºno.
V rámci Ïelezniãnej infra‰truktúry sa ukazuje,
Ïe na rozdiel od dopadov povodní na cestnú inf-
ra‰truktúru nie sú hlavn˘m problémom mosty,
ale násypové telesá v tesnej blízkosti mostov.
Na‰ou úlohou do budúcnosti je zlep‰enie ochra-
ny t˘chto priºahl˘ch násypov.
S T A V E B N Í C T V O N A S L O V E N S K U

Trnavská stavebná spoloãnosÈ, a. s., pôsobí na slovenskom

stavebnom trhu od roku 1990. Jej hlavnou ãinnosÈou je zváranie
koºajníc a v˘hybiek pre Ïelezniãné a elektriãkové trate, komplexné
rekon‰trukcie koºají, regenerácia srdcoviek a jazykov v˘hybiek navarovaním. Zabezpeãuje viaceré ‰pecializované
ãinnosti, ktoré súvisia s údrÏbou, opravami a modernizáciou Ïelezniãnej dopravnej cesty. V nedávnom období
roz‰írila Trnavská stavebná spoloãnosÈ, a. s., portfólio svojej ãinnosti o nové postupy pri zváraní, konkrétne
o aluminotermické zváranie koºajníc tvarov R 65, UIC 60 a S 49 metódou SoWoS, SKV a SKV L75,
pri ktor˘ch pouÏíva novú technológiu Elektro-Thermit ESSEN.

ëal‰ia v˘znamná referencia TSS, a. s. nálnej koordinácii stavby, ktorú mala na staros-
ti Trnavská stavebná spoloãnosÈ, a. s., sa dæÏka
realizácie rekon‰trukcie elektriãkovej trate na
KríÏnej ulici stihla v poÏadovanom termíne a
vyhovela tak i poÏiadavkám hlavného mesta
Bratislava a Dopravnému podniku Bratislavy,
aby rekon‰trukcia bola ukonãená do zaãiatku
‰kolského roka, t. j. 2. septembra 2010. Elek-
triãková traÈ bola sprevádzkovaná v plnom roz-
sahu.

Budúci rok sa bude v Bratislave konaÈ sve-

OdbornosÈ Trnavskej stavebnej spoloãnosti,
a. s., potvrdzuje i skutoãnosÈ, Ïe získala v˘-
znamné postavenie na Ïelezniãnom stavebnom
trhu, ão jej umoÏÀuje prienik na stavebn˘ trh.
K upevneniu pozície na trhu jej napomáhajú aj
mnohé certifikáty, ako i realizácia ãi spolupo-
dieºanie sa na v˘znamn˘ch stavbách, vìaka kto-
r˘m sa úspe‰ne etabluje v nároãnom konku-
renãnom prostredí slovenského stavebného trhu.
TSS, a. s., má vo svojich referenciách viaceré
v˘znamné stavby, medzi ktoré nepochybne pat-
ria rekon‰trukcie Elektriãkového tunela pod
hradom v Bratislave, Letiska M. R. ·tefánika,
Záhradníckej ulice ãi rekon‰trukcia elektriãko-
vej trate na KríÏnej ulici v Bratislave.
S potrebou rekon‰trukcie elektriãkovej trate
na KríÏnej ulici v Bratislave pri‰iel ako hlavn˘
investor Dopravn˘ podnik Bratislava. Trnavs-
ká stavebná spoloãnosÈ, a. s., sa stala vrcholo-
v˘m zhotoviteºom rekon‰trukãn˘ch prác. Pod-
netov na rekon‰trukciu bolo viacero, ale hlav-
n˘m a rozhodujúcim dôvodom bol havarijn˘
stav koºajového zvr‰ku, ktor˘ bol vy‰e tridsaÈ-
päÈ rokov star˘. KeìÏe koºajnice a ich upevne-
nia boli opotrebované, r˘chlosÈ elektriãiek sa
musela v˘razne zníÏiÈ. V nevyhovujúcom sta-
ve boli i zastávky elektriãiek.
S rekon‰trukciou elektriãkovej trate na KríÏ-
nej ulici v Bratislave sa zaãalo 10. júla 2010.
Realizácia bola urãená na dva mesiace. V rám-
ci tejto stavby bolo treba rie‰iÈ elektriãkovú
traÈ, elektriãkové zastávky, elektriãkové prístre-
‰ky, trolejové vedenie elektriãiek, trolejbusov na
kriÏovatkách KríÏna – Legionárska, Trnavské
m˘to. ëal‰ími objektmi, ktoré museli prejsÈ re-
kon‰trukciou, boli napájacie a spätné vedenia
DP, ovládanie v˘hybiek, ohrev v˘hybiek, osvet-
tov˘ hokejov˘ ‰ampionát, ktor˘ by mal Sloven-
sku dopomôcÈ k zviditeºneniu sa a otvoriÈ mu
brány nov˘ch moÏností, ako sa prezentovaÈ vo
svete vìaka ‰portov˘m talentom v hokeji. Bez-
problémová doprava bude v tom ãase v meste
jednou z kºúãov˘ch podmienok dobrého fungo-
vania celého ‰ampionátu. V˘znamovo preto
táto rekon‰trukcia prispela k skvalitneniu a
lenie prístre‰kov, opatrenia v zóne trolejového zlep‰eniu dopravy na území Bratislavy a zabez-
vedenia, prípojka NN pre cestovné lístky a sve- peãila bezpeãnosÈ a vy‰‰í uÏívateºsk˘ komfort
telná signalizácia pre elektriãky. pre cestujúcich.
Trnavská stavebná spoloãnosÈ, a. s., ako ge-
nerálny zhotoviteº t˘chto prác v koordinácii s
hlavn˘mi subdodávateºmi, ktor˘mi boli spo-
loãnosti ELZA, a. s., NOPE, a. s., a RAIL
WAYS, spol. s r. o., rekon‰truovala trakãné,
trolejové vedenie, vytvorila svetelnú a cestnú
signalizáciu. NajdôleÏitej‰ou ãasÈou rekon‰truk-
cie bolo zhotovenie elektriãkovej trate. Celko-
vá dæÏka rekon‰trukcie predstavuje 1 500 me-
trov. Pôvodn˘ stav elektriãkovej trate bol tvo-
ren˘ zo Ïliabkov˘ch koºajníc uloÏen˘ch na dre-
ven˘ch podvaloch v ‰trkovom lôÏku. Teraz je
cel˘ úsek navrhnut˘ zo Ïliabkov˘ch koºajníc
NT1 uloÏen˘ch buì na betónovej doske alebo
na paneloch DZP s pruÏn˘m upevnením koºaj-
níc. TraÈ je budovaná s izolaãn˘mi materiálmi
(boky koºajníc a podloÏie pod koºajnicami),
ktoré zniÏujú hluk a vibrácie. Priestor elektriã-
kovej trate je v úseku kriÏovatiek vyrie‰en˘ be- Podieºaním sa na v˘znamn˘ch stavbách, akou
tónovou doskou a v ostatn˘ch úsekoch zámko- bola práve rekon‰trukcia elektriãkovej trate na
vou dlaÏbou. V priestoroch zastávok bol nahra- KríÏnej ulici v Bratislave, si Trnavská staveb-
den˘ pôvodn˘ asfaltov˘ povrch zámkovou dlaÏ- ná spoloãnosÈ zabezpeãuje pozíciu skúseného a
bou s úpravou pre nevidiacich. Zastávkové prí- kvalitného zástupcu na stavebnom trhu. Svojou
stre‰ky boli zamenené za nov˘ materiál na mies- odbornosÈou, spoºahlivosÈou a kvalitou kráãa
tach, ktoré boli skorodované a ostatné povrchy Trnavská stavebná spoloãnosÈ, a. s., nielen k am-
boli oãistené a o‰etrené nov˘m náterom a no- bícii presadiÈ sa na neºahkom stavebnom trhu
v˘m zasklením. ako hráã, ktor˘ má záujem staÈ sa na realizova-
Celá rekon‰trukcia elektriãkovej trate na n˘ch stavbách lídrom, ale tieÏ si udrÏiava a po-
KríÏnej ulici prebiehala s obmedzen˘mi pod- silÀuje popredné postavenie spoloãnosti medzi
mienkami. Na jednotlivé etapy rekon‰trukcie bol slovensk˘mi stavebn˘mi spoloãnosÈami.
samostatne vytvoren˘ a schválen˘ mestom a po-
líciou POD (projekt organizácie dopravy), kto- Ing. ªubo‰ HAâKO
r˘m sa zabezpeãila neobmedzená priechodnosÈ predseda predstavenstva
z jednotliv˘ch ulíc a premávky v nej. Vìaka od- Trnavská stavebná spoloãnosÈ, a. s.
born˘m technologick˘m postupom a profesio- www.tss.sk

27
S T A V E B N Í C T V O
Nová Ïilinská stavebná spoloãnosÈ TuCon, a. s., vznikla koncom roka 2009 a plynulo pokraãuje v podnikateºsk˘ch
aktivitách v˘robn˘ch divízií podzemn˘ch stavieb a inÏinierskych stavieb spoloãnosti TUBAU, a. s.,
ktoré odkúpila na základe Zmluvy o predaji ãasti podniku. Parlamentn˘ kuriér oslovil predsedu predstavenstva
Na‰e stavby menia vበsvet...
âo v‰etko na základe uvedenej Zmluvy pre-
‰lo do vlastníctva va‰ej spoloãnosti? A ão
znamená názov TuCon?
SpoloãnosÈ TuCon, a. s., (ãlen ‰vajãiarskej
stavebnej skupiny Marti Holding AG) odkúpi-
la od spoloãnosti Tubau, a. s., na základe Zmlu-
vy o predaji ãasti podniku v súlade s § 487 Ob-
chodného zákonníka tieto ãasti podniku: Diví-
ziu podzemn˘ch stavieb, Divíziu inÏinierskych
stavieb, Divíziu headquarters podzemn˘ch sta-
vieb a inÏinierskych stavieb, Dcérske spoloãnos-
ti a organizaãné zloÏky v zahraniãí. To zname-
ná, Ïe spoloãnosÈ TuCon t˘mto aktom prebra-
la na seba v‰etky záväzky, povinnosti a práva
k v‰etk˘m zákazkám, ktoré realizovali odkúpe-
né ãasti podniku a ìalej pokraãuje vo v‰etk˘ch
ich aktivitách. Názov spoloãnosti TuCon je
skráten˘ názov na‰ej hlavnej stavebnej aktivi-
ty – Tunnel Construction.
Dôkazom kontinuity kvality v sortimente
stavieb podzemného staviteºstva a inÏinier-
skych stavieb v spoloãnosti TuCon, a. s., je aj
zloÏenie vedenia spoloãnosti. V akom zloÏe-
ní v súãasnosti pracuje vrcholov˘ manaÏ-
ment TuCon, a. s.?
Z vedenia spoloãnosti Tubau, a. s., pre‰li do
vedenia spoloãnosti TuCon, a. s., okrem mÀa aj
ìal‰í ‰tyria riaditelia: Ing. Viera Palanová, pod-
predsedníãka predstavenstva a ekonomická ria-
diteºka spoloãnosti, Ing. Tibor Bielokostolsk˘,
ãlen predstavenstva a riaditeº divízie podzem-
n˘ch stavieb, Ing. ªubomír GaÀa, ãlen predsta-
28
N A S L O V E N S K U
a generálneho riaditeºa TuCon, a. s., Ing. Jozefa HRICA.
venstva a riaditeº divízie inÏinierskych stavieb, podzemn˘ch elektrární, prístupov˘ch, vtoko-
Ing. Milan CagáÀ, obchodno-technick˘ riaditeº. v˘ch a odtokov˘ch tunelov. ëalej realizujeme
Prechodom t˘chto kºúãov˘ch pracovníkov je za- betonárske práce sekundárnych v˘stuÏí tunelov
bezpeãené plynulé pokraãovanie vo v‰etk˘ch a ostatn˘ch podzemn˘ch diel. V oblasti inÏinier-
ãinnostiach odkúpen˘ch ãastí podniku. skej v˘stavby je to v˘stavba kanalizácií a ãis-
tiarní odpadov˘ch vôd v˘kopovou a bezv˘ko-
Okrem personálnej kontinuity je tu aj kon- povou technológiou. Okrem tohto sortimentu sa
tinuita referencií. TuCon, a. s., má bohaté re- na domácom trhu orientujeme aj na sanáciu a
ferencie z uÏ realizovan˘ch zákaziek v oblas- v˘stavbu skládok komunálneho odpadu a revi-
ti podzemného staviteºstva a v oblasti budo- talizáciu a úpravu verejn˘ch priestranstiev.
vania stokov˘ch sietí, ãistiãiek odpadov˘ch
vôd a vodovodov. Ktoré konkrétne? Aké sú zámery, ciele a ambície spoloãnosti do
T˘m, Ïe spoloãnosÈ TuCon, a. s., prebrala budúcnosti?
kúpou ãasti podniku na seba v‰etky záväzky, po- Dlhoroãné skúsenosti zo zahraniãn˘ch sta-
vinnosti a práva k v‰etk˘m zákazkám odkúpe- vieb, zmysel na‰ich zamestnancov pre kvalitne
n˘ch ãastí podniku, preberá na seba aj v‰etky re- odvedenú prácu, ako aj podpora skupiny Mar-
ferencie k realizovan˘m projektom odkúpe- ti nám dáva dobrú v˘chodiskovú pozíciu byÈ dô-
n˘ch ãastí podniku. K na‰im najhodnotnej‰ím leÏitou stavebnou spoloãnosÈou nielen na slo-
domácim referenciám patrí: razenie a betonáÏ venskom trhu, ale aj v zahraniãí. Na‰ím cieºom
diaºniãného tunela Bôrik, betonáÏ tunela Sitina, je spokojnosÈ na‰ich zákazníkov, obchodn˘ch
roz‰írenie vodovodu v Senci, odkanalizovanie partnerov a v neposlednom rade v‰etk˘ch za-
Malokarpatského regiónu a v˘stavba âOV v Pe- mestnancov spoloãnosti TuCon, a. s. Chceme sa
zinku, v˘stavba prívodu vody v Chorvátskom plnohodnotne a ãestne zapájaÈ do verejn˘ch sú-
Grobe. ÈaÏí a realizácie zákaziek z oblasti ná‰ho staveb-
Zo zahraniãn˘ch referencií je to hlavne: ra- ného zamerania.
zenie Ïelezniãného tunela Bibra v Nemecku, ra-
zenie a betonáÏ cestného tunela Oshlid, razia-
ce práce na Podzemnej vodnej elektrárni Ká-
rahnjúkar na Islande, takisto raziace práce na
podzemn˘ch vodn˘ch elektrárÀach Glendoe v
·kótsku a Sisimiut v Grónsku, i v˘stavba Pod-
zemnej stanice ã. 7 metra v Sofii v Bulharsku.
Zo star˘ch zásluh sa samozrejme dlho ÏiÈ
nedá. SpoloãnosÈ TuCon, a. s., dokonãila diaº-
niãn˘ tunel Bôrik, ktor˘ bol 5. decembra
2009 slávnostne spusten˘ do prevádzky a po-
kraãuje v realizácii ìal‰ích zákaziek. Mohli
by ste spomenúÈ tie najdôleÏitej‰ie ãi uÏ na
Slovensku alebo v zahraniãí?
Referencie sú síce pekná vec, ale ako hovo-
ríte, len z toho sa ÏiÈ nedá, to je pravda. Na mar- Podzemná preãerpávacia elektráreÀ Linth Limmern –
·vajãiarsko, zariadenie stavby KLL.
go toho musím povedaÈ, Ïe hoci Slovensko po-
trebuje tunely veºmi súrne, my ako ‰pecializo-
vaná spoloãnosÈ, keì chceme preÏiÈ, musíme si
hºadaÈ prácu v zahraniãí. Momentálne pracujú
na‰i tunelári na v˘stavbe podzemn˘ch preãer-
pávacích elektrární Nant de Drance a Linth
Limmern vo ·vajãiarsku, zabezpeãujú betonáÏ
tunela Bibra v Nemecku. Od augusta tohto roku
sme rozbehli práce aj v Grónsku, a to na v˘stav-
be podzemnej preãerpávacej elektrárne llulissat.
Verím, Ïe budúcnosÈ prinesie viac pracovn˘ch
príleÏitostí aj pre TuCon, a. s., a Ïe budeme maÈ
moÏnosÈ vyuÏiÈ na‰e skúsenosti z mnoÏstva za-
hraniãn˘ch stavieb aj na domácom trhu, na ão Îelezniãn˘ tunel Bibra, Nemecko
sa uÏ te‰íme. Kontakt:
TuCon, a. s.
âo v‰etko, aké druhy prác a v˘konov, TuCon, Priemyselná 2, 010 01 Îilina
a. s., ponúka svojim zákazníkom? tel.: +421 41 5115 411
Ako som uÏ spomenul, sme ‰pecializovaná fax: +421 41 5115 401
spoloãnosÈ, zameriavame sa hlavne na razenie e-mail: info@tucon.sk
cestn˘ch, diaºniãn˘ch a Ïelezniãn˘ch tunelov, www.tucon.sk
N Á R O D N Á R A D A
Je rozbehnutá aj modernizácia
Ïelezniãnej dopravy
Dopravná politika SR do roku 2015 si uvedomuje nevyhnutnosÈ zabezpeãiÈ proporcionálny
rozvoj v‰etk˘ch druhov dopravy. Na uskutoãnení spomínaného plánu pracoval aj exminister
ªubomír VÁÎNY. O tom, ão sa dosiahlo a ão je vo v˘hºade aj na na‰ich Ïelezniciach,
âo sa podarilo urobiÈ poãas vá‰ho pôsobenia
na ministerstve dopravy pô‰t a telekomuni-
kácií, v kresle ministra? Aké aktuálne úlohy
treba vyrie‰iÈ pri procese modernizácie Ïe-
lezniãnej dopravy na Slovensku?
V˘razne sme sa pohli dopredu v Ïelezniãnej
infra‰truktúre. Slovensko má vybudovanú mo-
dernizovanú Ïelezniãnú sieÈ z Bratislavy po
Nové Mesto nad Váhom, ão je cca 100 kilome-
trov. Procesy sú nastavené tak, Ïe do konca roku
2015 je moÏné realizovaÈ modernizáciu aÏ do
Belu‰e, a potom e‰te ostane úsek Belu‰a – Îi-
lina. Modernizáciu koridoru Nového Mesta
nad Váhom do Belu‰e sme uÏ úspe‰ne rozbeh-
li a pevne verím, Ïe Slovensko bude maÈ 160
kilometrov modernej interoperabilnej Ïelez-
niãnej trate s projektovanou r˘chlosÈou trate 160
km/hod. Stavebné práce prebiehajú aj na úse-
ku Îilina – Krásno nad Kysucou, ão je spolu cca
20 kilometrov. MôÏem hovoriÈ o naozaj zmy-
sluplnom ãerpaní Operaãného programu Dopra-
va, pretoÏe sa pomaly blíÏime k cieºu – na‰ou
snahou vÏdy bolo presunúÈ ão najviac tovaru,
ale aj cestujúcej verejnosti z cestnej dopravy na
Ïelezniãnú.
Rezort musí v budúcnosti rie‰iÈ e‰te ozdra-
venie Ïelezniãného sektora. Podarilo sa nám za-
bezpeãiÈ pravidelné platby zo ‰tátneho rozpoã-
tu, nie také Ïivelné ako doteraz. Je to uÏ dané
v zákone o dráhach a na tomto môÏu stavaÈ tak
Îeleznice Slovenskej republiky, ako aj ZSSK
Slovensko v oblasti osobnej dopravy. Pri záko-
nom fixovan˘ch platbách si budú istí, koºko do-
stanú, a koºko si musia vyrobiÈ sami. Takáto fi-
nanãná a zákonom definovaná stabilita zo stra-
S R
ãítajte v rozhovore redaktorky Anny Komovej.
ny ‰tátu je veºmi dôleÏitá, no na druhej strane,
je to záväzok aj pre vedenie rezortu, pretoÏe ta-
k˘to nárast platieb by ani ‰tátny rozpoãet ne-
uniesol, a preto bude treba pokraãovaÈ v ozdra-
vovaní Ïelezniãného sektora. Na to by mal slú-
ÏiÈ holdingov˘ spôsob usporiadania Ïelezníc,
ktor˘ sme v prv˘ch krokoch uviedli do Ïivota.
Negatívny hospodársky v˘sledok sa zle pod-
písal pod hospodárenie Ïelezniãnej spoloãnos-
ti Cargo, v prípade ktorého vláda nakoniec roz-
hodla, Ïe bliωí sú jej ºudia ako ekonomické úva-
hy a v˘sledovky. V roku 2009 roãné v˘kony v
porovnaní s minul˘mi rokmi, kedy oscilovali
okolo 48 – 49 miliónov ton tovaru, klesli na ka-
tastrofálny v˘sledok, a preto bolo treba Cargu
pomôcÈ, aby sa spamätalo. Nebolo to preto, Ïe
by ºudia nerobili alebo nechceli robiÈ ale v˘luã-
ne ako dôsledok svetovej hospodárskej krízy.
Keby vtedy ‰tát nevypomohol Cargu, do‰lo by
k hromadnému prepú‰Èaniu a v podstate aj ku
krachu tejto firmy, preto sme sa rozhodli sano-
vaÈ tento podnik finanãnou injekciou, ktorá sa
volá návratná v˘poÏiãka ‰tátu na dobu ‰tyroch
rokov a táto finanãná pôÏiãka znamenala to, Ïe
Cargo sa obrátilo do normálnych hospodár-
skych ãísiel. Odrazilo sa od dna. Myslím si, Ïe
za rok 2010 sa budeme pri roãn˘ch v˘konoch
h˘baÈ niekde okolo 36 – 37 miliónov ton. Aj keì
to nie je tak ako pred krízou, z hºadiska prevá-
dzkov˘ch ãinností je Cargo pripravené konku-
rovaÈ na trhu ìalej, pretoÏe dosahuje kladn˘ hos-
podársky v˘sledok.
Aké nové trendy by sa mali sledovaÈ v budú-
cich rokoch?
Medzi hlavné priority patrí najmä zvy‰ova-
nie traÈovej r˘chlosti v úsekoch, kde je vzhºa-
dom na geografické podmienky moÏné mini-
málne na 160 km (s moÏnosÈou prevádzky do
200 km/h) a zabezpeãiÈ interoperabilitu pri mo-
dernizovaní a rekon‰trukcii tratí zaraden˘ch
do TEN-T siete. Potrebné je taktieÏ do roku
2016 zmodernizovaÈ Ïelezniãné trate TEN-T,
ktoré sú súãasÈou prioritn˘ch projektov, a to
projekt ã. 23 (úsek Nové Mesto nad Váhom –
Îilina – ‰t. hranica SR/PR) a projekt ã. 17
(úsek ‰t. hranica Rakúsko/SR – Bratislava vrá-
tane napojenia letiska Bratislava na Ïelezniã-
nú sieÈ). Dlhodob˘mi cieºmi by mali byÈ najmä
do roku 2020 zmodernizovanie Ïelezniãnej tra-
te TEN-T v úseku Îilina – Ko‰ice – ‰t. hrani-
ca SR/Ukrajina, do roku 2020 realizovaÈ na
úseku koridoru IV Kúty – Bratislava – ·túro-
vo systém ERTMS, ktor˘ je súãasÈou koridora
E „DráÏìany – Praha – ViedeÀ/Bratislava –
Budape‰È – Konstanca“ (do roku 2015 úsek ‰t.
hranica âR/SR – Bratislava – Rajka a do roku
2020 úsek Bratislava – Nové Zámky – ·túro-
vo/Komárno – ‰t. hranica SR/MR) a zmoder-
nizovanie úseku Púchov – Lúky pod Makytou
– Horní Lideã, ktor˘ je súãasÈ koridoru pre
konkurencieschopnú Ïelezniãnú nákladnú do-
pravu “Praha – Horní Lideã – Îilina – Ko‰ice
– âierna n/T“. DôleÏité bude taktieÏ zabezpe-
ãenie postupnej elektrifikácie a modernizácie
tratí spájajúcich krajské mestá s hlavn˘mi ko-
ridormi: Leopoldov – Nitra – ·urany, Bánov-
ce nad Ondavou – Humenné, Zvolen – Fiºako-
vo – Haniska pri Ko‰iciach.
Treba sa zaoberaÈ aj prepojením Ïelezniãné-
ho koridoru TEN-T 17 s letiskom a Ïelezni-
cami v Bratislave?
Na úvod Treba uviesÈ, Ïe táto stavba je sú-
ãasÈou prioritného projektu ã. 17 (TEN-T) – Pa-
ríÏ – ·trasburg – ·tuttgart – ViedeÀ – Bratisla-
va, (A ãasÈ ÖBB Kittsee/Bratislava-PetrÏalka –
uzol Bratislava, ÖBB Marcheg/ÎSR Devínska
NV).
To znamená, Ïe prepojenie európskych Ïe-
lezniãn˘ch koridorov TEN-T na území Bratis-
lavy bude súãasÈou Ïelezniãnej osi ParíÏ –
·trasburg – ·tutgart – ViedeÀ – Bratislava
(prioritn˘ projekt ã. 17). Spoloãné pôsobenie
Ïelezniãnej dopravy a koºajovej mestskej dopra-
vy v hlavnom meste, spolu s ìal‰ími dvoma sa-
mostatn˘mi projektmi – napojenie Letiska M.
R. ·tefánika na Ïelezniãnú sieÈ a elektrifikáciou
Ïelezniãnej trate Devínska NV – Marchegg, zá-
sadn˘m spôsobom ovplyvní moÏnosti pohybu
a prepravy domácich aj zahraniãn˘ch cestujú-
cich v celom bratislavskom regióne, ako aj v
priºahl˘ch regiónoch.
29
N Á R O D N Á R A D A
Projekt prepojenia Ïelezniãn˘ch koridorov je
na území mesta Bratislavy rozdelen˘ na 3 sa-
mostatné ãasti:
• nové Ïelezniãné spojenie Bratislava Pred-
mestie – Bratislava PetrÏalka (Prioritná os 4,
operaãn˘ program Doprava 2007 – 2013),
• Ïelezniãné napojenie letiska M. R. ·tefáni-
ka, vrátane zdvojkoºajnenia trate na úseku
Bratislava-PetrÏalka – Kittsee a v úseku Bra-
tislava hlavná stanica – Bratislava-Nové
Mesto (Prioritná os 4, operaãn˘ program
Doprava 2007 – 2013),
• elektrifikácia Ïelezniãnej trate D. N. Ves –
Marchegg (Prioritná os 1, operaãn˘ program
Doprava 2007 – 2013).
Koneãné rie‰enie integrovan˘ch dopravn˘ch
systémov bude re‰pektovaÈ v˘sledky ‰túdie
realizovateºnosti prioritného projektu ã. 17 a
moÏnosti prepojenia Ïelezniãnej infra‰truktú-
ry s mestskou koºajovou dopravou.
Na zlep‰enie súãasného stavu verejnej osob-
nej dopravy v regióne Bratislava je nevyhnut-
né zavedenie vysokokapacitného, ekologické-
ho a bezkolízneho integrovaného nosného sys-
tému prepravy osôb. DôleÏité je najmä skapa-
citniÈ a ur˘chliÈ prepojenie prímestsk˘ch ãastí
s centrom, prepojenie centra s mestskou ãasÈou
PetrÏalka a napojenie letiska M.R. ·tefánika na
Ïelezniãnú sieÈ.
Ak˘ je zámer a v˘znam ‰irokorozchodnej
trate?
Na základe „Memoranda o porozumení“,
podpísaného medzi Ministerstvom dopravy,
pô‰t a telekomunikácií SR a Rusk˘mi Ïelezni-
cami (RÎD) 4. mája 2007 v Moskve, bola zria-
dená pracovná skupina, zloÏená zo zástupcov
Ruska, Ukrajiny, Rakúska a Slovenska, s cie-
ºom posúdenia moÏnosti predæÏenia ·RT z Ko-
‰íc cez Bratislavu do Viedne a vybudovania lo-
gistického centra na dohodnutom území.
Po rokovaniach v decembri 2008 a v januá-
ri 2009 bola prehodnocovaná a prijatá kon-
cepcia zaloÏenia spoloãnosti s ruãením obme-
dzen˘m podºa rakúskeho právneho poriadku so
sídlom vo Viedni s obchodn˘m menom ÖBB-
Breitspur Planungsgesellschaft mbH, priãom
v‰etky ‰tyri zúãastnené krajiny majú rovnocen-
n˘ podiel.
Hlavn˘m cieºom takto zaloÏenej spoloãnos-
ti je posúdenie spoloãného projektu z hºadiska
ekonomickej a finanãnej efektívnosti, dopa-
dov na súãasnú infra‰truktúru, prepravné prú-
dy, dopravné v˘kony, ako aj ‰ir‰ích väzieb (Ïi-
votné prostredie, zamestnanosÈ a pod. ) a na ten-
to úãel sa vypracováva ‰túdia realizovateºnos-
ti.
Vstup ÎSR do spoloãného podniku – ob-
chodnej spoloãnosti, bol realizovan˘ odkúpe-
ním obchodného podielu vo v˘‰ke 25 000 eur
a v ìal‰om kroku realizáciou peÀaÏného vkla-
du ÎSR vo v˘‰ke 1 500 000 eur do spoloãnej
obchodnej spoloãnosti za úãelom nav˘‰enia
jej základného imania.
Momentálne spracováva renomovaná ne-
mecká spoloãnosÈ Roland Berger Strategy Con-
sulting s pätnástimi firmami, medzi ktor˘mi sú
aj tri slovenské, takzvanú predbeÏnú ‰túdiu
uskutoãniteºnosti. V˘sledky tejto spoloãnosti
uznáva väã‰ina európskych bankov˘ch domov.
·túdia má analyzovaÈ ekonomickú návratnosÈ
a financovateºnosÈ projektu, zhodnotiÈ dosah na
existujúcu infra‰truktúru, vplyvy na Ïivotné
prostredie a vyvolané investície. Zjednodu‰e-
30
S R
ne povedané má ‰túdia odpovedaÈ na otázku „Je
toto dielo financovateºné európskymi a sveto-
v˘mi bankami bez v˘znamnej úãasti zúãastne-
n˘ch ‰tátov?“ Ak áno treba ísÈ ìalej, ak nie tre-
ba to ukonãiÈ.
Som znepokojen˘ t˘m, Ïe v programovom
vyhlásení vlády je jednoznaãne deklarované, Ïe
vláda SR nepodporuje tento projekt. Je zaráÏa-
júce, Ïe vláda SR nepoãká na ‰túdiu uskutoã-
niteºnosti, ktorá bude spracovaná do októbra
2010 a potom sa rozhodne. Nehovoriac o akti-
vitách susedného Maìarska prevziaÈ dan˘ tran-
zit zo Slovenska.
Vytvárajú sa podmienky na uplatnenie libe-
ralizácie vnútro‰tátnej osobnej Ïelezniãnej
dopravy?
Pri príprave legislatívy v minulom období bol
kladen˘ dôraz predov‰etk˘m na harmonizáciu
vnútro‰tátnych predpisov s právom EÚ v oblas-
ti podnikania v Ïelezniãnej doprave. Imple-
mentovanie príslu‰n˘ch smerníc Európskej
únie smerovan˘ch na akceptovanie princípov
liberalizácie trhu. Európska komisia nám schvá-
lila tieto zákony. Menovite sú to: zákon ã.
513/2009 Z. z. o dráhach a o zmene a doplne-
ní niektor˘ch zákonov a ã. 514/2009 Z. z. o do-
prave na dráhach, ktoré vytvorili podmienky na
uplatnenie liberalizácie vnútro‰tátnej Ïelezniã-
nej osobnej dopravy.
Akékoºvek aktivity nad rámec t˘chto záko-
nov, budú znamenaÈ to, Ïe neefektívne trate sa
buì zatvoria, alebo zostanú na krku ‰tátu. a
efektívne trate budú obsluhované zahraniãn˘-
mi dopravcami s dopadom na zamestnanosÈ v
Slovenskej republike. V prvom momente je
dôleÏité daÈ národnému prepravcovi ZSSK Slo-
vensko ‰ancu a hlavne podmienky ohºadne par-
ku vozidiel, ktor˘ musí byÈ v primeranom sta-
ve a takisto aj ohºadne poplatkov nato, aby pri-
pravil napríklad dlhoroãnú zmluvu a potom je
moÏné postupn˘m liberalizovaním vybran˘ch
tratí alebo vlakov zdvíhaÈ kvalitu verejnej osob-
nej dopravy.
Treba klásÈ dôraz aj na revitalizáciu Ïelez-
niãn˘ch spoloãností? âo to prinesie na trhu
EÚ?
V Ïelezniãnej nákladnej doprave sa hospo-
dárska a finanãná kríza zaãala vo v˘znamnej
miere prejavovaÈ uÏ koncom roka 2008, kde bol
najv˘raznej‰í prepad v mnoÏstve prepravené-
ho tovaru zaznamenan˘ v komoditách Ïelezná
ruda, uhlie, koks a kovov˘ materiál. Negatív-
ny v˘voj v oblasti prepráv bol aj v prvom pol-
roku 2009, kde mnoÏstvo prepraveného tova-
ru v Ïelezniãnej doprave predstavuje len 55 %
v˘konov v porovnaní s minul˘m rokom. Ten-
to prudk˘ pokles prepráv mal priamy vplyv na
finanãn˘ v˘padok v trÏbách prepravn˘ch spo-
loãností, ale aj na v˘padok príjmov manaÏéra
Ïelezniãnej infra‰truktúry.
Inovácia Ïelezniãnej infra‰truktúry, doprav-
n˘ch prostriedkov a celkového riadenia je ne-
vyhnutn˘m predpokladom, aby slovenské Ïe-
lezniãné podniky obstáli v zahraniãnej konku-
rencii. V súãasnosti sú viaceré ukazovatele pro-
duktivity práce v porovnaní so susedn˘mi a naj-
vyspelej‰ími krajinami v tejto oblasti v nepros-
pech Slovenska (Príloha 1, grafy 5 – 10). Naj-
priaznivej‰ie indikátory sú v Ïelezniãnej náklad-
nej doprave, menej priaznivé sú v oblasti Ïelez-
niãnej infra‰truktúry a najmenej priaznivé sú v
oblasti Ïelezniãnej osobnej dopravy.
Ak˘ má v˘znam Národn˘ systém doprav-
n˘ch informácií, uvedie sa do prevádzky?
V˘voj dopravy v ostatn˘ch rokoch vo vyspe-
l˘ch krajinách Európskej únie (EÚ) je charak-
terizovan˘ v˘razn˘m nárastom cestnej dopra-
vy na úkor ostatn˘ch druhov dopráv. Tento v˘-
voj dopravy priná‰a viacero negatívnych vply-
vov najmä v oblasti Ïivotného prostredia, zvy-
‰ovania kongescií na cestnej sieti a zvy‰ovania
nehodovosti.
Zo spracovan˘ch ‰túdií a vykonan˘ch ana-
l˘z na úrovni EK vypl˘va, Ïe na dosiahnutie
oãakávan˘ch cieºov je potrebné sa prioritne
zameraÈ na realizáciu a implementáciu kon-
krétnych rie‰ení v cestnej doprave zaloÏen˘ch
na vyuÏití informaãn˘ch a komunikaãn˘ch sys-
témov a technológií, ktoré umoÏÀujú zníÏiÈ ne-
gatívne faktory a vplyvy cestnej dopravy s niÏ-
‰ími nárokmi na verejné financovanie a vytvá-
rajú podmienky pre vy‰‰iu angaÏovanosÈ sú-
kromného sektora.
Cieºom Národného systému dopravn˘ch in-
formácií (ìalej len „NSDI“) je vybudovanie
komplexného celo‰tátneho systému doprav-
n˘ch informácií, ktor˘ je zaloÏen˘ na imple-
mentácií informaãn˘ch a komunikaãn˘ch sys-
témov a technológií v cestnej doprave na Slo-
vensku. SúãasÈou je Národné dopravné infor-
maãné centrum, ktoré umoÏní integráciu do-
pravn˘ch informácií a dopravn˘ch dát z agen-
dov˘ch informaãn˘ch systémov a telematic-
k˘ch aplikácií.
Dopady realizácie programu sa postupne
prejavia efektívnej‰ím vyuÏitím kapacity cest-
nej infra‰truktúry, postupn˘m vytáraním pod-
mienok pre odstránenie kongescií a zr˘chlenia
dopravy, zníÏením nehodovosti a zv˘‰ením
bezpeãnosti dopravy a zníÏením negatívnych
vplyvov na Ïivotné prostredie. Na strane jed-
notliv˘ch subjektov dopravno-prepravného pro-
cesu sa úãinky prejavia predov‰etk˘m zefektív-
nením samotného dopravno-prepravného pro-
cesu. Realizácia konkrétnych projektov bude
maÈ priazniv˘ dopad na Ïivotné prostredie a ne-
bude maÈ negatívny vplyv na zamestnanosÈ.
Zasa zjednodu‰ene povedané funkãn˘ NSDI vie
zníÏiÈ kongescie aÏ o 20 %, ão môÏe byÈ v˘-
znamn˘ prínos.
V súlade s uznesením vlády SR ã. 22/2009
k návrhu Programu podpory rozvoja inteligent-
n˘ch dopravn˘ch systémov – Národn˘ systém
dopravn˘ch informácií bola v prvom polroku
2010 uskutoãnená súÈaÏ na dodanie komplex-
ného návrhu NSDI, pilotného overovacieho
rie‰enia IDS, pilotného overovacieho rie‰enia
NDIC a návrhu postupu a realizácie prevádzky
NSDI. Projekt je ãasovo a technicky nároãn˘
aj vzhºadom na mnoÏstvo existujúcich ãiastko-
v˘ch rie‰ení v SR, a preto je potrebné pokraão-
vaÈ v nastavenom harmonograme.
âo je nevyhnutné zdokonaliÈ na zvy‰ovanie
bezpeãnosti v Ïelezniãnej doprave?
ÎSR eviduje celkov˘ poãet priecestí na úze-
mí Slovenskej republiky 2220. Z toho je 1 144
priecestí nezabezpeãen˘ch a 1 056 zabezpeãe-
n˘ch priecestn˘m zabezpeãovacím zariadením.
Aj keì na Slovensku na modern˘ch tratiach
kaÏd˘m rokom pribúdajú mimoúrovÀové prie-
cestia, mnoÏstvo priecestí je jednoúrovÀov˘ch,
a práve na nich vodiãi ãasto riskujú. Treba si
v‰ak uvedomiÈ, Ïe vlak sa na trati pohybuje
veºkou r˘chlosÈou a staãí jeden nerozváÏny
N Á R O D N Á R A D A
krok, napr. nere‰pektovanie svetelnej signalizá-
cie a v‰etko sa môÏe skonãiÈ tragicky. Mnoho
motoristov a chodcov je kaÏdoroãne usmrten˘ch
alebo zranen˘ch na Ïelezniãn˘ch priecestiach na
celom svete aj napriek v‰etk˘m vykonan˘m
opatreniam na zdôraznenie prítomnosti Ïelezniã-
n˘ch priecestí a na zv˘‰enie ich bezpeãnosti.
Takmer v‰etky nehody na Ïelezniãn˘ch prieces-
tiach sú spôsobené úãastníkmi cestnej premáv-
ky, ktorí nere‰pektujú svetelnú signalizáciu,
znaãky a základné pravidlá bezpeãnosti. Neho-
dy na Ïelezniãn˘ch priecestiach tvoria 2 %
smrteºn˘ch úrazov v cestnej doprave, ale aÏ tre-
tinu v Ïelezniãnej doprave podºa európskych ‰ta-
tistík. Cestné a Ïelezniãné organizácie zo zúãast-
nen˘ch krajín potvrdzujú svoju spoloãnú zod-
povednosÈ zaoberaÈ sa t˘mto problémom orga-
nizovaním bezpeãnostn˘ch akcií na podporu
povedomia verejnosti a bezpeãného správania
sa na a v okolí Ïelezniãn˘ch priecestí. Vzdelá-
vacie aktivity sú teda kºúãov˘m prostriedkom na
zniÏovanie poãtu nehôd na priecestiach.
Akú úlohu v rozvoji osobnej Ïelezniãnej do-
pravy v rámci regiónov by mali maÈ samo-
správne kraje?
ZSSK Slovensko sa uÏ niekoºko rokov za-
oberá koordináciou dopravnej obsluÏnosti na
úrovni samosprávnych krajov. Prijat˘m záko-
nom ã. 514/2009 o doprave na dráhach je moÏ-
né presunutie kompetencie v regionálnej osob-
nej Ïelezniãnej doprave na samosprávne kraje
ako prenesen˘ v˘kon ‰tátnej správy, nasledu-
júce obdobie bude rozhodujúce pre implemen-
táciu zákona do praxe. Presunutím kompeten-
cií na VÚC v‰ak dochádza k nerovnému boju
na trhu medzi spojmi Ïelezniãnej a autobuso-
vej dopravy. Samosprávne kraje nemajú urãe-
Jedna z priorít b˘valej vlády, v˘stavba diaºnic, je v súãasnosti predmetom prehodnocovania.
B˘val˘ generálny riaditeº Národnej diaºniãnej spoloãnosti Igor CHOMA dnes pôsobí
ako poslanec Národnej rady SR za Smer-SD. Parlamentn˘ kuriér ho prostredníctvom
redaktorky Anny Komovej oslovil s niekoºk˘mi otázkami.
V˘stavba diaºnic na Slovensku
S R
nú základnú obsluÏnosÈ územia pre oba módy
dopravy, a preto bude veºmi dôleÏité rozhodnúÈ,
ktoré linky budú na úrovni regiónu nevyhnut-
né na zabezpeãenie základnej obsluÏnosti. VÚC
musia zabezpeãiÈ, aby nebola tá istá trasa súbeÏ-
ne obsluhovaná aj autobusovou, aj Ïelezniãnou
dopravou za cenu ru‰enia v˘konov.
âo treba urobiÈ pre zharmonizovanie verej-
nej osobnej dopravy?
V nasledujúcom období je potrebné vytvo-
riÈ podmienky na komplexné zabezpeãenie zá-
kladnej dopravnej obsluÏnosti regiónov a samo-
správnych krajov formou integrovan˘ch do-
pravn˘ch systémov. V oblasti dopravnej infra-
‰truktúry zabezpeãiÈ, aby koºajová doprava pre-
pájala prímestské oblasti s centrami veºk˘ch
miest a tam, kde je to moÏné aj integráciu inf-
ra‰truktúry koºajovej dopravy (systém rail &
tram). V miestach spádov˘ch centier (identifi-
kovan˘ch v plánoch dopravnej obsluÏnosti)
realizovaÈ prestupné body verejnej dopravy a
IAD vrátane budovania záchytn˘ch parkovísk
(park & ride), ãím sa vytvoria podmienky na to,
aby líniová (radiálna) dopravná obsluÏnosÈ bola
zabezpeãovaná Ïelezniãnou dopravou a autobu-
sová doprava zabezpeãovala nadväznú prepra-
vu k prestupn˘m uzlom (tzv. tangenciálne väz-
by), budovaÈ záchytné parkoviská, ktoré umoÏ-
nia realizovaÈ kombinovan˘ spôsob prepravy
prestupom z IAD na verejnú dopravu. Postup-
ne presunúÈ kompetencie v oblasti regionálnej
a prímestskej Ïelezniãnej dopravy na samo-
správne kraje (ako prenesen˘ v˘kon ‰tátnej
správy, priãom finanãné zdroje z úrovne ‰tátu
budú úãelovo viazané na poskytovanie sluÏieb
verejnej osobnej Ïelezniãnej dopravy). Uplat-
ÀovaÈ nariadenie EP a Rady ã. 1370/2007 o sluÏ-
bách verejnej Ïelezniãnej a autobusovej do-
pravy v rámci prideºovania a podmienok plne-
nia zmlúv o sluÏbách vo verejnom záujme;
vstupom na trh nov˘ch dopravcov prostred-
níctvom verejného obstarávania vytvoriÈ pod-
mienky na zniÏovanie nákladov dopravcov a
zvy‰ovanie kvality prepravy. RealizovaÈ obno-
vu Ïelezniãn˘ch mobiln˘ch prostriedkov pre re-
gionálnu, medziregionálnu a prímestskú do-
pravu v súlade s OP Doprava a pokraãovaÈ v
modernizácii po roku 2013. V rámci NSDI
podporovaÈ ur˘chlenie realizácie informaãn˘ch
a komunikaãn˘ch systémov pre cestujúcich
umoÏÀujúce efektívne rozhodovanie pri spôso-
be prepravy – verejná osobná doprava alebo in-
dividuálny motorizmus.
Dopravná politika si vyÏaduje aj ist˘ finanã-
n˘ rozpoãet, aké sú reálne moÏnosti moder-
nizácie v súãasnosti?
Finanãné nároky na modernizáciu a v˘stav-
bu infra‰truktúry vychádzajú z prijatého mate-
riálu Stratégia rozvoja dopravy Slovenskej re-
publiky do roku 2020. Rezort dopravy má k dis-
pozícii prostriedky z operaãného programu Do-
prava 2007 – 2013, v˘chodiská ‰tátneho rozpoã-
tu na r. 2010 aÏ 2012, súkromné zdroje a príj-
my zo spoplatnenia infra‰truktúry. Je zrejmé, Ïe
tieto prostriedky nie sú dostatoãné, a preto je po-
trebné hºadaÈ aj ìal‰ie moÏnosti. Základn˘m
predpokladom budúceho obdobia v‰ak bude
zachovanie financovania rozvoja dopravnej
infra‰truktúry zo zdrojov EÚ minimálne na
úrovni programovacieho obdobia 2007 – 2013
s t˘m, Ïe v súlade s oãakávanou politikou EÚ
o podpore ekologick˘ch druhov dopravy bude
dôraz kladen˘ na podporu rozvoja Ïelezniãnej
infra‰truktúry.
Ako by ste hodnotili zvládnutie v˘stavby
diaºnic na Slovensku v uplynulom období?
V˘stavba diaºnic v minulom volebnom ob-
dobí sa rozbehla naozaj naplno. I napriek po-
ãiatoãn˘m problémom, ktoré súviseli s nedo-
statoãnou prípravou v˘stavby diaºnic z pohºa-
du projektovej prípravy, majetkového vyrov-
nania pozemkov a inÏinierskou ãinnosÈou,
sa podarila v˘stavbu veºmi zdynamizovaÈ.
Programové vyhlásenie vlády, ktoré zadefi-
novalo odovzdanie 100 km nov˘ch diaºnic a
r˘chlostn˘ch ciest bolo splnené bezo zvy‰ku
– ukonãen˘ch bolo 143 km. Vláda Roberta
Fica v‰ak mala e‰te väã‰ie ambície a chcela
prepojiÈ Bratislavu s Ko‰icami do roku 2010,
toto sa v‰ak splniÈ nepodarilo vzhºadom na ne-
priaznivé vonkaj‰ie okolnosti na finanãn˘ch
trhoch.
Veºa práce urobila Národná diaºniãná spo-
loãnosÈ v oblasti prípravy v˘stavby diaºnic, t.j.
projektovej prípravy, majetkovej prípravy –
v˘kupu pozemkov, investiãnej prípravy ako
31
N Á R O D N Á R A D A
celku. Len na porovnanie, oproti roku 2006
boli investície do prípravy v roku 2009 aÏ 3,6
násobne vy‰‰ie. TakÏe – odpoveì na va‰u
otázku – v˘stavba diaºnic bola zvládnutá veº-
mi dobre a prostriedky vloÏené do prípravy
v˘stavby ìal‰ích úsekov diaºnic a r˘chlost-
n˘ch ciest by bolo dobré zúroãiÈ ão najskôr.
Naozaj za v‰etko mohla iba kríza? Nebo-
li aj iné príãiny, preão sa stále posúvalo
napr. ukonãenie diaºnice Bratislava – Ko-
‰ice? Neurobili by ste dnes niektoré roz-
hodnutia inak?
Národná diaºniãná spoloãnosÈ vÏdy bola a
je spoloãnosÈou v˘konnou, funguje v zmys-
le obchodného zákonníka a nie je rozpoãto-
vou organizáciou. To znamená, Ïe vykonáva
v‰etky ãinnosti súvisiace s v˘stavbou,
údrÏbou a správou diaºnic a r˘chlostn˘ch
ciest na základe poÏiadaviek ‰tátu. Jej úlohou
nie je rozhodovaÈ, ão sa ide stavaÈ a ão nie,
tu môÏe dávaÈ ministerstvu len svoje odbor-
né odporúãania. TakÏe, príde objednávka od
‰tátu, ktor˘ zastupuje MDPaT a Národná
diaºniãná spoloãnosÈ sa ujíma investorskej
ãinnosti v plnom rozsahu. V rámci vlastn˘ch
moÏností ovplyvnen˘ch príjmami z predaja
diaºniãn˘ch nálepiek a elektronického m˘ta
vkladá voºné prostriedky predov‰etk˘m do
opráv povrchov komunikácií a vylep‰ova-
nia ‰tandardov sluÏieb pre motoristov.
Ak˘ je vበnázor na PPP-projekty? Sú na-
ozaj také predraÏené? Nebolo moÏné ísÈ
v˘raznej‰ie aj cestou eurofondov?
UÏ niekoºkokrát bolo poãas tohto roka po-
vedané, Ïe eurofondy ani zìaleka nestaãia
na postavenie ch˘bajúcich úsekov diaºnic a
r˘chlostn˘ch ciest na Slovensku. Ak sa v˘-
znamne nezväã‰í balík prostriedkov z euro-
fondov pre operaãn˘ program doprava (OPD)
presunom prostriedkov z in˘ch operaãn˘ch
programov, bude akékoºvek prehodnocovanie
v˘stavby jednotliv˘ch úsekov len zbytoãnou
stratou ãasu, ktor˘ je pre doãerpanie posky-
tovan˘ch prostriedkov veºmi dôleÏit˘. Teraj-
‰í zásobník projektov je dobre pripraven˘,
Ïiadosti o fondy sú v ‰tádiu v˘raznej rozpra-
covanosti.
Môj názor na PPP-projekty je, Ïe nie sú z
pohºadu prínosu pre ‰tát, a to najmä v tomto
období, predraÏené. Boli pripravené dobre a
je potrebné zuÏitkovaÈ energiu a prostriedky
vloÏené do PPP-projektov bezodkladne tak,
Ïe v˘stavba diaºnic bude r˘chlo pokraãovaÈ.
Za nekorektné v‰ak povaÏujem to, Ïe nikto
nehovorí o prínosoch diaºnic vybudovan˘ch
cez PPP-projekty, o pozitívnom prínose diaº-
nic na HDP, priãom je zrejmé, Ïe práve ten-
to pozitívny dopad uÏ v 16. aÏ 17. roku splá-
cania sa preklopí do stavu, kedy prínos v˘-
stavby diaºnic na HDP bude vy‰‰í ako roãná
splátka koncesionárovi, keìÏe je kon‰tantná
poãas cel˘ch 30 rokov, ale pozitívny dopad
v˘stavby diaºnic v percentuálnom vyjadrení
bude v rozsahu 0,7 – 0,8% HDP, o ktorom sa
dá predpokladaÈ, Ïe bude maÈ stále rastúci
trend.
A ão elektronické m˘to?
V˘ber m˘ta i systém samotn˘ funguje veº-
mi dobre, toto je podstatné a deklarujem to
stále. Hladina nevôle upadla (je predsa po voº-
bách) a peniaze idú do kasy Národnej diaºniã-
32
S R
nej spoloãnosti plynule. Z v˘beru m˘ta splá-
ca Národná diaºniãná spoloãnosÈ samotn˘
m˘tny systém, ale najmä úver, ktor˘ si zobra-
la e‰te poãas Dzurindovej vlády (mimocho-
dom, kto zobral sprostredkovateºskú províziu
za úver vo v˘‰ke 16,8 mld. Sk?). Zvy‰ok
voºn˘ch prostriedkov ide do v˘stavby no-
v˘ch úsekov a údrÏby star˘ch úsekov.
Okolo zavedenia m˘ta bolo zbytoãne veºa
rozruchu. Dalo sa síce predpokladaÈ, Ïe sa-
motn˘ systém bude podroben˘ kritike zo stra-
ny dopravcov, av‰ak jeho spolitizovaním sa
cel˘ proces zavádzania zbytoãne kompliko-
val, priãom ‰tát pri‰iel vynúten˘mi úpravami
systému o nemalé prostriedky. Dnes nikto o
m˘te nehovorí, ão je dobre, pretoÏe to jednoz-
naãne hovorí o tom, Ïe funguje naozaj tak ako
má. A treba si uvedomiÈ aj skutoãnosÈ, Ïe v˘-
ber m˘ta úzko súvisel a súvisí s PPP-projekt-
mi, pretoÏe z v˘beru m˘ta na úsekoch posta-
ven˘ch t˘mto spôsobom sa splácajú splátky
koncesionárovi, priãom ‰tát len doplatí to, ão
sa nevyberie z m˘ta. Okrem toho systém
elektronického v˘beru m˘ta je veºmi dobre
pripraven˘ na akékoºvek prehodnocovanie,
resp. úpravu sadzieb m˘tneho jednotliv˘ch
úsekov, ktorá môÏe byÈ veºmi pohodlne dife-
rencovaná podºa rôznych kritérií, ak˘mi sú
napr. dopravné zaÈaÏenie úseku, tunelové tra-
sy atì.
Ak˘m smerom by podºa vás mala pokra-
ãovaÈ modernizácia cestnej siete?
Ak hovoríme o sieti diaºnic a r˘chlostn˘ch
cestách, je potrebné hovoriÈ predov‰etk˘m o
dobudovaní základnej siete diaºnic, o dokon-
ãení diaºnice D1. Toto je zásadná vec. Moder-
nizácia bude potom o opravách niektor˘ch po-
vrchov, ìalej je potrebné dobudovaÈ sieÈ diaº-
niãn˘ch odpoãívadiel s ãerpacími stanicami
pohonn˘ch hmôt, stravovacím, ubytovacím a
sociálnym zázemím. Veºmi váÏne a zodpo-
vedne je treba nastaviÈ stratégiu informatizá-
cie diaºniãnej siete s vybudovaním spoloãné-
ho centra zberu informácií spolu s integrova-
n˘m záchrann˘m systémom, elektronick˘m
m˘tom, zloÏkami ministerstva vnútra. Tento
projekt bol dobre pripraven˘, bolo by veºmi
dobré v Àom pokraãovaÈ. No a následne, ak
hovoríme o modernizácii, je potrebné prehod-
notiÈ roz‰írenie niektor˘ch súãasn˘ch diaºnic
z dvojpruhov na trojpruhy a ìalej zahusÈovaÈ
sieÈ diaºnic a r˘chlostn˘ch ciest.
Ako ìalej rie‰iÈ financovanie pôvodne plá-
novan˘ch diaºnic a r˘chlostn˘ch komuni-
kácií?
Vláda Roberta Fica mala financovanie po-
kraãovania v˘stavby diaºnic nastavené tak,
aby v˘stavba plynulo pokraãovala. Stále to
bolo o plnom vyuÏití európskych fondov,
‰tátneho rozpoãtu, vlastn˘ch zdrojov Národ-
nej diaºniãnej spoloãnosti (najmä príjmov z
elektronického m˘ta) a PPP-projektov
O nov˘ch spôsoboch financovania v˘stav-
by diaºnic snáì bude informovaÈ nová vláda,
ale ak to bude – v zmysle jej vyjadrení – o
dlhodobom prehodnocovaní, zru‰ení PPP-
projektov ãi ich retendrovaní, anal˘ze straté-
gie v˘stavby diaºnic do budúceho obdobia
atì., tak ich v˘stavba isto zaÏije veºk˘ útlm,
tak ako to bolo za vlády Mikulá‰a Dzurindu.
Ako by ste hodnotili pokrok v realizácii
operaãného programu Doprava 2007 –
2013?
Zaãiatky boli ÈaÏké, zmenili sa váÏnym
spôsobom podmienky ãerpania, príprava Ïia-
dostí, sprísnili sa podmienky verejného obsta-
rávania. Na‰li sme spôsoby korektnej prípra-
vy Ïiadostí o prostriedky z EÚ fondov, zlep-
‰ila sa podstatne komunikácia medzi koneã-
n˘m prijímateºom a riadiacim orgánom, ako
aj medzi riadiacim orgánom a JASPERS –
predæÏenou rukou európskej komisie.
Poãas môjho pôsobenia boli schválené
dve veºké Ïiadosti o príspevok z fondov na
stavby Sverepec – VrtiÏer (PovaÏská Bystri-
ca) a Îarnovica – ·á‰ovské Podhradie II. eta-
pa. ëal‰ie prostriedky sa uÏ ãerpali na rozbeh-
nuté stavby z fondov˘ch preddavkov. V roz-
pracovanosti bolo ‰esÈ ìal‰ích veºk˘ch Ïiados-
tí na v˘stavbu diaºnic.
Vedel som ako generálny riaditeº NDS ga-
rantovaÈ ministrovi dopravy, Ïe v‰etky pro-
striedky plánovacieho obdobia 2007 – 2013
budú bezozvy‰ku na v˘stavbu diaºnic doãer-
pané vãas.
Hospodárska kríza spôsobila uÏ krátenie
v˘davkov nielen na rok 2010. Ako to pod-
ºa vás ovplyvní stav a plnenie programu v˘-
stavby diaºnic?
Vláda Roberta Fica v tom mala jasno, zv˘-
‰en˘m a ur˘chlen˘m ãerpaním eurofondov,
PPP projektmi. Ako to chce rie‰iÈ nová vlá-
da, keì chce prehodnocovaÈ aj úseky pripra-
vené na v˘stavbu z fondov, to naozaj netu‰ím.
Ak sa to bude diaÈ, stratí Slovensko veºmi dô-
leÏit˘ ãas.
Okrem toho zaznamenávam snahy o opä-
tovné prehodnocovanie trasovania diaºnice
D1 v oblasti Îiliny, ão povaÏujem za mrha-
nie úsilia, ‰tudovania a vyhodnocovania naj-
vhodnej‰ej trasy predchádzajúcimi vedenia-
mi ministerstva, Národnej diaºniãnej spoloã-
nosti, Slovenskej správy ciest, Îilinskej uni-
verzity, V˘skumného ústavu dopravy atì.,
nehovoriac o tom, Ïe ak by sa mala zmeniÈ zá-
sadn˘m spôsobom trasa diaºnice, Slovensko
príde o uÏ vynaloÏené investície vo v˘‰ke viac
ako 232 mil. € (7 miliárd Sk), vloÏen˘ch do
predinvestiãnej a investiãnej prípravy diaºni-
ce D1 v úseku Hriãovské Podhradie – Dub-
ná skala, t. j. projektovú prípravu, stavebné
práce, ktoré priamo súvisia s t˘mto úsekom,
vybudovanie prieskumn˘ch ‰tôlní tunelov
Vi‰Àové a Ovãiarsko, v˘kupu pozemkov.
Toto by som pokladal za neodpustiteºnú
chybu vlády Ivety Radiãovej.
Ktoré stavby ciest treba prehodnotiÈ v dô-
sledku zloÏitého financovania?
Netreba niã prehodnocovaÈ, treba pokraão-
vaÈ vo v˘stavbe diaºnic. Stále platia slová ex-
premiéra Fica, Ïe najdrah‰ia diaºnica je tá
nepostavená. A ãi si to nová vláda praje ale-
bo nie, Slovensko a jeho ekonomika potrebu-
je základnú diaºniãnú sieÈ ako soº.
N Á R O D N Á R A D A
Poslanec NRSR za SNS Du‰an ·VANTNER pôsobil v minulosti ako ‰tátny tajomník Ministerstva
dopravy pô‰t a telekomunikácií SR. Jeho práca je stále spojená s dopravou aj vo V˘bore NR SR pre
hospodárstvo v˘stavbu a dopravu. Rozhovor pre Parlamentn˘ kuriér poskytol redaktorke Anne Komovej.
Plány a moÏnosti v doprave
Kohézne fondy v znaãnej miere pomáha-
jú pri rozvoji dopravy na Slovensku, na ão
konkrétne sa vyuÏívajú a ão by sa bez nich
neobi‰lo?
Kohézne fondy poskytujú podporu priamo
pre samostatne definované projekty a nie pre
programy ako v prípade ‰trukturálnych fon-
dov. Cieºom Kohéznych fondov je zniÏova-
nie rozdielov na národnej úrovni medzi ãlen-
sk˘mi krajinami EÚ prostredníctvom spolu-
financovania ãasovo a investiãne nároãn˘ch
projektov v oblasti dopravnej infra‰truktúry
a ochrany Ïivotného prostredia. Urãite by sa
bez nich neobi‰la v˘stavba diaºnic, r˘chlost-
n˘ch ciest, ciest I. triedy a tieÏ modernizácia
a rozvoj Ïelezníc.
Ktoré investiãné programy sa stále realizu-
jú a ak˘ je celkov˘ rozpoãet operaãného
program Doprava?
V˘chodiskov˘m dokumentom SR pri vy-
pracovaní operaãného programu Doprava
(OPD) bola „Dopravná politika“ SR do roku
2015, ktorá bola schválená uznesením vlády
SR ã.445/2005. Pri tvorbe operaãného plánu
Dopravy boli zohºadnené aj ìal‰ie dokumen-
ty a ich stratégie urãujúce priority a ciele do-
pravnej politiky. Pri napæÀaní v‰etk˘ch priorít
a cieºov prostredníctvom operaãného progra-
mu Doprava, bude re‰pektovan˘ globálny
cieº operaãného plánu Dopravy, ktor˘m je
podpora trvalo udrÏateºnej mobility prostred-
níctvom rozvoja dopravnej infra‰truktúry a
rozvoja verejnej – osobnej dopravy. ·pecific-
k˘mi cieºmi operaãného programu Doprava
sú :
• Modernizácia a rozvoj Ïelezniãnej infra-
‰truktúry
• Modernizácia a rozvoj cestnej infra‰truk-
túry
S R
• Modernizácia a rozvoj infra‰truktúry inter-
modálnej prepravy
• Rozvoj verejnej osobnej prepravy
Tieto ‰pecifické ciele sa budú dosahovaÈ
prostredníctvom realizácie stratégie definova-
n˘ch prioritn˘ch osí:
• Os: Îelezniãná infra‰truktúra
• Os: Cestná infra‰truktúra ( TEN-T )
• Os: Infra‰truktúra intermodálnej prepravy
• Os: Infra‰truktúra integrovan˘ch doprav-
n˘ch systémov
Celkov˘ rozpoãet operaãného programu
Doprava je 2 206 904 595 eur.
Na ão sa najviac ãerpajú prostriedky z Eu-
rópskeho fondu regionálneho rozvoja
(ERDF)?
Prostriedky Európskeho fondu regionál-
neho rozvoja sa ãerpajú realizáciou strategic-
k˘ch prioritn˘ch osí, a to :
• Os. ã. 5: Cestná infra‰truktúra (r˘chlostné
cesty a cesty I. triedy)
• Os ã. 6: Îelezniãná verejná osobná dopra-
va
• Os ã. 7: Technická pomoc
Ak˘ má v˘znam budovanie multimodál-
nych koridorov TEN-T v Ïelezniãnej do-
prave?
Z teórie dopravnej obsluhy vysoko rozvi-
nut˘ch hospodárskych regiónov vypl˘va, Ïe
hlavné dopravné trasy – koridory je úãelné si-
tuovaÈ na relatívne priamych spojniciach naj-
v˘znamnej‰ích dopravn˘ch uzlov s t˘m, Ïe
lokálna obsluha vnútorn˘ch priemyseln˘ch
celkov by sa mala dopravne obsluhovaÈ po
najkrat‰ích a t˘m aj najefektívnej‰ích ces-
tách. Multimodálny znamená, Ïe majú slúÏiÈ
viacer˘m dopravn˘m modom – druhom do-
pravy. Zhruba od roku 1990 sa v EÚ zaãali
rozvíjaÈ TEN – transeurópske siete v oblasti
dopravy, energetiky a telekomunikácií. Dekla-
rovan˘m cieºom projektov transeurópskych
sietí je efektívnej‰ia infra‰truktúra. KeìÏe sa
zaãalo schyºovaÈ k roz‰íreniu EÚ o v˘chod-
nú ãasÈ Európy, ukázala sa potreba roz‰írenia
TEN-T aj na v˘chod, teda v druhej polovici
deväÈdesiatych rokov zaãal tzv. TINA proces
pre tieto krajiny. TINA sieÈ sa na‰ím vstupom
do EU stala TEN-T. Ide vlastne o kombino-
vané prepravné trasy alebo reÈazce. Práve
tento fenomén integrácie na dopravn˘ch tra-
sách vytvoril aj pojem „koridor“ so spresne-
ním ich funkãného pôsobenia o slovné spo-
jenia „multimodálny“, prípadne intermodál-
ny. Multimodálna preprava sa vykonáva mi-
nimálne dvoma druhmi dopravy a intermodál-
na sa vykonáva viacer˘mi druhmi dopravy.
Kedy by sa malo ukonãiÈ budovanie kori-
dorov, od ãoho to závisí?
V˘stavba koridorov nie je krátkodobou zá-
leÏitosÈou a vyÏaduje si najmä znaãné finanã-
né prostriedky. Predov‰etk˘m z dôvodu ne-
dostatku financií na ich budovanie je ÈaÏké
stanoviÈ presn˘ ãasov˘ horizont ich ukonãe-
nia. V súãasnosti pokraãujú modernizaãné
práce na V. paneurópskom koridore. Na mo-
dernizáciu Ïelezniãnej infra‰truktúry sa vyuÏí-
vajú najmä zdroje z EÚ a zo ‰tátneho rozpoã-
tu. V programovom období 2007 aÏ 2013 je
potrebn˘ch 105 mld. Sk. K dispozícii je pri-
bliÏne 77 mld. Sk, na ktor˘ch sú postavené
predpoklady realizácie stavieb. Vypl˘va to z
návrhu modernizácie a rozvoja Ïelezniãnej
infra‰truktúry na roky 2007 aÏ 2010, ktor˘ vy-
pracovalo ministerstvo dopravy.
âo sa podarilo naplniÈ z plánov pre dopra-
vu a ktoré projekty zostali e‰te neukonãe-
né?
V súãasnosti pokraãujú modernizaãné prá-
ce na V. Paneurópskom koridore. V marci toh-
to roku bola ukonãená II. etapa modernizá-
cie Ïelezniãnej trate Trnava – Nové Mesto, v
úseku Pie‰Èany – Nové Mesto nad Váhom.
Modernizácia tohto koridoru bude pokraão-
vaÈ v rámci projektu modernizácie trate Nové
Mesto nad Váhom – Púchov. V rámci tohto
koridoru je súãasne v ‰tádiu prípravy projek-
tovej dokumentácie úsek Liptovsk˘ Mikulá‰
– Ko‰ice.
33
N Á R O D N Á R A D A
M˘tny systém na Slovensku je v prevádzke pribliÏne 9 mesiacov a uÏ sa vyskytujú informácie
o zaostávaní jeho kvality. Ako sa plní zmluva? Viac v rozhovore s poslancom NRSR za Smer-SD
Petrom PELEGRINIM, ktor˘ sa aj v minulom období podrobnej‰ie venoval práve
elektronickému m˘tu a redaktorkou Annou Komovou.
M˘tny systém na Slovensku
Platenie m˘tneho kamionistami za pre-
jazd po slovensk˘ch cestách stále platí,
ako ste spokojn˘ so systémom, splnilo to
va‰e oãakávanie?
Urãite áno. Veì samotné dáta za prv˘ pol-
rok prevádzky systému sú toho najlep‰ím
dôkazom. Po prv˘ krát v histórií sú k dispo-
zícií reálne dáta o vyuÏívanosti dopravnej
infra‰truktúry zo strany vozidiel nad 3,5t. Na
ich základe sa jednoznaãne preukázalo, Ïe
Slovenská republika je v˘znamne zaÈaÏova-
ná ÈaÏkou nákladnou dopravou, najmä vozid-
lami nad 12t. Zo 120 000 vozidiel zaregistro-
van˘ch v tejto kategórii je len asi 19 000 slo-
vensk˘ch. Práve tieto vozidlá najviac zaÈaÏu-
jú dopravnú infra‰truktúru. Je v záujme na-
‰ich obãanov, aby tí, ktorí dopravnú infra-
‰truktúru niãia, prispievali na jej údrÏbu resp.
na jej ìal‰ie roz‰irovanie. Zoberme si najviac
vyuÏívan˘ tzv. severo-juÏn˘ tranzitn˘ koridor.
Z veºkej ãasti ho vyuÏívajú práve poºskí do-
pravcovia, ktor˘ch je zaregistrovan˘ch viac
ako 30 000! Preto môÏem povedaÈ, Ïe moje
oãakávania to splnilo.
Únia autodopravcov Slovenska je presved-
ãená, Ïe jeho efektivita je okolo 60 percent,
to je málo, odkiaº majú tak˘ údaj?
Budem úprimn˘ – jednoducho si ho prav-
depodobne vymysleli. Únia autodopravcov
od konca roku 2009 podºa môjho názoru sle-
dovala len jedin˘ cieº, a t˘m bolo „nespustiÈ
m˘to“. Jednoznaãne a preukázateºne nevstú-
pili poãas viac ako 2 rokov od schválenia zá-
kona 25/2007 o elektronickom v˘bere m˘ta
do Ïiadnej kon‰truktívnej diskusie. Keì s
prekvapením zistili, Ïe systém bude od 1. ja-
nuára 2010 uveden˘ do prevádzky, vynaloÏi-
li v‰etko úsilie na zabránenie jeho spustenia,
resp. jeho obmedzenie.
34
S R
Nepotvrdili sa ani masívne medializované
popla‰né správy o náraste cien potravín.
Komu by prospelo zru‰enie, resp. zníÏenie
rozsahu spoplatnenia? Myslím, Ïe odpoveì
poznáte... A ão sa t˘ka efektivity, neverím, Ïe
by dosahovala také slabé ãísla. Takéto ãíslo
povaÏujem len za súãasÈ antikampane a sna-
hu zdiskreditovaÈ cel˘ systém v oãiach verej-
nosti. Ja sa musím drÏaÈ oficiálnych ãísel a tie
hovoria nieão celkom iné.
Máte informácie od ãeskej firmy Logica,
ktorá mala sledovaÈ a vyhodnotiÈ efektivi-
tu v˘beru m˘ta za pol roka?
Zaregistroval som medializovanú infor-
máciu, kde nezávisl˘ audítor – firma Logica
– deklarovala splnenie 8 sledovan˘ch krité-
rií na 100 %. Kritérium efektivita v˘beru
m˘ta splnil prevádzkovateº systému na 98,81
%. Podºa mne dostupn˘ch informácií, takú-
to vysokú efektivity v˘beru m˘ta sa nikomu
v prvom polroku po zavedení nepodarilo do-
siahnuÈ. Dokonca som si vyhºadal star‰ie in-
formácie distribuované zo strany firmy
Kapsch v âeskej republike v roku 2007, kde
deklarovali asi o1 % niωiu efektivitu ako
dosiahol SkyToll v prvom polroku prevá-
dzky na Slovensku. ZároveÀ chcem zdôraz-
niÈ, Ïe je veºmi dôleÏité klásÈ dôraz na plne-
nie sledovan˘ch parametrov a vyÏadovaÈ od
prevádzkovateºa systému ich dôsledné plne-
nie. Peniaze na v˘stavbu dopravnej infra-
‰truktúry „potrebujeme ako soº“. V prípade,
Ïe prevádzkovateº nebude spæÀaÈ poÏadova-
né kritériá, bol som vÏdy zástancom vyvode-
nia sankcií.
Je podºa vás systém v˘beru m˘ta stále dob-
re nastaven˘, netreba niã meniÈ?
Je potrebné si uvedomiÈ, Ïe sme v rekord-
ne krátkom ãase vybudovali systém, ktor˘ za
hranicami Slovenska nachádza uznanie. Îiaº,
u nás je m˘to stále úãelovo politizovaná kau-
za. ·tát má k dispozícii nielen vybrané m˘to,
ktorého v˘‰ka uÏ v júni prev˘‰ila celoroãn˘
v˘ber zo známok pre vozidlá nad 3,5t z roku
2009, ale aj ucelené ‰tatistické údaje o prevá-
dzke systému. TaktieÏ sú mnohé podnetné
reakcie zo strany dopravcov a logistick˘ch
spoloãností. Snahou ‰tátu by malo byÈ ich
komplexné vyhodnotenie s cieºom maxima-
lizovaÈ v˘ber m˘ta pre ‰tát. KaÏd˘ systém je
moÏné neustále zdokonaºovaÈ a preto si my-
slím, Ïe na základe vyhodnotení jeho prevá-
dzky v prvom roku fungovania, bude moÏné
na va‰u otázku odpovedaÈ presnej‰ie.
Aké sú skúsenosti s m˘tnym systémom po-
ãas letn˘ch mesiacov, netreba upraviÈ plán
v˘beru?
V prvom rade treba správne vyhodnotiÈ
dáta z prevádzky. Z nich môÏeme odvodiÈ
opatrenia, ktoré vedia zabezpeãiÈ vy‰‰í v˘ber
m˘ta. Typick˘m príkladom je veºká zaÈaÏe-
nosÈ slovensk˘ch ciest zo strany zahraniã-
n˘ch ÈaÏk˘ch nákladn˘ch vozidiel patriacich
do emisnej kategórie EURO 0-2. Tieto vozid-
lá neprimerane zaÈaÏujú Ïivotné prostredie v
na‰ej krajine. M˘to by preto napríklad malo
pôsobiÈ demotivujúco na prepravcov, aby vo
svojich vozov˘ch parkoch pouÏívali vozidlá
uveden˘ch kategórií.
Viete, preão sa spochybÀuje kvalita systé-
mu, musí byÈ nejak˘ dôvod?
Ako som zdôraznil v jednej z predchádza-
júcich odpovedí, je v tom politika a snaha o
vyhnutie sa plateniu m˘ta. Nebránim sa ani
som sa nikdy nebránil otvorenej a efektívnej
diskusií. Îiaº konaniu Únie autodopravcov zo
zaãiatku roku ch˘bala „úprimnosÈ“.
Dnes sa pouÏíva aj takzvan˘ ticketing, my-
slím, Ïe ste to iniciovali vy, preão je to v˘-
hodné? Je to podºa va‰ich predstáv?
MoÏnosÈ alternatívnej úhrady m˘ta je beÏ-
nou súãasÈou m˘tnych systémov v Európe.
V˘born˘m príkladom je Nemecko, kde je
„ticketing“ moÏn˘ pre akúkoºvek trasu v rám-
ci krajiny. Teda dopravca nemusí maÈ nain‰ta-
lovanú palubnú jednotku, ale jednoducho si
predplatí vybranú trasu. Nevymyslel som
teda niã nové, ale snaÏil som sa dopravcom
vytvoriÈ ìal‰iu moÏnosÈ platenia m˘ta bez
zbytoãnej administratívnej nároãnosti. Na-
príklad pri príleÏitostn˘ch prepravách a po-
dobne. Mojím cieºom bolo zároveÀ zabrániÈ
neúmern˘m dobám ãakania na hraniciach v
prv˘ch dÀoch roka 2010. Ide teda naozaj o
beÏnú vec a ak si pamätáte, zo strany vtedaj-
‰ej opozície som za to ut⁄Ïil mnoÏstvo kriti-
ky. Keì sa na to pozerám teraz, som stále pre-
svedãen˘, Ïe som konal správne.
Je slovensk˘ systém elektronického v˘be-
ru m˘ta pripraven˘ na interoperabilitu s
elektronick˘mi m˘tnymi systémami v Eu-
rópe?
Samotná problematika efektívnej interope-
rability je veºkou v˘zvou pre celú Európsku
úniu. V októbri 2009 bolo prijaté rozhodnu-
tie o definícii Európskej sluÏby elektronické-
ho v˘beru m˘ta a jej technick˘ch prvkov
(2009/750/ES). T˘mto rozhodnutím sa spus-
til proces zavedenia tzv. Európskej sluÏby
elektronického v˘beru m˘ta, ão v jednodu-
chosti znamená veºké zjednodu‰enie pri vy-
uÏívaní spoplatnen˘ch ciest v rámci Európy.
Dopravca bude potrebovaÈ v˘luãne 1 zmlu-
vu, 1 palubnú jednotku a dostane jedinú fak-
túru pri prejazde cez krajiny EÚ.
Z technologického hºadiska sme imple-
N Á R O D N Á R A D A
mentovali jednoznaãne najvyspelej‰í sys-
tém. Jedine slovenská palubná jednotka je v
súãasnosti technologicky pripravená na spo-
luprácu s mikrovlnn˘m, ako aj so satelitn˘m
systémom. Bolo by veºmi nerozumné, keby
sme nedokázali ako krajina túto v˘chodi-
skovú pozíciu vyuÏiÈ. Jednoznaãne by sme
mali znásobiÈ na‰u angaÏovanosÈ v Bruseli a
mali by sme sa snaÏiÈ byÈ jedn˘m z lídrov
procesu zavádzanie Európskej m˘tnej sluÏ-
by.
Médiami pre‰lo veºa informácií o tom, kto
Ako ìalej s bratislavsk˘m letiskom?
Jednou z úloh vlády SR je aj rozvoj letiska v Bratislave. ëalej uÏ v rozhovore
s poslancom NR SR za KDH Alojzom PŘIDALOM a redaktorkou Annou Komovou.
O bratislavskom Letisku M. R. ·tefánika
moÏno hovoriÈ ako o najv˘znamnej‰om
leteckom uzle na Slovensku. Súãasná vlá-
da uvaÏuje o jeho sprivatizovaní. Je priva-
tizácia Letiska M. R. ·tefánika v Bratisla-
ve naozaj nevyhnutná?
Nevyhnutné je letisko finanãne skonsoli-
dovaÈ. Následne by vláda respektíve minister-
stvo dopravy malo hºadaÈ strategického part-
nera, ktor˘ zabezpeãí ìal‰í rozvoj letiska,
a t˘m aj skvalitnenie sluÏieb pre obãanov.
âo sa oãakáva od vstupu strategického
partnera do letiskovej dopravy a prepra-
vy?
Od strategického partnera oãakávam inves-
tície do rozvoja letiska, aby nezaostávalo za
svojimi európskymi konkurentmi, ale aby sa
na letisku skvalitÀovali sluÏby pre obãanov.
Zabezpeãí sa privatizáciou letiska dlho-
dobá a trvalá implementácia jednotného
európskeho vzdu‰ného priestoru?
Privatizácia letiska a trvalá implementá-
cia jednotného európskeho vzdu‰ného prie-
storu sú dve osobitné problematiky: privati-
zácia letiska má priamy vplyv na letisko ako
infra‰truktúru nevyhnutnú pre rozvoj leteckej
dopravy, implementácia jednotného európ-
skeho vzdu‰ného priestoru vypl˘va z do-
S R
má vlastne zákazku na elektronické m˘to
za 852 miliónov eur? Viete ako je to?
Napriek úãelovej politizácii procesu v˘-
beru prevádzkovateºa bol tento vybran˘ plne
v súlade s platnou legislatívou. Prevádzkova-
teºom sa stala spoloãnosÈ, ktorá vznikla v sú-
lade s poÏiadavkami tendra, v˘luãne z ãlenov
víÈazného konzorcia. Tender pre‰iel kontro-
lou Úradu pre verejné obstarávanie, ktor˘
skon‰tatoval, Ïe nedo‰lo k poru‰eniu zákona.
A to je pre mÀa rozhodujúce.
Preão EK skúma zmluvu a cel˘ proces v˘-
pravnej politiky EÚ veºmi zjednodu‰ene pred-
stavuje vzdu‰n˘ priestor bez hraníc.
Aké podmienky je potrebné vytvoriÈ pre le-
teck˘ch dopravcov a osobnú leteckú dopra-
vu, aby letisko bolo plne konkurencie-
schopné aj v rámci ‰ir‰ieho regiónu stred-
nej Európy?
Nevyhnutnou podmienkou je, aby infra-
‰truktúra letiska spæÀala ‰tandardy beÏné v eu-
rópskom priestoru, t. j. aby spæÀalo technic-
ké a prevádzkové parametre, ktoré sú nevyh-
nutné pre bezpeãnú a komfortnú prevádzku
z hºadiska leteck˘ch spoloãností aj cestujú-
cich. Leteckí dopravcovia musia maÈ rovna-
ké legislatívne prostredie ako v celom európ-
skom spoloãnom trhu.
Dopravná politika SR v oblasti civilného le-
tectva je veºmi liberálna, nekladie Ïiadne ad-
ministratívne prekáÏky na vstup leteck˘ch
dopravcov na trh leteckej dopravy. V rámci
EÚ sa uplatÀujú rovnaké pravidlá vypl˘vajú-
ce z ãlenstva v medzinárodn˘ch organizá-
ciách a z európskej legislatívy.
Preão je z vá‰ho pohºadu dôleÏité sfunkã-
niÈ pre SR blok vzdu‰ného priestoru stred-
nej Európy, zachovaÈ poskytovanie letec-
k˘ch navigaãn˘ch sluÏieb a zabezpeãiÈ im-
plementáciu jednotného európskeho
vzdu‰ného priestoru?
Sfunkãnenie bloku vzdu‰ného priestoru je
záväzok, ktor˘ vypl˘va z príslu‰nej európskej
dopravnej politiky (jednotn˘ európsky vzdu‰-
n˘ priestor – SES). Jeho zmyslom je uºahãiÈ
pohyb lietadiel vo vzdu‰nom priestore Euró-
py (prekraãovanie hraníc), zjednotiÈ techno-
logické postupy a technické prostriedky nut-
né pre letové navigaãné sluÏby. Konkrétnym
prínosom by malo byÈ zr˘chlenie leteckej
dopravy, bez ome‰kaní vzniknut˘ch z dôvo-
du hustej leteckej prevádzky, s pozitívnym do-
padom na ochranu Ïivotného prostredia (zní-
Ïenie vyãkávania na prílety/odlety lietadiel)
a podobne. Zachovanie poskytovateºa leto-
v˘ch prevádzkov˘ch sluÏieb je na‰ím prio-
ritn˘m záujmom, ktor˘ má väzby na suvere-
nitu ‰tátu, zamestnanosÈ vysoko kvalifiko-
van˘ch riadiacich letovej prevádzky a finan-
cie.
beru m˘ta, myslíte si, Ïe nie je nieão v po-
riadku?
Samotn˘ proces v˘beru prevádzkovateºa
m˘ta pre‰iel viacnásobnou kontrolou na Úra-
de pre verejné obstarávanie. Je prirodzenou
povinnosÈou EK dohliadaÈ na transparentnosÈ
procesu verejného obstarávania v ãlensk˘ch
krajinách. Podobne sa EK dopytovala na prie-
beh v˘berového konania aj v susednej âeskej
republike. PovaÏujem cel˘ proces zo strany
EK za ‰tandardn˘.
Európska dopravná politika podporuje
zvy‰ovanie úrovne bezpeãnosti leteckej do-
pravy a prepravy. âo je potrebné pre bez-
peãnosÈ urobiÈ zo strany SR?
Medzinárodná organizácia civilného le-
tectva (ìalej ICAO) v zmysle svojich poÏia-
daviek na bezpeãnú prevádzku civilného le-
tectva vyÏaduje, aby ãlenské ‰táty v rámci cel-
kového manaÏmentu civilného letectva mali
vypracovan˘ Národn˘ program bezpeãnej
prevádzky v civilnom letectve (ìalej len
„SSP“) s úãinnosÈou od novembra 2010.
V roku 2010 treba pre SSP zabezpeãiÈ „na-
‰tartovanie“ dobrovoºného systému hlásení,
dokonãenie administratívnych prác, schváliÈ
procesy SSP, osvetu na úrovni ‰tátnej admi-
nistratívy, osvetu na úrovni prevádzkovateºov
atì. V ìal‰om období bude potrebné zabez-
peãiÈ ‰kolenia a tréning zodpovedn˘ch osôb.
Ak˘m spôsobom moÏno vytvoriÈ transpa-
rentné podmienky regulácie leteck˘ch do-
pravcov?
Transparentné podmienky regulácie sú uÏ
vytvorené (resp. sa tvoria v súlade s doprav-
nou politikou EÚ). Je potrebné, aby sa dôsled-
ne uplatÀovali postupy a pravidlá vypl˘vajú-
ce z medzinárodn˘ch záväzkov SR, politiky
EÚ a s Àou spojenej príslu‰nej legislatívy a
regulácie, transparentne, bez protekcioniz-
mu a klientelizmu, napr. vyhodnocovaním
kritérií (plní/neplní).
Akú podporu zo strany slovenskej vlády
moÏno oãakávaÈ pri rozvoji letiska v Bra-
tislave?
Vláda by mala v prvom rade skonsolidovaÈ
letisko finanãne a personálne. To povaÏujem
za primárne rie‰enie. Sekundárne by mala
rie‰iÈ vstup strategického partnera a pomoc pri
vytvorení podmienok pre pravidelné letecké
linky.
âo by prinieslo prípadné spojenie brati-
slavského a viedenského letiska?
O tom nechcem ‰pekulovaÈ, lebo nikde nie
je napísané, Ïe to bude viedenské letisko. Ur-
ãite musí prebehnúÈ transparentn˘ medziná-
rodn˘ tender.
35
S A R I O
Vymenila sa vláda, do rozhodujúcich pozícií ‰tátu nastúpili úplne typovo a názorovo rozdielne skupiny
politikov – a prichádzajú zmeny. U voliãov v‰ak narastá napätie z ich praktick˘ch v˘sledkov.
SARIO – scenár sa opakuje?
MôÏe SARIO v tejto podobe podporovaÈ na‰e stavebníctvo v zahraniãí?
Pí‰em vo veci v˘meny riaditeºa organizácie
SARIO. Viem, Ïe nie som zodpovedn˘ za túto
oblasÈ, keìÏe v‰ak v tejto oblasti uÏ 20 rokov
na Slovensku pracujem, rád by som sa k tejto
dôleÏitej a strategicky chúlostivej otázke vy-
jadril. A to aj preto, Ïe v‰etci oãakávame ìal-
‰ie impulzy medzinárodn˘ch kooperácií aj v
stavebníctve.
História Slovenskej agentúry pre rozvoj in-
vestícií a obchodu SARIO a problematika ak-
vizície zahraniãn˘ch investícií na Slovensku je
poznaãená niekoºk˘mi závaÏn˘mi negatívny-
mi skutoãnosÈami. Budem menovaÈ:
1. Neúspe‰n˘ zaãiatok. Zmena organizácie
(SNAZIR – SARIO) ako subjektu, z dôvodu
finanãn˘ch a politick˘ch ch˘b. Zmena mala,
relatívne krátko po zaloÏení SNAZIRu v de-
väÈdesiatych rokoch, ãiastoãne znak finanã-
no-právneho trestného ãinu.
2. K v˘mene riaditeºa dochádza zakaÏd˘m,
keì sa mení minister. Nie teda iba pri zmene
vlády, ão by v‰ak pre nezávislú organizáciu tak-
tieÏ nemalo byÈ pravidlom.
3. Primárnou investiãno-akviziãnou politi-
kou, venujúcou sa prednostne veºkoprojek-
tom, ãím sa ‰trukturálne negatívne ovplyvni-
lo portfólio slovenského ekonomického pro-
stredia. (Vo veºkoprojektoch sa organizovane
strácali dotaãné miliardy systémovo ºah‰ie neÏ
pri mnoÏstve mal˘ch projektov.) Preto je Slo-
vensko dnes, v rámci národohospodárskej
‰truktúry portfólia podnikov, hospodársky zra-
niteºnej‰ie a makroekonomicky nestabilnej-
‰ie. SARIO bolo, v rámci tejto praxe, pritom
jedn˘m z v˘konn˘ch nástrojov tohto trendu.
4. Politikou zabezpeãovania dotácií pre pro-
jekty s v˘razne klientelistick˘m pozadím (po-
36
dobne ako eurofondy, vybavovanie dotácií za
provízie, ão viedlo vo viacer˘ch prípadoch k
zmareniu investícií).
5. Obsadzovaním pozície riaditeºa v˘luãne
z radov preveren˘ch spolupracovníkov okolia
ministra (bez skutoãného kvalifikaãného poza-
dia a v zmysle uvedeného klientelizmu).
6. Z t˘chto dôvodov nastala diskvalifikácia
organizácie v medzinárodnom meradle, ão v˘-
razne negatívne ovplyvnilo vstup medziná-
rodn˘ch investorov na Slovensko (‰tatisticky
je uveden˘ argument v porovnaní s okolit˘mi
‰tátmi jasne preukázateºn˘).
Priznám sa, Ïe som ãakal s nádejou, ako
dopadne súãasná v˘mena stráÏí. BohuÏiaº, ne-
zm˘lil som sa. Napriek tomu, Ïe akoby zázra-
kom na miesto riaditeºa SARIO za predo‰lej
vlády vymenovali manaÏéra s medzinárod-
n˘m formátom, b˘valého riaditeºa Microsoftu
na Slovensku a dlhoroãného riaditeºa Americ-
kej obchodnej komory, mechanizmus zmien sa
nezmenil. Bol odvolan˘.
Som presvedãen˘, Ïe bola chyba ho odvo-
laÈ. Myslím si, Ïe minister ho mal poveriÈ ve-
dením organizácie aÏ do konkurzu, do ktoré-
ho by mal moÏnosÈ prihlásiÈ sa. Bol by som pre-
to opatrn˘ v oãakávaní, ako profesionálne pre-
behne v˘ber budúceho riaditeºa. Najmä s ohºa-
dom na skutoãnosÈ, Ïe existuje skoro absolút-
ny predpoklad, Ïe tento bude nasledovníkom
súãasného ministra hospodárstva znovu vy-
menen˘.
Verte mi, veºmi rád sa budem v t˘chto dvoch
bodoch m˘liÈ. Preão? Politika agentúry za jej
celé doteraj‰ie obdobie mala neoficiálne defi-
novan˘ bod jeden svojho poslania takto: Ak-
vizícia zahraniãn˘ch investícií s podmienkou,
Ïe prispeje k maximalizovaniu príjmov mi-
nistrom zadefinovan˘ch organizácií.
Pritom pre Slovensko by bolo substanãne
prospe‰né, aby sa profesionálnosÈ, nezávislosÈ
a kontinuita, osobn˘mi a straníckymi záujma-
mi neovplyvÀovanej ãinnosti SARIA stala pra-
vidlom. Veì ide o kºúãové miesto slovenské-
ho hospodárstva, ak vezmeme do úvahy fakt,
Ïe finanãn˘ rozvoj a rozvoj vnútro‰tátnych
hospodárskych ‰tandardov Slovenska závisel
za posledn˘ch 20 rokov v absolútnej väã‰ine
od zahraniãn˘ch investícií, ão nás dnes v˘raz-
ne hospodársky a kultúrne odli‰uje od b˘val˘ch
‰tátov GUS.
K pokraãovaniu v tomto trende je v‰ak po-
trebné zbaviÈ sa klientelistick˘ch praktík v
hospodárstve. Myslím t˘m aj v pokraãovaní
kultúry likvidácie priamej závislosti úãelo-
v˘ch organizácií, podobn˘ch ako je SARIO, od
aktuálnej politickej reprezentácie. Tak ako sa
celá slovenská spoloãnosÈ musela zbaviÈ ústav-
nej závislosti hospodárskych organizácií z pred
roku 89 od komunistickej strany, tak ako sa mu-
sela v procese privatizovania po roku 89 zba-
viÈ závislosti od ministrov a vlád, tak sa musí
skonãiÈ aj dne‰ná závislosÈ klientelistického
prepojenia subvencovaného hospodárstva od
jednotliv˘ch politick˘ch subjektov. A kaÏd˘,
kto sa blahosklonne usmieva nad mojím ãlán-
kom nevie, ão ãiní. Alebo veºmi presne vie. Ale
to SARIU nepomôÏe.
Nemám ambíciu mie‰aÈ sa do rozhodnutí
vlády ani ministrov. Môj názor je venovan˘ v˘-
luãne tejto oblasti ako pohºad ãloveka, ktor˘ je
danou problematikou, chtiac-nechtiac, dlhé
roky priamo ovplyvÀovan˘. Je iste správne
daÈ Grékom lekciu z racionality ich hospodár-
skeho správania sa. Len aby nám v tejto jed-
nej konkrétnej problematike nemusel daÈ raz
zas pre zmenu lekciu Brusel, alebo nebodaj ne-
jak˘ nezávisl˘ medzinárodn˘ súd. Napríklad na
podnet medzinárodn˘ch stavebn˘ch konzorcií.
A na záver e‰te jedna poznámka. Nie je vô-
bec pravda, ako mi uÏ niektorí vrcholoví poli-
tickí reprezentanti argumentovali, Ïe miesto ria-
diteºa SARIA je politicky definovaná funkcia.
Ak by to mala byÈ pravda, tak sa len potvrdí
tendencia ovplyvÀovaÈ cez riaditeºa tejto orga-
nizácie prístup k zahraniãn˘m investorom, a to
okrem odbornej stránky aj politicky záujmovo.
No ruãím vám, Ïe Ïiadneho investora vôbec ne-
zaujíma, ãi ide o ºavicov˘ alebo pravicov˘ prí-
stup k jeho investícii. Maximálne odborne an-
gaÏovan˘, alebo klientelisticko-diletantsk˘.
Nech si vlády a strany v nich zastúpené defi-
nujú objem, ãasovosÈ a iné kritériá pre podpo-
ru zahraniãn˘ch investícií na ministerskej a
vládnej úrovni. Samotn˘ v˘kon ãinnosti nech
ale odovzdajú, podobne ako riadenie národnej
banky, odborníkom.
V˘ber a iniciovanie prípadného odvolania
riaditeºa a jeho zástupcov by som preto navrhol
zrealizovaÈ komisii menovanej v˘luãne me-
dzinárodn˘mi komerãn˘mi a stavovsk˘mi or-
ganizáciami, tromi najväã‰ími bankami na Slo-
vensku, tromi najväã‰ími právnick˘mi a tromi
najväã‰ími audítorsk˘mi firmami a zástupca-
mi obchodn˘ch komôr piatich investiãne naj-
viac angaÏovan˘ch ‰tátov na Slovensku.
Funkãné obdobie by malo byÈ 6 rokov, aby sa
ani náhodou nekrylo s v˘menou politick˘ch
garnitúr. Riaditeºa by v˘luãne na návrh komi-
sie menoval a odvolával, vrátane práva veta,
minister, e‰te lep‰ie – prezident.
Kto chce preukázaÈ úprimnú a efektívnu
snahu bojovaÈ s korupciou práve v takej citli-
vej oblasti ako je spolupráca so zahraniãn˘mi
investormi, nech nezametie tento problém pod
koberec. Lebo ak sa nevyrie‰i otázka SARIA
do budúcnosti, môÏeme zabudnúÈ, Ïe nám SA-
RIO efektívne pomôÏe v kooperáciach, ná-
‰mu stavebníctvu ale aj celému hospodárstvu
tak˘ch potrebn˘ch.
Ing. Ivan âARNOGURSK¯
IPEC – Management, s.r.o.
S T A V E B N Í C T V O N A S L O V E N S K U
Slovenské stavebníctvo
nemôÏe zastaÈ na polceste
Zväz stavebn˘ch podnikateºov Slovenska (ZSPS) zdruÏuje na základe dobrovoºnosti mnohé
v˘znamné firmy pôsobiace na slovenskom stavebnom trhu. Okrem toho, Ïe chráni v súlade
s etick˘m kódexom záujmy svojich ãlenov, snaÏí sa svojou aktívnou úãasÈou pri tvorbe zákonov
zlep‰ovaÈ podnikateºské prostredie v‰etk˘m, ktorí podnikajú v slovenskom stavebníctve.
Parlamentn˘ kuriér oslovil prezidenta ZSPS, Ing. Zsolta LUKÁâA.
Situácia aj na slovenskom stavebnom trhu
nie je jednoduchá. âo robiÈ v súãasnej ne-
ºahkej ekonomickej situácii Slovenska?
Existujú nástroje na zdynamizovanie slo-
venského stavebného trhu, a aké sú moÏ-
nosti a úloha zväzu v tomto procese?
ZSPS bol a verím, Ïe aj zostane partnerom
ministerstva, v ktorého kompetencii je staveb-
níctvo, bytová politika a stavebn˘ zákon. Vy-
jadrujeme sa k v‰etk˘m legislatívnym a kon-
cepãn˘m návrhom ‰tátnej správy, buì priamo
alebo prostredníctvom Republikovej únie za-
mestnávateºov. Sme dlhoroãn˘mi ãlenmi
FIEC – Európskej federácie stavebného prie-
myslu a teda máme moÏnosÈ porovnávaÈ v˘-
voj slovenského stavebníctva a jeho ciele a
úlohy s na‰imi európskymi partnermi.
Nástroje „zdynamizovania“ môÏeme zosu-
marizovaÈ do niekoºk˘ch tematick˘ch cel-
kov, ktoré patria medzi priority ZSPS do naj-
bliωej budúcnosti, kde zväz má záujem pô-
sobiÈ na ‰tátne orgány: zlep‰iÈ podnikateºské
prostredie, a to nezvy‰ovaním ceny práce,
flexibilnosÈou zákonníka práce, zníÏením ad-
ministratívnej nároãnosti stavebného povoºo-
vania, skvalitnením a transparentnosÈou verej-
ného obstarávania apod., naìalej podporo-
vaÈ bytovú v˘stavbu a sociálne b˘vanie efek-
tívnym vyuÏitím súkromn˘ch a verejn˘ch
prostriedkov – bonifikácia hypoték, staveb-
né sporenie atì. – pokraãovaÈ v programe
zatepºovania budov, „oddémonizovaÈ“ proble-
matiku prípravy a realizácie PPP-projektov
(priãom nejde len o veºké infra‰truktúrne pro-
jekty a ich uplatÀovanie ako ‰tandardného ná-
stroja ekonomickej a sociálnej politiky kra-
jín EÚ, ale aj o men‰ie projekty) a regenero-
vaÈ panelové sídliská s vyuÏitím prostriedkov
EÚ.
V ostatn˘ch rokoch sme zaznamenali vstup
na na‰e pomery mamutích zahraniãn˘ch
subjektov na slovensk˘ stavebn˘ trh ãi uÏ
priamo, alebo prostredníctvom akvizície
slovensk˘ch stavebn˘ch firiem. Tieto ma-
mutie zahraniãné stavebné firmy teraz
ovládajú trh ãasto aÏ dumpingov˘mi cena-
mi. Ako hodnotíte túto skutoãnosÈ?
Neexistuje anal˘za t˘chto dopadov na slo-
venské stavebníctvo. Tak˘to proces sa dal
ale oãakávaÈ a netreba sa ho obávaÈ, samozrej-
me, pokiaº budú správne fungovaÈ in‰titúty zá-
kona o verejnom obstarávaní, aby bola zaru-
ãená rovnosÈ ‰ancí pre v‰etk˘ch úãastníkov
38
tendra a víÈaz bude zodpovedne vyhlásen˘
nielen podºa toho, Ïe dal najniωiu ponuku, ale
podºa toho, ãi ponúkol pre ‰tát najhospodár-
nej‰ie rie‰enie stavby. Najniωia cena, akokoº-
vek v˘znamná, je len jednou z viacer˘ch kri-
térií posudzovania, kam patria najmä kvali-
tatívne záruky budúcej prevádzky stavebné-
ho diela.
Globálna finanãná kríza neobi‰la ani Slo-
vensko. Jedn˘m z jej dopadov, a to nielen
u nás, je vysoká úroveÀ vládnych dlhov,
ktoré obmedzujú na‰tartovanie ìal‰ích sti-
mulaãn˘ch programov. Ako sa to dot˘ka
odvetvia stavebníctva?
Odpoveì je v podstate identická s odpove-
ìou na prvú otázku. Slovenské stavebníctvo
je vyvinut˘ a Ïivotaschopn˘ organizmus a ne-
potrebuje ‰tát ako „pestúnku“. To ão potrebu-
je je kvalitné a stabilné podnikateºské prostre-
die a cieºavedomá hospodárska a sociálna
politika. Ak bude ‰tát túto úlohu úspe‰ne
plniÈ, táto bude zákonite generovaÈ dostatok
podnikateºsk˘ch príleÏitostí stavebného cha-
rakteru.
Pomerne citlivou problematikou je etika
podnikania. âoraz ãastej‰ie sa v ostatn˘ch
rokoch pertraktuje, dokonca aj v masmé-
diách, získavanie verejn˘ch zákaziek dum-
pingov˘mi cenami, dokonca aÏ manipulá-
ciou so ‰tátnymi tendrami. Aké je stanovis-
ko zväzu k tejto problematike?
Zväz stavebn˘ch podnikateºov Slovenska
oslávi v tomto roku uÏ dvadsaÈ rokov svojej
existencie a aj v minulosti dal jasne najavo,
Ïe etika podnikania je dôleÏitou otázkou ako
pre ãlenskú základÀu tak aj pre zastre‰ujúci
zväz. Uvedomujeme si, Ïe zväz zdruÏuje pri-
rodzen˘ch konkurentov na trhu. UdrÏanie
korektn˘ch vzÈahov v ãlenskej základni je
podmienené kódexom, ktorého dodrÏiavanie
firmy pri vstupe do zväzu dobrovoºne prija-
li. DodrÏiavanie jednotliv˘mi firmami je veº-
mi komplikované zhodnotiÈ, av‰ak práve pri-
rodzená konkurencia dáva príleÏitosÈ na vy-
ãistenie vzÈahov, nesmie v‰ak byÈ ovplyvÀo-
vaná deformovan˘m prostredím. Veºmi dôle-
Ïitá je jednoznaãnosÈ zadaní v obstarávaní, ão
je podmienkou transparentnosti kaÏdej jej
etapy. Samozrejme, aj ìal‰ie dodrÏanie v‰et-
k˘ch podmienok, vypl˘vajúcich zo záverov
procesu obstarávania.
S T A V E B N Í C T V O
VráÈme sa e‰te k problému, Ïe hlavn˘m kri-
tériom získania verejnej zákazky b˘va naj-
niωia cena. Nemali by byÈ optimálnym
kritériom pre v˘ber najvhodnej‰ieho uchá-
dzaãa predov‰etk˘m referencie z uÏ reali-
zovan˘ch – a to nielen verejn˘ch – záka-
ziek?
Súhlasím. Nemyslím si, Ïe jedin˘m krité-
riom získania verejnej zákazky by mala byÈ
najniωia cena. Problematika kritérií musí byÈ
komplexná a vyÏaduje zásadné „preoranie“
dne‰ného zákona o verejnom obstarávaní.
Veríme, Ïe Úrad pre verejné obstarávanie po-
pri súãasnej „malej“ novele zákona ão najskôr
otvorí diskusiu k t˘mto otázkam, ktor˘ch v˘-
sledkom bude optimálne vyváÏenie vzÈahov
obstarávateºa a uchádzaãov v príprave a pro-
cese v˘beru. V˘sledn˘ efekt obstarávania má
byÈ ão najhospodárnej‰í návrh s primeran˘m
estetick˘m aj úÏitkov˘m efektom pre spoloã-
nosÈ.
Odvodové zaÈaÏenie na Slovensku patrí
medzi najvy‰‰ie nielen v Európe. AngaÏu-
je sa zväz aj v tejto problematike a bude sa
angaÏovaÈ aj v chystanej novelizácii pra-
covného práva?
Samozrejme, Ïe sa v tomto smere angaÏu-
jeme. Zväz ako in‰titúcia zastupujúca zamest-
návateºov v stavebnom segmente slovenské-
ho hospodárskeho priestoru má prioritn˘ zá-
ujem o túto problematiku, a keìÏe aj v ìal‰ích
segmentoch podnikania sú záujmy zamest-
návateºov podobné, konáme tak prostredníc-
tvom Republikovej únie zamestnávateºov.
Prepú‰Èanie pracovníkov najmä vo veº-
k˘ch stavebn˘ch firmách predov‰etk˘m v
dôsledku nerealizovania ‰tátnych zákaziek
je tvrdou realitou dne‰n˘ch dní. LenÏe pri
predpokladanom investiãnom oÏivení sta-
vebného trhu môÏu stavebn˘m firmám
títo odborníci a remeselníci po ãase ch˘baÈ.
Je v silách zväzu rie‰iÈ aj túto problemati-
ku, a to nielen ako jednorazovú pomoc
svojim ãlenom, ale systémovo?
Áno, myslím si, Ïe zväz aj na tomto poli
môÏe zohraÈ pozitívnu úlohu. V zmysle záko-
na o strednom odbornom ‰kolstve sme v spo-
lupráci so ‰tátnymi, samosprávnymi in‰titú-
N A S L O V E N S K U
ciami a podnikateºmi vytvorili rezortnú radu,
ako poradn˘ orgán, ktor˘ sa pokúsi daÈ v tej-
to oblasti urãitú víziu potrieb vzdelávania.
V ãase intenzívneho rozvoja a vysokého do-
pytu po stavebnej produkcii skoro kaÏdá sta-
vebná firma pociÈovala nedostatok vo v˘cho-
ve a dopæÀaní personálnych stavov z radov no-
vej generácie. Kríza priniesla zas prebytok
celkov˘ch kapacít a t˘m demotivuje prirodze-
ne podporovaÈ „stavebn˘ dorast“. Je to v‰ak
krátkodobé, lebo aj kríza sa raz skonãí a skon-
ãí sa len s vyuÏitím existujúcich kapacít po-
silnen˘ch zálohou, ktorú si musíme vychovaÈ
a vy‰koliÈ. Práve z tohto dôvodu zväz pripra-
vuje projekty spolufinancované z európskych
fondov, orientované na vzdelávanie a prípra-
vu stredného stavebného manaÏmentu. Vo
viacer˘ch sme boli úspe‰ní a niektoré rozbie-
hame práve v tomto období.
Niektor˘m slovensk˘m stavebn˘m firmám
sa dodnes darí aj na zahraniãn˘ch staveb-
n˘ch trhoch. Má zväz dosah na ochranu
záujmov svojich ãlenov aj v tomto zahra-
niãnom podnikateºskom prostredí?
Sme plnohodnotn˘mi ãlenmi FIEC a ak
ktorákoºvek na‰a firma bude potrebovaÈ po-
moc, sme na zväze pripravení prostredníc-
tvom kontaktov a ‰truktúr tejto európskej or-
ganizácie jej pomôcÈ. Najlep‰ia pomoc je v
preventívnych opatreniach, ktor˘mi sa niek-
tor˘m ÈaÏkostiam dá predísÈ a my práve z
tohto dôvodu vnímame na‰u úlohu vo FIEC
ako pripomienkujúci subjekt európskej legi-
slatívy ovplyvÀujúci stavebníctvo.
Na záver e‰te jedna otázka: existuje vôbec
nejak˘ univerzálny návod pre na‰ich pod-
nikateºov v stavebníctve ako preÏiÈ toto
skutoãne ÈaÏké obdobie? âo by ste im od-
porúãali?
Univerzálny recept nepoznám. Ale staveb-
né remeslo má na Slovensku dlhú a úspe‰nú
tradíciu. PreÏilo svoje vrcholy i pády a bolo
i zostane v mnohom závislé od vonkaj‰ích
podmienok ÈaÏko ovplyvniteºn˘ch ãlovekom.
Dobr˘ v˘sledok sa dostavil poväã‰ine vtedy,
keì bol zaloÏen˘ na poctivej a kvalitne odve-
denej práci. MoÏno, Ïe práve v tom sa skr˘-
va i odpoveì na va‰u otázku.
Ing. Zsolt LUKÁâ
Naroden˘: 20. 10. 1966
Vzdelanie:
2010 STU Bratislava, Stavebná fakulta,
doktorantské ‰túdium
1985 – 1990 STU Bratislava, Stavebná fakulta,
Odbor vodné stavby, vodné hospodárstvo
ëal‰ie ukonãené vzdelanie:
1990 – 1991 STU Bratislava, ‰pecializaãné ‰túdium,
vysvedãenie o závereãnej skú‰ke
1993 New York Support Center,
financovanie neziskov˘ch organizácií, certifikát
1997 Slovenská komora stavebn˘ch inÏinierov,
stavebn˘ dozor, osvedãenie o odbornej spôsobilosti
2004 Univerzita Komenského, postgraduálne ‰túdium
– európska integrácia, certifikát
Odborné aktivity:
ãlen vedeckej rady STU Bratislava,
Stavebnej fakulty od 2009
ãlen vedeckej rady TU v Ko‰iciach,
Stavebnej fakulty od 2009
ãlen predstavenstva Západoslovenskej
vodárenskej spoloãnosti od 2007
ãlen ekonomickej sekcie
Slovenskej poºovníckej komory od 2008
predseda ochranárskeho zdruÏenia
Pro Enviro od 2006
Prehºad odbornej praxe:
2009 – súãasnosÈ Zväz stavebn˘ch podnikateºov
Slovenska, pozícia: prezident
2006 – 2009 Západoslovenská
vodárenská spoloãnosÈ, a.s.
pozície: ãlen predstavenstva, v˘robnotechnick˘
riaditeº, ‰pecialista pre eurofondy
2000 – 2006 Ministerstvo v˘stavby
a regionálneho rozvoja SR
pozície: ‰tátny tajomník,
generálny riaditeº, riaditeº odboru
1997 – 2000 Finetis, s. r. o.
pozície: majiteº, konateº
1993 – 1997 Slovenská poisÈovÀa, a. s.
pozície: generálny riaditeº, riaditeº odboru,
referent organizaãného odboru
1992 – 1993 City University Bratislava
pozície: poradca
1991 – 1992 Vojensk˘ projekãn˘ ústav
39
S T A V E B N Í C T V O
„Projekt Apartmány Levoãská dolina ponúka 14 ‰t˘lov˘ch apartmánov˘ch domov, ktoré v dvoch typoch
(dvoj a ‰tvorapartmán) ponúkajú pohodlné komfortné b˘vanie a dokonale harmonizujú s okolitou prírodou“,
povedal pre Parlamentn˘ kuriér Ing. Igor GALLO, predseda predstavenstva ARPROG, a. s., Poprad.
Tam kde poãuÈ ticho...
S menom va‰ej spoloãnosti sa okrem mno-
h˘ch takpovediac úÏitkov˘ch stavieb predo-
v‰etk˘m v okolí Popradu spája aj jedna ex-
kluzívna: Ski centrum Levoãa v Levoãskej
doline, ktorú ste zrealizovali pred niekoºk˘-
mi rokmi. Pokraãujete v roz‰irovaní a dobu-
dovávaní tohto Ski centra?
Áno, v minulom roku sme investovali do
modernizácie zasneÏovania, skvalitnenia osvet-
lenia lyÏiarskeho svahu a bezpeãného prístupu
do ná‰ho strediska v˘stavbou komfortného
schodiska z parkoviska priamo pod vleky. Pred
Vianocami sme dali do prevádzky Relax cen-
trum Levoãská dolina. Ponúkame tu príjemné
posedenie v bare s kapacitou 50 osôb, dve bow-
lingové dráhy, biliard, stoln˘ futbal, ‰ípky, ma-
sáÏe, rozliãné druhy sáun – fínsku, suchú, by-
linkovú a parnú. V súãasnosti dokonãujeme
v˘stavbu inÏinierskych sietí aj s vybudovaním
dopravnej infra‰truktúry pre investiãnú akciu
Apartmány Levoãská dolina.
Veãerné a denné lyÏovanie v areály Ski centrum Levoãa.
40
N A S L O V E N S K U
Áno, práve o tomto atraktívnom projekte
by sme sa chceli s Vami porozprávaÈ. Mohli
by ste na‰im ãitateºom povedaÈ o Àom trochu
viac?
Jeho základnou my‰lienkou je vybudovaÈ po-
kojné a neopakovateºné ubytovanie v srdci prí-
rody Levoãsk˘ch vrchov. Aby som priblíÏil je-
dineãnosÈ ná‰ho investiãného zámeru, budem ci-
tovaÈ slogan z na‰ej web stránky: Apartmány Le-
voãská dolina, tam kde ticho poãujete... Pred-
stavte si miesto, kde ìaleko od ru‰n˘ch aglome-
rácií ste obklopen˘ prekrásnou prírodou, poko-
jom a tichom. Práve v takomto prostredí vyras-
tá projekt apartmánov Levoãská dolina. Navy-
‰e, lokalita sa nachádza v blízkosti starobylého
mesta Levoãe, ktorá so svojimi umeleck˘mi a ar-
chitektonick˘mi skvostami je cieºom náv‰tev
mnoh˘ch domácich aj zahraniãn˘ch turistov.
V˘stavbou apartmánov by sme chceli ponúknuÈ
lokalitu Levoãská dolina ako komplexné stredis-
ko cestovného ruchu urãeného predov‰etk˘m pre
rodiny s deÈmi a pre náv‰tevníkov, ktorí prefe-
rujú pokoj, ticho a prekrásnu prírodu. Kresba a vizualizácia apartmánové domy Levoãská dolina.
aktívnej‰ích aj pestré moÏnosti na rozmanité vy-
uÏitie voºného ãasu.
Ak˘ je ãasov˘ harmonogram v˘stavby?
Celkov˘ komplex by mal byÈ vybudovan˘ v
3 etapách. 1. etapa – vznikne ulica s apartma-
nov˘mi domami. Plánované ukonãenie tejto
etapy je v roku 2012. 2. etapa – vybuduje sa od-
dychov˘ relaxaãn˘ park, vodná plocha a dets-
Veãerná vizualizácia penziónu Levoãská dolina. ké ihriská. 3. etapa – bude dobudovan˘ apartmá-
nov˘ hotel s tenisovou halou, wellness a fitness.
Aké apartmány budete ponúkaÈ? V‰etky podrobnej‰ie informácie nájdete na we-
Moderná architektúra spæÀa v‰etky nároky na bovej stránke projektu www.levocskadolina.sk
moderné b˘vanie. Jednotlivé apartmány boli
navrhnuté s dôrazom na dostatok svetla a súkro- Ktoré e‰te iné stavby firma realizuje v súãas-
mia. nosti?
Dispoziãné rie‰enie apartmánov˘ch domov je Na‰a spoloãnosÈ je uÏ viac ako trinásÈ rokov
rie‰ené s ohºadom na poÏiadavky moderného aktívna predov‰etk˘m v realizácii inÏinierskych
b˘vania – s oddelenou dennou a oddychovou stavieb, pozemn˘ch stavieb, cestn˘ch komuni-
ãasÈou. SúãasÈou kaÏdému apartmánu bude kácií.V súãasnosti sú to rekon‰trukcie a obno-
spevnená plocha, kde bude moÏné parkovaÈ 2 va základn˘ch ‰kôl, v˘stavba nájomn˘ch do-
autá. Apartmány poskytnú teda dostatok mies- mov, obnova a revitalizácia centier obcí a v˘-
ta i pohodlia, aby ste si mohli vychutnaÈ kaÏdú stavba kanalizácií a ãistiarní odpadov˘ch vôd.
voºnú chvíºku so svojou rodinou ãi známymi.
K apartmánom patria pozemky s v˘merou od
600 do 1200 m2.
Apartmánove domy budú postavené ako
energeticky úsporné stavby v ‰t˘le horskej ar-
chitektúry s pouÏit˘m miestnych materiálov v
kombinácii skaly, dreva a presklen˘ch plôch. ARPROG, akciová spoloãnosÈ Poprad
PouÏitie kvalitn˘ch stavebn˘ch materiálov Partizánska 3878/86 A
ako aj celkové dizajnovanie stavieb do polohy 058 01 Poprad
horsk˘ch chát (drevo, kameÀ, sklo) ponúkne tel.: 00421/52/772 10 20
v‰etko to, ão si môÏete ÏelaÈ a oãakávaÈ od ob- fax: 00421/52/776 17 44
ºúbeného rekreaãného strediska. V príprave je e-mail: arprog@arprog.sk, www.arprog.sk
aj projekt hotelu s ponukou 12 atraktívnych
apartmánov zo zázemím ‰portu a aktívneho od-
dychu a regenerácie (tenisová hala, welnes).
Lokalita je v tesnej blízkosti lyÏiarskeho stre-
diska Ski centre Levoãa, ão poskytuje pre t˘ch
S V E T F I N A N C I Í
OsemnásÈ rokov stavebného
sporenia na Slovensku
Hospodárska kríza upravila aj investiãné aktivity Slovákov v oblasti b˘vania. V roku 2010 upriamili svoju
pozornosÈ oveºa viac na obnovu svojich domácností ako na v˘stavbu alebo kúpu nehnuteºností. V tomto roku
môÏeme sledovaÈ mierne oÏivenie aj stagnujúceho záujmu o nové byty. Dôkazom je nárast úverov na b˘vanie, ktoré
poskytli banky v tomto roku svojim klientom v porovnaní s predchádzajúcim obdobím. O b˘vaní a jeho
financovaní sa zhovárame s Ing. Imrichom BÉRE·OM, predsedom predstavenstva Prvej stavebnej sporiteºne, a. s.
Ako hodnotíte z pohºadu va‰ej banky situáciu
na slovenskom realitnom trhu?
V súvislosti s hospodárskou krízou som skep-
tik a zvyknem hovoriÈ, Ïe napriek prechodnému
oÏiveniu ekonomiky sa kríza e‰te stále neskon-
ãila. NemôÏeme sa predsa po dvoch rokoch
skromnosti z niãoho niã prehupnúÈ do obdobia
hojnosti. Napriek tomu, tendenciu pozitívneho
trendu v slovenskej ekonomike vnímam aj na
trhu s realitami. Som presvedãen˘, Ïe sa tak deje
tieÏ v dôsledku zreálnenia cien bytov vìaka pre-
bytku ponuky voºn˘ch bytov nad dopytom ku-
pujúcich. Napriek tomu sa domnievam, Ïe pád
cien na slovenskom realitnom trhu e‰te nie je ko-
neãn˘. Predpokladám, Ïe viacerí developeri, kto-
rí nebudú schopní uhrádzaÈ svoje záväzky ban-
kám, prídu o svoje nehnuteºnosti s nad‰tandard-
n˘mi veºkometráÏnymi a luxusn˘mi bytmi, kto-
ré potom banky predajú záujemcom lacnej‰ie, uÏ
bez developerskej marÏe. V súvislosti so sta-
vebn˘mi pozemkami si myslím, Ïe tie si svoje te-
raj‰ie ceny udrÏia.
Je zrejmé, Ïe k investorskému boomu do ne-
hnuteºností z rokov 2006 aÏ 2008 máme teraz
ìaleko. Kde vidíte najväã‰ie rezervy sloven-
ského realitného trhu?
Okrem uÏ ãasto spomínan˘ch vysok˘ch cien
v porovnaní s príjmami obyvateºstva, je to jed-
noznaãne absencia nájomného b˘vania. Pred ro-
kom 1989 bolo 100 % bytov v bytov˘ch do-
moch nájomn˘ch. Dnes oficiálne ‰tatistiky uvá-
dzajú, Ïe podiel nájomn˘ch bytov z celkového
bytového fondu na Slovensku sú len 3 %. Naj-
mä ºudia s nízkym príjmom, ktorí sú nútení ces-
tovaÈ za prácou, a mladí ºudia by potrebovali lac-
nej‰ie b˘vanie v men‰ích, resp. ‰tartovacích ná-
jomn˘ch bytoch. LenÏe tie nie sú k dispozícii.
âo navrhujete?
V spolupráci bánk, ‰tátu, samosprávy a sú-
kromn˘ch investorov sa dajú vytvoriÈ podmien-
ky na v˘stavbu prevaÏne malometráÏnych nájom-
n˘ch bytov urãen˘ch pre mladé rodiny a sociál-
ne slab‰ích jedincov. Vo svete je to beÏn˘ spô-
sob b˘vania, ktor˘ navy‰e umoÏÀuje bezproblé-
movú migráciu pracovnej sily za prácou podºa
potrieb zamestnávateºov. Len pre zaujímavosÈ,
napríklad v Nemecku registrujú 54-percentn˘
podiel nájomn˘ch bytov z celkového poãtu by-
tov v krajine, v Rakúsku je to 48 %, v Holand-
sku 44 % a vo Francúzsku a Dánsku po 42 %.
U nás si naplnenie cieºa v˘stavby rádovo väã‰ie-
ho poãtu nájomn˘ch bytov s podporou ‰tátu vy-
Ïaduje aj legislatívne úpravy. Základn˘ návrh
spôsobu financovania tak˘chto bytov vrátane
námetov na zmeny v legislatíve sme predstavili
vláde e‰te v roku 2006. Napokon sa v‰ak projekt
nepodarilo uviesÈ do praxe.
Podºa zverejnen˘ch informácií, stavebné spo-
renie potvrdilo svoju stabilitu aj v ãasoch eko-
nomickej krízy a v˘sledky preukazujú, Ïe,
stavebnému sporeniu sa na Slovensku darí.
V novembri 2010 oslávi 18. narodeniny va‰a
prvá a najväã‰ia stavebná sporiteºÀa na Slo-
vensku. MôÏete potvrdiÈ pretrvávajúci zá-
ujem o stavebné sporenie?
Navzdory kríze, vlani sme v porovnaní s ro-
kom 2008 zaznamenali v˘razn˘ nárast poãtu
uzatvoren˘ch zmlúv o stavebnom sporení. No
a tento rok sa zase zintenzívnila túÏba na‰ich
klientov po ãerpaní úverov na b˘vanie. Len za pr-
v˘ch sedem mesiacov tohto roka PSS, a. s., po-
skytla viac úverov na b˘vanie a vo väã‰om ob-
jeme, ako za cel˘ minul˘ rok. Ak chcem zhrnúÈ
pôsobenie Prvej stavebnej sporiteºne, a. s., na Slo-
vensku za celé uplynulé obdobie v jednej vete,
tak najv˘stiÏnej‰ie na‰u úlohu v spoloãnosti a dô-
veru obãanov v PSS, a. s., vystihuje, Ïe poãas jej
existencie uzatvorili na‰i klienti spolu vy‰e
3 milióny zmlúv o stavebnom sporení a investo-
vali do svojho b˘vania úvery a nasporené pro-
striedky v objeme viac ako 6 miliárd eur, priãom
v súãasnosti evidujeme v stave viac ako 803-ti-
síc aktívnych sporiteºov.
To je naozaj úspe‰ná vizitka. Preão je stavebné
sporenie také zaujímavé pre na‰ich obãanov?
Stavebné sporenie je atraktívne pre na‰ich
klientov predov‰etk˘m kvôli dlhodobej stabili-
te a nároku na stavebn˘ úver s nízkou úrokovou
sadzbou uÏ od 2,9 % roãne garantovanou poãas
celého obdobia splácania. V neposlednom rade
tieÏ veºmi zaujímav˘m zhodnocovaním vkla-
dov. PSS, a. s., poskytuje klientom zhodnotenie
vkladov v˘hodnou stálou 2-percentnou úrokovou
sadzbou poãas celej dæÏky sporenia. Sporitelia
majú zákonn˘ nárok na ‰tátnu prémiu tento rok
vo v˘‰ke aÏ 12,5 % z roãn˘ch vkladov, maximál-
ne 66,39 eur roãne. V˘sledkom je, Ïe v˘nos zo
sporenia poãas 6 rokov dosahuje priemerne roã-
ne aÏ 5,95 %. Navy‰e, vklady klientov sú chrá-
nené v plnej v˘‰ke.
A propos – ‰tátna prémia. Na sklonku leta sa
objavili v tlaãi informácie o zmene jej v˘‰ky
v nasledujúcom roku. MôÏe to priniesÈ zme-
nu v správaní sa stavebn˘ch sporiteºov?
Myslím si Ïe nie. V˘hodou stavebného spore-
nia je, Ïe percentuálna v˘‰ka ‰tátnej prémie sa od
roka 2006 poãíta podºa vzorca a tak klienti vopred
presne vedia, aká bude ‰tátna prémia na nasledu-
júci rok uÏ od leta roka predchádzajúceho. ·tát-
na prémia sa tak stáva reálnym odrazom v˘voja
úrokov˘ch sadzieb na trhu. Podobnú ‰tátnu pré-
miu vo v˘‰ke 10 % z roãn˘ch vkladov, ktorá pla-
tí pre rok 2011, mali na‰i klienti uÏ v roku 2007
a v roku 2006 bola e‰te o pol percenta niωia. Ma-
ximálna v˘‰ka ‰tátnej prémie 66,39 eura pre jed-
ného klienta roãne zostáva v platnosti aj naìalej.
V závislosti od v˘voja úrokov˘ch sadzieb v na-
sledujúcich rokoch môÏe opäÈ nastaÈ nárast ‰tát-
nej prémie. Na‰i klienti vedia, Ïe uzatvárajú zmlu-
vu na niekoºko rokov, nielen na jeden, a preto
oscilácia ‰tátnej prémie okolo 10 % z vkladov
v roku bude permanentn˘ stav, ktor˘ potvrdzuje
stabilitu systému stavebného sporenia.
âo by ste dodali na záver?
Dovolím si poìakovaÈ slovensk˘m vládam
a poslancom parlamentu, Ïe vnímajú a chápu
stavebné sporenie ako stabilnú súãasÈ systému fi-
nancovania b˘vania. Za 18 rokov, ktoré pôsobí-
me na slovenskom bankovom trhu, sme mali
moÏnosÈ vytvoriÈ si pevnú pozíciu, ktorú sme ob-
hájili najmä v krízov˘ch rokoch. Za motiváciu
a tieÏ záväzok pre na‰u prácu do budúcnosti po-
vaÏujeme najmä na‰ich spokojn˘ch klientov,
ktor˘m sme pomohli uskutoãniÈ ich sny a plány
spojené s b˘vaním.
Viac informácií získate v kanceláriách ob-
chodn˘ch zástupcov PSS, a. s., na telefónnom ãís-
le 02/58 55 58 55 alebo na www.pss.sk.
41
S T A V B A R O K A
„PretoÏe sme typická inÏinierska organizácia, vieme veºmi pruÏne reagovaÈ na poÏiadavky trhu resp. vychádzame
aj z potrieb investorov a poÏiadaviek na realizáciu ‚nerealizovateºného‘. Samozrejme aj nám klesli v˘nosy a obrat
za minul˘ rok, ale uÏ evidentne cítime veºk˘ dopyt po skutoãne odborn˘ch prácach s garanciou, kde nehrá úlohu
len cena, ale hlavne referencie a odbornosÈ,“ povedal pre Parlamentn˘ kuriér generálny riaditeº
a predseda predstavenstva spoloãnosti INTERGEO, a. s., doc. Ing. Michal BARTKO, CSc.
Doc. Ing. Michal BARTKO, CSc.
* 04.12.1950 Handlová
1970 SP· Dubnica n/V – s vyznamenaním
1975 V·DS Îilina – s ãerven˘m diplomom
1980 V·DS Îilina – vedecká a‰pirantúra
1987 ·tátna cena za vedu a techniku s V· diplomom
1997 Osvedãenie o odbornej spôsobilosti – v˘kon prác
bansk˘m spôsobom
1998 Personálny certifikát TUV Bayern ISO 9000
2000 Docent pre podzemné staviteºstvo a geotechniku
2001 Autorizovan˘ stavebn˘ inÏinier pre pozemné
a inÏinierske stavby pre Slovenskú republiku
2001 Odborne spôsobilá osoba pre projektovanie
jednoduch˘ch stavieb do 300 m2
2002 Autorizovan˘ stavebn˘ inÏinier pre pozemné stavby
âeská republika
2003 Personálny certifikát ISO 14001 environmentálny
2003 Osvedãenie o odbornej spôsobilosti na projektovanie
banskej ãinnosti a ãinnosti vykonávanej bansk˘m spôsobom
2004Certifikovaná osoba pre hydroizolácie betónov˘ch
kon‰trukcií kry‰talick˘m systémom Akvatron
2005 Odborná spôsobilosÈ pre projektovanie a realizáciu
tepeln˘ch ãerpadiel do 500 kW
2006 Znalec Ministerstva Ïivotného prostredia SR
pre 7 odborov a 3 oblasti EIA a IPKZ
DrÏiteº ‰peciálnych oprávnení – svetov˘ potápaãsk˘ preukaz,
kapitánsky preukaz na vedenie lodí a pilotn˘ preukaz
motorov˘ paragliding.
Vynálezy, autorské osvedãenia, priemyselné vzory , expertízy
Najlep‰í zlep‰ovateº a vynálezca podniku
Banské stavby Prievidza
DrÏiteº (majiteº) 7 autorsk˘ch osvedãení (patentov) do r. 1990,
jeden priemyseln˘ vzor technologického zariadenia (r. 2008),
podanie jedného návrhu na patent a jedného priemyselného
vzoru r. 2009
Spracovateº viacer˘ch expertíznych posudkov pre OSN (napr.
voda pre Zrenjanin, Mozambik...), niektoré Ministerstvá SR,
súdy, organizácie a súkromné osoby
42
2 0 1 0
ÍsÈ za svojím cieºom
Kedy vznikla va‰a spoloãnosÈ a aké je jej
súãasné podnikateºské zameranie?
Akciová spoloãnosÈ INTERGEO vznikla
v roku 2000, teda v auguste sme oslávili de-
siate v˘roãie vzniku.
Na‰a spoloãnosÈ môÏe prakticky konaÈ pod
zemou, na zemi, nad zemou, pod vodou a aj
vo vzduchu – to je ‰kála oprávnení zapísaná
v Obchodnom registri. V súãasnosti v‰ak vy-
konáva tri hlavné ãinnosti a to voda na kºúã
(vyhºadanie alebo odstránenie vody napr. hy-
droizolácie, vrty, studne, voda a rozvody vody
pre tepelné ãerpadlá, hydrodynamické skú‰ky,
sanácie, voda na úÏitkové úãely a pitná voda,
ale aj odvlhãovanie priestorov pomocou in-
ventorov s 92 % úãinnosÈou a spotrebou len
2W), tepelné ãerpadlá na kºúã (vrátane ‰tú-
dií návratnosti a realizaãn˘ch projektov a rea-
lizácie strojovne) a ‰peciálne ãinnosti, pôso-
bíme aj tam, kde iné spoloãnosti neuspeli
(napr. nede‰truktívne geofyzikálne merania
podloÏia stavieb, ale aj ciest aÏ do hæbky 100 m
versus návrh a v˘poãet depresn˘ch studní, ale-
bo odvodÀovacích vrtov na zníÏenie tlako-
vosti a hladiny podzemnej vody, filtrácia
6 000 m3 vody/hod. pomocou samooãisÈova-
cích filtrov, kry‰talická izolácia miestností
trezorov bánk a podzemia firiem voãi vode a
plesniam a iné.
Va‰a spoloãnosÈ realizovala viaceré pilotné
projekty na Slovensku nielen v oblasti te-
peln˘ch ãerpadiel. MôÏete podrobnej‰ie
spomenúÈ tie, na ktoré ste najviac hrdí?
Medzi naozaj unikátne neopakovateºné
stavby môÏem zaradiÈ dve, a to Veºkokapacit-
né podzemné sklady pre ropné produkty sve-
tlej v˘‰ky 10 m a drenáÏne ‰tôlne a ‰achty Re-
publikového úloÏiska rádioaktívnych odpadov
Mochovce razené v zhutnenom íle, s dæÏkou
vy‰e 400 m. TaktieÏ nemôÏem nespomenúÈ 5-
roãné pôsobenie na v˘stavbe autostrády A9
pri Norimbergu v Spolkovej republike Ne-
mecko v oblasti drenáÏí a odvodnenia diaºni-
ce. V oblasti tepeln˘ch ãerpadiel sa máme
moÏnosÈ prezentovaÈ naozaj jedineãn˘mi rie-
‰eniami. Medzi pilotné projekty môÏem za-
radiÈ napríklad tepelné ãerpadlo v˘konu 125
kW, vykurujúce základnú ‰kolu a materskú
‰kolu, ktoré nám bez servisného zásahu pra-
cuje uÏ 5 rokov, a táto realizácia je aj na
stránke Európskej únie ako pilotn˘ projekt pre
‰koly na Slovensku. Medzi ìal‰ie pilotné pro-
jekty patrí realizácia tepelného ãerpadla na
kºúã, ktoré vykuruje budovy futbalového ‰ta-
dióna v Kalnej nad Hronom, pripravuje TUV
pre futbalistov a vodu do masáÏnej vírivky.
TaktieÏ tam patrí projekt ka‰tieºa Tomá‰ov,
vykurovaného tepeln˘m ãerpadlom vrátane
TUV, chladenia, ohrevu vody pre bazén, VZT
a realizácie studní na kºúã vrátane rozvodov
vody pre v˘kon tepeln˘ch ãerpadiel 2 x 212
kW.
Máte bohaté skúsenosti z praxe, ale aj teó-
rie, ste autorom niekoºk˘ch patentov, teda
môÏete porovnávaÈ. Ak˘ je vበnázor na vy-
uÏívanie alternatívnych zdrojov energií,
konkrétne vetra, plynu, biomasy, ãi na dru-
hej strane vodnej, geotermálnej a jadrovej
energie?
Porovnanie bude jednoduché – to, ão nemá
obnoviteºnosÈ, ão nemá stabilnú v˘konnosÈ
alebo tvorí emisie, prípadne po‰kodzuje prí-
rodnú scenériu krajiny, ale pritom potrebuje
neustále stopercentnú náhradu za seba – to
nemá budúcnosÈ (plyn, biomasa, vietor). To,
ãoho máme dostatok a nevyuÏívame to, ale-
bo len veºmi málo a pritom sme veºmocou vo
svete – to je nevyhnutné podporovaÈ (vodná
a geotermálna energia). Máme prakticky de-
siatky aÏ stovky uÏ realizovan˘ch geotermál-
nych vrtov a pritom vykurujeme alebo pripra-
vujeme TUV plynom alebo in˘mi neobnovi-
teºn˘mi zdrojmi za cenu okolo 30 eur za GJ,
a pritom okrem geotermálnej vody máme
mnoÏstvo vyuÏiteºn˘ch zásob aj chladnej pod-
zemnej vody pre tepelné ãerpadlá – kapacit-
ne môÏeme pokryÈ s veºkou rezervou spotre-
bu celého Slovenska a to za cenu od 8,2 eura,
po max. 12,2 eura za GJ, ão je voãi in˘m zdro-
jom energie max. na úrovni do 50 % teraj‰ích
nákladov. Pritom ide o bezemisn˘ a bezob-
sluÏn˘ systém s najlep‰ou ekonomikou pre-
vádzky a dlhou ÏivotnosÈou.
Ideálnym zdrojom elektriny okrem vod-
nej a geotermálnej energie je jadrová energia,
ale aj slneãná energia – najekonomickej‰ím
a bezemisn˘m a bezobsluÏn˘m vyuÏitím tej-
to energie sú zas tepelné ãerpadlá, ktoré ve-
dia pracovaÈ v reÏime vykurovania alebo chla-
denia.
Venujme sa teraz trochu inej – ale vlastne
predsa len kontinuálnej téme. V tohtoroã-
nej súÈaÏi Stavba roka sa o priazeÀ poro-
ty, ale aj ‰irokej verejnosti uchádza aj no-
vostavba Relaxaãno-‰portov˘ areál Kalná
nad Hronom, ktorej je va‰a firma hlavn˘m
zhotoviteºom na kºúã a vy osobne ste jed-
n˘m z dvojice hlavn˘ch projektantov. Pre-
ão ste prihlásili túto stavbu do súÈaÏe? âo
je na nej zvlá‰tne, ãím vyniká, na ão by ste
chceli na nej upozorniÈ?
Relaxaãno-‰portov˘ areál sa nachádza v
centre obce Kalná nad Hronom a vyuÏíva
koncept poskytovania komplexn˘ch sluÏieb
pre obyvateºstvo vrátane kompletného záze-
mia pri vyuÏití najmodernej‰ích technológií,
materiálov a patentov.
Cel˘ komplex pozostáva z prevádzkovej
budovy s podzemnou a nadzemnou ãasÈou a
bazénovej ãasti s odsúvateºn˘m prekrytím.
V prvom nadzemnom podlaÏí (I. NP) sa na-
chádza administratíva, predajÀa, ‰atne s pre-
zliekarÀami, bufet – bar s letnou terasou, re-
cepcia a ovládanie bazénov˘ch atrakcií. V ba-
zénovej ãasti napojenej na prevádzkovú bu-
dovu sa nachádza relaxaãno-plaveck˘ bazén
vybaven˘ bazénov˘mi atrakciami ako: vod-
né delo delfín, vzduchové relaxaãné sedadlá
a leÏadlá, podvodné vzduchové gejzíry a pod-
vodné masáÏne trysky vodné a vzduchovo
vodné na sedadlovej ãasti pre relaxáciu.
V podzemnej ãasti prvého podzemného pod-
laÏia (I. PP) sa nachádza fitnescentrum s
vlastn˘mi ‰atÀami sociálnymi zariadeniami a
posilÀovÀou a v ãasti I. PP je umiestnená
strojovÀa s tepeln˘m ãerpadlom, zásobníkmi
TUV, zásobníkmi chladu a tepla a bazénová
technológia. Podzemná ãasÈ je vybavená aj
podzemn˘m kolektorom, kde je umiestnená
ãasÈ strojov bazénov˘ch atrakcií a samostat-
nou nútene vetranou miestnosÈou, kde je ba-
zénová chémia a jej automatické dávkovaãe
(napr. chlóru a pod.)
V európskom meradle bola ako novinka vy-
uÏitá technológia vykurovania a chladenia
tepeln˘m ãerpadlom, ktoré má aÏ päÈ funkcií:
ohrieva bazénovú vodu aÏ na 38 °C (prípad-
ne dokáÏe aj viac ako 40°C), vykuruje I. NP
a podlahu pod prekrytím bazéna nízkoteplot-
n˘m podlahov˘m vykurovaním, vykuruje I.
PP v strope kapilárnymi rohoÏami bezprieva-
novo, vykuruje v zime alebo chladí v lete pre-
krytie bazéna kapilárnymi rohoÏami a za pia-
te pripravuje 3 000 litrov teplej úÏitkovej
vody pre náv‰tevníkov bazéna a fitnescentra.
Chcem podãiarknuÈ, Ïe prakticky kaÏdá
obec, mesto, ‰kola, nemocnica, obãianske
zdruÏenie, ‰portov˘ klub, seniorsk˘ ústav na
Slovensku môÏu maÈ takéto svoje „wellness“
a to za cenu len päÈpercentného spolufinan-
covania, pretoÏe eurofondy konkrétne tieto
environmentálne rie‰enia dotujú 95 % – vie-
me pomôcÈ aj s tak˘mito projektmi. A upozor-
nil by som e‰te na jednu skutoãnosÈ: rie‰enie
vykurovania a chladenia prekrytia bazéna je
nielen unikátnym rie‰ením, ale je aj v paten-
tovom konaní pred udelením patentu, keìÏe
prihlá‰ke patentu v r. 2009 predchádzal roz-
siahly re‰er‰n˘ prieskum.
V ponuke va‰ej spoloãnosti je aj atraktív-
ny penzión MaT v centre Bojníc. âím obo-
hacuje ponuku v ubytovaní tohto kúpeºné-
ho mesta?
V Bojniciach sme okrem hotelov zaradení
v kategórii ***+, sme na tichom mieste, je tam
vlastn˘ dvor s moÏnosÈou grilovania na záhra-
de a posedenia pod kryt˘mi altánkami. Pen-
zión svojim náv‰tevníkom ponúka plne vyba-
venú kuchynku, spoloãenskú miestnosÈ a sa-
mozrejme nezabúda ani na najmen‰ie ratoles-
ti: je pre nich pripravené pieskovisko, hojdaã-
ka, bicykle, kolobeÏky, detsk˘ kútik na hranie
a mnoÏstvo satelitn˘ch programov v televízii
– viac na www.pensionmat.sk. Koncom roka
bude uÏ spusten˘ do prevádzky aj tzv. kráºov-
sk˘ apartmán v podkroví, komplet vybaven˘
vy‰e storoãn˘m vysoko zachovan˘m staroÏit-
n˘m nábytkom vrátane postelí, s priamou vy-
hliadkou na Bojnick˘ zámok.
Aké sú ìal‰ie ambície va‰ej spoloãnosti? âo
je vyprojektované – a ão projektujete?
Ambície sú veºmi odváÏne: dosiahnuÈ po-
mocou kombinácie elektriny získanej zo slnka
pomocou fotovoltaick˘ch ãlánkov a elektric-
k˘ch akumulátorov úplnú sebestaãnosÈ vody,
tepla a chladu pre nízkoenergetické domy s
vyuÏitím podzemnej vody ako zdroja energie.
Veºká ãasÈ tohto rie‰enia sa nám uÏ podarila
(okrem zdroja elektriny) na nízkoenergetic-
kom dome pri Seredi, kde zdrojom tepla a
chladu sú dve studne a tepelné ãerpadlo má
‰esÈ funkcií – ohrev TUV, chladenie a vyku-
rovanie stropov kapilárnymi rohoÏami, pod-
lahové vykurovanie, ohrev bazénovej vody,
uÏitková voda, ale rodina má aj pitnú vodu zo
studní po úprave v domovej úpravni vôd –
projekt funguje prakticky od r. 2007. Vypro-
jektované máme dva veºké projekty pre tepel-
né ãerpadlá, a to základná ‰kola, vykurova-
nie a TUV v˘kon 3 x 125 kW a Nemocnica
v˘kon vy‰e 820 kW – TUV, vykurovanie,
chladenie, bazénová voda pomocou tepel-
n˘ch ãerpadiel voda – voda. V súãasnosti
projektujeme na vyuÏitie tepeln˘ch ãerpa-
diel jeden veºk˘ hotel v Tatrách – vykurova-
nie, ohrev TUV, ohrev bazénovej vody. Vy-
poãítaná návratnosÈ vloÏenej investície do
studní a tepeln˘ch ãerpadiel tu vychádza na
3,5 roka.
Na záver: ako zvládate krízu? Zo v‰et-
k˘ch strán ãlovek poãuje ponosy, náreky,
ãasto vidí apatiu... Je to aj vበpostoj?
Náreky a ponosy sú prejavom nedostatoã-
nej sebadôvery ºudí, alebo aj závisti. A apa-
tia alebo rezignácia sa prejavuje u ºudí, kto-
rí cel˘ Ïivot robili len jeden typ práce – ale
na to je liek a to jednoznaãn˘, pretoÏe sloven-
sk˘ národ je múdry a vynaliezav˘: staãí, aby
si ãlovek miesto náreku urobil zámer – toto
som robil, toto uÏ nechcem robiÈ, toto by ma
bavilo, ale musím sa nieãomu novému nauãiÈ,
ãi uÏ poãítaãu, alebo novej profesii, alebo pro-
ste idem za prácou inam. Platí zásada: keì Èa
vyhodia dverami vráÈ sa oknom, ak zavrú
okno spusÈ sa komínom, alebo keì sa uÏ nedá
nájdi iné rie‰enie, ale zákon pritom neporu‰
– teda nevzdávaj sa pri prvom neúspechu a
choì za svojím cieºom, lebo svet sa veºmi
r˘chlo mení.
www.intergeo.sk
www.pensionmat.sk
www.osobnosti.sk
43
S T A V B A R O K A 2 0 1 0

BCI, a.s., je vo svojich 19 rokoch uÏ tradiãn˘m partnerom na stavebnom trhu. Od svojho vzniku
na zaãiatku 90. rokov minulého storoãia zrealizovala stovky stavieb na domácom i zahraniãnom
trhu so zameraním na pozemné staviteºstvo, ekologické a vodohospodárske stavby.
Po roãnej prestávke je v súÈaÏi STAVBA ROKA a veríme, Ïe opäÈ úspe‰ne.
V tomto roãníku súÈaÏíme s dvoma stavbami – „Business centrum Aquapolis Trnava“
a „Inner City Residence Dunajská ulica Bratislava“.

Generálny riaditeº a predseda predstavenstva BCI, a. s.,

Ing. Ivan Kimliãka predstavuje diela v súÈaÏi STAVBA ROKA
Ing. Ivan Kimliãka pôsobí v spoloãnosti BCI, a. s.,
od jej vzniku, v pozícii generálneho riaditeºa od apríla tohto roku.
BUSINESS CENTRUM AQUAPOLIS
Trnava je ‰pecializovan˘, vysoko modern˘
administratívny objekt. V˘nimoãnosÈ admini-
stratívneho centra spoãíva predov‰etk˘m v
dôslednej orientácii na pohodlie, komfort a
celkovú pohodu uÏívateºov kancelárskych
priestorov. SamozrejmosÈou je moÏnosÈ fle-
xibilného rie‰enia dispozície plochy jednotli-
v˘ch podlaÏí. Vzhºadom na dostatoãnú hæbku
miestností sú zaistené i priestory na optimál-
nu prácu s v˘poãtovou technikou a zázemie
pre rokovacie miestnosti. Vysok˘ poãet par-
kovacích miest zaruãuje príjemné parkovanie
pre uÏívateºov centra, ako aj pre jeho ná-
v‰tevníkov. Objekt sa skladá z troch dilataã-
n˘ch celkov s dvoma podzemn˘mi a piatimi
aÏ siedmimi nadzemn˘mi podlaÏiami. Celko-
vá úÏitková plocha objektu je 26 220 m2.
INNER CITY RESIDENCE Dunajská uli-
ca, Bratislava je súãasÈou mestského bloku
ohraniãeného ulicami Dunajská, Lazaretská,
Grosslingová a Klementisova. Stavba bola na-
vrhnutá tak, aby re‰pektovala historickú uliã-
nú ãiaru. DopæÀa ch˘bajúce ãasti tohto mest-
ského bloku. Objekt má ‰tyri podzemné a 7
nadzemn˘ch podlaÏí. V podzemn˘ch podla-
Ïiach sú umiestnené technologické miestnos-
ti a parkovacie státia s kapacitou 225 miest.
Prízemie je urãené pre prevádzky obchodu a
sluÏieb a od druhého podlaÏia sa nachádza
celkovo 43 bytov rôznych veºkostí a vy‰‰ím
‰tandardom vybavenosti. Jednotlivé bloky
medzi sebou vytvárajú zaujímavé polopri-
vátne priestory so zelen˘m átriom na streche
1np. Na juÏnej strane je záhrada susediaca s
objektmi na opaãnej strane mestského bloku.
V˘nimoãnosÈou budovy je zaloÏenie v
hæbke 14 m pod úrovÀou terénu a 7 m pod
úrovÀou podzemnej vody, v bezprostrednom
susedstve pôvodnej zástavby.
Viac o t˘chto ako aj ostatn˘ch stavbách sa
dozviete na www.bci.as.

Business centrum Aquapolis, Trnava, Foto: Ing. Marián Madunick˘

44
S T A V B A R O K A 2 0 1 0

Business centrum Aquapolis, Trnava, Foto: Ing. Marián Madunick˘

Inner City Residence, Dunajská ulica, Bratislava, Foto: Peter Jurkoviã

www.bci.as

45
S T A V B A R O K A 2 0 1 0

Aj Bratislava uÏ má svoj Manhattan

Tohtoroãn˘ september so sebou priná‰a v˘nimoãnú udalosÈ – hlavné mesto je bohat‰ie o modernú stavbu,
ktorá v sebe spája atribúty kvalitného b˘vania a mestského Ïivotného ‰t˘lu. Bratislavsk˘ Manhattan
sa uÏ v t˘chto dÀoch pripravuje na predaj bytov prv˘m záujemcom.
Na Raãianskej ulici v mestskej ãasti Nové je dôleÏité nestrácaÈ kontakt so Ïivotom veºko- tektúrou, ale i t˘m, Ïe toto b˘vanie je bezpeã-
mesto stojí nová dominanta. Je Àou obytn˘ kom- mesta, maÈ na dosah dopravu, nákupné a zábav- né a kvalitné zároveÀ. „Pre na‰u stavebnú spo-
plex, pod zrod ktorého sa podpísala renomova- né moÏnosti, rovnako ako ‰port, ãi kultúru. loãnosÈ je charakteristické, Ïe pracujeme len s
ná stavebná spoloãnosÈ ZIPP BRATISLAVA. Americké, teda úãelné a komfortné b˘vanie kvalitn˘mi stavebn˘mi materiálmi a pouÏívame
AÏ 87 metrov vysoká budova má 26 nadzem- v tomto prípade nesymbolizuje iba názov stav- iba také technologické a stavebné postupy, v˘-
n˘ch a 3 podzemné podlaÏia. Ukr˘va v sebe 161 by, ale aj jej vysoká kvalita, zodpovedajúca sledkom ktor˘ch je – podobne ako v tomto prí-
bytov od jedno- aÏ po ‰tvorizbové a 195 parko- najnároãnej‰ím svetov˘m ‰tandardom. Ako sa pade – efektívne b˘vanie s optimálnou energe-
vacích miest. vyjadril generálny riaditeº spoloãnosti ZIPP tickou nároãnosÈou, zdravá mikroklíma vo v‰et-
B˘vanie v Manhattane – lebo tak je nov˘ by- BRATISLAVA Dipl. Ing. Juraj Hirner, bytov˘ k˘ch interiérov˘ch priestoroch, dlhodobá Ïi-
tov˘ dom pomenovan˘ – je urãené predov‰etk˘m komplex Manhattan je charakteristick˘ nielen votnosÈ stavby ako celku a v‰etk˘ch jej súãas-
mlad˘m ºuìom a mlad˘m rodinám, pre ktor˘ch svojou nekonvenãnou, pritom ale úãelnou archi- tí.“

STRABAG – ZIPP Development, s.r.o. ZIPP BRATISLAVA, spol. s r.o.

Developerská ãinnosÈ na Slovensku zaãína písaÈ svoju históriu po roku 1989 a súvisí so
zaãiatkom rozvoja stavebn˘ch aktivít viacer˘ch transformovan˘ch alebo novovytvoren˘ch
stavebn˘ch skupín – spoloãností s hlavn˘m zameraním na segment v˘stavby bytov˘ch domov,
kde postupne vypæÀali uvoºnen˘ podnikateºsk˘ priestor po b˘valej „komplexnej bytovej v˘stavbe“.
V tom ãase hlavná náplÀ podnikateºskej ãinnosti
spoloãnosti ZIPP Bratislava, s.r.o., bola tvorená v
súlade s dopytom a poÏiadavkami najmä veºk˘ch in-
vestorov. To umoÏnilo postupne a koncepãne budo-
vaÈ zdravé obchodné meno spoloãnosti na základe
spokojnosti zákazníkov s dosahovanou kvalitou, s
plnením zmluvn˘ch termínov pri dodrÏiavaní zmluv-
ne dohodnutej ceny predmetu diela, ão sa zákonite
premietalo i do kontinuálneho rastu základného ima-
nia a finanãnej sily spoloãnosti.
S rastúcim dopytom stavebného trhu po bytovej a
obãianskej v˘stavbe sa spoloãnosÈ ZIPP Bratislava,
s.r.o., ãoraz viac zúãastÀovala v˘berov˘ch konaní
rôznych investorov a developerov realizujúcich ten-
to druh v˘stavby. Reálna cenová politika, moderné
prefabrikované technológie a finanãné garancie, kto-
rá bola spoloãnosÈ v prípade poÏiadavky investorov
schopná poskytnúÈ, tvorili základné predpoklady zvy-
‰ujúcej sa úspe‰nosti spoloãnosti v konkurenãnej sú-
ÈaÏi v tomto segmente podnikania.
Prudk˘ rozvoj bytovej v˘stavby spôsobil, Ïe na sta-
vebnom trhu bol doãasne i priestor pre nesolventn˘ch
investorov. NeschopnosÈ niektor˘ch investorov splá-
caÈ svoje záväzky prirodzene viedla k tomu, Ïe spo-
loãnosÈ ZIPP Bratislava, s.r.o., ako dodávateº – zho-
toviteº stavebn˘ch prác na rozostavan˘ch staveb-
n˘ch projektoch, na ktor˘ch sa zúãastÀovala, konti-
nuálne prevzala na seba i záväzky a povinnosti na-
miesto nesolventného investora odkúpením jeho po-
hºadávok. Tento postup umoÏnil stavebné projekty do-
konãiÈ a následne predaÈ koncov˘m investorom –
uÏívateºom.
Rozvoj tohto druhu podnikania t.j. komplexnej
realizácie stavebnej ãinnosti od zabezpeãenia a ma-
naÏmentu projektovej dokumentácie aÏ po v˘stavbu
vrátane jej financovania ako programov˘ a systémo-
v˘ vznik developmentu v spoloãnosti ZIPP BRATI-
SLAVA, s.r.o., moÏno datovaÈ do obdobia rokov 2000
– 2003. V roku 2004 sa celá spoloãnosÈ ZIPP Brati-
slava s.r.o. vrátane svojej developerskej skupiny sta-
la súãasÈou stavebného koncernu STRABAG SE, tak
ako aj v roku 2006 slovenská poboãka (Mischek Slo-
vakia, s.r.o.) rakúskej spoloãnosti MISCHEK s viac
ako 40 roãnou tradíciou developera projektov b˘va-
nia. Zlúãením oboch developersk˘ch aktivít v kon-
cerne STRABAG SE v roku 2008 vzniká nová spo-
loãnosÈ pod obchodn˘m názvom STRABAG ZIPP
Development, s.r.o., najmä za úãelom dosiahnutia sy-
nergického efektu a zv˘‰enej kvality vzájomnej koo-
perácie pri získavaní a rozvoji nov˘ch projektov.
SpoloãnosÈ STRABAG ZIPP Development,
s.r.o., ponúka zákazníkom v rámci svojich slu-
Ïieb najmä tieto ãinnosti:
• vyhºadávanie vhodn˘ch pozemkov a projektov pre
investorov
• ekonomické posúdenie a návrh optimálneho zhod-
notenia získan˘ch pozemkov a projektov
• zabezpeãenie finanãn˘ch prostriedkov prípadne fi-
nanãn˘ch partnerov pre jednotlivé projekty
• kompletn˘ inÏiniering od akvizície po predaj pro-
jektu v celku alebo po ãastiach
• technick˘ management a priebeÏná kontrola jedno-
tliv˘ch stupÀov projektovej dokumentácie
• stavebno – technická realizácia projektov , technic-
k˘ dozor investora
• zabezpeãenie marketingu pre realizované projekty
• kontrola kvality vykonan˘ch stavebn˘ch prác, kon-
trola odstránenia vád a nedorobkov zisten˘ch pri
preberacom konaní, odborn˘ dohºad nad rie‰ením
reklamácií zákazníkov poãas záruãnej lehoty
• odovzdanie nehnuteºností zákazníkom
Realizované projekty:
• Bytov˘ dom, ëatelinová ulica, Bratislava
• Bytové domy Kohútová-Gemerská , Bratislava
• Administratívno-prevádzkové centrum f. Mischek,
Kopãianska ul., Bratislava
• Bytov˘ dom, Raãianske m˘to, Bratislava
• Administratívna budova, âajkovského ul., Brati-
slava
• Rodinné domy v Rusovciach, v Jarovciach, vo Vaj-
noroch
• Bytov˘ dom , blok A+B , Turecká ul. , Senec
• Bytov˘ dom, Tomá‰ikova ulica, Bratislava
• Polyfunkãn˘ dom, Tatranské námestie, Poprad
• Obytn˘ súbor „Agria“, Botanická ulica, Nitra
• Obytn˘ súbor „Zipava“, OkruÏná ulica, Stupava
• Dom polyfunkãnej vybavenosti , Ul. L. Svobodu,
Poprad-Juh
• Bytov˘ dom „Manhattan“, Raãianska ulica, Brati-
slava
SpoloãnosÈ ZIPP BRATISLAVA, spol. s r.o.,
je stavebná spoloãnosÈ s viac ako
40-roãnou tradíciou v stavebnej v˘robe.
Svojím roãn˘m v˘konom v oblasti
pozemného staviteºstva patrí
k najv˘znamnej‰ím stavebn˘m firmám
na Slovensku.
V roku 2004 sa stala spoloãnosÈ súãasÈou
koncernu STRABAG SE, ktor˘ patrí k
najväã‰ím stavebn˘m zoskupeniam v Európe. To
umoÏÀuje poskytovaÈ investorom nad‰tandardné
záruky, garancie a poistenia. Vysoká kvalita,
vysoká v˘konnosÈ, presné plnenie termínov
dodávok, silne dimenzované technické a v˘robné
kapacity posunuli ZIPP medzi najv˘znamnej‰ie
stavebno-v˘robné podniky v celom b˘valom
âeskoslovensku. O tom svedãia realizované
zákazky pre najnároãnej‰ích zákazníkov:
VOLKSWAGEN, IKEA, OBI, SAMSUNG,
TESCO, BAUMAX, KAUFLAND, AHOLD,
JOHNSON CONTROLS, REWE, GLOBUS,
FAURE&MACHET, HORNBACH a mnoh˘ch
ìal‰ích. Osobitnú pozornosÈ si zasluhuje
v˘stavba NÁRODNEJ BANKY SLOVENSKA
a realizácia v˘robného závodu PEUGEOT PSA
v Trnave.
ZIPP BRATISLAVA, spol. s r.o., je prvá sta-
vebná spoloãnosÈ v Slovenskej republike, ktorá
získala certifikát systému riadenia kvality pod-
ºa európskej normy EN ISO 9001 a EN ISO
9002. Certifikát vydala v˘znaãná nemecká cer-
tifikaãná spoloãnosÈ LGA InterCert Norimberg.
Podnikateºské smerovanie spoloãnosti je za-
merané na:
• Dodávku a realizáciu stavieb na kºúã: v˘rob-
né závody • obchodné a logistické centrá •
bankové domy • polyfunkãné objekty • byto-
vé domy • elektrárne • ‰portové areály
• Realizáciu inÏinierskych stavieb: mosty •
cesty • ãistiarne odpadov˘ch vôd • kanalizácie
a iné ekologické stavby • dodávky dielcov
Prefa pre tunely (tübbingy)
• V˘robu a montáÏ: prefabrikovan˘ch kon-
‰trukcií doplÀovan˘ch monolitick˘mi alebo
oceºov˘mi kon‰trukciami • kanalizaãn˘ch rúr
a ‰ácht • nádrÏí na pohonné hmoty • váh • cest-
n˘ch zvodidiel oporn˘ch múrov a protihluko-
v˘ch stien a in˘ch betónov˘ch a Ïelezobetó-
nov˘ch dielcov a v˘robkov.

46
P R I E M Y S E L N A
PovaÏská cementáreÀ, a. s., Ladce získala v posledn˘ch rokoch snáì v‰etky ocenenia,
niektoré aj opakovane, ktoré podnikateºsk˘ subjekt, hlavne v systéme Slovak Gold
a na úrovni rezortov, mohol dosiahnuÈ. K oceneniam spoloãnosti pribudlo tento rok aj
individuálne ocenenie ZLAT¯ BIATEC, ktoré udelilo Nezávislé ekonomické fórum
Hospodársky klub Ing. Antonovi Barcíkovi, generálnemu riaditeºovi spoloãnosti.
To evokovalo niekoºko otázok pre Ing. Antona BARCÍKA na stránkach Parlamentného kuriéra.
Základom úspechu je diferenciácia
produktov, procesov a sluÏieb
Ing. Anton Barcík (vºavo) pri preberaní ocenenia Zlat˘ Biatec
od Ing. Petra Mihoka, CSc.
Ako ste prijali úspech pri hlasovaní o toto
prestíÏne ocenenie, veì hlasujúcich nemo-
hli upútaÈ v˘robky ako sú cement ãi betón?
UÏ môj súhlas s nomináciou som povaÏo-
val skôr za povinnosÈ voãi svojim spolupra-
covníkom ako za „‰ancu“ pre seba. Bolo by
spravodlivej‰ie, ak by bola navrhnutá firma,
ktorú riadim uÏ 15 rokov. Ak niekto dlhodo-
bo úspe‰ne riadi spoloãnosÈ, iste sú to spoje-
né nádoby a vÏdy je to v˘sledok práce tak ria-
diaceho pracovníka ako aj celého kolektívu.
Úlohy sa vÏdy delegujú. To, ão v‰ak ‰éf ne-
môÏe úplne delegovaÈ, je jeho zodpovednosÈ.
ËaÏko som si vedel predstaviÈ, Ïe hlasujú-
ci zo ‰irokého spektra spoloãensk˘ch odbo-
rov môÏu oceniÈ viaceré v˘nimoãné v˘sled-
ky na‰ej firmy, napr. takmer trojnásobné zv˘-
‰enie v˘konnosti, technické a technologické
inovácie hlavne do ekologického zhodnoco-
vania odpadov ako i to, Ïe rozvoj sme reali-
zovali bez kapitálovej injekcie a v‰etky vy-
tvárané vlastné zdroje za dve desaÈroãia boli
investované do modernizácie. Îiadny akcio-
nár nedostal, napriek úspe‰nému napredova-
niu, za toto obdobie ani halier ãi cent divi-
dend! A to, Ïe v‰etky vytvárané zdroje boli
pouÏité na rozvoj, je tieÏ moÏno slovenskou
raritou. Úsilie na‰ej firmy sa nevyznaãuje
honbou za ziskom, ale zameraním sa na naj-
vy‰‰iu kvalitu z vykonan˘ch ãinností a pro-
dukcie spojenou so sociálnou etikou.
Pred rokom 2009, t. j. v období stavebné-
ho rozmachu, bola va‰a spoloãnosÈ v˘-
znamn˘m, moÏno najväã‰ím dodávateºom
cementov a betónov na veºké stavby infra-
48
S L O V E N S K U
‰truktúry v SR. Ako ste reagovali na súãas- chlostnej cesty R1, rekon‰trukcii Ïelezniã-
nú globálnu hospodársku krízu, ktorá spô- nej trate t. ã. v okolí Nového Mesta nad Vá-
sobila aj veºmi dramatické zníÏenie sta- hom. Najnov‰ie sme realizovali úspe‰n˘ vstup
vebn˘ch aktivít v SR vrátane útlmu veº- do spoloãnosti Perteso, s. r. o., Trenãín, kto-
k˘ch stavieb dopravnej infra‰truktúry? rá je dodávateºom betónov˘ch zmesí pre tai-
Otvorene potvrdzujem, Ïe súãasné pod- wanskú spoloãnosÈ Takenaka na v˘stavbu
mienky podnikania v stavebníctve sú veºmi najväã‰ej priemyselnej investície v Trenãíne
zloÏité. Prebytok v˘robn˘ch kapacít priniesol v ostatn˘ch rokoch. Ide o veºk˘ závod na v˘-
so sebou zníÏenie cien stavebn˘ch materiálov, robu plazmov˘ch obrazoviek pre firmy Sam-
ktoré dramaticky poklesli na bezprecedentnú sung, Hitachi a Panasonic, ktor˘ by mal cie-
úroveÀ. MoÏno kon‰tatovaÈ, Ïe súãasn˘ trh nie ºovo zamestnaÈ aÏ 3 000 ºudí. K úãasti na tej-
je slobodn˘ pre mimoriadnu dominanciu od- to investícii prispel nበústretov˘ prístup k
berateºov nad v˘robcami. Obchodné transak- ‰pecifick˘m poÏiadavkám zákazníka.
cie nie sú teda rovnako v˘hodné pre oboch Na záver chcem dodaÈ, Ïe kedykoºvek v ob-
úãastníkov obchodn˘ch vzÈahov, t.j. tak pre dobí rastov˘ch trendov hospodárenia, ako aj
v˘robcu ako aj spotrebiteºa. Neexistujú ‰tan- v období recesie platí, Ïe diferenciácia pro-
dardy správania sa, ktoré by zaisÈovali ãi ga- duktov, procesov a sluÏieb je základom kon-
rantovali preÏitie v‰etk˘ch stavebn˘ch fi- kurenãného úspechu kaÏdej firmy. V záujme
riem. KaÏd˘ subjekt si musí hºadaÈ vlastnú udrÏania ãi zv˘‰enia konkurencieschopnosti
cestu. Veríme, Ïe v krátkom období budú musíme dosiahnuÈ, aby inovácie v na‰ej fir-
otvorené ìal‰ie v˘znamné projekty budova- me nikdy nekonãili a stali sa trval˘m návy-
nia infra‰truktúry Slovenska a my budeme kom v‰etk˘ch na‰ich zamestnancov. Som
ako spoºahliv˘ partner opäÈ pri t˘chto stav- hlboko presvedãen˘ o tom, Ïe úspe‰né efek-
bách, ktoré budú po uvedení do prevádzky tívne zmeny môÏu byÈ dosahované len vo
zvy‰ovaÈ kvalitu Ïivota ºudí na Slovensku. firmách s tímovou spoluprácou a priateºsk˘-
Odli‰nosÈou na‰ej spoloãnosti od in˘ch je mi vzÈahmi. DôleÏitosÈ tak˘chto vzÈahov sa
aj to, Ïe zahraniãné spoloãnosti dosadzujú stáva podstatn˘m faktorom v˘konnosti a kon-
na najvy‰‰ie riadiace posty manaÏérov ãasto kurencieschopnosti firiem.
iba na krátku dobu, poãas ktorej sa, podºa
môjho názoru, títo vedúci pracovníci nemô-
Ïu zÏiÈ v potrebnej miere s pracovn˘m a ani
vonkaj‰ím sociálnym zázemím firmy. Dlho-
dobá zodpovednosÈ vrcholového manaÏmen-
tu v PovaÏskej cementárni, a. s., Ladce umoÏ-
Àuje lep‰ie vnímaÈ hodnoty, na ktor˘ch zále-
Ïí spolupracovníkom, ale aj ostatn˘m subjek-
tom, ktoré prispievajú k Ïivotu firmy. Veºmi
pozitívne vnímam to, Ïe priateºská etika sa z
na‰ej ekonomiky nevytratila. Toto je nበveº-
k˘ tromf aj v prijímaní opatrení a reagovaní
na súãasnú krízovú situáciu, ktorá tak ako to
v‰etci pociÈujeme, mimoriadne tvrdo dopad-
la na stavebníctvo.
MôÏete uviesÈ príklady va‰ich v˘znamnej-
‰ích aktivít, v ktor˘ch sa v˘robky a sluÏby
ako v˘sledok práce va‰ich ºudí prejavujú
v súãasn˘ch redukovan˘ch stavebn˘ch ak-
tivitách na Slovensku?
Ceníme si na‰u úãasÈ nielen na nedávno
ukonãen˘ch diaºniãn˘ch úsekoch, viacer˘ch
v˘znamn˘ch developersk˘ch projektoch a
vôbec na kaÏdej zákazke. Z aktuálnych akti-
vít sú v˘znamnej‰ie napr. na‰a úãasÈ v dodáv-
kach stavebn˘ch materiálov na budovaní r˘-
M I N I S T E R S T V O
V˘stavba na Slovensku
a jej perspektívy
Ako to vyzerá na Slovensku s dostatkom nájomn˘ch domov? Zaostáva samospráva a ‰tát s v˘stavbou
domov? Je problémom bytovej v˘stavby aj umiestnenie a architektúra? Viac sa o tejto problematike
doãítate v rozhovore s generálnou riaditeºkou Sekcie stavebníctva a bytovej politiky Ministerstva
hospodárstva a v˘stavby SR Elenou SZOLGAYOVOU. Pripravila redaktorka Anna Komová.
Máte bohaté skúsenosti v oblasti staveb-
níctva, ako by ste hodnotili architektonic-
k˘ v˘raz budov, ktoré sa dnes stavajú?
SpæÀajú potreby obyvateºov s prihliadnu-
tím na súãasn˘ Ïivotn˘ ‰t˘l?
KeìÏe sa dnes prevaÏná väã‰ina bytovej v˘-
stavby uskutoãÀuje v súkromnom sektore,
moÏno povedaÈ, Ïe aj architektonick˘ v˘raz
novopostaven˘ch budov zodpovedá tomu,
ão trh poÏaduje. PoÏiadavky sa, samozrejme,
lí‰ia podºa toho, s ak˘mi predstavami klien-
ti prichádzajú a o ak˘ segment bytového trhu
ide. Men‰í vplyv klientov je pri bytov˘ch
domoch, najmarkantnej‰í je v segmente rodin-
n˘ch domov. Po prvotnom období, keì bolo
mnoho novostavieb poznaãen˘ch prvkami,
ktoré sa trocha pejoratívne, ale oprávnene
oznaãujú ako „podnikateºsk˘ barok“, je po-
te‰ujúce, Ïe sa objavuje ãoraz viac finanãne
siln˘ch investorov, ão sa obracia na kvalitn˘ch
architektov a v˘sledkom takéhoto spojenia sú
mestské vily, oprávnene sa radiace svojou
kvalitou do európskej ‰piãky. Takisto aj v
segmente v˘stavby rodinn˘ch domov, ktoré
boli tradiãne dominujúce vo vidieckych síd-
lach, je badateºn˘ posun k racionálnej‰ím
projektom reflektujúcim zmenen˘ Ïivotn˘
‰t˘l, snahu po ekonomickej a energetickej
hospodárnosti. Pozitívne je aj to, Ïe pri v˘-
stavbe bytov˘ch domov v mestách ide väã‰i-
nou o individualizované projekty, ktoré pri-
ná‰ajú do mestskej krajiny nové súãasné pr-
vky a obohacujú tak ãasto monotónny obraz
panelov˘ch sídlisk. Platí to v plnej miere aj
H O S P O D Á R S T V A
o v˘stavbe obecn˘ch nájomn˘ch bytov, kto-
ré boli financované z verejn˘ch prostried-
kov, kombináciou dotácie od ministerstva
v˘stavby a regionálneho rozvoja (po zmenách
v kompetenãnom zákone od 1. 7. 2010 minis-
terstva hospodárstva a v˘stavby) a v˘hodné-
ho úveru zo ·tátneho fondu rozvoja b˘vania.
KeìÏe ide väã‰inou o men‰ie projekty, preja-
vuje sa väã‰ia variabilita rie‰ení a neopaku-
je sa tá kritizovaná monotónnosÈ paneláko-
v˘ch sídlisk z minulosti.
âo ch˘ba novej bytovej v˘stavbe, kde je
najváÏnej‰í problém?
NajváÏnej‰ím problémom novej bytovej
v˘stavby je prakticky úplná absencia v˘stav-
by nájomn˘ch bytov v súkromnom nájom-
nom sektore, osobitne cenovo dostupn˘ch
súkromn˘ch nájomn˘ch bytov, ktoré by slú-
Ïili najmä ako tzv. ‰tartovacie byty pre mla-
dé rodiny, na b˘vanie v rámci mobility pra-
covnej sily a aj na prechodné b˘vanie pre ‰tu-
dentov tak, ako je to beÏné v krajinách s vy-
spelou ekonomikou. Je na ‰kodu, Ïe v tomto
segmente zatiaº nie sú aktívni typickí inves-
tori, ktor˘mi sú v západnej Európe napríklad
dôchodkové a poisÈovacie spoloãnosti, ão
majú k dispozícii dlhodob˘ kapitál. V tejto sú-
vislosti treba pripomenúÈ, Ïe Slovensko má z
krajín Európskej únie jeden z najniωích po-
dielov nájomn˘ch bytov z celkového bytové-
ho fondu. Tento podiel reprezentuje iba cca
3 %, zatiaº ão v ostatn˘ch krajinách EÚ sa ten-
to podiel pohybuje na úrovni od 20 % aÏ do
A V ¯ S T A V B Y S R
60 %. Vysok˘ podiel vlastníckeho b˘vania je
typick˘ pre krajiny b˘valého socialistického
bloku, v ktor˘ch prebehol masívny proces pri-
vatizácie. Nie vÏdy a pre kaÏdého je v‰ak
vlastníctvo tou najlep‰ou formou zabezpeãe-
nia svojho b˘vania, aj keì na Slovensku je
formou najpopulárnej‰ou.
Aké sú tendencie bytovej v˘stavby na Slo-
vensku?
Ako som uÏ spomenula, väã‰ina bytov, ãi
uÏ v mestách, alebo na vidieku vzniká vìa-
ka súkromn˘m projektom. V oblasti rodin-
n˘ch domov moÏno hovoriÈ o dvoch základ-
n˘ch trendoch. Prv˘m je v˘stavba exkluzív-
nych nehnuteºností pre veºmi majetnú klien-
telu. Druh˘m je v˘stavba rodinn˘ch domov,
ktoré predstavujú typickú formu zabezpeãe-
nia b˘vania na vidieku. Pote‰ujúce je, Ïe
okrem populárnych katalógov˘ch projektov
sa ãoraz ãastej‰ie objavujú aj originálne ar-
chitektonické rie‰enia. V segmente v˘stavby
bytov˘ch domov, ão je predov‰etk˘m mest-
sk˘ fenomén, je tieÏ badateºn˘ trend skvalit-
Àovania konceptov, ãi uÏ z dispoziãného, ale-
bo v˘razového hºadiska. Z urbanistického
pohºadu je charakteristick˘ tlak na rast, ãas-
to extenzívny, zastavan˘ch území miest.
Vznikajú nové mestské a prímestské obytné
skupiny a ‰tvrte, charakteristické zástavbou
rodinn˘ch domov.
âo to znamená a ão priná‰a tzv. koberco-
vá v˘stavba? Aké má v˘hody b˘vanie kon-
dominálneho typu?
Kobercová v˘stavba je termín pouÏívan˘
v súvislosti s priestorov˘m usporiadaním naj-
mä rodinn˘ch nízkopodlaÏn˘ch domov, kto-
ré sú umiestnené na mal˘ch parcelách a ich
skupina vytvára ak˘si pomyseln˘ koberec.
âasto sa vyuÏíva radová zástavba a átriové
zoskupenia. Intenzifikuje sa t˘m vyuÏitie
územia. V porovnaní s tradiãnou slovenskou
predstavou, s ktorou sa spája samostatne sto-
jaci rodinn˘ dom obkolesen˘ veºkou záhra-
dou ide o efektívnej‰í spôsob zástavby, kto-
r˘ je vhodn˘ najmä v mestsk˘ch okrajov˘ch
oblastiach.
K otázke kondomínií, teda zdieºaného sku-
pinového vlastníctva treba poznamenaÈ, Ïe je
to jednoznaãne prevládajúci typ vlastníctva v
mestsk˘ch oblastiach. T˘ka sa rovnako byto-
v˘ch domov, ktoré boli po roku 1993 pred-
metom prevodu vlastníctva z obcí a druÏ-
stiev na pôvodn˘ch obyvateºov – nájomníkov
a ãlenov bytov˘ch druÏstiev, ako aj nov˘ch
projektov bytov˘ch domov, ktoré sa stavajú
49
M I N I S T E R S T V O
v mestách. Pri tomto type vlastníctva je zdie-
ºaná zodpovednosÈ za spoloãné priestory a za-
riadenia bytov˘ch domov medzi vlastníkmi
jednotliv˘ch bytov. Právne je táto problema-
tika predmetom zákona ã. 182/1993 Z. z. o
vlastníctve bytov a nebytov˘ch priestorov,
ktor˘ od svojho prijatia v roku 1993 pre‰iel
veºk˘m mnoÏstvom novelizaãn˘ch úprav.
Najväã‰ím problémom je schopnosÈ jednotli-
v˘ch vlastníkov dohodnúÈ sa na potrebn˘ch
rie‰eniach a ich financovaní. V˘hodou je, Ïe
v prípade kvalitného správcu je moÏné dlho-
dobo zabezpeãiÈ potrebnú údrÏbu a opravy na
profesionálnej úrovni.
âo by mali spæÀaÈ cenovo dostupné byto-
vé domy?
Ako uÏ samotn˘ názov napovedá, mali by
to byÈ domy, ktor˘ch cenu ãi uÏ vo forme ná-
jomného, alebo vo forme hypotéky sú ich
obyvatelia schopní zaplatiÈ. Cenovo dostup-
né bytové domy by mali samozrejme z tech-
nickej stránky spæÀaÈ v‰etky technické poÏia-
davky a zabezpeãovaÈ beÏn˘ ‰tandard vyba-
venia bytu. Ako som uÏ spomenula, Minister-
stvo hospodárstva a v˘stavby SR prostredníc-
tvom Programu rozvoja b˘vania priamymi
dotáciami podporuje v˘stavbu cenovo do-
stupn˘ch nájomn˘ch bytov˘ch domov, kto-
ré sú urãené predov‰etk˘m pre nájomné b˘-
vanie sociálne slab˘ch skupín obyvateºstva a
pre mladé rodiny. Táto podpora je urãená len
pre obce a mestá, ktoré ju veºmi vítajú, pri-
ãom si financovanie nájomn˘ch bytov okrem
t˘chto dotácií zabezpeãujú aj s vyuÏitím mi-
moriadne v˘hodn˘ch stavebn˘ch úverov od
·tátneho fondu rozvoja b˘vania. ·tátna pod-
pora v˘stavby obecn˘ch nájomn˘ch bytov
patrí spolu s obnovou bytového fondu uÏ
dlhodobo k prioritám ‰tátnej bytovej politi-
ky a v tomto segmente roãne pribúda na Slo-
vensku okolo 2 500 bytov. V˘sledky kaÏdo-
roãne propaguje aj súÈaÏ Progresívne, ceno-
vo dostupné b˘vanie, ktorú organizuje na‰e
ministerstvo. Je pote‰ujúce, Ïe v˘sledky sú-
ÈaÏe potvrdzujú moÏnosÈ postaviÈ kvalitné a
architektonicky hodnotné stavebné diela aj za
podmienok prísnych nákladov˘ch limitov.
Prejdime ku kvalite, ako by ste hodnotili
túto stránku v˘stavby? Dbá sa na kvalitu?
Kvalita novej v˘stavby bytov je v rozho-
dujúcej miere podmienená trhov˘m prostre-
dím a je preto v záujme developerov na túto
kvalitu dbaÈ, aby obstáli v tvrdej konkuren-
cii. Pri obecn˘ch nájomn˘ch bytoch je zasa
úlohou samosprávy zabezpeãiÈ primeranú
kontrolu poãas v˘stavby, aby sa dosiahla
kvalita. Na‰a skúsenosÈ ukazuje, Ïe je veºmi
dôleÏité, aby pri kontrole kvality boli zabez-
peãené záujmy koneãného uÏívateºa. V prípa-
de, kde dozor na stavbe zabezpeãuje iba do-
dávateºská stavebná forma, je niekedy práve
toto najslab‰ím ohnivkom v procese v˘stav-
by.
Dá sa porovnaÈ súãasná kvalita v˘stavby
s kvalitou z minulosti?
Pri porovnávaní kvality súãasnej v˘stav-
by s v˘stavbou v minulosti moÏno kon‰tato-
vaÈ, Ïe súãasná v˘stavba je kvalitatívne na
vy‰‰ej úrovni. Je to dané dvoma základn˘mi
faktormi. Prv˘m je dostupnosÈ v˘robkov a
stavebn˘ch materiálov, ktoré majú kvalitatív-
50
H O S P O D Á R S T V A
ne vy‰‰iu úroveÀ neÏ v minulosti (napr. plas-
tové okná, nové druhy zariaìovacích predme-
tov, podlahov˘ch krytín, obkladov, dlaÏieb,
omietkov˘ch zmesí a pod.). Druh˘m hlavn˘m
faktorom je veºká konkurencia medzi deve-
lopermi bytovej v˘stavby. Pri cenách, ktoré
sú v podstate porovnateºné, je predajnosÈ ich
ponuky podmienená práve kvalitou.
Kde sa najãastej‰ie objavujú nedostatky a
ako sa dajú odstrániÈ?
Dlhodob˘m problémom je kvalita staveb-
n˘ch prác, postupn˘ zánik remeseln˘ch zruã-
ností, nedodrÏiavanie technick˘ch a techno-
logick˘ch postupov, snaha o príli‰ r˘chlu v˘-
stavbu, ktorá nere‰pektuje prirodzené a po-
trebné technologické lehoty. Paleta moÏn˘ch
nedostatkov je, Ïiaº, hodne ‰iroká, takÏe ne-
moÏno odpovedaÈ jednoznaãne. DôleÏité je
v‰ak formulovanie zmluvy o kúpe, respektí-
ve v˘stavbe nehnuteºnosti, kde by mali byÈ
v‰etky podmienky na odstránenie ch˘b stav-
by jasne dohodnuté. T˘m sa dá vyhnúÈ mno-
h˘m budúcim problémom.
Dá sa povedaÈ, Ïe dobr˘ územn˘ plán je zá-
kladn˘m predpokladom koncepãnej v˘-
stavby bytov?
Samozrejme, Ïe kvalitne pripraven˘ územ-
n˘ plán je v˘chodiskom pre koncepãn˘ a ra-
cionálny územn˘ rozvoj. Sám o sebe v‰ak nie
je jeho dostatoãn˘. Veºmi dôleÏit˘ je rozho-
dovací proces, ktor˘ na územn˘ plán nadvä-
zuje. A práve tu sme svedkami mnoh˘ch ãas-
to nepochopiteºn˘ch situácií. T˘ka sa to na-
príklad dodatoãného povoºovania stavieb,
ktoré vznikli bez stavebného povolenia, ale-
bo v hrubom nesúlade s t˘m, ão bolo v sta-
vebnom povolení schválené – sú to notoric-
ky známe konfliktné stavby s viacnásobne
vy‰‰ím poãtom podlaÏí, alebo väã‰ou zasta-
vanou plochou, neÏ pôvodne územn˘ plán,
alebo vydané stavebné povolenie predpokla-
dali. Faktom zostáva, Ïe v tejto oblasti je
pred ‰tátnou správou a samosprávou e‰te veºa
práce.
Je dostatok kvalifikovan˘ch odborníkov na
usmerÀovanie investorov?
Kvalifikovan˘ch odborníkov na usmerÀo-
vanie investorov je dostatok. Problém spoãí-
va v tom, Ïe o t˘chto odborníkov nie je zo
strany investorov (osobitne investorov zo
strany samospráv) dostatoãn˘ záujem. Îiaº,
treba kon‰tatovaÈ, Ïe práve nízky záujem sa-
mospráv o kvalifikovan˘ch odborníkov na
usmerÀovanie koncepãn˘ch zámerov pri v˘-
stavbe obecn˘ch nájomn˘ch bytov viedol v
minulosti k ekonomicky a demograficky ne-
podloÏenému vysokému záujmu obcí o v˘-
stavbu nájomn˘ch bytov s veºkou podlahovou
plochou. Veºk˘ byt s veºkou podlahovou plo-
chou je samozrejme podstatne drah‰í neÏ byt
men‰í. KeìÏe nájomné v nájomn˘ch bytoch
sa odvíja najmä od obstarávacej ceny vznikal
problém poskytnúÈ tieto byty obãanom s níz-
kymi príjmami, pre ktor˘ch boli tieto byty ur-
ãené. Ministerstvo hospodárstva a v˘stavby
SR preto upravilo kritériá pre v˘ber Ïiadostí
o poskytnutie dotácie tak, aby preferovalo
v˘stavbu men‰ích bytov. Situácia sa v ostat-
n˘ch rokoch preto v˘razne zlep‰ila.
Aké sú plány v oblasti zahusÈovania existu-
A V ¯ S T A V B Y S R
júcej ‰truktúry miest? Nevytráca sa t˘m
existujúca potreba kaÏdého obyvateºa na
Ïivotn˘ priestor?
Rozhodnutie o zahusÈovaní existujúcej zá-
stavby, najmä sídliskového typu zo 70. a 80.
rokov minulého storoãia je otázkou, ktorú
musí rie‰iÈ územn˘ plán, ãi uÏ sídla, alebo
zóny. Je to teda otázka, ktorú musí rie‰iÈ sa-
mospráva. Viem, Ïe zahusÈovanie je predo-
v‰etk˘m pre pôvodn˘ch obyvateºov veºmi
nepopulárna téma. Na druhej strane je potreb-
né si uvedomiÈ, Ïe pokrok sa nedá zastaviÈ a
ten priná‰a so sebou zmeny. Rast poãtu no-
v˘ch domácností, najmä v ekonomicky pro-
sperujúcich regiónoch nesie so sebou pocho-
piteºne aj tlak na novú v˘stavbu. Koncepty
trvalo udrÏateºného rozvoja vyÏadujú, aby sa
hospodárne nakladalo s územím, aby sa exi-
stujúce plochy ão najefektívnej‰ie vyuÏívali.
To má zabrániÈ narastajúcemu tlaku na subur-
banizáciu, teda posun novej v˘stavby na okra-
je miest a do prímestsk˘ch oblastí. Tento pro-
ces totiÏ zvy‰uje ãasto dopravnú záÈaÏ uÏ aj
tak preplnen˘ch dopravn˘ch koridorov. Dô-
leÏitá je zrejme komunikácia s pôvodn˘mi
obyvateºmi o zámeroch zahusÈovania uÏ od
plánovacích etáp.
A ão naznaãuje kúpychtivosÈ obyvateºov a
ceny bytov?
Ekonomická kríza preukázala, Ïe develo-
peri sa musia prispôsobiÈ kúpyschopnosti
obyvateºstva. „KúpychtivosÈ“ nie je z tohto
pohºadu dôleÏitá, pretoÏe vyjadruje iba latent-
n˘ záujem o obstaranie bytu, zatiaº ão kúpy-
schopnosÈ reálnu moÏnosÈ obyvateºstva obsta-
raÈ si vlastn˘ byt. Práve táto stránka vytvára
v trhovom prostredí aspekt dopytu, ktor˘ má
vplyv na formovanie cenovej hladiny na stra-
ne ponuky. Jasne sa to prejavilo na cenách ne-
hnuteºností, keì po období skokového náras-
tu ceny bytov v ostatnom období stagnovali,
ba dokonca klesali, keìÏe reálny dopyt v˘raz-
ne klesol.
Regionálne rozdiely existujú, kde sú najv˘-
raznej‰ie uspokojené potreby Slovákov?
Z pohºadu aktivít v oblasti rozvoja b˘vania
sú dlhodobo v popredí najmä Bratislavsk˘,
Trnavsk˘ a Îilinsk˘ kraj. Menej aktivít v ob-
lasti v˘stavby nov˘ch bytov sa zaznamená-
va v Banskobystrickom a Ko‰ickom kraji.
Príãin takéhoto v˘voja je samozrejme viac,
ale zrejme t˘m najv˘raznej‰ím vplyvom je
miera nezamestnanosti a t˘m aj schopnosÈ
obyvateºov investovaÈ svoje voºné zdroje do
zabezpeãenia vlastného b˘vania. Na tieto re-
gionálne disproporcie v‰ak vpl˘va aj pripra-
venosÈ samosprávy na koncepãn˘ rozvoj. Ne-
gatívny vplyv má napr. územná nepriprave-
nosÈ, nedostatok stavebn˘ch pozemkov, ne-
ochota vlastníkov odpredaÈ pozemky v prípa-
de rozvojov˘ch zámerov vo verejnom záuj-
me a pod. Treba v‰ak predpokladaÈ, Ïe so
stabilizáciou ekonomickej situácie sa zlep‰í
aj celkové rozloÏenie aktivít v oblasti rozvo-
ja b˘vania na na‰om území.
S T A V E B N Í C T V O
V stavebníctve na Slovensku stále pokraãuje proces revitalizácie bytového fondu, a tak investície
zo ·FRB sú urãite dôleÏité. Viac o ich vyuÏití a ìal‰ích moÏnostiach sa dozviete od riaditeºky
·tátneho fondu rozvoja b˘vania Zuzany KORMANOVEJ a redaktorky Anny Komovej.
Revitalizácia bytového fondu
a Slovensko
âo povaÏujete za urãite v˘hodné v rámci re-
vitalizácie bytového fondu, ão priná‰a zate-
pºovanie budov a rodinn˘ch domov pre v˘-
stavbu Slovenska?
AktuálnosÈ tejto úlohy je premietnutá do
Koncepcie ‰tátnej bytovej politiky do roku
2015 a do prijatého Programového vyhlásenia
vlády SR. Obidva tieto záväzné dokumenty
potvrdzujú pozornosÈ ‰tátu k financovaniu ‰tát-
nej podpory pri zveºaìovaní (revitalizácii) by-
tového fondu SR v spolufinancovaní s jeho
vlastníkmi, komerãn˘mi zdrojmi a bankov˘m
sektorom.
Potreba revitalizácie bytového fondu je zv˘-
raznená jeho neuspokojiv˘m technick˘m sta-
vom, jeho vysok˘m podielom na celkovej spo-
trebe energie na vykurovanie (cca 40 %). Táto
úloha vychádza aj z prijatej smernice EÚ, kto-
rá urãuje pre ãlenské ‰táty EÚ záväzné pravid-
lá pre oblasÈ energetickej hospodárnosti byto-
v˘ch a nebytov˘ch budov.
Umiestnenie ‰tátnych finanãn˘ch prostried-
kov do financovania obnovy bytov˘ch budov
je v súãasnom období aj napriek súãasnému
priebehu hospodárskej krízy najv˘hodnej‰ou
investíciou s minimálny rizikom ohrozenia jej
návratnosti.
Myslíte si, Ïe revitalizácia bytového fondu
prispela aj k zmierneniu dôsledkov hospo-
dárskej krízy v stavebníctve?
Obnova bytového fondu je cca uÏ od roku
2006 v rámci ‰tátnej podpory (dotaãnej a úve-
rovej) uplatÀovaná novou koncepciou zatepºo-
vania, ktorá zabezpeãuje jeho ìal‰ie dlhodobé
uÏívanie pri splnení a zlep‰ení základn˘ch po-
Ïiadaviek na stavby a spokojnosÈ jeho vlastní-
N A S L O V E N S K U
kov – uÏívateºov. V˘sledn˘m efektom z reali-
zácie obnovy sú pozitívne dopady na:
• úsporu potreby tepla a zníÏenie energetickej
nároãnosti bytovej budovy ako celku,
• zlep‰enie technického a fyzického stavu bu-
dov modernizáciou a odstránením násled-
kov zanedbanej údrÏby,
• odstránenie hygienick˘ch nedostatkov, naj-
mä plesní,
• vytvorenie podmienok tepelnej pohody v by-
toch zv˘‰ením vnútornej povrchovej teploty,
• eliminovanie zatekania cez obvodové plá‰-
te budovy, stre‰n˘ plá‰È a okná.
Nezanedbateºn˘ je aj efekt z tejto podpory
na ostatné odvetvia hospodárstva SR s prínos-
mi pozitívnych dopadov :
• z kaÏdého investovaného eura má ‰tát pri rea-
lizácii prínos 0,57 eura,
• multiplikaãn˘m efektom sa z investovanej
sumy 33,194 mil. eur (1,0 mld. Sk) získava
cca 3 700 pracovn˘ch príleÏitostí.
Po zváÏení v‰etk˘ch pozitívnych prínosov
preto vláda SR v roku 2009 pristúpila navy‰e
k financovaniu a realizácii Vládneho programu
zatepºovania (VPZ ), na ktor˘ vyãlenila finanã-
né prostriedky v sume cca 71,0 mil. eur.
Inventarizaãné v˘sledky poÏadovan˘ch Ïia-
dostí a poskytnut˘ch úverov˘ch podpôr zo
·FRB najmä pre právnické osoby ( bytové
domy ) v úãeloch „Obnova bytovej budovy“ a
„ Zatepºovanie bytovej budovy ( VPZ ) v roku
2009 ( cca 80 – 85 % Ïiadostí z celkového poã-
tu podan˘ch Ïiadostí, ão bol základn˘ zámer
vlády SR – maximalizovaÈ efekt energetickej
úspornosti). Zvy‰ok cca 15 – 20 % boli Ïiados-
ti fyzick˘ch osôb na zateplenie rodinn˘ch do-
mov. Sumárne tieto v˘sledky preukazujú jed-
noznaãne pozitívny dopad na zmiernenie dô-
sledkov hospodárskej krízy najmä v oblasti
úspor energií a v oblasti zamestnanosti staveb-
n˘ch subjektov.
A naopak, nie sú ohrozené príjmy do ·FRB
práve vplyvom hospodárskej krízy?
Spätné väzby a ich v˘sledky do konca roka
2008 preukázali vysokú efektívnosÈ v oblasti
hospodárenia ·FRB so ‰tátnymi prostriedkami
a ich uÏitia úverov˘mi dlÏníkmi.
Samozrejme, Ïe negatívne dopady hospodár-
skej krízy v oblasti zamestnanosti v roku 2009
sa v prevaÏnej miere dot˘kajú príjmovej oblas-
ti dlÏníkov, ktor˘mi sú fyzické osoby. Z tohto
dôvodu sa zhor‰il stav splácania poskytnut˘ch
úverov a narastá poãet neplatiãov.
Poskytnut˘ úver ·FRB je u fyzick˘ch osôb
zabezpeãovan˘ vlastn˘m objektom RD, ktor˘
je zatepºovan˘ a u právnick˘ch osôb v prípa-
doch bytov˘ch domov finanãn˘mi prostriedka-
mi fondu prevádzky, údrÏby a opráv bytového
domu. Tvorba tohto fondu v‰etk˘mi vlastník-
mi bytov a nebytov˘ch priestorov v bytovom
dome v˘razne zniÏuje mieru rizika návratnos-
ti poskytnut˘ch úverov˘ch prostriedkov ·FRB.
V prípadoch neplnenia splátkov˘ch povin-
ností dlÏníkov, prípadne ich Ïiadostí o odklad
splátok úveru ·FRB podºa jednotliv˘ch zmluv-
n˘ch prípadov ( po dokladovaní príãin zo stra-
ny dlÏníka a ich posúdení fondom) tieto rie‰i s
hºadaním v˘chodiska tak, aby tento nepriazni-
v˘ dopad na návratné zdroje rozpoãtu ·FRB bol
minimalizovan˘.
Presne pred rokom sa v˘razne zvy‰oval po-
ãet Ïiadostí na zatepºovanie budov a byto-
v˘ch domov, ako je to so ÏiadosÈami o poskyt-
nutie podpory v súãasnosti?
V˘voj poãtu Ïiadostí v roku 2010 vysoko
presiahol objem vyãlenen˘ch prostriedkov na
obidva úãely t.j. na obnovu (27,0 mil. eur) a za-
tepºovanie (0,0 eur) a ·FRB nemohol znaãn˘
poãet Ïiadostí v obidvoch úãeloch posúdiÈ z dô-
vodu nedostatku finanãn˘ch prostriedkov.
Aké druhy podpory existujú a ão treba splniÈ
pre ich získanie?
Pre poskytovanie úverov˘ch podpôr z pro-
striedkov ·FRB platia v úãele „obnovy byto-
vej budovy“ a v úãele „Vládneho programu za-
tepºovania“ tieto podmienky:
a) Úãel obnova bytovej budovy
• v˘‰ka úveru do 80 % obstarávacej ceny
stavby (OC), maximálne 420 eur na 1 m2
podlahovej plochy bytu, (OC = cena za
zhotovenie stavby + projektové práce)
• roãná úroková sadzba 1 %,
• lehota splatnosti úveru max. 20 rokov,
• dæÏka ãasu uskutoãnenia stavby = 24 me-
51
S T A V E B N Í C T V O N A S L O V E N S K U

siacov odo dÀa otvorenia úverového úãtu o dlhodobej‰om procese? realizovanie prác v tejto oblasti vy‰kolením
Ïiadateºovi. Tento proces je vzhºadom k rozsahu zaned- svojich pracovníkov so získaním nutn˘ch
b) Vládny program zatepºovania ( VPZ ) bania technického stavu a údrÏby bytového oprávnení (licencií). Tieto kroky v‰ak v˘razne
1. v˘‰ka úveru do 100 % oprávnen˘ch ná- fondu SR dlhodob˘ a je závisl˘ od moÏností a ovplyvnili aj oblasÈ zamestnanosti vo v˘rob-
kladov stavby, ale zabezpeãenia finanãn˘ch prostriedkov vlast- n˘ch firmách stavebníctva SR. Nedá sa opome-
• max. 50 eur / m2 zateplenej plochy pri níkov bytov v bytov˘ch domoch a tieÏ od v˘- núÈ ani pozitívny dopad na oblasÈ v˘roby sta-
rodinnom dome, voja a moÏností ‰tátnych rozpoãtov˘ch pro- vebn˘ch látok a materiálov pre zatepºovacie
• max. 80 eur / m2 zateplenej plochy striedkov. práce.
pri bytovom dome, V mnoh˘ch prípadoch ide o bytové domy s
2. v˘‰ka úroku = 0,0 % , bytmi vo vlastníctve osôb s niωími príjmami, pre Aká je perspektíva ·tátneho fondu rozvoja
3. max. dæÏka splatnosti úveru 15 rokov, ktor˘ch sú podmienky ‰tátnej podpory mimo- b˘vania, jeho moÏnosti a ìal‰ie plány?
4. dæÏka ãasu uskutoãnenia stavby = 24 me- riadne v˘hodné. K podpore ‰tátu v tejto oblasti ·tátny fond rozvoja b˘vania plní úlohy sú-
siacov od dÀa otvorenia úverového úãtu pristupujú aj úverové programy stavebného spo- visiace s financovaním ‰tátnej podpory pri roz-
Ïiadateºovi renia a hypotekárneho financovania tohto pro- ‰irovaní a zveºaìovaní bytového fondu v Slo-
cesu (úãelové úvery) komerãn˘mi bankami. venskej republike. Z tohto pohºadu je jedn˘m
Pri t˘chto základn˘ch parametroch je potreb- z najdôleÏitej‰ích pilierov ‰tátnej bytovej poli-
né Ïiadateºmi dokladovaÈ náleÏitosti preukazu- Ako na nové moÏnosti reagujú stavebné fir- tiky a má nezastupiteºné postavenie medzi eko-
júce splnenie podmienok poskytnutia podpory my? nomick˘mi nástrojmi bytovej politiky ‰tátu.
urãené platn˘mi zákonn˘mi a vykonávacími V súãasnosti platné zákonné a vykonávacie Realizácia poskytovania podpory z pro-
predpismi (internetová stránka ·FRB: www. predpisy urãujú pre realizáciu t˘chto ‰pecific- striedkov ·FRB sa uskutoãÀuje v súlade so zá-
sfrb.sk). k˘ch stavebn˘ch práce, ktor˘mi zatepºovacie konom o ·FRB, nariadením vlády SR a súvi-
práce sú, aj preukázanie odbornej spôsobilos- siacimi vykonávacími predpismi. âinnosÈ
S ak˘m rozpoãtom ·FRB pracuje v roku ti stavebn˘ch firiem pri ich v˘bere vlastníkmi ·FRB zriadeného zákonom v roku 1996 bola
2010, je to dostaãujúce aj pre potreby pro- bytov, bytov˘ch a rodinn˘ch domov tak, aby v predchádzajúcich obdobiach smerovaná hlav-
gramu zatepºovania? v˘sledn˘ efekt po realizácii zodpovedal záve- ne do roz‰irovania bytového fondu (nájomné
Na rok 2010 má ·FRB schválen˘ rozpoãet rom tepelno-technického posudku a projekto- byty a obstarávanie bytov fyzick˘mi osobami)
finanãn˘ch prostriedkov na poskytnutie podpôr van˘m poÏiadavkám. a poãet Ïiadostí v úãele obnovy v porovnaní s
v celkovej v˘‰ke 139 021 142,00 eur. Jeho Správnou realizáciou obnovy bytového ostatn˘mi úãelmi poskytovania podpôr bol za-
‰truktúra sa ãlení podºa jednotliv˘ch úãelov a domu v potrebnom rozsahu a realizovaním nedbateºn˘. V období rokov 1996 – 1999 bola
v˘‰ky podºa úãelov sú uvedené v bode ã. 4. podºa predpísaného technologického postupu sa zo ·FRB poskytnutá podpora v úãele obnovy
Poãet podan˘ch Ïiadosti v úãele obnova by- dosiahne: na cca 1259 bytov v celkovej v˘‰ke 95 132 tis.
tovej budovy = 262 ks so sumárnou poÏiadav- • stav zabraÀujúci haváriám, Sk. Obrat nastal v roku 2000 – 2005, keì bola
kou na celkovú v˘‰ku podpory 51 875 132,39 • predæÏenie Ïivotnosti bytového domu, uÏ poskytnutá podpora na obnovu celkom 13
eur, ão znaãí, Ïe poÏiadavky presiahli rozpoã- • úspory energie – spotreba tepla na byt a dom, 182 bytov a najmä po roku 2006 – 2008 s poã-
tové zdroje ·FRB vo v˘‰ke 24 875 132,39 eur. • zv˘‰enie ‰tandardu b˘vania v porovnaní s no- tom podporen˘ch bytov 19 350.
Poãet podan˘ch Ïiadostí v úãele programu vou v˘stavbou. V období rokov 1996 – 2009 bolo podpore-
zatepºovania (VPZ) = 96 ks so sumárnou Dá sa kon‰tatovaÈ, Ïe stavebné firmy vo väã- n˘ch v úãele obnovy 33 791 bytov sumou cca
poÏiadavkou na celkovú v˘‰ku podpory ‰ine prípadov pochopili túto poÏiadavku trhu a 3,694 mld. Sk. Tento trend pokraãuje aj v ro-
17 181 005,68 eur priãom rozpoãet ·FRB je operatívne roz‰írili svoj predmet ãinnosti pre koch 2009 a 2010.
0,00 eur.
Vzhºadom na moÏnosti ‰tátneho rozpoãtu Celkov˘ v˘voj od r. 1996 preukazuje aj rekapitulácia:
treba kon‰tatovaÈ, Ïe prísun finanãn˘ch pro-
striedkov zo ‰tátneho rozpoãtu spolu s návrat- Rok Poãet obnoven˘ch bytov Finanãná podpora
n˘mi zdrojmi ·FRB z poskytnut˘ch úverov v b. j. Sk - tis. Sk, * eur – tis. eur
predchádzajúcich obdobiach je pri predklada- Obnova VPZ Spolu Obnova VPZ Spolu
n˘ch poÏiadavkách na obnovu a zatepºovanie 1996 97 – 97 350 – 350
nedostatoãn˘.
1997 330 – 330 59 296 – 59 296
Dá sa povedaÈ, Ïe ide o v˘hodnú ‰tátnu pod- 1998 688 – 688 27 856 – 27 856
poru tak pre stavebníctvo na Slovensku ako 1999 144 – 144 7 630 – 7 630
aj pre jeho Ïiadateºov? 2000 2 447 – 2 447 239 818 – 239 818
Ako sme uÏ uviedli, a súãasn˘ stav tomu v 2001 1 470 – 1 470 83 867 – 83 867
plnej miere nasvedãuje, poskytovanie ‰tátnej
podpory (nenávratné dotácie pre právnické 2002 1 317 – 1 317 52 165 – 52 165
osoby, ktor˘ch poskytovateºom je Minister- 2003 4 389 – 4 389 248 392 – 248 392
stvo hospodárstva a v˘stavby SR spolu s úver- 2004 1 818 – 1 818 322 958 – 322 958
mi zo ·FRB pre fyzické a právnické osoby s v˘- 2005 1 741 – 1 741 250 000 – 250 000
hodn˘mi parametrami) patrí k najdôleÏitej‰ím 2006 4 644 – 4 644 693 457 – 693 457
pilierom ‰tátnej bytovej politiky a má nezastu-
piteºné miesto medzi ekonomick˘mi nástrojmi 2007 8 231 – 8 231 956 798 – 956 798
bytovej politiky ‰tátu. 2008 6 475 – 6 475 751 128 – 751 128
Tieto podporné nástroje ‰tátu sa v súãasnej Spolu 33 791 – 33 791 3 693 715 – 3 693 715
dobe spájajú s komplexnou obnovou sídlisk, ich prepoãet podpory na eur (tis. eur) *122 609 *122 607
obytného prostredia, ktoré sú financované z
prostriedkov ‰trukturálnych fondov Európskej 2009 7 210 14 775 21 985 *26 299 *70 871 *97 170
únie. Je preto potrebné v ão najväã‰ej miere
podporovaÈ jeden zo základn˘ch princípov ‰tá- 2010
predpoklad 6 174 – 6 174 *21 108 – *21 108
tu – prístupnosÈ zabezpeãenia kvalitného b˘va-
nia pre obãana, ão je v˘znamn˘m meradlom so- Spolu 13 384 14 775 28 159 *47 407 *70 871 *118 278
ciálnej a kultúrnej vyspelosti krajiny.
Celkom 47 175 14 775 61 950 *170 016 *70 871 *240 887
Skutoãn˘ technick˘ stav bytového fondu SR Poznámka:
je naozaj zanedban˘, myslíte si, Ïe sa dá sú- Sumy finanãnej podpory neoznaãené sú v tis. Sk
ãasn˘ stav úplne zmeniÈ? Asi treba hovoriÈ Sumy finanãnej podpory oznaãené * sú v tis. eur

52
N Á R O D N Á R A D A
Aké sú stratégie v stavebníctve na Slovensku, ktoré reagujú na aktuálnu situáciu na trhu?
Treba ich prispôsobovaÈ zhor‰en˘m podmienkam? Aj o tom v rozhovore s poslancom NR SR
za SDKÚ-DS a ãlenom V˘boru pre hospodárstvo, v˘stavbu a dopravu poslancom
Jozefom MIKU·OM, ktor˘ priná‰a redaktorka Anna Komová.
Situácia v stavebníctve je zloÏitá
·tatistiky vykazujú, Ïe pokles v stavebníct-
ve pokraãuje aj v tomto roku, kedy by mala
nastaÈ stabilizácia, prípadne mierny vzo-
stup?
Je známe, Ïe pre ekonomiku je aktuálna si-
tuácia v stavebníctve ak˘msi indikátorom bu-
dúceho celkového v˘voja. Ak by sme sa pozre-
li na dne‰nú situáciu v stavebníctve, kde sme
medziroãne stále v záporn˘ch ãíslach, mali by
sme byÈ ohºadom v˘voja celej krajiny pesimis-
ti. V skutoãnosti v‰ak priemyselná produkcia
stúpa percentuálne v dvojcifern˘ch ãíslach, tak-
Ïe sa zdá, akoby základné pouãky neplatili.
Ony platia, len Slovensko sa ocitlo v ‰peciálnej
situácii. Rozpor je v tom, Ïe pred finanãnou krí-
zou zaÏívalo realitn˘ boom, Stavalo sa viac, ako
bol reálny dopyt. Na druhej strane, na‰a kraji-
na je stále viac závislá od priemyselnej produk-
cie, najmä v automobilkách a elektronickom
priemysle, so zameraním na v˘voz. Preto sme
dnes v takej zvlá‰tnej situácii, staviame menej
a vyrábame oveºa viac. To sa ãoskoro zmení. V
stavebníctve oãakávam stabilizovanie moÏno
e‰te v tomto roku, najneskôr budúci rok. Signá-
ly prichádzajú hlavne z bankového sektora, hy-
potekárne úvery sú na vzostupe. Predpokla-
dám, Ïe ‰tát neprestane stavaÈ diaºnice, zároveÀ
v‰ak verím, Ïe to bude v úspornej‰om reÏime.
Ak by sme stavali pridraho, vráti sa nám to v bu-
dúcnosti.
Do akej miery sa zníÏil plánovan˘ predaj v
stavebníctve a ão to znamená pre stavebné
firmy na Slovensku?
Nemám poruke presné ãísla, ale viem, Ïe so
stavebn˘mi materiálmi sa obchoduje menej.
Paradoxne to ma pozitívny dopad na t˘ch, ão na-
kupujú a stavajú. Ceny poklesli, dá sa povedaÈ,
Ïe v porovnaní so zahraniãím sa zreálnili. Toto
S R
v‰ak neplatí pri stavebn˘ch v˘konoch. Tam je
rozhodujúcim ukazovateºom cena práce. Tá na
Slovensku neklesá, ani nepoklesne. Veì si len
uvedomme, Ïe budúci rok prestanú platiÈ obme-
dzenia pracovného trhu pre Slovákov v Európ-
skej únii. Napríklad zamestnaÈ sa v Rakúsku by
uÏ nemal byÈ Ïiaden problém. To sa prejaví ìal-
‰ím odchodom na‰ich stavebn˘ch robotníkov do
zárobkovo zaujímavej‰ej cudziny, moÏno ich ne-
dostatkom na Slovensku, ão bude tlaãiÈ na cenu
práce. Ak dnes veºké stavebné firmy avizujú pre-
pú‰Èanie zamestnancov pre predpokladan˘ po-
kles objednávok pri v˘stavbe diaºnic, za krátky
ãas moÏno budú maÈ problém zohnaÈ ºudí na
Slovensku a budú sa musieÈ viac zaujímaÈ o ro-
botníkov zo zahraniãia, napríklad z Ukrajiny. I
keby v‰ak na‰i robotníci zostali doma, rast
miezd sa nezastaví, ão bude tlaãiÈ na ceny sta-
vebn˘ch v˘konov. S t˘m musia stavebné firmy
poãítaÈ, súboj medzi nimi sa bude asi zostrovaÈ.
Myslíte si, Ïe vzrastie rast stavebnej produk-
cie so zaãiatkom realizácie prvého balíka
PPP-projektov v˘stavby diaºnice D1 medzi
Martinom a Pre‰ovom?
âo sa t˘ka PPP-projektov, treba si uvedomiÈ,
Ïe ide o nezodpovedne nafúknuté rozpoãty.
Oãakávam, Ïe vláda bude pokraãovaÈ vo v˘stav-
be diaºnice medzi Îilinou a Pre‰ovom a Ïe mi-
nister dopravy dokáÏe ceny projektov zreálniÈ.
Rovnako zaujímavo a pomaly uÏ aj reálne vy-
zerá moÏnosÈ pouÏiÈ na v˘stavbu diaºnic penia-
ze z penzijného systému. TakÏe pokraãovanie vo
v˘stavbe diaºnic na Slovensku, ako som uÏ spo-
menul, bude jednou z príãin otoãenia v˘voja v
stavebníctve. Veì aÏ tak veºa sa toho na Sloven-
sku za posledné ‰tyri roky nepostavilo. Málo sa
zaoberáme t˘m, Ïe porovnateºné projekty ako v
diaºniãnej sieti sú v modernizácii Ïelezniãnej do-
pravy. Na tom má záujem Európska únia a na
to ‰tedro prispieva bruselsk˘mi fondmi.
Zlep‰uje sa ekonomická situácia investorov?
Na investorov na Slovensku vpl˘vajú dve
základné veci – vnútorné podnikateºské pro-
stredie a v˘voj v exportn˘ch krajinách, najmä
v Nemecku a âesku. Podnikateºská aliancia
Slovenska meria v˘voj podnikateºského pro-
stredia na Slovensku vlastn˘m indexom podni-
kateºského prostredia – ten od roku 2006 len kle-
sal. Dnes máme informácie, Ïe podnikatelia
pozitívne vnímajú programové vyhlásenie vlá-
dy, teda veria tomu, Ïe prostredie pre nich sa
zlep‰í. Pre investora je dôleÏitá nielen aktuálna
situácia, ale aj v˘hºad, ktor˘ je dnes pozitívny.
V˘voj v exportn˘ch krajinách sa zlep‰uje, veì
Nemecko dosiahlo v druhom ‰tvrÈroku 2010
rekordn˘ medziroãn˘ rast hrubého produktu od
zjednotenia krajiny. Keì to zhrniem, zlep‰ujú sa
podmienky pre investorov doma, ão bude maÈ
pozitívny dopad na ich budúcu vnútornú situá-
ciu. Perspektívne dobre vyzerá situácia v export-
n˘ch krajinách, takÏe bude kde produkciu vy-
robenú na Slovensku predávaÈ.
Myslíte si, Ïe zlep‰ená ekonomická situácia
investorov by mohla znamenaÈ aj zv˘‰enie
dopytu po stavebn˘ch prácach?
Samozrejme, to sú veci, ktoré idú ruka v
ruke. Keì investori roz‰irujú v˘robu, súvisí to
so stavebn˘mi prácami. Spomeniem jednu ‰pe-
ciálnu kategóriu investorov – vodárenské firmy.
Slovensko má záväzky voãi Európskej únii v od-
kanalizovaní obcí. Do roku 2015 musia maÈ
napríklad v‰etky obce s poãtom obyvateºov viac
ako dvetisíc funkãnú kanalizáciu. âas uteká,
predpokladám, Ïe s vy‰‰ím objemom stave-
n˘ch prác na podnet vodárensk˘ch firiem bude-
me môcÈ poãítaÈ uÏ ãoskoro. Problémom v‰ak
budú ako vÏdy peniaze. Minulá vláda odmieta-
la vo svojej cenovej politike zohºadÀovaÈ poÏia-
davky vodárensk˘ch firiem, ktoré potrebujú
zdroje na investície. Teraz to bude treba ur˘chle-
ne rie‰iÈ, ão nie je pre súãasnú vládu jednodu-
ché. Rie‰enie sa v‰ak musí nájsÈ, ak si chce
Slovensko plniÈ medzinárodné záväzky a záro-
veÀ zv˘‰iÈ kvalitu Ïivota obyvateºov.
Aká je súãasná situácia v stavebníctve na Slo-
vensku v porovnaní s âeskou republikou?
âesko zaznamenáva o nieão men‰í prepad
ako Slovensko. Ale situácia je v podstate veº-
mi podobná. Na‰e krajiny si stále pamätajú spo-
loãnú minulosÈ, hoci uÏ neplatí to, ão platilo e‰te
zhruba pre desiatimi rokmi – Ïe Slovensko ver-
ne nasleduje ãesk˘ v˘voj s urãit˘m ãasov˘m
oneskorením. Po urãitom stagnovaní v posled-
nom roku, dvoch, má Slovensko ‰ancu opäÈ do-
háÀaÈ svojho vyspelej‰ieho suseda. To je reál-
nej‰ia méta, ako meraÈ sa s Nemeckom alebo
Rakúskom. VztiahnuÈ to môÏeme na celú eko-
nomiku, stavebníctvo nevynímajúc.
Zmenila sa situácia v stavebníctve v oblas-
tiach, ktoré boli postihnuté povodÀami?
Nemám informácie, ako sa zmenila situácia.
Isté je jedno – v oblastiach, kam dorazili povod-
ne je veºa po‰koden˘ch cestn˘ch a Ïelezniãn˘ch
objektov. Utrpeli i stavby – najmä rodinné domy.
Celkové ‰kody nedávno, e‰te pred vyãíÀaním
Ïivlu v Handlovej, vyãíslila vláda na 650 milió-
nov eur, z toho asi polovica pripadá na obãanov.
Je to obrovská suma, dúfajme, Ïe nám takúto
dieru pomôÏe zaplátaÈ aj Európska únia. Ak
chceme následky povodní odstrániÈ, musí sa v
postihnut˘ch oblastiach zaãaÈ opäÈ stavaÈ. A to
nielen domy, ale aj po‰kodené mosty, Ïelezniã-
né trate, cesty, vodovody, kanalizácie.
Aká je vyÈaÏenosÈ kapacít v pozemnom sta-
viteºstve?
Pokiaº viem, tak sa pohybuje niekde medzi 60
aÏ 70 percentami. Ideálnych 100 percent je ÈaÏ-
ké dosiahnuÈ, to nemôÏeme ãakaÈ. Chcem v‰ak
53
N Á R O D N Á R A D A S R

upozorniÈ, Ïe stagnovanie aÏ pokles vyÈaÏi-

teºnosti sa zaãal dávnej‰ie, i pre odklad v˘-
Aj v rezorte pôdohospodárstva sa plánuje a zvaÏuje ão je
stavby diaºnic. Minulá vláda sa s veºk˘mi vy- dôleÏité, ão treba zachovaÈ z toho dobrého a ão zmeniÈ. Svoje
hláseniami pustila do PPP-projektov, ale je-
din˘ v˘znamnej‰í rozbehnut˘ projekt je v˘- názory prezentuje aj poslanec NRSR za SAS Martin FECKO
stavba r˘chlostnej cesty medzi Novou BaÀou
a Nitrou. Problém bol v nezvládnutí riadenia v rozhovore redaktorky Anny Komovej.
tohto procesu, ãi uÏ i‰lo o získavanie zdro-
jov alebo o schvaºovacie procedúry. T˘m
nemyslím len PPP-projekty, rovnako iné spô-
soby financovania. Ale iba som v‰etko neve-
‰al na krk iba prechádzajúcej vláde, musím
Aj v pôdohospodárstve
spomenúÈ prasknutie realitnej bubliny na
Slovensku. Hoci sme ju nezaÏili v takom
rozsahu ako ·panielsko ãi Írsko, pocítili sme
je mnoÏstvo
problémov
ju. Dnes uÏ vidíme pozitívne zmeny. Ako
som spomenul, banky sú ochotnej‰ie poÏiãia-
vaÈ, nielen na individuálne hypotéky, ale aj
na developerské projekty. Napríklad v Bra-
tislave sa opäÈ reálne hovorí o prestavbe
hlavnej Ïelezniãnej a hlavnej autobusovej
stanice a priºahl˘ch priestorov. Tu ide o sú-
kromné zdroje, vláda a samospráva len môÏu
pomôcÈ vytvoriÈ vhodné podmienky, aby sa
investície rozbehli a podnietili ìal‰í rozvoj.
âo sa t˘ka bytovej v˘stavby, mne na Slo-
vensku stále ch˘ba cielená podpora ‰tátu,
aby nájomné byty mohli popri samosprá-
vach stavaÈ súkromní investori. Rozmach
v˘stavby nájomn˘ch bytov cez aktivity sú-
kromn˘ch investorov by pomohol stavebníct-
vu i sociálne odkázan˘m obyvateºom.

âo je podºa vás najzloÏitej‰ie prekonaÈ,

aby sa stav a súãasná situácia zmenila a
rozbehli sa stavebné práce?
Odpoveì je jednoduchá – treba vytvoriÈ
kvalitnej‰ie podmienky na podnikanie. Hoci
sme do veºkej miery závislí do v˘voja na ex-
portn˘ch trhoch, mnoho nástrojov máme v
rukách sami. MôÏeme skvalitÀovaÈ podnika-
teºské prostredie a motivovaÈ investorov,
aby sa pú‰Èali do nov˘ch projektov. T˘m
dáme prácu ºuìom, lebo ak sú nezamestna-
ní, nemôÏeme od nich ãakaÈ, Ïe si napríklad
budú stavaÈ nové domy. V poãte bytov na
obyvateºa stále zaostávame za priemerom
vyspelej Európy, máme ão dobiehaÈ. MaÈ
dobré b˘vanie je jednou z kategórií, ktorou
sa posudzuje kvalita Ïivota. Podmienky na
podnikanie môÏe napríklad v˘razne zlep‰iÈ
zv˘‰enie vymoÏiteºnosti práva. Práve pre
podnikateºov v stavebníctve je nepríjemnou
Èarchou, ak sa nemôÏu dovolaÈ svojich práv.
Jedna nevymoÏená pohºadávka z veºkého
projektu môÏe men‰iu firmu doslova zlikvi-
dovaÈ. Slovensko nie je vo vzduchoprázdne,
stále si musíme byÈ vedomí, Ïe zahraniãn˘ch
investorov, priná‰ajúcich aj nové stavebné
projekty, rovnako ako my potrebujú âesi,
Poliaci ãi Maìari. âi chceme alebo nie, s
okolit˘mi ‰tátmi súperíme o investorov. Vi-
díme, Ïe Poliaci, ktorí prekonávajú hospo-
dársku krízu najúspe‰nej‰ie, majú lep‰ie re-
nomé ako my. âesi dlhodobo predstihujú
na‰u krajinu v príleve zahraniãn˘ch inves-
tícií. A Maìari, ktorí sú na tom dnes najhor-
‰ie, hºadajú nástroje, ako si polep‰iÈ. Avizo-
vali napríklad zavedenie rovnej dane so sa-
dzbou niωou, ako je na Slovensku. TakÏe ja
za hlavnú úlohu vlády v tejto oblasti pova-
Ïujem skvalitnenie podnikateºského prostre-
dia. Keì sa bude dariÈ firmám, bude sa da-
riÈ stavebníkom i v‰etk˘m obãanom.
Pán poslanec, je urãite veºmi dôleÏitá aj sta-
bilizácia celého agrárneho stavu, a preto sa
pokúsme zhrnúÈ nezrovnalosti v oblasti
pozemkového práva a vysvetliÈ, preão je
dôleÏité ich odstrániÈ.
Áno, stabilizácia agrárneho stavu je veºmi
dôleÏitá lebo ako sa uvádza v programovom
vyhlásení vlády, 86 % územia Slovenska je
vidiecka a vidiek to je hlavne pôda – záhra-
dy, oráãiny, lúky a pasienky, lesy, voda. Naj-
väã‰ím problémom je obrovská rozdrobenosÈ
pozemkov. Keì sa pozrieme späÈ do histórie,
zdedili sme Ïiaº uhorské pozemkové právo,
ktoré umoÏÀovalo v rámci dediãsk˘ch kona-
ní dediÈ spoluvlastnícke podiely k pozem-
kom prakticky neobmedzene a v plo‰nom
vyjadrení aÏ do 1 m2, na rozdiel od âeskej re-
publiky, kde platilo rakúske pozemkové prá-
vo a delenie pozemkov bolo ohraniãené v˘-
merou (ak sa nem˘lim, 2 ha). Je to samozrej-
me diametrálny rozdiel. Takéto trie‰tenie
vlastníckeho práva na Slovensku je absolút-
ne nevyhovujúce pre akúkoºvek ãinnosÈ na
pôde. Boli si toho vedomí aj na‰i predkovia
v b˘valom âeskoslovensku. Preto sa snaÏili
tieto pozemky sceliÈ do väã‰ích blokov for-
mou komasácií v niekoºk˘ch vybran˘ch ka-
tastrálnych územiach na Slovensku. Îiaº ne-
stihlo sa to urobiÈ pre zaãiatkom druhej sve-
tovej vojny. Po jej skonãení pri‰iel víÈazn˘ fe-
bruár 1948 a prakticky aÏ do 1. 1. 1990 sa uÏí-
vacie právo k pôde stalo nadraden˘m vlast-
níckemu právu. Tu treba uviesÈ, Ïe aj poãas
budovania socializmu sa spracúvali a realizo-
vali tzv. HTÚP (Hospodársko-technické úpra-
vy pozemkov) a neskôr SPPÚ (súhrnné pro-
jekty pozemkov˘ch úprav), ale tie pracovali
s poºnohospodárskym fondom cez uÏívacie
právo, nie vlastnícke. Takto vznikli veºkoblo-
kové hony s v˘merou niekoºko desiatok aÏ
stoviek hektárov, rekultivovalo sa, odvodÀo-
valo, zúrodÀovalo, prehnojovalo a zavlaÏova-
lo bez akceptovania vlastníckych hraníc po-
zemkov. V‰etko bolo podriadené maximál-
nym v˘nosom z pôdy v snahe zabezpeãiÈ po-
travinovú sebestaãnosÈ, ãím sa poºnohospo-
dárska pôda drancovala. Pôda stratila z vlast-
níckej stránky svoj v˘znam a pri mnoh˘ch de-
diãsk˘ch konaniach sa buì vôbec nededila
alebo dedila ãasto len s vyjadrením nejakej su-
márnej v˘mery a ceny. Svetl˘m poãinom v t˘-
chto ãasoch bolo, Ïe dedil zvyãajne jeden
dediã (v mnoh˘ch prípadoch aj proti jeho
vôli) s povinnosÈou vyplatiÈ ustupujúcich de-
diãov pokiaº táto pôda prestane byÈ v uÏíva-
ní socialistickej organizácie. V takto nastave-
nom spoloãenskom systéme do‰lo k absolút-
nemu odcudzeniu vlastníka od pôdy. Novem-
ber 1989 spôsobil revolúciu aj v oblasti po-
zemkového práva. Od 90. rokov 20. storoãia
bol prijat˘ súbor zákonov t˘kajúcich sa vlast-
níckeho a uÏívacieho práva k pozemkom,

54
N Á R O D N Á R A D A
ako aj ich evidencie. Vlastnícke právo opätov-
ne nadobudlo svoju váÏnosÈ a stáva sa právom
nadriaden˘m nad uÏívacím právom, tak ako
to bolo v ostatn˘ch európskych krajinách
(vynímajúc postkomunistické). Osobne si
myslím, Ïe zákony ako ã. 229/1991 Zb. o
úprave vlastníckych vzÈahov k pôde a inému
poºnohospodárskemu majetku v znení ne-
skor‰ích predpisov, ã. 330/1991 Z. o pozem-
kov˘ch úpravách, usporiadaní pozemkového
vlastníctva, pozemkov˘ch úradoch, pozemko-
vom fonde a pozemkov˘ch spoloãenstvách v
znení neskor‰ích predpisov, ã. 180/1995 Z. z.
o niektor˘ch opatreniach na usporiadanie
vlastníctva k pozemkom v znení neskor‰ích
predpisov, ã. 181/1995 Z. z. o pozemkov˘ch
spoloãenstvách, ã. 162/1995 Z. z. o katastri
nehnuteºností v znení neskor‰ích predpisov a
ã. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k po-
zemkom a o zmene a doplnení zákona NR SR
ã. 180/1995 Z. z. o niektor˘ch opatreniach na
usporiadanie vlastníctva k pozemkom v zne-
ní neskor‰ích predpisov, sú v podstate kvalit-
né právne normy, ktoré dávajú dobr˘ základ
obãanovi Slovenskej republiky na v˘kon jeho
vlastníckeho a uÏívacieho práva k pozem-
kom. Îiaº, k t˘mto zákonom (okrem zákona
ã. 162/1995 Z. z. v z. n. p.) doteraz neboli vy-
dané príslu‰né vykonávacie vyhlá‰ky a tak
sÈaÏujú ãinnosÈ prvo- a druhostupÀov˘ch or-
gánov ‰tátnej správy pri ich uvádzaní do Ïi-
vota. Pracovníci t˘chto orgánov ‰tátnej sprá-
vy boli odkázaní pri posudzovaní kompliko-
van˘ch podaní vychádzaÈ len zo súdnych ju-
dikátov. Z tejto skutoãnosti pramenilo aj veºa
nesprávnych rozhodnutí a následne z toho
plynúce sÈaÏnosti resp. súdne Ïaloby od ob-
ãanov. V pozemkovej agende boli prijaté Ïiaº
aj také zákony, ktoré kopírovali „socialistic-
ké“ maniere, boli zamerané vyslovene proti
vlastníkovi pozemku a tlaãili ho ºudovo po-
vedané do kúta. Tak˘ je podºa mÀa zákon ã.
64/1997 Z. z. o uÏívaní pozemkov v záhrad-
n˘ch osadách a vyrovnania vlastníctva k nim
v znení neskor‰ích predpisov. Mám zato, Ïe
základom kaÏdého ‰tátu je v prvom rade
(okrem ºudí samozrejme) existencia jeho
zvrchovaného územia, a preto by mal vedieÈ
koºko má pozemkov (parciel) a koºko vlast-
níkov. Len potom môÏe naplno vyuÏiÈ je-
stvujúci pozemkov˘ potenciál na ak˘koºvek
rozvoj (investiãn˘ aj neinvestiãn˘). Îiaº na
Slovensku ani po 19 rokoch takéto údaje ne-
máme. Podºa slov súãasného ministra pôdo-
hospodárstva, Ïivotného prostredia a regionál-
neho rozvoja aÏ v 203 katastrálnych úze-
miach nebolo ukonãené konanie podºa vy‰‰ie
uvádzaného zákona ã. 180/1995 Z. z., ktoré-
ho základn˘m úãelom je vyhotovenie, schvá-
lenie a zápis do katastra nehnuteºností tzv. Re-
gistrov obnovenej evidencie pozemkov (ìa-
lej len ROEP). V˘sledkom takéhoto konania
je zaloÏenie nov˘ch listov vlastníctva na zá-
klade jestvujúcich pozemkovokniÏn˘ch vlo-
Ïiek resp. in˘ch právnych listín priãom sa
zároveÀ vypracujú aj príslu‰né mapové pod-
klady. Zápisom ROEP-u do katastra nehnu-
teºností sa vytvorí nov˘ právny stav, ktor˘ sa
stáva záväzn˘m do budúcna. Pri prijímaní
vy‰‰ie spomínaného súboru právnych predpi-
sov sa uvaÏovalo, Ïe re‰tituãné nároky (zákon
ã. 229/1991 Zb. v z. n. p.) budú ukonãené do
5 rokov, pozemkové úpravy (zákon ã.
330/1991 Zb. v z. n. p.) do 10 rokov, záhrad-
S R
né osady (zákon ã. 64/1997 Z. z.) do 5 rokov
a ROEP-y (zákon ã. 180/1995 Z. z. v z. n. p.)
do 10 rokov. No reãi sa hovoria a chlieb sa je.
Sme v roku 2010 a úplne nie je ukonãené z
toho niã. Dôvody sú rôzne, no podºa mÀa je
to stále o ºuìoch ich zodpovednosti a kontro-
le plnenia si svojich povinností a je jedno ãi
je to post referenta na obvodnom pozemko-
vom úrade, pozemkovom fonde, ãi post pred-
nostu na katastrálnom úrade, ‰tátneho tajom-
níka alebo ministra.
Problémov v agrosektore t˘kajúcich sa po-
zemkového práva je dosÈ. Napríklad, nie je
predsa moÏné, aby:
• vlastník pozemkov po ukonãení ROEP-u
zistil, Ïe má len poloviãnú resp. Ïiadnu
v˘meru oproti tej, s ktorou vstupoval do ko-
nania,
• oprávnená osoba pri re‰tituãnom nároku
nedostala po 5 a viac rokoch náhradu od
Slovenského pozemkového fondu,
• neboli uzatvorené nájomné zmluvy na les-
né pozemky, ktoré sú vo vlastníctve fyzic-
k˘ch osôb a uÏívajú ich Lesy SR, ‰. p.,
• vlastník poºnohospodárskej pôdy sa nemo-
hol ujaÈ jej uÏívania, pretoÏe ju obhospo-
daruje in˘ miestny agropodnikateº, ktor˘
má uzavretú nájomnú zmluvu so SPF na
plochu, nie na jednotlivé pozemky (parce-
ly),
• boli registrované urbárske spoloãenstva
vykazujúce hospodársku ãinnosÈ na svojich
nehnuteºnostiach, ktoré nesplnili podmien-
ku registrácie spoloãenstva podºa zákona ã.
181/1995 Z. z.,
• poberateº subvencií na pôdu deklaroval
pôdohospodárskej platovej agentúre ob-
hospodarovanú v˘meru len verifikáciou,
t. j. zákresom na ortofotomapách, nie cez
nájomné zmluvy s vlastníkmi pozemkov,
• vlastník pozemku dostával minimálny ná-
jom od uÏívateºa, ktor˘ na túto pôdu (ãas-
to aj poÏadovane poãas roka neobrobenú)
poberá min. 10-krát väã‰iu finanãnú sub-
venciu,
• bol duplicitn˘ list vlastníctva a pod.
Tak˘to stav traumatizuje obãanov, vyvolá-
va nedôveru a hádky. Celé takéto prostredie
sa javí ako netransparentné, byrokratické a ko-
rupãné a pritom na‰a Ústava SR zaruãuje ne-
dotknuteºnosÈ vlastníckeho práva. Je na ãase
s t˘m nieão zaãaÈ robiÈ.
Agrárny systém dokáÏe priniesÈ pridanú
hodnotu. âo treba urobiÈ preto, aby sa tak
stalo?
Pridaná hodnota vzniká prácou. Práca je to,
ão vykonávame pre druh˘ch. Na to v‰ak po-
trebujeme urãité podmienky. Predstavitelia
Slovenskej poºnohospodárskej a potravinár-
skej komory oznaãili teraj‰ie fungovanie poº-
nohospodárov ako najväã‰iu krízu od roku
1989. Pomaly nemajú ão predávaÈ, aby na tom
zarobili. Ceny viacer˘ch ÈaÏiskov˘ch agrár-
nych komodít klesli pod úroveÀ v˘robn˘ch
nákladov. S problémami zápasí uÏ nielen Ïi-
voãí‰na, ale aj rastlinná v˘roba, v ktorej sa
pestovateºom zniÏujú ceny za predaj zrnín.
Hovorí sa aj o obmedzení ãi dokonca nerea-
lizovaní investiãn˘ch projektov s podporou z
Programu rozvoja vidieka. V takomto prípa-
de by to viedlo k prehæbeniu e‰te väã‰ích roz-
dielov medzi slovensk˘mi a zahraniãn˘mi
roºníkmi, pokiaº ide o ich technické a techno-
logické vybavenie. Je potrebné pruÏne reago-
vaÈ na situáciu na trhu, zreálniÈ ceny a upra-
viÈ podmienky intervenãn˘ch nákupov, prijaÈ
systémové opatrenia na riadenie rizík poºno-
hospodárskej v˘roby a hlavne podporiÈ prvo-
v˘robu (mal˘ch a stredn˘ch agopodnikateºov,
ktorí nám tieÏ svojou ãinnosÈou pomáhajú
zniÏovaÈ nezamestnanosÈ). ZameraÈ by sme sa
mali na zabezpeãenie potravinovej dostatoã-
nosti na Slovensku.
Vidíte moÏnosti na zv˘‰enie priamych pla-
tieb, sú zabezpeãené pre poºnohospodárov
priame platby v maximálnej v˘‰ke?
Predchádzajúca vláda nezabezpeãila pre
poºnohospodárov priame platby v maximál-
nej v˘‰ke. Finanãné pohºadávky a záväzky,
ktoré zostali nevyrie‰ené, zrejme neumoÏnia
uvaÏovaÈ o ich nav˘‰ení v tomto roku. Na dru-
hej strane európska legislatíva pre progra-
movacie obdobie 2007 – 2013 dáva priestor
na postupnú implementáciu priamych pla-
tieb. Podºa eurokomisára pre poºnohospodár-
stvo a rozvoj vidieka Daciana Ciolosa sú
priame platby dôleÏitou súãasÈou príjmu far-
márov a mali by sa zachovaÈ. PrehodnotiÈ by
sa v‰ak malo ich nastavenie, aby boli rovno-
cennej‰ie. Priame platby by mali zaruãiÈ mi-
nimálnu úroveÀ príjmov poºnohospodárov.
Obmedzovanie moÏností produkcie európ-
skeho poºnohospodárstva je proti záujmom
Európskej únie, a preto chce presadzovaÈ
vhodne financovanú poºnohospodársku poli-
tiku aj po roku 2013.
Vyrie‰ilo sa uÏ financovanie DPH pre obce
cez Program rozvoja vidieka?
Nie. Program rozvoja vidieka môÏe byÈ
pre malé obce likvidaãn˘. Pri ãerpaní eurofon-
dov sú znev˘hodnené, pretoÏe si musia do
svojich nákladov zarátaÈ aj 19-percentnú daÀ
DPH. Tá sa totiÏ v tomto programe berie ako
neoprávnen˘ náklad a nedá sa preto odpoãí-
taÈ. V prípade, Ïe by chcela takáto obec opra-
viÈ napríklad miestnu ‰kolu pomocou fon-
dov EÚ v celkovej sume milión eur, musela
by tak zaplatiÈ na daniach takmer dvestotisíc
eur, ão pre väã‰inu mal˘ch obcí predstavuje
podstatnú ãasÈ ich roãného rozpoãtu. Obce sú
tak nútené zobraÈ si úver, ale tieto prostried-
ky rezervovaÈ na svojich úãtoch, ão im nedo-
voºuje realizovaÈ iné projekty alebo vlastné in-
vestície. Veºké obce a mestá, ktoré podávajú
projekty pomocou in˘ch mechanizmov, auto-
maticky neplatia DPH. Je to nesystémové
nespravodlivé. Aj malé obce môÏu síce pod-
ºa zákona poÏiadaÈ o vrátenie DPH z t˘chto
projektov, nikto im ale nezaruãuje, Ïe na to
bude dosÈ peÀazí.
Ako je to s DPH pre pozemkové úpravy?
Projekty pozemkov˘ch úprav podºa záko-
na ã. 330/1991 Zb. v z. n. p. boli doteraz fi-
nancované buì zo ‰tátneho rozpoãtu alebo z
eurofondov. V súãasnosti zostali len euro-
fondy a v nich nie je zahrnutá DPH. Túto po-
loÏku z ceny platí ‰tát a v koneãnom dôsled-
ku zostáva aj ‰tátu.
Ak sa ráta s rovnak˘m ekonomick˘m ras-
tom Slovenska aj na budúci rok, aké by
mali byÈ priame platby pre farmárov v
roku 2011?
Mali by sa zv˘‰iÈ o 10 %, pretoÏe sa zv˘-
55
N Á R O D N Á R A D A
‰i ãasÈ financovaná Európskou úniou. Ak by
zostal podiel ‰tátneho rozpoãtu rovnak˘, teda
na úrovni 20 % a príspevok Európskej únie
by sa zv˘‰il z teraj‰ích 70 % na 80 % v roku
2011, bolo by to spolu 100 %. Treba v‰ak po-
vedaÈ, Ïe Slovenskej republike hrozí krátenie
peÀazí v priamych platbách, je ohrozená ak-
reditácia platobnej agentúry, ktorá ich vyplá-
ca a v rokoch 2011 – 2013, v dôsledku toho
môÏu dostaÈ farmári niωiu platbu za hektár
hlavne v znev˘hodnen˘ch oblastiach. Dôvo-
dom je zvy‰ovanie roãného vyplácania t˘chto
finanãn˘ch prostriedkov v uplynulom obdo-
bí, ktoré treba teraz upraviÈ na pôvodn˘ stav.
UvaÏovalo sa aj o zv˘‰ení DPH pri preda-
ji z dvora. Nie je to v rozpore s legislatívou
EÚ?
Ako problém sa ukazuje fakt, Ïe zníÏením
DPH pri produktoch tzv. predaja z dvora z 19
% na 6 % nastala situácia, keì sa tovar nedo-
stáva na trh za rovnak˘ch a rovnocenn˘ch
podmienok. A to je v rozpore s legislatívou
Európskej únie, ktorej pravidlá stanovujú, Ïe
ten ist˘ tovar sa nemôÏe doma zv˘hodÀovaÈ
alebo inak zdaÀovaÈ. K˘m produkt predáva-
n˘ z dvora sa zdaÀuje 6 %, ten ist˘ produkt
predávan˘ napríklad v klasickej predajni sa
zdaÀuje 19 %. Ide teda o rôznu sadzbu DPH
na rovnak˘ tovar. V tejto súvislosti sa uvaÏu-
je o zjednotení dane z pridanej hodnoty ako
jedno z rie‰ení. Treba braÈ do úvahy, Ïe pre-
daj z dvora sa t˘ka drobn˘ch pestovateºov,
ktor˘ch roãn˘ obrat nepresahuje v˘‰ku na
povinnú platbu DPH. Okrem toho na predaj
z dvora sa urãili u nás iba niektoré produkty.
Európska legislatíva v‰ak povoºuje takto pre-
dávaÈ aj iné komodity, namieste je uvaÏovaÈ
o roz‰írení ponuky.
Je rozdielna DPH dostatoãn˘m rie‰ením
pre rozvoj predaja z dvora?
Podºa doteraj‰ích skúseností, zníÏenie dane
drobnému farmárovi pomôÏe iba ãiastoãne.
Neprilep‰í si predajca z dvora, ktor˘ predá-
va v˘robky, ak˘mi sú napríklad o‰tiepok,
bryndza a syry. ZníÏenie dane sa totiÏ t˘ka iba
mäsa, mlieka, vajec, r˘b a medu, ãiÏe prvot-
n˘ch produktov. Zákon pomáha skôr väã‰ím
producentom, ak˘mi sú poºnohospodárske
druÏstvá.
Ak˘ je vôbec v˘znam predaja z dvora, má
v˘razn˘ podiel v agrosektore?
MôÏe prispieÈ k zlep‰eniu Ïivota na vidie-
ku a potravinovej bezpeãnosti nás v‰etk˘ch.
Farmárom uºahãuje predaj kvalitn˘ch pre-
bytkov z domácej produkcie a v˘roby priamo
spotrebiteºovi. Predaj ãerstv˘ch produktov
spotrebiteºovi je bezpeãnej‰í ako ich zdæhavá
cesta do veºk˘ch obchodn˘ch reÈazcov. Sú
priamo od prvov˘robcu, ãerstvé, priemysel-
ne nespracované, chemicky neo‰etrené – ne-
konzervované. Kontroln˘m orgánom sú prí-
slu‰né Regionálne veterinárne a potravinové
správy, ak predajca dodrÏiava ‰tátom stano-
vené podmienky, spotrebiteºovi niã nehrozí.
Najprísnej‰ím kontrolórom kvality je v‰ak
vÏdy spotrebiteº. Projekt Predaj z dvora vie-
dol k vzniku viacer˘ch zväzov, ktoré chcú
prostredníctvom neho zlep‰iÈ Ïivot na vidie-
ku. Na internete majú dokonca vlastné strán-
ky s logom, prostredníctvom ktor˘ch sa môÏu
predajcovia z dvora zviditeºniÈ. Pracujú na
56
S R
tom, aby mohli predajcom, registrovan˘m
na stránke, zabezpeãiÈ vlastn˘ systém kontro-
ly a servis na komunikáciu s kontroln˘m or-
gánom. Aby pri predaji z dvora mal˘ch far-
márov dosiahli ão najmen‰iu byrokraciu a
povinnosti voãi ‰tátu a ão najkrat‰iu cestu od
predajcu k spotrebiteºovi. Vytvoril sa lep‰í
priestor na podporu trhu s ekologick˘mi po-
travinami, po ktor˘ch je veºk˘ spotrebiteºsk˘
dopyt a rozvoj ekologického poºnohospodár-
stva. Úradné predpisy, programy a plány v
Európskej únii sú v tomto smere obsiahle a
dôkladne prepracované. V neposlednom rade
sa môÏe zv˘‰iÈ priamy príjem mal˘ch roºní-
kov a podnikateºov priamym predajom, ão
podporí aj agroturistiku, spestrí sortiment po-
núkan˘ch produktov v naturálnej forme. Ne-
smieme zabúdaÈ ani na stabilizáciu zamestna-
nosti v agrosektore. Najväã‰í podiel v agro-
sektore pri predaji z dvora majú producenti
medu, ktor˘ch sa zaregistrovalo cca 3 486, ìa-
lej je to 241 prvov˘robcov surového kravské-
ho, ovãieho a kozieho mlieka vrátane mlieã-
nych automatov, okolo 1 108 uÏívateºov po-
ºovn˘ch revírov a funkãn˘ch je vy‰e desaÈ ma-
l˘ch bitúnkov.
âomu pomohlo 7-roãné obdobie nemoÏ-
nosti nákupu pôdy zahraniãn˘mi subjekt-
mi, ktoré sa konãí na budúci rok? Neuva-
Ïuje sa o jeho predæÏení?
Osobne si myslím, Ïe malo a má svoje
opodstatnenie obdobie nemoÏnosti nákupu
pôdy zahraniãn˘mi subjektmi. Keby to nebo-
lo (hlavne v prv˘ch rokoch emarga), bojím sa,
Ïe by na‰a pôda bola skúpená zahraniãn˘mi
obãanmi a nerád by som sa doÏil toho, aby
som bol v nájme vo vlastnej krajine. Vypl˘-
va to z dlhodobo pretrvávajúcej nízkej ceny
poºnohospodárskych a lesn˘ch pozemkov a v
mnoh˘ch prípadoch slabého ekonomického
zázemia vlastníkov t˘chto pozemkov. Zvlá‰È
pri prepoãte kurzu vtedaj‰ej slovenskej koru-
ny k ostatn˘m nemám zahraniãn˘ investor ne-
mal problém doslova za drobné poskupovaÈ
pôdu pouÏijúc pritom rôzne marketingové
metódy hlavne na populácii star‰ích obãanov.
Ako som uÏ uviedol vy‰‰ie do‰lo k odcudze-
niu sa ná‰ho obãana od pôdy. Nevedeli sme
si ju ceniÈ a hoci sa to uÏ vìakabohu z roka
na rok mení, predsa len máme niekoºko 100-
-tisíc ha pôdy neznámych vlastníkov, kde je
priestor na rôzne druhy machinácií. Îiaº, je
e‰te v na‰ej republike veºa nedokonal˘ch zá-
konov v tejto oblasti, ktoré to umoÏÀujú. Ako
sa ukazuje 20 rokov je veºmi krátky ãas na to,
aby si vlastníci pozemkov na Slovensku uve-
domili cenu pôdy ktorú vlastnia. Preto osob-
ne by som ìal‰ie predæÏenie takéhoto obdo-
bia privítal a bol za.
Zamerajme sa aj na neustále hroziace po-
vodne. âo sa dá urobiÈ v oblasti pôdohos-
podárstva na minimalizovanie niãiv˘ch
povodní?
Veºká voda a povodÀové ‰kody sú a zosta-
nú aktuálnymi témami. Je známe, Ïe ãlovek
stavebn˘mi zásahmi, intenzívnym prestavo-
vaním a vyuÏívaním oblastí, ktoré sú v blíz-
kosti vody, v˘razne zhor‰il povodÀovú si-
tuáciu na tokoch. Situáciu sÈaÏuje aj to, ako
súãasné poznatky o úãinku klimatick˘ch
zmien ukazujú, Ïe aj v budúcnosti sú pravde-
podobné zv˘‰ené riziká povodní. Preto treba
zv˘‰iÈ starostlivosÈ a ochranu pred povodÀa-
mi. ªudia sa musia s povodÀami nauãiÈ ÏiÈ aj
v budúcnosti. Hodnota majetku, ktor˘ ohro-
zujú, je stále vy‰‰ia. Preto sa musí sústrediÈ
pozornosÈ celej spoloãnosti na prevenciu a sa-
motnú ochranu pred veºk˘mi vodami s cieºom
zníÏiÈ alebo minimalizovaÈ ‰kody.
V oblasti pôdohospodárstva vo vzÈahu s
spadnutej zráÏkovej vode by sme mali najprv
zásadne zmeniÈ filozofiu, ktorá tu doteraz
panovala a aj panuje a to, Ïe vodu z územia
je potrebné ãím skôr odviesÈ a najlep‰ie vari
keby tam nebola Ïiadna voda. Preto sa v mi-
nulosti v ãasoch budovania socializmu odvod-
Àovalo, rekultivovalo a upravovali vodné
toky. Vynakladali sa na to nemalé finanãné
prostriedky ‰tátu a takúto krajinu sme zdedi-
li. No niã netrvá veãne a ani tieto zásahy do
krajiny. V posledn˘ch 20 rokoch sa kvôli de-
ficitu financií v agrosektore s tak˘mito zásah-
mi príroda vyrovnala po svojom, sama svo-
jou silou. Ako príklad by som uviedol odvod-
nené lány poºnohospodárskej pôdy rúrkovou
drenáÏou v 60. a 70. rokoch 20 storoãia, kto-
rej ÏivotnosÈ bola 30 – 40 rokov a v mnoh˘ch
prípadoch je uÏ nefunkãná. Vytvárajú sa mo-
krade v poºnohospodárskej krajine, ãomu
som rád.
Zmena filozofie by mala spoãívaÈ v ão naj-
väã‰om zadrÏaní zráÏkovej vody a spomale-
nie jej odtoku, aby nedochádzalo k sústrede-
nému steãeniu vôd v tom istom ãase v jednom
mieste, ktoré kapacitne nestaãí a dochádza k
vybreÏovaniu a záplavám.
Zachytávanie zráÏkovej vody sa musí ro-
biÈ v celom povodí, poãnúc od najvy‰‰ích po-
lôh po najniωie.
Lesy, ako sa uÏ mnohokrát spomínalo, sú
najväã‰ia ‰pongia na zadrÏiavanie a postup-
né uvoºÀovanie vody do krajiny v ãase su-
ch˘ch období. Tu podºa mÀa máme veºa res-
tov. Donedávna moÏn˘ holorubn˘ spôsob
ÈaÏby dreva a keì k tomu pridruÏíme aj ve-
terné kalamity v posledn˘ch rokoch, tak ho-
lín nám rastie na lesnom pôdnom fonde ako
húb po daÏdi.
Jednou z moÏností spomalenia odtoku daÏ-
ìovej vody z lesného pôdneho fondu podºa
môjho názoru je aj vytváranie prehrádzok na
horsk˘ch bystrinách a periodicky such˘ch
v˘moºoch a strÏiach, ako to navrhuje pán
Krafãík z OZ ªudia a voda z Ko‰íc. Je to len
ãiastkové rie‰enie, ale môÏe byÈ úãinné.
Okrem toho malo by byÈ samozrejmosÈou
dôsledné dodrÏiavanie predpísaného lesného
hospodárskeho plánu v‰etk˘mi subjektmi
hospodáriacimi v lese hlavne ão sa t˘ka pred-
písanej v˘sadby stromãekov na plochách ve-
den˘ch ako holiny.
Na poºnohospodárskom pôdnom fonde vi-
dím moÏnosti eliminovania niãiv˘ch pôvod-
ní v protierozívnom obrábaní pôd, napríklad
sadenie okopanín v smere vrstevníc (nie kol-
mo na ne ako sa to robí teraz), vytváranie
men‰ích pôdnych celkov (max. 5 – 10 ha) s
rôznym osevn˘m postupom t.j. aj s rôznym
ãasov˘m reÏimom zakladania, o‰etrovania a
zberu úrody dan˘ch plodín, ponechávanie aj
úhorov v osevn˘ch postupoch, zakladanie
zasakovacích pásov a priekop (po vrstevni-
ciach), v˘sadba remízok po obvode hraníc
jednotliv˘ch pôdnych blokov. Hlavne v níÏin-
n˘ch oblastiach súhlasím, tak ako je to uvá-
dzané v programovom vyhlásení vlády SR s
N Á R O D N Á R A D A
vytváraním such˘ch poldrov, ktoré v such˘ch
obdobiach budú zdrojom biomasy na ìal‰ie
spracovanie.
Jedn˘m z najdôleÏitej‰ích úkonov na zmen-
‰ovanie rizík povodní v‰ak aj naìalej zostá-
va údrÏba, ãistenie a udrÏiavanie prietokovej
schopnosti priekop, kanálov, mal˘ch ale aj
ostatn˘ch vodn˘ch tokov, ako aj retenãnej
schopnosti vodn˘ch nádrÏí a ostatn˘ch vod-
n˘ch plôch.
Podºa ‰tatistiky potenciálne ohrozená poº-
nohospodárska pôda procesmi vodnej erózie
u nás predstavuje 43,3 %. Je to vysoké ãíslo,
ktoré by mohlo byÈ e‰te vy‰‰ie, ak by sa ne-
Lesy by mali slúÏiÈ v‰etk˘m
Slovensko sa svojou rozlohou lesného porastu, ão je asi 40,6 percent, zaraìuje medzi európske krajiny s najvy‰‰ím
podielom lesov vzhºadom na rozlohu ‰tátu. Vieme sa o ne staraÈ a zúroãiÈ svoju snahu? Aj o tom sa v rozhovore
s poslancom NRSR za SMER SD Mariánom ZÁHUMENSK¯M rozprávala redaktorka Anna Komová.
Ako hodnotítestav lesov na Slovensku?
MoÏno oznaãiÈ napríklad vekovú ‰truktú-
ru lesov v SR za optimálnu?
Slovensko patrí medzi tie ‰Èastné krajiny v
Európe, ktoré majú vysokú lesnatosÈ (41 %)
a uÏ viac ako dve storoãia hospodária slovens-
kí lesníci trvalo udrÏateºn˘m spôsobom. Nie
náhodou je slovenské lesníctvo povaÏované
za jedno z najlep‰ích v Európe, veì uÏ od ãias
Márie Terézie bolo Slovensko centrom lesníc-
kej vedy a vzdelania v Európe. Lesníci t˘m,
Ïe pouÏívajú systém lesohospodárskeho plá-
novania, zabezpeãujú to najpodstatnej‰ie pre
les a spoloãnosÈ, t. j. permanentnú starostli-
vosÈ o les (kaÏd˘ hektár lesa má svoj lesn˘
hospodársky plán), trvalú obnovu lesa (lesn˘
pôdny fond po vyÈaÏení sa musí do dvoch ro-
kov zalesniÈ, ak nejde o kalamitu) a trvalú
udrÏateºnosÈ lesného hospodárstva (nesmi sa
z lesa vyrúbaÈ viac ako je ekologicky a bio-
logicky únosné). Argumenty, ktoré toto pod-
ãiarkujú, moÏno jednoducho zhrnúÈ do dvoch
bodov:
• Na Slovensku za posledn˘ch 100 rokov
S R
vyvíjali nové technológie pestovania poºn˘ch
plodín. NajdôleÏitej‰ím opatrením je trvalé
pokrytie pôdy. Viaceré v˘skumy preukázali,
Ïe priama sejba so zodpovedajúcim pokrytím
pôdy rastlinn˘mi zvy‰kami – viac ako 30 %
povrchu poºa po sejbe – je jednou z najefek-
tívnej‰ích metód zniÏovania vodnej erózie.
Podºa zistenia tohtoroãná nepriazeÀ poãa-
sia úplne zniãila, alebo po‰kodila úrodu na
takmer 250 000 ha poºnohospodárskej pôdy,
‰kody v poºnohospodárstve sa odhadujú na
skoro 150 miliónov eur. Ide o tak˘ veºk˘ roz-
sah po‰kodenia vodn˘m Ïivlom, s ak˘m sa
poºnohospodári nestretli celé desaÈroãia.
v˘razne vzrástla v˘mera lesov a aj zásoby
dreva v nich.
• Slovensko je v rámci EÚ krajinou s najväã-
‰ou v˘merou chránen˘ch cenn˘ch lesn˘ch
území národného ãi európskeho v˘znamu.
NebyÈ skvelej práce lesníkov, ochranco-
via prírody a mimovládne organizácie by
nemali ão chrániÈ.
âo spôsobuje zl˘ stav lesov, ktoré stromy
sú najviac po‰kodené a ão ich po‰kodzuje?
Napriek vy‰‰ie uveden˘m faktom o pozi-
tívach slovensk˘ch lesov a úspechoch sloven-
sk˘ch lesníkov, majú slovenské lesy svoj pro-
blém a to najmä so zdravotn˘m stave smre-
ãín.
K˘m v‰eobecne zdravotn˘ stav listnat˘ch
lesov a ihliãnat˘ch lesov okrem smreãín je
veºmi dobr˘ (to predstavuje 75 % lesov na
Slovensku, veºmi zl˘ je stav smreãín a to
najme horsk˘ch lesov tvoren˘ch drevinou
smrek. Toto je váÏny ekologick˘, ekonomic-
k˘ a sociálny problém, lebo smreãiny pokr˘-
vajú 25 % územia Slovenska, a to najmä v
Rie‰enie protipovodÀov˘ch opatrení sa do-
slova núka prostredníctvom vypracovávan˘ch
projektoch pozemkov˘ch úprav podºa zákona
ã. 330/1991 Z. z. v z. n. p., ktoré sú financo-
vané cez eurofondy a v˘konn˘m orgánom sú
obvodné pozemkové úrady, ako orgány ‰pe-
cializovanej ‰tátnej správy Ministerstva pôdo-
hospodárstva a Ïivotného prostredia SR. Pred-
metom konania je spravidla celé katastrálne
územia a hoci sa zatiaº v prevaÏnej miera rea-
lizujú len v poºnohospodárskom fonde, nie je
problém roz‰íriÈ to aj na lesn˘ pôdny fond. Pri
kumulácii rôznych finanãn˘ch zdrojov vidím
v tom veºkú perspektívu.
podhorsk˘ch a horsk˘ch regiónoch, tak Ïe
problémové územie má v˘meru takmer 500
tis. ha.
Najväã‰ím problémom horsk˘ch smreãín
je masové premnoÏenie podkôrového hmy-
zu, najmä lykoÏrúta smrekového, ktor˘ plo‰-
ne napáda smreãiny a spôsobuje ich masové
hynutie. Za normálnych okolností tento ‰kod-
ca napáda najmä nepôvodné a dospelé smre-
ãiny. Keì sa masovo premnoÏí (ako je to v sú-
ãasnosti na Slovensku) likviduje v‰etky smre-
ãiny bez ohºadu na vek a pôvod. Problém s
horsk˘mi smreãinami sa zaãal po roku 2002
po prijatí nového zákona o ochrane prírody
a krajiny. Tento zákon umoÏÀoval ignorovaÈ
odborné stanoviská lesníkov, ktorí presadzo-
vali ekologickú aktívnu ochranu smreãín a dal
moc ekologick˘m mimovládnym organizá-
ciám a úradom Ïivotného prostredia ktoré
uprednostÀovali pasívnu ochranu lesa tak-
zvan˘ bezzásahov˘ reÏim proti kalamitn˘m
‰kodcom smreãín. Posledn˘m klincom do
rakvy horsk˘ch smreãín bola obrovská vetro-
vá kalamita v novembri 2004, ktorej znaãnú
ãasÈ v horsk˘ch oblastiach lesníci nemohli
spracovaÈ ãi asanovaÈ pre odpor mimovlád-
nych ekologick˘ch organizácií a prieÈahy v
konaní spôsoben˘ch úradmi Ïivotného pro-
stredia. Preto pri‰lo k masovému premnoÏe-
niu lykoÏrúta smrekového ktorého dynami-
ka po tepl˘ch letách v rokoch 2005 a 2006 na-
brala „raketovú r˘chlosÈ“. MÎP SR a jemu
podriadené úrady a in‰titúcie v rokoch 2005
a 2006, zl˘mi a alibistick˘mi rozhodnutiami
znemoÏnili lesníkom vykonávaÈ efektívnu
ochranu lesa a spôsobili podkôrnikovú kala-
mitu v smreãinách aká nemá obdobu v úze-
mí medzi Dunajom a Tatrami za celú známu
históriu. Dnes uÏ je takmer nemoÏno odvrá-
tiÈ obrovskú ekologickú katastrofu, v podo-
be rozpadu horsk˘ch lesov na v˘mere takmer
500 tis. ha, ão spôsobí obrovskú ekologickú
katastrofu v horsk˘ch a podhorsk˘ch oblas-
tiach a obnova resp. revitalizácia t˘chto lesov
bude trvaÈ obrovské ãasové obdobie a bude
finanãne mimoriadne nároãná.
57
N Á R O D N Á R A D A
Máme aj také lesy, ktoré sú zaradené do
kategórie nepo‰koden˘ch?
Ako som uÏ uviedol, najmä listnaté lesy sú
na Slovensku zdravé, máme v‰ak aj cenné a
veºmi vzácne pralesy a niekoºko sto roãné les-
né komplexy v horsk˘ch oblastiach. Práve tie-
to najcennej‰ie fragmenty, ktoré máme vìa-
ka excelentnej práci generácií vynikajúcich
lesníkov na Slovensku sú dnes ohrozené prá-
ve t˘m, Ïe ich zniãí lykoÏrút, ktor˘ sa zbytoã-
ne premnoÏil. To sú nenahraditeºné ‰kody,
lebo Slovensko patrí medzi málo krajín v
Európe, ktoré e‰te majú pralesy.
V rámci lesného hospodárstva sa dbá na
prednostnú ÈaÏbu, dokáÏe sa aj t˘mto spô-
sobom zabrániÈ znehodnoteniu dreva?
Máte zrejme na mysli ÈaÏbu náhodnú, kto-
rej naliehavosÈ je prednostná. NaliehavosÈ
náhodn˘ch ÈaÏieb, teda spracovanie surové-
ho dreva z kalamitou postihnut˘ch porastov
vypl˘va zo zákona o lesoch a je odôvodnená
nielen zabránením znehodnotenia drevnej su-
roviny, ale likvidácia kalamity má aj v˘raz-
nú bezpeãnostnú a proti poÏiarnu funkciu.
Zákon ukladá aj termíny a podmienky, za
ak˘ch sa má kalamita v záujme minimalizá-
cie strát na kvalite dreva spracovaÈ. Vo v‰eo-
becnosti platí, Ïe miera znehodnotenia závi-
sí od druhu kalamitou postihnutej dreviny, od
roãného obdobia a od ãasu, za ktor˘ sa po‰ko-
dené drevo vyÈaÏí, sústredí a dopraví k spra-
covateºovi. Vãasn˘m spracovaním kalamita-
mi postihnut˘ch porastov sa preukázateºne za-
braÀuje ìal‰iemu technickému znehodnoteniu
dreva (zaparením, drevokazn˘mi ‰kodcami,
hubami a plesÀami) a zároveÀ, osobitne v
prípade ihliãnat˘ch porastov sa zabraÀuje ‰í-
reniu tzv. sekundárnej kalamity v dôsledku
premnoÏenia ‰kodcov vyuÏívajúcich najmä
vetrom prvotne po‰kodené, vädnúce porasty
na reprodukciu zv˘‰eného poãtu generácií
napádajúcich potom postupne okolité, aj zdra-
vé porasty.
Vo viacer˘ch krajinách EÚ je problémom
nelegálna ÈaÏba drevnej suroviny, ako je to
u nás na Slovensku? Ak˘ v˘znam a dosah
má pre obmedzenie nelegálnej ÈaÏby a ne-
legálneho obchodu s vyÈaÏen˘m drevom
Akãn˘ plán EÚ pre vymáhateºnosÈ lesné-
ho práva, ‰tátnu správu a obchod (Forest
Law Enforcement, Governance and Trade-
FLEGT)?
Tento problém má trocha in˘ charakter.
Prenikol do európskej environmentálnej a
lesníckej politiky cez OSN aktivity v oblas-
ti ekológie a biodiverzity. Tento problém je
mimoriadne váÏny najmä v Afrike, v JuÏnej
Amerike, v Ázii, kde obrovská neriadená ex-
ploatácia lesov spôsobuje váÏne negatívne
globálne efekty. Európa nemá s t˘mto feno-
ménom (nelegálna ÈaÏba) v˘raznej‰ie problé-
my, lebo v Európe sú dostatoãné legislatívne
nástroje a historicky odskú‰ané mechaniz-
my, ktoré tento problém eliminujú. Ani Slo-
vensko v tejto oblasti nemá zásadnej‰ie pro-
blémy. Problém Európy a krajín EÚ je v nie-
ãom inom. Ak chce Európa prispieÈ k elimi-
nácii nelegálnej ÈaÏby na in˘ch kontinentoch,
musí prestaÈ kupovaÈ nelegálne vyÈaÏené dre-
vo resp. v˘robky z takéhoto dreva. Preto sa
touto témou uÏ niekoºko zasadnutí venoval aj
Konferencia ministrov o ochrane lesov v Eu-
58
S R
rópe ale aj EÚ, kde vznikla aj aktivita s ná-
zvom FLAGT. Tak Ïe v súãasnosti je cieºom
krajín EÚ vytvoriÈ tak˘ mechanizmus aby
v‰etko drevo a v˘robky z dreva prichádzajú-
cich do EÚ z tretích krajín podliehali kontro-
le pôvodu tj musia maÈ deklaráciu Ïe nepo-
chádzajú z nelegálnych ÈaÏieb. Tento mecha-
nizmus musí zaviesÈ kaÏd˘ ãlensk˘ ‰tát EÚ.
Toto opatrenie má logiku, lebo ak na nelegál-
ne vyÈaÏené drevo ako tovar nie sú klienti
t. j. zákazníci, nie je dôvod, preão takéto dre-
vo ÈaÏiÈ.
Aké sú najväã‰ie problémy na trhu s dre-
vom, ktoré treba postupne odstraÀovaÈ?
Buk má v slovensk˘ch lesoch najväã‰ie
zastúpenie a to aÏ 30 %. V súvislosti s rozpa-
dom smreãín a rozsiahlou lykoÏrútovou ka-
lamitou sa v˘mera buãín bude naìalej zväã-
‰ovaÈ a veºmi r˘chlo dosiahne takmer 40 %
v˘mery lesov na Slovensku. Napriek tejto
situácii má Slovensko minimálne spracova-
teºské kapacity na bukovú guºatinu. Zanikli
veºké spracovateºské kapacity typu Buãina
Zvolen, Bukóza Vranov, Preglejka Îarnovi-
ca a nové sa nevytvorili. Je nutné podporiÈ
vznik spracovateºsk˘ch kapacít na spracova-
nie bukovej guºatiny na Slovensku aj formou
‰tátnej strategickej podpory akú dostali na
Slovensku napr. automobilky. V opaãnom
prípade znaãná ãasÈ dreva zo Slovensk˘ch le-
sov sa nebude spracovávaÈ na Slovensku, ãím
sa k nej nepridá pridaná hodnota a nebudú sa
vytváraÈ nové pracovné miesta.
Preão sa vo väã‰ej miere drevo zo sloven-
sk˘ch lesov nespracúva doma na Slovens-
ku, nemala by vláda viac podporovaÈ slo-
vensk˘ drevospracujúci priemysel?
V súãasnosti je na trhu s drevom najväã‰í
dopyt po ihliãnatej guºatine, ktorá sa pouÏíva
na stavebné a nábytkárske úãely a po listna-
tej vláknine pre papier a celulózu. Naproti
tomu je veºk˘ prebytok bukovej guºatiny, na
ktorú na Slovensku temer neexistuje odbera-
teº. Pri tom buk je na Slovensku najviac za-
stúpenou drevinou, a v súvislosti so zl˘m
zdravotn˘m stavom smreãín sa zastúpenie
buka bude e‰te zvy‰ovaÈ (lebo ãasÈ smreãín sa
skonvertuje na buãiny). Tak sa stane, Ïe na
Slovensku bude 40 – 45 % lesov bukov˘ch a
produkcia bukovej guºatiny sa stane nerie‰i-
teºn˘m problémom. Preto je nutné tento pro-
blém rie‰iÈ a podporiÈ na Slovensku vybudo-
vanie spracovateºsk˘ch kapacít na bukovú
guºatinu a na cenné bukové sortimenty. Keì
Ïe buk má najväã‰ie zastúpenie v lesoch stred-
ného a v˘chodného Slovenska, podpora spra-
covateºsk˘ch kapacít by súãasne rie‰ila tvor-
bu nov˘ch pracovn˘ch miest v regiónoch s vy-
sokou nezamestnanosÈou. Súãasná vláda by k
tomuto problému mala pristúpiÈ rovnako ako
keì bol v minulosti podporovan˘ na Slovens-
ku rozvoj automobilového priemyslu. Toto
v‰ak má oveºa väã‰iu logiku, lebo drevo ako
na‰a domáca, ekologická a trvalo sa obnovu-
júca surovina dáva oveºa väã‰iu stabilitu pre
udrÏanie pracovn˘ch miest ako napr. auto-
mobilov˘ priemysel. Drevo je pre nás Slová-
kov rovnaké národné bohatstvo ako napr. pre
krajiny Blízkeho V˘chodu ropa, preto by sme
sa mali viac zameraÈ na jeho finálne spraco-
vanie dreva a t˘m do na‰ej domácej suroviny
vloÏiÈ ão najviac „pridanej hodnoty“.
Minulá vláda rozbehla ambiciózny pro-
gram vyuÏívania drevnej ‰tiepky ako ob-
noviteºného zdroja energie. Ako hodnotí-
te túto ideu a ão je potrebné e‰te urobiÈ –
napríklad v legislatívnej oblasti – aby sa
cel˘ proces naplno rozbehol?
Drevná ‰tiepka alebo dendromasa je sku-
toãne jeden z najefektívnej‰ích obnoviteº-
n˘ch zdrojov energie v lesnat˘ch krajinách
ak˘mi je aj Slovensko. Máme tu v‰ak stále je-
den obrovsk˘ problém, a to je problém koor-
dinácie tejto aktivity. V súãasnosti sa na ria-
dení tejto aktivity podieºa viacero rezortov. To
ãasto priná‰a viac komplikácií ako úÏitku.
Preto by bolo potrebné, aby koordinátorom a
urãujúcim rezortom v tejto oblasti bol rezort,
ktor˘ surovinu tj dendromasu vlastní, t. j. re-
zort do ktorého patrí lesníctvo. Ostatné rezor-
ty ako energetika, financie, regionálny rozvoj,
Ïivotné prostredie a pod. by mali vytváraÈ
podporné aktivity podºa ‰pecifikácie koordi-
nujúceho rezortu. AÏ potom moÏno oãakávaÈ
zásadnej‰í posun vpred v tejto oblasti. No a
tomu treba prispôsobiÈ existujúcu legislatívu.
Aká je podºa vás na Slovensku moÏnosÈ vy-
uÏívania ostatn˘ch alternatívnych zdro-
jov energií – vetra, geotermálnej energie,
solárnej energie? Preão v ich vyuÏívaní
stále zaostávame za mnoh˘mi krajinami
EÚ?
Obávam sa, Ïe v prípade vetra, geotermál-
nej energie ãi solárnej energie sú uÏ k dispo-
zícii precízne kalkulácie návratnosti investí-
cií do energetick˘ch technológií a Slovens-
ko, s v˘nimkou niektor˘ch regiónov prísne
viazan˘ch na ten ktor˘ druh alternatívneho
zdroja, napr. v˘chodné Slovensko – geoter-
málna, juÏné Slovensko – solárna, západné,
juhozápadné Slovensko – veterná, patrí pri sú-
ãasnej technologickej úrovni a cenovej do-
stupnosti komponentov a technológií medzi
krajiny s v˘razne suboptimálnymi podmien-
kami pre rozsiahle vyuÏívanie t˘chto alterna-
tívnych zdrojov. Ekologické je v tomto prí-
pade ekonomické len za cenu vysokého po-
dielu intervencie v podobe dotácií a subven-
cií. Slovensko má v rámci vyuÏívania alter-
natívnych zdrojov energií prístupnej‰ie zdro-
je vo vyuÏití biomasy, tak v poºnohospodár-
stve ako aj v lesníctve, a v tejto oblasti sú v˘-
voj a trendy progresívne, aj keì e‰te ani tu nie
optimálne.
Ak˘ vplyv na kvalitu lesov majú, podºa
vás, povodne a klimatické zmeny?
Myslím Ïe tú otázku treba rozdeliÈ na dve
samostatné ãasti – vplyv klimatickej zmeny
na lesy a vplyv lesov na zmierÀovanie povod-
ní.. Ide o to Ïe klimatická zmena uÏ nie je iba
akademickou témou, ale zdá sa Ïe je reálnym
javom na planéte. MnoÏstvo záplav, huriká-
nov, smr‰tí, anomálnych teplôt v lete ãi v
zime, nikoho nenecháva na pochybách Ïe na
planéte Zem sa „nieão“ deje. Klimatická
zmena bude negatívne vpl˘vaÈ aj na lesné
spoloãenstva uÏ len t˘m Ïe, Ïe sa zvy‰uje pe-
riodicita siln˘ch vetern˘ch smr‰tí, ktoré lámu
a vyvracajú lesy na Slovensku a následne
tropické suchá, ktoré spôsobujú stresy stro-
mom a vytvárajú optimálne podmienky pre
premnoÏenie ‰kodcov. Znamená to, Ïe zakla-
danie lesov, ich pestovanie a ochrana lesov
musí byÈ na tieto skutoãnosti prispôsobené,
N Á R O D N Á R A D A
inak sa lesné spoloãenstvá nebudú doÏívaÈ
120 – 150 rokov ako v súãasnosti, ale horko
ÈaÏko moÏno 40 – 50 rokov.
Na druhej strane, stabilne prírode blízke
lesy sú v˘znamn˘m stabilizaãn˘m prvkom v
krajine. Tak˘to les spomaºuje odtok vody aj
pri veºk˘ch prívaloch, udrÏiava vodu v kra-
jine a zlep‰uje celkovú vodnú bilanciu úze-
mia. Preto by malo byÈ záujmom Slovenska
maÈ zdravé a vitálne lesy. Preto je nutné pre-
staÈ s nezmyseln˘mi experimentmi ekologic-
k˘ch NGO a ochrany prírody a nechaÈ lesní-
kov aby sa o lesy starali s rovnakou profesio-
nalitou ako to pre nás robia posledn˘ch 250
rokov.
Lesníctvo a ochrana prírody musí byÈ kom-
paktná jednotka ktorá má v‰etky odborné
predpoklady aby zabezpeãila zdrav˘ a kvalit-
n˘ les na na‰om území, schopná plniÈ v‰etky
V prieseãníku spoloãn˘ch záujmov
Lesy Slovenskej republiky obhospodarujú 943 272 ha, ão je 47 % rozlohy na‰ich lesov.
Sú najväã‰ím lesohospodárskym subjektom a najväã‰ím domácim producentom dreva.
Jedn˘m z princípov obchodnej politiky ‰tátneho podniku Lesy Slovenskej republiky
je orientácia na koncov˘ch spracovateºov dreva na Slovensku.
Je v záujme rozvoja slovenskej ekonomi-
ky podporovaÈ zhodnocovanie drevnej suro-
viny s ão najvy‰‰ou mierou pridanej hodno-
ty. Aby v˘sledok práce slovensk˘ch lesníkov
– slovenské drevo – dávalo prácu umu a ru-
kám slovensk˘ch spracovateºov dreva a aby
ich v˘robky nachádzali spokojn˘ch spotrebi-
teºov doma i v zahraniãí.
Spracovanie dreva má na Slovensku tradí-
ciu, ktorá sa poãíta na stároãia. Vznik lesníct-
va bol vlastne podmienen˘ potrebou obnovy
vyrúban˘ch lesov a zabezpeãenia dostatoã-
n˘ch zdrojov pre bane, huty a ìal‰ích odbe-
rateºov.
Dnes je vzÈah lesníkov a spracovateºov
dreva na inej úrovni. Vzrastá v˘znam mi-
moprodukãn˘ch funkcií lesa – produkcie ky-
slíka, zadrÏiavania vody v krajine, do popre-
S R
funkcie ktoré od neho ako obãania oãakáva-
me – od ochrany cenn˘ch a vzácnych bioto-
pov cez turistiku aÏ po produkciu ekologic-
kej trvalo sa obnovujúcej suroviny teda dre-
va.
NebyÈ LESNÍKOV a ich 250-roãnej eko-
logicky orientovanej starostlivosti o lesy na
na‰om území, nemala by ochrana prírody ão
chrániÈ, neboli by práve tu u nás vysoko vzác-
ne územia európskeho v˘znamu a nebola by
tu najvzácnej‰ia flóra a fauna Európy. Hlbo-
k˘ antagonizmus spôsoben˘ aroganciou úrad-
níkov a nevládnych organizácií v oblasti
ochrany prírody a Ïivotného prostredia sa dá
odstrániÈ iba ak lesníctvo a ochrana prírody
bude pod jedn˘m ministerstvom. Rovnako,
lesníctvo a vodné hospodárstvo musí byÈ sú-
ãasÈou jedného rezortu, lebo je to práve zdra-
v˘ a vitálny les, ktor˘ dokáÏe v horsk˘ch a
dia sa dostáva aj rekreaãná funkcia. Ale to ni-
jako nezniÏuje v˘znam produkcie dreva – je-
dinej obnoviteºnej suroviny, ktorej má Slo-
vensko dostatok. A práve tento fakt môÏe pri
správnom nastavení vzÈahov vnútri lesníc-
ko-drevárskeho komplexu v˘razne vy‰‰ou
mierou prispievaÈ k tvorbe hrubého domáce-
ho produktu.
Podmienkou úspechu v nachádzaní spoloã-
n˘ch záujmov je zachovávanie princípu trva-
lo udrÏateºného obhospodarovania lesov na
strane lesníkov a investície do technológií s
vy‰‰ou pridanou hodnotou na strane drevo-
spracujúceho priemyslu. DôleÏitou bude
schopnosÈ drevospracujúceho priemyslu tech-
nologicky sa preorientovaÈ zo spracovania
ihliãnatej guºatiny na guºatinu listnatú, ktorá
bude v nadchádzajúcich desaÈroãiach prebe-
raÈ dominanciu v sortimentnej skladbe. Neza-
nedbateºn˘m sociálnym faktorom je vytvára-
podhorsk˘ch územiach zachytávaÈ a kumulo-
vaÈ vodu a t˘m splo‰ÈovaÈ povodÀové vlny na
únosnú mieru. Sú to práve horské bystriny
ktoré musia byÈ intenzívne spravované a
udrÏiavané aby nevytvárali riziko niãiv˘ch
povodní v mal˘ch povodiach. V súãasnosti
tieto povodia spravujú lesníci, ão je nezmy-
sel, lebo na vodné toky sú odborníkmi vodo-
hospodári. Preto by sa lesníci mali straÈ o les
a vodohospodári o vodné toky a mali by byÈ
spolu v jednom rezorte aby ich ãinnosÈ bola
koordinovaná. Vytvorenie spoloãného rezor-
tu pre les, vodu a prírodu by prispelo aj k v˘-
znamnej úspore nákladov na ‰tátnu správu,
veì ‰tátna správa ochrany prírody vzhºadom
na jej neprehºadnosÈ duplicity a nelogickosÈ,
patrí k najdrah‰ím a súãasne k najmenej efek-
tívnym ãlánkom ‰tátnej správy na Slovensku.
nie pracovn˘ch príleÏitostí, a to najmä v re-
giónoch, kde iné moÏnosti jednoducho nie sú.
Spoloãné záujmy pri propagácii zvy‰ova-
nia miery spotreby dreva na Slovensku v ne-
dávnej minulosti vyjadrovala kampaÀ „Viac
dreva do Ïivota“, ktorú realizovali LESY SR
v spolupráci Zväzom spracovateºov dreva
Slovenskej republiky. Táto kampaÀ predsta-
vila verejnosti drevo ako univerzálnu surovi-
nu, ktorá má skvelé úÏitkové vlastnosti a je
ekologick˘m a kreatívnym materiálom bu-
dúcnosti.
V prieseãníku záujmov lesníkov a spraco-
vateºov dreva sú profesionálne a ‰etrne obhos-
podarované lesné ekosystémy, poskytujúce
dostatok kvalitného dreva, urãeného k uspo-
kojovaniu potrieb spoloãnosti.
Ing. Igor VISZLAI
poveren˘ generálny riaditeº ‰. p. LESY SR
59
L E S Y S R

Titulok azda navodí na perách predstaviteºov jadrovej loby sotva znateºn˘ úsmev, ale nenechajte sa zmiasÈ.
Potenciál v˘roby tepla a elektrickej energie z biomasy (konkrétne drevnej ‰tiepky) je zatiaº nedocenen˘,
ale pri preskúmaní energetického portfólia ‰kandinávskych krajín, napr. Fínska prekvapivo veºk˘.

Biomasa – perspektíva
slovenskej energetiky
Pointa je zaráÏajúco jednoduchá: Fíni po-
chopili, Ïe najprirodzenej‰ím zdrojom ener-
gie má byÈ to, ãoho majú najviac – teda lesy.
Je pravdou, Ïe lesnatosÈ Fínska (cca 72%) je
v˘razne vy‰‰ia ako lesnatosÈ Slovenska (cca
41%), av‰ak rozloha nevyuÏívanej poºnohos-
podárskej pôdy a pasienkov núka lesníkom
príleÏitosÈ zv˘‰iÈ lesnatosÈ krajiny a vyuÏiÈ na
to práve r˘chlo rastúce dreviny. Teda o zdro-
je sa netreba obávaÈ. Podstatné je to, Ïe bio-
masa je domáci zdroj, je obnoviteºn˘, je eko-
logick˘ a dokáÏeme ho vyprodukovaÈ dosta-
tok. O potrebe zniÏovania závislosti od dovo-
zu zemného plynu netreba diskutovaÈ.
Otázka znie, kto prevezme na svoje plecia
vybudovanie v˘robnej a distribuãnej siete?
Odpoveì je tu:
LESY SR, ‰. p., vybudoval flexibilnú ‰pe-
cializovanú organizaãnú jednotku schopnú
na celom území SR zásobovaÈ regionálnych
odberateºov. Je Àou Od‰tepn˘ závod (OZ)
Biomasa.
OZ Biomasa vytvorilo 7 regionálnych stre-
dísk s cieºom:
• ão najefektívnej‰ej spolupráce s 26 lesn˘-
mi závodmi – v˘robcami energetického
dreva
• optimalizácie logistiky dodávok ‰tiepky z
lesa k zákazníkom
• splniÈ komplexné poÏiadavky vy‰e 30-tich
regionálnych teplární
Technický potenciál OZE v SR (zdroj MH SR)
140
LESY SR, ‰. p., zabezpeãuje na celom úze-
mí SR BEZPEâNOSË a DOSTUPNOSË
‰tiepky pre regionálne teplárne a elektrárne.
LESY SR, ‰. p. obhospodarujú v˘znamn˘
potenciálny zdroj biomasy na energetické
úãely
• obhospodarujú 943 272 ha, ão je 47 % les-
nej pôdy SR
• plánovaná roãná ÈaÏba v roku 2009 –
3 834 000 m3
• skutoãná ÈaÏba v roku 2009 – 4 945 972 m3
• z toho kalamita aÏ 2 915 000 m3
Potenciálny zdroj v˘roby biomasy v ‰. p.
LESY SR je 1 200 000 ton roãne.
V prospech vyuÏitia biomasy na v˘robu
tepla, ale aj elektrickej energie hovoria via-
ceré argumenty:
1. tento relatívne nov˘ produkt na trhu má ko-
merãn˘ potenciál, ktor˘ bude rásÈ,
2. lesníkom dáva priestor pre komplexné spra-
covanie donedávna nevyuÏívanej hmoty,
3. vytváranie nov˘ch, stabiln˘ch pracovn˘ch
miest má bezpochyby ekonomick˘ aj so-
ciálny aspekt.
Dosiaº bolo na Slovensku vybudovan˘ch
viac ako ‰tyridsaÈ stredn˘ch a veºk˘ch te-
plární. Toto je cesta, ktorá ukazuje perspek-
tívu slovenskej energetike.
Peter GOGOLA
hovorca ‰. p. LESY SR

120

100

80
PJ

60

40

20

0
Biomasa Slneãná energia Vodná energia Geotermálna energia Veterná energia

Podiel palivovej dendromasy na krytí domácej spotreby PEZ v lesnícky vyspelých štátoch EÚ
18
16
14
12
Percento %

10
8
6
4
2
0
Rakúsko ·védsko Fínsko Slovensko

60
D R E V Á R S K Y P R I E M Y S E L
ãlen Zväzu spracovateºov dreva Slovenskej republiky
Firma PRP, s. r. o., je druh˘m najväã‰ím drevospracujúcim podnikom
bez zahraniãnej úãasti. Na slovenskom trhu pôsobí uÏ 16 rokov.
Poãas tohto obdobia kládla a stále kladie dôraz na roz‰irovanie
produktového radu, nosn˘m programom je v‰ak naìalej spracovanie
ihliãnatej guºatiny na ãerstvé stavebné rezivo.
Svojim zákazníkom PRP, s. r. o., ponúka ‰i-
rokú paletu produktov od stavebného reziva,
ako sú hranoly, dosky, for‰ne, laty rôznych roz-
merov a dæÏok, aÏ po obkladové materiály, pro-
fily a stre‰né kon‰trukcie.
Zaãiatkom roku 2009 firma investovala do
vybudovania su‰iarne a hobºovacích a profilo-
vacích automatov, ão jej umoÏnilo obohatiÈ
svoju ponuku o su‰ené rezivo a zároveÀ zara-
diÈ do v˘robného programu aj lepené produk-
ty. Pre podnik to znamenalo vybudovanie no-
vej v˘robnej haly, kam umiestnil modernú ta-
liansku v˘robnú linku. Následne sa zaãalo naj-
prv s v˘robou dæÏkovo nadpájan˘ch KVH hra-
nolov, ku ktor˘m pribudli lepené nosníkové
hranoly BSH a vrstvené hranoly DUO a TRIO.
Tieto produkty sa zatiaº vyváÏajú prevaÏne do
zahraniãia, ale aj na Slovensku si postupne na-
chádzajú svoje odbytové cesty.
Dôvodom je predov‰etk˘m fakt, Ïe oproti
ostatn˘m stavebn˘m materiálom je z hºadiska
ekológie drevo vÏdy vo v˘hode. Relatívne krát-
ky v˘robn˘ proces, ºahké opracovanie, produk-
cia bez odpadov, to je len niekoºko dôvodov, pre-
ão je drevo „in“. Drevárom praje aj postupn˘ ná-
rast environmentálneho povedomia a návrat k
tradiãn˘m hodnotám a materiálom. Pre PRP,
s. r. o., to znamená veºkú konkurenãnú v˘hodu,
na ktorú sa rozhodlo staviÈ a pri svojom ìal‰om
roz‰irovaní investovalo do kúpy centra na opra-
covanie hranolov. Ide o moderné CNC-zariade-
nie so ‰irok˘m spektrom vyuÏitia.
Najjednoduch‰ie prvky, ktoré sa v súãasnos-
ti na stroji vyrábajú, sú komponenty pre oba-
lové materiály vyuÏívané v potravinárskom
priemysle. V letnej sezóne sa k nim pridruÏila
v˘roba dielov na stre‰né kon‰trukcie, altánky
a rôzne prístre‰ky. PRP, s. r. o., ponúka reali-
záciu tak˘chto stavieb od prípravy projektu aÏ
po koneãnú montáÏ. Postupne plánuje dobudo-
vaÈ celú montáÏnu linku na v˘robu drevodo-
mov.
Produktovú paletu dopæÀajú odpady vznika-
júce pri spracovaní drevnej hmoty – pilina,
‰tiepka, kôra a odrezky, ktoré sa v súãasnosti
predávajú na ìal‰ie spracovanie slovensk˘m aj
zahraniãn˘m odberateºom, v budúcnosti v‰ak
vedenie spoloãnosti uvaÏuje nad ich spracova-
ním vo vlastnej réÏii, a to pri v˘robe tepelnej
energie.
KeìÏe firma poÀala ako nástroj konkurenã-
ného boja nielen roz‰irovanie sortimentu, ale aj
modernizáciu existujúceho technologického
vybavenia, priebeÏne inovuje svoje technoló-
gie a postupne ich roz‰iruje o ìal‰ie technolo-
gické celky. V tomto roku pristúpila k v˘mene
francúzskej píly, konkrétne k v˘mene pílov˘ch
kotúãov za pílové pásy, ktoré majú mnoÏstvo
v˘hod. ZároveÀ bolo ku piliarskej linke dobu-
dované automatické triedenie a paketovanie
reziva. Rovnakou cestou sa chce firma PRP,
s. r. o., vydaÈ aj pri dostavbe, resp. roz‰irovaní
svojej dcérskej spoloãnosti PRP PLUS, s. r. o.,
v Luãenci, kam plánuje do novej haly umiest-
niÈ modernú piliarsku technológiu, priãom s
montáÏnymi prácami sa zaãne uÏ koncom toh-
to roku.
Zaãiatkom minulého roku firma vybudova-
la sklad a predajÀu reziva v Senci a v najbliÏ-
‰ích mesiacoch sa chystá aj vybudovanie ìal-
‰ieho skladu v Bratislave.
V súãasnej neºahkej ekonomickej situácii sú
roz‰irovanie a ìal‰ia modernizácia závodov
podmienené hºadaním odbytu pre vyrábané
produkty. Vzhºadom na to, Ïe firma vyuÏívala
predov‰etk˘m svoju strategickú polohu pri ma-
ìarsk˘ch hraniciach a po páde maìarského trhu
vplyvom hospodárskej krízy v roku 2009 túto
konkurenãnú v˘hodu stratila, bola nútená hºa-
daÈ nové trhy, kam by svoje produkty mohla
umiestniÈ. Veºké nádeje do budúcnosti vedenie
spoloãnosti PRP, s. r. o., vkladá do krajín Arab-
ského polostrova a Afriky, kam postupne zaãí-
na vyváÏaÈ prevaÏnú ãasÈ svojej produkcie.
ManaÏment si v‰ak uvedomuje, Ïe z hºadiska
rozloÏenia rizika nie je vhodné zameraÈ sa len
na trh jednej krajiny, resp. skupiny krajín, pre-
to má podchytené aj európske trhy. Svoje v˘-
robky vyváÏa predov‰etk˘m do krajín Európ-
skej únie. Nebráni sa v‰ak ani v˘vozu do v˘-
chodnej Európy ãi Ázie.
Vzhºadom na obchodnú spoluprácu s firma-
mi z rôznych krajín na rôznych kontinentoch
firma PRP, s. r. o., investovala aj do systémov
manaÏérstva kvality. V roku 2008 zaviedla a
trvalo udrÏiava certifikovan˘ systém manaÏér-
stva kvality ISO 9001:2000, zároveÀ je drÏite-
ºom certifikátov ISO 14001:2004 a OHSAS
18001:2007 a certifikátu vnútropodnikovej
kontroly kvality. V t˘chto dÀoch pracuje na
zavedení systému spotrebiteºského reÈazca les-
n˘ch produktov PEFC podºa technického doku-
mentu SFCS 1007:2009.
PRP, s. r. o.
Îelezniãná 1068, 990 01 Veºk˘ Krtí‰
tel./fax: +421 47 48 30010,
tel.: +421 47 48 30020
e-mail: prp@prp.sk, www.prpsk.com
dcérska spoloãnosÈ: PRP PLUS, s. r. o.
prevádzka Opatová 538, 984 01 Luãenec
tel.: +421 47 45 11437
e-mail: prpplus@prpplus.sk
61
MINISTERSTVO PÔDOHOSPODÁRSTVA, ÎIVOTNÉHO PROSTREDIA A REGIONÁLNEHO ROZVOJA SR

Slovenská republika má podºa neho znaãné me‰kanie z dôvodu aproximácie niektor˘ch

nariadení Európskej únie do svojho právneho poriadku, procesov, do Pôdohospodárskej platobnej
agentúry. Pripomína, Ïe je potrebné prehodnotiÈ mnohé oblasti doteraz uplatÀované v
poºnohospodárskej politike a v politike vidieka. Za najväã‰ie ohrozenie agrárneho stavu povaÏuje
pokles produkãnej schopnosti, a t˘m aj podielu rezortu na hrubom domácom produkte.
Pripravuje prehodnotenie v‰etk˘ch projektov, ktoré boli doteraz uzatvorené v rámci v˘ziev na
modernizáciu fariem. Prihovára sa tieÏ za zmenu celého systému predaja z dvora. O v˘zvach
takzvaného megarezortu sa s ministrom pôdohospodárstva, Ïivotného prostredia a regionálneho
rozvoja SR Zsoltom SIMONOM zhovárala Izabela Nagyová.

VrátiÈ stabilitu do rezortu neplní akreditaãné kritériá. Na stupnici 1-5

miery plnenia akreditaãn˘ch podmienok, kde
1 je absolútne neplnenie a 5 je maximálne
plnenie, máme veºa oblastí, ktoré sú trvalo
alebo niekoºko polroãn˘ch období opätovne za
sebou oznaãen˘ch ako 1. SR tak hrozí moÏnosÈ
odÀatia akreditácie Pôdohospodárskej platob-
nej agentúry.

Ako to vidíte s priamymi platbami pre poº-

Vraví sa, Ïe dvakrát do tej istej rieky nevstú-
pi‰. Do kresla ‰éfa agrorezortu ste zasadli po
druh˘ raz. V ãom sa zhodujú a v ãom odli-
‰ujú pocity a oãakávania oproti vá‰mu pr-
vému funkãnému obdobiu?
Dvakrát do tej istej rieky som nevstúpil,
pretoÏe tento rezort je v tejto chvíli oveºa väã-
‰í, neÏ som kedysi zastával. Momentálne za-
stre‰ujem aj ministerstvo Ïivotného prostre-
dia a polovicu agendy b˘valého ministerstva
v˘stavby a regionálneho rozvoja. Do veºkej
miery je to obrovská v˘zva, ale aj zodpoved-
nosÈ. UÏ tak trochu notoricky hovorím, Ïe se-
dím v kresle, kde v predchádzajúcom volebnom
období sedelo aÏ jedenásÈ ministrov, z toho
piati za Ïivotné prostredie, ‰tyria za pôdohos-
podárstvo a dvaja za v˘stavbu a regionálny roz-
voj. Nerátam pritom t˘ch, ão len „zaskakova-
li“ na t˘ÏdeÀ alebo mesiac. TakÏe je tu aj tomu
zodpovedajúce problematické prostredie, ale aj
v˘zva na odstránenie nedostatkov.
Ako ste spokojn˘ s programov˘m vyhláse-
ním vlády, ão sa t˘ka pôdohospodárstva a Ïi-
votného prostredia? Aké budú va‰e priori-
ty pre najbliωie obdobie?
Myslím si Ïe oblasti, ktoré ministerstvo te-
raz zastre‰uje, dostatoãne pokr˘va Programo-
vé vyhlásenie vlády. Dokument konkrétne rea-
guje na v˘zvy a problémy, ktoré stoja pred t˘-
mito odvetviami. KaÏd˘ bod a kaÏdá veta v
Àom má svoje opodstatnenie je mojou priori-
tou.
Ako hodnotíte ãerpanie eurofondov a prá-
cu Pôdohospodárskej platobnej agentúry?
Momentálne mám na starosti tri agentúry,
kaÏdá má svoje ‰pecifiká. V Slovenskej agen-
túre Ïivotného prostredia ãakajú na vyhlásenie
nov˘ch v˘ziev a na realizáciu jednotliv˘ch
projektov. Agentúra pre regionálny rozvoj, kto-
rá zostala po b˘valom ministerstve v˘stavby a
regionálneho rozvoja. Moji predchodcovia za
SNS prijali dve opatrenia na rozvoj infra‰truk-
túry vzdelávania a regenerácie sídiel. Boli takí
„‰tedrí a predvídaví“, Ïe schválili o 354 mil. eur
viac, neÏ sú disponibilné zdroje a zazmluvni-
li z toho projekty v sume prekraãujúcej limity
o 186 mil. eur. Takéto preãerpanie bude maÈ za
následok korekciu a kompenzáciu zo ‰tátneho
rozpoãtu. Ministerstvu teraz neostáva niã iné,
len analyzovaÈ projekty a preveriÈ zmluvy z hºa-
diska reálnosti a opodstatnenosti v˘davkov.
Hºadáme peniaze v dodatoãn˘ch zdrojoch, kto-
ré SR získala. Plánujeme ich poskytnúÈ na re-
generáciu sídiel a na opravu cestnej infra‰truk-
túry – na cesty II. a III. triedy, a na rie‰enie pro-
blémov, ktoré spôsobili povodne.
Pôdohospodárska platobná agentúra je v
zloÏitej situácii, pretoÏe v mnoh˘ch prípadoch
nohospodárov na tento, prípadne na budú-
ci rok?
Je to problém akreditácie Pôdohospodár-
skej platobnej agentúry. Ak to agentúra stratí,
alebo bude maÈ podmieneãnú akreditáciu, tak
môÏe dôjsÈ k ist˘m sklzom. Pri priamych plat-
bách by v tomto roku nemalo dôjsÈ k finanã-
n˘m ‰krtom. Pre nás je prioritou uchovaÈ ak-
reditáciu Platobnej agentúry v plnej ãi podmie-
neãnej podobe.
Hrozí nám tieÏ, Ïe prídeme o ãasÈ peÀazí z
priamych platieb a platieb na cukor, kde mô-
Ïeme prísÈ podºa odhadu o 20 percent pro-
striedkov. Za roky 2007 – 2009 Pôdohospo-
dárska platobná agentúra nevykonávala jednot-
livé ãinnosti kontroly tak, ako to predpisuje le-
gislatíva EÚ. Toto je prvoradá úloha – aby
sme to, ão sa dá, zachránili. Samozrejme, v ob-
lasti pôdohospodárstva ur˘chºujeme v‰etky
platby, aby kaÏd˘ farmár mohol dostaÈ maxi-
málny objem peÀazí, ktoré môÏu z rezortu pô-
dohospodárstva odísÈ prostredníctvom platob-
nej agentúry.
Slovensko stále viac a opakovane suÏujú
povodne. Aké finanãné nástroje a v akom
objeme pouÏijete na odstránenie ‰kôd a rea-
lizáciu preventívnych protipovodÀov˘ch
opatrení?
·kody z povodní treba rozdeliÈ do niekoºko
kategórií. Po prvé farmári, ktorí hospodária
na pôde. Ministerstvo sa ich snaÏí od‰kodniÈ,
respektíve identifikovaÈ na základe satelitného
snímkovania. V˘poãet ‰kôd z tohtoroãn˘ch
záplav pomocou tohto monitoringu by mohol
byÈ hotov˘ zaãiatkom septembra a v˘zvu na od-
‰kodnenie postihnut˘ch poºnohospodárov by
Pôdohospodárska platobná agentúra teoretic-
ky mohla zverejniÈ zhruba v polovici mesiaca.
KeìÏe ide o ‰tátnu pomoc, podlieha e‰te noti-
fikácii Bruselu. ëal‰ia ãasÈ ‰kôd v ‰peciálnej
rastlinnej v˘robe sa nedá kvantifikovaÈ pro-
stredníctvom satelitn˘ch snímok. Na ich v˘po-

62
MINISTERSTVO PÔDOHOSPODÁRSTVA, ÎIVOTNÉHO PROSTREDIA A REGIONÁLNEHO ROZVOJA SR
ãet sa pouÏijú údaje zo Ïiadostí o priame plat-
by príslu‰n˘ch subjektov a zistenia verifikaã-
n˘ch komisií.
Pri stanovení spôsobu od‰kodnenia sme v
znaãnej miere determinovaní zákonom, ktor˘
prijala e‰te vláda Roberta Fica. Boli by sme v
oveºa ºah‰ej a lep‰ie rie‰iteºnej situácii, keby
tento zákon paradoxne dnes neexistoval. T˘m,
ãím chceli byÈ populistickí pred voºbami, Ïe
budú rie‰iÈ povodne, dnes tento proces brzdia.
Povodne tento rok zniãili aj veºkú ãasÈ úro-
dy. Nízka úroda povedie k zvy‰ovaniu cien
potravín a v˘robkov, ale aj cien krmív pre
dobytok a hydinu. NezdraÏie teda len múka
a peãivo, ale aj hydina, bravãové a hovädzie
mäso, mlieko, mlieãne v˘robky a vajcia.
Vstúpi ministerstvo do tohto procesu?
Dnes sme svedkami, Ïe rastú ceny rastlin-
n˘ch aj Ïivoãí‰nych komodít. A za posledn˘ch
päÈ aÏ ‰esÈ rokov obdobie si nepamätám, keì by
rapídne prepadli ceny potravín o 20 – 35 per-
cent. Bolo uÏ obdobie, keì na území SR bola
cena p‰enice 200 eur za tonu. Chlieb stál toºko
ão dnes. Cenov˘ rozdiel nárastu teda nemusí byÈ
pre konãeného spotrebiteºa tak˘ veºk˘, preto-
Ïe pôvodná cena chleba bola stanovená vtedy,
keì základná surovina teda p‰enica stála 200 eur
za tonu. Preto je podºa môjho názoru akékoº-
vek zvy‰ovanie cien o 20-30 percent v obcho-
doch ‰pekulatívne. Nehovoriac o tom, Ïe v
rámci EÚ existuje sieÈ intervenãn˘ch skladov,
kde dnes EÚ vlastní 270-tisíc ton obilia, ãiÏe vy-
kryÈ lokálny nedostatok obilia je moÏné. Na Slo-
vensku môÏe nastaÈ problém, pretoÏe v predchá-
dzajúcom volebnom období sa aj pre prístup
Ministerstva pôdohospodárstva SR v˘razne na-
ru‰ilo intervenãné skladovanie, systém skladi-
skov˘ch záloÏn˘ch listov a ich garancie. Ban-
ky uÏ dnes nie sú ochotné financovaÈ nákup obi-
lia pri Ïatve pre skladovateºov, mlynárov a pe-
károv. KaÏd˘ nakúpi len toºko, ão potrebuje, tre-
bárs trojmesaãnú zásobu. MôÏe sa staÈ, Ïe dob-
ré a kvalitné obilie, ktoré máme na Slovensku,
nakúpia obchodníci z okolit˘ch krajín, a my bu-
deme musieÈ zase v januári nakúpiÈ z Maìarska,
âeskej republiky a Poºska.
Ak˘ je stav lesníctva a drevospracujúceho
priemyslu na Slovensku? Aké ozdravujúce
prvky chcete priniesÈ do ãinnosti Lesov SR?
Situácia je katastrofálna. Nie je moÏné ne-
kontrolovateºne ÈaÏiÈ drevo v lesoch a podpi-
sovaÈ rôzne zmluvy. Podnik musí byÈ transpa-
rentn˘. V niektor˘ch prípadoch sú podpísané
zmluvy na dodávky dreva v objemoch do roku
2027. Tieto dokumenty naznaãujú, Ïe ak by
sme ich v‰etky v plnej miere chceli naplniÈ, tak
sme nútení vzdaÈ sa slovensk˘ch lesov. KaÏd˘
riaditeº vedel, Ïe ‰tátny podnik nebude tieto zá-
väzky schopn˘ splniÈ. Napriek tomu dali do
zmlúv sankcie, na základe ktor˘ch daÀoví po-
platníci by mali dotovaÈ ‰tátne lesy, aby tieto
dokázali zaplatiÈ penále, ktoré nás ãakajú.
Minulá vláda rozbehla ambiciózny program
vyuÏívania biomasy, najmä drevnej ‰tiepky.
Budete v Àom pokraãovaÈ?
VyuÏitie biomasy je opodstatnené v SR.
Otázna je forma, ãiÏe v akej miere chceme
vyuÏiÈ produkciu na ornej pôde na v˘robu bio-
masy. Toto je pre SR kºúãové. Drevnú ‰tiepku
a biomasu robme na záplavov˘ch pásmach –
na pozemkoch, ktoré sú pravidelne atakované,
podmáãané, sú predmetom erózie alebo spla-
vovania a vym˘vajú rôzne ryhy. Vytvorme na
t˘chto územiach zalesnené pásy, ktoré budeme
pravidelne obhospodarovaÈ a vyuÏívaÈ na pro-
dukciu energie. To je v poriadku: av‰ak najkva-
litnej‰iu pôdu treba vyuÏívaÈ na nieão iné.
Na budúci rok sa skonãí prechodné sede-
mroãné obdobie na nemoÏnosÈ nákupu pôdy
zahraniãn˘mi subjektmi. Plánujete tu pone-
chaÈ právny stav tak, ako je doteraz, alebo
lobovaÈ, aby sa prechodné obdobie na ne-
moÏnosÈ nákupu pôdy v SR predæÏilo?
PredæÏenie tohto obdobia nemá z hºadiska
predaja alebo nadobúdania majetku cudzinca-
mi na území SR Ïiadny relevantn˘ v˘znam. Z
jedného dôvodu, a to, Ïe dnes neexistuje Ïiad-
na právna prekáÏka, aby si zahraniãn˘ obãan
nemohol v SR zaloÏiÈ právnickú osobu, nemo-
hol byÈ jej konateºom, a nemohol nakúpiÈ toº-
ko pôdy, koºko by chcel. Tak˘to krok by bol
teda skôr deklaratórny. âo teda ochránime t˘m,
ak fyzick˘m osobám neumoÏníme nákup pôdy
a právnick˘m áno? Skôr vidím cestu v hºada-
ní spôsobov, aby pôda, ktorá má slúÏiÈ na poº-
nohospodársku a lesnú v˘robu, musela byÈ via-
zaná na nejaké ìal‰ie podmienky, ktoré platia
na území SR. Teda nieão podobné, ako za-
viedli v Dánsku alebo v in˘ch krajinách EÚ.
Známe je va‰e angaÏovanie sa za zmenu
systému takzvaného predaja z dvora. Od
jeho daÀového zv˘hodnenia aÏ po roz‰írenie
záberu o ovocie, zeleninu, hrozno, víno, kve-
ty, ale aj ìal‰ie komodity. Dá sa kvantifiko-
vaÈ prínos tohto systému?
Keì za predaj z dvora budeme povaÏovaÈ to,
Ïe niekto doma v záhrade alebo na jednom,
dvoch hektároch pôdy vo fóliovníku bude pes-
tovaÈ zeleninu a predávaÈ priamo z dvora – s
t˘m súhlasím. Pokiaº bude maÈ niekto na sala-
‰i ovce a vyrábaÈ ovãí hrudkov˘ syr, o‰tiepok
a predávaÈ v malom priamo z dvora – ani s t˘m
nemám problém. Av‰ak, aby si veºkofarma,
ktorá produkuje niekoºko tisíc litrov mlieka, zo-
brala 100 – 300 litrov a naplnila mlieãny au-
tomat vo vzdialenosti 20 – 30 kilometrov a tak-
to ho predávala spotrebiteºovi – to uÏ nepova-
Ïujem za predaj z dvora. Mám problém s t˘m,
Ïe predaj mlieka pod znaãkou predaj z dvora
je moÏn˘ a zv˘hodnen˘, ale slovenskú bryndzu
uÏ predávame aÏ s 19-percentnou daÀou. Do
tejto kategórie predchádzajúca vláda vôbec
nezahrnula trebárs ovocie a zeleninu ãi rezané
kvety. Napríklad mal˘ farmár alebo drobnopes-
tovateº v zmysle právnych predpisov SR nie je
povinn˘ byÈ platcom DPH do sumy pribliÏne
50-tisíc eur obratu. Vzniká problém aj naprík-
lad s rie‰ením DPH na mäso, ktoré máme ‰e-
sÈpercentné aj 19-percentné. T˘m sa zaviedol
obrovsk˘ chaos a vytvoril priestor na korupciu.
Vo va‰ej kompetencii je aj oblasÈ Ïivotného
prostredia. Slovensko sa pripravuje na im-
plementáciu novej smernice EÚ o obaloch a
odpadoch. Ak˘ bude ìal‰í postup?
Intenzívne pracujeme na tom, aby sme splni-
li podmienky EÚ. Pripravujeme materiál, kto-
r˘ predloÏíme na Európsky súdny dvor, keìÏe
v tejto oblasti sa zaãalo voãi SR konanie. Sys-
tém odpadového hospodárstva bude treba zno-
vu sprehºadniÈ. Zber a spracovanie odpadu bolo
pomerne dobre nastavené uÏ v rokoch 2004 –
2006. Problém je, do akej miery sa uplatÀuje,
aké sú legislatívne bariéry na to, aby zahraniã-
né spoloãnosti mohli prísÈ a obchodovaÈ s od-
padmi na území do SR, aby sme ich mohli vy-
viezÈ mimo územia SR. Podºa môjho názoru
bránime voºnej konkurencii v tejto oblasti, ão
do znaãnej miery deformuje slovensk˘ trh.
Ako hodnotíte úroveÀ separovaného zberu
v SR a v jeho rámci ãinnosÈ Recyklaãného
fondu?
Recyklaãn˘ fond musí r˘chlo prejsÈ legisla-
tívnou zmenou, ktorá zabezpeãí, Ïe tento fond
bude kontrolovaÈ ‰tát, ministerstvo a peniaze sa
budú transparentne pouÏívaÈ urãené úãely. Je
choré, Ïe v mene ‰tátu sa vyberú peniaze, dajú
sa do fondu, ale ‰tát uÏ nemá prístup k tomu,
aby skontroloval, ako sa pouÏijú, aké percen-
to si vyplatia na odmeny, kde peniaze skonãia.
Vláda chce cel˘ problém s Recyklaãn˘m fon-
dom prehodnotiÈ a stanoviÈ spôsob, ako z neho
von. Predpokladám, Ïe legislatívne sa to dotiah-
ne v tomto roku. Závisí to, samozrejme, aj
toho, kedy opätovne vznikne ministerstvo Ïi-
votného prostredia. Veºmi ÈaÏké je realizovaÈ le-
gislatívne opatrenia – aj v oblasti odpadov – v
stave, keì sa ministerstvo najprv zluãuje, po-
tom oddeºuje. Vládna koalícia v programo-
vom vyhlásení preto zadefinovala, Ïe príslu‰-
né ministerstvo chce oÏiviÈ v pôvodnom roz-
sahu.
63
Î I V O T N É P R O S T R E D I E
Zru‰enie Recyklaãného fondu
je cesta správnym smerom
Z rokovaní novej vládnej koalície o programovom vyhlásení Vlády SR vzi‰la my‰lienka zru‰iÈ
Recyklaãn˘ fond. Koneãnému rie‰eniu otázky, ako naloÏiÈ s Recyklaãn˘m fondom,
má predchádzaÈ rozsiahla anal˘za. Pokúsim sa v t˘chto zopár riadkoch o struãnú a r˘chlu
anal˘zu fungovania Recyklaãného fondu a dovolím si spomenúÈ alternatívy, ktoré uÏ
na Slovensku fungujú a ktoré majú potenciál Recyklaãn˘ fond nahradiÈ.
Recyklaãn˘ fond je zvlá‰tna in‰titúcia, ktorá
nemá nikde v Európe ani vo svete obdobu. Re-
cyklaãn˘ fond bol vytvoren˘ na to, aby pomo-
hol na Slovensku na‰tartovaÈ separovan˘ zber od-
padu ako i recyklaãné kapacity, v ktor˘ch sa
bude tento odpad spracovávaÈ. Na tento úãel
mal pouÏívaÈ finanãné prostriedky, ktoré zapla-
tia spoloãnosti predávajúce na slovenskom trhu
svoje v˘robky a ktoré vlastne zaplatia zákazní-
ci v cenách v˘robkov.
Na zaãiatku, v rokoch 2000 a 2001, pri tvor-
be zákona o odpadoch, bola pozitívna my‰lien-
ka – obzrieÈ sa po Európe a skombinovaÈ rôzne
systémy podpory separovaného zberu a recy-
klácie odpadu a takto vytvoriÈ jedineãn˘ a doko-
nal˘ „slovensk˘“ systém. Takmer desaÈ rokov
existencie Recyklaãného fondu v‰ak ukázalo,
Ïe princíp, na ktorom bol zaloÏen˘, v sloven-
sk˘ch pomeroch zmutoval a z Recyklaãného
fondu sa stal negatívny príklad pre ostatné kra-
jiny. Staãí len veºmi zbeÏné porovnanie s podob-
n˘mi krajinami. Slovinsko a âeská republika,
ktoré sa vydali inou cestou, sú momentálne v
miere separácie a recyklácie na tom omnoho
lep‰ie. Na porovnanie: priemern˘ obãan âeskej
republiky vyseparuje za rok 57 kg odpadu, prie-
mern˘ obãan Slovenskej republiky 26 kg. V ro-
ku 1993 sme mali rovnakú ‰tartovaciu pozíciu.
Z nástroja, ktor˘ mal slúÏiÈ na rozvoj separo-
vaného zberu a recyklácie, sa stala brzda a pre-
káÏka rozvoja. Recyklaãn˘ fond sa stal nástro-
jom aplikácie ekonomick˘ch ochranárskych
opatrení, ktoré slúÏia len vybranej skupine. Do-
konca ukázal, Ïe ani dotácie a re‰trikcie pri ob-
chodovaní s druhotnou surovinou nezvíÈazia nad
trhom a zdrav˘m rozumom. Príkladom môÏe
byÈ podpora jediného spracovateºa lepenky a
kartónu na Slovensku. SpoloãnosÈ, ktorá sídlila
v ·túrove, odi‰la zo Slovenska i napriek protek-
cionistick˘m opatreniam, ktoré mali nasmerovaÈ
v‰etok na Slovensku vyzbieran˘ kartón práve do
tejto fabriky aj v období, keì by bolo omnoho
v˘hodnej‰ie vyviezÈ tento materiál na spracova-
nie do zahraniãia. A to i napriek dotáciám, kto-
ré spoloãnosÈ dostala na zber a spracovanie toh-
to materiálu.
Recyklaãn˘ fond sa stal antitrhov˘m nástro-
jom, ktor˘ slúÏi na obmedzovanie voºného po-
hybu tovaru (druhotnej suroviny) a na druhej stra-
ne na podporu ãastokrát ekonomicky neefektív-
nych technológií. Svojou politikou predraÏuje
celé slovenské odpadové hospodárstvo a to sa
prejavuje následne v cenách v˘robkov, ako i v
miestnych poplatkoch za odpad.
Recyklaãn˘ fond svojou existenciou vytvoril
úplne novú oblasÈ hospodárstva a nov˘ druh
64
podnikania - obchodovanie s potvrdeniami o re-
cyklácii. S potvrdeniami, ktoré zaruãujú podni-
kateºom, ktorí uvádzajú na slovensk˘ trh v˘rob-
ky, z ktor˘ch sa stane po pouÏití odpad, odpoã-
ty platieb do Recyklaãného fondu. Ak si podni-
kateº kúpi takúto potvrdenku a vydokladuje ju
Recyklaãnému fondu, tak nemusí mu zaplatiÈ
poplatok za mnoÏstvo v˘robkov uveden˘ch na
slovensk˘ trh. Zaujímavé je, Ïe potvrdenia slú-
Ïiace na odpoãet platieb do Recyklaãného fon-
du vystavujú a predávajú predov‰etk˘m recyklá-
tori – spoloãnosti, ktoré z existencie Recyklaã-
ného fondu v nemalej miere profitujú. Vìaka jeho
dotáciám vznikli, alebo roz‰irujú svoju ãinnosÈ.
A takto vlastne „deti“ ukracujú o ìal‰ie príspev-
ky svojho „sponzora“.
Veºk˘m zástancom Recyklaãného fondu je
samospráva. Je naozaj pravdou, Ïe slovenské
mestá a obce získali z Recyklaãného fondu fi-
nanãné zdroje na rozvoj separovaného zberu,
ale v porovnaní s ostatn˘mi prijímateºmi peÀa-
zí Èahali len za v˘razne krat‰í koniec. Pre objek-
tívnosÈ treba uznaÈ, Ïe peniaze z fondu, ktoré slú-
Ïili na rozvoj separovaného zberu, napr. nákup
kontajnerov, naozaj rozvoju separovaného zbe-
ru pomohli. I keì poznáme príklady, kedy Recy-
klaãn˘ fond poskytol finanãné prostriedky na-
príklad na tri dotrieìovacie linky, ktoré sú od seba
vzdialené 30 km a kaÏdá z nich ide len na treti-
nu svojej kapacity. Tak má kaÏdé mesto svoju do-
trieìovaciu linku, i keì ekonomika a zdrav˘ ro-
zum vravia, Ïe by staãila jedna, a tá by bola vy-
ÈaÏená.
Neobmedzená podpora samosprávy Recyklaã-
nému fondu je v‰ak mnohokrát na zamyslenie.
Príkladom je skutoãnosÈ, Ïe v dobe, kedy samo-
správa najviac potrebovala a potrebuje finanãné
prostriedky, tak práve Recyklaãn˘ fond robí
opatrenia, aby mestám a obciam sÈaÏil prístup k
finanãn˘m prostriedkom urãen˘m na podporu se-
parovaného zberu. Poãas krízy, keì v˘kupné
ceny druhotn˘ch surovín prudko klesli, nedoká-
zal Recyklaãn˘ fond nijak˘m spôsobom reago-
vaÈ a podporiÈ mestá a obce, ktoré najviac na túto
situáciu doplácali. A to i napriek tomu, Ïe Recy-
klaãn˘ fond má dostatoãné finanãné rezervy. V
súãasnosti, kedy samospráva zápasí s prudk˘m
prepadom príjmov, prijal Recyklaãn˘ fond i s
podporou ZdruÏenia miest a obcí Slovenska
opatrenia, ktoré umoÏÀujú mestám a obciam Ïia-
daÈ peniaze na podporu separovaného zberu len
raz roãne. Doteraz to bolo moÏné viackrát za rok.
Obce Ïiadali spravidla o podporu v polroãn˘ch
intervaloch, pretoÏe ìal‰ieho polroka trvalo Re-
cyklaãnému fondu, k˘m peniaze vyplatil. Súãas-
ná situácia povedie k tomu, Ïe obce a mestá ne-
dostanú peniaze na separovan˘ zber, na ktoré
majú zákonn˘ nárok, skôr ako za jeden a pol roka.
T⁄Àom v oku v‰etk˘ch zástancov Recyklaãné-
ho fondu sú vÏdy ‰tandardné európske ‰truktú-
ry – spoloãnosti, ktoré reprezentujú ‰tandardné
európske rie‰enia podpory separovaného zberu
odpadu a jeho spracovania. Zástancom Recy-
klaãného fondu vÏdy najviac leÏia v Ïalúdku ko-
lektívne systémy v elektro odpade a batériách ale-
bo oprávnené organizácie v obaloch. Spoloã-
nosti, ktoré majú v súãasnosti jedineãnú príleÏi-
tosÈ, ako ukázaÈ, Ïe to, na ão mal slúÏiÈ Recyklaã-
n˘ fond, dokáÏu vykonaÈ efektívnej‰ie a racionál-
nej‰ie. V zahraniãí to ich dvadsaÈroãná história
preukázala. Teraz je rad na Slovensku.
Kolektívne systémy a ich spoloãné clearingo-
vé centrum starajúce sa o podporu zberu a spra-
covania elektroodpadu, alebo iniciatíva viacer˘ch
profesn˘ch zdruÏení priemyslu prostredníctvom
oprávnenej organizácie ENVI-PAK podporovaÈ
separovan˘ zber odpadov z obalov priamo v
mestách a obciach sú projekty, ktoré majú veº-
kú ‰ancu nahradiÈ Recyklaãn˘ fond. Sú efektív-
nej‰ou a lep‰ou alternatívou pre priemysel, ako
i pre samosprávu. Lep‰ou alternatívou sú predo-
v‰etk˘m preto, Ïe dokáÏu efektívnej‰ie a flexi-
bilnej‰ie narábaÈ s finanãn˘mi prostriedkami,
ktoré zaplatíme v‰etci v cenách v˘robkov. Spo-
loãnosti, ktoré sú na rozdiel od Recyklaãného
fondu kontrolovateºné Slovenskou in‰pekciou
Ïivotného prostredia, sú odolnej‰ie voãi korup-
cii a ich investície sa orientujú na efektívny v˘-
sledok.
Úlohou zákonodarcov bude uÏ len vytvoriÈ
také legislatívne pravidlá, aby i na Slovensku
mohli ãi uÏ oprávnené organizácie, alebo ko-
lektívne systémy vykonávaÈ svoju ãinnosÈ podob-
ne, ako v zahraniãí. Radi im k tomu poskytneme
dlhoroãné know-how alebo sprostredkujeme skú-
senosti zo zahraniãia.
Miroslav JURKOVIâ
v˘konn˘ riaditeº
SLICPEN – Slovenské priemyselné zdruÏenie
pre obaly a Ïivotné prostredie
www.slicpen.sk
N Á R O D N Á R A D A
Ak by sme sa zamerali len na finanãné straty, ktoré spôsobili povodne na Slovensku, odhadujú sa doteraz
na pribliÏne 700 miliónov eur. No, straty sme zaznamenali aj na ºudsk˘ch Ïivotoch a o to väã‰í smútok doºahol
na v‰etk˘ch obyvateºov Slovenska. Povodne zasiahli aj okolité ‰táty. Ako to vníma poslankyÀa NRSR za KDH
a predsedníãka v˘boru pre pôdohospodárstvo a Ïivotné prostredie Mária SABOLOVÁ,
Dajú sa vôbec vyãísliÈ ‰kody
spôsobené povodÀami?
Koºko obcí a miest na Slovensku je postihnu-
t˘ch niãiv˘mi povodÀami?
Prvou vlnou povodní bolo postihnut˘ch vy‰e
350 obcí. Za t˘mito obcami v‰ak vnímam mnoÏ-
stvo rodín a jednotlivcov. Teda nie je rozhodu-
júci poãet obcí, ale rozsah ‰kôd na majetku ob-
ãanov a obcí. PovodÀové ‰kody sa vyskytli aj
lokalitách, kde by sa to nebolo predpokladalo,
napríklad v obci NiÏná My‰ºa.
Aké ‰kody sa zaznamenali a kde to bolo naj-
dramatickej‰ie, v ktor˘ch oblastiach?
V prvej povodÀovej vlne bolo zasiahnuté z
môjho pohºadu najviac v˘chodné Slovensko,
juÏne od Ko‰íc. Napríklad ako som uÏ spomí-
nala obec NiÏná My‰ºa. VáÏna situácia bola aj
v Trebi‰ovskom okrese. Nakoniec, so zatajen˘m
dychom celé Slovensko prostredníctvom médií
sledovalo najdramatickej‰ie chvíle a spolu sú-
citilo s po‰koden˘mi obãanmi. Rozsah ‰kôd
mapovali a dodnes mapujú príslu‰né rezorty, mi-
nisterstvo pôdohospodárstva, obce a mestá, ako
aj poisÈovne, ktoré budú musieÈ v mnoh˘ch prí-
padoch tieto ‰kody uhradiÈ. ëal‰ou vlnou povod-
ní boli najviac po‰kodené územia Handlovej,
Prievidze a Martina a zdá sa, Ïe e‰te stále nie je
koniec povodÀového nebezpeãenstva, nakoºko
poãasie je nevyspytateºné.
E‰te sa pravdepodobne neodstránili ani ‰ko-
dy po vlaÀaj‰ích povodniach?
Tak ako po mnohé roky v minulosti sa ‰ko-
dy po povodniach v mnoh˘ch obciach odstrá-
S R
to sa môÏete doãítaÈ v rozhovore redaktorky Anny Komovej.
nili, ale finanãná úhrada pre samosprávy a in-
‰titúcie prichádza s oneskorením. Aj v roku
2007 som sa angaÏovala pri dofinancovaní ná-
kladov povodÀami po‰koden˘ch obcí z predchá-
dzajúcich rokov.
Zdá sa, Ïe s tak˘mito udalosÈami reálne ne-
rátame. Napríklad rezerva predsedu vlády bola
v tomto roku vyãerpaná skôr, teda v prvom pol-
roku, neÏ bolo Slovensko zasiahnuté povodÀa-
mi. Táto rezerva by mala predov‰etk˘m slúÏiÈ
pri obdobn˘ch havarijn˘ch situáciách a Ïivel-
n˘ch pohromách.
Ako vyzerá so záplavami ornej pôdy na Slo-
vensku, odzrkadlí sa to na cenách potravín?
Z médií som zachytila správu, Ïe uÏ v prvej
vlne povodní bolo po‰koden˘ch 300-tisíc ha
ornej pôdy a vyãíslená ‰koda môÏe prev˘‰iÈ
100 miliónov eur. Verím, Ïe sa to na cene po-
travín neodzrkadlí, ale to je uÏ otázka pre od-
borníkov.
Aj lesné porasty utrpeli straty, viete kde sú
spôsobené najväã‰ie ‰kody?
Najhor‰ie na tom bol okres Rimavská Sobo-
ta, ale aj okres Îarnovica, okres Bardejov, ìa-
lej oblasÈ pri maìarsk˘ch hraniciach Karanã, kde
bol najväã‰í zosuv pôdy. Istotne by o tom ve-
deli presnej‰ie informovaÈ zástupcovia Lesov
SR a ministerstvo pôdohospodárstva a Ïivotné-
ho prostredia. E‰te v júni tohto roku, pred dru-
hou vlnou záplav, Lesy SR vyãíslili ‰kody po po-
vodniach na pribliÏne 6 miliónov eur. Lesy SR
oãakávajú v‰ak aj veºké finanãné v˘davky na
opravu a údrÏbu vodn˘ch tokov, ktoré majú vo
svojej správe. Zachytila som nav˘‰enie finan-
cií o viac ako pol milióna eur.
Máte informácie ako sa k neoãakávan˘m
udalostiam postavili poisÈovne?
Podºa mne dostupn˘ch informácií sa poisÈov-
ne správali profesionálne. Posilnili poãty likvi-
dátorov a technikov, aby ihneì po záplavách
mapovali poÏiadavky klientov. Musím ale smut-
ne kon‰tatovaÈ, Ïe mnoho obãanov nemalo svo-
je domy a ostatné nehnuteºnosti poistené, a pre-
to sú odkázaní na pomoc Vlády SR, respektíve
in˘ch organizácií.
Neexistuje nejak˘ fond, z ktorého by sa hra-
dili straty , ktoré spôsobia rôzne Ïivelné si-
tuácie, napríklad extrémne poãasie, oheÀ,
vietor...?
Ako som uÏ spomínala v ‰tátnom rozpoãte sú
financie na obdobné Ïivelné situácie, hlavne re-
zerva predsedu vlády a rezerva vlády. V rozpoã-
te pre budúci rok súãasná vláda plánuje vyãle-
niÈ prostriedky na likvidáciu ‰kôd po povod-
niach. UÏ v priebehu augusta tohto roku uvoº-
nila na likvidáciu ‰kôd a protipovodÀové opat-
renia niekoºko milión eur. âo povaÏujem za
podstatné je hºadanie preventívnych opatrení.
Má k tomu prispieÈ aj krok novej predsedníãky
vlády. Tá vymenovala splnomocnenca, ktor˘
bude protipovodÀové opatrenia koordinovaÈ.
Aké sú skúsenosti s náhradami ‰kôd z oko-
lit˘ch krajín?
Nepoznám konkrétne mechanizmy od‰kod-
Àovania susedn˘ch krajín. MôÏe to byÈ in‰pirá-
ciou pre rezort a splnomocnenca.
Aká pomoc sa oãakáva z Fondu solidarity EÚ
na odstránenie následkov ‰kôd z povodní, o
ktorú Slovensko poÏiadalo, splnili sme poÏia-
davky?
Slovensko sa tohto roku ocitlo v mimoriad-
nej situácii, a preto vyuÏilo moÏnosÈ pomoci EÚ
a poÏiadalo z Fondu solidarity financie na od-
stránenie následkov ‰kôd z povodní. Podmien-
ky Ïiadosti sme splnili. Teraz záleÏí na európ-
skych ‰truktúrach, ak˘ objem financií poskyt-
ne SR, pretoÏe nielen Slovensko ale aj iné kra-
jiny EÚ, ako Maìarsko, Poºsko, Rakúsko, Ne-
mecko i âesko, boli zasiahnuté povodÀami.
Hydrometeorologick˘ ústav stále informuje
o v˘strahách z povodní, práve teraz je vo v˘-
strahe v˘chodné Slovensko, aké sú moÏnos-
65
N Á R O D N Á R A D A
ti ão najväã‰ej ostraÏitosti, moÏno vôbec ro-
biÈ nejaké zaruãene overené opatrenia aby sa
zabránilo veºk˘m stratám na majetkoch oby-
vateºov, ale aj v rámci hospodárstva na Slo-
vensku?
Domnievam sa, Ïe na podobné v˘strahy hyd-
rometeorologického ústavu nedokáÏeme rea-
govaÈ natoºko, aby sme zabránili stratám v
plnom rozsahu. Tohtoroãné povodne nám uká-
zali, Ïe voda ‰kodila aj tam, kde doteraz e‰te nik-
dy. Napríklad v okolí rozsiahlej ÈaÏby ‰trkopie-
skov v obci Geãa pri Ko‰iciach. Tam sa hladi-
na ‰trkopieskového ãaÀanského jazera zdvihla
viac ako o dva metre. Zdvihla sa aj vìaka pre-
pojeniu s riekou Hornád, podºa mÀa, chybou zlé-
ho plánovania a povolenia ÈaÏby ‰trku v tesnej
PozornosÈ treba stále venovaÈ aj
odpadovému hospodárstvu
Hoci Slovenská republika patrí medzi malé ‰táty strednej Európy, veºkú pozornosÈ treba venovaÈ Ïivotnému
prostrediu, konkrétne odpadovému hospodárstvu. Viac o tom vie poslanec NR SR za SDKÚ-DS Ján GOLIAN,
ktor˘ sa s informáciami pre Parlamentn˘ kuriér podelil s redaktorkou Annou Komovou.
66
S R
blízkosti Hornádu. To spôsobilo v okolit˘ch
obciach âaÀa a ÎdaÀa okrem problému vylie-
vajúceho sa Hornádu, aj dlhodobú zv˘‰enú hla-
dinu spodnej vody. Obãania v obciach GyÀov,
Geãa, Valaliky a Kok‰ov Bak‰a, ktoré sú pomer-
ne vzdialené rieky Hornád mali svoje domy
pomoãené e‰te aj zaãiatkom augusta. Muselo sa
vytvoriÈ umelé koryto, ktor˘m sa z jazera vypú‰-
Èala voda do Hornádu.
Povodne sú sãasti nevyspytateºné „rozmary“
klímy, ale aj katastrofy, ktoré si my ºudia dlho-
dobo pripravujeme.
Overené a zaruãené opatrenia sú tie, ktoré
budú re‰pektovaÈ prírodu a jej zákonitosti. Ne-
môÏeme byÈ zameraní len na odstraÀovanie ná-
sledkov povodní a budovanie technokratick˘ch
Podºa doteraj‰ích skúseností treba v Slo-
venskej republike venovaÈ väã‰iu pozor-
nosÈ práve komunálnemu odpadu, preão je
to tak?
Nielen v Slovenskej republike. Komunál-
ny odpad je problém, s ktor˘m sa pasujú
v‰etky vyspelé krajiny. Je to istá daÀ za rast
Ïivotnej úrovne. Globalizovan˘ svetov˘ ob-
chod produkuje obrovskú ponuku rôznych
druhov tovarov a ich obalov, ktoré sú dostup-
né ‰irok˘m vrstvám obyvateºov. Treba si uve-
domiÈ, Ïe roãne na Slovensku sa roãne vypro-
dukuje pribliÏne jeden a pol milióna ton ko-
munálneho odpadu, ão je okolo tristo kíl na
jedného obyvateºa. ÚroveÀ spracovania ko-
munálneho odpadu vo svete je rôzna. Slo-
venská republika patrí, aj napriek pokroku v
posledn˘ch rokoch, na spodné prieãky v po-
myselnom rebríãku krajín.
prvkov v krajine, ak˘mi sú protipovodÀové hrá-
dze, ãi priehrady alebo napriamovania kor˘t
riek. Je potrebné zameraÈ sa viac na opatrenia,
ktoré vedú k predchádzaniu príãin povodní v po-
dobe zmeny ‰truktúry, vyuÏitia a obnovy retenã-
nej schopnosti krajiny. Patria k tomu poldre,
zlep‰ovanie kvality lesn˘ch porastov, v˘sadba
drevinnej vegetácie v poºnohospodárskej kraji-
ne, vznik mokradí atì.
Zdá sa, Ïe my, ºudia tejto doby, dokáÏeme ria-
diÈ stroje, no pozabudli sme, Ïe ani my a ani prí-
roda strojom nie je. Prírodné pohromy sú pre nás
varovn˘m signálom, aby sme sa nanovo uãili ro-
zumieÈ a naãúvaÈ prírode.
Ako hodnotíte situáciu odpadov z hºadis-
ka ich zhodnocovania a vyuÏívania druhot-
n˘ch surovín obsiahnut˘ch v odpadoch?
Zhodnocujú sa odpady na Slovensku do-
statoãne?
Podºa plánu by sa mala celková úroveÀ re-
cyklácie v tomto roku dostaÈ na úroveÀ 70 %.
Menej optimisticky v‰ak pôsobí pohºad na zá-
ber recyklácie komunálneho odpadu. Podºa
organizácie Priatelia zeme z tristo kíl vypro-
dukovaného komunálneho odpadu na hlavu
získame pribliÏne desaÈ kíl surovín. Z celko-
vého mnoÏstva komunálneho odpadu doká-
Ïeme vyseparovaÈ a opätovne pouÏiÈ necel˘ch
sedem percent. Gro komunálneho odpadu
stále tvorí zmesov˘ odpad, ktor˘ sa buì sklád-
kuje, alebo spaºuje.
Máme veºa tak˘ch odpadov, ktoré patria
do kategórie odpadov vyÏadujúcich si zv˘-
‰enú pozornosÈ pri nakladaní, ãi spadajú-
cich do kategórie nebezpeãn˘ch odpadov?
Zv˘‰enú pozornosÈ treba venovaÈ manipu-
lácii so v‰etk˘m odpadom. Hoci v prílohe zá-
kona 223/2001 sú uvedené vlastnosti, podºa
ktor˘ch sú odpady zatriedené do jednotli-
v˘ch kategórií. Aj nebezpeãn˘ odpad v‰ak tre-
ba deliÈ medzi priemyseln˘ odpad, kde exi-
stuje systém pre jeho zhromaÏìovanie a ìal-
‰ie nakladanie s ním. Nebezpeãné zloÏky sú
v‰ak obsiahnuté aj v komunálnom odpade z
domácností. Napríklad vo forme oleja, pouÏi-
t˘ch batérií, zvy‰kov chemikálií a pod. Tu
vzniká veºké riziko, pretoÏe, ako sme uÏ ho-
vorili vy‰‰ie, podstatná ãasÈ tohto odpadu sa
skládkuje a jeho nebezpeãné zloÏky môÏu na-
páchaÈ veºké ‰kody na Ïivotnom prostredí.
Ktoré kraje sú najviac zaÈaÏené mnoÏ-
stvom nebezpeãn˘ch odpadov a ako sa rie-
‰ia ich problémy vznikajúce práve s jeho
odvozom a likvidáciou?
N Á R O D N Á R A D A
Z celkového mnoÏstva nebezpeãného od-
padu vzniká pribliÏne jeho polovica v Ko‰ic-
kom kraji, na druhom mieste je Banskoby-
strick˘ kraj (a tretia prieãka patrí Bratislav-
skému kraju.
MoÏno spájaÈ pozitívny trend zniÏovania
nebezpeãn˘ch odpadov so zlep‰ovaním
technológií v jednotliv˘ch priemyseln˘ch
odvetviach?
Nesporne. Okrem zdokonaºovania systému
pri nakladaní s nebezpeãn˘m odpadom v
priemysle zohrávajú veºkú úlohu aj tzv. eko-
logické kritériá pri v˘voji nov˘ch technoló-
gií. âasto uÏ v procese spracovania surovín
hºadajú v˘robcovia také spôsoby spracovania
a pouÏitia jednotliv˘ch prvkov, ktoré zniÏu-
jú celkové mnoÏstvo vyprodukovaného odpa-
du.
Ktoré odvetvia hospodárstva sa najviac
podieºajú na vzniku odpadov z hºadiska
mnoÏstva?
Najväã‰ím producentom nebezpeãn˘ch od-
padov je priemyselná v˘roba, priãom sa vy-
produkované mnoÏstvo jednotliv˘mi odvet-
viami dá primeraÈ k ich podielu na ‰truktúre
HDP.
Ak˘ v˘znam zohráva pri vzniku odpadov
v˘roba papiera a celulózy?
Papier tvorí pribliÏne pätinu v‰etkého od-
padu. Vytriedením 100 ton papiera sa u‰etrí
hektár storoãného lesa. Podºa údajov severoa-
merickej organizácie pre ochranu Ïivotného
prostredia Earth Care spotrebuje v˘roba 1t pa-
piera zo starého papiera v porovnaní s v˘ro-
bou z celulózy len 1/2 vody, zniÏuje zneãis-
tenie ovzdu‰ia o 74 – 75 %, zneãistenie vody
o 35 % a zachráni 17 stromov. V podiele vy-
zbieraného papiera na celkovej spotrebe pa-
piera v‰ak Ïiaº stále zaostávame za vyspel˘-
mi západoeurópskymi krajinami.
Ako sa pracuje s biologicky rozloÏiteºn˘m
V programovom vyhlásení vlády sa v ãasti zameranej na Ïivotné prostredie venuje pozornosÈ aj odpadu.
Priestor v Parlamentnom kuriéri dostáva aj v rozhovore s poslancom NR SR za Most-Híd
Lászlóom SÓLYMOSOM, ktor˘ pripravila redaktorka Anna Komová.
S R
odpadom, ktor˘ vzniká nielen v komunál-
nej, ale aj v priemyselnej sfére?
Napriek prv˘m lastoviãkám v podobe kom-
postární, ktoré v niektor˘ch mestách vznikli
na spracovanie biologicky rozloÏiteºného od-
padu, by sa dalo povedaÈ, Ïe jedna lastoviã-
ka leto nerobí. Aby sme v‰ak o váÏnych ve-
ciach hovorili váÏne. Z obsahu priemerného
smetiaka tvoria pribliÏne polovicu biologic-
ky rozloÏiteºné odpady, ktoré sú vhodné na
kompostovanie. Ako sme si uÏ povedali tak
pribliÏne tri ‰tvrtiny komunálneho odpadu
vytvárajú tzv. zmesov˘ odpad, z ktorého 86
percent skládkujeme a 14 percent spaºuje-
me. Skúste si to prepoãítaÈ na obsah popolni-
ce a máte odpoveì na otázku ako sa pracuje
s biologicky rozloÏiteºn˘m odpadom.
V ãom má v˘znam separovanie zloÏiek ko-
munálneho odpadu? Sú systémy triedené-
ho zberu odpadu nastavené správne?
Dnes v˘razne prevaÏujúci spôsob naklada-
nia s odpadmi, skládkovanie a spaºovanie,
zakladá problémy pre Ïivotné prostredie na
dlhé roky a navy‰e napríklad aj samotné spa-
ºovanie odpadu je zdrojom nebezpeãného od-
padu, ktor˘ uÏ nie je spáliteºn˘ ani recyklo-
vateºn˘. Samotné systémy triedeného zberu sú
na Slovensku stále v plienkach. Máme uve-
domel˘ch starostov a zastupiteºstvá, ktoré
budujú systémy triedeného zberu odpadu a
máme aj tie druhé. Rovnako je to aj v základ-
nej bunke, ktorá produkuje odpad v domác-
nosti. Nedá sa v‰ak hovoriÈ pau‰álne o celom
Slovensku, pretoÏe systémy separovania od-
padu a následn˘ v˘kup ãi zber surovín sú v
jednotliv˘ch mestách a obciach odli‰né. Skôr
neÏ nastavovanie systému je preto potrebná
‰iroká osveta a v˘mena skúseností medzi ob-
cami tak, aby si kaÏd˘ mohol nájsÈ model, kto-
r˘ je aplikovateºn˘ na jeho podmienky.
Akú úlohu zohráva v rámci odpadového
hospodárstva recyklácia ?
Odpoveì na túto otázku má dve roviny. Z
Likvidácia odpadu
stále aktuálna
Odpadové hospodárstvo, ktoré priná‰a
niekoºko miliónov eur, je regulované vlá-
dou. Myslíte si, Ïe sa mu venuje dostatoã-
ná pozornosÈ, aké sú zámery?
V prípade odpadového hospodárstva ide o
oblasÈ, ktorá bola poãas desaÈroãí budovania
beztriednej spoloãnosti hanebne zanedbáva-
ná. Na odpad sa hºadelo ako na „smeti“, kto-
ré staãí kdesi vyviezÈ a problém bol „porie-
‰en˘“. Problém sa stal navy‰e oveºa závaÏnej-
‰ím v období uvaÏovaného vstupu Slovenska
do Európskej únie – zhruba v rokoch 2000 aÏ
2002.
pohºadu reálneho stavu som o nej uÏ viackrát
hovoril – je to t˘ch necel˘ch sedem percent
separovaného zberu a teda mizivá úloha. Z
pohºadu moÏností v‰ak ide o obrovsk˘ poten-
ciál ekologického spôsobu získavania surovín.
Spracovanie a ìal‰ie zhodnocovanie odpa-
dov v sebe skr˘va obrovsk˘ potenciál samo-
statného odvetvia, s mnoÏstvom pracovn˘ch
príleÏitostí. Podºa organizácie Priatelia zeme
je v uÏ spomínanej priemernej popolnici len
osem percent odpadu, ktor˘ je recyklovateº-
n˘ v obmedzenej miere a sedem percent od-
padu, ktor˘ sa uÏ nedá recyklovaÈ.
V rámci zákona o odpadoch moÏno získaÈ
príspevok z Recyklaãného fondu. Pomáha
to odpadovému hospodárstvu a kto môÏe
o tento príspevok poÏiadaÈ?
Toto je skôr otázka na vedenie Recyklaã-
ného fondu, ale môÏem vám zacitovaÈ, Ïe
príspevok sa poskytuje ,,právnick˘m a fy-
zick˘m osobám, najmä ako príspevok na
úhradu investiãn˘ch a prevádzkov˘ch nákla-
dov potrebn˘ch na zabezpeãenie zberu a
zhodnotenia odpadov a spracovania star˘ch
vozidiel, ako aj na úhradu ìal‰ích nákladov
podºa § 63 zákona o odpadoch.“ O tom, ãi to
pomáha odpadovému hospodárstvu sa môÏem
len domnievaÈ, Ïe ako kaÏdá pozitívna moti-
vácia áno, nepoznám v‰ak ãísla, ktoré by túto
domnienku verifikovali.
Ako hodnotíte stav legislatívy v SR ão sa
t˘ka budovania a prevádzkovania skládok
odpadov?
Slovensko je ãlenskou krajinou Európskej
únie a v‰etka na‰a dnes platná legislatíva pre-
to musí byÈ v súlade s legislatívou Únie. Z
môjho pohºadu na Slovensku ãasto nie je pro-
blém legislatíva, ale jej uplatÀovanie v reál-
nom Ïivote. Tu v‰ak musia zohrávaÈ väã‰iu
úlohu ‰tátne orgány, ktoré to majú v popise
práce. Nie tak, ako to môÏeme v priamom pre-
nose uÏ dlhé mesiace sledovaÈ pri v˘stavbe
skládky v Pezinku.
V roku 2008 bola prijatá nová rámcová
smernica – Smernica Európskeho parlamen-
tu a Rady. Cieºom novej smernice o odpade
je predov‰etk˘m vytvorenie „európskej recy-
klujúcej spoloãnosti“, zníÏenie mnoÏstva od-
padov a zv˘‰enie kvót recyklácie a opätovné-
ho pouÏitia odpadov, moderné hospodárenie
s odpadmi – je v nej teda zahrnutá aj odpo-
veì na va‰u otázku, t˘kajúcu sa zámerov na
budúce obdobie.
âo je dôleÏité preferovaÈ v jednotliv˘ch
mestách a ão obciach?
67
N Á R O D N Á R A D A
PovinnosÈou obcí a miest je uÏ v súãasnos-
ti separovan˘ zber ‰tyroch základn˘ch komo-
dít: papiera, plastov, skla a kovov˘ch obalov.
Prioritnou úlohou MÎP SR, ale aj komunál-
nej sféry na najbliωie obdobie, bude zabez-
peãenie prostriedkov na efektívny separova-
n˘ zber jednotliv˘ch zloÏiek komunálnych
odpadov.
Ak˘ je stav napríklad v budovaní kanali-
zácií a ãistiãiek odpadov˘ch vôd v regió-
noch a ão moÏno oãakávaÈ v tejto oblasti?
Sú potrebné investície do budovania verej-
n˘ch kanalizácií a ãistiarní odpadov˘ch vôd
z rozpoãtov miest a obcí a taktieÏ regionál-
nych vodárensk˘ch spoloãností na dorie‰enie
nevyhovujúcich sieti a ãistiarní odpadov˘ch
vôd.
Budú peniaze na budovanie vodovodov a
kanalizácií aj z Environmentálneho a
‰trukturálnych fondov EÚ?
O finanãné prostriedky vo forme nenávrat-
n˘ch finanãn˘ch príspevkov na podporu v˘-
stavby verejn˘ch vodovodov a kanalizácií je
moÏné sa uchádzaÈ v súãasnosti a taktieÏ v bu-
dúcnosti v rámci Operaãného programu Îi-
votné prostredie a z Environmentálneho fon-
du.
Je dobrá spolupráca medzi samosprávami
pri spoloãnom boji proti nelegálnemu ukla-
daniu odpadov?
Na rie‰enie problematiky nelegálnych sklá-
dok odpadov je moÏné nazeraÈ z dvoch hºa-
dísk – rie‰iÈ dôsledky neute‰enej situácie
sankãn˘mi opatreniami, resp. predchádzaÈ
vzniku „ãiernych“ skládok vhodn˘mi pre-
ventívnymi opatreniami. V prvom prípade
ide o pomerne komplikované rie‰enie a kom-
petencie samospráv sú urãené platn˘mi práv-
nymi predpismi. Treba tu v‰ak poznamenaÈ,
Ïe nie je v silách ‰tátu ani obcí postaviÈ poli-
cajta na kaÏdú lúku, ku kaÏdej priekope, ãi na
kaÏdé pole, na ktorom sa nedisciplinovan˘ ob-
ãan rozhodne „zlikvidovaÈ“ svoj odpad.
Myslím si, Ïe nás v‰etk˘ch ãaká pomerne
dlhá cesta v˘chovy a budovania si zodpoved-
ného vzÈahu k ná‰mu bezprostrednému oko-
liu. Urãitú v˘hodu v prev˘chove svojich ob-
68
S R
ãanov majú obce, kde správanie sa jednotliv-
cov nie je celkom anonymné.
Ako je prispôsobená legislatíva, dostatoã-
ne umoÏÀuje a podporuje obmedzovanie
neÏiaduceho skládkovania?
Ako som uÏ spomenul, SR je povinná pre-
vziaÈ novú rámcovú smernicu o odpade, kto-
rá zavádza záväznú hierarchiu odpadového
hospodárstva a vyÏaduje prijaÈ konkrétne
opatrenia na preferovanie opätovného pouÏí-
vania a materiálového a energetického zhod-
nocovania odpadov pred ich zne‰kodÀovaním
formou ukladania na skládky odpadov.
Nebolo by treba prehodnotiÈ rozsah a mie-
ru poplatkov a odvodov v oblasti Ïivotné-
ho prostredia?
Podºa ãl. 44 ods. 4 Ústavy SR „KaÏd˘ je
povinn˘ chrániÈ a zveºaìovaÈ Ïivotné prostre-
die.“ Táto zásada je v˘chodiskom pre uplat-
Àovanie princípu „ZneãisÈovateº platí“, ktor˘
je nosn˘m princípom pre legislatívu ochrany
ÎP v EÚ. V ochrane Ïivotného prostredia v
SR sa uplatÀujú viaceré ekonomické nástro-
je ustanovené ako zákonná povinnosÈ. âi tre-
ba prehodnotiÈ rozsah a mieru poplatkov a od-
vodov je témou odbornej diskusie s dotknu-
t˘mi stranami.
Aká je budúcnosÈ Recyklaãného fondu,
moÏno hovoriÈ o transparentnom a efektív-
nom zhodnocovaní a likvidácii odpadov?
Nemyslím si, Ïe je transparentné, a preto
je potrebná po anal˘ze ãinnosti RF prehodno-
tiÈ jeho fungovanie. Obsahuje to aj v progra-
mové vyhlásenie vlády, Ïe po anal˘ze sa so
samosprávou a odbornou verejnosÈou spracu-
je návrh na transparentné a efektívne zhodno-
covanie a likvidáciu odpadov.
Existujú aj ìal‰ie rie‰enia organizovania
trhu s odpadmi?
Predov‰etk˘m si musíme uvedomiÈ, Ïe v
prípade odpadov veºmi ãasto nejde o „odpad“
v pravom zmysle tohto slova. To, ão jedni ne-
potrebujú a povaÏujú to za „odpad“ predsta-
vuje pre druh˘ch cennú vstupnú surovinu pri
realizácii ich podnikateºsk˘ch zámerov. O
tom, ãi urãitá komodita bude „odpadom“ ale-
bo cennou surovinou rozhodujú predov‰et-
k˘m jej dostupnosÈ a náklady na jej získava-
nie. Aj obrovská hruda zlata na dne Marián-
skej priekopy je prakticky bezcenná, pretoÏe
náklady na jej vylovenie mnohonásobne pre-
vy‰ujú jej hodnotu. Preto aj otázka organizo-
vania trhu s odpadmi je predov‰etk˘m problé-
mom sústreìovania dostatoãného mnoÏstva
„odpadov“ – druhotn˘ch surovín na prístup-
n˘ch miestach, najlep‰ie v blízkosti relevant-
n˘ch spracovateºsk˘ch zariadení, zároveÀ je
to problém dostatku informácií o existencii ta-
k˘chto koncentrovan˘ch mnoÏstiev „odpa-
dov“ a v neposlednom rade je to aj otázka
ekonomickej efektívnosti zberu, triedenia a
zhromaÏìovania takto chápan˘ch „odpadov“.
A aj ekonomickí laici pochopia, Ïe tak˘to sys-
tém dokáÏe efektívne fungovaÈ iba v prípade,
ak dokáÏe aspoÀ pokryÈ svoje náklady a ne-
vyÏaduje dotaãné zásahy zvonka. A práve o
tak˘to ideálny prípad rovnováhy environ-
mentálneho a ekonomického myslenia sa aj
pri organizovaní nakladania s odpadmi mu-
síme usilovaÈ.
Prená‰ajú sa, podºa vás, skúsenosti z oko-
lit˘ch krajín aj do odpadového hospodár-
stva SR?
Slovenská republika ako ãlensk˘ ‰tát EÚ
nemôÏe ostaÈ izolovaná ani pri rie‰ení proble-
matiky nakladania s odpadmi.
Aj keì sa skládkovanie odpadov v zmys-
le právnych predpisov a koncepãn˘ch mate-
riálov odpadového hospodárstva povaÏuje
za posledn˘ ãlánok reÈazca nakladania s od-
padom – najlep‰ie by bolo, keby odpad vzni-
kal v ão najmen‰ej miere, a keì uÏ vznikne,
aby sa prednostne materiálovo alebo energe-
ticky zhodnocoval, na ão slúÏi aj separova-
n˘ zber – skládky odpadov stále zostávajú zá-
kladn˘m druhom zariadení na nakladanie s
odpadmi pre väã‰inu nevyuÏiteºného odpadu
na na‰om území. V blízkej budúcnosti by
mal v˘znam skládok odpadov klesaÈ, ão je aj
v súlade s koncepãn˘mi zámermi Európskej
únie.
Zavádzaním najlep‰ích dostupn˘ch techník
(BAT) sa bude totiÏ zniÏovaÈ produkcia prie-
myselného odpadu a veºké mnoÏstvo zne-
‰kodÀovaného komunálneho odpadu, ako
produktu konzumnej spoloãnosti, sa bude
zniÏovaÈ separovan˘m zberom a následn˘m
zhodnocovaním odpadu.
Î I V O T N É P R O S T R E D I E
Slovensko sa po prijatí novej legislatívy v odpadovom hospodárstve po roku 2001 veºk˘m krokom priblíÏilo k úrovni
nakladania s odpadom v ekologicky vyspel˘ch krajinách Európy.Z krajiny s nízkou a nepostaãujúcou technickou
a technologickou úrovÀou zhodnocovacieho – recyklaãného priemyslu sa vytvorili kapacity na spracovanie
a recykláciu jednotliv˘ch komodít na takej úrovni, Ïe sme niektoré ekologicky vyspelé krajiny Európy aj predbehli.
Nakladanie s pouÏit˘mi
batériami a akumulátormi
Medzi takéto komodity patria ojazdené auto-
mobily, ale aj batérie a akumulátory. Dnes je vy-
tvoren˘ systém zberu a zhodnotenia batérií a aku-
mulátorov tak, Ïe zabezpeãuje 100 % zberu a zhod-
notenia batérií a akumulátorov, ktoré sa ich pôvod-
covia rozhodnú odovzdaÈ do systému. V‰etk˘m
obciam, ale aj in˘m pôvodcom sa bezplatne zapo-
Ïiãiava kontajner a zabezpeãuje odvoz zozbiera-
n˘ch batérií a akumulátorov. KaÏd˘ pôvodca do-
stáva e‰te aj zaplatené za odovzdan˘ pouÏit˘ aku-
mulátor motivaãn˘ príspevok vo v˘‰ke od 0,22
eur do 0,56 eur za 1 kg podºa toho, aká je cena olo-
va na svetov˘ch burzách (za 20 kg akumulátor od
4,4 eur do 11,20 eur).
Novelou zákona v novembri 2009 sa roz‰írila po-
vinnosÈ zhodnocovania aj na pouÏité prenosné ba-
térie a akumulátory. Bol t˘m zaveden˘ nov˘ súbor
právnych noriem, ako nakladaÈ s t˘mto druhom
odpadu, za ak˘ch podmienok a nové povinnosti pre
dovozcov, predajcov, zberateºov a zhodnocovateºov.
Ako si plnia jednotlivé subjekty svoje povinnos-
ti zo zákona? Je to veºmi rozdielne. Z viac ako 400
dovozcov len niekoºko desiatok si plní zo zákona
im urãené povinnosti. Základnou povinnosÈou je,
Ïe ten, ão dovezie na trh tovar, mal by obãanmi za-
platen˘ poplatok za recykláciu odviesÈ vo forme
platby za zber, dopravu a zhodnotenie subjektom,
ktoré túto recykláciu vykonávajú. Smernica EÚ e‰te
ukladá, Ïe by mali byÈ z poplatku hradené v‰etky
informaãné kampane o zbere a recyklácii. Aj keì
zákon obsahuje sankcie za poru‰ovanie zákona,
kontrola a vymoÏiteºnosÈ práva je bezzubá, ne-
funkãná.
Systém zberu, dopravy a zhodnotenia aj prenos-
n˘ch batérií a akumulátorov je pripraven˘ a uÏ aj
rozbehnut˘. Od zaãiatku nplatnosti zákona (1. 11.
2009) oprávnené spoloãnosti uÏ aj zozbierali viac
ako 180 ton prenosn˘ch batérií. Autorizovaná spo-
loãnosÈ zhodnotila od prijatia novely zákona viac
ako 150 ton prenosn˘ch batérií a akumulátorov. Dá
sa teda kon‰tatovaÈ, Ïe Slovenská republika je v ko-
modite batérií a akumulátorov technicky priprave-
ná plniÈ si úlohy ochrany Ïivotného prostredia. Je
len na t˘ch, ão prenosné batérie a akumulátory do-
váÏajú alebo tretie osoby konajúce v ich mene (v
zmysle zákona Recyklaãn˘ fond), aby si zákonom
stanovenú povinnosÈ prefinancovania nakladania s
pouÏit˘mi batériami plnili voãi t˘m, ktorí vykoná-
vajú zhodnotenie. Dnes má kaÏd˘ pôvodca odpa-
dov t˘chto komodít vytvorené technické, organizaã-
né aj ekonomické podmienky, aby mohol svoj od-
pad odovzdaÈ do regulovaného a ekologicky prija-
teºného systému chrániaceho Ïivotné prostredie.
Na Slovensku boli za pomoci Recyklaãného
fondu síce vybudované recyklaãné kapacity, ale v
komodite batérie a akumulátory hlavne bez jeho po-
moci. Spracovanie batérií a akumulátorov z Recy-
klaãného fondu nebolo podporené. V komodite
po prijatí novely zákona o odpadoch
prenosn˘ch batérií boli podporené projekty, ktoré
dosahujú niωiu technickú a ekonomickú efektív-
nosÈ a projekty s vy‰‰ou úrovÀou zberu a zhodno-
tenia a celospoloãenského prínosu podporené ne-
boli. Niekedy sa stáva, Ïe dotáciu dostávajú sub-
jekty, ktoré ani nespæÀajú podmienky urãené zo zá-
kona o odpadoch pre udelenie dotácie.
Cieº, ktor˘ si dali tvorcovia zákona ã. 223/2001,
bolo vybudovaÈ potrebné kapacity pre zhodnotenie
a v ìal‰ej etape financovanie prevádzkov˘ch nákla-
dov spojen˘ch so zberom a zhodnotením odpadov.
Táto zásada sa dnes neuplatÀuje. Budujú sa dubi-
ózne nepotrebné technológie a potom ch˘bajú fi-
nancie na konkrétny v˘kon zhodnocovania a zbe-
ru odpadov. Recyklaãn˘ fond nebol vytvoren˘ ako
podnikateºsk˘ subjekt. Bol vytvoren˘ ako úãelov˘
fond, v ktorom sa majú len sústreìovaÈ peÀaÏné pro-
striedky na podporu zberu, zhodnotenia a spraco-
vania. Získané finanãné prostriedky okrem 3% ur-
ãen˘ch na správu má byÈ v plnom rozsahu pouÏi-
t˘ch na priebeÏné vyfinancovanie nakladania s od-
padmi.
My‰lienka vytvorenia Recyklaãného fondu je je-
dineãná, len vìaka tejto my‰lienke máme dnes v
podstate vybudovan˘ recyklaãn˘ priemysel. Recy-
klaãn˘ fond preto netreba ru‰iÈ, len je potrebné
zmeniÈ prístup niektor˘ch jednotlivcov, ktorí si po-
m˘lili úlohu Recyklaãného fondu. Recyklaãn˘
fond nie je s.r.o. ani akciová spoloãnosÈ. Keì sa
bude postupovaÈ podºa platného zákona, nebude dô-
vod drÏaÈ finanãné prostriedky na úloÏkách v ko-
merãn˘ch bankách a t˘m obmedzovaÈ financova-
nie nakladania s odpadmi v Slovenskej republike.
Je preto nutné zaviesÈ dôslednej‰iu kontrolu nad
hospodárením a celkovou ãinnosÈou v Recyklaã-
nom fonde. NedovoliÈ, aby e‰te aj vnútorná kontro-
la orgánov zo zákona ustanoven˘ch bola svojvôºou
jednotlivcov obmedzovaná.
Precedensom je od roku 2005 vytvorenie kolek-
tívnych organizácií a systémov. Hlavne prijatie li-
mitov zhodnotenia. Dovozcovia a v˘robcovia, kto-
rí tieto kolektívne systémy vytvorili prehlasujú, Ïe
splnením Európskou úniou stanoven˘ch minimál-
nych limitov zhodnotenia povaÏujú prefinancova-
nie tejto ãasti vzniknutého odpadu za splnenie cie-
ºa zhodnocovania. Nezaujíma ich, kto prefinancu-
je zhodnotenie ostatn˘ch 70 % odpadu, hoci oni od
kupujúcich obãanov vyzbierali peniaze za 100 %
na trhu realizovaného tovaru.
Tu by bolo správne zistiÈ, kam idú ostatné penia-
ze od obãanov, ktoré títo zaplatili za zhodnotenie
v cene tovaru. Kolektívne systémy nemajú stano-
vené Ïiadne limity a povinnosti pouÏitia pre vyzbie-
rané finanãné prostriedky od obãanov (ktoré môÏu
pouÏiÈ napr. na svoju správu), ale dokonca ani to,
na aké ciele ich majú pouÏiÈ. Nie je zabezpeãená
Ïiadna kontrola od t˘ch, ão platia, ani t˘ch, ão
zhodnocujú odpady. E‰te aj vo svojich stanovách
majú kolektívne organizácie zapísané, Ïe ãlenmi
správnych orgánov môÏu byÈ len dovozcovia ale-
bo v˘robcovia. Vôbec nere‰pektujú odporúãania
Európskej únie, Ïe do procesu Ïivotného cyklu to-
varov majú byÈ zainteresované hlavne subjekty,
ktoré sa priamo podieºajú na zhodnocovaní a recy-
klácii odpadov, ktoré sa z tovarov ãasom stávajú.
Také ponímanie kolektívnych systémov ako sa
poníma v Slovenskej republike nie je tá najspráv-
nej‰ia cesta. Dôkazom toho bola aj situácia v od-
padovom hospodárstve v obciach koncom roku
2009 a stále vytváranie ãiernych skládok. Kolek-
tívne systémy nie sú Ïiadni recyklátori. Recyklaã-
n˘ priemysel, vybudovan˘ za pomoci Recyklaãné-
ho fondu alebo podnikateºsk˘mi subjektmi je ten,
ktor˘ zabezpeãuje zhodnocovanie alebo zne‰kod-
Àovanie odpadov. Recyklaãn˘ fond aj kolektívne
organizácie sú povinné len prefinancovávaÈ nakla-
dania s odpadmi z finanãn˘ch prostriedkov vybra-
n˘ch od obãanov.
Recyklaãn˘ fond má zákonom o odpadoch sta-
novené, na aké úãely môÏu byÈ prostriedky pouÏi-
té a presne 3% môÏe pouÏiÈ na svoju správu. Ko-
lektívne systémy nemajú schválené Ïiadne pravid-
lá, hoci nakladajú s finanãn˘mi prostriedkami nás,
obãanov.
VáÏnym nedostatkom na‰ej legislatívy je, Ïe ne-
dostatoãne jasne definuje niektoré základné po-
jmy. Nedostatoãne je zdôraznená zásada ZneãisÈo-
vateº platí. Dovozcovia alebo v˘robcovia nespráv-
ne prehlasujú, Ïe oni platia a snaÏia sa konkrétne-
ho platcu – kupujúceho vylúãiÈ. V˘robca si do ceny
zapoãítava vÏdy aj náklady za zhodnotenie a kupu-
júci ju platí. V˘robca je len v˘beraã poplatku za
zhodnotenie a má povinnosÈ touto finanãnou ãiast-
kou prefinancovaÈ cel˘ proces nakladania s odpa-
dom a náklady na verejné informaãné kampane o
zbere, spracovaní a recyklácii odpadov. Európska
únia kladie dôraz medzi subjektami zainteresova-
n˘mi na Ïivotnom cykle tovarov na v˘robcov a v
cykle, keì sa stanú odpadom hlavne na subjekty,
ktoré sa priamo podieºajú na ich spracovaní a recy-
klácii. U nás akoby tieto zásady Európskej únie ne-
platili. Väã‰ina dovozcov prenosn˘ch batérií a aku-
mulátorov má záujem len predaÈ svoj tovar, ale
kto, a hlavne za ão, má spracovaÈ odpad, ktor˘m sa
ich tovar ãasom stáva, uÏ ich nezaujíma. Je to tre-
stuhodné správanie sa voãi Ïivotnému prostrediu.
Dr. Ján KAMENICK¯
prezident REBAT
neziskového zdruÏenia podnikateºov,
zabezpeãujucich zber, dopravu a recykláciu
opotrebovan˘ch batérii a akumulátorov,
obsahujucich niektoré nebezpeãné látky,
a dovozcov batérii a akumulátorov
69
S L O V E N S K O - M A ë A R S K Á
Spolupráca spoloãností HRIADEª, s. r. o., (SR) a AXIÁL, Kft. (MR) je uÏ mnohoroãná. Obe spoloãnosti
môÏu ísÈ príkladom v rozvíjaní slovensko-maìarsk˘ch podnikateºsk˘ch vzÈahov. âo sa v tomto smere
e‰te vylep‰ilo od posledného „dvojrozhovoru“ v Parlamentnom kuriéri v auguste minulého roka, na to
sme sa sp˘tali Dipl. Ing. Zoltána SZIKSZAIHO, generálneho riaditeºa spoloãnosti HRIADEª, s. r. o.,
a Dipl. Ing. Zsolta HARSÁNYIHO, generálneho riaditeºa spoloãnosti AXIÁL, Kft.
Pokraãujeme v obojstranne
úspe‰nej spolupráci
Dipl. Ing. Zoltán Szikszai
Aké boli v˘sledky oboch spoloãností za minu-
l˘ rok? Podpísala sa na va‰ich hospodár-
skych v˘sledkoch kríza viac, ako ste ãakali?
Ako to vychádza v porovnaní oboch krajín:
Slovenska a Maìarska?
Szikszai: V histórii na‰ej spoloãnosti dopo-
siaº najúspe‰nej‰ím bol rok 2008. Minul˘ rok bol
priemern˘ a súãasn˘, podºa doteraj‰ích v˘sled-
kov, bude pribliÏne na úrovni vlaÀaj‰ieho. I na-
priek enormnej nepriazni poãasia sa v sektore
poºnohospodárstva Ïivot nezastavil. Síce pri in-
vestovaní sú na‰i partneri opatrnej‰í, viac zva-
Ïujú a hlavne sa rozhodujú pre efektívnej‰ie
technológie, ktoré v na‰om ‰irokom portfóliu aj
nájdu. Na druhej strane je aj to pravdou, Ïe na
trhu sa tento rok objavilo viac pouÏitej poºno-
hospodárskej techniky a tu sme nápomocní do-
dávkami náhradn˘ch dielov a servisu.
Harsányi: V histórii AXIÁLu bol minul˘
rok naozaj v˘nimoãn˘. Dosiahli sme na‰e do-
teraz najvy‰‰ie ãisté trÏby 57,2 mld Ft. Bolo to
aj vìaka nenávratn˘m dotáciám na kúpu poºno-
hospodárskej techniky vo v˘‰ke 25 %, ktoré ma-
ìarskí farmári ãerpali od zaãiatku leta aÏ do je-
sene. V tomto roku sme bez dotácií a aj kvôli ne-
priazni poãasia sa dá oãakávaÈ iba ‰tvrtinov˘ cel-
kov˘ predaj poºnohospodárskej techniky opro-
ti minulému roku.
PoÏiadavky po servisn˘ch sluÏbách a dodáv-
kach náhradn˘ch dielov permanentne trvajú, aj
z dôvodu väã‰ieho opotrebenia strojov v tohto-
roãnom v˘nimoãne zlom poãasí. A v porovna-
ní oboch krajín? K˘m v Maìarsku nákup novej
poºnohospodárskej techniky vo veºkej miere
ovplyÀujú poskytované resp. neposkytované fi-
70
S P O L U P R Á C A
Dipl. Ing. Zsolt Harsányi
nanãné podpory, na Slovensku badaÈ v˘kyvy v
investovaní v oveºa men‰ej miere, pretoÏe tu nie
sú priame dotácie na túto oblasÈ.
Aj Slovensko tento rok mimoriadne suÏova-
li povodne. Premietlo sa to nejak˘m spôso-
bom do va‰ej obchodnej stratégie?
Szikszai: Podºa zverejnen˘ch informácií veº-
ké povodne na Slovensku zaplavili takmer 300-
tisíc hektárov poºnohospodárskej pôdy, v˘raz-
ne ovplyvnili a zniãili úrodu v‰etk˘ch druhov
plodín, hlavne na v˘chodnom Slovensku, ale ne-
‰etrili ani stred a západ. Finanãn˘ tok v sekto-
re sa zabrzdil a boli sme nútení hºadaÈ aj nové
cesty v spolupráci s partnermi. Sme e‰te viac
otvorení individuálnym rie‰eniam, pristupujeme
k partnerom podºa ich aktuálnych moÏností.
T˘ka sa to napr. veºk˘ch investícií, kde sa pre-
dæÏili obdobia úverov ãi lízingov. Forma a v˘-
‰ky splátok sú tieÏ ‰ité na mieru, a tu na‰a spo-
loãnosÈ vstupuje do rokovania s lízingov˘mi a
úverov˘mi spoloãnosÈami v záujme získania ão
najv˘hodnej‰ích podmienok pre svojich partne-
rov. Situácia na trhu nás priviedla aj k roz‰íre-
niu sortimentu strojov a ponúkan˘ch sluÏieb.
„Cesta k maximálnej efektivite vedie cez Wa-
denbrunn.“ Pod t˘mto mottom poz˘vala svo-
jich zákazníkov spoloãnosÈ Fendt a Saaten-
Union na 2. septembra 2010 na Veºk˘ deÀ
poºa do Hofgut Wadenbrunnu pri Würzbur-
gu v Spolkovej republike Nemecko. Zúãast-
nila sa aj spoloãnosÈ HRIADEª. Ako akcia
prebiehala a s ak˘mi novinkami ste sa na
nej stretli?
Szikszai: Veºk˘ deÀ poºa Fendt je uÏ tradiã-
né podujatie, jedno z najväã‰ích v Európe. Víta
kaÏdé dva roky 50-tisícovú odbornú verejnosÈ
nielen z celého Nemecka, ale zo v‰etk˘ch kra-
jín sveta. Na v˘nimoãnej prehliadke sa pri prá-
ci predstavilo viac neÏ 100 kusov traktorov a
zberacej techniky Fendt s v˘konmi od 100 do
650 koní, spoloãne s ìal‰ími 130 kusmi pracov-
ného náradia.
Najväã‰ou novinkou v traktoroch bola nová
900 séria prezentovaná modelom FENDT 939
Vario SCR s 390 konsk˘mi silami. Je to momen-
tálne najsilnej‰í klasick˘ kolesov˘ traktor na
svete. Okrem sily je stroj vybaven˘ s nespoãet-
n˘mi inováciami uºahãujúcimi prácu a hospo-
dárenie farmárov.
Fendt predstavil aj svoj nov˘ sortiment, sa-
mochodnú rezaãku kukurice Fendt Katana 65s
motorom MTU o v˘kone 650 PS, a nech˘bal ani
zadn˘ nakladaã FENDT CARGO R, ãi hybrid-
n˘ kombajn FENDT Hybrid 9470 X. O v‰etk˘ch
t˘chto novinkách priná‰ame odborné ãlánky v
médiách a tieÏ sa môÏete o nich doãítaÈ na na-
‰ej internetovej stránke.
Ak˘mi novinkami ste tento rok oslovili – a
e‰te oslovíte – slovensk˘ch a maìarsk˘ch far-
márov?
Szikszai: V‰etky novinky, ktoré na‰i dodáva-
telia uvedú, sa snaÏíme dostaÈ na Slovensko v ão
moÏno najkrat‰om ãase. Uvedomujeme si, Ïe
kaÏdá inovácia je v záujme lep‰ieho hospodáre-
nia, a tu sa poãíta kaÏd˘ deÀ. Teda ãím skôr za-
ãneme, o to väã‰í osoh môÏeme farmárom spro-
stredkovaÈ. Samozrejme, pri uvádzaní a distribú-
cii skúmame potreby trhu a moÏnosti umiestne-
nia daného produktu. Noviniek tento rok bolo na-
ozaj veºa od elektronizácie cez sprísnené emis-
né normy strojov aÏ po zvy‰ovanie ich v˘konov.
Harsányi: Na trh uvádzame veºa noviniek –
v prvom rade je to inovácia motorov poºnohos-
podárskych strojov v súlade s pripravovanou no-
vou emisnou normou 3b (TieR IV interim). Vy-
Ïaduje to rekon‰trukciu strojov a súãasne zave-
denie nov˘ch rie‰ení. Dá sa oãakávaÈ, Ïe pre
nové stroje budú nároãnej‰ie servisné sluÏby, a
tak aj na predajcov poºnohospodárskych strojov
budú kladené vy‰‰ie poÏiadavky ão sa t˘ka ná-
hradn˘ch dielov.
S L O V E N S K O - M A ë A R S K Á
Spoloãné úspechy
sú väã‰ie ako na‰e problémy
Slovenská republika a Maìarská republika sú viacstranní spojenci; ako ãlenské krajiny NATO, Rady
Európy, OBSE, Vy‰ehradskej skupiny a Európskej únie – to v‰etko sú príleÏitosti na osvojenie si zlat˘ch
pravidiel spolupráce a priateºského spolunaÏívania. Obãasné vyostrené situácie poãas ostatn˘ch 20 rokov
v‰ak podstatne zamestnávajú diplomaciu oboch krajín. Rozhovor s mimoriadnym a splnomocnen˘m
veºvyslancom Maìarskej republiky v SR Antalom HEIZEROM pripravila Izabela Nagyová.
V marci tohto roku uplynulo 15 rokov od
podpísania základnej zmluvy medzi Ma-
ìarskom a Slovenskom. Ako ste spokojn˘
s vyuÏívaním jej mechanizmov pri vzá-
jomnej spolupráci a pri rie‰ení citliv˘ch
otázok?
Podºa môjho názoru skúsenosti uplynu-
S P O L U P R Á C A
l˘ch 15 rokov dokazujú, Ïe základná zmluva
a mechanizmy napomáhajúce k jej naplneniu,
ãiÏe medzivládne zmie‰ané komisie splnili a
plnia svoju úlohu. Spory medzi nami vznika-
jú práve vtedy, keì na rie‰enie problémo-
v˘ch otázok tieto mechanizmy nevyuÏíva-
me. Ministri zahraniãn˘ch vecí na stretnutiach
kaÏdoroãne vyhodnocujú ãinnosÈ t˘chto ko-
misií. Faktom zostáva, Ïe v uplynulom roku
zmie‰ané komisie pracovali rôznou intenzi-
tou a v˘sledkami. Práve preto sme spoloãne
iniciovali na stretnutiach na najvy‰‰ej úrov-
ni – naposledy 20. júla na rokovaniach pred-
sedov vlád Viktora Orbána a Ivety Radiãovej
– aktivizáciu ãinnosti systému zmie‰an˘ch
komisií, a obnovenie práce menej aktívnych
zmie‰an˘ch komisií. Viktor Orbán a Iveta
Radiãová sa zhodli aj na tom, Ïe sporné otáz-
ky treba prerokovaÈ predov‰etk˘m na odbor-
nej úrovni, v t˘chto zmie‰an˘ch komisiách,
e‰te predt˘m, neÏ sa dostanú na politickú
úroveÀ.
Vo v‰eobecnosti o zmie‰an˘ch komisiách
môÏem povedaÈ, Ïe sme ich zaloÏili e‰te pred
vstupom do EÚ. Do roku 2004 teda mecha-
nizmus zmie‰an˘ch komisií slúÏil v prvom
rade integraãn˘m cieºom. Po vstupe do EÚ
niektoré zmie‰ané komisie nenachádzali v
nov˘ch podmienkach svoje uplatnenie a ich
ãinnosÈ vyhasla. Iné v˘bory, naopak, úspe‰-
ne pôsobili naìalej, odzrkadºujúc tak skutoã-
nosÈ, Ïe v danej odbornej oblasti spolupráca
medzi jednotliv˘mi rezortmi bola na veºmi
vysokej úrovni. Mimoriadne aktívne, úspe‰-
ne a príkladne pracovala napríklad v poradí
posledná zaloÏená zmie‰aná komisia, ktorá sa
zaoberá cezhraniãnou spoluprácou orgánov
územn˘ch celkov a miestnych samospráv.
Podobná úspe‰nosÈ charakterizuje aj prácu
zmie‰anej komisie pre vojenské a iné bezpeã-
nostno-politické otázky. Aktívna bola v mi-
nulom roku aj komisia pre záleÏitosti men‰ín.
Ako je známe, na jej pôde rokovali obe kra-
jiny o situácii, ktorá vznikla na základe no-
velizácie slovenského zákona o ‰tátnom ja-
zyku.
Úlohy, ktor˘mi sa systém zmie‰an˘ch ko-
misií zaoberá, sú teda rôznorodé. Na jednej
strane majú slúÏiÈ prehæbeniu spolupráce me-
dzi oboma krajinami, vyuÏívaniu v˘sledkov
ich práce majú byÈ nástrojom kooperácie. Na
druhej strane, v prípade sporn˘ch otázok, ich
majú udrÏaÈ na odbornej úrovni, majú zabrá-
niÈ, aby sa problémy bez snahy navrhnúÈ rie-
‰enia dostali z tohto rámca a opäÈ zapríãinili
politické napätie medzi na‰imi krajinami.
Podºa podpredsedu vlády SR pre ºudské
práva a men‰iny Rudolfa Chmela, b˘valé-
ho veºvyslanca SR v Maìarsku, sloboda a
demokracia slovensko-maìarsk˘m vzÈa-
hom na oboch stranách Dunaja, zdá sa,
71
S L O V E N S K O - M A ë A R S K Á
e‰te stále nesvedãí. Dejiny slovensko-ma-
ìarsk˘ch vzÈahov za posledn˘ch dvadsaÈ
rokov sú skôr prehliadkou neúspechov tak
na strane slovenskej, ako aj maìarskej po-
litiky, vnútornej i zahraniãnej. Ak sa po-
zrieme na súãasnú situáciu, ão nás okrem
histórie spája a ão by stálo za podporu? Je
moÏné jednoznaãne povedaÈ, ão, ãi kto
môÏe za zhor‰enie slovensko-maìarsk˘ch
vzÈahov?
Vôbec nesúhlasím s hodnotením, ktoré
otázka obsahuje a naznaãuje neúspech. Reál-
na situácia je oveºa komplikovanej‰ia, preto-
Ïe náznaky úspe‰nej spolupráce, ako aj pro-
blémy pribliÏujúce sa ku konfliktu sú prí-
tomné paralelne. Viaceré oblastí obojstrannej
spolupráce by sa dali nazvaÈ aj príbehmi úspe-
chu. Pri pohºade na obrat v˘meny tovarov by
sme mohli povedaÈ, Ïe v rokoch predchádza-
júcich finanãno-ekonomickej kríze mala táto
oblasÈ dynamick˘ 20 – 30-percentn˘ roãn˘
rast. MôÏeme to povedaÈ aj tak, Ïe subjekty
z obchodnej a trhovej sféry na‰li správnu
cestu a ukázali aktérom politického Ïivota prí-
klad na spoluprácu. ëalej by som mohol spo-
menúÈ regionálnu a cezhraniãnú spoluprácu,
ktorá sa tieÏ vo v˘znamnej miere vyvíjala a
posilnila vzÈahy ºudí Ïijúcich na oboch stra-
nách hraníc. Fungujú euroregióny a od roku
2008 aj Európske zoskupenie územnej spo-
lupráce – EGTC.
Maìarsko a Slovensko naformulovali v
podstate podobné záujmy v rámci NATO ale-
bo EÚ, taktieÏ spolupráca v rámci V4 je
úspe‰ná.
Z rôznych oblastí spolupráce som vybral
len zopár, aby som poukázal na to, Ïe v po-
ãetn˘ch konkrétnych záleÏitostiach prebie-
ha skutoãne úãinná a úspe‰ná spolupráca me-
dzi na‰imi krajinami. Tieto úspechy v‰ak ãas-
to zatieÀujú problémy, ktoré sú dodnes me-
dzi nami nevyrie‰ené, prípadne, v ktor˘ch
zastávame zásadne odli‰né názory. Napríklad,
pri posudzovaní spoloãnej historickej minu-
losti sme sa e‰te nedopracovali k spoloãnému
pohºadu. Je prirodzené, Ïe na‰e prístupy sú
odli‰né, av‰ak história je exaktná veda, pra-
cuje s faktami. Nie je práve naj‰Èastnej‰ie, ak
politici diktujú historikom na základe aktuál-
nych politick˘ch záujmov v˘sledky, ku kto-
r˘m majú dospieÈ. K zblíÏeniu smeruje na-
príklad aj akceptovanie, Ïe dejiny Uhorské-
ho kráºovstva sú aj dejinami národov, ktoré
boli jeho súãasÈou. Na lep‰ie spoznanie vzá-
jomn˘ch postojov by poslúÏila aj spoloãná
publikácia o slovensko-maìarsk˘ch dejinách,
ktorej príprava je v procese. Bene‰ove dekré-
ty a vysÈahovanie obyvateºstva doteraz pôso-
bia bolestivo, a namiesto ich lieãenia sa pred
niekoºk˘mi rokmi potvrdili. Máme zásadne
odli‰né názory a ciele v oblasti men‰inov˘ch
práv. Maìarsk˘ úmysel na zachovanie iden-
tity a miestami hrub‰ie, miestami miernej‰ie,
latentnej‰ie prejavujúce sa asimilaãné snahy
znamenajú konfliktné body. Dovoºte mi, aby
som sa odvolal na minuloroãné odporúãania
Knuta Vollebaeka na zmeny v slovenskom zá-
kone o ‰tátnom jazyku: na znovunastolenie
rovnováhy medzi legitímnou ochranou ‰tát-
neho jazyka a legitímnou ochranou pouÏíva-
nia men‰inového jazyka by Slovensko malo
modifikovaÈ zákon o pouÏívaní jazykov ná-
rodnostn˘ch men‰ín. ëalej by sa mal vytvo-
riÈ zákon o národnostn˘ch men‰inách a finan-
72
S P O L U P R Á C A
covaní kultúr národnostn˘ch men‰ín. Ktoré zo
spomínan˘ch odporúãaní sa doteraz usku-
toãnili? Z maìarského uhla pohºadu obdobie
rokov 2006 – 2010 bolo na slovenskej stra-
ne jednoznaãne obdobím zúÏenia men‰ino-
v˘ch práv, ão poznaãilo aj kvalitu obojstran-
n˘ch vzÈahov. K tomuto sa pridruÏilo aj to, Ïe
predchádzajúce slovenské politické vedenie
vyhodnotilo a nakladalo s niektor˘mi krok-
mi Maìarska ako s ohrozením národnej bez-
peãnosti, ão taktieÏ prispelo k zhor‰eniu vzÈa-
hov. A aby som sa nevyhol otázke t˘kajúcej
sa zodpovednosti: pristupujem k tejto proble-
matike trochu inak. Je jasné, Ïe sa záujmy kra-
jín v danej oblasti neprelínajú, ale protichod-
né záujmy do seba naráÏajú. Podstatné je,
ako vieme narábaÈ s problémami. Maìarsko
muselo v predchádzajúcich niekoºk˘ch ro-
koch bojovaÈ s váÏnymi finanãn˘mi a ekono-
mick˘mi v˘zvami a prijaÈ bolestivé rozhod-
nutia na zmiernenie úãinkov krízy. Vôbec ne-
potrebovalo, aby sa dostalo do konfliktu s ho-
ciktorou susednou krajinou. Naopak, malo zá-
ujem na tom, aby sa susedské vzÈahy vyvíja-
li dobre. Tento strategick˘ cieº sa nám poda-
rilo dosiahnuÈ pri v‰etk˘ch susedn˘ch kraji-
nách, s v˘nimkou Slovenska. Dovoºte mi,
aby som sa odvolal na spoloãné zasadnutia
vlád, ktoré sa s viacer˘mi susedn˘mi krajina-
mi stali zvykom, a ktoré priniesli váÏne im-
pulzy na v‰estrann˘ rozvoj obojstrann˘ch
vzÈahov. Spoloãné zasadnutia vlád sa uskutoã-
nili v predchádzajúcich niekoºk˘ch rokoch s
Rakúskom, Rumunskom, Chorvátskom a Slo-
vinskom. Snáì príde ãas, keì aj slovenská a
maìarská vláda budú maÈ spoloãné zasadnu-
tie.
Aké sú va‰e oãakávania v spojitosti so sú-
ãasnou vládou SR?
Ako veºvyslanec Maìarskej republiky som
skôr pozorovateºom tunaj‰ích udalostí. Oãa-
kávania smerom k teraj‰ej vláde môÏu nafor-
mulovaÈ skôr Maìari Ïijúci na Slovensku.
Politická reprezentácia Maìarov Ïijúcich na
Slovensku, ako aj obãianske a profesijné zo-
skupenia dobre artikulujú tieto oãakávania.
Dobr˘m príkladom sú problémy spomenuté
predsedom Zväzu maìarsk˘ch pedagógov na
Slovensku 28. augusta na celo‰tátnom otvo-
rení ‰kolského roka ‰kôl s vyuãovacím jazy-
kom maìarsk˘m, ktoré by sa dali zhrnúÈ tak,
Ïe zákony za posledné ‰tyri roky nepriazni-
vo zasiahli ‰koly s vyuãovacím jazykom ma-
ìarsk˘m na Slovensku. Svoje oãakávania
sformulovali smerom k stredopravej vláde.
Veríme, Ïe ich vláda vypoãuje, a taktieÏ, Ïe
rezort ‰kolstva bude maÈ k nim väã‰iu empa-
tiu, neÏ predt˘m.
âo sa t˘ka obojstrann˘ch vzÈahov, dúfame,
Ïe nastúpením novej slovenskej vlády sa zme-
ní nielen ‰t˘l komunikácie, ale Ïe sa primár-
ne v rámci obojstranného dialógu dostaneme
bliωie k rie‰eniu reálne jestvujúcich problé-
mov.
V rámci koaliãn˘ch rokovaní, ktoré nasle-
dovali po slovensk˘ch parlamentn˘ch voº-
bách, a pri zostavovaní programového vyhlá-
senia sa do agendy dostali viaceré body, kto-
ré ãakajú na rie‰enie a realizáciu. Napríklad,
novelizácia zákona o ‰tátnom jazyku SR ale-
bo stiahnutie novelizácie zákona o ‰tátnom
obãianstve, ktorá trestá slovensk˘ch obãa-
nov. Do tejto oblasti patrí aj vytvorenie záko-
na o financovaní kultúry národnostn˘ch men-
‰ín. Podrobnosti e‰te nepoznáme, nevieme,
aké sú úpravy z obsahovej stránky, akú budú
maÈ hæbku, ako ani kedy sa dostanú na rad. V
prípade zákona o ‰tátnom jazyku SR – s dô-
razom na to, Ïe konkrétne rie‰enie je vecou
slovenskej strany – za smerodajné povaÏuje-
me odporúãania vysokého komisára OBSE
pre národnostné men‰iny. Ukazuje sa, Ïe po-
staviÈ sankcie mimo platnosÈ zákona, alebo
ich celkom zru‰iÈ, nebude dostaãujúce.
Veríme, Ïe slovenská strana bude vo v‰et-
k˘ch sporn˘ch otázkach pristupovaÈ k t˘mto
témam na základe zásad formulovan˘ch 20.
júla poãas stretnutia premiérov a bude ich
viesÈ snaha o zlep‰enie vzÈahov.
ªudí oboch krajín znepokojujú zlé me-
dzietnické vzÈahy. Ale oveºa viac ich zaují-
majú iné – napríklad ekonomické a so-
ciálne podmienky. Maìarsko ãaká v˘raz-
né uÈahovanie opaskov a Slovensko zápa-
sí s vysokou mierou nezamestnanosti. Do
akej miery ovplyvnila globálna ekonomic-
ká a finanãná kríza ìal‰í záujem maìar-
sk˘ch investorov o Slovensko?
Energetická, finanãná a ekonomická kríza
minul˘ch rokov mala váÏny vplyv na nበre-
gión. Potvrdilo sa, Ïe krajiny regiónu sa môÏu
spoºahnúÈ v prvom rade jedna na druhú. B˘-
valá slovenská vláda to nebola ochotná pri-
znaÈ, dokonca komunikovala v tom zmysle,
Ïe slovensk˘ ekonomick˘ a finanãn˘ systém
je v porovnaní s neistou situáciou ostatn˘ch
krajín regiónu najstabilnej‰í, a je na tom lep-
‰ie ako ostatné krajiny. Nová vláda zistila, Ïe
aj slovenská ekonomika je zraniteºná. Okrem
iného práve toto zistenie viedlo k tomu, Ïe 20.
júla na stretnutí Viktora Orbána a Ivety Ra-
diãovej premiéri rozhodli, Ïe do slovensko-
maìarskej spolupráce sa zapoja nové oblas-
ti, ako napríklad rozvoj severojuÏnej infra-
‰truktúry, cezhraniãná spolupráca a zdynami-
zovanie hospodárskej politiky.
Z hºadiska hospodárskej spolupráce Ma-
ìarsko stále patrí medzi piatich najdôleÏitej-
‰ích hospodárskych partnerov Slovenska. Na
základe slovensk˘ch údajov sa v roku 2009
vo vzájomnej obchodnej v˘mene Maìarsko
dostalo na ‰tvrté miesto. Predbehlo Rakúsko,
Taliansko a Poºsko. Z hºadiska slovenského
importu je Maìarsko po Nemecku a âeskej
republike na treÈom mieste a v exporte je
piatym najdôleÏitej‰ím partnerom Sloven-
ska.
S poºutovaním v‰ak musím kon‰tatovaÈ, Ïe
v porovnaní s predchádzajúcimi obdobiami,
v minul˘ch rokoch bol po prv˘krát citeºn˘
vplyv politick˘ch vzÈahov na poli hospodár-
skej spolupráce, ão sa v hospodárskej diplo-
macii prejavilo zdrÏanliv˘m správaním a v
obchodnej sfére prevládlo vyãkávanie spôso-
bené neistotou. Táto tendencia pokraãovala a
v prvom ‰tvrÈroku 2010 sa posilnila. Verím
v‰ak, Ïe vôºa predsedov vlád sa presadí a aj
v tejto oblasti nastane znaãné zlep‰enie.
âo sa t˘ka kapitálov˘ch vzÈahov, vo v‰eo-
becnosti platí, Ïe prílev prevádzkového kapi-
tálu od roku 2007 na Slovensko postupne
klesal a v roku 2009 v porovnaní s HDP do-
siahol len 1,18 percenta. A znaãne vzrástol od-
lev prevádzkového kapitálu.
V slovensko-maìarsk˘ch hospodárskych
vzÈahoch sú kapitálové vzÈahy urãujúce, a na
S L O V E N S K O - M A ë A R S K Á
rozdiel od väã‰iny vzÈahov v regióne, sú
dvojstranné. Maìarsk˘ kapitálov˘ export je
v‰ak rádovo vy‰‰í neÏ slovensk˘. Pre posil-
nené malé a stredné podniky na maìarskom
trhu je Slovensko od roku 2000 primárnym
cieºom, a sem smerujúce investície sú uÏ
roky medzi najvy‰‰ími. Vy‰e 20 percent ma-
ìarského kapitálového exportu smeruje na
Slovensko, celková hodnota sú tri miliardy
eur. Maìarsko sa stalo piatym najväã‰ím part-
nerom Slovenska. Aj keì najväã‰iu ãasÈ t˘-
chto investícií tvoria veºké podniky, záujem
mikro, mal˘ch a stredn˘ch podnikov je ãoraz
väã‰í. Medzi najväã‰ie maìarské podniky,
ktoré majú svoje investície na Slovensku za
posledn˘ch osem rokov, patrí MOL, OTP
Bank, Danubius, Trigránit, Samsung H, Ja-
splastik, OTP Garancia, EGIS, Litexo, ABO
MILL, PAUL&CO, Bofoam, Transcom, Me-
diterran, Leier, Purátor Techno TIP, Continen-
tal Tabacco, Limex, Lindbergh-Dachser, OTP
Leasing, Profesia, Transelektro. V hlavn˘ch
odvetviach hospodárstva, v automobilovom
a elektrotechnickom priemysle, ako aj v ob-
lastiach roz‰irovania trhu spoloãnosÈami Tri-
gránit, MOL a OTP, boli v rokoch pred krí-
zou investície v˘razne vysoké, av‰ak v po-
slednom ãase v súlade s medzinárodn˘mi
trendmi je citeºná opatrnosÈ vypl˘vajúca z
neistoty. Aj v roku 2010, i keì s opatrnou in-
vestiãnou stratégiou, je prítomná na trhu spo-
loãnosÈ Trigránit, ktorá v minulosti celkovo
investovala 220 mil. eur a vytvorila 10-tisíc
nov˘ch pracovn˘ch miest. Pripravuje pro-
jekt Metropolis v hodnote 1,5 mld. eur. Kom-
plex poskytne konferenãné, turistické, voºno-
ãasové a ‰portové sluÏby, a objemom by mo-
hol predbehnúÈ automobilovú investíciu spo-
loãnosti KIA Motors. Av‰ak jeho kritici spo-
maºujú chod rokovaní pre kasíno, ktoré je sú-
ãasÈou projektu. A keì uÏ som spomenul malé
a stredné podniky, musím podotknúÈ, Ïe mo-
mentálne vy‰e 10-tisíc podnikov má nejakú
zainteresovanosÈ na Slovensku. Ako je zrej-
mé z údajov, záujem je veºk˘. Dúfajme, Ïe
zmena politického prostredia prinesie zo se-
bou e‰te väã‰í záujem. Veºvyslanectvo má
veºmi jasné ciele v tejto oblasti: podpora ex-
portu kapitálu, so zreteºom na spomínané
malé a stredné podniky.
Bilaterálna spolupráca medzi oboma kra-
jinami sa neodohráva len v obchodno-eko-
nomickej a v pracovnej oblasti, ale i na poli
kultúry. Mohli by ste uviesÈ niektoré úspe‰-
né príklady z posledného obdobia?
Som presvedãen˘, Ïe kultúra znamená také
spojivo medzi jednotliv˘mi krajinami – ob-
zvlá‰È medzi Maìarskom a Slovenskom –
ktoré je vhodné na uvoºnenie, zmiernenie na-
pätia a na lep‰ie vzájomné spoznávanie sa. Aj
z hºadiska budovania imidÏu krajiny je táto
oblasÈ neodmysliteºnou súãasÈou spolupráce,
zároveÀ poskytuje priestor pre kultúrne in‰ti-
túcie a obãianske organizácie, aby si bezpro-
strednou spoluprácou vytvorili priateºsk˘
vzÈah medzi sebou. Z hºadiska maìarskej
kultúry je Slovensko v jedineãnej situácii,
keìÏe Maìari Ïijúci na Slovensku sú nositeº-
mi – podºa môjho presvedãenia – jednotnej
maìarskej kultúry Karpatskej kotliny.
Kultúrne vzÈahy oboch krajín sú zaloÏené
na priamej spolupráci in‰titúcií a organizácií,
ako aj jednotlivcov. Odborníci z oblasti kul-
S P O L U P R Á C A
túry a umelci sa pravidelne zúãastÀujú na
kultúrnych a umeleck˘ch podujatiach a fes-
tivaloch oboch krajín.
V kultúrnych vzÈahoch na regionálnej úrov-
ni a na báze in‰titúcií v Maìarsku zohrávajú
v˘znamnú úlohu organizácie Slovákov, pre-
dov‰etk˘m in‰titúcie Celo‰tátnej slovenskej
samosprávy a budape‰tiansky Slovensk˘ in-
‰titút. Na Slovensku je to Csemadok a iné ma-
ìarské organizácie, i bratislavsk˘ Kultúrny in-
‰titút Maìarskej republiky.
Prostredníctvom vzájomne operujúcich
kultúrnych in‰titúcií sa z ãasu na ãas uskutoã-
ní ãoraz populárnej‰ia séria podujatí pod ná-
zvom Kulturális napok – Dni kultúry na Slo-
vensku aj v Maìarsku.
Pre obe strany je zvlá‰È dôleÏitá spoluprá-
ca v men‰inovej kultúre a pri ochrane pamia-
tok. Profesionálne vzÈahy medzi celo‰tátny-
mi in‰titúciami na ochranu kultúrneho de-
diãstva sú tieÏ veºmi dobré.
Popri mnohovrstevn˘ch in‰titucionálnych
vzÈahoch medzi múzeami bol v˘nimoãn˘m
prejavom spolupráce príprava v˘stavy Ume-
nie a kultúra v období panovania Îigmunda
Luxemburského v roku bola 2006, kde väã-
‰ina vypoÏiãan˘ch materiálov bola poskytnu-
tá zo slovensk˘ch ‰tátn˘ch a cirkevn˘ch zbie-
rok. Na základe iniciatívy Maìarskej komi-
sie pri UNESCO sa obe krajiny rozhodli pre
predloÏenie spoloãnej kandidatúry na zápis do
Zoznamu svetového kultúrneho dediãstva
Pevnostného systému Komárno – Komárom.
Ministri kultúry V4 na základe maìarskej
iniciatívy v roku 2007 schválili na stretnutí v
Budape‰ti projekt Vy‰ehradská antológia, v˘-
sledkom ãoho bolo, Ïe v októbri 2007 v rám-
ci ìal‰ieho stretnutia ministrov V4 v Bratisla-
ve predstavili päÈjazyãn˘ v˘ber súãasnej lite-
ratúry. Program bol medzinárodne úspe‰n˘
vìaka vynikajúcej spolupráci ‰tyroch minis-
terstiev a redaktorov oboch krajín. V roku
2009 v Káhire vydali arabsko-anglickú ver-
ziu tejto publikácie.
V apríli 2009 v Múzeu moderného umenia
Danubiana v âunove otvorili spoloãnú slo-
vensko-maìarskú v˘stavu Umenie tolerancie.
Predstavili tam diela 200 umelcov – z kaÏdej
krajiny po 100 maliarov, sochárov a grafikov.
V apríli minulého roku a neskôr v januári
2010 na radnici v holandskom Haagu a neskôr
v Budape‰ti sprístupnili maìarsko-slovenskú
v˘stavu súãasného umenia pod taktovkou
budape‰tianskej Univerzity v˘tvarného ume-
nia. Od roku 2005 sa kaÏdoroãne sa organi-
zuje jarn˘ koncert V4. Hostiteº a hlavn˘ or-
ganizátor sa mení podºa rotaãného princípu.
V roku 2011 sa tejto úlohy ujme Slovensk˘
kultúrny in‰titút v Budape‰ti.
Na najväã‰om letnom festivale na Slovens-
ku, na trenãianskej BaÏant Pohode vystúpil aj
Orchester Maìarskej národnej opery, a spo-
lu s orchestrom Opery SND spestrili poduja-
tie noblesou a gráciou.
Vo v˘poãte zaujímav˘ch podujatí by som
mohol pokraãovaÈ. UÏ z uvedeného je zrejmé,
Ïe pokladnica kultúrnych programov je veº-
mi bohatá. Verím, Ïe tento poklad bude aj na-
ìalej obohacovaÈ obecenstvo kultúrnych nad-
‰encov v oboch krajinách.
Ako hodnotíte úroveÀ vzájomnej spolu-
práce Slovenska a Maìarska vo vede, v˘-
skume a vzdelávaní?
Mnohí sa domnievajú, Ïe tieto oblasti pred-
stavujú rezervoár nevyuÏit˘ch moÏností, a
Ïe ani jeden ‰tát zatiaº nedokázal vyuÏiÈ v‰et-
ky moÏnosti, ktoré sa mu na tomto poli po-
núkajú. Ak sa v‰ak zamyslíme trochu hlb‰ie,
aj tu nachádzame pozoruhodné v˘sledky, i
keì je nesporné, Ïe táto forma spolupráce
má svoje rezervy. Predov‰etk˘m treba kon‰ta-
tovaÈ, Ïe na základe bilaterálnej dohody, kto-
rú v januári 2003 obe vlády podpísali, prebie-
ha spolupráca v oblasti kultúry, vzdelávania,
vedy, ‰portu a mládeÏníckych aktivít.
Konkrétna ãinnosÈ sa uskutoãÀuje na zákla-
de pracovného harmonogramu pre oblasÈ
vzdelávania, vedy, mládeÏe a ‰portu, ktor˘
sme uzatvorili na roky 2003 – 2004. V roku
2004 sme jeho platnosÈ predæÏili v˘menou
nôt. Spoloãné programy v rámci pracovného
harmonogramu pre vzdelávanie sa podºa mo-
jich informácií realizujú bez problémov. Na
zostavení nového pracovného harmonogramu
sa pracuje.
Spoluprácu v t˘chto oblastiach pozorne
sleduje aj Zmie‰aná komisia pre otázky vzde-
lávania, vedy, ‰portu a mládeÏe, ktorá sa na-
posledy stretla 19. novembra 2009. Medzi
nami panuje zhoda názorov na v˘chovu pe-
dagógov a ich ìal‰ie vzdelávanie, na pokra-
73
S L O V E N S K O - M A ë A R S K Á
ãovanie spolupráce v oblasti vysoko‰kolské-
ho vzdelávania, a ako aj na ìal‰iu podporu vy-
uãovania materinského jazyka pre slovenskú
národnosÈ v Maìarsku a maìarskú národnosÈ
na Slovensku. Na podnet maìarskej strany
úãastníci rokovania podporili aj zabezpeãe-
nie rovnakého prístupu k podporn˘m prí-
spevkom EÚ pre národnosti a národnostné in-
‰titúcie. Zhodli sa na potrebe vzdelávacích
programov na zamedzenie extrémizmu me-
dzi mlad˘mi ºuìmi. V oblasti vzdelávania
Maìarsko môÏe podporiÈ materské ‰koly a
‰koly s vyuãovacím jazykom maìarsk˘m v
Slovenskej republike. Veºk˘ problém v tejto
oblasti predstavuje, Ïe z roka na rok klesá po-
ãet maìarsk˘ch detí zapísan˘ch do ‰kôl na zá-
kladnom stupni vzdelávania.
Obe strany podporujú spoluprácu in‰titú-
cií na základnom, strednom, odbornom a vy-
soko‰kolskom stupni vzdelávania. A to for-
mou v˘meny univerzitn˘ch a vysoko‰kol-
sk˘ch pedagógov a vedeck˘ch pracovníkov
v strednom a vysoko‰kolskom vzdelávaní,
ktorí vyuãujú hungarológiu, slovensk˘ jazyk
a literatúru.
Na úrovni vysoko‰kolsk˘ch in‰titúcií pô-
sobia lektori slovenského a maìarského jazy-
ka a hosÈujúci pedagógovia. Lektorov sloven-
ského jazyka nájdeme v Maìarskej republi-
ke na Univerzite Loránda Eötvösa v Budape‰-
ti, na Pedagogickej fakulte Univerzity Gyu-
lu Juhásza v Segedíne a v materskej a základ-
nej ‰kole v Sarva‰i. Na Slovensku lektori
maìarského jazyka predná‰ajú na Univerzi-
te Komenského v Bratislave, na Univerzite
Kon‰tantína Filozofa v Nitre a na Pre‰ovskej
univerzite.
Obe krajiny podporujú spoluprácu vyso-
k˘ch ‰kôl, ako aj pedagógov a v˘skumn˘ch
pracovníkov vysoko‰kolsk˘ch in‰titúcií v
oblasti vedecko-v˘skumnej ãinnosti. Zabez-
peãujeme päÈmesaãné doktorandské vzdelá-
vanie pre desiatich záujemcov na sloven-
sk˘ch univerzitách a rovnak˘ poãet záujem-
cov prijímame aj v Maìarsku.
Na troch fakultách Univerzity Jánosa Se-
lyeho v Komárne na dennom vysoko‰kol-
skom ‰túdiu, ktoré prebieha v podstate v ma-
ìarskom jazyku, sa vzdeláva vy‰e 2 700 po-
slucháãov. Na Univerzite Jánosa Selyeho sa
vytvára moÏnosÈ, aby sa postupne vypraco-
vala na modernú európsku univerzitu, slo-
vensko-maìarskú vedeckú dielÀu, na jedno z
v˘znamn˘ch intelektuálnych centier sloven-
sk˘ch Maìarov. Od ‰kolského roku 2007/2008
tu otvorili dva nové odbory – telesnú v˘cho-
vu a zemepis. Infra‰truktúra univerzity sa uÏ
teraz podobá in˘m univerzitám, disponuje
kniÏnicou, ktorá má vy‰e 200-tisíc zväzkov,
modern˘mi posluchárÀami, ktoré sú vybave-
né najnov‰ou technikou. Poskytuje priestor
pre vysunuté ‰túdiá budape‰tianskych univer-
zít Corvinus Egyetem a Mıszaki és Gazda-
ságtudományi Egyetem.
V oblasti vedeckej spolupráce by som rád
vyzdvihol skutoãnosÈ, Ïe poãtom spoloãn˘ch
projektov s Maìarskom Slovenská akadémia
vied zaujíma druhé miesto hneì za ãesk˘mi
projektmi.
Jedn˘m z najdôleÏitej‰ích poslaní Európ-
skej únie je podpora spolupráce jej ãlen-
sk˘ch ‰tátov na regionálnej úrovni. Ako sa
rozvíja spolupráca s maìarsk˘ch regió-
74
S P O L U P R Á C A
nov so slovensk˘mi. Ak˘ je tu podiel a úlo-
ha Veºvyslanectva MR v Bratislave?
Vo v‰eobecnosti moÏno kon‰tatovaÈ, Ïe re-
gionálna spolupráca medzi oboma krajinami
sa prejavuje najãastej‰ie v oblasti kultúry a
cestovného ruchu. Av‰ak pre obyvateºov re-
giónov predstavujú rukolapné v˘hody inves-
tície do infra‰truktúry a prepojenie moÏnos-
tí na pracovn˘ch trhoch na oboch stranách
‰tátnych hraníc. Rozhodujúcim prvkom cez-
hraniãnej spolupráce oboch ‰tátov je, Ïe na
slovenskej strane pozdæÏ 679 km dlhej spoloã-
nej ‰tátnej hranice Ïijú predov‰etk˘m obãa-
nia maìarskej národnosti.
V‰eobecne známym trendom je aj to, Ïe na
západnej strane spoloãnej hranice sa pod me-
nej aktívnu spoluprácu podpisuje deliaca úlo-
ha Dunaja, ako aj hospodárska vyspelosÈ re-
giónov – v oboch krajinách, najmä na Slo-
vensku, je na tomto území nízka miera neza-
mestnanosti. Atraktívne sú prihraniãné ma-
ìarské obce, do ktor˘ch sa zaãalo masívne sÈa-
hovanie obãanov SR. S novou situáciou sa za-
oberá aj spoloãn˘ projekt Stredisko regio-
nálnych v˘skumov pri Maìarskej akadémii
vied – MTA Regionális Kutatások Központ-
ja a Fórum in‰titútu pre v˘skum men‰ín – Fó-
rum Kisebbségkutató Intézet, ktor˘ od‰tarto-
vali v t˘chto dÀoch.
Vo strednej a v˘chodnej ãasti slovensko-
maìarskej hranice, odhliadnuc od obãasn˘ch
povodní rieky Ipeº, niet prirodzenej prekáÏ-
ky, ktorá by oddeºovala obãanov Ïijúcich na
oboch stranách ‰tátnej hranice. Súãasne sa
ukazuje siln˘ dopyt po hºadaní spoloãn˘ch
moÏností na rozvoj zaostalej‰ích regiónov
oboch krajín, preto je na t˘chto územiach
cezhraniãná spolupráca aktívnej‰ia. Zvlá‰tnu
pozornosÈ si zaslúÏi okolie mesta Balassagy-
armat (Ipeºské mosty, Ïelezniãné prepojenie
v údolí Ipºa). Na v˘chode v˘znamnú úlohu
zohráva aktívna spolupráca medzi partnersk˘-
mi mestami Ko‰ice a Miskolc.
Jednou z hlavn˘ch línií slovensko-maìar-
skej regionálnej spolupráce, ako aj jej sym-
bolom, je projekt mostov na rieke Ipeº. Do-
konãenie v˘stavby oboch mostov, vhodn˘ch
aj pre cestnú premávku v oblasti PeÈov – Pö-
styénpuszta a Ráro‰ – Ráróspuszta sa plánu-
je v prvej polovici budúceho roka – i keì fi-
nalizácia prvého z nich na slovenskej strane
si vyÏiada stavbu takmer trojkilometrovej
verejnej komunikácie. Po rozhodnutí moni-
torovacieho v˘boru Európskej teritoriálnej
spolupráce o smerovaní podpory v apríli toh-
to roku sa aj na niωom toku Ipºa sa otvára
moÏnosÈ na vypracovanie projektu rekon-
‰trukcie ìal‰ích dvoch mostov v oblasti Chºa-
ba – Ipolydámasd a Pastovce – Vámosmiko-
la. Projektová dokumentácia rekon‰trukcie
ostatn˘ch Ipeºsk˘ch mostov pri obciach Hu-
gyag, Ipolyvarbó, Kóvár, Ipolyhídvég, Vá-
mosmikola a Damásd je tieÏ pripravená. V˘-
zvu na predkladanie ponúk na stavebné prá-
ce mostu v katastri obce Hunyag by mali vy-
písaÈ v najbliωej budúcnosti.
Rozsiahlej‰ie investície do infra‰truktúry sú
pre zloÏitej‰ie schvaºovacie procesy, rozdiel-
nosÈ kompetencií medzi oboma krajinami, a
ich niekoºkonásobne vy‰‰ie finanãné objemy,
pomal‰ie. V súvislosti s cestnou komuniká-
ciou spájajúcou Ko‰ice s Miskolcom sa zro-
dila expertízna dohoda o prieseãn˘ch hra-
niãn˘ch bodoch, ktorá je v medzivládnom
pripomienkovacom procese. Pre nedávnu re-
kon‰trukciu 65-kilometrového úseku r˘chlost-
nej cestnej komunikácie na maìarskej strane
maìarské ministerstvo dopravy po anal˘ze
prepravn˘ch údajov nepovaÏuje v˘stavbu
diaºnice za opodstatnenú. Slovensko na svo-
jom 21-kilometrovom úseku predt˘m pod-
mieÀovalo jej v˘stavbu splnením tejto pod-
mienky na maìarskej strane. Po zostavení
novej slovenskej vlády sa zdá, Ïe sa udalos-
ti zr˘chlili. Slovenská strana v auguste ozná-
mila, Ïe spoloãnosÈ Skanska SK, ktorá zí-
skala zákazku vo verejnej súÈaÏi s najlacnej-
‰ou ponukou, ãoskoro zaãne s v˘stavbou slo-
venského úseku tejto r˘chlostnej cestnej ko-
munikácie.
K v˘znamn˘m investiãn˘m zámerom pat-
rí aj projekt v˘stavby mosta cez Dunaj v Ko-
márne. Slovenská strana nedávno rozhodla,
Ïe sa uprednostní verzia, podºa ktorej obchá-
dzka miest bude viesÈ zo západnej strany, ale
realizaãné práce sa pravdepodobne v najbliÏ-
‰ej budúcnosti e‰te nezaãnú.
ëal‰ím príkladom maìarsko-slovenskej re-
gionálnej spolupráce je Ister-Granum EGTC
so sídlom v Ostrihome. V menej pokroãilom
‰tádiu sú iniciatívy EGTC, Komárom – Tata
– Komárno, Salgótarján – Luãenec a Edelé-
ny – RoÏÀava. V pohraniãnej oblasti v rám-
ci voºnej‰ej spolupráce vznikli ìal‰ie eurore-
gióny, ako Euroregión Váh – Dunaj – Ipeº, Eu-
roregión Ipeº, Euroregión Dunaj, Euroregión
Neogradiensis, Euroregión Sajó – Rimavica,
Euroregión Ko‰ice – Miskolc, Zemplínsky
euroregión, Euroregión trojitého Podunajska.
Ako sºubná iniciatíva sa ãrtá prepojenie a
efektívnej‰ie vyuÏitie Ïelezniãn˘ch sietí –
plán v˘stavby Ïelezniãnej trate, ktorá pove-
die v údolí Ipºa. V˘chodisková ‰túdia je uÏ ho-
tová. Rekon‰trukciou a sprevádzkovaním tej-
to trate na úseku Ipolytarnóc – Kalonda – Lu-
ãenec by sa v˘razne skrátila Ïelezniãná dopra-
va medzi juhom Banskobystrického kraja so
slovenskou metropolou, lebo by sa z Luãen-
ca cestovalo do Bratislavy aj cez Maìarsko.
V rámci vodohospodárskej spolupráce na
územiach v okolí Balassagyarmatu sa zaãa-
lo s v˘stavbou spoloãnej vodnej nádrÏe. Pro-
jekt, ktor˘ vychádza z plánov z roku 1960, je
momentálne v pripomienkovom konaní envi-
ronmentálnych organizácií. V oblasti zdravot-
níctva sa v októbri 2009 zaãala spolupráca
medzi Nemocnicou v Ostrihome a slovenskou
zdravotnou poisÈovÀou Dôvera. Od zaãiatku
novembra poistenci tejto poisÈovne november
majú moÏnosÈ vyuÏívaÈ zdravotnú starostli-
vosÈ urgentného a lôÏkového charakteru. Dô-
vera tak reagovala na poÏiadavky obyvateºov
·túrova a okolia s t˘m, Ïe sa zabezpeãila do-
stupnosÈ zdravotnej starostlivosti, keìÏe naj-
bliωie dostupné lôÏkové zariadenia zdravot-
nej starostlivosti pre pacientov boli vzdiale-
né aÏ niekoºko desiatok kilometrov. Na poli
regionálnej spolupráce dôleÏitú úlohu zohrá-
va aj to, Ïe na zasadaniach medzivládnej ma-
ìarsko-slovenskej zmie‰anej komisie pre cez-
hraniãnú spoluprácu strany prerokúvajú v˘-
voj regionálnej spolupráce polroãne. Memo-
randum o porozumení na vybudovanie 100
km dlhého plynovodu medzi Vecsésom a Veº-
k˘m Krtí‰om s podporou EÚ za 30 miliónov
eur podpísali vlani maìarsk˘ prepravca ply-
nu FGSZ, Zrt. a dcérska spoloãnosÈ SPP Eu-
stream.
S L O V E N S K O - M A ë A R S K Á S P O L U P R Á C A

Keì vlani pred nástupom na misiu veºvyslanca uvaÏoval o zmysle a obsahu svojho nového
poslania, pri‰iel k záveru, Ïe dlhodobá politická skúsenosÈ z tvorby a realizácie zahraniãnej
politiky, ale aj z osobnej úãasti na niektor˘ch dôleÏit˘ch momentoch v˘voja slovensko-
maìarsk˘ch vzÈahov je v˘hodou, nie hendikepom. Podobne, ako ich dlhodobé pozorovanie
zblízka, v jeho prípade zo zahraniãného v˘boru Národnej rady SR, prostredníctvom osobného
poznania niektor˘ch aktérov maìarskej i slovenskej politiky, kontaktov s poslancami Európskeho
parlamentu, predstaviteºov politick˘ch strán zdruÏen˘ch v hlavn˘ch európskych politick˘ch
rodinách. Priznáva, Ïe dobrou prípravou na pôsobenie v komplikovanom vzÈahu,
kde permanentn˘m predmetom záujmu sú práva príslu‰níkov národnostn˘ch men‰ín, respektíve
interpretácia medzinárodn˘ch záväzkov v oblasti ochrany národnostn˘ch men‰ín,
bolo aj pôsobenie v Parlamentnom zhromaÏdení Rady Európy.
Rozhovor s mimoriadnym a splnomocnen˘m veºvyslancom Slovenskej republiky
v Maìarsku Petrom WEISSOM pripravila Izabela Nagyová.

Potrebujeme pravideln˘
vecn˘ a otvoren˘ dialóg
Ak˘ je vበvzÈah k Maìarsku?
Ako k susednej spojeneckej krajine, s kto-
rou máme najdlh‰iu spoloãnú hranicu a dlhú
spoloãnú históriu v stredoeurópskom regió-
ne, s ktorou máme preto kultúrne veºa spoloã-
ného a s ktorou máme veºa spoloãn˘ch záuj-
mov. Je to krajina so zaujímav˘m vnútropo-
litick˘m v˘vojom a najmä s veºk˘m potenciá-
lom pre rozvoj spolupráce so Slovenskou re-
publikou, ktorá bude priná‰aÈ vzájomn˘ úÏi-
tok. Je tu bohat˘ kultúrny a intelektuálny Ïi-
vot. NudiÈ sa tu nedá ani chvíºu.
Aké ciele ste si stanovili na obdobie va‰ej
diplomatickej misie v Maìarskej republi-
ke?
PrekonaÈ stav, keì sa na‰e vzÈahy fakticky
redukovali iba na otázky postavenia maìar-
skej národnostnej men‰iny na Slovensku a po-
zornosÈ sa sústreìovala iba na tie oblasti vzÈa-
hov, kde máme názorové rozdiely alebo zá-
ujmové konflikty vypl˘vajúce z odli‰ného
vnímania niektor˘ch momentov na‰ej spoloã-
nej histórie. V dôsledku toho sa zanedbáva-
lo t˘ch 95 percent ostatn˘ch vzÈahov, kde
problémy nie sú a kde je obrovsk˘ potenciál
pre rozvoj spolupráce. Treba veci postaviÈ z
hlavy na nohy a zameriavaÈ sa predov‰etk˘m
na realizáciu na‰ich spoloãn˘ch vitálnych zá-
ujmov. A t˘ch máme oveºa, oveºa viac, ako
sporn˘ch otázok. To, ão najviac potrebujeme,
je pravideln˘ vecn˘ a otvoren˘ dialóg, vyuÏí-
vanie mechanizmov spolupráce zakotven˘ch
v základnej zmluve, zhodnocovanie faktu,
Ïe sme partneri a spojenci v EÚ, NATO a V4,
Ïe sme susedia.
Ktoré z nich sa vám podarilo doteraz
splniÈ?
Mám dobr˘ pocit, Ïe napriek v‰etk˘m spo-
rom i konfliktom bolo tak potrebného dialó-
gu viac a Ïe sa na‰e vzÈahy predsa len viac sú-
streìujú na hºadanie moÏností vecnej spolu-
práce, ktorá obãanom oboch ‰tátov nieão pri-
nesie. Samozrejme, dosahovanie t˘chto cie-
ºov nie je iba v rukách zastupiteºského úradu.
Rozhodujúca je vrcholová politika. Po stret-
nutí premiérov b˘val˘ch vlád v Seãanoch 11.
septembra 2009 sa vzÈahy evidentne upoko-
jili a zaãali sa viac orientovaÈ na vyuÏívanie
moÏností spolupráce. Je pozitívne, Ïe po voº-
bách sa predsedovia nov˘ch vlád veºmi r˘ch-
lo stretli. Iveta Radiãová a Viktor Orbán sa do-
hodli na ão najr˘chlej‰ej aktivizácii ãinnosti
zmie‰an˘ch komisií a na tom, Ïe otvorené
otázky sa budú rie‰iÈ v ich rámci namiesto po-
sielania si odkazov cez Dunaj.
V slovensko-maìarsk˘ch vzÈahoch uÏ dlho-
dobo panujú nezhody. Preão sú vzÈahy Slo-
vákov a Maìarov také komplikované?
Keby sme chceli ísÈ do podrobností, v˘klad
by trval veºmi dlho. Ak sa mám vyjadriÈ struã-
ne, vzÈahy sú komplikované preto, lebo máme
komplikovanú spoloãnú históriu, z ktorej vy-
rástlo veºa vzájomnej nedôvery, predsudkov
a stereotypov. A kríÏia sa niektoré na‰e záuj-
my a koncepãné pohºady. Napríklad v prístu-
pe k men‰inovej problematike. Maìarské vlá-
dy sa usilovali zaviesÈ do novej európskej
zmluvy princíp kolektívnych práv pre prí-
slu‰níkov národnostn˘ch men‰ín. My, spolu
s jasnou väã‰inou ãlensk˘ch ‰tátov EÚ zotr-
vávame na princípe individuálnych práv prí-
slu‰níkov men‰ín, na ktorom je postaven˘ aj
najdôleÏitej‰í dokument Rady Európy pre
túto oblasÈ ochrany ºudsk˘ch práv – Rámco-
v˘ dohovor na ochranu národnostn˘ch men-
‰ín. DôleÏité je, aby sme sa viac navzájom po-
znali, prekonávali predsudky a posilÀovali
vzájomnú dôveru. Za v˘znamn˘ krok v tom-
to smere pokladám ãinnosÈ zmie‰anej komi-

75
S L O V E N S K O - M A ë A R S K Á
sie historikov. Netrpezlivo ãakám na publiko-
vanie v˘sledkov jej práce. Hoci sme susedia
a kultúrne máme k sebe oveºa bliωie neÏ je
v‰eobecná mienka, málo sa navzájom po-
známe. Preto okrem rozvíjania politickej spo-
lupráce na v‰etk˘ch úrovniach a dialógu na
diplomatickej pôde, potrebujeme aj viac ve-
rejnej diplomacie.
Je podºa vás Maìarsko, alebo niektorá re-
levantná ãasÈ jeho spoloãnosti a politické-
ho spektra, pre Slovensko nebezpeãen-
stvom?
Nielen pre Slovensko, ale aj pre samo Ma-
ìarsko a jeho ‰ir‰ie okolie sú nebezpeãní po-
litickí extrémisti, radikáli a revizionisti. Pre-
to vítam v‰etky kroky, ktoré sa urobili na
eliminovanie Maìarskej gardy.
V ãom vidíte nevyuÏité moÏnosti vo vzá-
jomn˘ch susedsk˘ch politick˘ch kontak-
toch?
Okrem dlhodobej absencie oficiálnych bi-
laterálnych náv‰tev na najvy‰‰ej úrovni –
premiéri sa takto naposledy stretli v roku
2002 a od decembra 2005 sa nerealizovalo
pozvanie na náv‰tevu slovenského preziden-
ta v Maìarskej republike, ktoré mu tlmoãil
e‰te prezident László Sólyom – ma prekva-
pila minimálna alebo takmer Ïiadna frekven-
cia dialógu medzi politick˘mi stranami patria-
cimi k t˘m ist˘m európskym politick˘m ro-
dinám. Potrebujeme sa stretávaÈ, viesÈ otvo-
rené diskusie na v‰etk˘ch moÏn˘ch úrov-
niach. Problémy by sa nemali otváraÈ a rie‰iÈ
iba v rámci oficiálnych medzi‰tátnych vzÈa-
hov alebo na okraji multilaterálnych pracov-
n˘ch stretnutí v Bruseli, ale aj v politickom
dialógu politicky príbuzn˘ch strán. Pravda, to
oficiálna diplomacia nemôÏe priamo ovplyv-
niÈ. Za dôleÏité pokladám vyuÏiÈ moÏnosti
parlamentnej diplomacie, osobitne zahraniã-
n˘ch v˘borov a v˘borov pre európske zále-
Ïitosti a slovensko-maìarskej skupiny pria-
teºstva v rámci Medziparlamentnej únie. A,
samozrejme, je tu dialóg na úrovni obãian-
skych spoloãností, ktorého nikdy nie je dosÈ.
Na rozdiel od politiky sú obchodné a pod-
nikateºské kontakty oboch krajín oveºa ra-
cionálnej‰ie. Ako hodnotíte súãasn˘ stav
vzájomnej obchodnej v˘meny?
Maìarská republika je podºa údajov za rok
2009 piatym najv˘znamnej‰ím obchodn˘m
partnerom SR, po Nemecku, âR, Francúzs-
ku a Rusku, s podielom 5,8-percenta na ob-
chodnom obrate SR. Oproti roku 2008 tak
Maìarská republika poklesla zo ‰tvrtého
miesta, av‰ak jej podiel na celkovom obrate
vzrástol oproti minuloroãn˘m 5,6 percenta o
0,2 percentuálneho bodu. Vo v˘voze zo SR
je Maìarsko na piatom mieste, v dovoze do
SR na ‰iestom mieste. Vlani vyviezla SR do
Maìarska tovar za 2,512 mld. eur a doviez-
la tovar v hodnote 2,042 mld. eur. Vzájom-
n˘ obrat predov‰etk˘m vplyvom eskalujúcej
hospodárskej krízy poklesol o 19,13 percen-
ta. Slovensk˘ v˘voz do Maìarska poklesol v
roku 2009 o 24 percent. Slovensk˘ dovoz z
Maìarska poklesol v roku 2009 o 12,12 per-
centa. Podºa posledn˘ch ‰tatistick˘ch údajov
za obdobie január – máj 2010 slovensk˘ ex-
port do Maìarskej republiky oproti rovnaké-
mu obdobiu minulého roku vzrástol o 28 per-
76
S P O L U P R Á C A
cent a slovensk˘ dovoz poklesol o 6,3 percen-
ta. Priame zahraniãné investície Maìarska v
SR dosiahli k 31. decembru 2008 dve miliar-
dy eur, ãím sa Maìarsko v objeme zahraniã-
n˘ch investícií v SR zaraìuje na piate mies-
to. Najväã‰ími maìarsk˘mi investormi v SR
sú OTP Banka Slovensko, Slovnaft Bratisla-
va, Slovenské lieãebné kúpele Pie‰Èany, ob-
chodné stredisko Polus City Center Bratisla-
va.
O aké oblasti hospodárskej spolupráce s
Maìarskom má záujem v najbliωej budúc-
nosti Slovenská republika?
Máme záujem, aby vzájomn˘ obchod me-
dzi obidvomi krajinami ìalej narastal. Pova-
Ïujem za osobitne dôleÏité, aby sa zaãali in-
tenzívnej‰ie rozvíjaÈ vzÈahy medzi mal˘mi a
stredn˘mi podnikateºmi. V˘hodou by mohla
byÈ nulová jazyková bariéra podnikateºov na
juÏnom Slovensku pri kontakte s maìarsk˘-
mi podnikateºmi. Zastupiteºsk˘ úrad SR v
Budape‰ti podporuje prezentácie produktov
slovensk˘ch firiem, myslím si, Ïe v potravi-
nárskom priemysle máme Maìarsku stále ão
ponúknuÈ. Veºk˘ potenciál vidím aj v ces-
tovnom ruchu. Hoci v propagácii cestovného
ruchu stále zaostávame za aktivitami, ktoré na
tomto poli realizuje nበjuÏn˘ sused. Na dru-
hej strane si myslím, Ïe pre maìarsk˘ch tu-
ristov je Slovensko e‰te stále atraktívnou a
ãasto nav‰tevovanou destináciou.
Akú pozíciu má Slovensko v rebríãku za-
hraniãn˘ch investorov a ak˘ je celkov˘
objem investícií SR v MR?
Podºa ·tatistického úradu SR investovali
slovenské spoloãnosti v Maìarsku do roku
2008 len 13,5 mil. eur, ãím Maìarsko zauja-
lo aÏ dvanáste miesto spomedzi v‰etk˘ch za-
hraniãn˘ch investiãn˘ch destinácií SR. To je
veºká v˘zva pre oba ‰táty a verím, Ïe bude
predmetom diskusií v rámci príslu‰n˘ch zmie-
‰an˘ch komisií.
Koºko spoloãností so slovensk˘m zastúpe-
ním pôsobí v Maìarsku?
V Maìarsku je, Ïiaº, nízky poãet etablova-
n˘ch slovensk˘ch spoloãností s priamym za-
stúpením. Je to napríklad I. D. C. Hungaria
Rt., Tento Hungary Rt., Debreceni Csoport
Kft. Hlavn˘m dôvodom je nestabilná hospo-
dárska situácia krajiny a vysoké daÀové za-
ÈaÏenie, a preto slovenské firmy uprednostÀu-
jú vyhºadávanie maìarského obchodného
partnera. Databáza na evidenciu slovensk˘ch
spoloãností v Maìarsku, ako aj opaãne, zatiaº
neexistuje.
Bilaterálna spolupráca medzi oboma kra-
jinami sa neodohráva len v obchodno-eko-
nomickej oblasti, ale i na poli kultúry. Aké
iniciatívy na tomto poli plánuje podporiÈ
veºvyslanectvo SR?
Veºvyslanectvo SR v Budape‰ti sa pro-
stredníctvom Slovenského in‰titútu snaÏí pod-
porovaÈ ‰iroké spektrum kultúrnych aktivít.
Na jednej strane pribliÏujú slovenskú kultú-
ru maìarskej verejnosti, na druhej strane vy-
tvárajú Ïiv˘ a produktívny dialóg medzi umel-
cami z oboch krajín. V blízkej budúcnosti sa
Slovensko v Budape‰ti predstaví cez v˘sta-
vu fotografií bratislavského Ïidovského cin-
torína pod názvom Metamorfóza Chatama
Sofera, ako aj v˘stavou reprezentatívneho
v˘beru zo súãasnej slovenskej grafiky, ktorú
organizujeme v spolupráci so Stredoslovens-
kou galériou. Interkultúrnemu dialógu urãi-
te napomôÏe aj predstavenie Divadla Astor-
ka Na koho to slovo padne autora Gábora
Görgeya, alebo septembrová konferencia v
Paláci umenia o kultúre v strednej Európe pod
názvom SúÈaÏ alebo spolupráca. Spolupráca
medzi Slovenskou republikou a Maìarskou
republikou v kultúrnej oblasti je v‰ak oveºa
‰ir‰ia a intenzívnej‰ia ako sú uvedené príkla-
dy a prebieha na kaÏdodennej báze.
Jedn˘m z najdôleÏitej‰ích poslaní Európ-
skej únie je podpora spolupráce jej ãlen-
sk˘ch ‰tátov na regionálnej úrovni. Ako sa
rozvíja spolupráca slovensk˘ch regiónov s
maìarsk˘mi. Ak˘ je tu podiel a úloha Veº-
vyslanectva SR v Budape‰ti?
Regionálna a cezhraniãná spolupráca sa
mnohokrát povaÏuje za indikátora dvojstran-
n˘ch vzÈahov. V slovensko-maìarskej relácii
sa vníma ako oblasÈ, ktorá priná‰a pozitíva pre
obãanov oboch ‰tátov. Vzájomná slovensko-
maìarská spolupráca sa aj vìaka podpore mi-
nul˘ch a súãasn˘ch cezhraniãn˘ch programov
EÚ v˘razne in‰titucionalizovala a ich priaz-
nivé v˘sledky sú evidentné. Cezhraniãné pro-
gramy sú nástrojom zlep‰enia Ïivotn˘ch pod-
mienok obãanov Slovenska aj Maìarska, sú
dôkazom snahy o ekonomick˘ a sociálny
rozvoj prihraniãn˘ch regiónov. Súãasn˘ pro-
gram cezhraniãnej spolupráce medzi Sloven-
skom a Maìarskom predstavuje v rámci bi-
laterálnych vzÈahov najdôleÏitej‰í finanãn˘ in-
‰trument spolufinancovan˘ z prostriedkov
EÚ. V rámci Programu cezhraniãnej spoluprá-
ce Maìarská republika – Slovenská republi-
ka sa z prostriedkov Európskeho fondu regio-
nálneho rozvoja na obdobie rokov 2007 –
2013 alokovalo 175,6 mil. eur. O úspe‰nosti
realizácie programu svedãia doteraj‰ie v˘-
sledky: v rámci prvej v˘zvy na predkladanie
projektov vyhlásenej v roku 2008 bolo schvá-
len˘ch 97 projektov, ktoré sa realizujú. Niek-
toré boli uÏ úspe‰ne ukonãené. Druhá v˘zva
na predkladanie projektov bola vyhlásená
vlani. V jej rámci Spoloãn˘ monitorovací v˘-
bor v apríli 2010 schválil ìal‰ích 107 projek-
tov.
Znaãná pozornosÈ sa venuje aj novému
právnemu nástroju EÚ – Európskemu zosku-
peniu územnej spolupráce – EZÚS. Predsta-
vuje jednu z najväã‰ích noviniek politiky sú-
drÏnosti EÚ, ktorá umoÏÀuje prihraniãn˘m
partnersk˘m regiónom a ich in‰titúciám efek-
tívnej‰ie spolupracovaÈ. Dôvody pre budova-
nie zoskupenia sú jasné - hºadaÈ efektívne
cesty cezhraniãnej spolupráce. Maìarsko a
Slovensko sa v tomto smere vyznaãujú ak˘m-
si prvenstvom, a to vytvorením Európskeho
zoskupenia územnej spolupráce Ister-Gra-
num, ktoré vzniklo v máji 2008 so sídlom v
Ostrihome. EZÚS Ister-Granum sa pokladá za
tretie takéto zoskupenie v EÚ. Prvé EZÚS so
sídlom v SR je Európske zoskupenie územ-
nej spolupráce KRAS-BODVA so sídlom v
Haãave, ktoré zaloÏili v marci 2009. âlenmi
sú obec Hru‰ov (Slovensko); obec Perkupa
(Maìarsko) a obec Varbóc (Maìarsko).
Základn˘m nástrojom vlád na rozvoj cez-
hraniãnej a regionálnej spolupráce je pravi-
delné stretávanie sa príslu‰n˘ch zmie‰an˘ch
S L O V E N S K O - M A ë A R S K Á
komisií, ktoré fungujú na základe základnej
slovensko-maìarskej zmluvy. Veºvyslanec-
tvo sa stretáva aj s predstaviteºmi maìar-
sk˘ch regiónov a dáva impulzy na stretnutia
a rokovania zainteresovan˘ch regiónov. Po
komunálnych a regionálnych voºbách v Ma-
ìarsku, ktoré sa uskutoãnia 3. októbra, plánu-
jem iniciovaÈ stretnutie predsedov VÚC, kto-
ré susedia s Maìarskom, s ich novozvolen˘-
mi maìarsk˘mi kolegami. Tak˘to dialóg iste
vygeneruje pre spoluprácu nové impulzy.
Osobitne aktuálne je to v prípade regiónov na
juhov˘chode Slovenska a severov˘chode Ma-
ìarska, ktoré zhodne trpia zaostávaním za
západn˘mi ãasÈami ‰tátov. Nie náhodou mi-
nister zahraniãn˘ch vecí SR MikulበDzurin-
da kladie do popredia v˘stavbu r˘chlostnej
cesty, ktorá by spojila Ko‰ice a Mi‰kovec. Jej
hospodársky prínos pre tieto regióny, i pre oba
‰táty, by bol mimoriadny. Profitovali by z
neho obãania Maìarska i Slovenska.
Ako hodnotíte súãasn˘ stav, v akom sa na-
chádza slovenská men‰ina v Maìarsku?
Îiaº, musím kon‰tatovaÈ, Ïe slovenská
men‰ina v Maìarsku je dnes v pokroãilom
‰tádiu jazykovej a kultúrnej asimilácie. Ten-
to jav je v‰ak typick˘ pre v‰etk˘ch 13 záko-
nom uznan˘ch národnostn˘ch men‰ín a etnic-
k˘ch skupín v Maìarsku.
Slováci v Maìarsku sú – po Nemcoch a
Rómoch – treÈou najväã‰ou národnostnou
men‰inou. Podºa posledného sãítania obyva-
teºstva v Maìarsku v roku 2001 sa k sloven-
skej národnosti prihlásilo 17 693 obyvateºov.
Na úrovni zastupiteºského úradu SR v Bu-
dape‰ti pravidelne prebiehajú stretnutia a
konzultácie s predstaviteºmi slovenského ná-
rodnostného Ïivota v Maìarsku. Pravidelne
komunikujem s predsedom Celo‰tátnej slo-
venskej samosprávy Jánom Fuzikom a s re-
prezentantmi miestnych slovensk˘ch men‰i-
nov˘ch samospráv a obãianskych organizá-
cií Slovákov v Maìarsku. Mimoriadne oce-
Àujem aktivity Slovákov na poli slovenské-
ho národnostného kultúrneho Ïivota v Mlyn-
koch a Béke‰skej âabe. Na stretnutiach so
Slovákmi pravidelne mapujeme ich poÏiadav-
ky a nastoºujeme ich na zasadnutiach Zmie-
‰anej slovensko-maìarskej komisie pre zále-
Ïitosti men‰ín.
Z posledn˘ch v˘znamn˘ch projektov, kto-
ré sa nám podarilo realizovaÈ s Maìarskou re-
publikou, by som vyzdvihol najmä zaãatie v˘-
stavby Slovenského domu v Mlynkoch. 21.
apríla 2010 predsedníãka Úradu pre Slovákov
Ïijúcich v zahraniãí Vilma Prívarová a vtedaj-
‰í ‰tátny tajomník Úradu predsedu vlády MR
Ferenc Gémesi slávnostne poloÏili jeho zá-
kladn˘ kameÀ. Kauza Mlynky vyvolala veº-
k˘ mediálny záujem a ako odporúãanie sa do-
stala do agendy Zmie‰anej slovensko-ma-
ìarskej komisie pre záleÏitosti men‰ín. V sú-
ãasnom ‰tádiu sa chceme sústrediÈ na ão naj-
r˘chlej‰iu realizáciu tohto veºkorysého pro-
jektu, ktor˘ podporili vlády oboch krajín.
Verím, Ïe Slovensk˘ dom sa stane Ïiv˘m
centrom národnostného Ïivota Slovákov v
Pili‰skom regióne.
V Maìarsku Ïili v povojnovom období po-
ãetné men‰iny. Dnes sú z nich zvy‰ky. Ako
vnímate súãasnú men‰inovú politiku Ma-
ìarska?
S P O L U P R Á C A
Z hºadiska asimilácie men‰ín v Maìarsku
bolo najtragickej‰ím obdobím 20. storoãie.
Práve v tomto období sa v men‰inách zrodi-
la takzvaná nemá generácia. Príslu‰níci národ-
nostn˘ch men‰ín dobre neovládajú príslu‰n˘
men‰inov˘ jazyk, oveºa lep‰ie hovoria po
maìarsky. Men‰inová politika Maìarskej re-
publiky vo v‰eobecnosti bola a je predmetom
kritiky aj parlamentn˘ch ombudsmanov pre
práva národnostn˘ch a etnick˘ch men‰ín. V
tejto súvislosti by som pripomenul slová b˘-
valého ombudsmana pre národné a etnické
men‰iny MR JenŒa Kaltenbacha. Na margo
men‰inovej politiky Maìarska v lete minulé-
ho roku uviedol, Ïe situácia men‰ín Ïijúcich
v Maìarsku je v zásade a v rovine právnych
deklarácií ruÏová, ale skutoãnosÈ je skºuãujú-
ca. V‰etky men‰iny v Maìarsku sa dostali na
koneãn˘ bod straty identity, ich príslu‰níci ne-
ovládajú svoj jazyk, nepoznajú vlastnú minu-
losÈ a nepestujú svoju men‰inovú kultúru.
Maìarsko ãasto zdôrazÀuje v˘znam takz-
vaného maìarského men‰inového zákona,
ktor˘ uznáva individuálne a kolektívne prá-
va men‰ín. Dokonca ho dáva za vzor in˘m
krajinám, kde Ïijú men‰iny. Realita Ïivota
men‰ín v Maìarsku v‰ak ukázala, ako pove-
dal b˘val˘ men‰inov˘ ombudsman Kalten-
bach, Ïe tento zákon sa zaradil do kategórie
právnych noriem majúcich dekoraãné, ozdob-
né prvky, ktoré sú prakticky nevykonateºné.
Men‰inová autonómia podºa neho v Maìar-
sku existuje len na papieri.
Maìarsk˘ men‰inov˘ zákon sa v teda pra-
xi neosvedãil.
Politika Maìarska voãi men‰inám v kraji-
ne sa ukázala ako dobr˘ politick˘ marketing,
nie v‰ak ako nástroj rozvoja a podporovania
men‰ín v Maìarsku. Spomínan˘ men‰inov˘
zákon na jednej strane men‰inám garantuje ‰i-
roké práva v oblasti vzdelávania, kultúry, ja-
zykov˘ch práv a formálne zabezpeãuje samo-
správnosÈ riadenia vlastn˘ch záleÏitostí. Na
druhej strane v‰ak treba poukázaÈ na to, Ïe v
praxi sa tieto práva neuplatÀujú, keìÏe celo-
‰tátne men‰inové samosprávy nie sú – perso-
nálne ani finanãne – pripravené na plnenie t˘-
chto úloh. Jednoducho, nemajú potenciál plniÈ
úlohy, ktoré im zákon umoÏÀuje. V Maìarsku
sa de facto ‰tát úplne stiahol z úlohy starostli-
vosti o domáce men‰iny a preniesol tieto
kompetencie na samotné men‰iny. Tie v‰ak
vzhºadom na svoju poãetnosÈ a celkov˘ stav
nie sú v stave ìal‰ieho rozvoja.
Maìarsko naìalej venuje podstatne väã‰iu
pozornosÈ národnej politike, ãiÏe starostli-
vosti o maìarskú men‰inu v susedn˘ch kra-
jín a rozvíjaniu my‰lienky takzvaného spája-
nia maìarského národa ponad hranice, neÏ ná-
rodnostn˘m men‰inám Ïijúcim vo vlastnej
krajine. A to aj napriek tomu, Ïe podºa medzi-
národného práva je re‰pektovanie a ochrana
men‰inov˘ch práv v prvom rade povinnosÈou
‰tátu, v ktorom men‰ina Ïije. Národná poli-
tika tvorí tradiãne jeden z hlavn˘ch pilierov
zahraniãnej politiky Maìarska a je vìaãnou
témou aj na vnútropolitickej scéne.
Situáciu v men‰inovej politike MR a roz-
voji men‰ín v krajine v˘razne sÈaÏuje aj fakt,
Ïe akákoºvek kritika men‰inovej politiky ãi uÏ
z vnútra Maìarska alebo zo zahraniãia nechá-
va hlavn˘ch predstaviteºov národnostn˘ch
men‰ín Ïijúcich v Maìarsku neaktívnymi.
Kritika situácie men‰ín v Maìarsku zo stra-
ny parlamentn˘ch ombudsmanov pre práva
národnostn˘ch men‰ín a etnick˘ch skupín v
Maìarsku nevzbudila Ïiadnu celospoloãens-
kú diskusiu, respektíve ani náznak takejto
debaty. A médiá jej venovali len minimálnu
pozornosÈ, na rozdiel od Ïivej mediálnej a
spoloãenskej diskusie v Maìarsku o Ïivote
maìarskej men‰iny v susedn˘ch krajinách.
Dokonca som a stretol s názorom, Ïe situácia
men‰ín v Maìarsku skutoãne nie je dobrá, a
preto by sa o ne mali viac zaujímaÈ takzvané
materské ‰táty. To je v‰ak proti logike plat-
n˘ch medzinárodn˘ch dokumentov o ochra-
ne práv príslu‰níkov národnostn˘ch men‰ín,
ktoré prisudzujú rozhodujúcu úlohu ‰tátom,
ktor˘ch obãanmi sú.
77
K U L T Ú R A

Ivan VENKOV Naroden˘ v Bratislave v roku 1988.

predstavuje svoju tvorbu
hovorí o v˘chodiskách
súãasného dizajnu a umenia

V rokoch 2004 – 2008, ‰túdium na Strednej odbornej ‰kole polygrafickej,

v súãasnosti ‰túdium na STU, dizajn.
Pod vedením otca, sochára Emila Venkova sa venuje sochárskej tvorbe
od roku 2001.

„Dizajn nikdy
nemôÏe byÈ umením“
Zaãal som s najÈaωím, so sochou. UÏ na zaãiatku svojej tvorby som sa musel postaviÈ priestoru a snaÏiÈ sa ho zvládnuÈ
prv˘mi neist˘mi tvarmi. Mal som ‰Èastie, Ïe som sa v˘zve priestoru mohol postaviÈ v ateliéri môjho otca.
Po prv˘ch men‰ích úspechoch v soche pri‰la iná úloha – zvládnuÈ dizajn. Skúsenosti zo socháriny, kde som sa snaÏil
o logicky vyvíjajúce sa abstraktné kompozície v priestore sa ukázali ako zásadné pre uspokojivé zvládnutie estetiky dizajnu.
Dizajn v istom zmysle vyÏaduje e‰te dôslednej‰iu metodiku a tvarov˘ rozvoj. UtilitárnosÈ dizajnu si totiÏ vyÏaduje
jednoduché tvarové rie‰enia.
Ak v‰ak tieto jednoduché tvarové rie‰enia nebudú logicky stavan˘m celkom, vzhºadom na ich úãel, pouÏité materiály,
prípadne tematické zaradenie zam˘‰ºaného dizajnu, v˘sledok bude neúspechom.
Dizajn e‰te vo v‰eobecnosti nedosiahol vrcholy v˘tvarného umenia. Dôvodom je neporovnateºne krat‰ia história a v˘vin
dizajnu. Za dizajn v modernom zmysle môÏeme povaÏovaÈ (napriek beletriám niektor˘ch historikov) len poindustriálny
v˘vin. Industrializácia a priemysel sú piliermi racionality dizajnu a racionalita je nevyhnutná pre splnenie poÏiadavky
funkcie.
ëal‰ím dôvodom zväã‰a neúspe‰n˘ch pokusov o kvalitn˘ a hodnotn˘ dizajn je problematika syntézy znalostí, emocionality
umenia a spomenutej racionality. Je pomerne jednoduché navrhnúÈ racionálny dizajn bez ambície o jeho „pôsobenie“
v priestore.
Nároãnou úlohou je tvoriÈ racionálne stavan˘ dizajn so snahou o pôsobenie podobné umeleckému dielu. Dizajn síce nikdy
nemôÏe byÈ umením (ani architekúra nie), pretoÏe je utilitárny, môÏe v‰ak poskytovaÈ podobn˘ pocit ako umenie.
Dosahovanie tohto cieºa je podºa môjho názoru budúcnosÈou dizajnu. NuÏ a budúcnosÈ umenia, tá neexistuje, ãas nie je
veliãinou umenia.
Ivan Venkov

Kreslo „The Chest“ Fºa‰a na whiskey

78
N U
K Á R
L T
O Ú
D R
N A
Á R A D A S R

vºavo, vpravo – Aplikovaná typografia, Busta 01, Aplikovaná typografia, Busta 02

dole vºavo – hlava abstraktnej figúry, sadra, v˘‰ka 65 cm
dole vpravo – návrh reproduktora A01

Obe busty (01, 02) boli vytvorené pomerne zloÏit˘m

„Vo svojom dizajne sa snaÏím integrovaÈ poznatky
z v˘tvarného umenia. Ide mi predov‰etk˘m o vytvorenie
tvarového „príbehu“ vo vhodne zvolen˘ch materiáloch
za úãelom dosiahnutia pôsobenia v priestore, ktoré sa
intenzitou snaÏí priblíÏiÈ pôsobeniu umeleckého diela,
samozrejme, v medziach funkãnosti dizajnu.“
postupom v modelovacom programe a následne boli
renderované, av‰ak veæmi podobn˘ v˘sledok sa dá dosiahnuÈ
aj v skutoãnosti, samozrejme, za neporovnateºne dlh‰í ãas.
Corpus reproduktorov A01 sa skladá z dvoch poºgúl,
ktoré po zatvorení uschovajú stredn˘, kruhov˘ prvok
audiosústavy. V podstavci bude dostatok priestoru
pre bassov˘ reproduktor.

ostatné práce moÏno nájsÈ na behance.net/venkov

kontakt – +421 910 140 551, Malacká cesta 41, Pezinok

79
D I A L Ó G Y O A & E W

O ãom?
O beztrestnom rozhadzovaní ‰tátnych peÀazí
O zodpovedn˘ch ºuìoch, ktorí volia pravicu
O ochote bohat˘ch dotovaÈ sociálne odkázan˘ch
O ohrozenom Ïivote boháãov v Brazílii
O ‰kodlivosti absolútnej väã‰iny a uÏitoãnosti koalícií
O tom, ãi voliãi SNS chcú kultivovaného Slotu
O tom, ãi je pravica ‰truktúrovanej‰ia alebo len zlepenec
O odsúvaní Dzurindu do zabudnutia

Robert Fico nemá povahu

na inú koalíciu neÏ so SNS a HZDS
Novinári, politológovia, ale aj zahraniãní ko-
mentátori hodnotia v˘sledok slovensk˘ch vo-
lieb ako víÈazstvo stredo-prav˘ch strán. Koº-
kí z voliãov v‰ak poznajú programy t˘chto
strán a koºkí si uvedomujú, ãi sú ºavicové, li-
berálne, alebo pravicové? Nie je to skôr tak,
Ïe väã‰ina obãanov ich volila preto, Ïe sa im
tieto tzv. pravicové strany zdali byÈ zárukou
zmeny politiky k väã‰ej slu‰nosti a kultúrnos-
ti?
Samozrejme, Ïe asi aj toto bol jeden z aspek-
tov, na ktor˘ ºudia prihliadali, keì sa rozhodo-
vali, ale ja si myslím, Ïe zase ani tá pravicovosÈ
nebola celkom zanedbateºná, a to najmä pod
dvoma vplyvmi: jeden vplyv boli voºby v âe-
skej republike, a Slováci vÏdy tak tro‰ku so
zv˘‰enou pozornosÈou pozerajú na svojho star-
‰ieho brata, takÏe myslím si, Ïe ãeské v˘sled-
ky ovplyvnili mnoh˘ch Slovákov. A potom asi
vo veºkej miere zapôsobilo na rozhodovanie
na‰ich voliãov to, ão sa odohrávalo v Grécku,
lebo doteraz prevládal dojem, Ïe rozhadzovanie
peÀazí je beztrestné, takÏe preão by vlády ne-
rozdávali peniaze, keì to ºuìom dobre padne a
vlastne to nikde nech˘ba. A zrazu sa ukázalo, Ïe
to tak nie je, Ïe v jednom momente, keì to
praskne a v‰etko sa prevalí, tak je z toho pro-
blém a môÏe to viesÈ dokonca k ‰tátnemu ban-
krotu. Tohto sa zºakli v âechách, tam bolo úplne
evidentné, Ïe ich voºby to veºmi ovplyvnilo, a
myslím si, Ïe aj u nás to tro‰ku vystra‰ilo ºudí,
Ïe nepremyslené dlhy majú aj dôsledky a Ïe za
hriech je potom aj trest.
A toto vedomie o problémoch Grécka môÏe
ovplyvniÈ aj budúce mesiace na Slovensku?
Málokto si totiÏ uvedomuje, Ïe nová vláda
bude musieÈ práve aj pod dojmom osudu za-
dlÏeného a schudobneného Grécka pristúpiÈ
k dosÈ tvrd˘m opatreniam. Bude sa musieÈ
obmedziÈ rozhadzovanie ‰tátnych peÀazí a
zdá sa mi, Ïe nikto ani netu‰í, ako to krotkí
obãania Slovenska prijmú. Pochopia sociál-
nu politiku, ktorá vyplynie zo ‰etrenia verej-
n˘ch financií? Nevzbúria sa proti Radiãovej
vláde, ako sa búria Gréci proti zru‰eniu svoj-
ho predo‰lého pohodlného Ïivota?
Predpokladám, Ïe sa nebudú búriÈ. Slováci to
jednak nemajú v povahe, naopak, majú skôr tra-
diãne poddansk˘ syndróm, ãiÏe je viac pravde-
podobné, Ïe si ponadávajú na vrchnosÈ, ale Ïe
by rebelovali – to nepredpokladám. To Gréci
majú predsa len tro‰ku temperamentnej‰iu po-
vahu. Ale je pravda, a to je paradox, Ïe tú „pra-
vicovosÈ“ si to moÏno najviac odskáãu voliãi
pravicov˘ch strán, lebo keì vláda bude chcieÈ
niekomu zobraÈ, tak musí zobraÈ len t˘m, ão
majú, a to sú skôr voliãi pravicov˘ch strán.
ËaÏko e‰te nieão zoberú nejakému nezamestna-
nému, lebo ten ani teraz niã nemá. Stretol som
sa v‰ak s názorom mojich známych, ktorí sú
vcelku zámoÏní, Ïe si uvedomujú teraj‰iu situá-
ciu a Ïe moÏno ich rodinu to bude dosÈ stáÈ, ak
sa majú vykompenzovaÈ dôsledky krízy, ale Ïe
sú ochotní podstúpiÈ nejaké finanãné obete kvô-
li celkovému blahu ‰tátu. Samozrejme neviem,
ãi je to iba ojedinel˘ názor, ale s tak˘m konkrét-
nym postojom niektor˘ch ºudí som sa stretol, a
tak môÏem predpokladaÈ, Ïe aj iní majú takéto
zm˘‰ºanie. A Ïe keby sa napríklad predsa len
presadil Sulíkov tzv. daÀov˘ bonus, tak by sa
odvádzali zdravotné a sociálne odvody aj z ná-
jomného a v‰etk˘ch in˘ch zdaÀovan˘ch prí-
jmov, ão sa doteraz nerobilo. Ak mnohí ºudia,
ktor˘ch by sa to bezprostredne t˘kalo, napriek
tomu volili pravicu, tak to dokazuje, Ïe asi aj na
Slovensku Ïijú uÏ zodpovední ºudia, ktorí ne-
myslia len na seba. Je totiÏ veºmi potrebné, aby
takíto ºudia tu boli. Ja, samozrejme, neviem v
nejakej úplnosti posúdiÈ situáciu slovenskej
ekonomiky, ale sa mi to zatiaº javí tak, Ïe na tom
nie sme nejako veºmi zle. A ani po t˘chto voº-
bách ja nepatrím medzi t˘ch, aj keì som pravi-
ãiar, ktorí si myslia, Ïe sociálna demokracia
pochádza priamo od diabla. V tom období, keì
sa Fico dostal k moci, tak zo v‰etk˘ch strán sme
poãuli, ako sa ‰tátu darí, ako máme veºa peÀa-
zí, ale obãania ako jednotlivci to veºmi nepoci-
Èovali, lebo aj keì mal ‰tát veºa peÀazí, samot-
ní ºudia ich tak veºa nemali, a asi aj kvôli tomu
tu bol tak˘ tlak a bola taká, povedal by som, spo-
loãenská objednávka, aby z peÀazí tohto ‰tátu
aj ºudia daão dostali. A preto sa v Európe mini-
málne od 2. svetovej vojny pravidelne strieda-
jú pravicové a ºavicové vlády, ão sa konkrétne
prejavuje tak, Ïe tie ºavicové viacej rozdajú a tie

80
D I A L Ó G Y O A & E W
pravicové potom tro‰ku túto ‰tedrosÈ pri‰krtia,
aby sa ‰tátna kasa zase naplnila. A keì sa zase
naplní, tak potom prídu socialisti, ktorí ju zase
tro‰ku vyprázdnia. Tak to funguje a v podstate
je to v poriadku, lebo ão ºudia z toho majú, keì
je stra‰ne bohat˘ ‰tát, ale oni sú chudobní. Za-
tiaº sa – bohuÏiaº – nepodarilo nájsÈ tak˘ model,
v ktorom by jedna vláda dokázala udrÏaÈ vo vy-
váÏenej polohe ekonomickú a sociálnu situáciu
vo vzÈahu obãanov a ‰tátu. Buì je to sem, ale-
bo je to tam: buì sa veºmi rozdáva, alebo sa veº-
mi ‰etrí. Neviem, preão e‰te nevznikol tak˘
model, ktor˘ by bol akoÏe stredov˘, ale prax –
nielen slovenská, ale aj v takzvan˘ch západn˘ch
demokraciách – je taká, Ïe vÏdy sa pravicové a
ºavicové vlády striedali a striedajú, ão je, zdá sa,
koniec-koncov, vcelku dobr˘ model, ktor˘ fun-
guje inde a nie je dôvod, aby nefungoval aj u
nás.
Pritom niektoré sociálne opatrenia na‰ej so-
ciálnodemokratickej vlády nemajú ani tak
praktick˘ dosah na existenciu ºudí, ako skôr
psychologick˘. Napríklad vianoãn˘ dôcho-
dok, pôsobiaci veºmi negatívne najmä na roz-
hºaden˘ch ºudí, ktorí sú schopní vnímaÈ spo-
loãenskú a sociálnu situáciu v ‰ir‰om horizon-
te, ukazuje, aké je ÈaÏké dostaÈ v‰etky fakto-
ry fungovania ‰tátu do rovnováhy, o ktorej
hovoríte. Vianoãn˘ dôchodok je pre väã‰inu
t˘ch, ão ho dostávajú, vlastne smie‰ny. Len
minimálne im zlep‰í Ïivot. A pritom je pre
t˘ch, ão ho dostanú, osvieÏením ich Ïivota, aj
keì je to len bezv˘znamn˘ch 50-100 eur raz
do roka. A keby im ho nová vláda nedala, pri-
jali by to s veºkou nevôºou.
Môj názor na to je uÏ dlhodobo rovnak˘ a na
túto tému som sa v takom ‰ir‰om kontexte svoj-
ho ãasu rozprával s Ivetou Radiãovou, keì e‰te
bola ministerkou práce, sociálnych vecí a rodi-
ny. Vravel som, Ïe to nie je dobrá cesta, keì sa
budú zniÏovaÈ dôchodky a keì budú starí ºudia
ÏiÈ na pokraji biedy. Skôr si myslím, Ïe ak sa pre-
dlÏuje celkov˘ vek ºudí, je múdra cesta rad‰ej
zv˘‰iÈ hranicu odchodu do dôchodku. Ale keì
uÏ raz niekto do toho dôchodku odíde, mal by
maÈ ten dôchodok tak˘, aby z neho mohol slu‰-
ne vyÏiÈ. Aj tak mnohí dôchodcovia – a vy ste
toho tieÏ príkladom – sa snaÏia z posledn˘ch síl
robiÈ, lebo jednoducho zo sumy, ktorú dostanú
ako dôchodok, veºmi ÈaÏko vyÏijú. Dokonca si
viem predstaviÈ nejak˘ vzorec, ktor˘ by pri sta-
novovaní veku odchodu do dôchodku vychádzal
z momentálnej priemernej dæÏky Ïivota obyva-
teºstva. Ale musí platiÈ, Ïe keì uÏ raz niekto ten
vek dosiahne, musí ÏiÈ ako ãlovek a nie ako Ïo-
brák. Je asi najhor‰ie, a principiálne to platí vo
v‰etkom, priãom pre dôchodcov to platí dvoj-
násobne, Ïe keì máte málo peÀazí a tie sa e‰te
pokú‰ate rozdeliÈ na veºa kôpok, lebo potom de
facto nemá nikto niã: keì kaÏdému pridáte dve
eurá, tak vlastne nikomu nepridáte niã, ale pe-
niaze sa minú. âiÏe rad‰ej pridaÈ sto eur nieko-
mu (napríklad sociálne na to odkázan˘m), ako
dve eurá v‰etk˘m.
Darmo v‰ak ‰tudujem dôchodkové systémy
kdekoºvek na svete, neobjavil som ani jeden,
ktor˘ by priniesol dobré rie‰enie a ktor˘ by
zaruãil dôstojn˘ Ïivot ‰irokej skupine sta-
r˘ch ºudí. Pri‰iel som vlastne iba na jedno ná-
dejné v˘chodisko, ale aj to je problematické.
A, pokiaº poznám va‰e názory, vy budete
prv˘, ão s ním nebudete veºmi súhlasiÈ. De-
siatky ‰tátov, ba hádam v‰etky, len tak po-
trebné obrovské sumy na dôchodky nezoÏe-
nú. To, ão do dôchodkového systému prichá-
dza, sú len také paberky, s ktor˘mi sa neja-
ké veºké zázraky nedajú urobiÈ. A ten spôsob,
na ktor˘ ja myslím, je na pleciach bohat˘ch
ºudí. Ist˘ predpoklad alebo malú nádej mi
dáva, Ïe väã‰inou Ameriãania, kde je veºa
bohat˘ch ºudí, vedia nielen to, ão je ich, po-
vedzme, morálna povinnosÈ, ale ão je súãas-
ne aj pre nich rozumné: a racionálne i rozum-
né je, ak ãasÈ zo svojich miliónov alebo mi-
liárd poskytnú ‰tátu, aby ich mohol pouÏiÈ ãi
uÏ priamo na dôchodky alebo na iné dôleÏi-
té ãi dokonca nevyhnutné sociálne sluÏby.
Veì odkiaº zinakadiaº by pri‰li, ak nie od t˘-
chto bohat˘ch ºudí?
No, neviem.... je to také ad hoc rie‰enie, nie
som si ist˘, ãi by to bolo dobré. Ale na druhej
strane, ako som uÏ dnes povedal, peniaze mô-
Ïete, pochopiteºne, zobraÈ len t˘m, ktorí ich
majú. Ten mechanizmus vlastne aj tak prebie-
ha, lebo kaÏd˘, kto má viac peÀazí, viac aj ku-
puje, a pri kaÏdej kúpe je vlastne nejaké DPH,
takÏe ten, kto má veºa a z toho „veºa“ nakupu-
je, tak aj viacej prispieva prostredníctvom moÏ-
no ani nie dane z príjmu, ale toho, Ïe odvádza
dépéháãku. A keby sa zaviedla e‰te dáka oso-
bitná milionárska alebo miliardárska daÀ, tak to
by v tomto otvorenom svete prakticky mohlo
viesÈ k tomu, Ïe v‰etci by boli poprihlasovaní
niekde na Kajmansk˘ch ostrovoch alebo na
Cypre, kde je minimálna ãi dokonca Ïiadna daÀ
a potom uÏ by sme nemali ani to, ão máme te-
raz. To sa stalo vlastne v Maìarsku, Ïe mnohí
maìarskí podnikatelia majú sídlo svojich fi-
riem na území Slovenskej republiky, lebo tu sú
v˘hodnej‰ie dane ako u nich. Ja mám známeho
jedného Maìara zo ·amorína a u neho je nahlá-
sen˘ch – papierovo – tu‰ím 20 maìarsk˘ch fi-
riem a tu platia dane, takÏe Slovenská republi-
ka na tom získava, ale Maìarská na tom tratí.
Tratí na tom, Ïe majú vysoké dane. âiÏe keby
sme nieão takéto urobili a nebolo by to urobe-
né celosvetovo, aj na Kajmansk˘ch ostrovoch,
aj v Lichten‰tajnsku, ão je asi nemoÏné, tak
práve tí bohatí, ktorí majú moÏnosÈ vybraÈ si, Ïe
kde chcú maÈ sídlo pre svoj podnik, by svoju
vlasÈ veºmi r˘chlo opustili. TotiÏ, viete, vy keby
ste sa chceli nahlásiÈ ako daÀov˘ rezident naprík-
lad na Kajmansk˘ch ostrovoch, tak na to nemá-
te, lebo to je predsa len drah˘ ‰pás. Ale keì uÏ
vám ide o sto miliónov eur, tak si to sídlo na Kaj-
mansk˘ch ostrovoch urobíte a budete platiÈ
dane tam a nebudete v podstate odvádzaÈ niã. A
ak by ste apelovali na morálku t˘ch ºudí, tak sa
obávam, Ïe úspe‰n˘ by ste neboli...
Ale moÏno by predsa len stálo za pokus, keby
nejaké silné organizácie podnikateºov alebo
finanãníkov so súhlasom v‰etk˘ch boháãov,
ktorí k nim patria, pri‰li s nejakou vlastnou
iniciatívou a ponúkli by ‰tátu systém uspoko-
jiv˘ aj pre majetn˘ch, aj pre chudobn˘ch.
PretoÏe raz moÏno príde ãas, Ïe nielen v
USA, ale aj na Slovensku si moÏno rozumní
boháãi uvedomia, ão potrebujú, ak˘ systém,
ak chcú pokojne uÏívaÈ svoj majetok a zve-
ºaìovaÈ ho. Potrebujú, aby aj ostatn˘ch sto-
tisíc alebo päÈstotisíc ºudí okolo nich sa malo
ako-tak dobre, a aby si sami spoãítali, ãi si
môÏu dovoliÈ 10 alebo dokonca 20 % zo svo-
jich príjmov kaÏd˘ mesiac vyãleniÈ na opráv-
nené zabezpeãenie existenãn˘ch a sociálnych
potrieb kaÏdého obãana. Pritom by im moÏ-
no – ba celkom urãite – prekáÏalo, keby sa na
tejto veºkolepej akcii mali priÏiviÈ e‰te aj
‰tátni úradníci, a to len na to, aby sa zdalo,
Ïe v‰etko oni organizujú a kontrolujú. Tak-
Ïe by takúto ‰peciálnu sociálnu poisÈovÀu
mohli maÈ v rukách priamo samotní boháãi
a riadili by sa len zákonom, ktor˘ by stano-
voval pravidlá tohto systému.
Obávam sa, Ïe veºmi reálne to nie je, aby
niekto dobrovoºne dal väã‰í objem peÀazí. To
sa stáva v ‰pecifick˘ch situáciách, keì hrozí ne-
jaká revolúcia alebo podobn˘ spoloãensk˘ po-
hyb. Ale to tieÏ uÏ, povedal by som, platilo
skôr v minulom ãase, lebo dnes sa tí, ktor˘m sa
nieão nepozdáva, zoberú a odídu preã, ãiÏe jed-
noducho opustia krajinu, v ktorej Ïijú a kde
platia dane. Dnes je ten problém, ktor˘ som tu
tieÏ, v t˘chto dialógoch, raz spomínal, Ïe fun-
guje nadnárodn˘ kapitál a s jeho predstaviteº-
mi rokujú národné vlády, pretoÏe k nadnárod-
nému kapitálu neexistuje rovnocenn˘ partner.
Pritom ten nadnárodn˘ kapitál má, samozrejme,
naozaj veºkú v˘hodu, Ïe sa môÏe bez nejak˘ch
problémov rovno presúvaÈ z jednej krajiny do
druhej. A tak ‰tát, ktor˘ by chcel povedzme za-
viesÈ nieão také, o ãom vy uvaÏujete, tak jedno-
ducho bude úplne bojkotovan˘, a nakoniec nie-
lenÏe nezíska viac, ale získa e‰te o dosÈ menej.
To je praktická stránka Ïivota. Nadnárodn˘ ka-
pitál bez Slovenska alebo bez Maìarska úplne
v pohode vyÏije, zoberie sa a odíde do Vietna-
mu, kde je povedzme iná cena práce, a keì tí
Vietnamci dostanú ‰tvrtinu z toho, ão dostanú
Slováci, tak budú e‰te stále veºmi spokojní.
Väã‰inou v‰etky tieto daÀové záleÏitosti sa skôr
t˘kajú strednej podnikateºskej vrstvy, ktorá
nemá na to, aby utiekla, a skôr z nej ‰tát vytiah-
ne peniaze, ako z t˘ch veºmi bohat˘ch, lebo tí
majú na to, aby si zriadili sídla na Cypre a na
Kajmansk˘ch ostrovoch. Ja nehovorím, Ïe to je
správne, lebo potom sa, samozrejme, na jednej
strane hromadí bohatstvo a na druhej strane sa
roz‰iruje stále väã‰ia chudoba. A kto by o tom
pochyboval, tak nech si kúpi letenku do JuÏnej
Ameriky a tam uvidí, ão sú to rozdiely a proti-
klady medzi hojnosÈou a blahobytom a medzi
biedou a absolútnym nedostatkom. Ja chápem,
ão vy chcete povedaÈ, lebo Ïivot bohat˘ch ºudí
v Brazílii je nezávideniahodn˘. Oni tam Ïijú ako
‰tvanci ohradení v‰elijak˘mi múrmi s elektric-
k˘mi drôtmi, ãiÏe skoro ako v koncentráku, len
obrátenom. TakÏe keì som bol vo Venezuele a
keì som sa stretol s na‰ím honorárnym konzu-
lom a s jeho manÏelkou – vtedy tam bol pán Du-
‰an Polónyi –, bol som dosÈ zaskoãen˘, keì som
zistil, Ïe mali jedinú túÏbu: zmiznúÈ odtiaº a prí-
sÈ sem na Slovensko – práve kvôli tomu, Ïe tu
sa normálne dá ísÈ do mesta bez toho, aby ãlo-
veka okamÏite prepadli a okradli. Tam sa to
nedá. Tam sa dokonca nedá uÏ ísÈ ani autom,
lebo keì ãlovek ide, tak ho aj v aute prepadnú
v centre mesta na kriÏovatke. A to v‰etko vypl˘-
va, pochopiteºne, z veºkého rozdielu medzi bo-
hat˘mi a chudobn˘mi.
Vy ste pred chvíºou v podstate spochybnili
moju prvú úvahu súvisiacu s voºbami, totiÏ
Ïe ºudia ani tak nehlasovali vo veºkej miere
za pravicové princípy, ale Ïe dúfajú nájsÈ v
t˘chto stranách slu‰nosÈ, ktorá sa zo Sloven-
ska úplne vytráca.
Ale to áno, samozrejme – to je pravda, Ïe hºa-
dajú slu‰nosÈ. Napokon, ak sa pamätáte, prvé
81
D I A L Ó G Y O A & E W
vyhlásenia Roberta Fica po tom, keì ho meno-
vali za premiéra, boli, Ïe keì sa stane nejak˘ mi-
nister podozriv˘ z korupcie, tak ho do troch mi-
nút odvolá. Ale nakoniec z t˘chto reãí aÏ tak veºa
v praxi nezostalo, lebo aj keì boli evidentné
‰kandály niektor˘ch ministrov, stále zostávali vo
funkcii a vlastne niã sa nedialo. A tak sa Fico-
vi stalo viac-menej to isté, ão Dzurindovi vo vlá-
de predchádzajúcej, Ïe krk mu vykrútila jeho
arogancia a to, Ïe nebojoval – aspoÀ ºudia ne-
mali ten pocit, Ïe bojuje – proti nejakej korup-
cii a zlodejstvu. A preto v podstate keby som mal
nejak˘ odkaz pre túto nastupujúcu vláda, tak je
to v˘zva, aby preboha uÏ raz skúsili naozaj dbaÈ
o ãestnosÈ a aby naozaj v prípade, Ïe sa vyskyt-
ne ão len nejaké podozrenie z nelegálnych ãin-
ností, z neprehºadn˘ch tendrov a z rôznych ko-
rupcií, aby okamÏite konali, lebo po ‰tyroch
rokoch skonãia rovnako ako Fico. A pred ním
Dzurinda a pred ním Meãiar.
Pri hodnotení politiky na Slovensku mi tro-
chu v⁄ta v hlave ako rozpor to, ão sa hovorí
o Ficovi a jeho spôsobe politiky – totiÏ, Ïe uro-
bí ãokoºvek, ão zv˘‰i jeho popularitu a popu-
laritu jeho strany, a v tom alebo za t˘m vidia
mnohí aj jeho populizmus. Ale na druhej
strane predsa len je natoºko svetaznal˘, aby
videl, Ïe mnohé jeho kroky a reãi mu ‰kodia,
a teda ohrozujú práve jeho popularitu, a on
sa t˘mto krokom predsa len nevyh˘bal.
Aby sme v‰ak boli úplne realistickí, tak jemu
nevykrútilo krk toto, lebo jemu dokonca stúp-
la podpora voliãov v porovnaní s predchádza-
júcimi voºbami. Jemu sa stalo paradoxne osud-
n˘m to, Ïe zlikvidoval svoj koaliãn˘ potenciál,
keìÏe odlákal od HZDS a od SNS príli‰ veºké
mnoÏstvo voliãov. Najmä od HZDS toºko, Ïe
Meãiarovo hnutie úplne vypadlo z parlamentu
a potom nemal s k˘m uzatvoriÈ novú vládu.
âiÏe sa mu stalo také nieão, ako mne na základ-
nej ‰kole: ako trieda sme skákali do diaºky a ja
som skoãil tak dobre, Ïe som preskoãil aj Ïinen-
ku, dopadol som na parkety a zlomil som si
ruku. TakÏe síce som bol prv˘, ale so zlomenou
rukou. Aj Ficovi sa stalo nieão také. Ako sa ho-
vorí: e‰te jedno takéto víÈazstvo – a je po nás!
Ale Robert Fico aj mimo koaliãn˘ch partne-
rov – alebo e‰te viac – postupoval dosÈ neprí-
vetivo. Len zriedkakedy v rôznych otázkach
vychádzal v ústrety obãanom, bol veºmi, ão ja
viem, nevºúdny...
No tak – najnevºúdnej‰í bol k novinárom, a
to sa mu, samozrejme, tieÏ vypomstilo, keì im
nadával do idiotov, lebo novinári mu to tro‰ku
vrátili a ja by som dokonca povedal, Ïe tieto voº-
by moÏno viac ovplyvnili noviny a novinári, neÏ
opoziãní politici. Lebo kampaÀ, ktorú viedla
opozícia, bola podºa mÀa mimoriadne nenápa-
ditá, a ja si neviem predstaviÈ, Ïe na základe ich
predvolebn˘ch bilboardov alebo na základe
predvolebn˘ch debát, v ktor˘ch vystupovali,
by sa ão i len jeden ãlovek rozhodol, Ïe bude vo-
liÈ toho alebo hentoho pravicového politika. Tu
je, a uÏ dlhodobo, iná vec: Slovensko je rozde-
lené na tak˘ch akoby potenciálnych voliãov
HZDS a SNS a teraz aj Smeru, a na tak˘ch, ão
sú proti. A v predchádzajúcich voºbách t˘m, Ïe
mnohí praviãiari boli sklamaní z morálky pre-
do‰lej koalície, najmä teda z SDKÚ, ne‰li vo-
liÈ. Nevolili Fica. Ani Meãiara a uÏ vôbec nie
Slotu. Jednoducho nevolili nikoho. A preto po-
tom tá druhá strana vyhrala. Keì robíme tento
82
rozhovor, e‰te ani nevznikla nová vláda, ale uÏ
teraz vieme povedaÈ, Ïe pokiaº zase Radiãovej
vláda sklame pravicov˘ch voliãov, ktorí sú tu
stále tí istí, pokiaº sa praviãiarom a liberálom ne-
podarí ustriehnuÈ dodrÏanie ideí a princípov, s
ktor˘mi i‰li do volieb, najmä v oblasti morálky,
tak o ‰tyri roky pravicoví voliãi nepôjdu voliÈ a
zase vyhrá ºavica.
Aj tak si myslím, Ïe keby Fico neútoãil ste-
reotypne na svojich politick˘ch protivníkov,
mohol e‰te zv˘‰iÈ svoju popularitu.
A koºko mal získaÈ – 50 %? Veì v niektor˘ch
okresoch aj získal 50 %, dokonca v okrese Me-
dzilaborce mal tu‰ím 61 %, ão uÏ je veºmi veºa.
UÏ len Orbán v Maìarsku má viac, ão je, podºa
mÀa, uÏ úplne kontraproduktívne, lebo na koho
sa Orbán vyhovorí, keì vládne so svojou stranou
úplne sám?! A to, ão v predvolebnej kampani na-
táral, sa predsa zrealizovaÈ nedá, to je jasné.
Koaliãní partneri sú dobrí najmä na to, Ïe keì
niektoré veci, ktoré strana v zápale voliãom na-
sºubovala, nechce splniÈ, môÏe obãanom pove-
daÈ: „No, viete, my sme to chceli urobiÈ, ale
koaliãní partneri nám to neschválili.“ Orbán to
nemôÏe povedaÈ, lebo má ústavnú väã‰inu. Keì
napríklad Sulíkovci rozprávali o marihuane a o
tom, Ïe ju dekriminalizujú, tak, samozrejme, Ïe
to nezrealizujú, ale povedia: „Viete, my sme sa
bili ako levy za na‰u my‰lienku a za nበnávrh,
ale videli ste, nedalo sa!“ A to je ako veºká v˘-
hoda byÈ v koalícii, lebo tam sa dá vyhovoriÈ na
koaliãn˘ch partnerov. Orbán je v ÈaÏkej situácii,
lebo sa nemá na koho vyhovoriÈ.
Z pohºadu Smeru bolo vlastne múdre, Ïe si
ako koaliãn˘ch partnerov vybrali dve slabé
strany, aj keì v mnoh˘ch ohºadoch celej vlá-
de poriadne podkúrili...
Ja si myslím, Ïe to nebolo múdre, dokonca si
trúfam povedaÈ, Ïe to bolo veºmi hlúpe a krát-
kozraké, ale to zase vypl˘va viac-menej z pod-
staty Roberta Fica, Ïe on chcel byÈ akoby jedi-
n˘m v‰emocn˘m pánom, ão teda aj bol, a Me-
ãiar so Slotom chodili za ním ako baránkovia a
on si s nimi robil, ão chcel. Ale viete: kaÏdá min-
ca má dve strany. Tak aj táto: Fico na jednej stra-
ne mal absolútnu moc. Na druhej strane, keby
bol múdrej‰í a keby bol VTEDY, nie teraz, ale
vtedy, i‰iel do koalície s KDH, ako sa to ãrta-
lo, a e‰te dajme tomu s niek˘m, no tak asi by ne-
mal takú absolútnu moc a vládnutie by mal zlo-
Ïitej‰ie, lebo by musel aj tro‰ku poãúvaÈ koaliã-
n˘ch partnerov, a nie im len diktovaÈ hotové
veci, ale takáto koalícia by mohla, samozrejme,
vydrÏaÈ omnoho dlh‰ie. Ja si myslím, Ïe to cí-
tili aj mnohí Ficovi blízki kolegovia. Z toho, ão
som sa rozprával s Róbertom KaliÀákom, mi
bolo jasné, Ïe on bol veºk˘m nepriateºom toho,
aby v koalícii so Smerom bol Ján Slota. A ãas
ukázal, Ïe mal pravdu.
Ja viem, v tak˘chto dialógoch je ÈaÏké pro-
rokovaÈ, ale ani tak nejde o predpovedanie,
ako skôr o vstupovanie do politick˘ch du‰í.
âo myslíte, keby niekedy v blízkej budúcnos-
ti Robert Fico znovu mohol nejakú koalíciu
zloÏiÈ, ovplyvnilo by jeho uvaÏovanie a roz-
hodovanie to, ão ‰tyri roky skúsil vo vláde,
ktorá práve skonãila svoje funkãné obdo-
bie?
Obávam sa, Ïe nie. Treba braÈ do úvahy jeho
povahovú ãrtu: on chce byÈ jedin˘, hlavn˘ a do-
minantn˘. MoÏno aÏ na úplne v˘nimoãné situá-
cie. Napríklad, keì sa hneì po voºbách hovori-
lo, Ïe vraj chcel veliká‰sky ponúknuÈ KDH pre-
miérske kreslo a dokonca polovicu ministrov, ão
je poriadny nepomer medzi volebn˘m v˘sled-
kom KDH kontra volebn˘ v˘sledok Smeru. Bol
by tento absurdn˘ krok moÏno aj urobil, keby
t˘m vypálil rybník pravicov˘m stranám. Viem
si predstaviÈ, Ïe pre mnoh˘ch KDH-kov najmä
na krajskej úrovni to mohlo byÈ aj lákavé, lebo
takéto rozdelenie platí nielen pre parlament a
vládu, ale aj v miestnych a regionálnych ‰truk-
túrach, Ïe by miestni a krajskí KDH-ci mali viac
vplyvu, ako budú maÈ takto. Ale zdrav˘ rozum
vyhral, lebo Fico a jeho Smer sa za tie ‰tyri roky
natoºko skompromitovali, hlavne spoluprácou
so SNS, Ïe si to KDH nemohlo zrejme dovoliÈ,
aj keby si to pravdepodobne, snáì okrem Lip-
‰ica, v kútiku du‰e Ïelalo. Voliãi KDH by im to
zrejme nikdy neodpustili a KDH by po takej
koalícii uÏ asi rovno mohli aj rozpustiÈ. Keby sa
po minul˘ch voºbách Smer nebol skompromi-
toval t˘m, Ïe bol vo vláde so Slotom a Meãia-
rom, niã také hrozné by sa nestalo, lebo socia-
listi existujú aj inde v Európe, nielen u nás, a
spájajú sa do rôznych koalícií. Je normálne, Ïe
socialistickú stranu pustia do ob˘vaãky aj v
slu‰n˘ch rodinách, nemusí byÈ len v predsieni,
ale SNS sa tak vyprofilovala, Ïe do ob˘vaãky
sa uÏ pustiÈ nedá. Stala sa z nej strana, ktorá
môÏe byÈ len v garáÏi. Alebo v stodole...
Keì uÏ hovoríme o SNS, myslíte si, Ïe aj v tej-
to strane predsa len je niekoºko politikov,
ktor˘m ide na nervy oficiálny ‰t˘l politiky ce-
lej akoÏe národoveckej strany?
Ja si myslím, Ïe je to naopak. Nie Ïe funkcio-
nári tlaãia na vedenie, ako sa má správaÈ, ale vo-
liãi tlaãia na politikov. Ja si myslím, Ïe Ján Slo-
ta nie je vo svojej podstate tak˘ ãlovek, za aké-
ho sa vydáva a ako navonok pôsobí. On je len
obchodník, ktor˘ vie, Ïe u istej ãasti populácie
získa obºubu a priazeÀ, keì bude práve tak˘, ako
sa uÏ dlho ukazuje. Primitivizmus je mnoh˘m
sympatick˘ a aj preto sa dlho pohybuje medzi
piatimi a desiatimi percentami, ão je dosÈ. Tak-
Ïe on to, ão in˘ch poburuje, robí podºa mÀa z
úplne pragmatick˘ch a vypoãítav˘ch dôvodov.
Prosto ponúka voliãom tak˘ tovar, o ak˘ majú
záujem. Keby Slota zaãal byÈ slu‰n˘ a zaãal by
hovoriÈ akoby uváÏlivo, tak nezíska ani jedno
percento, lebo voliãi SNS nechcú kultivované-
ho Slotu. Obraz SNS je teda odvoden˘ od jeho
voliãov, a nie od Slotu. Dokonca keby Slota vy-
hodnotil situáciu tak, Ïe voliãi od neho Ïiadajú
slu‰nosÈ, tak som si ist˘, Ïe on by – podºa mÀa
– vedel byÈ aj spôsobn˘ a solídny. Ale keìÏe jeho
voliãom sa páãia také proklamácie, ako Ïe zo-
berieme tanky a vytiahneme s nimi na Budape‰È
alebo Ïe svätého ·tefana nazve ‰a‰om na koni,
tak im vychádza v ústrety. Lebo on je obchod-
ník. A treba povedaÈ, Ïe dobr˘. AspoÀ donedáv-
na bol.
Poslanec Smeru-SD Du‰an Jarjabek oznaãil
po voºbách ako veºkú prednosÈ ich poslanec-
kého klubu, Ïe v‰etci poslanci v Àom absolút-
ne Èahajú za jeden povraz a Ïe budú siln˘m
protipólom vládnej koalície. To je v podsta-
te pravda, Ïe poslanci Smeru sa uÏ aj v mi-
nulom volebnom období prezentovali ako
siln˘ a súdrÏn˘ celok. Je to v‰ak preto, Ïe
majú úplne rovnaké názory – alebo je v tom
pud sebazáchovy, ktor˘ im na‰epkáva, Ïe ak
by zostali sami, mohli by sa vytratiÈ z jedno-
D I A L Ó G Y O A & E W
liateho uzavretého celku, alebo by ich dokon-
ca mohli odtiaº vykopnúÈ, keby neboli nale-
pení k ostatn˘m v skalopevnom klube, alebo
je to e‰te moÏno aj preto, Ïe medzi ãlenmi
Smeru je málo originálnych osobností, kto-
ré by sa mohli presadiÈ i mimo svojej strany
a mimo svojho klubu, teda mimo jednoliate-
ho spoloãenstva tvoriace Smer?
Asi to má viacero rovín a jedna rovina je na-
ozaj tá, Ïe ºavicové strany sú väã‰inou jednot-
nej‰ie, k˘m problémom slovenskej pravice je,
Ïe je rozdrobená v niekoºk˘ch stranách, takÏe
to nie je zlepenec, ako hovorí Robert Fico, ale
jednoducho pravicová obec je ‰trukturovanej-
‰ia neÏ ºavica. Jedni sú liberálnej‰ie orientova-
ní, druhí konzervatívnej‰ie a e‰te aj v rámci toh-
to ãlenenia sú rôzne odtienky: jedni sú kresÈan-
sky zameraní, druhí sú ateisti, tretí si vedia
predstaviÈ registrované partnerstvá osôb rovna-
kého pohlavia, a iní zase nie. âiÏe nájsÈ spoloã-
ného menovateºa pravicov˘ch strán je zloÏitej-
‰ie, ako nájsÈ spoloãného menovateºa ºavicov˘ch
strán. Pritom hovorím hlavne o voliãskej základ-
ni, a nie o prominentn˘ch ãlenoch Smeru, lebo
KaliÀáka nepovaÏujem za nejakého simplexné-
ho ãloveka, a ani âaploviãa nie. A druh˘ mo-
ment je moÏno ten, Ïe tí, ão zakladali Smer, boli
manaÏérsky zdatní, a uÏ vznik strany Smer bol
veºmi dobre vy‰pekulovan˘: nesnaÏili sa o zlú-
ãenie ºavicov˘ch strán, o ão sa predt˘m snaÏil
Peter Weiss, ale to ne‰lo, lebo v‰etci b˘valí
predsedovia chceli byÈ zase minimálne pod-
predsedami a mali v‰elijaké svoje frakcie, ãi to
bol Jaroslav Wolf, ãi Boris Zala, ãi hociktorí
ostatní. V Smere to v‰ak urobili geniálne v tom,
Ïe zaloÏili nov˘ subjekt a vytunelovali v‰etky
ºavicové strany, ãiÏe kto do ich novej strany pri-
‰iel, tak tam pri‰iel, povedal by som, s hol˘m
zadkom, a keì chcel nieão dosiahnuÈ, tak to po-
tom musel dosiahnuÈ uÏ v samotnom Smere a
nemohol sa odvolávaÈ na to, Ïe on je b˘val˘
predseda alebo b˘val˘, ja neviem, pokladník
alebo ão. Keì tam pri‰iel a keì ho vôbec zobra-
li, tak tam pri‰iel s hol˘m zadkom a bol rád, Ïe
je tam. To bolo v˘borne vymyslené, takÏe do-
minancia predsedu v Smere bola veºmi silná.
Ale zase naráÏame na to, Ïe kaÏdá minca má dve
strany: na jednej strane je dobre, keì je siln˘
predseda, ale na druhej strane je to aj zlé, lebo
potom v‰etko je na tom jednom, na predsedo-
vi. Asi bolo z krátkodobého hºadiska dobré, Ïe
sa v‰etko odohralo pod jednou strechou, ale z
dlhodobého aspektu je zase asi zloÏitej‰ie, keì
má v‰etko vym˘‰ºaÈ len jedna hlava.
Mnohí povaÏujú za najdôleÏitej‰í moment t˘-
chto volieb to, Ïe nimi sa na Slovensku skon-
ãil meãiarizmus. Myslíte si, Ïe naozaj sa ne-
jak˘m spôsobom nemôÏe znovu vrátiÈ?
Tak teraz neviem, ãi myslíme meãiarizmus v
zmysle Meãiarovej osoby, alebo ako ‰t˘lu po-
litiky.
Asi jedno s druh˘m, to sa nedá úplne odde-
liÈ...
No, Meãiar ako tak˘ uÏ naozaj asi skonãil, a
to uÏ bolo vidno hlavne zo zloÏenia jeho stra-
ny a z jej fungovania v posledn˘ch rokoch.
Meãiar nakoniec skonãil t˘m, Ïe vlastne v‰et-
ci akoby relatívne normálni politici v HZDS od
neho odi‰li a zostal nakoniec jeden 68-roãn˘
Meãiar a okolo neho sa pohybovala kopa v‰e-
lijak˘ch dievãatiek a chlapãekov. Ja keì som vi-
del tie úbohé deti s t˘m star˘m pánom, obãas
som si spomenul na zábery z konca druhej sve-
tovej vojny, keì Hitler trasúcou sa rukou vyzna-
menával hrdinov bitky o Berlín – 10-12 roãné
deti. TakÏe to uÏ naozaj nehrozí, Ïe by samot-
n˘ Meãiar v politike e‰te nieão znamenal. Ak mi
je nieão do istej miery ºúto, tak len to, Ïe nepo-
chopil ãas odchodu, tak ako kedysi âarnogur-
sk˘, ktor˘ v pravej chvíli odi‰iel a odi‰iel so cÈou
a doteraz je priz˘van˘ do váÏnych a dôleÏit˘ch
debát. A keby bol Meãiar odi‰iel vtedy, keì za-
k˘val, Ïe „s Pánom Bohom idem od vás“, tak
by moÏno doteraz bol uznávan˘ politik. MoÏ-
no kontroverzn˘ a priamo paradoxn˘, ale bol by
povaÏovan˘ za osobnosÈ na slovenskej politic-
kej scéne. On sa v‰ak takto pomaliãky prepra-
coval aÏ úplne ku komickej figúrke, Ïe uÏ ãlo-
vek nie Ïe sa ho nebojí, ale b˘val˘ siln˘ líder uÏ
je skôr takmer v‰etk˘m na smiech a je z neho
taká smutná postava, ako bol v Bratislave Schö-
ne Náci, ktor˘ sa potuloval s paliãkou po mes-
te.
A, hoci sa dosÈ uÏ na to zabúda, ten, komu sa
podarilo zastaviÈ prúd meãiarizmu, bol Mi-
kulበDzurinda. A dnes naraz aj Dzurinda je
z takého generálneho pohºadu odsúvan˘ do
zabudnutia. Bez ohºadu na jeho historick˘ v˘-
kon, ak zaÀ povaÏujeme niektoré reformy
ekonomického charakteru, najmä poãas jeho
druhej vlády, ktoré urobili zo Slovenska tig-
ra EÚ, a ak zaÀ povaÏujeme práve aj zasta-
venie, potlaãenie a obmedzenie meãiarizmu.
Pre veºké mnoÏstvo obãanov to bol úÏasn˘, aÏ
heroick˘ úkon.
Ja si myslím, Ïe MikulበDzurinda je naozaj
vynikajúci politik. âo je jeho problém, a to mi
potvrdili viacerí, s ktor˘mi úzko spolupracoval,
je to, Ïe je dosÈ vierolomn˘ alebo – ako by som
to povedal – veci, ktoré sºúbil, keì sa mu ãasom
stali nev˘hodn˘mi, tak nielenÏe nesplnil, ale do-
konca tvrdil, Ïe nikdy niã také nesºúbil. Preto si
myslím, Ïe keby si mal napríklad Béla Bugár te-
raz vybraÈ nejakého spolupracovníka, tak Dzu-
rindu ako takého nebude veºmi vyhºadávaÈ, lebo
má s ním veºmi zlé skúsenosti ako s partnerom
pri rokovaniach. Bolo to Bugárovo slávne vy-
hlásenie, keì povedal, Ïe s Dzurindom medzi
‰tyrmi oãami uÏ nikdy rokovaÈ nebude. TakÏe
– predpokladám – Bugár skôr bude hraÈ v pro-
spech Ivety Radiãovej. A asi aj Ján Figeº, aj keì
on nemá aÏ také priame osobné skúsenosti, ako
ich má napríklad b˘val˘ predseda KDH Pavol
Hru‰ovsk˘, ale on mu o nich asi porozpráva.
Iveta Radiãová, podºa v‰etkého, je korektnej‰í
partner, ako bol Dzurinda, ão je – pokiaº ide o
Dzurindu – ‰koda, lebo on má od Boha úÏasn˘
talent pre politiku, je z neho veºmi ‰ikovn˘ ré-
tor a dobr˘ argumentátor, a keì bol v besede s
Ficom, tak to bolo zase úplne iné, ako keì tam
bola Radiãová. O to viac ‰koda, Ïe má takúto ne-
príjemnú vlastnosÈ – Ïe keì mu to je nev˘hod-
né, tak odtají vlastné slová.
Ale keby sme sa pokúsili o objektívnosÈ: sú
z hºadiska Slovenska Dzurindove negatíva
silnej‰ie a nepríjemnej‰ie, neÏ to, ão urobil po-
zitívne?
To nie. Ja si myslím, Ïe to pozitívne, ão vy-
konal, je pre Slovensko silnej‰ie, ale pre jeho po-
litick˘ch partnerov to aj tak vyznieva asi skôr
negatívne, lebo oni na vlastnej koÏi zaÏívali s
ním nepríjemné chvíle. Viete, my sme sa nezú-
ãastÀovali na rokovaniach, ktoré viedol, ale
viete si asi aj vy predstaviÈ, aké je to ÈaÏko zne-
siteºné, keì sa s niek˘m dohodnete a potom ten
z vás urobí „blbca“, keì povie, Ïe v Ïivote ste
o nieãom takom nehovorili, ani nikdy vám niã
také nesºúbil, lebo potom vy vyzniete prinajmen-
‰om ako nejak˘ somár, ktor˘ si nepamätá, o ãom
ste s t˘m druh˘m hovorili. TakÏe aj vy by ste sa
rad‰ej snaÏili s tak˘m ãlovekom sa nestretávaÈ
a nerokovaÈ s ním. A keby ste uÏ rokovaÈ mu-
seli, tak iba tak, aby bol z toho rozhovoru neja-
k˘ zápis alebo aby tam boli viacerí prítomní. To
sa v‰ak asi nie vÏdy dá. Ale Dzurinda urãite pre
Slovensko urobil veºa, preto mi je ºúto, Ïe má
túto vlastnosÈ, lebo je ‰koda, ak tak˘ vynikajú-
ci a talentovan˘ politik úãinkuje s tak˘mto de-
fektom. Inak, aby sme boli objektívni, Fico je
tieÏ od Boha talent a tieÏ ho je ‰koda.
Navy‰e, keì si uvedomíme, Ïe Slovensko
nemá v˘razn˘ch politikov, alebo ich má veº-
mi málo. Príli‰ málo pre svoje potreby a na
to, aby bolo ‰tátom s európskymi rozmermi.
Ale ak sa vrátim e‰te na chvíºu k Dzurindo-
vi – v novej vláde dostáva post ministra za-
hraniãn˘ch vecí. Je správne, aby mu pravi-
ca na základe jeho predo‰l˘ch aktivít umoÏ-
nila fungovaÈ aj v súãasnej politike?
Viete, vìaãnosÈ vôbec je v Ïivote veºmi zlo-
Ïitá a v politike e‰te viac, tam je to úplne o‰e-
metná vec a asi sa nedá z vìaãnosti za b˘valé
zásluhy udeºovaÈ nejakú v˘konnú moc, to by asi
nebola správna cesta. A tieÏ je pravda, Ïe dva-
krát sa nedá vstúpiÈ do tej istej rieky. Dzurinda,
ja si myslím, má naozaj, ako ste správne pove-
dali, veºkú zásluhu na tom, Ïe sme sa stali sko-
ro ‰tandardnou európskou krajinou, zaãlene-
nou do severoatlantického paktu a EÚ, ale ak je
nieão ÈaÏké, tak je to schopnosÈ postrehnúÈ po-
Ïiadavku doby. Vtedy, v roku 1998, ju Dzurin-
da vypozoroval, ale ktor˘ politik odpovie na
otázku, ão Slovensko potrebuje teraz. Bolo by
logické, Ïe stojíme na prahu éry Radiãovej, ale
ãi to bude naozaj, to si netrúfam povedaÈ. Skôr
mi to pripadá tak, Ïe prichádza sulíkovské ob-
dobie, ão znamená, Ïe podºa v‰etkého moÏno
Sulík dodá nadchádzajúcej dobe svoju tvár skôr,
ako Radiãová. Sila reÈaze sa totiÏ vÏdy urãuje
podºa najslab‰ieho ohnivka. A t˘m najslab‰ím
prvkom koalície je SaS. Najslab‰ím preto, lebo
je to ako v tom vtipe: „Viete hraÈ na husle?“ „Ne-
viem, e‰te nikdy som to neskú‰al.“ Je moÏné,
Ïe Sulík bude vynikajúci predseda Národnej
rady, ale zatiaº to nevyskú‰al ani ako radov˘ po-
slanec. A Krajcer bude moÏno skvel˘ minister
kultúry, ale o jeho kvalitách v tomto smere za-
tiaº nevieme niã. Lebo robiÈ rozhovory s mini-
strami je iné ako byÈ ministrom. A ão sa t˘ka
Dzurindu a Radiãovej, myslím, Ïe na jeseÀ bude
zvolan˘ kongres SDKÚ, na ktorom sa definitív-
ne rozhodne, kto bude predsedom strany. Pre-
behne zrejme dosÈ tvrd˘ boj, priãom si ja netrú-
fam predpovedaÈ, ako dopadne. Samozrejme, Ïe
v rámci SDKÚ má Dzurinda silnej‰ie postave-
nie ako Radiãová, ale na druhej strane, keì ona
uÏ je premiérka, tak mnohí z Dzurindov˘ch
priaznivcov asi budú maÈ tendenciu odpútaÈ sa
od Dzurindu ako od b˘valej éry, nejak˘m spô-
sobom sa prekºuãkovaÈ k nej a pridaÈ sa k reál-
nej moci, tak ako to politici majú v povahe. Lebo
o tom je politika, Ïe sa spájame s t˘mi, ão sú pri
moci a utekáme od t˘ch, ktorí pri moci nie sú.
S Oliverom Andrásym (krátko po voºbách)
uvaÏoval Ernest Weidler
83
N Á R O D N Á R A D A S R

Je to zvlá‰tny novinársky pocit: Keì Ïurnalista chodí po chodbách a vestibuloch parlamentu, stretáva poslancov jedného
za druh˘m a väã‰inou, keì sa to opakuje mesiace a roky, pri kaÏdej tvári sa mu hneì v podvedomí vynorí aj politická
strana, s ktorou sa osobnosÈ toho-ktorého poslanca spája. Ale sú niektorí, ktorí z tohto pravidla vyboãia a zrazu tvár
zostáva tvárou, ão znamená, Ïe je za Àou predov‰etk˘m ãlovek – doslova: ºudská bytosÈ – a aÏ potom jeho partajná
zaradenosÈ. Pre Ernesta Weidlera, dlhoroãného Ïurnalistu Parlamentného kuriéra, takéto poºud‰tenie veºmi tesne súvisí
s Du‰anom Galisom. Na prv˘ pohºad by mohlo byÈ vysvetlením to, Ïe Galis patrí k najznámej‰ím slovensk˘m ‰portov˘m
individualitám, keì na jeho 266 ligov˘ch zápasov (a 89 gólov) za VSS Ko‰ice, Slovan Bratislava, ale aj belgick˘ Hasselt
nadviazala kariéra trénera slovenskej futbalovej reprezentácie. Ale pre publicistu Galis znamenal predsa len nieão viac.
Weidler sa pracovne skontaktoval s desiatkami slávnych ‰portovcov, ale bezprostredn˘ – takreãeno priateºsk˘ – dialóg
nadviazal naozaj skôr v˘nimoãne neÏ beÏne. Aj rozhovor, ktor˘ vznikol na málo vºúdnej chodbe parlamentu, vysvetºuje,
Ïe ‰ir‰í kruh záujmov, neÏ je len ‰port (teda kultúrne aktivity), bol v˘chodiskom pre ich vzájomné porozumenie.
Ale ão je zvlá‰È závaÏné a ão si zaslúÏi osobitnú pozornosÈ, je Galisova schopnosÈ vnímaÈ ºudí a svet aj mimo straníckych
dogiem, desiatich partajn˘ch prikázaní a propagandistick˘ch floskúl. Aby nevznikol omyl: v NR SR nie je jedin˘. Ale je
príli‰ málo tak˘ch, ktorí sa dokáÏu vytrhnúÈ z kli‰éovitého obrazu verného syna rodnej strany a ani medzi stenami
parlamentu nie sú len figúrkou verného posluhovaãa predsedu partajn˘ch ‰truktúr, ktorí rapkajú to, ão sa od nich
v t˘chto ‰truktúrach ãaká. Ak by tento text vyznel ako prepiata chvála Galisovej mimostraníckosti, bol by to nepríjemn˘
omyl. Tieto vety nechcú zveliãiÈ Galisovu poslaneckú individuálnosÈ, ale chceli by oveºa viac – ak sa to podarí –
podãiarknuÈ dôleÏitosÈ politikovho kultúrneho zázemia (Galis je z mesta Hviezdoslavov˘ch Kubínov!) pre pln‰ie
dotvorenie jeho viacrozmernej osobnosti. Dobr˘ politik by nemal byÈ úzkoprs˘, ãi priamo zaduben˘, pretoÏe musí vidieÈ
ãloveka nie len ako produkt nejak˘ch politick˘ch kon‰trukcií, ale ako v˘slednicu pozitívnych vplyvov ºudskej kultúrnosti,
vzdelanosti a komunikatívnej zrelosti. Du‰an Galis je ãlenom V˘boru NR SR pre vzdelávanie, vedu, mládeÏ a ‰port.

Ako futbalov˘ bohatier Du‰an Galis

chodil na Hviezdoslavov Kubín ·portovcom sa v‰ak zasa nestáva tak ãas-
to ako politikom, Ïe by si ich ºudia neváÏili. Aj
dneska ráno som sa rozprával s jedn˘m pánom
ktor˘ mi povedal, Ïe politika podºa neho nie je
ãistá.
To je pravda, ale pravda je najmä to, Ïe poli-
tika by si mala viacej váÏiÈ ‰portovcov, zvlá‰È
t˘ch, ktorí reprezentujú Slovensko, a mala by im
dávaÈ väã‰í priestor, pretoÏe ‰port spája ºudí, a to
je najmä dnes veºmi dôleÏité a potrebné. Ja si my-
slím, Ïe ‰port je skutoãne fantastick˘ fenomén,
ktor˘ my na Slovensku vieme doceniÈ len vtedy,
keì sú majstrovstvá sveta alebo olympijské hry,
a keì sa nám na nich darí. Pre ‰port skutoãne tre-
ba veºa robiÈ a ak váÏne chceme, aby sa viac uro-
bilo, treba viac zapojiÈ politikov do v‰etkého, ão
pomôÏe ‰portu, pretoÏe v tomto máme skutoãne
veºké rezervy.

Niekedy to naozaj vyzerá tak, ako keby ani je-

Po mimoriadne pestr˘ch, úspe‰n˘ch, ale aj
nároãn˘ch futbalov˘ch rokoch ste presunuli Èa-
Ïisko svojho osobného záujmu do ‰irokej pro-
blematiky verejného Ïivota, teda do politiky.
A hneì v jej najvy‰‰ej forme – ako poslanec
NR SR. Dajú sa oznaãiÈ tie predo‰lé 4 roky
(2006 – 2010) za zaujímavej‰ie, ako povedzme
tri desaÈroãia va‰ich amatérskych a profesio-
nálnych futbalov˘ch aktivít?
Ja si myslím, Ïe to posledné obdobie má svo-
je ãaro, pretoÏe keì je ãlovek cel˘ Ïivot pri ‰por-
te, tak tam platia ìaleko iné pravidlá, k˘m poli-
tika je zase o nieãom inom. Ale zasa na druhej
strane musím povedaÈ, Ïe aj v politike som si r˘ch-
lo na‰iel svoj post – ako b˘val˘ ‰portovec alebo
ako tréner som mal moÏnosÈ veºmi pomáhaÈ naj-
mä mal˘m obciam, ão sa t˘ka ‰portu, a te‰í ma
to, pretoÏe ako ãlovek chodí najmä po t˘ch men-
‰ích obciach a vidí radosÈ ºudí z ihrísk, ktoré sme
im postavili, ale tieÏ z turnajov, ktoré na rôznych
a úplne odli‰n˘ch miestach usporadúvame, tak to
má tieÏ spoloãensk˘ v˘znam a musím povedaÈ,
Ïe po tejto stránke oãakávanie, ktoré som mal, sa
splnilo.
den politik – okrem vás – nebral ‰port profe-
sionálne, ako vec vy‰‰ieho princípu.
NemôÏe ho preto chápaÈ ani jeden politik, lebo
e‰te nestál pred päÈdesiattisíc divákmi na nejakom
veºkom medzinárodnom podujatí, keì hrajú slo-
venskú hymnu, a teda ani nevie, ão preÏíva ‰por-
tovec, ktor˘ hrá alebo preteká za svoj národ. Ne-
precítil to, pretoÏe nikdy necítil tie zimomriavky
pri hraní hymny a nepreÏil pocit zodpovednosti
voãi svojmu národu. Nie voãi politikom, nie voãi
priateºom, ale voãi tomu národu, ktor˘ sa v tak˘-
chto chvíºach, keì môÏe, aj verejne a nahlas pre-
javí. PretoÏe nieão iné je hraÈ za klub, kde ‰por-
tovec reprezentuje svoj tím, a iné za národ, pre-
toÏe tam reprezentuje svojich priateºov a mnoÏ-

84
N Á R O D N Á R A D A
stvo ìal‰ích ºudí, ktorí sú mu blízki. Na celom
svete sa správajú s úctou k tomu, ão sa oznaãuje
za národ a o to viacej by sme si mali váÏiÈ t˘chto
‰portovcov, pretoÏe oni sú najviditeºnej‰ími no-
siteºmi, tak by som to povedal, veºmi úãinnej re-
klamy tej-ktorej krajiny. Pritom ‰port je reklama
najlacnej‰ia a veºakrát si nevieme doceniÈ t˘ch
ºudí, ão ju predvádzajú celému svetu. Aj na po-
slednej olympiáde sme videli, Ïe dokáÏu urobiÈ
svojej krajine veºké meno, tak, ako ho urobili aj
futbalisti na júnov˘ch majstrovstvách sveta a na
ão sme py‰ní pri úspe‰n˘ch zápasoch a pretekoch.
Na chvíºu odboãím, ale vlastne to, ão chcem po-
vedaÈ, patrí k podstate ‰portu a v˘sledkom v
Àom. Veºakrát totiÏ umiestnenie nezávisí od kva-
lity toho muÏstva, ktoré hrá, ale závisí aj od ‰Èas-
tia, napríklad od toho, ãi ten puk alebo lopta ide
do bránky, alebo do tyãky. A ide aj o to, Ïe nie je
vÏdy podstatné, ãi je to-ktoré muÏstvo prvé ale-
bo ‰ieste, ale o to, Ïe národ, za ktor˘ hrá, mu „fan-
dí“, a Ïe ten národ je dokonca ochotn˘ ísÈ do ulíc,
aby podporil svoje muÏstvo, a nezaoberá sa in˘-
mi problémami, ãasto veºmi ubíjajúcimi. A vie sa
nadchnúÈ za t˘ch hráãov, ktorí reprezentujú –
pretoÏe sa z nich stávajú idoly ‰irok˘ch más. Pri-
tom tí zboÏÀovaní hráãi to tieÏ nemajú vÏdy ºah-
ké. Dneska som dostal esemesku od hokejistu
Paºa Demitru, ktor˘ je môj priateº, a ten mi v krát-
kej esemeske napísal, Ïe uÏ konãí. Zakrútilo sa mi
pred oãami. A tak som mu napísal: Neblázni, te-
raz by ste sa mali rozlúãiÈ doma, kde sú ºudia, kto-
rí vás vÏdy podporovali, a nie vonku. Teraz ne-
môÏete len tak povedaÈ: Konãíme v reprezentá-
cii! Ja som za to, aby ste skonãili doma a rozlú-
ãili sa so svojimi dlhoroãn˘mi „fanú‰ikmi“ doma
ako hrdinovia, a nie, Ïe uÏ neprídete. No tak mi
odpísal, Ïe to sú ÈaÏké veci, ale Ïe e‰te uvidí. To
sú ºudia, ktor˘ch by sme si mali viacej váÏiÈ, ale
nie, ako sa k nim neraz správame – ãasto sú sku-
toãne práve oni nedocenení. A nemyslím len túto
moju generáciu ‰portovcov, ale aj tie minulé, e‰te
keì boxoval Janko Zachara, ktor˘ získal na olym-
piáde zlato: ani oni neboli docenení. Neviem, ãi
je e‰te niektor˘ in˘ národ tak˘to. âo pri ‰porte
spája ºudí, je prevencia mlad˘ch ºudí, ale na to,
aby sme ich dostali tam, kde chceme, musíme im
vytvoriÈ podmienky, a v tomto zatiaº zlyhávame.
Preto som v minulom období podporil pána Fica
ako premiéra, keì sa rozbehol, aby dal ºuìom naj-
mä na dedinách 600-620 ihrísk, ão povaÏujem za
veºmi pekné. To by nemalo prestaÈ. Na druhej stra-
ne visí vo vzduchu iná otázka: Preão tí, ão pre-
dávali strategické podniky, nedali do zmluvy, Ïe
ten, kto predá alebo kúpi, ja neviem, SPP, tak po-
staví za to 30 ‰tadiónov pre deti? Preão sa nedá-
vali do zmlúv takéto veci – a dneska sme mohli
maÈ pokoj? Máme problém s telocviãÀami a ne-
museli sme ho maÈ. Viete, my sme na jednej stra-
ne veºkí Slováci, keì sa treba chváliÈ, Ïe fandí-
me Slovensku, ale na druhej strane, keì sme
mali pomôcÈ mlad˘m ‰portovcom, aby mali dob-
re vytvorené podmienky, tak sa na to nemyslelo.
Je to o podmienkach a motivácii pre na‰e deti.
Preão nie sú na billboardoch vedºa cesty ‰piãko-
ví ‰portovci a koºko razy sú tam ºudia, ktor˘ch ani
nepoznáme, lebo vlastne niã dobrého a veºkého
nevykonali? Stra‰ne ma trápi, keì mi nedávno za-
volal jeden olympijsk˘ víÈaz, Ïe by chcel predaÈ
zlatú medailu. Viete, to sú také veci, ktoré ja ne-
pochopím. Chcel ju predaÈ preto, Ïe bol chamti-
v˘ a chcel maÈ e‰te viac, neÏ má, hoci to, ão uva-
Ïoval predaÈ, má morálnu hodnotu s neodmera-
teºnou cenou, alebo preto, Ïe sme ho nechali
existenãne klesnúÈ tak hlboko, Ïe nemá z ãoho ÏiÈ,
hoci pre ºudí urobil oveºa viac, neÏ ktokoºvek in˘?
S R
Keì tu teraz takto sedíme oproti sebe, schádza mi
na um – a úplne presne sa na to pamätám –, ako
ste po zápase s Anglickom pri‰li za mnou a robi-
li sme rozhovor. A to si pamätám ako dneska, ão
som po tom zápase cítil e‰te dlho. Uvedomil som
si, aké je stra‰ne krásne, keì urobí‰ radosÈ náro-
du a keì ho tak pote‰í‰, Ïe ºudia idú do práce s
dobr˘m pocitom a ako sa te‰ia, Ïe sa Slovensko
presadilo aj v konkurencii s tak˘mi siln˘mi kra-
jinami, ako sa nám to párkrát podarilo. To som
mal pred chvíºou na mysli, keì som povedal, Ïe
‰port ºudí spája. To som skutoãne cítil, ão ma s
ºuìmi okolo mÀa spája. A myslím, Ïe na tomto tre-
ba v budúcnosti ìaleko viac pracovaÈ, lebo veºa
dobr˘ch a vynikajúcich vecí, ktoré boli u nás za
zlej totality, sme zniãili, ão bola chyba. Aj Pálf-
fy, aj viacerí ìal‰í starí hráãi boli vychovaní v
‰portov˘ch triedach a v ‰peciálnych ‰kolách e‰te
za totality, tam dostali základy. Ale keì sa mi v
spomienkach vrátil rozhovor s vami po veºkom
zápase s Anglickom, vracia sa mi do spomienok
aj úplne iné stretnutie s vami. V mojom rodnom
Kubíne sa poãas môjho detstva rozbiehalo podu-
jatie, ktoré dnes asi nemá páru. Zaãali sa tu schá-
dzaÈ mladí recitátori z celého Slovenska, interpre-
tovali poéziu a súÈaÏili medzi sebou. KaÏd˘ rok
sa tu zaãal uskutoãÀovaÈ Hviezdoslavov Kubín,
na ktor˘ ste chodili aj vy – myslím, Ïe do poro-
ty. Ja som vyrastal na Radlinského ulici a vytrva-
lo som sa potækal po strede mesta, ako by som stá-
le niekoho hºadal a ãakal. Pre nás v Dolnom Ku-
bíne bola vtedy ãesÈ stretávaÈ tam mnoh˘ch ºudí,
ktor˘ch mená sa spomínali aj v novinách a rádiu
– o televízii vtedy Slovensko e‰te ani nechyrova-
lo –, a my sme dúfali, Ïe ich spoznáme aj bliωie.
Tá ãesÈ spoãívala vtedy v tom, Ïe kaÏdá rodina
mohla ubytovaÈ nejakého recitátora u seba doma,
a pre na‰e rodiny to bola naozaj ãesÈ, keì u nás
niekto b˘val a my sme sa, rodiãia, ale aj my,
deti, o neho starali, lebo to bolo nieão také, o ãom
sme sa potom cel˘ rok rozprávali a te‰ili sme sa
na ìal‰í roãník Hviezdoslavovho Kubína. Iste sa
e‰te pamätáte, Ïe hotely takmer vôbec neboli,
veì – ak si dobre spomínam – aj vy, porotcovia
a lektori, ste b˘vali v Hviezdoslavovom múzeu,
také to boli ãasy! A my sme boli stra‰ne radi, keì
sme povedzme sedeli so známymi a tí povedali:
U nás b˘val ªubo Roman a on vyhral Hviezdo-
slavov Kubín! Viete ão, to boli také veci, ktoré
dneska uÏ asi ani neexistujú, Ïe tí recitátori, teda
umelci, sa stretli na ‰tadióne a hrali dokonca me-
dzi sebou futbal. A pribrali do muÏstva aj nás, cha-
lanov, pre ktor˘ch bol futbal denn˘m chlebíkom.
A ìal‰í ºudia sa tam pri‰li na nich pozrieÈ ako obe-
censtvo a mali sa v Dolnom Kubíne t˘ÏdeÀ o ãom
baviÈ. Toto uÏ asi na celom Slovensku ch˘ba.
Mimochodom, boli to práve slávni bratislavskí
herci, ktorí neskôr, za ãias slávy slovenského ho-
keja a futbalu, chodili na v‰etky ligové zápasy Slo-
vana a boli fanú‰ikmi na Ïivot a na smrÈ.
Viete, to je stra‰né, Ïe slovenská politika dnes
akoby nepestovala takmer niã iné, len nenávisÈ.
Keì v Rakúsku náhle tragicky zomrel radikál-
ny politik Haider, ktor˘ s mnoh˘mi in˘mi po-
litikmi vychádzal veºmi zle, na jeho pohrebe sa
v‰etci odporcovia aspoÀ hlavou uklonili jeho
rakve. Nedávno Radiãová vyhrala interné voº-
by SDKÚ a stala sa volebnou líderkou pravi-
ce, ale keì bola v televíznej diskusii s predsta-
viteºom tu‰ím Smeru, bol som dosÈ ‰okovan˘,
keì jej ten ani nezablahoÏelal. Ja viem, Ïe je
to súperka, ale bolo by to pekné spoloãenské
gesto. Bol som v‰ak zasa mimoriadne príjem-
ne prekvapen˘, keì v ãasopise, ktor˘ bol blíz-
ky vládnej koalícii, vynadali rozhlasu a vyãí-
tavo sa ho p˘tali, preão sa ani nezaujíma o ãlo-
veka, ktor˘ tam 50 rokov robil...
Pán Weidler, ja si vás váÏim... Lebo najviac si
vበmôÏe váÏiÈ ten, kto s vami nieão zaÏil. Ja som
preÏil s vami, aj keì som vás nepoznal, relácie Na
modrej vlne a Pri stí‰enom svetle a mÀa ste si zí-
skali tak, Ïe vÏdy som ãakal na piatok veãer na
ôsmu hodinu, kedy sa uÏ va‰a relácia zaãne. âiÏe
je nieão, ão ma priÈahovalo, a boli iné relácie, kto-
ré ma nepriÈahovali. Sú veci, ktoré vás zbliÏujú,
a ja som si vás váÏil aj preto, lebo ste chodili na
Hviezdoslavove Kubíny a poznali ste t˘ch ºudí,
ktorí na ne chodili tieÏ. âiÏe vy ste sa stretával s
tou skupinou ºudí, ktorá bola nad vecou a tam ste
sa dobre cítili, lebo tam ste boli odosobnen˘, tam
ste boli pre nich rovnocenn˘m partnerom. Poviem
vám jednu príhodu. Keì som hrával v Belgicku,
hral so mnou hráã, ktor˘ bol uãiteºom na strednej
‰kole, a on nemal o Slovensku ani potuchy. A ja
som mu povedal: Vie‰, ão vieme o Belgicku,
Holandsku a o Beneluxe my? Vtedy bolo na‰e
‰kolstvo na ìaleko vy‰‰ej úrovni. Ako je to moÏ-
né, Ïe v Belgicku neviete, kde je Slovensko, veì
to je hanba? Je to moÏné asi aj preto, lebo ºudia
a ich kultúry sa v Európe ãoraz viac mie‰ajú me-
dzi sebou. Dneska máte voºn˘ pohyb, dneska vo
Francúzsku Ïije 7 miliónov tak˘ch, v Turecku Ïije
7 miliónov onak˘ch, a to má vplyv na kultúru.
Pritom práve Európa by mala byÈ v˘stavnou
skriÀou a protipólom USA. Je nehorázne, keì
si môÏu dovoliÈ úradníci v Európskej únii
‰trajkovaÈ za podstatne vy‰‰ie platy, neÏ majú,
a uÏ tie, ão majú, sú také, o ak˘ch sa 9/10 ob-
ãanov Slovenska ani nesníva. A oni v Bruseli
sú nespokojní...
Pán Weidler, e‰te vám poviem jeden záÏitok,
ktor˘ ma trápi. Sedel som v lete v Trstenej na ná-
mestí a tam, poãúvajte dobre, za dve hodiny pre-
‰lo okolo mÀa asi 35-40 kamiónov dreva do Poº-
ska. Díval som sa na tie drevá a na tie stromy a,
verte mi, srdce mi normálne plakalo, keì som vi-
del a keì som si uvedomil, koºko ten strom mu-
sel rásÈ a teraz takto konãí. To je stra‰né, nie? A
pre väã‰inu ºudí to je detail, to je niã, to je len je-
den strom, v‰ak?
Viete, ão som sa vás chcel uÏ dávnej‰ie op˘taÈ,
pán Galis? Preão nie ste vy premiérom?
Ja?
T˘m nechcem spochybniÈ ani pána Dzurindu,
ani pána Fica, ani pani Radiãovú. Ale faktom
je, Ïe ‰tát potrebuje takpovediac globálnu
osobnosÈ, ktorá vidí veci zo v‰etk˘ch strán. Aj
politick˘ch, aj spoloãensk˘ch, aj historick˘ch.
A e‰te aj kultúrnych.
Viete, ja mám v˘hodu v mojom priebehu Ïivo-
ta. Mne ‰port dal stra‰ne veºa. Predov‰etk˘m to,
Ïe za zlej totality som mohol vidieÈ cel˘ svet a uro-
biÈ si vlastn˘ názor, Ïe som mohol podaÈ ruku te-
raj‰iemu marockému kráºovi, ktor˘ bol vtedy 13-
roãné dieÈa, a stisnúÈ ju. A ja som sa mohol sa stre-
távaÈ s najrôznej‰ími ºuìmi. âiÏe som si mohol
nájsÈ vlastn˘ obzor a urobiÈ si vlastn˘ názor. A dô-
leÏité je aj to, Ïe som vyrastal v Dolnom Kubíne,
ktor˘ bol na vtedaj‰iu úroveÀ veºmi kultúrny a aj
historicky veºmi bohat˘. Veì tam Ïil romantick˘
básnik Janko Matú‰ka, vo Vy‰nom Kubíne má Pa-
mätn˘ dom Martin Kukuãín, ako lekár tam Ïil spi-
sovateº Náda‰i-Jégé. A Ïil tam a písal Hviezdo-
slav. Ja som ako gymnazista musel vedieÈ o t˘-
chto velikánoch v‰etko – a aj tak som mal som
‰tvorku zo slovenãiny...
85
G L O S Y – P O Z N Á M K Y – E S E J E
Svätopluk na Hrad
Slovenská politicko-spoloãenská malicher-
nosÈ je takmer bezhraniãná. Pred niekoºk˘mi
mesiacmi prepukla v plnej svojej kráse a sile,
keì vtedaj‰í predseda NR SR Pavol Pa‰ka a
premiér Robert Fico pri‰li s dobr˘m nápadom
postaviÈ na polopusté nádvorie bratislavskej
dominanty – Hradu – nejakú sochu. Hneì
teraz podãiarknime, Ïe tento typ sôch je me-
nej umeleck˘m a viac úÏitkov˘m v˘tvarn˘m
dielom, ktoré má zapæÀaÈ nejak˘ voºn˘ prie-
stor v meste, v záhrade, na zámku alebo v
chráme, a aj preto kritériá na posúdenie jeho
hodnoty nie sú úplne totoÏné s kritériami,
ktor˘mi sa klasifikujú vystavené diela s v˘-
razne umeleck˘mi ambíciami.
KeìÏe v súãasnosti Hrad nemá, pochopiteº-
ne, „ob˘vacie“ zameranie, ale slúÏi predov‰et-
k˘m turistom, aby mali zmyslupln˘ a oblaÏu-
júci cieº pre svoje prechádzky po hlavnom
meste SR, aj socha v tomto areáli – najmä ak
sa postaví nová – by mala vytvoriÈ príjemné
miesto, kde sa náv‰tevník na chvíºu zastaví,
trochu sa poobzerá a moÏno si vypoãuje his-
torick˘ v˘klad sprievodcu po tomto mieste.
Celá niekoºkot˘ÏdÀová hádka o tom, aká
socha tam má stáÈ, koho má zobrazovaÈ a
ako má vyzeraÈ, bola teda úplne nezmyselná
a aj smie‰na. KaÏd˘ turista, ktor˘ príde do
Prahy, sa usiluje zájsÈ na Václavské námestie.
Tomu síce na jeho hornej ãasti dominuje so-
cha svätého Václava – a to je centrálny bod
tejto prechádzky –, ale sotvakto sa pritom aj
dopátra, kto tento Václav bol a ão poãas svoj-
ho vládnutia v âesku vykonal. Nanajv˘‰ sa
zainteresovan˘ chodec dozvie, Ïe to bol svä-
tec a knieÏa a Ïe Ïil v rokoch 907 – 935 (tak-
mer v tom istom ãase, len o pol storoãia ne-
skôr, ako veºkomoravsk˘ Svätopluk). ªudia
sa z rôznych dôvodov pod Václavovou sochou
skoro kaÏd˘ deÀ stretávajú, manifestujú tam,
protestujú, obãas, keì je príleÏitosÈ a dôvod,
kladú kvety a vence, ale len zriedkakedy ve-
dia, preão práve tam hore, pod Múzeom.
KeìÏe zväã‰a panovníci, primátori alebo
majitelia zámkov rozhodovali definitívne o
tom, aká socha bude stáÈ v priestore, ktorí
vlastnili alebo ktorí spravovali, bolo dosÈ lo-
gické, Ïe v Bratislave dôleÏité slovo o v‰et-
k˘ch podstatn˘ch veciach súvisiacich so so-
chou umiestnenou na nádvorí Hradu, bude
maÈ „správca“ slovenského parlamentu a teda
aj budov, ktoré tvoria sídlo NR SR, a t˘m bol
predseda NR SR, pred rokom-dvoma Pa‰ka
a teraz Richard Sulík. Potiaºto je vari v‰etko
v poriadku. Komplikácie nastali, keì sa jed-
noznaãne urãilo meno historickej osobnosti
stelesnenej v soche.
Pravda je, Ïe slovenská história neponúka
veºmi ‰irokú ‰kálu politick˘ch, duchovn˘ch
alebo kultúrnych osobností, ktoré by si moh-
li nárokovaÈ, aby ich podstatná ãasÈ obyvate-
ºov Slovenska povaÏovala za skutoãn˘ch re-
prezentantov národn˘ch hodnôt alebo pozo-
ruhodn˘ch ãinov, spojen˘ch povedzme s nad-
ãasov˘m vládnutím. V diskusii e‰te pred po-
stavením sochy sa vlastne objavila jediná
dvojica, ktorá mala ‰ancu zviditeºniÈ sa na
hradnom nádvorí. Ale ani tá nebola bez pro-
86
blémov. Solúnski bratia Kon‰tantín (Cyril) a
Metod síce dali základy „slovenskému“ jazy-
ku, keìÏe vytvorili prvé písmo v dejinách
Slovanov (hlaholiku), ale e‰te stále viac sa
vnímajú ako vierozvestovia, teda duchovné
osoby, a zaruãene by im ako postavám dôle-
Ïitej sochy mnohí zazlievali, Ïe nemajú ovlá-
daÈ celoslovenskú Bratislavu, keìÏe sú najmä
katolíci.
Zato „Svatopluk“ in‰piroval v roku 1830 k
napísaniu „slovenského národného bohatier-
skeho eposu Svatopluk“ básnika Jána Hollé-
ho a potom, o 130 rokov, skladateºa Eugena
SuchoÀa k vytvoreniu jedného zo základ-
n˘ch diel slovenskej opernej literatúry. Obe
tieto diela oprávnene pripomíname v súvislos-
ti so sochou, o ktorej je reã, lebo práve ony
potvrdzujú, Ïe Svätopluk – ãi uÏ kráº, veºko-
vojvoda alebo knieÏa – bol skutoãne jednou
z nemnoh˘ch postáv, ktorú re‰pektovali slo-
venské tvorivé individuality, a preto ani dnes
si nikto nemôÏe veºmi dovoliÈ odsúvaÈ tohto
panovníka zo slovenskej histórie a z potrieb
slovenskej prítomnosti. Túto postavu môÏe-
me Pa‰kovi a Ficovi schváliÈ, ak len chceme
objektívne posúdiÈ jej v˘ber pre nádvorie
hradu nad parlamentom. Patrí tam. V tom by
sme mohli vidieÈ pozitívny prvok Ficov˘ch
uvaÏovaní a skutkov, ktor˘ by sme mohli
chápaÈ ako pozitívny jav v protiklade k rôz-
nym smie‰nym chybám, lebo aj tak˘ch sa
expremiér hojne dopustil.
To v‰ak, ako ju vnútili obãanom SR, ako ju
in‰talovali a napokon odhalili, odkr˘va, pre-
ão sa – aj s prezidentom Ga‰paroviãom – vy-
ãlenili a vyãleÀujú zo zoznamu kreatívnych
osobností, ktoré dokáÏu in‰pirovaÈ obãanov
k rozumnému, ale aj trochu nad‰enému vzÈa-
hu k slovenskej tradícii. Tak naivne vkompo-
novaÈ zriedkav˘, ale potrebn˘ kultúrotvorn˘
ãin do predvolebnej kampane Smeru-SD, ako
to vykonali predseda a podpredseda najsilnej-
‰ej parlamentnej strany, nemá v Európe asi
páru.
Ak sa na akte odovzdania sochy Slová-
kom zúãastnili z politickej elity len predsta-
vitelia tejto jednej strany – a s nimi poslu‰ne
aj „nadstranícky“ prezident – a ch˘bali na
Àom nielen reprezentanti opoziãn˘ch parla-
mentn˘ch strán, ale dokonca aj oboch partner-
sk˘ch koaliãn˘ch strán (pozvali ich? nepoz-
vali?), je to neprimeranosÈ, ktorá zbavuje od-
haºovanie sochy jeho celoslovenského a ce-
lo‰tátneho ‰tatútu. Napriek prítomnosti niek-
tor˘ch zahraniãn˘ch diplomatov sa tento sláv-
nostn˘ akt premenil na provinãné a úzko ãa-
sovo ohraniãené podujatie. Nebolo v Àom v
podstate niã, ão by mohlo obohatiÈ a pritiah-
nuÈ tisíce obyvateºov SR, dediãov Svätoplu-
kovho rozmachu. Znovu s istou trpkosÈou
pripomeÀme, Ïe dejiny malého stredoeuróp-
skeho národa majú uzuãké rozpätie a „nadslo-
venského“ Svätopluka skutoãne len jedné-
ho. Ga‰paroviã, Pa‰ka a Fico absolútne ne-
vyuÏili príleÏitosÈ, ktorú si sami vytvorili a ne-
ãudo, Ïe Slováci len dosÈ vlaÏne zareagovali
na príchod sochy v˘znamného panovníka,
ktor˘ moÏno nebol priamo star˘m Slovákom,
G L O S Y – P O Z N Á M K Y – E S E J E
ale bol kºúãov˘m zjavom v˘chodiskovej rí‰e
na území, ktoré storoãia nijakou rí‰ou – po-
dobnou Rímskej – vlastne nebolo.
TakÏe mÀa neznechucuje samotné postave-
nie sochy Svätopluka na koni v priestore
Bratislavského hradu, ale ão je na jednej stra-
ne veºmi zarmucujúce a na druhej strane z as-
pektu samotného tvorivého aktu alebo auto-
rskej nadãasovosti (ãi, v tomto prípade, ãaso-
vej neobmedzenosti, atemporálnosti) z hºadis-
ka mnoh˘ch obãanov SR nenáleÏité, je kon-
‰truktér tejto sochy.
Hoci ani z tohto pohºadu nechceme byÈ
malicherní a nechceme skúmaÈ straníckosÈ
alebo svetonáhºad autora sochy, Ján Kulich
nebol v predo‰lom reÏime iba ãlenom KSâ,
ale bol veºmi aktívnym a angaÏovan˘m slu-
Ïobníkom strany v sluÏbách minulého reÏi-
mu, bol ãlenom oddelenia kultúry ÚV KSS
a rektorom V·VU v rokoch 1973 – 1989 a na
t˘chto postoch aj jedn˘m z najhlavnej‰ích
normalizátorov slovenskej kultúry a vyso-
kého ‰kolstva, takÏe mal vplyv aj na Ïivotné
a tvorivé osudy mnoh˘ch slobodymilovn˘ch
‰tudentov i umelcov (pozri názor Mgr. Art
Michala Moravãíka: „NeumoÏÀoval mnoh˘m
talentom, aby boli prijatí a mohli normálne
fungovaÈ v umeleckom Ïivote“). Je tvorcom
sôch a súso‰í (V. I. Lenin v Îiline, Milicio-
nár na Raãianskom m˘te v Bratislave), kto-
ré vyvolávajú nepríjemné spomienky na niek-
daj‰í svetonázorov˘, ale aj ºudsk˘ útlak. Ku-
lich nie je osobnosÈou, ktorú by vyspelej‰í ob-
ãania SR s úctou zaãleÀovali do svojho Ïivo-
ta a do zoznamu vyzret˘ch, úctyhodn˘ch au-
torít slovenského spoloãenstva.
Ak bol Miroslav Válek jedineãn˘m a bez-
konkurenãn˘m básnikom v 20. storoãí, v‰et-
ci civilizovaní a kultivovaní Slováci si ho
váÏia – napriek tomu, Ïe mal vysokú funkciu
v straníckych orgánoch (ãlen Predsedníctva
ÚV KSS) a Ïe bol dokonca komunistick˘m
ministrom kultúry – a súhlasia s recitovaním
jeho ver‰ov. Robert Fico a Pavol Pa‰ka by
v‰ak len ÈaÏko (a najmä presvedãivo) vysve-
tlili slovenskej verejnosti, preão práve Kuli-
chovi zverili do rúk vytvorenie sochy na Bra-
tislavskom nádvorí, ktorá má uÏ ãi tak alebo
onak symbolizovaÈ nieão mimoriadne dôle-
Ïité pre celú slovenskú verejnosÈ. A ak sa pri
svojom odôvodÀovaní „Svätopluka na Hra-
de“ za‰tiÈujú osobnosÈou kardinála Jána Kor-
ca, ktor˘ priam zboÏne ocenil dávneho panov-
níka a jeho sprítomnenie Kulichom, tieÏ sa
dopú‰Èajú váÏneho omylu. Ján Korec sa totiÏ
po roku 1989 mohol staÈ obdivuhodnou osob-
nosÈou moderného Slovenska, keby nebol v
roku 1990 odhalil v Bánovciach nad Bebra-
vou pamätnú tabuºu Jozefovi Tisovi a keby
nebol odslúÏil 18. apríla 1997 v Nitre pri prí-
leÏitosti 50. v˘roãia Tisovej popravy zádu‰-
nú om‰u, ãím prejavil nad‰tandardne pozitív-
ny vzÈah k ‰tátu (a jeho vodcovi), ktor˘ pat-
rí k najtragickej‰ím a najproblematickej‰ím
piatim rokom z tisícroãnej slovenskej histó-
rie. A tak – povedané s utlmen˘mi emóciami
– dvojnásobne sa ideová platforma skon-
‰truovania Svätoplukovej sochy Ficovi a Pa‰-
kovi nevydarila a ãi vymkla z rúk. Kulich a
Korec nie sú príli‰ dôstojn˘mi osobnosÈami,
aby mohli zaruãiÈ hodnotu a príÈaÏlivosÈ Svä-
toplukovho umiestnenia na Bratislavskom
hradnom nádvorí. Najmä ak ku v‰etkému
povedanému e‰te pridáme, Ïe niektorí od-
borníci odhalili na ‰títe sochy dvojkríÏ, kto-
r˘ je podºa heraldika Ladislava Vrteºa po-
dobn˘ znaku fa‰izoidnej Hlinkovej gardy.
Kulich nie je tak˘ jedineãn˘ umelec, aby
sa Svätopluk a Bratislavsk˘ hrad bez neho ne-
zaobi‰li, najmä keì ide v dlhoroãnej v‰ednos-
ti o jeden z prv˘ch a zriedkav˘ch pokusov daÈ
tomuto ná‰mu obdobiu trochu dlhodobej krá-
sy a slávy. Sochárov tu teraz síce veºa nie je,
ale rozhodne by sa na‰li takí, ktorí by robili
Svätoplukovi, Bratislave a v tomto zmysle aj
Ficovi ãesÈ. V‰etci traja najvy‰‰í ‰tátni ãini-
telia, ktorí posväcovali rozhodne zaujímavú
veºkomoravskú osobnosÈ, sami dali tejto uda-
losti veºmi zlú vizitku – povrchné ideologic-
ké poÏehnanie s krátkozrak˘m politick˘m
zámerom ju úplne znehodnotili.
Na zaãiatku júna to mal byÈ elegantn˘,
vzru‰ujúci a slávnostn˘ deÀ s celosloven-
sk˘m dosahom. Je v podstate smutné a nevys-
vetliteºné, na aké bezv˘znamné a nudné zgru-
povanie vnútorne nezainteresovan˘ch, po-
vinne nazh⁄Àan˘ch úãastníkov sa táto sväto-
plukiáda premenila. ObviniÈ novinárov, mé-
diá alebo neÏiãliv˘ch ãi národne indiferent-
n˘ch politikov z takejto hanebnej spoloãen-
skej dekadencie a z takéhoto spoloãenského
úpadku, hoci sa viditeºne strápnili tí, ão ne-
dokázali aspoÀ trochu vniknúÈ do duchovné-
ho zázemia státisícov slovensk˘ch obyvate-
ºov, je viac ako omyl. Ani poãas komunizmu
nebolo úplne jednoduché ohlúpiÈ ‰iroké masy
– aj vtedy si to vyÏadovalo premyslenú prí-
pravu a dobre prekomponovan˘ scenár. Au-
tori a reÏiséri tohto „svätoplukovského“, ale
aj kulichovského veãera zaostali za profe-
sionálnymi moÏnosÈami, ktoré sa tu predsa len
rysovali. Idea „vyhraÈ voºby“ nie je veºmi
in‰piratívna.
Zhrnul by som to asi takto: Svätopluk má
právo sa dnes vy‰tveraÈ na nádvorie Bratislav-
ského hradu a tam byÈ na niekoºko minút vo
forme sochy partnerom náv‰tevníkov tejto
turistickej atrakcie. My, dne‰ní i minulí oby-
vatelia Bratislavy, v‰ak nemáme povinnosÈ a
v‰etci ani potrebu ukláÀaÈ sa pred priemern˘m
dielom komunistického a postkomunistické-
ho plodného sochára Jána Kulicha, ktor˘ bez
problémov prejde od boº‰evick˘ch milicioná-
rov k zobrazovaniu zboÏn˘ch kresÈanov. Aj
predseda NR SR Richard Sulík môÏe pochy-
bovaÈ o náleÏitosti Kulichovej sochy Sväto-
pluka na Hrade a môÏe uvaÏovaÈ, ak nestojí
hore celkom vhodne a ak – podºa neho – na-
ru‰uje dôstojnosÈ aj samotného nádvoria, aj
Svätopluka v Kulichovej interpretácii, Ïe ho
preloÏí na nejaké iné miesto. A keìÏe nevie-
me, ão mu poradiÈ, aby to urobil v súlade so
svojím vysok˘m ústavn˘m postavením, mô-
Ïeme ho chápaÈ, Ïe zostavil na pomoc komi-
siu skúsen˘ch, múdrych a úprimn˘ch ºudí. Ak
sochu dali postaviÈ Fico a Pa‰ka bez toho, aby
s podobn˘mi odborníkmi konzultovali vhod-
nosÈ autora, historickej postavy Svätopluka i
jeho koÀa, nesmieme maÈ za zlé ani Sulíko-
vi, Ïe si vybral tak˘to spôsob rie‰enia.
Ernest Weidler,
publicista
87
S L O V E N S K É Z D R A V O T N Í C T V O
Úvahy o prístupoch k zmenám vo financovaní ná‰ho zdravotníctva
V prvom rade tento príspevok nechce spochyb-
ÀovaÈ dobré úmysly Ïiadnej z na‰ich vládnych gar-
nitúr, minul˘ch ani súãasn˘ch, pri reformn˘ch
snahách v oblasti financovania zdravotníctva.
Skôr chce byÈ podkladom na rozm˘‰ºanie a moÏ-
no aj diskusiu o tom, ãi sa u nás nespoliehame viac
na intuitívne rie‰enia a na zjednodu‰ené aplikácie
ekonomick˘ch zákonitostí na zdravotníctvo, a s
t˘m spojené zlyhávanie systému, na impulzívne
preberanie niektor˘ch prvkov zo zahraniãn˘ch
modelov z t˘ch najbohat‰ích krajín, bez ohºadu na
úroveÀ na‰ej ekonomiky a bez toho, aby sa o
zmenách rozhodovalo na základe anal˘z a najmä
dôkazov o tom, Ïe naozaj môÏu poskytnúÈ rie‰e-
nie skutoãn˘ch problémov.
Nemali by sa systémové zmeny, teda reformy,
uskutoãÀovaÈ s vyuÏívaním vedeck˘ch modelov
manaÏmentu zmien, rovnako ako to uÏ funguje v
niektor˘ch organizáciách? Veì nejde o Ïiadne zá-
zraky, len o to, aby sa politici, predt˘m ako o ná-
vrhoch na zmenu budú rozhodovaÈ, predkladate-
ºov dôsledne p˘tali, preão sa má zmena uskutoã-
niÈ, ão sa Àou má dosiahnuÈ, ak˘ je súãasn˘ stav,
ãím sa lí‰i od Ïelateºného cieºového stavu a ão je
potrebné urobiÈ, aby sme sa do tohto stavu dosta-
li. Pritom si netreba zamieÀaÈ prostriedky s cieºmi.
V zdravotnej politike existujú (alebo by mali
existovaÈ) tri ‰iroké ciele: vysoká kvalita, discipli-
nované financovanie a maximum krytia zdravot-
nej starostlivosti. Pri hºadaní „ão najmenej zlej rov-
nováhy“ medzi financovaním, krytím a kvalitou,
by bolo dobre usilovaÈ o vnútorné politické kom-
promisy a neuchyºovaÈ sa k zjednodu‰en˘m vyhlá-
seniam, Ïe v‰etky problémy ná‰ho zdravotníctva
sa vyrie‰ia podporou konkurencie a súkromného
sektora. Konkurencia a súkromn˘ trh zdravotné-
ho poistenia sú preukázateºne najdrah‰ím mode-
lom financovania zdravotníctva.
Myslíme si, Ïe sme jeden z najbohat‰ích a naj-
rozvinutej‰ích ‰tátov na svete? Îe si preto môÏe-
me dovoliÈ ten najdrah‰í model financovania zdra-
votníctva, a navy‰e bez adekvátneho systému
vládnej regulácie, s ktorou u nás zatiaº nemáme
toºko skúseností ako v in˘ch rozvinut˘ch ekono-
mikách?
Sme síce ãlenmi Európskej únie (EÚ), aj Orga-
nizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj
(OECD), ktoré spájajú najrozvinutej‰ie ekono-
miky sveta, av‰ak tie sa pri financovaní zdravot-
níctva z verejn˘ch zdrojov väã‰inou nespolieha-
jú na trh.
V zásade sa vo svete vyskytuje jeden z troch zá-
kladn˘ch modelov financovania zdravotníctva:
‰tátne financovanie (z daní), sociálne verejné zdra-
votné poistenie s pluralitou poisÈovní, alebo jed-
nou poisÈovÀou, alebo súkromné poistenie, resp.
ich kombinácie. Analytici a ekonómovia vo sve-
te vyprodukovali mnoÏstvo literatúry o potenciál-
nych v˘hodách konkurenãn˘ch trhov zdravotné-
ho poistenia v porovnaní so systémom s jedn˘m
platiteºom a naopak, o zlyhávaní trhu v zdravot-
nom poistení a v zdravotníctve. V‰eobecne platí,
Ïe pre chudobnej‰ie krajiny je vhodnej‰í systém
‰tátneho financovania, prípadne jednej poisÈovne.
Je to z dôvodu, Ïe konkurencia na trhu zdravot-
ného poistenia (aj napriek jej potenciálu získavaÈ
prínosy v kvalite a efektívnosti) je spojená s vy‰-
‰ími nákladmi, je teda v porovnaní s jedn˘m pla-
titeºom podstatne drah‰ia.
Slovensko sa v porovnaní s ostatn˘mi 29 kra-
88
âo si myslíme, Ïe sme?
jinami OECD, nachádza väã‰inou na chvoste: v
roku 2008 predstavovali na‰e celkové v˘davky na
zdravotníctvo 7,8 % HDP Slovenska, ão je pod
priemerom 9,0 % v krajinách OECD. Keì nebe-
rieme do úvahy USA, ako príklad extrémne vy-
sok˘ch v˘davkov na zdravotníctvo (16,0 % HDP),
ìaleko zaostávame za tak˘mi krajinami, ako je
napr. ·vajãiarsko (10,7 %), Nemecko (10,5 %), ãi
Holandsko (9,9 %) a v tomto ukazovateli sme aÏ
na 21. mieste.
E‰te hor‰ie sa umiestÀujeme pri porovnávaní
celkov˘ch zdravotníckych v˘davkov per capita (na
hlavu obyvateºa), keì s na‰imi v˘davkami 1738
USD (v r. 2008) sme hlboko pod priemerom
OECD 3 060 USD, a v tomto ukazovateli sme sa
umiestnili e‰te niωie ako v predchádzajúcom – aÏ
na 26. mieste (za nami sú uÏ len Maìarsko, Poº-
sko, âile, Mexiko a Turecko). V˘davky bohat˘ch
krajín boli v roku 2008 nepomerne vy‰‰ie – USA
7 538 USD, ·vajãiarsko 4627 USD, Holandsko 4
063 USD, Nemecko 3 737 USD.
Pri porovnaní nami zvoleného systému finan-
covania zdravotníctva s ostatn˘mi krajinami
OECD sa v‰ak paradoxne chceme radiÈ k t˘m
najbohat‰ím krajinám:
Z 30 krajín OECD majú v 13 krajinách univer-
zálne krytie zdravotníctva financované z daní
(Austrália, Kanada, Dánsko, Fínsko, Island, Írs-
ko, Taliansko, Nov˘ Zéland, Nórsko, Portugals-
ko, ·panielsko, ·védsko a Veºká Británia).
V 14 krajinách majú povinné verejné sociálne
zdravotné poistenie financované zo sociálnych
poistn˘ch príspevkov stiahnut˘ch k príjmu, z toho
v 6 krajinách v rámci jedného spoloãného fondu
zdravotného poistenia (Belgicko, Kórea, Luxem-
bursko, Poºsko, Maìarsko a Turecko) a v 8 kraji-
nách cez pluralitné poisÈovne (Rakúsko, Fran-
cúzsko, Grécko, Nemecko, âeská republika, Slo-
venská republika, Japonsko a Mexiko).
AÏ v 5 krajinách s pluralitou poisÈovní (Rakús-
ko, Francúzsko, Grécko, Japonsko a Mexiko) v˘-
ber konkrétnej poisÈovne nie je vecou slobodnej
voºby a vo v‰eobecnosti je viazan˘ na profesio-
nálny status. Naopak, v 3 ìal‰ích krajinách – âes-
ká republika, Nemecko, Slovenská republika – si
ºudia môÏu poisÈovÀu vybraÈ.
Îiadna krajina (okrem Slovenska v rokoch
2005 – 2007) neumoÏÀuje zdravotn˘m poisÈov-
niam v povinnom verejnom sociálnom zdravot-
nom poistení ponechávaÈ si zisky.
V 2 krajinách (Holandsko a ·vajãiarsko) je
zdravotníctvo financované cez povinné súkrom-
né zdravotné poistenie, priãom vo ·vajãiarsku na
prísne neziskovej báze. Iba v Holandsku smú po-
skytovaÈ zdravotné poistenie ziskové aj nezisko-
vé zdravotné poisÈovne. Trh súkromného zdravot-
ného poistenia je v‰ak v Holandsku silno regulo-
van˘ a jeho existencia je zaloÏená na moÏnosti
zdravotn˘ch poisÈovní upravovaÈ v urãen˘ch me-
dziach ako ponuku hraden˘ch zdravotníckych
sluÏieb, tak v˘‰ku poistného. Navy‰e, k súãasné-
mu modelu dospelo bohaté Holandsko po dlhodo-
b˘ch skúsenostiach s duálnym modelom verejné-
ho a súkromného poistenia.
Jedine v USA bol aÏ doteraz systém dobrovoº-
ného súkromného poistenia, zaloÏeného na zisku,
ktor˘ sa v‰ak uÏ tieÏ pre jeho neudrÏateºnosÈ po-
súva k univerzálnemu modelu.
Na Slovensku, oproti in˘m krajinám so systé-
mom sociálneho zdravotného poistenia, poistné
príspevky za viac ako polovicu obyvateºstva (tzv.
poistenci ‰tátu – deti, dôchodcovia, a i.) platí ‰tát
zo ‰tátneho rozpoãtu, teda z daní. Systém je teda
stále vysoko závisl˘ na ‰tátnom rozpoãte, napriek
tomu, Ïe jedn˘m z cieºov pri jeho zavádzaní bolo
odpojenie financovania zdravotníctva od ‰tátne-
ho rozpoãtu. Autonómiu systému financovania
(ão najväã‰ie moÏné odpojenie od ‰tátneho rozpoã-
tu) a „vytvorenie takého prostredia v nepovinnom
poistení, ktoré umoÏní legalizáciu neformálnych
platieb“ povaÏovali za hlavn˘ cieº v oblasti finan-
covania aj autori tzv. Zajacovej reformy. Aj keì
ani tento cieº, ani ìal‰ie ciele a ani predpoklady
pre ich realizáciu naplnené neboli, vytvorili sme
ak˘si organizaãn˘ „slovensk˘ originál“, cez práv-
nu formu zdravotn˘ch poisÈovní ako akciov˘ch
spoloãností, dokonca s moÏnosÈou rozdeºovania
zisku z verejného zdravotného poistenia ich ma-
jiteºom. Tento zvlá‰tny organizaãn˘ model niek-
torí ºudia vnímajú ako konkurenãn˘ súkromn˘
trh zdravotného poistenia a ãudujú sa, keì ho vlá-
da chce regulovaÈ. Zmenou právnej formy pois-
Èovní v‰ak nedo‰lo k náhrade verejného poistenia
súkromn˘m poistením, v ktorom má svoje priro-
dzené miesto aj trh aj zisk.
V tejto súvislosti sa u nás niekedy argumentu-
je, Ïe iné ãlánky zdravotníckeho reÈazca (lekárne,
distribútori) môÏu maÈ regulovan˘ zisk, tak pre-
ão by ho nemohli maÈ zdravotné poisÈovne. Od-
poveì dávajú rozsudky Európskeho súdneho dvo-
ra, aj Lisabonská zmluva, ktoré chápu ãinnosÈ
zdravotn˘ch poisÈovní spravujúcich verejné zdra-
votné poistenie, ako neziskovú „sociálnu neeko-
nomickú ãinnosÈ vo verejnom záujme“, ktorou je
aj: „manaÏment schém povinného poistenia plnia-
cich v˘luãne sociálne ciele, fungujúcich na princí-
pe solidarity, ponúkajúcich poistné dávky nezávis-
le od príspevkov.“ Na tieto sluÏby sa nevzÈahujú
osobitné právne predpisy EÚ ani ustanovenia o
vnútornom trhu a hospodárskej súÈaÏi a ich regu-
lácia je v plnej kompetencii ãlensk˘ch ‰tátov EÚ.
Naopak, v prípade umoÏnenia fungovania zdra-
votn˘ch poisÈovní na ziskovom základe, ãím sa
zmení charakter ich ãinnosti na podnikanie, treba
poãítaÈ aj s predpismi EÚ o neÏivotnom poistení,
o vnútornom trhu a hospodárskej súÈaÏi, ktoré sa
doteraz v na‰ej legislatíve vzÈahujú len dobrovoº-
né individuálne zdravotné poistenie.
Otázkou v‰ak je, ãi motivácia zdravotn˘ch po-
isÈovní peniazmi vyrie‰i nበnajväã‰í pretrvávajú-
ci problém, ktor˘m je nedostatok financií v zdra-
votníctve (ão dokumentujú aj vy‰‰ie uvedené úda-
je v porovnaní s OECD) a s t˘m priamo súvisia-
ci odchod na‰ich lekárov a sestier za lep‰ími zá-
robkami do zahraniãia? âi sa nesprávame ako
„majstri sveta“, keì na lieãbu ná‰ho zdravotníct-
va chceme aplikovaÈ stratégie, ktoré majú skôr ‰an-
cu presúvaÈ nedostatoãné zdravotnícke peniaze
mimo zdravotníckych sluÏieb a dokonca aj mimo
ná‰ho ‰tátu? âi podobne ako s Gréckom, sa tak-
to nedosiahne skôr podporovanie bohat˘ch chu-
dobn˘mi? âi kvôli tomu, aby si zdravotné pois-
Èovne dobre Ïili, pustíme zdravotníctvu Ïily? Ale-
bo, ãi by sme na vypudenie vysokej entropie (mie-
ra nevyuÏívania energie, vyãerpanosti) najskôr
nepotrebovali zaviesÈ do ná‰ho systému „nemec-
k˘ poriadok“ a disciplínu?
Ing. Eva Andrejãáková
ãlenka Dozornej rady V‰ZP
Bratislava august 2010
S U P E R M O N I T O R
SUPERMONITOR
a (medzit˘m) minikomentáre
Seriálová tvorba nereflektuje reálny Ïivot.
V‰etko sa zjednodu‰uje a zabúda sa na to, Ïe
ãlovek je bytosÈ, ktorá preÏíva vnútorné drá-
my, cíti a trpí. Nie je len súãiastkou v stroji.
Autorka dokumentárnych filmov
Tina Diosi. Pravda 21. 4.
(Telenovelová infekcia deformuje ãlove-
kove sebareflexie a jeho cítenie.)
***
Elita sa odtrhla od spoloãnosti, zaãala ÏiÈ
svojím krásnym Ïivotom. V schémach so-
ciálnej ‰truktúry ju nemôÏete zachytiÈ, preto-
Ïe nemáte mierku, v ktorej by ste mohli vy-
jadriÈ jej podiel na bohatstve a porovnaÈ ho s
podielom ostatn˘ch, lebo je to astronomicky
vzdialené.
âesk˘ sociológ Jan Keller.
Slovo 21. 4.
(Americkí miliardári rozdávajú polovicu
svojho majetku sociálne potrebn˘m. Slo-
venskí milionári vravia: miÀme svoje ma-
jetky do posledného centu a chudobní nech
skapú.)
***
MnoÏstvu novinárov narástol hrebienok.
Nazdávajú sa, Ïe práve oni sú urãujúcimi h˘-
bateºmi politického diania. A ich denn˘m
chlebom sa stali ‰tvanice na politikov. Spra-
vidla v‰ak pracujú s dobre podstrãen˘mi in-
formaãn˘mi polotovarmi z partajn˘ch ku-
ch˘À.
Komentátor LukበJelínek.
Neviditeln˘ pes 22. 4.
(Nielen novinárov, ale v‰etk˘ch nás zava-
ºuje brakov˘ polotovar z páchnucich ku-
ch˘À.)
***
Medzinárodné porovnania nemilosrdne
preukázali, Ïe tvrdenia o vysokej kvalite ná-
‰ho ‰kolstva sú iba dobre pestovan˘m m˘tom.
Z medzinárodn˘ch meraní jednoznaãne vy-
plynulo, Ïe v˘kony na‰ich Ïiakov sú v rám-
ci krajín OECD a EÚ iba podpriemerné.
Komentátor Marián Le‰ko.
Sme 22. 4.
(A pritom samotní mladí ºudia, ktorí cho-
dia do na‰ej bezduchej ‰koly, majú zl˘ po-
cit zo Ïivota, Èaωie nachádzajú jeho zmy-
sel a cítia, Ïe im ãosi podstatné ch˘ba.)
***
21. apríla 2010 – 5. augusta 2010
Keì sme nestihli Kunsthalle za KÀaÏka a
keì sme to nestihli za Chmela, ktor˘ je naj-
bliωí priateº kultúry, akú máme teraz ‰ancu?
Politici si neuvedomujú, Ïe hoci patríme k naj-
väã‰ím v˘robcom áut, nemusí nás to spasiÈ.
Bez Kunsthalle metropola nie je veºkomes-
tom.
V˘tvarník Rudolf Sikora.
Pravda 22. 4.
(To ani nie je otázka financií, ale otázka
kultúrnej u‰ºachtilosti popredn˘ch politi-
kov.)
***
Téma druhého dielu Danteho BoÏskej ko-
médie – Oãistec – ma veºmi zaujala. SnaÏil
som sa namaºovaÈ vlastné predstavy o tomto
medzisvete: Lebka, ão sa smeje. Kostra, kto-
rá sa modlí. Zºahka naãrtnuté nahé postavy so
svätoÏiarami, vzná‰ajúcimi sa nad ich hlava-
mi.
V‰estrann˘ v˘tvarník Marek Ormandík.
Pravda 23. 4.
(Oãistec v plnej miere patrí do ºudskej fan-
tázie. Ale ão si dokáÏeme vôbec predstaviÈ?
A ak˘ zmysel ãi akú hodnotu tieto na‰e
predstavy majú? âím nás obohacujú?)
***
SR nemá svojich otcov zakladateºov, Ïiad-
nych politick˘ch vizionárov, ani silnú my-
‰lienku, ako by mala krajina vyzeraÈ. Ocitlo
sa v zóne slobody, ale bez know-how, ako ‰tát
budovaÈ.
Zuzana Wienk, Aliancia Fair-Play.
HN 23. 4.
(Boli ·túrovci alebo ·tefánik vizionári?
Keì iné nie, boli aspoÀ trochu idealisti.
Mali pred svojimi oãami nieão pekné a
u‰ºachtilé. âo majú pred oãami bezduchí
úradníci?)
***
V˘tvarníci to majú oveºa ºah‰ie, ako my
herci. Nie sú od nikoho závislí. Bohatí si nie-
ão za svoje peniaze kupovaÈ musia. Aj keì sa
umeniu nerozumejú, obrazy sú dobrá inves-
tícia.
Hereãka a spisovateºka Milka Zimková.
OÎene.sk 24. 4.
(Ale hercom neprekáÏa, keì ich ºudia zdra-
via na ulici, lebo ich poznajú z telenovely.)
***
Grécko kvôli nadmernému konzumu nie je
konkurencieschopné. Keì teraz EÚ Ïiada od
Grékov uprostred ÈaÏkej recesie krátiÈ v˘dav-
ky a mzdy a zvy‰ovaÈ dane, hrozí depresia.
Frankfurter Allgemeine Zeitung 24. 4.
(Dôsledkom sú sociálne nepokoje. Obãania
totiÏ nie sú k vláde milosrdní. Nepodporia
ju v ÈaÏko rie‰iteºnej situácii, naopak, e‰te
‰trajkujú proti jej úsporn˘m opatreniam.)
***
V ãeskom Ïargóne je „obyãajn˘ ãlovek“
ten, na koho sa ka‰le a nikto sa ho nezastane.
Redaktor Adam Drda.
Rádio âesko 26. 4.
(Politici si nie vÏdy uvedomujú, Ïe keì sa
chcú ºuìom zalí‰kaÈ nieãím veºmi ºudov˘m,
ãasto ich hlboko uráÏajú, lebo úplne z nich
vymazávajú ich osobnosÈ a osobitosÈ.)
***
Mimozemské inteligentné formy Ïivota
takmer urãite existujú. Sotvakto si v‰ak uve-
domuje, Ïe kontakt s nimi by mohol byÈ pre
ºudí príli‰ nebezpeãn˘. V prípade pokroãilej-
‰ích foriem Ïivota by mohlo ísÈ o koãovníkov,
ktor˘ch cieºom bude dob˘janie a kolonizova-
nie.
Britsk˘ astrofyzik Stephen Hawking.
Sme 26. 4.
(ªudstvu trvá uÏ storoãia, ão sa necháva
opantaÈ romantizmom náv‰tevy vesmír-
ãanov na Zemi. Ale konkrétny kontakt
bude úplne odli‰n˘ od na‰ich predstáv a ne-
vieme si ani predstaviÈ, ako na takéto stret-
nutie zareagujeme. âi sa do nepríãetnosti
nevydesíme.)
***
Po Slovensku chodia papalá‰i, ktorí rozprá-
vajú o tom, ako si z vysúden˘ch peÀazí od Pe-
tit Pressu a Plus sedem dní postavia dom.
Komentátor LukበFila.
Sme 27. 4.
(Pritom EÚ vyslovene Ïiada súdy, aby pri
pokutách médiám ostávali na spodnej hra-
nici, lebo finanãné trestanie médií sa ºah-
ko môÏe staÈ moÏnosÈou zniãiÈ nepohodlné
médium. Fico, Harabin a spol. poÏiadavka-
mi na horibilné pokuty od médií nielen
zdeformovali do obludnej podoby vzÈah
súdnictva k médiám, ale aj spochybnili
slobodu slova.)
***
89
S U P E R M O N I T O R
Román stále prerábam. Naão v‰ak, prebo-
ha, písaÈ? A ako ÏiÈ, ako doãerta ÏiÈ na tomto
svete?
âesk˘ spisovateº Jan Balabán (49).
Pravda 28. 4.
(Krehk˘, tajupln˘ Ïivot ani inteligentnému
ãloveku ãasto nevie daÈ na niã odpoveì.)
***
Ak ste so svojím Ïivotom nespokojní a len
ãakáte, kedy sa to koneãne zmení, môÏete ãa-
kaÈ veãnosÈ... a niã sa neudeje. Treba nieão
podniknúÈ, chytiÈ núkajúce sa príleÏitosti.
Prozaiãka TáÀa Keleová-Vasilková
(predala uÏ 750 000 v˘tlaãkov kníh).
Pravda 28. 4.
(Spisovateºka, ktorá dosiaº predala 750 000
v˘tlaãkov, nemá dôvod byÈ nihilistkou.)
***
Kresba: Pavel Jakubec. HN 28. 4.
(A my teraz nevieme, ãi sú vysokí úradní-
ci príjemne prekvapení alebo sklamaní.)
***
Podºa niektor˘ch autorít sa starovekí Gré-
ci prepracovali k filozofii tak, Ïe sa na svet za-
ãali dívaÈ s údivom. Zapoãúvali sa napríklad
do ‰umenia stromov alebo spevu vtákov a p˘-
tali sa, ão to znamená. âudovali sa, a práve
to ich krôãik po krôãiku priviedlo k filozofii.
Filozof Oliver Bako‰.
Pravda 29. 4.
(Preto nám televízia a uÏ aj internet ãoraz
viac bránia hlb‰ie uvaÏovaÈ o svojej exis-
tencii, lebo nás brzdia v údive – v‰etko
nám takmer okamÏite vysvetlia.)
***
Tlaãi dôveruje len 3,6 % ºudí. To je stra‰-
né ãíslo. Je to prudk˘ pokles. Médiá na Slo-
vensku nedokáÏu ovplyvniÈ situáciu v spoloã-
nosti. Ch˘ba sebareflexia novinárov.
Vysoko‰kolsk˘ pedagóg Eduard Chmelár.
Sme 29. 4.
(Nastupujú totiÏ mlad‰í Ïurnalisti a tí ne-
vedia vytváraÈ obsahovo plnohodnotné
anal˘zy a uÏ vôbec si nedávajú záleÏaÈ na
‰tylistickej jedineãnosti svojich textov, hoci
aj formulácie v˘razne ovplyvÀujú to, ako
ich ºudia prijímajú a ako ich v sebe spra-
cúvajú.)
***
90
Padol na mÀa strach staÈ sa seniorom v
krajine, kde inteligentní mladí ºudia (aspoÀ
vyzerajú tak) vyjadrujú neskr˘vanú nenávisÈ
a predsudky voãi seniorskej generácii.
Psychologiãka Ivana Jani‰ová.
Prvnízprávy.cz 29. 4.
(Starci nemajú záujem ÏiÈ nespravodlivo na
úkor mladej generácie, teda svojich detí a
vnukov. Ale aj tak chcú dov⁄‰iÈ svoju exis-
tenciu dôstojne. Vzniká nerie‰iteºn˘ roz-
por.)
***
Chcem Európu, ktorá bude zaloÏená na ra-
cionálnej a politickej spolupráci rovnocen-
n˘ch ‰tátov a nie zhora umelo organizovanou
„domovinou“ v‰etk˘ch Európanov. A najmä
chcem obãianstvo ako v˘chodiskov˘ princíp
usporiadania akéhokoºvek ºudského spolo-
ãenstva, v ktorom moÏno slobodne ÏiÈ. T˘m
sa Európa aÏ dosiaº od zvy‰ku sveta najviac
odli‰ovala.
âesk˘ prezident Václav Klaus.
MF Dnes dne 30. 4.
(SR nielenÏe nemala Havla, ale nemá ani
takú individualitu, akou je Klaus. Politika
bez osobností je len súborom byrokratic-
k˘ch ãinností, ktoré sa povinne vykonáva-
jú, ale obãanov ‰tátu nikam nepozdvihujú,
nedávajú im nijaké zdravé a pote‰ujúce
impulzy.)
***
âlenstvo v cirkvi nikoho nerobí ani lep‰ím,
ani hor‰ím. A aj hrie‰ny kÀaz legitímne ude-
ºuje sviatosti. Nedáva totiÏ zo seba, ale pro-
stredníctvom seba od Boha.
Teológ Robert Miller.
Rádio âesko 30. 4.
(Tak ako je to? Je cirkev viac in‰titúcia po-
chádzajúca od ºudí, alebo predsa len od
Boha? Mnohí cirkevní ãinitelia sú takí ag-
resívni, Ïe Bohu nie vÏdy zostane miesto.)
***
ªavicové strany pre stredo‰kolákov neexi-
stujú. Fakt, Ïe by ‰tudenti mohli úplne vyma-
zaÈ z politickej scény sociálnodemokratickú
stranu, prekvapil aj mÀa. Rovnako ma v‰ak
prekvapil aj drviv˘ úspech TOP 09 (nová
stredopravá strana).
Fejtónista ·tûpán ·afránek.
Neviditeln˘ pes 1. 5.
(Aj keì v SR ‰tudenti aÏ takí nemilosrdní
k ºavici asi nie sú, predsa len nie sú aÏ takí
vyhranení obdivovatelia Roberta Fica, ako
40 % ich rodiãov. Ktovie, lebo sociológovia
nám nepomáhajú pri odkr˘vaní zákutí
mlad˘ch du‰í a ich v‰eºudsk˘ch potrieb.)
***
Experiment menovej únie bez únie politic-
kej zlyhal. Eurozóna musí pristúpiÈ k väã‰ej
politickej integrácii, inak jej hrozí rozpad.
Komentátor Wolfgang Münchau.
Financial Times 3. 5.
(Dlhé roky sa EÚ zdala byÈ najstabilnej‰ou
oblasÈou svetovej politiky. Málokomu z jej
obyvateºov ão len zi‰lo na um, ak˘ Damo-
klov meã rozkladu visí nad ich hlavami.)
***
Vláde sa v rezorte kultúry podarilo na 90 %
naplniÈ to, ão si predsavzala. Kvantitatívne aj
kvalitatívne sa najzásadnej‰í posun podaril v
oblasti médií a audiovízie.
Minister kultúry Marek Maìariã.
Sme 3. 5.
(MoÏno byrokrati dosiahli v kultúre 90-
percentné v˘kony, ale samotná kultúra – aj
s médiami v nej – sa na nijak˘ch 90 % spo-
loãensk˘ch aktivít nevy‰plhala. Skôr na-
opak.)
***
UÏ 24 novinárov zabili v tomto roku. ëal-
‰ích napadli len pre v˘strahu. Statoãní novi-
nári napriek tomu pokraãujú v hºadaní prav-
dy, nech by to malo hocak˘ následok. Najviac
ºudí, ktorí sa boja dobr˘ch správ, sú skorum-
povaní jedinci zapojení do hier veºkej politi-
ky.
Charge d’Affaires USA v SR
Keith Eddins. HN 4. 5.
(Aj morálnu a ºudskú úroveÀ slovenskej
politickej elity ukazuje jej vzÈah k noviná-
rom.)
***
V prieskume ARRA 17 % pedagógov
uviedlo, Ïe by svoju fakultu nikomu neodpo-
ruãilo. AÏ 89 % sa v‰ak domnieva, Ïe absol-
venti sú veºmi dobre pripravení na prax.
Publicista Michal Feik.
Slovo 5. 5.
(Je zaráÏajúce, koºk˘m vládam SR je ºahos-
tajn˘ nielen osud ponovembrovej generá-
cie, ale nadväzne na to aj osud celej SR.
Dzurinda a Fico priam deklarativne igno-
rovali intelektuálov, ÈarbavosÈ tohto náro-
da im úplne staãí na to, aby ho mohli viesÈ.)
***
âeská politika podºa prezidenta Klausa
zdegenerovala. Jej veºk˘m problémom sú
malé strany. Sú to neznáme, prázdne, nede-
finované zoskupenia bez ãlenskej základne,
ktoré predstavujú najväã‰ie nebezpeãenstvo
pre demokraciu. Majú voliãov, ale skoro Ïiad-
nych ãlenov. Sú to len kluby politick˘ch ‰í-
brov a lobistov, upnut˘ch na politickú karié-
ru a prisat˘ch k Ïivotodarn˘m cecíkom boha-
t˘ch sponzorov.
Politológ Bohumil DoleÏal.
Lidovky.cz 5. 5.
(T˘ka sa to ani nie tak strán mal˘ch, ako
skôr nov˘ch. V Anglicku môÏe Labour
Party vo voºbách prehraÈ, ale zato z poli-
tiky nezmizne. Ak˘ neist˘ je v‰ak osud
strán, ktoré vznikli bez koreÀov, ukazuje
zánik alebo vratká situácia SOP, ANO a
dnes uÏ aj HZDS.)
S U P E R M O N I T O R
***
Dne‰ná spoloãnosÈ je pedofilná, to je ten
problém. A to sa potom odráÏa aj v ‰kandá-
loch, ktoré sa t˘kajú sexuálneho obÈaÏovania
a ktoré v poslednej dobe zmietajú katolícku
cirkev na celom svete. Aj v Brazílii. Bolo by
v‰ak zvlá‰tne, keby cirkev obvinila vlastn˘ch
synov.
Arcibiskup Dadeus Grings.
Brazílsky denník O Globo 6. 5.
(Absolútne pom˘len˘ spôsob uvaÏovania,
ktor˘ vychádza z toho, Ïe cirkev je akási
mimoriadna organizácia, ktorá má nárok
na mimoºudské posudzovanie problémov.)
***
Je neuveriteºné, ako sa veci menia. Kto by
pred pár rokmi povedal, Ïe na Slovensko prí-
de toºko zaujímav˘ch a kvalitn˘ch hudobní-
kov. Bob Dylan v Bratislave, Elton John v Ko-
‰iciach.
Hudobník Ivan Tásler. HN 6. 5.
(Nie sú to síce najdôleÏitej‰ie oblasti, v kto-
r˘ch sa stávame európskymi, vo filme ale-
bo v literatúre sú Maìari a Poliaci ìaleko
pred nami, ale dôleÏité je, Ïe sa uÏ h˘beme.)
***
Kresba: Marián Kamensk˘. Trend 6. 5.
(Sedia Gréci, sedia, do ohníãka hºadia – a
EÚ im naÀ prikladá palivo z eurofondov.)
***
Meno vládcu Tutanchamona (1336 – 1327
pred n. l.) patrí k najskloÀovanej‰ím v deji-
nách starého Egypta. Nepreslávil sa v‰ak veº-
k˘mi ãinmi, ale iba t˘m, Ïe zomrel. Jeho
meno sa stalo slávnym vìaka bohatej v˘ba-
ve jeho hrobky. A kvôli zvestiam, ktoré sa ‰í-
rili v 20. storoãí, Ïe kto siahne na Àu, zasiah-
ne ho faraónova kliatba. V Káhire zomrel
57-roãn˘ lord Carnarvon po u‰tipnutí mo-
skytom – na rovnakom mieste, na akom mal
ranu Tutanchamon.
Archeológ Drahoslav Hulínek.
TV oko 7. 5.
(Neveríme v‰elijak˘m legendám a kliat-
bam. Ale ani najvyspelej‰í ºudia interneto-
vého veku ich nevymazávajú zo svojho Ïi-
vota. Existencia ãohosi nadprirodzeného
pôsobí na ºudstvo blahodarne – punc ne-
v‰ednosti nepotlaãí ani nezadrÏateºn˘ let
vekov i tisícroãí.)
***
Klasická éra Ïurnalizmu sa definitívne
skonãila a uÏ nebude moÏné obnoviÈ pôvod-
nú funkciu médií. Novinári dnes e‰te stále do-
káÏu na‰trbiÈ povesÈ ãloveka alebo poukázaÈ
na nejakú nespravodlivosÈ. No nedokáÏu pod-
statnej‰ie ovplyvniÈ voºby, zmeniÈ myslenie
ºudí, pohnúÈ dejinami. Noviny dnes napriek
svojej snahe nereprezentujú verejnosÈ, ale re-
Èazec oveºa uωích ekonomick˘ch a politic-
k˘ch záujmov.
Vysoko‰kolsk˘ pedagóg
Eduard Chmelár. Pravda 7. 5.
(Kºúãová je otázka, ãi vybledol iba papier
samotn˘ch novín, resp. ãi ho vymenila ob-
razovka internetu, ak je to on-line, alebo ãi
vybledli a zostali bez energie novinári.)
***
Aj vy na Slovensku sa bránite proti tomu,
Ïe máte pomáhaÈ bohat‰ím Grékom. Ja vám
v‰ak musím brutálne povedaÈ: veì ste to euro
chceli!
Prezident âR Václav Klaus.
Pravda 10. 5.
(Ale i tak sa môÏe po krátkom ãase ukázaÈ,
Ïe rozhodnutie Slovákov nebolo také hlú-
pe.)
***
Keì sa u nás zriaìoval úrad ombudsmana,
kdekto pochyboval o jeho zmysle. Preto sa
mohlo staÈ, Ïe v roku 2000 zvolili za prvého
verejného ochrancu práv Otakara Motejla,
ãiÏe ãloveka, ktor˘ bol na túto funkciu odbor-
ne i ºudsky vhodn˘. âo sa v‰ak stane teraz,
keì Motejl (9. 5. zomrel) svojím pôsobením
vtisol úradu punc v˘znamnosti a dôveryhod-
nosti a keì oznaãenie ombudsman na vizitke
bude spoloãensky maximálne prestíÏne?.
Komentátor Ivan Hoffman.
Deník.cz 11. 5.
(Motejl bol jedineãn˘ ãlovek, právnik, hu-
manista, a ÈaÏko nájsÈ v SR niekoho, kto by
sa s ním mohol porovnaÈ. U nás sa jeho ná-
protivkom stal ãlovek, ktorého sa jeho stra-
na – HZDS – chcela zbaviÈ a tak potrebo-
vala preÀho nájsÈ ne‰kodnú funkciu, kto-
rá mu umoÏní, aby sa uchoval medzi ºuì-
mi ako mal˘ prominent bez veºk˘ch prá-
vomocí.)
***
Raz som sedela s Rudom Slobodom a ta-
tu‰kom (Vinco ·ikula) v krãme a radili mi, ão
mám robiÈ, aby som sa páãila chlapcom: Mu-
sí‰ veºa ãítaÈ, Veronka, veºa, bude‰ maÈ potom
na tvári tak˘ preduchovnen˘ v˘raz a to sa mu-
Ïom stra‰ne páãi, smiali sa.
Spisovateºka Veronika ·ikulová.
Sme 11. 5.
(Aj my uÏ roky pripomíname ãitateºom,
ak˘ skvel˘ prameÀ rozko‰e je v románoch
a básÀach, ale aj v hudbe a vo v˘tvarnom
umení. A nenaz˘va sa to erotika.)
***
Prieskumy verejnej mienky nezisÈujú názo-
ry. Pracovník v˘skumnej agentúry vás od pr-
vej chvíle ubezpeãuje, Ïe vás zdrÏí „len pár
minút“, a valí na vás jednu otázku za druhou.
Potom sa nemoÏno diviÈ, Ïe respondent vy-
strelí prvé, ão mu zíde na um. Zv˘‰iÈ dô-
chodky? Áno. Je to viac peÀazí od ‰tátu, kto-
r˘ ich vÏdy niekde zoÏenie. Na úvahy kde, nie
je ãas.
Esejista Jakub Vosáhlo.
Neviditeln˘ pes. 11. 5.
(Treba vysmiaÈ politikov a naivn˘ch ºudí,
ktorí prikladajú neprimeranú dôveru skôr
v˘skumnej hre, neÏ odbornému posudku
obãianskych postojov v závaÏn˘ch otáz-
kach.)
***
Veºa filmov premietan˘ch na festivale v
Cannes sa vyrába v koprodukcii viacer˘ch
krajín. Je to súãasn˘ trend a vyvoláva disku-
siu o tom, ão národná kinematografia dnes
predstavuje.
Programová kurátorka MFF Rotterdam
ªudmila Cviková. Pravda 12. 5.
(Kooperácia národov a nie nacionálna izo-
lácia je základom vo v‰etkom, ão dôleÏité
sa v kaÏdom ‰táte deje.)
***
Pôvodne sa hovorilo, Ïe Grécko potrebuje
25 miliárd eur. Teraz je to zrazu vy‰e 100 mi-
liárd. Treba nechaÈ Grécko skrachovaÈ. ·táty
uÏ nemôÏu ÏiÈ nad svoje pomery.
Investiãn˘ guru Jim Rogers.
Portál t˘Ïdenníka Der Spiegel 13. 5.
(To isté vlastne hovorí slovensk˘ ‰tátnick˘
guru Radiãová.)
***
âínu som nav‰tívil uÏ trikrát, priãom ma
ohromil r˘chly pokrok ãínskeho justiãného
systému a zlep‰enie ochrany ºudsk˘ch práv.
Predseda Najvy‰‰ieho súdu SR
·tefen Harabin. Sme 13. 5.
(A nemala by âína záujem o Harabinove
exkluzívne justiãné znalosti a spôsoby?)
***
Dnes sú uÏ niektoré emócie zvierat vedec-
ky potvrdené a vieme, Ïe fungujú na rovna-
kej báze ako u ãloveka. U psa alebo ‰impan-
za si vieme dokonca predstaviÈ, Ïe preÏívajú
radosÈ, ale napríklad u hada, ktor˘ nemá vy-
vinuté mimické svaly, Ïiadnu emóciu nepred-
pokladáme.
Dr. Lucia Kr‰ková z Katedry Ïivoãí‰nej
fyziológie a etológie. TV oko 14. 5.
(Pritom by sme iste radi vedeli, ãi pocity
zvierat nemajú aj nejakú vy‰‰iu hodnotu,
neÏ vyjadruje len vonkaj‰ia svalová tech-
91
S U P E R M O N I T O R
nika a ãi sa v nich teda neskr˘va aj nieão
BoÏie.)
***
Pre nás nie je problém neustále nat⁄ãaÈ
ruky a braÈ od in˘ch, no ak niekto potrebuje
pomoc od nás, hoci i ten, kto nám predt˘m
ochotne pomáhal, správame sa ako najpo-
slednej‰í chrapúni.
Komentátor Milo‰ Luknár.
Plus 7 dní 14. 5.
(Nie je v‰ak vÏdy ºahké rozlí‰iÈ, kedy koná-
me ako chrapúni, a kedy sa len chránime.)
***
Strana TOP 09 vznikla z ºudí, ktorí opus-
tili svoje strany, hoci tie ich vyniesli do vlád-
nych kresiel. Proste nechali svojich kapitánov
v ‰tichu. âo oãakáva voliã od tak˘chto cha-
rakterov?
Politológ a historik Jan Berwid-Buquoy.
Blog.aktuálnû.cz 15. 5.
(V‰elijaké u‰ºachtilé zásady romantick˘ch
ãias a románov sú dnes na smiech.)
***
Mal som sprvu dojem, Ïe politici Smeru sa
snaÏia aspoÀ budiÈ dojem, Ïe majú snahu po
sebe nieão zanechaÈ alebo to aspoÀ hrozne ne-
pokaziÈ. Ale o tú ilúziu som definitívne pri-
‰iel.
Predseda SaS Richard Sulík.
HN 17. 5.
(Nech si v Smere-SD o Sulíkovi myslia, ão
chcú, jeho slová by im mali v⁄taÈ v hlave.)
***
Kresba: Alan Lesyk. Pravda 17. 5.
(To je terã, ak˘ potrebujeme na ostrú streº-
bu.)
***
Îeny a knihy sú efektné spojenie. Nieke-
dy sa poh⁄davo – hlúpo a nespravodlivo – ho-
vorí o Ïensk˘ch románoch, ale nebyÈ Ïien, tak
by nemal v tejto dobe kto ãítaÈ.
Spisovateº Daniel Hevier.
HN 18. 5.
(Staãí, Ïe ºudia vôbec ãítajú? Alebo kultúr-
nosÈ je to aÏ vtedy, keì sa ãíta dobrá kni-
ha?)
***
92
Móda toãí svetom. Preão tak tvrdohlavo ºu-
dia trvajú na obleãení, ktoré by malo signa-
lizovaÈ, ão si myslia? Preão si to jednoducho
iba nemyslia, ale podporujú to „kost˘mom“?.
Herec Marián Gei‰berg.
Pravda 18. 5.
(Lebo v‰etci sme hercami neustále a aby
sme mohli denne hraÈ, potrebujeme ko-
st˘m.)
***
Je len na nás, ktorú z ciest pred nami si vy-
berieme. Nበosud bude tak˘, ak˘ si zaslúÏi-
me.
Politológ Daniel Dobiá‰.
Slovo 19. 5.
(Nie je to pravda. Veì ãím si zaslúÏi dieÈa,
aby ho postihla rakovina?)
***
Príroda sa povodÀami a poãasím ºudstvu
nepomstieva. Len funguje podºa zákonov ãlo-
veku nie celkom známych. Pritom prírodné
zákony sa na rozdiel od ºudsk˘ch nedajú ni-
ãím „obkecaÈ“. Veºkú ranu zasadilo väã‰ine
krajín 20. storoãie budovaním veºk˘ch údol-
n˘ch nádrÏí.
Publicista Petr A. Novotn˘.
Respekt.cz 19. 5.
(Prírody sa kaÏd˘ deÀ nejak˘m spôsobom
dot˘kame a máme pritom pocit, Ïe si ju
podriaìujeme. Ale ona nás pevne drÏí v
hrsti a koná podºa svojho, i keì sa tvári
milo.)
***
Zvy‰ovanie verejného dlhu nesie so sebou
vysokú cenu. Rozsiahle schodky a dlhy bude
treba zredukovaÈ zv˘‰ením daní a zníÏením
v˘davkov. Globálna finanãná kríza e‰te nie je
za nami.
Profesor ekonómie Nouriel Roubini.
HN 20. 5.
(Nová anglická vláda sa zriekla sluÏob-
n˘ch áut s t˘m, Ïe premiér a ministri budú
chodiÈ pe‰i alebo sa budú voziÈ v MHD.
Na‰a socialisticky solidárna vláda sa ne‰tí-
tila pouÏívaÈ drahé autá s dobre platen˘-
mi vodiãmi. A predseda NS Harabin sa
vozí po lukratívnych a drah˘ch zahraniã-
n˘ch cestách, dokonca i so svojou manÏel-
kou.)
***
V Európskom parlamente sa uvaÏuje aj o
tom, Ïe by nám na budúci rok malo pribud-
núÈ mesaãne ìal‰ích 1 500 eur. To nie je vô-
bec moÏné, aby sa tak˘mto spôsobom hospo-
dárilo. V ãase krízy zvy‰ovaÈ verejné v˘dav-
ky a prijímaÈ ìal‰ích úradníkov je absolútny
v˘smech.
âesk˘ europoslanec Hynek Fajmon (ODS).
Pravda 20. 5.
(Aj cynickí finanãníci, aj chamtiví úradní-
ci sú hanbou skvelého projektu, ak˘m je
EÚ.)
***
Po vysviacke v Ríme som odslúÏila svoju
prvú om‰u. Môj prípad predstavuje obrovs-
kú ‰ancu pre v‰etky veriace Ïeny. Znamená
to pre ne nádej, Ïe sa rozprúdi dôleÏitá deba-
ta medzi katolíkmi o moÏnosti, aby aj ony
mohli nastúpiÈ na túto cestu. Koneãne sa
splnila moja dávna túÏba, ktorú si môÏu splniÈ
aj ìal‰ie veriace: Od detstva som snívala, Ïe
sa stanem farárkou.
Katolícka farárka Maria Vittoria
Longhitanová. Daily Telegraph 21. 5.
(Je to úplne oprávnená otázka: Preão by
Bohu prekáÏalo, Ïe Ïeny sa s muÏmi podie-
ºajú rovnocenne na náboÏensk˘ch obra-
doch a Ïe nerobia iba to, ão vyhovuje mu-
Ïom?)
***
Najstar‰ie vodné mlyny na na‰om území
pochádzajú z obdobia stredoveku. Najar-
chaickej‰í typ mlyna sa u nás zachoval naprík-
lad v humenskom múzeu v prírode.
Etnograf a ‰éf Slovenskej mlynologickej
spoloãnosti Ladislav Mlynka.
TV oko 21. 5.
(Slovensko je posiate hradmi, zámkami,
star˘mi dreven˘mi kostolíkmi a, ako vidí-
me, aj star˘mi mlynmi, ktoré majú ro-
mantické ãaro, ale súãasne dokumentárnu
hodnotu, v ktorej sa skr˘va dôleÏit˘ obraz
v˘robného procesu. A pritom sme stále
rozladení.)
***
MôÏeme sa ãudovaÈ, Ïe povodne sa opaku-
jú? Prakticky v‰ade som videl úplnú rezigná-
ciu ‰tátu na úpravy kor˘t vodn˘ch tokov. Za-
ná‰ajú ich odpad a dreviny a nik ich neodÈa-
Ïuje.
Minister vnútra âR Martin Pecina.
iHNed.cz 22. 5.
(Aj v SR sa v súvislosti s povodÀami hovo-
rí o rôznych aktivitách, ale najmenej o
tom najdôleÏitej‰om – o krokoch, ktoré ão
najskôr a najúãinnej‰ie zadrÏia prívaly
neãakan˘ch riek a vyliatych vodn˘ch plôch
v budúcich mesiacoch a rokoch.)
***
Mojím najväã‰ím ‰Èastím sú moje deti, do-
spel˘ chlapec a takmer dospelé dievãa. Mám
za sebou najväã‰iu prehru, totiÏ rozvod s ich
spoluautorkou, a bolo celkom reálne oãaká-
vaÈ, Ïe sa moje vzÈahy s deÈmi pokazia. Ale
niã také sa nestalo a to je súãasÈou mojej veº-
kej radosti.
Spevák Richard Müller.
Sme 22. 5.
(Jedno z najjednoduch‰ích a pritom naj-
kraj‰ích a najsilnej‰ích vyznaní náklon-
nosti k b˘valej Ïene a k svojim deÈom, aké
sa v poslednom ãase v na‰ich médiách ob-
javilo.)
***
S U P E R M O N I T O R
Dne‰ná mládeÏ je skazená. Sebavedomá,
drzá, pije, fajãí, sexuálne je neviazaná. Záro-
veÀ je schopná ohromn˘ch fyzick˘ch i inte-
lektuálnych v˘konov. TrinásÈroãn˘ chalan
vyliezol na Mount Everest, 16-roãné dievãa
samo oboplávalo svet na jachte. A namiesto
ãasopisu Leo ãítajú dospievajúce deti Shakes-
peara a Nietzscheho. Áno, tieto deti by mali
maÈ volebné právo.
Komentátor Martin Komárek.
MF Dnes 25. 5.
(ËaÏko v‰ak odpovedaÈ na otázku, ão má
vlastne urãovaÈ vek volebného práva.)
***
UvaÏovanie o smrti je pre mÀa dôleÏité. Asi
preto, Ïe jej nerozumiem, sa jej stra‰ne bojím.
Mám z nej hrôzu. Kdesi som síce ãítal, Ïe tzv.
horor mortis – strach zo smrti – je pre ãlove-
ka prirodzen˘, no i tak si myslím, Ïe smrÈ je
veºmi ãudná. Písanie o nej mi síce nepomá-
ha zmieriÈ sa s Àou, ale aspoÀ sa môÏem vy-
rozprávaÈ s Àou a dostaÈ obavy zo seba.
Spisovateº Peter Karpinsk˘.
Sme 25. 5.
(BáÈ sa smrti má svoju logiku. K˘m Ïijeme,
sme, na‰e telo má svoju formu a my sa
môÏeme vykázaÈ nieãím jedineãn˘m. Ak
v‰ak berieme smrÈ ako nieão viac, neÏ je
obludná prázdnota, máme do konca Ïivo-
ta o ãom uvaÏovaÈ – a sú to závaÏné my-
‰lienky.)
***
Také roztrÏky, ako je slovensko-maìarsk˘
spor o obãianstve, sa pred sto rokmi konãili
vojnou. Keby nebol rok 2010, ale 1910, uÏ by
sedlal Fico sivka s v˘krikom „Na Budape‰È!“
AÏ do Uhorska by sa slovensk˘ premiér ani
nemusel unúvaÈ, aj jeho maìarsk˘ kolega Or-
bán je uÏ „na koni“ a svojimi nacionalistic-
k˘mi v˘padmi mu ide ãulo v ústrety.
Redaktorka Markéta Barto‰ová.
Rádio âesko 26. 5.
(Svet je zavalen˘ zloÏit˘mi situáciami a
dvojaké obãianstvo popri nezamestnanos-
ti alebo nízkych dôchodkoch je pre Maìa-
rov i Slovákov zanedbateºná komplikácia.)
***
Tublatanka sa stala rebelantskou kapelou
80. rokov. ªudia vtedy prahli po odváÏnej‰ích
textoch. Teraz je úplne iná doba, ºudia sú
akoby povrchnej‰í, nad pesniãkami neroz-
m˘‰ºajú. Nemajú na to ãas. MuÏi poãúvajú rá-
dio úchytkom v aute, Ïeny si ho zapnú pri va-
rení. Poãúvajú to, ão do nich rádiá „natlaãia“.
Dnes sú ºudské u‰i a mozgy ostreºované ko-
merciou.
Líder skupiny Tublatanka
MaÈo ëurinda. Pravda 27. 5.
(Pohor‰ovaÈ sa nad bezduchosÈou nemá
zmysel. Ale z ëurindov˘ch slov vypl˘va aj
iné: ak˘ v˘znam mal za komunizmu roz-
hlas a ak˘ by mohol a mal maÈ i dnes.)
***
Maìarsk˘ zákon uºahãujúci udelenie ob-
ãianstva pre zahraniãn˘ch Maìarov, je prejav
falo‰ného nacionalizmu, ktor˘ v zjednocujú-
cej sa Európe nemá miesto. Pritom vyhroco-
vaním napätia sa nacionalisti navzájom posil-
Àujú vo svojej snahe prezentovaÈ sa ako jedi-
ní skutoãní ochrancovia svojho národa a sna-
Ïia sa odvrátiÈ pozornosÈ od vlastnej neschop-
nosti.
Denník Salzburger Nachrichten 27. 5.
(Uznávanú maìarskú európskosÈ Orbán
poriadne sprovinãnil a znehodnotil.)
***
Maìari Ïijúci na Slovensku in˘ domov ako
tu nemajú. Îijú tu tisíc rokov, patrili raz na tú,
raz na onú stranu. Nemajú inú vlasÈ. Dokon-
ca aj Budape‰È im mnohokrát dáva najavo, Ïe
sú to len Maìari z Félvidéku. Voãi Maìarom
z Budape‰ti akoby boli o nieão menej hodnot-
ní.
Politológ Miroslav Kus˘.
Plus 7 dní 28. 5.
(Maìari na juÏnom Slovensku to majú zlo-
Ïité so svojím spoloãensk˘m postavením.)
***
Paroubkovi dali voliãi jasne najavo, Ïe na-
dutosÈ, arogancia a agresivita k úspechu ne-
vedú. Bol si natoºko ist˘ drviv˘m víÈazstvom
svojej strany, Ïe sa zabudol dívaÈ okolo seba.
Komentátorka Petra BlaÏková.
Lidovky.cz 29. 5.
(NadutosÈ a agresivita síce ãasto vedú k
úspechu, ale rozhodne nie vÏdy.)
***
âoraz ãastej‰ie sa stretávame so slovensk˘-
mi knihami, kde je celá reklamná kampaÀ za-
loÏená na nízkom veku autora. DvadsaÈroã-
n˘ autor thrillerov! DvanásÈroãná autorka
dobrodruÏnej trilógie! Ich vek je jedineãn˘
marketingov˘ Èah, ktor˘ zaruãuje predajnosÈ.
Spisovateºka Daniela KapitáÀová.
Pravda 29. 5.
(UÏ nekonzumujeme tvorivé záÏitky, ale
v‰etko vnímame cez pikantnosti o tvor-
coch.)
***
Slávime odstavenie komunistov od moci,
pritom komunistov a in˘ch boº‰evikov je
plná celá EÚ, len sa dnes tak nenaz˘vajú. To,
ão dnes médiá oznaãujú ako pravica, sú na-
pospol zoskupenia lobistick˘ch prezliekaãov
kabátov, ktorí sa spoliehajú na ºudskú naivi-
tu.
Publicista Jan Koláfi.
Blog.iDNES.cz 30. 5.
(Spoloãensk˘ Ïivot v strednej Európe sa
ãím ìalej, t˘m menej riadi ideami.)
***
Je to hanba, Ïe sa stále schovávame za
útlak, ktor˘ sme preÏili. A nenauãili sme sa
milovaÈ svojho blíÏneho, teda konkrétneho
ãloveka, ktor˘ je ohrozen˘. Rad‰ej rozpráva-
me o ideách, hovoríme o ºudstve, o cirkvi, o
národe, ale nevieme vidieÈ svojho brata a
sestru v ohrození.
Duchovn˘ Anton Srholec,
ktorému cirkev komplikovala jeho kÀazstvo.
T˘ÏdeÀ 31. 5.
(Bohu je asi jedno, ãi je ãlovek kresÈan, Ïid
alebo ateista. Keby chcel ãloveka vrátiÈ do
nebeského kráºovstva, teda spasiÈ ho, sot-
va by pouÏil takú okºuku, akú mu pripisu-
je ãasÈ ºudstva. PreÀho nie je nutná ani
mravnosÈ. Je nutná pre ºudí, aby Ïili lep-
‰ie.)
***
Ako nová celo‰tátna volebná strana vy-
rástli Veci verejné v priebehu niekoºk˘ch me-
siacov. Kto sú v‰ak jej poslanci a ão reprezen-
tujú, nevieme a nevedia to ani oni sami jeden
o druhom.
Publicista TomበHaas.
Neviditeln˘ pes 1. 6.
(Tragédiou nie je, ak masa voliãov nevie,
kto je nová strana SaS. Ne‰Èastím je, ak 22
nov˘ch poslancov za SaS nevie, kto sú tí,
ktorí ich volili, a ão od nich oãakávajú.)
***
K˘m v demokraciách, ktoré neboli zniãe-
né totalitn˘mi reÏimami, sa politické strany
vyvíjali pomerne dlho, v ãesk˘ch ponovem-
brov˘ch pomeroch sa formovali ako projek-
ty „zhora“.
Politológ Jifií Pehe.
âasopis Pfiítomnost. 2. 6.
(Napriek veºkorysej finanãnej podpore od
‰tátu si skoro nik nev‰íma, ako tieto poli-
tické bázy ‰tátu fungujú, ako vyuÏívajú
hmotné dotácie a akú protihodnotu po-
skytujú.)
***
Rakúsko je baroková krajina, nepre‰lo po-
dobn˘m v˘vojom ako Slovensko. ªudia sa
radi najedia a zabavia, ale v˘tvarné umenie
povaÏujú za priveºmi intelektuálne na vníma-
nie.
Rakúsky kurátor Peter Lindner.
Pravda 3. 6.
(Zdá sa, Ïe dnes má najväã‰iu ‰ancu byÈ eu-
rópskym umením v˘tvarná tvorba. Ra-
kúska barokovosÈ nie je v Lindnerovom
hodnotení veºmi pozitívna, skôr znamená,
Ïe ViedeÀ príli‰ podlieha tradiãnosti. I pre-
to dokáÏeme obohatiÈ jej atmosféru nov˘-
mi aspektmi.)
***
Niektorí budú tvrdiÈ, Ïe stratili roky Ïivo-
ta na vysokej ‰kole, pretoÏe v politike aj tak
svoju odbornosÈ neuplatnia. Majú pravdu!
Politika je jedin˘ odbor, v ktorom sa nevyÏa-
duje vzdelanie. Na riadenie ‰tátu nie je potreb-
n˘ ani vodiãsk˘ preukaz na mal˘ motocykel.
93
S U P E R M O N I T O R
Publicista K. H. Bfiezovsk˘.
Vanilka 3. 6.
(Je to smutná pravda: od politika sa neÏia-
da niã iné, len aby bol vern˘ a poslu‰n˘ svo-
jej strane. V tomto zmysle sa táto aktivita
veºmi nelí‰i od lotérie. Staãí trafiÈ správne
ãísla.)
***
Kresba: Fedor Vico. HN 3. 6.
(HZDS je bezradné. Keì ho vyliali z kory-
ta, vypadlo aj od napchan˘ch válovov.)
***
ªavica nepohorela len v âesku. Európa
akoby pochopila, Ïe v ÈaÏk˘ch ãasoch ekono-
mickej krízy je hazardom zveriÈ vládu do rúk
ºuìom, pre ktor˘ch je hlavn˘m kritériom
úspechu popularita medzi ‰irok˘mi masami.
Rie‰ením nie sú veºkodu‰ne rozdávané Ïobra-
ãenky, ale tak˘ dôchodok, aby tí, ktorí cel˘
Ïivot poctivo pracovali, dnes na ne neboli od-
kázaní.
Komentátor Milo‰ Luknár.
Plus 7 dní 4. 6.
(Nie je umením zniÏovaÈ dôchodky a sociál-
ne dávky, ale umením i povinnosÈou vlády
je vytvoriÈ podmienky na dôstojn˘ Ïivot
pre ºudí, ktorí si oddreli svoje a majú tri
deti.)
***
Prv˘ zákon, ktor˘ v Maìarsku presadil Or-
bán, iba odvádza pozornosÈ od ekonomic-
k˘ch ÈaÏkostí krajiny a nesúrod˘ch snáh vlá-
dy o ich rie‰enie.
The Economist 5. 6.
(Orbán neÈahá Maìarsko z ekonomick˘ch
ÈaÏkostí. Zdá sa, Ïe skôr je bezradn˘.)
***
Mojím skutoãn˘m otcom je rímskokatolíc-
ky farár. Jeho bigotní rodiãia ho dokopali k
tomu, aby sa stal kÀazom. V˘sledkom bolo,
Ïe navonok sa ukazoval ako bezchybn˘ farár,
ale v skutoãnosti bol pokrytcom, ktor˘ cel˘
Ïivot trpel zlyhaním. Bol to ne‰Èastník, kto-
r˘ nedokázal potlaãiÈ to, ão je ãloveku priro-
dzené, teda sexualitu. Pritom vo svojej farnos-
ti bol obetav˘, pomáhal núdznym. Predstavo-
val veºk˘ ºudsk˘ paradox.
Milan N. (49). Sme 5. 6.
94
(Cirkev zastre‰uje veºa tragick˘ch a ne-
rie‰iteºn˘ch ºudsk˘ch situácií.)
***
·etriÈ, ‰krtaÈ, prepú‰ÈaÈ. Ako by súãasná
doba nepoznala niã iné. Oz˘vajú sa v‰ak hla-
sy, Ïe mnohé ekonomiky nepotrebujú zviazaÈ
ruky, ale skôr „nakopnúÈ“: treba vsadiÈ na
silnej‰í rast. Keì ekonomick˘ motor nasko-
ãí, schodok sa zníÏi, pretoÏe podniky zapla-
tia vy‰‰ie dane.
Komentátor Igor Záruba.
Ekonomick˘ deník E15 8. 6.
(V minulej vláde SR ch˘bal ekonomick˘
expert, ktor˘ by mal autoritu a bol by
schopn˘ dôveryhodne odporúãaÈ, ktoré-
mu variantu ekonomickej filozofie daÈ
prednosÈ.)
***
âlovek, ktor˘ vyuÏíva svoju sluÏobné po-
stavenie na vybavovanie si osobn˘ch úãtov,
nemá ão robiÈ ani v beÏnom podniku, nieto v
rezorte spravodlivosti.
Komentátor Peter JavÛrek.
Pravda 8. 6.
(Publicista svoje kon‰tatovanie rámcuje
správnym náhºadom: „Fico pri zostavo-
vaní svojej koalície v roku 2006 urobil
mnoÏstvo zl˘ch rozhodnutí. No asi Ïiadne
z nich nemalo a nemá na stav spoloãnosti
tak˘ dosah, ako to, Ïe prenechal rezort
spravodlivosti HZDS.“)
***
Joga je intenzívne cviãenie tela a mysle, ni-
koho k niãomu nenúti, neurãuje a niã nepri-
kazuje. ZauÏívan˘m m˘tom o joge je aj se-
denie v lotosovom sede a meditácia. Sú aj ta-
kéto statické druhy jogy, no napríklad stará as-
htanga joga je dynamická a nároãná.
Tréner ashtanga jogy
Jaroslav Pávek. OÎene.sk 8. 6.
(KresÈanskí fundamentalisti robia v‰etko
pre to, aby nevpustili do vedomia moder-
ného ãloveka – a teda ani do ‰koly jeho detí
– nijakú odch˘lku od stároãného stereoty-
pu. Preto odmietajú alebo aÏ zakazujú
jogu. Pritom ponevieraÈ sa len tak po sve-
te vedie ãasto ku skutoãnému úpadku du‰e,
ak˘m je chorobná závislosÈ na g˘ãovej te-
levízii.)
***
Malí podnikatelia sú pre prosperujúcu kra-
jinu dôleÏití – sú motormi, ktoré Ïenú hospo-
dárstvo. Preto je nevyhnutné, aby vlády a in-
vestori hºadali spôsoby vyuÏitia tejto energie.
Britsk˘ podnikateº a zakladateº
Virgin Group Richard Branson. HN 9. 6.
(Od mal˘ch podnikateºov sa oãakávajú ne-
nápadné, ale veºké v˘kony: musia byÈ cie-
ºavedomí, húÏevnatí, nepoddajní a trpezli-
ví. Nikdy nesmú ustúpiÈ.)
***
Akoby uÏ bolo povedané v‰etko. Asi bude
nutné vstúpiÈ do ticha a znovu sa nájsÈ.
V˘tvarník Milan Pa‰téka zo Skupiny
Mikulá‰a Galandu. Pravda 11. 6.
(Tieto slová napísal Pa‰téka poãas bujne-
júceho komunizmu, keì galandovcov zaká-
zali. Jedineãní umelci v‰ak aj v ãase, keì
cenzúra drvila vyspelé individuality, si do-
kázali vÏdy nájsÈ spôsob, ako striasÈ zo
seba tlak a poskytovaÈ citlivej verejnosti sil-
né posolstvá, ktoré povzbudzovali v ºuìoch
chuÈ „nájsÈ sa“, ão diktátori nemali radi.)
***
Keì hºadíme na spú‰È, ão zanechala veºká
voda, cítime, Ïe za rozkradnuté miliardy, kto-
ré nenávratne zmizli na súkromn˘ch úãtoch,
sme uÏ mohli postaviÈ hrádzu aj okolo celej
SR.
Komentátor Milo‰ Luknár.
Plus 7 dní 11. 6.
(Akú moÏnosÈ má slu‰n˘ ‰tát donútiÈ vy-
vrheºov, aby vrátili milióny, ktoré zákerne
v podstate ukradli cez rôzne transakcie
obãanom? Veì kaÏdá krádeÏ je zloãin,
nie?)
***
Demokracia a pravidelné slobodné voºby
nemôÏu zaruãiÈ, Ïe nám budú vládnuÈ tí naj-
lep‰í. Sú v‰ak zárukou toho, Ïe aj celkom
zl˘ch vládcov je moÏné vymeniÈ baz násilia.
Komentátor Peter JavÛrek.
Pravda 12. 6.
(Z tohto hºadiska by voºby mohli byÈ kaÏ-
d˘ rok.)
***
Svieãky, trochu ãerveného vína, bosé nohy
a hviezdy. Tak si predstavujem romantick˘
veãer.
Biatlonistka Anastasia Kuzminová,
olympijská víÈazka za SR.
OÎene.sk 14. 6.
(UÏ to si zaslúÏi pozornosÈ, Ïe ‰portovky-
Àa si na romantick˘ veãer spomenie a Ïe
zrejme po Àom aj túÏi. Hviezdy a bosé
nohy môÏu byÈ krásnou a príÈaÏlivou kom-
bináciou.)
***
Iveta Radiãová stelesÀuje nov˘ typ politi-
ka v strednej Európe. DôleÏité sú pre Àu skú-
senosti „jej“ SDKÚ s reformami, ktoré z vy-
silenej krajiny urobili v rokoch 2002 – 2006
tatranského tigra. R˘chle tempo reforiem
v‰ak sociálne slab‰ím obãanom nevyhovova-
lo. A tak jednou z v˘ziev pre Àu je vy‰‰í
ohºad voãi sociálne slab˘m skupinám.
Frankfurter Rundschau. 14. 6.
(Väã‰ia spoloãenská citlivosÈ je podmien-
kou, aby sa Radiãová stala tatranskou ti-
gricou.)
***
S U P E R M O N I T O R
Úradník má vÏdy toºko práce, koºko má na
Àu ãasu. A ãasu len pribúda, keìÏe kaÏd˘ na-
driaden˘ je t˘m dôleÏitej‰í a nevyhnutnej‰í,
ãím viac má podriaden˘ch.
Komentátor Peter Schutz.
Sme 17. 6.
(Ak niekto prevalcoval Roberta Fica, tak
to bolo úradníctvo. Fico dobre vedel o jeho
prebujnenosti a tak hneì na zaãiatku svoj-
ho vládnutia naplánoval zníÏenie jeho poã-
tu o pätinu. Na konci svojej vlády ich mal
o jednu pätinu – viac! Boj s byrokratmi
prehral.)
***
Z pohºadu obãana mamu na poste premiér-
ky podporujem, som v‰etk˘mi desiatimi za,
lebo si myslím, Ïe to zvládne, ºudovo pove-
dané, ºavou zadnou. Ale v tom druhom pohºa-
de – pohºade dcéry – viete si predstaviÈ, Ïe sú
aj obavy napríklad o jej zdravie.
Eva Kelley, dcéra Ivety Radiãovej.
HN 17. 6.
(Radiãová reprezentuje vy‰‰í ‰tandard tej-
to krajiny a má predpoklad byÈ zaujíma-
v˘m fenoménom. Len musí správne od-
hadnúÈ svoje sily, a nekonaÈ vyz˘vavo na-
dobãiansky.)
***
Je to paradox, ale predo‰lé 4 roky boli viac
rokmi Slotu ako Fica. Slota bol síce len po-
slanec, no riadil ministerstvá SNS, gradoval
antimaìarské nálady a rád ‰okoval svojou
vulgárnosÈou.
Politológ Samuel Abrahám.
Plus 7 dní 18. 6.
(Pritom nikdy nezabudol rozsvietiÈ sväto-
Ïiaru svojho vlastenectva.)
***
Práve bankári môÏu podkopávaÈ ekono-
miku a prejaviÈ sa ako „mravne invalidní“.
Profesor ekonómie na Columbia
University Joseph E. Stiglitz. HN 18. 6.
(Invalidn˘ je cel˘ mechanizmus: trh posky-
tuje konkurenãnú v˘hodu veºk˘m bankám
nie preto, Ïe by bolo efektívnej‰ie, ale pre-
to, Ïe sú príli‰ veºké, aby padli.)
***
Spi‰sko-gemersk˘ sociálny podnik v RoÏ-
Àave skonãil po 2 rokoch v likvidácii. Stihol
okrem vyãerpanej ‰tátnej dotácie za milión
dvestotisíc eur narobiÈ i dlhy. Vytvoril iba 20
pracovn˘ch miest. Ministerstvo s ním vypo-
vedalo zmluvu z dôvodu poru‰enia zmluv-
n˘ch podmienok.
Exhovorca ministerstva práce
Michal Stu‰ka (a ìal‰í). Sme 19. 6.
(Niã tak necharakterizuje potemkiniádu
Tomanovej sociálnej solidarity ako zaloÏe-
nie, miliónové dotovanie a nefungovanie 8
sociálnych podnikov, ktoré mali zmierniÈ
dopady ekonomickej krízy. Ingrid Drozdí-
ková: „FinancovaÈ sa mali z eurofondov.
Ich cieºom bolo zníÏiÈ nezamestnanosÈ, len-
Ïe od zaãiatku sa ich fungovanie spájalo so
‰kandálmi.“)
***
Dokonalé veci sú nudné. Aj v renesancii
zverili dokonalosÈ bohu a ºuìom krásu.
Literát ·tefan Chrappa, líder skupín
âad a Vandali. T˘ÏdeÀ 21. 6.
(Boh sa v‰ak perfektnosti vzdal, asi Ho
tieÏ uÏ nudila. Preto je cel˘ vesmír nedoko-
nal˘.)
***
Skutoãná vláda je v rukách peÀazí, nie tzv.
pravice ãi ºavice. Tie sú len kulisy pre verej-
nosÈ.
Publicista TomበLanû.
Lidovky.cz 22. 6.
(V strednej Európe by sme ÈaÏko hºadali
politickú stranu, ktorá má aj in˘ zmysel –
hlb‰í a spoloãensky uÏitoãnej‰í –, neÏ iba
nah⁄ÀaÈ peniaze chamtivcom.)
***
Ekonomiku neriadia zvolení zástupcovia
obãanov, ale nik˘m nevolení majitelia a ma-
naÏéri firiem bez kontroly a spoloãenskej
zodpovednosti.
Komentáror Michal Feik.
Slovo 23. 6.
(O to viac by mali byÈ volení zástupcovia
ºudu zodpovedn˘mi správcami ‰tátu.)
***
SnemovÀa oÏije Ïensk˘m ‰armom. AÏ 3
dámy v jej vedení majú otupiÈ teraj‰ie gro-
bianstvo. âo ako zu‰ºachtená snemovÀa v‰ak
bude len trblietav˘m preludom, ak v nej budú
ìalej platiÈ súãasné pravidlá prijímania záko-
nov vychádzajúce v ústrety podnikateºsk˘m
skupinám.
Komentátor Jifií Leschtina.
Hospodáfiské noviny 23. 6.
(V SR sa skultivovanie verejného Ïivota
spája s nomináciou prvej Ïeny na post ‰éf-
ky vlády. Ale bezohºadnosÈ pri presadzova-
ní vlastn˘ch záujmov politikmi bez ohºadu
na rod nás vedú k opatrnosti a nedôvere.
Nie v‰etky Ïeny sú láskavej‰ie ako politici-
muÏi.)
***
Divadlo je na‰a duchovná potrava. Ak sa
predstavenie podarí, zostane krásny pocit,
vnútorné obohatenie a niekedy si cez posta-
vy vyrie‰ime aj vlastné frustrácie. Problém je
v tom, Ïe Ïijeme mediálnu realitu, v ktorej di-
vadlo vytlaãili bulvárne a ºahko stráviteºné
senzácie.
Hereãka Anna ·i‰ková.
TV oko 25. 6.
(Na‰e vedomie je zavalené tisícami nechut-
ností, ktoré v nás oslabujú ºudské rozme-
ry na‰ej existencie. Máme stále nádej, ale
tá je oklie‰Èovaná náporom braku.)
***
Je zvlá‰tne, ak 4 politické strany, ktoré
majú príbuzné programy a vyznávajú veºmi
podobné idey, naz˘va zlepencom práve ãlo-
vek, ktor˘ stál na ãele minulej vládnej koalí-
cie. âo vlastne hodnotovo spájalo Smer,
HZDS a SNS, okrem toho najhlavnej‰ieho:
ekonomick˘ch záujmov?
Komentátor Milo‰ Luknár.
Plus 7 dní 25. 6.
(A Luknár si aj sám priamoãiaro a zrejme
presne odpovedá: V podstate vôbec niã.)
***
Bol som nad‰en˘ zo stretnutí s ºuìmi, kto-
rí kultivovali obyvateºov v obci. Opaãné po-
znanie bolo ãastej‰ie: riaditeº domu kultúry,
ktor˘ sa na to miesto dostal za trest, lebo pil.
Humorista Milan Markoviã.
Pravda 26. 6.
(Kto zhrnie v‰etky absurdity, ktoré denne
znehodnocujú nበÏivot?)
***
Gramofónové platne preÏili a poãúvajú sa
aj dnes. MoÏno preto, Ïe majú zvuk, ktor˘ sa
nedá napodobniÈ. Podstatné je totiÏ pravidlo,
aby nahrávka kopírovala moÏnosti ºudského
ucha. Vinylová platÀa je zázrak prírody, je zlo-
Ïená z prírodn˘ch materiálov, a to zaruãuje
kompatibilitu s prírodou aj s moÏnosÈami ná-
‰ho sluchu. Preto hrá platÀa príjemne a tep-
lo.
Hudobník Laco Luãeniã.
Pravda 26. 6.
(Luãeniã odokr˘va úÏasnú schopnosÈ ºud-
skej du‰e. A rovnako i niektor˘ch predme-
tov.)
***
Moja babka cez celé 20. storoãie sa nikdy
nevybrala za hranice, ale hranice rozmanit˘ch
krajín sa vzná‰ali nad strechou na‰ej starej
chalupy, ako sa im zachcelo.
Poºsk˘ spisovateº Jerzy Pilch.
Sme 26. 6.
(Ak ãlovek nechodí za hranice, ale hrani-
ce za ním, jeho vlastenectvo to veºmi osla-
buje.)
***
Po voºbách, keì ste nachytali nejak˘ch vo-
liãov, ste im povedali: Zabudnite, niã nebu-
de!
Premiér Robert Fico v diskusii
s Ivetou Radiãovou.
O 5 minút 12 (STV) 27. 6.
(Po voºbách sa Fico novej premiérke tvrdo
vyhráÏal, Ïe navrhované ústavné zmeny –
napríklad obmedzenie imunity poslancov
– nebude moÏné zrealizovaÈ bez opozície,
a tá novú koalíciu vytresce t˘m, Ïe jej hlas
nedá a Ïe niã nepodporí. Ako keby ne‰lo o
95
S U P E R M O N I T O R
záujem obãanov, aby dostali potrebn˘ zá-
kon, ale len o osobn˘ úÏitok Radiãovej ãi
Fica.)
***
Budúca koalícia prerokováva rad rôznych
návrhov, ktoré v‰ak netvoria nijak˘ systém,
ale pestrú zmes nápadov. Nemá Ïiadnu spo-
loãnú stratégiu, ktorá by bola hodnotovo pod-
loÏená. Budúce opatrenia sa zatiaº javia len
ako séria experimentov. Zjavne nemá nieão
ako spoloãnú filozofiu, ktorá by jej, napriek
v‰etk˘m rozdielom, dávala spoloãn˘ smer.
Komentátor Rudolf Kuãera.
âesk˘ rozhlas 28. 6.
(V SR uÏ v 1998 plnohodnotnou filozofiou
bol boj proti meãiarizmu, lebo úspech v
Àom bol podmienkou, aby sa SR stala sú-
ãasÈou EÚ a aby sa zbavila zvy‰kov komu-
nizmu.)
***
V mene na‰ich zosnul˘ch spolubratov vás
vyz˘vam, aby ste zváÏili svoje zotrvanie na
poste, inak SR ostane jedin˘m postkomunis-
tick˘m ‰tátom, kde predseda najvy‰‰ieho
súdu ako sudca b˘valého komunistického re-
Ïimu odsúdil kÀaza. Îiadame vás to v mene
pátra Janíka, ktorého ste súdili v roku 1986
ako predseda senátu v Poprade. Poãas Vá‰ho
pôsobenia sú v‰etci tí, ktorí majú odvahu slo-
bodne vysloviÈ svoj názor, zastra‰ovaní jus-
tiãnou mafiou.
Za Svetové zdruÏenie b˘val˘ch
ãs. politick˘ch väzÀov Franti‰ek Bednár.
Sme 28. 6.
(List b˘val˘ch politick˘ch väzÀov je jed-
n˘m z najsilnej‰ích apelov v˘znamnej sku-
piny obãanov na predsedu Najvy‰‰ieho
súdu SR Harabina. Ten, kto sa v‰ak sprá-
va niekoºko rokov tak autoritatívne ako
Harabin, nevenuje pozornosÈ nijakému
morálnemu apelu.)
***
Záchrann˘ balík v celkovej hodnote 110
miliárd eur, ktor˘ Grécku poskytli EÚ a
MMF, iba odìaºuje bankrot krajiny. Grécko
sa platobnej neschopnosti nemôÏe vyhnúÈ.
Jej odkladanie v‰ak spôsobí iba to, Ïe európ-
ske banky stratia e‰te viac.
Prominentn˘ ekonóm Nouriel Roubini.
Financial Times 29. 6.
(Je naozaj moÏné, Ïe malé Slovensko môÏe
maÈ pravdu oproti obrovskej presile Mer-
kelov˘ch a Sarkozyovcov? A naozaj by
malo túto svoju pravdu skryÈ pod posteº?)
***
âasto sa stretávam s ºuìmi, ktorí mi vravia,
Ïe nikdy niã neukradli. KrádeÏ v‰ak nie je len
materiálna. Je dosÈ ºudí, ktorí nám kradnú
napríklad spanie. Kradnú nám na‰u pohodu,
na‰u intimitu, ale i ãas. Kradnú nám nieão, ão
má pre nás moÏno väã‰iu cenu, neÏ nejaká
ãaãka.
96
Teológ a psychiater Max Ka‰parÛ.
âesk˘ rozhlas 29. 6.
(Je len málo politikov, ktorí by brali do
úvahy, Ïe nie sú len dobre platen˘mi úrad-
níkmi, ktorí sa starajú o nበhmotn˘ dob-
robyt, ale ãiniteºmi, ktori sa majú staraÈ o
komplexnú spokojnosÈ obãanov, aby ‰tát
bol zázemím duchovnej uspokojenosti ºud-
skej du‰e.)
***
Treba potlaãiÈ korupãné praktiky, ktoré si
verejnosÈ zaãala spájaÈ práve s ºavicou. A
Smer by mal do svojho programu prevziaÈ aj
agendu men‰inov˘ch práv, a to nielen národ-
nostn˘ch.
Politológ Daniel ·mihula.
Slovo 30. 6.
(Je nepochopiteºné, Ïe Smer-SD, ktor˘ sa
tváril, Ïe má plno mysliteºov, k nijakému
svetonázoru nedospel. Ani dobre znejúce
frázy nenahradia filozofiu.)
***
Chystám sa na nakrúcanie Rasputina. Ten-
to dobrodruh, svät˘ starec a sibírsky prorok
je veºmi kuriózny. O peniaze mi pri nakrúca-
ní aÏ tak nejde. Nie sú pre mÀa vôbec dôle-
Ïité, robím za veºa peÀazí, ale pokojne aj za-
darmo.
Herec Gérard Depardieu.
HN 30. 6.
(Patrí medzi najväã‰ie slobody umelca, ak
nie je a nemusí byÈ otrokom peÀazí.)
***
Je ãeská vláda moderná? Minister kultúry
– zubár za TOPku – má s kulturou spoloãné-
ho asi toºko, ako kapor so Saharou. A do
KSâ vstúpil v lete 1989. Stihol to ozaj na po-
slednú chvíºu.
Komentátor Martin Fendrych.
T˘den.cz 1. 7.
(TakÏe v SR b˘val˘ televízny moderátor je
predsa len príhodnej‰í.)
***
Dzurinda je veºmi skúsen˘ politik, ktor˘ si
bude uvedomovaÈ, Ïe destabilizácia formujú-
cej sa koalície vráti s veºkou slávou k moci
Fica.
âesk˘ politológ Stanislav Balík.
HN 2. 7.
(Slovenskí odborníci a novinári sa vyÏíva-
jú v predãasnom obviÀovaní Dzurindu,
ako bude asi ‰kodiÈ Radiãovej. âesk˘ ex-
pert vníma situáciu oveºa triezvej‰ie.)
***
Kamenec, právny zástupca karikaturistu
Shootyho, to napísal bezchybne: „Spor Fica
so Shootym je absolútne absurdn˘.“ Za kri-
tizujúce obrázky politikov súdia autorov v Al-
Ïírsku. Slovensko hádam nie je na jeho úrov-
ni. Súd by mal takúto Ïalobu hodiÈ do ko‰a,
ponechaÈ slobodu slova a uchrániÈ povinnosÈ
karikaturistov kritizovaÈ politikov.
Americk˘ karikaturista Daryl Cagle.
Plus 7 dní 2. 7.
(Ficova reakcia na Shootyho karikatúru,
na ktorej spochybnil expremiérovu mo-
rálnu chrbtovú kosÈ a za ktorú Ïiada od-
‰kodné 33-tisíc eur, patrí medzi to najtráp-
nej‰ie, ão sa mu prihodilo. To je to, ão mu
bráni veºkoryso vnímaÈ inteligentn˘ch ºudí
okolo seba. Mal ísÈ so Shootym na kávu a
zablahoÏelaÈ mu, ako sa mu vydaril vtip-
n˘ obrázok.)
***
Kresba: Natália LoÏeková. T˘ÏdeÀ 5. 7.
(Koºko rokov musí byÈ e‰te Dzurinda v
politike, aby stihol pouÏiÈ v‰etky voºné kres-
lá?)
***
Som síce pokrstená katolíãka, ale inklinu-
jem skôr k evanjelikom. Príde mi to ãistej‰ie.
Akoby tam bol dôleÏitej‰í vzÈah medzi ãlove-
kom a Bohom aj bez tristo ìal‰ích sprostred-
kovateºov.
Speváãka Katka Ko‰ãová.
Sme 6. 7.
(Nie duchovní, ale pop-speváci ponúkajú
verejnosti úvahy o dôleÏit˘ch veciach.
VzÈah evanjelikov a katolíkov priniesol v
priebehu storoãí mnohé dôleÏité filozofic-
ké i pragmatické momenty do Ïivota Slo-
vákov. Katolíci a evanjelici na to dnes ka‰-
lú.)
***
Nebudem zastieraÈ, Ïe sa mi pri podpise
koaliãnej zmluvy a pri zvukoch slovenskej
hymny chveli nohy a preÏívala som ten oka-
mih ako okamih radosti a pokory. Pre moju
vládu bude najdôleÏitej‰ie vrátiÈ krajine dô-
stojnosÈ a základy plurality.
Premiérka Iveta Radiãová.
HN 7. 7.
(UÏ sa na‰li komentátori a politici, ktorí vy-
smiali vzletn˘ ‰t˘l Radiãovej. Sme cynici a
hlupáci. âlen vlády nie je len chladn˘ úrad-
ník manipulujúci s ãíslami. Mal by byÈ i
osobnosÈou – ako b˘vajú americkí prezi-
denti – a vytrhnúÈ ºudí zo zakliatia bezcit-
nosti.)
***
Musím odmietnuÈ interpretácie, kto pri
S U P E R M O N I T O R
schvaºovaní koaliãnej dohody prehral a vy-
hral. To sú príznaky politiky vnímanej ako bit-
ka o pa‰aliky, v ktorej víÈazí ten, kto schmat-
ne najväã‰iu kosÈ. Ja tento politick˘ ‰t˘l od-
mietam a vy‰‰ie staviam záujmy celku. Vy-
hrali v‰etci, ão sa dokázali dohodnúÈ a tak
ukonãili ‰pekulácie o tom, ãi vôbec vznikne
silná proreformná vláda.
Predseda novej vlády âR Petr Neãas.
Lidové noviny 7. 7.
(Neãasov i Radiãovej kabinet majú pred-
poklad, Ïe to budú vlády inteligentné.)
***
Lídri by mali maÈ schopnosÈ robiÈ ÈaÏké roz-
hodnutia a vá‰eÀ i schopnosÈ in‰pirovaÈ pra-
covníkov a previesÈ ich cez ÈaÏké obdobia. V
zamestnancoch treba objavovaÈ to najlep‰ie.
Britsk˘ podnikateº Richard Branson.
HN 7. 7.
(Väã‰ina slovensk˘ch ‰éfov myslí v lep‰om
prípade len na to, ako zarobiÈ ão najviac
peÀazí. A v hor‰om, ako dobehnúÈ i okabá-
tiÈ vlastn˘ch zamestnancov a zákazníkov.)
***
Silu opozície moÏno vidieÈ predov‰etk˘m
v jej schopnosti tlaãiÈ vládu k stene. A to naj-
mä t˘m, Ïe rozvinie pred verejnosÈou vlast-
né alternatívne programy.
Komentátor Jifií Leschtina.
Hospodáfiské noviny 8. 7.
(V SR sme nezbadali, Ïe by sa Ficov klan
odhodlával konkurovaÈ Radiãovej vláde
produktívnymi nápadmi, ktoré by Ïivot
obãanov zlep‰ovali, a nie zlovôºou.)
***
ÚÏasné spomienky na dovolenku dokáÏu
vyvolaÈ vône. VôÀa pokosenej trávy, vôÀa
lesn˘ch jahôd ãi aromatickej kávy, ktorou
vás lákali v hoteli na raÀajky. Keì ju opäÈ za-
vetríte, omráãi vás a vráti v my‰lienkach tam,
kde ste sa cítili v˘borne.
Publicistka Monika Schönová.
OÎene.sk 8. 7.
(Medzi ãasto zabúdané schopnosti ºudské-
ho tela patria zmysly. Neraz vravíme o
boÏskej sile hudby. Bez sluchu by sme o nej
vôbec nevedeli. V˘tvarné umenie by nás
ne‰okovalo, keby na‰e oãi nevideli. A pre
zaºúbeného muÏa ãaro Ïeny stúpne jej vô-
Àou stonásobne.)
***
Ak chce SR budovaÈ modernú spoloãnosÈ,
musí sa viac koncentrovaÈ na oblasÈ vzdelá-
vania, podpory inovácií a inovatívnych firiem
a dobudovania infra‰truktúry krajiny.
Predseda obchodnej a priemyselnej komory
Peter Mihók. HN 9. 7.
(Ignorovaním podobn˘ch naliehav˘ch ape-
lov prichádzame o na‰u osobnú budúc-
nosÈ. Pritom medzi nami je dosÈ ºudí, kto-
rí sa vedia zaradiÈ medzi kvalitn˘ch európ-
skych vzdelancov, hoci v SR sú skôr na
okraji spoloãnosti i uznaním, i finanãn˘m
ocenením.)
***
Vlnené ‰aty znaãky Next, tunika z obcho-
du Attrativo ãi ‰perky z Orsay. Reklama ako
vy‰itá. A kto ju robí? „Miss parlamentu“, po-
slankyÀa Kaslová. Tvrdí, Ïe neporu‰ila zákon
o konflikte záujmov: „Îiadne peniaze som za
to nedostala.“ Pritom v rozhovoroch, ku kto-
r˘m boli fotky uverejnené, sa o jej názoroch
na základné problémy ãeskej spoloãnosti niã
nedozviete.
Komentátor Viliam Buchert.
Reflex.cz 10. 7.
(Pri ãítaní takejto informácie ani neviete,
ãi máte krútiÈ hlavou nad t˘m, Ïe zástup-
kyÀa ºudu poskytuje svoje pekné telo, aby
naÀ nave‰ali efektné ‰aty a rôzne vzácnos-
ti a vyuÏili to na reklamu, alebo nad t˘m,
Ïe zrejme okrem príÈaÏlivého tela nijaké
iné dary prírody, ktoré súvisia s du‰evnou
ãinnosÈou a politickou zdatnosÈou, nemá.)
***
Stredná Európa je prírodne veºmi pekná, ale
aj kultúrne veºmi bohatá. Preto by sme mali
viac ako v minulosti pochopiÈ, Ïe pracovné
miesta nie sú len automobilky, priemysel, ale
aj rozvoj cestovného ruchu. V Àom vidím
veºk˘ potenciál. Rovnako ako knieÏa Schwar-
zenberg v âR.
Minister zahraniãia MikulበDzurinda.
Pravda 10. 7.
(Nበregión môÏe pritiahnuÈ turistov z ce-
lej Európy, len keì bude drÏaÈ pohroma-
de.)
***
Ak sa premiérka zaãala obklopovaÈ ºuìmi
z mimovládneho sektora, je to prirodzené, ke-
ìÏe sa v tomto prostredí pohybovala: A ne-
prekvapuje ma ani to, Ïe jej poradcom bude
‰éfovaÈ franti‰kánsky kÀaz Balázs. MoÏno
to, Ïe nie je zo straníckeho prostredia, bude
skôr na úÏitok.
Politológ Grigorij MeseÏnikov.
Sme 13. 7.
(Tak˘to v˘ber ºudí je jediná moÏnosÈ, ako
zvrátiÈ byrokratické stereotypy a v˘razne
osvieÏiÈ verejn˘ Ïivot. Vytvorí si dobr˘ zá-
klad pre poºud‰tenie postkomunistickej
Meãiarovej, Ficovej, no ãiastoãne i Dzurin-
dovej politiky.)
***
Namiesto predaja a delenia V‰eobecnej
zdravotnej poisÈovne by mali politici uvaÏo-
vaÈ o tom, ako zabezpeãiÈ, aby zdravotné po-
isÈovne medzi sebou súÈaÏili. Dnes sa totiÏ po-
dobajú ako vajce vajcu. Ak bude kaÏdá ponú-
kaÈ iné produkty, ovplyvní to u ºudí aj v˘ber
poisÈovne.
Prezident asociácie súkromn˘ch lekárov
Ladislav Pásztor. Pravda 13. 7.
(Zásah Smeru–SD do dobre sa rozbiehajú-
cej koncepcie zdravotného poistenia ju
váÏne po‰kodil. Ponuka Dzurindovou vlá-
dou vytvorenej ‰irokej ‰kály poisÈovní otvo-
rila pred obãanmi dovtedy nevídané moÏ-
nosti, ako sa postaraÈ o svoje zdravie. Roz-
ru‰enie tohto konceptu veºmi sÈaÏí obnove-
nie pluralitného poistenia a zdravotnej sta-
rostlivosti.)
***
SkladaÈ elektronickú hudbu nie je ºahké.
ªahké je zapliesÈ sa do pasce poãítaãov˘ch
programov, ktoré vytvoria hudbu namiesto
hudobníka. A takej hudby je teraz veºa. Tech-
nológia veºmi pokroãila a veºmi ovplyvnila
hudbu. Na konci dÀa si v‰ak hudobník musí
uvedomiÈ, Ïe muzika je to, ão vytvorí va‰a
hlava a va‰e srdce, nie poãítaã.
Líder formácie Leftfield Neil Barnes.
Pravda 13. 7.
(OdmietaÈ spoluprácu internetu pri ume-
leckej tvorbe je takmer nemoÏné a aj zby-
toãné. Umením je nedaÈ sa ním pohltiÈ a
uchovaÈ si pri Àom priestor pre osobné ná-
pady.)
***
Aby sa ekonomiky európskej „periférie“
(Grécko, ·panielsko, Írsko) ozdravili, sú po-
trebné tri typy korekcií: medzi eurozónou a
svetom, medzi okrajom eurozóny a jej ja-
drom a medzi dlhom a príjmom v silne za-
dlÏen˘ch krajinách. Európa a MMF odmieta-
jú v‰ak uznaÈ, Ïe európska kríza vyÏaduje
diferencované politiky na dosiahnutie rôz-
norod˘ch cieºov.
Profesor na Barcelona Graduate
School Eduardo Levy Yeyati. HN 13. 7.
(Vznik eurozóny priniesol oveºa väã‰í rad
problémov, neÏ boli politici na ne pripra-
vení. A teraz vyvíjajú len malé úsilie na to,
aby dosiahli ão najväã‰iu ekonomickú rov-
nováhu na celom kontinente. Aj SR tlaãia
do stereotypn˘ch rie‰ení, ktoré nedávno
vymysleli.)
***
Profesorka sociológie po neúspe‰nej kan-
didatúre na prezidentku SR nemala vraj pred-
poklady na to, aby viedla politickú stranu. A
dnes má maÈ na to, aby viedla 5 a pol milió-
nov˘ ‰tát?
Komentátor Michal Feik.
Slovo 14. 7.
(Zatiaº si Radiãová poãína obratne. Zosta-
vila vládu, predstihujúcu svojou morál-
nou principiálnosÈou, kultivovanosÈou a
profesionalitou predo‰lú a dáva obãanom
nádej, Ïe sa SR stane vyspelou stredoeu-
rópskou krajinou, ak jej aj oni pomôÏu.)
***
Pri v˘stupe Nerudovou ulicou k PraÏské-
mu hradu sa ãlovek poriadne zapotí. A práve
touto cestou kráãal Neãas pe‰o na svoje ne-
dávne menovanie za premiéra. To by mohlo
97
S U P E R M O N I T O R
byÈ mienené symbolicky. Ministri predsa ne-
sºubujú obyvateºstvu niã iného ako krv, pot
a slzy.
Rakúsky denník Die Presse 14. 7.
(Ak chcú Neãas a Radiãová zabezpeãiÈ ão
len trochu solídnu budúcnosÈ, musia vyrie-
‰iÈ tajniãku, ako vylep‰iÈ a reformovaÈ ‰tát
a ako pritom ºudí ão najmenej zaÈaÏiÈ slza-
mi.)
***
Politológ Rastislav Tóth v televízii nahlas
zauvaÏoval, ãi Iveta Radiãová má na pre-
miérsky post patriãné predpoklady a ãi môÏe
zvládnuÈ takú funkciu. Pripomínam, Ïe to
bolo v ãase, keì uÏ bola za premiérku vyme-
novaná a mala za sebou úspe‰né rokovania o
zostavení vlády.
Spisovateºka Jana JuráÀová.
Sme 14. 7.
(Otázka, ãi Radiãová úspe‰ne dov⁄‰i svo-
je cieºavedomé úsilie staÈ sa individualitou
v politike, je náleÏitá. Ale nie z úst roky
stranícky modifikovan˘ch analytikov, ako
je Tóth donedávna prezentujúci meãia-
rovské náhºady na slovenskú politiku. Z ich
vystúpení cítiÈ priam odpor k inteligent-
n˘m ºuìom a re‰pekt k politickej priemer-
nosti.)
***
SR má dobré ‰ance znovu naskoãiÈ na kon-
junktúrny vlak. Nová vláda v‰ak musí vyrie-
‰iÈ cel˘ rad závaÏn˘ch hospodárskych a so-
ciálnych problémov, aby bol rast HDP sku-
toãne reálny. Na vrchole zoznamu jej priorít
stoji konsolidácia verejn˘ch financií, odbú-
ranie vysokej miery nezamestnanosti, presa-
denie dávnej‰ie prijat˘ch reforiem a utlmenie
korupcie.
Jens-Uwe Strohbach
zo Slovensko-nemeckej
obchodnej komory.
HN 15. 7.
(Táto prognóza potvrdzuje, Ïe trend, kto-
r˘ uplatÀovali Dzurindove vlády 1998 –
2006, bol rozumn˘ a uÏitoãn˘. A v európ-
skom kontexte uznávan˘.)
***
Aj keì sa verejnosti zdajú odmeny vyso-
k˘ch manaÏérov ‰tátnych firiem astronomic-
ké, nejde o niã mimoriadne ãi nemravné. Je
logické, Ïe ãlovek, ktor˘ stojí na ãele firmy
s obratom dvesto miliárd korún a nesie za jej
hospodárenie zodpovednosÈ, zarába rovnako
ako domáca pop-star ãi nadpriemern˘ ãesk˘
futbalista v zahraniãnom klube.
Komentátor Pavel Páral.
MF Dnes 16. 7
(Zaujímavé zárobky úspe‰n˘ch ºudí by
sme nemali hodnotiÈ podºa v˘‰ky sumy,
ktorú dostanú na osobn˘ úãet, ale podºa ich
spoloãenskej ceny.)
***
98
Horor je pre mÀa vlastne rozprávka, len
brutálnej‰ia a sugestívnej‰ia. Rozprávkové
príbehy sú temné – krv, srdcia, oãi, skamene-
liny, to je v‰etko archetypálne. V hororovom
filme nemusíte vedieÈ, ão si hrdinovia rozprá-
vajú, ãasto hovoria hlúposti a najmä, veºa
toho nenahovoria. Je dôleÏité, aby boli v
ohrození Ïivota a aby sa diváci báli. Fanú‰i-
kovia sa te‰ia, ako sa budú báÈ.
ReÏisér Gejza Dezorz.
TV oko 16. 7.
(K˘m horory sú deÈom na pozeranie prísne
zakázané, rozprávky sa im priam vnucu-
jú, hoci – ako vypl˘va zo slov experta – sa
v niãom od hrôzostra‰n˘ch filmov nelí‰ia.)
***
Ja som vyrastala a Ïila medzi Maìarmi na
Îitnom ostrove a mám len tie najlep‰ie skú-
senosti. Sú to milí, kultivovaní, pracovití a
veºmi priateºskí ºudia. Nemajú problémy so
Slovákmi a ani Slováci s nimi. Iste, moÏno sa
nájde zopár ‰ialencov, ktorí nevychádzajú
dobre s nik˘m, ani keby b˘vali sami na cu-
dzej planéte. Sú to v‰ak vÏdy len umelo Ïi-
vené problémy.
Pesniãkárka SoÀa HorÀáková.
Pravda 16. 7.
(Je nepochopiteºné, Ïe nepríãetní ºudia
môÏu devastovaÈ celé svoje okolie.)
***
B˘valá ministerka spravodlivosti Petríko-
vá zriadila na úrade masáÏny salón. Jedna ma-
sáÏ vy‰la rezort na 8 eur. Za poslednú faktú-
ru zaplatili daÀoví poplatníci vy‰e 1 300 eur.
Peniaze na to i‰li zo sociálneho fondu na mi-
nisterstve. Petríková chodila na masáÏe aj 2x
t˘Ïdenne.
Portál sme.sk – Pravda 17. 7.
(Kde sa v ãiniteºoch predo‰lej koalície bra-
la tá nekoneãná drzosÈ, s ktorou rozha-
dzovali ‰tátne peniaze v ãase, keì ‰tátu
ubúdali príjmy, lebo kríza ohrozovala pol
Európy?)
***
Rie‰enie gréckej dlhovej krízy je chybné, ke-
ìÏe ide v podstate o záchranu bánk, ktoré niã
nezaplatia, ani euro. Je to negatívny signál do
budúcnosti, pretoÏe vytvára morálne riziko.
Minister financií SR Ivan Miklo‰.
Rakúsky denník Der Standard 19. 7.
(Mravné riziko súvisiace s peniazmi je
azda najhor‰ie. Nadmieru ÈaÏko sa mu
odoláva.)
***
Po ãesk˘ch cestách jazdí mnoÏstvo ºudí,
ktorí nie sú mentálne spôsobilí riadiÈ auto.
Zmenu v‰ak brzdí v˘stredné stanovisko, Ïe ni-
komu sa nesmie neprávom odobraÈ vodiãsk˘
preukaz. V kaÏdom prípade potrebujú ãeské
cesty menej slobody a viac diktatúry.
Sociológ Petr Hampl.
Blog.iHNed.cz 20. 7.
(Nie je ºahké posúdiÈ, kedy je sloboda viac
neÏ ºudsk˘ Ïivot.)
***
Slovenská únia nezávislého súdnictva
(SÚNS) povaÏuje návrh ústavného zákona z
dielne premiérky Radiãovej na zru‰enie imu-
nity nielen pre poslancov, ale aj pre sudcov
za nástroj na politické ãistky v justícii. Ide o
úãelovú snahu, ktorou bude moÏné ktorého-
koºvek sudcu zaãaÈ kedykoºvek trestne stíhaÈ
a postaviÈ tak mimo v˘konu funkcie aj na nie-
koºko rokov.
Poveren˘ predseda SÚNS
Daniel Hudák.
Sme 20. 7.
(Je vrcholnou opováÏlivosÈou b˘valého
‰tátneho tajomníka ministerstva spravod-
livosti Hudáka takto vstupovaÈ do proce-
su zdemokratiãÈovania slovenskej politi-
ky a justície. V ãase, keì bol vysok˘m ‰tát-
nym ãiniteºom, nezasiahol proti harabi-
novsk˘m zákrokom obmedzujúcim ãin-
nosÈ sudcov, ktorí sa opováÏili kriticky
hodnotiÈ slovenskú justíciu.)
***
Rozsiahla imunita ãesk˘ch poslancov je
rezíduom starého Rakúska, kde na poslancov
padal odlesk panovníkovho tabu. âo je v‰ak
dnes na funkcii poslanca (ale i prezidenta)
posvätné?
Publicista Petr Honzejk.
Hospodáfiské noviny 21. 7.
(Na ktorom slovenskom politikovi je ãosi
posvätné – okrem jeho platu a pouÏitej
moci?)
***
KaÏd˘ ãlovek to, ão sa naz˘va svetom,
tvorí aj cez seba samého. Utvára svet uÏ svo-
jou prítomnosÈou a vôbec pritom nemusí tu-
‰iÈ, aká je pre ostatn˘ch dôleÏitá. KaÏd˘ je na-
pokon ãlovekom vÏdy iba vedºa iného ãlove-
ka. Vºúdne slovo a záujem o druhého doká-
Ïu zázraky.
Filozof Oliver Bako‰.
Pravda 22. 7.
(KaÏd˘ jednotlivec má na tom mieste, kde
Ïije a funguje, svoju dôleÏitosÈ, a to takú,
akú dokáÏe sám zázraãne naakumulovaÈ a
presvedãiÈ o nej svoje prostredie.)
***
Takmer 145-tisíc eur si na odmenách za ja-
nuár – apríl vyplatili úradníci, ktorí na minis-
terstve ‰kolstva boli zodpovední za eurofon-
dy. ·éfovia odborov dostali aj okolo 5 000
eur! Eurofondy sa pritom nedarí vyuÏívaÈ
efektívne. V programe vzdelávania sme vy-
ãerpali len 4,83 %. Je to ‰kandalózne. Pritom
uãitelia majú nízke platy a o nieãom takom
nemôÏu ani snívaÈ.
PoslankyÀa SDKÚ Tatiana Rosová.
Sme 22. 7.
(Hlavná vec, Ïe ‰éf rezortu chcel deÈom
S U P E R M O N I T O R
zákonmi vnútiÈ lásku ku skorumpovanej
vlasti.)
***
V Japonsku mi prekáÏa, Ïe keì sa dostane
Ïena do vy‰‰ej pozície, zaãne – na rozdiel od
Radiãovej – pouÏívaÈ Ïenstvo ako argument
spôsobilosti rie‰iÈ Ïenské problémy. „Preto-
Ïe som Ïena, rozumiem problémom Ïien.“
Ako keby sa vzdala svojej politickej schop-
nosti.
Slovensko-japonsk˘ publicista
Masahiko Shiraki. TV oko 23. 7.
(Radiãová sa programovo vyh˘ba tomu,
aby nejako ‰peciálne vo svojej premiérskej
praxi vyãleÀovala Ïeny ako ‰peciálny sub-
jekt, aÏ sa zdá, Ïe je k nim krutej‰ia, neÏ
muÏi-politici. Jej ne-feminizmus je v‰ak
oceneniahodn˘m znakom jej úsilia vládnuÈ
moderne.)
***
Premiérka SR Iveta Radiãová si získala v
Európe kredit rozhodnej a tvrdej politiãky.
Poºsk˘ predseda vlády
Donald Tusk. Sme 23. 7.
(Radiãovej postavenie v EÚ je veºkou ná-
dejou pre SR. O to je smutnej‰ie a úzkopr-
sej‰ie, Ïe v samotnej SR napríklad mesaã-
ník blízky SNS oznaãuje jej vládu za „naj-
hor‰iu, aká mohla vzniknúÈ“ a ju samotnú
za Ïenu, ktorá rozohráva „‰pinavú hru“.)
***
V ãase vrcholiacej finanãnej krízy vypla-
tili americké banky svojim topmanaÏérom
bonusy v hodnote 1,6 miliardy USD. Odme-
ny nemoÏno povaÏovaÈ za nezákonné, ale ne-
boli múdre.
Splnomocnenec prezidenta Obamu Kenneth
Freiberg. New York Times 23. 7.
(Ak Fico bojoval proti sociálnym nespra-
vodlivostiam slovensk˘ch kapitalistov, bolo
to ºahké a bez rizika. Veºk˘m politick˘m ãi-
nom by bolo aÏ to, ak by bol dal dohroma-
dy socialistov v EÚ a na ich ãele viedol zá-
pas proti nehoráznej kapitalistickej nena-
Ïratosti.)
***
Aj Ïivot masového vraha si zaslúÏi úctu,
lebo Ïivot je dar od Boha, hoci ºudia s ním
môÏu narábaÈ svojvoºne.
Katolícky kaplán z Marianky
Marek Vadrna. Sme 24. 7.
(Je Ïivot naozaj dar? Nie je to len zloÏit˘
údel, ktor˘ na plecia kaÏdému ãloveku na-
loÏia jeho rodiãia, keì ho splodia? Za ão
mám byÈ komu vìaãn˘, keì je tento osud
vstrãen˘ do rúk rôznym bezcitn˘m ºuìom
a tí ho formujú podºa svojej ºubovôle?)
***
Nová slovenská premiérka si vybrala za
oficiálneho ‰éfa svojich poradcov svojho
priateºa, franti‰kánskeho kÀaza Jána Krstite-
ºa Balázsa, s ktor˘m sa ukazuje na verejnos-
ti uÏ dlh‰í ãas (najmä potom, keì sa rozi‰la
so svojím partnerom, s ktor˘m Ïila po smrti
svojho manÏela Stana Radiãa). Vzápätí Ba-
lázs oznámil cirkvi, Ïe v jej sluÏbách konãí.
A tak sa v slovensk˘ch krãmách rie‰i otázka,
ãi Balázs podºahol zvodom moci, alebo zvo-
dom samotnej Radiãovej.
Publicista Martin M. ·imeãka.
Respekt.cz 24. 7.
(Pritom nikomu nezíde ani na um uvaÏo-
vaÈ, ãi Balázs nekonal v túÏbe po novej
sluÏbe.)
***
K˘m novinárovi ani po 20 rokoch praxe v
zdravotníckej rubrike nezíde na um, aby sa
povaÏoval za lekára, redaktor, ktor˘ si vypo-
ãul dve tlaãovky niektorej politickej strany, sa
pokladá za potenciálneho ‰tátnika. Pochopí,
Ïe politika je vlastne jediná profesia na sve-
te, v ktorej ãlovek môÏe vyniknúÈ bez toho,
aby nieão naozaj dokázal.
Novinár Ivo ·ebestík pôsobiaci
v Belgicku. Britské listy 26. 7.
(Politika má mnoho prvkov, ktoré ju de-
gradujú v rebríãku v‰eºudsk˘ch hodnôt.)
***
Medzi na‰e priority zaraìujem napríklad to,
aby plat poslanca závisel od jeho dochádzky.
T˘ka sa to v‰etk˘ch zamestnancov na Slo-
vensku. Poslanec nie je nejak˘ nadãlovek.
Poslanec SaS Igor Matoviã
z obãianskeho hnutia Obyãajní ºudia.
Pravda 26. 7.
(MoÏno je táto poÏiadavka len frajerina,
ale ak aj je, je zmysluplná.)
***
Milan Rastislav ·tefánik bol dobrodruh a
akãn˘ intelektuál, proeurópsky vlastenec a vi-
zionár, brilantn˘ diplomat a generál. Za ko-
munizmu ho vy‰krtli z dejín. A teraz – ako-
koºvek je to absurdné – ho tí, ão ho z dejín vy-
‰krtli, oslavujú.
Premiérka Iveta Radiãová na Bradle
pri 130. v˘roãí narodenia M. R. ·.
Sme 26.7.
(Bol to ãarovn˘ záber v TV: Bradlo, Ra-
diãová, Fico a nad nimi duch ·tefánika.)
***
Spontánne nad‰enie Prahy i podporu ma-
gistrátu si získal nápad autorky brakov˘ch ro-
mánov: stavba sochy Michaela Jacksona na
Letnej, zhotovená zo Ïivice, tváriacej sa, Ïe
je bronz, a stojaca na stæpe predstierajúcom,
Ïe je rímsky. Po ãase bude zaujímavé sa po-
zrieÈ, ãi verejné nad‰enie sa dalo napáliÈ ob-
divom k chvíºkov˘m hodnotám. Ak vôbec Ïi-
vica dovtedy vydrÏí.
Komentátor Martin Weiss.
Lidovky.cz 27. 7.
(Ak je nieão nezniãiteºné, tak sú to stopy po
sochároch komunistickej éry v Bratislave.)
***
ªudia najviac preceÀujú vlastnú nesmrteº-
nosÈ.
V˘tvarníãka Dorota Sadovská.
OÎene 27. 7.
(Faktom je skôr to, Ïe ºudia skoro vôbec ne-
uvaÏujú nielen o vlastnej, ale ani o v‰eºud-
skej nesmrteºnosti – a mali by, lebo niã nie
je dôleÏitej‰ie. Hoci ani na‰ím uvaÏova-
ním o trvalosti Ïivota niã na nej nezmení-
me. Rozplynie sa ako prach a popol.)
***
Odmietame tvrdenie, Ïe ºavicové myslenie
je generaãnou záleÏitosÈou a nepochybujeme,
Ïe práve v tejto dobe si ºavicové hodnoty do-
káÏu nájsÈ veºa stúpencov i medzi mlad˘mi
ºuìmi.
·éfredaktor Slova Martin Krno.
Pravda 28. 7.
(Je odváÏne, ak nie drzé, keì tieto slová na-
pí‰e ãlovek, ktor˘ priviedol ºavicov˘ t˘Ï-
denník aÏ k zániku. „Slovo“ uÏ totiÏ viac
nevyjde.)
***
Je nedôstojné, aby si dobrá a obºúbená uãi-
teºka musela zarábaÈ navy‰e ako upratovaã-
ka alebo pokladníãka v supermarkete. Druhí
uãitelia sú zasa schopní Ïiakom pripraviÈ pek-
lo na zemi, priãom neexistuje jedin˘ spôsob
obrany. Je nutné prepustiÈ zo ‰kolstva sadis-
tov a alkoholikov, ktorí sa ukájajú zneuÏíva-
ním moci na bezbrann˘ch Ïiakoch.
Ekonóm Pavel Kohout.
Neviditeln˘ pes 28. 7.
(So ‰kolstvom je podstatná ãasÈ rodín v
rôznej miere prepojená, veì uãitelia for-
mujú ich deti, ale do istej miery aj názory
a Ïivotn˘ ‰t˘l celej rodinnej komunity. A
predsa je takmer neuveriteºné, ako je ten-
to rezort od nepamäti odsúvan˘ na koniec
pozornosti.)
***
Penzie dôchodcov by sa mali zvy‰ovaÈ po-
mal‰ím tempom neÏ doteraz. NemôÏem to
vylúãiÈ, pretoÏe nieão musíme robiÈ v dô-
chodkovom systéme v 1. pilieri. Niekde sa to
musí pribrzdiÈ.
Minister sociálnych vecí Jozef Mihál.
HN 30. 7.
(Aké odborné anal˘zy Mihál pre‰tudoval,
neÏ sa rozhodol uvaÏovaÈ o niωej valorizá-
cii dôchodkov v SR? Vie, Ïe „vysok˘ dô-
chodok“ starého obãana v SR je niωí ako
najniωia penzia v Rakúsku? Vie, ak˘ je
minimálny dôchodok Belgicku a Dánsku –
832, 826 €)?
***
Pomer priemern˘ch dôchodkov k priemer-
nej mzde v hospodárstve je 350,34:744,50.
99
S U P E R M O N I T O R
Dôchodok teda netvorí ani polovicu prie-
mernej mesaãnej mzdy, je to len 47,06 %.
Publicistka Dorota Hudecová.
Pravda 30. 7.
(Tára sa o tom, Ïe sa nikomu v SR nezni-
Ïujú príjmy. Ak sa v‰ak valorizácia zníÏi,
je to pokles príjmov seniorov. Pritom slo-
venské dôchodky od vzniku SR stále len
klesajú. Ak dostáva slovensk˘ dôchodca
550 ?, má vysok˘ dôchodok a treba mu ho
zníÏiÈ!)
***
Kresba: Shooty. Sme 30. 7.
(Keì odi‰iel ªupták, zdalo sa, Ïe uÏ nikdy
sa neobjavia také rarity. Ako sme sa m˘-
lili.)
***
Akoby v nás letné teploty prebúdzali in-
‰tinkt, ktor˘ nás núti zdruÏovaÈ sa do veºk˘ch
skupín a spolu s úplne neznámymi ºuìmi pre-
ÏívaÈ nejaké udalosti, ktoré samy osebe, bez
kulisy úãastníkov, nepredstavujú pre nás niã
pozoruhodné. Takto sa v nás poãas letn˘ch
dní a nocí prebúdzajú milovníci Shakespea-
rov˘ch hier, slovenského folklóru alebo
country. âosi nás Èahá na festivaly, predsta-
venia, pochody a veºké párty. Chceme byÈ jed-
n˘mi z mnoh˘ch.
Filozof Miroslav Marcelli.
Pravda 31. 7.
(Marcelli to spoºahlivo vysvetºuje: „Skús-
te sa na niektoré z t˘chto predstavení po-
zeraÈ v televízii: budete maÈ lep‰í zvuk,
nebudú vás ru‰iÈ nespratní susedia, nebu-
dú vás ‰típaÈ komáre, nestratíte ãas ãaka-
ním pred záchodmi, a predsa to nebude ten
prav˘ záÏitok. Ráta sa iba osobná úãasÈ.
Iba ten, kto tam fyzicky bol, môÏe precítiÈ
jedineãnosÈ tejto udalosti.“)
***
Len idiot sa usmieva 24 hodín denne.
Rakúsky psychiater Viktor Frankl.
Sme 31. 7.
(A len ãlovek, ktor˘ nechápe zmysel Ïivo-
ta, sa neusmieva vôbec.)
***
Guvernér Schwarzenegger vie, ako pri-
tiahnuÈ peniaze do kasy. Tvrdo sa postavil za
podporn˘ program pre kinematografiu, kto-
r˘ dáva filmov˘m ‰tábom rôzne daÀové, fi-
nanãné úºavy, keì sa rozhodnú natáãaÈ v Ka-
lifornii. Do programu sa investovalo 300 mil.
100
USD a spätne získali 2 miliardy USD. Parád-
ne ãíslo, ak k tomu prirátame tisíce pracov-
n˘ch miest, ktoré tak vznikli.
Publicista Peter Vrábel.
HN 2. 8.
(SR má na malom území veºa skvel˘ch prí-
rodn˘ch i historick˘ch daností, ktor˘mi
by dokázalo pritiahnuÈ filmárov odkiaº-
koºvek zo sveta – napokon, pred rokmi sa
to uÏ sem-tam zaãalo dariÈ. My v‰ak na mi-
lióny spojené so slávou pre na‰u krajinu
ka‰leme.)
***
Hoci deti uÏ v ‰kole tlaãia do obrovsk˘ch
‰kolsk˘ch v˘konov, sú du‰evne ãasto depri-
vované, sú ako vyfúknuté vajíãka. Ch˘ba im
detstvo, bezstarostnosÈ aj emocionálny roz-
mer.
Programátor Martin Vystavil,
od roku 1998 v USA. T˘ÏdeÀ 2. 8.
(Sme vykrádaãmi citového zázemia na‰ich
vlastn˘ch detí.)
***
Ak sa na záchranu rozpoãtu budú skladaÈ
zamestnanci i Ïivnostníci, nevidím dôvod,
preão by sa nemali aj poslanci a vy‰‰í ‰tátni
úradníci, ak majú v˘hody, o ak˘ch in˘ ãlovek
ani nesníva.
Riaditeº Podnikateºskej aliancie
Slovenska Róbert Kiãina. Sme 3. 8.
(A politológ Kus˘ si myslí, Ïe vláda by
mala zníÏiÈ pau‰álne náhrady poslancom,
zru‰iÈ dotovanie poslaneck˘ch kancelárií a
skrátiÈ peniaze na asistentov. AÏ vtedy sa
morálna sila politika prejaví naplno, keì
neváha siahnuÈ aj na vlastné v˘hody.)
***
V prázdnej ‰krupine súãasnej âSSD sa
usala‰ila skupina stalinistov s ºudskou tvárou
z ºavého krídla OF a normalizaãní komunis-
ti z najniωích poschodí KSâ, ktorí v popre-
vratovej panike vyskákali z okien bez toho,
aby si príli‰ ublíÏili.
Komentátor Bohumil DoleÏal.
Lidové noviny 3. 8.
(Na Slovensku by sa málokto opováÏil tak-
to bez ‰krupúº písaÈ o rôznych komunis-
toch a hºadaÈ ich v rôznych stranách demo-
kratického ponovembrového parlamentu.)
***
VÏdy som sa cítila ako novinárka. Neºutu-
jem, Ïe som vzala miesto hovorkyne Smeru
a urobila by som to opäÈ. V‰etko, ão vás ne-
zabije, vás posilní. Nech si ktokoºvek myslí
o Ficovi ãokoºvek, v Smere som sa veºmi
veºa nauãila z marketingu. Pravda je, Ïe po
odchode zo Smeru som si ÈaÏko hºadala prá-
cu. ªudia ma stotoÏÀovali so Smerom. Nik-
dy som v‰ak nebola ãlenkou strany, robila
som to ãisto profesionálne.
B˘valá hovorkyÀa Smeru-SD
Katarína KliÏanová R˘sová. Sme 4. 8.
(Chybou KliÏanovej nebolo, Ïe pracovala
ako hovorkyÀa politickej strany – aj to
niekto musí robiÈ –, ale Ïe nemala potreb-
n˘ odstup od informácií, ktoré musela
sprostredkovaÈ médiám. E‰te aj vo svo-
jich intonáciách podºahla tónu a spôso-
bom propagandy Smeru.)
***
Uplynulé ‰tyri roky b˘valej vlády Rober-
ta Fica povaÏujem za dobu temna, dobu hroz-
ného odborného diletantizmu. Na Slovensku
bola situácia v súvislosti s korupciou a klien-
telizmom taká zlá, akú krajina doteraz nikdy
nezaÏila. Boli to aÏ absurdné scény toho, ako
sa kradlo. Som rád, Ïe sa Slovensku bl˘ska
na lep‰ie ãasy.
Predseda NR SR Richard Sulík.
Pravda 4. 8.
(Bol by to príjemn˘ zázrak, keby pri‰la
oslobodzujúca, a nie devastujúca búrka.)
***
Z poverenia vlády som predal 5 % akcií
âEZ. Táto moja operácia – tvrdím – patrí do
uãebníc. Odhadujem, Ïe som ‰tátu vyhral 10
miliárd korún. PretoÏe som pritom skutoãne
hral poker. Vzal som na seba plnú zodpoved-
nosÈ a v tej hre som zvíÈazil. S t˘m sa mi bude
skvele zomieraÈ v domove dôchodcov. To je
pre mÀa najväã‰ia rozko‰, akú som tu zaÏil.
âesk˘ minister financií
Miroslav Kalousek. Respekt.cz 4. 8.
(Aj keì z ministra vraj hovorí osobné opo-
jenie z úspechu, za pozornosÈ stojí, Ïe sa v
âR nájdu politici, ktorí sa te‰ia z toho, Ïe
vykonali nieão pre svoju vlasÈ. Ktor˘ slo-
vensk˘ politik bude z podobného dôvodu
zomieraÈ s v˘born˘m pocitom v domove
dôchodcov?)
***
UÏ vy‰e 40 americk˘ch miliardárov – a ja
medzi nimi – reagovalo na v˘zvu Billa Ga-
tesa a Warrena Buffetta. Prisºúbili sme, Ïe sa
vzdáme aspoÀ polovice svojho bohatstva.
Peniaze pôjdu na charitatívne úãely, a to buì
e‰te za ná‰ho Ïivota, alebo po na‰ej smrti. Ak
totiÏ chcete urobiÈ nieão pre svoje deti a uká-
zaÈ im, ako veºmi ich milujete, je najlep‰ie
podporovaÈ organizácie, ktoré vytvoria lep‰í
svet pre ne a aj pre ich deti.
Newyorsk˘ starosta
Michael Bloomberg. HN 5. 8.
(LakomosÈ na‰ich boháãov oÏobraãuje nie-
len ‰tát, ale deformuje aj spoloãenské pro-
stredie, v ktorom Ïijeme, a z na‰ich detí zo-
stávajú len spoloãenské nuly.)
Vyberajú a komentujú
Anna Weidlerová a Ernest Weidler
www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentny
kurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.par
amentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk
www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentn
ykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.pa
rlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.s
www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentny
kurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.pa
rlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.s
www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentny

Lobujte
kurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.par
amentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk
www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentn
ykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.pa
rlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.s
www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentny
s 1. lobistickým časopisom na Slovensku www.pa
kurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk
rlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.s
www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentny
kurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.par
amentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk
www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentn
aj
ykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.pa
rlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.s
v novom volebnom období
www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentny
kurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.pa
rlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.s
www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentny
kurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.par
amentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk
www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentn
ykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.pa
rlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.s
www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentny
kurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.pa
rlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.s
www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentny
kurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.par
amentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk
www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentn
ykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.pa
rlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.s