CXCI. – CXCII.

ČÍSLO 2011

Parlamentný
Kuriér ČASOPIS
Z NÁRODNEJ
RADY
SLOVENSKEJ
REPUBLIKY

1. lobistický časopis na Slovensku od roku 1993

 CXCI. – CXCII. ãíslo 2011
PARLAMENTN¯ KURIÉR OBSAH
ãasopis z Národnej rady
Editorial
Slovenskej republiky
Sloboda politikovho svedomia (F. Nagy) 2
Prezident SR
Mesaãník, roãník XIX Rok pln˘ zmien a udalostí, ktoré poznaãili Slovensko (Rozhovor s I. Ga‰paroviãom) 3
NATO
Vydavateº: NATO chce reagovaÈ na nové v˘zvy a hrozby 21. storoãia (A. F. Rasmussen) 4
Slovenská národná reklamná BezpeãnosÈ treba vidieÈ v ‰ir‰ích súvislostiach (Rozhovor s F. Ka‰ick˘m) 21
a propagaãná agentúra, s.r.o. Vláda SR
v spolupráci s Národnou radou SR, Stratégia NATO zohºadÀuje aj priority SR (Rozhovor s M. Dzurindom) 5
Vládou SR a Prezidentskou kanceláriou SR Strategick˘ rámec obrany SR (Rozhovor s ª. Galkom) 6
Adresa redakcie: BezpeãnosÈ je prvoradá, spokojnosÈ vítaná (Rozhovor s D. Lip‰icom) 46
Bôrik Veda a v˘skum
Buková 5/A, 811 02 Bratislava 1. Participácia Slovenskej republiky v programe interoperability so systémami NATO 8
Tel./fax: 02/54 414 544 (I. Plichta)
e-mail: parkur@gtsmail.sk Ozbrojené sily SR
eurorep@gtsmail.sk (‰éfredaktor) Základom je nepretrÏit˘ tok nov˘ch my‰lienok (Rozhovor s I. Christovom) 9
fotoparkur@gtsmail.sk (pre foto) âo priná‰a systém kolektívnej obrany a bezpeãnosti (Rozhovor s R. Ondrejcsákom) 11
http://www.parlamentnykurier.sk Podmienky sú dôleÏité (Rozhovor s R. Radiãom) 12
Aliancia – garant bezpeãnosti (Rozhovor s J. Naìom) 13
Registrované MK SR ã. EV4085/10 Hºadanie v˘chodísk (Rozhovor s ª. Bulíkom) 15
ISSN 1335–0307 Interoperabilita vzdu‰n˘ch síl OS SR (Rozhovor s M. Babiakom) 16
Nová doba, nové moÏnosti, nové v˘sledky... (Rozhovor s J. Salaganiãom) 18
NároãnosÈ v˘cvikov skvalitÀuje armádu (Rozhovor s P. Vojtekom) 19
·éfredaktor: Franti‰ek Nagy
AFCEA a jej úloha v spolupráci s bezpeãnostn˘mi zloÏkami ‰tátu 34
(Rozhovor s V. Ondroviãom)
Zástupca ‰éfredaktora: Ernest Weidler âeská armáda
BudúcnosÈ ãeskej armády a Biela kniha (Rozhovor s A. Vondrom) 10
Redakcia: Anna Komová Obrana Slovenska
Robert Kotian Ëahajme za jeden povraz (Rozhovor s ª. âernákom) 23
Izabela Nagyová Chceme byÈ elitnou podpornou in‰titúciou rezortu obrany (Rozhovor so S. Kubom) 24
Peter Zemaník Národná rada SR
Ako zvládnuÈ hrozby 21. storoãia (Rozhovor s M. Fedorom) 26
Redakãn˘ kruh: Tibor Bastrnák BezpeãnosÈ nie je samozrejmosÈou (Rozhovor s J. Richterom) 27
Stanislav Jani‰ Zvy‰uje sa bezpeãnosÈ na cestách? (Rozhovor s J. Stankom) 28
Bibiána Obrimãáková Boj proti extrémizmu a prevencia (Rozhovor s P. Hladk˘m) 29
Rafael Rafaj V˘znam vojenského spravodajstva (Rozhovor s M. Kvasniãkom) 30
Mária Sabolová Aj vojenské spravodajstvo plní úlohy pri obrane republiky (Rozhovor s R. ·vihurom) 31
Jazyková redaktorka: Jitka Madarásová EfektívnosÈ v ãinnosti vojenského spravodajstva (Rozhovor s P. Kuboviãom) 32
jmadarasova@chello.sk Zabezpeãovanie plynulosti informácií v NR SR (Rozhovor s M. NiÏÀanom) 54
Generálny riaditeº: Franti‰ek Nagy Priority Dunajskej stratégie (Rozhovor s J. Blanárom) 55
Asistentka riaditeºa: Cieº = bezpeãnosÈ (Rozhovor s M. SaloÀom) 56
Magdaléna Horáková Hºadanie stability verejného Ïivota (Rozhovor s J. Burianom) 61
0903 766 995 Informaãné technológie
Penetraãné testy (EMM, spol. s r. o.) 33
Viete, ako va‰i zamestnanci vyuÏívajú internet v práci? (EMM, spol. s r. o.) 33
Inzercia: 0903 715 585 Fokus na bezpeãnosÈ komunikácie a ochranu dát (Rozhovor s P. Kucerom) 35
Nov˘m cieºom v kybernetickej vojne sú mobilné zariadenia (Rozhovor s F. Barancom) 36
Riaditeº pre obchod a marketing: Informaãná bezpeãnosÈ v dne‰nom svete (D. Olejár) 38
Marián Reisel BezpeãnosÈ informaãn˘ch systémov verejnej správy (P. Dek˘‰) 40
02/54 414 544, 0905 224 492 Spracovanie a ochrana informácií je nároãn˘ proces (Rozhovor s J. TurÀom) 44
Informatizácia
Typo & lito: AppleStudio Legislatíva a bezpeãnosÈ v elektronickej verejnej správe (J. Hochmann) 41
Tlaã: WELTPRINT, Bratislava Ministerstvo vnútra SR
Grafická úprava: J. B. Design Na‰a republika potrebuje vyspelú políciu (Rozhovor s J. Spi‰iakom) 47
Fotografie: Rudolf Bihary, Integrovan˘ záchrann˘ systém (Rozhovor s M. Îilinkom a J. Buãekom) 48
archív redakcie Hasiãsk˘ a záchrann˘ zbor SR
Karikatúry: Fedor Vico Udalosti, ktoré nete‰ia... (Rozhovor s A. Nejedl˘m) 51
Úrad hraniãnej a cudzineckej polície
Predplatné a objednávky na uverejnenie Migrácia a medzinárodná spolupráca (Rozhovor s ª. Bíróom) 52
reklamy prijíma: Parlamentné konfrontácie
Slovenská národná reklamná a propagaãná Politickému vplyvu sa nedá úplne zabrániÈ (Rozhovor s P. Abrhanom) 58
agentúra, s.r.o. Nikto z koalície netu‰í, ak˘ch dÏinov vypustil (Rozhovor s D. Jarjabkom) 59
po‰tov˘ prieãinok Dialógy MM & EW
814 01 Bratislava 1 Kto dnes nevie pracovaÈ s internetom, klesá na úroveÀ analfabetsa 63
(Rozhovor s M. Markoviãom)
Cena jedného v˘tlaãku bez DPH 6,60 EUR Glosy – Poznámky – Eseje
Cez kri‰táºovú guºu o roku 2011 (R. Kotian) 68
âíslo úãtu 2629002985/1100 Veãn˘ komunizmus v nás (E. Weidler) 70
DIâ SK2020399458 Parlamentn˘ denník
Opozícia mieni, koalícia mení (rk) 72
Foto na titulnej strane: MO SR: Supermonitor
Armáda Slovenskej republiky – Afganistan Supermonitor a (medzit˘m) minikomentáre (A. Weidlerová, E. Weidler) 77

www.parlamentnykurier.sk
E D I T O R I A L
Sloboda politikovho
svedomia
Medzi otrepané a súãasne hojne opakova-
né parlamentné frázy patrí tvrdenie, Ïe po-
slanci hlasujú alebo majú hlasovaÈ podºa
svojho svedomia. Tak to kodifikuje dokon-
ca aj Ústava SR. Chce sa t˘m o. i. zdôraz-
niÈ aj to, Ïe ºudia zvolení do NR SR sú sku-
toãná elita, ktorá sa riadi t˘mi najvy‰‰ími zá-
konn˘mi, ale aj morálnymi normami, naplno
fungujúcimi v demokratickom ‰táte.
Bolo by to absolútne správne, keby nad
mravn˘m správaním poslancov nevisela
ako Damoklov meã iná, a tieÏ úplne správ-
na poÏiadavka: Ïe totiÏ vláda a iste aj iné in-
‰titúcie konajú podºa odobrenia v‰etk˘ch
svojich závaÏn˘ch rozhodnutí na základe
vôle poslancov, prejavenej v rôznych hlaso-
vaniach. Aby v‰ak vláda mohla dlhodobo a
perspektívne konaÈ podºa väã‰inového ná-
zoru ãlenov parlamentu, musí vedieÈ – a
nie iba zo dÀa na deÀ, ale trvalo –, aké sú zá-
kladné dispozície a predstavy NR SR. In˘-
mi slovami: ministri musia maÈ pred sebou
ãierne na bielom v‰etky základné smernice,
ktoré tvoria ucelen˘ systém – a ten umoÏ-
Àuje vláde kvalitné riadenie ‰tátu ako celku,
ale aj jednotliv˘ch rezortov, aby Ïivot v
krajine regulovala nejaká pevne stanovená
filozofia a aby to nebola len h⁄ba náhod-
n˘ch, z mesiaca na mesiac odhlasovan˘ch
noriem.
Ak by v˘sledkom desiatok hlasovaní bol
iba ak˘si sumár pohºadov a náhºadov 150
odli‰n˘ch ºudí, takéto komplexné riadenie
spoloãnosti by bolo len utópiou alebo ilú-
ziou. Prv teda, neÏ sa ozve 150 svedomí, mu-
sia vzniknúÈ nejaké ucelené názorové pilie-
re, ktoré sa riadia podºa uzavretého systému
predstáv a náhºadov. Z toho vypl˘va, Ïe po-
slanec musí maÈ okrem svojho svedomia aj
2
nejaké spoloãenstvo, do ktorého dobrovoº-
ne vstúpi, lebo v Àom nachádza najviac po-
stojov a teórií, totoÏn˘ch alebo blízkych
jeho vlastnému svetonázoru a jeho profesio-
nálnym skúsenostiam a zámerom.
Kardinálna je potom otázka, do akej mie-
ry a v ãom sa má a musí prispôsobiÈ progra-
mu a koncepcii korporácie, ktorá sa stala v˘-
chodiskom aj pre jeho Ïivotnú filozofiu.
V západn˘ch demokratick˘ch ‰tátoch uÏ
desaÈroãia a zväã‰a aj storoãia formálne a or-
ganizaãne takúto bázu ponúkajú politické
strany. Pravda, tieto subjekty sa ãasto spre-
neverili svojmu základnému poslaniu vytvá-
raÈ spoloãenskú skupinu, ktorá svojimi ak-
tivitami umoÏÀuje kon‰tituovaÈ napríklad
vládu tak, Ïe aj obãania, aj ãlenovia strany
vedia, kam smeruje jej ‰t˘l politickej praxe.
A najmä ão môÏu od tohto subjektu oãaká-
vaÈ, ak bude maÈ primeranú moÏnosÈ rozho-
dovaÈ o ekonomick˘ch, vzdelávacích, zdra-
votníckych, obrann˘ch, zahraniãn˘ch a v‰et-
k˘ch ostatn˘ch dôleÏit˘ch konceptoch a
praktick˘ch rie‰eniach. Tie totiÏ smerujú k
vytvoreniu takého Ïivotného ‰t˘lu, ktor˘
ão najviac ovplyvní veºmi dobré existenã-
né podmienky pre kaÏdého obãana ‰tátu a
kaÏdému prinesie aj potrebné pote‰enie
z toho, Ïe Ïije v dobrej krajine pre neho i pre
jeho rodinu.
Samozrejme, bolo by ideálne, keby sve-
domie kaÏdého koaliãného politika dokáza-
lo obsiahnuÈ v‰etky programové zámery po-
litick˘ch strán, ktoré uspeli vo voºbách, a
rovnako aj cieºavedomé smerovanie samot-
nej vlády. Skúsenosti z celej ºudskej histó-
rie a z fungovania najrôznej‰ích vlád (a to
aj v t˘ch ‰tátoch, ktoré majú ‰iroké uznanie
vo svetovej verejnosti a majú aj autoritu za
mnohé svoje postoje) dokumentujú, Ïe e‰te
nevyrástol politik alebo ‰tátnik, ktor˘ by
v‰etk˘mi svojimi aktivitami dokázal reali-
zovaÈ bezchybné v˘kony nejakej vlády ale-
bo aspoÀ prispieÈ k ich realizácii. Preto tre-
ba ão najlep‰ie kombinovaÈ v‰eobãianske
potreby a zámery so subjektívnymi predsta-
vami a schopnosÈami ºudí, ktorí získali v de-
mokratick˘ch voºbách mandát na riadenie
‰tátu. KonaÈ podºa svojho svedomia teda
znamená dokonale ovládaÈ programovú zá-
kladÀu, ktorá je najdôleÏitej‰ím predpokla-
dom príÈaÏlivého a uznávaného riadenia ‰tá-
tu. A rovnako je dôleÏité ão najviac vyÈaÏiÈ
zo svojho morálneho zázemia a ão najviac
vyuÏiÈ v‰etky osobné pozitíva skutoãnej
osobnosti ministra, poslanca alebo iného
popredného verejného ãiniteºa. Svedomie
nemá politika zaÈahovaÈ do zákulisn˘ch hier
a do presadzovania osobn˘ch malichern˘ch
záujmov, ale má podporovaÈ úspe‰nú reali-
záciu zámerov, ktoré tvoria oporné stæpy
jeho Ïivotnej i politickej koncepcie.
‰éfredaktor
Aj ÈaÏké, aj zloÏité, aj krásne, aj
zaujímavé obdobie má kaÏd˘ z nás
za sebou. Rozhovor s prezidentom
republiky Ivanom GA·PAROVIâOM
moÏno zhodnotí a moÏno aj naãrtne
smer Ïivota v ìal‰om období, ktoré
nás ãaká, a moÏno niekoho aj
prekvapí. Pripravila redaktorka
Anna Komová.
Je o vás známe, Ïe svoj pracovn˘ ãas trávite
aj na cestách po Slovensku. Preão je to dôle-
Ïité, ão vám to dáva pre ìal‰iu prácu a ão dô-
leÏité si z osobn˘ch kontaktov priná‰ate?
Prezident republiky je priamo volen˘ obãan-
mi, a teda svoju primárnu zodpovednosÈ má pre-
dov‰etk˘m voãi nim. Pre mÀa sú stretnutia
s obãanmi sondou do du‰e slovenského ãlove-
ka a in‰piráciou ako postupovaÈ pri svojich roz-
hodnutiach, ktoré sa dotknú Ïivota celej spoloã-
nosti. Pracovné v˘jazdy do regiónov Sloven-
ska, do miest a obcí v celej na‰ej krajine sú sú-
ãasÈou môjho programu a práce od samého za-
ãiatku, ão som do funkcie hlavy ‰tátu nastúpil.
Ako príklad môÏem uviesÈ poãet mojich ofi-
ciálnych pracovn˘ch v˘jazdov v prvom funkã-
nom období. Nav‰tívil som vy‰e 550 podujatí po
celom Slovensku, celkovo som bol viac ako 400
dní mimo Bratislavy. âiÏe za 5 rokov som vy‰e
roka strávil na cestách po Slovensku, na stretnu-
tiach s obãanmi. Preto si dovolím kon‰tatovaÈ,
Ïe Slovensko, starosti a potreby jeho obãanov po-
znám veºmi dobre. Te‰í ma preto, Ïe aj samotní
obãania si tento fakt uvedomili a dali mi dôve-
ru vo voºbách aj po druh˘ raz. Prezident síce
nemá také ‰iroké právomoci ako na‰a exekutí-
va, ale ako hlava ‰tátu môÏem zasahovaÈ do le-
gislatívneho procesu. MôÏem vláde a poslancom
parlamentu oponovaÈ zákony, ktoré sú v rozpo-
re s Ústavou SR, in˘mi zákonmi a ktoré by
mohli maÈ negatívne dopady na obãana. Rovna-
ko sa snaÏím vyuÏívaÈ aj svoju kompetenciu po-
z˘vaÈ si na konzultácie ústavn˘ch ãiniteºov a ãle-
nov vlády, ktor˘ch rozhodnutia úzko vpl˘vajú na
kaÏdodenn˘ Ïivot slovensk˘ch obãanov.
Je podºa vás smer v˘voja jednotliv˘ch regió-
nov Slovenska priazniv˘. Kde vidíte väã‰ie
moÏnosti lep‰ieho v˘voja?
Vyrovnávanie regionálnych rozdielov na Slo-
vensku je dlhotrvajúci problém, ktor˘ rie‰ilo uÏ
niekoºko vlád. Som presvedãen˘, Ïe kaÏd˘ ka-
binet si uvedomuje tieto disproporcie v sociál-
nej a ekonomickej oblasti. Rozdielna ekono-
mická v˘konnosÈ regiónov a sociálne vyluãova-
nie urãit˘ch skupín obyvateºstva sú problémy,
ktor˘m okrem Bratislavy ãelia prakticky v‰etky
kraje. Dlhodob˘m problémom je aj vysoká kon-
centrácia dlhodobo nezamestnan˘ch, nekvalifi-
kovan˘ch a sociálne odkázan˘ch obyvateºov
najmä na severov˘chode a na juhu stredného Slo-
venska. Spoloãn˘m ‰pecifick˘m problémom t˘-
chto regiónov je najmä ich zlá dopravná do-
stupnosÈ. Prvoradou úlohou je dokonãiÈ diaºniã-
né spojenie medzi Bratislavou a Ko‰icami. Od
tejto „tepny“ sa bude odvíjaÈ ìal‰í rozvoj infra-
‰truktúry najmä na v˘chode Slovenska, bez nej
do regiónu nemôÏeme priviesÈ viac domácich a
zahraniãn˘ch investícií vytvárajúcich také po-
trebné nové pracovné miesta.
P R E Z I D E N T S R
Rok pln˘ zmien a udalostí,
ktoré poznaãili Slovensko
Ako hodnotíte prácu primátorov a starostov
a ako vnímate v˘sledok posledn˘ch komunál-
nych volieb?
Myslím si, Ïe prácu primátorov a starostov
najlep‰ie zhodnotili obãania v komunálnych voº-
bách. Podºa ich v˘sledkov môÏeme vidieÈ, komu
ºudia veria, s k˘m sú spokojní a koho si ako svoj-
ho voleného zástupcu uÏ neÏelajú. Práca primá-
torov a starostov je veºmi dôleÏitá. Pracujú na
najniωom, ale podºa môjho názoru na najdôle-
Ïitej‰om a najzodpovednej‰om stupni zastupiteº-
skej demokracie, ktorá urãuje charakter ‰tátu i ce-
lej na‰ej spoloãnosti. Zákon o obecnom zriade-
ní, ktor˘ je základom fungovania samospráv,
vznikol pred 20 rokmi, ani nie rok po neÏnej re-
volúcii. Za ním nasledovali ìal‰ie súvisiace ne-
vyhnutné zákony svedãiace o tom, Ïe miestna sa-
mospráva je Ïiv˘ organizmus, ktor˘ sa vyvíja a
silnie. Za 20 rokov sa ukázalo, Ïe samospráva je
Ïivotaschopná a úspe‰ná. Za touto prácou primá-
torov a starostov, ale aj poslancov mestsk˘ch a
miestnych zastupiteºstiev sú konkrétne v˘sled-
ky. Aj preto dnes obãania vnímajú samosprávu
ako dôveryhodn˘ a demokratick˘ in‰titút ‰tátu.
No mestá a obce v minulom roku neobi‰li via-
ceré problémy. Predstaviteºom samospráv môÏe-
me poìakovaÈ za ústretovosÈ a solidaritu pri rie-
‰ení problémov, ktoré spôsobila kríza, najmä
pri v˘padku dane z príjmov fyzick˘ch osôb.
Aby toho nebolo málo, Slovensko postihli po-
vodne, ktoré napáchali ‰kody za desiatky milió-
nov eur na obecnom majetku, aj na majetku fy-
zick˘ch osôb. ZvládnuÈ ochranné a záchranné
práce si ãasto vyÏadovalo heroické v˘kony.
Ako vidíte postoj vlády k samosprávam?
Pravdepodobne sa opierate aj o doplÀujúce
informácie z jednotliv˘ch regiónov.
Vláda, aj keì uÏ mnohé z jej priamych kom-
petencií pre‰li na niωie exekutívne stupne ria-
denia v samosprávach, je stále urãujúcim fakto-
rom ovplyvÀujúcim Ïivot v na‰ej spoloãnosti.
Kabinet sa spolu s parlamentom podieºa na tvor-
be nov˘ch zákonov a právnych noriem, upravu-
je podmienky na podnikanie i samotné fungova-
nie samospráv, financuje v˘stavbu dopravnej
infra‰truktúry. Dnes sa v‰ak samosprávy nemô-
Ïu spoliehaÈ iba na vládu, ale musia vedieÈ aj
samy hºadaÈ moÏnosti, ako rie‰iÈ akútne problé-
my vo svojej obci ãi regióne. Videl som uÏ veºa
pozitívnych v˘sledkov zo spolupráce s miestny-
mi firmami a podnikateºmi. Takáto kooperácia
je v‰estranne v˘hodná, pretoÏe profitovaÈ z nej
nebudú iba podniky, ale i ºudia, zamestnanci, a
t˘m silnie cel˘ región.
Sú kompetencie miestnych samospráv dosta-
ãujúce, ão by sa mohlo zmeniÈ?
Decentralizáciou ‰tátnej správy pre‰li mnohé
v˘znamné kompetencie ‰tátu na samosprávy
miest a obcí, ale aj na samosprávne kraje. T˘m-
to krokom sa presunula veºká zodpovednosÈ za
chod Ïivota v na‰ich mestách a obciach na miest-
ne samosprávy. Ide o také v˘znamné kompeten-
cie, ako zdravotníctvo, ‰kolstvo, doprava a so-
ciálne veci, ktoré si so sebou pod krídla samo-
správ preniesli aj svoje ÈaÏkosti, problémy a
dlhy. Îivot ukázal, Ïe sa musíme vrátiÈ k otáz-
kam postavenia a úlohy ‰tátu a verejnej správy.
Aj napriek urãit˘m systémov˘m problémom,
osobne nevidím dôvod na zmenu ústavného vy-
medzenia verejnej správy a územného a správ-
neho usporiadania Slovenskej republiky. âo vní-
mam ako váÏny problém, je stav a situácia v ad-
ministratívnych ‰truktúrach ‰tátnej a verejnej
správy. VyÏaduje si to dôsledne rie‰enie kvality
ich vnútornej ãinnosti, a t˘m aj v˘stupov správ-
nych orgánov, ktoré sa dot˘kajú ‰irokej verejnos-
ti a sú aj barometrom spokojnosti obãanov so
správou verejn˘ch vecí. Varovn˘m príkladom sú
napríklad pretrvávajúce nedostatky vo v˘kone
správy v stavebnom konaní, nedoladené pro-
blémy v riadení ‰kolstva a ÈaÏkopádnosÈ v pro-
cese informatizácie verejnej správy. Z makroe-
konomického pohºadu stále absentuje úãinn˘
systém efektívneho finanãného vyrovnávania
sociálno-ekonomick˘ch rozdielov regiónov. Do-
teraj‰í priebeh procesu decentralizácie poukazu-
je na potrebu uskutoãnenia aj niektor˘ch systé-
mov˘ch zmien, najmä v oblasti financovania
samosprávnej pôsobnosti vy‰‰ích územn˘ch cel-
kov v regionálnom rozvoji a rozvoji miest a
obcí, na základe poznatkov z praxe.
Doba priná‰a so sebou aj informatizáciu, kto-
rá e‰te nie je v‰ade samozrejmosÈou. Ako sa
pozeráte na jej nevyhnutnosÈ v nastávajú-
com období?
Technick˘ pokrok a v˘voj napredujú, a preto
sa v˘dobytky modernej elektroniky stávajú ove-
ºa dostupnej‰ími kvalitou, cenou i v˘berom na
trhu. Internet je obrovsk˘m posunom vpred a
som presvedãen˘, Ïe jeho dostupnosÈ u nás je uÏ
na úrovni okolit˘ch európskych ‰tátov. Viac by
sme mali v‰ak zabraÈ v oblasti implementácie in-
formatizaãn˘ch systémov do praxe v oblasti
‰tátnej a verejnej správy. Súkromn˘ sektor uÏ po-
chopil, Ïe informatizáciou rastie jeho v˘kon a
klesajú náklady na ãas i pracovnú silu. Z iného
uhla pohºadu, napríklad s príchodom internetu do
ná‰ho Ïivota, mi trocha prekáÏa fakt, Ïe surfo-
vanie a chatovanie na internete postupne vytlá-
ãa na‰u mládeÏ zo ‰portovísk, z ulíc a vidno to
uÏ aj na ich fyzickej zdatnosti a nadpriemernej
obezite. Preto by sme nemali zabúdaÈ na pohyb
a ‰port. Na to v‰ak musíme na‰ej mládeÏi vytvo-
riÈ aj dostatoãné podmienky, aby sa poãítaã ne-
stal náhradou za pohyb na ãerstvom vzduchu v
spoloãnosti Ïiv˘ch, a nie virtuálnych kamarátov.
Máte dlhoroãné skúsenosti s prácou smerom
k obãanom. Viete povedaÈ, ãi na Slovensku
prevláda spokojnosÈ a upevÀuje sa pocit isto-
ty, ktor˘ je nesmierne dôleÏit˘ pre pokojn˘ Ïi-
vot?
Slovensko a jeho ºudí veºmi dobre poznám.
Viem, aké problémy obãanov najviac trápia.
Právom sa doÏadujú od politikov a zamestnáva-
teºov, aby ich Ïivot nebrali na ºahkú váhu. Aby
boli zodpovední, prijali údel obetavosti, ohºadu-
plnosti a solidarity. Aby Európska únia neprijí-
mala rozhodnutia, ktoré zostávajú na papieri
ako plané sºuby. Îijeme v ãasoch hºadania soli-
darity, rie‰enia rozporov a protireãení, nov˘ch in-
tegrácií. Preto je nesmierne dôleÏité, aby si ‰tát
plnil svoje funkcie a povinnosti tak, aby obãa-
nia ‰tátu dôverovali, aby cítili, Ïe rie‰i ich prob-
lémy, Ïe je tu pre nich a nie iba pre niekoºk˘ch
vyvolen˘ch. V tomto smere musím daÈ obãanom
neraz za pravdu, keì vyjadrujú v˘hrady voãi sla-
bej vymáhateºnosti práva. UÏ roky poukazujem
na pomalosÈ a nedôslednosÈ konania na‰ich sú-
dov. Myslím, Ïe v tomto smere by sme si v‰et-
ci, bez ohºadu na príslu‰nosÈ k politick˘m stra-
nám, mali vyt˘ãiÈ reálny cieº ozdraviÈ na‰u jus-
tíciu. No a v neposlednej miere by sme nemali
zabúdaÈ na to, Ïe aj v období hospodárskych ÈaÏ-
kostí musíme pokraãovaÈ v napæÀaní sociálnych
programov. Viem, Ïe peÀazí nikdy nie je na-
zvy‰, ale rie‰enie sociálnej situácie, poskytova-
nie sociálnych istôt svojim obãanom by malo byÈ
prioritou kaÏdého ‰tátu. Verím preto, Ïe pozitív-
na nálada v na‰ej makroekonomike sa postupne
pretaví do zniÏovania nezamestnanosti a zlep‰o-
vania Ïivotnej úrovne na‰ich obãanov.
Koniec roka a zaãiatok nového je takmer
vÏdy pln˘ Ïelaní a záväzkov, pln˘ oãakávaní.
âo si myslíte, Ïe Slovensku ch˘ba, ão by ste
mu Ïelali a ão je nevyhnutné prekonaÈ, aby
bolo lep‰ie a najlep‰ie?
Îelám v‰etk˘m ºuìom, aby neboli k Ïivotu
okolo seba ºahostajní – pripomínajte si stále, Ïe
veci v‰etk˘ch sú vÏdy aj záleÏitosÈou jednotliv-
ca. Pozerajte na svet s otvoren˘mi oãami. Keì
pocítite krivdu, alebo uvidíte nespravodlivosÈ
ozvite sa, zabojujte nielen za seba, ale aj za
in˘ch. Prajem si pre nás v‰etk˘ch viac solidari-
ty a ohºaduplnosti voãi tomu druhému.
No a Ïelám vám i va‰im ãitateºom, ako je to
zvykom, zdravie – najväã‰í kapitál, ktor˘ priná-
‰a pokoj, spokojnosÈ i úspechy.
3
N A T O
NATO chce reagovaÈ na nové
v˘zvy a hrozby 21. storoãia
Vrcholní predstavitelia ãlensk˘ch ‰tátov Severoatlantickej aliancie poãas summitu
v portugalskom Lisabone schválili nosnú stratégiu organizácie pre nasledujúce desaÈroãie.
Dot˘ka sa oblastí, ktoré predchádzajúce stanovy smerovania Aliancie z roku 1999 e‰te
neobsahovali, ale prená‰a do budúcnosti aj body, ktoré sa v poslaní Aliancie nemenia.
Dokument predloÏil generálny tajomník NATO Anders Fogh RASMUSSEN.
Vo svojich prejavoch pred summitom som
niekoºkokrát naãrtol piliere, o ktoré by sa pô-
sobenie bezpeãnostnej organizácie malo opie-
raÈ. Stratégia zahrÀuje oprávnenie zasahovaÈ
aj mimo hraníc ãlensk˘ch ‰tátov NATO, po-
kiaº je to nevyhnutné. Dôraz sa kladie aj na
nové elementy teroristick˘ch útokov, ktoré sa
objavili aÏ po roku 1999, teda napríklad ky-
berterorizmus, a v náplni zostáva vyvinutie
obrany proti balistick˘m strelám.
Strategick˘ koncept zah⁄Àa aj reformu or-
ganizaãnej ‰truktúry, ktorá by sa postupne
poãas nasledujúcich rokov mala zbaviÈ zby-
toãnej administratívnej záÈaÏe, ão naznaãuje
aj stenãenie zamestnaneckého aparátu. Hlav-
nou súãasÈou tejto reformy bude uzatvorenie
‰tyroch z 11 sídiel a ukrojenie poãtu úradní-
kov v 14 agentúrach, ktoré zabezpeãujú den-
n˘ chod Aliancie.
MISIA V AFGANISTANE
Severoatlantická aliancia zaãne redukovaÈ
poãet vojakov v Afganistane na budúci rok a
celkom by sa mala stiahnuÈ koncom roka
2014. Lídri Aliancie dohodli v Lisabone aj
stratégiu postupného odovzdania moci af-
gansk˘m úradom ako aj dlhodobé partnerstvo
medzi NATO a Kábulom. Proces tranzície,
teda prechodu od vojensk˘ch operácií k sprá-
4
ve vecí verejn˘ch afganskou vládou, sa má za-
ãaÈ uÏ na budúci rok. Napriek silnejúcemu od-
poru Talibanu, prezident Hamid Karzaj v Li-
sabone potvrdil, Ïe rok 2014 je realistick˘m
dátum na úplné prevzatie kontroly miestny-
mi úradmi nad Afganistanom.
Jednotliví ãlenovia Aliancie budú k dispo-
zícii aj potom a to formou bilaterálnych zmlúv
s Kábulom. Napriek v‰etkému sa situácia
v Afganistane za posledné desaÈroãie znaãne
zmenila. Pred desiatimi rokmi bola v Afganis-
tane obãianska vojna, vládol tam brutálny re-
Ïim, ktor˘ produkoval najnebezpeãnej‰ích
teroristov na svete. Dnes napriek v‰etkému,
sa Al Káida nemôÏe cítiÈ bezpeãne nikde v Af-
ganistane, a tlak na Taliban je zo v‰etk˘ch
strán. ªudia v Afganistane Ïijú v ãoraz väã-
‰ej slobode a bezpeãnosti.
Z misie v Afganistane vypl˘va uÏ teraz
jedno veºké pouãenie – vojenská akcia nesta-
ãí na to, aby sa v krajine konflikt vyrie‰il. NaÀ
je potrebné spolupracovaÈ s verejn˘mi zloÏ-
kami v krajine. Dnes je v‰etk˘m jasné, Ïe v
Afganistane sme urobili jednu váÏnu chybu.
Je Àou to, Ïe sme na v˘cvik prv˘ch tamoj‰ích
poriadkov˘ch síl ãakali aÏ do roku 2008.
V budúcnosti chceme dosiahnuÈ bliωiu spo-
luprácu s verejn˘mi zloÏkami v tom-ktorom
‰táte. V súvislosti s rie‰ením situácie v Afga-
nistane plánuje Severoatlantická aliancia spo-
lupracovaÈ aj s Ruskom.
VAROVANIE PRED UËAHOVANÍM
OPASKOV
Smerom von chce byÈ Aliancia otvorená no-
v˘m partnerstvám a tie súãasné chce posúvaÈ
na vy‰‰iu úroveÀ. Som za to, aby v budúcnos-
ti dbal o bezpeãnosÈ obyvateºstva globálny
protiraketov˘ obrann˘ systém, ktor˘ by neza-
hrÀoval len ‰táty NATO, ale napríklad aj Rus-
ko.
V súãasnosti sa najmä v Európe skloÀujú
ãoraz väã‰ie ‰krty v rozpoãtoch, ktoré sa do-
t˘kajú aj udrÏateºnosti jednotliv˘ch rezortov
obrany. Je to síce aj priestor na to, aby kraji-
ny na‰li spôsoby ako zefektívniÈ prácu alebo
aby uωie spolupracovali medzi sebou, no na
druhej strane okresávanie v˘davkov na obra-
nu nemôÏe presiahnuÈ urãit˘ bod. Z mäsa
môÏete postupne obrezávaÈ tuk, ale ak zare-
Ïete príli‰ hlboko, zasiahnete sval, prípadne
aj kosÈ. V takom prípade Európa riskuje, Ïe
Spojené ‰táty si budú hºadaÈ bezpeãnostn˘ch
partnerov inde vo svete.
V L Á D A S R
Jeden za v‰etk˘ch, v‰etci za jedného je hlavn˘m heslom, ktoré by malo charakterizovaÈ povahu
a budúcnosÈ Severoatlantickej aliancie. Toto posolstvo obsahujú aj priority, ktoré sa slovensk˘m expertom
z ministerstiev obrany a zahraniãn˘ch vecí podarilo do novej strategickej koncepcie NATO zakomponovaÈ.
Prvou je, aby Aliancia fungovala na princípe kolektívnej bezpeãnosti, a druhou záruka, Ïe hlas kaÏdej
jednej ãlenskej krajiny bude maÈ váhu. Minister zahraniãn˘ch vecí SR MikulበDZURINDA.
Stratégia NATO
zohºadÀuje aj priority SR
Je dôleÏité, aby sa Aliancia aj naìalej bu-
dovala, roz‰irovala a udrÏiavala na princípe
kolektívnej bezpeãnosti. Toto je kºúã, toto je
tajomstvo, toto je ãaro na‰ej transatlantickej
rodiny a spoloãenstva. Druhou prioritou je, Ïe
kaÏd˘ hlas v Aliancii treba vypoãuÈ, aby sa
rozhodnutia na v‰etk˘ch úrovniach diali na
báze konsenzu, aby veºká krajina mohla nie-
len hovoriÈ, ale aby bola povinná aj poãúvaÈ,
a aby malá krajina mala rovnaké právo a
Ïiadne bariéry slobodne sa vyjadriÈ k akejkoº-
vek otázke, ktorú Severoatlantická aliancia
posudzuje. Slovensko môÏe byÈ v tomto sme-
re s novou stratégiou spokojné.
PRAGMATIZMUS PRI HªADANÍ
SPOLOâNEJ CESTY
Priznávam, Ïe uÏ dávno som nedával na
medzinárodnom fóre tak˘ pozor ako na sum-
mite NATO – Rusko v portugalskom Lisabo-
ne. KaÏd˘ váÏil slovo a v‰etci sme sa te‰ili
z toho, Ïe zavládla neobyãajne silná a jednot-
ná vôºa hºadaÈ spoloãnú cestu. Na tomto stret-
nutí som sa cítil veºmi dobre. Na jednej stra-
ne neskr˘vam radosÈ z toho, Ïe sa podarilo po-
staviÈ základn˘ kameÀ dohody medzi Ru-
skom a NATO v oblasti budúcej protiraketo-
vej obrany nad Európou, na druhej strane by
som chcel zdôrazniÈ, Ïe oãakávania by nema-
li byÈ prehnané. Náhodou zaduje in˘ vietor a
mohli by sme byÈ veºmi frustrovaní.
Svetoví lídri na summite vystupovali v di-
skusii veºmi empaticky, dokonca i tí, ktorí b˘-
vajú na medzinárodn˘ch fórach ãasto tvrd˘-
mi kritikmi Ruska. Domnievam sa, Ïe na po-
vrch jasne vystúpila v‰eobecná snaha hºadaÈ
spojencov v r˘chlo sa meniacom svete a toto
uvedomenie bolo také husté, Ïe sa dalo krá-
jaÈ.
Lídri zatiaº prijali iba koncept o potenciál-
nom spájaní protiraketov˘ch obrann˘ch cel-
kov Aliancie a Ruska. Nehovorilo sa v‰ak o
krajinách, v ktor˘ch by obranné zariadenia
mohli by rozmiestnené. Koncept treba ìalej
rozpracovaÈ a premeniÈ na drobné.
Pri takom komplikovanom projekte ako je
protiraketov˘ ‰tít nie je vhodné veci príli‰
unáhliÈ. Rozvoj vzÈahov medzi b˘val˘m v˘-
chodn˘m a západn˘m rivalom moÏno pri-
rovnaÈ k rekon‰trukcii chalupy. Neviem, ãi ste
uÏ rekon‰truovali chalupu – ja som to robil –
a plánoval som to tri roky a ‰etril som päÈ ro-
kov. A dobre som si premyslel, kedy to za-
ãnem, s k˘m to zaãnem a ako to zaplatím. Pre-
to sa na vrcholnej schôdzke prijali iba základ-
né dokumenty, na zvy‰ok procesu si treba
poãkaÈ.
VzÈahy Rusko – NATO budú e‰te veºmi
komplikované a odborníkov, najmä zo strany
NATO, ãaká obrovské mnoÏstvo práce, aby
túto základnú politickú vôºu rozpracovali na
ìal‰ie etapy. Hrozby treba najprv pomenovaÈ,
odmeraÈ a potom zaãaÈ hºadaÈ odpovede, kto-
ré by novinári chceli poznaÈ uÏ dnes.
Napriek moÏn˘m komplikáciám vo vzÈa-
hoch motívy oboch strán by som charakteri-
zoval ako pragmatické. Verím, Ïe tieto princí-
py urãia budúcnosÈ projektu.
POLITIKA OTVOREN¯CH DVERÍ
Slovensko ako ãlen NATO a EÚ presadzu-
je takzvanú politiku otvoren˘ch dverí a patrí
medzi tie krajiny Európskej únie a Severoa-
tlantickej aliancie, ktoré podporujú roz‰írenie
oboch organizácií o ìal‰ích ãlenov.
Toto úsilie bolo zreteºné aj na rokovaniach
s ukrajinsk˘m ministrom zahraniãn˘ch vecí
Kostantynom Ivanovycom Hry‰cenkom –
poãas konania lisabonského summitu NATO
- kde som podporil ìal‰iu liberalizáciu vízo-
vého reÏimu s Ukrajinou. Pozval som svojho
ukrajinského kolegu na náv‰tevu Slovenska,
poãas ktorej by sme mohli komplexne sa ve-
novaÈ európskej agende vrátane vzÈahov EÚ
– Ukrajina a v˘chodného partnerstva. Zopa-
koval som zároveÀ záujem Slovenska o ìal-
‰í príspevok na‰ej krajiny odovzdávaÈ skúse-
nosti z procesov, ktor˘mi pre‰lo Slovensko.
Slovensko je vzorom a veºmi silnou moti-
váciou aj pre ìal‰ie krajiny. Po nedávnych ro-
kovaniach s najvy‰‰ími ãiernohorsk˘mi pred-
staviteºmi v Podgorici môÏem povedaÈ, Ïe v
âiernej Hore Slovensko vnímajú nielen ako
partnera, ale ako svoj vzor. Keì som poãúval
podpredsedu vlády a ministra financií Igora
Luk‰iãa, tak som povedal, Ïe mám pocit toho
známeho déja vu. Pred oãami sa mihol obraz
na‰ich reforiem v období 1998 aÏ 2006. Pre
âiernu Horu je Slovensko vzorom a veºmi sil-
nou motiváciou – Ïe je moÏné dobiehaÈ, Ïe je
moÏné utekaÈ, Ïe nie je nevyhnutné sa obze-
raÈ doºava alebo doprava, ale plniÈ si domáce
úlohy, plniÈ si reformy, a vtedy má krajina ná-
dej na r˘chle zaãlenenie do Európskej únie.
âiernu Horu som nav‰tívil ako prv˘ minis-
ter zahraniãn˘ch vecí po tom, ão v novemb-
ri Európska komisia uverejnila pozitívne hod-
notenie tejto krajiny. Je tak pozitívne, Ïe nám
umoÏÀuje na Rade pre v‰eobecné záleÏitosti
intenzívne lobovaÈ, aby âierna Hora získala
‰tatút kandidátskej krajiny, ão uÏ je naozaj
predsieÀ alebo vstupná brána k priamym ro-
kovaniam o zaãlenení âiernej Hory do Európ-
skej únie.
Aj Moldavsko, ako b˘valá postsovietska
krajina, ktorá prechádza jedineãnou transfor-
máciou, v Slovensku vidí doslova svoj vzor.
Zúãastnil som sa na otvorení Národného kon-
ventu o európskej integrácii Moldavskej re-
publiky. Ide o platformu, ktorá umoÏní spo-
loãnú diskusiu koalícii, opozícii, mimovlád-
nym organizáciám aj podnikateºsk˘m sub-
jektom. Konvent by mal reprezentovaÈ poli-
tické strany a autority hospodárskeho a kul-
túrneho Ïivota, ktor˘m záleÏí na ão najprecíz-
nej‰ej vízii európskej perspektívy Moldavs-
ka. Slovensko na jeho vznik finanãne prispe-
lo v rámci svojej oficiálnej rozvojovej pomo-
ci. Tak ako národn˘ konvent bol prínosn˘m
pre Slovensko a pomohol formovaÈ verejnú
mienku, myslím si, Ïe bude nemenej prínos-
n˘m aj v Moldavskej republike.
5
V L Á D A S R
V apríli tohto roka si pripomenieme siedme v˘roãie vstupu Slovenskej republiky do NATO a EÚ.
Ako tieto historické udalosti ovplyvÀujú bezpeãnosÈ Slovenskej republiky, aj o tom v nasledujúcom
rozhovore s ministrom obrany SR ªubomírom GALKOM a redaktorkou Annou Komovou.
Strategick˘ rámec obrany SR
V novembri minulého roku schválili hlavy
‰tátov a predsedovia vlád na summite v Li-
sabone Strategickú koncepciu NATO. Ve-
nujme sa hneì na zaãiatku rozhovoru otáz-
ke ão nám prinieslo ãlenstvo v t˘chto organi-
záciách, ako sa menilo postavenie Slovenska
v súvislosti s bezpeãnosÈou a aká je súãasná
situácia?
BezpeãnosÈ Slovenskej republiky je pevne
spätá s bezpeãnosÈou euroatlantického priesto-
ru, ktorého sme neoddeliteºnou súãasÈou. Sys-
tém kolektívnej obrany NATO a Spoloãná bez-
peãnostná a obranná politika EÚ nám poskytu-
jú rozhodujúce bezpeãnostné záruky a predsta-
vujú primárne nástroje na obhajobu a presa-
dzovanie na‰ich bezpeãnostn˘ch záujmov. Po-
stupnou integráciou do euroatlantick˘ch ‰truk-
túr bol vytvoren˘ jeden z najdôleÏitej‰ích pred-
pokladov pre stabiln˘, demokratick˘, sociálny
a ekonomick˘ rozvoj Slovenska. Prosperita a
bezpeãnosÈ obãanov a ‰tátu sú dve strany jed-
nej a tej istej mince, z tohto predstavuje rozvoj
ich akcieschopnosti a kredibility Ïivotn˘ zá-
ujem Slovenskej republiky. Súãasná úroveÀ
bezpeãnosti na‰ich obãanov je garantovaná vy-
sokou mierou bezpeãnosti a stability v euroatlan-
tickom priestore. Tá je dôsledkom nie len odstra-
‰ujúceho (jadrového a konvenãného) potenciá-
lu systému kolektívnej obrany, ktorého sme sú-
ãasÈou, ale aj jeho pozitívneho vplyvu na celko-
vú medzinárodnú bezpeãnosÈ vykonávaného aj
prostredníctvom operácií medzinárodného krí-
zového manaÏmentu
Treba si v‰ak uvedomiÈ, Ïe tieto garancie nie
sú automatické a kladú vysoké nároky na na‰u
bezpeãnostnú a obrannú politiku. Zaruãenie
mieru a stability ako rozhodujúcich podmie-
nok pre prosperitu obãanov a ‰tátu si vyÏaduje,
6
aby Slovenská republika adekvátne rozvíjala
rozhodujúce nástroje svojej bezpeãnostnej a ob-
rannej politiky. Na‰u schopnosÈ vãas a primera-
ne reagovaÈ na v‰etky situácie ohrozujúce bez-
peãnosÈ ako na‰ich obãanov a tak aj na‰ich spo-
jencov, môÏu zaruãiÈ len kvalitne pripravené a
dobre vyzbrojené profesionálne ozbrojené sily.
Vo svojom programovom vyhlásení dekla-
rovala vláda zámer vykonaÈ strategické hod-
notenie obrany. âo viedlo vládu k tomuto
rozhodnutiu?
K strategickému hodnoteniu obrany sa spra-
vidla pristupuje vtedy, keì sa podstatne zmenia
základné podmienky pre naplÀovanie stanove-
n˘ch ambícií, cieºov, priorít a úloh obrannej
politiky ‰tátu ak˘mi sú predov‰etk˘m zmeny
v bezpeãnostnom prostredí a z nich vypl˘vajú-
ce zmeny poÏiadaviek na rozvoj spôsobilostí a
rovnako tak v˘razné zmeny v zdrojovom zabez-
peãení oblasti obrany ‰tátu. Viaceré ‰táty vyuÏí-
vajú strategické hodnotenie obrany aj ako pra-
videln˘ mechanizmus na hodnotenie stavu za-
bezpeãenia obrany ‰tátu a na jeho ìal‰ie usmer-
nenie. Na‰ou ambíciou je takisto zaviesÈ pravi-
delnosÈ do vykonávania strategického hodnote-
nia obrany, ktoré okrem iného zaruãí aj transpa-
rentnú kontrolu vynakladania verejn˘ch zdrojov
na túto oblasÈ.
Na Slovensku sú zreteºné obe tieto základné
podmienky. Z hºadiska vonkaj‰ích vplyvov je zá-
kladn˘m podnetom nová Strategická koncepcia
NATO, ktorá síce potvrdzuje kontinuitu so svo-
jou predchodkyÀou v hlavnom poslaní a charak-
tere NATO, zároveÀ v‰ak priná‰a kvalitatívne
nové prístupy ku komplexnému rie‰eniu niek-
tor˘ch podstatn˘ch fenoménov, ak˘mi sú naprík-
lad ochrana kybernetického priestoru, protirake-
tová obrana, ochrana Ïivotne dôleÏitej infra-
‰truktúry a iné, ktoré vyÏadujú v˘znamné zme-
ny v procese tvorby potrebn˘ch spôsobilostí.
Z hºadiska vnútorného je základn˘m faktorom
podstatne sa zniÏujúci zdrojov˘ rámec na plne-
nie úloh obrany ‰tátu, vrátane rozvoja ozbroje-
n˘ch síl, priãom do budúcna sa má tento trend,
aj v dôsledku dopadov ekonomickej krízy, na-
ìalej prehlbovaÈ. Vyãlenenie dvoch percent HDP
na obranu predstavuje cieºovú métu, na dosiah-
nutí ktorej sa dohodli ãlenské krajiny v rámci
NATO. NaplÀovanie tohto odporúãania je jed-
n˘m z kritérií, na základe ktorého sú krajiny
hodnotené. K dne‰nému dÀu sa darí napæÀaÈ
tento cieº len niektor˘m ãlensk˘m krajinám. U
nás je dnes oveºa dôleÏitej‰ie zastaviÈ klesajúci
trend finanãn˘ch zdrojov vyãleÀovan˘ch na ob-
ranu, ako sa usilovaÈ o dve percentá, ão je aj
v podmienkach následkov ekonomickej krízy
nereálne a v najbliωích rokoch nedosiahnuteº-
né. To neznamená, Ïe z hºadiska strednodobé-
ho a dlhodobého sa dosiahnutia dohodnutého
cieºa zriekame. Vy‰‰iu prioritu v‰ak s ohºadom
na súãasnú ekonomickú situáciu budem klásÈ na
zaruãenie stability v˘davkov na obranu, ão je
oveºa dôleÏitej‰ie z pohºadu dlhodobého rozvo-
ja ozbrojen˘ch síl.
Pokraãovanie v redukcii zdrojového rámca na
obranu ‰tátu by negatívne ovplyvnilo primera-
n˘ podiel SR na zaruãení úãinnosti systému ko-
lektívnej obrany nielen v oblasti medzinárodnej
bezpeãnosti, ale bezprostredne aj vo vzÈahu k
realizácii základného cieºa obrannej politiky
SR a mohlo by viesÈ k spochybneniu politickej
pripravenosti SR zdieºaÈ záÈaÏ na spoloãnom
úsilí.
Aké najdôleÏitej‰ie v˘zvy sú pred Slovenskou
republikou a obzvlá‰È pred rezortom obrany
vzhºadom na v˘sledky novembrového summi-
tu NATO v Lisabone?
Na samite v Lisabone bolo prerokovan˘ch
viacero reformn˘ch iniciatív. NajdôleÏitej‰ie
v˘zvy pre Slovensko vypl˘vajú zo schválenej
Strategickej koncepcie. Úlohy vypl˘vajúce
z koncepcie budú do konca marca 2011 konkre-
tizované formou Politickej smernice NATO,
ktorá rozpracuje konkrétne úlohy pre obrannú
politiku a obranné plánovanie. UÏ dnes je v‰ak
moÏné povedaÈ, Ïe hlavnou v˘zvou pre Slo-
vensko je nie len pokraãovanie transformácie
ozbrojen˘ch síl, ale najmä jej ur˘chlenie a po-
silÀovanie úrovne ich spôsobilostí plniÈ úlohy aj
ìaleko od územia Slovenskej republiky. Prehlbu-
júci sa komplexn˘ charakter operácií na udrÏa-
nie mieru vyÏaduje intenzívnej‰ie rozvíjaÈ civil-
né spôsobilosti pre operácie krízového manaÏ-
mentu. V blízkej budúcnosti budeme musieÈ
rozhodnúÈ o spôsobe zapojenia sa do protirake-
tovej obrany, ãi o spôsobe ako prispejeme ku ky-
bernetickej obrane a energetickej bezpeãnosti.
Z prehodnotenia stratégie pôsobenia Aliancie
v Afganistane vyplynula potreba nasadiÈ ão naj-
viac in‰truktorov na v˘cvik afgansk˘ch bez-
V L Á D A S R

Špecialista na zákaznícku výrobu

www.mttx.eu
• vývoj a výroba počítačov a špeciálnej techniky do extrémnych podmienok
• výroba v malých aj vo veľkých sériách, podľa potrieb zákazníka

info@qproducts.sk www.qproducts.sk www.mttx.eu

peãnostn˘ch síl, tak aby boli schopné prevziaÈ vajúce zo strategického hodnotenia obrany. To ‰tátov ìaleko od vlastného územia. Úloha ‰tá-
zodpovednosÈ za Afganistan do svojich rúk do je moÏné len racionalizáciou priorít, zv˘‰ením tu, predov‰etk˘m jeho v˘konn˘ch orgánov, v tej-
konca roka 2014. K tomuto úsiliu chceme na- efektivity a transparentnosti pri vynakladaní to oblasti bude narastaÈ a to ako pri napæÀaní jeho
pomôcÈ aj my prevzatím zodpovednosti za sa- zdrojov pridelen˘ch rezortu zo ‰tátneho roz- vonkaj‰ej, tak aj vnútornej funkcie s cieºom za-
mostatn˘ operaãn˘ a v˘cvikov˘ tím (CSS poãtu a ich vyuÏívania. bezpeãenia komplexného prístupu a dosahova-
OMLT) v Tarin Kowt, v spolupráci s na‰imi nia celospoloãenského konsenzu k otázkam ob-
partnermi z Austrálie a USA (Národná Garda In- V programovom vyhlásení sa hovorí o snahe rany a bezpeãnosti ‰tátu. To bude vyÏadovaÈ
diana), a tieÏ aj vyslaním in‰truktorov z 5. plu- budovaÈ celonárodn˘ konsenzus o najdôleÏi- rozvíjanie systémov˘ch, politick˘ch, ekono-
ku ‰peciálneho urãenia. tej‰ích otázkach bezpeãnostnej politiky a ob- mick˘ch, právnych a sociálnych podmienok pre
rany. MôÏete nám bliωie objasniÈ tento zá- rozvoj obranného potenciálu ‰tátu a jeho efek-
Aké sú va‰e priority vo funkcii ministra ob- mer? tívne vyuÏívanie pri zaruãovaní bezpeãnosti ob-
rany? Pevné zakotvenie Slovenskej republiky v eu- ãanov a ‰tátu.
Hlavnou prioritou nadchádzajúceho obdobia roatlantick˘ch a európskych bezpeãnostn˘ch, Budovanie obranného potenciálu ‰tátu pred-
je udrÏanie primeranej angaÏovanosti na‰ich politick˘ch a ekonomick˘ch ‰truktúrach, ako aj stavuje dlhodob˘ kontinuálny proces. Jeho
ozbrojen˘ch síl v operáciách medzinárodného ãlenstvo v ostatn˘ch medzinárodn˘ch organizá- úspe‰nosÈ môÏe byÈ garantovaná len v podmien-
krízového manaÏmentu pod vedením medziná- ciách, nezbavuje ‰tát zodpovednosti za zaruãe- kach celospoloãenského konsenzu, predov‰et-
rodn˘ch organizácií s dôrazom na operáciu nie svojej obranyschopnosti a bezpeãnosti vlast- k˘m prostredníctvom dosiahnutia politickej do-
ISAF pod vedením NATO v Afganistane, ão pri n˘mi silami pri vyuÏití v˘hod, ktoré systém ko- hody rozhodujúcich politick˘ch strán a spolo-
v˘razne limitovan˘ch zdrojoch je veºmi zloÏi- lektívnej obrany poskytuje. Systém kolektívnej ãensk˘ch elít k základn˘m otázkam obrany a
tá a nároãná úloha. obrany umoÏÀuje budovaÈ men‰ie ozbrojené bezpeãnosti obãanov a ‰tátu, predov‰etk˘m k zá-
Prioritou pre najbliωie dva roky je strate- sily ako by to bolo v prípade individuálnej ob- sadn˘m dlhodob˘m prioritám rozvoja ozbroje-
gické hodnotenie obrany s cieºom definovaÈ po- rany, kladie v‰ak v˘razne vy‰‰ie nároky na ich n˘ch síl, ako dôleÏitého atribútu zvrchovaného
liticko-strategick˘ rámec pre dlhodob˘ a stabil- spôsobilosti, predov‰etk˘m na ich schopnosÈ ‰tátu.
n˘ rozvoj obranného potenciálu Slovenskej re- pôsobiÈ v súãinnosti s ozbrojen˘mi silami in˘ch
publiky s dôrazom na ozbrojené sily a tomu zod-
povedajúce zabezpeãenie stabilného zdrojové-
ho rámca pre ich rozvoj. V rámci tohto proce-
su prehodnotíme základné bezpeãnostno-politic-
ké a obranné dokumenty, aby kore‰pondovali so
súãasn˘mi reáliami medzinárodn˘ch vzÈahov a
globálneho bezpeãnostného prostredia, ako aj
s cieºmi definovan˘mi v najnov‰ích strategic-
k˘ch dokumentoch NATO a EÚ. SúãasÈou toh-
to procesu bude aj otvorenie rezortu tak, aby boli
vytvorené podmienky pre ‰ir‰í dialóg s predsta-
viteºmi politick˘ch strán, expertnej komunity,
ako aj verejnosti na dosiahnutie celospoloãen-
ského konsenzu o základn˘ch otázkach bez-
peãnosti obãanov a obrany ‰tátu, prioritách, cie-
ºoch, úlohách a potrebách ozbrojen˘ch síl. Pod-
statné je to, Ïe v‰etky závery a úlohy, ktoré vy-
plynú zo strategického hodnotenia obrany, chce-
me implementovaÈ do strategick˘ch koncepã-
n˘ch a plánovacích dokumentov a súvisiacich
právnych noriem a uviesÈ ich tak do reálnej pra-
xe e‰te poãas tohto volebného obdobia.
Na‰ou aktuálnou prioritou je aj vãasné prija-
tie a dôsledné presadenie tak˘ch systémov˘ch
opatrení, ktoré zaruãia udrÏanie najdôleÏitej-
‰ích schopností rezortu obrany a predov‰etk˘m
ozbrojen˘ch síl v najbliωích dvoch rokoch, neÏ
budú prijaté zásadné systémové opatrenia vypl˘-

7
V E D A A V ¯ S K U M

Ozbrojené sily Slovenskej republiky boli prijaté za asociovaného ãlena komunity MIP
10. júna 2008 – na MSG –11 v ·tokholme. MIP je skratkou pre program Interoperabilita
systémov velenia a riadenia, Multilateral Interoperability Program. Interoperabilita v praxi
znamená schopnosÈ zdieºaÈ, prená‰aÈ a zobrazovaÈ dáta z rôznych systémov velenia a riadenia
a tak vytváraÈ na miestach velenia rôznych kontingentov rovnak˘ Spoloãn˘ Obraz Situácie (SOS).

Participácia Slovenskej republiky

v programe interoperability
so systémami NATO
SpoloãnosÈ CSBC, spol. s r. o.,
má sídlo v Bratislave a v˘vojovo-
-v˘robnú prevádzku v Liptovskom
Mikulá‰i. PrevaÏná ãasÈ
pracovníkov firmy pochádza
z vojenského v˘skumu.
SpoloãnosÈ sa od svojho poãiatku
orientuje na v˘voj, realizáciu
a integráciu systémov velenia
a v˘cviku pre pozemné sily.
SpoloãnosÈ zrealizovala niekoºko
úspe‰n˘ch projektov, ktoré sú
zavedené do pouÏitia alebo sú
po vojskov˘ch skú‰kach.
Niektoré z projektov sa rie‰ili
samostatne, viaceré v‰ak boli
integrované do funkãného celku
v spolupráci v˘robn˘ch
a v˘vojov˘ch firiem.
SpoloãnosÈ CSBC, spol. s r. o.,
pri svojej práci vyuÏíva od roku
2003 systém riadenia kvality
ISO 9001:2000. Poãas rie‰enia
zahraniãn˘ch dodávok
systém riadenia kvality
a jeho aplikáciu pri v˘robe
overovali zahraniãné
odberateºské audity.
V rámci rozvoja systému C2SYS pre Ozbro-
jené sily SR vypracovala na‰a spoloãnosÈ CSBC
anal˘zu systému velenia a riadenia, ktor˘ bude
interoperabiln˘ s ostatn˘mi krajinami NATO.
Program MIP zahrnuje prakticky v‰etky kraji-
ny NATO, niektoré partnerské krajiny z Euró-
py, Austráliu, Nov˘ Zéland a JuÏnú Afriku.
Na‰a spoloãnosÈ vyvíja tak˘to systém v
dvoch úrovniach. Prvá je pre ‰táby práporov a
brigád a druhá je pre podriadené jednotky na
taktickom stupni roty, ãaty a druÏstva. Rozde-
lenie do dvoch ãastí vypl˘va z potreby komu-
nikácie ‰tábov v prvom prípade a z pouÏitia ma-
l˘ch jednotiek v operáciách NATO, EÚ a OSN
v prípade druhom. Slovenská republika posie-
la do operácií jednotky nie väã‰ie ako rota. Ta-
káto jednotka má potom svoj ‰táb a ten vìaka
programu interoperability môÏe spolupracovaÈ
so ‰tábom práporu iného kontingentu.
realizujú sa spravidla v skupinách, a to najskôr
v 2 aÏ 3-ãlenn˘ch a v poslednej fáze 7, 8 a viacã-
lenn˘ch podºa cviãiacej zostavy na medzinárod-
nej úrovni.
Vo verzii MIP 3.0 sme úspe‰ne pre‰li cez
v‰etky fázy testovania a na úrovni ‰tábov je pro-
gram C2SYS dodan˘ do OS SR. Vrcholn˘m tes-
tovacím podujatím je cviãenie krajín NATO a
jeho partnerov pod názvom Combined Enda-
vour. UskutoãÀuje sa kaÏdoroãne s rôznymi
operaãn˘mi scenármi a na kaÏdom z cviãení
sme doposiaº uspeli v testoch proti viacer˘m
krajinám NATO.
Testovaním systému C2 SYS- MIP v rámci
testovania MIP DEM BL3 (Blok 3) ako aj v za-
pojení sa do scenára medzinárodnej operácie
bolo potvrdené, Ïe systém je plne interoperabil-
n˘ v rozsahu poÏiadaviek na testovanie MIP
BL3.
Ing. Ivan PLICHTA, CSc.
riaditeº
CSBC, spol. s r.o.

Práca na takomto programe je dlhodobou

úlohou. Od podielu na tvorbe architektúry cez
realizáciu programov˘ch modulov, testy a ope-
raãné pouÏitie uplynie viac ako ‰tyri, päÈ i viac
CSBC, spol. s r. o. rokov. Len samotné testovanie produktu prechá-
Roºnícka 10, 831 07 Bratislava dza cez 4 fázy, tzv. SLT a OLT testy. Prvá fáza
Tel.: +421 44 5570 141, 5570 142 je testovanie systém proti systému na národnej
Fax: +421 44 5570 143 úrovni, druhá fáza je elektronická proti automa-
e-mail: csbc@csbc.sk tu. Druhé dve fázy testujú konkrétny produkt a

8
O Z B R O J E N É S I L Y
Základom je nepretrÏit˘ tok
nov˘ch my‰lienok
Ak sa chce Slovensko efektívne pohybovaÈ vo svetovom obchode s vojenskou technikou, potrebuje
adekvátne kapacity obranného priemyslu. Medzi najperspektívnej‰ie patrí v˘skum, v˘voj a v˘roba
‰peciálnej, sofistikovanej technológie. Porozprávali sme sa s Ivanom CHRISTOVOM, konateºom
spoloãnosti METRODAT, ktorá dlhodobo podniká v oblasti laserov˘ch technológií a optoelektroniky.
Ako hodnotíte rok 2010 z pohºadu va‰ej spo-
loãnosti?
Myslím si, Ïe môÏeme byÈ spokojní. Rok
2010 sa METRODAT-u vydaril. Upevnili sme
svoju pozíciu na trhu a úspe‰ne pokraãujeme vo
v‰etk˘ch rozbehnut˘ch projektoch. Je to dané
zv˘‰en˘m záujmom o vyuÏívanie ‰peciálnych
technológií v oblasti obrany a bezpeãnosti, kto-
ré sú na‰ou doménou. Rovnako sme radi rastú-
cemu vyuÏívaniu na‰ich aplikácií ‰peciálnymi
zloÏkami, ão tieÏ vnímame ako kladné ohodno-
tenie ná‰ho know-how a mnoÏstva vykonanej
práce. Minul˘ rok sme zaviedli integrovan˘
manaÏérsky systém a pre‰li hæbkov˘m auditom
v‰etk˘ch jeho procesov, s cieºom preveriÈ ich
kvalitu a poskytnúÈ tak zákazníkom e‰te väã‰ie
záruky spokojnosti. Dnes, vìaka dobrému v˘-
sledku, ktor˘ sme v Àom dosiahli, máme vysta-
vené tri certifikáty: pre systém manaÏérstva
kvality podºa normy ISO 9001:2008, systém
manaÏérstva informaãnej bezpeãnosti podºa nor-
my ISO/IEC 27001:2005 a systém manaÏér-
stva podºa normy AQAP 2110:2000.
SpomeÀme najskôr domáci slovensk˘ trh.
Na ãom firma participovala tu?
V roku 2010 sme participovali na dodávke
obrnen˘ch automobilov IVECO pre potreby
Ozbrojen˘ch síl SR. Nበsystém detekcie a v˘-
strahy oÏiarenia laserom, ktor˘ bol integrovan˘
na platformu IVECO, ruãí za vy‰‰iu bezpeãnosÈ
posádky, momentálne z radov 5. pluku ‰peciál-
neho urãenia. Systém ovláda v˘metnice dymo-
v˘ch granátov slúÏiacich na vytvorenie multi-
spektrálnej dymovej clony, nepriehºadnej a ne-
priepustnej pre viditeºné a infraãervené spek-
trum, umoÏÀujúcej maskovanie vozidla pred
lasermi a infraãerven˘mi senzormi.
Obrnené vozidlá IVECO budú nasadené vo
vojenskej misii v Afganistane, ktorá je jedna z
najÈaωích. Vzhºadom na zru‰enie národn˘ch
obmedzení od konca minulého roku slovenskí
S R
vojaci uÏ nepôsobia len na základniach, ale aj
v teréne a preto nás te‰í, Ïe sa môÏeme podie-
ºaÈ na lep‰om zabezpeãení ochrany na‰ich jedno-
tiek. Za svoj tradiãn˘ trh povaÏujeme aj sused-
nú âeskú republiku, keìÏe veºká ãasÈ na‰ej pro-
dukcie je urãená práve pre ich ozbrojené sily.
V súãasnosti ste aktívni v Indii. Preão?
Indická armáda prechádza obrovskou trans-
formáciou a modernizáciou, hºadá strategic-
k˘ch partnerov a roz‰iruje svoj vplyv. Prostred-
níctvom tejto politiky sa chcú staÈ regionálnou
mocnosÈou a zabezpeãiÈ si podporu svojich cie-
ºov. Dnes má indická obrana desiaty najväã‰í
rozpoãet na svete, druh˘ v ázijsko-pacifickom
regióne a odhadom dvojpercentn˘ podiel na ce-
losvetov˘ch v˘davkoch v tejto oblasti. Napriek
tomu aÏ 70 percent vojenskej technológie mu-
sia importovaÈ. Ponúkajú tak veºkú príleÏitosÈ
pre najlep‰ích vo svojej triede. V súãasnosti má
Slovenská republika záujem zvíÈaziÈ v ambici-
óznom tendri na dodávku v˘znamného poãtu
155-milimetrov˘ch samohybn˘ch kolesov˘ch
húfnic ZUZANA 2 pre Indickú armádu. Tech-
nické rie‰enie tohto sofistikovaného slovenské-
ho v˘robku dáva obrovsk˘ potenciál a úspech
v spomínanej súÈaÏi by pre domáci priemysel
veºa znamenal. Na‰a spoloãnosÈ sa na tomto
tendri zúãastÀuje dodávkou zameriavacieho
kontajneru pre priamu streºbu predov‰etk˘m v
noci. Z toho dôvodu som sa osobne zúãastnil na
príslu‰n˘ch ãastiach vojskov˘ch skú‰ok prebie-
hajúcich v Indii. Tie pre nás skonãili s veºmi dob-
r˘m v˘sledkom. Preto verím, Ïe sme na správ-
nej ceste uspieÈ. Cel˘ slovensk˘ tím odvádza v˘-
bornú prácu, v˘znamne prispieva k ‰anci presa-
diÈ sa a v tvrdom konkurenãnom boji úspe‰ne
presadzuje slovenské záujmy.
âím sú motivované tieto va‰e aktivity v za-
hraniãí?
Rovnako ako v‰etky trhy, globalizuje sa aj trh
s obrann˘mi technológiami. Druh˘m faktorom
je skutoãnosÈ, Ïe pôsobíme v unikátnom sekto-
re. Konkrétne v oblasti detekcie oÏiarenia lasero-
v˘mi lúãmi patríme vìaka ucelenému programo-
vému radu medzi najlep‰ích. Na‰ou najväã‰ou
konkurenãnou v˘hodou je distribuovan˘ systém
detekcie, ktor˘ umoÏÀuje ochranu objektov so
zloÏit˘m tvarovaním a s veºk˘mi rozmermi, na-
príklad vozidlá s ãlenitou v˘zbrojou alebo vo-
jenské fregaty. V‰etky v˘hody ponúkame svo-
jim súãasn˘m aj potencionálnym partnerom
ãím sa stávame zaujímav˘mi pre spoluprácu.
âo pripravujete na rok 2011, s ak˘mi oãaká-
vaniami ste vstúpili do prvého roka druhej
dekády tohto storoãia?
V tomto roku nás ãaká mnoÏstvo práce. Spo-
meniem v˘voj systému detekcie laserového
oÏiarenia pre námorné aplikácie v spolupráci s
veºkou francúzskou spoloãnosÈou. V t˘chto me-
siacoch dokonãujeme kompletizáciu prototy-
pu, ktor˘ sa musí následne podrobiÈ zloÏit˘m tes-
tom. Ide o najmodernej‰iu technológiu a my uÏ
teraz registrujeme záujem z rôznych kútov sve-
ta. Napríklad v Grécku, kde práve spú‰Èajú roz-
siahly program modernizácie loìstva, máme
vlastného zmluvného zástupcu, absolvovali sme
sériu úspe‰n˘ch prezentácií, a to aj na úrovni
vrchného velenia námorn˘ch síl. Vzhºadom na
to, Ïe bez participácie miestneho v˘robcu ne-
moÏno dostaÈ Ïiadnu vládnu zákazku, rokujeme
aj v tomto smere a v súãasnosti sme pred pod-
pisom zmluvy o partnerstve s vplyvnou gréckou
spoloãnosÈou z obranného priemyslu. ëal‰ou
prioritou je ão najskôr ukonãiÈ akreditaãn˘ pro-
ces ná‰ho kalibraãného laboratória pre termovíz-
ªahk˘ obrnen˘ automobil IVECO: detail detekãného modulu
distrubovaného systému detekcie a v˘strahy oÏiarenia
laserom spolu s v˘metnicami dymov˘ch granátov.
ne systémy. Toto laboratórium je priamym v˘-
stupom projektu spolufinancovaného Agentúrou
pre podporu v˘skumu a v˘voja a bude prv˘m
akreditovan˘m laboratóriom tohto druhu na
Slovensku. Aktívni sme aj v nekomerãnej, aka-
demickej sfére. Napríklad projekt v spolupráci
s Fakultou matematiky, fyziky a informatiky
Univerzity Komenského v Bratislave, V˘skum
zobrazovacích systémov v blízkej a vzdialenej
infraãervenej oblasti optického spektra, pre kto-
r˘ sme v rámci Operaãného programu V˘skum
a v˘voj získali podporu z Európskeho fondu re-
gionálneho rozvoja.
Osobne vidím spoloãnosÈ METRODAT ako
komplexn˘ tím inovátorov, vizionárov, odbor-
níkov a obchodníkov, vytvárajúcich nepretrÏi-
t˘ tok nov˘ch my‰lienok a nov˘ch perspektív.
A práve tie vyuÏijeme ako zdroj na zabezpeãe-
nie trvalého rastu na‰ej firmy.
9
â E S K Á A R M Á D A
Tvorba dokumentu Biela kniha o obrane je v pozornosti vy‰e 100 odborníkov. KeìÏe ide
o dokumenty , v ktor˘ch je zahrnutá aj budúcnosÈ ãeskej armády, nie je na ‰kodu vypoãuÈ si
názory aj vojakov a civiln˘ch obyvateºov. Minister obrany âeskej republiky Alexandr VONDRA
pribliÏuje jej v˘znam pre Parlamentn˘ kuriér v rozhovore s redaktorkou Annou Komovou.
BudúcnosÈ ãeskej armády
a Biela kniha
S náãelníkem Generálního ‰tábu AâR
armádním generálem Vlastimilem Pickem
na náv‰tûvû 102. prÛzkumného praporu v Prostûjovû.
Pri príprave dokumentov pre Bielu knihu
sa konala konferencia za úãasti v˘znam-
n˘ch odborníkov, ão bolo najdôleÏitej‰ie pri
spomínanom stretnutí?
Jak jsem avizoval po svém jmenování, jed-
nou z m˘ch priorit ve funkci ministra obrany
je pfiíprava Bíle knihy o obranû, tedy zásadní-
ho koncepãního materiálu o budoucnosti na‰í
armády. Tento dokument, bûÏn˘ v mnoha ze-
mích NATO, totiÏ v âeské republice od roku
1995 chybí. Na‰e armáda by mûla získat vizi,
kam se bude v pfií‰tích deseti aÏ patnácti letech
ubírat a kde budou její priority. Práce vy-
vrcholí na jafie tohoto roku, kdy bude Bílá
kniha dokonãena a následnû pfiedstavena.
A právû konference na Mûfiínû, kterou mi-
nisterstvo obrany uspofiádalo v prosinci 2010,
byla jednou z dÛleÏit˘ch milníkÛ na‰í práce.
Se‰lo se zde pfies sto úãastníkÛ z armádní, bez-
peãnostní i akademické sféry. Bylo to ne-
smírnû uÏiteãné setkání, kdy se o jednotliv˘ch
kapitolách Bílé knihy diskutovalo vûcnû a
ãasto i velmi kriticky. Pfiesnû taková setkání
mají smysl a povaÏuji je za velmi dÛleÏitá a
uÏiteãná.
Pre ìal‰iu spoluprácu bol dôleÏit˘ aj civil-
no-vojensk˘ dialóg, ktor˘ sa rovnako vyso-
ko hodnotil, v ãom spoãíva jeho v˘znam?
Pro pfiípravu Bílé knihy byla zvolena me-
toda dialogu mezi obãanskou komunitou,
bezpeãnostními experty a zástupci ozbroje-
n˘ch sil. Tvorby dokumentu se úãastní desít-
ky odborníkÛ, jejichÏ práci koordinuje v záfií
2010 jmenovaná patnáctiãlenná komise.
T˘m expertÛ vede mÛj souãasn˘ první ná-
mûstek Jifií ·ediv˘, kter˘ má zku‰enosti mimo
jiné z pÛsobení ve funkci námûstka generál-
10
ního tajemníka NATO. Kromû zástupcÛ mi-
nisterstva a armády jsou ãleny komise i vy-
soko‰kol‰tí odborníci na mezinárodní vztahy
a ekonomiku, fieditel Transparency Internatio-
nal âR, fieditel humanitární organizace âlo-
vûk v tísni, b˘val˘ ministr obrany, nebo sou-
ãasn˘ velvyslanec ve Slovinsku.
Samozfiejmû k ‰ir‰í úãasti na pfiípravû Bílé
knihy je zvána také laická vefiejnost. Na webu
ministerstva obrany www.army.cz byla zfiíze-
na samostatná stránka, která slouÏí jako sbûr-
na podnûtÛ a vefiejné diskusní fórum. Chce-
me nalézt co nej‰ir‰í míru shody pro to, aby
budoucí opatfiení mûla v‰eobecnou podporu.
Aké závery vyplynuli zo stretnutia vo vo-
jenskej zotavovni na Mûfiínû, hovorilo sa
otvorene aj o rie‰ení problémov?
Diskuse na konferenci v Mûfiínû byla vel-
mi otevfiená a reflektovala mnohá palãivá i
mediálnû zajímavá témata. Kromû akviziãní-
ho systému se diskutovalo napfiíklad o tom,
zda si má v budoucnu ãeská armáda zacho-
vat v‰evojskov˘ charakter, nebo se vydat ces-
tou vût‰í specializace. Samozfiejmû z na‰ich
debat vze‰la i fiada nov˘ch otázek a proto
schÛzky k jednotliv˘m tématÛm budou ãas-
tûj‰í.
Máte pripravenú uÏ novú bezpeãnostnú
stratégiu, preão je potrebná?
Na bezpeãnostní strategii v souãasné dobû
pracují odborníci ministerstva zahraniãních
vûcí, my s nimi samozfiejmû spolupracujeme.
S bezpeãnostní strategií totiÏ úzce souvisí i di-
skuse o úloze armády v dne‰ním svûtû. I pfie-
sto, Ïe podle mnoh˘ch v dohledné dobû Ïád-
n˘ bezprostfiední konflikt nehrozí, nelze spo-
léhat na to, Ïe za patnáct, dvacet let bude bez-
peãnostní prostfiedí stejné jako dnes. Myslím
si, Ïe je na nás, abychom v‰echny pfiesvûdão-
vali, Ïe armádu potfiebujeme a není moÏné k
ní pfiistupovat s bohorovností. ByÈ to tak dnes
nemusí vypadat, mÛÏe se nám to vymstít.
Z tûchto dÛvodÛ bude i Bílá kniha o obra-
nû obsahovat kapitolu vymezující strategic-
ké prostfiedí, ve kterém se âeská republika na-
chází a v nûmÏ musí hájit své bezpeãnostní zá-
jmy.
Rozpoãty pre armádu sa zniÏujú nielen na
Slovensku. ale aj u vás v âechách. Ako sa
dokáÏete s t˘m vyrovnaÈ, budete musieÈ
robiÈ veºké zmeny v rámci prispôsobenia sa
nov˘m podmienkam?
Ministerstvo obrany má letos k dispozici
necel˘ch 44 miliard korun, tedy 1,15 % hru-
bého domácího produktu. Tím se âeská repu-
blika fiadí mezi ãlensk˘mi státy NATO na
osmé místo od konce. Musíme se s tím vyrov-
nat, ekonomická krize postihla v‰echny, armá-
du nevyjímaje. Na druhou stranu je tfieba fiíct,
Ïe dal‰í propad armádního rozpoãtu uÏ by
znamenal velk˘ problém a rezignaci na nûkte-
ré plnûné úkoly. Nyní musíme udûlat v‰e pro
to, aby nakládání s finanãními prostfiedky a
majetkem bylo transparentní, efektivní a my
se dokázali vyrovnat s nov˘mi podmínkami.
âo znamená pre ãeskú armádu ‰pecializá-
cia?
Pfiípadná specializace armády v nûkter˘ch
pilotních oblastech bude vycházet z Bílé kni-
hy o obranû. Bez podobné anal˘zy stavu není
totiÏ moÏné tvrdit, Ïe máme mít takov˘ ãi ona-
k˘ systém obrany vzdu‰ného prostoru, Ïe
máme mít tolik a tolik tankÛ ãi obrnûn˘ch
transportérÛ. Oãekávám, Ïe Bílá kniha nám
vûcnû na podobné otázky odpoví.
Ak˘ máte názor na medzinárodnú vojens-
kú spoluprácu?
Rozhodnû chceme pokraãovat v na‰em
úsilí dosáhnout prostfiednictvím mezinárodní
a regionální spolupráce co moÏná nejefektiv-
nûj‰ího v˘sledku pro na‰i bezpeãnost a udrÏe-
ní bojeschopnosti ãeské armády. Je to samo-
zfiejmû klíãové téma zvlá‰tû v dobû omeze-
n˘ch obrann˘ch rozpoãtÛ, a Ïivû se diskutu-
je jak v NATO, tak v EU. Nejpfiirozenûj‰í
platformou pro regionální spolupráci je pro
nás Visegrádská ãtyfika a v jejím rámci samo-
zfiejmû spolupráce se Slovenskem.
V ak˘ch oblastiach je spolupráca ãeskej a
slovenskej armády najv˘hodnej‰ia, aké
máte skúsenosti a aké vzÈahy treba upev-
ÀovaÈ a rozvíjaÈ v budúcom období?
V loÀském roce jsme zahájili revizi dosa-
vadní ãesko-slovenské spolupráce v oblasti
obrany, která souvisí s pfiípravou Bíl˘ch knih
v obou zemích.
Letos se chceme zamûfiit právû na hledá-
ní konkrétních oblastí, kde bychom mohli
realizovat spoleãné projekty, které budou
oboustrannû v˘hodné a které mají potenciál
pro ‰ir‰í regionální rÛst. Hovofiit o velkole-
p˘ch projektech typu „spoleãné nebe“ by v pr-
vní fázi bylo pfiedãasné. Nyní se chceme za-
mûfiit zejména na oblasti v˘cviku a vzdûlává-
ní, máme zájem uplatnit mimo jiné ãeské
schopnosti napfiíklad v oblasti ochrany proti
chemick˘m a biologick˘m zbraním. Kon-
krétní agendu pfiedstavíme je‰tû pfied na‰ím
pfiedsednictvím V4, které v létû pfiebíráme
právû od Slovenské republiky.
O Z B R O J E N É S I L Y
Slovenská republika je súãasÈou systému kolektívnej obrany a bezpeãnosti, ktor˘ je dan˘ vstupom
do NATO. Aj o jeho v˘hodách a problémoch z pohºadu ‰tátneho tajomníka MO SR
Róberta ONDREJCSÁKA sa dozviete z rozhovoru redaktorky Anny Komovej.
Slovensko ako ãlenská krajina NATO spo-
lurozhoduje o bezpeãnosti a stabilite vo
svete. âo je z vá‰ho pohºadu najdôleÏitej-
‰ie, aké úlohy pre Slovensko boli najzloÏi-
tej‰ie ale zvládnuteºné pre plnohodnotné
partnerstvo?
V prvom rade si treba vysvetliÈ pojmov˘
aparát: na konci 90. rokov sme sa neuchádza-
li o partnerstvo, ale o ãlenstvo v Severoatlan-
tickej aliancii, kde sme mali záujem byÈ sú-
ãasÈou spoloãenstva demokratick˘ch a slobod-
n˘ch ‰tátov. Po prijatí Akãného plánu ãlenstva
SR v NATO v roku 2002 sme potom nastú-
pili cestu profesionalizácie armády, redukcie
stavov o dve tretiny (z pôvodn˘ch takmer
50-tisíc na dne‰n˘ch vy‰e 16-tisíc príslu‰ní-
kov OS SR a zamestnancov rezortu obrany)
a modernizácie vojenskej techniky, ktorá po-
kraãuje dodnes. Paralelne s t˘mito procesmi
sme sa zapájali do v‰etk˘ch v˘znamn˘ch vo-
jensk˘ch operácií Aliancie (najmä KFOR a
ISAF), ãím sme sa ukázali ako kredibiln˘m
ãlenom tejto najúspe‰nej‰ej politicko-vojen-
skej aliancie sveta.
âo by ste oznaãili za najväã‰ie vojenské v˘-
zvy pre na‰ich vojakov?
Príslu‰níci OS SR, ktorí sa podieºajú na
operáciách krízového manaÏmentu NATO a
S R
âo priná‰a systém
kolektívnej obrany
a bezpeãnosti
misiách EÚ a OSN musia mnohokrát vyko-
návaÈ spoloãne so svojimi kolegami z in˘ch
krajín tie najnároãnej‰ie úlohy spojené s
udrÏiavaním bezpeãnosti v konfliktn˘ch ob-
lastiach, postkonfliktnou rekon‰trukciou,
ochranou a obranou vojensk˘ch aj nevojen-
sk˘ch objektov. Je potrebné maÈ na zreteli, Ïe
dôleÏit˘m faktorom pri plnení t˘chto úloh sú
aj v˘razne odli‰né klimatické podmienky,
v ktor˘ch operujú: nielen na Balkáne, ale naj-
mä v strednej Ázii, Afganistane. V˘zvou sme-
rom dovnútra rezortu a ozbrojen˘ch síl naìa-
lej zostáva pokraãujúca modernizácia vojen-
sk˘ch spôsobilostí slovensk˘ch jednotiek, ich
v˘zbroje a v˘cviku, ako aj úroveÀ jazykov˘ch
schopností.
·pecializácia na‰ich ozbrojen˘ch síl je ‰i-
roká, môÏete ju priblíÏiÈ aj s hodnotením
v˘sledkov napríklad pri nevybuchnutej
munícii alebo in˘ch v˘znamn˘ch vojen-
sk˘ch operáciách?
Slovensko môÏe byÈ hrdé na svojich prí-
slu‰níkov ozbrojen˘ch síl – ich pôsobenie v
rámci stráÏnych, a Ïenijn˘ch jednotiek alebo
rekon‰trukãn˘ch tímov dosahuje pravidelne
excelentné v˘sledky: za v‰etky spomeniem
najmä desiatky tisíc hektárov plochy, ktoré sú
na‰imi jednotkami ruãne alebo prostredníc-
tvom odmínovacích komplexov BoÏena kaÏ-
doroãne „vyãistené“ v Afganistane, umoÏ-
Àujúc tak vytvorenie základn˘ch podmienok
pre bezpeãnosÈ a prosperitu krajiny.
âo oãakávate v rámci medzinárodnej spo-
lupráce, aké úlohy musí plniÈ Slovensko?
Slovenská republika dnes, podobne ako
väã‰ina na‰ich spojencov v Aliancii, zápasí s
v˘zvou, ako na‰u politicko-vojenskú ambíciu
zladiÈ s neustále sa zniÏujúcim rozpoãtov˘m
a finanãn˘m rámcom. Práve z tohto dôvodu
sme so zapojením vedenia ministerstva a
ozbrojen˘ch síl, ako aj extern˘ch expertov a
diplomatov, od‰tartovali Strategické hodno-
tenie obrany SR, proces hæbkovej anal˘zy a
stanovovania vízií do budúcnosti, ktoré urãia
ìal‰ie smerovanie a rozvoj tak Ministerstva
obrany SR, ako aj Ozbrojen˘ch síl SR. Ten-
to proces je dôleÏit˘ jednak smerom dovnút-
ra jednotliv˘ch zloÏiek rezortu (kde sme a
kam chceme smerovaÈ), ako aj navonok, aby
sme vedeli, aké sú na‰e spoloãné ciele v
NATO a EÚ a aké finanãné zdroje na ne vie-
me alokovaÈ.
Pravdepodobne váÏnej‰ie personálne pro-
blémy sú uÏ odstránené v rezorte obrany,
no ako ste spokojn˘ s profesionalizáciou ar-
mády a vzdelaním jednotliv˘ch vojakov?
Sme si vedomí toho, Ïe profesionalizácia
armády nie je jednorazovou záleÏitosÈou, ale
ãasovo aj finanãne nároãn˘m procesom, kto-
r˘ si vyÏaduje súãinnosÈ v‰etk˘ch zloÏiek mi-
nisterstva a ozbrojen˘ch síl, ako aj medzire-
zortné úsilie. Doteraj‰ie poznatky zo Strate-
gického hodnotenia obrany ukazujú, Ïe vo-
jenské vzdelávanie je potrebné oveºa viac
prepojiÈ s potrebami ozbrojen˘ch síl, a to tak,
aby brány vojenskej akadémie opú‰Èal mlad˘
vojensk˘ líder. Bude pre nás v˘zvou, aby
sme v nasledujúcich mesiacoch dokázali v
rámci v˘stupov Strategického hodnotenia ob-
rany SR (ktoré je aj úlohou vypl˘vajúcou z
Programového vyhlásenia vlády na roky 2010
– 2014 v rámci kapitoly BezpeãnosÈ a obra-
na) zvrátiÈ, resp. korigovaÈ tento negatívny
trend.
11
O Z B R O J E N É S I L Y S R

To, Ïe zabezpeãenie obrany Slovenskej republiky rovnako ako in˘ch ‰tátov je pre pokojn˘ Ïivot obyvateºov
dôleÏité, netreba viac rozvádzaÈ. Systém obranného plánovania Slovenska je vytvoren˘ ako integrálna
súãasÈ riadenia ‰tátu. Povedzme si o Àom bliωie s generálnym riaditeºom Sekcie obranného plánovania
a manaÏmentu zdrojov Róbertom RADIâOM a redaktorkou Annou Komovou.

Podmienky sú dôleÏité
âo v‰etko je nevyhnutné pri zabezpeãení
obranného plánovania, treba ho zdokona-
ºovaÈ a meniÈ?
Rozhodujúcou podmienkou obranného plá-
novania je uplatÀovanie princípu komplexné-
ho prístupu na základe jasného prepojenia
medzi strategick˘mi cieºmi, prioritami a zdroj-
mi. Na jeho zabezpeãenie je prioritne nevyh-
nutné harmonizovaÈ relevantné aktivity s ak-
tivitami obranného plánovania NATO a EÚ.
ëalej treba stabilizovaÈ zdrojov˘ rámec v
strednodobom ãasovom horizonte, ktor˘ zod-
povedá rozsahu vojensko-politickej ambície
Slovenskej republiky. Rovnako zdokonaºova-
nie a úprava procedúr a postupov v rámci
procesu obranného plánovania je dôleÏitou
podmienkou jeho fungovania na medziná-
rodnej, národnej i rezortnej úrovni, pretoÏe tie-
to procesy sú vzájomne ãasovo i obsahovo
podmienené tak, aby boli zabezpeãené ciele
bezpeãnostnej a obrannej politiky NATO a
EÚ, ako aj ich ãlensk˘ch krajín.
NaplÀovanie krátkodob˘ch, strednodob˘ch
a dlhodob˘ch plánov je priamo úmerné na-
plneniu v˘chodísk obranného plánovania a za-
bezpeãeniu stabilného zdrojového rámca.
Nenaplnenie v˘chodísk obranného pláno-
vania najmä zdrojov˘ch zapríãiÀuje, Ïe dlho-
dobé, strednodobé a krátkodobé ciele obran-
ného plánovania sú posúvané na dlh‰ie ãaso-
vé obdobie. To má za následok posúvanie
termínov dosahovania poÏadovan˘ch spôso-
bilostí a v koneãnom dôsledku aj na pripra-
venosti ozbrojen˘ch síl na plnenie úloh obra-
ny.
Je dôleÏité, aby si partneri poskytovali in-
formácie o svojej obrannej politike a na-
chádzali aj spoloãné ciele? V ãom sa lí‰ia
podmienky obranného plánovania?
V˘mena informácií o svojej obrannej poli-
tike a hodnotení stavu obrany a spôsobilostí
ozbrojen˘ch síl ãlensk˘ch krajín medzi part-
nermi v rámci NATO a EÚ je základom part-
nerstva a vzájomnej dôvery na plnenie spo-
loãn˘ch cieºov.
Podmienky obranného plánovania sa v jed-
notliv˘ch ãlensk˘ch ‰tátoch lí‰ia, ão je dané
historick˘m v˘vojom a skúsenosÈami, práv-
nym stavom, stabilizáciou zdrojového rámca
a podmienok realizácie obranného plánova-
nia. I napriek tomu, Ïe postupy a procedúry
obranného plánovania v jednotliv˘ch ãlen-
sk˘ch krajinách nie sú úplne rovnaké, systé-
movo a obsahovo sa zhodujú v uplatÀovaní
rovnak˘ch princípov a cieºov obrannej poli-
tiky.
Pán generálny riaditeº, ste zároveÀ aj ná-
rodn˘m riaditeºom pre vyzbrojovanie. Ce-
losvetová kríza urãite ovplyvnila aj vy-
zbrojovanie. Ozbrojené sily SR mali do
roku 2010 prejsÈ dôslednou modernizáci-
ou, ako hodnotíte súãasn˘ stav, ão sa na-
plnilo z oãakávan˘ch poÏiadaviek?
Hlavnou úlohou vyzbrojovania je vybaviÈ
ozbrojené sily novou a modernou v˘zbrojou
splÀujúcou poÏiadavky na obranné spôsobi-
losti pri plnení úloh obrany SR, úloh vypl˘-
vajúcich z ãlenstva Slovenskej republiky v
NATO a EÚ a zo záväzkov v medzinárodn˘ch
bezpeãnostn˘ch organizáciách. Splnenie tej-
to úlohy vrátane získania poÏadovan˘ch ob-
rann˘ch spôsobilostí je podmienené zabezpe-
ãením adekvátnych finanãn˘ch zdrojov, zo
zreteºom na skutoãn˘ sortiment a technick˘
stav v˘zbroje, techniky a materiálu. Musím
v‰ak kon‰tatovaÈ, Ïe skutoãne vyãleÀované
zdroje na vyzbrojovanie ozbrojen˘ch síl dlho-
dobo nepokr˘vajú reálne potreby. Tento stav
e‰te prehæbila celosvetová kríza a tak narastá
deficit v oblasti zabezpeãenia ozbrojen˘ch
síl v˘zbrojou, technikou a materiálom odpo-
vedajúcim ich úlohám. Nebolo moÏné na-
‰tartovaÈ systematickú obmenu zastaranej v˘-
zbroje a techniky a priority museli byÈ v pre-
vaÏnej miere orientované na zabezpeãenie
akútnych potrieb, predov‰etk˘m pre deklaro-
vané jednotky a operácie medzinárodného
krízového manaÏmentu. Podarilo sa v‰ak rea-
lizovaÈ niektoré modernizaãné projekty pre-
dov‰etk˘m v oblastiach leteckej techniky, de-
lostreleck˘ch prostriedkov, automobilovej
techniky, Ïenijnej techniky, v˘stroji a v˘zbro-
ji vojaka a komunikaãn˘ch a informaãn˘ch
systémoch. Verím, Ïe na základe záverov
strategického hodnotenia obrany Slovenskej
republiky dôjde k vytvoreniu zodpovedajúce-

âím je obranné plánovanie determinova-

né, ako sa darí napæÀaÈ krátkodobé, stred-
nodobé a dlhodobé plány?
Obranné plánovanie je predov‰etk˘m de-
terminované zdrojov˘mi moÏnosÈami ‰tátu,
najmä ekonomick˘mi a ºudsk˘mi. ëal‰ími
dôleÏit˘mi faktormi sú najmä úlohy ozbroje-
n˘ch síl Slovenskej republiky, vymedzené
v‰eobecne záväzn˘mi právnymi predpismi a
medzinárodn˘mi záväzkami v rozsahu plat-
n˘ch medzinárodn˘ch zmlúv a dohôd, a pod-
mienky, poÏadovaná kvantita a kvalita udrÏia-
vania a rozvoja spôsobilostí ozbrojen˘ch síl.

12
O Z B R O J E N É S I L Y
ho stabilného zdrojového rámca a teda aj vy-
ãleneniu primeran˘ch zdrojov na vyzbrojova-
nie .
Obrann˘ priemysel Slovenskej republiky
má dlhodobú tradíciu. Podieºal sa na vy-
zbrojovaní Ozbrojen˘ch síl SR? Aké uplat-
nenie obranného priemyslu vidíte v blízkej
budúcnosti?
Na väã‰ine projektov, ktoré sa v súãasnos-
ti realizujú, sa podieºajú slovenské spoloãnos-
ti priamo ako hlavní kontraktori, alebo sub-
dodávkami. Îiaº, vzhºadom na ‰truktúru ob-
ranného priemyslu SR, veºkosÈ a priority roz-
voja ozbrojen˘ch síl SR z hºadiska dlhodo-
b˘ch poÏiadaviek, nemôÏme v plnej miere po-
kryÈ kapacity obranného priemyslu, a to ani
Aliancia – garant bezpeãnosti
Slovensko je integrálnou súãasÈou viacer˘ch regionálnych zoskupení s dopadom na obranu.
Koniec minulého roka bol v˘znamn˘m míºnikom NATO. Nielen o najnov‰om v˘voji v NATO si povieme
bliωie s generálnym riaditeºom sekcie obrannej politiky, medzinárodn˘ch vzÈahov a legislatívy
S R
v t˘ch oblastiach, kde má nበobrann˘ prie-
mysel tradíciu a udrÏiava nielen v˘robné
schopnosti, ale aj tvorí jedineãné know-how.
Av‰ak snahou MO SR je aj ão naj‰ir‰ie za-
pojenie slovensk˘ch spoloãností do projektov
realizovan˘ch v rámci NATO a EÚ. MO SR
vyvíja aktívne úsilie napríklad v NAMSA,
ktorá je agentúrou NATO pre údrÏbu a záso-
bovanie. Slovenská republika vstúpila v rám-
ci tejto agentúry do „Ammunition Partners-
hip“, ãím otvorila dvere slovensk˘m spoloã-
nostiam k ich úãasti v tendroch vypisova-
n˘ch na dodávky zbraní, munície a urãitej ‰pe-
cifickej techniky prakticky pre v‰etky ãlenské
krajiny NATO.
V máji 2010 bola podpísaná dohoda o spo-
lupráci medzi MO SR a ZdruÏením obranné-
Jaroslavom NAëOM a redaktorkou Annou Komovou.
Koncom minulého roka sa konal samit
NATO v Lisabone. âo priniesol pre rezort
obrany?
Samit NATO v Lisabone moÏno celkovo
hodnotiÈ ako úspe‰n˘. Vyslal do sveta signál,
Ïe Aliancia je jednotná, má jasnú víziu svoj-
ho pôsobenia v 21. storoãí a je stále relevant-
ná ako garant bezpeãnosti svojich ãlenov.
Pre rezort obrany priniesol viacero v˘-
znamn˘ch podnetov. Vrcholní predstavitelia
ãlensk˘ch ‰tátov NATO tam odsúhlasili novú
Strategickú koncepciu Aliancie, rozhodli o vy-
budovaní protiraketovej obrany Aliancie a
spolupráci v tejto oblasti s Ruskou federáci-
ou, dohodli sa o budúcom pôsobení v Afga-
nistane a schválili ìal‰í postup pri viacer˘ch
reformn˘ch balíkoch ako sú reforma veliteº-
skej ‰truktúry NATO, reforma agentúr NATO,
reforma manaÏmentu zdrojov a reforma cen-
trály NATO.
ho priemyslu SR. Dohoda definuje rámec
spolupráce ako je v˘mena informácií v oblas-
ti v˘skumu a v˘voja, v˘roby a predaja v˘zbro-
je, ale i informácie o prioritách, úmysloch a
modernizaãn˘ch projektoch. Súãasne doho-
da definuje aj koordináciu spoloãn˘ch po-
stupov pri rokovaniach v orgánoch NATO a
EÚ.
Obrann˘ priemysel je ‰tandardne povaÏo-
van˘ za súãasÈ obrann˘ch spôsobilostí ‰tátu.
Obrann˘ priemysel, opierajúci sa o obrann˘
v˘skum a rozvoj obrann˘ch technológií, je sú-
ãasne podmienkou minimálnej nezávislosti
v oblasti v˘zbroje a vojenskej techniky. Uvedo-
mujeme si túto skutoãnosÈ a snaÏíme sa pod-
poriÈ udrÏanie v˘skumn˘ch, v˘vojov˘ch a
v˘robn˘ch kapacít v rámci moÏností rezortu.
Podobne ako na PraÏskom samite v roku
2002, aj teraz bola schválená iniciatíva na bu-
dovanie nedostatkov˘ch spôsobilostí – tzv. Li-
sabonsk˘ balík spôsobilostí. Ide celkovo o 11
spoloãne financovan˘ch ãi mnohonárodn˘ch
programov. Tieto spôsobilosti budú budova-
né v rámci doteraj‰ích finanãn˘ch stropov v
procese obranného plánovania. Lisabonsk˘
balík spôsobilostí má za cieº rozvíjaÈ také ne-
dostatkové spôsobilosti, ktoré sú nevyhnutné
pre prebiehajúce operácie ako napr. zdravot-
nícke spôsobilosti, spôsobilosti proti nástraÏ-
n˘m v˘bu‰n˘m systémom, spoloãná logisti-
ka a pod., na ãelenie súãasn˘m a budúcim
hrozbám – posilnenie kybernetickej obrany,
vytvorenie protiraketovej obrany a pod. a zí-
skanie podporn˘ch spôsobilostí – komuni-
kaãné a informaãné systémy velenia a riade-
nia, úprava podmienok pre v˘menu spravo-
dajsk˘ch informácií, a pod.
Slovenská republika aktívne participova-
la na príprave Strategickej koncepcie
NATO. Ako sa nám podarilo do koneãnej
podoby dokumentu pretaviÈ slovenské pri-
ority?
Prv˘ raz v histórii sme sa ako plnoprávny
ãlen Aliancie zúãastÀovali na procese prípra-
vy Strategickej koncepcie. Na mnoh˘ch roko-
vaniach sme prezentovali na‰e postoje ku
kºúãov˘m otázkam. Medzi na‰e priority pa-
trilo potvrdenie princípu kolektívnej obrany
zakotveného v ãlánku 5 a mechanizmu kon-
zultácií o bezpeãnostn˘ch otázkach podºa
ãlánku 4 Washingtonskej zmluvy, potvrdenie
politiky otvoren˘ch dverí, vedenie operácií aj
mimo územia Aliancie, spolupráca s in˘mi ak-
térmi v operáciách, podpora partnerstiev
NATO, ãi ìal‰í rozvoj vzÈahov s EÚ a s Ru-
skom. Napriek tomu, Ïe by sme si vedeli
predstaviÈ ìal‰ie vylep‰enia tohto dokumen-
tu, text Strategickej koncepcie reflektuje na‰e
postoje a môÏeme s ním teda byÈ spokojní.
13
O Z B R O J E N É S I L Y
âo je v strategickej koncepcii NATO nové
v porovnaní s tou predchádzajúcou?
V prvom rade by som chcel zdôrazniÈ z po-
hºadu bezpeãnosti Slovenskej republiky kºú-
ãov˘ fakt, ktor˘ sa nezmenil. T˘m je jednoz-
naãné potvrdenie trvalej platnosti základné-
ho kameÀa NATO, ktor˘m je ãlánok 5 Was-
hingtonskej zmluvy. Stále teda platí, Ïe útok
proti jednému je útok proti v‰etk˘m ãlenom
Aliancie.
Novinkou je aktívnej‰ie pôsobenie v ope-
ráciách medzinárodného krízového manaÏ-
mentu, priãom Strategická koncepcia dekla-
ruje, Ïe NATO bude svojimi spôsobilosÈami
schopné zapojenia sa do celého spektra a
v‰etk˘ch fáz kríz – pred, poãas a po konflik-
te. Hovorí o aktívnej a globálnej Aliancii,
ãím zv˘razÀuje potrebu budovania expediã-
ného charakteru síl NATO.
Zv˘‰ená váha sa kladie na druh˘ v˘znam-
n˘ pilier Aliancie, ktor˘m sú konzultácie
v zmysle ãlánku 4 Washingtonskej zmluvy.
Strategická koncepcia potvrdzuje v˘znam
spoloãn˘ch konzultácií NATO o ãomkoºvek,
ão má vplyv na bezpeãnosÈ svojich ãlenov.
V˘znamnou novinkou je pre Alianciu plne-
nie úlohy protiraketovej obrany, ktorá je za-
definovaná ako základn˘ element kolektívnej
obrany pre obranu obyvateºstva a územia
Aliancie. ëalej je to aj snaha o ão naj‰ir‰ie za-
pojenie spojencov do jadrového plánovania a
do zabezpeãenia rozmiestnen˘ch jadrov˘ch síl
na európskom území.
V strategickej koncepcii sa objavili aj nové
hrozby ako kybernetické útoky, technologic-
k˘ rozvoj v neprospech NATO, ohrozenie
dôleÏit˘ch komunikaãn˘ch, dopravn˘ch a
tranzitn˘ch ciest.
Napokon by som chcel spomenúÈ aj úzku
civilno-vojenskú spoluprácu vrátane vysiela-
nia civiln˘ch expertov do operácií, ako súãasÈ
komplexného prístupu. NevyhnutnosÈ spolu-
práce medzi civiln˘mi a vojensk˘mi odbor-
níkmi pri obnovovaní stability v krízov˘ch
oblastiach identifikovali ãlenské krajiny
NATO na základe skúsenosti z viacer˘ch pre-
biehajúcich operácií krízového manaÏmentu.
Ako sa bude strategická koncepcia apliko-
vaÈ do Ïivota?
14
S R
sharing je v‰ak ãoraz viac diskutovanou té-
mou nielen na pôde NATO a EÚ, ale i v rám-
ci regionálnych zoskupení vrátane V-4.
Slovensko je uÏ za polovicou svojho roãné-
ho predsedníctva V4. Ako sa nám darí rea-
lizovaÈ priority ná‰ho predsedníctva v ob-
lasti obrany?
Prioritami ná‰ho predsedníctva V-4 v ob-
lasti obrany sú zriadenie koordinaãného me-
chanizmu, pokraãovanie v príprave zriadenia
spoloãnej Bojovej skupiny EÚ krajín V-4 po
roku 2015, zriadenie medzinárodného kurzu
bezpeãnosti a obrany v spolupráci so v‰etk˘-
mi krajinami V-4, pokraãovanie v spoluprá-
ci národn˘ch riaditeºov pre vyzbrojovanie a
v diskusii o vojensk˘ch aspektoch aplikácie
mnohonárodn˘ch rie‰ení. Celkovo môÏem
povedaÈ, Ïe realizácia t˘chto priorít prebieha
úspe‰ne. Pre struãnosÈ opí‰em len prvé tri.
Neformálny koordinaãn˘ mechanizmus bol
zriaden˘ a je to struãne povedané mechaniz-
mus na koordináciu pozícií jednotliv˘ch ‰tá-
tov V-4 najmä v rámci NATO, EÚ a OSN pro-
Strategická koncepcia je politick˘ doku- stredníctvom na‰ich zástupcov pri t˘chto or-
ment, ktor˘ poskytuje usmernenie pre obran- ganizáciách. Cieºom je efektívnej‰ie presadzo-
né plánovanie celej Aliancie. Jej implemen- vanie na‰ich záujmov v súlade s Programo-
táciu zabezpeãí niekoºko plánovacích doku- v˘m vyhlásením vlády SR. Mechanizmus sa
mentov, ktoré sa budú v najbliωom období len rozbieha, ale ja osobne v Àom vidím veº-
pripravovaÈ. Za v‰etky spomeniem len jeden. k˘ potenciál najmä s ohºadom na súãasné
V hierarchii dokumentov nasleduje po Stra- maìarské predsedníctvo EÚ a poºské predsed-
tegickej koncepcii tzv. Politická smernica níctvo EÚ v druhom polroku 2011.
NATO. Mala by byÈ spracovaná do marca Spolupráca krajín V-4 Bojovej skupiny EÚ
tohto roka. Rozpracuje jednotlivé úlohy zo je stále na programe dÀa, ale tu je pre ìal‰í po-
Strategickej koncepcie. Momentálne je pred- sun potrebné urãiÈ vedúcu krajinu, ktorou by
metom expertn˘ch rokovaní zástupcov ãlen- – z ná‰ho pohºadu – mala logicky byÈ najväã-
sk˘ch krajín Aliancie. ‰ia krajiny v rámci V-4.
No uÏ dnes vieme, Ïe dôraz bude na budo- Prípravy na rozbehnutie Medzinárodného
vaní expediãn˘ch síl. ZároveÀ budeme musieÈ kurzu bezpeãnosti a obrany v ‰kolskom roku
rozvíjaÈ civilné spôsobilosti. To znamená maÈ 2012/13 prebiehajú. Úspech tohto kurzu bude
pripraven˘ch civiln˘ch expertov pre operácie prvou lastoviãkou uÏ skôr spomínaného prí-
krízového manaÏmentu. Budeme tieÏ musieÈ stupu pooling and sharing, pretoÏe v kaÏdom
urãiÈ spôsoby zapojenia sa SR do protirake- ‰táte V-4 bude prebiehaÈ jeden modul kurzu.
tovej obrany, ãi spôsoby ako prispejeme ku
kybernetickej obrane a energetickej bezpeã-
nosti. Niekde sa zapojíme len finanãne a na
nieão vyuÏijeme mnohonárodn˘ prístup –
tzv. pooling and sharing.
V NATO i v EÚ poãúvame ãoraz viac o tzv.
pooling and sharing v obrannej oblasti. O
ão vlastne ide a ão to znamená pre rezort
obrany?
Pooling and sharing by sa dalo v tomto
kontexte interpretovaÈ ako zdieºanie spôsobi-
lostí a zintenzívnenie spolupráce. Súãasn˘
trend zniÏovania v˘davkov na obranu vedie
krajiny k hºadaniu rie‰enia negatívnych dopa-
dov finanãnej krízy na rozvoj vojensk˘ch
spôsobilostí. Ako jedno z hlavn˘ch rie‰ení
bola identifikovaná práve táto oblasÈ. ·táty
takto môÏu budovaÈ spôsobilosti spoloãne,
alebo sa budú ‰pecializovaÈ na niektoré spô-
sobilosti, ktoré poskytnú in˘m a iné ‰táty po-
skytnú spôsobilosti na oplátku im. Toto si
v‰ak vyÏaduje v˘raznú mieru dôvery medzi
spolupracujúcimi ‰tátmi a zároveÀ aj vyrov-
naÈ sa s otázkou straty suverenity, napr. pri za-
bezpeãovaní ochrany vzdu‰ného priestoru
lietadlami iného ‰tátu. V˘hodou by v‰ak mala
byÈ úspora nákladov. To, ãi sa MO SR zapo-
jí do pooling and sharing a v akej oblasti, na
to by malo daÈ odpoveì práve prebiehajúce
strategické hodnotenie obrany. Pooling and
O Z B R O J E N É S I L Y
Ani rok 2011 nepriniesol zv˘‰enie rozpoãtu, no napriek v˘raznému obmedzeniu pridelen˘ch finanãn˘ch
prostriedkov pre OS SR treba zabezpeãiÈ krízové plnenie úloh. Bliωie v rozhovore s náãelníkom Generálneho
‰tábu OS SR ªubomírom BULÍKOM, ktor˘ poskytol pre Parlamentn˘ kuriér redaktorke Anne Komovej.
V akej podobe sú rozpracované hlavné plá-
novacie dokumenty na v˘cvikov˘ rok 2011,
ak˘ je dosah finanãného obmedzenia na spô-
sobilosÈ ozbrojen˘ch síl SR?
Pri plánovacom procese v súvislosti so zdro-
jovo nároãn˘m prostredím sme sa zamerali len
na priority, k ãomu sme nastavili nielen prideºo-
vanie zdrojov, ale aj v˘cvik a prípravu vojenské-
ho personálu. Na konferencii k Zámeru plnenia
úloh vo v˘cvikovom roku 2011 som na tento rok
na základe vyhodnotenia aktuálneho prostredia,
súãasného stavu OS SR a zdrojového a rozpoã-
tového rámca stanovil tri priority pre udrÏanie
kritick˘ch spôsobilosti ozbrojen˘ch síl SR.
Prvou prioritou je: v plnom rozsahu zabezpe-
ãiÈ splnenie úloh OS SR v zahraniãn˘ch operá-
ciách a misiách, v systéme ochrany vzdu‰ného
priestoru NATINADS a Leteckej pátracej a zá-
chrannej sluÏby, komplexne zabezpeãiÈ zmeny
príspevkov OS SR vo v‰etk˘ch operáciách v sú-
lade s mandátom NR SR. ZároveÀ v rámci tej-
to priority musíme posilniÈ pripravenosÈ spôso-
bilostí na‰ich jednotiek vyãleÀovan˘ch na plne-
nie úloh domáceho krízového manaÏmentu
v rozsahu plánov pouÏitia ozbrojen˘ch síl pre
asistenãné úlohy na podporu orgánov verejnej
moci pri rie‰ení krízov˘ch situácií a monitoro-
vaní radiaãnej a chemickej situácie.
Druhá priorita sa t˘ka na‰ich deklarovan˘ch
záväzkov. Cielenou alokáciou a efektívnym vy-
uÏívaním disponibiln˘ch zdrojov udrÏaÈ, respek-
tíve dosiahnuÈ minimálnu akceptovateºnú úro-
veÀ kritick˘ch spôsobilostí vyãlenen˘ch a pri-
pravovan˘ch príspevkov ozbrojen˘ch síl SR
v zmysle medzinárodn˘ch záväzkov do Síl r˘-
chlej reakcie NATO (NRF), Centra v˘nimoãnos-
ti pre oblasÈ likvidácie v˘bu‰n˘ch materiálov
(EOD COE) a Nasaditeºného modulu komuni-
kaãn˘ch a informaãn˘ch systémov NATO.
TreÈou prioritou je: V núdzovom reÏime prá-
ce veliteºstiev a jednotiek a s maximálne úãin-
nou realokáciou v‰etk˘ch vyuÏiteºn˘ch personál-
S R
Hºadanie v˘chodísk
nych, finanãn˘ch a vecn˘ch zdrojov udrÏaÈ (do-
siahnuÈ) minimálnu akceptovateºnú úroveÀ kri-
tick˘ch spôsobilostí Cieºov síl NATO a príspev-
kov OS SR v zmysle medzinárodn˘ch záväzkov.
Treba zdôrazniÈ, Ïe ozbrojené sily SR prechá-
dzali v uplynulom období radikálnymi zmena-
mi, ktoré viedli k vytvoreniu tak˘ch ‰truktúr,
ktoré by im umoÏnili plnohodnotne ãeliÈ v˘zvam
súãasnosti, tak v oblasti obrany územia ‰tátu, ako
i medzinárodn˘ch záväzkov SR. Po ukonãení
tejto etapy, ktorej azda najv˘raznej‰ou súãasÈou
bolo vytvorenie plne profesionálnych ozbroje-
n˘ch síl, mala nastaÈ nemenej dôleÏitá fáza mo-
dernizácie ich v˘zbroje a v˘stroje.
Dlhodob˘ plán rozvoja MO SR – Model 2010
odporúãal optimálnu v˘‰ku financií pre rezort
obrany vo v˘‰ke 2 % HDP. Po strmhlavom páde
finanãn˘ch zdrojov sa podiel v˘davkov na ob-
ranu v pomere k HDP v roku 2011 blíÏi k hra-
nici 1 %. Pri krátení rozpoãtu rezortu minister-
stva obrany a pri hºadaní zdrojov na rozpoãto-
vé krytie prevádzkov˘ch nákladov a úloh naj-
vy‰‰ej priority, t. j. operácií medzinárodného krí-
zového manaÏmentu, národného krízového ma-
naÏmentu a ochrany vzdu‰ného priestoru, je
oblasÈ modernizácie na ‰kodu celého systému
jednou z prv˘ch, v ktorej sú znaãne redukova-
né finanãné zdroje. Nedostatok finanãn˘ch zdro-
jov sa v‰ak prejavuje aj v obmedzovaní zaob-
starávania v˘zbroje, techniky a materiálu, ãím
dochádza tak k stagnácií a postupnému „vy-
mieraniu“ urãit˘ch spôsobilostí. Do pozornos-
ti v uvedenej súvislosti dávam skutoãnosÈ, Ïe
dlhodobo problémové je aj pouÏívanie zastara-
nej techniky, ktorej prevádzka je neustále nároã-
nej‰ia a cenovo nákladnej‰ia. Prehlbujúci sa
nepomer medzi zadefinovan˘mi poÏiadavkami
a úlohami na jednej strane a limitovan˘mi fi-
nanãn˘mi zdrojmi na druhej strane musí bezpod-
mieneãne viesÈ k prijatiu zásadn˘ch rozhodnu-
tí v oblasti zabezpeãenia stabilného rozpoãtu pre
ozbrojené sily.
DokáÏete aj pri zníÏení finanãn˘ch prostried-
kov zabezpeãiÈ plnenie rozhodujúcich úloh,
ak˘m spôsobom?
V roku 2011 budú ozbrojené sily SR plniÈ úlo-
hy v mimoriadne nároãnom prostredí pokraãu-
júceho krátenia finanãn˘ch zdrojov a negatív-
nych dopadov svetovej finanãnej a hospodárskej
krízy. V tomto prostredí sa budeme snaÏiÈ v
maximálnej moÏnej miere udrÏaÈ dne‰nú úroveÀ
plnenia medzinárodn˘ch vojensk˘ch záväzkov
Slovenskej republiky, predov‰etk˘m pri pôso-
bení OS SR v operáciách ISAF v Afganistane,
ALTHEA v Bosne a Hercegovine a UNFICYP
na Cypre a v udrÏiavaní poÏadovan˘ch vojen-
sk˘ch spôsobilostí pre pomoc ná‰mu obyvateº-
stvu pri Ïiveln˘ch pohromách a technologick˘ch
katastrofách. Nedostatok finanãn˘ch zdrojov
nás núti „priorizovaÈ“ nielen v oblasti prideºo-
vania zdrojov, ale aj v˘cviku a prípravy vojen-
ského personálu. Chcem zdôrazniÈ, Ïe budeme
prijímaÈ aj ìal‰ie opatrenia na zmiernenie dopa-
dov nedostatku finanãn˘ch zdrojov na rozvoj OS
SR. V plnom rozsahu zabezpeãíme splnenie
úloh OS SR v operáciách a misiách medzinárod-
ného krízového manaÏmentu, zabezpeãíme
ochranu vzdu‰ného priestoru SR pôsobením
na‰ich vzdu‰n˘ch síl v systéme protivzdu‰nej
obrany NATO a posilníme pripravenosÈ OS SR
na plnenie úloh pri rie‰ení nevojensk˘ch krízo-
v˘ch situácií na území SR. Cielenou alokáciou
a efektívnym vyuÏívaním disponibiln˘ch zdro-
jov sa budeme usilovaÈ o vytvorenie podmienok,
ktoré nám umoÏnia splniÈ najv˘znamnej‰ie me-
dzinárodné vojenské záväzky SR. V prvom rade
ide o ukonãenie budovania Medzinárodného
centra v˘nimoãnosti pre oblasÈ likvidácie v˘bu‰-
nín a o zaãatie procesu budovania nasaditeºné-
ho modulu komunikaãn˘ch a informaãn˘ch sys-
témov NATO. Rok 2011 preto povaÏujem pre
ozbrojené sily SR za rozhodujúci.
âo bolo najÈaωie pri analyzovaní realizova-
teºnosti priorít na rok 2011, z ãoho ste vychá-
dzali?
Plnenie úloh v ostatn˘ch rokoch bolo mimo-
riadne nároãné na úãelné a efektívne sústreìo-
vanie úsilia a disponibiln˘ch zdrojov na splne-
nie stanoven˘ch rozhodujúcich úloh, uchovanie
kritick˘ch spôsobilostí ozbrojen˘ch síl SR a
zmiernenie dôsledkov krátenia rozpoãtov˘ch
prostriedkov. Dosiahnutie stanoven˘ch cieºov
vyÏadovalo mimoriadne úsilie riadiacich funk-
cionárov na v‰etk˘ch stupÀoch velenia a riade-
nia zamerané predov‰etk˘m na dôslednú verti-
kálnu a horizontálnu koordináciu úloh s maxi-
málne efektívnym vyuÏívaním dostupn˘ch zdro-
jov. Ozbrojené sily museli a musia plnohodnot-
ne reagovaÈ a zabezpeãiÈ plnenie základn˘ch
medzinárodn˘ch záväzkov v rámci úãasti v za-
hraniãn˘ch operáciách. Na druhej strane je ne-
vyhnutné plnohodnotne reagovaÈ a udrÏiavaÈ
poÏadované spôsobilosti a kapacity pre okam-
Ïité nasadenie v rámci domáceho krízového
manaÏmentu.
15
O Z B R O J E N É S I L Y
Vzhºadom na nie práve najlep‰í stav na‰ich
ozbrojen˘ch síl, kedy modernizácia zaostáva
vo väã‰ine oblasti, sme v dôsledku obmedzené-
ho pridelenia rozpoãtov˘ch prostriedkov núte-
ní pristupovaÈ k zadefinovaniu tzv. minimál-
nych poÏadovan˘ch spôsobilostí a kapacít pre
okamÏité nasadenie. Jednoducho povedané,
hlavné úsilie v posledn˘ch rokoch bolo zame-
rané na vyãlenenie jednotiek, ktoré plnili úlohy
v rozsahu t˘chto minimálnych poÏadovan˘ch
spôsobilostí a kapacít a ostané jednotky plnili
úlohy v reÏime udrÏiavania. To je realita, s kto-
rou sa trápime aj ìalej. Na jednej strane úlohy
zostávajú, prípadne pribúdajú, na druhej strane
je finanãn˘ch prostriedkov stále menej. V ostat-
n˘ch troch rokoch bol rozpoãet rezortu v˘raz-
ne kráten˘ a to v situácii, kedy sú na‰e sklady
takmer prázdne, zásoby sú minimálne, technic-
ká ÏivotnosÈ hlavn˘ch druhov v˘zbroje je na hra-
nici Ïivotnosti, infra‰truktúra je zastaraná a ãas-
to nov˘m úlohám nevyhovujúca, posádkové
v˘cvikové zariadenia chátrajúce, nedodrÏiava-
nie niektor˘ch poÏadovan˘ch v˘cvikov˘ch ‰tan-
dardov, hlavne u vzdu‰n˘ch síl, niet financií na
ìal‰iu motiváciu personálu atì.
Myslíte si, Ïe sÈaÏená finanãná situácia nemô-
Ïe zapríãiniÈ zlyhanie ochrany a bezpeãnos-
ti obyvateºov Slovenska?
Ostatné ‰tyri roky len vytvárame priority a
Interoperabilita
vzdu‰n˘ch síl OS SR
Veliteº vzdu‰n˘ch síl OS SR generálmajor Ing. Martin BABIAK má v kompetencii ‰iroké pole pôsobností,
ale hlavná úloha vypl˘va z obrany a ochrany vzdu‰ného priestoru SR. V rozhovore sa redaktorka
Anna Komová sústredila aj na spokojnosÈ, ktorá vypl˘va z dobrej obrannej stratégie.
Aké sú konkrétne úlohy pre vzdu‰né sily OS
SR, ktoré zabezpeãujú plnenie medzinárod-
n˘ch záväzkov?
Vzdu‰n˘ priestor Slovenskej republiky sa
16
S R
stále ich zuÏujeme. Na oblasti mimo priorít sa
nedostáva, a teda v‰etko r˘chlej‰ie „chradne.“
Na tieto problémy upozorÀujem uÏ niekoºko
rokov, napriek tomu situácia dospela do tzv.
kritického bodu. Práve preto, Ïe neustále zuÏo-
vanie priorít sa stalo kritick˘m a niektoré spô-
sobilosti – ‰pecializácie, ako napr. v oblasti do-
pravného letectva a vrtuºníkov, nebudeme schop-
ní v takomto finanãnom rámci ìalej udrÏaÈ.
Opätovná obnova t˘chto spôsobilostí bude nie-
koºkonásobne nákladnej‰ia alebo nebude ob-
novená uÏ vôbec. To je tieÏ realita. Preto verím,
Ïe práve prebiehajúci proces strategického hod-
notenia obrany SR prinesie relevantné odpove-
de na zásadnú otázku: ako ìalej s rozvojom
ozbrojen˘ch síl? Vysoko si cením úsilie, ktoré
vedenie rezortu obrany v tejto súvislosti vyna-
kladá pri mapovaní skutoãného stavu v rezorte
a v ozbrojen˘ch silách. Realistick˘ pohºad na ka-
pacitné moÏnosti ozbrojen˘ch síl a na dosiah-
nutú kvalitu ich vojensk˘ch spôsobilostí verím,
Ïe umoÏní prijatie relevantn˘ch strategick˘ch
rozhodnutí o budúcnosti na‰ich ozbrojen˘ch
síl. Vyãerpávajúce dlhodobé udrÏiavanie rovno-
váhy medzi poÏiadavkami, ‰truktúrami a úloha-
mi na jednej strane a limitovan˘mi finanãn˘mi
zdrojmi na druhej strane totiÏ nie je moÏné.
V ãom vidíte najväã‰í v˘znam pri zabezpeão-
vaní rovnováhy a minimalizovaní následkov
v roku 2006 stal integrovanou súãasÈou spoloã-
ného vzdu‰ného priestoru NATO. Preto najdô-
leÏitej‰ou úlohou vzdu‰n˘ch síl pri plnení me-
dzinárodn˘ch záväzkov Slovenskej republiky je
nepriaznivého obdobia v OS SR? âo je dô-
leÏité pre získanie rovnováhy a plnenie úloh?
V súãasnej situácii je kºúãové komplexne pod-
poriÈ úsilie, ktoré vedenie rezortu obrany vyna-
kladá pri mapovaní stavu v rezorte a v ozbroje-
n˘ch silách prostredníctvom Strategického hod-
notenia obrany, ktorého oãakávan˘m v˘stupom
sú kvalitné podklady na prijatie relevantn˘ch
strategick˘ch rozhodnutí o ich budúcnosti.
Ozbrojené sily SR dospeli do ‰tádia, keì sa
prejavujú ako jednotn˘ tím, ktor˘ spája spoloã-
n˘ cieº – profesionálne odvedená práca v pro-
spech obãanov a v prospech záujmov Slovenskej
republiky v medzinárodnom prostredí. Vplyv
ekonomickej krízy si bude vyÏadovaÈ veºké úsi-
lie v‰etk˘ch nás - príslu‰níkov ozbrojen˘ch síl
Slovenskej republiky. Kºúãov˘m bude efektív-
ne a racionálne vyuÏívaÈ pridelené zdroje tak, aby
sme priority a hlavné úlohy splnili a udrÏali li-
mitujúcu pripravenosÈ ozbrojen˘ch síl Slovenskej
republiky na pouÏitie, s cieºom zachovaÈ do-
siahnutú kredibilitu doma i v zahraniãí.
V˘znamnou mierou k tomuto procesu pri-
spieva aj civilná verejnosÈ, ktorá je ak˘msi
zrkadlom na‰ich snáh. Stabilne vysoká miera dô-
veryhodnosti ozbrojen˘ch síl nás – vojakov –
motivuje neustále na sebe pracovaÈ s cieºom
splniÈ v‰etky na‰e úlohy a poslanie vypl˘vajú-
ce zo zákonov Slovenskej republiky.
zabezpeãenie obrany a ochrany vzdu‰ného prie-
storu v rámci integrovaného systému obrany
vzdu‰ného priestoru NATO – NATINADS.
V rámci tohto systému vyãlenené sily a pro-
striedky vzdu‰n˘ch síl OS SR (stíhacie lietadlá,
piloti, technick˘ personál, prostriedky rádiolo-
kaãného prieskumu, systém velenia a riadenia,
komunikaãné systémy) sú v nepretrÏitej pohoto-
vosti na plnenie úloh ochrany vzdu‰ného prie-
storu SR a NATO. Vzdu‰n˘ priestor SR je ne-
pretrÏite monitorovan˘ na‰imi technick˘mi pro-
striedkami a v prípade potreby sme pripravení
v stanoven˘ch ãasov˘ch normách pomôcÈ lietad-
lu v núdzi alebo zasiahnuÈ proti naru‰iteºovi.
PripravenosÈ vyãlenen˘ch síl a prostriedkov
vzdu‰n˘ch síl sa kaÏd˘ deÀ preveruje cviãn˘mi
vzletmi hotovostn˘ch lietadiel, pravideln˘mi
cviãeniami a previerkami systému velenia a ria-
denia POªANA a TATRA FREEDOM z úrov-
ne NATO. Cel˘ systém sa ìalej preveruje aj
komplexnou kontrolou „Readiness Verificati-
on“ z Aliancie. Tieto cviãenia, previerky a kon-
troly potvrdzujú vysokú profesionálnu úroveÀ
plnenia úloh príslu‰níkmi vzdu‰n˘ch síl.
Vzdu‰né sily v rámci operácií medzinárodné-
ho krízového manaÏmentu uÏ v roku 2002 na-
sadili prv˘ príspevok ozbrojen˘ch síl SR tvore-
O Z B R O J E N É S I L Y
n˘ Ïenijnou letiskovou stavebnou rotou do ope-
rácie ENDURING FREEDOM v Afganistane.
Nemenej v˘znamn˘mi príspevkami vzdu‰n˘ch
síl boli nasadenia vrtuºníkovej jednotky v rokoch
2002 a 2003 v operácii SFOR v Bosne a Her-
cegovine, v roku 2007 a 2008 v operácii KFOR
Kosovo a roku 2009 v operácii ALTHEA v Bos-
ne a Hercegovine. V roku 2010 vzdu‰né sily pre-
vzali plnú zodpovednosÈ za prípravu, v˘cvik a
personálne zabezpeãenie mierovej operácie
UNFICYP a v rámci plnenia záväzkov SR pre
jednotky EÚ boli vzdu‰n˘mi silami poskytnu-
té sily a prostriedky do jej bojov˘ch skupín.
Aká je spolupráca s napríklad pozemn˘mi
jednotkami pri, moÏno zdanlivo menej dôle-
Ïit˘ch akciách? Mám na mysli rôzne krízo-
vé udalosti.
Územie SR a jeho obyvateºstvo je takmer
kaÏdoroãne ohrozované rôznymi Ïiveln˘mi po-
hromami (poÏiare, povodne) a priemyseln˘mi
haváriami. Pri odstraÀovaní následkov t˘chto
udalostí sa vzdu‰né sily so svojou leteckou tech-
nikou a ìal‰ími prostriedkami v˘znamne podie-
ºajú na eliminácii vzniknut˘ch ‰kôd a pomoci
obyvateºstvu. Vhodn˘m príkladom spolupráce
s pozemn˘mi jednotkami v roku 2010 bola po-
moc vzdu‰n˘ch síl poãas povodní ktoré zasiah-
li územie SR v mesiacoch máj a jún, kde sme
plnili úlohy prieskumn˘ch a pozorovacích letov
v zaplaven˘ch oblastiach, leteckú prepravu osôb
a materiálu. V rámci t˘chto úloh vykonali vzdu‰-
né sily 108 letov v trvaní viac ako 63 letov˘ch
hodín a prepravili spolu 208 ton materiálu. Le-
tecká technika bola nasadená v postihnut˘ch
oblastiach Trebi‰ov, ·urany, Stará ªubovÀa,
Levice, Trenãín, Malacky, ·ahy a v povodí riek
Bodrogu, Hnilca, Hornádu, Latorice. V závere
roka 2010 boli príslu‰níci VzS OS SR nasade-
ní aj na rie‰enie krízovej situácie v rámci ope-
rácie „ZOSUV“. Cieºom tejto operácie bolo od-
straÀovanie následkov a zabránenie ìal‰iemu zo-
suvu pôdy v obci Krupina. Operácie sa v prie-
behu 4 dní zúãastnilo 82 príslu‰níkov VzS OS
SR a 13 ks pozemnej techniky. Vzdu‰né sily boli
aj v minulosti aktívne nasadzované pri odstra-
Àovaní následkov Ïiveln˘ch pohrôm a pomoci
obyvateºstvu. Nedá mi nespomenúÈ na‰u úãasÈ
poãas odstraÀovania následkov veternej smr‰ti
v roku 2005 vo Vysok˘ch Tatrách, v˘buchu
muniãného skladu v Novákoch a poÏiarov v
Slovenskom raji a na Donovaloch v roku 2007,
povodniach na v˘chodnom Slovensku v roku
2008 a pomoc pri hasení horsk˘ch poÏiarov v
roku 2009 v Star˘ch horách, Lopu‰nej doline a
KeÏmarsk˘ch Ϻaboch.
Aká je situácia s nákupom novej techniky vo
vzdu‰n˘ch silách OS SR, ktorá je tieÏ ne-
vyhnutná pri plnení ‰irokého spektra úloh?
Na plnenie tak˘ch nároãn˘ch úloh a záväz-
kov, aké sa kladú na vzdu‰né sily, je obmena ce-
lého leteckého parku nevyhnutná. V uplynu-
lom období sa táto problematika v zásade rie-
‰ila len modernizáciou a predlÏovaním tech-
nického Ïivota techniky vzdu‰n˘ch síl na zabez-
peãenie kompatibility na‰ich zbraÀov˘ch systé-
mov s NATO. Toto rie‰enie je v‰ak len doãas-
né. Je potrebná zásadná obmena techniky, pre-
toÏe modernizáciou nebola vyrie‰ená porucho-
vosÈ techniky, ktorá s vekom techniky sa zvy-
‰uje. V minulom roku boli pre potreby vzdu‰-
n˘ch síl dodané 2 ks lietadiel L-410 UVP E20,
ktoré slúÏia na plnenie taktick˘ch prepravn˘ch
S R
úloh. Av‰ak v dôsledku neustáleho zniÏovania
finanãn˘ch zdrojov pre rezort obrany boli mno-
hé projekty urãené pre vzdu‰né sily pozastave-
né, napr. známy projekt obstarania nov˘ch stred-
n˘ch dopravn˘ch lietadiel, ktoré by nahradili
momentálne pouÏívané lietadlá typu An-24 a
An-26. Vzhºadom na nedostatoãnú kapacitu
taktickej prepravy a neustále narastajúcim pre-
pravn˘m poÏiadavkám je nevyhnutné proces
obstarania nov˘ch stredn˘ch lietadiel v ão naj-
krat‰om ãase dokonãiÈ. V horizonte roku 2011
najneskôr 2012 je potrebné zaãaÈ rie‰iÈ proble-
matiku obmeny dopravn˘ch vrtuºníkov Mi-17,
pretoÏe samotn˘ proces obstarávania je záleÏi-
tosÈou minimálne 5 rokov. V ìal‰om období
nás ãaká otázka rie‰enia protilietadlov˘ch rake-
tov˘ch kompletov, u ktor˘ch musíme prijaÈ roz-
hodnutie ìal‰ieho postupu buì modernizácie
alebo ich obmeny, tak aby spæÀali poÏadované
kritériá a boli plne kompatibilné s prostriedka-
mi PVO ãlensk˘ch krajín NATO.
Aká je napríklad technická úroveÀ lietadiel,
ktoré sa zúãastÀujú na ochrane spoloãného
vzdu‰ného priestoru?
Na lietadlách typu MiG-29 bola vykonaná
modernizácia, ãím sa stali plne kompatibilné s
ãlensk˘mi ‰tátmi NATO. Zabezpeãenie prevá-
dzkyschopnosti leteckej techniky patrí medzi
technicky najzloÏitej‰ie a finanãne najnároã-
nej‰ie úlohy. Vzhºadom na to, Ïe letecká tech-
nika je vysoko sofistikovan˘ technick˘ systém
a na jej prevádzkyschopnosÈ vpl˘va jej vek, je
jej udrÏiavanie technicky nároãné. Aj napriek
uveden˘m skutoãnostiam, vìaka vysokej profe-
sionálnej kvalite a nasadeniu leteckého a tech-
nického personálu, zabezpeãujeme bez nedostat-
kov plnenie úloh v integrovanom systéme pro-
tivzdu‰nej obrany NATO (NATINADS) o ãom
svedãí, Ïe v priebehu roku 2010 bolo vykona-
n˘ch 352 cviãn˘ch vzletov hotovostn˘ch lieta-
diel MiG-29, priãom sa nalietalo 436:22 leto-
v˘ch hodín.
V akom ‰tádiu je rádiolokaãná v˘zbroj stred-
ného a malého dosahu, ktorá má byÈ nahra-
dená do roku 2016?
V ãase, keì na je nedostatok zdrojov na pre-
vádzku leteckej techniky, bolo potrebné pre-
hodnotiÈ ìal‰í postup udrÏania prevádzkyschop-
nosti rádiolokaãnej techniky. Preto bolo prijaté
rozhodnutie prioritne rie‰iÈ stav leteckej techni-
ky a ostatnej zabezpeãujúcej techniky predæÏe-
ním technického Ïivota a prípadnou modernizá-
ciou. Na rádiolokaãnej technike malého dosa-
hu bola vykonaná modernizácia v rokoch 1996
aÏ 2001 a na technike stredného dosahu v rokoch
2001 aÏ 2004. V súãasnosti je rádiolokaãná
technika prevádzkyschopná. Pri technike s od-
pracovanou lehotou Ïivotnosti moja komisia
pravidelne vykonáva kontroly technického sta-
vu spojené s odbornou prehliadkou a odbornou
skú‰kou v súlade s platn˘mi STN pre bezpeã-
nú prevádzku elektrick˘ch zariadení s násled-
n˘m predæÏením technickej Ïivotnosti prostried-
ku. V uplynulom roku bola takto predæÏená Ïi-
votnosÈ 2 súprav rádiolokaãnej techniky. Vzhºa-
dom na znaãne obmedzené finanãné prostried-
ky na obdobie rokov 2011 aÏ 2014 sa s akvizí-
ciou novej techniky pozemného zabezpeãenia
letectva nepoãíta. V „Koncepcii rozvoja VzS“
plánujeme obmenu rádiolokaãnej techniky do
roku 2018. Jej akvizícia bude závisieÈ od pride-
leného rozpoãtu pre rezort obrany.
Je zabezpeãen˘ rozvoj vzdu‰n˘ch síl podºa
stanoveného dlhodobého plánu, neovplyvni-
la ho svetová hospodárska kríza?
Vláda SR realizuje z dôvodu globálnej eko-
nomickej a finanãnej krízy komplexn˘ proces
stabilizácie stavu verejn˘ch financií, ktorého
súãasÈou je aj ‰etrenie na strane v˘davkov ve-
rejnej správy. Tento proces sa v roku 2011 pre-
javil redukciou pridelen˘ch finanãn˘ch pro-
striedkov urãen˘ch prednostne na plnenie pri-
oritn˘ch úloh vzdu‰n˘ch síl, ako aj limitovaním
finanãn˘ch zdrojov urãen˘ch pre programova-
nie poÏiadaviek vzdu‰n˘ch síl v rokoch 2012 aÏ
2014. Tieto skutoãnosti oddialili dosiahnutie
deklarovan˘ch zámerov v „Koncepcii rozvoja
VzS“, ão sa uÏ prejavuje v redukcii naplánova-
n˘ch poÏiadaviek a núti nás sústrediÈ sa na
udrÏanie doteraz nadobudnut˘ch spôsobilosti
letectva a protivzdu‰nej obrany. Uvedené fak-
ty sa odzrkadlia predov‰etk˘m v úrovni vycvi-
ãenosti pilotov, leteckého a technického perso-
nálu, v poãtoch deklarovan˘ch cviãiacich pilo-
tov, posádok a tieÏ v zabezpeãení Cieºov síl. Tak-
tieÏ sa to prejaví aj v zhor‰ení prevádzkyschop-
nosti techniky vzdu‰n˘ch síl z dôvodu nezabez-
peãenia dostatoãného mnoÏstva a sortimentu
náhradn˘ch dielcov, opráv a revízií.
Ktoré aktivity povaÏujete za najdôleÏitej‰ie
pri získavaní praktick˘ch skúseností profe-
sionálnych vojakov vzdu‰n˘ch síl OS SR?
Na to, aby personál vzdu‰n˘ch síl mohol
pruÏne a profesionálne reagovaÈ na stále sa zvy-
‰ujúce nároky a úlohy, ktoré vypl˘vajú z ãlen-
stva v NATO a EÚ, musíme neustále zvy‰ovaÈ
jeho spôsobilosti, ktoré sa dosahujú intenzívnym
v˘cvikom. Pre ìal‰ie zlep‰ovanie úrovne vycvi-
ãenosti je dôleÏitá na‰a úãasÈ na rôznych medzi-
národn˘ch cviãeniach, domácich ãi zahraniã-
n˘ch v˘cvikoch, kurzoch leteckého a pozemné-
ho personálu a participácia na leteck˘ch dÀoch
doma i v zahraniãí. V roku 2010 pri plnení úloh
v rámci systému NATINADS piloti lietadiel
MiG-29 úspe‰ne vykonali ostré bojové streºby
na leteckej strelnici Ustka v Poºskej republike.
Na skvalitnenie pripravenosti stíhacích pilotov
bola dôleÏitá aj na‰a úãasÈ dvojicou lietadiel
MiG-29 na cviãení EAGLE TALON v Poºskej
republike v septembri 2010. Poãas tohto cviãe-
nia leteck˘ personál precviãoval, simuloval a
reálne vykonával spoloãné taktické letecké ope-
rácie a postupy vykonávané v rámci NATI-
NADS. Odborné a teoretické znalosti predsunu-
t˘ch leteck˘ch navádzaãov (FACs) boli precvi-
ãené poãas medzinárodného cviãenia FLYING
RHINO v âeskej republike. Hlavn˘m cieºom bol
v˘cvik a vykonávanie priamej leteckej podpo-
ry (CAS). Medzi ìal‰ie v˘znamné cviãenia pa-
trilo aj cviãenie NEWFIP, poãas ktorého sa vy-
konával v˘cvik operátorov rádiolokaãn˘ch pro-
striedkov a leteckého personálu pri reálnom
elektronickom ru‰ení. DôleÏitá je aj na‰a pravi-
delná spolupráca s americk˘m letectvom dislo-
kovan˘m na leteckej základni Aviano v Talian-
sku, ktoré zah⁄Àa vykonávanie bojov˘ch strelieb
a bombardovanie ostrou muníciou v priesto-
roch leteckej strelnice KuchyÀa, s následn˘m
dopæÀaním paliva za letu tankovacími lietadla-
mi NATO vo vzdu‰nom priestore SR.
Urãite by bolo moÏné realizovaÈ oveºa viac
aktivít, to je v‰ak v súãasnosti znaãne obmedze-
né pridelen˘mi finanãn˘mi prostriedkami.
17
O Z B R O J E N É S I L Y
Nové skutoãnosti sa prejavili aj v Pozemn˘ch silách Ozbrojen˘ch síl Slovenskej republiky,
ktor˘m velí generálmajor Ján SALAGANIâ. O stave a v˘sledkoch hovorí v rozhovore,
Nová doba, nové moÏnosti
nové v˘sledky...
Ozbrojené sily pre‰li z historického pohºa-
du v˘razn˘mi zmenami, ako sa pozeráte na
súãasn˘ stav, aktuálne zloÏenie vojensk˘ch
jednotiek a moÏnosti práce v nich?
Súãasn˘ stav veliteºstva a podriaden˘ch
zväzkov a útvarov pozemn˘ch síl vychádza
z reorganizácie z roku 2009. Optimalizáciou
‰truktúr veliteºstva pozemn˘ch síl sa naviedol
systém zdruÏenia jednotliv˘ch zloÏiek pod tri
základné odbory. V praxi to znamenalo, Ïe sa
dovtedy jednotlivé samostatné oblasti zdru-
Ïili do troch celkov, ktoré do seba vtiahli do-
vtedy samostatné zloÏky. Tento systém sa
v‰ak v praxi neosvedãil a má viac slab˘ch
stránok, ktoré sa v súãasnosti pri stratégii
hodnotenia obrany snaÏíme prehodnotiÈ, a
t˘m eliminovaÈ potenciálne nedostatky. Pri
reorganizácii ozbrojen˘ch síl v roku 2009
sme vychádzali taktieÏ z kompatibility s kra-
jinami NATO, av‰ak proces zmeny v partner-
sk˘ch krajinách mal iné historické zázemie
ako u nás. To sa odzrkadlilo napríklad v zlo-
Ïení mechanizovan˘ch brigád, ktoré nie sú
plne kompatibilné s plnením úloh v zahrani-
ãí a pri vytváraní jednotiek, ktoré sme sa ako
Slovenská republika zaviazali plniÈ v súlade
s dokumentom Ciele síl. Súãasn˘m brigá-
dam musíme doplÀovaÈ jednotky, ktoré nie sú
v jej organizaãnej ‰truktúre, a tento stav si
v praxi vyÏaduje ‰ir‰iu koordináciu jednak
v pozemn˘ch silách, ako aj dopæÀaním ostat-
n˘ch jednotiek z radov logistiky a ostatného
zabezpeãenia.
Finanãné rozpoãty pre vበrezort sa odli-
‰ujú z roka na rok, ak˘ to má dosah na ãin-
nosÈ pozemn˘ch vojsk, viete sa v nich orien-
18
S R
ktor˘ priná‰a redaktorka Anna Komová.
tovaÈ tak, aby ste plnili v‰etky vopred pri-
jaté plány a úlohy, ktoré z nich vypl˘vajú?
Predov‰etk˘m si treba uvedomiÈ, Ïe pred
Ozbrojené sily Slovenskej republiky (ìalej len
OS SR) sú postavené urãité úlohy. Tieto úlo-
hy berieme ako nemenné fakty, ktoré v plnej
miere akceptujeme. Medzi ne patrí plnenie
úloh v medzinárodnom alebo domácom krí-
zovom manaÏmente, úlohy súvisiace so zá-
väzkami OS SR v súlade s na‰imi deklarova-
n˘mi úlohami voãi partnerom NATO a EÚ,
alebo iné úlohy vypl˘vajúce z poslania OS
SR. Myslím si, Ïe v‰etci v rezorte si uvedo-
mujeme, Ïe finanãn˘ch prostriedkov je z roka
na rok menej, ale zniÏovaÈ rozpoãet pri zacho-
vaní plnenia úloh, ktoré sú pred nás postave-
né donekoneãna nejde. VÏdy to má za násle-
dok zniÏovanie spôsobilostí v jednotliv˘ch
oblastiach. V prvom rade sa orientujeme na
plnenie úloh v súlade s prioritami náãelníka
generálneho ‰tábu OS SR, ale neustále treba
sledovaÈ a prehodnocovaÈ finanãné zdroje vy-
ãlenené na zabezpeãenie priorít. To sa premie-
ta aj do toho, Ïe jednotky cviãia na domácej
v˘cvikovej základni, skracuje sa poãet dní vy-
vedenia vo v˘cvikov˘ch priestoroch a o v˘-
cviku v zahraniãí nemôÏe byÈ z nedostatku fi-
nanãn˘ch prostriedkov ani slovo. Na druhej
strane nám na‰i partneri ponúkajú bezplatné
vyuÏívanie v˘cvikov˘ch trenaÏérov a cvi-
ãísk, av‰ak samotné zabezpeãenie zákonn˘ch
finanãn˘ch náleÏitosti nám nedovoºuje vyslaÈ
jednotky precviãiÈ do zahraniãia.
V súãasnosti je 63 % pozemnej techniky po
lehote Ïivotnosti. Zastaraná technika vyÏadu-
je väã‰ie finanãné náklady na udrÏanie boja-
schopnosti. ZároveÀ treba zaãaÈ vykonávaÈ
technické o‰etrenia, revízie a stredné opravy
na novozavedenej technike, ako napríklad
Aligátor, RM MODULAR, 155 mm húfnica
ZUZANA alebo AKTIS, ktoré sú finanãne ná-
roãné. Tak˘to nevyhnutn˘ servis nie sme
schopní vykonaÈ vlastn˘mi opravárensk˘mi
prostriedkami a ani vojskov˘m spôsobom, z
dôvodu nedostatku náhradn˘ch dielov, ne-
dostatku vy‰koleného personálu a dielenské-
ho vybavenia opravárensk˘ch prvkov. Vzhºa-
dom na pridelené finanãné prostriedky nie je
moÏné vykonaÈ plánované generálne ãi stred-
né opravy, revízie a technické o‰etrenia na
technike, ktorá to vyÏaduje, ão zapríãiÀuje po-
stupné zhor‰ovanie technického stavu techni-
ky, a t˘m aj zniÏovanie stupÀa hodnotenia
operaãnej pripravenosti.
Priniesla modernizácia v ozbrojen˘ch si-
lách aj interoperabilitu s partnermi
v NATO?
Finanãné prostriedky vynaloÏené na moder-
nizáciu OS SR sa samozrejme úãelne vyna-
kladajú tak, aby bola zabezpeãená interope-
rabilita. Dnes môÏem povedaÈ, Ïe spoluprá-
ca na‰ich jednotiek s partnermi v NATO a EÚ
zabezpeãuje plnenie úloh v operáciách medzi-
národného krízového manaÏmentu. Nemô-
Ïem si v‰ak dovoliÈ povedaÈ, Ïe pri jednotkách
na taktickom stupni môÏeme hovoriÈ o inte-
roperabilite vo v‰etk˘ch oblastiach pri nasa-
dení v operácii. Treba si uvedomiÈ, Ïe ostat-
né partnerské krajiny vynakladajú na svoje
ozbrojené sily neporovnateºne vy‰‰ie finanã-
né prostriedky a v takomto prípade si my ne-
môÏeme dovoliÈ drÏaÈ krok v nákupe intero-
perabilnej techniky, ktorú si vyÏaduje dne‰-
né bezpeãnostné prostredie.
SchopnosÈ spolupráce pozemn˘ch síl OS
SR pri operáciách medzinárodného krízové-
ho manaÏmentu NATO, EÚ a OSN s in˘mi
jednotkami ãlensk˘ch ‰tátov Aliancie je zá-
kladom úspe‰ného splnenia stanoven˘ch úloh.
Slovenskí vojaci pravidelne prispievajú svo-
jou aktívnou úãasÈou k rie‰eniu krízov˘ch
ohnísk v rôznych ãastiach sveta, preto sa sna-
Ïíme zabezpeãiÈ na‰e jednotky modernizova-
n˘m materiálom tak, aby boli schopné plniÈ
spoloãné úlohy s ostatn˘mi jednotkami ãlen-
sk˘ch ‰tátov NATO. Modernizácia potreb-
n˘ch oblastí zabezpeãenia na‰ich vysiela-
n˘ch jednotiek je v‰ak úzko spätá s pridele-
n˘mi finanãn˘mi prostriedkami, a tie sú v sú-
ãasnosti znaãne obmedzené. Aj napriek tomu
sú slovenskí vojaci v zahraniãn˘ch misiách a
vojensk˘ch operáciách zabezpeãení moderni-
zovan˘m v˘strojom a ãiastoãne aj v˘zbrojou
plne kompatibilnou s ostatn˘mi koaliãn˘mi
partnermi.
O ão sa snaÏíte momentálne, ão je dôleÏité
vyrie‰iÈ v rámci pozemn˘ch síl, ste spokoj-
n˘ so súãasnou vojenskou technikou?
V súãasnosti sa podieºame na spracovaní
nového smerovania OS SR, resp. ako si pred-
stavujeme nové ‰truktúry pozemn˘ch síl pre
21. storoãie.
Treba si uvedomiÈ, Ïe na medzinárodnom
poli sa situácia po septembri 2001 zmenila a
mení sa v podstate z roka na rok, ão priná‰a
samozrejme prehodnotenie súãasného stavu
ozbrojen˘ch síl vo v‰etk˘ch oblastiach. My sa
snaÏíme operatívne z pohºadu pozemn˘ch síl
prispôsobovaÈ sa meniacim hrozbám a v˘-
zvam súãasnej zahraniãnej politiky, ale i zmien
na domácej pôde vo v‰etk˘ch oblastiach.
âasto sa stretávam s názorom, Ïe vojaci sa
stále iba reorganizujú a sami sebe hºadajú
prácu súvisiacu s reorganizáciou a premiest-
Àovaním jednotiek. V‰etko má v‰ak svoje
hlboké opodstatnenie a teda OS SR musia byÈ
O Z B R O J E N É S I L Y S R

schopné pruÏne reagovaÈ na poÏiadavky jed- Je o prácu v armáde dostatoãn˘ záujem,

nak partnerov NATO a EÚ, kde sme právo-
platn˘mi ãlenmi, ale táto reakcia nesmie za-
ostávaÈ ani pri neustálom zniÏovaní zdrojov.
Ako dobre vieme, ‰tandard v krajinách
NATO je vyãleniÈ financie pre rezort obrany
minimálne 2 % HDP, ão bohuÏiaº sa nedostá-
va OS SR. UÏ dlhodobo je rezort obrany pod-
dimenzovan˘, pretoÏe podiel HDP je pribliÏ-
ne jedno percento. Na základe tohto aspektu
je nevyhnutné analyzovaÈ v‰etky oblasti plne-
nia úloh a prehodnotiÈ spôsob a formu ich rea-
lizácie, tak aby boli zabezpeãené úlohy, kto-
ré sú nám pevne stanovené. Chcem poukázaÈ
na fakt, Ïe donekoneãna nie je moÏné zniÏo-
vaÈ v˘daje na priority a plnenie úloh pozem-
n˘ch síl. Nedostatok v tejto oblasti sa potom
negatívne prejavuje vo v˘cviku (technika po-
zemn˘ch síl je sãasti zaostalá, po lehote Ïivot-
nosti a na nákup a opravy zostáva len mini-
mum finanãn˘ch prostriedkov) v údrÏbe stá-
vajúcich objektov a v neposlednom rade i
záujmom mlad˘ch ºudí vstupovaÈ do tohto
systému.
Do budúcna sa chceme zameraÈ predov‰et-
k˘m na vytvorenie ºahk˘ch manévrovacích
jednotiek, ktoré môÏu plniÈ úlohy nielen v
operáciách medzinárodného krízového ma-
naÏmentu v zahraniãí, ale i na domácej pôde
pri pomoci obyvateºstvu pri záplavách, sneÏ-
n˘ch kalamitách a pri plnení ostatn˘ch úloh
vypl˘vajúcich nám zo zákonov.
ak˘ je stav v personálnej oblasti, máte dob-
r˘ch odborníkov?
Záujem o vstup do ozbrojen˘ch síl SR je v
poslednom období dobr˘, aj keì má mierne
klesajúcu tendenciu. Má naÀ vplyv mnoho
faktorov, jedn˘m z nich je situácia na trhu prá-
ce. V porovnaní s rokmi 2005 – 2009, keì zá-
ujem v˘razne opadal, sa od roku 2010 opäÈ
stabilizoval, na ão malo vplyv do urãitej mie-
ry aj zvy‰ovanie nezamestnanosti v civilnom
sektore. Novelizáciou zákona o ‰tátnej sluÏ-
be profesionálnych vojakov ã. 346/2005 Z. z.
v roku 2007 bolo zavedené plo‰né vypláca-
nie príspevku na b˘vanie pre v‰etky kategó-
rie vojakov, ãím sa opticky zv˘‰il príjem vo-
jaka. Oãakávalo sa, Ïe tento krok zv˘‰i záujem
o sluÏbu v OS SR. Toto sa v‰ak nepotvrdilo.
Vo v˘berovom konaní na predpokladan˘
nástup v apríli 2011 je prihlásen˘ch 658 uchá-
dzaãov na 106 pozícií, ão je oproti roku 2010
menej. Klesá v‰ak kvalita prihlásen˘ch uchá-
dzaãov, ão je v˘znamnej‰í faktor. V predo- Ozbrojené sily SR majú vypracovanú kon-
‰lom v˘berovom konaní, ktoré sa uskutoãni- cepciu kariérneho rastu a s t˘m spojené ka-
lo v januári 2010, bolo takmer 38 % uchádza- riérové vzdelávanie vo v‰etk˘ch hodnost-
ãov nespôsobil˘ch na prijatie z rôznych dô- n˘ch zboroch. V súãasnosti sa pre dôstojní-
vodov. Najväã‰í problém pre uchádzaãov je kov vykonáva vo vzdelávacej in‰titúcii Aka-
previerka psychickej spôsobilosti. V súãas- démie ozbrojen˘ch síl v Liptovskom Miku-
nom období personálna obsadenosÈ pozem- lá‰i a pre poddôstojníkov a muÏstvo v Prápo-
n˘ch síl je na úrovni takmer 89 % vrátane pro- re v˘cviku Martin. Rotácia a doplÀovanie
fesionálnych vojakov, ktorí plnia úlohy mimo personálom na pozície sa vykonáva priebeÏ-
územia SR, v operáciách NATO. ne a podºa potrieb.

NároãnosÈ v˘cvikov
skvalitÀuje armádu
Vysokú pripravenosÈ príslu‰níkov ozbrojen˘ch síl si vyÏadovalo aj prijatie Slovenskej republiky
do NATO. Ako sa vyvíjala nevyhnutnosÈ vysokej profesionalizácie armády na Slovensku a ão je
potrebné pre dokonalé v˘cvikové strediská si môÏete preãítaÈ v rozhovore s veliteºom Síl v˘cviku
a podpory OS SR Petrom VOJTEKOM, s ktor˘m sa rozprávala redaktorka Anna Komová.
Ako ste spokojn˘ s v˘konmi a v˘sledkami
plnenia dôleÏit˘ch úloh, ktoré vypl˘vajú zo
spolupráce ãlensk˘ch krajín NATO?
Úlohy vypl˘vajúce z ãlenstva v Severoa-
tlantickej aliancii splnili príslu‰níci síl v˘-
cviku a podpory bez váÏnej‰ích nedostatkov.
I‰lo najmä o prípravu personálu do tímu
OMLT pre operáciu ISAF, poãas ktorého sme
vyuÏívali aj v˘cvikové kapacity NATO v˘cvi-
kom v JMRC HOHENFELS v Nemecku a na
území Slovenska sme spolupracovali s lektor-
mi USA. Nemenej dôleÏitá bola príprava per-
sonálu do operácie EUFOR ALTHEA, kde sa
v priebehu roka 2010 zmenila i operaãná úlo-
ha tejto operácie. V spolupráci s Pozemn˘mi
silami OS SR sme úspe‰ne certifikovali ná-
rodn˘ podporn˘ prvok (NSE) pre 11. mecha-
nizovanú práporovú skupinu a NSE pre prá-
por radiaãnej chemickej a biologickej ochra-
ny. V roku 2010 sme úspe‰ne ukonãili prípra-
vu personálu pre NRF 11, ktor˘ drÏí do kon-
ca roku 2011 pohotovosÈ. V˘znamn˘m prí-
spevkom pri rozvoji spolupráce s ozbrojen˘-
mi silami ãlensk˘ch krajín NATO bolo po-
skytnutie zariadení V˘cvikového a testovacie-
ho centra RCHBO v Zemianskych Kostoºa-
noch, ktoré v˘znamne prispieva k príprave
nielen príslu‰níkov NATO, ale aj in‰pektorov
OPCW a absolventov kurzu z tak˘ch krajín,
ako je Katar, Irán, Irak, Egypt, KeÀa, Juhoaf-
rická republika, Brazília, USA, a samozrejme
aj príslu‰níkov z ozbrojen˘ch síl európskych
krajín.
âo je nevyhnutné ako v˘razn˘ predpoklad
plnenia úloh profesionálnych vojakov?
Príprava a v˘cvik v Ozbrojen˘ch silách
SR je nepretrÏit˘ proces, ktor˘ sprevádza
kaÏdého profesionálneho vojaka od nástupu
aÏ po odchod. Od zaãiatku i v celom jeho prie-
behu sú tomuto procesu nápomocné aj sily v˘-
cviku a podpory, ako jedna z troch hlavn˘ch
zloÏiek ozbrojen˘ch síl SR. Profesionálna
kariéra prakticky v‰etk˘ch príslu‰níkov OS

19
O Z B R O J E N É S I L Y
SR zaãína základn˘m vojensk˘m v˘cvikom
v Prápore v˘cviku Martin. I ìal‰í priebeh
sluÏby muÏstva, poddôstojníkov a príslu‰ní-
kov dôstojníckeho zboru je spät˘ s prápo-
rom v˘cviku, predov‰etk˘m nevyhnutnosÈou
absolvovania odborného v˘cviku, ìal‰ieho
odborného v˘cviku, poddôstojníckej akadé-
mie, ãi prípravy kºúãového personálu vo v˘-
cvikovej jednotke vojensk˘ch misií. Hlavne
táto jednotka podstatn˘m spôsobom ovplyv-
Àuje pripravenosÈ príslu‰níkov a jednotiek
OS SR vysielan˘ch do vojensk˘ch operácií
mimo územia SR.
Jednou z hlavn˘ch podmienok pre kvalit-
n˘ v˘cvik jednotlivca a jednotiek je zabezpe-
ãenie kvalitnej a modernej uãebnej a v˘cvi-
kovej základne, ktorá spæÀa nároãné poÏiadav-
ky na v˘cvik a v maximálnej miere sa pribli-
Ïuje reálnym bojov˘m podmienkam. Druhou
podmienkou je kvalita personálu (lektorov, in-
‰truktorov), na ktor˘ch príprave sa sily v˘cvi-
ku a podpory OS SR tieÏ aktívne podieºajú.
Netreba v‰ak zabúdaÈ ani na ºudsk˘ faktor
toho ktorého profesionálneho vojaka vo v˘-
cviku, ão tu zohráva veºmi dôleÏitú úlohu.
Myslím t˘m presvedãenie a snaha kaÏdého
profesionálneho vojaka ão najzodpovednej‰ie
splniÈ úlohy v danej odbornosti.
Máte dostatok vysoko odborne priprave-
n˘ch in‰truktorov na profesionálny v˘cvik
vlastnej armády, s nadväznosÈou na úlohy
Slovenska smerom k NATO a EÚ, v súla-
de s poÏadovan˘mi ‰tandardami?
V súãasnosti máme dostatok pripraven˘ch
in‰truktorov na vedenie v˘cviku. Najvy‰‰í
poãet t˘chto in‰truktorov je v uÏ spomínanom
Prápore v˘cviku v Martine, ktor˘ ‰kolí pro-
fesionálnych vojakov v základnom vojen-
skom v˘cviku, v odborn˘ch kurzoch i v pod-
dôstojníckych kurzoch. V prípade poÏiadaviek
na prípravu nov˘ch kurzov, alebo v prípade
zavedenia novej techniky do OS SR rie‰ime
prvotne prípravu in‰truktorov a následne rea-
lizujeme kurz v prospech jednotiek ozbroje-
n˘ch síl. Pre jednotky pripravujeme v spolu-
práci s Ústavom ‰peciálneho zdravotníctva a
20
S R
v˘cviku MO SR Le‰È in‰truktorov na vedenie
rôznych druhov v˘cviku, ktor˘ch velitelia
útvarov potom vyuÏívajú na prípravu a vede-
nie v˘cviku vlastn˘ch jednotiek.
Roãne takto Práporom v˘cviku prejde vy‰e
3 000 profesionálnych vojakov, ktorí absol-
vujú viac ako 226 druhov kurzov. Samozrej-
me vzhºadom na ‰irokú rôznorodosÈ odbor-
ností profesionálnych vojakov v cel˘ch ozbro-
jen˘ch silách musíme niektoré druhy ‰pe-
ciálnych kurzov, napríklad získavanie vodiã-
sk˘ch preukazov triedy C aÏ E, kurz zváraãov,
kurzy pre obrábaãov kovov ãi cukrárov, vy-
konávaÈ nákupom z civilného sektora. Tu za-
ãíname maÈ problémy, pretoÏe v tomto roku
budeme môcÈ vzhºadom na pridelené finanã-
né prostriedky uspokojiÈ iba 41 % na‰ich po-
Ïiadaviek.
MôÏe spôsobiÈ zniÏovanie finanãn˘ch pro-
striedkov pre vበrezort aj menej kvalitn˘
v˘cvik, prípadne menej kvalitnú v˘cviko-
vú techniku?
Stav techniky neoddeliteºne ovplyvÀuje
úroveÀ v˘cviku. âasÈ v˘cvikovej problema-
tiky sa dá rie‰iÈ bez techniky, ale odborn˘ v˘-
cvik vyÏaduje funkãnú a adekvátnu techniku.
Profesionálny vojak musí techniku, s ktorou
má pri v˘kone svojej funkcie pracovaÈ, doko-
nale ovládaÈ, vedieÈ sa o Àu staraÈ a o‰etrovaÈ
ju. V prípade, Ïe technika nie je a vojak nemá
moÏnosÈ s Àou plnohodnotne cviãiÈ, zniÏuje sa
jeho profesionalita, a t˘m i úroveÀ jeho pri-
pravenosti. Na objasnenie, neustálym kráte-
ním finanãn˘ch prostriedkov sme sa vo v˘cvi-
kovom roku 2010 dostali do stavu, keì z na-
‰ich hlavn˘ch druhov bojovej techniky je
90 % po lehote Ïivotnosti a z toho viac ako
160 kusov techniky je star‰ích ako 30 rokov.
Táto technika je síce napriek tomu bojaschop-
ná, ale na udrÏanie jej prevádzkyschopnosti
musíme vynaloÏiÈ veºa úsilia a nemalé fi-
nanãné prostriedky, ktoré by sa dali vyuÏiÈ
efektívnej‰ie. Len ako príklad uvádzam, Ïe v
roku 2008 to bolo iba 41 % techniky po le-
hote Ïivotnosti. Situácia vyÏadujúca si rie‰e-
nie je aj v oblasti v˘cvikovej munície, kde po-
stupne úplne vyãerpávame zásoby, ktoré sme
v skladoch mali. Nedostatok tejto munície
zaãíname pociÈovaÈ, keìÏe z na‰ej poÏiadav-
ky na jej nákup sme v roku 2011 dostali iba
2,07 %, ão v podstate znamená, Ïe sme nedos-
tali Ïiadne finanãné prostriedky.
Vykonávanie v˘cviku je priamo závislé aj
od kvalitnej v˘cvikovej základne, predov‰et-
k˘m od na‰ich vojensk˘ch v˘cvikov˘ch prie-
storov. Na ich údrÏbu a rozvoj sme v tomto
roku nedostali pridelené Ïiadne finanãné pro-
striedky. Budeme musieÈ zv˘‰enou starostli-
vosÈou udrÏaÈ to, ão sme doteraz na na‰ich
troch v˘cvikov˘ch priestoroch vybudovali.
Minister obrany stanovuje kaÏdoroãne pre
jednotky priority a etapu v˘cviku. âo tre-
ba plniÈ v tomto roku?
Náãelník Generálneho ‰tábu OS SR vydá-
va V˘cvikovú smernicu Ozbrojen˘ch síl Slo-
venskej republiky na obdobie dvoch rokov,
v ktorej sú v‰etky tieto oblasti rozpracované
v závislosti od pridelen˘ch finanãn˘ch pro-
striedkov a ambícií OS SR. VÏdy tieto úlohy
rozpracujeme na spoloãnej konferencii tak,
aby ich pochopili v‰etci velitelia. V aktuálnom
v˘cvikovom roku 2011 sily v˘cviku a podpo-
ry majú za úlohu pripraviÈ a udrÏiavaÈ sily na-
sadené v operáciách a misiách medzinárod-
ného krízového manaÏmentu a nasadiÈ nové
spôsobilosti do operácie ISAF a do operácie
ÉU ALTHEA v rozsahu mandátu schválené-
ho Národnou radou SR (prevzatie úlohy ve-
dúcej krajiny v CSS OMLT ISAF – 15 PrV a
prevzatie vedúcej krajiny v RCC, LOT a ve-
liteºstvo EUFOR EU ALTHEA – 46 PrV).
ëal‰ou prioritou síl v˘cviku a podpory je
udrÏiavaÈ nevyhnutné sily a spôsobilosti na
úrovni pripravenosti, umoÏÀujúcej ich po-
uÏitie podºa plánov na rie‰enie situácií v roz-
sahu plánov pouÏitia OS SR pre asistenãné
úlohy na podporu orgánov verejnej moci pri
rie‰ení krízov˘ch situácií a monitorovaní ra-
diaãnej a chemickej situácie a dosiahnuÈ mi-
nimálnu poÏadovanú úroveÀ pripravenosti
‰tábov na riadenie pouÏitia vyãlenen˘ch síl.
Na ostatné úlohy nám finanãné prostried-
ky v tomto v˘cvikovom roku nezostávajú.
Ste spokojn˘ s doteraj‰ím stavom nároã-
nosti v˘cvikov?
Nároky na vycviãenosÈ profesionálnych
vojakov sa z roku na rok zvy‰ujú. Ak by som
povedal, Ïe som spokojn˘ s t˘m ako je v˘cvik
nároãn˘, asi by som bol sám proti sebe. KaÏ-
d˘ veliteº musí neustále túto nároãnosÈ zvy-
‰ovaÈ, iba tak sa na‰i profesionálni vojaci
budú ìalej zdokonaºovaÈ a rozvíjaÈ. Na jedno-
tliv˘ch cviãeniach, ktoré jednotky síl v˘cvi-
ku a podpory v minulom roku plnili, bola
nároãnosÈ v˘cviku postavená veºmi vysoko.
V prípade Ïe veliteº vhodne motivuje cviãia-
cich a pripraví zamestnanie tak, aby bolo ná-
roãné a motivujúce, potom vojaci dosahujú
spravidla veºmi dobré v˘sledky. V rámci ta-
k˘chto zamestnaní sa zaraìujú aj prvky, kto-
ré zvy‰ujú rivalitu medzi cviãiacimi. To pri-
spieva k tomu, Ïe sa snaÏia dosiahnuÈ ão naj-
lep‰ie v˘sledky a nikto z nich nechce byÈ ten
„najhor‰í“. A na‰ou úlohou je, aby tak˘mto
spôsobom pracovali najmä velitelia na najniÏ-
‰ích stupÀoch. Úplne by som bol spokojn˘,
keby tomuto nároãnému v˘cviku zodpoveda-
la i kvalitná a nová technika.
N A T O
Severoatlantická aliancia, ktorá má spoloãné základy spojenectva, je zaloÏená aj na princípoch
solidarity. K spolupráci krajín NATO a EÚ v oblasti bezpeãnosti, ich ìal‰iemu smerovaniu, ako aj
aktuálnemu dianiu v Stálej delegácii Slovenskej republiky pri NATO hovorí jej vedúci, mimoriadny
a splnomocnen˘ veºvyslanec Franti‰ek KA·ICK¯ v rozhovore s redaktorkou Annou Komovou.
BezpeãnosÈ treba vidieÈ
v ‰ir‰ích súvislostiach
Veºvyslanec Franti‰ek Ka‰ick˘ na otvorení v˘stavy
pri príleÏitosti 130. v˘roãia narodenia
gen. Milana Rastislava ·tefánika.
Úlohou Slovenska na pôde NATO je presa-
dzovanie na‰ich záujmov a v‰estranná pre-
zentácia. Ktoré udalosti v tomto smere domi-
novali roku 2010?
Je potrebné zdôrazniÈ, Ïe Slovensko v priebe-
hu posledn˘ch dvoch rokov zorganizovalo viace-
ré najvy‰‰ie alianãné podujatia, ãi to bolo zasad-
nutie ministrov obrany ãlensk˘ch krajín NATO v
Bratislave, zasadnutie Vojenského v˘boru NATO
vo Vysok˘ch Tatrách, alebo seminár V˘boru pre
civilnú ochranu v Sielnici. V tomto roku budeme
hostiÈ v˘jazdové rokovanie Bezpeãnostného v˘-
boru NATO a pripravujeme oficiálnu náv‰tevu ge-
nerálneho tajomníka. Venujeme náleÏitú pozor-
nosÈ ekonomickej dimenzii zahraniãnej politiky
a zapojeniu slovensk˘ch podnikateºsk˘ch sub-
jektov do alianãn˘ch projektov vrátane verej-
n˘ch obstarávaní. Prednedávnom sme zorganizo-
vali slovensk˘ priemyseln˘ deÀ v sídle alianãnej
agentúry pre dodávky a údrÏbu NAMSA, s úãas-
Èou desiatky v˘znamn˘ch podnikov a spoloãnos-
tí zo Slovenska, kde boli identifikované konkrét-
ne moÏnosti spolupráce. Podarilo sa nám dokon-
ãiÈ projekt modernizácie vojenského letiska Sliaã,
kde sme do uplynulého roka zabezpeãili prefinan-
covanie projektu vo v˘‰ke takmer 33 miliónov
eur, teda okolo 1 miliardy slovensk˘ch korún v
predchádzajúcej mene, z prostriedkov NATO. Na
základe ná‰ho návrhu a rozhodnutia NATO sme
uÏ na zaãiatku tohto roka získali ìal‰í projekt v
súvislosti s modernizáciou letiska zameran˘ na
v˘stavbu skladu pohonn˘ch hmôt a mazív v hod-
note viac ako 5 miliónov eur. Táto pokraãujúca
modernizácia zv˘‰i tieÏ komfort civilnej leteckej
dopravy, teda aj pre beÏn˘ch obãanov. Rozbehla
sa taktieÏ spolupráca pri vyuÏívaní vojenského v˘-
cvikového priestoru Le‰È pre potreby Aliancie a
ãlensk˘ch krajín, s veliteºstvom Spojeneck˘ch
síl NATO v Európe prebieha priama spolupráca
v unikátnom systéme Ralen, ktor˘ Slovensko po-
uÏíva na ochranu v˘chodnej hranice. Pokraãuje-
me aj v ìal‰ích aktivitách pri zapojení na‰ich
podnikateºsk˘ch subjektov v rámci projektov
NATO, napríklad v oblasti odmínovania. Na‰ím
dlhodob˘m cieºom je aj obrátiÈ pozornosÈ zahra-
niãn˘ch partnerov na vojenské v˘cvikové i v˘rob-
né kapacity, ktor˘mi Slovensko disponuje. Vede-
nie Aliancie vysoko ocenilo rozhodnutie Sloven-
ska udrÏaÈ napriek zloÏitej ekonomickej situácii
operaãné tempo slovensk˘ch jednotiek v zahra-
niãí, s dôrazom na operáciu NATO v Afganista-
ne. V súvislosti so SR nie sú v Aliancii v súãas-
nosti otvorené Ïiadne citlivé ãi problémové otáz-
ky zahraniãnopolitického alebo vnútropolitické-
ho charakteru.
V uplynulom období sa preniesla pozornosÈ
NATO z Európy do Ázie, aké sú v˘sledky a v˘-
znam ‰ir‰ej medzinárodnej spolupráce?
PozornosÈ NATO sa dnes sústreìuje na tie re-
gióny a témy, ktoré majú potenciál ovplyvniÈ
bezpeãnosÈ ná‰ho obyvateºstva, teritória a nasa-
den˘ch síl. Hrozby nesúce potenciál bezprostred-
ného vplyvu na na‰ich obyvateºov totiÏ nemusia
maÈ svoj pôvod na na‰om území, ba ani v jeho tes-
nom susedstve. Proces roz‰irovania medzinárod-
nej spolupráce s partnermi vrátane t˘ch, ktorí sa
nachádzajú v regióne Ázie, je s globalizáciou
bezpeãnostn˘ch v˘ziev nezvratn˘. Rastie teda aj
v˘znam vzÈahov – partnerstiev NATO so ‰tátmi,
ktoré sú ná‰mu teritóriu geograficky vzdialené, no
na‰e záujmy sa s nimi stretajú. V˘sledkom sú
spoloãné postupy s cieºom zv˘‰iÈ celkovú bezpeã-
nosÈ na politickej úrovni, ako aj cestou praktickej
spolupráce, napr. pri operácii v Afganistane.
Dnes uÏ bezpeãnosÈ treba vidieÈ v ‰ir‰ích súvi-
slostiach, pretoÏe ju ãasto ovplyvÀuje nepriaz-
nivá situácia in˘ch krajín. Hodnotíte angaÏo-
vanie sa spojencov NATO za dostatoãné?
Absolútne súhlasím s va‰ím kon‰tatovaním, Ïe
bezpeãnosÈ ‰tátov vrátane Slovenska treba posu-
dzovaÈ v ‰ir‰ích súvislostiach. âasto to znamená
potrebu angaÏovaÈ sa pri rie‰ení bezpeãnostn˘ch
problémov a stabilizácii krízov˘ch regiónov aj ìa-
leko za hranicami ãlensk˘ch krajín Aliancie. Dnes
je takáto potreba najv˘raznej‰ia v Afganistane, z
ktorého územia v minulosti vzi‰la, v podobe te-
roristickej organizácie naz˘vanej Al-Kájda, váÏ-
na hrozba pre bezpeãnosÈ demokratického sveta.
Roz‰irovaÈ sa o úlohe, ktorú pri stabilizácii tejto
krajiny, ako aj ‰ir‰ieho okolitého regiónu zohrá-
va NATO, osobitne prostredníctvom ním vede-
n˘ch medzinárodn˘ch stabilizaãn˘ch a asistenã-
n˘ch síl známych pod skratkou ISAF, je dnes uÏ
myslím zbytoãné. PozornosÈ, ktorú tejto otázke
venoval minuloroãn˘ novembrov˘ summit NATO
v Lisabone dostatoãne dokázala, Ïe v‰etci spojen-
ci jasne chápu potrebu angaÏovania sa v tomto
priestore a prispievajú k nemu podºa svojich moÏ-
ností a národn˘ch preferencií. Rovnako tak sa
NATO angaÏuje formou operácií a misií aj pri sta-
bilizácii situácie v ìal‰ích regiónoch sveta, kto-
r˘ch stabilita a bezpeãnosÈ je dôleÏitá aj pre sta-
bilitu a bezpeãnosÈ samotn˘ch spojencov. Pripo-
menul by som operáciu KFOR na západnom Bal-
káne, operáciu Aktívne úsilie v Stredozemnom
mori, protipirátsku operáciu Oceánsky ‰tít pri
v˘chodnom pobreÏí Afriky, ãi v˘cvikové misie v
Iraku a Afganistane. V‰etko toto prebieha na po-
zadí vyvíjajúcej sa vnútropolitickej situácie v
jednotliv˘ch ãlensk˘ch krajinách vrátane podpo-
ry ich verejnosti pre takéto angaÏovanie sa, kto-
rú demokratické vlády samozrejme nemôÏu igno-
rovaÈ. TaktieÏ materiálne ani ºudské kapacity spo-
jencov nie sú nevyãerpateºné. Preto sa samozrej-
me stáva, Ïe sa jednotliví spojenci angaÏujú v
niektor˘ch operáciách, prípadne v niektor˘ch ich
fázach, viac, v in˘ch zase menej. Celkovo som
v‰ak presvedãen˘, Ïe v dlhodobom priemere v‰et-
ky ãlenské krajiny vyvíjajú v˘znamné a verím, Ïe
aj dostatoãné úsilie na to, aby na‰e spoloãné an-
gaÏovanie sa pri stabilizácii situácie v krízov˘ch
regiónoch sveta a osobitne t˘ch, ktoré sú kºúão-
vé pre na‰u bezpeãnosÈ, bolo v koneãnom dôsled-
ku vÏdy korunované úspechom.
Podarilo sa vytvoriÈ v rámci novej strategickej
koncepcie NATO dostatoãne veºk˘ priestor na
úãasÈ a pripomienky zo strany v‰etk˘ch kra-
jín, ktoré sú zdruÏené v NATO?
Áno, podarilo. A to aj z pozície Slovenskej re-
publiky, ktorá mala prv˘ raz historickú moÏnosÈ
zasiahnuÈ do prípravy a schvaºovania takého stra-
tegického alianãného dokumentu. Slovensko na-
plno vyuÏilo moÏnosÈ formulovaÈ a prezentovaÈ
návrhy v národnom poziãnom dokumente na rôz-
nych konferenciách doma a v zahraniãí, poãas mi-
nistersk˘ch stretnutí, ale predov‰etk˘m na za-
sadnutiach Severoatlantickej rady, kde bola veº-
mi otvorená diskusia k v‰etk˘m otázkam. Je moÏ-
né kon‰tatovaÈ, Ïe v‰etky dôleÏité slovenské ná-
vrhy a pripomienky sa nám podarilo dostaÈ do
koncepcií. Aj celkovo moÏno povedaÈ, Ïe ãlenské
krajiny NATO poskytnut˘ priestor na diskusiu
hojne vyuÏívali. Na pripomienky a formulovanie
svojich národn˘ch pozícií mali dostatok ãasu v
priebehu v‰etk˘ch fáz prípravy novej Strategic-
kej koncepcie, od augusta 2009 aÏ do summitu
NATO v novembri 2010, keì bola prijatá. Prv˘
raz v histórii Aliancie bol vytvoren˘ priestor aj pre
21
N A T O
‰ir‰iu odbornú verejnosÈ, predov‰etk˘m poãas
seminárov, medzinárodn˘ch konferencií a ìal-
‰ích podujatí. Popri oficiálnych národn˘ch pozí-
ciách krajín sa teda brali do úvahy aj podnety od-
bornej verejnosti, osobitne pri príprave anal˘zy s
odporúãaniami expertov, ktorá slúÏila ako v˘-
chodisko pre generálneho tajomníka NATO pri
spracovaní jeho prvého návrhu.
Reaguje sa v strategickej koncepcii NATO aj
na skúsenosti získané v operáciách ISAF?
V NATO sú základom moderného vnímania krí-
zového manaÏmentu a operácií práve skúsenosti zí-
skané v Afganistane. Ide o prioritnú alianãnú ope-
ráciu, ktorá podstatn˘m spôsobom preverila pripra-
venosÈ NATO reagovaÈ na aktuálne bezpeãnostné
v˘zvy súãasnej doby. A v˘sledky tejto „previerky“
neboli vÏdy pozitívne. Trvalo dlho, k˘m sme sa
adaptovali na boj s nepriateºom, ktor˘ sa skr˘va v
horách a medzi civiln˘m obyvateºstvom, nepriate-
ºom, ktor˘ je svojím spôsobom mnohokrát „nevi-
diteºn˘“. NATO muselo prispôsobiÈ svoju taktiku
aj spôsob vedenia operácií. Prejavila sa nevyhnut-
nosÈ komplexného prístupu ako základnej pod-
mienky nielen pre nበúspech v Afganistane, ale aj
pre potenciálne operácie v budúcnosti. Vyformo-
vali sa nové kritériá na vedenie operácií, ktor˘ch
základn˘m menovateºom je funkãná spolupráca
vojensk˘ch, politick˘ch a civiln˘ch zloÏiek. Rov-
nako dôleÏitá je medzinárodná spolupráca s ìal‰í-
mi krajinami a medzinárodn˘mi organizáciami
vrátane vojensk˘ch a finanãn˘ch príspevkov ne-
ãlensk˘ch krajín, ako aj postkonfliktová rekon-
‰trukcia krízou postihnutého regiónu.
Skúsenosti naãerpané predov‰etk˘m v Afganis-
tane tvoria jadro kapitoly o krízovom manaÏ-
mente v novej Strategickej koncepcii NATO. Tá
je v‰ak koncipovaná ako nadãasov˘ dokument ur-
ãujúci smerovanie NATO na obdobie ìal‰ích de-
saÈ a moÏno aj viac rokov. Obsahuje preto základ-
né pravidlá pre krízov˘ manaÏment, podºa ktor˘ch
sa bude Aliancia v strednodobom horizonte ria-
diÈ, ale nedáva ich v‰etky do priamej súvislosti s
operáciou ISAF.
Ktoré otázky, dôleÏité pri novom vnímaní a
smerovaní bezpeãnosti, rozdeºovali spojencov
Aliancie?
Rozdiely v oãakávaniach, ktoré mali od Stra-
tegickej koncepcie jednotliví ãlenovia, urãite exis-
tovali, poãas jej prípravy sa v‰ak ukázalo, Ïe ne-
boli zásadné. Ak aj niektoré krajiny nedosiahli
v‰etko ão chceli, som presvedãen˘, Ïe kaÏd˘ spo-
jenec individuálne, a hlavne v‰etci spoloãne, do-
siahli to, ão povaÏovali za naozaj dôleÏité. Okrem
iného o tom svedãí aj pomerne krátky ãas, za kto-
r˘ spojenci dospeli k dohode na samotnom texte
takého zásadného dokumentu. Samozrejme, ne-
mal˘ podiel na tom mala aj predchádzajúca po-
merne dlhá prípravná fáza, v rámci ktorej si ãlen-
ské krajiny vymieÀali názory na jednotlivé okru-
hy otázok, ktoré napokon tvorili vlastn˘ obsah
koncepcie. Tento prípravn˘ a konzultaãn˘ proces
prebiehal verejne, s úãasÈou ‰irokej odbornej ve-
rejnosti vrátane zástupcov partnersk˘ch krajín a
predstaviteºov in˘ch medzinárodn˘ch organizá-
cií. A boli to rôzne otázky, napríklad t˘kajúce sa
samotnej podstaty ãlánku 5 Washingtonskej zmlu-
vy, problematika komplexného prístupu, zabez-
peãovanie financovania a zdrojov pre potreby
Aliancie, rozvoj partnerstiev a podobne. Navy‰e,
Strategická koncepcia nie je jedin˘m v˘sledkom
summitu v Lisabone. Treba ju ãítaÈ spoloãne so
summitovou deklaráciou a ìal‰ími dokumentmi,
ktor˘ch väã‰í rozsah a podrobnej‰í charakter
umoÏnili spojencom vyjadriÈ viaceré nuansy ich
národn˘ch pozícií, ão taktieÏ prispelo k v‰eobec-
ne vysokej spokojnosti ãlensk˘ch krajín s v˘-
sledkami summitu ako celku. VracaÈ sa preto k di-
skusii pred summitom je uÏ dnes myslím zbytoã-
né, navy‰e v Aliancii platí zásada, Ïe priebeh in-
tern˘ch rokovaní sa nekomentuje mimo jej roko-
vacích miestností. Predov‰etk˘m sa v‰ak teraz
v‰etci spoloãne sústreìujeme na to najdôleÏitej-
‰ie, a to je premietnutie summitov˘ch rozhodnu-
tí do praktického Ïivota.
MoÏno hovoriÈ o zbliÏovaní krajín, ktoré sú
ãlensk˘mi krajinami NATO a EÚ?
Takto by som otázku nekládol. Väã‰ina ãlen-
sk˘ch krajín NATO je zároveÀ aj ãlensk˘mi kra-
jinami EÚ, v tomto prípade o zbliÏovaní nemá v˘-
znam hovoriÈ. Navy‰e, obe medzinárodné organi-
zácie sú postavené na rovnakej hodnotovej orien-
tácii, ktorá je zaloÏená na princípoch demokracie,
slobody a ºudsk˘ch práv. Preto by som skôr ho-
voril o moÏnostiach zlep‰ovania in‰titucionálnej
spolupráce NATO s EÚ, neÏ o zbliÏovaní ãlen-
sk˘ch krajín t˘chto organizácií. EÚ je pre NATO
strategick˘m partnerom, ako sa zdôrazÀuje aj v no-
vej Strategickej koncepcii NATO. Obe organizá-
cie by sa mali navzájom podporovaÈ a dopæÀaÈ. Za-
tiaº úroveÀ spolupráce nie je vo v‰etk˘ch oblas-
tiach optimálna a je potrebné hºadaÈ moÏnosti jej
zlep‰enia. Väã‰ej dynamike vzájomn˘ch vzÈahov
medzi NATO a EÚ bráni aj rad nedorie‰en˘ch pro-
blémov t˘kajúcich sa vzÈahov jednotliv˘ch krajín
NATO a EÚ navzájom, alebo vzÈahov krajín k or-
ganizácii, ktorej nie sú ãlenom, povedzme vzÈah
Turecka k EÚ, nevyrie‰ené otázky tejto krajiny vo
vzÈahu k Európskej obrannej agentúre, ale aj vzÈah
medzi Tureckom a Cyprom. Vyrie‰enie cyperskej
otázky by nepochybne v˘razne uºahãilo a skvalit-
nilo spoluprácu medzi NATO a EÚ.
O B R A N A S L O V E N S K A
„Îelám obrannému priemyslu úspech a povaÏujem ho za perpektívny smer slovenskej ekonomiky.
Verím, Ïe vedenie ‰tátu uzná, Ïe armáda je podvyÏivená a treba nájsÈ nové spôsoby financovania
jej potrieb, napríklad PPP-projekty. Ale predov‰etk˘m si Ïelám to, aby sa v‰etci tí, ktorí s obrann˘m
priemyslom pracujú a najmä o Àom rozhodujú, vzájomne re‰pektovali a aby, ºudovo povedané,
Èahali za jeden povraz. Vtedy sa ‰anca na úspech stane reálnou,“
povedal pre Parlamentn˘ kuriér Ing. ªudovít âERNÁK, CSc.,
Ëahajme za jeden povraz
Ako hodnotíte rok 2010 z pohºadu ZdruÏe-
nia obranného priemyslu SR a slovensk˘ch
podnikov, pôsobiacich a podnikajúcich
v oblasti ‰peciálnej techniky?
Rok 2010 bol pre v‰etk˘ch veºmi ‰pecific-
k˘. Dopady krízy sa prejavili prakticky vo
v‰etk˘ch rozpoãtoch krajín Európskej únie.
Ministerstvo obrany SR zaãalo po nástupe no-
vej vlády prehodnocovaÈ v‰etky uzavreté kon-
trakty a ìalej pustilo len tie, na ktoré má pe-
niaze. Na mnoh˘ch na‰ich ãlenov mali tieto
rozhodnutia priamy vplyv a museli zv˘‰iÈ
svoje margetingové aktivity v zahraniãí i
v krajinách tretieho sveta, aby dokázali svo-
je kapacity vyuÏiÈ. KeìÏe v podobnej situácii
sa ocitli aj mnohí na‰i konkurenti, konkureã-
n˘ súboj sa zostril a veºmi ãasto zohráva úlo-
hu aj lobing a podpora projektov ‰tátnymi
predstaviteºmi. TakÏe zhrnuté a podãiarknu-
té: rok 2010 bol pre slovensk˘ch zbrojárov
veºmi ÈaÏk˘.
Aká je súãasná spolupráca ZOP SR s Mi-
nisterstvom obrany SR? Darí sa napæÀaÈ
dohodu z roku 2010, ktorá mala nastave-
né mechanizmy spolupráce tak, aby medzi
ministerstvom obrany a ZdruÏením prebie-
hala plynulá v˘mena informácií?
Ministerstvo obrany niekoºko mesiacov ro-
bilo audit vnútorn˘ch a aj vonkaj‰ích podmie-
nok. Prevzalo rezort za ÈaÏkej situácie: nedo-
statok zdrojov, nejasná budúcnosÈ vojensk˘ch
opravárensk˘ch podnikov, neefektivita vlast-
prezident ZdruÏenia obranného priemyslu SR (ZOP SR).
ného v˘skumu a potreba zásadn˘ch opatrení.
To spôsobilo, Ïe trocha dlh‰ie trvalo, k˘m sa
na ministerstve obrany ukonãili personálne
zmeny a k˘m minister urãil tím vrcholov˘ch
predstaviteºov, ktorí sa oficiálne stretli s de-
legáciou ZOP SR a stanovili harmonogram
plnenia jednotliv˘ch ustanovení dohody. Me-
dzi konkrétnymi predstaviteºmi rezortu a ZOP
SR v‰ak v˘mena informácií prebieha hladko,
veºmi dobre funguje spolupráca v oblasti za-
hraniãno-politickej. Dostávame informácie,
ktoré odzneli pri rokovaní na‰ich predstavi-
teºov v zahraniãí a opaãne, dostávame dopre-
du informáciu o zahraniãn˘ch náv‰tevách v
SR a máme priestor na prezentáciu, niekedy
dokonca aj na ukáÏky na‰ich produktov.
Minul˘ rok v rozhovore pre Parlamentn˘
kuriér ste si veºa sºubovali od vytvorenia
tzv. technickej rady, zloÏenej z odborníkov
z podnikateºského prostredia a z rezortu
obrany. Naplnili sa va‰e oãakávania?
Práve technická rada je tá ãasÈ dohody, o
ktorej e‰te diskutujeme. Ministerstvo obrany
má predstavu, Ïe najskôr si takpovediac musí
urobiÈ poriadok doma a potom môÏu predsta-
vitelia ministerstva prezentovaÈ názory v tech-
nickej rade. My zasa hovoríme, Ïe urãite tre-
ba vyhodnotiÈ efektívnosÈ vojenského v˘sku-
mu a v˘voja, ale Ïe rada je nadãasov˘ orgán,
ktor˘ by mal byÈ kreovan˘ zo ‰piãkov˘ch
odborníkov a mal by zaãaÈ fungovaÈ okamÏi-
te. Zdá sa v‰ak, Ïe uÏ sme sa porozumeli a na
ostatnom rokovaní sme dospeli k zhode, Ïe
rada zaãne fungovaÈ.
Jedn˘m z va‰ich cieºov pri opätovnom ná-
stupe na pozíciu prezidenta ZOP bolo za-
bezpeãiÈ pre va‰ich ãlenov, medzi ktor˘ch
patria v˘robné, v˘vojové a obchodné spo-
loãnosti, vojenské technické a skú‰obné
ústavy, vojenské opravárenské podniky a
vysoké ‰koly, dostatok informácií z Porad-
nej skupiny NATO pre priemysel a z Eu-
rópskej obrannej agentúry, aby ãlenovia
ZOP mohli vyuÏívaÈ ‰ance na priame do-
dávky, prípadné kooperácie a offsetové
programy. Podarilo sa to?
âiastoãne áno, ãiastoãne nie. Medzit˘m
EÚ vyvolala tlak na offsetovú legislatívu
ãlensk˘ch krajín, oznaãila ju za nesystematic-
kú a dokonca v niektor˘ch krajinách za diskri-
minaãnú a prijala záver, Ïe ãlenské ‰táty majú
offsetovú legislatívu zru‰iÈ. TakÏe aj Sloven-
sko tak urobilo, ale zároveÀ zaviazala vláda
dotknuté ministerstvá vypracovaÈ návrh ta-
k˘ch offsetov˘ch pravidiel, ktoré budú kom-
patibilné s právom EÚ. Medzit˘m men‰ie
krajiny EÚ vyvolali iniciatívu za zachovanie
offsetov a ZOP sa k tej iniciatíve pridalo. V
mimooffsetovej oblasti úlohy plníme, mali
sme niekoºko pekn˘ch a uÏitoãn˘ch akcií s
predstaviteºmi EDA, NAMSA a NIAGu a in-
formácie preposielame v‰etk˘m ãlenom, tak-
Ïe informovanosÈ stúpla. Treba v‰ak objektív-
ne povedaÈ, Ïe zapojiÈ sa do niektorého pro-
gramu vyÏaduje veºké úsilie a kopu admini-
stratívy, takÏe zatiaº je len málo projektov
priamej spolupráce. Slovensko je partnerom
v projekte v˘voja bezobsluÏného tanku a má
‰ancu dostaÈ sa aj do in˘ch projektov.
V poslednom období sa okrem klasick˘ch
„ÈaÏk˘ch“ zbrojárskych firiem, orientova-
n˘ch napríklad na oblasÈ obrnenej techni-
ky, dostali do popredia mladé „soft“ firmy
podnikajúce v oblasti komunikaãn˘ch sys-
témov, simulátorov, informaãn˘ch softvé-
rov. Myslíte si, Ïe tadiaº vedie cesta „zo
závozu“, v ktorom sa ocitol slovensk˘ ob-
rann˘ priemysel?
Myslím si, Ïe cesta vedie v kombinácii
oboch smerov. Keì prezentujeme zahraniã-
n˘m partnerom, Ïe na území Slovenska sa cel-
kovo vyrobilo viac ako 20 000 tankov, viac
ako 15 000 kusov obrnen˘ch vozidiel a sko-
ro pol miliardy rôznych typov munície, Ïe
máme vlastné malé, stredné a ÈaÏké obrnené
vozidlo vo v˘zbroji na‰ej armády, vzbudzu-
23
O B R A N A S L O V E N S K A

je to úctu. To je história, ale aj skúsenosÈ,

z ktorej môÏu podniky ãerpaÈ a ponúkaÈ sve-
tu ‰piãkovú kvalitu. K tomuto smeru ponúka-
me moderné produkty mlad˘ch firiem, ãi uÏ
spomenuté simulátory, trenaÏéry alebo apli-
kovan˘ softvér a taktieÏ ponúkame moderni-
zácie a generálne opravy a dodávky náhrad-
n˘ch dielov. Vo svete je o tieto produkty zá-
ujem, ale vyÏaduje to veºkú súãinnosÈ ‰tátnych
predstaviteºov pri podpore na‰ich ponúk v
zahraniãí.

Na záver: v akom ‰tádiu sa nachádza prí-

prava nového zákona, v ktorom by mali byÈ
zapracované prvky z európskej smernice ã.
43/2009 o zjednodu‰ení transferu v˘robkov
‰peciálnej techniky v rámci EÚ? Lebo by-
rokratické prekáÏky sú v tomto smere na
Slovensku zatiaº veºké…
Novelou zákona sa vydávanie licencií vrá-
tilo z ministerstva obrany na ministerstvo
hospodárstva a toto ministerstvo bude pred-
kladaÈ návrh zákona alebo jeho novelu do
vlády. Podºa poslednej informácie z minister-
stva hospodárstva sa medzirezortné pripo-
mienkové konanie ukonãilo a návrh pôjde
do vlády. Som rád, lebo zjednodu‰enie admi-
nistratívy by mnoh˘m na‰im ãlenom veºmi
pomohlo.

Chceme byÈ elitnou podpornou

in‰titúciou rezortu obrany
Úrad pre obrannú ‰tandardizáciu, kodifikáciu a ‰tátne overovanie kvality je orgánom
‰tátnej správy s celoslovenskou pôsobnosÈou, ktor˘ bol zriaden˘ na základe zákona
ã. 11/2004 Z. z. o obrannej ‰tandardizácii, kodifikácii a ‰tátnom overovaní kvality.
Z medzinárodného hºadiska plní zároveÀ úlohu „National focal point“ pre uvedené
oblasti. Od 1. januára 2011 menoval minister obrany v zmysle zákona do funkcie
riaditeºa úradu RNDr. Slavomíra KUBA. V súvislosti s v˘menou na tomto poste
sme poloÏili novému riaditeºovi niekoºko otázok.
V akom stave ste prebrali Úrad pre obran-
nú ‰tandardizáciu, kodifikáciu a ‰tátne
overovanie kvality pri uvedení do funkcie
riaditeºa?
V úrade som zamestnan˘ od roku 2005,
pre‰iel som pozíciou v oddelení koncepcií a
postom riaditeºa odboru ‰tátneho overovania
kvality. Pomery a procesy v úrade sú mi zná-
me, nakoniec, osobne som formuloval v rám-
ci súÈaÏe o „Národnú cenu za kvalitu“ krité-
rium „Politika a stratégia úradu“. Úrad je z po-
hºadu materiálovo-technického zabezpeãenia
vybudovan˘ na solídnej úrovni, za ão patrí
mojim predchodcom poìakovanie. Na druhej
strane z hºadiska personálneho zabezpeãenia
je úrad poddimenzovan˘ v odborn˘ch útva-
roch. V poslednom období dochádzalo k de-
motiváciám ãasti zamestnancov, ktoré vypl˘-
vali podºa môjho názoru z preferovania pod-
porn˘ch procesov úradu na úkor poÏiadaviek
vlastníkov hlavn˘ch procesov. Úrad sa dostal
do takého stavu v˘voja, keì je súãasná ‰truk-

24
O B R A N A S L O V E N S K A
túra v niektor˘ch útvaroch zastaraná a preto
ju bude potrebné z pohºadu koncepãn˘ch zá-
merov optimalizovaÈ, predov‰etk˘m z hºa-
diska vytvorenia útvaru na podporu rozvoja
bilaterálnych vzÈahov s vnútro‰tátnymi a za-
hraniãn˘mi in‰titúciami.
Súãasná situácia v armáde je pomerne zlo-
Ïitá. âo by ste z pohºadu úradu vyzdvihli
vo v˘sledkoch v roku 2010?
Za v˘znamné povaÏujem zavedenie no-
v˘ch postupov vzájomného ‰tátneho overo-
vania kvality medzi ‰tátmi NATO v súlade so
‰tandardizaãnou dohodou STANAG 4107 a
novelizovanou spojeneckou publikáciou
AQAP 2070. Navy‰e sme v tejto oblasti roz-
‰írili realizáciu ‰tátneho overovania kvality i
do oblasti generálnych opráv mobilnej tech-
niky, taktick˘ch balistick˘ch viest a ìal‰ích
súãastí v˘stroja jednotlivca. V oblasti kodifi-
kácie to bolo zavedenie nov˘ch technológií pri
spracovaní a v˘mene kodifikaãn˘ch údajov v
móde e-OTD modulu a realizácia systémo-
v˘ch krokov pre technické prepojenie infor-
maãného systému SAP OS SR a kodifikaãné-
ho informaãného systému MC CATALO-
GUE. V˘razne sme podpísaním dohody so
spoloãnosÈou ROSOBORONEXPORT po-
kroãili v spolupráci pri kodifikácii v˘robkov
sovietskeho a ruského pôvodu v súlade s po-
stupmi kodifikaãn˘ch systémov NATO. V
oblasti ‰tandardizácie povaÏujem za v˘znam-
nú realizáciu konferencie TRISTAND a troj-
stranné rokovanie (âesko, Francúzsko a Slo-
venská republika) o ratifikácii a implementá-
cii novej edície alianãnej publikácie AAP-3
(J) o tvorbe, udrÏiavaní a správe ‰tandardizaã-
n˘ch dokumentov NATO.
Riaditeº úradu RNDr. Slavomír KUBO a ‰tátny radca
skupiny auditov kvality Ing. Juraj Doskoãil odovzdávajú
Certifikát o zhode systému zabezpeãovania kvality podºa
SO· AQAP 2130:2010 spoloãnosti SEVOTECH, spol. s r.o.
Stará Turá. Certifikát si prevzal Ing. Ján HODERMARSK¯
(v strede), riaditeº spoloãnosti SEVOTECH, spol. s r.o.
ÚãasÈ úradu na rokovaniach ‰tandardi-
zaãn˘ch orgánov v centrále NATO (NCS,
NCSReps, CSMWG) a EDA/MSHT, kodi-
fikaãn˘ch orgánov na úrovni AC/135 a
podriaden˘ch skupín a orgánov kvality Ïi-
votného cyklu AC/327 (WG/2) vypl˘va z
ãlánku 9 Severoatlantickej zmluvy, § 3 a 4
zákona ã. 11/2004 Z. z. o obrannej ‰tandar-
dizácii, kodifikácii a ‰tátnom overovaní
kvality v˘robkov a sluÏieb na úãely obra-
ny a je stanovená Smernicami MO SR ã.
107/2007. âo povaÏujete za v˘znamné z
pohºadu zastúpenia úradu v pracovn˘ch
skupinách NATO a ìal‰ích medzinárod-
n˘ch aktivít?
Zástupca pre ‰tátne overovanie kvality Ing. Miroslav HOZA pri vykonávaní ‰tátneho overovania kvality
Z viacer˘ch pracovn˘ch zasadnutí a medzi-
národn˘ch akcií spomeniem len niektoré. Bi-
laterálne stretnutie v partnerskom úrade Slo-
vinska prinieslo v˘menu skúseností a názo-
rov na väzbu obranného plánovania a ‰tandar-
dizácie v súvislosti so zmenami politiky ob-
rannej ‰tandardizácie v centrále NATO. Boli
vymenené skúsenosti o spolupráci úradov s
podnikmi obranného priemyslu v matersk˘ch
krajinách a niektoré aspekty úãasti a pôsobe-
nia krajín v EDA/MSHT.
Pracovné rokovanie pouÏívateºov kodifi-
kaãného systému MC CATALOGUE, kto-
r˘m disponuje aj SR, potvrdilo jeho funkãnosÈ
a flexibilitu z hºadiska uplatÀovania moder-
n˘ch metód kodifikácie v˘robkov. Bilaterál-
ne zasadanie s kodifikaãn˘mi orgánmi Ruskej
federácie prinieslo dohodu na kodifikáciu ná-
hradn˘ch dielcov pre vrtuºníky Mi-17 a Mi-
24 pouÏívané v OS SR. Zasadanie TRICOD
WG hodnotilo v˘sledky kodifikácie vybra-
n˘ch spoloãn˘ch zbraÀov˘ch systémov v kra-
jinách V-4 a kon‰tatovalo, Ïe pokraãovanie je
v˘hodné pre v‰etky zúãastnené strany.
V prvom polroku 2010 sa uskutoãnili dve
zasadnutia pracovnej skupiny WG/2 pre kva-
litu v Bruseli a v Prahe a v mesiaci jún sa
uskutoãnila 12. medzinárodná konferencia
organizovaná DCMA (centrálna obranná
agentúra USA na obstarávanie materiálu),
ktorá sa zaoberala prevaÏne témou vzájomné-
ho ‰tátneho overovania kvality. Na zasadnu-
tiach pracovnej skupiny WG/2 boli dorie‰e-
né otázky ìal‰ieho rozvoja noriem AQAP,
ktoré budú zah⁄ÀaÈ v‰etky etapy Ïivotného
cyklu. Medzinárodná konferencia sa zaobe-
rala i skúsenosÈami s implementáciou AQAP
2070, kde sme z na‰ej strany deklarovali
zvládnutie procesu a jeho úspe‰nú aplikáciu
od 1. januára 2010.
Aké sú najdôleÏitej‰ie úlohy úradu na rok
2011?
Z pohºadu synergického efektu úradu je to
novelizácia zákona ã. 11/2004 Z. z. o obran-
nej ‰tandardizácií, kodifikácii a ‰tátnom ove-
rovaní kvality. Je nevyhnutná predov‰etk˘m
v oblasti ‰tandardizácie vzhºadom na novú di-
rektívu NATO a AAP-3 (J) pre oblasÈ imple-
mentácie ‰tandardizaãn˘ch dokumentov. Naj-
generálnych opráv vrtuºníka Mi-17.
dôleÏitej‰í cieº v oblasti kodifikácie je zrea-
lizovaÈ prepojenie kodifikaãného informaãné-
ho systému úradu s integrovan˘m informaã-
n˘ch systémom logistiky vrátane vypraco-
vania súvisiacich smerníc a nariadení MO
SR.
V oblasti vnútro‰tátnej spolupráce chce-
me v˘raznej‰ie poukázaÈ na vybudovanie
komplexného, efektívneho a vzájomne previa-
zaného systému odborn˘ch útvarov Minister-
stva obrany SR a OS SR vstupujúcich do
procesu obstarávania a ‰tátneho overovania
kvality. Vzhºadom na na‰e zastúpenie v pra-
covn˘ch skupinách Európskej obrannej agen-
túry pre materiálovú ‰tandardizáciu budeme
v˘raznej‰ie spolupracovaÈ so ZdruÏením ob-
ranného priemyslu na participácii na‰ich v˘-
robcov pri pouÏívaní jednotného systému
‰tandardov.
V oblasti rozvoja medzinárodnej spoluprá-
ce chceme zrealizovaÈ uzatvorenie memo-
ránd o porozumení (MOU) pre oblasÈ bezod-
platného reciproãného ‰tátneho overovania
kvality s USA a Izraelom. Cieºom by mala byÈ
nielen evaluácia na‰ich procesov, ale i v˘raz-
né finanãné úspory pri realizácii obstarávania
produktov z uveden˘ch krajín v poÏadovanej
kvalite a konfigurácii. Samozrejme budeme
i naìalej zabezpeãovaÈ v‰etky úlohy vypl˘va-
júce z povinnosti nominovan˘ch delegátov
úradu v pracovn˘ch skupinách NATO.
Aké vidíte moÏnosti ìal‰ieho zlep‰ovania
ãinnosti úradu a va‰u úlohu v tomto pro-
cese?
Za rozhodujúce do budúcnosti povaÏujem
formovanie spoloãnej zdieºanej úradovej kul-
túry excelentnosti, cez mäkké faktory perso-
nálneho riadenia a predov‰etk˘m cez rozvoj
ºudského potenciálu. Za dôleÏité povaÏujem
i zlep‰enie komunikaãného prostredia a zv˘-
raznenie podpory vlastníkov hlavn˘ch proce-
sov ‰tandardizácie, kodifikácie a ‰tátneho
overovania kvality.
Osobne urobím v‰etko pre to, aby sa úrad stal
naozaj elitnou podpornou in‰titúciou rezortu
obrany v oblastiach, ktoré má dané zákonom,
s cieºom trvalej podpory interoperability a
zvy‰ovania spôsobilosti ozbrojen˘ch síl v eu-
roatlantickom prostredí.
25
N Á R O D N Á R A D A
Strategická koncepcia NATO je podpísaná. PomôÏe lep‰ie zvládnuÈ hrozby 21. storoãia, ako je
napríklad terorizmus? Aj nad t˘m sa zam˘‰ºa predseda V˘boru NR SR pre obranu a bezpeãnosÈ
a b˘val˘ minister obrany Martin FEDOR v rozhovore s redaktorkou Annou Komovou.
Rusko sa zaviazalo k spolupráci pri v˘-
stavbe protiraketového ‰títu v Európe. âo
to v praxi znamená, ak˘ je to záväzok sme-
rom k Európe?
KaÏdú iniciatívu, ktorá vÈahuje Rusko do
globálnych rie‰ení v oblasti bezpeãnosti, a eu-
rópskej bezpeãnosti ‰peciálne, treba privítaÈ.
ZároveÀ platí, Ïe kaÏdá takáto veºká iniciatí-
va má niekoºko krokov, z ktor˘ch je záväzok
alebo rámcová dohoda síce nevyhnutn˘m,
ale iba prv˘m krokom. V tomto geopolitickom
vektore nás podºa môjho názoru e‰te ãaká
dlhá cesta, jej úspech bude závisieÈ od mno-
h˘ch faktorov, a nie v‰etky z nich sú v na‰ich
rukách – ak hovorím na‰ich, mám na mysli
EÚ, a predov‰etk˘m NATO, ktoré podºa môj-
ho názoru stále zostáva pilierom na‰ej, sloven-
skej, ale aj európskej bezpeãnosti.
Je fyzick˘ útok stále najväã‰ou hrozbou?
Konvenãná vojna v tradiãnom ponímaní v
súãasnosti nepredstavuje pre Slovensko naj-
väã‰iu hrozbu. Sme obklopení susedn˘mi
‰tátmi s ktor˘mi máme dobré vzÈahy. Tri zo
susedn˘ch ‰tátov sú v ãlenmi rovnak˘ch bez-
peãnostn˘ch ‰truktúr, takÏe sú zároveÀ aj naj-
bliωími spojencami. Stále viac sa preto aj
na‰a obranná politika zameriava na hrozby za-
definované aj v ostatnej strategickej koncep-
cii NATO, ako je napríklad terorizmus, pro-
liferácia zbraní hromadného niãenia, cyber-
terorizmus ak máme vymenovaÈ len niekoº-
ko. Neznamená to v‰ak, Ïe na‰e ozbrojené sily
by mali rezignovaÈ na tradiãné spôsobilosti
26
S R
Ako zvládnuÈ
hrozby 21.storoãia
spájané s moÏnosÈou brániÈ vlasÈ ak by sa v
budúcnosti v˘razne zmenilo na‰e bezpeã-
nostné prostredie.
Dá sa povedaÈ, Ïe studená vojna sa koneã-
ne skonãila?
Oznaãenie „studená vojna“ sa viaÏe k ob-
dobiu existencie dvoch blokov reprezentova-
n˘ch ‰tátmi zdruÏen˘mi v NATO na jednej
strane, a Var‰avskou zmluvou na druhej. Ta-
kéto rozdelenie neexistuje uÏ 20 rokov – a po-
ãas nich sa viackrát termín „koniec studenej
vojny“ pripisoval rôznym dátumom aj u nás.
Nie som si ist˘, ãi práve projekt spolupráce
Ruska na protiraketovom ‰títe má dostaÈ toto
oznaãenie, alebo ãi ho niekedy dostane. Zá-
nik sovietskeho bloku a a pád komunistick˘ch
diktatúr v Európe, medzinárodn˘ terorizmus
a hrozby od nebezpeãn˘ch ‰tátov samozrej-
me uÏ dávno prekreslili hranice, známe z
ãias, ku ktor˘m sa vraciate v˘razom „stude-
ná vojna“. Sú tu zreteºné spoloãné záujmy Eu-
rópy, nás ako jej súãasti, a povedzme Ruskej
federácie alebo USA. NemôÏeme v‰ak nebraÈ
do úvahy, Ïe pritom neprestali existovaÈ geo-
politické záujmy, ktoré nie sú v‰etky medzi
nami iba kompatibilné, a to sa t˘ka aj Ruskej
federácie.
Podºa informácií má sa zniÏovaÈ prítomnosÈ
vojsk v Afganistane. A ão hnutie Taliban,
existuje nová stratégia v rámci bezpeãnos-
ti?
V prvom rade by som k va‰ej otázke v‰eo-
becne poznamenal, Ïe nie je namieste odvo-
dzovaÈ zmenu základnej stratégie iba od re-
dukcie ãi naopak nárastu poãtu vojakov. Ale-
bo inak: odli‰ujme politickú stratégiu od vo-
jenskej stratégie, ktorá je v tomto zmysle
skôr taktikou slúÏiacou na dosiahnutie cieºa.
Slovensk˘ vojensk˘ kontingent v Afganista-
ne sme v ostatn˘ch rokoch posilnili, ão je
správne. Od Slovenska sa oprávnene oãaká-
va, Ïe budeme preberaÈ svoj diel spoluzodpo-
vednosti v úlohách aj operáciách, ktor˘ch
sme súãasÈou, ãi uÏ ako ãlensk˘ ‰tát NATO a
EÚ, alebo ako partner v medzinárodn˘ch ak-
tivitách. Afganistan zostáva dôleÏitou operá-
ciou medzinárodnej koalície. Tamoj‰ie ÈaÏko
skú‰ané obyvateºstvo má právo nebyÈ ruko-
jemníkom radikálnych hnutí – a my máme
právo a povinnosÈ zabrániÈ tomu, aby toto
územie slúÏilo ako ich trvalá základÀa. Îe sa
v priebehu operácie spojeneck˘ch síl mení vo-
jenská stratégia alebo politická taktika, je ob-
vyklé.
Ako sa upevnila spolupráca medzi ‰tátmi
Aliancie, prijala sa dohoda o efektívnej‰ej
spolupráci, ako by ste charakterizovali jej
v˘znam?
Bez toho, aby som zachádzal do detailov
novej stratégie NATO, povaÏujem za najdô-
leÏitej‰ie zdôrazniÈ signál, ktor˘ Aliancia vy-
slala, a teda jej prostredníctvom ãlenské ‰tá-
ty. Osobne som veºmi rád, Ïe zostal neporu-
‰en˘ základn˘ pilier aj na‰ej bezpeãnosti
zhmotnen˘ v známom ãlánku 5 Washington-
skej zmluvy, teda záväzok spoloãnej, kolek-
tívnej obrany pre v‰etk˘ch spojencov. Nová
stratégia totiÏ prichádza po rokoch, a pove-
dzme to otvorene, keì mnohí oznaãovali
Alianciu za preÏité, akoby voºne odumierajú-
ce zoskupenie. V t˘chto predstavách ju mali
nahradiÈ organizácie, in‰titúcie alebo systémy
dohôd v oblasti bezpeãnosti, ktoré doteraz
alebo nikdy nefungovali, alebo v skutoãne krí-
zov˘ch situáciách opakovane zlyhávali, ale-
bo zatiaº existujú iba v predstavách ãi plien-
kach. Îelal by som si, aby sme nezaÏili takú
extrémne krízovú situáciu, ktorá potvrdí ne-
nahraditeºnosÈ NATO, ale som si ist˘, Ïe keby
k nej do‰lo, transatlantickú bezpeãnosÈ, a teda
aj na‰u európsku, v dohºadnom ãase nevieme
nahradiÈ in˘m garantom.
N Á R O D N Á R A D A
Ján RICHTER, poslanec NR SR, je podpredsedom V˘boru pre obranu a bezpeãnosÈ, ão nie je
práve v˘bor, o ktorého práci by sa verejne diskutovalo. Pri ãinnosti v˘boru sa ráta s diskrétnosÈou
a presnosÈou, ão Ján Richter potvrdil v rozhovore, ktor˘ poskytol redaktorke Anne Komovej.
Ako podpredseda V˘boru NR SR pre obra-
nu a bezpeãnosÈ uÏ máte s touto prácou skú-
senosti z minulého obdobia, je to v˘hodou pri
zasadaniach v˘boru?
Urãite je tá skúsenosÈ neoceniteºnou hlavne
v situáciách, keì je aj z pohºadu opozície potreb-
né upozorniÈ na niektoré nie celkom jasné a aj
medializované nejasnosti ohºadom v˘konu ‰tát-
nych zloÏiek zabezpeãujúcich bezpeãnosÈ, a to
obzvlá‰È v situáciách, keì sa môÏe naru‰iÈ dô-
veryhodnosÈ Slovenska ako partnera v medziná-
rodn˘ch in‰titúciách. Za dôleÏité pri svojej prá-
ci vo v˘bore pokladám aj skúsenosti z osobn˘ch
náv‰tev v misiách Ozbrojen˘ch síl SR v minu-
lom volebnom období. A samozrejme, skúsenos-
ti sú nevyhnutné vôbec, pri schopnosti zaujímaÈ
stanoviská k tak˘m váÏnym otázkam ako sú
napríklad otázky bezpeãnosti. DôleÏité je zame-
dziÈ, aby sa zvy‰ovalo bezpeãnostné riziko ob-
ãanov SR.
Ste spokojn˘ s moÏnou kontrolnou ãinnosÈou
v˘boru pre obranu a bezpeãnosÈ v rezorte ob-
rany?
V zmysle pravidiel rokovania má V˘bor Ná-
rodnej rady Slovenskej republiky pre obranu a
bezpeãnosÈ aj kontrolné úlohy, a to nad dodrÏia-
vaním zákonnosti ãinnosti MO SR, MV SR,
PZ SR a Správy ‰tátnych hmotn˘ch rezerv. ·pe-
cifickou kontrolnou právomocou v˘boru je kon-
trola dodrÏiavania zákonnosti ITP. Jednoducho
povedané, zákonn˘ postup pri odpoãúvaní osôb.
Tieto pravidlá dávajú samozrejme urãit˘ prie-
stor na kontrolu ãinnosti jednotliv˘ch minis-
terstiev. V˘bor má okrem iného moÏnosÈ aj or-
S R
BezpeãnosÈ nie je
samozrejmosÈou
ganizovaÈ poslaneck˘ prieskum ãlenov v˘boru
v oblasti pôsobnosti MO SR, MV SR, Správy
‰tátnych hmotn˘ch rezerv SR, v organizáciách
a in‰titúciách, ktoré riadia. Tieto nástroje sú sa-
mozrejme dostupné, av‰ak je otázne, ako efek-
tívne sa vyuÏívajú. Je príli‰ skoro hodnotiÈ spo-
kojnosÈ alebo nespokojnosÈ, vzhºadom na e‰te
veºmi krátke pôsobenie V˘boru NR SR pre ob-
ranu a bezpeãnosÈ v súãasnom zloÏení, v aktu-
álnom volebnom období. Opodstatnenú obavu
som v‰ak jasne vyslovil vo svojom vystúpení pri
schvaºovaní ‰tátneho rozpoãtu, kde som páno-
vi ministrovi Galkovi postavil základnú otázku:
„Viete s tak˘mto rozpoãtom garantovaÈ splne-
nie na‰ich záväzkov voãi partnerom a Aliancii?
Viete zabezpeãiÈ úlohy obsiahnuté v Progra-
movom vyhlásení vlády, ktoré hovorí o dosiah-
nutí celospoloãenského konsenzu v otázkach
bezpeãnostnej politiky a obrany ‰tátu, prioritách,
cieºoch, úlohách a potrebách ozbrojen˘ch síl?
Nedostávame sa s tak˘mto rozpoãtom do situá-
cie, ku ktorej mám hlavné v˘hrady? Tak˘to roz-
poãet nás vedie k postupnej premene Ozbroje-
n˘ch síl SR na plneniu jedinej úlohy, a to je kon-
centrácia v‰etk˘ch kapacít na afganskú misiu a
misie, ako také. T˘m nechcem spochybniÈ ich
prioritu.“ Odpoveì dajú nasledujúce 3 – 4 roky.
Dostávate aktuálne správy, napríklad o zme-
nách na príslu‰nom ministerstve, alebo sa
musíte viac sami zaujímaÈ o konkrétne infor-
mácie?
Ministerstvá sú na svoje informácie o prebie-
hajúcich zmenách skúpe, av‰ak samozrejme
v‰etky materiály t˘kajúce sa zmien v oblasti
právnych noriem, ktoré majú byÈ prerokúvané
v parlamente, sú v ‰tandardnom legislatívnom
procese aj prostredníctvom V˘boru NR SR pre
obranu a bezpeãnosÈ, a teda ãlenovia tohto v˘-
boru sa s nimi oboznamujú. Pri niektor˘ch v‰ak
musím kon‰tatovaÈ, Ïe zdrojom sú aj médiá.
T˘ka sa to hlavne personálnych informácií, ale-
bo informácií o rôznych aktivitách príslu‰ného
ministerstva. Teda urãitá vlastná vôºa a záujem
v tom prípade je samozrejme namieste. A takis-
to je namieste, aby sme následne aktívne poÏia-
dali aj prostredníctvom v˘boru príslu‰ného mi-
nistra o vysvetlenie. Z t˘chto dôvodov poslan-
ci za stranu Smer-SD iniciovali mimoriadne za-
sadnutie v˘boru na vysvetlenie postupu sloven-
skej polície pri policajnej operácii, s aktívnou
úãasÈou PZ SR zo strany ministra Lip‰ica, kto-
rej cieºom bola kontrolovaná zásielka materiá-
lu na v˘robu heroínu zo Slovenska do Turecka.
Existencia in‰titútu poslaneckého prieskumu
zo strany ãlenov v˘boru je tieÏ dobrou formou
na získanie cenn˘ch informácií o konkrétnom
ministerstve.
Najnov‰ie som poÏiadal predsedu V˘boru pre
obranu a bezpeãnosÈ pána Fedora, aby poÏiadal
ministra vnútra o predloÏenie informácie na v˘-
bor ohºadom reorganizácie Policajného zboru
SR. Informácia bude predmetom rokovania 25.
januára 2011.
Zapájajú sa ãlenovia vá‰ho v˘boru aj do ãin-
nosti Európskeho parlamentu?
Neexistuje priama paralela V˘boru pre obra-
nu a bezpeãnosÈ v EP. âlenské ‰táty EÚ pracu-
jú na rozvoji spoloãnej zahraniãnej a bezpeã-
nostnej politiky, av‰ak zahraniãná politika, bez-
peãnosÈ a obrana sú záleÏitosti, nad ktor˘mi si
vlády jednotliv˘ch ãlensk˘ch ‰tátov zachováva-
jú nezávislú kontrolu. TakÏe Parlament a Eu-
rópska komisia v nich zohrávajú iba obmedze-
nú úlohu. Aby mohla Európska únia efektívnej-
‰ie reagovaÈ na medzinárodné krízy, vytvorila
„jednotku r˘chlej reakcie“. Nie je to európska
armáda: jej príslu‰níci zostávajú ãlenmi vnútro-
‰tátnych ozbrojen˘ch síl a sú pod národn˘m
velením a ich pôsobenie sa obmedzuje na plne-
nie humanitárnych, záchrann˘ch a in˘ch úloh
spojen˘ch s udrÏiavaním mieru a krízov˘m ma-
naÏmentom. Obranná politika je politicky citli-
vou oblasÈou, v ktorej si ãlenské krajiny udrÏia-
vajú rozhodujúcu mieru kompetencií. Skúsenos-
ti v‰ak ukazujú, Ïe európska obrana nemôÏe
byÈ efektívna, ak bude fungovaÈ vo forme 25 (a
viac) samostatn˘ch obrann˘ch politík. Nevyh-
nutnosÈ zv˘‰iÈ obranné kapacity a neochota pod-
statne zvy‰ovaÈ v˘davky na obranu vytvárajú
tlak aj na uωiu spoluprácu. Hlavn˘m fórom, na
ktorom sa táto „medzivládna spolupráca“ usku-
27
N Á R O D N Á R A D A
toãÀuje, je Rada EÚ. Rada EÚ zastupuje ãlen-
ské ‰táty a na jej zasadnutiach sa zúãastÀuje je-
den minister z vlády kaÏdého ãlenského ‰tátu
EÚ. DôleÏité je v‰ak podotknúÈ, Ïe treba rozví-
jaÈ spoluprácu v oblasti obrany a bezpeãnosti aj
s in˘mi parlamentmi, v krajinách mimo EÚ,
ktoré majú ambície integrovaÈ sa do Európskej
únie, ako sú napríklad ‰táty Balkánu, ale samo-
zrejme aj za v˘chodnou hranicou Európskej
únie.
Ak˘ máte názor na prípadné roz‰irovanie
EÚ? Treba sa postaraÈ o zv˘‰enú bezpeãnosÈ
v rámci EÚ?
Myslím si, Ïe túto úlohu stále zabezpeãuje
NATO v Európe. Predpokladám, Ïe naráÏate
na aktuálne roz‰irovanie EÚ hlavne smerom na
v˘chod o Turecko. Je ne‰Èastné, ak sa niekto z
vlády vopred vyjadruje o podporení alebo ne-
podporení vstupu tej ktorej krajiny Európy do
EÚ. Minister vnútra je jednoznaãne politick˘m
predstaviteºom vlády SR s konkrétnou zodpo-
vednosÈou, a nemal by podºahnúÈ osobn˘m emó-
ciám pri vyjadrovaní sa k medzinárodno-poli-
tick˘m prístupom, na ktoré nemá kompetencie.
Myslím t˘m na prijatie Turecka do EÚ. Osob-
ne som ho na to upozornil na zasadnutí v˘bo-
ru.
V súãasnosti e‰te nie je úplne jasné, kto v pro-
Zvy‰uje sa bezpeãnosÈ na cestách?
V rozhovore s poslancom NR SR Júliusom STANKOM, ktor˘ je ãlenom V˘boru pre obranu
a bezpeãnosÈ sme sa rozprávali o bezpeãnosti na cestách a moÏnej osvete. Trápi ho najmä osveta
smerom k deÈom. Ob‰írnej‰ie v rozhovore, ktor˘ priná‰a redaktorka Anna Komová.
O tom, Ïe je naozaj veºmi dôleÏité zvy‰ovaÈ
bezpeãnosÈ na na‰ich cestách netreba ani po-
lemizovaÈ, ale vieme ako to dosiahnuÈ, vysta-
ãíme s v˘sledkami, ktoré sa zaznamenali aj
vìaka Zákonu o cestnej premávke?
BezpeãnosÈ cestnej premávky nie je zìaleka
len záleÏitosÈou polície. Je to komplex cestnej
siete, technológií automobilov a v neposled-
nom rade aj kultúry vodiãov, ktorá je impliko-
vaná v‰eobecn˘m morálno-etick˘m konsenzom
28
S R
cese ãeského kamióna pochybil, ãoho dôsled-
kom bolo aj zvolanie mimoriadneho zasadnutia
V˘boru pre obranu a bezpeãnosÈ na vysvetlenie
konania PZ SR v danom prípade. UÏ teraz je
v‰ak jasná skutoãnosÈ, Ïe bol ohrozen˘ Ïivot ob-
ãana âR a bezpeãnosÈ ºudí po trase kamióna.
V kaÏdom prípade pri roz‰irovaní EÚ je po-
trebné, aby krajiny, ktoré sa uchádzajú o ãlen-
stvo v tomto spoloãenstve, myslím t˘m najmä
Chorvátsko, prípadne Srbsko a Turecko, plnili
urãite kritériá, podobne ako to bolo v prípade
pred vstupom SR. V t˘chto kritériách sa nachá-
dzajú aj podmienky, ktoré hovoria o bezpeãnos-
ti. Sama Európska únia sa do budúcnosti musí
zaoberaÈ aj otázkami t˘kajúcimi sa jej vnútor-
nej a vonkaj‰ej bezpeãnosti a zvy‰ovaním efek-
tivity, tak ako som to opísal v predchádzajúcej
otázke.
Ako by ste hodnotili zapájanie ozbrojen˘ch
síl SR do medzinárodn˘ch misií?
Slovensko sa svojím vstupom do NATO sta-
lo plnoprávnym ãlenom Severoatlantickej alian-
cie. Aktívne ãlenstvo v Severoatlantickej alian-
cii ja súãasne aj základn˘m bezpeãnostn˘m pi-
lierom zahraniãnej politiky SR. Aby ãlenstvo
bolo plnohodnotné, vypl˘vajú pre SR z neho aj
urãité záväzky vo vzÈahu Aliancii, ale aj k part-
nerom, s ktor˘mi zdieºame ãlenstvo. Tieto zá-
spoloãnosti. Nepochybne najslab‰ím ãlánkom sú
cesty. V Ko‰ickom kraji, v ktorom Ïijem, sa ako
v jedinom z ôsmich krajov Slovenska za posled-
n˘ch dvadsaÈ rokov postavilo nula kilometrov
diaºnic. V kraji máme dvanásÈ kilometrov diaº-
nic z Ko‰íc na hranicu Pre‰ovského kraja, kto-
ré boli vybudované e‰te za Husáka. MnoÏstvo
v˘tlkov na cestách v polovici tejto zimy je také,
na aké sa za ‰tyridsaȉtyri rokov svojho Ïivota
nepamätám. A cestn˘ zákon nesmie byÈ scest-
n˘. Nesmie rie‰iÈ prioritne len pokuty. Ani zá-
kon, ani úlohu polície v oblasti bezpeãnosti na
cestách nemoÏno zveliãovaÈ ani podceÀovaÈ.
Ale v na‰ich konãinách najviac absentujú prá-
ve dobré cesty a diaºnice.
Ako hodnotíte aktivitu polície v cestnej pre-
mávke?
Aktivita polície sa v cestnej premávke priorit-
ne venuje v˘beru a zvy‰ovaniu pokút. Zabúda
sa na prevenciu. V˘nosy z pokút nemôÏu byÈ na-
ìalej zdrojom príjmu pre políciu, ani pre minis-
terstvo vnútra. Mal by sa utvoriÈ fond na rozvoj
ciest, kde by tieto peniaze putovali. Módnym v˘-
krikom v policajnom inÏinierstve sú iste dobre
mienené, ale veºmi nebezpeãné ostrovãeky
v strede ciest. Je len otázkou ãasu, keì na niek-
torom z nich zaznamenáme smrteºnú nehodu.
Ste spokojn˘ s osvetou, ktorá sa robí smerom
k deÈom?
Nepamätám sa, kedy mi deti povedali, Ïe
väzky sú jednak v oblasti zabezpeãenia bez-
peãnosti ãlenov Aliancie a v neposlednom rade
aj svojím aktívnym prístupom, t. j. úãasÈou
v spoloãn˘ch operáciách. Vysoké kladné hodno-
tenia na‰ich vojakov v misiách sú záväzné. Oso-
bitne pozitívne hodnotím aj zúÏenie poãtu mi-
sií ná‰ho nasadenia, ktoré urobila predchádza-
júca vláda Roberta Fica. Slovenska republika sa
doteraz za krátky ãas svojej existencie stala
plnohodnotn˘m partnerom, ktor˘ si plní spoºah-
livo svoje záväzky, ãoho dôkazom je úãasÈ v mi-
siách, ako KFOR, ALTHEA, ISAF atì. ... Za
svoju „osobnú“ úlohu pokladám upozorÀovaÈ na
to, aby sa dôleÏitosÈ na‰ej misie v Afganistane
nestala prostriedkom na premenu Ozbrojen˘ch
síl SR na jedinú úlohu, a to je „afganizácia“ na-
‰ej armády. To znamená, aby jej kapacity nebo-
li koncentrované len na túto misiu, ale aby na-
pæÀala svoju funkciu aj v domácom prostredí,
najmä pri Ïiveln˘ch pohromách.
Netreba v‰ak zabúdaÈ ani na bezpeãnosÈ
v rámci EÚ a budovanie spoloãnej bezpeãnost-
nej politiky. Treba zdôrazniÈ, Ïe bezpeãnosÈ nie
je samozrejmosÈou najmä v súãasnosti, keì sa
krátia finanãné prostriedky na zabezpeãenie ob-
rany takmer vo v‰etk˘ch ‰tátoch Aliancie. Pre-
to je dôleÏité klásÈ dôraz na maximálnu efekti-
vitu, aby na‰a spoºahlivosÈ ako partnera nebola
naru‰ená.
mali v ‰kole policajta na dopravnej v˘chove.
V auto‰kolách to tieÏ nie je ideálne. Dnes mla-
dí vodiãi a hlavne vodiãky nevedia ani to, ako
funguje benzínov˘ motor. Nieto, aby sa u nich
zafixovali zásady prevencie.
Ak˘ máte názor na spoluprácu obyvateºov
Slovenska, myslím celej verejnosti s políciou?
Polícia je spolu so súdnictvom najnedôvery-
hodnej‰ou in‰titúciou v Slovenskej republike. A
to nie len kvôli predsudkom. V USA alebo
v âesku majú na dverách policajn˘ch áut nápis
„PomáhaÈ a chrániÈ“. U nás si môÏeme daÈ „Per-
zekvovaÈ a pokutovaÈ“. Polícia musí slúÏiÈ ob-
ãanovi, nielen sama sebe. Obãan to cíti. Nie po-
lícia si musí vytváraÈ svoje agendy, ale spolo-
ãenská objednávka. Polícii je ºah‰ie pokutovaÈ
a preháÀaÈ slu‰n˘ch obãanov. Veì títo neprote-
stujú. ªah‰ie je permanentne vyrábaÈ nové ob-
ãianske ãi vodiãské preukazy, alebo pasy. Tu sa
k pohodovej práci pridá e‰te aj biznis. Ëaωie by
bolo napríklad zriadiÈ stavebnú políciu. Veì tu
by prichádzali do problémov. Na jednej strane
s rómskymi chatrãami a na strane druhej s ãier-
nymi stavbami niektor˘ch veºkopodnikateºov,
ktoré sú medializované. Tak, ako si treba pes-
tovaÈ slobodu, treba sa aj chrániÈ pred eventua-
litou policajného ‰tátu. TvoriÈ mechanizmy, aby
ozbrojené zloÏky efektívne slúÏili slu‰n˘m ob-
ãanom a nie sami sebe.
Prejdime k vyberaniu pokút a k oãakávan˘m
N Á R O D N Á R A D A
zmenám. Ako vnímate vyberanie pokút pod-
ºa sadzobníka, pomohla by zmena zákona o
‰tátnej sluÏbe a zákona o Policajnom zbore?
V˘‰ky pokút sú prehnané. Striktn˘ sadzobník
nezohºadÀuje rôznorodosÈ Ïivotn˘ch situácií.
Musí byÈ moÏnosÈ individuálneho posúdenia
kaÏdého prípadu policajtom. Nové hodnotenie
príslu‰níkov Policajného zboru vnímame ako
Boj proti extrémizmu a prevencia
Slovensko je ako krajina strednej Európy obdarované nielen v˘hodnou spoluprácou s krajinami EÚ, ale
aj mnoÏstvom negatívnych javov, ako je napríklad zvy‰ujúce sa násilie. Vieme sa brániÈ a vytváraÈ
dostatoãnú bezpeãnosÈ pre obyvateºov Slovenska? ëalej v rozhovore s podpredsedom V˘boru NR SR
pre obranu a bezpeãnosÈ Pavlom HLADK¯M, ktorého o rozhovor poÏiadala redaktorka Anna Komová.
U nás na Slovensku je v platnosti novela
Trestného zákona o boji proti extrémizmu.
Túto novelu pozitívne hodnotili aj na medzi-
národnej úrovni, je dostatoãne v˘znamn˘m
a spoºahliv˘m nástrojom v boji proti rozsia-
hlej nezná‰anlivosti a násiliu, v boji za prá-
va a slobody obyvateºov?
Îiadny právny predpis, ani spomínaná nove-
la sama o sebe, nebude dostatoãnou zárukou
v boji proti extrémizmu. Je urãit˘m predpokla-
dom, ktor˘ sa v‰ak bude napæÀaÈ iba postupne.
Spoloãne s ním bude podstatn˘ v˘voj na‰ej
spoloãnosti, postoje a angaÏovanie sa osobnos-
tí v mimovládnej sfére, obãianskych aktivitách,
politick˘ch postojoch ãi v neposlednom rade v˘-
chova na ‰kolách. Toto v‰etko a mnoho ìal‰ích
vplyvov (medzi najpodstatnej‰ie by som zara-
dil v˘voj nezamestnanosti a hospodársku situá-
ciu na‰ej krajiny a celej Európskej únie v nasle-
dujúcich rokoch) bude rozhodujúcou mierou
ovplyvÀovaÈ úspech.
Akú dôleÏitosÈ má podºa vás prevencia pri
najrôznej‰ích trestn˘ch ãinoch? Kde je pre-
vencia úãinná?
Prevencia je podºa mÀa najúãinnej‰ou formou
boja proti páchaniu trestnej ãinnosti. Je to v‰ak
v mnoh˘ch prípadoch aj najdlh‰ie trvajúci pro-
ces, pretoÏe ide o zmenu myslenia t˘ch, ktorí by
mohli byÈ potenciálnymi páchateºmi trestnej
ãinnosti. V˘sledky tohto procesu sa nedajú dô-
S R
sympatick˘ pokus o zvy‰ovanie kvality. Veì
polícii evidentne ch˘balo nejaké to „ISO“. Do
tohto procesu v‰ak treba zapojiÈ aj extern˘ch od-
borníkov, ktor˘ch nezavádza profesionálne de-
formovan˘ pohºad z vnútra. Systém bodovania
je vo svete znaãne roz‰íren˘, ale je uÏ prekona-
n˘ a na ústupe kvôli slabej dynamickosti. Ako
príklad môÏe slúÏiÈ iste dobre mienená reforma
veryhodne overiÈ za pár rokov, ão je samozrej-
me veºk˘m problémom pre mnoh˘ch politikov,
ktorí majú oveºa rad‰ej, keì sa problémy vyrie-
‰ia r˘chlo, v ideálnom prípade v rámci jedného
volebného obdobia. Z tohto dôvodu sa v posled-
n˘ch rokoch zameriavajú na radikálnej‰ie rie‰e-
nia.
Sám som zvedav˘, ak˘ dopad na ‰tatistické
vyhodnotenia páchanej trestnej ãinnosti budú
maÈ opatrenia v Policajnom zbore napríklad pri
posilnení policajn˘ch hliadok v problémov˘ch
regiónoch.
V súvislosti s otvorením sa Slovenska je veº-
k˘m problémom napríklad drogová kriminali-
ta, bol by som veºmi rád, keby práve tu do‰lo
k náprave. Aj keì to nemá priamu súvislosÈ s ãin-
nosÈou ná‰ho v˘boru, musím spomenúÈ nezastu-
piteºn˘ v˘znam ‰portu a ‰portov˘ch aktivít mla-
dej generácie, ão je otázka v mnoh˘ch smeroch
podceÀovaná. V˘raznej‰ia podpora ‰portovania
akéhokoºvek typu a úprava legislatívy smerom
k posilneniu toku financií do ‰portu je jednou z
foriem prevencie, ktorú zatiaº nevyuÏívame do-
statoãn˘m spôsobom. Budem veºmi rád, ak sa
nám v tomto volebnom období podarí túto situá-
ciu upraviÈ.
Nezdá sa vám, Ïe sa vytratila prirodzená au-
torita policajtov, ako sa môÏe prinavrátiÈ,
aké sú predpoklady na zlep‰enie ich pozí-
cie?
Policajta na‰a spoloãnosÈ vníma skôr ako
nieão negatívne. Ako nutné zlo, ako ãloveka,
ktor˘ rozdáva pokuty, buzeruje obãanov... A to
je zlé. SlúÏiÈ v Policajnom zbore by malo byÈ
vnímané ako sluÏba verejnosti, policajta by mali
vnímaÈ obãania ako osobu, ktorá im vie a chce
v prípade problémov pomôcÈ.
VybudovaÈ si vo verejnosti prirodzenú auto-
ritu nebude jednoduché, ale myslím si, Ïe vede-
nie polície má v tomto zmysle jasno, akou ces-
tou ísÈ. Prvé kroky, ktoré urobil pán minister spo-
loãne s policajn˘m riaditeºom, sú urãite krokmi
správnym smerom.
Ste spokojn˘ so súãasnou legislatívou, ktorá
by mala zabezpeãovaÈ najlep‰iu ochranu na
Slovensku?
Snahou kaÏdého poslanca Národnej rady je,
aby boli prijaté také zákony, ktoré zabezpeãia
ochranu obyvateºov, ich osobn˘ch slobôd, ma-
jetku, ãi zdravia. Nepoznám opaãn˘ postoj ani
‰kolstva za minulej vlády. Uãitelia získavali len
kredity pre kredity a vedomosti Ïiakov zostáva-
li akosi marginalizované. Dúfam, Ïe policajti sa
nebudú uãiÈ na vlastn˘ch chybách. Samotn˘ zá-
mer o zvy‰ovanie kvality v‰ak moÏno hodnotiÈ
len a len pozitívne. ZmeniÈ sa musí predov‰et-
k˘m prístup. PomáhaÈ a chrániÈ – z takéhoto pod-
hubia potom vzíde aj dobr˘ zákon.
jedného z kolegov. Samozrejme, pohºady na
jednotlivé zákony a rie‰enia problémov môÏu
byÈ rôzne, ide nám v‰ak v‰etk˘m o spoloãnú vec.
Îiadna legislatíva, ani v tej najdemokratickej-
‰ej krajine, nie je taká dokonalá, aby zabezpe-
ãila stopercentnú ochranu. My sa snaÏíme zlep-
‰ovaÈ podmienky pre Ïivot na Slovensku. Do
akej miery sa nám to podarí, ukáÏu najbliωie
roky.
âo je nevyhnutné dodrÏiavaÈ na zabezpeãe-
nie a udrÏanie poriadku, ako aj ochrany pred
extrémizmom a násilím?
Samozrejme, jednoduchou odpoveìou by
bolo – je nevyhnutné dodrÏiavaÈ zákony. Áno,
zákon je jedna vec, ale v mnoh˘ch prípadoch
platí staré známe – zákony sú na to, aby sa po-
ru‰ovali. T˘m v Ïiadnom prípade nechcem na-
vádzaÈ na poru‰ovanie zákona. Skôr chcem ob-
rátiÈ pozornosÈ na spoloãenské správanie a do-
drÏiavanie urãit˘ch pravidiel v spoloãnosti. Ak
obyvateºom na‰ej krajiny nebude ºahostajné,
ako sa správa ich sused, ako sa správa náhod-
n˘ okoloidúci, ãi ako sa správa napríklad poli-
tik, potom sa prípady poru‰ovania spomenut˘ch
pravidiel ºah‰ie identifikujú, pomenujú a od-
stránia.
Privítal by som aj v˘raznej‰ie obãianske za-
angaÏovanie obyvateºov vo verejnom Ïivote,
hlavne poukazovanie na neduhy, na problémy
v spoloãnosti a navrhovanie a pripomienkova-
nie ich rie‰ení.
Ako ste spokojn˘ so spoluprácou V˘boru NR
SR pre obranu a bezpeãnosÈ s príslu‰n˘m
ministerstvom?
Spoluprácu by som hodnotil ako dobrú, kon-
krétnej‰iu odpoveì by vám vedeli poskytnúÈ
zamestnanci v˘boru, ktorí prichádzajú s pracov-
níkmi ministerstva vnútra a ministerstva obra-
ny do styku takmer denne. Ja osobne som ne-
zaznamenal Ïiadny problém ani v˘hrady voãi
pracovníkom ministerstva.
Viem, Ïe poãas mojej pracovnej cesty v USA
organizoval v˘bor v spolupráci s ministerstvom
obrany náv‰tevu veliteºstva pozemného vojska
v Trenãíne a veliteºstva vzdu‰n˘ch síl vo Zvo-
lene. Chystá sa aj náv‰teva v˘cvikového stredis-
ka Le‰È. Nieão podobné by som rád absolvoval
i v rámci rezortu vnútra, aby som mal moÏnosÈ
spoznaÈ bliωie problémy a názory odborníkov
z radov polície, hasiãov a CO.
29
N Á R O D N Á R A D A
Ochrana a obrana ‰tátu nemôÏe stratiÈ svoj v˘znam a rovnako informácie, ktoré pomáhajú
k rozhodnutiam viacer˘m ‰tátnikom. Sú dôleÏité aj spravodajské informácie, ktoré majú vojensk˘
charakter. Vo V˘bore NR SR pre kontrolu ãinnosti vojenského spravodajstva pracuje ako podpredseda
Marián KVASNIâKA, s ktor˘m sa rozpráva aj o v˘zname jeho práce redaktorka Anna Komová.
V˘znam vojenského spravodajstva
V˘bor pre kontrolu vojenského spravodaj-
stva vyvoláva dojem dôleÏitej práce, ktorá
urãuje a moÏno aj ovplyvÀuje v˘znamné po-
litické rozhodnutia.
Diapazón aktivít v˘boru NR SR pre kontro-
lu ãinnosti vojenského spravodajstva je pomer-
ne ‰irok˘, aj keì vo viacer˘ch európskych kra-
jinách ( o ãom viem takpovediac z prvej ruky,
nakoºko som sa ako delegát parlamentu zú-
ãastnil medzinárodnej konferencie o spravo-
dajsk˘ch sluÏbách a mechanizmoch ich kontro-
ly, ktorá sa uskutoãnila koncom minulého roka
na pôde belgického senátu v Bruseli) dodnes
prebieha diskusia, a s Àou spojená aj istá skep-
sa, ako je moÏné kontrolovaÈ to, ão z povahy
veci a zvlá‰tnej matérie prebieha v ‰pecifickom
informaãnom reÏime (ktorého sofistikované
segmenty sú „neviditeºné“ a aj ich parciálni, ná-
rodní aktéri majú iba selektívne videnie bez ce-
lostného kontextu prieniku spravodajsk˘ch tran-
sakcií). Av‰ak zmena spravodajskej paradigmy
po na‰om vstupe do euroatlantickej obrannej
zóny, ako aj kritériov˘ kontext ná‰ho vstupu do
Európskej únie preskupili informaãnú stratégiu
na‰ich spravodajsk˘ch sluÏieb – aj so zreteºom
na subordináciu, ktorá z t˘chto zmien vypl˘va.
Va‰e rokovania sú síce na základe rokovacie-
ho poriadku NR neverejné, ale predsa len,
netreba obãas informovaÈ napríklad o reál-
nych potrebách rie‰enia situácie v oblasti
plnenia úloh vojensk˘ch spravodajsk˘ch slu-
Ïieb?
NeverejnosÈ na‰ich rokovaní neznamená, Ïe
ich treba m˘tizovaÈ alebo zastieraÈ nejak˘m rú-
‰kom tajomstva. âinnosÈ ná‰ho v˘boru je na-
pokon regulovaná záväzn˘mi aj závaÏn˘mi
právnymi normami (mám na mysli najmä Zá-
kon NR SR ã. 198/1994 o vojenskom spravo-
30
S R
dajstve v znení neskor‰ích predpisov –
166/2003 Z. z., 178/2004 Z. z.). MôÏeme sa
prieÈ o to, ãi tieto právne normy a úpravy adek-
vátne reagujú na aktuálne vnútropolitické a
medzinárodno-právne zmeny (a z tohto dôvo-
du aj iniciovaÈ situaãne potrebné novelizácie),
zostáva v‰ak pravdou, Ïe aj platn˘ legislatívny
rámec umoÏÀuje monitorovaÈ ãinnosti ohrozu-
júce na‰e ústavné zriadenie, zvrchovanosÈ,
územnú celistvosÈ, obranyschopnosÈ Sloven-
skej republiky, kontext terorizmu, skutoãnosti,
ktoré závaÏne ohrozujú alebo po‰kodzujú vo-
jensko-hospodárske záujmy ná‰ho ‰tátu, ohro-
zenie alebo únik údajov tvoriacich predmet
‰tátneho a sluÏobného tajomstva (ako ich sta-
novuje Zákon ã. 215/2004 Z. z. o ochrane uta-
jovan˘ch skutoãností a o zmene a doplnení
niektor˘ch zákonov). Okrem mnoh˘ch in˘ch
podnetov z tohto legislatívneho rámca vypl˘-
va aj veºmi dôleÏitá povinnosÈ ministra obra-
ny (zodpovedného za ãinnosÈ VOS a VSS) po-
skytovaÈ Národnej rade SR, prezidentovi SR a
vláde SR informácie, ktoré sú pre ich rozhodo-
vanie a ãinnosÈ relevantné. Moja polroãná skú-
senosÈ v tomto v˘bore ma utvrdzuje v tom, Ïe
sa tak deje. O roz‰irovaní „verejnosti“ a „zve-
rejÀovania“ by som v kontexte otvorenej ob-
ãianskej spoloãnosti príli‰ neuvaÏoval – spoloã-
nosÈ nemá byÈ frustrovaná profesionálnymi pro-
blémami, najmä ak ide o dôveru zábezpeky jej
bezpeãnosti (ão je prioritná misia v‰etk˘ch
stupÀov spravodajsk˘ch sluÏieb).
Nezdá sa vám kontrolná práca v˘boru nie-
kedy veºmi komplikovaná aÏ nemoÏná?
Zásadn˘ rébus tejto otázky sa nachádza v
miere moÏnej ingerencie poslancov a ‰peciál-
neho kontrolného v˘boru do vysoko kvalifiko-
vaného prostredia, ktoré sa prirodzene takejto
ingerencii bráni v dan˘ch legislatívnych man-
tineloch – o to viac, Ïe zmenami politick˘ch a
vládnych kon‰telácii nesmie utrpieÈ spravo-
dajské kontinuum (ão je zvlá‰È v˘znamné, ak si
uvedomíme medzinárodn˘ kontext spravodaj-
skej sluÏby a nadnárodné záväzky jej úãinko-
vania). Ak mám odpovedaÈ zodpovedne, kom-
plikácie vidím najmä vtedy, keì dochádza k mo-
censkej ro‰áde a z titulu ãiernobieleho ºavico-
vého ãi pravicového videnia sa v‰etky zmeny
kvalifikujú ako brachiálny, nekompetentn˘,
brutálny, insitn˘, infantiln˘ ãi arogantn˘ vstup
(adjektívum si doplÀte podºa vlastn˘ch priorít)
do spravodajskej suverenity. Osobne si v‰ak
myslím, Ïe zdrav˘ rozum je jediné, ão nám pri
globálnych v˘zvach zostáva.
Komunikujete, myslím ãlenovia V˘boru pre
kontrolu ãinnosti vojenského spravodajstva,
s ministrom obrany aj o váÏnych veciach, ale-
bo staãí keì ste o nich len informovaní?
S ministrom Galkom komunikujeme veºmi
váÏne o veºmi váÏnych veciach. Keby i‰lo len
o jednoduché informovanie, tak by poslanci
Smeru v na‰om Osobitnom kontrolnom v˘bo-
re (a zvlá‰È pán Pa‰ka) nevyprovokovali hneì
pri jeho nástupe na post ministra obrany (v sú-
vislosti s personálnou nomináciou vo vzÈahu
k podmienkam previerky NBÚ) konfrontáciu,
ktorá si v niãom nezadala s vulgárnou krãmo-
vou ‰arvátkou. Na‰Èastie, minister Galko, v tom
ãase vládny panic a elév, tieÏ zmiernil svoje
afektívne emócie a ponúkol ná‰mu v˘boru zá-
vaÏné a triezve fakty a argumenty, na základe
ktor˘ch sa potom poslanci mohli rozhodnúÈ.
Bola to hektická chvíºa. MoÏno aj ona vyzna-
ãuje sústavné napätie, ktoré vládne medzi tak˘-
mito v˘bormi a ‰pecifick˘mi ‰tátnymi sluÏba-
mi.
V ãom spoãíva kontrolná ãinnosÈ V˘boru
NR SR pre kontrolu ãinnosti vojenského
spravodajstva, aké sú povinnosti ministra
obrany smerom k parlamentnému v˘boru?
Kontrolná ãinnosÈ ná‰ho v˘boru sa riadi zá-
konom, ktor˘ som citoval vy‰‰ie. âlenovia
kontrolného orgánu majú právo v sprievode
príslu‰níka Vojenského spravodajstva vstupo-
vaÈ do objektov a zariadení VS ( na tomto mies-
te chcem poìakovaÈ tajomníkovi ná‰ho v˘bo-
ru, Ïe nám tak˘to vstup pomohol zorganizovaÈ
poãas pracovného v˘jazdového rokovania!).
Minister obrany nám predkladá ·tatút vojenské-
ho spravodajstva, podklady potrebné na kontro-
lu ãerpania finanãn˘ch limitov z rozpoãtu rezor-
tu, interné predpisy, ktoré upravujú zameranie
a organizáciu VS, podmienky na pouÏívanie
osobitn˘ch prostriedkov, druhy a spôsoby ve-
denia evidencií. Zásadnou skutoãnosÈou je v‰ak
povinnosÈ ministra obrany predkladaÈ v˘boru
správu o ãinnosti Vojenského spravodajstva a
o jeho v˘sledkoch. S niektor˘mi právnymi po-
N Á R O D N Á R A D A
vinnosÈami ministra sme uÏ boli konfrontova-
ní, iné nás e‰te len ãakajú podºa plánu práce v˘-
boru.
Vzrástol v˘znam vojenského spravodajstva
vstupom SR do Severoatlantickej aliancie a
EÚ?
Otázka sama osebe prejudikuje, Ïe áno.
Vzrástol najmä preto, Ïe sa zmenila strategic-
ká paradigma na‰ím vstupom do NATO a EÚ.
Komparácia na‰ich legislatívnych systémov a
národn˘ch ‰pecifík v spravodajskej oblasti v‰ak
akcentuje potrebu e‰te väã‰ej synergie infor-
maãn˘ch tokov (o ãom flagrantne vypovedá aj
deklarácia, ktorú sme podpísali koncom minu-
lého roka v Bruseli na medzinárodnej konferen-
cii v˘borov na kontrolu spravodajsk˘ch slu-
Ïieb). Spoloãn˘ bezpeãnostn˘ euroatlantick˘
priestor, unitárny európsky kontext, jeho hod-
Aj vojenské spravodajstvo plní
úlohy pri obrane republiky
Vojenské spravodajstvo je dôleÏité najmä pri zhromaÏìovaní, získavaní a vyhodnocovaní informácií,
ktoré sú nevyhnutné pri dôslednom zabezpeãení obrany Slovenska. S ãlenom v˘boru NR SR na kontrolu
ãinnosti vojenského spravodajstva Richardom ·VIHUROM sa zhovárala redaktorka Anna Komová.
âo je dôleÏité pre prácu V˘boru NR SR na
kontrolu ãinnosti vojenského spravodajstva,
v ktorom pracujete, myslíte si, Ïe práca v˘-
boru je v˘znamná pre bezpeãnosÈ a obranu
republiky?
Vojenské spravodajstvo je dôleÏitá ‰peciál-
na sluÏba, ktorá plní úlohy spravodajského za-
bezpeãenia obrany Slovenskej republiky v pô-
sobnosti Ministerstva obrany Slovenskej repu-
bliky. âinnosÈ sluÏby je determinovaná aktuál-
nym v˘vojom bezpeãnostného prostredia a na-
‰ím ãlenstvom v NATO a Európskej únii. Vo-
jenské spravodajstvo v rozsahu svojej pôsob-
nosti získava, sústreìuje a vyhodnocuje infor-
mácie dôleÏité na zabezpeãenie obrany republi-
S R
notové tradície, ale aj nové bezpeãnostné v˘zvy
(súvisiace najmä s terorizmom, migráciou a
nadnárodn˘mi zloãinom) ma – ako kresÈanské-
ho demokrata – nútia venovaÈ zv˘‰enú pozor-
nosÈ v‰etkému, ão ohrozuje bezpeãnosÈ na‰ich
obãanov. V tomto kontexte spravodajstvo nemu-
sí byÈ nejakou tajomnou mágiou, ale sluÏbou v
nበprospech.
Á, propos! Keì hovoríme o spravodajstve –
pri‰la mi na um jedna v˘stiÏná anekdota z ãias
prezidenta Busha. Na‰iel som ju v malej kniÏ-
ke Ïidovsk˘ch anekdot v kníhkupectve Artfo-
rum, keì som sa po namáhavom parlamentnom
dni s exponovan˘m predátorstvom, mediálnym
exhibicionizmom a ãas mrhajúcim ‰oubiznisom
túlal uliãkami pod Bratislavsk˘m hradom. Pí‰e
sa tam:
„ Prezident Bush si zavolá k sebe ‰éfa CIA
a p˘ta sa ho, ako je moÏné, Ïe Îidia vedia v‰et-
ky. Sú to informácie o ãinnosti ohrozujúcej
ústavné zriadenie, zvrchovanosÈ, územnú celist-
vosÈ a obranyschopnosÈ republiky, o aktivitách
cudzích spravodajsk˘ch sluÏieb, o terorizme, o
skutoãnostiach spôsobil˘ch váÏne ohroziÈ ale-
bo po‰kodiÈ vojensko-hospodárske záujmy re-
publiky, o ohrození alebo úniku údajov obsahu-
júcich skutoãnosti tvoriace predmet ‰tátneho a
sluÏobného tajomstva. SluÏba získava a vy-
hodnocuje informácie o aktivitách, ktoré vzni-
kajú v zahraniãí a smerujú proti suverenite,
zvrchovanosti, územnej celistvosti a obrany-
schopnosti Slovenskej republiky. Kontrolu ãin-
nosti vojenského spravodajstva vykonáva Ná-
rodná rada Slovenskej republiky, ktorá na ten-
to úãel zriaìuje z poslancov osobitn˘ kontrol-
n˘ orgán, a ktorého som ãlenom. Z tohto dôvo-
du je práca v˘boru v˘znamná v oblasti bezpeã-
nosti a obrany republiky a zachovania zákon-
nosti.
Schôdze kontrolného orgánu sú neverejné.
V˘bor sa schádza najmenej raz za ‰tvrÈrok a zvo-
lanie kontrolného orgánu môÏe poÏadovaÈ kaÏ-
d˘ ãlen v˘boru. V prípade poru‰enia ustanove-
ní zákona, ktoré nበv˘bor ako kontroln˘ orgán
zistí pri v˘kone svojej právomoci, je povinn˘
to oznámiÈ Národnej rade Slovenskej republi-
ky.
Zaoberáte sa aj obsahom zákona o vojen-
skom spravodajstve, spæÀa uveden˘ zákon
poÏiadavky súãasnosti?
Súãasn˘ zákon pochádza z roku 1994. My-
slím, Ïe by malo dôjsÈ k úprave legislatívy, aby
zodpovedala poÏiadavkám súãasnosti. Aj pod-
ºa vlády platná právna úprava nevyhovuje po-
trebám zabezpeãenia efektívnej a úãinnej obra-
ny a ochrany bezpeãnosti najmä z hºadiska jej
spravodajského aspektu. UvaÏoval som aj o
ko vÏdy skôr ako spravodajské sluÏby. ·éf CIA
mu odpovedá, Ïe Îidia sa v tomto riadia jedno-
duch˘m príslovím „Wus titsich“. Prezident
zneistie a p˘ta sa, ão to príslovie znamená. ·éf
CIA mu vysvetlí, Ïe ide o Ïidovsk˘ jazykov˘
obrat, ktor˘ vo voºnom preklade znamená „âo
je nové?“. Takto sa vzápätí informujú a o v‰et-
kom sa okamÏite dozvedia.
Prezident sa rozhodne, Ïe sa sám presvedãí,
ãi to skutoãne tak funguje. Prezleãie sa za or-
todoxného Îida – ãierny klobúk, ãierny dlh˘
kaftan – a potom v najvy‰‰om stupni utajenos-
ti odletí do New Yorku, kde nasadne do pancie-
rovanej limuzíny a nechá sa vyloÏiÈ v Ïidovskej
‰tvrti v Brooklyne. Zanedlho okolo neho pre-
chádza drobn˘ star˘ pán. Prezident ho zastaví
a ticho sa sp˘ta: „Wus titsich?“ Nato star˘ pán
odpovie: „Bush je v Brooklyne.“
predloÏení vlastnej novely zákona, ale minister-
stvo uÏ pripravuje nov˘ zákon o spravodaj-
sk˘ch sluÏbách, ão je aj uvedené v Rámcovom
pláne legislatívnych úloh vlády Slovenskej re-
publiky na tento rok. Aktuálne som oslovil mi-
nistra obrany a ponúkol som svoje návrhy na
vylep‰enie kontrolnej ãinnosti. Podºa môjho
názoru by sa mala skvalitniÈ kontrolná funkcia
parlamentu nad spravodajstvom.
MôÏete vyjadriÈ spokojnosÈ s ochranou sú-
kromia podºa zákona, nie je moÏné obmedzo-
vaÈ slobody obãanov vojensk˘m spravodaj-
stvom?
Práva a slobody obãanov moÏno prostriedka-
mi vojenského spravodajstva obmedziÈ len v
rozsahu a spôsobom ustanoven˘m zákonom o
vojenskom spravodajstve. Vojenské spravodaj-
stvo pri plnení svojich úloh spolupracuje so ‰tát-
nymi orgánmi, právnick˘mi osobami a fyzick˘-
mi osobami. Podºa zákona je vojenské spravo-
dajstvo oprávnené v rozsahu svojej pôsobnosti
poÏadovaÈ od ‰tátnych orgánov, právnick˘ch
osôb a fyzick˘ch osôb poskytnutie pomoci, pod-
kladov a informácií, ktoré môÏu prispieÈ k ob-
jasneniu skutoãností dôleÏit˘ch na plnenie úloh
ustanoven˘ch zákonom. Na poskytnutie takej-
to pomoci, podkladov alebo informácií sa nesmú
právnické osoby a fyzické osoby nútiÈ. Príslu‰-
níci a kaÏd˘, kto plní úlohy na základe zákona,
sú povinní zachovávaÈ mlãanlivosÈ o skutoã-
nostiach, o ktor˘ch sa dozvedeli v súvislosti s
ãinnosÈou vojenského spravodajstva a ktoré v zá-
ujme fyzick˘ch osôb a právnick˘ch osôb majú
zostaÈ utajené. Podºa mojich poznatkov z kon-
trolnej ãinnosti, vojenské spravodajstvo pracu-
je v rámci zákonn˘ch moÏností, vysoko profe-
sionálne a zodpovedne, preto sa obãania nemu-
sia niãoho obávaÈ.
31
N Á R O D N Á R A D A
Minister obrany SR predkladá NR SR Sprá-
vu o plnení úloh vojenského spravodajstva.
Máte moÏnosÈ vyjadriÈ sa k predloÏen˘m
v˘sledkom ako ãlen V˘boru NR SR na kon-
trolu ãinnosti vojenského spravodajstva?
Vojenské spravodajstvo riadi a za jeho ãin-
nosÈ zodpovedá minister, ktor˘ vymenúva a
odvoláva riaditeºov vojenského obranného spra-
vodajstva a vojenskej spravodajskej sluÏby.
Minister v˘boru predkladá správu o ãinnosti vo-
jenského spravodajstva a o jeho v˘sledkoch.
Priestor na vyjadrenia k v˘sledkom poskytuje
EfektívnosÈ v ãinnosti
vojenského spravodajstva
Proces skvalitÀovania parlamentnej kontroly zo strany ãlenov V˘boru NR SR na kontrolu ãinnosti vojenského
spravodajstva treba neustále vnímaÈ ako potrebu na zlep‰ovanie a zvy‰ovanie kvality informácií. Viac k téme sa dozviete
od redaktorky Anny Komovej, ktorá sa p˘tala poslanca a ãlena spomínaného v˘boru NR SR Pavla KUBOVIâA.
Ako sa zmenili moÏnosti a povinnosti
v rámci práce vo V˘bore na kontrolu ãin-
nosti vojenského spravodajstva vstupom
Slovenska do NATO a EÚ?
Rozsahom úloh vojenského spravodajstva,
ktoré t˘m získalo, sa samozrejme zmenil aj
rozsah záujmu kontrolného orgánu. Veºk˘
dôraz sa kladie na utajované skutoãnosti a na-
kladanie s nimi, pretoÏe mnohé z nich nie sú
len záleÏitosÈou vnútro‰tátnou, ale môÏe ísÈ aj
o utajované skutoãnosti na‰ich spojencov.
Nedomnievam sa v‰ak, Ïe by sa zásadne zme-
nila povaha zodpovednosti, akú majú podob-
né v˘bory v demokratickej krajine.
Je rozsah spolupráce v oblasti vojenského
spravodajstva limitovan˘ aj finanãn˘mi
moÏnosÈami?
Urãite áno. Chcel by som v‰ak va‰u otáz-
ku vyuÏiÈ na to, aby som zmienil, Ïe financo-
vanie na‰ich ozbrojen˘ch síl, ktor˘ch je spra-
vodajstvo súãasÈou, zaãína byÈ veºmi váÏnou
otázkou. Ako zosúladiÈ reálne zdroje, ktoré
32
S R
parlamentn˘ v˘bor na kontrolu ãinnosti vojen-
ského spravodajstva. Osobne mám tú v˘hodu,
Ïe minister obrany je mojím straníckym kole-
gom, ão mi uºahãuje komunikáciu.
Ako ãasto sa konajú kontroly v objektoch vo-
jenského spravodajstva a ão priná‰ajú pre
ãinnosÈ v˘boru NR SR?
V˘bor v súãasnom zloÏení pôsobí od leta
minulého roka, od nástupu nov˘ch poslancov.
V októbri sa uskutoãnilo v˘jazdové zasadnutie
v˘boru na ministerstve obrany s cieºom spoz-
Slovensko má a vyãleÀuje, s úlohami, ktoré
od armády ãakáme my, aj na‰i spojenci. Pre-
toÏe noÏnice sú pováÏlivo otvorené – a zdá sa
mi, Ïe uÏ nie dlhodobo, ale ani krátkodobo to
nie je udrÏateºn˘ stav.
Dá sa technika situaãného centra vojenské-
ho spravodajstva porovnaÈ s pracoviskami
NATO? Zapája sa vojenské spravodajstvo
do informaãného systému medzinárodn˘ch
in‰titúcií?
K tejto otázke v‰ak azda s pochopením,
kvôli povahe veci, prijmete skôr diplomatic-
kú odpoveì. MôÏem v‰ak povedaÈ, Ïe na‰e si-
tuaãné centrum ako isté nervové centrum
spravodajstva, v ktorom sa zbiehajú a vy-
hodnocujú v‰etky dôleÏité informácie, je na
vysokej kvalitatívnej úrovni. Na‰e vojenské
spravodajstvo je súãasÈou medzinárodnej v˘-
meny informácií a samozrejme aj na‰e zloÏ-
ky v primeranom rozsahu prispievajú do in-
formaãného toku najmä medzi najbliωími
partnermi v rámci NATO. Napríklad v balkán-
naÈ nové vedenie spravodajstva. Podºa potreby
je moÏné uskutoãniÈ kontrolu v objektoch vo-
jenského spravodajstva. Zákon dáva ãlenovi
kontrolného orgánu právo v sprievode príslu‰-
níka vojenského spravodajstva vstupovaÈ do
objektov a zariadení vojenského spravodajstva.
Pre ãinnosÈ v˘boru priná‰ajú kontroly dôleÏité
informácie a poznatky. S t˘mto cieºom plánu-
jem uskutoãÀovaÈ poslanecké náv‰tevy v prie-
storoch spravodajstva. MôÏem kon‰tatovaÈ, Ïe
na‰a sluÏba má dobr˘ kredit aj v zahraniãí, a Ïe
si plní svoje úlohy v stanoven˘ch rámcoch.
skom regióne si na‰e zloÏky vybudovali veº-
mi dobré renomé pri získavaní a vyhodnoco-
vaní dôleÏit˘ch informácií.
âo je najdôleÏitej‰ím predpokladom na
úspe‰né plnenie úloh vojenského spravo-
dajstva?
Schopnosti ºudí, ktorí v Àom pracujú, a
zdroje, ktoré majú k dispozícii.
Myslíte si, Ïe netreba zlep‰ovaÈ parlament-
nú kontrolu vojenského spravodajstva?
Kto by si u nás trúfol o ãomkoºvek pove-
daÈ, Ïe to netreba zlep‰ovaÈ? Málo si v‰ak u
nás uvedomujeme, predov‰etk˘m laická ve-
rejnosÈ, Ïe v oblasti kontroly spravodajsk˘ch
sluÏieb Ïijeme v dvojnásobne novej realite. Po
prvé my sami s t˘m máme relatívne krátku
praktickú skúsenosÈ, po druhé aj v tradiãn˘ch
demokraciách dôraz na silnej‰iu parlamentnú
kontrolu spravodajsk˘ch sluÏieb zosilnel aÏ
po páde Ïeleznej opony, takÏe v‰etci, nielen
my, hºadáme optimálnu hranicu medzi t˘m, ão
je moÏné a potrebné, a ão uÏ moÏné nie je,
kvôli povahe práce spravodajsk˘ch sluÏieb.
Áno, hºadáme permanentne moÏnosti na zlep-
‰enie parlamentnej kontroly.
Vyhovujú súãasné legislatívne normy na
kontrolu vojenského spravodajstva pre ak-
tuálne zlep‰ovanie úrovne vojenského spra-
vodajstva?
âiastoãne som odpoveì naznaãil. Ak mám
odpovedaÈ v akcente, v akom ste poloÏili otáz-
ku, tak si osobne nemyslím, Ïe je úplne adek-
vátne klásÈ priamu úmeru medzi „úroveÀ“ par-
lamentnej kontroly a „kvalitu“ spravodajskej
sluÏby. Jej garantom voãi vláde, parlamentu a
verejnosti bude vÏdy do veºkej miery najmä
profesionálna a mravná úroveÀ vedenia sluÏ-
by, ktoré má politickú dôveru. Îiaº, obyãajne
aÏ fatálne pochybenia alebo dokonca prechma-
ty, ak hovoríme o operatíve ãi anal˘ze, otvo-
ria dvere parlamentnej kontroly do inak zavre-
t˘ch dverí spravodajskej sluÏby – ale nejde o
situácie, po ak˘ch by sme mali zvlá‰È túÏiÈ.
I N F O R M A â N É T E C H N O L Ó G I E

Îijeme v ãasoch, keì vìaka modern˘m IT technológiám je prístup k informáciám oveºa jednoduch‰í
a pohodlnej‰í. Informácie a údaje sa stali najvzácnej‰ou a najÏiadanej‰ou komoditou na trhu.
To v‰ak so sebou priná‰a aj nové riziká a
hrozby. Intenzita útokov sa neustále stupÀu-
je. Je to dôsledok skutoãnosti, Ïe v súãasnos-
ti sú na internete voºne dostupné nástroje (tzv.
hack tools), ktor˘ch pouÏitie je jednoduché aj
bez odborn˘ch znalostí. Podºa ‰tatistick˘ch
údajov je viac ako 60 % útokov veden˘ch
z vnútorného prostredia, ãi uÏ od vlastn˘ch za-
mestnancov, dodávateºov, obchodn˘ch part-
nerov, servisn˘ch organizácií a in˘ch.
Väã‰ina firiem a organizácií v súãasnosti
pouÏíva komplex bezpeãnostn˘ch opatrení
slúÏiacich na ochranu informaãn˘ch systé-
mov. ZároveÀ je realitou fakt, Ïe v softvéro-
v˘ch produktoch sa neustále objavujú nové a
nové chyby. ZneuÏitie t˘chto ch˘b môÏe zna-
menaÈ naru‰enie bezpeãnosti a následn˘ únik
Penetraãné testy
informácií alebo zmenu ãi stratu údajov, prí-
padne nedostupnosÈ dôleÏit˘ch sluÏieb.
Preventívnym opatrením ako minimalizo-
vaÈ riziko vzniku takejto situácie je pravidel-
né testovanie zraniteºností – penetraãné tes-
tovanie jednotliv˘ch systémov. Úlohou testov
je odhaliÈ slabé miesta v zabezpeãení systé-
mov, ktoré môÏu byÈ zneuÏité. Penetraãné
testovanie je metóda vyhodnocovania bezpeã-
nosti informaãného systému alebo siete pro-
stredníctvom simulovania útoku. Proces za-
h⁄Àa aktívnu anal˘zu systému vzhºadom na
v‰etky bezpeãnostné slabiny, trhliny a zrani-
teºnosti. Penetraãné testy delíme na externé a
interné. Pri extern˘ch testoch sa riaden˘ útok
vedie z prostredia internetu a cieºom sú verej-
ne dostupné zariadenia, sluÏby a aplikácie. In-
terné testy sa realizujú vo vnútorn˘ch segmen-
toch infra‰truktúry organizácie s cieºom zis-
tiÈ úroveÀ zabezpeãenia intern˘ch systémov.
V˘sledky penetraãn˘ch testov sú zosumarizo-
vané vo v˘stupnej správe, ktorá podrobne
opisuje ich priebeh a kategorizáciu zistení
znamenajúcich bezpeãnostné riziká, podºa
ich závaÏnosti. SúãasÈou v˘stupnej správy sú
návrhy opatrení na elimináciu t˘chto rizík,
napr. zmenu nastavení a konfigurácií, imple-
mentáciu dodatoãn˘ch bezpeãnostn˘ch me-
chanizmov apod.
Hrozby a útoky v oblasti IT technológií sú
kaÏdodennou realitou. Ak nepoznáte presnú
odpoveì na to, ako ste pripravení, sluÏby
EMM, spol. s r.o., v oblasti penetraãného tes-
tovania sú vám k dispozícii.

Viete ako va‰i zamestnanci

vyuÏívajú internet v práci?
Zaãiatok tohto storoãia môÏeme bez problémov nazvaÈ érou internetu. Internet sa stal jedn˘m zo základn˘ch
obchodn˘ch, informaãn˘ch a komunikaãn˘ch nástrojov. ªudia si bez internetu nedokáÏu uÏ predstaviÈ
kaÏdodenn˘ Ïivot. Sociálne siete, blogy, chat a diskusné fóra r˘chlym tempom nahrádzajú staré formy
komunikácie. Internet v‰ak postupne mení Ïivot nielen v beÏnej komunikácii, ale aj v pracovnej oblasti.
na hrane dobr˘ch mravov a zákonov. Náv‰te- vhodn˘ch technick˘ch prostriedkov nikdy
va tak˘chto stránok zamestnancami z vnútro- nebude efektívna. Spoliehanie sa na kontro-
podnikovej siete môÏe po‰kodiÈ dobré meno lu ºudsk˘mi silami je zbytoãné plytvanie
zamestnávateºa alebo viesÈ k právnej zodpo- zdrojmi. Proces kontroly treba zautomatizo-
vednosti. Nadmerné surfovanie na internete vaÈ vhodn˘mi nástrojmi, ktoré patria do sku-
má navy‰e za priamy následok zníÏenie pro- piny webov˘ch filtrov.
duktivity práce zamestnancov. Webov˘ filter slúÏi na zabezpeãenie proti
Väã‰ina organizácií si uvedomuje nevyh- on-line hrozbám z prostredia internetu s r˘-
nutnosÈ vynucovania zásad prijateºného pouÏi- chlou reakciou na nové hrozby. DokáÏe blo-
tia internetu, efektívneho vyuÏívania pracov- kovaÈ prístup na definované webové stránky,
ného ãasu, obmedzenia straty dát a minima- internetové aplikácie, eliminuje spyware a
lizáciu právnych rizík, a to i napriek zavede- iné formy ‰kodlivého kódu. Medzi hlavné
nej vhodnej politike pouÏívania internetu a vlastnosti patrí predov‰etk˘m:
vhodného ‰kolenia zamestnancov. Preto sa or- • obmedzenie a kontrola prístupu k interne-
ganizácia snaÏí: tu podºa kategórií zamestnancov
• odhaliÈ zamestnancov, ktorí namiesto prá- • poskytnutie prehºadu o vyuÏívaní interne-
ce chatujú tov˘ch stránok (kto a koºko ãasu trávil sur-
• odhaliÈ zamestnancov, ktorí sÈahujú nelegál- fovaním na internete, aké stránky nav‰te-
PouÏívanie internetu v práci ponúka mno- ne programové vybavenie, filmy alebo hu- voval a pod.
ho v˘hod, ktoré môÏu byÈ prospe‰né pre ãin- dobnú produkciu • blokovanie hrozieb ‰íren˘ch z interneto-
nosÈ organizácie. Treba v‰ak poukázaÈ aj na • odhaliÈ zamestnancov, ktorí nav‰tevujú v˘ch stránok e‰te pred prienikom do inter-
nepriaznivé dopady. Mnohé problémy vzni- stránky nesúvisiace s pracovnou ãinnosÈou nej siete
kajú t˘m, Ïe internet umoÏÀuje prístup do alebo vzdelávaním • ochrana mobiln˘ch pouÏívateºov, ktorí pri-
podnikovej siete k osobn˘m e-mailov˘m úã- • chrániÈ citlivé informácie pred únikom a stupujú k internetu z miest mimo internej
tom, sociálnym sieÈam, rôznym internetov˘m zneuÏitím siete.
obchodom, aukãn˘m stránkam, zdrojom hu- • zabrániÈ po‰kodeniu dobrého mena spo-
dobn˘ch a filmov˘ch produkcií a v nepo- loãnosti. EMM, spol. s r.o., vám ponúka rie‰enie
slednom rade aj k zdrojom programového Samotné zavedenie politiky pouÏívania in- webového filtra s jednoduchou in‰taláciou
vybavenia, ktorého vyuÏívanie nie je legálne. ternetu spolu so ‰kolením zamestnancov v‰ak a okamÏit˘m efektom. Vyskú‰ajte testova-
Obsah niektor˘ch stránok sa ãasto pohybuje nebude staãiÈ, pretoÏe akákoºvek kontrola bez ciu prevádzku zdarma!

33
O Z B R O J E N É S I L Y
Slovenská poboãka AFCEA (AFCEA Slovak Chapter – Slovenská asociácia dodávateºov a uÏívateºov
vojensk˘ch komunikaãn˘ch a informaãn˘ch systémov) vznikla koncom roka 2002. Rok 2002 sa stal
v histórii Slovenskej republiky jedn˘m z najv˘znamnej‰ích. Vstúpili sme do NATO a Európskej únie.
AFCEA a jej úloha
v spolupráci
s bezpeãnostn˘mi zloÏkami ‰tátu
Aby sme si udrÏali plnohodnotné ãlenstvo
v euroatlantick˘ch ‰truktúrach je logické, Ïe
aj nበ‰tát sa musí primerane podieºaÈ na za-
bezpeãovaní mieru a bezpeãnosti spoloãen-
stva demokratick˘ch ‰tátov. Z tohto pohºadu
je v˘znamná kvalita obranného potenciálu
Slovenska a to smerom von i dovnútra a jeho
schopnosÈ prejaviÈ v prípade potreby hodno-
vernú vôºu k obrane demokratick˘ch hodnôt.
Som toho názoru, Ïe kvalita obranyschop-
nosti kaÏdého ‰tátu je úmerná úrovni vyuÏi-
tia informaãn˘ch technológií, ktoré ãím ìalej
t˘m viac zasahujú do ná‰ho Ïivota vo v‰et-
k˘ch oblastiach, obranu nevynímajúc.
Integrácia Slovenska do euroatlantick˘ch
‰truktúr demokratick˘ch ‰tátov je tieÏ pod-
mienená schopnosÈou jej bezpeãnostn˘ch zlo-
Ïiek zv˘‰iÈ kvalitu informatizácie na úroveÀ
beÏnú vo vyspel˘ch krajinách. Prax ukazuje,
Ïe v situácii permanentného nedostatku fi-
nanãn˘ch prostriedkov v mnoh˘ch a veºmi dô-
leÏit˘ch oblastiach ná‰ho Ïivota je táto úloha
veºmi komplikovaná. Kvalitatívne zmeny v
oblasti informatizácie bezpeãnostn˘ch zlo-
Ïiek Slovenskej republiky nezávisia iba od
spolupráce medzi bezpeãnostn˘mi zloÏkami
a priemyslom vyspel˘ch demokratick˘ch ‰tá-
tov, ale aj od spolupráce so slovensk˘mi pod-
nikmi formou premyslenej a efektívnej súãin-
nosti a idú aj ruka v ruke s rozvojom infor-
matizácie ‰tátnej správy.
Som presvedãen˘, Ïe je to práve AFCEA
34
S R
a na území Slovenska jej Slovenská poboãka
– AFCEA Slovak Chapter, ktorá pomáha vy-
tváraÈ prostredie pre neformálnu spoluprácu
a súãinnosÈ v‰etk˘ch in‰titúcií, ão na proce-
se informatizácie bezpeãnostn˘ch zloÏiek
participujú. Strategick˘m cieºom Slovenskej
poboãky AFCEA je prispieÈ k dynamickému
rozvoju informatizácie bezpeãnostn˘ch zlo-
Ïiek Slovenskej republiky, a t˘m aj k rozvo-
ju informatizácie spoloãnosti.
Pre naplnenie t˘chto cieºov hºadá AFCEA
najúãinnej‰ie transparentné metódy. Za kºú-
ãovú povaÏujeme spoluprácu s Ministerstvom
obrany SR. Intenzívne pracujeme na prijatí
Memoranda o spolupráci medzi Minister-
stvom obrany SR a AFCEA Slovak Chapter.
Slovenská poboãka AFCEA prejavuje vôºu
vyvíjaÈ úsilie najmä v t˘chto oblastiach:
1. IdentifikovaÈ potreby bezpeãnostn˘ch zlo-
Ïiek Slovenskej republiky a ‰tátnej správy
a prispievaÈ k harmonickému rozvoju pro-
cesu informatizácie v obidvoch sférach v
súlade s poÏiadavkami vypl˘vajúcimi z in-
tegrácie v euroatlantick˘ch ‰truktúrach a s
potrebami vrcholov˘ch orgánov pri zabez-
peãovaní obrany ‰tátu.
2. RozvíjaÈ spoluprácu s vedením a poboãka-
mi AFCEA a vytvoriÈ predpoklady pre v˘-
menu skúsenosti a poznatkov v oblasti in-
formatizácie, vyuÏiteºn˘ch pri realizácii
cieºov AFCEA ako takej.
3. PodporovaÈ rozvoj slovenského priemyslu
v oblasti telekomunikácií, elektroniky a
informaãn˘ch technológií, vpl˘vaÈ na orien-
táciu podnikateºsk˘ch zámerov do oblasti
informatizácie a prispievaÈ k zaãleneniu
slovensk˘ch podnikov do medzinárodnej
spolupráce v tejto oblasti.
4. SledovaÈ a vyhodnocovaÈ aktivity sloven-
ského v˘skumu a v˘voja v oblasti teleko-
munikácií, elektroniky a informatizácie,
pôsobiÈ na ich orientáciu na rie‰enie úloh
súvisiacich s obranou ‰tátu a zapojením
vybran˘ch v˘skumn˘ch a v˘vojov˘ch ka-
pacít do procesu medzinárodnej spoluprá-
ce.
5. Aktívne sa zapojiÈ do vzdelávacích pro-
gramov organizovan˘ch alebo ovplyvÀova-
n˘ch AFCEA. Zvlá‰È podporovaÈ v˘chovu
mlad˘ch odborníkov v oblasti telekomuni-
kácií, elektroniky a informatizácie. PrispieÈ
k zlep‰ovaniu vzÈahu k bezpeãnostn˘m
zloÏkám a obrane vlasti predov‰etk˘m
v oblasti vysok˘ch ‰kôl.
6. PodporovaÈ aktivity smerujúce k rekvalifi-
kácii ‰pecialistov odchádzajúcich z bez-
peãnostn˘ch zloÏiek a prispieÈ k ich zaãle-
neniu do civiln˘ch podnikov, pôsobiacich
v oblasti telekomunikácií, elektroniky a
informatizácie.
7. VybudovaÈ servisnú dátovú základÀu, ob-
sahujúcu relevantné informácie t˘kajúce
sa problematiky bezpeãnosti, ‰tátneho in-
formaãného systému a podnikateºskej sfé-
ry v oblasti telekomunikácií, elektroniky a
informatizácie.
8. PodporovaÈ prenos ‰piãkov˘ch poznatkov
z oblasti bezpeãnostnej problematiky for-
mou tematicky orientovan˘ch stretnutí ãle-
nov AFCEA s pozvan˘mi slovensk˘mi a
zahraniãn˘mi hosÈami. VytváraÈ neformál-
ne prostredie na hodnotenie dosiahnut˘ch
v˘sledkov v danej oblasti a na vytváranie
nov˘ch rozvojov˘ch zámerov.
Slovenská poboãka AFCEA je súãasÈou
AFCEA International, ako v˘znamnej me-
dzinárodnej organizácie. PociÈujeme hrdosÈ
nad t˘m, Ïe svojou ãinnosÈou môÏeme prispieÈ
k napæÀaniu integrácie Slovenskej republiky
medzi slobodné a demokratické ‰táty sveta,
ktorej súãasÈou je aj zabezpeãenie bezpeã-
nosti obyvateºstva.
Ing. Vladimír ONDROVIâ
prezident AFCEA Slovak Chapter
I N F O R M A â N É
Fokus na bezpeãnosÈ
komunikácie a ochranu dát
S&T Slovakia, ãlen rakúskej holdingovej spoloãnosti S&T, patrí k popredn˘m poskytovateºom
komplexn˘ch IT sluÏieb a rie‰ení. V oblasti informaãnej bezpeãnosti má na trhu dlhodobo pevné miesto.
VyuÏíva v˘hody spájania zahraniãného know-how s lokálnymi znalosÈami a skúsenosÈami. Na otázky
z oblasti informaãnej bezpeãnosti odpovedá Peter KUCER, Country Manager S&T Slovakia.
Hodnotu aktív kaÏdej spoloãnosti zvy‰uje a
chráni bezpeãn˘ informaãn˘ systém. Akú po-
moc môÏe ponúknuÈ va‰a spoloãnosÈ pri bu-
dovaní takéhoto systému?
Rie‰enia v oblasti bezpeãnosti podnikov˘ch
informaãn˘ch systémov zastupujú v˘znamné
miesto v portfóliu sluÏieb poskytovan˘ch na‰ou
spoloãnosÈou. S&T Slovakia pôsobí v oblasti 18
rokov a poãas tohto obdobia pre‰la postupn˘m
v˘vojom od dodávok samostatn˘ch bezpeãnost-
n˘ch produktov aÏ po realizáciu súãasn˘ch kom-
plexn˘ch bezpeãnostn˘ch rie‰ení. V rámci rea-
lizácie projektov vieme zákazníkovi poskytnúÈ
‰iroké spektrum sluÏieb od rie‰enia bezpeãnos-
ti na najvy‰‰ej úrovni, ako sú rie‰enia bezpeã-
nostnej politiky, tvorby procesov a smerníc, cez
auditnú ãinnosÈ aÏ po implementáciu konkrét-
nych technológií.
V ãom je pridaná hodnota va‰ich rie‰ení?
Vybudovanie bezpeãného informaãného sys-
tému vyÏaduje na strane dodávateºa splniÈ tri zá-
kladné atribúty, a to dôvernosÈ, integritu a dostup-
nosÈ. S&T Slovakia je schopná vìaka kvalifiko-
van˘m ‰pecialistom z oblasti informaãnej bezpeã-
nosti systematicky a komplexne rie‰iÈ aj ‰iro-
kospektrálne projekty. Kladieme veºk˘ dôraz na
kompetencie a odbornú zdatnosÈ na‰ich odborní-
kov a vieme implementovaÈ bezpeãnostné rie‰e-
nia s poÏadovan˘mi certifikáciami od v‰etk˘ch
globálnych vendorov, ako napr. Arcsight, Check
Point, Cisco, RSA Security, Fortinet, IBM, atì.
Transfer znalostí a technológií je iniciatíva
podporovaná aj Európskou komisiou. Ak˘
prínos môÏe zákazník oãakávaÈ od nadnárod-
ného dodávateºa holdingového typu?
T E C H N O L Ó G I E
S&T na globálnej úrovni spolupracuje s naj- kazníkom ponúkame rie‰enie na báze DLP (Data
väã‰ími svetov˘mi v˘robcami rie‰ení z oblasti Loss Prevention). Takto zabezpeãené komplex-
informaãnej bezpeãnosti a ochrany dát. ZároveÀ né rie‰enia od viacer˘ch technologick˘ch part-
dokáÏe priamo a efektívne prená‰aÈ skúsenosti nerov môÏu kvalitne ochrániÈ elektronické infor-
z implementácie a podpory t˘chto rie‰ení medzi mácie a súãasne zjednodu‰iÈ celkovú nároãnosÈ
jednotliv˘mi krajinami, kde aktívne pôsobí. Po- na bezpeãnostnú správu, kontrolu a riadenie
núkame tak nielen poradenstvo, ale aj realizáciu bezpeãnostn˘ch pravidiel.
komplexn˘ch projektov ãi ‰peciálnych bezpeã-
nostn˘ch sluÏieb, ako sú audity alebo penetraã-
né testovanie – v‰etko z jedného zdroja.
Aké v˘znamné skúsenosti a referencie môÏe
va‰a spoloãnosÈ priniesÈ na Slovensko?
S&T má veºmi zaujímavé referencie z verej-
ného sektora v Slovinsku. SpoloãnosÈ realizo-
vala pre slovinské ministerstvo obrany a pre si-
lové riadiace centrum vojensk˘ch lokalít projekt
implementácie systému velenia a riadenia. Pre-
zentácia t˘chto unikátnych rie‰ení sa uÏ usku-
toãnila aj na Slovensku. ëalej implementovala
pre ministerstvo verejnej správy PKI infra‰truk-
túru na vydávanie digitálnych certifikátov pre
biometrické pasy druhej generácie. PKI infra-
‰truktúru realizovali aj kolegovia S&T v Srbsku.
Pre ministerstvo zahraniãn˘ch vecí a európskej
integrácie S&T Slovinsko poskytovala podpo-
ru pri tvorbe dokumentácie, s cieºom získaÈ ná-
rodnú bezpeãnostnú akreditáciu systému IKOS,
rovnako vyvinutého S&T. IKOS slúÏi na sprá-
vu dokumentácie a jej zdieºanie medzi jednotli-
v˘mi ‰truktúrami ministerstva. Jedn˘m z najväã-
‰ích rumunsk˘ch projektov v oblasti bezpeãnost-
n˘ch rie‰ení bol informaãn˘ systém pre krízo-
v˘ manaÏment – EMIS, ktor˘ financovala Sve-
tová banka. EMIS je integrovan˘ ‰tátny infor- MôÏeme povaÏovaÈ takéto rie‰enia za bezpeã-
maãn˘ systém pre krízové situácie, ktor˘ navzá- né?
jom prepája v‰etky v˘znamné agentúry a in‰ti- Za naozaj bezpeãné rie‰enie povaÏujeme také,
túcie. Systém sa pouÏíva vo v‰etk˘ch fázach krí- pri ktorom samotná bezpeãnostná architektúra
zového manaÏmentu, ako sú prevencia, pláno- dokáÏe okamÏite identifikovaÈ potenciálnu hroz-
vanie, reakcia a návrat do normálneho stavu. bu, vyhodnotiÈ a následne dostupn˘mi bezpeã-
Spomeniem aj spoluprácu S&T s nemeck˘- nostn˘mi pravidlami zamedziÈ jej ‰írenie. Záro-
mi ozbrojen˘mi silami vrátane zástupcov le- veÀ musí generovaÈ komplexnú informáciu o ne-
teck˘ch síl, armády, námornej pechoty, armád- bezpeãenstve tak, aby zefektívnila ìal‰ie bezpeã-
neho zdravotníctva a centrálneho riadenia pri or- nostné opatrenia.
ganizovaní intern˘ch procesov.
Aké sú ciele a ambície va‰ej spoloãnosti do
Aké najnov‰ie technológie ãi trendy v oblas- budúcnosti?
ti bezpeãnosti môÏete spomenúÈ? V súvislosti s témou by som to zjednodu‰e-
Napríklad rie‰enia pod oznaãením NAC (Ne- ne vyjadril takto: byÈ pre na‰ich zákazníkom
twork Access Control). Sú zaloÏené na báze bezpeãn˘m, dlhodob˘m a preferovan˘m partne-
aktívnej ochrany siete pred prístupom neÏela- rom.
n˘ch uÏívateºov. ëalej komplexn˘ nástroj mo- www.snt.sk
nitorovania, zbierania a vyhodnocovania bez-
peãnostn˘ch incidentov pod oznaãením SIEM
(Security Information and Event Management).
V rámci celkovej bezpeãnosti a ochrany elektro-
nick˘ch údajov vo verejnom sektore, ich moÏ-
nému úniku a následnému zneuÏitiu, na‰im zá-
35
I N F O R M A â N É T E C H N O L Ó G I E

âierna ekonomika nadviazaná na poãítaãovú kriminalitu expanduje. Podvodníci vyuÏívajú stále

dokonalej‰ie schémy, útoãia na nové komunikaãné platformy a ich aktivity získavajú medzinárodn˘
rozsah. Cieºom kybernetick˘ch vojen v‰ak nemusia byÈ len nelegálne príjmy, ale aj národná bezpeãnosÈ.
Ako sa moÏno brániÈ pred bezpeãnostn˘mi hrozbami súãasnosti? Na tieto a ìal‰ie otázky odpovedá
obchodn˘ riaditeº spoloãnosti Cisco Slovakia pre verejnú správu a veºké podniky Franti‰ek BARANEC.

Nov˘m cieºom v kybernetickej

vojne sú mobilné zariadenia
Aké najv˘znamnej‰ie zmeny nastali v uply-
nulom období v poãítaãovej kriminalite?
Prv˘ raz v histórii internetu sa zníÏil objem
spamu, ãiÏe nevyÏiadanej elektronickej po‰ty.
Net˘ka sa to v‰ak vyspel˘ch krajín. Napríklad
vo Francúzsku, Nemecku a Veºkej Británii sa
medziroãne takmer zdvojnásobil. Súvisí to
s roz‰irovaním ‰irokopásmového prístupu k in-
ternetu v t˘chto krajinách. Na druhej strane ‰tá-
ty, ako Brazília, âína alebo Turecko, ktoré má-
vali najväã‰ie problémy so spamom, zazname-
nali vlani jeho v˘razn˘ pokles. V Turecku do-
konca aÏ o 87 percent. Za oveºa závaÏnej‰iu sku-
toãnosÈ v‰ak povaÏujem, Ïe poãítaãoví podvod-
níci zaãínajú presúvaÈ svoju pozornosÈ z apliká-
cií pre PC na mobilné platformy, predov‰et-
k˘m na telefóny a tablety.
ké útoky na mobilné zariadenia skôr v˘nimkou
a nevenovala sa im dostatoãná pozornosÈ.
Akú rolu hrajú v roz‰irovaní poãítaãovej kri-
minality sociálne siete?
Primárnym cieºom poãítaãovej kriminality
je nelegálne získavanie peÀazí, lí‰i sa len pouÏi-
t˘mi formami. Sociálne siete sú vìaãn˘m nástro-
jom, pretoÏe ºudia neváhajú zverejÀovaÈ dôver-
né informácie o sebe, ãím sa vystavujú rôznym
typom útokov. Organizovan˘ zloãin vyuÏíva
sociálne siete aj na vyhºadávanie osôb, ktoré sú
ochotné plniÈ úlohu bielych koní, ãi uÏ z neve-
domosti alebo vidiny ºahkého zárobku. Tieto na-
strãené osoby slúÏia na zahladenie stôp pri pra-
ní peÀazí a podvodn˘ch prevodoch peÀazí
z úãtov niã netu‰iacich obetí. MôÏe to byÈ naprík-
lad vydieranie, predaj ukradnut˘ch dát ãi pria-
ma krádeÏ peÀazí z úãtov a kreditn˘ch kariet.
NemôÏu byÈ informaãné technológie zneuÏi-
té aj na iné ciele, napríklad na teroristické ak-
cie?
Po‰kodením sieÈovej infra‰truktúry moÏno
paralyzovaÈ nielen firmy a organizácie, ale aj
celé ‰táty, ão uÏ sa dá povaÏovaÈ za teroristick˘
akt, najmä ak slúÏi na prípravu priameho úto-
ku. Napríklad ak vyradenie alebo zneuÏitie ka-
merového systému umoÏní preniknúÈ samovra-
Ïedn˘m útoãníkom na kritické miesta, ako sú le-
tiská, ‰tadióny ãi jadrové elektrárne. Najãastej-
Kategórie prípadov ohrozenia
‰ou metódou slúÏiacou na ochromenie sieÈovej
infra‰truktúry sú útoky typu Denial of Service
(DoS), ktoré spôsobujú zahltenie serverov.
âo v praxi znamená hrozba takéhoto typu
kyber-útoku?
VyuÏívajú sa k tomu tzv. botnety, ãiÏe sieÈo-
vé roboty, ão sú siete tvorené z poãítaãov pre-
pojen˘ch urãitou väzbou, ktoré je moÏné ovlá-
daÈ z jedného miesta. Táto väzba sa vytvára cez
vírusy, ãervy, trójske kone a in˘ malware. Spra-
vidla ide poãítaãe napadnuté ‰kodliv˘m kódom,
ktor˘ sa v urãitom momente aktivuje a zaãne bez
vedomia pouÏívateºov chrliÈ poÏiadavky na vy-
typovan˘ server alebo sluÏbu. Tou môÏe byÈ
napríklad ÏiadosÈ o prihlásenie sa na webovú
stránku. ·tandardné bezpeãnostné prostriedky
nedokáÏu tak˘to útok eliminovaÈ, pretoÏe ide o
legitímne poÏiadavky. Problém je, Ïe ich v jed-
nej sekunde prídu milióny a zahltia systém.
Hrozbu DoS útoku firmy napojené na zloãi-
necké organizácie ãasto vyuÏívajú na vydiera-
nie a konkurenãn˘ boj.
Technologické firmy povaÏujú bezpeãnosÈ za
jednu priorít, je moÏné byÈ o krok vpredu
pred kyber zloãincami?
Na‰a spoloãnosÈ si uvedomuje, Ïe pozornosÈ
kriminálnych Ïivlov sa presúva na mobilné za-
riadenia. Práve tie dnes vytvárajú ìal‰ie bezpeã-
nostné diery v sieÈov˘ch infra‰truktúrach firiem

Z akého dôvodu?
Mobilné zariadenia zaÏívajú boom a ich po-
uÏívatelia potrebujú byÈ pripojení k internetu a
firemn˘m sieÈam na kaÏdom mieste, v kaÏdom
ãase. Zabezpeãenie t˘chto zariadení nie je na do-
statoãnej úrovni. Doteraz totiÏ boli kybernetic-

36
I N F O R M A â N É
a organizácií. Preto sme pripravili ucelené rie-
‰enie Secure Borderless Network, ktoré má za
cieº o‰etrovaÈ oblasÈ sieÈovej bezpeãnosti od A
po Z.
Znamená to, Ïe je moÏné zabezpeãiÈ cel˘ vir-
tuálny priestor pred neautorizovan˘m vnik-
nutím? Má to byÈ „v‰adeprítomn˘ sejf“?
Secure Borderless Network reaguje na to, Ïe
do komunikácie ãoraz viac vstupujú mobilné pr-
vky, rôzne kolaboraãné nástroje a sluÏby posky-
tované prostredníctvom tzv. cloudu. Aplikácia
nemusí nevyhnutne beÏaÈ na vlastn˘ch serveroch
organizácie ale môÏe sa nadobudnúÈ ako sluÏ-
ba vo forme Software as a Service. Secure Bor-
derless Network predstavuje ucelené portfólio
nástrojov na zabezpeãenie komunikácie nové-
ho typu. Tvoria ho ‰tyri základné skupiny bez-
peãnostn˘ch prvkov – AnyConnect, Cloud Ba-
sed Security – TrustSec a Ironport a hardvéro-
vé IDS/IPS/firewally. PouÏitím t˘chto rie‰ení sa
snaÏíme komplexne pokryÈ bezpeãnosÈ poãíta-
ãov a komunikaãnej infra‰truktúry veºk˘ch or-
ganizácií.
Ako fungujú jednotlivé bezpeãnostné prvky?
AnyConnect je softvérov˘ klient, ktor˘ sa
in‰taluje na koncové zariadenia vrátane mobil-
n˘ch telefénov a tabletov. Zah⁄Àa v sebe niekoº-
ko aplikácií, ktoré sme doteraz ponúkali osobit-
ne. Ich zlúãenie do jedného produktu nám umoÏ-
Àuje komplexne zabezpeãiÈ komunikáciu medzi
koncovou stanicou a serverom, nehovoriac o
tom, Ïe sa t˘m zjednodu‰ilo aj ovládanie. Prvé,
o ão sa AnyConnect postará pri pripojení kon-
cového zariadenia cez pevnú sieÈ alebo bezdrô-
tovo je, Ïe si vymení s prepínaãom bezpeãnost-
né certifikáty, na základe ktor˘ch prebehne au-
torizácia a autentifikácia. K˘m sa tak nestane,
komunikáciu neumoÏní. Na rozdiel od aplikaã-
nej bezpeãnosti, na‰e rie‰enie je aplikované na
okraji komunikaãnej infra‰truktúry, na tzv. pe-
rimetri. Potenciálny útoãník by sa do podniko-
vej siete nemal vôbec dostaÈ.
âiÏe softvér robí v tomto prípade nepodpla-
titeºného vrátnika?
Áno, AnzConnect okrem toho zabezpeãuje aj
vytváranie virtuálnych privátnych sietí (VPN),
‰ifrovanie v bezpeãn˘ch komunikaãn˘ch tune-
loch, komprimáciu a optimalizáciu komuniká-
cie medzi koncov˘m zariadením a serverom.
Hovorili ste o ‰tyroch bezpeãnostn˘ch pr-
vkoch, druh˘m bol Cloud Based Security,
aká je jeho úloha?
CBS má na starosti bezpeãnú webovú a e-mai-
lovú komunikáciu. Jeho súãasÈou sú dve zaria-
denia – ScanSafe a IronPort, ktoré sa pripájajú
k príslu‰n˘m serverom, priãom prvé je urãené pre
prezeranie internetov˘ch stránok a druhé na
elektronickú po‰tu. Ochrana spoãíva v tom, Ïe
keì sa chceme pripojiÈ na nejakú webovú strán-
ku, ScanSafe to najskôr urobí za nás, aby zistil,
ãi je pripojenie bezpeãné a skontroluje ãi vyÏia-
dan˘ obsah. Neobsahuje ‰kodlivé kódy, a aÏ ná-
sledne, ak je bezpeãná, umoÏní jej zobrazenie.
Na rovnakom princípe funguje aj ochrana e-
mailovej komunikácie, ktorá prechádza cez za-
riadenie IronPort. To okrem antivírovej kontro-
ly poskytuje aj ochranu pred spamom.
Poìme ìalej, na ão je urãen˘ TrustSec?
Táto technológia sa in‰taluje na úrovni aktív-
T E C H N O L Ó G I E
Základy architektúry ochrany a zabezpeãenia
nych sieÈov˘ch prvkov. Zabezpeãuje tri dôleÏi-
té úlohy – autorizáciu a autentifikáciu pouÏíva-
teºov v spolupráci so spomínan˘m softvérov˘m
klientom AnyConnect, hardvérové ‰ifrovanie
dátového toku medzi sieÈov˘mi prepínaãmi brá-
niace odpoãúvaniu komunikácie a oznaãovanie
dátov˘ch paketov podºa privilégií, ktoré je v˘-
znamn˘m bezpeãnostn˘m prvkom z hºadiska
vnútornej ochrany podnikov˘ch dát.
Kvôli predstave by bolo vhodné uviesÈ kon-
krétny príklad situácie, kedy táto technoló-
gia zohráva svoju úlohu.
Predstavte si, Ïe v dátovom centre beÏí desaÈ
aplikácií, nie je v‰ak Ïiaduce, aby v‰etci pouÏí-
vatelia mali prístup ku v‰etk˘m. Prístupové prá-
va moÏno rie‰iÈ nielen cez prihlasovacie meno
a heslo, ale aj na úrovni sieÈov˘ch prvkov. Tru-
stSec kaÏdú poÏiadavku na komunikáciu ozna-
ãí znaãkou podºa skupiny, do ktorej je pouÏíva-
teº zaraden˘. Prepínaã v dátovom centre ná-
sledne umoÏní pracovaÈ s konkrétnou aplikáci-
ou len tej skupine pouÏívateºov, ktorí na to majú
oprávnenie. Kedysi bola táto ochrana postave-
ná na pevnej IP adrese, dnes v‰ak pouÏívatelia
pristupujú k firemnej sieti z rôznych IP adries,
podºa toho ãi sa prihlasujú z domu, sú na sluÏob-
nej siete alebo sedia v podniku. Preto bolo tre-
ba vyvinúÈ nové rie‰enie.
Doteraz sme sa bavili o bezpeãnosti infoko-
munikaãn˘ch technológií. Skúsme to v‰ak
otoãiÈ. Ako infokomunikaãné technológie pri-
spievajú k bezpeãnosti ‰tátu, obãanov a ich
majetku?
Na‰a spoloãnosÈ na základe svojich dlhoroã-
n˘ch skúseností a poznatkov vypracovala odpo-
rúãané architektúry a politiky pre budovanie
bezpeãnostn˘ch rie‰ení pre krízové manaÏmen-
ty, mestá a mestské ãasti, kontrolu hraníc, kri-
tické infra‰truktúry, ochranu majetku, masové
podujatia, dopravu, väznice a iné oblasti. Máme
vypracovanú koncepciu Open Platform for Sa-
fety and Security, prostredníctvom ktorej doká-
Ïe navrhovaÈ ucelené rie‰enia pre branno-bez-
peãnostn˘ sektor. Tvoria ju logické celky, pro-
stredníctvom ktor˘ch moÏno rie‰iÈ rôzne úlohy.
Napríklad?
Vezmime si ako modelovú situáciu náv‰tevu
pápeÏa. Na zabezpeãenie jeho ochrany je potreb-
né vybudovaÈ inteligentn˘ kamerov˘ systém,
ktor˘ musí byÈ napojen˘ na operaãné stredisko.
Je pritom dôleÏité, aby systém dokázal odfiltro-
vaÈ falo‰né poplachy. Nemalo by sa staÈ, Ïe ak
si niekto vytiahne dáÏdnik, systém ho identifi-
kuje ako pu‰ku. Na elimináciu falo‰n˘ch popla-
chov slúÏi kvalitn˘ vyhodnocovací softvér, kto-
r˘ môÏe na anal˘zu vyuÏiÈ niekoºko kamier sní-
majúcich miesto incidentu z viacer˘ch uhlov a
minimalizovaÈ tak moÏnosÈ omylu. Cel˘ proces
musí pritom prebehnúÈ r˘chlo a automaticky,
aby sa bezpeãnostné zloÏky mohli koncentrovaÈ
na reálne hrozby.
Takéto komplexné rie‰enia ponúkajú aj ìal-
‰í v˘robcovia. Odli‰uje sa to va‰e nieãím?
V‰etky na‰e rie‰enia sú postavené na interne-
tovom protokole (IP). To priná‰a veºa v˘hod.
Napríklad záznamy z kamier moÏno spracúvaÈ,
indexovaÈ, prehºadávaÈ a archivovaÈ jednodu-
ch‰ie, ako keì sa analógov˘ obraz ukladá na
magnetické pásky. To je v‰ak len okrajová vlast-
nosÈ. Nástroje postavené na IP sa dajú zluãovaÈ
s in˘mi systémami a aplikáciám a roz‰irovaÈ o
inteligentné nadstavby a expertné funkcie. Na-
príklad v kontaktn˘ch centrách, ako sú linky
tiesÀového volania, umoÏÀujú poskytovaÈ vybra-
n˘m typom komunikácie prioritu, spájaÈ web, e-
mail, SMS a fax do jedného komunikaãného ka-
nálu ãi kontrolovaÈ v˘konnosÈ systému a perso-
nálu.
Aké ìal‰ie v˘hody poskytujú systémy posta-
vené na báze IP?
Systémy na báze IP dokáÏu v prípade potre-
by prepájaÈ rôzne komunikaãné platformy. Na-
príklad minister môÏe zo svojho mobilu zavolaÈ
na vysielaãku veliteºovi záchrannej akcie. Ale-
bo si môÏe nechaÈ na poãítaãi vo svojej pracov-
ni zobraziÈ priamy prenos z kamery zachytáva-
júcej zaplavenú obec. Kolaboraãné nástroje za-
bezpeãujú, Ïe záchranné tímy môÏu komuniko-
vaÈ prostredníctvom analógovej, internetovej i di-
gitálnej techniky, ako aj akéhokoºvek média vrá-
tane videa, hlasu, SMS, okamÏit˘ch správ ãi
dát. Toto v‰etko je moÏné realizovaÈ vìaka uni-
verzálnosti, dostupnosti a dnes uÏ aj spoºahlivos-
ti a bezpeãnosti infra‰truktúry postavenej na IP
(internetovom protokole). Rovnako ako pred
dvanástimi rokmi Cisco zaãalo integrovaÈ hlas
do IP, dnes je na‰ou stratégiou a prioritou kon-
vergovaÈ do IP infra‰truktúry video. Práve v
tomto trende vidíme budúcnosÈ.
37
I N F O R M A â N É T E C H N O L Ó G I E

ªudská spoloãnosÈ v 20. storoãí dosiahla takú úroveÀ, Ïe na svoju existenciu a ìal‰í rozvoj potrebuje
spracúvaÈ mnoÏstvo informácií, rozsahom presahujúce moÏnosti „ruãného“ spracovania.
Rie‰enie prinieslo spojenie poãítaãov, masovokomunikaãn˘ch prostriedkov a telekomunikaãn˘ch
technológií, ktoré vytvorili informaãno-komunikaãné technológie (IKT), umoÏÀujúce automatizované
spracovanie informácie a spojenie (skoro) kaÏdého s kaÏd˘m za prijateºnú cenu.

Informaãná bezpeãnosÈ
v dne‰nom svete
INFORMATIZÁCIA SPOLOâNOSTI
IKT v‰ak mali tak˘ potenciál, Ïe sa z ná-
stroja na spracovanie údajov r˘chlo stali sti-
mulom hlbok˘ch zmien samotnej spoloãnos-
ti. Ne‰lo ani tak o masové roz‰írenie poãíta-
ãov a podobn˘ch zariadení, ako skôr o zme-
ny spôsobu komunikácie a tradiãn˘ch proce-
sov spracovania informácie, ktoré si zavá-
dzanie IKT vynútilo. Zmeny zasiahli praktic-
ky v‰etky oblasti Ïivota spoloãnosti – od v˘-
roby, riadenia, cez uãenie, v˘skum, zdravot-
nú starostlivosÈ, po kultúru a trávenie voºné-
ho ãasu. Kvôli zv˘‰eniu efektívnosti svojho
fungovania a (verme, Ïe najmä) v záujme
svojich obãanov sa spoloãnosÈ mení na infor-
maãnú spoloãnosÈ. Tento proces (informatizá-
cia spoloãnosti) je v‰ak jednosmern˘, a to pri-
ná‰a isté riziká. Informatizáciou sa spoloãnosÈ
dostáva do závislosti od IKT, pretoÏe nie je
známe, ão by IKT v prípade potreby mohlo
plnohodnotne nahradiÈ a návrat k tradiãn˘m
metódam spracovania informácií nie je z ka-
pacitn˘ch dôvodov moÏn˘. Sila a zároveÀ
slabina IKT je v ich univerzálnosti a globál-
nosti. MoÏnosti systémov postaven˘ch na
IKT (IKT systémy) sa zriedka obmedzujú na
základnú funkcionalitu (mobilné telefóny) a
systémy sú prepojené/prepojiteºné prostred-
níctvom poãítaãov˘ch alebo telekomunikaã-
n˘ch sietí do takej miery, Ïe tvoria globálny
systém (digitálny priestor). ZloÏitosÈ, rôzno-
rodosÈ a fyzick˘ rozsah globálneho systému
ale aj zloÏitosÈ jednotliv˘ch IKT systémov
zvy‰uje pravdepodobnosÈ chyby, po‰kodenie
zariadení a komunikaãn˘ch liniek v dôsled-
ku prírodn˘ch javov alebo technick˘ch po-
rúch. (O cieºavedom˘ch aktivitách zamera-
n˘ch na po‰kodenie alebo zneuÏitie IKT sys-
témov budeme hovoriÈ neskôr.) IKT systémy
sa ãasto pouÏívajú na riadenie v˘robn˘ch
procesov, finanãné transakcie, riadenie dopra-
vy, monitoring pacientov a iné úãely, pri kto-
r˘ch v˘padok alebo nesprávna funkcia systé-
mu môÏe spôsobiÈ smrÈ ãloveka, haváriu, ãi
veºké finanãné straty. Preto nevyhnutnou pod-
mienkou toho, aby spoloãnosÈ mohla vyuÏí-
vaÈ v˘hody IKT, je zaistenie ich bezproblémo-
vého fungovania; t. j. primeranej úrovne in-
formaãnej bezpeãnosti.
INFORMAâNÁ BEZPEâNOSË
Základn˘ v˘znam pojmu informaãná bez-
peãnosÈ (IB) je stav, v ktorom je zaistené Ïe
systém funguje podºa oãakávaní a informá-
cie, ktoré sa v Àom spracúvajú sú správne, ne-
po‰kodené a dostupné len oprávnen˘m sub-
jektom. Pojem IB v‰ak oznaãuje aj aktivity
smerujúce k dosiahnutiu a udrÏaniu poÏado-
vaného stavu a tieÏ interdisciplinárnu oblasÈ,
zaoberajúcu sa skúmaním hrozieb voãi IKT
systémom a ich informaãnému obsahu a v˘-
vojom metód na ochranu pred t˘mito hrozba-
mi. V tomto ãlánku budeme pouÏívaÈ v‰etky
tri v˘znamy pojmu IB.
Prírodné Ïivly a technické poruchy nie sú
jedin˘m zdrojom problémov ohrozujúcich
IKT. S IKT pracujú laickí pouÏívatelia, ktorí
ãasto robia chyby; zmeny programového vy-
bavenia, pripojenie nov˘ch zariadení, zavádza-
nie nov˘ch aplikácií môÏu spôsobiÈ, Ïe systé-
my nedokáÏu korektne spolupracovaÈ (naru-
‰enie kompatibility systémov). Najnebezpeã-
nej‰ím zdrojom ohrozenia IKT systémov je
v‰ak cieºavedomá ºudská ãinnosÈ. Kedysi, v ãa-
soch sálov˘ch poãítaãov, boli hrozbou nespo-
kojní zamestnanci, ktorí magnetom po‰ko-
dzovali údaje na magnetick˘ch páskach; keì
sa roz‰írili osobné poãítaãe a poãítaãové sie-
te, objavili a prví hekeri prenikajúci do cudzích
poãítaãov s úmyslom dokázaÈ svoje odborné
kvality a ‰kodliv˘ softvér (ãervy, vírusy, trój-
ske kone, logické bomby a iná poãítaãová há-
veì). Po hekeroch objavili v˘hody IKT príle-
Ïitostní aj profesionálni kriminálnici a IKT sa
stali tak nástrojom na páchanie trestnej ãinnos-
ti, ako aj jej cieºom. KeìÏe prostredníctvom
IKT sa spracovávajú informácie, ktoré majú
mimoriadnu ekonomickú, vojenskú alebo po-
litickú hodnotu, ochrana vlastn˘ch a schopnosÈ
prenikania do cudzích IKT systémov nepo-
chybne patrí do povinného repertoáru kaÏdé-
ho ‰tátu. âlovek vymyslel IKT a prostredníc-
tvom nich vytvoril nov˘ virtuálny svet (z ne-
dostatku lep‰ieho oznaãenia ho naz˘vame di-
gitálnym priestorom ), do ktorého preniesol
mnoÏstvo aktivít z reálneho sveta. âo sa mu
v‰ak nepodarilo preniesÈ, sú pravidlá, zákony
a mechanizmy na presadzovanie aspoÀ ele-
mentárneho poriadku.
INFORMAâNÁ BEZPEâNOSË
NA SLOVENSKU
Slovensk˘ digitálny priestor je len malou
súãasÈou globálneho digitálneho priestoru ale
v zmen‰enom meradle sa v Àom objavujú
v‰etky globálne bezpeãnostné problémy. BeÏ-
ne sa v Àom vyskytujú epidémie ‰kodlivého
softvéru, pouÏívatelia majú schránky zapla-
vované nevyÏiadanou elektronickou po‰tou
(spamom), z ãasu na ãas sa objavia podvod-
né správy oznamujúce v˘hry v lotériách, ãi
verbujúce biele kone na pranie ‰pinav˘ch pe-
Àazí, slovenské systémy sa zneuÏívajú (ãas-
to bez vedomia majiteºov) ako prostriedky na
nekalé aktivity doma i v zahraniãí. Objavilo
sa uÏ aj viacero útokov na v˘znamnej‰ie IKT
systémy (·tatistick˘ úrad, SME, NBÚ), napo-
sledy bol na jeseÀ roku 2010 zaznamenan˘
útok na internetbanking v˘znamnej slovenskej
banky. Ten posledn˘ útok ukázal, Ïe na Slo-
vensku existujú nielen ºudia schopní a ochot-
ní páchaÈ trestné ãiny z kategórie high-tech,

38
I N F O R M A â N É
ale aj ºudia schopní takúto ãinnosÈ analyzovaÈ
a zabrániÈ jej (analytick˘ tím Esetu).
Informaãná bezpeãnosÈ na Slovensku sa
rozvíjala pomaly. Slovensko v informatizácii
zaostávalo za vyspel˘m krajinami, a preto
bolo prioritou 90. rokov rozvíjaÈ informaãnú
infra‰truktúru. V˘nimkou bola oblasÈ utajova-
n˘ch skutoãností, pre ktorú existoval zákon a
osvedãené metódy presadzovania jeho usta-
novení. Neskôr pod vplyvom európskej legi-
slatívy SR prijalo dôleÏité zákony upravujú-
ce ochranu osobn˘ch údajov a oblasÈ elektro-
nického podpisu; systematicky sformulované
poÏiadavky na ochranu informaãn˘ch systé-
mov obsahuje zákon o ISVS . ëal‰ie záväz-
ky vypl˘vali pre Slovensko z ãlenstva v me-
dzinárodn˘ch organizáciách (NATO, OECD)
a podpísania Dohovoru o kybernetickom zlo-
ãine.
ËahúÀom IB v súkromnom sektore boli
banky, medzinárodné firmy, ktoré do SR pri-
niesli vy‰‰iu bezpeãnostnú kultúru zo zahra-
niãia a IT firmy, ktoré sa museli nauãiÈ vytvá-
raÈ rie‰enia spæÀajúce ISO normy zamerané na
kvalitu a bezpeãnosÈ systémov. Neinformatic-
ké firmy „objavili“ IB vìaka legislatíve, ale
najmä mnoÏiacim sa bezpeãnostn˘m inci-
dentom. Vytvára sa dopyt po ‰pecifick˘ch
bezpeãnostn˘ch rie‰eniach (ochrana pred
‰kodliv˘m softvérom, pred prienikmi z Inter-
netu, identifikácia a autentizácia pouÏívateºov,
elektronick˘ podpis) a bezpeãnostné rie‰enia
sa stávajú beÏnou súãasÈou ‰tandardn˘ch IKT
systémov. IT firmy roz‰irujú svoje portfóliá
o bezpeãnosÈ (zväã‰a prevádzky vlastn˘ch
produktov), zamestnávajú ‰pecialistov na IB
a vznikajú aj firmy ‰pecializujúce sa na IB
(audítorské a konzultaãné sluÏby). V˘nimoã-
n˘m prípadom je slovenská firma Eset, kto-
rá sa v priebehu necel˘ch 20 rokov vypraco-
vala na jedného zo svetov˘ch lídrov v boji
proti ‰kodlivému softvéru.
NÁRODNÁ STRATÉGIA SR PRE
INFORMAâNÚ BEZPEâNOSË
Aj akademická sféra prispela k pozdvihnu-
tiu úrovne informaãnej bezpeãnosti v SR -
vzdelávaním, v˘skumom v kryptológii, ex-
pertnou ãinnosÈou a transferom bezpeãnost-
ného know-how do súkromného a ‰tátneho
sektora. V‰etky tieto ãiastkové aktivity prispe-
li k zvy‰ovaniu úrovne bezpeãnostného pove-
domia na Slovensku a k pochopeniu nevyh-
nutnosti prijaÈ ucelené rie‰enie.
Toto rie‰enie napokon priniesla Národná
stratégia SR pre informaãnú bezpeãnosÈ (v
ìal‰om Stratégia), vypracovaná MF SR a
schválená Vládou SR v auguste 2008. Stra-
tégia zohºadÀuje skúsenosti zo zabezpeãova-
nia digitálneho priestoru informaãne vyspe-
l˘ch krajín, poÏiadavky EÚ a potreby a moÏ-
nosti Slovenska. Vytvára jednotiaci rámec
pre ochranu celého digitálneho priestoru SR,
ale z kompetenãn˘ch dôvodov nezasahuje do
podpriestoru utajovan˘ch skutoãností. Straté-
gia definuje tri v‰eobecné strategické ciele:
prevenciu, pripravenosÈ a udrÏateºnosÈ. V pr-
vom prípade ide o prijatie systému úãinn˘ch
opatrení, ktoré by zaistili adekvátnu ochranu
digitálneho priestoru Slovenska, aby sa v ma-
ximálnej moÏnej miere predchádzalo bez-
peãnostn˘m incidentom v Àom. Priprave-
nosÈ znamená zaistenie schopnosti efektívne
reagovaÈ na bezpeãnostné incidenty, mini-
T E C H N O L Ó G I E
malizovaÈ ich dosah a ãas potrebn˘ na obno-
vu ãinnosti informaãn˘ch a komunikaãn˘ch
systémov po bezpeãnostn˘ch incidentoch.
Napokon udrÏateºnosÈ znamená dosiahnuÈ a
trvalo udrÏiavaÈ schopnosÈ Slovenska zaistiÈ
potrebnú úroveÀ informaãnej bezpeãnosti (vo
v‰etk˘ch troch v˘znamoch).
Stratégia priniesla popis aktuálneho stavu
informaãnej bezpeãnosti v SR v globálnom
kontexte, identifikovala hlavné problémy a
navrhla prístup k ich rie‰eniu. Ten bol konkre-
tizovan˘ v Akãnom pláne, prijatom v roku
2009 a stanovené úlohy sa zaãali hneì reali-
zovaÈ.
ZÁVER
V˘voj informaãnej bezpeãnosti v SR v po-
sledn˘ch 4 – 5 rokoch sa viditeºne zr˘chlil naj-
mä vìaka postupujúcej informatizácii spo-
loãnosti a zavádzaniu systémov, ktoré si kvô-
li charakteru spracovávan˘ch údajov vyÏadu-
jú bezpeãnostné záruky (elektronick˘ ob-
chod, zdravotnícke informaãné systémy,
ISVS, informatizácia verejnej správy a i.),
prijatej a pripravovanej legislatíve a tieÏ rie-
‰eniu úloh definovan˘ch Stratégiou. Priniesol
niekoºko zaujímav˘ch zistení a otvoren˘ch
otázok, z ktor˘ch vyberám:
1. Nedostatoãná koordinácia súkromnej a ‰tát-
nej sféry pri ochrane slovenského digitál-
neho priestoru. Väã‰ina IKT systémov slo-
venského digitálneho priestoru je v sú-
kromn˘ch rukách a jedinou autoritou, kto-
rá by mohla koordinovaÈ ich ochranu, je ‰tát
prostredníctvom legislatívy a záväzn˘ch
‰tandardov. ·tát v‰ak (zatiaº) na to nemá do-
statoãné odborné kapacity, potrebnú legi-
slatívu a kontrolné mechanizmy.
2. Digitálny a kybernetick˘ priestor, resp. pri-
ncípy ochrany neklasifikovan˘ch a klasifi-
kovan˘ch (utajovan˘ch) skutoãností. Tech-
nologické základy oboch ãastí digitálneho
priestoru sú rovnaké. Odli‰ujú sa v‰ak bez-
peãnostn˘mi poÏiadavkami vypl˘vajúci-
mi z charakteru údajov, ktoré sa v nich
spracovávajú a in‰titúciami, ktoré za ne
zodpovedajú, a preto sa ich bezpeãnosÈ rie-
‰i oddelene. Vytvorenie jednotnej koncep-
zdroj ESET
cie ochrany celého digitálneho priestoru
by pritom umoÏnilo vytvoriÈ spoloãn˘ kom-
paktn˘ základ ochrany, na ktorom by po-
tom bolo moÏné postaviÈ nadstavbu zodpo-
vedajúcu ‰pecifick˘m poÏiadavkám bez
toho, aby sa naru‰ila bezpeãnosÈ, ãi kom-
petencie.
3. Absolútny nedostatok kvalifikovan˘ch od-
borníkov. ·tátnym orgánom ch˘bajú kva-
lifikovaní ºudia. Hoci by sa dalo oãakávaÈ,
Ïe takíto odborníci budú vo firmách, je to
pravda len ãiastoãne, lebo firmy si nemô-
Ïu drÏaÈ odborníkov, ktor˘ch nedokáÏu vy-
uÏiÈ. V informaãnej bezpeãnosti existujú
oblasti, ktoré sú zaujímavé z globálneho
hºadiska, ale nie sú komerãne vyuÏiteºné.
Odborníci nie sú ani na univerzitách a tie
by mali problém, ako ich pripraviÈ. IB to-
tiÏ nie je na Slovensku vedn˘m odborom a
prípadn˘ch záujemcov o IB odrádza aj to,
Ïe sa v IB ÈaÏko napæÀajú akademické kri-
tériá a buduje akademická kariéra. Preto je
v˘skum v IB na univerzitách poddimenzo-
van˘ a mnohé potrebné oblasti nepokr˘va.
4. Vhodné formy spolupráce. Spojenie ‰tátna,
akademická a súkromná sféra funguje pri
ãasovo obmedzen˘ch, dobre definovan˘ch
projektoch. IB nie je ‰tafeta, ale beh na
dlhé trate a na rie‰enie koncepãn˘ch otázok
nie je najniωia cena vo v˘berovom kona-
ní dostatoãnou kvalifikáciou.
Informatizácia slovenskej spoloãnosti na-
berá na obrátkach. Pripravujú sa systémy,
ktoré umoÏnia ºah‰iu komunikáciu obãana
so ‰tátnymi in‰titúciami, elektronické obcho-
dovanie, dajú sa realizovaÈ elektronické voº-
by; slovensk˘ digitálny priestor sa tesnej‰ie
prepája s globálnym. Tieto kroky môÏu zlep-
‰iÈ fungovanie spoloãnosti a podmienky Ïivo-
ta ºudí za predpokladu, Ïe navrhované rie‰e-
nia budú fungovaÈ. A nutnou podmienkou ich
fungovania je aj IB.
Doc. RNDr. Daniel OLEJÁR, PhD.
Katedra informatiky
Fakulta matematiky, fyziky a informatiky
Univerzita Komenského
39
 I N F O R M A â N É
Jedn˘m z najv˘znamnej‰ích dôvodov informatizácie verejnej správy je zniÏovanie v˘davkov na jej
prevádzku. Odbúranie papierového spracovania alebo prenosu informácií, dostupnosÈ
potrebn˘ch informácií bez potreby verbálnej komunikácie predstavujú nemalé úspory
na prostriedkoch vynaloÏen˘ch do miezd, ‰kolení, priestorov a technológií.
To vedie k evidentnému záujmu o informaãné systémy, ktoré sledujú zníÏenie finanãnej
nároãnosti prevádzky a poskytovania sluÏieb verejnej správy. Informaãné systémy sa tak stávajú
BezpeãnosÈ informaãn˘ch
systémov verejnej správy
INFORMATIZÁCIA VEREJNEJ SPRÁVY
A INFORMAâNÁ BEZPEâNOSË
Informatizácia zároveÀ priná‰a aj bezpeã-
nostné riziká. Tie môÏu súvisieÈ s hrozbami
získania finanãného prospechu alebo dokon-
ca s hrozbami teroristického útoku, s cieºom
naru‰iÈ informaãné systémy, s moÏn˘m dopa-
dom na stabilitu ekonomického alebo politic-
kého systému. Po príklady netreba chodiÈ do
zahraniãia. Konkrétne útoky, ku ktor˘ch rie-
‰eniu bol ESET prizvan˘, vyuÏívajú slabiny
informaãného systému a azda najzraniteºnej-
‰í ãlánok, ktor˘m je jeho pouÏívateº, s cieºom
priameho finanãného prospechu. Jednotne
vedené útoky prichádzajú z rôznych ãastí
sveta a sú cielené na rôzne kontinenty vráta-
ne systémov elektronického bankovníctva na
Slovensku. Je len otázkou ãasu, kedy vhod-
n˘ dôvod, roz‰írenie informatizácie verejnej
správy a jej bezpeãnostné slabiny poskytnú
príleÏitosÈ na naru‰enie bezpeãnosti.
BEZPEâNOSTNÉ SLABINY
INFORMAâN¯CH SYSTÉMOV
Informaãné systémy sú dielom ãloveka,
rovnako ako ich prevádzka a pouÏívanie je v
rukách ãloveka. Práve ºudsk˘ faktor vo for-
me ch˘bajúcich alebo nesprávnych bezpeã-
nostn˘ch opatrení pri tvorbe a prevádzke in-
formaãn˘ch systémov je obvykl˘m pôvod-
com bezpeãnostn˘ch slabín. Ponúka sa teda
úvaha, pokiaº by v˘voj, zavedenie a prevá-
dzka informaãn˘ch systémov bola urobená v
súlade s najlep‰ími praktikami a vy‰kolen˘-
40
T E C H N O L Ó G I E
strategick˘m záujmom v riadení verejnej správy.
mi profesionálmi, viedlo by to k v˘raznému
zníÏeniu bezpeãnostn˘ch rizík.
Snaha zníÏiÈ náklady verejnej správy a ne-
dostatok ‰pecialistov informaãnej bezpeãnos-
ti hrajú bohuÏiaº v neprospech bezpeãnosti in-
formaãn˘ch systémov. Dopyt po pracovní-
koch, ktorí dokáÏu identifikovaÈ a systematic-
ky pracovaÈ na zníÏení alebo eliminácii rizík
informaãnej bezpeãnosti, ktorí majú skúsenos-
ti podloÏené dlhodobou praxou, prípadne ich
znalosti sú podloÏené akreditáciou, je veºk˘.
Ako príklad moÏno uviesÈ, Ïe na Slovensku
je v súãasnosti iba 26 ‰pecialistov s platnou
akreditáciou CISM (Certified Information
Security Manager), ktorú udeºuje organizácia
ISACA, asi najv˘znamnej‰ia profesijná a ce-
losvetovo pôsobiaca organizácia venujúca sa
informaãnej bezpeãnosti a jej riadeniu.
JE NEVYHNUTNÉ MAË VLASTN¯CH
·PECIALISTOV PRE INFORMAâNÚ
BEZPEâNOSË?
Odpoveì nie je rovnaká pre kaÏdú organi-
záciu. V prípade riadenia informaãnej bezpeã-
nosti v zmysle § 28 a ìal‰ích relevantn˘ch po-
Ïiadaviek V˘nosu Ministerstva financií SR ã.
312/2010 Z. z. je pre beÏnú prevádzku veºké-
ho poãtu organizácii verejnej správy postaãu-
júci v˘kon ‰pecialistu do rozsahu jednotiek
pracovn˘ch dní mesaãne. Dôvodom je, Ïe
zmeny informaãn˘ch systémov nemusia byÈ
natoºko dynamické a nevyÏadujú rie‰enie otá-
zok informaãnej bezpeãnosti kaÏd˘ deÀ.
Okrem v˘hod ‰etrenia prevádzkov˘ch nákla-
dov môÏe byÈ v˘znamná i úspora investiãn˘ch
nákladov. Tú je moÏné dosiahnuÈ vyuÏitím
skúseností a znalostí postupov podporen˘ch
medzinárodn˘mi ‰tandardmi pre riadenie in-
formaãnej bezpeãnosti na strane externého do-
dávateºa. Vìaka tomu je moÏné zabezpeãiÈ
optimalizáciu investícií do tejto oblasti.
ESET A SLUÎBY BEZPEâNOSTI
INFORMAâN¯CH SYSTÉMOV
SpoloãnosÈ ESET je známa na Slovensku
a v zahraniãí vìaka sofistikovanému systému
antivírusovej ochrany. Mnohí v‰ak vedia, Ïe
sa venuje aj ìal‰ím sluÏbám informaãnej bez-
peãnosti. ESET pomáha nahradiÈ ch˘bajú-
cich ‰pecialistov na riadenie informaãnej bez-
peãnosti, identifikuje slabiny informaãn˘ch
systémov, prevádzkuje zákazníkom bezpeã-
nostné technológie alebo pomáha pri rie‰ení
bezpeãnostn˘ch incidentov.
Spomenuté sluÏby sú cielené aj na bez-
peãnosÈ informaãn˘ch systémov verejnej sprá-
vy a sú v súlade so Zákonom 275/2006 Z. z.,
Zákon o informaãn˘ch systémoch verejnej
správy a o zmene a doplnení niektor˘ch zá-
konov a v súlade s V˘nosom Ministerstva fi-
nancií Slovenskej republiky o ‰tandardoch
pre informaãné systémy verejnej správy ã.
312/2010 Z. z. Identifikáciu bezpeãnostn˘ch
slabín menovan˘ V˘nos poÏaduje vykonaÈ
minimálne raz do roka. SluÏba EVA (ESET
Vulnerability Assessment) poskytovaná
ESET, pokr˘va túto poÏiadavku, nevyÏaduje
Ïiadne investiãné náklady na zakúpenie hard-
véru alebo softvéru, a teda nie je potrebná pre-
vádzková starostlivosÈ o tieto prostriedky. Sa-
motná sluÏba je dostupná prostredníctvom
webového rozhrania. Medzi dodávky tejto
sluÏby patrí aj projekt Infovek.
Zaujímavou oblasÈou je tieÏ podpora pri rie-
‰ení útokov informaãnej bezpeãnosti. Tu
ESET spolupracuje na zmluvnom, ale aj ne-
formálnom základe s niektor˘mi slovensk˘-
mi bankami. V prípade riadenia informaãnej
bezpeãnosti ESET poskytuje outsourcing ma-
naÏéra informaãnej bezpeãnosti. Na‰i zákaz-
níci tak zverujú riadenie informaãnej bez-
peãnosti do rúk ‰pecialistov.
Viac o ponuke sluÏieb ESET moÏno nájsÈ
na http://www.eset.sk/firmy/services.
Peter DEK¯·, PhD, CISA
IS Security Director
ESET, spol. s r. o.
I N F O R M A T I Z Á C I A

Legislatíva a bezpeãnosÈ
v elektronickej verejnej správe
Prudk˘ rast objemu informácií a poÏiadavka na ich v˘menu, zdieºanie a s t˘m súvisiaca informaãná
bezpeãnosÈ, postihujú v‰etky sféry spoloãenského Ïivota bez rozdielu a stávajú sa tak jednou
z najváÏnej‰ích celospoloãensk˘ch otázok 21. storoãia. Na jednej strane pouÏitie informaãn˘ch systémov
a sietí so vstupom do informaãného priestoru ponúka v˘znamné v˘hody, na druhej strane v‰ak poÏaduje
v˘razne vy‰‰iu ochranu prostredia elektronickej verejnej správy, elektronického obchodu,
eHealthu a ìal‰ích oblastí. SúãasÈou tejto zmeny sú aj individuálne poÏiadavky na pouÏívateºov
zabezpeãujúcich v˘voj, riadenie, správu a prakticky v‰etky sluÏby súvisiace s touto premenou.
Jednou z prioritn˘ch úloh kaÏdej vlády je preto aj racionalizácia informaãn˘ch procesov v spoloãnosti
prostredníctvom aplikovania informaãn˘ch a komunikaãn˘ch technológií, ão primárne súvisí so zmenou
procesov vyÏadujúcich si právnu reformu ‰tátu.
informaãn˘ch a komunikaãn˘ch technológií zahrnut˘ zoznam predpisov, ãasov˘ a vecn˘
(ìalej len „IKT“). Hlavn˘m cieºom je preto harmonogram legislatívnych zmien ich pokry-
vytvoriÈ jednotnú platformu budovania in- tia projektov˘mi prioritami, sa navrhoval v sú-
formaãnej spoloãnosti postavenú na práv- lade s realizáciou projektov Operaãného pro-
nych základoch so zabezpeãením primeranej gramu Informatizácie spoloãnosti.
ochrany a dôveryhodnosti digitálneho priesto- Nadväzujúcim krokom bolo vypracovanie
ru Slovenska. Na základe uvedeného sa aj sú- legislatívneho zámeru zákona o elektronickej
ãasná vláda Slovenskej republiky zaviazala vo verejnej správe schváleného uznesením vlá-
svojom programovom vyhlásení zabezpeãiÈ dy SR ã. 657/2010, ktor˘ poloÏil základ na vy-
väã‰iu dynamiku pri modernizácii, ekonomi- pracovanie a prijatie návrhu nového zákona
zácii a informatizácii verejnej správy. Jej zá- o elektronickej verejnej správe, v in˘ch
merom je vytvoriÈ modernú verejnú správu, krajinách naz˘vaného tieÏ, zákon o eGovern-
s ktorou budú obãania spokojní, ktorá bude mente. Nov˘ zákon ustanoví v‰eobecnú práv-
plniÈ svoje úlohy transparentne, efektívne, nu úpravu spôsobu v˘konu agendy orgánov
dostupne, bezpeãne a ktorá minimálne zaÈa- verejnej správy a verejnej moci elektronickou
Ïí obãanov, podnikateºov a ostatnú verejnosÈ, cestou, a t˘m umoÏní realizáciu elektronic-
s cieºom zracionalizovaÈ postupy a odbyrokra- k˘ch sluÏieb t˘chto in‰titúcií jednotn˘m spô-
tizovaÈ prácu s informáciami v ãinnosti orgá- sobom bez nutnosti zásahu do súvisiacich
nov verejnej správy. predpisov upravujúcich tento v˘kon. Cieºom
Jeden z vyt˘ãen˘ch cieºov zameran˘ch na legislatívnych zmien bude kodifikovanie elek-
dosiahnutie tejto definovanej vízie je „Elek- tronickej komunikácie ako základnej formy
Neoddeliteºnou súãasÈou globálnej informa- tronizácia procesov verejnej správy“. Plne- komunikácie s t˘mito in‰titúciami a medzi
tizácie je aj právna reforma, ktorej úlohou je nie tohto cieºa v súãasnosti naráÏa na viace- nimi navzájom, s cieºom zefektívniÈ, spre-
vytvoriÈ nosné prostredie pre racionalizáciu ré problémy, do ktor˘ch patrí primárne aj hºadniÈ a zv˘‰iÈ bezpeãnosÈ tejto komuniká-
informaãného procesu v ‰táte s prepojením do existujúci legislatívny rámec, ktor˘ uÏ dlho- cie. DôleÏité je zavedenie, resp. sfunkãnenie
celoeurópskeho priestoru. Tvorba legislatívy, dobo nevytvára dostatoãné predpoklady na nov˘ch in‰titútov (napr. pre elektronické
zabezpeãenie jej interoperability vrátane vy- jeho praktické naplnenie, resp. sankcie za po- osobné schránky, pre CSIRT a pod.), ktoré
tvárania a zavádzania nov˘ch elektronick˘ch ru‰ovanie existujúcich platn˘ch v‰eobecne v právnom prostredí ch˘bajú a ktoré sú nevyh-
sluÏieb sú procesy úzko späté s rie‰ením pri- záväzn˘ch právnych predpisov nie sú dôsled- nutné pre riadne a bezpeãné fungovanie elek-
oritn˘ch úloh, ako súãasti nástrojov riade- ne uplatÀované, a ãasto sú právne nevymoÏi- tronick˘ch procesov v ‰táte.
nia, rozhodovania a kontroly. Jedn˘m z hlav- teºné. Cieºom nového zákona, ktor˘ je v súãasnos-
n˘ch cieºov strednodob˘ch priorít je preto aj Na rie‰enie tohto problému bola identifiko- ti predmetom pripomienkového konania, nie
optimálne vypracovanie spôsobov vytvárania, vaná potreba vypracovaÈ nov˘ základn˘ legi- je nahrádzaÈ existujúce predpisy, ale ustano-
zisÈovania, uchovávania, vyhºadávania, roz- slatívny rámec, ktor˘ by vytvoril v˘razne viÈ elektronick˘ spôsob v˘konu verejnej sprá-
‰irovania informácií a ochrany cenn˘ch aktív progresívnej‰ie legislatívne podmienky pre vy a verejnej moci.
‰tátu pred potenciálnymi hrozbami. Ustano- elektronizáciu procesov verejnej správy ako
venie samotn˘ch pravidiel, ako badáme, v‰ak celku. Prv˘m pilierom tohto rámca je existu- BEZPEâNOSË EGOVERNMENTU
nestaãí. Je preto nevyhnutné zabezpeãiÈ ná- júci zákon ã. 275/2006 Z. z. o informaãn˘ch
slednú vymoÏiteºnosÈ práva v súvislosti s do- systémoch verejnej správy v znení neskor- Existuje mnoÏstvo ãiniteºov, ktoré môÏu
drÏiavaním t˘chto pravidiel, a to bez rozdie- ‰ích predpisov (ìalej len „zákon o ISVS“) a ohroziÈ alebo spôsobiÈ znefunkãnenie IKT a
lu pre v‰etky zainteresované subjekty. jeho vykonávací predpis z júla 2010, ktor˘m znehodnotiÈ informácie, ktoré sú v nich spra-
je v˘nos MF SR ã. 312/2010 Z. z. o ‰tandar- covávané. Sú to napríklad prírodné vplyvy,
ELEKTRONICKÁ VEREJNÁ SPRÁVA – doch pre informaãné systémy verejnej sprá- technické poruchy, ºudské chyby a omyly,
EGOVERNMENT vy. Komplexn˘ prístup k pretváraniu legisla- ‰kodliv˘ softvér, cieºavedomé útoky, poãíta-
tívneho prostredia pri zavádzaní elektronic- ãová kriminalita a neposlednom rade najmä
Ako som uÏ naznaãil, v súãasnosti sa infor- k˘ch sluÏieb obsahuje dokument „Legislatív- medzinárodn˘ terorizmus, ktoré by mohli
mácie v ãoraz väã‰ej miere spracúvajú v elek- na anal˘za a návrh právnych predpisov“ spôsobiÈ váÏne bezpeãnostné problémy. Kon-
tronickej forme pomocou poãítaãov a in˘ch schválen˘ vládou koncom roka 2009. V Àom krétne je moÏné uviesÈ, Ïe poãet cielen˘ch úto-

41
I N F O R M A T I Z Á C I A
kov na finanãné in‰titúcie v Slovenskej repu-
blike sa od októbra 2010 niekoºkonásobne
zv˘‰il. Koncom roku 2010 boli zaznamena-
né aj útoky na zahraniãné in‰titúcie z digitál-
neho priestoru Slovenska so ÏiadosÈou t˘chto
subjektov o pomoc. NespôsobilosÈ rie‰iÈ tie-
to problémy, resp. ich nerie‰enie z rôznych
príãin má negatívny dosah na celkovú ekono-
miku ‰tátu, ãím sa zároveÀ vytvára aj nega-
tívny pohºad na nበ‰tát nielen doma, ale aj
v zahraniãí.
V dôsledku absencie nosného zákona, kto-
r˘ by túto problematiku v SR zastre‰oval a
striktnej‰ie stanovoval pravidlá, MF SR vy-
pracovalo legislatívny zámer návrhu zákona
o informaãnej bezpeãnosti (ìalej len „zákon
o IB“), ktor˘ vláda schválila uznesením ã.
136/2010. Pripravovan˘ zákon musí zohºad-
niÈ záujmy správcov/vlastníkov (ìalej len
„správcov“) a potreby pouÏívateºov IKT, ako
aj práva fyzick˘ch a právnick˘ch osôb, kto-
r˘ch údaje sa v systémoch spracovávajú a
ktoré majú byÈ chránené. Z hºadiska pouÏíva-
teºov sú pri spracovaní informácie najdôleÏi-
tej‰ie úãel a obsah informácií, presnosÈ, aktu-
álnosÈ, prístupnosÈ, autenticita, usporiadanie
a kvalita informácií. Z hºadiska správcov a
prevádzkovateºov je najdôleÏitej‰ia dostup-
nosÈ informaãn˘ch zdrojov, podºa moÏnosti
s prístupom on-line, a ich zabezpeãenie pred
únikom informácií, neoprávnen˘m pouÏitím
a naru‰ením integrity údajov, ako aj autorita
a dobré meno správcu systému. Zákon o IB
sa bude vzÈahovaÈ na informaãné systémy
verejnej správy, bude ustanovovaÈ povinné
bezpeãnostné poÏiadavky na ostatné IKT v di-
gitálnom priestore Slovenska, ktoré komuni-
kujú s informaãn˘mi systémami verejnej sprá-
vy v rozsahu potrebnom na zaistenie ich bez-
peãného fungovania.
Návrh zákona, ktor˘ je v prípravnej fáze le-
gislatívneho procesu, upravuje predmet a úãel
zákona, definuje základné pojmy na vytvore-
nie základov jednotnej terminológie v oblas-
ti IB, upravuje postavenie orgánov ‰tátnej
správy a ich kompetencie, priãom súãasné
rozdelenie kompetencií, ktoré sa vyvinuli his-
toricky, zostanú zachované. Návrh ìalej rie-
‰i kategorizáciu informaãn˘ch systémov ve-
rejnej správy, kde sa zavedie klasifikaãná
schéma pre informaãné systémy verejnej sprá-
vy a ustanovia sa procesy klasifikácie infor-
maãn˘ch systémov verejnej správy zaloÏe-
n˘ch na citlivosti spracúvan˘ch dát podºa as-
pektov dôvernosti, integrity, dostupnosti, a
‰pecifickosti obsahu a ich potenciálneho ne-
gatívneho vplyvu na obãanov, právnické oso-
by a ‰tát. Ustanoví sa povinnosÈ povinn˘ch
osôb definovan˘ch zákonom o ISVS katego-
rizovaÈ údaje vo svojich informaãn˘ch systé-
moch podºa tejto schémy s ohºadom na zá-
kladné aspekty informaãnej bezpeãnosti a
minimálna povinná úroveÀ ich ochrany. Zá-
roveÀ sa ustanovia minimálne bezpeãnostné
poÏiadavky a ciele riadenia informaãnej bez-
peãnosti pre jednotlivé klasifikaãné stupne. V
ãasti venovanej Jednotke na rie‰enie poãíta-
ãov˘ch incidentov, bude ustanovené postave-
nie a úlohy útvarov na rie‰enie poãítaãov˘ch
incidentov vo v‰eobecnosti, a ‰pecificky pre
vzniknutú jednotku na rie‰enie poãítaãov˘ch
incidentov (CSIRT.SK) v Slovenskej republi-
ke. Zákon vytvorí ‰tandardizaãn˘ rámec in-
formaãnej bezpeãnosti, priãom bude nadvä-
42
zovaÈ na ‰tandardizáciu podºa zákona o ISVS
a na medzinárodné ‰tandardy informaãnej
bezpeãnosti. SúãasÈou bude aj zavedenie mi-
nimálnych bezpeãnostn˘ch poÏiadaviek na
dodávku informaãn˘ch systémov pre verejnú
správu, a to pre prevádzkovateºov, ako aj do-
dávateºov t˘chto systémov. ZároveÀ zákon
prostredníctvom ‰tandardov ustanoví mini-
málne bezpeãnostné poÏiadavky, ktoré bude
musieÈ splniÈ nielen prevádzkovateº infor-
maãného systému, ale aj jeho dodávateº, ne-
závisle od zmluvy uzavretej s povinnou oso-
bou, ktorou je in‰titúcia verejnej správy tak,
aby bola zaruãená minimálna úroveÀ IB da-
ného informaãného systému. ·tandardy sa
budú okrem technick˘ch poÏiadaviek t˘kaÈ aj
procesnej oblasti riadenia informaãnej bez-
peãnosti. V rámci vzdelávania a certifikácie
osôb v IB budú ustanovené minimálne zna-
lostné ‰tandardy vo verejnej správe pre oso-
by s kompetenciami v oblasti riadenia infor-
maãnej bezpeãnosti a vytvorenie vzdelávacie-
ho a certifikaãného rámca. Pre tento úãel
budú ustanovené minimálne poÏiadavky na
vzdelanie a certifikáciu podºa jednotliv˘ch
stupÀov kategorizácie. Osobitná pozornosÈ
bude venovaná bezpeãnosti elektronickej ve-
rejnej správy a bezpeãnosti internetu so za-
meraním sa na bezpeãnú komunikáciu medzi
elektronick˘mi sluÏbami a registrami verej-
nej správy, na minimálne bezpeãnostné opat-
renia pre základné prístupové komponenty
elektronickej verejnej správy, bezpeãnostné
poÏiadavky na rozhrania aplikácií typu „ko-
munikácia medzi orgánmi verejnej správy“,
identifikáciu a autentifikáciu, vyuÏívanie elek-
tronického podpisu pri komunikácii medzi
orgánmi verejnej správy, audit a kontrolu.
Internet, ako súãasÈ kritickej informaãnej inf-
ra‰truktúry, musí na základe prijat˘ch opat-
rení vykazovaÈ svoju odolnosÈ a stabilitu. Pô-
jde o dosiahnutie spoloãného konsenzu o pri-
oritách pre odolnosÈ a stabilitu internetu, po-
kiaº ide o verejnú správu a jeho uvádzanie do
prevádzky a zahrnutie organizácií do proce-
su vypracúvania súboru zásad. V zásadách by
sa odzrkadºovali základné hodnoty, a to pre
odolnosÈ a stabilitu internetu v rámci ná‰ho
‰tátu. V oblasti bezpeãnosti ‰pecifick˘ch tech-
nológií zákon vytvorí v‰eobecn˘ bezpeãnost-
n˘ rámec a podmienky moÏnosti pouÏívania
bezkontaktn˘ch identifikaãn˘ch zariadení a
spracovania údajov zaloÏen˘ch na báze rádi-
ofrekvenãného prenosu. Sú to najmä rádio-
frekvenãné identifikaãné technológie (RFID)
ohrozujúce súkromie obãanov. Ide predov‰et-
k˘m o skupinu automatickej identifikácie
zberu dát, ktorá zah⁄Àa ãiarové kódy, biome-
trické snímanie údajov, magnetické pásky a
magnetické prúÏky, optické znakové rozpoz-
návanie, ãipové karty (bankomatové karty,
elektronické obãianske preukazy, elektronic-
ké zdravotné karty a pod.), hlasové rozpozná-
vanie a podobné technológie postavené na
tomto princípe. PoÏiadavky na proces riade-
nia informaãnej bezpeãnosti upravia mini-
málne poÏiadavky na proces riadenia infor-
maãnej bezpeãnosti a jeho náleÏitosti u povin-
n˘ch osôb, ãím sa umoÏní definovaÈ minimál-
ne procesné a organizaãné aspekty. V ãasti o
spôsobe a v˘kone kontrolnej ãinnosti zákon
ustanoví ‰tandardné poÏiadavky na v˘kon,
spôsob v˘konu a oprávnenie vykonávaÈ kon-
trolu dodrÏiavania povinností v oblasti infor-
maãnej bezpeãnosti, najmä toho, ãi sú systé-
my a informácie povinn˘ch osôb chránené v
súlade s definovan˘mi poÏiadavkami. Zákon
sa bude dot˘kaÈ aj spôsobu rie‰enia bezpeã-
nostn˘ch incidentov, kde ustanoví jednotn˘ a
systematick˘ rámec notifikácie o v˘znam-
n˘ch bezpeãnostn˘ch incidentoch v regulova-
n˘ch oblastiach. Predmetom jednotného sys-
tematického rie‰enia incidentov bude povin-
nosÈ nahlásenia incidentu na príslu‰n˘ regu-
laãn˘ orgán a koordinácia rie‰enia incidentu
v spolupráci so systémom útvarov pre rie‰e-
nie poãítaãov˘ch incidentov vytvoren˘ch
podºa pripravovaného zákona o IB. Zákon
nebude meniÈ kompetencie subjektov zodpo-
vedn˘ch za ‰pecifické oblasti IB definované
existujúcimi zákonmi, ktoré plnia osobitné
úlohy podºa osobitn˘ch predpisov. Sekun-
dárnym efektom zavedenia elektronickej ve-
rejnej správy bude harmonizácia a prepojenie
procesov s elektronickou agendou vybavova-
nou v in˘ch ãlensk˘ch ‰tátoch Európskej
únie, napr. v oblasti jednotn˘ch kontaktn˘ch
miest, resp. e-Healthu, v oblasti centrálneho
nahlasovania a rie‰enia bezpeãnostn˘ch inci-
dentov a pod.
V¯ZNAMNÉ ÚLOHY
Z pohºadu napæÀania t˘chto cieºov povaÏu-
jem za potrebné uviesÈ, Ïe prv˘m a zatiaº je-
din˘m úspe‰n˘m národn˘m projektom, kto-
r˘ MF SR realizuje, sú:
1. Elektronické sluÏby centrálneho elek-
tronického prieãinku – (CEP), v zahraniãí
oznaãované aj ako projekt „Single Window“.
Projekt reflektuje na odporúãania ã.33, ã.34
a ã.35 Európskej hospodárskej komisie OSN
na uºahãovanie obchodu a elektronického ob-
chodovania (UN/CEFACT, na smernicu Eu-
rópskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES o
sluÏbách na vnútornom trhu a vychádza
z konceptu, na ktorého vypracovaní sa podie-
ºali Európska komisia, Svetová obchodná or-
ganizácie (WTO) a Svetová colná organizá-
cie (WCO). Na základe citovanej smernice o
sluÏbách na vnútornom trhu sa s prv˘m kon-
ceptom tohto projektu v podmienkach SR
zaoberal program MINERVA realizovan˘ na
MDPT SR v roku 2006.
UÏ jeho pln˘ názov „Centrálny elektronic-
k˘ prieãinok pre medzinárodn˘ obchod a sú-
visiace procesy“ naznaãuje jeho primárne po-
slanie. Poslaním tohto vzorovo pripraveného
projektu financovaného z prostriedkov ope-
raãného programu – OPIS bude zabezpeão-
vaÈ elektronickú komunikáciu s vybran˘mi in-
‰titúciami, ktor˘ch sluÏby sú v procese rie‰e-
ENISA „Cyber Europe 2010“: Detailn˘ záber z kontrolného
a koordinaãného centra v Aténach, (zastúpenie z ºavej strany:
Slovensko, âesko, Maìarsko).
I N F O R M A T I Z Á C I A
nia obchodn˘ch prípadov nevyhnutné a s t˘m
súvisiace prepojenia základn˘ch registrov
s cieºom zníÏenia administratívnej záÈaÏe. To
znamená, Ïe pôjde o zjednodu‰enie procesov
v oblasti obchodovania, pri tranzite tovarov
a vybavovaní v‰etk˘ch súvisiacich náleÏitos-
tí pre v‰etky zúãastnené strany, a to z jedné-
ho vstupného bodu s vysok˘m stupÀom elek-
tronizácie procesov, kde budú jednotlivé úda-
je podávané len jeden raz, ãím sa v˘razne ze-
fektívnia sluÏby.
K problematike konceptu „Single Win-
dow“ bola v novembri 2010 vo Var‰ave uspo-
riadaná medzinárodná konferencia, ktorej sa
zúãastnili delegáti zo v‰etk˘ch ãlensk˘ch ‰tá-
tov EÚ, vrátane zástupcov kandidátskych
krajín. Prizvaní boli aj zástupcovia z akade-
mickej a podnikateºskej sféry, vrátane zá-
stupcov zoskupení DG TAXUD, DG SAN-
CO, DG ENV, DG MOVE a OLAF. Obsahom
konferencie bolo vymedzenie konceptu, hlav-
n˘ch cieºov a medzníkov projektu v rámci EÚ
a medzi národn˘mi implementátormi, rie‰e-
nie legislatívnych otázok, procedurálnych,
technologick˘ch a technick˘ch aspektov, ako
aj vymedzenie vzájomnej spolupráce. Od-
borne zameran˘ obsah predná‰ok, worksho-
pov a najmä závery konferencie potvrdili, Ïe
projekt CEP – Single Windows posúva SR
medzi ‰piãku v rámci EÚ a bude tak v˘znam-
n˘m prínosom do medzinárodného obchod-
ného priestoru.
Projekt v SR je po schválení detailnej
funkãnej ‰pecifikácie (DF·) Projektovou ra-
dou a následne Riadiacim v˘borom projektu,
ktor˘ zasadal 30. novembra 2010 uÏ po ‰tvrt˘
raz. V prebiehajúcej druhej etape rie‰enia
charakterizovanej v˘vojom aplikaãného pro-
gramového vybavenia bude potrebné dopra-
covaÈ aj absentujúce ãasti v DF· z prvej eta-
py. V priebehu roka 2012 bude nasledovaÈ do-
dávka technologick˘ch komponentov, licen-
cií a technického vybavenia. Projekt, do kto-
rého je zapojen˘ch niekoºko desiatok ‰tát-
nych in‰titúcií, bude ukonãen˘ do mája 2013
s t˘m, Ïe Európska komisia bude minimálne
päÈ rokov vykonávaÈ monitoring jeho funkã-
nosti a efektívnosti. Na ilustráciu, opis funk-
cionality so sumarizáciou informácií z do-
tknut˘ch organizácií a technick˘ návrh vrá-
tane ãasového harmonogramu podºa DF·,
obsahuje úctyhodn˘ch 4 716 strán.
2. Prevencia a pripravenosÈ je súãasÈou
úloh Akãného plánu pre IB schváleného vlá-
dou SR v roku 2010. MF SR v rámci plnenia
tejto úlohy zriadilo v roku 2009 ·pecializo-
vanú jednotku pre rie‰enie poãítaãov˘ch in-
cidentov – CSIRT.SK, ktorá sa aj napriek
stagnácii jej personálneho obsadzovania, sta-
la 14. septembra 2010 uznan˘m ãlenom eu-
rópskej CSIRT/CERT komunity. Na základe
splnenia stanoven˘ch kritérií Trusted Introdu-
cer, ktor˘ pôsobí ako správca databázy funkã-
n˘ch CSIRT/CERT tímov, udelil slovenskej
CSIRT.SK status „Listed“, ão ju zaãleÀuje
historicky ako prvú a zatiaº jedinú zo Sloven-
ska, do európskej komunity TF-CSIRT (Task
Force – Computer Security Incident Respon-
se Team). Status „Listed“ predstavuje prv˘
stupeÀ akreditácie a v súãasnosti je úlohou
tímu CSIRT.SK pripraviÈ sa na plnenie nároã-
n˘ch úloh a na splnenie podmienok pre ude-
lenie statusu „Accredited“. Pre názornosÈ
uvediem, Ïe TF-CSIRT predstavuje zdruÏenie,
ENISA „Cyber Europe 2010“: Kontrolné a koordinaãné centrum v Aténach, národní koordinátori,
(z pravej strany: Litva, Slovensko, âesko, Maìarsko, Rakúsko, ...)
ktoré podporuje spoluprácu medzi
CSIRT/CERT tímami na európskej úrovni a
zdrÏuje spoluprácu s tímami podobného za-
merania na celom svete. Hlavná podpora TF-
CSIRT je zo strany asociácie TERENA
(Trans-European Research and Education Ne-
tworking Association), ktorá poskytuje fó-
rum pre spoluprácu, inovácie a zdieºanie zna-
lostí s cieºom ur˘chliÈ rozvoj internetov˘ch
technológií, infra‰truktúry a sluÏieb pouÏíva-
n˘ch pre v˘skum a vzdelávanie komunity.
3. ZmierÀovanie a obnova je komplex
úloh z kategórie úloh Akãného plánu pre IB
zameran˘ na praktickú ãasÈ vnútro‰tátnych
cviãení a rie‰enie núdzov˘ch udalostí s cie-
ºom priblíÏenia sa Slovenska k ãlensk˘m ‰tá-
tom EÚ. V tejto oblasti sa útvar CSIRT.SK ak-
tívne zúãastnil prvého celoeurópskeho cviãe-
nia zameraného na ochranu kritickej infor-
maãnej infra‰truktúry, pod názvom „Cyber
Europe 2010“, ktoré sa uskutoãnilo v Aténach
4. novembra 2010. Cviãenie organizovala
Európska agentúra pre bezpeãnosÈ informácií
a sietí (ENISA) a Európske v˘skumné cen-
trum (JRC). Zúãastnilo sa ho celkovo 30 kra-
jín EÚ a EFTA, z toho 22 aktívne, medzi
ktor˘mi malo aktívne zastúpenie aj Slovens-
ko, priãom 8 krajín z tohto poãtu bolo v po-
zícií pozorovateºov. Na cviãení participova-
lo viac ako 150 odborníkov z oblasti infor-
maãnej bezpeãnosti zo 70 in‰titúcií z celej Eu-
rópy vrátane Slovenska. V priebehu dÀa boli
úãastníci cviãenia vystavení viac ako 320
útokom naru‰iteºov/hekerov s dopadom na
kritickú informaãnú infra‰truktúru.
V závislosti od krajiny sa zapojili do cvi-
ãenia aj verejné orgány ãlensk˘ch ‰tátov, me-
dzi nimi ministerstvá zodpovedné za komu-
nikáciu, orgány ochrany informaãnej infra-
‰truktúry, organizácie krízového riadenia, ná-
rodné tímy reakcie na incidenty poãítaãovej
bezpeãnosti (CERT/CSIRT), národné orgány
informaãnej bezpeãnosti a organizácie bez-
peãnostného spravodajstva. Cviãenie bolo
riadené z kontrolného centra (Exercise Con-
trol Center) umiestneného v Aténach, kde sa
nachádzali organizátori a osoby z jednotliv˘ch
krajín EÚ a EFTA, ktorí koordinovali a mo-
nitorovali aktuálny stav a podávali o Àom
hlásenie. Kºúãov˘m hráãom cviãenia za Slo-
vensko, vystupujúcim v pozícií národného
koordinátora bolo MF SR, ktoré prostredníc-
tvom vyslaného národného koordinátora
z útvaru CSIRT.SK zaãlenûného v rozpoãto-
vej organizácii DataCentrum, koordinovalo
v‰etky súvisiace ãinnosti. ëal‰ími aktívnymi
spoluúãastníkmi boli ‰tátne úrady zapojené do
aktivít ochrany kritickej informaãnej infra-
‰truktúry v SR, ktor˘mi sú Ministerstvo vnút-
ra SR, Ministerstvo dopravy, v˘stavby a re-
gionálneho rozvoja SR a Telekomunikaãn˘
úrad SR.
ZÁVER
Pri rie‰ení úloh, najmä úloh legislatívneho
charakteru, úloh ktor˘ch implementácia strikt-
ne závisí od zmeny legislatívy, napríklad CEP
(Single Window), CSIRT.SK (vytvorenie ná-
rodného kontaktného bodu na rie‰enie poãí-
taãov˘ch incidentov), ZEP (dorie‰enie ne-
kompatibility zaruãeného elektronického pod-
pisu ako základného bezpeãnostného prvku)
a pod. treba poãítaÈ aj s priebeÏn˘mi zmena-
mi plynúcimi zo smerníc a nariadení EÚ/EK,
ako aj s re‰pektovaním nového akãného plá-
nu informaãnej spoloãnosti Európskej únie
pod názvom „Digitálna agenda 2010 –
2015“, ktor˘ Európska komisia predstavila
15. mája 2010.
Pokiaº ide o cviãenie „Cyber Europe
2010“, na základe predbeÏného hodnotenia
boli jeho ciele splnené a Slovensko obstálo.
Pre krajiny zaostávajúce v oblasti ochrany kri-
tickej informaãnej infra‰truktúry to bola prí-
leÏitosÈ presadiÈ sa a získaÈ nové kontakty a
skúsenosti. Cviãenie poukázalo na absenciu
zákonn˘ch postupov na európskej úrovni pri
rie‰ení rozsiahlych kybernetick˘ch útokov a
na potrebu definovania jednotného kontakt-
ného bodu na národnej úrovni z dôvodu rôz-
norodosti vnútorn˘ch organizaãn˘ch ‰truktúr
jednotliv˘ch krajín.
Ján HOCHMANN
Odbor legislatívy, ‰tandardov a bezpeãnosti
Sekcia informatizácie spoloãnosti
Ministerstvo financií Slovenskej republiky
43
I N F O R M A â N É
Aktuálne, presné a overené informácie sú kºúãové vo v‰etk˘ch oblastiach Ïivota. Dne‰n˘ svet je preplnen˘
informáciami najrôznej‰ieho druhu, je preto nutné ich vo veºkej miere selektovaÈ a vyhodnocovaÈ. Narastá tak
potreba tieto informácie efektívne spracovaÈ, uchovaÈ a zabezpeãiÈ ich ochranu. Na‰Èastie existuje aj mnoÏstvo
modern˘ch technológií a nástrojov, ktoré efektívnu správu informácií a dokumentov umoÏÀujú. O najnov‰ích
moÏnostiach v oblasti uchovávania, ochrany a sprístupÀovania vedeck˘ch informácií sme sa zhovárali s profesorom
Jánom TUR≈OM, riaditeºom Centra vedecko-technick˘ch informácií SR, známeho pod skratkou CVTI SR.
Spracovanie a ochrana
informácií je nároãn˘ proces
Aké je základné poslanie Centra vedecko-
technick˘ch informácií SR?
CVTI SR je organizácia priamo riadená
Ministerstvom ‰kolstva, vedy, v˘skumu a
‰portu SR. ZaloÏili ju v roku 1938. Väã‰inu
svojej viac ako 70-roãnej histórie bola známa
ako Slovenská technická kniÏnica a vÏdy pa-
trila k priekopníkom v zavádzaní nov˘ch
kniÏniãn˘ch technológií. Po v˘znamn˘ch or-
ganizaãn˘ch zmenách v poslednom období sú
aktivity CVTI SR v súãasnosti zamerané na
tieto hlavné okruhy ãinností: budovanie kniÏ-
niãn˘ch a informaãn˘ch fondov, poskytova-
nie kniÏniãn˘ch a informaãn˘ch sluÏieb pre
vedeckú komunitu a ‰irokú odbornú verejnosÈ,
ako i metodickú a analytickú ãinnosÈ zame-
ranú na podporu riadenia a hodnotenia kva-
lity v oblasti v˘skumu. ëal‰ou v˘znamnou
oblasÈou je popularizácia vedy a techniky a
budovanie a prevádzka komplexn˘ch infor-
maãn˘ch systémov pre vedu. Okrem t˘chto
ãinností na‰a in‰titúcia implementuje tri ná-
rodné projekty financované z Operaãného
programu V˘skum a v˘voj, vìaka ktor˘m
máme moÏnosÈ roz‰irovaÈ a skvalitÀovaÈ mo-
derné kniÏniãno-informaãné sluÏby a zároveÀ
nám dávajú priestor na realizáciu nov˘ch ãin-
ností zameran˘ch na podporu vedeckej komu-
nity na Slovensku.
Spomínali ste, Ïe CVTI SR okrem kniÏniã-
no-informaãn˘ch sluÏieb a ìal‰ích ãinnos-
44
T E C H N O L Ó G I E
tí realizuje aj tri národné projekty spolu-
financované zo ‰trukturálnych fondov EÚ.
Jedn˘m z nich je projekt Infra‰truktúra
pre v˘skum a v˘voj – Dátové centrum pre
v˘skum a v˘voj. âo bolo v jeho rámci uÏ
vykonané?
V rámci národného projektu „Infra‰truktú-
ra pre v˘skum a v˘voj – Dátové centrum pre
v˘skum a v˘voj“ (DC VaV) (http://dc.cvtisr.
sk/) bolo vybudované Dátové centrum, kto-
ré uchováva, spracúva a sprístupÀuje informá-
cie potrebné pre organizácie v˘skumu a v˘-
voja v Slovenskej republike za podmienok vy-
sokej dostupnosti a bezpeãnosti dát. SúãasÈou
infra‰truktúry je tieÏ zabezpeãenie dostatoã-
ne r˘chleho prístupu prostredníctvom ‰iroko-
pásmov˘ch sietí a implementácia rie‰ení,
umoÏÀujúcich efektívne vyuÏívanie a spraco-
vanie informaãn˘ch zdrojov.
Ako bol cel˘ projekt realizovan˘?
V minulom roku bola ukonãená prvá eta-
pa realizácie projektu, v rámci ktorej bolo vy-
budované dátové centrum na Îilinskej univer-
zite v Îiline, ako i záloÏné dátové centrum v
Bratislave. SúãasÈou projektu je tieÏ digitali-
zaãné pracovisko, ktoré bolo vybudované v
priestoroch CVTI SR na Lamaãskej ceste. V
dátovom centre sú pouÏité najmodernej‰ie
technológie a vybudované v˘znamné úloÏné
kapacity, ktoré umoÏnia dlhodobé a bezpeã-
né uchovávanie veºkého mnoÏstva údajov,
vrátane moÏnosti ich zálohovania v záloÏ-
nom dátovom centre v Bratislave.
V súãasnosti sa zaãína etapa umiestÀova-
nia rôznych vedeck˘ch databáz a softvéro-
v˘ch aplikácií do Dátového centra. Tieto da-
tabázy a aplikácie boli vy‰pecifikované pria-
mo vedeck˘mi pracovníkmi a sú z rôznych
vedn˘ch a technologick˘ch oblastí, ako sú bi-
oinformatika, kvantovochemické v˘poãty,
elektrónová ‰truktúra materiálov, fyzika, ma-
tematika, ‰tatistika a iné. Spolu s kompletnou
informaãno-komunikaãnou infra‰truktúrou
budú k dispozícii slovensk˘m vedcom, ão
im umoÏní akcelerovaÈ a zefektívniÈ v˘skum-
né aktivity.
Uchovávanie, sprístupÀovanie a ochrana
dát – samozrejme nielen vedeck˘ch – je v
dne‰nom elektronickom prostredí nanajv˘‰
dôleÏitou témou. âo poskytuje CVTI SR v
tomto smere?
CVTI SR nielen sprístupÀuje rôzne druhy
dokumentov a informácií, ale má skúsenosti
aj s ich uchovávaním – okrem iného i v súvi-
slosti s budovaním a prevádzkou Dátového
centra. Okrem bohatej praxe pri ochrane a
uchovávaní tradiãn˘ch tlaãen˘ch nosiãov sle-
duje a aplikuje nové technológie pri uchová-
vaní digitálnych dokumentov. Ochrana digi-
tálneho obsahu pokr˘va oblasÈ od v˘beru
kvalitn˘ch materiálov na digitalizáciu cez
spracovanie digitálneho objektu, jeho opa-
kované sprístupnenie a dlhodobú ochranu. Je
to teda pomerne ‰iroká oblasÈ a na to, aby sme
mohli zabezpeãiÈ opätovn˘ prístup k digitál-
nemu obsahu, potrebujeme okrem kvalitn˘ch
technológií aj interdisciplinárnu spoluprácu
knihovníkov a IT expertov. Knihovníci a in-
formaãní pracovníci vo fáze spracovania do-
kumentu majú za úlohu v˘ber najvhodnej‰ie-
ho popisu metaúdajov v závislosti od druhu
dokumentu, evidencie a katalogizácie. Pri
sprístupÀovaní dokumentov, ich publikovaní
prostredníctvom portálov ako aj v procese
zabezpeãovania dlhodobej ochrany spolupra-
cujú so softvérov˘mi odborníkmi.
V ãom táto spolupráca spoãíva? Aké má
konkrétne formy?
Na otázku spolupráce medzi knihovníkmi
a informatikmi bolo uÏ ãiastoãne odpoveda-
né. Pri vytváraní digitálnych kniÏníc a repo-
zitárov sa jedni bez druh˘ch jednoducho ne-
zaobídu. Knihovníci vedia najlep‰ie urãiÈ, ão
je z dostupn˘ch archívov cenné a stojí za zdi-
gitalizovanie, podºa ak˘ch kritérií treba doku-
menty selektovaÈ, stanovia aj to, v akej ‰truk-
túre treba dokumenty ukladaÈ, ak˘mi dátami
ich treba dovybaviÈ tak, aby bol pri neskor‰om
vyhºadávaní zabezpeãen˘ komfortn˘ prístup
k uloÏen˘m dokumentom.
Na druhej strane je úlohou informatikov tie-
to poÏiadavky vyhodnotiÈ a navrhnúÈ také
technické rie‰enie, ktoré by spæÀalo predsta-
vy knihovníkov a zároveÀ by bolo reálne im-
plementovateºné za dan˘ch finanãn˘ch, ãaso-
v˘ch i personálnych podmienok, priãom by
spæÀalo poÏiadavky na r˘chlosÈ odozvy, bez-
peãnosÈ, pouÏívateºskú prívetivosÈ a pod. Úlo-
hou informatikov je tieÏ navrhnúÈ a zrealizo-
vaÈ procesy spracovania a sprístupÀovania
digitálneho obsahu, navrhnúÈ konkrétne HW
a SW vybavenie a technologické postupy.
Z praxe poznáme, Ïe knihovníci a informa-
tici ãasto hovoria kaÏd˘ svojím vlastn˘m od-
born˘m jazykom. Pri vzájomnej spolupráci na
spoloãnom projekte digitálizácie je teda prvo-
radou podmienkou „nájsÈ spoloãnú reã“ pri
I N F O R M A â N É
realizácii tak˘chto knihovnícko-informatic-
k˘ch rie‰ení.
Ako sa darí antiplagiátorskému systému –
najmlad‰iemu „dieÈaÈu“ v portfóliu va‰ich
sluÏieb?
Antiplagiátorsk˘ systém (APS) sme zaãa-
li prevádzkovaÈ 30. apríla 2010. Vysoké ‰ko-
ly sú podºa novely vysoko‰kolského zákona
povinné posielaÈ svoje závereãné práce (ba-
kalárske, diplomové, dizertaãné) a kvalifi-
kaãné práce (rigorózne a habilitaãné) do Cen-
trálneho registra závereãn˘ch a kvalifikaãn˘ch
prác (CRZP), kde musia pred obhajobou
prejsÈ procesom overenia originality. Z nich,
ako aj z in˘ch zdrojov (napr. internetov˘ch)
sa vytvára tzv. porovnávací korpus, voãi kto-
rému potom antiplagiátorsk˘ systém vykoná-
va poÏadované porovnávanie na originalitu
vloÏenej práce. CVTI SR je zodpovedné za
prevádzku antiplagiátorského systému, ktor˘
overuje originalitu t˘chto prác.
V˘stupom overenia originality závereãnej
alebo kvalifikaãnej práce je „Protokol o kon-
trole originality“, ktor˘ identifikuje ãasti tex-
tu predloÏenej práce totoÏné s ãasÈami textov
prác uloÏen˘ch v CRZP a s vybran˘mi inter-
netov˘mi zdrojmi. Protokol o kontrole origi-
nality slúÏi ‰tátnicovej komisii ako podklad
pri hodnotení originality práce a je súãasÈou
zápisu o závereãnej (‰tátnej) skú‰ke.
UÏ samotná existencia CRZP/APS pôsobí
preventívne. Systém je k dispozícii v‰etk˘m
slovensk˘m vysok˘m ‰kolám. V zmysle no-
vely vysoko‰kolského zákona sa momentál-
ne pripravuje sprístupnenie závereãn˘ch prác
‰irokej verejnosti.
Dôkazom úspe‰ného fungovania systému
je aj záujem zahraniãn˘ch kolegov o rie‰enie
otázky plagiátorstva na vysok˘ch ‰kolách. V
prvej dekáde februára 2011 sme privítali na
pôde CVTI SR na pracovnej náv‰teve vzác-
nych hostí z Poºska: prof. Jana Kaêmiercza-
ka, poslanca Sejmu – predsedu parlamentné-
ho v˘boru pre inovácie a informatizáciu a
prof. Zbigniewa Marciniaka, námestníka mi-
nisterky vedy a vy‰‰ieho ‰kolstva. Delegácia
sa Ïivo zaujímala o aktivity CVTI SR a naj-
mä o v‰etky aspekty antiplagiátorského sys-
tému. Vysoko pozitívne ocenili rie‰enie otáz-
ky plagiátorstva na Slovensku. Poºskú dele-
gáciu prijal ‰tátny tajomník Ministerstva ‰kol-
stva, vedy v˘skumu a ‰portu SR Jaroslav
Ivanão a na pôde parlamentu predseda V˘bo-
ru NR SR pre vzdelávanie, vedu, mládeÏ a
‰port Du‰an âaploviã.
Pohºad do jedného zo serverov, umiestnen˘ch v DC VaV v Îiline.
T E C H N O L Ó G I E
Prejdime teraz k technike a technológii.
Aké techniky a technológie pouÏívate pri
ochrane dát?
Dlhodobú ochranu digitálneho obsahu
umoÏÀujú viaceré techniky, napr. zálohovanie,
viacnásobné kópie, pravidelná v˘mena úloÏ-
n˘ch médií, migrácia a pod. Táto oblasÈ je pre
CVTI SR príleÏitosÈou na spoluprácu s ìal‰í-
mi vedeck˘mi a pamäÈov˘mi in‰titúciami,
ako sú Slovenská národná kniÏnica v Marti-
ne, Univerzitná kniÏnica v Bratislave, kniÏ-
nice múzeí a galérií, vysoké ‰koly a univer-
zity napr. pri duplicitnom uchovávaní digitál-
nych dokumentov, tvorbe, uchovávaní a sprí-
stupÀovaní digitálneho obsahu.
Vyskytli sa uÏ v oblasti sprístupÀovania
informácií a poznatkov aj nejaké bezpeã-
nostné incidenty?
Aktuálne riziká v oblasti bezpeãnosti ucho-
vávania a ochrany údajov spoãívajú v samot-
nom uchovávaní údajov, ale úzko súvisia aj s
ich spracovaním. Najrizikovej‰ie sú aplikácie
s prístupom na internet, ktoré s údajmi pracu-
jú, vyhodnocujú ich a prezentujú. KaÏdé na-
ru‰enie dôvernosti, integrity a dostupnosti úda-
jov, poru‰enie autenticity, presnosti a spoºahli-
vosti informácií, naru‰enie kontinuity ãinnos-
ti organizácie a naru‰enie poskytovania sluÏieb
má závaÏn˘ dopad na bezpeãnosÈ. Preventív-
ne opatrenia, ak˘mi sú v na‰om prípade exis-
tencia hlavného a záloÏného dátového centra
a v˘mena kritick˘ch údajov s in˘mi dátov˘-
mi centrami a in‰titúciami, uchovávanie dát na
páskov˘ch médiách a implementácia najrôz-
nej‰ích ochrann˘ch nástrojov, v tomto smere
pomáhajú zniÏovaÈ bezpeãnostné riziká.
Kde v súãasnosti vidíte najväã‰ie prekáÏ-
ky pri uchovávaní a sprístupÀovaní digitál-
neho obsahu?
Ako uÏ bolo spomenuté, na‰e technologic-
ké vybavenie je na vysokej úrovni. Máme k
dispozícii aj kvalifikovan˘ personál, ktor˘
dokáÏe túto techniku, ako aj softvérové vyba-
venie spoºahlivo obsluhovaÈ.
Rozsah dokumentov, ktoré je moÏné sprí-
stupniÈ pre potreby vedeckej komunity, obme-
dzuje aktuálne znenie autorského zákona (Zá-
kon ã. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a prá-
vach súvisiacich s autorsk˘m právom). Pri
dokumentoch chránen˘ch autorsk˘m právom
má autor vyhradené v‰etky práva t˘kajúce sa
napr. jeho vyuÏívania, rozmnoÏovania, roz‰i-
rovania, vystavovania a pod. Na tieto úkony
je nutné získaÈ od vlastníka autorsk˘ch práv
súhlas, licenciu. Autorské právo tieÏ nepozná
pojem elektronick˘ dokument alebo dielo v
elektronickej podobe.
SprístupÀovanie napríklad sivej literatúry
alebo obsahu vedeck˘ch repozitárov by ur˘-
chlilo zakomponovanie niektorej z foriem
tzv. voºn˘ch licencií do autorského zákona.
Napríklad súbor voºn˘ch licencií Creative
Commons bol aplikovan˘ v autorskom záko-
ne v âR, ãím sa umoÏnilo sprístupnenie veº-
kého mnoÏstva najmä elektronick˘ch doku-
mentov bez nutnosti zdæhavého rie‰enia li-
cenãn˘ch podmienok s drÏiteºmi autorsk˘ch
práv. Novelizácia ná‰ho autorského zákona v
takomto zmysle by v˘razne podporila ìal‰ie
napredovanie v oblasti sprístupÀovania in-
formácií a poznatkov.
Moderná budova CVTI SR na Lamaãskej ceste v Bratislave.
Ak˘ môÏeme podºa vás oãakávaÈ technolo-
gick˘ v˘voj v oblasti spracovávania, úscho-
vy a ochrany dát vo v‰eobecnosti?
Bezpeãnostné hrozby v súãasnosti sú zvy-
ãajne zamerané na konkrétne ciele, teda na
konkrétne cenné informácie na známych
miestach; napr. na kradnutie hesiel alebo úda-
jov o kreditn˘ch kartách podvrhnut˘m ‰kod-
liv˘m kódom „získan˘m“ na atraktívnych
miestach internetu, ãi na priame zneuÏitie
prístupu k zle vystaven˘m citliv˘m informá-
ciám v lokálnej sieti. Opatrenia proti t˘mto ak-
tuálnym hrozbám sú nákladné, trendom je
nasadzovanie systémov Data Loss Prevention
a viacúrovÀovej ochrany proti ‰kodlivému
kódu – antimalware. Realizácia t˘chto opat-
rení je prácna a zvyãajne majú dopad na v˘-
konnosÈ IT techniky, na pracovné postupy a
vyÏadujú nepopulárne sprísÀovanie bezpeã-
nostn˘ch opatrení. Preto v budúcnosti urãite
vzrastie v˘znam ekonomickej efektívnosti
nielen v oblasti ochrany dát, ale aj v oblasti
ich uchovávania a spracovávania.
Súãasn˘m preferovan˘m trendom, ktor˘
pravdepodobne pretrvá, je uplatÀovanie tech-
nológie „cloud computing“ a virtualizácie.
Ide o nov˘ model poskytovania sluÏieb, pri
ktorom je ako sluÏba pouÏívateºom ponúknu-
tá poÏadovaná disková kapacita ãi poãítaão-
v˘ v˘kon vrátane infra‰truktúry. K tejto sluÏ-
be majú zákazníci po splnení urãit˘ch poÏia-
daviek (tzv. service level agreement) prístup
cez internet a môÏu k nej pristupovaÈ napr. po-
mocou webového prehliadaãa z ktoréhokoº-
vek miesta. PouÏívateº nie je núten˘ prevá-
dzkovaÈ vlastnú v˘poãtovú techniku (dátové
centrum). Veºkou v˘hodou je ‰kálovateºnosÈ
a merateºnosÈ technológie, teda fakt, Ïe sys-
tém sa dynamicky prispôsobí poÏadovanej
záÈaÏi a zákazník platí len za spotrebované
mnoÏstvo prostriedkov, ãi uÏ je to v˘poãto-
v˘ v˘kon, disková kapacita alebo mnoÏstvo
prenesen˘ch dát. Ekonomická efektívnosÈ a
dynamickosÈ technológie a jednoduch˘ prí-
stup znamená veºkú budúcnosÈ v jej vyuÏíva-
ní aj v oblasti vedeck˘ch v˘poãtov.
45
V L Á D A S R
BezpeãnosÈ je prvoradá,
spokojnosÈ vítaná
Plány a ich postupné napæÀanie v rezorte ministerstva vnútra pribliÏuje v rozhovore redaktorky
Anny Komovej minister vnútra Slovenskej republiky Daniel LIP·IC.
Dotknime sa reality, za efektívne ste vyhla-
sovali neodkladné ‰etrenie s veºk˘m radi-
kálnym zaãiatkom v rezorte vnútra, ste
spokojn˘?
·etrenie bolo skutoãne nevyhnutné najmä
z ohºadom na stav verejn˘ch financií. Nie
som typ ãloveka, ktorého prepú‰Èanie zamest-
nancov te‰í, no bohuÏiaº to bolo nevyhnutné.
·etrenie sa nedotklo policajtov ani hasiãov, tí
musia byÈ v pohotovosti vÏdy aby chránili Ïi-
voty a majetky na‰ich obãanov. Milióny eur
sa nám podarilo u‰etriÈ aj pri prehodnocova-
ní niektor˘ch zmlúv v oblasti informaãn˘ch
technológií, zmluvy naìalej prechádzajú au-
ditom s cieºom u‰etriÈ ão najviac finanãn˘ch
prostriedkov.
Ak˘ máte názor na v˘sledky auditu na mi-
nisterstve vnútra? âo ste oãakávali?
Zru‰ili sme projekt Mobiln˘ policajt, pre-
toÏe nerie‰il prioritné potreby obãanov, pre
ktor˘ je Operaãn˘ program Informatizácia
spoloãnosti urãen˘ a aj podºa ministerstva fi-
nancií hrozilo, Ïe ho EÚ nepreplatí. Zru‰ili
sme aj projekt centrálneho informaãného sys-
tému matrík za 9,3 milióna eur. Vypí‰eme ho
nanovo a podmienkou bude v˘razne niωia
cena. Ministerstvo u‰etrilo aj na existujúcich
46
zmluvách, napríklad pri projekte obãianskych
preukazov s ãipom, pri registri fyzick˘ch
osôb a na servisn˘ch zmluvách k integrova-
nému informaãnému systému. Pri zazmluv-
nen˘ch projektoch sme dosiahli úsporu vy‰e
13 miliónov eur.
Do akej miery sa ‰etrenie dotklo bezpeãnos-
ti? Aké kroky a postupy ste volili a na ão
sa vzÈahovali v rámci ministerstva vnútra?
Na bezpeãnosti obãanov rozhodneme ne-
‰etríme, aj preto sa prepú‰Èanie t˘kalo len ci-
viln˘ch zamestnancov, a nie hasiãov a poli-
cajtov. Ministerstvo vnútra naopak robí kro-
ky k zv˘‰eniu bezpeãnosti najmä prezbrojo-
vaním polície. Rezort vnútra pripravuje verej-
né obstarávania na nákup 10 000 ks samopa-
lov a 24 000 ks pi‰tolí 9 mm.
Ako vidíte prácu dopravn˘ch policajtov?
Naznaãujú ich doteraj‰ie v˘sledky spokoj-
nosÈ s bezpeãnosÈou na cestách Slovenska?
BezpeãnosÈ na cestách je jednou z priorít
polície. Klesá poãet nehôd a poãet ÈaÏko zra-
nen˘ch, bohuÏiaº v druhom polroku 2010 v
niektor˘ch mesiacoch stúpli smrteºné doprav-
né nehody. Celkovo v‰ak môÏem kon‰tatovaÈ,
Ïe predchádzajúci rok priniesol najmenej
m⁄tvych na cestách v histórii. Polícia zverej-
Àuje oznaãené aj neoznaãené hliadky v kaÏ-
dom kraji, t˘mto krokom sme minimalizova-
li tzv. schovávanie sa policajtov za kríãkom.
Cieºom polície nie je vyberaÈ blokové poku-
ty, ale pozitívne ovplyvniÈ bezpeãnosÈ a plynu-
losÈ na v‰etk˘ch komunikáciách. Informuje-
me prostredníctvom médií aj typ a farbu vozi-
dla, v ktorom sa nachádza neoznaãená hliad-
ka. Polícia pôsobí aj preventívne a dáva rady
chodcom a cyklistom o pouÏívaní reflexn˘ch
prvkov na obleãení. Poãas piatkov a víkendov
sú zv˘‰ené kontroly u vodiãov na alkohol a
návykové látky, tie sa nachádzajú najmä v
blízkosti kultúrno-spoloãensk˘ch podujatí, v
okolí zábavn˘ch centier, diskoték, herní a ba-
rov.
Hovorili ste aj o sprísnení legálnej drÏby
zbraní, vychádzali ste z tragédie, ktorá sa
pred ãasom stala v Devínskej Novej Vsi,
alebo ste o tom uvaÏovali uÏ skôr?
UdalosÈ z 30. augusta 2010, pri ktorej pri-
‰lo bezprostredne o Ïivot osem ºudí a viace-
ro bolo váÏne zranen˘ch ukázala, Ïe drÏanie
samopalov môÏe maÈ tragické následky. Ta-
kisto sa ukázalo, Ïe spoliehanie sa na posú-
denie zdravotnej spôsobilosti bez obligatór-
neho vy‰etrenia psychológom je pri získava-
ní zbrojného preukazu, resp. jeho obnovova-
ní nedostatoãné. Doteraz potreba psychologic-
kého vy‰etrenia Ïiadateºov o zbrojn˘ preukaz
závisela od posúdenia posudzujúceho lekára
a obligatórna bola iba u mladistv˘ch, ktorí Ïia-
dali vydanie zbrojného preukazu na ‰portové
úãely. Novelou chceme zmeniÈ, aby bolo psy-
chologické vy‰etrenie povinné pre v‰etk˘ch
Ïiadateºov o udelenie zbrojného preukazu. A
rovnako chceme skrátiÈ platnosÈ preukazu z
desiatich rokov na päÈ, ão by znamenalo, Ïe
kaÏd˘ch päÈ rokov musí Ïiadateº podstúpiÈ
psychologické vy‰etrenie.
Zamerali ste sa aj na oblasti so zv˘‰enou
kriminalitou. Ktoré sú problematické loka-
lity na Slovensku, ako sa tam dá zaruãiÈ
bezpeãnosÈ?
Identifikovali sme miesta so zv˘‰enou kri-
minalitou na Slovensku a zv˘‰ili v nich po-
ãet policajtov. K 1. januáru 2011 sme zv˘‰i-
li poãet príslu‰níkov v Pohotovostnej moto-
rizovanej jednotke v Ko‰ickom a v Bansko-
bystrickom kraji o 50 a v Pre‰ovskom kraji aÏ
o 75 policajtov. K rovnakému dátumu sme
zv˘‰ili aj príslu‰níkov pohotovostn˘ch poli-
cajn˘ch útvarov v Pre‰ovskom a Ko‰ickom
kraji o 10 a v Banskobystrickom kraji o 5. UÏ
viackrát som avizoval, Ïe policajti majú byÈ
v uliciach a nie v kancelárii. Odtiaº totiÏto len
ÈaÏko môÏu vedieÈ o problémoch, ktoré trápia
obyvateºov. Polícia nemôÏe pôsobiÈ iba repre-
sívne, musí aj pomáhaÈ a chrániÈ.
V ãom spoãíva najväã‰ia reorganizácia
v Policajnom zbore, preão boli potrebné
zmeny?
Cieºom reorganizácie Policajného zboru je
zv˘‰iÈ jeho dôveryhodnosÈ. Hlavnou my‰lien-
kou je, aby v˘konní policajti mali vy‰‰í plat
ako tí, ktorí nepodávajú poÏadovan˘ v˘kon.
Doteraz boli dopravní policajti hodnotení na-
príklad podºa toho, koºko zadrÏali vodiãsk˘ch
preukazov. Nov˘ systém zavedie, Ïe hlav-
n˘m kritériom bude poãet dopravn˘ch ne-
hôd, ktor˘ sa stal poãas jeho sluÏby na kon-
krétnom mieste. ZároveÀ bude na samotnom
policajtovi, ako sa v rámci svojich kompeten-
cií postará, aby to ãíslo bolo ão najniωie. Pre
hliadkového poriadkového policajta je najdô-
leÏitej‰ie, aby preventívne pôsobil, pre neho
bude hlavn˘m kritériom, ãi poãas v˘konu
sluÏby bol spáchan˘ trestn˘ ãin alebo priestu-
pok. Od toho sa bude odvíjaÈ ìal‰ie krité-
rium, teda ak do‰lo k spáchaniu trestného
ãinu, ãi sa mu podarilo zadrÏaÈ páchateºa.
·tvrÈroãne bude prebiehaÈ hodnotenie, ktoré
bude maÈ vplyv na ich plat. Hodnotenie bude
spoãívaÈ v troch stupÀoch, uspokojiv˘, neus-
pokojiv˘, alebo viac ako uspokojiv˘. Ak bude
policajt neuspokojiv˘, príde o príplatok. Ak
príplatok nemá, môÏe byÈ vyhodnoten˘ ako
nespôsobil˘ na svoju pozíciu. Nov˘ systém
hodnotenia sa nevyhne ani policajtom na ria-
diacich funkciách. Polovica hodnotenia bude
V L Á D A S R
spoãívaÈ v tom, ãi podriadení policajti budú
spæÀaÈ stanovené kritériá. Pokiaº bude polovi-
ca jeho policajtov neuspokojiv˘ch, bude ne-
uspokojiv˘ aj ich ‰éf. To znamená, Ïe reorga-
nizácia sa bude t˘kaÈ v‰etk˘ch policajtov aj
na riadiacich funkciách.
âo ìal‰ie plánujete pre skvalitnenie práce
vá‰ho rezortu do budúcnosti, ão sa zmení
pre obyvateºov a náv‰tevníkov Slovenska?
Na‰a republika potrebuje
vyspelú políciu
Policajn˘ zbor Slovenskej republiky je síce stále spojen˘ s minulosÈou,
inak to ani nemôÏe byÈ, no nové ãasy treba vnímaÈ aj v radoch polície. Zrak prezidenta
Policajného zboru SR Jaroslava SPI·IAKA sa upriamil do budúcnosti na úlohy,
ktoré treba plniÈ a na ktoré sa p˘tala redaktorka Anna Komová.
Pozrime sa spoloãne na v˘voj spoãiatku
technick˘, ale aj legislatívny. Aké pokroky
ste zaznamenali?
Na‰ím cieºom je zv˘‰iÈ dôveryhodnosÈ po-
lície na Slovensku. Hodnotiacim systém za-
vádzame nov˘ systém riadenia Policajného
zboru. Vypracovali sme kritériá aÏ na jedno-
tlivého policajta, teda aj nadriaden˘ch, dife-
rencovane podºa jednotliv˘ch sluÏieb polí-
cie. KaÏdá sluÏba je totiÏ ‰pecifická svojou
ãinnosÈou. Podºa t˘chto kritérií kaÏd˘ policajt
presne vie, ão má robiÈ, ak chce byÈ pozitív-
ne hodnoten˘. Tento spôsob hodnotenia bude
individuálne kaÏdého policajta motivovaÈ,
aby konal presne tie ãinnosti, ktoré sú pre tú
funkciu, do akej je zaraden˘, prioritné. Toto
hodnotenie bude maÈ reálny dopad na odme-
Àovanie a sluÏobn˘ pomer konkrétneho poli-
cajta, ão tu doteraz nikdy nebolo. TaktieÏ
sme, ako nikdy predt˘m, stanovili ciele prá-
Po mojom nástupe do rezortu vnútra som
avizoval, Ïe nechávam voºné ruky policajné-
mu prezidentovi, aby vytvoril dôveryhodnú
políciu, ktorá bude chrániÈ slu‰n˘ch ºudí a
bude tvrdá k zloãincom a gaunerom. Prijalo
sa viacero zmien. V rizikov˘ch oblastiach, kde
je zv˘‰ená kriminalita, sme zv˘‰ili poãty po-
licajtov, poslali sme policajtov do ulíc, pri‰lo
k reorganizácii policajného zboru, ktorá bude
motivovaÈ policajtov k lep‰ím v˘sledkom,
ce pre jednotlivé sluÏby polície. Vypracova-
li sme aj systém kariérneho postupu, ktor˘
priamo nadväzuje na tento systém hodnote-
nia. Spoãíva v tom, Ïe pre sme pre kaÏdú sluÏ-
bu Policajného zboru identifikovali kariérny
rebríãek a pravidlá moÏn˘ch personálnych
zmien.
V‰etky sluÏby polície okrem policajtov na
úseku dopravy sú vo fáze, keì kritériá nasta-
vujeme, a to aÏ do 1. júla tohto roka, vtedy
systém zaãneme reálne pouÏívaÈ v praxi. Kvô-
li nepriaznivo sa vyvíjajúcej situácii na úse-
ku bezpeãnosti cestnej premávky sme v prí-
pade dopravnej polície s okamÏitou platnos-
Èou zaãali hodnotiaci systém pouÏívaÈ „naost-
ro“, bez nastavovania. KaÏdá dopravná neho-
da (vrátane t˘ch, ktoré sa stali od zaãiatku ja-
nuára) budú priamo negatívne ovplyvÀovaÈ
hodnotenie policajtov v dopravn˘ch hliad-
kach, ako aj ich nadriaden˘ch.
âo treba dorie‰iÈ, aby sa prehlbovala spo-
kojnosÈ s prácou polície? MoÏno hovoriÈ aj
o absencii kariérneho postupu príslu‰níkov
Policajného zboru?
Práve preto, aby sme prehlbovali spokoj-
nosÈ s prácou polície, zavádzame nov˘ hod-
notiaci systém, ako aj nov˘ systém kariérne-
ho postupu.
Asi nie je niã nové, keì sa oprieme o moti-
váciu, ktorá je veºmi dôleÏitá pre dobré
fungovanie aj vo va‰ich radoch, nemyslím
teraz len na peniaze. Ak˘ máte názor na
motivovanie policajtov?
Nov˘ systém hodnotenia je zaloÏen˘ prá-
ve na vytvorení motivaãného prostredia, kde
kaÏd˘ policajt individuálne, podºa svojich
vlastn˘ch v˘sledkov bude ohodnoten˘. Mo-
tivaãn˘m faktorom bude aj moÏnosÈ kariérne-
ho postupu v prípadoch nadpriemerne dosa-
hovan˘ch v˘sledkov.
Darí sa vám udrÏiavaÈ aj profesionálne aj
urãil sa presn˘ sadzobník pokút, to znamená,
Ïe je jasne stanovená suma za ten, ktor˘ prie-
stupok. Samozrejme zmeny sa net˘kajú iba
polície, chceme sprehºadniÈ verejné obstará-
vanie vyuÏívaním tzv. e-aukcií, ktor˘mi sme
uÏ pri v˘poãtovej technike zníÏili cenu o viac
ako polovicu, chystáme sa zosúladiÈ volebnú
legislatívu, aby nemali kaÏdé voºby iné pra-
vidlá, je pripravená nová koncepcia pre inte-
grovan˘ záchrann˘ systém.
neformálne vzÈahy v radoch Policajného
zboru? Je to síce nároãné, ale aj dôleÏité.
Profesionálne a neformálne vzÈahy v radoch
Policajného zboru sú veºmi dôleÏité. Zavádza-
nie nového systému hodnotenia, ako aj sys-
tému kariérneho postupu nám zároveÀ umoÏ-
ní tieto vzÈahy pozitívne budovaÈ. A to preto,
Ïe znemoÏní existenciu negatívnych faktorov,
ktor˘mi sú subjektívne hodnotenie, schová-
vanie sa neschopn˘ch policajtov v kolektíve,
nespravodlivé odmeÀovanie, kamarátske, ale-
bo ináã nepriaznivo motivované kariérne po-
stupy, dosadzovanie neprofesionálnych poli-
cajtov do riadiacich funkcií. V prípade, Ïe sa
nám podarí tieto negatívne faktory elimino-
vaÈ, bude moÏné budovaÈ pozitívne vzÈahy v
policajn˘ch kolektívoch.
MoÏno hovoriÈ aj o ochrane Policajného
zboru, je dostatoãne zabezpeãená?
V súãasnosti pripravujeme okrem iného aj
novú koncepciu ochrany policajta.
âo je dôleÏité pri získaní a udrÏaní si dô-
very?
NajdôleÏitej‰ie je chápanie policajnej prá-
ce ako sluÏby verejnosti, a podºa toho postu-
povaÈ pri sluÏobn˘ch úkonoch.
Zmenili sa aj podmienky prijímania do
Policajného zboru.? Existujú spôsoby ako
predchádzaÈ prijímaniu tak˘ch policajtov,
ktorí po‰kodzujú dobré meno aj profesio-
nalitu Policajného zboru?
Podmienky prijímania do Policajného zbo-
ru sú uÏ v súãasnosti veºmi prísne. Z kaÏd˘ch
desiatich uchádzaãov je moÏné na základe
nich prijaÈ len troch, ãi ‰tyroch. Zavádzan˘
systém hodnotenia práce policajtov dokáÏe
eliminovaÈ neÏiaducich, neefektívnych, ne-
schopn˘ch policajtov v pomerne krátkom
ãase. Toto vidíme ako jeden z hlavn˘ch prí-
nosov reforiem zavádzan˘ch v Policajnom
zbore.
47
M I N I S T E R S T V O
·tátny tajomník Ministerstva vnútra SR Maro‰ ÎILINKA si po sedemnástich rokoch práce
v rezorte prokuratúry dáva dnes rovnako záleÏaÈ na úlohách v rezorte vnútra. Jednou z mnoh˘ch
je aj integrovan˘ záchrann˘ systém, ku ktorému sa vyjadruje aj poslanec NRSR Jozef BUâEK
ãlen V˘boru pre obranu a bezpeãnosÈ. Problematike bezpeãnosti sa venoval aj ako splnomocnenec
vlády SR pre integrovan˘ záchrann˘ systém. Oslovila ich redaktorka Anna Komová.
Integrovan˘ záchrann˘ systém
Ako sme spomenuli v úvode, venujete sa aj
integrovanému záchrannému systému. âo
v‰etko súvisí s koncepciou jeho organizá-
cie, fungovania a rozvoja?
M. ÎILINKA: V navrhovanej koncepcii sa
kladie dôraz najmä na re‰trukturalizáciu or-
ganizácie riadenia, fungovania a rozvoja ope-
raãného riadenia. Pod operaãn˘m riadením si
zjednodu‰ene môÏeme predstaviÈ príjem, vy-
hodnotenie a distribúciu informácie, ktorú
napríklad volajúci ohlási na ãíslo tiesÀového
volania, a následnú reakciu, ktorou je v prí-
pade tiesÀovej situácie vysielanie síl a pro-
striedkov na miesto zásahu prostredníctvom
informaãno-telekomunikaãn˘ch prostriedkov.
Operaãné riadenie je kºúãov˘m prvkom v in-
tegrovanom záchrannom systéme, pretoÏe sa
aktivuje ako úplne prv˘ prvok riadenia pri
akejkoºvek neÏiaducej udalosti a následne
poskytuje podporu pre zasahujúce zloÏky v te-
réne.
Kde v‰ade na Slovensku sú koordinaãné
centrá IZS, ako pracujú, majú uÏ vytvore-
né vhodné podmienky na prácu?
M. ÎILINKA: Operaãné riadenie v súãas-
nosti prebieha v rámci ôsmich koordinaã-
n˘ch stredísk, ktoré sa nachádzajú na ob-
vodn˘ch úradoch v sídle kraja a zodpoveda-
jú za príjem ãísla 112. V rovnak˘ch priesto-
roch sa nachádza aj 8 krajsk˘ch operaãn˘ch
stredísk záchrannej zdravotnej sluÏby, ktoré
zodpovedajú primárne za príjem ãísla 155,
48
V N Ú T R A S R
ako aj za vysielanie zdravotníckych síl a pro-
striedkov. Príjem a vyhodnotenie tiesÀov˘ch
informácií z tiesÀov˘ch ãísel 150 a 158 je za-
bezpeãen˘ na okresnej úrovni cez ìal‰ích 51
operaãn˘ch stredísk tiesÀového volania
okresn˘ch riaditeºstiev Hasiãského a záchran-
ného zboru a 44 operaãn˘ch stredísk okres-
n˘ch riaditeºstiev Policajného zboru. Koncep-
cia si kladie za cieº zjednodu‰iÈ súãasné ope-
raãné riadenie, tzv. super‰peciálnym mode-
lom. Na základe neho by malo vzniknúÈ in-
tegrované operaãné stredisko, v ktorom sa
budú prijímaÈ v‰etky národné ãísla tiesÀové-
ho volania, ako aj jednotné európske ãíslo
tiesÀového volania 112. Z tohto miesta sa zá-
roveÀ budú integrovane vysielaÈ sily a pro-
striedky pre pomoc v tiesni. V prípade mimo-
riadnych situácií bude stredisko zodpovedné
za integrované vyrozumenie a varovanie oby-
vateºstva. V praxi to prinesie zmeny najmä v
oblasti organizaãno-in‰titucionálnej ako aj
informaãno-komunikaãnej infra‰truktúry, a v
oblasti vzdelávania operátorov. Spomína-
n˘ch 51 operaãn˘ch stredísk HaZZ a ìal‰ích
44 operaãn˘ch stredísk PZ bude zredukova-
n˘ch na osem krajsk˘ch operaãn˘ch stre-
dísk, ktoré budú vzájomne prepojené a zastu-
piteºné. ZároveÀ dôjde k zjednoteniu zásaho-
v˘ch obvodov PZ a HaZZ s územnospráv-
nym ãlenením Slovenska na krajskej úrovni.
Zjednotí sa informaãno-komunikaãná infra-
‰truktúra zloÏiek, aby mohli spolu lep‰ie ko-
munikovaÈ a koordinovaÈ svoj pohyb. Na to
bude, samozrejme, nadväzovaÈ aj príslu‰né
vzdelávanie operátorov.
V súãasnosti uÏ prebieha postupn˘ pre-
chod operaãného riadenia z okresnej úrovne
na krajskú úroveÀ. Bola realizovaná napr.
priestorová a technologická integrácia operaã-
ného strediska Hasiãského a záchranného
útvaru hl. mesta SR Bratislavy a operaãného
strediska Krajského riaditeºstva HaZZ v Bra-
tislave v rámci koordinaãného strediska IZS.
Príjem ãísla tiesÀového volania 150 a hasiã-
sk˘ch udalostí z ãísla tiesÀového volania 112
je zabezpeãovan˘, a to vrátane vysielania a
riadenia síl a prostriedkov operaãn˘m dô-
stojníkom HaZZ na koordinaãnom stredisku
integrovaného záchranného systému. V ko-
neãnom dôsledku to znamená v Bratislave
skrátenie ãasu aktivácie síl a prostriedkov
najmä v prípade volaní na ãíslo tiesÀového vo-
lania 112 cca o 5 aÏ 8 minút.
Nov˘m prvkom v IZS bude centrálne mo-
nitorovacie a riadiace stredisko, ktoré zriadi
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.
Bude slúÏiÈ ako prvok pre monitorovanie
funkãnosti komunikaãnej a informaãnej tech-
nológie IZS, monitorovanie ãinnosti operáto-
rov na koordinaãn˘ch a operaãn˘ch stredi-
skách, monitorovanie a zabezpeãenie infor-
maãného toku o neÏiaducich udalostiach, mi-
moriadnych udalostiach a o silách a prostried-
koch, vyhodnocovanie a spracovávanie infor-
mácií pre ãinnosÈ ústredn˘ch orgánov ‰tátnej
správy a poskytovanie súãinnosti krízovému
‰tábu ministerstva vnútra a ústrednému krízo-
vému ‰tábu. V rámci tohto strediska budú
pôsobiÈ zástupcovia prezídia PZ, prezídia
HaZZ, Operaãného strediska ZZS a Sekcie in-
tegrovaného záchranného systému a krízové-
ho manaÏmentu Ministerstva vnútra Sloven-
skej republiky.
Ako sa práca integrovaného záchranného
systému menila v súvislosti s poÏiadavka-
mi Európskej únie? Dá sa povedaÈ, Ïe dnes
je kvalita a rozsah sluÏieb IZS na európskej
úrovni, aké je technické zabezpeãenie?
M. ÎILINKA: Európska únia v roku 1991
prijala rozhodnutie, podºa ktorého mala kaÏ-
dá krajina EÚ zabezpeãiÈ príjem európskeho
ãísla tiesÀového volania 112, ktoré malo vy-
tvoriÈ podmienky pre integrované operaãné
riadenie ako predpoklad pre ‰tandardizáciu a
zv˘‰enie dostupnosti sluÏieb ãísiel tiesÀo-
v˘ch volaní v rámci EÚ. Pre Slovensko sa
opatrenia vypl˘vajúce zo spomínaného roz-
hodnutia Rady stalo jednou z podmienok
vstupu do EÚ. Prípravu zákona o integrova-
nom záchrannom systéme, ako aj celú agen-
du z vecného hºadiska dostalo do gestorstva
ministerstvo vnútra. 1. júla 2002 nadobudol
M I N I S T E R S T V O
úãinnosÈ zákon ã. 129/2002 Z. z. o integrova-
nom záchrannom systéme, ktor˘ bol niekoº-
kokrát novelizovan˘.
PoÏiadavky EÚ zásadne formovali v˘voj
IZS na Slovensku, najmä prostredníctvom po-
Ïiadaviek na rozsah, dostupnosÈ a interopera-
bilitu sluÏieb, garantovan˘ch ºuìom v tiesni.
PovinnosÈou sa stala napr. automatická loka-
lizácia volajúceho, ktorá v súãasnosti na Slo-
vensku uÏ funguje a pracuje sa na zv˘‰ení jej
presnosti. V záujme zv˘‰enia dostupnosti slu-
Ïieb ãísiel tiesÀov˘ch volaní pre zdravotne
znev˘hodnen˘ch ºudí v súãasnosti prebieha v
gestorstve Ministerstva vnútra SR a v spolu-
práci s nepoãujúcimi uÏívateºmi pilotn˘ pro-
jekt, ktorého cieºom je testovaÈ nové komuni-
kaãné rie‰enia a tvoriÈ metodiku pre komuni-
káciu operátorov ãísla tiesÀového volania s
touto cieºovou skupinou. ZároveÀ prebieha
príprava integrácie palubného tiesÀového vo-
lania eCall z havarovan˘ch automobilov do
portfólia sluÏieb ãísla tiesÀového volania 112.
V˘zvou pre rozvoj integrovaného záchran-
ného systému je dnes najmä poÏiadavka na
komplexn˘ manaÏment neÏiaducich a mimo-
riadnych udalostí a vyuÏitie technick˘ch ino-
vácií na podporu efektívneho zdieºania infor-
mácií medzi zasahujúcimi zloÏkami, nositeº-
mi strategick˘ch rozhodnutí a verejnosÈou.
Ako by ste hodnotili medzinárodnú spolu-
prácu v rámci IZS?
M. ÎILINKA: Lisabonská zmluva roz‰iru-
je právomoci EÚ na úseku civilnej ochrany
obyvateºstva a krízového manaÏmentu a kla-
die nové v˘zvy systematickému rozvoju me-
chanizmov civilnej ochrany v prepojení so
sluÏbami záchrann˘ch zloÏiek na národnej
úrovni. Klauzula solidarity kladie poÏiadav-
ku na systematick˘ rozvoj intervenãnej kapa-
city podporiÈ iné ãlenské ‰táty pri manaÏ-
mente mimoriadnych udalostí presahujúcich
moÏnosti daného ‰tátu na ich zvládanie vlast-
n˘mi silami a prostriedkami, ão nie je moÏ-
né realizovaÈ bez efektívnej medzinárodnej
spolupráce, ‰tandardizácie a interoperability
sluÏieb IZS.
IZS Slovenskej republiky reaguje na tieto
v˘zvy úsilím o systematick˘ rozvoj inter-
venãn˘ch kapacít IZS, podporou rozvoja bi-
laterálnych vzÈahov a zv˘‰enou intenzitou
medzinárodnej spolupráce, ktorej v˘sledkom
je aj integrácia do medzinárodn˘ch platforiem
európskej asociácie tiesÀov˘ch liniek, aktív-
na úãasÈ na tvorbe sektorov˘ch ‰tandardov pre
sluÏby v rámci platforiem EK a úãasÈ MV SR
na európskych rozvojov˘ch projektoch EU-
RETS, EURAMET a CARESS.
V kontexte rozvoja bilaterálnych vzÈahov
má Slovenská republika uzatvoren˘ch niekoº-
ko medzivládnych dohôd so susedn˘mi ‰tát-
mi, ktor˘ch predmetom je napr. spolupráca pri
katastrofách, ãi mimoriadnych udalostiach.
Na ne nadväzuje niekoºko vykonávacích do-
hôd, ktoré si uzatvárajú jednotlivé krajské
riaditeºstvá Hasiãského a záchranného zboru
s hasiãsk˘mi zbormi susedn˘ch ‰tátov. Cie-
ºom t˘chto vykonávacích dohôd je, aby v prí-
pade núdzovej situácie mohli zloÏky pro-
mptne reagovaÈ – teda prekroãiÈ hranice a
poskytnúÈ okamÏitú pomoc na území sused-
ného ‰tátu. Tak˘mto spôsobom sa snaÏíme na-
plniÈ Schengenské acquis a ìal‰ie medzinárod-
ne záväzné dokumenty.
V N Ú T R A S R
Ako sne spomenuli v úvode, venovali ste sa
v minulosti aj integrovanému záchranné-
mu systému. âo v‰etko súvisí s koncep-
ciou jeho organizácie, fungovania a rozvo-
ja?
J. BUâEK: S koncepciou organizácie inte-
grovaného záchranného systému súvisí naj-
mä zásadná zmena organizácie riadenia, fun-
govania a rozvoja operaãného riadenia vo
vzÈahu k taktickej úrovni IZS (v˘konné zloÏ-
ky IZS napr. hasiãské stanice, pohotovostné
motorizované jednotky, ambulancie r˘chlej le-
kárskej alebo zdravotnej pomoci), ako aj
k strategickej úrovni riadenia základn˘ch zá-
chrann˘ch zloÏiek (ústredné operaãné stredis-
ká) s cieºom zabezpeãiÈ súãinnosÈ s krízo-
v˘m ‰tábom pri plnení ich úloh.
Jednoducho povedané, reforma a premena
súãasn˘ch 8 koordinaãn˘ch stredísk integro-
vaného záchranného systému a vy‰e stovky
operaãn˘ch stredísk základn˘ch záchrann˘ch
zloÏiek na „krajské integrované bezpeãnost-
né centrá“ pozostávajúce z krajsk˘ch ope-
raãn˘ch stredísk Hasiãského a záchranného
zboru, Policajného zboru, záchrannej zdravot-
nej sluÏby, civilnej ochrany a krízového ria-
denia.
Mojou ambíciou bolo zaãleniÈ do t˘chto
„krajsk˘ch integrovan˘ch bezpeãnostn˘ch
centier“ aj tzv. harmonizované sluÏby sociál-
neho v˘znamu na ãísla 116, ktor˘ch zavede-
nie a prevádzkovanie poÏaduje EÚ od ãlen-
sk˘ch ‰tátov, zabezpeãiÈ telekomunikaãné a
informaãno-komunikaãné prepojenie na ope-
raãné strediská ìal‰ích 2 základn˘ch záchran-
n˘ch zloÏiek so ‰pecifickou a celo‰tátnou pô-
sobnosÈou (Horská záchranná sluÏba, Banská
záchranná sluÏba) a keìÏe som bol aj splno-
mocnencom vlády SR pre zabezpeãenie vstu-
pu SR do schengenského priestoru a keìÏe
„katastrofy“ nepoznajú Ïiadne hranice aj ich
prepojenie na operaãné strediská hraniãnej a
cudzineckej polície príp. dispeãingy ostat-
n˘ch záchrann˘ch zloÏiek (napr. mestská po-
lícia, letové sluÏby, plavebná správa).
V praxi by sa t˘mto zjednotil „tok informá-
cií“, ktor˘ je nevyhnutn˘ pre správne, r˘ch-
le a najmä kvalifikované rozhodovanie sa
najmä operátorov, operaãn˘ch dôstojníkov –
dispeãerov zdrojov, vedúcich zmien, veliteºov
zásahov jednotliv˘ch základn˘ch záchran-
n˘ch zloÏiek, ako aj orgánov civilnej ochra-
ny a krízového riadenia (napr. starosta obce,
prednosta obvodného úradu, minister vnútra
príp. iní ústavní ãinitelia).
Okrem synergického efektu vo vzÈahu k
„toku informácií“ by bol pod „jednou stre-
chou“ na krajskej úrovni zabezpeãen˘ príjem
v‰etk˘ch tiesÀov˘ch volaní, teda 112, 150,
155 a 158, vysielanie síl a prostriedkov v‰et-
k˘ch záchrann˘ch zloÏiek, varovanie obyva-
teºstva, vyrozumenie v‰etk˘ch orgánov krízo-
vého riadenia pre v‰etky krízové situácie do-
konca aj v období vypovedania vojny alebo
vyhlásenia vojnového stavu, ako aj príjem a
vybavovanie tzv. netiesÀov˘ch udalostí v
rámci krajského operaãného strediska posky-
tujúceho sluÏby sociálneho v˘znamu na ãís-
le 116 (napr. 116000 horúca linka pre ne-
zvestné deti, 116006 linka pomoci obetiam
trestn˘ch ãinov, 116111 linka pomoci deÈom,
116117 poradenská lekárska pohotovostná
sluÏba, 116123 linka dôvery) s moÏnosÈou
umiestnenia ad hoc „terénnych sociálnych
pracovníkov“ a psychológov príp. kÀazov po
dohode s príslu‰n˘mi ministerstvami pri mi-
moriadnych udalostiach/krízov˘ch situáciách
(napr. poradenstvo o sociálnych dávkach po-
zostal˘m, informaãn˘ servis pre pozostal˘ch
obetí, krízová intervencia).
Kde v‰ade na Slovensku sú koordinaãné
centrá IZS, ako pracujú, majú uÏ vytvore-
né vhodné podmienky na prácu?
J. BUâEK: Koordinaãné strediská IZS sú v
súãasnosti zriadené v krajsk˘ch mestách. Pri
odpovedi na otázku ako pracujú a ãi uÏ majú
vytvorené podmienky pre prácu budem
úprimn˘, keìÏe som si v‰etky koordinaãné
strediská integrovaného záchranného systé-
mu, ako aj niektoré operaãné strediská základ-
n˘ch záchrann˘ch zloÏiek pre‰iel osobne.
Z hºadiska viacer˘ch oblastí, poÏiadaviek
a podporn˘ch procesov nevyhnutn˘ch pre
vykonávanie príjmu tiesÀov˘ch volaní, vysie-
lania síl a prostriedkov, varovania obyvateº-
stva a vyrozumievania orgánov krízového
riadenia (napr. materiálno-technické zabezpe-
ãenie, priestory, bezpeãnosÈ a ochrana zdra-
via pri práci, motivaãné platové podmienky
alebo sociálne zabezpeãenie, informaãné tech-
nológie, vzdelávanie a v˘cvik) vládne na nich
e‰te „doba ºadová“, keìÏe IZS dlhodobo trpel
„politick˘m nezáujmom“, „finanãnou a per-
sonálnou podv˘Ïivou“ a ignorovaním poÏia-
daviek Európskej únie a OSN vo vzÈahu k „in-
tegrovanému manaÏmentu udalostí“ pozo-
stávajúceho z procesov: prevencia – pripra-
venosÈ – reakcia – obnova.
S cieºom venovaÈ sa aj otázkam zlep‰enia
pracovn˘ch podmienok pracovníkov pro-
stredníctvom podporn˘ch procesov pre ãin-
nosÈ koordinaãn˘ch stredísk integrovaného
záchranného systému a v rámci neho pôsobia-
cich krajsk˘ch operaãn˘ch stredísk základ-
n˘ch záchrann˘ch zloÏiek, civilnej a krízové-
ho riadenia príp. tzv. harmonizovan˘ch slu-
Ïieb sociálneho v˘znamu (napr. stavebná inf-
ra‰truktúra, personálne a sociálne zabezpeãe-
nie, informaãno-komunikaãná infra‰truktú-
ra, telekomunikaãné spojenie, materiálno-
49
M I N I S T E R S T V O
technické zabezpeãenie) „na‰a vláda“ v au-
guste 2009 zriadila in‰titút splnomocnenca
vlády pre integrovan˘ záchrann˘ systém. Sú-
ãasná vláda rozhodla o nepotrebnosti tohto in-
‰titútu v podmienkach SR v októbri 2010, hoci
v programovom vyhlásení vlády, v krátkodo-
b˘ch ‰trukturálnych opatreniach vlády zo
septembra 2010, ako aj v ãerstvo schválenej
novej koncepcii o organizácii, fungovaní a
rozvoji IZS na roky 2011 aÏ 2015 z 19. januá-
ra 2011 vo veºkej miere vychádzajúcej z pod-
kladov mnou riadeného projektového tímu pre
IZS je „zásadná reforma“ deklarovaná ako
„vládna priorita“.
Ako sa práca integrovaného záchranného
systému menila v súvislosti s poÏiadavka-
mi Európskej únie?
J. BUâEK: Predov‰etk˘m je potrebné pove-
daÈ, Ïe „práca integrovaného záchranného
systému v súvislosti s poÏiadavkami Európ-
skej únie sa nielen menila“, ale bude sa ne-
ustále meniÈ. Európska únia totiÏ jednak ne-
ustále roz‰iruje portfólio sluÏieb, ktoré musí
ãlensk˘ ‰tát zabezpeãiÈ vo vzÈahu k tiesÀovej
linke 112 (napr. e-Call: automatické privola-
nie pomoci z osobného vozidla pri dopravnej
nehode, multilingválne sluÏby, e-Reach: moÏ-
nosÈ „dovolania sa“ prostredníctvom dátové-
ho alebo obrazového prenosu informácií – in-
ternet, sms, video na linku tiesÀového vola-
nia 112 aj osobami so zdravotn˘m postihnu-
tím sluchu a zraku, e-Health: sluÏby elektro-
nického zdravotníctva), jednak neustále pre-
cizuje pravidlá pre manaÏment udalostí (napr.
aktuálne poÏiadavka EÚ vypracúvaÈ tzv. dy-
namickú anal˘zu rizík, ktorej obsahom na
národnej úrovni bude nielen identifikácia
moÏn˘ch hrozieb, nebezpeãenstiev a rizík
pre vznik tej-ktorej mimoriadnej udalosti“ a
stav síl a prostriedkov na ich likvidáciu príp.
zmiernenie, ale aj v˘poãet pravdepodobnos-
ti jej vzniku a rozsahu simulovaním udalostí
napr. typu povodne cez GIS aplikácie, opera-
tívneho presúvania síl a prostriedkov na ce-
lom území ãlenského ‰tátu príp. medzi ãlen-
sk˘mi ‰tátmi vrátane identifikácie moÏného
rozsahu ‰kôd, vytvorenie modulov civilnej
ochrany najmä pre lesné poÏiare a povodne a
aj tzv. CBRN modulov, teda modulov zabez-
peãujúcich detekciu a likvidáciu chemick˘ch,
biologick˘ch, jadrov˘ch a nukleárnych lá-
tok). Príbeh „zásadn˘ch zmien práce inte-
grovaného záchranného systému“ v súvislos-
ti s poÏiadavkami Európskej únie, aby som
zodpovedal Va‰u otázku, sa zaãal v SR písaÈ
najmä v roku 1994, keì SR v rámci plnenia
„predvstupov˘ch kritérií“ musela nastaviÈ
procesy fungovania civilnej ochrany a vybu-
dovaÈ systém civilnej ochrany obyvateºstva a
neskôr v roku 2002 uÏ v rámci plnenia „prí-
stupov˘ch kritérií“, keì musela implemento-
vaÈ poÏiadavky súvisiace so zavedením jed-
notného európskeho tiesÀového volania 112
vrátane „balíka legislatívy EÚ“ pre oblasÈ te-
lekomunikácií.
Dá sa povedaÈ, Ïe dnes je kvalita a rozsah
sluÏieb IZS na európskej úrovni, aké je
technické zabezpeãenie?
J. BUâEK: Klamal by som, ak by som od-
povedal, Ïe áno. Ale tieÏ by som klamal, keby
som povedal, Ïe nie. Minimálne ‰tandardy pre
organizáciu a fungovanie IZS sú zavedené,
50
V N Ú T R A S R
pozabudlo sa v‰ak na jeho ìal‰í rozvoj, kto-
r˘ som uÏ avizoval.
Z hºadiska technického zabezpeãenia je na
koordinaãn˘ch strediskách IZS zaveden˘ sys-
tém podpory riadenia CoordCom, ktor˘ v‰ak
neobsahuje mnoÏstvo funkcionalít poÏadova-
n˘ch základn˘mi záchrann˘mi zloÏkami a
GIS – geografick˘ informaãn˘ systém, ktor˘
si v‰ak vyÏaduje najmä aktualizáciu dát a
máp, ako aj doplnenie ìal‰ích funkcionalít.
Pre potreby komunikácie medzi základn˘mi
záchrann˘mi zloÏkami sa pouÏíva rádiolo-
kaãná sieÈ SITNO, ktorá si tieÏ v dôsledku
prudkého technického a technologického roz-
voja bude v dlhodobom horizonte vyÏadovaÈ
v˘menu a mohol by som pokraãovaÈ. Dosiaº
v SR nemáme plo‰ne zavedenú tzv. AVL,
teda automatickú lokalizáciu síl a prostried-
kov základn˘ch záchrann˘ch zloÏiek, ktorá by
vyrie‰ila koordináciu síl a prostriedkov vysla-
n˘ch z koordinaãného strediska integrova-
ného záchranného systému na miesto udalos-
ti a na mieste udalosti.
Máte predstavu na ão sa treba sústrediÈ,
prípadne ão zmeniÈ na zabezpeãenie sú-
stavného rozvoja IZS?
J. BUâEK: Moja predstava, ako som uÏ vy‰-
‰ie odpovedal vÏdy bola a je jasná dosiaº.
Predov‰etk˘m by som sa prihováral za „sku-
toãn˘ a úprimn˘“ prístup v‰etk˘ch vlád, kto-
ré budú na Slovensku vo vzÈahu k priorite „vy-
budovaÈ lep‰ie fungujúci integrovan˘ zá-
chrann˘ systém“, ktor˘ sa prejaví najmä vo
vyãlenení dostatoãného mnoÏstva finanãn˘ch
prostriedkov, ãi uÏ zo zdrojov ‰tátneho roz-
poãtu alebo fondov EÚ alebo in˘ch nástrojov
zahraniãnej pomoci, ako aj „v zmazaní hra-
níc politick˘ch ‰arvátok koalícia a opozícia“.
Ochrana Ïivota, zdravia, majetku, Ïivot-
ného prostredia a bezpeãnosti ‰tátu ako ústav-
n˘ch práv by totiÏ mala byÈ „politicky farbo-
slepá“, pretoÏe nikto z nás, vrátane ústav-
n˘ch ãiniteºov nevie a nemôÏe povedaÈ, Ïe
sluÏby funkãného a fungujúceho IZS nebude
potrebovaÈ.
Ako som uÏ povedal v úvode, v prvom
rade je potrebné sústrediÈ sa na reformu ope-
raãného riadenia, teda premenu súãasn˘ch 8
koordinaãn˘ch stredísk integrovaného zá-
chranného systému a vy‰e stovky operaã-
n˘ch stredísk základn˘ch záchrann˘ch zloÏiek
na „krajské integrované bezpeãnostné centrá“.
A ak by som mal povedaÈ oblasti, na ktoré sa
treba sústrediÈ vo vzÈahu k IZS, tak by to boli
najmä „proºudsky orientované“ opatrenia
smerujúce k zlep‰eniu prostredia a podmie-
nok práce pracovníkov v rámci IZS a k v˘cho-
ve „‰piãkovej generácie operátorov, operaã-
n˘ch dôstojníkov/dispeãerov zdrojov, vedú-
ci zmien na koordinaãn˘ch strediskách inte-
grovaného záchranného systému a veliteºov
zásahov z jednotliv˘ch základn˘ch záchran-
n˘ch zloÏiek“.
Som totiÏ viac ako presvedãen˘, Ïe iba ºu-
dia s poÏadovan˘m osobnostn˘m profilom,
vzdelaní, vzdelávaní a trénovaní, motivova-
ní a chápajúci svoju profesiu ako poslanie spo-
lu s kvalitn˘mi, modern˘mi a kompatibiln˘-
mi informaãn˘mi a komunikaãn˘mi techno-
lógiami a záchranárskou technikou s moÏnos-
Èou vyuÏitia psychosociánej podpory a psy-
chologickej pomoci môÏu prispieÈ k realizá-
cii vládami deklarovanej prioite ohºadom vy-
budovania lep‰ieho fungujúceho IZS ako
„sluÏby ‰tátu“ jeho obãanom, na kvalite kto-
rej by ‰tátu vo vzÈahu k svojim obãanom, ale
aj cudzincom malo záleÏaÈ.
Ako by ste hodnotili medzinárodnú spolu-
prácu v rámci IZS?
J. BUâEK: Vìaka reglementácii a tlaku zo
strany Európskej únie a OSN vo väzbe na im-
plementáciu pravidiel manaÏmentu udalostí
vrátane vytvárania mechanizmov v rámci sa-
motnej Európskej únie a OSN, ako aj neus-
tále roz‰irované poÏiadavky na rozvoj tiesÀo-
vej linky 112, ktoré som spomínal ako uspo-
kojivú.
Av‰ak aj v oblasti cezhraniãnej spoluprá-
ce a medzinárodnej integrácie je „roboty ako
na kostole“. Bolo by Ïiaduce intenzívnej‰ie a
aktívnej‰ie zapájanie sa SR a jej zástupcov v
rámci viacer˘ch platforiem medzinárodnej
spolupráce (napr. zriadenie národnej platfor-
my ISDR OSN, ktorá by sa venovala „nadre-
zortne“ otázkam prevencie katastrof vyuÏíva-
júc poznatky a skúsenosti best practices z
ostatn˘ch ãlensk˘ch ‰tátov OSN vo vzÈahu k
orgánom ‰tátnej správy, samosprávy ako aj III.
sektora).
Nemenej dôleÏit˘m sa javí v praxi úprava
cezhraniãn˘ch dohôd o spolupráci, ktoré majú
samosprávne kraje uzavreté so susedn˘mi
‰tátmi alebo medzivládnych dohôd so sused-
n˘mi ‰tátmi vo väzbe na poskytovanie sluÏieb
základn˘mi záchrann˘mi zloÏkami na území
susedného ‰tátu, ak je ich poskytnutie geogra-
ficky dostupnej‰ie pre obyvateºov prihraniã-
ného pásma vrátane pravidiel financovania,
refundácií a náhrad ‰kôd.
Za úvahu by tieÏ stálo zdokumentovaÈ exis-
tenciu krízov˘ch plánov a tzv. typov˘ch plá-
nov pre krízové situácie s cezhraniãn˘m pr-
vkom a dohodnúÈ si aspoÀ bilaterálne pravid-
lá spoloãného postupu, keìÏe vo vzÈahu
k ochrane schengenského priestoru môÏe
ãlensk˘ ‰tát poÏadovaÈ doãasné obnovenie
kontroly vnútorn˘ch hraníc v prípade závaÏ-
ného ohrozenia verejného poriadku alebo
vnútornej bezpeãnosti príp. okamÏite obnoviÈ
kontrolu vnútorn˘ch hraníc, ak sa so zreteºom
na verejn˘ poriadok alebo vnútornú bezpeã-
nosÈ v ãlenskom ‰táte vyÏaduje bezodkladn˘
zásah príp. vykonávaÈ zmiernenie hraniãn˘ch
kontrol v dôsledku v˘nimoãn˘ch a nepredví-
dan˘ch okolností majúcich za následok takú
intenzívnu premávku, Ïe ãakacia doba na hra-
niãnom priechode sa stáva neprimeranou a uÏ
sa vyãerpali v‰etky zdroje ohºadom personá-
lu, zariadení a organizácie práce a opäÈ by som
mohol pokraãovaÈ, pretoÏe IZS je ako „neko-
neãn˘ príbeh“.
H A S I â S K ¯ A Z Á C H R A N N ¯
Hasiãsk˘ poÏiarny zbor je nevyhnutn˘ nielen pri hasení poÏiarov, ale aj pri in˘ch udalostiach,
ktoré majú spravidla spoloãn˘ menovateº – neopatrnosÈ a nepozornosÈ väã‰inou dospel˘ch.
Bliωie sa o práci hasiãského a záchranného zboru môÏete ãítaÈ v rozhovore
s prezidentom Hasiãského a záchranného zboru SR Alexandrom NEJEDL¯M,
ktor˘ poskytol pre Parlamentn˘ kuriér redaktorke Anne Komovej.
Udalosti, ktoré nete‰ia...
Za vá‰ho dlhoroãného pôsobenia v radoch
hasiãov a záchranárov máte pravdepodob-
ne najlep‰í prehºad o v˘jazdoch k rôznym
udalostiam. Ako by ste hodnotili uplynul˘
rok, odli‰uje sa od toho predchádzajúceho?
V roku 2010 sa stali aj udalosti, ktoré si vy-
Ïiadali zásahy príslu‰níkov HaZZ. Do‰lo k
11 % nárastu zásahovej ãinnosti HaZZ a ha-
siãi uskutoãnili 35 654 v˘jazdov rôzneho
charakteru. Svojimi zásahmi pomohli viac
ako 15-tisícom ºuìom, ão predstavuje napr.
poãet obyvateºov Senca alebo Starej ªubov-
ne. Dalo by sa povedaÈ, Ïe kaÏd˘ príslu‰ník
zboru zachránil a pomohol v núdzi ‰tyrom
osobám, a to uÏ je priemerná slovenská rodi-
na. Ak bilancujeme ostatn˘ rok, nemoÏno ne-
spomenúÈ rozsiahle a opakujúce sa povodne,
ktoré suÏovali územie Slovenska. V˘kon po-
vodÀov˘ch a záchrann˘ch prác dostatoãne
preveril personálne a materiálne moÏnosti
zboru a v neposlednom rade preveril celko-
vú pripravenosÈ zboru na rie‰enie nároãn˘ch
udalostí podobného charakteru, ktoré sa môÏu
v blízkej budúcnosti vyskytnúÈ. Prv˘ raz sa
v dejinách Slovenska objavil fenomén plo‰-
ného postihnutia oblastí oproti minul˘m ro-
kom, keì povodne zasiahli len lokálne oblas-
ti a my sme mohli sily a prostriedky presúvaÈ
podºa potreby. Minul˘ rok to uÏ bolo podstat-
Z B O R
né Èaωie. Úplne zjednodu‰ene môÏeme pove-
daÈ, Ïe na Slovensku je pribliÏne do 3 000 obcí
a v HaZZ slúÏi 3 200 v˘konn˘ch hasiãov. Poã-
ty sú jednoduché. Musíme prehodnotiÈ stra-
tégie pomoci obãanom. Musíme prehodnotiÈ
taktiku likvidácie udalostí, dostatok techniky
i poãty príslu‰níkov.
Pri ak˘ch udalostiach okrem poÏiarov, naj-
ãastej‰ie hasiãi zasahovali?
Hasiãi zasahovali pri dopravn˘ch neho-
dách, ekologick˘ch udalostiach, povodniach
a in˘ch udalostiach technického charakteru.
Dalo by sa kon‰tatovaÈ, Ïe skladba v˘jazdov
HaZZ kopíruje celosvetové ‰tatistiky. K˘m
hasiãi pred desiatimi rokmi zasahovali najmä
pri poÏiaroch, dnes ich poãet neklesol, ale po-
ãet ìal‰ích spomenut˘ch zásahov sa neúmer-
ne zv˘‰il. Dnes len v 27 % zasahujú hasiãi
v súvislosti s likvidáciou poÏiaru.
Ako sa chránia pred moÏn˘m nebezpeãen-
stvom príslu‰níci hasiãského a záchranné-
ho zboru, máte vyhovujúci odev a spoºah-
livú techniku?
Veºmi pozitívne hodnotím skutoãnosÈ, Ïe za
posledné tri roky sa radikálne zmenili pod-
mienky i v modernizácii zboru. V súãasnos-
ti v‰etci príslu‰níci HaZZ disponujú kvalitnou
S R
hasiãskou technikou a vecn˘mi prostriedka-
mi bez rozdielu a teritoriálnej príslu‰nosti. Prí-
slu‰níci sú chránení minimálne na ‰tandard-
nej európskej úrovni. To isté sa dá povedaÈ aj
o oblasti hasiãskej techniky. Okrem v˘razn˘ch
zmien v materiálno-technickom vybavení
v zbore do‰lo aj k v˘raznej transformácii ce-
lého procesu vzdelávania a v˘cviku príslu‰-
níkov HaZZ.
Viete povedaÈ, kde vznikajú najãastej‰ie
poÏiare, v ktor˘ch lokalitách a kde treba
ãasto zasahovaÈ, máte zmapované nebez-
peãné oblasti?
HaZZ eviduje za ostatn˘ rok 9 621 poÏia-
rov, pri ktor˘ch bolo 39 osôb usmrten˘ch a
241 zranen˘ch. V porovnaní s predchádzajú-
cim rokom sa zníÏil poãet poÏiarov, najviac
usmrten˘ch a zranen˘ch osôb bolo pri poÏia-
roch rodinn˘ch a bytov˘ch domoch. Najãas-
tej‰ím miestom vzniku poÏiarov bolo prírod-
né prostredie a najãastej‰ou príãinou vzniku
poÏiarov naìalej zostáva nedbalosÈ a neopa-
trnosÈ dospel˘ch osôb (aÏ 60 % príãin poÏia-
rov z celkového poãtu).
Ako je to s poãtom príslu‰níkov v Hasiã-
skom a záchrannom zbore, existujú oblas-
ti, kde je málo hasiãov?
K 31. decembru 2010 vykonávalo svoju
‰tátnu sluÏbu 4 170 príslu‰níkov HaZZ na Slo-
vensku. Vhodne zvolenou personálnou poli-
tikou sa podarilo poãty príslu‰níkov stabili-
zovaÈ, hoci je veºmi ÈaÏké ich dostatoãne fi-
nanãne ohodnotiÈ za prácu, ktorú kaÏdoden-
ne vykonávajú. Rozhodne by sme privítali
zv˘‰enie poãtov slúÏiacich príslu‰níkov, naj-
mä na men‰ích hasiãsk˘ch staniciach, ale i
v samotn˘ch mestách, pretoÏe ako kaÏdoroã-
né ‰tatistiky poukazujú, poãty v˘jazdov naras-
tajú. Hasiãi vÏdy aktívne participujú na ‰iro-
kom spektre udalostí, ãi sú to povodne, zosu-
vy pôdy, poÏiare, úniky nebezpeãn˘ch látok,
dopravné nehody, súãinnosÈ so zloÏkami PZ
pri hºadaní nezvestn˘ch osôb, evakuácii osôb
do bezpeãia a pod.
V hasiãskom a záchrannom zbore pracu-
jú aj Ïeny, na ak˘ch pozíciách najãastej‰ie
nachádzajú uplatnenie?
Urãite aj neÏnej‰ie pohlavie si nájde svoje
pracovné uplatnenie v HaZZ. Momentálne
pôsobí v zbore takmer 9 % Ïien a zastávajú
rôzne posty vrátane najvy‰‰ích riadiacich
funkcií. Samozrejme ani jedna príslu‰níãka
nevykonáva zásahovú ãinnosÈ, tieto úlohy
plnia príslu‰níci, ale treba povedaÈ, Ïe je mno-
ho funkcií a odborností v HaZZ, kde neÏnej-
‰ie pohlavie vhodnej‰ie plní svoje povinnos-
ti ako chlapi.
51
Ú R A D H R A N I â N E J
Aj Slovensko zaznamenáva nárast cudzincov, ktorí sa pre nejakú príãinu rozhodnú zostaÈ natrvalo na
na‰om území. Hoci e‰te stále patríme viac medzi tzv. tranzitné krajiny, pobyt cudzincov a jeho príãiny
treba rie‰iÈ. Na ãele Úradu hraniãnej a cudzineckej polície je riaditeº ªudovít BÍRÓ, ktorého o rozhovor
pre Parlamentn˘ kuriér poÏiadala redaktorka Anna Komová.
Migrácia a medzinárodná spolupráca
Ako je to s migráciou a cudzincami na Slo-
vensku za posledné obdobie, zvy‰uje sa po-
ãet migrantov? Aká je spolupráca v rám-
ci krajín EÚ?
Globalizácia, rozvoj dopravy a komuni-
kaãn˘ch prostriedkov, integraãné procesy,
rozdiely v Ïivotn˘ch podmienkach vpl˘vajú
na migráciu, ktorá v posledn˘ch desaÈroãiach
narastá. Migrácia sa dot˘ka mnoh˘ch oblas-
tí – demografie, ekonomiky, kultúry, jazyka,
náboÏenstva, vnútornej bezpeãnosti a iné. Pre
kaÏdú krajinu je preto dôleÏité minimalizovaÈ
riziká vypl˘vajúce z migrácie a maximalizo-
vaÈ prínos migrácie pri zohºadnení individu-
álnych potrieb samotn˘ch migrantov ale aj
krajín, z ktor˘ch migranti pochádzajú.
Pod pojmom migrácia rozumieme pohyb
osôb z jedného ‰tátu do druhého, ak nie sú ob-
ãanmi tohto ‰tátu. Z hºadiska súãasného uspo-
riadania Európy ju moÏno definovaÈ ako mi-
gráciu obãanov Európskeho hospodárskeho
priestoru a migráciu ‰tátnych príslu‰níkov
tretích krajín.
Migráciu delíme na dve ãasti, a to na legál-
nu (Ïiaducu) a nelegálnu (neÏiaducu). Nele-
gálna migrácia je ãasto spojená so ‰edou a
ãiernou ekonomikou, obchodovaním s ºuìmi,
prípadne inou trestnou ãinnosÈou. Práve pro-
blémy spojené s nelegálnou migráciou pri-
spievajú k nepriaznivému postoju verejnosti
aj k legálnej migrácii.
Slovensko je plnohodnotn˘m ãlenom Eu-
rópskej únie a schengenského priestoru, ão
okrem iného znamená, Ïe migrácia je témou
spoloãnou a rie‰enie otázok a problémov s
Àou spojen˘ch je potrebné rie‰iÈ v súlade so
záujmami v‰etk˘ch ãlensk˘ch ‰tátov. Slo-
vensko patrí podºa mnoh˘ch ‰túdií k tzv. ná-
razníkov˘m krajinám Schengenu. Vo svojej
histórii bolo skôr krajinou emigrácie. Nové
v˘vojové trendy v‰ak naznaãujú, Ïe po vstu-
pe do Európskej únie a po vstupe do schen-
genského priestoru sa od tejto emigraãnej
52
A C U D Z I N E C K E J
charakteristiky pomaly upú‰Èa a Slovensko sa
uÏ nevnímané len ako krajina emigrácie ãi
tranzitná krajina, ale stáva sa pre migrantov
aj krajinou cieºovou.
V˘voj legálnej migrácie na území SR
Poãet platn˘ch pobytov na území SR má
trvalú stúpajúcu tendenciu a na‰a krajina
predstavuje pre ‰tátnych príslu‰níkov tretích
krajín zaujímavú cieºovú krajinu. Povolené
pobyty vyuÏívajú aj ako formu na voºn˘ po-
hyb v schengenskom priestore.
Najväã‰iu skupinu cudzincov na legálnom
pobyte na území SR k 31.12.2010 tvoria ob-
ãania EHP v poãte 39 652 (63 %). Zvy‰n˘ch
22 932 (37 %) tvoria obãania tretích krajín a
ich najãastej‰ím úãelom pobytu sú: podnika-
nie, zamestnanie, zlúãenie rodiny alebo trva-
l˘ pobyt cudzinca, ktor˘ je manÏelom obãa-
na Slovenskej republiky alebo závisl˘m prí-
buzn˘m v priamom rade obãana Slovenskej
republiky. Najväã‰iu skupinu cudzincov, ‰tát-
nych príslu‰níkov tretích krajín s povolen˘m
pobytom na území SR tradiãne predstavujú
hlavne obãania Ukrajiny, Srbska, Vietnamu,
Ruska a âíny. Najväã‰ia skupina ‰tátnych
príslu‰níkov tretích krajín sa nachádza Bra-
tislavskom kraji 39 % (8 960) a naopak naj-
menej v Trenãianskom kraji 10% (1 352).
V grafe 2 je viditeºn˘ nárast v poãte povo-
len˘ch pobytov najmä v rokoch 2006 aÏ 2008,
ktor˘ bol spôsoben˘ jednak vstupom do
schengenského priestoru a zmenou legislatí-
vy (napr. moÏnosÈ poÏiadaÈ o udelenie trva-
lého pobytu pre cudzinca s povolen˘m nepre-
trÏit˘m prechodn˘m pobytom na území SR v
trvaní najmenej 5 rokov). V roku 2010 bolo
zaznamenan˘ch 4 630 registrácií obãana EHP,
ão predstavovalo aÏ 49 % podiel na celku.
Zvy‰n˘ch 4 905 (51%) povolen˘ch pobytov
sa t˘kalo obãanov tretích krajín, priãom 5 ‰t.
príslu‰ností – Ukrajina, Srbsko, Kórejská re-
publika, Rusko a âína tvorili z uvedeného
poãtu aÏ 57 %. Najviac povolen˘ch pobytov
‰tátnym príslu‰níkom tretích krajín v roku
2010 bolo v Bratislavskom kraji 44 % (2
153) a naopak najmenej v Trenãianskom kra-
ji 5% (242).
V˘voj nelegálnej migrácie na území SR
Nelegálna migrácia na Slovensku sa za po-
sledn˘ch niekoºko rokov vyznaãuje klesajú-
cou tendenciou, priãom najv˘raznej‰í pokles
sa prejavil v roku 2008, ktor˘ je prv˘m rokom
ãlenstva Slovenskej republiky v schengen-
skom priestore. Dynamika poklesu bola urão-
vaná najmä opatreniami, ktoré Slovensko po-
stupne uplatÀovalo v dôsledku záväzkov vy-
pl˘vajúcich z prístupového procesu do schen-
genského priestoru. Boli prijímané schen-
genské aquis, zintenzívnil sa boj proti orga-
nizovaniu nelegálnej migrácii a v˘razne sa po
stránke technickej, bezpeãnostnej ako aj per-
P O L Í C I E
sonálnej posilnila ochrana vonkaj‰ej hranice.
Vstupom Slovenska do Schengenu sa zároveÀ
zru‰ilo vykonávanie hraniãn˘ch kontrol na
vnútorn˘ch hraniciach.
Okrem v˘razného poklesu nelegálnej mi-
grácie sme po vstupe do Schengenu zazname-
nali aj zmenu pomeru neoprávneného prekro-
ãenia ‰tátnej hranice SR a neoprávneného
pobytu na území SR. K˘m do vstupu Sloven-
ska do Schengenu prevládalo neoprávnené
prekroãenie ‰tátnej hranice SR, po vstupe sa
situácia zmenila. Evidujeme viacej zadrÏa-
n˘ch na neoprávnenom pobyte na území SR.
SPOLUPRÁCA V RÁMCI KRAJÍN EÚ
Spolupráca s EÚ
• úãasÈ v pracovn˘ch skupinách a v˘boroch
Rady EÚ a EK ( napr. SCIFA, HLWG,
VISA, MIGRATION, FRONTIERS,
FAUX/DOCS, FADO ... atì.)
• agentúra Frontex
Bilaterálna spolupráca
• hraniãno-splnomocnenecká ãinnosÈ
Multilaterálna spolupráca
• V4, Rakúsko, Slovinsko – v˘mena infor-
mácií
• Salzburské fórum
Spolupráca s mimovládnymi organizácia-
mi:
UNHCR, IOM, NADÁCIA HANNSA
SEIDELA E. V., ICMPD
Aké sú najãastej‰ie dôvody migrácie a aké
rie‰enie máme pre legálnu migráciu?
Najãastej‰ími dôvodmi migrácie sú ekono-
mické dôvody, obavy o Ïivot a zdravie v kra-
jine pôvodu, rodinné dôvody, ekologické dô-
vody (prírodné katastrofy a podobne) ...
Rie‰enia legálnej migrácie:
Legálnu migráciu v Slovenskej republike
upravuje zákon ã. 48/2002 Z. z. o pobyte cu-
dzincov a o zmene a doplnení niektor˘ch zá-
konov v znení neskor‰ích predpisov (ìalej
len „zákon o pobyte cudzincov“). V zmysle
predmetného zákona rozli‰ujeme tieto druhy
pobytov:
1. prechodn˘ pobyt,
2. trval˘ pobyt,
3. tolerovan˘ pobyt.
Prechodn˘ pobyt
Povolenie na prechodn˘ pobyt oprávÀuje
cudzinca zdrÏiavaÈ sa na území Slovenskej re-
publiky a na cesty do zahraniãia a naspäÈ na
územie Slovenskej republiky v ãase, na ak˘
mu bolo policajn˘m útvarom udelené povo-
lenie na prechodn˘ pobyt.
Policajn˘ útvar môÏe na ÏiadosÈ cudzinca
udeliÈ povolenie na prechodn˘ pobyt na ãas
potrebn˘ na dosiahnutie jeho úãelu, najviac
v‰ak na 2 roky. Ak ide o cudzinca s dlhodo-
Ú R A D H R A N I â N E J
b˘m pobytom, policajn˘ útvar môÏe udeliÈ po-
volenie na prechodn˘ pobyt najviac na 5 ro-
kov.
Trval˘ pobyt
Povolenie na trval˘ pobyt oprávÀuje cu-
dzinca zdrÏiavaÈ sa na území SR a na cesty do
zahraniãia a naspäÈ na územie SR v ãase, na
ktor˘ mu bolo policajn˘m útvarom udelené
povolenie na trval˘ pobyt, ak zákon o poby-
te cudzincov neustanovuje inak.
Povolenie na trval˘ pobyt sa udeºuje prv˘-
krát vÏdy na päÈ rokov (ide o prvé povolenie);
po uplynutí piatich rokov a po splnení ìal‰ích
zákonn˘ch podmienok udelí policajn˘ útvar
na ÏiadosÈ cudzinca povolenie na trval˘ po-
byt na neobmedzen˘ ãas (ìal‰ie povolenie).
Tolerovan˘ pobyt
Nejde o klasick˘ druh pobytu; úãelom to-
lerovaného pobytu je zabrániÈ nelegálnemu
pobytu cudzinca na území SR.
Pobyt obãana Európskeho hospodárske-
ho priestoru (ìalej len „EHP“)
Pobyt obãana Európskeho hospodárskeho
priestoru (ìalej len „EHP“) sa povaÏuje za po-
byt na základe prvého povolenia na trval˘ po-
byt, ak sa mieni zdrÏiavaÈ na území Sloven-
skej republiky dlh‰ie ako tri mesiace.
Obãanovi EHP sa povolenie na trval˘ po-
byt neudeºuje, ale jeho pobyt sa automaticky
povaÏuje za trval˘ pobyt, ak spæÀa podmien-
ky, pretoÏe obãianstvo v EÚ udeºuje kaÏdé-
mu obãanovi Únie základné a individuálne
právo voºne sa pohybovaÈ a zdrÏiavaÈ sa v
rámci ãlensk˘ch ‰tátov.
Obãan EHP má moÏnosÈ dobrovoºne sa za-
registrovaÈ (poÏiadaÈ o registráciu prvého po-
volenia) na policajnom útvare podºa miesta
pobytu na území SR, to znamená, Ïe jeho re-
gistrácia nie je povinná.
Pobyt rodinného príslu‰níka obãana EHP
(zv˘hodnen˘ cudzinec)
Zv˘hodnenému cudzincovi môÏe policaj-
n˘ útvar udeliÈ prvé povolenie na trval˘ po-
byt, ak sa mieni zdrÏiavaÈ na území SR dlh‰ie
ako tri mesiace.
Na získanie povolenia na pobyt je cudzinec
povinn˘ splniÈ ìal‰ie podmienky, ktoré stano-
vuje zákon o pobyte cudzincov.
MôÏete konkretizovaÈ negatívne javy, kto-
ré sa k nám dostávajú práve nelegálnou mi-
gráciou?
Systém vnútornej bezpeãnostnej stratégie
má viacero dimenzií, medzi ktoré moÏno za-
radiÈ aj koncepãn˘ a právny rozmer budova-
nia ochrany pred nelegálnou migráciou a sys-
tém riadenej kontrolovanej legálnej migrácie
z tretích krajín, teda z krajín mimo priestoru
Európskej únie. Faktom je, Ïe na migráciu v˘-
znamne vpl˘vajú pull a push faktory. Práve
push faktory sú javom, ktoré najviac pôsobia
na vplyv nelegálnej migrácie a vznikajú mimo
priestoru Európskej únie.
Na elimináciu bezpeãnostn˘ch hrozieb
vzniknut˘ch z nelegálnej a nekontrolovateº-
nej migrácie je potrebné zaoberaÈ sa rizikov˘-
mi faktormi krajín, ktoré majú najsilnej‰ie
push faktory. Vnútorná bezpeãnostná straté-
gia by mala teda obsahovaÈ spoloãn˘ dlhodo-
b˘ plán ‰truktúry ochrany Európskej únie,
A C U D Z I N E C K E J
zaoberajúci sa vo svojom obsahu migráciou
obãanov tretích krajín, ako oblasti spadajúcej
do procesu zabezpeãovania vonkaj‰ej bez-
peãnosti Európskej únie.
V tomto kontexte treba maÈ na zreteli, Ïe
nelegálna migrácia so sebou priná‰a mnoÏstvo
negatívnych javov, ktoré priamo, alebo nepria-
mo ohrozujú vnútornú bezpeãnosÈ kaÏdého
‰tátu. Z pohºadu spoloãenskej nebezpeãnos-
ti je najväã‰ou hrozbou pre vnútornú bez-
peãnosÈ latentná trestná ãinnosÈ nelegálnych
migrantov a osôb napomáhajúcich nelegálnej
migrácií.
Cudzinci pre vstup na územie Slovenskej
republiky, a teda aj Schengenu, pouÏívajú fa-
lo‰né, pozmenené alebo cudzie cestovné do-
klady, víza alebo povolenia na pobyt. Prí-
padne pouÏijú na získanie víz alebo povole-
ní na pobyt falo‰né podporné doklady, ktor˘-
mi deklarujú úãel pobytu. ·kody, ktoré môÏu
byÈ spôsobené zneuÏitím sfal‰ovan˘ch cestov-
n˘ch dokladov nemusia byÈ len priame – ako
je nelegálne prekroãenie hraníc, pa‰ovanie
ºudí a tovaru, nelegálna migrácia, podvody, ale
môÏu spôsobiÈ stratu dôvery v bezpeãnostn˘
systém krajiny. Zdanlivo legálne vstupujúci
cudzinci sa po svojom príchode na územie
Slovenskej republiky stávajú ãasto samotn˘-
mi páchateºmi ìal‰ej trestnej ãinnosti, naprík-
lad pestovania cannabis, prípadne obchodo-
vania s ºuìmi.
ëal‰ím negatívnym javom je organizova-
nie nelegálnej migrácie cudzincov za pomo-
ci prevádzaãov. Prevádzaãské skupiny sú pre-
pojené na cudzincov cez svoju sieÈ aÏ do do-
movskej krajiny cudzinca a napomáhajú cu-
dzincom nelegálne prekroãiÈ ‰tátnu hranicu
Slovenska.
Vstupom Slovenskej republiky do Schen-
genu a skvalitnením ochrany vonkaj‰ej hra-
nice sa pozitívne prejavilo na nelegálnej mi-
grácii, ktorá ma dlhodobo klesajúci trend. Aj
z tohto dôvodu dochádza k zmene v migraã-
n˘ch trendoch a cudzinci na vstup vyuÏívajú
legálny spôsob. Takíto migranti ãasto ne-
splnia úãel, na ktor˘ na územie Slovenskej re-
publiky pricestovali, uzatvárajú manÏelstvá v
snahe získaÈ pobyt, vykonávajú inú ãinnosÈ
neÏ na akú im bolo udelené povolenie na po-
byt, alebo vykonávajú zárobkovú ãinnosÈ bez
povolenia.
Ich pobyt sa tak stáva neoprávnen˘m a
rovnako ako aj u cudzincov, ktorí vstúpili na
územie cez vonkaj‰iu hranicu neoprávnene,
je im vydané rozhodnutie o administratív-
nom vyhostení. Veºké mnoÏstvo cudzincov v
snahe vyhnúÈ sa takémuto odsunu zneuÏíva in-
‰titút azylu a poÏiada o medzinárodnú ochra-
nu.
Takáto negatívna migrácia zvy‰uje riziko v
sociálnej, náboÏenskej, ekonomickej oblasti,
taktieÏ zvy‰uje bezpeãnostné lokálne a re-
gionálne riziká a v nemalej miere môÏe pri-
spieÈ k ºah‰iemu ‰íreniu terorizmu. TaktieÏ
ovplyvÀujú situáciu na trhu práce a ‰truktú-
ru zamestnanosti.
Viete odhadnúÈ napríklad zv˘‰en˘ poãet
migrantov v istom období, existujú tzv.
migraãné vlny, ão priná‰ajú?
Súbor faktorov ovplyvÀujúcich rozhodnu-
tie ºudí migrovaÈ je rozdelen˘ na tzv. push a
pull faktory, ktoré v‰ak navzájom úzko súvi-
sia. Push faktory sú odstredivé, vytláãajúce
P O L Í C I E
faktory, ktoré podnecujú migrantov opustiÈ
domovskú krajinu, napr. ozbrojené konflikty,
politická nestabilita, nízka Ïivotná úroveÀ,
rasová diskriminácia, nesloboda, prírodné ka-
tastrofy a iné. Protipólom push faktorov sú
pull faktory. Tie sa vzÈahujú k cieºovej kraji-
ne a motivujú migranta, aby imigroval práve
do nej; ide o lep‰ie pracovné moÏnosti, eko-
nomické podmienky, politickú stabilitu, ãi
lep‰ie Ïivotné podmienky. Samotná migrácia
je teda ovplyvÀovaná spolupôsobením push
a pull faktorov.
Niektoré push faktory nie je moÏné pred-
vídaÈ – ozbrojené konflikty ãi prírodné katas-
trofy. V t˘chto prípadoch nie je moÏné vopred
odhadnúÈ zv˘‰en˘ nápor migrantov. Napr. v
roku 2008 bol zaznamenan˘ z dôvodu augus-
tového ozbrojeného konfliktu medzi Gruzín-
skom a Ruskom zv˘‰en˘ tlak nelegálnej mi-
grácie ‰tátnych príslu‰níkov Gruzínska, kto-
r˘ kulminoval v októbri.
Okrem tak˘chto v˘znamn˘ch udalostí je
nelegálna migrácia (v krajinách Schengenu)
do v˘raznej miery ovplyvÀovaná dopytom
po sezónnej práci – i nelegálnej (stavebníctvo,
poºnohospodárstvo a sluÏby spojené s cestov-
n˘m ruchom). Historickou skúsenosÈou v
podmienkach Slovenska je, Ïe v zimnom ob-
dobí je tlak nelegálnej migrácie niωí ako v
ostatnom období roka.
Odkiaº najãastej‰ie prichádzajú migranti
na Slovensko, ako je zabezpeãená naprík-
lad slovensko-ukrajinská hranica? Treba
jej stále, ako pred ãasom, venovaÈ zv˘‰enú
pozornosÈ?
Nelegálni migranti najãastej‰ie vstupujú
na územie Slovenska cez SVK-UKR hranicu.
Ukrajina patrí medzi hlavn˘ „zdroj“ nelegál-
nych migrantov a je kanálom nelegálnej mi-
grácie z Ázie (âína, Vietnam, India, Pakistan)
a tieÏ príslu‰níkov SN· . Migranti najãastej-
‰ie prichádzajú do Ukrajiny letecky alebo po
mori, pokraãujú cez Ukrajinu v mal˘ch do-
dávkach a vlakoch. Ukrajina zostáva i naìa-
lej hlavnou tranzitnou krajinou v rámci v˘cho-
doeurópskej trasy.
Okrem migrantov, ktorí vstupujú na územie
SR nelegálne, máme aj kategóriu migrantov,
ktorí pôvodne na územie SR vstúpili legálne,
ale ich pobyt sa z dôvodu poru‰enia pobyto-
vého reÏimu stal neoprávnen˘m.
âo sa t˘ka ‰tátnych príslu‰ností, najväã‰ie
zastúpenie majú tradiãne Ukrajinci a nasledu-
jú Moldavci. Ukrajinci sú zadrÏiavaní pri ne-
oprávnenom pobyte hlavne vo vnútrozemí a
Moldavci pri neoprávnenom prekroãení ‰tát-
nej hranice SR (cieºov˘mi krajinami pre nich
sú najmä Taliansko a Rakúsko).
Najv˘znamnej‰ou zmenou zaznamenanou
v roku 2010 je prudk˘ nárast ‰tátnych príslu‰-
níkov Somálska. Pred rokom 2010 sa na úze-
mí SR nelegálni migranti zo Somálska skoro
vôbec nevyskytovali. ëal‰ou v˘znamnou
zmenou oproti predchádzajúcim obdobiam
je nárast podielu Afgancov (v 2008 – 5,8 %,
2009 – 6,5 %, 2010 to uÏ je 13,1 %). Opaã-
ná situácia je u Pakistancov (2008 – 8,0 %,
2009 – 11,6 %, 2010 uÏ len 2,2 %). Okrem
uvedeného je medziroãn˘ pokles zaznamena-
n˘ aj u Vietnamcov. Pri ostatn˘ch ‰tátnych prí-
slu‰nostiach neboli zaznamenané v˘znam-
nej‰ie zmeny, ktoré by mohli naznaãovaÈ re-
levantnú zmenu v trendoch.
53
Ú R A D H R A N I â N E J
Vstupom Slovenska do schengenského
priestoru je pozornosÈ sústreìovaná predo-
v‰etk˘m na neoprávnené prekroãenie von-
kaj‰ej hranice a najmä v smere do SR - teda
na vstupe do republiky. Dôvod je jednoduch˘,
takáto migrácia z celkového pohºadu neopráv-
neného prekroãenia ‰tátnej hranice SR pred-
stavuje pre Slovensko najväã‰ie bezpeãnost-
né riziko. Okrem toho predstavuje hrozbu aj
pre ostatné krajiny Schengenskej dohody, ke-
ìÏe pre mnoh˘ch zadrÏan˘ch migrantov je
Slovensko len krajinou tranzitu na ceste k
cieºov˘m krajinám západnej Európy.
Jednou z podmienok vstupu do schengen-
ského priestoru bolo zabezpeãiÈ bezpeãnost-
né a technické vybavenie tejto hranice s cie-
ºom zabrániÈ nekontrolovanému pohybu ºudí
nielen na hraniãn˘ch priechodoch, ale najmä
mimo hraniãn˘ch priechodov na tzv. zelenej
hranici. Nároãn˘ horsk˘ terén v severnej ãas-
ti si vyÏiadal obnovu a modernizáciu vozové-
ho parku a kvalitné materiálno-technické vy-
bavenie. JuÏná ãasÈ hranice bola vybavená
‰peciálnymi kamerami urãen˘mi na monito-
rovanie pohybu a detekciu osôb.
Vstupom do schengenského priestoru pre-
berala Slovenská republika záväzok, ktor˘m
je podieºanie sa na ochraÀovaní spoloãného
priestoru bezpeãnosti, slobody a spravodlivos-
ti. Na tento úãel musí trvale plniÈ úlohy, kto-
ré sú zaloÏené najmä na zabezpeãení vysoké-
ho ‰tandardu vykonávania kontroly na svojich
vonkaj‰ích hraniciach, rozvoja efektívnej po-
licajnej spolupráce, spoloãného postupu v
oblasti uplatÀovania vízovej politiky a migrá-
cie, justiãnej spolupráce a spolupráce v oblas-
ti boja proti drogám. Nemenej dôleÏit˘m ná-
strojom na plnenie t˘chto úloh je zabezpeãe-
nie funkãnosti a pouÏívania schengenského
informaãného systému a zabezpeãenie ochra-
ny osobn˘ch údajov.
Kontrola hraníc predstavuje záujem nielen
ãlenského ‰tátu, na ktorého vonkaj‰ích hrani-
ciach sa vykonáva, ale záujem v‰etk˘ch ãlen-
sk˘ch ‰tátov, ktoré zru‰ili alebo zru‰ia kon-
trolu na svojich vnútorn˘ch hraniciach. Pre-
to je pri kontrole hraníc potrebné maÈ na pa-
mäti, Ïe ãlenské ‰táty nekontrolujú svoje von-
kaj‰ie hranice len kvôli sebe, ale zároveÀ
kvôli ostatn˘m schengensk˘m ãlensk˘m ‰tá-
tom – zásada solidarity. Efektívna kontrola
hraníc by mala fungovaÈ nepretrÏite a sústre-
ìovaÈ sa na v‰etky nezákonné javy vrátane
t˘ch, ktoré nemajú vplyv na bezpeãnosÈ na
miestnej úrovni.
âo spôsobuje najväã‰ie problémy pre na‰u
republiku, samozrejme myslím v súvislos-
ti s migráciou obyvateºstva, je prispôsobe-
ná legislatíva pre zabezpeãenie pobytu na
Slovensku?
âo sa t˘ka legislatívy súvisiacej s udeºova-
ním povolení na pobyt cudzincom, táto je
plne v súlade s európskou legislatívou. Pre-
dov‰etk˘m ide o zákon ã. 48/2002 Z. z. o po-
byte cudzincov a o zmene a doplnení niekto-
r˘ch zákonov v znení neskor‰ích predpisov,
ktor˘ upravuje podmienky vstupu a pobytu,
ako aj práva a povinnosti cudzincov na na‰om
území.
Najãastej‰ie problémy, t˘kajúce sa legálnej
migrácie súvisia s poru‰ovaním vy‰‰ie uve-
deného zákona.
54
A C U D Z I N E C K E J
Aj informaãn˘ systém pomáha pri plnení úloh ‰tátu. V Národnej rade
Slovenskej republiky je informaãn˘ systém o to dôleÏitej‰í,
Ïe rozhodnutia zákonodarneho zboru sú s platnosÈou pre celú Slovenskú
republiku. Ako to funguje? Preãítajte si v rozhovore s kancelárom NR SR
Michalom NIÎ≈ANOM, ktor˘ odpovedal redaktorke Anne Komovej.
Zabezpeãovanie plynulosti
informácií v NR SR
Ak˘ je strategick˘ záujem a cieº IKT pre
parlamentnú prácu?
V parlamente chápeme informaãno-komu-
nikaãné technológie ako nevyhnutnú súãasÈ
elektronizácie parlamentu. Na‰ím strategic-
k˘m záujmom je dosiahnuÈ, aby sa stále väã-
‰ie percento procesov a ãinností v národnej
rade vykonávalo v˘hradne elektronicky, ão
napomáha nielen k zr˘chleniu, ale aj k spre-
hºadneniu procesov, a teda aj zverejÀovaniu o
dianí v parlamente prostredníctvom webu v ão
najr˘chlej‰om moÏnom ãase.
Aké sú moÏnosti vyuÏitia IKT v NR SR v sú-
ãasnosti?
Parlamentn˘ informaãn˘ systém je kom-
plexom viacer˘ch systémov od personálno-
ekonomického informaãného systému (kto-
rého súãasÈou je kompletná agenda ekonomi-
ky a personalistiky), cez registratúrne systémy
na zaznamenávanie vnútornej aj vonkaj‰ej ko-
munikácie s „okolit˘m prostredím“ (súãasÈou
je aj elektronická podateºÀa), aÏ po informaã-
n˘ systém na sledovanie legislatívneho proce-
su, ktor˘ zachytáva cel˘ proces kaÏdého ma-
teriálu prerokovávaného v národnej rade ale-
bo jej orgánoch (teda v˘boroch národnej rady)
od jeho vstupu do podateºne národnej rady, aÏ
po prípadné zverejnenie v zbierke zákonov.
Systém samozrejme vyuÏívajú v prvom rade
zamestnanci Kancelárie Národnej rady, ktorí
sú jeho aktívnymi uÏívateºmi ale aj poslanci
alebo ich asistenti (najmä prostredníctvom in-
tranetu), ale v neposlednom rade aj odborná a
laická verejnosÈ prostredníctvom internetu.
Vyhovuje vytvorená potrebná legislatíva
na úãel práce poslancov a celej NR SR?
Samozrejme aj parlament stále trpí nedosta-
toãn˘m vyuÏívaním elektronického podpisu
najmä pri v˘mene dokumentov medzi ‰tátny-
mi in‰titúciami. Napríklad nevyhnutnou súãas-
P O L Í C I E
Èou podávania kaÏdého legislatívneho materiá-
lu do parlamentu je predloÏenie jeho elektro-
nickej aj písomnej podoby. Ako si isto viete
predstaviÈ, je takmer nemoÏné r˘chlo a so 100
percentnou istotou zabezpeãiÈ zhodu t˘chto do-
kumentov. Preto veríme, Ïe postupn˘mi krok-
mi dosiahneme stav, kedy sa budú predkladaÈ
materiály na rokovanie národnej rady alebo jej
orgánov v˘hradne elektronickou formou, ale
s dostatoãnou mierou preukázania dôvery-
hodnosti daného návrhu. Samozrejme, k do-
siahnutiu takéhoto stavu bude e‰te potrebné
zmeniÈ aj niektoré zákony.
IKT nie sú spojené len s technologick˘mi
problémami ale svojim spôsobom sú spoje-
né aj s ekonomick˘mi ÈaÏkosÈami , pociÈu-
jete ich?
Aj parlament postihlo ‰etrenie verejn˘ch
financií, a preto súãasná ekonomická situácia
ovplyvÀuje aj elektronizáciu parlamentu. Mu-
síme realizovaÈ len skutoãne nevyhnutné pro-
jekty, a teda niektoré moÏno aj zaujímavé pro-
jekty ohºadne elektronizácie musíme oddialiÈ
na neskor‰ie. Napriek tomu sa stále snaÏíme
reagovaÈ aj na poÏiadavky ãi uÏ laickej, alebo
odbornej verejnosti, ão sa prejavilo na tak˘ch
projektoch ako nová webová stránka, ‰truktú-
rovan˘ prepis z rokovaní národnej rady, kde
si ºahko môÏe uÏívateº nájsÈ zvukov˘, obrazo-
v˘, alebo textov˘ prepis vystúpenia ºubovoº-
ného poslanca. Stále sa zvy‰ujúci záujem o on-
line vysielanie z rokovaní národnej rady nás
takisto prinútil k v˘razn˘m zmenám uvedenej
sluÏby, ktoré beÏn˘ uÏívateº na prv˘ pohºad ani
nemusel zaregistrovaÈ.
âo je nevyhnutné pre prevádzkovanie a
technológiu informaãného systému v NR
SR, ão by ste potrebovali na jej skvalitne-
nie a aké sú moÏnosti zdokonaºovania?
Vzhºadom na skutoãnosÈ, Ïe takmer kaÏdá
ãasÈ parlamentného informaãného systému
(najmä systému na sledovanie legislatívneho
procesu) je súãasÈou tzv. „digitálnej kniÏnice“,
ktorej historické dokumenty siahajú aÏ do
roku 1848, je kaÏdú v˘raznú zmenu technoló-
gie potrebné zohºadniÈ aj z historického aspek-
tu jej dosahu na ostatné historické ãasti. Ak sa
ukáÏe nová funkcionalita ako potrebná pre
zdokonalenie systému, ãasto si vyÏiada aj ved-
ºaj‰ie dôsledky v prekonvertovaní star‰ích do-
kumentov (alebo ich väzieb) do novej podo-
by. A to si vyÏaduje nielen finanãné, ale ãas-
to aj ºudské dodatoãné zdroje. Ale samozrej-
me, aj my sa snaÏíme sledovaÈ v˘voj v infor-
maãn˘ch technológiách a prispôsobovaÈ sa
im.
N Á R O D N Á R A D A
âo priná‰a Dunajská stratégia a ako oslovuje na‰ich politikov,
ãi môÏeme oãakávaÈ zmeny v rozvoji podunajsk˘ch ‰tátov a ako sa iniciatíva dotkne práve
obyvateºov – aj k tomu sa vyjadrí poslanec NR SR a podpredseda zahraniãného v˘boru
Juraj BLANÁR, ktorého o rozhovor poÏiadala redaktorka Anna Komová.
Nov˘ eurokomisár pre regionálnu politiku
Johannes Hahn hovoril o cieºoch a inicia-
tívach Dunajskej stratégie EÚ, ktor˘mi by
sa mala zlep‰iÈ kvalita Ïivota obyvateºov po-
dunajského regiónu, Ako vnímate poslanie
spomínanej iniciatívy?
Poslaním spomínanej iniciatívy je realizá-
cia prvého veºkého európskeho projektu, kto-
r˘ vzi‰iel po ratifikácii Lisabonskej zmluvy.
Jeho cieºom je sa predov‰etk˘m v‰estranne
zjednotiÈ v záujme potrieb a priorít ‰tátov,
regiónov a samotn˘ch spoloãenstiev pri ich
kreovaní v prospech celej Európy. Táto inicia-
tíva bude maÈ bezprostredn˘ vplyv na vytvo-
renie mechanizmu spoloãnej európskej zod-
povednosti za ekonomick˘ a spoloãensk˘
rozvoj podunajsk˘ch krajín na uchovanie a
zveºadenie nielen prírodného a kultúrneho
dediãstva. Obyvateºstvu zúãastnen˘ch ‰tátov
a regiónov sa otvoria nové v‰estranné moÏ-
nosti a príleÏitosti, ktoré bezprostredne
ovplyvnia ich kvalitu Ïivota.
Doteraz sa na Dunajskej stratégii zúãastÀu-
je osem ãlensk˘ch ‰tátov EÚ: Nemecko, Ra-
kúsko, Maìarsko, Slovensko, Rumunsko,
Bulharsko, taktieÏ Slovinsko a âeská republi-
ka sa cítia ako súãasÈ tohto regiónu. Z kom-
plexného uhla pohºadu ide o skutoãn˘ míºnik
vzájomnej spolupráce medzi krajinami b˘va-
lého V˘chodu a Západu po páde Ïeleznej
opony.
K ãlensk˘m krajinám sa pripája ‰esÈ neãlen-
sk˘ch krajín: Chorvátsko, Srbsko, Ukrajina,
S R
Priority
Dunajskej stratégie
Moldavsko, Bosna a Hercegovina a âierna
hora. Hoci Bosnou a Hercegovinou a âiernou
horou Dunaj nepreteká, cítia sa byÈ spätí s
t˘mto regiónom.
Maìarsko by malo prevziaÈ, podºa slov
premiéra, zodpovednosÈ za návrh stratégie
rozvoja cezhraniãnej dopravnej infra‰truk-
túry a verejnej dopravy, ão by to mohlo pri-
niesÈ pre podunajsk˘ región?
Návrh spomínanej stratégie zo strany Ma-
ìarskej republiky by mal bezprostredn˘ do-
pad predov‰etk˘m na ochranu Ïivotného pro-
stredia v rámci realizácie samotného projek-
tu. Postupom ãasu by sa k samotnej stratégii
pridruÏila aj potravinová a energetická bez-
peãnosÈ. Do popredia sa v‰ak dostáva otázka
a problematika investícii do rozvoja dopravy,
prostredníctvom ktor˘ch by sa mal zaruãiÈ
trvalo udrÏateºn˘ rozvoj v ‰ir‰om regióne.
Samotn˘m cieºom rozvoja cezhraniãnej do-
pravnej infra‰truktúry a verejnej dopravy je
podpora identity dunajsk˘ch národov.
Podarí sa zlep‰iÈ aj podmienky plavby cez
Dunaj, myslíte si Ïe by to malo prispieÈ aj
k rozvoju turizmu?
Bez poch˘b áno. Podºa slov eurokomisára
pre regionálnu politiku Johannesa Hahna sa
v súãasnosti vyuÏíva len tri aÏ ‰esÈ percent zo
samotnej prepravnej kapacity Dunaja. Jej
zvy‰ovaním sa priamo podporia trvalo udrÏa-
teºné rôzne modely cestovného ruchu, ktoré
neformálne prispejú do sociálnych väzieb
medzi obyvateºmi nielen zainteresovan˘ch
regiónov. Odzrkadlí sa to najmä na medzikul-
túrnom dialógu, ktor˘ podporí stimuly v ob-
lastiach rozvoja mal˘ch a stredn˘ch podnikov,
najmä v prihraniãn˘ch oblastiach. Tie by mali
byÈ nápomocné pri kreovaní komplexn˘ch
turistick˘ch produktov za úãelom vytvorenia
in‰titucionálnej siete destilaãného manaÏ-
mentu. Odrazov˘m mostíkom k tomuto záme-
ru by sa mal staÈ Dunajsk˘ kultúrny festival
v Bratislave (obdoba Edinburského festivalu),
ktor˘ by prezentoval kultúrne poslanie v‰et-
k˘ch národov a národností z dunajského re-
giónu.
Treba ochraÀovaÈ aj dunajsk˘ ekosystém?
Ochrana dunajského ekosystému je hlav-
nou prioritou pri realizácii tohto európskeho
projektu. Do popredia sa dostáva ochrana
luÏn˘ch lesov ako aj ochrana biologickej di-
verzity tohto regiónu. Jej neodmysliteºnou
súãasÈou je ochrana podzemn˘ch vôd Îitné-
ho ostrova. Zámerom únie pri tomto projek-
te je vybudovaÈ dôkladnú sieÈ ãistiãiek odpa-
dov˘ch vôd na území zainteresovan˘ch regió-
nov ako aj prijaÈ opatrenia, ktoré pri zvy‰o-
vaní vyuÏiteºnosti rieky Dunaj by priamo
úmerne rástla i ochrana samotného Ïivotné-
ho prostredia. Vodná doprava a Ïelezniãná do-
prava patria k najekologickej‰ím variantom
dopravy.
Ako sa na aktivitách zúãastní Slovensko,
ãím konkrétne chceme osloviÈ verejnosÈ a
ão by sa malo urobiÈ viac pre zlep‰enie Ïi-
vota obyvateºov?
V˘znam tejto stratégie pre Slovenskú repu-
bliku spoãíva najmä na zviditeºnení regio-
nálnej politiky, ktorá sa následne odzrkadlí vo
v‰etk˘ch oblastiach stanoven˘ch cieºov toh-
to projektu. Slovenská republika ako aj ostat-
né krajiny tohto regiónu vytvorí moÏnosti
aktívnej spolupráce so zainteresovan˘mi part-
nermi vo v‰etk˘ch oblastiach. Ekologická,
ekonomická a sociálna oblasÈ sa môÏe staÈ v
koneãnom dôsledku nástrojom k zníÏeniu ne-
zamestnanosti v SR. Dunajská stratégia tieÏ
prispeje aj k potrebe vy‰kolenia kvalifikova-
n˘ch ºudí, ktorí sa bezprostredne zúãastnia na
realizácii toho projektu. Na‰a krajina tak do-
stane doposiaº najväã‰iu moÏnosÈ pritiahnuÈ
investorov z celého sveta, keìÏe vodná cesta
by nás spája s cel˘m svetom. Obyvateºstvo
Slovenska by tak dostalo príleÏitosÈ staÈ sa sú-
ãasÈou makroregionálnej iniciatívy, ktorá by
sa odzrkadlila na zlep‰ení Ïivota obyvateºstva.
55
N Á R O D N Á R A D A
Vykonávanie previerok bezpeãnosti aj v ústrednom orgáne ‰tátnej správy na ochranu utajovan˘ch
skutoãností, ak˘m je Národn˘ bezpeãnostn˘ úrad (ìalej Úrad), iste má zmysel. Vie o tom svoje aj
predseda parlamentného Osobitného kontrolného v˘boru pre kontrolu ãinnosti NBÚ Marián SALO≈.
Informácie poskytol pre Parlamentn˘ kuriér redaktorke Anne Komovej.
OSOBITN¯ KONTROLN¯ V¯BOR NR
SR NA KONTROLU âINNOSTI NBÚ
Osobitn˘ kontroln˘ v˘bor NR SR na kon-
trolu ãinnosti NBÚ je zodpovedn˘ orgán,
ktor˘ vykonáva parlamentn˘ dohºad nad ãin-
nosÈou NBÚ, vybavuje podnety obãanov po-
ukazujúcich na moÏné poru‰enia zákona ale-
bo nedostatky Úradu. Poru‰enia zákona ã.
215 / 2004 Z. z. o ochrane utajovan˘ch sku-
toãností a o zmene niektor˘ch zákonov, kto-
ré kontroln˘ orgán zistí pri v˘kone svojej
právomoci, je povinn˘ oznámiÈ Národnej
rade Slovenskej republiky a generálnemu
prokurátorovi Slovenskej republiky, podºa
povahy veci informuje aj vládu SR.
Schôdze v˘boru sú neverejné a ãlenovia v˘-
boru sú povinní zachovávaÈ mlãanlivosÈ o
skutoãnostiach, o ktor˘ch sa dozvedeli pri v˘-
kone svojej funkcie. Táto povinnosÈ trvá aj po
skonãení v˘konu funkcie ãlena kontrolného
v˘boru a tej ich môÏe zbaviÈ len Národná
rada Slovenskej republiky.
NBÚ predkladá OKV NRSR na kontrolu
ãinnosti NBÚ:
– Správu o ãinnosti NBÚ
– Správu o ãerpaní prostriedkov NBÚ
– Informáciu o vnútornej bezpeãnosti a
ochrane NBÚ
– Návrh závereãného úãtu kapitoly NBÚ
– Návrh rozpoãtu rozpoãtovej kapitoly NBÚ
– Informáciu o vykonaní bezpeãnostn˘ch
previerok
– Informáciu o zahraniãn˘ch aktivitách a
dohodách o vzájomnej ochrane utajova-
n˘ch skutoãností
V˘bor rokuje o podnetoch a sÈaÏnostiach
obãanov.
56
S R
Cieº = bezpeãnosÈ
âo v‰etko môÏe byÈ predmetom kontroly zo
strany vá‰ho v˘boru smerom k NBÚ a ão je
podºa vás naozaj dôleÏité pri kontrole, ale aj
zachovaní utajovan˘ch skutoãností?
Postavenie v˘boru, ako aj jeho kompetencie
a ãinnosÈ je naozaj unikátna, ako o tom hovorí
aj jeho názov Osobitn˘ kontroln˘ v˘bor. Jeho
ãinnosÈ a moÏnosti upravujú hneì dva zákony.
Je to zákon o rokovacom poriadku NR SR, a
priamo aj zákon o ochrane utajovan˘ch skutoã-
ností, ktor˘ hovorí o kontrole ãinnosti NBÚ
Osobitn˘m kontroln˘m v˘borom. MoÏnosti
kontroly ãlenmi v˘boru sú dané aj postavením
poslancov ako osôb s osobitn˘m postavením.
Osoba s osobitn˘m postavením sa môÏe oboz-
namovaÈ s utajovan˘mi skutoãnosÈami aj bez
toho, aby pre‰la procesom bezpeãnostnej pre-
vierky. V praxi to znamená, Ïe pri v˘kone funk-
cie poslanca, alebo pri v˘kone kontroly ãlenmi
v˘boru nemôÏe nikto poslancovi povedaÈ, Ïe ne-
jakú informáciu nemôÏe dostaÈ, lebo nemá vy-
konanú previerku. V˘nimkou sú informácie z
bezpeãnostn˘ch spisov osôb, to znamená doku-
mentácie, na základe ktorej sa vykonáva previer-
ka osoby. Tieto informácie môÏu byÈ pouÏité iba
na úãely previerky. Ich kontrola je v‰ak zabez-
peãená prostredníctvom iného v˘boru NR SR,
V˘boru na preskúmavanie rozhodnutí NBÚ,
ktor˘ je druhostupÀov˘m odvolacím orgánom.
âiÏe na kontrolu NBÚ nie sme sami a celková
kontrola je rozdelená medzi dva v˘bory. My
kontrolujeme celkovú ãinnosÈ, financie a druh˘
v˘bor prerokúva odvolania voãi rozhodnutiam
NBÚ a na svojich rokovaniach ‰tuduje príslu‰-
né bezpeãnostné spisy.
âo sa t˘ka konkrétnej ãinnosti v˘boru, so
zákona sa musí zísÈ minimálne raz za ‰tvrÈrok.
Práve preto, Ïe poãas rokovaní v˘boru môÏu byÈ
predmetom rokovania aj utajované skutoãnos-
ti, sú zo zákona rokovania neverejné. Práve ro-
kovanie v˘boru je platformou na prediskutova-
nie materiálov, správ a informácií, ktoré spracú-
va a predkladá NBÚ. Na tieto rokovania je po-
z˘van˘ riaditeº NBÚ, poprípade ìal‰í zamest-
nanci, ktorí uvádzajú materiál a odpovedajú na
otázky ãlenov v˘boru. V˘bor s niekoºko t˘Ïd-
Àov˘m predstihom poÏiada NBÚ o spracovanie
podkladov, ktoré si ãlenovia v˘boru pre‰tudu-
jú a na rokovaní k nim prebehne diskusia. Ta-
k˘mto spôsobom sa ãlenovia v˘boru oboznamu-
jú s celkovou ãinnosÈou a v˘konmi Úradu –
pravidelne je prerokúvaná správa o ãinnosti za
predchádzajúci rok, ktorá je súhrnnou a ucele-
nou informáciou o jeho ãinnosti. KeìÏe Úrad má
samostatnú kapitolu v ‰tátnom rozpoãte musí
spracovaÈ podrobnú správu o závereãnom úãte,
ktorú okrem MF SR predkladá aj ná‰mu v˘bo-
ru. Okrem toho b˘vajú predmetom rokovania
v˘boru aj správy a informácie o ãiastkov˘ch ãin-
nostiach, ako je napríklad správa o vykonanej
kontrolnej ãinnosti Úradu, o vykonan˘ch zahra-
niãn˘ch aktivitách, o pripravovan˘ch legislatív-
nych návrhoch na ktor˘ch Úrad pracuje. Na
druhej strane aj Úrad iniciatívne môÏe prichá-
dzaÈ s podnetmi, na ktoré chce ãlenov v˘boru
upozorniÈ. V minulosti to boli informácie hlav-
ne k problematike poãítaãovej bezpeãnosti a
k bezpeãnosti elektronického prenosu utajova-
n˘ch informácií. Okrem rokovaní v˘boru v prie-
storoch NR SR môÏu ãlenovia v˘boru vstupo-
vaÈ do priestorov NBÚ a priamo na mieste sa
oboznamovaÈ s jeho ãinnosÈou. A práve toto po-
vaÏujem za dôleÏité pri kontrole NBÚ. Na jed-
nej strane moÏnosÈ p˘taÈ od NBÚ podklady, in-
formácie a správy z rôznych oblastí jeho ãinnos-
ti, aj keì sú utajované a na druhej strane moÏ-
nosÈ ísÈ priamo na miesto a oboznámiÈ sa s ãin-
nosÈou, tak povediac na tvare miesta.
ëal‰ím dôleÏit˘m aspektom je zloÏenie ãle-
nov v˘boru, ktoré vypl˘va z v˘sledkov volieb,
to znamená, Ïiadna väã‰ina si nemôÏe tak po-
vediac, „privlastniÈ“ tento v˘bor. Pomer ãlenov
v˘boru za jednotlivé politické strany je rovna-
k˘ ako je pomer získan˘ch mandátov v NR SR.
Ak teda poslanec vystúpi z klubu politickej
strany v parlamente, stráca zo zákona aj ãlenstvo
vo v˘bore a klub navrhuje nového ãlena. T˘m-
to opatrením je dosiahnut˘ fakt, Ïe vÏdy je v˘-
bor zloÏen˘ z ãlenov klubov politick˘ch strán
a nemôÏe nastaÈ stav, Ïe niektorá z politick˘ch
strán, ktorá získala mandáty vo voºbách, sa ne-
bude môcÈ zúãastÀovaÈ kontroly NBÚ. Druh˘m
dôleÏit˘m aspektom je, Ïe ãinnosÈ v˘boru ne-
konãí po skonãení volebného obdobia NR SR,
ale aÏ po tom, ão NR SR v novom volebnom ob-
dobí zvolí nov˘ch ãlenov v˘boru. Zasa to moÏ-
no skonkretizovaÈ do stavu, keì tesne pred voº-
bami a tesne po voºbách, nie je „funkãná“ NR
SR, teda sa neprijímajú nové zákony, ale v˘bor
stále pracuje a stále môÏe vykonávaÈ svoju ãin-
nosÈ. Cieºom kontroly ãinnosti Úradu nie je za-
bezpeãiÈ, aby utajované skutoãnosti boli utajo-
vané, ale aby si plnil svoje povinnosti, zákon-
n˘m spôsobom vyuÏíval svoje kompetencie a
jeho ãinnosÈ bola zameraná na dosiahnutie bez-
peãnosti. Ak je cieºom Úradu bezpeãnosÈ utajo-
van˘ch informácií, cieºom v˘boru je bezpeãn˘
NBÚ.
Sú dostatoãne zabezpeãené utajované skutoã-
nosti pred zneuÏívaním?
Je to aktuálna otázka v súãasnosti, keì na ce-
lom svete rezonuje kauza Wikileaks, keì na ve-
rejnosÈ prenikli informácie, ktoré podºa ich au-
torov mali zostaÈ neverejné a utajené. Navy‰e,
keì tento príklad nie je ojedinel˘m. Napríklad
minul˘ rok Der Spiegel zverejnil citácie z do-
kumentu, ktor˘ mal byÈ podºa autorov ãlánku
utajovan˘m dokumentom NATO. Takmer kaÏ-
dodenne sa môÏeme doãítaÈ o snahách hekerov
dostaÈ sa k informáciám neverejného charakte-
ru. Tak isto ako Ïiadny antivírus neochráni sto-
N Á R O D N Á R A D A
percentne Ïiadny poãítaã na svete pred moÏn˘m
zneuÏitím, tak isto ako Ïiadne policajné a zákon-
né opatrenie nezabráni ohrozeniu bezpeãnosti
zloãincami, tak isto sa nedá povedaÈ s istotou,
Ïe v‰etky utajované skutoãnosti sú stopercent-
ne zabezpeãené pred zneuÏitím. Cieºom samot-
ného utajovania informácií je zabezpeãiÈ, aby
boli ochránené pred zneuÏitím, ãi presnej‰ie
povedané pred t˘m, aby ich neoprávnenou ma-
nipuláciou bolo zabránené ohroziÈ bezpeãnosÈ a
ìal‰ie chránené záujmy obãanov aj ‰tátu. Ale po-
vedaÈ s istotou sa to nedá nikde na svete. Kvô-
li tomu je ochrana utajovan˘ch skutoãností kom-
plexom rôznych opatrení, povinností osôb i or-
ganizácií, aby sa riziko ohrozenia minimalizo-
valo na únosnú mieru. PrirovnaÈ by sa to dalo
napríklad k po‰tovému tajomstvu. V‰etci ho
akceptujeme, platia isté zákonné pravidlá, ale sa-
motn˘ list zasielan˘ po‰tou je chránen˘ iba ten-
kou papierovou obálkou, ktorej poru‰enie vyÏa-
duje minimálnu námahu. BeÏné listy neposie-
lame v kovov˘ch prepravkách pancierovan˘mi
dodávkami. Zákonné pravidlá aj beÏná prax ak-
ceptovali mieru rizika, Ïe po‰tové tajomstvo je
chránené „iba“ papierovou obálkou spolu so
zákonnou ochranou. Tak to je aj s utajovan˘mi
skutoãnosÈami, len samozrejme miera potreb-
n˘ch ochrann˘ch opatrení je oveºa striktnej‰ia
a sankcie poru‰enia váÏnej‰ie. Cel˘ systém
ochrany utajovan˘ch skutoãností v SR obsahu-
je mnoÏstvo opatrení od poÏiadaviek na perso-
nál, cez priestory, trezory, poãítaãe aÏ po eviden-
ciu a ich niãenie. Tieto opatrenia sú na podob-
nej úrovni aká je v okolit˘ch krajinách, resp. ako
to poÏadujú záväzné normy EÚ a NATO. Okrem
národn˘ch, t. j. „na‰ich“ utajovan˘ch skutoãnos-
tí ochraÀujeme aj utajované informácie, ktoré k
nám prichádzajú z orgánov EÚ a NATO. Bez-
peãnostné orgány NATO v pravideln˘ch inter-
valoch robia in‰pekcie v ãlensk˘ch krajinách
NATO, ak˘m spôsobom ochraÀujú utajované
skutoãnosti NATO, ako dodrÏiavajú smernice
NATO na ochranu utajovan˘ch skutoãností.
Pred vstupom SR do EÚ boli in‰pekcie EÚ,
ktoré preverovali pripravenosÈ ‰tátu ochraÀovaÈ
utajované skutoãnosti EÚ ãasté a veºmi prísne.
Îiadne z t˘chto in‰pekcií, ãi uÏ hovoríme o EÚ,
ãi NATO nekon‰tatovali váÏne problémy a hod-
notili systém ochrany utajovan˘ch skutoãností
v SR veºmi pozitívne. Na základe t˘chto in‰pek-
cií, ako aj na základe spolupráce bezpeãnostn˘ch
orgánov EÚ a NATO slovensk˘ systém odpo-
rúãali ako nasledovaniahodn˘ pre kandidátske
krajiny pre vstup do EÚ a NATO. Podºa mojich
informácií slovensk˘ NBÚ sa v krajinách západ-
ného Balkánu vysoko hodnotí, keìÏe poskytu-
je metodickú pomoc t˘mto krajinám a v mno-
hom sme ako ‰tát pre tieto krajiny vzorom a in‰-
piráciou. Aby som sa vrátil naspäÈ k pôvodnej
otázke. Napriek tomu, Ïe nikdy sa nedá pove-
daÈ, Ïe sa dosiahla stopercentná úroveÀ bezpeã-
nosti, v oblasti ochrany utajovan˘ch skutoã-
ností môÏeme skon‰tatovaÈ, Ïe je veºmi vysoká,
kladne ju hodnotia zo strany EÚ i NATO a je in‰-
piratívna pre kandidátske krajiny na vstup do
NATO a EÚ.
Predsa len, nehrozí pri manipulácii naprík-
lad s utajovanou písomnosÈou, ako je prí-
jem, evidencia, preprava, prená‰anie uklada-
nie a iné, nebezpeãenstvo poru‰enia ochrany?
Osobne si myslím, Ïe bezpeãnosÈ je na vyso-
kej úrovni. Hoci by sa bezpeãnostné ‰tandardy
mohli nastaviÈ e‰te vy‰‰ie ako doteraz. Kde je
S R
miera, pokiaº treba ísÈ? Treba si uvedomiÈ, Ïe
v‰etky tieto opatrenia stoja peniaze. To zname-
ná, koºko musíme investovaÈ, aby sme dosiah-
li Ïelateºnú mieru rizika. Otázka nákladov na
bezpeãnosÈ je vÏdy háklivá a ãasto sa podceÀu-
je. Ukázalo sa to po septembri 2001 v USA, keì
bola spoloãnosÈ pripravená a ochotná investo-
vaÈ do bezpeãnosti oveºa viac ako dovtedy. Ale-
bo in˘ príklad. Estónsko a jeho investície do po-
ãítaãovej bezpeãnosti pred a po kybernetick˘ch
útokoch v roku 2007. V súãasnosti je v Estóns-
ku umiestnené centrum excelentnosti NATO
pre kybernetickú ochranu, ktoré z väã‰ej ãasti
platí Estónsko. To isté platí aj pre ochranu uta-
jovan˘ch skutoãností, kde sa hºadá optimálny
pomer medzi nákladmi a potrebnou ochranou.
Aké stupne utajovania sa pouÏívajú?
Podºa zákona o ochrane utajovan˘ch skutoã-
ností sa utajované skutoãnosti ãlenia na ‰tyri
stupne utajenia od najniωieho po najvy‰‰í: Vy-
hradené, Dôverné, Tajné a Prísne tajné. ·tvor-
stupÀová klasifikácia je ‰tandardom v NATO aj
v EÚ a vo väã‰ine ich ãlensk˘ch krajín. Do slo-
venskej legislatívy bola prijatá v roku 2004,
pred vstupom SR do NATO a EÚ, aby sa zabez-
peãila ‰tandardizácia s t˘mito systémami. Do-
vtedy sa pouÏívali dva stupne, Tajné a Prísne taj-
né. UÏ názvy oznaãení hovoria, Ïe ãím vy‰‰í stu-
peÀ, t˘m „dôleÏitej‰í“ obsah a vy‰‰ie nároky na
manipuláciu, uchovávanie, prenos, ale samozrej-
me aj podmienky získania previerky.
Pravdepodobne existuje utajovanie na urãi-
t˘ ãas, ale aj dlhodobé utajovanie, od ãoho to
závisí a kto urãuje dæÏku utajovania?
DæÏku utajovania moÏno rozdeliÈ na dve hlav-
né skupiny: permanentné a ohraniãené. Doku-
ment môÏe byÈ oznaãen˘ za utajovan˘ bez ak˘-
chkoºvek ìal‰ích spresnení. V tomto prípade sa
naÀ pozerá ako na utajovan˘ stále a v pravidel-
n˘ch intervaloch sa musí hodnotiÈ jeho potreba
a dokumentárna hodnota. V prípade nepotreb-
nosti takéto dokumentu je ho moÏné zlikvido-
vaÈ fyzicky ako utajovan˘. Aj v prípade takého-
to dokumentu môÏe jeho pôvodca, t.j. ten kto ho
vytvoril, napísal rozhodnúÈ, Ïe nie je dôvod ìa-
lej utajovaÈ a dokument sa odtajní a ìalej sa s
ním narába ako s neutajovan˘m. Existuje v‰ak
aj moÏnosÈ pri tvorbe dokumentu spresniÈ jeho
utajenie. A to buì presn˘m dátumom, po ktorom
je dokument neutajovan˘, alebo nejakou udalos-
Èou, po ktorej nebude potreba utajovaÈ, napr.
„do vykonania predmetnej domovej prehliad-
ky“. DæÏka utajenia závisí od samotného charak-
teru informácie a rozhoduje o nej jej pôvodca,
t.j. autor. Práve on je kºúãovou osobou nie len
pri urãení dæÏky utajenia, ale aj pri urãení stup-
Àa utajenia. On túto informáciu zhmotÀuje do
dokumentu, urãuje jej stupeÀ, dæÏku utajenia, ad-
resátov. Nedá sa v‰ak povedaÈ, Ïe utajenú infor-
máciu vlastní, alebo, Ïe je jeho. MôÏe ju poznaÈ,
môÏe Àou manipulovaÈ, ale utajenou je preto
lebo jej „utajenosÈ“ vypl˘va z ochrany zákonom
chránen˘ch záujmov a existuje so zákonn˘ch
dôvodov. StupeÀ utajenia je totiÏ závisl˘ od
moÏnej ujmy, ktorá môÏe vzniknúÈ neoprávne-
nou manipuláciou s takouto informáciou. âím
vy‰‰ia a väã‰ia ujma, t˘m vy‰‰í stupeÀ utajenia.
Zákon v‰eobecne hovorí o t˘chto ujmách a ich
väzbách na stupeÀ utajenia. O oblastiach, v kto-
r˘ch môÏe utajovaná skutoãnosÈ vzniknúÈ, ho-
vorí nariadenie vlády a kaÏd˘ z ministrov a
predsedov ostatn˘ch ústredn˘ch orgánov ‰tátnej
správy vydáva zoznam utajovan˘ch skutoãnos-
tí, v ktorom sú na podmienky rezortu spresne-
né utajované skutoãnosti aj so stupÀami utaje-
nia. Tieto zoznamy sú verejné a prístupné na in-
ternetovej stránke príslu‰ného ministerstva.
Preão je dôleÏitá práca vo va‰om v˘bore?
Máte moÏnosÈ napríklad aj zmeniÈ isté ne-
vhodné spôsoby utajovania alebo dlÏku uta-
jovania, prípadne opraviÈ chyby, ktoré sa
môÏu vyskytnúÈ, re‰pektujú vás vo v˘kone
kontroly NBÚ?
DôleÏitá je práca v tomto v˘bore a dôleÏitá
je aj existencia kontrolného v˘boru, hneì z nie-
koºk˘ch dôvodov. V prvom rade je to kontrola
ãinnosti citlivej a dôleÏitej in‰titúcie v ‰táte,
ktorá rozsahom svojej ãinnosti má vplyv na
bezpeãnostné prostredie ‰tátu, ãinnosti ìal‰ích
ministerstiev, ale aj podnikov v súkromnej sfé-
re, ako aj beÏn˘ch obãanov, ktorí prichádzajú do
styku s utajovan˘mi skutoãnosÈami. Napriek
tomu, Ïe Úrad je súãasÈou v˘konnej zloÏky
moci, a teda môÏe byÈ úkolovan˘ úlohami
z vlády a spadá pod kontrolu Najvy‰‰ieho kon-
trolného úradu, kontrola vykonávaná poslanca-
mi a v˘borom môÏe ísÈ a ãasto ide do detailov.
Diskusia prebieha za úãasti v‰etk˘ch politick˘ch
strán, t˘m pádom je záujem ako zo strany v˘-
boru i Úradu samotného o otvorenú a vecnú di-
skusiu. NemôÏem hovoriÈ o práci v˘boru v mi-
nulom volebnom období, ale ako viem, Úrad
vÏdy odpovedal na kladené otázky, vÏdy pred-
loÏil poÏadované informácie a podklady. Dôle-
Ïitá je aj preto, aby poslanci poznali prácu Úra-
du a problematiku, ktorá je citlivá aj vo vzÈahu
k zahraniãiu.
Z hºadiska re‰pektovania vo v˘kone kontro-
ly, na ktorú ste sa p˘tali, by som mohol byÈ aj
mierne sarkastick˘. ËaÏko je nebyÈ re‰pektova-
n˘, keì sú ãlenmi v˘boru poslanci, ktorí sa po-
dieºajú na schvaºovaní rozpoãtu Úradu a po-
slanci rovnako majú zákonnú kompetenciu vo-
liÈ a odvolávaÈ jeho riaditeºa. Ale teraz váÏne.
Platí, ão som povedal, Ïe vzájomná spolupráca
vychádza zo vzájomnej dôvery a zatiaº sa nesta-
lo, aby Úrad hºadal cesty a moÏnosti ako sa
otázkam vyhnúÈ, alebo odpovede zahmliÈ.
Na otázku konkrétnych moÏností, ãi v˘bor má
moÏnosÈ zmeniÈ nejaké nevhodné spôsoby uta-
jovania, alebo dobu utajovania odpoviem nad-
viazaním na predchádzajúce odpovede. T˘mi-
to úlohami je poveren˘ Úrad a mnoh˘mi úloha-
mi ministri a ‰tatutári právnick˘ch osôb. Úlohou
v˘boru je „ustriehnuÈ“ Úrad, aby vykonával
svoje ãinnosti v súlade so zákonom, nestraníc-
ky a odborne na úrovni. Úlohou poslancov je pri-
jaÈ také zákony, ktoré zohºadnia v‰etky nároky
a potreby od ‰tátno-bezpeãnostn˘ch, aÏ po ºuds-
ko-právne a dúfam, Ïe budeme maÈ príleÏitosÈ
zaoberaÈ sa nov˘m zákonom o ochrane utajova-
n˘ch skutoãností, ktor˘ Úrad pripravuje. Ak
budú prijaté dobré zákony a Úrad ich bude pod
kontrolou v˘boru vykonávaÈ tak ako má, bude
dosiahnut˘ nበspoloãn˘ cieº, t. j. bezpeãné po-
uÏívanie utajovan˘ch informácií, ktoré prispe-
je k bezpeãnosti ‰tátu a jeho obãanov.
57
P A R L A M E N T N É
V máloãom sa tak odli‰uje súãasn˘ koaliãn˘ a opoziãn˘ pohºad, ako pri hodnotení zmien
vo verejnoprávnych médiách. K˘m opozícia hovorí o politizácii spojenej in‰titúcie, koalícia
zdôrazÀuje potrebu reforiem vo verejnoprávnych médiách, ktoré sa dostali aÏ na pokraj kolapsu.
Na tom, Ïe slovenská spoloãnosÈ potrebuje kvalitné verejnoprávne médium, sa v‰ak zhodnú obaja
poslanci z opaãn˘ch táborov – Pavol ABRHAN z KDH a Du‰an JARJABEK zo Smeru-SD.
Pavol Abrhan: Politickému
vplyvu sa nedá úplne zabrániÈ
Potrebuje slovensk˘ divák a poslucháã ve-
rejnoprávne médium? A ão vlastne od ta-
kéhoto médiá oãakávate vy?
Som presvedãen˘, Ïe je dôleÏité, aby verej-
noprávne médiá boli súãasÈou mediálneho
priestoru. Na rozdiel od komerãn˘ch médií,
ktor˘ch prirodzenou snahou je dosahovaÈ ão
najvy‰‰iu sledovanosÈ, t˘m i ão najvy‰‰ie zi-
sky z reklám a tomu prispôsobujú i programo-
vú ‰truktúru, verejnoprávne médiá by mali vo
svojej programovej sluÏbe uspokojovaÈ i tzv.
men‰inového diváka ãi poslucháãa. Mali by
poskytovaÈ sluÏbu informovanosti, vzdelá-
vania, kultúry i ‰portu bez zreteºa len na v˘-
‰ku sledovanosti, a dopæÀaÈ i pôvodnú tvorbu.
V oblasti spravodajstva a publicistiky väã‰í
dôraz klásÈ na dôveryhodnosÈ, objektívnosÈ a
vyváÏenosÈ. Je prirodzené, Ïe v mediálnom
priestore sa nedá vyhnúÈ urãitému porovná-
vaniu s in˘mi úãastníkmi, ale len súÈaÏiÈ s ko-
merãn˘mi vysielateºmi by bolo scestné. Z
tohto dôvodu je aj financovanie verejnopráv-
nych médií nastavené in˘m spôsobom a nie
len na príjmoch z reklamy. Na druhej strane
si myslím, Ïe napriek tomu, Ïe verejnopráv-
ne médiá by mali uspokojovaÈ svojou ponu-
kou aj men‰inov˘ch poslucháãov, ãi divá-
kov, mali by svojou kvalitou, dôveryhodnos-
Èou a objektivitou byÈ dôstojn˘m partnerom
ostatn˘ch úãastníkov mediálneho priestoru.
Aké boli najväã‰ie nedostatky b˘val˘ch
STV a SRo?
58
K O N F R O N T Á C I E
Obidve médiá v poslednom období pre‰li
rozdielnym v˘vojom, k˘m SRo bol na úrov-
ni vedenia personálne pomerne stabilizovan˘,
STV podliehala pomerne ãast˘m personálnym
zmenám. KaÏdé nové vedenie priná‰alo nové
a nové projekty, ktoré sa ãasto menili. Tieto
ãasté zmeny sa prejavili i v ekonomickej ob-
lasti obidvoch médií; k˘m SRo je stabilná in-
‰titúcia, STV sa dostávalo do zl˘ch ekonomic-
k˘ch v˘sledkov. Navy‰e sa prepadávala aj v
sledovanosti svojich programov, na rozdiel od
SRo, ktor˘ si svoju pozíciu udrÏal.
V‰eobecne sa akceptoval názor, Ïe problé-
my má STV a Ïe pri ich rie‰ení môÏe na ne
v novej in‰titúcii doplatiÈ rozhlas. Neobá-
vate sa takéhoto v˘voja?
Prirodzene, Ïe sa obávam, a preto som i
svoje obavy tlmoãil pri diskusiách o zluãova-
ní STV a SRo. Aj na základe t˘chto diskusií
sa nakoniec do zákona dostala klauzula, Ïe fi-
nanãné prostriedky RTVS budú ãlenené na
dva samostatné rozpoãty a to v pomere 70:30
pre zloÏky STV a SRo. UÏ aj z uvedeného pre-
rozdelenia je zrejmé, Ïe ak 70-percentn˘
úãastník má ekonomické problémy, tak v jed-
nom celku to zaÈaÏí aj men‰ieho úãastníka.
Tento t˘ÏdeÀ na rokovaní v˘boru som sa
poverenej riaditeºky Zemkovej p˘tal práve na
tento problém. Bol som zvedav˘, aká je situá-
cia teraz, v tomto prechodnom období, do
voºby riadnych orgánov RTVS. Sama po-
tvrdila, Ïe uÏ teraz pracovníci rozhlasu doplá-
cajú na toto spojenie, nakoºko SRo mal riad-
ne schválen˘ rozpoãet svojou radou, ktor˘ bol
vyrovnan˘, a keìÏe STV rozpoãet minulá
rada neschválila, RTVS musela prejsÈ na pro-
vizórium a tak i zamestnanci rozhlasu nemô-
Ïu dostávaÈ odmeny, prijímaÈ zamestnancov
a uplatÀujú sa i tu opatrenia, ktoré s t˘m sú-
visia. Prvé roky RTVS nebudú jednoduché a
v mnohom bude záleÏaÈ od nového vedenia a
ãlenov rady, ako sa s t˘mito problémami vy-
rovnajú.
Aké sú va‰e predstavy o budúcom riadite-
ºovi RTVS, aké kritériá by mal spæÀaÈ?
Kritériá, ktoré by mal spæÀaÈ kandidát na
riaditeºa RTVS, stanovuje zákon. Po podaní
prihlá‰ky v˘bor Národnej rady Slovenskej
republiky pre kultúru a médiá preverí, ãi pri-
hlásení kandidáti spæÀajú zákonom stanove-
né kritériá a následne zorganizuje verejné vy-
poãutie t˘chto kandidátov a potom so stano-
viskom v˘boru sa bude rozhodovaÈ hlasova-
ním o novom riaditeºovi RTVS v pléne Ná-
rodnej rady Slovenskej republiky.
Mal by to byÈ ãlovek z mediálneho prostre-
dia, alebo rad‰ej skúsen˘ manaÏér bez spo-
jení a závislostí od tohto prostredia?
PrikláÀam sa k názoru, Ïe by to mal byÈ ãlo-
vek so skúsenosÈami z mediálneho prostredia,
nemal by byÈ v‰ak závisl˘, nielen od tohto
prostredia, ale ani od in˘ch vplyvov, dostatoã-
ne razantn˘ a sebavedom˘. Musí byÈ zároveÀ
manaÏér schopn˘ viesÈ tak veºkú in‰titúciu,
akou RTVS nesporne je.
âo od neho oãakávate predov‰etk˘m a ão
by mal plniÈ z dlhodobého v˘hºadu?
Predov‰etk˘m by mal ponúknuÈ dlhodobú
víziu v oblasti programovej, ekonomickej,
ale i personálnej. Myslím si, Ïe uÏ pri verej-
nom vypoãutí by mali kandidáti predstaviÈ
svoj tím, s ktor˘m sa chcú zhostiÈ tejto neºah-
kej úlohy, ekonomické predpoklady, ako i
programové plány na najbliωie obdobie.
Vzhºadom k tomu, Ïe na rok 2011 je uÏ mnoÏ-
stvo programov zazmluvnen˘ch, rok 2012
môÏe byÈ prvou vizitkou nového vedenia
RTVS aj preto, Ïe rozpoãet uÏ bude pripravo-
vaÈ nové vedenie.
Aké sú va‰e nároky na kontrolnú radu
RTVS? Aké kritériá by mali spæÀaÈ jej ãle-
novia a ão od ich ãinnosti oãakávate predo-
v‰etk˘m?
Obdobne ako u generálneho riaditeºa, aj u
P A R L A M E N T N É
ãlenov rady sú kritériá, ktoré kandidáti mu-
sia spæÀaÈ stanovené zákonom. Veºmi som
podporoval návrh, aby ãlenovia rady boli roz-
ãlenení podºa jednotliv˘ch odborností, ão sa
aj podarilo presadiÈ. Tak z deväÈãlennej rady
budú sa voliÈ samostatne traja ãlenovia rady
z televízneho prostredia, traja ãlenovia rady
z rozhlasového prostredia, dvaja ekonómovia
a jeden právnik.
V laickej aj odbornej verejnosti pretrváva-
jú obavy o politickosÈ nominácií. V minu-
losti parlament volil mediálne rady a tie vo-
lili riaditeºov – ãiÏe politick˘ vplyv na tie-
to médiá bol vlastne sprostredkovan˘. Aké
plusy a mínusy priná‰a tento nov˘ variant?
V‰etko má svoje plusy a mínusy a kaÏd˘ má
svoje argumenty. Priznám sa, ja som presadzo-
val v diskusiách s ministrom kultúry voºbu ge-
nerálneho riaditeºa radou a nie v parlamente.
Argumentoval som situáciou v SRo, kde v mi-
nulom volebnom období boli snahy o zmenu
vedenia rozhlasu, ale vìaka rade sa tak nesta-
lo, bola politická objednávka i politická vôºa,
napriek tomu sa tak nestalo. In˘ argumentujú
radou STV, ktorá napriek tomu, Ïe generálny
riaditeº nere‰pektoval jej uznesenia a viedol
STV do zlej ekonomickej situácie, pri vyka-
zovanej strate ho nielenÏe neodvolala, ale mu
e‰te aj schvaºovala odmeny. Tak si vyberte.
Ako sa dá udrÏaÈ nezávislosÈ a objektívnosÈ
vysielania RTVS?
Myslím si, Ïe zápas o nezávislosÈ a objek-
tívnosÈ RTVS je zápasom dlhodob˘m, ak nie
stálym, podobne ako je zápas o demokraciu.
Du‰an Jarjabek: Nikto z koalície
netu‰í, ak˘ch dÏinov vypustil
Potrebuje slovensk˘ divák a poslucháã ve-
rejnoprávne médium? A ão vlastne od ta-
kéhoto médiá oãakávate vy?
K O N F R O N T Á C I E
VÏdy budú poku‰enia moci do tohto priesto-
ru vstupovaÈ, niektorí razantnej‰ie, priamoãia-
rej‰ie, iní sofistikovanej‰ie, a preto bude vo
veºkej miere závisieÈ od voºby nového vede-
nia. Mali by to byÈ silné osobnosti, ktoré do-
káÏu tieto poku‰enia prekonaÈ. âím dlh‰ie sa
to novému vedeniu bude dariÈ, t˘m silnej‰ie,
nezávislej‰ie a objektívnej‰ie bude nielen po-
stavenie, ale i vysielanie RTVS.
Budete (KDH) navrhovaÈ vlastn˘ch kandi-
dátov do t˘chto funkcií?
Aj v tomto nastala mierna zmena, aby k
priamej politizácii nedochádzalo, Ïe poslan-
ci a politické strany nemôÏu kandidovaÈ svo-
jich kandidátov. TakÏe predpokladám, Ïe skôr
si budú politické strany osvojovaÈ kandidátov,
ktor˘ch prihlásia nadácie, obãianske zdruÏe-
nia, alebo náboÏenské spoloãnosti.
V minulosti si politické strany delili vplyv
na STV a SRo – dá sa tomuto trendu vô-
bec zabrániÈ? A nebude politick˘ vplyv
uºahãen˘ t˘m, Ïe pôjde o jednu in‰titúciu
s jedn˘m riaditeºom?
Úplne zabrániÈ sa nedá politickému vply-
vu, uÏ aj preto, Ïe voºba generálneho riadite-
ºa sa bude konaÈ v parlamente, nakoniec aj ãle-
nov rady. UÏ vy‰‰ie som spomínal, Ïe na stra-
ne politikov tie poku‰enia môÏu byÈ aj v bu-
dúcnosti. Tento zápas o nezávislosÈ a objek-
tívnosÈ na jednej strane a poku‰enie o vplyv
na médiá financované ‰tátom asi bude i na-
ìalej, k˘m sa nám nepodarí nájsÈ tak˘ model
financovania, ktor˘ bude od rozhodovania
politikov nezávisl˘.
Som presvedãen˘, Ïe verejnoprávne médiá
majú nezastupiteºné miesto v spoloãnosti.
Podnikatelia, ktorí pôsobia v mediálnej oblas-
Neobáva sa koalícia, Ïe v budúcnosti po
parlamentn˘ch voºbách príde Smer ako
na hotové a iba vymení riaditeºa a väã‰inu
rady?
Sme na zaãiatku volebného obdobia a ve-
rím, Ïe napriek poãiatoãn˘m turbulenciám v
koalícii bude táto koalícia úspe‰ná a po par-
lamentn˘ch voºbách strana Smer z opozície
len ÈaÏko bude môcÈ meniÈ riaditeºa a väã‰i-
nu rady RTVS.
Kºúãov˘m problémom je zadlÏenie STV a
financovanie RTVS v budúcnosti – ako
chcete rie‰iÈ tento problém?
Vytvorenie RTVS je prv˘m krokom refor-
my verejnoprávnych médií, budú musieÈ na-
sledovaÈ aj ìal‰ie kroky z dielne ministerstva
kultúry a jedn˘m z neposledn˘ch krokov je i
rokovanie s ministerstvom financií o oddlÏe-
ní RTVS. Minister Miklo‰ uÏ raz oddlÏil STV,
keìÏe sa neudiali ìal‰ie zmeny, po ãase sme
sa dostali do toho istého ekonomického sta-
vu, ak nie hor‰ieho, preto bez tejto reformy
verejnoprávnych médií nebol priestor na ro-
kovanie o oddlÏení STV.
PovaÏujete za rozumné, Ïe STV a SRo mali
obmedzen˘ podiel reklamy?
MÀa osobne reklama vo vysielaní zner-
vózÀuje a bol by som rád, keby sme vedeli tak
nastaviÈ financovanie verejnoprávnych médií,
Ïe by nemuseli vyuÏívaÈ podiel z reklamy na
svoje financovanie, alebo keì uÏ, tak v mini-
málnom rozsahu.
(rk)
ti, sú limitovaní vlastn˘mi ekonomick˘mi
záujmami. Zjednodu‰ene povedané, robia len
to, ão im prinesie inzerciu a teda peniaze.
Alebo vplyv – a v koneãnom dôsledku zase
peniaze. Komerãn˘ rozhlas ãi televízia musia
zarábaÈ a práve preto sa obracajú k väã‰ino-
vému poslucháãovi a divákovi. Sledujú v˘voj
masového vkusu a vychádzajú mu v ústrety.
âo si väã‰inov˘ divák a poslucháã praje, to
mu poskytnú. Naopak médiá verejnej sluÏby
by mali vychádzaÈ v ústrety záujmom rôznych
vrstiev populácie, priná‰aÈ programy nároã-
nej‰ie a nie je ich úlohou neustále hºadieÈ na
píplemetrové v˘stupy. Práve preto sa obãania
na ich financovaní podieºajú, ãi uÏ cez kon-
cesionárske poplatky, alebo cez príspevok od
‰tátu – teda cez daÀové odvody.
Aké boli najväã‰ie nedostatky b˘val˘ch
Slovenskej televízie a Slovenského rozhla-
su?
Situácia sa ãasom menila, nedostatky STV
a SRo boli samozrejme iné v polovici deväÈ-
desiatych rokov, keì sa komerãné médiá e‰te
len etablovali, iná bola situácia pred nejak˘-
mi piatimi – ‰iestimi rokmi a zase iná pove-
59
P A R L A M E N T N É
dzme v závere roku 2010, keì z rozhodnutia
koaliãn˘ch poslancov obe in‰titúcie zanikli.
Podºa mÀa bolo základnou chybou, Ïe sme
v roku 1993 nevymysleli tak˘ model financo-
vania verejnoprávnych médií, ktor˘ by im
umoÏnil normálne fungovaÈ. Politici odmie-
tali zvy‰ovaÈ koncesionárske poplatky, lebo je
to nepopulárne, rad‰ej nechali STV a SRo
podfinancované. To na jednej strane uºahãi-
lo ‰tart komerãn˘m rádiám a televíziám, kto-
ré si bez problémov vyberali vo verejnopráv-
nych médiách hotov˘ch ºudí, odborníkov z
rozliãn˘ch oblastí a jednoducho ich preplati-
li. A na druhej strane nedostatok zdrojov nú-
til riaditeºov oboch in‰titúcií, aby boli vo
vzÈahu k exekutíve a koalícii ústretoví, preto-
Ïe potrebovali mimoriadne dotácie a ich po-
skytnutie záviselo od politického rozhodnu-
tia. B˘val˘ riaditeº STV Richard Rybníãek sa
pokú‰al dosiahnuÈ zníÏenie nákladov tak, Ïe
zru‰il v˘robné kapacity, ale nedomyslel uÏ, Ïe
verejnoprávna televízia sa t˘m stala vazalom
externého prostredia, ktoré mohlo diktovaÈ
ceny. V SRo sa zdanlivo darilo hospodáriÈ vy-
rovnane, ale poslucháãi vedia, Ïe to bolo za
cenu vypustenia mnoÏstva nároãnej‰ích relá-
cií a typov programovej sluÏby. Príklad za
v‰etky – absencia vlastného spravodajstva
zo zahraniãia.
V‰eobecne sa akceptoval názor, Ïe problé-
my má STV a Ïe pri ich rie‰ení môÏe na ne
v novej in‰titúcii doplatiÈ rozhlas. Neobá-
vate sa takéhoto v˘voja?
Celú jeseÀ som sa pokú‰al kolegom v par-
lamente vysvetliÈ, Ïe spájaÈ tieto dve in‰titú-
cie iba preto, Ïe sú verejnoprávne, je nerozum-
né. Argument BBC ãi ORF neobstojí, tam bol
jednoducho historicky v˘voj in˘ a televízna
„sekcia“ pred vy‰e polstoroãím vznikla a roz-
víjala sa v ‰truktúre pôvodného rozhlasu. Ak
to trochu pritiahnem za vlasy, rovnako by
sme mohli STV spojiÈ povedzme so V‰eobec-
nou zdravotnou poisÈovÀou, to je tieÏ verej-
noprávna in‰titúcia, tieÏ má uãtáreÀ, autodo-
pravu a vrátnikov – teda v‰etko to, ão majú
„spoloãné“ STV a SRo. Samozrejme, dnes je
situácia iná, z vôle koalície a niektor˘ch po-
slancov za SNS tu máme jeden subjekt s jed-
n˘m rozpoãtom. Treba postaviÈ to „spoloãné“
vedenie, ale nové zdroje nie sú. Teda dúfaÈ v
nejakú nedotknuteºnosÈ „rozhlasov˘ch peÀa-
zí“ je scestné.
Aké sú va‰e predstavy o budúcom riadite-
ºovi RTVS, aké kritériá by mal spæÀaÈ?
Ja som si pomerne dlho myslel, Ïe v Národ-
nej rade budeme maÈ dosÈ rozumu a necháme
rozhodovanie o vedení mediálnych in‰titúcií
na odborníkov. Na návrh ministra kultúry sa
ale voºba riaditeºa rádiotelevízie vrátila do par-
lamentu, teda posilnili sme politick˘ charak-
ter tejto funkcie. My (Smer-SD) sme sa ako
strana rozhodli na v˘bere kandidáta nezú-
ãastÀovaÈ z jednoduchého dôvodu – koaliãní
politici oznámili, Ïe koaliãná rada vytvorila
akúsi „akãnú ‰tvorku“ na ãele s ministrom
kultúry, ktorá má vybraÈ budúceho riaditeºa.
Teda je jasné, Ïe v‰etko to, ão je v zákone po-
písané o spôsobe posudzovania projektov v
parlamentnom v˘bore pre kultúru a médiá, je
len mlátenie prázdnej slamy a koalícia zvolí
do funkcie toho, koho odporuãí tá ‰tvorka, nie
toho, kto by mal najrozumnej‰í projekt. Nech
60
K O N F R O N T Á C I E
sa teda páãi, majú o ‰tyri hlasy v pléne viac,
môÏu presadiÈ svoju politickú nomináciu. Ale
ja pri tom asistovaÈ urãite nebudem. Treba si
jasne uvedomiÈ, Ïe t˘mto rozhodnutím sa
post ‰éfa RTVS dostáva na súpis pozícií, kto-
ré sa pri politickej zmene obsadzujú nominan-
tom koalície. To je podºa mÀa v˘razn˘ krok
dozadu, vari aÏ do ãias vlády politbyra!
Mal by to byÈ ãlovek z mediálneho prostre-
dia, alebo rad‰ej skúsen˘ manaÏér bez spo-
jení a závislostí od tohto prostredia?
Viete, Voskovec s Werichom pred skoro
storoãím naspievali krásnu pesniãku: „Ten
umí to a ten zas tohle...“. Nazdávam sa, Ïe na
ãele mediálnej in‰titúcie by mal byÈ niekto, kto
vie, ako funguje podnik, ktor˘ riadi. Sú moÏ-
no oblasti, kde v˘roba pobeÏí, aj keì ‰éfovaÈ
bude nejaká blondínka ãi celebrita, ale to pre
zloÏitú situáciu verejnoprávneho média urãi-
te neplatí. Tak, ako sa biskupom nemôÏe staÈ
ãlovek bez bohosloveckého vzdelania a kÀaz-
skej praxe, aj riaditeº verejnoprávneho média
by podºa mÀa mal vedieÈ, ako rozhlasové a te-
levízne relácie vznikajú, ako tie in‰titúcie
vnútorne fungujú a samozrejme, mal by to
najmä byÈ charaktern˘ ãlovek, ktor˘ nepod-
ºahne tlakom. Pokiaº ide o manaÏérov, ja sa
pamätám, ako jeden nበ„krízov˘ manaÏér“
predal ako zbytoãnosÈ ist˘ zahraniãn˘ futba-
lov˘ klub. Nov˘ vlastník potom predal dvoch
hráãov a mal svoju investíciu doma. ·tadión,
ìal‰ích 23 hráãov, znaãku a v‰etko ostatné mu
tento skúsen˘ krízov˘ manaÏér vlastne daro-
val.
âo od neho oãakávate predov‰etk˘m a ão
by mal plniÈ z dlhodobého v˘hºadu?
To má dve roviny. Ako obãan, ktor˘ neve-
rí v ÏivotaschopnosÈ zákona o RTVS, by som
si prial, aby to bol ãlovek, ktor˘ toho pokazí
ão najmenej, aby sme s ão najmen‰ími náklad-
mi zvládli nápravu tejto deformácie a spätné
osamostatnenie oboch médií. Od akéhokoºvek
riaditeºa verejnoprávneho média v‰ak oãa-
kávam, Ïe to bude siln˘, vzdelan˘, komuni-
katívny a charaktern˘ odborník. Aj keì sú
na‰e verejnoprávne médiá podfinancované,
otáãa sa v nich relatívne veºa prostriedkov a
to láka nielen t˘ch, ktorí chcú pracovaÈ a tvo-
riÈ, ale aj t˘ch, ktorí ‰pekulujú a priÏivujú sa.
K t˘m prv˘m by mal byÈ vnímav˘, k t˘m dru-
h˘m nekompromisn˘. V˘hºadovo podºa mÀa
úloha verejnoprávnych médií porastie, preto-
Ïe postupne sa komerãné prostredie pokúsi
e‰te speÀaÏiÈ oblasti, ktoré sú schopné vyge-
nerovaÈ aspoÀ ak˘-tak˘ zisk, ale súãasne si
konkurenãn˘ boj medzi komerãn˘mi stanica-
mi vynúti rezignáciu na obãasné pokusy ko-
merãn˘ch televízií o relácie, ktoré nemajú
primárne komerãn˘ charakter. Je to dnes ne-
populárne, ale som stále presvedãen˘, Ïe v bu-
dúcnosti bude maÈ STV ‰tyri okruhy, preto-
Ïe inak sa k divákovi nedostane ani men‰ino-
v˘ ‰port, ani vzdelávacie relácie.
Aké sú va‰e nároky na kontrolnú radu
RTVS? Aké kritériá by mali spæÀaÈ jej ãle-
novia a ão od ich ãinnosti oãakávate predo-
v‰etk˘m?
Neviem preão koalícia vlastne zru‰ila rade
odborné kompetencie. Vznikne ak˘si repre-
zentatívny kolektívny orgán bez ‰ance nieão
reálne ovplyvniÈ. UÏ z toho, ako koaliãní po-
slanci Ïonglovali v pozmeÀovacích návrhoch
s poãtami, teda koºkí tam majú byÈ právnici,
ekonómovia a odborníci na rozhlas a televí-
ziu, vidieÈ, Ïe je vlastne úplne jedno, koho tam
koalícia posadí. Dve desaÈroãia tvrd˘ch zápa-
sov o odborn˘ charakter mediálnych rád sme
vlastne vyhodili cez okno. ·koda.
V laickej aj odbornej verejnosti pretrváva-
jú obavy o politickosÈ nominácií. V minu-
losti parlament volil mediálne rady a tie vo-
lili riaditeºov – ãiÏe politick˘ vplyv na tie-
to médiá bol vlastne sprostredkovan˘. Aké
plusy a mínusy priná‰a tento nov˘ variant?
Ak mám hovoriÈ o pluse, tak potom jedin˘
vidím v tom, Ïe tentoraz fakt politickej nomi-
nácie riaditeºa niã nekamufluje. Koalícia jas-
ne dala najavo, Ïe to bude pozícia obsadená
nominantom vládnej koalície. Podºa mÀa je to
krok späÈ, ale nezostáva mi v tejto chvíli niã
iné, ako tento fakt akceptovaÈ a moÏno pri
úvahách o perspektívach prem˘‰ºaÈ aj o vhod-
n˘ch kandidátoch na tento post.
Ako sa dá udrÏaÈ nezávislosÈ a objektívnosÈ
vysielania RTVS?
Jednotliví redaktori a redakcie sa samo-
zrejme o nezávislosÈ a objektivitu môÏu usi-
lovaÈ, ale práve preto, Ïe RTVS vznikla „de-
krétom“, rozhodnutím väã‰iny, ktorá sa ani
nepokú‰ala hºadaÈ ‰ir‰í spoloãensk˘ konsen-
zus, bude maÈ RTVS nálepku vládneho mé-
dia.
Budete (Smer-SD) navrhovaÈ vlastn˘ch
kandidátov do t˘chto funkcií?
Koalícia dala jasne najavo, Ïe riaditeºa si
vyberie koaliãná rada, teda kandidáta na túto
pozíciu nepostavíme, lebo odmietame zú-
ãastÀovaÈ sa na tejto potemkiniáde. Ak do
rady budú kandidovaÈ kvalitní odborníci, ne-
vidím dôvod, aby sme ich nepodporili. Ale ur-
ãite sa nedáme zatiahnuÈ do toho, aby sme nie-
koho navrhli ako straníckeho kandidáta. Par-
tokratické nominácie necháme na koalícii.
V minulosti si politické strany delili vplyv
na STV a SRo – dá sa tomuto trendu vô-
bec zabrániÈ? A nebude politick˘ vplyv
uºahãen˘ t˘m, Ïe pôjde o jednu in‰titúciu
s jedn˘m riaditeºom?
Od roku 1993 sme zatiaº mali vÏdy koaliã-
né vlády, teda na vytvorení vlády sa zúãast-
Àovalo viacero politick˘ch subjektov. A vÏdy
tu bol záujem, aby kaÏdá z nich mala ist˘
vplyv v STV a SRo. Obãas, hoci zriedka, sa
darilo zvládaÈ to kultivovane, aj medzi ãlen-
mi a favoritmi politick˘ch strán sa na‰li ºudia,
ktorí médiám rozumeli. Opaãn˘ch príkladov
bolo samozrejme viac. Ono – ovládaÈ verej-
noprávne médiá je veºké poku‰enie, vidíme na
príklade na‰ich juÏn˘ch susedov, kam to môÏe
viesÈ. Nepredpokladám, Ïe by sa ale nieão zá-
sadne zmenilo – jedna koaliãná strana bude
maÈ toho nového vrchného riaditeºa, ale po-
tom sú tu pozície jeho námestníkov a riadi-
teºov STV a SRo, sú tu dôleÏité pozície, na
ktor˘ch sa rozhoduje o v˘robe, nákupoch,
objednávaní sluÏieb z externého prostredia...
to je dosÈ lákadiel! Jednoduch‰ie to budú maÈ
politici, nebudú „ãistiÈ Ïalúdok“ dvom riadi-
teºom, ale len jednému a ten uÏ vyvodí ìal‰ie
dôsledky sám...
P A R L A M E N T N É K O N F R O N T Á C I E

MôÏete vylúãiÈ, Ïe v budúcnosti po par-

lamentn˘ch voºbách príde Smer ako na
Ak okolo doteraj‰ieho priebehu Ïivota a povolaní, funkcií
hotové a iba vymení riaditeºa RTVS a i politick˘ch aktivít Jozefa BURIANA (poslanec parlamentu za
väã‰inu rady?
VymeniÈ bude musieÈ, pretoÏe tak sú tie Smer-SD) nie sú nijaké extravagancie, zvlá‰tnosti alebo
funkcie dnes politicky identifikované. Ale
Ïe by sme „pri‰li na hotové“, pochybujem. dokonca pikantnosti, nemoÏno sa ãudovaÈ. (A poãas veºmi
Podºa mÀa nik z koalície netu‰í, ak˘ch
dÏinov vypustil t˘m zákonom z fºa‰e a
pragmatického rozhovoru s ním sa nedivil ani autor rozhovoru
príbeh zrastania rádiotelevízie bude pod- Ernest Weidler.) B˘val˘ predseda finanãného v˘boru NR SR
ºa mojich predpokladov e‰te dosÈ dobro-
druÏn˘. A nebude to príbeh krátky. (2006 – 2010) je z celej du‰e ekonómom, a preto nijaké umelecké
Kºúãov˘m problémom je zadlÏenie STV
alebo personálne ozvlá‰tnenia nemajú veºa miesta. Od neho sa
a financovanie RTVS v budúcnosti – oãakávajú chladnokrvné anal˘zy a rie‰enia veºmi realistick˘ch
ako chcete rie‰iÈ tento problém?
Myslím, Ïe minister Marek Maìariã skutoãností a ani jeho sociálne cítenie – ktoré, pochopiteºne, ako
urobil krok, ktor˘ bol na‰u stratégiu prí-
znaãn˘. Ak vieme, Ïe v˘‰ka poplatkov je
zakladajúci ãlen Smeru ãasto prezentuje – sa nespája ani tak so
politicky citlivá téma a vzhºadom na prí- sentimentom, ako skôr s reálnymi formami konkrétnej a úãinnej
jmové pomery slovensk˘ch rodín nie je
moÏné zvy‰ovaÈ ich, treba nájsÈ moÏnos- pomoci ºuìom, ktorí sú v zloÏitej ºudskej situácii. Preto ak aj ide
ti, ako verejnoprávnym médiám doplniÈ
zdroje. Myslím, Ïe zmluva so ‰tátom bola na rôzne podujatia, ktoré v Ïivote ºudí patria do ich voºného
správnym krokom. Bolo e‰te treba dorie- ãasu, najmä na podujatia ‰portové, tak si ão najviac vyberá tie,
‰iÈ, ako SRo a STV nahradiÈ v˘padky z prí-
jmov, ktoré vznikli v dôsledku sociálnych ktoré organizátori spájajú so získavaním finanãn˘ch
zákonov, teda ako nahradiÈ príjmy za ob-
ãanov osloboden˘ch zo zákona z povin- prostriedkov pre ºudí, ão ich bytostne potrebujú – dajme tomu
nosti platiÈ za verejnú sluÏbu. V súãas-
nosti v‰ak je uÏ asi zbytoãné o tom pre-
pre voziãkárov. A potom to sám komentuje takto: „V tak˘ch
m˘‰ºaÈ, pretoÏe vedenie rezortu jasne sme- chvíºach mám dobr˘ pocit, Ïe robiÈ solidárne pre ºudí má zmysel
ruje k zru‰eniu poplatkov a financovaniu
médií zo ‰tátneho rozpoãtu. Hovorí sa o a aj sa to oplatí.“ To v‰ak neznamená, Ïe je súcitn˘ bez v˘beru
tom, Ïe bude stanovené percento, ktoré z a bez hraníc, ãi dokonca aj vtedy, keì je to spoloãensky ‰kodlivé.
rozpoãtu automaticky pôjde na financova-
nie verejnoprávnych médií. Ale uverí tomu Povedzme o na‰ej pomoci Grécku sa vyslovil v roku 2010 takto:
asi len ten, kto si nepamätá, Ïe aj ·tátny
fond kultúry Pro Slovakia mal takto urãe- „Grécko musí najskôr prijaÈ ozdravné opatrenia a legislatívou
né príjmy a za celú jeho históriu ich nik-
dy nedostal. Jednoducho zákon sem, zákon
musí pozastaviÈ vyplácanie vysok˘ch sociálnych dávok
tam, ministerstvo financií v návrhu rozpoã- a bonusov. V˘hody, ktoré doteraz poÏívali Gréci, nie sú
tu nikdy tento záväzok zo zákona nepre-
mietlo. Preão by som mal veriÈ, Ïe to ten- ‰tandardné ani v t˘ch najvyspelej‰ích krajinách EÚ.“
toraz bude inak, ak – zhodou okolností –
je e‰te aj minister financií ten ist˘? Burian bol od roku 1992 vedúcim rôznych finanãn˘ch oddelení
PovaÏujete za rozumné, Ïe STV a SRo
vo viacer˘ch veºk˘ch ko‰ick˘ch podnikoch
mali obmedzen˘ podiel reklamy? (Hutné stavby, VSÎ atì.).
Myslím, Ïe dobré rie‰enie bolo obme-

Hºadanie stability
dzenie reklamy na 4%. To na jednej stra-
ne umoÏÀovalo STV a SRo pracovaÈ s prí-
jmom z reklamy ako s dôleÏit˘m vstu-
pom, ale na druhej strane vìaka tomuto ob-
medzeniu nebol divák a poslucháã vysta-
vovan˘ nezvládnuteºnému vodopádu mar-
ketingov˘ch ekvilibristík. Chápem, Ïe pre
komerãné médiá je kaÏdé percento rekla-
my v STV a SRo „strata“, lebo o to menej
peÀazí zarobia ich majitelia. Ale ja nepo-
verejného Ïivota
Vy ste boli v minulom období aj so svojou n˘ch vylep‰eniach mnoh˘ch paragrafov v
vaÏujem za svoju poslaneckú povinnosÈ ro- stranou vo vládnej koalícii, k˘m teraz ste znení t˘chto zákonov. V tomto ãase je veºká
biÈ v‰etko pre maximalizáciu zisku maji- v opozícii. Je ten rozdiel veºk˘? Cítite aj zmena iba – alebo najmä – to, Ïe vlastne opo-
teºov komerãn˘ch médií. MoÏno iní po- osobne na svojom osude, Ïe sa máte hor‰ie, ziãn˘ poslanec je urãit˘m spôsobom vazalom
slanci majú iné predstavy, ja sa pokú‰am ako ste sa mali predt˘m – alebo je to v v rukách koalície, keìÏe koalícia nás ignoru-
robiÈ v‰etko preto, aby sme na Slovensku nieãom dokonca lep‰ie? je, a to ãasto aj napriek tomu, Ïe sú podºa môj-
mali demokratick˘ duálny systém, a aby
Odpoveì je, myslím, veºmi jednoduchá. ho názoru návrhy zo strany opozície zmyslu-
médiá verejnej sluÏby naozaj verejnosti ta-
kéto sluÏby poskytovali na ão najlep‰ej Samotn˘ status poslanca sa nemení – pre mÀa plné. Koalícia v‰ak väã‰inou tvrdo‰ijne trvá
úrovni. je jedinou zmenou len to, Ïe som bol vtedy na svojich návrhoch a vlastne sa za kaÏdú
(rk) predsedom v˘boru pre financie, rozpoãet a cenu snaÏí nejak˘m spôsobom potrieÈ opoziã-
menu a Ïe som bol vlastne pri tvorbe mnoh˘ch né návrhy. Tento spôsob práce v parlamente
zákonov, a priamo ja sám som sa aktívne zú- je moÏno súãasÈou politickej kultúry na Slo-
ãastÀoval na v‰etk˘ch fázach pri príprave zá- vensku, aspoÀ doposiaº mám ten pocit. Nie je
konov alebo na ich zmenách, teda na prípad- to v súlade so v‰elijak˘mi pekn˘mi reãiãka-

61
N Á R O D N Á R A D A
mi, ale, bohuÏiaº, je to tak. My síce vieme, Ïe
parlament môÏe nakladaÈ s textami zákonov
a rôznych rozhodnutí, najmä t˘ch, kde ide o
nejaké prerozdeºovanie peÀazí, len podºa toho,
koºko financií je v ‰tátnej pokladnici, ale,
myslím, Ïe pri schvaºovaní daÀov˘ch zákonov
– to je jedna z mojich oblastí záujmu – sme
boli od zaãiatku aÏ do konca svedkami v pod-
state veºmi zl˘ch spôsobov: mohli sa nájsÈ pe-
niaze inde, v inej priehradke, ale jednoducho
sa hºadajú tam, kde to nie je práve najlep‰ie.
A osobne mám z toho pocit veºkého sklama-
nia.
Síce chápem tento vበpocit, ale predsa len
by som vám rád pripomenul, Ïe ani v uply-
nul˘ch ‰tyroch rokoch vtedaj‰ia koalícia
neprejavovala voãi opozícii oveºa viac po-
rozumenia.
Ja sa môÏem vyjadrovaÈ za oblasÈ, ktorú
som zastre‰oval, teda za oblasÈ spadajúcu pod
v˘bor pre financie, rozpoãet a menu, Ïe my
sme nemali problém s pozmeÀujúcimi ná-
vrhmi, ktoré prichádzali aj z radov opozície
a boli zmysluplné, ak teda priná‰ali nieão, ão
pozitívne rie‰ilo dan˘ problém, a najmä ja sám
som s t˘m nemal problém Mám pocit, a do-
konca nielen pocit, ale presvedãenie, podlo-
Ïené aj vyjadreniami ºuìmi, ktorí v predchá-
dzajúcom volebnom období boli v „mojom“
v˘bore, Ïe sme v Àom dokázali prijaÈ veºa
pragmatick˘ch návrhov. Myslím si totiÏ, Ïe
pokiaº poslanci nediskutovali a nerozhodova-
li sa pred televíznymi obrazovkami alebo v
nejakom rádiu, moÏno komunikovali pragma-
tickej‰ie a rie‰ili problémy v záujme veci a nie
v záujme svojom vlastnom alebo svojej po-
litickej strany. A v takej atmosfére sme sa, my-
slím, vedeli dohodnúÈ vo veºmi veºkom per-
cente na rozumn˘ch rie‰eniach. âiÏe prijíma-
li sa aj pozmeÀujúce návrhy. BohuÏiaº, aj na-
priek tomu, Ïe táto vládna koalícia povedala,
ako sa zmení kultúra v parlamente, Ïe sa
mení v mnoh˘ch prípadoch iba k hor‰iemu.
Keì je Smer teraz v opozícii, nemyslíte, Ïe
to môÏe va‰ej strane aj trochu osoÏiÈ? Îe
sa nieão pouãíte a Ïe zaãnete niektoré veci
vnímaÈ a posudzovaÈ inak, ako keì ste boli
vo vláde?
62
S R
Ale urãite. Myslím si, Ïe kaÏd˘ sa musí ale-
bo by sa mal pouãiÈ aj z ch˘b, ktor˘ch sa do-
pustil, ale aj z pozitív a myslím, Ïe aÏ tak˘to
pouãen˘ by mal ísÈ dopredu – a to je vlastne
najdôleÏitej‰ie, aby i‰iel dopredu. Voºby do-
padli tak, Ïe Smer síce v˘razne vyhral, ale ne-
zloÏil vládu, ão je zase otázka systému vlád-
nutia, ale aj otázka pre Smer, ak˘m spôsobom
ìalej postupovaÈ, ako hºadaÈ rie‰enia a ako sa
orientovaÈ v na‰ej dosÈ kurióznej situácii. Ja
si myslím, Ïe ani zloÏenie teraj‰ej vlády nie
je naj‰Èastnej‰ie vzhºadom na názorové roz-
pätie koalície, od liberálneho aÏ po veºmi
konzervatívne. DosÈ ãasto vidíme, aké je ÈaÏ-
ké nájsÈ spoloãné prieniky a myslím, Ïe po-
dobne budeme svedkami aj pri vytváraní a od-
súhlasovaní niektor˘ch najbliωích zákonov.
A ani sa mi nezdá, Ïe by nám dne‰ná vláda a
jej poslanci vyãítali nejaké v˘razné chyby v
oblasti, ktorú som v minulom období zastre-
‰oval v NR SR. Jedinou stále opakovanou ar-
gumentáciou je to, Ïe predchádzajúca vláda
‰tát zadlÏovala, lenÏe ani súãasná vláda, aj keì
sprvu v‰elião deklarovala, ako bude ‰etriÈ na
vládnej spotrebe, sa nejde pri ‰etrení pre-
trhnúÈ, ba práve naopak. Ak odrátame Európ-
ske fondy a európske spolufinancovanie, vlá-
da na svojej spotrebe ne‰etrí. ·etrí, alebo zni-
Ïuje deficit iba na úkor zv˘‰enia príjmovej
ãasti rozpoãtu, a to je zv˘‰ením daní, ão bude
pre obyvateºstvo znamenaÈ zdraÏovanie. To je
logické vyústenie jej konania: ak ne‰etrím
na vlastnej alebo na vládnej spotrebe, tak to
musím niekde nájsÈ, aby som zníÏil deficit.
Mne to pripomína situáciu s Yetim. V‰etci o
Àom hovoria, ale nikto ho nevidel. V‰etci
rozprávajú o vládnych úsporách, ale v skutoã-
nosti vládne úspory nie sú a ak sa zdá, Ïe sú,
tak len vo verbálnej rovine – v zloÏit˘ch tech-
nick˘ch vysvetleniach. Mnohé kapitoly ‰tát-
neho rozpoãtu, ktoré nesvedãia o ‰etrení vlá-
dy, by mali byÈ pre obyvateºstvo mementom
a varovaním, najmä z pohºadu budúcnosti.
MÀa osobne najviac ‰okovalo v priebehu
nedávnych komunálnych volieb – alebo
skôr tesne po nich –, ako si po ‰tyroch ro-
koch, keì sa vlastne vôbec predseda Sme-
ru-SD a predseda SDKÚ-DS nestretli, ne-
rozprávali a nevymieÀali si názory, naraz
Robert Fico a MikulበDzurinda sadli v te-
levíznom ‰túdiu na dve stoliãky oproti sebe
a asi hodinu pekne spolu debatovali, úplne
bez nejak˘ch viditeºn˘ch invektív. Vás to
trochu nepom˘lilo?
Nie. Myslím si, Ïe je to logické vyústenie
politickej situácie, lebo strana Smer-SD po ce-
loslovensk˘ch voºbách v˘razne zvíÈazila aj v
komunálnych voºbách. A SDKÚ je strana,
ktorá je zasa v rámci teraj‰ej koalície tieÏ
najsilnej‰ia strana a taká aj vy‰la z komunál-
nych volieb. PovaÏujem za logické, ak sa v
komunálnej politike hºadajú prieniky aj strán,
ktoré sa inak veºmi nezhodnú. To je, podºa
mÀa, rozumné v˘chodisko, keì sa hºadá dob-
ré rie‰enie pre stabilitu verejného Ïivota, naj-
mä keì nechceme, aby nastala patová situá-
cia v jednotliv˘ch kºúãov˘ch mestách na Slo-
vensku. A zároveÀ keì chceme, aby komunál-
na politika i‰la dopredu a aby bolo cítiÈ, Ïe je
v nej dobr˘ predpoklad, aby to bola politika
pre v‰etk˘ch obãanov, bez ohºadu na ich stra-
nícku príslu‰nosÈ. TakÏe istá koordinácia je v
záujme ºudí a aspoÀ minimálna komunikácia
je pragmatick˘m vyústením toho, ão sa udia-
lo v komunálnych voºbách.
A keìÏe je veºmi málo pravdepodobné, Ïe
by jedna strana – aj keì Smer je naozaj sil-
n˘ – sama mohla zostaviÈ po budúcich voº-
bách vládu, viete si predstaviÈ ako jednu z
moÏností spolupráce veºkú koalíciu Smeru
a SDKÚ?
Ale práve aj predseda strany Robert Fico
jasne povedal, Ïe pokiaº budú maÈ teraj‰ie
koaliãné strany dostatok hlasov na to, aby zlo-
Ïili vládu, tak ju zloÏia bez Smeru, a preto
Smer musí hºadaÈ v‰etky alternatívy politic-
k˘ch aktivít, aby bol silnej‰í, ako sú ostatní
v teraj‰om parlamente, aby mal koaliãn˘ po-
tenciál pre vládu strán naºavo od stredu.
Pravda je v‰ak taká, Ïe pravicové strany sú
dosÈ roztrie‰tené alebo, ako hovorí pán
Fico, je to len zlepenec...
Pokiaº v‰ak budú maÈ ‰ancu koalíciu neja-
ko zloÏiÈ alebo zlepiÈ, tak budú hºadaÈ aj zlo-
Ïité alebo moÏno niekedy aÏ nepochopiteºné
prieniky, len aby sa zasa dostali k moci. Bu-
deme vidieÈ, ak˘ bude v˘sledok tohto ich te-
raj‰ieho vládnutia a podºa toho sa aj my za-
riadime a prijmeme nejaké opatrenia.
D I A L Ó G Y M M & E W

O ãom?
O potrebe rodiãovského preukazu
O pozornosti Slovenska kultúre a vzdelanosti
O Ïiakovi, ktor˘ nájde na internete v‰etko
O finanãnom ohodnotení pedagógov
O formalite rodiãovsk˘ch zdruÏení
O tom, ako sa politici nauãili vykºuãkovaÈ zo v‰etkého
O podpásov˘ch témach u Baná‰ovej
O Horníãkovi a zabalen˘ch cukríkoch humoru
O Dri‰ºakovinách a Lasicovi

Kto dnes nevie

pracovaÈ s internetom,
klesá na úroveÀ analfabeta Väã‰ina ºudí sa tvári, Ïe deti sú ich najväã-
‰ím pokladom. Navonok robia pre ne v‰et-
ko moÏné, ale prekvapujúco málo pozornos-
ti venujú úrovni in‰titúcií, kde sa deti od-
maliãka prinajmen‰om do 18-ich rokov Ïi-
vota celé hodiny denne povinne zdrÏiavajú,
teda ‰kole. Alebo je tento môj pohºad trochu
prehnan˘ a v‰etko je v poriadku? Vás sa na
to p˘tam veºmi oprávnene, pretoÏe máte o
tom dosÈ poznatkov, keìÏe ste sám boli dlh‰í
ãas uãiteºom.
Ono je to síce dosÈ dávno, ão som vy‰iel
spoza katedry, ale va‰a otázka je namieste, pre-
toÏe mám siln˘ dojem, Ïe sa toho odvtedy v
‰kolsk˘ch pomeroch veºa nezmenilo, ak vôbec
daão. Je pravda, Ïe ‰kola je tradiãná ustano-
vizeÀ a Ïe ‰kolstvo sa ustálilo na akomsi ste-
reotype a Ïe oÀ medzi rodiãmi nie je veºk˘ zá-
ujem, resp. nie je tak˘, ak˘ by asi mal byÈ. Deti
tam sú okrem víkendu denne, a rodiãia sú
vlastne aj radi, pretoÏe tie decká treba niekam
umiestniÈ. DosÈ ich majú doma a tam dosÈ
hnevajú, treba ich dosÈ kontrolovaÈ, a k˘m sú
malé, aj dosÈ k⁄miÈ a, skrátka, vychovávaÈ. A
tak sú radi, Ïe v˘chovu – aspoÀ si myslia – pre-
vezme naãas ktosi in˘. A to na dosÈ dlh˘ ãas.
Dokonca, ão sa t˘ka priameho pôsobenia v˘-
chovy, obávam sa, Ïe ten ãas je obvykle dlh‰í
v ‰kole, ako doma, pretoÏe doma to dieÈa ne-
sedí stále zoãi-voãi jednému ãi druhému rodi-
ãovi a neprijíma perly ducha tak, aby sa dalo
povedaÈ, Ïe je naozaj vychovávané. Vychová-
va ho ulica, vychováva ho prostredie, v kto-
rom sa pohybuje. Keby mal kaÏd˘ rodiã pre-
ukázaÈ schopnosti vychovávaÈ deti, lebo inak
by nesmel maÈ deti, tak by sme do pár rokov,
nazdávam sa, vymreli po meãi aj po praslici.
MoÏno preháÀam, ale nie veºmi. Keì chce
ãlovek viesÈ auto, musí maÈ vodiãsk˘ preukaz,
keby v‰ak museli maÈ podobn˘ rodiãovsk˘
preukaz aj muÏi a Ïeny, ktorí splodia potom-

63
D I A L Ó G Y M M & E W
ka, nevyzeralo by to dobre. A tak, keì si otec
a matka obãas sami nevedia rady, tak sú po-
vìaãní ‰kole, Ïe existuje, priãom s Àou spolu-
pracujú väã‰inou len t˘m, Ïe sa sem-tam sp˘-
tajú: MበuÏ domácu úlohu? âo bolo v ‰kole?
UkáÏ Ïiacku kniÏku! – ak e‰te Ïiacka kniÏka
jestvuje, ani neviem... A e‰te sa ide sem-tam
ktosi z nich pozrieÈ na schôdzu rodiãovského
zdruÏenia. MoÏno aj preto, Ïe sme pre‰li za po-
sledn˘ch moÏno 50 rokov, ja neviem, toºk˘mi
„‰kolsk˘mi reformami“, ako predt˘m hádam
e‰te nikdy, moÏno aj preto sa nám uÏ nechce
rozm˘‰ºaÈ, ako by to ‰kolstvo malo vyzeraÈ a
tobôÏ zasahovaÈ do neho. Ani ja sa v‰ak nepo-
vaÏujem za niekoho, kto by vedel do detailu
povedaÈ, ako by to malo byÈ a ako by ‰kolstvo
malo vyzeraÈ, kade by sa malo uberaÈ, alebo
ak˘ je vzÈah uãiteºa a Ïiaka, a najmä ak˘ by mal
byÈ, ako by malo vyzeraÈ vyuãovanie, a aká
metodika by sa mala pritom pouÏívaÈ. A v sú-
vislosti s touto sériou otázok aj kºúãová: Ako
by malo vyzeraÈ vzdelávanie budúcich uãite-
ºov? Na to v‰etko by mali daÈ odpoveì iní, sa-
mozrejme, v spolupráci s t˘mi, ktor˘m to nie
je ºahostajné. O tom sme vlastne v t˘chto dia-
lógoch svojho ãasu uÏ hovorili – vtedy, keì
sme uvaÏovali o tom, ão si myslím o kultivo-
vanosti Slovenska, a teda o kultúre a vzdela-
nosti. Mám dojem, Ïe k˘m sa v˘chove a iste
aj kultúre nevenuje patriãná pozornosÈ, k˘m
budú v na‰ej spoloãnosti spolu aj so Ïivotn˘m
prostredím na chvoste záujmu spomedzi v‰et-
k˘ch na‰ich vládnych rezortov, k˘m sa tomu-
to nevenuje taká pozornosÈ, akú by si to v‰et-
ko nepochybne zaslúÏilo, tak dovtedy budeme
hromÏiÈ len doma, v domácnostiach, v
krãmách alebo v práci na t˘ch, ão nám vlád-
nu a údajne panujú, hoci by mali slúÏiÈ. Pritom
si neradi uvedomujeme, alebo vôbec si to ne-
uvedomujeme, Ïe my sme ich tam zvolili, pre-
toÏe údajne je u nás demokracia. K˘m sa v‰ak
nevenuje ‰kolstvu, v˘chove a kultivovanosti,
ãi priamo kultúre taká pozornosÈ a toºko pro-
striedkov, ktoré by asi mali dostávaÈ, tak do-
vtedy nበvoliã nebude vedieÈ odhadnúÈ, kto
mu klame, kto mu sºubuje splniteºné a kto ne-
uskutoãniteºné, nebude vedieÈ op˘taÈ sa svoj-
ho kandidáta, preão sa majú verejné veci tak,
a nie inak. A nebude vedieÈ ani to, koho vlast-
ne volí a kto ho ide zastupovaÈ v ‰tátnej sprá-
ve, lebo vedomosti o v‰etkom sa zaãínajú prá-
ve uÏ v základnom ‰kolstve. A uÏ nebudem ho-
voriÈ ani o problémoch, ktoré vypl˘vajú z
toho, ako prebieha vzdelávanie na vysokej
‰kole, pretoÏe – napokon – kto sa tam dosta-
ne, toho uÏ ÈaÏko oh˘baÈ, lebo kaÏdého treba
oh˘baÈ, e‰te k˘m je mal˘ – viete, ako to je:
Oh˘baj ma mamko, pok˘m som ja Janko! Tak
sa to nejako hovorilo. TakÏe uvedomenie kaÏ-
dého ná‰ho obãana, jeho vzÈah k práci, k ºu-
ìom, k vzdelávaniu, k literatúre, k pocitu krás-
na aj zásluhou estetiky, to asi kaÏdému, ale mi-
nimálne tak˘m 80 percentám ºudí musí daÈ
‰kola. To zväã‰a rodina nie je schopná daÈ.
Som asi zl˘, moÏno aj nepresn˘, ale myslím
si, Ïe naozaj najväã‰ia ‰kvrna je skôr na ‰ko-
le a na nerozhºadenosti, ktorá je na ‰kolách
beÏná, neÏ na rodiãoch, ktorí sú veºmi rôzno-
rodí. Málokde v rodine sa stane – rád by som
sa m˘lil –, Ïe rodiãia majú doma úÏasnú kniÏ-
nicu, Ïe majú skvelé skúsenosti a Ïe majú ro-
zumn˘ a citliv˘ vzÈah k svojim deÈom, a Ïe teda
vedia, ão ich deti potrebujú. Îe sú ich partner-
mi, Ïe vedia, ako k nim v rôznych situáciách
64
pristupovaÈ, kedy a ako ich chváliÈ, kedy a ako
ich trestaÈ, ale pritom im neubliÏovaÈ a nepo-
niÏovaÈ ich. To sa t˘ka, samozrejme, aj rodi-
ãov medzi sebou. Rozhovoril som sa o tom,
pretoÏe mi to naozaj leÏí na srdci a dlhé roky
som to pozoroval, uÏ ãi zo svojho pohºadu, ale-
bo sprostredkovane, pretoÏe manÏelka tieÏ
donedávna uãila, a myslím si, Ïe k˘m sa tam
naozaj ãosi nezmení v na‰om chápaní spôso-
bu vyuãovania a v˘chovy, tak stále budeme
krívaÈ na v‰etky konãatiny. A nielen v na‰om
povolaní a v prostredí, kde Ïijeme, ale aj keì
príde k voºbám, k tomu dôleÏitému rozhodo-
vaniu o na‰ej existencii, a napokon aj k chá-
paniu sveta okolo nás. Nedávno tu bola na ná-
v‰teve moja neter, ktorá sa vydala do Nórska,
a tá hovorí, Ïe vôbec nechápe, ako môÏe u nás
existovaÈ schôdza rodiãovského zdruÏenia,
kde sa v jednej triede medzi v‰etk˘mi rodiã-
mi hovorí o kaÏdom jednotlivom Ïiakovi, pri-
ãom v‰etci rodiãia poãujú, ão sa povie o v‰et-
k˘ch Ïiakoch v triede. To sa podºa nej vÏdy
robí súkromne a medzi v‰etk˘mi sa prebera-
jú len v‰eobecné veci, ktoré sa t˘kajú celej trie-
dy alebo aj celej ‰koly. Na druhej strane, u nich
v Nórsku vyuãovanie prebieha tak, Ïe kto chce
z rodiãov, sa môÏe vÏdy prísÈ pozrieÈ na vyuão-
vanie. TakÏe aj z toho vidieÈ, Ïe vyuãovacie ho-
diny sú skôr hrou, ãi dokonca spôsobom zá-
bavy, ale vÏdy je to spolupráca. Nikdy to nie
je systém, Ïe jeden diktuje – teda uãitelia – a
druh˘ poslúcha – teda Ïiaci, prípadne ich ro-
diãia. Je to vÏdy urãit˘ vzÈah. TakÏe hádam zá-
kladn˘ problém ‰koly ako nepríÈaÏlivej in‰ti-
túcie je v tradicionalistickom chápaní vzÈahu
uãiteº – Ïiak v podobe diktátor a poslu‰ník.
·kola má skutoãne priviesÈ deti a mlad˘ch
ºudí ku kultúrnosti a moÏno aj k záujmu o
niektoré duchovné hodnoty. Ale tragédia
je v tom, Ïe vzhºadom na úroveÀ a vnútor-
n˘ svet väã‰iny na‰ich uãiteºov od málokto-
rej slovenskej ‰koly takéto zameranie ale-
bo poslanie môÏeme ãakaÈ. ·koly sa nedo-
statoãne starajú o to, aby sa kultúrnosÈ do
krvi mlad˘ch ºudí vôbec dostala. Koºko uãi-
teºov na základn˘ch i stredn˘ch ‰kolách je
schopn˘ch povedaÈ Ïiakom nieão príÈaÏlivé,
zaujímavé a vzru‰ujúce z literatúry, z v˘-
tvarného umenia a z in˘ch oblastí kultúry
a vôbec spoloãenského Ïivota? Koºkí sú
schopní tisícom Ïiakov vsunúÈ do du‰e po-
trebu krásneho záÏitku?
Nemám, samozrejme, nijakú ‰túdiu, ktorá by
podporovala môj názor alebo môj dojem, ale
z vlastnej skúsenosti v uãiteºsk˘ch kolektí-
voch, v ktor˘ch som pôsobil – nebolo ich veºa,
uãil som napokon nejak˘ch necel˘ch päÈ rokov
–, môÏem povedaÈ, Ïe ak bol ten uãiteºsk˘ ko-
lektív, ão ja viem, 20-ãlenn˘, tak boli maximál-
ne dvaja na takejto slu‰nej úrovni. Ja sám som
pritom medzi nich nepatril, ja som bol 20-roã-
né ucho, ktoré nemalo skúsenosti, nemalo do-
statoãn˘ rozhºad a nemalo toºko toho naãítané-
ho, koºko by bolo potrebné. A s Komensk˘m
som sa, pravdaÏe, nikdy neporovnával. Ale
predsa len sa v duchu p˘tam, ãi si môÏe vôbec
Ïiak dnes váÏiÈ uãiteºa, ktor˘ takéto poÏiadav-
ky nespæÀa, tobôÏ keì dnes to má aj ten uãiteº
sakramentsky ÈaÏké. Veì za ãias môjho peda-
gogického pôsobenia nebol internet, dnes má
v‰ak Ïiak prístup ku v‰etkému, ão je ºudstvu z
najrôznej‰ích poznatkov dostupné. Uãebnica je
moÏno to posledné, ão pouÏije, pretoÏe v‰ade,
kam len siahne, v‰ade si môÏe pozrie v‰etko,
ão len chce. Ak má mlad˘ ãlovek – ale aj uãi-
teº – záujem, na internete nájde absolútne v‰et-
ko. Z histórie, zo súãasnosti, z kultúry, z poli-
tiky, z jazykovedy. A je tam, samozrejme, aj
slovníková literatúra, ãokoºvek potrebuje, to sa
dá tam nájsÈ a uãiteº, zvlá‰È ak je to uÏ star‰í ká-
der, k tomuto modernému médiu nemá nejako
veºmi blízko, alebo nemal, keì si vytváral svoj
‰t˘l vyuãovania. Hoci aj to sa uÏ, samozrejme,
mení, pretoÏe nevedieÈ pracovaÈ s poãítaãom,
a teda s internetom, dneska dostáva ãloveka na
úroveÀ negramotnosti. Ale na to, aby bol uãi-
teº tak˘to rozhºaden˘, nebol nikdy kladen˘ ta-
k˘to priamy a nekompromisn˘ nárok, nikdy sa
napríklad nevyÏadovali akési talentové skú‰ky
na prijatie ãloveka na uãiteºské ‰túdium. Ja
som pri‰iel na Pedagogick˘ in‰titút v Trnave
v roku 1960 a tam som mal na prijímacom po-
hovore povedaÈ, kto to bol ªudovít ·túr, mal
som nakresliÈ stoliãku, vypoãítaÈ nejak˘ príklad
a musel ten uãiteº chudák zvládnuÈ aj nieão
z telocviku, ja som musel tu‰ím spraviÈ kotr-
melec – a bol som prijat˘. Tro‰ku to zjednodu-
‰ujem, ale ten princíp bol tak˘to. Nikoho ne-
zaujímalo, ak˘ vzÈah mám k deÈom, k ºuìom,
ani som neabsolvoval nijak˘ test, ktor˘ by as-
poÀ ãosi z toho odhalil. A nazdávam sa, Ïe v
takomto stave je to dodnes. Neviem, ÈaÏko tu
napríklad hromÏiÈ na prefeminizovanosÈ ‰kol-
stva, to vôbec nemá niã spoloãného s prevahou
Ïien medzi pedagógmi a neverím, Ïe femini-
zácia v ‰kolstve má nieão s t˘m, ão Ïiak od ‰ko-
ly dostane. Naopak, ja som mal lep‰iu skúse-
nosÈ, ão sa t˘ka pedagogického pôsobenia, s
uãiteºkami ako s uãiteºmi, moÏno práve aj pre-
to, Ïe naozaj t˘ch muÏov bolo okolo mÀa málo,
ale mám tak˘ dojem, Ïe vÏdy ºudia podvedo-
me – a moÏno aj vedome – trvali na tom, aby
bolo viacej muÏov v ‰kolstve a v uãiteºskom
zbore len preto, Ïe hádam má muÏ väã‰iu au-
toritu a ten chalan ãi dievãisko bude lep‰ie
poslúchaÈ. PretoÏe, keì muÏ zv˘‰i hlas, tak je
to vÏdy pôsobivej‰ie, ako keì Ïena sa len tak
nevtieravo obráti na bujar˘ch Ïiakov. Neviem,
moÏno si to len nam˘‰ºam, ale autorita peda-
gógov naozaj nemá so zastúpením pohlaví v
‰kole a v uãiteºstve niã spoloãné.
Obávam sa, Ïe na Slovensku nielen v ‰ko-
lách, ale aj v mnoh˘ch in˘ch in‰titúciách a
firmách pracovníci len zriedkakedy vklada-
jú do toho, ão robia, aj svoju du‰u. âasto
môÏeme byÈ radi, ak svoju ãinnosÈ vykona-
jú remeselne poctivo. Obaja sme v 80-tych
rokoch robili v rozhlase, ale aj tam medzi
stovkami zamestnancov bolo len minimum
tak˘ch, ktorí prekraãovali chladné normy
na‰ich povinností a ktorí by chceli zo seba
dostaÈ aj nieão navy‰e. Ja som ist˘ ãas uãil
na strednej ‰kole slovenãinu a to bola ‰ko-
la, ktorá sa nevenovala vedám humanit-
n˘m, ale ekonomick˘m, a snaÏil som sa im
tak hovoriÈ o literatúre, aby ich zaujala a
aby ich zaãal baviÈ povedzme ·alda. ·alda
je ako literárny vedec stra‰ne ÈaÏká téma a
veºa populárneho ani vo svojej tvorbe lite-
rárnej, ani vo svojom vystupovaní osob-
nostnom nemá. Ale dal som si predsavzatie,
Ïe t˘chto budúcich ekonómov aj ním zauj-
mem. A keì títo ‰tudenti boli v zime na ly-
Ïiarskom zájazde, tak mi odtiaº poslali po-
zdravy a z tohto seriálu pozdravov vlastne
vytvorili tak˘ celok, z ktorého tento nepo-
D I A L Ó G Y M M
pulárny ·alda vy‰iel celkom sympaticky. A
tak som bol veºmi pote‰en˘, Ïe z ÈaÏkého ·al-
du som im urobil niekoho celkom príÈaÏli-
vého a populárneho. Je teda dôleÏité dosiah-
nuÈ, aby sa z obrovského mnoÏstva uãiteºov
nestali len chladní úradníci, ale aby v ich vy-
stupovaní bolo aj dosÈ duchovn˘ch momen-
tov a aby bol cítiÈ rozdiel, Ïe nie sú pracov-
níkmi sociálnej poisÈovne, ale pedagógmi.
Áno, je to absolútna pravda, i keì si myslím,
Ïe v˘nimoãn˘ch ºudí naozaj nemôÏeme nájsÈ
veºké húfy v ktoromkoºvek zamestnaní. Stáva
sa, Ïe je niekto v˘nimoãn˘, ale aj tak vÏdy je
najviac priemern˘ch, no a potom sú tam, po-
chopiteºne, aj takí, ão sú tam omylom. Ale
nepochybne sa to Èaωie zistí kdesi v laborató-
riu, ako v triede, kde ten postihnut˘, ten uãi-
teº, ktor˘ sa dostal k tomuto povolaniu, pove-
dzme, ak aj nie omylom, tak urãite nedopat-
rením, je stále pod mikroskopom nejak˘ch
dvadsiatich – tridsiatich párov oãí, a spro-
stredkovane aj rodiãov. Myslím si v‰ak, Ïe to
bolo vÏdy takto, vo v‰etk˘ch profesiách boli
takí i onakí, ale dnes sa, tak to vidím, tie roz-
diely e‰te zväã‰ili a znásobili, pretoÏe – ãi uÏ
si to chce niekto priznaÈ, alebo nie – momen-
tálne Ïijeme v ére veºkej povrchnosti, keì sa
musí v‰etko robiÈ ão najr˘chlej‰ie, aby sa stih-
lo ão najviac. A my, star‰í, ktorí tu Ïijeme uÏ
dlh‰ie, si ÈaÏko zvykáme na prerod tej poma-
lej, zasedenej a neviem ako e‰te zadubenej so-
cialistickej spoloãnosti na dne‰nú. Otvorenie
sa svetu a otvorenie sa témam a v‰etkému
moÏnému sa nám ÈaÏko zvláda. ªudia sa od-
razu chcú nauãiÈ po anglicky a po francúzsky,
chcú ão najskôr získaÈ najvy‰‰ie miesto vo
firme, kde pracujú, a staÈ sa tam manaÏérom
a dokonca manaÏérom pre ºudské zdroje a
proste v‰etko toto stihnúÈ, ãomu ja uÏ dneska
vôbec ani nerozumiem, je zloÏité. T˘m pádom,
samozrejme, sa okolo podstaty nejakého javu
alebo nejakej ãinnosti len pre‰mykneme a niet
ãasu na to, aby sa pritom dávala do toho du‰a,
pretoÏe to zdrÏuje. Ale, pochopiteºne, kde uÏ
inde by sa akákoºvek vzne‰ená ºudská aktivi-
ta mala prejavovaÈ, keì nie pri v˘chove a vô-
bec pri odovzdávaní skúseností? Hor‰ie je, Ïe
e‰te stále uãiteº je vlastne jedin˘ zo v‰etk˘ch
profesií, ktor˘ má nielen papier na to, Ïe je
múdry a vzdelan˘, ale aj na to, Ïe e‰te tú mú-
drosÈ má oprávnenie alebo priamo povinnosÈ
dávaÈ ìalej. Mnohí, ão sa vyuãili povedzme za
in‰talatérov alebo vy‰tudovali za dizajnérov,
tak tí skonãili a pracujú, ale vlastne uÏ len spro-
stredkovane vychovávajú ìal‰ie generácie,
k˘m u uãiteºov je to oveºa nároãnej‰ie. Ja
viem, Ïe pri v‰etkom tomto mojom kazateºstve
nejeden zavrie tento nበrozhovor v Parla-
mentnom kuriéri a povie: Dobre, chlapãe, má‰
pravdu, ale ão chce‰ od nás za tie peniaze, kto-
ré dostávajú uãitelia? Ale vlastne kto dnes ne-
povie, Ïe je slabo platen˘? Ja si myslím, Ïe na-
ozaj predov‰etk˘m uãiteºstvo – ale inak‰ie
uãiteºstvo, neÏ ho poznáme dnes – by malo byÈ
ohodnotené inak. Pritom ani v pedagogickej
profesii nie sú na tom v‰etci rovnako. Hádam
najviac sú stále platení vysoko‰kolskí pedagó-
govia, hoci som medzi nimi zaÏil najviac ta-
k˘ch, ão pri‰li pred ‰tudentov, otvorili si ka-
risblok, nieão z neho preãítali, pozdravili a
odi‰li, a najmenej dostávajú uãitelia – ele-
mentaristi pre prvé roãníky, alebo dokonca
materské ‰koly, kde sa ãlovek formuje najviac
a najzloÏitej‰ie, a poÏiadavky na pedagóga sú
& E W
nároãnej‰ie, neÏ sa mnoh˘m zdá, ale to uÏ
akosi nikto nevníma tak, Ïe by sa s t˘m malo
nieão robiÈ.
Ale od koho iného, ak nie od uãiteºov, ãakaÈ
u nás stále zriedkavej‰iu vlastnosÈ, akou je
humanizmus, teda ºudskosÈ? Povinne vari
e‰te od lekárov, priãom je zo spoloãenské-
ho hºadiska zaujímavé, Ïe práve tieto dve
profesie – uãitelia a lekári – majú platy re-
latívne nízke. V kategórii verejne ãinn˘ch
ºudí, teda t˘ch, ktorí v˘razne ovplyvÀujú
kvalitu existencie celého obyvateºstva alebo,
inak povedané, ‰irokej verejnosti, sú po-
rovnateºne najlep‰ie platení poslanci, pri-
ãom práve oni majú najväã‰ie v˘hody. V
tomto kontexte sa mi veºmi páãil ‰éf nejakej
lekárskej komory, ktor˘ – keì sa ukazuje,
Ïe zdravotníci zase len dostanú menej neÏ
predpokladali alebo neÏ by mali a Ïe celé
zdravotníctvo ako také dostane v parla-
mente men‰iu podporu, neÏ aby mohlo
plnohodnotne poskytovaÈ zdravotnú sta-
rostlivosÈ v‰etk˘m obãanom bez rozdielu –
navrhol lekárom, aby urobili mal˘ pokus:
nech poslancov nechávajú toºko ãakaÈ na
operáciu, pred ordináciou alebo na v‰etky
iné potrebné lekárske úkony, ako ostatn˘ch
ºudí, teda tak, ako to vlastne zákony, ústa-
va a ºudská slu‰nosÈ Ïiada, ba priamo pri-
kazuje. To by bola hádam najrevoluãnej‰ia
idea, ktorá by v praxi naplnila jednu zo sil-
n˘ch my‰lienok Novembra ’89. Lebo to, Ïe
politici na najvy‰‰ích postoch ãakajú od le-
károv a zdravotníckeho personálu pred-
nosÈ pri poskytovaní rôznych sluÏieb, je
jedn˘m z najviditeºnej‰ích dediãstiev po
fungovaní komunistického reÏimu, hoci prá-
ve ten slovami a vzne‰en˘mi heslami hlásal
absolútnu rovnosÈ v‰etk˘ch obãanov. To sa
mi veºmi páãilo a to je základ nieãoho nové-
ho. Ak sa vrátim k uãiteºom – v ich pedago-
gickej praxi je jedn˘m z dominantn˘ch prí-
kazov humanizmus, teda ºudskosÈ. Ak v‰ak,
naopak, napríklad profesorka na gymnáziu
dokáÏe veºmi surovo ironizovaÈ svojich stre-
do‰kolákov, medzi ktor˘mi sú mnohí dosÈ
citliví na to, ako sa uãitelia k nim správajú,
môÏe to maÈ na t˘chto mlad˘ch ºudí väã‰í
dosah, neÏ si mnohí pedagógovia uvedo-
mujú. Kde sa v‰ak v niektor˘ch uãiteºoch
berie poh⁄danie mlad˘mi ºuìmi, ktor˘ch
majú nielen uãiÈ, ale aj vychovávaÈ? Ja som
mal ‰Èastie, Ïe my sme mali v ‰kole niekoº-
k˘ch pedagógov, ktorí moÏno neboli priam
majstrami humanizmu, ale boli to ºudia
slu‰ní a aj vná‰ali do na‰ich du‰í chuÈ byÈ
slu‰ní. Veì je stra‰né, keì si vezmete, koº-
ko je medzi ºuìmi na kaÏdom kroku suro-
vosti, a to aj k ºuìom, ktorí rôznym spôso-
bom isté porozumenie potrebujú – a aj si ho
za doteraj‰iu ãinnosÈ zaslúÏia. Humaniz-
mus sa v‰ak v ‰irokom meradle zo Ïivota na-
‰ej spoloãnosti vy‰krtáva. Ale kde inde by
sa k nej mali mladí ºudia dostaÈ, ak nie v
‰kole? MoÏno e‰te, ak sú z veriacej rodiny,
tak v cirkvi, ale tam tieÏ neviem o tom, Ïe
by humanizmus nejako prekvital.
No áno, k tomu naozaj niet ão dodaÈ, to sa
dá len odsúhlasiÈ. Naozaj sa stáva, ako hovo-
ríte, Ïe – povedzme – uãiteºka ãasto príde pred
Ïiakov doslova nabitá vedomosÈami, ale nevie
ich odovzdaÈ ìalej, a v tom, ão v triede pred-
vádza, je nulová metodika, a preto ani nevie
to, ão sama z nejakého predmetu ovláda, na-
uãiÈ svojich Ïiakov. Ja nie Ïe by som bol ne-
jak˘ matematick˘ génius, a nebol by som ním
asi ani vtedy, keby som mal nad sebou tú naj-
láskavej‰iu a metodicky najvyspelej‰iu uãiteº-
ku. Ale, Ïiaºbohu, dostal som sa e‰te niωie pod
akúkoºvek hranicu, ão sa tohto odboru t˘ka,
pretoÏe – a tie dosahy sa t˘kali celej triedy –
sme mali na b˘valej jedenásÈroãenke profesor-
ku, ktorá nevedela nauãiÈ niã. Z matematiky
ovládala síce v‰etko, ale tam jej schopnosÈ
komunikácie s nami konãila. Bola z nás ne-
‰Èastná a my, pochopiteºne, z nej, pretoÏe ne-
môÏe uãiÈ niekto, kto síce v‰etko vie, ale ne-
vie to daÈ ìalej. A to je veºk˘ problém, ktor˘
vypl˘va aj z toho, alebo najviac z toho, Ïe sa
metodike, teda metóde uãenia ani na pedago-
gick˘ch fakultách nevenuje taká pozornosÈ,
ako by sa mala. Samozrejme, tá pedagogická
fakulta bola v úplnom zaãiatku, keì som ju ja
nav‰tevoval a neviem, ako to alebo ãi to vô-
bec dneska uÏ pokroãilo, ako a ãi sa ‰truktú-
ra v˘uãby zmenila, lebo to je v podstate veº-
mi nároãná vec nielen nauãiÈ adeptov uãiteº-
stva, ako by mali pôsobiÈ na svojej budúcej
‰kole, ale vôbec ich vybraÈ, kto by tam vôbec
mal ‰tudovaÈ a schváliÈ to, Ïe raz práve ten ãi
onen bude t˘m, kto bude dávaÈ du‰u deckám,
ktoré sa dostanú do jeho rúk. Máte pravdu v
tom, Ïe nejde o to, aby sa z tried oz˘vali stá-
le pokriky uãiteºov: Ticho! Seì tam! Nevyru-
‰uj... a tak, ale aby uãiteº svojím prístupom,
svojou inteligenciou, svojou vzdelanosÈou a
svojím duchovnom, a to aj bez toho, Ïe by ão
len raz skríkol, vedel vzbudiÈ re‰pekt u svojich
t˘ch Ïiakov a aby si získal ich úctu. Veì len ten
ãlovek môÏe viac nauãiÈ, koho si váÏim, a nie
ten, kto síce v‰etko vie, ale mÀa, Ïiaka, bude
povaÏovaÈ za otroka, za hlupáka, ktor˘ niã
nevie. PravdaÏe niã nevie, veì preto je v tej
‰kole, aby sa nieão nauãil. Ak v‰ak vzdeláva-
teº v ‰kole bude uãiteºom len svojím pomeno-
vaním, svojou funkãnosÈou bude ním ÈaÏko.
Spomínali ste rodiãovské zdruÏenia. Nie sú
u nás príli‰ formálne?
Ak beriem do úvahy ten model, ktor˘ som
e‰te zaÏil ja, tak, samozrejme, Ïe je to forma-
lita. Je to schéma pozdraviÈ rodiãov, povedaÈ
im, o ão ‰kole ide, hoci to, pravdaÏe, kaÏd˘ ro-
diã sám dobre vie, a e‰te moÏno sa pokúsi vy-
ãísliÈ úspechy, ktoré uÏ ‰kola dosiahla. A po-
tom e‰te tie obligátne uãiteºské referencie:
Janko takto, Marienka takto, JoÏo – to je stra‰-
né, ten musí pridaÈ – a takto manifestovaÈ pred
celou triedou, kto ako pôsobí, kto v ãom zly-
háva, a len málo informácií o t˘ch, ão vynika-
jú. Predov‰etk˘m – a to uÏ tro‰ku odchádzam
od rodiãovského zdruÏenia, pretoÏe ani neviem
k tomu veºmi fundovane ãosi pridaÈ, lebo ne-
viem, ako to momentálne vyzerá a nezaÏil
som ich zasa toºko, aby som mohol vysloviÈ ne-
jaké v‰eobecne platné poznatky – sa to vymklo
z tej humanistickej formy, o ktorej sme hovo-
rili, teda z charakteru beÏného priateºského roz-
hovoru rovnako zainteresovan˘ch ºudí, teda
pedagógov a rodiãov, a podobá sa to skôr na
normálnu schôdzu, ako v‰etko, ão je povinné.
Najhor‰ie je, Ïe uãiteº je menej partnerom
t˘ch rodiãov a viac kazateºom, za akého sa ãas-
to povaÏuje aj v pozícii uãiteºa pred Ïiakmi.
MoÏno to uÏ dnes nie je aÏ v takej miere, ako
kedysi, ale stále to prevaÏuje.
65
D I A L Ó G Y M M
Najmä vy a Oliver Andrásy ste po Novemb-
ri 1989 realizovali mnoÏstvo televíznych a
rozhlasov˘ch relácií, ktoré by sme mohli oz-
naãiÈ ako talk show. Väã‰inou ste tieto di-
skusie viedli s politikmi. Zdá sa mi, Ïe ste
ich robievali dlh˘ ãas s dosÈ veºk˘m pote‰e-
ním. V ãom ste videli ich ãaro alebo príÈaÏ-
livosÈ?
No, predov‰etk˘m som vedel, Ïe to treba.
Nebol som v‰ak ich prioritn˘m iniciátorom,
lebo to vzniklo skôr vìaka Petrovi Breinero-
vi, tá ‰truktúra, tá pozícia a vôbec charakter ce-
lej talk show, ktorá vlastne bola úplne prvá na
Slovensku – mám na mysli rozhlasov˘ pro-
gram Pod pyramídou, ktorá sa potom akosi
preorientovala na televízny typ. E‰te Pod py-
ramídou sme obãas vystrkovali roÏky, ale od
roku 1987 to uÏ nebolo celkom moÏné, alebo
keì to bolo moÏné, tak sa z toho vystrihova-
lo. AÏ keì sme pre‰li na priame prenosy, po-
tom uÏ to bolo Èaωie alebo takmer nemoÏné,
ale cenzúra bola aj tak znaãná. Slobodná Ïur-
nalistická aktivita dostala Ïivnú pôdu, ako sa
hovorí, aÏ v 89-om, keì sa uÏ mohlo v pod-
state v‰etko. A bolo to poslucháãsky alebo di-
vácky veºmi vìaãné hlavne preto, lebo ºudia
e‰te stále nevedeli, Ïe sa to môÏe, a keì sme
povedali nieão kritické ãi dokonca satirické o
nejakom ministrovi, alebo aj o celej vláde, tak
stále sa na t˘chto vypichnut˘ch miestach oz˘-
valo medzi publikom nejaké zasyknutie, ako-
Ïe Fíha!, ale do neho zaÈali! Tí si teda dovoli-
li! ªudia vy‰kolení 50 rokmi cenzúrou a zá-
kazmi akokoºvek sa dot˘kaÈ ãiniteºov, ktorí
mali vy‰‰iu funkciu alebo nejak˘ ‰tátny ãi
stranícky post, stále to nevedeli pochopiÈ, stá-
le si e‰te nezvykli na to, Ïe je to moÏné. E‰te
si novú situáciu len zaãínali uvedomovaÈ. A
chodili na talk show alebo ju sledovali v roz-
hlase, neskôr hlavne v televízii, najmä preto,
lebo sme tam povedali ãasto to, ão oni nemoh-
li alebo o ãom si prinajmen‰om mysleli, Ïe ne-
smú. Proste, satira bola vÏdy ventilom na pa-
piÀáku, ako sa hovorí, v ktorej sme povedali
za ºudí, ão ich hnevá a ão oni nevedeli ani po-
vedaÈ, ani – tobôÏ e‰te – nejako napraviÈ, hoci,
keì to tak vezmeme, ani satirik, samozrejme,
nezmení spoloãenské zriadenie. MôÏe ho tro‰-
ku katalyzovaÈ, teda ur˘chºovaÈ, ale ináã ne-
môÏe niã. A v tom to bolo zaujímavé, v tom
to bolo vìaãné, veì kaÏd˘ talkmaster, ktor˘
ním chce naplno byÈ, musí byÈ málinko, nie
veºmi, ale tro‰ku, samozrejme, aj exhibicionis-
ta, ktor˘ sa rád vidí, a poãúva a predvádza, a
najmä je priam dopovan˘ potleskom ãi in˘m
prejavom súhlasu. TakÏe sme, pochopiteºne,
videli – najmä spoãiatku –, Ïe to má svoj v˘-
znam. Ono to totiÏ s pokraãujúcimi rokmi
ustávalo, uÏ tá kritika alebo aj v˘smech ºudí
v rôznych funkciách nebola aÏ taká vzácna, uÏ
sa vedelo, Ïe sa to smie. Ale vedeli to nielen
diváci. Aj poz˘vaní politici sa stali ak˘misi gu-
movej‰ími, uÏ vedeli reagovaÈ skoro na kaÏ-
dú otázku alebo na kaÏd˘ podnet, ktor˘ do nich
pichal. UÏ sa jednoducho nedali zaskoãiÈ, uÏ
mali svoje floskuly, ktor˘mi sa bránili, uÏ ve-
deli povedaÈ dokonca aj No comment! a podob-
ne, keì sa im nieão nepáãilo alebo o ãom ne-
chceli hovoriÈ. TakÏe uÏ boli odolnej‰í, a ão
bolo e‰te asi hor‰ie, skoro v‰etci uÏ v tej na-
‰ej relácii boli dvakrát i trikrát. Mám zistené,
Ïe rekordérom bol Franti‰ek Miklo‰ko, ten
bol napríklad ‰esÈkrát. PravdaÏe, ono sa napo-
kon kaÏd˘ systém relácie, ktorá sa pravidelne
66
& E W
opakuje, ani nie nejako verbálne, ale proste
systémovo po ãase vystrieºa a treba ho nahra-
diÈ ãímsi in˘m, lep‰ím. Lep‰ie nepri‰lo a ja sám
som sa potom nepokú‰al v tom veºmi ako po-
kraãovaÈ, lebo ono neb˘va vìaãné veºmi ãas-
to do tej istej rieky stúpaÈ tou istou nohou, to
nemusí priniesÈ vÏdy pozitívum.
Ale predsa len, ão bolo najväã‰ím dôvo-
dom, Ïe ste sa t˘chto politick˘ch talk show
zriekli, ão vás najviac znechutilo? Len to, Ïe
tí politici uÏ boli na cel˘ systém zvyknutí a
Ïe uÏ vedeli, ako moderátorovi politick˘ch
alebo satirick˘ch relácií vykæznuÈ z jeho pa-
zúrov?
Ja nemôÏem povedaÈ, Ïe dôvodom bolo
znechutenie. Áno, ãlovek si ist˘ ãas nam˘‰ºa,
Ïe neviem do akej miery otvára ºuìom oãi a Ïe
im poukazuje na rôzne spoloãenské nebezpe-
ãenstvá: Pozor, tento vás klame, tento je zl˘,
tento, ão si myslíte, Ïe je dobr˘, nie je aÏ tak˘
ideálny a mohol by byÈ lep‰í! Skrátka, preve-
tráva politikov z kaÏdej strany a dosahuje
úspech práve preto, lebo sa to nedeje such˘m
komentátorsk˘m alebo spravodajsk˘m ‰t˘-
lom, ale Ïe je v tom humor. PretoÏe satira bez
humoru neexistuje, to je suchá kritika alebo ne-
záÏivná publicistika. Humor bez satiry sa, sa-
mozrejme, zaobíde, ale satira bez humoru ne-
existuje, pretoÏe práve humor pomáha k zºah-
ãeniu aj veºmi závaÏnej témy, a teda k tomu,
aby bola akceptabilnej‰ia, aby bola vnímateº-
nej‰ia. Samozrejme nám dochádzalo, Ïe nie
sme nijak˘mi spasiteºmi, a Ïe aj keì sme uÏ ti-
síckrát povedali: Pozor na hentoho, pozor na
tohto!, priãom sme si neuzurpovali neomyl-
nosÈ, napriek tomu sme stále vedeli, Ïe voliã
bude vytrvalo naivn˘, neskúsen˘, dôverãiv˘.
Ja by som nikdy nebol povedal, Ïe Slovensko
je krajina hlúpych ºudí, ale stra‰ne sme doplá-
cali a e‰te dlho budeme doplácaÈ – poviem to
tak – na neskúsenosÈ, na dôverãivosÈ, ktorá ãas-
to prechádza do naivity, a moÏno aj na nevzde-
lanosÈ, ktorá mnoÏstvo ºudí opantáva a ovlá-
da. A moÏno aj preto, Ïe naozaj v‰etko sa po-
vedalo, sme nakoniec s t˘mto typom humoris-
ticko-satirick˘ch programov v 2003-om skon-
ãili a myslím si, Ïe ak by nieão v tomto duchu
podobné malo pokraãovaÈ, tak to musí robiÈ
niekto in˘ a nejako inak. Také pokusy boli, ale
to uÏ zostáva na ãitateºovi, poslucháãovi ale-
bo na divákovi, aby posúdil, do akej miery mu
vyhovovali. Nie je totiÏ ºahké robiÈ takéto spo-
loãensky a ºudsky adresné programy, ktoré by
boli e‰te aj vtipné a zábavné, a dnes uÏ to nie
je veºmi ani vítané, ãi uÏ na Slovensku, alebo
dokonca ani v âesku. Je naozaj ako ‰afranu po-
litick˘ch relácií, ktoré by boli aj satirické.
MoÏno preto, Ïe to momentálne nevieme ro-
biÈ a moÏno preto, Ïe nevieme nájsÈ t˘ch, ão
by to vedeli robiÈ.
Ale je moÏné a e‰te pravdepodobnej‰ie to
tretie, Ïe politici sa uÏ tak nauãili – a nie len
v satire, ale aj v diskusn˘ch politick˘ch re-
láciách –, ako vykºuãkovaÈ a ako nikomu ne-
dovoliÈ, aby sa opováÏil do ich svätého sve-
ta nejak˘m spôsobom vstúpiÈ.
Áno, kedysi sme napríklad ako moderátori
nemali problém komusi – nech to bol ktokoº-
vek – vstúpiÈ do monológu. Pochopiteºne, nie
necitlivo ho preru‰ovaÈ, ale neexistovalo také
nieão, Ïe by som mal hosÈa, ktor˘ by si nedal
vziaÈ slovo a ktor˘ by huãal a huãal, aÏ to bol
len monológ a ten moderátor tam bol len tráp-
ne do poãtu. Napokon, aj v tom je tá politic-
ká nekultúra, o ktorej sa ãasto hovorí, keì ide
len o to nepripustiÈ dialóg, ãi uÏ ten druh˘ v
‰túdiu je moderátor, alebo politik z opaãnej
strany politického spektra. Skrátka, mnohí po-
litici sa nauãili mnoh˘m unfair spôsobom, od
ktor˘ch ich nikto nevie odnauãiÈ, pretoÏe u nás
nie je dostatoãná tradícia politickej kultúry.
Dalo by sa va‰im slovám rozumieÈ aj tak, Ïe
sa pomaly vraciame k Ïivotnému ‰t˘lu
z minulého reÏimu?
MoÏno by som povedal tak, Ïe sme sa od
neho neodnauãili. Nikdy nezabudnem, akého
ÈaÏkého omylu sa dopustil povedzme b˘val˘
ãesk˘ premiér Jifií Paroubek, keì po prehratej
voºbe mal absolútne staro‰trukturálny prejav,
za ktor˘ sa potom ospravedlÀoval, ale uÏ mu
niã nepomohlo. Skrátka, stále sme náchylní
hºadaÈ triedneho nepriateºa a stále chceme hºa-
daÈ chyby inde, len nie v sebe a hlavne takmer
nikdy sa neusilujeme – a najmä sa o to neusi-
lujú politici – presviedãaÈ ºudí pozitívnym
spôsobom: Pozrite sa, my sme lep‰í v tom, v
tom a v tom, my sme toto sºúbili, to sme do-
drÏali, my sme tuto spravili chybu a hádam ju
uÏ nespravíme. Nie, to neexistuje, máme tuná
veºkú hromadu neomyln˘ch, ktorí hºadajú chy-
by vÏdy len na t˘ch druh˘ch. Útoãíme na dru-
h˘ch, niãíme ich, ako sa len dá, hºadáme chy-
by, vym˘‰ºame si kauzy, niãíme billboardy a
ja neviem ão, len aby sme tak˘mto spôsobom
upútali nie na to, akí sme my dobrí, ale na to,
ak˘ je ten druh˘ zl˘.
A keby vám nejaké médium z niãoho niã vy-
tvorilo veºmi ústretové podmienky, zaruãili
by vám, pokiaº je to len moÏné a v ºudsk˘ch
silách, aby ste vy boli znovu vládcom tej re-
lácie a neboli dokonca moÏno niekedy otro-
kom nejakého politika, ale aby ste vy boli ‰é-
fom relácie a aby ste ju vy riadili, nemali by
ste predsa chuÈ sa e‰te k tomu vrátiÈ?
Viete to „keby“ vo va‰ej otázke je dosÈ za-
vádzajúce a moÏno aj málo pravdepodobné.
Ale v nijakom prípade by som i pri veºmi dob-
r˘ch a optimálnych podmienkach nechcel ro-
biÈ to, ão som uÏ robil. Mal som nejaké nápa-
dy a návrhy – ja neviem, ak chce niekto, tak
mi to môÏe ukradnúÈ –, ale ponúkal som tele-
vízii i rozhlasu, Ïe – ãi uÏ sám, ale rad‰ej v ne-
jakej zaujímavej dvojici, viac-menej publicis-
ticky alebo skôr tro‰ku podivadelnene – bude-
me naÏivo po odvysielaní rozhlasov˘ch ãi te-
levíznych novín to krátko okamÏite komento-
vaÈ. KaÏd˘ povedal, aké je to náramne zaují-
mavé, a uÏ sa nikdy neozval. TakÏe pokiaº
mám tú moÏnosÈ, tak nieão podobné, ale nie
uÏ tak striktne politicky zamerané, robím v âe-
skej republike, nieão pravidelnej‰ie, nieão
sporadicky, ale uÏ neviem, ãi preto, Ïe nikto
nie je doma prorokom, alebo Ïe je málo ºudí,
ão by mali prorokov radi, tak tu sa takáto prí-
leÏitosÈ nenaskytuje a nejako extrémne za t˘m
ani neÏialim.
Od leta sa podobnú diskusnú show pokúsi-
la zaradiÈ na obrazovky televízia Markíza.
S veºkou slávou vysiela niekoºkokrát do
t˘ÏdÀa reláciu Adela show, v ktorej má
hlavné slovo ako moderátorka diskusií Ade-
la Baná‰ová. Neviem, ãi má tak˘ úspech a
takú odozvu, akú od nej ‰éfovia Markízy a
D I A L Ó G Y M M
iste aj samotná Baná‰ová ãakali. Vy ju ako
hodnotíte? PovaÏujete ju aspoÀ trochu za
pokraãovateºku toho, ão ste robili kedysi
vy?
Nielen preto, Ïe sa necítim povolan˘ na ne-
jaké hodnotenie moderátorstva, ale aj preto, Ïe
sú veci, ktoré sa nedajú porovnávaÈ, a je dob-
re, Ïe ona to robí neporovnateºne s t˘m, ão som
robil ja, viem k tomu ÈaÏko zaujaÈ nejaké ob-
jektívne stanovisko. To sa asi nedá. Subjektív-
ne by som moÏno upozornil na to, Ïe to, ão u
nej vidíme, je tro‰ku nadprodukcia, a Ïe jej to
nemusí priniesÈ vÏdy úspech vo forme dlh‰ej
ãasovej perspektívy, ale, skrátka – a to je na-
ozaj len môj osobn˘ názor – ten Ïáner mi ne-
vonia. Je tak˘ – nehovorím, Ïe neãist˘, ale je
to talk show tro‰ku pobabraná v‰elijak˘mi
in˘mi vstupmi. MoÏno je dnes in˘ svet a v Àom
sa znesú, ão ja viem, aj mnohé vulgarizmy a
mnohé podpásové témy, ku ktor˘m by som sa
ja neuch˘lil, ale mám dojem, Ïe obãas je jej in-
teligencie ‰koda, pretoÏe treba povedaÈ, Ïe
momentálne lep‰ieho moderátora, ako je ona,
na Slovensku nemáme.
Medzi talk show z va‰ich a Andrásyho ãias
a t˘mi, ktoré sa dnes prezentujú, je dosÈ
priepastn˘ rozdiel v ich obsahu, alebo skôr
v bezobsaÏnosti. K˘m v t˘ch dávnej‰ích ãa-
soch aj popri v‰etkej zábavnosti a humor-
nosti sa takmer vÏdy vedelo, o ãom je reã,
uÏ aj preto, Ïe obaja ste sa sústreìovali na
to talk, teda na to, ão hovoríte so svojím
partnerom, teraz sa Baná‰ová koncentruje
najmä na show, teda na to, aby v danom
programe dominovalo to, naz˘vame zábav-
né divadlo. K˘m v prípade va‰ich niekdaj-
‰ích show sa dalo niekedy viac, niekedy me-
nej – ale vÏdy – povedaÈ, o ãom vበpartner
a aj vy ste s ním hovorili, mám pocit, Ïe dnes
sa to vÏdy nedá. Napríklad nedávno tam
mala veºmi dobrého hosÈa, uÏ samotn˘ v˘-
ber bol v˘born˘, a aj preto som ãakal, ão z
toho vyjde – bola to krásna ruská tenistka
Kurnikovov. Keì sa ma v‰ak potom p˘tali
tí, ão to nevideli: A o ãom hovorila? – ja som
skutoãne nevedel povedaÈ, ãi vôbec o nieãom
hovorili. Nechcem, aby ma niekto chytal za
slovo, Ïe to beriem nejako primitívne, ale
nieão by aj po zábavnom rozhovore malo vo
mne zostaÈ, aspoÀ nejaká drobná my‰lienoã-
ka – a mám obavu, Ïe práve to sa Baná‰o-
vej nie celkom darí.
Skrátka, Ïijeme v ére povrchnosti. Ak by
som ju chcel veºmi ospravedlÀovaÈ, tak by
som mohol povedaÈ azda to, Ïe to je zrejme za-
danie od jej ‰éfov a Ïe práve toto od nej poÏa-
dujú. A ona, napriek tomu, Ïe to moÏno nie je
jej parketa, tak to robí, lebo to musí robiÈ. V
televízii momentálne musí byÈ veºa farieb,
veºa akcií, veºa smiechov, veºa hurhaju a veºa
kauziãiek a neviem e‰te ãoho – a len sa ãudu-
jem, Ïe ºuìom ani nejako nech˘ba to, ão by
som oznaãil ako verbálne bohatstvo alebo as-
poÀ nejaká zaujímavá informácia, ktorá by
tieÏ nemala ani v takomto humore ch˘baÈ, len-
Ïe v takejto show sa ÈaÏko nájde. Keì som ho-
voril s Mirkom Horníãkom uÏ pomerne krát-
ko pred jeho odchodom od nás z tohto sveta,
tak mu vravím: Mirku, zostaÀ tu, potrebujeme
Èa e‰te, vie‰, ako je to u nás s humorom! A on
mi na to hovorí: Milane, to uÏ není humor, to
uÏ jsou jenom legrácky... Tento jeho v˘rok
charakterizuje to, k ãomu sme aÏ skæzli. Za-
& E W
smiaÈ sa na nejakej jednorazovke – ak veºmi
zjednodu‰ím a zvulgarizujem súãasnú situáciu
– proste zasmiaÈ sa na tom, Ïe niekomu spad-
nú nohavice alebo sa niekto potkne, to je v‰et-
ko. A je to princíp banánovej ‰upky. Ak niek-
to spadne, tak to je sranda – a ako je dobre, Ïe
sa to nestalo mne. Akosi málo dbáme na to, aby
sa ãlovek cítil aj ãímsi obohaten˘. Ja sa cítim
obohaten˘ uÏ len t˘m, Ïe pri sledovaní humo-
ristického programu horníãkovského typu som
pochopil to, ão nebolo povedané. A v tom je
aj víÈazstvo jeho vtipu a vtipného slova. To je
zase princíp Mirka Horníãka, ktor˘ to pome-
noval syndróm nerozbaleného bonbónu. Skrát-
ka, on bol zástancom humoru, pri ktorom – keì
sa predvádza obecenstvu – divák nie je len re-
cipientom, len prijímateºom toho, ão sa hovo-
rí, ale aj spolupracovníkom na tom, ão sa deje
a vraví, a teda domyslí si, o ãom bol ten vtip,
lebo vtip, na ktorom uÏ divák nemôÏe nijako
njiã dotvoriÈ, je veºmi ploch˘, veºmi jednodu-
ch˘ a veºmi ãasto aÏ hlúpy. Horníãek vraví: Di-
vák musí umût, co má udûlat s bonbónem za-
balen˘m v papírku – Ïe ho treba rozbaliÈ, daÈ
do úst a vycmúºaÈ – a to je tá spolupráca ko-
mického herca alebo moderátora s divákom.
Hor‰ie je, Ïe dnes uÏ v televízii alebo na ne-
jakej scéne nedostávate ten cukrík nie Ïe za-
balen˘, ale ani do vrecka. Dostávate ho rovno
do úst a uÏ aj poÏuvan˘, ba moÏno aj vytráve-
n˘ a neviem ão. Slovom: uÏ len prehltnúÈ a po-
myslieÈ si, Ïe bol dobr˘ – a teraz ão ìalej? To
je katastrofa humoru u nás.
A vy by ste sa pote‰ili, keby ste naraz dosta-
li moÏnosÈ robiÈ tak˘to rozhovor s Kurniko-
vovou? Zdá sa vám byÈ, povedzme, zaujíma-
vá, alebo je to len nie veºmi rozhºadená pek-
ná mladá Ïena?
Neviem, ãi je taká veºmi rozhºadená, aj keì
ona dosÈ toho sveta precestovala, takÏe celkom
isto vie o Singapure viac ako napríklad ja, ale
Ïe by som ju povaÏoval za partnera na príÈaÏ-
liv˘ rozhovor, to asi nie. Po rusky viem, v te-
levíznom veãere som mal ako partnera známe-
ho sovietskeho hokejistu Alexandra Ragulina
a bol to v súvislosti s jeho partnerom JoÏkom
Golonkom veºmi zaujímav˘ veãer, ale to bolo
preto, Ïe obaja boli dobrí partneri a Ïe to bol
teda dialóg, dokonca dialóg nás troch, a Ïe mal
ão povedaÈ, hoci to je „iba ‰portovec“, teda ãlo-
vek, ktor˘ nemá kedy tráviÈ ãas v univerzitnej
kniÏnici, pretoÏe drie a trénuje a trápi sa. To nie
sú akademici, teda vzdelanci, ale aj tak sú to
profesionáli, ktorí majú sakramentsky ÈaÏkú
prácu a idú 35-roãní do dôchodku a ja im ne-
závidím tie peniaze, ktoré síce zarobia, ale Ïi-
vot je na nich nároãn˘ a milióny za rok minú,
lebo Ïivot ich k tomu núti, takÏe sú ãasto skôr
na poºutovanie. Ale práve s tak˘mto ãlovekom
sa dá viesÈ rozhovor. V na‰ej noãnej ‰ou som
viedol rozhovor aj s na‰ím slávnym hokejis-
tom Îigom Pálffym a poviem vám, Ïe sa naÀ
bolo treba sakramentsky dobre pripraviÈ. Ale
ãi by bola pre mÀa aj Kurnikovová dobr˘m
partnerom, neviem. MoÏno, ale nie na rozho-
vor.
Ale nemuseli by ste s Àou ani vedieÈ hovo-
riÈ po rusky, ako ste naznaãili v súvislosti s
Ragulinom. Viete, ako slávna tenistka hovo-
rila s Baná‰ovou? Po anglicky. A na vysokej
úrovni.
Ak mám pravdu povedaÈ, ja som Adela
show videl dvakrát. Skrátka, sú programy,
ktoré – keì vidím, Ïe mi viac uÏ asi nedajú, tak
ich nepozerám. Netvrdím, Ïe ich netreba po-
zeraÈ alebo Ïe sú zlé, ale ja ich k Ïivotu nepo-
trebujem. Viem, o ãom to je, ale to je v‰etko.
To uÏ sledujem ãastej‰ie napríklad Marka Ebe-
na v ãeskej televízii v programe Na plovárnû
– a tam tieÏ mi bolo také tro‰ku divné, Ïe s Rus-
mi hovorí po anglicky. No ale – sú iné ãasy, an-
gliãtina sa viac nosí ako ru‰tina. MoÏno svit-
nú ãasy e‰te aj pre nás ru‰tinárov a moÏno sa
znovu vrátime k tomu, ão sme pouÏívali kedy-
si, veì aj ru‰tina je svojím spôsobom svetov˘
jazyk. Zaãína to byÈ zase zaujímavé. My sme
sa horko-ÈaÏko vymanili z neblahej histórie. A
uÏ zasa nás má v hrsti iná...
Je dnes medzi osobnosÈami nejaká, ktorá
vyvoláva va‰u zvedavosÈ, ão povie, keì zis-
títe, Ïe je v nejakej relácii?
Rád ãítam Eduarda Chmelára, to je múdry
ãlovek. Bol v minulosti viac ºavicovo zamera-
n˘, ão nepovaÏujem za nejaké negatívum, keì-
Ïe je múdry. A nechcem povedaÈ, Ïe je jedin˘,
ale teraz mi spomedzi osobností vyskoãil prá-
ve Chmelár. Rád ãítam mladého Vilikovské-
ho, teda Pavla, hoci aj star˘ pán Vilikovsk˘ –
prekladateº – je zaujímav˘ ãlovek. OsobnosÈ
je totiÏ aj preto osobnosÈou, Ïe nie je karieris-
ta, Ïe sa netlaãí v‰ade. A práve na tomto mies-
te pridám e‰te Danielu KapitáÀovú, Milana La-
sicu, Tomá‰a Janovica – a vás nepridám len
preto, aby to nevyzeralo na momentálnu objed-
návku. A e‰te musíme nájsÈ ìal‰ích a ìal‰ích,
ktorí sú ukrytí v mlãiacej väã‰ine – aspoÀ dú-
fam, Ïe je to väã‰ina. Sú to tí ºudia. ktorí ne-
potrebujú a ani nechcú manifestovaÈ stále v‰et-
ko, ão vedia a ão dosiahli a nepotrebujú to dá-
vaÈ na billboardy. My ich musíme vedieÈ nájsÈ
a vziaÈ si od nich v‰etko pozitívne z ich vedo-
mostí. A ich silu! Keby som sa chvíºu ponamá-
hal, nájdem viac tak˘chto individualít, lebo vô-
bec nie je pravda, Ïe nemáme osobnosti. Len
ma mrzí, Ïe nie sú na t˘ch miestach, kde by
mali byÈ. Viete, ja sa nepohor‰ujem nad ºuì-
mi, ktorí mi nemajú ão povedaÈ v televízii, v
rozhlase, alebo Ïe sú tam povedzme plytké zá-
bavné programy. Ja skôr neviem pochopiÈ, kto
im umoÏní takto nás svojím spôsobom poni-
ÏovaÈ, Ïe sa vraciame do humoru, ktor˘ uÏ ne-
mal rád hádam ani Zechenter-Laskomersk˘,
lebo to je taká úroveÀ, ktorá nás tlaãí kamsi veº-
mi dozadu. Kde sú rozhºadení dramaturgovia,
kde sú dobrí, zaujímaví reÏiséri, kde sú tele-
vízni tvorcovia, kde sú v‰etci tí, od ktor˘ch zá-
visel kedysi v˘voj zábavného umenia? Ale
nejde len o zábavu, ide samozrejme aj o publi-
cistiku atì. MoÏno na v˘chodnom Slovensku
majú Dri‰ºakov radi a aj pre okruh ºudí, ktorí
majú radi Dri‰ºakov, treba ãosi vysielaÈ. Ja si
nemyslím, Ïe problém je v tom, Ïe majú svo-
je miesto v programe. Ale preão zo zábavy len
toto? Máme predsa, do‰ºaka, nárok na alterna-
tívu aj my, ktorí nepotrebujeme len tento typ
programov. Nech je aj Dri‰ºak, nech je v‰ak aj
Milan Lasica a nech je aj nieão medzi t˘m.
V súãasnej dramaturgii, ako to ja vidím, nemá-
me nikoho, kto tomu rozumie. Nemáme t˘ch,
ktorí sú na zodpovedn˘ch miestach a vedeli by
vybraÈ ‰irokú ‰kálu programov pre divákov
s rôznym zameraním a vkusom.
S Milanom Markoviãom
uvaÏoval Ernest Weidler
67
G L O S Y – P O Z N Á M K Y – E S E J E
Cez kri‰táºovú guºu
o roku 2011
O tom, ão nás v tomto roku ãaká a nemi-
nie, by mali najviac vypovedaÈ dve udalosti
– prvá tohtoroãná koaliãná rada a vznik tie-
Àového kabinetu Roberta Fica. Máme teda
dve vlády, jedna, neãakaná, vzi‰la z parla-
mentn˘ch volieb v júni 2010, druhá z reak-
cie na ne. Ako vravia ãínski klasici, nuda nás
neãaká (a kedy tak bolo za posledn˘ch dvad-
saÈ rokov?), opäÈ budeme ÏiÈ zaujímavé ãasy.
Prezident bol prv˘
Ako prv˘ svoju predstavu o budúcom roku
predstavil v novoroãnom prejave prezident
Ivan Ga‰paroviã – Ïe mu ch˘balo viac sociál-
neho ‰tátu, bola neprekvapujúca povinná jaz-
da, Ïe sa postavil proti spochybÀovaniu eura,
mu slúÏi ku cti, a Ïe sa mu zdalo, Ïe treba nie-
ão robiÈ s nízkou vymoÏiteºnosÈou práva, by
zlomyseºnej‰í pozorovateº mohol vnímaÈ ako
jemn˘ náznak sebakritiky: „V tomto smere by
sme si v‰etci bez ohºadu na príslu‰nosÈ k po-
litick˘m stranám mali do budúceho roka vy-
t˘ãiÈ reálny cieº, ozdraviÈ na‰u justíciu. Vnú-
torn˘ poriadok v ‰táte nám nikto nepríde uro-
biÈ zvonka a ani o to neÏiadame. Sme zaÀ zod-
povední v‰etci, ktorí sme vstúpili do politiky.“
KeìÏe sa v‰ak ani slovom nezmienil o tom,
Ïe by mohol maÈ prinajmenej pochybnosti o
svojom kontroverznom vymenovaní exmi-
nistra spravodlivosti ·tefana Harabina za
predsedu Najvy‰‰ieho súdu, zrejme aÏ tak
ìaleko v sebakritike neza‰iel.
UÏ o niekoºko dní po stretnutí s premiér-
kou Ivetou Radiãovou prezident svoj zámer
ozdraviÈ justíciu zopakoval, keì pritvrdil, Ïe
na Slovensku je v justícii nieão nezdravé a tre-
ba zmeniÈ myslenie sudcov. „Po roku 1990
sudcovia zabudli, Ïe nie sú nezávislí. Sú zá-
vislí od zákonov a svedomia,” vyhlásil Ga‰-
paroviã a kon‰tatoval, Ïe sudcovia sa delia na
lojálnych pravicov˘m a ºavicov˘m stranám.
Aj vzhºadom na pretrvávajúce úsilie minis-
terky spravodlivosti Lucie ÎitÀanskej prijaÈ
viacero noviel zákonov o justícii, na to, Ïe
spor medzi ministrom financií Ivanom Miklo-
‰om a predsedom NS ·tefanom Harabinom
sa vyostruje, a na to, Ïe pokraãuje snaha väã-
‰iny sudcov vymôcÈ si v súdnych procesoch
antidiskriminaãné od‰kodnenie (vy‰e 700
sudcov by malo dostaÈ pribliÏne 70 miliónov
eur, aby sa dotiahli svojimi príjmami na ‰pe-
ciálnych sudcov), a Ïe proti zniÏovaniu pla-
tov sa organizuje ìal‰ia sudcovská iniciatíva,
bude justiãn˘ ring jedn˘m z najdôleÏitej‰ích
v tomto roku.
Prvá koaliãná rada
Z hºadiska toho, ão nás zrejme ãaká, bola
oveºa podstatnej‰ia prvá tohtoroãná koaliãná
rada – a jej ambície boli nemalé. Napokon, zo
slov Ivety Radiãovej vyplynulo, Ïe sa o. i.
bude meniÈ druh˘ dôchodkov˘ pilier, ktor˘
bude pre mlad˘ch ºudí povinn˘, ale po troch
rokoch budú môcÈ z neho vystúpiÈ. „ZároveÀ
68
sme sa dohodli, Ïe nebudeme meniÈ pravid-
lá hry tak, ako sú nastavené a zachováme ga-
rantované fondy, ale umoÏníme klientovi, ak
sa tak rozhodne, prestúpiÈ do fondu, ktor˘
moÏno bude rizikovej‰í, ale aj s moÏnosÈou
vy‰‰ích v˘nosov,“ povedala predsedníãka
vlády. Koaliãná rada rokovala aj o priprave-
nej alternatíve odvodovej reformy, ktorú do-
konãuje ministerstvo financií. Jej cieºom má
byÈ zjednodu‰enie systému, zníÏenie odvodov
a prechod na tzv. superhrubú mzdu.
Nov˘ generálny prokurátor bude volen˘ ve-
rejne, zmenia sa jeho kompetencie a mali by
sme ho poznaÈ do ‰iestich mesiacov. Budú
zjednotené volebné zákony, nebude finanãn˘
strop na volebné kampane, ale kupovanie
hlasov bude trestn˘m ãinom, má byÈ zru‰ená
priestupková imunita poslancov aj sudcov. Fi-
nancovanie politick˘ch strán má rie‰iÈ komi-
sia, diskutuje sa o zru‰ení príspevku za posla-
neck˘ mandát.
ZníÏenie percentuálneho kvóra z 20 na de-
saÈ percent pri pouÏívaní jazykov men‰ín sa
nedohodlo a bude sa o Àom ìalej rokovaÈ, rov-
nako aj o novele zákona o ‰tátnom obãianstve,
kde predsedovia strán priznali spor medzi
KDH a Mostom-Híd. Béla Bugár v‰ak presa-
dil, Ïe cudzinci nebudú môcÈ po ìal‰ie tri
roky kupovaÈ na Slovensku poºnohospodárs-
ku pôdu.
A potom vznikla tieÀová vláda Roberta
Fica – s úlohou monitorovaÈ kroky Radiãovej
kabinetu, kritizovaÈ ju a predkladaÈ alternatív-
ne rie‰enia. Ak treba, tak aj na tieÀov˘ch v˘-
jazdov˘ch zasadaniach. A keìÏe témami, na
ktoré sa Ficov tieÀov˘ kabinet v súãasnosti sú-
stredí, budú „zbytoãné zdraÏovanie, pripravo-
vaná novela Zákonníka práce, zastavenie v˘-
stavby diaºnic ãi slovensko-maìarské vzÈahy“,
je jasné, Ïe nás ãaká horúca jar. A potom
ostatné roãné obdobia.
Prv˘ spor
Prv˘m skutoãn˘m tohtoroãn˘m zápasom
bude voºba generálneho prokurátora. Po tom,
ako na tajnom hlasovaní takmer skonãila svo-
je pôsobenie vláda Ivety Radiãovej a iba zle
vyplnen˘ hlasovací lístok jedného (koaliãné-
ho alebo opoziãného) poslanca spôsobil, Ïe
nemusela podaÈ demisiu, sa zhodla koalícia,
Ïe nebude dráÏdiÈ hada bosou nohou e‰te raz.
A hoci sú pochybnosti o skutoãne slobod-
nej voºbe koaliãn˘ch poslancov v takomto prí-
pade vcelku opodstatnené, druhá strana min-
ce je rovnako kontroverzná:
a) pretoÏe ak prinajmenej ‰esÈ koaliãn˘ch
poslancov nepodporilo koaliãného kan-
didáta na generálneho prokurátora s vedo-
mím, Ïe následkom môÏe byÈ demisia Ive-
ty Radiãovej (s moÏnosÈou predãasn˘ch
volieb), je úplne opodstatnená otázka ich
motivácie (resp. tieÏ slobodnej voºby),
lebo t˘mto hlasovaním popreli koaliãné
dohody a programové vyhlásenie vlády, za
G L O S Y – P O Z N Á M K Y – E S E J E
ktoré hlasovali niekoºko t˘ÏdÀov pred-
t˘m;
b) uÏ ani nehovoriac o tom, Ïe kritizovaÈ vy-
nucované koaliãné hlasovanie v prípade
jednomyseºnej, stranícky disciplinovanej,
zglajch‰altovanej voºby jeho opoziãného
protivníka, je prinajmenej absurdné.
Dilema koaliãn˘ch lídrov bola potom jas-
ná – a je jasná aj naìalej: majú riskovaÈ voº-
bu Dobroslava Trnku, voãi ktorému má drvi-
vá väã‰ina koaliãn˘ch poslancov zásadné v˘-
hrady, alebo si odhlasovaÈ verejnú voºbu,
ktorá do istej miery limituje slobodnú voºbu,
ale minimalizuje riziko pádu tejto vlády?
Zrejme nie je veºa kabinetov ani v demokra-
ticky vyspel˘ch krajinách, kde by takto dob-
rovoºne poloÏili hlavu na klát.
Samozrejme, ani verejná voºba s definitív-
nou platnosÈou nerie‰i vnútorné napätia v
koalícii, ktoré sa t˘mto spôsobom voºby iba
odsúvajú na neskôr. S postupn˘m presadzo-
vaním kontroverzne prijíman˘ch zákonov sa
dá skôr predpokladaÈ, Ïe napätie vnútri koa-
liãného zoskupenia bude rásÈ, pretoÏe aj od-
li‰ne vníman˘ch priorít nie je medzi nimi
málo.
Druhé referendum?
Len niekoºko mesiacov potom, ako bolo
neúspe‰né ìal‰ie referendum, pôvodne pláno-
vané –cestou oklie‰tenia poÏitkov politikov
– na presadenie sa Sulíkovej Slobody a soli-
darity vo vrcholovej politike, zrodila sa ìal-
‰ia referendová iniciatíva, tentoraz na pôde
slovensk˘ch odborov. Odborári sa rozhodli
pre petiãnú akciu, ktorej cieºom je zachova-
nie súãasného znenia Zákonníka práce, skrá-
tenie pracovného t˘ÏdÀa na 35 hodín pri
udrÏaní súãasnej mzdy a stanovenie maximál-
neho rozsahu nadãasovej práce na 80 hodín
roãne (nechajme bokom, Ïe zachovanie sú-
ãasnej podoby ZP a skrátenie pracovného
ãasu sa navzájom vyluãujú a bolo by skutoã-
ne zaujímavé, ak by obãania v prípadne plat-
nom referende kladne odpovedali na obe prvé
otázky, ako by sa s t˘mto logick˘m lapsusom
vyrovnali zákonodarcovia). T˘m by sa pod-
ºa odborárov „mali vytvoriÈ predpoklady na
vytvorenie nov˘ch pracovn˘ch miest“.
V ãase, keì ministerstvo práce pripravuje
novelu Zákonníka práce, a keì rokovania tri-
partity strácajú racionálnu podstatu pre ne-
ochotu zúãastnen˘ch strán naãúvaÈ argumen-
tom druhej/tretej strany (ão nie je niã nové,
v predchádzajúcom období Èahali za krat‰í ko-
niec povrazu zamestnávatelia), môÏe ísÈ do-
konca aj o ãas. Je síce jasné, Ïe odborári mie-
nia referendum vyuÏiÈ aj ako nátlakovú akciu
na poslancov – a ak by petiãnú akciu podpo-
rila skutoãne veºká ãasÈ spoloãnosti, nebolo
by asi jednoduché ani pre NR SR pri schva-
ºovaní novej podoby Zákonníka práce úplne
ignorovaÈ tento prezentovan˘ záujem. To-
bôÏ, ak by bolo referendum úspe‰né. âo by
znamenalo aj korekciu Mihálovho Zákonní-
ka práce.
Teraz sa ukazuje, Ïe ak väã‰ine politikov
pri poslednom referende v podstate vyhovo-
valo, Ïe na platnosÈ referenda je potrebná
nadpoloviãná úãasÈ voliãov, dnes bude toto
vysoké kvórum prekáÏaÈ prinajmenej poslan-
cov Smeru, ktorí sa vôbec netaja podporou as-
poÀ zachovaniu súãasnej podoby Zákonníka
práce.
Opakovane sa potvrdzuje, Ïe je naãase za-
ãaÈ serióznu diskusiu o opodstatnenosti také-
ho vysokého kvóra pre platnosÈ referenda.
Pri súãasnej podobe zákona o referende je to-
tiÏ táto forma zapojenia verejnosti do spravo-
vania spoloãnosti a korigovania predstáv a zá-
ujmov politick˘ch ‰piãiek v podstate iba pa-
pierov˘m drakom.
Je jasné, Ïe pri súãasn˘ch vzÈahoch, aké
vládnu medzi dvoma blokmi, bude mimo-
riadne nároãné dosiahnuÈ ústavn˘m zákonom
zníÏenie kvóra potrebného na platné referen-
dum, zdá sa v‰ak ako nepochybné, Ïe ak má
maÈ spoloãnosÈ ‰ancu roz‰irovaÈ demokratic-
k˘ priestor na presadzovanie názorov a záuj-
mov svojej nepolitickej ãi mimopolitickej
väã‰iny, bez zníÏenia kvóra sa to asi nepoda-
rí.
Houston, máme problém!
Samozrejme, mimoriadne dôleÏitou par-
ketou politického Ïivota na Slovensku je aj
post predsedu/predsedníãky vlády, od ktoré-
ho veºmi veºa záleÏí. Po dvoch maãoch, kto-
rí ovládali svojich koaliãn˘ch partnerov vy-
slovene mocensky, lebo im to umoÏÀovali
pomery v parlamente a vysoká dôveryhodnosÈ
vo verejnosti, a jednom stratégovi moci, kto-
r˘ veºmi efektívne rozohrával rozliãné mo-
censké hry (aÏ na jednu doplatil v predãas-
n˘ch voºbách, keì si to nepremyslene rozdal
s rodn˘m kresÈanskodemokratick˘m hnutím),
sa do ãela vlády dostala Iveta Radiãová a
príli‰ ãasto sa nedá nepovedaÈ – Houston,
máme problém.
Tam, kde Vladimír Meãiar a Robert Fico
vyuÏívali brutálny nátlak na svojich partne-
rov (napríklad hrozbou zru‰enia Meãiaro-
v˘ch amnestií, keì predseda ªS-HZDS nie-
koºko hodín streãkoval po odvolaní ministra
Miroslava JureÀu), kde MikulበDzurinda
excelentne vyuÏíval doãasné spojenectvá
vnútri koalície, je Iveta Radiãová odkázaná na
svoju podporu vo verejnosti a racionálne vní-
manie problémov predsedami koaliãn˘ch
strán.
Ak v‰ak vieme, Ïe pohºad verejnosti má
veºk˘ vplyv predov‰etk˘m krátko pred voleb-
n˘m aktom, a po Àom dramaticky klesá, a Ïe
aj na Slovensku platí Murphyho zákon, Ïe ºu-
dia vyuÏívajú zdrav˘ rozum aÏ po tom, keì
vyãerpali v‰etky ostatné moÏnosti, nie je po-
zícia Ivety Radiãovej, ktorá sa k postu pre-
miérky dostala aj vìaka nedomyslenému úto-
ku Roberta Fica na Mikulá‰a Dzurindu za po-
chybné financovanie SDKÚ, mimoriadne sil-
ná. A musí teda vyuÏívaÈ iné praktiky a tech-
nológie, ako presadzovaÈ vlastné predstavy (a
neraz aj volebné sºuby a programové vyhlá-
senie vlády).
PretoÏe pozícia predsedníãky vlády, ktorá
aj napriek pozícii podpredsedníãky strany
nemá za sebou bezv˘hradnú podporu strany,
akou disponovali jej traja predchodcovia, je
nad‰tandardne komplikovaná – a zrejme aj
preto sme priãasto svedkami situácie, keì
premiérka oboznámi verejnosÈ so svojou pred-
stavou rie‰enia e‰te predt˘m, ako ju má od-
súhlasenú koaliãnou radou, a neskôr preto
musí svoje vyjadrenia korigovaÈ. Na jednej
strane si síce tak˘mito vyjadreniam, ktoré
väã‰inou konvenujú predstavám znaãnej ãas-
ti spoloãnosti, udrÏiava vysokú popularitu, av-
‰ak t˘m, Ïe príli‰ ãasto svoje vyhlásenia mení,
zniÏuje svoju dôveryhodnosÈ a opakovane
tak vracia do verejného diskurzu otázku, ãi je
premiérkou alebo len populárnou hovorkyÀou
vlády.
O rok budeme múdrej‰í.
Róbert Kotian
69
G L O S Y – P O Z N Á M K Y – E S E J E
Veãn˘ komunizmus v nás
V b˘valom socialistickom reÏime (1948 –
1989) zdanlivo nikto nemusel vstúpiÈ do ko-
munistickej strany. Pravda, boli mnohé za-
mestnania, najmä „ideové“, politické a spo-
loãensky angaÏované, ktoré si takmer povin-
ne vyÏadovali, aby ich pracovníci boli ãlen-
mi strany. A, samozrejme, platilo to aj pre väã-
‰inu manaÏérskych postov. Ak som od roku
1957 pracoval v bratislavskom ‰tátnom roz-
hlase vy‰e 10 rokov v redakcii pre mládeÏ a
neskôr takisto vy‰e 10 rokov v hlavnej redak-
cii literárno-dramatickej (v novozriadenom
oddelení fíãrov), môÏem povaÏovaÈ takmer
za zázrak, Ïe som sa v rozhlase udrÏal, hoci
som napriek istému naliehaniu do strany ne-
vstúpil. O ãlenstvo som nikdy nepoÏiadal a ne-
prijal som ho ani vtedy, keì mi ho ponúkali.
Nepoznám v‰etky pohnútky rozhlasov˘ch
ãiniteºov, ktoré mi napriek tejto okolnosti
umoÏnili v takom exponovanom médiu praco-
vaÈ, ale bolo to tak. Jedn˘m z vysvetlení môÏe
byÈ zaujímav˘ fakt, ktor˘ vysokí stranícki ãi-
nitelia dodrÏiavali: v úpornom úsilí dokázaÈ
celému svetu, Ïe aj ku komunizmu smerujú-
ca krajina je absolútne demokratická, ne-
trvali na tom, aby programová osádka ‰tát-
nych médií bola kompletne postraníãtená –
vÏdy sa udrÏiavalo niekoºko miest bez straní-
kov. Vedel som v‰ak jedno: Ïe musím robiÈ
oveºa usilovnej‰ie a podºa moÏnosti aj kvalit-
nej‰ie, neÏ moji komunistickí kolegovia, aby
som mal nejakú cenu pre ‰éfov a aby si ma
chceli udrÏaÈ. Pozitívny ohlas poslucháãov bol
tieÏ siln˘m faktorom.
Z dokumentárnych dôvodov treba v‰ak
uviesÈ e‰te jeden fakt, ktor˘ sa, pravdaÏe, ne-
t˘kal iba mÀa a ani len rozhlasu. Mal v‰eo-
becn˘ charakter a bol dôleÏitou ãrtou komu-
nistickej éry. Treba ho uviesÈ nie preto, Ïe za-
hrÀoval pár osudov, ale preto, lebo sa dot˘-
kal tisícov ºudí a umelo ovplyvÀoval ‰truktú-
ru celej spoloãnosti. Preto ho treba zazname-
naÈ. Nikto totiÏ nevenuje dostatoãnú pozornosÈ
mnoh˘m závaÏn˘m okolnostiam, ktoré pod-
ãiarkujú degeneraãné úãinky komunistickej fi-
lozofie v praxi. A ak ich nikto uÏ aspoÀ nespo-
menie, stratia sa v hmle plynúceho ãasu. Ke-
ìÏe stopy po boº‰evickej praxi Ïijú veºmi hú-
Ïevnato e‰te aj v tisícoch dne‰n˘ch ºudí, ne-
bolo by správne si ich predsa len obãas ne-
pripomenúÈ.
Pritom tento negatívny faktor veºmi neprí-
jemne a ãasto aj zhubne ovplyvÀoval jednak
moÏnosti kaÏdého ambiciózneho ãloveka, ale
– jednak – aj ‰truktúru a kvalitu personálne-
ho obsadenia takmer na kaÏdom pracovisku:
KeìÏe som nebol ãlenom komunistickej stra-
ny, za 30 rokov – za tri desaÈroãia! – (1957 –
1989) som napríklad nemohol byÈ vedúcim
Ïiadnej redakcie. Je moÏné, Ïe som nebol
dosÈ profesionálne kvalitn˘. Ale keìÏe to prí-
li‰ pripustiÈ nemôÏem a keìÏe niektorí vedú-
ci pracovníci sa priam aj nahlas chválili stra-
níckosÈou svojej kádrovej politiky, môÏem jed-
noznaãne napísaÈ, Ïe ako „neãlen“ som in˘m,
ako radov˘m redaktorom byÈ ani nemohol, ão
malo – síce v druhom rade, ale predsa – za
následok aj niωí plat. Kolega, ktor˘ bol po-
70
pri svojich redaktorsk˘ch aktivitách aj lekto-
rom stranícky vysoko hodnotenej funkcie na
Veãernej univerzite marxizmu-leninizmu, jed-
noducho nepripustil, aby on, stranícky promi-
nent, bol na niωom mieste funkãného a mzdo-
vého rebríãka, neÏ nejak˘ nestraník.
Pravda, ako som uÏ naznaãil, pokrytectvo
na kaÏdom kroku bolo charakteristick˘m zna-
kom uvaÏovania boº‰evickej ‰piãky. Aby táto
jednostrannosÈ nebila príli‰ do oãí, súdruho-
via veºkoryso predsa len niekoºk˘m pracov-
níkom redakcií dali poverenie viesÈ redak-
cie, ale vÏdy to boli tímy menej dôleÏité a v
hlavnej redakcii ich musela byÈ men‰ina opro-
ti komunistom, aby pri hlasovaní o nejakom
dôleÏitom jave vÏdy vyhral zámer, ktor˘ cez
straníkov realizoval v˘bor komunistickej stra-
ny. Aby bola zaruãená, ako sa oficiálne uvá-
dzalo, „vedúca úloha strany“ na kaÏdom
úseku redakãného pracoviska.
Ale hlavnou témou tejto glosy nie som ja
a komunisti v rozhlase, ale iná, mimoriadne
závaÏná otázka, súvisiaca s morálkou celej
spoloãnosti a tisícov obãanov vtedaj‰ieho
‰tátu, ale aj s dôsledkami aÏ do dne‰ka: Spá-
chali nieão nemravné tí, ktorí vstúpili do stra-
ny zorganizovanej na báze absolútnej nespra-
vodlivosti a hanebn˘ch, niekedy aÏ perverz-
n˘ch ºudsk˘ch vzÈahov? Poru‰ili stároãia
kreované pozitívne princípy v‰eobecnej slu‰-
nosti a etickosti tí, ktorí sa po februári 1948
stali ãlenmi deformovanej a deformujúcej
politickej organizácie, akou bola marx-le-
ninská komunistická strana? Nezabudnime, Ïe
tá za ist˘ch okolností neváhala slu‰n˘ch ºudí
dokonca popravovaÈ, ak i‰lo o mocenské
(„triedne“) záujmy niekoºk˘ch jednotlivcov
Ïijúcich bez ‰krupúº. Po roku 1989 boli síce
nie veºmi dlhé periódy, keì sa ãlenstvo v
strane povaÏovalo za prejav ºudskej nízkos-
ti, ale tak˘to odmietav˘ vzÈah k t˘m, ão sa ko-
munistom „zapredali“, nikdy netrval príli‰
dlho a vÏdy sa z neho oveºa viac ºudí vykrú-
tilo, neÏ by sa boli v nejakom spoloãenskom
antikomunizme utopili. ëalekosiahla akcep-
tácia ãlenstva v strane prevládala najmä na
Slovensku.
Bolo teda dosÈ nezmyselné oãakávaÈ neja-
ké v˘ãitky svedomia v du‰i t˘ch, ktorí do stra-
ny vstupovali dobrovoºne a niekedy dokon-
ca aÏ úlisne. Keì sa v‰ak náhodou objavia
vedºa seba – napríklad v televíznej diskusii –
b˘val˘ nestraník a b˘val˘ drÏiteº komunistic-
kej legitimácie, neviem sa v sebe samom vy-
hnúÈ otázke: Sú obaja na rovnakej úrovni
osobnej a spoloãenskej korektnosti? Je je-
den z nich – ten, ão v strane nebol – na vy‰-
‰ej mravnej úrovni, neÏ ten druh˘, ktor˘ ãle-
nom bol? V podstatnej väã‰ine prípadov sa v
minulom reÏime príslu‰nosÈ ku klanu komu-
nistov spájala s mnoh˘mi v˘hodami, neraz
enormnej‰ími, neÏ si dne‰ná mladá generácia
vie alebo je ochotná vôbec predstaviÈ. Obli-
gátne sú príklady o lep‰om postavení straní-
kov v zamestnaní, a teda aj o vy‰‰om plate,
a v nadväznosti na to aj o vy‰‰ích prémiách.
Pre rodiãov, ktor˘m záleÏalo na budúcnosti
G L O S Y – P O Z N Á M K Y – E S E J E
ich detí, hrala zvlá‰È veºkú a viditeºnú úlohu
moÏnosÈ ‰túdia „komunistického“ dieÈaÈa na
takej strednej a vysokej ‰kole, ktorú si mla-
d˘ ãlovek veºmi naliehavo Ïelal. âasto to
boli atraktívne odbory, ktoré otvárali absol-
ventovi umeleckej, zahraniãnoobchodnej ale-
bo s turistick˘m biznisom spojenej ‰kolskej
in‰titúcie aj lukratívnu perspektívu v budúcom
zamestnaní. Dokonca aj kvalita starostlivos-
ti o zdravie obãana a jeho rodiny – teda opäÈ
i‰lo o blaho dieÈaÈa, a vo veºmi citlivej sfére
– sa veºmi antihumánne opierala o komunis-
tickú protekciu. Na nej vlastne stáli v‰etky dô-
leÏité tovary v obchodoch a rôzne sluÏby, na-
príklad bez nej sa nedalo kúpiÈ ani auto v pri-
jateºnej ãasovej perspektíve. âakalo sa – ak
sa ãakalo bez protekcie – prinajmen‰om rok,
ale aj dva. A nebolo moÏné daÈ si auto ani len
tak opraviÈ. Zasa bolo potrebné ãlenstvo v
strane alebo inak zorganizované uprednostne-
nie, hoci oficiálne sa to, pochopiteºne, popie-
ralo.
Ak teda hovoríme o v˘sadách, ktoré mali
komunisti, nie je to niã zanedbateºné. Nie sú
to nijaké maliãkosti. Je to tak˘ sumár prefe-
rencií, ak˘ si v demokratick˘ch ‰tátoch obãa-
nia asi ÈaÏko vedia predstaviÈ. A tento sumár,
ktor˘ zasahoval do celého ºudského Ïivota –
a tento Ïivot aj formoval – v koneãnom dô-
sledku maximálne spochybÀuje v‰etky poku-
sy ideológov marxizmu-leninizmu dokázaÈ, Ïe
leninská a stalinská diktatúra proletariátu od-
straÀuje diabolsky skrivodliv˘, bezprávny
kapitalizmus a nastoºuje najdokonalej‰iu eta-
pu ºudskej civilizácie s absolútnou spravod-
livosÈou. V‰etko sa odohrávalo na báze princí-
pov spravodlivosti triednej, ako ich nastolili
komunistickí ideológovia a boº‰evickí funk-
cionári.
Do dne‰ka zvlá‰È presahujú osudy, posta-
venie a v˘kony detí z rodín, kde bol aspoÀ je-
den príslu‰ník rodiny ãlenom KSâ. Toto ko-
munistické mláìa malo otvorené dvere v‰a-
de tam, kde sa len chcelo dostaÈ. V deformo-
vanom spoloãenstve sa jeho moÏnosti a spo-
loãenské postavenie pribliÏovali k pozícii detí
zo ‰ºachtického a kráºovského prostredia.
Mali privilégiá, ktoré ich povy‰ovali nad zvy-
‰ok mladej generácie – a my nevieme, a – keì-
Ïe uplynuli viac ako dve desaÈroãia od No-
vembra 1989 – uÏ asi ani vedieÈ nebudeme,
ako sa v takejto v˘luãnej situácii cítili; ãi ju
prijímali ako oprávnenú nadradenosÈ, alebo ãi
si predsa len uvedomovali, Ïe je nespravod-
livá a asociálna. Je veºmi pravdepodobné, Ïe
ju brali ako samozrejmosÈ, proti ktorej sa bú-
riÈ je hlúposÈ. Najmä keì sa s Àou Ïije oveºa
ºah‰ie a príjemnej‰ie, neÏ bez straníckej egi-
dy. Alebo sa za to hanbili, Ïe ich rodiãia vy-
trãili do v˘kladnej skrine úspe‰nej a privile-
govanej komunity a trochu ich dokonca trá-
pili v˘ãitky svedomia?
VráÈme sa k v˘chodisku tejto úvahy.
Z mnoh˘ch t˘chto rodín nasiaknut˘ch atmos-
férou protekcionárstva sa vyvinuli absolven-
ti povedzme umeleck˘ch akadémií a rôznych
exkluzívnych vysok˘ch ‰kôl. Deti komunis-
tick˘ch rodiãov kryt˘ch ‰irokou ‰kálou pro-
tekcie sú dnes umelcami, technikmi, vedca-
mi a in˘mi popredn˘mi intelektuálmi. Je dosÈ
moÏné, Ïe bez svojho vtedaj‰ieho rodinného
zázemia by sa veºká ãasÈ z nich nikdy do po-
predia nevy‰vihla. Boli by moÏno len priemer-
n˘mi a málo v˘znamn˘mi remeselníkmi v
kreatívnych povolaniach, zapadli by do ‰edi- bosti, v absencii presvedãiv˘ch názorov o
vosti konvenãn˘ch pracovn˘ch zaradení. Vy- zmysle a hodnote ºudskej existencie a v ne-
uÏili v‰ak v˘nimoãnú pozíciu, do ktorej sa dostatoãnej pevnosti osobn˘ch mravn˘ch
pre‰mykli zásluhou svojich otcov a matiek. princípov. Pom˘lené smerovanie vo veºkej
ZaslúÏia si opovrhnutie svojho okolia len za miere vypl˘va z chorobného egoizmu, kto-
to, Ïe sa vy‰vihli nie najelegantnej‰ím spôso- r˘ ovláda ãoraz viac ºudí a zrejme ãaká na
bom? Urobili ich rodiãia dobre, Ïe sa vyka- proroka, ktor˘ by sa pokúsil odvrátiÈ ºudí
‰lali na v‰eobecné opovrhnutie, ktoré predsa od barbarstva k ºudskej mravnosti. TotiÏ
len protekciou opraden˘ch jednotlivcov ob- tak ako za komunizmu rodinkárstvo a par-
ãas sprevádzalo? Podstatné je v‰ak zrejme to, tajníctvo zapustilo korene do samotnej
ãi moÏno povaÏovaÈ za dobré a vhodné ospra- existencie vtedaj‰ieho pseudodokonalého
vedlnenie to, ak niekto tvrdí, Ïe to, ão robil – reÏimu, tak sa stalo takmer samozrejmou
nech to viedlo k akémukoºvek svinstvu na jed- súãasÈou reÏimu dne‰ného Slovenska.
nej strane alebo nech to umoÏnilo tvorivé vy- Dnes – okrem rôznych nepodstatn˘ch
pätie nadanej osobnosti na strane druhej –, ro- malicherností – ani starí, ani mladí nema-
bil predov‰etk˘m pre dobrobyt svojich detí? jú kvôli ãomu ºutovaÈ za komunizmom.
âo v‰etko môÏe záujem na‰ich najmil‰ích Naopak. ªutovaÈ moÏno a treba predo-
ospravedlniÈ? MôÏe ma pritiahnuÈ a vtiahnuÈ v‰etk˘m to, Ïe komunizmu v spoloãenskom
do centra siln˘ch záÏitkov uznaniahodn˘ v˘- fungovaní zostalo e‰te príli‰ veºa a ºutovaÈ
kon, alebo mám právo si pri Àom odpºuÈ, ak moÏno, Ïe ani v „demokratick˘ch“, ani
viem, Ïe sa za ním skr˘va pradávna ‰pinavá cirkevn˘ch, ani in˘ch spolkov˘ch kruhoch
protekcia? A ãi mám dokonca povinnosÈ, ak nie je niã, ão by podsunulo ºuìom pod nohy
sám nechcem, aby sa mi na du‰u nalepil pevnú názorovú a charakterovú bázu.
mravn˘ ºudsk˘ hnoj, sa od takéhoto v˘konu Deti by sa asi mali duchovne odtrhnúÈ od
odvrátiÈ a prinajmen‰om sa nedaÈ pri Àom svojich rodiãov vo chvíli, keì uÏ majú dosÈ
ovplyvniÈ jeho umeleckou ãarovnosÈou? A rozumov˘ch skúseností a emocionálnej vy-
do akej miery je zodpovedn˘ za spoloãenskú spelosti, aby vedeli posúdiÈ, ão poÏehnané
nespravodlivosÈ ãlovek, keì nepochybne vie, im rodiãia v dovtedaj‰om Ïivote poskytli a
Ïe jeho súãasná priaznivá situácia má svoj ãím pom˘len˘m pres˘tili ich predo‰lú
zdroj v hanebn˘ch postojoch niektorého jeho „detskú“ existenciu. Aby sa vedeli rozhod-
rodiãa? MôÏe ºudstvo eticky, ale aj v‰eobec- núÈ, ãi im vyhovuje mravouka ich rodiãov,
ne humanisticky vyrásÈ, keì v jeho zákla- ich náboÏenská viera alebo ich neviera a
doch stále prevláda malosÈ ºudsk˘ch du‰í, ‰t˘l Ïivota ich rodiny. To neznamená, Ïe je
marazmus ºudsk˘ch spôsobov a mámenie správne, aby sa odtrhli od v‰etkého, ãím vo
nízkych cieºov? svojej rodine Ïili, ale skôr to, aby si vytvo-
rili nieão pekné, ãím sa moÏno odlí‰ia od
Kardinálna je otázka: Má dne‰ná mla- v‰etkého a od väã‰iny ºudí vo svojom oko-
dá a stredná generácia profesionálnych lí.
Ïurnalistov, hercov a in˘ch umelcov skú-
maÈ, ãi sa na svoju vysokú ‰kolu a po jej ab- Ernest Weidler,
solvovaní do patriãného zamestnania do- publicista
stala zásluhou svojich osobn˘ch predpokla-
dov, alebo s prispením niektorého svojho
komunistického rodiãa? Relevantná podo-
tázka, ktorá by smerovala k osudov˘m dô-
sledkom konania protekãn˘ch rodín, je –
keìÏe ju nijako nemoÏno overiÈ – z vecné-
ho hºadiska nezmyselná, ale veºavravná v
spoloãenskom zmysle: Ak sa ãasÈ mlad˘ch
ºudí dostala na ‰túdium protekãne – lebo
prijímací systém nebol ãierno-biely, mal
viacero rozmerov a nie v‰etci nadaní mla-
dí ºudia boli zo ‰túdia vylúãení –, koºkí na-
ozaj talentovaní ºudia sa predsa len na
umeleckú, novinársku alebo obãas aj na pe-
dagogickú vysokú ‰kolu nedostali, ão po-
‰kodilo ich osobne, ale zaruãene aj celú
spoloãnosÈ, keìÏe sa t˘m oklie‰tila jej bu-
dúca podoba? Veì to je jednoduchá rovni-
ca: Ak na univerzite obsadili stanoven˘
poãet voºn˘ch miest proteÏovaní záujemco-
via, uÏ sa tam nemohli dostaÈ v‰etci tí, ão
mali na to potrebné intelektuálne a krea-
tívne dispozície.
ZmysluplnosÈ a nástojãivosÈ tejto otázky
redukuje dne‰ná situácia po 2l rokoch slo-
venskej demokracie. Protekcionárstvo sa
neutlmilo, ale naopak – zdá sa, Ïe sa e‰te
prehæbilo, ão by mohlo vyprovokovaÈ názor,
Ïe je to jav, ktor˘ je s modern˘m ºudstvom
nevyhnutne spät˘. Nerád by som veril, Ïe
je to tak. Aj napriek dne‰nej poãetnosti a
rozbujnenosti tejto morálnej spoloãenskej
deformácie jej korene cítime v ºudskej sla-
71
P A R L A M E N T N ¯ D E N N Í K

OD 1. DECEMBRA DO 15. JANUÁRA V˘stavba diaºnic bude podºa v‰etkého jedn˘m z najv˘znamnej‰ích
1. decembra – Rokovaciemu dÀu dominova-
politick˘ch ihrísk, kde si to bude tvrdo rozdávaÈ opozícia s koalíciou.
li zákony, ktoré sú súãasÈou vládneho konsolidaã- Veºa naznaãila aj mimoriadna schôdza NR SR 16. decembra,
ného balíka. Poslanci schválili novelu zákona o
dani z príjmov. Na jej základe by sa mali od ja- ktorá sa zaãala na základe podnetu opozície, aby poslanci prijali
nuára budúceho roka zru‰iÈ viaceré v˘nimky a uznesenie k ur˘chlenej v˘stavbe diaºnic a skonãila sa uznesením
oslobodenia pri v˘poãte dane z príjmov. O daÀo-
vé zv˘hodnenie má prísÈ napríklad doplnkové dô- koalície kritizujúcim v˘stavbu diaºnic za vlády Roberta Fica.
chodkové sporenie, Ïivotné poistenie a úãelové
sporenie. Poslanci tieÏ schválili zmenu, podºa kto- Opozícia mieni, koalícia mení, dalo by sa parafrázovaÈ b˘valé
rej sa zru‰í oslobodenie od spotrebnej dane na vyjadrenie exministra dopravy ªubomíra VáÏneho.
uhlie a zemn˘ plyn urãen˘ na v˘robu tepla teplá-

rensk˘mi spoloãnosÈami pre domácnosti. Parla-
ment schválil aj zv˘‰enie sadzby spotrebnej dane
na tabakové v˘robky. Parlament zároveÀ odmie-
tol novelu zákona o spotrebnej dani z piva. Cena
zlatého moku teda neporastie. Zámer vlády t˘m-
to krokom prispieÈ k ozdraveniu verejn˘ch finan-
cií nevy‰iel a po niekoºkot˘ÏdÀovej kampani vy-
hrali pivári. Koaliãn˘ zámer nepodporili niekto-
rí poslanci KDH, ‰tyria ãlenovia klubu sa hlaso-
vania zdrÏali.
2. decembra – Druhé kolo voºby generálne-
ho prokurátora sa napokon neuskutoãní e‰te dnes,
ako po rokovaní Koaliãnej rady oznámil líder
SDKÚ-DS MikulበDzurinda, ale aÏ v utorok
(7.12.) dopoludnia. Z v˘sledkov hlasovania pred-
poludÀaj‰ej tajnej voºby je zrejmé, Ïe viacero koa-
liãn˘ch poslancov nedodrÏalo dohodu podporiÈ
spoloãného nominanta Jozefa âenté‰a. SDKÚ-
DS, SaS, KDH a Most-Híd mali poãas tajnej
voºby prítomn˘ch v‰etk˘ch 79 poslancov, no
âenté‰ získal len 73 hlasov zo 149 prítomn˘ch.
Na druhej strane opozícia mala zastúpenie v po-
dobe 70 zákonodarcov (ch˘bal len Ján Mikolaj
z SNS) a napriek tomu kandidát Dobroslav Trnka
dostal 74 hlasov, teda na zvolenie mu ch˘bal je-
din˘. Dva hlasy boli neplatné.
2. decembra – Zmenu zákona o platov˘ch po-
meroch niektor˘ch ústavn˘ch ãiniteºov prijal
parlament. Poslancovi NR SR bude prináleÏaÈ
plat vo v˘‰ke trojnásobku priemernej nominál-
nej mesaãnej mzdy odo dÀa, keì zloÏí Ústavou
SR predpísan˘ sºub. Po zániku mandátu by mal
dostaÈ dvojmesaãné odstupné, ak bol poslancom
menej ako päÈ rokov. Ak bol ãlenom zákonodar-
ného zboru päÈ alebo viac rokov, dostane trojme-
saãné odchodné. Nebude sa to v‰ak vzÈahovaÈ na
t˘ch poslancov, ktorí budú zvolení do NR SR aj
v nasledujúcom volebnom období, stanú sa ãlen-
mi Európskeho parlamentu alebo budú zastávaÈ
inú ústavnú funkciu. Plat poslanca bude po no-
vom odvoden˘ od v˘‰ky deficitu. Pri deficite
niωom ako tri percentá sa platy zniÏovaÈ nebu-
dú.
6. decembra – Predstavitelia ‰tyroch koaliã-
n˘ch strán sa dohodli, Ïe utorkové (7.12.) druhé
kolo tajnej voºby generálneho prokurátora v NR
SR ich poslanci zablokujú a následne zmenia
zákony, aby väã‰ina tajn˘ch volieb v parlamen-
te bola v budúcnosti verejná. AÏ potom dôjde k
tretej voºbe, v ktorej by mal byÈ spoloãn˘m kan-
didátom naìalej Jozef âenté‰.
7. decembra – Generálna prokuratúra SR ne-
pozná svojho nového ‰éfa ani po ‰tvrtej tajnej voº-
be na pôde NR SR. Ani jeden z dvojice kandidá-
tov Jozef âenté‰ a Dobroslav Trnka nezískal pre
ob‰trukciu koaliãn˘ch zákonodarcov nadpolo-
viãnú väã‰inu hlasov zákonodarcov prítomn˘ch
na voºbe. Poslanci vládnych strán dodrÏali doho-
du a urobili ob‰trukciu. Prevzali si hlasovacie líst-
ky, ãím dvihli kvórum, no svoj hlas neodovzda-
li Ïiadnemu z kandidátov. Trnka tak získal 71 hla-
Opozícia mieni,
koalícia mení
I. âO NAVRHOVALA OPOZÍCIA
O. i. aj to, Ïe NR SR kon‰tatuje, Ïe „vláda SR
nezabezpeãuje potrebnú dynamiku v príprave a
v˘stavbe diaºnic“, Ïe NR SR povaÏuje „zru‰enie
1. balíka PPP a zastavenie 75 km úseku v˘stav-
by na D1 za rozhodnutie spôsobujúce spomale-
nie hospodárskeho rastu SR, po‰kodenie záujmov
slovenského podnikateºského sektora s dôsled-
kom prepú‰Èania veºkého poãtu zamestnancov v
oblasti stavebníctva“ a Ïe NR SR Ïiada vládu o.
i. „zmeniÈ záväzok – programov˘ cieº vlády de-
finovan˘ v ‰tátnom rozpoãte na roky 2011 a
2012 odovzdaÈ do uÏívania iba po 5,2 km diaº-
nic roãne a v˘razne ho zv˘‰iÈ“.
II. NAJPRV VYSTÚPILI EXMINISTER
A MINISTER ªUBOMÍR VÁÎNY
(SMER-SD)
Smer inicioval zvolanie tejto mimoriadnej
schôdze, aby sme sa spoloãne v Národnej rade
Slovenskej republiky zamysleli ako ìalej. Ako ìa-
lej v jednej z prioritn˘ch oblastí rozvoja Sloven-
ska, ktorou v˘stavba diaºnic nepochybne je. S cie-
ºom, aby Národná rada prijala jednoduché uzne-
senie bez politikárãenia, ktoré aspoÀ sãasti zasta-
ví nepriazniv˘ stav v tejto oblasti a ktoré aspoÀ
sa pokúsi akcelerovaÈ a zmierniÈ ‰kody, ktoré
urãite uÏ dnes existujú, sú to ‰kody ãasové, fi-
nanãné, ale aj hospodárske, zapríãinené nekom-
petentn˘mi krokmi rezortu dopravy, zapríãinené
zastavením v˘stavby diaºnic a r˘chlostn˘ch ciest
na Slovensku.
Uznesenie, ktoré vecne nahradí úãelové frázy
konkrétnymi krokmi a konkrétnymi postupmi
vlády Slovenskej republiky, pretoÏe v‰eobecné
frázy, ktoré nás nenechávajú pokojn˘mi a ktoré
by nemali nechaÈ pokojn˘mi ani súãasnú koalí-
ciu, uÏ poãúvame dosÈ a jednoducho je ich treba
nahradiÈ nejak˘mi konkrétnymi postupmi a kon-
krétnymi krokmi, pretoÏe tak˘to stav je naozaj
váÏny, ako som uÏ povedal, spôsobí znaãné ‰ko-
dy v rozvoji Slovenska. Tie v‰eobecné frázy,
ktoré tu stále poãúvame, chcem sa im v úvode v
struãnosti venovaÈ, sú slová predraÏené, sú slo-
vá európske fondy sú najlacnej‰ie a tak ìalej a tak
ìalej a stavaÈ ideme lacnej‰ie, neplytváme a ne-
budeme plytvaÈ verejn˘mi zdrojmi, ãiÏe myslím
si, Ïe uÏ dospel ãas, aby sme nepoãúvali tieto
v‰eobecné frázy, ale aby rezort dopravy a vláda
Slovenskej republiky pristúpila k razantnej‰ím
krokom v tejto oblasti. Pár slovami sa budem ve-
novaÈ e‰te aj t˘m frázam, napríklad tomu slovu
predraÏenie. Stále tu poãúvame stavaÈ ideme,
ideme stavaÈ lacnej‰ie, neplytváme, nebudeme
plytvaÈ verejn˘mi zdrojmi a mám obavu, Ïe túto
rétoriku budeme poãúvaÈ celé 4 roky a práve
preto je treba prijaÈ takéto uznesenie, pretoÏe v
roku 2020, keì moÏno koneãne budeme horko
ÈaÏko finalizovaÈ úseky, ktoré vláda Slovenskej
republiky v poslednom období zastavila, uÏ nik-
to nebude skúmaÈ a pravdou je, Ïe podobná filo-
zofia platila aj za vlády, keì rezort dopravy vied-
lo SDKÚ a KDH pri vláde v rokoch 1998 aÏ
2006, taktieÏ sme neplytvali, taktieÏ sme lacno
obstarávali, ale len na zaãiatku a to je ten najväã-
‰í problém. Potom sa dodatkami zvy‰ovali ceny,
a tak˘mito príkladmi sú napríklad stavby D1
Ladce – Sverepec so 150 dodatkami a cenou na-
v˘‰enou o 229 % pôvodnej obstarávacej ceny a
obdobne napríklad na D3 âadca obchvat, kde
bolo len 157 dodatkov, ale cena bola zv˘‰ená na
úrovni 265 % pôvodne vysúÈaÏenej. âiÏe rétori-
ka ideme lacno, nejdeme plytvaÈ, poìme obsta-
raÈ ale potom v praxi a ukonãení sa preukáÏe holá
pravda vlastne ão to nepredraÏovanie spôsobilo
a Ïe tie stavby sú oveºa, oveºa predraÏenej‰ie
ako by mali byÈ.
Chcem povedaÈ, Ïe dnes uÏ po zastavení aj tre-
tieho balíka PPP-projektov a pri nedostatoãn˘ch
zdrojov z EÚ prostriedkov a poddimenzovaniu fi-
nancovania diaºnic sa medzera v nedostavanos-
ti diaºniãnej siete bude e‰te zväã‰ovaÈ, pretoÏe ta-
k˘mto chaotick˘m konaním sa stráca ãas a moÏ-
nosÈ ukonãiÈ aspoÀ chrbtovú základnú sieÈ diaº-
nic potrebnú na odstránenie regionálnych rozdie-
lov, nehovoriac o tom, Ïe takáto v˘stavba gene-
ruje vy‰e 10 tis. pracovn˘ch miest a tieto sa na
Slovensku stratia.
Záverom PPP-projektov je fakt, Ïe v ãase, keì
sa v‰etky európske ‰táty doslova, v‰etky európ-
ske ‰táty doslova bojujú o záujem investorov, sa
Slovensko touto nezodpovednou filozofiou do-
stáva naozaj do karantény a to nás m˘li, ãi je si
vláda vedomá, Ïe zahraniãné banky, znova to
zdôrazním, chceli investovaÈ do v˘stavby na Slo-
vensku 3,4 mld. eur a je si vláda vedomá, Ïe z
toho 1 mld. bola z EIB 0,25 mld. z IBR a po ta-
komto konaní, ktor˘m ste zastavili 2 pripravené
a zafinancované projekty, asi sotva dosiahne Slo-
venská republika bonitu, ktorá bola nastavená, aj

72
P A R L A M E N T N ¯
úspe‰nou realizáciou druhého balíka PPP a bu-
dem naozaj v oãakávaní, ãi vôbec nejak˘ PPP-
projekt pripravíte, ak vôbec, a ãi vôbec naÀ budú
prostriedky z eurofondov aj prostriedky zabezpe-
ãené.
Dámy a páni, takáto rozhodná nerozhodnosÈ a
takéto nekompetentné konanie spôsobí to, Ïe
Slovensko naozaj sa dostane do veºkého útlmu a
do veºkej tmy v postupe v˘stavby diaºnic a regio-
nálne disparity budú naìalej veºk˘m stra‰iakom
Slovenska. A zdokumentoval som, Ïe vlastne tá
cena diaºnice, ktorá bude realizovaná za x rokov,
bude potom e‰te násobne väã‰ia a preto hodno-
tím tak˘to postup za plytvanie ‰tátnymi pro-
striedkami. MoÏno nie tejto vlády, ale t˘ch vlád,
ktoré prídu po súãasnej vláde, pretoÏe naozaj tá
cena za kilometer diaºnice bude podstatne vy‰‰ia.
âiÏe cieºom, preão sme toto zvolali je, túto mi-
moriadnu schôdzu zvolali, aby sme sa naozaj
bez politikárãenia zamysleli nad t˘m, ãi ideme
dobrou cestou a aby naozaj Národná rada Sloven-
skej republiky, ãi uÏ opoziãní, tak aj koaliãní po-
slanci prijali urãité uznesenie, ktoré zadefinuje a
ktoré zmierni tie ‰kody, ktoré sa stali a ktoré za-
definuje nejaké povinné postupové kroky rezor-
tu dopravy, ako aj vlády, aby sa táto oblasÈ v˘-
stavby akcelerovala.
Ján Figeº, minister dopravy (KDH)
Dovoºte mi z poverenia vlády Slovenskej re-
publiky vám predloÏiÈ krátko stanovisko vlády,
ktoré prijala vãera k tejto schôdzi. âo je z neho
zrejmé, skúsim zhrnúÈ do niekoºk˘ch odpovedí,
ktoré súvisia aj so ‰tyrmi bodmi navrhovaného
stanoviska skupiny poslancov.
Je tam tvrdenie, Ïe sme zastavili v˘stavbu a
podloÏené t˘m, Ïe najbliωie v roku 2011, 2012
bude odovzdan˘ch 5,2 kilometrov pri spojení
Bratislavy a Ko‰íc. Chcem vám povedaÈ, Ïe to ne-
bude ani v plnom profile, lebo tu ide o ãiastoã-
n˘ profil Jablonov – Studenec, a Ïe na budúci rok
sa nebude veºa otváraÈ práve preto, lebo sa málo
rozpracovalo. To ão b˘va na úvod kaÏdého ob-
dobia, je dokonãovanie úsekov z predchádzajú-
ceho obdobia.
Napriek tomu, Ïe napríklad niektoré úseky na
D1 uÏ v roku 2008 mali stavebné povolenia,
mohli byÈ stavané. Napriek tomu sa ich v˘stav-
ba nerozbehla, lebo ich ktosi dal do jedného veº-
kého balíka, na ktor˘ si poÏiãiame, to nie, Ïe nám
niekto dá peniaze, veºmi draho poÏiãiame. A kto-
si to bude splácaÈ. Toto bol nábeh na maìarskú
cestu do Grécka.
Preãítam e‰te jeden dôleÏit˘ citát, vyzerá ako
z dne‰ka. Stavba takmer sedem a pol kilometro-
vého tunela Vi‰Àové – Dubná skala sa zaãne na
budúci rok. Citujem, chceme ur˘chliÈ v˘stavbu
tunela, pretoÏe projekt je najlep‰ie pripraven˘ zo
v‰etk˘ch úsekov na diaºnici D1, ktoré treba vy-
budovaÈ. Autor citátu je premiér Robert Fico,
23. august 2007.
Na budúci rok to mal byÈ 2008, kedy mal byÈ
prepojen˘ v˘chod – západ. E‰te zostávajú dva
t˘Ïdne do konca roku 2010. Bez tunelov, alebo
samozrejme, uÏ som tam pol roka, ale kto to sºu-
boval a kto pripravil rie‰enia, ktoré vlastne nebo-
li mohli sa spustiÈ, pretoÏe napríklad úsek z pr-
vého balíka dodnes nie je odblokovan˘ kvôli po-
stoju Európskej komisie a ten zase blokuje, blo-
koval postoj Európskej investiãnej banky.
Ale, aby som odpovedal na tie body. Okrem
t˘ch niekoºk˘ch úsekov, ktoré dokonãíme a odo-
vzdáme, tak samozrejme sa oãakáva finalizácia
na budúci rok a v dvanástom roku PPP-projektu
D E N N Í K
na R1, ktorá samozrejme bude súvisieÈ aj s ìal-
‰ími rozpoãtov˘mi nákladmi, TakÏe v roku 2011
my môÏeme reálne odovzdaÈ iba tie úseky, kto-
ré boli predt˘m zaãaté, pretoÏe za jeden rok sa ani
technicky, ani technologicky nedá predstihnúÈ
samotná stavba, Ïiadneho úseku.
K t˘m PPP-projektom by som rád dodal nasle-
dovné, keì nastúpila nová vláda, boli na stole tri
balíky, z toho jeden rozbehnut˘ a dva vynegocio-
vané tak, aby sa mohli finalizovaÈ a dostaÈ do v˘-
stavby. My nie sme proti PPP forme, ale musí byÈ
v˘hodná nielen pre firmy a banky, ale aj pre ‰tát,
pre spoloãnosÈ, pre ºudí, pre Slovensko.
Celkov˘ objem splátok, jednoroãn˘ch splátok
t˘chto troch balíkov na tridsaÈ rokov kaÏd˘ rok
bol na úrovni sedemsto miliónov eur. To je ob-
jem, ktor˘ Slovensko nikdy nedávalo roãne do
v˘stavby diaºnic. To je viac ako bolo dávané aj
v t˘chto nedávnych rokoch.
UÏ som povedal, Ïe ten najväã‰í balík bol tak˘
veºk˘, napriek odporúãaniam v‰etk˘ch odborní-
kov, Ïe sám sa blokoval pre ìal‰iu v˘stavbu. Na-
priek poÏiadavke o predæÏenie termínu, uÏ sied-
me, ani do konca roku 2010, by odblokovanie ne-
bolo nastalo. A my sme chceli a chceme stavaÈ, a
budeme stavaÈ, ubezpeãujem vás, práve preto ten
balík bol otvoren˘, a uÏ jednotlivé úseky idú do
súÈaÏe. Tam sa dosiahne aj ten efekt zlacnenia, pre-
toÏe dobrá súÈaÏ znamená aj dobrú cenu, ale aj rea-
lizácie, nie vyãkávanie alebo ‰pekulácie.
Myslím, Ïe uÏ som dopovedal, ão sa t˘kalo
t˘ch niektor˘ch poznámok, chcem vás ubezpeãiÈ
v‰etk˘ch kolektívne, Ïe v‰etky rozhodnutia, kto-
ré sme doteraz urobili, boli vedené starostliv˘m
zvaÏovaním. Hodnotením rizík a v˘hod, ale v du-
chu, aby to bolo v˘hodné pre Slovensko, pre
ºudí, nie len pre firmy alebo niektoré firmy, nie
len pre banky, ale pre celú krajinu. S t˘mto ve-
domím a svedomím chcem prijímaÈ aj ìal‰ie kro-
ky a rozhodnutia, budem vás informovaÈ. K t˘m
jednotliv˘m úsekom, lebo dlho by to trvalo a ne-
myslím, Ïe je cieºom teraz ísÈ do v‰etk˘ch detai-
lov, je, Ïe do marca predloÏím vláde a po vláde
aj parlamentu cel˘ konkrétny alebo konkretizo-
van˘ plán v˘stavby v‰etk˘ch úsekov, ktoré do-
káÏeme zahájiÈ, realizovaÈ v nasledujúcom obdo-
bí 2011 aÏ 2014. U niektor˘ch uÏ hovoríme 2016.
Tu len potvrdzujem, Ïe tu nejde o volebné termí-
ny, ale o zámer a záujem Slovenska. Napríklad
tunel Vi‰Àové, 2007. Citoval som vá‰ho kolegu.
Najlep‰ie pripraven˘, v 2007 v lete. Dodnes ne-
zaãat˘. Aby sme to robili, 12 rokov. 12 rokov je
tam prieskumná ‰tôlÀa, 2 miliardy Sk stála, strá-
Ïenie 12 rokov. Neustála téma, aby sme ju uÏ po-
hli a my ju ideme pohnúÈ rozumnou metódou,
chceme aj r˘chlostné cesty rie‰iÈ, aj cesty 1. trie-
dy v neb˘valom rozsahu, lebo sa na ne málo pa-
mätalo alebo rozvíjali a tento program v˘stavby
z hºadiska konkrétnych úsekov, konkrétneho fi-
nancovania a konkrétnych termínov vám predlo-
Ïím nielen ako odpoveì, ale ako pozvanie na zod-
povednú spoluprácu.
III. DISKUSIA BOLA AJ VECNÁ,
AJ VÁ·NIVÁ
Július Brocka (KDH)
Pán poslanec VáÏny pri m˘tnom tendri pripra-
vil túto krajinu o 6 miliárd Sk. Vy, pán minister
Figeº, zmenou v˘stavby diaºnic jedného úseku pri
Îiline ste Slovenskej republike zarobili 100 mi-
liárd Sk a tento pán poslanec VáÏny vám chce nie-
ão vytknúÈ? Pán poslanec VáÏny, ktor˘ sám si my-
slel o PPP-projektoch, Ïe sú pre Slovensko nepri-
sov, ktor˘mi dovedna disponuje Smer-SD a SNS,
âenté‰ Ïiaden. KeìÏe sa na voºbe zúãastnilo
v‰etk˘ch 150 poslancov, úspe‰n˘ kandidát potre-
boval hlasy aspoÀ 76 z nich.
8. decembra – Poslanci NR SR definitívne
schválili ‰tátny rozpoãet na rok 2011, ktorého de-
ficit klesne z 4,54 miliardy eur na 3,81 miliardy
eur. Celkové príjmy ‰tátu dosiahnu 13,15 miliar-
dy eur a v˘davky 16,96 miliardy eur. NajdôleÏi-
tej‰í zákon roka v závereãnom hlasovaní podpo-
rilo 78 zo 147 prítomn˘ch poslancov, proti bolo
69 zákonodarcov. Podºa oãakávaní podporili roz-
poãet iba koaliãní poslanci a odmietla ho celá
opozícia, ktorej nepre‰iel ani jeden zo siedmich
pozmeÀovacích návrhov. Rozprava k rozpoãtu
trvala takmer dva dni a poãas nej ho opoziãní po-
slanci podrobili ostrej kritike. Súãasn˘ minister
financií Ivan Miklo‰ (SDKÚ-DS) rozpoãet v par-
lamente obhajoval. „Konsolidaãné úsilie vo v˘-
‰ke 2,5 % je pripravené tak, Ïe nezadusí slo-
venskú ekonomiku,“ reagoval na v˘hrady opo-
zície. Schodok verejn˘ch financií by tak mal po-
stupne klesaÈ z vlaÀaj‰ích 7,8 % HDP na 4,9 %
v tomto roku a 3,8 % v roku 2012. V roku 2013
by sa mal uÏ dostaÈ na úroveÀ 2,9 % HDP, teda
pod 3 % hranicu stanovenú európskymi rozpoã-
tov˘mi pravidlami.
9. decembra – Rozprave k návrhu novely zá-
kona o ‰tátnom jazyku dnes venovali poslanci Ná-
rodnej rady SR najviac ãasu. Právnu normu na-
pokon zákonodarn˘ zbor schválil vìaka hlasom
koaliãn˘ch poslancov. Od nového roka sa tak zú-
Ïia moÏnosti sankcionovania za nedodrÏanie zá-
kona, ako aj v˘‰ky pokút. Tie sa budú t˘kaÈ len
prípadov, ak sa v ‰tátnom jazyku nezverejnia in-
formácie verejnej správy a informácie t˘kajúce sa
ohrozenia Ïivota, zdravia, bezpeãnosti alebo ma-
jetku obãanov SR. Udeºovanie sankcií navy‰e
nebude pre ministerstvo povinné. PristúpiÈ k nim
môÏe ako k poslednej moÏnosti v ist˘ch situá-
ciách. ZniÏuje sa aj horná a dolná hranica v˘‰ky
pokuty. K˘m v súãasnosti sa pohybujú od 100 do
5 000 eur, od januára sa táto hranica upraví na 50
aÏ 2 500 eur. Zamestnanci dopravy, pô‰t a teleko-
munikácií, ako aj príslu‰níci ne‰tátnych hasiã-
sk˘ch jednotiek, nebudú musieÈ pouÏívaÈ a ovlá-
daÈ ‰tátny jazyk. Koaliãní poslanci odobrili aj
zmenu obãianskeho zákonníka, ktorá zakotvuje,
Ïe zmluvy obsahujúce verejné financie sa budú
povinne zverejÀovaÈ na internete. Návrh úãinn˘
od nového roka zavádza pravidlá na transparent-
nej‰ie a hospodárne nakladanie s verejn˘m ma-
jetkom a prostriedkami, ktoré zaãnú platiÈ od ja-
nuára budúceho roka. Povinne zverejnená zmlu-
va nadobudne úãinnosÈ aÏ na druh˘ deÀ po jej zve-
rejnení, priãom jej úãastníci sa môÏu dohodnúÈ aj
na neskor‰om termíne. Neplatí to pri dokumen-
te, ktor˘ sa podpí‰e na úãely odstránenia násled-
kov mimoriadnej udalosti bezprostredne ohro-
zujúcej Ïivot, zdravie, majetok alebo Ïivotné pro-
stredie. V takomto prípade je úãinná aj bez zve-
rejnenia. Ak sa tak nestane do troch mesiacov, be-
rie sa, Ïe k uzatvoreniu zmluvy nepri‰lo.
15. decembra – Poslanci ukonãili dnes po
desiatich dÀoch rokovanie 9. schôdze NR SR,
ktorá bola zároveÀ posledn˘m riadnym zasadnu-
tím pléna v roku 2010. Zákonodarn˘ zbor sa
zíde e‰te vo ‰tvrtok (16.12.) na mimoriadnej
schôdzi, ktorú inicioval opoziãn˘ klub Smeru-SD
k aktuálnemu v˘voju v oblasti v˘stavby diaºnic
na Slovensku. Na záver dne‰ného rokovania par-
lament prelomil prezidentove veto a opätovne
schválil zákon o Rozhlase a televízii (RTS) Slo-
venska, na základe ktorého sa 1. januára zlúãia
73
P A R L A M E N T N ¯
uvedené verejnoprávne in‰titúcie. Poslanci akcep-
tovali v˘hradu prezidenta SR Ivana Ga‰parovi-
ãa k v˘‰ke platu riaditeºa danej in‰titúcie, ktorá
nebude 9-násobkom priemernej mesaãnej nomi-
nálnej mzdy (asi 6 700 eur), ale len ‰tvornásob-
kom. Podpora v˘roby solárnej elektriny sa má
zníÏiÈ. Aj o tom dnes definitívne rozhodol záko-
nodarn˘ zbor, keì schválil novelu zákona o pod-
pore obnoviteºn˘ch zdrojov energie a vysoko
úãinnej kombinovanej v˘roby, ktorú predloÏil
poslanec NR SR ªudovít Jurãík (SaS). Úãelom
návrhu zákona je najmä zníÏenie podpory v˘ro-
by elektriny zo solárnych zdrojov, keìÏe sa pod-
pora podºa návrhu zákona bude poskytovaÈ len na
zariadenia s in‰talovan˘m v˘konom do 100 kW.
Novela zároveÀ spresÀuje podmienky rekon-
‰trukcie a modernizácie existujúcich v˘robn˘ch
zariadení. Stanovujú sa tak náklady v˘robcu
elektriny pouÏité na rekon‰trukciu a modernizá-
ciu zariadenia na viac ako 50 % celkov˘ch inves-
tiãn˘ch nákladov.
16. decembra – Desiata mimoriadna schôdza
parlamentu k v˘stavbe diaºnic sa skonãila po
viac ako siedmich hodinách pre opozíciu neús-
pechom. Tá totiÏ chcela, aby poslanci prijali
uznesenie k ur˘chlenej v˘stavbe diaºnic, ão sa jej
v‰ak nepodarilo. Koalícia naopak schválila uzne-
senie kritizujúce v˘stavbu diaºnic za vlády Ro-
berta Fica (Smer-SD). Iniciátor schôdze, posla-
nec a exminister dopravy ªubomír VáÏny (Smer-
-SD) presadzoval, aby vláda ur˘chlene zaãala ve-
rejné obstarávanie v prípade v˘stavby tunela
Vi‰Àové, ktor˘ je obsiahnut˘ v treÈom balíku na
D1, a to najneskôr do februára budúceho roka.
Parlament ju mal k tomu zaviazaÈ. Uznesenie
malo tieÏ vládu zaviazaÈ, aby do parlamentu
predloÏila presn˘ ãasov˘ a vecn˘ harmonogram
s finanãn˘m krytím na v˘stavbu 75 kilometrov
diaºnice D1, ktorá je súãasÈou prvého balíka.
Opozícia tieÏ chcela, aby vláda zmenila svoj zá-
väzok, a tak v˘razne nav˘‰ila poãet kilometrov
diaºnic, ktoré chce odovzdaÈ. Rokovanie parla-
mentu sa ukonãením tejto schôdze v roku 2010
definitívne skonãilo. Poslanci by sa mali naj-
bliωie stretnúÈ vo februári 2011.
21. decembra – Poslanci NR SR prelomili
veto prezidenta Ivana Ga‰paroviãa a opätovne
schválili ním vrátenú novelu zákona o dani z
príjmov. Tá ru‰í viaceré daÀové v˘nimky, záro-
veÀ v‰ak priná‰a aj novú 80 % daÀ z nadbytoã-
n˘ch emisn˘ch kvót, ktorú hlava ‰tátu kritizuje.
Za zákon na dne‰nej mimoriadnej schôdzi s je-
din˘m bodom programu hlasovalo 77 zo 79 prí-
tomn˘ch zákonodarcov, Anna Belousovová a
Rudolf Puãík z opoziãnej SNS sa hlasovania
zdrÏali. KeìÏe právna norma je súãasÈou ozdrav-
ného balíka na konsolidáciu verejn˘ch financií,
vláda ju potrebuje maÈ úãinnú od 1. januára 2011.
„Zavedenie tejto dane si podºa môjho názoru
vyÏaduje dôsledné odôvodnenie. V pozmeÀujú-
com a doplÀujúcom návrhu poslancov NR SR Jo-
zefa Kollára, Antona Marcinãina, Ondreja Ma-
teja a Ivana ·vejnu k vládnemu návrhu zákona
takéto odôvodnenie absentuje,“ vysvetlil svoje
v˘hrady Ga‰paroviã.
1. januára – Viac pokoja a dôvery sebe a
svojmu ‰tátu by sme si podºa prezidenta Ivana
Ga‰paroviãa mali dopriaÈ v novom roku 2011.
Hlava ‰tátu otvorila svoj tradiãn˘ novoroãn˘ prí-
hovor pripomenutím v˘znamu dne‰ného dÀa –
DÀa vzniku Slovenskej republiky. Obãania sa
podºa prezidenta „právom doÏadujú od politikov
a zamestnávateºov, aby ich Ïivot nebrali na ºah-
kú váhu. Aby boli zodpovední, prijali údel obe-
74
D E N N Í K
jateºné, nevhodné, aÏ keì ho jeho premiér Fico
presvedãil, tak povedal, Ïe minister mieni, pán
premiér mení.
Juraj Blanár (Smer-SD)
Na jednej strane hovoríte, Ïe je samozrejmé, Ïe
treba rokovaÈ o e‰te presunutí financií európ-
skych fondov, ale vy ste uÏ do médií jasne dali,
Ïe sa postaví tunel Vi‰Àové z eurofondov, vy uÏ
to viete, ale dnes ste to povedali, môÏete si to po-
zrieÈ, Ïe samozrejme, Ïe treba rokovaÈ a nebude
to jednoduché, bude to aj dlhé, aj krátke, aj e‰te
neviem aké. No a keì ste e‰te hovorili o mie‰a-
ní hru‰iek s jablkami, nuÏ veì vy ich mie‰ate ne-
ustále. Hovoríte o PPP-projekte o cene, kde je za-
poãítaná cena za samotnú v˘stavbu a potom cena
za 30 rokov prevádzky, do ãoho nedá ‰tát ani ko-
runu z hºadiska údrÏby, ale bude to platiÈ konce-
sionár, ale vy to pokojne porovnávate s cenou,
ktorú ste vy údajne vyrokovali, ale tam uÏ Ïiad-
na prevádzka na 30 rokov nebude.
Ján Podmanick˘ (Smer-SD)
Pán minister, najlep‰ie sa ‰etrí, keì sa niã ne-
stavia. A v tomto type ‰etrenia ste podºa môjho
názoru fakt dobr˘, ale okrem toho, Ïe nestavia-
te, tak neviete vysvetliÈ zadávanie miliardov˘ch
zákaziek rokovacím konaním bez zverejnenia,
neviete vysvetliÈ a zdôvodniÈ absolútnu neschop-
nosÈ pokraãovaÈ vo v˘stavbe diaºnic. Pán minis-
ter, podºa môjho názoru ste asi dobr˘ ãlovek, ale
trápite sa so svojou funkciou a v‰etci okrem vás
to uÏ vidia. Ak si chcete zachovaÈ akú takú repu-
táciu, prosím vás, pán minister, vymeÀte sa s Ri-
chardom Sulíkom, pomôÏete jemu aj sebe.
Stanislav Jani‰ (SDKÚ-DS)
Diaºnica do Ko‰íc bude dokonãená do roku
2010. To je v˘rok predsedu vlády Roberta Fica
na brífingu, ktor˘ bol v júli 2007 na Úrade vlá-
dy. O mesiac neskôr uÏ tvrdil, Ïe na trase existu-
jú technické prekáÏky, stavba tunelov. Máme al-
ternatívu. Namiesto Vi‰Àového obchvat Îiliny.
Ostatné tunely podobn˘m systémom. âo má spo-
loãné obchvat Îiliny s tunelom Vi‰Àové – Dub-
ná Skala, teda so spojením Îiliny a Martina, ne-
viem, ale voliã toho znesie veºa, tak mu to pred-
seda vlády ponúkol ako alternatívu, ako náhradu
za nezmyselné vyjadrenie, Ïe diaºnice budú do
roku 2010.
Takisto sa nem˘lil pán exminister ani v júli
2006, keì hovoril, Ïe diaºnice cez PPP sú o 50 –
70 % drah‰ie, ako beÏné investície. Vtedy, v roku
2006 to bolo varovanie, aby ste z toho potom uro-
bili normu cenotvorby pre v˘stavbu diaºnic. V
roku 2008 predseda vlády Robert Fico povedal
ìal‰í skvostn˘ v˘rok. Ak by malo byÈ o ãosi
predraÏené financovanie PPP, poìme do toho. Ja
sa neobávam predraÏenia. Do tohto obdobia moÏ-
no zaradiÈ ìal‰iu technickú a ekonomickú perlu
predsedu vlády a to tá, Ïe najdrah‰ia diaºnica je
tá, ktorá sa nepostaví. Pri tomto v˘roku, Ïe naj-
drah‰ia diaºnica tá, ktorá sa nepostaví, sa treba len
usmiaÈ, ale ak predseda vlády vyhlási, Ïe diaºni-
ce za kaÏdú cenu, tak treba zbystriÈ pozornosÈ,
lebo tu niekto obhajuje veºk˘ biznis pre firmy,
moÏno aj pre niekoho iného, ale ten niekto in˘,
rozhodne nie je obãan Slovenskej republiky. A na
konci celej tento mediálnej prípravy sú dva me-
gaprojekty PPP, legislatívna v˘nimka zo zákona
o ‰tátnom dlhu, diaºnicu síce stavia súkromník, ale
gro rizík nesie ‰tát, teda obãania. Toto je v˘sle-
dok va‰ej prípravy PPP. Dámy a páni, o ãom toto
v‰etko bolo? O diaºnici do roku 2010 z Bratisla-
vy do Ko‰íc? Nie. Podstata celej tejto prípravy
bola vytvoriÈ vo verejnej mienke priazniv˘ prie-
stor, priazniv˘ pohºad na dokonãenie diaºnic, za-
bezpeãenie infra‰truktúry, ohlásiÈ tzv. v˘stavbu
diaºnic a pod plá‰tikom ur˘chlenej v˘stavby diaº-
nic ur˘chlene urobiÈ obrovskú zákazku za stov-
ky miliárd na diaºnice a r˘chlostné komunikácie.
Ján Mikolaj (SNS)
Keì som sa pripravoval na túto schôdzu a
hodnotil som ãinnosÈ pána ministra, tak som si
myslel, Ïe to bude pomerne ºahká úloha, pretoÏe
pán minister za toho pol roka, keì zhodnotím, ão
v‰etko ste dosiahli, tak som mal príspevok sko-
ro za minútu hotov˘, pretoÏe je pravdou, Ïe ste
zru‰ili dva takmer hotové PPP-projekty. Podpísa-
li ste jednu zákazku pre stavebné práce, pokiaº sa
nem˘lim v hodnote takmer 1 miliardy sloven-
sk˘ch korún priamym zadaním. âiÏe Ïiadna sú-
ÈaÏ a darmo sa vy vyhovárate dozadu, Ïe tak to
bolo pripravené. Podºa mÀa tento dovolím si po-
vedaÈ chaos, ktor˘ v riadení v˘stavby diaºnic,
pretoÏe máme pol roka po voºbách, tu nastáva a
menia sa koncepcie, menia sa pravidlá, je spôso-
bené aj t˘m, ão som uÏ hovoril, Ïe KDH ako snáì
jediná politická strana nemalo vypracovan˘ svoj
volebn˘ program v oblasti dopravy. Nebol, bola
len dopravná infra‰truktúra, ale tá predsa tá musí
vypl˘vaÈ z koncepcie dopravy ako takej a to, Ïe
to nie je spravené, z toho vypl˘va tá ÏivelnosÈ, kto-
rá dneska je a to menenie názorov a po pol roku
sa dostaneme pol roka dozadu, Ïe budeme finan-
covaÈ diaºnicu zo ‰tátneho rozpoãtu a európskych
fondov. To, Ïe nie je koncepcia a Ïe sa menia ná-
zory, vypl˘va aj z toho, Ïe aj ten personálny ma-
naÏment, ktor˘ pán minister máte, tak ak som si
v‰imol, tak je zloÏen˘ z politikov z tretieho sek-
tora a z novinárov. Ale, to nie sú ºudia, ktorí
majú vzdelanie z oblasti dopravn˘ch stavieb ale-
bo dopravy ako takej.
ëal‰í problém je to, Ïe ste povedali, Ïe sa budú
stavaÈ diaºnice zo ‰tátnych peÀazí t˘ÏdeÀ po tom,
ako sme schválili zákon o ‰tátnom rozpoãte a tam
tie peniaze nemáte nadefinované v zákone o ‰tát-
nom rozpoãte, ãiÏe sa bude musieÈ meniÈ zákon o
‰tátnom rozpoãte. Hovoríte, Ïe európske peniaze
a ste si povedali, Ïe najdrah‰ie projekty budú z eu-
rópskych peÀazí, ale vy to urãite musíte poznaÈ,
Ïe práve tunelové stavby sú tie stavby, kde eko-
nomická efektívnosÈ ako nevyhnutná podmienka
na financovanie z európskych peÀazí práve z tu-
nelov˘ch stavieb nevychádzajú, pretoÏe sú extrém-
ne drahé na v˘stavbu a extrémne drahé na prevá-
dzku. A nie som si ist˘, dokonca si myslím, pre-
toÏe sa o to uÏ pokú‰ame takmer ôsmy rok, ãi za-
bezpeãíte financovanie z európskych fondov na
tento tunel, pretoÏe ekonomická efektívnosÈ jed-
noducho nevychádza je dosÈ moÏné, Ïe vám po-
vedia tak ako to uÏ raz povedali v minulosti, Ïe nie.
To znamená, európske fondy nepôjdu a ‰tátne pe-
niaze v rozpoãte nemáte zhruba t˘ch 17, 18 mi-
liárd slovensk˘ch korún, ktoré musia musia byÈ.
Ján Figeº, minister dopravy (KDH)
My pracujeme na harmonograme, mám tu z
neho v podstate základ, ktor˘ popisuje úseky na
D1, na D3, na r˘chlostn˘ch cestách, ale aj na ces-
tách prvej triedy, tak, aby sme mohli ponúknuÈ
celú stratégiu, vãítane financovania, vãítanie roz-
sahu aj stavbárom, aj verejnosti a samozrejme
v‰etk˘m kompetentn˘m, ktorí na tom budú par-
ticipovaÈ.
Na základe toho, ão je schválené v rozpoãte,
ale aj na základe toho, ão sme dohodli v t˘chto
P A R L A M E N T N ¯
dÀoch, si dovolím povedaÈ, Ïe ten rozsah bude po-
rovnateºn˘ s obdobím rokov 2006 aÏ 2010 a moÏ-
no bude aj vy‰‰í. Veºmi si Ïelám, aby sme stava-
li viac a lacnej‰ie, lebo je to zodpovedné a je to
veºmi potrebné, aby Slovensko bolo bohaté.
K tomu, ako vyuÏívame eurofondy, chcem vás
len ubezpeãiÈ, Ïe je rozdiel a je veºk˘ rozdiel
medzi kontrahovan˘m objemom a ãerpan˘m ob-
jemom. âíslo z posledného novembra, za celé
Slovensko hovorí, Ïe kontrahovan˘ch máme vy‰e
56 % celkového objemu na 7 rokov a vyãerpa-
n˘ch takmer 12 %. A v tom rozsahu ãerpania, tam
sú niektoré programy veºmi slabé. Od 2,2 aÏ po
19 a technická pomoc na úrovni 24 %. Preto je
logická a veºmi znovu zodpovedná téma, hodno-
tenia a prehodnotenia, aby sme nepri‰li o to, ão
môÏeme maÈ zadarmo.
Ja som nepri‰iel späÈ po piatich rokoch z ko-
misie preto, aby som ãímsi bol, ale aby som nie-
ão rozumné robil. A naozaj som prijal zodpoved-
nosÈ za veºk˘, rozsiahly rezort. Tak˘ tu svojím
spôsobom ani nebol. V Nemecku majú tak˘to re-
zort a povaÏujem to za obrovskú v˘zvu aj pre vlá-
du, aj pre Slovensko, aj pre seba.
Robert Fico (Smer-SD)
Sme politická strana s úplne rozdielnymi po-
hºadmi na svet, na v‰etko nemôÏeme maÈ rovna-
k˘ názor, ale ja dúfam, Ïe v˘stavba diaºnic a r˘-
chlostn˘ch ciest nie je ani ºavicová, ani pravico-
vá, ani liberálna, pretoÏe Slovensko tieto cesty
skutoãne potrebuje. V roku 2009, keì pri‰la Slo-
vensko svetová hospodárska kríza, sme si uvedo-
mili jednu dôleÏitú vec a tá spoãívala v tom, Ïe
veºké verejné investície sme povaÏovali za dôle-
Ïit˘ nástroj v boji proti kríze a za nástroj, ktor˘
mal zabezpeãovaÈ hospodársky rast.
Nemali sme ìal‰ie zdroje v ‰tátnom rozpoãte
a ani neboli zdroje z európskych fondov, ktoré by
umoÏÀovali také tempo v˘stavby diaºnic, ako
sme si moÏno sami predstavovali a preto sme sa
rozhodli, Ïe pristúpime k organizovaniu PPP-
projektov, k získavaniu finanãn˘ch prostriedkov,
akumulácii zdrojov zo súkromného sektora, ão sa
nám urãite aj podarilo. Rozdiel medzi nami v so-
ciálnej demokracii a v pravicovej vládnej koalí-
cii je v tom, Ïe my veríme vo verejné investície,
D E N N Í K
veríme v investície preto, lebo urãite podporujú
hospodársky rast.
Vy ste sa rozhodli v pravicovej koalícii z opaã-
nou cestu. Hovoríte o tom, Ïe veºké verejné in-
vestície sú v˘davky a podºa pravice, v˘davky
treba ‰krtaÈ, v˘davky treba neustále odstraÀovaÈ.
Skôr idete cestou úsporn˘ch balíãkov a sami pri-
znávate, Ïe to bude maÈ negatívny vplyv na hos-
podársky rast. Dobre, je to legitímne rozhodnu-
tie.
Musíme kon‰tatovaÈ, Ïe zaãína dochádzaÈ k po-
klesu hospodárskeho rastu a sami uvádzate, Ïe v
roku 2011 bude hospodársky rast niωí ako bol v
roku 2010.
Predov‰etk˘m neklamme sa a povedzme si to
priamo bez akéhokoºvek zaváhania, v˘stavba D1
od Îiliny do Pre‰ova momentálne stojí. Nedeje
sa na tomto úseku. Absolútne niã.
ëalej chcem kon‰tatovaÈ a to je fakt, Ïe ak ste
sa rozhodli neãerpaÈ zdroje z PPP-projektov, ale-
bo zo súkromn˘ch zdrojov, tak nemáte k dispo-
zícii finanãné zdroje. MoÏnosti ‰tátneho rozpoã-
tu sú obmedzené. Pokiaº ide o eurofondy vieme,
Ïe bude trvaÈ veºmi dlho a povedal to aj pán po-
slanec Glváã, k˘m Európska komisia rozhodne o
akejkoºvek zmene. Rovnako vieme, Ïe budete
potrebovaÈ súhlas ostatn˘ch ministerstiev na pre-
sunutie zdrojov, aby ste získali 400 miliónov eur
Na druhej strane, pán minister, urãite po 6 me-
siacoch vo vláde viete, Ïe 400 miliónov eur pri
v˘stavbe diaºnic je prakticky niã, je to 12 miliárd
slovensk˘ch korún a kto sa tro‰ku zaoberal pro-
blematikou diaºnic tak vie, Ïe v nároãnom teré-
ne 1 kilometer diaºnice môÏe stáÈ 1 miliardu slo-
vensk˘ch korún, teda hovoríme o 12 kilometroch
na ão momentálne sú k dispozícií finanãné pro-
striedky.
Pán minister, v mene poslaneckého klubu Stra-
ny Smer - sociálna demokracia vám preto túto po-
mocnú ruku podávam, pokiaº ide o diaºnice, lebo
to povaÏujeme za národno‰tátne záujmy Sloven-
skej republiky. Neoãakávajte od nás, ale Ïe bu-
deme nejakí sluÏobníci, ktorí budú robiÈ ãokoº-
vek, ão si zmyslíte. Budeme veºmi jasne a tvrdí
oponenti. Ak to ale budú vecné rie‰enie, ktoré sa
budú t˘kaÈ Slovenskej republiky, Smer-SD je tu.
tavosti, ohºaduplnosti a solidarity. Aby Európs-
ka únia neprijímala rozhodnutia, ktoré zostáva-
jú na papieri ako plané sºuby.“ Prezident upozor-
nil na pretrvávajúci problém vymoÏiteºnosti prá-
va. „V tomto smere by sme si v‰etci bez ohºadu
na príslu‰nosÈ k politick˘m stranám mali do bu-
dúceho roka vyt˘ãiÈ reálny cieº ozdraviÈ na‰u
justíciu. Vnútorn˘ poriadok v ‰táte nám nikto ne-
príde urobiÈ zvonka a ani o to neÏiadame. Sme
zaÀ zodpovední v‰etci, ktorí sme vstúpili do po-
litiky. Aj keì som presvedãen˘, Ïe to najdôleÏi-
tej‰ie je na právnom vedomí a svedomí samot-
n˘ch sudcov,“ kon‰tatoval v novoroãnom prího-
vore prezident SR. Prezident nesúhlasí so spo-
chybÀovaním spoloãnej európskej meny. Vstup
SR do Európskej únie oznaãil za v˘sadu, ktorá
sa nepresadzovala ºahko.
2. januára – Názory koalície a opozície na no-
voroãn˘ prejav prezidenta Ivana Ga‰paroviãa sa
rôznia. Opozícia ho povaÏuje za ‰tandardn˘ a vy-
váÏen˘, niektorí koaliãní predstavitelia majú naÀ
kritickej‰í pohºad. S hlavou ‰tátu sa ale zhodujú
napríklad v potrebe ozdraviÈ slovenskú justíciu
a v apelovaní na väã‰iu zodpovednosÈ. Predsedo-
vi Mosta-Híd Bélovi Bugárovi sa nepozdáva, Ïe
prezident bazíruje na ozdravení a pritom mu brá-
ni. „V niektor˘ch konkrétnych prípadoch sa mi
zdá, Ïe slová so skutkami pána prezidenta neja-
ko nekore‰pondujú. Mám na mysli napríklad
jeho tvrdenie, Ïe treba ozdraviÈ justíciu, a pritom
snahu vládnej koalície, aby k jej ozdraveniu na-
ozaj do‰lo, brzdí minimálne s t˘m, Ïe vracia na-
späÈ zákony,“ povedal. „Myslím si, Ïe pán pre-
zident predniesol úplne ‰tandardn˘ prejav, kto-
r˘ ho charakterizuje ºudsky, osobnostne aj poli-
ticky,“ zhodnotil ‰éf poslaneckého klubu Smeru-
SD Pavol Pa‰ka. Dodal, Ïe prezident zároveÀ zdô-
raznil svoj siln˘ národn˘ a sociálny rozmer vo-
laním po sociálnom zmiere a vy‰‰ej miere vzde-
lanosti a zamestnanosti.
9. januára – Prezidentská kancelária bude
maÈ svoje zastúpenie v Legislatívnej rade vlády
(LRV). „Napravíme chybu, ktorá sa stala,“ obrá-
tila sa premiérka Iveta Radiãová (SDKÚ-DS)
v diskusnej relácii STV O 5 minút 12 na hlavu
‰tátu Ivana Ga‰paroviãa. Dodala, Ïe sa t˘mto
obmedzia aspoÀ technické dôvody na vracanie
zákonov.
10. januára – V˘bor NR SR pre kultúru a mé-
diá dnes napokon schválil v˘zvy na prihlasova-
nie kandidátov na funkciu generálneho riaditeºa
novej verejnoprávnej in‰titúcie – Rozhlasu a te-
levízie Slovenska (RTVS) a podávanie návrhov
na kandidátov 9-ãlennej rady. Jeho ãlenovia sa
stretli v parlamente v neskor˘ch veãern˘ch ho-
dinách, aby splnili zákonom danú povinnosÈ. Na
popoludÀaj‰om rokovaní v˘zvy neschválili z dô-
vodu neprítomnosti dvoch koaliãn˘ch poslan-
k˘À Jany Ki‰‰ovej (SaS) a Magdy Vá‰áryovej
(SDKÚ-DS). Ich dva hlasy ch˘bali k tomu, aby
sa mohlo vôbec zaãaÈ rokovanie o tomto bode
programu.
V˘bor zároveÀ urãil 15-dÀovú lehotu na doru-
ãenie prihlá‰ok, priãom následne overí, ãi kan-
didát spæÀa alebo nespæÀa podmienky. Kandidá-
tov zaraden˘ch do v˘beru pozve potom na verej-
né vypoãutie. Nov˘ riaditeº by tak mohol byÈ zná-
my do troch mesiacov.
Návrhy na ãlenov 9-ãlennej rady môÏu pred-
kladaÈ aj právnické osoby, rovnako v lehote 15
dní. Zastúpenie v nej majú maÈ traja odborníci v
oblasti rozhlasovaného vysielania, traja za oblasÈ
televízneho vysielania, dvaja ekonómovia a je-
den právnik.
75
P A R L A M E N T N ¯
10. januára – Ministerstvo spravodlivosti SR
pokraãuje v sumarizácii informácií o tzv. diskri-
minaãn˘ch Ïalobách, ktoré v posledn˘ch ‰ty-
roch rokoch podávali sudcovia a sudkyne proti
Slovenskej republike pre údajnú diskrimináciu
pre niωie platy, ako dostávali ich kolegovia na
‰peciálnom súde. Po doplnení údajov z Národ-
nej rady (NR) SR a troch súdov sa pôvodn˘ch 61
miliónov nav˘‰ilo o takmer deväÈ miliónov na
70 239 636 eur. Îaloby si nepodalo 554 sudcov
a sudk˘À, ako ukazoval pôvodn˘ zoznam, ale ide
minimálne o 702 sudcov a sudk˘À z celého Slo-
venska. Súãasné vedenia MS SR, ktoré zastupu-
je v sporoch SR, zaujalo vo veci jasné stanovis-
ko. Îaloby povaÏuje za neodôvodnené a Ïiada
súdy, aby ich zamietli. ZároveÀ poukazuje na to,
Ïe sudcovia, ktorí si sami podali tieto Ïaloby a
rozhodujú v obdobn˘ch sporoch, sú zaujatí a
mali by byÈ vylúãení z rozhodovania.
10. januára – Odbory na Slovensku odmie-
tajú pripravovanú novelu Zákonníka práce (ZP)
a sú pripravené svoj nesúhlas prejaviÈ aj radikál-
nym spôsobom. Chystajú protestné akcie v 1.
‰tvrÈroku 2011, ktoré sa majú konaÈ aj pred Úra-
dom vlády SR a na námestiach. SúãasÈou ich
aktivít je aj dnes od‰tartovaná petiãná akcia za vy-
písanie referenda proti zmenám v Zákonníku
práce. Odbory nevyluãujú ani vyhlásenie jedno-
hodinového generálneho ‰trajku v polovici mar-
ca. Referendum sa t˘ka troch okruhov otázok. Za-
chovania súãasného znenia Zákonníka práce,
skrátenia pracovného t˘ÏdÀa na 35 hodín pri
udrÏaní súãasnej mzdy a stanovenia maximálne-
ho rozsahu nadãasovej práce na 80 hodín roãne.
T˘m by sa mali vytvoriÈ predpoklady na vytvo-
renie nov˘ch pracovn˘ch miest. Poºutovanie a
sklamanie z prístupu KOZ k diskusii o zmenách
v Zákonníku práce pred ãasom uÏ vyjadril minis-
ter práce, sociálnych vecí a rodiny Jozef Mihál.
Ministerstvo oãakávalo kon‰truktívny dialóg a
vecnú diskusiu a nerozumie, preão sa zástupco-
via odborov rozhodli opustiÈ rokovanie pracov-
nej skupiny.
11. januára – Slovenská republika spozná no-
vého generálneho prokurátora v priebehu piatich
aÏ ‰iestich mesiacov. Po rokovaní prvej tohtoroã-
nej Koaliãnej rady oznámil tento v˘sledok doho-
dy predseda Národnej rady SR a líder SaS Richard
Sulík. „Ideme veºmi r˘chlo zmeniÈ rokovací po-
riadok tak, aby sme zmenili voºby na verejné. Ten-
to t˘ÏdeÀ to bude predloÏené parlamentu ako po-
slaneck˘ návrh,“ avizoval. Lídri sa na takmer
‰tvorhodinovom rokovaní dohodli aj na zru‰ení
priestupkovej imunity, a to nielen u poslancov, ale
aj sudcov. Pre v‰etk˘ch päÈ druhov volieb budú
platiÈ rovnaké lehoty a mechanizmy kontroly.
„Nebudú finanãné stropy pre strany v kampani,
ale tvrdé kontroly – koºko a ak˘m spôsobom
bolo pouÏit˘ch peÀazí. Dohodli sme sa aj na jed-
notnom moratóriu a zru‰ení príspevku na posla-
neck˘ mandát,“ vysvetlila premiérka Iveta Radi-
ãová. Po novom má zároveÀ existovaÈ stála ústred-
ná volebná komisia a kupovanie voliãsk˘ch hla-
sov má byÈ trestn˘m ãinom. Koaliãná rada sa ne-
dohodla na zníÏení kvóra pre pouÏívanie jazykov
men‰ín. O návrhu strany Most-Híd na zníÏenie
kvóra z 20 na 10 percent má rokovaÈ podpredse-
da strany a vicepremiér Rudolf Chmel s ostatn˘-
mi stranami na bilaterálnych rokovaniach.
MeniÈ sa bude aj druh˘ dôchodkov˘ pilier,
vráti sa pred obdobie vlády Roberta Fica. Radi-
ãová dodala, Ïe pre mlad˘ch ºudí, ktorí skonãili
‰kolu, bude opäÈ povinn˘ s t˘m, Ïe do troch ro-
kov budú môcÈ z neho vystúpiÈ.
76
D E N N Í K
12. januára – Opoziãné parlamentné strany
Smer-SD a SNS sú pripravené diskutovaÈ na
tému zjednotenia volebn˘ch zákonov. Poslan-
kyÀa Smeru-SD a ãlenka Ústavnoprávneho v˘-
boru NR SR Jana La‰‰áková sa prikláÀa k zme-
ne volebn˘ch kódexov a k zjednoteniu systému,
aby sa jednotlivé voºby neriadili osobitn˘mi pra-
vidlami. „Myslím si, Ïe v princípe, ão sa t˘ka
zmien volebn˘ch zákonov, sme za a opozícia je
pripravená na túto tému diskutovaÈ,“ pozname-
nala.
14. januára – Novelu zákona o Rozhlase a
televízii Slovenska (RTVS) predloÏí na nasledu-
júcu schôdzu parlamentu jeho poslanec Tomá‰
Galbav˘ (SDKÚ-DS). Cieºom novely je zv˘‰e-
nie platu generálnemu riaditeºovi. „Plne si uve-
domujem, Ïe zvy‰ovaÈ plat v ãase krízy je nepo-
pulárne, ale budem obhajovaÈ tento návrh. Mám
na to dôvody,“ povedal Galbav˘ s t˘m, Ïe návrh
vznikol po dohode medzi koaliãn˘mi poslanec-
k˘mi klubmi.
Riaditelia verejnoprávnej Slovenskej televízie
(STV) a verejnoprávneho Slovenského rozhlasu
mali doteraz ‰esÈnásobok priemernej mzdy. „My
to meníme na sedemnásobok pre generálneho ria-
diteºa. Na základe v˘zvy chceme, aby sa prihlá-
sili do súÈaÏe o tento post ão najkvalitnej‰í kan-
didáti, super manaÏéri, charakterní ºudia, ktorí do-
káÏu odolávaÈ nástrahám, záujmov˘m a lobistic-
k˘m skupinám. âo by koneãne mohlo znamenaÈ,
Ïe na STV nebude doplácaÈ ‰tátny rozpoãet v bu-
dúcnosti, ãiÏe daÀoví poplatníci,“ vysvetlil posla-
nec NR SR s t˘m,Ïe verejnoprávne médiá budú
poskytovaÈ kvalitnú sluÏbu verejnosti.
14. januára – Najsilnej‰ia opoziãná strana
Smer-SD chce zmeniÈ zákon o ‰tátnom obãian-
stve, ktor˘ presadila e‰te ako vládny subjekt v mi-
nulom volebnom období. Z návrhu novely záko-
na je zrejmé, Ïe právna norma by mala byÈ od 1.
mája miernej‰ia. Súãasn˘ zákon od 17. júla 2010
trestá na‰ich obãanov, ktorí dobrovoºne poÏiada-
li o obãianstvo inej krajiny stratou toho sloven-
ského. Po novom chce Smer-SD umoÏniÈ obãa-
nom Slovenska nadobudnúÈ cudzie ‰tátne ob-
ãianstvo, ak majú na území krajiny, o ktorej ob-
ãianstvo Ïiadajú, povolen˘, registrovan˘ alebo
inak evidovan˘ pobyt najmenej ‰esÈ mesiacov.
ZároveÀ má byÈ umoÏnené osobám s pobytom na
území iného ‰tátu, ktoré stratili na‰e ‰tátne ob-
ãianstvo nadobudnutím cudzieho, opätovne ho
získaÈ podstatne jednoduch‰ím spôsobom ako
pri ‰tandardnom postupe.
Zámer zmeniÈ zákon o ‰tátnom obãianstve
z dielne b˘valej garnitúry má aj súãasná vládna
koalícia. Jej novela, ktorá ru‰í trestanie nadobud-
nutia iného ‰tátneho obãianstva stratou sloven-
ského, uÏ na pôde NR SR pre‰la do druhého ãí-
tania.
SúbeÏne s touto zmenou je v legislatívnom
procese aj návrh novely zákona o ‰tátnej sluÏbe
od KDH. KresÈanskí demokrati navrhujú viazaÈ
‰tátnu sluÏbu v sluÏobnom pomere v˘luãne na ob-
ãianstvo SR. T˘kaÈ sa to má policajtov, príslu‰-
níkov Slovenskej informaãnej sluÏby, Zboru vä-
zenskej a justiãnej stráÏe, Îelezniãnej polície a
Národného bezpeãnostného úradu. Dôvodom je
ich prísaha vernosti Slovenskej republike.
Robert Fico presadil súãasn˘ zákon o ‰tát-
nom obãianstve ako reakciu na maìarskú práv-
nu úpravu, ktorá zjednodu‰ila udeºovanie dvoja-
kého obãianstva zahraniãn˘m Maìarom napriek
ostr˘m protestom SR.
(rk)
Stanislav Jani‰ (SDKÚ-DS)
Po sedemhodinovej debate na tému diaºnice
môÏeme úplne v pokoji povedaÈ, Ïe v‰etci ako
sme tu tie diaºnice chceme a vieme, Ïe ich potre-
bujeme.
Diaºnice sme stavali, staviame a budeme ich
stavaÈ. âi budete pri vláde vy, alebo budeme pri
vláde my. Rozdiel, ktor˘ tu bol dnes diskutova-
n˘ je v tom, ako draho a ak˘m spôsobom. My za-
stávame in˘ názor, ako máte vy. A ani dne‰ná de-
bata ma nepresvedãila o tom, Ïe by ten nበná-
zor na v˘stavbu diaºnic, nበnázor na ekonomic-
kej‰iu v˘stavbu diaºnic, Ïe by ste dnes vyvrátili.
Diaºnice za kaÏdú cenu nie je heslo tejto koa-
lície a nie je heslo ani väã‰iny obãanov Sloven-
ska, ktorí sa dnes potækajú a majú problémy s krí-
zou, s nezamestnanosÈou a s bojom o hol˘ Ïivot.
Diaºnice za kaÏdú cenu, nech to stojí, ão to sto-
jí, nie je heslom obãanov Slovenskej republiky.
Ani nemôÏe byÈ. Preto dávame do pºacu in˘ spô-
sob financovania diaºnic, in˘ spôsob. Podºa ná-
‰ho názoru lacnej‰í.
Vami realizované navrhované PPP-projekt ne-
bol v˘sledky krízy. My sme tento projekt zaãali
realizovaÈ po júli 2007, kedy o kríze nebolo ani
ch˘ru, ani slychu. Kríza iba moÏno skomplikova-
la financovanie tohto projektu, ale rozhodne krí-
za nebola impulzom pre b˘valú vládu, aby reali-
zovala tak obrovské infra‰trukturálne projekty,
v˘sostne len vo forme verejno-súkromného part-
nerstva, kde ‰tát preberal na seba tie najväã‰ie ri-
ziká z tohto dlhodobého 30-roãného kontraktu.
Diskusia prispela k tomu, Ïe sme si povedali, a
buìme k sebe korektní a v˘sledky ukáÏu, kto mal
pravdu. A ja sa te‰ím takto o tri roky, keì budeme
bilancovaÈ, ão sme urobili a ão sme dokázali a za
ão sme to dokázali. Aj ja mám eminentn˘ záujem,
aby som cestoval do Bratislavy aj t˘ch posledn˘ch
30 km, kde sa pretækam pod Streãnom ‰iel aj r˘-
chlej‰ie, ale hlavne ‰iel bezpeãnej‰ie. Toto je aj ná‰
záujem a privlastÀovaÈ si k sebe, Ïe my máme je-
dine záujem stavaÈ diaºnice a my jediní sme tí po-
slovia stavby diaºnic, nie je korektné.
Ja nehovorím, Ïe jedine my chceme diaºnice.
Aj vy chcete diaºnice. A v tomto buìme za jedno,
ale hºadajme a hovorím, spoloãne najlacnej‰iu,
najlacnej‰í spôsob financovania t˘chto diaºnic.
Lebo keì tu my nebudeme, budú tu na‰e deti,
budú tu na‰i vnuci. Aj tí budú potrebovaÈ chodiÈ
do ‰koly, aj tí budú potrebovaÈ zdravotnícku sta-
rostlivosÈ, aj tí budú potrebovaÈ ostatné veci a sluÏ-
by ‰tátu a verejného spektra. TakÏe neodkrajujme
uÏ dnes na‰im rozhodnutím obrovské miliardy na
30 rokov dopredu, aby aj oni mohli v pokoji ÏiÈ.
NezadlÏujme ich dopredu tak. Toto je na‰e hes-
lo. Diaºnice za kaÏdú cenu, nie je na‰e heslo.
IV. A POTOM SA HLASOVALO
Opoziãné uznesenie si získalo zo 137 prítom-
n˘ch iba 60 hlasov, 74 poslancov bolo proti, tra-
ja sa zdrÏali.
Za návrh uznesenia, ktoré zaznelo v rozprave a
v písomnej forme ho podali poslanci Dostál, Dubov-
cová, Brocka, ·ebej, Sulík, Matoviã, hlasovalo 69
poslancov zo 136 prítomn˘ch, 58 poslancov bolo
proti, siedmi sa zdrÏali, dvaja nehlasovali. T˘mto
uznesením NR SR kon‰tatovala, Ïe vláda Roberta
Fica nesplnila svoj zámer dostavaÈ diaºnicu medzi
Bratislavou a Ko‰icami do roku 2010. SúãasÈou ná-
vrhu bolo aj tvrdenie, Ïe postup b˘valej vlády pri
príprave v˘stavby diaºnic formou PPP-projektov
bol nevhodn˘ a neprimerane zadlÏoval SR.
(rk)
S U P E R M O N I T O R
a (medzit˘m) minikomentáre SUPERMONITOR
PrijaÈ star‰ích Ïiadateºov o prácu priná‰a naozaj v˘-
hody. Star‰í pracovníci nemajú vo firme problémy s do-
drÏiavaním pracovného ãasu a absenciami. Majú tenden-
ciu byÈ odovzdaní práci a lojálni k zamestnávateºom. To
zniÏuje fluktuáciu personálu. Ak chceme ponúkaÈ vyni-
kajúce sluÏby, musíme porozumieÈ zákazníkom a poze-
raÈ sa na na‰e sluÏby ich oãami.
Zakladateº Virgin Group Charles
Branson. HN 27. 10.
(DôleÏité je chápaÈ partnerov. Aby sme to dokázali,
musíme sa im dívaÈ do oãí. Platí to i pre moderáto-
rov rozhovorov v TV. Len ten ovládne partnera, kto
ho drÏí v hrsti oãami.)
***
Viem úplne naisto, Ïe toto je posledné cédeãko, kto-
ré som nahrala. O rok budem maÈ 80. UÏ nedokáÏem od-
hadnúÈ, koºko budem maÈ o rok síl. Koncerty mám veº-
mi rada, vyh˘bam sa len televízii, tú v obºube nemám.
Som ‰Èastná na javisku, kde mám Ïivé publikum.
·ansoniérka Hana Hegerová.
Sme 27. 10.
(Jedna z najsenzaãnej‰ích slovensk˘ch umelk˘À uÏ
dlhé roky Ïije v Prahe. Bratislava ju v podstate na
konci 50. rokov odvrhla a boli to âesi, ktorí sformo-
vali a zmanaÏovali ‰ansoniérku na hviezdu európske-
ho formátu. âo v‰ak urobiÈ, aby bezkonkurenãná spe-
váãka e‰te aspoÀ trochu ostala slovenskou osobnos-
Èou?)
***
Milan Laluha patrí medzi galandovcov, ktorí zaãali
svoju tvorbu rozvíjaÈ v 60. rokoch, keì sa svojím sku-
pinov˘m vystúpením postavili proti socialistickému rea-
lizmu. V období normalizácie ho z politick˘ch dôvodov
odsunuli do úzadia. Dnes patrí medzi tvorcov obrazov,
ktor˘ch umelecká i obchodná hodnota je nespochybni-
teºná. Jeho obraz Îena z Miãinej sme nedávno vydraÏi-
li za 31-tisíc eur.
Kunsthistoriãka Zsofia Kiss-Szemán.
HN 27. 10.
(Kto hovorí o ére komunizmu aj ako o zlatom veku
Slovenska, je prinajmen‰om trápny. NebyÈ toho, Ïe
aj poãas diktatúry bolo niekoºko vyspel˘ch ºudí, kto-
rí sa nedali celkom zlomiÈ tajomníkmi komunistickej
strany, bol by dne‰n˘ obraz SR e‰te biednej‰í, neÏ je.)
***
Pre Európu je dnes dôleÏité narovnávaÈ ekonomické
pokrivenia z prudkého obohacovania sa úzkej vrstvy ren-
tierov, top manaÏérov a pracovníkov finanãného sekto-
ra a zo stagnácie miezd, ãím sa prudko roztvárali noÏ-
nice príjmov beÏn˘ch ºudí a vrchného príjmového pro-
mile.
Ekonóm Juraj Draxler.
Pravda 27. 10.
(Aj do vyspelej Európy sa ºahko vráti niãiv˘ sociál-
ny tajfún, ktor˘ v 19. a ãasto aj v 20. storoãí de‰truo-
val civilizáciu tam, kde sa zdalo, Ïe uÏ je len na krok
od kultivovaného a pokojného spoloãenského Ïivota.
SR to nehrozí, pretoÏe ºudia sa sociálnych vojen
boja.)
***
27. októbra 2010 – 10. decembra 2010
V rezorte sociálnych vecí ostali na rôznych pozí-
ciách stranícke nominácie b˘valej vlády a niektorí úrad-
níci sabotujú Mihálove reformy. Nemali by sme byÈ
v tomto prípade milosrdní. Tí, ktorí boli dosadení po ka-
marátskych alebo straníckych linkách, nech odtiaº odí-
du.
·éf „Obyãajn˘ch ºudí“
Igor Matoviã (SaS). HN 27. 10.
(Oponenti SaS nemajú právo zneuÏívaÈ to, ak súãas-
ní ministri prepú‰Èajú nominantov b˘valej vlády,
najmä ak sú to neschopní diletanti, a ak ich nahrá-
dzajú profesionálmi.)
***
Bez I. âSR a bez T. G. Masaryka by bol osud Slová-
kov po desaÈroãiach maìarizácie najskôr speãaten˘. A
niã na tom nezmenia osobné názory prvého prezidenta
na národnú identitu âechov a Slovákov. ªudia by ìalej
Ïili svoje Ïivoty, deti by sa ìalej rodili: len by sa dnes
moÏno v ‰kolách uãili o jednom takmer alebo celkom vy-
hynutom kmeni západn˘ch Slovanov.
Komentátor Peter JavÛrek.
Pravda 28. 10.
(ZaslúÏi si práve TGM, aby si na Àom vybíjal svoj na-
cionalizmus spoloãensk˘ odpad?)
***
Je krokom vpred, Ïe sa dôchodky búdu valorizovaÈ
pevnou sumou pre v‰etk˘ch. Ide v‰ak o rie‰enie, keì ich
nárast v roku 2012 nepostaãí ani na zakúpenie denného
lístka na verejnú dopravu vo Viedni. Nehovoriac o tom,
Ïe sa budú roztváraÈ noÏnice medzi priemern˘mi plat-
mi a dôchodkami. Minister Mihál si iste dobre preãítal
i posudky zo zahraniãia. Hádam ako racionálny ãlovek
a matematik si z nich nieão vyberie.
Ekonóm Michal Borguºa.
Pravda 28. 10.
(Z bezduch˘ch expertov skoro ani jeden neberie do
úvahy dôleÏit˘ faktor, Ïe dôchodok a jeho v˘‰ka,
resp. valorizácia neznamenajú len holé zabezpeãenie
existencie star˘ch ºudí, ale Ïe ich úlohou je vytváraÈ
i znesiteºnú sociálnu rovnováhu medzi t˘mi obãanmi,
ktorí dostávajú plat, a t˘mi, ktorí poberajú penzie.
UÏ Dzurindove vlády na to ka‰lali.)
***
Nikdy v Ïivote by som si nezaãala s hercom. Sú to
márnomyseºné primadony, sústreìujúce sa v˘luãne na
svoj zovÀaj‰ok. Ja mám v‰ak ‰Èastie ÏiÈ vo vzÈahu s ne-
uveriteºn˘m muÏom, ktorého milujem a na ktorého hºa-
dím s uznaním a s ktor˘m mám trojroãnú dcérku Ever.
Hereãka Milla Jovovich, pôvodom Srbka.
HN 28. 10.
(âlovek môÏe stokrát vedieÈ, akého chce partnera, ak
nemá ‰Èastie, niã mu nepomôÏe.)
***
Keì som bola zamestnaná v Ruskovej Markíze, bola
to asi najväã‰ia skú‰ka mojej trpezlivosti. Kopec nadu-
t˘ch polovzdelan˘ch ºudí sa tam tváril ako hviezdy len
preto, Ïe v správnom ãase nasadli na správnu loì. Rus-
ko nieão vybudoval, ale to sa ºahko buduje, keì nemá-
te konkurenciu. Na zaãiatku to malo Èah na bránu, ale po-
tom sa v tom utopili.
Televízna dramaturgiãka a producentka
Adriana Kronerová. TV oko 29. 10.
(Bude ‰koda, ak sa nenájde nikto, kto by bez predsud-
kov zachytil v˘voj TV Markíza. Mohlo by to byÈ po-
zoruhodné zrkadlo slovenskej society ako takej. Len
tak˘ detail: po odchode Ruska z Markízy krok po kro-
ku upadalo a dodnes upadá jej spravodajstvo.)
***
Bar, ktor˘ som nazval Ján Pavol II., som otvoril
v krypte zo 17. storoãia na známej rímskej ulici Via del
Corso. Vodku vám tu síce nenalejeme, zato víno a pivo
ponúkame lacnej‰ie neÏ konkurencia v okolit˘ch baroch
v centre mesta. S poÏehnaním rímskej diecézy som sa tak
rozhodol vyjsÈ v ústrety mlad˘m veriacim a ponúknuÈ im
alternatívu za hrie‰ne h˘renie.
KÀaz Maurizio Mirilli.
Plus 7 dní 29. 10.
(Aj ºudia okolo pápeÏa cítia neudrÏateºnosÈ dogma-
tického systému prepojenia Boha s ºuìmi tradované-
ho cirkvou, a potrebu nájsÈ slobodnej‰ie hºadanie
Najvy‰‰ieho.)
***
Socializmus nepripú‰Èal diskusiu. A dediãstvom so-
cializmu je aj vzdelávací systém, ktor˘ deti dopuje fak-
tami a ‰íri názor, Ïe odvrávaÈ uãiteºom sa neslu‰í.
Veronika Chaloupková
zo Slovenskej debatnej asociácie.
TV oko 29. 10.
(E‰te stále je priveºa uãiteºov, ktorí sú otrokmi zde-
deného socialistického stereotypu, Ïe v ‰kole niã ne-
smie spochybniÈ posvätnosÈ dogiem zapasovan˘ch do
osnov.)
***
Shooty je excelentn˘ karikaturista, ktorého svet e‰te
neobjavil. Urobíme, ão sa bude daÈ, aby sa to zmenilo.
Karikatúra je druhom poézie. Aj keì nemá slová, i tak
je v nej veºmi jasná a silná my‰lienka. Vtedy je to nád-
herná karikatúra. A Shooty je v tomto skutoãne dobr˘.
Najslávnej‰í americk˘ karikaturista
Daryl Cagle. Sme 30. 10.
(So vstupovaním na‰ej kultúry a vôbec tvoriv˘ch v˘-
konov do sveta máme 2 problémy: prv˘, aby sme ‰piã-
kové diela vôbec mali, a druh˘, aby sme ich vedeli sve-
tu „predaÈ“.)
***
Na‰i sympatizanti Ïiadajú od vlády ‰etriÈ a menej utrá-
caÈ. Chceme niωí dlh, ktor˘ nezaÈaÏí americké deti, a
men‰í ‰tát, ktor˘ nebude obmedzovaÈ slobodu obãanov.
Tak, ako to Ïiada na‰a 220-roãná americká ústava. Bus-
hova vláda v‰ak naliala miliardy dolárov do krachujú-
cich bánk. Na‰i voliãi s tak˘mto zasahovaním do slobod-
ného trhu nesúhlasia.
Koordinátorka hnutia
Tea Party Jenny Martinová.
Wall Street Journal 30. 10.
(I v SR je trvalou zvrátenosÈou, koºko politikov z ce-
lého spektra strán okráda a pomáha okrádaÈ praco-
77
S U P E R M O N I T O R
vit˘ch a slu‰n˘ch obãanov. âo je to za systém, ktor˘
to umoÏÀuje?
***
BoÏie prikázania pri povrchnom pohºade nieão zaka-
zujú. V skutoãnosti slúÏia na ochranu. Ak ich totiÏ bu-
deme re‰pektovaÈ, ako ºudia si nikdy neublíÏime. Nemi-
losrdne nastavujú zrkadlo na‰ej hrie‰nosti, teda tomu, ako
ich nedokáÏeme dodrÏiavaÈ. Tmeliacim prvkom priká-
zaní je láska: Prvé tri sa t˘kajú na‰ej lásky k Bohu,
zvy‰n˘ch sedem je o láske k blíÏnemu.
Evanjelick˘ farár Ján Ruman
z Veºkého Krtí‰a. Sme 30. 10.
(Nevieme presne, ão sa dialo po tom, ako sa Desato-
ro roz‰írilo medzi ºuìmi, ale BoÏie zákony len málo
donútili ãloveka, aby sa zaãal správaÈ slu‰nej‰ie, ako
keì Ïil nadivoko.)
***
Po zavedení eura sa ceny medzi Rakúskom a SR vy-
rovnávajú r˘chlej‰ie ako platy. K˘m v Rakúsku bola
v roku 2009 priemerná mzda 2800 eur, v SR to bolo cca
800 eur. (!!!)
Hlavn˘ ekonóm Viedenského in‰titútu
Peter Havlik. Pravda 30. 10.
(O to viac zaráÏa asociálna politika slovensk˘ch vlád
k dôchodcom. Ak sa zamestnan˘m ºuìom obãas zv˘-
‰ia platy, ãiÏe dostanú ‰ir‰ie moÏnosti na nákup to-
varov existenãne potrebn˘ch a na zaplatenie nevyh-
nutn˘ch sluÏieb, dôchodcom pri zhor‰enej valorizá-
cii sa e‰te viac obmedzí ich nákupn˘ potenciál a sta-
nú sa e‰te väã‰ími chudákmi ako ostatní.)
***
Zdá sa, Ïe ãlovek má pod kontrolou uÏ v‰etko. Ale
opäÈ mnoÏstvo vecí nefunguje ako by malo. Vyãerpan˘
v˘vojov˘ potenciál industrializácie neoÏivil dlhodob˘
rast komunikácie a sluÏieb. NaÀ dosiaº márne ãakáme.
Z pozitívnych trendov ÈaÏili len v˘robcovia poãítaãov.
Politológ Petr Robej‰ek.
MF Dnes 30. 10.
(Intelektuálna elita by mala stav sveta nielen skúmaÈ,
ale aj ovplyvÀovaÈ, ak chceme, aby 3. tisícroãie bolo
prelomové nielen v komputeroch, ale aj v sluÏbách.)
***
T˘m, Ïe veºa cestujem, vyrie‰il som si niekoºko váÏ-
nych Ïivotn˘ch problémov. Cestovanie zbavuje ãlove-
ka 3 základn˘ch istôt. Istoty, Ïe bude maÈ kde spaÈ, Ïe
sa bude maÈ ãoho najesÈ a Ïe môÏe bezstarostne prechá-
dzaÈ ak˘mkoºvek priestorom. Zrazu sa musíte báÈ o svo-
je bezpeãie, ubytovanie, stravovanie a to rozh˘be kole-
sá zhrdzavené z domu.
Spisovateº a cestovateº Boris Filan.
Pravda 30. 10.
(Naozaj, aj rôzne existenãné obavy môÏu donútiÈ ãlo-
veka, aby sa ãinorodo rozh˘bal.)
***
Îije tu 2 270 ºudí, skoro sto percent Rómov, máme
80-percentnú nezamestnanosÈ, sme urãite najchudob-
nej‰ia dedina na Slovensku. Preto som nechal zlikvido-
vaÈ krãmu, nech mi nerobia bordel. Kto chce pivo, môÏe
si kúpiÈ v obchode. Majú ma tu radi, postavil som 12 ro-
dinn˘ch domov, ‰kolu, kotolÀu. A ideme stavaÈ ìalej, cez
eurofondy. Pripravujeme kanalizáciu...
Starosta Lomniãky Gustáv Oraãko.
T˘ÏdeÀ 1. 11.
(Rozhºaden˘ch a agiln˘ch starostov Ïijúcich medzi
Rómami je príli‰ málo na to, aby zvrátili na Slovens-
ku nezadrÏateºnú epidémiu sociálneho a etnického
viacstoroãného moru. Málokto z „domorod˘ch“ Slo-
vákov berie Cigánov ako rovnocenn˘ch partnerov,
kaÏd˘ sa necháva znechucovaÈ ich osobitosÈami, na-
miesto toho, aby reálnymi skutkami vytváral pre
Rómov materiálnu základÀu hodnotnej‰ieho rovno-
právneho Ïivota.)
78
***
Maturita je prastar˘ rituál. Svät˘ t˘ÏdeÀ je obdobím
na intenzívne ‰túdium. Väã‰ina ‰tudentov ho preÏije na
plavárni. Kto sa prekoná a zavrie sa s knihami a zo‰it-
mi, urobí maturitu ºavou zadnou, a ak ide ‰tudovaÈ na vy-
sokú ‰kolu, zistí, Ïe tam je kaÏdá skú‰ka, ak to je poriad-
na vysoká ‰kola, nároãnej‰ia neÏ celá maturita dokopy.
Lep‰ie ãasy nastanú, keì nebude treba skladaÈ prijíma-
cie skú‰ky na vysokú ‰kolu a bude staãiÈ maturitné vy-
svedãenie.
Publicista Aston.
Neviditeln˘ pes 1. 11.
(Je skutoãne ‰okujúce, aké hlúpe rie‰enia vládnu
práve v tejto oblasti verejného Ïivota. Ani v âR, ani
v SR uÏ desaÈroãia nedokáÏe nikto zariadiÈ, aby sa ne-
opakovali zbytoãné stresy, zaÈaÏujúce mlad˘ch ºudí,
na dvoch po sebe nasledujúcich skú‰kach.)
***
Miesta na prokuratúre dostali príbuzní sudcov, poli-
tikov, ãi pochybného sponzora Meãiarovej strany. Kri-
Ïanová, dcéra exiministra Jahnátka, pracuje na prokura-
túre v Nitre. Maru‰áková, dcéra predsedníãky Ústavné-
ho súdu, pracuje na Okresnej prokuratúre v Dunajskej
Strede. B˘valá policajtka Cehláriková je na Okresnej pro-
kuratúre v Malackách.
Publicista Marek Vagoviã.
Sme 2. 11.
(Navy‰e takmer kaÏd˘ z t˘chto ºudí, keì chce hovo-
riÈ s nimi Ïurnalista, je nadmieru sebavedom˘, niek-
to by povedal, Ïe bezoãiv˘. Cehlárikovej dcéra – je tieÏ
na Okresnej prokuratúre – odvrkla na otázky o pra-
covnej pozícii jej matky: „Vás to nemá ão trápiÈ, zis-
tite si to sám.“ Vôbec jej nezíde na um, Ïe má voãi ve-
rejnosti a médiám i povinnosti.)
***
V roku 1959 mi vedúci skupiny pri v˘robe detektív-
neho filmu „MuÏ, ktor˘ sa nevrátil“ oznámil, Ïe bude-
me môcÈ pokraãovaÈ, aÏ keì odpovieme na dôleÏitú
marxistickú otázku, ktorú poloÏili najvy‰‰ie miesta stra-
ny, preão vo filme nie je nieão ideologické. Keì som sa
op˘tal, ão to znamená, vysvetlili mi, Ïe vraha treba vo
filme oznaãiÈ ako nepriateºa komunistov. Tak som to v
takom duchu nakrútil. Ale potom sa zase vyskytol in˘
závaÏn˘ problém: je proti princípom strany, ak sa vo fil-
me ukazuje, Ïe vraÏdia komunistov.
Filmov˘ reÏisér Peter Solan. Pravda 2.
11.
(Protiumelecké zásahy straníckych tajomníkov suro-
vo, aÏ niãivo zamorovali slobodnú tvorbu. Boº‰evic-
ké zásahy deformovali v‰etko, ão sa dalo – aby umel-
ci nemohli d˘chaÈ.)
***
K˘m niekto neponesie za zneuÏívanie moci a verej-
n˘ch peÀazí aj následky, budeme sa bezmocne prize-
raÈ na to, ako nám odovzdané dane miznú pred oãami.
V‰etky emisie, nástenky, sociálne podniky, vláãiky a im
podobné tunely doteraz nikdy neuzreli svetlo súdnej sie-
ne, pretoÏe práve prokuratúra sa stala spoºahlivou ãier-
nou dierou politick˘ch ‰kandálov. To robí z reformy
prokuratúry jednu z top priorít súãasnosti. Lebo bez nej
reãi o boji proti korupcii sú vlastne cynick˘mi marke-
tingov˘mi pouãkami bez akejkoºvek váÏnosti a obsa-
hu.
Riaditeºka Aliancie Fair-play Zuzana Wienk.
Sme 2. 11.
(Wienk je príkladom, Ïe ani najsprávnej‰ie my‰lien-
ky a najzreteºnej‰ie odhalenia káuz a ‰kandálov ne-
musia zapôsobiÈ na verejnosÈ, ak ‰tylizácia textu ne-
vyznieva pôsobivo.)
***
Moja vláda a parlament ma neuznávajú, lebo si od
rána do veãera robia zo mÀa dobr˘ deÀ. KaÏdú hodinu
platí a neplatí nieão iné. Zmätok sa naz˘va diskusiou, ne-
dostatok dlhodobého konceptu argumentáciou a kabaret-
né ‰a‰kovanie koaliãnou spoluprácou.
Sociologiãka Zuzana Szatmáry.
Pravda 2. 11.
(Súãasní politici sa do takej miery zmocnili ‰tátu a Ïi-
votného ‰t˘lu v Àom, Ïe z vyspel˘ch ºudí úplne vytria-
sajú du‰u a za kaÏdú cenu z nich robia idiotov a hlu-
pákov.)
***
Moderné technológie umoÏÀujú zvolaÈ poradu aj po-
ãas schôdze parlamentu. Podklady dostávam cez inter-
net a tak dokáÏem aj za hodinu urobiÈ dôleÏité rozhod-
nutia.
Starosta Starej Bystrice, poslanec NR
i Ïilinskej Ïupy Ján Podmanick˘.
Sme 2. 11.
(Desiatky slovensk˘ch politikov chcú maÈ aj tri funk-
cie. Nestaãilo by, keby NR mala len 100 poslancov, SR
4 Ïupy a keby sa zlúãili 2-3 obce pod jedn˘m staros-
tom? Úradovalo by sa cez internet a u‰etrili by sa mi-
liardy eur.)
***
Zúãastnila som sa na jednom turnaji za rok a, bohu-
Ïiaº, to bolo práve v období, keì rokoval parlament. Bola
to v˘nimoãná udalosÈ v Ïivote mojej dcéry i mojom, lebo
uhrala ‰tvrÈfinále. Ja som mala letenku pôvodne na ter-
mín, v ktorom by som rokovanie stihla, ale keìÏe uhra-
la tak˘ Ïivotn˘ v˘sledok, mala som pocit, Ïe ako matka
by som mala zostaÈ.
PoslankyÀa NR SR Katarína Cibulková (SDKÚ).
Sme 2. 11.
(MoÏno sme jediní v SR, ktorí si myslia, Ïe Sulík ju
nemal potrestaÈ finanãnou pokutou za neúãasÈ na
schôdzi NR. Úspech Cibulkovej dcéry bol skvel˘m v˘-
sledkom pre celú SR a keby i‰lo o futbalové finále, asi
by ºudia s jej absenciou súhlasili.)
***
Po zvolení do funkcie starostu Zlína v roku 1923 dal
TomበBaÈa na vlastné náklady zaviesÈ v nov˘ch ‰tvrtiach
elektrick˘ prúd o 30 % lacnej‰ie ako Stredomoravské
elektrárne, budoval bez prispenia mesta cesty, verejné
osvetlenie, kanalizáciu a mnoho ìal‰ích prospe‰n˘ch vecí.
Finanãnícky podnikateº Peter Kri‰tofoviã.
HN 3. 11.
(Podstatn˘ rozdiel medzi BaÈom a tisíckami sloven-
sk˘ch komunálnych i celo‰tátnych politikov je v pod-
state jednoduch˘: BaÈa mal radosÈ z toho, Ïe doká-
zal svojimi v˘konmi urobiÈ radosÈ ‰irokej plejáde ob-
ãanov. Slovenskí ãinitelia chcú urobiÈ radosÈ iba
sebe.)
***
Smer poãas prv˘ch sto dní v opozícii predviedol veº-
mi slab˘ v˘kon. O tom, Ïe hodnotenie vládnej koalície
zo strany Smeru bude tvrdé a kritické, nepochyboval vari
nikto, ale to, Ïe bolo z odborného hºadiska aÏ také úbo-
hé, predsa len prekvapilo. Na jazyk sa tlaãia otázky: A
to práve tento „man‰aft“ viedol krajinu celé 4 roky? A
trúfa si na ìal‰ie volebné obdobie?
Politológ Grigorij MeseÏnikov.
Sme 3. 11.
(Smer má uÏ síce tieÀovú vládu, ale potreboval by
skôr vypestovaÈ niekoºko osobností.)
***
Na‰a galaxia s pribliÏne dvesto miliardami hviezd po-
zostáva najmenej zo 46 miliárd planét veºkosti Zeme. Pla-
nét s veºkosÈou Zeme je v na‰ej galaxii ako zrniek pies-
ku na morskej pláÏi – sú v‰ade. Predpokladám, Ïe pla-
nétu veºkú ako Zem sa podarí objaviÈ uÏ ãoskoro.
Hlavn˘ autor ‰túdie o planétach
Andrew Howard. Îurnál Science 3. 11.
(Keì si v duchu vytvoríme mozaiku na‰ej predstavy
o vesmíre, vznikne zrejme bizarn˘ obraz, ktor˘ sa ani
S U P E R M O N I T O R
trochu nebude podobaÈ na reálnu reprodukciu kon-
‰telácie hviezd.)
***
Keì som stála poãas tohtoroãn˘ch Du‰iãiek nad ãer-
stv˘m hrobom mojej drahej mamy, pristúpila ku mne
star‰ia pani, a poprosila ma, ãi by som sa s Àou neodfo-
tila, lebo je rada, Ïe ma vidí takto „Ïivú“! Na cintoríne
to znelo zvlá‰È groteskne. Fotenie rovno nad hrobom sa
mi predsa len tro‰ku nepozdávalo, a tak som tú pani po-
prosila zase ja, ãi by chvíºoãku nepoãkala... Ona sa
usmiala, a sprisahanecky mi po‰epkala: „Ale, pravdaÏe,
poãkám, pokojne sa dajte do poriadku, nech trochu vy-
zeráme!“ Du‰iãky-nedu‰iãky, musela som sa zasmiaÈ...
Humoristka Elena Vacvalová.
HN 3. 11.
(Podobn˘ch ºudsky pôsobiacich textov by sme radi
ponúkli viac. BohuÏiaº, niet ich.)
***
Najmocnej‰ím ãlovekom na svete uÏ nie je prezident
USA Obama, ale ãínsky prezident Chu Ëin-tchaa. Je to
najvy‰‰í politick˘ vodca pre viac ºudí neÏ ktokoºvek in˘
na planéte, vykonáva takmer diktátorskú kontrolu nad 1,3
miliardou ºudí, jednou pätinou svetovej populácie. Na
rozdiel od západn˘ch náprotivkov môÏe presmerovaÈ rie-
ky, budovaÈ mestá, uväzniÈ disidentov a cenzurovaÈ in-
ternet bez zásahov otravn˘ch byrokratov a súdov.
Magazín Forbes.
Pravda 4. 11.
(Aj tak si väã‰iu úctu zaslúÏi âína spred storoãí, keì
tam vyna‰li porcelán ãi kompas).
***
Po grobianoch Paroubkovi a Topolánkovi pri‰iel Ne-
ãas s vládou nového ‰t˘lu. Ale hneì po voºbách zjavu-
je sa nám pred uÏasnut˘m zrakom útoãná falanga bez-
krvn˘ch byrokratov, pripravená prevalcovaÈ v‰etko, ão
jej stojí v ceste. Za ten teáter hrubej sily, ak˘ predvied-
la vláda voãi opozícii pri prerokovávaní ‰krtov, by sa ne-
musel hanbiÈ ani Vladimír Meãiar.
Komentátor Jifií Leschtina.
Hospodáfiské noviny 4. 11.
(Meãiar je ‰iroko-ìaleko známym slovensk˘m poli-
tikom. Ale veºká sláva to nie je.)
***
Do politiky sa naozaj ãasto dostávajú zvlá‰tni, nie veº-
mi hodnotní ºudia. Tí, ktorí by mohli vniesÈ viac morál-
ky a odbornosti, do nej nevstupujú z rôznych dôvodov.
Alebo dobrovoºne vyprázdÀujú priestor, ktor˘ potom
obsadia tí, ão majú viac ambícií ako schopností.
Herec a humorista Milan Lasica.
Plus 7 dní 5. 11.
(V divadle je takmer nemoÏné, aby sa stal re‰pekto-
van˘m hercom ten, kto nedokáÏe plnohodnotne, teda
v celom rozmere stvárniÈ postavu, ktorú predstavu-
je. V politike môÏe byÈ vplyvnou osobou aj ten, kto
je len ‰ikovn˘m pletkárom.)
***
V európskej kultúre sú dlhé obdobia, keì boli prsia
tabuizované, zakr˘vané a potláãané. Tieto snahy vy-
znievajú smie‰ne. Wilson to pomenúva presne: „Je ab-
surdné, aby men‰ina, ktorá sa zriekla svojho muÏstva (má
na mysli katolíckych duchovn˘ch), udávala normy, kto-
r˘m sa milióny nekatolíkov museli podriaìovaÈ.“ Naozaj,
ão je ‰karedé a neprístojné na Ïensk˘ch prsiach, komu
prekáÏajú, keì aj tie dostali Ïeny od Stvoriteºa??
Prozaik a publicista Du‰an Taragel.
TV oko 5. 11.
(Lep‰iu pointu ako Taragel nevymyslíme: „Prsia sú
dar, je to maják, ktor˘ priÈahuje muÏov k Ïenám a
Ïeny k správnym muÏom, budúcim otcom ich detí,
drÏí ich navzájom spolu a priná‰a im trocha radosti
v tomto slzavom údolí.“)
***
V Nemecku je na 1 zákonodarcu 111-tisíc obyvate-
ºov, v âR 36-tisíc, na Malte 6-tisíc. Keby sme vzali ako
meradlo Nemecko, musela by maÈ ãeská snemovÀa len
65 ãlenov. BeÏná námietka proti zníÏeniu poãtu poslan-
cov tvrdí, Ïe je to agenda populistov. Ale aj keì má niek-
to nálepku populistu, neznamená to, Ïe nemôÏe maÈ
pravdu.
Komentátor Petr Honzejk.
Hospodáfiské noviny 5. 11.
(Niã tak ne‰kodí uváÏlivému rozhodovaniu o dôleÏi-
t˘ch veciach, ako pochybné nálepky.)
***
Cintorín v mojej hlave je nekoneãn˘. Najväã‰í je
sektor nepotrestan˘ch. LeÏia tam nádeje na spravodliv˘
trest nie len pre mal˘ch zlodejov, ale i pre veºké svine,
vrahov a únoscov. Verím, Ïe naivita raz prerastie do
ãinu. Inak sme ako národ mali rad‰ej daÈ na ·tefániko-
vu ideu, Ïe Slováci by sa mali presídliÈ na Tahiti, kde je
pre nich prajnej‰ia klíma.
Dramatik Viliam Klimáãek.
Pravda 6. 11.
(My by sme sa ani na Tahiti nete‰ili zo skvelého pod-
nebia a z raja, ktor˘ dáva ºuìom v‰etko, ão si zaÏe-
lajú. My by sme aj tam závideli t˘m, ktorí majú ze-
len‰iu záhradu.)
***
Poznám niekoºko dobr˘ch poºovníkov a hlboko si ich
váÏim za ich re‰pekt k prírode. Mám v˘hrady voãi no-
vej generácii poºovníkov. Sú to ãasto zbohatlíci, arogant-
ní ºudia vo vysok˘ch pozíciách. Nemajú pokoru, berú to
ako ‰port. Je to obraz spoloãnosti. Po známostiach a po-
litickej línii sa dávali lukratívne revíry rôznym indiví-
duám, ktoré len drancujú prírodu.
Dokumentarista TomበHulík, jeho filmy
odvysielala ORF, ARTE, ZDF... Sme 6. 11.
(O ãom máme písaÈ, aby sa i tam neobjavil morálny
hnus, ktor˘ nás v‰etk˘ch schvátil?)
***
Na‰i ºudia si doteraz neuvedomili, ako sme sa za 20
rokov od roku 1918 úÏasn˘m spôsobom posunuli dopre-
du. Získali sme vlastné ‰kolstvo a kultúru, generácie
vlastn˘ch intelektuálov, nadobudli demokratickú politic-
kú prax. Dokon‰tituovali sme sa na modern˘ národ.
Historik Roman Holec.
Pravda 6. 11.
(Je Svätopluk viac ãi menej, neÏ M. R. ·tefánik? Kto
je viac a kto je menej? Máme tak smie‰ne málo ºudí,
ktorí si zaslúÏia v‰eobecnú úctu, a my ich poãet e‰te
oklie‰Èujeme.)
***
Sme krehkí, naivní a nedostatoãne vyvinutí na to, aby
sme v‰etko chápali. Sme cudzinci v rozºahlom a záhad-
nom kozme. Sme tu a ãakáme na vás.
Tommy z Adelaide.
Vedeck˘ ãasopis Cosmos leto 2010.
(Takto reagoval mlad˘ muÏ na v˘zvu austrálskeho
magazínu, aby ãitatelia napísali krátku správu, kto-
rou by sme my zo Zeme dôverne oslovili mimozem‰Èa-
nov a ktorú ãasopis odo‰le cez internet. Návrh sa stre-
tol s obrovsk˘m ohlasom – zareagovalo naÀ takmer
26 000 ºudí. A dnes uÏ takéto posolstvo moÏno ani nie
je len trápna fixná idea.)
***
Európania by sa mali znovu otvoriÈ Bohu. Je tragé-
diou, Ïe na starom kontinente silnejú antiklerikálne a
ateistické hnutia. Cirkev je na ústupe aj v tradiãne kato-
líckom ·panielsku a dokonca tu uzákonili aj interrupcie
a manÏelstvá medzi homosexuálmi.
PapeÏ Benedikt XVI.
Lidové noviny 6. 11.
(PápeÏ ústup katolicizmu vidí aj v tom, ão samotné-
ho Boha trápi asi menej neÏ cirkev.)
***
Hovorilo sa, Ïe perestrojka je na oklamanie Západu.
Poºsk˘ historik a spisovateº
Adam Michnik. Sme 6. 11.
(Ale tak ãi onak bola e‰te stále nedocenen˘m a najod-
váÏnej‰ím skokom v 20. storoãí.)
***
Bojím sa, ãi sa z na‰ej kultúry nevytratí pomalosÈ. âo
sa stane, keì uÏ nebudeme maÈ moÏnosÈ meditovaÈ?
Preferovaná je ohromná r˘chlosÈ, bez vstrebávania. Za-
ujíma nás len povrch, uÏ nesiahame po hæbke. Keì nie-
ão ãítam, povedzme, na i-Pode, ão ma zastaví, aby som
si pomedzi to nepreãítala e-maily, alebo si na googli ne-
overila nejak˘ fakt?
Americká spisovateºka Nicole Krauss.
T˘ÏdeÀ 8. 11.
(ªudstvo e‰te stále nedocenilo schopnosÈ ukladaÈ si
v hlave rozváÏne my‰lienky.)
***
Koniec neºudského ãínskeho vedenia sa blíÏi. Pe-
kinsk˘ reÏim obetuje záujmy veºkej väã‰iny, aby sa nie-
koºkí jednotlivci, spätí s vládou, mohli staÈ extrémnymi
boháãmi. K oslobodeniu v˘raznou mierou pomáha in-
ternet. Tento prvok techniky je najväã‰ím darom pre
âínu.
âínsky kritik reÏimu a umelec Ai Weiwei.
Rakúsky denník Heute 8. 11.
(V˘sostne moderná internetová technika predsa len
umoÏÀuje obãanom ‰tátu zlep‰iÈ ich existenciu, ale
najmä ich pribliÏuje k predstave slobodnej‰ieho Ïi-
vota a k ceste za ním.)
***
Jedného rána ktosi na nás namieri prístroj. Ani ho ne-
musí stlaãiÈ, len ho krátko podrÏí v na‰om smere. V prie-
behu jednej sekundy zistí o nás v‰etky stopy, ktoré sme
zanechali v sieti. Bude vedieÈ, kto sme. Zatiaº v‰ak ni-
koho netrápi, Ïe dni slobodného, anonymného a nepo-
zorovaného Ïivota sú nadobro zrátané.
Rakúsky spisovateº Martin Leidenfrost.
T˘ÏdeÀ 8. 11.
(Podºa Leidenfrostovej vízie najmä facebook dra-
maticky vstúpi do Ïivota ºudí a nik sa pred super-prí-
strojmi nedokáÏe ubrániÈ. UmoÏnia komukoºvek,
aby sa v‰etko o nás dozvedel, takÏe ‰éf jednej firmy
upozornil svojich podriaden˘ch: „Ak chcete nieão za
kaÏdú cenu utajiÈ, moÏno by ste to predov‰etk˘m ne-
mali vôbec robiÈ.“ To je dobrá rada.)
***
Najväã‰ím nebezpeãenstvom, ktoré nás ohrozuje, je
protekcionizmus. Stále neprijímame dostatoãné opatre-
nia na zabezpeãenie skutoãne voºného obchodu.
Kancelárka Angela Merkelová.
Financial Times 9. 11.
(V˘raz protekcionizmus nie je veºmi frekventovan˘,
ale jav, ktor˘ sa za ním skr˘va, na celom svete asi naj-
viac zane‰váruje ºudskú existenciu a znemoÏÀuje
spravodlivosÈ.)
***
Môj prv˘ záÏitok s Rómami – spätne ho hodnotím ako
smutn˘ – bola na‰a spoluÏiaãka, ktorá so mnou chodila
8 rokov do Z· a s ktorou sme sa v ‰kole nikdy neroz-
právali. Sedela v poslednej lavici sama. Raz som sa po-
kúsil pozrieÈ sa na svet jej oãami – keby som tam ja mal
sedieÈ 8 rokov, izolovan˘. Bolo to plaché dievãa, moÏ-
no si nevedelo vybudovaÈ vzÈahy.
Programov˘ riaditeº Nadácie
Milana ·imeãku Laco Oravec.
Pravda 9. 11.
79
S U P E R M O N I T O R
(Vieme, ako vedia niektorí Rómovia strpãovaÈ Ïivot
in˘m obãanom. Ale to nás neoprávÀuje, aby sme my
podobn˘m spôsobom deklasovali Rómov, ktorí sú cit-
liví.)
***
Keì si nakladám kapustu alebo údim klobásy, skoro
kaÏd˘ mi povie, naão sa namáhaÈ, keì si to kedykoºvek
môÏem kúpiÈ v supermarkete. Rad‰ej si uÏívaj a maj po-
hodu. Ale dotyk rúk s hmotou, s drevom, trávou, zemou
zachováva zdrav˘ rozum, ãistí zmysly a cítenie ºudskos-
ti. Bez toho vzniká neautentick˘, odcudzen˘ a odsúde-
n˘ ãlovek, ktor˘ niã nevytvára.
Spisovateº Ivan Kadleãík.
Sme 9. 11.
(Bola by hlúposÈ, keby sme nevyuÏili pohodlnosÈ ná-
kupu v‰etk˘ch tovarov na jednom mieste. Ale keì
nám pani pokladníãka radostne povie, Ïe sa jej po 10
rokoch vrátil z Ameriky syn, môÏe nás obohatiÈ iná
hodnota, neÏ je len akási domáca klobása.)
***
Nie som len tvárou z reklamy, ‰aty z kolekcie Rinal-
di nosím rada aj v súkromí. Sú kvalitné, ale aj úãelné.
Profesionálny vzÈah medzi mnou ako modelkou a firmou
je na vysokej úrovni.
Nemecká modelka Tatjana Patitz.
OÎene.sk 9. 11.
(A najpríjemnej‰ie môÏe byÈ najmä to, ak cíti, Ïe nie
je len tvárou z reklamy.)
***
V SR sa objavili poãetné ‰kandály súvisiace so zneu-
Ïívaním eurofondov. Peniaze z nich neputujú priamo na
konkrétne projekty, ale do vreciek najrôznej‰ích konzul-
tantov. V 2007 ministerstvo v˘stavby vypísalo verejnú
súÈaÏ v hodnote 120 miliónov eur, ktorú zverejnilo na ne-
verejnom mieste. Kauza je v SR známa aj ako „násten-
kov˘ tender“. Iné ministerstvo minulo 600-tisíc eur ur-
ãen˘ch na vzdelávanie Rómov na dotáciu pre 2 futba-
lové muÏstvá.
Komentátor Stephen Castle.
New York Times 10. 11.
(Ak sa niektorí politici te‰ili, Ïe svet zabudne na
‰kandalózne narábanie s peniazmi z Bruselu, tak sa
kruto m˘lili. I keì sa verejné financie zneuÏívajú
v celom svete, zrejme cynick˘ spôsob, ako sa poãas
vládnutia predo‰lej koalície bez okolkov peniaze z Eu-
rópy pouÏívali na súkromné alebo stranícke úãely, bol
bezprecedentn˘.)
***
Keì pasaÏieri uviazli v New Yorku na pár hodín na
‰tartovacej dráhe pre zlé poãasie i pre problémy s leti-
skov˘m personálom, riaditeº Cush volal mnoh˘m cestu-
júcim. OspravedlÀoval sa a ponúkol letenky na nové lety.
Jeho osobn˘ zásah urobil hlbok˘ dojem na niektor˘ch
ne‰Èastn˘ch klientov. Úspe‰n˘m návrhom bola in‰talá-
cia bazénov˘ch rebríkov so 6 prieãkami namiesto 4. Pre
plavcov zrazu bolo jednoduch‰ie vyliezÈ z vody. Vyze-
rá to ako malá zmena, av‰ak efekt tak˘chto zmien uro-
bí veºkú zvrat vo vnímaní v˘robku alebo sluÏby klien-
tom.
Britsk˘ podnikateº Richard Branson.
HN 10. 11.
(Pravda, sluÏba musí byÈ k dispozícii v‰etk˘m obãa-
nom, nie iba k svojim straníkom.)
***
ªudia sa p˘tajú, kde bol Boh, keì sa páchali stra‰né
veci v nacistick˘ch koncentrákoch. To v‰ak, ão sa odo-
hrávalo, bolo také hrozné, Ïe Boh sa do táborov smrti
ani nedokázal pozeraÈ.
Rodáãka z Ko‰íc Iby Knillová
(Ïije v Anglicku) (88). Pravda 10. 11.
(Nevieme niã o emocionálnom zázemí Boha. Iste ni-
jaké nemá. Na poletovanie po vesmíre ho ani nepo-
80
trebuje. Jeho najväã‰ím omylom asi bolo, Ïe ãloveku
cit predsa len dal.)
***
Vo filme Olé zápraÏka pre STV som si zahrala so svo-
jím otcom. Koneãne sme boli na úrovni kolegov, ão je
pre mÀa priam neskutoãné, lebo dovtedy sa na‰e hranie
drÏalo na úrovni otec a dcéra. VÏdy som sa cítila pod jeho
dozorom. KaÏdú jeho radu som chápala ako útok na mÀa.
Hereãka Kristína Farka‰ová.
OÎene.sk 11. 11.
(Pracovno-partnersk˘ hereck˘ vzÈah je asi nároã-
nej‰í pre otca – aby nestratil autoritu.)
***
Kresba: Andrej Mi‰anek. Extra plus november
(Kto má vlastne na Bratislavskom hrade vy‰‰iu no-
minálnu hodnotu? George Sörös alebo Kulichov Svä-
topluk?)
***
âasom najväã‰ej slobody boli pre mÀa 90. roky. Vy-
stúpil som zo v‰etk˘ch umeleck˘ch organizácií, nemal
som bankomatovú kartu ani telefón ãi bankov˘ úãet. Je-
diné, ão som cel˘ ãas robil, bolo, Ïe som fotografoval,
robil v˘stavy a venoval sa rodine. Bolo to nieão úÏas-
né.
Fotograf Miro ·volík (50).
TV oko 12. 11.
(Mlad˘m môÏe byÈ nepredstaviteºné, Ïe pre tvorcov
bolo nevyhnutné aj ãlenstvo v umeleckom z4väze, ak
chceli, aby im usporiadali v˘stavu alebo kúpili od nich
umelecké fotografie.)
***
Verejní ãinitelia v USA zriedka zvíÈazia v sporoch t˘-
kajúcich sa osoãovania. V SR sa stala politická satira
predmetom súdnych sporov na ochranu osobnosti, kto-
ré iniciovali verejní ãinitelia. Komik Bob Hope povedal:
„Ak sa bojíme vtipkovaÈ o politick˘ch protivníkoch,
potom uÏ nezostala politika, iba diktátori.“
Veºvyslanec USA v SR Theodore Sedgwick.
HN 12. 11.
(Ak v niektor˘ch sporoch vyhrali Fico a Harabin, vy-
hrala aj demokracia a justícia?)
***
ËaÏko odhadnúÈ, preão Dzurinda nedokáÏe v sebe
nájsÈ dostatok sily, aby sám odi‰iel. I jeho najväã‰í kri-
tici totiÏ musia uznaÈ, Ïe práve on porazil meãiarizmus,
ktor˘ nás vzìaºoval od civilizovanej Európy a dostal SR
do NATO i do EÚ. A nebyÈ jeho, nie sme ani v Schen-
gene a doteraz by sa u nás platilo slovensk˘mi koruna-
mi. Mohol odísÈ so cÈou ako pán politik.
Komentátor Milo‰ Luknár.
Plus 7 dní 12. 11.
(Koºk˘m verejn˘m ãiniteºom v‰ak vôbec záleÏí na cti
politika?)
***
Niektoré projekty ministerstva práce mali slúÏiÈ na
zvy‰ovanie zamestnanosti. Na základe jedného sa mal
za tisícky eur pre‰koliÈ barman na vizáÏistu. Brusel je
znepokojen˘, keì zisÈuje, ako nehospodárne sa naklada-
lo s eurofondmi. Zbytoãné môÏu byÈ i trestné oznáme-
nia, pretoÏe tí, ktorí tu boli pred nami, sedia ako poslan-
ci v NR a poÏívajú imunitu.
·tátna tajomníãka ministerstva práce
Lucia Nicholsonová. Sme 12. 11.
(Ktovie, aké zásady sú prioritné, keì vedenia strán
vyberajú kandidátov na poslancov.)
***
Digitálny fotoaparát vám urobí technicky dobrú fo-
tografiu za ak˘chkoºvek podmienok. No kedy treba stla-
ãiÈ spú‰È, to nijak˘ fotoaparát nepovie. Dobr˘ fotograf
má pred sebou iba nekoneãno. TrpezlivosÈ ãakania a po-
zorovania ho odmeÀuje iba mal˘mi neãakan˘mi darmi
Fotograf Karol Kállay.
Pravda 13. 11.
(Postreh o spojitosti dobrej fotografie a nekoneãna je
zaujímav˘, ale nie oprávnen˘.)
***
Staré známe stereotypy nevraÏivosti voãi prisÈahoval-
com sa z krãiem preniesli do televíznych diskusn˘ch pro-
gramov. Prevláda predov‰etk˘m pocit, Ïe národná kul-
túra je v ohrození a Ïe sa musí presadiÈ ako Leitkultur,
smerodajná kultúra, ktorú prijmú v‰etci novopri‰elci.
Nemeck˘ filozof Jürgen Habermas.
The New York Times 13. 11.
(KaÏd˘ odmieta, aby mu niekto vnucoval svoju kul-
túru. Ale svoju rád vnucuje in˘m.)
***
Najv˘znamnej‰ím archeologick˘m objavom súãas-
nosti sú nálezy t˘kajúce sa keltského knieÏacieho palá-
ca z 1. storoãia pred Kristom na hradnom návr‰í v Bra-
tislave. V interiéroch stavby sme na‰li ãrepy z amfor, kto-
ré som dovtedy poznala iba z Ríma, Ïelezné a bronzo-
vé predmety. Slovensko zaãína maÈ povesÈ archeologic-
kej veºmoci.
Vedúca v˘skumného tímu
Margaréta Musilová. Pravda 13. 11.
(Kvôli straníckej propagande sa ideme zadrhnúÈ efe-
mérnou Svätoplukovou sochou na hradnom nádvo-
rí. Keì v‰ak archeológovia po tvrdej námahe obja-
via 2000-roãné skvelé pamiatky dokumentujúce, aké
sú na‰e dejiny bohaté, ani jeden politik si ich nev‰im-
ne.)
***
Ktosi raz povedal, Ïe Boh je chybná informácia, a in˘
zasa, Ïe je Google. Dlho som verila tomu prvému, v po-
slednom ãase sa prikláÀam k druhému. Boh je v‰evedú-
ci, v‰adeprítomn˘ a neviditeºn˘. Ale veì to je aj Goog-
le! Surfujem po internete ako posadnutá, pretoÏe moja
hladná du‰a hºadá metafyzické prílohy, boÏské vitamí-
ny.
Chorvátska spisovateºka Dubravka Ugre‰iãová.
Sme 13. 11.
(Máme uÏ záºahu bestsellerov˘ch spisovateliek, ale in-
telektuálne originálnu ani jednu.)
***
Vzdelanie prestalo byÈ v SR hodnotou, hoci kedysi pa-
trilo medzi 3-4 najuznávanej‰ie. Dnes väã‰inu Ïenie na
vysokú ‰kolu túÏba získaÈ diplom, aby mohli zarobiÈ väã-
‰ie peniaze. A od toho sa odvíja mnoÏstvo problémov,
S U P E R M O N I T O R
ktoré dnes pociÈujeme, vrátane morálneho relativizmu.
Prof. Vladimír ·ucha, autor knihy
„Aby univerzita mala du‰u“.
Pravda 15. 11.
(Samozrejme, aj v uplynul˘ch desaÈroãiach chceli
univerzitní profesori získaÈ slu‰né peniaze, lebo uÏ len
ich status vzdelanca ich nutkal, aby neboli Ïobrák-
mi, ale v minulosti väã‰ina pri tom neignorovala
„du‰u vzdelania“.)
***
V konvenãnej vojne poráÏku a víÈazstvo zväã‰a sym-
bolizujú jednotky, ktoré napochodujú do hlavného mes-
ta nepriateºa. Naozaj v‰ak potrebujeme t˘mto ‰t˘lom po-
raziÈ islamistick˘ch ozbrojencov? Nie, nie je to potreb-
né a ani sa to nikdy nepodarí. Dlhodobou stratégiou, kto-
rá povedie k úspechu, je vzdelávanie, prosperita, pocho-
penie a demokracia.
·éf britsk˘ch ozbrojen˘ch síl
generál David Richards.
Sunday Telegraph 15. 11.
(To sú totiÏ 4 veci, o ktoré vlastenci z Al-Kájdy nema-
jú ani najmen‰iu chuÈ bojovaÈ.)
***
Dnes sa mnohí vyÈahujú, Ïe nikdy nehrali na politic-
k˘ch festivaloch, ale medzi nimi je plno tak˘ch, o kto-
r˘ch tam ani nikto nemal záujem.. Obãas fakt „ãumím“,
kto v‰etko bol disident.
Spevák skupiny Olympic Petr Janda.
Sme 15. 11.
(A nejde len o pop-hudobníkov, ale aj básnikov ãi
právnikov.)
***
Bartók je pre mÀa najväã‰ou postavou hudby 20.
storoãia. Jeho nevídaná invenãnosÈ spracovaná ojedine-
l˘m hudobn˘m intelektom nemá obdoby. Îe vpl˘val na
pre‰porsk˘ hudobn˘ Ïivot, je zásadné. Nikdy v‰ak ne-
mal slávu, aká by mu patrila.
Klaviristka Magdaléna Bajuszová.
Pravda 15. 11.
(Pritom vraj minul v‰etky peniaze na svoje záºuby:
skúmal hmyz, jazyky, pesniãky...)
***
AÏ keì sa vám narodí dieÈa, zistíte, Ïe to je zázrak,
ktor˘ sa nedá opísaÈ slovami. V hitparáde va‰ich Ïivot-
n˘ch priorít je okamÏite na prvom mieste a vበÏivot sa
zaãne podriaìovaÈ iba jemu. Prach sme a na prach sa ob-
rátime, ale na‰e gény pokraãujú v na‰ich deÈoch ìalej.
Herec Marek Majesk˘.
OÎene.sk 16. 11.
(K˘m nebudeme s istotou vedieÈ, ãi Boh nemá s nami
nejak˘ tajupln˘ zámer, nebudeme vedieÈ ani to, ãi v
na‰ich deÈoch sú dediãské gény, tvoriace zárodok
veãného Ïivota.)
***
Cítil som únavu, nemal som ãas ani na svojich pria-
teºov, a tak som povedal: dosÈ. Ameriãania ma prehová-
rali, ponúkali mi 8 miliónov. Mohol som to prijaÈ. Na-
krútil by som pár akãn˘ch scén, vzal by som 8 miliónov
a ‰iel by som domov. Bol by som bohat‰í, ale dobre by
som sa necítil, pretoÏe by som podviedol film. Nemám
peniaze aÏ tak veºmi rád, aby som to urobil.
Francúzsky reÏisér Luc Besson.
Sme 16. 11.
(Vyzerá to ako falo‰né gesto, ktorému nemusíme ve-
riÈ. A predsa sa nájdu ºudia, ktorí si dajú záleÏaÈ na
svojom rebríãku hodnôt. Asi ich nie je veºa, ale je to
veºká ºudská sila.)
***
MoÏno by nám prospelo vychovávaÈ menej politoló-
gov a viac inÏinierov.
Ekonóm Anton Marcinãin, podpredseda KDH.
HN 18. 11.
(A najviac by nám prospelo vychovávaÈ dobr˘ch po-
litológov. A e‰te lep‰ích politikov.)
***
S decentralizáciou krajiny sa decentralizovala aj ko-
rupcia. Kto chce dnes nieão „vybaviÈ“, demiÏóny uÏ na-
ozaj nemusí nosiÈ na ministerstvá do Bratislavy. Posta-
ãí na „em-en-vé“.
Komunálny právnik Vladimír Piro‰ík. Pravda 18. 11.
(Je vôbec v SR e‰te nejak˘ úrad alebo verejná in‰ti-
túcia, kam by ãlovek i‰iel s pocitom istoty, Ïe tam
stretne len ºudí slu‰n˘ch, ãestn˘ch, ochotn˘ch a ne-
skorumpovan˘ch?)
***
Nemecko má málo kresÈanstva a preto sa my, kres-
Èanskí demokrati, musíme postaraÈ o jeho oÏivenie. Teo-
reticky je to zvládnuteºná poÏiadavka, veì kto uÏ má oÏi-
viÈ kresÈanstvo, ak nie my. V praxi v‰ak tento pokus o
oÏivenie vyzerá inak, pretoÏe v na‰om tíme ch˘bajú
nad‰enci.
·éfka kresÈansk˘ch demokratov
Angela Merkelová. Sme 18. 11.
(KresÈanské strany sa vôbec dostávajú do závozu. S
niãím pozitívnym neprichádzajú.)
***
Hudobná infra‰truktúra Západu (Ïurnalizmus, vyda-
vateºstvá, koncertné priestory, festivaly), ale aj v‰eobec-
n˘ vkus je na tom o nieão lep‰ie ako u nás. âo nezna-
mená, Ïe tu nevznikajú úÏasné veci. V˘hodou V˘chodu
je jeho drzá, surová energia, s ktorou sa moÏno presa-
diÈ.
Hudobník Peter Gonda, autor projektu
Eastern Daze (V˘chodné ãaro). Pravda 18. 11.
(S v˘hodami je to tak, Ïe ich treba ão najlep‰ie vyuÏiÈ,
ale nie preexponovaÈ aÏ do tej miery, Ïe sa ich pred-
nosti zmenia na hlúpy vpád chvíºkov˘ch extrava-
gancií.)
***
ZamilovaÈ sa nie je tragédia, ale nemali by ste prepad-
núÈ citovému opojeniu, ktoré si vyÏaduje príli‰ veºa va-
‰ej energie a obetí.
Publicistka Monika Schönová.
OÎene.sk 18. 11.
(Zriedkavo sa v‰ak dá zblíÏiÈ s partnerom bez toho,
aby nás to nestálo veºa energie.)
***
Keì sme pripravovali v˘stavu Levoãská biela pani,
pátrali sme 3 roky po faktoch o osude jedinej Ïeny v ra-
kúsko-uhorskej histórii, ktorú popravili za vlastizradu.
Maìarsk˘ spisovateº Jókai ju vykresºuje ako Ïenu, kto-
rá pod vplyvom svojho milenca zradila manÏela i vlasÈ.
Ale nepodarilo sa nám s istotou zistiÈ, ãi jej dramatick˘
príbeh je pravdiv˘, alebo len legendou.
Spoluautorka v˘stavy Silvia Lörinãíková.
Pravda 18. 11.
(Ktovie, ãi existuje nejak˘ reálny dôvod, preão sa dnes
uÏ takmer neobjavujú knihy o Ïivote zaujímav˘ch
osobností, v ktor˘ch by boli aj úryvky z ºúbostn˘ch
listov hrdiniek, ãi denníky alebo závety ºudí, ktorí
reálne Ïili. E‰te viac by sme si uvedomovali, ako sa
Ïivotn˘ ‰t˘l muÏov i Ïien veºmi zmenil.)
***
Vesmírne cestovanie uÏ nie je iba kúskom sci-fi. Vy-
víjame raketu, ktorá revoluãne zníÏi náklady letu k ves-
mírnej stanici. Na‰i kozmonauti pochádzajú z rôznych
vrstiev: Od umelcov a vedcov po zabávaãov a finanãní-
kov. Majú rovnak˘ sen: vidieÈ planétu a zaÏiÈ beztiaÏo-
v˘ stav a byÈ priekopníkmi v nieãom takom novom, ako
je vesmírna turistika.
Hlavn˘ ‰éf Space X Elon Musk.
HN 18. 11.
(Ak je nám pred skorou smrÈou za nieãím ºúto, tak
za t˘m, Ïe sa vesmírnej turistiky, hoci je na dohºad,
nedoÏijeme. Ale uÏ to vyvoláva úÏas, Ïe je taká reál-
ne blízka.)
***
Vrahovia a zlodeji, nekorumpujte obãanov a nevraÏ-
dite, pretoÏe Boh vás vidí! SpravodlivosÈ existuje. Boh
je jej ruãiteºom. ZavraÏdili advokáta, ktor˘ bol ako in-
telektuálny bojovník za spravodlivosÈ brutálne zlikvido-
van˘. Aj preto, Ïe na‰a spoloãnosÈ vykazuje v medziºud-
sk˘ch vzÈahoch i hospodárskej oblasti brutalitu, chcem
odsúdiÈ ãiny, zabíjajúce mravné cítenie ºudí.
Katolícky biskup Rudolf BaláÏ.
Pravda 18. 11.
(SpravodlivosÈ je pre ºudí mimoriadne dôleÏitá. Ale
i preto sa k nej ãlovek prebíja ÈaÏko, lebo BoÏia spra-
vodlivosÈ iste nemá také parametre, ako jej prisudzu-
jú ºudia.)
***
Kresba: Fedor Vico. HN 18. 11.
(Îobráci – na rozdiel od politikov – nikdy nezradili
ideály Novembra ’89.)
***
S pribúdajúcim vekom prehodnocujem hierarchiu
mojich hodnôt a zisÈujem, ão je v Ïivote naozaj podstat-
né a dôleÏité. Preto aj teraj‰ie druhé otcovstvo s dvoma
mal˘mi dcérami si vychutnávam intenzívnej‰ie, neÏ
predo‰lé. V ranej umeleckej mladosti som zanedbával
prvé dve deti, ktoré sú dnes uÏ dospelé, kvôli tomu, Ïe
som sa chcel staÈ veºk˘m umelcom, ão bolo prejavom
typického egoizmu zaãínajúceho umelca. Je parado-
xom, Ïe som dosiahol v umení menej, ako v posledn˘ch
rokoch, kedy je pre mÀa prvoradá rodina a umenie aÏ na
2. mieste.
ReÏisér Du‰an Rapo‰.
Pravda 19. 11.
(Rapo‰ov pocit môÏe byÈ aj prejavom slabosti. Dnes
si uÏ nie je tak˘ ist˘ sebou a preto hºadá hocião, ãím
by sám sebe zdôvodnil svoj vnútorn˘ zmätok a skla-
manie zo seba.)
***
Jednou z najväã‰ích vedeck˘ch záhad je neexisten-
cia antihmoty. K˘m hmota tvorí cel˘ známy vesmír a
v‰etko okolo nás, nikto nevie, kam zmizla v‰etka antih-
mota. Odstránila ju z dosiaº nevysvetlen˘ch príãin prí-
roda. Je preto veºmi zaujímav˘ najnov‰í vedeck˘ pro-
jekt, ktor˘ umoÏní vytvoriÈ stabilné a neutrálne atómy
antihmoty. Vìaka tomu, Ïe vieme dosÈ dlho udrÏaÈ an-
tihmotu pri Ïivote, uÏ nebude môcÈ pred nami dlho skr˘-
vaÈ svoje tajomstvá.
Dánsky v˘skumník Jeffrey Hangst,
hovorca projektu Alpha.
Pravda 19. 11.
(BlíÏia sa vedci-v˘skumníci k pozícii Boha-Stvorite-
ºa? Aké úÏasné veci objavia?)
***
81
S U P E R M O N I T O R
Knihy a filmy chodievam nakupovaÈ do Teheránu.
Irán poznám lep‰ie ako Afganistan. Iránci sú otvorenej-
‰í a intelektuálnej‰í. Záujem o umenie a literatúru je tam
obrovsk˘, ale vláda je prí‰erná, ºudia sú v mysliach
oveºa ìalej ako politici. Aj tak je to lep‰ie neÏ v Afga-
nistane, kde tretina obyvateºov sú analfabeti. Z môjho
básnického debutu sa v Afganistane predalo 4 000 ku-
sov! No musím byÈ opatrná. Afgansk˘m muÏom sa ne-
páãi, keì Ïena pí‰e. Poetku Nadiu Anjumanovú zavraÏ-
dil jej vlastn˘ manÏel. Mala vtedy 25 rokov a 6-mesaã-
nú dcéru...
Afganka Diana Saqebová, vyhlásená 2x
za hereãku roka v Iráne. Sme 20. 11.
(Svet je pln˘ záhadn˘ch paradoxov. Irán, dediã skve-
lej kultúry spred tisícroãí, takmer podºa ºubovôle
popravuje bezmocné Ïeny. Pritom v Afganistane,
spola analfabetickom, existuje v meste Mazár-e ·a-
ríf ateliér pre súãasné umenie a diskusn˘ klub, k˘m
kultúrna Bratislava literárny dom vôbec nemá a tak
skoro ani maÈ nebude.)
***
ªudia si neuvedomujú, Ïe v‰etko, ão sa v médiách
prezentuje, je nieãí názor, nie objektívna pravda. S mien-
kou ºudí sa dá manipulovaÈ aj tak˘mi zdanliv˘mi drob-
nosÈami, ako je poradie príspevkov v TV novinách. Keì
je správa zaradená na zaãiatku, zdá sa nám dôleÏitá. Ak
je v‰ak na záver pred reportáÏou o surfujúcom prasati,
budeme ju vnímaÈ úplne inak.
·kolská psychologiãka
Eli‰ka Kostelníková. OÎene.sk 20. 11.
(Je oveºa viac podstatn˘ch vecí, neÏ sú tie, o ktor˘ch
sa v súvislosti s verejnoprávnymi médiami povrchne
mesiace diskutuje. Ak nedostanú program STV do
rúk kompetentní a rozhºadení ºudia, v‰etky reãiãky
sú zbytoãné, lebo bez viacrozmerného, zaujímavého
a profesionálne jedineãne skomponovaného progra-
mu je zbytoãná verejnoprávna TV.)
***
Keì som sa rozhodol písaÈ o umelom riadení poãa-
sia, vedel som, Ïe riskujem v˘smech. Ale niekedy staãí
zdvihnúÈ hlavu a pozorovaÈ. A zbaviÈ sa pritom v‰etk˘ch
predsudkov a klásÈ si jednoduché otázky. Je toto normál-
ne? Bolo to tak vÏdy? Alebo sa nad na‰imi hlavami v po-
sledn˘ch rokoch deje nieão nezvyklé? Sám som videl
veºmi zvlá‰tne stopy na oblohe, ktoré mi doslova vyra-
zili dych. Uprostred sa pretínali a tak vytvárali pozoru-
hodn˘ kríÏ.
Îurnalista Adam B. Barto‰.
Prvnízprávy.cz 20. 11.
(Áno, staãí zdvihnúÈ hlavu a ÏasnúÈ nad tajomstva-
mi, ktoré nevieme ani pomenovaÈ. âo sa dialo v ãase,
keì ºudstvo bolo e‰te veºmi hlúpe a znamenia na ob-
lohe vnímalo ako text, ktor˘ naãmáral BoÏí prst,
hoci Boh mal vtedy asi iné starosti s vesmírom a
ºuìmi?)
***
âínsku vládu musí hrozne rozãuºovaÈ, keì vidí, ako
Nobelove ceny putujú k nesprávnym âíÀanom. Literár-
ny kritik a politick˘ komentátor Liou Siao-po získal toh-
toroãnú Nobelovu cenu mieru, zatiaº ão si odpykáva trest
odÀatia slobody za „podvracanie“ komunistického reÏi-
mu. Absolútne bezmocn˘ a úplne neznámy intelektuál
získal nielen svetovú slávu, ale naraz je omnoho sláv-
nej‰í i uprostred samotnej âíny.
Holandsko-anglick˘ spisovateº Ian Buruma.
Sme 20. 11.
(Zdanlivo niã nezmení udelenie Nobelovej ceny ani
na ‰tátnom zriadení despotick˘ch ‰tátov, ani na ko-
naní jednotliv˘ch diktátorov. Ale úÏasne siln˘ je psy-
chologick˘ efekt v du‰i absolutistov: oslabuje ich ve-
domie nedotknuteºn˘ch autokratov.)
***
Zdá sa, Ïe odporcovia totality sedeli v bankách, ROH,
milíciách, a dokonca aj v radoch KSâ. Mnohí nadáva-
82
li po krãmách. Ale aÏ po páde reÏimu vyjavili, Ïe boli
odporcami neslobody.
Prezident âR Václav Klaus.
T˘den.cz 20. 11.
(Splo‰Èovateºom je vÏdy najlep‰ie. Krivenie udalostí
je v podstate ºahké, pretvárka a ochota prijaÈ ju tak-
mer znemoÏÀuje pravdivo oznaãiÈ deformátorov ako
podvodníkov.)
***
Nie pravda je dôleÏitá, ale tí, pre ktor˘ch je dôleÏitá.
Básnik TomበJanovic.
T˘ÏdeÀ 22. 11.
(A najmä to, ako ju kto dokáÏe pouÏiÈ, vyuÏiÈ a zneu-
ÏiÈ.)
***
Kresba: Natália LoÏeková. T˘ÏdeÀ 22. 11.
(Tieto chatrné kolieska horko-ÈaÏko udrÏia na vode
pán Barrosa, ale nie Írsko.)
***
Koaliãné vládnutie nie je väã‰inou o programov˘ch
kompromisoch, ale o dohode, Ïe si strany, ktoré spolu
vládnu, nebudú ist˘ ãas hádzaÈ polená pod nohy a nebu-
dú chytráãiÈ na úkor druhého. A Ïe sa nespoja s nik˘m
in˘m a nevy‰achujú koaliãn˘ch partnerov z hry.
Komentátor Rudolf Kuãera.
âesk˘ rozhlas 22. 11.
(Ak má ãesk˘ publicista pravdu, v súãasnej politike
niã nie je zaloÏené na ideáloch a na pekn˘ch záme-
roch. Koalícia sa teda v niãom nepodobá na u‰ºachti-
losÈ priateºstva a je tak isto prekalkulovan˘m obcho-
dom, ako ãokoºvek iné v politike. âo graciózne spá-
ja KDH s Mostom a SDKÚ so SaS? âo sociálne a vlas-
tenecké spájalo Smer s HZDS a so SNS? Jediné, ão
sa bly‰Èalo, boli milióny eur.)
***
Slovenky zmenu pri úprave svojich vlasov dlho pri-
pravujú a nezveria sa do rúk hocikomu.
Kaderníãka Eva Fabianová.
OÎene.sk 23. 11.
(StarostlivosÈ o estetickú úpravu svojich kaderí moÏ-
no nie je vrcholnou kultúrnou aktivitou. Ale ak cez
Àu je Ïena viac sebou samou, ak sa takto zdanlivo ob-
skúrne dokáÏe presadiÈ vo svojom okolí a získaÈ
uznanie, netreba sa tváriÈ pov˘‰enecky. V máloãom
sa vieme uplatniÈ v zahraniãí. Ak sa to stane cez
Ïenské vlasy, nie je to nijaká hanba.)
***
NATO má za sebou najkrvavej‰í rok vojny v Afga-
nistane. Ale alianãní lídri si mastia bru‰ká frázami o na-
júspe‰nej‰om zoskupení dejín. A tak sme sa rozhodli, Ïe
v konflikte, ktor˘ nevieme vyhraÈ, si zastrieºame e‰te 4
roky, hoci afganského ºudu sa na názor nik nep˘ta.
Vysoko‰kolsk˘ uãiteº Eduard Chmelár.
Pravda 24. 11.
(KeìÏe o afganskom ºude niã nevieme a vedieÈ nechce-
me, na jeho názor sa nep˘tame.)
***
My, Nemci, nestaviame zloãiny Nemcov na âechoch
a âechov na Nemcoch na rovnakú úroveÀ, neporovná-
vame ich. Sme ìaleko od toho, aby sme ich konfronto-
vali, pretoÏe by to bolo dobrodruÏné a historicky by to
bol ìal‰í zloãin. S vedomím hrôz, ktor˘ch sa Nemci do-
pustili v âesku na âechoch, preberáme zodpovednosÈ a
staviame sa ãelom k dejinám.
Nemeck˘ prezident Christian Wulff. T˘den.cz 24. 11.
(V Maìarsku e‰te nevyrástol ‰tátnik, ktor˘ by – ãe-
lom k dejinám – naplno posúdil, ão Madari v prie-
behu storoãí vykonali Slovákom. Ale i mnohí Slová-
ci by sa mali v záujme civilizovaného Ïivota zamys-
lieÈ nad t˘m, ãi svojimi v˘rokmi netkvejú kdesi v mi-
nulosti.)
***
AÏ v 130 krajinách sveta sa podniky te‰ia niωiemu
daÀovému a odvodovému zaÈaÏeniu, neÏ je to na‰e a v
102 krajinách im plnenie daÀov˘ch a odvodov˘ch po-
vinností zaberie menej ãasu neÏ nám, v dôsledku ãoho
aÏ 121 daÀov˘ch systémov v rebríãku predbehlo ten ná‰.
Prezident Nadácie F. A. Hayeka
Ján Oravec. HN 25. 11.
(Neviem, ktor˘ politik – predseda NR? premiér? – by
mal niesÈ zodpovednosÈ za totálny chaos v hlavách ob-
ãanov z neprehºadného sumára platieb –, ale niekto
by urãite mal.)
***
Dosiahla som v‰etko, ão som chcela. Ale keì som ote-
hotnela a dozvedela sa, Ïe ãakám dcéru, zostala som v
‰oku. Uvedomila som si, Ïe v takejto spoloãnosti, kde
sú e‰te stále schopní kameÀovaÈ Ïeny, dcéru nechcem.
Vynorilo sa mi v‰etko utrpenie, ktor˘m som v Ïivote pre-
‰la a ktoré som chcela vymazaÈ z pamäti. Vedela som,
Ïe t˘m teraz bude musieÈ prejsÈ aj ona.
Iránska právniãka ·ádí Sadrová.
Sme 25. 11.
(U nás sa uÏ síce nekameÀuje, ani sa Ïeny nestavajú
na pranier, ale mnohí zaÏijú i tak drastické dni a mu-
sia sa nechaÈ ‰ikanovaÈ od primitívov. Preto sa p˘tam
oprávnene, ãi som svojim deÈom urobil dobre, keì
som ich poãal do sveta, v ktorom budú musieÈ ÏiÈ.)
***
Najlep‰ie je, ak sa ãlovek z hudby te‰í. Ak sa mu hrá
tak dobre, akoby z neho hudba vychádzala sama. Nevie,
kde sa v Àom berie, chytá intonácie a hrá, akoby bol na-
pojen˘ na pramene kdesi hore. Páãi sa mi Beethoveno-
va my‰lienka, Ïe hudba je vy‰‰ie zjavenie ako v‰etka mú-
drosÈ a filozofia. Komponovanie je ako po‰ta. Ktosi cez
vás posiela hudobné my‰lienky a vy s t˘m niã nemáte.
Ste len prostriedok.
V‰estranná hudobníãka
Sisa Michalidesová. TV oko 26. 11.
(Hudba je jediné umenie, ktoré sa ãasto prirovnáva
k BoÏiemu stvoriteºstvu. Taká je autonómna, nezávis-
lá od slov, ktoré ãasto obmedzujú svojimi stroho for-
mulovan˘mi námetmi a postrehmi rozlet du‰e. Jedi-
ne hudba má ‰ancu byÈ slobodná ako Boh.)
***
Prem˘‰ºanie ‰tudentov bolí. Îiaci nie sú veºmi ochot-
ní odpovedaÈ na otázky, pri ktor˘ch nie je jednoznaãná
odpoveì. SnaÏia sa odhadnúÈ, ão si o danej veci myslím
ja a trafiÈ sa do toho, pretoÏe tak si predstavujú správnu
odpoveì. Je málo t˘ch, ktorí sa s témou popasujú a po-
kú‰ajú sa vyjadriÈ svoj názor, podloÏiÈ ho faktami a prí-
padne ho aj korigovaÈ.
Profesor gelnického gymnázia Martin KríÏ.
TV oko 26. 11.
(Mlad˘ch, najmä ‰tudentov, si ãasto idealizujeme a
predstavujeme si ich ako pokraãovateºov revoluã-
n˘ch v˘bojov povedzme z roku 1989. LenÏe v súla-
de s t˘m, ão nasajú doma v rodine, mnohí sú jednak
pohodlní a jednak vypoãítaví: chcú sa maÈ ão najskôr
dobre a veºké ideály len máloktor˘ch vzru‰ujú a in‰-
pirujú.)
S U P E R M O N I T O R
***
Istú ãasÈ mozgu musím maÈ stále vyãlenenú pre tele-
novelu Panelák a vÏdy na úkor rodiny a koníãkov. Od-
menou je v‰ak nielen príjemné divácke uznanie, ale i fi-
nanãná nezávislosÈ.
Scenárista a herec Andy Kraus.
TV max 26. 11.
(Také individuality, ako je Kraus, stále majú pocit,
Ïe sú ãímsi in˘m neÏ ostatní, a Ïe si zaslúÏia, aby osud
s nimi zaobchádzal v˘nimoãne. Kraus v‰ak zatiaº
niãím v˘nimoãn˘m nie je a vyzerá to tak, Ïe ani ne-
bude. Je len bezduch˘m obchodníkom v TV-biznise.)
***
Hovorca Vatikánu Lombardi varuje veriacich, aby ne-
povaÏovali pápeÏove slová, Ïe v urãit˘ch prípadoch pri-
pú‰Èa pouÏitie kondómu, za revoluãn˘ obrat. NuÏ, takí
naivní naozaj nie sme. Tento mal˘ ústupok by mohol
viesÈ k úplnému kolapsu celého uãenia katolíckej cirk-
vi o antikoncepcii. A to si Vatikán v nijakom prípade ne-
môÏe dovoliÈ.
Biológ Rastislav ·koda.
Pravda 27. 11.
(Centrom vatikánskej pozornosti sú problémy ºudí,
ktoré zväã‰a súvisia s erotickou hrie‰nosÈou, a menej
priestoru sa venuje úsiliu oÏiviÈ Boha v ºudskom ve-
domí.)
***
Ruská pravoslávna cirkev spisovateºa Leva Tolstého
ako protikresÈanského predstaviteºa vyobcovala. Samot-
ného Tolstého by to urãite netrápilo. Sila jeho talentu mu
dala jedineãnú moÏnosÈ ísÈ svojou cestou a ospievaÈ Ïi-
vot vo v‰etk˘ch jeho prejavoch. Pri ãítaní Tolstého po-
ciÈujem filozofick˘ pôÏitok. Jeho umelecké slovo rodí
vône, zvuky, vibrácie pocitov, nálad.
Rusk˘ spisovateº Viktor Jerofejev.
Sme 27. 11.
(Rôzne náboÏenské formácie sú na míle vzdialené od
toho, ão tvorí vrcholné hodnoty ºudského ducha. Pri-
tom Boh nemá dôvod, aby ochudobÀoval ºudí o filo-
zofick˘ pôÏitok.)
***
Tri ‰tvrtiny Sloveniek a Slovákov sú presvedãení, Ïe
dobré manÏelstvo ãi dlhodob˘ vzÈah nemôÏu existovaÈ
bez kvalitného sexu. Polovica by sa rada milovala e‰te
ãastej‰ie, neÏ teraz.
Predsedníãka Slovenskej sexuologickej spoloãnosti
Danica Caisová. OÎene.sk 27. 11.
(Vplyvní ºudia – aj kÀazi – by sex nemali ºuìom
zhnusovaÈ, ale skrቺovaÈ, aby sa pri sexe nehanbili
a aby mali pri Àom pocit ºudskej u‰ºachtilosti part-
nerovej i svojej.)
***
KresÈania sú dnes najsystematickej‰ie a najbrutál-
nej‰ie prenasledovan˘m spoloãenstvom na svete a ich
prenasledovatelia sa te‰ia totálnej beztrestnosti.. Ne-
smieme dopustiÈ, aby nám skutoãnosÈ, Ïe sú príslu‰ník-
mi kedysi dominantného náboÏenstva, bránila vidieÈ
veci také, aké sú. Alebo je dovolené ºudí utláãaÈ, poni-
ÏovaÈ a t˘raÈ v mene novej vojny civilizácií?
Francúzsky filozof Bernard-Henri Lévy.
The New York Times 27. 11.
(NáboÏenstvá sú prameÀom ideológií, v ktor˘ch ne-
dominuje láska k blíÏnym, teda bytostiam, ktoré
stvoril Boh, Alah, Hospodin. Sú príli‰ plá‰tikom ne-
koneãn˘ch svinstiev, ktoré sa presúvajú z jedného sto-
roãia do druhého a z jedného vierovyznania do iné-
ho.)
***
B˘val˘ kolega z rakúskej banky sa rozhodol uÏiÈ si s
manÏelkou dovolenku v Levoãi. Pár km pred cieºom sa
im pokazilo auto. Bol neskor˘ veãer a tak zavolal do ho-
tela s malou du‰iãkou. Na jeho prekvapenie o chvíºu pri-
stál pri nich taxík a odviezol ich do hotela. ZároveÀ sa
objavila i odÈahová sluÏba autoopravovne, ktorá im auto
vzala do opravy. Najväã‰í ‰ok zaÏili ráno, keì ich pred
hotelom ãakalo náhradné auto, ktoré mohli pouÏívaÈ, k˘m
im to ich neopravia. Do mÀa ‰tuchol: Máte toºko úÏas-
n˘ch miest. Preão sa v‰ak lep‰ie nepredávate?
Finanãná expertka Elena Kohútiková.
HN 29. 11.
(Sme natoºko zadubení, Ïe nechápeme, ako i na ná‰
osobn˘ zisk vpl˘va, ak sa vytvára u nás ão najviac
kvalitn˘ch sluÏieb a ak o tejto kvalite vieme pre-
svedãiÈ ão najviac ºudí.)
***
V Amerike 28-hodinová cesta vlakom bola úplne
najlep‰ia. Keì sme mali vystúpiÈ, mali sme pocit, Ïe by
sme ‰li pokojne ìalej. Boli sme odd˘chnutí, mali sme
veºa energie, naãerpali sme silu. Cesta vlakom upoko-
juje. Je to pre nás psychohygiena. Keì sme doma, pra-
cujeme. Treba v krátkom ãase urobiÈ stra‰ne veºa vecí.
A keì si sadne‰ do vlaku, v‰etko pustí‰ z hlavy.
·ina z hudobnej skupiny Longital.
T˘ÏdeÀ 29. 11.
(Je prekvapujúco ÈaÏké nájsÈ okolo seba harmonic-
kú atmosféru a sami ju vytváraÈ.)
***
Podºa nového predsedu Matice slovenskej Tkáãa za-
viedol jeho predchodca Marku‰ akúsi finanãnú monokra-
ciu, keì o veºk˘ch peniazoch rozhodoval len on. âo je
v‰ak oveºa váÏnej‰ie, MS sa má nachádzaÈ v totálnom
úpadku s klesajúcim poãtom ãlenov.
Historik Milan Zemko (SAV).
Sme 30. 11.
(Ak vo väã‰ine demokratick˘ch ‰tátov Ïiadne Mati-
ce nejestvujú a ak si niekto myslí, Ïe Slováci ju potre-
bujú, mala by to byÈ in‰titúcia, ktorá by dokázala pre-
ãistiÈ a skultúrniÈ verejn˘ Ïivot v SR. Tá na‰a sa v‰ak
od Novembra ’89 niãím obrodzujúcim neblysla.)
***
Je zvlá‰tne porovnávaÈ erotické scény t˘m spôso-
bom, ãi je jedna odváÏnej‰ia ako druhá. Stále je to ero-
tická scéna a stále ste v nej vyzleãení.
Hereãka Anne Hathaway
(romantická komédia Láska a iné drogy).
Pravda 30. 11.
(O hanblivosti poãas tisícroãí veºa nevieme, ale mno-
hé kniÏné texty naznaãujú, Ïe sa takmer vôbec neme-
ní. Pritom nemá hlb‰í dôvod. Je to len zaujímavo vy-
formovan˘ pocit, ktor˘ nepochopiteºne zaÈaÏuje ºud-
ského ducha, a my ani netu‰íme, kto ho vymyslel.)
***
PápeÏ verejne prezentoval názor (o doteraz zakáza-
nom pouÏívaní prezervatívov), za ktor˘ dostávajú kritic-
kí katolíci „po prstoch“. Nevyvodil v‰ak z toho hlb‰ie
dôsledky. Je to ìal‰ia pokrytecká epizóda z teórie a pra-
xe ústredia rímskeho katolicizmu.
Publicista Miroslav Kocúr.
Sme 30. 11.
(V posledn˘ch rokoch pápeÏ hekticky osciluje medzi
modernej‰ím v˘kladom dlhé roky tradovan˘ch cir-
kevn˘ch dogiem a medzi pripútanosÈou k normám,
ktoré pôsobia skôr ako v˘mysel vatikánskej hierar-
chie, neÏ ako BoÏí odkaz ºuìom.)
***
Îeny vedia, ão a koho chcú, aj ão a koho nechcú. A
hoci si neskôr hovoria, Ïe sa nerozhodli najsprávnej‰ie,
k˘m prvé nedostanú a druhé nestratia, ÈaÏko ich presved-
ãí‰, Ïe sa m˘lia.
Spisovateº Maxim E. Matkin.
OÎene.sk 30. 11.
(Podobné veãné múdrosti, aj keì ich vyslovujú uzná-
vaní autori, nie sú niãím in˘m, neÏ len zhlukom slov,
ktor˘ je v koneãnom dôsledku frázou. Aj keì sa mi-
lióny Ïien a muÏov na seba podobajú, predsa sa kaÏ-
d˘ nejako odli‰uje od ostatn˘ch vo svojich pocitoch
i názoroch, a najmä vo svojom konaní. Matkin má
trochu pravdu. Ale len trochu.)
***
Som presvedãen˘, Ïe vo vesmíre nie sme sami. Nie-
kedy sme si mysleli, Ïe Zem je stredom vesmíru. Z ve-
deckého hºadiska sa ukázalo, Ïe je to omyl. Teraz máme
z psychologického hºadiska pocit, Ïe je ºudstvo naìalej
stred vesmíru. MôÏe to v‰ak byÈ rovnako omyl.
Profesor vesmírnej vedy John Zarnecki.
Pravda 30. 11.
(âo uÏitoãné prinesie ºudstvu, keì sa dozvie, Ïe nie
je vo vesmíre samo? Alebo Ïe je?)
***
Miliardy eur z fondov EÚ, ktoré sú urãené na podpo-
ru zaostalej‰ích regiónov, zostávajú nevyuÏité. Národ-
né vlády totiÏ nemajú dostatok peÀazí, aby sa spolupo-
dieºali na rôznych projektoch, ão je podmienkou uvoº-
nenia prostriedkov z t˘chto fondov.
Financial Times 1. 12.
(DostaÈ európske peniaze b˘va nároãné. Pritom
v mnoh˘ch prípadoch ich existenãne najmä chudob-
né regióny potrebujú. LenÏe aj úradníci v Bruseli po-
trebujú náplÀ práce, preto neraz vymyslia podmien-
ky, ktoré obãanov EÚ zbytoãne a bezdôvodne potrá-
pia.)
***
SviÏn˘ nárast nov˘ch komunikaãn˘ch kanálov, ako
Facebook a Twitter, prinútil manaÏérov prehodnotiÈ spô-
sob kontaktu so zákazníkmi. Dostávam od nich aÏ 30 e-
mailov denne, priãom sa na ne snaÏím odpovedaÈ. To
zlep‰ilo povesÈ na‰ej spoloãnosti v sluÏbách zákazníkom.
Podnikateº-manaÏér Neil Berkett.
HN 1. 12.
(Zjednodu‰ene povedané: Pomaly uÏ ãlovek nebude
môcÈ ísÈ nakupovaÈ ani do potravín alebo drogérie –
a dobre nakúpiÈ –, ak sa nebude vyznaÈ v IT systé-
moch.)
***
Väã‰inu ãasu od rozdelenia âST sa kvalita ‰tátom ga-
rantovaného média na Slovensku zhor‰ovala. V˘nimkou
bolo len krátke obdobie, keì STV viedol tím Richarda
Rybníãka.
Komentátor Kon‰tantín âikovsk˘.
Sme 1. 12.
(Tvrdenie, z ktorého vypl˘va, Ïe jedine Rybníãek bol
dobr˘m riaditeºom STV, nemá nijaké oprávnenie. A
je len odrazom roz‰írenej fámy. Berie do úvahy eko-
nomické v˘sledky. Ale v tom hlavnom, v odvysiela-
nom programe, sa nezachoval v pamäti jedin˘ pro-
dukt, ktor˘ by stál za pozornosÈ. Ich priemernosÈ ne-
chala v pamäti pocit ‰edivosti.)
***
Umenie nie je urãené na to, aby zabávalo ºudí, ale aby
ich trápilo.
„âierny briliant“ ruskej poézie
Bella Achmadulinová.
Pravda 1. 12.
(Tieto nadãasové slová Bella vyslovila pred pol sto-
roãím, keì doznieval stalinizmus. Aj v temn˘ch ãa-
soch boº‰evickej diktatúry sa i v samotnom Soviet-
skom zväze na‰lo pár básnikov, ktorí uchovali v ci-
tliv˘ch ºuìoch stopu po humanistickom základe lite-
ratúry.)
***
Emoãné vybavenie, ktoré dostane ãlovek v rodine, ho
sprevádza po cel˘ ìal‰í Ïivot. Tu treba hºadaÈ príãiny, pre-
ão je niekto arogantn˘ a napríklad v roli ‰éfa rúbe oko-
lo seba v‰etko hlava-nehlava. Nevyrovnaní ºudia vysta-
83
S U P E R M O N I T O R
vujú okolie napätiu, ktoré zvy‰uje dusno aj v ich vnút-
ri.
Publicistka Monika Schönová.
OÎene.sk 2. 12.
(Zázrakom je situácia, keì mlad˘ ãlovek veºa pozi-
tívnych citov˘ch podnetov vo svojej rodine nedosta-
ne – a napriek tomu Ïije úplne inak‰ie, neÏ ho doma
roky odºud‰tene ovplyvÀovali. Akoby sa niektoré
vlastnosti uÏ od dávna v ãloveku skr˘vali.)
***
Slnko vychádza na v˘chode, na ceste sa jazdí vpra-
vo a delegáti na straníckych konferenciách hlasujú za pe-
niaze. TváriÈ sa, Ïe tak˘mto tvrdením odhaºujeme nie-
ão nové, je smie‰ne.
Komentátor Martin Weiss.
Lidovky.cz 2. 12.
(V politike nie je najhor‰ie to, Ïe sa v nej dejú veci pro-
ti záujmom ºudí, neãestné, korupãné a inak odporné.
Stra‰né je to, Ïe sa tieto javy ãoraz viac chápu ako nut-
nosÈ.)
***
Kresba: Shooty. Sme 2. 12.
(KDH teraz splodilo toºko káuz, Ïe veru bude potre-
bovaÈ veºa BoÏieho poÏehnania.)
***
Je absurdné, Ïe 20 rokov mohol Maticu slovenskú
viesÈ jeden ãlovek a postupne ju um⁄tvovaÈ. V˘sledok je,
Ïe „ão mladé, zutekalo, a ão staré, nevládalo“.
Novozvolen˘ predseda MS Marián Tkáã.
Plus 7 dní 3. 12.
(MS je perfektn˘m príkladom, ako sa dal v SR – ako
asi nikde v Európe – zneuÏiÈ formálny nacionalizmus
na prelievanie verejn˘ch peÀazí na osobné úãty t˘ch,
ão niã nevykonali pre slovenskú svojbytnosÈ a kultú-
ru, len ÈaÏili z niekoºk˘ch fráz.)
***
Îiadny bankár a ‰pekulant nebol obvinen˘. Iba ãier-
na ovca Madoff sedí v Ïalári, v‰etci ostatní sa te‰ia naj-
vy‰‰ej ochrane: zákonnosti. Kríza sa zaãala vo financiách
a teraz ohrozuje i na‰e demokratické systémy.
Francúzsky denník Le Monde 3. 12.
(Európska rebélia sa podobá divadlu, zinscenované-
mu kvôli efektn˘m záberom v TV spravodajstve. ªu-
dia sa vzru‰ujú bojovn˘mi heslami, ale neprekraãu-
je to formu vzbury futbalov˘ch fanú‰ikov. Niet osob-
nosti burcujúcej demokratov, aby vyãistili chlievy.)
***
Islam bol stároãia tvrdou doktrínou, nie je ºahké to
zmeniÈ. Pozrime sa v‰ak na súfistov – islamsk˘ch bás-
nikov, hudobníkov a filozofov. Práve z nich vzi‰la ame-
rická odnoÏ islamu. Niektorí stoja na panteóne najväã-
‰ích slobodn˘ch mysliteºov sveta. Musia teda prísÈ nové
mladé hlasy, aby zlomili krutovládu predsudkov. To
chce veºa odvahy.
Kanadsk˘ filmár Omar Majeed.
Pravda 3. 12.
(Svet uÏ storoãia znehodnocujú predsudky. Napätie
najviac zvy‰ujú tí, ão sú silní a toto postavenie im li-
chotí, hoci vedia, Ïe akákoºvek nadradenosÈ poniÏu-
je ºudskú du‰u. Prekvapujúco sú veºkou zriedkavos-
Èou slobodní myslitelia.)
84
***
Ak si myslia koaliãní poslanci, ktorí hlasovali za
Trnku, Ïe len vymenia premiérku a táto koalícia pôjde
ìalej s in˘m premiérom, tak sa m˘lia. Ak padne premiér-
ka, uÏ sa táto koaliãná zostava dohromady nedá, a v ta-
kom prípade by jedin˘m relevantn˘m kandidátom na
koalíciu so Smerom bola SDKÚ. Teda nie KDH, ale v˘-
luãne SDKÚ by profitovala z novej situácie.
Poslanec Radoslav Procházka (KDH).
Sobotné dialógy (SRo) 4. 12.
(Ako by zareagovali priaznivci SDKÚ na takúto po-
litickú v˘vrtku svojho vedenia?)
***
Razantne reagovaÈ na svinstvá vedel Lennon. Pre
jeho star˘ v˘rok, Ïe Beatles sú populárnej‰í ako JeÏi‰,
si ho poãkal pred vchodom do Dakoty vrah. John pred
smrÈou napísal: „Neãakajte, Ïe príde Bob Dylan, Kristus
alebo John Lennon a spraví to za vás. Musíte to urobiÈ
vy.“
Dramatik Viliam Klimáãek.
Pravda 4. 12.
(To je najdôleÏitej‰ie posolstvo pre v‰etk˘ch: KaÏd˘
musí urobiÈ sám v‰etko, ão treba.)
***
Dôvera k médiám klesá. âitatelia majú pocit, Ïe z mé-
dií sú iba reklamné letáky poprekladané bºabotaním po-
litikov. Pocit bezmocnosti vzniká z predstavy, Ïe médiá
nie sú stráÏnym psom demokracie, ale vypreparovan˘m
pudlíkom pre oligarchov, politikov a inzerentov.
Publicista Michal Havran.
Pravda 6. 12.
(Prerod mienkotvorného denníka Pravda na „uÏi-
toãné noviny“ s receptami 50 mäsov˘ch jedál je fra-
pantn˘m dôkazom, Ïe majitelia médií strácajú potre-
bu zohrávaÈ dôleÏitú spoloãenskú úlohu a vieru, Ïe
taká potreba e‰te existuje.)
***
Kresba: Alan Lesyk. Pravda 7. 12.
(Takúto zmenu si v NR SR vynútila tajná voºba ge-
nerálneho prokurátora.)
***
Spustenie novej firmy je nároãné. Väã‰ina prestane
fungovaÈ v prvom roku. Zvyãajne pre zle realizovan˘
podnikateºsk˘ plán alebo nedostatok peÀazí. Aj získaÈ po-
zornosÈ zákazníkov pre novú firmu je ÈaÏké. A tak som
sa sústredil na to, aby sme mali v˘born˘ produkt alebo
sluÏbu a aby kaÏd˘ o na‰om podnikaní vedel vìaka vy-
z˘vavej propagácii.
Britsk˘ podnikateº Richard Branson.
HN 8. 12.
(V SR si mnohí nádejní podnikatelia pletú ºahkováÏ-
nosÈ s odvahou. Bez nebojácnosti sa nedá otvoriÈ ni-
jak˘ podnik. Ale bez premyslenej koncepcie nemá
nová firma ani najmen‰í predpoklad, aby si ju zákaz-
níci v‰imli a obºúbili.)
***
Najhor‰ia je vláda, ktorá zoberie peniaze podnikate-
ºov a míÀa ich bez kontroly.
Generálny riaditeº Slovnaftu Oszkar Világi.
HN 9. 12.
(Ale moÏno e‰te hor‰ia alebo prinajmen‰om antiso-
ciálna, bezcitná a bezohºadná je vláda, ktorá zhabe
– zdaní – peniaze od milióna obãanov a míÀa ich nie-
len bez kontroly, ale v˘hradne len pre seba a svojich
blíÏencov.)
***
Z medzinárodnej ‰túdie PISA 2009 vypl˘va, Ïe nám
tu dospieva generácia veºmi povrchn˘ch ºudí. Nebudú
sa orientovaÈ v ponukách, ktoré sa na nich budú valiÈ. Ne-
budú si vedieÈ správne vybraÈ, správne sa rozhodnúÈ. Na-
vy‰e nám tu vyrastajú naivní voliãi, lebo sa nebudú vy-
znaÈ v tom, ão poãujú a ãítajú. Nebudú vedieÈ odlí‰iÈ po-
pulistické frázy od hodnotovej politiky.
·kolská expertka Zuzana Zimenová,
Konzervatívny in‰titút. Pravda 9. 12.
(V‰etko nasvedãuje tomu, Ïe závratná väã‰ina ºudí
vÏdy bola povrchná. TakÏe s t˘m si ani dnes veºmi ne-
poradíme. Ale treba si uvedomiÈ, Ïe plytkosÈ e‰te
viac ohrozuje ºudí, ako kedysi. MôÏe vyjsÈ ãloveka e‰te
drah‰ie, ako kedykoºvek predt˘m, lebo mnohé ãinnos-
ti si vyÏadujú hæbavosÈ a dôkladnosÈ od ãloveka, ak
nemá zlyhaÈ.)
***
Koalícia, z ktorej vy‰la vláda Ivety Radiãovej, zna-
menala pre nás veºkú ‰ancu, Ïe sa u nás opäÈ zaãnú na-
pæÀaÈ ideály. To sa v‰ak nesmie diaÈ cestou prízemného
politikárãenia, volebn˘ch trikov a podrazov. VráÈte sa k
férovému politickému súÈaÏeniu. A ak v Àom podºahne-
te, zaãnite rad‰ej odznovu, neÏ aby sme sa museli za vás
hanbiÈ.
Politológ Miroslav Kus˘.
Sme 9. 12.
(Absolútne správne Kusého hæbanie má len jeden –
a ÈaÏko prekonateºn˘ – zádrh: Ak sa politik zaãne
správaÈ v súlade s mravn˘mi princípmi, takmer nik-
dy sa k nemu nepridá aj jeho protivník. Ten zaãne ko-
naÈ bez ohºadu na nejakú u‰ºachtilosÈ tak, aby za kaÏ-
dú cenu získal moc – a t˘ch, ão zostanú pri svojom
idealizme, ºahko roz‰liapu do blata.)
***
Na to, aby sa Európa nezloÏila skôr, ako sa s pomo-
cou reforiem stihne rozbehnúÈ, potrebuje siln˘ch lídrov,
politikov veºkého kalibru, ktorí dokáÏu verejnosÈ nad-
chnúÈ pre spoloãnú európsku my‰lienku. Otázne len je,
kde ich vziaÈ.
Politologiãka Katarína Mallok.
Sme 9. 12.
(Skepsa Mallok zrejme vychádza zo situácie v Nemec-
ku, kde Ïije. A zrejme znamená, Ïe ani v malej európ-
skej veºmoci nie sú naporúdzi silné individuality.)
***
V roku 2008 sme dosiahli míºnik v pátraní po in˘ch
svetoch, keì sme objavili planetárnu sústavu HR 8799.
Tá je o 30 miliónov rokov v˘razne mlad‰ia ako slneãná
sústava. Súhrnná hmotnosÈ jej 4 obrích planét zhruba 20x
presahuje hmotnosÈ na‰ej planetárnej sústavy.
Astronóm Christian Marois.
Nature 9. 12.
(KolosálnosÈ je vyslovene ná‰, ºudsk˘ v˘raz pre vek
a hmotnosÈ vesmírnych útvarov. KeìÏe si v‰ak nevie-
me predstaviÈ, aká realita sa za nimi skr˘va, len sa
utvrdzujeme v tom, Ïe na‰a malosÈ je bezhraniãná a
na pozadí vesmíru nie sme niã viac, neÏ nula.)
Vyberajú a komentujú
Anna Weidlerová a Ernest Weidler
 PROJEKT „OBNOVA A MANAÎMENT
SPOLOâENSTIEV PIESKOV¯CH DÚN
VO VOJENSKOM V¯CVIKOVOM
PRIESTORE ZÁHORIE“
(Zahorie Sands – LIFE06NAT/SK/000115)
Trvanie projektu: september 2006 – jún 2011
Organizácia zodpovedná za realizáciu (príjemca) projektu: Vojensk˘ technick˘ a skú‰obn˘ ústav Záhorie
Partneri projektu: ·tátna ochrana prírody SR, Banská Bystrica
BROZ – Bratislavské regionálne ochranárske zdruÏenie
Prirodzené nelesné spoloãenstvá vytvorené na otvo-
ren˘ch pieskov˘ch dunách patria k najviac ohro-
zen˘m nelesn˘m biotopom v strednej Európe.
V oblasti Borskej níÏiny predstavujú tieto spolo-
ãenstvá prioritn˘ biotop európskeho v˘znamu 2340
Vnútrozemské panónske pieskové duny a biotop
európskeho v˘znamu 4030 Vresoviská. Biotopy
nespevnen˘ch pieskov˘ch dún sa vyznaãujú v˘sky-
tom viacer˘ch kriticky ohrozen˘ch rastlinn˘ch a Ïivoãí‰nych druhov,
ktoré tu vytvárajú jedineãné spoloãenstvá.
Vzácne biotopy na dopadov˘ch plochách vo VVP Záhorie sú v sú-
ãasnosti silno ohrozené zarastaním drevinami, najmä borovicou a agá-
tom. V dôsledku zarastania dochádza k závaÏn˘m zmenám v ‰truk-
túre t˘chto jedineãn˘ch biotopov a k postupnému ochudobÀovaniu
ich jedineãnej flóry a fauny. Niekoºkoroãné mapovania rastlinn˘ch
a Ïivoãí‰nych spoloãenstiev ukázali potrebu manaÏmentov˘ch
opatrení na ich záchranu. Projekt sa preto zameriava na obnovu bio-
topov pieskov˘ch dún a vresovísk, a tieÏ na zavedenie vhodného
manaÏmentu t˘chto spoloãenstiev.
CIELE PROJEKTU LIFE
• vypracovaÈ a v praxi overiÈ také spôsoby manaÏmentu území
sústavy Natura 2000, ktoré umoÏÀujú zosúladiÈ ich vojenské vy-
uÏívanie so záujmami ochrany prírody
• uskutoãniÈ manaÏmentové opatrenia zamerané na potlaãenie suk-
cesie drevinnej vegetácie, ktorá je na projektov˘ch lokalitách
hlavn˘m problémom
• vytvoriÈ predpoklady na dlhodobú starostlivosÈ o tieto územia aj
po ukonãení projektu
• posilniÈ spoluprácu medzi vojensk˘mi in‰titúciami a in‰titúciami
ochrany prírody v oblasti starostlivosti o prírodu vo vojensk˘ch v˘-
cvikov˘ch priestoroch
• zlep‰iÈ verejnú mienku v oblasti vnímania úlohy Ozbrojen˘ch síl
SR, skú‰obnej ãinnosti vojenskej techniky vo VVP Záhorie a jej
dopadov na prírodné prostredie a vytváraÈ dlhodobé partnerstvá me-
dzi vojensk˘mi a civiln˘mi in‰titúciami v súlade s normami Európ-
skej Únie a NATO
Modráãik ãierno‰kvrnn˘ Dudok chochlat˘ Vres obyãajn˘ Lykovec voÀav˘
(Maculinea arion) (Upupa epops) (Calluna vulgaris) (Daphne cneorum)
INFORMÁCIE O ÚZEMIACH EURÓPSKEHO V¯ZNAMU
·tátna ochrana prírody SR, Správa CHKO Záhorie
Vajanského 17, 901 01 Malacky, Tel./Fax: (034)772 2735
www.sopsr.sk/natura
www.sands.broz.sk
Projekt LIFE06NAT/SK/000115 „Obnova biotopov pieskov˘ch dún vo Vojenskom v˘cvikovom priestore Záhorie“
sa uskutoãÀuje vìaka finanãnej podpore programu LIFE Európskej komisie
VOJENSKÁ âINNOSË A OCHRANA PRÍRODY
VerejnosÈ ãasto povaÏuje vojenské v˘cvikové priestory za zdevasto-
vanú „mesaãnú krajinu“. Aká je v‰ak skutoãnosÈ? Vo Vojenskom
obvode Záhorie sa nepouÏívajú chemické a uÏ vôbec nie rádioak-
tívne bojové látky, ani biologické zbrane. V zónach aktívnej vojen-
skej ãinnosti sú naopak dlhodobo vylúãené ºudské aktivity s nega-
tívnym dopadom na prírodné prostredie, ako je napr. príli‰ intenzív-
ne poºnohospodárstvo a lesné hospodárstvo, v˘stavba, priemysel
a rekreácia. Navy‰e pravidelné narú‰anie pôdneho krytu pri vojen-
skej ãinnosti napomáha pri udrÏiavaní viacer˘ch biotopov európske-
ho v˘znamu (na viatych pieskoch ãasto nahrádza prirodzenú funk-
ciu vetra).
Väã‰ina Ïivoãíchov (vtáky, cicavce) si dokáÏe pomerne dobre zvyk-
núÈ na obãasné vyru‰ovanie a hluk vznikajúci pri vojenskej ãinnos-
ti. Niektoré vzácne druhy vtákov (napr. dudok, lelek) nachádzajú vo
VO Záhorie najlep‰ie podmienky práve na strelniciach. Riedke du-
bové a borovicové porasty sú pre ne ideálnym biotopom, preto tu ich
populácie dosahujú najvy‰‰iu poãetnosÈ aj hustotu v rámci celého
Slovenska.
NATURA 2000
Slovenská republika sa od roku 2002 zúãastÀu-
je na programe „LIFE“, ktor˘ je zameran˘ okrem
ochrany aj na dobudovanie a zveºadenie celoeu-
rópskej sústavy chránen˘ch území NATURA
2000. Hlavn˘m cieºom je zachovanie najohro-
zenej‰ích biotopov ako aj najviac ohrozen˘ch druhov rastlín a Ïivo-
ãíchov.
O zaradení jednotliv˘ch území do NATURA 2000 rozhoduje Európs-
ka komisia. Voºba kaÏdého územia je uznaním jeho prírodn˘ch hod-
nôt a súãasne vyjadrením záujmu Európskej únie zachovaÈ ho ako
súãasÈ spoloãného európskeho prírodného dediãstva.
V roku 2006 podporila Európska komisia v rám-
ci programu LIFE tieÏ realizáciu projektu „Obno-
va a manaÏment spoloãenstiev pieskov˘ch dún
vo vojenskom v˘cvikovom priestore Záhorie“.
CHRÁNENÁ KRAJINNÁ OBLASŤ
Z á h o r i e