Uebnicov politika na Slovensku | Pavol Gal HIPG 3.r.

Uebnicov politika na Slovensku

- esej

Pavol Gal 3. HIPG

Uebnicov politika na Slovensku | Pavol Gal HIPG 3.r.

Poda slovnka cudzch slov sa slovo reforma charakterizuje ako obnovenie, zmena, nprava, oprava, zlepenie. Ako to u bva zvykom, nie vdy sa vznam tohto slova dostane aj do poslednej defincie a teda zlepenia. Kadopdne ide o zmenu, zmenu v systme a jeho nastaven. Od roku 2008 na Slovensku prebieha Reforma kolstva, jedna z mla komplexnch systmovch reforiem, s ktormi prila sasn vlda poas svojho funknho obdobia. Reforma v tomto rezorte by sa dala charakterizova ako nevyhnutn. Zastaran legislatva a tm poznaen cel systm u dlhiu dobu vykazoval potrebu reformy. Reforma a jej otec, minister Mikolaj hlsali zmenu k lepiemu, k uvoneniu a vej liberalizci kolstva. Jednou z oblast, kde poda mjho nzoru tto reforma zlyhala je prve tma uebnc a uebnch pomcok. Sasn systm je nastaven vemi konzervatvne, kedy trh s uebnicami plne ovlda tt. Hlavn problmy sa poksim vyti v popise procesu cesty k novej uebnici a nsledne sa viac budem venova vybranmu problmu. 1. Vyhlsenie konkurzu na uebn pomcku Ministerstvom kolstva- obsahuje poiadavky na nvrhy, s ktormi sa uchdzai do konkurzu prihlasuj a dtum, do ktorho musia by nvrhy poslan. 2. Prihlsenie sa astnkov do konkurzu astnci vypracuj na zklade uvedench poiadaviek koncept danej uebnice, textov spracovanie vytenej tmy a jednej ubovonej tmy. 3. Konkurz vberov konanie konkurzn komisia posudzuje nvrhy a vyber z nich vaza alebo viacerch vazov konkurzu. Na rozdiel od Rozhodnutia . 1249/99-4, ktor upravovalo tento postup pred vydanm novej Smernice 15/2008, sa konkurzn komisia rozlenila na stlych a ostatnch lenov, zvil sa poet z 5 lenov na 9-11, priom klesol vplyv uiteov z praxe a zvil sa vplyv odbornkov a ttnych radnkov. 4. Vaz konkurzu ten dostva poverenie a kontrakt od M k vypracovaniu celho obsahu uebnice v uritom asovom obdob. 5. Konkurz na vydavatea uebnice ten prebieha oddelene od konkurzu na autora uebnice. V tomto bode me nasta situcia dvoch rznych predstv a koncepci dvoch tborov autora a vydavatea uebnice. Tieto dva subjekty su nsilne vtlaen do koalcie, ktor m vytvori spolon produkt. Prve pri uebniciach to vak nemus by jednoduch a skoordinovanie, hadanie kompromisov a spolonho postupu si iada penzum asu. 6. Recenzovanie hotovho nvrhu celej uebnice recenzentmi s odbornci vybran, menovan a odmeovan M. Chba vak akkovek pilotn overovanie uebnc v praxi, i iria diskusia s uitemi, ktor maj s uebnicou relne pracova. 7. Udelenie Schvaovacej doloky t je udelen uebnici po tom, ako spln dve zkladn kritri pre jej udelenie : uebnica mus by vybran v konkurznom konan M a jej autor mus predloi zapracovanie nvrhov a nzorov recenzentov. Schvaovacia doloka je udeovan na dobu urit. Udelenm schvaovacej doloky zskava platnos kontrakt na vydanie uebnice, ktor je tm pdom financovan zo ttneho rozpotu. Finann krytie zo strany ttu

Uebnicov politika na Slovensku | Pavol Gal HIPG 3.r. na vydanie uebnice nie je mon zska inm spsobom a teda aj kolm tt predplca len uebnice schvlen M, nie odporan formou Odporacej doloky. Takto nastaven systm z mjho pohadu prina viacero problmov i nedostatkov : 1. Prlin zviazanos trhu s uebnicami 2. Rozdelen vberov konania na autora a vydavatea uebnice 3. Absencia pilotnho overovania a hodnotenia uitemi z praxe Ako 4. problm by sme mohli oznai rchlos, v ktorej uebnice pre reformu. Ten sa vak netka nastavenia systmu ako takho, ale skr okolnost instantnho zavedenia celej reformy do praxe. V alch riadkoch by som sa rd venoval problmu, ktor stoj na ele a vlastne na seba viae aj ostatn. Na Slovensku sa v sasnosti na kolch mu pouva uebnice, ktor zskali od ttu Doporuovaciu doloku, alebo priamo ttom vydvan uebnice opatren Schvaovacou dolokou. Systm financovania je formou ttnej objednvky. Ostatn uebnice, ktor maj len Odporaciu doloku s odkzan na skromn financovanie zo strany rodiov iakov alebo zdrojov kl (o je pri ttnych kolch takmer nemon). Financovanie ttnych zkladnch a strednch kl u dlhie funguje najm na princpe prerozdeovania prostriedkov na iaka, teda ttnych dotci. Rozumiem tomu, preo je systm nastaven tak ako je. Jednm dvodom je to, e tt m aspo zdanliv absoltnu kontrolu nad tm, z oho sa v kolch u. Kee zaplat len nm vybran uebnice a na in kolm peniaze jednoducho nezostvaj. Nemme sa tomu prli udova, kee sasn vldna garnitra sa sprva vemi konzervatvne ako v otzkach financi tak i verejnho ivota. Raz cestu maximlnej monej kontroly ttu. To je demontrovan aj prve vo vzahu k uebniciam. Pre mon rieenie nemusme chodi vbec aleko. V susednej eskej republike trh s uebnicami po jeho rozviazan prekvit a mnoho slovenskch uiteov pravidelne odchdza z Prahy i Brna s nkladom novch a najm kvalitnch uebnc. tt vak nestratil plne kontrolu nad uebnicami, kolm preplca vetky uebnice, ktorm predtm udelil Schvaovaciu doloku. Vber uebnice je u na uiteskom zbore a riaditeovi, ktor za vber priamo zodpoved. Ide teda o von trh s presne urenmi pravidlami, kde tt hr lohu toho, kto dozer na to, kto me do danej hry zasiahnu. V tom je rozdiel medzi demokratickm a dikttorskm nastavenm pravidiel hry. Vea ud je skeptickch ohadom vzahu vonho trhu, konkurencie a kvality. Som vak toho nzoru, e aj slovenskmu trhu s uebnicami by konkurencia a monos vberu urite pomohla. Kad podnikate si dnes rozmysl, i sa vyd tnistou cestou nejasne nastavench pravidiel udeovania ttnej Schvaovacej doloky a vysokej miery korupcie pri vldnych tendroch (o sa ukzalo najm v tendroch na vydavateov uebnice, kde sa op potvrdila zuba vldy dva ttne zkazky firmm, ktor na trhu vlastne ani nepsobia, lebo boli zaloen pr tdov pred konkurzom, alebo zzrane zmenili oblas svojho podnikateskho zamerania). Systm, kde nie vdy o spechu rozhoduje kvalita je nezaujmav, pretoe kadmu podnikateovi mus a vdy ide o to, aby jeho podnikanie bolo ziskov.

Uebnicov politika na Slovensku | Pavol Gal HIPG 3.r. Pri rozhovoroch o tejto tme som sa stretol tie s nzorom, e Slovensko m prli mal trh na to, aby tu mohlo efektvne fungova to, o funguje v echch. Op neshlasm, pretoe aj pri monosti, e by sa nenalo dostaton mnostvo schopnch domcich autorov, vdy je monos uebnice preklada (o samozrejme neplat univerzlne, naprklad pre predmety ako Slovensk jazyk a literatra, i dejepis alebo geografia to urite do vahy neprichdza). Kadopdne, menej uebnc na trhu ako je teraz urite nebude. Aj mal trh a aspo zdanliv monos vberu je predsa vdy lepia ako jednofarebn Tuzex. Navrhujem teda zrui dvojit systm udeovania Schvaovacch a Odporacch doloiek a nahradi ich len jednou formou ttnej doloky, ktor bude oprvova dan uebnicu k pouvaniu vo vyuovacom procese v slovenskej kolskej sstave. Poda Zkona 245/2008 je za obsah VP a teda cel obsah ale aj pouvan formy a metdy zodpovedn riadite koly. Preto si myslm, e by mal by zodpovedn (a samozrejme ma t monos) aj za vber materilnych didaktickch prostriedkov, pri splnen predtm uvedenho. Takto systm momentlne funguje u aj na Slovensku, avak je zaveden len pre alie uebn materily a pracovn zoity, o u hovor sam za seba. Samozrejme, aj tento systm so sebou prina znan monos korupcie formou benefitov od vydavateov uebnc pre koly i jednotlivcov. tlom, akm je nastaven systm dnes je vak korupciou ohrozen kad kola, kee ide o celottnu zkazku, ie stle ide o progres(reformu). Touto zmenou je mon prinies vo vej miere aj pilotn overovanie uebnc, alebo minimlne ich hodnotenie uitemi z praxe. U teraz existuje edin portl (ktorho zriadenie hodnotm ako sprvny krok tejto reformy), na ktorom by bolo mon zriadi aj priame hodnotenie uebnc kolami i uitemi. Princp je jednoduch, ak chcete s do kina na film, rozhodnutie je samozrejme na vs, ale pomc vm me mnostvo recenzi na profesionlnych portloch. Tie samozrejme nie vdy musia by objektvne, ale napriek tomu mu pomc. Zujmom kadho vrobcu je aby jeho vrobok uveden na trh spal kritri jeho budcich spotrebiteov. Samozrejme to plat len vtedy, ak plat podmienka, e jeho vrobok spotrebitelia pouva (alebo minimlne kupova) mu a nie musia. Preto si myslm, e bude len v zujme kolektvov tvorcov a vydavateov uebnc robi uebnice kvalitn a pta sa na ich kvalitu u v procese vroby samotnch spotrebiteov a teda uiteov a v konenom dsledku iakov. V neposlednom rade by som rd zdraznil to, e ttna politika z hadiska didaktickch prostriedkov by sa mala postupne zaa orientova z hmotnho na virtulne i elektronick hadisko. Bavme sa o zle nastavench mantineloch pre trh s uebnicami. Avak musm podotkn, e zpas by sa mal hra u na celkom inom tadine. ijeme v dobe, kde digitalizcia sn celho ivota dosahuje hodnt, ktor sme si pred pr rokmi nevedeli predstavi. Aj v tejto reforme sa hovor o vyuvan inovatvnych metd a postupov vo vyuovan, asto sa spomna implementcia IKT do vyuovacieho procesu. Implementcia vak neznamen namontovanie technolgi a ich zapojenie. Implementcia znamen ich skuton pouvanie, i skr vyuvanie. Trpme aktnym nedostatkom digitalizovanch materilov a vubovho softvru pre uiteov. Podporil by som teda mylienku vzniku portlu Digitalizovanch uebnch materilov i u v textovej, audiovizulnej alebo audilnej, interaktvnej i prezentanej forme. Tu by uitelia mohli njs a namiea si prve to, o v danej chvli a pre dan hodinu potrebuj. A samozrejme alej to posva iakom. Tento

Uebnicov politika na Slovensku | Pavol Gal HIPG 3.r. portl by urite mal svoje opodstatnenie aj z hadiska novho Zkona o pedagogickch zamestnancoch, kde je tvorba vubovho materilu jednou s monost ako zska kredity (alebo potom Eur) navye. Dnes tto lohu prebral najm tret sektor, avak myslm, e tt m v tomto priestore vdy navrch a mal by si to uvedomova nie v zmysle krtenia a prsneho vberu, ale prve naopak o najirej ponuky.