dvojmesank o zodpovednom podnikan a novch prleitostiach

slo 41 / jl 2011

newsletter

Editoril
Mohlo by sa zda, e bezpenos a ochrana zdravia pri prci je hlavne zleitosou firiem podnikajcich v priemysle. Oblasti stavebnctva, dopravy i obchodu maj s razmi najviu sksenos a mnoho firiem psobiacich v tchto oblastiach sa sna o to, aby sa zamestnanci v prci ctili bezpene a bezpene aj pracovali. A mnoh s aj spen. Spolonosti ako U. S. Steel Koice, Embraco, Slovalco alebo Holcim maj programy na eliminciu rizika razov. Naprklad v spolonosti U. S. Steel Koice sa podarilo zni mieru evidovanch razov od roku 2001 a o 92 %. Nielen vak opatreniami na zaistenie bezpenosti zamestnancov, ale aj koleniami a motivovanm zamestnancov k bezpenejej prci. O tom, koko percent razov je zaprinench pracovnmi podmienkami a koko sprvanm, sa mete dota na stranch 4 a 5. Avak nemali by sme zabda ani na zamestnancov v slubch a administratve. Tm sce nehroz tak vek riziko razu, no mu by v dlhodobejom horizonte postihnut tzv. poraneniami alebo chorobami spsobenmi opakovanm pohybom alebo zaaenm. Ochorenia chrbtice i rk s asto zaprinen nesprvnym spsobom sedenia pri potai, zlou ergonmiou pracovnho miesta i neustle sa opakujcim monotnnym pohybom (naprklad klikanie na potaov my at.). Taktie mnoh infekcie dchacch ciest s spsoben baktriami, ktor sa rady mnoia v zle alebo vbec nedezinfikovanch klimatizanch systmoch. Mnoh z nich asto ani nespjame s prcou, ktor robme. Je preto vemi

BOZP je neoddelitenou sasou zodpovednho podnikania

dleit, aby sa spolonosti, ktor maj zamestnancov vykonvajcich hlavne takto innosti, snaili o o najprijatenejie pracovn podmienky. V BLF Newslettri vm priname aj vsledky reprezentatvneho prieskumu medzi slovenskou verejnosou na tmu zodpovednho podnikania, ktor pre Nadciu Pontis a Business Leaders Forum vypracovala agentra Focus. Ako vnmaj zodpovedn podnikanie slovensk obania ? o je pre nich najdleitejie ? Dozviete sa na stranch 6 a 7. Na najnovie trendy v tejto oblasti a pripravovan legislatvu v Eurpskej nii vs upozorn lnok na stranch 8 a 9. Business Leaders Forum m aj novho lena. Stala sa nm na jnovom stretnut spolonos Heineken Slovensko. Spolonos bliie predstavme v profile v budcom sle BLF Newslettra. Prajem vm prjemn letn tanie. Michal Kia

Obsah sla

2 6 10 12

Vytlaen na recyklovanom papieri.

Aktivity lenov zdruenia Bezpenos a ochrana zdravia pri prci Prieskum vnmania ZP Nov publikcia eurpskej komisie

EV 3573/09

Zodpovedn mal a stredn podniky

ISSN 1336-9458

Klimatick zmena

Zo sveta / Kalendr podujat

4 8 11

aktivity lenov zdruenia

Editor
Michal Kia michal.kissa@nadaciapontis.sk

Redakn rada
Janka Ruick Lenka Surotchak Beata Hlavkov

ZSE predstavila nabjaciu stanicu pre elektromobily

Grafika, DTP a tla

Ing. Peter Juriga Grafick tdio Hranin 18, 821 05 Bratislava www.g-studio.sk

Vydva
Nadcia Pontis Zelinrska 2, 821 08 Bratislava 2 www.nadaciapontis.sk pontis@nadaciapontis.sk

lenovia BLF

ZSE okrem nabjacej stanice testuje aj jeden z prvch elektromobilov dostupnch na Slovensku Peugeot iON.

Spolonos Zpadoslovensk energetika uviedla v mji do prevdzky prv nabjaciu stanicu pre elektromobily na zem Bratislavy. Do konca roka 2011 pribudne na zem hlavnho mesta alch 10 stanc, z toho minimlne 5 pre irok verejnos. ZSE plnuje testova prv stanicu v rmci inter-

nej prevdzky. Zskan poznatky bud prenesen do cezhraninho projektu, na ktorom ZSE participuje s rakskymi distribunmi spolonosami. Projekt, ktor pokryje Viede, Bratislavu a oblas popri dianici sieou elektrostanc, je spolufinancovan Eurpskou niou.

Magio pl pre vetkch s vekm srdcom

len skupiny

Spolonos Slovak Telekom zorganizovala celotdenn podujatie Nesieme zodpovednos, ktorm chcela vyjadri svoj dlhodob dobrovon zvzok podnika na princpoch zodpovednosti i etiky. Nvtevnkom Magio ple sprjemovali posedenie sprievodn aktivity, ktor ich vtiahli do sveta znevhodnench, sasnho umenia i odhalili tajomstv posunkovho jazy-

len skupiny

ka. Henrieta Mikovicov a Alexander Brta otvorili podujatie a pokrstili pieskom vstavu fotografi zachytvajcich nezabudnuten emcie z realizcie projektov zodpovednho podnikania spolonosti Slovak Telekom, ktor pozitvne ovplyvnili ivot mnohm uom. Vstavu mete vidie na Magio pli a do konca leta.

Business Leaders Forum / jl 2011

Zelen body Aj Kvapka SSE blzko pre zkaznkov oleja sa rta k svojim zkaznkom aj pre prrodu
Spolonos Tesco Stores spustila na zaiatku jna projekt Zelen body pre driteov vernostnho programu Clubcard. Zelen body Clubcard zska kad zkaznk drite klubovej karty Clubcard platiaci pri pokladni, ktor si nevezme k nkupu igelitov taku Tesco. To znamen, e si tovar odnesie vo vlastnej take i takch, ktor si priniesol so sebou. Rastlinn olej je cenn priemyseln surovina vyuiten v rznych odvetviach, ako s potravinrsky priemysel, doprava, energetika, lesnctvo a podobne. Slovnaft v spoluprci so spolonosou Rest Oil prina rieenie pre jednotlivcov a domcnosti, ktorm zle na ivotnom prostred a okrem u zauvanho separovania plastov, skla a papiera im nie je ahostajn ani to, kde a ako kon olej z domcich kuch. Pouit olej z domcnost je mon odovzda v PET faiach na vybranch erpacch staniciach na alie spracovanie. Zozbieran olej bude nsledne odborne spracovan a ekologicky zhodnoten na alie pouitie ako biozloka pri vrobe pohonnch hmt.

SSE v nadvznosti na svoju stratgiu by nablzku vetkm svojim zkaznkom otvorila 1. jna 2011 samoobslun zkazncke centrum v Liptovskom Mikuli, ktor sa nachdza v priestoroch budovy spolonosti. Samoobslun zkazncke centrum poskytuje zkaznkom monos vybavi vetky poiadavky tkajce sa dodvky elektriny a ponka rieenie pre domcnosti i podnikateov a organizcie. Takto forma obsluhy je vnimon a pecifick a SSE ju prevdzkuje v inch pobokch u tri roky.

al spsob zskania zelench bodov je nkup ekologickch produktov, naprklad spornch iaroviek, iariviek, nabjacch batri i ekologickch nkupnch taiek a alch desiatok vrobkov. Spsob prideovania bodov je v tomto prpade rovnak ako pri u doteraz zavedench extra bodoch za konkrtne produkty. Body s automaticky prirtavan naskenovanm konkrtneho vrobku a s viditen na pokladninom bloku.

Rallye Opatovsk i na pln plyn

S podporou spolonosti U. S. Steel Koice sa na zaiatku jna uskutonil u 14. ronk charitatvneho projektu prinajceho nezabudnuten zitky pre deti so Spolonej koly na Opatovskej ceste v Koiciach. Zatia o lohy vodiov a navigtorov rallye sa zhostili medzi inmi aj manari hutnckej firmy, lohou detskch spolujazdcov bolo odpoveda na vedomostnch stanovitiach na rznorod otzky traovch komisrov. Posdky s najnim potom trestnch bodov si odniesli vazn pohre, bohat zitky a rados z naplno preitho da si odnali vetci zastnen.

Nov len BLF

Od 16. jna 2011 je novm lenom BLF spolonos Heineken Slovensko. Stratgiu zodpovednho podnikania spolonosti na stretnut zdruenia podrobne predstavila pani Hana imkov, manarka vonkajch vzahov. Viac informci o zodpovednom podnikan prinesieme v profile spolonosti Heineken Slovensko v alom sle.

V rallye po prvkrt zabojovala aj viceprezidentka pre riadenie externch sluieb a vzahov Elena Petrkov na fotke so synom Patrikom a demi zo spolonej koly.

bezpenos a ochrana zdravia pri prci

Embraco do BOZP zaangaovalo administratvnych pracovnkov

Spolonos Embraco si stanovila cie nema iadne registrovan pracovn razy od roku 2012. Na zaistenie tohto ciea bol v mji 2011 spusten projekt BBS (Behaviour-Based Safety) bezpenos zaloen na sprvan. Projekt vychdzal z celosvetovej tatistiky, poda ktorej a 86 % pracovnch razov je zaprinench sprvanm a len 14 % pracovnmi podmienkami. Analzou razov, ktor sa stali v spolonosti Embraco za posledn 3 roky, sa potvrdila svetov tatistika: a 84 % razov bolo zaprinench sprvanm. Zkladom projektu s bezpenostn pozorovania a bezpenostn rozhovory. Zamestnanci sa navzjom pozoruj, vmaj si jednotliv typy sprvania a nsledne poskytuj pozitvnu sptn vzbu pozorovanm osobm. Ak zistia situcie, ktor by mohli vies k zraneniam, prediskutuj aj tto oblas. Vsledky z pozorovan s zaznamenan do podpornho softvru a nsledne sa realizuj opatrenia na eliminciu obv. Pri tomto projekte je vemi dleit uvedomi si, e nejde o to, aby sme niekoho kontrolovali a trestali, ak si nepona bezpene. Prve naopak. Cieom je pochvli tie osoby, ktor si ponaj bezpene, tm ich podpori a motivova ich, aby sa bezpen sprvanie pre nich stalo samozrejmosou. Zrove je cieom poukza na obavy o bezpenos zamestnancov a njs spolon rieenia, objasuje koordintorka
Embraco si stanovilo cie nema iadne registrovan razy od roku 2012. Na zaistenie tohto ciea bol v mji 2011 spusten projekt BBS (Behaviour-Based Safety) bezpenos zaloen na sprvan.

EHS Renta Regeov. Cel program bude bea dlhodobo a stane sa neoddelitenou sasou pracovnho ivota v Embracu. Za prvch 5 tdov sa realizovalo 1625 bezpenostnch pozorovan, z ktorch vyplynulo 167 akci na zlepenie.

Spolonos Embraco realizuje inpiratvny model BOZP a aj tmto spsobom zdokonauje svoje zodpovedn podnikanie. Jana Ruick

o zistili inpektori?
Zo tatistk prin pracovnch razov vyetrovanch orgnmi inpekcie prce vyplva, e razy sa najastejie stali poruenm bezpenostnch predpisov zo strany postihnutch zamestnancov.

Inpektori prce minul rok na Slovensku zaznamenali 47 smrtench pracovnch razov a 157 razov s akou ujmou na zdrav. Najnebezpenejmi odvetviami bol priemysel, doprava a obchod. Pre hospodrsku krzu a pokles stavebnej innosti vrazne ubudol poet smrtench razov v stavebnctve.

Business Leaders Forum / jl 2011

BEZPENOS A OCHRANA ZDRAVIA PRI PRCI

Bezpenos a ochrana zdravia pri prci (BOZP) zamestnancov, dodvateov a partnerov pracujcich vareli spolonosti je prioritou . 1. Nae osobn ochrann prostriedky sa zdokonauj a pokrvaj stle viac pecifickch innost v oceliarskom priemysle. Kardinlne pravidl si osvojuje oraz v poet

zastnia vetci zamestnanci USSK. Pomocou programu Manarstvo rizk BOZP vedci pracovnci a zamestnanci spolone odhauj nebezpeenstv a ohrozenia spojen s vrobnmi postupmi, pracovnmi innosami, pouvanmi materilmi a ostatnmi podmienkami pracovnho prostredia. Nsledne posudzuj rizik, ktor by mohli ma negatvny dopad na ivot a zdravie naich zamestnancov.

V U. S. Steel Koice pomhaj mlad konzultanti

zamestnancov. Kvli zvyovaniu povedomia naich trningov centrum pre kardinlne pravidl, kde Vaka permanentne vynakladanmu siliu vetkch
12 zamestnancov v tejto oblasti sme vybudovali interaktvne

zamestnancov zaznamenvame trvalo klesajci trend

vo vvoji razovosti. Ako ukazuje graf, v oblasti celkovej

Manarstvo rizk BOZP vedci oblasti 2001 zaznamenali 89,8 percentn po kles a vpracovnci a zamestnanci

razovosti sme k 31. decembru 2010 oproti USSK. Pomocou programu si zamestnanci mu prakticky vyska aplikciu A OCHRANA zastnia vetci zamestnanci roku BEZPENOS ZDRAVIA PRI jednotlivch pravidiel. V roku 2010 sme v zujme PRCI zvyovania bezpenosti pri prci a ochrany rk zaali poetnosti registrovanch razov dokonca 92 percentn
spolone odhauj nebezpeenstv a ohrozenia spojen s vrobnmi postupmi, pracovnmi innosami, pouvanmi materilmi a ostatnmi podmienkami

realizova pilotn trning zamestnancov drby.dodvateov a partnerov pracujcich pokles. zamestnancov, Postupne

Bezpenos a ochrana zdravia pri prci (BOZP)

pracovnho prostredia. Nsledne posudzuj ako mladch tudentov, ktor pomhalirizik, ktor by mohli ma negatvny dopad na ivot a zdravie naich ochrann prostriedky sa zdokonauj a pokrvaj stle razov dokonca 92-percentn pokles. extern konzultanti pri rieen konkrtnej zamestnancov. viac pecifickch innost v oceliarskom priemysle. Minul rok sa spolonos ete viac lohy: Ako zmeni kultru bezpenosti Kardinlne pravidl si osvojuje oraz v poet zamerala na prehlbovanie a rozirovanie zamestnancov tak, aby ju zamestnanci Vaka permanentne vynakladanmu siliu vetkch zamestnancov. Kvli zvyovaniu povedomia naich Bezpenos a ochrana zdravia pri prci zamestnancov v tejto oblasti smeochrany zdravia nechpali ako nieo vnten, klesajci trend kultry bezpenosti a vybudovali interaktvne zamestnancov zaznamenvame trvalo ale aby ju je v areli spolonosti U. S. Steelu Koice trningov centrum pre kardinlneaktvny prstup prijali zarazovosti. Ako ukazuje graf,? oblasti celkovej pri prci, na prevenciu a pravidl, kde vo vvoji svoju preto, e chc v Sto mlaprioritou . 1. Vaka permanentne vyna- si zamestnanci mu prakticky vyska aplikciurizk. dch udsme rznych strednch odborzamestnancov pri identifikovan razovosti z k 31. decembru 2010 oproti roku 2001 kl z Koickho kraja dostalo kladanmu siliu vetkch zamestnan- jednotlivch pravidiel. povedomia spolonos nch zaznamenali 89,8 percentn po kles a v oblasti Na zvyovanie V roku 2010 sme v zujme poetnosti by sasou spolonosti percentn cov zaznamenva spolonos trvalo zvyovania bezpenosti pri prci a ochrany rk zaali vybudovala interaktvne koliace cen- prleitosregistrovanch razov dokonca 92 U. S. pokles. klesajci trend vo VETKY RAZY Ako realizovakde si trning zamestnancov drby. Postupne Steel Koice a hada kreatvne postupy vvoji razovosti. trum, pilotn zamestnanci mu prakticsa na kolen pod nzvom Bezpenos aochrana rk ukazuje graf, v oblasti celkovej razovos- ky vyska uplatovanie jednotlivch a inovatvne rieenie zadania v rmci REGISTROVAN RAZY ti mala firma k 31. decembru 2010 opro- pravidiel BOZP. Do podpory progra- programu Innovation&Creativity Camp. OSHA RAD PRE ti roku 2001 a 89,8-percentn poklesBEZPENOSspolonos zaangaovala aj PRCI mov BOZP A OCHRANU ZDRAVIA PRI Zaujmavosou firmy je, e o bezpe-

vareli oblasti poetnosti registrovanch sa na kolen pod nzvom Bezpenos aochrana rk prioritou . 1. Nae osobn a v spolonosti je

2,5

Frekvencia razov a frekvencia dky PN

2,07

7,0

FREKVENCIA RAZOV PODA OSHA

VETKY RAZY
1,8 1,6

6,0

OSHA RAD PRE BEZPENOS A OCHRANU ZDRAVIA PRI PRCI

5,0

1,5

2,5

4,0
2,07 1,8 0,84 1,6

FREKVENCIA DKY PN

2,0

REGISTROVAN RAZY

7,0

FREKVENCIA RAZOV PODA OSHA

1,09
2,0

5,0

0,52

0,51

0,5

0,40

1,5

1,73 0,41 0,25

1,09

2,0

0,36
0,84 0,09

4,0

0,21

0,30 0,05
0,41

0,33 0,08

0,25 0,05

1,0
0,52 0,51

0,14

1,0
1,73

3,0

0,0
200 1 200 2 200

0,5

0,40

0,36 0,14

0,0
0,30

2,0

200
0,0

200

200

0,25

200

0,21

200

09 200,09

0,05

201

0,33

D 0,08

PN a 0,25 k 2010 0,05 rok za

201 0 PN 0 ka D k 201 a ro z

1,0

200

200

ROK3 00
2

0,0
200 4 200 5

Najvou vzvou spolonosti v oblasti BOZP je nulov razovos. udia by sa mali na bezpenos prce pozrie tak, akoby konkrtnu prcu vykonvalo ich diea. Tak bud vedie lepie posdi rizik a eliminova ich. David J. Rintoul prezident spolonosti U. S. Steel Koice

nos sa star aj zvodn hasisk tvar ROKU. S. Steelu Koice, ktor m stop zamestnancov a tento rok uplynulo u pdesiat rokov od jeho zaloenia. Privolvaj ich nielen k poiarom alebo technickm prcam s rizikom poiaru, ale aj k dopravnm nehodm, ivelnm pohromm, nikom nebezpench chemickch ltok i inm mimoriadnym udalostiam. Jana Ruick

200

200

200

200

FREKVENCIA DKY PN

1,0

3,0

6,0

prieskum vnmania ZP

Slovkom nie je zodpovedn podnikanie ahostajn

Znalos koncepcie zodpovednho podnikania nie je vysok, na druhej strane m verejnos o nej jasn spontnne predstavy, ktor odraj sasn situciu, priom od firiem oakva poctivos a estnos v podnikan a zaistenie bezpench pracovnch podmienok pre zamestnancov.
Zdruenie Business Leaders Forum pravidelne v dvojronch intervaloch zisuje vnmanie zodpovednho podnikania verejnosou. V aprli tohto roku v spoluprci s agentrou Focus realizovalo tento reprezentatvny prieskum u po tvrt raz. Cieom prieskumu je zisti znalos koncepcie zodpovednho podnikania, spontnne predstavy a aktivity, ktor respondenti povauj v zodpovednom podnikan za najdleitejie. Prieskum zisuje, i respondenti poznaj zodpovedne podnikajce firmy i dleitos ZP pri rozhodovan, konkrtne pri vbere zamestnvatea, pri kpe tovarov i vbere formy prejavenia neshlasu s aktivitami firmy. V prieskume 38 % optanch deklaruje, e u pouli, prpadne tali o koncepcii zodpovednho podnikania, prpadne o firmch, ktor podnikaj zodpovedne. Presn polovica respondentov o tomto ete nepoula a 12 % si nie je istch. Priom poda socilno-demografickch charakteristk je znalos najvyia v skupine podnikateov (61 %) a vysokokolsky vzdelanch respondentov; najniia v skupine nezamestnanch a nekvalifikovanch pracovnkov, kde 66 % z nich o koncepcii nepoulo. Hoci znenie otzky bolo mierne odlin ako v minulosti, mono kontatova, e znalos koncepcie zodpovednho podnikania nestpa, s nznakom tatisticky nevznamnho poklesu. Pod pojmom zodpovedn podnikanie si respondenti najastejie spontnne predstavovali nezneuvanie zamestnancov a poctivos pri podnikan. Zaujmav je, e tieto dve kategrie, spolu so zodpovednosou za spenos podnikania firmy, zaznamenali aj najv nrast v porovnan s predchdzajcim prieskumom: nezneuvanie zamestnancov o 17 % a poctivos pri podnikan o 9 %. Na druhej strane o 9 % poklesol poet tch, ktor si pod pojmom ZP nevedia ni predstavi. Meme predpoklada, e spontnne predstavy verejnosti odraj sasn situciu na trhu, kde doznievajca krza spsoben nezodpovednmi podnikateskmi rozhodnutiami m aj vek vplyv na existujcich zamestnancov. o povauj Slovci za najdleitejiu aktivitu firiem, ktor podnikaj zodpovedne? Pre tri tvrtiny z ns to je poctivos pri podnikan, 70 % za u povauje vhodn pracovn podmienky. Pri porovnan s rokom 2008 najvznamnejie stpla dleitos poctivosti pri podnikan o 23 % a vhodnch pracovnch podmienok, bezpenosti a ochrany zdravia

(% vetkch respondentov, porovnanie, monos viacerch odpoved)

Spontnne predstavy o zodpovednom podnikan

Business Leaders Forum / jl 2011

pri prci (nrast o 24 %). Na druhej strane pokles dleitosti o 7 % bol zhodne zaznamenan pri zohadovan ivotnho prostredia, vyvenosti pracovnho a osobnho asu a dobrovonckych aktivitch zamestnancov. D sa predpoklada, e verejnos v sasnosti intenzvnejie oakva od firiem prve poctivos a estnos pri podnikan a zaistenie bezpench pracovnch podmienok pre zamestnancov. Na otzku, i na Slovensku existuj zodpovedn firmy, odpovedalo takmer 60 % optanch kladne, ptina ale tvrd, e takto firmy na Slovensku neexistuj. Rovnako ptina to nevie posdi. Oproti minulmu prieskumu nastal pokles v kategrii no, ale je ich menina a 3 % nrast v kategrii nie, neexistuj. Meme sa len domnieva, i to bolo spsoben sprvanm firiem poas krzy alebo vymi oakvaniami verejnosti v kritickom obdob, ktor mono neboli naplnen. Urite to vak dva priestor a prleitos zodpovednm firmm, aby o svojich aktivitch cielene a konzistentne komunikovali. Priom je poteujce, e niektor to aj napriek postoju mdi u robia. iadnu konkrtnu firmu podnikajcu zodpovedne nevedeli uvies respondentov. Spontnne uviedli nasledujce firmy:

Najdleitejie aktivity ZP firiem (porovnanie)

Informcie o projektoch a aktivitch zodpovednch firiem zskava 44 % respondentov z televzie, 26 % z dennej tlae a asopisov, ptina z osobnej sksenosti, podobne aj od zamestnancov danej spolonosti. Dve tretiny optanch vak tieto informcie v sasnosti nevyhadva. Pri hadan zamestnania je pre optanch najdleitejia vka platu, ktor dan spolonos ponka. Nasleduj reputcia firmy, spjanie so kandlmi alebo korupnmi aframi, zamestnaneck benefity a vzdialenos firmy od miesta bydliska.

S vm odstupom nasleduj ochrana ivotnho prostredia, i vrobca podnik transparentne a i s s nm spjan korupn kauzy. Za najmenej dleit pri kpe tovarov a sluieb povauj respondenti starostlivos o zamestnancov a podporu charitatvnych a dobroinnch projektov. Je zrejm, e zodpovedn podnikanie nepred vrobok ani slubu, ktor nespa parametre kvality alebo je drahia ako konkurenn, no me by jazkom na vhe, ktor rozhodne pri rovnakom vrobku a cene. Zisovali sme aj, ako slovensk verejnos prejavuje svoj neshlas s aktivitami firmy. Bojkotom vrobkov i sluieb prejavilo u niekedy v minulosti svoj neshlas s aktivitami firmy 12 % respondentov. Podobn poet ho prejavil poslanm sanosti firme, al rozposlanm mailu znmym a zverejnenm informcii na webovej strnke. V porovnan s rokom 2008 mierne stpol poet tch, ktor svoj neshlas dali firme najavo poslanm sanosti a rozposlanm mailu znmym. D sa predpoklada, e slovensk verejnos i spotrebitelia sa postupne uia prejavova svoju mienku a prejavuj ju aj svojimi spotrebiteskmi rozhodnutiami. A je na ns, zodpovednch firmch, i a ako naplnme ich oakvania. Beata Hlavkov

Konkrtne firmy podnikajce zodpovedne

Medzi dvodmi, preo respondenti povaovali konkrtnu firmu za zodpovedn, s starostlivos o zamestnancov a ich rodiny, darcovstvo a zohadovanie ivotnho prostredia.

Pri kpe tovarov a sluieb je pre rozhodovanie respondentov najdleitejia kvalita a cena vrobku a sluby. Tieto kritri sa umiestnili na prvch dvoch miestach s priemernm poradm 1,7 a 1,9.

nov publikcia eurpskej komisie

Zodpovedn podnikanie nrodn politiky v rmci E

Eurpska komisia vydala v aprli tohto roku oakvan shrn verejnej politiky zodpovednho podnikania, ktor nadvzuje na predol vydania a zameriava sa na aktulne aktivity a nrodn politiku lenskch ttov v danej oblasti. M posli ako zdroj cennch informci a taktie inpircii pre vetky subjekty, ktor chc tmu zodpovednho podnikania spolone posun vpred.
Osemdesiatstranov shrn, dostupn v PDF verzii na oficilnej strnke Eurpskej komisie, pokrva irok spektrum sasnch prioritnch tm, akmi s naprklad zodpovedn dodvatesk reazec, zverejovanie sprv o zodpovednom podnikan, klimatick zmena alebo zodpovedn verejn obstarvanie. Okrem spomnanch tm s v shrne uveden rozlin druhy nstrojov, ktor nrodn vldy vyuvaj na podnietenie a rozvjanie zodpovednho podnikania v jednotlivch oblastiach. Medzi ne sa radia legislatva, ekonomick a finann stimuly, zvyovanie povedomia verejnosti a firiem, zaangaovanie viacerch astnkov (vlda, firmy) alebo tzv. hybridn (zmiean), pozostvajce z kombinci aspo dvoch uvedench nstrojov. Na zostavovan dokumentu sa podiealo vea odbornkov zo truktr E, nrodnch aj medzinrodnch organizci a jeho hlavnmi adrestmi s vetci, ktor sa angauj v oblasti ZP od politikov, predstaviteov verejnej sprvy, profesionlov v oblasti ZP a po akademikov a laick verejnos. Prv kapitola s nzvom truktra politk zodpovednho podnikania v rmci E patr predstaveniu nrodnch stratgi a aknch plnov zodpovednho podnikania, ktor s najexplicitnejou formou vldneho prstupu k problematike. V prpade, e lensk tt nedisponuje konkrtnou stratgiou ZP, predstaven s podporn zkony, vldne sprvy a stratgie udratenho rozvoja. Spoloensky zodpovedn dodvatesk reazec so zreteom na udsk prva je alou kapitolou obsiahnutou v shrne. Ide o dleit sas zodpovednosti firiem, najm vo vrobnom sektore. Riadenie dodvateskho reazca zaha mnostvo spolonost, ktor spolupracuj ako dodvatelia, poskytovatelia logistiky a odberatelia, ktor napokon poskytuj hotov produkt alebo slubu. Prve preto sa kladie draz na vzahy a procesy medzi firmami navzjom a medzi firmou a zkaznkom, najm v oblasti udskch prv (astm problmom bvaj zl pracovn podmienky). Nechba ani kapitola o psan a uverejovan sprv o ZP, so zreteom na sprstupnenie dajov o environmentlnej a socilnej vkonnosti firmy a informci o jej riaden, najastejie vo forme vronej sprvy, sprvy o udratenosti alebo sprvy o ZP. Nedvny prieskum ukzal, e v sasnosti existuje trend zvyujcej sa vldnej iniciatvy v oblasti reportovania. Poet tandardov, smernc a legislatvy ZP sa
Business Leaders Forum / jl 2011

Tma: Zelen, udraten verejn obstarvanie

Portugalsko je jedin lensk tt E, v ktorom je zelen verejn obstarvanie (ZVO) viazan zkonom. ANCP Nrodn agentra pre verejn obstarvanie, ktorej truktra je povinn pre cel systm centrlnej verejnej administratvy a dobrovon pre miestne orgny obstarvania, sli na propagciu zelenho obstarvania, monitorovanie a kontrolu jeho implementcie. Portugalsku sa podarilo prekroi ciele stanoven v rmci Nrodnho aknho plnu. Namiesto plnovanej aplikcie ZVO kritri na 30 % tendrov boli kritria aplikovan v prpade 41 % tendrov.

neexistuje univerzlna defincia, nakoko ide o vyvjajcu sa tmu, d sa vak poveda, e zodpovedn investori zohaduj socilne, environmentlne a etick faktory. V E je koncept na vzostupe a mnoho lenskch ttov m zaujmav programy. Posledn dve kapitoly sa zameriavaj na verejn vzdelvanie a zelen, udraten verejn obstarvanie. V prvej z nich je obsiahnut problematika fragmentcie verejnej politiky na eurpskej rovni aj rovni lenskch ttov v oblasti zalenenia ZP do vzdelvania. Druh riei status quo v environmentlne alebo socilne zodpovednom verejnom obstarvan, k rastu ktorho vrazne prispievaj aj smernice Eurpskej komisie a informan kampane, vaka ktorm sa vetky lensk tty v danej oblasti angauj.

Tma: Spoloensky zodpovedn investovanie

Belgicko sa v roku 2007 stalo prvou krajinou, ktor prijala zkon zakazujci financovanie vroby a pouvania mn a trietivch bmb, ako aj obchodovania s nimi i financovania akejkovek belgickej alebo zahraninej spolonosti, ktor vyrba, pouva, opravuje, ponka, predva, distribuuje, dova, vyva alebo skladuje takto zbrane. alej zakazuje poskytovanie piiek takmto spolonostiam. Hoci zatia neexistuje ierna listina spolonost a krajn, belgick vlda spolu s vskumnmi organizciami u zaali s jej prpravou. Shrn smich tm predstavuje sasn postoj E voi zodpovednmu podnikaniu a konkrtne aktivity lenskch ttov v danej oblasti. Prostrednctvom vynovenej truktry, zakladajcej sa na tmach a nie individulnych lenskch ttoch, poskytuje itateom holistick obraz aktulnej politiky zodpovednho podnikania v rmci E. Miroslava Prekopov

Publikcia sa dotka najrozlinejch sfr podnikania

zvil ruka v ruke s potom spolonost a organizci, ktor sa tmito prsnejmi princpmi riadia. Svoje miesto v shrne si nala aj tma boja proti klimatickej zmene prostrednctvom ZP. Ako v kadej kapitole, aj tu njdeme v prvom rade postoj a kroky podnikan Eurpskou niou a nsledne aktivity lenskch ttov v danej oblasti. Prklady inpiratvnej legislatvy pochdzaj najm z Franczska, Vekej Britnie a Nemecka. Chrbtovou kosou hospodrstiev lenskch ttov s mal a stredn podniky. V rmci E existuje pribline 23 milinov MSP, ktor poskytuj pribline 75 milinov pracovnch

miest. Taktie maj zsadn vplyv na ivotn prostredie a spolonos a ich aktvne zapojenie do zodpovednho podnikania je kov. Na Slovensku E podporila znmy projekt ReSMEs venovan prve tejto problematike. Nakoko sa pvodn koncept ZP spjal predovetkm s vekmi spolonosami, verejn politika by sa mala zamera na praktick vysvetlenie a upevnenie konceptu zodpovednho podnikania pre MSP. Aj o tom je 6. kapitola. alou v porad je tma spoloensky zodpovednho investovania. Tto idea je podobn konceptu ZP a d sa chpa ako implementcia ZP v oblasti investinch rozhodnut. V sasnosti

zodpovedn mal a stredn podniky

Uiton informcie na dosah

Koncom marca vznikla na portli www.zodpovednepodnikanie.sk pecializovan sekcia venovan malm a strednm podnikom, sprostredkujca informcie a novinky o zodpovednom podnikan, prklady dobrej praxe z celej Eurpy a vbec vetko, o by MSP mohlo / malo zaujma.
Sekciu spustila Nadcia Pontis s podporou Eurpskej komisie a predstavuje jednoduch navigciu pre MSP na zlepenie svojho postavenia na trhu, zvenie vkonnosti zamestnancov a zlepenie vplyvu na ivotn prostredie. Mal a stredn podnikatelia mu aj touto cestou zefektvni svoje podnikanie a sta sa spenmi. Ak je ponuka ? V sekcii s pravidelne uverejovan novinky z oblasti zodpovednho podnikania, ktor sa tkaj MSP, prieskumy a in aktuality. V budcnosti na strnku pribudne aj nvod, ako zaa so zodpovednm podnikanm, spolu s e-learningovm nstrojom, ktor pome podnikateom porozumie princpom zodpovednho podnikania a jeho vplyvu na spech v podnikan. Njdete tu aj konkrtne prpadov tdie, ktor mu posli na inpirciu alebo porovnanie firemnej praxe s dobrou praxou vybranch spolonost. Nechbaj ani pozvnky na podujatia, kolenia, seminre a akcie venovan malm a strednm podnikateom. V mji 2011 odtartovali seminre, ktor bud prebieha a do marca 2012 po celom Slovensku. Organizciu seminrov v 21 mestch zabezpeila Nadcia Pontis a Nrodn agentra pre rozvoj malho a strednho podnikania v spoluprci so Slovenskou obchodnou a priemyselnou komorou. Vetky podrobnosti i fotografie z uskutonench seminrov njdete prve tu. Sekcia pribliuje aj projekt ReSMEs Responsible SMEs in Slovakia Zodpovedn mal a stredn podniky na Slovensku, ktor Nadcia Pontis v spoluprci s partnermi, Nrodnou agentrou pre rozvoj malho a strednho podnikania a CSR Europe, spustila na zaiatku jla 2010. Projekt je podporen z prostriedkov Eurpskej komisie a potrv do konca jna 2012. Vetkm, ktor sekciu navtvia, elme prjemn erpanie uitonch informci !
V novej sekcii webstrnky zodpovednepodnikanie.sk njdete aj informcie o seminroch pre MSP

Tento informan materil bol podporen z prostriedkov Eurpskej nie. Autor v plnej miere zodpoved za obsah prezentovanch informcii a Eurpska komisia nie je v iadnom prpade zodpovedn za ich vyuitie akmkovek spsobom.

10

Business Leaders Forum / jl 2011

klimatick zmena

ttne zbrane v boji s klimatickou zmenou

Slovensk republika sa podpsanm rozlinch environmentlnych dokumentov, dohovorov a protokolov zaradila medzi vek poet krajn, ktor preukazuj zujem o budcnos naej planty. lenstvo v Eurpskej nii ns k ochrane ivotnho prostredia zavzuje prostrednctvom poetnch nariaden a smernc a na ttnej rovni takisto existuje legislatva, ktor m okrem inho na zreteli boj proti klimatickm zmenm. Ak s niektor plnovan novelizcie, stratgie a existujce kontroln mechanizmy ?
V oblasti ochrany ovzduia m vlda zujem zmeni a doplni zkon . 76 / 1998 o ochrane oznovej vrstvy Zeme, do ktorho mus zakomponova nov nariadenie E o ltkach, ktor oznov vrstvu pokodzuj. alm, ktor je navrhovan na pravu, je zkon . 572 / 2004 Z. z. o obchodovan s emisnmi kvtami, a to z dvodu zalenenia novch priemyselnch sektorov a leteckej dopravy do danej schmy. V prprave s aj opatrenia na zniovanie mnostiev vypanch zneisujcich ltok do ovzduia vrtane podpory zmien palivovej zkladne energetickch zdrojov s vyuitm environmentlne vhodnch palv a podpory vyuvania obnovitench zdrojov energie. V roku 2012 m vznikn Stratgia pre plnenie cieov politiky zmeny klmy, podpory obnovitench zdrojov energie a zvyovania energetickej efektvnosti. V roku 2013 sa zas vlda poksi presadi zkon o integrovanej prevencii a kontrole zneisovania ivotnho prostredia.1 Premietanie environmentlnej legislatvy do praxe podlieha kontrole sprevdzanej sankciami, o asto predstavuje inn stimul, aby firmy dodriavali normy a v o najmenej miere pokodzovali ivotn prostredie. Slovensk inpekcia ivotnho prostredia (SIP), ktor m kompetencie vydva integrovan povolenia na innos prevdzok v chemickom priemysle, ale aj v prevdzkach inho zamerania, vlani
1 http://www.minzp.sk/o-nas/mzp-sr/rozpracovanie-pvv/

zaznamenala poruenia prvnych predpisov v 65 prpadoch z 253 vykonanch kontrol. Za poruenie zkona uloili inpektori 75 pokt v celkovej vke 130 260 a 36 opatren na npravu. V oblasti inpekcie ochrany ovzduia sa zistilo poruenie predpisov v 98 prpadoch zo 671 kontrol. Vo vetkch preetrovanch oblastiach inpekcia v roku 2010 udelila 872 pokt v celkovej vke 743 805,83 . Pre porovnanie: v roku 2009 to bolo 894 pokt vo vke 789 401,55 .2 SIP spolupracuje s viacermi orgnmi ttnej a verejnej sprvy a taktie s vedeckmi a odbornmi intitciami a mimovldnymi organizciami. Poet vykonanch kontrol v poslednom obdob kadorone osciluje okolo sla 4000, o sved o dkladnom prstupe tohto orgnu. Miroslava Prekopov

Klimatick zmeny maj devastujce dsledky, pred ktormi sa neoplat zatvra oi

2 http://www.sizp.sk/doc/dokumenty/ VS_2010.pdf

11

Zo sveta
Nov kniha pre MSP ponka nvod na ziskov zelen podnikanie
Za znane dlhm nzvom Street Smart Sustainability: The Entrepreneurs Guide to Profitably Greening Your Organizations DNA sa nepochybne skrvaj obohacujce informcie pre vetky MSP, ktor maj zujem o zelen podnikanie. Autori knihy David Mager a Joe Sibilia okrem inho uvdzaj 10 dvodov, pre ktor m udratenos ekonomick a ekologick vznam. V vode knihy sa autori venuj diskusii, ako preda ideu udratenosti zamestnancom a samotnej spolonosti, pokrauj nvodom, ako zaa vyhodnotenm sasnej pozcie udratenosti vo firme, ako rozvin pln, posun sa vpred a kvantitatvne mera spech spolonosti. Je to aksi mapa pre podnikanie, ktor reflektuje hlad spotrebiteov po produktoch etrnch k ivotnmu prostrediu. Poskytuje jednoduch nstroje, pomocou ktorch mu MSP uskutoova postupn efektvne vylepenia; tie sa napokon pretavia do tzv. DNA firmy, m sa stan neoddelitenou sasou korportnej kultry.

Kalendr podujat
18. 19. august Cebu, Filipny

Global CSR Summit

Samit sa zameriava na problematiku udratenosti zijskch firiem v 21. storo napriek slabinm v globlnej ekonomike, environmentlnym katastrofm, politickej nestabilite na Blzkom vchode a globlnej potravinovej krze. Dvojdov podujatie bude pozostva z prezentci ldrov priemyselnch spolonost, praktickho workshopu a eko-prehliadky mesta, priom nebude chba ani udeovanie prestnych globlnych ocenen v oblasti CSR. 21. 28. august Par

Homeless World Cup

Aj loptov hra me zmeni svet. Spolu 64 tmov z 53 krajn sveta sa o to u deviaty raz poksi na svojrznom portovom podujat, ktor sa bude toi okolo futbalu. Takmer tri tvrtiny z pribline 500 zastnench hrov oksili ivot bez domova a prve prostrednctvom turnaja chc povzbudi vetkch v podobnej situcii, aby nabrali silu uskutoni zmenu. Podujatie podporili aj futbalov hviezdy Didier Drogba a Rio Ferdinand, hlavn ambasdor Eric Cantona a taktie UEFA, OSN a spolonos Nike. 26. august USA

Scottish Business in the Community (SBC) spa projekt Envirowheel

ktska organizcia SBC spa projekt na zjednoduenie firemnej stratgie pre dosiahnutie environmentlnej udratenosti. Envirowheel je prv ktsky online portl na podporu zelenho podnikania pod ztitou ministra ivotnho prostredia a klimatickej zmeny Stewarta Stevensona a kovch predstaviteov Klimatickej skupiny 2020. Tento dynamick nstroj bol vytvoren pre firmy na identifikovanie pomoci potrebnej na sporu financi a k dosiahnutiu udratenosti v slade s kovmi oblasami ktskeho vldneho plnu na boj proti klimatickej zmene.

Prv belgick barometer zodpovednho podnikania

Organizcia Business&Society Belgicko, dve koly manamentu a Belgick federcia zamestnvateov spolone vytvorili uniktny projekt na zmapovanie zodpovednho podnikania vekch, strednch aj malch firiem. Ide o prv belgick nrodn prieskum, ktor poskytne zaujmav pohad do sveta dobrovonch aktivt firiem zameranch na udraten rozvoj. Kad zapojen firma dostane individulny spis, ktor uke, kde sa spolonos nachdza v porovnan s ostatnmi astnkmi. Zska tm cenn sptn vzbu, o me pomc k identifikci novch monost. Vetky odpovede sa vyhodnotia v sprve, ktor bude zverejnen 14. septembra 2011, so zachovanm anonymity zastnench a ich individulnych vsledkov. Viac njdete na www.zodpovednepodnikanie.sk

De rovnoprvnosti ien
Prve v tento de, presne pred 91 rokmi, zskali americk eny prostrednctvom 19. dodatku americkej stavy rovnoprvnos v oblasti volebnho prva. Dodatok je pomenovan po slvnej sufraetke Susan B. Anthony a zavil sa nm takmer dvestoron zpas ien o zrovnoprvnenie v tejto oblasti. Pamtn de bol ustanoven v roku 1971 a odvtedy sa kadorone oslavuj vetci, o sa o spomnan spech priinili.
Business Leaders Forum / jl 2011

12