Kvantov sla Hlavn K(n)- vyjadruje energetick rove orbitlu poet orbitlov v jednej vrstve n2 max.

poet elektrnov 2*n2 v jednom orbitle max 2 eletrny Vedajie K(l)-energetick odlinosti jednotlivch orbtlov oznaenie s,p,d,f v orbitle max 2 elektrny s opanm spinom (elektrnov pr) Magnetick K(m)- udva poet orbitlov Spinov K(s)- moment hybnosti elektrnu v orbitle najviac 2 elektrny elektn obsadzuje orbitl z najniou energetickou rovou Hundovo pravidlo elektrnu obsadzuj orbitly tak aby prv ako vytvoria elektrnov pr v orbitle bolo o najviac orbitlov obsadench ffdff Periodick zkon Vlastnosti atmov a chemickch prvkov periodicky zvisia od protnovho sla PTP- prv perida 2 prvky druh perida 8 prvkov tretia perida 8 prvkov tvrt perida 18 prvkov piata perida 18 prvkov iesta perida 32 prvkov siedma perida neukonen Skupensk stavy plazma- najrozrenej skupensk stav tvoren vone sa v priestore pohybujcimi silne ionizovanmi atmami a elektrnmi plyn- vzdialenosti medzi asticami relatvne vek a preto praliv sily medzi nimi mal, astice sa mu v priestore vone pohybova, plyny mu meni svoj objem a vyplni cel priestor v ktorom sa nachdzaj kvapalina- vzdialenosti medzi asticami mal, prejavuj sa praliv sily mu meni tvar ale nie objem tuh ltka- praliv sily kompenzovan odpudivmi silami, astice s fixovan v priestore a vytvraj pravidelne usporiadan trojrozmern krytly alebo s amorfn Krytalick a amorfn tuh ltky Krytlov ltky- pravidelne usporiadan v priestore pravideln usporiadanie sa navonok prejavuje pravidelnm krytalickm tvarom a anizotropiou, ktorou sa rozumie rozdielnos fyz. vlastnost v zvislosti od smeru merania Amorfn ltky- niektor tuh ltky maj tie stly vonkaj tvar, chba im vak pravideln krytlov truktra a s izotropn, o znamen e maj rovnak vlastnosti vo vetkch smeroch 1.Inov krytly- pravidelne sa striedaj katiny s aninmi vemi vek praliv sily mlo prchav, pomerne tvrd, avak obvykle krehk 2.Atmov krytly- z atmov pospjanch kovalentnmi vzbami take cel krytl predstavuje jedin obrovsk molekulu 3.Molekulov krytly- tvoren jednotlivmi molekulami, zloenmi z konenho potu atmov tieto molekuly s navzjom viazan len van der Waalsovmi silami prpadne vodkovou vzbou 4.Vrstevnat krytly- mal katiny s vym nbojom a objemn, ahko polarizovaten aniny vrstevnat truktry sa skladaj z rovn obsadench samotnmi katinmi, ku ktorm z obidvoch strn priliehaj roviny obsaden len aninmi Skupensk zmeny Topenie- zmena tuhej ltky na kvapalinu teplota pri ktorej nastva topenie sa nazva teplota topenia mnostvo tepla ktor sa mus doda tuhej ltke zahriatej na teplotu topenia aby sa premenila na kvapalinu tej istej teploty sa oznauje ako skupensk teplo topenia Tuhnutie- opan proces kvapaln ktor prebieha pri tom istom tlaku a pri rovnakej teplote ako topenie (teplota tuhnutia) a vyznauje sa rovnakm tepelnm efektom ale s opanm znamienkom Vyparovanie- prechod astc z povrchu kvapaliny do plynnho skupenstva vyia teplota ahie vyparovanie po uritej dobre vystpi z kvapaliny rovnak poet astc ak sa ich vrti, vtedy sa medzi parou a kvapalinou ustli rovnovha a pare hovorme nasten Var- ak tlak nastenej pary dosiahne hodnotu okolitho tlaku vyparovanie bude prebieha vemi intenzvne nielen na povrchu ale aj vo vntri kvapaliny teplota pri ktorej za danho tlaku prebieha sa oznauje ako teplota varu Kondenzcia- opan dej vyparovania vtedy ke sa nasten para ochladzuje alebo stla je spojen s rovnakm tepelnm efektom ako vyparovanie pri tej istej teplote a rozdiel je len v znamienku Sublimcia- priamy prechod tuhej ltky do plynnho skupenstva bez predchdzajceho sa topenia je mon len pri nich tlakoch ne je tlak v tzv. trojitom bode prslunej ltky mnostvo tepla potrebn na sublimciu prslunej ltky pri danej teplote sa nazva skupensk teplo sublimcie

Arheniova teria kyselina je tak zlenina ktor sa vo vodnom roztoku ionizuje za vzniku vodkovch katinov, zsada je zlenina ktor sa ionizuje za vzniku hydroxidovch aninov sila kyseln a zsad zvis od koncentrcie vodkovch alebo hydroxidovch inov v roztoku ktor je uren stupom ionizcie Brnstedova teria za kyselinu sa povauje ltka ktor je schopn odovzdva protn a za zsadu ltka ktor me protn prijma kad kyselina je spriahnut so zodpovedajcou zsadou s ktorou tvor tzv. konjugovan dvojicu