Do rk i t a t e o v sa d o s t v a po o s l o b o d e n azda po p r v raz s o c i o l o g i c k m o n o g r a f i a , z o b r a z u j c a r o z v o j slovenskej dediny v o b d o b najprenikavejch politickch, s o c i l n o - e k o n o m i c k c h a kultrnych premien,

ktor sa v naej vlasti u s k u t o n i l i po vazstve nrodno-demokratickej a socialistickej revolcie. Jej autor docent Katriak p o d u j a l sa v nej v y u i t m sociologickej analzy objasni zmeny socilnej dedinskho truktry loklnej

spolonosti ovanie

t y p u v zameran na odstramedzi spoloenskmi

socilnych

rozdielov

t r i e d a m i a s k u p i n a m i . T t o analza sa opiera o m n o h h i s t o r i c k , ekonomick, d e m o g r a f i c k , ekologick a k u l t r n e charakteristiky, ako aj o c h a r a k t e r i s t i k y relevantnch p r v k o v s p o l o e n s k h o v e d o m i a o b y v a t e o v skm a n e j obce, m m o n o g r a f i e n a d o b d a nielen celostn, k o m p l e x n c h a r a k t e r , ale s a s n e sa u v e d e n m obsahovm zacielenm stva aj m o n o g r a f i o u novho typu M a r x i s t i c k m e t o d o l o g i c k e v c h o d i s k a , ich t v o r i v uplatnenie v m o n o g r a f i c k o m type vskumu, v tvorbe hypotz, vo v o b e a vyuit v z j o m n e sa doplujcich o b s e r v a n c h i e x p l o r a t i v n c h ... m e t d a technk ... a celkov fundovan i zaangaovan prstup, umonili a u t o r o v i d o p r a c o v a sa k ... analyticko-syntetickmu

a d y n a m i c k m u p o h a d u n a p r o c e s e k o n o m i c k c h , socilnych a k u l t u r n o s p o l o e n s k c h p r e m i e n na naej dedine. Systmov prstup, v z j o m n vzba procesu industrializcie, zdrustevovanie a rozvoja tercirnej sfry s k u l t r n o u revolciou dali prci i v o t n p o d o b u .

strnku alebo o p r a k t i c k v y u i t i e p o z n a t k o v v spoloenskej praxi riadenia Preto m tto monografia

n i e l e n d o k u m e n t r n y , h i s t o r i c k y , ale a j p r a k t i c k y , a t o n i e l e n m o m e n t l n y , ale a j p e r s p e k t v n y v y z n m

VEDA VYDAVATESTVO SLOVENSKEJ A K A D M I E VIED

SLOVENSK AKADMIA VIED STAV FILOZOFIE A SOCIOLGIE

Vedeck

redaktor

Doc. Ing. VLASTISLAV B A U C H , CSc.

Recenzenti
Prof. PhDr. JURAJ Z V A R A , DrSc. Ing. D U A N SAGARA, CSc.

MARTIN KATRIAK

DEVIANY V SOCIALISTICKEJ VSTAVBE

SOCIOLOGICK MONOGRAFIA

VEDA VYDAVATESTVO SLOVENSKEJ B R A T I S L A V A 1981

AKADMIE VIED

 M A R T I N K A T R I A K , 1981

PREDHOVOR

Do pribda dlhoron enskch

kolekcie aj toto

knh

marxisticko-leninskej dielo i dejn, na a svojm rozsiahle erudciu najm asti obdob monografiu osobit a v knin prc. Teda pomerne knihe jednej a vsledkami Deviany. do na prienik konkrtnej ale

sociolgie, spsobom ivotn

ktor dos

ns osobit. a

vyli Autor

v v

ostatnch om z na

15 vyuva

rokoch, svoju spoloznalosti ktor jednej nzvu, Z tohto a to

sociologick priamej v prce

odborn vied z obce tejto kniha sociologick je dvoch medzi

sksenosti nho na odborn sociologickej mali na apartu,

poznatky a ivota

viacerch i lohu, ivota u z

etnografie, pretvran najprcnejie: najprenikavejch predovetkm svojm naej novej

politickej

ekonmie sociologick ner.

filozofie zobrazenie

prameniace patr slovenskej Osobitos ide o hadiska hne z kch vedy jej a a

spoloenskho

najnronejie

spoloenskch

premien. Ako vyplva obce dos Deviany. ojedinel zkladnch a materilu dos asto objektvne vyrovnva zamerania. z plne inho sociozaiatku postupne sociolgia sociolgia odvodnenie pri autor rieen obce poduvvinu orientci, zaoberala otzky v ktor o na nej si bude univerzlnymi od ale javu, a a

podmieuje

charakterom

stredoslovenskej literatre

aspektov. doterajie odborn postupov. Tento ns v v vedy, tejto nej ani s obce svojej u publikcie sa sa v vskumnho sociologickej mlad pristupuje veobecnej podobne. Nie je zloitost vskumnej uplatnenie ivota vvinu rozvoja v slovenskej vskumnej k kapitoly prevane veobecn zberu je a ktor by itate z nie knh je charakter otzky povahy a a mus problematiky by rieila sa sa empirickho teoretictejto zsady progranevyhnutn. predovetZameriavali zaoberaj vstavby

Predovetkm na

metodologickch

problmy jej kurz vlastnej ani jednej

analytickch je vak Niet tejto

podstate tvorby veda,

veobecnmi pochopiten ktor sa

movmi Sociolgia km Autor vchodiska. otzkami do u lgie, j e j konca osvojoval stelesnen vskumnch praktickej a jal, dediny tendenci bude na s

lohami. otzkami

spoloensk

orientcie rieeniu alebo vahy, Prve to teda asti, ktor naopak. jedna

teoretickho

sociologickej

predmetu autor

kategorilnej stretva vskumom na rieen postultov, lohy trvalm Slovensku, dynamiky jej v

vstavby

konkrtneho

empirickho istho

poznania,

sociolgii, stavbu reality ktor i sa vekej

aplikovan

komplexnho Zacielen sociologickho premien sasnosti. sociolgie k loha,

spoloenskho uchopenia na

lohy. zsad a

postihn vkladom jej

parametre spoloenskho mladej ekonomiky,

stredne

slovenskej

poznaniu vzahov

socialistickho hodnotenia

spoloenskch

nzorovej Kniha nutie, monost zato V metda ktor mala logickej tie u Sena. dorovskij miaca Napriek poet dediny. Prina tak tohto grafick, jav, aby je z nk prvmi nadobudli 1939, tdium. Slovenskej jednm zskal nos je Vemi prc a z ale uvaj nich. Nmu o stle je m

trukturcie vedomia prinesie vedy, vetky s k z svoje vzbudila w tomu sa je tradcie. prstupu jednou teda projekciu tejto

i v

utvrania dedinskom skutonosti sce v ktor itateovi

postojov prostred. o jej jednho informcie v rmci

sasnosti z bode. nie je

formovania jej ist pouitia okruh by tejto vvine sa neme

socialistickho na postihale je vedy sociosociolgii v I. roku i na na ke obci To1903. ich vskumy rokoch. autora prca demovyaduje, o po-

spoloenskho

sociolgii jedinom diela zobrazenie produkciou napsan v o

hadiska Uke a ani

spoloenskej ktor prednosti,

poznvacch pln, knihy tejto pri javu. monografie,

poskytuje Je spova seku

relneho druhou metdou

spoloenskho osobitosou tzv. Vo a V Pouva obec. na sovietskej zachytenie moci Z. obci T. z sociologickej

porovnan

prevaujcou uchopeniu najstarch Jej takch Roku V. I. opsan a

sociologickou reality. vchodiskovch

sociologickch

metd.

pozitvne analze m a

podstata danho

najvestrannejom skutonosti. ako A. je Hirner

najcelostnejom slovenskej ivota A.

monografickom

spoloenskej zoskupen, pouil vyuil docent u na v

najm

loklnych 1947 ju Lenina. metda ojedinel. v stretvame v v sociolgii ju

tradcie. zujem

V zahraninej

marxistickej

zaiatkoch znma

V Posku je novch Jej prci

monografia dielo o tej

Wierzbickho

plwieku narast inho rozsahu zaha a

poniej, pomerne ou

nadvzujca

monografick sa

monografick

sociologickch Katriaka aj o aj a

vskumoch prv do raz po asu.

pouitie docenta nrokoch, ako

vlastne

obmedzuje pouitie kladie

I tu okrem do druhu ktor je vskumnk

vak s

viacerch Vskumn

spova zskavania okrem

mimoriadnych empirickho

ktor jej

materilu,

vyslovene

sociologickej analzy. z zaiste sksen

dimenzie podmieujce Pouitie nie je hadiska

mnoh tejto

ekonomick, teda s

historick

ekologick vlastnej pre

charakteristiky, sociologickej javu Preto a docent na tdium Slovenskom sociologick a viacer Katedre od autora.

modifikujce metdy vednch e ju Docent

spoloensk prstupov, spechom je

predmetom a

ukzal povahu nron vestranne pravdepodobne Je jednm len

skmanho rozhaden nie je z naich ktor Vlastn as v v rozvjal

viacerch nhoda,

vemi

zaaujce prve

vskumnci. neznmy ako

Katriak ani ako

jednm vskummedzi roku jeho pde aj invskumna Bol

itateovi sociolg. povojnovmi sociologick vojna V rokoch akadmie prvch

Katriak a na

autor

najstarch

najsksenejch fakulte Filozofickej vskumn roku povstan innos

sociolgov. Univerzity fakulte ako zaal doasne

Bol u preruili

absolventmi, kvalifikciu. a aktvna 19551960 vied. externch

Filozofickej nrodnom

Komenskho

vedci z prvch

nho oddelenia

Osvetovho stavu

Bratislave na

1960 ako jeden sociologick FFUK, verejn a a autorova. ako a estnmi osvetovej

Uskutonil uiteov bola z

konkrtne sociolgie vied. Jeho

vskumy. prv na

Slovensku

vedeck vemi vye

hodnos rozsiahla je tdi 80 a

kandidta aj

sociologickch odmenen publikan odborov

prednatesk uznaniami. 6

viacermi

medailami innos sociolgie

rozsiahla

doterajia najrznejch

Publikoval

kninch Poetnm

innosti.

itateom je skumu Metdy literrneho na 1972. logick kninch, vskumov. v ttnom a a postojom ivota tudentmi je a

zaiste

znma jeho odmenen Obidve

knin cenou

prca Vedeckho

Metodologick kolgia filozofie (1975), viacerm text, ktor okruh vskumu

zsady a

sociologickho SAV, ucelen spoluautor na to a i prmiou prv ako

vprca pohad Medzi roku socionielen

(1968), fondu.

sociolgie

techniky marxistickej znmy a osvety

sociologickho tieto knin jeho sociologickej vyhadvan a zujmov je

odmenen poskytli naim napsal sa prc do jeho

Slovenskho

prce uebn

pravdepodobne

systm

metodolgie irok. sa Vetky a o

sociolgom. zameriava

Okruh jeho problematiku ale aj Tmito

odbornch

V najstarch Vznamn zaober

prcach

vzdelvania. bezpochyby zahrani. prstup je iba loh v

asopiseckch prcami i v vedeck nie

problematikou prenikol orientciou. naej sa a v sa o vyznauj

metodolgie

sociologickch itateov usiluje problmy zaoberal osobnou vznamnch 19661969 vedou, otzky

dosia sa

najviac

povedomia v nich

meradle vedeckou tvoriv vak rozvoja Katriak

zsadovm, sociolgie na

marxisticko-leninskm aktulne tvorbe svojou rokoch

svetonzorovou, naej spolonosti.

najm filozofickou orientciu ktor sociolgie sociologickej bola a aktvne akcii, v smerom sa na prce 4 je

Sasne sa

podpori najm Docent veobecnmi asou dsledne aby terie, vskum uskutonila v na 44 Aj dediny drstve", Autor logickej a aby daje potrieb vntorn zoskupenia, spoloenskch celok, jednak rozvinutej autor a a a vzby v o vskumnch

teoretik, vskumov. oblasti

predchdzajcej zaslil realizciu v rieila na nzvom zvodoch a aj

otzkami rieenie akci. presadzoval, Ako

sociologickch praktickch aby mdnym i Vznamne prostredia priemyselnch prca lohy na podujal v o ttneho vskum na vemi slovenskej povojnovch dediny obce zo ktor predseda

Vznamne

viacerch

Slovenskej

spolonosti samostatne zastnil sa pod

marxistick nemarxistickm

sociolgia Sm

zaangaovanou

spoloenskou aktulne niektorch na

nepodliehala metodolgie akcich. v pracovnho

sociologickej praxe. sa a

rozsiahlych Slovensku" veci SSR

vskumnch

podieal aj podmienok pod zvodoch Devianoch plnu

ktor

Sociologick

priemyselnch prce odvetv. poznatkov, nzvom

rokoch

19691970

ztitou

Ministerstva vrobnch vsledkom pod a

socilnych ktor v autor socilnej v

slovenskch monografick rieenia vplyvmi v ako ukzal niektor nej sa

zhromadil truktre ponohosposocioSSR nevemi vyadoval, mnoh hadiska objasni loklneho sfr skupiny, dynamick z

zklade pod sa

vskumu

Zmeny

socialistickej

industrializcie socilnej zloit obce rokoch utvra vetkch sa analzy Autor sa ako o to, zloky, a tto nov, jej

vekovrobnch eskoslovenskej lohu vyvjala, Preto v

vzahov ukza premien na z Tento

zameranej analzy

truktry nron obec strnok. prebyton, vak proces poznal podstatu

spolonosti. zklade dediny tradinej cie zda njs v

jednej

socialistickch socialistick

zachyti,

ako dedina.

sa knihe

ponohospodrskej vvin analzy, na a vzahov. aj jej ktorom druh vzahy sa Ilo

mono zkladn nich

odborne

orientovanmu prve

itateovi odsvajce pomocou dediny jednak

mu

cieov

sociologickej miesto. obce mu

sociologick usiluje vetkch

problematiku

spoloenskej zloit aby

jednotky, dedinu

ako ako

osobitnho svojrzny spoloensk

uskutouje

socialistickch triedy,

premien

truktrne

jednotliv

spoloensk

rodinu a ukza,

a ako

jej Ako

vntorn sm naa dedina ako

premeny, uvdza, pvodne menil vyvjala

spoloensk chcel pre vyzerala rodina,

organizcie budce a ako ivot. zma a Takto sa

a v ak

intitcie, zachyti nej sa m a

ich

vzjomn v

vzahy nznakoch jej ako

funkcie.

genercie Poka

aspo

postupnm doslova a prstup problmy

odbravanm vykresli, potreby vak Vyaduje

izolovanosti sa ena, aj trieb Preto z jomn itate vch hybe vania a enskho vzahov, do jednej a o Kniha ujmavm spevkom menal Takto ... tone i a irokho na

tradicionalizmu ilo, a zber, sa osobitn ktor objektu. mono Sociologick jednotlivch irok ivota, fondu, o Tak o obce, rovnakou spolonos o vyuitie profilujcej J. analzu svoj dielo. dielo... i Je spoloenskho v knihe pdneho roky, a obyvateov. je

spoloensk ako samho skupiny.

dedine mlde

dedinsk vyaduje autora a po-

spoloensk rmec schopn sledova, faktov analza sfr paletu o vvine vznik a ivota mierou jej naprklad

konkretizujci poda a ich ako ich

irok

presahujci

sociologickho transformova analzy ukazuje msi

skmania.

pltna, poznania v knihe

odborn ako sa autor

prstupy

charakteru priamo

sociologick ivota a ivota, od stva vvine tradinch obraz vvine, vedomia o obci pri stva o

zvery

vyvodzuje a vzvyvrcholenm, zjednotenm.

mnostva sptos. njde sfr za vmery nzory jej

najrznejch poznania

spoloenskho tak

podmienenos prirodzenm a o v obci,

zakonenm

spoloenskho materilu o opise

celistvosou dajov vroby domov a obce a ivote pecilnej a oprvnene dynamick a po ako ich dediny

konkrtnych obytnch

rozvoji

jednotlio pobivot spolosfry, Analzou je zalohy prpoznaDeviian... Katriak skusasne odborn

spoloenskho posledn zoskupenia spoloenskej ivota preto ukazuje pokusom

ponohospodrskej truktry ktor obce sa

rozvoji

kultry

demografickej ucelen

spoloensk pecifickho do postojovej at. Sasne vskumnej pozoruhodnm ku knihe S. vytvoril a a a

ivote obyvateov ako na o

spoloenskom spoloenskho a innosti v Preto Je dokumentom spolonos monost poslania. sa DrSc.: mon rozprvask sociologick

premieta

spoloenskch

truktry

politickho je obce

spoloenskch pohybe, sa to

organizci prelome

spolonosti.

vekov.

sociolgie

rieen Zaiste ako

realizciu jej do prof. uplatnil ojedinel aj fondu PhDr.

zaujmavm

slovenskej

sociolgie.

Zvara, bolo to

komplexn a vek historick e jednota a

sociografia analzu... uom i a kronika

vestrann

uskutoni len talent potvrdzuje, e len monografia,

sociologick lsku neme odbornosti, odhali ich PhDr. k prca

osobit,... obsah...

literrne politick " relne

publikcie prstup, vestrann ale

osve

existova

ideologick analyzova

politickosti podstatu JOZEF Katedry

stranckosti tendencie CSc. FFUK

umouje vvoja.

socilne

procesy

Doc.

KARSEK, sociolgie

vedci

TEORETICKM

A METODICKM

OTZKAM

Predloen

prca

Deviany

socialistickej

vstavbe

je

vsledkom

sociologickho

monografickho v s k u m u slovenskej spolonosti.

v y k o n a n h o v r o k o c h 19711975 v rmci hlavnej lohy

ttneho p r o g r a m u zkladnho v s k u m u V I I I - 6 - 1 - V s k u m socilnej t r u k t r y eskoPoksime sa s t r u n e poukza p r e d o v e t k m na ciele, k t o r prcou sledujeme, alej objasni t e o r e t i c k v c h o d i s k a ich m e t o d o l o g i c k aplikciu, najm p r s t u p ku skmanej loklnej k o m u n i t e , a n a p o k o n c h a r a k t e r i z o v a p o u i t m e t o d i k u t e r n neho v s k u m u a spracovania zskanho v s k u m n h o materilu. Prcou sledujeme viacer ciele. P r e d o v e t k m sa usilujeme objasni proces p r e m i e n , k t o r sa na naej d e d i n e o d o h r a l i v u p l y n u l c h t r o c h desaroiach a o d o h r v a j sa aj v sasnosti pod v p l y v m i t a k c h r e v o l u c i o n i z u j c i c h f a k t o r o v , ako je prevzatie politickej moci v tte p r a c u j c i m i na ele s r o b o t n c k o u t r i e d o u v e d e n o u KS, zospoloentenie vrobnch prostriedkov a socialistick industrializcia krajiny, zdrustevnenie p o n o h o s p o d r s k e j pdy a p r e c h o d od s k r o m n h o r o d i n n h o hospodrenia m a l o v r o b n h o t y p u na d r u s t e v n p o n o h o s p o d r s k u v e k o v r o b u , rozvjanie socialistickej d e m o k r a c i e a asti pracujcich na riaden ttu a hospodrstva, a v neposlednom rade aj pod v p l y v m i d e m o k r a t i z c i e vzdelania a k u l t r y . Kee proces uvedench p r e m i e n nie je mon sledova b e z p r o s t r e d n e , budeme ho demontrova prostrednctvom vsledkov, k t o r sa dosiahli
1

oblasti

politickho,

e k o n o m i c k h o , socilneho a k u l t r n e h o i v o t a na dedine.

P o p r i t o m sa p o k s i m e

objasni aj z k o n i t o s t i t o h t o procesu, t. j. ako sa z t r a d i n e j p o n o h o s p o d r s k e j , technicky a k u l t r n e zaostalej d e d i n y f o r m u j e dedina socialistick. Praktick cie naej prce spova v t o m , e pri analze j e d n o t l i v c h oblast alebo s u b s y s t m o v " d e d i n s k h o i v o t a sa me ukza, e n i e k t o r z t c h t o subsystmov vo svojom vvine zaostva, e nepln svoju f u n k c i u v o p t i m l n y c h iadcich dimenzich a e je p o t r e b n u r o b i o p a t r e n i a na o d s t r n e n i e zistenho n e d o s t a t k u alebo p o r c h vo fungovan prslunch e l e m e n t o v subsystmu. M e teda n v s k u m v rukch decznych, riadiacich o r g n o v obce, prpadne i o r g n o v vyieho stupa zohra vznamn s o c i o t e c h n i c k l o h u a r o v n a k o zvan l o h u me zohra aj p r i socilnom plnovan v skmanch l o k l n y c h k o m u n i t c h . Jeho vsledky mu pomc vyli z rozhodovania s u b j e k t i v i z m u s a t a k s k v a l i t n i riadiacu prcu.

Vzhadom na to, e sa v rmci t a k t o zameranch monografickch vskumov zhromad cenn empirick, jedinen a neopakovaten materil o ivote skmanej miestnej spolonosti, maj, resp. bud ma t i e t o vskumy a ich vsledky aj vek k u l t r n o politick a k u l t r n o h i s t o r i c k vznam. Budcim genercim umonia aspo v nznakoch, ale v irch svislostiach pozna, ako naa dedina vyzerala koncom kapitalistickej ry, ako sa v nej ivot menil pod vplyvmi v d o b y t k o v socialistickej revolcie, najm pod vplyvom nebvalho narastania v r o b n c h sl a odstraovania jej ekonomickej a k u l t r n e j izolovanosti a tradicionalizmu. Je znme, e v marxisticko-leninskej t e r i i sa rieeniu politickch, ekonomickch, socilnych, k u l t r n y c h a zdravotnch otzok ivota na dedine venuje vek pozornos. Klasici asto poukazovali na k u l t r n u przemnos, zaostalos a biedu dedinskho ivota a na srnu p o t r e b u odstrni t o t o neblah dedistvo. V 30. rokoch nho storoia poukazovali na p o t r e b u riei t i e t o otzky aj nai davisti. Za feudalizmu a kapitalizmu bol vzah mesta a dediny vyhranene antagonistick, mesto dedinu sstavne vykorisovalo, ba priam oobraovalo. Tak ronci, ako aj robotnci sa ocitali m alej, t m viac pod p o l i t i c k m i e k o n o m i c k m j a r m o m mesta. Mesto dedinu oraz viac okrdalo a plodilo stle viac chudoby a biedy na dedine. Vec bola o to zvanejia, e na naich dedinch ete donedvna ili vye 2/3 obyvateov a v echch a na Morave o k o l o polovice obyvateov z ich celkovho potu. Treba kontatova, e politick, ekonomick, prvne a k u l t r n e predpoklady na odstrnenie spomenutch rozdielov medzi dedinou a mestom v naich podmienkach sa stali relnymi a po vazstve progresvnych sl vo svete, po vazstve Sovietskeho zvzu nad h i t l e r o v s k m faistickm N e m e c k o m v druhej svetovej vojne. Vaka oslobodeniu naej krajiny vaznou Sovietskou armdou sa u ns spene uskutonila nrodno-demokratick revolcia, k t o r vo februri 1948 prerstla v socialistick revolciu. V t e j t o revolcii zvazil pracujci ud, p o k r o k o v sily nad domcou reakciou a t o t o vazstvo k o n k r t n e a skupinovho postupn utvranie celospoloenskho vlastnctva druhmi vlastnctva vlastnctva vrobnch prostriedkov a tmito

umonen nebval rozvoj v r o b n c h sl bolo d e t e r m i n a n t o u , k t o r urovala nielen nov vzahy medzi umi, medzi spoloenskmi t r i e d a m i a skupinami, ale aj nov vzahy medzi mestom a dedinou. Ich vzah sa diametrlne zmenil, vznikol socialistick vzah medzi mestom a d e d i n o u : mesto a dedina spolupracuj, vzjomne si pomhaj. T i e t o nov vzahy medzi spoloenskmi t r i e d a m i a skupinami a medzi mestom a dedinou priliehavo vystihuj slov generlneho tajomnka V KS a prezidenta republiky s. G. Huska, k t o r povedal na X V . zjazde strany: V e k starostlivos strany a socialistickho ttu, pomoc r o b o t n c k e j t r i e d y naej dedine priniesli hospodrske a politick vsledky, k t o r ns prvom napaj radosou a hrdosou. U m o u j sstredi ete vie silie celej naej strany, ttnych a spoloenskch orgnov a organizci na al politick, hospodrsky a k u l t r n y vzostup dediny. Naa pozornos sa aj po X V . zjazde zameria na alie upevovanie zvzku r o b o t n c k e j t r i e d y a drustevnho ronctva ako zkladu socialistickho zriadenia. " 2

10

Pri vbere obce pre monografick vskum sme uplatnili viacer aspekty. Predovetkm to mala by obec strednej vekosti s potom o k o l o 800 obyvateov, akch je u ns najviac, s t r v a l o u monosou rozvoja ponohospodrskej vroby a minimlne s 2 0 % prslunkov r o b o t n c k e j t r i e d y . alej to nemala by prmestsk obec, ale obec vzdialen od mesta 1520 km a tak obec, k t o r nebude ma ani v budcnosti monos ekologickho splynutia s inou obcou. To preto, aby aj po odstupe asu bola monos vykona podobne zameran monografick vskum a tudova zmeny, k t o r sa v jej vvine odohrali. Po i n f o r m a t v n o m prieskume viacerch obc bola vybrat obec Deviany v okrese Levice, k t o r pomerne d o b r e spala stanoven k r i t r i vberu. Pravda, i ke v centre pozornosti nho vskumu bola uveden obec, neskmali sme ju izolovane od inch obc, ale vade tam, kde sme mali k dispozcii potrebn empirick materil, v zkej svislosti s inmi obcami. T m i t o obcami s obce nachdzajce sa v danom m i k r o r a j n e a n i e k t o r aj vzdialenejie. S to t i e t o t y p y obc: a) prmestsk, b) strediskov, c) tzv. pridruen obce. Viac o nich budeme hovori na inom mieste. Vber t c h t o obc umouje komparciu niektorch, najm demografickch ukazovateov, a tak aj hodnotenie stavu skmanej obce. Z tch istch dvodov si vmame aj okresn mesto Levice, okres Levice, prpadne aj zemn celky vyieho stupa. Hne pri zrode mylienky uskutoni t e n t o monografick vskum sme si uvedomili, e vzhadom na t a k t o i r o k o poat cie vskumu by bolo potrebn uskutoni ho vo viacerch reprezentatvne typickch obciach, aby zskan poznatky bolo mon bez rizika zoveobecni na rzne t y p y naich vidieckych obc. Pre nedostatok pracovnch kapact sa vak mohol monografick vskum uskutoni len v jednej vybranej obci s t m , e podobn vskum poda u preskanej m e t o d i k y sa me uskutoni vo viacerch obciach neskorie. Na rozdiel od prc napsanch v poslednch desaroiach, k t o r sa dedinou zaoberaj vlune z aspektu rozvoja ponohospodrskej v r o b y , usilovali sme sa poa predmet nho vskumu irie, poda monosti k o m p l e x n e , t. j. ako svojrzny socilnoekologick tvar, ako celok, k t o r je utvran r z n o r o d m i elementmi a pospjan zloitmi e k o n o m i c k m i , p o l i t i c k m i , prvnymi a psychosocilnymi vzahmi. 3 Ilo nm o to pozna t r u k t r n e zloky dedinskej spolonosti, ako sa rozvja a f o r m u j e robotncka trieda, t r i e d a drustevnch r o n k o v , socialistick inteligencia, mlde, ako funguj ekonomick, politick, k u l t r n e a in zariadenia v obci, ako pracuj spoloensk organizcie a pod. Uveden zloky a ich rozvoj sme sa usilovali zachyti nie vo veobecnej podobe, ale v ich jedinenosti, k o n k r t n o s t i a poda monosti vo vvine. Inak povedan, aplikovali sme systmov prstup k tdiu uvedenej loklnej komunity dedinskho t y p u . T e n t o prstup predpoklad poa skman socilno-ekologick tvar ako zloito t r u k t r o v a n spoloensk organizmus alebo iv, dynamick socilny systm, vyznaujci sa u r i t o u stabilitou, schopn samoregulcie a relatvne samostatnho vvinu, k t o r funguje v pecifickch systmoch vyej socilno-politickej rovne (okres, kraj, tt) a v k t o r o m ako zkladn subsystmy mono vydeli:

11

a) subsystm

ekonomick;

ide

tu

predovetkm

o vrobu

hmotnch

statkov

a o uspokojovanie materilnych p o t r i e b o b y v a t e o v ; povaujeme ho za p r v o r a d , lebo p o d m i e u j e r o z v o j alch subsystmov. V d a n o m prpade ide hlavne o r o z v o j a fungovanie m i e s t n e h o J e d n o t n h o r o n c k e h o d r u s t v a a o e k o n o m i c k innos obyvateov, z k t o r c h vina je zamestnan v obci, v p o n o h o s p o d r s t v e a menia as e k o n o m i c k y a k t v n y c h o b y v a t e o v pracuje v p r i e m y s e l n c h zvodoch m i m o o b c e ; b) subsystm d e m o t i c k a socilny; ide v podstate o v v i n a r e p r o d u k c i u o b y v a t e stva obce a o j e h o socilnu t r u k t u r c i u t r i e d n u , e k o n o m i c k (vrtane v e k o v e j ) , vzdelanostn a n r o d n o s t n ; alej tu ide o vzahy medzi s p o l o e n s k m i t r i e d a m i a s k u p i n a m i , o vzahy vo v n t r i t r i e d a s k u p n ; je p o d o b n e ako subsystm e k o n o m i c k zkladnm s u b s y s t m o m ; c) subsystm p o l i t i c k o - s p r v n y ; t k a sa mechanizmu utvrania a fungovania polit i c k o - s p r v n y c h o r g n o v v o b c i , ako s: strancka organizcia, miestna zloka Nr o d n h o f r o n t u , miestny n r o d n v b o r a rada M N V ; sasne tu ide aj o ich regulan, riadiacu innos, v k t o r e j spaj d l e i t poslanie aj d o b r o v o n spoloensk o r g a nizcie; d) subsystm k u l t r n y a s p o l o e n s k ; t k a sa miestnych k u l t r n y c h a spoloenskch ustanovizn a ich i n n o s t i , k t o r o u sa u s p o k o j u j psychick, k u l t r n e a spoloensk p o t r e b y o b y v a t e o v obce. Sleduje sa obyvatemi obce; e) subsystm s v e t o n z o r o v , i d e o l o g i c k ; b e z p r o s t r e d n e nadvzuje na subsystm k u l t r n y a spoloensk a v istej m i e r e odra o b j e k t v n e e k o n o m i c k o - s o c i l n e podm i e n k y vo v e d o m ud. Ide tu o proces f o r m o v a n i a v e d e c k h o s v e t o n z o r u , socialistickho vzahu k prci a k i n m h o d n o t m v z n a m n m z hadiska budovania socialistickej spolonosti a i v o t a v nej. Vmame si tu najm vzah ud k r e l e v a n t n m h o d n o t m , k t o r m sa i n d i k u j e m i e r a i d e n t i f i k c i e o b y v a t e o v s v y m o e n o s a m i a c i e m i socialistickej spolonosti. Ide nm o zistenie m i e r y apercepcie r e l e v a n t n c h e l e m e n t o v socialistickej ideolgie a o ich psobenie v p r a k t i c k o m i v o t e prslunkov spoloenskch t r i e d a skupn ijcich v obci. Podobne ako v rmci inch subsystmov, aj v t o m t o subsystme sledujeme, pokia t o e m p i r i c k materil u m o u j e , ako p o k r a uje proces odstraovania r o z d i e l o v medzi s p o l o e n s k m i t r i e d a m i a s k u p i n a m i medzi r o b o t n c k o u t r i e d o u , d r u s t e v n m r o n c t v o m a socialistickou i n t e l i g e n c i o u . K v y d e l e n i u uvedench subsystmov ako o r g a n i c k c h zloiek i v o t a obce t r e b a hne doda, e t i e t o subsystmy nechpeme t a k , ako by boli od seba nejako o d l e n , izolovan a statick, ale t a k , e s jednak ako celky a j e d n a k aj ich j e d n o t l i v k o m p o nenty vzjomne zko pospjan rznorodmi ustavine materilnymi, ideovmi a psychosocilnymi vzahmi, e s v u s t a v i n o m p o h y b e , v v i n e a e u t v r a j svisl, nedeliten d y n a m i c k celok, v k t o r o m p r e b i e h a j procesy biosocilny, e k o n o m i c k , m o r l n o - p o l i t i c k , p o l i t i c k o - i d e o v a k u l t r n y , c h a r a k t e r i s t i c k pre loklne k o m u n i t y t o h t o t y p u . tu aj psobenie masovch komunikanch p r o s t r i e d k o v rozhlasu, televzie, f i l m u , tlae, a to na bze vyuvania v o n h o asu

12

Vydelenie uvedench subsystmov spalo d l e i t m e t o d i c k o - p r a k t i c k f u n k c i u umonilo jednak o r i e n t o v a sa v spleti uvedench zloiek a ich vzahov a jednak systematickejie analyzova j e d n o t l i v seky i v o t a obce. Bez t a k e j t e o r e t i c k o - a n a l y t i c k e j opercie by n e b o l o mon systematicky skma a objasni f u n g o v a n i e t a k e j zloitej socilnej s k u t o n o s t i , ako je loklna spolonos mestskho alebo d e d i n s k h o t y p u , ktor je v m n o h c h ohadoch t a k m e r t a k z l o i t o uspsoben ako sama globlna, t. j. nrodn alebo celottna spolonos. K t o m u t o p o r o v n a n i u vstine poznamenva znmy sovietsky vedec K. F. I j a e n k o : A k o sa v kvapke v o d y o d z r k a d u j e cel ocen, tak aj obraz i v o t a jednej d e d i n y me o d z r k a d l i i v o t celej k r a j i n y . " 4 Pri aplikcii s y s t m o v h o p r s t u p u ku s k m a n i u uvedenej loklnej k o m u n i t y a pri analze jej r e l e v a n t n c h o r g a n i c k c h z l o i e k sme sa usilovali u p l a t n i p r i n c p y dialektickho a h i s t o r i c k h o m a t e r i a l i z m u a zmerne sme sa vyhbali aplikcii f o r m a l i s t i c k e j schmy vypracovanej teoretickou resp. trukturlno-funkcionlnou orientciou redukcii skmanej sociologickou socilnej kolou. k Uvedenou neraz najm a metodologickou sme sa sasne v y h l i reality, truktra psychologickej, omu prce,

socilno-psychologickej uvedench

dochdza pri v s k u m o c h t o h t o d r u h u . Poradm subsystmov je d e t e r m i n o v a n aj IV. a VIII. kapitola. K v l i p l n o s t i m o n o g r a f i e sme v I. a II. k a p i t o l e s t r u n e objasnili geografick p o d m i e n k y obce a v v i n obce ako c e l k u v m i n u l o s t i . V III. k a p i t o l e sme poukzali na stav a k v a l i t u d o m o v h o a b y t o v h o f o n d u ako b e z p r o s t r e d n h o i v o t nho p r o s t r e d i a o b y v a t e o v . Zskan poznatky sme s t r u n e z h r n u l i v zvere prce. A k o z t o h o , o sme u v i e d l i , vyplva, t e o r e t i c k m a m e t o d o l o g i c k m v c h o d i s k o m nho m o n o g r a f i c k h o v s k u m u s p o z n a t k y klasikov m a r x i z m u - l e n i n i z m u jednak veobecnho c h a r a k t e r u a j e d n a k pecilne p o z n a t k y o vzahu d e d i n y a mesta, o odstraovan r o z d i e l o v medzi n i m i , o budovan socializmu na dedine, o d r u s t e v n c t v e a pod. D l e i t l o h u p r i t e o r e t i c k o m fundovan a osnovan v s k u m u z o h r a l i aj prce naich a zahraninch m a r x i s t i c k c h sociolgov, najm sovietskych a poskch. V m e t o d o l o g i c k o m osnovan prce sme vak vo viacerch ohadoch v o l i l i odlin, netradin cestu, o b o l o d e t e r m i n o v a n predsavzatmi c i e m i monografie. Vek pozornos sme venovali rieeniu k o n k r t n y c h m e t o d i c k c h otzok. Usilovali sme sa v nleitej m i e r e vyui v sociologickej l i t e r a t r e d o b r e znmu m o n o g r a f i c k metdu, k t o r je c h a r a k t e r i s t i c k k o m p l e x n m p o a t m s k m a n h o p r e d m e t u a podmienok j e h o fungovania, s k m a n m j e h o e l e m e n t o v v ich v z j o m n c h vzahoch a t m , e jej cieom je nielen opis, deskripcia s k m a n h o javu, s m sa u s p o k o j u j n i e k t o r vedci, ale v m a r x i s t i c k e j s o c i o l g i i je jej c i e o m s k m a n jav aj vysvetli, objasni j e h o vvinov t e n d e n c i e , f u n k n vzahy j e h o zloiek, prpadne aj objavi jeho kauzlne a dialektick z k o n i t o s t i . Len p r i t a k o m t o zameran me m o n o g r a f i c k metda, monografick v s k u m prinies spoloensky r e l e v a n t n poznatky. 5 Je znme, e V. I. Lenin v y s o k o h o d n o t i l m o n o g r a f i c k v s k u m najm p r e t o , e umouje odhaova vznamn spoloensk vzahy. Povimol si napr. m o n o g r a f i c k prcu, v k t o r e j A. I. T o d o r o v s k i j na p r k l a d e Vesegonskho o k r e s u zoveobecnil

13

sksenosti sovietskej vldy pri budovan n o v h o ivota. O t e j t o k n i h e napsal lnok Mal obrzok na objasnenie vekch problmov a neskorie sa na XI. zjazde VKS/b. V rmci nho m o n o g r a f i c k h o v s k u m u sme pouili rzne m e t d y na zskavanie p r v o t n c h e m p i r i c k c h i n f o r m c i i na ich spracovanie. A k o prvorad zdroj p o t r e b n c h e m p i r i c k c h i n f o r m c i a dajov poslili materily, nm p r e d o v e t k m tatistick najm tatistick r o e n k y SSR a tatistick k nej vrtil aj v referte

publikcie O k r e s n h o oddelenia Slovenskho tatistickho r a d u v Leviciach. Rovnako cenn informcie sme zskali zo sprv, evidencie b y t o v a o b y v a t e o v , m a t r i k y , zpisnc z r o k o v a n i a volench o r g n o v a inch d o k u m e n t o v vedench na M N V a alej zo zoznamov, k a r t o t k , ronch vkazov a inch evidenci, k t o r sa ved v JRD. N i e k t o r informcie it sme erpali materil z kroniky zskali obce Deviany a zo kolskej priamym k r o n i k y . Dleivota empirick sme prleitostnm pozorovanm

a prce o b y v a t e o v , p r i o m sme v znanej nrtov.

m i e r e pouili f o t o g r a f o v a n i e a r o b e n i e

Na zskanie e m p i r i c k c h i n f o r m c i o sasnom stave, vybaven a vyuvan d o m o vho a b y t o v h o f o n d u a o n i e k t o r c h strnkach r o d i n n h o i v o t a sme pouili za t m cieom p r i p r a v e n v s k u m n t e c h n i c k p o m c k y , m e n o v i t e d o m o v , b y t o v a r o d i n n hrok. Zisovanie p o m o c o u t c h t o p o m c o k sa u s k u t o n i l o p r a k t i c k y vo vetkch d o m o c h a rodinch, a to v ase od 7. do 13. mja 1973. V u v e d e n o m ase sme zskali aj e m p i r i c k i n f o r m c i e o nzoroch a p o s t o j o c h o b y v a t e o v , o vyuvan masovch komunikanch p r o s t r i e d k o v , o spsoboch vyuvania v o n h o asu, p r i o m sme pouili m e t d u tandardizovanho r o z h o v o r u . Na d o k r e s l e n i e a spresnenie n i e k t o r c h u zskanch i n f o r m c i i na zskanie novch informci, najm o i v o t e v obci v m i n u l o s t i , sme p o m e r n e v irokej m i e r e pouili individulny h b k o v r o z h o v o r , u s k u t o n e n so starmi, prpadne i mladmi o b a n m i , k t o r d o b r e poznaj i v o t v obci. Informcie t o h t o d r u h u p o s k y t l i t t o obania: Jn u r , nar. r. 1910, Jn G o n d a , nar. r. 1902, M r i a Gubov, nar. r. 1929, Pavol Chrastina, nar. r. 1907, Pavol Kalina, nar. r. 1904, Daniel Kalina, nar. r. 1945, Ing. Daniel Kyse, nar. r. 1939, Jn K o b l e n , nar. r. 1890, Daniel L e h o t s k , nar. r. 1896, Mria Lehotsk, nar. r. 1930, Ing. M r i a Z e m a n o v , nar. r. 1928. N e f o r m l n e r o z h o v o r y , u s k u t o n e n s o b a n m i p r i p r l e i t o s t n o m s t r e t n u t v pohostinstve, autobuse a pod., sme pouili na v e r i f i k c i u n i e k t o r c h vznamnejch, prpadne pochybnch informci. Uveden z d r o j e e m p i r i c k c h i n f o r m c i a p o u i t v s k u m n m e t d y ( p o z o r o v a n i e , zznamov h r k y , tandardizovan, h b k o v r o z h o v o r a n e f o r m l n y r o z h o v o r ) umonili zska bohat a p o m e r n e vestrann f a k t o g r a f i c k materil o d l e i t c h strnkach a zlokch i v o t a v obci. Podarilo sa nm zska i n f o r m c i e , f a k t y i d e n t i f i k o v a n nielen kvalitatvne, ale aj k v a n t i t a t v n e , o u m o n i l o vyui pri spracovan m a t e r i l u a vyvodzovan p o z n a t k o v v znanej m i e r e k v a n t i f i k a n analytick postupy. V poetnch prpadoch bolo p o t r e b n zskan e m p i r i c k i n f o r m c i e p r e v e r o v a , v e r i f i k o v a , o

14

sce bolo znane prcne, ale umonilo zska sstavu gnozeologick hodnotnch informci a na ich zklade i t e o r e t i c k y a prakticky hodnotn poznatky. Triedenie empirickch informci sstredench v zznamovch hrkoch o kvalite domovho a bytovho fondu a o rodine sme vykonali rune iarkovacou technikou. Klasifikcia informci sstredench vo f o r m u l r i pre tandardizovan rozhovor, vypotanie pomernch sel a n i e k t o r c h tatistickch charakteristk (ch kvadrt, normalizovan koeficient kontingencie C n o r m . a pod. ) sa vykonala na samoinnom potai Minsk 32. Pri analze vskumnho materilu a vyvodzovan poznatkov sme v plnej miere vyuvali induktvno-deduktvnu metdu a porovnvaciu, komparatvnu metdu Popri ako zkladn postupy analzy a explancie, vkladu spoloenskch javov.

tchto postupoch v poetnch prpadoch sme pamtali na sledovanie vvinovho, dynamickho aspektu a v tej svislosti na vyuvanie historickej metdy. V rmci tejto metdy vade, kde bolo mon zostrojova chronologick rady, sme pouili na objasnenie vvinu dotynch javov longitudinlny spsob; tam, kde longitudinlny prstup nebolo mon aplikova, pouili sme synchronick, prierezov metdu, a to najm pri analze e m p i r i c k h o materilu zskanho tandardizovanm r o z h o v o r o m . Vvin obce ako celku v starej minulosti sme strune objasnili v osobitnej kapitole Z histrie obce. Pri sledovan vvinu obce, pravda, len v hlavnch rtch, mali sme na zreteli najm zmer ukza, ako sa z Deviian bvalej poddanskej obce, rozdelenej vo feudalizme, ba aj v kapitalizme h l b o k o u socilnotriednou barirou utvra v priebehu budovania socializmu v naej vlasti loklna spolonos, v k t o r e j sa spene odstrauj triedne, ekonomick, politicko-ideov, vzdelanostn a k u l t r n e rozdiely a postupne sa f o r m u j e socilne rovnorod, homognna socialistick spolonos. Tam, kde sa ukzala potreba lepie objasni socilnotriednu t r u k t r u obyvatestva obce, pouili sme t y p o l o g i c k metdu. Pri definovan t y p o v (napr. t y p y ponohospodrskych zvodov poda rozlohy pdy a pod. ) sme vychdzali z t y p o v , k t o r sa ukzali v odbornej l i t e r a t r e pomerne ustlen, prakticky a t e o r e t i c k y zdvodnen a v praxi zauvan. V rmci vyhodnocovania e m p i r i c k h o materilu sme v irokej miere pouili tatistick metdy, k t o r pomhali spresova logick postupy pri vyvodzovan poznatkov a poda p o t r e b y vyjadrova ich aj v selnej podobe. Pri spracvan vskumnho materilu a formulovan zverov sme sa pridriavali zsady, aby prca bez ujmy na hodnote poznatkov bola podan jasne a zrozumitene pre irok o k r u h itateov. Uskutonenie monografickho vskumu v rozsahu a s cieom, ako sme naznaili, je zleitos vemi prcna a ako tak nemohla sa zaobs bez pomoci spolupracovnkov. Ilo predovetkm o spolupracovnkov, k t o r sa v uvedench doch podieali na zskan empirickch informci od obyvateov obce pomocou tandardizovanho rozhovoru poda spomenutch technickch vskumnch pomcok. Miestni obania vskumnkov radi privtali vo svojich p r b y t k o c h a ochotne im poskytli potrebn informcie, ba v mnohch prpadoch ich aj pohostili.

15

Spoluprca odbornch pracovnkov spovala v t o m , e poda osnovy, k t o r som vypracoval, zskali z rznych psomnch d o k u m e n t o v informcie (empirick fakty, tatistick daje) k n i e k t o r m kapitolm monografie. R N D r . J. Mldek pripravil pomerne ucelen materil k I. kapitole, PhDr. K. Sndor p r i p r a v i l n i e k t o r poznatky k II. kapitole, Ing. D. Krian sstredil dleit informcie, najm tatistick daje k IV. kapitole (k asti o rozvoji JRD), M U D r . D. Neuman sstredil informcie k V. kapitole (k asti o z d r a v o t n o m stave obyvateov), J. Lni, predseda M N V , informcie k VI. kapitole a S. Lehotsk, riadite koly, informcie k VII. kapitole (k asti o prci koly a osvetovch zariaden v obci). A k o a u t o r m o n o g r a f i e d o p l n i l som uveden informcie almi p o t r e b n m i informciami a zskal som e m p i r i c k materil ku kapitolm 1/1, li/3, III, IV/1, V, VI/2, VII/35, VIII. Vetok sstreden a zhodnoten emp i r i c k materil som p o d r o b i l sociologickej analze a na jej zklade som v kapitolch IIVIII v y v o d i l sociotechnick i t e o r e t i c k poznatky, k t o r c h platnos som sa usiloval zoveobecni na analogick t y p y obc. V zvere prce som f o r m u l o v a l veobecnejie t e o r e t i c k poznatky a poukzal som na p o t r e b u alch vskumov t o h t o druhu. Fotografick snmky poda mojich zmerov z h o t o v i l i Ing. M. C u c o r , S. Jankovi a L. Jasenk. Vetkm menovanm i nemenovanm obanom Deviian, k t o r mi poskytli potrebn as na uskutonenie r o z h o v o r o v o aktulnych otzkach ivota v obci, ako aj spomen u t m o d b o r n m pracovnkom, k t o r sa ochotne podujali na uveden prcu, vyslovujem p r i m n vaku. M. Kuchrovej akujem za pomoc p r i t e c h n i c k o m spracovan e m p i r i c k h o materilu. Osobitne vyslovujem vaku predsedovi M N V j. Lnimu a rade M N V , ako aj v tom ase predsedovi JRD M. Chmelninmu a Sprve JRD v Devianoch za umonenie prstupu k prslunm evidencim a d o k u m e n t o m , za cenn rady a pomoc pri spresovan a sstreovan aktulnych informci a dajov. Riaditeovi O k r e s n h o oddelenia SU v Leviciach O. Foldymu akujem za poskytnut tatistick materily o obciach okresu Levice. Povaujem si za povinnos poakova sa r o d k o m zo skmanej obce Ing. M. Zemanovej a Ing. D. Kyseovi za pretanie rukopisu j e d n o t l i v c h kapitol monografie a za pomoc pri odstrnen zistench nedostatkov. V neposlednom rade vyslovujem poakovanie recenzentom prof. PhDr. J. Zvarovi, DrSc., a Ing. D. Sagarovi, CSc., ako aj vedeckmu r e d a k t o r o v i doc. Ing. V. Bauchovi, CSc., za posdenie prce a vysloven p r i p o m i e n k y . M. KATRIAK

POZNMKY A O D K A Z Y

Poda u r b a n i s t i c k o - t a t i s t i c k c h k r i t r i za d e d i n y povaujeme t a k s o c i l n o - e k o l o g i c k sdliskov

tvary, k t o r maj do 2000 o b y v a t e o v , resp. v n i e k t o r c h p r p a d o c h i t v a r y do 5000, prpadne i nad 5000 o b y v a t e o v . T i e t o l o k l n e k o m u n i t y d e d i n s k h o t y p u nemaj socilne, k u l t r n e a e k o n o mick zariadenia, k t o r s c h a r a k t e r i s t i c k p r e mest a mestek (vyie k o l y , sie sluieb a o b c h o d o v vyej r o v n e , nemocnice, vyia h u s t o t a o b y v a t e o v na j e d n o t k u zastavanej p l o c h y a pod. ). Dedina sa vyznauje b e z p r o s t r e d n m v z a h o m k p r r o d n m u p r o s t r e d i u a e k o n o m i c k innos obyvateov sa viae viac alebo menej k o b r b a n i u p d y , pestovaniu rastln, c h o v u d o b y t k a a pod.
2 3

X V . zjazd K o m u n i s t i c k e j s t r a n y eskoslovenska. 1. v y d . Bratislava 1977, s. 69. K o m p l e x n e p o a t m o n o g r a f i u povauje za najlep t y p aj znmy p o s k sociolg Z. T. W i e r z b i c k i .

Pozri jeho o b r n u a zaujmav prcu m i a c a w p w i e k u p n i e j , Warszawa 1963, s. 9 a n. Monografiu by b o l o m o n zamera bu na e k o n o m i c k , alebo na k u l t r n e aspekty, p r p . na historick alebo e t n o g r a f i c k s t r n k u s k m a n e j d e d i n y a p o d .
4 5

Kopanka dvadcapia l e t spusja. M o s k v a 1965, s. 5. Podrobnejie o m o n o g r a f i c k e j m e t d e a m o n o g r a f i c k o m v s k u m e p o z r i M. K A T R I A K : Aplikcia

monografickho p r s t u p u p r i s k m a n socilnej t r u k t r y . Sociolgia 1972, . 4, s. 285296.

I GEOGRAFICK PROSTREDIE DEVIIAN

1 POLOHA OBCE A PRRODN PODMIENKY

Obec Deviany 1 le v severovchodnej asti Podunajskej niny, 15 km severovchodne od Levc, v nadmorskej vke 258 m. Je rozloen pri jednej z hlavnch ciest vedcich od Levc do vznamnej stredovekej banskej oblasti, k t o r e j c e n t r o m bola Bansk tiavnica. Zo severozpadnej strany s Deviany lemovan tiavnickmi vrchmi, s najbliou vyveninou Brezina, 551 m n. m . ; zo severnej strany susedia Deviany s obcou Pukanec, vzdialenou 4 k m ; z vchodnej strany s Bohunicami, vzdun vzdialenos asi 4 k m , s Jabloovcami, vzdun vzdialenos asi 6 k m , a s Btovcami, vzdialenmi 4 k m ; z junej strany susedia s Drenicami, vzdialenmi 4 km a z juhozpadnej strany s G o n d o v o m , vzdialenm 5, 5 k m . Na zpadnej strane susedia s asou chotra obce ajkov, vzdialenej od Deviian asi 10 k m . Cesta z Deviian smerom na severovchod vedie do Banskej tiavnice, vzdialenej 23 k m . Najbliia osobn eleznin stanica s Levice, najbliia nkladn stanica s Vek Kozmlovce. A d m i n i s t r a tvne patria Deviany do okresu Levice, k t o r m t. . vrtane Deviian i okresnho sdla 98 politickch obc. V minulosti patrila obec do bvalej Hontianskej upy. Levick okres s zemnou rozlohou 1551 km 2 je prevane rovinat, len v severnej a vchodnej asti prechdza do pahorkatiny. M ponohospodrsko-priemyseln niekokch potravinrskych zcharakter. Takmer vetok priemysel, s v n i m k o u

vodov, vznikol po osloboden. Do oslobodenia (1945) bol j e d i n m vznamnejm priemyselnm strediskom v okrese Pohronsk Ruskov so starm c u k r o v a r o m . V okresnom meste Levice sa po osloboden budovali najm zvody spotrebnho a potravinrskeho priemyslu, ako: Nbytkrske zvody M i e r , Kozmetika, Zpadoslovensk mliekrne, Bavlnrske zvody V. I. Lenina. Je tu riaditestvo nr. p o d n i k u Slovensk priemysel kamea. Vek priemyseln vstavba sa po osloboden sstredila v Tlmaoch, kde bol vybudovan vznamn zvod Slovensk energetick strojrne, n. p., k t o r dodva parn kotly pre cel r e p u b l i k u i na vvoz. N o v m zvodom v Tlmaoch je aj Preciza. Z novch priemyselnch zvodov v ahch s Strojstav a Pieta, v Pukanci n. p. Smreina. Administratvnym, o b c h o d n m a k u l t r n y m c e n t r o m okresu s Levice ( r o k u 1970 mali 17 298 obyvateov). Z poetnch radov a ustanovizn t r e b a uvies aspo t i e t o : okresn vbor Komunistickej strany Slovenska, okresn nrodn v b o r , okresn sd, okresn p r o k u r a t r a , okresn o d b o r o v rada, okresn v b o r Socialistickho

21

D EV I A N Y

Situan horn

mapa ast obce, ktou

Deviian. bval 248 a

Pri pri

potoku kte

tla 331 s

doln vinin

as

obce, as

bval bvalch (ochy).

Doln Dolnch

Deviany; Deviian

pri sa

potoku

bez

mena Bukovec.

Horn

Deviany.

Severozpadn

nazva

Stavby nad

domeky

zvzu mldee, okresn v b o r Zvzu eskoslovensko-sovietskeho priatestva, okresn stav nrodnho zdravia, okresn oddelenie Slovenskho tatistickho radu. Z kult r n y c h ustanovizn s t o : okresn osvetov stredisko, okresn udov kninica, Tekovsk mzeum, umiestnen v areli zrcann starobylho hradu. V Leviciach s o k r e m zkladnch a veobecnovzdelvacch kl ekonomick kola, pedagogick kola, ponohospodrska technick kola, priemyseln kola strojncka a odborn kola pre pracujcich.

22

V poslednch rokoch sa v Levickom okrese spene rozvja cestovn a t u r i s t i c k ruch, najm pod vplyvom termlnych kpalsk v Santovke, Kaliniakove a Dudinciach. Monograficky skman obec Deviany je dislokovan vo dvoch tulnch doliach s mnostvom najm ovocnch s t r o m o v . Cez doln as obce pretek (resp. pretekal, lebo vetky pramene severozpadne od obce boli stiahnut do vodovodu) potok tla a cez horn as, cez bval H o r n Deviany nepomenovan p o t o k . (Pozri mapku). Zastaven plocha obce meria asi jeden km 2 , o znamen, e zstavba obce je pomerne dos sstreden. Rozloha katastra meria 2989 ha. V letnom obdob je obec akoby u k r y t v rozsiahlej zeleni koatch s t r o m o v , vysadench v zhradch o k o l o jednotlivch d o m o v i bvalch ronckych usadlost. Osobitn aro jej dodvaj vek sady s r z n y m i d r u h m i ovocnch s t r o m o v . Poveda sadov a povye nich s vinice s vininmi d o m k a m i , rozprestierajce sa na juhovchodnch svahoch tiavnickch vrchov a siahajce a po o k r a j dubovch lesov. Ete atraktvnejie azda psob hornodeviiansky Hj, p o k r y t bujnm t r v n a t m porastom, s mnostvom koatch eren a inch ovocnch s t r o m o v . H o v o r sa, e k t o v Devianoch len chvu pobudol, rd sa do nich vracia cel ivot. Nvtevnkov Deviian vak nepriahuj len spomenut krsy p r r o d y , ale aj dobrosrden, vesel a pohostinn udia, s akmi sa v Devianoch stretvame na kadom k r o k u . Deviany sa nachdzaj v pestrom p r r o d n o m prostred, na styku dvoch geologickch a geomorfologickch celkov. Na severozpade zasahuj do katastra obce tiavnick vrchy a na juhovchode je to severn vbeok Ipeskej pahorkatiny. Je to zrove poloha v hraninej zne dvoch vch orografickch celkov, Karpt a Podunajskej niny. zemie katastra obce teda nepredstavuje homognny celok, ale popri rozdielnych geologickch a geomorfologickch pomeroch mono pozorova i ist odlinosti v pedologickch, klimatickch a hydrografickch podmienkach. Pestr prrodn podmienky poskytuj zrove i odlin monosti hospodrskeho vyuitia, o nalo odraz tak pri f o r m o v a n hospodrskych funkci sdla v minulosti, ako aj v jeho sasnch hospodrskych funkcich.

2 GEOLOGICK A

GEOMORFOLOGICK

POMERY

tiavnick vrchy s sasou sopenho psma Karpt a zrove s ich najmladm pohorm. Vznikli postupne opakovanou sopenou innosou a v mladch t r e o horch (neogn). Vznik celho v n t o r n h o sopenho psma Karpt, k t o r h o sasou s i tiavnick vrchy, svis jednak s vyzdvihovanm sa Centrlnych a Vonkajch Karpt a jednak so sasnm poklesom obrovskch priestorov na juh od Karpt (niny). Sopen psmo teda vznik na hranici dvhajcich sa a klesajcich sstav zemskch krh poas mladch t r e o h r . Na zlomovch lnich, siahajcich a k magmatickm krbom, na povrch sa dostvaj obrovsk masy lvy. Z nej po s t u h n u t vznikaj rzne druhy sopench vlevnch hornn, k t o r s v tiavnickch vrchoch zastpen hlavne

23

andezitmi rzneho mineralogickho zloenia. A n d e z i t y predstavuj jeden zo zkladnch t y p o v hornn, k t o r buduj severozpadn, horsk as katastra obce Deviany. O k r e m nich s silne zastpen pyroklastick h o r n i n y . V z n i k l i stmelenm rzneho sopenho materilu (lva, balvany, piesok, popol). Najastejm t m e l o m t o h t o ma-

Poloha

Deviian

rmci

okresu

Levice.

terilu bva popol (tufov t m e l ) a pyroklastick horniny sa nazvaj tufov pyroklastik. O k r e m t u f o v sa miestami nachdzaj i t u f i t y , k t o r vznikli stmelenm najm sopenho popola v jazerch. Pvodn sopen f o r m y neognnych vulknov v tiavnickch vrchoch u dvno podahli inkom denudcie a erzie. Ete v obdob neognu, ke nastala etapa po-

24

mernho pokoja zemskej k r y v celch Karpatoch, bolo hornat sopen zemie zarovnan v tzv. denudan rove. T sa len mierne vlnila a kde-tu z nej vynievali osamel kopce, zva viazan na odolnejie horniny. Sasn hrub lenenie na jednotliv pohoria a k o t l i n y vzniklo a m o h u t n m i h o r o t v o r n m i pohybmi, k t o r porozlamovali denudan rove na mnostvo krh. N i e k t o r z nich sa zodvihli a dali zklad jednotlivm horskm celkom, in poklesli a v y t v o r i l i k o t l i n o v priestory. Posledn vie h o r o t v o r n pohyby nastali na rozhran neognu a kvartru, ke dolo k aliemu vzdvihu p o h o r a poklesu k o t l n , ako aj Podunajskej niny. Jedna z vraznch t e k t o n i c k c h lni, orientovan v smere juhozpadno-severovchodnom, prebieha i katastrom obce Deviany a zretenm stupom (vkov rozdiel 100200 m) oddeuje Podunajsk ninu (Ipesk pahorkatinu) od tiavnickch vrchov. Nad t e k t o n i c k m svahom m pohorie v r c h o v i n o v charakter, vka c h r b t o v a plon sa pohybuje od 400 do 500 m n. m. Zvyky neognnej denudanej rovne, modelovan na pyroklastickch horninch, sa zachovali v podobe irokch ploinatch horskch c h r b t o v , k t o r s pooddeovan mladmi zkymi dolinami. Vyven asti denudanej rovne s t v o r e n odolnejmi andezitmi ( H r k a , 437 m n. m., Brezina, 551 m n. m., O s t r vrch, 633 m n. m. ). Vrazn kryha odolnejch materilov so zachovanm t e k t o n i c k m svahom vystupuje zpadne od Deviian. V severovchodnom smere bolo pokraovanie pohoria budovan menej o d o l n m i materilmi a v dsledku erzie vodnch t o k o v bolo silne rozruen. Na pt pohoria mono pozorova mnostvo naplavenho zvetralinovho materilu. Pyroklastik andezitov t v o r i a i mierne vyven t e r n n u f o r m u , leiacu na vchod od Deviian, k t o r sa nachdza u na pahorkatine (miestny nzov Hj). O k r e m zrejmej svislosti so tiavnickmi v r c h m i sa odliuje od ninnej asti i spsobom hospodrskeho vyuitia (pestovanie vinia, ovocnch s t r o m o v ) . Ninn as katastra obce Deviany je sasou Ipeskej pahorkatiny a t je zase asou rozsiahlejieho ninnho priestoru na juhozpadnom Slovensku Podunajskej niny. Cel t e n t o priestor m vea podobnch genetickch t . Vznik rozsiahlej panvy svisel s h o r o t v o r n m i procesmi v starch, ale najm v mladch treohorch. Poas t r e o h o r n e j geologickej ry bolo zemie niny viackrt zaliate m o r o m a viackrt bolo zasa sou. Sedimenty ukladan v morskch priestoroch t v o r i a rozsiahle svrstvia (ly, piesky, sliene) a v centrlnej oblasti panvy (na zpad od Komrna) dosahuj a hbku niekoko tisc m e t r o v . H r b k a sedimentov okrajovch ast t e j t o panvy je ovea menia. V severnej asti Ipeskej pahorkatiny nastpila morsk transgresiaa v neogne (pann), ke boli zaplaven n i e k t o r poklesnut asti vulkanickho masvu. V oblasti Deviian dosahuje h r b k a sedimentov 150200 m a t v o r i a ich ly, vpnit ly, t r k y a piesky. Povrch pahorkatiny nie je idelna rovina, i ke vkov prevenia nedosahuj vysok hodnoty (okolo 50 m). Sformoval sa pod v p l y v o m viacerch f a k t o r o v vo tvrtohorch. Miestami nachdzame p o k r o v y spra, k t o r s vsledkom innosti vetra

25

Geografick

poloha

Deviian

rmci

SSR.

v periglacilnej zne. Na svahoch, i ke mali mierne sklony, dochdzalo k soliflukcii teeniu pdy, m sa modeloval relif. Rieky a p o t o k y stekajce z horskch oblast rozrezvali a prenali p r e d t m uloen materil. Povrch pahorkatiny je pokryt striedavo sprami, rozlinmi hlinami a zvetralinami.

3 PODNEBIE
Z klimatickho hadiska by bolo mon katastrlne zemie jednej obce povaova za homognny priestor. Vzhadom na znan rozdiely v nadmorskej vke jednotlivch ast uplatuje sa ist vertiklna diferencicia zemia. Klimatick charakteristiky s aproximovan z najblich meteorologickch pozorovacch stanc, predovetkm z meteorologickej stanice v Leviciach (vyieho stupa), ako aj z Btoviec, Drenc, Pukanca a emberoviec (zrkomern stanice). Deviany leia v teplej a suchej oblasti s miernou zimou. Priemern ron teploty vzduchu sa pohybuj o k o l o 9 C, v horskej asti zemia s menie (78 C). Zimy s na pahorkatine mierne, o dokazuje i p r i e m e r n t e p l o t a najchladnejieho zimnho mesiaca janura ( o k o l o 2 C). Mrazy sa zanaj obyajne v polovici oktbra a ich vskyt t r v a do konca aprla. Poet dn s mrazom je v r o k u 100120 a poet dn s celodennm mrazom kole o k o l o 40. Pomerne vysok s t e p l o t y letnch mesiacov. Najvy priemer dosahuj mesiace jl, august, a to 1920 C. Pre pahorkatinu je charakteristick znan poet letnch dn (dni, v k t o r c h t e p l o t y vystpia aspo

26

na 25 C), k t o r c h sa tu vyskytuje 5060 rone. Teplotn pomery pomu lepie charakterizova n i e k t o r daje z meteorologickej stanice v Leviciach. Priemern t e p l o t y vzduchu za obdobie 19311960 v C :

I. -2,5 VII. 20, 3

II. 0, 2 VIII. 19, 6

III. 4, 3 IX. 15, 8

IV. 9, 6 X. 9, 8

V. 15, 1 XI. 4, 7

VI. 18, 3 XII. 0, 4 Rok 9, 6

Na rozdiel od junch ast niny, k t o r maj mal hrn zrok, v podhorskch oblastiach mnostvo zrok vzrast. Celkove ich h r n v d l h o d o b o m priemere dosahuje v pahorkatinnej asti katastra obce o k o l o 650700 mm a v horskej asti sa zvyuje na 700800 mm rone.

Priemern h r n y zrok v mm (obdobie 19311960):

I. Btovce Drenice Levice Pukanec emberovce IX. Btovce Drenice Levice Pukanec emberovce 43 43 41 45 40 43 42 35 46 42

II. 43 45 39 47 41 X. 55 54 54 65 55

III. 43 42 37 49 42 XI. 64 62 58 70 61

IV. 40 41 41 47 40 XII. 52 52 46 57 50

V. 64 67 60 67 61 Rok 642 644 589 701 618

VI. 64 66 62 66 60

VII. 71 68 62 77 66

VIII. 60 62 54 65 60

IV. I X . X. III. 342 347 320 367 327 300 297 269 334 291

Z dajov vidie, e v priebehu r o k a najviac napr v letnch mesiacoch a najdadivej mesiac je jl. Z i m y s mierne, t e p l o t n e dos nestle a s t m svis i pomerne mal poet dn so snehovou p o k r v k o u . Pohybuje sa o k o l o 4550 dn v pahorkatinnej asti a vzrast na 60 dn v horskej asti.

27

Priemern poet dn so snehovou p o k r v k o u v r o k o c h 19301960:

Rok Btovce Levice Pukanec 48, 7 34, 7 52, 8

X. 0, 1 0, 0 0, 4

XI. 2, 3 0, 7 2, 7

XII. 10, 0 6, 6 11, 6

I. 18, 4 14, 0 19, 3

II. 12, 7 11, 3 12, 9

III. 5, 0 2, 1 5, 6

IV. 0, 2 0, 0 0, 3

Deviany sa nachdzaj na o k r a j i oblasti s najvm p o t o m jasnch dn v roku a s vysokm potom hodn slnenho svitu. Z t o h t o hadiska maj vemi priazniv expozciu (na juhu a juhovchode) svahy tiavnickch v r c h o v . Uveden geografick situovanos deviianskeho chotra, vek poet dn slnenho svitu v r o k u , blzkos lesa ako zdroja dreva na stavbu obydl a vykurovanie, p o m e r n e rodn pda a celoron dostatok pramenitej vody to vetko u oddvna d o b r e umoovalo osdli t e n t o kraj a rozvin pestovanie rznych ponohospodrskych plodn, ovocnch s t r o m o v , ba aj vinia a v neposlednom rade aj chov dobytka.

4 HYDROGRAFICK.

POMERY

Hydrograficky patria Deviany k povodiu rieky H r o n . Svojou polohou sa nachdzaj v pramennej oblasti a vodn t o k y maj iba nepatrn p r i e t o k y . N i e k o k o p o t o k o v stekajcich zo tiavnickch vrchov sa pod Devianmi spja v deviiansky p o t o k (Deviianka), k t o r sa pri Kmeovciach vlieva do Sikenice, p r t o k u Hrona. Potoky maj reim vrchovinovch a ninnch t o k o v . Maj vrazn jarn m a x i m u m p r i e t o k u , spsoben o d t o k o m vody z topiaceho sa snehu (marec-aprl). M i n i m l n y p r i e t o k pripad na letn mesiace. Vek vplyv na p r i e t o k t c h t o p o t o k o v maj dade, k t o r ho mu v k r t k o m intervale zvi. M a r k a n t n je vplyv relifu na hydrografick pomery. Potoky maj relatvne vy spd na svahoch tiavnickch vrchov a nhle strcaj spd p r i prechode na pahorkat i n n as. Predovetkm v ase zvench p r i e t o k o v (jarn m a x i m u m , v ase daov) bvaj zaplavovan n i e k t o r asti alebo pod moen o k o l i t , niie poloen priestory. Z t c h t o dvodov bolo nevyhnutn regulova k o r y t n i e k t o r c h p o t o k o v a takisto prispsobi f o r m y hospodrskeho vyuitia ohrozovanch p r i e s t o r o v . Ete i dnes sa niektor niie poloen zemia v okol p o t o k o v vyuvaj ako lky a vyie poloen asti pahorkatiny sa vyuvaj ako o r n pda.

28

5 PDNE POMERY, RASTLINSTVO A IVOSTVO

Pestros pdneho k r y t u vyplva zo spomenutch odlinost dvoch prrodnch celkov. Z pdnych d r u h o v sa v priestore tiavnickch vrchov vyskytuj prevane hlinit a lovito-hlinit pdy na zvetralinch neognnych sopench hornn. Na pahorkatinnej asti s to h l i n i t a l o v i t o - h l i n i t pdy na zvetralinch neognnych usadench hornn, miestami na spraiach. Z pdnych t y p o v prevlda v hornatej asti t y p hnedch lesnch pd nastench na zvetralinch sopench hornn. V y t v o r i l i sa na minerlne bohatch horninch (andezity, tufy). V pahorkatinnej asti katastra obce je zastpench viacero t y p o v . Hned lesn pdy nasten sa v y t v o r i l i na n i e k t o r c h zvetralinch a naplavench materiloch na styku pohoria a niny. Ilimerizovan pdy prevane oglejen a oglejen pdy vznikli na spraovch a inch hlinch a zvetralinch neognnych sedimentov. V priahlch priestoroch p o t o k o v , k t o r boli zaplaven pri vekch p r i e t o k o c h vody, nachdza sa nivn pda. Z hospodrskeho hadiska je mimoriadne dleit rodnos pdy. Ponohospodrsky vyuvan pdy mono charakterizova ako stredne a menej rodn. Ilimerizovan pdy maj zvyajne mal mnostvo ivn, horiu kvalitu humusu a vyznauj sa slabo kyslou a kyslou reakciou. S ich t r u k t r o u svis i slabia schopnos zadriava iviny a obasn prebyton zamokrenie povrchovou vodou. Pri oglejench pdach sa vyskytuje nedostaton prevzdunenie a prebyton zamokrenie pdy, niekedy dochdza k t v o r b e chemickch zonte. rodnos pdy je vak mon do istej miery ovplyvni viacermi zsahmi loveka. Vhodnmi pravami a postupmi (meliorcie, dodvanie ivn, sprvne osevn postupy a i. ) je mon dosiahnu vyiu rodnos pdy, o umouje orientciu ponohospodrstva na intenzvnejie f o r m y v r o b y . Vzhadom na polohu obce nachdza sa na styku odlinch prrodnch tvarov vyznauje sa aj jej o k o l i e mieanm horskch rastlinnch elementov s t e p l o m i l n m i druhmi, prenikajcimi sem z junejch, ninnch p r i e s t o r o v . Vina zemia patr do vegetanho stupa t e p l o m i l n c h dubn a dubov porasty t v o r i l i podstatn as pvodnej vegetcie ponohospodrsky vyuvanej plochy. Jun expozcie lesov s porasten dbravami, v k t o r c h sa nachdza dub letn, dub zimn a dub cerov, prp. na suchch a teplch lokalitch i dub plstnat. Dos ast je i vskyt porastov hrab obyajnho, prpadne sa miea s dbravami. iastone sa vyskytuje javor tatrsky. Vyie a severn polohy p o k r v a zva buk lesn. Z ihlinatch drevn sa tu vyskytuje jeda biela, menej smrek obyajn, borovica sosna. jedovatch ltok, k t o r sa hromadia v glejovom hori-

29

S pestrosou prrodnch podmienok svis i kvantitatvne a kvalitatvne zloenie fauny, k t o r je vemi bohat. Ninn as patr do oblasti, k t o r sa vyznauje pomerne vysokm potom najm d r o b n e j poovnej zveriny. Vysok s tu stavy zajacov (cca 45 kusov na 100 ha), menej je tu jarabc a baantov. Stavy d r o b n c h cicavcov, ako s hrabo pon, syse a kreok, v poslednch desaroiach silne poklesli. V lesnej asti sa nachdzaj dleit zstupcovia itkovej lesnej zveriny, najm diviaky, srnia a jelenia zverina. V stynej zne pohoria a niny ij je, k r t , hranostaj, t c h o r a lasica.

30

POZNMKY A O D K A Z Y

Nzov D e v i a n y " ( D o l n , H o r n Deviany) nesie obec od r o k u 1948, ke bola t a k t o pomenovan

na zklade r o z h o d n u t i a bv. p o v e r e n c t v a v n t r a . P r e d t m v r o k o c h 19201948 mala nzov D o l n Prandorf, H o r n P r a n d o r f . Nzov Deviany poda m i e n k y m i e s t n y c h o b y v a t e o v v r a j obec dostala preto, e v nej oddvna b o l o m n o h o p e k n c h dievat. ( Z a t u r e c k c h vpdov sa dajne oznaovala ako J u n g f r a u e n d o r f " . ) Od s v o j h o v z n i k u mala obec viacer nzvy, o p v o d e k t o r c h boli vysloven rzne nzory. Poda h i s t o r i c k c h p r a m e o v najstarmi nzvami Deviian boli nzvy B a k a " , v i l l a B a k a " , neskorie T h o w t h Baka", T o t h B a k a " , , , T t B a k a " , t . j . Slovensk Baka. N z o r , k t o r zdieaj a u t o r i monografie Pukanec (Osveta, M a r t i n 1975, s. 81 a n. ), e nzov B a k a " , v i l l a B a k a " p a t r i l p v o d n e Pukancu ako vraj starej o b c i , ne s Deviany, nie je p r a v d e p o d o b n . t d i u m geografickej situcie Deviian nasveduje, e v c h o t r i t e j t o obce boli o d d v n a p r i a m idelne p o d m i e n k y na r o z v o j ponohospodrstva, o u m o u j e p r e d p o k l a d a , e b o l i aj s k r obvan ne susedn Pukanec. Kee t o t o osdlenie bolo slovensk, o d z r k a d l i l o sa to neskorie aj v p r v l a s t k u T t " Baka na rozdiel od Baka banya", N e m e t h 1310 bol pod v p l y v o m r o z v o j a banctva a v t e j svislosti aj pod v p l y v o m kch bankov oznaovan Pukanec. Podobn stanovisko zaujal aj h i s t o r i k P. R A T K O , k t o r v lnku P r o t i v y m y s l e n m v r o i a m napsal: T o h t o r o k u ( t . j. r o k u 1975, pozn. M. K. ) bude 900 r o k o v od vydania zakladajcej l i s t i n y kra Gejzu (zv. i Magnus) pre b e n e d i k t n s k y k l t o r v Beadiku nad H r o n o m . Listina sa zachovala v neleglne d o p l n e n o m odpise z p r e l o m u 13. a 14. s t o r o i a . . . Vo sfalovanej v l o k e o hraniciach m a j e t k u Beadika nad H r o n o m sa spomna v i l l a B a k a " , k t o r o u s Deviany ( p r v P r a n d o r f , T t Baka), in vierohodne doloen po p r v raz r o k u 1270. K o n c o m 13. s t o r o i a sa z c h o t r a Deviian v y l p i a bancka osada Pukanec ( N e m e t h Baka). " (Pravda, 1975, . 21 A z 25. 1. 1975, s. 5. ). Je logick, e nzov Baka", T t Baka" ostal p v o d n e j obci a nzvami B a k a b a n y a " , N e m e t h B a k a " , P u k a n u m " a i n m i odvodeninami sa zaala oznaova n o v o v z n i k n u t osada. In nzor o najstarom nzve obce Deviany a j e h o p v o d e v y s l o v i l d r . B. B a l t i k , r o d k zo susednej obce Bohunice. U v i e d o l , e najstar, p v o d n nzov Deviian a k o obce o d d v n a obvanej Slovkmi bol B u k o v e c " . T e n t o ist nzor v y s l o v i l a j . Holczy. Pravdivos t o h t o nzoru uveden a u t o r i podopieraj t m , e severn as bv. D o l n c h Deviian sa ete d o t e r a z nazva B u k o v e c " . V svislosti s t m vyslovuj nzor, e nzov B a k a " v z n i k o l z p o d s t a t n h o mena B u k o v e c " . (Pozri K r o n i k u obce D o l n H o r n Prandorf, s. 16. ) Na margo nzoru o pvode nzvu B a k a " , k t o r v y s l o v i l d r . B a l t i k a . Holczy, t r e b a vak poznamena, e podstatn m e n o B a k a " m v e m i star p v o d . Prof. J. Stanislav napsal, e B a k a " je pvodne osobn, k r s t n meno, psomne d o l o e n u z r o k u 1213. alej u v i e d o l , e t o t o osobn meno a jeho odvodeniny s u Slovanov znme ( n a p r . r u s k osobn m e n o Baka, Bakaj a i. (Pozri S T A N I S L A V , J.: Slovensk j u h v s t r e d o v e k u . II. M a r t i n 1948, s. 21. ) Je t e d a p r a v d e p o d o b n , e aj p v o d n nzov Deviian B a k a " , v i l l a Baka" pochdza o d t o h t o o s o b n h o mena. Baka, t. j. S l o v e n s k " B a k a " , k t o r m i nzvami po r o k u 1270, resp. m i g r u j c i c h sem nemec-

31

V psomnej sprve o t e j t o obci z r o k u 1270, a k o aj z r o k u 1388 sa obec uvdza pod nzvom T h o w t h B a k a " , T o t h B a k a " , t. j. Slovensk Baka. S u v e d e n m nzvom sa v psomnostiach stretvame asi do r. 1571, o p o u k a z u j e na t o , e ilo o j e d n u obec. Po t o m t o r o k u nastva r o z d v o j e n i e obce, oho dkazom s nzvy: Felso T o t h B a k a " ( H o r n Slovensk Baka), A l s T o t h B a k a " ( D o l n Slovensk Baka). V t o m t o o b d o b , t. j. o k o l o r o k u 1570 o b j a v u j e sa u p o p r i uvedench nzvoch obce aj nemeck pomenovanie U n t e r - P r a n d o r f " a O b e r - P r a n d o r f " . A. G y u r k y vo svojej h i s t r i i H o n t i a n s k e j s t o l i c e pe, e m e n o P r a n d o r f dostala obec od vznamnej zemianskej r o d i n y P r a n d o r f f y " ( p o z r i c i t . K r o n i k u obce, s. 14). T r e b a d o d a , e t o t o vysvetlenie p v o d u nzvu obce P r a n d o r f " je v e m i p r a v d e p o d o b n najm p r e t o , e r o k u 1550 dostala v Devianoch od kra Ferdinanda I. m a j e t k y r o d i n a Prandorffyovcov, o m o h l o by, a zaiste aj bolo, i m p u l z o m k t o m u , e obec p o s t u p n e p r e b e r a l a aj s p o m e n u t n e m e c k p o m e n o v a n i e P r a n d o r f " . Od r o k u 1651 sa o b j a v u j e aj slovensk p r v l a s t o k u v e d e n h o n e m e c k h o p o m e n o v a n i a D o l n P r a n d o r f " , H o r n P r a n d o r f " . T o t o p o m e n o v a n i e s a s t r i e d a s maarskm A l s - p r a n d o r f " , Felsprandorf", ale aj s nzvami A l s t t b a k a " , A l s B a k a " , F e l s o t t b a k a " , Felso B a k a " . (Pozri MAJT N , M . : Nzvy obc na Slovensku za o s t a t n c h d v e s t o r o k o v , Bratislava 1972, s. 103 a Richtrske zpisnice z r o k o v 16511880, k t o r vlastn Ing. D. Kyse. ) U v e d e n m i p o z n m k a m i , pravda, n e m i e n i m e o t z k u skorch nzvov Deviian a ich p v o d u uzav r i e . Ponechvame t i e t o o t z k y na rieenie h i s t o r i k o m a j a z y k o v e d c o m .

II Z HISTRIE OBCE

1 Z OBDOBIA FEUDALIZMU

Deviany podobne ako vina naich obc maj bohat dejiny. Vzhadom na zameranie tejto prce ako sociologickej monografie vak meme poukza len na niektor vznamnejie momenty, a to hlavne na tie, k t o r c h objasnenie umon lepie pozna sasn stav a vvin obce. Nepodujmame sa teda na podrobn spracovanie dejn Deviian, o je, resp. mohlo by by lohou h i s t o r i k o v . zemie Levickho okresu, ako na to poukazuj archeologick nlezy, bolo nepretrite osdlen u od mladej doby kamennej (40005000 r o k o v pred n. L). Novie pamiatky svedia o p r t o m n o s t i keltskch r o n k o v , remeselnkov a obchodnkov, alej o prtomnosti rmskych lgi, resp. rmskeho osdlenia na zem t o h t o okresu. Hmotn pamiatky, ako napr. zvyky slovanskch opevnench hradsk H r d o k v Bohuniciach, hradn nvrie v Starom Tekove a in, poukazuj na t o , e v okol Levc boli slovansk usadlci u vo 4. storo n. I. Vhodn geografick situovanos deviianskeho chotra a d o b r klimatick podmienky, o om sme sa u zmienili, mohli sem u v tch asoch prilka prvch osdlencov. Nesporne ide o star slovansk osadu, k t o r e j obyvatelia sa o d p r v o t i zapodievali ronctvom a neskr ich menia as aj banctvom. A k o uvdza n popredn h i s t o r i k P. Ratko, D e v i a n y , villa Baka, s v i e r o h o d n e doloen r o k u 1270. Koncom 13. storoia sa z chotra Deviian vylpia bancka osada Pukanec ( N e m e t h Baka)". 1 Poda toho sa Deviany villa Baka spomnaj aj v donanej listine beadickho optstva z roku 1075, resp. vo vloke do t e j t o listiny z konca 13. a zaiatku 14. storoia. Spomenut donan listinu vydal v uvedenom r o k u Gejza I., panovnk feudlneho uhorskho ttu, k t o r vznikol v Dunajskej k o t l i n e po pde Vekomoravskej re. Fakt, e ide o star slovansk osadu, dosveduj nielen slovensk nzvy ast deviianskeho chotra, ale aj maarsk prvlastok v p v o d n o m nzve obce T h o w t h Baka", Tt Baka" (t. j. Slovensk Baka) a in historick d o k u m e n t y . Nie je teda opodstatnen nzor J. J. Schmidta, k t o r napsal: P r v n obyvatel (obce M. K. ) jist byli Nemci (Sasi), k t e se dobvanm kovu obrali. " 3 T e n t o nzor je neopodstatnen u preto, e nemeck kolonisti zaoberajci sa banctvom odkia je aj jeho pomenovanie N e m e t h Baka". Psomn sprva o obci s nzvom T h o w t h Baka (Slovensk Baka) pochdza z r o k u 1388, ke obec bola prsluenstvom Levickho hradu. Prslunos obce k levickmu prichdzali hlavne do Pukanca

35

hradnmu panstvu p o t v r d z u j e aj listina z r o k u 1506, k t o r o u kr Ladislav daruje majetky Frantikovi Harasztymu a jeho manelke. Medzi t m i t o majetkami sa uvdzaj aj majetky v Devianoch, v t e d y nazvanch T o t h Baka". 3 V c h o t r i obce, najm v jeho severozpadnej asti, k t o r bol bohat na zlatonosn a striebronosn r u d n ily, vidie dodnes spustnut tlne a achty, v k t o r c h sa dolovalo zlato a s t r i e b r o asi do r o k u 1775. Zachovali sa aj pamiatky po stupoch, v ktorch sa ruda t k l a , drvila, a p o premvan zskavalo sa z nej v hutch zlato a s t r i e b r o . Takm i t o pamiatkami s tlne Pod skalou a Pod pkom a stupy teraz u na suchom ramene p o t o k a tla. Banctvo sa tu zaalo rozvja, pravda, v porovnan so susednm Pukancom len v malej miere, najm po t a t r s k o m vpde (t. j. po r o k u 1242) zsluhou nemeckch k o l o n i s t o v , usadench najm v Pukanci. K m Deviany a o k o l i t pozemky a lesy p a t r i l i panstvu Levickho hradu, zatia stupy na d r v e n i e zlatonosnej a s t r i e b o r n e j r u d y boli v istom ase m a j e t k o m beadickho optstva. Psomn doklady o t o m , kedy sa stupy M o l e n d i n u m minerum" alebo M o l e n d i n u m c o n t u s o r i u m p r o contudentis lapidibus metallicis" dostali do vlastnctva optstva, nemme, ale v listinch z 15. storoia sa o nich h o v o r ako o zded e n o m majetku ( i u r e h e r e d i t a r i o ) . 4 Beadick optstvo prenajmalo deviianske stupy na d r v e n i e r u d y r z n y m osobm. Tak r o k u 1463 ich m v prenjme k o m o r n g r f O n d r e j M o d r e r . V listine z r o k u 1483 sa uvdza, e stupy na p o t o k u tla si prenajali Pukanania za 16 zlatch rone. 5 Roku 1487 stupy prenajal t a k t i e za 16 zlatch k r e m n i c k k o m o r n g r f Peter Scheyder. P o t o m ich uvali pukansk obania Jan U n g e r a jeho syn Gapar a po nich Tom S w y r y k , poddan i g m u n d a Levickho. Roku 1529 prenajala deviiansky mlyn na d r v e n i e rudy obec Pukanec za 16 zlatch. Pamtn je r o k 1565, ke deviianske stupy prechdzaj z majetku beadickho optstva do majetku o s t r i h o m s k e j kapituly. O es r o k o v neskorie, t. j. r o k u 1571 dostva ich do prenjmu pukansk oban Matej K r e k e z za 8 zlatch rone, o poukazuje na padok banctva v Devianoch. V nasledujcich desaroiach vznam stp tak upadol, e r o k u 1615 beadick p r e f e k t musel uzatvori d o h o d u s obanmi z Deviian o ich obnove a r o k u 1659 sa stalo sporn i majetkov prvo o s t r i h o m s k e j kapituly, k t o r museli dokazova svedkami. V r o k o c h 1770 organizovala tu kutacie prce Anna Mria Hellenbachov. V e m i d l e i t o u psomnou pamiatkou, napsanou po latinsky, je U r b r hradnho panstva Levice z r o k u 1554. Dozvedme sa, ak bola v Devianoch v t o m t o obdob feudalizmu socilna truktra poddanch. ou zemepn predpisuje poddanm dvky feudlnej r e n t y , t. j. platy, naturlne dvky a r o b o t y , k t o r s mu poddan povinn odvdza. Poddanskch sedliakov, r o n k o v (coloni), k t o r c h aj men sa v psomnosti uvdzaj, bolo v obci spolu 31. Z nich 22 uvali cel usadlosti (sesie) a boli povinn odvdza platy, deviatok z r o d y a r o b i na panskom (circa arcem s e r v i r e ) ; piati sedliaci uvali polovin usadlosti (medias sessiones), od k t o r c h odvdzali polovin platy a deviatok

36

a boli povinn s povozmi sli zemepnovi; tyria sedliaci z uvedenho potu si postavili nov domy a iadali o oslobodenie od platieb, dvok a r o b t . Pean poplatok (census) bol od celej usadlosti 100, od polovinej 50 denrov. V rmci r o b t sa uvdza povinnos priva k 24. decembru ku katieu drevo. eliari (inquilini), k t o r c h bolo v obci 21, neodvdzali iadne platy a boli povinn odvdza len deviatok z r o d y a vykonva na panskom peie (run) r o b o t y . Deviatok dvali ronci a eliari zo penice, jamea, ovsa a inch plodn. Osadnci, k t o r mali vinice (ich poet ani men sa v U r b r i neuvdzaj), boli povinn od kadej vinice odvdza zemepnovi deviatok z vna. Cudz osadnci, k t o r mali v chotri Deviian vinice, platili od kadej 33 denrov. V Urbri sa napokon uvdzaj men 5 mlynrov. T boli povinn plati k 24. decembru kadorone od kadho mlyna po j e d n o m florne. 6 V t o m t o obdob mala v Dolnch Devianoch majetky aj rodina Prandorffy, k t o r ich dostala ako donciu od kra Ferdinanda I. r o k u 1550. 7 N a p r o t i t o m u v H o r n c h Devianoch v polovici 17. storoia dostala majetky i so stupami na p o t o k u tla rodina Hellenbachovcov. Z t e j t o r o d i n y pochdza aj A n n a Hellenbachov, povestn patrnka deviianskeho c i r k e v n h o z b o r u , k t o r neohrozene brnila zujmy obanov Deviian a roku 1776 smelm vystpenm zabrnila oda kostol na ely katolckej cirkvi. 8 Z vizitanho zznamu z r o k u 1561 sa dozvedme, e v obci mal stle svoje majetky tefan Dob, majite Levickho hradu. Z toho, o sme uviedli, vyplva, e pdu v Devianoch vlastnili feudli, achtici, obrba ju vak museli poddan. V t o m t o obdob nastva i rozdvojenie obce. K m urbr z r o k u 1554 uvdza len jednu obec Prandorff T h o w t h Baka, v psomnostiach z r o k u 1571 sa u stretvame s nzvami Feolseo (Fels) T o t h Baka ( H o r n Slovensk Baka) a Als T o t h Baka (Doln Slovensk Baka), ie ide tu u o dve obce. V 18. storo mala v Devianoch majetky rodina V r k n y i h o . O k o l i t lesy a do oslobodenia vlastnil magnt r y t i e r Schoeller. Vek utrpenie a biedu poddanmu udu v t o m t o obdob (15261686) v Devianoch a, pravda, aj na inch miestach junho a strednho Slovenska spsobovali ustavin prepady T u r k o v , k t o r po osudnej porke krovskho vojska 9. augusta 1526 na mohskom poli, kde padol aj mlad esk kr Ludvik Jagelovsk, dobyli a plienili nielen cel Doln zem, ale postupne aj jun oblasti zpadnho a strednho Slovenska. Bezprostredn nebezpeenstvo pre jun a stredn Slovensko znamenalo d o b y t i e Ostrihomu sultnom S l e y m n o m " v auguste 1543. Bol to zaiatok nepretritch njazdov do dedn i miest uvedench ast Slovenska. A k o uvdza V. Kopan, u v mji 1544 vyplienili Turci obce lliju a i b r i t o v a niekoko ud o d v l i e k l i do zajatia. T u r e c k oddiely z O s t r i h o m u prepadli v noci 16. augusta 1544 Levice. Hrad sa im sce ubrnil, ale mesto vyrabovali, o d v l i e k l i zajatcov, kone a potraviny. Na t o m t o prepade sa vraj zastnilo asi 1500 ostrihomskch janiiarov a 400 jazdcov. Odrazi nepriatea vraj pomhalo aj nealeko tboriace moravsk vojsko. 9

37

Historici sa zhoduj v t o m , e mimoriadne ako doahla tureck expanzia na zemie bvalej Hontianskej a, pravda, aj Tekovskej stolice. Vina obc t c h t o stolc bola zdanen T u r k a m i , priom podobne ako cel pohraniie naalej platili dane a dvky aj bvalm zemepnom. Medzi t a k t o poplatn obce patrili aj Deviany, a to u azda od r o k u 1544, ke vznikol O s t r i h o m s k sandak. 1 0 Pokia ide o situciu Deviian, zhorovalo ju poloenie obce na ceste do Pukanca, bvalho slobodnho krovskho banskho mesta, o podmanenie k t o r h o sa Turci od zaiatku usilovali. Je napr. znme, e u 23. februra 1578 po polnoci medzi 2. a 3. hodinou dobehli k Pukancu dva prpory T u r k o v , asi 400 jazdcov, a napadli mlyny (skr azda ide o stupy, pozn. M. K. ) nad Devianmi. M l y n y vyrabovali, t r i z nich i hutu zaplili, strcov odvliekli a jednho sali. Je dobre znmy non prepad Pukanca 1. o k t b r a 1640, p r i k t o r o m v boji s T u r k a m i zahynulo mnoho ud a asi 60 ud odvliekli T u r c i do zajatia. Roku 1664 T u r c i Pukanec znovu prepadli, vyplili a na as sa ho aj zmocnili. Podobnm prepadom, plieneniu a rabovakm boli vystaven aj Deviany. Najvia rabovaka, uvdza . Holczy, bola v Devianoch r o k u 1571, ke Turci pod vedenm svojho velitea odohnali z obce vye 300 kusov rozlinho statku. 11 V atve r o k u 1665, psal . Holczy, v t r h l i do Deviian nie T u r c i , ale Tatri pomocn t u r e c k vojsko. Pohrdli d a r o m , k t o r m si ich chceli o b m k i " predstavitelia obce, a dobjali sa do chalpok. Brali, o sa len dalo, a pratali do sediel. tyria Tatri vhupli aj do miestneho kostola. Ke vak videli, e o k r e m eleznho kra a drevench svietnikov nemaj tu o zobra a ke ich p r i t o m aj farr vyhal, rozzren Tatri z kostola vyli a vzpt ho zaplili. Z kostola ostali len hol m r y . T u r c i na svojich rabovakch vemi sliedili po mladch uoch, muoch i ench, a ak ich dolapili, o d v l i e k l i ich do zajatia na ak r o b o t y . Obyvatelia Deviian sa v tch asoch vraj so strachom pozerali smerom na Berianku, odkia T u r c i prichdzali, a na Rajtrku kus peknej r o v i n y pod vinicami kde t u r e c k jazdci rajtovvali", precviovali jazdu na kooch. Ke sa rozchrilo, e id T u r c i , ako psal . Holczy, mlad poutekali do lesnch skr, najbezpenejia z nich bola H r k a pod skalou", a v obci ostali len starci a vrchnos. 12 V t e j t o svislosti sa t r e b a aspo strune zmieni o tatrskych vpdoch a plienen, i ke t i e t o vpdy sa uskutoovali o pr storo skr ne vyanie T u r k o v , o ktorom sme h o v o r i l i . Tatri, ako je znme, preli koncom janura 1242 pri Ostrihome zamrznut Dunaj a za k r t k y as spustoili juhozpadn Slovensko, stredn Povaie, Pohronie a po Z v o l e n a Vchodoslovensk ninu. Za sebou nechvali len vydrancovan a vyplen krajinu. Ke sa obyvatelia bvajci v o k o l Levc dozvedeli, e sa blia Tatri h o v o r poves hfne odchdzali k Sitnu, kde sa ukrvali v pralesoch a jaskyniach. Tu sa pripjali k svojim d r u h o m , k t o r tu bvali a ivili sa lovom a pastierstvom. Tatri vraj sliedili po lesoch a vyvolvanm slovenskch mien uro, Mara, Jano, pote von z h o r y , u odili T a t r i " , lkali ud z k r y t o v . 13 Bude eln uvies aspo n i e k o k o dajov o prvnom postaven, resp. socilnom rozvrstven obyvateov v Devianoch a o t r u k t r e obrbanej pdy z t o h t o obdobia

38

feudalizmu, k t o r v istej m i e r e u m o n i a u r o b i si o b r a z o vtedajch p o m e r o c h v obci. Uveden tatistick daje sa zskali spisom u s k u t o n e n m r o k u 1720. V t o m t o obdob bol v Devianoch t e n t o stav: 1 4 Doln 1. Poet z toho: achtici, zemania poddan ronci eliari 2. Poet poda Slovci Maari 3. Hospodrsky orn pda lky vinice mlyny stav: 165 merc 50, 5 kosca 534 kopov 3 97, 5 m e r i c e 19, 5 kosca 109 kopov 2 domcnost nrodnosti 39 15 22 1 15 45 4 3 23 11 domcnost, 64 Deviany Horn 37 Deviany

(zistenej poda mien)

Z prehadu (i ke pravdivos n i e k t o r c h dajov je do istej m i e r y pochybn, napr. rozdielny je poet domcnost poda n r o d n o s t i v p o r o v n a n s c e l k o v m stavom a pod. ) mono v y v o d i zaujmav zvery. Ak sa na socilnu t r u k t r u vtedajch Deviian pozrieme z hadiska p r v n e h o a h o s p o d r s k e h o postavenia obanov, zisujeme, e v obci bolo spolu 18 achtickch, lepie povedan, zemianskych domcnost, o je z celkovho potu 101 domcnost 17, 8 %. Viac ako t y r i p t i n y , t. j. 82, 2 % t v o r i l i domcnosti poddanch. K e si u v e d o m m e , e p o n o h o s p o d r s k u p d u v Devianoch vlastnili achtick, zemianske r o d i n y a vina, t. j. 83 poddanskch r o d n , bola oprvnen uva len o k r a j o v k s k y p d y , k t o r im p o s k y t o l ich zemepn a za k t o r boli povinn kona poddansk r o b o t y na panskej pde a odovzdva poddansk dvky v peniazoch a naturlich, a h k o si d o m y s l m e , ak biedne b o l o hospodrske postavenie t c h t o rodn. M. Falan o t o m vstine napsal: P o s t a v e n i e o b r o v s k e j viny poddanho udu bolo tak, e r o n c k y ud o d u m i e r a l pozvona z v e k e j biedy a n e s m i e r n e j d r i n y . Ve shrn vetkch poddanskch zvzkov r o b i l 4 5 5 0 % d c h o d k u r o d i n y poddanho. Bol to vysok stupe n a t u r l n e h o v y k o r i s o v a n i a poddanch, k t o r znamenal, e poddan musel vyvja p r i a m nadudsk prcu, nii svoju f y z i c k i m r a v n silu, ak

39

Kalinovie a

dom

s Foto

pamtnou S.

tabuou

(pop.

100).

V om

sa

schdzali

rokoch

19421945

pokrokov obania

partizni.

Jankovi.

nechcel umrie hladom. " 1 5 A t r e b a poznamena, e bieda a hladomory neniili poddanch len na chudobnej Orave a Spii, ale aj v junch astiach naej krajiny. Poddan nemali o p o r u ani v c i r k v i a kazoch, ba oni im prikazovali poslcha vrchnos, lebo vraj pochdza z vle boej. Trieda poddanch ako na inch miestach Slovenska aj v Devianoch sa skladala z poddanch r o n k o v (sedliakov), eliarov a hofierov. Za sedliaka bol povaovan, k t o mal cel usadlos alebo aspo t v r t i n u , prpadne viac usadlosti. Na usadlos alebo jej as sa ako na poplatn j e d n o t k u viazali platy, naturlne dvky a r o b o t y . V 17. storo sa zemepnovi za usadlos platilo 46 zlatch, ba aj viac, v rmci naturlnej dvky deviatok (t. j. deviata desatina z r o d y ; desiata desatina, t. j. desiatok cirkvi) a poskytovali r o b o t y na poahoch i pei poda p o t r e b y zemepna. eliari, k t o r c h uhorsk tatistika z r o k u 1715 vykazuje v Devianoch v pote 52 rodn, vlastnili mal d o m k y , d r o b n zhrady, ksky pdy, ksky vinc a mohli si chova kravu alebo n i e k o k o oviec, prpadne kozu. Hofieri (v uvedenej tatistike sa sce nespomnaj, avak o p r t o m n o s t i t e j t o poddanskej skupiny v Devianoch mono usudzova z t o h o , e v deviianskom chotri je kus plochy, k t o r sa dodnes nazva H o f t e r s k a " ) spravidla nemali ani pdu, ani

40

dom a boli povinn za stravu a byt sli zemepnovi, prp. ako ndennci a sluhovia majetnejm sedliakom. N e s k r i hofieri vlastnili mal domek, zhradu, ksky pdy a mohli si chova na obecnom podobne ako eliari kus d o b y t k a alebo niekoko oviec, alebo kozu. Zo eliarskych a hofierskych rodn sa v Devianoch za kapitalizmu utvrali rodiny ponohospodrskych r o b o t n k o v a ndennkov. Prslunci t r i e d y poddanch, k t o r t v o r i l i d r v i v vinu obyvatestva Deviian, nemali iadne prva, nesmeli sa sahova z miesta na miesto, museli t v r d o fyzicky pracova a vo vetkom sa podriaova v l i a rozkazom svojich zemepnov, achte. 1 ' Ako vidie z prehadu, boli zva slovenskej nrodnosti. Z faktu, e v obci bola drviv vina poddanch r o n k o v a eliarov, vyplva, e ide o poddansk obec. Pokia ide o rozloenie pdneho fondu v Devianoch v obdob o k o l o r o k u 1720, vidme, e v Dolnch Devianoch v porovnan s H o r n m i Devianmi bolo nielen viac domcnost, ale v svislosti s t m aj viac o r n e j pdy a lk. O s o b i t n e t r e b a poukza na to, e v Dolnch Devianoch bolo t a k m e r pnsobne viac vinc ne v Hornch Devianoch a za pron obdobie, t. j. v r o k o c h 1715 a 1720 vzrstla ich rozloha z 247 kopov na uvdzanch 534 kopov, teda viac ako dvojnsobne. V Hornch Devianoch v uvedench r o k o c h vzrstla rozloha vinc z 91 na 107 kopov, o je len nepatrn zvenie. as poddanch r o n k o v v obci t v o r i l a skupina u r b r n i k o v alebo urbarialistov. Urbarialisti boli osoby, k t o r poda uhorskho stavovskho prva podliehali prvne svojmu zemepnovi, k t o r m u boli povinn za p o s k y t n u t pdu odvdza r o b o t u , peniaze a naturlie. T i e t o zvzky poddanch zakladajce sa na urbri alebo inch zmluvch boli platn a do r o k u 1848, ke boli v buroznodemokratickej revolcii zruen zkonnm lnkom IX/1848. V duchu t o h t o zkona bol r o k u 1853 vydan urbrsky patent, k t o r m sa plne zruil bval urbrsky pomer a zabezpeilo sa, e bval urbarialisti sa stvaj neobmedzenmi vlastnkmi bvalej poddanskej pdy, ktor dovtedy obrbali. Urbarialisti v Devianoch aj pred zruenm poddanstva mali prvo ps d o b y t o k na urbrskych pasienkoch, zbiera lesn plody v urbrskych lesoch a vyrba drevo potrebn na stavbu a drbu obytnch a hospodrskych budov, ako aj na vykurovanie.

2 PO ZRUEN PODDANSTVA
Po zruen poddanstva bolo bvalm urbarialistom pridelen asi 182 ha lesa a pasienkov do spolonho uvania, do spoluvlastnctva. Spoluvlastnctvo znamenalo, e kad spoluvlastnk mohol istm podielom disponova (napr. preda ho), ale nemohol si ho vydeli a osobitne obhospodarova. Z lesa mohli rone vyrba asi 2 ha. Prebyton drevo, hlavne dubov, predvali na stavby do Levc, na vystuovacie prce do ban a pod.

41

Spoloenstvo bvalch u r b a r i a l i s t o v , t. j. tzv. u r b r s k u obec n e b o l o mon stotoova s p o l i t i c k o u o b c o u , k t o r zahrovala o k r e m u r b a r i a l i s t o v aj bvalch eliarov a inch usadlkov v obci. U r b r s k y m a j e t o k v Devianoch t v o r i l i najm lesy a pasienky. Poda v y j a d r e n i a n i e k t o r c h starch obanov cel u r b r sa d e l i l asi na 300 podielov (iastok) a plocha j e d n h o p o d i e l u merala 0, 8 kat. j u t r a . U r b r s k y m a j e t o k spravovalo valn z h r o m a d e n i e vetkch lenov, k t o r si kad t r i r o k y v o l i l o u r b r s k y vbor, pozostvajci z predsedu, p o d p r e d s e d u , t a j o m n k a , p o k l a d n k a a 3 4 lenov. Spoloenstvo bvalch u r b a r i a l i s t o v v Devianoch po osloboden zaniklo a as j e h o m a j e t k u prela na JRD a as na obec. V s p o r o c h p r i rieen d l h o v , k t o r vznikli p r i budovan p o t r a v n h o drustva, museli u r b a r i a l i s t i as lesa preda. A n i to vak nestailo na h r a d u d l h o v a hlavne t r o v , k t o r v z n i k l i p r i sdnych sporoch. O k r e m spoloenstva bvalch u r b a r i a l i s t o v , ako uvdzaj s p o m e n u t star obania, b o l o v Devianoch aj s p o l o e n s t v o bvalch k u r i a l i s t o v , k t o r malo svojich lenov hlavne v H o r n c h Devianoch. K u r i a l i s t a m i boli bu zemania-bezzemkovia, ktor o k r e m achtickej k r i e mali len menie kusy p o z e m k o v , a p r e t o nemali poddanch, prp. len j e d n h o - d v o c h , alebo to boli s l o b o d n r o n c i (sedliaci), k t o r pansk pdu uvali m i m o u r b r s k e h o p o m e r u , na zklade z m l u v y , t a k e neboli p o d d a n m i . Inak sa t o t o spoloenstvo p o d o b a l o spoloenstvu bvalch u r b a r i a l i s t o v . M a l o 188 iastok a j e h o f u n k c i o n r i p r e d k l a d a l i ty na z h r o m a d e n lenov k o n c o m f e b r u r a (spravidla na Popolcov s t r e d u ) . Zaujmav daje o Devianoch p o s k y t u j e tatistick zisovanie z r o k u 1895. (Vemi zaujmav je, e sa tu obec neuvdza pod nzvom Prandorf, ale A l s Baka a Fels Baka. ) V t e d y bola v obci z e k o n o m i c k e j s t r n k y t a k t o situcia: 1 7

Doln Poet Rozloha hospodrstiev pdy v kat. jutrch: 1152 29 57 168 238 1755 54 83 3536 247

Deviany

Horn 157

Deviany

Spolu 404

o r n pda vinice zhrady lky pastviny lesy ladom leiaca pda n e r o d n pda Spolu

686 14 45 91 83 672 4 80 1675

1838 43 102 259 321 2427 58 163 5211

42

Z uvedenej r o z l o h y pdy poda uvedenej t a t i s t i k y b o l o (v kat. j u t r c h ) : Doln vo vlastnctve v prenjme v uvan Stav v hospodrskych zvierat 1811 1611 114 Deviany Horn 1082 488 105 Deviany Spolu 2893 2099 219

kusoch: 225 141 2 55 45 10 621 11 402 13 77 zprahov: 38 1 18 27 22 1 13 30 60 2 31 57 123 50 3 27 22 1 145 8 215 731 348 191 5 82 67 11 766 19 617 2108

kravy a jalovice junce a voly bky a bci kone (vyrezan) kobyly rebce ovce kozy opan hydina Poet

dvojan (kone) jednoan (kone) dvojan (voly) Velstva

Poda uvedenej tatistiky b o l o v Devianoch u v 19. s t o r o znane r o z v i n u t ovocinrstvo, o om svedia daje o pote o v o c n ch s t r o m o v : Doln jablone hruky slivky erene vine broskyne marhule "911 1 309 9 969 1 058 1 124 61 Deviany Horn 640 648 4989 532 12 81 27 Deviany Spolu 1 551 1 957 14 958 1 590 13 205 88

43

Doln Deviany orechy morue mandovnky Spolu 318 232 13 974

Horn Deviany 222 111 2 7264

Spolu 540 343 2 21 238

M a j i t e m i vej r o z l o h y p o z e m k o v

r o k u 1895

boli

Dol.

Devianoch

rodina

Schoellerov a r o d i n a Jna Kovika a v H o r . Devianoch r o d i n a A u r e l a Leidenfrosta. A k o m o n o zisti z uvedench dajov, bolo v obci p o n o h o s p o d r s t v o v t o m t o o b d o b p o m e r n e d o b r e r o z v i n u t , o o m sved nielen p o m e r n e vek r o z l o h a obrbanej pdy, v e k poet hospodrskych z v i e r a t , ale aj znan poet o v o c n c h s t r o m o v . S sprvy aj o t o m , e u v 18. s t o r o tu bol r o z v i n u t chov oviec s k v a l i t n o u v l n o u . V y s o k poet o v o c n c h s t r o m o v , vye 21 000 kusov, sved o t o m , e aj o v o c i n r s t v o t u bolo znane r o z v i n u t m p o n o h o s p o d r s k y m o d v e t v m .

3 Z NOVCH DEJN
A j pri k r t k e j nvteve Deviian u p t a p o z o r n o s nvtevnka p o m e r n e usporiadan zstavba obce, so s t a r o s t l i v o u d r i a v a n m i m u r o v a n m i domami a popri t o m osobitne najm budova k u l t r n e h o d o m u a o p o d i a stojaceho k o s t o l a s p r i s t a v o v a n o u , p o m e r n e vysokou t v o r p o d l a n o u veou. O b e b u d o v y t v o r i a vrazn d o m i n a n t y obce. Budova k u l t r n e h o d o m u j e vek, dvojpodlan, impozantn, architektonicky pekne rieen stavba, postaven v s k u p i n e d o m o v na m i e r n e j vyvenine, k t o r rozdeuje obec o do v e k o s t i na dve p o m e r n e r o v n a k asti. Bola postaven v r o k o c h 1960 a 1961 a s v nej o k r e m v e k e j sly a javiska aj zasadacia sie a kancelrie m i e s t n e h o n r o d n h o v b o r u , miestnos p r e u d o v k n i n i c u a in p r i e s t o r y . S p o m e n u t k o s t o l (ev. a. v. ) bol postaven r o k u 1776 v b a r o k o v o - k l a s i c i s t i c k o m slohu (na mieste starho k o s t o l a z r o k u 1486). je p o m e r n e p r i e s t r a n n , p r e t o e v 80. r o k o c h 18. s t o r o i a mala deviianska ( p r a n d o r f s k ) c i r k e v do 3000 lenov a zahrovala t i e t o o b c e : Pukanec, Btovce, Brehy, N o v Bau, V o z o k a n y , Farn nad H r o n o m a B a r d o o v o . K o s t o l je d l e i t o u k u l t r n o h i s t o r i c k o u p a m i a t k o u . 1 8 Evanjelick c i r k e v v Devianoch vlastn pea z r o k u 1626, na k t o r e j je v y r y t veniec a v jeho p r o s t r i e d k u kalich ako znak k a l i x t n o v (kalinkov ako prezvali h u s i t o v ) . N i e k t o r a u t o r i , napr. J. J. S c h m i d t , v t e j svislosti uvdzaj, e v Devianoch s n a d i Husit se byli u s a d i l i " . 19 Pozornos nvtevnka Deviian u p t a aj budova nachdzajca sa na v c h o d n o m o k r a j i hornej asti Deviian, m i e s t n y m i o b y v a t e m i oznaovan nzvom katie. Dal

44

Kultrny na

dom

stredisko pastierne.

kultrneho Foto S.

spoloenskho

ivota

obce.

Bol

postaven

rokoch

19601961

mieste

bvalej

Jankovi.

ju postavi na mieste bv. salaa a ipnskeho d o m u , k t o r i s majetkom vlastnila rodina Esterhzyovcov, o k o l o r o k u 1810 v klasicistickom tle mci starch obanov o d k p i l i Imrichovci. Neskorie majetok i Frantiek Hajdu. V rokoch 18801890 ju dal prestava A u r e l Leidenfrost, od k t o r h o ju poda inforbudovu vlastnili vekostatkri Jn a Juraj Blakoviovci, k t o r ho dvali do prenjmu dr. Bandymu, zverolekrovi z Levc. Po nich majetok prevzal Pavel Lni. Budovu teraz pouva miestne j e d n o t n roncke drustvo. Vznamnm medznkom v i v o t e Deviian, podobne ako i v ivote celho slovenskho a eskho nroda, je r o k 1918 vznik eskoslovenskej r e p u b l i k y . Ukonilo sa nrodnostn utlanie a zaznvanie slovenskho udu. Obyvatelia Deviian privtali vznik novho ttneho tvaru a najm skutonos, e Slovci bud i s bratskm eskm nrodom v j e d n o m , p o l i t i c k y zvrchovanom tte. Treba aspo strune poznamena, e z Dolnch a H o r n c h Deviian zahynulo na bojiskch prvej svetovej vojny 24 vojakov. O t c o v i a a synovia z Deviian a podobne aj z inch slovenskch dedn a miest, ktor museli narukova do plukov raksko-uhorskej armdy, bojovali a umierali za cudzie zujmy. Pomnk padlm v prvej svetovej vojne sa nachdza vo dvore kostola.

45

Evanjelick

kostol

postaven

roku

1776.

Je

chrnen

ako

kultrnohistorick

pamiatka.

Foto

S.

Jankovi,

Katie z

roku

1810,

prestavan

rokoch

18801890.

Foto

S.

Jankovi.

46

V novom ttnom tvare eskoslovenskej republike k t o r vznikol na troskch bvalej Raksko-uhorskej monarchie pod v p l y v o m vaznch ide Vekej o k t b r o v e j . socialistickej revolcie, sa pomerne rchlo zahojili rany, k t o r obyvatestvu spsobila prv svetov vojna. V oslobodenej vlasti sa spene rozvjal hospodrsky a najm kultrny ivot. Vzdelvanie mldee na kolch sa dialo v slovenskom, materinskom jazyku a na vyej r o v n i , ne to bolo v bvalom U h o r s k u . Aj v Devianoch nastal irok rozvoj k u l t r n e h o a hospodrskeho ivota. Hoci vznik prvej, predmnchovskej eskoslovenskej republiky ako burozneho ttu bol v mnohch ohadoch prnosom, predsa len v t e j t o r e p u b l i k e v celom obdob jej trvania nepodarilo sa vyriei rad zvanch socilno-ekonomickch otzok, medzi nimi najm otzku nezamestnanosti, otzku mestskej a dedinskej chudoby a biedy. Vek majetkov a socilnotriedne rozdiely boli aj v Devianoch. Popri vekostatkroch, k t o r vlastnili vek majetky, p o p r i vekch a strednch ronkoch, ktorch bolo v obci o k o l o 70, bolo tu vye 70 rodn malch ronkov a domkrov. alej tu bolo do 60 rodn ponohospodrskych r o b o t n k o v a chudobnch remeselnkov, k t o r c h r o d i n y biedne i v o r i l i . Ich ivitelia boli nten vyhadva si prcu bu ako deputtnici na vekostatku, alebo ako ndennci a sluhovia u majetnejch ronkov. Mzda, k t o r za svoju prcu dostvali, im nepostaovala ani na p o k r y t i e najnevyhnutnejch ivotnch potrieb. Mal ronci v bvalch Dolnch Devianoch, uvdzaj O. a J. itanskovci, sa saovali na vysok, neprimeran dane, k t o r u nevldali plati. 20 V rznych formch pretrvvalo utlanie a vykorisovanie loveka lovekom. Z mesanch situanch sprv bvalch notrov, adresovanch Okresnmu radu v Leviciach, sa dozvedme, e v D o l n o m Prandorfe (teraz Devianoch, pozn. M. K. ) bolo ku du 18. jna 1923 bez zamestnania 25 r o b o t n k o v , e ponohospodrski robotnci a ndennci nemaj pracovnch prleitost. K 18. decembru v uvedenom roku bolo v obci 20 d e p u t t n i k o v bez zamestnania". 21 alej tame: N o t r z Btoviec pe: iadosti o pasy sa mnoia. N i e t pracovnch prleitost doma. V D o l n o m Prandorfe (teraz Devianoch) obyvatestvo vo vom pote si kon pasy do A m e r i k y . " 2 2 V sil unikn biede neodili vak z obce do A m e r i ky a Franczska vetci zujemci, pretoe im v t o m brnila tak chudoba, e si neboli schopn obstara ani peniaze potrebn na cestu. N i e k t o r si ich zadovili tak, e predali drobn roliku. Viacer odili do A m e r i k y a Franczska aj s rodinami a do svojej vlasti sa u ani nevrtili. V t e j t o biede ili chudobn deviianski obyvatelia nielen v uvedench rokoch 1920 1924, t. j. v r o k o c h povojnovej hospodrskej krzy, ale v celom obdob trvania predmnchovskej, buroznodemokratickej eskoslovenskej r e p u b l i k y a osobitne v ase veobecnej hospodrskej krzy v rokoch 19291933. Meme opodstatnene kontatova, e v predmnchovskej eskoslovenskej republike nepodarilo sa vyriei pliv otzku chudoby a biedy, k t o r o u boli postihnut m i l i n y rodn priemyselnch a ponohospodrskych r o b o t n k o v a drobnch ronkov.

47

Uveden ostr socilnotriedne r o z p o r y , strdanie chudobnch, biednych rodn sa odzrkadlili v t o m , e u poas d r u h e j svetovej vojny sa v Devianoch formovali p o k r o k o v sily. Roku 1942 vznikla tu ileglna protifaistick bunka . 6, k t o r zdruovala o k o l o seba p o k r o k o v o zmajcich obanov. len mi bunky b o l i : bratia Kalinovej (Samuel, Pavol, Jn a Daniel), Pavol Petruka, Jn Debnr, Jn Nemec, Pavol Dani, Pavol K o h t , Jn Kramr, Daniel Lehotsk, Jn Skladan a n i e k t o r al obania. Tto bunka mala spojenie s k o m u n i s t i c k o u lunho nrodnho v b o r u v Devianoch. bunkou v Pukanci a spolupracovala s partiznmi zdrujcimi sa v o k o l i t c h lesoch, pomhala im a pripravovala zaloenie Revo-

Ukka tektry. Foto S.

starobylej Teraz u Jankovi.

udovej neobvan

archidom.

Ileglna innos sa sstreovala najm v dome . 1 0 0 , , u K a l i n o v " , k t o r sa nachdza na severnom o k r a j i hornej asti Deviian a z k t o r h o je blzko do lesa. Inicitorom t e j t o innosti bol Ladislav Exnr, zakladate partiznskeho oddielu Sitno, znmy faizmu. O z b r o j e n devlenn partiznsky oddiel Sitno organiztor odboja p r o t i

vznikol na jar 1943 a bol p o l i t i c k y neobyajne aktvny. Partizni t o h t o oddielu neobmedzovali svoju innos len na o k o l i e Banskej tiavnice, ale sa usilovali prenika

48

v preobleen za r e m e s e l n k o v , lesnkov i t u l k o v aj do alch o k r e s o v s t r e d n h o a junho Slovenska. Rozirovali p r o t i f a i s t i c k l e t k y a p r i p r a v o v a l i p d u na o z b r o jen boj slovenskho u d u p r o t i h i t l e r o v s k m nacistom a faizmu. 2 3 Exnr a jeho s p o l u b o j o v n c i asto prichdzali do Deviian a zdriavali sa u Kalinov. Obania Deviian im p o s k y t o v a l i rzne i n f o r m c i e a zsobovali ich atstvom, a najm potravinami. Deviian pri Pri vchode do spomenutho Kalinovie" domu umiestnili obania p r l e i t o s t i 20. v r o i a oslobodenia naej vlasti S o v i e t s k o u a r m d o u

pamtn tabuu s npisom: V tomto dome . 6, Nlepku. schdzala Revolun Mj 1965. sa v nrodn rokoch vbor 19431945 a vedenie ileglna bunka Komunistickej oddielu Sitno strany brigdy

Slovenska kapitna

partiznskeho

Tento pamtn d o m je s t a r o s t l i v o udriavan a je c i e o m poetnch nvtevnkov. ivot v om v u v e d e n o m o b d o b vstine opsal v l n k u riadite koly v Devianoch Jn D e b n r . 24 Slovensk nrodn povstanie, k t o r h o sa so z b r a o u v r u k e zastnilo 62 bojovnkov z Deviian, nalo tu d o b r e p r i p r a v e n p d u . Po j e h o vyhlsen 29. augusta 1944 Revolun nrodn v b o r prevzal moc v obci do svojich r k a staral sa, aby sa i v o t v obci spene rozvjal a povstaleck boj prebiehal bez p r e k o k . Dokzal r c h l o a bez formlnosti prevzia na seba sprvu v e r e j n c h vec a pomhal zsobova povstaleck ozbrojen sily. Cel dva mesiace t r v a l p o r n boj slovenskch v o j a k o v a odvnych partiznov s presilou h i t l e r o v s k c h vojsk, k t o r zo v e t k c h strn o b k o l e s i l i udatnch povstaleckch bojovnkov. O b d o b i e po stupe b o j o v n k o v Slovenskho n r o d n h o povstania do hr bolo p r e obec azda najaie. Z Deviian b o l o do 30 obanov odvleench do zlopovestnch nemeckch zajateckch t b o r o v a muiarn, kde t r a j a nich zahynuli. Boli t o : Jozef Graus, Jn Matiaovic a M a r t i n Slaninka. V bojoch p r i oslobodzovan obce zahynuli Jn G b r i , M a r t i n Z l e s k a Jn G u b o . V bojoch p r i oslobodzovan naej vlasti na D u k l e v s e p t e m b r i 1944 padli Daniel K o h t a K a r o l Kov. Pri v k o n e sluby zastrelili h i t l e r o v s k vojaci lesnka Jozefa Cignka. Obania Deviian t o b n e oakvali p r c h o d Sovietskej armdy o s l o b o d i t e k y , ktor vazne postupovala na v e t k c h f r o n t o c h a p r e m y s l e n m i t o k m i nemilosrdne hnala pred sebou faistickch o k u p a n t o v , k t o r nielen v S o v i e t s k o m zvze a v naej vlasti, ale aj v p o e t n c h alch e u r p s k y c h krajinch napchali t o k o zla a kd. Aj na Devianoch by sa b o l i k r u t o p o m s t i l i , lebo ich vyhlsili za partiznsku obec a dajne sa p r i p r a v o v a l i v y s t r i e a 17 r o d n . Deviany poda sprvy z v o j e n s k c h r a d o v b o l i o s l o b o d e n Sovietskou armdou 5. janura 1945. O b y v a t e l i a Deviian s radosou p r i v t a l i v o j a k o v Sovietskej armdy a o c h o t n e im p o s k y t o v a l i vestrann p o m o c v bojoch s h i t l e r o v s k m i o k u pantmi i pri ich p o s t u p e za u n i k a j c i m n e p r i a t e o m . T r e b a t o t i poznamena, e krvav Tetka Kalinov vtedaj

49

boje v Devianoch a o k o l s n e m e c k m i j e d n o t k a m i t r v a l i n i e k o k o t d o v . V bojoch na o b o c h stranch b o l i nielen v e k s t r a t y na udskch i v o t o c h , ale b o l o zranench aj viac miestnych o b a n o v a p o k o d e n c h d e l o s t r e l e c k m i g r a n t m i a b o m b a r d o v a n m o k o l o 180 d o m o v , medzi n i m i aj kola. 2 5 Sovietski vojaci a d s t o j n c i , ako to m o n o zisti zo zpisov v osobnch pamtnkoch obanov a z ich s p o m i e n o k , c h y t r o sa s p r i a t e l i l i s u m i a plne oceovali p o m o c a p o h o s t i n s t v o , k t o r h o sa im dostalo v Devianoch. 2 6 Po d l h o t r v a j c i c h v o j n o v c h trapch, strdan a strachu o h o l i v o t o b y v a t e l i a Deviian s u s p o k o j e n m p r i v t a l i 9. mj 1945 de vazstva S o v i e t s k e h o zvzu nad h i t l e r o v s k m faistickm N e m e c k o m , de o s l o b o d e n i a eskoslovenska Sovietskou a r m d o u , v y t e n m i e r vo svete. S radosou nastpili do t v o r i v e j prce, aby sa m skr o d s t r n i l i rany niivej v o j n y , a pomhali budova o s l o b o d e n vlas. V o s l o b o d e n e j vlasti, eskoslovenskej r e p u b l i k e ujal sa moci pracujci ud veden vyspelou r o b o t n c k o u t r i e d o u na ele s k o m u n i s t i c k o u s t r a n o u , v y z b r o j e n o u sksenosami z d l h c h b o j o v s p o l i t i c k m i b u r o z n y m i stranami v b u r o z n o d e m o k r a t i c kej eskoslovenskej republike. Prvoradmi ciemi udovodemokratickej eskoslovenskej r e p u b l i k y b o l o o d s t r n i a k k o v e k f o r m y socilneho t l a k u a v y k o r i s o vania loveka l o v e k o m , u m o n i p r s t u p k vyiemu vzdelaniu a k u l t r e i r o k m , v r s t v m pracujcich, v y b u d o v a nov, t e c h n i c k y vyspel priemyseln zvody, vyspel m o d e r n p o n o h o s p o d r s t v o , a t a k na zklade m o h u t n h o r o z v o j a v r o b n c h sl vestranne zvyova i v o t n r o v e obyvatestva. Dleitm cieom b o l o vyriei vzah Slovkov a e c h o v v n o v o m tte a vies v n e r o z b o r n o m spojenectve so Sovietskym zvzom a almi s o c i a l i s t i c k m i ttmi m i e r u m i l o v n zahranin p o l i t i k u . V r o k u 35. v r o i a o s l o b o d e n i a naej vlasti Sovietskou a r m d o u m e m e s u s p o k o jenm k o n t a t o v a , e vaka s t a r o s t l i v o s t i naich stranckych a vldnych i n i t e o v a vaka m i l i n o m pracujcich, k t o r dali do sluieb vlasti svoje r u k y a u m , dosiahli sme t a k m e r vetky z v y t e n c h cieov a s i s t o t o u krame k n o v m spechom a vazstvm. Aj nae d e d i n y za u p l y n u l c h 35 r o k o v s l o b o d n h o i v o t a r c h l o pok r o i l i v p r e d . O d o h r a l i sa v nich zvan p o l i t i c k , hospodrske, socilne a k u l t r n e p r e m e n y . Na v e t k y uveden p r e m e n y a d o s i a h n u t spechy sa p o k s i m e na p r k l a d e Deviian s t r u n e poukza v alch kapitolch t e j t o prce. Pri p r l e i t o s t i 20. v r o i a o s l o b o d e n i a obce i celej naej vlasti S o v i e t s k o u a r m d o u o d h a l i l i obania Deviian p a m t n k Slovenskho n r o d n h o povstania a vaky osloboditeom, k t o r zdob nvsie d o l n e j asti Deviian. D o steny t v r d h o m r a m o r u s ako odkaz b u d c i m genercim zvenen t i e t o slov bsnika n r o d n h o umelca A n d r e j a Plvku: i na sen nech piese skalu o vaky vry slobode ns ju sa slvnych budcim chrabrch bi nau synov inov

50

Stalo sa u tradciou, e kadorone v predveer 9. mja da oslobodenia naej vlasti Sovietskou armdou usporadva mlde lampionov sprievod, k t o r smeruje z hornej asti Deviian k pamtnku Slovenskho nrodnho povstania a vaky osloboditeom. Sprievodu sa zastuj v h o j n o m pote i dospel obania. Pri pamtnku odznie spomienkov predslov predsedu stranckej organizcie. iaci r e c i t u j bsne a spievaj piesne, k t o r sa vzahuj na t e n t o vznamn, nezabudnuten de, ke sily pokroku a mieru na hlavu porazili faistickch o k u p a n t o v . P r t o m n na t o m t o pietnom akte vzdvaj es pamiatke h r d i n o v Sovietskej armdy, pamiatke slovenskch a eskch partiznov, pamiatke prslunkov eskoslovenskej brannej moci, k t o r padli pri oslobodzovan naej vlasti. Vzdvaj ctu pamiatke obanov, k t o r zahynuli v hitlerovskch zajateckch tboroch. Po ukonen pietnho aktu p r i pamtnku odchdza mlde na nealek vok Hj, kde zapli v a t r u slobody na poes vekho da naich novodobch dejn, k t o r sa t r v a l v r y l do sdc a pamti vetkch ud.

POZNMKY A ODKAZY

1 2 3 4 6 6

R A T K O , P.: P r o t i v y m y s l e n m v r o i a m . Pravda, r o . 56 (1975), . 21 A z 25. 1. 1975, s. 5. S C H M I D T , J. J.: H i s t r i a W e l k o H o n t s k h o ew. a. w. S e n i o r t u . Pe 1868, s. 201. B O T K A , T . : O k m n y t r Bars v r m e g y e hajdan s m o s t . 1, 2 ( l a t i n o k m n y o k ) , Pest 1868, s. 115. K N A U Z , N . : A G a r m - m e l l e t t i S z e n t - b e n e d i k t aptsg I. Budapest 1890, s. 135. K N A U Z , N . : c. d., s. 135. Pozri M A R S I N A , R. K U K , M . : U r b r e f e u d l n y c h panstiev na Slovensku. Z v . I. Bratislava,

s. 164, 181 a n. O b e c sa tu uvdza p o d m e n o m P r a n d o r f f " a s tu aj men v e t k c h p o d d a n c h , k t o r bvali v o b c i .

7

Magyarorszg v r n e g y i s vrosai, H o n t v r m e g y e . Budapest 1906, s. 423. Je p o z o r u h o d n , e

prve v t o m t o o b d o b , ke P r a n d o r f f y o v c i dostvaj v Devianoch m a j e t k y , zana sa aj obec oznaova n e m e c k m nzvom P r a n d o r f f " , n e s k r U n t e r P r a n d o r f f " a O b e r P r a n d o r f f " . U k a z u j e s a teda sprvnou mienka A. G y r k y h o , e m e n o P r a n d o r f f dostala obec o d v z n a m n e j zemianskej r o d i n y P r a n d o r f f y o v c o v " . O b r t e n e , e b y r o d i n a P r a n d o r f f y o v c o v bola zskala r o d o v m e n o o d t e j t o osady, nie je m o n j e d n o d u c h o p r e t o , e obec sa do t c h ias nazvala T h o w t h B a k a " .
8

Pozri H O L C Z Y , . : V y p l e n c h r m a in h i s t o r i c k o b r z k y . L i p t . M i k u l 1929, s. 117126.

O p i s u j e sa tu h i s t o r i c k p r b e h pod nzvom Preat k , k t o r sa o d o h r a l v u v e d e n o m r o k u p r i v c h o d e d o kostola.

9

K O P A N , V . : H o n t i a n s k a stolica v ase osmanskej expanzie. I n : Slovensk n r o d o p i s , 1977, Pozri K O P A N , V . : c. d . , s. 145; H O R V T H , P. K O P A N , V . : T u r c i na Slovensku. Bratislava Pozri M A T U N K , M . : Z dejn s l o b o d n h o a h l a v n h o banskho mesta K r e m n i c e . K r e m n i c a H O L C Z Y , . : c. d., s. 34. H O L C Z Y , . : T a j o m n pivnica a in h i s t o r i c k r o z p r v k y . L i p t . M i k u l 1932, s. 43 a n. Magyar statisztikai k z l e m n y e k . j vfolyam, X I I . k t e t . Magyarorszg npessge a pragmatica

. 1, s. 145 a n . ; Slovensko, d e j i n y , Bratislava 1971, s. 314.

10

1971, s. 108.
11

1928, s. 385; Rabovali T u r c i . Bratislava 1972, s. 59 a n . ; H O L C Z Y , . : c. d., s. 3, 4.

12 13 14

sanccio k o r b a n 1720/11. Budapest 189S, s. 5859. (V t e j t o t a t i s t i k e sa Deviany v y k a z u j ako dve obce pod nzvami Als Baka a Fels Baka).
15 16

F A L A N , M . : Cesta slovenskho r o n c t v a k socializmu. Bratislava 1954, s. 25. Bliie o a k o m s o c i l n o - e k o n o m i c k o m postaven p o d d a n h o u d u na Slovensku v o b d o b feudaliz-

mu p o z r i : Listy poddanch (na vydanie p r i p r a v i l P. H O R V T H , Bratislava), o s o b i t n e v o d k t o m u t o d i e l u , k t o r napsal menovan.

17

Magyar statisztikai k o z l e m n y e k . j vfolyam, X V . k t e t . A magyar k o r o n a orszgyinak mez-

gazdasgi statisztikaja, I. resz. Budapest 1897, s. 2 2 2 4 . Poet h o s p o d r s t i e v je v p o r o v n a n s dajmi zo skorch, p r p . i neskorch t a t i s t i c k c h zisovan p r e t o t a k v y s o k (404), e sa do p o t u p o f n o hospodrstiev p r i t o m t o spise zapotali aj t , o mali v p r e n j m e alebo v pouvan a k k o v e k v m e r u

52

pdy, t e d a aj ksky eliarskej p d y (najm zhradu a pod. ), k t o r o b r b a l i a platili za u p o n o h o s p o drsku da. Pozri c. d., s. 70.
18

Jeho bli opis p o z r i v Spise p a m i a t o k na Slovensku. Z v . 1. Bratislava 1967, s. 292.

K o s t o l j e o b o h n a n m r o m , d o k t o r h o j e v l o e n k a m e n n b a r o k o v o - k l a s i c i s t i c k epitaf ( n h r o b n kame), o z d o b e n v ele r e l i f o m a n j e l i k o v nescich o v e n e n m o n o g r a m s k o r u n k o u . T m t o epitafom bol p v o d n e oznaen h r o b manelky c i s r s k o - k r o v s k h o d s t o j n k a W i l h e l m a Adolfa v o n Luderitz, k t o r u m r e l a p r i p r o d e na Vianoce r o k u 1754 v susednej o b c i a j k o v . Pochovali ju v h r o b k e ( k r y p t e ) pod s t a r m d e v i i a n s k y m k o s t o l o m ( p o s t a v e n m r o k u 1486) a s p o m e n u t epitaf u m i e s t n i l i v o v n t o r n e j stene s e v e r n h o m r u kostola. Roku 1857 p r i r o b e n k l e n b y t e r a j i e h o k o s t o l a p r e m i e s t nili epitaf do s p o m e n u t h o m r u . V z h a d o m na zvedavos nielen nvtevnkov Deviian, ale aj miestnych o b y v a t e o v , ako aj v z h a d o m na t o , e miestami je n e m e c k t e x t epitafu u ako i t a t e n , uvdzame ho aspo v s t r u n o s t i v s l o v e n s k o m p r e k l a d e . P t n i k u , p o v i m n i si t o t o miesto, k d e o d p o v a achetn a v e r n manelka, k t o r e j srdce b o l o o b y d l m cnosti a k t o r e j cel i v o t b o l p r k l a d o m nbonosti. T t o bola v y s o k o r o d e n pani Mria Albeta, r o d . v o n Wessmann, naroden v P e t r o h r a d e 29. n o v e m b r a 1716. D a 29. j n a 1742 v s t p i l a do stavu manelskho s p. W i l h e l m o m A d o l f o m v o n L u d e r i t z . Usnula t i c h o v p o e h n a n o m stave po t r o j d o v o m a k o m p r o d e v d e d i n e a j k o v na I. slvnos v i a n o n r o k u 1 7 5 4 . . . " Doslovn t e x t epitafu p o z r i S C H M I D T , J. J.: H i s t r i a W e l k o H o n t s k h o ew. a. w. Seniortu. Pes 1868, s. 203. Epitaf je e v i d o v a n v c i t . Spise p a m i a t o k , s. 292.
19

S C H M I D T , J. J.: c. d., s. 201. P r e d p o k l a d , e v o b c i boli usaden h u s i t i , p r p a d n e sem asto dochvzdialench od Deviian asi 6 k m , kde ku p v o d n e j k a p l n k e pristavali

dzali, n e m o n o v y l i , l e b o s d o k l a d y o t o m , e sa h u s i t i s k u p i n a b r a t r k o v dlh as zdriavali v susednch Jabloovciach, chrmov lo. K o s t o l je z r o k u 1459 a je chrnen a k o husitsk pamiatka. V K o s t o l n c h Moravciach, vzdialench asi 18 k m , bola k o l n i a b r a t r k o v a mali tu u r o k u 1548 p o k r o k o v h o kaza. U v e d e n otzku nechvame na r i e e n i e h i s t o r i k o m . Roku 1561 bol deviiansky farr Michal M e g a n d e r spolu s kazmi z H o d r u e , A n t o l a a Pukanca p r v r e n c o m r e f o r m n h o h n u t i a . Vetci uveden kazi b o l i enat a vtedajia c i r k e v n v r c h n o s ich oznaovala za h e r e t i k o v , r o z k o l n k o v . ( O m n e s isti s u p r a s c r i p t i plebani et capellani s u n t u x o r a t i et puri h e r e t i c i . " ) Pozri B U C K O , V . : R e f o r m n h n u t i e v a r c i b i s k u p s t v e o s t r i h o m s k o m d o r o k u 1564. Bratislava 1939, s. 87, 225.
20

I T A N S K , O. a J.: Prspevok k d e j i n m r o b o t n c k e h o h n u t i a v Leviciach a na o k o l v r o k o c h Tame. Tame. Bliie p o z r i K R O P I L K , M . : Slovensk n r o d n povstanie. Bratislava 1974, s. 61, a k o aj ERVED E B N R , J.: T e t k a Kalinov. N o v i v o t , 1964, . 20. Poda v p o v e d viacerch obanov sovietske vojsk sa z d r o v a l i v Devianoch a do jarnej ofen-

19181923. Levice 1961, s. 79.

21 22 23

N K , J.: Sitniansky r y t i e r . Bansk Bystrica 1962, s. 129 a n.

24 25

zvy, t. j. asi do k o n c a marca 1945 a v t o m ase b o l v o b c i , dajne asi dva t d n e , aj marl M a l i n o v s k i j so svojm t b o m . V r a d n e j sprve ( o p a t r u j e ju Ing. P. Dani) sa vak p r t o m n o s tbu marla Malinovskho v o b c i n e p o t v r d z u j e , ale sa uvdza, e v ase od 15. 2 0 . marca 1945 bol v Devianoch tb 53. armdy, k t o r e j v e l i t e o m b o l g e n e r l p l u k o v n k I. M. Managarov.
26

Pozri D A N I , P.: A k o ns v i d e l i o s l o b o d i t e l i a . Hlas u d u , o r g n Zsl. k r a j . v b o r u KSS, ro. X I ,

. 52 z 23. dec. 1964.

III TYP DEDINY A STAV BYTOVHO FONDU

1 POLOHA DEDINY A TYPY DOMOV

Poloha sdla na styku dvoch g e o m o r f o l o g i c k c h tvarov na severozpade ptia tiavnickch vrchov a na juhovchode severn vbeok Ipeskej pahorkatiny, ako je to v prpade Deviian, je na Slovensku dos ast. O b y v a t e o m t a k c h t o podhorskch sdiel sa naskytuje monos vyui viacer elementy p r r o d n h o prostredia na svoju obivu a na vstavbu sdelnch j e d n o t i e k . Horsk, resp. vyie poloen oblas dva monosti na lesn hospodrstvo a pasienkrstvo, ale i cenn stavebn materily na stavbu obytnch j e d n o t i e k . V ninnej asti sa zasa rozvjaj intenzvnejie f o r m y ponohospodrskej v r o b y . Z hadiska morfologicko-genetickej t y p o l g i e sdiel t r e b a pri Devianoch rozliova dve pvodn jadr sdla H o r n a Doln Deviany. O b e jadr patria do skupiny typov potonej radovej dediny. Prvorad vznam pre zoskupenie sdelnch j e d n o t i e k mal potok. Blzkos vemi d o b r h o vodnho zdroja bola jednm zo zkladnch faktorov lokalizcie sdiel v minulosti. Navye p o t o k y pretekajce obidvoma asami sdla pozri mapu obce, s. 22 maj tu ete pomerne mal spd a ani v obdob vekch prietokov neohrozovali bezprostredne o k o l i t domy. N e s k r bol rast obidvoch dedn preruen pozd p o t o k o v a bol usmernen pozd cesty. Funkciu lokalizanho fakt o r a prevzala cesta, k t o r vedie z Levc do Pukanca a Banskej tiavnice. Obidve pvodn dedinky, leiace v malch doliach, spojili sa prve vstavbou sdelnch j e d n o t i e k pozd cesty, k t o r prechdza malm vyvenm c h r b t o m . Na t e j t o spojnici boli vhodne umiestnen zariadenia sliace pre cel obec Deviany ( M N V , k u l t r n y d o m , obchod, pohostinstvo, kostol). Vsledkom t a k h o t o vvinu sdla je potono-cestn dedina, k t o r spomenutm spojenm predstavuje funkne integrovan celok. Jej prednosou je poloha v peknom a zdravom podhorskom prostred. M monosti zsobovania nezvadnou pitnou vodou. Ruivo psob cesta, k t o r vedie o b i d v o m a asami sdla. V prpade predpokladanho zvenia frekvencie cestnej dopravy by bolo p o t r e b n vies hlavn cestn spojenie m i m o sdla. Hospodrska funkcia sdla Deviany sa formovala od vzniku dvoch pvodnch dedn, priom prekonala n i e k t o r zmeny. T r v a l o u innosou, k t o r v prevanej miere formovala funkciu sdla od jeho poiatku, bolo ponohospodrstvo. Aj pri t y p o l g i i sdiel Slovenska r o k u 1961 bola rozhodujca hospodrska v r o b n funkcia sdla.

57

Tto funkcia je zreten nielen zo t r u k t r y obytnch a hospodrskych budov, ale aj z dajov o socilnej t r u k t r e obyvateov. V svislosti s v s k y t o m drahch kovov, najm zlata a s t r i e b r a v tiavnickch vrchoch, v naom prpade v severozpadnej asti katastra Deviian, as obyvateov sa zaoberala banctvom, k t o r sa vo vej miere rozvjalo v susednom Pukanci ako v pvodne banckom sdle. V hornatej asti katastra Deviian sa po t e j t o innosti dosia zachovali zvyky, najm opusten achty, haldy a pod. Rozsiahle zalesnen priestory poskytovali monosti vyuitia drevnej suroviny. Prevldaj dubov porasty, menie zastpenie maj hrab a agt. Listne sa vyuvali na plenie drevenho uhlia a pozostatky t e j t o innosti sa taktie nachdzaj v miestnych lesoch. V obdob konania vskumu bolo v obci 197 obvanch d o m o v (o dva obvan d o m y menej, ako bolo pri stan r o k u 1970, a o 14 obvanch d o m o v menej, ako bolo p r i stan r o k u 1961). Z uvedenho potu je 121 domovch j e d n o t i e k (61, 4 % ) , k t o r sa skladaj jednak z o b y t n h o d o m u a jednak z hospodrskych stavieb prilenench k nemu. Ide tu o usadlosti bvalch individulnych malch, strednch a vekch ronkov. Hospodrske stavby, menovite stajne pre hovdz d o b y t o k , kone, prp. voly a k o m o r a s raden za o b y t n o u asou d o m u a s spravidla pod spolonou strechou s o b y t n m t r a k t o m . Stodola, prp. opa (na uskladnenie nradia, dreva a pod. ) je situovan na konci uvedench hospodrskych stavieb, spravidla v prienej polohe a uzatvra tak zo zadnej strany hospodrsky dvor. Na v h o d n o m mieste vo d v o r e je umiestnen pivnica, chliev pre opan, k u r n , prp. autogar. V novch domoch je pivnica, ako aj autogar umiesten pod o b y t n m i miestnosami. Vina z uvedench hospodrskych stavieb, menovite stajne pre d o b y t o k a stodoly, prestali po zaloen JRD sli svojmu pvodnmu elu. aliu as d o m o v h o f o n d u v obci, a to spolu 76 domovch j e d n o t i e k (38, 6 % ) , t v o r i a domy, pri k t o r c h sa nenachdzaj vie hospodrske stavby, stodola, staja, pivnica a pod. S to stavby, k t o r plnia vlune funkciu o b y t n h o domu. Pvodne s to domy bvalch ponohospodrskych robotnkov, ndennkov a zamestnancov. T i e t o d o m y , prirodzene, maj k o m o r u , v 56 prpadoch aj chliev pre opan, v 20 prpadoch meniu staju pre n i e k o k o kusov hovdzieho d o b y t k a (krava, jalovica) a in menie priestory (na uskladnenie palivovho dreva). Je pravidlom, e d o m y s orientovan t t o m do ulice. Stariu zstavbu charakterizuj t r o j p r i e s t o r o v a t v o r p r i e s t o r o v murovan d o m y s p i t v o r o m uprostred, delenm na vstupn as a na as pod k o m n o m , pvodne s o t v o r e n m ohniskom. T i e t o starie domy, k t o r c h je v obci u mlo, s obielen vpnom. N i e k t o r starie domy maj vchod do p i t v o r a zdraznen vpustkami. Pvodne boli p o k r y t indovou alebo slamenou strechou a len neskorie boli opatren t v r d o u k r y t i n o u . Novie d o m y s spravidla opatren z d v o r o v e j strany s t p o v m podstrem. Pridriavaj sa lenenia ako d o m y starej zstavby, avak maj priestrannejiu, spravidla obvaciu kuchyu a o jednu a dve izby viac ako starie d o m y . Najnovie d o m y maj tvorcov pdorys, s spravidla podpivnien, s manzardkami,

58

Obytn

dom

bvalho

strednho

ronka,

teraz

drustevnka

(pop.

137).

Foto

S.

Jankovi.

tie dvojpodlan, stavan z tehl. V Devianoch bolo v ase vskumu p dvojpodlanch domov. T i e t o d o m y s spravidla vybaven strednm k r e n m a alm technickm zariadenm podobne ako d o m y v meste. N i e je zriedkavosou, e bval individulne hospodriaci ronci a teraz drustevn ronci maj o k r e m kuchyne, k t o r je sasou o b y t n h o d o m u , aj tzv. letn kuchyu, ktor je menia a situovan na v h o d n o m mieste vo dvore. Prevldajcim stavebnm materilom (materil mrov) bol v Devianoch a do roku 1945 kame. Vyuvali sa blzke zdroje stavebnho kamea, najm andezity a tufy. V sasnosti je v obci 126 d o m o v z kamea a z neplenej tehly je asi 10 starch domov. Pri domoch postavench v obdob po d r u h e j svetovej vojne vzrast podiel plenej tehly a v poslednom desaro u nadobudol prevahu nad ostatnmi stavebnmi materilmi. Pomerne asto sa plen tehla k o m b i n u j e s p r o b e t n o v m i tvrnicami a s kameom. Najastejou k r y t i n o u d o m o v je krida. Pokryt je ou 185 domov. Sedem domov je p o k r y t c h plechom, 2 e t e r n i t o m a zvyujce d o m y kombinciou kridle a e t e r n i t u .

59

V zadnej asti stavebnej parcely, spravidla za stodolou, je p o m e r n e dos vek zhrada, v priemere s rozlohou 78 rov. V n i e k t o r c h prpadoch s zhrady aj s v m e r o u o k o l o 30 rov. Zhrady s pri 180 domoch. Len v 17 prpadoch nie je zhrada priamo pri dome. Vo vine prpadov (69, 3 % ) sa v zhradch pri domoch pestuj ovocn s t r o m y i zelenina. V 29 prpadoch (16, 2 % ) sa pestuj len ovocn s t r o m y a v 24 prpadoch (13. 4 % ) len zelenina. V t c h t o prpadoch ide o zhrady s menou rozlohou.

Legenda: 1 dvor 2 zhrada 3 zeleninov zhrada 4 izba 5 izba 6 kuchya 7 schody na povalu 8 komora 9 staja 10 kurn 11 dreven opa 12 letn kuchya 13 komora 14 chlievy 15 chlievy 16 stodola 17 hnojisko

012345

Pdorys mrov parcela je i

obytnho kame,

domu krytina m

s je

hospodrskymi krida. rozlohu

budovami Obva ho t. j.

(pop.

137); ronk,

postaven pvodne

roku stredn

1888. ronk.

Stavebn Cel

materil stavebn

drustevn 1500 m2.

so zhradou

75 x 20 m,

60

Pdorys botnka postaven

obytnho SAD roku (pop.

domu . 1900.

ro172),

|
Legenda: 1 dvor 2 3 predsie kuchya

rz\n

A izba 5 izba 6 pajza 7 zimn kuchya 8 diela 9 komora 10 priestor na uloenie krmy 11 o p a 12 drevre 13 kurn

2 KVALITA

BYTOVHO

FONDU

U p r i a m i m e pozornos na stav bytovho f o n d u v Devianoch. A b y sme jeho stav, najm kvalitu mohli lepie posdi, z h o d n o t i , typy: 1. prmestsk obce, vzdialen od Levc 45 k m ; t i e t o obce s najviac ovplyvovan mestom, vyznauj sa vestrannm b r l i v m rastom. Vybrali sme Podluany a Hronsk Kaany; 2. strediskov i centrlne obce; s to obce, k t o r s do istej miery stredom istho potu tzv. pridruench obc a spravidla maj spomedzi nich najviac obyvateov; uprednostuje sa v nich vstavba zariaden obianskej i technickej vybavenosti i vstavba bytovch o b j e k t o v ; vybrali sme susedn obce Btovce a Pukanec; 3. pridruen obce; s to spravidla menie obce, zva ponohospodrskeho uvedieme prslun tatistick daje v relcii so stavom v skupine alch obc volench tak, aby boli zastpen t i e t o ich

61

Najstar ronkovi

murovan tetka

roncky

dom

v Foto

obci S.

(pop. Jankovi.

31),

postaven

roku

1753.

Obva

ho

vdova

po

drustevnom

Rkosov.

charakteru, s menej r o z v i n u t o u vstavbou zariaden obianskej a technickej vybavenosti; z t e j t o skupiny obc sme vybrali jednu obec Jabloovce; k t o m u t o t y p u obc patr aj skman obec Deviany. Pri vbere t c h t o obc sme sa riadili hlavne zsadou, aby to neboli obce prli vzdialen od Deviian. Na ely komparcie pouijeme aj tatistick daje tkajce sa okresnho sdla a okresu, prpadne zemnch celkov vyieho stupa. N a j p r v uvedieme daje o veku, resp. o dobe vstavby bytovho fondu. Pozri t a b u k u 1. Z tabuky vyplva, e z celkovho potu 199 trval obvanch bytov v r o k u 1970 v Devianoch bolo postaven do r o k a 1900 37, 2% bytov a v r o k o c h 19001945 31, 3% bytov. Podobn stav v uvedench r o k o c h nachdzame aj v strediskovch obciach v Btovciach a Pukanci a v spomenutej spdovej obci Jabloovce. No nap r o t i t o m u v uvdzanch prmestskch obciach nachdza sa spred r o k u 1900 v Podluanoch len 6, 0% bytov, v Hronskch Kaanoch 8, 5% bytov a v o k r e s n o m meste Levice 9, 5% bytov. V svislosti s t m postavil sa v t c h t o sdlach v r o k o c h 19461970 znane vysok poet bytov, a to v Hronskch Kaanoch 67, 0% a v Podluanoch a

62

Tab.

1.

truktra

bytov

poda

doby

vstavby1
T r v a l obvan b y t y poda d o b y vstavby d o r . 1900 abs. 19001945 abs. 19461970 abs.

Obec, o k r e s n sdlo, okres

Trval (obvan byty r . 1970

%
37, 2

%
31, 3

%
31, 5

Deviany

199

74

62

63

Jabloovce Btovce Pukanec Podluany Hronsk Kaany

173 452 694 184 400

49 153 300 11 34

28, 3 33, 8 43, 2 6, 0 8, 5

49 135 169 39 98

28, 4 29, 8 24, 5 21, 2 24, 5

75 164 225 134 268

43, 3 36, 4 32, 3 72, 8 67, 0

Levice

5 091

483
\

9, 5

1 853

36, 4

2 755

54, 1

Okres

33 030

6 674

20, 2

10 970

33, 2

15 386

46, 6

72, 8 % b y t o v . V e k p r r a s t o k b y t o v v t o m t o o b d o b zaznamenalo o k r e s n mesto Levice. V p o r o v n a n s D e v i a n m i i s u v e d e n m i s t r e d i s k o v m i obcami sa v uvedench prmestskch obciach ovea irie o b n o v i l b y t o v f o n d . Ist zaostvanie v o b n o v e b y t o v h o f o n d u v Devianoch a p o d o b n e aj v alch spomnanch obciach je spsoben p o m e r n e znanm sahovanm sa r o d n , prpadne mladch ud z t c h t o obc do blzkych i vzdialenejch miest, prpadne t i e z n i u j c i m i sa r o n m i p o p u l a n m i p r r a s t k a m i , p r i o m astejie dochdza k r e k o n t r u k c i i starch d o m o v a b y t o v ne k vstavbe n o v c h o b j e k t o v . V z n a m n o u s k u t o n o s o u , na k t o r t r e b a o s o b i t n e poukza, je f a k t , e v uvedenom pote 63 b y t o v postavench v r o k o c h 19461970 v D e v i a n o c h je v e k poet b y t o v , k t o r si postavili r o b o t n c k e a r o b o t n c k o - r o n c k e r o d i n y . S to d o b r e a r c h i t e k t o nicky rieen o b y t n d o m y , k t o r plne z o d p o v e d a j poiadavkm m o d e r n h o bvania. M e d z i n i m i s i viacer d v o j p o d l a n d o m y , p o d p i v n i e n a s garou v suterne. Je to v s l e d o k d o b r e j a ustavine sa zvyujcej e k o n o m i c k e j situovanosti r o b o t n c k y c h a robotncko-ronckych rodn, umonenej p l n o u zamestnanosou vetkch prceschopnch lenov t c h t o r o d n . Postupne sa t a k o d s t r a u j r o z d i e l y v spsobe a kva-

63

Vzdoba

elnho

kta

izby

obvanej

tetkou

Rkosovou.

Foto

S.

Jankovi.

lite bvania, k t o r boli p o m e r n e vek medzi r o b o t n c k y m i , r o n c k y m i a zamestnaneckmi rodinami do oslobodenia. A k o je to so t r u k t r o u b y t o v h o fondu v Devianoch a v uvedench obciach, pokia ide o poet miestnost v bytoch? V t a b u k e 2 uvdzame prslun tatistick daje. Z t a b u k y 2 zisujeme, e kvalita b y t o v h o f o n d u v Devianoch, pokia ide o poet obvanch bytov s t r o m i izbami, dosahuje 36, 7% a so tyrmi a viac izbami 11, 0 % . T e n t o podiel znane prevyuje podiely bytov s t m t o potom izieb ostatnch uvdzanch obc, o k r e m prmestskej obce Podluany, kde poet bytov s t r o m i izbami dosahuje a 42, 9% a so t y r m i a viac izbami 21, 2 % . Bytov f o n d v Devianoch s uvedenm p o t o m izieb znane prevyuje aj celookresn p r i e m e r . Poet b y t o v s o b y t n o u kuchyou a j e d n o u izbou a s dvoma izbami sa pohybuje o k o l o 5 0 % , no naproti t o m u v susednej obci Jabloovce je poet t a k t o t r u k t r o v a n c h bytov vye 7 0 % , v Btovciach t a k m e r 7 0 % a v Pukanci dokonca vye 8 0 % . Z t o h o vidie, e Deviany s uvedenou t r u k t r o u bytov s na j e d n o m z poprednch miest medzi uvedenmi obcami.

64

Tab.

2.

truktra

trval

obvanch

bytov

poda

potu

miestnost2
Poet m i e s t n o s t

Obec, o k r e s n sdlo, okres

Trval obvan byty r . 1970

obytn kuchya a 1 izba abs.

2 izby

3 izby

4 a viac izieb

%
19, 1 22, 5 25, 9 32, 9 16, 9 26, 7 19, 4 21, 3

abs. 66 88 198 332 35 179 "i 892 14 786

%
33, 2 50, 9 43, 8 47, 8 19, 0 44, 8 37, 2 44, 8

abs. 73 36 111 120 79 94 1855 8749

%
36, 7 20, 8 24, 6 17, 3 42, 9 23, 5 36, 4 26, 5

abs. 22 10 26 14 39 20 354 2445

%
11, 0 5, 8 5. 7 2, 0 21, 2 5, 0 7, 0 7, 4

Deviany , Jabloovce Btovce Pukanec Podluany H r o n s k Kaany Levice Okres

199 173 452 694 184 400 5 091 33 030

38 39 117 228 31 107 990 7050

Legenda 1 pitvor 2 4 izba kuchya 3 izba b komora 6 dreven obilnica 7 pork 8 9 pec kozub

Pdorys (pop. teril ho dnes .

najstarieho 31)\ je mrov

murovanho roku krytina neskorie po om. opa K a je

domu 1753. krida. drustevn domu murovan

obci maObval ronk, stodola.

postaven kame, ronk, vdova

Stavebn

stredn tam 6 bva

patr staja

asi pre

kusov

dobytka,

A k je p r i e m e r n obsadenie b y t o v v obci poda stavu v r o k u 1970? K v l i p o r o v n a n i u op u v e d i e m e t a t i s t i c k daje t c h obc, k t o r sme u uvdzali, ako aj vyie organizovan zemn celky. A k o ukazovatele u v e d i e m e poet spolone hospodriacich domcnost a bvajcich osb na jeden b y t , alej v m e r u o b y t n e j plochy na jeden b y t a j e d n u osobu a p o e t osb na j e d n u o b y t n miestnos. Pozri t a b u k u 3.

65

Tab.

3.

Ukazovatele

obsadenia

bytov

poda

stavu

roku

197O3

P r i e m e r n poet Obec, okresn sdlo, o k r e s a vyie organizovan zemn j e d n o t k y spolone hospodriacich domcnost bvajcich osb m2 celkovej plochy bytu m2 podlahovej plochy o b y t n c h m i e s t n o s t na 1 byt 77, 6 67, 9 70, 4 63, 4 87, 7 85, 1 60, 2 68, 7 65, 4 64, 3 62, 9 49, 0 41, 7 40, 6 29, 6 54, 0 50, 2 36, 8 40, 1 40, 1 40, 0 39, 4 1 osobu 13, 6 11, 9 11, 6 8, 8 12, 1 12, 1 10, 9 11, 5 10, 4 10, 1 11, 6 1, 5 1. 7 1. 7 1. 8 1, 6 1, 6 1, 5 1, 7 1, 7 1, 8 1, 6 bvajcich osb na 1 obytn miestnos

na jeden b y t Deviany Jabloovce Btovce Pukanec Podluany H r o n s k Kaany Levice Okres Zsl. k r a j SSR SSR 1, 05 1, 13 1, 15 1, 05 1, 23 1, 27 1, 06 1, 16 1, 11 1, 09 1, 09 3, 61 3, 50 3, 50 3, 30 4, 46 4, 14 3, 39 3, 64 3, 85 3, 95 3, 38

Z t a b u k y 3 je z r e j m , e o b y v a t e l i a Deviian, p o k i a ide o r o z l o h u a obsadenie b y t o v , bvaj p o m e r n e slune. T a k m e r vo vetkch sledovanch ukazovateoch relat v n e znane p r e v y u j nielen p r i e m e r o k r e s u , ale aj p r i e m e r Z p a d o s l o v e n s k h o kraja, SSR a SSR. Tak napr. na jeden byt pripad p r a k t i c k y j e d n a spolone hospodriaca d o m c n o s ( p o d o b n e aj v Pukanci a Leviciach). N a p r o t i t o m u v p r m e s t s k c h obciach v Podluanoch a H r o n s k c h Kaanoch pripad na jeden b y t o k o l o 1 a 1/4 spolone hospodriacej d o m c n o s t i ie na 4 b y t y 5 spolone hospodriacich domcnost. Aj p r i e m e r n poet bvajcich osb na jeden b y t 3, 61 je v y h o v u j c i , najm ke ho b e r i e m e do vahy v relcii s p r i e m e r n o u plonou v m e r o u b y t o v (77, 6 m 2 na 1 byt) a s p r i e m e r n o u plonou v m e r o u o b y t n c h miestnost (49, 0 m 2 na 1 b y t ) . Aj v t o m t o smere Deviany znane prevyuj nielen p r i e m e r s t r e d i s k o v c h obc Btoviec, Pukanca, ale aj p r i e m e r o k r e s u a alch vyie o r g a n i z o v a n c h zemnch c e l k o v . Lepie ne o b y v a t e l i a Deviian s na t o m z t o h t o aspektu len o b y vatelia uvdzanch p r m e s t s k c h obc Podluian a H r o n s k c h Kaian. N a p o k o n t r e b a poukza na t o , e v Devianoch pripad na 1 osobu 13, 6 m 2 podlahovej plochy o b y t n c h miestnost. To t i e sved o d o s t a t k u p r i e s t o r u v b y t o c h a koniec k o n c o v aj o p o m e r n e d o b r o m tandarde bvania v t e j t o obci. Na d r u h e j strane vak to dva tui, e ide o p o s t u p n zniovanie p o t u o b y v a t e o v v obci.

66

V svislosti so zisovanm kvality bytovho f o n d u ns zaujmalo, ako jednotliv vlastnci hodnotia svoje byty zo zdravotnej, hygienickej strnky. V rmci konanho tandardizovanho r o z h o v o r u sme im za t m elom poloili otzku, i im poda ich nzoru ich byt z uvedenej strnky vyhovuje. Z i s t i l i sme, e 8 4 % vlastnkov bytov odpovedalo kladne a 1 6 % vlastnkov uviedlo, e ich byt im zo zdravotnej strnky nevyhovuje. Z uvedenho potu v 13 prpadoch uviedli, e je byt v l h k , v 12 prpadoch, e je mal, a v 5 prpadoch, e je tmav a studen. Ukzalo sa, e v uvedench prpadoch ide o zastaral byty.

3 TECHNICK

VYBAVENIE

BYTOV

Dleitm ukazovateom kvality bytovho f o n d u je p o p r i uvedench ukazovateoch aj technick vybavenie jednotlivch bytov. Ide tu o vybavenie bytov e l e k t r i n o u , v o d o v o d o m , strednm alebo etovm k r e n m , kpeou alebo sprchovacm k t o m , e l e k t r i c k m alebo plynovm sporkom a pod. daje o t o m , v akom pote (v %) s byty v uvdzanch obciach vybaven s p o m e n u t m i t e c h n i c k m i p r o s t r i e d k a m i , s v tabuke 4.

Obytn postaven

dom roku

hospodrske 1793. Asi pred

budovy 60

bvalho rokmi bola

strednho v suterne

ronka, kovska

teraz vyha.

drustevnho Foto

ronka

(pop.

118),

S. Jankovi.

67

Tab.

4.

Technick

vybavenie

bytovho

fondu

poda

stavu

roku

1970*

T r v a l o b v a n b y t y vybaven Obec, o k r e s n sdlo, o k r e s a vyie organizovan jednotky E > ,- 0 o O pripojen kanalizan sie kpeou sprchovac ktom -o o > ohrievanie elektrinou kuchynsk spork plynov 2, 0 5, 4 6, 3

elektrinou

strednn alebo et krenm

, i Deviany Jabloovce Btovce Pukanec Podluany H r o n s k Kaany Levice Okres Zsl. k r a j SSR SSR 99, 5 97, 1 99, 3 97, 8 97, 3 99, 5 99, 0 98, 4 98, 1 97, 9 98, 6 85, 9 17, 9 86, 4 89, 9 35, 3 21, 5 83, 0 42, 4 52, 3 59, 8 76, 7 6, 5 1. 7 6, 7 6, 6 4, 3 14, 8 48, 5 15, 4 22, 0 27, 3 29, 4

v percentch 37, 7 14, 5 33, 7 38, 9 40, 2 19, 3 67, 9 36, 7 43, 4 48, 0 57, 2 7, 4 25, 9

2, 5 2, 9 4, 7 5, 5 10, 3 5, 0 10, 3 9, 2 10, 9 9, 3 8, 9

elektrick

E o -o o > o O 0 >

15, 6 8, 3 16, 3 7, 6 1, 8 18, 3 12, 2 12, 1 11, 8 12, 6

2, 0 8, 3 23, 4 20, 9 22, 2 37, 6

60, 6 13. 6 19, 8 30. 5 50, 0

Z dajov v t a b u k e zisujeme, e t e c h n i c k vybavenie b y t o v h o f o n d u v Devianoch, najm p o k i a ide o zavedenie e l e k t r i n y , v o d o v o d u do b y t o v a ich vybavenie k p e o u alebo sprchovacm k t o m , je na t a k e j r o v n i ako v p r m e s t s k c h obciach Podluanoch a H r o n s k c h Kaanoch, prpadne, p o k i a ide o vybavenie v o d o v o d o m , ete na vyej r o v n i . Za t m i t o o b c a m i , resp. aj za c e l o o k r e s n m p r i e m e r o m Deviany zaostvaj, len p o k i a ide o vyuvanie s t r e d n h o alebo etovho k r e n i a a o vyuvanie e l e k t r i c k h o p r d u na v a r e n i e a o h r i e v a n i e v o d y . P o d o b n e ako v uvedench p r m e s t s k c h obciach kanalizanej otzku. T r e b a d o d a , e r o k u 1973 bola v Devianoch u k p e a s vaou vntri bytu v 47, 8% b y t o v , o je o 1 0 % viac ako r o k u 1970. V o b d o b uvedench r o k o v sa zvil aj poet b y t o v zsobovanch v o d o u z v o d o v o d u na 92, 5 % , b y t o v s s t r e d n m alebo e t o v m k r e n m na 13, 0 % , b y t o v s e l e k t r i c k m o h r i e v a n m v o d y na 20, 9 % , poet k u c h y n s k c h e l e k t r i c k c h s p o r k o v na 5, 0% a p l y n o v c h na p r o p n - b u t n na 13, 9 % . b o l o by p o t r e b n aj v Devianoch uvaova o v y b u d o v a n siete a o napojen b y t o v na t t o sie, p r p . i n m s p s o b o m riei t t o

68

alej uvedieme, ako s b y t y , resp. d o m c n o s t i v Devianoch i v alch sledovanch obciach v y s t r o j e n p r e d m e t m i d l h o d o b e j s p o t r e b y , t . j . r z n y m i t e c h n i c k m i pom c k a m i alebo p r s t r o j m i na uahovanie prc v d o m c n o s t i , p r p a d n e na u m o o v a nie rekrecie. V y s t r o j e n i e d o m c n o s t t m i t o p r e d m e t m i ukazuje t a b u k a 5 . Z t a b u k y zisujeme, e v Devianoch na 100 d o m c n o s t p r i p a d a l o r o k u 1970 zhruba 57 e l e k t r i c k c h prok, 55 c h l a d n i i e k , 2 k u c h y n s k r o b o t y , 30 vysvaov, 60 t e l e v z o r o v , 14 m o t o c y k l o v a 16 osobnch ut. K e p o r o v n v a m e t o t o vybavenie s vybavenm domcnost v alch t y p o c h sledovanch obc, zisujeme, e vybavenie deviianskych d o m c n o s t v c e l k u nezaostva za t m i t o o b c a m i , ba naopak, e ich v n i e k t o r c h ukazovateoch d o k o n c a prevyuje. Tak napr. v Devianoch b o l o viac e l e k t r i c k c h p r o k , chladniiek, vysvaov, ba aj o s o b n c h ut a k o v p r m e s t s k e j obci Podluany. Podobne v o viacerch ukazovateoch j e vybavenie d o m c n o s t t m i t o p r e d m e t m i v Devianoch lepie ako v Pukanci (chladnika, k u c h y n s k r o b o t , t e l e v z o r , m o t o c y k e l , osobn auto). V o b d o b od poslednho stania (1970) do konania nho m o n o g r a f i c k h o v s k u m u (mj 1973) sa poet d o m c n o s t s e l e k t r i c k o u p r k o u zvil na 61, 7 % , s c h l a d n i k o u

Tab.

5.

Vybavenie

domcnost predmetmi

dlhodobej

spotreby

poda

stavu

r.

970 5

Vybavenie p r e d m e t m i dlhodobej spotreby chladnika rekrean chata motocykel kuchynsk linka kuchynsk robot elektrick prka Obec, okresn sdlo, o k r e s a vyie organizovan zemn j e d n o t k y osobn auto 16, 1 11, 6 21, 2 7. 9 15, 2 3, 5 18, 0 11, 0 9, 9 19, 4 17, 3

v percentch Deviany Jabloovce Btovce Pukanec Podluany Hronsk Kaany Levice Okres Zsl. k r a j SSR SSR 57, 3 47, 4 66, 1 63, 0 52, 2 73, 5 68, 3 67, 5 73, 6 68, 0 69, 3 54, 8 44, 5 49, 6 41, 2 53, 3 45, 5 67, 4 50, 1 59, 6 62, 5 60, 6 1, 8 0, 7

1, 0

2, 0 1, 7 2, 2 2, 6 1, 1 1, 5 6, 5 3, 3 3, 9 10, 3 8, 6

30, 2 23, 1 28, 4 32, 4 21, 7 16, 5 65, 6 34, 7 38, 2 55, 7 51, 3

60, 3 48, 6 54, 7 54, 3 66, 3 56, 5 77, 1 66, 2 69, 4 75, 3 73, 2

televzor

vysva

14, 1 23, 7 21, 9 10, 7 19, 6 11, 0 12, 4 18, 8 15, 3 17, 9 16, 3

0, 6 2, 0 0, 1

0, 5 36, 2 10, 1 14, 0 23, 2 22, 3

2, 0 1, 4 0, 6 0, 7 5, 7 4, 5

69

na 65, 2 % , s kuchynskm r o b o t o m na 4, 5 % , s kuchynskou l i n k o u na 4, 5 % , s vysvaom na 37, 8% a m i x r je v 26, 9% domcnost. ijac s t r o j maj v 134 domcnostiach, o je 66, 7% z ich potu. Vidme, e v Devianoch vo vystrojen domcnost p r e d m e t m i dlhodobej spotreby nielen nezaostvaj za inmi, a to ani prmestskmi obcami, ale aj pomerne rchlo napreduj. Slun a na p o m e r n e vysokej r o v n i je aj zariadenie bytov n b y t k o m , k t o r v mnohch prpadoch nezaostva ani za vybavenm bytov v mestch. V izbch p o p r i bench kusoch nbytku, ako s stl, stoliky, postele, nechbaj ani modern skrine na odkladanie iat a bielizne, sekretre a podobne. Aj kuchyne s d o b r e vybaven potrebnm n b y t k o m a zariadenm na prpravu jedl. S spravidla vie a rieen ako obvacie kuchyne. Na zklade odpoved zskanch v rmci tandardizovanho r o z h o v o r u na otzku V k t o r e j z obytnch miestnost sa rodina najastejie zdruje?", mono kontatova, e je to kuchya. Rodiny sa v nej najastejie zdruj v 141 prpadoch (70, 1 % ) , na d r u h o m mieste optan osoby u v i e d l i izbu v 50 prpadoch (24, 8 % ) a na t r e o m mieste izbu i kuchyu v 8 prpadoch (4, 0 % ) . (Neodpovedali v 2 prpadoch. ) Rozhlasov prijma maj r o d i n y umiestnen v 86 prpadoch v kuchyni (49, 4 % ) a v 88 prpadoch (50, 6 % ) v izbe. Televzor je v 127 prpadoch (92, 3 % ) v izbe a v 11 prpadoch (7, 7 % ) v kuchyni. Kninica je umiestnen v 111 prpadoch (93, 3 % ) v izbe, v 7 prpadoch (5, 9 % ) v kuchyni a v j e d n o m prpade (0, 8 % ) v predsieni. V u r i t o m pote domcnost, najm v domcnostiach starch dchodcov, nemaj rozhlasov prijma ani televzor a kninicu.

4 TECHNICK A

OBIANSKA

VYBAVENOS OBCE

A k o vyplva z uvedench dajov, je obec Deviany zo strnky technickej vybavenosti vystrojen pomerne dobre. Elektrina je v obci t a k m e r vo vetkch domoch zaveden od r o k u 1935. Skupinov v o d o v o d je v obci od r o k u 1963 a s na napojen t a k m e r vetky domy. Na vybudovanie vodovodu sa podujal Miestny nrodn v b o r v Devianoch u r o k u 1948. Osobn doprava je zabezpeovan autobusmi S A D a bola r o z v i n u t len po osloboden. Do oslobodenia, t. j. do konca d r u h e j svetovej vojny, obyvatelia Deviian chodievali do okresnho mesta a susednch obc len peo alebo na konskch povozoch. V sasnosti v ase od 4. 00 do 21. 30 hod. premva na ceste z Levc cez Deviany do Pukanca, prp. a do Uhlsk vo vedn dni 16 a vo sviatok 14 autobusovch spojov S A D a rovnak poet aj sp do Levc. To znamen, e Deviany maj vemi d o b r spojenie s o k r e s n m mestom i s ostatnmi obcami. V ase vskumu obania vlastnili 33 osobnch a u t o m o b i l o v . Cez dedinu vedie d o b r bezpran cesta a p o p r i domoch z obidvoch strn cesty si obania buduj v a k c i i , , Z" chodnky z betnovch dladc. spene pokrauje regu-

70

lcia p o t o k o v cez obec. V obci bolo v doch vskumu 15, no o 2 roky neskr u 24 telefnnych stanc. D o b r e je vybudovan miestny rozhlas. Pre plnos tu poznamenvame, e podobne ako technick vybavenos je aj obianska vybavenos obce na slunej r o v n i . V obci je matersk kola, zkladn devron kola, osvetov beseda, klub mldee, udov kninica, kino, samoobsluha-obchod s rozlinm t o v a r o m a pohostinstvo. O ich innosti sa zmienime na inom mieste. Z radov je v obci Lesn sprva, n. p., potov rad a farsk rad. Funkciu strediska pecializovanch zariaden a sluieb vykonvaj Levice. S p r e n i k a v m i zmenami vo vybaven obytnch d o m o v a domcnost na o sme u strune poukzali a prirodzene, aj so zmenami v spsobe prce a do istej miery aj pod v p l y v m i technickej vybavenosti obce zmenil sa a alej sa men aj tradin spsob dedinskho bvania, k t o r bol charakteristick najm vlunm pouvanm jednej miestnosti, najastejie kuchyne. Pod uvedenmi v p l y v m i , a najm pod v p l y v o m prechodu ronckej malovroby na drustevn ponohospodrsku v e k o v r o b u zmenilo sa a men aj ivotn prostredie v obci, pod k t o r m rozumieme k o m p l e x p r r o d n c h , ekonomickch, architektonickch, socilnych a k u l t r n y c h podmienok. Pomerne rchlo prebieha proces diferencicie i v o t n h o prostredia obce v t o m zmysle, e sa zjavne zana vydeova: a) o b y t n as alebo zna, v k t o r e j v sasnosti s, prirodzene, zahrnut aj hospodrske stavisk bvalch individulnych r o n k o v ; b) spoloensk c e n t r u m arel v strede obce, v k t o r o m je k u l t r n y d o m , kola, pohostinstvo a obchod, kancelrie JRD, kostol, slovom zariadenia obianskej vybavenosti; zaiste tu perspektvne p r i b u d n aj alie zariadenia, najm sluby a neskorie sa tu zriadi azda aj v park, k t o r nielen pozdvihne estetick vzhad obce, ale rozri aj monosti spoloenskho ivota a rekrecie obyvateov; c) v r o b n as alebo zna; s to vvojov stredisk JRD stajne, sennky, dielne a d v o r y , k t o r sa nachdzaj na d o l n o m a h o r n o m okraji intravilnu obce. T t o diferencicia i v o t n h o prostredia obce prina so sebou viacer prednosti. Predovetkm t r e b a uvies jej hygienick a estetick funkciu v t o m zmysle, e sa od seba oddelila obytn a vrobn as. Sstredenie d o b y t k a do v r o b n e j zny ozdravilo o b y t n prostredie o k r e m inho aj t m , e umouje odstraova e x k r e m e n t y zvierat oddelene od udskch p r b y t k o v , prpadne i p r i a m o na pole. Uvedenou diferenciciou i v o t n h o prostredia obce, pravou ciest, regulciou p o t o k o v , vybudovanm chodnkov p o p r i domoch, pravou charakter, utvra sa nov ivotn priestranstiev v obci,

vstavbou novch obytnch d o m o v a zariaden zana obec dostva celkom in prostredie, s novmi a r c h i t e k t o n i c k m i prvkami. Mono kontatova, e zdrustevnenie ponohospodrskej pdy a postupn mechanizcia ponohospodrskych prc znane prispeli k odstrneniu podstatnch rozdielov v materilnej k u l t r e dediny a mesta. Deviany ako socilno-ekologick jednotka, ete pred 3040 r o k m i socilne a k u l t r n e t a k m e r plne izolovan, v plnej miere sa zapojili do civilizanho a k u l t r n e h o kolobehu a p o k r o i l i aj zo strnky materilneho

71

vybavenia obce, bytov a domcnost s vekm potom obyvateov a

tak rchlo v p r e d ako nikdy p r e d t m . V obci

(na rozdiel od tzv. centrovej urbanizcie budovanie vekch mestskch c e n t i e r s r o z v i n u t o u mestskou k u l t r o u ) rchlo prebieha tzv. plon urbanizcia, t. j. preberanie p r v k o v mestskej organizcie ivota, p r v k o v mestskej materilnej, duchovnej a socilnej k u l t r y , spsobu ivota a prce a spsobu trvenia vonho asu. V svislosti s t m rchlo pokrauje zatlanie elementov zastaralej k u l t r y , zastaralho spsobu ivota a prce. Skman dedina sa z uvedench strnok m alej, t m viac zbliuje s mestom. Sme svedkami, e spene prebieha proces nielen ekonomickej, ale aj k u l t r n e j integrcie mesta a dediny. Z v e r o m r o z b o r u t e j t o p r o b l e m a t i k y mono kontatova, e cieavedomm a dslednm rozvjanm uvedenej plonej urbanizcie do tej miery, e sa z uvedench aspektov strat rozdiel medzi mestom a dedinou, stane sa aj ivot v Devianoch, a podobne aj na inch dedinch, t a k m k u l t r n y m a pralivm ako v meste, ba ete viac, lebo sa tu v plnej miere naskyt monos i v istom, t i c h o m , zdravom, peknom, na zele bohatom p r r o d n o m prostred. i v o t v urbanizovanej dedine v uvedenom poat bude plne vyhovova m o d e r n m biosocilnym a eugenickm zsadm, k u l t r n y m poiadavkm a bude poskytova ovea lepie monosti rekrecie, obnovy pracovnej sily (aktvny odpoinok prce v zhrade, ovocnom sade a pod. ), ne dva mesto. alej sa iada poznamena, e rchle sa rozvjajci automobilizmus a t m aj relatvne skracovanie vzdialenosti dedina-mesto, ako aj perspektvne skracovanie pracovnho asu (predvda sa jeho skrtenie v priebehu 2025 r o k o v na cca 3436 hodn tdenne) umon obyvateom dedn nielen pohodln dochdzku do zamestnania v meste, ale aj pobyt v meste poda ich p o t r i e b , vrtane nvtevy k u l t r n y c h a spoloenskch podujat. S ohadom na uveden sa ukazuje ako vemi aktulne njs v urbanistickej praxi sprvnu hranicu medzi rozsahom budovania vekch mestskch centier a rozsahom budovania urbanizovanch, ale p r i t o m aj p r i m e r a n m potom ud obvanch vidieckych sdlisk. V t o m t o zameran t r e b a u r o b i i v o t n prostredie vidieckych obc, aj tzv. pridruench, a ivot v nich t a k m pralivm, ako je ivotn prostredie v meste, prpadne ete pralivejm, atraktvnejm a ptavejm, na o m dedina v rozvinutej socialistickej spolonosti vetky predpoklady.

POZNMKY A ODKAZY

Stanie u d u , d o m o v a b y t o v 1970, Levice, o k r e s n o d d e l e n i e Slovenskho t a t i s t i c k h o r a d u Stanie u d u , d o m o v a b y t o v 1970, Levice, o k r e s n o d d e l e n i e Slovenskho t a t i s t i c k h o radu Predben v s l e d k y zo stania u d u , d o m o v a b y t o v k 1. 12. 1970, 1. as, Levice, mj 1971, s. 109 T a m e , s. 114 a n. Tame, s. 119 a n.

v Leviciach 1973, s. 111114.

2

v Leviciach 1973, s. 111114.

3

113.
4 s

IV EKONOMICK ROZVOJ OBCE

Priazniv prrodn podmienky, dan geografickou polohou a relifom deviianskeho chotra, genetickm zloenm a t r u k t r o u pdneho fondu, ako aj klimatickmi, tepelnmi a zrkovmi p o m e r m i , blzkosou lesa a dostatkom dobrej pramenitej vody, poskytovali oddvna jedinen monos pre spen rozvoj ponohospodrstva ako prvotnho a dosia prevldajceho v r o b n h o odvetvia v obci. T i e t o p r r o d n podmienky, najm vak vysok poet teplch, slnench dn v r o k u , monosti lovu v blzkych lesoch, ako aj monosti pestovania obilnn, ovocia, zeleniny, chovu dobytka, oviec, hydiny at. prilkali sem zaiste vemi dvno prvch osdlencov, medzi ktormi mohli by aj keltsk ronci, neskorie rmski a slovansk usadlci, o om sme sa u zmienili. Poda uvedenho, a najm poda psomnch historickch d o k u m e n t o v , o k t o r c h sme sa strune zmienili v d r u h e j kapitole, mono kontatova, e ponohospodrstvo v Devianoch, podobne ako v celom Levickom okrese, m vemi star korene a tradcie. Ponohospodrstvom sa vo feudalizme i v kapitalizme zamestnvalo t a k m e r vetko obyvatestvo Deviian. Kataster obce sa svojou severnou hranicou d o t k a Stredoslovenskho kraja. V tejto asti sa rozklad horsk masv tiavnickch vrchov. Na ich junom pt sa rozprestieraj ovocn sady a vinohrady. Prevan as ponohospodrskej pdy sa nachdza june od spomenutch hr a povrch t e j t o asti je mierne zvlnen. T m , e je chotr od severu chrnen horami, utvraj sa priazniv klimatick podmienky na pestovanie dleitch ponohospodrskych k u l t r . Vhodn je i priemern ron teplota, k t o r sa pohybuje od 8 do 9 C. Vodn zrky za poslednch 50 r o k o v maj priemern h o d n o t u 600700 mm. Priemern nadmorsk vka chotra je 210 m. V sasnosti reprezentuje ponohospodrsku v r o b u v Devianoch v plnom rozsahu Jednotn roncke drustvo (alej JRD alebo proste drustvo), k t o r poda svojich ekonomickch vsledkov patr k p r i e m e r n m drustvm v okrese. Tto priemernos JRD je azda limitovan t m , e Deviany sa vzhadom na p r r o d n podmienky okresu Levice povauj za podhorsk obec, pravda, inho charakteru, ne s t a k t o oznaovan obce na H o r e h r o n , Orave alebo na inch miestach Slovenska, pretoe v Devianoch sa pomerne d o b r e dar penica, kukurica, ba aj vini.

70

Naou l o h o u v t e j t o k a p i t o l e je objasni zaloenie a r o z v o j JRD a j e h o ekonomick vsledky. Pokia s t r u n e poukeme na n i e k t o r s t r n k y socilno-ekonomickej situcie, ak bola v obci r o k u 1944, t. j. tesne p r e d skonenm d r u h e j svetovej vojny, urobme tak len p r e t o , aby sme lepie p o c h o p i l i sasn stav, resp. aby lepie vynikol p o l i t i c k , e k o n o m i c k a socilny vznam p r e c h o d u od s k r o m n h o hospodrenia malovrobnho t y p u na drustevn ponohospodrsku vekovrobu.

1 HOSPODRSKA SITUCIA V OBCI PRED SKONENM DRUHEJ SVETOVEJ VOJNY

P r e d o v e t k m sa p o k s i m e aspo v hlavnch rtch ukza, ak asi bola socilnot r i e d n a t r u k t r a domcnost a ak bola v obci situcia vo vlastnen ponohospodrskej pdy poda stavu v r o k u 1944, t. j. p r e d skonenm d r u h e j svetovej v o j n y . 1 Poda dajov zskanch u v e d e n m spsobom b o l o v Devianoch v uvedenom ase spolu 211 samostatne hospodriacich domcnost, k t o r c h socilnotriedne rozvrstvenie je zachyten v t a b u k e 6.

Tab.

6.

Socilnotriedna

truktra

domcnost

obci

pred

skonenm

druhej

svetovej

vojny

Poet domcnost Typ domcnosti abs. Vlastnci p o n o h o s p o d r s k e j p d y : a) d o 3 ha b) nad 3 ha Ponohospodrski r o b o t n c i , ndennci Remeselnci ivnostnci Zamestnanci Spolu 51 91 39 21 3 6 211 24, 2 43, 1 18, 5 10, 0 1, 4 2, 8 100, 0

Z dajov v t a b u k e v y p l v a , e s o c i l n o t r i e d n e zloenie samostatne hospodriacich domcnost v Devianoch p r e d skonenm d r u h e j svetovej v o j n y bolo dos pestr. Najpoetnejiu s k u p i n u t v o r i l i vlastnci p o n o h o s p o d r s k e j p d y , spolu 142 domcnost 67, 3% z ich c e l k o v h o p o t u v obci. V t e j t o s k u p i n e b o l o 91 ronckych domcnost (43, 1 % ) s v m e r o u nad 3 ha p o n o h o s p o d r s k e j p d y . D r u h o u , poetne p o m e r n e v e k o u spoloenskou s k u p i n o u boli domcnosti ponohospodrskych r o b o t n k o v , spolu 39 domcnost 18, 5% z celkovho ich potu.

78

V prci

na

prave

ternu

pre

zaloenie

vinohradu

na

hone

Hrka

(roku

1973).

Foto

S. Jankovi.

Na treom mieste o do potu domcnost boli remeselnci, spolu 21 domcnost 10, 0%. V uvedenom pote remeselnkov boli dvaja kovi, piati obuvnci, jeden kolr, traja stolri, iesti tesri a tyria mlynri. V porad poda potu na t v r t o m mieste boli zamestnanci, vtedy oznaovan ako ttni radnci 2, 8 % . Boli to dve uitesk rodiny, farrska rodina, rodina polesnho a dve horrske rodiny. Skupina ivnostnkov zahala t r i domcnosti 1. 4 % , z oho boli dvaja hostinsk, ktor zrove mali aj obchod s mieanm t o v a r o m , a jeden obchodnk obchod s mieanm t o v a r o m . Pokia ide o e k o n o m i c k situovanos domcnost, pomerne dobre na t o m boli vlastnci ponohospodrskej pdy s v m e r o u nad 3 ha, no predovetkm s v m e r o u nad 5 ha, t. j. stredn a vek ronci. Vnosy pdy, k t o r vlastnili, postaovali na pomerne slun ivobytie. Podrobnejie o vlastnkoch ponohospodrskej pdy a ich ekonomickej diferencicii budeme h o v o r i neskr. Na pomerne dobrej ekonomickej r o v n i boli aj r o d i n y zamestnancov. Farr mal okrem platu a bench poplatkov od cirkevnkov asi 8 ha poa, uite sprvca koly 4 ha, polesn 3 ha a horri po 1 ha poa. Podobne e k o n o m i c k y situovan boli aj ivnostnci majitelia hostincov a obchodov. Vlastnili o k r e m malch zhrad aj 23 re vinc a niektor aj do 12 ha o r n e j pdy. Naproti t o m u najhorie hospodrsky situovanou socilnotriednou skupinou boli ponohospodrski robotnci. Vlastnili len domek, ksok zhrady, v k t o r e j si pestovali

79

zeleninu a ovocn s t r o m y , prpadne vini. Len postupne si n i e k t o r nadobudli drobn roliky a ksky vinc. Svoje ivotn p o t r e b y si zadovaovali prcou u majetnejch r o n k o v , u k t o r c h pracovali bu ako ndennci poas pikovch ponohospodrskych prc, najm cez atvu a mlatbu, pri kosen a suen sena, prpadne ako sluhovia. Pokia ide o mzdy ponohospodrskych r o b o t n k o v , pohybovali sa, najm v rokoch 19291938, v rozmedz 5, a 8, K denne p r i 12-hodinovom pracovnom dni. 2 Tak odmeovanie za prcu sa v podstate zachovalo do konca druhej svetovej vojny. Chlapom sa za celodenn kosenie platilo 10, K. Popri mzde dostvali enci od ronkov, u k t o r c h pracovali, n i e k o k o rov pdy na zasadenie zemiakov, fazule, hrachu a inch plodn. Sluhovia nastupovali do sluby 1. novembra a ich ron plca bola: 1800, a 2000, K, jedny aty a 5 q zboia (poda t o h o , ako sa s gazdom zjednali), strava a byt. Mzda za prcu bola v oboch prpadoch dos nzka, ilo tu teda o pomerne znan vykorisovanie cudzej pracovnej sily. Rodiny ponohospodrskych r o b o t n k o v si chovali hydinu, najm sliepky a niektor aj kozu. Pre dospelch prslunkov rodn ponohospodrskych r o b o t n k o v bolo v obci mlo pracovnch prleitost. Z r o b k y , k t o r dostvali za svoju prcu, nepostaovali ani na p o k r y t i e zkladnch ivotnch potrieb. Preto t i e t o r o d i n y biedne ivorili aj v t o m t o obdob, podobne ako v skorch r o k o c h existencie buroznodemokratickej eskoslovenskej republiky. Hospodrska situcia robotnckych rodn sa zlepila a po osloboden r o k u 1945, ke bol rozparcelovan ako konfikt 62 ha vekostatok Blakoviovcov, z k t o r h o dostali prdel pdy, a ke sa postupne utvrali pracovn prleitosti m i m o obce, najm v priemyselnch zvodoch. Podobn postavenie ako r o b o t n c k e rodiny mali aj r o d i n y remeselnkov. Ich ivitelia, pravda, nemuseli robi ako ndennci, ale poda d r u h u svojho remesla vykonvali rzne o d b o r n prce, o k t o r ich poiadali bu ronci, alebo ostatn obyvatelia obce. Vlastnili podobne ako r o b o t n c i menie domy, mal zhrady, n i e k t o r mali aj ksky poa a mal viniky. Treba poznamena, e v predmnchovskej republike bolo nielen snahou remeselnkov, ale aj snahou r o b o t n k o v ijcich v obci zska a vlastni o aj meniu v m e r u pdy a tak si zabezpei o aj mal, ale na ten as pomerne ist zdroj p r o s t r i e d k o v na ivobytie. Na dokreslenie socilno-ekonomickej situcie v obci pdy v uvedenom obdob (pozri t a b u k u 7). Na zklade dajov uvedench v tabuke mono vlastnkov ponohospodrskej pdy v Devianoch rozdeli do t c h t o tyroch skupn: 3 1. domkri (v obci ich menej asto nazvali eliarmi) boli to drobn dritelia ponohospodrskej pdy s v m e r o u do 3 ha v pote 51 (v t o m driteov do 1 ha 16 a od 1 do 3 ha 35); na jednu d o m k r s k u r o d i n u pripadalo p r i e m e r n e 1, 84 ha ponohospodrskej p d y ; uvedieme, ak bolo rozvrstvenie vlastnkov ponohospodrskej pdy v Devianoch poda rozlohy vlastnenej

80

Tab. Rozloha p o n o h o s p o d r s k e j pdy v ha Poet hospodrstiev celkom o r n pda abs. 4, 2 0, 7

7.

truktra v

driteov

ponohospodrskej

pdy

Devianoch

obdob

pred

skonenm

druhej

svetovej

vojny

z toho: lky abs. 5, 0 zhrada vinice abs. 4, 4 14, 8 16, 7 16, 0 31, 0 27, 9 36, 0 100, 0 125, 8 28, 6 100, 0 29, 4 22, 0 35, 0 24, 2 25, 2 113, 3 626, 6 14, 1 26, 0 19, 4 21, 3 100, 0 4, 7 pasienky

V e k o s t n skupina ponohosp, zvodov v ha abs. 16 11, 3 1, 4 14, 0

%
abs.

%
abs.

%
6, 0 14, 9 11, 8 8, 0 23, 0 18, 5 12, 6 78, 6 10, 2

abs.

d o 1 ha

1, 13, 0 35 8. 1 9, 7 28, 1 28, 0 29, 7 24, 7 100, 0 158, 0 186, 0 173, 9 27, 8 39, 0 56, 0 8, 9 13, 0 10, 3 24, 6 15, 5 24, 6 276, 9 276, 0 243, 0 985, 7 14, 8 9, 2 100, 0 96, 0 79, 8 48, 5 7, 7 2, 8 2, 2

3, 15, 0 35 21 13 142

22

3, 0 29, 3 23, 6 16, 0 100, 0 11, 6 14, 5 12, 2 41, 3

7, 3 28, 1 35, 1 29, 5 100, 0

5, 110, 0

10, 115, 0

nad 15, 0 ha

Spolu

Zakladanie

vinice

na

hone

Hrka.

Svahovanie

odtokovch

rh.

Foto

S.

Jankovi

2. mal ronci v pote 22 usadlost boli to d r i t e l i a p o n o h o s p o d r s k e j pdy s vm e r o u od 3 do 5 ha p d y ; na r o d i n u malho r o n k a p r i p a d a l o p r i e m e r n e 4, 4 ha p o n o hospodrskej p d y ; 3. stredn ronci v pote 35 usadlost s v m e r o u od 5 do 10 ha p d y ; na j e d n u usadlos s t r e d n h o r o n k a p r i p a d a l o p r i e m e r n e 7, 9 ha p o n o h o s p o d r s k e j p d y ; 4. vek ronci v pote 34 usadlost; boli to vlastnci ponohospodrskej pdy s v m e r o u nad 10 ha p d y ; jedna r o d i n a v e k h o r o n k a vlastnila p r i e m e r n e 15, 2 ha ponohospodrskej pdy. Z dajov v t a b u k e zisujeme, e z d r i t e o v pdy bola najpoetnejia s k u p i n a d o m k r o v , 35, 9% z c e l k o v h o p o t u p o n o h o s p o d r s k y c h usadlost, no vlastnili len 9, 5% z celkovej v m e r y p o n o h o s p o d r s k e j p d y v obci. o do p o t u na d r u h o m mieste boli s t r e d n r o n c i , k t o r t v o r i l i asi t v r t i n u (24, 6 % ) z c e l k o v h o p o t u p o n o hospodrskych zvodov a vlastnili 28, 1% p o n o h o s p o d r s k e j pdy. Pribline r o v n a k poet ako s t r e d n c h r o n k o v bol aj poet v e k c h r o n k o v (24, 0 % ) , no vlastnili vye polovice (52, 7 % ) z celkovej v m e r y o b r b a n e j pdy v obci. Poetne najmenou skupinou boli mal r o n c i , k t o r t v o r i l i 15, 5% z p o t u p o n o h o s p o d r s k y c h usadlost a vlastnili 9, 7% v m e r y p o n o h o s p o d r s k e j pdy v obci.

82

Z uvedench tatistickch dajov zisujeme, e vlastnctvo ponohospodrskej pdy v obci bolo sstreden najm v rukch strednch a vekch r o n k o v a e d o m k r i a mal ronci, hoci boli v poetnej prevahe (73 usadlost), vlastnili len 19, 2% celkovej vmery ponohospodrskej pdy v obci, teda ani nie ptinu. Je jasn i bez alch argumentov, e r o d i n y malch r o n k o v , ale hlavne r o d i n y d o m k r o v nemohli z vnosov vlastnenej pdy, zo svojich uzukch roliiek vyi a e podobne ako ponohospodrski r o b o t n c i , o k t o r c h sme sa u zmienili, biedne i v o r i l i . Aby z m i e r n i l i svoj hlad po pde, prenajmali si okrajov ksky z vekostatkrskej pdy Blakoviovcov, ako aj z pdy evanjelickej c i r k v i , k t o r vlastnila cca 24 ha ornej pdy, menej od obce, k t o r vlastnila 4, 20 ha pdy, prpadne aj od starch ud, k t o r u nevldali svoje pozemky obhospodarova. V uvedench svislostiach t r e b a poukza na t o , e v dsledku dedenia a delenia pozemkov dochdzalo k rozdeovaniu ponohospodrskej pdy, najm o r n e j pdy a lk do takch r o z m e r o v , e to nielen znemoovalo riadne obrbanie pdy, prstup k nej, ale to vyluovalo o i len minimlne vyuva nastupujcu ponohospodrsku techniku. Preto aj vnosy z takej r o z d r o b e n e j pdy stagnovali. To vetko bolo dvodom, e sa v obci m alej, t m viac ozvali hlasy po z n o v u r o z d e l e n p d y " , po novej komascii. Pre zaujmavos uvedieme, ak bolo rozdelenie ponohospodrskej pdy v drbe individulnych r o n k o v poda spsobu jej vyuitia. Z tabuky 7 zisujeme, e d o m k r i a ronci v uvedenom obdob vlastnili celkove 985, 7 ha pdy. Z t e j t o rozlohy b o l o : 626, 6 ha o r n e j pdy (63, 6 % ) , 125, 8 ha lk (12, 8 % ) , 113, 3 ha zhrad (11, 5 % ) , 78, 6 ha vinc (8, 0 % ) a 41, 3 ha pasienkov (4, 2 % ) . Vidme, e z uvedenho pdneho fondu boli t a k m e r dve t r e t i n y o r n e j pdy. Pomerne vek rozlohu zaberali zhrady a vinice, t a k m e r ptinu z celkovho mnostva ponohospodrskej pdy. Vyuvanie o r n e j pdy ako zkladnho zdroja obivy bolo pomerne intenzvne. V striedan ponohospodrskych plodn sa od zaiatku t o h t o storoia dsledne dodriaval t e n t o t r o j p o n osevn p o s t u p : 1. r o k : atelina na uritej v m e r e k u k u r i c a a zemiaky; 2. r o k : penica pod k t o r sa hnojilo matanm h n o j o m , prp. aj prihnojovalo umelm h n o j i v o m , superfosftom alebo Thomasovou m k o u ; 3. r o k : jame, tie ra alebo ovos, k t o r sa podsieval ervenou atelinou, prp. lucerkou. Po pde bol v obci vek hlad po cel o b d o b i e t r v a n i a predmnchovskej republiky. V 30. r o k o c h t y r i a ronci museli pre vek zadlenos svoje m a j e t k y preda. Pozemky k p i l i v i men ronci a asi v 15 prpadoch aj miestni robotnci. V obci bvala a bva vek roda ovocia, hlavne ereie, sliviek, hruiek, jabk a orechov. Je to podmienen nielen v h o d n m zloenm pdy, ale aj vhodnou polohou deviianskeho chotra, chrnenho p r o t i severnm v e t r o m . V desaroiach pred zaloenm JRD ronci, k t o r mali kone, rozvali ovocie na vozoch do Levc, do Banskej tiavnice, Novej Bane, ba aj do Novch Z m k o v a tam ho predvali. C h u d o b n eny

83

Novozaloen

vinohrad

na

hone

Hrka

roku

1975.

Foto

Ing.

M.

Cucor.

nosili ovocie hlavne do Levc v kooch na chrbtoch. Neraz t t o ak prcu odniesli na svojom zdrav. Z ovocia, k t o r sa neskonzumovalo, plili lieh, hlavne slivovicu a ereovicu. Lieh sa plil v p o l o s k r o m n e j plenici (mali v nej as piati ronci). Tto plenica vznikla r o k u 1935 a bola vystrojen p o m e r n e p r i m i t v n y m zariadenm. Dnes je v obci drustevn plenica, k t o r dali do prevdzky koncom r o k u 1973. Je vybaven novm zariadenm v hodnote asi 160 000, Ks. Rone v y p r o d u k u j e o k o l o 16 000 stostupovch l i t r o v liehu, z oho na Deviany pripad asi polovica. Na druhej polovici vyprodukovanho liehu participuj o k o l i t obce. Ronci v Devianoch, ako vidie z tabuky 7, vlastnili pomerne vea vinc, o k o l o 78 ha. Robotnci a d o m k r i pestovali vini len vo vemi malej miere. Z hrozna, ponajviac samorodho, vyrbali vno, k t o r uchovvali vo vininch d o m k o c h , roztrsench na svahoch pod Brezinou a na Hji. V m i n u l o m storo, ke sa tu pestovali achten d r u h y vinia (neskorie ich zniila fyloxra), povaovali deviianske (prandorfsk) vno za lieiv a platilo sa za ako za najlepie d r u h y vna. V sasnosti jednotlivci a JRD pestuj hlavne veltln zelen, lenyku peseck, t r a m n erven, rizling vlask, f r a n k o v k u , mller t u r g a u a in d r u h y . Strune uvedieme, ak bolo vybavenie uvedench ponohospodrskych zvodov pracovnmi silami poda uvedench t y p o v zvodov. Prslun tatistick daje s v tabuke 8. Z dajov v tabuke 8 zisujeme, e na uvedench 142 domkrskych a ronckych usadlostiach bolo 475 trval zamestnanch osb. Z t o h t o potu bolo 429 rodinnch

77

Tab. Poet t r v a l zamestnanch osb

8.

Vybavenie

individulnych

ponohospodrskych

zvodov

Devianoch

pracovnmi

silami

Poet V e k o s t n skupina ponohosp. zvodov ponohosp. v ha zvodov celkom mui abs. 16 17, 9 19, 5 42 43 35 7, 4 18 8, 4 17 7, 9 20, 1 | % abs. | % abs. | % eny abs. rodinnch |

prslunkov

z toho: cudzie prac. sily mui % abs.

do 1 ha

1, 13, 0 35 85

3, 15, 0 35 21 96 75 475 100, 0 15, 8 28 215 13 142 20, 2 40 123 25, 9 57 26, 5 18, 6 13, 0 100, 0

22 61 14, 0

12, 8

30

29 56 43 26 214

13, 6 26, 2 20, 1 12, 1 100, 00

2 8 9 12 31

6, 5 25, 8 29, 0 38, 7 100, 0

5, 110, 0

2 4 9 15

13, 3 26, 7 60, 0 100, 0

10, 115, 0

nad 15 ha

Spolu

prslunkov (90, 3 % ) 215 muov a 214 ien a 46 cudzch pracovnch sl (9, 7 % ) , z t o h o 31 muov a 15 ien. Cudzie pracovn sily p a r t i c i p u j na c e l k o v o m pote t r v a l zamestnanch osb asi 1/10. Zamestnvaj ich najm vek ronci v pote 34 osb a len v menej m i e r e s t r e d n ronci spolu 10 osb. Mal ronci (od 3 do 5 ha), o k r e m malch v n i m i e k , nezamestnvali cudzie pracovn sily. Kee v u v e d e n o m o b d o b sa t a k m e r vetky ponohospodrske prce vykonvali rune, boli stredn a najm vek r o n c i p r i a m nten sstavne vyuva cudzie pracovn sily, a to jednak sluhov a slky ako t r v a l zamestnan osoby a jednak seznnych ponohospodrskych robotnkov ndennkov v o b d o b senokosu, atvy, m l a t b y , kopania vinc a pod. Sluhovia a slky t c h t o r o n k o v pochdzali z miestnych r o b o t n c k y c h r o d n , no vo vej m i e r e z inch obc, najm z Uhlsk, Breznice a Maj e r o v . Na ndenncke prce boli najman mui i eny z k r u h u miestnych d r o b n c h r o n k o v , ale najm z bezzemkov, r o b o t n k o v . silie o uahenie fyzickej prce a nahrdzanie ivej prce prcou s t r o j o v o u , mechanickou v i e d l o deviianskych s t r e d n c h , ale najm vekch r o n k o v u za predmnchovskej r e p u b l i k y k t o m u , e zaali pouva hospodrske stroje. V i m n i m e si, ako vyzeral s t r o j o v park i n d i v i d u l n e hospodriacich r o n k o v v Devianoch v o b d o b pred skonenm d r u h e j svetovej v o j n y . P o t r e b n tatistick daje s v t a b u k e 9. Na zklade dajov sstredench v t a b u k e zisujeme, e majitelia ponohospodrskych zvodov s v m e r o u do 5 ha vlastnili o k r e m j e d n o r a d l i n h o p l u h u a voza pre konsk poah v e m i mlo hospodrskych s t r o j o v . To je aj p o c h o p i t e n , p r e t o e s t r o j e , ako napr. sejac s t r o j , kosaka, f a k t i c k y na ich d r o b n c h , zkych rolikch n e m o h l i ani uplatni. N e p o r o v n a t e n e lepie boli vybaven p o n o h o s p o d r s k y m i s t r o j m i stredn a vie i n d i v i d u l n e hospodrstva. T c h t o 69 ponohospodrskych zvodov vlastn i l o : 62 sejacch s t r o j o v , 54 kosaiek, 21 r o t o v n k o v , 23 sekovc, 10 mltiacich samoistiacich g a r n i t r , 5 trasadlovch mlaiek, 18 hrabaiek, asi 30 e l e k t r o m o t o r o v , asi 15 benznovch m o t o r o v , do 50 d v o j r a d l i n c h pluhov a in d r u h y zvesnho nradia. Vo vlastnctve vch r o n k o v boli t r i t r a k t o r y a jeden z nich mal aj osobn automobil. daje o pote ponohospodrskych s t r o j o v poukazuj na t o , e sa deviianski ronci usilovali o mechanizovanie ponohospodrskych prc, najm v rastlinnej v r o b e . N a p o k o n uvedieme, ak bol stav hospodrskych zvierat p r i j e d n o t l i v c h t y p o c h individulnych ponohospodrskych zvodov v uvedenom obdob v Devianoch. Poet zvierat poda uvdzanch t y p o v zvodov uvdzame v t a b u k e 10. Z dajov v t a b u k e je z r e j m , e v poet hospodrskych zvierat sa sstreoval u strednch a vekch r o n k o v , o, p r i r o d z e n e , b o l o d e t e r m i n o v a n r o z l o h o u vlastnenej ponohospodrskej p d y , vmi monosami chovu t c h t o z v i e r a t . K m napr. v 73 usadlostiach d o m k r o v a malch r o n k o v si chovali spolu 67 krv (o je 30, 7% z celkovho potu k r v chovanch v obci), v 35 usadlostiach s t r e d n c h r o n k o v 59 krv (26, 9 % ) , zatia v 34 usadlostiach vekch r o n k o v bolo 93 krv, t. j. 42, 4% z celkovho potu k r v v obci.

86

Tab.

9.

Vybavenie

individulnych

hospodrstiev

hospodrskymi

strojmi Poet hospodrsk ych s t r o j o v

V e k o s t n skupina ponohospodrskych zvodov v ha pluh jednoradlin pluh dvojradlin abs. 16

Poet ponohospodrskych zvodov Celkov rozloha ponohosp. pdy v ha

voz pre konsk poah

sejac s t r o j

%
abs. | % 1, 0

abs.

abs.

I
6 3, 3

d o 1 ha

14, 0

1, 13, 0

35 79, 0 18

4 18, 2 36, 4 22, 2 18, 2 100, 0 14 20 14 48

4, 0

3, 15, 0 35 276, 9 276, 0 243, 0 985, 7 99 18 22 21 13 142 36

22 96, 0

23 29, 2 41, 6 29, 2 100, 0 64 51 40 184

12, 5 34, 8 27, 7 21, 7 100, 0

4 28 21 13 66

6, 0 42, 4 31, 9 19, 7 100, 0

5, 110, 0

10, 115, 0

nad 15 ha

Spolu

Pokraovanie tab. 9

kosaka

mlacia garnitra, istika r o t o v n k na elektrick pohon sekovica na r u n p o h o n sekovica na e l e k t . p o h o n

in hospodrske stroje*

abs. abs.

j
abs. abs. |

abs.

% %

abs.

2, 0 4, 5 18, 2 4 2 36, 4 40, 9 100, 0 4 8 9 22

4, 1

2, 8 8, 3

21

38, 1 20, 0 80, 0 100, 0

66, 7 33, 3

3 10 10

12, 5 41, 7 41, 7

3 11 21

21

38, 1

30, 6 58, 3

12

21, 8

55

100, 0

10

100, 0

24

100, 0

36

100, 0

* E l e k t r o m o t o r y , hrabaky, hapry, t r a k t o r y , psov pla.

Tab.

10.

Stavy

hospodrskych

zvierat

individulnych

ronkov

Devianoch

tesne

pred

skonenm

druhej

svetovej

vojny

V obci bolo v t o m t o ase 92 koni, 82 anch volov a 191 jalovc. Aj u t c h t o zvierat nachdzame podobn percentulne rozdelenie poda uvedench t y p o v ponohospodrskych zvodov ako u krv. Ovce v pote 426 a prasnice v pote 55 kusov chovali vlune stredn a vek ronci. Opan na mso a mas sa usilovali v y k m i si i chudobnejie rodiny, k m stredn a vek ronci v y k m i l i opan aj na odpredaj. O k r e m spomnanch d r u h o v hospodrskych zvierat chovali si, hlavne r o b o t n c k e r o d i n y , kozy, k t o r c h bolo v obci o k o l o 40 kusov. Psli sa na obecnom a mali podobne ako hovdz d o b y t o k , opan, ovce a husi prsne vymedzen plochy v chotri, kde sa smeli ps. Uvedieme strune informcie o spsobe spracovania kravskho mlieka. V o b d o b existencie predmnchovskej r e p u b l i k y ronci vyrbali z neho syr, maslo, smotanu a t v a r o h . T i e t o v r o b k y nosili roncke eny na c h r b t o c h do Pukanca na t r h , k t o r t a m bval dva razy do tda. V r o k o c h 19401945, t. j. v o b d o b t r v a n i a tzv. slovenskho ttu, bola v obci zriaden s k r o m n zbera mlieka, k t o r denne preberala m l i e k o od r o n k o v . M l i e k o sa hne o d s t r e d i l o a dodvatelia boli povinn odobra odstreden mlieko. Po osloboden bola vybudovan v Btovciach drustevn mliekre, do k t o r e j mlieko na spracovanie odva v sasnosti aj j e d n o t n roncke drustvo. V akej hospodrskej situcii usilovalo sa malm r o n k o m a v istej miere aj bezz e m k o m , ponohospodrskym r o b o t n k o m a s t r e d n m r o n k o m pomha poskytovanm piiek v e r n d r u s t v o v bv. D o l n c h Devianoch, zaloen r o k u 1926. Jeho psobnos sa neviazala len na Deviany, ale poskytovalo sluby aj o b y v a t e o m v o k o l i t c h obciach. Funkcionrmi t o h t o drustva boli miestni ronci. N a p r . hlavnm t o v n k o m bol t a k m e r 18 r o k o v r o n k Pavol Chrastina. V rokoch pred oslobodenm a tesne po om bolo v bvalch Dolnch Devianoch aj pasienkov a lesn drustvo, v k t o r o m poda informci starch obanov bolo zdruench asi 16 z vej asti bohatch r o n k o v . C i e o m t o h t o drustva bola vzjomn pomoc pri pouvan lesov a pasienkov, k t o r t t o ronci vlastnili. O b e uveden drustv sa v r o k o c h po osloboden v dsledku novej agrrnej p o l i t i k y udovodemokratickho ttu stali n e p o t r e b n m i a zanikli. V bv. H o r n c h Devianoch, ako v t o m ase samostatnej p o l i t i c k o - a d m i n i s t r a tvnej obci, fungovalo v obdob pred ukonenm d r u h e j svetovej v o j n y a v r o k o c h po nej potravn d r u s t v o ( k o n z u m ) , zaloen poda informci starch obanov r o k u 1914. Bol to obchod s r o z l i n m t o v a r o m spolu s hostincom v jednej budove. D r u s t v o malo r o k u 1924 65 lenov, k t o r spolu upsali 230 podielov. Podobn obchod s p r i p o jenm hostincom, pravda, v rukch s k r o m n k a , bol aj v bv. D o l n c h Devianoch. Tu bol aj al s k r o m n obchod s mieanm t o v a r o m . Funkciu t c h t o o b c h o d o v a hostincov prebrala neskorie S a m o o b s l u h a " obchod s rozlinm t o v a r o m , umiestnen spolu s p o h o s t i n s t v o m v novej, peknej a priestrannej budove v hornej asti obce. O b e t i e t o zariadenia boli dan do prevdzky zaiatkom r o k u 1968. Pokia ide o materilne vybavenie samoobsluhy a pohostinstva, ako aj o rove poskytovanch sluieb, obyvatelia obce kontatuj, e t i e t o zariadenia

90

aleko predstihuj v e t k o t o , o bolo v t o m t o smere v obci s k r i tesne po jej osloboden. Z dajov v tabukch (710) a z ich r o z b o r u sa jasne ukazuje znan hospodrska a socilna obmedzenos d o m k r o v a malch r o n k o v . Chab vnosy d r o b n c h roliiek, k t o r vlastnili, nestaili k r y i v o t n p o t r e b y lenov ich r o d n . Delenie pozemkov malch r o n k o v , ale aj p o z e m k o v asti s t r e d n c h r o n k o v , k t o r z genercie na generciu pokraovalo, malo za nsledok alie zbedaovanie, pauperizciu znanej a ustavine sa zvujcej asti r o n c k e h o obyvatestva v obci, a tak aj proletarizciu t e j t o asti obyvatestva. Aj d r o b n ronci ili nielen v uvedenom r o k u , ale poas celho trvania p r e d m n c h o v s k e j eskoslovenskej r e p u b l i k y v c h r o n i c k o m nedostatku materilnych i v o t n c h p o t r i e b , avak azda nie v t a k o m t i e s n i v o m ako bezzemkovia ponohospodrski r o b o t n c i ijci v obci. Ak sa pozrieme na uveden spoloensk vzahy, k t o r sme strune objasnili zo socilnotriedneho a e k o n o m i c k h o aspektu v meradle celej obce, meme h o v o r i o socilnej anomlii, k t o r sa analogickm spsobom objavovala nielen v Devianoch, ale azda v rovnakej m i e r e aj v inch obciach na Slovensku a k t o r podvzovala ekonomick, socilny a k u l t r n y r o z v o j dediny. Na jednej strane to boli ponohospodrski robotnci (v pote 39 domcnost, pozri t a b u k u 6) a alej d o m k r i a mal ronci (v pote 73 domcnost) ie spolu 112 domcnost. l e n o v i a t c h t o domcnost mali vemi obmedzen pracovn p r l e i t o s t i , a o k r e m t o h o , ako sme u poukzali, bola ich prca ako ndennkov a sluhov slabo odmeovan. V dsledku t o h o ili v c h r o n i c k o m nedostatku zkladnch i v o t n c h p o t r i e b . V Devianoch ilo t a k t o v o b d o b pred ukonenm d r u h e j svetovej v o j n y 53, 1% domcnost z ich h r n n h o ie viac ako polovica. T e n t o poznatok, e t o t i v loklnej k o m u n i t e uvedenho t y p u ilo pred skonenm druhej svetovej v o j n y vye polovice obyvateov (a to nielen v Devianoch, ale azda vo vine naich dedn), m v e k socilno-politick vznam a ukazuje, a k o sa rieil" v b u r o z n o d e m o k r a t i c k e j s. r e p u b l i k e , resp. aj za tzv. slovenskho ttu pliv socilny p r o b l m p r o b l m dedinskej chudoby. T e n t o p r o b l m , k t o r mal korene ete vo feudalizme (spomeme si na boh postavenie eliarov a hofierov, ktor spolu s n e v o n m i a neskr p o d d a n m i r o n k m i i v o r i l i na naich dedinch), vyrieil sa a po osloboden, t. j. v procese budovania socializmu v naej vlasti. N a p r o t i t o m u d r u h polovica deviianskych domcnost, resp. obyvateov (46, 9 % ) ila v uvedenom o b d o b v p o m e r n e d o b r c h , ba ist as azda aj vo vemi dobrch ekonomickch podmienkach. Do t e j t o asti potame predovetkm domcnosti strednch a vekch r o n k o v (69 domcnost 32, 7% z ich h r n n h o potu v obci) a alej domcnosti zamestnancov, i v n o s t n k o v a v istom zmysle aj domcnosti remeselnkov (spolu 30 domcnost 14, 2% z ich c e l k o v h o potu v obci). V s t r u n o s t i mono kontatova, e i v i t e l i a rodn remeselnkov, i v n o s t n k o v a zamestnancov (radnkov) nachdzali v obci p r i m e r a n a p o m e r n e stle pracovn p r l e i t o s t i a aj odmena, k t o r dostvali za v y k o n a n prcu, z h r u b a postaovala na k r y t i e i v o t n c h potu v obci

91

potrieb ich rodn. Spomedzi uvedench skupn bolo v obci najlepie hodnoten ekonomick a spoloensk postavenie zamestnancov (t. j. ttnych radnkov), a preto bolo t b o u nejednho nadanho ronckeho, prp. remeselnckeho chlapca alebo dievaa vytudova za farra, uitea, radnka a pod. Pokia ide o strednch a vekch ronkov, mono kontatova, e boli spoloenskou skupinou pomerne najlepie e k o n o m i c k y situovanou. No t t o ich situovanos bola priam vykpen neobyajne t v r d o u fyzickou prcou, k t o r o u boli nielen dospel prslunci t c h t o domcnost, ale aj odrastenejie deti doslovne tak zavalen, e im neostvala, najm v letnom obdob, ani chvka asu na oddych. V obdob od jari do neskorej jesene pracovali na svojich rodinnch ponohospodrstvach denne 1215 hodn, v mnohch prpadoch nevynmajc ani nedeu. Ak robotnci, d o m k r i a d r o b n ronci pri c h r o n i c k o m nedostatku prce mali dostatok vonho asu, k t o r vak pre nedostatok hmotnch p r o s t r i e d k o v nemohli k u l t r n e vyuva, tak stredn a vek ronci nemali t a k m e r iadny von as a azda po om ani netili. Uspokojovalo ich s k r o m n , rodinn vlastnctvo pdy, za ktor obetovali vetko, neraz i svoje zdravie. T o t o e n o r m n silie ud vlastni pdu vyplvalo z kapitalistickho spoloenskho poriadku, v k t o r o m ak rodina nevlastnila pdu (prp. in, napr. v meste d o m o v majetok) ako z d r o j stlych p r j m o v , boli jej lenovia v nejednom prpade odsden na ivorenie. Bol to dsledok nedostatku prce, pracovnch prleitost, k t o r sa aj v Devianoch prejavoval hne po r o k u 1918 vo vyhrotenej podobe. Preto v kapitalistickom zriaden bolo priam nevyhnutnosou, ktor sublimovala v idel nielen u r o n k o v , ale aj u ostatnch obyvateov dediny, vlastni pdu, jej dostaton v m e r u ako zbezpeku svojej existencie. Preto aj r o d i n y , ktor pdu nevlastnili, alebo vlastnili len jej mal v m e r u , usilovali sa ju prp. jej vmeru zvi. Hlad po pde, a najm stupovan silie vlastni o najviac pdy mali na rozvoj dedinskej spolonosti viacer negatvne dsledky. Sstreovanie pozemkovho maj e t k u viedlo p o p r i inch negatvnych momentoch k utvraniu akhosi stavovskho povedomia, k t o r sa o k r e m inho odralo v t o m , e v obci bolo pravidlom uzatvra sobe medzi s e b e r o v n m i " , t. j. e bohat mldenec vyhadval si za manelku len majetn devu a obrtene. asto pri t a k o m t o vyhadvan ivotnch partnerov zohrvali dleit lohu rodiia. Ilo tu o spjanie majetkov a v nemlo prpadoch dochdzalo aj k obmedzovaniu potu det v t a k c h t o rodinch, aby sa majetok nedelil, nerozdroboval. Z r e t e n e sa ukzalo, e uplatovanie idelu vlastni o najviac pozemkov viedlo k prehlbovaniu ekonomickch a t m aj socilnotriednych rozdielov medzi obyvatemi. T m , e sa na jednej strane zvyovalo bohatstvo, a na d r u h e j strane znsobovala chudoba, brzdil sa normlny rozvoj dedinskej spolonosti ako celku, vestrann ekonomick, socilny, ideovo-politick a k u l t r n y rozvoj vetkch skupn obyvatestva. Potvrdilo sa, e s k r o m n rodinn hospodrenie malovrobnho t y p u , s jeho zastaranm technickm vybavenm, nedostatonou kvalifikciou individulnych vrobcov, nadobudn,

92

s prevahou naturlnej v r o b y a s p o t r e b y , nebolo schopn zabezpei harmonick rozvoj obyvatestva v obci. Rozvoj ponohospodrstva zaloen na s k r o m n o m vlastnctve v r o b n c h p r o s t r i e d k o v a na m a l o v r o b e o c i t o l sa v slepej ulike. Hospodrske a socilnotriedne rozdiely medzi o b y v a t e m i Deviian v uvedenom obdob sa nemohli neodra v medziudskch vzahoch. Nedochdzalo sce k zrejmm t r i e d n y m k o n f l i k t o m , lebo to v mnohch prpadoch nepripali prbuzensk zvzky a susedsk vzahy, no predsa len chudobn obyvatelia pociovali tlak a nespravodlivos a usilovali sa, i ke len u t i a h n u t o , neverejne o zmenu pre nich macoskho, nespravodlivho spoloenskho poriadku. Zo strany strednch a vekch r o n k o v sa v medziudskch vzahoch prejavovala najm uznanlivos a dobrosrdenos, vyplvajca zo snahy o zachovanie statu quo. To sa prejavovalo v sprvan a v medziudskch vzahoch aj u n i e k t o r c h malch ronkov. Medzi mldeou sa t r i e d e n i e poda majetku markantne neprejavovalo vetci sa d o b r e znali a p r i a t e l i l i . C h u d o b n a bohat mldenci sa v obliekan nelili, len bohatie dievat sa obliekali nkladnejie ako chudobn. Treba kontatova, e najm ponohospodrski r o b o t n c i a d o m k r i , t i e t o vykorisovan, hospodrsky a socilne utlan spoloensk skupiny, dlh as prechovvali tbu po t o m , aby sa z m e n i l o t o t o ich ak spoloensk postavenie, aby konene mali dostatok spravodlivo odmeovanej prce a mohli i d s t o j n m , udskm ivotom. Tto ich tba sa zaala spa vazstvom Sovietskeho zvzu nad faistickm Nemeckom v d r u h e j svetovej vojne, oslobodenm naej vlasti Sovietskou armdou. Vemi dleitm k r o k o m v span t e j t o ich t b y bolo alej vazstvo pracujceho udu nad domcou reakciou vo f e b r u r i 1948, ke sa u t v o r i l i u ns p o l i t i c k a ekonomick predpoklady na budovanie socializmu, predpoklady na p o k r o k o v rieenie politickch, e k o n o m i c k c h , socilnych a k u l t r n y c h otzok a v ich rmci aj predpoklady na rieenie plivch otzok stroia pretrvvajcej dedinskej chudoby.

2 JEDNOTN RONCKE A JEHO ROZVOJ

DRUSTVO

V DEVIANOCH

a) Vznik JRD, lensk zklada a prv roky hospodrenia

Zaloenie JRD v Devianoch mono charakterizova ako vznamn medznk,

ktorm sa v obci zana nov etapa nielen v r o z v o j i ponohospodrskej v r o b y , ale aj v alom rozvoji p o l i t i c k h o , hospodrskeho, socilneho a k u l t r n e h o ivota. Jeho zaloenm sa skoncovalo s roztrietenosou a slabou e k o n o m i c k o u efektvnosou ponohospodrskej malovroby a nastpilo sa na cestu rozvjania ponohospodrskej vroby na vekovrobnch a vedecky fundovanch zkladoch. V pozitvnom zmysle o v p l y v n i l o nielen vvin socilnej a t r i e d n e j t r u k t r y , najm rieenie otzky

93

dedinskej chudoby, ale aj spsob prce a ivota obyvateov, o bliie objasnme v t e j t o kapitole i v alch kapitolch. Zakladanie jednotnch ronckych drustiev u ns vychdzalo z Leninovej koncepcie zdrustevovania ponohospodrskej pdy. V. I. Lenin videl v spolonom hospodren r o n k o v nie cie, ale p r o s t r i e d o k na uahenie prce a zlepenie hospodrskych a socilnych p o d m i e n o k ivota r o n k o v , na koncentrciu v r o b y a postupn vytvranie vekch, mechanizovanch a na e l e k t r i f i k c i i zaloench socialistickch ponohospodrskych p o d n i k o v s vysokou r o v o u v r o b y a p r o d u k t i v i t y prce. Poda t o h o Leninov drustevn pln nevyhnutne predpokladal rozvoj priemyslu, najm akho, ako zkladne pre socialistick r e k o n t r u k c i u celho nrodnho hospodrstva. V zdrustevovan pdy videl Lenin zklad pre budovanie socializmu na dedine a pre ronka najprstupnej a najah spsob prechodu k socializmu. V e k pozornos p r i t o m pripisoval s t r e d n m u r o n k o v i , pretoe bol vdy hlavnm i n i t e o m na dedine a od jeho postoja zvisel aj spech p r i zakladan drustiev. 4 A k o je znme, prvnym a organizanm rmcom pre zakladanie j e d n o t n c h ronckych drustiev u ns bol zkon . 69/1949 Z b . o j e d n o t n c h ronckych drustvch a vykonvacie nariadenie k nemu . 75/1949 Z b . O b e uveden prvne n o r m y , ako aj vzorov stanovy a rokovac p o r i a d o k j e d n o t n h o ronckeho drustva boli vydan vo februri a marci 1949. Dynamickej a sstredenej c h a r a k t e r dostalo zakladanie JRD po I X . zjazde KS, k t o r sa konal v doch 15. 29. mja 1949. Na t o m t o zjazde bola prijat generlna lnia vstavby socializmu, v rmci k t o r e j sa zdraznila aj nevyhnutnos prechodu dediny k socializmu, najm plnovit zakladanie jednotnch ronckych drustiev. Rokom 1949 sa zaala grandizna prestavba materilno-technickej zkladne naej spolonosti a v rmci t e j t o prestavby sa postupne menil aj politick, e k o n o m i c k , socilny a k u l t r n y i v o t na naej dedine. U pri dovtedajom zakladan j e d n o t n c h ronckych drustiev sa ukzalo, e proces zdrustevovania nebude ahkou vecou. Preto sa na I X . zjazde KS zdrazovalo, e m e t d o u v t e j t o prci m by nzorn presviedanie a aktvna as malch a strednch r o n k o v . Zdrazovala sa p o t r e b a rozri pomoc ttnych s t r o j o v c h a t r a k t o rovch stanc r o n k o m , aby sa ich ak prca citene uahila, pomoc vkupnch organizci r o n k o m , spoluprca a upevovanie zvzku r o b o t n k o v , malch a strednch r o n k o v . 5 Roku 1949 zsluhou p o k r o k o v c h obanov v z n i k l o v obci s t r o j o v drustvo. Sasne boli zaloen prpravn v b o r y JRD. 6 V jeseni 1950 sa v y k o n a l o za shlasu viny r o n k o v rozorvanie medz ako prprava na zaloenie JRD p r v h o t y p u . Hoci v zime 1950/1951 viacer ronci od JRD o d s t p i l i , predsa len v jarnch mesiacoch 1951 boli v bv. H o r n c h a Dolnch Devianoch ako vo dvoch samostatnch politickch obciach vytvoren predpoklady na zaloenie meninovho drustva d r u h h o t y p u . Spolone sa zasiali jariny a spolone sa uskutoovali aj dodvky. Podobne ako v inch obciach, aj v Devianoch bolo n e v y h n u t n pri zaloen JRD prekona rozlin prekky. Predovetkm bolo potrebn u r o n k o v prekona

94

mnoh predsudky, nvyky a stron tradciu individulneho hospodrenia a prce, nedveru k novmu. Bolo potrebn najm strednch a vekch r o n k o v presvedi, e jedine drustevn ponohospodrska v e k o v r o b a umon cestu k lepiemu a radostnejiemu i v o t u vetkch obyvateov na dedine. Pomerne blzky vzah k zaloeniu JRD v obci mali d o m k r i , mal ronci a ponohospodrski robotnci. ahko porozumeli slovm agitanch pracovnkov, k t o r prichdzali z okresnch ustanovizn, a znanou mierou prispeli k t o m u , e sa 1. o k t b r a 1951 zaloilo v obci celoobecn JRD t r e t i e h o typu. K jeho zaloeniu d o p o m o h l i viacer stredn ronci z bv. Dolnch Deviian, ktor sa rozhodli vstpi do drustva. Tak Deviany boli medzi p r v m i obcami v okrese, kde zvazila drustevn mylienka. O zaloenie JRD v Devianoch i v alch obciach Levickho okresu, ba aj v obciach mimo t o h t o okresu mimoriadne sa zaslil p o k r o k o v deviiansky oban Pavel Kalina, vtedaj poslanec Slovenskej nrodnej rady. V Devianoch r o k u 1951 ostalo mimo JRD len 8 j e d n o t l i v o hospodriacich ronkov, k t o r do neho vstpili v priebehu alch rokov. Pri zaloen celoobecnho drustva bolo v om 127 lenov, z t o h o 67 ien. Kee hospodrenie JRD v prvch r o k o c h nebolo na r o v n i a odmena lenom bola vemi slab, okolo 3, Ks za pracovn j e d n o t k u , lenovia, k t o r neboli viazan pdou, z JRD vystpili. Via as t c h t o obanov po ase, ke sa JRD e k o n o m i c k y upevnilo, prila pracova sp do JRD. Posledn j e d n o t l i v o hospodriaci stredn r o n k vstpil do JRD r o k u 1971. T m bola socializcia v obci ukonen. Roku 1973 boli v katastri obce ete dvaja d r o b n dritelia ponohospodrskej pdy. V m e r a ich pozemkov (asi po 0, 5 ha) spsobuje znan akosti pri rekultivanch zsahoch a zrodovan pdy (vmena pozemkov). Do JRD bolo r o k u 1953 zdruench 107 ponohospodrov. Z potu lenov a rodinnch prslunkov bolo 194 schopnch prce. Z t o h o stlych pracovnkov spomedzi muov vo veku od 16 do 60 r o k o v bolo 76 a spomedzi ien vo veku od 16 do 55 r o k o v 58. Ostatn rodinn prslunci pracovali na JRD len obas. Od r o k u 1967 zskalo JRD za lenov 17 mladch ud, zva absolventov ponohospodrskeho o d b o r n h o uilia. Vmena zostarnutch lenov bola nevyhnutn, lebo v uvedench rokoch vo v r o b e pracovalo 18 dchodcov. Dchodcovia ostvaj i naalej lenmi, take lensk zklada na JRD vzrstla. Roku 1973 malo JRD 248 lenov. Zamestnancov zamestnvalo len prechodne. Boli to murrsky majster a opravr ponohospodrskych strojov. Po zlepen mzdovch podmienok i oni sa stali lenmi JRD. Roku 1953 hospodrilo JRD na 1065 ha ponohospodrskej pdy, z oho 678 ha bolo ornej pdy. V m e r a zhumienkov bola 48 ha ponohospodrskej pdy, z t o h o 28 ha ornej pdy. V uvedenom r o k u bolo v obci es s k r o m n e hospodriacich ronkov s vmerou 38 ha ponohospodrskej pdy. JRD je zaraden do v r o b n h o t y p u Z - l l . Stanovitn j e d n o t k a bola HM-18. Poda dajov hospodrsko-technickej pravy pozemkov sa v t e j t o kategrii JRD nachdzaj

95

t r i d r u h y p d : ahk, stredn a ak. Prevan as t v o r i a pdy hlinit. Pdne zloenie je vemi pestr a poukazuje na t o , e jednotliv ponohospodrske plodiny sa v rznych astiach chotra rovnako nedaria. Hlavn as chotra t v o r pda stredne ak hlinit, pdny t y p farbu. V juhozpadnej asti chotra je pda ak hnedozem, k t o r vznikla na sprai charakteru akej hliny. ak hnedozem sa nachdza aj na nich astiach lk. Roku 19561957 boli t i e t o lky drenou odvodnen. as odvodnenej plochy je vysaden ovocnmi s t r o m k a m i , v spodnej asti sa zskala orn pda. Celkove ponohospodrsku pdu JRD obhospodarovali t r i pon pracovn skupiny a jedna skupina ovocinrsko-vinohradncka. Vinu mechanizanch prc v rastlinnej vrobe vykonvala so svojimi s t r o j m i Strojov a t r a k t o r o v stanica v Klnej, zastpen brigdnym strediskom v Devianoch. Roku 1952 pri H T P bola orn pda rozdelen do honov s p r i e m e r n o u vmerou 23, 5 ha. Vekos uvedench honov, o k r e m malch v n i m i e k , dodnes (t. j. do obdobia konania vskumu) vyhovuje pre obrbanie s t r o j o v m parkom JRD. Pozemky s menou v m e r o u boli ponechan m i m o honov a s oznaovan M H . H o n y s uvedenou vmerou boli rozdelen merne do t r o c h skupn s oznaenm A, B, C. Kad skupina mala svoj devhonn pon osevn postup, oznaen r m s k y m i slicami od I do IX. T o t o oznaenie honov sa pouva dodnes. O k r e m ponch osevnch postupov bol na pozemkoch MH osobitne jeden k r m o v i n r s k y osevn postup. Prv pracovn skupina obhospodarovala rotciu A, o bolo 228 ha o r n e j pdy a 69 ha lk. D r u h skupina obhospodarovala rotciu B, o bolo 222 ha o r n e j pdy a 87 ha l k , a t r e t i a skupina obhospodarovala rotciu C, o bolo 220 ha o r n e j pdy a 84 ha lk. Kad skupinu viedol skupinr. Pasienky neboli rozdelen medzi skupiny a ich oetrovanie, iastone i zber vykonvali vetky pon skupiny. V prvch r o k o c h hospodrenia sa dodral t e n t o devhonn osevn p o s t u p : 1. rok: erven atelina + trva, 2. rok: erven atelina + trva, 3. rok: ozimn penica, 4. rok: k u k u r i c a na z r n o (hnojen matanm hnojom), 5. rok: jame jarn alebo ovos, 6. rok: technick plodiny, zva an, mak a slnenica, 7. rok: oziminy, penica, iastone ra, 8. rok: okopaniny k m n a repa, zemiaky (hnojen matanm hnojom), 9. rok: j a r n jame s podsevom ateliny a trvy. Zrove s H T P pozemkov boli upraven i pon cesty. Pozemky boli rozdelen vzhadom na spracovanie pdy do 5 akostnch skupn, urench poda svahovitosti t e r n u a b o n i t y pdy. Pre vpoet odmeny mechanizanch prc, vykonvanch nezvisle od bonity pdy, hnedozem. M vemi nepravideln hbku a menliv

96

Pohad cami.

na Foto

obec

zo

severozpadnej

strany

honu

Hrka;

vavo

chotrna

as

Hj

ovocnmi

sadmi

vini-

L. Jasenk.

Pohad Pohad

na na

obec vinice

z a

vchodnej vinin

strany, domeky

z z

vku

Hj;

v cesty.

pozad

Brezina. na

Foto pt

L. Jasenk. povestn Rajtrka. Foto L. Jasenk.

Drenickej

Uprostred

Pohad na obec z

vinohradu

na

Hrke.

Foto

L. Jasenk.

Obytn Obytn nka

dom (pop. .

robotnka vavo 64);

SAD, dom

postaven bvalho postaven

roku malho roku

1900. ronka 1880,

Foto (pop. druh

L. Jasenk. . 63), 1972. vpravo Foto dom lesnho robotroku L. Jasenk.

domy

prv bol

Pohad Obytn

na dom

pamtnk pracovnka

Slovenskho na pote. ronka,

nrodnho Postaven predtm bol

povstania roku strednho

a ronka

vaky Foto (pop.

osloboditeom. L. Jasenk. . 182).

Vpravo

obytn

dom

technickho

975.

drustevnho

Obytn domy: obecnho drustevnka

prv (pop.

zava Jna .

dom Kramra

bvalej (pop. dva

robotnky, . 181), postaven

teraz tret roku

dchodkyne zava 1880, tret

(pop. roku

. dom 1810.

180); bvalho Foto

druh

zava

dom ronka,

bvalho teraz

kova

(modr)

strednho L. Jasenk.

182).

Prv

Skupina

vininch

domekov

na

Kochlke. Kochlke.

Foto

L Jasenk. Jasenk.

Vinin domek drustevnho ronka na

Foto L.

Vinin

domek

drustevnho

ronka.

Foto

L.

Jasenk.

napr. obracania k r m o v n , r o z m e t a n i a p r i e m y s e l n c h h n o j v , pouvali sa t r i akostn skupiny. Plochy osiate pestovanmi p l o d i n a m i a zobran r o d a z r o k u 1953 s zachyten v tabuke 11.

Tab.

11.

Osevn plochy a

celkov

roda

r.

1953
Z b e r z 1 ha v q pln skut. roda celkom v t

Plodina

Osevn plocha v ha pln skut.

Penica Ra Jame Ovos Kukurica S t r u k o v i n y jedl Strukoviny k m n e an semeno an s t o n k y Mak Ostatn o l e j n i n y . Zemiaky s k o r Zemiaky ostatn Kmne okopaniny Osevy na sil Prirodzen l k y

170 14 158 21 107 4 10 20 20 2 6 3 22 6 10 214

168 14 160 30 107 4 10 20 20 2 6 3 22 6 10 214

19, 5 19, 0 20, 0 18, 0 25, 0 7, 0 12, 0 3, 0 18, 0 8, 0 13, 0 85, 0 120, 0 410, 0 300, 0 30, 0

21, 5 24, 0 23, 6 21, 0 20, 0 4, 0 14, 0 3, 0 28, 0 3, 5 18, 0 150, 0 130, 0 300, 0 350, 0 30, 0

364, 2 34, 0 379, 1 64, 4 214, 0 1, 6 14, 0 6, 0 56, 0 0, 7 10, 8 45, 0 286, 0 180, 0 350, 0 642, 0

Uveden rozsah o do p o t u pestovanch p l o d n bol

uren

ttnym

plnom

a pestovan p l o d i n y boli finanne z v h o d n e n , o malo sli na v y r o v n a n i e finannho plnu. Kee vak s t m i t o p l o d i n a m i n e b o l i pestovatesk sksenosti, ich vnosy boli nzke a v s k u t o n o s t i boli s t r a t o v . Stupe mechanizcie (poet zprahov a sstreden nradie od lenov), ako aj d o s t a t o k pracovnch sl d o v o o v a l i pestova r z n o r o d plodiny, ako aj zeleninu na poliach JRD. Sksenosti s pestovanm o b i l n n sa prejavili uvedenmi h e k t r o v m i v n o s m i . Rozsah (v ha): ponch prc v y k o n a n c h Strojovou a traktorovou stanicou v Klnej, zprahmi a mechanizanmi p r o s t r i e d k a m i , k t o r v l a s t n i l o JRD, bol r o k u 1953 t a k t o

97

Nzov

prce

Vykonan JRD STS 107 130 160 100 100 30 360 377 280 210 360

Jarn o r b a jarn p r i h n o j o v a n i e o z i m n smykovanie brnenie o z i m n kultivtorovanie sejba a sadenie jarn z toho: o b i l n i n y zber o b i l n n k o m b a j n o m zber o b i l n n o s t a t n m i acmi s t r o j m i zber o b i l n n rune kosba lk zber zemiakov podmietka o r b a pod o z i m i n y hlbok o r b a

170 50 90 225 100 50 . 25

Rok 1953 bol p r v m r o k o m , v k t o r o m sa po p r v raz vo vom rozsahu vyuvali sluby STS. T m t o r o k o m sa prce v rastlinnej v r o b e zaali m alej, t m viac mechanizova. ivona v r o b a bola r o k u 1953 r o z t r i e t e n v hospodrskych budovch (mataliach) j e d n o t l i v c h lenov JRD. Stavy hospodrskych z v i e r a t k 1. 1. 1953 boli t a k t o :

Hovdz z toho:

dobytok dojnice

spolu

306 kusov 91 kusov 22 kusov 52 kusov 420 kusov 30 kusov 135 kusov 24 kusov 429 kusov 160 kusov 76 kusov 62 kusov 14 kusov

an voly teat do 6 mesiacov Opan z toho: Ovce z toho: Hydina Kone z toho: spolu prasnice spolu bahnice spolu spolu zprahov

z toho: sliepky

riebt

98

Uveden stavy hospodrskych zvierat boli ustajnen t a k t o : kone kravy hovdz dobytok opan ovce prasnice hydina v 26 budovch v 10 budovch v 15 budovch v 3 budovch v 2 budovch v 1 budove v 1 budove

itkovos hospodrskych zvierat bola v r o k u 1953 t a k t o : ron dojivos od 1 kravy stri na 1 ovcu znka vajec od nosnice odstav teliat od 100 ks krv odstav prasiat od 100 prasnc 1500 I 2, 5 kg 70 kusov 75 kusov 46 kusov

Nzka itkovos zvierat bola spsoben malou koncentrciou chovov. Pomerne najviac sstreden, po 100 kusoch, boli opan, a to v stodolch adaptovanch na vkrmne. Podobne kapacitne boli sstreden i ovce. Ostatn zvierat boli ustajnen priemerne po 12 a 15 kusoch. Boli to ak zaiatky drustevnej vekovroby. Zvierat boli kmen tradine, bez zostavovania k m n y c h dvok a chovnch sksenost. Dodvka ivonych p r o d u k t o v bola r o k u 1953 t a k t o : jaton hovdz d o b y t o k jaton opan jaton hydina kravsk mlieko ovia vlna konzumn vajcia ov syr 23 t 36, 4 t 4, 4 t 102 284 I 450 kg 29 606 ks 845 kg

Poda spisu hospodrskych zvierat k 1. 6. 1953 JRD vlastnilo zkladn stdo v hodnote 618 520, Ks a ostatn zvierat v hodnote 501 900, Ks. JRD okrem sstredenho m t v e h o inventra od lenov JRD k 1. 6. 1953 malo nakpen stroje a dopravn p r o s t r i e d k y za 115 375, Ks, nradie, prstroje a zariadenia za 142 949, Ks. Nakpen hospodrske stroje dopali p o t r e b u zvesnho nradia

99

Skupinov

nasadenie

kombajnov

pri

zbere

penice.

Foto

Ing.

M.

Cucor.

v rastlinnej vrobe a as novozakpench s t r o j o v bola nevyhnutn pre potreby ivonej vroby. Roku 1953 bola rozostavan stavba v k r m n e opanch, prestavan 104 625, Ks, a novostavba matale, prestavan 40 076, Ks. Vsadba ovocnho sadu bola vykonan za Ks 4437, . Pridruen v r o b u JRD nerozvjalo vo vom rozsahu. Boli to zva t r b y za prce a sluby vykonvan nkladnou a u t o m o b i l o v o u dopravou a t r b y za prce vykonan buldozrom a bgrom. Vemi dleit lohu v prvch r o k o c h fungovania JRD zohralo vedenie a sprva drustva. Od ich agilnosti a schopnosti vies JRD, zskava drustevnkov pre svedom i t prcu na drustve a k r o k za k r o k o m zveaova drustvo zviselo jeho m skorie spoloensk upevnenie a ekonomick napredovanie. Vedenie JRD bolo roku 1953 obsaden t m i t o f u n k c i a m i : predseda, tovnk, pomocn tovnka, agronm, zootechnik, a pokladnk. Sprva JRD bola zloen z 9 lenov a poda zznamov zasadala dvakrt mesane. Predsedom sprvy bol predseda JRD. A k o k o n t r o l n orgn bola zvolen 5-lenn revzna komisia. Zasadnutia t e j t o komisie boli raz mesane. innos revznej komisie bola zameran hlavne na predaj ovocia, predaj jatonho msa pre lenov JRD a vdaj naturli, uskladnenie ponohospodrskych knihy a dokladov. v r o b k o v a na k o n t r o l u pokladninej pomocn zootechnik, traja skupinri v rastlinnej vrobe, skladnk

100

lensk schdze v prvch r o k o c h bvali pravidelne kad mesiac, prpadne i viac rz poda potreby. V neskorom obdob pre mal as na lenskch schdzach bvali tieto schdze len p a sedem rz do roka. Men poet lenskch schdz bol nahrdzan v r o b n m i chovov. Roku 1973 mala sprva JRD 13 volench lenov a schdzala sa na svojich zasadnutiach raz mesane. Jej lenmi boli: M a r t i n Chmelnin (predseda), Juraj Btovsk, Jn ur, . 11, Martin Chrastina, Ema Janovick, Jn Kepko, . 119, Jn Koblen, . 138, Jn Lni, . 158, Jn Sabo, Jn Valentk, M a r t i n Zachar, Pavla Zleskov, M a r t i n Zlesk, . 14. Revzna komisia mala 7 lenov. Boli t o : M a r t i n Angu, Pavol Angu, Katarna Burdov, Jn Gbr, . 66, Pavol Gubo, . 1, Juraj Lehock a Katarna Vlkov. Zasadala poda vopred vypracovanho plnu. Funkcie vo veden drustva boli r o k u 1973 obsaden t m i t o lenmi uvdzame ich kolsk vzdelanie: poradami s pracovnkmi jednotlivch odvetv, prpadne

predseda ekonm agronm zootechnik pomocn zootechnik pomocn zootechnik mechaniztor ved. ovoc. a vinohrad. skupiny ved. skupiny rastlinnej vroby bezpenostn technik skladnk finann tovnka mzdov tovnka skladov tovnka tovnka mechanizanho strediska

M a r t i n Chmelnin Ing. Daniel Krian Ing. Daniel Kyse Ing. Daniel Slaninka Jn Koblen Jn Zlesk Jn Matiaovic Daniel Kalina Juraj Btovsk Jn Matiaovic ml. Jn Gubo Darina Krianov Zuzana Kyseov Viera Hamaliarov Viera Matiaovicov

zkladn vysokokolsk vysokokolsk vysokokolsk zkladn stredn o d b o r n zkladn stredn o d b o r n zkladn stredn zkladn stredn o d b o r n stredn o d b o r n stredn o d b o r n stredn o d b o r n

JRD malo socilnu komisiu a komisiu pre bezpenos prce. Sprva i funkcionri si zveren lohy vykonvali zodpovedne, o sa pozitvne odrazilo nielen na ekonomickch vsledkoch drustva a upevnen jeho e k o n o m i c k e j stability, ale aj na dobrej pracovnej morlke a na dobrch vzahoch medzi umi.

101

b) spechy drustva v rastlinnej vrobe

m

V prvch 1015 rokoch fungovania JRD nebola rastlinn v r o b a zameran na urit druhy plodn, ale sa pestovalo vetko, od oho sa dal oakva ak-tak zisk. t r u k t r a osevov bola vemi pestr. Vsledok vak bol opan, pretoe pri vtedajej extenzvnej f o r m e hospodrenia ani jedna plodina nepriniesla oakvan efekt. Skala sa alia plodina, a dokonca v uritch r o k o c h sa pestovala aj zelenina, tabak, ba i lieiv rastliny. Vyplvalo to i z t o h o , e JRD malo dostatok, ba i p r e b y t o k pracovnch sl, hlavne ien a potrebovalo ich zamestna. Pestovalo sa p r i e m e r n e 1820 plodn a popri t o m tu boli ete lky, pasienky, ovocn zhrady a star samorodkov vinice (neskr tepov vinohrad), a dokonca aj zeleninrstvo. t r u k t r a osevu bola vtedy t a k t o :

1. penica ozimn 2. ra 3. jame ozimn 4. jame jarn 5. ovos 6. kukurica 7. s t r u k o v i n y k m n e 8. an 9. repka 10. cukrov repa 11. mak 12. zemiaky skor 13. zemiaky ostatn 14. kmna repa 15. ozimn mieanky zelen 16. kukurica na sil 17. atelina erven 18. lucerna 19. ostatn ateliny (adenec rokat)

130170 ha 10 ha 10 ha 150180 ha 2040 ha 60 ha 5 ha 40 ha 10 ha 10 ha 5 ha 5 ha 10 ha 15 ha 5 ha 15 ha 120 ha 5 ha 15 ha

Z m e n y bvali tak, e ke sa pestoval tabak, vypadla repka, namiesto cukrovej repy sa pestovala akanka a podobne. Vemi nzka bvala vmera k u k u r i c e na sil, k t o r sa zvyajne s k m i l a ako zelen k r m i v o , a silovalo sa iba k u k u r i n krovie, skrojky a rezk c u k r o v e j repy a list z k m n e j repy, prpadne i porezan k m n a repa. Od r o k u 1959 bolo JRD osivrskym hospodrstvom, no r o k u 1965 bolo osivrstvo zruen na iados samho JRD, lebo nebolo schopn p r i nzkych rodch zabezpei

102

stanoven p r o d u k c i u osv. No od r o k u 1972 JRD op patr medzi osivrske hospodrstva. V prvch 13>15 r o k o c h , k m bola slab ivona v r o b a , d r u s t v o sa o p i e r a l o o trby z rastlinnej v r o b y , a to hlavne o t r b y z a t e l i n o v h o semena. Ke bola dobr roda semena, zvila sa i o d m e n a na p r a c o v n j e d n o t k u . K e semena nebolo alebo ho bolo mlo, klesala i o d m e n a drustevnka. Je o b d i v u h o d n , e v t c h t o r o k o c h , aj ked niekedy nebola v p l a t a i 3 4 mesiace, neklesla pracovn m o r l k a , hoci drustevnci dostvali 4 6 kg o b i l i a na j e d n u pracovn j e d n o t k u . V n i e k t o r c h r o k o c h bola viac ako polovica r o d y o b i l n n rozdelen d r u s t e v n k o m na pracovn j e d n o t k y . Od roku 1963 sa na pracovn j e d n o t k u dvalo 1, 5 kg o b i l i a a od r o k u 1972 si lenovia kupuj naturlie do vky 800 kg na j e d n h o stleho pracovnka a cel r o d i n a si me kpi maximlne 1200 kg obilia, ak si ich, pravda, na pracovnch j e d n o t k c h zarob. Roku 1973 bola t r u k t r a osevu v c e l k u t a k t o :

1. penica o z i m n 2. jame j a r n 3. ovos 4. kukurica 5. kukurica silna a na zeleno 6. ozimn j a r n mieanky 7. atelina erven 8. lucerna 9. ostatn atelina (biela) 10. rzne t e c h n i c k p l o d i n y na m n o e n i e To znamen: 1. zrniny z toho: o b i l n i n y 2. jednoron k r m o v i n y na o r n e j pde 3. viacron k r m o v i n y na o r n e j pde 4. ostatn

250 ha 170 ha 10 ha 50 ha 80 ha 5 ha 40 ha 30 ha 30 ha 5 ha

71, 6 4 % z o r n e j pdy 64, 1 8 % z o r n e j pdy 12, 6 9 % z o r n e j pdy 14, 9 2 % z o r n e j pdy 0, 75 % z o r n e j p d y

Zvil sa teda podiel o b i l n n na o r n e j pde o p r o t i m i n u l o s t i , podiel j e d n o r o n c h krmovn, plne vypadli t e c h n i c k p l o d i n y a o l e j n i n y , hoci sa z n o v u plnuje pestovanie repky olejnej. A k o relny a s m e r o d a j n i n d i k t o r e k o n o m i c k h o rastu d r u s t v a uvedieme c h r o n o logick rady h e k t r o v c h vnosov pestovanch plodn v o b d o b 20 r o k o v , t. j. v r o koch 19531973. Pozri t a b u k u 12 a d i a g r a m na s. 106. Z tabuky je z r e j m , e v p r v c h 1015 r o k o c h po zaloen JRD najvyie p r i e m e r n hektrov vnosy o b i l n n n e b o l i vyie ako 22 q z r n a z h e k t r a , a p r i t o m vnosy kol-

103

Tab.

12.

Priemern ha

vnosy plodn

t v

rokoch

19531913
Strukoviny kmne !

Kukurica

Penica ozimn

Jame jarn

an stonky

Rok

|
1953 1954 1955 1956 1957 1958 1959 1960 1961 1962 1963 1964 1965 1966 1967 1968 1969 1970 1971 1972 1973

CC

>N M

Ovos

If
2 0, 30 0, 14 0, 35 0, 55

S a.
CC

01

2, 15 1, 68 1, 76 2, 00 1, 98 1, 76 2, 28 1, 68 2, 18 2, 65 2, 38 2, 26 2, 19 2, 42 2, 84 3, 76 3, 91 3, 97 4, 72 3, 44 5, 14

2, 40 1, 49 2, 10 2, 13 1, 35 1, 75 2, 07 1. 32 2, 13 1, 88 2, 53 1, 58 2, 40 3, 12 1, 88 2, 62

2, 36 1, 81 1, 98 1, 55 0, 70 1, 27 1, 95 2, 33 2, 05 2, 51 1, 94 1, 23 1, 21 2, 23 2, 12 3, 26 3, 31 3, 41 3, 37 1, 49 3, 44

2, 10 2, 10 1, 38 1, 40 1, 35 2, 04 2, 72 2, 84 2, 47 2, 59 1, 51 1, 88 1, 63 2, 51 2, 84 2, 94 4, 25 2, 70 4, 37 1, 61 2, 81

2, 00 2, 25 3, 00 3, 50 1, 50 2, 69 2, 37 3, 34 0, 89 1, 63 2, 76 3, 01 2, 32 2, 53 3, 80 6, 04 4, 72 6, 09 3, 82 4, 47 2, 07

1, 40

2, 80 2, 40 2, 20 1, 00 0, 12

1, 25 1, 22 0, 60

0, 40 0, 22 0, 48 0, 36 0, 63 0, 36 0, 60 0, 37 0, 67 0, 83 0, 89 0, 85

0, 52 0, 50

3, 54 1, 73 4, 65 3, 25 3, 77 2, 07 2, 62 3, 84 3, 26 3, 08 3, 63

0, 62

1, 20 0, 33

0, 81 1, 52

sali kad r o k poda poasia. Podobne to b o l o aj u ostatnch plodn. P r i t o m t r e b a bra s r e z e r v o u r o d y na lkch, pasienkoch a r o d y a t e l i n o v n , lebo sa len odhadovali. Od r o k u 19661967 m rast h e k t r o v c h vnosov u o b i l n n , ale aj u ostatnch plodn ustavine stpajcu t e n d e n c i u , aj ke r o k u 1972 boli nzke r o d y . Bolo to zaprinen t m , e t a k m e r polovica porastov bola zaplaven v o d o u a r o d a sa zberala neskoro alebo sa vbec nezberala. Pravda, aj v t o m t o r o k u by bola bvala r e k o r d n roda. Vie investcie do pdy sa zaali vklada a po r o k u 1960, ale najm po r o k u 1965. V t e d y sa sasne rastlinn v r o b a zaala pecializova na pestovanie o b i l n n a k r m o v n , p r i o m t r b y mala zabezpeova najm silne sa rozvjajca ivona v r o b a . Z t a b u k y 12 m o n o zisti aj ist e x p e r i m e n t o v a n i e , pokia ide o urovanie pestovanch plodn, k t o r sa v poslednch r o k o c h ustauje na pestovanie o b i l n n a k m n y c h rastln. Najv v p l y v na zvenie r o d (sovietske o d r o d y obilnn mala najm viva, o d r o d o v skladba mechanizcia a agrotechnika. penice M i r o n o v s k , Jubilejn),

104

Kmna repa

Mieanky zelen

Kukurica na sil a zeleno

Zemiaky skor

Zemiaky ostat.

Cukrov repa

Pasienky

Mak

x j* _l

0, 35

15, 00 7, 70 3, 19 3, 00 2, 95 4, 00 1, 43 4, 00 5, 50 11, 30 15, 14 12, 23 3, 15 13, 35 7, 44

13, 00 12, 00 3, 73 3, 00

18, 00 16, 40

2, 40 2, 20 1, 80 2, 14 1, 73 2, 03 2, 20 3, 80 2, 20 2, 80 2, 00 2, 13 2, 70 4, 79 2, 34 3, 64 3, 96 4, 11 4, 13 3, 99 2, 90

1, 20 1, 05 0, 94 1, 23 0, 94 0, 90 1, 50 1, 60 1, 20 1, 21 1, 45 1, 17 2, 33 2, 61 1, 77 1, 62 1, 53 1, 64 1, 66 1, 70 0, 84

0, 30 0, 20

7, 60 4, 30 11, 99 15, 00 18, 00

19, 20

14, 08 11, 48

4, 33 15, 35 11, 16 22, 73 20, 13 12, 00 43, 69 28, 00 18, 05 45, 86 26, 86 70, 75 36, 60

15, 32 9, 20 8, 80 5, 50 12, 30 12, 15 10, 50 1, 47 5, 43 4, 57

18, 00 12, 78 16, 40 23, 25 14, 25 14, 52 20, 00 24, 14 25, 75 17, 03 20, 98 29, 52 37, 56 21, 42 19, 15 21, 38

0, 82 16, 20 0, 97 0, 47

17, 52 25, 24

6, 24

0, 08 0, 07

12, 00 15, 31 10, 73 14, 31 5, 00 15, 47

31, 60

5, 03 5, 00 4, 79 6, 15 3, 12

36, 90

Pre porovnanie: r o k u 1963 bola p r i e m e r n roda obilnn 2, 12 t/ha, z t o h o bolo penice 2, 38 t/ha, jamea 1, 94 t/ha. O desa r o k o v neskorie, r o k u 1973, bola priemern roda obilnn 4, 38 t/ha, o je viac ako dvojnsobok, priom penice bolo 5, 14 t / h a a jamea 3, 44 t/ha. Priemern hektrov r o d u obilnn nad 2, 5 t z jednho hektra dosiahlo JRD prvkrt a r o k u 1962, p r i e m e r n hektrov r o d u nad 3 t r o k u 1968, teda o es rokov, priemern r o d u nad 3, 5 t r o k u 1969, teda o jeden r o k a p r i e m e r n hektrov rodu obilnn nad 4, 0 t r o k u 1971, teda o 2 r o k y . Z t o h o jasne vidie, ako produkcia vroby v poslednch r o k o c h p r u d k o stpala. Vmeru plch osiatych obilninami (bez kukurice) v c h r o n o l o g i c k o m porad za roky 19531973, p r i e m e r n hektrov vnosy obilnn, celkov r o d u obilnn, ako aj dvky istch ivn a erpanie pracovnch j e d n o t i e k v uvedench rokoch kvli prehadu uvdzame v tabuke 13. Do roku 1968 sa o b i l n i n y pestovali na vmerch 350360 ha, a po t o m t o r o k u

atelina erven 3, 10 3, 05 1, 60 2, 32 0, 84 2, 50 3, 61 3, 59 1, 67 2, 49 4, 87 5, 00 3, 45 5, 64 3, 87 4, 45

105

sa ich vmera zvila na 420430 ha. V prvch desiatich r o k o c h po zaloen JRD sa dopestovalo celkom 50 a 80 vagnov obilia, p o t o m produkcia v r o k o c h 19621967 vzrstla na 60 a 90 vagnov. Prv raz sa dosiahlo 100 vagnov r o k u 1968, ke JRD dopestovalo 127 vagnov obilia, a stpalo to postupne a na 185 vagnov r o k u 1973. Vmera k u k u r i c e na z r n o sa vdy pohybovala na 50 a 60 ha, no boli dva roky, ke sa kukurica pestovala na 80 ha. V prvch rokoch po zaloen drustva sa erpalo v rastlinnej v r o b e 30 00035 000 pracovnch jednotiek. Bolo to na t i r o k klu plodn p o m e r n e mlo, ale to len preto, e vetky mechanizan prce na JRD vykonvalo STS a za t i e prce JRD platilo. Ke r o k u 1958 JRD prebralo vetky stroje od STS, p r u d k o stpla i spotreba pracovnch j e d n o t i e k a pohybovala sa poda t o h o , ak bola v t o m - k t o r o m r o k u roda.

Vzrast 1973

hektrovch (v

vnosov

penice, jamea

kukurice

celkov

vzrast

rody

obilnn

rokoch

1953

pronch

intervaloch).

106

Tab. y

13.

Vmera 19531973

plch

obilnn,

ich

roda,

ron dvky ivn

erpanie pracovnch

jednotiek

rokoch

Rok

Vmera obilnn bez k u k u r i c e v ha

0 ha vnos obilnn v t

Celkov roda obilnn ( v o vag. )

Dvky istch ivn v kg na ha p. p.

erpanie prac. jedn. v tis.

1953 1954 1955 1956 1957 1958 1959 1960 1961 1962 1963 1964 1965 1966 1967 1968 1969 1970 1971 1972 1973

386 368 318 352 357 351 368 371 335 354 353 358 395 363 363 368 370 435 435 423 422

2, 22 1, 74 1, 81 1, 75 1, 34 1, 59 2, 02 2, 16 2, 14 2, 59 2, 12 1, 70 1, 77 2, 34 2, 51 3, 44 3, 70 3, 64 4, 12 2, 51 4, 38

86 64 57 62 48 56 74 80 72 92 75 61 70 85 91 127 137 158 179 106 185

27 47 60 56 56 57 74 64 81 92 112 126 145 166 167 172 202 229 229 265 246

29 32 33 34 32 36 36 40 65 52 44 52 41 51 44 46 39 32 33 24 32

Maximlna s p o t r e b a pracovnch j e d n o t i e k v rastlinnej v r o b e bola r o k u 1961, a to a 65 000 pracovnch j e d n o t i e k . P o s t u p n m b y t k o m stlych p r a c o v n k o v v rastlinnej v r o b e sa stle rchlejie j e d n o t l i v prce mechanizovali, a t a k sa v poslednch rokoch op ustlila s p o t r e b a pracovnch j e d n o t i e k v rastlinnej v r o b e na 30 000. V prvch 15 r o k o c h po zaloen d r u s t v a sa vive rastln nevenovala dostaton pozornos, a to p r e d o v e t k m p r e t o , e nebol d o s t a t o k p r i e m y s e l n c h h n o j v a o k r e m toho boli dleitejie o t z k y , k t o r museli d r u s t v v t c h asoch riei, najm vstavba stredsk ivonej v r o b y , s t r o j o v c h a t r a k t o r o v c h stredsk, nkup s t r o j o v at. Vnym p r o b l m o m b o l o aj rozhadzovanie p r i e m y s l o v c h hnojv, lebo neboli v y h o v u jce stroje. A p r e t o ete r o k u 1962 sa dvalo na JRD iba 92 kg istch ivn na 1 ha ponohospodrskej pdy. Po skonsolidovan d r u s t v a sa investcie do pdy zvili a roku 1972 sa na 1 ha p o n o h o s p o d r s k e j pdy dalo istch 265 kg ivn duska, fosforu a drasla. T o t o sa, s a m o z r e j m e , v e m i vrazne o d r a z i l o aj na h e k t r o v c h rodch a produkcii rastlinnej v r o b y . 7

107

Vetky p d y , k t o r JRD o b h o s p o d a r u j e , s kysl. P r e t o sa r o k u 1963 zaalo vpni. Kadm r o k o m sa v y v p n i l o viac ako 100 ha p o n o h o s p o d r s k e j p d y . Od r o k u 1971 sa t e n t o cyklus vpnenia o p a k u j e a p o t r v d o v t e d y , k m sa pdy n e z n e u t r a l i z u j alebo sa aspo p o d s t a t n e nezni kyslos. Vek pozornos sa venuje o r g a n i c k m h n o j i v m (matan h n o j , k o m p o s t ) . Cel p r o d u k c i a sa vyuije na h n o j e n i e o r n e j p d y , l k a pasienkov. V p r v c h r o k o c h d r u stva sa matan h n o j vyval k o n s k m i p o a h m i do poa na k o p y a rune sa r o z h o d i l a kee p r o d u k c i a hnoja bola menia ako v sasnom o b d o b , h n o j i l i sa obyajne p o z e m k y , k t o r boli bliie p r i o b c i a h o s p o d r s k o m s t r e d i s k u , a na n i e k t o r vzdialenejie hony sa matan hnoj nedostal aj 10 r o k o v . T a k m t o spsobom sa h n o j i l o do r o k u 1962 1963. V t c h t o r o k o c h sa z a k p i l i rozmetadl a bger. Odvtedy sa v z i m n o m o b d o b h n o j vyvoz do p o n c h hnojsk a na jese sa r o z m e t a d l a m i rozhadzuje po poli. Od r o k u 1971 sa as matanho hnoja vyva do poa na k o p y autami t y p u V3S a r o z s t r e u j e sa. V bilancii pdy boli od zaloenia JRD v r o k u 1951 a dodnes v e m i mal zmeny. V p r i e b e h u r o k o v pda vzrstla len o t v m e r u , k t o r p r i n i e s l i s k r o m n c i p r i vstupe do JRD. V r o k u 1964 b o l o na ely v o j e n s k e j sprvy zapoian asi 32 ha pdy (23 ha o r n e j a 9 ha pasienkov). Stav p d n e h o f o n d u (v ha) k 1. 1. 1973 bol t a k t o :

JRD (bez zhumienkov) o r n pda chmenice vinice zhrady ovocn sady lky pasienky Ponohospodrska pda spolu 672, 30 10, 28 12, 56 33, 17 203, 26 176, 59 1107, 17

Individulne zhumienky 12, 86 16, 38 37, 05 0, 13 6, 78 0, 74 73, 94

Spolon zhumienky 27, 00 27, 00

JRD + zhumienky 712, 16 26, 66 49, 61 33, 30 210, 04 177, 33 1 209, 10

V t e r a j o m katastri Deviany hradov.

sa od

nepamti

dobre

darilo

ovocnm

stromom

a viniu h r o z n o r o d m u . Pred r o k o m 1900 b o l o v obci 80 a 100 ha t e p o v c h v i n o Po f y l o x r e na p r e l o m e s t o r o i a , k t o r zniila v e t k y tepov v i n o h r a d y , zaal sa vysdza s a m o r o d v i n i a vnosy vinc p o d s t a t n e poklesli. Po zaloen JRD postupne zanikli vetky s a m o r o d k y a ostali iba t i e v i n o h r a d y , k t o r mali d r u s t e v n c i na individulnych z h u m i e n k o c h . D r u s t v o zaalo vysdza v i n o h r a d y r o k u 1957 a r o k u 1960 b o l o d o k o n e n 5 ha

108

s vedenm na hlavu. Roku 1971 sa vysadili 4 ha a na p r v c h 5 ha bola vykonan r e k o n trukcia na vysok vedenie. Od r o k u 1974 sa zaala vstavba 36 ha v i n o h r a d o v , pod ktor bola u pda z r e k u l t i v o v a n a zrigolovan. Do r o k u 1980 m by vysadench 80 ha v i n o h r a d o v . Vsadba sa bude r o b i na pdach, k t o r sa zskaj p r i akcii Z r o d nenie a p r o t i e r o z v n e o p a t r e n i a svahovch vencia. S vsadbou intenzvnych ovocnch sadov sa zaalo r o k u 1958, ke sa vysadilo 2 ha zkrskovho sadu jablon (prevane o d r o d a Jonathan) a 0, 30 ha h r u i e k ( H a r d y h o maslovka). P o t o m sa p o s t u p n e po etapch vysdzali alie i n t e n z v n e zkrskov ovocn sady na miestach, kde boli p r e d t m star zhrady, l k y a pod., a ich v m e r a sa ustlila v sasnosti na 33, 17 ha. Z t o h o je 0, 30 ha h r u i e k , 2 ha m a r h , 1 ha b r o s k , 1, 5 ha sliviek a z o s t a t o k s j a b l o n e na EM t y p o c h , prevane o d r o d y Jonathan a G o l d e n Delcius. Stav ovocnch s t r o m o v v kusoch v sasnom o b d o b : p d " a na k t o r sa p o s k y t u j e ttna sub-

JRD jablo hruka broskya marhua slivka erea orech vlask via spolu 7 256 582 477 762 1 563 542 125 56 11 363

Zhumienky 5 650 945 120 180 5 630 1 240 865 65 14 695

(pribline)

Spolu je v obci nch s t r o m o v .

26 058 kusov o v o c n c h s t r o m o v , z o h o je na JRD 11 363 a na

zhumienkoch j e d n o t l i v c h d r u s t e v n k o v , r o b o t n k o v a zamestnancov 14 695 ovocOvocn sady nesplnili oakvanie, lebo jablone, z nich prevane Jonathan, aj napriek astm p o s t r e k o m mvaj m n a t k u a prinaj v e m i nzku r o d u . alm problmom je n e d o s t a t o k skladovacch p r i e s t o r o v na JRD a azda najzvanejou prinou, preo sa sady n e r o z i r u j , je, e aj n a p r i e k n e d o s t a t k u ovocia na naom t r h u s jeho nkupn ceny v e m i nzke. V sasnosti z bvalch t r o c h ponch skupn zostala u iba jedna, k t o r v e d i e s k u p i n r , a alou je menej poetn o v o c i n r s k o - v i n o h r a d n c k a skupina na ele so svojm s k u p i n r o m . O v o c i n r s k o - v i n o h r a d n c k a skupina m psov m a l o t r a k t o r T - 5 4 B s p r s l u n m i zvesnmi nradiami a v sezne sa jej p r i d e u j e ete kolov t r a k t o r na p o s t r e k y .

109

c) Rozvoj ivonej vroby

S p o m e r n e r c h l y m r o z v o j o m r a s t l i n n e j v r o b y , najm so zvyovanm h e k t r o v c h vnosov o b i l n n a k m n y c h rastln, z k o svis r o z v o j ivonej v r o b y . Evidentn rast na t c h t o sekoch, v svislosti s t m i narastanie hospodrskych vsledkov a postupn e k o n o m i c k stabilizcia drustva, boli v s l e d k o m nielen cieavedomej prce sprvy, vedenia a lenov JRD, ale aj r e z u l t a n t o u zvyujcej sa o d b o r n o s t i vedenia a prce d r u s t e v n k o v , v nemalej m i e r e aj p r i b d a n m p r a c o v n k o v so stredo k o l s k m a v y s o k o k o l s k m vzdelanm, s o d b o r n o u p o n o h o s p o d r s k o u prpravou. V e k o n o m i c k c h vsledkoch JRD sa z r e t e n e o d z r k a d l i l v p l y v vyuvania v d o b y t k o v v e d e c k o - t e c h n i c k h o rozvoja v p o n o h o s p o d r s t v e ako v z n a m n o m o d v e t v nho n r o d n h o hospodrstva. Vzrast p o t u hospodrskych z v i e r a t v r o k o c h 19531973 priname v t a b u k e 14 a na d i a g r a m e na s. 111. Z t a b u k y stavov hospodrskych z v i e r a t v i d m e ich p o e t n rast i rast h o d n o t y c e l k o v h o stda v o f i n a n n o m Tab. 14. Stav hospodrskych vyjadren. ich Km v napr. stlych hovdzieho cench v dobytka roku 1953 973

zvierat a

hodnota

rokoch

Stav z v i e r a t v kusoch Rok hovdz dobytok spolu z toho: kravy opan spolu z toho: prasnc Hodnota zvierat spolu Ks

1953 1954 1955 1956 1957 1958 1959 1960 1961 1962 1963 1964 1965 1966 1967 1968 1969 1970 1971 1972 1973

307 286 268 287 344 403 489 527 581 557 504 487 523 525 511 548 537 564 568 574 620

108 98 97 91 97 116 138 156 200 194 155 176 198 186 186 193 196 196 196 196 220

223 506 510 563 509 539 669 697 737 925 875 984 987 898 1054 1057 1304 1280 1192 1541 1112

60 73 78 78 90 72 91 101 100 108 113 86 89 106 100 112 153 138 120 100 90

1 120 000 1 119 000 1 195 000 1 297 000 1 4A 000

1 466 0001

614 000

2 299 000 2 498 000 2 413 000 2 710 000 2 768 000 2 824 000 2 976 000 2 895 000 3 415 000 3 431 000 3 556 000 3 595 000 3 714 000 3 689 000 3 920 000

110

1953 bolo 307 kusov, r o k u 1973 ho u bolo 620 kusov, ie je to 1, 8-nsobn zvenie. Podobne je to aj u krv. U opanch sa stavy v uvedench r o k o c h t a k m e r spnsobili. Hodnota celkovho stda sa zvila z 1 200 000, Ks r o k u 1953 na 3 919 529, Ks roku 1973, ie zvila sa viac ako trojnsobne.
ks

Vzrast osobitne loch).

potu krv (v

hovdzieho a opanch pronch v

dobytka, rokoch interva-

19531973

Rast potu hospodrskych zvierat bol podmienen pribdajcou investinou vstavbou pre ustajnenie hospodrskych zvierat. Ich vyou koncentrciou v stajniach, nadobdanm chovateskch sksenost, ako aj zskavanm stle produktvnejieho chovnho materilu zvyovala sa aj itkovos hospodrskych zvierat. Stav hospodrskych zvierat sa v priebehu poslednch r o k o v prakticky nezvyuje, zvierat s ustajnen v tch istch priestoroch, no vroba jatonho msa, mlieka a ostatnch ponohospodrskych p r o d u k t o v stle stpa, m rastie aj p r o d u k t i v i t a prce oetrovateov a zniuj sa nklady na j e d n o t k u v r o b y . V sasnom obdob stoj JRD v ivonej v r o b e pred novou lohou racionalizcie jednotlivch chovov zvierat, pred r e k o n t r u k c i a m i stavieb na ustajovanie zvierat a ich doplnenm a vybavenm novmi modernmi mechanizanmi zariadeniami.

111

N o v l o h y kladen nam p o n o h o s p o d r s t v o m na rast a p r o d u k t i v i t u ivonej v r o b y si vyiadaj alie zvyovanie k o n c e n t r c i e a uiu pecializciu chovu ponohospodrskych z v i e r a t . U sme kontatovali, e v svislosti so zvyovanm p o t u hospodrskych zvierat a so s k v a l i t o v a n m p o d m i e n o k ich c h o v u sa zvyovala aj i t k o v o s z v i e r a t . Uvedieme k o n k r t n e daje, ak bola t t o i t k o v o s a hlavne ako sa p r o d u k c i a n i e k t o r c h vrobkov a ich t r h o v d o d v k a v sledovanch desaroiach zvyovali. Pozri tab. 15. Tab. 15. Produkcia a dodvky ivonej vroby v rokoch
Vroba mlieka hydina

19531913
Dodvka msa celkom v t Dodvka mlieka v I

Rok

V r o b a msa v q hovdz dobytok 285 300 327 299 227 283 319 740 533 753 854 886 956 536 856 925 1021 763 996 1015 1055 opan

VI

1953 1954 1955 1956 1957 1958 1959 1960 1961 1962 1963 1964 1965 1966 1967 1968 1969 1970 1971 1972 1973

385 283 326 293 396 517 413 595 529 633 770 760 977 942 964 1331 1388 1202 1427 1582 1389

44 8

105 000 101 846 126 008 146 691 160 555 194159 197 629 289 245 329 861 283 271 278 233 263 699 331 922 374 281 416 909 431 411 445 257 513 206 540 823 549 421 576 320

64, 5 57, 2 65, 6 85, 0 61, 5 79, 0 74, 8 93, 9 109, 0 120, 3 123, 3 121, 5 156, 9 148, 3 197, 1 220, 5 240, 7 226, 2 234, 6 301, 9 314, 6

102 284 94 866 112 087 111 336 121 401 123 607 147 203 168 208 235 496 208160 230 306 214 207 326 665 317129 341 506 388 283 405160 485 108 492 325 513 386 561 578

3
290 5 197 18 154 38 54 66 57

393 123 304 843 949

V p r v c h r o k o c h po sstreden d o b y t k a do novch hospodrskych o b j e k t o v bola i t k o v o s z v i e r a t p o m e r n e nzka. D o j i v o s na d o j n i c u sa pohybovala o k o l o 1500 I m l i e k a rone. P r i e m e r n p r r a s t k y na kus a de u opanch b o l i v p r i e m e r e 330 g, u hovdzieho d o b y t k a 620 g. Znka vajec od nosnice bola 70 kusov rone. Ron s t r i u oviec bola 2, 61 kg v l n y . O d s t a v prasiat od prasnice bol 8 kusov a ron natalita od 100 kusov krv bola 80 kusov t e l i a t . S s t r e d e n m z v i e r a t do novch ustajovacch p r i e s t o r o v sa i t k o v o s z v i e r a t p o s t u p n e zlepovala a znila sa aj p o t r e b a pracovnkov na ich o e t r o v a n i e , m sa e v i d e n t n e zvila p r o d u k t i v i t a prce o e t r o v a t e o v . Stav-

112

bou vlastnho gravitanho vodovodu r o k u 1954 si JRD vyrieilo aj potrebu vody na hornom stredisku a automatick napjaky znane uahili prcu p r i oetrovan zvierat. Dojiom sa uahila prca, ke bolo do stajn namontovan zariadenie na strojov dojenie. Hoci rast itkovosti hospodrskych zvierat nie je pravideln, lebo v niektorch rokoch bol negatvne ovplyvnen slabou k r m o v i n o v o u zkladou, predsa len itkovos za posledn r o k y je na p r i e m e r n e j r o v n i Levickho okresu. Jej rast v istej miere

q 1 400 700 000 1 300

bravov mso

1 200 600000 1100

1 000

mlieko hovdzie mso

500 000 900 800 400000 700 600. 300000 500 400. 200 000 300 200
100000

Vzrast v

produkcie

msa (v

mlieka pronch

100

rokoch

19531973

intervaloch).

1953

1957

1961

1965

1969

1973

odzrkaduj daje v tabuke 15. Pozoruhodn je napr., e k m r o k u 1953 drustvo vyrobilo 285 q hovdzieho msa, r o k u 1973 to bolo 1055 q, o je 3, 7-nsobne viac; vroba bravovho msa sa v uvedenom obdob zvila 3, 6-nsobne a vroba mlieka viac ako 5-nsobne. T r h o v dodvku msa zvilo drustvo v uvedenom dvadsaro zo 645 q na 3146 q, o je 4, 8-nsobn zvenie. Dodvka mlieka sa zvila zo 102 284 I r o k u 1953 na 561 578 I r o k u 1973, o je viac ako 5-nsobn zvenie.

113

V uvedenej svislosti poukeme, ak bola itkovos hospodrskych zvierat roku 1972:

ron dojivos od dojnice prrastok na kus a de u HD v k r m prrastok na kus a de u opanch v k r m odstav teliat od 100 kusov krv odstav prasiat od prasnice

2803 l i t r o v 905 gramov 495 gramov 103 kusov 16, 2 kusov

V rokoch 19541960 bol chov hovdzieho d o b y t k a iastone zamoren tbc. pln likvidcia napadnutch kusov tbc bola vykonan r o k u 1961. Tak rast hektrovch vnosov obilnn a ich celkovej r o d y (z 86 vagnov r o k u 1953 na 185 vagnov r o k u 1973 pozri tab. 13), ako aj rast itkovosti dobytka, uveden vroba a t r h o v dodvky msa a mlieka (pozri tab. 15) svedia o t a k o m zven vsledkov ponohospodrskej v r o b y , o akom sa r o n k o m v Devianoch nikdy p r e d t m ani nesnvalo. Treba vak kontatova, e vek prednosti drustevnej ponohospodrskej vekovroby pred ronckou malovrobou r o d i n n h o t y p u nespovaj len vo zvyovan celkovej ponohospodrskej produkcie, na k t o r sme strune poukzali, ale aj v nebvalej spore ivej prce vynakladanej bezprostredne pracujcimi v ponohospodrstve, o m tie vek, ba nedozierny spoloensk (morlny a k u l t r n o politick) vznam. Na prklade zvyovania ekonomickch vsledkov v deviianskom JRD sa zretene ukazuje, e drustevn ponohospodrska vekovroba a s ou spojen industrializcia, spriemyselovanie ponohospodrskej prce zabezpeuje ponohospodrom a ostatnm obyvateom ijcim na dedine jeden z vznamnch predpokladov na dosahovanie kvalitatvne novch ivotnch idelov.

d) Mechanizcia prce

na

drustve

V prvch dvoch r o k o c h po zaloen JRD sa vetka pda obrbala konskmi a volskmi poahmi a dvoma t r a k t o r m i Z e t o r 25 A. Ke bolo v Devianoch zriaden brigdne stredisko STS, stle viu as prc vykonvali v JRD t i e t o stroje. Ilo tu najm o orbu, prpravu pdy, sejbu a n i e k t o r in prce, ako atva obilia samoviazami, neskr kombajnmi. V prvch rokoch sa atva vykonvala rune, konskmi hrsovami a jednm samoviazaom. Vetko obilie sa mltilo mlakami. O r o k neskorie u pracoval v atve aj sovietsky kombajn S-6 a o r o k neskorie kombajn S-4. Podstatn as atevnch prc sa aj v t c h t o r o k o c h vykonvala samoviazami, lebo kombajny patrili STS a pracovali aj na inch drustvch. Od r o k u 1954 u o r b u na drustve vykonvali iba t r a k t o r y STS, psov DT-54 alebo kolov S - 3 0 a Z-25 a neskorie S-35, S-50 a tak sa postupne zo vetkch prc vytlaj konsk zprahy. Kone sa

114

pouvali pri

hraban lk a strnsk, zvan o b i l i a a sena. T a k t o to ilo a do r o k u

1958, ke boli brigdne stredisk STS zruen a s t r o j e p r e b r a l o JRD. H o c i JRD vlastnilo iba star kombajny, S-4 a M - 3 3 0 , k t o r boli po dvoch r o k o c h vyraden, stle viac obilia sa zberalo k o m b a j n m i . N a p r . r o k u 1963 sa z o b r a l o k o m b a j n m i 243 ha a samoviazami 110 ha. Roku 1964 z a k p i l o d r u s t v o p r v k o m b a j n SK-4. V t o m t o r o k u sa zobralo k o m b a j n m i 286 ha a 72 ha samoviazami. Roku 1965, k t o r bol v e m i m o k r , zobrali kombajny 319 ha, samoviazae 72 ha a rune sa skosilo 5 ha o z i m n h o jamea. Roku 1966 JRD k p i l o d r u h k o m b a j n SK-4 a o d v t e d y sa atva vykonva vlune kombajnmi. V sasnosti vinu prc na d r u s t v e vykonvaj s t r o j e . Konsk zprahy sa pouvaj len v ivonej v r o b e , hlavne p r i dovan vybaven t m i t o s t r o j m i : k r m i v a . JRD je v sasnosti

nkladn aut V 3S S5T dodvkov auto U K osobn auto Volga bger E-302 buldozr T-100 M psov t r a k t o r DT-75 M T-54 B kolov t r a k t o r y U-651 Z-50S Z-35 Z-4011 Z-3011 kombajny SK-4 E-512 silny kombajn a rezaka KS-2, 6 E-066 vleky zberacie vozy a zberae H o r a l NKK-1, 6 postrekovae S-033 lisy K-441 K-442 rozmetadl priem, hnojv RCW-2 RmA-2 b

3 kusy 1 kus 1 kus 1 kus 1 kus 1 kus 1 kus 1 kus 4 kusy 2 kusy 2 kusy 4 kusy 7 kusov 2 kusy 1 kus 1 kus 2 kusy 18 kusov 3 kusy 3 kusy 2 kusy 3 kusy 1 kus 3 kusy 3 kusy

115

O k r e m t o h o je drustvo

vybaven

prslunmi

zvesnmi

nradiami,

ako

pluhy, sejaky, k u l t i v t o r y , disky, brny, ak brny, valce, pleky, kosaky, hrabaky, obracae, r o t a v t o r y , presekvae repy, trhae anu a in. V ivonej v r o b e boli v r o k u 1973 t i e t o mechanizan p r o s t r i e d k y :

k m n e drky hnojn drky automaty na prpravu k r m v KPSK 1000 ohrievae mlieka, vody a pod. chladie na m l i e k o po 500 I dojacie zariadenie v kravnoch sekovica na e l e k t r i c k pohon

6 kusov 6 kusov 2 kusy 10 kusov 4 kusy 2 spravy (pre 200 dojnc) 5 kusov

Uveden fakty o systematickom prenikan technickch, technologickch a ekonomickch p r v k o v socialistickej industrializcie do ponohospodrstva svedia o mohutnom a vestrannom rozvoji v r o b n c h sl drustevnej ponohospodrskej vekovroby. Je t a k m e r nemon terajiu m o h u t n ponohospodrsku t e c h n i k u , ako s t r a k t o r y , kombajny, rozmetadl hnojv, zberae atd'., porovnva s d r o b n m nradm ahanm komi alebo volmi z ias individulnych ponohospodrstiev, k t o r h o obsluha vyadovala mnostvo ivej prce. V r o b n sily, najm ponohospodrska technika, sa ete znsobia integrciou a pecializciou ponohospodrskej v r o b y a nstupom ponohospodrskych s t r o j o v d r u h e j a t r e t e j genercie. Sme svedkami, e ponohospodrska vekovroba sa m alej, t m viac aj zo spoloenskej strnky (prehlbovanie deby prce, pecializcia a profesionalizcia pracovnkov, vznik novch profesi, zmena charakteru prce, obmedzovanie a zatlanie fyzickej prce z v r o b n e j innosti a pod. ) pribliuje novodobej priemyselnej v r o b e , m sa odstrauj podstatn rozdiely medzi ponohospodrstvom a priemyslom, a tak aj medzi i v o t o m na dedine a ivotom v meste. Odstraovanie uvedench rozdielov sa stva zmernm, cieavedomm procesom t m , e sa v ponohospodrskych zvodoch podobne ako v priemyselnch zvodoch zostavuj nielen plny e k o n o m i c k h o , ale aj socilneho rozvoja.

e) a

Ekonomick vsledky odmeovanie drustevnkov

Na zklade dajov, k t o r sme uviedli, strune analyzovali a h o d n o t i l i , mono uzatv-

ra, e deviianske JRD spene prekonalo zaiaton akosti a e je v sasnom obdob e k o n o m i c k y i spoloensky stabilizovan. K t o m u t o kontatovaniu oprvuj jednak z roka na r o k sa zvyujce hektrov vnosy r o d y a celkov roda pestova-

116

Tab.
Produkcia Vnosy celkom Fond odmien Trby za

16.

Ekonomick

ukazovatele

za

roky

19531973

tis.

Ks

Rok rastlinn vrobu zvierat ivonu vrobu

Hrub pol'nohosp. produkcia ivoneho sektora prce a sluby Celkov hrub produkcia

rastlinnho sektora

Stav zkladnch prostriedkov

1953 475 569 530 668 758 816 780 1 106 2 034 419 478 488 312 524 576 932 957 977 1 372 1 392 1 339 1 236 1 757 2 038 2 672 2 985 3 716 3 701 3 636 4 277 4 560 1 767 1 500 1 315 1226 1 322 1 713 1 012 1 520 1 691 2 528 2 898 2 494 3128 1 329 2 724 1 248 152 53 95 116 198 276 480 573 620 550 535 1 155 1 232 399 1 271 94 333 646 62 313 728 47 218 443 58 1 870 2 230 2 059 3 051 4117 3 316 4100 4 569 4 511 4 874 6 954 9 264 9 781 9 296 10 386 9 570 12 235 177 372 89 1 537 196 498 34 1 402 705 790 1 056 1 092 1 356 1 591 1 845 2 225 3 526 2 224 2 353 2 030 3 440 3 028 4 313 4 652 5 393 5 542 5 631 167 265 28 1 096 475

1 066 458 466 536

708 605

126

325

1 385

622

1 066 1 183 1 504 1 671

877 1 073 1 228 2142

1954

1 155

680

1955

1 470

765

1956

1 582

792

1957

2141

1 085

559 641 432 1 051 1 727 1 112 1 250 1 600 1 504 1 750 2 413 3 079 3 056 3 120 3 300 3 435 3 598

2199 2 495 2 877 3 520 4 853 4 893 6 561 5 487 5 727 5 878 7 772 8 384 10 395 9 985 10 896 10 268 12 380

4 602 5 848 6 212 7 028 7 716 8174 8 433 10115 10 671 10 492 12 453 13 335 14 053 14 333 14 925 15 657 16 397

1958

2 448

1 356

1959

2815

1 459

1960

3 426

1 835

1961

4 701

2 856

1962

4 665

2 440

1963

6 454

2 928

1964

5 208

2 984

1965

5193

2 840

1966

5 279

3 249

1967

7150

3 710

1968

7 357

4 329

1969

9 295

4 982

1970

9 250

4 518

1971

9 931

4 538

1972

8 736

3194

1973

10 493

4 862

nch prostriedkov (stavby, stroje, zkladn stdo, t r a k t o r y a pod. ), a to z 877 000, Ks na 16 397 000, Ks, o je a 18, 7-nsobn zvenie. Treba poukza na t o , e rast v tabuke uvedench ukazovateov bol pomerne rovnomern, a to v svislosti s t m , ako vzrastala produkcia v rastlinnom i ivonom sektore a ako vzrastala p r o d u k t i v i t a prce. Uvedieme vzrast n i e k t o r c h sledovanch ukazovateov v pronch intervaloch. Pozri tab. 17. Z tabuky je zrejm, e najprudkej index rastu zaznamenali zkladn vrobn prostriedky, o je vzhadom na ich prvorad funkciu vo v r o b e aj pochopiten. Ich stav sa u po 5 r o k o c h zvil 5, 25-nsobne, pri inch ukazovateoch len asi 1, 5 a 2-nsobne. V alch 5 r o k o c h sa zvil 9, 62-nsobne, o je rove viacerch ukazovateov a r o k u 1973. Ukazuje sa, e vedenie drustva zmerne uprednostovalo rchly rozvoj zkladnch p r o s t r i e d k o v . Znane rchly vzrast zaznamenala produkcia ivoneho sektora a trba z t o h t o sektora, t. j. za ivone v r o b k y a za zvierat. Je to dsledok prednostnho zamerania JRD na ivonu v r o b u , k t o r umouje lenom drustva stle pracovn prleitosti a, samozrejme, i pravideln a dobr zrobky. Pomerne nzky rast produkcie rastlinnho sektora a t r i e b z t o h t o sektora je v dsledku vysokej spotreby vlastnch k r m v a stelv v pomerne rozsiahlej ivonej vrobe. Rast t r i e b z rastlinnej v r o b y skresuje i skutonos, e v prvch rokoch bola ivona vroba pomerne slab a via as rastlinnch v r o b k o v sa odpredvala, v dsledku oho je i zkladn ukazovate pomerne vysok. V rokoch 1972 a 1973 (k 31. 12). malo JRD nasledujce fondov zabezpeenie:

Rok 1972 Ks pouit fond k u l t r n y c h a socilnych p o t r i e b fond vstavby obratov fond prevdzkovo-zabezpeovac fond celkov zsoby ( k r m i v o , osivo, umel hnojivo a pod. ) t v o r i l i z toho materil na sklade vlastn v r o b k y zvierat 6 1 2 9 000, 850 000, 956 000, 3 686 000, 123 000, 952 000, 5 072 0 0 0 2 780 000,

Rok 1973 Ks

120 000, 1 770 000, 7 303 000, 1 200 000, 7 1 0 8 000, 915 000, 1 591 000, 3 920 000,

Stav investinch verov k 31. 12. 1972 bol 1 183 000, Ks, k 31. 12. 1973 946 000, Ks. S to piky od ttnej banky na investin vstavbu hospodrskych stredsk v rokoch 19581962. Stav na prevdzkovom te k 31. 12. 1972 bol 2 436 000, Ks, k 31. 12. 1973 2 056 000, Ks v prospech JRD.

119

Tab.
Produkcia Trby z ivonej produkcie Vrobky celkom rastlinnej produkcie Hrub ponohosp. produkcia rastlinnho sektora ivoneho sektora

17.

Rast

niektorch

ekonomickch

ukazovateov

rokoch

19531973

Rok

Celkov hrub produkcia

Fond odmien

Stav zkladnch prostriedkov

1953 1066 708 458 605 451 1385 622 877

zklad

v t i s . Ks

1066

1958 2, 30 1, 91 4, 14 7, 70 6, 61 12, 29 6, 11 6, 87 2, 38 6, 05 6, 90 9, 84 1, 34 2, 18 4, 18 4, 50 2, 31 4, 40 8, 74 9, 81 1, 61 2, 96 6, 70 8, 83 1, 03 2, 01 4, 95 5, 78 5, 25 9, 62 15, 21 18, 70

i n d e x rastu

2, 34

1963

i n d e x rastu

6, 15

1968

i n d e x rastu

7, 86

1973

i n d e x rastu

11, 61

Tab.

18.

Odmeovanie
Poet pracujcich lenov

drustevnkov

za

prcu

na JRD

Devianoch

rokoch

19531974

Rok

Zkladn mzdy

Doplatky, prmie, podiely

Prepoet ntur, odmeny

Spolu odmeny

Priemern ron odmena na pracovnka v Ks

v 1000 Ks 1953 1954 1955 1956 1957 1958 1959 1960 1961 1962 1963 1964 1965 1966 1967 1968 1969 1970 1971 1972 1973 1974 183 184 185 185 187 185 185 194 195 195 198 198 163 163 170 221 243 257 258 218 248 226 622 475 465 515 559 649 432 1040 1728 1098 1132 1548 1436 1654 2072 2529 2539 2662 2756 3160 3598 3707 198 112 103 104 159 129 94 412

714 381 298 457 444 318 310 342 263 215 327 254 278 281 341 550 517 458 364 275 platia lenovia platia lenovia

1534 968 866 1076 1162 1096 836 1794 1991 1387 1564 2042 1754 2078 2413 3079 3056 3315 3300 3500 3957 4027

2 220 5 261 4 681 5 816 6 214 5 924 4 519 9 247 10 210 7113 7 899 10 222 10 761 12 748 14194 13 932 12 576 12 899 12 791 16 055 15 956 17 818

74 105 240 40 143

195 180 65 359 320

po r o k u 1966 bolo d s l e d k o m nielen novej e k o n o m i c k e j sstavy riadenia ponohospodrstva, ale aj p r u d k h o r o z v o j a p o n o h o s p o d r s k e j v r o b y v d r u s t v e , najm v r o b y o b i l n n . D o b r e k o n o m i c k vsledky a zven o d m e o v a n i e d r u s t e v n k o v p r i l k a l i do JRD novch lenov. Poda stanov JRD d r u s t e v n r o d i n a , k t o r bva pod j e d n m p o p i s n m slom domu, m n r o k na z h u m i e n o k ( m a x i m l n e 50 r o v ) , a to aj v t e d y , ak bvaj v d o m e dve d r u s t e v n r o d i n y (napr. o t e c , matka, syn a nevesta). Z t c h 50 rov darovanho z h u m i e n k a , alebo o b o j e , o je najastej prpad. Ak r o b len jeden len z d o m c n o s t i na JRD ( i n pracuje v p r i e m y s l e ) , m nrok na z h u m i e n o k poda mnostva o d p r a c o v a n c h j e d n o t i e k s r o z l o h o u od 10 do 40 rov. me ma r o d i n a najviac 10 rov v i n o h r a d u a zvyok vo f o r m e zhrady alebo spolone obhospo-

122

Zastpenie vrobnch odvetv takto:

na hrubej

ponohospodrskej

produkcii

(HPP),

celkovej hrubej p r o d u k c i i (CHP) a t r h o v e j ponohospodrskej produkcii (THP) je

Rok

1972

Rok

1973

podiel rastlinnch p r o d u k t o v na HPP podiel ivonych p r o d u k t o v na HPP podiel rastlinnej produkcie na CHP podiel ivonej produkcie na C H P podiel prc a sluieb na C H P podiel rastlinnej t r h o v e j produkcie na TPP podiel ivonej t r h o v e j produkcie na TPP

36, 5 0 % 63, 4 4 % 31, 1 0 % 57, 6 6 % 11, 2 5 % 17, 8 0 % 82, 2 0 %

46, 3 3 % 53, 6 7 % 39, 2 7 % 45, 4 8 % 9, 9 5 % 33, 4 8 % 66, 5 2 %

Znan prevaha ivonej v r o b y v p o d n i k o v o m zastpen r o k u 1972 bola spsoben mimoriadne nzkou p r o d u k c i o u v rastlinnom sektore v t o m t o roku. Podielov zastpenie vrobnch odvetv r o k u 1973 zodpoved v priemere podielovmu zastpeniu na normlnych hospodrskych vsledkoch v predchdzajcich rokoch. Treba poznamena, e JRD v Devianoch by nebolo mohlo tak spene ekonomicky napredova, keby nebolo malo vestrann a vdatn p o d p o r u od nho socialistickho ttu. Tejto pomoci sa mu dostvalo jednak vo f o r m e verov na vstavbu hospodrskych budov, technick pravu pozemkov, na nkup s t r o j o v a podobne, a jednak vo forme poskytovanch subvenci, nehovoriac o pomoci poskytovanej o d b o r n m kolenm a vchovou vysokokvalifikovanch o d b o r n k o v . V r o k o c h 19521973 preinvestovalo drustvo zo ttom poskytnutch verov 47 271 000, Ks a vo f o r m e dotci a subvenci dostalo v uvedench r o k o c h sumu vo vke 8 338 000, Ks. V svislosti s e k o n o m i c k m i vsledkami, na k t o r sme u poukzali, strune sa zmienime o odmeovan lenov za prcu vykonvan v drustve. Globlne daje o mzdch, doplatkoch a prmich, ako aj o p r i e m e r n e j ronej odmene na drustevnka v rokoch 19531974 uvdzame v tab. 18. Z dajov uvedench v tabuke je zrejm, e i ke zkladn mzdy, doplatky, celkov odmeny i priemern ron odmeny na pracovnka kolu v istch l i m i t o c h poda vsledkov drustevnho hospodrenia, predsa len vykazuj pomerne rchlo vzrastajci trend. Tak napr. zkladn mzdy vzrstli za uveden obdobie zo 622 000, Ks r o k u 1953 na 3 707 000, Ks r o k u 1974, t. j. t a k m e r 6-nsobne a celkov odmeny v uvedench rokoch z 1 534 000, Ks na 4 027 000, Ks ie 2, 6-nsobne. Priemern ron odmena na jednho pracovnka, vtane d o p l a t k o v prmi a odmien vo f o r m e naturli, vzrstla z 2220, Ks r o k u 1953 na 17 818, Ks r o k u 1974, o je viac ne 8-nsobn zvenie. Toto pozoruhodn zvenie odmien drustevnkov, najm

121

Takch prpadov je na JRD dos, a p r e t o sa v m e r a individulnych zhumienkov kad rok men. Rodina dchodcu m t i e n r o k na 50 rov zhumienka, ale z t o h o na spolone obhospodarovanom z h u m i e n k u sa me podiea iba 10 r m i , zvyok m vo f o r m e vinice a zhrady. Ak dchodca ete pracuje, me sa na spolone obhospodarovanom zhumienku podiea poda odpracovanch j e d n o t i e k a do vky 25 rov. alou monosou je, e ak sa dchodca c e l k o m z r i e k n e spolone obhospodarovanho zhumienka a zvyok jeho zhumienka (vinica, zhrada) n e p r e k r o 25 rov, dostane od JRD zadarmo 300 kg obilia. V poslednch dvoch r o k o c h t t o f o r m u zhumienka dchodcovia najviac vyuvaj. Ak je dchodca sm, m nrok maximlne na 40 rov zhumienka, p r i o m platia vetky ustanovenia ako pri n r o k u na 50 rov. Roku 1973 bolo na JRD 183 z h u m i e n k o v s c e l k o v o u v m e r o u 100, 94 ha, z oho je 39, 86 ha o r n e j pdy. Plocha spolone obhospodarovanch zhumienkov sa pohybovala od 25 do 29 ha. Na spolone obhospodarovanch z h u m i e n k o c h sa dosia pestovala vlune k u k u r i c a . H o n , k t o r je uren na spolon z h u m i e n k y , JRD na jese vyhnoj matanm h n o j o m . Na jar sa pda rozpracuje, pohnoj sa priemyselnmi hnojivami, postrieka sa p r o t i b u r i n e a zaseje sa prslun vzde, rozdel sa d r u s t e v n k o m plodina. Ke k u k u r i c a poda vypotanch v m e r . Potom sa star kad

sm o svoju iastku. Po zbere r o d y d r u s t v o vypota nklady na hnojiv a o d r t a kadmu lenovi poda prslunej v m e r y . Poda stanov JRD me d r u s t e v n k na z h u m i e n k u chova jednu kravu (alebo 5 oviec) a jeden kus mladho d o b y t k a . T r v u p r i d e u j JRD kadmu poda j e d n o t i e k odpracovanch v starch zhradch a na t a k c h miestach, k t o r nie s prstupn mechanizcii. Roku 1972 mali drustevnci 49 krv, 100 kusov mladho d o b y t k a a 85 oviec. Robotncke a zamestnaneck r o d i n y ijce v obci maj r o v n a k o ako drustevn ronci v p r i e m e r e o k o l o 10 r o v vinc a podobne aj z h u m i e n k y . Zverom t e j t o state k o n t a t u j e m e , e poda zistenia sa v obci mesan p r j m y na jednho lena v r o b o t n c k y c h rodinch, v rodinch drustevnch r o n k o v a zamestnaneckch rodinch p o h y b u j p r i b l i n e na r o v n a k e j r o v n i . Pre drustevnch ronkov, zamestnancov a ich r o d i n n c h prslunkov platia rovnak zsady pre vpoet starobnho, invalidnho, s i r o t s k h o alebo vdovskho d c h o d k u , socilnych dvok v ase pracovnej neschopnosti, priznva sa im r o v n a k o bezplatn lieenie, kpen a rekrean starostlivos, p o s k y t u j sa im r o v n a k o r o d i n n prdavky na d e t i , novomanelsk v p o m o c i , piky a pod. T m s dan rovnak materilne p o d m i e n k y rozvoja i v o t n e j r o v n e vetkch o b y v a t e o v bez rozdielu. To znamen, e a socialistick zriadenie dokzalo z l i k v i d o v a v obci nerovnak e k o n o m i c k postavenie pomerne poetnej s k u p i n y r o b o t n k o v a d r o b n c h r o n k o v , ich biedne postavenie, ktor tak vemi k o n t r a s t o v a l o s p o m e r n e d o b r m e k o n o m i c k m postavenm strednch a vekch r o n k o v . A socializmus p r v raz v dejinch obce zabezpeil vysok i v o t n r o v e pre vetkch obyvateov a jej ustavin zvyovanie.

123

f) Perspektvny

rozvoj JRD

Deviany

V rmci koncepcie alieho rozvoja ponohospodrskej v r o b y v Levickom okrese plnuje sa po r o k u 1975 vleni JRD Deviany do vekho ponohospodrskeho drustevnho podniku, zloenho z t c h t o jednotnch ronckych drustiev: Deviany, Drenice, Btovce, Bohunice, Hora, Jabloovce, Jalakov, Kamenec, Kmeovce a Peenice, k t o r ponesie nzov JRD SSP Drenice so sdlom v Btovciach". Takto vzniknut JRD, najvie v okrese Levice, bude ma v m e r u 6362 ha ponohospodrskej pdy. V y t v o r e n i e t o h t o celku m umoni ist v r o b n pecializciu zlench JRD, a tak aj zniovanie v r o b n c h nkladov a alie zvyovanie ponohospodrskej produkcie. t r u k t r a rastlinnej v r o b y pre Deviany v rmci uvedenho vekho JRD je perspektvne do r o k u 1990 plnovan t a k t o :

penica jame kukurica na zrno technick plodiny viacron k r m o v i n y jednoron k r m o v i n y lky pasienky vinice sady

247 ha 90 ha 80 ha 50 ha 150 ha 85 ha 170 ha 96 ha 80 ha 60 ha

35, 4% 12, 8% 11. 4% 7, 0% 21, 3% 12, 1% 15, 3% 8, 7% 7, 2% 5, 5% o

Dodra plnovan plochy obilnn, viacronch a jednoronch k r m o v n nevyiada si osobitn nklady. Dosiahnu vsadbou do r o k u 1990 80 ha vinohradov a 60 ha ovocnch sadov si vak bude vyadova znan investin p r o s t r i e d k y . Predpokladan produkcia v rastlinnom sektore poda navrhovanej tdie p r i zven ha vnosov m by 11 909 000, Ks. V ivonej vrobe sa zvod v Devianoch zameria najm na v k r m opanch (okolo 2400 kusov), na chov opanch-matiek (6070 kusov), na chov oviec (cca 500 kusov) a na chov dojnc (cca 200 kusov). Odpadne v k r m hovdzieho dobytka, odchov mladho d o b y t k a a teliat a odchov kuriat. Produkcia ivoneho sektora m by o k o l o 6 743 000, Ks rone. Pri stlom e k o n o m i c k o m raste JRD prispsob sa vroba tak, aby bola o najrentabilnejia, aby mala nzky podiel ivej prce a aby nkladovos na j e d n o t l i v vrobky bola o najniia. Investin innos v Devianoch sa zameria poda plnov investinej vstavby

124

kooperanho o b v o d u . V t o m t o k o o p e r a n o m zoskupen sa u zaalo s vstavbou suiky na o b j e m o v k r m i v BS-6. Prikro sa k o d v o d n e n i u zamokrenej o r n e j pdy a l k s v m e r o u 400 ha. Pre zlepenie ubytovania cezponch lenov pracujcich v ivonej v r o b e a na mechanizanom stredisku sa m skr zane s vstavbou o b y t n h o d o m u so 6 b y t m i . Z hygienickej a estetickej strnky sa uprav pracovn p r o s t r e d i e pre oetrovateov zvierat, ako aj o k o l i e ponohospodrskych stredsk a objektov.
Poznmka: Poda zskanej sprvy p r i odovzdvan t e j t o m o n o g r a f i e do vydavatestva (august 1979) r o k o c h plnovan v r o b u i t r b y spene pln a e k o n o m i c k y sa

n o v o v z n i k n u t JRD v poslednch

u p e v n i l o . S teda p r e d d e v i i a n s k y m i d r u s t e v n k m i aj p r i t o m t o zlen jasne p e r s p e k t v y .

Na zklade vykonanej analzy e m p i r i c k h o materilu zskanho z drustevnho archvu mono kontatova, e JRD v Devianoch nesklamalo ndeje, k t o r do neho vkladali jeho zakladatelia. Naopak, svojimi e k o n o m i c k m i vsledkami a e k o n o m i c k o u s t a b i l i t o u prjemne p r e k v a p i l o nielen jeho zakladateov, ale azda aj tch, k t o r pochybovali o ivotaschopnosti drustevnej mylienky. M o h l i a mu sa na vlastn oi presvedi, e zdrustevnenie pdy, drustevn ponohospodrska vekovroba, umoujca v plnej miere vyuva v d o b y t k y novodobej a g r o n o m i c k e j vedy, m o d e r n ponohospodrsku t e c h n i k u , vedecky zdvodnen t e c h n o l g i u a organizciu prce to vetko u m o n i l o pri m i n i m l n o m vynakladan udskej fyzickej prce dosahova tak hospodrske vsledky, o akch sa p r e d t m n i k o m u ani nesnvalo. Aj na prklade JRD v Devianoch sa nzorne ukzalo, e v socialistickch v r o b n c h podmienkach sa veda, vedeck poznatky a technick vymoenosti postupne stvaj vznamnou v r o b n o u silou a e v svislosti s t m sa rchle o d b r a l o ak fyzick lopotenie, k t o r je v neblahej pamti bvalch, dosia ijcich deviianskych individulnych r o n k o v , d o m k r o v i ponohospodrskych r o b o t n k o v . Uveden prednosti drustevnej ponohospodrskej v e k o v r o b y , na k t o r sme u strune poukzali, s vak len j e d n o u , mohli by sme poveda organizano-technologickou s t r n k o u t e j t o socialistickej v e k o v r o b y . Aj t t o strnka m o b r o v s k spoloensk dosah. Avak spoloensky ete vznamnejou s t r n k o u je strnka ekonomicko-socilna. Z d r u s t e v n e n i e ponohospodrskej pdy a drustevn ponohospodrska v e k o v r o b a nerozlune spojen s budovanm socialistickch priemyselnch p o d n i k o v v naej vlasti umonili t o t i v pravom zmysle slova p r e v r a t n zmeny v socilnej t r u k t r e skmanej dediny a azda nie v menej miere aj v alch naich dedinch a nevdanm spsobom posunuli spoloensk vvin u ns dopredu. o sa tu vlastne odohralo? 1. Na dedine bola odstrnen, ako dedistvo kapitalistickho vvinu, socilno-ekonomick diferencicia r o n k o v poda rozsahu vlastnenej pdy. T t o diferencicia ako sme uviedli v vodnej asti t e j t o k a p i t o l y bola vemi pestr a predstavovala aksi k o n t i n u u m , v k t o r o m prevaovala chudoba a bieda nad zmonosou, bohatstvom. Teraz vak po 30-ronom socialistickom vvine nemme u na naej

125

dedine na jednej strane stovky ubiedench d o m k r o v a chudobnch drobnch ronkov a na druhej strane n i e k o k o desiatok bohatch r o n k o v , ale mme rady hospodrsky dobre situovanch ponohospodrskych vrobcov prslunkov triedy prvodrustevnch ronkov, vernch spojencov r o b o t n c k e j t r i e d y . Trieda drustevnch ronkov vznikla ako dsledok socialistickho vvinu v ponohospodrskej vrobe na dedine. 2. Z rozptlenej skupiny bvalch vykorisovanch a zaznvanch ponohospodrskych r o b o t n k o v ndennkov, k t o r do oslobodenia v obci z nedostatku pracovnch prleitost a z nedostatku zkladnch ivotnch p o t r i e b biedne i v o r i l i , stali sa robotnci socialistickch priemyselnch zvodov, stali sa organickou sasou vyspelej, dobre organizovanej r o b o t n c k e j t r i e d y , vedcej sily v naej spolonosti. Nastala tu podobne ako v prpade uvedenom pod bodom 1 vznamn kvalitatvna zmena: z bvalch vykorisovanch a zaznvanch ponohospodrskych r o b o t n k o v a podobne aj z chudobnch a zaznvanch d o m k r o v stali sa r o v n o p r v n i , dobre hospodrsky situovan obania, priom sa neznila, ale naopak nebvalou m i e r o u sa zvila aj ivotn rove bvalch strednch a vekch r o n k o v . 3. V dsledku vestrannho rozvoja sfry sluieb, socialistickch samosprvnych spoloenskch ustanovizn, socialistickho kolstva, vedy a umenia, k u l t r y , zdravotnctva (tercirna sfra) znane vzrstol v socilnej t r u k t r e dediny poet zamestnancov, t. j. nemanulnych, duevnch pracovnkov prslunkov socialistickej inteligencie, k t o r podobne ako robotnci a drustevn ronci spaj vznamn poslanie pri budovan socialistickej a komunistickej spolonosti. Aj ekonomick situcia prslunkov socialistickej inteligencie sa v porovnan so stavom pred oslobodenm znane zlepila. Treba teda kontatova, e socialistick industrializcia krajiny a zdrustevnenie ponohospodrskej pdy umonili zlikvidova chudobu a biedu, ktorou v kapitalizme trpela prevan as dedinskho obyvatestva. A socialistick zriadenie vyrieilo pliv p r o b l m dedinskej chudoby a, pravda, aj mestskej chudoby, odstrnilo t o t o neblah dedistvo feudalizmu a kapitalizmu a zabezpeilo d o b r ekonomick predpoklady pre kadho pracujceho loveka. Meme kontatova, e naa dedina nebola doteraz nikdy tak d o b r e hospodrsky situovan ako dnes. Drustevn ronci i robotnci a zamestnanci bvajci na dedine ij bez rozdielu na vysokej ivotnej rovni, k t o r sa ustavine zvyuje. Vyrieenie ekonomickej otzky dedinskho obyvatestva, otzky plnej zamestnanosti a socialistickho odmeovania za vykonan prcu umonilo spene riei aj rad alch dleitch otzok, najm otzky odstraovania vzdelanostnch, ideovo-politickch, svetonzorovch a inch rozdielov medzi spoloenskmi t r i e d a m i a skupinami, otzky odstraovania rozdielov medzi prcou fyzickou a duevnou, rozdielov medzi mestom a dedinou, o om budeme strune hovori v alch kapitolch. Z r e t e n e sa ukzalo, e zmeny v ekonomickch vzahoch, o k t o r predovetkm ilo v socialistickej revolcii, podmienili vznamn zmeny aj v alch oblastiach nho spoloenskho ivota. Stali sa mostom k budovaniu vyspelej socialistickej spolonosti v naej vlasti.

POZNMKY A O D K A Z Y

S p o u t o v a n m musme poznamena, e p r i c h a r a k t e r i z o v a n u v e d e n h o stavu d o m c n o s t nem-

eme vychdza z a u t e n t i c k c h d a j o v , p r e t o e sme nemali d o k u m e n t c i u o t o m , ak b o l o v t o m obdob socilne zloenie d o m c n o s t , ak v m e r u p d y a ak iv a m t v y i n v e n t r v l a s t n i l i j e d n o t l i v ronci. Preto sme b o l i n t e n p o t r e b n daje z i s t i v rmci nho v s k u m u , a to na zklade t o h o , osi obyvatelia o u v e d e n c h veciach po o d s t u p e r o k o v zapamtali. Z i s t e n daje sme p r e v e r i l i v spoluprci s viacermi o b a n m i a mu t e d a d o b r e posli p r e p o u i t t y p o l o g i c k analzu a na n a r t n u t i e obrazu s o c i l n o - e k o n o m i c k e j situcie, v akej sa z h r u b a p r e d 36 r o k m i nachdzala deviianska societa. Pri t r i e d e n d o m c n o s t sme a k o z hlavnho t r i e d i a c e h o z n a k u vychdzali zo zamestnania ivitea rodiny, t . j . z o spsobu, a k m zadovauje i v o t n p o t r e b y pre s v o j u r o d i n u .
2

Pozri P L E V Z A , V . : Revolun h n u t i e z e m e r o b o t n k o v na Slovensku (19331938). Bratislava 1963, T r i e d i a c i m z n a k o m p r i zaraovan v l a s t n k o v p o n o h o s p o d r s k e j pdy d o s k u p n bola r o z l o h a

s. 41.
3

vlastnenej pdy. V l a s t n k o v do 3 ha p d y v z h a d o m na ich p o m e r n e znan poetnos a na ich e k o n o mick nesebestanos sme zaradili do s k u p i n y d o m k r o v " . V t e j t o s k u p i n e rozoznvaj n i e k t o r autori a) mal d o m k r s k e zvody s v m e r o u od 1 do 2 ha a b) vie d o m k r s k e zvody s v m e r o u 25 ha pdy ( p o z r i G A L L A , K . : Sny. Pspvek k s o c i o l o g i i d r u s t e v n i c t v v eskoslovensk vsi. Praha 1937, s. 28). In a u t o r i z u v e d e n h o o b d o b i a delia p o n o h o s p o d r s k e zvody na: 1. trpasliie (do 1 ha pdy), 2. d o m k r s k e ( 1 2 ha), 3. c h a l u p n c k e ( 5 1 0 ha), 4. mal r o n c k e (1020 ha), S. stredn r o n c k e (2050 ha) atd. ( p o z r i T U M L , B.: Stn z e m d l s k c h zvodu v r e p u b l i c e eskoslovensk podl stavu dne 27. 5. 1930. D l I. Praha 1933, s. 13 a n. ). Na ely naej analzy sme v o l i l i typolgiu, k t o r uvdzame v t e x t e a k o najlepie v y h o v u j c u . P o d o b n t r i e d e n i e je p o u i t aj v prci VOJEK, A . : V v o j socialistickho p o n o h o s p o d r s t v a na Slovensku. Bratislava 1973, s. 89, 91.
1

L E N I N , V. I.: Spisy. Z v . 33. Bratislava 1955, s. 412417 et pas. Pozri T U R A N , L.: K p r o b l m o m zaiatkov socializcie dedn v o k r e s e Levice. I n : Z b o r n k stavu

> G O T T W A L D , K . : V b e r z diela. Z v . 2. Bratislava 1971, s. 373 a n.

6

m a r x i z m u - l e n i n i z m u p r i VP v N i t r e , . 1/1971. Bratislava 1971, s. 116 a n. ' V p o t o m Paersonovho k o e f i c i e n t u k o r e l c i e sme z i s t i l i , e zvislos medzi zvyovanm celkovej rody o b i l n n (bez k u k u r i c e ) a zvyovanm d v o k istch ivn v kg na ha p o n o h o s p o d r s k e j pdy je dan r = 0, 806, o je vysok h o d n o t a , poukazujca na znan innos zlepujceho sa hnojenia priemyselnmi h n o j i v a m i .

VVIN OBYVATESTVA, JEHO SOCILNA TRUKTRA A ZDRAVOTN STAV

1 POETN ROZVOJ, VEKOV TRUKTRA A EKONOMICK AKTIVITA

OBYVATEOV

V procese budovania socialistickej spolonosti v uplynulch tridsiatich rokoch, najm pod v p l y v m i prebiehajcej socialistickej industrializcie krajiny a prechodu ronckej malovroby r o d i n n h o t y p u na drustevn ponohospodrsku v e k o v r o b u , ale aj pod vplyvmi vestrannej demokratizcie vzdelania, k u l t r y a alch initeov odohrali sa vznamn premeny v socilnej t r u k t r e obyvatestva obce. 1 Predovetkm ako dsledok vplyvov drustevnej ponohospodrskej v e k o v r o b y v zkej spojitosti s pokraujcou debou prce prehlbovala sa profesionalizcia, zodborovanie ronckej prce a zvyovala sa racionalizcia a k u l t r n o s t e j t o prce. To vetko spsobovalo vznamn kvantitatvne, ale najm kvalitatvne zmeny v socilnej t r u k tre obce. Prirodzene, znane ovplyvovalo t i e t o zmeny aj odchdzanie dos vekho potu pracovnkov za prcou do priemyselnch a inch zvodov m i m o obce. Najprv strune poukeme na zmeny, k t o r sa odohrali v pote obyvatestva, t. j. na zmeny kvantitatvnej povahy. Pre zaujmavos si vimneme aj zmeny vo vvine potu obyvateov od stania udu r o k u 1869. Podrobn tatistick daje v intervale po 10 intercenzulnych r o k o v uvdzame v tabuke 19. Pre porovnanie uvdzame v tabuke aj daje zo skupiny vybranch obc, t. j. jednej pridruenej obce (Jabloovce), strediskovch obc (Btovce, Pukanec), prmestskch obc (Podluany a Hronsk Kaany) a daje za okresn mesto, okres a Slovensk socialistick republiku. Z dajov v tabuke 19 zisujeme, e vvin obyvateov v Devianoch vykazuje pomerne rchlo klesajcu tendenciu. Za poslednch 100 r o k o v klesol ich poet takmer na polovicu z 1110 na 722 obyvateov, t. j. na 6 5 % p r o t i stavu r o k u 1869. Najprud pokles bol v desaroiach 19001921, t. j. o 195 obyvateov. T m t o poklesom sa rieila otzka znanej agrrnej preudnenosti obce, v dsledku k t o r e j bezzemkovia, t. j. ponohospodrski r o b o t n c i ndennci a d r o b n ronci boli vo vemi zlej hospodrskej situcii, k t o r sa ete zhorovala pod v p l y v o m prvej svetovej vojny, take mnoh z nich museli voli odchod z obce. Aj b y t o k 24 muov, k t o r padli na bojiskch t e j t o vojny, nie je zanedbaten. Poet obyvateov v r o k o c h 19211940 sa pomerne stabilizoval, ba v 30. rokoch zaznamenal aj zvenie. Bolo to spsoben v istom zmysle zlepujcou sa k o n j u n k t rou kapitalistickho hospodrstva v predmnchovskej buroznodemokratickej eskoslovenskej republike. Po r o k u 1940, najm vak po r o k u 1961, ako vidie aj

130

Tab.

19.

Vvoj

potu

obyvateov

Devianoch

sledovanch

obciach*

Rok Btovce Pukanec Podluany Levice

Deviany

Jabloovce

Hronsk Kaany

Okres Levice

SSR

1869 943 3207 6008 6582 7510 8488 9675 10 343 1034 1190 1237 1277 843 820 1548 1614 12 576 12 758 13 385 764 13 744 17 298 2900 3222 704 860 941 1072 3186 3318 3141 3123 3037 3116 2797 3223 770 728 772 793 762 602 474 519 907 1599 1640 1619 1511 1522 1542 1804 1638 1752 1566 959 1019 931 879 859 811 743 745 605 1762 689

1110

81 074 84 628 90162 96 555 99 532 103 743 110 449 111 002 108 707 121 032 120 285

2 481 811 2 477 521 2 595180 2 782 925 2 916 657 2 993 859 3 324111 3 546188 3 442 317 4 174 046 4 542 092

1880

1120

1890

1101

1900

1115

1910

975

1921

920

1930

996

1940

919

1950

861

1961

846

1970

722

* tatistick roenka o k r e s u Levice 1972. N i t r a 1972, s. 4345. Za r o k 1970 uvdza sa v r o e n k e v Devianoch 719 o b y v a t e o v , hoci v skorch

publi-

kcich sa uvdza 722 o b y v a t e o v . V dajoch za Pukanec je z a h r n u t aj poet o b y v a t e o v v Uhliskch. Poet o b y v a t e o v SSR poda Slovensko ud.

I. as. Bratislava 1974, s. 346, 373.

z diagramu na s. 133, zaznamenal vvin potu obyvateov v obci rapdny pokles. V desaro 19611970 stav obyvateov sa znil o 124 osb, o je pomerne vek bytok. Je to dsledok pomerne rchlo postupujcej socialistickej industrializcie, vstavby novch, vekch priemyselnch zvodov v blich i vzdialenejch mestch, v k t o r c h obyvatelia nemajci dostatok prce v rodnej obci nali nielen vhodn pracovn prle-

obyv. 17 0 0 0 16 000 15 0 0 0 14 0 0 0 13 0 0 0 12 000 11 000 10 000 9 000 8 000 7 000 6 000 5 000 4 000 3 000 2 000 1 000 BTOVCE HRONSK KAANY DEVIANY ? : LEVICE

Vvoj

potu

obyvateov

Devianoch,

Btovciach,

Hronskch

Kaanoch

Leviciach

rokoch

18691970.

itosti, ale aj nov d o m o v pre svoje rodiny. Proces zniovania potu obyvateov v obc pokrauje aj v sasnosti a zastuje sa na om v nemalej miere aj technizcia, spriemyselovanie prce a v r o b n c h procesov v miestnom j e d n o t n o m ronckom drustve, m sa uvouj pracovn sily pre priemyseln podniky a umouje sa aj odchod ud z obce. S podobnm b y t k o m populcie, ak zisujeme v Devianoch, stretvame sa aj v pridruenej obci Jabloovce (pozri tab. 19). Aj tu poklesol poet obyvateov z 943 roku 1869 na 605 r o k u 1970, t. j. na 64, 2% z ich potu r o k u 1869. Men pokles obyvateov zaznamenali sledovan strediskov obce: Btovce z 1762 na 1566 obyvateov, o je znenie o 196 obyvateov, a Pukanec z 3207 na 2900, o je znenie o 307 obva-

133

t e o v . T r e b a uvies, e t i e t o obce zaznamenali pokles o b y v a t e o v najm po roku 1961, t. j. v o b d o b , ke sa v o k r e s e ivie rozvjalo budovanie p r i e m y s e l n c h zvodov. S opanou t e n d e n c i o u , t. j. s p o m e r n e znanm p r r a s t k o m o b y v a t e o v v obdob od r o k u 1869 do r o k u 1970 sa s t r e t v a m e v p r m e s t s k c h obciach Podluany a Hronsk Kaany. V Podluanoch sa zvil poet o b y v a t e o v v u v e d e n o m o b d o b z 519 na 820, t. j. o 58, 0% a v H r o n s k c h Kaanoch zo 689 r o k u 1869 na 1614 r o k u 1970, t. j. o 134, 3 % . U v e d e n zvenie p o t u o b y v a t e o v je spsoben d o s t a t k o m pracovnch p r l e i t o s t v blzkych Leviciach, t a k e sa o b y v a t e l i a nemuseli za prcou odsahova, o sa nakoniec p o z i t v n e o d r a z i l o aj na vzraste p o t u o b y v a t e o v , k t o r je pomerne rovnomern. Znane v e k p r r a s t o k o b y v a t e o v v u p l y n u l c h 100 r o k o c h zaznamenalo okresn mesto Levice, a to zo 6008 roku 1869 na 17 298 o b y v a t e o v roku 1970, o je t a k m e r 3nsobn zvenie. Najv p r r a s t o k o b y v a t e o v tu bol v r o k o c h 19611970, a to a o 3554 osb. Stalo sa to p r e d o v e t k m v dsledku sahovania obyvateov zo vzdialenejch obc do t o h t o mesta, kde v novovybudovanch priemyselnch zvodoch nali stlu prcu i d o b r , p o h o d l n a p o m e r n e lacn u b y t o v a n i e v modernch n j o m n c h d o m o c h . V o k r e s e Levice sa za spomnanch 100 r o k o v zvil poet o b y v a t e o v z 81 074 na 120 285, t. j. o 39 211 o b y v a t e o v . Z u v e d e n h o p o t u 120 285 o b y v a t e o v i l o r o k u 1970 v mestch o k r e s u 30 570 o b y v a t e o v a v obciach dedinskho t y p u 89 715 o b y v a t e o v . Pokia ide o populan p r r a s t k y , t r e b a poznamena, e v Lev i c k o m okrese sa na 1000 o b y v a t e o v r o k u 1970 n a r o d i l o 13, 8 a r o k u 1971 14, 7 ivonarodench d e t , o je najmenej spomedzi o k r e s o v Z p a d o s l o v e n s k h o kraja. 2 U sme k o n t a t o v a l i , e prina zniovania p o t u o b y v a t e o v v Devianoch a v alch uvdzanch obciach spova najm v m e c h a n i c k o m p o h y b e u d , t. j. v ich migrcii, sahovan sa najm mladch u d z dedn do miest. alou zvanou p r i n o u zostupnej, descendennej t e n d e n c i e vo v v i n e p o t u o b y v a t e o v skmanej i n i e k t o r c h malmi ronmi populanmi prrastkami. N z k e populan p r r a s t k y , ak by sa v p r i e b e h u r o k o v p r i m e r a n e nezvili, oprvuj p r e d p o k l a d a , e pokles p o t u o b y v a t e o v v s k m a n e j obci bude pokraova aj v alch r o k o c h . V y p l v a to zo t r u k t r y o b y v a t e o v poda tzv. biologickch vekovch s k u p n , k t o r c h stav bol r o k u 1970 t a k t o : alch uvdzanch obc je p r i r o d z e n b y t o k o b y v a t e o v , spsoben hlavne mimoriadne

Vekov skupina

Deviany

SSR

do 14 r o k o v 1549 r o k o v nad 50 r o k o v

13. 7 % 44, 6 % 41. 7 %

27. 1 % 50, 5 % 22, 4 %

133

Uveden percentulne daje ukazuj, e v Devianoch vo v e k o v e j skupine do 14 rokov je o polovicu osb menej, ale n a p r o t i t o m u t a k m e r dvojnsobn poet j e d n o t l i v cov nad 50 r o k o v , ne je to v Slovenskej socialistickej r e p u b l i k e . N z k y poet osb vo vekovej s k u p i n e do 14 r o k o v a j e h o stagnovanie na t e j t o r o v i n e poukazuje na kritick stav v p o e t n o m r o z v o j i populcie aj v alch r o k o c h . Pozrime sa, ako je to so z m e n a m i v e k o v e j t r u k t r y o b y v a t e o v v skmanej obci v poslednom desaro, t. j. v r o k o c h 19611970. V zujme monosti p o r o v n a n i a uvedieme p e r c e n t u l n e daje aj z p r i d r u e n e j obce Jabloovce, z p r m e s t s k c h obc Podluany a H r o n s k Kaany, z o k r e s n h o mesta Levice a za o k r e s Levice ( p o z r i tabuku 20). Tab. Levice 20. a Vekov okresu zloenie obyvateov dvoch pridruench, dvoch prmestskch obc, mesta

Levice3
Rok 1961 % o b y v a t e o v vo v e k u 015 r . 20, 3 24, 3 29 2 31, 3 23, 6 27, 8 1659 r . 59, 8 56, 1 57. 6 56. 7 60, 1 57, 1 nad 60 r . 19, 9 19, 6 13. 2 12, 0 14. 3 15, 1 Rok 1970 % o b y v a t e o v vo v e k u 015 r . 14. 8 18, 2 25. 9 26, 9 24. 1 24. 2 1659 r. 55, 6 54, 9 56 1 58, 6 59, 6 57, 1 nad 60 r . 29, 6 26, 9 18 0 14, 5 16, 3 18, 7

Obec O k r e s n mesto Okres

Deviany Jabloovce Podluany Hron. Kaany Okres Levice

Z dajov v t a b u k e je z r e j m , e u r o k u 1961 mali Deviany spomedzi uvedench obc najniie p e r c e n t o osb v s k u p i n e do 15 r o k o v len 20, 3 % , ale na d r u h e j strane najvyie p e r c e n t o osb vo v e k u nad 60 r o k o v 19, 9 % , t. j. s k o r o ptinu z potu obyvateov. V r o k u 1970 sa p e r c e n t o osb do 15 r o k o v znilo na 14, 8% a osb vo v e k u nad 60 r o k o v sa zvilo na 29, 6 % . Poda t o h o maj Deviany spomedzi uvedench obc, pokia ide o p e r s p e k t v n e narastanie p o t u populcie, najnepriaznivejie vekov zloenie o b y v a t e o v . prmestsk obec H r o n s k Kaany. Vekov zloenie o b y v a t e o v v pronch i n t e r v a l o c h i zloenie poda pohlavia roku 1970 v Devianoch priname v t a b u k e 21. Percentulne daje i daje v absoltnych slach uveden v t a b u k e 20 a 21 poukazuj na zvan anomlie vo v v i n e deviianskych o b y v a t e o v , k t o r ete m a r k a n t nejie v y n i k n , ke k o m p a r u j e m e p o e t n o s t i j e d n o t l i v c h skupn deviianskej populcie s analogickmi v e k o v m i s k u p i n a m i populcie SSR. T o t o p o r o v n a n i e d o b r e umouje tzv. vekov pyramda, oznaovan aj ako s t r o m i v o t a " ( p o z r i d i a g r a m na s. 137). Z dajov v t a b u k e 21 i na u v e d e n o m diagrame zisujeme nielen znan b y t o k osb Vemi d o b r v e k o v zloenie o b y v a t e o v m

135

Tab.

21.
Vek

Vekov

truktra

obyvateov
Mui

Deviian

roku

1970
eny poet 19 10 25 30 30 15 8 14 26 39 17 34 31 32 21 14 7 6

poet 13 14 18 22 41 29 12 12 16 29 21 19 31 35 19 7 6 2

%
3, 8 4, 1 5, 2 6, 4 11, 9 8, 4 3, 5 3, 5 4, 6 7, 9 6, 1 5, 6 9, 0 10, 2 5, 6 2, 0 1, 7 0, 6

%
5, 0 2, 7 6, 6 7, 9 7, 9 4, 0 2, 1 3, 7 6, 9 10, 3 4, 5 9, 0 8, 2 8, 5 5, 6 3, 7 1, 9 1, 6

04 59 1014 1519 2024 2529 3034 3539 4044 4549 5054 5559 6064 6569 7074 7579 8084 85

344

378

vo v e k u do 9 r o k o v , resp. aj do 14 r o k o v a u m u o v aj do 19 r o k o v , ale aj p o m e r n e v y s o k b y t o k u ien vo v e k u od 29 do 39 r o k o v a u m u o v od 30 do 44 r o k o v . N a p r o t i t o m u v deviianskej populcii v p o r o v n a n s p o p u l c i o u SSR zisujeme p o m e r n e znan zvenie p o t u ien vo v e k u nad 54 r o k o v a u m u o v nad 60 r o k o v . U v e d e n v e k o v pyramda Deviian za r o k 1970 sa s v o j m t v a r o m v e m i p o d o b t e j , k t o r predstavuje regresvny, u s t u p u j c i t y p populcie. Z n a n b y t o k osb v najmladch r o n k o c h o b y v a t e o v m o n o da do svislosti jednak s o d c h o d o m mladch ud v p o i a t o n o m tdiu f e r t i l n h o v e k u z obce, m sa znane zniuje p e r c e n t o p o t e n c i l n e j n a t a l i t y v o b c i , ale azda aj s t r a d c i o u j e d n h o dieaa v r o d i n e . N a p r o t i t o m u j e t u m i m o r i a d n e v y s o k p o d i e l najstarej z l o k y obyvatestva, p r i k t o r e j j e r e l a t v n e v y s o k p r a v d e p o d o b n o s m r t i a , o t i e prispieva k p o m e r n e r c h l e m u z n i o v a n i u p o t u v obci bvajcich o b y v a t e o v . T r e b a poznamena, e v e k o v t r u k t r a o b y v a t e s t v a p a t r k z k l a d n m i n d i k t o r o m j e h o v v i n u v b u d c n o s t i . Na nej poda n i e k t o r c h a u t o r o v m o n o sledova psobenie a s h r u f a k t o r o v , k t o r o v p l y v u j v v i n obyvatestva z h r u b a za poslednch sedemdesiat rokov, a poda f r e k v e n c i e najmladch generci mono anticipova v v o j potu a t r u k t r y o b y v a t e o v najmenej na pdesiat budcich r o k o v . iaston

136

zmiernenie poklesu potu obyvateov v Devianoch by mohlo nasta len v prpade, e by sa v y t v o r i l i predpoklady na udranie mladch ud v obci a postupne by sa zvilo percento natality.
DEVIANY SSR

Porovnanie vateov roku 1970.

vekovej a

truktry SSR poda

obystavu

Deviian

Z tabuky 21 meme zisti, e v Devianoch bolo koncom r o k u 1970 344 muov a 378 ien. Vidme, e muov v porovnan so enami je o 34 menej. V svislosti s t m M je koeficient maskulinity K m = ~5T
1000

909

- 9 pomerne nzky. T t o nzka hod-

nota K m poukazuje na vyiu m r t n o s muov a na t o , e sa mui vo vom pote ne eny vysahovvaj z obce. S vekovou t r u k t r o u a s rozsahom zapojenia ud do prce bezprostredne svis ekonomick a k t i v i t a obyvateov. V rmci t r i e d e n i a poda t o h t o aspektu rozoznvame obyvateov e k o n o m i c k y aktvnych, zrobkov innch, k t o r sa u r i t m spsobom zastuj na hospodrskom ivote v obci alebo m i m o nej, a obyvateov neaktvnych, zrobkov neinnch, k t o r mu by bu nezvisl (dchodcovia), alebo zvisl (deti, eny v domcnosti a pod. ). Prehad o podiele e k o n o m i c k y aktvnych obyvateov

137

a ich zalenen v o d v e t v i a c h n r o d n h o hospodrstva, ako aj o e k o n o m i c k y neaktvnych a zvislch o b y v a t e o c h uvdzame v t a b u k e 22.

Tab.

22.

truktra roku

ekonomicky 19704

aktvnych

obyvateov

Devianoch

poda

odvetv

nrodnho

hospodrstva

E k o n o m i c k y a k t v n e osoby Odvetvie nrodnho hospodrstva odchdzajce z obce 9 6

mui

eny

celkom

Osoby zvisl

Spolu

Ponohospodrstvo, z t o h o JRD IHR Lesnctvo Priemysel, z toho robot. Stavebnctvo, z toho robot. D o p r a v a a spoje O b c h o d a v e r e j . stravovanie Ostatn odvetvia (admin., k o l s t v o a pod. ) Osoby ekonomicky aktvne spolu E k o n o m i c k y neaktvne Osoby ekonom. aktvne a neaktvne

111 105 2 5 59 43 6 4 6 2 8

97 95 2

208 200 4 5 91 i 60 6 4

89 85 2 12 38 27 3 2 5 1 13

297 285 6 17 129 87 9 6 14 9 35

32 17

87 57 5 3 7 6 12

3 6 14

9 8 22

197 78 275

152 124 276

349 202 551

126 1 127

161 10 170

510 212 722

Z dajov v t a b u k e je z r e j m , e r o k u 1970 b o l o v o b c i z p o t u 722 bvajcich obyvat e o v 349 e k o n o m i c k y a k t v n y c h osb, o je 48, 3 % . Z u v e d e n h o p o t u e k o n o m i c k y aktvnych osb j e 197, t . j . 56, 4 % m u o v a 152, t . j . 43, 6 % e k o n o m i c k y a k t v n y c h ien. Pre p o r o v n a n i e t r e b a uvies, e r o k u 1961 b o l o v Devianoch 427 e k o n o m i c k y a k t v n y c h osb a z t o h t o p o t u pracovalo v p o n o h o s p o d r s t v e 293 osb, t. j. 68, 6 % . alej z t a b u k y zisujeme, e aj r o k u 1970 najv poet z e k o n o m i c k y a k t v n y c h o s b 59, 6% pracuje v p o n o h o s p o d r s t v e , o jasne naznauje, e obec ani v t o m t o o b d o b nestratila svoj p o n o h o s p o d r s k y c h a r a k t e r . V p r i e m y s l e a stavebnctve pracovalo r o k u 1970 27, 8 % osb z c e l k o v h o p o t u e k o n o m i c k y a k t v n y c h o b y v a t e o v . O p r o t i r o k u 1961, ke v t c h t o o d v e t v i a c h pracovalo o k o l o 1 4 % osb, ich poet sa t a k m e r zdvojnsobil, o sved o j e h o rchlom narastan. P o m e r n e v e k poet osb 11, 2% pracoval r o k u 1970 v d o p r a v e a spojoch, o b c h o d e , a d m i n i s t r a t v e

138

a kolstve. V lesnctve bolo z celkovho potu e k o n o m i c k y aktvnych obyvateov zamestnan 1, 4% osb. Treba si vimn, e v uvedenom r o k u z potu e k o n o m i c k y aktvnych osb je 43, 6% ien, o je o 7, 4% viac, ne je p r i e m e r v Slovenskej socialistickej republike (ich podiel tu bol k 1. 12. 1970 36, 2 % ) . E k o n o m i c k y neaktvne osoby v pote 212 participovali na celkovom pote obyvateov 29, 4 % , o je limitovan pomerne vysokm percentom osb vo veku nad 60 r o k o v . V svislosti s nedostatkom pracovnch prleitost v obci odchdzalo r o k u 1970 za prcou m i m o obce 126 obyvateov, v prevanej miere r o b o t n k o v , menej zamestnancov, o z e k o n o m i c k y aktvnych obyvateov predstavuje 36, 1 % , teda viac ako t r e t i n u . Roku 1973 odchdzalo denne pracova do Levc 36 pracovnkov, z t o h o 17 muov a 19 ien. Sedem pracovnkov (6 ien a 1 mu) pracovalo v Bavlnrskych zvodoch V. I. Lenina, 3 pracovnci (2 mui a 1 ena) pracovali v S A D , 5 pracovnok v udov o m s p o t r e b n o m drustve Jednota, 2 pracovnci v n. p. Klenoty, 2 pracovnci (1 mu a 1 ena) pracovali v o k r e s n o m stave nrodnho zdravia a po 1 pracovnkovi v hrnnom pote 17 pracovnkov pracovalo na pote, vo Vinrskych zvodoch, n. p., Zpadoslovenskch mlynoch a pekrach, n. p., K o z m e t i k e , n. p., SD a na inch pracoviskch. Pozri schmu.

Odchdzka covnkov. )

obyvateov

Deviian

za

prcou

roku

1973.

(sla

smerovch

pkach

znamenaj

poet

pra-

Do nealekch Tlm (cca 15 km) odchdzalo denne za prcou 24 pracovnkov, z t o h o 17 muov a 7 ien. Z t o h t o p o t u pracovalo 15 muov a 6 ien v Slovenskch energetickch strojrach, n. p., a 3 pracovnci (2 mui a 1 ena) v Precioze, n. p., a Biutrii, n. p.

138

Do nealekho Pukanca denne odchdzalo 37 pracovnkov, z t o h o 30 muov a 7 ien. Z uvedenho potu pracovalo 28 pracovnkov v n. p. Smreina (23 muov a 5 ien), 5 pracovnkov v n. p. Lesn zvod (4 mui a 1 ena) a po 1 pracovnkovi na M, v ZD, D r e v o p o d n i k u , n. p., a v Slovenskej ttnej sporiteni. Do Btoviec odchdzali z obce za prcou 2 pracovnci a po 1 pracovnkovi odchdzalo do Podluian, Klnej, Plachtiniec, Kaian a Lovosc. Na tde, prpadne na dlh asov interval odchdzke v uvedenom r o k u za prcou m i m o obce: do Bratislavy ( T a t r a t o u r , n. p., Z D , Zvody J. D i m i t r o v a ) 3 pracovnci (mui), do Zvolena (Agrotechna, n. p., Doprastav, n. p. ) 2 pracovnci a po 1 pracovnkovi odchdzalo pracova do Banskej Bystrice, Luenca, Prahy a Trenna. Spolu za prcou m i m o obce odchdzalo r o k u 1973 113 pracovnkov, z t o h o bolo 64 muov a 49 ien. V porovnan s r o k o m 1970 je to o 13 pracovnkov menej. V uvedenej pracovnej kyvadlovej migrcii i odchdzke pomerne znanho potu pracovnkov za prcou do blich alebo vzdialenejch miest netreba vidie ako negat v n y m o m e n t len stratu asu vynaloenho na cestovanie, ale aj ist pozitvum, ktor spova najm v t o m , e p e n d l u j c i " r o b o t n c i a zamestnanci prenaj z mestskho prostredia do ivota vo svojej obci relevantn nov ekonomick, socilne, kultrne, svetonzorov, etick, estetick a in p r v k y , o vetko prispieva k urchovaniu vvinu v obci, k t o m u , e spsob ivota i myslenia ud dostva nov tvrnos. K vznamu t e j t o veci sa ete v r t i m e .

2 TRIEDNA, PROFESIONLNA, TRUKTRA OBYVATEOV

Vznamn drustevn kvantitatvne, ale

VZDELANOSTN

NRODNOSTN

najm

kvalitatvne zmeny vyvolan socialistickou

industrializciou a prechodom ponohospodrskej malovroby r o d i n n h o t y p u na ponohospodrsku v e k o v r o b u odohrali sa v obdob od oslobodenia nazvame vek v t r i e d n e j t r u k t r e obyvateov Deviian. Pri analze t e j t o t r u k t r y skmanej obce vychdzame z Leninovej defincie t r i e d , poda k t o r e j t r i e d a m i skupiny ud, k t o r sa lia svojm miestom v historicky uritej sstave spoloenskej v r o b y , svojm vzahom k v r o b n m p r o s t r i e d k o m ( k t o r je zva zabezpeen a prvne upraven zkonmi), svojou lohou v spoloenskej organizcii prce, a teda spsobom zskavania a vekosou t e j asti spoloenskho bohatstva, k t o r o u disponuj".5 V zmysle t e j t o defincie a alej s p r i h l i a d n u t m na al vznamn identifikan znak, k t o r m je charakter vykonvanej prce, zadeujeme, podobne, ako sa to bene rob aj v demograficko-tatistickch prcach obyvateov Deviian do t c h t o t r o c h skupn: 1. Robotnci (objektvne identifikan znaky):

140

a) as na veudovom vlastnctve v r o b n c h p r o s t r i e d k o v , b) pracovn p o m e r za mzdu v t t n o m s e k t o r e n r o d n h o hospodrstva, c) vykonvanie prevane manulnych prc a vytvranie h o d n t materilnej povahy. 2. Drustevn ronci (znaky): a) as na s k u p i n o v o m , d r u s t e v n o m vlastnctve v r o b n c h p r o s t r i e d k o v , b) pracovn p o m e r v JRD (nie v zamestnaneckom p o m e r e ) , c) vykonvanie prc v oblasti ponohospodrskej v r o b y ; v naom prpade zaraujeme sem z t i t u l u lenstva v JRD jednak radovch d r u s t e v n k o v a jednak o d b o r n k o v so s t r e d o k o l s k o u a vysokokolskou p r p r a v o u ; 3. zamestnanci (v tatistickch prcach uvdzan ako o s t a t n z a m e s t n a n c i " ; o b j e k t v n e identifikan z n a k y ) : a) as na v e u d o v o m vlastnctve v r o b n c h p r o s t r i e d k o v , b) pracovn p o m e r v ttnom s e k t o r e n r o d n h o hospodrstva, c) vykonvanie prc prevane duevnho c h a r a k t e r u . Poda znaku c) m o n o deli zamestnancov na dve s k u p i n y : 1. skupinu, pre k t o r je c h a r a k t e r i s t i c k duevn prca vyadujca niiu o d b o r n kvalifikciu s p o m e r n e malm zastpenm t v o r i v c h p r v k o v s to najm realizan a organizan pracovnci; 2. skupinu, pre k t o r je c h a r a k t e r i s t i c k duevn prca vyadujca vysok o d b o r n kvalifikciu, nron na i. novan t v o r i v o s , k t o r si spravidla iada s t r e d o k o l s k a vysokokolsk p r p r a v u ide tu v p r a v o m zmysle slova o pecialistov. Pozrime sa, ak kvalitatvne a k v a n t i t a t v n e z m e n y v t r i e d n e j t r u k t r e v zmysle uvedenej defincie sa udiali v obci od konca d r u h e j svetovej v o j n y . Predovetkm v p r i e b e h u 17 r o k o v (19441961) pozri tab. 23 uskutonila sa vznamn k v a n t i t a t v n a zmena, k t o r spova v t o m , e poet prslunkov r o b o t nckej t r i e d y vzrstol zo 17, 3% na 31, 0 % , t. j. z h r u b a o 1 4 % . Kvalitatvna zmena spova v t o m , e z biednych, zaznvanch a vykorisovanch ponohospodrskych r o b o t n k o v - n d e n n k o v s f o r m o v a l i sa najm pod v p l y v m i socialistickej industrializcie priemyseln r o b o t n c i a stali sa t a k sasou vyspelej r o b o t n c k e j t r i e d y ako vedcej sily v naej spolonosti. Deviianski r o b o t n c i nali d o s t a t o k pracovnch prleitost v priemyselnch zvodoch m i m o obce. Paralelne s t o u t o z m e n o u udiala sa alia vznamn kvalitatvna zmena v zloen deviianskej society v t o m , e prevan vina i n d i v i d u l n e hospodriacich r o n k o v 47, 0% z ich potu sa zbavila, z r i e k l a sa akho socilneho bremena spovajceho v e k o n o m i c k y neefektvnej r o d i n n e j r o n c k e j m a l o v r o b e , k t o r po stroia absorbovala vetky ich t v o r i v sily. Stali sa bez r o z d i e l u d o b r e hospodrsky situovanmi prslunkmi t r i e d y d r u s t e v n c h r o n k o v ako v e r n h o spojenca r o b o t n c k e j triedy pri budovan socialistickej spolonosti. Sasne s t o u t o z m e n o u dolo k zneniu potu r o n c k y c h o b y v a t e o v z h r u b a o 1 0 % . Roku 1961 b o l o v obci u len 10, 3% individulnych r o n k o v z c e l k o v h o potu o b y v a t e o v . Napokon v svislosti s t m i t o zmenami, s r c h l y m r o z v o j o m t e r c i r n e j sfry a s rch-

141

2 4

Tab.
Z priemyseln robotnci jednotlivo hosp. r o n c i abs. 598

23.
toho Drustevn ronci abs. Zamestnanci abs. 27

Triedna

truktra

obyvateov

Deviian

okresu

Levice

Rok

Poet obyvateov 1) obce remeselnci a ivnostnci abs. 109 67, 4 12, 3

ponohosp. robotnci

Nezisten a ostatn

abs. abs.

I %
%

%
% %
31, 0

%
3, 0

abs.

1944 17, 3 262 87 10, 3 398 194 26, 9

887

a)

153

1961

846

b)

47, 0

90

10, 6

1, 1 55, 8 113 15, 7 4 0, 5

1970

722 8 1, 1 59 650 d) 678 52 008 43, 2 828 0, 7 2083 0, 6 6986 5, 8 1, 7 49, 3 6, 8

c)

403

2) o k r e s u

1961

121 032

33 333 35180

27, 5 29, 3

19 763 21 758

16, 3 18, 1

622 240

0, 5 0, 2

1970

120 251

8154

a) Rekontruovan stav o b y v a t e o v poda p o t u domcnost a inch ukazovateov.

b) Zpadoslovensk k r a j v slach. EVT, Praha 1964, s. 331.

c) Stanie u d u , d o m o v a b y t o v 1970. Levice 1973, s. 107.

d ) lenovia U D .

lym rozvojom vzdelanosti a k u l t r y poetne rchle vzrstla skupina zamestnancov, a to z 3, 0% r o k u 1944 na 10, 6% r o k u 1961. V t o m t o obdob zanikla skupina tradinch dedinskch remeselnkov (kovi, kolri atd). a jej prslunci posilnili rady priemyselnch r o b o t n k o v a zamestnancov. V priebehu desiatich r o k o v 1961 a 1970 dolo v obci k alm dleitm zmenm v socilnotriednej t r u k t r e . Predovetkm klesol poet r o b o t n k o v z 262 na 194 osb (z 31, 0% na 26, 9 % ) a alej poet j e d n o t l i v o hospodriacich ronkov z 87 na 8 osb (z 10, 3% na 1, 1 % ) . M i e r n e sa zvil poet drustevnch ronkov z 398 na 403 osb, avak v percentulnom zloen obyvateov obce zo 47, 0% na 55, 8%, t. j. t a k m e r o 9% (8, 8 % ) . Poet zamestnancov sa v t o m t o obdob zvil z 90 na 113 osb (t. j. i s r o d i n n m i prslunkmi) z 10, 6% na 15, 7% ie zhruba o 5 % . Uveden zmeny v t r i e d n e j t r u k t r e obce sa diali za pomerne rapdneho poklesu celkovho potu obyvateov, a to z potu 846 r o k u 1961 na 722 r o k u 1970, o je znenie o 124 osb. Podobn kvalitatvne i kvantitatvne zmeny v socilnom zloen obyvatestva kvalitatvne nov sponachdzame aj v rmci okresu (pozri tab. 23). V priebehu uvedench desiatich r o k o v sa upevnilo uveden loensk postavenie prslunkov robotnckej t r i e d y a t r i e d y drustevnch ronkov, ako aj prslunkov skupiny zamestnancov, resp. socialistickej inteligencie v obci. Pod vplyvmi celospoloenskho vlastnctva v r o b n c h p r o s t r i e d k o v (robotnci, zamestnanci) a skupinovho, drustevnho vlastnctva vrobnch p r o s t r i e d k o v (drustevn ronci) sa odstrnili niekdajie, pred nstupom k budovaniu socializmu vemi ostr ekonomick rozdiely medzi obyvatemi obce a utvra sa z ekonomickej, politickej, k u l t r n e j a ideologickej strnky pomerne rovnorod, vyrovnan spolonos. Drviv vina obyvateov si plne uvedomila, ako ete k o n k r t n e poukeme, vek prednosti socialistickho zriadenia pred kapitalistickm zriadenm a uvedomele sa usiluje o al socialistick rozvoj svojej obce i celej naej vlasti. Na zklade uvedench vvodov mono kontatova, e podobne ako v mestch i na dedinch sa f o r m u j e vyrovnan, rozvinut socialistick spolonos. Strune poukeme na zmeny v profesionlnej skladbe obyvateov skmanej obce, ktor sa odohrali v priebehu poslednch 30 r o k o v . Tesne pred skonenm druhej svetovej vojny bola profesionlna t r u k t r a obyvateov Deviian pomerne jednoduch. Individulne hospodriaci ronci i ponohospodrski r o b o t n c i ijci v obci, k t o r spolu t v o r i l i 84, 7% obyvateov, boli vo vysokej miere akmisi univerzlnymi pracovnkmi. Boli schopn vykona t a k m e r vetky prce, k t o r sviseli s pestovanm ponohospodrskych plodn a chovom domceho zvieratstva. Vtedajia jednoduch deba prce si nevyadovala pecializciu a v t o m ase potrebn odbornos sa tradovala z genercie na generciu. Odbornejie prce pre individulne hospodriacich r o n k o v i pre osobn potreby alch obyvateov vykonvali v obci usaden remeselnci, a to dvaja kovi, piati obuvnci, jeden kolr, traja stolri, iesti tesri a tyria mlynri. Z kategrie zamestnancov

143

boli v o b c i : dvaja uitelia, farr, polesn a dvaja h o r r i spolu es odbornch pracovnkov. Zo skupiny ivnostnkov boli v obci dvaja hostinsk (zrove aj obchodnci) a jeden obchodnk. V procese budovania socialistickej spolonosti aj v Devianoch nastal nebval rozvoj v r o b n c h sl, k t o r sa o d o h r a l p r e d o v e t k m pod vestrannmi vplyvmi socialistickej malch industrializcie, alej pod bezprostrednmi vplyvmi zdrustevnenia rodinnch ponohospodrstiev a budovania vekho drustevnho ponopod v p l y v m i ustavine postupujcej profesionalizcie,

hospodrskeho p o d n i k u , pod v p l y v m i racionalizcie a spriemyselovania ponohospodrskej v r o b y a napokon zodborovania ronckej prce. V t o m t o procese a najm vzhadom na potrebu zvyova efektvnos ponohospodrskej prce, efektvnos prce v priemyselnch a inch podnikoch i efektvnos riadiacej innosti v miestnom JRD i v obci ako v socilno-politickej samosprvnej jednotke prehlbovala sa spoloensk deba prce, k t o r umoovala, ba p r i a m o si vyadovala vyiu odbornos pracovnkov, vyiu o d b o r n kvalifikciu ako syntzu f o r m l n e h o . kolskho vzdelania a praxe. Pod priam y m psobenm uvedench i n i t e o v vznikli v obci poetn nov profesie typu priemyselnho, administratvneho a pod. Pri v y k o n a n o m prieskume v mji 1973 boli v obci zisten p o p r i radovch pracovnkoch v rastlinnej aivonej v r o b e v drustve a p o p r i radovch robotnkoch v priemyselnch zvodoch t i e t o profesie v uvedenom pote osb: a) Robotnci (profesie vyadujce vyuenie, prp. zacvienie): kov (3), frzr (2), nstrojr, brusi, drbr (4), m o n t r (2), autooprvr, mechanik (3), elektrikr (2), eriavnik, vodi (9), zmonk (6), zvra (3), tesr (2), stolr (6), murr, maliar-natiera (3), buldozerista, t r a k t o r i s t a (15), viaza, t r i e d i , zvlahr, prpravr materilu, pradiarka (3), kuchrka (2), predavaka ( 3 ) . . . spolu 78. b) O d b o r n pracovnci (profesie): d o k u m e n t t o r , t e c h n i k (2), klasifiktor, stavebn technik, t e c h n i c k k n i h o v n k , t e c h n i c k k o n t r o l r , plnova, nkupca, prevdzkov i n p e k t o r (3), k o n t r u k t r , zdravotn sestra (2), dispeer, horr ( 2 ) . . . spolu 18. c) Hospodrsko-technick pracovnci (profesie): a g r o n m , zootechnik (3), ekonm (5), mechaniztor, vedci ivonej v r o b y , vedci rastlinnej v r o b y (2), vedci stavebnej skupiny, riadite, hlavn prevdzkr, samostatn o p e r t o r , vedci lesnho o b v o d u , majstri v zvodoch ( 4 ) . . . spolu 22. d) Pracovnci v administratve (profesie): tovnk (7), f a k t u r a n t k a (2), sekretrka (3), k o r e p o n d e n t k a (5), pokladnka (2), r a d n k - r e f e r e n t ( 1 2 ) . . . spolu 31. e) Pracovnci k u l t r n y c h a inch sluieb: uite (3), vedci pionierskej skupiny, farr, dstojnci ( 2 ) . . . spolu 7. f) Hospodrsko-sprvni pracovnci: predseda M N V , predseda JRD, vedci pracovnci: poty, samoobsluhy, pohostinstva (3), vedci oddelen ( 5 ) . . . spolu 10. Na zklade uvedenho prehadu zisujeme, e v priebehu necelch 30 rokov (1944 1973) vzrstol v Devianoch poet o d b o r n e pripravench pracovnkov na 166 osb. 6

144

Ak porovnme uveden stav o d b o r n e pripravench pracovnkov so stavom analogicky pripravench pracovnkov r o k u 1944 (vtedy bolo v obci 21 remeselnkov, 3 ivnostnci a 6 zamestnancov ie spolu 30 o d b o r n e pripravench pracovnkov), vidme, e stav t c h t o pracovnkov sa v uvedenom obdob zvil viac ako 5, 5-nsobne. Pritom poet duevne pracujcich ud (vrtane organizanch pracovnkov) sa t r u k t r a deviianskych obyvateov v uvedenom obdob zvil viac ne 14-nsobne. Na zklade uvedench porovnan meme kontatova, e sa socioprofesionlna v priebehu necelch 30 r o k o v od oslobodenia z kvantitatvnej, ale najm z kvalitatvnej strnky diametrlne zmenila. Na dedine vyrstli nielen poetn nov profesie, ale aj nov t y p y ud, mnoh iniciatvni, o d b o r n e kvalifikovan pracovnci oddan veci socializmu. Poda t o h o ako sme uviedli vznikli v obci poetn nov profesie, o akch by sa pred oslobodenm nebolo n i k o m u ani len snvalo. Najrozmanitejie a zrove aj najpoetnejie profesie vznikli v rmci robotnckych profesi (pozri bod a) spolu 26 rznych profesi s potom 78 pracovnkov. V ich rmci je p o m e r n e najv poet traktoristov 15, vodiov ut 9, stolrov 6 a zmonkov tie 6. Ostatn profesie sa vyskytuj v menom pote. Na druhom mieste pokia ide o poetnos s pracovnci v administratve (bod d) v h r n n o m pote 31 pracovnkov. V t e j t o skupine s najpoetnej referenti v rznych radoch v pote 12, tovnci v pote 7 a k o r e p o n d e n t k y v pote 5 osb. Na t r e o m mieste o do poetnosti s hospodrsko-technick pracovnci v pote 22 osb (pozri bod c). S to vedci pracovnci v miestnom JRD a v rznych inch zvodoch m i m o obce. Odbornch pracovnkov, ako s prevdzkov i n p e k t o r i , k o n t r u k t r i , klasifiktori, plnovai, technick knihovnci, k o n t r o l r i a in (pozri bod b), je spolu 18, m sa zarauj na tvrt miesto. Z prehadu vidme, e v dsledku pokraujcej spoloenskej deby prce a pecializcie pracovnkov, a to nielen v priemysle, ale v znanej miere aj v ponohospodrstve a v tercirnom sektore (rozvoj nematerilnych sluieb: kolstvo, k u l t r a , zdravotnctvo, sprva; materilnych sluieb: obchod, verejn stravovanie at. ), v y n o r i l o sa v obci spolu 68 novch, pecilnych profesi, povolan. Je to vsledok veobecnho silia zodborova, racionalizova o mono najviac rznych d r u h o v prce, intenzifikova priemyseln i ponohospodrsku v r o b u , a tak zvyova p r o d u k t i v i t u prce a kvalitu v r o b k o v , skvalitova sluby obyvatestvu. To vetko, pravda, nie je mon bez nleitej pecializcie pracovnkov, bez zvyovania ich odbornej kvalifikcie a veobecnej vzdelanosti. Rchle a vestrann narastanie k u l t r n o - t e c h n i c k e j rovne pracujcich v Devianoch je funkciou poetnch initeov, v neposlednom rade aj subjektvneho silia obanov pracova lepie, a tak si zabezpeova predpoklady na zvyovanie ivotnej rovne.

144

Uveden pomerne rchly vzrast potu o d b o r n c h a v ich rmci aj potu duevnch pracovnkov mono vysvetli ako dsledok dleitch socilno-ekonomickch zmien, k t o r sa udiali pod blahodarnm v p l y v o m realizcie loh socialistickej vstavby v naej krajine. Je to dsledok vestrannho vedecko-technickho rozvoja, t o h o , e veda, vedeck a technick poznatky v irokej miere prenikaj do spoloenskej praxe, e sa stvaj postupne dleitou v r o b n o u silou a e uom v tej svislosti pripad m alej, t m viac loha riadi zloit mechanizmy, prpadne samoinne prebiehajce technologick v r o b n procesy. Zvyovanie potu o d b o r n c h pracovnkov, vrtane nemanulne, duevne pracujcich ud, je podmienen aj vzrastom rozsahu zospoloentenia v r o b y , rchlym vzrastom tercirnej sfry a rozvojom samosprvy. 7 Ukazuje sa, e pokia ide o profesionlnu t r u k t r u obyvateov, znane v obci vzrstol poet profesi, o znamen, e tu na rozdiel od zbliovania spoloenskch t r i e d a skupn prevlda proces diferencicie, o svis s prehlbovanm deby prce. Je to vvinov tendencia, smerovanie k vyej k u l t r n o - t e c h n i c k e j r o v n i spolonosti. Je len prirodzen, e ruka v r u k e s uvedenmi prenikavmi zmenami v profesionlnej skladbe obyvateov prebiehali aj vznamn zmeny vo vzdelanostnej, kultrnej truktre. Bez avansu, napredovania v t e j t o oblasti, prirodzene, by ani nemohli nasta tak prenikav zmeny v o d b o r n e j kvalifikcii pracovnkov, pretoe t t o kvalifikcia nevyhnutne predpoklad t e o r e t i c k vzdelvanie v kole vyieho stupa a sasne i p r a k t i c k prpravu. To znamen, e vyie kolsk vzdelvanie je fakticky predpokladom na zskanie vyej o d b o r n e j kvalifikcie. Uvedieme, ak bola t r u k t r a obyvateov poda dosiahnutho kolskho vzdelania pri poslednom stan obyvatestva, a poksime sa ukza, ak zmeny sa udiali v kolskej prprave obyvateov obce v 26-ronom obdob, t. j. v rokoch 19441970 (pozri t a b u k u 24). Z dajov v tabuke zisujeme, e v obdob od r o k u 1944 do r o k u 1970 sa podstatne zmenil vzdelanostn profil obyvateov Deviian. Nebvalou m i e r o u sa zvil poet ud so veobecnm, ale najm o d b o r n m vzdelanm. K m r o k u 1944 bol v obci len jeden lovek s vysokokolskm vzdelanm (teologick fakulta), zatia r o k u 1970 je tu u 12 ud s vysokokolskm vzdelanm, z oho 10 ud absolvovalo vysok koly ponohospodrskeho smeru. Podobne sa zmnohonsobil aj poet ud s plnm stredokolskm vzdelanm. K m r o k u 1944 boli tu spolu len t r i osoby s maturitou (2 uitelia, polesn), r o k u 1970 je tu u 67 ud s m a t u r i t o u , v om je 20 osb s matur i t o u z priemyselnej koly, 19 osb s m a t u r i t o u z ponohospodrskej a lesnckej koly, 10 osb s m a t u r i t o u z ekonomickej koly, 4 osoby s plnm s t r e d n m pedagogickm vzdelanm a t poda tabuky. p l n stredn veobecnovzdelvaciu kolu (gymnzium) absolvovalo 12 osb. Poet ud so strednou o d b o r n o u kolou (bez maturity) vzrstol z 2 r o k u 1944 na 110 r o k u 1970, ie ich poet vzrstol 55-nsobne. Poet ud, k t o r absolvovali ZD a metiansku kolu v uvedench rokoch, bol pribline rovnak. No naproti t o m u osb so zkladnm vzdelanm bolo r o k u 1970 46, 5 % , teda ani polovica z uvedenho potu obyvateov, avak r o k u 1944 a 72, 8%,

146

Tab.

24.

Obyvatestvo

bvajce

Devianoch

poda

vzdelania
Rok 1970

rokoch

1944

1970s

Rok 1944 spolu m u i + eny

Ukonen

kolsk

vzdelanie mui eny

Zkladn: obecn ZD, met. kola Stredn o d b o r n (bez m a t u r i t y ) pln s t r e d n veobecn pln s t r e d n o d b o r n : priemyseln
ponohospodrske a lesncke

132 30 84 5 17 4

204 54 26 7 3 10 6 1 3

336 84 110 12 20 19 10 1 4 1 55 1 1

646 80 2

ekonomick zdravotncke pedagogick ostatn celkom Podnikov i n t i t t y Vysok k o l y : univerzity ponohospodrske celkom teologick f a k u l t a Osoby bez dajov o k o l s k o m vzdelan Deti kolskho v e k u

1 1 32 1 1 g 9 1 6 45

23

2 2 3 58

10 11 1 9 103

1 10 145

Celkom

344

378

722

887

t. j. t a k m e r 3/4 z c e l k o v h o p o t u o b y v a t e o v obce. V i d m e , e v u v e d e n o m 2 6 - r o n o m obdob sa podstatne zvila r o v e veobecnho i o d b o r n h o k o l s k h o vzdelania obyvateov. A k m v e k m p r n o s o m j e vyie kolsk vzdelanie p r e i v o t o b y v a t e o v v socialistickej spolonosti a o s o b i t n e p r e zvyovanie p r o d u k t i v i t y a k u l t r n o s t i prce, netreba osobitne rozvdza a zdrazova. Demokratizcia kolskho vzdelania a k u l t r y , k t o r n tt hne po osloboden dsledne presadzoval, priniesla bohat ovocie. N i e l e n daje o vysokej profesionlnej r o v n i , ale aj daje o znane vysokej vzdelanostnej r o v n i o b y v a t e o v svedia o spenom budovan vyspelej socialistickej spolonosti aj v obciach p o d o b n h o t y p u , ako s Deviany. Pokia ide o nrodnos o b y v a t e o v Deviian, i j tu t a k m e r vlune obyvatelia slovenskej n r o d n o s t i . Poda stania bolo v obci r o k u 1961 846 o b y v a t e o v slovenskej nrodnosti a 1 o b y v a t e eskej n r o d n o s t i . Roku 1970 b o l o v obci 718 o b y v a t e o v slovenskej n r o d n o s t i a 4 o b y v a t e l i a eskej n r o d n o s t i .

147

TRUKTRA A RODN

DEVIIANSKYCH

DOMCNOST

V domcnostiach ako v i s t o m zmysle zkladnch s o c i l n o - e k o n o m i c k c h jednotkch sa k o n c e n t r u j e a rozvja i v o t r o d n a u s p o k o j u j e sa znan as e k o n o m i c k c h a inch spoloenskch p o t r i e b j e d n o t l i v c o v . Poksime sa f o r m u l o v a na zklade rozb o r u n i e k t o r c h t a t i s t i c k c h dajov vznamnejie p o z n a t k y o t r u k t r e domcnost v obci, k t o r v istej m i e r e d o k r e s l i a p o z n a t k y o socilnej, d e m o g r a f i c k e j a iastone i e k o n o m i c k e j t r u k t r e o b y v a t e o v . U v e d i e m e , ak bola skladba domcnost poda stania k 1. 12. 1970 ( p o z r i t a b u k u 25). Z dajov t a b u k y zisujeme, e poet b y t o v c h domcnost, aj poet samostatne hospodriacich domcnost s j e d n o u cenzovou d o m c n o s o u znane prevlda nad potom uvedench domcnost s dvoma a viacermi cenzovmi domcnosami.

Tab.

25.

Poet

domcnost v

Devianoch

poda

typu a

poda

potu
s 4

lenov
potom 5

roku
lenov 6

19709

Typy

domcnost

Poet domcnost

Domcnosti 1 2 3

1.

Bytov: 152 48 200 172 39 211 19

a) s 1 cenzovou domcnosou b) s 2 a viac c e n z o v m i d o m c n o s a m i spolu a + b 2. Samostatne hospodriace: a) s 1 cenzovou domcnosou b) s 2 a v i a c e r m i c e n z o v m i domcnosami spolu a + b 3. Cenzov: aa) bez d e t do 15 r. ena v d o m . ena e k o n . a k t . ab) s d e m i do 15 r. ena v d o m . ena e k o n . a k t . b) nepln r o d i n n c) viaclenn n e r o d i n n d o m c n o s t i d) domcnosti jednotliv. spolu a + b + e + d a) pln r o d i n n d o m .

54

33

25 5 30 28 2 30

11 13 24 11 13 24

7 20 27 7 16 23

2 8 10 2 7 9

1 2 3 1 1 2

19 22

54 60

33 41

22

60

41

79 66 5 52 27 3 22 254

55 27

17 24 1 17 10 1 70

4 11 2 21 1 1 40

2 4 1 7

1 4 1

15 1 98

22 22 14 7 2 1

148

Pomer potu bytovch domcnost k potu samostatne hospodriacich domcnost 1: 1, 05 sved o pomerne d o b r o m ubytovan domcnost, na o sme tie upozornili v kapitole III Typ dediny a kvalita bytovho fondu. T e n t o fakt nevyplva vak z intenzvnejej bytovej vstavby, ale skr z nepriaznivho populanho vvinu. alej z uvedenej tabuky zisujeme, e r o k u 1970 bolo v Devianoch 254 cenzovch domcnost. Z uvedenho potu bolo 20279, 5% plnch rodinnch domcnost a zvyok 52 t v o r i l i nepln, viaclenn nerodinn domcnosti a domcnosti jednotlivcov. Z t o h t o potu je pomerne vysok poet domcnost jednotlivcov 22, k t o r sa v priebehu 3 r o k o v zvil na 27. Z potu plnch rodinnch domcnost bolo 145 71, 8% domcnost bez det do 15 r o k o v , o je znane vysok poet, a len 57 28, 2% domcnost s demi do 15 r o k o v . Poda potu lenov v cenzovch rodinnch domcnostiach prevldaj domcnosti s dvoma a t r o m i demi, o tie poukazuje na t y p populcie, k t o r e j poetnos neustle kles. Osobitne si treba vimn, e z potu 145 plnch rodinnch domcnost bez det do 15 rokov bola v uvedenom r o k u ena e k o n o m i c k y aktvna v 66 prpadoch, o je 45, 5 % . N a p r o t i t o m u z potu 57 plnch rodinnch domcnost s demi do 15 r o k o v boli eny a v 52 prpadoch 91, 2% e k o n o m i c k y aktvne. Ukazuje sa, e v Devianoch je znane vysok percento zrobkov innch ien. Venovali sme pozornos domcnostiam ako j e d n o t k m hospodrskeho a spoloenskho charakteru. Teraz upriamime nau pozornos na r o d i n u ako na biologick a spoloensk jadro domcnost, k t o r t v o r i a manelia s j e d n m alebo viacermi slobodnmi demi, prpadne i bez det. Strune poukeme, k akm zmenm dolo v socilnej truktre deviianskych rodn v svislosti so zmenami v socilnotriednej a profesionlnej t r u k t r e , k t o r sme charakterizovali. Poda dajov, k t o r sme uviedli, bolo r o k u 1944 socilne a profesionlne zloenie obyvateov Deviian pomerne jednoduch. U t m f a k t o m , e v obci bola vek prevaha o k o l o 6 7 % ronckeho obyvatestva a o k o l o 3 0 % ponohospodrskych r o b o t n k o v a remeselnkov, a alej v dsledku t o h o , e prevldal spsob uzavierania manelstiev medzi socilne a profesionlne r o v n o r o d m i p a r t n e r m i , bola vek vina rodn socilne homognnych a len vemi mlo rodn socilne heterognnych. Vek vina rodn bola isto roncka. O tom, ako to bolo po 30 r o k o c h , v priebehu k t o r c h nastali prenikav zmeny tak v socilnotriednej, ako aj v profesionlnej t r u k t r e v obci, disponujeme presnejmi dajmi. Ak berieme do skych rodn t a k t o : 1. socilne homognnych rodn bolo a v ich rmci rodn, kde b o l i : a) obidvaja rodiia r o b o t n c i 9-5% 75, 4% vahy z vecnch dvodov len pln r o d i n y , t. j. rodiny, v ktorch nechbal ani jeden z rodiov, bolo r o k u 1973 socilne zloenie deviian-

148

b) obidvaja rodiia drustevn ronci c) obidvaja rodiia zamestnanci 2. socilne heterognnych rodn bolo a v ich rmci rodn, kde boli rodiia: a) r o b o t n k drustevn ronka b) r o b o t n k zamestnankya c) drustevn r o n k r o b o t n k a d) drustevn r o n k zamestnankya e) zamestnanec drustevn ronka f) zamestnanec r o b o t n k a

77, 8% 12, 7% 24, 6% 46, 4% 12, 2% 2, 4% 19, 5% 7, 3% 12, 2%

Z t c h t o dajov mono vyvodi poznatok, e sa v priebehu 30-ronho socialistickho vvinu v obci vo vekej miere udrala socilna homogenita manelskch prov, priom vy podiel, a 77, 8% t v o r i a pry drustevn r o n k drustevn ronka. Avak v dsledku znanej diferencicie povolan dolo k pomerne vekej socilnej heterognnosti, r z n o r o d o s t i deviianskych rodn, resp. manelskch prov, ktor t v o r i a 24, 6% z celkovho potu plnch rodn. V heterogenite manelskch prov prevldaj manelstv t y p u r o b o t n k drustevn ronka (46, 4 % ) , na druhom mieste o do potu s manelstv t y p u drustevn r o n k zamestnankya (19, 5%), na t r e o m a t v r t o m mieste manelstv t y p u r o b o t n k zamestnankya (12, 2%) a t y p u zamestnanec r o b o t n k a (tie 12, 2 % ) , Ukazuje sa, e v socilnej skladbe manelskch prov nastali vek zmeny, k t o r znane naruili charakter bvalej tradinej dedinskej isto ronckej r o d i n y . V svislosti s t m , e poetn mlad udia alebo mlad manelia odili do mesta alebo ostali bva v obci, pravda, oddelene od rodiov, vznikaj podobne ako v meste asto tzv. mal r o d i n y , t. j. na jednej strane mlad manelia plus deti a na druhej strane star manelsk dvojice, prpadne j e d n o t l i v o ijci star udia. Prirodzene, s uvedenou tendenciou paralelne kles poet viacgeneranch rodn ako tradinch rodn na dedine. Pokia ide o sdrnos rodn, resp. manelstiev, mono kontatova, e je pomerne dobr. V r o k o c h 19681973, t. j. z h r u b a v pronom obdob, boli v obci len 4 rozvody, hoci ako uvdzame v VIII. kapitole V p l y v objektvnych podmienok na formovanie spoloenskho vedomia obyvateov obce bolo v ase vskumu s manelstvom menej spokojnch, prpadne nespokojnch o k o l o 2 0 % muov a tak ist poet ien. Pod v p l y v m i uvedench e k o n o m i c k c h , socilnotriednych a profesionlnych zmien, ale hlavne pod v p l y v o m t o h o , e dedinsk, najm roncka rodina bola odlen od ponohospodrskeho zvodu, 1 0 e prestala plni funkciu ponohospodrskej prvo-

149

vroby v t o m zmysle, ako ju plnila pred zaatm socializanch procesov, vrazne sa zmenil aj spsob ivota tradinej dedinskej r o d i n y . V svislosti s t m dedinsk, predovetkm roncka rodina prestala by samozsobiteskou j e d n o t k o u a v nadvznosti na to postupne zanikla aj domca vroba rznych p r e d m e t o v (pradenie, tkanie pltna, itie vriec, plachiet, zhotovovanie rzneho nradia at. ) potrebnch skr na prevdzku individulneho hospodrenia, ale aj domca v r o b a n i e k t o r c h potravinovch lnkov, ako napr. masla, t v a r o h u , syra, chleba a pod. V o n as, k t o r h o kvantum sa postupne znane zvilo, vyuvaj u teraz aj r o d i n y drustevnch r o n k o v vo vekej miere na k u l t r n e a k t i v i t y sledovanie televzie, povanie rozhlasu, tanie novn, asopisov a knh ako n a t o poukeme neskr. Pod v p l y v m i skupinovho, drustevnho vlastnctva v r o b n c h p r o s t r i e d k o v a v e k o v r o b n c h f o r i e m prce i pod vplyvmi kultrnovchovnho psobenia zariaden socialistickho ttu preberaj drustevn ronci nielen pokrokovej spsob ivota, ale aj socialistick ideolgiu a vedeck nzor na ivot a dianie vo svete. Z r e t e n e sa ukazuje, e m a k r o t r u k t u r l n e socilne zmeny, k t o r sa zaali socialistickou revolciou (februr 1948), postupne vyvolali dleit zmeny aj v spoloenskej m i k r o t r u k t r e zmeny v prci, konan a zman lenov dedinskej, najm ronckej r o d i n y i zmeny v spsobe jej ivota. Podstatne sa za poslednch 30 r o k o v pod uvedenmi v p l y v m i zmenila aj m i k r o k l m a domceho prostredia dedinskej r o d i n y .

4 ZDRAVOTN

STAV

OBYVATEOV

DEVIIAN

Zdravotn stav obyvateov Deviian, odhliadnuc od t o h o , e je v obci dos vysok poet starch ud, k t o r maj pomerne asto akosti so zdravm, je dos d o b r a neustle sa zlepuje. Zsluhu na t o m m nielen ustavine sa zlepujce bvanie a do istej miery aj stravovanie, ale aj o b v o d o v systm socialistickej zdravotnckej starostlivosti, jeho preventvne zameranie a vyuvanie v kuratve bezplatnch, vhodnch, ako aj nkladnejch spsobov lieenia alebo liekov. Rzne zpaly orgnov, ked sa aj vyskytn, vaka a n t i b i o t i k m sa zva vylieia. Uveden kontatovanie lekra M U D r . D. Neumana, k t o r sstredil informcie pre spracovanie t e j t o asti, vcelku sa zhoduje so subjektvnym hodnotenm zdravotnho stavu obyvateov, k t o r sme zskali o t z k o u : A k o celkove h o d n o t t e svoj zdravotn stav?", nastolenou im v tandardizovanom rozhovore. Zo sboru 495 osb 233 muov a 262 ien ctim sa zdrav () obas choraviem som asto chor () uviedlo odpove: 45, 5 % 29, 9 % 24, 6 %

151

Rozdelenie t c h t o o d p o v e d v % poda pohlavia a v e k u o p t a n c h osb je takto:

Ctim mui eny 1518-ron 1924-ron 2535-ron 3645-ron 4659-ron 60 a viac r o k o v 52, 8 38, 9 80, 8 88, 6 82, 5 64, 9 37, 1 16, 1

sa

zdrav()

Obas 25, 3 34, 0 19, 2 9, 1 17, 5 22, 8 30, 6 42, 8

choraviem

Som 21, 9 27, 1 0, 0 2, 3 0, 0 12, 3 32, 3 41, 1

asto

chor()

Z p r e h a d u m o n o a h k o zisti, e s u b j e k t v n e h o d n o t e n i e z d r a v o t n h o stavu je u m u o v a ien znane odlin. e n y sa v ovea menom pote ctia plne zdrav ne mui ( r o z d i e l v o d p o v e d i a c h 13, 9% v neprospech ien je t a t i s t i c k y signifikantn) a v svislosti s t m uvdzaj aj vo vom pote o d p o v e d e o s v o j o m d e f i c i e n t n o m z d r a v o t n o m stave. Pokia ide o v e k , v i d m e , e vo v e k o v c h skupinch po 24. r o k u osb rapdne ubda p e r c e n t o t c h , o sa ctia plne zdrav z 88, 6% u 1924-ronch na 16, 1 % u 6 0 - r o n c h a starch. V svislosti s t m sa, pravda, rapdne zvyuj p e r c e n t t c h , k t o r c h o r a v e j alebo s asto a vne c h o r . Z d r a v o t n stav o b y v a t e o v obce, uvdza d r . N e u m a n , je o v p l y v o v a n najm j e d n o s t r a n n o u v i v o u , v k t o r e j prevldaj mastn a msit jedl a u ien aj hojn pouvanie m n y c h jedl a sladkost, o sa prejavuje v t o m , e je v obci v e k poet obznych, t u n c h ud. N e p r i a z n i v o na zdravie o b y v a t e o v psob aj ast, ba azda aj pravideln povanie vna i k o n c e n t r o v a n e j c h a l k o h o l i c k c h npojov, o v e t k o sa podiea na t o m , e je v obci p o m e r n e vea ud c h o r c h na v y s o k k r v n t l a k , na krnat e n i e t e p i e n , na ischmiu srdca, na lnk a v p o s l e d n o m ase aj na c i r h z u peene. Lieebn starostlivos o obyvateov Deviian zabezpeuje Obvodn zdravotn s t r e d i s k o v Pukanci, v k t o r o m je o b v o d n lekr a z d r a v o t n sestra. Pre srne prpady a p r e nvtevy leiacich pacientov m t o t o s t r e d i s k o k dispozcii sanitn v o z s vodiom. V prpade p o t r e b y sa pacienti ( O N Z ) v Leviciach. O b v o d n lekr kon p r a v i d e l n p r e v e n t v n e p r e h l i a d k y tzv. r i z i k o v c h pracovnkov v JRD Deviany, v zvode Smreina a p r a c o v n k o v ttnych lesov, n. p., v Pukanci. Ide p r e d o v e t k m o t r a k t o r i s t o v , ofrov nkladnch a u t o m o b i l o v , p i l i a r o v a pod., u k t o r c h sa v y s k y t u j c h r o n i c k o c h o r e n i a c h r b t i c e , aldon c h o r o b y , c h o r o b y z prechladnutia, zpaly dchacch ciest a c h o r o b y z vibrcie ( p r e k r v e n i e h o r n c h hospitalizuj v O k r e s n o m stave n r o d n h o zdravia

152

konatn a pod. ). O b v o d n lekr rob prehliadky n o v o p r i j a t c h zamestnancov v potravinrstve, d o j i i e k v JRD a dispenzarizuje protifaistickch b o j o v n k o v , k t o r c h je v obci 39. Prehliada kolsk deti od 3. ronka Z D a zariauje ich lieenie. Deti 1. a 2. t r i e d y Z D a materskej koly prehliada a liei detsk lekr. Vek pozornos sa venuje okovaniu det p r o t i zkrtu, t e t a n u , t u b e r k u l z e , variole, detskej o b r n e a ospkam. V rmci komunlnej hygieny dozer o b v o d n lekr na dodriavanie hygienickch zsad v hospodrskych d v o r o c h JRD, najm v mataliach, mlieniciach, socilnych a hygienickch zariadeniach, p r i o m u p o z o r u j e na p o t r e b u odstrni zisten nedostatky. V ase pikovch ponohospodrskych prc najm v atve dozer obvodn lekr na hygienu zsobovania p i t n o u v o d o u a osvieujcimi npojmi. Za jeho k o n t r o l y kon sa dezinfekcia o t v o r e n c h studn a prameov pitnej vody. alej m hygienick d o z o r nad o b c h o d o m s potravinami a nad p o h o s t i n s t v o m , ako aj nad kolskou jedlou miestnej materskej koly a nad seznnou kuchyou JRD, v k t o r e j sa podvaj obedy poas atevnch prc. Najastejmi c h o r o b a m i v obci s zpaly dchacch ciest, hnisav angny, najm v jesennom a j a r n o m obdob, a obas aj epidmia vrusovej c h r p k y . V l e t n o m obdob s astejie katary trviacich t r a k t o v . V z i m n o m i l e t n o m o b d o b sa v y s k y t u j ischialg i e u , cervikalgie 1 2 a in ochorenia svalov a z h y b o v ; z chronickch c h o r b artriosklerzy, h y p e r t o n i c k (pretlakov) choroba a rzne srdcovo-cievne ochorenia. Pomerne ast s aj zpaly o b l i i e l v a moovch ciest, prnosovch d u t n a inch v n t o r n c h orgnov. Ostatn c h o r o b y sa v y s k y t u j len sporadicky. Z infeknch c h o r b o k r e m s p o m e n u t e j c h r p k y sa v peride niekokch r o k o v v y s k y t u j ospky, alej rubeola, ovie kiahne a e p i d e m i c k zpal prunc, k t o r priebehaj obyajne ahko. Infekn zpal peene sa v y s k y t u j e sporadicky, najm v predkolskom, ale aj v kolskom veku. Jeho priebeh pri racionlnom lieen bva zva bez vnych nsledkov. Epidemick zpal mozgovch bln je vaka e p i d e m i o l o g i c k e j ostraitosti, vasnej izolcii, ako aj lieeniu v e m i zriedkav a v poslednch rokoch sa ani nevyskytol. Podobne v y m i z l i aj hnisav zpaly v dsledku vylieenia ich prin. arlach sa stal vaka sprvnej liebe penicilnom a izolcii zriedkavou c h o r o b o u . Brun tfus, kedysi dos ast infekn c h o r o b a v obci i v okrese Levice, v sasnosti sa v y s k y t u j e zriedkavo, len ojedinele, aj to v prpadoch, ke sa zavleie z inokadia. Z d r o j e jeho infekcie s pod stlou k o n t r o l o u okresnho hygienickho a protiepidem i o l o g i c k h o strediska a o b v o d n h o lekra. T u b e r k u l z a , kedysi tak obvan a zkern choroba, vaka vakcincii BCG vakcnou sa t a k m e r odstrnila a vyskytujce prpady sa daj zvldnu t u b e r k u l o s t a t i k a m i . V boji p r o t i t u b e r k u l z e pc sa asi kadch 5 r o k o v kon hromadn t t k o v a n i e pc, p r i o m sa v obci zistia 23 prpady aktvnej tbc. Tie sa p o t o m lieia bu ambulantne, alebo stavne, na l k o v o m oddelen O N Z v Leviciach, prpadne v pcnom sanatriu v H o r n c h Lefantovciach alebo v N i t r e - Z o b o r e . V sasnosti je v evidencii

153

35 vyhojench pacientov, k t o r chodia poda p o t r e b y na k o n t r o l u do t b c strediska v Leviciach. T u b e r k u l z n y zpal mozgovch bln, k t o r sa p r e d t m v obci asto vyskytoval a mal vdy s m r t e n priebeh, t. . sa vaka okovaniu BCG vakcnou nevyskytuje alebo sa vyskytuje len v e m i zriedka. Detsk o b r n a sa vaka innej vakcincii nevyskytuje nielen v obci, ale ani v celej SSR. N d o r o v ochorenia sa v y s k y t u j p o m e r n e asto. V 5 - r o n o m o b d o b (19681972) sa vyskytla rakovina aldka v 5 prpadoch, po j e d n o m prpade rakovina peene, pc, moovho mechra, maternice, prostaty, konenka a v 2 prpadoch leukmia. Identifikovanch pacientov diferencilne diagnostikuje a dispenzarizuje okresn onkolg. Kameov c h o r o b a (litiza) moovch ciest alebo lnka je v obci tie pomerne ast. V uvedenom 5 - r o n o m o b d o b bolo v obci zistench asi 20 h y p e r t o n i k o v , z oho 8 prpadov bolo sledovanch dispenzrne. Zjavn diabetici boli dvaja, psychiatrick ochorenia sa vyskytli v 2 prpadoch, kyfoskoliza 1 3 bola u dvoch pacientov a hluchonemota v j e d n o m prpade. Reumatick srdcov mitrlna chyba bola v evidencii v 2 prpadoch. Reumatick h o r k a v dsledku innej lieby penicilnom a pendeponovej profylaxie sa v obci t a k m e r nevyskytuje. Pokia ide o razy, mono kontatova, e v spomnanom obdob bolo viac domcich razov a menej pracovnch razov. Socilna zvanos razov spova v t o m , e s po kataroch h o r n c h ciest dchacch na d r u h o m mieste medzi prinami prceneschopnosti. ahie razy o e t r u j v rmci prvej pomoci a k t i v i s t k y s. ervenho kra v mieste, k am razom je privolvan o b v o d n lekr, k t o r poda povahy zranenia rozhodne o spsobe lieby. Vne razy, vyadujce o d b o r n chirurgick vyetrenie r n t g e n o m , posiela na c h i r u r g i c k ambulanciu alebo priamo na lkov oddelenie O k r e s n h o stavu nrodnho zdravia v Leviciach. Najastejmi razmi v obci s z l o m e n i n y knej kosti, r e b i e r , v r e t e n n e j kosti, lenkov nh, najm v z i m n o m obdob. Na t c h t o razoch p a r t i c i p u j aj dopravn razy, pri k t o r c h obzvl astou prinou je alkohol. Priazniv vplyv starostlivosti stle sa zlepujcich i v o t n c h p o d m i e n o k , medzi nimi aj dobrej odzrkaduje sa socialistickho zdravotnctva o zdravie obyvateov,

nielen v obmedzovan potu ochoren, ale aj v p r e d l u j c o m sa p r i e m e r n o m veku ud. Priemern vek sa predil zo 64, 9 r o k a r o k u 1968 na 72, 0 r o k o v r o k u 1972, t. j. bezmla o 7 r o k o v . O t v o r e n m p r o b l m o m stle ostvaj cievne a srdcov ochorenia, ndorov ochorenia, chronick respiran c h o r o b y a ich obehov komplikcie a alej alkoholizmus a razy. Prenatlnu starostlivos poskytuje o b v o d n g y n e k o l g , k t o r raz za mesiac dochdza z Levc do O b v o d n h o z d r a v o t n h o strediska v Pukanci, kde o r d i n u j e aj pre tehotn eny z Deviian. O b v o d n g y n e k o l g vedie evidenciu t c h t o ien, poda p o t r e b y si ich objednva na alie k o n t r o l y , zariauje, ak t r e b a , stavn lieenie a vypotava priblin

154

dtum produ, p o t r e b n pre odvoz eny na p r o d v z d r a v o t n o m stave; na to je stle k dispozcii sanitn auto. Vaka t e j t o starostlivosti sa v uvedenom pronom obdob vbec nevyskytla m o r t i n a t a l i t a ani m o r t a l i t a dojiat a det. Napokon prehadne uvedieme m o r t a l i t u obyvateov obce na jednotliv choroby. V rokoch 19681972 najviac ud z o m r e l o (spolu v 22 prpadoch) na krnatenie tepien a na komplikcie z t e j t o choroby. Na d r u h o m mieste (potom 14 prpadov, vtane leukmie) s rakovinov choroby a na t r e o m mieste (potom 12 prpadov) s choroby dchacch ciest (chronick bronchitda a i. ) a dekompenzovan pcne srdce. Ostatn c h o r o b y sa ako prina s m r t i vyskytuj v pomerne malom pote. Vzhadom na t o , e je v obci pomerne vek poet starch ud (k 31. 12. 1972 212 osb vye 60-ronch), je m r t n o s dos vysok. V znanej miere sa na nej a na celkovom z d r a v o t n o m stave obyvateov ako sme u uviedli podiea ako negatvne psobiaci f a k t o r u spomenut jednostrann viva, ast povanie alkoholickch npojov, ako aj rozren samolieba najm analgetikami t y p u dinyl-algena-pyrabutol.

Zverom t e j t o kapitoly mono konkludova v t o m zmysle, e v dsledku psobenia ekonomickch, k u l t r n y c h a alch initeov socialistickho ttu vznikla v poslednch desaroiach v obyvatestve Deviian zo socilne rznorodej skupiny ponohospodrskych r o b o t n k o v a d r o b n c h r o n k o v pomerne poetn a socilne rovnorod skupina priemyselnch r o b o t n k o v , analogicky zo skupiny ronkov znane poetn skupina drustevnch r o n k o v a pomerne poetn skupina nemanulne pracujcich, t. j. skupina zamestnancov socialistickej inteligencie. Pod vplyvmi celospoloenskho a skupinovho vlastnctva v r o b n c h p r o s t r i e d k o v sa sformovala z ekonomickej a ako ete ukeme aj z k u l t r n e j a ideovo-politickej strnky pomerne rovnorod, vyrovnan miestna, loklna spolonos. Evidentne sa zvila rove kolskho vzdelania a o d b o r n e j prpravy, najm obyvateov strednej a mladej vekovej skupiny, z k t o r c h vek poet m niiu o d b o r n kolu, pln stredokolsk a vysokokolsk vzdelanie. V svislosti s prehlbujcou sa spoloenskou debou prce a pecializciou vznikli v obci poetn nov robotncke, ponohospodrske a zamestnaneck profesie. Pokia ide o socilnotriednu t r u k t r u deviianskych rodn, najpoetnejie zostvaj zastpen r o d i n y drustevnch r o n k o v , priom sa zvil poet isto robotnckych a isto zamestnaneckch rodn. Znane sa zvil poet heterognnych rodn, v rmci k t o r c h o do potu prevldaj r o d i n y , resp. manelsk pry s partnermi robotnk-drustevn ronka. Uveden zmeny v socilnej t r u k t r e obce sa diali za ustavinho a pomerne rchleho zniovania absoltneho potu obyvateov. V r o k o c h 19501970 sa ich poet znil o 139 osb, o je v porovnan s poklesom v predchdzajcich decnich znane vek bytok (napr. v r o k o c h 19211950, t. j. zhruba za 30 r o k o v ubudlo len 59 osb).

155

Poet obyvateov v obci sa nestabilizuje ani v sasnosti, ba ako uvdzame v kapitole VIII Vplyv objektvnych podmienok na formovanie spoloenskho vedomia obyvateov obce objavuj sa potencilni m i g r a n t i , odsahovalci z obce najm z radov mladch r o b o t n k o v a zamestnancov. Na poetn stav obyvateov bude v budcich rokoch negatvne psobi aj zven m r t n o s starch obanov, k t o r c h je v obci znane vysok percento. Ukazuje sa ako pravdiv vpove pracovnej hypotzy, e sa najm tzv. pridruen obce ak nenastan v priebehu alch desaro vo vzahu dedina-mesto zsadn zmeny dostan v dsledku vemi malch populanch prrastkov do k r i t i c k e j situcie. Pomerne rapdne zniovanie potu obyvateov v obci, najm systematicky sa uskutoujci odchod mladch ud do mesta, vemi zle psob na obyvateov, pretoe jednak chbaj v obci, v JRD pracovn sily a jednak sa zmenuj monosti rozvja k u l t r n y ivot a monosti spoloensky i, na o si sauj najm mlad udia a stredokolsk a vysokokolsky vzdelan obyvatelia. Enormn vyudovanie najm tzv. pridruench dedn, o k t o r c h sa hovor ako o z n i k o v c h " , neprispieva k marxisticko-leninskmu rieeniu p r o b l m u dediny. Uber monosti humanizova, racionalizova ivot na dedine tak, aby bol nielen zo strnky e k o n o m i c k e j a technickej, ale aj a najm zo strnky k u l t r n e j a spoloenskej pre mlde i starch ud t a k praliv, ako je ivot v meste. Vzhadom na t o , e sa pod v p l y v m i vedecko-technickho p o k r o k u rchle skracuje geografick vzdialenos dediny od mesta, ako aj na in momenty, na k t o r sme poukzali na i n o m mieste, ukazuje sa ako nevyhnutn zo irch teoretickch i praktickch hadsk a nielen z zkeho urbanistickho hadiska riei perspektvny rozvoj dedn. Ukazuje sa ako v e m i p o t r e b n opiera sa p r i rieen otzok rozvoja dediny o vedecky fundovan poznatky. iada sa sasn dedinu skma na dostatone irokej zkladni a tak, aby zskan poznatky bolo mon v riadiacej praxi vyuva vestranne a bez rizika. To vyaduje skma dedinu zo vetkch vznamnch aspektov ekonomickho, sociologickho, prvneho, medicnskeho a v neposlednom rade aj z vemi vznamnho aspektu demografickho, populacionistickho.

POZNMKY A ODKAZY

T r e b a poznamena, e poda p o t u o b y v a t e o v bvajcich v o b c i p a t r i a Deviany so svojm p o t o m

722 o b y v a t e o v r o k u 1970 medzi s t r e d n e v e k obce, potajce od 500999 o b y v a t e o v . V okrese Levice b o l o r o k u 1970 z p o t u 98 obc, v r t a n e m i e s t , 39 obc t e j t o v e k o s t n e j s k u p i n y , t. j. 39, 8% z ich c e l k o v h o p o t u , o je najpoetnejia skupina. Pozri Stanie u d u , d o m o v a b y t o v k 1. dec. 1970 v o k r e s e Levice, Levice 1973, s. 15.
2 3 4 5

tatistick r o e n k a o k r e s u Levice 1972. N i t r a 1972, s. 241. Predben v s l e d k y zo stania u d u , d o m o v a b y t o v k 1. 12. 1970, I. as. Levice 1971, s. 20 a n. Stanie u d u , d o m o v a b y t o v k 1. 12. 1970. T a b u k y za obce a ich asti vydan FS a S. L E N I N , V. I.: Spisy. Z v . 29. Bratislava 1954, s. 373 a n.

" U v e d e n p o e t p r a c o v n k o v bol zisten v rmci tandardizovanho r o z h o v o r u a bol p r e v e r e n a d o p l n e n v s p o l u p r c i s v i a c e r m i mladmi i starmi o b a n m i .

7

Pozri aj K A T R I A K , M . : Slovensk n r o d n povstanie a naa dedina. I n : Sociologie z e m d l s t v , Stanie u d u , d o m o v a b y t o v k 1. 12. 1970. T a b u k y za obce a ich asti vydan FS a S. daje

11. (1975), . 1, s. 8 a n.
8

za r o k 1944 r e k o n t r u o v a n na zklade pamti starch o b a n o v . * Stanie u d u , d o m o v a b y t o v k 1. 12. 1970. T a b u k y za obce a ich asti v y d a n FS a S.
10

Porovn.

BAUCH,

V.:

Trieda drustevnch

v r o b c o v v t r u k t r e socialistickej

spolonosti.

Sociologick asopis, 1974, . 6, s. 662 a n.

11 12 13

B o l e s t i sedacieho n e r v u . Bolesti k r n c h s t a v c o v . Chorobn ohnutie chrbtice.

VI SAMOSPRVA A POLITICK SITUCIA V OBCI

1 MIESTNY NRODN A JEHO INNOS

VBOR

Deviany, podobne ako kad in obec, s h i s t o r i c k y v z n i k n u t m socilno-ekologickm tvarom, schopnm relatvne samostatne sa riadi i regulova innos, fungovanie svojich t r u k t r n y c h zloiek a ich vzjomnch vzahov. Obec tak predstavuje politick, relatvne samostatn, samoriadiaci sa organizmus i subsystm vych politickch systmov, ako s okres, kraj at., v rmci k t o r c h rozvja svoju innos poda nimi vydvanch prvnych noriem. V obdob bvalej buroznodemokratickej eskoslovenskej r e p u b l i k y a za tzv. slovenskho ttu boli na zem Deviian dve p o l i t i c k obce, a to D o l n Prandorf a Horn Prandorf. K premenovaniu na Doln Deviany a H o r n Deviany dolo na zklade rozhodnutia bv. Poverenctva v n t r a v Bratislave z 11. jla 1948, . A-311/ 16-11/3-48. V t o m t o obdob boli na ele uvedench obc obanmi volen starostovia (skr nazvan richtri), k t o r m pri v k o n e funkcie pomhali zbory nazvan obecn zastupitesk rady. Obecn zastupitesk rady boli v kadej z uvedench obc 9-lenn. Za tzv. slovenskho ttu boli na ele obc vymi p o l i t i c k m i orgnmi menovan vldni komisri. V prvch mesiacoch r o k u 1945 kad z uvedench politickch obc, t. j. Doln Deviany a osobitne H o r n Deviany, spravovali obanmi volen 7-lenn miestne sprvne komisie, na ele k t o r c h stli predsedovia. O b e uveden miestne sprvne komisie prechodne podliehali pod N o t r s k y rad v Pukanci. Miestnym sprvnym komisim v riadiacej prci pomhali 3-lenn komisie, a t o : zsobovacia komisia, ponohospodrska komisia (vtedy ako hlavn) a komisia pre udrovanie poriadku v obci. Po skonen d r u h e j svetovej vojny, t. j. po bezpodmienenej kapitulcii hitlerovskho Nemecka a po osloboden celej naej vlasti Sovietskou armdou (9. mja 1945) boli miestne sprvne komisie r o z h o d n u t m vych politicko-sprvnych orgnov zruen a miesto nich bol v kadej z uvedench obc zvolen 13-lenn miestny nrodn vbor, k t o r si zo svojho stredu volil radu M N V , predsedu a tajomnka. Stav, e na zem dnench Deviian existovali dve p o l i t i c k obce a e v kadej z nich si obania osobitne v o l i l i miestny nrodn v b o r , t r v a l do r o k u 1951, ke na zklade rozhodnutia bvalho Poverenctva v n t r a v Bratislave zo 17. aprla 1951, zn. 1/1-045-1. 10 boli Doln a H o r n Deviany zlen v jednu p o l i t i c k obec s nzvom Deviany. Od r o k u 1951 spravuje obec jeden miestny nrodn vbor.
n

161

Rada

MNV

pri

rokovan;

uprostred

predsedaj.

Lani.

Foto

L.

Jasenk.

Miestny nrodn v b o r ako revolun v d o b y t o k pracujceho udu v udovod e m o k r a t i c k o m a neskr v socialistickom tte je orgnom udovej moci a samosprvy na zem obce. Poslancov do M N V volia obania a jeho hlavnou lohou je za ich asti plnovit riadi, organizova, zabezpeova vstavbu obce zo strnky hospodrskej, k u l t r n e j , socilnej a zdravotnej, a tak uspokojova materilne a k u l t r n e potreby obyvateov. Za t m elom M N V doteraz zriadil viacer hospodrske, kultrne, zdravotn a socilne zariadenia v obci. O k r e m t e j t o lohy M N V zabezpeuje aj ochranu osobnho a spolonho, socialistickho vlastnctva, db o udranie poriadku v obci a o dodrovanie socialistickch zkonov v ivote a spoluit obanov. Od zlenia Dolnch a H o r n c h Deviian v jednu p o l i t i c k obec voby poslancov do M N V boli v r o k o c h 1951, 1954, 1958, 1964 a 1971. Funkcie predsedu a tajomnka M N V vykonvali v jednotlivch volebnch obdobiach t t o obania: v rokoch 19511954: Jn u r (pop. . 53), predseda, Rudolf Rajnoha, t a j o m n k ; v rokoch 19541958: Daniel Gonda, predseda, Pavol Delinga, t a j o m n k ; v rokoch 19581964: Pavol Gbr, predseda, Jn Koblen (pop. . 105), t a j o m n k ; v rokoch 19641971: Jn Koblen (pop. . 105), predseda Pavol Kalina, t a j o m n k .

162

Vo vobch r o k u 1971 do M N V v obci bolo zvolench 17 poslancov, za predsedu bol zvolen Jn Lni (pop. . 158) a za tajomnka M N V Daniel Kalina. Na p r v o m plenrnom zasadnut M N V bola zvolen 7-lenn rada M N V a utvoren t i e t o komisie: komisia finann, komisia socilna, komisia pre vstavbu, komisia kolstva a k u l t r y , komisia ponohospodrstva a komisia pre ochranu verejnho poriadku. Komisie maj po 5 lenov, z oho po jednom a dvoch lenoch z radu voliov. V priebehu r o k u 1972 bol pri M N V zriaden 6-lenn zbor pre obianske zleitosti. Uveden odborn komisie prinaj iniciatvne nvrhy a z poverenia M N V k o n t r o l u j plnenie uznesen, ktor prijal M N V . Tak sa al obania zapjaj do riadiacej prce v obci. Vetka psobnos miestneho nrodnho v b o r u v obci i dobrovonch spoloenskch organizci, o k t o r c h bude re neskr, sa rozvja a realizuje v duchu uznesen, ktor prijali vyie orgny KS i miestna strancka organizcia ako vedca sila v obci. Miestna organizcia Komunistickej strany Slovenska v Devianoch vznikla v aprli 1945 a zohrala lohu iniciatvneho a rozhodujceho initea v obci pri budovan novho a astnejieho ivota pre vetkch jej obyvateov. Jej vek vznam a vnos v mysliach obyvateov sa prejavuje nielen v t o m , e poet jej lenov z pvodnch 20 roku 1945 sa v k r t k o m ase viac ako zdvojnsobil, ale najm v t o m , e sa od svojho vzniku osvedila ako rozhodujci a nenahraditen inite pri prebojvan prv chudobnch a zaznvanch obanov, pri prebojvan p o k r o k o v c h p r v k o v v p o l i t i c k o m , hospodrskom, socilnom a k u l t r n o m ivote obce. Na zasadnutiach v b o r u konanch raz a dvakrt mesane a na lenskch schdzach realizovanch raz mesane sa podrobne analyzuj a rieia vetky dleit otzky rozvoja ponohospodrskej v r o b y , reprezentovanej j e d n o t n m ronckym drustvom, otzky zemnho plnovania a vstavby obce, rozmiestovanie kdrov na kov pozcie, otzky zabezpeovania hospodrskych, spoloenskch a k u l t r n y c h p o t r i e b obanov a po ich dkladnom prediskutovan zo vetkch dleitch aspektov sa prijmaj uznesenia, ako splni diskutovan lohy a dosiahnu vyten ciele. Mono bez nadsdzky kontatova, e bez t o h t o iniciatvneho psobenia stranckej organizcie by nebolo tch vestrannch spechov, ku k t o r m sa v obci od oslobodenia dospelo. Predsedami stranckej organizcie v obci od oslobodenia boli: Jn Kramr, Pavol Kalina, Pavol Kepko, Jn Angu, M a r t i n u r , Samuel Lehotsk, Jn Zaka, Jn Lni a Daniel Kalina, k t o r t t o funkciu vykonva i v sasnosti. Strancka organizcia, resp. jej delegovan lenovia zohrvaj vedcu lohu v miestnom vbore N r o d n h o f r o n t u , k t o r bol u t v o r e n pred vobami r o k u 1951 a k t o r h o lohou je oboznamova obanov s p o l i t i k o u Komunistickej strany eskoslovenska, zskava ich pre t t o p o l i t i k u , presadzova a realizova v obci jej zmery. Do miestneho vboru NF deleguj svojich zstupcov t i e t o organizcie: miestna organizcia Socialistickho zvzu mldee, miestna organizcia Slovenskho zvzu ien, miestna odboka Zvzu protifaistickch bojovnkov, miestna organizcia s. ervenho kra, miestna odboka Zvzu s. sovietskeho priatestva, miestna organizcia Matice

163

slovenskej, miestna odboka Zvzarmu, telovchovn jednota a miestny dobrovon protipoiarny zbor. Vznamn lohu spa miestny v b o r NF p r i vbere a navrhovan kandidtov na vznamn vedce p o l i t i c k funkcie v obci. Poda informci obanov najsilnejou p o l i t i c k o u stranou v obci za buroznodemokratickej s. r e p u b l i k y bola Republiknska strana a po nej Slovensk nrodn strana. Komunistick strana a Socilnodemokratick strana potom zskanch hlasov boli asi na t r e o m mieste. Ostatn p o l i t i c k strany, k t o r c h bolo vye 30, dostali vo vobch len mlo hlasov. Vo vobch do N r o d n h o zhromadenia r o k u 1946 bola najm v bv. Dolnch Devianoch p o m e r n e silnou stranou D e m o k r a t i c k strana, ku k t o r e j sa hlsili zva zmon ronci. Len o pr hlasov menej dostala v obci komunistick strana, za k t o r hlasovali r o b o t n c i a mal ronci. Od februra 1948 neboli v obci o k r e m KSS zaloen iadne in p o l i t i c k strany. Vemi vznamnm medznkom v h i s t r i i Deviian, pokia ide o rozvoj obce, bol r o k 1951. Bol p r e d o v e t k m r o k o m p r e l o m u v t o m zmysle, e vek vina individulne hospodriacich r o n k o v sa rozhodla prejs zo zastaranej ponohospodrskej malovroby na drustevn ponohospodrsku v e k o v r o b u , e bolo zaloen JRD III. t y p u ; alej v t o m zmysle, e sa bval dve obce zlili v jednu politick obec a e novozvolen miestny nrodn v b o r inpirovan miestnou organizciou komunistickej strany vypracoval a nastolil premyslen pln zveadenia obce, mono poveda, pln socialistickej vstavby obce, k t o r si obania osvojili a postupne ho zaali realizova. Novozvolen miestny nrodn v b o r pozostval z 19 poslancov na ele s predsedom Jnom u r o m a t a j o m n k o m Rudolfom Rajnohom. V strunosti uvedieme, k t o r podujatia a akcie sa v obci zhruba v priebehu dvoch desaro uskutonili. Viacer z nich mali d l h o d o b charakter, o znamen, e ich realizovanie prechdzalo aj do alch r o k o v . Ete r o k u 1951 sa zaalo s hospodrsko-technickou pravou pozemkov v celej obci ako nevyhnutnm predpokladom rozvoja ponohospodrskej vekovroby. Na t e j t o prci sa p o p r i o d b o r n k o c h z O N V zastovali Pavol Kalina, Pavol Koht a Pavol Maruniak a bola ukonen r o k u 1952. Sasne vzhadom na nedostatok nezvadnej pitnej vody v obci zaal sa novozvolen M N V zaobera otzkou vybudovania skupinovho vodovodu pre obec. Predovetkm u r o b i l k r o k y na zachytenie zdravotne nezvadnej vody v oblasti prameov potoka tla. Nklady na zachytenie prameov si vyiadali viac ako 1 milin Ks vo vtedajej mene. Pre in naliehav prce bolo vak nevyhnutn vstavbu vodovodu prerui. Pokraovalo sa v nej r o k u 1956 a ukonen bola r o k u 1959. Tak bola cel obec zapojen na skupinov v o d o v o d a bola zsoben d o s t a t k o m zdravej pitnej vody. Roku 1952 sa zaal regulova h o r n sek p o t o k u tla cez obec v dke 1581 m. Sasne s regulciou p o t o k a sa vykonala aj prava cesty cez Bukovec v dke 520 m. Obe t i e t o stavby boli ukonen r o k u 1954 a vyiadali si nklady vo vke 480 000, Ks.

164

V t o m ase obci vemi chbal miestny rozhlas. Sprvy pre obanov vyhlasoval zriadenec M N V t r a d i n m spsobom bubnovanm, o bolo zdhav i akopdne, najm pre vyhlasovanie sprv urench drustevnkom. Miestny rozhlas bol v obci zriaden r o k u 1946. Pre zaujmavos t r e b a uvies, e pri vobe miesta pre rozhlasov stredu v z n i k l o menie nedorozumenie v otzke, kde streda m by umiestnen. Rada M N V trvala na jej umiestnen v kancelrii M N V , a sprva JRD i vedci funkcionri JRD t r v a l i na jej umiestnen v kancelrii JRD. A b y sa predilo monm nedorozumeniam a hdkam, rozhlasov streda bola umiestnen v budove bvalej U r b r s k e j k r m y " v Dolnch Devianoch a sprvy vyhlasovali predseda JRD a pracovnk M N V , k t o r jedin mali k od stredne. Roku 1954 sa M N V zaoberalo otzkou miesta pre nov futbalov ihrisko. Bolo uren a vymeran pri parku bvalho katiea v h o r n e j asti obce. Telocvin jednota hne zaala s jeho pravou. Star futbalov i h r i s k o nachdzajce sa v chotrnej a s t i , , Na p a i t i " pre nevhodn t e r n nevyhovovalo svojmu elu. Obec nemala telefnne spojenie, k t o r tu vemi chbalo. Na poiadanie rady M N V bola obec r o k u 1955 napojen na telefnne vedenie do Pukanca a tak aj do Levc, o obania s radosou privtali. V Devianoch citene chbal potov rad. Bol len v Pukanci a potr chodieval pre potu denne pei alebo na bicykli. O t z k o u zriadenia potovho radu v obci sa rada M N V zaoberala r o k u 1956. Na t e n t o cie dala adaptova budovu bvalho vernho drustva a Potov rad v Devianoch bol zriaden 1. marca 1957. Zaiatkom osvetlenie. V e m i nedostaton boli p r i e s t o r y na rozvjanie k u l t r n e h o a spoloenskho ivota. Na usporadvanie k u l t r n y c h a spoloenskch podujat bola adaptovan sla v budove bvalho potravnho drustva, v k t o r e j sa r o k u 1954 zriadilo aj javisko, aby sa v nej mohli usporadva divadeln predstavenia. V t e j t o miestnosti sa premietali aj zke celoveern filmy, k t o r do obce chodili premieta raz mesane z okresnho domu k u l t r y a vzdelvania. Vzhadom na t o , e poiadavky obanov na k u l t r n e vyitie zo da na de rstli, bolo nevyhnutn, aby sa miestny nrodn v b o r staral o vybudovanie dstojnho k u l t r n e h o stnku. S vstavbou novho k u l t r n e h o d o m u sa zaalo na mieste bvalej obecnej pastierne r o k u 1960 v akcii Z. Obania v y v i n u l i prkladn pracovn silie, aby vstavba bola ukonen m skr, o sa im aj podarilo. T o t o dielo v hodnote vye 1 200 000, Ks bolo vybudovan t a k m e r za jeden a pol roka. V impozantnej budove k u l t r n e h o d o m u , na k t o r s obyvatelia Deviian prvom pyn, je umiestnen vek divadeln sla so 168 pevnmi sedadlami, s peknm, technicky d o b r e vybavenm javiskom a zariadenm na premietanie filmov, kancelrske miestnosti a zasadacia sie M N V , ako aj miestnos pre udov kninicu. Roku 1966 bolo do vetkch miestnost k u l t r n e h o domu zaveden stredn krenie a pristavan bola kuchya a miestnosti pdesiatych rokov bolo autobusov spojenie s okresnm mestom Levice len raz denne, no postupne sa zlepovalo. V obci sa budovali aj cesty a verejn

165

p o t r e b n na uskladnenie p o t r a v n a podvanie stravy. T t o investcia si vyiadala nklad alch 166 000, Ks. K 20. v r o i u oslobodenia naej vlasti Sovietskou a r m d o u postavili obyvatelia Deviian pamtnk SNP a vaky o s l o b o d i t e o m a sasne na z n m o m K a l i n o v i e " dome (pop. . 100) v h o r n e j asti obce odhalili pamtn t a b u u , k t o r pripomna hrdinsk iny naich partiznov a ileglnych pracovnkov. Roku 1967 M N V zabezpeil pri novovybudovanom r y b n k u v severovchodnej asti chotra vstavbu dvoch rekreanch chatiek. C h a t k y slili s v o j m u elu do r o k u 1972, ke sa p r e t r h l a hrdza rybnka, a t m sa aj iastone o b m e d z i l o vyuvanie rekreanch chatiek. V uvedenom r o k u sa v y k o n a l i pravy zkladov hlavnch k o m u n i k c i v obci a urobilo sa ich zapenetrovanie. D r u h penetrcia sa u r o b i l a r o k u 1969. Roku 1967 sa zaala stava poiarna z b r o j n i c a a d o m s m t k u . O b e stavby sa budovali v akcii Z. V rmci prevdzky m i e s t n e h o hospodrstva p r i m i e s t n o m n r o d n o m v b o r e sa r o k u 1967 zaali rune t k a koberce s u d o v m i v z o r m i . T t o prcu, k t o r bola pre prevdzkre znane vnosn, vykonvalo 25 ien so znenou p r a c o v n o u schopnosou. Vo v r o b e k o b e r c o v sa pokraovalo do r o k u 1972, ke bola ich v r o b a p r e nedostaton o d b y t zastaven. V rmci prevdzky miestneho hospodrstva sa zabezpeovali aj sluby m i e s t n y m o b a n o m , ako zapoiiavanie b e t n o v e j mieaky, nkladn autodoprava, vmena b m b na p r o p n - b u t n a pod. Z uvedenho s t r u n h o prehadu vyplva, e v o b d o b r o k o v 19511970 sa pod b e z p r o s t r e d n o u starostlivosou a vynakladanm silm M i e s t n e h o n r o d n h o vboru v Devianoch u s k u t o n i l i vznamn stavebn a in akcie, k t o r m i sa vo vekej miere prispelo nielen k uspokojovaniu ustavine rastcich materilnych a kultrnych p o t r i e b obanov, ale aj ku skrleniu obce a i v o t a v nej, o obania, ako ukeme v VIII. k a p i t o l e , pozitvne h o d n o t i a . Z j a v n e sa nielen na prpade Deviian, ale aj m n o h c h inch obc ukzalo, e n r o d n v b o r y v obciach i mestch s schopn rozvja iniciatvu a t v o r i v o s obanov a vies ich k v y t e n m cieom. Aj miestny n r o d n v b o r z v o l e n vo vobch r o k u 1971, na ele s predsedom Jnom Lnim a t a j o m n k o m D a n i e l o m K a l i n o m , sa v i r o k e j m i e r e v u v e d e n o m zmysle priinil o al r o z v o j obce. Vypracoval a prijal na r o k y 19711975 i r o k v o l e b n program, k t o r h o plnenie si vyiadalo zo strany M N V i obanov vea pracovnho silia. Svoju innos zameran na vstavbu obce o r i e n t o v a l jednak na d o k o n e n i e u zaat c h investinch prc a jednak na r e k o n t r u k c i u a d r b u u pouvanch verejnch budov. P r e d o v e t k m sa postaral o g e n e r l n u o p r a v u budovy materskej koly, k t o r svojou kapacitou a usporiadanm nevyhovovala n o v m poiadavkm. T o u t o o p r a v o u , ktor si vyiadala investcie v sume 142 000, Ks, sa v y t v o r i l i p o d m i e n k y na celodenn starostlivos o d e t i , vtane stravovania. Od r o k u 1946 bol v obci pre nedostatok p r i e s t o r o v len detsk t u l o k . Vzhadom na t o , e v p r i e b e h u u p l y n u l c h r o k o v boli na miestny s k u p i n o v vodo-

166

Obania a pri Cucor.

pri budovan

prci

na

iastonej Foto

kanalizcii In g. M.

chodnkov.

vod zapojen aj obce Btovce a Peenice, zmenilo sa zsobovanie obce p i t n o u vodou do tej miery, e bolo naliehav uvaova o posilnen kapacity vodovodu. S vstavbou posilujceho pomocnho vodnho zdroja sa zaalo r o k u 1973 a bola ukonen r o k u 1974. Jeho vstavba si vyiadala nklad vo vke 1 500 000, Ks a o k r e m t o h o aj znan silie o m skorie uskutonenie t e j t o prce zo strany M N V v Devianoch. Roku 1973 bola dokonen regulcia p o t o k a tla v dolnej asti obce v celkovej hodnote diela 1 320 000, Ks. Sasne s t o u t o regulciou bola vykonan aj vstavba priahlej komunikcie s nkladom 156 000, Ks. Rada M N V venovala prslun pozornos v rmci volebnho programu aj drbe budov. Bola vykonan oprava budovy prevdzkrne miestneho hospodrstva a oprava budovy klubu mldee v sume 48 000, Ks, oprava strechy na k u l t r n o m dome v hodnote 28 000, Ks, oprava strednho krenia v k u l t r n o m dome za 34 000, Ks. Dokonenie stavby poiarnej zbrojnice a d o m u s m t k u si vyiadalo nklad v sume 52 000, Ks. Na pravu c i n t o r n a a na opravu jeho prednej ohrady sa vynaloilo 28 000, Ks. Prce spojen so zriadenm parku, vybudovanm ohrady a vodovodnej fontny pred samoobsluhou a pohostinstvom a sasne prava priestranstva pozd t o h t o parku si vyiadali nklad 48 000, Ks. prava priestranstva pred poiarnou zbrojnicou si vyiadala nklad 10 000, Ks a vstavba novej autobusovej akrne nklad 30 000,

167

Ks. Zaalo sa s vstavbou portovch atn a ohrady futbalovho ihriska, do oho bolo investovan 42 000, Ks. Vznamnm r o z h o d n u t m Miestneho nrodnho v b o r u v Devianoch bolo zaradi do volebnho p r o g r a m u predovetkm generlnu opravu budovy zkladnej devronej koly a alej osobitne nron stavebn akciu, plnovan na roky19731975 vstavbu chodnkov z betnovch tvrnic cez obec a iastonej kanalizcie v obci. Prv akcia si vyiadala nklad 290 000, Ks a v rmci d r u h e j akcie sa v y t v o r i l o dielo v hodnote 750 000, Ks. Vybudovanie nov v obci, ale aj k jej skrleniu. Treba uvies, e prce spojen s generlnymi opravami budov, vstavbou miestnych komunikci, s vstavbou chodnkov, parkov atd., boli vykonan v rmci prijatch socialistickch zvzkov a sae na poes 25. vroia februrovho vazstva a 30. vroia Slovenskho nrodnho povstania. O k r e m uvedench prc sa obania Deviian kadorone zastuj na prave a isten verejnch priestranstiev v obci, na isten p r i e k o p a kanlov, na vsadbe parkov a udriavan zelene. Na t c h t o prcach naprklad r o k u 1973 odpracovali viac ako 10 000 bezplatnch brigdnickch hodn a vytvorili dielo v hodnote 677 000, Ks. Roku 1974 prijali obania na zklade vzvy okresu M a r t i n a mesta Bansk Bystrica na poes 30. vroia Slovenskho nrodnho povstania 182 individulnych zvzkov, v rmci k t o r c h odpracovali 5867 brigdnickch hodn. Spoloensk organizcie zdruen v miestnom v b o r e N r o d n h o f r o n t u prijali v uvedenom r o k u osem kolektvnych zvzkov, v rmci k t o r c h sa zaviazali odpracova 4270 brigdnickch hodn. V celom socialistickom zvzku obanov r o k u 1974 bolo odpracova 10 137 brigdnickch hodn a bolo v y t v o r e n dielo v h o d n o t e 2 312 000, Ks. Obyvatelia Deviian v maximlnej miere venuj svoj v o n as na vstavbu a skrlenie obce a na zlepovanie i v o t n h o a pracovnho prostredia. Poslanci miestneho nrodnho v b o r u stoja na ele p r i organizovan i realizovan vetkch uvedench akci, a tak s v z o r o m pre ostatnch obanov. Potrebn finann p r o s t r i e d k y na k r y t i e nkladov spojench s realizovanm uvedench stavebnch a inch akci v obci sa zabezpeuj vo finannom rozpote miestneho nrodnho v b o r u . Pri zostavovan rozpotov na j e d n o t l i v r o k y od oslobodenia sa ukzalo, e plnovan stavby a in akcie znane prevyuj p r j m y , k t o r obec m. Preto sa stalo akmsi nepsanm pravidlom, e rozpotov schodky sa uhradzuj z rozpotu vyej organizano-sprvnej j e d n o t k y . Napr. r o k u 1965 schvlil miestny nrodn v b o r t a k t o r o z p o e t : prjmy 129 500, Ks, vdavky 129 500, Ks s t m , e do prjmovej asti bola plnovan dotcia z rozpotu okresnho nrodnho v b o r u vo vke 75 400, Ks. Prjmy a vdavky sa poda t o h t o rozpotu aj uskutonili. V rozpote na r o k 1973 bolo na strane vdavkov 325 700, Ks a na strane prjmov 325 700, Ks, v om bola i dotcia od okresu vo vke 29 900, Ks. Najvyou chodnkov cez obec na niektorch sekoch sa ete v prci pokrauje prispelo nielen k bezpenejiemu pohybu oba-

168

bola poloka na akciu Z na vstavbu chodnkov cez obec vo vke 180 000, Ks. Dotcie od okresu na hradu rozpotovch schodkov sa v jednotlivch r o k o c h pohybovali, s v n i m k o u dotcie r o k u 1965, v hraniciach od 30 000, Ks do 50 000, Ks. Mono rekapitulova v t o m zmysle, e od r o k u 1951, t. j. od r o k u , v k t o r o m boli zlen bv. Doln a H o r n Deviany v jednu p o l i t i c k obec a bolo zaloen jednotn roncke drustvo III. t y p u , a po r o k y konania t o h t o vskumu dosiahli sa v Devianoch na seku obianskej a technickej vybavenosti obce vaka vestrannej starostlivosti miestneho nrodnho v b o r u a nemenej aj zsluhou obanov, ich prkladnej pracovitosti a iniciatvnosti, vznamn spechy, ak obec nezaznamenala nikdy predtm. Na vetky uveden akcie investovala obec spolu vye 6 000 000, Ks, v om s 1 dotcie, k t o r obec dostala od ttu. Vynaloen pracovn silie a d o b r vsledky pri zveaovan a skrovan obce kladne hodnotila Rada O k r e s n h o nrodnho v b o r u v Leviciach a udelila Miestnemu nrodnmu v b o r u v Devianoch po viac r o k o v estn a pochvaln uznania. No obania Deviian boli spen aj na inch sekoch. Prezident eskoslovenskej socialistickej republiky s. Gustv Husk udelil r o k u 1974 okresu Levice a v jeho rmci aj obci Deviany Rad prce za sstavn prekraovanie plnovanch loh vo v r o b e obilnn a za spen plnenie ostatnch loh v rozvoji najvy predstavitelia nho ttu. socialistickho ponohospodrstva. Vysok pracovn m o r l k u a d o b r pracovn vsledky obanov Deviian ocenili tak

2 DOBROVON SPOLOENSK A ZASLILI OBANIA

ORGANIZCIE

Dleitmi p o m o c n k m i Miestneho nrodnho v b o r u v Devianoch v jeho riadiacej prci, pri rozvjan k u l t r n e h o a spoloenskho ivota v obci, pri veden obanov k dodriavaniu zkonov socialistickho ttu a pravidiel socialistickho spoluitia, ako aj pri vchove socialisticky mysliaceho, ctiaceho a konajceho loveka s dobrovon spoloensk organizcie. Strune sa zmienime, k t o r z t c h t o organizci fungovali v Devianoch v ase nho vskumu. Miestna organizcia Socialistickho zvzu mldee mala v ase vskumu 42 lenov a riadil ju 7-lenn v b o r . V spoluprci s osvetovou besedou zastuje sa pri usporadvan ttnych oslv, priom zabezpeuje k u l t r n y p r o g r a m ; pri rznych prleitostiach usporaduje estrdy, divadeln predstavenia a podobne. V b o r t e j t o organizcie spolupracuje pri organizovan pracovnch brigd na vstavbe a skrovan obce, a tak zapja mladch ud do veobecne prospenej prce. Miestna skupina Zvzu eskoslovensko-sovietskeho priatestva (ZSSP) mala 28 lenov a riadil ju 5-lenn v b o r . Tto organizcia sa o k r e m plnenia svojho programu

169

zastuje pri organizovan oslv, k t o r sa usporadvaj v obci, najm oslv pri prleitosti Slovenskho nrodnho povstania. Jej lenovia sa podieaj na prave a udriavan parkovej zelene, najm pri pamtnku SNP a vaky osloboditeom. Miestna organizcia Slovenskho zvzu ien mala v obci 54 leniek a riadil ju 5-lenn vbor. Organizuje spoloensk posedenia cez zimn veery, priom lenky zhotovuj rzne praktick alebo ozdobn p r e d m e t y . V zime 1972/73 napr. ili poduky pre vietnamsk deti. V b o r t e j t o organizcie spolupracuje p r i organizovan kurzov pre eny, prednok s mierovou t e m a t i k o u , o vchove det, so z b o r o m pre obianske zleitosti pri starostlivosti o chorch obanov. Miestna skupina Zvzarmu mala 24 lenov a 5-lenn vbor. lenovia t e j t o organizcie pomhaj pri prprave a uskutoovan brannej vchovy obyvateov a zastuj sa na vstavbe a skrovan obce. Miestna skupina eskoslovenskho ervenho kra mala v uvedenom obdob 32 lenov a viedol ju 5-lenn v b o r . Spolupracuje p r i ochrane zdravia obanov a pri usporadvan prednok so zdravotnckou t e m a t i k o u . A k t i v i s t k y t e j t o organizcie oetruj ahie prpady razov v rmci prvej pomoci. Miestny zbor protipoiarnej ochrany mal 48 lenov a riadil ho 7-lenn vbor. innos zboru je zameran p r e d o v e t k m na preventvne p r o t i p o i a r n e opatrenia v t o m zmysle, e lenovia robia dvakrt rone p r o t i p o i a r n e prehliadky v domoch obanov, na miestnom r o n c k o m drustve, vo verejnch budovch v obci a poaduj odstrnenie zistench zvad. V rmci konanch cvien nadobdali pohotovos a zrunos na rchly zsah v prpade poiaru. O k r e m t o h o sa zastovali na vstavbe obce a na jej skrovan. Telovchovn jednota Drustevnk v Devianoch mala 42 lenov a rad sa v rmci okresu na popredn miesto. Vemi d o b r e rozvja svoju innos futbalov oddiel a volejbalov oddiel. lenovia t e j t o organizcie si sami, svojpomocne upravili a ohradili futbalov i volejbalov ihrisko, vybudovali atne pre portovcov a zastuj sa na rznych verejnoprospench prcach v rmci obce poda p o t r i e b M N V . Poovncke zdruenie Berianka so sdlom v Devianoch malo v uvedenom obdob 26 lenov a riadil ho 7-lenn v b o r . l e n m i zdruenia s i obania zo susednch Drenc a Pukanca. lenovia sa p o p r i povolenom odstrele ponej zvere zastuj aj na vstavbe a skrovan svojich obc. Uveden d o b r o v o n spoloensk organizcie, plniac svoje lohy v zmysle schvlench stanov, poskytuj svojim lenom nielen spoloensk prleitosti, monos spoloensky sa uplatni poda ich spontnnych zujmov, ale s aj i n i t e o m , k t o r aktivizuje obanov do t v o r i v e j , spoloensky prospenej prce, a o k r e m t o h o i dleitm pomocnm lnkom riadiacej sstavy v obci, lnkom, k t o r umouje irokmu o k r u h u obanov zastova sa v prslunom zameran na riaden obce. Dobrovon spoloensk organizcie spajc t t o svoju aktivizan, demokratizan i vchovn funkciu, prispeli a prispievaj nemalou m i e r o u aj na seku materilno-technickho budovania obce.

170

Na pozoruhodnch spechoch v napredovan obce, pokia ide o demokratizciu ivota v obci, o vybavenie obce p o t r e b n m i spoloenskmi i t e c h n i c k m i zariadeniami, na o vetko sme strune poukzali, maj nesporne vek zsluhu miestny nrodn vbor i obania Deviian. N e m o n o vak zaznva ani zsluhu okresnho mesta Levice, z k t o r h o pulzuj nielen podnety pre budovanie obce a rozvoj ivota v nej, ale aj cenn pomoc vo f o r m e poskytovania potrebnch poznatkov, sksenost a vzorov. Vznamn je aj materilna pomoc, k t o r poskytuje dedine okresn mesto i alie mest. Vzah mesta k dedine, ako vidme, v socializme spova na spoluprci a vzjomnej pomoci, a nie na t o m , ako to bolo u ns v minulosti a je ete aj dnes v kapitalistickch krajinch, e mesto dedinu vemone vykorisuje, pauperizuje, zbedauje. Nebolo by sprvne, keby sme osobitne neuviedli n i e k t o r c h vznamnch obanov, ktor sa od oslobodenia mimoriadne zaslili o vestrann rozvoj skmanej obce a k t o r pracuj na zodpovednch politickch postoch aj m i m o svojej rodnej obce. Viacer z nich vykonvali a vykonvaj dleit politick a riadiace funkcie, vyadujce si zven pracovn a k t i v i t u , i r o k rozhad po problmoch spoloenskho ivota v obci i m i m o nej a neraz i osobitn zhovievavos, porozumenie a spoluctenie s umi. Len tak mohli u r o b i , dokza t o , o sa od nich v obci i na vych politickch miestach oakvalo. T c h t o obanov sme vybrali v spoluprci so stranckou organizciou a miestnym nrodnm v b o r o m . Strun charakteristiky ich zslunej prce uvdzame v abecednom slede. Ing. Pavol D a n i narodil sa 13. janura 1925 v Devianoch v rodine miestneho uitea. Po vychoden p t r i e d udovej koly tudoval na ttnom gymnziu v Banskej tiavnici. Po osloboden zaal pracova na finannom o d b o r e O N V v Leviciach. Potom pracoval na strednch finannch orgnoch vo vedcich funkcich, na Ministerstve financi v Bratislave a Prahe. Od r o k u 1973 pracuje na s t r e d n o m v b o r e Nrodnho frontu SSR v Bratislave. Popri zamestnan ukonil tdium na Vysokej kole ekonomickej. V rokoch 19431944 spolupracoval s ileglnou protifaistickou bunkou . 6, ktor vznikla pri partiznskom oddiele Sitno brigdy kapitna Nlepku. Na zaiatku Slovenskho nrodnho povstania nastpil ako partizn do spomenutej skupiny, kde vykonval slubu a do oslobodenia. Roku 1945 patril k zakladajcim lenom miestnej organizcie KSS. Za jeho vestrann innos mu bolo udelen ttne vyznamenanie Za zsluhy 0 vstavbu, ako aj alie vojensk, strancke a r e z o r t n vyznamenania. Ing. Dani, 1 ke pracuje m i m o svojej rodnej obce, svojimi sksenosami vdy vypomohol najm pri rieen dlhodobejch hospodrsko-politickch loh v t e j t o obci. Pavol K a l i n a naroden 20. o k t b r a 1904 v Devianoch, pvodnm zamestnanm maloronk. Po ukonen es t r i e d udovej koly pracoval s rodimi na majetku a cez zimn mesiace ako lesn r o b o t n k . V r o k o c h 19421944 organizoval v spoluprci s L. Exnrom ileglnu innos a zaloil v obci ileglnu protifaistick bunku . 6 pri partiznskom oddiele Sitno. Po vyhlsen Slovenskho nrodnho povstania nastpil

171

Na pozoruhodnch spechoch v napredovan obce, pokia ide o demokratizciu ivota v obci, o vybavenie obce p o t r e b n m i spoloenskmi i technickmi zariadeniami, na o vetko sme strune poukzali, maj nesporne vek zsluhu miestny nrodn vbor i obania Deviian. N e m o n o vak zaznva ani zsluhu okresnho mesta Levice, z k t o r h o pulzuj nielen podnety pre budovanie obce a rozvoj ivota v nej, ale aj cenn pomoc vo f o r m e poskytovania potrebnch poznatkov, sksenost a vzorov. Vznamn je aj materilna pomoc, k t o r poskytuje dedine okresn mesto i alie mest. Vzah mesta k dedine, ako vidme, v socializme spova na spoluprci a vzjomnej pomoci, a nie na t o m , ako to bolo u ns v minulosti a je ete aj dnes v kapitalistickch krajinch, e mesto dedinu vemone vykorisuje, pauperizuje, zbedauje. Nebolo by sprvne, keby sme osobitne neuviedli n i e k t o r c h vznamnch obanov, ktor sa od oslobodenia mimoriadne zaslili o vestrann rozvoj skmanej obce a k t o r pracuj na zodpovednch politickch postoch aj m i m o svojej rodnej obce. Viacer z nich vykonvali a vykonvaj dleit politick a riadiace funkcie, vyadujce si zven pracovn a k t i v i t u , i r o k rozhad po problmoch spoloenskho ivota v obci i m i m o nej a neraz i osobitn zhovievavos, porozumenie a spoluctenie s umi. Len tak mohli u r o b i , dokza t o , o sa od nich v obci i na vych politickch miestach oakvalo. T c h t o obanov sme vybrali v spoluprci so stranckou organizciou a miestnym nrodnm v b o r o m . Strun charakteristiky ich zslunej prce uvdzame v abecednom slede. Ing. Pavol D a n i narodil sa 13. janura 1925 v Devianoch v rodine miestneho uitea. Po vychoden p t r i e d udovej koly tudoval na ttnom gymnziu v Banskej tiavnici. Po osloboden zaal pracova na finannom o d b o r e O N V v Leviciach. Potom pracoval na strednch finannch orgnoch vo vedcich funkcich, na Ministerstve financi v Bratislave a Prahe. Od r o k u 1973 pracuje na s t r e d n o m v b o r e Nrodnho frontu SSR v Bratislave. Popri zamestnan ukonil tdium na Vysokej kole ekonomickej. V rokoch 19431944 spolupracoval s ileglnou protifaistickou bunkou . 6, ktor vznikla pri partiznskom oddiele Sitno brigdy kapitna Nlepku. Na zaiatku Slovenskho nrodnho povstania nastpil ako partizn do spomenutej skupiny, kde vykonval slubu a do oslobodenia. Roku 1945 patril k zakladajcim lenom miestnej organizcie KSS. Za jeho vestrann innos mu bolo udelen ttne vyznamenanie Za zsluhy 0 vstavbu, ako aj alie vojensk, strancke a r e z o r t n vyznamenania. Ing. Dani, 1 ke pracuje m i m o svojej rodnej obce, svojimi sksenosami vdy vypomohol najm pri rieen dlhodobejch hospodrsko-politickch loh v t e j t o obci. Pavol K a l i n a n a r o d e n 20. o k t b r a 1 9 0 4 v Devianoch, pvodnm zamestnanm maloronk. Po ukonen es t r i e d udovej koly pracoval s rodimi na majetku a cez zimn mesiace ako lesn r o b o t n k . V r o k o c h 19421944 organizoval v spoluprci s L. Exnrom ileglnu innos a zaloil v obci ileglnu protifaistick bunku . 6 pri partiznskom oddiele Sitno. Po vyhlsen Slovenskho nrodnho povstania nastpil

171

Aj Foto

eny Ing.

sa M.

zastuj Cucor.

pri

kladen

tvrnic.

do Banskej tiavnice, odkia sa oskoro v r t i l a zaloil v obci revolun nrodn vbor. Pri oslobodzovan obce organizoval pomoc j e d n o t k m Sovietskej armdy a sm im aktvne pomhal. V aprli 1945 bol j e d n m zo zakladateov miestnej organizcie KSS v obci a stal sa jej p r v m predsedom. Bol zvolen do O k r e s n h o v b o r u KSS v Leviciach a r o k u 1946 i do Krajskho v b o r u KSS v N i t r e . V t o m istom r o k u sa stal i lenom strednho v b o r u Jednotnho zvzu slovenskch r o n k o v v Bratislave. Roku 1948 sa zastnil februrovch udalost v Prahe. V t o m t o r o k u bol na nvrh strednho v b o r u KSS zvolen za poslanca Slovenskej nrodnej rady. A k o poslanec bol astnk o m IX. zjazdu KS a zjazdu KSS. Roku 1949 spolu s n i e k t o r m i m a l o r o n k m i zaloil v bv. Dolnch Devianoch meninov Jednotn roncke drustvo I. t y p u a zrove sa stal jeho p r v m predsedom. Postupne zastval viacer funkcie v obci. Bol v t r o c h volebnch obdobiach predsedom JRD, v t r o c h volebnch obdobiach predsedom M N V a stranckej organizcie. Je nositeom ttnych vyznamenan: du 25. nora 1948, Za zsluhy o vstavbu a viacerch estnch uznan za rozvoj socialistickho ponohospodrstva. V sasnosti je na dchodku. Pavol K o h t narodil sa 1. janura 1899 v rodine malho ronka v Devianoch. Po vychoden es t r i e d udovej koly pracoval na malom hospodrstve spolu s rodimi. Vychoval t r o c h synov, z k t o r c h stredn Daniel padol pri oslobodzovan naej vlasti na D u k l e 23. septembra 1944. Roku 1942 sa stal lenom ileglnej proti-

172

faistickej bunky . 6 p r i partiznskom oddiele Sitno brigdy kapitna Nlepku. Poas Slovenskho nrodnho povstania bol lenom Revolunho nrodnho vboru v obci a r o k u 1945 bol medzi p r v m i , k t o r sa stali lenmi zakladajcej sa miestnej organizcie KSS. V uvedenom r o k u bol predsedom Miestnej sprvnej komisie v bv. H o r n c h Devianoch a neskorie a do r o k u 1948 vykonval funkciu predsedu miestneho nrodnho v b o r u . Bol jednm zo zakladateov Strojovho drustva a po zaloen meninovho Jednotnho ronckeho drustva I. t y p u v bv. Hornch Devianoch v decembri 1949 bol zvolen za jeho predsedu. T t o funkciu vykonval do konca r o k u 1950. Od zaiatku r o k u 1951 bol osem r o k o v lenom sprvy miestneho JRD. l e n o m v b o r u miestnej organizcie KSS bol od r o k u 1949 do r o k u 1958. Po t r i roky zastval aj funkciu tajomnka. Bol vyznamenan pamtnou medailou k 20. vroiu oslobodenia SR, pamtnou medailou k 25. vroiu SNP a ako zakladajci len JRD pamtnou medailou k 25. vroiu zaloenia JRD v obci. T o h o asu je na dchodku. Jn K r a m r naroden 16. septembra 1906 v Kopaniciach, okres iar nad H r o n o m . Pochdza z r o b o t n c k e j r o d i n y , vyuil sa za kova. V Devianoch psobil ako obecn kov v r o k o c h 19401950. Roku 1942 sa stal lenom ileglnej bunky . 6 pri partiznskom oddiele Sitno. Roku 1944 bol jednm zo zakladajcich lenov revolunho nrodnho v b o r u v obci a r o k u 1945 jednm zo zakladajcich lenov miestnej organizcie KSS. Roku 1949 sa zastnil pri zakladan Strojovho drustva a neskorie meninovho JRD, v k t o r o m zastval funkciu hospodra. M podiel na zlen bv. H o r n c h a Dolnch Deviian v jednu p o l i t i c k obec Deviany. Roku 1951 sa stal predsedom miestnej organizcie KSS v Devianoch a v t o m t o obdob ho O k r e s n v b o r KSS v Leviciach vymenoval za svojho i n t r u k t o r a pri zakladan jednotnch ronckych drustiev v Levickom okrese. Neskorie nastpil do politickej koly v M o d r e - H a r m n i i a po jej ukonen pracoval ako p o l i t i c k pracovnk na Okresnom v b o r e KSS v Leviciach. Roku 1953 odiiel na ttny majetok v Dreniciach, kde zastval funkciu mechaniztora a neskorie funkciu zootechnika. Za dlhoron polit i c k a o d b o r n innos dostal viacer strancke a r e z o r t n vyznamenania. Toho asu je na dchodku. Daniel L e h o t s k narodil sa 15. o k t b r a 1896 v Devianoch v rodine obuvnka. Pochdza z smich det. Po ukonen p t r i e d udovej koly odchdza za stolrskeho ua do Levc. A k o 18-ron bol r o k u 1914 povolan do vojenskej sluby, k t o r konal poas celej prvej svetovej vojny. Po nvrate z vojny zaal pracova ako stolr v rodnej obci. Roku 1922 zaloil v obci zbor p r o t i p o i a r n e j ochrany a stal sa jeho veliteom. S lenmi t o h t o z b o r u nacviil a predviedol viacer divadeln hry v obci i susednch obciach. Roku 1930 sa podieal pri zaloen futbalovho oddielu v obci. Za tzv. slovenskho ttu vstpil do ileglnej protifaistickej bunky . 6, k t o r vznikla pri partiznskom oddiele Sitno. Po v y p u k n u t Slovenskho nrodnho povstania sa stal lenom Revolunho nrodnho v b o r u v Devianoch. Poas bojov pri oslobodzovan obce agilne pomhal j e d n o t k m Sovietskej armdy. Roku 1945 patril k zakladajcim lenom miestnej organizcie KSS. Roku 1949 bol zvolen do funkcie predsedu Miestneho n-

173

rodnho v b o r u v bv. H o r n c h Devianoch a v t e j t o funkcii inne pomhal pri zakladan JRD. Za svoju vestrann innos bol vyznamenan pamtnou medailou k 20. vroiu Slovenskho nrodnho povstania a pamtnou plaketou za rozvoj JRD. Za rozvjanie k u l t r n e j innosti v obci dostal medailu Pavla Orszgha-Hviezdoslava. Ing. Jn N e m e c narodil sa 16. marca 1925 v Devianoch ako syn ponohospodrskeho robotnka. udov kolu vychodil v Devianoch a metiansku kolu v Pukanci. Po skonen koly pracoval ako ponohospodrsky sluha u majetnejch ronkov. Slovenskho nrodnho povstania sa zastnil ako partizn v partiznskom oddiele Sitno brigdy kapitna Nlepku, k t o r h o veliteom bol kpt. Jozef Jusko. Spolupracoval s ileglnym Revolunm nrodnm v b o r o m v Devianoch. Roku 1947 sa dobrovone prihlsil do boja p r o t i benderovcom vo vojenskom tvare P r o k o p " . Roku 1945 sa stal lenom Miestnej organizcie KSS v Devianoch a neskorie vykonval funkciu jej tajomnka. Vo februri 1948 bol lenom A k n h o v b o r u za odbojrov. Po skonen jednoronej o d b o r n o - p o l i t i c k e j finannej koly pri poverenctve financi r o k u 1951 nastpil do funkcie vedceho kdrovho o d b o r u v Investinej banke, Oblastnom stave v Bratislave. Neskorie zastval funkciu hlavnho revzora pre Slovensko. Popri zamestnan ukonil r o k u 1957 tdium na Vysokej kole ekonomickej v Bratislave. Roku 1958 preiel pracova na Slovensk plnovaciu komisiu, kde v sasnosti zastva funkciu riaditea o d b o r u pre nrodn v b o r y . Od r o k u 1957 je lenom Slovenskej strednej revznej komisie Zvzu s. -sovietskeho priatestva a tie lenom plnovacej komisie Zpadoslovenskho krajskho nrodnho v b o r u . Tak v Investinej banke, ako aj na Slovenskej plnovacej komisii vykonval rzne strancke funkcie a aj v sasnosti vykonva funkciu predsedu zkladnej organizcie KSS na Slovenskej plnovacej komisii. V rodnch Devianoch sa rd stretne pri kadej vznamnejej prleitosti so svojimi rodkmi. T i e t o k o n t a k t y mu pomhaj pri rieen p r o b l m o v najm v oblasti riadenia a plnovania hospodrstva nrodnch v b o r o v . Za vznamn innos pri oslobodzovan naej vlasti bolo s. Ing. Nemcovi udelen vyznamenanie Rad Slovenskho nrodnho povstania a za d l h o r o n p o l i t i c k a verejn innos ttne vyznamenanie Za zsluhy o vstavbu, alej medaila za rozvoj s. -sovietskeho priatestva 1., 2. a 3. stupa, pamtn medaily k 20. v r o i u SNP, k 50. vroiu vzniku KS a in vyznamenania. JUDr. Pavol P e t r u k a narodil sa 24. jla 1919 v rodine malho ronka v Devianoch. Jeho otec odiiel r o k u 1924 za prcou do Franczska, odkia po r o k u oznmili, e je nezvestn, a neskr, e zomrel. Menovan po ukonen 8 t r i e d udovej koly a 2 t r i e d hospodrskej koly pracoval so svojou matkou a starm b r a t o m Jnom na malom hospodrstve a poas seznnych prc u s k r o m n c h r o n k o v . V obdob tzv. slovenskho ttu ako t r i e d n e uvedomel oban sa r o k u 1942 zapojil do ileglnej protifaistickej bunky, k t o r sa neskr oznaovala ako bunka . 6. V ase

174

pred Slovenskm nrodnm povstanm spolu s almi ileglnymi pracovnkmi sstreoval na svojom pracovisku v p o t r a v n o m drustve v Devianoch, k t o r v t o m ase viedol, sovietskych vojakov, k t o r uli z nemeckho zajatia. Z potravnho drustva odvdzal t c h t o vojakov do K a l i n o v i e " d o m u v bv. H o r n c h Devianoch, odkia odchdzali k partiznom. Poas Slovenskho nrodnho povstania a po jeho iastonom stupe bol lenom Revolunho nrodnho v b o r u a vykonval pomocnka v partiznskom oddiele Sitno, ktorho veliteom bol kapitn Jusko. Sasne udriaval spojenie s ileglnou skupinou pri Novej Bani, k t o r viedol bval prslunk andrstva sdruh Bil. Menovanmu v prci pomhala aj manelka dr. Petruku, k t o r umrela r o k u 1971. Roku 1943 sa spolu s p o k r o k o v m i obanmi dr. Petruka priinil o zaloenie ileglnej organizcie KS v obci, k t o r leglne zaala innos hne po osloboden obce Sovietskou armdou. Menovan bol zvolen za jej tajomnka. Roku 1946 bol lenom miestneho nrodnho v b o r u . M zsluhu na t o m , e sa obec H o r n a Doln Deviany zlili v jednu p o l i t i c k obec. Od r o k u 1949 je p o l i t i c k m pracovnkom Komunistickej strany eskoslovenska. Najprv psobil na OV KSS v Leviciach, neskorie na KV KSS v N i t r e a od r o k u 1960 pracuje na Z s K V KSS v Bratislave. D r . Petruka sa zaslil o rozvoj naej vlasti, o upevovanie internacionlnych vzahov, najm so Sovietskym zvzom, i o rozvoj svojej rodnej obce. tdiom p o p r i zamestnan nadobudol vysokokolsk vzdelanie na Prvnickej fakulte U n i v e r z i t y Komenskho. Za vznamn vlasteneck innos v o d b o j i dostal menovan pochvaln list ministerstva nrodnej obrany Dk a uznn a za d l h o r o n p o l i t i c k a verejn prcu v oslobodenej vlasti bolo mu udelen ttne vyznamenanie Za vynikajcu prcu, pamtn medaily k 20. vroiu Slovenskho nrodnho povstania, k 50. vroiu vzni ku KS a alie vyznamenania. Poznatky zskan analzou e m p i r i c k h o materilu v t e j t o kapitole mono zhrn v t o m zmysle, e riadenie spoloenskch procesov v obci sa pod v p l y v o m uplatovania princpov socialistickej demokracie oraz viac zdokonauje a e sa na riaden ivota obce poda svojich individulnych zujmov me zastova t a k m e r kad dospel oban, o obanov v ich prci znane aktivizuje. T m mono vysvetli aj skutonos, e obec v obdob od oslobodenia zo vetkch strnok tak rchlo pokroila vpred.

175

VII ROZVOJ KULTRNEHO IVOTA V OBCI

VEOBECNE O PREDPOKLADOCH KULTRNEHO IVOTA

ROZVOJA

Ak pod p o j m o m k u l t r a , k u l t r n o s r o z u m i e m e nielen shrn materilnych a ideovch (duchovnch) h o d n t , k t o r m i disponuje a p r a k t i c k y ich vyuva dan spolonos, ale aj schopnos ud a spoloenskch tvarov dosahova vy stu pe ekonomickej, technickej, ideovo-politickej, morlnej vyspelosti a spoloenskej aktvnosti, meme Deviany bez nadsdzky povaova za obec na znane vysokej k u l t r n e j rovni. Tto charakteristiku meme doloi p o m e r n e vysokm p o t o m ud s vym odbornm, stredokolskm slunou rovou i vysokokolskm vroby vzdelanm, znane vysokou a iroko rozvinutou rovou bvania a vybavenia domcnost elnm zariadenm a t e c h n i c k m i ponohospodrskej pomckami, spoloenskou

aktivitou i a k t i v i t o u p r i zlepovan a skrovan i v o t n h o prostredia na o vetko sme u podrobnejie poukzali. O s o b i t n e t r e b a uvies, e obyvatelia Deviian sa i v minulosti hlsili a hlsia sa i v p r t o m n o s t i k p o k r o k o v m mylienkovm p r d o m . Okrem inho napr. medzi p r v m i v okrese pochopili sprvnos mylienky zdrustevnenia ponohospodrskej pdy a medzi p r v m i p r i s t p i l i k zaloeniu JRD. Ak v bvalom U h o r s k u , oznaovanom ako alr nrodov, bol rozvoj k u l t r y , kultrneho a spoloenskho ivota v obci znemoovan silnm nrodnostnm tlakom, obmedzenm prva vzdelva sa a udu neilivmi feudlnymi a neskr vlmi kapitalistickmi poriadkami, k t o r plodili t o k o chudoby, a v obdob buroznodemokratickej eskoslovenskej republiky zas trvania bvalej bohatch privilegovanm

a zaznvanm chudobnch, nemajetnch obanov, tak po vazstve socialistickej revolcie v naej vlasti vo februri 1948 o t v o r i l i sa d o k o r n brny pre rozvoj k u l t r n e h o a spoloenskho ivota, brny k vyiemu vzdelaniu vetkch obanov bez rozdielu triednej prslunosti, nrodnosti a pohlavia. V naom tte boli vazstvom socialistickej revolcie nielen v mestch, ale aj na dedinch zabezpeen predpoklady, aby k u l t r n e bohatstvo spolonosti bolo sprstupnen kadmu jej lenovi. Pravda, t r e b a zdrazni, e ilo a ide o sprstupnenie nie starej buroznej k u l t r y , zaloenej na idealistickej filozofii a na o s t r o m t r i e d n o m a nacionlnom antagonizme, ale o sprstupnenie socialistickej k u l t r y , k t o r e j zkladom je vedeck filozofia dialektick a historick materializmus, spoloensk vlastnctvo vrobnch p r o s t r i e d k o v a spoluprca spoloenskch t r i e d a skupn zameran na budovanie socialistickej spolonosti.

79

A k o sme u ukzali v predchdzajcich kapitolch, boli hne na zaiatku naej cesty k socializmu v p r v o m rade p r o s t r e d n c t v o m zmien vo v r o b n c h vzahoch odstrnen vek e k o n o m i c k a socilnotriedne rozdiely medzi o b y v a t e m i a postupne bolo zabezpeen socialistick odmeovanie za vykonan prcu, o bola nevyhnutn podmienka pre r o v n o m e r n rast e k o n o m i c k e j situovanosti vetkch spoloenskch t r i e d , skupn a j e d n o t l i v c o v , alej bola rozren a skvalitnen sie kolskch, k u l t r nych a osvetovch zariaden; v nebvalom rozsahu boli sprstupnen vdobytky vedy a umenia i r o k m vrstvm obyvatestva to vetko boli zkladn predpoklady nielen na rast i v o t n e j r o v n e ud, ale aj na vestrann rozvoj vzdelanosti, zvyovanie rovne k u l t r n e h o a spoloenskho ivota. T r e b a poveda, e zvyovanie veobecnho a o d b o r n h o vzdelania, k u l t r n e j r o v n e obyvatestva bolo hne od oslobodenia v popred p o z o r n o s t i naich stranckych a ttnych o r g n o v , pretoe v om videli a vidia d l e i t predpoklad nielen h a r m o n i c k h o rozvoja osobnosti loveka, ale aj predpoklad rastu v r o b n c h sl, rozvoja t e c h n i c k h o p o k r o k u , lepej organizcie prce a v r o b y , predpoklad na zvyovanie spoloenskej a k t i v i t y obyvateov a rozvoj d e m o k r a t i c k c h zkladov samosprvy, autoregulcie v politicko-sprvnych, ekonomickch a inch organizcich a zariadeniach. Vznamn lohu vo zvyovan vzdelanosti, v r o z v o j i k u l t r n e h o a spoloenskho ivota na dedinch a p r i ich zapojen do irokho k u l t r n e h o a civilizanho ruchu zohrali tak technick vymoenosti najnovieho obdobia, ako je hust sie a ast spoje hromadnej a u t o m o b i l o v e j d o p r a v y , k t o r u m o u j rchle spojenie dediny s mestom, alej irok vyuvanie s k r o m n c h a u t o m o b i l o v a v neposlednom rade aj irok vyuvanie masovch k o m u n i k a n c h p r o s t r i e d k o v na renie informci, k u l t r n y c h h o d n t rozhlasu, televzie, tlae a f i l m u . To vetko s initele, ktor p o m o h l i odstrni stroia pretrvvajcu socilnu izolciu dediny, k t o r odstrnili t e r i t o r i l n u vzdialenos dediny a mesta a u m o n i l i dedine i bez a k e j k o v e k retardcie t a k m k u l t r n y m i v o t o m , ako ije mesto. To s t i e initele, k t o r pomhaj odstraova rozdiely medzi mestom a d e d i n o u , initele umoujce rchle postupujcu tzv. plon urbanizciu, t. j. tak pomeovanie dedinskho ivota, pri k t o r o m si dedinsk obyvatestvo osvojuje mestsk spsob ivota a prce, vtane vyuvania vonho asu.

2 VCHOVN A VZDELVACIA PRCA KOLY

K zkladnm a azda k najstarm k u l t r n y m ustanovizniam v skmanej obci patr miestna kola, t. . zkladn devron kola s 1. 4. p o s t u p n m r o n k o m . V kolskej k r o n i k e sa uvdza, e p r v kolu v Devianoch zriadila a cel stroia udrovala miestna evanjelick cirkev. Uvdzaj sa tu aj men a ivotopisy uiteov, k t o r na kole psobili od r o k u 1595. Od t o h t o r o k u do r o k u 1904 sa tu vystriedalo 37 uiteov a od roku 1904 do r o k u 1974 15 uiteov.

180

Pre zaujmavos sa iada uvies, e p v o d n e bola kola umiestnen v drevenej budove, k t o r bola o b n o v e n alebo prestavovan v r o k o c h 1726, 1740, 1778, 1811 a 1854. T t o dreven kolsk budova stla na p o z e m k u bv. farskej zhrady, k t o r bola na pomedz k a t a s t r o v obc D o l n a H o r n Deviany. Vstavba novej kolskej budovy sa zaala 19. aprla 1914 a t r v a l a viac ako 3 r o k y , t. j. do 5. augusta 1917. Bval U h o r s k vzdelvac spolok v N i t r e a bval M i n i s t e r s t v o kolstva v Budapeti darovali pre nov kolu kninicu v pote 300 zvzkov, pravda, v maarskej rei. Po osloboden roku 1918 bola kola vybaven novmi uebnmi pomckami. Aby sa m s k r v y b u d o v a l a iacka kninica, aj sami obania darovali do nej svoje knihy. Na zakupovanie knh boli venovan aj peniaze zskan z usporadvania divadelnch predstaven. N a p r . v k o l s k o m r o k u 1922/23 kolsk d e t i zahrali divadeln hru nicu. Na kole i v obci zavldol nov, runej i v o t . D e t i rady c h o d i l i do koly a pilne sa uili. C e l k o v p o m e r n e d o b r a t m o s f r u v kole i v obci naruovali len znane vek ekonomick r o z d i e l y medzi r o d i n a m i . C h u d o b n obania a najm ich k o l o p o v i n n deti ili v n e d o s t a t k u , d e t i si nemali o obliec a o b u , a p r e t o sa pre ne r o b i l i v obci kadorone z b i e r k y na zakpenie siastok o d e v u . N a p r . p r e d v i a n o n m i sviatkami r o k u 1937 sa v obci z o z b i e r a l o 568, K a z a k p i l sa odev pre 22 det. V kolskom r o k u 1939/40 sa z o z b i e r a l o 945, K a boli zakpen najnutnejie p o t r e b y pre 26 c h u d o b n c h iakov. Vo v o j n o v o m k o l s k o m r o k u 1942/43 prispela kola na stravu 16 c h u d o b n m i a k o m a 16 r o d i n m boli p r i d e l e n p o t r a v i n y v h o d n o t e 626, Ks. Pre 10 najchudobnejch iakov boli zakpen siastky o d e v u za 762, Ks. Organizcia vyuovania, najm poet iakov a t r i e d v r o k o c h 19181974 sa objasuje v t a b u k e 26. Z t e c h n i c k c h d v o d o v sa v t a b u k e prslun daje za kolsk r o k y 1918/191958/59 uvdzaj v 3 5 - r o n c h i n t e r v a l o c h . Pozoruhodn je znan pokles p o t u iakov po r o k u 1946, o je spsoben malmi ronmi p o p u l a n m i p r r a s t k a m i a zanajcou sa m i g r c i o u mladch ud do miest. V prvch kolskch r o k o c h po osloboden navtevovali iaci po ukonen 6. postupnho ronka tzv. opakovaciu kolu. V nej si iaci v rozsahu 2 x 3 h o d i n y t d e n n e poas dvoch kolskch r o k o v precviovali uivo z vyuovacieho jazyka a potov. V kolskom r o k u 1923/24 bola opakovacia kola zruen a m i e s t o nej bola zriaden udov kola hospodrska, v k t o r e j iaci p o k r a o v a l i 7. a 8. p o s t u p n m r o n k o m . V asovom rozsahu 2 x 3 h o d i n y t d e n n e sa iaci o b o z n a m o v a l i so zkladmi pestovania hospodrskych rastln a s c h o v o m d o b y t k a . V e m i spene v t e j t o kole psobili p o k r o k o v uitelia Pavol Dani a Jn D e b n r , na k t o r c h si obania dosia radi spomnaj. Od kolskho r o k u 1936/37 bola zaveden p o v i n n kolsk dochdzka iakov do dovenia 14. r o k u a v d s l e d k u t o h o iaci po ukonen 5. p o s t u p n h o ronka u d o v e j koly dochdzali do 1. 3 . ronka ttnej metianskej koly v Pukanci a od kolskho roku 1950/51 do 5. a 9. ronka Z k l a d n e j d e v r o n e j k o l y v Pukanci. Pravda vaz od Ferka U r b n k a a ist zisk 322, K venovali na iacku kni-

181

Tab. v

26.

Poet

iakov

povinnej

kolskej

dochdzke

Devianoch

kolskch

rokoch

19181191974/75
iaci navtevujci me. kolu /. / / / . tr. v poet j ZD* | (5. )6. 9 . ro. Pukanci iakov 92

kolsk rok

ZD postupn ronk

Devianoch poet iakov

poet tried

Spolu vetkch iakov v obci

191819 192223 192627 193031 193536 193637 193839 194243 194546 194647 19505)1 195455 195859 196364 196465 196566 196667 196768 196869 196970 197071 197172 197273 197374 197475

1. 5 . 1. 6 . 1. 6 . 1. 6 . 1. 6 . 1. 5 . 1. 5 . 1. 5 . 1. 5 . 1. 5 . 1. 5 . 1. 5 . 1. 5 . 1. 5 . 1. 5 . 1. 5 . 1. 5 . 1. 5 . 1. 5 . 1. 4 . 1. 4 . 1. 4 . 1. 4 . 1. 4 . 1. 4 .

2 2 2 2 3 2 2 2 2 2 2 2 2 2 2 2 2 2 2 1 1 1 1 1 1

92 77 91 122 135 72 84 73 66 60 64 67 77 48 54 46 44 33 33 19 17 21 25 28 30

77 91 122 135 135 155 155 124 99 -105 106 107 90 91 87 83 74 71 65 61 55 58 50 53

63 71 82 58 39 41

39 30 42 37 41 39 41 38 46 44 34 33 22 23

* V kolskch r o k o c h 1950/511958/59 Z D s 8 - r o n o u dochdzkou, o d kolskho r o k u 1959/60 s 9-ronou dochdzkou.

Vchovno-vzdelvacia prca miestnej k o l y je r z n o r o d a p o m e r n e bohat. Keby sme ju chceli bliie c h a r a k t e r i z o v a , zaujalo by to vea miesta a b o l o by to i mimo zmeru naej m o n o g r a f i e . O b m e d z m e sa p r e t o len na s t r u n p o z n m k y o jej vestrannej i n n o s t i . P r e d o v e t k m t r e b a uvies, e t t o kola, vaka a g i l n m u i t e o m , d o b r e plnila svoju v c h o v n o - v z d e l v a c i u l o h u u v m i n u l o s t i . T t o svoju f u n k c i u spa dobre i v sasnosti, d o b r e v y z b r o j u j e svojich iakov a k t u l n y m i a t r v a l m i vedomosami. Evidentne sa to ukzalo p r i p r i e s k u m o c h , k t o r obas u s k u t o u j e Z D v Pukanci.

182

Napr. v kolskom r o k u 1963/64 sa iaci 4. a 5. ronka ZD v Devianoch umiestnili v potoch na p r v o m a v slovenine na d r u h o m mieste v obvode. Osobitne sa iada vyzdvihn estetick vchovu iakov. V kole sa pravidelne uskutouje vstavka runch prc a vkresov a vemi d o b r vsledky dosahuje hudobn vchova, o dosveduje fakt, e kola m vlastn hudobn k r o k , k t o r obohacuje program pri rznych prleitostiach. K dosahovaniu uvedench dobrch vsledkov dopomha uiteom vyuvanie novch vyuovacch metd, ale aj technickch pomcok, ako s d i a p r o j e k t o r , magnetofn, gramofn, stereofnne slchadl a in, na zaveden k t o r c h do vyuovacieho procesu m zsluhu teraj riadite koly Samuel Lehotsk. Vemi kladne t r e b a h o d n o t i , e uitelia vo vchovno-vzdelvacom procese nlete vyuvaj p r a k t i c k innos iakov. V kolskej zhrade, k t o r m rozlohu cca 10 rov, sa iaci prakticky uia pestova ovocn s t r o m k y . D o b r e sa tu uplatuje pestovatesk (miurinsk) k r o k , v k t o r o m pracuje vina iakov. V kolskom r o k u 1957/58 sa iaci starali o 2200 ovocnch s t r o m k o v vysadench miestnym JRD. Spolu s uitemi odpracovali 1638 brigdnickch hodn. V skorch r o k o c h iaci pod vedenm uiteov zbierali pre miestnu sprvu polesia semen lesnch s t r o m o v , ako bukvice, alude a gatany, ako aj semeno lp a pok, p o t r e b n na vsadbu. iaci sa sstavne staraj o udrovanie istoty pred pamtnkom SNP a vaky o s l o b o d i t e o m a pred k u l t r n y m domom. Kadorone zozbieraj t o n y odpadovho eleza, papiera a handier. kola je d o b r e vybaven r z n y m i uebnmi pomckami. iacka kninica m 420 zvzkov detskej l i t e r a t r y a uitesk kninica m v sasnosti 698 zvzkov odbornej a pedagogickej l i t e r a t r y . Vemi zslun prcu vykonala a vykonva kola pri rozvjan k u l t r n e h o a spoloenskho ivota v obci, o om sa podrobnejie zmienime na i n o m mieste. Uitelia, vtane uiteov materskej koly, pravidelne vykonvaj rzne funkcie. S poverovan nielen funkciou sprvcu osvetovej besedy, resp. drustevnho klubu a predsedu kolskej a k u l t r n e j komisie pri M N V , ale spravidla aj inmi funkciami, ako s funkcia predsedu DO KSS, tajomnka miestnej odboky ZSSP, predsedu miestneho v b o r u Nrodnho f r o n t u , tajomnka telovchovnej jednoty. O k r e m t o h o s propagandistami, ved rzne kolenia a pod. O k r e m uvedenej Z D je v obci aj matersk kola. Bola zriaden o d b o r o m kolstva O N V v Leviciach r o k u 1946 s potom 23 iakov. Jej cieom je odbremeni pracujce eny od starostlivosti o deti a stara sa o ich opateru a vchovu v ase pracovnho zaujatia rodiov. Bola umiestnen v bvalom notrskom dome adaptovanom na jej ely a pracovala denne o k r e m soboty a nedele so tvorhodinovou prevdzkou. Sprvoti sa u n i e k t o r c h rodiov prejavila nedvera voi t e j t o kole. Ke vak videli, e je o deti v nej d o b r e postaran, e sa tam mu pekne a bezstarostne hra a e s vchovne d o b r e veden, oskoro uznali jej prospenos a sprvnos. Roku 1948 stpol poet iakov v materskej kole na 28 a r o k u 1950 na 32 iakov. Roku 1972 bola na podnet M N V a rodiov denn prevdzka materskej koly rozren na 10 hodn, t. j.

183

od 8. 00 do 18. 00 h o d i n y , a b o l o zabezpeen, e sa d e o m podvala aj strava. V svislosti s ou sa rozril aj personl m a t e r s k e j koly o aliu u i t e k u a o kuchrku. Nadan iaci maj irok m o n o s t i tudova m i m o svojej r o d n e j obce na o d b o r n c h , s t r e d n c h a v y s o k c h kolch. U m o u j e to aplikcia zsad k u l t r n e j p o l i t i k y K o m u nistickej strany eskoslovenska. po r o k u 1945 sa znane zvil. Tak napr. v k o l s k o m r o k u 1972/73 t u d o v a l o z obce na v y s o k c h kolch (VE, VV, VP, PFUK, FFUK, PdFUK) v Bratislave, Brne, N i t r e a T r n a v e 10 t u d e n t o v ; na s t r e d n c h o d b o r n c h kolch, hlavne na S t r e d n e j e k o n o m i c k e j kole v Leviciach, N i t r e a Z l a t c h Moravciach 17 iakov a na G y m n z i u v Leviciach jeden iak. O d b o r n uilite hlavne v T l m a o c h , Leviciach, D e t v e a T r e n n e navtevovalo 11 iakov. Spolu v u v e d e n o m k o l s k o m r o k u t u d o v a l o m i m o obce 39 t u d e n t o v a iakov. To p r a k t i c k y znamen, e poet absolventov uvedench kl, k t o r uvdzame v k a p i t o l e V., tab. 24, sa kadm r o k o m p o m e r n e r c h l o zvyuje a zvyoval by sa ete viac, keby absolventi z obce neodchdzali za prcou na in miesta. K m za cel o b d o b i e t r v a n i a b u r o z n o d e m o k r a t i c k e j eskoslovenskej r e p u b l i k y v y t u d o v a l o z obce len n i e k o k o ud, ich poet

3 MIMOKOLSK

KULTRNE

ZARIADENIA

Roku 1948 na podklade prvnej n o r m y o zriaovan o s v e t o v c h zariaden j e d n o t n h o t y p u v celom tte bola zriaden p r e obe, v t e d y ete nezlen obce, o s v e t o v beseda. O r g a n i z a n rmec a rada osvetovej besedy, zloen z p o k r o k o v c h obanov, poskyt o v a l i monos rozvja kultrno-vchovn prcu v irom meradle, ne to bolo k e d y k o v e k p r e d t m . V e k o u b r z d o u vak bol v e k n e d o s t a t o k v h o d n c h p r i e s t o r o v . Priestory p r e o s v e t o v prcu, v k t o r c h sa m o h l i dospel i mlde schdza, boli p r a k t i c k y len k r m y : jedna s k r o m n so slou plochy asi 5 x 1 1 m bola v bvalch D o l n c h Devianoch a d r u h p r i p o t r a v n o m d r u s t v e so slou plochy asi 8 x 9 m bola v bv. H o r n c h Devianoch. O b e uveden sly boli nzke, t m a v a vybaven len malm p o t o m skladacch s t o l i i e k a n i e k o k m i d l h m i lavicami, k t o r boli pozbjan z dosk. Tu v t c h t o nedostatonch p r i e s t o r o c h , zdedench po k a p i t a l i s t i c k o m zriaden, a iastone aj v uebnej sieni koly sa o d o h r v a l cel k u l t r n y a spoloensk i v o t obce. H o r k o - a k o tu b o l o usporiada slunejie divadeln predstavenie, zahra t r o c h u nronejiu h r u , hoci v Devianoch bol o divadlo vdy v e k zujem. Avak aj n a p r i e k u v e d e n m nepriaznivm p o d m i e n k a m zahrala mlde, vtane iakov miestnej koly, t a k m e r kad r o k nejak divadeln h r u . H n e p o osloboden r o k u 1945 p r e d v i e d l a mlde h r u Hrienica od Ferka U r b n k a , k t o r mala v e k spech. Postupne v alch r o k o c h do r o k u 1962 boli uveden t i e t o h r y : Vadebol od V. Erbena, De sirt, Matka od I. Bara hra mala v e k spech a na o k r e s n e j sai v Leviciach r o k u 1949 zskala p r v m i e s t o a k r o k dostal o d m e n u 2000, Ks; Baova ena od

184

181

Z oslv

30.

vroia

oslobodenia

obce

Sovietskou

armdou.

Foto

Ing.

M.

Cucor.

I.

Stodolu;

Trasovisko,

Mozoovci

Buky

podpolianske vetky

tri

hry

od

tefana

K r l i k a ; Na krnych cestch od J. F. K u n k a , e n b a od N. V. Gogoa. Vznamn p r e l o m v organizovan k u l t r n e h o a spoloenskho i v o t a v obci znamenal r o k 1962. V t o m t o r o k u sa o t v o r i l i brny n o v h o k u l t r n e h o d o m u , peknej m o d e r n e j b u d o v y s v e k o u slou, k t o r p o j m e do 200 ud, s v e k m j a v i s k o m vybavenm p a t r i n m i kulisami a o s v e t l e n m . V k u l t r n o m d o m e s aj alie p r i e s t o r y p o t r e b n na rozvjanie k u l t r n e h o a s p o l o e n s k h o i v o t a , najm miestnos pre u d o v

kninicu, zasadacie m i e s t n o s t i , kancelrie M N V a v e k kuchya, k t o r sli v ase atvy na p r p r a v u stravy pre encov a b r i g d n i k o v a p r i usporadvan svadieb. V sle sa k o n a j d r u s t e v n a obecn v r o n schdze a z l o k y N r o d n h o f r o n t u uskut o u j v nej kad svoju akciu. Obania s radosou p r i v t a l i o t v o r e n i e t o h t o dstojnho stnku k u l t r y , p o k t o r o m r o k y t i l i . Roku 1962 skonila svoju innos o s v e t o v beseda a starostlivos o organizovanie k u l t r n e h o a spoloenskho i v o t a v obci prevzal d r u s t e v n k l u b , k t o r t t o innos vykonval do zlenia m i e s t n e h o JRD s d r u s t v a m i v o k o l i t c h obciach, t. j. do r o k u 1975. Ponajc j a n u r o m 1976 p r e b r a l a o r g a n i z o v a n i e k u l t r n o v c h o v n e j prce v obci op o s v e t o v beseda. Strune uvedieme n i e k t o r p o d u j a t i a a akcie u s k u t o o v a n v poslednom ase v rmci k u l t r n o - o s v e t o v e j i n n o s t i . Na seku prednkovej i n n o s t i usporaduj sa v obci rone 23 prednky z v e d e c k h o ateizmu, 3 4 prednky so z d r a v o t n o u t e m a t i k o u , 5 6 prednok s p o l i t i c k o u t e m a t i k o u a t a k ist poet prednok s tematikou z ponohospodrstva. V r o k o c h 19621967 mala v obci v e k spech d r u s t e v n kola prce. Fungovala v mesiacoch o k t b e r a marec a navtevovalo ju vye 30 f r e k v e n t a n t o v . Prednky b o l i d v a k r t t d e n n e po dve h o d i n y , t e m a t i c k y zameran na o t z k y pestovania ovocia a vinia. Predna c h o d i l i p r o f e s o r i z P o n o h o s p o d r s k e j t e c h n i c k e j k o l y v Leviciach. Vzdelvanie v t o m t o k u r z e si obania pochvaovali. Roku 1973 bol v obci velrsky k u r z , v rmci k t o r h o odzneli t r i d v o j h o d i n o v prednky. U ien s vo v e k e j o b u b e k u r z y varenia, k u r z y peenia, k u r z y s t u d e n e j kuchyne a kurzy strihov a itia. U s k u t o u j sa v obci t a k m e r pravidelne po sebe, take v t v o r r o n o m i n t e r v a l e sa u s k u t o n i a vetky uveden k u r z y . Spravidla t r v a j 68 t d o v . Prednky a p r a k t i c k cvienia bvaj d v a k r t v t d n i po 3 4 hodiny. Nvteva v nich sa p o h y b u j e o k o l o 3040 ien. K u r z s p o l o e n s k h o tanca bva v obci kad 23 r o k y . V obci u dlh as f u n g u j e f o t o g r a f i c k k r o k , k t o r m p lenov. spene a presne d o k u m e n t u j e vetky vznamn spoloensk p o d u j a t i a v obci a vdatne pomha aj p r i propagcii aktulnych akci o r g a n i z o v a n c h m i e s t n y m n r o d n m vb o r o m , JRD a d o b r o v o n m i s p o l o e n s k m i organizciami. P o m e r n e d o b r a zslun k u l t r n o v c h o v n innos rozvja divadeln a estrdny s b o r , k t o r m 22 lenov. V usporadvan divadelnch predstaven sa spene p o k r a o v a l o aj po r o k u 1962, pravda, u vo v h o d n o m , k u l t r n o m p r o s t r e d . Roku 1963 p r e d v i e d l a kolsk mlde h r u Stratil sa hlsnik Cibua od V. Erbena a v alch r o k o c h deln h r y : Juro Dandn od J. B. P. M o l i r a , v susednch obciach; Klbko od P. ktor Budaka; Krutohlavci boli zahrat t i e t o divapredveden aj Urbnka, ktor od F. bola s spechom

mlde zahrala r o k u 1970 v o b c i d v a k r t a s v e k m spechom aj v obciach Drenice, a j k o v , T e k o v s k Breznica, Povadlo a Pukanec. Roku 1972 mlde natudovala

186

Odovzdvanie ilm vroia M. obanom

vyznamenan pri prleitosti obce. Foto

zasl30. Ing.

oslobodenia

Cucor.

predviedla

veselohru

Statky

zmtky od J. G. T a j o v s k h o , s k t o r o u sa predstavila

aj v susednch obciach, a r o k u 1973 h r u Kuchrky z Ovsenho od J. Kedra. O k r e m uvedench h i e r v n o v o m k u l t r n o m d o m e o d o h r a j rone j e d n o a dve predstavenia divadeln s b o r y z o k r e s n h o a k r a j s k h o mesta. D r u s t e v n k l u b , resp. o s v e t o v beseda sa o k r e m rozvjania uvedenej k u l t r n o vchovnej prce star aj o o r g a n i z o v a n i e slvnost v obci, k t o r sa kadorone usporadvaj p r i p r l e i t o s t i ttnych s v i a t k o v a pamtnch dn. Ich organizovaniu sa venuje v obci vek p o z o r n o s , lebo s v z n a m n o u sasou i d e o v o - p o l i t i c k e j vchovy obyvatestva. Bvaj t o oslavy p r i p r l e i t o s t i : f e b r u r o v h o vazstva (25. februra), M e d z i n r o d n h o da ien (8. marca), 1. mja sviatku prce, 9. mja v r o i a o s l o b o d e n i a naej vlasti S o v i e t s k o u a r m d o u , v r o i a Slovenskho n r o d n h o povstania (29. augusta), m e d z i n r o d n h o Da m i e r u (1. s e p t e m b r a ) , Da eskoslovenskej u d o v e j armdy (6. o k t b r a ) , v y h l s e n i a samostatnho s. t t u ; da z n r o d n e n i a a schvlenia zkona o s. federcii (28. o k t b r a ) , v r o i a V e k e j o k t b r o v e j socialistickej r e v o l c i e (7. n o v e m b r a ) .

187

Po t e j t o oslave bvaj rzne k u l t r n e podujatia v rmci Mesiaca eskoslovenskosovietskeho priatestva. Slvnostn prejav pri uvedench oslavch zabezpeuje vedenie drustevnho klubu, resp. osvetovej besedy a k u l t r n y p r o g r a m recitcie bsn, zaspievanie piesn, predvedenie vhodnch scnok a pod. zabezpeuje miestna kola, m sa tie vznamne podiea na a k t v n o m rozvjan k u l t r n e h o ivota. Vznamnm i n i t e o m , k t o r sa podstatnou m i e r o u podiea na rozvoji k u l t r n e h o a spoloenskho ivota v obci, je mlde. A k t v n e sa zastuje nielen pri usporadvan divadelnch predstaven, o om sme sa u zmienili, pri rozvjan vzdelvacej a p o r t o v e j innosti, ale vzorne pracuje aj v JRD a v irokej miere sa zapja aj do brigdnickej prce organizovanej v obci. Je organizovan v miestnej organizcii Socialistickho zvzu mldee, k t o r e j lensk zklada sa po r o k u 1970 znane rozrila. Roku 1975 mala organizcia 42 lenov. Miestny nrodn v b o r pridelil r o k u 1962 mldenckej organizcii budovu bvalej prevdzkrne M N V (budovu bvalho potravnho drustva v hornej asti obce), v k t o r e j s dve vie a dve menie miestnosti. T i e t o miestnosti s d o b r e vybaven p o t r e b n m nbytkom. Tu je umiestnen aj klub mldee, v k t o r o m sa mlde schdza a spene rozvja k u l t r n u a spoloensk innos usporadva prednky, veierky a zbavy, estrdne vystpenia a zbavn spoloensk hry. Dleit funkciu pri rozvjan k u l t r n e h o ivota v obci spa miestna udov kninica. Skr, pred zlenm obc boli tu dve obecn kninice, k t o r boli umiestnen v radnch miestnostiach vtedajch r i c h t r o v , neskr predsedov M N V . Po zlen obc a obecnch kninc r o k u 1951 mala miestna udov kninica 780 zvzkov. Boli to vinou knihy s o d b o r n o u ponohospodrskou t e m a t i k o u , menej beletria a len asi 30 knh pre deti. Po dokonen vstavby k u l t r n e h o d o m u bola kninica presahovan do osobitnej miestnosti t e j t o budovy. Roku 1975 mala kninica 1280 knh, z oho bolo 233 zvzkov politickej l i t e r a t r y , 21 zvzkov o d b o r n e j ponohospodrskej literatry, 505 zvzkov beletrie, 243 zvzkov o d b o r n e j l i t e r a t r y a 278 zvzkov detskej l i t e r a t r y . V rozpote M N V je rone plnovan o k o l o 1000, Ks na nkup novej l i t e r a t r y . Kninica je o t v o r e n raz do tda v s o b o t u od 13. 00 hod. d o 1 6 . 00 hod. a v uvedenom r o k u mala 48 stlych itateov a 480 vpoiiek. Vstavbou k u l t r n e h o d o m u sa v obci umonilo ivie rozvjanie k u l t r n e h o a spoloenskho ivota aj t m , e pribudla monos astejieho premietania krtkych a celoveernch filmov. Do r o k u 1962 do obce sce dochdzalo pojazdn k i n o z Okresnho d o m u k u l t r y a vzdelvania v Leviciach, ale len raz mesane. V n o v o m k u l t r n o m dome bola zriaden premietacia kabna a bol v nej namontovan aj premietac prs t r o j M e o p t o n II. na 16 mm filmy. V prvch r o k o c h sa premietalo asi 12 celoveernch f i l m o v mesane, v om boli 2 detsk filmy. as na filmovch predstaveniach bola znane vysok a pln t r i e b sa splnil na vye 1 0 0 % . Po r o k u 1966 nastal postupn pokles nvtevnosti kina a bolo nevyhnutn obmedzova aj poet filmovch predstaven. V r o k o c h 1972, 1973 sa

188

uskutonilo u len 45 predstaven mesane. Uveden pokles nvtevnosti na filmovch predstaveniach bol dsledkom t o h o , e si domcnosti postupne zadovaovali televzory, k t o r prinali ovea hodnotnejie programy, ne je program natoen na 16 mm filmoch. Pred kadm f i l m o v m predstavenm bva p r e m i e t n u t f i l m o v t d e n n k " alebo filmov n o v i n y " , ako aj propagan snmka pre al film. Pred zaiatkom predstavenia sa vyuva hudba z g r a m o f n u alebo magnetofnu. Detsk filmy sa v poslednch rokoch u ani nepremietali. Aj Z b o r pre obianske zleitosti p r i M N V , k t o r zaal svoju innos 1. 6. 1972, spa v obci dleit spoloensk funkciu. Pozostva zo iestich lenov, k t o r c h do neho deleguj miestne zloky N r o d n h o f r o n t u . lenovia z b o r u poda plnu robia nvtevy v rodinch, najm p r i prleitosti narodenia novho lena. len z b o r u pre obianske zleitosti vdy vystpi so s m t o n m prejavom pri pohrebe obana, i je to c i r k e v n alebo obiansky pohreb. K 1. n o v e m b r u z b o r organizuje De pamiatky na zosnulch. Pri o k r h l y c h (nulovch) vroiach (50., 60., 70., 80. a viac) zbor blahoel j u b i l a n t o m , o sa deje tie p r o s t r e d n c t v o m miestneho rozhlasu. Kadorone v mesiaci decembri z b o r organizuje spoloensk posedenie starch obanov rovesnkov, p r i o m k u l t r n y p r o g r a m spravidla zabezpe miestna orga-

nizcia Socialistickho zvzu mldee, kolsk mlde, osvetov beseda, prpadne telovchovn jednota Drustevnk. Obania sa pochvalne vyslovuj o innosti z b o r u a sami iadaj, aby ich jeho lenovia navtvili. Deviany ako p o m e r n e mal obec nezaostali ani v rozvjan portovej, telovchovnej innosti. U r o k u 1930 bola v obci portov organizcia, a to futbalov oddiel, o vak neznamen, e innos na seku portovania sa nerozvjala u skr. Dnes je tu telovchovn jednota, k t o r vystupuje pod menom Drustevnk Deviany a vykazuje v rmci okresnej sae v e m i d o b r vsledky. V ase vskumu (v mji 1973) mala jednota 42 lenov, z t o h o aktvnych futbalistov 28 lenov a volejbalistov 8 lenov. Ostatn s zakladajci lenovia a funkcionri. Deviianska mlde sa u dvnejie domhala primeranch futbalovch a volejbalovch ihrsk. Pochopenie vak nala a v r o k u 1952, ke JRD u v o n i l o vhodn plochu na pestovanie t c h t o p o r t o v . Mlde sama vykonala povrchov pravu ihrsk a v rokoch 19661967 ihrisk ohradila a postavila pre p o r t o v c o v provizrne atne. spen innos telovchovnej j e d n o t y Drustevnk mono d o b r e charakterizova t m , e futbalov oddiel sa v t r e t e j t r i e d e r o k u 1974 umiestnil v celookresnej sai na p r v o m mieste a volejbalov oddiel vyhral celookresn sa. Pri rozvjan k u l t r n e h o a spoloenskho ivota v obci o k r e m mldenckej organizcie vdatne pomhaj aj alie d o b r o v o n spoloensk organizcie, najm miestna skupina Zvzu eskoslovensko-sovietskeho priatestva, miestna organizcia Slovenskho zvzu ien, miestny z b o r p r o t i p o i a r n e j ochrany a in. Dleitm technickm p r o s t r i e d k o m , bez k t o r h o si organizovanie spoloenskho ivota v obci nemono d o b r e ani predstavi, je miestny rozhlas. Miestny nrodn

189

v b o r p r i k r o i l k jeho zriadeniu u r o k u 1946 a r o k u 1954 dal v m o n t o v a n o v g r a m o fnov p r s t r o j s vm p o t o m o b r t o k (16, 33, 45, 78). Aj linka rozhlasu bola niek o k o rz prestavovan a rozirovan. Postupne sa p r i k u p o v a l i aj g r a m o f n o v platne s udovou, dezovou a vnou h u d b o u , k t o r c h m k dispozcii 118 kusov. Miestny rozhlas spoiatku vyuval miestny nrodn v b o r na vyhlasovanie rznych prav a sprv obanom, m sa v h o d n e nahrdzala prca bvalho bubenka. Neskorie sa rozhlas vyuval na propagovanie zakladajceho sa JRD a po jeho zaloen na oznamovanie sprv d r u s t e v n k o m o dennch plnoch pracovnch skupn a o dosahovanch pracovnch vsledkoch. V sasnom o b d o b vyuvaj miestny rozhlas i jednotliv spoloensk organizcie na pozvanie lenov na lensk schdze a pod. Pomerne asto ho vyuva najm z b o r pre obianske zleitosti vo svojej prci. Vyhlasovanie sprv sa obyajne spja s priliehavou hudbou, k t o r sa, pravda, vysiela aj pri inch vhodnch prleitostiach. Tak miestny rozhlas sli nielen ako p o h o t o v i n f o r m t o r , ale aj ako p r o s t r i e d o k na obveselenie obanov a v istom zmysle aj na ich estetick vchovu. V obdob m i m o r i a d n y c h naliehavch prc v obci, najm poas atvy, nadobda vysielanie miestneho rozhlasu u r i t pravidelnos, p r o g r a m o v i t o s . Star sa o to rozhlasov k r o k pri M N V , zloen zo 6 lenov miestnej organizcie S Z M . Jeho hlavnou lohou je na podklade dajov zskanch od a g r o n m a denne spracva sprvy o priebehu atevnch prc a vyhlasova ich kad veer v m i e s t n o m rozhlase. lenovia JRD i ostatn obania s tak p o h o t o v o i n f o r m o v a n o vsledkoch prce jednotlivch kombajnovch osdok a o t o m , kde t r e b a pomha. Po ukonen atvy sa rozhlasov k r o k podiea na vypracovan a vydan atevnho spravodaja, k t o r ^ o b a n o v i Ponohospodrsku v r o b n sprvu O N V i n f o r m u j e o c e l k o v o m priebehu atvy a o dosiahnutch ha vnosoch obilnn. Rozhlasov k r o k vemi d o b r e pomha aj p r i propagovan miestnych oslv a inch akci organizovanch v obci.

4 KULTRNE ZUJMY OBYVATEOV A ICH USPOKOJOVANIE

V uvedench statiach sme strune charakterizovali r o z v o j k u l t r n e h o a spolo-

enskho ivota v skmanej obci. Nepokali sme sa na zklade uvedench dajov h o d n o t i jeho r o z v o j ani z kvalitatvnej, ani z kvantitatvnej s t r n k y , pretoe sme j e d n o t l i v k u l t r n e a spoloensk podujatia jednak taxatvne nevymenovali a jednak ani nemme monos presnejie porovna, ako je to s r o z v o j o m k u l t r n e h o a spoloenskho ivota v inch obciach t o h t o t y p u . H o d n o t e n i e sme nechali samm obanom, k t o r m sme v rmci uskutonenho tandardizovanho r o z h o v o r u nastolili niekoko otzok z t e j t o oblasti. 1 Vzhadom na t o , e k u l t r n y a spoloensk i v o t ud je vemi

190

Z drustevnch

doiniek

roku

1975.

Foto

Ing.

M.

Cucor.

187

asto viazan na v o n as, k t o r m disponuj, vyuili sme t t o prleitos aj na zistenie, ako obyvatelia Deviian trvia svoj v o n as. 2 Predovetkm ns zaujmalo, omu, akm innostiam venuj obyvatelia skmanej

obce pozornos vo svojom v o n o m ase. V svislosti s t m sme im predloili t a k t o formulovan o t z k u : o robievate najastejie vo svojom v o n o m ase (vtedy, ke si u nemuste plni iadne pracovn povinnosti v zamestnan, doma ani inde)"? Otzka bola zatvoren, opatren 11 variantmi odpoved, z k t o r c h respondenti mohli uvies najviac t r i a k t i v i t y . Zskan odpovede spracovan tatisticky a vyjadren v pomernch slach uvdzame v tabuke 27. Z dajov v tabuke zisujeme, e najviac obyvateov (60, 9 % ) t r v i najastejie svoj von as prcou v zhrade alebo na zhumienku. (Zaiste m na t o m nemal podiel okolnos, e sa vskum konal v mji, ke je v zhradkch, na viniciach a pod. plno prce. ) Muov t m t o spsobom trvi svoj von as viac (64, 4 % ) ne ien (57, 6 % ) ; spomedzi zamestnan v najvom pote drustevn ronci (70, 8/ o ), na d r u h o m mieste s tu eny v domcnosti (68, 2 % ) , na t r e o m r o b o t n c i (65, 6 % ) , na t v r t o m dchodcovia (60, 2 % ) , na piatom zamestnanci (59, 0 % ) a na poslednom tudenti a uni (10, 7 % ) . Poda vekovch skupn najmen poet osb t r v i v o n as prcou v zhrade, vekov skupina 1618-ronch 12, 0 % , najv poet osb vo vekovej skupine 3645ronch 70, 9% a v skupine 4659-ronch 72, 4% osb. Spomedzi osb so stredokolskm vzdelanm venuje svoj von as prcam v zhrade o k o l o 4 0 % , o je pomerne dos pod uvedenm p r i e m e r o m (60, 9 % ) .

Tab.
Aktivity vykonvan vo vonom ase (v %)

27.

truktra

aktivt

vykonvanch

obyvatemi

vo

vonom

ase

Pohlavie, zamestnanie robm run prce chodm na p r e chdzky

Poet respondentov schdzam sa s priatemi

pracujem v zhrade, odpona zhuvam mienku a pod.

chodm na nvtevy k prbuznm, priateom a znmym pracujem v hud., div., spev. krku tam noviny, asopisy, knihy 9, 1 11, 6 7, 1 13, 1 9, 2 7, 7 14, 3 4, 5 8, 2 17, 5 34, 6 21, 4 22, 7 17, 0 16, 4 34, 9 1, 2 0, 0 0, 0 1, 3 3, 6 4, 5 0, 0 4, 0 0, 0 20, 4 0, 5 9, 8 10, 7 9, 0 9, 8 2, 5 19, 2 35, 7 9, 1 6, 4 29, 9 29, 8 30, 2 31, 1 22, 5 50, 0 71, 4 22, 7 19, 9

povam rozhlas, televziu

aktvne portujem

in

Cel 60, 9 64, 4 26, 7 22, 4 0, 0 9, 8 6, 7 5, 1 3, 6 0, 0 1, 8 16, 4 12, 5 14, 1 10, 7 13, 6 43, 9 9, 8 57, 6 65, 6 70, 8 59, 0 10, 7 68, 2 60, 2 24, 3 4, 6

sbor

481

55, 9 58, 7 53, 7 60, 7 61, 7 62, 8 78, 6 59, 1 43, 3

4, 6 7, 6 2, 0 8, 2 1, 7 9, 0 21, 4 4, 5 0, 6

12, 1 14, 2 10, 2 13, 1 15, 0 11, 5 14, 3 9, 1 9, 9

Mui

225

eny

256

Robotnci

61

Drustevn

ronci

121

Zamestnanci

77

tudenti

uni

28

eny

domcnosti

23

Dchodcovia

171

Ochotncky Predviedol

divadeln divadeln

sbor hru

pri

Zbore

protipoiarnej

ochrany

Devianoch MNV.

roku

1938.

Rozmarn

od Ferka

Urbnka.

Z archvu

Vek poet osb celkove 55, 9% t r v i v o n as povanm rozhlasu a sledovanm televzie. Medzi mumi a enami je tu mal rozdiel 58, 7 % : 53, 7 % . Z r o b o t n kov trvi t a k t o von as 60, 7 % , z drustevnch r o n k o v 61, 7 % , zo zamestnancov 62, 8 % , zo tudentov a uov 78, 6 % , z dchodcov vak len 43, 3 % . Zo skupn poda veku vedie tu p r i m t skupina 1618-ronch, z k t o r e j radov a 8 0 % osb sa najastejie vo svojom v o n o m ase venuje t e j t o k u l t r n e j aktivite. V skupinch poda vzdelania v t o m t o ohade niet vznamnejch rozdielov. tanie novn, asopisov a knh, k t o r m u obyvatelia Deviian venuj pozornos vo svojom v o n o m ase, v celkovom porad aktivt sa dostva na t r e t i e miesto s priemerom za cel sbor 29, 9 % . A k o vidie z tabuky 27, poet r o b o t n k o v , k t o r najastejie pestuj t t o a k t i v i t u 31, 1 % , je vemi blzky uvedenmu priemeru. V menom pote taj noviny, asopisy a knihy drustevn ronci 22, 5% a dchodcovia 19, 9 % . N a p r o t i t o m u zo zamestnancov sa najastejie venuje t e j t o aktivite 50% osb; spomedzi ud so stredokolskm a vysokokolskm vzdelanm o k o l o 60% a spomedzi osb vo veku 1618 r o k o v a 8 0 % . Ukazuje sa tu vemi pozitvny vplyv nvyku vypestovanho v kole. No zo starch osb so zkladnm kolskm vzdelanm pestuje t t o a k t i v i t u len 17, 3 % , o je p o m e r n e mal poet. alie innosti pestovan obyvatemi vo v o n o m ase je mon zaradi na tvrt miesto a oznai ako spoloensk, zbavn a rekrean a k t i v i t y . Uvdza ich spolu 28, 7% respondentov. Sem zaradujeme: a) chodenie na prechdzky, k t o r v p r i e m e r e za cel sbor vyuva 9, 8% osb

13

193

(robotnci 9, 8 % , drustevn ronci 2, 5 % , zamestnanci 19, 2 % , dchodcovia 6, 4 % ; lenovia vekovej skupiny 1618-ronch 4 0 % ) , b) chodenie na nvtevy k p r i a t e o m a znmym 9, 1% osb (mui 11, 6 % , eny 7, 1 % ; r o b o t n c i 13, 1 % , drustevn ronci 9, 2 % , zamestnanci 7, 7 % , dchodcovia 8 , 2 % ; slobodn 21, 6 % , enat 6 , 9 % ) , c) aktvne portovanie 4, 6% (mui 7, 6 % , eny 2, 0 % ; lenovia vekovch skupn od 16. 35. r o k u 1 3 1 6 % , od 36. - 4 5 . r o k u 1, 8 % ; r o b o t n c i 8, 2 % , drustevn ronci 1, 7 % , zamestnanci 9, 0 % ) , d) posedenie s priatemi v pohostinstve 4, 6% (mui 9, 8 % , eny 0 % ; robotnci 9, 8 % , drustevn ronci 6, 7 % , zamestnanci 5, 1 %, osoby nad 60 r o k o v 2 , 4 % , 1924ron 1 1 % ) , e) prca v krkoch 0, 6% (mui 0 % , eny 1, 2 % ; osoby vo veku 1624 rokov 4, 4 % , osoby stredokolsk vzdelan 3, 8 % ) . V celkovom porad na piatom mieste je pasvne odpovanie, n i nerobenie", k t o r vyuva v priemere za cel sbor 24, 3% osb. Z muov sa t o m u t o odpovaniu venuje 26, 7 % , zo ien 22, 4% (rozdiel nie je tatisticky vznamn); z robotnkov, drustevnch r o n k o v a zamestnancov 1 2 1 6 % , naproti t o m u z dchodcov 43, 9 % , o je asi 3-nsobne viac ne napr. u zamestnancov. Na posledn ieste miesto zaraujeme r o b e n i e " runch prc, omu sa vo svojom v o n o m ase najastejie venuje 20, 4% osb, z t o h o 34, 1 % ien a 4, 0% muov. Tto innos by bolo mon zaradi aj do prvej skupiny (prca v zhrade, na zhumienku a pod. ), kee sa ou analogicky vytvraj materilne h o d n o t y . Poznatky zskan tandardizovanm r o z h o v o r o m o vyuvan vonho asu obyvatemi skmanej obce, k t o r dovili 15. r o k svojho ivota, mono zhrn v t o m zmysle, e v trven vonho asu prevldaj a k t i v i t y zameran na vytvranie materilnych h o d n t , ako s prce v zhrade, na zhumienku, na drbe d o m u a pod. Sem zaraujeme aj run prce. Na d r u h o m mieste ako pomerne vemi ast s a k t i v i t y tkajce sa sebavzdelvania povanie rozhlasu, sledovanie televzie, tanie novn, knh, a asopisov. Na t r e o m mieste o do frekvencie vyuvania s spoloensk, zbavn a rekrean a k t i v i t y ako nvtevy, posedenie v pohostinstve, chodenie na prechdzky a pod. Na tvrtom mieste je pasvne odpovanie. K uvedenmu strunmu zhrnut i u , pravda, t r e b a doda, e rzne spoloensk skupiny viac alebo menej preferuj t alebo onu a k t i v i t u , na o sme u poukzali. Pokia ide o kvantum, rozsah v o n h o asu, vskumom uskutonenm r o k u 1970 sa zistilo, e dedinsk obyvatelia maj v priemere tdenne t o t o mnostvo vonho asu:

drustevn ronci robotnci zamestnanci

24, 0 hod. 27, 2 hod. 27, 8 hod.

190

tudenti a uni eny v domcnosti

32, 8 hod. 26, 6 hod.

Dka p r a c o v n h o da sa na d e d i n e ustavine skracuje. V p r i e b e h u desiatich r o k o v (19611971) s k r t i l sa p r a c o v n de u r o b o t n k o v o 3, 5 hod. a u d r u s t e v n c h r o nkov o 3, 8 hod. K o n t a t u j e sa, e sbene so skracovanm p r a c o v n h o asu obyvateov dediny r o z i r u j e sa aj ich v o n as. 3 Platnos uvedench dajov, t a k o v o n o m ase, ako aj o p r a c o v n o m ase, m o n o bezpene vzahova aj na o b y v a t e o v Deviian. Kontatovali sme, e p o k i a ide o f r e k v e n c i u a k t i v t pestovanch vo v o n o m ase, je povanie rozhlasu a sledovanie televzie na d r u h o m mieste. Bude zaujmav zisti, ako asto t i e t o h r o m a d n oznamovacie p r o s t r i e d k y o b y v a t e l i a vyuvaj. A b y sme mohli rozsah vyuvania t c h t o p r o s t r i e d k o v p o r o v n a , uvdzame prslun seln daje paralelne. Pozri t a b u k u 28. Tab. 28. Frekvencia vyuvania rozhlasu a televzie
Povanie Pohlavie, zamestnanie* Poet respondentov R Cel Mui eny Robotnici Drustevn Zamestnanci tudenti a Dchodcovia uni ronci sbor 496 234 262 61 120 77 29 187 74, 5 78, 0 71, 7 91, 7 78, 8 85, 9 100, 0 58, 2 kad de T 61, 1 62, 0 60, 3 80, 3 70, 3 75, 3 72, 4 42, 8 rozhlasu (R) a televzie (T) (v %) nepovam, nesledujem R 12, 2 8, 7 15, 1 1, 7 2, 6 3, 8 0, 0 27, 2 T 21, 0 19, 2 22, 5 6, 6 8, 5 2, 6 0, 0 42, 2

viac ako 3 d n i v tdni R 5, 7 4, 7 6, 6 1, 6 11, 0 5, 1 0, 0 3, 2 T 7, 7 7, 7 7, 6 3, 3 8, 5 14, 3 20, 7 3, 7

3 a menej d n v tdni R 7, 6 8, 6 6. 6 5, 0 7, 6 5, 2 0, 0 11, 4 T 10, 3 11, 1 9, 5 9, 8 12, 7 7, 8 6, 9 11, 2

* Bez ien v d o m c n o s t i

H. V. = 0, 01

C. n o r m . (zamestnanie) = 0, 467

Z t a b u k y zisujeme, e s k u p i n y e k o n o m i c k y a k t v n y c h o b y v a t e o v vyuvaj rozhlas v znane v y s o k o m p o t e ; t a k z p o t u r o b o t n k o v 98, 3 % , z d r u s t e v n c h r o n kov 97, 4 % , zo zamestnancov 96, 2 % . V e k vina osb z uvedench skupn, napr. tudenti a uni z potu r o b o t n k o v 91, 7 % , pova rozhlas denne a len mal poet menej ako kad de. Podobne je to aj u d r u s t e v n c h r o n k o v a zamestnancov. v celom s v o j o m pote ( 1 0 0 % ) povaj rozhlas denne. Len starie osoby, d c h o d c o v i a , povaj rozhlas menej. Z ich p o t u pova rozhlas denne 58, 2 % , viac ako 3 d n i v tdni 3, 2% a 3 a menej dn v t d n i 11, 4 % . Televziu sleduje denne 80, 3 % r o b o t n k o v , 70, 3 % d r u s t e v n c h r o n k o v a 75, 3 %

191

zamestnancov; spomedzi tudentov a uov 72, 4 % , z dchodcov 42, 8 % . Spolu s tmi, k t o r televziu nesleduj denne, je poet t a k t o : r o b o t n c i 93, 4 % , drustevn ronci 91, 5 % , zamestnanci 97, 4 % , tudenti a uni 100, 0 % , Vidme, e percent (hlavne e k o n o m i c k y aktvnych) obyvateov sledujcich televziu s podobne ako pri povan rozhlasu vemi vysok. M o n o kontatova, e rozhlas a televziu ako jedinen a obben oznamovacie p r o s t r i e d k y trval vyuva t a k m e r kad dospel obyvate skmanej obce prirodzene, aj inch obc, ako to ukazuj uskutonen vskumy. V n i m k u t v o r i a len dchodcovia, z k t o r c h pre c h o r o b u a in priny nesleduje televziu 42, 2 % . A k o je to s o d b e r o m novn a asopisov? Na zklade odpoved v tandardizovanom rozhovore sme zistili, e n i e k t o r z dennkov Pravda, Roncke noviny, Prca, Smena pravidelne odober alebo kupuje 66, 1 % r o b o t n k o v , 68, 4 % drustevnkov, 57, 1 % zamestnancov, 56, 7 dchodcov. Obrzkov asopisy, najm Slovensko, Svet socializmu a i v o t odober alebo kupuje 18, 6 % r o b o t n k o v , 18, 4 % drustevnch ronkov a 32, 5% zamestnancov. Do obce dochdza potou 134 dennkov a 256 rznych asopisov, priom si ete mnoh obania, najm r o b o t n c i a zamestnanci kupuj noviny a asopisy v Leviciach v stnkoch. Vznamnm z d r o j o m informci a zbavy je tanie knh. V knihch je uloen obrovsk mylienkov bohatstvo, m n o h o sksenost i vedeckch poznatkov, ku k t o r m sa mono poda zujmu a p o t r i e b vraca a osvoji si ich v neskreslenej podobe. Vzhadom na t t o p r v o r a d s k u l t r o v a c i u funkciu knihy neopomenuli sme zisti, ako je to s tanm knh v Devianoch. tatistickm spracovanm odpoved zskanch tandardizovanm r o z h o v o r o m sa zistilo, e obyvatelia skmanej obce poda stavu v ase od konca septembra 1972 do mja 1973 v najvom pote tali krsnu l i t e r a t r u : spomedzi r o b o t n k o v ju talo 23, 5 % , drustevnch r o n k o v 18, 4 % , zamestnancov 27, 6% a spomedzi tudentov a uov 46, 6 % . D o b r o d r u n l i t e r a t r u talo o k o l o 1 8 % itateov, o je pomerne znan poet. Menej sa ta o d b o r n ponohospodrska a technick literatra. Pokia ide o vber vhodnej l i t e r a t r y na tanie, nie je v obci ndza. O k r e m 1280 zvzkov, k t o r m k dispozcii miestna udov kninica, vlastnia domcnosti v Devianoch spolu 10 080 knh. Kninice do 50 zvzkov vlastn 34, 4% domcnost, do 100 zvzkov 13, 6% domcnost a nad 100 zvzkov 12, 1% domcnost. Kninice (zbierky knh) nemaj najm star, osamel dchodcovia. V kninch f o n d o c h domcnost prevlda beletria 7255 zvzkov 72, 0 % ; knh s p o l i t i c k o u t e m a t i k o u je 541 5 , 4 % ; odbornch ponohospodrskych knh 824 8, 2 % , o d b o r n c h technickch knh 362 3, 6% a knh s rznou inou t e m a t i k o u (zdravotn, nboensk a pod. )

je v t c h t o kniniciach 1098 10, 8 % . V zloen kninch f o n d o v r o b o t n c k y c h a zamestnaneckch domcnost a domcnost drustevnch r o n k o v niet podstatnch rozdielov vynmajc t o , e v kniniciach zamestnancov je menie percento beletrie a vyie percent o d b o r n e j l i t e r a t r y . Na jednu r o b o t n c k u domcnos pripad 48 knh, na roncku 37, 7 knh a na zamestnaneck domcnos 129, 6 knh.

196

Pokia ide o o t z k u tania o d b o r n e j p o n o h o s p o d r s k e j a t e c h n i c k e j l i t e r a t r y , svis to azda v istej m i e r e so s u b j e k t v n e p o c i o v a n o u p o t r e b o u ta t t o l i t e r a t r u . Napr. na o t z k u , i sa r e s p o n d e n t i ctia dos alebo mlo k v a l i f i k o v a n na v y k o n v a n prcu, o d p o v e d a l o 85, 7 % r o b o t n k o v , e dos, a 8 , 9 % , e m e n e j ; z d r u s t e v n c h r o nkov v p r v o m prpade 93, 2 % , v d r u h o m 6 , 0 % ; z o zamestnancov 89, 3 % a 8 , 0 % , Z t o h o vidie, e i m p u l z o v p r e tanie o d b o r n e j l i t e r a t r y z d e n n h o i v o t a je p o m e r ne mlo. No aj n a p r i e k t o m u sa vak ukazuje a k o v e m i a k t u l n e viac v o b c i propagova nielen o d b o r n p o n o h o s p o d r s k u a t e c h n i c k l i t e r a t r u , ale aj krsnu l i t e r a t r u . Nakoniec sme v t e j t o s k u p i n e o t z o k p r e d l o i l i o b y v a t e o m o t z k u , i s s p o k o j n alebo nespokojn s k u l t r n y m a s p o l o e n s k m i v o t o m v o b c i . Ukzalo sa, e nespokojnch s k u l t r n y m a s p o l o e n s k m i v o t o m v obci j e 21, 7 % r o b o t n k o v , 10, 2 % drustevnch r o n k o v a 34, 2 % zamestnancov. N e r o z m a l o o t e j t o veci 15, 0 % r o b o t n k o v , 9 , 3 % d r u s t e v n c h r o n k o v a 7 , 9 % zamestnancov. Kvli plnejiemu p o h a d u n a t t o p r o b l e m a t i k u u v e d i e m e t r u k t u r c i u p o s t o j o v poda pohlavia, k o l s k h o vzdelania a v e k u r e s p o n d e n t o v ( p o z r i t a b u k u 29). Tab. 29. a truktra postojov obyvateov ivota v vo obci
Postoj Pohlavie, kolsk vzdelanie, vek respondenta Poet respondentov k rozvoju kultrneho a ivota v obci spoloenskho

veci

rozvoja

kultrneho

spoloenskho

som spokojn()

som nespokojn()

nerozmala) som o t o m 19, 0 17, 9 20, 0 25, 3 14, 8 18, 5 7, 7 5, 9 20, 0 12, 0 9, 1 6, 6 10, 9 15, 6 31, 7

Cel Mui eny

sbor

493 233 260 kola kola 237 115 54 kola s maturitou 26 51 10 25 44 61 55 128 180

66, 8 69, 7 64, 2 71, 3 74, 8 48, 2 65, 4 52, 9 40, 0 60, 0 45, 5 62, 3 76, 4 74, 2 66, 1

14, 2 12, 4 15, 8 3, 4 10, 4 33, 3 26, 9 41, 2 40, 0 28, 0 45, 4 31, 1 12, 7 10, 2 2, 2

100, 0 100, 0 100, 0 100, 0 100, 0 100, 0 100, 0 100, 0 100, 0 100, 0 100, 0 100, 0 100, 0 100, 0 100, 0

Nrodn Uovsk Niia Stredn Vysok 1518 1924 2535 3645 4659 nad 60

ZD, mes. kola odborn kola kola rokov rokov rokov rokov rokov rokov

H. v. = 0, 01

C. n o r m . (vzdelanie = 0, 448)

C. n o r m . (vek) = 0, 467

197

Z dajov v tabuke vyplva, e eny s o nieo nronejie na k u l t r n y a spoloensk i v o t ne mui, i ke je medzi nimi asi o 2% viac takch, k t o r o veci nerozmali. Pozoruhodn na t r u k t r e uvedench dajov je, e so zvyujcim sa kolskm vzdelanm respondentov p o m e r n e rapdne kles percento spokojnch s k u l t r n y m a spoloenskm i v o t o m v obci (zo 71, 3% u respondentov s nrodnou kolou na 40, 0% u respondentov s vysokokolskm vzdelanm i percento tch, k t o r nerozmali o t e j t o veci (z 25, 3 na 5, 9). Na d r u h e j strane, prirodzene, so zvyujcim sa vzdelanm vzrast nespokojnos obyvateov s k u l t r n y m a spoloenskm i v o t o m v obci, a to z 3, 4% v skupine osb so zkladnm vzdelanm na 40, 0% v skupine osb s vysokokolskm vzdelanm. Z r e j m e sa tu ukazuje, e so vzrastajcim s t u p o m vzdelania vzrast aj nronos na rozsah a kvalitu miestneho k u l t r n e h o a spoloenskho ivota. Ak berieme do vahy vek, vidme, e najviac nespokojnch s k u l t r n y m a spoloenskm i v o t o m v obci t a k m e r polovica 45, 4% je medzi obanmi vo vekovej skupine 1924-ronch; vo vekovej skupine 2535-ronch je ich t a k m e r tretina (31, 1 % ) , o je tie znane vysok percento. Poet nespokojnch nad 60 rokov je len 2, 2% osb, priom o veci nerozmalo 31, 7 % , o je t a k m e r t r e t i n a osb v uvedenom veku. A k s priny nespokojnosti uvedenho potu obyvateov s k u l t r n y m a spoloenskm i v o t o m v obci? A k o prina sa na p r v o m mieste uvdza mlo monost, mlo k u l t r n y c h akci pre k u l t r n e vyitie. T t o prinu z potu nespokojnch osb uvdza 60, 2% r o b o t n k o v , 83, 3% drustevnch r o n k o v a 68, 2% zamestnancov. A k o alia prina nespokojnosti sa uvdza, e realizovan k u l t r n o - o s v e t o v akcie nie s dos zaujmav. T t o prinu uvdza 15, 4% r o b o t n k o v , 8, 3% drustevnch r o n k o v a 27, 3% zamestnancov. O k o l o 3 0 % r o b o t n k o v a tak poet aj drustevnkov a zamestnancov uvdza, e prina ich nespokojnosti spova v t o m , e je medzi umi v obci mlo osobnch spoloenskch k o n t a k t o v . Poukazuj na t o , e by sa mlde mala aktvnejie zastova p r i rozvjan k u l t r n e h o a spoloenskho ivota, a s poutovanm kontatuj, e je v obci pomerne mlo mladch ud. O pravdivosti hlasov o nespokojnosti s k u l t r n y m a spoloenskm i v o t o m organizovanm v obci mono usudzova aj na zklade t o h o , e medzi aktivitami, ktor obyvatelia realizuj vo svojom v o n o m ase, ani v j e d n o m prpade sa neuvdza napr. nvteva kurzu, as na prednke, v divadle, na tanenej zbave a pod. Uveden p o m e r n e vysok poet nespokojnch obyvateov by mal by p o d n e t o m pre zodpovednch initeov, aby sa v irej miere a lepie uspokojovali k u l t r n e a spoloensk p o t r e b y vetkch, a najm mladch obyvateov. A k o ukazuj vskumy, nedostaton rozvoj k u l t r n e h o a spoloenskho ivota v obci je zvanm i n i t e o m , k t o r vo vekej miere me ovplyvova aj odchod mladch ud z dediny. 4 Obania by vemi privtali, keby v obci spene rozvjal svoju innos aj hudobn sbor, prp. aj spevcky sbor, zloen z mldee i starch obyvateov obce.

198

Odovzdvanie vzornm itosti Foto 25. Ing. M.

estnch drustevnkom vroia Cucor. pri zaloenia

uznan prleJRD.

5 NIEKTOR ASPEKTY KULTRNEHO A SPOLOENSKHO IVOTA V OBCI

V t e j t o asti strune poukeme na n i e k t o r udov, f o l k l r n e v t v o r y , k t o r sa dosia udrali v obci. Predovetkm ide o n i e k t o r star, tradovan zvyky a o nov zvyky, k t o r sa zanaj utvra v sasnosti pod v p l y v m i socialistickch vrobnch vzahov. Pravda, nemienime sa t o u t o t e m a t i k o u irie zapodieva, ako to bva zvykom, ba priam pravidlom v etnografickch prcach. alej uvedieme n i e k t o r udov piesne, v k t o r c h sa odra zl socilne postavenie chudobnch ud v obci v minulosti. Dnes ich poznaj hlavne star udia. Uveden piesne i ukky hovorenej rei poslia tie ako vzory dialektu pouvanho v obci. Z vemi mnohch starobylch zvykov a p o v i e r , k t o r m nai dvni predkovia prichceli nakloni alebo pisovali arovn, magick moc a k t o r c h praktizovanm si

zska neznme p r r o d n sily, aby im boli npomocn pri udriavan zdravia, pri chove dobytka, pri zabezpeen dostatku potravy, slovom v kadom ich podnikan, zachovali

199

sa v sasnosti v Devianoch len n i e k t o r a praktizuje ich najm mlde. Pravda, treba hne doda, e aj z udriavanch z v y k o v , na k t o r tu strune poukeme, stratila sa pod prenikavmi vplyvmi logickho myslenia a empiricko-racionlneho poznania pestovanho n o v o d o b o u kolou on domnel m a g i c k m o c " a uveden zvyky sa zva praktizuj len svojou zotrvanosou v systme k u l t r n y c h h o d n t ako ist spoloensk zvyklosti. Ostali tak tradovanou sasou rchle sa rozvjajcej socialistickej, ani nie tak ideovej, duchovnej, ako skr socilnej k u l t r y ( k u l t r y medziudskch vzahov) rozvjanej udom. Je ivm a doteraz dsledne dodrovanm z v y k o m , e sa v domcnostiach, i tam, kde nemaj deti, pripravuje na vianon sviatky, najm k tedroveernej veeri (24. decembra) vianon stromek (star udia v Devianoch ho oznaovali aj t e r m n o m r a t o l e s " ) . Je to pekne v y v i n u t smrieok, prp. v poslednch r o k o c h borovica, k t o r vyzdobuj pestro zabalenmi c u k r k m i , okoldovmi f i g r k a m i , sklenmi ozdobami, sviekami, prskavkami a v skorch r o k o c h aj o r e c h m i zabalenmi do staniolu, jabkami a pod. Pod stromek sa klad dareky, k t o r m i sa vzjomne obdarvaj lenovia r o d i n y pred slvnostnou tedroveernou veerou. Tradcia vianonho stromeka je zvykom starobylho zvyku, spojenho s donanm zelenej ratolesti do d o m u v ase zimnho slnovratu, symbolom nvratu slnka, symbolom ndeje spojenej so zaiatkom novho i v o t n h o cyklu v p r r o d e . Na t e n t o starobyl zvyk, na doname ratolesti do d o m u (24. decembra) nadviazalo kresanstvo slvnosou narodenia jezuliatka. V d r u h vekonon sviatok (Vekonon pondelok) bva v obci oblievaka". Skupina mldencov prichdza do d o m o v , v k t o r c h maj dieva sce na vydaj. Devu vyved na d v o r pred kuchynsk dvere a polej ju studenou vodou z hrnekov, ba aj vedra, vraj, aby bola cel leto ako r y b i k a " . Mldenci polej aj matku dieviny i alie eny, ak s v domcnosti. Potom mldencov pohostia chlebom, domcou unkou, vajkami, c u k r o v m i kskami, vnom alebo plenm (o bva bu slivovica, ereovica, hrukovica, alebo jahodovica a pod. ). Na turne sviatky (asi v polovici mja) mldenci dievatm stavaj mje". V zhradke pred d o m o m , v k t o r o m maj devu, vyhbia eleznm k o l o m jamku a vsadia do nej smrieok alebo v poslednch r o k o c h borovicu. Najvy mj stavaj na nvs pri pamtnku Slovenskho nrodnho povstania a vaky osloboditeom. T e n t o mj, ako aj mje postaven dievatm bvaj ozdoben farebnmi k r e p o v m i stukami. Podobne ako spomenut zvyky udruje sa v obci v sasnosti aj zvyk nosenie ocele". Spova v t o m , e na Luciu (13. decembra) skupina 1520 mldencov dona do domov, kde maj dieva sce na vydaj, o c e " . T o u t o o c e o u " je kame niekedy tak vek, e ho sotva zdvihne chlap k t o r poloia ku dverm. Jeden z mldencov domcim t a k t o vinuje (zaznamenan poda vpovede S. Lehotskho, nar. r. 1928):

200

Doniesov Vinujen na na a do poli na

son vn vea lkch zo

vn dlh a obilia, vea vea tunie srdca

oceli, itia, pitia, vna trvy, bravy. vinujen a prajen.

rd son, e ste nie v posteli. mnoho jedenia viniciach kmnika

To vn

Vin v obci k o l u j e aj v t e j t o v e r z i i : Doniesov aby reiazi Kelko kelko dajte lebo alebo sa son vn netrhali kolov, tanierov, nn nn vna, zima, aby ste mali do novyho. vn hrnce, a telko telko oceli, miske sekery volov, vaej diovky frajerov, nebili, nelmali.

rd son, e ste nie v posteli,

plenyho,

Domci pozv v e t k c h mldencov do izby ( d o c h y i " ) a p o h o s t i a ich. Dvaj im k a b a r i k e " (pagiky s o k v a r k a m i ) , plen a v n o . Vemi d l e i t je, e v sasnom o b d o b sa v o b c i u t v r a j nov z v y k y , ba p r i a m tradcie, v k t o r c h sa odraj a z r o v e p e t r i f i k u j v z n a m n m o m e n t y naej socialistickej s k u t o n o s t i , socialistickch m e d z i u d s k c h vzahov. Takm n o v m z v y k o m , k t o r v obci v z n i k o l v poslednch desaroiach, je slvnostn ukonenie prce o b i l n c h k o m b a j n o v . Po zoat poslednho lnu o b i l i a k o m b a j n i s t i a t r a k t o r i s t i zoradia v e t k y k o m b a j n y a in samochodn s t r o j e v h o r n o m s t r e d i s k u JRD, pestro ich v y z d o b i a a v s t a n o v e n o m ase p r e j d celou o b c o u do mechanizanho strediska, k t o r je v d o l n e j asti obce. S p r i e v o d u sa zastnia vetci pracovnci, k t o r pracovali v atve. e r v e n o u hviezdou s oznaen t i e osdky k o m b a j n o v , k t o r boli v atve najspenejie. Rozhlasov k r o k zarauje do vysielania p r i l i e h a v h u d b u a kadej osdke k o m b a j n o v o s o b i t n e blahoel k spene v y k o n a n e j prci. Obania sa vemi radi p r i z e r a j na t e n t o vesel s p r i e v o d . alm n o v m z v y k o m v obci je usporadvanie slvnosti d o i n i e k , k t o r sa konaj po ukonen atvy a z b e r u slamy. D r u s t e v n d o i n k o v slvnosti sa konaj kadorone v k u l t r n o m d o m e za asti lenov a p r a c o v n k o v JRD, host z OV KSS, O N V , patrontneho zvodu a predsedov zo susednch JRD. Pracovnky rastlinnej v r o b y uvij zo peninch, jamennch a ovsench klasov d o i n k o v veniec a vyzdobia

201

ho pestrofarebnmi k r e p o v m i stukami. Veniec odovzdaj predsedovi JRD na slvnosti v k u l t r n o m dome, priom mu oznamuj ukonenie atvy. Predseda JRD v obrnom prejave h o d n o t celkov priebeh atvy i dosiahnut vsledky v zbere obilnn. V zvere prejavu vo svojom mene i v mene sprvy JRD akuje kombajnistom, t r a k t o r i s t o m a alm pracovnkom rastlinnej v r o b y i vetkm, o sa na atve zastnili, za svedomit a spen prcu. * Nasleduje pohostenie drustevnkov. Na povanie i do tanca hr hudobn sbor, k t o r pozvaj bu zo Starho Tekova, alebo z inej obce. Medzi nov zvyky v Devianoch patr aj kadorone usporadvan lampinov sprievod mldee a dospelch k pamtnku Slovenskho nrodnho povstania a vaky osloboditeom, k t o r sa tradine kon v predveer da oslobodenia naej vlasti Sovietskou armdou a ukonenia d r u h e j svetovej vojny, o om sme sa u zmienili na konci prvej kapitoly. V poslednch r o k o c h sa v obci rod nov zvyk, resp. sbor zvykov, k t o r vznikaj z iniciatvy a psobenia Z b o r u pre obianske zleitosti pri M N V . S to nvtevy lenov t o h t o z b o r u v rodinch p r i naroden novho lena, gratulcie jubilantom a drun posedenia starch rovesnkov, rozlka s brancami v marci a v o k t b r i a pod. T i e t o najnovie zvyky, k t o r sa v obci ujmaj, s v h o d n m i prleitosami na nadvzovanie spoloenskch k o n t a k t o v a na rozirovanie a prehlbovanie priateskch vzahov. Obania si ich vemi obubuj. Z charakteristiky zvykov, k t o r v obci vznikaj v obdob od oslobodenia, t. j. v podmienkach budovania socialistickej spolonosti, mono vybada, e sa t i e t o nov zvyky bezprostredne viau na ud, na ich prcu, na zhodnocovanie ich zsluh, zameriavaj sa na prehlbovanie medziudskch vzahov, na pripomnanie si slvnych dejinnch udalost. Plnia vznamn spoloensk funkciu v t o m zmysle, e uspokojuj potreby ud spoloensky i, e ud zjednocuj, m pomhaj utvra k o m p a k t n , integrovan loklnu spolonos a jej p r o s t r e d n c t v o m aj integrovan spolonos celonrodn, celottnu. T m sa podstatne odliuj od starch zvykov, povier a tradci, k t o r mali bu nboensk motivciu (nosenie t r o j k r f o v e j hviezdy, nosenie betlehemu a i. ), alebo sa im pripisoval magick ochrann charakter (odnanie moren, preehnvanie, zaitovanie a pod. ). K u l t r n y a spoloensk i v o t na sasnej dedine, ako z uvedenho vyplva, sa tak z obsahovej, ako aj z formlnej strnky utvra c e l k o m inak ako pred 3040 r o k m i , ke prca na individulnych ponohospodrstvach, vtane zhotovovania potrebnho nradia a inch p r e d m e t o v (pradenie, pranie peria, tkanie, itie vriec, plachiet, ba aj itie siastok odevu, kee sa v obci vtedy ete nosil k r o j ) absorbovala t a k m e r vetky sily a von as ponohospodrov. Teraz vak drustevn ponohospodrska vekovroba, modern ponohospodrska technika a technolgia umouje ahie a v kratom ase vykona potrebn prce a, prirodzene, i s vm e k o n o m i c k m efektom, take ponohospodrom ostva dos asu aj na k u l t r n e vyitie sa, v k t o r o m sa udo-

202

mcuj nov obsahov p r v k y i nov f o r m y a t r e b a poveda zvyuj sa aj poiadavky na k v a l i t u m i e s t n e h o k u l t r n e h o a spoloenskho ivota. Piesn s v l u n e socilnou t e m a t i k o u , o ak v naej m o n o g r a f i i ide, ako sa ukzalo pri zbenom p r i e s k u m e v o b c i , je p o m e r n e mlo a t i e , k t o r tu uvdzame, s znme aj v inch slovenskch obciach. N i e k t o r z nich vrazne odraj ak socilne postavenie c h u d o b n c h d e d i n s k c h r o d n , k t o r za k a p i t a l i z m u bu vbec nevlastnili pdu, alebo len jej mal, nepostaujcu v m e r u a k t o r c h i v i t e l i a p r e t o museli hada skyvu chleba za hranicami vlasti. Pravda, t r e b a uvies, e socilne m o t v y sa v e m i asto objavuj aj v inch, najm v b o s t n c h piesach. Pozoruhodnou piesou s vlune socilnou t e m a t i k o u je piese Prostred Ameriky. Je f a k t i c k y piesou bvalch ndennkov, d o m k r o v a d r o b n c h r o n k o v , k t o r m sa v obci v e m i ako i l o nielen v bvalom U h o r s k u , ale aj za bvalej b u r o z n o d e m o k r a tickej eskoslovenskej r e p u b l i k y a museli hada skyvu chleba a za m o r o m . Zra sa z nej smutn, stiesnen nlada. Pre jej zaujmav i n t o n c i u uvdzame ju aj z n o t o v a n . 5 Prostred
.

Ameriky
J =120, 14"

krma

mauvan...

c h l a p - ci

z n -

ho

k r a - ja.

1 Prostred krma /: do nej z chlapci Ameriky mauvan, sa nho schdzaj: / kraja.

2
A tak domov ke sa sa schdzaj, shovraj chlapci ns volaj. domov: /

I: pod'me

3 Ke o /: od domov robi n hladu pjdeme budeme, kraj je chudobn: | pomrieme.

199

Uveden piese m pomal r y t m u s , svojm m a l m t n o v m rozsahom je akoby uren pre musk hlasy a i n t o n o v a n je v m o l o v e j s t u p n i c i . T o t o jej uspsobenie vemi zvrazuje jej s m u t n obsah, ak p o c h m r n u a b e z v c h o d i s k o v situciu naich biednych vysahovalcov v A m e r i k e , k t o r na j e d n e j strane ako znali nevdnos cudziny a na d r u h e j strane bolestne pociovali t b u po r o d n o m k r a j i , po t e p l o m r o d n o m d o m o v e , do k t o r h o sa im vak p r e j e h o neilivos n e p r i c h o d i l o vrti.

Inho obsahovho zamerania je piese

T zvolensk oficieri. Socilny aspekt sa v nej

prejavuje v p r i a m e j k o n t r a d i k c i i b o h a t - c h u d o b n " . M rezkejiu, veseliu intonan d i k c i u pravda, zle vyznieva pre c h u d o b n c h mldencov, k t o r poda nej nemaj t o k o r o b o t y d o m a ako bohat mldenci, a p r e t o mu s do v o j n y . T zvolensk oficieri..,
6

1
T tak I: e medzi zvolensk si sladko keryho on sebou s zia oficieri popjaj si sa tch smelyho sladkyho popjaj, zhovraj, prandovskch maj: / srdieka, vineka,

2
Jeden a /: lebo a ten ten vrav tret m chudobnyho, nadovetko toho je roboty sebevoln e koda, doma me i do vojny.: / druh len bohatyho, chudobnyho,

vnko

bohatyho chudobn

mldencov

Ete ako ukku u v e d i e m e t e x t y dvoch u d o v c h piesn s b o s t n o u t e m a t i k o u , v k t o r c h sa d o b r e o d z r k a d u j e niekdaj n e r o v n vzah b o h a t c h mldencov a chud o b n c h dievat, k t o r , ako j e t o znme, spsobil n e j e d n m u m i l e n e c k m u pru t o k o t r p e n i a a sz. V d r u h e j piesni Ke son iov cez to pole bval m a j e t k o v nerovnos milencov sa t r a n s p o n u j e a do t r a g i c k e j , baladickej p o l o h y . O b i d v e piesne uvdzame v podan A n n y G u n r o v e j , nar. r o k u 1900 (zaznamenal ich M. K a t r i a k ) .

200

Na Na Teraz kvitnen ako Keby dala o aby My my t

zhumni zhumni sa, mi je ako z

rastie rastie mamika, mil rui svet,

topol topol za kvet,

vysok. vysok tri roky. Teraz dobre Chodn ako dobre kvitnen mi si mi je bola by by nejov mal si rybka je po po v ako son prst gu tou pri vode, tej son ho milymu, diovau inymu. panenskej nie spravi slobode. slobode, ervenou mamiky feajkou, panenkou.

nevydn

erven ako si by son

feajka. son sa do frajerov hrdch hraj, kraju, hrdie cez to tancuj. pole... tanca. nemme, nebojme. nie bohat, zlata.

bola by

Keby dala zaloila na eby

bohat, zo zlata,

reaz

spravi zo

prste

Uviazala

jednyho druh

mldenca, nevyvdzav o tch de gu ako iov

chudobnie, sa za tan, si sa to

Pjdeme staneme dvame

Ke son Ke son aj cez postretov nieslo De si

iov ten son vienek bola

cez to pole, hj zelen, vrno zelen. moja mil, doma hada, diova,

Ak Ty Ak si

zdravia, cel ty aj otec, cel si ko ty mne si ma

ak ivot tebe brni rodina, panna nie

astia ? mj. zanah, boh. mati, chudobn, rovn. telo, ia neni, ia neni,

smutn

zanah Brni brni e a

e si doma Bov son zdravia, Ke son vezni nak A mil hore mtvo ti si

nebola ? vinuva. chudobn rovn, pomha.

a ja astia ja ty s boh od

panna nie

Pochovajte nak nak aj A o na nn je tej

mtvo tu na na

a k tebe son pn

tiscama

nn je tu svojej o mu vlasnej

materi. polnoci, hodine, dvere, cimre.

ke ili v ruke telo

soba, stla, odpadla. zalomila,

ke bolo dvanstej sa jeho

obloku

otvorili

Co si prila ak ak do Aj ja aj km sme sme matky buden ti tvoje tie a a

moja my my iernej za tri

mil ? pochovali, pochovali zemi. chodi, oi,

Prila aj za t tri

son tvoju

a ja

navtvi ko mne,

eniku, chodils' ruiku.

rke mi

nepodavs'

mesiac

darujen, ierne zen.

nepokryje

ierna

K ukkam u d o v c h piesn, k t o r sme zachytili t a k , ako sa v obci spievaj, uvedieme ete dve ukky nreia pouvanho v benej h o v o r o v e j rei v Devianoch. Ukky sme zaznamenali poda rozprvania Pavla C h r a s t i n u , nar. r. 1907, o k t o r o m sa v obci h o v o r , e je ako iv k r o n i k a . I. ukka: n o v e m b r a 1918 stala sa v naej

,, V ase vyhlsenia p r v e j r e p u b l i k y , asi zaiatkon obci t a k t o p r h o d a :

N o t r V. dav si zavola do n o t r s k e j kancelrii Pavla P. ako suseda, s k e r y n sa nenvideli. H n e d v e r e za nn zankov a kcev ho zastreli z b u b i e n k o v y h o revorvera. A l e Pavel P. ho u d r e v palicou po r u k y , take mu r e v o r v e r v p a d o v na dlku. Poton notra zaav bi, take e t k o p r e v r t i v , aj a t r a m e n t na stole papier zaliav. A ke ho d o b r e v y m l t i v , p o t o n ho v y p u s t i v v o n . N o t r ujov do katiea a tan zas bola bitka, lebo v katieli bvali brei. Tak sa n o t r V. skovav do nedeakej B r i n y a n e t r v a l o d l h o z d e d i n y ujov. N o t r V. u o m zle r o b i v , k e r y c h kcev z v o j n y r e k l a m u v a v a ete aj starch vyhnav na f r o n t kopa iance. " II. ukka:

O p r c h o d e e r v e n e j armdy d o D e v i i a n : Da 21. decembra 1944 prila od Btoviec do naej obci hliadka e r v e n e j armdy asi 20 vojkov. Za nima ilo o b r n e n a u t o , na k e r o n sa iste doviezli. To m o h l o by o k o l o deviatej h o d i n y rano. H l i a d k u v a l i do etkch d v o r o v hadali h i t l e r o v s k c h vojkov. Ete pred nima prila do o b c i asi s t o t i n a N e m c o v a zili do hostinca k tefanovi Lukovi, hdan kceli f r u t i k u v a . Pred hostinec si postavili str. Rusk vojaci prili tesne k hostincu a volali n e m e c k y h o vojka, aby iov s nima. A l e ustraen Nemec skoiv do hostinca a v t e j chvli sa eci vojci nemeck r o z u t e k a l i smeron do cintorna. O b r n e n r u s k a u t o nahalo d v u c h nemeckch v o j k o v ako hliadku na ceste medzi Btovc a naou d e d i n o u . Vojci e r v e n e j armdy ich aj c h y t i l i a zajali, ale ich nezastrelili. O b r n e n auto sa v r t i l o na kraj Deviian a t r i rzy v y s t r e l i l o z akyho g u o m e t a .

206

Ani desa m i n n e u b e h l o a prisov od Btoviec t a n k v e l i k , nespratav sa ani cez most, zdrzgav zbradlia. Bov v e l m o irok. Na d r u h de prili aj kozci na koach, bola ich pln dedina. Obyvatelia Deviian srdene p r i v t a l i v o j k o v e r v e n e j armdy a dali in obestvenia chlieb, slaninu, klbsy, v n o , ba aj plen. " Z uvedench ukok, i u piesn alebo h o v o r o v e j rei, je z r e j m , e ide o v e m i blzky variant s t r e d o s l o v e n s k h o nreia. T e n t o v a r i a n t sa pouva v junej asti strednho Slovenska, v d a n o m prpade v bvalej H o n t i a n s k e j upe. C h a r a k t e r i s t i c k m znakom t o h t o nreia je, e m i e s t o k o n c o v h o -m sa pouva -n, napr. osen miesto osem, son miesto som, iden m i e s t o i d e m a pod. T e n t o v a r i a n t je v e m i blzky nreiu pouvanmu v susednom Pukanci, k t o r h o o d l i n o s t i od spisovnej sloveniny vstine objasnila Anna Zambojov v monografii Pukanec (Osveta, Martin 1975, s. 323326). Pod v p l y v o m r c h l o sa zvyujcej vzdelanosti o b y v a t e o v sa p r v k y nreia pouvanho v Devianoch p o s t u p n e strcaj a nreie sa zo s y n t a k t i c k e j , a t a k aj z m o r f o l o g i c k e j s t r n k y m alej, t m viac p o d o b spisovnej slovenine. V sasnom obdob ho pouvaj hlavne prslunci starej genercie.

POZNMKY A ODKAZY

Informcie o spsobe v y k o n a n i a t a n d a r d i z o v a n h o r o z h o v o r u , a k o aj rozsahu a socilnej t r u k t r e Pre ujasnenie, o r o z u m i e m e p o j m o m v o n as, uvdzame schmu rozdelenia asu j e d n h o da as, ktor sa del na:

s b o r u r e s p o n d e n t o v p o z r i v k a p i t o l e VIII., pozn. 2.
2

na t i e t o seky: 1. Pracovn a) p r o d u k t v n y (prca v zamestnan), b) n e p r o d u k t v n y ( p r p r a v a do prce, cesta do zamestnania a pod. ). 2. Mimopracovn as, ktor zahruje: a) t z v . n e v y h n u t n (necesitn) as (prca v d o m c n o s t i , as venovan f y z i o l o g i c k m p o t r e b m : jedenie, spanie a pod. ), b) v o n as; je to as, k t o r l o v e k u ostane po s k o n e n prce na p r a c o v i s k u a v d o m c n o s t i a po v y k o n a n n e v y h n u t n c h o s o b n c h p o t r i e b (jedenie, spnok, hygiena a pod. ). l o v e k ho me vyuva poda vlastnej v l e . Pozri O L L K , T. a k o l . : K u l t r n y a spoloensk p r o f i l d e d i n s k h o o b y v a t e s t v a na Slovensku. Bratislava 1972, s. 48 a n.
3 4 5

O L L K , T. a k o l . : c. d., s. 49 a n. Tame, s. 41. Piese zaspieval M a r t i n Z l e s k , nar. r. 1927. Na m a g n e t o f n o v psku ju nahrala A. Elschekov

29. 6. 1976. Piese zaspievala M r i a Jantokov, nar. r. 1922. N a h r a l a ju A. Elschekov 29. 6. 1976.

VIII VPLYV OBJEKTVNYCH PODMIENOK NA FORMOVANIE SPOLOENSKHO VEDOMIA OBYVATEOV OBCE

V predchdzajcich

kapitolch sme analzou faktografickho materilu

ukzali,

ak politick, ekonomick, socilne a k u l t r n e premeny sa v skmanej dedine odohrali po vazstve socialistickej revolcie (februr 1948) a v procese budovania socialistickej spolonosti v naej vlasti. Objasnili sme, e najm v dsledku prechodu od ronckej malovroby r o d i n n h o t y p u na drustevn ponohospodrsku v e k o v r o b u , k t o r e j spen rozvoj bol d e t e r m i n o v a n rchle napredujcou socialistickou industrializciou krajiny, na dedine sa odstrnili nielen vek e k o n o m i c k rozdiely medzi spoloenskmi t r i e d a m i a skupinami i vo v n t o r n e j t r u k t r e t c h t o t r i e d a skupn, ale aj socilnotriedny antagonizmus a e sa nebvalou m i e r o u pozdvihla vzdelanostn a kult u r n a rove obyvateov skmanej obce. T i e t o vznamn premeny v samej podstate socilno-ekonomickho ivota obce nemohli nema vplyv na formovanie spoloenskho vedomia jej obyvateov, ba lepie povedan museli sa istm spsobom odrazi na jeho utvran. N e v y h n u t n e sa tu uplatnilo psobenie zkladnho zkona historickho materializmu, poda k t o r h o nie vedomie uruje spoloensk bytie, ale naopak spoloensk bytie, e k o n o m i c k vzahy, ekonomick zklada uruj vvin spoloenskho vedomia myslenia, postojov a nzorov ud. 1 V rmci skmania uvedench otzok nm pjde o zistenie, ak vsledky sa pod uvedenmi v p l y v m i a, prirodzene, aj pod v p l y v m i vchovno-vzdelvacch zariaden socialistickho ttu dosiahli vo f o r m o v a n spoloenskho vedomia predovetkm u drustevnch r o n k o v , pretoe prve u nich v porovnan s r o b o t n k m i a zamestnancami sa udiali najvie zmeny v ich socilno-ekonomickch vzahoch. Pravda, i ke v popred naej pozornosti bud drustevn ronci, neznamen t o , e sa im budeme venova vlune, e ich budeme skma izolovane. Naopak, formovanie ich spoloenskho vedomia budeme sledova v zkej svislosti s formovanm spoloenskho vedomia r o b o t n k o v a zamestnancov i alch spoloenskch skupn, k t o r utvraj deviiansku societu. T i e t o skupiny zohraj funkciu tvne vyvodzovanie zverov vskumu. Na zskanie p r v o t n c h e m p i r i c k c h informci alebo empirickch faktov, potrebnch na vyvodzovanie poznatkov uvedenho zamerania, sme pouili tandardizovan r o z h o v o r , o k t o r o m sme sa u zmienili. 2 k o n t r o l n c h skupn, alebo lepie povedan skupn, k t o r umonia komparciu e m p i r i c k h o materilu a tak aj objek-

211

1 VZAH OBYVATEOV K DRUSTEVNEJ PONOHOSPODRSKEJ VEKOVROBE

A k o vieme, ivot individulne hospodriaceho ronka bol v minulosti vemi tesne priptan k pde. V kapitalistickom ttnom zriaden bol r o n k , no v istej miere aj alie spoloensk skupiny ijce na dedine, vlune zvisl od pdy. Vlastnctvo pdy a vnosy z nej boli jedinou zbezpekou jeho existencie, i v i t e k o u jeho r o d i n y , pretoe nemal in monosti zadovi si p o t r e b y nevyhnutn na ivobytie. Preto tak lipol na pde, p r e t o i ponohospodrski r o b o t n c i ijci na dedine sa vemi usilovali zska ist v m e r u pdy. Vypozorova t t o prchylnos ronka k pde nebolo pre buroznych sociolgov ak. Lipnutie ronka k pde skutone existovalo, no prina t o h t o l i p n u t i a nespovala v povahe, mentalite, v akejsi z e m i t o s t i " ronka, resp. dedinskho loveka, ako sa burozni sociolgovia domnievali, ale jeho prinou boli spomenut ekonomick podmienky. Uvedieme, ako charakterizoval povahu ronka a jeho priptanos k pde I. A. Blha. Napsal: Sedlk je ten, kdo vzdelv pdu a vlastn pudu, i ovem nstroje, j i m i pudu vzdelv. Z e m e je strediskem jeho prce a zjmu. On splv t a k k a se zem. On je a b y c h . . . uil vstinch slov St. Aubanovch zeme sama, zeme oiven, zeme se pohybujc, myslc, vniv a ctc. Promuje svoji podobu fyzickou i mravn podl n, podl jejch r o v i n , h o r , dol, luk, je ho o b k l o p u j . " 3 K podobnm zverom dospel aj A. tefnek: C i t o v o s sedliaka je zko spiata s pdou, k t o r vyerpva a podmauje si celho loveka a brni mu tak vzaova sa od n e j " . 4 Je nesporn, e prcou na pde, k t o r sa stroia dedila z genercie na generciu, vypestovali sa ist r t y v mentalite ronka, najm z i t i e sa" s pdou ako i v i t e k o u . Boli sme napr. svedkami, ako sa nai maloronci, ba aj r o b o t n c i , k t o r sa vysahovali do A m e r i k y , Franczska, vracaj do vlasti, ako silno ich priahuje lska k rodnej hrude, s akou vervou sa ju usiluj zska, rozri a zveadi. A k o bol individulne hospodriaci r o n k tesne psychicky i celm svojm i v o t o m p r i p t a n k pde, ukzalo sa u ns v celej zloitosti pri zakladan j e d n o t n c h ronckych drustiev, ke bolo nevyhnutn u r o n k o v sstavnm presviedanm prekona nielen t t o ich psychick prchylnos k s k r o m n m u , r o d i n n m u vlastnctvu pdy, ale aj ich individualizmus, tradicionalizmus a nedveru voi novotm. V. uvedench svislostiach ns p r i obsahovom proponovan nho vskumu zaujmalo, i a v akej miere sa spomenut psychick prchylnos k pde prejavuje v zman a postojoch terajch drustevnch r o n k o v , prpadne aj ostatnch spoloenskch t r i e d a skupn ijcich na dedine v sasnom obdob, t. j. v obdob, ke sa u v dostatonej miere ukzali ekonomick i spoloensk prednosti jednotnch ronckych drustiev; i uveden f a k t o r a psychick rezdu s nm spojen neovplyvuj pocit

212

istoty d r u s t e v n h o r o n k a , j e h o vzah k s k u p i n o v m u vlastnctvu pdy a vzah k prci na t e j t o pde. Vzhadom na uveden cie p r e d l o i l i sme o b y v a t e o m Deviian t a k t o f o r m u l o v a n otzku: M y s l t e si, e d r u s t e v n p o n o h o s p o d r s k a v e k o v r o b a u ns d o b r e alebo zle vyrieila budcnos bvalch samostatnch r o n k o v ? " O t z k a bola adresovan vetkm s k u p i n m o b y v a t e o v a mala t i e t o v a r i a n t y o d p o v e d : 1 no, d o b r e , 2 no, dos d o b r e , 3 zle, 4 neviem. t a t i s t i c k m spracovanm o d p o v e d zskan vsledky s zachyten v tab. 30. O d p o v e d e lenov uvedenho s b o r u na uveden otzku s v e m i zaujmav a poun. Z n e d i f e r e n c o v a n h o s b o r u sa 79, 7% respondentov v y s l o v i l o v t o m zmysle, e drustevn p o n o h o s p o d r s k a v e k o v r o b a d o b r e vyrieila budcnos bvalch samostatnch r o n k o v , 12, 3 % osb v y s l o v i l o nzor, e dos d o b r e . Len 0, 8% osb v y s l o v i l o nzor, e zle, o je vcelku zanedbaten poet. Nezainteresovan nzor ( n e v i e m , nerozmal som o t o m ) v y s l o v i l o 7, 2% respondentov.

Tab.

30.

Nzory

obyvateov

na

drustevn
Drustevn vyrieila

ponohospodrsku
ponohospodrska budcnos bvalch ronkov dos dobre 12, 3 12, 7 11, 8 13, 6 12, 6 10, 3 6, 9 21, 7 12, 2 12, 7 12, 8 15, 1 14, 8 7, 5 0, 0

vekovrobu
vekovroba samostatnch

Demografick pohlavie, zamestnanie, vzdelanie

znak:

Poet respon-

%
neviem

dobre

zle

Sbor Mui eny Robotnci Drustevn Zamestnanci tudenti, eny v Dchodcovia Nrodn Uovsk Niia Stredn Vysok kola kola odborn kola kola s kola maturitou uni domcnosti ronci

498 236 262 59 121 78 29 23 188 238 117 53 27 53 10

79, 7 81, 4 78, 2 76, 3 84, 9 83, 3 79, 3 60, 9 78, 8 77, 2 82, 9 73, 6 77, 8 86, 8 100, 0

0, 8 0, 8 0, 8 1, 6 0, 8 1, 3 0, 0 0, 0 0, 5 1, 3 0, 9 0, 0 0, 0 0, 0 0, 0

7, 2 5, 1 9, 2 8, 5 1, 7 5, 1 13, 8 17, 4 8, 5 8, 8 3, 4 11, 3 7, 4 5, 7 0, 0

100, 0 100, 0 100, 0 100, 0 100, 0 100, 0 100, 0 100, 0 100, 0 100, 0 100, 0 100, 0 100, 0 100, 0 100, 0

ZD, me. kola

Hladina vznamnosti (alej H. v. ) = 0, 01 C n o r m . (zamestnanie) = 0, 239 C n o r m . (vzdelanie) = 0, 171

213

Ete vraznejie vsledky dostaneme, ak prv dva varianty odpoved ako obsahov znane prbuzn zlime a pozrieme sa na skman sbor osb diferencovane. V tom prpade nzor, e drustevn ponohospodrska v e k o v r o b a dobre a dos dobre vyrieila budcnos bvalch samostatnch r o n k o v ie sasnch drustevnch ronkov, a teda aj celej spolonosti, zastvaj respondenti v t o m t o pote: a) poda socilnej prslunosti (zamestnania): drustevn ronci zamestnanci dchodcovia robotnci tudenti a uni eny v domcnosti b) poda kolskho vzdelania respondentov: vysok kola ZD alebo me. kola stredn kola s mat niia o d b o r n kola nrodn kola uovsk kola 100, 0 % (neodpovedali 95, 7% 94, 3% 92, 6% 89, 9% 88, 9% (neodpovedali (neodpovedali (neodpovedali (neodpovedali (neodpovedali 0, 0 % ) 3, 4 % ) 5, 7 % ) 7, 4 % ) 8, 9 % ) 11, 3 % ) 97, 5% 93, 6 % 91, 0 % 89, 9 % 86, 2% 82, 6% (neodpovedali (neodpovedali (neodpovedali (neodpovedali (neodpovedali (neodpovedali 1. 7 % ) 5, 1 % ) 8, 5 % ) 8, 5 % ) 13, 8 % ) 17, 4 % )

Uveden tatistick daje jasne naznauj, e spomenut skupiny obyvateov Deviian sa vo vysokom pote stotouj v t o m , e j e d n o t n roncke drustv dobre vyrieili otzku e k o n o m i c k h o zabezpeenia bvalch samostatnch ronkov, to znamen aj sasnch drustevnch r o n k o v , a tak aj celej spolonosti. Je zaujmav, e t e n t o nzor v najvom pote spomedzi uvdzanch skupn maj drustevn ronci, a to v pote 97, 5 % , a lenovia skupiny s ukonenm vysokokolskm vzdelanm. M o n o teda h o v o r i o absoltnom stotonen sa uvedench spoloenskch skupn s drustevnou ponohospodrskou v e k o v r o b o u . Bvalch samostatnch r o n k o v , teraz povine dchodcov, i mladch drustevnch r o n k o v denn sksenosti presvedili, e drustevn ponohospodrska vekovroba v porovnan s individulnou ronckou malovrobou m vek ekonomick a spoloensk prednosti a e teda v s t u p o m do j e d n o t n h o ronckeho drustva zskali mnoho vhod, najm e boli o d b r e m e n e n do mnostva vyerpvajcej fyzickej prce a e sa znane zlepila aj ich hospodrska situcia a spoloensk postavenie. O uvedench faktoch sa vo vysokom pote presvedili, ako ukazuj zskan tatistick daje, aj miestni r o b o t n c i a zamestnanci. Pomerne v menom pote zdieaj tento nzor eny v domcnosti 82, 6% a pracovnci s uovskou a nrodnou kolou o k o l o 8 9 % . Pravda, i to s znane vysok percent. alou otzkou M y s l t e , e Vae (miestne) JRD hospodri d o b r e alebo zle?" sme sledovali cie zisti, ak je informovanos obyvateov obce a osobitne drustevnch

214
i

ronkov o ich r o n c k o m drustve, i jeho prcu a e k o n o m i c k vsledky sleduj a o o nich sdia. Na zklade tatistickho spracovania odpoved na t t o otzku mono kontatova, e celkove vye 8 0 % (82, 3 % ) obyvateov je t o h o nzoru, e ich roncke drustvo hospodri d o b r e a pomerne dobre. T e n t o nzor v najvom pote zdieaj drustevn ronci 92, 5 % , menej zamestnanci v 84, 3 % , robotnci v 78, 0% a dchodcovia v 78, 3 % . Informovanos obyvateov o e k o n o m i c k o m fungovan drustva znane zvis od vzdelania respondentov (C n o r m = 0, 322). Vysokokolsky vzdelan pracovnci v plnom pote (100, 0 % ) vyslovili nzor, e ich drustvo hospodri d o b r e a pomerne dobre, pracovnci s niou o d b o r n o u kolou ho zastvali v 92, 6 % , pracovnci so strednou kolou v 86, 2 % , so Z D a metianskou kolou v 87, 0% a pracovnci so zkladnou kolou v 80, 3 % . O t o m , e miestne jednotn roncke drustvo hospodri zle, vyslovilo sa 3, 4% drustevnch r o n k o v , 2, 6% zamestnancov a 1, 7% r o b o t n k o v . T i e t o daje posudzovan v relcii s vsledkami odpoved na skoriu otzku nemono chpa ako odmietajcu k r i t i k u , ale ako k r i t i k u , resp. prianie, aby miestne roncke drustvo hospodrilo aj lepie. A k k o v e k informcie o ekonomickej prosperite miestneho ronckeho drustva chbaj v najvom pote enm v domcnosti 26, 1 %, t u d e n t o m a uom 22, 2 % , r o b o t n k o m 20, 3% a dchodcom 18, 5 % . Je to pochopiten, lebo ve viacer prslunci t c h t o socilnych skupn maj len sprostredkovan styk s d r u s t v o m . Spomedzi drustevnch r o n k o v nie s informovan v t o m t o smere 4, 2 % , o je pomerne mal, tatisticky nevznamn poet. Ukazuje sa, e prslunci t e j t o spoloenskej t r i e d y sa vo v e k o m pote zaujmaj o informcie o ich r o n c k o m drustve, o dokazuje ich zku zviazanos ?o i v o t o m drustva. Na zklade informci zskanch uvedenmi otzkami mono kontatova, e obyvatelia Deviian a podobne aj obyvatelia inch naich obc a z nich predovetkm drustevn ronci prestali u povaova r o d i n n vlastnctvo pdy a individulnu ponohospodrsku malovrobu za jedin a spoahliv zbezpeku svojej existencie a, ako ete ukeme aj na alch faktoch, plne sa s t o t o n i l i s drustevnm spsobom hospodrenia a s v e k o v r o b n m i f o r m a m i ponohospodrskej prce.

2 VZAH K PRCI A SPOKOJNOS V ZAMESTNAN

V skupine alch otzok sledujeme cie zisti u deviianskych pracujcich, ak nzory maj na organizciu prce, ako s spokojn s pracovnm zaradenm, s pracovnm prostredm, s organizciou prce na svojich pracoviskch, i uprednostuj prcu v skupine alebo individulnu prcu, ako h o d n o t i a vyuvanie svojich schopnost v zamestnan, ich as na veden v r o b y a zvodu a podobne. T a k t o zameran otzky

215

u m o u j pozna nielen vzah p r a c o v n k o v k prci a jej p o d m i e n k a m , ale aj vzah k z v o d o m , v k t o r c h pracuj. S o s o b i t n m z r e t e o m sledujeme, ako sa uveden vzahy f o r m u j u drustevnch r o n k o v a ako sa f o r m o v a n m t c h t o vzahov p r i b l i u j p r e d o v e t k m k r o b o t n k o m , na k t o r c h sstavnejie a dlh as v p l v a l i socialistick v r o b n vzahy. Vzhadom na t e n t o zmer sme aj o t z k y f o r m u l o v a l i t a k , aby na ne m o h l i o d p o v e d a nielen drustevn r o n c i , ale aj r o b o t n c i a zamestnanci. T m sme si zabezpeili monos k o m p a r o v a zskan t a t i s t i c k daje a sledova, v o m a v akej m i e r e z uvedench s t r n o k nastva medzi uvedenmi spoloenskmi triedami a s k u p i n a m i stieranie r o z d i e l o v a ich zbliovanie. A k o je znme, kladn i n e g a t v n y vzah k prci d o s t a t o n e i n d i k u j e aj vzah k spoloenskmu z r i a d e n i u , k v d o b y t k o m a p o l i t i k e nho ttu. P r e t o sme o t z k a m vzahu k prci, jej p o d m i e n k a m a p r e d p o k l a d o m venovali p o m e r n e m n o h o miesta. A k o p r v z t e j t o s k u p i n y o t z o k sme r e s p o n d e n t o m nastolili t a k t o f o r m u l o v a n o t z k u : A k o ste s p o k o j n ( ) s t e r a j o u Vaou prcou v zamestnan?" Na t t o otzku z c e l k o v h o p o t u zamestnanch r e s p o n d e n t o v o d p o v e d a l o kladne 87, 1 %. Asi desat i n a (9, 5 % ) r e s p o n d e n t o v je menej s p o k o j n c h a 3, 4% r e s p o n d e n t o v sa vyslovilo v t o m zmysle, e s so s v o j o u prcou v zamestnan n e s p o k o j n . P o z r i m e sa, ako s o d p o v e d e t r u k t r o v a n poda j e d n o t l i v c h zamestnan. Percent u l n e daje uvdzame v t a b u k e 31. 5

Tab.

31.

Spokojnos s

prcou

zamestnan
S doterajou prcou v zamestnan som

Zamestnanie

Poet respondentov

spokojn()

menej spokojn() 9, 5 10, 2 7, 6 13, 2

nespokojn()

%
100, 0 100, 0 100, 0 100, 0

Cel

sbor

253 59 ronci 118 76

87, 1 84, 7 89, 0 84, 2

3, 4 5, 1 3, 4 2, 6

Robotnci Drustevn Zamestnanci

Z dajov uvedench

v t a b u k e zisujeme, e

medzi d r u s t e v n m i

r o n k m i je

p o m e r n e najviac t a k c h (89, 0 % ) , k t o r s so s v o j o u prcou v zamestnan s p o k o j n . Na d r u h o m mieste s r o b o t n c i (84, 7 % ) a na t r e o m zamestnanci (84, 2 % ) . Ukazuje sa, e vysok p e r c e n t o d r u s t e v n c h r o n k o v si prcu na j e d n o t n o m r o n c k o m d r u s t v e o b b i l o . Medzi n i m i je aj p o m e r n e najmenej t c h , o s so s v o j o u prcou menej s p o k o j n (7, 6 % ) a n e s p o k o j n (3, 4 % ) . V c e l k u s p e r c e n t menej s p o k o j n c h a nes p o k o j n c h tak u d r u s t e v n c h r o n k o v , ako aj u r o b o t n k o v a zamestnancov p o m e r n e nzke.

216

A k o priny svojej n e s p o k o j n o s t i , p r p . menej s p o k o j n o s t i s prcou v zamestnan uvdzaj: r o b o t n c i (v p o t e 8): ak dochdzka do prce, zl pracovn p r o s t r e d i e , n i e k t o r aj svoj zl z d r a v o t n stav; drustevn ronci (v pote 11): zl pracovn p r o s t r e d i e , p o m e r n e mal z r o b o k , zl vzahy medzi u m i , n e d o b r z d r a v o t n stav; zamestnanci (v pote 10): n e v y h o v u j c a organizcia prce, mal z r o b o k , zl vzahy medzi u m i , v y k o n v a n i e inej prce, ne na ak m vzdelanie, ak dochdzka do prce, zl pracovn p r o s t r e d i e , nevyuvanie mechanickch p o m c o k v prci. Pokia ide o tatistick daje o s p o k o j n o s t i s prcou v zamestnan poda pohlavia, veku a k o l s k h o vzdelania, osciluj o k o l o u v e d e n h o p r i e m e r u a ich r o z d i e l y nie s tatisticky vznamn. O s o b i t n e p o l o e n o u o t z k o u v tandardizovanom r o z h o v o r e sme zisovali, ako s respondenti s p o k o j n s p r a c o v n m p r o s t r e d m v zvodoch, v k t o r c h pracuj. Ukzalo sa, e za cel s b o r je s p r a c o v n m p r o s t r e d m s p o k o j n c h 80, 7% r e s p o n d e n t o v a nespokojnch 19, 3% r e s p o n d e n t o v . Najviac n e s p o k o j n c h s p r a c o v n m p r o s t r e d m j e medzi r o b o t n k m i 2 3 , 3 % , menej medzi d r u s t e v n m i r o n k m i 2 1 , 1 % a najmenej o je aj p o c h o p i t e n medzi zamestnancami 15, 8 % , hoci i t o t o percento sa pozdva dos vysok. Spomedzi v e k o v c h skupn je najviac nespokojnch vo vekovej s k u p i n e 2 5 3 5 - r o n c h 28, 3% a zo skupn poda vzdelania absolventi uovskej koly 32, 6 % . Na p r i n y t e j t o n e s p o k o j n o s t i sme sa r e s p o n d e n t o v neptali. Ukazuje sa, e v zvodoch p r i e m y s e l n c h i p o n o h o s p o d r s k y c h , je z t e j t o strnky o naprva. O t z k o u : A k o ste s p o k o j n () s organizciou prce v p r a c o v n o m k o l e k t v e , v k t o r o m p r a c u j e t e ? " , sme zskali r o z l o e n i e o d p o v e d v percentch, k t o r v t a b u k e 32. uvdzame

Tab.

32.

Spokojnos

pracujcich

organizciou
S

prce

pracovnom
prce v

kolektve
kolektve vemi nespokojnch 3, 5 1, 7 2, 6 5, 3

organizciou menej spokojnch 3, 8 3, 3 5, 3 2, 6

Zamestnanie

Poet respondentov

spokojnch

nespokojnch

%
100, 0 100, 0 100, 0 100, 0

Sbor Robotnci Drustevn Zamestnanci ronci

250 60 114 76

79, 7 81, 7 73, 9 78, 9

13, 0 13, 3 13, 2 13, 2

H. v. = 0, 01

C n o r m . = 0, 658

217

A k o vidme z dajov v tabuke, vek vina odpoved sa g r u p u j e v stpci spokojnch". Najviac spokojnch s organizciou prce v pracovnom kolektve je medzi r o b o t n k m i 81, 7 % , menej medzi zamestnancami 78, 9% a najmenej medzi drustevnmi r o n k m i 73, 9 % . Zisten rozdiely medzi uvedenmi skupinami, kolektvoch sa poda vrtane potu menej spokojnch, nie s tatisticky vznamn. Poet nespokojnch s organizciou prce v pracovnch zskanch dajov pohybuje o k o l o 13, 0% a poet vemi nespokojnch v medziach 2 5 % . Zaujmav je, e poet nespokojnch a vemi nespokojnch medzi drustevnmi r o n k m i je vcelku na r o v n i ako u r o b o t n k o v , hoci s ohadom na ist zvyklos, tradciu pracova individulne, by sa dalo oakva, e medzi drustevnkmi bude o m n o h o viac nespokojnch. Aj v t o m t o prpade sa ukazuje, ako sa drustevn ronci dobre zili, identifikovali s organizciou prce pre nich novou, k t o r sa vzhadom na svoj k o l e k t v n y charakter znane li od organizcie prce individulneho ronka. K t o r s priny t e j t o menej spokojnosti a nespokojnosti s organizciou prce v pracovnch kolektvoch poda vpoved respondentov? Robotnci, medzi k t o r m i je 9 menej spokojnch a nespokojnch, uvdzaj, e vedci pracovnci si nevedia ceni pracovnka, e je mlo nhradnch siastok a dielcov, e sa za vedcich nevyberaj vhodn osoby a e aj ich prprave ako vedcich pracovnkov sa venuje mal pozornos. Drustevn ronci (15 menej spokojnch a nespokojnch) uvdzaj podobn priny ako robotnci. U zamestnancov (10 menej spokojnch a nespokojnch) je prinou menej spokojnosti a nespokojnosti neplnovitos a nhodnos v prideovan pracovnch loh. Bli, bezprostrednej vzah k prci je vemi d o b r e indikovan zlepovanm pracovnch nstrojov, pouvanho technickho zariadenia, technologickch postupov a pod. Preto sme v skupine t c h t o otzok respondentom predloili t t o otzku: D a l i ste na svojom pracovisku v uplynulch 23 r o k o c h nejak zlepovacie nvrhy?" Zskali sme ou t i e t o poznatky: Spomedzi r o b o t n k o v (N = 56) zamestnanch v prevanej miere v priemyselnch zvodoch predloilo zlepovacie nvrhy 14, 3 % . T i e t o nvrhy sa tkali znenia vrobnch nkladov, uahenia prce a zlepenia kvality v r o b k o v . Pozoruhodn je, e medzi drustevnmi r o n k m i sa tie z r o d i l i zlepovacie nvrhy, hoci v ponohospodrskej vrobe, kde sa pracuje so ivm materilom a v zloitejch podmienkach, sa tak nvrhy aie vypracvaj. Predloilo ich 10, 6% pracovnkov z potu 113 drustevnch r o n k o v a t k a j sa hlavne zlepenia pracovnho prostredia, uahenia prce a zlepenia kvality ponohospodrskych v r o b k o v . Spomedzi zamestnancov (N = 70) predloilo zlepovacie nvrhy 8, 6 % . Tkaj sa zlepenia pracovnho prostredia, uahenia n i e k t o r c h pracovnch konov a zlepenia kvality vyrbanch v r o b k o v . Ukazuje sa, e deviianski pracujci si nielen plnia pracovn lohy, k t o r s im pridelen v zvodoch a na inch pracoviskch, ale pomerne v znanom pote vyvjaj aj iniciatvu v zameran na zdokonaovanie t e c h n i k y a technologickch postupov,

218

na zniovanie v r o b n c h nkladov, na zlepovanie k v a l i t y v r o b k o v , na zlepovanie pracovnho prostredia a podobne. S p o k o j n o s p r a c o v n k o v vo v e k e j m i e r e zvis aj od t o h o , i a v akej m i e r e mu uplatni v prci svoje v e d o m o s t i , schopnosti zskan vzdelvanm, t d i o m . P r e t o sme sa v rmci tandardizovanho r o z h o v o r u usilovali zisti ich nzory, ako s v y u i t ich schopnosti v prci, k t o r v y k o n v a j v zvodoch. Za cel s b o r sme zskali t i e t o daje: 82, 3% p r a c o v n k o v uvdza, e ich schopnosti s v y u i t plne, 15, 8% uvdza, e je to len iastone, a 1, 9% r e s p o n d e n t o v u v i e d l o , e s v y u i t nedostatone. Rozvrstvenie nzorov na t t o vec poda zamestnania a kolskho vzdelania pracovnkov uvdzame v t a b u k e 33.

Tab.

33. N

Nzory N = = 260

pracovnkov 250*

na

vyuitie

ich

schopnost

na

pracovisku

Zamestnanie Vzdelanie

Zamestnanie, vzdelanie respondentov

Poet respondentov

Vyuitie plne 72, 9 93, 1 74, 7 92, 1 90, 2 73, 3 78, 3 65, 8 70, 0

schopnosti iastone 23, 7 5, 2 25, 3 4, 8 8, 6 24, 5 21, 7 31, 6 30, 0

pracovnkov % nedostatone 3, 4 1. 7 0, 0 3, 1 1, 2 2, 2 0, 0 2, 6 0, 0 100, 0 100, 0 100, 0 100, 0 100, 0 100, 0 100, 0 100, 0 100, 0 j

Robotnci Drustevn Zamestnanci Nrodn Uovsk Niia Stredn Vysok kola kola odborn kola kola s kola maturitou ronci

59 116 75 63 81 45 23 38 10

ZD, me. kola

* Bez d c h o d c o v , t u d e n t o v a uov H. v. = 0 , 01, C n o r m . (zamest. ) = 0, 302, C n o r m . (vzdel. ) = 0, 252

Ak sledujeme v t a b u k e r o z l o e n i e p e r c e n t u l n y c h dajov poda zamestnania resp o n d e n t o v , zisujeme, e sa p o m e r n e dos rznia od uvedenho p r i e m e r u . 72, 9% r o b o t n k o v uvdza, e ich pracovn schopnosti s v y u i t plne, 23, 7% iastone a 3, 4% robotnkov uvdza, e s v y u i t nedostatone. T a k m e r z h o d n s uvedenmi dajmi s o d p o v e d e zamestnancov o k r e m t o h o , e sa vetky vyerpvaj v o d p o vediach p r v c h d v o c h a l t e r n a t v . Najviac sa od p r i e m e r u lia o d p o v e d e d r u s t e v n c h r o n k o v . Z ich p o t u a 93, 1% uvdza, e ich schopnosti s na pracovisku v y u i t plne, 5, 2% uvdza, e s v y u i t parcilne, a 1, 7% nedostatone. Je zaujmav, e drustevn r o n c i v p o r o v n a n s r o b o t n k m i a zamestnancami s v najvom pote spokojn s vyuvanm svojich schopnost na pracovisku.

219

V a k / c h relcich je nzor deviianskych

pracujcich o v y u i t ich

pracovnch

schopnost s d o s i a h n u t m k o l s k m vzdelanm? Z h r u b a sa ukazuje (tab. 33), e so stpajcim kolskm vzdelanm kles poet t c h , k t o r uvdzaj, e ich schopnosti s na pracovisku v y u i t plne. Z 92, 1% u p r a c o v n k o v s n r o d n o u k o l o u kles na 70, 0% u p r a c o v n k o v s absolvovanou v y s o k o u k o l o u . V s k u m n materil zskan r o z h o v o r o m s o b y v a t e m i Deviian u m o u j e v t o m t o ohade v relcii s v e k o v m i s k u p i n a m i zska zaujmav p o z n a t o k ( p o z r i t a b u k u 34).

Tab. N

34.

Nzory

pracovnkov

na

vyuitie

ich

schopnost

na

pracovisku

poda

veku

= 260
Vyuitie plne schopnost iastone pracovnkov

Vek pracovnkov

Poet respondentov

%
nedostatone

1518 r . 1924 r. 2535 r. 36 45 r 4659 r. 60 a viac r.

6 38 59 50 92 15

66, 7 60, 5 81, 4 84, 0 89, 0 100, 0

16, 7 36, 8 18, 6 12, 0 9, 9 0, 0 I

16, 6 2, 7 0, 0 4, 0 1, 1 0, 0

100, 0 100, 0 100, 0 100, 0 100, 0 100, 0

H. v. = 0, 01

C n o r m . = 0, 286

Z dajov v t a b u k e t r e b a u p o z o r n i na to< e v s k u p i n e p r a c o v n k o v vo v e k u od 19 do 24 r o k o v je a 36, 8% ie vye t r e t i n y t a k c h , k t o r uvdzaj, e ich schopnosti na pracovisku s v y u i t len iastone, a 2, 7% t c h , o uvdzaj, e s v y u i t nedostatone. Podobn nzory v y s l o v i l i aj pracovnci v s k u p i n e 1 6 1 3 - r o n c h , o vak p r e nedostaton poetnos r e s p o n d e n t o v n e m o n o povaova za smerodajn. A j v o vekovej s k u p i n e 2 5 3 5 - r o n c h j e p o m e r n e vysok poet t c h (18, 6 % ) , o uvdzaj, e ich s c h o p n o s t i na pracovisku s v y u i t len iastone. U v e d e n p o m e r n e vysok percent signalizuj, resp. p o t v r d z u j t o , o o m sa veobecne dos asto h o v o r , e mlad udia po u k o n e n vyieho o d b o r n h o vzdelania nenachdzaj v praxi dostaton m o n o s t i u p l a t n i svoje v e d o m o s t i a schopnosti. Vec by b o l o p o t r e b n riei t a k , aby po absolvovan prslunej k o l y a r o v n a k o aj p o t r e b n e j , postaujcej praxe dostvali sa mlad udia dslednejie na t a k pracovn miesta, p r e k t o r si nadobudli prslun o d b o r n kvalifikciu. alej ns zaujmalo, ako s r e s p o n d e n t i s p o k o j n so zaradenm v prci. Predloili sme im t a k t o f o r m u l o v a n o t z k u : S t e spokojn() percentulne r o z l o e n o d p o v e d e , uveden v tab. 35. so svojm p r a c o v n m zaraden m ? " O t z k a bola z a t v o r e n ( v a r i a n t y o d p o v e d : 1 no, 2 nie). Zskali sa ou

220

Tab.

35.

Spokojnos

respondentov

pracovnm

zaradenm
S pracovnm zaradenm je

Zamestnanie

Poet respondentov

%
spokojnch nespokojnch

Sbor Robotnci Drustevn Zamestnanci ronci

254 60 117 77

90, 5 86, 7 91, 5 90, 9

9, 5 13, 3 8, 5 9, 1

100, 0 100, 0 100, 0 100, 0

daje za cel s b o r p o u k a z u j na t o , e medzi p r a c u j c i m i v Devianoch je znane vysok p e r c e n t o (90, 5 % ) s p o k o j n c h so svojm p r a c o v n m zaradenm. Pomerne najviac s p o k o j n c h so s v o j m zaradenm v prci 91, 5% je medzi d r u s t e v n m i r o n k m i , o ukazuje, e si aj prslunci t e j t o spoloenskej t r i e d y v znane v y s o k o m pote z v y k l i na spsob r o z d e o v a n i a prce v r o n c k o m d r u s t v e . T r e b a u p o z o r n i na t o , e vo v e k o v e j s k u p i n e 1 9 2 4 - r o n c h je 20, 5% a v s k u p i n e s uovskou k o l o u 21, 7% n e s p o k o j n c h so svojm p r a c o v n m zaradenm. Vo vine prpadov to svis s t m , e sa p r i ich zaraovan dos n e p r i h l i a d a na ich o d b o r n prpravu. A n a l o g i c k y r o z d e l e n p e r c e n t u l n e daje sa zskali v i s t o m zmysle k o n t r o l n o u o t z k o u : A k o sa c t i t e v k o l e k t v e , v k t o r o m p r a c u j e t e ? " V s k m a n o m sbore sa 89, 8 % p r a c o v n k o v cti d o b r e , 8 , 6 % p r a c o v n k o v dos d o b r e a 1 , 6 % p r a c o v n k o v sa cti zle. Rozdiely v o d p o v e d i a c h poda pohlavia, v e k u , zamestnania a kolskho vzdelania sa nelia v z n a m n e od uvedench dajov za cel s b o r . N a p r . z d r u s t e v nch r o n k o v sa cti d o b r e 90, 2 % , dos d o b r e 8, 0% a zle 1, 8 % . M o n o teda uzatvra, e deviianski pracujci sa na svojich pracoviskch a v k o l e k t v o c h , v k t o r c h pracuj, vo v e k o m pote ctia d o b r e . Pravda, v zvodoch by sa mali stara, aby sa aj uvdzan zvyok p r a c o v n k o v ctil na pracoviskch a v k o l e k t v o c h d o b r e . Ete si v i m n i m e , a k m s p s o b o m sa pracujci dostvaj do svojich pracovnch skupn, k o l e k t v o v . Poda o d p o v e d zskanch r o z h o v o r o m , v 28, 6% si pracovnci volia pracovn s k u p i n u , v k t o r e j pracuj alebo chc pracova, sami, 61, 0% je zalenen do pracovnej s k u p i n y s ich shlasom a 1, 7% p r a c o v n k o v zskavaj do skupn ich priatelia. Ostvajcich 8, 7% p r a c o v n k o v je zadeovan do pracovnch skupn bez ich shlasu. Vo v e k e j m i e r e s t a k t o zaraovan najm mlad a slobodn pracovnci a v 23, 8% z ich p o t u . V t o m spova aj ich n e s p o k o j n o s s p r a c o v n m zaradenm, na o sme u u p o z o r n i l i . Bez shlasu je zaraovan do pracovnch k o l e k t v o v 14, 3% r o b o t n k o v , 7 , 5 % d r u s t e v n c h r o n k o v a 3 , 4 % zamestnancov. A k p o s t o j maj pracujci v Devianoch k prci v s k u p i n e , zisovali sme t a k t o f o r m u l o v a n o u o t z k o u : D v a t e prednos prci v s k u p i n e , alebo samostatnej prci?"

221

Za cel s b o r sme zskali t a k t o r o z v r s t v e n o d p o v e d e : p r e d n o s prci v s k u p i n e dva 60, 0 % p r a c o v n k o v ; prednos samostatnej prci dva 25, 8 % ; o d p o v e , , j e m i t o j e d n o " u v i e d l o 12, 2 % p r a c o v n k o v ; neuvaovalo o t o m 2 , 0 % p r a c o v n k o v . Ukeme, ako prcu v s k u p i n e o v p l y v u j e f a k t o r socilnej prslunosti nania ( p o z r i tab. 36). ie zamest-

Tab. N =

36. 240

Preferencia

prce

skupine

poda

zamestnania

respondentov

Dvam Zamestnanie Poet respondentov v skupine samostatnej

prednos

prci neuvaoval som o tom 1, 8 1, 7 0, 0

je mi t o jedno

%
100, 0 100, 0 100, 0

Robotnci Drustevn Zamestnanci ronci

57 115 68

54, 4 68, 7 50, 0

28, 0 20, 0 36, 8

15, 8 9, 6 13, 2

H. v. = 0, 01

C n o r m . = 0, 327

V s k u m n m a t e r i l poukazuje na t o , e prcu v s k u p i n e najmenej p r e f e r u j zamestnanci: z ich p o t u dva p r e d n o s prci v s k u p i n e len 5 0 % a samostatnej prci 36, 8 % . Svis to s c h a r a k t e r o m a d m i n i s t r a t v n e j prce, k t o r vyaduje i n d i v i d u l n y p r s t u p a rieenie. Na d r u h o m mieste, p o k i a ide o p r e f e r e n c i u prce v skupine, s poda nho m a t e r i l u r o b o t n c i , z k t o r c h dva p r e d n o s prci v s k u p i n e 54, 4% a samostatnej prci 28, 0 % . Je zaujmav, e spomedzi uvedench socilnych skupn v najvom pote p r e f e r u j prcu v s k u p i n e d r u s t e v n r o n c i , z k t o r c h a 68, 7% dva prcu v s k u p i n e na prv miesto, a len 20, 0% z ich p o t u u p r e d n o s t u j e samostatn, i n d i v i d u l n u prcu, o je najmenie p e r c e n t o z uvedench skupn. koda, e n e m e m e p o r o v n a uveden stav so stavom z o b d o b i a , ke sa tu h o s p o d r i l o i n d i v i d u l n e . Z a i s t e by to b o l o zaujmav p o r o v n a n i e . Avak aj p o r o v n a n i e uvedench socilnych skupn z danho aspektu presvedivo poukazuje na t o , e v m e n t a l i t e bvalch i n d i v i d u l n e hospodriacich r o n k o v sa pod v p l y v o m prce v d r u s t v e a najm pod v p l y v o m jej p o z i t v n y c h t m n o h o z m e n i l o , e sa s t r a t i l a a strca sa z ich myslenia a konania p r e nich tak prznan r t a v y h r a n e n i n d i v i d u a l i z m u s a l i p n u t i e na starch f o r m c h prce. Ukazuje sa, e aj zo psychickej s t r n k y sa p o s t u p n e d o t v r a nov socilna t r i e d a t r i e d a drustevnch ronkov. V uvedench relcich bude zaujmav pozrie sa, ako zamestnan o b y v a t e l i a Deviian h o d n o t i a vzahy medzi u m i na svojich pracoviskch. Podnet na vyslovenie n-

222

zoru v t o m t o zameran sme im dali o t z k o u : A k s poda Vho nzoru vzahy medzi umi na Vaom p r a c o v i s k u ? " T t o otzka, ako aj vina predchdzajcich o t z o k , bola z a t v o r e n a zskali sme ou o d p o v e d e , ako ich uvdzame v t a b u k e 37. Tab. 37. Nzory respondentov na vzahy medzi umi na
vzahy

pracoviskch
na pracovisku nezaujmam sa o tieto vzahy

Medziudsk Poet respondentov

Zamestnanie

priatesk, sdrusk

panuje voi sebe ahostajnos

nepriatesk, ast hdky

Sbor Robotnci Drustevn Zamestnanci ronci

249 59 117 73

87, 0 84, 7 89, 7 83, 6

7, 3 6, 8 4, 3 13, 7

3, 8 5, 1 4, 3 2, 7

1, 9 3, 4 1, 7 0, 0

100, 0 100, 0 100, 0 100, 0

H. v. = 0, 01

C n o r m . = 0, 382

Z dajov v t a b u k e m o n o zisti, e 8 7 % p r a c o v n k o v povauje vzahy na svojich pracoviskch za p r i a t e s k , s d r u s k ; 7, 3% p r a c o v n k o v uvdza, e v m e d z i u d s k c h vzahoch na ich pracoviskch panuje ahostajnos, a 3, 8% p r a c o v n k o v h o v o r o t c h t o vzahoch ako o n e p r i a t e s k c h , o astch hdkach medzi p r a c o v n k m i . Je zaujmav, e analogick rozloenie o d p o v e d na p o d o b n e f o r m u l o v a n o t z k u nachdzame aj medzi r a d o v m i p r a c o v n k m i ( r o b o t n k m i a r o b o t n k a m i ) v p r i e m y s e l n c h zvodoch. 6 (Tm sa o k r e m i n h o p o t v r d z u j e aj sprvnos nho m e t o d i c k h o p o s t u p u . ) N a p r i e k t o m u , e medzi d r u s t e v n m i r o n k m i boli v p r v c h r o k o c h d r u s t e v n h o hospodrenia p o m e r n e ast hdky v pracovnch skupinch, t e r a z v t c h t o skupinch vo vysokej m i e r e prevldaj m e d z i u d s k p r i a t e s k , sdrusk vzahy, a to ete vo vej m i e r e ako medzi zamestnancami a r o b o t n k m i . T r e b a poznamena, e poda nzorov r e s p o n d e n t o v analogicky d o b r vzahy vldnu aj medzi r a d o v m i p r a c o v n k m i a ich b e z p r o s t r e d n m i n a d r i a d e n m i . Z p o t u r o b o t nkov 81, 4% u v i e d l o , e so svojm b e z p r o s t r e d n m n a d r i a d e n m vychdza d o b r e , a 18, 6% dos d o b r e . Spomedzi d r u s t e v n c h r o n k o v s b e z p r o s t r e d n e nadriadenmi vychdza d o b r e 85, 0 % , dos d o b r e 12, 4% a zle 2, 6 % . Spomedzi zamestnancov d o b r e vychdza 97, 2% a dos d o b r e 2, 8 % . Z t o h o v i d i e , e m e d z i u d s k vzahy deviianskych pracujcich na ich pracoviskch s v c e l k u na elatenej r o v n i . Ete sa p o z r i e m e , ako je to s asou deviianskych r o b o t n k o v , d r u s t e v n c h r o n kov a zamestnancov na riaden v r o b y a zvodu. P o t r e b n p r v o t n e m p i r i c k i n f o r mcie o t e j t o veci sme zskali o t z k o u p r e d l o e n o u o b y v a t e o m v tandardizovanom r o z h o v o r e : M t e monos zasahova do riadenia v r o b y a do vedenia zvodu, v k t o r o m p r a c u j e t e ? " Percentulne daje sme z h r n u l i v t a b u k e 38.

223

Tab.

38.

Nzory

monosti

pracujcich

zasahova
Mte

do

riadenia

vroby a

vedenia
vroby

zvodu

monos a

Zamestnanie

Poet respondentov l i 234 56

zasahova do riadenia vedenia zvodu ?

no

iastone

vbec nie

mm monos, nevyuvam

Cel

sbor ronci

31, 4 14, 3 39, 3 31, 8

28. 5 28. 6 25, 0 33, 4

35, 1 53, 6 28, 6 33, 3

5. 0 3, 5 7. 1 1, 5

100, 0 100, 0 100, 0 100, 0

Robotnici Drustevn Zamestnanci

112 66

C n o r m . = 0, 253

T r e b a sa pozastavi nad t m , e spomedzi d r u s t e v n c h r o n k o v vye t v r t i n y (28, 6 % ) a spomedzi r o b o t n k o v viac ako polovica (53, 6 % ) nevid monos zastova sa na riaden v r o b y a veden zvodu. U zamestnancov nevid t t o monos cel t r e tina. P o m e r n e vysok p e r c e n t s aj t c h , k t o r maj monos len iastone zasahova do riadenia v r o b y a z v o d u : u zamestnancov je to cel t r e t i n a , u d r u s t e v n k o v t v r t i n a a u r o b o t n k o v viac ako t v r t i n a (28, 6 % ) . P o p r i t o m je medzi r o b o t n k m i znane nzke p e r c e n t o t c h , k t o r sa v y s l o v i l i , e maj monos zasahova do riadenia v r o b y a vedenia zvodu (len 14, 3 % ) . Ak tu p r e d n o s t n e sledujeme postoje a nzory d r u s t e v n c h r o n k o v , m e m e na zklade k o m p a r o v a n c h p e r c e n t u l n y c h dajov o monostiach u p l a t n i hlas p r i riaden v r o b y a zvodu kontatova, e s uplatovanm zsady v n t r o d r u s t e v n e j d e m o k r a c i e v J e d n o t n o m r o n c k o m d r u s t v e v Devianoch je to p o m e r n e d o b r . T m vak nechceme poveda, e by uveden vsledky postaili a e sa n e t r e b a usilova o lepie u p l a t n e n i e t e j t o zsady. O t z k u asti pracujcich na riaden by sa iadalo p o d r o b n e j i e a vestrannejie skma a u p l a t n i p r i t o m aj o b j e k t v n e m e t d y . Na zklade zistench s k u t o n o s t t r e b a p o t o m hada spsoby, ako p r a c u j c i m v c e l o m rozsahu u m o n i t t o as. Poksime sa p o r o v n a o c h o t u a p r i p r a v e n o s , s akou by sledovan socilne s k u p i n y pracovali alebo chceli pracova, keby to b o l o p o t r e b n . P o r o v n a n i e u s k u t o n m e na zklade e m p i r i c k c h i n f o r m c i zskanch v tandardizovanom r o z h o v o r e t a k t o f o r m u lovanou o t z k o u : B o l i by ste o c h o t n () pracova cez as, prpadne aj v s o b o t u a nedeu, keby to b o l o srne p o t r e b n ? " t a t i s t i c k m spracovanm o d p o v e d sme zskali prehad, k t o r uvdzame v t a b u k e 39. Na zklade dajov v t a b u k e m o n o k o n t a t o v a , e p o m e r n e vysok p e r c e n t o deviianskych pracujcich a 75, 6% by b o l o o c h o t n pracova cez as alebo aj

224

Tab.

39.

Ochota

pracova cez

as,

prpadne aj
Ochota

v sobotu
pracova

nedeu
a v sobotu

Poet respondentov

cez as, prpadne a nedeu nie som ochotn (")

no, kedykovek

pod a okolnost

val(a) som o tom

Cel

sbor ronci

246 58 114 74

75, 6 67, 3 78, 9 74, 3

21, 3 29, 3 15, 8 25, 7

2, 3 1. 7 4, 4 0, 0

0, 8 1, 7 0, 9 0, 0

100, 0 100, 0 100, 0 100, 0

Robotnci Drustevn Zamestnanci

C n o r m . = 0, 176

v s o b o t u a nedeu, ak by to b o l o s r n e p o t r e b n . O k o l o 2 0 % je o c h o t n c h pracova cez as a v uveden d n i poda o k o l n o s t . Ak uvime, e t t o o c h o t a je len v menej miere m o t i v o v a n snahou po alom zrobku, pretoe hospodrska situovanos hlavne silm obyvateov Deviian je p o m e r n e v e m i d o b r , ale e je m o t i v o v a n

p o m c riei v y n a l o e n m prce a k t u l n y spoloensk p r o b l m , m e m e o p r v n e n e kontatova, e pracujci Deviian p r e u k a z u j znan obiansku a p o l i t i c k vyspelos. Vo v y s o k o m pote im zle na t o m , aby to v naom tte ilo m alej, t m lepie. V t o m t o ohade, ako to ukazuj daje v t a b u k e , niet medzi r o b o t n k m i , drustevn m i r o n k m i a zamestnancami p o d s t a t n c h r o z d i e l o v . Za v y n i k a j c e v s l e d k y a spen prcu na svojich pracoviskch b o l o r o k u 1972 o d m e n e n c h 38, 2 % r o b o t n k o v , 26, 5 % d r u s t e v n c h r o n k o v a 25, 7 % zamestnancov. Roku 1972 a zaiatkom r o k u 1973 sa vysok p e r c e n t o obanov mladch, starch i d c h o d c o v zastnilo na r z n y c h prcach v rmci akcie Z. Ilo m e n o v i t e o prce na budovan c h o d n k o v cez obec, na prave p r i e s t r a n s t i e v a ich vzdobe, na regulcii p o t o k a , na o p r a v e cesty, na brigdach v rmci p o m o c i m i e s t n e m u j e d n o t n m u r o n c k e m u d r u s t v u a pod. Na t c h t o prcach sa zastnilo 82, 0% r o b o t n k o v , 78, 2% zamestnancov, 91, 7 % d r u s t e v n c h r o n k o v , 92, 3 % t u d e n t o v a uov, 47, 7 % ien v d o m c n o s t i a 46, 6% d c h o d c o v . Je to p r k l a d nevednej a k t i v i t y v e k h o potu obanov v e t k c h k a t e g r i prispie k t o m u , aby ich obec bola krajia, aby sa v nej i l o m alej zdravie a lepie. V t e j t o s k u p i n e o t z o k p r e d l o i l i sme d e v i i a n s k y m p r a c u j c i m o t z k u t o h t o znen i a : , , Ak Vs nieo r o z t r p u j e na Vaom p r a c o v i s k u , uvete, o to je. " O t z k a bola o t v o r e n a zskali sme ou t a k t o t a t i s t i c k y t r u k t r o v a n o d p o v e d e (v percentch):

15

225

 . Roztrpuje

_ , . Robotnici , N ,4 7 =

Drustevn , ronci
N = 9 6

Zamestnanci , , "=63

1. n e d o s t a t o k m a t e r i l u (aj k r m i v a ) , zl organizcia prce, slab mechanizcia 2. nedvera loveka k l o v e k u . podozrievanie 3. mal skladovacie p r i e s t o r y , zl pracovn p o d m i e n k y 4. zvis, nespravodlivos, hdky p r e peniaze 5. zl p r s t u p k m l a d m u o m , ich zaznvanie, podceovanie 6. nedisciplinovanos ud, zkaznkov, zl pracovn m o r l k a 7. nzka mzda, nestly p r j e m 8. o p i l s t v o v prci 9. nrodnostn otzka, Slovci v nev h o d e , maarsk otzka 0, 0 1, 1 1, 7 2, 3 2, 3 2, 3 5, 3 1, 1 1, 1 8, 5 0, 0 0, 0 4, 7 1, 1 1, 7 4, 7 3, 2 1, 7 2, 3 5, 3 11, 9 9, 3 5, 3 3, 4 9, 3 14, 9 6, 8

Ni ma neroztrpuje

62, 8

61, 7

64, 4

Z o d p o v e d na t t o o t z k u si t r e b a na p r v o m mieste v i m n , e o k o l o dvoch t r e t n pracujcich (62, 8 % r o b o t n k o v , 61, 7 % d r u s t e v n c h r o n k o v a 64, 4 % zamestnancov) uviedlo, e na pracovisku, na k t o r o m pracuj, ich o s o b i t n e n e r o z t r p u j e ni, o by stlo za t o , aby o t o m h o v o r i l i . Je p o z o r u h o d n , e je to znane v y s o k poet a hoci uveden s k u p i n y p r a c o v n k o v p r a c u j na r z n y c h pracoviskch, s uvdzan percent o d p o v e d dos zhodn. Pribline r o v n a k poet, o k o l o j e d n e j t r e t i n y v o v e t k c h uvdzanch skupinch p r a c o v n k o v , je aj o d p o v e d , k t o r m i pracovnci v y j a d r u j r o z t r p e n i e nad niektor m i n e g a t v n y m i j a v m i v y s k y t u j c i m i sa na ich pracoviskch. V e t k y uveden negat v n e javy, z h r n u t do 9 p o l o i e k , s jednak o b j e k t v n e h o c h a r a k t e r u ( p o l o k y pod p o r a d o v m slom 1, 3, 7 t k a j sa n e d o s t a t k u u r i t c h m a t e r i l o v , zlej organizcie prce, slabej mechanizcie, malch skladovacch p r i e s t o r o v a pod. ) a jednak subjekt v n e h o c h a r a k t e r u ( p o l o k y . 2, 4, 5, 6, 8, 9). Na p r v o m mieste medzi t m i t o javmi je nedvera medzi u m i , p o d o z r i e v a n i e ; na d r u h o m mieste zvis, nespravodlivos,

226

h d k y ; na t r e o m mieste zl p r s t u p k m l a d m u o m , ich zaznvanie;

na t v r t o m

mieste nedisciplinovanos, zl pracovn m o r l k a at. Ukazuje sa, e p r a c o v n k o v viac ne rzne m a t e r i l n e n e d o s t a t k y r o z t r p u j rozlin negatvne vlastnosti ud, o k r e m uvedench aj o p i l s t v o , neochota k spoluprci a pod. U v e d e n o d p o v e d e , z k t o r c h vina je v t a k o m m a l o m pote (3, 2 % , 1, 7% a pod. ), e s t a t i s t i c k y nevznamn, svedia o t o m , e viacer deviianski pracujci nie s ahostajn k r z n y m n e d o s t a t k o m a e im zle na t o m , aby sa t i e t o nedostatky odstrnili. N a p o k o n sme u v e d e n m u s b o r u osb nastolili v tandardizovanom r o z h o v o r e t a k t o f o r m u l o v a n o t z k u : P o o m t i t e , aby sa Vm s p l n i l o na Vaom pracovisku (v zvode, JRD a pod. ) a vo Vaom i v o t e v p r i e b e h u 2 a 3 r o k o v ? " O t z k a bola zat v o r e n , obsahovala 14 v a r i a n t o v o d p o v e d , z k t o r c h respondenti mohli uvies viacer. C i e o m o t z k y b o l o zisti, o o sa pracujci Deviian na pracovisku a iastone aj m i m o neho usiluj, o je p r e d m e t o m ich t b y alebo oakvania v nadchdzajcich 23 r o k o c h . U v e d i e m e zskan percent v porad, v a k o m boli v a r i a n t y o d p o v e d nastolen v dotaznku. O k r e m t o h o vyzname p o r a d i e o d p o v e d poda vky p e r c e n t u r o b o t n k o v . V z h a d o m na cie naej prce b u d e m e sledova hlavne diferenciciu o d p o v e d v percentch poda zamestnania osb.

Poradie Respondenti tia: poda potu odpovedi Robotnci N=53

Drustevn ronci N=100

Zamestnanci N=63

1. pracova v lepom p r a c o v n o m prostred 2. ma s p r a v o d l i v e j i e h o a udskejieho v e d c e h o 3. mc sa vzdelva a zvi si kvalifikciu 4. dosta vyiu o d m e n u za prcu 5. menej asu strvi cestovanm 6. pracova na r a n n smenu 7. zska r o d i n n b y t 8. nepocti nsledky, ke kritizujem nedostatky 9. zoznmi sa s d i e v a o m (chlapcom) a zaloi si r o d i n u 6 7, 5 1, 0 11, 1 9 1, 9 2, 0 3, 2 5 1 7 7 4 11, 3 54, 7 5, 7 5, 7 15, 1 5, 0 51, 0 1, 0 5, 0 8, 0 12, 7 47, 6 15, 9 0, 0 14, 3 7 5, 7 8, 0 6, 3 3 35, 8 48, 0 38, 1

227

Poradie Respondenti tia: poda potu odpoved Robotnici N = 53

Drustevn ronci N = 100

Zamestnanci N = 63

10. ma i s t o t u v prci a povolan 11. n e u t r p i e p r a c o v n raz 12. dosta m i e s t o z o d p o v e d n ich z d r a v o t n m u stavu 13. nepracova v nedeu a vo sviatok 14. lepie mc v y u i svoje v e d o m o s t i a schopnosti

6 2 6 5 8

7, 5 41, 5 7, 5 11, 3 3, 8

8, 0 43, 0 7, 0 18, 0 2, 0

19, 0 31, 7 3, 2 4, 6 12, 7

Z p r e h a d u zisujeme, e osoby s b o r u v najvom pote t i a po t o m , aby v priebehu 23 r o k o v d o s t a l i vyiu o d m e n u za p r c u " . Poet o d p o v e d sa tu pohybuje o k o l o 5 0 % a je zaujmav, e t e n t o poet o d p o v e d s menmi r o z d i e l m i je zhodn u r o b o t n k o v , d r u s t e v n c h r o n k o v i u zamestnancov. K t o m u sa azda iada poznamena, e v sasnom o b d o b povauje z r o b o k za v y k o n v a n prcu za p r i m e r a n 56, 7 % r o b o t n k o v , 73, 0 % d r u s t e v n c h r o n k o v a 54, 5 % zamestnancov. Na d r u h o m mieste poda p o t u o d p o v e d je elanie, aby osoby v p r i e b e h u 23 rokov neutrpeli pracovn raz". Poet o d p o v e d u r o b o t n k o v a drustevnch r o n k o v sa p o h y b u j e o k o l o 4 0 % , len u zamestnancov, o je v z h a d o m na charakter ich prce p o c h o p i t e n , je men 31, 7 % . Na t r e o m mieste je oakvanie alebo p r i a n i e osb, aby p r a c o v a l i v lepom prac o v n o m p r o s t r e d " . Najv poet o d p o v e d tu v y s l o v i l i d r u s t e v n r o n c i 48, 0 % , r o b o t n c i a zamestnanci z h r u b a o 1 0 % menej. Tu sa ukazuje, e t a k m e r kad d r u h d r u s t e v n r o n k si el pracova v lepom p r a c o v n o m p r o s t r e d , o v z h a d o m na teraj c h a r a k t e r hospodrskych d v o r o v d r u s t v a m o n o plne chpa. 7 Z a u j m a v by b o l o analyzova aj alie daje v prehade, od o h o vak v z h a d o m na n e d o s t a t o k miesta upame. U v e d i e m e len, e u mladch r o b o t n k o v a zamestnancov je p o m e r n e znan poet prian zska r o d i n n b y t " o k o l o 1 5 % a u zamestnancov m a i s t o t u v prci a p o v o l a n " 1 9 % . E m p i r i c k f a k t y a p o z n a t k y zskan u v e d e n o u s k u p i n o u o t z o k u m o u j uzatvra v t o m zmysle, e u deviianskych pracujcich nachdzame v e m i k l a d n vzah k prci vykonvanej v zvodoch, m i e s t n o m r o n c k o m d r u s t v e a na inch pracoviskch, alebo zamestnancov. Svedia o t o m i u ide o r o b o t n k o v , d r u s t e v n c h r o n k o v prcu a v y n i k a j c e

nielen daje, e p o m e r n e vo v y s o k o m pote boli pracujci o d m e n e n za spen pracovn vsledky v rmci socialistickho saenia i m i m o neho,

228

spen a vestrann rozvoj miestneho j e d n o t n h o ronckeho drustva, ale aj vynikajce pracovn vsledky na zveaovan obce v rmci akcie Z. Sved o t o m aj vynakladan silie pracujcich zlepova v prci pouvan nstroje a technick zariadenia, zlepova kvalitu vyrbanch v r o b k o v , skrova pracovn a ivotn prostredie a v neposlednom rade aj ochota znanho potu pracovnkov pracova v prpade srnej p o t r e b y aj m i m o pracovnho asu. O vemi d o b r o m vzahu k prci sved aj nespokojnos a k r i t i c k hlasy pracujcich na adresu rznych nedostatkov, k t o r sa v y s k y t u j v procese prce, i u ide o chyby v organizcii prce, o nedostatku materilu, o zl pracovn p o d m i e n k y (nedostatok p r i e s t o r u a pod. ), o nedisciplinovanos n i e k t o r c h ud, o zl pracovn m o r l k u , o zl osobn vlastnosti n i e k t o r c h pracovnkov alebo o nedostaton vyuitie ich vedomost a schopnost v prci, o meniu as na riaden v r o b y a veden p o d n i k u a pod. Ukzalo sa, e deviianski pracujci bez rozdielu socilnej prslunosti (povolania, zamestnania) pracuj radi na svojich pracoviskch a e s vo vysokom pote spokojn s prcou, k t o r vykonvaj, s k o l e k t v m i , v k t o r c h pracuj, i s medziudskmi vzahmi v pracovnch skupinch. Na zklade uvdzanch dajov t r e b a osobitne kontatova, e sa nezistili nznaky, e by drustevnm r o n k o m prekali v prci na drustevnch poliach nvyky, postoje a in psychick rezdu vypestovan alebo ustlen poas hospodrenia na individulnych hospodrstvch. Naopak, mono skr kontatova, e t a k m e r pri vetkch otzkach sledovanch v t e j t o asti panuje u drustevnch r o n k o v v porovnan s r o b o t n k m i vznamn zhoda. Podobn zhodu mono zisti aj pri porovnan zamestnancov s r o b o t n k m i . Socialistick v r o b n vzahy, vchovn psobenie ustanovizn, zariaden a p r o s t r i e d k o v socialistickho ttu a socialistick demokracia zohrali tu vznamn funkciu umonili odstrni nielen hospodrske, majetkov rozdiely medzi obyvatemi, ale, ako sme ukzali v t e j t o asti, aj rozdiely vo vzahu k prci, k jej n o v o d o b m f o r m m a spsobom, a ako ete ukeme, aj rozdiely v zman a spsoboch trvenia vonho asu, k t o r pretrvvali medzi uvedenmi socilnymi skupinami v uvedench smeroch v obdob kapitalizmu.

3 IVOT V RODINE
V alom zameriame nau pozornos na n i e k t o r otzky r o d i n n h o ivota a na r o z b o r nzorov obyvateov Deviian na t i e t o otzky. V rozboroch v predchdzajcich kapitolch sme na podklade k o n k r t n y c h faktov poukzali na t o , ako sa v priebehu uplynulch tridsa r o k o v pod v p l y v o m vestrannho e k o n o m i c k h o rozvoja u ns znane pozdvihla materilna a k u l t r n a rove r o d i n y ako malej biosocilnej skupiny, ktor tvor chrbtov kos spoloenskho ivota

229

sasnch vyspelch n r o d o v . Teraz ns zaujma, ak nzor maj obyvatelia Deviian na e k o n o m i c k situovanos svojich r o d n a na in p o d o b n o t z k y . V t e j t o svislosti sme v t a n d a r d i z o v a n o m r o z h o v o r e nastolili t t o o t z k u : A k o h o d n o t t e sasn hospodrsku situciu Vaej r o d i n y ? " t a t i s t i c k m spracovanm zskanch odpoved sme zskali daje uveden v tab. 40.

Tab.

40.

Ako

respondenti

hodnotia

sasn

hospodrsku
Hospodrska

situciu
situcia

svojej
rodiny

rodiny
je

mojej zl

Pohlavie, zamestnanie

Poet respondentov

dobr

dos dobr 42, 2 43, 7 40, 9 43, 3 39, 3 39, 5 37, 0 68, 2 41, 7

vemi zl 0, 4 0, 4 0, 4 0, 0 0, 0 0, 0 0, 0 0, 0 1, 1

%
100, 0 100, 0 100, 0 100, 0 100, 0 100, 0 100, 0 100, 0 100, 0

Cel Mui eny

sbor

486 229 257 61 ronci 118 76 uni domcnosti 27 22 182

50, 4 50, 2 50, 6 50, 0 56, 4 57, 9 63, 0 18, 2 46, 2

7, 0 5, 7 8, 1 6, 7 4, 3 2, 6 0, 0 13, 6 11, 0

Robotnci Drustevn Zamestnanci tudenti eny v a

Dchodcovia

C n o r m . zamest. = 0, 268

Ak z l i m e

o d p o v e d e d o b r " a d o s d o b r " ako v podstate znane prbuzn,

ukazuje sa, e v y s o k p e r c e n t o r e s p o n d e n t o v h o d n o t hospodrsku situciu svojej r o d i n y ako d o b r , u s p o k o j i v . T a k t o h o d n o t situciu svojej r o d i n y 93, 3 % r o b o t n k o v , 95, 7% d r u s t e v n c h r o n k o v , 97, 4% zamestnancov a zvyok r e s p o n d e n t o v h o d n o t situciu svojej r o d i n y menej p r i a z n i v o . Najviac r e s p o n d e n t o v , k t o r horie h o d n o t i a situciu svojej r o d i n y , je medzi enami v d o m c n o s t i a medzi dchodcami, najm o v d o v e n m i ( o k o l o 1 2 % ) , o je a h k o p o c h o p i t e n , kee ich u dos a t o , e s osamoten, e sa sami musia stara o svoje i v o b y t i e . Kee sme chceli zisti, na k t o r spoloensk h o d n o t y , p o k i a ide o i v o t v rodine, sa r e s p o n d e n t i a v akej m i e r e o r i e n t u j , o p r e f e r u j viac a o menej, nastolili sme im t t o o t z k u : K e b y sa zvil p r j e m Vaej r o d i n y o 500, Ks mesane, ako by ste ich v y u i l i ? " O t z k a bola p o l o o t v o r e n a zskali sme ou t i e t o p e r c e n t u l n e daje:

230

Spsob

vyuitia prostriedkov

_ , , Robotnci

Drustevn , ronci N=118

Zamestnanci N= 77

Dochodcovia N=174

1. d o p l n i zariadenie b y t u 2. spori na vstavbu r o d i n n h o domu 3. na v c h o v u d e t 4. sporenie na d o v o l e n k u 5. na zlepenie stravovania r o d i n y 6. na bohat k u l t r n y a spoloensk ivot 7. manelka by prestala by zamestnan 8. na in ciele (dali by d e o m , na k p u auta, iat, na lieenie)

40, 7 32, 2 16, 9 11, 9 8, 5 6, 8 5, 1 18, 6

34, 7 35, 6 15, 3 3, 4 21, 2 5, 1 1, 7 12, 7

36, 4 31, 2 9, 1 16, 9 5, 2 18, 2 5, 2 18, 2

26, 4 16, 1 12, 6 2, 9 28, 7 1, 7 1, 7 26, 4

Z prehadu v y p l v a , e prpadn zvenie mesanch p r j m o v by vina respond e n t o v pouila v p r v o m rade na zveadenie zariadenia b y t u a v d r u h o m rade na spory na vstavbu r o d i n n h o d o m u ( p o l o k a 1, 2). V p r v o m , a r o v n a k o aj v d r u h o m prpade by na t i e t o ciele venovala p r o s t r i e d k y asi t r e t i n a zamestnanch r e s p o n d e n t o v (spomedzi r o b o t n k o v vye 4 0 % ) a asi t v r t i n a , p r i p o l o k e 2 estina o p t a n c h dchodcov. Na zlepenie stravovania r o d i n y ( p o l o k a 5) by venovalo p r o s t r i e d k y r o n k o v a 28, 7% d c h o d c o v , o je u d c h o d c o v na p r v o m prslunosti, s materilne statky, materilne predmety 21, 2% d r u s t e v n c h

mieste. Z t o h o v i d m e , e v p o p r e d z u j m o v r e s p o n d e n t o v , a to bez r o z d i e l u ich zamestnania i socilnej umoujce lepie a p o h o d l n e j i e bvanie. Na v y u i t i e potencilnych, vych p r j m o v na v c h o v u d e t ( p o l o k a 3), na realizovanie d o v o l e n k y ( p o l o k a 4) a na bohat k u l t r n y a spoloensk i v o t ( k i n o , k n i h y , zbava a pod. p o l o k a 6) p r o p o n u j e p r o s t r i e d k y vrazne menia as r e s p o n d e n t o v (s v n i m k o u zamestnancov). Z p o t u r e s p o n d e n t o v 1 8 2 4 - r o n c h , s t r e d o k o l s k a vysokokolsky vzdelanch by na bohat k u l t r n y i v o t v e n o v a l o p r o s t r i e d k y o k o l o 2 2 % r e s p o n d e n t o v , o je o p r o t i r e s p o n d e n t o m so zkladnm vzdelanm a respond e n t o m vye 4 5 - r o n m asi o 2 0 % viac. U k a z u j e sa, e v e k a vy stupe kolskho vzdelania s v z n a m n m i i n i t e m i . Aj tak sa vak plnovanie p r o s t r i e d k o v na k u l t r n e ciele o do p o t u potencilnych i n v e s t o r o v " dostva na d r u h miesto. So spsobom vyuvania zvench p r j m o v r o d i n y z k o svis aj spsob vyuvania najviac k o n c e n t r o v a n h o v o n h o asu dovolenky. Spsob jej vyuvania tie

231

u m o u j e pozna, o, k t o r h o d n o t y a v akej m i e r e s v p o p r e d p o z o r n o s t i a zujmu o b y v a t e o v . S o h a d o m na p o t r e b u zska i n f o r m c i e o t e j t o veci, p r e d l o i l i sme resp o n d e n t o m t a k t o f o r m u l o v a n o t z k u : K d e ste s t r v i l i d o v o l e n k u v u p l y n u l o m r o k u ? " Zskali Tab. 41. sme ou tak p e r c e n t u l n e d i s t r i b u o v a n o d p o v e d e ( p o z r i tab. 41). v uplynulom
Ako Pohlavie zamestnanie, kolsk vzdelanie Poet respondentov b o l som doma a pracoval som

Spsob

trvenia

dovolenky

roku
som strvil(a) dovolenku

b o l v som zahrani

b o l som mimo obce v naom tte 9, 2 10, 5 7, 9 20, 0 5, 9 20, 8 8, 3 domcnosti 4, 3 3, 4 3, 1 10, 6 17, 3 11, 6 19, 6 30, 0

nemal som dovolenku

Cel Mui eny

sbor

482 229 253 60 ronci 120 77 uni 24 23 178 kola 229 kola kola s maturitou 113 52 26 51 10

53, 9 53, 7 54, 2 55, 0 78, 2 59, 7 41, 7 eny 43, 5 37, 6 49, 8 63, 7 46, 2 69, 2 52, 9 50, 0

5, 4 6, 1 4, 7 6, 7 5, 0 13, 0 8, 3 v 4, 4 1, 7 0, 4 6, 2 9, 6 15, 4 13, 8 20, 0

31, 5 29, 7 33, 2 18, 3 10, 9 6, 5 41, 7 47, 8 57, 3 46, 7 19, 5 26, 9 3, 8 13, 7 0, 0

100, 0 100, 0 100, 0 100, 0 100, 0 100, 0 100, 0 100, 0 100, 0 100, 0 100, 0 100, 0 100, 0 100, 0 100, 0

Robotnci Drustevn Zamestnanci tudenti a

Dchodcovia Nrodn ZD, Uovsk Niia Stredn Vysok

metianska kola odborn kola kola

H. v. = 0, 01 C n o r m . (pohlavie) = 0, 084, C n o r m . (zamestnanie) = 0, 539 C n o r m . (vzdelanie) = 0, 458

daje v t a b u k e za cel s b o r ukazuj, e d o v o l e n k u mali len asi 2/3 (68, 5 % ) obyvateov a asi 1/3 (31, 5 % ) o b y v a t e o v d o v o l e n k u vbec nemala. To znamen, e t c h 31, 5% o b y v a t e o v si d o v o l e n k u n e v y b r a l o a pracovalo n o r m l n e na svojich pracoviskch. K t m t o p r a c u j c i m d o v o l e n k r o m " t r e b a vak p r i p o t a aj alch 53, 9% o b y v a t e o v , k t o r si sce d o v o l e n k u v y b r a l i , ale pracovali doma. Z t o h o vyplva, e cez d o v o l e n k u pracovalo f a k t i c k y 85, 4 % o b y v a t e o v . S k u t o n d o v o l e n k u malo teda len ostvajcich 14, 6% o b y v a t e o v , z o h o ju s t r v i l o m i m o obce v naom tte 9, 2% a v zahrani 5, 4 % . V i d m e , e d o v o l e n k u na zotavenie p r i m e r a n e vyuila z h r u b a len asi 1/7 o b y v a t e o v obce, o je znane mal p e r c e n t o . P o z r i m e sa, ako je to s vyuvanm d o v o l e n k y v n i e k t o r c h sledovanch skupinch. Pomerne v najvom pote vyuvaj d o v o l e n k u zamestnanci 33, 8 % , alej r o b o t -

232

nci 26, 7 % , t u d e n t i a uni 16, 6 % . U d r u s t e v n c h r o n k o v vyuva d o v o l e n k u 10, 9 % , u ien v d o m c n o s t i 8, 7% a u d c h o d c o v 5, 1 % . Z p r a c o v n k o v s n r o d n o u kolou n o r m l n e vyuva d o v o l e n k u len 3, 5 % , so Z D alebo metianskou k o l o u 16, 8 % , z p r a c o v n k o v so s t r e d n o u k o l o u 33, 4% a s v y s o k o u k o l o u 5 0 % . Ukazuje sa, e d r u s t e v n r o n c i , eny v d o m c n o s t i v p o r o v n a n s i n m i s k u p i n a m i vyuvaj v znane m a l o m rozsahu svoju d o v o l e n k u na zotavenie a e z ich p o t u o k o l o 9 0 % ud t r v i d o v o l e n k u v prci. V t o m sa do znanej m i e r y lia d r u s t e v n r o n c i od r o b o t n k o v a zamestnancov. O t z k o u p o l o e n o u r o d i o m , i s s p o k o j n so sprvanm svojich dospievajcich a dospelch d e t , sme z i s t i l i , e n e s p o k o j n c h r o d i o v je v e m i mlo a nachdzaj sa len medzi d r u s t e v n m i r o n k m i (2, 4 % ) a medzi zamestnancami (4, 2 % ) . S to traja mui a sedem ien, z t o h o t r a j a r e s p o n d e n t i vo v e k u 4 5 5 9 r o k o v a siedmi vo veku nad 60 r o k o v . A k o p r i n u svojej n e s p o k o j n o s t i uvdzaj, e ich dospievajce a dospel deti nemaj d o b r vzah k prci a e maj nzory, s k t o r m i n e m o n o shlasi. Vina ien v e m i ako zna, e ich d e t i odili bva m i m o obce. V svislosti s n e b v a l m i p o l i t i c k m i , e k o n o m i c k m i , socilnymi a k u l t r n y m i maj monos v plnej m i e r e vyuva v d o b y t k a m i , k t o r o b y v a t e l i a nho ttu

a k t o r p o d s t a t n e o v p l y v n i l i aj i v o t na dedine, vzali sme si za l o h u zisti, ako sa obyvatelia Deviian v sasnosti ctia, i s so svojm i v o t o m s p o k o j n , prpadne s m s menej s p o k o j n , resp. n e s p o k o j n . V zujme t o h o sme im v r o z h o v o r e p r e d loili o t z k u : A k o b y ste celkove z h o d n o t i l i svoj d o t e r a z p r e i t i v o t ? " O t z k a bola z a t v o r e n a mala niie uveden v a r i a n t y o d p o v e d . t a t i s t i c k m spracovanm zskanch o d p o v e d sme dostali t a b u k u 42.

Tab.

42.

Hodnotenie

preitho

ivota

respondentmi
Ako celkove hodnotm svoj doteraz preit ivot

Pohlavie, zamestnanie

Poet respondentov

som spokojn()

som iastone spokojn() 22, 6 20, 2 24, 8 29 5 18, 4 18, 7 14, 3 26, 1 25, 1

nie som s p o k o j n ()

Cel Mui eny

sbor

486 228 258 61

71, 0 73, 7 68, 6 68, 9 73, 7 72. 0 82. 1 69, 6 68, 3

6, 4 6, 1 6, 6 1 6 7, 9 9, 3 3, 6 4, 3 6, 6

100, 0 100, 0 100, 0 100 0 100, 0 100, 0 100, 0 100, 0 100, 0

Drustevn Zamestnanci tudenti eny v a

ronci uni domcnosti

116 75 28 23 183

Dchodcovia

H. v. = 0, 05

C n o r m . = 0, 171

233

Z dajov v t a b u k e zisujeme, e p o m e r n e v y s o k poet ud kladne h o d n o t svoj d o t e r a z p r e i t i v o t , e s s nm bez v h r a d s p o k o j n . T a k t o h o d n o t svoj ivot s k o r o t r i t v r t i n y r e s p o n d e n t o v (71, 0 % ) . Asi ptina r e s p o n d e n t o v (22, 6 % ) je so svojm d o t e r a z p r e i t m i v o t o m iastone s p o k o j n a len asi jedna ptnstina osb (6, 4 % ) nie je so svojm i v o t o m spokojn. Pokia ide v t e j t o veci o vzah m u o v a ien, ukazuje sa, e medzi enami je men poet s p o k o j n c h s d o t e r a z p r e i t m i v o t o m ako medzi m u m i diferencia 5, 1% v prospech muov. M i e s t o t o h o je medzi enami viac iastone s p o k o j n c h (24, 8 % ) ne medzi m u m i (20, 2 % ) . U v e d e n r o z d i e l y s na hranici tatistickej vznamnosti. Zaujmav je, e z e k o n o m i c k y a k t v n y c h skupn je najmen poet spokojnch s d o t e r a z p r e i t m i v o t o m medzi r o b o t n k m i (68, 9) a najv poet (73, 7 % ) medzi drustevnmi r o n k m i diferencia 4, 8% ( t a t i s t i c k y nevznamn). M e d z i zamestnancami je 72, 0% osb t e j t o k a t e g r i e . Z alch skupn je najmen poet spokojnch s d o t e r a z p r e i t m i v o t o m medzi d c h o d c a m i (68, 3 % ) , medzi enami v domcnosti (69, 6 % ) , a n a p r o t i t o m u najv poet medzi t u d e n t m i a uami (82, 1 % ) . V zvislosti od uvdzanch sel p o h y b u j e sa poet iastone s p o k o j n c h s d o t e r a z p r e i t m i v o t o m od 14, 3% u t u d e n t o v a uov do 29, 5% u r o b o t n k o v . N e s p o k o j n c h s d o t e r a z p r e i t m i v o t o m je najmenej medzi r o b o t n k m i 1. 6% a najviac medzi zamestnancami 9, 3 % . M e d z i d r u s t e v n m i r o n k m i je ud t e j t o k a t e g r i e 7, 9 % , medzi d c h o d c a m i 6, 6 % , medzi enami v d o m c n o s t i 4, 3% a medzi t u d e n t m i a uami 3, 6 % . V e t k y uveden r o z d i e l y v % v t e j t o k a t e g r i i s tatisticky nevznamn. Pravda, n e u s p o k o j i l i sme sa len so zistenm p o t u s p o k o j n c h i n e s p o k o j n c h medzi u v e d e n m i socilnymi s k u p i n a m i . Ptali sme sa ( o t v o r e n o u o t z k o u ) aj na priny n e s p o k o j n o s t i , p r p . iastonej s p o k o j n o s t i osb s ich d o t e r a z p r e i t m i v o t o m . V prehade uvdzame poda p o t u p r p a d o v zoraden p r i n y n e s p o k o j n o s t i a iastonej s p o k o j n o s t i , p r i o m o k r e m p e r c e n t u l n y c h dajov za cel s b o r uvdzame percentulne daje poda pohlavia a poda zamestnania (bez t u d e n t o v , uov a ien v domcnosti).

Priny

nespokojnosti,

resp.

Sbor N= 111

Mui 47

eny 64

Robotnci 17

Drust. ronci 27

Zamestnanci 16

Dchodcovia 41

iastonej

spokojnosti:

1. ak i v o t , m n o h o namhavej prce 2. nevydaren manelstvo, mu pije, nedbal ena 3. p o d l o m e n zdravie, ast choroby, chor deti 19, 8 10, 6 26, 6 0, 0 22, 2 6, 7 22, 0 21, 6 21, 3 21, 9 29, 4 25, 9 33, 3 17, 1 23, 4 31, 9 17, 2 5, 9 33, 3 13, 3 34, 1

234

Priny

nespokojnosti,

resp.

Sbor N 111 =

Mui 47

eny 64

Robotnci 17

Drust. ronci 17

Zamestnanci 16

Dchodcovia 41

iastonej

spokojnosti:

4. zl hospodrske p o m e r y rodiny 5. nemonos tdia na kolch 6. m r t i e v r o d i n e 7. nemali monos v y u i svoje schopnosti v prci 8. mal, nedostaton b y t 9. v o b c i je mlo mladch ud, brni t o spoloensky i 10. chceli bva v meste 11. in v o j n o v t r a p y . samota, r o d i n n s t a r o s t i , dochdzka do prce a pod. 9, 9 10, 6 9, 4 17, 6 0, 0 26, 7 7, 3 1, 8 0, 9 2, 1 0, 0 1, 6 1, 6 5, 9 5. 9 0, 0 0, 0 0, 0 0, 0 0, 0 0, 0 3, 6 2, 7 2, 1 2, 1 4, 7 3, 1 0, 0 5, 9 0, 0 0, 0 0, 0 13, 3 4, 9 0, 0 5, 4 4, 5 8, 5 4, 3 3, 1 4, 7 23, 5 5, 9 0, 0 11, 1 6, 7 0, 0 0, 0 2, 4 6, 3 6, 4 6, 3 0, 0 7 A 0, 0 12, 2

Z dajov v prehade vyplva, e najastejou p r i n o u n e s p o k o j n o s t i , resp. iastonej, menej s p o k o j n o s t i s d o t e r a z p r e i t m i v o t o m je ak i v o t , m n o h o namhavej prce. T t o prinu v o vom pote uvdzaj mui ne eny (31, 9 % : 17, 2 % ) . Z o sledovanch socilnych skupn j u v o v y s o k o m pote uvdzaj d r u s t e v n ronci (33, 3 % ) a d c h o d c o v i a (34, 1 % ) . K e d c h o d c o v i a a star d r u s t e v n ronci p o r o v n vaj svoj i v o t a prcu so i v o t o m a prcou terajch d r u s t e v n c h r o n k o v , k t o r m rzne t e c h n i c k v y m o e n o s t i t a k v e m i uahuj prcu, s p o v z d y c h o m si spomnaj na ak l o p o t e n i e na svojich malch parcelkch, d r o b n c h hospodrstvch, k t o r r o k o r o k v ase od vasnej j a r i a do n e s k o r e j jesene t r v a l o denne a 1516 hodn. Zo zamestnancov uvdza p r i n u svojej n e s p o k o j n o s t i 13, 3% a z r o b o t n k o v len 5, 9 % . Poda p o t u p r p a d o v d r u h o u p r i n o u n e s p o k o j n o s t i s d o t e r a z p r e i t m i v o t o m , k t o r uvdza viac ako ptina r e s p o n d e n t o v , je nevydaren manelstvo. T t o prinu uvdza t a k m e r r o v n a k p o e t m u o v a ien vye 21 %. Najviac p o s t i h n u t c h t m t o nespechom je medzi zamestnancami 33, 3 % ; menej medzi r o b o t n k m i 29, 4; medzi d r u s t e v n m i r o n k m i 25, 9% a medzi d c h o d c a m i 17, 1 % . P o d l o m e n zdravie, ast c h o r o b y , c h o r o b y d e t uvdza t a k m e r ptina respondent o v (19, 8 % ) , m sa t t o prina dostva na t r e t i e miesto. V najvom pote si na t e n t o neduh sauj eny (26, 6 % ) a zo socilnych skupn d r u s t e v n r o n c i (22, 2 % ) a d c h o d c o v i a (22, 0 % ) . Je to nielen vsledok spomnanho bezmedznho l o p o t e n i a ,

235

ale aj vsledok t o h o , e bval individulne hospodriaci ronci proste pre nedostatok asu zanedbvali svoj z d r a v o t n stav a k lekrovi ili v nejednom prpade a vtedy, ke u dochdzalo k vnej ujme na zdrav. Zaujmav je, e si r o b o t n c i nesauj na t t o prinu a zo zamestnancov si sauje 6, 7 % . Z technickch dvodov upame od r o z b o r u alch dajov o princh nespokojnosti, resp. menej spokojnosti obyvateov. Poukeme len, e ako prinu svojej nespokojnosti s preitm i v o t o m nemonos tudova uvdza 23, 5% r o b o t n k o v , zl hospodrske pomery 12, 2% dchodcov a mal, nedostaton byt 13, 3% zamestnancov. Viacer mlad udia, najm tudenti a uni uvdzaj ako prinu svojej nespokojnosti t o , e je v obci mlo mladch ud, o brni spoloensky i (pozri uveden prehad). Z dajov uvdzanch v t e j t o asti mono zisti len v n i e k t o r c h ohadoch tatisticky vznamn odlinosti medzi r o b o t n k m i , drustevnmi r o n k m i a zamestnancami. Ide najm o odlinosti v spsobe vyuitia dovolenky a o iaston rozdielnos prin nespokojnosti, prp. menej spokojnosti s doteraz p r e i t m i v o t o m . T i e t o odlinosti, prp. rozdielnosti spovaj v o s o b i t n o m spsobe ivota a prce starch drustevnch r o n k o v z obdobia, ke hospodrili ako individulni ronci. U mladch prslunkov uvedench socilnych skupn sa uveden odlinosti u neprejavuj, o nasveduje, e aj z uvedench aspektov sa t i e t o skupiny zbliuj.

4 VZAH OBYVATEOV K IVOTU NA DEDINE

V sasnosti, ako je znme, existuje v naej vlasti znan odliv obyvatestva z dedn do miest. Na d r u h e j strane vak vidme, e mnoh obyvatelia a medzi nimi aj r o b o t nci, k t o r denne dochdzaj do prce v meste, zotrvvaj na dedine a buduj si tu aj nov p r b y t k y . V t e j t o svislosti sme povaovali za potrebn zisti, ako sa relevantn skupiny obyvateov i d e n t i f i k u j so i v o t o m na dedine, resp. k t o r skupiny a v akej miere, ak by bola monos, by sa radej r o z h o d l i pre i v o t v meste. A k o vstupn, vodn otzku v skupine otzok zameranch na zistenie nzorov a postojov obyvateov v t e j t o problmovej oblasti predloili sme im t t o otzku: A k o ste spokojn () so i v o t o m na dedine?" Otzka bola zatvoren a bola adresovan vetkm respondentom. Pozoruhodn je, e t r u k t r a odpoved muov a ien na t t o otzku je t o t o n : 90, 6% je so i v o t o m na dedine spokojnch, 8, 1 % je menej spokojnch a 1, 3% je so i v o t o m na dedine nespokojnch. A k o vyplva z dajov, d r v i v vina obyvateov je so i v o t o m v skmanej obci spokojn. Nememe sa vak uspokoji s t m t o globlnym pohadom, v k t o r o m s zastret rzne nuansy nzorov a postojov sledovanch skupn obyvateov a k t o r je v zujme monosti predvda potencilne pohyby osb nevyhnutn pozna. T e n t o diferencovanej pohad nm umouje tabuka 43.

236

Tab.

43.

Identifikcia

obyvateov

so

ivotom

na

dedine
Je so ivotom na dedine nespokojn () 1, 4 5, 0 0, 8 3, 8 0, 0 0, 0 0, 0 0, 0 3, 4 1, 9 0, 0 3, 8 0, 0 100, 0 100, 0 100, 0 100, 0 100, 0 100, 0 100, 0 100, 0 100, 0 100, 0 100, 0 100, 0 100, 0

Zamestnanie Vzdelanie

Poet respondentov

spokojn()

menej spokojn() 8, 0 11, 7 8, 3 14, 1 10, 3 4, 3 4, 3 3, 3 9, 4 18, 9 11, 1 13, 2 10, 0

Cel

sbor

499 60 ronci 121 78 uni domcnosti 29 23 188 kola kola 239 117 53 kola s maturitou 27 53 10

90, 6 83, 3 90, 8 82, 1 89, 7 95, 7 95, 7 96, 7 87, 2 79, 2 88, 9 83, 0 90, 0

Robotnci Drustevn Zamestnanci tudenti eny v a

Dchodcovia Nrodn Uovsk Niia Stredn Vysok

ZD, me. kola odborn kola kola

H. v. (zamestnanie) = 0, 05 H. v. (vzdelanie) = 0, 01

C n o r m . (zamestnanie) = 0, 256 C n o r m . (vzdelanie) = 0, 283

Z dajov v t a b u k e zisujeme, e p o m e r n e najviac s p o k o j n c h so i v o t o m na dedine je medzi d r u s t e v n m i r o n k m i (90, 8 % ) , medzi enami v d o m c n o s t i (95, 7 % ) a medzi dchodcami (tie 95, 7 % ) . V menom p o t e s s p o k o j n r o b o t n c i a zamestnanci. Zo s k u p i n y osb s n r o d n o u k o l o u je s p o k o j n c h so i v o t o m v obci 96, 7 % ; zo skupiny osb s v y s o k o u k o l o u 90, 0 % , o vak v z h a d o m na ich men poet v sbore t r e b a bra s istou r e z e r v o u . V t c h t o skupinch je aj p o m e r n e mal p e r c e n t o menej s p o k o j nch so i v o t o m na d e d i n e (3, 3 1 0 % ) a n e s p o k o j n c h v t o m t o ohade medzi n i m i ani n i e t . P o m e r n e vysok percent menej s p o k o j n c h a n e s p o k o j n c h so i v o t o m v skmanej obci je medzi r o b o t n k m i (16, 7 % ) a medzi zamestnancami (17, 9 % ) . Uveden daje v p o r o v n a n s dajmi d r u s t e v n c h r o n k o v s t a t i s t i c k y vznamn. Zo skupn poda vzdelania najviac menej s p o k o j n c h a n e s p o k o j n c h je medzi osobami s uovskou kolou (20, 8 % ) , medzi osobami so s t r e d n o u kolou (17, 0 % ) a osobami so Z D , prpadne metianskou k o l o u (12, 8 % ) . Ukazuje sa, e na t i e t o s k u p i n y nepriaznivo vplvaj starosti s d e n n m cestovanm do zamestnania v meste. Vznam zisovania s p o k o j n o s t i i n e s p o k o j n o s t i so i v o t o m na dedine spova v t o m , e medzi osobami menej s p o k o j n m i a n e s p o k o j n m i so i v o t o m na dedine s potencilni odsahovalci z obce. Ich p r a v d e p o d o b n poet nm u m o n i l a zisti t a k t o

237

Horn

vrobn

stredisko.

Foto

S.

Jankovi.

f o r m u l o v a n o t z k a : A k by ste mali monos v o l i , kde by ste radej i l i na dedine alebo v meste?" O s o b y zaujali v t e j t o veci p o m e r n e r o z h o d n postoje. Zskan daje s v t a b u k e 44.

Tab.

44.

Postoje obyvateov k ivotu

na

dedine a
Ak

meste
mal monos voli, C) radej by som il

by som

Pohlavie, zamestnanie

Poet respondentov na d e d i n e

v meste

neuvaoval som o veci 3, 2 2, 1 4, 2 1, 6 0, 9 2, 6 27, 6 4, 3 1, 6

Cel Mui eny

sbor

498 234 264 61 ronci 119 77 uni domcnosti 29 23 189

88, 8 90, 6 85, 6 83, 6 94, 0 75, 3 51, 7 91, 4 95, 8

8, 8 7, 3 10, 2 14, 8 5, 1 22, 1 20, 7 4, 3 2, 6

100, 0 100, 0 100, 0 100, 0 100, 0 100, 0 100, 0 100, 0 100, 0

Robotnici Drustevn Zamestnanci tudenti eny v a

Dchodcovia

H. v. (zamestnanie) = 0, 01

C n o r m . (zamestnanie) = 0, 496

Ukazuje sa, e v p o r o v n a n s dajmi v t a b u k e 43 nastali ist presuny. Pomerne znan diferencie s medzi m u m i a enami v t o m , e m u i vo vom pote g r a v i t u j k i v o t u na dedine (90, 6 % ) ako eny (85, 6 % ) . V svislosti s t m by v meste radej i l o 10, 2% ien a 7, 3% muov. U v e d e n r o z d i e l y s vak t a t i s t i c k y nevznamn.

238

Pomerne vrazne sa prejavili uveden postoje sledovanch skupn poda socilnej prslunosti. Z r o b o t n k o v by radej ilo v meste 14, 8 % , zo zamestnancov a 22, 1 %, t. j. t a k m e r t v r t i n a a zo tudentov a uov viac ako ptina. Medzi poslednmi je pomerne vysok percento nerozhodnch (27, 6 % ) , o je pochopiten. V skupine osb s ukonenou strednou kolou a 34, 0% by z obce odilo, keby mali monos voli. To znamen, e v uvedench skupinch je pomerne vek poet potencilnych odsahovalcov do mesta. N a p r o t i t o m u k relatvne ustlenm, na odchod z obce nepomajcim skupinm patria drustevn ronci, z k t o r c h len asi 5% by odilo do mesta, ak by sa im naskytla monos. Zo ien v domcnosti by odilo, ak by mali monos voli, asi 4 % . Zaujmav je, e aj medzi dchodcami sa nachdzaj potencilni odsahovalci do mesta (2, 6 % ) . Z vysokokolsky vzdelanch ud by n i k t o nevolil ivot v meste. Hoci s uvdzan percent pomerne mal, predsa len, spolu s uvedenmi ( r o b o t n c i , zamestnanci) poukazuj na t o , e poet obyvateov t e j t o obce sa neustauje a e mono predvda alie, pre zvyovanie potu obyvateov nepriazniv pohyby. Dvody, pre k t o r by udia nespokojn so i v o t o m na dedine radej ili v meste, spovaj poda ich vpoved v p r v o m rade v t o m , e chc ma viac monost na kult r n y a spoloensk ivot. Na d r u h o m mieste osoby uvdzaj, e chc ma viac vonho asu, na t r e o m mieste poda potu vpoved je dvod, e chc ma lep byt, a na t v r t o m mieste dvod, e chc ma lep zrobok. N i e k t o r m osobm v ivote na dedine preka, e tu kad kadho pozn, to znamen, e by im lepie vyhovovala mestsk anonymita (uvdzaj to vo vej miere mlad mui, menej eny). N i e k o k o slov o susedskch vzahoch v obci. Hoci z obsahu t c h t o vzahov, pestovanch v Devianoch v obdob individulneho hospodrenia, sa mnoh prvky, najm vzjomn vpomoc v ponch prcach a pod., v y t r a t i l i a postupne sa alej zo ivota vytrcaj, predsa len susedstvo v obci, d o b r vzahy medzi susedmi sa naalej udruj a postupne nadobdaj nov charakter. Potrebuj ich popri udriavan dobrch rodinnch zvzkov mui, ale azda ete viac eny. Prechorie diea, t r e b a sa poradi, dobr susedka je vdy pohotov pomc, prpadne i o-to poia. Aj mui p o t r e b u j pri svojom r o d i n n o m , d o m o v o m hospodrstve obas v daom pomc, i u ide o radu pri oprave a u t o m o b i l u , i o opravu televzora, rozhlasovho prijmaa, chladniky alebo o pomoc p r i zakake a podobne. Hoci asto ide o pomoc pecialistu, k t o r h o mono vyhada najm v Leviciach, predsa len v rmci susedskej svojpomoci velio mono vyriei, pretoe na naich dedinch v sasnosti ani o rznych pecialistov, o d b o r n k o v nie je ndza. D o b r susedsk vzahy, ako ukazuje n vskumn materil, p o t r e b u j a pestuj nielen star udia, udia v s t r e d n o m veku, ale aj mlad udia. Ba u t c h t o , najm vo veku od 15 do 18 r o k o v sa potreba susedskch vzahov pociuje najviac. S to najm nvtevy, besedy, posedenie pri sledovan televznych p r o g r a m o v a pod. Zaujmav je, e km kad desiaty r o b o t n k a r o v n a k o kad desiaty zamestnanec v obci nepociuje potrebu pestova susedsk vzahy, zatia spomedzi drustevnch ronkov sa bez

239

t c h t o vzahov v sasnosti nezaobde ani jedno percento. Potreba ma dobrch susedov sa poda t o h o u drustevnch r o n k o v prejavuje dos silno. A k vsledky priniesla otzka: A k Vs nieo r o z t r p u j e v ivote dediny, uvete, o to je?", k t o r sme v tandardizovanom rozhovore v uvedenej f o r m e ako o t v o r e n predloili obyvateom? Odpove, e ich v ivote dediny ni neroztrpuje, uviedlo 61, 7 % robotnkov, 72, 9 % drustevnch ronkov, 65, 1 % zamestnancov, 66, 7 % tudentov a uov, 58, 8% ien v domcnosti a 80, 8% dchodcov. Dleit je uvies, o obyvateov v ivote ich obce roztrpuje. Na p r v o m mieste o do potu odpoved uvdzaj obyvatelia, e ich r o z t r p u j e t o , e v obci je len jeden obchod a nie vdy dostatone zsoben t o v a r o m a e s v obci n e r o z v i n u t sluby. T t o nmietku uvdza 1 5 % r o b o t n k o v , 12, 5 % drustevnch r o n k o v , 9 , 5 % zamestnancov a 17, 6% ien v domcnosti. Na d r u h o m mieste uvdzaj, e ich roztrpuje nedostaton r o z v i n u t i e k u l t r n e h o a spoloenskho ivota v obci. T t o nmietku uvdza o k o l o 1 5 % respondentov vo veku od 15 do 24 r o k o v , 10, 0% 2535-ronch, 13, 6% stredokolsk vzdelanch a 22, 2% vysokokolsky vzdelanch ud. Z r o b o t n kov, drustevnch r o n k o v a zamestnancov uvdza t e n t o nedostatok v rozmedz 5 8 % osb. A k o t r e t nedostatok, k t o r strpuje ivot, uvdzaj obyvatelia neupraven chodnky p o p r i domoch, nedostaton osvetlenie dediny. Na t v r t o m mieste je nespokojnos s t m , e m n o h o mladch ud unik do mesta a e sa v obci, najm v JRD pociuje nedostatok pracovnch sl. Na piatom mieste sa hovor o rozirovan klebiet, o rodinkrstve, o chamtivosti a zlomysenosti n i e k t o r c h obyvateov a o vytvran konfesijnch skupn v obci. Respondenti uvdzaj, e vemi zle psob vyhlasovanie obce za znikov a e v svislosti s t m sa obmedzuje vstavba rodinnch domov. Napokon sme v t e j t o skupine predloili otzku: Z a i s t e ste sa zamali nad r z n y m i potrebami Vaej obce. o by bolo potrebn u r o b i , aby ivot obanov v nej bol lep, kultrnej a zaujmavej?" Otzka bola otvoren, odpovedalo na u zainteresovane vye 6 0 % respondentov a zskali sa ou t i e t o nvrhy (uvdzame ich strune v porad poda potu odpoved): 1. Ukazuje sa potreba zriadi nov obchody mcnosti a 18, 6% dchodcov. 2. Potrebn je vybudova v obci kanalizciu. Nvrh uviedlo 10, 3% r o b o t n k o v , 19, 8 % drustevnch r o n k o v , 17, 5 % zamestnancov. 3. Dobudova m skr chodnky a lepie upravi cesty cez obec. N a v r h l o 5, 2% r o b o t n k o v , 14, 2 % drustevnch r o n k o v , 7 , 9 % zamestnancov, 13, 6 % tudentov a uov, 20, 0% ien v domcnosti a 13, 2% dchodcov. 4. Viac pozornosti venova rozvjaniu k u l t r n o - o s v e t o v e j prce v obci, lepie vyuva vybudovan k u l t r n y dom. N a v r h u j e t o 15, 5 % r o b o t n k o v , 8 , 5 % drustevnch ronkov, 14, 3 % zamestnancov, 18, 2 % tudentov a uov; o k o l o 2 5 % respondentov vo veku od 15 do 24 r o k o v . 5. Viac sa stara o pravu d o m o v , o pravu a istotu priestranstiev pred nimi, aj pekre. Nvrh uviedlo 27, 6% r o b o t n k o v , 31, 1% drustevnch r o n k o v , 33, 3% zamestnancov, 25, 0% ien v do-

240

o pravu a istotu ulc a podobne. Navrhuje 6, 9% r o b o t n k o v , 7, 5% drustevnch ronkov, 11, 1 % zamestnancov, 18, 2% tudentov a uov, 8, 4% dchodcov. 6. Postavi nov alebo renovova star kolu, vybudova jasle, ihrisko, telocviu a zriadi na vhodnch miestach v obci parky. 7. Jednotlive respondenti navrhuj: vybudova v bv. Dolnch Devianoch akre pre autobus, zlepi dodvku pitnej vody, primerane rozvin v obci sluby, viac pozornosti venova vchove mladch ud a medziudskm vzahom, zlepi prcu M N V , zatvori k r m u , zorganizova drustevn vstavbu d o m o v pre mladch ud, zriadi klub dchodcov a viac sa o nich stara, p r i t i a h n u do JRD a obce viac mladch ud, zintenzvni innos SZM, zabezpei viac pracovnch prleitost pre mladch, lepie sa stara o spracovanie ovocia. Uveden nvrhy svedia o t o m , e obyvatelia maj svoju obec radi, e sa vne zamaj nad rznymi nedostatkami (pozri skoriu otzku) a nad t m , ako obec alej rozvja, aby ivot v nej bol oraz kultrnej, prjemnej a kraj. Nie je bez zaujmavosti, e za najsksenejieho loveka v obci, s k t o r m sa mono o veliom poradi, povauj udia (vyslovilo sa tak 53, 8% respondentov) terajieho predsedu M N V Jna Lniho, k t o r u od r o k u 1968 vykonva t t o funkciu. V skutonosti, e t t o mienku vyslovil tak vek poet obyvateov, t r e b a vidie nielen dveru k osobe menovanho, k t o r vynaloil a vynaklad prkladn starostlivos o blaho obyvateov a rozvoj obce, ale aj dveru k miestnemu nrodnmu v b o r u ako orgnu udovej moci v obci. T t o skupinu otzok mono uzatvra v t o m zmysle, e so i v o t o m na dedine sa v najvom pote i d e n t i f i k u j drustevn ronci, o je celkom prirodzen. N a p r o t i t o m u u r o b o t n k o v a zamestnancov vystupuje tatisticky signifikantn poet tch, ktor, ak by sa im naskytla vhodn prleitos, by radej ili v meste. To znamen, e poet obyvateov sa nestabilizuje, ale naopak, mono oakva, e sa bude alej zniova. A k o dleit f a k t o r psob tu denn dochdzka do zamestnania v meste a s ou spojen akosti a rovnako aj vyhlsenie obce za pridruen a znikov, v dsledku oho sa v nej obmedzuje stavebn ruch. Susedsk vzahy pretrvvaj viac u drustevnch r o n k o v ne u r o b o t n k o v a zamestnancov. V prejavenom sil o odstrnenie rznych nedostatkov, k t o r zneprjemuj ivot obyvateov v obci, niet medzi sledovanmi skupinami obanov podstatnejch rozdielov.

HODNOTOV OBYVATEOV

SVETONZOROV

ORIENTCIA

V zverenej asti t e j t o k a p i t o l y je naou lohou v hlavnch rtch poukza na t o , ako sa jav vzah obyvateov obce na zklade ich vpoved k n i e k t o r m materilnym a ideovm hodnotm, k t o r s osobitne vznamn pre socialistick spolonos.

15

241

Aj v t e j t o asti, p o d o b n e ako v predchdzajcich astiach, o s v e t l m e t e n t o vzah p r e d o v e t k m z aspektu s o c i l n o t r i e d n e j prslunosti r e s p o n d e n t o v . A k o vstupn otzku do t e j t o problematiky p r e d l o i l i sme r e s p o n d e n t o m t t o o t z k u : , , V o m v i d t e p r e d n o s t i socializmu p r e d k a p i t a l i z m o m ? " . O t z k a bola zatvoren, s u v e d e n m i v a r i a n t m i o d p o v e d , z k t o r c h r e s p o n d e n t i m o h l i uvies viacer, prp. dopsa aliu o d p o v e . t a t i s t i c k m spracovanm o d p o v e d sme zskali t e n t o prehad:

_ , Prednosti socializmu vidia respondenti:

, Robotnici N = 59

Drustevn , ronci
N = no

_
N

..

Zamestnanci =
76

tudenti a uni N = 29

1. v prvnej r o v n o s t i obanov ttu

vetkch 47, 5 47. 45, 8 45, 8 45. 39, 0 35, 6 35. 33. 9 33, 25, 4 6, 8 40, 8 40, 8 44, 2 44, 2 48, 3 48, 3 48, 3 48, 3 40, 8 40, 8 32, 5 32, 5 19, 2 19, 2 6, 7 55, 33 55, 57, 99 57, 53, 99 53, 51, 33 51, 56, 66 56, 39, 55 39, 42, 1 42, 1 3, 99 3, 69, 00 69, 55, 22 55, 37, 99 37, 44, 88 44, 44, 66 44, 37, 99 37, 34, 55 34, 0, 00 0,

2. v zabezpeen prce p r e kadho 3. v bezplatnej lieebnej starostlivosti 4. v s t a r o s t l i v o s t i o starch ud 5. v s t a r o s t l i v o s t i o rodinu a deti 6. v s p r a v o d l i v o m o d m e o v a n za prcu 7. kad me zska p r i m e r a n vzdelanie 8. v i n o m : vyia iv. r o v e , monos cestova, je vonejie a pod.

V s t u p n i c i h o d n t , k t o r s v o j i m o b a n o m p o s k y t u j e a zabezpeuje socialistick tt, dostva sa na zklade prejavench nzorov r e s p o n d e n t o v na p r v m i e s t o prvna rovnos obanov. Fakt, e vina r e s p o n d e n t o v uvedenho socilneho zloenia uviedla t t o o d p o v e , poukazuje na t o , e osoby u v e d e n h o s b o r u si u v e d o m u j v e k spoloensk dosah uplatovania t e j t o zsady v i v o t e spolonosti. Na d r u h miesto sa p o t o m o d p o v e d dostva v uvedenej s t u p n i c i h o d n t nie menej vznamn vymoenos zabezpeenie prce pre kadho. Aj t o , e t t o vznamn zsada sa dostva hne na d r u h miesto, jasne naznauje, e s b o r v i d v zsadnch

242

veciach prednosti socializmu pred kapitalizmom. O s o b i t n e t r e b a hodnoti, e prve prslunci najmladej genercie tudenti a uni uvdzali v najvom pote (69, 0 % ; 55, 2 % ) t i e t o h o d n o t y , k t o r najostrejie odliuj socializmus od kapitalizmu. Vznam zabezpeenia prce pre kadho vystupuje do popredia prve v sasnosti, ked vidme, e v kapitalistickch krajinch s m i l i n y nezamestnanch a ich poet sa sstavne zvyuje. Osoby skmanho sboru si sprvne u v e d o m i l i , e aj bezplatn lieebn starostlivos a starostlivos o starch ud, poskytovanie starobnch dchodkov v pomerne znanej vke a p r a k t i c k y vetkm starm u o m , s v e k m i prednosami socializmu pred kapitalizmom. Dostali sa potom odpoved na t r e t i e a t v r t miesto. Je pochopiten, e t i e t o vymoenosti vo vysokom pote uvdzali predovetkm dchodcovia (najm starostlivos o starch ud 64, 4 % ) , lebo na zklade svojich sksenost maj monos o h o d n o t i vplyv t e j t o vymoenosti socialistickej spolonosti na ich ivot. alou prednosou socializmu pred kapitalizmom poda odpoved respondentov je starostlivos o r o d i n u a d e t i , k t o r sa dostva v uvedenom porad na piate miesto. Na iestom mieste je spravodliv odmeovanie za prcu a na siedmom mieste t o , e kad me zska bezplatne primeran vzdelanie. Je prznan, e t t o vymoenos socializmu zska bezplatne svojm schopnostiam primeran vzdelanie najviac oceuj zamestnanci (42, 1 %) a tudenti a uni (34, 5 % ) . V svislosti s nebvalm r o z v o j o m vedeckho myslenia, akho sme v sasnosti u ns svedkami, a s f r o n t l n y m prenikanm vedeckch a technickch poznatkov do vedomia a dennho ivota vetkch vrstiev obyvatestva, bolo naou snahou zisti vo vskume, ak nzory maj obyvatelia Deviian na vedu, i uprednostuj vedu alebo nboenstvo. V k o n t e x t e s t m sme im nastolili t a k t o formulovan otzku: A k je V nzor na vedu a nboenstvo?" o poda Vho nzoru m v vznam pre loveka: veda alebo nboenstvo?" Otzka bola zatvoren, opatren t m i t o odpoveami: 1 veda, 2 nboenstvo, 3 s rovnako vznamn, 4 neviem. V tabuke 45 uvdzame zskan vsledky, k t o r sme t r i e d i l i poda pohlavia, veku, zamestnania a kolskho vzdelania respondentov. (Pozri t a b u k u 45. ) Z dajov v tabuke vyplva, e mui v porovnan so enami maj, pokia ide o hodnotenie vedy v ivote loveka, ovea pokrokovej nzor. Z muov preferuje vedu 42, 7 % , no z potu ien len 26, 8 % , o je t a k m e r o 1 6 % menej. Nboenstvo z muov preferuje 20, 4 % , no zo ien 32, 3 % , o je t a k m e r o 1 2 % viac. S to vrazn, tatisticky vznamn rozdiely. V nzore, e veda a nboenstvo s pre loveka rovnako vznamn, a v nezainteresovanej odpovedi s v potoch muov a ien len menie rozdiely. Pomerne znan vplyv na hodnotenie vedy v ivote ud m inite veku. Zisujeme, e km spomedzi 1518-ronch preferuje vedu 84, 6% respondentov, spomedzi 3645-ronch 43, 6 % , zatia spomedzi 60-ronch a starch len 14, 5% respondentov, o je v porovnan s p r v o u skupinou t a k m e r eskrt menej. N a p r o t i t o m u celkom obrten je vzah t c h t o vekovch skupn k nboenstvu. V skupine 1518-ronch preferuje nboenstvo len 3, 8 % , avak v skupine 60-ronch a viacronch a 46, 2%

243

Tab.

45.

Nzory

obyvateov

na

vedu
Poet respondentov

nboenstvo
Pre loveka m v vznam (v %)

Pohlavie, vek, zamestnanie, kolsk vzdelanie

veda

nboenstvo

s rovnako vznamn 32, 8 31, 1 34, 2 3, 8 28, 9 35, 7 30, 9 43, 7 30, 1 37, 9 41, 6 32, 5 3, 5 36, 3 30, 2 31, 4 38, 0 32, 7 37, 1 28, 8 20, 0

neviem

%
100, 0 100, 0 100, 0 100, 0 100, 0 100, 0 100, 0 100, 0 100, 0 100, 0 100, 0 100, 0 100, 0 100, 0 100, 0 100, 0 100, 0 100, 0 100, 0 100, 0 100, 0

Cel Mui eny

sbor

479 225 254 26 45 60 i star 55 119 173 58 ronci 114 77 uni domcnosti 29 22 179 kola kola 229 108 52 kola s maturitou 27 52 10
- - m

34, 2 42, 7 26, 8 84, 6 62, 2 60, 9 43, 6 23, 5 14, 5 44, 8 28, 3 59, 7 86, 2 18, 2 17, 3 14, 0 42, 6 55, 8 48, 1 69, 3 70, 0

26, 7 20, 4 32, 3 3, 8 4, 4 1, 7 18, 2 28, 6 46, 2 12, 1 25, 7 3, 9 3, 4 45, 5 43, 0 45, 4 15, 7 3, 8 11, 1 1, 9 10, 0

6, 3 5, 8 6, 7 7, 8 4, 5 1, 7 7, 3 4, 2 9, 2 5, 2 4, 4 3, 9 6, 9 0, 0 9, 5 9, 2 3, 7 7, 7 3, 7 0, 0 0, 0

1518-ron 1924-ron 2535-roni 3645-ron 4659-ronl 60-roni a Robotnci Drustevn Zamestnanci tudenti eny v a

Dchodcovia Nrodn Uovsk Niia Stredn Vysok

ZD, me. kola odborn kola kola

H. v. = 0, 01

C n o r m . (pohlavie) = 0, 245; C n o r m . (vek) = 0, 536; C n o r m . (zamestnanie) = 0, 513; C n o r m . (vzdel. ) = 0, 526

r e s p o n d e n t o v . N z o r , e veda a nboenstvo maj p r e loveka r o v n a k vznam, zdieaj uveden v e k o v s k u p i n y ( o k r e m p r v e j ) p r i b l i n e na r o v n a k e j r o v i n e o k o l o 30%. A j zamestnanie s a t u ukazuje ako p o m e r n e silno d e t e r m i n u j c i f a k t o r . Spomedzi d r u s t e v n c h r o n k o v v p o r o v n a n s r o b o t n k m i a zamestnancami je najmenej tch (28, 3 % ) , k t o r p r e f e r u j v e d u p r e d n b o e n s t v o m , a p o m e r n e najviac (25, 7 % ) tch, ktor preferuj nboenstvo. Naproti tomu z robotnkov p r e f e r u j e vedu 44, 8 % a nboenstvo 12, 1 % a zo zamestnancov vedu 59, 7% a nboenstvo len 3, 9% respond e n t o v . Ukazuje sa, e r o b o t n c i a zamestnanci v ovea vej m i e r e p r e f e r u j vedu ne d r u s t e v n r o n c i . T o t o l i p n u t i e d r u s t e v n c h r o n k o v , najm starch, na relgii, k t o r je e v i d e n t n e silnejie ne u r o b o t n k o v a zamestnancov, je r e z d u o m zo starch o b d o b i n d i v i d u l n e h o hospodrenia, ke existencia r o n k a a j e h o r o d i n y t a k m e r

244

plne zvisela nielen od nevyspytatench sl" p r r o d y , ale aj od rovnako nevyspyt a t e n c h " spoloenskch p o m e r o v a vzieb, a p r e t o r o n k vo svojej bezmocnosti hadal pomoc a techu v tzv. nadprirodzench silch, v nboenstve. Mlad genercia drustevnch r o n k o v vak u vo vekej miere gravituje k vede. Dosiahnut rove kolskho vzdelania, ako ukazuje n vskumn materil, tie do znanej miery uruje vzah ud k vede a nboenstvu. So zvyujcim sa vzdelanm stpa poet osb, k t o r preferuj vznam vedy v ivote loveka a spolonosti. Km zo skupiny osb s ukonenou nrodnou kolou len 14, 0% pripisuje vede v vznam pre ivot loveka, zatia z osb s ukonenou strednou a vysokou kolou je to o k o l o 7 0 % , o je v porovnan s uvedenou skupinou viac ako pnsobok. Vo vzahu k nboenstvu plat obrten p o m e r : v skupinch s nim vzdelanm vyskytuje sa v poet ud, k t o r preferuj vznam nboenstva v ivote loveka. Napr. zo skupiny osb s vysokokolskm vzdelanm dva prednos nboenstvu len o k o l o 1 0 % respondentov, no zo skupiny osb so zkladnm kolskm vzdelanm u 45, 4% respondentov. Poetnos skupiny, k t o r pripisuje vede a nboenstvu rovnak vznam, pohybuje sa tu na r o v i n e o k o l o 3 0 % . Na zklade uvedenho e m p i r i c k h o materilu a jeho analzy mono konkludova v t o m zmysle, e v skmanej obci vedu, vedeck chpanie skutonosti a, p r i r o d z e n e , aj vedeck svetonzor preferuje pomerne znan poet osb, k t o r sa ustavine zvuje. Evidentne sa to ukazuje na prslunkoch mladej genercie, z k t o r c h vysok a oraz vyie percent uprednostuj vedu pred nboenstvom. Vznamn funkciu v t o m t o procese zohrva predovetkm vyie, prehbenejie kolsk vzdelanie, k t o r nadobda oraz v poet j e d n o t l i v c o v ; alej pozitvne vplvaj aj sksenosti ud, zskavan vo v r o b n o m procese a vbec v dennom ivote, v k t o r o m sa oraz viac vyuvaj vedeck a technick vymoenosti, zdokonaujce a urchujce v r o b u , uahujce a skrujce i v o t ud. V neposlednom rade v t o m t o procese zohrvaj dleit lohu aj vzdelvacie relcie rozhlasu a televzie, tanie novn, asopisov, knh a prca k u l t r n y c h a osvetovch zariaden. Pod ustavinmi v p l y v m i uvedench initeov nastvaj v ivote obyvateov dediny vznamn kvalitatvne premeny, k t o r spovaj v t o m , e sa z myslenia a konania ud pomerne rchlo strcaj religijn, magick, slovom iracionlne p r v k y i p r v k y tradicionalizmu a konzervativizmu a na ich miesto pevne a bezvhradne nastupuj prvky modernej vedy, vedeckho poznania a p o k r o k u . Myslenie a konanie dedinskch ud, k t o r pod v p l y v m i akch socilnych bremien za feudalizmu, ale i za kapitalizmu najviac hadali techu v nboenstve, sa evidentne racionalizuje, intelektualizuje. Rozvoj ivota na sasnej dedine pod vplyvmi vedeckho poznania a jeho vyuvania v praxi, pod v p l y v m i novch vrobnch vzahov, novho spsobu prce a jej organizcie, ako aj pod v p l y v m i vyuvania novodobej ponohospodrskej techniky a technolgie a v neposlednom rade aj pod vplyvmi psobenia poetnch p r v k o v mestskej k u l t r y , sa dynamizuje, t e m p o rozvoja dediny sa akceleruje, zrchuje. Dedina sa zo vetkch strnok pretvra, rchlo sa urbanizuje, pomeuje. Postupne sa odstrauj rozdiely medzi ou a mestom.

245

N a p o k o n ako k o n t r o l n , resp. v e r i f i k a n o t z k u k otzke na s. 232 ( K e b y sa zvil p r j e m Vaej r o d i n y o 500, Ks mesane, ako by ste ich v y u i l i ? ) v snahe o dokreslenie h o d n o t o v e j o r i e n t c i e d e d i n s k c h ud, k t o r , ako sme u n a t o poukzali, vznamne sa men, p r e d l o i l i sme o b y v a t e o m s k m a n e j obce t t o o t z k u : , , V prpade, e by ste zskali 50 000, a 100 000, Ks, do o h o by ste ich chceli investova v o b d o b A5 r o k o v ? " O t z k a bola p o l o o t v o r e n a mala v a r i a n t y o d p o v e d , z k t o r c h respond e n t i m o h l i uvies viacer. Poda p o t u o d p o v e d v y j a d r e n c h v percentch sme zskali poradie;

,, Poradie potencilnych investcii:

,,

_ . , Robotnici N

Drustevn , ronci =119

Zamestnanci

1. postavi si d o m 2. opravi dom 3. k p i n b y t o k 4. k p i a u t o 5. s na d o v o l e n k u do zahraniia 6. postavi chatu 7. k p i t e l e v z o r 8. k p i c h l a d n i k u 9. i n : dal(a) by som d e o m , v m e n e j prpadoch na vysadenie v i n i c e a pod.

42, 4 30, 5 27, 1 23, 7 22, 0 6, 8 5, 1 5, 1 13, 6

42, 0 21, 8 21, 8 11, 8 10, 1 4, 2 5, 9 5, 0 25, 2

47, 4 10, 3 26, 9 14, 1 25, 6 10, 2 0, 0 3, 8 16, 7

Z u v e d e n h o p r e h a d u zisujeme, e v p o p r e d zujmu potencilnych i n v e s t o r o v s t r i sfry, v rmci k t o r c h by chceli v p r i e b e h u A5 r o k o v investova p r o s t r i e d k y : V rmci p r v e j sfry plnuj postavi si alebo o b n o v i d o m a vybavi ho m o d e r n m n b y t k o m ( p o l o k y 1, 2, 3). D v o d t o h t o silia je jasn udia chc ma m o d e r n , hygienicky bezchybn, eln a pekne vybaven b y t y , s l o v o m , chc slune a z d r a v o bva. Tu sa sstreuje najv poet zujemcov. V rmci d r u h e j sfry by sa r e s p o n d e n t i o r i e n t o v a l i na k p u o s o b n h o a u t o m o b i l u a as p r o s t r i e d k o v by si ponechali na d o v o l e n k u do zahraniia ( p o l o k y 4, 5). Je tu z r e j m snaha vlastni a u t o a poznva irie o k r u h y vlasti, susedn i alie k r a j i n y . V rmci t r e t e j sfry by r e s p o n d e n t i u r i l i p r o s t r i e d k y na nkup p r e d m e t o v , ako je chladnika, t e l e v z o r , na postavenie chaty a in p o d o b n veci ( p o l o k y 6, 7, 8). Poet potencilnych i n v e s t o r o v t u dosahuje 5 7 % . Na zklade u v e d e n h o p r e h a d u p o t e n c i l n y c h investci m o n o uzatvra v t o m zmysle, e v p o p r e d p e r s p e k t v n y c h z u j m o v o b y v a t e o v obce je v p r v o m rade o r i e n -

246

tcia na zadovenie p r e d m e t o v , k t o r umouj pohodlne a zdravo bva (dobre technicky vybaven d o m , elne a pekne zariaden b y t ) ; v d r u h o m rade orientcia na nadobudnutie p r e d m e t o v , k t o r umouj ahk a rchle spojenie so svetom (osobn a u t o m o b i l , monosti cestova i do cudziny, televzor a pod. ). T m sa plne p o t v r d i l i poznatky zskan spomenutou otzkou, e t o t i v popred zujmu prevanej viny ud s materilne potreby, materilne h o d n o t y uvedenho d r u h u . Len pomerne mal percento ud by venovalo p r o s t r i e d k y na bohat k u l t r n y ivot, na vzdelanie, na vchovu det a pod. Treba poznamena, e perspektvne bude eln, aby obania viac pozornosti venovali aj k u l t r n y m , ideovm hodnotm, ako napr. nielen kultrnejie i, ale aj pestova n i e k t o r d r u h umenia, zvyova veobecn a o d b o r n vzdelanie, o d b o r n kvalifikciu, rozvja vedeck prcu v n i e k t o r o m vednom o d b o r e a pod. A k o prleitostne kontatoval nrodn umelec Alexander Matuka, nejde len o to m a " , ale aj o to n i e m b y " (napr. sta sa vynikajcim o d b o r n k o m , vedcom a pod. ). O s o b i t n e treba poukza na t o , e v uvedenom p l n e potencilnych investci" zaradench v prehade v prvch t r o c h - t y r o c h polokch niet p r a k t i c k y vznamnejch rozdielov medzi sledovanmi skupinami r o b o t n k m i , drustevnmi r o n k m i a zamestnancami. V rozdiel v pote odpoved je len v poloke 4 kpi auto a v poloke 5 s na d o v o l e n k u do zahraniia, kde u drustevnch r o n k o v v porovnan s r o b o t n k m i a zamestnancami je zhruba asi polovica zujemcov, o je spsoben hlavne vym p r i e m e r n m v e k o m drustevnch ronkov. Inak pri ostatnch polokch je pomerne vek zhoda. Tto zhodnos v t r u k t r e odpoved tkajcich sa hodnotovej orientcie sved o t o m , e proces stierania rozdielov medzi r o b o t n k m i , drustevnmi r o n k m i a zamestnancami p o k r o i l tak aleko, e v danom zameran v skmanej obci najm v mladch vekovch skupinch t a k m e r niet rozdielov. Stieranie rozdielov, o k t o r c h je tu re, je vsledkom nielen vplyvu miestnych p o m e r o v , v k t o r c h prslunci uvedench socilnych t r i e d a skupn ij, ale v podstatnej miere je vsledkom analogickho psobenia celospoloenskho, ako aj skupinovho vlastnctva vrobnch p r o s t r i e d k o v . Na zklade e m p i r i c k h o materilu a jeho r o z b o r u mono uzatvra, e ako hlavn rta v sasnom ideovom vvine obyvateov obce markantne vystupuje do popredia osvojenie si ideovch h o d n t , k t o r s vznamn z hadiska ivota a prce v socialistickej spolonosti. Pozoruhodn je, e v rmci porovnania prednost socializmu pred kapitalizmom vid prevan vina obyvateov na prvch miestach prvnu rovnos vetkch obanov ttu a zabezpeenie prce pre kadho prceschopnho obana. V t o m , e prve t i e t o zsady socialistickej spolonosti sa dostali na prv miesto, mono vidie, e si obyvatelia plne uvedomuj zsadn rozdiel postavenia obana v socializme a kapitalizme. Obyvatelia, a to vcelku bez rozdielu socilnej prslunosti, vysoko hodnotia aj vestrann starostlivos socialistickho ttu o svojich obanov. Vznamn presuny nastali a alej nastvaj vo vzahu obyvateov obce k vede

247

a nboenstvu. V t o m t o vzahu sa ukazuj ako dleit f a k t o r y vek, kolsk vzdelanie a v istej miere aj zamestnanie. Mladie vekov skupiny a skupiny s vym vzdelanm v ovea vyom pote preferuj vedu pred nboenstvom. T e n t o t r e n d zretene naznauje, e veda, vedeck poznanie, vedeck svetonzor postupne nadobudne dominantn postavenie v h o d n o t o v o m systme aj u ud na dedine. V svislosti s psobenm socialistickho vlastnctva vrobnch prostriedkov, v danom prpade hlavne skupinovch, drustevnch vlastnckych vzahov, prenikavo sa zmenili postoje k materilnym hodnotm. K m v kapitalistickom zriaden v prevanej asti obyvateov bolo idelom vlastni pozemky a prslun iv i m t v y inventr, spori peniaze a investova ich predovetkm do nkupu alch pozemkov, hospodrskych strojov a zariaden, v sasnosti je idelom obyvateov obce vlastni dobre technicky vybaven d o m , elne zariaden byt, ma osobn auto a p r o s t r i e d k y umoujce rchle informcie o dian vo svete (televzor, rdio a pod. ), a pokia ide o v r o b n , e k o n o m i c k innos, pracova v zdravotne bezchybnom a istom pracovnom prostred, bez rizika pracovnho razu, v d o b r o m pracovnom kolektve, k t o r vedie pracovnk s d o b r m i o d b o r n m i a organizanmi vedomosami a schopnosami, spravodliv a s d o b r m vzahom k uom a, prirodzene, dostva primeran odmenu za vykonan prcu. Napokon na zklade analyzovanho e m p i r i c k h o materilu v t e j t o prci i na zklade uskutonenho pozorovania ivota v obci poksime sa strune charakterizova n i e k t o r povahov vlastnosti obyvateov Deviian. Veobecnou povahovou r t o u

deviianskych obyvateov je ist i v o t n racionalizmus, vedom vynakladanie silia na zskavanie novch vedomost a sksenost, o zabezpeuje im i obci ako celku ist p o k r o k o v o s v obci sa pomerne rchlo udomcuj rzne novoty, nov technick a in vymoenosti. i ide o r o b o t n k o v i o drustevnch r o n k o v alebo o zamestnancov, vetci sa vyznauj prkladnou pracovitosou, hevnatosou, vynaliezavosou a kolektvnou podnikavosou, k t o r sa prejavuje nielen na ich pracoviskch, ale aj v akcich, k t o r organizuje M N V v rmci budovania rznych celoobecnch zariaden, pomoci miestnemu JRD, asancie a skrovaniu obce. V ich prci sa prejavuje presnos, dslednos a poriadkumilovnos. V svislosti s uvedenmi pozitvnymi povahovmi rtami vek vina obyvateov vemi ako zna nedisciplinovanos, povrchnos a lajdctvo jednotlivcov v prci a rzne in nedostatky, k t o r znemouj riadny priebeh prce. U r o b o t n k o v , ale aj v ostatnch spoloenskch skupinch je silne v y v i n u t zmysel pre spravodlivos a zmysel pre zachovvanie poriadku. Prznanou povahovou r t o u je, e obyvatelia Deviian sa vyznauj zdravou sebavedomosou, no p r i t o m s drun a priatesk, priami a dobrosrden, s k r o m n a etrn.

POZNMKY A ODKAZY

1 2

Pozri M A R X , K. ENGELS, B.: V / b r a n spisy. Sv. I. Praha 1954, s. 372. tandardizovan r o z h o v o r v y k o n a l a v o b c i s k u p i n a p r a c o v n k o v v d o c h 7. 1 3 . mja 1973 poda

f o r m u l r a , k t o r obsahoval 64 p r o b l m o v c h , v prevanej m i e r e z a t v o r e n c h o t z o k a 12 o t z o k o d e m o g r a f i c k c h znakoch r e s p o n d e n t o v . N i e k t o r o t z k y boli prevzat z inch p o d o b n c h v s k u m o v v nezmenenej p o d o b e , aby zskan v s l e d k y b o l o m o n p o r o v n v a . Rozhovor sa u s k u t o n i l s 502 o b y v a t e m i , o je 86, 2 5 % z p o t u o b y v a t e o v bvajcich v obci v ase v s k u m u , k t o r d o v i l i v benom r o k u 15. r o k s v o j h o i v o t a , boli p r t o m n v o b c i a nebrnila im c h o r o b a vypoveda n a p r e d k l a d a n o t z k y . t r u k t r a s b o r u j e t a k t o : Pohlavie: 235 muov 46, 8 % , 267 ien 53, 2% Vek 1924 respondentov: 26 45 5, 2 % 9, 0 % -ronch 1518-ronch 2535-ronch 3645-ronch 4659-ronch nad 60 r o k o v Socilna robotnci drustevn ronci zamestnanci t u d e n t i a uni eny v d o m c n o s t i dchodcovia Socilna robotnk drustevn ronk ronk zamestnanec in Socilna robotnk i n d i v i d u l n e hosp. r o n k zamestnanec in Odvetvie nrodnho hospodrstva, v ktorom ponohospodrstvo prslunos respondenta pred zaloenm prslunos otca respondenta: 127 25, 3 % 118 23, 5 % 166 33, 1 % 26 JRD: 128 25, 5 % 301 60, 0 % 25 48 respondent 5, 0 % 9, 5 % pracuje: 5, 2 % 65 12, 9 % prslunos (zamestnanie) respondentov: 62-12, 3% 121 2 4 , 1 % 77 15, 3 % 29 24 5, 8 % 4, 8 %

62-12, 3% 57 11, 4 % 129 25, 7 % 183 36, 4 %

189 37, 7 %

117 23, 3 %

priemysel ttna sprva o b c h o d a sluby kolstvo a kultra nepracuje neudan Stav slobodn enat, v y d a t rozveden ovdoveli kolsk vzdelanie respondentov: zkladn kola Z D , me. kola uovsk kola niia o d b . kola stredn kola s mat. vysok kola kolsk vzdelanie otcov respondentov: zkladn kola Z D , me. kola uovsk kola niia o d b o r n kola stredn kola s mat. vysok kola

67 13, 3% 12 8 3 2,4% 1, 6% 0, 6%

226 45, 1% 69 13, 7% 80 15, 9% 331 65, 9% 15 3,0% 76 15, 2% 239 47, 6% 118 23, 5% 54 10, 7% 28 10 5, 6% 2,0% 53 10, 6%

406 80, 8% 57 11, 4% 18 8 9 4 3, 6% 1,6% 1, 8% 0, 8%

V s b o r e je znan vysok p e r c e n t o osb nad 60 r o k o v , o v i s t o m zmysle negatvne o v p l y v n i l o n i e k t o r vsledky zskan t a n d a r d i z o v a n m r o z h o v o r o m .

3 4 5

B L H A , I. A . : Sociologie sedlka a dlnka. 2. v y d . Praha 1937, s. 110. T E F N E K , A . : Z k l a d y sociografie Slovenska. Bratislava 1944, s. 65. V tabukch 3139 uvdzame daje t o h o p o t u e k o n o m i c k y a k t v n y c h r e s p o n d e n t o v ( t . j. bez

ien v d o m c n o s t i , t u d e n t o v a uov, d c h o d c o v ) , k t o r na poloen o t z k y o d p o v e d a l i u r i t o u , vecn o u o d p o v e o u (bez n e v i e m " a p o d . ). P r e t o s v t c h t o i alch t a b u k c h menie diferencie v celk o v o m p o t e ( N ) o d p o v e d a j c i c h . Z v s l e d k o v klasifikcie o d p o v e d r e s p o n d e n t o v poda pohlavia, v e k u a k o l s k h o vzdelania z d v o d o v s p o r n o s t i miesta uvdzame len p o z o r u h o d n e j i e daje.
6

Pozri K A T R I A K , M. K A R S E K , J. H O R A .: Sociologick v s k u m p r a c o v n h o p r o s t r e d i a

a p o d m i e n o k prce v p r i e m y s e l n c h zvodoch na Slovensku. Bratislava, M i n i s t e r s t v o prce a socilnych vec, 1970, s. 72 a n. ' Je zaujmav, e v uvedench b o d o c h sa daje nho v s k u m u vo v e k e j m i e r e z h o d u j s dajmi zskanmi v s k u m o m v p r i e m y s e l n c h zvodoch. Podobne aj v alch b o d o c h . Pozri K A T R I A K , M. K A R S E K , J. H O R A , .: S o c i o l o g i c k v s k u m p r a c o v n h o p r o s t r e d i a . . . Bratislava 1970, s. 215 a n.

ZHRNUTIE A ZOVEOBECNENIE

POZNATKOV

Vsledky, kontatova, a km Tento cieavedomej v Obe na nen a vetkch a nenie zkladoch a vemi sa mestch, formy mohutn, vrobn duchovnho celospoloensk osobitne Je spolonosti. e

ku SSR v v aj

ktorm prudk sa

sme

dospeli obce s slova a a v skupinov, poskytli rozvoj naej v na faktory a cie

vykonanm jej a a

monografickm nielen tejto obce vestrannosou,

vskumom, v ktor je

ns podmienkach vlastn a sa a

oprvuj SSR ideologicvaka tak upevnilo socialistickej

rozvoj zkej pravom na

skmanej zviazanosti zmysle

vyznauje

cieavedomosou

politickm, umonila ktorej poskytuj sl v vroby

ekonomickm, socialistick

kultrnym ktor

rozvojom. rozvoj ako revolcia, dsledne sa a vrobnch potrebn materilneho, zvila ako krajiny, Na tchto premeny strune rozdiely, rozdiely a medzi ivotn i sa obce ekonomickej, vlastnctvo uvedenho priamo sily bohatstva vznamn inne ako Tmto odstrni spsobe a medzi a zkladnm bze obyvateov. pre nov, duevnou, dedinou vyspel a Z pracovnou uvedench ako socilnej dedinch a vlastnctva revolun celej lohu pdy plnovan plnovanm ekonomick, medzi a rozdiely ivota dynamick kultrnej dsledku a politike vzniklo KS vlastnctvo irok umonili Nebvalou rozvoji socialistick rozvoj odohrali v priestor rozmach mierou skmanej industrializcia sfry. spoloensk ideologick skupinami, v priemysle ekonomicky, a, ktor patria dedinskej troch vskumu ronkov, priemysle uskutonila rozvinulo

a postupne

drustevn

prostriedkov. predpoklady Uvokultrneho rove

vrobnch zloka Devianoch. uvedenom zohrali spolonosti.

ponohospodrstve.

zloiek

obyvatestva psobiace

Mimoriadne

bezprostredne zdrustevekonomickch v obciach povedan ako aj prcou kultrne s vysokou odohrali trukcharaksformovala v skmanej jednotlivo

ponohospodrskej mestch. postupne v

vestrann postupne cieom je

tercirnej vznamn kultrne a a

zmysle triedami

marxizmu-leninizmu

vzdelanostn, spoloenskmi medzi a charakterom utvori vetkch spoloenskm ekonomickch sa truktra. 55, 8% vysokou

rozdiely fyzickou rozdiely a K na tre politickou

prce rovnorod,

ponohospodrstve, technicky, aj

mestom s

morlnopoliticky

spolonos, najvznamnejm politickch pestrho a

ivotnou jej

rovou lenov.

prirodzene, sa v v

angaovanosou

premenm, faktorov, rozvrstvenia

obci triednej

premeny

socilnotriedneho V

spolonosti, desaro bolo 1, 1%

teristickho kvalitatvne obci

buroznu socialistick priemyselnch

spolonos, socilna robotnkov,

poas ase

uplynulch konania drustevnch

26, 9%

251

hospodriacich (0, 5% dobre nch ekonomicky tried i

ronkov situovan

a a

15, 7% oboch ich ivotn nemaj v a si

zamestnancov uvedench tried sa i rove republiky, obci. Robotnci, nadvzuj profesi. e udia na plnou vstavbe od ronkov spotreby, auto, prkladn Deviian rodinnch ale tchto nesporne je, aj e

prslunkov skupiny

socialistickej s e bolo i bez vzahy napr. prslunci

inteligencie rozdielu uvedeza bv. takmer sociaVzprce prejavom znane

nezisten),

Prslunci

inteligencie Dleit je, ako to

zvyuje. charakter, ke drustevn spoluprcu Nesporne

skupiny spolon

inteligencie podujatia iniciatvne pracovnci o v sa sa takmer robotnkov, predmetmi tom

antagonistick

buroznodemokratickej znemooval listickej jomne a si pracovnej e a i a prvkami, domy a inteligencie pomhaj uvedomenia sa skupiny ien, jasne sa byty ktor

eskoslovenskej tvorivo rozlinch zmysle,

krajn ronci na s to ale a

individualizmus spolonom dsledky je a vyej uvedench vetkch s meste. odliuj novmi len prka, na a v bytov zariaden obania v tak v v to diele. deby aj morlne rovine.

pecializcie, dedinsk

nevyhnutne integruje umonen vo

vyaduje na situcia

spoluprcu, dedine novej prslunkov

socialistickho pokroili, Dobr tried muov kmi sa

vzdelanostne

spolonos zlepujca

kvalitatvne

stle

ekonomick

spoloenskch prceschopnch architektonicvstavbe detailoch. chladnika, rove

inteligencie, v

zamestnanosou rodinnch rodinnch a ako dostva domov domov je sa

odzrkaduje niom

nelia

V novej

drustevnch dlhodobej osobn a prijma, rodn obyvateov vstavby a Do Ks, sa a rovne zn bytov obci a a e

inteligencie v

Vybavenie vysva, ako ako v Dobr dispozinom mcnost a 19521975 Dleitm od dom, ako vaniu vzhad. venie, obytn medzi Vek vzdelvania nkov nou kolu dev s kolou a obytnej kola,

domcnosti televzor, meste. hospodrska povahov

elektrick obci

rozhlasov

situovanos rty zariadenm obce. 000, vo alej, e 000 rieen

pracovitos, nali domov, aj v zariaden ctyhodn sa svoj vo

hevnatos vraz budovan nielen vybaven

iniciativnos spomenutom a dorokoch zna kultrny rovnako k celkom zvyoin vybamen rozdiely kolskho pracovodborudov na pra67 technickej

prznan

architektonickom technickm vye zny, 6 a vybavenosti momentom obchod, a eln a v

nbytkom, vstavby o je obce vydeuje in a

obianskej

investovali suma. vrobn, obce, Aj toto prispieva dodva a e spene obec a na so tom, sa v

vstavbe

oddeuje centrum

ekonomick ktorom je vydeovanie, nielen

spoloensk

pohostinstvo kultrnej uvedench zariadenia v od

spoloensk technickej spomenut to aj vetko z ivotnho

zariadenia. vybavenosti, ale o vstavba sved tejto strnky skman sa kolsk pravda, s 100

vybudovan hygienickej ako aj ivotn pokrok

zariadenia

obianskej

prostredia,

dedine ich sa

Diferencovanie

domov

technick podstatne odstrauj seku poet strednou 6-triednu osem,

prostredie mestom. obdob V

dedinou

oslobodenia s 1944 1970 v obci plnm malo u

zaznamenala desaro

na zvil so

obyvateov. vysokokolskm bez 72, 8% V plnm s maturity. ud,

priebehu Roku roku

uplynulch

podstatne vzdelanm rozren pracovnkov vzdelanie

vzdelanm, no

stredokolskm zkladn 46, 5%, pracovnkov a vye

len 12

neskr

ronkov.

sasnosti je

vysokokolskm

vzdelanm, strednou

covnkom

stredokolskm

vzdelanm

odbornou

252

kolou dentov iemu a a v nch jcej

(bez a

maturity). iakov vyia ud prce, z

Na obce. kolsk ako ale

vysokch, prprava predtm, pozitvne vrtane

strednch obyvateov, m sa vek

odbornch ktorej sa nielen aj v ud,

kolch po na ako pod sl a

sa

vzdelva dostva

do

40

tuvkvality

Uveden potu kultry celkovej V procese

osloboden zvyovanie sme vplyvom pod nov sfre. hodnotovej,

ovea

vplyv

produktivity, na to

odzrkaduje angaovanosti

svetonzorovej u

orientcii poukzali vrobprebiehav obci sa oblasti zvil na

spoloenskej, budovania pod deby so

politickej

prslunch vzahov, spoloenskej a

kapitolch. socialistickej mohutnho vznikli vroby, poet a e potu vedeck silou, v a pecializcie zmeny kultrny miere spred Pritom viac skutonos, stvaj vznamn rozvja rchle V komunikan uvedench o sa obyvatestva. vetkom, vlasti. v objektvnych zmysle materilu ako bval e si v JRD sved ekonomickch, a vplvaj plne vzdelvacie na potvrdila situovanosti a na O triednych, psobenie prijat pred ustlen miere ako prcu tejto ich najm v formovanie socilnych zariaden spoloenskho pracovn vstupom ronci poas robotnci skupine identifikcii, svedomit ich a do a kultrnych socialistickho vedomia e bez sebe v s sa a JRD v podttu drustevn vhrad prekonali hosposvojou drustevdosahovan aj politickovchovn plnej a na v obci asu. ako profesi v prce spolonosti, rozvoja ako aj sa skmanej najm vrobnch obci v poet socialistickch vplyvom profesie rchle tak v vplyvom

poetn tercirnej rznych

priemyselnej viac ako

ponohospodrskej stavom zvil potu postupne prce

V porovnan pracovnkov) uvedenom technick prce, nalizcie spene obania vm poskytuj a knihy. vetkch informovan i za Uveden mienkach, inne obce. ronci prinuli psychick drenia. zvodoch prcou nch a a Analza bez k JRD v e intelektualizcie sa sa

oslobodenia 14-nsobne.

pecialistov (vrtanie vrazne mon spomenutch prenikaj

5, 5-nsobne. zven rozvoj, sa

duevne odbornch a o,

pracujcich okrem pracovnkov pravda,

ud

organizanch faktorov vedeckodo vrobnej profesiodisponuj oraz im asopisy potrebou dediny doma ktor racionalizcie,

Prirodzene, technick pracovnkov. socilnej spoloensk

podiea bez rozvoj dediny. ktorho v sluby, tla, prc denn

poznatky nie je Aj

vrobnou

pracovnej

uveden sasnej pre druhov film, onej a rozvoj kultrne miere s

poukazuje dsledku masov skupn o hranicami premeny ako v

truktre ivot, rznych

pokraujcej prostriedky masmdi Vaka deje v

mechanizcie vyuvaj stalo rozhlasu, sa rozhlas, v televzii

JRD

mnostvom

priam tej a

idelne i

televzia,

Vyuvanie

dennou obyvatelia ivote

novinm

politickom,

hospodrskom

kultrnom

pozitvnom empirickho rozdielu a sa e vlastni svojej

obyvateov

hypotzu,

hospodrskej pdu,

jednotlivo v takej prce,

hospodriaci

spene

nklonnos Evidentne zvykli s na ich

vypestovan

individulneho e prca so

ukzalo, vekovrobn zaradenm drustvom

zamestnan stotonen

priemyselnch

organizciu

pracovnm vsledky zmeny v

spokojn. inho

ronkov

okrem

hospodrske Dleit

drustva. hodnotovej orientcii ronkov, nastali aj v tom, e sa pomerne znan uov poet ud

robotnkov,

drustevnch

prslunkov

inteligencie,

tudentov,

zaujma

253

politick

otzky vzrast

doma v obci

zahrani a pred ud, sa

e ktor

tej

svislosti So vedu,

si

sprvne stpajcou vedeck najm a aj sa

uvedomuj rovou poznanie

a pred

hodnotia vzdelania nbokolektvpremien, dedinskch od tra-

prednosti ustavine enstvom. a nos, Pod na a pod a ktor morlne

socialistickej Prslunci atribty, a organizovanos vplyvom sme

spolonosti poet triedy ktormi oddanos formuje nov, ivota mono pomocou spsobu sa

kapitalizmom. preferuj ronkov robotncka idelom. technickch, obci rokov. vzorov udia potrieb pozitvne v socialistickej lenov sa sa spsob

drustevnch vyznauje socialistickm v skmanej 3040 vroby ho

prijali trieda, socilnych a podobne ktor nov shrn

vznamn

ideovo-politick

pokrokovos, kultrnych v inch odliuje ivota a sa ostro sl vak i aj

politickch, poukzali,

ekonomickch, socialistick spred

mestskch vplyvom stereotypov, a procese ako i Tm fyzickch

komunitch

ivota, Tento ako a zskavaj a

dinho vrobnch covnch hodnoty V barira vzahoch procesy. vch udskej a ivota na ivota
DEDINA

dedinskho vzahov inch

spsobu a

spsob uritch

formuje nvykov pra-

socialistickho nzorov, na z almi

rozvinutch idelov,

vrobnch najm materilne zujmov. a dobe tm

socialistickch

charakterizova

ivotnch ideov

postojov,

morlnych ktorch svojich bola v

vrobnch,

aktivt,

(duchovn)

nevyhnutn

uspokojovanie vstavby ias rmec, sl To

socialistickej dedistvo nov a a o hol dedine, v tendencie: a dediny. politick

zbran ktorom

ekonomick sasnej

triednoantagonistick vlastnckych rozvoj tvorirozvoj spsobe ivota Na spsobe socilno-ekonomick vestrann od na vzahmi. v

kapitalizmu,

prejavil

vplyv zmeny vo prebiehaj bol society, umonen

vymoenosami

spolonosti dedinskej a

psychickch zdravch existenciu.

vetkch medziudskch vetko sa ho

osobnosti obyvateov tradinej dedine tieto

vzahov, vrazne charakterizova

oslobodench pozitvne porovnanm povedan, so

vykorisovania

starost

odzrkadlilo

Poksime ktor bol s

spsobom

determinovan tradinou dedinou,

kapitalistickmi strune

vrobnmi

sasnej

porovnan

prevldaj

Tradin (z ias . Ekonomick

kapitalizmu) sfra:

Sasn

socialistick

vlun o r i e n t c i a na vlastnenie u r i t e j v m e r y p o n o h o s p o d r s k e j pdy a potrebnho ivho a m t v e h o inventrai n d i v i d u l n e r o d i n n hospodrenie mal o v r o b n h o t y p u , silie o j e h o udranie

identifikcia so s k u p i n o v m , drustevnm vlastnctvom vrobnch prostriedkov (pdy, strojov, nradia at. ) a s drustevnou votne nctve merane vekovrobnou formou prostred a ma pri-

hospodrenia; cie pracova v zdranezvadnom p r i m e r a n z r o b o k ; v o s o b n o m vlastma z d r a v o t n e technicky nezvadn, vybaven rodinn

254

d o m a p r e d m e t y , a k o : prku, t e l e v z o r , o s o b n a u t o m o b i l a pod. prevaha runej prce vo v r o b n e j innosti, d l h pracovn as, t a k m e r pln fyzick vyerpanos p r a c o v n k o v nedostatok vonho asu dospelch silie o mechanizciu, racionalizciu vrobnch procesov, skracovanie spoloensky n u t n h o p r a c o v n h o asu p o s t u p n narastanie v o n h o asu pre v e t k c h lenov r o d i n y p r e f e r o v a n i e e k o n o m i c k c h a k t i v t , ale aj d r a z na a k t i v i t y k u l t r n e (vzdelvanie) a spoloensk socilnych vzahov: ubdanie tvne, potu prslunkov potu triedy

i dospievajcich lenov r o d i n y p r e f e r o v a n i e e k o n o m i c k c h a k t i v t , asto na k o r osobnch potrieb, ba aj zdravia 2. Sfra

prevaha r o n k o v v t r i e d n e j t r u k t r e d e d i n y ; r o b o t n c i , i n t e l i g e n c i a v poetne malej m i e r e

d r u s t e v n c h r o n k o v absoltne i relanarastanie robotnkov a inteligencie

z o t r v v a n i e i o b y v a t e o v mladch v e k o vch skupn na dedine a z t o h o v y p l vajca agrrna p r e u d n e n o s d e d i n y

migrcia o b y v a t e o v z dediny do mesta, zmenovanie p o t u mladch ud i celkovho najm mesta potu na obyvateov na dedine, od dedinch vzdialenejch

tesn p r i p t a n o s p o n o h o s p o d r s k e h o zvodu alebo inej e k o n o m i c k e j i n n o s t i k dedinskej r o d i n e zklad spoloenskch vzahov utvra

od dedinskej r o d i n y sa o d d e l i l ponohospodrsky zvod a o d d e u j e sa aj v r o b n e k o n o m i c k innos zkladom spoloenskch vzahov p o p r i rodine sa stvaj formlne skupiny, spoloensk organizcie

r o d i n a a susedstvo

snaha o u d r a n i e socilneho status q u o spoloensk s k u p i n y a j e d n o t l i v c i pod stlou neformlnou socilnou kontrolou dedinskej p o s p o l i t o s t i

socilny avans zo vetkch s t r n o k socilna k o n t r o l a stva sa f o r m l n o u , je v starostlivosti g n m i obce M N V a spoloenskch organizci ustanovench riadiacimi o r -

255

zotrvvanie lenov r o d i n y v r o d i n n o m k r u h u ; socilna izolcia, atomizcia

u v e d o m e l participcia na s p o l o e n s k o m dian v obci, utvranie socilnych zoskupen

spoloensk diferencicia v t r i e d y a skupiny poda hospodrskej situovanosti obyvateov

spoloensk diferencicia poda stupa d o s i a h n u t e j profesionlnosti a z u j m o v o b y v a t e o v , spoluprca a vzjomn pomoc

o s t r socilne r o z d i e l y medzi o b y v a t e mi, utvranie skupn poda hospodrskej situovanosti

odstraovanie enskmi ekonomick,

rozdielov a

medli

spoloich pre-

triedami

skupinami;

vzdelanostn,

kultrna a

ideovo-politick 3. Kultrna sfra:

homogenizcia;

hlbovanie profesionlnej diferencicie

v e k rozdiely vo vzdelanostnej a k u l trnej rovni obyvateov

d e d i n s k spolonos sa zo s t r n k y vzdelanostnej a kultrnej homogenizuje s m e r o m k vyej r o v n i

slab,

pozvon

rozvoj

vzdelanosti

akcelercia k o l o b e h u

kultrnych

hod-

kultrneho ivota

n t , zvuje sa as o b y v a t e o v na utvran k u l t r n y c h h o d n t

z o t r v v a n i e na f o l k l r n e j , u d o v e j mat e r i l n e j a slovesnej t v o r b e

r c h l e p r e b e r a n i e v z o r o v mestskej materilnej, ich tvranie ideovej a socilnej kultry, u v e d o m e l p r s p s o b o v a n i e a do-

vyuvanie v o n h o asu

na u t v r a n i e

vyuvanie

vonho

asu

prevanej

materilnych hodnt (pradenie, tkanie, itie siastok o d e v u a pod. )

m i e r e na sebavzdelvanie povanie rozhlasu, televzie, tanie n o v n , knh a asopisov, nvteva k u l t r n y c h podujat, trvenie dovolenky mimo obce a pod.

stabilizovanie cilnej oblasti

vzorov v

kultrnej

ob-

d y n a m i z o v a n i e k u l t r n e h o i v o t a , iv p r e b e r a n i e v z o r o v v oblasti e k o n o m i c k h o a socilneho i v o t a

lasti a p o d o b n e aj v e k o n o m i c k e j a so-

256

4.

Morlna

sfra: konanie zaloen na a sledujce zke socializovan konanie zaloen na spoluprci s inmi umi a intitciami a zameran na celospoloensk ciele socialistick morlka, d r u n o s , k o l e k tivizmus, spoloensk vlastnctvo vrobnch prostriedkov m o d e r n i z m u s , p o k r o k o v o s , silie o nov vo vetkch oblastiach i v o t a

individualizovan rodinnch

vzahoch

r o d i n n ciele (familizmus) skromnovlastncka morlka, individualizmus, r o d i n n vlastnctvo v r o b n c h prostriedkov penie na starch z v y k o c h a tradcich, k o n z e r v a t i v i z m u s v stravovan, o b l i e k a n, bvan a prci penie na nboenskch fatalizmus, boej" odovzdvanie predsudkoch, sa do v l e

p r e f e r o v a n i e vedy, vedeckho poznania, socialistickej i d e o l g i e , silie o vyuvanie vedeckch a t e c h n i c k c h poznatkov v praxi, iniciatvnos, invencia, podnikavos

S.

Psychick

sfra: u v e d o m e n i e si s p o l u p a t r i n o s t i so irm k o l e k t v o m , socilna istota

uvedomovanie si b e z m o c n o s t i , zvislosti od prrody, od pdy a od vnosov z nej myslenie a konanie s p r e v a h o u e m o t v nych, r e l i g i j n c h a magickch v rozhodovan prvkov

racionalizovan vedeckch nej p r a x i

konanie pri

prevahou

prvkov

rozhodovan;

racionalizmus, i n t e l e k t u a l i z m u s v i v o t -

loklpatriotizmus, provincionalizmus v myslen ivelnos, spontnnos v r o z v o j i i v o t a na dedine o p a t r n c k o s , p o r o v l i v o s a d r g r o s t v o " dedinskch ud

silie o chpanie o t z o k z c e l o n r o d nho, z celottneho aspektu organizovanos, cieavedomos, plno-

vanie v i v o t e dedinskej spolonosti p r e m y s l e n a vekorysejie vyuvanie p r o s t r i e d k o v v zujme individulneho r o z v o j a a spoloenskho p o k r o k u

17

257

Z aj v vratn dinskej

porovnania inch kvalitatvne

prevldajcich obciach od ktor organizovanou vpred prvkov a s zmeny, rovou

tendenci hoc bola

mono udiali vo

zisti, ktorkovek

e z

sa

skmanej ivota sfr.

obci Z

podobne priamo prede-

oslobodenia

formovan

spsobu sa

obyvateov

vezmeme a prcou ktor u mestskou morlky sa

uvedench ivota, riadenmi vvinu aj

tradinej sa

spolonosti, nzkou

charakteristick zaostalm a v a zbavilo zskanho a formovan tejto v vrobou, etape

ivelne s svojho Z

utvrajcimi sformovala m z ktor ivota a mono a

pospolitostnmi spolonos vzahmi, aspektov poznaen ideolgiou, ktor spsobu znane ivota.

vzahmi, s ktor mnoho sformovalo pokroilo Na ktor, dospelo ustavine uvedenmi 2. Ako spene robotnkmi ronkmi 3. V vroby a 4. V vrobe, a tak Z gencie i tov zo 5. Pokia u vsledky, a 1. Pod

vroby

spsobom

cieavedome smelo spolonch sa v zklade ako sa

spoloenskmi uvedench bolo

vykroila

spolonosou. nnosov v

obyvatestva, miere a a jeho vlastnctva truktry prslunkov znane a spoloenskho spsobu

znamienkami

skromnovlastnckej obyvatestvo, osvojovan vplyvom si empirickho ukzalo, k ale tomu, a aj k ktor

znanej poznania obci socilnej kvality a na

nboenskou

starho

elementov materilu psob poda e tomu, socialistickej e a zsad vo triedami rozdiely ronkmi druhej vo

vedeckho

socialistickho analzy identicky,

kontatova: prostriedkov, pod vplyvom sa triedy sa medzi ttu medzi prce

celospoloenskho

skupinovho

vrobnch vznamu rovni, rovni rozdielov.

socialistickho nielen drustevnch

odmeovania ronkov

mnostva, ekonomick v

situovanos je ekonomickej kolskej a strane

robotnckej vysokej ivotnej politiky

triedy, ktor niet

inteligencie skupinou

zvyuje,

situovanosti kultrnej a a a charakterom technickch

spoloenskmi dsledok sa a odstrauj drustevnmi inteligenciou dsledku dochdza dsledku v ide a to v rchlo sa na k prce dsledku prce o a takmer obci

inteligencie kultrnej

podstatnch

realizovanch

socialistickho rovni robotnkmi,

vzdelanostnej, na strane. jednej

ideovo-politickej medzi

drustevnmi

na

iroko v

uplatovanej rozdielov priemysle. vedeckch mechanizcie sa si

mechanizcie medzi a s aj

industrializcie prce v

ponohospodrskej ponohospodrstve v materilnej racionalizcie tomto ohade

odstraovaniu

charakterom

aplikcie

poznatkov a fyzick prca ako

vymoenost procesov, sa v prcou. dosiahli

automatizcie spsobu

vrobnch duevnou ivota, u

intelektualizcie robotnkov uvedenho bvajci strnky pomerne obce

zbliuje prslunkov rovnak sa prce z a

osvojovanie

socialistickho inteligencie, vo e vetkch

drustevnch zlokch ronci a e to sa smer kultrnej i

ronkov deviianskej

pozoruhodn spolonosti. intelistrnky aspekobyvateov k vysokonarastanie vzhadom rovnako aj

uvedench

kontatovania

vyplva, spsobu rozdiely k

robotnci, evidentne nimi k

drustevn zbliuj, a e

prslunci uvedench truktra vvinu na aj a

ekonomickej, ivota

vzdelanostnej,

ideovo-politickej z

charakteru rozvja

odstrauj smerom v (v

medzi

socilna

skmanej vyspelej

rovnorodosti, spolonosti. truktre sa

homogenite. Je dedinskej socialistickej prca

beztriednej priemyselnch

komunistickej socilnej a zmysle, e robotnkov

Vzhadom potu na

premeny prce

spolonosti, inteligencie, fyzick a

najm ale duevn)

prslunkov

intelektualizciu

zbliuje

258

vzhadom a v istej Z niet a dedina pretvra Na sa a izolovanos zapojila ktor Pokia pade, sobu alebo socilnej kladu, monosti cilny Pokia vskumom a e ak ekonomickej aspektu mestom

na miere

zmeny, aj ekonomickej medzi vrazom

ktor

sa

uplynulch skman Toto tzv. a mesto, prekonala sasou prdia vvinu aj sa vvin loklnej rmci e rovni, socilnej obciach, v rznych k determinuje bude vvin rovne

desaroiach obec a sa v spsobu

odohrali znanej ivota t.

v miere

obytnom, zblila s u

ivotnom mestom. takmer dedinou toho, priom e sa

pracovnom ou a

prostred, mestom.

situovanosti, rchlo a

ivotnej

obyvateov rozdielov j. vrazom kultry, socilnu V vedy s

rozdielov je

spen plonej socilne stva odvek

odstraovanie urbanizcie, prvky sa

medzi

prebiehajcej ideov doha vvinu ktorom vplyvmi

vestranne vo a do o a zvere pomerne svojimi ide sa svojej stala sasnom

preber podstate stupni sa

hmotn,

mestskej pokrokovou,

socialistickou a plnej a e sa

dedinou. kultrnu miere umenia mestom. v aj a prvvin sp-

svojho v

ekonomick,

integrovanou

celospoloenskho novodobej rovnomern mono jej

organizmu. vzdelanosti, napredovanie

kolobehu, prognzu vvin v vzdelanostnej

elementy obce,

akceleranmi celkov

perspektvneho naej rovne, a Dedinsk ako takm societa

strune ako truktry, naznaili dotvra

kontatova, bude ivotnej vo

spolonosti

ubera tak socilnej ako sme spene vak obci sa v

doteraz,

rovne svojej len

ivota v

ubera

smere Tento

tempom, vvin v

v jednotlivch za

kapitolch rovnorodosti, predponenaru soprocesy.

prce.

bude

homogenite. optimlneho demografick ide v tak aj o kultrnej aj len na vskum uvedenej

mikrotruktrny populan tejto v

mono priebehu

predvda alch jej najm

nepriazniv fungovania

desaro

spolonosti, platnosti poznatky o o ku truktre,

bezprostredn

dispozitv, monos obci, a o in tzv. teoretick uskutoni na o

ktorho

odohrvaj poznatkov svediace socialistickom ktor zistenom sme aj o v

mikrotruktrne zskanch vysokej prci skman by sa spsobe

zoveobecnenia kontatujeme, ideovo-politickej zmench nae i v obce. konkrtne, dospie a

monografickm ekonomickej, ivota zhrnuli, obec podobne proces obyvamono Deviobsatypoch odstraoobyvateov

vzdelanostnej, teov, vcelku platia viany. hovo miest, vania a inch a a

poznatky

vzahova viac-menej Vzhadom zameran tak

Poznatky praktick

poetnom

bytku

pridruench nielen

ktorm potreby

patr iadalo ako

typoch poznatkom,

obc, ale aj v pokrauje kultrnych,

prslunch

porovnanm medzi

vsledkov naimi

ekonomickch, rozdielov

socilnotriednych, mestami

vzdelanostnch, dedinami.

ideovo-politickch

LITERATRA

A M V R O S O V , A. A . : Od t d n diferenciace k socilni h o m o g e n i t e spolenosti. MoskvaPraha 1976. A R U T U A N , J. V . : O p y t sociologieskogo izuenija sela. M o s k v a 1968. B A C H T I N , N . I.: G o r o d i dereva. E k o n o m i e s k i j e aspekty. M i n s k 1974. Bancka dedina a k a r o v c e . Bratislava 1956. B L H A , I. A . : Sociologie sedlka a dlnka. Praha 1937. B O D U L , I. L: Sociano-ekonomieskije o t n o e n i j a v d e r e v n e na stadii r a z v i t o g o socializma. Moskva 1974. BONDARENKO, A. A.: Likvidacija suestvennych razliij v r o v n e ivotn kutury medu gorodom i d e r e v n e j . M o s k v a 1968. A B R D O V , V. K O H O U T O V , V . : Vvoj Plze 1975. FBRY, V . : V o n as o b y v a t e o v d e d i n y . Bratislava 1973. F A L A N , M . : Cesta slovenskho r o n c t v a k socializmu. Bratislava 1954. G A L ^ S K I , B.: Studia nad spoeczna s t r u k t u r a wsi. W r o c l a w W a r s z a w a K r a k o w G d a n s k 1973. G A L L A , K . : Sny. Pspvek k s o c i o l o g i i d r u s t e v n i c t v v eskoslovensk vsi. Praha 1937. GILLETTE, J. M . : Sociologie v e n k o v a . Praha 1928. G L E Z E R M A N , G. J.: I s t o r i e s k i j m a t e r i a l i z m i r a z v i t i j e socialistieskogo obestva. M o s k v a 1973. G O N A R O V , A . : V. I. Lenin i socialistieskije p r e o b r a z o v a n i j a v d e r e v n e . M o s k v a 1974. G O T T W A L D , K . : V b e r z diela. II. Bratislava 1971. G R E B E N N I K O V , R. V . : P r o b l m y k u t u r y s o v r e m e n n o g o cela. M i n s k 1973. G R U N B E R G , H . : D i e socialistische W a n d l u n g des D o r f e s . B e r l i n ( D D R ) 1970. G R Z Y B O W S K A , M . : Wyposaenie r o d z i n w i e j s k i c h w n i e k t r e p r z e d m i o t y urz%dzenia. Wies Wsptczesna, 1975, . 3. H J E K , M . : Sociologick e t r e n m o r a v s k vesnice v r o z p t g e n e r a n m . Praha 1948. H L E K , I.: Z p i s k y lekra. Bratislava 1960. HIRNER, A . : D e d i n a na p r e r o d e . Sociologick t d i a z v s k u m u obce Sena r. 1947. Bratislava 1967. HIRNER, A . : Sociologick analza Kysc. Bratislava, 1970. HIRNER, A. a k o l . : Kysuck r o d i n a v procese industrializcie. Bratislava, 1971. H o s p o d r s k y v v o j Slovenska. Bratislava 1971. H U S K , G . : K r o n c k e j o t z k e na Slovensku. Bratislava 1947. C H R I S T I N , B. M . : Selo meajet o b l i k . Saratov 1968. I N O V E C K , J.: Slovensk d e d i n a vera a dnes. Bratislava 1956. J A C H I E L , N . : G o r o d i d e r e v a . Sociologieskije aspekty. M o s k v a 1968. J A K U O V , A . : Prekonvanie p o d s t a t n c h r o z d i e l o v medzi m e s t o m a d e d i n o u . Bratislava 1973. K A T R I A K , M . : Socialistick p r e m e n y naej d e d i n y . I n : Z m e n y s o c i l n o - t r i e d n e j t r u k t r y Slovenska. Bratislava 1973. r o v n e v Zpadoeskm k r a j i 19451975.

261

K A T R I A K , M . : Vzdelvacie zujmy d e d i n s k h o obyvatestva. Bratislava 1968. K A T R I A K , M . : Z vsledkov m o n o g r a f i c k h o v s k u m u v obci D. Sociolgia, 1975, . 4. K A T R I A K , M . : Slovensk n r o d n povstanie a naa dedina. Sociologie zemdlstv, 1975, . 1. K A T R I A K , M. K A R S E K , J. H O R A .: S o c i o l o g i c k v s k u m p r a c o v n h o p r o s t r e d i a a p o d m i e n o k prce v p r i e m y s e l n c h zvodoch na Slovensku. Bratislava 1960. K O I N , I . N . : P r e o d o l e n i j e s o c i l n o - e k o n o m i e s k i c h razliij medu g o r o d o m i d e r e v n e j . M o s k v a 1964. K o p a n k a 25 l e t spusja. M o s k v a 1965. K R Y C Z K A , P. S Z W E N G R U B , L. M. T U R O W S K I , J.: Socjologia wsi i miasta w Polsce. Warszawa, IFS P A N , 1971. L E N I N , V. I.: K r o l n i c k otzce. Praha 1975. L E N I N , V. I.: O d r u s t e v n c t v e . Spisy, Z v . 33. Bratislava 1955. L E N I N , V. I.: O zvzku r o b o t n c k e j t r i e d y a r o n c t v a . Bratislava 1955. L E N I N , V. I.: Spisy. Z v . 29. Bratislava 1954. Listy poddanch z r o k o v 15381848. v o d P. H O R V T H , Bratislava, 1955. M A G D O L E N , E.: T v o r b a a upevovanie socialistickho spsobu i v o t a . I n : Sociolgia, 1975, . 5. Magyarorszg v r m e g y e i s vrosai. H o n t v r m e g y e , Budapest 1906. Magyar statisztikai k o z l e m n y e k . j vfolyam. X V . k t e t , I. resz., Budapest 1897. M A K A R C Z Y K , W . : C z y n i k i stabilizacji w zawodzie r o l n i k a i m o t y w y m i g r a c j i do miast. Warszawa, 1964. M A L , E.: V z j o m n udsk vzahy r o n k o v . Bratislava 1972. M A R X , K. ENGELS, B.: K r o l n i c k otzce. Praha 1975. M A R X , K. ENGELS, B.: V y b r a n spisy. Sv. I. Praha 1954. M A R S I N A , R. K U K , M . : U r b r e feudlnych panstiev na Slovensku. Z v . I. Bratislava 1959. M O N I , E. I. I Z O C H , V. P R U D N I K , I.: Raboij klass v s t r u k t u r e seskogo naselenija. M i n s k 1975. M O R I N , E.: C o m m u n e en France. La M e t a m o r p h o s e de P l o d m e t . Paris 1967. Nauno-technieskij progress i socianyje i z m e n e n i j a na sele. M i n s k 1972. O L L K , T. a k o l . : K u l t r n y a spoloensk p r o f i l d e d i n s k h o o b y v a t e s t v a na Slovensku. Bratislava 1972. O socjalistyczny r o z w j wsi. Warszawa 1966. X V . zjazd KS, d o k u m e n t y a m a t e r i l y . Bratislava 1974. P L E V Z A , V . : Revolun h n u t i e z e m e r o b o t n k o v na Slovensku (19331938). Bratislava 1963. P O G U D I N , V. I.: Pu s o v e t s k o g o kresjanstva k socializmu. M o s k v a 1975. P O N D L N l E K , J.: Souasn stav k u l t u r n h o a spoleenskho i v o t a na vesnici. Praha 1968. Predben vsledky zo stania u d u , d o m o v a b y t o v k 1. 12. 1970, I. as. Levice 1971. Roczniki s o c j o l o g i i wsi. Studia i m a t e r i a t y . T o m X-1970. W r o c t a w W a r s z a w a K r a k w G d a r t i k 1972. R O K O , R.: P r e m e n y v socilnej t r u k t r e Slovenska. Sociolgia, 1970, . 4. R U B l K , I. a k o l . : Jak b u d e nae vesnice? Praha 1962. RYBRSKY, J.: i v o t n p r o s t r e d i e n a d e d i n e . i v o t n p r o s t r e d i e , r . 1971. S A G A R A , D. a k o l . : V z n i k a v v o j JRD Rozvoj V o d e r a d y . Bratislava 1972. Stanie u d u , d o m o v a b y t o v 1970. Levice, O k r e s n o d d e l e n i e Slovenskho t a t i s t i c k h o r a d u v Leviciach 1973. SEMIN, S. I.: P r e o d o l e n i j e s o c i a n o - e k o n o m i e s k i c h razliij medu g o r o d o m i d e r e v n e j . M o s k v a 1973. SIRCKY, A . : Socilny svet loveka, Bratislava 1974. SIRCKY, A . : l o h a p r o g n o s t i k y v s p o l o e n s k o m v v i n e . Filosofick asopis 21, 1973, . 5. SKRIP, V . : O socialistickej prestavbe v c h o d o s l o v e n s k e j d e d i n y v r o k o c h 19491953. Bratislava 1967. Slovensko-fud, I. as, Bratislava 1974. Sociologie zemdlstv, 1974, 1975. tatistick r o e n k y SSR 19651975, Praha. STAROVEROV, V . I . : G o r o d i l i d e r e v a . M o s k v a 1972.

262

Spis p a m i a t o k na Slovensku. I. zv. Bratislava 1967. S V E T O , J.: V v o j o b y v a t e s t v a na Slovensku. V b e r z diela. Bratislava 1969. M A K A L O V , I . : I n t e g r l n a dedina. Praha 1936. i M A , J. V A N E K , P.: N z o r y z e m d l s k h o a v e n k o v s k h o obyvatelstva na v y b r a n otzky p r a c o v n h o a i v o t n h o p r o s t r e d na vesnici. Praha 1970. tatistick r o e n k a o k r e s u Levice 1972, N i t r a 1972. T E F N E K , A . : Z k l a d y sociografie Slovenska. Slovensk vlastiveda III. Bratislava 1945. T A K , F.: Z m e n y v r o b o t n c k e j t r d e p o vazstve socialistickej r e v o l c i e . I n : Z m e n y jocilnot r i d n e j t r u k t r y Slovenska. Bratislava 1973. T A U B E R , J.: K d o ije na vesnici. S o c i o l o g i c k r o z p r a v a . esk Budjovice 1965. T A U B E R , J.: N o v pohled na v y r o v n v n vesnice s m s t e m . I n : Sociologie a h i s t r i e zemdlstv, 1965. T U M L l , B.: Stn zemdlskch zvodu v r e p u b l i c e eskoslovensk p o d l stavu dne 27. 5. 1930. I. Praha 1933. T U R A N , . : K p r o b l m u zaiatkov socializcie d e d n v okrese Levice. I n : Z b o r n k s t a v u m a r x i z m u l e n i n i z m u p r i VP v N i t r e , . 1/1971, Bratislava 1971. R A D N l K , V . : Z m i n u l o s t i Btoviec 10371970. Btovce, M N V , 1970. V O J E K , A . : V v o j socialistickho p o n o h o s p o d r s t v a na Slovensku. Bratislava 1973. W I E R Z B I C K I , Z . T . : mi?ca w p l w i e k u pnej. W r o c f a w W a r s z a w a K r a k w 1963. Wie polska 19391948. M a t e r i a t y k o n k u r s o w e . T o m III. Warszawa 1970. Wie wspczesna, p i s m o r u c h u l u d o w e g o , 1973. Zpadoslovensk k r a j v slach. Praha 1964. ZASLAVSKAJA, T.: 1975, . 3. I T A N S K , O. a I.: Prspevok k d e j i n m r o b o t n c k e h o h n u t i a v Leviciach a na o k o l v r o k o c h 1918 1923. Levice 1961. K metodologii sistemnogo izuenija derevni. Sociologieskije issledovanija,

, 1 9 7 1 1 9 7 5 . , , : , , , , , . , . ( , 722 1970 .) , , , , , . 210 . . , , . , . , 2 ) , -

: 1) ,

, 3) - , 4) , 5) , . , , , , . , () , , , , . . 1 9 7 3 1 9 7 5 . , , ,

265

, , . , . , . , , 86,25% 15 (235 267 ) . , , . , , . , , , . , , , 15701948 . 1|, 1270 ., . , , . 1554 . . 1720 . 101 83 ( , . 1 | ) 18 , . , , , , 15261686 . , . : 211 3 2 4 , 2 % , 3 4 3 , 1 % , , 1 8 , 5 % , 1 0 , 0 % , 1 , 4 % 2 , 8 % . , 6 7 , 3 % , 3 2 , 7 % . : 1. ( ) 51 ; 1 16, 1 3 35. 1,84 ; 2. 22 . 3 5 . 4,4 ; 3. 35 , 5 10 ; 7,9 ; 4. 34 ; 10 ; 15,2 . ,

266

 : 69 80,8% . , 73 19,2% . 73 39 , , , - , , . , , . , , . 1 1951 ., . . . , , " . -, . , , 19531961 . 1718 , 19681969 . 35,7 , 1973 . 43,8 . , 390 1953 . 1973 ., 86 185 . 7 , 12 . , . , , , . , , . . 2 6 , 9 % , 58,8% , 1,1% - , 1 5 , 7 % ( 0 , 5 % ) . . , 120 , , - , , . , , . . , , , , - , , , , ,

267

- , , . , . , , , , , , .

DEVICANY

IM

SOZIALISTISCHEN

AUFBAU

EINE S O Z I O L O G I S C H E M O N O G R A P H I E

Zusammenfassung

D i e v o r l i e g e n d e A r b e i t ist das Resultat e i n e r soziologischen m o n o g r a p h i s c h e n U n t e r s u c h u n g , die i n d e r a n g e f h r t e n G e m e i n d e v o n 19711975 d u r c h g e f h r t w u r d e . D e r Verfasser e r l u t e r t jenen Prozess gesellschaftlicher V e r n d e r u n g e n , welche das tschechoslowakische D o r f in den vergangenen d r e i Dezenien d u r c h g e m a c h t hat, u n d z w a r u n t e r d e m Einfluss s o l c h e r F a k t o r e n , w i e d i e bernahme d e r politischen M a c h t i m Staate d u r c h die w e r k t t i g e n Massen m i t d e r A r b e i t e r k l a s s e und d e r Kommunistischen Partei an d e r Spitze, die Vergesellschaftung d e r P r o d u k t i v k r f t e und die sozialistische Ind u s t r i a l i s i e r u n g des Landes, d e r B i l d u n g l a n d w i r t s c h a f t l i c h e r Produktionsgenossenschaften und den b e r g a n g v o n e i n e r P r i v a t w i r t s c h a f t k l e i n b u e r l i c h e r Familien z u r l a n d w i r t s c h a f t l i c h e n G r o s s w i r t schaft auf genossenschaftlicher Basis, die D e m o k r a t i s i e r u n g d e r A d m i n i s t r a t i o n v o n B e t r i e b e n und des Staates, w i e auch d e r D e m o k r a t i s i e r u n g v o n B i l d u n g u n d K u l t u r . D i e v o r l i e g e n d e A r b e i t v e r f o l g t auch das Z i e l , eine b e d e u t e n d e soziotechnische Rolle zu spielen, v o r a l l e m b e i m sozialen Planen in analogen K o m m u n i t t e n und bei V e r b e s s e r u n g d e r L e i t u n g b e h i l f l i c h zu sein. D i e G e m e i n d e Devicany ( K r e i s Levice, m i t 722 E i n w o h n e r n i m Jahre 1970) w u r d e gezielt f r eine m o n o g r a p h i s c h e U n t e r s u c h u n g a u s e r w h l t als eine m i t t e l g r o s s e l a n d w i r t s c h a f t l i c h e G e m e i n d e , die k e i n e M g l i c h k e i t hat, sich k o l o g i s c h m i t e i n e r a n d e r e n G e m e i n d e z u v e r e i n e n und i n d e r ausser genossenschaftlicher Bauern auch eine angemessene Anzahl v o n A r b e i t e r n und A n g e h r i g e n d e r sozialistischen I n t e l l i g e n z l e b t . D e r ganze B e z i r k dieser G e m e i n d e b e f i n d e t sich d u r c h s c h n i t t l i c h in e i n e r H h e v o n 210 m b e r d e m Meeresspiegel. A u f g r u n d d e r k o n o m i s c h e n Ergebnisse ist die LPG v o n Devicany den d u r c h s c h n i t t l i c h p r o s p e r i e r e n d e n Genossenschaften des Kreises zuzurechnen. Was die t h e o r e t i s c h e und m e t h o d o l o g i s c h e Seite d e r A r b e i t a n l a n g t , war d e r Verfasser d e r v o r liegenden M o n o g r a p h i e b e m h t , die lokale K o m m u n i t t s o w e i t w i e m g l i c h i n i h r e r G e s a m t h e i t aufzufassen, w o b e i jene Phnomene a k z e n t u i e r t w u r d e n , welche im Leben und d e r E n t f a l t u n g der Gesellschaft eine p r i m r e Rolle spielen. Es kann gesagt w e r d e n , dass man bei d e r soziologischen U n t e r s u c h u n g des gegebenen Gegenstandes v o n e i n e m Systemaspekt ausgegangen war. D i e u n t e r suchte G e m e i n d e w u r d e als ein lebendes dynamisches soziales System b e g r i f f e n , in d e m f o l g e n d e Subsysteme eine w i c h t i g e F u n k t i o n e r f l l e n : 1) das k o n o m i s c h e als ein Subsystem v o n p r i m r e r B e d e u t u n g , 2) das d e m o t i s c h e und soziale, 3) das p o l i t i s c h - a d m i n i s t r a t i v e , 4) das k u l t u r e l l e und gesellschaftliche, 5) das weltanschauliche, ideologische. D i e a n g e f h r t e n Subsysteme sind m i t ihren zahlreichen und m a n n i g f a l t i g e n K o m p o n e n t e n d u r c h k o m p l i z i e r t e m a t e r i e l l e , ideelle und psychosoziale Verhltnisse m i t e i n a n d e r v e r b u n d e n und b i l d e n ein e i n h e i t l i c h e s , u n t e r n n b a r e s , reich s t r u k t u r i e r t e s , sich u n u n t e r b r o c h e n e n t w i c k e l n d e s Ganzes. D e r Verfasser war b e m h t , die u n t e r s u c h t e n K o m p o n e n t e n , T t i g k e i t e n ( A k t i v i t t e n ) und Verhltnisse n i c h t n u r zu beschreiben, s o n d e r n sie auch z u e r l u t e r n , die Tendenzen i h r e r E n t w i c k l u n g , i h r e r f u n k t i o n e l l e r Verhltnisse, i h r e r kausalen und dialektischen Gesetzmssigkeiten zu e r k l r e n . U n d gerade d a d u r c h d u r c h dieses Bemhen um eine E r l u t e r u n g d e r u n t e r s u c h t e n Erscheinungen u n t e r s c h e i d e t sich diese M o n o g r a p h i e v o n den t r a d i t i o n e l l e n M o n o g r a p h i e n dieser A r t . Das n o t w e n d i g e e m p i r i s c h e M a t e r i a l w u r d e v o m Verfasser a u f g r u n d des o p p o n i e r t e n P r o j e k t s in

269

d e r G e m e i n d e w h r e n d d e r Jahre 19731975 g e s a m m e l t . E r s t u d i e r t e und e x z e r p i e r t e m e h r e r e historische A r b e i t e n , die G e m e i n d e c h r o n i k , zahlreiches statistisches M a t e r i a l , welche die G e m e i n d e n des Kreises Levice betreffen, die j h r l i c h e n Rechenschaftsberichte d e r LPG, Namenslisten d e r M i t g l i e d e r und andere, in den LPGs g e f h r t e D o k u m e n t e . Er beobachtete das Leben d e r G e m e i n d e , skizzierte G r u n d r i s s e d e r t y p i s c h e n W o h n h u s e r und Hfe und liess p h o t o g r a f i s c h e Aufnahmen herstellen. U m e m p i r i s c h e I n f o r m a t i o n e n b e r den Stand, die A u s s t a t t u n g und A u s n u t z u n g d e r Huser und W o h n u n g e n in d e r G e m e i n d e und b e r e i n i g e A s p e k t e des Familienlebens zu g e w i n n e n , v e r w e n d e t e e r speziell z u diesem Z w e c k v e r f e r t i g t e technische B e h e l f s m i t t e l ( F o r m u l a r e ) f r eine diesbezgliche Forschung. I n f o r m a t i o n e n b e r M e i n u n g e n , Ansichten und S t a n d p u n k t e , ber die V e r w e n d u n g v o n M a s s e n k o m m u n i k a t i o n s m i t t e l und b e r die A r t und Weise d e r Freizeitgestaltung w u r d e n d u r c h eine M e t h o d e s t a n d a r d i s i e r t e r I n t e r v i e w s v o n 8 6 , 2 5 % d e r B e v l k e r u n g b e r 1 5 Jahre g e w o n n e n (235 M n n e r und 267 Frauen). Z u r Ergnzung, Przisierung und V e r i f i z i e r u n g d e r gew o n n e n e n Erkentnisse und z u r G e w i n n u n g n e u e r I n f o r m a t i o n e n b e r das Leben d e r G e m e i n d e i n d e r V e r g a n g e n h e i t , v e r w e n d e t e d e r Verfasser i n d i v i d u e l l e t i e f g e h e n d e und auch i n f o r m e l l e g e l e g e n t l i c h e Gesprche, insbesondere m i t l t e r e n E i n w o h n e r n . Hilfeleistungen bei d e r G e w i n n u n g mancher I n f o r m a t i o n e n und statistischer D a t e n g e w h r t e n d e m Verfasser einige Fachleute ein G e o g r a p h , A g r o n o m , A r z t u. a. Aus d e r Vielzahl d e r d u r c h die Forschung g e w o n n e n e n Erkentnisse w o l l e n w i r i n K r z e n u r einige a n f h r e n , die v o r allem V e r n d e r u n g e n i n d e r sozialen und klassenmssigen S t r u k t u r d e r Population v o n Devicany b e t r e f f e n . Devicany, i h r u r s p r n g l i c h e r N a m e l a u t e t e Baka, spter T h o w t h Baka und in den Jahren 15701948 Prandorf, w i r d in h i s t o r i s c h e n D o k u m e n t e n b e r e i t s im Jahre 1270 e r w h n t , o b z w a r es sich um eine viel ltere slowakische A n s i e d l u n g h a n d e l t . I h r e B e w o h n e r waren v o n allen Anfang a n m i t L a n d w i r t schaft beschftigt und spter ein k l e i n e r T e i l auch im Bergbau, w e l c h e r z u r Z e i t des Feudalismus in d e r benachbarten G e m e i n d e Pukanec b e t r i e b e n w u r d e . U n t e r den D o k u m e n t e n aus d e m Jahre 1554 befindet sich ein Verzeichnis d e r Leibeigenen und i h r e r Pflichten, d e r Schlossherrschaft Abgaben in natura und in A r b e i t s l e i s t u n g e n zu e r b r i n g e n . Nach statistischen A n g a b e n aus d e m Jahre 1720 waren in d e r G e m e i n d e v o n 101 Haushaltungen 83 v o n Leibeigenen (leibeigene Bauern und Husler, lat. coloni e t i n q u i l i n i ) und 1 8 adelige H a u s h a l t u n g e n , die hauptschlich d e m Kleinadel a n g e h r t e n . D i e u n e r t r g l i c h e k o n o m i s c h e S i t u a t i o n , d i e grenzenlose Ausbeutung d e r Leibeigenen i n Devicany w u r d e noch zustzlich v e r s c h l i m m e r t , w e i l Devicany, so wie die meisten G e m e i n d e n des einstigen T e k o v e r K o m i t a t s , cca in den Jahren 15261686 auch noch den T r k e n g e g e n b e r t r i b u t p f l i c h t i g war, die den sdlichen T e i l d e r Slowakei besetzt h a t t e n und f t e r s Raubzge auf Devicany u n t e r n a h m e n . V o r Ende des z w e i t e n W e l t k r i e g e s sah die soziale S t r u k t u r d e r H a u s h a l t u n g e n in Devicany folgendermassen aus: V o n 211 H a u s h a l t u n g e n w a r e n 2 4 , 2 % kleine Besitzer v o n l a n d w i r t s c h a f t l i c h e m Boden bis zu 3 ha, 4 3 , 1 % Besitzer v o n l a n d w i r t s c h a f t l i c h e m Boden b e r 3 ha, 1 8 , 5 % L a n d a r b e i t e r und T a g l h n e r , 1 0 , 0 % H a n d w e r k e r , 1 , 4 % G e w e r b e t r e i b e n d e r und 2 , 8 % A n g e s t e l l t e r . Aus diesen Angaben g e h r t h e r v o r , dass v o n allen H a u s h a l t u n g e n 67,3 Besitzer v o n l a n d w i r t s c h a f t l i c h e m Boden waren und den Rest v o n 3 2 , 7 % b i l d e t e n Haushaltungen o h n e Bodenbesitz. Die S t r u k t u r d e r Bodenbesitzer sah i n Devicany v o r d e m z w e i t e n W e l t k r i e g f o l g e n d e r m a s s e n aus: 1. Husler m i t 51 H a u s h a l t u n g e n , d a r u n t e r 16 B o d e n b e s i t z e r bis zu 1 ha und 35 Bodenbesitzer v o n 13 ha. A u f eine Huslerfamilie fielen d u r c h s c h n i t t l i c h 1,84 ha l a n d w i r t s c h a f t l i c h e n Bodens; 2. K l e i n b a u e r n m i t 22 G e h f t e n . Diese besassen l a n d w i r t s c h a f t l i c h e n Boden v o n 35 ha. A u f ein G e h f t kam im D u r c h s c h n i t t 4,4 ha L a n d ; 3. m i t t l e r e Bauern m i t 35 G e h f t e n v o n 5 1 0 ha Land; auf einen m i t t l e r e n Bauern kam im D u r c h s c h n i t t 7,9 ha l a n d w i r t s c h a f t l i c h e n B o d e n s ; 4. Grossbauern m i t 34 G e h f t e n ; diese w a r e n Besitzer v o n Land b e r 10 ha; d i e Familie eines Grossbauern besass im D u r c h s c h n i t t 15,2 ha Land.

270

Aus den a n g e f h r t e n statistischen Daten g e h t h e r v o r , dass d e r Besitz an landwirschaftlichem Boden in d e r G e m e i n d e hauptschlich in den Hnden d e r m i t t l e r e n Bauern und d e r Grossbauern konzent r i e r t w a r : in d e r G e m e i n d e besassen 69 dieser Bauern 8 0 , 8 % des gesamten landwirtschaftlichen Bodens. Dagegen besassen 73 Husler und K l e i n b a u e r n n u r 1 9 , 2 % des gesamten landwirtschaftlichen Bodens. W e n n w i r zu den 73 Huslern und K l e i n b a u e r n noch 39 Haushaltungen d e r L a n d a r b e i t e r und T a g l h n e r hinzuzhlen, k o m m e n w i r z u m Schluss, dass w h r e n d d e r b r g e r l i c h - d e m o k r a t i s c h e n tschechoslowakischen Republik beilufig die H l f t e d e r E i n w o h n e r v o n Devicany i n grosser A r m u t lebte, o f t arbeitslos w a r u n d a n e i n e m Mangel a n G r u n d l e b e n s m i t t e l n l i t t . Z u dieser sozialen A n o m a l i e ist noch h i n z u z u f g e n , dass n i c h t n u r d e r Boden d e r K l e i n b a u e r n , s o n d e r n auch d e r Boden d e r Grossbauern d u r c h u n u n t e r b r o c h e n e T e i l u n g v o n G e n e r a t i o n auf G e n e r a t i o n so z e r s t c k e l t war, dass in d e r G e m e i n d e i m m e r m e h r S t i m m e n laut w u r d e n , die nach e i n e r neuen Kommassation d e r G r u n d stcke riefen. Diese u n h a l t b a r e k o n o m i s c h e Lage, in w e l c h e r sich m e h r als die H l f t e d e r G e m e i n d e e i n w o h n e r befand, t r u g in e i n e m n i c h t u n b e d e u t e n d e n Ausmass dazu bei, dass in Devicany b e r e i t s am 1. O k t o b e r 1951 eine LPG d r i t t e n Typs g e g r n d e t w u r d e , und z w a r als eine d e r e r s t e n im Kreise Levice. N a t r l i c h musste auch die LPG in Devicany, so wie die Genossenschaften in a n d e r e n G e m e i n d e n , in i h r e r E n t w i c k l u n g alle K i n d e r k r a n k h e i t e n " d u r c h m a c h e n . Bald j e d o c h z e i g t e n sich die V o r t e i l e d e r genossenschaftlichen l a n d w i r t s c h a f t l i c h e n G r o s s p r o d u k t i o n . W h r e n d sich z. B. die d u r c h s c h n i t t l i c h e n G e t r e i d e e r t r g e in ha v o n 19531961 um 1718 q bewegten, s t i e g e n sie in den Jahren v o n 19681969 auf 35,7 q und 1973 auf 43,8 q. D i e gesamte G e t r e i d e e r n t e v o n 390 ha Land stieg in den Jahren 1953 1973 v o n 86 Waggons auf 185 Waggons. D i e P f l a n z e n p r o d u k t i o n s t i e g in diesen Jahren beinahe um das siebenfache und in d e r V i e h z u c h t um m e h r als das zwlffache. D i e LPG machte auch in d e r M e c h a n i s i e r u n g d e r A r b e i t b e d e u t e n d e F o r t s c h r i t t e , so dass g e g e n w r t i g die M e h r z a h l d e r l a n d w i r t s c h a f t l i c h e n A r b e i t e n v o n Maschinen ausgefhrt w e r d e n . S o m i t w u r d e die D a u e r d e r A r b e i t s z e i t wesentlich v e r k r z t und a n d e r e r s e i t s auch die F r e i z e i t v e r l n g e r t , was sehr viel z u r E n t f a l t u n g d e r B i l d u n g und K u l t u r und zu e i n e r V e r n d e r u n g d e r Lebensweise im lndlichen Bereich b e i t r u g . I m Z u s a m m e n h a n g m i t d e r f o r t s c h r e i t e n d e n E n t w i c k l u n g d e r Genossenschaft verbesserte sich wesentlich auch die E n t l o h n u n g d e r Genossenschaftsbauern, die in vielen Fllen sogar h h e r ist als bei I n d u s t r i e a r b e i t e r n . Z u r Z e i t d e r m o n o g r a p h i s c h e n U n t e r s u c h u n g l e b t e n i n Devicany 2 6 , 9 % I n d u s t r i e a r b e i t e r , 5 8 , 8 % Genossenschaftsbauern, 1 , 1 % i n d i v i d u e l l w i r t s c h a f t e n d e r Bauern u n d 1 5 , 7 % sozialistischer I n t e l l i g e n z ( 0 , 5 % k o n n t e n n i c h t e r m i t t e l t w e r d e n ) . Besonders i n den v e r g a n g e n e n Jahrzehnten stieg die Anzahl v o n A r b e i t e r n und A n g e h r i g e n d e r I n t e l l i g e n z , w o b e i sich die r e l a t i v e Z a h l d e r Genossenschaftsbauern v e r r i n g e r t e . M i t d e r M g l i c h k e i t d e r W e r k t t i g e n v o n Devicany, i n i n d u s t r i e l l e n und a n d e r e n B e t r i e b e n und E i n r i c h t u n g e n d e r a n g r e n z e n d e n S t d t e z u a r b e i t e n , w o h i n t g l i c h cca 120 A r b e i t e r und A n g e s t e l l t e aus d e r G e m e i n d e p e n d e l n , was beilufig ein D r i t t e l d e r k o n o m i s c h a k t i v e n E i n w o h n e r z a h l ausmacht, w u r d e auch die einstige b e r p o p u l a t i o n d e r A g r a r b e v l k e r u n g abgeschafft und d a m i t auch die aus d e r Z e i t des Feudalismus und Kapitalismus a n d a u e r n d e N o t und A r m u t z a h l r e i c h e r Familien i n d e r G e m e i n d e . Erst die sozialistische Gesellschaftsordnung w a r imstande, N o t und A r m u t abzuschaffen und zugleich allen W e r k t t i g e n , o h n e Klassen- u n d Standesunterschiede eine g u t e k o n o m i s c h e S i t u a t i o n zu sichern. Erst die sozialistische Gesellschaftsordnung E n t f a l t u n g zu g e w h r l e i s t e n . Aus den d u r c h die m o n o g r a p h i s c h e U n t e r s u c h u n g g e w o n n e n e n E r k e n t n i s s e n ist zu sehen, dass im Z u s a m m e n h a n g m i t e i n e r g u t e n und sich stndig verbessernden k o n o m i s c h e n Lage und m i t e i n e r S t e i g e r u n g des Lebensstandardes aller T e i l e d e r P o p u l a t i o n v o n Devicany, e r f o l g r e i c h und r e l a t i v schnell auch die k o n o m i s c h e n , bildungsmssigen und k u l t u r e l l e n U n t e r s c h i e d e abgeschafft w e r d e n , war fhig, die a l t h e r g e b r a c h t e soziale Isolierung und R c k s t n d i g k e i t des Dorfes abzuschaffen und zugleich auch i h r e allseitige

271

so w i e es die Klassiker des M a r x i s m u s - L e n i n i s m u s p o s t u l i e r t e n und wissenschaftlich a n t i z i p i e r t e n ; und zugleich w e r d e n auch die U n t e r s c h i e d e in d e r i d e o l o g i s c h - p o l i t i s c h e n Sphre, in den Anschauungen, S t e l l u n g n a h m e n und d e r Lebensweise zwischen A n g e h r i g e n d e r A r b e i t e r k l a s s e , d e r Klasse d e r Genossenschaftsbauern und d e r sozialistischen Intelligenz abgeschafft. E r f o l g r e i c h aufgehoben w e r d e n auch die U n t e r s c h i e d e zwischen physischer und g e i s t i g e r A r b e i t , zwischen d e r N a t u r d e r A r b e i t i n I n d u s t r i e und L a n d w i r t s c h a f t , zwischen Stadt und Land. D i e m o n o g r a p h i s c h e U n t e r s u c h u n g zeigte, dass u n t e r d e r lndlichen P o p u l a t i o n , und z w a r n i c h t n u r in d e r a n g e f h r t e n G e m e i n d e , s o n d e r n auch in w e i t e r e n G e m e i n d e n , d e r Prozess d e r sozialen H o m o g e n i s i e r u n g e r f o l g r e i c h v e r l u f t , dass sich im lndlichen G e b i e t e i n e sozial g l e i c h a r t i g e , e n t w i c k e l t e sozialistische Gesellschaft b i l d e t , die eine g l e i c h w e r t i g e K o m p o n e n t e d e r ganzen g e s a m t n a t i o n a l e n , gesamtstaatlichen Gesellschaft ist.

THE

VILLAGE

DEVICANY

UNDER SOCIALIST CONSTRUCTION

SOCIOLOGICAL MONOGRAPH

Summary

T h e presented w o r k is a r e s u l t of sociological m o n o g r a p h i c research t h a t was c a r r i e d o u t in t h e said village in 19711975. It explains t h e process of social changes w h i c h have c o m e a b o u t in t h e Czechoslovak village in t h e last t h r e e decades u n d e r t h e influence of such f a c t o r s as t a k e - o v e r of political p o w e r i n t h e state b y t h e w o r k i n g people, headed b y t h e w o r k i n g class and t h e C o m m u n i s t Party, socialist i n d u s t r i a l i z a t i o n o f t h e c o u n t r y , c o l l e c t i v i z a t i o n o f a g r i c u l t u r a l land and t r a n s i t i o n from p r i v a t e f a m i l y p r o d u c t i o n o n t h e small scale t o c o o p e r a t i v e a g r i c u l t u r a l mass p r o d u c t i o n , democratiz a t i o n of m a n a g e m e n t of f i r m s and of t h e State as w e l l as d e m o c r a t i z a t i o n of e d u c a t i o n and culture. T h e w o r k is e x p e c t e d to play an i m p o r t a n t s o c i o - t e c h n o l o g i c a l r o l e in h e l p i n g social planning in analogical c o m m u n i t i e s and in i m p r o v i n g managing a c t i v i t y . T h e village Devicany ( D i s t r i c t Levice, having 722 i n h a b i t a n t s in 1970) was chosen f o r monographic research on p u r p o s e as a m o d e l a g r i c u l t u r a l village of m i d d l e size w h i c h has no possibility to merge e c o n o m i c a l l y w i t h a n o t h e r village and w h e r e , a p a r t f r o m c o o p e r a t i v e f a r m e r s , also live b o t h w o r k e r s and i n t e l l i g e n t s i a in reasonable p r o p o r t i o n . T h e average sea level of Devicany's locality is 210 metres above t h e sea level. T h e c o o p e r a t i v e f a r m i n Devicany, according t o its e c o n o m i c results, belongs t o m e d i o c r e c o o p e r a t i v e farms in t h e d i s t r i c t so far as its e c o n o m i c p r o s p e r i t y is c o n c e r n e d . So far as t h e o r e t i c a l and m e t h o d o l o g i c a l aspects of t h e w o r k are c o n d e r n e d , t h e a u t h o r of t h e m o n o g r a p h t r i e d to v i e w t h i s local c o m m u n i t y as c o m p l e x as possible, accentuating phenomena t h a t play p r i m a r y r o l e in f u n c t i o n i n g and d e v e l o p m e n t of t h e society. It can be said he applied systems a p p r o a c h in sociological research of t h e o b j e c t . He conceived t h e investigated c o m m u n i t y as a living d y n a m i c social system whose i m p o r t a n t f u n c t i o n s are f u l f i l l e d by t h e f o l l o w i n g subsystems: 1) economic, being of p r i m a r y i m p o r t a n c e , 2) p o p u l a r and social, 3) p o l i t i c a l and a d m i n i s t r a t i v e , 4) c u l t u r a l and social, S) w o r l d v i e w and ideological. These subsystems and t h e i r n u m e r o u s and heterogenous c o m p o n e n t s are c o n n e c t e d by c o m p l i c a t e d material, ideological and social-psychological relations and t h e y f o r m c o h e r e n t , indivisible, r i c h l y s t r u c t u r e d , c o n t i n u o u s l y d e v e l o p i n g w h o l e . T h e a u t h o r aimed n o t o n l y at d e s c r i p t i o n of investigated c o m p o n e n t s , activities and relations, b u t also at t h e i r explanations and e l u c i d a t i o n o f t h e i r t r e n d o f d e v e l o p m e n t , t h e i r f u n c t i o n a l relations, t h e i r causal and dialectical laws. It is this e f f o r t to explain investigated p h e n o m e n a t h a t differs this m o n o g r a p h f r o m t h e t r a d i t i o n a l ones i n this f i e l d . T h e a u t h o r c o l l e c t e d necessary e m p i r i c a l m a t e r i a l i n t h e c o m m u n i t y according t o t h e approved p r o j e c t i n 1973 t o 1975. H e s t u d i e d and e x c e r p t e d many h i s t o r i c a l b o o k s , t h e village c h r o n i c l e , n u m e r ous statistical materials on c o m m u n i t i e s of Levice d i s t r i c t , annual e c o n o m i c r e p o r t s of c o o p e r a t i v e farms, lists o f t h e i r m e m b e r s and o t h e r d o c u m e n t s used i n t h e c o o p e r a t i v e f a r m . H e observed t h e life in t h e village, d r e w g r o u n d - p l a n s of t y p i c a l housing u n i t s and yards and he had p h o t o g r a p h s t a k e n . I n o r d e r t o g e t e m p i r i c a l i n f o r m a t i o n o n t h e state, e q u i p m e n t and e x p l o i t a t i o n o f t h e housing f u n d of t h e c o m m u n i t y and on some aspects of t h e f a m i l y life he used research technical means designed f o r special purpose ( r e g i s t r a t i o n rolls). H e o b t a i n e d i n f o r m a t i o n o n o p i n i o n s and a t t i t u d e s , o n e x p l o i t a t i o n of mass c o m m u n i c a t i o n media and on t h e u t i l i z a t i o n of leisure by m e t h o d of a standardized

273

i n t e r v i e w w i t h 86.25 p e r c e n t of i n h a b i t a n t s o v e r 15 years of age (235 men and 267 w o m e n ) . Besides, t h e a u t h o r also made use of an i n d i v i d u a l d e p t h i n t e r v i e w and an i n f o r m a l casual i n t e r v i e w , especially w i t h o l d e r people i n o r d e r t o make t h e o b t a i n e d data m o r e c o m p l e t e , m o r e precise and t o v e r i f y t h e m and t o g e t new i n f o r m a t i o n o n t h e life i n t h e c o m m u n i t y i n t h e past. He consulted several specialists a g e o g r a p h e r , a g r o n o m i s t , d o c t o r and o t h e r s w h o helped him t o acquire some i n f o r m a t i o n and statistical data. F r o m t h e q u a n t i t y o f facts c o l l e c t e d i n t h e research o n l y some pieces o f k n o w l e d g e , c o n c e r n i n g in t h e main changes of social and class s t r u c t u r e of Devicany p o p u l a t i o n shall be q u o t e d h e r e in brief. T h e village Devicany, o r i g i n a l l y called Baka, l a t e r T h o w t h Baka and f r o m 1570 t o 1948 Prandorf, is m e n t i o n e d in h i s t o r i c a l d o c u m e n t s in 1270, a l t h o u g h it m u s t have been m u c h o l d e r Slovac s e t t l e m e n t . Its i n h a b i t a n t s pursued f r o m t h e f i r s t f a r m i n g and l a t e r some o f t h e m w e r e engaged i n m i n i n g w h i c h was spread o u t i n t h e n e i g h b o u r i n g t o w n Pukanec i n t h e p e r i o d o f feudalism. I n d o c u m e n t s f r o m 1554 t h e list o f serfs and t h e break d o w n o f t h e i r d u t y t o b e t a k e n away i n k i n d o r i n l a b o u r service to t h e i r l a n d l o r d s in Levice castle is m e n t i o n e d . A c c o r d i n g to statistical data in 1720 t h e r e w e r e 83 serf households (serf peasants and landless wage l a b o u r e r s , in L a t i n c o l o n i et i n q u i l i n i ) and 18 households o f n o b l e m e n , chiefly y e o m e n . U n b e a r a b l e e c o n o m i c s i t u a t i o n , boundless e x p l o i t a t i o n o f t h e serfs in Devicany was aggravated m o r e by t h e circumstance t h a t Devicany, alike t h e m a j o r i t y of c o m m u n i t i e s i n t h e f o r m e r T e k o v C o u n t y , w e r e subjected t o T u r k s a p p r o x i m a t e l y i n 15261686, w h o occupied t h e s o u t h e r n p a r t o f Slovakia and w h o also raided Devicany several t i m e s . Before t h e end o f W o r l d W a r I I t h e r e was f o l l o w i n g social s t r u c t u r e o f households i n D e v i c a n y : f r o m t h e t o t a l o f 211 households t h e r e w e r e 24.2 per c e n t o f small l a n d o w n e r s , h o l d i n g less t h a n 3 hectares of land, 18.5 p e r c e n t of land w o r k e r s , day l a b o u r e r s , 43.1 p e r c e n t of l a n d o w n e r s , h o l d i n g m o r e t h a n 3 hectares of land, 10 p e r c e n t of c r a f t s m e n , 1.4 p e r c e n t of t r a d e s m e n and 2.8 p e r c e n t of servants. Hence i t f o l l o w s t h e r e w e r e 67.3 p e r c e n t o f l a n d o w n e r s f r o m t h e t o t a l o f all households and t h e rest 32.7 p e r c e n t w e r e households w h i c h o w n e d no land. Before W o r l d W a r I I t h e s t r u c t u r e o f l a n d o w n e r s i n Devicany was f o l l o w i n g : 1 . c o t t a g e r s ( t h e y w e r e also called z e l i a r i " , i . e . o r i g i n a l l y t h o s e w h o d i d n o t o w n any house) a m o u n t i n g t o 5 1 h o u s e h o l d s ; f r o m t h i s g r o u p t h e r e w e r e 1 6 small o w n e r s h o l d i n g less t h a n 1 hectare of land and 35 small o w n e r s h o l d i n g b e t w e e n 1 and 3 hectares of land. On t h e average a c o t t a g e r f a m i l y o w n e d 1.84 hectares of a g r i c u l t u r a l l a n d ; 2. small f a r m e r s in t h e n u m b e r of 22 estates. T h e y w e r e l a n d o w n e r s w i t h area of 3 to 5 hectares. O n e estate o w n e d o n t h e average 4.4 hectares o f l a n d ; 3. m i d d l e f a r m e r s a m o u n t i n g to 35 estates h o l d i n g b e t w e e n 5 to 10 hectares of l a n d ; one m i d d l e f a r m e r o w n e d o n t h e average 7.9. hectares o f a g r i c u l t u r a l l a n d ; 4 . big f a r m e r s i n t h e n u m b e r o f 3 4 estates; t h e y w e r e l a n d o w n e r s h o l d i n g o v e r 1 0 hectares o f l a n d ; a f a m i l y of t h e big f a r m e r o w n e d on t h e average 15.2 hectares of land. F r o m t h e said statistical data i t f o l l o w s t h a t t h e o w n e r s h i p o f a g r i c u l t u r a l land was c o n c e n t r a t e d i n t h e hands of m i d d l e and big f a r m e r s : 69 of these f a r m e r s o w n e d 80.8 per c e n t of t h e area of a g r i c u l t u r a l land i n t h e c o m m u n i t y . O n t h e c o n t r a r y , 7 3 land l a b o u r e r s and small f a r m e r s o w n e d o n l y 19.2 p e r cent of t h e area of a g r i c u l t u r a l land. If we add 39 households of landless a g r i c u l t u r a l w o r k e r s , day a b o u r e r s t o t h e n u m b e r o f 7 3 c o t t a g e r s and small f a r m e r s w e m u s t c o n c l u d e t h a t u n d e r t h e b o u r g e o i s - d e m o c r a t i c Czechoslovak r e p u b l i c a b o u t o n e half o f Devicany p o p u l a t i o n lived i n g r e a t p o v e r t y o f t e n u n e m p l o y e d , suffering f r o m s h o r t a g e of basic necessaries of life. It must be added in v i e w to this social anomaly t h a t n o t o n l y t h e land of small f a r m e r s b u t also t h e land of m i d d l e and big f a r m e r s was much d i s i n t e g r a t e d and d i s m e m b e r e d by c o n t i n u o u s d i v i s i o n of g e n e r a t i o n s on and calls had been heard, t h e r e f o r e , f o r p l o t i n t e g r a t i o n . T h e a b o v e - m e n t i o n e d d i f f i c u l t , untenable e c o n o m i c s i t u a t i o n o f m o r e t h a n one half o f t h e c o m m u n i t y p o p u l a t i o n c o n t r i b u t e d a g r e a t deal t h a t c o o p e r a t i v e f a r m of t h e t h i r d t y p e was f o u n d e d in Devicany already on t h e 1. O c t o b e r 1951, i. e. a m o n g t h e f i r s t ones in Levice d i s t r i c t . It is natural t h a t also

274

c o o p e r a t i v e f a r m in Devicany as w e l l as c o o p e r a t i v e f a r m s in o t h e r villages had to overcome child's diseases" d u r i n g its d e v e l o p m e n t . H o w e v e r , t h e advantages of c o o p e r a t i v e a g r i c u l t u r a l mass production have soon c o m e o u t . W h i l e in 19531961 t h e average o u t p u t was a b o u t 1718 q of c o r n , in 1968 1969 it rose to 35.7 q and in 1973 to 43.8 q. T h e w h o l e c o r n c r o p on t h e area of 390 hectares increased in t h e p e r i o d f r o m 1953 to 1973 f r o m 86 waggons to 185 waggons. T h e plant p r o d u c t i o n increased d u r i n g t h e said p e r i o d a l m o s t 7 t i m e s and of s t o c k p r o d u c t i o n m o r e t h a n 12 times. T h e mechanization of l a b o u r advanced a g r e a t deal in t h e c o o p e r a t i v e farms so t h a t at present most kinds of a g r i c u l t u r a l l a b o u r are c a r r i e d o u t by machines. This fact b r o u g h t a b o u t substantial reduction o f w o r k i n g t i m e and o n t h e o t h e r hand i t led t o e n l a r g e m e n t o f leisure w h i c h considerably contributed t o t h e g r o w t h o f g e n e r a l e d u c a t i o n and c u l t u r e and changed t h e way o f life i n t h e village. Due t o econ o m i c p r o s p e r i t y of t h e c o o p e r a t i v e f a r m t h e loans of f a r m e r s increased substantially and nowadays w i t h some o f t h e m t h e y are o f t e n even h i g h e r t h a n loans o f i n d u s t r i a l w o r k e r s . A t t h e t i m e o f m o n o g r a p h i c research t h e r e lived i n Devicany 26.9 per c e n t o f industrial workers, 58.8. p e r c e n t of c o o p e r a t i v e f a r m e r s , 1.1 p e r c e n t of p r i v a t e f a r m e r s and 15.7 p e r c e n t of members of socialist i n t e l l i g e n t s i a (0.5 p e r c e n t n o t i d e n t i f i e d ) . It was chiefly in t h e last decades t h a t the number of i n d u s t r i a l w o r k e r s and m e m b e r s of i n t e l l i g e n t s i a was g r o w i n g w h i l e t h e relative number of farmers was s i n k i n g . D u e t o possibilities o f w o r k i n g people f r o m Devicany t o g e t e m p l o y m e n t i n industrial and other f i r m s and i n s t i t u t i o n i n t h e n e i g h b o u r i n g t o w n s w h e r e a b o u t 120 w o r k e r s and employees travel daily f r o m t h e village, w h i c h i s a p p r o x i m a t e l y o n e t h i r d o f e c o n o m i c a l l y active p o p u l a t i o n , the previous a g r a r i a n o v e r p o p u l a t i o n of t h e c o m m u n i t y was r e m o v e d and w i t h it also p o v e r t y of many families t h a t e x i s t e d in t h e v i l l a g e in t h e p e r i o d of feudalism and capitalism. It was u n d e r t h e socialist set-up t h a t t h i s c o u l d be abolished and t h e wellfare of all w o r k i n g people regardless t h e i r class and o t h e r affiliations. It was t h e socialist set-up t h a t was able to do away w i t h t h e social isolation and the backwardness o f t h e village and t o secure i t a l l - r o u n d d e v e l o p m e n t . T h e facts gained f r o m t h e m o n o g r a p h i c research s h o w t h a t t h a n k s t o g o o d and c o n t i n u o u s l y i m p r o v ing e c o n o m i c s i t u a t i o n and t h e g r o w t h o f t h e standard o f l i v i n g o f all c o m p o n e n t s o f Devicany popul a t i o n , r e m o v a l of e c o n o m i c , educational and c u l t u r a l differences, as w e l l as differences in t h e ideol o g i c a l - p o l i t i c a l sphere, in t h e o p i n i o n s , a t t i t u d e s and way of life of m e m b e r s of t h e w o r k i n g class, of t h e class of c o o p e r a t i v e f a r m e r s and of t h e socialist i n t e l l i g e n t s i a , as it was postulated by t h e classics of M a r x i s m - L e n i n i s m and scientifically a n t i c i p a t e d , has been g o i n g on v e r y fast. T h e differences between physical and i n t e l l e c t u a l l a b o u r , b e t w e e n t h e c h a r a c t e r o f i n d u s t r i a l and a g r i c u l t u r a l labour, t h e differences b e t w e e n t h e t o w n and village are being successfully abolished. T h e m o n o g r a p h i c research showed t h a t in t h e village p o p u l a t i o n , and t h i s is by no means valid in t h e said village only, b u t also in o t h e r c o m m u n i t i e s , t h e r e goes on a process t h a t makes t h e p o p u l a t i o n socially homogenous. A l l t h i s proves t h a t t h e socialist s o c i e t y , b y f o r m i n g socially h o m o g e n o u s , w e l l - d e v e l o p e d communitis set deep r o o t s in o u r villages w h i c h become an e q u i v a l e n t c o m p o n e n t of n a t i o n - w i d e global society.

OBSAH

Predhovor K teoretickm a metodickm aspektom I. G e o g r a f i c k p r o s t r e d i e Deviian 1. Poloha obce a p r r o d n p o d m i e n k y 2. G e o l o g i c k a g e o m o r f o l o g i c k p o m e r y 3. Podnebie 4. H y d r o g r a f i c k p o m e r y 5. Pdne p o m e r y , r a s t l i n s t v o a ivostvo II. Z h i s t r i e obce 1. Z o b d o b i a f e u d a l i z m u 2. Po zruen poddanstva 3. Z novch dejn III. T y p d e d i n y a stav b y t o v h o f o n d u 1. Poloha d e d i n y a t y p y d o m o v 2. K v a l i t a b y t o v h o f o n d u 3. T e c h n i c k vybavenie b y t o v 4. Technick a obianska vybavenos obce IV. E k o n o m i c k r o z v o j obce 1. H o s p o d r s k a situcia v o b c i p r e d s k o n e n m d r u h e j svetovej v o j n y 2. J e d n o t n r o n c k e d r u s t v o v Devianoch a j e h o r o z v o j a) V z n i k JRD, lensk zklada a p r v r o k y hospodrenia b) spechy d r u s t v a v r a s t l i n n e j v r o b e c) Rozvoj ivonej v r o b y d) Mechanizcia prce na d r u s t v e e) E k o n o m i c k vsledky a o d m e o v a n i e d r u s t e v n k o v f) Perspektvny r o z v o j JRD Deviany V. V v i n obyvatestva, j e h o socilna t r u k t r a a z d r a v o t n stav 1. Poetn r o z v o j , v e k o v t r u k t r a a e k o n o m i c k a k t i v i t a o b y v a t e o v 2. T r i e d n a , profesionlna, vzdelanostn a n r o d n o s t n t r u k t r a o b y v a t e o v 3. t r u k t r a deviianskych d o m c n o s t a r o d n 4. Z d r a v o t n stav o b y v a t e o v

5 9 19 21 23 26 28 29 33 35 41 44 55 57 61 67 70 75 78 93 93 102 110 114 116 124 129 131 140 148 151

VI. Samosprva a p o l i t i c k situcia v obci 1. M i e s t n y n r o d n v b o r a j e h o innos 2. D o b r o v o n spoloensk organizcie a zaslili obania VII. Rozvoj k u l t r n e h o i v o t a v o b c i 1. Veobecne o p r e d p o k l a d o c h r o z v o j a k u l t r n e h o i v o t a 2. V c h o v n a vzdelvacia prca k o l y 3. M i m o k o l s k k u l t r n e zariadenia 4. K u l t r n e z u j m y o b y v a t e o v a ich u s p o k o j o v a n i e 5. N i e k t o r aspekty k u l t r n e h o a spoloenskho i v o t a v o b c i VIII. V p l y v o b j e k t v n y c h p o d m i e n o k n a f o r m o v a n i e spoloenskho v e d o m i a o b y v a t e o v o b c e . . 1. Vzah o b y v a t e s t v a k d r u s t e v n e j p o n o h o s p o d r s k e j v e k o v r o b e 2. Vzah k prci a s p o k o j n o s v zamestnan 3. i v o t v r o d i n e 4. Vzah o b y v a t e s t v a k i v o t u na dedine 5. H o d n o t o v a svetonzorov o r i e n t c i a o b y v a t e o v Z h r n u t i e a zoveobecnenie p o z n a t k o v 1. E k o n o m i c k sfra 2. Sfra socilnych vzahov 3. K u l t r n a sfra 4. M o r l n a sfra 5. Psychick sfra Literatra Rusk resum N e m e c k resum A n g l i c k resum

159 161 169 177 179 180 184 190 199 209 212 215 229 236 241 251 254 255 256 257 257 261 265 269 273

Doc. PhDr. M A R T I N KATRIAK, CSc.

DEVIANY V SOCIALISTICKEJ VSTAVBE

SOCIOLOGICK MONOGRAFIA

Prebal a vzbu n a v r h o l Jozef Michal Z o d p o v e d n r e d a k t o r k a publikcie Libua Bahurinsk Vtvarn a technick redaktorka Viera Mikov K o r e k t o r k y Jana F o l t n o v a A d r i a n a R i c h t e r o v Scan, OCR a Pdf v roku 2011 . NEPREDAJN V y d a n i e p r v . Vydala V E D A , v y d a v a t e s t v o Slovenskej akadmie vied v Bratislave r o k u 1981 a k o svoju 2263. p u b l i k c i u . Poet strn 280. AH 21, 1 7 ( t e x t 18, 79, i l u s t r . 1, 6 5 + 0 , 5 5 f a r . p r l . ), VH 22, 26. N k l a d 2000. V y t l a i l i Tlaiarne SNP, n. p., M a r t i n . 1197/11973 7102781 509/60 02/G/43 Ks 47, I