achtick rod Drugetovcov

Psobenie Drugetovcov na zem dnenho Slovenska

Michal Daek 10. 9. 2011

Kratie historick pojednanie o psoben achtickho rodu Drugetovcov na zem Slovenska pred rokom 1711.

OBSAH
Obsah..........................................................................................................................2 Predhovor....................................................................................................................1 Veobecn informcie.................................................................................................1 Pvod.......................................................................................................................1 Veobecn informcie k Drugetovcom v Uhorsku....................................................1 Panstvo v Humennom..............................................................................................4 Hrad Jasenov.........................................................................................................4 Katie Humenn...................................................................................................6 Najvznamnej lenovia rodu....................................................................................7 Jn I. Druget (1288 1333)......................................................................................7 Mikul I. Druget (? 1355).....................................................................................7 tefan II. Druget (? - ?).............................................................................................8 Valentn I. Druget (1577 1609)..............................................................................9 igmund II. Druget (1658 1684)..........................................................................10 Zver.........................................................................................................................12 Slovnk pouitch pojmov.........................................................................................13 Bibliografia................................................................................................................15

PREDHOVOR
elom tejto prce je zhrn najdleitejie informcie o achtickom rode Drugetovcov v bliom vzahu k zemiu sasnej Slovenskej Republiky a k obdobiu pred rokom 17111, a zdrazni najvznamnejch lenov rodu. Tto prca je moja mierne upraven seminrna prca zo tdia Histrie v 1. stupni vysokokolskho tdia na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenskho v Bratislave.

VEOBECN

INFORMCIE

PVOD
Pri ptran po pvode tohto rodu by sme mali najskr zavta do kostola svtej Klry2 v talianskom Neapole, ktor skrva sarkofgy rodiny Drugetovcov3, kde je okrem inch pochovan aj Drugo de Merlot, len rodiny Merlotovcov, ktor pouvali v rznych obmench aj meno Druget. V tomto kostole s pochovan aj in rodiny, naprklad Druettus de Anetiis i Druettus Blancus de Adria. Taktie erby vytesan v tomto kostole ukazuj na mon prepojenie rodiny de Merloto a rodiny Drugo, a to ich stavia do pozcie monch predkov Uhorskch Drugetovcov. Rovnako podobnos erbov rodn de Merlotto, Drugo a erbu novej neapolskej dynastie Anjou poukazuje na vemi skor prepojenie Drugetovcov s Anjouovcami. (1) Nakoniec sa ukzalo, e rodiny de Merloto a Drugo maj spolonch predkov. D sa predpoklada, e je nm Mikul Druget4, ktor m zasa korene vo Franczsku. Druh len rodiny bol vojak Gicottus Druget, rovesnk Mikula, ktor bol s nm v neznmom prbuzenskom vzahu. (2) Ale kee Mikul je predpokladan otec Filipa I. a Jna I., tak sa poklad za prvho lena a predka rodu. (3)

VEOBECN

INFORMCIE K

DRUGETOVCOM

UHORSKU

Do Uhorska sa Drugetovci dostali prostrednctvom Filipa I. Drugeta, ktor ako vojak a pomocnk vemi pomohol Karolovi I. Martelovi z Anjou 5 v bitke pri Rozhanovciach6.
1

vzhadom na to e tto prca bola pvodne vytvoren pre Seminr k dejinm Slovenska do roku 1711 2 Tento kostol bol vybudovan spolu s enskm kltorom krovnou Sanciou s Malorky, eny Roberta dAnjou. Zadala prcu Gagliardovi Primariovi na zaiatku roku 1310. Kostol bol len relatvne nedvno zrekontruovan, pretoe bol pokoden bombardovanm poas druhej svetovej vojny. Bol postaven v Gotickom slohu, ale poas storo bol vea krt pozmeovan, preto bolo bombardovanie 4.8.1943 mono aj astm, pretoe rekontrukcia ho vrtila do pvodnho stavu v akom bol po jeho postaven. V kostole m hrobku aj Robert dAnjou. (14) 3 V skorch asoch znmy aj ako Drugo-vci, vo viacerch krajinch ich njdeme aj pod menami Drugettus, Durget, Drughettus, Drudettus, talianske varianty: Druetto, Druetti, Druet, Druetus, Druettus. (2) 4 Dleit lovek a vern sluobnk v slubch Karola I. z Anjou (21.3.1226 7.1.1285, kr Siclie), prv krt spomenut v roku 1267, dva roky po prchode Karola I. do Neapola. Druh a posledn daj o om vrav, e sa stal strcom vee sv. Erazma v Capui. Nezamiea s Mikulom I. Drugetom. 5 Nemli s Karolom I. Anjou (vi. poznmka 4), ktor bol jeho starm otcom, jeho otcom bol Karol II. s Neapola. (15). Vi. dodatok . 2. 6 15.6.1312, spolu s Petrom Peeom (Pethny) a magistrom rytierom Donom (2)

~1~

Jedna z pozitvnych udalost v prospech Karola Rberta bolo naprklad aj to, e pred touto bitkou zatoil Mat k Treniansky7 na Spisk hrad, ktor v tom ase u patril Filipovi Drugetovi. Mat k sa tohto hradu nezmocnil, aj vaka heroickmu siliu Filipa, ktor aj osobne bojoval po boku svojich vojakov a takmer zahynul. Po tejto udalosti, a vazstve nad Omodejovcami obdaroval Karol Rbert svojich prvrencov rznymi majetkami. Filip a Jn Drugetovci dostali rozsiahle majetky na Zemplne, vrtane mesta Humenn, poda ktorho sa jedna vetva nazvala Drugetovci z Humennho8 (3). Tm sa Drugetovci stali majitemi takmer celho majetku Abovcov9 na celom vchodnom Slovensku. (2) V roku 1317 sa majetky Drugetovcov ete rozrstli, po zrade Petra Peea, ktor nebol spokojn so svojimi odmenami, a ktor nabdal aj inch achticov k neposlunosti listinami podobnmi tejto: "achetnm muom magistrovi Ladislavovi, Tomovmu synovi, Mikulovi, synovi Boxovmu, Mikulovi, synovi Ditrichovmu, Donovi a Frantikovi, venm svojim priateom, posiela magister Peter, zemplnsky a usk upan, vraz svojej cty a priatestva, do ktorho odpora samho seba, dokia ije. Vedzte at., vy magister Ladislav, n kmotor pohbte sa na svojom majetku proti Rbertovi, pretoe kadodenne chce kodi a aj kod naim zujmom." (4) Text darovacej listy majetkov Petra Peea (Pethnyia) Filipovi Drugetovi: Karol, kr Uhorska, Petra, syna Peea, ktor jeho samho blzko pri Pataku, ke bol nemocn, chcel zabi, tie v Temevri zdrujceho sa usiloval sa mu siahnu na ivot, zbavil vetkch hradov a majetkov, ktor patria ku Zemplnu a k zsekom, a za Veke sa nachdzajc, tieto majetky Filipovi, ktor pochdza z Aplie, upanovi zo Spia a Ujvru, konkrtne hrad Zempln s prsluenstvom Jasenov, Ptiie, Kamenec, Snina, Tura nad Bodvou, Zaktson, Zubn, Vadn, Papfalva, Tamkafalva, Jankovce, Hankovce, Lackovce, Han, Humenn, Prepkefalva, Plempnafalva, Ohradzany, Slovensk Kaja, Kepla, Luka a Halatskafalva v ich hraniciach a so vetkm, o k nim patr, ktor Peter, syn Peea uval, daroval.10 Kee al lenovia rodu Drugetovcov pochdzali z det Jna I. Drugeta, tak sa on poklad za zakladatea Drugetovcov v Uhorsku. Jn nebol a tak dobr vojak ako
7 8

Sper Karola Rberta v zpase o Uhorsk trn po smrti Arpdovcov. V sasnosti sa v Hummenom 10-14.9.2007 konal Pamtn de mesta Humenn a Dni Drugetovcov na Slovensku, kde si udia pripomnali 690. vroie darovania tohto mesta do majetku Filipa I. Drugeta Karolom Rbertom. 9 Poda rznych legiend patrili ich predkovia ku kabarskm knieatm (Sekulovia, Peenehovia). Po vzniku zskali rozsiahle majetky hlavne na vchode Slovenska. Cel as vyznvali politiku nezvislosti od panovnka, na o doplatili v bitke pri Rozhanovciach ich majetky preli na Drugetovcov. (18) 10 Sedlk, V.: Regesta diplomatka nec non cpistolaria Slovaciae II. Bratislavae MCMLXXXVII, s. 137. - Karolus, rex Hungdriae, Petrum filium Pechenye, qui ipsum penes Patak aegre decumbentem occidere voluerit, item in Temesvar commorantem per conductum assasionem mterfici curare intenderit, omnibus castris et possessionibus, ad Zempleny et Gyepvelue spectantibus etultro Veke protendentibus privabit eademque bona Philippo, de Apulta oriundo, comiti de Scepus et Ujvar, specifice castrum Zempleny cum adpertinentiis Ieszeno, Pethitse, Kementze, Szinna, Torna, Zaktson, Zubn, Vadn, Papfalva, Tamkafalva, Iankofalva, Hankfalva, Lacz falva, Hazma, Homonna, Prepkefalva, Plem-pnafalva, Gagarina, Kajnafalva, Kepla, Luka et Halatskafalva cum illis limitibus etpertinentiis, cum quibus Petrus filius Pechinye utebatur, donavit.

~2~

Filip, bol skr jemnejej povahy, a navye bol poradca Karola Rberta, s ktorm boli pribline v rovnakom veku. V roku 1329 prebral po svojom bratovi funkciu palatna. 14. storoie charakterizuje hlavne zvyovanie autority a moci Drugetovcov, hlavne kvli Anjouovcom na trne, ktorm stle verne slili. Mikul I. syn Jna I. Drugeta zastval na dvore a tak vznamn pozciu, e dostal pozciu vychovvatea udovta a Andreja, synov Karola Rberta. A preto, ke 17. aprla 1330 zatoil na kra Felicin Zach, zvan Merc, bol pri tom aj Mikul, ktor v kritickej chvli chrnil krove deti vlastnm telom. Nsledne krovsk rada potrestala Felicina Zacha a do tretieho pokolenia a ako konkrtne? To nm popisuje Kronika o atentte Felicina Zacha na Karola Rberta: A naozaj bolo zaslen, aby Felicin, ktor mnohch kresanov dokaliil a zbavil konatn, bol poda spravodlivho Boieho sdu sm pozbaven vetkch dov a neskonil svoj ivot (zvyajnou) smrou ud. Aby ten, o bol nezmieritenm muiteom biednych, zomrel ako pes so psami. Z krovskho dvora vylili aj jeho dcru, vemi krsnu pannu Klru. Ohyzdnm spsobom jej vyrezali nos a pery, take jej trali iba zuby, na rukch jej odrezali osem prstov, zostali jej iba palce. Potom ju polomtvu niesli na koni cez tvrte a ulice mnohch miest a dontili boh prevolva tieto slov: "Kto nie je vern krovi, dostane vdy takto odplatu." Felicin mal aj druh, stariu dcru Sebe vydat za istho achtica Kopaya. Na prkaz kastelna Levickho hradu Imricha Beeja jej pred hradom odali hlavu a sm Kopay bol doivotne uvznen. Navye jeho synov odviezli kriiaci na ostrov uprostred mora, aby tak u nikdy nemohli uvidie rodn zem. Napokon mnohch achticov z Felicinovho rodu zabili. Nu biedny Felicin upadol do zloinu urky Velienstva, pobril krajinu, zahubil vlastn potomstvo, stratil a zhanobil svoj rod a stal sa pokrmom psov. (5) Tu jasne vidno vplyv Drugetovcov na vtedajie Uhorsko, pretoe v tejto rade sedel Jn I. Druget a aj Mikulov brat Viliam. (6) Nsledne vplyv rodiny ete vzrstol, ke sa Mikul po boku udovta z Anjou zastnil druhho neapolskho aenia, po ktorom bol vymenovan za kapitna mesta Salerno. Tto funkciu zastval 3 roky, po ktorch, v roku 1354, ho kr povil na krajinskho sudcu (2) Po udovtovej smrti zaala rodina Drugetovcov mierne upada, dvod bol ten, e stli na strane Ladislava Neapolskho v zpase o trn, proti igmundovi Luxemburskmu. Ich postavenie teda mierne upadlo, pretoe nepatrili k vldnucej strane. V Uhorsku bol ale igmund pomerne nepopulrny, a tak si Drugetovci zachovali ete pomerne soldne postavenie. Nasledoval ich nespech v snahe sprisahancov o igmundovu detronizciu, z ktorho sa tak pouili, e v budcnosti sa snaili zasahova len tam, kde mali monos presadi svoje zujmy a vhody. (2) Z alch lenov Drugetovcov zasiahol vraznejie do povedomia a tefan II., ktorho v roku 1449 zajal spolu s Bartolomejom II. Jn Jiskra z Brandsa, ktor sa v tom ase dostal takmer a k Zemplnu, a kde sa Drugetovci proti nemu postavili.

~3~

Na slobodu sa dostali a o rok neskr, a aj to len kvli Jnovi z Perna, ktor toto prepustenie vyjednal. A Jiskra za to dostal cel prjem z bane v Telkibnyi a tie vetky prjmy z humenskej a stropkovskej tridsiatkovej stanice. (2) V pamtnom roku 1526 stli Drugetovci na neutrlnej strane, ale neskr, aj hlavne vaka majetkom ktor od neho dostali, nrodnmu povedomiu a rodinnmu zzemiu, stli na strane Jna Zposkho. A tu nastala roztrka medzi srodencami. Frantiek II. stle podporoval Zposkho, ktorho po bitke pri Seni dokonca prichlil v humenskom katieli, neskr dokonca zaal pustoi sever Zemplnskej stolice. Svojho brata tefana IV. prenasledoval na hrad Beckov a potom na hrad ivu. Kvli tmto udalostiam sa zaali mnoh vemoi prikla na Ferdinandovu stranu, ako urobil aj tefan. Juraj, Imrich, Anton, Gabriel sa nevedeli rozhodn. Krtko pred smrou sa Frantikovi II. podarilo nakloni Jna Zposkho mieru s Ferdinandom. Toto bolo jeho posledn politick vystpenie. Ostatn piati bratia neboli a tak politicky aktvni. Posledn musk len rodu Drugetovcov bol igmund II. Druget. Tento lovek bol vemi nadan, kee ako osemns ron zloil doktort na viedenskej univerzite. V roku 1683 sa postavil proti Imrichovi Tklimu, na kongregcii na hrade iva. Tkli ho nechal popravi, a vojensky zabral jeho majetky. A tm vymiera rod Drugetovcov po mei.

PANSTVO

HUMENNOM

Drugetovci mali vek panstv, a venova sa kadmu jednmu obydliu tchto achticov nie je kvli obmedzenej dke tejto prce mon, a preto tu bliie rozoberiem iba ich hrad a neskor katie v kmeovom meste Humenn Jasenov.

HRAD JASENOV11
Tento hrad bol postaven v 13. storo a znien v roku 1644. Pdorys hradu pozostva z obvodovho opevnenia s trojuholnkovm pdorysom a tvorcovou veou veda vstupnej brny. Prstupov cesta viedla popri junom obrannom mre, pod veou sa ostro zatala doava a stila k hradnej brne, ktor bola medzi vchodnm lcom vee a obvodovm opevnenm. Takto bola dmyselne chrnen nielen z hradieb, ale i z vee. Okrem kamennch objektov museli by v interiri umiestnen aj dreven obytn a hospodrske objekty. V tejto podobe sa stal hrad aj s prslunm panstvom v rokoch 1317 a 1327 majetkom Drugetovcov, ktor ho vlastnili a do roku 1644. Nov majitelia hrad postupne rozirovali. Na prelome 15. a 16. storoia dali na juhozpadnej najprstupnejej strane - postavi nov obrann prstenec, zosilnen dvoma delovmi batami. Pod starou tvorcovou veou postavili mohutn delov batu, ktorej vntorn steny sa lievikovito zuovali, boli v tesnej blzkosti junho a vchodnho mru starej vee, cez ktor viedol dvakrt zabezpeen vstup do starieho jadra. Vchodn obrann mr predili a k mru delovej baty a zruili pvodn vstup. Na
11

Mal ksok (5km) na juh od Humennho, v kus na vchod od Koc (80km), cestn trasa s Bratislavy je 539 km.

~4~

juhozpadnej strane postavili meniu kruhov batu. Vavo od nej, do tesnej blzkosti dali vstupn brnu. sek medzi obidvoma delovmi batami zaistili obrannm mrom, ktor sa na sever od vstupnej brny oblkovito zatal a primkol sa k stariemu obvodovmu opevneniu. Takto vzniklo alie predhradie. Novm mrom zaistili aj severovchodn pvodn obvodov opevnenie. Hoci fortifikan systm bol vemi dobr, u v polovici 16. storoia ho zosilnili a zdokonalili. V priestore novho predhradia vybudovali podkovovit delov batu, priamu ochranu nielen prvej vstupnej brny, ale aj dvojito zabezpeenho prechodu cez mohutn kruhov batu a celho priestoru predhradia. Severozpadn priestor pod pvodnm obvodovm opevnenm zosilnili dvoma sbenmi obrannmi mrmi. K iastonmu rozreniu hradu prispel na vchodnej strane i al obrann mr od mohutnej delovej baty, ktor sa tiahol do dvojtretinovej dky pvodnho obvodovho opevnenia. Zaiatkom 17. storoia zaali vstavbu modernho hviezdicovho opevnenia, ktor bolo takmer okolo celho obvodu. Dodnes sa zachovali torz muriva z tohto poslednho postavenho, vonkaj obvod hradu obopnajceho fortifikcie... Na podnet grfa Andriho bola rozpadvajca sa ruina zaiatkom 20. storoia iastone konzervovan, zastreili sa viacer objekty a upravila vstupn as. Dnes u vak napr. po opravch zastreenia ve niet ani stopy. Koncom 13. a zaiatkom 14. storoia patril Jasenov achticovi Petrovi, synovi Peea z Bakova. Kee sa poksil zabi kra Karla Rberta (predtm bol jeho spojencom poas bojov so achtickm rodom Abovcov), kr mu majetky odal a v roku 1317 daroval vernmu Filipovi Drugetovi. V darovacej listine je prv doklad, ktor menovite uvdza dedinu Jasenov. Jasenov vak jestvoval u pred rokom 1317. Od roku 1317 dedina Jasenov nepretrite a do 17. storoia patrila achticom Drugetovcom ako majetkov sas panstva hradov Brekov a Jasenov, od prelomu 14. a 15. storoia humenskho panstva. Prv psomn sprvy o om s z dvadsiatych rokov 14. storoia. V roku 1322 tavernk Filip Druget poveril kastelna hradu Jasenov, aby vyetril vlastncke zleitosti mta v Seovciach. Ten ist Filip Druget ako palatn v roku 1325 poveril Jgersk kapitulu ohranii zemn majetky pre Petra syna Jna, kastelna hradu Jasenov, patriaceho Filipovi Drugetovi. V roku 1327 kr Karol Rbert daroval al majetok Petrovi synovi Jna, kastelnovi hradu Jasenov vo vlastnctve palatna Filipa I. Drugeta. Z uvedench sprv je zrejm, e hrad Jasenov v dvadsiatych rokoch 14. storoia u jestvoval, e patril Filipovi Drugetovi, z poverenia ktorho spravoval hrad kasteln Peter, syn Jna. Vyplva z nich aj predpoklad, e hrad jestvoval u pred rokom 1320. Filip Druget vlastnil okolit zemn majetky od roku 1317, predtm patrili Petrovi z Bakova. Hrad postavili z iniciatvy jednho z nich. Vzhadom na to, e Filip Druget v roku 1317 nadobudol od kra aj in hrady, napr. Zempln a Brekov, sotva povaoval za uiton hne stava nov hrad v blzkosti Brekova. Pravdepodobnejou sa jav monos, e hrad Jasenov dal postavi achtic Peter z Bakova okolo roku 1300, po nadobudnut okolitch majetkov od kra Ladislava IV. v roku 1284. Zaiatky vstavby hradu s dos nejasn. Ist je, e stl u pred

~5~

povstanm Petra Peea v roku 1316, kee poda neskorieho pramea z roku 1355 patril hrad Petrovi i napriek tomu, e ho neuvdzali medzi jeho skonfikovanmi majetkami... Pravdepodobne magister Peter, syn Peea z Bakova, nechal vystava hrad na konci 13. storoia. Zemepisn poloha hradu, postavenho v horch mimo hlavnej trasy krajinskej cesty vyhovovala funkcii sdelnho hradu achtickho zemepna, ale nie prpadnej funkcii strneho hradu v slubch ochrany priahlej krajiny a kra. Tak el mal blzky Brekov. Hrad Jasenov nepochybne slil ako sdeln hrad achticovi Petrovi z Bakova a jeho rodine zaiatkom 14. storoia, dokzatene Drugetovcom od dvadsiatych rokov 14. storoia. Jasenovsk hrad bol vak jednm z troch i tyroch hradov na ich panstvch v 15. - 17. storo. Jasenovsk hrad slil svojmu elu ete v polovici 16. storoia, o om svedia viacer dobov doklady. Napriek svojej vhodnej polohe, ako aj dobrmu opevneniu, hrad nemal nikdy vek strategick vznam. V roku 1644 ho dobyli Rkociho vojsk a zniili. (7)

KATIE HUMENN
Renesann katie v Humennom dali vybudova Drugetovci v rokoch 1619 a 1641 na mieste, kde pvodne stl stredovek vodn hrad. Dnes je katie tvorkrdlovou poschodovou stavbou s strednm dvorcom a polkruhovmi arkdami na przem i poschod ndvoria. Z vonkajej strany ho zabezpeovali mohutn tvorhrann nron vee. V 18. a 19. storo zasiahli vie zmeny interir. Po viacerch prestavbch zskal barokov podobu. V sasnosti je v katieli umiestnen Vihorlatsk mzeum s viacermi expozciami. Je tu aj stla vstava z dejn Rmov jedin na Slovensku a galerijn sie Oresta Dubaya12. Katie je obklopen parkom, v ktorom sa nachdza niekoko vzcnych a pamiatkovo chrnench stromov. (8)

12

Akademick maliar, jeden s vznamnch predstaviteov povojnovej grafiky.

~6~

NAJVZNAMNEJ

LENOVIA RODU

JN I. DRUGET (1288 1333)

Psobil v slubch siclskho kra Karola II. a neskr u cisra Filipa Tarentskho. Jn bol poveren neapolskou krovnou Mriou, ktor mala maarsk pvod, aby zaniesol posolstvo uhorskmu panovnkovi Ladislavovi v roku 1291. V roku 1313 ho kr Rbert pozval s viacermi bojovnkmi do Kalbrie na obranu vlasti. Neskr sa op dostal do sluieb kra Karola Rberta na Siclii. S Karolom Rbertom sa poznal od detstva a boli aj rovesnkmi. V roku 1324 sa natrvalo usadil v Uhorsku a bol k dispozcii krovi. Od roku 1329 prebral po svojom bratovi funkcie uhorskho palatna a sudcu Kumnov. Stal sa zakladateom uhorskej vetvy Drugetovcov. Jn I., ktor zanechal domov a majetky, si zskal srdce kra. Nebol a takm skvelm vojakom, ako jeho brat Filip I., ale bol viac poradcom kra, omu nasveduje aj jeho jemnejia povaha. Jeho vern slubu kr ocenil tm, e po smrti jeho brata Filipa daroval vetky jeho majetky Jnovmu synovi Viliamovi. Zomrel v roku 1335. Jn Drugeth mal synov Viliama, Mikula a Jna. Vo vekej miere zasiahol nielen do dejn zemia vchodnho Slovenska, ale aj celho Uhorska. Zaradil sa k najbohatm magntom na vchodnom Slovensku, ktormu v 14. storo patrilo okolo 300 dedn. (9)

MIKUL I. DRUGET (? 1355)

Podobne ako jeho otec Jn I., aj on bol v slube kra Karola Rberta. Kr ho poveril vchovou svojich dvoch synov. Kr Karol so svojou rodinou obedoval na hrade Vyehrad 17. aprla 1330, ke v tom zatoil na kra vraednou zbraou Felicin Zach, ktorho nazvali aj Merc. V alom nsil mu u zabrnil krovsk sluha Jn, syn Alexandra z Potockej stolice. Tento sluha ako prv s vekou odvahou postavil sa na obranu kra. Nsledne mu prili na pomoc ostatn lenovia krovskej stre. tonka hne usmrtili a rozsekali na kusy. Pri tomto nsilnckom ine bol prtomn aj Mikul I. Drugeth, ktor v kritickej situcii vlastnm telom chrnil krove deti. Kr chcel Felicina Zacha potresta a poiadal krovsk radu o vemi tvrd rozsudok. Za tento in krovsk rada, v ktorej boli aj Jn I. Drugeth a Mikulov brat Viliam, vyniesla rozsudok nad prbuznmi Felicina Zacha a do tretieho pokolenia. Po smrti Karola Rberta v roku 1342 zostva Mikul v slubch jeho syna udovta I. Ten sa osobne zastnil na neapolskom aen a Siclia sa dostva pod nadvldu Uhorskho panovnka, ktor za kapitna mesta Salerno menoval Mikula I. Tto funkciu zastval tri roky. V roku 1354 ho kr povil, dal mu rad krajinskho sudcu. Toto postavenie znamenalo vek moc, pretoe po palatnovi to bol druh najv post v krajine. Po smrti starieho brata Viliama 1342 zdedil vek as jeho majetkov. Zaala nm horianska vetva drugetovskho rodu. T si poda dedinky Horiany (Geren) v Uskej upe, kde si v postavili Drugetovci kriu a zaala dva

~7~

prdomok z Horian (de Geren). Zomrel medzi 18.februrom a 14. jnom 1355. Mal syna Jna III a Ladislava I. (10)

TEFAN II. DRUGET (? - ?)13

Spomna sa v rokoch 1411-1466. Oenil sa s Katarnou. V roku 1466 sa o om dozvedme na zklade sdneho sporu, do ktorho vstpili synovia Mikula II. tefan II. a Bartolomej I. ako aj synovia tefana II. imon I., Jn VI. a tefan III. Drugetovci sa v om saovali na Jna Lokoa a Petra, syna Jna mladieho, ktor napadli ich poddanch cestou domov, ke sa vracali z trhu z Debrecna. Aby bola dokzan ich nevina, malo 50 achticov odprisaha, e to neboli oni. tefan II., syn Mikula II., sa spomna aj v roku 1449, ke sa dostal so svojim bratrancom Bartolomejom II. do zajatia bratrkov. Zaprinila to nov politick situcia, kee v roku 1437 zomrel igmund Luxembursk, a na trn sa dostal jeho za Albrecht Habsbursk. Nastalo obdobie, v ktorom sa Uhorsko ocitlo v hlbokej anarchii, nakoko vdove krovskej sa narodil syn Ladislav Pohrobok. T si na pomoc pozvala Jna Jiskru z Brandsa ako kapitna severnho Uhorska (Slovensko). Vntropolitick nepokoje v druhej polovici 15. storoia znamenali pre Zempln prtomnos bratrkov a jiskrovcov. Husiti, ktor v rokoch 1419-1434 plienili Slovensko, sa a na Zempln nedostali. Jiskrovo vojsko sa vak dostalo a do tejto asti. Proti nim sa postavili aj Drugetovci spolu s ostatnmi zemplnskymi zemepnmi. Bratrkov viedol kapitn Jn Talafs. T v roku 1449 zatoili aj na Humenn a ich vboje siahali a do abn. Tento vpd do Humennho a jeho okolia po prv krt silno otriasol hospodrskou zkladou Drugetovcov. Jiskra vtedy zajal aj tefana II. a Bartolomeja II. Nasledovali dlh vyjednvania. Za ich oslobodenie zo zajatia sa prihovral aj jgersk biskup Ladislav Hdervri, ktor sa listom zo da 5. mja 1449 obrtil na mesto Bardejov so iadosou o ich vyslobodenie. Napokon sa podarilo v Stropkove v roku 1450 Jnovi z Perna, ktor bol zemplnskym upanom, uzavrie dohodu s Jnom Jiskrom. Jiskra na zklade dohody prepustil tefana II. a Bartolomeja II. na slobodu s podmienkou, e cel prjem z bane v Telkibnyi14 a tie vetky prjmy z humenskej a stropkovskej tridsiatkovej stanice dostane on. V roku 1459 sa zemplnskym upanom stal tefan z Perna. V tom ase sa v Zemplne spomna medzi poprednmi mumi Ladislav z Pavloviec, dvorn magister, tefan, Jn Rajnold a Osvald z Rozhanoviec, tefan z Perna, Peter Sokol aj Bartolomej II a imon I. z Humennho. tefan II. mal troch synov - Jna IV., tefana III. a imona I. Nevieme o ktorho tefana ide (otca i syna), ke sa v listine z roku 1465 uvdza, e Ladislav Paloaj, krovsk sudca, na zklade sanosti Andreja Butkaja, nariadil Zemplnskej upe, aby uskutonila vyetrenie vo veci podplenia domu Andreja Butkaja v dedine Budkovce, m mu vznikla koda v hodnote 600 zlatch. Obvinen boli tefan z Humennho, Ladislav z Lastomra a Benedikt, syn Alexandra Butkaja. (11)
13 14

spomna sa v 15. storo pribline 76 kilometrov cestnej trasy na juh od Preova, v Maarskej republike

~8~

VALENTN I. DRUGET (1577 1609)

Narodil sa v roku 1577, bol dvakrt enat: s Albetou Rkociovou a Kristnou Horvtovou. Valentn I. bol krom Rudolfom menovan za Zemplnskeho upana 1. marca 1600 po smrti svojho starieho brata. Predpsan prsahu na tento rad zloil 3. mja v tom istom roku, vo veku 22 rokov na hrade Zempln so slovami, e tento rad bude vies verne a spravodlivo. Bol synom tefana Drugeta. Udral si po otcovi reformovan vieru. Aj on sa zastnil na bojoch proti Turkom. Roku 1604 sa pridal k Bokajovmu povstaniu a v aprli 1605 ho zvolili za jednho z hlavnch veliteov povstaleckch vojsk. S Valentnom sa spja aj jedna neprjemn udalos, ktor kronikr opsal takto: V predveer sviatku Zoslania Svtho Ducha achtic Valentn z Humennho sa nhodne prechdzal na svojom koi okolo monastiera - a to akurt v ase, ke k nemu smerovali procesie ud z jednotlivch dedn. Krali rezkm krokom a spievali nboensk pesniky. Obchdzajc jednu z tchto procesi sa jeho kone splaili, ko sa prevrtil a on si pri tom neastne zlomil ruku. Vtedy sa strane rozzril a rozkzal svojim hajdchom podpli chrm i monastier. Tto okamite vyplnili rozkaz svojho nemilosrdnho pna. Opsan prhoda sa tka monastiera v blzkosti obce Krsny Brod v okrese Medzilaborce. Cel dreven kltorn komplex s chrmom zhoreli spolu s celm vntornm vybavenm, kninicou a archvom. Mnsi (bazilini) si zachrnili len hol ivoty. A dajne sa ete nejakm zzranm spsobom zachrnil obraz Bohorodiky, ktor nali pastieri nealeko od kltora. Poda stneho podania ikona Bohorodiky plakala, a km sa nepostavil nov chrm. Poda kronikra V. Terleckho Valentn I. Druget po tejto udalosti vne ochorel a nevedel ho uzdravi iaden lekr. Na radu svojich priateov urobil Valentn sub, e op nech vybudova chrm a monastier, ktor dal v nvale hnevu spli. Ke sa mu potom podarilo sub splni, op sa mu zdravie vrtilo. Vo februri 1605 bol Bokaj zvolen za sedmohradsk kniea a na sneme v Serncsi aj za kniea Uhorska. Vtedy sa Bokaj poksil o reorganizciu svojich vojsk, ktor meme povaova sasne za snahu paralyzova hajdskych veliteov, pretoe na elo vojska bol postaven Valentn Druget z Humennho. Bokajovi hajdsi na jar 1605 spustoili vek asti vchodnej Moravy a juhozpadnho Slovenska. Bokaj spolupracoval s Turkami, a preto pri nslednom toku Turkov na Ostrihom Bokajove vojsk mali za lohu spolu s pomocnmi tatrskymi oddielmi pustoi nepriateovi zemie. To malo by v ase, ke tureck armda obliehala pevnos a tm viaza sily cisrskych vojsk. Tureckej armde sa podarilo 29. septembra 1605 doby Ostrihom, ke sa u predtm zmocnila Vyehradu. 17. oktbra 1605 kapitulovali pred bokajovmi oddielmi na ele v Valentnom Drugetom aj Nov Zmky, dajne preto, aby pevnos nedobili Turci. tefan Bokaj vo svojom testamente ustanovil Valentna Drugeta za svojho nstupcu, ale sedmohradskm knieaom sa stal igmund Rkoci. V roku 1608 sa

~9~

zastuje spolu s Jurajom III. Drugetom na korunovcii Mateja II. Valentna Drugeta nov kr povil na krajinskho sudcu Juraja vymenoval za upana zemplnskej stolice. Valentn I. psanie svojho dennka ukonil 19. novembra 1605. tefan Bokaj zomrel v Koiciach v roku 1606 ako vldca Sedmohradska a troch vchodouhorskch stolc. Vo svojom testamente odpora Sedmohradanom, aby Valentna ustanovili za svoje kniea. Ten robil vetko, o mohol, aby titul zskal. K tomuto cieu pouil aj svoju manelku Albetu, ktor priml k tomu, aby la za otcom igmundom Rkocim. Mala ho presvedi, aby neprijal tto kandidatru, ale umonil ju svojmu zaovi Valentnovi. Stavy si ale zvolili igmunda Rkociho. Valentn, sklaman a znechuten z takhoto zveru, zaal sa odkodova z Bokajovho bohatstva a odvliekol do Humennho vetky cennosti na sedemnstich vozoch. Medzi nimi boli aj dve koruny: srbsk a grcka a mnostvo zlatho a striebornho riadu, ako aj vek mnostvo razench minc. Medzi drahmi kamemi vynikal zvl rubn, ktor vekosou prevyoval vajce orientlneho holuba, takzvan karbunkul, ktor svietil ako erven vno. K jeho majetkom pribudli aj nm obsaden hrady Vek Kamenec a Chust. Po uzavret mieru podnecoval Valentn I. hajdchov na nov odpor. Hajdsi sklaman z celej vzniknutej situcie chceli novho vodcu, a preto vyhlsili Valentna I. za kra a na hlavu mu poloili jednu z Bokajovch korn. Zrove u Mikul Bokaj zorganizoval 15-tiscov armdu a s pomocou Turkov zaal ri hrzu. Zaalo vznika vek nebezpeenstvo, a preto bola zvolan porada komisrov do Bratislavy da 6. janura 1608. Tto komisri boli uren na to, aby nastolili poriadok. Valentn I. si konene uvedomil, ak je relna situcia, a vzdal sa boja. Po vyjednvan boli hajdchom priznan z minulosti patriace zemia, Mikul Bokaj bol poven na barna. Valentn I. sa zmieril s cisrom Rudolfom a pomohol Matejovi II. (1608-1619) dosta sa na uhorsk trn. Zomrel vo veku 32 rokov da 9. novembra 1609 na svojom Uhorodskom hrade. Prinou smrti bolo pravdepodobne otrvenie nepriatemi. Kronikr zo ariskho potoka zaznamenal, e zomrela vek opora nroda s boej matky cirkvi cum suspicione veneni (na podozrenie z otravy). Z prvho manelstva mal Valentn I. jednho syna tefana VI., ten vak u o tri roky po smrti svojho otca zomiera, ako to uvdza blatnopotock kronikr: 16.marca v roku 1612 zomrel pozostal syn venho a vekomonho Valentna Humenskho, tefan (VI.), ktor zomrel ako jeho otec - suspicione veneni. Predchdzajceho da ete hostil Juraja III. Humenskho (ktor bol jeho strkom). Hne tretieho da sa Juraj (III.) ubytovva na Uhorodskom hrade. Nm sa tto Drugetovsk vetva skonila. (12)

IGMUND II. DRUGET (1658 1684)

Vytudoval na viedenskej univerzite, kde v roku 1676 zskal doktort. Zemplnskym upanom sa stal v roku 1675, potom aj upanom Uskej a Bordskej stolice. Cisr Leopold ho poveril funkciou krovskho komornka. Bol zvolen tie do komisie na pravu prva slobd, na vracanie kostolov evanjelikom a na pravu hranc s Poskom.

~ 10 ~

Ke vypuklo povstanie kemarskho achtica Imricha Tkliho (1683) postavil sa igmund Druget proti povstalcom, osnoval kongregciu na hrade iva15. To sa mu stalo osudnm. Tkli za pomoci tureckho vojska chcel zjedna poriadok v severovchodnch stoliciach a tiahol ta so svojim vojskom. Po ceste zabral hrady Uhorod, ivu a Trebiov. Humenn vtedy padlo bez boja. Tkoli zhabal vetok Drugetovsk majetok, samotnho igmunda zajal, odvliekol do Koc, kde ho roku 1684 popravili satm. igmundom Drugetom kon dlh ra Drugetovcov v Uhorsku i v Humennom. igmund nemal syna, zanechal po sebe iba tri dcry. (13)

15

v sasnosti zrcanina 520km cestnej trasy s Bratislavy na vchod, 60km s Koc na Vchod. Cie je dedina Sedlisk, odkia je hrad viditen ide sa na sever. Hrad je prstupn aj od priehrady Domaa cca 7 km.

~ 11 ~

ZVER
Tto prca tvor aksi medzistupe medzi asou Drugetovci v (3) a publikciou (2). Ak m niekto hlb zujem o histriu tohto rodu, odporam (2)

~ 12 ~

SLOVNK

POUITCH POJMOV

Bratrci Vojensk oddieli zloen z bvalch husitskch bojovnkov samostatne psobiace na zem Slovenska, Moravy, severnho Rakska a junho Poska, kam v rokoch 1445-1467 priniesli idei husitstva. Krajinsk sudca Dvorsk, neskr Krajinsk sudca bol palatnov zstupca v obdob, ke sa palatn stal spolusudcom kra (11. storoie). Prebral riadenie krovskho dvora, kde mal prvo zastupova kra. Bol riadny sudca krovskej krie. Mal prvo sdi kohokovek, s vnimkou privilegovanch krovskch miest a idov. V priebehu 13. storoia sa jeho sd premenil na stlu intitciu zastupujcu kra, tzv. sd krovskej prtomnosti (iudicium praesentiae regiae). Jeho sdna psobnos bola obmedzen na krovsk dvor. Od 13. storoia predsedal spolu s dvormajstrom aj tzv. estnmu rytierskemu sdu. Koncom 13.storoia si achta vymohla prvo rozhodova o obsaden tejto funkcie. Postavenie dvorskho sudcu sa z roviny skromnoprvnej presunulo do roviny verejnoprvnej a od tejto doby mono hovori u o krajinskom sudcovi. Poda zkonnho lnku 9 z roku 1290 bolo obsadenie funkcie krajinskho sudcu krom viazan na shlas krajinskho snemu. Zasadnutia sdu krovskej prtomnosti bvali stanoven na smy de po uritom sviatku, preto sa nazvali sdne oktvy, oktavlne sdy (iudicia octavalia). Do kompetencie krajinskho sudcu patrili vetky prpady postpen z nich sdov, ktor vak neboli natoko zvan, aby ich musel riei palatn. Krajinsk sudca psobil aj za Habsburgovcov, ke do jeho kompetencie patrili zleitosti achty. Psobil aj v orgnoch verejnej sprvy: bol lenom krovskej rady, v prvej polovici 16. storoia lenom miestodriteskej rady a v poslednej tretine 17. storoia lenom gubernilnej rady. Funkcia krajinskho sudcu zanikla po roku 1848. Kumni Kumni znmi tie ako Plavci, Polovci boli stredovek turkick kme - Kypakovia, pvodne ili asi v povod Amuru. Na zaiatku 11. stor. as Kumnov prenikla do iernomoria a na severn Kaukaz, neskr aj do strednej a junej Eurpy (Bulharsko, Krym), v 13. stor. tzv. bieli Kumni uli pred Tatrmi do Uhorska, kde ich aj s vldcom Kutenom prijal Belo IV. a usadil medzi Dunajom a Tisou. Palatn Najvy krajinsk hodnostr v Uhorsku Tavernk

~ 13 ~

Vysok uhorsk krajinsk hodnostr. Tavernci bolo oznaenie pre skupinu ud, ktor sa mali stara o zabezpeovanie zsob dvora, vyberanie dvok. Ich predstaven sa nazval tavernk. Neskr funkcia tchto ud zanikla, ostalo len pomenovanie pre tavernka. Za vldy Anjuovcov zaznamenali krovsk mest al rozvoj, m rstol aj vznam tavernka. Tavernk mal na starosti vyberanie portlnej dane, zavedenej Karolom Rbertom. Tridsiatkov stanice Stanice, kde sa vyberal poplatok vo vke 3% z prevanho tovaru, nieo ako dnen clo alebo mto.

~ 14 ~

BIBLIOGRAFIA
1. mamimoja. Pvod erbu achtickho rodu Drugetovcov - ahky-Referty.sk. ahky-Referty.sk. [Online] [Dtum: 25. 10 2008.] http://www.tahakyreferaty.sk/Povod-erbu-slachtickeho-rodu-Drugetovcov/18294/&i9. 2. Leni, tefan. achtick rod Drugetovcov s Humennho. Humenn : Miestny vbor Matice slovenskej a Vihorlatsk osvetov stredisko, 2003. s. 181. 80-9673025-8. 3. Machala, Drahoslav. achtick rody. Bratislava : Perfekt, 2007. strany 26, 27. 978-80-8046-375-5. 4. anonym. Peter Pethnyi. Obec Brekov. http://www.brekov.sk/humenne_t61.htm. [Online] [Dtum: 9. 9 2011.]

5. Kr, Martin. Kronika o atentte Felicina Zacha na Karola Rberta. Klasici online kninica. [Online] 28. 10 2010. [Dtum: 9. 9 2011.] http://www.klasici.sk/node/524. 6. Adrian. Mikul I. Drugeth. Wikipdia. [Online] [Dtum: 25. 10 2008.] http://sk.wikipedia.org/wiki/Mikul%C3%A1%C5%A1_I._Drugeth. 7. anonym. Jasenov. Slovensk http://www.hrady.sk/jasenov.php. hrady. [Online] [Dtum: 27. 10 2008.]

8. Magula, Anton, a in, a in. Atlas slovenskch miest. Bratislava : MAPA Slovakia, 2007. 978-80-8067-171-6. 9. anonym. Wikipdia. Jn I. Drugeth. [Online] http://sk.wikipedia.org/wiki/J%C3%A1n_I._Drugeth. [Dtum: 27. 27. 27. 27. 27. 10 10 10 10 10 2008.] 2008.] 2008.] 2008.] 2008.]

10. . Mikul I. Drugeth. Wikipdia. [Online] [Dtum: http://sk.wikipedia.org/wiki/Mikul%C3%A1%C5%A1_I._Drugeth. 11. tefan II. Drugeth. Wikipdia. [Online] [Dtum: http://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%A0tefan_II._Drugeth. 12. Valentn I. Drugeth. Wikipdia. [Online] [Dtum: http://sk.wikipedia.org/wiki/Valent%C3%ADn_I._Drugeth. 13. igmund II. Drugeth. Wikipdia. [Online] [Dtum: http://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%BDigmund_II._Drugeth.

14. anonym. The Churches of Naples (Italy): Churches of Saint Claire. The Churches of Naples (Italy). [Online] [Dtum: 25. 10 2008.] http://www.dentronapoli.it/English/Churches/Saint_Claire.htm. 15. . Anjou. Wikipedia, the free encyclopedia. [Online] [Dtum: 25. 10 2008.] http://en.wikipedia.org/wiki/Anjou. ~ 15 ~

16. . Tavernk. Wikipdia. [Online] http://sk.wikipedia.org/wiki/Tavern%C3%ADk.

[Dtum:

28.

10

2008.]

17. . Kronika o atentte Felicina Zacha na Karola Rberta. Wikisource. [Online] [Dtum: 28. 10 2008.] http://sk.wikisource.org/wiki/Kronika_o_atent %C3%A1te_Felici%C3%A1na_Zacha_na_Karola_R%C3%B3berta. 18. . Abovci. Wikipdia. http://sk.wikipedia.org/wiki/Abovci. [Online] [Dtum: 28. 10 2008.]

~ 16 ~