1.

MATURITN ZADANIE STAROVEK LITERATRA

SPOLOENSKO-HISTORICK POMERY Poiatky nepsanho umenia mali pvodne podobu verovanch pokrikov s asto sa opakujcimi slovami a rovnakmi slabikami. Zariekadl, zaklnadl, prslovia, pranostiky, magick a obradn prejavy boli dopan spevom a tancom. Najstarie psomn pamiatky boli vytvoren orientlnymi kultrami, ktor zakladali prv ttne zriadenia (Mezopotmia, Egypt, India, na a in). Potrebu psomnch zznamov vyvolala centrlne riaden sprva. Spoiatku len radn, sprvne a nboensk dokumenty boli postupne dopan umeleckou literatrou. ORIENTLNE LITERATRY s shrnom psomnctva najstarch zijskch a severoafrickch civilizcii. Ide o poiatok psomnctva v celosvetovom meradla vbec.

1. ORIENTLNA LITERATRA
a. SUMERSK LITERATRA Sumeri okrem desiatkovej potacej sstavy vynali spsob zznamu rei obrzkov psmo, z ktorho sa vyvinulo psmo klinov. EPOS O GILGAMEOVI - najstarie literrne dielo; nepoznme autora ani cel verziu diela Idea: Oslava Gilgameovho najslvnejieho diela Uruckch hradieb. - Hlavn postavy Gilgame je to historick postava poloboha, ktor vldol v meste Uruk. Bol krut a ntil ud pracova. Bol synom uruckho kra Lugalbanda, ktor bol nesmrten a jeho matka bola bohya. Vzorovo bol krsny mu, vysok, ramenat, s kueravmi vlasmi spletenmi do vrkoov. Enkidu bol zroden z vle bohov, aby bojoval s Gilgameom Dej: Bohovia dali Gilgameovi odvahu, silu a dvtip, patrili mu vetky eny v meste a vetci mui mu museli sli. Mal jednu chybu, e bol smrtenk. Gilgame bol prsny kr mesta Uruk. udia znien prcou sa obrtia na bohyu Aururu, stvoriteku ud, ktor sa nad nimi zmiluje a z hliny stvor mua Enkida. Enkidu je ochrancom zvierat v stepi, najskr s Gilgameom bojuj, no neskr sa spriatelia. Spolu premohli obra Chuvava. Do Gilgamea sa zabi bohya Itar, on ju vak odmietne a preto na neho posiela bka s otrvenm rohom. Bka zabij, ale Enkidu je rohom poranen, a tak zomiera. Gilgame si uvedom, e nie je nesmrten a rozhodne sa s hada liek proti smrtenosti. Jedin lovek, ktor je nesmrten a preil potopu sveta je Utanapiti. Gilgame chce vedie ako sa sta nesmrtenm. Nevydr vak bdie es dn a sedem noc, a tak nezska nesmrtenos. Potom had rastlinu nesmrtenosti, ktor mus vylovi z dna ocena, ale zoerie mu ju had. Potom sa vrti sp do Uruku. b. HEBREJSK LITERATRA BIBLIA (PSMO SVT) - najtanejia a najrozrenejia kniha na svete, sbor textov, pravidiel nboenskej viery a morlky Sklad sa z 2 ast: I. Star zkon Opisuje ivot idov, sklad sa zo 47 knh, zkladnou je Genesis. Hovor o stvoren sveta, potope sveta, poiatku sveta a o vyveden Izraelitov z egyptskho zajatia. Je to zkon medzi Bohom a izraelitami. Napsan po hebrejsky a grcky. Obsahuje: P knh Mojiovch, Knihy prorokov, spisy. II. Nov zkon Sklad sa z 27 knh a je psan po grcky. Tvoria ho najstarie pamiatky kresanskej literatry 1. a 2. st. n. l. Obsahuje: 4 evanjeli (rozprvaj o ivote a umuen Krista), Skutky apotolov (o psoben Kristovch iakov), Listy (21 epitol), Zjavenie Jnovo (apokalypsa odhalenie, zjavenie) c. INDICK LITERATRA

MAHBHRATA - indick literrna pamiatka, zrejme najrozsiahlej epos - pomsta, nadprirodzen javy a magick kony - je to bratovraedn boj medzi rodom Kuruovcov a Panduovcov, zvaz rod Panduovcov a niekoko prvrencov z rodu Kuruovcov vyvrad rod Panduovcov. Vsledkom je znik oboch rodov. RAMAJANA opisuje tragick del krovskho syna Rmu a jeho enu Sity.

Antick a) Grcka ANTIKA je novodob oznaenie pre starovek obdobie, v grckej a rmskej spolonosti v om boli vytvoren kultrne hodnoty, ktor sa stali zkladom eurpskej vzdelanosti. (700 pred n. l 5 st. n. l.) Hrdinsk eposy: Homr - Ilias a Odysea - ivot loveka bol ovplyvnen vou bohov. ILIAS obsahuje 16 000 verov, opisuje mesto Trja a poslednch 51 dn trjskej vojny. Vojnu vyvolal syn trjskeho kra Priama Paris, ktor uniesol krsnu Helenu, manelku spartskho kra Menelaa. strednm motvom je Achillov hnev. Velite Agamemnn mu odal obben zajatkyu, Achilles prestal bojova a prevahu nadobudli obrancovia Trje pod vedenm Hektora. Achilles poial svoju vzbroj priateovi Patroklovi, ktorho nepriatelia povaovali za Achilla a dali sa na tek. Hektor ho ale spoznal a Patrokla zabil. Achilles pomstil jeho smr tm, e zabil vea Trjanov aj Hektora, ktorho obnaen mtvolu vlil priviazan k vozu. A po zsahu bohov vydal Hektorovu mtvolu krovi Priamovi. Dielo kon obrazom pohrebu Hektora. - Jablko svru Paridovo jablko Parid vyber Afroditu (Hra, Palas Atna) ODYSEA opisuje poslednch 41 dn desa ronej cesty domov. Itackho kra Odysea a je nvrate do rodnej zeme. Oslavuje ikovnos Odysea a vernos jeho eny Penelopy - Danajsk dar - skazonosn dar neprinajci itok, poda drevenho koa, ktorho Danajci Grkovia darovali Trjanom, ale predtm do neho ukryli vojakov Bjky: Ezop Havran a lka, Lka a hrozno HAVRAN A LKA Havran sedel na konri a chystal sa zjes syr. Potom prila lka a povedala: ,,Si krsny, ale nevie spieva. Havran sa chcel predvies, a tak zaal spieva, syr mu pri tom vypadol zo zobka, lka ho uchmatla a utiekla. Ponauenie: Dvaj si pozor na falon lichotenie. LKA A HROZNO Lka stla na okraji vinohradu kde sa popnali stovky viniov, a tak sa rozhodla, e si jeden uchmatne. Lene lka na hrozno nedosiahla, a tak sa rozbehla a skala na ne vyskoi, ale po niekokch nevydarench pokusoch to vzdala. Nakoniec si povedala, e to hrozno aj tak nechcela a urite bude kysl a zl. Ponauenie: Ke nememe zska to o sme chceli, tvrime sa, e sme o to vbec nestli.

2.

DRMA
Vznikla v antickom Grcku z nboenskch oslv Dionza, boha vna a vinohradnkov. Z tchto slvnost sa ako ner vyvinula tragdia. SOFOKLES: ANTIGONA - tvar: Tragdia - Kompozcia: Prolg, 5 dejstiev, epilg - Hlavn postavy Antigona dcra tbskeho kra Oidipa, nemysl na zkony, plny sa jej rodia v hlave, prila na svet milova, nie nenvidie. Dva prednos povinnostiam voi bohom, tradciam a rodine pred vlastnm astm a ivotom. Kren (tbsky kr po Oidipovi) brat nebohej Antigoninej matky. Vierolomn, netostn, nehadiaci na nzor inch ud a zvyklost predkov. Haimon- rozvny, mierny, milujci snbenec Antigony Eurydika- milujca Haimonova matka Ismena- stupiv, nevbojn sestra Antigony Hlavn mylienka: Ten, kto nerepektuje bosk a udsk zkony, bva potrestan. Dej: Deti kra Oidipa - Antigona, Ismena, Eteokles ij v Tbach, kde vldne Kren. Ich brat Polyneikos tiahne s vojskom proti Tbam. V bojoch padne Polyneikos aj Eteokles. Kren zake pochova Polyneika, o znamen potupu pre cel rodinu. Antigona sa rozhodne v rozhovore s Ismenou, e nebude repektova neudsk prkaz a Polyneikovi preuke posledn poctu. Kr pred svedkami rozhoduje e k Eteoklovi sa bud sprva ako k hrdinovi, ale Polyneikovo telo nech zohavia drav psy a vtky. Prichdza vak strca a oznamuje, e telo niekto pochoval. Strca privdza pred kra Antigonu, obviuje ju z poruenia krovskho prkazu. Antigona sa necti by vinn, lebo kr vydal prkaz, ktor nesmie vyda iaden smrtenk, len bohovia. Ale vierolomn kr sa ned obmki, odsdi Antigonu na smr. M by zaiva pochovan v hrobke. Haimon predstpi pred otca, aj ke vie, e on si najviac oceuje poslunos. Napomna ho, e ani obania Tb nepokladaj jeho rozhodnutie za sprvne a vyzva ho, aby si to premyslel. Antigonu privdzaj do skalnej hrobky, s nrekom sa li so svojm ivotom a umi. Vetec Teiresias prde oznmi Kreonovi, e ani bohom

sa nepi jeho rozhodnutie, lebo neprimaj dym obet. Vyzva Kreona k rozvnosti. Teiresias mu vet neastie, ke tak urob Kreon ustupuje, rchlo odvolva svoje rozhodnutie, zavol sluhov, aby Antigonu oslobodili. Je vak neskoro Antigona sa ukrtila na zvoji. Po nevydarenom pokuse napadn svojho otca sa Haimon prebodne meom a samovradu spcha aj jeho matka. V tejto tragdii proti sebe stoja autorita ttnej moci a ena, azda a egoisticky sebavedom odhodlan obetova svoj ivot v mene nepsanch zkonov udskosti. KR OIDIPUS Oidipa vychoval korintsk kr, ktor nebol jeho biologickm otcom. Raz pri hdke sa Oidipus dozvedel, e to nie je jeho otec a odiiel. Na svojej ceste zabil jednho starca, nevediac, e to bol jeho otec. Dozvedel sa, e v Tbach sa usadila sfinga. Kad de k nej mus prs jeden Tban a mus zodpoveda hdanku. Ak ju nezodpovie, zhod ho do priepas. Oidipus sa za ou rozhodol s a ako prv zodpovedal hdanku sprvne, a tak dostal za enu svoju matku. Narodili sa im dve dcry a dvaja synovia. Do Tb vstpil mor a zbavi sa ho mu len vtedy ke bude potrestan vrah kra Laiosa. Oidipus sa dozvie od vetca, e to on zabil svojho otca, vypichne si oi, aby nemusel vidie nsledky hrz, ktorch sa dopustil. Komdie ARISTOFANES: LYSISTRATA Filozofia: Sokrates, Platn, Aristoteles PLATN: STAVA - rozpracovan predstavy o tte a jeho funkcich ARISTOTELES: POETIKA - rozprva o zsadch slovesnho umenia ( stanovil zsadu troch jednt miesta, asu, deja) Lyrick pozia SAPF: MODLITBA K AFRODITE - bse b) Rmska TITUS MACCIUS PLAUTUS CHVAST KOMDIA O HRNCI zobrazuje loveka zvislho od peaz MARCUS TULLIUS CICERO - renk rtor O TTE, ZKONOCH, O SENTE BSNICI PUBLIUS VERGLIUS MARO PASTIERSKE IDYLY (BUCOLICA) RONCKE SPEVY (GEORGICA) idealizcia dedinskho ivota i mravnch hodnt PUBLIUS OVDIUS NASO UMENIE MILOVA bsnick zbierka PREMENY (METAMORFZY) sbor spracovanch bji s tmou premeny QUINTUS HORACIUS FLACCUS - prleitostn pozia SATIRY EPOS je rozsiahle chronologick rozprvanie, ktor spja jedna alebo viac postv, do deja mu zasahova bohovia a mytologick postavy. K nrovm variantom patr hrdinsk epos (pojednva o udskch hrdinoch nezaznamenanch histriou), rytiersky epos, epos zvierac.