udov rezbrstvo

Orava je regin bohat na mnostvo podb tradinej i sasnej udovej kultry. Jej nehmotnch hudobnch, tanench i zvykoslovnch, ako i hmotnch prejavov. A k takm, ktor v minulosti podstatne formovali a i v sasnosti formuj pohad na udov drevorezba. Jej artefakty sa v sasnosti nenachdzaj iba v depozitoch, ale s prstupn i prostrednctvom intalci galri a skromnch zbierok. Nejde pritom o diela kolench majstrov umeleckho remesla, ale - a najm o diela udovch, insitnch tvorcov. Ich plastiky a relify s nielen pretavenm autorovej sasnosti, ale s i hlboko zrasten a vychdzaj z prostredia v ktorom vznikaj, s pokraovanm minulch umeleckch nzorov a postupov v tvorbe. S nielen dokladom tvorivho procesu predchdzajcich generci, dokladom tradcie, ale i zkladom, na ktorom stavaj a z ktorho vychdzaj sasn umelci. Ich umeleck charakter mono pochopi iba vo vzahu k lohe, ktor maj v prostred, kde boli stvrnen a ich umeleck hodnota asto nie je urujca. Spodobovanie nie je cieom, ale iba prostriedkom na dosiahnutie uritho zmeru. Aj oravsk rezbri vzhadom k funkcii svojho diela asto redukuj vrazov prostriedky na tie najpodstatnejie, na atribty, niekedy nejde o realistick senzulne videnie a vern spodobovanie modelu, ale o zachytenie symbolickej podoby, abstrahovanej do znaku. T dominuje najm v sakrlnej tvorbe, jednej z dominantnch ast udovho rezbrskeho umenia. V nej ide udovmu umelcovi asto nie a tak o stvrnenie podoby uritho loveka a jeho osudov, ako o typizovanie do formy, ktor by bola zrozumiten o mono najiriemu okruhu divkov. Ide o postavy svtch, Piety a Madony vyrezvan do inventrov kostolov. Najrozrenejie a asto umelecky vysoko dotvoren s plastiky znzorujce Pannu Mriu a Jeia na kri i vjavy z Krovej cesty. Samostatn miesto medzi plastikami tvoria postavy Betlehema, ktor s stle na Slovensku v tvorbe rezbrov obben. V nich dostvaj biblick nmety svetsk charakter. Ten sa pretavuje najm v postavch pastierov a vo zvieracch figrach a svis i so zvykoslovnm poslanm betlehema, s jeho zapojenm do betlehemskch hier. Prrodn nmety a zobrazenia ud pri prci i zbave s druhou podstatnou asou tvorby udovch rezbrskych umelcov. V nich me naplno vynikn individulny prstup tvorcu, vonos nmetu i jeho uchopenia, spracovania. Nmety s asto odrazom preitch udalost, zitkov i spomienok. Motvy ud a ich kadodennho dedinskho ivota s u niektorch oravskch rezbrov dominantn. Sstreuj sa na ron pracovn cyklus, najm na letn prce, na prcu v lese, psobiv s vak aj zvykoslovn motvy, i postavy a relify znzorujce zbavu, tanec i pripomnajce zbojncku tradciu. Vtvory udovho umelca s prce samouka pracujceho s noom a dltom, ktor postupuje tak, ako mu vnucuje materil a ninie. Aj ke mono z pohadu profesionla, z technickho hadiska mu ma takho plastiky i relify urite nedostatky, prevauje pri nich a estetick hodnotu tvor prve aro naivity a primnosti ctenia. To previ disproporciu tvarov i nerezbrsky povrch. Takho artefakty dchaj prostredm a situciou, pri ktorch vznikali, pretavuje sa do nich ivotn postoj a ctenie udovho umelca. S postaven a chpeme ich v inej ako akademickej rovine. A t je rovnako svojrzna a oprvnen.

Galria udovho rezbrstva v Babne Adresa: Obec Babn Babn 50 029 52 Hrutn Okres Nmestovo, SR Kontakt: +421 43 5577 207, +421 908 901 914 Fax:+421 43 5577 221 Email: obecbabin@orava.sk, web: www.babin.sk Otvracie hodiny: Sezna: 1. aprl 31. oktber Pondelok Piatok 07.00 hod. 15.00 hod. Sobota Nedea Sviatky zimn obdobie: nutn sa nakontaktova na tel. .:0908/901914 Upozornenie: V prpade Vaej nvtevy galrie je nutn sa kontaktova na obecnom rade, alebo na tel. .: 043 5577 207, 043 5577 221, 0908 901 914 Vstupn dobrovon

Z histrie budovy Galrie (star kola)

1910 ministerstvo kolstva nariauje postavi nov kolu, z dvodov kritickch podmienok pri vyuovan v starej drevenej kole, 1913 postavenie rm.-katolckej koly v Babne, bola to jednoposchodov budova. Staval ju z tehl, stavite Dud z Dolnho Kubna. Nklady na stavby stli 32.000 korn. Mala dve triedy a uili v nej dve uiteky: Etela Kcov a Sidnia Srkova, 1924 prv znmy riadite koly p. Jozef Nemec, ktor psobil na kole do roku 1933, 1934 na budove koly v aprli vyskoila iskra z komna, ktor nsledne spadla na dreven strechu susednej starej drevenej koly. Vznikol poiar, ktor mal za nsledok 104 zhorench domov, 4 udsk ivoty a finann kodu 2.971.325 Ks. Vyhorela aj budova koly, kde iskra vyskoila. koda na kole inila sumu 45.000 Sk. Budova poisten nebola. 26. novembra bola dokonen generlna oprava budovy koly, 1935 rozrenie kolskho pozemku o 344 m2, 1942 kola sa roziruje z dvoch na tri triedy, riaditeom koly je tefan Ondrk (1934 1952), 1945 kola bola pottnen, nazvala sa ttna udov kola, neskr Nrodn kola v Babne, 1952 novm riaditeom koly a zrove poslednm sa stva p. Peter Polk (1952 1971), 1958 generlna oprava celej budovy. Investcie presiahli sumu 90.000 Ks, 1971 posledn vyuovanie v starej kole, kde sa uilo 90 iakov v tyroch triedach. Nasledujci rok vyuovanie zaalo v priestoroch novej koly za kostolom, 70-80 roky budova sli ako osvetov izba, klubova pre mlde a zriauje sa obchod Jednoty spotrebn drustvo Trsten Rozlin tovar, 1988 obec predva budovu Agrostavu Nmestovo, 90 roky firma Agrostav previedla v budove starej koly rozsiahlu rekontrukciu, kde plnovala spustenie vroby s kancelriami, 2005 obec Babn odkupuje budovu starej koly sp, za sumu 450.000 Sk od firmy Agrostav Nmestovo, 2006 13. augusta sa slvnostne otvorila Galria udovho rezbrstva, v ktorej je na poschod zriaden stla expozcia 43 plastk od 18 rezbrov z toho 1 z Poska, 2007 stlu expozciu roziruje 7 sakrlnych plastk, z toho tri od dvoch poskch autorov. Dokonenie vstupnho vchodu (barchanec) do Galrie udovho rezbrstva. 2008 pred budovou Galrie sa konal po prv krt medzinrodn rezbrsky plenr

Rezbrsky plenr Nvraty k Sivovi

Plenr po prvkrt usporiadan v Babne v roku 2002 bol vsledkom takmer desaronch snh o znovuuchopenie rezbrskej tradcie obce a hadania toho pravho miesta pre tvoriv konfrontciu udovch rezbrov. Zmer Oravskho osvetovho strediska sa stretol s pozitvnou odozvou Obecnho radu, obyvateov i u tefna Siva ml., jednho z najvznamnejch oravskch rezbrov. A tak prve v jeho dvore, v prostred dchajcom drevom plastk otca, na poes ktorho plenr vznikol, bol prv ronk i usporiadan. Vtedy sa sedem udovch rezbrov zo Slovenska poas piatich dn pasovalo s viac ako meter a pol dlhmi jaseovmi kltmi. Tmou prvho ronka Nvratov k Sivovi bol morov stp, symbol ochrany pred vetkm zlm. Tma mlo frekventovan a preto i pre tvorcov zaujmav. Podujal sa ho vytvori prve tefan Siva mlad. Ostatn rezbri vytvrali jednotliv symbolizujce postavy, neskr rozmiestnen okolo strednho stpa. V roku 2003 sa plenr presunul do arelu Obecnho radu, ktor op poskytol zkladn materil - drevo. Tvoriv stretnutie sa v sasnoti stretva s pozitvnym ohlasom tvorcov a rezonuje i v rmci Slovenska, pravidelne sa babnskych stretnut zastuj i tvorcovia z Poska. Dielne bezprostredne konfrontuj tradin postupy, techniky a motvy kamenrskej tvorby a drevorezby, typick pre slovensko-posko-esk pohraniie, prostrednctvom nich sa identifikuj, spoznvaj ich a tm prezentuj i tradin kultrne symboly. Usporiadatelia sa snaia popularizova tradin i sasn tvorbu neprofesionlnych umelcov, vytvra tvoriv umeleck dialg, rozvja hlbiu a dlhodobejiu spoluprcu a do tvorby zapja najm mladch umelcov. udov tvorcovia sa poas piatich augustovch dn usiluj dokza svoju zrunos. Vone konfrontuj tvorbu ani nie tak po strnke techniky, ktor je jednoduch a priamoiara, ale tvorivo konfrontuj cit, predstavy a ich realizciu v diele, spsoby uchopenia predstavy. Vsledkom je rznorodos a autentickos autorov a ich prstupov a postupov, nie jednoznanos tlu, smeru, uniformita. Naopak, stretnutie povzbudzuje rezbrov v ich amatrskej a svojrznej tvorbe a prezentuje ich prostrednctvom diel verejnosti ako svojbytnch. Sprvnos takejto cesty podporuje i pomerne vek poet nadench amatrov a ich mimoriadne pestr prejavy, rznorod tematicky i tlovo.

tefan SIV, star

Zakladate rodovej tradcie, v ktorej sa nadanie det a tvoriv sksenosti odovzdvaj z genercie na generciu sa narodil 28. augusta 1906. V prcach deda Siva, ako dnes u nebohho udovho umelca familirne oslovovali takmer vetci Babnci, dominoval dedinsk lovek. Jeho kadodenn radosti i starosti, lovek pri prci i pri zbave. Znme s postavy pastierov, paholkov, hrabok, koscov, ale i muzikantov. V tvorbe vak silno rezonovali i biblick nmety zo Starho a Novho zkona. Boli to najm Piety, Madony i varicie Adama a Evy. Tretm tematickm okruhom tvorby tefana Siva st. boli zvieracie a prrodn motvy i monumentlne velie le v tvare udskch a zvieracch postv. Ronk a kolr sa zoznmil s drevom u v detstve a do mladosti sa rd vo svojich motvoch aj vracal. Zanal s drevenm riadom a betlehemami. S nimi pochodil i riadny kus sveta. Vianon vlety zanali na Luciu a konili a po Troch kroch. Sivove betlehemy tak obili takmer cel Slovensko - od Hlohovca a po Koice, neraz s nimi koledovali i v echch. Zimn vlety boli vekou kolou i prvmi dotykmi s drevom aj pre syna - tvorcu. Ak toti chcel podnikn tto dobrodrun p s otcom i na al rok, sm musel vystrha mataku a jednotliv postavy. Okamihy ivota vedel dedo Siv spontnne zachyti v dreve. Tak, ako ich vnmal iba on. S pln citu a fantzie. Osobitos jeho

prejavu urovala spontnnos prstupu k tvorbe. Jeho udsk figry vyaruj nieo ivotn a pvodn, s spojenm sily a istoty, a vnimon intuitvnym sochrskym ctenm. S dokladom citu a fantzie, talentu, v ktorom sa zachoval zdrav zklad udovho pohadu na svet.

tefan SIV, mlad

Narodil sa 25. augusta 1945 v Babne ako pokraovate tradcie rodu rezbrov. Po skonen zkladnej koly pracoval ako robotnk v Rudnku a Turanoch, po absolvovan zkladnej vojenskej sluby a do dchodku v Oravskch ferozliatinrskych zvodoch v Istebnom. Z figrok postv mnohch betlehemov, ktor ako diea tefan mlad vyrezval popri otcovi, sa stal asom individulny a osobitn tl. Z prc cti ctu k drevu, k jeho prrodnm vlastnostiam, typick je spracovanie z jednho kltika dreva. Prirodzen intinkt umelca viedol k pomeru sochrskych foriem a proporci. Strom bol pre neho symbolom krsy, oddychu a ivota. Vychdzal z primrnych vlastnost dreva, ktor pre Siva mladieho bolo zdrojom asocici. Spomienky z detstva stvroval pri hrch a stretnutiach pod stromom. Rzne vjavy, ktor s preit a vzbudzuj spomienky, dopal pozadm, horizontom, krajinkou a chalpkami i almi nmetmi. Zkladnm motvom sochrskych diel bol vak lovek v kadodennch i sviatonch doch. Siv hlboko precioval aj sakrlne tmy z Novho zkona. Spodoboval ich s elementrnou istotou tvrnych prostriedkov. Aktvne spolupracoval na tvorivch sympzich na Slovensku, esku, Posku, Holandsku. Vytvoril vek mnostvo jedinench plastk.

Zastnil sa viacerch vstav regionlneho, celoslovenskho a medzinrodnho vznamu. Jeho plastiky meme vidie na viacerch miestach nielen na Slovensku. Naprklad relif polapenia Janoka v Jnokovej krme vo Valaskej Dubovej, jedinen sochu piety v Plaveckom tvrtku i jaseov sochu rodiny, najviu na Slovensku, pred kultrnym domom v Liptovskom Hrdku, plastiky pri amfitetroch vo Vchodnej a Oadnici. Ako rezbr mal ete mnostvo plnov a odhodlan pri prci s demi, so Spolkom rezbrov v spoluprci s poskmi rezbrmi. Svoje predsavzatia nestihol naplni, odiiel v de menn, 26. decembra 2005.

Stanislav ONDRK

I ke sa udovmu rezbrstvu Stanislav Ondrk, naroden 28. februra 1949 v Liesku, venuje od tleho detstva, svoj vzah k drevu naplno rozvinul a v neskorom veku. Povolanm vodi zaal aktvne tvori v roku 1992. Medzi prce tohto obdobia patr najm drobn figurlna plastika a relify. Neskr sa zameral na monumentlnu plastiku. Tvor z lipovho, topoovho, javorovho, jaseovho i ovocnho dreva, prce napa olejmi.

V prci prevldaj motvy dedinskho ivota, ktor spodobuje pri prci i zbave. Tvorbu prezentoval na vstavch v Liptovskom Mikuli, Oravskom Podzmku, Donovaloch, Trnave, v Spiskom Podhrad, Kolrovciach a na vstavch Oravskho kultrneho strediska v Dolnom Kubne a v Tvrdone. Je pravidelnm astnkom plenra v Babne.

Peter BOHUCK

Narodil sa 29. augusta 1973 v Nmestove. Po skonen zkladnej koly sa vyuil na SOU strojrskom v Kaej, prci s drevom sa zaal aktvne venova a po zkladnej vojenskej slube. Od jednoduchch tvarov prechdzal k nronejm. Impulzom k tvorbe bola i rekontrukcia

betlehemu tefana Siva st. v babnskom kostole, ktor zrealizoval v roku 1995. V rokoch 2002 2003 na plenri v Babne vyrezal plastiky Panny Mrie a Pocestnho. V roku 2004 viedol v rmci projektu Orava bez hranc krok mladch rezbrov v obci, vo svojom vonom ase vyrezva i v sasnosti.

Juraj LABDK

Mlad autor sa narodil v Trstenej 21. janura 1987. Inpirovan starm otcom, ktor pracoval s drevom, sa rozhodol pre tdium na SOU v Ninej, odbor umelecko-remeseln spracovanie dreva. Na kole sa Labdk zoznmil s prcou s dltom, s technikami vyrezvania, povrchovch prav i oetrovania dreva a vznikli tu i prv rezbrske prce. Poas tdia sa zastnil rznych vstav a rezbrskych plenrov, v roku 2004 sa prezentoval v Kemarku na Eurpskom udovom remesle, svoju prcu prezentoval na

vstavch na Oravskom hrade (2004) a v Brne (2005). S prvou plastikou Bosk srdce sa zastnil celottnej sae Vtvarn spektrum (2005), v roku 2005 sa prezentoval na medzinrodenom rezbrskom plenri Nvraty k Sivovi v Babne, z ktorho pochdza i plastika Gajdo. Dielu si rezbr, ktor sa zaober i retaurovanm a konzervovanm, zriadil v pivnici panelku, v ktorom bva a v budcnosti chce s remeslom zrs ete viac.

Milan MIIENKA

Narodil sa 22. jna 1957 v Kolroviciach, tudoval na Strednej kole umeleckho priemyslu v Bratislave, ktor ukonil v roku 1976 ako umeleck rezbr. Po skonen koly pracoval desa rokov v udovoumeleckom drustve Rezbr v Rajci. V roku 1988 odiiel z rodinnch dvodov pracova do Kinexu Byta ako brusi. Toto remeslo ho iv dodnes, rezbrstvo ostalo len konkom.

Je aktvnym astnkom tvorivch sympzi doma i v zahrani v Posku, esku, vajiarsku. Jeho plastiky v nadivotnej vekosti s v expozcich v Zhorskej Bystrici (Moji), Plaveckom tvrtku (Sv. Peter), v Bojniciach (grf Plfy), Zywci (Sv. Peter) i v inch. Je zakladateom Farskej galrie v Kolroviciach, ktor pozostva z dvadsiatich plastk z toho sm je autorom deviatich. Do mzea udovej plastiky v Babne podaroval plastiky Sv. Jozefa a Jezuliatko.

10

Dalibor NOVOTN
Pochdza z Tatranskej Lomnice vo Vysokch Tatrch. U od malika mu prirstla k srdcu lska k udovm tradcim, folklru, tradinm remeslm, prrode a portu. Najviac ho vak zaujala prca s drevom, ako aj zrunos rezbrov. Po ukonen zkladnej koly sa vyuil v odbore drevomodelr a neskr pracoval pri vrobe modelov pre zlievrenstvo. Jeho prce mu spoiatku slili ako hraky, alebo ako okrasn doplnky v byte. Prv plastiku vyrezal vreckovm nokom z polienka pri tborovom ohni. Niekoko soiek venoval pri rznych prleitostiach aj znmym osobnostiam. Prca s drevom je mu v sasnosti trvalm konkom a zdrojom energie. Zvltnosou jeho tvorby je, e aj vek sochy vyrezva z jednho kusa dreva, konzervuje ich anovm olejom a let velm voskom. Je organiztorom rezbrskych sympzi v Liptovskom Hrdku, Koiciach, Bardejovskch Kpeoch, Krovej Lehote a spolupracuje s viacermi rezbrmi. Rezbrske umenie propaguje i prostrednctvom Dalovej galrie na skale v Krovej Lehote, ktor je sprstupnen verejnosti. Pravidelne ako

predseda Spolku rezbrov prispieva do rezbrskeho asopisu Dotyky a cesty. Vystavoval v Koiciach, Raslaviciach, Bardejovskch kpeoch, Plaveckom trvtku, Vchodnej, Vlkolinci, trbskom Plese, Krovej Lehote, Liptovskej Porbke, Liptovskom Hrdku, Vynej Boci, Babne, v Asiagu v Taliansku a v Kunoviciach v eskej republike.

11

ubomr ORSG

Narodil sa 3. augusta 1948 v Nlepkove, okres Spisk Nov Ves. Povolanm hutnk oceliar pracoval v rokoch 1967 1984 vo VS Koice, od roku 1984 ako galvanizer v ZS Nmestovo. Vyrezvaniu sa venuje viac ako 25 rokov. Nmety erp najm z dedinskho prostredia. Jeho prce s vnimon nielen originalitou, ale i vypracovanm z jednho kusa dreva. o sa tka materilu, pri mench prcach pouva lipov a brezov drevo, no a pri vch vyuva tvrdie a odolnejie drevo duba, topoa a jele. V Orsgovej tvorbe sa odra prostredie v ktorom ije i jeho osobnos a stretvame sa v nej s dvoma pramemi. udov tvorba mu sli ako

chrm, kde stretva veriacich a pribliuje sa k nim. Spolone vytvraj prbehy, ktor nadobdaj formu. alm prameom je sakrlna tematika. Motvy zo ivota svtch vyrezva Orsg s citom a svetlom, ktor predstavuje symbol zrodu a vitality. Robustn tvary a expresvny vraz rozvja v komornej i monumentlnej tvorbe. Autor vystavoval od roku 1994 v Spiskej Novej Vsi, Nmestove, Tvrdone, Banskej Bystrici, dvakrt na bienlne slovenskho naivnho umenia v Trenne, v Nmestove a Burg-Haamstede v Holandsku. Zastnil sa sympzi v Tvrdone, Vekej Lipnici, Plaveckom tvrtku, Malej Lipnici, Janove, Hosttne, Vchodnej, Burg-Haamstede a Babne.

12

Jn PALKO
Narodil sa 23. jna 1952 v tiavniku. Vyuil sa v SOU Vhostav v iline za zmonka a tdium si doplnil na Strednej priemyselnej kole stavebnej. V roku 1982 zaal tudova na Pedagogickej fakulte v Banskej Bystrici, kde spene ukonil 6 semestrov. Pracoval ako majster odbornej vchovy v uiliti SOU Vhostav v iline. Od roku 1996 skromne podnik. Zastuje sa regionlnych i celottnych vstav, prezentuje sa na medzinrodnom rezbrskom plenri Nvraty k Sivovi v Babne, jeho prce s sasou skromnej galrie A. Machaja v Plaveckom tvrtku.

13

Jn PODSKLAN

Narodil sa v Oravskej Lesnej v roku 1951 a v roku 1978 sa presahoval na Kysuce, do adce, kde podnes ije a tvor. V jeho rezbrskych prcach sa odraj spomienky na dedinsk ivot po vojne. Obrzky, vne a zait i odpout prbehy vie umne dltom prerozprva v dreve. V malej kuchynke pri lampe vznikaj postaviky orov, rozsievaov, rubrov, drotrov, eniiek v poli i cestou z poa na chrbtoch s noami budcej poivne obrzky dedinskho ivota. Prv plastiku vytvoril v roku 1980. Samostatne sa na vstavch prezentoval v rokoch 1989

a 2004 v adci. Plastiky Jna Podsklana s zastpen v zbierkach Kysuckho mzea v adci, Beskydskho mzea vo Frydku-Mstku, Kysuckej galrie v adci a v zbierkach Slovenskej nrodnej galrie v Bratislave. Od roku 2002 sa pravidelne zastuje medzinrodnho plenru Nvraty k Sivovi v Babne, vekorozmern plastiky realizoval v Mzeu kysuckej dediny, v Oadnici i v Bystici na Morave. Medzi najvie ocenenia zarauje as na troch trienle pre amfiteter Vchodn (1982, 1985, 1988).

14

Stanislav POLEK
Rezbr z Predmiera pri iline sa narodil 13. novembra 1953. tudoval na Gymnziu v Byti a na Strednej ekonomickej kole v Koiciach. Zdrojom jeho umeleckho formovania bola iv tradcia rezbrskej koly v tiavniku. V roku 1973 sa autor presahoval zo tiavnika do Koc a jeho mlad talent tu podchytil a rozvinul sochr Vojtech Lfner. Okrem postupnho zskavania umeleckch sksenost zaal v jeho ateliri realizova vlastn umeleck programy. Drevo, vinou lipu, doplnil almi materilmi, hadal a nachdzal nov inpircie a horizonty tvorby. Poleka od detstva zaujmala prroda. Malebn boia, doliny rodnho kraja i prerozprvan prbehy sa stali inpiranm zdrojom sochrskych prc a ovaj pod jeho rukami s vrcnosou a itatenosou. Stvrujc drevo nazeral do ich du a jeho plastiky akoby ovali v prbehy. Pohad na magick svet udovej kultry je vrcny a lskav, priority ktor preferuje, jasne itaten. Niektor plastiky sa nachdzaj v Slovenskom nrodnom mzeu ako sas zbierky reprezentujcej udov vtvarn umenie Slovenska 20. storoia. Monumentlne diela s sasou stlych expozci vo Vchodnej (Sadenie lipky) , v parku Kysuckej galrie (Zlapanie Jnoka) i v Galrii udovho rezbrstva v Babne. Mnoho prc je sasou skromnch zbierok zberateov umeleckch predmetov nielen doma, ale i v zahrani.

Vystavoval v Ruomberku (1981), iline (1983), Koiciach (1983), Poprade (1984) a na folklrnom festivale Vchodn (1984, 1989). Zskal rad poprednch ocenen a uznan. V sasnosti ije a tvor v Koiciach.

15

Jn ELIGA

Rezbr, pvodnm povolanm elektrikr sa narodil v roku 1952, ije a tvor v Hrutne na Orave. Vyrezva zaal ako chlapec pri pasen dobytka prvmi prcami boli zdoben lieskov palice. Neskr k nim pribudli atrapy zbran a prv drobn plastiky postavy do bbkovho divadla. Neskr, v 70-tych rokoch eligu op prilkala va dreva a popri inch aktivitch zaal vyrezva plastiky muov a ien v udovom odeve. Neskr k nim pribdali postavy valachov i remeselnkov, zaujala ho i zbojncka tematika. Jn eliga, len Spolku

rezbrov, svoje prce vyhotovuje najastejie z lipovho dreva, ale rob aj z topoa a javora. S nimi rzne vek relify, drobn plastiky, ale aj sochy v ivotnej vekosti. Nmety prc s zva z histrie a folklorizmu. Drevorezba je eligovm konkom, prce asto putuj ako dary znmym, rodine. Sna sa o zachovanie tradinej udovej tvorby a tradinch hodnt reginu, vyhadva a u mladch rezbrov. Od roku 1987 vystavoval v Ninej, Hrutne, Bratislave, Ruomberku, Zuberci, Brightone (Anglicko), niekokokrt v Dolnom Kubne, v Zabierzowe a Krakowe (Posko) a v Babne.

16

Bartosz ZACHWIEJA

Rezbr z poskej Rabky sa narodil 26. novembra 1982. M stredokolsk vzdelanie, ktor si v sasnosti roziruje. Z udovou tvorbou sa stretol u ako mal chlapec u starch rodiov v Szczawnicy. Star matka mauje sklomabu a pe udov poziu, star otec je kamenosochr a rezbr, ije aj goralsk kroje. Zujem o drevorezbu i umeleck opracovanie kamea sa u Zachwieju v poslednch rokoch ete prehbil. Tvori zaal u v zkladnej

kole, prvkrt vystavoval v roku 1998 na 32. Sabalowych Bajaniach v Bukowinie Tatrzansikej. Bol astnkom plenrov a vystavoval v Krynici, Bukowine Tatrzansikej, Babne, Tvrdone, Dolnom Kubne, Bielsku-Bialej, Stryszowe. Zskal niekoko ocenen na medzinrodnch vtvarnch saiach naprklad v sai udov muzikanti v umen. Jeho prce s v stlej expozcii Drevenej galrie v Rabke.

17

Vladimr ZRNK
Narodil sa 2. septembra 1980 v Dolnom Kubne, umeleck vzdelanie zskal v rokoch 1995-2000 na SOU elektrotechnickom v Ninej, v odbore umelecko-remeseln spracovanie dreva. Je absolventom zkladnch umeleckch kl v Ruomberku a v Dolnom Kubne, v sasnosti tuduje na Fakulte humanitnch vied - Katedre vtvarnej vchovy Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Vo svojej vtvarnej tvorbe sa zaujma o tvorbu animcii vo virtulnom prostred, zaober sa vak najm vytvranm drevench sch a objektov. Inpiruje sa prrodou i vizulnymi podnetmi tylizovanmi do zaujmavch tvarovch a dynamickch rukopisnch kompozci. Prv autorsk vstavu mal Zrnk ete ako tudent ZU P. M. Boha v roku 2001 v Dolnom Kubne. V tom istom roku sa s grafikou Pohyb I zastnil krajskho i nrodnho kola sae Vtvarn spektrum, prezentoval sa na salne vtvarnkov a celottnej tvorivej dielne Prievidza AMA 2002, na Medzinrodnom stretnut mldee Europa pokoju v Katowiciach (2004). Vystavuje a organizuje vstavy Exhibition E v Dolnom Kubne, je aj pravidelnm astnkom Medzinrodnch plenrov v Mysleniciach a v Babne. V roku 2006 sa so svojimi prcami prezentoval i na Ukrajine.

18

Czeslaw OLMA

19

Narodil sa 8. jla 1954 v poskom meste Bielsko-Biala. Vytudoval stredn technick kolu v Bielsko-Bialej odbor stavebn technik. Rezbrskej udovej tvorbe sa zaal venova v roku 1978. Tvor drevorezbu plnoplastick i relify, figry jednotliv ako aj drevorezby viacosobov a viacrovov. Ich tematick rozsah je vemi irok. Dominuje tematika sakrlna i demonologick, ale vznamn miesto v jeho tvorbe predstavuj aj tmy obyajov, obradov, spoloenskopolitick i literrno-historick. Jeho drevorezby sa charakterizuj uzavretou masou, dynamikou, expresivitou umocnenou viacrovovou kompozciou.

Ska tie robi obradov masky a drevoryty. Mal spechy v saiach , ale konkurzy odmieta, pretoe nem rd zadan tmy. Zriedkavo sa zastuje trhov, svoje diela odovzdva do galri v Lubni a Vroclave, alebo ich predva skromnm vlastnkom. S dielami, ktor maj pre neho mimoriadnu cenu, sa nikdy neli. Jeho diela sa nachdzaj v zbierkach Oblastnho mzea mesta Leczyca, v Sliezkom mzeu v Katoviciach a prvkrt na Slovensku v galrii udovho rezbrstva v Babne. Rezbrskeho plenru: Nvraty k Sivovcom, sa zastnil po prv krt aj celkovo na Slovensku. Za cel svoju 30-ron tvorbu vytvoril takmer 2100 drevench plastk.

Pawel KOS

Narodil sa 7. februra 1969 v Poskom meste iwiec. Vytudoval stredn technick kolu v iwci, potom absolvoval univerzitu Szlonsky. K tvorbe do dreva sa dostal v roku 2002, kde ho silne motivoval star otec. Autor vo svojej tvorbe tvor prevane udov ivot a sakrlnu tvorbu. Poas tvorby

piatich rokov autor absolvoval rzne spen vstavy v Poskej republike. Svoju tvorbu na Slovensku prvkrt prezentoval v obci Malatin na valaskom programe: Baovske dni a na VI. Medzinrodnom rezbrskom plenry: Nvraty k Sivovcom v roku 2007 v obci Babn. V galrii udovho rezbrstva m prezentovan dielo: Svt Jozef.

20

Jn PULER

Je vyuen strojn zmonk. Narodil sa 7.februra 1969 Od detstva mal vzah k udovm v Poskom meste iwiec. Vytudoval remeslm a domcim prcam. stredn technick kolu v iwci, Osobitne mu vdy bola blzka prca potom absolvoval univerzitu s drevom. Intenzvnejie sa venuje Szlonsky. K tvorbe do dreva sa dostal drevorezbrstvu vo svojom vonom v roku 2002, kde ho silne motivoval ase poslednch 10 rokov. Vyrezva star otec. Autor vo svojej tvorbe najm dreven plastiky s nboenskou tvor prevane udov ivot tematikou a tematikou zobrazujcou a sakrlnu tvorbu. Poas tvorby ivot ud na dedine. Medzi plastikami rznej vekosti njdeme udovch remeselnkov ako jednotliv postavy, alebo skupiny osb pri rznych prcach. Ako materil na vyrezvanie

pouva prevane lipov drevo a na povrchov pravu vel vosk. Jeho prce boli prezentovan v regionlnom magazne STV (2003) a tie na rznych regionlnych i medzinrodnch vstavch dve samostatn vstavy v Nmestove, vstava betlehemov v Krakove, vstava Patrni naich kostolov v Bielsko Bialej, Kysuck osvetov stredisko, ena a kvet a alie. V roku 2008 boli jeho prce ocenen vo Vtvarnom spektre na krajskej i celoslovenskej sai.

21

Rbert VESEL

Rbert Vesel sa narodil v roku 1980, vytudoval SOUE v Ninej, odbor Umeleck spracovanie dreva. Aktvne zaal vyrezva od roku 2001. Venuje sa tvorbe relifov prevane s nboenskou tematikou a zobrazenm oravskej krajiny a architektry. Jeho vrobky si nali svojich majiteov v rznych ktoch sveta, ale aj Oravy. Jeho prcou bol obdarovan aj ppe Benedikt XVI.

Prezentuje sa na rznych vetrhoch v Bratislave, Prahe a pravidelne na podujatiach a jarmokoch v Mzeu oravskej dediny poas Podrohskych folklrnych slvnost v Zuberci. Zastuje sa tie rezbrskych plenrov v Podbieli, Tvrdone, Nmestove, kde zskava mnostvo sksenost, ktor vyuva v alej tvorbe.

22

Zeno JUREK
Narodil sa v Rumunsku, na Slovensku ije u 62 rokov. Vyuil sa za zmonka, pracoval v ttnych lesoch SR. Aj vaka tejto prci mu drevo natoko uarovalo, e sa rozhodol venova rezbrstvu. Dreven plastiky tvor u 22 rokov. Zastuje sa mnohch podujat, sympzi a tvorivch dieln. Tvorbou drevench sch sa predstavil aj na festivale vo Vchodnej.

Vladimr KLIME
Vladimr Klime sa narodil 14. 7. 1954 v umperku. Ako konzervtor je zamestnancom Valaskho mzea v prrode. S drevom pracuje od mladosti a mono i preto sa vyuil ako stolr nbytkr. Drevorezbe sa venuje 30 rokov, jeho nstrojom je n krivk, s ktorm najm pre deti vyrezva palky, konkov, oveky a in drobn plastiky. Zastuje sa folklrnych a rezbrskych podujat, na ktorch predvdza svoju prcu. Je lenom vtvarnej skupiny Urgatina vo Vekch Karloviciach, kde je pravidelnch astnkom rezbrskeho sympzia. Svoju prcu predvdzal i v zahrani v USA (Texas), Franczsku, Taliansku, Posku, Nemecku, Nrsku, Raksku, Bulharsku a na Slovensku. Pn Klime bva v Starom Zub, kde m aj dielu.

23

Monika HOLBUSOV

Monika Holbusov sa narodila v roku 1964 v Martine. Absolvovala Stredn odborn uilite odbor modistika v Prahe. Dve desaroia ije na Slovensku a svoj tvoriv talent a fantziu uplatuje v zaujmavej prci vrobe klobkov a rznych

svadobnch doplnkov. K rezbrstvu ju priviedol jej priate Milan Miienka, s ktorm v roku 2008 absolvovala aj rezbrske sympzia v Babne i v poskch Wilkowiciach. V tvorbe zobrazuje svetsk i sakrlne motvy.

24