OCHRANADOKUMENTOV RUN DOLIEVANIE PAPIEROVOU SUSPENZIOU

NA VKUOVOM KLINE
I ng. M r i a Tr n kov , B c. B ra n i s l av B i e l i k *
Prspevok opisuje metodiku, ktor umouje retaurovanie menej pokodench historickch dokumentov bez toho, aby bol potrebn hlb zsah do historickej vzby. Tento postup umouje zachova prakticky vetky remeseln prvky originlnej kninej vzby. Prspevok odznel na pracovnom stretnut Odborn ochrana kultrneho dedistva, ktor sa konalo v Bratislave v Slovenskom nrodnom mzeu 22. 23. novembra 2007.

VOD
V prspevku pribliujeme prcu na vkuovom kline a osobitne metdu runho dolievania pokodench listov papierovou suspenziou. Po zakpen vkuovho klina, absolvovan st na Oddelen retaurovania Nrodnej kninice R v Prahe a konzultcich s Ondejom Lehovcom, priekopnkom runho dolievania metdou in situ v echch, sme zaali tto metdu rozvja aj v Slovenskej nrodnej kninici. Samotn metda dolievania ako spsob retaurovania papiera pritom nie je nov. U zo spsobu vroby papiera vyplva, e chbajce asti papiera mono doplni prve doliatm papierovej suspenzie. Pri metde in situ ide o doliatie (zretaurovanie) pokodenho listu priamo v nerozobratom kninom bloku.

POHAD DO HISTRIE
Skr ne sa pustme do detailnho opisu tohto retaurtorskho postupu, dovolme si krtky exkurz do dejn vynjdenia papiera a jeho vroby. Vynlez papiera meme zaradi k tm vynlezom a objavom udstva, ktor vraznm spsobom ovplyvnili ivot loveka. Vynlez papiera, vynjdenie psma a tlae umonili zachytva a prena sksenosti udstva z genercie na generciu. V naich kniniciach a archvoch mme obrovsk mnostvo vzcnych dokumentov, ktor s uloen prve na tomto nosii informci. Objav vroby papiera sa datuje do roku 105 n. l a pripisuje sa Cai-Lunovi (Ts ai-Lun), ktor bol na krovskom dvore v ne zodpovedn za zavedenie jeho vroby. V roku 1957 sa naiel na predmest Si-an (provincia en-si) papier vyroben z konopnch vlken, ktor pochdzal z obdobia vldy cisra Wu-Ti (140 87 pred n. l.). Neskr v roku 1978 v okrese Fu-feng v provincii en-si nali papier uloen pod bronzovm ornamentom z rokov 73 49 pred n. l., ktor bol vyroben splsovanm konopnch vlken. Tieto objavy posunuli vrobu papiera najmenej 150 rokov pred Cai-Luna, teda do 2. storoia pred n. l.
* Slovensk nrodn kninica, Martin e-mail: maria.trnkova@snk.sk, hag@naswap.sk

Nov plon materil bol na zaznamenvanie psanho a kreslenho znaku vhodnej ako papyrus a pergamen, ktor sa pouvali dovtedy. Vroba papiera je zaloen na splsovan prrodnch rastlinnch vlken (konope, an, bavlna, lykov vlkna stromov, slama), ale aj bielkovinovch vlken (hodvb), ktor boli ahko dostupn ako sekundrne suroviny vo forme handier, povrazov, textilnch odpadov a pod. vo vodnom prostred. Princp vroby papiera sa zachoval poas celej existencie vroby papiera. Aj jeho sasn vroba spova v prprave vodnej suspenzie vlken v prtomnosti plnv, glejv, farbv a alch pomocnch ltok a v ich nasledujcom splsovan filtrciou v sitovej asti, alm odvodnenm v lisovej a suiacej asti papierenskho stroja. Jednou zo zkladnch technk pri retaurovan listov je metda dolievania pokodench listov papierovou suspenziou. Z nho pohadu, teda z pohadu retaurtora je znalos technologickch postupov pouvanch pri mechanickom a chemickom opracovan vlken dleit a me kladne, ale i negatvne ovplyvni konen efekt prce retaurtora. Papiere sa vyrbali najprv rune, no s rozvojom knhtlae a so stpajcou spotrebou papiera sa zaala v roku 1799 strojov vroba papiera. Prv papierensk stroj s nekonenm sitom si dal patentova L. Robert. AKO SA VYRBAL RUN PAPIER Handry sa najskr triedili, prali a zbavovali hrubch ast. Vytrieden handry sa rezali alebo sekali na mal ksky, ktor sa nechvali po zaliat vpennm mliekom v hlbokch ndobch niekoko tdov zahnva a kvasi (fermentova), aby sa dali neskr rozvlkni. Potom nasledovalo rozvlkovanie v stupch (stupovch mlynoch), v dmyselnom kladivovom zariaden, v ktorom sa dreven okovan kladiv silou vodnho kolesa nadvihovali a potom vlastnou tiaou dopadali do kameninovho abu, nazvanho aj umpa. Do jednho abu umpy dopadali striedavo 3 4 dreven okovan kladiv, o tvorilo jednu stupu. Stupy sa volali aj hmre (z nem. hammer kladivo).

K N I N I C A R O . 9 , . 5 2 0 0 8

..........................................................................................................

39

M R I A T R N K O V , B R A N I S L AV B I E L I K / R U N D O L I E VA N I E PA P I E R O V O U S U S P E N Z I O U NA VKUOVOM KLINE

OCHRANADOKUMENTOV

V stupch sa handrovina rozvlkovala na papierov suspenziu, o trvalo 18 36 hodn (papiere so iestimi stupami vytvorila za 32 hodn papierov suspenziu na vrobu cca 200 kg papiera). Rozvlknen suspenzia papierovina sa erpala do drevench kad (v zime vyhrievanch), do ktorch papiernik erpa ponral erpaciu formu, ktor tvorilo na rme upevnen papierensk sito s vypletenou znakou papierne (filigrnom) a prekryt drevenm rmom s vyvenm okrajom, ikmo do kade. Potom formu vyrovnal do vodorovnej polohy a vyzdvihol ju aj s mnostvom masy, ktor naerpal na formu. Pri miernom potriasan sita dolo k rchlejiemu odtoku vody a splsovaniu vlkien na site. Po odteen vody sa vyven dreven rm od sita uvonil a uchyten papierov vrstvu preklopili na papierensk vlnen skno filc. Papiernik ukladal striedavo mokr vrstvu prve vzniknutho papiera a filc na seba a pri uritom mnostve sa vrstva papiera a filcov lisovala odvodovala v drevenom vretenovom lise. Po odvodnen sa stoh papiera rozobral a listy vlhkho papiera sa suili jednotlivo zavesen na pjde papierne alebo aj na slnku. Po vysuen sa papier ponral do roztokov glejidla (ivoneho gleja alebo rastlinnho krobu). Glejenie uzatvralo povrch papiera a zabraovalo neskoriemu rozpjaniu atramentov a farieb na papieri. Po glejen sa papier vone suil a po vyschnut sa hladil rune kameom alebo v neskorom obdob mohutnmi bucharmi. Vroba papiera bola nesmierne prcna a pomal a papier nemal vdy rovnak kvalitu. Ak bol kazov, pouval sa na balenie, prpadne sa recykloval na vrobu lepenky. Pre kvalitu papiera bolo rozhodujce, aby bola papiere postaven tam, kde bol dostatok vody na pohon stp a na samotn proces vroby papiera, a to nielen v lete, ale aj v zime. Papiernik nakupoval handry v okol papierne alebo mal svojich nkupcov, ktor mu handry predvali. Kee chemick bielenie handier nebolo znme, pouvali sa len biele handry. V 17. storo objav holendra urchlil rozvlkovanie papieroviny a stupov mlyny zaali upada a zanika. V 18. storo, ke nastal citen pokles handrovej suroviny, papiernici boli nten hada nov suroviny, aby uspokojili hlad po papieri, ktor sa zvil v prvej polovici 18. storoia ete po vynleze holendra na mletie papieroviny. Nedostatok pvodnch kvalitnch surovn ntil hada nov rastlinn vlkna na vrobu papiera. V roku 1756 J. Ch. Scher zaal robi pokusy s rozvlkovanm dreva. Vek zmena vo vrobe papiera nastala v roku 1843, ke S. Keller zaal zskava vlkninu zbrusovanm dreva (drevovinu). Vlkno zskan chemickou cestou alkalickm varenm s hydroxidom sodnm sa podarilo zska a v roku 1851. V roku 1866 vynaiel Tilgman kysl spsob delignikcie dreva s pouitm kyslho siriitanu vpenatho alebo bisuldu (sultov buniina). Sulftov spsob, ktor je modikciou vrky s hydroxidom sodnm (s pouitm suldu sodnho, Na2S), vynaiel v roku 1879 Dahl v Gdansku. Tmto spsobom sa zskava sulftov buniina.

POKODENIE PAPIERA
Papier ako prrodn, organick materil je vystaven neustlej hrozbe pokodenia. Jeho pokodenie spsobuj vonkajie i vntorn degradan faktory. Medzi vntorn faktory zaraujeme druh, kvalitu a chemick zloenie papieroviny, glejidl, farbiv a in ltky, ktor sa dostali do papieroviny alebo do papiera poas jeho vroby, z vonkajch faktorov m vek vplyv na papier teplota, relatvna vzdun vlhkos a istota prostredia, v ktorom je uloen; vek nebezpeenstvo predstavuj biologick kodcovia (hmyz, plesne a pod). Papier vyrban z handier alebo rastlinnch vlken, glejen rastlinnmi (krob) alebo ivonymi (glej) glejidlami, sa stva asto ivnou pdou pre rozlin mikroorganizmy. Pri zlom skladovan v prostred so zvenou vlhkosou ho napdaj plesne (napr. po zavlhnut alebo zateen pri prrodnch katastrofch), v extrmne suchom alebo horcom prostred sa me zasa pokodi obhorenm, alebo sa zmenuje mechanick pevnos. Pokodenie me by spsoben aj mechanicky a tie nevhodnm zaobchdzanm s papierom (vytrhnutie strn, asti papiera, mp, vyrezanie obrzkov alebo iluminovanch inicil, rukopisnch poznmok a pod.). Nemono zabudn ani na pokodenie hmyzom alebo hlodavcami, v zriedkavejch prpadoch vtkmi i inmi domcimi zvieratami.

HISTRIA DOLIEVANIA
Pvodca metdy dolievania papiera nie je znmy. Hoci prv pokusy o opravu pokodench knh, vzby i bloku siahaj do alekej minulosti, s metdou dolievania chbajcich miest papiera sa nestretvame. Chbajce miesta alebo trhliny v papieri sa upravovali zvyajne zplatovanm alebo preliepanm celmi psmi papiera. Pravdepodobne pre zloit pracovn postup sa o dolievan zana hovori a v 20. storo, ke vznikli prv stroje na dolievanie papierovou suspenziou a ke si u aj spolonos zaala uvedomova dleitos retaurovania pri zchrane pamiatok (obdobie po skonen druhej svetovej vojny). V bvalom eskoslovensku sa na opravu pokodench listov pouvala rozvlknen papierov suspenzia u koncom 30. rokov 20. storoia. V roku 1956 sa v kninici Saltykova-edrina v Leningrade (dnes Petrohrad) zrodila mylienka dopa chbajce asti papierovch dokumentov papierovou suspenziou. Na strojov dolievanie pokodench papierov dokumentov tu zhotovili aj pecilne zariadenie. V Nrodnej kninici Cyrila a Metoda v Soi v Bulharsku pracovala na zhotoven dolievacieho zariadenia Estera Boyd-Alkalay u v rokoch 1961 1966. Po emigrcii pokraovala v tejto prci aj v zahrani. Jej dolievacie zariadenie sa pouvalo od roku 1970 v Kongresovej kninici a Cambridge University Library. V bvalom eskoslovensku boli v 70. rokoch minulho storoia zhotoven tri dolievacie zariadenia jedno sa nachdzalo v Slovenskom nrodnom archve v Bratislave, druh v ttnej kninici v Prahe a tre-

40

.........................................................................................................

K N I N I C A R O . 9 , . 5 2 0 0 8

M R I A T R N K O V , B R A N I S L AV B I E L I K / R U N D O L I E VA N I E PA P I E R O V O U S U S P E N Z I O U NA VKUOVOM KLINE

tie v Slovenskej nrodnej kninici v Martine. Dnes s dolievacie zariadenia zmodernizovan a pri dostatku nannch prostriedkov si mono takto zariadenie objedna. Princp strojovho dolievania chbajcich ast papiera spova v tom, e potrebn mnostvo vlkniny je rozptlen v nadsitovej vode. Pri odahu vody pod sitom dolievacieho zariadenia si vlkna hadaj ahiu cestu odporu a nanaj sa tam, kde s przdne miesta, m sa rovnomerne doplnia chbajce asti listu. Nedolievan miesta s vykryt rmikom, prpadne gumenmi i latexovmi pruhmi, aby zostala len potrebn vekos dolievanho listu.

Vkuov metdy odvodovanie sa vykonva znenm tlakom pomocou vkua, ktor vytvraj vvevy alebo pecilne vysvae na vodu. Vyie uveden spsoby usadzovania vlken na liste papiera mono kombinova prve s vkuovmi metdami, kde sa uskutouje rchlejie odsatie prebytonej vody.

PRPRAVA PAPIEROVEJ SUSPENZIE

Schma strojovho dolievacieho zariadenia a doplovan list, b porzna podloka, c odvodovacia podloka, d odtok vody, e suspenzia papieroviny, f kryc rmek (vykrytie nedolievanej plochy), g erpadlo

Chbajce vlkna na papieri sa mu usadzova vypacou metdou vypustenm nadsitovej vody. Na tomto princpe pracuj vetky dolievacie stroje. Na erpaciu formu je postaven rm, v ktorom sa nachdza potrebn mnostvo suspendovanch vlken. Pri vypusten spodnej vody odtek voda i v nadsitovej asti a rozptlen papierov vlkna sa usadzuj a splsuj na chbajcej ploche retaurovanho listu. Metda liatm papierovej suspenzie pri tejto metde sa suspenzia vlken pomocou lyice, naberaky, dvkovacch pipiet i striekacch ia rovnomerne nana na chbajcu plochu retaurovanho listu umiestnenho na dobre sacej podloke. Tento spsob sa vyuva pri runom dolievan pokodench papierovch dokumentov. Metda air brush v tomto prpade sa vemi jemn papierovina nana pomocou vzduchovej pitole.

Pri retaurovan runch papierov by sa mala papierovina pripravova na zklade vlknitej analzy originlu. Na dolievanie runch papierov mono poui zmes anovch (40 % a viac) a bavlnench vlken (60 % a menej), prpadne mono rozvlkni vhodn historick papiere. Pri dolievan strojovch papierov je situcia in. Prtomnos drevoviny pri analze vlken neznamen, e ju mme pridva do vlknitej suspenzie. Pevnos papiera zvis od pevnosti jednotlivch vlken a ich vzjomnej vzby. Jeho pevnos nie je dan teda iba splstenm jednotlivch vlken papiera, ale najm mnostvom vodkovch vzieb medzi hydroxylovmi skupinami viazanmi v zkladnej truktre celulzovho vlkna. Pri formovan papiera vo vodnom prostred m toto spojenie vlken najv vplyv na pevnos papiera. Mechanickm opracovanm rastlinnho vlkna v holendri sa menia konen vlastnosti papiera. V tomto zariaden sa papierovina upravuje medzi otonmi nomi rotora a stacionrnymi nomi brda. Poda rzneho nastavenia noov nastva bu krtenie vlken ostr mletie (noe s ostr a s blzko seba), alebo brilcia vlken brilan mletie (noe s zatupen a s od seba vzdialen). Rozvlkovanie v stupch malo skr brilan charakter. Mletie v holendroch volme poda toho, ak vlastnosti by mal ma papier. Papiere vyroben z ostro mletch vlken sa vyznauj niou mechanickou pevnosou, provitosou, vysokou priepustnosou pre vzduch, mkkosou, vyou opacitou, ako aj dobrou rozmerovou stlosou pri zmene vlhkosti. Prkladom takhoto papiera je ltran papier. Naopak, papiere vyroben z brilane mletch vlken maj vemi dobr mechanick vlastnosti, nzku priepustnos pre vzduch, nzku opacitu i nzku rozmerov stlos a vemi citlivo reaguj na zmenu vlhkosti. Papierovina pouvan na dolievanie by mala by stredne mlet (stredn dka vlken 3,2 mm). Bavlnen vlkno sa melie skr ostro a m viu rozmerov stlos. an sa melie zasa brilane a papiere, ktor sa z neho vyrbaj, s pevnejie, ale maj niiu rozmerov stlos. Vlkna zskavan chemickou cestou z dreva tvoria sultov a sulftov buniinu. Sultov buniina sa ahie melie, bieli, hydrolyzuje i rozpa a m meniu mechanick pevnos. V sultovej buniine zostva as ivice, ktor vytvra s parami jdu hned sfarbenie. Sulftov buniina sa aie melie, bieli, hydrolyzuje i rozpa a m vyiu pevnos. V sulftovej buniine sa nachdza zvykov lignn, ktor je uloen hlboko v sekundrnej vrstve bunkovej steny. Drevit vlkna drevovina sa nemelie, samotn vlkna maj minimlnu pevnos a pri vrobe papiera sa len pridvaj k sulftovej alebo sultovej buniine. Na dolievanie pokodench ast papiera

K N I N I C A R O . 9 , . 5 2 0 0 8

..........................................................................................................

41

OCHRANADOKUMENTOV

M R I A T R N K O V , B R A N I S L AV B I E L I K / R U N D O L I E VA N I E PA P I E R O V O U S U S P E N Z I O U NA VKUOVOM KLINE

OCHRANADOKUMENTOV

sa drevovina do papierovej suspenzie nepridva, hoci pvodn papier obsahuje drevovinu. Na vytvorenie vlknitej suspenzie je potrebn rozvlkova holender v laboratrnom preveden, kee toto zariadenie je nanne dos nron. Na rozvlknenie dolievacej hmoty mono poui aj kuchynsk mixr so zatupenmi nomi. Konzistencia vlken pri mlet je 1 5 % s prdavkom 0,5 % glejidla. Pri strojovom dolievan mono z vekosti chbajcej plochy, hrbky papiera a jeho plonej hmotnosti vypota mnostvo vlknitej suspenzie. Zo sksenost vieme, e pri dolievan papiera treba vypotan mnostvo papieroviny trochu zvi, lebo as krtkych vlken prechdza pri dolievan cez sito do podsitovej asti a hrbka papiera by bola o nieo niia ako na pvodnom dokumente. Dolievan papierovinu si treba vopred vyfarbi, treba vytvori farebn klu dolievanej papieroviny a poui ju poda farby dolievanho originlu. Na farbenie papieroviny pouvame priame farby pre papierensk priemysel znaky Cartasol K a F, ktor sa vyznauj mimoriadnou svetelnou stlosou a patria do skupiny najpoetnejch azofarbv. Strojov dolievanie je rchla metda s vyuitm vekej plochy (zvis od vekosti plochy dolievacieho zariadenia) a asto aj s monosou podtlaku (odsvanie) a recyklcie pouitej vody (preerpvanie). Strojov dolievanie pre svoju relatvnu rchlos a objemnos uplatuje pri retaurovan knh, ktor sa podrobuj komplexnmu retaurtorskmu zsahu. Listy kninho bloku s oddelen a s dolievanmi listami sa vone manipuluje.

plon doglejovanie, loklne odstraovanie kvn a zateenia, neutralizovanie listov kninho bloku, fixovanie iluminci a raztok. Pri runom dolievan vonch listov sa pracuje vo vodnom mdiu. V tomto prpade sa ako glejidlo v hmote i ako povrchov glejidlo pouva Tylza MH 300 (metylhydroxyetylcelulza, MHEC) v koncentrcii od 0,5 % (glejenie v hmote) do 1,5 % (povrchov glejenie), a to v kombincii so peninm, alebo s ryovm krobom. Koncentrcia zvis od kvality papiera a stavu pokodenia. Run dolievanie si vyaduje prax a precznos, pretoe to, o sa pri strojovom dolievan rob poloautomaticky, pri runom dolievan m vetko v rukch retaurtor. Zklad tvor kvalitne rozvlknen papierovina s pridanm glejidla (dnes pouvame na rozvlknenie elektrick mixr). Farby na tnovanie papieroviny pouvame ako pri strojovom dolievan, teda Cartasol K a F. Vyuvame aj recyklovan papierovinu odrezky papieroviny z predchdzajceho dolievania, take u nie je potrebn farbenie papieroviny. iadan odtie, zodpovedajci sfarbeniu originlu ktor ideme dolieva sa priprav zmieanm rznofarebnch vzoriek papieroviny . Pri dolievan vch chbajcich miest sa pouva dolievacia lyica, pri mench plochch posta aj striekaka alebo pipeta. Dolievanie pokodench ast v kninom bloku in situ si vyaduje pouitie alkoholovho mdia) a glejenie roztokom Klucel G (hydroxypropylcelulza, HPC) v koncentrci 1 2 %. Dolievanie pokodench listov papierovou suspenziou priamo v kninom bloku by bolo s pouitm vodnho mdia nesmierne zdhav (po doliat pokodenej asti listu musme kad list, resp. dan doliatu as vyhladi a vysui). Presn postup pri dolievan neexistuje, pretoe retaurtor me a pri samotnej prci zisti, ak postup je najvhodnej. Samozrejme, pri retaurovan knihy treba vdy repektova ist zsady. Zvolen knin blok treba pred retaurovanm oisti. Po jeho upevnen do klinu retaurovan list podlome jemnou siekou a jemnou netkanou textliou.

RUN DOLIEVANIE

Pri retaurovan v stave in situ je papier kninho bloku pokoden, zachovan s vak vzbov truktry kninej zbierky, preto sa knin blok retauruje bez rozobratia. Takto retaurovanie umouje nvrat pokodench listov papiera do pvodnho stavu. Pred retaurovanm knihy sa ned zoveobecni, ktor postup dolievania je najvhodnej. Pri vbere knh na run dolievanie je urujci stav pokodenia knihy alebo jednotlivch listov rukopisov. Pri retaurovan in situ sa kniha nerozvzuje a s listami nemono vone manipulova. Preto je run dolievanie na vkuovom kline jednou z metd, ktorou meme retaurova pokoden miesto doliatm papierovou suspenziou. Knihy, pri ktorch zvolme dolievanie in situ, musia by zachovan v namhanch chrbtovch partich, papier nesmie by plone pokoden a ani vzba nesmie by devastovan tak, aby retaurovanie in situ nemalo iadan efekt. Runm dolievanm meme retaurova aj von listy hocijakej rozviazanej knihy za predpokladu, e sa list zmest na dolievaciu plochu vkuovho klinu. Takto sa daj niekedy vykry preplnen kapacity strojovho dolievania. Na vkuovom kline sa mu robi okrem dolievania aj tieto kony: loklne vyrovnvanie listov a preloench rohov, opravovanie a ich podlepovanie japonskm papierom,

Odstraovanie zneistenia na kline roztokom etanolu (foto Mria Trnkov)

42

.........................................................................................................

K N I N I C A R O . 9 , . 5 2 0 0 8

M R I A T R N K O V , B R A N I S L AV B I E L I K / R U N D O L I E VA N I E PA P I E R O V O U S U S P E N Z I O U NA VKUOVOM KLINE

doliat celej knihy alebo dolievanej asti bloku listy zarovnme poda pvodnej oriezky a alej pokraujeme pri retaurovan historickej kninej vzby, poda pvodnch technolgi a stavu, v akom sa retaurovan dokument nachdza.

ZVER

Run dolievanie papierovou suspenziou v kninom bloku metdou in situ nm dva vek monosti. Km v 70. a 80. rokoch 20. storoia sa vina knh rozoberala a prevzovala z pvodnch vzieb a materilov do novch, asto bez ohadu na zachovanie pvodnosti originlu, od konca 80. rokov zaznamenvame aj v tejto oblasti vrazn zmeny. Pri retaurovan sa zanaj uplatova retaurtorsk postupy, ktorch cieom je zachova v maximlnej monej miere historick identitu retaurovanho dokumentu. Tieto postupy sa opieraj o nov retaurtorsk techniky, ktor umouj retaurova knihu bez vnejieho naruenia jej pvodnej vzbovej truktry, a tak zachrni jej pvodn podobu. Aj v minulosti sa snaili retaurtori reparova knihy bez ich rozobratia, nepoznali vak metdu neutralizovania papiera v kninom bloku bez rozobratia knihy i retaurovania pokodench listov doliatm papierovou suspenziou priamo v kninom bloku. O to jednoduchia je situcia od polovice 90. rokov 20. storoia, ke sa uveden metdy zaali pouva aj u ns, take u ni nebrni retaurovaniu knihy metdou v stave in situ. Op vak musme pripomen, e ani v sasnosti nemono paualizova kad kniha si vyaduje osobit prstup a zhodnotenie vetkch pre aj proti pri rozhodovan bu pre komplexn retaurtorsk zsah, alebo pre retaurovanie v stave in situ. Dnes mme oproti minulosti t vhodu, e mme u dostaton poznatky, dostatok materilov a technickho vybavenia, aby nae rozhodovanie bolo sprvne a vyven.
LITERATRA

Vyrovnvanie doliateho listu knihrskou kosou (foto Anna Janiov)

Retaurovan list priebene pretierame roztokom liehu, aby sme obmedzili nielen mapovanie neistt v papieri, ale aj vznik lesklho povrchu listu. Po doglejen pristpime k sueniu chladnm vzduchom za stleho odsvania vysvaom. Vyschnut list ete raz vyhladme knihrskou kosou a takto postupujeme list po liste. Po

SUR, Tom. Knihrske materily. Bratislava : Alfa. 1975, 281 s. ALDA, Jaroslav. Papir karton lepenka. Praha : SNTL 1955, 288 s. UROVI, Michal a kol. Restaurovn a konzervovn archvli a knih. Praha a Litomyl Paseka a Ladislav Horek. 2002. POLVKA, Frantiek. Uitkov a pamtihodn rostliny cizch zemi. Olomouc : R. Promberger, 1908, 646 s. LEHOVEC, Ondrej. Lze bezpen a plnohodnotn aplikovat restaurtorskou metodu Dolvn papru v kompaktnm kninm bloku? Dolvn in situ v alkoholovm mdiu. XI. seminr restaurtor a historik. Litomice, 2000. s. 66 73. BROKE, Josef. Vliv druhu a zpracovn vlken na vlastnosti papru. X. seminr restaurtor a historik. Litomyl, 1997.s. 98 105. LEHOVEC, Ondej. Dolvn a jeho modifikace. IX. seminr restaurtor a historik. Frentt pod Radhotm, 1994, s. 134 137. BLAEJ, A., KRKOKA, P. Technolgia vroby papiera. Bratislava : SNTL, 1989. s. 13 47. ISBN 80-05-00119-3 www.paperconservation.fsnet.co.uk, Paper Conservation Information, Provided ba Lorraine Finch.What is Leafcasting? http://naswap.sk/wap/hag/prednasky/rucne-dolievanie-papierovou-suspenziou-na-vakuovom-kline.doc

K N I N I C A R O . 9 , . 5 2 0 0 8

..........................................................................................................

43

OCHRANADOKUMENTOV

Okraje (okolie) dolievanho listu vykryjeme jemnou plastovou fliou a kraje dolievanho listu tenkmi prkami novoduru alebo drievka na zabezpeenie nnosu papieroviny. Potom zapneme odah (vysva) a list pretrieme roztokom etylalkoholu (liehu), ktorho koncentrcia zvis od kvality, resp. od pokodenia papiera (napr. zapinenia i zateenia); pohybuje sa v rozmedz 60 96 %. Zo sksenost poznme, e pri dolievan runho handrovho a strojovho drevitho papiera, mapy vytvra prve strojov drevit papier. Nemono vak paulne tvrdi, e pri dolievan runho papiera n dolievan run papier nebude tvori mapy. Po ntere liehom a vyhladen nerovnost, resp. po vyrovnan zahnutch ast dolievanho listu pretrieme t as listu, ktor sa bude dolieva 2 % liehovm roztokom Klucelu G. Po miernom uschnut (stle pod podtlakom vysvaa), resp. zavdnut Klucelovho nteru pristpime k samotnmu doliatiu. Papierovina mus by dokonale pripraven, aby netvorila molky a prela cez otvor na pipete alebo vekej striekake, ktor pouijeme pri dolievan. Papierovina je rozvlknen v roztoku liehu. Spravidla pouijeme ist lieh (96 %), resp. v koncentrcii okolo 80 %. Do roztoku papieroviny doplnme glejidlo Klucel. Prv a druh nnos tekutej papieroviny nanesieme pri vypnutom odahu. V zvislosti od hrbky papiera postupne naname niekoko vrstiev papieroviny u pri pustenom miernom odahu. Po nanesen poslednej vrstvy a odsat asti liehu doliate miesto knihrskou kosou vyhladme a nanesieme glejidlo 1,5 2,5 % liehov roztok Klucelu G bu cez netex, alebo priamo na list.