Gymnzium Jozefa Gregora Tajovskho

Alkohol a alkoholick npoje

Spracovali: Mria Sekov, Marin Paulk Trieda: 3.F

ESTN PREHLSENIE estne prehlasujem, e tto prcu som vypracoval sm, len s pouitm uvedenej literatry a vlastnch zdrojov.

................................................... Mria Sekov

.................................................. Marin Pulk

2

1. VOD
Tmu o alkohole sme si vybrali preto, lebo si myslme, e deti s s alkoholom spojen viac, ako by bolo vhodn. A vedia o om dos, pij ho vo veku, ke ete ani zaleka nemaj 18 rokov, no niekedy vbec netuia, o im me spsobi. Poznaj tie jeho dobr inky, ktor im navodia dobr nladu a eufriu, no nevedia o chorobch alebo psychickch ochoreniach, ktor mu dosta, ke ho bud dlhodobo pravidelne pi. Preto by sme chceli hlavne informova mladch ud o tom, o to vlastne alkohol je, ako sa vyrba, o sa deje, ke alkohol vypijeme, ak choroby meme dosta a ktor orgny si meme najviac pokodi alebo ak psychick poruchy, naprklad tkajce sa halucinci, mu u ns nasta. V naej prci by sme taktie chceli zisti, ako vemi mlad udia pij alkohol, konkrtne ako je to u druhkov na strednej kole. Zaujma sa budeme o mnostvo tudentov, ktor alkohol konzumuj, kedy a preo s tm zaali, o pij najradej a i tm, e pili alkoholick npoje ublili na zdrav sebe alebo niekomu inmu. Vzhadom k tomu, e druhci ete nemaj 18 rokov, uvidme, ako to vlastne je s popjanm alkoholu u neplnoletch. Nam cieom nie je sdi mladistvch za to, e si nevedomky niia zdravie, ale zmapova situciu, aby bolo mon sa od vsledkov odrazi alej, a mono vymyslie spsob, ako tto situciu zmierni. Taktie dfame, e ak bud mladistv viac o alkohole pouen, zamyslia sa nad sebou a zmenia svoj postoj ku konzumci alkoholickch npojov.

2. OBSAH
1. VOD ................................................................................................................. 3 2. OBSAH................................................................................................................ 4 3. O JE TO ALKOHOL?...........................................................................................5 3.1 Opilos........................................................................................................... 5 4. Z HISTRIE ALKOHOLU.......................................................................................6 5. ALKOHOL Z CHEMICKHO HADISKA..................................................................7 5.1 Etanol............................................................................................................7 5.2 Vyuitie etanolu.............................................................................................7 6. CESTA ALKOHOLU TELOM PO VYPIT..................................................................8 6.1 Enzmy rozkladajce alkohol........................................................................9 6.2 Metanol.......................................................................................................10 7. TDI OPITOSTI..............................................................................................10 7.1 Stupne opilosti............................................................................................10 8. VPLYV ALKOHOLU NA TELESN ZDRAVIE.........................................................11 9. ALKOHOLICK PSYCHZY.................................................................................15 9.1 Delrium tremens.........................................................................................16 9.2 Korsakovova psychza................................................................................16 9.3 Alkoholick demenica..................................................................................16 9.4 Alkoholick halucincie...............................................................................16 9.5 Paranoidn alkoholick psychza................................................................17 10. CIELE PRCE A METODIKA..............................................................................17 10.1 Dotaznk.................................................................................................... 18

11. VSLEDKY PRCE...........................................................................................19 12. ZAUJMAVOSTI................................................................................................27 13. DISKUSIA........................................................................................................ 27 14. ZVERY PRCE A ZHRNUTIE ..........................................................................29 15. PRLOHA......................................................................................................... 30 15. Zdroje erpania..............................................................................................33

3. O JE TO ALKOHOL?
Jeho nzov pochdza z arabskho Al-ka-hal, o znamen jemn zvltnu ltku. Alkohol je ra bezfarebn tekutina bez zpachu a chuti, s bodom varu 77C a bodom tuhnutia -130C. Chemick vzorec alkoholu je C2 H5 OH (CH3 CH2 OH). Alkohol vznik kvasenm cukru a psobenm kvasiniek. Kvasenie prebieha do koncentrcie asi len 14-16%, pri vch koncentrcich s kvasinky prvmi obeami alkoholu. Alkohol sa d vyrobi z akejkovek formy krobu a cukru. V skutonosti je vak jeho vplyv na centrlny nervov systm tlmiv, nie stimulujci. Akonhle alkohol prde do krvi, nedaj sa jeho inky zmeni iadnou potravinou, i npojom. Iba ovocn cukor me niekedy skrti dobu inkovania, pretoe urchuje jeho odbravanie z krvi. Priemern metabolizmus dospelho loveka odbra cca 8.5g alkoholu za hodinu.

3.1 Opilos
Rchlos odbravania sa vrazne li prpad od prpadu. Zvis naprklad na pohlav, hmotnosti, vekosti aldka, frekvencii pitia... Poda protialkoholickho zkona s vetky npoje s obsahom >0,75% objemovho percenta alkoholu alkoholick. Koou sa alkohol vstrebva len v malom mnostve, rovnako vdychovanm, preto toto abstinenciu neohrozuje. ak alebo dlhodob pitie me vies (a aj vedie) k zvanm zdravotnm problmom. Kee alkohol je tlmiv, je vemi nebezpen mieanie s opitmi (hlavne s heronom), ktor maj tie tlmiv inok. Mohlo by vs to stlmi plne. Pri alkohole sa rovnako ako u viny drog (sn okrem marihuany, kde je tzv. opan tolerancia) pri opakovanom uvan vyvja
5

tolerancia, take s potrebn stle vie dvky na dosiahnutie rovnakho inku. Pretoe prv tdium okyslienia prebieha postupne, v krvi koluje alkohol nerozrieden a krvou sa dostva do celho tela. Takto je najviac postihnut nervov tkanivo, ktor je na alkohol najcitlivejie. Tm je vysvetlen opilos (lat. Ebrietas), naruenie nervovej innosti. Centrlna nervov sstava a mozgov kra vytvraj podmienky, reflexy.

Takto je zaisten sprvna reaktivita loveka. Inou funkciou mozgovej kry je jej sprva dispeera. Neustle sem prichdzaj podnety z prostredia, v ktorom lovek ije a z celho tela. Mozgov kra tieto podnety hodnot a koordinuje udsk innos. Alkohol tieto procesy nara. Psob na centrlnu nervov sstavu v uritom porad mozgov kra podkrov centr - mozoek preden miecha. Zo zaiatku m alkohol tlmiv inok na mozgov kru. Vsledkom tohto tlmu je porucha koordincie sprvania. Alkohol odstrauje zbrany, sebakritiku, repekt, zniuje rozumov schopnosti aktne a neskr aj chronicky.

4. Z HISTRIE ALKOHOLU
Alkohol a jeho inky poznali udia u v staroveku. Viac ako osemtisc rokov je znmy vo forme vna, ktor Rimania zboovali a Grci vyuvali hlavne na lekrske ely. Japonci poznali vno z rye, mexick Indini z agvy a Inkovia z kukurice. Vikingovia a Slovania poznali medovinu z kvasenho medu. Pivo bolo znme starm echom aj Babylonanom. Za objaviteov piva spred viac ako 5000 rokov sa povauj Sumeri. Pri jeho prprave pouvali slad, ale nepoznali chme, take horkast chu mu dodvali chlebom opraenm v popole. Egypania zdokonalili ich sksenosti a vynali erven pivo farben plodmi mandragory. Verejn vapy piva s doloen v Chammurapiho zkonnku z druhho tiscroia pred n. l. S v om uveden aj tresty vapnkom za nedoapovan pohre a okrdanie zkaznkov jednoducho ich hodili do vody, a kee v tej dobe vedel plva iba mlokto, ilo o vemi neprjemn trest. Vikingovia prili na fakt, e v pive najprv zamrzne voda a alkohol nie, o spsob vyiu koncentrciu alkoholu v tekutom zostatku. Vynali teda vymrazovanie piva. V desiatom storo Arabi objavili destilciu a dokzali tak vyrobi ist etanol namiesto 1213% roztoku alkoholu zskavanho kvasenm. Tento alkohol dostal nzov al-kuhol, o po arabsky znamen nieo najlepieho.

Alkohol ahko vstpil do ivota ud, pretoe im zo zaiatku pomhal sprjemova ivot. uom vyhovovali predovetkm tie vlastnosti alkoholu, ktor bolo mon poui v lekrstve. U antick lekr Hippokrat psal vo svojej lekrskej prci o blahodrnych inkoch alkoholu. udia pouvali rzne vnov obklady, ktor prinali pacientovi avu, a takisto po poit samotnho alkoholickho npoja sa pacientovi uavilo a boles bola znesitenejia. Dleit rolu v rozvoji pouvania alkoholickch npojov zohrali aj bylinkri a udov lieitelia. Alkohol uahoval uom ivot a robil ho znesitenejm, ale u v tej dobe dokzal zvies loveka zo sprvnej cesty. udia uvtali, e pod jeho inkami sa menia ich psychick vlastnosti. Po jeho poit mali lepiu nladu, boli vesel, ahie sa zbliovali, rzne osobn problmy sa im u nejavili ako neznesiten a neprekonaten. udia sa tak sami nevedomky dostali na ikm plochu, z ktorej pre mnohch z nich u nebolo niku.

5. ALKOHOL Z CHEMICKHO HADISKA

5.1 Etanol
Jeho chemick nzov je etanol a vzorec C2H5OH. Je to bezfarebn kvapalina ostrho zpachu. M hustotu 789 kg/m3, tuhne pri -114,4C a vrie pri 78,3C, ie je ah ako voda a aj skr vrie ako voda. Molekula etanolu je polrna a kee voda je polrne rozpadlo, alkohol je s ou mieaten neobmedzene. Vyrba sa z rznych druhov sacharidov alkoholovm kvasenm, teda kvasinky sa kmia cukrom a ako odpadov produkt vznik etanol: C6H12O6 2 CH3CH2OH + 2 CO2 + energia

Takto zskame len 15%-n roztok etanolu, preto a alou destilciou a oddelenm inch neistt od alkoholu mono zska 96%-n etanol. A pouitm bezvodho sranu menatho, ktor viae vodu, sa d vyrobi a 99,9%-n etanol. Synteticky sa etanol pripravuje hydratciou etnu: CH2=CH2 + H2O CH3CH2OH

5.2 Vyuitie etanolu

Najznmejm pouitm etanolu je vroba alkoholickch npojov. Dleit je aj v lekrstve, kde sa pouva ako rozpadlo. Rozpust sa v om jd a vznikne jdov tinktra, ktor sa

pova na dezinfekciu rn. Vyrbaj sa z neho istiace prostriedky a v kozmetike sli na vrobu voaviek. Pouva sa aj ako ekologick palivo do spaovacch motorov.

Energetick hodnota alkoholu je 29 kJ/g, teda menej ako energetick hodnota tukov (37 kJ/g), ale viac ako energetick hodnota cukrov alebo bielkovn (17 kJ/g). udia zvisl od alkoholu zskavaj 50% svojho dennho energetickho prjmu prve popjanm. Vypitm pol litra piva zskaj 1 500 1 800 kJ energie. V pive sa nachdzaj vitamny skupiny B, chrm, zinok, pivn kvasinky, i lignn, teda ltky zdraviu prospen. Dokonca aj etanol je verejnosou povaovan za zdraviu prospen, ak sa neprekrauje limit dennej dvky 20 g, o zodpoved pol litru piva alebo dvom deci vna. V malch dvkach alkohol povzbudivo psob na nervov sstavu, cievy, srdce a ltkov vmenu. Jeho ochrann inok na cievy sa pripisoval niektorm stopovm ltkam obsiahnutm v pive a vne, a tak sa robili tdie, v ktorch bol dobrovonkom podvan ist etanol a dokzalo sa, e podobn nzory maj nieo do seba.

6. CESTA ALKOHOLU TELOM PO VYPIT

Molekula alkoholu je mal a m schopnos rozpa sa v tukoch. Preto me ahko prechdza cez membrny buniek a rchlo sa vstrebva do tela. Mal percento alkoholu sa vstrebva u v stnej dutine. Asi 20% alkoholu sa vstrebe v aldku na rozdiel od potravy, ktor sa vstrebva a v tenkom reve. To spsobuje rchle naladenie loveka. Alkohol sa vstrebe skr v przdnom ako v plnom aldku a ovplyvuj to aj teplota, CO2 a cukry, take tepl ampansk sa vstrebe rchlejie ako menej sladk vychladen vno bez bubliniek. Telesn nmaha vstrebvanie urchuje a nava spomauje. Najrchlejie sa vstrebvaj npoje s 10-20%-nm obsahom alkoholu. alej putuje alkohol priamo do krvi a vetkch orgnov. m m orgn lepie prekrvenie, tm ahie sa do alkohol dostane. Najvyia koncentrcia alkoholu v krvi je pribline 80 mint po vypit, ale to je vemi subjektvne a ovplyvnen hlavne vhou loveka. Alkohol sa do tela dostane aj pokokou alebo vdychovanm jeho vparov no jednoznane najrchlejia cesta vstrebvania je cez konenk, kadia sa alkohol dostane do krvi dokonca skr ako po vypit.

6.1 Enzmy rozkladajce alkohol

Alkohol sa premiea v peeni, ktor m dve dleit cesty, ako sa s nm vysporiada:

MEOS (mikrozomlny etanol oxidujci systm) oxiduje 2/3 a 3/4 prijatho alkoholu. Nachdza sa v endoplazmatickom retikule. Pri dlhodobom pit vieho mnostva alkoholu doke tento systm zvi svoju aktivitu a trikrt. Je to aj jeden z dvodov preo niektor udia znes vea alkoholu, aj ke to zvis hlavne od naej nervovej sstavy. Tento systm vak vyvolva tvorbu vonch radiklov, ktor nm pokodzuj nae membrny, DNA, bielkoviny at.

ADH (alkoholdehydrogenza) sa vyskytuje v tele loveka u od piateho roku ivota. V prvom kroku metabolizmu alkoholu tmto enzmom sa etanol oxiduje na kodliv acetaldehyd. Prve ten nm spsobuje nevonos a zvracanie:

2 CH3CH2OH + O2

2 CH3CHO + H2O

V druhom kroku sa tento acetaldehyd op oxiduje na kyselinu octov, a t u n organizmus vie vyui ako zdroj energie. Za tento krok je zodpovedn enzm AlDH alebo aj acetaldehyddehydrogenza:

2 CH3CHO + O2

2 CH3COOH

Ak sa AlDH zablokuje, v tele sa hromad acetaldehyd. Na tomto princpe sa udia snaili vytvori lieky pre alkoholikov, ktor by v podstate mali spsobi alkoholikom nevonos pri pit, ale upustilo sa od nich, pretoe so sebou priniesli mnoho neiaducich inkov. Japonci maj hladinu AlDH nzku a ud zvislch na alkohole je v Japonsku omnoho niie ako

v inch krajinch. Enzm ADH sa nachdza aj v aldku, kde obmedzuje prienik alkoholu do citlivch orgnov ale jeho vplyv je najzremej pri pomalom popjan mench dvok alkoholu. Nzku aktivitu tohto enzmu maj aj eny a mui po tyridsiatke.

6.2 Metanol
Ltka vemi podobn etanolu je metanol. Je takisto bezfarebn a od etanolu sa benm spsobom ned odli. Vznik asto pri domcom vypaovan liehovn. Ale namiesto etanolu je metanol prudko jedovat. U 10 ml stopercentnho metanolu spsobuje slepotu a smr. Deje sa tak preto, lebo enzm ADH spsobuje oxidciu metanolu podobne ako oxidciu etanolu. Lene v tomto prpade sa metanol oxiduje na formaldehyd a nsledne na kyselinu mraviu. Obe tieto ltky s pre organizmus jedovat. V prpade otravy metanolom je vak alkohol vemi prospen. ADH totito uprednostuje rozkladanie etanolu pred metanolom, pokia sa obe ltky nachdzaj v tele naraz. Stal sa u aj prpad, ke pacientovi zachrnila ivot vodka. Pacientovi, ktor sa priotrvil metanolom, bola infziou podvan vodka rchlosou tri decilitrov pohriky za hodinu. Bola mu podvan a dovtedy, km jeho telo nevylilo vetok metanol. Preto alkohol sli ako protijed pri otrave metanolom.

7. TDI OPITOSTI
Po vypit pol litra desastupovho piva sa v krvi loveka nachdza zhruba 0,3 alkoholu a po vypit pol litra dvansstupovho piva, 2 dl vna alebo 0,5 l liehoviny je v krvi zhruba 0,4 alkoholu. Pri pit alkoholu je spomalen schopnos uenia. Pri pit alkoholu prestvaj postupne fungova rzne schopnosti loveka. Najprv je to schopnos svisle rozprva, alej jemn motorika, teda naprklad schopnos uchopi pohr, a napokon hrub motorika, ako naprklad schopnos chodi. Lene pri vytriezvovan sa vracaj v opanom porad.

7.1 Stupne opilosti

Normlna hranica alkoholu v krvi je 0,1, pretoe innosou baktri v naich revch taktie vznik alkohol v malch mnostvch. 0,3 0,5 sved o poit alkoholickho npoja. Pri mnostve 0,5 1 alkoholu v krvi hovorme, e je prtomn podnapitos. Pri vyom mnostve alkoholu v krvi u rozliujeme tieto tdi opitosti:

10

1.

stupe (1 1,5 ): vidme tu spokojnos, drunos, vesel vraz tvre,

iv mimiku, vrenos, smiech, v pocit sebaistoty, povznesenos, starosti sa zdaj by ahie. 2. stupe (1,5 3 ): lovek je nekritick, netaktn, impulzvny, spieva,

nepova ostatnch, tack sa, vid dvojmo, mono pozorova zaervenanie, zrchlen tep, neusporiadan pohyby. 3. stupe (3 a viac): lovek zana by unaven, ospal, zvracia, bledne

v tvri. Me umrie za plne banlnych situci, ktor by za triezva hravo zvldol (naprklad utopi sa v kalui vody). Pri vysokch dvkach nastupuje narkotick inok alkoholu bezvedomie, necitlivos, subjekt sa asto pomo a defekuje, m slab tep, spomalen dchanie, rozren zrenice, ktor nereaguj na osvit. V najhorom prpade nastva zastavenie dchania mechanizmom utlmenia dychovho centra mozgu. astejie priny smrti s vak zadusenie sa vlastnmi zvratkami alebo zapadnutm jazykom. Nad 3 alkoholu v krvi nastva aktna otrava alkoholom. Jedinou a najinnejou vecou, o mete urobi pre priotrvenho loveka, je pomc mu vydvi sa, tak zbavte jeho telo kodlivn. Naou obianskou povinnosou je poskytn prv pomoc kadmu, o ju potrebuje, bez ohadu na to, i pchne, smrd mu z st, i nebodaj vyzer ako bezdomovec. Nutnos pomc nie je potrebn len v tej situci, e by ste si pokodili vlastn zdravie. No netreba zabudn ani na to, e udia s cukrovkou si asto mono pomli s lovekom pod vplyvom alkoholu. Zlyhva mu metabolizmus nsledkom nedostatonho vstupu glukzy do buniek.

8. VPLYV ALKOHOLU NA TELESN ZDRAVIE

Z defincie alkoholizmu vyplva, e jednm z nsledkov nadmernho pitia je pokodenie telesnho zdravia. Treba podotkn, e u viny alkoholikov trv dos dlho, km k tomu djde. Toto pokodenie sa obyajne objavuje po dlhch rokoch nadmernho pitia a spad do obrazu chronickho pitia. Ete predtm dochdza k narueniu socilno-spoloenskej sfry. Okolnos, e telesn ochorenia nechaj na seba dlho aka, je vemi zkern, pretoe

11

lovek pije vemi dlho bez toho, aby nejak problmy ctil, teda ho nem o varova. Ke u takto ochorenia nechvaj na seba dlho aka, potom u aj stoja za to, a ke alkoholik ani vtedy neprestva pi, radiklne to skracuje jeho ivot. V mnohch prpadoch je zl zdravotn stav dvodom, preo sa alkoholik rozhodne pre liebu a zanechva pitie. Avak u niektorch je pokodenie v takom tdiu, e pre zastavenie chorobnho procesu nepome ani abstinencia. Jednoducho prestva s pitm u neskoro. Vzhadom na tieto pokodenia treba pripomen, e udia s rzne odoln voi alkoholu, toti u jednch sa mu nsledky objavi skr, u inch neskr. Ako teda psob alkohol na rzne asti tela?

1. Mozog

pri dlhodobom zneuvan alkoholu dochdza k vraznm organickm zmenm v mozgovej innosti (strata psychickej vitality, bytok intelektu, demencia), o je spsoben toxickm pokodenm bielej hmoty. Pri abze alkoholu veakrt prichdzame do styku s tzv. alkoholickou epilepsiou (asi 10% vetkch epilepsi) v dsledku loklneho pokodenia mozgu alkoholom. Osoby zvisl od alkoholu viac trpia razmi hlavy, vntrolebenm krvcanm, ktor spsobuje neurologick akosti (siln bolesti hlavy, zvracanie, pokodzovanm ochrnutie niektorch ast tela...). orgnom. Vo veobecnosti mono poveda, e mozog je alkoholom najviac Perifrne nervstvo alkoholick polyneuritda sa vyskytuje asi u 20% vetkch zvislch osb od alkoholu. Najviac postihnutch ud je vo veku od 40 do 60 rokov. Ide o pecifick zpal, ktor vznik pri nedostatku vitamnov skupiny B (avitaminza B). Prznakmi choroby s: mravenie, tpnutie konatn, bolesti a ke svalov, neist chdza. Me djs a k ochrnutiu. Liebou je predovetkm abstinencia a prsun vitamnov skupiny B.

2. Srdcovo-cievny

systm

kardiomyopathia (pokodenie srdcovho svalu) sa spoiatku ohlasuje akosami neurotickho charakteru, celkovou nevonosou, pocitmi
12

znenia vkonnosti, prudkm benm srdca, pichanm v oblasti srdcovho hrotu, pocitmi namhavej dunosti. Po vysaden alkoholu, za podpory medikamentznej lieby, zdravotn stav sa me zlepi, neskr sa vak mu objavi znmky srdcovej nedostaivosti. Osoby zvisl od alkoholu veakrt trpia hypertenziou - vysokm krvnm tlakom.

3. Trviacitrakt

ezofagitda - zpal sliznice paerka. Vznik dsledku psobenia aldonch tiav na sliznicu pri ich nadmernej tvorbe v dsledku abzu alkoholu.

4. Pankreatitda

je alou vnou komplikciou pri zvislosti od alkoholu. Je to zpal podaldkovej azy, pre ktor s charakteristick siln a prudk bolesti. Ako je znme, podaldkov aza produkuje hormn s nzvom inzuln, na regulciu hladiny krvnho cukru (glukzy). Pri zpale je naruen tvorba tohoto hormnu, a to me by prinou vzniku choroby nazvanej DIABETES MELITUS (cukrovka).12 - 24 hodn po preruen pitia sa u jednej tretiny alkoholikov mu vyskytn epileptick tonicko-klonick zchvaty. Pri neakanom preruen nadmernho pitia (raz, infekn choroba a pod.) hroz zvanho ochorenia, ktorho lieba vyaduje po hospitalizciu. 2 - 4 doch abstinencie riziku vzniku halucinci a delria tremens, Delrium asto zana nespavosou, desivmi snami, benm srdca, zvenou teplotou a pokrauje halucinciami asto pracovnmi (delrium zamestnanosti). Kon hlbokm spnkom, pobytom v nemocnici, alebo dnes u zriedkavo, smrou postihnutho. V liebe abstinench prznakov sa pouvaj aj neuroleptik s anxiolytickm inkom (Tiapra).

13

5. aldok

dlhodob abzus alkoholu spsobuje zpal aldkovej sliznice. Vznikaj poruchy trvenia, zvracanie, zven tvorba aldonej kyseliny a nsledkom toho vznik aldonch vredov, ktor sa mu zvrhn na rakovinu aldka.

6. Tenk revo dvanstornk je miestom najastejieho vskytu vredov. Prejavuj sa podobne ako aldon. Bolesti vznikaj vak nalano a po najeden pacient pociuje avu. Pokodenm sliznice tenkho reva pitm alkoholu vznikaj poruchy vstrebvania ivn do organizmu, najm vitamnov zo skupiny B.

7.

Hrub revo colitda (zpal) - prejavuje sa hnakami, ktor s astokrt striedan zpchou. Moov strojenstvo dleitm orgnom s obliky. K pokodeniu dochdza astejie pri nealkoholovej toxikomnii. Ak je organizmus zaplavovan kodlivinami, dostva sa urea (moovina) do krvi. Prestva sa tvori mo a oblika zlyhva. Vtedy hovorme o FONACETNOVEJ DINYL.) OBLIKE. (Fonacetn je ltka, ktor je obsiahnut v niektorch liekoch tlmiacich boles, napr.

8. Pohlavnstrojenstvo

pri muoch dochdza k znenej potencii a znenej tvorbe spermi, a po pln neplodnos. Sprvy o kodlivosti alkoholu na potomstvo nachdzame u v staroveku. Poslednmi vskumami bolo dokzan, e ak matka poas tehotenstva pova alkohol, najm poas prvch troch mesiacov, ohrozuje tm zdrav vvoj dieaa. Vsledkom me by defektn plod s rznym stupom

14

pokodenia intelektovch schopnost - FETLNY ALKOHOLOV SYNDRM.

9. Pee

je orgn, o ktorom v svislosti s abzom alkoholu tavame, e je najviac pokodzovan. Aj ke je to najrozrenejia informcia, pravdou zostva to, e najviac je pokodzovan mozog. Pee je ivotne dleit orgn, cez ktor pretek krv, z ktorej vychytva vetky kodliviny. Dlhodobm abzom alkoholu sa pee spoiatku zvuje a na dotyk me by bolestiv. V neskorom tdiu dochdza k vzivovej prestavbe buniek a pee sa zmenuje - tvrdne. Cievy sa stlaj a krvn obeh v peeni sa pokodzuje. Krv stagnuje a hromad sa v prednej asti hrudnka, v dsledku toho vznikaj varixy paerka. Tlak krvi sa v cieve zvyuje a zrove sa zoslabuje stena cievy. Ak sa poran cieva, naprklad pri jeden, nastva prudk krvcanie, a to aj v dsledku poruenej krvnej zranlivosti. Tto vemi nebezpen komplikcia si vyaduje operatvny zkrok.

9. ALKOHOLICK PSYCHZY
,, Bol som u v takom stave, e ke som sa v noci prebudil a nemal som o pi, preiel som tyri kilometre do obchodu, kpil som kartn ua. Jedno do ruky na cestu a kartn na plece. Vdy som vak skonil niekde veda cesty a nemal som ani sily vsta. A ke som sa prebudil, znovu som sa napil a spal som alej. To sa dalo len cez leto. Prila jese a tak som spval pod prstrekami a kde sa dalo, len aby som nezmokol. Raz som ochorel a dva dni som nemohol ani len vsta z brlohu kartnov a nie ete ma silu na zhanie alkoholu. Spustil sa siln d a pamtm si len to, e som znova zaspal. Potom som sa zobudil na to, e na ma pr. Vade bolo vea vody. Ale ke som sa lepie pozrel okolo seba, nebola to voda, ale krv. Aj kvapky daa ktor mi stekali po tvri sa menili na krv. Nevedel som, kde sa nachdzam. Okolo ma lealo vea mtvol a medzi nimi sedel jeden mj kamart. Volal ma ku sebe. Ke som k nemu podiiel, nieo mi z ruky ponkal. Vraj si to mm vzia a
15

najes sa. A v tom s vekm noom odrezal mso z mtvoly a zahryzol do neho. Strane som vykrkol a zaal uteka pre. Poul som len stran smiech, a vkriky. Videl som aj to, ako niekto stoj v tme a vol ma ku sebe. Toho som sa zakol ete viac. o bolo alej neviem. Len si presne pamtm chvu, ke som sa zobudil skutone. Otvoril som oi a stretli sa mi oi s Jeiom. Leal som na cintorne a nado mnou sa til kr. Kristus mal zvesen hlavu strpen bolesou a mal som pocit, e presne viem o preval a jeho pohad vedel o prevam ja aj ke to bola len socha. Neviem ako som sa tam dostal. Nevedel som ani to, i som stle v sne alebo v realite. Nevedel som, e som bol v delriu.

9.1 Delrium tremens

Tento prbeh hovor o chorobe zvanej delrium tremens. Postihuje niekokoronch pijanov tvrdho alkoholu a prejavuje sa v noci. Pacient m zrakov halucincie, vid hmyz, ktor na neho to, a d sa ahko ovplyvni slovami druhej osoby. Telo pacienta sa trasie a je v stave zkosti. Delriu me predchdza aj epileptick zchvat a asto sa kon dlhodobm spnkom. To, e osoba v delriu me by ahko ovplyvniten, ukazuje aj prpad kde sed doktor v miestnosti s alkoholikou a almi psychiatrami. ene pod przdny pohrik a povie jej nech sa napije, e je to skvel vychladen dvanstka. Ostatnm povedal, e ak si pochutn, je to delrka. ena pivo vypila s radosou a hne mala uren diagnzu.

9.2 Korsakovova psychza

Korsakovova psychza najastejie nadvzuje na delrium tremens. Je poruen krtka pam, ie dvne udalosti si lovek pamt, ale nedvne si sm vytvra, pretoe si ich nepamt. Pacient je dezorientovan miestom a asom.

9.3 Alkoholick demenica

Alkoholick demencia je pri nej oslaben intelekt, lovek sa nedoke ui nov poznatky a ako sa orientuje v novom prostred. Portihuje dlhodobch konzumentov piva a vyskytuje sa astejie u ien ako u muov.

9.4 Alkoholick halucincie

Alkoholick halucincie s najastejie sluchov halucincie. Pacient me pou dva protikladn hlasy, kde ho jedny chrnia a druh obviuj. Mu sa u neho objavi aj bludy o prenasledovan vlastnej osoby nepriateskmi silami. Trp bolesami hlavy, zkosou

16

a nespavosou. V noci sa bud a vid straideln javy alebo postavy, ktor sa nad nm sklaj. Pamt si vak, o halucinoval a aj e sa o halucinciu jednalo.

9.5 Paranoidn alkoholick psychza

Paranoidn alkoholick psychza pacient zana ma bludy vzahovanosti, hlavne vo forme bludu iarlivosti voi manelke. Me to trva aj roky a aj vtedy, ke pacient u abstinuje. Pacient nie je schopn zatriedi si bludy.

10. CIELE PRCE A METODIKA

Cieom naej prce bolo zisti, ak je vzah tudentov druhho ronka na naom gymnziu k alkoholu. 100 tudentom bol predloen dotaznk s deviatimi otzkami. Vybrali sme si len jeden ronk, kde maj tudenti pribline 16 a 17 rokov. Dotaznky bolo vypan tudentmi z rznych tried, teda nebrali sme do vahy, i tudent navtevuje triedu s rozrenm vyuovanm matematiky, franczskeho jazyka, alebo veobecn triedu.

Zamerali sme sa hlavne na to, i druhci pij alkohol a koko takch je, v kokch rokoch zaali pi alkoholick npoje a o ich k tomu viedlo a ak alkoholick npoj si vypij najradej. Zaujmalo ns vak aj to, koko alkoholu bene vypij, i u nich nastva strata pamti z dvodu pitia alkoholu, i im rodiia ponkaj alkohol, ke pij a taktie, i sa tudenti u zranili pre to, e pili alkohol, alebo i u zranili niekoho inho.

Chceli sme sa zamera isto len na druh ronk, pretoe tto iaci s u zvyknut na kolu, u maj vytvoren kolektv a navzjom sa poznaj, nechodia do koly zo zaiatonm menm strachom z toho, ak bude stredn kola a nezvykaj si na profesorov a nov priestory. Ale na druhej strane nie s ete dospel a hlavne nie s tudentmi maturitnho ronka, teda maj jednoduch, ben, nim extra pecilny ronk tdia.

Druhkom bol teda predloen nasledovn dotaznk:

17

10.1 Dotaznk
1) Ako asto pijete npoje obsahujce alkohol vrtane piva? a) nikdy b) raz za mesiac a menej c) 2-4x za mesiac d) 2-3x tdenne e) 4x alebo viac za tde 2) Koko tandardnch pohrikov vypijete poas typickho da, ke pijete alkohol? (Jeden tandardn pohrik zodpoved pol litru 12 stupovho piva, 2 deci vna alebo poldeci destiltu.) a) najviac 1 b) 1,5 a 2 c) 2,5 a 3 d) 3,5 a 4 e) 5 a viac 3) Ako asto poas poslednch 12 mesiacov ste neboli schopn si spomen, o sa dialo predchdzajci veer, pretoe ste pili alkohol? a) nikdy b) menej ako 1x za mesiac c) 1x za mesiac d) 1x za tde e) denne alebo takmer denne 4) Boli ste vy zranen v dsledku vho pitia alkoholu? a) nikdy b) no, ale nie v poslednch 12 mesiacoch c) no, poas poslednch 12 mesiacov 5) Bol niekto in zranen v dsledku vho pitia alkoholu? a) nikdy b) no, ale nie v poslednch 12 mesiacoch c) no, poas poslednch 12 mesiacov 6) Ke pij alkoholick npoje vai rodiia, ponkaj aj vm? Ak no, o konkrtne? a) no b) nie c) niekedy 7) V akom veku ste s alkoholom zaali? 8) Ak bol u vs dvod zaa pi alkoholick npoje? a) chcel som vyska ich chu b) pili ostatn, tak som zaal aj ja c) chcel som zafrajeri v parti kamartov d) nahovorili ma na to kamarti e) in (uvete ak)

18

9) Ktor konkrtny alkoholick npoj najviac obubujete?

11. VSLEDKY PRCE

19

20

21

22

23

24

Rodiia ponkaj deom hlavne pivo, vno a ampansk, ale v niektorch prpadoch aj tvrd alkohol.

25

Ktor alkoholick npoj najviac obubujete?

26

12. ZAUJMAVOSTI
Verejn vapy piva s doloen v Chammurapiho zkonnku z druhho tiscroia p.n.l., s v om uveden aj tresty vapnkom za nedoapovan pohre a in okrdanie jednoducho ich hodili do vody. Vzhadom na to, e v tej dobre vedel plva len mlokto, ilo o neprjemn trest. Diagnza alkoholizmu u mua zvyuje riziko usvedenia z vrady viac ne 10krt a u eny viac ne 50-krt, 39% vrahov m diagnzu alkoholizmu a viac ne 50% vrd bolo spchanch pod vplyvom alkoholu (fnske epidemiologick tdie). Prvenstvo v pit piva maj nai esk bratia (cca 160 l piva rone na osobu, vrtane dojiat). Pribline polovica akateov na transplantciu peene v eurpskom registri si svoju vlastn pee ,,prepili. Oxid uhliit skutone posiluje inok alkoholu (umouje mu sa lepie viaza v krvi), je dobr s tm pota u umivch npojov. Da si sdu na ,,vytriezvenie je skutone zl npad.

13. DISKUSIA
Zo 100 optanch druhkov na gymnziu iba 7 uviedlo, e vbec nepij alkohol a 4 uviedli, e alkoholick npoje pij 4 a viackrt do tda. tudentov, ktor nepij je alostne mlo. Najviac, zhruba polovica z nich pije 2 4 krt za mesiac, o bola v prvej otzke priemern monos. To zna, e najviac druhkov pije pribline raz do tda, o sa poas tudentskho ivota deje najm kad piatok veer, kee je to veer pred vkendom.

Pri otzke koko pohrikov pribline vypij poas typickho da, ke pij alkohol, boli vsledky viac vyrovnan. Pribline rovnako vea z nich si d maximlne jeden pohrik takisto ako 5 a viac pohrikov. 5 a viac pohrikov za de vypije skoro tretina optanch, ktor pij alkoholick npoje. Od monosti jednho pohrika a ku piatim vak boli dostatonm potom obsaden vetky monosti.

27

Polovica optanch si zatia vdy pamtala, o sa dialo poas veera, ke pili alkohol. Tretina optanch si udalosti nepamtala menej ako jeden krt za mesiac. Bolo vak aj 8 prpadov, kedy si druhci udalosti nepamtali raz za mesiac, pri 3 to bolo raz tdenne a jeden prpad zahrnul aj monos dennho alebo takmer dennho vpadku pamti v dsledku pitia alkoholu, o je u vny extrm.

Asi dve tretiny druhkov sa nikdy nezranilo z dvodu pitia alkoholu a nezranili ani nikoho inho, ale tudenti skr zranili seba ako niekoho inho. Pribline sedmina sa zranila aj poas poslednho roka aj v skorom obdob. Pri 8 prpadoch tudenti zranili in osobu poas poslednho roka a v 9 prpadoch v skorom obdob. Poet prpadov, kde boli zranen in osoby, nie je prve mal, ale pri takom pote pijcich tudentov ani nie je mon, aby takto prpady nenastali.

Polovici optanm tudentom ponkaj rodiia alkohol niekedy a 14 tudentom ho ponkaj vdy. Len tretine rodiia alkohol neponkaj. Preto aj rodiia maj svoj podiel na tom, i sa tudent k alkoholu pribli a takchto prpadov je dvakrt viac ako prpadov, kde rodiia alkohol deom nikdy neponkli. Vsledky hovoria aj o tom, e rodiia ponkaj deom nielen pivo, vno a ampansk, ale aj tvrd alkohol.

Najviac tudentov zaalo pi v 15 a 14 rokoch, o s spolu dve tretiny optanch. Je to obdobie smej a deviatej triedy na zkladnej kole, ke sa kolektv v triede dostva do najlepch vzahov, strvi spolu posledn chvle a rozchdza sa, o je idelna prleitos pre niektorch dosta sa k pitiu alkoholu. 4 druhci zaali pi v 17 rokoch, teda v ich sasnom ronku a jeden tudent zaal pi dokonca v 10 rokoch, o je piaty ronk zkladnej koly, teda prli skor as.

Najviac, asi dve tretiny optanch, uviedlo, e alkoholick npoje zaali pi, pretoe chceli vyska ich chu. Dvod nevedomosti a bdania je tu celkom pochopiten. Pri pribline desatine to bol dvod toho, e pili ich ostatn kamarti, a rovnako aj to, e ich na to ich kamarti nahovorili. Kamarti a spolonos druhch vie ovplyvni druhch v mnostve rznych vec, take aj vo veci alkoholu. 3 tudenti chceli zafrajeri v partii. Nechceli jednoducho osta pozadu. 5 zaali pi kvli zbave, ktor u mnohch tudentov vzbudzuje alkohol, aj ke zabavi by sa mali vedie aj bez neho. Nechbal ani 1 dvod teku pred problmami, ktor bol vzhadom na inky alkoholu oakvan.
28

tudenti najviac obubuj pivo, aj ke ho uviedla menej ako tretina tudentov. Po desiatich prpadoch mali rovnako vno, ovocn destilty a miean drinky. Menej, ale stle dos obben s vodka, fernet a vajen likr. 7 tudentov dokonca nem obben alkoholick npoj. Minimlne, tak dvaja, traja tudenti uvdzali, e obubuj bacardi, boroviku, absinth a ampansk. m tvrd alkohol, tm ho tudenti obubuj menej, ale stle ho m rado a pije dostatone vek poet z nich. ampansk bolo vzhadom k jeho pouvaniu pri slvnostnch udalostiach jedno z najmenej obbench alkoholickch npojov. Aj ke to v tejto asti vyhralo pivo, tudenti sa vemi dobre vyznaj vo vetkch rznych druhoch alkoholickch npojov a aj tieto rzne npoje konzumuj pri rznych prleitostiach.

14. ZVERY PRCE A ZHRNUTIE

Z vsledkov prce sme zistili, e poet tudentov, ktor pij alkoholick npoje je obrovsk aj o sa tka neplnoletch osb. Menej ako 10% optanch tudentov uviedlo, e nepije alkohol vbec. tudenti si svoje von chvle sprjemuj popjanm alkoholu v krme, pretoe im dod rados, mu tak zahna problmy a ako vea tudentov uviedlo, alkohol im chut a kvli jeho chuti ho aj zaali pi. tudenti sa chc rovna svojim kamartom a chc sa pred nimi ukza, preto si nemu dovoli zaostva za svojimi rovesnkmi v pit alkoholu. Niektor sa vak snaia alkoholom zahna neprjemnosti a smtok. tudenti za de naozaj vypij vea alkoholu, o im spsobuje okn, alebo ublenie na zdrav, a to nie len na vlastnom, ale aj na cudzom, ako sme sa mohli presvedi pri vyhodnocovan vskumu. Rodiia taktie hraj dleit lohu v tejto oblasti a naozaj vea rodiov svojim deom ponka alkohol. Potom sa ani nemono udova, e mme na svete toko pijanov. Deti zanaj s alkoholom skoro, to je ete na zkladnej kole v ase, ke z nej pomaly odchdzaj a lia sa s kolektvom. tudenti o alkoholickch npojov vedia mnostvo, a pij naozaj mnoh z nich. Aj ke najviac obubuj pivo a vno, teda nie a tak tvrd alkohol, npoje ako vodka, fernet, bacardi, borovika alebo absinth im chutia taktie a bene ich aj konzumuj. S za ne schopn zaplati, aj ke nestoja prve najmenej, len aby si ich vychutnali a zlepili si nladu.

29

15. PRLOHA

Ponuka alkoholickch npojov je skutone rznorod

Etanol

30

31

Naastie s medzi nami aj tak, o alkoholu odolvaj.

Mladk na prehnal sme ho zaradi do je bled, zornice svalstvo je nava a spavos,

obrzku to zjavne s alkoholom. Mohli by tretieho tdia opitosti nereaguj na svetlo, uvonen, dostavuje sa je zmten.

32

cirhza peene

Ndor na mozgu

15. Zdroje erpania

http://www.paveldanko.com/alkohol/ http://dejinyalkoholu.blogspot.com/2007/10/historie-alkoholu.html http://cs.wikipedia.org/wiki/Etanol
http://www.fodor.sk/Spectrum/alkohol.htmwww.prevencia.deti.szm.sk Rodinn Lekr (kniha) Hostinec u Kaja; Pohostinstvo Roman Strehr.

33

34