Katolcka univerzita v Ruomberku Filozofick fakulta Rmsky kalendr ubica Kovov histria 1.

rok tdia bakalrskeho tudijnho programu dejiny staroveku Mgr. Marek Babic, PhD. 29. november 2009

Prca obsahuje 17357 znakov zartavanch do rozsahu prce

Vznik kalendra Potanie a urenie asu je pre dnenho loveka dleit a to pre ivot ako tak, aby vedel kedy s do prce, odkedy dokedy je otvoren obchod, kedy su ttne sviatky a podobne. V staroveku bolo potanie a urenie asu prevane nboenskho charakteru, najm z dvodu urenia sviatkov a oslv i obradov. Zkladnou jednotkou pre urovanie asu v staroveku boli pohyby nebeskch telies, prevane Slnka, Mesiaca a hviezd po oblohe. Na tomto zklade sa v staroveku objavuj prv systmy pre urovanie asu. Medzi prv systmy, ktor urovali denn, mesan a ron cyklus pre ivot boli tri systmy: solrny, lunrny a lunisolrny systm. 1. Solrny (slnen) zaloen na pohybe Slnka, mal vzjone zladi dni s rokom. 2. Lunrny (mesan) zaloen na pohybe Mesiaca, ktorho cieom bola zhoda dn s lunrnym mesiacom. 3. Lunisolrny, ktor sa pokal vzjomne zladi vetky tri asov jednotky. 1

Prv rmsky kalendr Prv rmsky kalendr nemme zachovan v psomnej forme. Poda tradce vznikol za ias zakladatea Rma Romula. Bol lunrny. Rok mal 340 dn, ktor bol rozdelen na desa mesiacov. Nasveuje tomu taktie oznaenie poslednho mesiaca roku december (decem znamen latinsky desa).2 Mesiace boli zpoiatku oznaovan slami, neskr dostali niektor men poda toho, ktormu bohovi boli mesiace zasvten. Prv sa volal Martius na poes boha Marsa, ktor bol v tom ase parnom ronkov a znamenal zaiatok ronckych prc. Druh Aprilis (poda latiskho aperire otvra) znamenal otvranie pukov a kvitnutie stromov. Tret patril Maji, matke boha Merkria a nazvali ho Maius. tvrt na poes Jupiterovej sestry bohyne Junony Junius.alm mesiacom zostali poradov sla: V. Quintilius, VI. Sextilis, VII. September, VIII. October, IX. November, X. December. Piaty a smy mesiac mali po 31 dn, ostatn 30 dn. 3 Dni v mesiaci neniesli zatia iadne meno, okrem troch dn, ktor urovali fzy mesiaca. Boli nimi Calendae, Nonae a Idus.
1 2

ONDREJKA, Kliment. Tajomstvo kalendrov. Bratislava : Slovensk kartografia a. s., 1994 , s. 16. UROGDI, Gyorgy. Tak il star m. Praha : Orbis, 1968, s. 140. 3 ONDREJKA, Kliment. Takomstvo kalendrov. s. 38.

Kalendy vdy pripadaj na 1. de mesiaca a ohlasuj novolunie (t. j. fzu, ke je Mesiac v konjunkcii so Slnkom, o znamen, e je zo Zeme neviditen). Nony oznauj de 1. mesanej tvrte a pripadaj na 5. de; v marci, mji, jli a v oktbri na 7. de mesiaca. Idy s dom splnu a pripadaj na 13. de; v marci, mji, jli a v oktbri na 15. de mesiaca.4 Ostatn dni sa urovali poda toho, koko dn je do najbliieho Kalendu, Nonu alebo Idu. Kalendae a Idus boli dni platieb. 5 Avak desamesan lunrny kalendr sa nezhodoval s rokom slnenm a tak nastval posun ronch obdob. Aby sa vyrovnal tento posun, za vldy kra Pompilia (700 pred Kristom), bola vykonan reforma kalendra. Rok sa navil o dva mesiace, a to o Ianuarius a Februarius. Tieto dva mesiac nasledovali za Decembrom a uzatvrali rok. Mesiac janur, mensis Ianuarius, odvodzuje svoje meno od boha Ianusa, boha majceho dve tvre, jednou sa pozer do minulosti, druho do budcnosti.6 al nov mesiac dostal meno Februarius, o v latinine znamen oista a bol spojen s obradom oisty, ktor sa kadorone poriadal 15. februra a bol zasvten bohu podzemnej re Februovi.7 Rok mal spolu 355 dn rozdelench na 12 mesiacov. Martius, Maius, Quintilis a October mali 31 dn. Ostatn mesiace mali 29 dn okrem Februariusa, ktor mal 28 dn. Martius zostal prvm mesiacom a do r. 190 pred Kr., ke bol zaiatok roka preloen na 1. Januarius.8 Napriek zmenm, stle nastval posun sviatkov voi ronm obdobiam a bolo potrebn vyrovna dku roka so slnenm rokom. Tto npravu mal vyrovna doplnkov mesiac Mercedonius. Tento mesiac sa mal vklada kad druh rok po sviatku Terminli (23. februra) a mal striedavo 23 a 22 dn, ku ktorm sa pridvalo zvynch 5 dn februra.9 Tak vznikol tvoron cyklus, ktor mal spolu 1465 dn. Take priemern dka roku sa vyrovnvala so slnenm rokom. Vkladanie tohto doplnkovho mesiaca mali nastarosti pontifikovia, ktor sa starali o sprvu kalendra. Oni vak kalendr viedli nepresne, hlavne z politickch dvodov, a niekoko rokov tento mesiac nevkladali do kalendra. Tm bol kalendr uveden do takho neporiadku, e

ZUBCKA, Ida ZEMENE, Marin. Kapitoly z pomocnch vied historickch. Bratislava : Vydavatestvo UK, 2000, s. 105. 5 UROGDI, Gyorgy. Tak il star m. s. 140. 6 HOEK, Radislav MAREK, Vclav. m Marka Aurelia. Praha : Mlad fronta, 1990, s. 75. 7 ONDREJKA, Kliment. Takomstvo kalendrov. s. 38. 8 FRIEDRICH, Gustav. Rukov krsansk chronologie. Praha : Paseka, 1997, s. 19. 9 FRIEDRICH, Gustav. Rukov krsansk chronologie. s. 20.

iba men konzulov, ktor prve v niektorom roku radovali, umouj v tomto obdob rmskych dejn aspo nejako spoahlivo prepotavanie dt.10 Kalendr bol tak chaotick, e v roku 47. pred n. l. sa oproti astronomickmu roku oneskoril o cel tri mesiace. Reforma bola nutn. K alej zmene dolo v roku 46 pred n. l., ktor uskutonil Gaius Julius Caesar.

Julinsky kalendr Pred rokom 46 pred n. l. boli snahy reformova kalendr, no nikto sa k tomu nepostavil priamo. A Gaius Julius Caesar po pobyte v Egypte pochopil ak je kalendr nedostaton a s pomocou egyptskho uenca, matematika a astronma z Alexandrie, Sosigena vytvroril reformu. Gaius Julius Caesar ako pontifex maximus, opierajc sa pritom o svoju dikttorsk moc, sa rozhodol zreformova kalendr tak, aby slil za spoahliv zkladu ttneho a hospodrskeho ivota.11 Jeho cieom bolo da do sladu ron obdobia s mesiacmi, ktor k nim patria a zrove zabrni tomu, aby mesiace predbiehali svojmu obdobiu. Aby odstrnil diferenciu medzi slnenm a kalendrnym rokom, rok 46 pred n. l. predil o 90 dn starho rozsahu (355+90).12 Druh podstatnejia a trval as opravy spovala v tom, e Caesar upustil od merania asu poda lunrnych mesiacov a zaviedol pevn (stly) slnen rok, aby obiansky rok mal 365 dn a aby sa kad tvrt rok vkladal de priestupn. 13 Zostalo 12 mesiacov s pvodnmi nzvami, mesiac Mercedonius sa vypustil.14 Dka mesiacov sa upravila tak, aby sa medzi nimi rozdelilo pridanch 10 dn.: Januarius mal 31, Februarius 28, Martius 31, Aprilis 30, Maius 31, Junius 30, Quintilis 31, Sextilis 31, September 30, October 31, November 30, December 31 dn.15 Rok Julinskeho kalendra vychdzaj z rozdelenia starho rmskeho kalendra, uprave nho poda astronomickho pozorovania obehu Zeme okolo Slnka v helenistickom Egypte.16

10 11

FRIEDRICH, Gustav. Rukov krsansk chronologie. s. 20. UROGDI, Gyorgy. Tak il star m. s. 141. 12 ZUBCKA, Ida ZEMENE, Marin. Kapitoly z pomocnch vied historickch. s. 110. 13 FRIEDRICH, Gustav. Rukov krsansk chronologie. s. 21. 14 NOVK, Jozef. Chronolgia. Bratislava : Vydavatestvo UK, 2004, s. 14. 15 NOVK, Jozef. Chronolgia. s. 14. 16 UROGDI, Gyorgy. Tak il star m. s. 141.

Augustnova reforma Napriek tejto reforme bol kalendr s odstupom asu op v neporiadku. Stalo sa tak z dvodu nepochopenia vkladu urovania priestupnho roku. Pontifikovia usdili, e by mal by priestupn kad tret rok. Ke sa takto za dobu 36 rokov bolo napotan 12 priestupnch rokov namiesto 6, upratal cisr August tento nov zmtok nariadenm vydanm r. 746 od zal. R. (8 pr. Kr.), poda neho najskr zase r. 761 od zal. R. (= 8 po Kr.) by mal vloen priestupn de.17 Ete za ivota Caesara bol po nvrhu M. Antonia r. 44 pr. Kr. meno mesiaca Quintilis zkonom znemen na Julius a podobne bol po konenej prave priestupenho da uznesenm sentu a plebiscitom mesiac Sextilis nazvan Augustus.18 Takto boli men tvorcov kalendru zapsan na venos ako ich podpis. Poda hlavnho reformtora, Gaia Julia Caesara, bol tento kalendr nazvan julinsky. Po Augustnovej reforme sa jeho podoba nemenila a do reformy ppea Gregora XIII.

Gregorinsky kalendr Julinsky kalendr, napriek vetkm reformm a pravm, nebol stle presn. Julinsky rok mal 365,25 da.19 Tento posun oproti tropickmu roku, ktor mal 365,2422 da, spsoboval oneskorenie. Kadch 128 rokov z tohto oneskorenie bol de. V 16. storo inil u desa dn.20 Napriek iniciatve a potrebe dohna sklz, sa na kostnickom a bazilejskom koncile neuskutonila nprava. A po tridentskom koncile sa k tomu postavil ppe Gregor XIII. Ppe Gregor XIII. ustanovil v roku 1582 zvltnu komisiu, aby navrhla nov kalendr.21 Nvrh vypracoval Aloisius Lilius. Gregor XIII. zverejnil reformu julinskeho kalendra bulou Inter gravissimas zo da 24. februra 1582.22 Zosladenie rytmov bolo vykonan nariadenm Gregora XIII., aby v oktbri 1582 bolo vynechanch 10 dn tak, e po 4. oktbri bude bezprostredne nasledova 15. oktber.

17 18

FRIEDRICH, Gustav. Rukov krsansk chronologie. s. 23. FRIEDRICH, Gustav. Rukov krsansk chronologie. s. 23. 19 ZUBCKA, Ida ZEMENE, Marin. Kapitoly z pomocnch vied historickch. s. 111. 20 HLAVEK, Ivan KAPAR, Jaroslav NOV, Rostislav. Vademecum pomocnch vd historickch. Praha : Svoboda, 1988, s. 122. 21 ONDREJKA, Kliment. Takomstvo kalendrov. s. 42. 22 ZUBCKA, Ida ZEMENE, Marin. Kapitoly z pomocnch vied historickch. s. 111.

Pritom sa nesmie porui nslednos dn v tdni.23 Tto reforma uviedla urovanie priestupnch rokov na prav mieru. Z rokov storo s roky priestupn len tie, ktor s deliten 400.24 Hlavnm cieom bolo, aby sa neposvali mesiace a ron obdobia, o bolo problmom aj v minulosti. Vek draz sa kldol na to, aby denn rovnodennos pripadala na 21. marec. Tento kalendr dostal nzov gregorinsky, poda ppea Gregora XIII. Ani gregorinsky kalendr nie je celkom presn a rozdiel jednho da voi roku tropiskmu nastane za 3280 rokov.25 No aj napriek tejto malej chybike krsy sa pouva dodnes.

23 24

ZUBCKA, Ida ZEMENE, Marin. Kapitoly z pomocnch vied historickch. s. 111. ONDREJKA, Kliment. Takomstvo kalendrov. s. 42. 25 ONDREJKA, Kliment. Takomstvo kalendrov. s. 42.

Datovanie rokov V starovekom Rme nepoznali pojem pred a po naom letopote ako ho poznme my dnes. Na zaiatku datovania sa nepouval pojem od zaiatku rmskej doby i v neskorom znen, od zaloenia Rma. Za republiky sa datovalo poda konzulov, ktor ako eponymn radnci (t.j. dvajci meno roku) boli zanan do zoznamu konzulov so zaiatkom roka.26 Ak by teda chcel Rman hovori o roku 63. pr. n. l., povedal by za konzulov M. Tullia Cicerona a C. Antonia (M. Tullio Cicerone et C. Antonio consulibus), ke mal na mysli rok 59. pr. n. l., dovolval sa konzulov C. Julia Caesara a M. Calpurnia Bibula (C. Iulio Caesare at M. Calpurnio Bibulo consulibus).27 Ak sa rad konzulov preruil, datovalo sa menom toho konzula, ktor radoval ako posledn (post consulatum N.).28 Zoznam konzulov sa uchovval vytesan do mramorovch dosiek v kapitolskom chrme. Za ias Augustnovch potali spisovatelia a dejepisci udalosti rmskych dejn od zaloenia mesta (ab Urbe condita).29 Presn rok, kedy bol zaloen Rm, nememe uri, pretoe jeho vpoet bol uren s odstupom niekoko sto rokov. Nakoniec bol prijat rok 753 pred n. l., ktor vypotal Marko Terentia Varra. Poas obdobia cisrstva sa stle datovalo poda konzulov. Toto datovanie vak niekedy prelnalo aj s menami cisrov, ktor v uritom rozpt rokov vldli. Nov potanie rokov vzniklo a ovea neskr, v 6. storo. Datovanie poda kresanskho letopotu, teda od narodenia Krista, bolo umelo zaveden rmskym optom Dionziom Exiguem a v r. 525.30 Star datovanie poda kozulov vak existovalo aj naalej v mierne pozmenenej forme. Potanie sa prenieslo z koznulov a radnch hodnostrov na krov a ppeov, ie aj na tomto bol zanechan rmsky odkaz.

26 27

HOEK, Radislav MAREK, Vclav. m Marka Aurelia. s. 75. UROGDI, Gyorgy. Tak il star m. s. 142. 28 NOVK, Jozef. Chronolgia. s. 37. 29 UROGDI, Gyorgy. Tak il star m. s. 142. 30 HLAVEK, Ivan KAPAR, Jaroslav NOV, Rostislav. Vademecum pomocnch vd historickch. s. 124.

Dni v rmskom kalendri V najstarom obdob dni v mesiacoch neniesli meno, okrem troch dn, ktor oznaovali fzy mesiaca Calendae, Nonae a Idus. Ostatn dni sa potali poda toho, koko dn chba, km nadde novolunie Calendae, prv tvr Nonae alebo spl Idus, vrtane toho da. Tde je umelo vytvoren asov jednotka pre lepie rozdelenie mesiacov a dn. So sedemdovm tdom sa Rimania zoznmili a v 1. stor. pred Kr. pod vplyvom idovstva.31 Nzvy dn boli prebrat od Egypanov. Nzvy boli pomenovan poda toho, ktormu Bohu, resp. plante, s zasvten. Nedea dies Solis (de Slnka), pondelok dies Luae (de Mesiaca), utorok dies Martis (de Marsu), streda dies Mercurii (de Merkra), tvrtok Jovis (de Jupitera), piatok dies Veneris (de Venue), sobota dies Saturni (de Saturna).32 Oznaovanie dn od 1 po 30 (31) pouvali v starovekom Rme u v 2. stor. po Kr., predovetkm v npisoch. Je idovskho pvodu a do psomnch dokumentov prenikalo pomerne pomaly.33

Sviatky v rmskom kalendri V rmskom kalendri bolo zaznamenanch viacero sviatkov a ich poet v priebehu storo narastal.34 Za republiknskej ry bolo sviatkov na zaiatku 65 do roka.35 asom sa vak ich poet rozrastal a to aj kvli pribdaniu cudzch bostiev do rmskeho pantenu. Rmsky kalendr starostlivo odlioval dni sviaton (dies festi) a dni vedn (dies profesti).36 Dies profesti boli obyajn dni, kedy sa mohlo pracova, fungovali sdy a uradncky apart. Pre dni dies festi, ie dni sviaton, by sa v dnenom ponman nalo synonymum dni pracovnho vona alebo ttne sviatky. Poas sviatkov sa vinou poriadali hry, ktorch sa zasnovala podstatn as obanov.37

31 32

NOVK, Jozef. Chronolgia. s. 48. HOEK, Radislav MAREK, Vclav. m Marka Aurelia. s. 76. 33 NOVK, Jozef. Chronolgia. s. 51. 34 ONDREJKA, Kliment. Takomstvo kalendrov. s. 41. 35 UROGDI, Gyorgy. Tak il star m. s. 143. 36 HOEK, Radislav MAREK, Vclav. m Marka Aurelia. s. 76. 37 ONDREJKA, Kliment. Takomstvo kalendrov. s. 41.

Pracovn kud sa vak netkal otrokov. Otroci museli pracova vdy, pokia im ich pn nedal pracovn vono.38 Sviatky boli nie len nboenskho pvodu, ale boli aj oslavou vekch vazstiev.39 Okrem vazstiev sa do tejto skupiny oslv i sviatkov zaraovalo narodenie potomka v cisrskej rodine, menovanie i korunovcia cisra, alebo jeho pohreb. as tchto sviatonch dn sa povaovala za feriae, verejn sviatky s pevnm miestom v roku, ktorch pvod siahal a do vemi rannej histrie Rma.40 Kad mesiac bol zasvten uritmu bostvu a poda toho sa konali sviatky. V marci sa oslavovali Matronalia, slvnos rmskych matron; taktie Quinquatrus, sviatok zasvten Minerve, ktor predovetkm slvili ronci; v aprli Parilia, star sviatok pastierov a taktie narodeniny Rma, Cerialia, na poes ponohospodrskej bohyne Cerery. V jli bol vznamn sviatok bohyne Vesty, ochrakyne ttneho krbu. Najkrajm a najudovejm rmskym sviatkom vak boli Saturnalia, oslavovan 17. 23. decembra, kde dochdzalo k zbliovaniu ud, otroci si menili role s pnmi a spolone s nimi holdovali.41 Okrem pevnch slvnosti sa mohli mnohla rada pracovnch dn zmeni na rzne sviatky z rozhodnutia cisra alebo sentu.42

38 39

UROGDI, Gyorgy. Tak il star m. s. 143. UROGDI, Gyorgy. Tak il star m. s. 143. 40 HOEK, Radislav MAREK, Vclav. m Marka Aurelia. s. 76. 41 HOEK, Radislav MAREK, Vclav. m Marka Aurelia. s. 76. 42 HOEK, Radislav MAREK, Vclav. m Marka Aurelia. s. 78.

Zver V starovekom Rme bol vvoj kalendra podmienen prevane nboenstvom akoby mal zodpoveda presnmu meraniu asu. Pre vtedajieho loveka bolo dleitejia duchovn existencia v plynut asu oproti existencii jedinca. I ke bol rmsky kalendr postupom asu zdokoovan, aby oraz viac sa pribl presnmu ureniu v asopriestore, bolo nutn niekokokrt ho meni. A gregorinska reforma sa najviac priblila realite. Bol na tak vysokej rovni oproti predolm kalendrom v rmskej ri, e sa menmi obmenami pouva dodnes. Vyspelos rmskej kultry nechala v dnenej podobe urovania rokov a mesiacov viditen podpis.

10

Pouit literatra:
FRIEDRICH, Gustav. Rukov krsansk chronologie. Praha : Paseka, 1997, 340 s. ISBN 80 7185 118 3 HLAVEK, Ivan KAPAR, Jaroslav NOV, Rostislav. Vademecum pomocnch vd historickch. Praha : Svoboda, 1988, 495 s. HOEK, Radislav MAREK, Vclav. m Marka Aurelia. Praha : Mlad fronta, 1990, 280 s. ISBN 80 204 0147 4 NOVK, Jozef. Chronolgia. Bratislava : Vydavatestvo UK, 2004, 292 s. ISBN 80 223 1889 2 ONDREJKA, Kliment. Tajomstvo kalendrov. Bratislava : Slovensk kartografia a. s., 1994 , 192 s. ISBN 80 7103 000 7 UROGDI, Gyorgy. Tak il star m. Praha : Orbis, 1968, 258 s. ZUBCKA, Ida ZEMENE, Marin. Kapitoly z pomocnch vied historickch. Bratislava : Vydavatestvo UK, 2000, 176 s. ISBN 80 223 1443 9

11