Professional Documents
Culture Documents
Izidor Zo Sevilly
Izidor Zo Sevilly
Izidor Zo Sevilly
Svt Izidor zo Sevilly (asi 560 Cartagena 4. aprl 636 Sevilla) Izidor il cel ivot na Pyrenejskom polostrove, ktor vtedy ovldali Vizigti. Snail sa o zchranu doznievajcej latinskej kultry a vzdelanosti. Samozrejme pochdzal z bohatej a vzdelanej rodiny. Samozrejme hovorme preto, pretoe ak by nepochdzal z vemi bohatej rodiny, tak by si nemohol dovoli trvi as vzdelvanm mal by o robi, aby si zabezpeil nieo do st a strechu nad hlavou. Jeho rodina bola natoko vplyvn, e bola dleitou asou politickho hnutia, ktor priviedlo vizigtskeho kra Rekkareda ku kresanstvu. Vzdelanie zskal v katedrlnej kole v Seville, prvej tohto druhu na Ibrijskom poloostrove. Zvldol sedem slobodnch umen (trvium a kvadrvium) [gramatika, rtorika a dialektika aritmetika, geometria, astronmia a hudba, i teria harmnie], a nauil sa aj po grcky, latinsky a hebrejsky. Okolo roku 600 je u na mieste biskupa, ktor zaujal po svojom zosnulom bratovi sv. Leanderovi (mal aj sestru, sv. Florentina). Medzi Vizigtmi panoval vaka arinstvu1 nzor, e biskup je panovnkov poddan, a vlastne, e cel cirkev je niie ako panovnk. V roku 587 sa ale nov vldca Rekkared nechal katolcky pokrsti, a tak mohla obnova klasickej vzdelanosti zaa. Izidor podporoval obnovovanie starch kultrnych a vzdelvacch intitcii (pretoe dve storoia vizigtskeho panovania potlailo spsoby a vzdelvanie rmskeho impria), ale tie ostatnm biskupom nariaoval, aby zakladali koly. A svojimi knihami im poskytoval zkladn uebnice. Pretoe tento pn sa snail zachrni vo svojich spisoch shrn klasickch vedomost. o musme zdrazni, podarilo sa mu potlai kacrske Arinstvo. Ako uviedol Benedikt XVI., na Izidorovi je obdivuhodn, e nezatracoval ni, o priniesli udsk dejiny jeho krajiny a celho sveta. Ni z toho, o lovek vytvoril v starobylch epochch, i u to bolo pohansk, idovsk, alebo kresansk a to je v tom obdob nieo prudko vnimon.
pretoe tam je bo syn podriaden bohu otcu a duch svt zasa boiemu synovi, tak Vizigti videli v Otcovi svojho svetskho panovnka, v cirkvi videli boieho syna a vo vzdelanosti videli ducha svtho, a teda vetci mali by podriaden panovnkovi
Najznmejie dielo je Origines sive Etymologiae (Poiatky alebo Etymolgia). V 20 zvzkoch predstavuje encyklopdiu udskho poznania a vedomost tej doby. Prv tri knihy s venovan siedmim slobodnm umeniam alej sa v tom venuje lekrstvu, prvu, ponmaniu asu, ale v siedmej knihe aj naprklad Bohu, anjelom, biblickm postavm a veriacim a kazom. Toto jeho dielo sa stalo zkladnou uebnicou v kltornch kolch. Vplyv tohto diela pretrvva a do 1213 storoia. Izidora cituje naprklad Tom Akvinsk alebo Dominik Gundissalino. alie dielo bolo naprklad De fide catholica contra Iudaeos kde Izidor prehlbuje mylienky sv. Augustna z Hippa 2 o idovskej prtomnosti v katolckej spolonosti. Nemal ni proti tomu hlavne kvli predpokladanej lohe idov v druhom prchode Krista, ktor bol oakvan. Izidor aj robil zle, na tvrtom koncile v Tolede, v roku 633 urobil dve rozhodnutia. Knon 60 prikazoval odoberanie det idovskm rodiom a ich vchovu v kresanskom duchu, a knon 65 zakazoval idov na radnckych miestach. V roku 1598 bol oficilne vyhlsen za svtho a v roku 1722 za uitea cirkvi. A v roku 2001 bol vyhlsen za patrna Internetu.
povinnos
pre
vetkch
historikov: