10 Modelov pstup Levick Lissi212 v tejto svislosti poukazuje na fakt, e orientciu v mnostve teOri socilnej prce sauje aj skutonos,

, e autoi pouvaj ako synonyma k termnu teOria oznaenia model", koncept" a podobn. Jednotliv vdeck koncepcie s vrazn ovplyvnen orientciou na zkladnu, alebo vchodziu vedu" socilnej prce. V praxi ide o orienl-ciu na pOvodn vedn oblas, o ktor sa samotn socilna prca ako nov-ia vdn disciplna opiera. Toto zdrazovanie jednej hlavnej vdy, ktor by mal tvori teoretick zklad pe rozvoj vlastnej socilnej prce v jej teoretickej i praktick) rovin, je charakteristick prv pe medzivojnov obdobie, kedy vystilo napokon clo vytvorenia tzv. modelov socilnej prce. Neskr oznaenie model" zaali niektor autoi pouva skr na oznaenie kombincie viacerch teoretickch prdov do jednho speci fickho pstupu k teoretickm otzkm socilnej prce. K zkladnm moclelom socilnej prce v sasnosti je mon zaadit': 1. ekonomic k model 2. prvny model 3. medicnsky model 4. psychologick model 5. pedagogick model 6. sociologick model. K najstarSm modelom v oblasti teorie socilnej prce pat medicn sky alebo tie strategick model, ktor zaala formovaf u Mary Richmondov. Jednotliv modely, aj napriek tomu, e vznikali v rznych obdobiach, nie je mon chpat ako etapy vyvoja socilnej prce. Vznikli ako dOsle-clok ivotnho pstupu k chpaniu pedmtu socilnej prce. 6.1.1. Ekonomick model Ekonomick mod el socilnej prce je jeden z najmenej preferovanch prstupov chpania socilnej prce na Slovensku. V rmci tohto modelu, reprezentovanho v Eurpe napklad Wagnerom, podl ktorho je for-mlnym predmetom socilnej prce homo disoeconomicus, samotn so cilnu pr je potom mon chpa ako praktick vedu, ktor rozvja paracligmatick koncepcie prioritn orientovan na prekonvanie vyko-risovania, zneufvania a poniovania jedinc (individua) inmi fuclmi. 213 Ekonomicky orientovan socilna prca sa tak zaober otzkami uspokojovania materilnych i nematerilnych potrieb, otzkami straty, zisku a podobn. Socilna prca sa vo svojorn ekonomickm modele orientuje na eko-nomickosocilne a ekonomicko-politick teOrie zaoberajce sa bipolr- nym vzahom jednotlivec - spolenost. Ekonomick prcl v socilnej prci sa vo vedeckej rovin zameriava preclovetkm na oblas socilnej stratifikcie ako dsledku kapitlov) selekcie. Patria sem tak teorie ako napklad tacherizmus, klasick a ne- oklasick ekonomick teOrie, socializmus a pod. TeOria socilnej prce sa pitom zameriava na otzky spojen priamo s monosou uspokojovania potrieb materilnych i i nematerilnych, indi-vidulnych, i skupinovch. Wagner 214 upozoruje, e vdeck paradigma v sociln) prci orien tovan) na konanie vo svojej podstat vychclza z ekonomickho chpa-nia pedmtu socilnej prce, kterm je podl Wagnera predovetkm homo disoeconomicus", teda lovk ocitajci sa v ekonomickch akos- tiach. Podobn ako Wagner, aj J. Tillmann 2H vo svojej prci vychdza z obdobn chpanho pedmtu socilnej prce, priom k jeho

clefinova-niu pistupuje zo veobecno-antropologickho hadiska. Pdia Tillmanna je predmetom socilnej prce homo absusus", ktorm oznauje lovka mliaceho sa, nespnho, priom rozeznv tyri kategorie, pomocou ktorch chce stanovit' formlny pedmt socilnej prce ako vednej disciplny: a) lovk vykoisovan, ale tie vykorisujci ako aj vykorisujci sm seba, b) lovk petaen, preaujci inch a preaujci sm seba, c) lovk nechrnn, niiaci ochranu inch a lovk nechrniaci sa, d) lovk bez opory, niiaci oporu inch, niiaci vlastmi oporu. Teorie spjan s orientciou na ekonomick, i ekonomicko-prvny model povaine mj zklad v terich konania, ktor sa vo vztahu k to muto modelu orientuj predovetkm na nsledovn okruhy: - otzky vyberu alebo volby v konan' jednotlivcov, skupin vo vztahu k socilnej realit otzky vykorisovania, zneuvania jedincov i skupin v kontexte fudskho sprvania monosti pomoci, alebo ochrany ped vykoisovnm a tie s monosfami a spsobmi prekonvania a odstrartovania negativnch foriem sprvania sa spolonosti voi jej jednotlivcem ako s nap klad: vykorisovanie, zneuvanie, preaovanie, nienie atcf. Wagner 216 vid lovka v jeho veobecno-fudskej podstat ako lov ka plnho istoty dosahujceho spchy, ale rovnako aj ako bcliaceho, mliaceho sa,alebo stojaceho niekedy ped vlastnm nespchem a po dobn. Socilna prca sa v teoretickej rovin zaober lovkem, kterho Wagner oznauje ako homo disoeconomicus", teda jedincem, kterho problmy vznikaj v dsledku neuspokojivch ekonomickch vmien. Orientcia na maximalizciu zisku (homo oeconomicus) je podl Wagnera dsledkom racionlneho sprvania sa jednotlivca, kter sa stv sasou skupiny pete, e prostrednfctvom asti v skupin oakva monost exkluzvneho" zisku. Z monosti zisku zostvaj vylenf ti jednotlivci, ktor nie s pipraven na zskanie a prevzatie prvkov poskytujcich vhody i u organizan (statusov), alebo finann. Niektor neoklasick, ekonomicko-socilne orientovan teoretici zdorazuj popi exkluzivit oak-vanho zisku, e dvodom pe zotrvanie jednotlivca v skupin, respekti ve pe vytvorenie pocitu spolupatinosti ku skupin, s dv skutenosti: a) jednotlivci zotrvvaj v skupinch (ak z nich nemaj zisk) len z dontenia, b) dobrovoln existujce kolektivy s trval tie vtedy, ked ich fi nann mechanizmy sice neposkytuj priamy finann zisk jed notlivm lenom skupiny, ale garantuj, e vstup do skupiny nie je mon komukofvek, alebo ete vstinejie, e vstup do skupi ny mj len vyvoleni"'. Podl Wagnera ekonomick sprvanie jedinca je zvisle rovnako od jeho schopnost, ako aj od monost, ktor mu ponuka prostredie. Ak pijmeme skutenost, e formlnym predmetom socilnej prce je homo disoeconomicus, potom socilna prca funguje predovetkm ako innostn veda, kter sa realizuje v smre npravy tejto situcie a za jej cief meme oznait rieenie otzek spojench s vykoisovnm, prea- ovanm a zneuvnm jednotlivca. Socilna prca vychdzajca z tchto skutenost sa potom orientuje v prci so skupinou, i spolonosou na minimalizciu sprvania vedceho k socilnemu vyleniu v konkrtnej spolonosti, ale tie aj na zmnu konania vlun orientovanho na zisk. Objektem takto chpanej socil nej prce s predovetkm lokln komunity. Metody socilnej prce s loklnymi komunitami s pevn inkluzvne, pretoe vychdzaj z kon krtnch hodnot, respektovanch v danej spolonosti. lohou socilnej prce je tak eliminovat sprvanie spolonosti orientovanej vlun na materilny zisk. Ekonomick model v socilnej prci je ptomn od jej poiatonho formovania sa

ako samostatn) profesie. Je samozejm, e za poslednch sto rokov samotn ekonomick model zaznamenal niekoFko variantnch prstupov odrajcich sa nielen v chpan, ale aj v nzorech na vznam ekonomickch ukazovatefov socilnej prce. Medzi reprezentantov eko nomickch prstupov v socilnej prci o. i. zaradujeme aj Alice Salomono vu, ktor presadzovala potebu vdeckho pstupu k realizcii socilnej 217 starostlivosti. Socilnu starostlivost Salomonova pokld za elementr- nu lohu spolonosti. Samotn socilna starostlivost je zaloen na v mnnch vztahoch. Stt , aby mohol realizovat socilnu starostlivost, vyaduje od jednotlivcov i skupin urit vkony - konkrtn, praktick prejavy obianskej solidarity, na zklade ktorch je mon praktick reali-zcia socilnej starostlivosti". Koene socilncj starostlivosti s obsiahnut v mylienkach rovnoprvnosti vetkch 1'udf, v nboenskch mySlienkach veludskho bratstva. Socilna starostlivost, podfa Salomonovej, m vies k dosiahnutiu ma-ximlneho celospoleenskho blaha, priom jej praktick realizcia sa dje prostrednctvom pomoci jednotlivcom. Cielom socilnej starostlivosti je pekonat chudobu a biedu a bojovat proti ich pinm, to znamen, e socilna starostlivos sa zastuje na rieen velkch hospodskch prob- lmov". 218 Podl Salomonovej tak sasou socilnej starostlivosti je: - bytov starostlivost, - starostlivost o zdravic, - starostlivost' o mlde, - starostlivost'o vzdelanie, - ekonomick starostlivost' (sprostredkovanie pr ce, poistenie, neza mstnan...) Salomonova, ktor je najznmejou nmeckou bojovnkou proti chu dob, iada aby piny kadho jednotlivho stavu biedy boli presk-man a aby sa prostriedky na prekonanie biedy pidlovali v zvislosti od toho, i dvod biedy je individulny (teda vyvolan subjektivnmi faktor- mi zapinnmi samotnm jednotlivcom), alebo socilny (teda objektiv ny, zapinn spolonosou)". 219 Podobn ako Salomonova aj Hans Scherpner oznauje boj s biedou za zkladnu formu socilnej pomoci. Biecla je dsledkom ekonomickho zlyhania dosplch lenov spolonosti. Jej piny mu by podl Schcr-pnera objektivn (nrast nezamstnanosti ako nsledok vojny, epidemie, alebo ivelnej pohromy) i subjektivn, zapinn subjektivnmi faktor-mi, ku ktorm podfa Salomonovej patria preclovSetkm ak dsledky duchovnch alebo tlesnch defektov. Scherpner shlas s tvrdenfm Salo monovej, e bieda vznik aj ako dsledok asocilnych prejavov sprva-nia. Nedostatky v individuln) morlkc vedu k zhafivmu spsobu i vota, lenivosti, nezujmu o pr atd.. Na odstrnenie chudoby v kone-nom dsledku preto nesta len vylenit finann zdroje, prostrednctvom ktorch sa realizuje ekonomick forma socilnej pomoci, ale sociln pracov nci musia v boji proti chudob bojovat' aj s fudskm faktorem. Ukazuje sa, e v sasnosti ped socilnou prcou stoja najma nsledovn lohy: - odhalovat zdroje a tieto nsledn spravocllivo rozdlovat, - opatovne definovat a usporiada lohy socilnej prce, - sledovat, zachytvat a naprva socilno-ekonomick alebo kultur n pokodenia lud. Cieom socilnej prce je predovetkm prispie k zmierneniu socilneho pokodenia jednotlivcov. 220 Medzi klasick metody socilnej prce potom pdia Addamsovej, Sa lomonovej, ale tie napr. Arltovej pat sprstupovanie zdrojov. Po prv raz sa s otzkou sprstupnenia zdrojov stetvme u u Addamsovej,"' ktor sa vyjaduje, e socilnu pr meme definovat aho starost livost o uspokojovanie zkladnch potrieb. Priom za hlavn cief je pokldan silie o zlepeme postavenia jednotlivcov, rodin, sku pin ako aj komunit prostrednctvom poskytnutch zdrojov. Pdia StaubBernasconi 222 k zkladnm zdrojom , ktor m socilna prca na pomhat sprstupova pe svojich klientov, pat: ekonomick pomoc, zabezpeenie prce, bytu (respektive bvania, vrtane ndzovho ubyto- vania), monosti rekvalifikcie, rekrecie, sociln

sluby, socilno-prv- ne poradenstvo, vzdelvanie atd. Staub-Bernasconi stanovuje nsledovn roviny, v ktorch sa me realizovat sprstupnenie zdrojov: - vcn resp. ekonomick pomoc pe jednotlivcov, rodiny alebo mal skupiny, - starostlivost realizovan v terne, spjan s krizovou intervenciou, zaradujeme sem tie napr. podporu v nezamstnanosti, pomoc bez domovcem a podobn, zdravotn, socilna a kulturn pomoc uritm specifickm skupi nm, napr. uteencem, zdravotn postihnutm, etnickm skupinm. Tento typ sprstupnenia zdrojov je charakteristick silm o poskytnutie komplexnho zabezpeenia, vybudovanie potrebnej socil nej infrastruktury, tvorbu vhodnch pracovsk (chrnn dielne), - sprstupovanie zdrojov v rmci podniku, - sprstupovanie zdrojov v medzinrodnom kontexte - rozvojov pomoc, predvstupov pomoc a pod. Sprstupovanie zdrojov sa me diaf v oboch smeroch a sice z hora na dol alebo zdola na hor priom meme definovat tri zkladn roviny a to: a./ sprstupovanie zdrojov na zklade legislativn upravench nrokov, ktor je oznaovan ako sociln plnovanie, b./ sprstupovanie zdrojov realizovan na politickej parkete, pi ktorom prebiehaj preclovetkm odborn debaty o rozdlovan zdro jov, nrokov na zisk zo spoleenskch zdrojov atd., ktor je ozna ovan ako socilna politika, c./ sprstupnenie zdrojov na zklade poiadania a zistenia skutench potrieb, prebieha na loklnej rovni socilnej prce (Grassroot- Level) V svislosti so sprstupovanm zdrojov je teba uvaovat o nutnej, nevyhnutnej pomoci alebo o odmietnut pomoci a o nsledkoch takhoto konania. Peter Lssi"3 zastv nzor, e je teba hovori o ekonomickch me todch socilnej prce, pretoe samotn materiln aspekty socilnej prob lematiky s pokldan za rozhodujce otzky socilnej prce". Za najvraznejiu zmnu meme oznai silnejcu tendenciu o zave- denie ekonomickho sprvania" do socilnej prce. Ekonomick spnvanie nevyaduje len zodpovdn nakladanie so Stat nmi finannmi prostriedkami poskytovanmi na realizciu socilnej politiky sttu, ale postupn vna do socilnej prce otzky volnho trhu, konkurennho sprvania, sebafinancovania resp. sebazlohovania atd.. Najmarkantnejie sa vplyv ekonomickho modelu socilnej prce pre-javuje v poiadavke marketingovho sprvania socilnej prce. Marketin gov sprvanie pedpokld, e aj socilna prca bude ponka svoje sluby na zklade vyvoja potrieb a poiadaviek odberateov tchto slu ieb. Priom tieto sluby u nemaj by hraden zo statnch socilnych fondov, ale m si ich plati odbratel'. Prv spoplatnenie socilnych sluieb otvra otzku v akej polohe sa ocitne oban, ktor potebuje pomoc a sluby realizovan v socilnej prci. Klient socilnej prce sa tak posva z role konzumenta, spotrebitea ekonomickch zdrojov sttu, do role platiaceho klienta a na rozlenie jeho novho postavenia v spolenosti odporaj niektor autoi (van der Laan, Salamon, E.) pouva skr termn kupujci (purchaser) ako klient a socilny pracovnk v takomto chpan potom vystupuje ako predvajci (provider). Pedpokldme, e organizcie a inStitcie fungujce v oblasti socil nej pnce budu medzi sebou sai na otvorenom trhu. Ekonomick kon- kurencia by v konenom dsledku mal prinies efektvnejie fungujce sociln sluby, ktor by zrove mali by lacnejie. Popi pedpokldan) ekonomickej sai, ktor bude zabezpeovat rozvoj a poskytovanie ekonomicky nosnch socilnych sluieb, otvraj sa v novej podob aj otzky socilnej solidarity, zodpovdnosti sttu, prv- nych nrokov na garantovanie minimlnej podpory zo strany sttu. Ernst Salamon pedpokld"1, e nov postavenie

ktor tento pstup ponuka odbratelovi socilnych sluieb - klientovi, cize kupujcemu, by mohlo prinies do socilnych sluieb odhalenie potencilnych foriem zne-uvania klienta vykonvanch pod rSkom pomoci. Otvraj sa zrove otzky2-5 ako a za ak peniaze budu poskytovan sociln sluby tej asti traclinej klientele socilnej prce, ktor povodn vyvolala potebu vzniku a formovanie profesie socilna prca". Marketingov sprvanie v socilnej prci me by na jednej stran odpovedou na aktnos poteby rieenia otzky socilneho statusu profesie socilny pracovnk, vyjdenho prostrednctvom odmny za pr. Tto profesia v Eurpe tradin pat medzi nedostaten pltn profesie. Prostrednctvom pidanch platieb klientov za poskytnut sociln sluby sa otzka primeranho finannho odmeovaniu socilneho pracovnka me vyrieSi. Na stran clruhej marketingov sprvanie me by dvodom pe eko-nomick nedostupnost socilnych sluieb pe nezamstnanch, sociln slab rodiny, ud s nimi prjmami, bezdomovcov, uteencov atd. V tomto ppade zostva absolutn nezodpovedan otzka, ako by si tieto sluby mohlo plati diea, ktor je bez monost pjmu. 6.1.2. Prvny model Prvo, ako ucelen normatfvny systm, funguje v kadej spolenosti ako regultor poadovanho sprvania vetkch lenov spolenosti. Priom prvny systm m za lohu: na spoleensky akceptovateln) bze upravi vetky vzahy spolo-nos versus jej jednotliv lenovia, vzahy medzi jednotlivmi len-mi navzjom, a to v celej Srke ich vzjemnch vzahov (obianske, rodinn, pracovn, atd.) tak, aby sa jednotlivcovi aj spolenosti poskytlo jednoznan vymedzenie vzjemnch prv i povinnost. Tto prava nadobda formu akejsi dvojstrann) dohody medzi spolonosou a jej jednotlivmi lenmi, ktor je navonok reprezentovan legislatfvnymi normami (zkonmi, vyhlkami, nariadeniami), takto vymedzenie vzjomnch prv a povinnost je sprevdzan sstavou tzv. represvnych opaten pe ppad poruovania vz-jomnej dohody, pe obitlve zmluvn strany", cize ako pe jednot-livca, tak i pe spolonos. Pe socilnu pr potom poskytuje prvo urit fungujci systm vzjemnch vzahov, v rmci ktorho sa pohybuje pedmt socilnej prce (klient). V ppade socilnej kolfzie je potom cieom socilnej prce rychl a inn pomoc klientovi pi rieen neiadcej socilnej situcie, ktor nedoke zvldnut klient vlastnmi silami. Pi vbre adekvtnych foriem pomoci sa socilny pracovnk okrem inho orientuje prv pros-trednfctvom sboru platnch prvnych noriem, ktor obsahuj aj vpoet ttom garantovanch foriem pomoci. Prvo je tak v oblasti socilnej prce vyuvan trojako: 1./ ako sstava informci o povinnostiach spolenosti (Sttu) a jej jednotlivch zloiek (obce, rodiny, komunity, zamestnvatelia, organizcie, zvazy a in) voi klientovi, 2./ ako sstava informci' o povinnostiach a prvach socilneho pracovnka voi klientovi (napr. povinnost poskytnut pomoc, povinnost konat v prospch klienta, prvo na dostaten a objektivn informcie o klientovom problme atd.), 3-/ ako sstava informci o prvach a povinnostiach klienta voi spo-lonosti a aj voi socilnemu pracovnkovi, alebo prsluSnej socilnej intitcii aj voi sebe sammu. Toto vymedzenie vzjemnch prv a povinnost vetkch zastnnch umouje rchlu orientciu a napomh poskytovaniu vasnej a innej pomoci klientovi. Fricem teba zdrazni, e socilna prca popi svojej prioritnej funkcii pomhat pln tie funkciu vchovnu, socializan, respektive resocializan, podporn atd.. Plnenie vetkch funkcif mus by upraven legislatfvnou normou tak, aby pi ich realizcii v iadnom ppade neprichdzalo k poruovaniu inch prvnych noriem, respektive k pokodzovaniu zujomov inch obanov i organizcif.

V ppade stetu medzi klientom a spolonosou, psobf prv prvny systm ako regultor upravujci sprvanie vetkch zastnnch akt-rov. Prvo poskytuje tie monost! vyuitia represvnch regultorov, ktor prispievaj k nprav danho stavu. Prvo, ako ucelen systm poznania, je aj zdrojom poznvania vzahov jednotlivec spolonos, ich historickho vvoja a vplyvu tohto vza-hu na formovanie socilnej reality. Kvalitn socilna legislativa je tie pedpokladem dobrho funkciova-nia praxe socilnej prce. U ns je prvny model spjan predovetkm s metodou socilnop-rvnej ochrany klienta, ktor sa vo svojej podstat zameriava na studium, dodriavanie, obhajobu i vymhanie prvom akceptovanch, zaruench nrokov jednotlivca a so socilnou prcou kuratvnou. Prvny model vychdza na stran jednej z historickho poznania postupn sa rozSirujcich inclividulnych i skupinovch prv, ktor v sas-nosti closiahli rove ttom garantovanch prv. Prvo na mno, ivot v rodin, na vzdelnie, na zdravotn a socilnu starostlivos, na pr, na nboensk a politick slobody atd. sa prenies-lo /. roviny obhajovanch zujmov, clo polohy prvneho nroku. To znamen, e sttu vznik povinnost' zabezpeit cel komplex prv a slobod tak, aby ich oban (alebo skupiny obanov) mohol v benom ivote bez problmov realizovat. Nastolenie takho prvneho stavu", kedy s prva obanov jasn deklarovan a s tie dan pravidla, umoujce vymoi-tefnos tchto prv ako aj sankcie pi ich nedodriavan, respektive poruovan bol proces, ktor trval niekofko storo. V 20. storo tento proces dosiahol globlnu rove, teda rove garantovania fudskch prv nielen statnmi, ale tie celosvtovmi spoloenstvami, ktor sa zasaduj o ich dodriavanie a pravideln kontroluji! realizciu medzinrodnch dohod v jednotlivch signatskch krajinch. Prvny model socilnej prce sa orientuje na: 1./ napanie garantovanch prv. Profesionln konanie socilnych pracovnrkov je zameran na realizciu tchto prv a pedpokld zku spoluprcu s renmi prvnymi intitciami (prokuratura, sdnictvo), s profesionlmi, psobiacimi v oblasti prva ( advokt, obhajca, notr, sdny znalec...). Profesionln aktivity socilnych pracovnrkov sa zameriavaj napr. na oraganizovanie a za-bezpeovanie nhraclnej rodinnej starostlivosti, organizovanie a za-bezpcovanie opatrovateskej starostlivosti, pomoci pi vymhan vivnho na dieta, resp. pi realizcii nhraclnej formy jeho plne-nia, pi zastupovan obana ald., 2./ vytvranie vhodnch ivotnch podmienok. Pomoc socilnych pracovnkov pi vytvran vhodnch ivotnch podmienok je velmi irokou oblasou, do ktorej spad napr.: - pomoc pi vybavovan rznch foriem dchodkov (sirotsk, vdovsk, invalidn, starobn), finann pomoc v ppade hmot-nej a socilnej ndze, pspvky v nezamestantnosti atd., - pomoc poskytovan prostrednctvom socilnychch sluieb: opatrovatefsk, asistentsk a pepravn sluba, - zriadovanie a prevdzkovanie zariadeni socilnych sluieb pe dti, starch a zdravotn postihnutch obanov, ubytovn pe sociln odkzanch, socilnych bytov, krizovch a resociali-zanch centier a pod. To vetko s formy pomoci orientovan priamo na konkrtnho lovka. Okrem toho vak existuji! profesionln aktivity organizovan vo veobecnej rovin. Sem patria Sttn pspvky do jednotlivch subsystmov (zdravotnictva, kosltva, pomoshospoclrstva...), ktor sice oban nevnm konkrtn, ale v konennom dsledku s namieren do oblasti ochrany obana (napr. ttom regulovan a garantovan ceny elektiny a pod.). Z uvedenho je zejm vrazn prepojenostekonomickho aprvne-ho modelu. Prvny model socilnej prce orientujci sa na presadenie oprvnnch nrokov jednotlivcov a skupin sa realizuje v konkrtnem ekonomicko-socilnom priestore. Napanie cieov a loh, s

ktormi tento model prichdza, sa ned realizovat bez finannch prostrieclkov.Praf ny model socilnej prce je vo svojej podstat profesionlnym kon nm socilnych pracovnkov, ktor je zko spojen so zabezpeo vnm a realizciou ekonomickej, psychosocilnej a opatrovatelshej pomoci na legislatfvnom zklade a s vyuitm legislativy pi presadzovanzujmov svojch klientov. Na prepojenos prva a ekonomiky pi realizaci! socilnej prce poukazuje Wagner226, ktor vychdzajc z Tillmana a z Kuhnovej filozofie, existujce sociln teorie dli na dva zkladn smry, ktor s badatefn aj v benej praxi socilnej prce.: 1. Pistup zameriavajci sa na garantovanie zkladnch ludskch prv Pstup zameriavajci sa na garantovanie zkladnch ludskch prv je orientovan individuln, na zachovme monosti uplatnenia prv jednotlivch obanov. Existencia individuln) garancie prv umouje, aby na prvnom zklade bolo realizovan napfanie zkladnch ludskch potrieb a to ako v oblasti materilnej tak i v oblasti nematerilnej. Za e-lom ochrany individulnych Fudskch prv sa vyvinuli prvn mechanizmy, zaloen na pijat medzinroclne zvaznch prvnych noriem, a in-titcie zasadzujce sa za repektovanie a presadzovanie individulnych prv, priom z hradiska jednotlivca i celku sa ukazuje, e najcitlivejSou a zrove tie najdleitejou oblasou s prv sociln prva. Z hradiska sprvania sa spolenosti ako celku vidme, e orientcia na prostriedky a zsoby nevyhnutn pe uspokojovanie garantovanch potrieb socilnych skupin je v spolonosti vraznejia, ako orientcia na poteby jednotlivca. Ekonomick aspekty, ptomn v praxi, ale tie v teorii socilnej prce, podporuj vznam paradigmy racionlneho konania, ktor poukazuje na nutnos orientova sa na prostriedky a zsoby, ktor je mon v socilnej prci vyui pe celok, alebo pe viiSinu, a pitom sa usilova o zachovanie a napanie aj prv individulnych. V budcnosti uclstvo neme by zvisl na tom, i sa poda pekonat konflikt medzi ekonomickou paracligmou a exemplrem", alebo medzi objektmi socilnej prce. To znamen, e v konenom dsledku sa alokcia zsob na stran jednej bude orientova na luclsk poteby a na stran druhej sa bude uspokojovanie individulnych potrieb prispsobova monostiam v zvislosti od dostupnosti zsob celku. Inak povedan.: Prvny model socilnej prce had nielen monosti sprstupnenia materilnych a nematerilnych zclrojov spolonosti, ale predovSetkm usiluje o dosiahnutie prvn z-vznej zmluvy (zkona), ktor musia repektova vetky zloky spolonosti a ktor bude zabezpeovat' ttom stanoven minimln podmienky potebn pe zachovanie ivota a uclranie takch podmienok, ktor ne-ohrozuj zdravotn stav obana. Vo veobecnosti sa prvny model neorientuje len na vyjednanie podmienok, ktor by zaruovali rovnak po-clief, i as na spoleenskch zsobch (materilnych, finannch, kulturnch ap.) pe vSetkch lenev spolenosti. Prvny model socilnej prce je zaloen na realistickm pstupe socilnych pracovnkov k danej problematike. 2. Strategie kolektvneho konania. Druh smr predstavuj strategie kolektvneho konania. Napriek hu-manizcii" fudskho konania ako pe individuln, tak i pe skupinov sprvanie je najvraznejSia prv orientcia na maximalizciu ziskov a mi-nimalizciu strt. Socilna prca sa zaober pinami a dsledkami konania vedceho k ohrozeniu, k vykorisovaniu, zneuitiu a podobn v kontexte spolonosou proklamovanch prv. Tento modelov pstup sa orientuje predovSetkm na prvem chrnn a prvom nechrnn formy kolektvneho konania. Kolektivn konanie meme chpat ako vyiu formu individulneho kenania, kterho ciefom je chrnit a presadzova povodn individuln prva jednotlivcov, ktorch napanie v spolonosti nara na velk pekky. Vo svojej podstat vychdza z racionlneho sprvania sa jedincov, ktor oakvaj presadenie vlastnch zujmov prostrednfctvom sstrede-nej sily - kolektivu. V tomto ppade je jasn podobnost napr. s princfpmi neoklasickej ekonomie, ktor poukazuje na zsadu racionality konania, t.j. e jednotlivec sa pidv ku skupin (skupinovmu hnutiu) vtedy, ak tto skupina disponuje exkluzvnou" ponukou, cize ak me profitovat z asti v skupin.

Prvny model orientovan na kolektivn konanie sa zaober tiidiom foriem kolektvneho konania v historickm kontexte jeho vvoja a po sasnos. K najznmejm formm kolektvneho konania patria rzne formy robotnckeho, neskOr odborskho hnutia, vytvranie profesijnch, obianskych, politickch, nboenskch organizci, kolektfvne vyjednva-nie, sprostredkovanie, ale tie napr. obianske nepokoje, trajk atd. Vet-ky formy kolektfvneho konania, ktor sa realizuj na pode socilnej pr ce, musia by v slade s aktulnymi prvnymi normami. A to aj v ppade tzv. ntlakovch foriem kolektvneho konania, ktor s nasmrovan na dosiahnutie uritch kolektfvnych podmienok ako napr. zvenie platu, prava niektorch socilnych dvok, i dchodkov a podobn. Vvoj, akceptcia a garantovanie kolektvnych prv tvoria zaujmav oblast, poskytujcu socilnej prci informcie o vlastnch historickch koreoch. Specifickou oblasou, ktorou sa tento model v teoretickej rovi n zaober, je komparcia jednotlivch Statnch prvnych systmov z oblasti socilneho zabezpeenia, poistenia a pod., priom me s o komparciu dvoch a viac nrodnch systmov navzjom, alebo o komparciu nrodn-ho systmu s celoeurpskymi a celosvtovmi tandardami a podobn. Prvny model pat k najstarm teoretickm pstupem v socilnej prci. Spolu s medicnskm modelom stl prakticky pi zrode socilnej prce najskr ako samostatnej profesie a neskr aj ako samostatnej teoretickej disciplny. Mimoriadny vznam nadobudol prvny model na konci 20. storoia. Pe toto obdobie je charakteristick najma narastanie priepasti medzi bohatmi a chudobnmi a to ako regionln, nrodn i globln, odmietav pstup k socilnym pravidlm (solidarita, subsidiarita...), od-mietanie akceptcie poteby pomoci pi uspokojovan zkladnch Fud-skch potrieb atd. Tento odklon od tradinch hodnot, na ktorch socilna prca vyras-tala, viedol k vypracovaniu spolonej charty O 1'udskch prvach a so cilnej prci", pi tvorb ktorej spolupracovali s OSN rovnako II-"SW (Inter national Federation of Socil Workers) a 1ASSW (International Association of Socil Work). V preambule tejto charty je o. i. napsan: ...zkladn podstata tchto potrieb vyaduje, aby neboli spojen s vol bou, ale s imperatvnym zkladom starostlivosti. Takto sa socilna prca roziuje o zetel fudskch prv, ktor sa stvaj jej dalm principem v jej profesionln) praxi. Pesun z orientcie potrieb na potvrdenie prv mus by nevyhnutn vykonan kvli konkrtnm substantvnym potebm. Substantfvnu potebu meme chpat ako ekvivalent pozitvneho prva a z nho plynceho nroku na itok z prva". 227 silie profesionlnych organizci, najma IFSW a IASSW sa v poslednch rokoch sstredilo o.i. na cief upozorovat na negativn dsledky dehumanizcie sasnej spolenosti. Sasn spolenost je charakteristic k vysokou mierou indiviclualizcie, stnitou zaujmu o sociln problmy a neochotou participova akoukolvek formou na ich rieen. Niektor od bornci ako Wagner, E. Salamon, G. van der Laan, R. Merten a in pouka- zuj na narastajcu ekonomizciu socilnej prce, ktor s rastcou neo chotou participova na socilnych slubch vlastnm ekonomickm vkla-dom (prostrednctvom daovch systmov) dvaj do protikladu k naras- tajcej skupin jednotlivcov odkzanch na pomoc. Pdia Mertena 228 tak pedmt socilnej prce je mon vymedzi nsledovn: 1./ ako makro-sociologick pstup, vo vntri ktorho s sociln problmy", 2./ ako mikro-sociologick pstup zameriavajci sa na tak individul n problmy ako ivotn problmy", nespn ivot", ktor s pokldan za krtkodob stav, 3./ antropologick pstup, ktor reprezentuje nerovnomrn ivotn poteby a poclmienky jednotlivcov. Vetky tri uveden pstupy s charakteristick orientciou na nedos-tatok" alebo deficit". Socilna prca je tak chpan ako oblas vymedzu- jca preventivn opatrenia, v jej modernom chpan je ju mon oznait aj ako autonmny podsystm, ktorho 229 specifickou funkciou je socilna integrcia".

Otzky, ktor si prvny model socilnej prce kladie, s: Ako zabezpei rovnak pstup pe vetkch svojich lenov k ich zkladnm ivot nm potebm?" a Ako me prvny systm napomoct tomuto siliu?" V svislosti s prvnym oetenm" socilnej prce sa o. i. otvorila tie poiadavka kontroly kvality poskytovanch sluieb. Tto kontrola by sa mal reali/ova prostrednctvom pecilnej inStitcie, vznik ktorej by ml by legislativn upraven. Poiaduvka na vytvorenie nrodnch rd pe kvalitu socilnej starostlivosti, ktor by mal by akousi obdobou profesijnch zdru- en v oblasti zdravotnictva, ktor monitoruj kvalitu poskytovanch zdra votnickch sluieb, pedpokld pechod socilnej prce na nov, kvalitativ n vyiu rove poskytovanch sluieb. Garantem kvality poskytovanch sluieb by boli nrodn profesionln organizcie, ktor prostrednctvom tzv. Annual Socil Cohesion Impact Statement 230, by sa tak mohli sta akousi pravidelnou, veejnou formou kontroly kvality socilnych sluieb. Podobn modely v sasnosti funguj napr. v USA, vo Vefkej Britnii a pod. Orientciu na model" u prevanej viny autorov meme chpa ako vchodiskov moment, urujci pecifick oblast' sociln] prce, ovplyvujci volbu metod, i strategi v oblasti vdeckho poznvania, priom jednotliv autoi svoju teoreticko pozornost orientuj na konkrtny sek pla socilnej prce. Je prirodzen, e tto modelov orientcia ns zrove informuje o tzv. veobecnch vchodiskovch teoretickch koncepcich, ktor sa autoi spoiatku snaili aplikovat na oblast socilnej prce a neskr na ich zklade vytvrali nov teorie, vlastn teorie socilnej prce. Vo veobecnosti by sm mohli konstatovat, e existujce teorie socilnej prce s vysledkom kombincif modelovho pstupu k uritej oblasti a individulneho pklonu k niektorej z oficilnych vdeckch teO-rif ako napklad trukturalizmu, pragmatizmu, funkcionalizmu, neoklasi-cizmu, behavioralizmu. Okrem ptomnosti tzv. veobecnch, velkch vdeckch teOrif orientcia na model zachytv a nesie vrazn rty tej profesionln]' oblasti, o ktorej teoretick zkladnu sa autor prioritn opiera. Kad model, ktor je vytvoen na principech naznaench v vode, me by zrove sasou inho modelu, vzniknutho v rmci odlinho pstupu konkrtnho autora, resp. inho konceptu, i teOrie. Medicnsky model svojou podstatou najviac zoclpoved terapeutick) paradigme socilnej prce tak, ako ju prezentoval Navrtil:231 Sociln prce je pak v tomto pojet chpna jako terapeutick intervence, kter si klade za cl pomoci jednotlivcm, skupinm i komunitm zabezpeit psychosociln pohodu. Prostedkem je podpora a usnadovn jejich rozvoje. Principiln draz je kladen na komunikaci a budovn vztah." Zrove vak je mon ho zaradi medzi tzv. kognitivn heuristick modely, ktor s pdia D. Harrisona 232 charakteristick tm, e socilny pracovnk hlad rzne zdroje informcif a sna sa problmov situciu vnmat komplexn, v rznych svislostiach. Medicnsky model socilnej prce tak reprezentuje praktick i teoretick orientciu na oblast zdravia vo vztahu k socilnej prci. strednm ciefom socilnej prce rozvjanej v rmci tohto modelovho pstupu je dosiahnutie optimlneho stupa v oblasti psychofyziolo-gickho zdravia jednotlivca i spolenosti. Medicnsky model socilnej prce sa vyvjal ako jeden z jej najstarfch modelov. Spojenie starostlivosti o zdravotn a sociln problmy mem njs u v stedovku. O rozvoji medicnskho modelu socilnej pr ce vak meme hovoit a v prvej polovici 20. storoia, teda a v obdob, ked sa socilna prca etablovala ako samostatn profesia. Pe predchdza- jce obdobie je vhoclnejie chpa tento vztah ako rozvoj socilnych as- pektov v medicnsk) starostlivosti. Pe nzornost uvdzame tie niekofko informci z historickho vvi nu tohto modelu: Rok 1863 - vznik Stlho meclzinrodnho vboru pe pomoc ra nnm vojakom, z iniciativy ktorho v r. 1928vznikol Medzinrodn erven k, ktor zdruil nrodn or-ganizcie ervenho kra a ervenho polmesiaca. Na zem

clnenho Slovenska pracovala od r. 1879 Uhersk spolonos ervenho krfa233 Rok 1895 - v londnskch nemocniciach zaali pracovat prv so ciln pracovnky Rok 1905 - zaloen socilna prca medicnsk. Rok 1906 - objavili sa sociln pracovnci v manhatanskej nemoc nici v New Yorku. Rok 1908 - bola v Prahe zaloen Sekcia socilneho lekrstva, pr vm predsedom sa stal prof. MUDr. Prochzka. Rok 1910 - sociln pracovnci sa objavili na Bostonskej psychiatrii. Rok 1911 - vznik Sociologickej sekcie v Prahe, ktor mal v prog rame sociologick vzdelvanie, socilnu teOriu a so cilnu prax. Jej innost zanikla po skonen I. sv. vojny. Rok 1914 - sociln sestry pracuj u i v berlnskch nemocni ciach. Rok 1917 - zznamy o prvch socilnych pracovnfkach, pracu- jcich v nemocniciach vo Franczsku. V roku 1925 sa v Martine ivena v rmci svojho vzdelvania otvra stav M.R. tefnika, kde sa vyuuje aj socilno - zdra- votn starostlivost. V roku 1938 zafnaj v praskch nemocniciach pracovat prv sociln sestry. V roku 1951 bola u ns zruen funkcia socilnej sestry a tie bola zruen koncepcia socilnej sluby. Napriek tomu sa v praxi ukzala poteba socilnych sestier u v roku 1952. Koncepcia socilnej sluby v zdravotnctve bola u ns optovne schvlen a v roku 1984, uveejnn bola v metodickch opatreniach . 16 Vestnka MZ SSR, v iastke 13-14 zo dna 30. 6. 1984. 2M Urit by sa v historii nali dalie vznamn informcie ukazujce na spojitost 235 zdravotnckej a socilnej prce. Ako napr. vplyv Cabotovho tvrdenia, e lepie vsledky v liebe pacientov sa spjaj s komplexnou starostlivosou o jeho osobu, ktor bolo akceptovan lekrmi u zaiat- kom 20. storoia. Cabot a mnoh dal' lkai a zdravotn sestry zaali po stupn do starostlivosti o pacienta zaha aj nemedicnske" formy po moci. U zaiatkom 20.storoia poukazovali lkai na fakt, e zdravotn stav pacientov, jeho zmny (ako pozitivn, tak i negatfvne) s vrazn ovplyv-ovan psychickm stresom pacienta, na ktor m vplyv jeho prostredie - vzah s pbuznmi, podpora rodiny, napklad zabezpeenie starostli vosti o dti poas lieby a podobn. Pvodn orientcia sestier a le krov na oblas pomoci pi nesen nie-ktorch problmov pacientov z ich skromnho rodinnho, i pracovn-ho prostredia napokon vyraila v jeden z najsilnejch prdov socilnej prce dnes znmy ako medicnsky model socilnej prce. Teoretick z klady tohto prdu meme hada v prcach Mary Richmondovej. 23'1 Rich- mondov za hlavn cief socilnej prce oznaila pomoc socilnych pra-covnkov jednotlivcem i skupinm v procese prispsobovania sa danm podmienkm. Richmondovej silie bolo zameran na dv zkladn oblasti: l./ na zozbieranie a vdeck spracovanie informci, ktor by ufah-ovali sprvn diagnostikovanie socilnych obtia klientov, cize ktor by slili ako aksi klu k urovaniu socilnych problmov 2.1 na vytvorenie vhodnch strategickch postupov socilnych pracovnfok, ktor by vieclli k vopred vytenm ciefom. Richmondovou rozpracovan teria neskr zskala oznaenie strate- gicko-medicfnsky model. Vzah medzi zdravotnctvom a socilnou prcou od poiatonho obdobia formovania sa socilnej prce ako novej profesie vychdza zo vzjemnho repektovania a zaloen je na zkej spoluprci oboch dis cipln. V poiatonom obdob poskytla medicna socilnej prci nielen teore tick zklady

(orientcia na zdravotno-socilne vzdelvanie, vznik a roz voj odbornej terminologie, v ktorej sa pojmy ako socilna diagnza, so cilna anamnza, socilna terapia atd. pouvaj dodnes), ale ovplyvnila aj pstup socilnych pracovnkov psobiacich mimo zdravotnick zaria-denia, kedy sociln pracovnci pistupovali k rieeniu klientovch problmov ako k rieeniu socilnej choroby". 237 Socilny pracovnk sm seba chpal ako toho, kto je povolan vylti (odhali), i njs odpovede na problmy vyplvajce z nedostatku i dys- funkcie socilneho systmu. Lieba" sa tak stanovovala prostrednctvom socilneho pracovnka, ktor bol kompetentnm odhali piny tzv. so cilnej dysfunkcie a njs rieenie problmov vyplvajcich z nedostat-kov" alebo z dysfunkcie v spoloenskom systme. Pe medicnsky model v poiatonom obdob je charakteristick tie silie o vytvorenie diagnostickej typologie prostrednctvom systematiz-cie vsledkov, na zklade ktorch by bolo mon uzdravi" a vyliei vetky sociln choroby. 23" Medicnsky model bol neskr modifikovan prdmi p sychoanalytic-kmi a psychoterapeutickmi. Tieto prdy, okrem zmny v terminologii, ked sa lieenie" nahradilo terapiou" nemal vraznj vplyv na samotn chpanie vlastnch profesionlnych aktivit socilnych pracovnkov. Medi cnsky model sice od zaiatku zclrazoval vznam troch zkladnch ele- mentov socilnej prce, ktormi bol licba, prevencia a potnhcuiie, na-priek tomu vak klasick medicnsky model sa orientoval pevn na dv zloky a to na liebu a pomhanie. Klasicky medicnsky orientovan socilna prca sa upriamovala na pr s chorm a s lenmi jeho rodiny. Socilny pracovnk tak pracoval predovetkm s klientom pacientom" a s jeho prostedm, priom bol chpan ako sas lieebnho procesu. Zaoberala sa vetkmi aspektmi pobytu paci entov v nemocniciach a tie ich kontaktmi s rodinou i spolonosou. Vychdzala zo skutenosti, e pacienti lepie prijmaj terapiu, ak jej rozumej a ak dveruj profe sionlem poskytujcim im pomoc. Vychdzajc z tejto skutenosti klasic k medicnsky model socilnej prce postupn roziuje oblas svojho teoretickho zaujmu a praktickej realizcie a socilna prca sa zan po- diela tie na nasledovnch aktivitch: 1. na vchove k zdraviu, na propagaci! zdravho ivotnho Stylu, na aktivitch siivisiacich so starostlivostmi o psychick zdravic, na organizaci! prenatlnej a postnatdlnej starostlivost, na pomoc a sta rostlivosti a d s TBC, s pohluvnmi chorobami, alkoholikmi a po dobn. 2. na vskumnch aktivitch spojench so socilno-zdravotnmi prob- lmami 3. na socilnej rehabilitcia 4. na socilnej terapii. Klasick medicnsky model socilnej prce vytvoili na zaiatku 20. storoia predovSetkm lkai (najviac zastpenmi pecializciami boli prv pedatria a psychiatria) a zdravotn sestry. Je preto samozejm, e za pedmt socilnej prce oznaili dobro pacienta". Socilnu pr chpali ako iroko koncipovnu slubu pacientom. Sociln pracovnci v zdravot-nctve pomhali poas pobytu v nemocnici riei psychopatologick a sociln problmy pacientov, medzi ktor patili napklad rozpad rodiny, rzne typy stresov z pobytu v nemocninom prosted, zo straty zamestnania, ktor v konenom dsledku mohli by pinou zhorenia pacien- tovho zdravotnho stavu. V nemocniciach spolupracovali sociln pracov nci s lekrmi a inmi odbornkmi ako napr. s opatrovatefmi, zdravotnmi sestrami, terapeutmi, farmaceutmi, logopdmi atd. K llohm socilneho pracovnka patila najma: 1. spoluprca pi hladanslabch a silnch strnok osobnosti pacienta 2. spoluprca v rmci interdisciplinrneho tmu, s cielbm maximlneho vyuitia schopnost, monost kadho lnku tmu v pro spch pacienta 3- pomoc rodin, zainteresovanie rodiny na spoluprci s lekrmi po as procesu lieenia 4. umonit pacientovi pln vyuva sluieb medicny 5. spoluprca v zlepovan sluieb organizovanch nemocnicou, vrtane interdisciplinrnych konzultci

dosiahnu potebn slad medzi potebami pacienta a zsobami spolonosti a dostupnmi zdrojmi 7. podiefa sa na vskume Kvalifikovan sociln pracovnci sa stali dleitmi prvkami pracovnch tmov v nemocniciach. Pacientom poskytovali pomoc v nasledovnch situcich: - bezprostedn pi ich pijat do nemocnice - poas ich pobytu v nemocnici - pi ukonen pobytu v nemocnici, alebo pobytu na kpefnej liebe - pi spoluprci s obvoclnm lekrom. Socilny pracovnk pomhal pacientovi vyrovnat sa s minulosou, ktor ho traumatizovala, s nutnosou pobytu v nemocnici, pochopit dvod lieenia, a tie napklad pomhal pacientovi zskat potebn finann pro-striedky na pobyt v nemocnici a nsledn liebu. Poas pobytu v nemocnici socilny pracovnk pravideln navtvoval klienta aj jeho rodinu, trpezlivo ich poval, pomhal hlada rieenia ich problmov, m sa medicnsky model zaal postupn transformovat. Prca socilnych pracovnkov sa zaala viac orientovat na domce prostredie a postupn nvtvna sluba v rodin tvoila podstatn as prce medicnsky orientovanch socilnych pracovnkov. Vsledkom tohto meniace-ho sa pstupu v teoretick) rovin boli prce zameran napr. na zmnu sprvania lenov rodiny poas choroby niektorho z jej lenov. Tieto prce poukzali na nasledovn fakty: - zmnu sprvania u dt v situcii, ked ochorie jeden z rodiov alebo starch rodiov, - choroba jednho lena rodiny me dezorganizova chod celej domcnosti, me by dvodom zmny celkovho ivotnho stylu rodiny, niekedy vyvolv a dysfunkciu rodiny na vznam okolia, kedy napr. susedsk pomoc me rodin pomoct rchlo zmobilizovat svoje rezervy a zorganizovat ako chod rodiny, tak aj starostlivost o chorho lena. So zmnnm pstupem k otzke zdravia a to najma po roku 1946, kedy WHO definovala zdravic ako stav tlesnho, psychickho a socilneho blahobytu a nielen chbanie choroby alebo poruchy sa mn aj obsahov orientcia medicnskho modelu socilnej prce. Este koncom 70.rokov sa v tejto spojitosti hovoilo viac o vztahu medicny a socilnej prce. So stle vzrastajcim vznamem tzv. zdravho ivotnho stylu, zdrazovanm problematiky psychickho zdravia a podobn pojem zdravotnictvo" (ako ir pojem) postupn vytla pojem medicny" z tohto vztahu. Priom vztah medzi zdravotnictvem a socil-nou prcou pat nielen z historickho hfadiska (z dvodu vraznho vplyvu socilnych sestier na vznik a nsledn rozvoj samotnej socilnej prce), ale aj z hfadiska aktulnych problmov dneka k jednm z najzaujmavej-ch vzahov medzi tzv. pomhajcimi profesiami. Popi klasckej orientcii na oblast pomoci a podpory chorho jednot-livca sa do popredia postupn dostv orientcia na prevenciu zachova-nia zdravia. V svislosti s tm sociln pracovnci upozoruji} na problmy spojen so zhorujcim sa ivotnm prostedm, na vplyv stresu predo-vetkm na oblast psychickho zdravia, na neprimeran psychosociln zaaenie spojen s vkonom niektorch riadiacich funkcif alebo prce realizovan) v ivot ohrozujcom prosted a podobn. Obsah klasickho medicnskho modelu sa rozioval a k u spomnanm aktivitm postupn pribdali dalie. V rmci medicnskho modelu sa dnes rieia aj otzky prva na zdrav ivotn prostredie, prva na kvalitn zdravotn a so cilnu starostlivost, na vhodnost a dostupnost rznych forient socibto-zdravotnej pomoci, otzky kvality ivota tudchronicky cho rch, zdravotn postihnutch, otzky ekonomickej nronosti spojenej s kompenzciou zdravotnho postihnutia, prevdzkovania podpornch sluieb pe terminlne chorch at. Sasou tohto modelu s aj vzdelvacie aktivity orientovan na posilnme zod povdnho pstupu o ochran a podpore

6.

individulneho zdravia. V sasnom obdob sa hovo skr o socilnej prci v slub zdraviu, ako o socilnej prci v medicn. Toto nov pomenovanie sa sna pojmo-logicky pokry nielen oblast typickch medicnskch intitcif akmi s nemocnice, lieebne, i ozdravovn, ale obsiahnu aj stle vzrastajce problmy spojen so zhorujcou sa situciou v oblasti zdravotnho stavu obyvatelstva. Nrast neurz, stresov, depresi, rastci poet samovrcl, HIV, AIDS, diabetes, civilizan choroby, alergie, drogy a podobn .poukazuje na velk vznam socilnych pracovnkov venujcich sa tejto oblasti. Sociln pracovnci v spoluprci s lkaskmi a inmi odbormi sa za-naj oraz viacej podiea na preventivnch aktivitch propagujcich tzv. zdravy ivotn styl. Medicnsky orientovan socilna prca vychdza zo skutenosti, e na konci 20. storoia sm zaali zdravie vnma ako jednu z podmienok nevyhnutnch pe dosiahnutie optimlnej kvality ivota. Zdravie je pitom vnman ako elateln stav jednoty psychosocilnych faktorov psobia-cich na jedinca. Priom ako upozoruje Hurrelmmann239: Zhorenie zdravia sa me manifestova socilnymi, psychickmi alebo telesno-fyziologickmi symp-tmami." Zdravie tak pestv by len medicnskou kategriou a zan by chpan ako jav zasahujci do vetkch oblast ivota spolenosti. Poruchy v oblasti zdravia strcaj svoj inclividulny rozmr a stvaj sa jednm s otzok tzv. veejnho zaujmu. Na zaiatku novho tiscroia zdravie, viac ako kedykolvek predtym, vystupuje aj ako ekonomicko-politick kategria. Svis to najma s nrastom chorobnosti ludstva, so zhorovnm sa zdravotnho stavu, s predlovanm priemernho veku a nslednou potebnou zdravotnou starostlivosou, s centralizciou zdravotnej starostlivosti do velkch, ekonomicky nronch komplexov na stran jednj a prvom na poskytnutie primeranej zdravotnej starostlivosti, ktor garantuje svojm obanom vaina vysplch ttov svta, na stran dru-hej. Medzinrodn dokumenty zavzuj jednotliv krajiny k zabezpeo- vaniu starostlivosti o zdravie svojich obanov. V svislosti s touto poia-davkou Hurrelmmann 240 upozoruje, e: Zdravie je zabezpeen, ak si osoba doke konstruktivn vytvra sociln vztahy, ked je sociln in tegrovan, ked doke zaadit svoj spsob existencie do premenlivych za z okolia, zaist si individuln sebaurenie a vytvo slad s bioge- netickmi, fyziologickmi a tlesnmi monosami. Zdravie preto me- me chpat ako aktulny vsletlok vydarenej socializcie." Hurrelmmann upozoruje na vplyv zaovch faktorov a stresorov na zdravotn stav jedinca a preclovetkm vplyv zae na zdrav vvin dt a mldee. Priom k hlavnm lohm socilnej prce podl nho pat podporovat a stimulovat dti a mlde co najskr v ich osobnom vvine tak, aby sm zabrnili neiaclucim pokodeniam ich zdravia. Socilna prca by tak mal usilovat presadzovanie programov podpory zdra via. Tieto programy by sa mali orientovat predovetkm na oblast preven- cie zameranej na rozvoj zdravch ivotnch podmienok. Hurrelmmann 241 popi klasicky chpanej primrnej sekundrnej a ter- cirnej prevencii pracuje s poj mam i ako prev entvna, supratvna, ku- ratvna, kompenzan a rehabilitan intervencia, ktor objasuje nsledovn: Preventivn intervencia Pozostva zo vetkch opaten, ktor nasadzuje- me pretl prvmi udalosami pi vytvranf psycho- socilneho a psycho-fyziologickho pokodenia vvoja osobnosti. Medzi zkladn typy preventv- nej intervencie pat starostlivos o thotn eny, o novorodencov, poradenstvo a podporn sluby, sluby spojen so zabezpeenm zkladnch i votnch podmienok atd. Korektuna/supratwna/kuratwna intervencia Touto intervenciou rozumieme podporn (supra-tvne), lieebne (kuratvne) intervencie, ktor majv korigovat, odstranit alebo vyliei negativn hod-noten udlosti, vrtane elimincie ich monch neiadcich nsledkov v dalom rozvoji osobnosti. Patria sem intervencie

orientovan na posilnenie osobnosti, na vytvorenie a upevnenie nhradnch forieni sprvania, pomoc a podpora pi zvldan' rznych za"rzovch situcifa to vrtane ekonomic- kej podpory, terapeutickej a poradenskej pomoci. V celom kuratfvnom procese je potebn reSpektova ivotn zvyklosti a podmienky, v kterch je dinec ije. Izolcia, i vytvorenie Specifickch pod-mienok, nevyhnutnch pe zabezpeenie spnosti kuratvneho psobenia sa z hfadiska dlhodobo udr-ateFnch vsledkov ukazuj ako mlo produktiv n. Intervenn procesy v rmci medicnskho modelu socilnej prce s preto orientovan na tvorbu tzv. ekosocilneho prostredia. Kompenzanr/rehahiliMiir intwcncia Usiluje o odstrnenie monho neiaduceho upev-ovania poSkodenia i naruSenia. Tieto intervencie s orientovan na oblast kompen-zcie dsledkov poSkodenia i naruenia integrity osobnosti, ako aj na oblas pomoci pi skvalitova-n ivotnch podmienok jednotlivcov tak, aby aj napriek naruSeniu i poSkodeniu viedli jednotlivci znesitefn" ivot. Filozofia znesitenho ivota bola v poslednom desaro nahraclen filozofiou rovnosti prfleitostf. Vychdzajc z naznaenej koncepcie negativnho vplyvu zaovch faktorov na oblast zdravia a monosti' socilnej intervencie pi predch-dzani a odstraovan neiaducich nsledkov, ponkame upravenu Hur-relmannovu koncepciu, znzorujcu psobenie negativnch faktorov, ich nsledky a monost npravy. Prioni nevyhnutnou sasou tohto procesu m by cel" lovk a nielen jednostrann orientcia na naruSen -chor" as tohto celku. O b la s Mon rizika Mon Pklady pomoci zdravotn nsledky Rodi Rozvod Psychosociln Poradenstvo, Nadmrn odchylky - u Finann pomoc rodiov, Psychofyziologi Institucionln Naptie v rod. poruchy - sluby pe rodinu vzahoch Zajakavos, Susedsk pomoc Poruchy v rcxl. Tyranie lenov Poskytnutie komunikcii najma dt ubytovania Nevhodn podmienky kola Poiadavky Poruchy Individulny pstup, / vkonnosti Prca Maxim, Nervozita ZlepSenie Nespnost, Agresivn podmienok v kole, Duevn Uvanie drog, na pracovisku Nemonost fajenie, Monost vyberu /volen odbor Poruchy povolania, Problmy pi poruchy Ponuka pracovnom vmny Finanfn a vcn od Stipendia, vyberu prce Poradenstvo nezamstnan Speciln pracovn Osobn asistencia Voln Zneistenie Poruchy Ponuka monost as prostredia, Afektvne a vofnho asu, Poruchy v vpadky, Posilnenie hodnotov) Depresie, Hygienick orientcii Alergie Socioterapia, Konzumn razy Svojpomocn Styl, Civilizan' Specifick komunity So. Suicidlne (napr. pe drogovo Vply Zvislosti a masmdif gamblerstvo Tah. . 10: Vplyv zaovch faktorov na zdravic a monosti socilnej intervencie Medicnsky model, respektive jeho pretvranie a dalS rozvoj je vrazn ovplyvnen tie ekonomicko-prvnymi faktormi v spolenosti. Pvod-n pedmt medicnsky orientovanej socilnej prce, ktorym bolo dobro pacienta", sa poas uplynulho storoia zmnil a v sasnosti by sm ho mohli chpat ako hladanie optimlnych foriem intervencie do ochrany

a posilovania individulneho zdravia, udriavania a ochrany zdravho ivotnho prostredia a presadzovania zdravho ivotnho Stylu. Stasou takto chpanho pedmtu socilnej prce s aj medzirudsk vztahy, otzky optimlnej komunikcie a kvality ivota Podl Silvie Staub-Bernasconi2'12 v centre odbornho zaujmu socilnej prce stoja o.i. aj: zdravotn postihnutie, vrtane nslednej pracovnej invalidizcie a socilnych dsledkov, vetky tlesn pokodenia zapinn zvislosou, vrtane dslecl-kov tchto zvislost, ktor sa prejavuj nielen v psychosomatickch poruchch, ale tie v poruchch interakcie s prostedm, problmy spojen s bulmiou a anorexiou hlad chudoba a in materiln ndzov stavy bezdomovci duSevn a emocionln poruchy (neurzy, depresie,fbie ap.) suicidlne konanie izolcia. Takto orientovan socilna prca by v praxi znamenala orientciu na deficit (a to i u vo vztahu k problmem vybavenosti, morlky, i po-trieb), teda na mikroaspekty, ako cleficitn oblasti nerealizovanch po-trieb, s m neshlas Staub-Bernasconi,2'3 ktor zdrazuje, e orientcia na problm neznamen zrove aj neakceptciu ludskch potencilov v celej ich rke. Naopak, prv nevyuit luclsk potencily mu vystu-pova ako rezervn psychick, sociln, kulturn, ekonomick i ekologick zdroje a z toho dovedu sa socilna prca mus orientovat aj na od-halovanie individulnych ale tie skupinovch i komunitnch rezerv, vyuitelnch pi rieen klientovch problmov. Niektorf teoretici (ako napr. Staub-Bernasconi, Hartman a dal) zsadn odmietaj tzv. modelov pstupy, zdrazujc interdisciplinrny charakter socilnej prce ako skutonos a priori vyluujcu uprednosto-vanie jedinej, hlavnej vednej disciplny, o ktor sa socilna prca v teore-tickej i praktick) rovin opiera. Na druhej stran samotn obsahov ka a rozmanitos socilnej prce zabrauje vytvoreniu jedinej teoretickej roviny, vhodnej na rieenie vetkch teoretickch i praktickch problmov tejto oblasti. Vhodou modelovch prfstupov je skutonos, e vyrastaj nielen z dostupnch teoretickch poznatkov, ale predovetknl s vsleclkom teoretickej refle-xie odbornej pecializcie jednotlivch autorov. 6.1.4. Psychologick model Psycholgia napomh socilnemu pracovnkovi porozumie, pocho-pi osobnost klienta, jeho sprvanie a pod. Psycholgia a socilna prca mam vela stynch bodov: 1./ zameriavaj sa na klienta a jeho problm, 2. zaoberaj sa vzahmi v spolenosti, 3./ zaoberaj sa mylienkovmi procesmi a emocionlnymi stavmi klienta, 4./ sleduj schopnost jeho socializcie, 57 skmaj patolgiu v jeho sprvm'. Psycholog a socilny pracovnk s asto lenmi spolonho pracov-nho tfmu. Ako psycholgia, tak i socilna prca sa zaoberaj tdiom innost rud, najma interaknmi vzormi, emciami, hodnotami, motivciou atd. Psycholgia pracuje viac s klientovm vntornm svetom respektuje jeho individualitu, priom hfad monosti rieenia predovetknl v osobnosti klienta. LaPiere a Fransworth24/l zdrazuj, e psycholgia sa historicky zaober viac vlastnosami jednotlivca, priom sa usiluje odhalit procesy prebiehajce pi jeho prispsobovanf sa prostrediu, mechanizmus prce a uenia sa a pod. Podl Silvermana245 je psycholgia vedou, ktorej cielbm je meranie, objasovanie a sledovanie zmien sprvania sa v ase u lovka i u zvierat. Oproti tomu

socilna prca sa zaober predovet-km oblasou spoleenskho fungovania svojich klientov. V ppade poruchy socilneho fungovania klienta, socilny pracovnk hlad monosti rieenia vzniknutho problmu ako v samotnom klientovi, tak aj v jeho bezprostrednom okol. Psychologick model pedpokld, e urujcou vdnou disciplnou pe vznik a rozvoj socilnej prce je psycholgia. Socilny pracovnk by teda ml disponovat dobrmi znalosami psychologie, zvldnutie kterch sa stv zkladnou poiadavkou pi profe-sionlnej pprav socilnych pracovnkov. Tento prd zdrazuje vznam tzv. psychologickho pstupu pi rieen sociln problmovch si-tuci lovka, co znamen zvenu orientciu odbornkov na osobnost lovka, na oblast posilovania jeho kladnch osobnostnch rt, rozvija-nfm kterch je mon dosiahnu poadovnu zmnu. Ako psycholgia, i.ik i socilna prca sa v teoretickej i praktick) rovin orientuji! na pomoc M podporu klienta. Aby bola pomoc rychl, adresn a inn, mus sa vtllf socilny pracovnk v dostatonej miere orientovat okrem inho prv v problrmatik osobnosti. Cristina cle Robertis zastv nzor, e v sas- nosti sa v sociln) prci meme stetnut predovetkm s vraznou orien- lclou n:i tri nsledovn oblasti psychologie, ktormi s: - psychoanalza, - IxMiaviorlny pstup, - transankn analza. Oboznmenie sa socilneho pracovnka s tmito tromi oblasami psy chologie 20. storoia pokld za potebn nielen Cristina de Robretis, ale na leh vznam pe socilnu pr upozoruje v svojich prcach tie P. Lussi, S. Staub-Bernasconi, C.W. Muller, B. Dewe, M. Galuska, G. Konop- k a ac f a l S f . Autoi Skidmore - Thackeray-"' vyzclvihuj najma vznam Perlmano- vej, Kysenacka, Ranka a dalch. PociFa Lorana 247:"Psychologick a pedagogick vdy ovplyvnili socil nu pr najma v poskytovan poznatkov o pozorovan individulneho sprvania, motivcie, saturovan ivotnch potrieb, vplyve ivotnch sk- senostatd. ...". Medzi osobnosti, ktorch prce ovplyvnili rozvoj socilnej prce patria Freud, Adler, Mayer, Rank, Sullivanov a Horneyov. Psychologick model spolu s medicnskm a sociologickm modelom tvoria tri zkladn piliere, na ktorch socilna prca vyrstla v samostat n! profesiu a neskr i pecifick oblas vdeckho poznania. Je preto samozejm, e tento model odra v sebe vSetky vraznejie psycholo gick prdy, poznanie ktorch sa v poiatku snail aplikova na oblas socilnej prce. V sasnosti meme hovoit' o partnerskm vzahu me-dzi psycholgiou a socilnou prcou, kedy sa obe disciplny navzjom obohacuj v oblasti teorie a v oblasti praxe sa vhodn dopaj. Napriek vefkej blzkosti psychologie a socilnej prce ide o dv rzne, autonOmne oblasti vdeckho skmania. Niektor autoi zastvaj nzor, e rozdielnos psychologie a socilnej prce sa najvami prejavuje v oblasti vyuvania metOcl prce, kde psy- cholgia pracuje predovetkm s testmi a meraniami. 248 Oproti tomu so cilny pracovnk je viacej v priamej interakcii s klientom a sna sa zahr-n do tohto vzahu pokial me cel klientovo prostredie. Rozsiahlosti tejto problematiky zoclpoved aj zujem zahraninch i domcich autorov o dnu oblas teorie i praxe socilnej prce. Pedpokld me, e k prcamj. Gaburu, J. Prevendrovej, V. Labtha postupn pribud- n dalie prce, ktor prispej k dobudovaniu psychologicky orientova- nej socilnej prce u ns. Freudova psychoanalza, ktor pat k najznmejfm psychologickm teOrim osobnosti, pedstavuje individualitu ako uzavret systm obsahujci tri subsystmy idego-suprego, ktor s medzi sebou v neustlom boji. Toto sperenie troch zkladnch subsystmov jednho celku je dan rozdielnymi princpmi a ichni, o ktor jednotliv subsystmy usiluj. Fre udova teria rozpracva aj vznam puclov pe vvoj osobnosti a ponuka socilnej prci tie poznanie piatich dynamickch Stdi tvorby osobnosti.

Ciefom prce nie je predstavenie zkladnch t Freudovej psychoanal zy, ale len poukza na monosti vyuitia tejto teOrie osobnosti v socilnej praxi. Sm Freud sa o psychoanalze vyjaduje nsledovn: Psychoanal za nie je nestrannm vdeckm poznvnm, ale je terapeutickm aktom, jej zklad netvo odhalenie a potvrdenie akejsi pravdy a jej pin, ale vyvolanie zmny" 249 a domnou psychoanlzy sa tak nestv tria, ale prax opierajca sa na kvalitn teoretick poznanie. Freud zdrazoval, e psychoanalza me by nstrojem pomoci pi rznych neurzch, pi tch sociln problmovch situcich, v pozad ktorch stoj klientova apatia, rezigncia, traumatick zitok, regresia, sublimcia, neiaduci trans fer, projekcia atd. Napriek poiatonmu velkmu zaujmu socilnej prce o Freuclovu psychoanalzu, dnes len mlo socilnych pracovnkov pracu je prv s touto metodou. Vznam psychoanalzy pe prax socilnej prce spov viac v historickom fakte, e to bola prv Freudova psychoanal za, ktor posilnila zujem socilnych pracovnkov o psychologick po znatky a orientovala ich studijn zujem do tejto oblasti. Nezanedbateln je tie skutonos, e pevn vina teOri osobnosti vznikla bud to ako pokraovanie freudovskej linie, alebo pinou ich vzniku bola snaha o vyvrtenie Freudovho uenia. Pe socilnu pr, najma pe oblas socilnej prce s mldeou, ale tie aj pe socilnu patolOgiu, je vhodn bliie oboznmi sa s Adlerovou teOriou osobnosti, ktor sa oznauje aj ako individulna psycholgia. Ad ler vychdza z presvedenia, e kad jednotlivec sa usiluje o prekonanie pocitov menejcennosti 250 a zrove o dosiahnutie nadradenosti. Toto si- lie (silie o nadradenos) je v prospch rozvoja individua len vtedy, ak je zameran sociln pozitivn a v slade s tm je jeho sprvanie charakterizovan inmi prospievajcimi celku (ludstvu). Na seba zameran silie o nadradenos chpal Adler ako antisocilne. Takto konanie pokldal za regresivn a oznaoval ho za mon zdroj socilnych devicia charakterovho zlyhania. Z pohladu socilnej prce sa jav zaujmav Adlerovo chpanie vznamu cielov vo vvoji osobnosti. ivotn styl jednotlivca je tak pocla nho obsiahnut vo vzorci ciefov, ktor si jedinec sm zvolil a preto, aby bolo mon klientovi porozumie, chpa jeho konanie, je potebn po-znaf jeho ciele. Podl Adlera ludsk sprvanie je v podstat zaloen na sil jednotlivca kompenzovat individuln pocity menejcennosti(ktor s do uritej miery vlastn kadmu) prv snahou o zmnu a dosiahnu-tie nadradenosti. Adler rozpracoval aj problematiku socilneho citu, ktor by sm voln mohli oznai ako zmysel pe spoluprcu s ostatnmi, dalej vplyv srode-neckho poradia na rozvoj osobnosti a podobn. Na rozdiel od Adlera, u ktorho je osobnost determinovan predo-vetkm prostrednfctvom kreatvneho j", ktor m mimoriadnu lohu a sice prispieva k blahu celho ludstva"251, pretoe si vyber tak osobn ciele, ktor s v plnom slade s ludskm pokrokom, Sulivan chpe osobnost predovetkm ako vsledek interpersonlnych vzahov. Rozvoj osobnosti podl Sullivana si vyaduje sasne rozvoj v oblasti socilnej, sexulnej a kognitivn). Adaptcia jednotlivca na poiadavky spolenosti je spn vtedy, ak s tieto tri oblasti rozvjan ako rovnovn systmy. Psycholgia ako vdn oblas disponuje dalmi zaujmavmi teriami osobnosami ako s napklad Jungova analytick teria gestalt, alebo tvarov teria, holistick teria a podobn. Takisto l ;ranklova existencionl-na analza a logoterapia mal a doteraz m velk vplyv na socilnu pr. (BliSie pozi kombinovan modely"). V kadej z tchto terif sa skrv klu k pochopeniu osobnosti klienta, ale ani jednu z nich nie je mon z hradiska klientovch potrieb chpa ako univerzlny nstroj, i vlun metodu, vhodn pe rieenie vetkch problmov. Spomfnan teorie osobnosti napomhaj pochopeniu klienta ako je-dinenej, neopakovateln) individuality a ich poznanie skvalituje pr socilnych pracovnkov. Poas 20. storoia, predovetkm v americkej socilnej prci, vznikli a rozvinuli sa viacer teoretick koly, pe ktor je charakteristick vrazn orientcia na psycholgiu. Id nielen o

u spom-nan psychoanalyticky orientovnu socilnu pr, ale tie napr. o orientciu na tzv. humanistick pstupy, socilnu pr opierajcu sa o teoretick pstupy gestalt, realitn! socilnu pr, terapeutick smry socilnej prce i socilnu pr behaviorlne orientovnu. Okrem tchto prdov v psychologii, existuj ete tzv. psychosociln teorie, ktor vznikli prienikom, splynutm niektorch psychologickch a sociologickch prdov, alebo psychologie a socilnej prce. Medzi tieto patria napr.: - Moenov sociometria - dynamick pstup, - neclirektvny pstup C. Rogersa, - intitucionlna analza a in. Socilna prca vychdzajca z psychologickho modelu sa orientuje na tzv. psychosocilny pstup, ktor v 30.-40. rokoch minulho storoia reprezentovali Hankons a Hamiltonov"2. O rozvoj a akceptciu tohto pstupu sa zaslila predovetkm F. Hollisov"3, ktor v roku 1964 vydala pr Socil Casework: A Psycho-social Therapy (Ppadov socilna prca: psychosocilna terapia). Holli-sov sa touto prcou usilovala o prekonanie diagnostickho pstupu, pre-ferujceho terapeutick a psychoanalitck metdy. Hollisovej psychosocilny pstup poukazuje na vznam porozumenie lovku, ktorho s-asou je aj jeho prostredie. Sociln pracovnci sa orientuj na pomoc jedincom, ktor zlyhali v procese socializcie, cize v procese socilneho prispsobenia sa spolenosti. Podl Hollisovej k zlyhaniu prichdza z troch dvodov: a./ protoe dtsk poteby a pucly, ktor sa preniesli z detstva clo dosplosti spsobuj, e jedinec m neprimeran a niekeciy a nnosn nroky, o uspokojenie ktorch sa usiluje v relnom svte dosplch fuclf, b./ ak rieenie ivotnch situcii kladie na niektorch jedincov neobvykl nroky, c./ ak nesprvn funguje ego a superego. Cielom psychosociln) pomoci sa tak stv snaha o vyven pstup k osobnosti klienta, ktor v rovnakej miere zaha strukturu osobnosti a konkrtnu situciu, v ktorej sa klient nachdza6.1.5. Pedagogick model Pedagogick model sociln) prce je zaloen na dominantnom postaven pedagogickch vied vo vztahu k rozvoj socilnej prce. Zdrazo-vanie vznamu pedagogickch informci pe vvoj socilnej prce je z asti zapinn skutonosou, e pi tchto dvoch vdnch disciplnch pri-chdza sice k iastonmu, ale o to vraznejiemu, prekrvaniu cielov. Ako pedagogika, tak i socilna prca chpu svoj hlavn ciel' ako pomoc jednotlivm lenom spolenosti pi speSnom zvldnut procesu sociali-zcie, resp. resocializcie. Proces socializcie primrn prebieha prostred-nfctvom vchovy, priom pdia Schillinga"4: Pod vchovou rozumieme sociln konanie, ktorm sa fudia snaia dlhodobo zlep.ova Strukturu psychickch dispozcifinch udf alebo udra ich komponenty povaovan za hodnotn psychickmi a socio-kultrlnymi prostriedkami" . Socia-lizcia je v tomto vzahu chpan ako naclraden pojem, ktor zaha vetky plnovan pedagogick opatrenia a aj neplnovan psobenie."2" Zkladem spnho zvldnutia ako vchovy tak i socializcie s pitom pedagogick prostriedky, predovetkm pedagogick metody, ktor sa cielene poufvaj v oboch disciplnch. Pedagogick model socilnej prce sa opiera o skutenost, e na jej zaiatku (niekedy okolo 12. storo-ia) pedagogika a socilna prca vychdzali zo spolench zkladov, tvoench starostlivosou o dosplch a starostlivosou o cleti. Veejn starostlivost a poskytovanie pomoci vznikli, ked rodina, pbuzenstvo, cledi-na, rod alebo in tradin zoskupenia v stedovku nevldali odstraovat chudobu. U dosplch sa jednalo o hmotml pomoc, ale morlno-cluchov-n ndza (padek) mladistvch (lepie: dt) si vyadovala in druh pomoci."256 Mller257 sa o tomto vzahu vyslovuje nsledovn: Djiny socilnej starostlivosti sa daj porovnat so starm stromom s nespoetnmi le-tokruhmi. Spolon koene leia v

stedovku a v priebehu djin sa rozvljali ako dva samostatn kmene, starostlivost o dosplch a starostlivost o mlde sa dnes oraz viac pribliuj do spolenho oclboai (sociln sluby)." Na vznam vchovy a vzdelania pe jedinca i spolenost v priebehu storo upozorovali napr. J.L.Vives, RatkeJ.A. Komensk, Franck, Ro-chow, Pestalozzi, Frobel, Don Bosco a i. Od samotnho vzniku pedagogika obsahovala vo svojch dlech vchovu v prospch dobra inch fud, v prospch dobra spolenosti, cize jej cielom bola prosocilna vchova, vsledkem ktorej ml by jedinec vle nn do spolenosti. Podl Schleiemachenr m vchova uspsobi jednotlivca k slubm pe objektivny celok (spolenost). Prostrednctvom vchovy sa m jedi nec odovzda do sluby vede, Sttu, crkvi, spoloenstvu. Diesterweg" 9 videi zmysel vchovnho psobenia v prebiklzan lsky k vlasti a k Fud- stvu vbec. Natorp2fl, ktor je oznaovan za zakladatela socilnej pedagogiky, chpal socilnu pedagogiku ako vySSiu pedagogiku, ktorej lohou je hfa-da podstatu ludskho bytia" a za jej ciel oznail npravu spolenosti pros- trednctvom vzdelvania a vchovy jej jednotlivcov. Vznam vzdelania, ktor postupn bolo urovan stle irm skupi nm obanov, vzrstol v spolenosti natolko, e sa zaalo uvaovat oprav na vzdelanie, co sa odrazilo v Deklaraci! prv dietaa z r. 1959, ktor poaduje, aby kadmu dietau sa dostalo vchovy, ktor mu poskytne monost' rozvija svoj zmysel pe morlnn a socilnu zodpovdnost' a sta sa tiitonm lenom spolonosti. Na vznam vchovy pe jedinca poukazuje aj Brezinka 261 ked hoven: A u to je jednoduch i obtn: dobr vchova je a zstv nutn.dokud existuj dti. Pichzej na svt bezbrann a nehotov, potebuj se uit, jsou vnmav jako vi dobrm, tak vi Spatnm vlyvm. Zda budou ivotn zdatn, nebo zda stroskotaj, zvis na skuSenostech, kter udlaj a na pi nebo nedbalosti, na dobr nebo patn vchov, kter se jim dostane od blinch. Proto morln pkazy a zkony dlaj z vchovy dt povinnost. Proto maj dti prvo na vchovu. Proto existuj zkony k je jich ochran ped ohroenm a zanedbvnm." Pedagogick model v socilnej prci v sasnosti vychdza z tzv. tota- litnho pstupu vo vzdlvan, ktor znamen, e: 1./ pedagogika sa orientuje cez jednotlivcov na spolonos ako celek, 2./ cielom pedagogickho silia je vzclela cel nrod, teda kadmu jedincovi poskytnut vSeobecn vzdelanie, pod ktorm dnes viac vnmme orientciu na zskanie uritej sumy kompetencif, predo vetkm kompetencie kreatvneho rieenia problmov, obianskej zaangaovanosti i kompetencie kriticky a solidrn myslie a konat, 3./ tzv. totalitn pstup vyaduje ocl vzdelvania aby poskytovalo nie- len vdomosti, ale oraz viacej sa orientuje aj na osvojenie socilnych zrunost a rozvoj vetkch individulnych schopnost, nie adatvne a nepreviazane na seba ale tak, aby tvoili integrovnu verziu celej osobnosti", ktor zoclpovda identit". 262 Orientcia na pedagogick model znamen, e socilna prca cielene vyuv predovetkm pedagogick metody s cielom pomc jednotlivco vi pripravi sa zauja adekvtn miesto v spolenosti (orientcia na socia-lizciu), pomc zvlda a vyrovnvat' sa so zvanmi zmnami v ivote jednollivca. Oproti klasicky chpanej pedagogike orientovanej na proces osvojovania si novch vdomost, sa v druhej polovici dvadsiateho storoia v pe dagogike udomcnilo chpanie obsahu pojmu uenie v nasledovnom zmysle: Pi spn ukonenm procese uenia dfame, e budeme schop n lepie rieif rovnak, podobn a nov lohy v ivote. Uenie zahrnuje aj odbranie foriem sprvania, ktor uiacemu sa sauj a zuuj alebo ochudobuj styk so sebou samm a so svelom."*' 3 V zvre uplynulho storoia sa v pedagogike vrazn pesadil tzv. agogick princip, ktor je charakteristick vyraznejfiou orientciou na formatfvne psobenie peda gogiky, t.j. na oblas vchovy. Tuto napr. Brezinka chpe ako pokusy priaznivo ovplyvni osobnos dospievajcich, cize

ako proces, ktorm chceme dosiahnu zlepenie, zdokonalenie i zhoclnotenie osobnosti vy chovvanho." 264 Pedagogika tak pestv by uzavretou disciplnou zaoberajcou sa procesmi vzdelvania a vchovy a roziuje svoje kompe-tencie na oblas spenej socializcie, profesionlneho uplatnenie, rozv-janie schopnosti tvorivo prispsobova vlastn osobnos poiadavkm okolia atd. Poznatky , ktor pedagogika poas uplynulch desarof zska la ponuka ako spolon teoretick zklad aj socilnej prce. pecializcia, ktor nastala v pedagogickch vdch, a ktor ponuka pomoc formou vzdelvania jednotlivm vkovm kategrim nielen prostrednfctvom rozlinch metodickch postupov, ale aj prostrednctvom vhodnch organizanch foriem, je zinysluplnou reakciou na poiadavku permanentnej obnovy a rozirovania vdomost a schopnost jednotlivca, tak aby si udral ako jedinec svoju plnu socilnu funknost. Tto peciali-zcia je zrove odpovedou na vytvorenie vhodnch pedagogickch podmienok, foriem a prfstupov pe d so specifickmi potebami. Ako ho vo Schilling, 265 vzdelvanie je specifickou formou pomoci pe vetky vkov kategorie. Ukazuje sa, e ako jednotlivec tak i spolonos sa ciela- vedome musia zameriava o. i. na vchovu komunikanch zrunost, na oblas ludskch, obianskych a politickch prv, na oblas tolerancie, na oblas asertvneho sprvania a podobn. Brezinka 266 zdrazuje, e ciefom pe dagogiky je pomc jedincovi zska osobnostn vlastnosti, ktor ho uschop- nia k samostatnmu a sociln zodpovdnmu ivotu. Centrom pedagogickho psobenia je proces pemny jedinca z bio logickho tvora na socilneho tvora, cize lovka v plnom zmysle tohto slova. Zmyslom socilnopeclagogickho konania je profyiakticky zabez- pei a pipadne metafyzicky obnovi pokus o sebaurenie lovka."-* 7 Vzdelanie, ktor sa ete na zaiutku nho storoia chpalo ako aso- vo ohranien forma ppravy jedinca na dosplost, sa predovetkm v d- sledku prudkho rozvoja techniky stalo celoivotnou potebou. oraz vaf doraz sa klaclie na rozmanit formy permanentnho celoivotnho vzde lvania, zameranho na jednotliv pecializcie. Globalizcia okrem inho prina so sebou aj potebu prunjch reakcif na zvan socilno-ekonomick zmny. Schopnost flexibiln rea govat na tieto zmny sa javako jeden zo zkladnch predpokladov uplat-nenia jednotlivca na rozirujcom sa trhu prce. Pprava pracovnej sily na nov poclmienky globlneho trhu sa vyznauje uritmi specifikami, v po rovnan s predchdzajcimi obdobiami, medzi ktormi dominuje popi bnch kvalifikanch poiadavkch tie poiadavka komunikanch zrunost, jazykovch kompetenci!', prca s novmi techonologickmi mcliami, koopertvneho konania a v neposlednom rad aj pozitivny p stup k selfmanagmentu. Priom kad konanie v socilnej prci m svoj socilno-pedagogick rmec, ako upozoruji! Schilling, Staub-Bernasconi, ale tie Van der Laan, i Kwa Marinowicz-Hetke, Jacek Piekarski, ale tie Tokrov, Perhcz, ilov, Hroncov, Havrdov a dal. V socilnej prci neexistuje nepeda-gogick konanie, pretoc kad zmrn psobenie na klienta v socilnej prci sa spja s nasledovnm cielbm: a) aby klient pochopil vlastn situciu b) aby sa adaptoval na zmnn podmienky c) aby zskal nov kompetencie d) aby sa aktivn zapojil do ivota spolenosti, atd.. Z uvedenho je zejm, e kad z tchto ciefov pedkld vyuva-nie pedagogickch prstupov a socilno-pedagogickch metod v prci socilneho pracovnka. Pedagogick model v prci socilneho pracovnka sa uplatuje pre dovetkm pi prci s nasledovnou klientelou: - dti a mlde - ako pprava na socializciu - dti a mlde s poruchami sprvania - zdravotn handicapovan dti

- dospli' - nezamstnan - etnick skupiny - osoby vo vkone a po vkone trestu - osoby vo vyom veku Pedagogick model socilnej prce sa svojm zameranm najviacej pi bliuje takm pedagogickm subsystmem ako: pecilna pedagogika, lie- ebn pedagogika, andragogika, najma socilna andragogika a socilna pedagogika. V pedagogickom modele socilnej prce pomrn asto mme mo- nos stretn sa s poiadavkou orientcie socilnej prce na nasledovn oblasti fudskho konania: autokontrola, zodpovdnost, zmna postojov, sociln fungovanie. Ako upozoruje Navrtil**: Sociln prce jako obor orientovan na een lidskch problm hrani adou akademickch i praktickch dis ciplin, kter se zabvaj ivotem lovka. Sociln prce mezi nimi zaujm samostatn postaven, a to pesto, e s adou z nich selili nkter poznat ky a postupy. To, co ji od tchto obor odliuje spov v drazu na sociln fungovn klienta." Co v realit znamen, e jedinec je chpa n ako fudsk bytost existujca v konkrtnm socilnem prosted. Toto prostredie kladie na lovka urit sumu nrokov a oakva, e jedinec bude tieto nroky bez problmov schopn napa. lohou socilneho pracovnka sa tak v prvom ade stv podpora socilneho fungovania klien ta. Tto podpora moe by primrn orientovan clo ppravy klienta na zskanie sksenost potebnch pe sprvn sociln fungovanie (najma pi prci s defmi a mldeou), alebo sekundrn na pomoc pi obnov socilnych zrunost, pipadne pomoc v procese resocializcie. V svis- losti s problematikou socilneho fungovania prichdza opatovne k pre- krytiu parcilnych ciefov pedagogiky a socilnej prce. Brezinka 2W ako jeden z vchovnch cielov uvdza aj vchovu k socilnej nosti, pod kto-rou rozumie schopnost podiela sa na spoloenstve. Socilna innos je idelom vzahujcim sa k fudom vo svojom bezprostednm okol a tie k spolenosti jako celku. U ns sa v tomto zmysle stetvme skr s vchovou k socilnemu cteniu, repreznetovanmu predovetkm principem solidarity, vchovou k tolerancii a socilnemu porozumeniu a s prosocil-nym sprvanm. Optimln fungovanie spolenosti ako celku si vyaduje, aby v indiviclulnom fuclskom konan boli ptomn spomnan principy, leh ptomnost v Judskem sprvm' je vSak vsledkem pochopenia nutnosti spoluprce jeclinca s celkem, kle teda o sprvanie nauen, zmrn precviovan a odevzdvan v procese vchovy ako pedpoklad fungovania celku. Priom napr. principy tolerancie, solidarity a prosocilne-ho sprvania s zkladnmi princpmi socilnej prce. Prv zlyhanie jed-nica v oblasti jeho socilneho fungovania bv dvodom rench foriem odmietavej reakcie spolenosti, veclcej a k jeho monej socilnej izol-cii, respektive k renm formm socilneho vylenia. Vychdzajc z Lussi-ho270 za jeden ze zkladnch cielbv socilnej prce je mon oznait od-born pomoc jednotlivcem i skupinm pi dosahovan ich optimlneho socilneho fungovania a vytvrania podmienok vo vntri spolenosti, kter by jednotlivcem i socilnym systmem umonovali ich maximln! socilnu funknost. Termn sociln fungovanie obsahuje nasledovn npln: stav uritej pipravenosti sprvn, v slacle s oakvaniami vainy spolenosti reagovat na vzniknut situcie odpoved jednotlivca na poiadavky spolenosti silie zameran na udranie homestzy medzi poiadavkami celku a monosami jednotlivca oblast monch zlyhan klienta pedmt socilnej intervencie . Dalm z cielov modernej socilnej prce je pomoc k svoipomoci. Tto oblast pedstavuje proces uschopovania klienta, zaloen na pochopeni a sprvnom zhodnoten situcie, v ktorej sa klient nachdza. Sasou procesu je aj Madame a odhalbvanie individulnych rezerv a spoloen-skch zdrojov, na zklade ktorch je mon dospie k poadovanm ciefom. Pomoc k svojpomoci je zaloen na procese uenia sa, prostrednc-tvom kterho si jedinec osvojuje potebn sociln zrunosti.

K dalm lohm socilnej prce pat orientcia na minimalizciii rizika. Bhmisch, Schilling, Lssi, van der Laan, Levika, Tokrov, ilov a dal sa stotouj v nzore, e dlovou skupinou socilnej prce v s-asnosti u nie je len tzv. abnormlna resp. clisfunkn st populcie. Schilling,27' vychdzajci z Bhmischa, v svislosti s tm hovo: Rizikov priemyseln spolenost a ou vytvoen ohrozenie vyaduje vznik opaten a zariaden cielene odstrujcich, minimalizujcich alebo kompen-zujcich zisten pedagogick a sociln deficity. Neplat to len pe urit skupinu mladistvch, ale pe profylaktick, poclporujcu a korigujcu pomoc celej mldei. Aj normln" mladistv potrebuj socilnopedago- gick podporu.... V priemyselnej spolenosti plnej konfliktov, vyaduj socilno-pedagogick pomoc aj dospl...". Vo vzahu k minimalizcii rizika sa potom socilna prca orientuje predovetkm na oblas socilnej prevencie, priom prioritou zostva orien- tcia na udranie, zlepenie alebo obnovcnic celkovej kvality ivota . Socilna prevencia sa orientuje tie na oblast podpory klienta. Cielbm pod pory klienta v socilnej prci podl Buchkeho 272 je ochrni adrestov ped ujmou alebo pokodenm pi realizcii individulneho a /alebo so- cilno-kultrneho ivota pomocou preventivnch, kompenazanch, re- habilitanch a korektvnych opaten. Podpora teda nie je sa moue lov, ale je doplujcou astou komplexnej vchovy adrestov ako extern plnovan podporovanie vchovnho diania." Z uvedenho je zejm vrazn orientcia socilnej prce na vyuitie pedagogickch metod v praxi socilnho pracovnka. Z rznych teoretickch smerov m na pedagogick model vrazn vplyv behavioralizmus, ktory zdrazuje vznam uenia v procese orien- tovanom na zmnu sprvania. V svislosti s tm sa v socilnej prci m- eme stetnut s tzv. terapiou sprvania (behaviral therapy), i s realitnou terapiou (reality therapy), ale tie s metodami ako je napr. socilna rehabi- litcia, pracovna terapia atd., ktorch zklad tvo prv proces uenia. V svislosti s tm upozoruje Coulsheclov 273 na vznam tyroch zklad nch druhov uenia: responedentnho, operanho, pozorovnm, poznvnm, pe socilnu pr. Realitn terapia sa orientuje na to, aby klientovo sprvanie bolo realistick, zodpovdn a v slade s platnmi spoleenskmi a legislatvnymi normami. Socilny pracovnk (na zklade Speciln) ppravy) pomh klientovi v tomto procese postupn akceptovat relnu skutenost, asto rzy vrtane prijatia aktulneho negativnho sebaobrazu klienta, a vytvori si pozitivny vzorec sprvania orientovan na buclcnos a zodpovecla-jci relnm monostiam kienta. Zkladom realitnej terapie, podobn ako mch metodickch postupov socilnej prce, je socilno-vchovnp-sobenie, prostrednctvom ktorho sa plnovan zmny dosahuj. Socilno-vchovn psobenie Novotn-Schimmerlingov274 charakterizuj ako proces uvdomlho a souasn clevdomho snaen, formovn nzor, pesvdovn, postoj, cit a jednni socilnch klient a to jak jednotlivc, tak skupin i zemnho celku (komunity)." Socilno-vchov- n psobenie je procesem, kter m napomhat optimlnemu rozvoj schopnosti jednotlivca tak, aby mu bolo umonn lepie sa adaptovat na situciu, rozvinut vlastn schopnosti, najma schopnost zlepit vztahy klienta a jeho okolia. Vchovno-socilne psobenie tvo podl Krakeovej 275 zklad vchov- nej socilnej terapie, ktor vychdza zo sksenosti, e za pedpokladu, e klienti nie su psychiatrickmi pacientami je mon im pomoct pros- trednctvom psychologicko-vchovnho psobenia. V najfrektovanejej metod, ktorou je podl Krakeovej psychogenetick rozhovor, sa vyu v priame vchovn psobenie socilnho pracovnka k pevchov klienta, k nprav jeho vzahov s okolm. Socilny pracovnk pitom po stupuje podl vopred stanovenho vchovnho programu, ktory je prak tickm prostriedkom orientovanm na utvranie realistickch nzorov na vlastn socilno - problmov situciu, schopnosti reln

analyzovat a objektivn hodnotit vetky dleit skutenosti a adekvtn na ne reago vat. Novotn-Schimmerlingov 27'' v svislosti s tm uvdzaj: Sociln pra covnk pipravuje vchovn program tak, aby odpovdal typu klienta (utla en, neukznn) a byl zamen na vyeeni jeho hlavnho socilnho problmu. Ve vchovnm psoben se sna sociln pracovnk doplnit nedostaten zkuenosti klienta pmm pouenm nebo vchovnmi p leitostmi (napr. zkuenostmi a poznatky ze ivota normln rodiny, zku enostmi ze styku s ady)." Socializcia alebo resocializcia klienta pat v socilnej prci k jej hlav- nm cielbm. V zmysle idey maximln monho vlenenia jednotlivca do spolenosti kon socilny pracovnk v prospch klienta tak, aby mu po- mohol sta sa sasou celku. Socilny pracovnk sa takisto vo svojej praxi poka o npravu spolenosti" predovetkm tm, e sa sna predch-dza vzniku patologickch javov v spolenosti (prevencia) a poskytovat vasn a potrebn pomoc (intervencia) oslabenm lnkom tohto celku (1'udskej spolenosti). Okrem u spomnanho spolenho historickho zkladu a ciea (so- cializcia jednotlivca) pouvaj oba vdn odbory niektor spolen pra covn metody ako exemplifikciu, izolciu, a pod. Dalm spolenm prvkem socilnej prce a pedagogiky je ich intitu- cionlny charakter. Obe tieto vdn disciplny s viazan na urit typ intitcie, akmi s koly, dtsk domovy a podobn. Rozdiely s v innostiach, prostrednctvom ktorch realizuji! napa-nie hlavnch ciefov a strategickch loh. Pokm pedagogika povauje za nosn pedagogick innosti, a to predovetkm innosti zameran na oblas vzdelvania a vchovy, socilna pnca sa orientuje na innosti poskytuj-ce rzne formy socilnej pomoci. Miinchmeier277 zastv nzor, e je prv pedagogizcia socilnej prce dleitm modernizanm procesem poslednch doch clesaro. Vchova namiesto kontroly, poradenstvo namiesto zsahu, ponuka namiesto nsilia, mobilizcia vlastnch sil namiesto dozoru. Toto s hlav-n body pedagogick]' preorientcie od esdesiatych rokov, ktor sa po-ka kvalifikova intervenn aspekt socilnej prce pedagogicky." 6.1.6 Sociologick model Aby bol socilny pracovnk spn, potebuje pi svojej prci pozna nielen teriu osobnosti, ktoni rozvja preclovetkm psycholgia, ale aj niektor sociologick teorie ako je napr. funkcionalizmus, kulturatizmus, teria systmov, marxizmus atd., ktor oznaujeme za najvznamnejie sociln teorie dvoch poslednch storof. V najveobecnejej rovin sa sociolgia oznauje ako veda o spole nosti. Tto pli irok defincia je jednotlivmi autormi bliie konkreti zovan ako veda o socilnem sprvm', o socilnych skupinch, socilnej struktue, i socilnych vzahoch atd. Studiem tchto javov sa nezaober len sociolgia, ale tie napklad psycholgia, filozofia, pedagogika i politolgia. Na rozdiel od spomnanch vdnch oblast sa sociolgia viac orien tuje na skmanie problmovch javov prebiehajcich v spolenosti v ak- tulnom, v sasnom ase pi respektovan" historickho vvoja konkrt nho socilneho celku. Sasn sociologick teorie venuj pomrn vela pozornosti otzke socilnej interakcie, stratifikcie i socilnej mobility. K najdleitejfm a samozejm tie aj najfrekventovanejm otzkm sociologie patrf preo". Sociolgia sa sna' odhalit a vdecky osvetli dvody uritch socilnych javov, socilnych zmien, i vznamu funkci a fungovania jednotlivca i celku, s osobitnm drazom na vznam interakcie jednotlivca a spolenosti, vznam rodiny, vchovy. Socilna prca podobn ako sociolgia sa tie zameriava na oblas spoloenskej interakcie, respektive na poruchy v spoloenskej interakcii.

Socilna prca sa usiluje porozumie dvodem, ktor k tmto poruchm vedu a njs monosti npravy danho stavu. 27" ZatiaF co ciefom sociologie je samotn odhalenie, potvrdenie alebo vyvrtenie vdeckho faktu, vntornej alebo vonkajej zvislosti zkoni tosti danho javu a pod., prioritou socilnej prce je aktivita, innos, kto- r by sm mohli oznai ako pomoc", starostlivost" alebo sluba", ktor sa orientuje na praktick rieenie socilneho problmu zapinnho danm javom. Ako specifick aktivita sa nm jav vdeck poznvanie mo nost a podmienok, za ktorch tieto aktivity mu by spn. Spolon a rozdielne rty oboch discipln: 1. Sociolgia a socilna prca mj na stran jednej vela spolonch rt a na stran druhej sa rznia. 2. Sociolgia bola najma v zaiatkoch definovan ako veda o spo lenosti, cize ako vdeck skmanie spolenosti. 3. Sociolgia sa zameriava predovSetkm na vdeck skmanie spo- lonosti, priom sa pt ako, kedy, preo" sa Fudia sprvaj tak a nie inak. 4. Socilna prca aj sociolgia skmaj d, vztahy (interakcie) me- dzi 1'udmi a usiluj sa porozumie tmto interakcim. 279 5. Socilny pracovnk sa sna tie porozumie ludom a ich vzahom (sprvaniu) k inm, ale doraz kladie predovetkm na poskytova- nie pomoci fudom v zvanch problmech, na zlepenie ich spo leenskho fungovania. 6. Na rozdiel od sociologie, ktor sa zameriava na zskavanie vdec kch faktov", socilny pracovnk sa sna aj prostrednfctvom po- znania vdeckch faktov porozumie klientovi alebo spolenosti, odhali podstatu socilnych problmov a poskytovat inn pomoc. Sociolgia, ktor sa prioritn vnuje otzke funkciovania socilnych systmov, skmaniu ich vzniku a socilnej zmny, prebiehajcej vo vntri konkrtnho systmu, pedstavuje jednu z najvznamnejfch oblastf po- znania, ktorm by ml socilny pracovnk nevyhnutn disponovat, ak chce s maximln monm spechom pomha klientovi pi rieenf jeho indi-vidulnych problmov. Vzah sociologie a socilnej prce je dynamickm a urit si zasli hlbie rozpracovanie v krtkej budcnosti. V sasnosti sa tejto otzke venuj najma A. ilov 280, P. Ondrejkovi. 281 Z hladiska zvldnutia celej kly problmov, s ktermi sa socilna prca zaober, pe rozvoj vlastnej teorie socilncj prce by bolo eln zoznmi sa s takmi sociologickmi smermi ako je funkcionalizmus, Strukturalizmus, kulturalizmus, symblick interakcionalizmus, teria systmov, marxistick teria atd. Uveden teorie nielene napomhaj! socilnym pracovnkem lepie pochopit niektor sociln javy, i zlepuji! ich schop nost analzy socilnych problmov, ale stali sa tie vchodzm momen-tom pe rozpracovanie sociologickho modelu socilnej prce. FunkcJj^naU/mi 1^ trukturlny je aj v sasnosti pokldan za domi- nantn prd v angloamerickej a zpadoamerickej (USA) sociologii, zro ve je oznaovan aj ako najkontroverznej prcl sasnej sociologie. Sociolgovia sa zhoduj v tom, e k zkladnm tzam trukturlneho funkcionalizmu pat: 1. funkcionalizmus nazer na spolonos ako na celok, na socilny systm skladajci sa z prvkov (oznaovanch tie ako subsyst my), ktor s vo vzjemnch vzahov. Jednotliv prvky (elemen ty) plnia navzjom voi sebe, ale tie voi celku urit funkcie, ktor mu by pozitivn (enfunkcie) alebo negativn (dysfunkcie). Z hra diska ich orientcie meme hovori o funkcich talentovch, nezvislch a funkcich zmrnch, alebo manifestnch. 2. Kad socilny systm sa sna minimalizova zmny, usilujc sa o dosiahnutie socilnej rovnovhy. Pi tomto procese spolonos vyuv predovetkm acljustciu a kontrolu jej jednotlivch sub- systmov - lenov. V socilnom systme jednotliv elementy konaj za elom uspokojenia vlastnch potrieb. Spolon innos je mon len vtedy, ked jednotliv lnky

intitcie akceptuji! tie ist pravidla, vzory. Bez presnej normatvnej stability" ako podmienky akceptcie ve obecnch spoleenskch pravidiel a hodnot neme existovat ia- den socilny systm 2"2" Dosiahnutie socilnej rovnovhy je tak z visl od akceptcie hodnotovho systmu spolenosti jej jednotli vmi lenmi. Ak sa jednotlivec podriaduje poadovanm hodno tm dobrovoln, hovome o socializaci*, ak tak reaguje na nie ktor z foriem socilneho ntlaku ide o tzv. socilnu kontrolu. Priom pedkldan hodnotov systm uruje aj pravidla sprva-nia, ktor sa neodvodzuj od pedstav i zujmov individua. Z-kladom pe vznik hodnotovho systmu, spoleenskch pravidiel je hodnotov konsenzus. Funkcionlna analza je zaloen na objasnn osobitnho sprvania sa lnkov toho istho spoleenstva, budcich rezulttov uritej rovnov hy medzi rznmi normatvnymi systmami, ktor uvdzaj do rovnov hy navzjom sami seba. 2"3 vahy o socilnych problmech, teda problmech spolenosti ako celku, alebo jej jednotlivch lenov, i skupin, s v Judskem poznanpr- tomn niekofko tisfcro. Meme sa s nimi stretn u napr. v Platnovej stave, ktor zachytv pedstavu vtedajej spoleensk) spravedlivosti. Platn v tomto diele zastval nzor, e spolonos by mal svojm plnop rvnm obanem garantova jedlo, ubytovanie a odv. Celmi djinami sa tiahn nzory jednotlivch autorov o idelnom spoloenskom usporiadan, pedstavy o idelnej fudskej spolenosti, o vzjemnch povinnostiach a prvach sttu a obanov. Vetky znme teo rie a do 19. storoia, napriek ich vefkej obsahovej rznorodosti, mj jednu spolon rtu - upriamuj svoju pozornost na to, ak by spolo nos mal by, ako by mal by organizovan, aby bola co mono najdokonalejia. 2"4 Vznik sociologie, ako vdy o spolonosti, prina v decky podloen skmanie spolonosti ako vdeckho faktu". A. Comte priiel s mySlienkou, e spolonos ako kad celok skladajci sa z jed notlivch ast, podlieha uritm principem, zkonom podobn ako je tomu v prroclnch vdch. Sociolgia teda prina na stran jednej my-lienku poznatefnosti spolonosti ako objektu vdeckho poznvania a na stran druhej toto postupn poznvanie prina informcie o vntornom aj vonkajom vyvine spolonosti ako celku a tie o vvine jeho jednotli vch lenov. Socilna prca, ktor sa postupn transformovala do nevj vedeckej disciplny, vyuv znalosti zskan prostrednctvom sociologickch studi, roziuje ich o nov skutenosti, ktor vyuv v prospch rozvoja jednot-livcov a skupin. Vznik socilnej vdy, teda vdy ludujcej spolonos a jej zkonitosti, odStanoval nov vdeck Studium predovetkm nasledovnch problmovch oknihov: \.l struktura spolonosti, tam patria najma tmy, ako: teria socilnej stratifikcie, studium socilnych rozdielov, biedy, zamstnanosti a pod., 2.1 socilny konflikt klasick a moderny socilny konflikt, jeho piny, vznam pe spolonos, monosti rieenia, 3./ sociln hnutia teria konfliktov, modeme sociln hnutie, typy socilnych hnut, 4./ modernita teorie modernity a jej vplyv na vvoj spolenosti, 5./ globalizcia. Socilny pracovnk potebuje poznu zkladn teoretick poznatky z uvedench oblast, aby sa vdl sprvn orientovat v socilnej realit a aby zskan informcie mohol vyuit v prospch klienta. Uveden problmov okruhy pitom potebuje poznat v ich totalitnej plnosti, cize so vetkmi multifaktorilnymi prvkami, ovplyvujcimi dnu skutonos a zrove potebuje realizovat aj interdisciplinrny pstup k tmto probl-mom, ktor spov v

poznan a vyuit informcif jednotlivch vdnch oblast, ktor skmaj dan socilny problm optikou vlastnou tej - ktorej vednej discipln. Ak vznam mpoznanie a sprvn pochopenie problematiky nerovnost a socilnych konfliktov pe socilnu pr? \l socilnycb

Socilna nerovnost je stle ptomnou rtou spolenosti, ktor m tendenciu v uritch situcich vystupovat ako indiktor spole enskho hnutia, ktorho cielbm je spoleensk zmna. Zadele- nie do vrstiev pitom nie je javom definitfvnym, nemnnm. Tto skutonos je dleitou informciou pe tu as klientov, ktor ti po zmn.

Sprievodnm znakom socilnych nerovnost je ptomnost velkch spoleenskch rozdielov v jej vntri, to znamen, e rozdelenie spolonosti do vrstiev je potencilnym zdrojem naptia. Naptie v sasnej spoloenskej realit viedlo k vytvoreniu novho druhu spoloenskej zmluvy. Jej cielom je zabezpeenie rovnakch pleitost, rovnakch ivotnch anc pe vSetkch obanov. Koncom nSho tiscroia tak strednm bodom modernho socilneho konfliktu sa stv boj o ivotn ance, cize je mon konstatovat, e spolonos pela od kvantitativnch ku kvalitatvnym riee-niam konfliktov. Hovome o znovu vybudovan obianskej spo lonosti. Obianstvo ako spoleensk jav sa stalo na konci 2. tisfc-roia jednm z najdleitejSch socilnych faktorov. Obiansky princip sa v praxi realizoval prv v tzv. nrodnom Stte. Nrodn Stty vo svojich poiatkoch vychdzali z novej obianskej zmlu vy, poskytovali priestor sociln orientovanm inStitcim. Nov zmluva" obsahuje nielen prva, ale aj povinnosti obana a sttu a naopak. Ako upozoruje Marshall^, vznik obianskej spolonosti neznamenal znik tried (len sa zmnil princip ich fungovania), ani znik nerovnost. Moderny socilny konflikt sa tk toenia na nerovnosti, ktor obme- dzuj plnu obiansku participciu. Z funkcionlneho trukturalizmu vychdzali aj Mead a Linton pi tvor b teorie rol. Teria rol je postaven na pedpoklade, e v socilnej Struktue konkrtnej spolonosti jednotlivci zaujfmaj rozdielne pozfcie. K tmto pozcim sa vztahuje cel sbor veobecnch charakteristik, vy tvoench v priebehu formovania Tudskej spolonosti, ktor pripisuj da- nej pozcii urit spsob sprvania, komunikcie, interakcie so svojfm okolm a pod., ktor bv skrten nazvan socilna rola. Merton sa okrem inho zaoberal aj otzkou, ak vznam v Fudskej interakci! socil n role zohrvaj, co spsobuje (ak piny) odmietanie adaptcie sa na urit rolu, ak je mechanizmus rolovho konfliktu a ak s dsledky rolovch konfliktov pe jedinca i celok. V teorii socilnej prce sa jednot liv autoi orientuj najastejSie na problematiku spojenu s rolou klienta, poradc, terapeuta a pod. Tie sa vnuje pozornost! problematike sprva nia jedinca z pohfadu jeho individuln) socilnej perspektivy, ktor je mon plnovat na zklade poznania existujcej struktury spolonosti a sprvanfm konkrtnho lovka. Problmy jedinca sa tu sleduj v rmci ich SirSfch socilnych svislosti. Teria rol sa vyuv najma v oblasti socilno-vchovnho psobenia, alebo v socilnej terapii a pod. Socilny pracovnk pomh rieSi konkrtn sociln problmy svo jich klientov v socilnej realit danho spoloensko-politickho i ekono mickho systmu, ml by preto poznat aj fakty, ktor psobia na spolo nos a jej vplyv ako zvonku tak i zvntra. Sociologick model sa vrazn presadzuje predovetkm v oblasti komunitnej socilnej prce. Niektor autoi zaoberajci sa komunitnou socilnou prcou zvrazuj prv fakt, e teoretickou bzou komunitnej socilnej prce s tzv. sociologicky orientovan makroterie o spolonos ti286 . Vo vztahu k terim orientovanm na komunitn socilnu pr m- eme pouit Poppleho 287 delenie teori na Styri zkladn kategorie: Pluralistick teorie, ktor dominovali zaiatkom esdesiatych rokov s zaloen na akceptcii existencie, mnohosti, odlinosti a rozdielnosti. Za stednu ternu oznauje pluralizmus problematiku vza-hov jedinca,

2/

spolenosti a sttu. Hlavn vznam pipisuje ntlakovm a zujmovm skupinm presadzujcim vlastn poiadavky. Poslnm socilnej prce je potom vo vztahu k jedincovi pomoc pi rozvjan jeho individulnej schopnosti dosahovat v interakcii s okolm takho stavu, ktor jedincovi umouje zachovvat a realizovat vetky ivotn dleit funkcie. A vo vzahu ku spolenosti posilovat obianske komunity pi aktvnejom zapjan sa do socilnych, sprvnch a politickch loh spolenosti. Pluralizmus truktulnv: Tento teoretick prd pukazuje na roznos postavenia jednotlivch skupin v spolenosti, na rozdielnos ich pstupu a podielu na formch moci a na ekonomick a sociln dsledky tejto rozdielnosti. V teorii sa turkturalistick hadisko orientuje na studium ot-zok svisejcich s monosou minimalizcic dslcdkov socilnych nerovnost. Pluralizmus kulturn zastv nzor, e v spolenosti mu koexisto-va rozdielne etnick skupiny. Spolonos by sa mal usilova o realizciu multikulturlneho principu spoluitia jednotlivch etnickch skupin, ktor je zaloen na poznan jednotlivch etnik, na vzjomnom akceptovan specifickch etnickch hodnot a na vzjomnej kultrnej vmn medzi jednotlivmi etnikami. Napriek tomuto idelu je v relnem ivote etnick odlinos pinou vzniku konfliktov vo vntri spolenosti. Socilna prca sa tak zaober monosami rieenia etnickch konfliktov, usilujc sa vies klientov k vzjomnmu repektovaniu, k zachovvaniu a medzigenera-nmu odovzdvaniu kulturnch tradici a zrove k repekovaniu morl-nych i legislatvnych princpov dominantnej kultury. Pluralizmus liberlny v socilnej prci znamen predovetkm silie o presadenie principu rovnosti pleitost. V tomto smre sa usiluje do-siahn predoetkm prvnu garanciu rovnakho zaobchdzanie so vet-kmi lenmi spolenosti, s poiadoavkou repektovania poteby pecil-nej podpory znevhodnnch skupin. Spolonos vystupuje ako komplexn sie, zaloen na zloitych socilnych vzahoch, ktor umouj rozvoj aj najslabch skupin v spolenosti za podpory jej ostatnch ast, co si vyaduje, aby na vetkch rovniach spolenosti existovala zhoda v zkladnch otzkch fungovania obianskej spolenosti. Radikln a socialistick teorie, medzi ktor pat napr. anarchiz- mus i radikalizmus. Socialistick teorie nevystupuj ako jeclnoliata teria budovania socializmu tak, ako sm ju mali monost poznat v rm- i bvalej SSR, ale ako sbor rznorodch socialistickch teori, kto- rch spolenm prvkem je oclmietanie chpania chudoby ako priro-dzenho socilneho javu, i urbrnej deprivcie a pod. Feministick teorie, ktor sa zaoberaj potebou zmny postavenia ktor vyplv z jej nevhodnho, diskriminan- ho postavenia. eny v spolenosti,

Antirasistick teorie, ktor s postaven na kritike skutenosti, e kapitalizmus, ako spoleensk systm, vyrstol na principech akcep- tovnch imeprializmom, medzi ktor o. i. pat vyuvanie nevhodnej ekonomickej situcie v jednotlivch rozvojovch krajinch. Ekonomicky vyspl krajiny pod rkom zahraninej pomoci, ktor zabezpeuje ovldnutie trhu, vedu tieto krajiny k ekonomickmu zadeniu. Autoi ako Popple, Bryan, Mama i Wiliams 288 v svislosti s uvednm hovo- ria o rasistickom charaktere poskytovanch socilnych sluieb. V teoretickej rovin sa v sociologickm modele socilnej prce jed notliv autoi zaoberaj otzkami socilnej solidarity, subsidiarity, autono mie, spravedlivosti, socilnych rozdielov, socilnej anOmie a jej vplyvu na jednotlivca i celok, socilneho vylenia atd. V osemdesiatych rekech priiel Matthes 289 s poiadavkou, aby sa socilna prca vraznejie podiefala na sociologickm vskume orientovanom na problematiku fungovania spolenosti, na interakciu medzi jednotlivmi socilnmi vrstvami, na vznik a vplyv socilnych konfliktov na individuln ivoty ako aj na fungovanie spolenosti ako celku a podobn. Matthes 290 pedpokldal, e vsledky zo spolen realizovanch vskumov by mohli by jadrom, centrom alebo zdrojem inlormci pe sstreden teOriu socilnej anOmie, ktor by moh la vysvetli vznik socilnych konfliktov". Najvraznejie je vplyv sociolo gie na teoretick zklad socilnej prce badateln v systmovch terich socilnej prce.

6.1.7. Kombinovan modely Ako vyplv u z nzvu kombinovan modely, ideo modely, ktor s vsledkom spojenia minimln dvoch zkladnch teoretickch pridov. S kombinovanmi modelmi sa v teorii a praxi socilnej prce, predovetkm v poslednom obdob, stetvme oraz astejie. Tto skutonos je dan jednak samotnm inultilaktorilnym a interdisciplinrnym charakte-rom socilnej prce a jednak ekletickm pstupni, ktor sa v trii socil- nej praxe stle vraznejie presadzuje. Eklekticizmus je zaloen na s- benom vyuvan viacerch teoretickch modelov. K tzv. kombinovanm modelom zaradujeme: - ekonomicko-prvny model, - zdravotno-psychologick model, - pedagogicko-zdravotn model, - psychologicko-prvny model - sociologicko - psychologick model a pod. Epsteinov 291 medzi kombinovan modely, zaloen na eklektickom pstupe, zaraduje: - model systematickej integrcie, - model pragmatick, - model systematickej selekcie, - model nhodnch aplikci. Samozejm, e toto delenie je vsledkem teoretickho spracovania problematiky socilnej prce, predovetkm chpania pedmtu, loh a funkcie samotnej socilnej prce. V praxi me prs a k prekrytie vet-kch spomfnanch modelovch prstupov a k vytvoreniu tzv. komplexn- ho modelu socilnej prce, ktorho najznmejou podobou je systmov teria socilnej prce. ZvlStne postavenie medzi kombinovanmi moclelmi zaujmaj/>ora- densk a terapeutick model, ktor s u niektorch autorov chpan ako specifick prd v socilnej prci. Na Slovensku s poradenstvo i ob- las terapie pokldan za domnu psychologie a pesadili sa tie v oblasti pedagogiky, najma pecilnej a lieebnej, a v zdravotnctve. Pi prvnom poradenstve sa poukazuje na jeho informan charakter, m sa podl niektorch autorov vrazn odliuje od psychologickho poradenstva. Co sa tk poradenstva a terapie vykonvanch v rmci SR priamo socilny- mi pracovnkmi, meme hovori o otvorenej diskusii. V tejto cliskusii so ciln pracovnci poukazuj na rozdiely medzi domcou a zahraninou praxou. Sociln pracovnci psobiaci napr. v USA, vo Vefkej Britnii, Nmecku a pod. sa podiefaj na realizcii ako specializovanho poradenstva tak i socioterapie, priom predovetkm psobia v oblasti tzv. rodinnej terapie. Poradenstvo ako aj terapia v uvedench krajinch s chpan ako specifick, samostatn profesie, ktor je mon vykonvat a po absolvo van pslunho postgradulneho studia a stanovenho rozsahu praxe pod supervfziou. Pi pprav socilnych pracovnkov, ktor budu psobi bud to v oblasti poradenstva, alebo terapie sa uplatuj pnive kombinovan, viac dimenzionln pstupy. V teoretickej rovin, ale aj v praxi, socilnej prce sa zdrazuje popi poteb zvldnutia psychologickch teori, tie vznam sociologickch prstupov (najma Morenovej sociometrie) a rele-vantnch prvnych informci. Sociologick prvky s vraznejie ptomn predovetkm v tzv. systmovom pstupe a to ako v poradenstve, tak i v terapii. V sasnosti sa u niektorch autorov ako s Lssi, Gellert, Jonesov, Ludewig, R. Bangov, Luk, Belardi, Whittaker stetvme so zdrazo-vanfm vznamu oznaenia poradenstva a terapie ako psychosocilneho profesionlneho konania, priom spomnan autoi tento pstup chpu ako odlin od klasickho psychologickho konania zameranho na ob-las poradenstva a terapie. Skutonos, e v socilnej prce bol deficit vlastnch metodickch postupov ako z oblasti poradenstva, tak z oblasti terapie spsobil, e najma v poiatonom obdob sa prejavili vrazn tendencie k nekritickmu prevzatiu veobecnch trendov predovetkm z oblasti psychologickho poradenstva a terapie. Germain2'" zdrazje, e: Koncepty humanistickej psychologie sa ukzali ako kompatibiln s vakrt kritizovanou metodou svojpomoci, ktor

sa vlastn vyvinula z psychoanalzy." Priama interakcia medzi klientom a socilnym pracovnkem sa stala stredom pozornosti te-oretikov socilnej prce. Istou nevhodou pe rozvoj teorie socilneho poradenstva a socilnej terapie bola skutenost, e pi jej vedeckom spra-covvan sa jednotliv autoi orientovali na tzv. klasick metody socilnej prce a obe specifick oblasti rozvjali ako ich sas. Napriek prebiehajcim diskusim o monom vstupe slovenskch socilnych pracovnfkov do oblasti poradenstva a terapie, zsluhou J. Gabu-ru, J. Prevendrovej, V. Labtha i J. Pruinskej ako aj prekladov niektorch zahraninch autorov (Rogers, Satirov, Frankl atd.) je u ns pomrn dostatek oclbornej literatury zameranej na tieto dv pracovn oblasti a v poslednom obdob sa jednoznan zan presadzova nzor, e o monosti profesionln sa pocliela na poradenstve a terapii by mal rozhodovat kvalifikovan profesionlna pprava poradcov a supervzo-rov a ruka v ruke s poadovanmi informciami odpracovan prca s klientom pocl supervfziou odbornkov. Francis J. Turnes293 uvclza, e z rznych humanistickch teori pe oblast pomhajcich profesi je znmch a devtns teOrif a modelov, ktor by sm navzjem mohli dalej donekonena kombinova. Vhodnos