2010

Sprva o spoloenskej zodpovednosti

obsah
1. 2. 3. 4. 5. 6. 7. 8. 9. prhovor o ns n prstup k spoloenskej zodpovednosti naa zodpovednos voi zkaznkom naa zodpovednos voi zamestnancom naa zodpovednos voi komunitm naa zodpovednos voi dodvateom naa zodpovednos voi ivotnmu prostrediu prlohy 2 6 10 14 20 26 36 40 46

prhovor

Spoloensky zodpovedn sprvanie je pre ns vOrangei samozrejmosou.

Vtomto roku sme op dokzali by pre zkaznkov nielen spoahlivm poskytovateom telekomunikanch sluieb, ale aj spoahlivm partnerom tch, ktor potrebovali pomoc. Niiv zplavy zmobilizovali cel Slovensko. Orange ako jeden z ldrov v oblasti spoloenskej zodpovednosti zareagoval na aktulnu situciu ahne podal pomocn ruku tm, ktor sa ocitli vdsledku prrodnej katastrofy v bezprostrednej ndzi. Prostrednctvom naej firemnej Nadcie Orange sme venovali priamu finann pomoc najpostihnutejm obciam, alie desiatky tisc eur putovali medzi konkrtnych iadateov a vspoluprci spartnermi sme zorganizovali mobiln finann zbierku, do ktorej sa zapojili aj stovky naich zamestnancov. Akee mnostvo ud prilo ostrechu nad hlavou, do najpostihnutejej Ninej Myle putoval od Orangeu aj kontajnerov dom. Skutone si cenm, e sa k naim snahm pomc pridali aj al. V spoluprci so svetoznmym futbalistom Martinom krtelom a neskr aj s almi futbalovmi esami sme tak spustili drabu na dobr vec pomoc povodami postihnutmu Rztonu. Rok 2010 bol pre ns, tak ako aj pre mnoh in firmy, rokom pomoci, ato nielen uom, ale aj okoliu.

Preto spomeniem ete jednu, prjemnejiu aktivitu, oktorej si myslm, e na u meme by hrd. Hoci innos naej firmy vporovnan sinmi odvetviami nezaauje tak ivotn prostredie, vieme, e predsa zanechva na okol svoju stopu. Aby sme o najviac obmedzili negatvny vplyv nho podnikania na ivotn prostredie, od zaiatku realizujeme mnostvo ekologickch aktivt, ktormi sa tieto vplyvy sname zniova. Vtomto roku sme knim pridali aliu rozhodli sme sa zrealizova projekt Zele pre mesto. Chceli sme ukza, ak jednoduch je zlepi ivotn prostredie pre tch, ktor prdu po ns, azrove si za odmenu to svoje okolie aj skrli. Vaka naim zkaznkom, ktor sa zapojili do sae, aspolu sOrangeom vykonali viac ako 20-tisc ekologickch aktivt, sa a es slovenskch miest nanovo zazelen apote svojich obyvateov. Nae vsledky hovoria jasnou reou. Som presveden, e Orange oprvnene patr medzi spolonosti, ktor mnostvom azameranm svojich ekologickch aktivt ukazuj nielen teoretick, ale najm praktick strnku zelenej spoloenskej zodpovednosti. Tradine sme vak nezahali ani vostatnch oblastiach a aj vuplynulom roku sme sa snaili pomc vmnohch alch oblastiach ivota, kde sme ctili nedostatok. Som vemi rd, e vaka vetkm tmto aktivitm sa Orange v roku 2010 stal spoloensky najzodpovednejou korporciou na Slovensku. U po tretkrt v histrii naej spolonosti sme toti zskali mimoriadne vznamn ocenenie hlavn cenu Via Bona Slovakia 2010 pre vek podniky za komplexn prstup k zodpovednmu podnikaniu. O vetky podrobnosti sa s vami radi podelme v aktulnom vydan Sprvy ospoloenskej zodpovednosti, ktor sa prve chystte ta.

Ing. Pavol Lanari, PhD. generlny riadite a len predstavenstva

o ns

Orange Slovensko, a.s.

Charakteristika
Orange Slovensko je integrovan telekomunikan opertor, ktor poskytuje komplexn telekomunikan sluby vnajmodernejej mobilnej apevnej sieti na Slovensku. Na slovenskom trhu komerne psob od roku 1997. Vsasnosti je najvm mobilnm opertorom na Slovensku. Spolonos Orange Slovensko dosiahla vroku 2010 vnosy na rovni 755,3 milinov .

alie informcie
Kvalita sluieb spolonosti Orange Slovensko spa kritri certifiktu ISO 9001:2000 a je driteom certifiktu environmentlneho manarstva poda normy ISO 14001:2004. Na Slovensku patr medzi ldrov v oblasti spoloenskej zodpovednosti afiremnej filantropie, ktor zastreuje prostrednctvom Nadcie Orange. Informcie o spolonosti Orange Slovensko sa nachdzaj aj na webovej strnke www.orange.sk.

Zkaznci
K31. 12. 2010 evidoval Orange takmer 2,87 milina aktvnych zkaznkov v mobilnej sieti a alch viac ako 43 000 zkaznkov FiberNetu, FiberTV a FiberTelu vpevnej optickej sieti.

Skupina France Telecom

Charakteristika
France Telecom je jednm z vedcich telekomunikanch opertorov na svete. K31.12.2010 dosiahla skupina France Telecom trby na rovni 45,5 miliardy .

Pokrytie
Okrem mobilnej dtovej siete GPRS s celonrodnm pokrytm prevdzkuje Orange mobiln dtov sie EDGE s najlepm pokrytm vSR atie mobiln sie tretej genercie s bezkonkurennm pokrytm vo viac ako piatich stovkch miest apriahlch obc. Vysokorchlostn mobiln dtov sie Orangeu v tandarde HSDPA/HSUPA, ktor podporuje prenosov rchlosti do 14,4 Mbit/s pre sahovanie a 1,46 Mbit/s pre odosielanie dt, je dostupn na celom zem SR pokrytom signlom UMTS. Orange Slovensko je prv telekomunikan opertor na Slovensku, ktor spustil najmodernejiu pevn sie novej genercie na bze FTTH (Fiber To The Home optika do bytu), ktor v sasnosti pokrva viac ako 308 000 domcnost v 17 mestch.

Zkaznci
Skupina France Telecom zaznamenala ku koncu roka 2010 celkovo takmer 210 milinov zkaznkov v32 krajinch sveta. Ztoho 150 milinov tvoria zkaznci mobilnch sluieb a13,7 milina pouvatelia irokopsmovho internetu.

alie informcie
Firemn komunikan rieenia a sluby ponka skupina pod nzvom Orange Business Services astouto znakou patr France Telecom medzi svetovch ldrov v poskytovan telekomunikanch sluieb nadnrodnm spolonostiam. France Telecom (NYSE:FTE) je spolonos obchodovan na burzch Euronext Paris Eurolist a v New Yorku. Orange je kov znaka skupiny France Telecom, jednho z poprednch svetovch telekomunikanch opertorov. Je tretm najvm mobilnm opertorom adruhm najvm poskytovateom irokopsmovho internetu vEurpe. V sasnosti m Orange takmer 140 milinov zkaznkov. Podrobnosti o skupine Orange aFrance Telecom njdete aj na strnkach www.orange.com, www.orange-business.com, www.orange-innovation.tv, www.francetelecom.com.

Akcionri
Majiteom 100% akci spolonosti Orange Slovensko je skupina France Telecom prostrednctvom Atlas Services Belgicko.

n prstup k spoloenskej zodpovednosti

Orange je spolonos, ktor sa venuje spoloenskej zodpovednosti komplexne a dlhodobo. Zodpovednos pre ns nie je len teriou, ale aj relnym princpom, ktor dsledne uplatujeme vkadodennej praxi.
Stratgia spoloensky zodpovednho podnikania Orangeu vychdza zo zkladnchbiznis princpov naej spolonosti. Hlavnmi zvzkami, na ktorch tto zodpovednos staviame, s tie, ktor mme voi naim zamestnancom, zkaznkom, komunitm i ivotnmu prostrediu. V praxi sa ich sname o najlepie pretavi do konkrtnych aktivt, a tak realizujeme mnostvo grantovch programov, uzatvrame dlhodob partnerstv s organizciami rozlinho zamerania, uskutoujeme mobiln finann zbierky a pomhame tm, ktor sa neoakvane ocitn v krzovch situcich. Kad rok sa sname napredova a by stle uitonej pre vetkch, ktor potrebuj nau pomoc.

Pri naej prci sa zrove drme biznis princpov, ktor sumarizuj to, o povaujeme za dleit nielen intern zodpovednos voi naim zamestnancom, ale aj zodpovednos smerom von knaim zkaznkom. Rovnako zodpovedne pristupujeme aj kuvetkm partnerom vnaom biznise, pretoe transparentn komunikcia je jednou znaich zkladnch firemnch zsad. Voblasti spoloenskej zodpovednosti patrme k ldrom, dlhodobo inpirujeme k zodpovednosti naich partnerov, dodvateov, verejnos aj zamestnancov. Naou prioritou je zodpovednos za napanie finannch cieov, ale aj za budovanie dlhodobho spechu naej spolonosti.

Vjednotlivch oblastiach mme podrobne rozpracovan procesy aprocedry, ktor nm umouj dodriava vysok tandard. Neoddelitenou sasou celho programu spoloenskej zodpovednosti s audity anezvisl overovanie, pretoe aj vaka stanovenm indiktorom mme eln sptn vzbu adokeme neustle zlepova svoje vsledky. Vytvrame tak hodnoty nielen pre akcionrov, ale pre vetkch naich partnerov.

12

13

naa zodpovednos voi zkaznkom

Orange je spolonosou, ktor disponuje jednou z najvch zkaznckych bz. Ak k tomu pripotame, e patr aj k najvm zadvateom reklamy, tak zodpovedn politika voi zkaznkovi azodpovedn marketing je jednou znaich najvych priort. Inpirujeme kzodpovednosti aj svoje okolie.
Viac ako 2,8 mil. naich zkaznkov poskytujeme zkazncku starostlivos na mieru ich potrieb. Vylepujeme predajn proces, uahujeme nkup naich sluieb azariaden, priname zkaznkom nov nstroje aposkytujeme im odborn pomoc v najrznejch situcich. Okrem toho je naou snahou o najviac podporova vzdelvanie det amladch voblasti zodpovednho pouvania technolgi a sname sa, aby boli pre ne pomocou anie ohrozenm.

predajcom azkaznkom. Orange sa rozhodol obsah monitora predajcu sprstupni aj zkaznkom, ktor tak mu na predajnch miestach jednoducho zska prehad otom, ako vskutonosti vyuvaj svoj mobiln telefn ansledne aj ma prehad aj o odporanch pauloch zponuky Orangeu. Na zklade predbench vsledkov meme kontatova, e Orange garanciu privtali nai zkaznci vemi pozitvne. Sksenos snovou formou predaja hlasovch paulov malo ku koncu roka u takmer pol milina zkaznkov. T, ktor vyskali Orange garanciu, potvrdzuj zven spokojnos s Orangeom meran indexom spokojnosti. Oceuj jednoduchos aprehad, ktor im tento nstroj na naich predajnch miestach poskytuje.

Individulny prstup kzkaznkovi

Jednm zo zkladnch cieov naej spolonosti je poskytn naim zkaznkom tak irok ponuku sluieb, aby si znej kad mohol vybra t, ktor mu najviac vyhovuje. Monos vberu pre naich zkaznkov je jednm zprincpov naej obchodnej politiky. Osobitne to plat voblasti hlasovch paulov, pri ktorch si mu vybera zo stoviek monost. Aby sme naich zkaznkov odbremenili od tejto lohy, rozhodli sme sa vroku 2010 predstavi program Orange garancia. Je to nstroj, ktor je na slovenskom trhu uniktom a vaka nemu si kad z naich zkaznkov me uva jednu znajvych foriem individulneho prstupu. Program Orange garancia sa stal tandardom nho predajnho procesu pre vetkch zkaznkov, ktor sa rozhodli podpsa sOrangeom zmluvu na nov hlasov paul. Prostrednctvom tohto programu im garantujeme vprvom kroku detailn diagnostiku komunikanch potrieb ansledne zkaznkovi ponkneme pauly, ktor s preho tie najvhodnejie. Orange garancia sa tak stala transparentnm nstrojom vrukch zkaznkov, cez ktor si mu vybra paul, ktor najviac zodpoved ich komunikanmu profilu. Orange garancia je vsledkom technologickej inovcie, ktor Orange zaal na svojich predajnch miestach zavdza v roku 2009. V snahe zjednodui a zvi komfort zkaznka sme vybavili svoje predajn miesta interaktvnou predajnou pomckou, ktor posunula do zadia monitor potaa ako tradin bariru medzi

Inteligentn telefny organizuj prcu ivon as

Telekomunikan sluby s vaka novm technolgim stle komplexnejie azloitejie. Komplexnejie s vak nielen sluby, ale aj zariadenia, ktor zkaznci vyuvaj. Naprklad vroku 2010 u takmer polovica zariaden predanch, i u priamo na predajnch miestach alebo prostrednctvom internetovho e-shopu Orangeu, patrila do kategrie takzvanch inteligentnch telefnov. Monosti viacerch znich hraniia u smonosami osobnch potaov. Okrem toho, e zjednoduuj a obohacuj komunikciu, prinaj zbavu a pomhaj organizova prcu i von as, zvyuj aj nroky pouvateov na komplexn podporu opertorov. Orange sa na tento trend rozhodol zareagova spustenm alej uniktnej sluby na slovenskom trhu asistennej sluby Expert linka 14 905. Jej poslanm je poskytn komplexn podporu pouvateom mobilnch telefnov, smartfnov, potaov amobilnch idtovch zariaden a naich sluieb. Asistenn linka poskytuje pomoc nielen zkaznkom Orangeu, ale vetkm zujemcom. Jej opertori pomu nastavi smartfny, e-mailov, internetov i wapov sluby, poradia si tie s nastavenm WiFi routera a siete, alebo zariaden, ktor zkaznci dostali k slubm FiberNet, FiberTV i FiberTel. Pomc tie vedia so zkladnmi nastaveniami potaa i dokonca hernch konzol. Expert linku 14 905 od zaiatku jej fungovania v mji do konca roku 2010 vyuilo celkovo 36 495 ud. Najastejie sa pritom na opertorov obracaj snastavenm telefnov amodemov.

16

17

naa zodpovednos voi zkaznkom

Vzdelanie na internete
U od roku 2008 prevdzkuje Orange al jedinen projekt na slovenskom trhu vzdelvac portl www.oskole.sk. Portl na jednom mieste prina komplexn informcie z predmetov zahrnutch v osnovch 2. stupa zkladnch kl a tie stredokolsk uivo. Obsah je vytvoren samotnmi pedaggmi ana jeho prezentciu sa vyuvaj modern spsoby ainteraktivita. Okrem hadania informci sa tu ivo diskutuje, pouvatelia si medzi sebou v mnostve diskusnch fr radia, vymieaj sksenosti, postrehy. Ako jedin edukan portl na Slovensku dva pouvateom priamo na portli monos interaktvne sa poradi so psychologikou na tmy tkajce sa koly alebo dospievania, ato prostrednctvom etu alebo pomocou mailu. Investova silie do komplexnho vzdelvacieho portlu pre iakov zkladnch astrednch kl neminulo svoj cie, o potvrdzuje aj neustly nrast nvtevnosti portlu u od jeho spustenia. Vroku 2010 sa poet nvtevnkov oproti predchdzajcemu roku zdvojnsobil. Vrmci obsahu portlu neustle pribdaj nov uiv tak, aby pokryli predpsan uebn ltku, rastie aj poet predpripravench testov a mnostvo refertov priamo od tudentov sa vroku 2010 dokonca strojnsobilo. Vnasledujcom roku plnujeme mnostvo zlepen anoviniek, prevane voblasti testov. www.oskole.sk 650 2050 1750 1700 vypracovanch maturitnch otzok vypracovanch uv testov vyrieench mailovch podnetov pre psychologiku

nie det amladch, ale rovnako aj uiteov arodiov vtejto oblasti je poda ns dobrm spsobom, ako tento cie dosiahnu. Voblasti ochrany det pred nevhodnm aneleglnym obsahom realizujeme viacero aktivt, ktor pokrvaj irok spektrum tejto problematiky. Uniktna vzdelvacia kampa realizovan vspoluprci stmom vykolench psycholgov pre kad kraj rozrila pvodn projekt Deti amobily. Kampa sa uskutouje priamo na zkladnch astrednch kolch vrznych oblastiach Slovenska aje orientovan na bezpen vyuvanie technolgi. Odbornk vrmci tohto projektu formou diskusi azivnm spsobom vzdelva iakov v oblasti nstrah, ktor prinaj technolgie, adva nvody na ich bezpen pouvanie. Vroku 2010 sa ktejto vzdelvacej iniciatve pridala aj Nadcia pre deti Slovenska, sktorou sme zaali realizova vzdelvac program pre uiteov zkladnch, respektve strednch kl, zameran na medilnu vchovu, ochranu det pred nebezpenm obsahom na internete a bezpen, zmyslupln vyuvanie modernch informanch technolgi. Zmerom spolonho projektu bolo pokraova vprprave pedaggov na prcu s tmou Ochrana det pred nevhodnm obsahom vkolch prostrednctvom zitkovho, zmysluplnho uenia. V rmci projektu absolvovalo vzdelvanie 63 uiteov a rodiov a boli vytvoren metodick materily pre uiteov zkladnch/strednch kl a rodiov. Projekt mal vrazn sptn vzbu, zktorej vyplynulo, e by partnerom vo vzdelvan svojich det a svojich iakovje vemi potrebn arodiia aj uitelia vnmaj dsledky ivota dnench det s mdiami. Popri vzdelvacch aktivitch sa usilujeme zabrni tomu, aby deti navtevovali strnky s nevhodnm obsahom. Najprv to bolo prostrednctvom ID kdu, ktor vyaduje vstupn heslo na dan strnky v rmci prstupu do internetu cez mobil. Avroku 2009 sa Orange stal prvm opertorom, ktor zaal automatickm blokovanm strnok sneleglnym obsahom aktvne bojova proti reniu internetovej kriminality.

Bezpen vyuvanie komunikanch technolgi

Pre Orange je bezpen vyuvanie komunikanch technolgi jednou zvznamnch oblast, kde meme ako zainteresovan spolonos pomc. Prve vzdelva-

Viac sluieb pre ud shendikepom

Orange nezabda ani na ud s rznym typom hendikepu a pravidelne pre nich pripravuje pecilne zvhodnenia. Aj v roku 2010 mohli vyuva pecilne SMS balky, ktor umonia jednoduchie komunikova uom s poruchami sluchu. Ale vaka zavm na mobiln telefny so pecilnym vybavenm mu by jednoduchie vkontakte so svojimi blzkymi aj slabozrak anevidiaci spoluobania.

18

19

naa zodpovednos voi zamestnancom

Orange Slovensko patr dlhodobo k najvznamnejm zamestnvateom na Slovensku. Vroku 2010 zamestnvala spolonos celkovo 1320 ud vBratislave, Ivanke pri Dunaji, Banskej Bystrici, Koiciach, Martine, Nitre, Preove av Prievidzi. Vraznm prvkom stratgie naej spolonosti voblasti udskch zdrojov bola vuplynulom roku aplikcia vsledkov prieskumu spokojnosti amotivcie zamestnancov.

fra je zrove lenom takzvanej Steering Committee, ktor je sasou kadho vieho projektu, atak zabezpeuje as zstupcu zamestnancov pri kadom zsadnejom rozhodnut. Zamestnanci sa mu priamo obrti na 13 zvolench lenov Zamestnaneckho fra, ktor zastupuj vetky seky. Vybran zstupca sa okrem dialgu vrmci firmy zastuje aj na rokovan Eurpskej zamestnaneckej rady skupiny France Telecom.

Spokojnos zamestnancov
Najaktulnejmi sa vminulom roku stali najm otzky motivcie aspokojnosti zamestnancov. Prvou zaktivt, ktor svisela saplikciou vsledkov prieskumu, bolo ich predstavenie vedeniu spolonosti avetkm zamestnancom Orangeu. Plynulo na ne nadviazali alie aktivity ako tzv. focus groups, teda pracovn workshopy, ktor sa podrobnejie zamerali na tmy karirnych prleitost auznania ahodnoty ud. Jednou zprvch reakci na prieskum bol vznik platformy Orange dialg. Hlavnou vzvou tohto programu je otvoren apriama komunikcia smerom kzamestnancom. Pod jeho hlavikou bolo spustench viacero aktivt, ako s intern portl pre zamestnaneck npady voblasti produktov, sluieb alebo celkovho zlepenia chodu spolonosti i priestor na diskusiu na rzne tmy alebo otzky smerujce na vedenie spolonosti, firemn politiky, procesy apodobne. Najvyie vedenie tie vyhradilo pravideln as na osobn stretnutia sozamestnancami, ktor maj poas Hodiny otvorench dver priestor navtvi adiskutova sgenerlnym riaditeom alebo riaditekou seku udskch zdrojov. Hlavnm cieom aktivt bolo pretavi zistenia prieskumu apoznatky zrealizovanch workshopov dotakzvanho aknho plnu shrnu komplexnch dlhodobch aktivt na podporu spokojnosti zamestnancov. Mnostvo alch aktivt je pripravench na nasledujci rok.

irok kla vhod pre vetkch zamestnancov

Spolonos Orange preukazuje svojim zamestnancom starostlivos aj prostrednctvom irokej kly zamestnaneckch vhod. O nadtandardnej starostlivosti sved aj nemal iastka 540 000 , ktor sme vroku 2010 investovali doich bohatho socilneho programu. Zamestnanci mali monos vyui irok spektrum benefitov: rekondin pobyty, preventvne zdravotn prehliadky vskromnom zdravotnom centre, okovanie proti chrpke, prspevok na doplnkov dchodkov poistenie, preden nrok na riadnu dovolenku i kompenzciu mzdy z dvodu prceneschopnosti. Rovnako mohli nai zamestnanci vyui prspevok na detsk letn tbor, seznne vhody ako lyiarsky zjazd i poukky doaquaparkov, permanentky na mas, monos vybra si z ponuky vianonch darekov, ale tie sme im poskytli vstupenky na rzne kultrne podujatia. V uplynulom roku 2010 sme vrmci socilneho programu nadviazali spoluprcu snovmi hotelovmi zariadeniami, ktor bud mc zamestnanci Orangeu vyuva vrmci rekondinch pobytov. alie pozitvne zmeny s naplnovan aj v oblasti vhod. Dlhodobou vziou naej spolonosti voblasti udskch zdrojov je by najlepm zamestnvateom na slovenskom trhu.

Zamestnaneck frum
VOrangei u vye troch rokov funguje Zamestnaneck frum. Vaprlovch vobch vroku 2010 si zamestnanci zvolili jeho nov zloenie. Cieom tohto zamestnaneckho orgnu je zabezpei priestor na podnety, npady aotzky zamestnancov aich smerovanie k zodpovednm lenom manamentu. Zstupca Zamestnaneckho

Z celkovho potu zamestnancov tvorili v roku 2010 mui 68,26 % a eny 31,74 %. V Bratislave mme 822 zamestnancov, v Banskej Bystrici 383, vKoiciach ich pracuje 40, vMartine 7, vNitre zamestnvame 8 ud, vPreove 9, vPrievidzi 13 avIvanke pri Dunaji mme 38 zamestnancov.

22

23

naa zodpovednos voi zamestnancom

Rozvoj zamestnancov
Podpora rozvoja a vzdelvania naich zamestnancov je rovnako jednm z dleitch cieov. Popri plnen legislatvnych poiadaviek, akmi s kolenia svisiace sbezpenosou prce, naa spolonos podporuje mnoh odborn (profesionlne) kolenia, jazykov kurzy, trningy tzv. mkkch zrunost i rozvoj manarskych zrunost. V roku 2010 sme rozvoj zamestnancov postavili na individulnych plnoch rozvoja naich ud atm sa stal vemi cielenou avporovnan spredchdzajcimi rokmi ete efektvnejou investciou. Pri rozvoji vyuvame rzne formy: ode-learningu, cez prezenn kolenia atrningy, prp. konferencie, a po individulny kouing i mentoring. Development centrum, ktor sa venuje rozvoju naich zamestnancov, spoluvytvra koncepciu medzinrodnho rozvoja v celej skupine Orange, tzv. Orange Campus. N intern trner u zrealizoval vrmci pilotnho testovania 2 trningov rozvojov programy pre manarov z viac ako desiatich krajn. Tieto trningov programy s aj sasou naej loklnej koncepcie rozvoja manarov. Vetci manari sa spolu za asti riaditeov sekov zastnili workshopov, kde sa zaviazali konkrtnymi aktivitami prispieva krealizcii stratgie doroku 2015. V rmci Orange Slovensko sa stalo Development centrum partnerom pre manarov, vspoluprci sktormi zabezpeuje profesijn, osobn akarirny rast vetkch zamestnancov. Aj vaka cielenmu a individulnemu rozvoju prvolniovch manarov aintenzvnemu systematickmu rozvoju ud vpriamom kontakte sozkaznkom (vrtane partnerskch predajn aspolonost) sa nm podarilo nielen splni, ale aj onieo prekroi nae stanoven ciele.

Neustle zvyovanie bezpenosti na pracovisku

Je dleit, aby sa zamestnanci na pracovisku ctili bezpene a vyhbali sa rizikm vo najvyej monej miere. Neustle zvyovanie bezpenosti na pracovisku ahadanie aeliminovanie rizk s dleitm faktorom ovplyvujcim kvalitu aefektivitu prce. Zaiatkom leta sme preto spustili projekt implementcie Systmu riadenia bezpenosti aochrany zdravia pri prci. Ten m prispie prve kzlepeniu zabezpeenia avytvrania vhodnch pracovnch podmienok pre vetkch naich zamestnancov. Cieom tohto systmu poda medzinrodnej normy OHSAS 18001 nie je len naplnenie legislatvnych poiadaviek, alechceme sjeho vyuitm dosiahnu maximlnu mon bezpenos aochranu zdravia. Vmarci 2011 ns ak zavenie celho nho silia, ke sa podrobme certifikanmu auditu, vaka ktormu zistme, i sa nm podarilo zavies systmov prstup vslade smedzinrodnm tandardom.

V roku 2010 absolvovalo aspo jedno kolenie celkovo 1352 zamestnancov, ktor sa spolu kolili 53839 hodn. Orange dokolenia svojich zamestnancov investoval 773000 . Vysok podiel na investcich dovzdelvania tvor najm vzdelvanie zamestnancov pracujcich vpriamom kontakte sozkaznkom.

24

25

naa zodpovednos voi komunitm

Vzdelvanie, socilna integrcia aregionlny rozvoj s troma zkladnmi piliermi, na ktorch prostrednctvom svojej firemnej Nadcie Orange dlhodobo rozvjame svoje filantropick a charitatvne aktivity.
Cieom charitatvnych a filantropickch aktivt Orangeu je riei problmy rznych skupn spolonosti, ktor na zklade prieskumov a dlhoronch sksenost vyhodnocujeme ako deficitn. irok paleta nstrojov, ako s grantov programy, partnerstv i humanitrna pomoc, aj v tomto roku umonila pomha uom vmnohch oblastiach ivota. i u to boli obania srznymi typmi znevhodnen, podpora vkrzovch situcich, ale aj snaha oposilnenie udratenosti ivotnho prostredia.

alej sme vspoluprci so svetoznmym futbalistom Martinom krtelom aneskr aj s almi futbalovmi esami spustili drabu na podporu dobrej veci pomoc povodami postihnutmu Rztonu. Vdrabe, ktor prebehla na portli www.osporte.sk, si mohli zujemcovia vydrai dresy podpsan osemnstimi svetoznmymi futbalistami, futbalov loptu spodpismi futbalovho tmu FC Liverpool i zjazd na ich futbalov zpas priamo do Liverpoolu. Koncept spojenia portovch osobnost s charitatvnym cieom sa osvedil a vaok z draby dosiahol 5 389 . Spolu s finannm darom Nadcie Orange a prspevkom samotnho Martina krtela zskala zaplaven obec a 15 389 .

Charitatvne aktivity pre krzov oblasti

Rok 2010 sa niesol v znamen prrodnch katastrof azplavy tentoraz neobili ani Slovensko. Potreba pomc bola preto oto intenzvnejia analiehavejia. Orange nevhal a okamite zameral svoje charitatvne afilantropick aktivity do novch krzovch oblast, nakoko je vzhadom na svoju dlhodob a systematick pomoc vrznych oblastiach pripraven zasiahnu aj vtakchto neoakvanch situcich. Prostrednctvom firemnej Nadcie Orange smeroval svoju podporu do oblast postihnutch zplavami. Nadcia okamite vylenila 35 000 na pomoc obyvateom najpostihnutejch obc vchodnho Slovenska apriamu dotciu zaslala do oblast najviac zasiahnutch niivou vodou do okresu Bardejov, Trebiov, Star ubova aNin Mya. alie desiatky tisc eur sme rozdelili medzi konkrtnych postihnutch obyvateov a prostrednctvom zriadenho Krzovho fondu sme na pomoc poskytli spolu 50000 . Vspoluprci spartnermi sme tie zorganizovali mobiln finann zbierku, v ktorej sa podarilo vyzbiera 270 000 a venova ich uom, ktor sa ocitli vdsledku prrodnej katastrofy v bezprostrednej hmotnej ndzi. Do pomoci sa zapojili aj stovky naich zamestnancov, ktor celkovo na tento el zo svojich miezd odviedli 6654 anavye prispeli zbierkou atstva aelektrospotrebiov. Vrmci komplexnej pomoci katastrofou zasiahnutm obyvateom zabezpeil Orange pre najviac postihnut Nin Myu kontajnerov dom na doasn ubytovanie pre ud, ktor prili ostrechu nad hlavou.

28

29

naa zodpovednos voi komunitm

Darujeme financie, ale ivlastn as

Prostrednctvom firemnej Nadcie Orange posvame svoju podporu do oblast, ktor povaujeme za deficitn nielen finannmi prspevkami cez grantov programy. Sme radi, e vaka naim zamestnancom a partnerom meme prispie aj nefinanne vlastnou prcou. Nai zamestnanci venovali vroku 2010 vrmci dobrovonckych aktivt spolu vye 10582 hodn svojho asu. Zkaznci ain partneri knim pridali alch vye 120726 hodn. Celkovo to predstavuje viac ako 5471 dn, teda pribline 15 rokov venovanch na pomoc vrznych oblastiach. Do dobrovonckych aktivt sa vtomto roku zapojilo spolu 214 zamestnancov Orangeu. Viac ako stovka zamestnancov darovala krv, o ukazuje, e tto akcia si zskava oraz viu obubu. Vrmci zamestnaneckho grantovho programu venovalo 39 ud svoj as a finann prostriedky na realizciu projektov, ktor zlepuj komunitn ivot. Vaka svojej prci a finannej podpore, ktor Orange poskytol projektom, pomhali nai zamestnanci skrli okolie, v ktorom ij, vylepi prostredie pre deti v materskch kolch i organizova mnostvo vonoasovch aktivt alebo kultrnych aportovch podujat. Mnoho alch sa pripojilo kinm iniciatvam ako je Naa Bratislava i program Darujte Vianoce ain. Nemenej vznamnou oblasou naich filantropickch aktivt boli aj vroku 2010 mobiln finann zbierky, prostrednctvom ktorch pomhame u desiaty rok a prispievame tak k rozvoju individulneho darcovstva. V roku 2010 sme zrealizovali spolu s naimi dlhodobmi partnermi 26 zbierok a 34 zbierok prostrednctvom DMS systmu. Celkovo sme tak vyzbierali finann iastku 1000725 .

Realizovan mobiln finann zbierky

Nzov Zbierka Magna Deti v ndzi Zbierka Kultra bez barir Zbierka pre paralympionikov Zbierka De narcisov Zbierka Hodina deom Zbierka Modr gombk Zbierka pre Rdio Expres Zbierka pre Linku detskej istoty Zbierka pre Nadciu Prame Zbierka Nru Zbierka Biela pastelka Zbierka pre Nadciu TV JOJ Zbierka Dni nezbudiek Zbierka pre Nadciu Kvapka Ndeje Zbierka POMHAJME Zbierka Svetlo do tmy Zbierka Darujte Vianoce Zbierka Dobr krajina Zbierka Konto ndeje Zbierka Otvoren srdce Dtum trvania 01. 10. 2009 01. 10. 2010 01. 12. 2009 31. 01. 2010 02. 03. 2010 31. 03. 2011 06. 04. 2010 20. 04. 2010 01. 04. 2010 31. 03. 2011 10. 04. 2010 31. 05. 2010 17. 05. 2010 23. 05. 2010 20. 05. 2010 31. 12. 2010 01. 07. 2010 31. 12. 2010 01. 07. 2010 30. 06. 2011 01. 08. 2010 31. 12. 2010 07. 06. 2010 15. 07. 2010 27. 09. 2010 31. 10. 2010 15. 09. 2010 15. 12. 2010 20. 09. 2010 19. 09. 2011 15. 10. 2010 31. 12. 2010 18. 10. 2010 20. 12. 2010 01. 11. 2010 30. 09. 2011 01. 12. 2010 31. 01. 2011 08. 12. 2010 31. 01. 2011

30

31

naa zodpovednos voi komunitm

Cena Nadcie Orange

Nadcia Orange vyhlsila u druh ronk uniktneho ocenenia pre mimovldne organizcie Cena Nadcie Orange za rok 2010. Jej cieom je vyslovi tmto organizcim uznanie a oceni lderstvo, odvahu, spoloensk prnos a inovatvne rieenia aktulnych potrieb spolonosti. Vzhadom na to, e mimovldne organizcie a ich prca nie s poda ns dostatone ocenen, Nadcia Orange chce formou tohto ocenenia vyzdvihn tie organizcie, ktor najlepie reaguj na aktulne potreby spolonosti a pristupuj k danej tme nadasovo, odvne a inovtorsky. My sami mme snahu vymiea zauvan a tradin spsoby fungovania za nov prstupy, a preto tto strnku oceujeme aj v prpade mimovldnych organizci. Ocenen organizcie sa svojmu poslaniu venuj dlhodobo a systematicky, maj za sebou konkrtne vstupy, viditen vplyv na cieov skupinu ajasn vziu, preto mu inpirova aj ostatnch. Udeovanie Ceny je jednm zo spsobov, ako poakova mimovldnym organizcim za ich prnosn innos, entuziazmus aobetavos voi inm. Oudelen Ceny Nadcie Orange pre mimovldne organizcie v jednotlivch oblastiach rozhoduj nezvisl odborn hodnotiace komisie. Ocenenie sa udeuje vtroch kategrich Cena za inovatvny projekt voblasti vzdelvania, Cena za inovatvny projekt voblasti socilnej integrcie aCena za inovatvny projekt voblasti regionlneho rozvoja. Tto cenu vnmame nielen ako finann podporu pre ocenen organizcie, ale je to pre ne aj prleitos zviditeni svoju innos amonos zska podporu aj od alch darcov.

Hlavy pomhaj
Svoje zastpenie zradov zamestnancov mme aj v programe firemnho dobrovonctva Hlavy pomhaj, ktor je zameran na odovzdvanie sksenost azrunost zamestnancov firiem neziskovm organizcim. Tie asto nemaj dostatonudsk zdroje na pokrytie vetkch aktivt, ktor organizcia zastreuje. Program realizuje Nadcia Pontis v spoluprci so skupinou Engage, ktorej lenom je aj Orange Slovensko. Zapojen neziskov organizcie zadefinuj pre firemnch dobrovonkov aktivity, v ktorch maj potrebu vzdelva sa alebo s ktormi potrebuj pomc. Program je celoron a neziskov organizcie prepjaj svoje potreby s asovmi monosami dobrovonkov. Cez webov strnku sa dobrovonci zaregistruj a vyber si aktivitu poda svojich sksenost a asovch monost. Aj pracovnci Orangeu tak dobrovone odovzdvaj svoje zrunosti uom zdruenm prostrednctvom neziskovch organizci rzneho zamerania. Vo svojom vonom ase pomhaj naprklad nadobda potaov znalosti zujemcom zo socilne slabieho prostredia, respektve bez prstupu ktechnolgim.

Podporujeme dobr npady

Pri realizcii filantropickch aktivt sme aj vtomto roku stavili na grantov programy a dlhodob partnerstv smimovldnymi neziskovmi organizciami. Vroku 2010 Nadcia Orange prerozdelila finann podporu vcelkovej vke 1033264 . Celkovo sme pritom zrealizovali 10 grantovch programov, vktorch sme podporili 679 projektov vsume 652200 . Vrmci finannho darcovstva sme podporili aj alch 30 projektov mimograntovch programov a246 jednotlivcov dostalo cez Nadciu Orange podporu zfondu pre socilne slabch achorch. Celkov takto darovan suma dosiahla vku a 411594 . Vrmci uplynulho roka sme naalej rozvjali intenzvnu spoluprcu snaimi dlhodobmi partnermi zo strany mimovldnych organizci a podporili sme tak rzne cieov skupiny. Celkovo sme takto rozdelili 143955 .

Driteom Ceny Nadcie Orange za rok 2010 sa v oblasti vzdelvania stala organizcia Daphne Intitt aplikovanej ekolgie, v kategrii regionlneho rozvoja OZ TATRY a v oblasti podpory socilnej integrcie sa lauretom stalo OZ Bol raz jeden lovek.

32

33

naa zodpovednos voi komunitm

Oblas podpory/grantov program 2010 Socilna inklzia Prekrome spolu bariry Zelen pre seniorov tipendium pre znevhodnench Darujte Vianoce Kultra bez barir Celkom Vzdelvanie Otvoren vzva voblasti vzdelvania pre MVO anca pre talenty koly pre budcnos Celkom Regionlny rozvoj anca pre v regin Zamestnaneck grantov program Celkom Celkov shrn 61 45 106 679 100000 35000 135000 652200 24 45 152 222 40000 40000 150000 230000 60 34 62 175 20 351 100000 50000 35000 50000 52200 287200 Podporen projekty Prerozdelen suma

34

35

naa zodpovednos voi dodvateom

Spolonos Orange Slovensko patr potom zkaznkov, ale aj dodvateov ktm najvm firmm. Spoloensky zodpovedn sprvanie nielen sami aplikujeme, ale vyadujeme ho aj od svojich dodvateov a partnerov.

Implementovan stratgia zodpovednho riadenia dodvateov je zaloen na dvoch kovch pilieroch, ktormi je vprvom rade transparentn vber dodvateov a valom kroku ich environmentlne riadenie.

Vsasnosti spolupracujeme stakmer 2500 dodvatemi a tandardom pri ich vbere je transparentnos, ktor dosahujeme prostrednctvom verejnch sa, uch sa alebo priamym zadanm. Jednm zdleitch pecifk vovberovom procese, ktor nm pomha s vberom vhodnho dodvatea, ktor repektuje zkladn princpy spoloensky zodpovednho sprvania naej spolonosti, je takzvan dotaznk udratenosti zdrojov. Je povinnou sasou dokumentcie pri iadosti o ponuku, ktor mus potencilny dodvate vyplni. Tento dokument obsahuje sbor otzok, tkajcich sa naprklad environmentlnej i etickej politiky dodvatea. Vroku 2010 sme uskutonili 64 vberovch konan a prebehlo aj alch viac ako 77 rokovan o monej spoluprci vrznych oblastiach.

Dodvatelia naej spolonosti s poda svojho vplyvu na ivotn prostredie rozdelen do viacerch skupn. Na zklade toho nsledne aplikujeme rozlin nstroje riadenia dodvateov od informovania dodvateov o naej politike a zvzkoch voi ivotnmu prostrediu, cez environmentlne dodatky k zmluvm, a po vkon externch auditov udodvateov. Program Environmentlneho riadenia dodvateov nm tak umouje riadi aj nae nepriame vplyvy na ivotn prostredie, atie zlepi transparentnos a komunikciu s dodvatemi votzkach ivotnho prostredia.

38

39

naa zodpovednos voi ivotnmu prostrediu

Podobne ako starostlivos o naich zkaznkov, zamestnancov i pomoc komunitm je ivotn prostredie a jeho ochrana zkladnm pilierom spoloenskej zodpovednosti Orangeu. Kee vieme, e aj kad naa aktivita uritm spsobom vplva na ivotn prostredie, uvedomujeme si, ak potrebn je smerova nau pozornos a aktivity aj do tejto oblasti.
Negatvne vplyvy naich aktivt sa sname eliminova nielen interne, ale aj smerom knaim partnerom a zkaznkom. Ako prv telekomunikan spolonos na Slovensku sme implementovali systm environmentlneho manarstva, certifikovanho poda normy ISO 14001. V oblasti environmentlneho manamentu sme aj v roku 2010 spene absolvovali pravideln audit, vktorom sa nm tento certifikt o zodpovednom riaden vplyvov na ivotn prostredie podarilo spene obhji. Audit nezvislej certifikanej spolonosti potvrdil zhodu medzi deklarovanou avykonvanou politikou zodpovednosti kenvironmentu. Za najdleitejie ciele voblasti environmentlneho riadenia povaujeme zniovanie emisi, spotreby elektriny, papiera, zvyovanie podielu recyklcie odpadov, elektronizciu administratvnych konov a v neposlednom rade ekologick likvidciu elektroodpadu. Preto aj vina naich aktivt smeruje najm do tchto oblast.

Kad zamestnanec ich me pouva na zklade osobnho prstupovho kdu. Toto rieenie spolu sautomatickm nastavenm obojstrannej tlae nm umonilo zni nielen celkov poet tlaiarn, ale najm mesan spotrebu papiera zpvodnch 630 000 strn a o20%. Zmeny predajnho procesu a elektronizcia niektorch formulrov adokumentov pre zkaznka uetrili alch takmer pol milina strn papiera vporovnan srokom 2009. Rovnako sa pod almi tisckami uetrench strn podpsala nhrada asti internej dokumentcie elektronickou, naprklad zavedenm elektronickho schvaovania iadost. Jednm zdleitch faktorov vspotrebe papiera je aj zasielanie mnostva papierovch faktr, ktor sa nm podarilo zni vaka elektronickej faktre medzirone poet jej pouvateov narstol a o32%. Vtomto roku si tak elektronick faktru aktivovalo viac ako 76 000 naich zkaznkov acelkovo ich poet dosiahol 310985. Ktomuto spechu najviac prispeli okrem podpory prostrednctvom projektu Zele pre mesto aj motivcia predajcov, vylepenie aktivanch nstrojov atandardn nastavenie elektronickej faktry vaktivanom procese.

Priniesli sme zele do miest

Jednm zcieov uplynulho roka bola aj podpora zkaznkov vo vom vyuvan ekologickch monost, ktor im Orange ponka. Preto sme vlete 2010 zrealizovali projekt Zele pre mesto, ktor okrem zvenia ekologickho povedomia zkaznkov priniesol aj viac zelene do vybranch slovenskch miest. Kad zkaznk, ktor si na niektorom zpredajnch miest Orangeu aktivoval elektronick faktru, odovzdal star telefn a prsluenstvo pri kpe novho mobilu, vrtil nefunkn mobil aprsluenstvo alebo vyuil slubu rotovn a odpredal Orangeu svoj star, ale funkn telefn, prispel jednm bodom svojmu mestu. es vaznch miest s najvym potom bodov z celho Slovenska zskalo po 3 300 na vsadbu novej zelene anajspenejia predaja Orangeu vtomto meste, kde zkaznci aktivity vykonali, zskala plaketu Zelen predaja. Vazmi sa snajvm potom bodov stali Bansk Bystrica, Nmestovo, Koice, Krompachy, Bratislava-Petralka a Galanta. Zkaznci celkovo poas trvania projektu spolu vykonali viac ako 20-tisc eko aktivt.

Menej elektrickej energie

U pred viac ako troma rokmi Orange zrealizoval podrobn analzu, ktor kontatovala, e spotreba elektrickej energie je najvm producentom CO2 spomedzi vetkch naich aktivt s environmentlnym vplyvom. Preto sme systematicky zaali presadzova energeticky etrnejie sprvanie. Po vmench iaroviek i intalcii asovch spnaov sme pokraovali naprklad v pravch miestnost i ventilcie tak, aby sa spotrebovalo o najmenej energie. V 2010 sa nm vmenou alch pouvanch CRT monitorov za etrnejie LCD obrazovky podarilo pri kadom kuse uetri oproti predchdzajcemu roku a 44% elektrickej energie.

Menej papierovch dokumentov

Vznamnm krokom vroku 2010 bola vmena kancelrskych tlaiarn za takzvan tlaov centr, ktor s rozmiestnen v hlavnch priestoroch po celej budove.

42

43

naa zodpovednos voi ivotnmu prostrediu

Zbierame a ekologicky likvidujeme

U od roku 2005 realizujeme zber asptn odber zariaden, nad rmec legislatvnych poiadaviek mme zaveden zber nefunknch mobilnch telefnov, batri a prsluenstva vo vetkch vlastnch predajniach. Vroku 2010 sme prostrednctvom systmov zberu asptnho odberu zozbierali spolu 3 792 ks mobilnch telefnov, ktor nielene spolu vili viac ako pol tony (551,35 kg), ale bolo to otakmer 60% viac vyzbieranch zariaden ako pred rokom. Tieto zariadenia alej Orange ekologicky zlikviduje, atak sa oto nemus stara sm zkaznk.

Podporujeme recyklciu odpadu

Rovnako ako vpredolch rokoch, aj vuplynulom roku 2010 sme vnaich priestoroch realizovali celoron zber PET flia, recyklovali sme tie papier asnaili sme sa o najviac podpori ekologick recyklciu mobilnch telefnov a svisiaceho elektroodpadu.

Sumr v roku 2010 Vyseparovan plastov fae Vytrieden pouit papier Zber asptn odber mobilnch zariaden

Hmotnos 1910kg 55 250kg 551,35 kg

Mobiln telefny vyzbieran prostrednctvom zberu asptnho odberu:

Obdobie Hmotnos vyzbieranch MT (kg) Poet vyzbieranch MT (ks) 2007 319,4 1 693 2008 354,24 2 456 2009 317,85 2 391 2010 551,35 3 792

Zapjame zamestnancov
Nrast emisi, najm oxidu uhliitho (CO2), metnu a oxidu dusnho patr medzi hlavn priny zmeny klmy. za jeden z hlavnch zdrojov emisi oxidu uhliitho sa pritom povauje doprava. Vroku 2010 to bolo u po piatykrt, o sa spolonos Orange Slovensko zapojila do akcie Eurpsky tde mobility a op podporila mylienku alternatvnej dopravy. Podujatie vcelej Eurpe prebieha kadorone u od roku 2002 a zamestnanci Orangeu ho poznaj dobre. Poas celho ekologickho tda, ktor vroku 2010 stavil na aspekt zdravia, sa do aktivt zapojilo spolu 198 zamestnancov Orangeu. Avak etri ivotn prostredie pomhame aj vyuvanm aplikcie CarSharing, ktor zamestnancom Orangeu umouje zdiea vozidl nielen pri doprave do a zo zamestnania, ale vyui tento ekologick spsob aj pri sluobnch cestch. V roku 2010 aplikciu vyuili spolu 43-krt a uetrili tak 2,2 tony emisi CO2.

Platme za nepouvan mobily

Aby sme pomohli ivotnmu prostrediu auahili zkaznkom rozhodovanie kam s mobilom, ktor u nepouvaj, od mja 2010 mu zkaznci v Orangei svoj star mobil jednoducho preda a zska za a 200 . Telefn mus spa zkladn kritri funknosti a jeho aktulnu zostatkov hodnotu si zkaznk zist v praktickej aplikcii na internete. Odpreda svoj mobil me na ktoromkovek naom predajnom mieste ana zkazncky et mu bude pripsan finann protihodnota. Peniaze, ktor zkaznk zska za vkup mobilu, me vyui na nkup novho telefnu alebo zaplatenie svojej faktry.

44

45

prlohy

Prehad plnenia zvzkov v roku 2010

Partner
Komunita

Zvzok
Presadzova rozvoj a kvalitu vzdelania Pomha socilne slabm a znevhodnenm

Stav

Komentr
Zrealizovan 4 grantov programy v oblasti vzdelvania apodpory znevhodnench: koly pre budcnos, Otvoren vzva pre mimovldne organizcie v oblasti vzdelvania, anca pre talenty, tipendium pre znevhodnench. Zrealizovan grantov program pre seniorov Zelen pre seniorov. Vroku 2010 boli spracovan vsledky internho zamestnaneckho prieskumu motivovanosti aspokojnosti zamestnancov. Ich komunikcia bola podporen kampaou Orange dialg (Nae npady, Nae frum, Hodina otvorench dver s generlnym riaditeom alebo riaditekou seku udskch zdrojov), prebehli prezentcie vsledkov prieskumu vetkm zamestnancom za asti lena najvyieho vedenia spolonosti. Pokraovanm prezentci boli focus groups, ktor sa zaoberali tmami odporanmi konzultantskou spolonosou (Karirne prleitosti a dleitos ud/uznanie). Nsledne boli vsledky v spoluprci sDevelopment centrom spolonosti komunikovan vetkm lenom manamentu azamestnancom, ktor s zodpovedn za prcu vtmoch. Spusten sluba Zlohovanie akoprovanie dt, ktor zkaznkom umouje prekoprova obsah telefnu (telefnny zoznam, SMS, obrzky, video obsah, zvonenia a audio sbory) na in telefn, resp. na USB k. Spusten sluba Expert linka (na pecilnom sle 14905) zameran na odborn pomoc snastavovanm telefnov azariaden nielen pre zkaznkov Orangeu, ale pre vetkch zujemcov. Nov sluba bola spusten v mji 2010 pod nzvom rotovn. Sluba ponka monos prinies svoj funkn mobiln telefn do ubovonej predajne Orangeu aOrange ho odkpi za vopred uren cenu. Spusten projekt Zele pre mesto prv fza. Cieom bolo motivova zkaznkov kenvironmentlnym aktivitm (odovzda do zberu svoj nefunkn mobiln telefn alebo pri kpe novho mobilnho telefnu odovzda v predajni svoj star a batriu, alebo aktivova si v Orangei elektronick faktru, alebo odpreda Orangeu svoj star mobiln telefn vrmci novej sluby rotovn). Vrmci projektu es vaznch miest, ktorch obyvatelia od 1. jna do 31. augusta 2010 vykonali najviac eko aktivt, zskalo po 3300 na nkup zelene vo svojom meste. Vroku 2010 naa spolonos zaznamenala dokonca vo vyuvan elektronickej faktry nrast a o32% vporovnan srokom 2009. Vyuva ju u 76070 zkaznkov. Prebehla optimalizcia tlaovho prostredia, konsolidcia tlaiarn, automatick nastavenie obojstrannej tlae. Znenie spotreby v roku 2010 predstavuje pokles zo 630-tisc strn papiera A4 mesane na 525-tisc. Priebenou vmenou technolgie akonsolidciou technologickch miestnost klimatizanch zariaden sa naej spolonosti podarilo uetri pribline 180 MWh elektrickej energie.

Riei integrciu a sebarealizciu seniorov Zamestnanci Zmeni spsob komunikcie z jednosmernej na interaktvnu, otvoren a adresn Zdrazova dleitos nzoru zamestnancov Poukza, e nau spolonos zaujma nzor jej zamestnancov

Zkaznci

Spusti pecilnu ponuku pre vetkch postpaid zakaznkov Copy&Keep Spusti nov slubu Expert linka na sle 14905 Spusti nov slubu rotovn

ivotn prostredie/ Zkaznci/Komunita

Chrni ivotn prostredie Podporova zkaznkov v environmentlnych aktivitch

ivotn prostredie

Zvi poet zkaznkov vyuvajcich elektronick faktru o 10% v porovnan s rokom 2009 Zni spotrebu papiera o 20%

Zni spotrebu elektrickej energie

48

49

prlohy

Zverejnenie profilu
Opis
Stratgia a analza Vyhlsenie najvyieho manara organizcie Opis kovch vplyvov, rizk a prleitost Profil organizcie Nzov organizcie Najdleitejie druhy tovaru, produktov a/alebo sluieb Riadiaca truktra organizcie vrtane hlavnch divzi, prevdzok, dcrskych spolonost a konzorci Sdlo vedenia organizcie Poet krajn a nzvy krajn, kde sa vykonva hlavn innos, alebo je tto innos pecificky spojen s lohami udratenho rozvoja uvedenmi vsprve. Druh vlastnctva a prvna forma Trhy (vrtane geografickej pecifikcie, zsobovan sektory a typy zkaznkov/pouvateov) Vekos reportujcej organizcie Signifikantn zmeny poas reportovanho obdobia ohadom vekosti, truktry a vlastnctva Ocenenia zskan v reportovanom obdob Parametre sprvy Reportovan obdobie Dtum vydania poslednej sprvy Cyklus reportovania Kontaktn osoba pre prpadn otzky Proces definovania obsahu sprvy vrtane urenia relevantnosti; urenia prioritnch tm sprvy a identifikovanie zainteresovanch subjektov, ktor by mali pouva sprvu. Rozsah sprvy (napr. krajiny, divzie, dcrske spolonosti, prenajat zariadenia, konzorci, dodvatelia) Stanovte akkovek pecifick obmedzenia obsahu a rozsahu sprvy. 3.1 3.2 3.3 3.4 3.5 3.6 3.7 2.1 2.2 2.3 2.4 2.5 2.6 2.7 2.8 2.9 2.1 str. 16 17 Vron sprva 2010, www.orange.sk Sprva o spoloenskej zodpovednosti 2010, Vron sprva 2010, www.orange.sk Vron sprva 2010, www.orange.sk 1.1 1.2 str. 4 5 Sprva o spoloenskej zodpovednosti 2010 Sprva o spoloenskej zodpovednosti 2010

GRI

plnos informcie

Strana

Poznmka

str. 12

str. 22

Vron sprva 2010, www.orange.sk Vron sprva 2010, www.orange.sk Vron sprva 2010, www.orange.sk Vron sprva 2010, www.orange.sk Sprva o spoloenskej zodpovednosti 2010, Vron sprva 2010, www.orange.sk Indiktor nie je relevantn pre Orange Slovensko, a.s.

Vron sprva 2010, www.orange.sk

str. 4 5, 12

rok 2010 24.05.2010 raz rone Vanda Grolmusov Sprva o spoloenskej zodpovednosti 2010 Rozsah sprvy zaha spolonos Orange Slovensko, a.s. nie s iadne obmedzenia

50

51

prlohy

Podklady na reportovanie o konzorcich, dcrskych spolonostiach, prenajatch zariadeniach, outsourcovanch innostiach a alch subjektoch, ktor vznamne ovplyvuj porovnanie jednotlivch obdob a/alebo medzi organizciami. Techniky hodnotenia dajov a zkladov pre vpoty Vysvetlenie vplyvu akejkovek zmeny informcie poskytnutej v predchdzajcich sprvach a dvody pre zmenu informcie Signifikantn zmeny z predchdzajceho reportovanho obdobia v rozsahu, vymedzen alebo metdach merania aplikovanch v tejto sprve Tabuka indiktorov a manarskeho prstupu Overovanie Riadenie, zvzky a spoluprca truktra sprvneho orgnu organizcie vrtane vborov pod najvym sprvnym orgnom, ktor je zodpovedn za pecifick lohy, ako naprklad urovanie stratgie alebo organizanho prehadu. Oznate, i je predseda najvyieho sprvneho orgnu zrove vkonn riadite. Organizcie, ktor maj jednotn truktru riadiacich orgnov, uved poet lenov najvych nezvislch riadiacich orgnov a/alebo poet lenov bez vkonnej prvomoci. Mechanizmy poskytovania odporan alebo nzorov akcionrmi a zamestnancami pre najvyie riadiace orgny. Prepojenie medzi kompenzciou lenov najvyieho sprvneho orgnu, manarov na seniorskch pozcich a vkonnch riaditeov (vrtane odchodnho) a vkonnosou organizcie (vrtane vkonnosti v oblasti socilnej a environmentlnej). Procesy uren pre najvy sprvny orgn, ktor zabrnia vzniku konfliktu zujmov. Proces na urenie kvalifikcie a odbornch znalost lenov najvyieho sprvneho orgnu, aby sa stratgia organizcie realizovala v slade s ekonomickmi, environmentlnymi a socilnymi tmami. Interne spracovan vyhlsenia o misii, hodnotch, zsadch sprvania sa firmy a princpoch relevantnch k vkonnosti v ekonomickej, environmentlnej a socilnej oblasti a stav ich implementcie. Procedry najvyieho sprvneho orgnu na kontrolu identifikcie organizcie a manamentu ekonomickej, environmentlnej a socilnej vkonnosti, vrtane relevantnch rizk a prnosov, dodriavania medzinrodne dohodnutch tandardov, zsad sprvania sa firmy a princpov. Procesy vyhodnocovania vlastnej vkonnosti najvyieho sprvneho orgnu, najm s ohadom na ekonomick, environmentlnu a socilnu vkonnos. Vysvetlenie i a ako organizcia aplikuje preventvny prstup alebo princp.

3.8

Indiktor nie je relevantn pre Orange Slovensko, a.s.

3.9 3.1 3.11 3.12 3.13

str. 44 45

daje vychdzaj z podkladovch materilov, ktor s sasou nho reportovacieho softvru Indcia. nie je iadna zmena nie s iadne signifikantn zmeny

str. 50 69

Sprva o spoloenskej zodpovednosti 2010 Sprva o spoloenskej zodpovednosti kompletn sprva France Telecomu 2010

4.1 4.2 4.3 4.4 4.5

Vron sprva 2010, www.orange.sk Vron sprva 2010, www.orange.sk Indiktor nie je relevantn pre Orange Slovensko, a.s. Indiktor nie je relevantn pre Orange Slovensko, a.s. Prepojenie existuje, je definovan v internch procesoch Orange Slovensko, a.s., a je stanoven akcionrmi spolonosti. Stanovy spolonosti, Etick kdex, www.orange.sk Preskmanie manamentu predmetom je Systm environmentlneho manarstva, ktor prebieha raz rone. Etick kdex, Politika kvality a environmentu, www.orange.sk Stanovy spolonosti, Etick kdex, Politika kvality a environmentu, www.orange.sk str. 48 49 str. 42 45 Sprva o spoloenskej zodpovednosti 2010 Sprva o spoloenskej zodpovednosti 2010

4.6 4.7 4.8 4.9

4.1 4.11

52

53

prlohy

Externe vypracovan ekonomick, environmentlne a socilne stanovy, princpy alebo in iniciatvy, s ktormi organizcia shlas alebo sa k nim hlsi. lenstvo v asocicich (napr. priemyseln asocicie) a/alebo v nrodnch/medzinrodnch organizcich

4.12 4.13

stanovy lenstva v BLF, Global Reporting Intiative, Etick kdex, princpy skupiny Engage Orange Slovensko, a.s., je lenom: The American Chamber of Commerce in the Slovak Republic Asocicia telekomunikanch opertorov Asocicia pre prenositenos sla Frum pre komunikan technolgie IT Asocicia Slovenska Podnikatesk aliancia Slovenska Rada pre reklamu Slovensk asocicia pre kblov telekomunikcie Slovensk obchodn a priemyseln komora str. 38 str. 38 str. 38 str. 38 Sprva o spoloenskej zodpovednosti 2010 Sprva o spoloenskej zodpovednosti 2010 Sprva o spoloenskej zodpovednosti 2010 Sprva o spoloenskej zodpovednosti 2010

Zoznam skupn zainteresovanch subjektov spolupracujcich s organizciou Zklady identifikcie a vberu zainteresovanch subjektov na spoluprcu Prstupy k spoluprci so zainteresovanmi subjektmi vrtane frekvencie spoluprce poda typu a poda skupiny zainteresovanch subjektov Kov tmy a zujmy, ktor sa objavili pri spoluprci zainteresovanch subjektov a ako organizcia odpovedala na tieto kov tmy a zujmy vrtane svojho reportingu.

4.14 4.15 4.16 4.17

54

55

prlohy

Indiktory vkonnosti Ekonomika

EC7 Postupy pri nbore pracovnkov a podiel vyieho manamentu z miestnej komunity vo vznamnch miestach prevdzky
Reportujte, i m organizcia globlnu politiku alebo spolon zsady pre preferovanie miestnych obyvateov pri nbore pracovnkov vo vznamnch lokalitch prevdzky. Ak no, reportujte pomer vyieho manamentu z miestnej komunity vo vznamnch miestach prevdzky. Na vpoet tohto percenta pouvajte daje o zamestnancoch pracujcich na pln vzok. Reportujte definciu pouit pre vy manament. V spolonosti Orange Slovensko dvame ancu miestnym uchdzaom rovnako ako uchdzaom zmedzinrodnho prostredia. 95% vyieho manamentu vzmysle niie uvedenej defincie tvoria miestni zamestnanci 5% vyieho manamentu vzmysle niie uvedenej defincie tvoria zamestnanci zo zahraniia vy manament riaditelia sekov asenior manari

Indiktory vkonnosti udsk prva

HR2 Percento dleitch dodvateov a kontraktorov, ktor preli kontrolou dodriavania udskch prv, a realizovan opatrenia
Identifikujte celkov poet vznamnch dodvateov a kontraktorov reportujcej organizcie. Reportujte percento zmlv s vznamnmi dodvatemi a kontraktormi, ktor zahaj kritri alebo kontrolu dodriavania udskch prv. Definciu slova kritrium alebo kontrola njdete v HR1. Reportujte percento zmlv s vznamnmi dodvatemi a kontraktormi, ktor boli zruen alebo ktor boli podmienen splnenm podmienok, prpadne boli zmenen kvli kontrole dodriavania udskch prv. 33 (kovch a strategickch dodvateov)

95% zcelkovho potu zmlv v roku 2010

0%

Manarsky prstup voblasti ekonomiky Manarsky prstup voblasti spolonos Vron sprva 2010 Orange Slovensko, a.s., www.orange.sk.

HR4 Celkov poet prpadov diskrimincie a realizovan opatrenia

Identifikujte prpady diskrimincie na zklade rasy, farby pleti, pohlavia, vierovyznania, politickho nzoru, nrodnho alebo socilneho pvodu poda defincie MOP, alebo in vznamn formy diskrimincie, ktor si vyaduj zapojenie internch a/alebo externch zainteresovanch subjektov v prevdzkach v reportovanom obdob. Reportujte celkov poet incidentov tkajcich sa diskrimincie poas reportovanho obdobia. Reportujte charakter incidentov a prijat opatrenia so vzahom na nasledovn fakty: organizcia incident preetrila; bol prijat pln npravnch opatren; bol zrealizovan pln npravnch opatren a vsledky sa zhodnotili rutinnm vntornm procesom internho hodnotenia a incident si nevyaduje aliu innos (t. j. bol vyrieen, prpad bol uzavret, spolonos nerob iadne alie opatrenia at.). V spolonosti Orange Slovensko, a.s., sa nevyskytol iadny prpad diskrimincie.

0 V spolonosti Orange Slovensko, a.s., sa nevyskytol iadny prpad diskrimincie.

Manarsky prstup v oblasti pracovn postupy strany 20, 36.

56

57

prlohy

Indiktory vkonnosti ivotn prostredie

EN 3 Spotreba priamej energie
Spotreba paliva v roku 2010 915211,08 l

EN27 Percento predanch produktov a ich baliacich materilov, ktor boli vrten vrobcovi s cieom recyklcie a alieho spracovania s uvedenm ich kategrie
Identifikujte mnostvo produktov a ich obalovch materilov, ktor boli na konci ich ivotnho cyklu vrten vrobcovi s cieom recyklcie a alieho spracovania poas reportovanho obdobia. Nezisuje sa poet nepodarkov a vrobkov, ktor boli stiahnut z obehu. Recyklovanie a optovn pouitie obalovho materilu sa reportuje oddelene. EN 27 Zrecyklovan obaly uveden na trh Plasty 1. Q. Plasty 2. Q Plasty 3. Q. Plasty 4. Q. Papier 1. Q. Papier 2. Q Papier 3. Q Zklad pre povinnos zberu v kg 1345 4547 1582 10535 17117 31979 39141 62986 169232 Plnenie limitov zhodnotenia v kg 511,1 1727,86 601,16 4003,3 7702,65 14390,55 17613,45 28343,7 74893,77 kg

EN 4 Spotreba nepriamej energie

Spotreba elektrickej energie v roku 2010 69,864 GWh

EN 8 Celkov objem odobratej vody s uvedenm zdroja

Spotreba vody v roku 2010 19 768 l

EN22 Celkov hmotnos odpadu s uvedenm typu a metdy likvidcie

Identifikujte mnostvo odpadu vytvorenho innosou organizcie s uvedenm: nebezpenho odpadu (definovanho v nrodnej legislatve pri jeho vzniku) a odpadu, ktor sa nepovauje za nebezpen (vetky ostatn formy tuhho alebo tekutho odpadu, mimo splakovej vody). Reportujte celkov mnostvo odpadu v tonch poda typu, ako je uveden v 2.1 pre kad z nasledujcich metd likvidcie: kompostovanie; optovn pouitie; recyklcia; obnova; spaovanie odpadu (alebo pouitie ako palivo); skldka odpadov; injekt hlbinnho vrtu; samostatn sklad a in (pecifikovan reportujcou organizciou). nebezpen odpad 13,491 t ostatn odpad 139,534 t

Spsob nakladania s nebezpenmi odpadmi R3/R4 D9 Recyklcia Fyziklno-chemick prava 2,311 11,18 13,491 t Spsob nakladania s ostatnmi odpadmi R3/R4 D1 Recyklcia Skldkovanie 139,534 7,01 139,534 t

Papier 4. Q Spolu

Reportujte percento predanch produktov a ich baliacich materilov, ktor boli vrten vrobcovi s cieom recyklcie a alieho spracovania pre kad kategriu produktu (t. j. skupinu podobnch produktov, ktor maj spolon, riaden sbor vlastnost, ktor uspokojuj pecifick potreby vybranho trhu) a pouite nasledovn vzorec: percento vrtench v reportovanom obdob produktov = produkty a ich obalov materily vrten v reportovanom obdob x 100 predan produkty v reportovanom obdob Pri danch monch zmench v zdrojoch dajov reportujte spsob zbierania dajov pre tento indiktor (napr. daje sa zbierali internmi systmami alebo boli poskytnut externmi systmami na zhromaovanie upravench produktov pre organizciu). * poda Nariadenia vldy . 220/2205 Z. z. plasty 38%, papier 45%

Reportujte, ako sa vybrala metda likvidcie odpadu: priamo pripraven reportujcou organizciou alebo inak priamo potvrden; poda informci poskytnutch kontraktorom likvidcie odpadu, alebo na zklade tandardov organizcie, ktor pouva kontraktor pri likvidcii odpadu.

Z ronch hlsen, kde Orange Slovensko, a.s., figuruje ako pvodca odpadu.

EN 28 Pokuty
Udelen pokuty v roku 2010 (Uvete sumu) 0

Manarsky prstup voblasti ivotnho prostredia strana 40.

58

59

prlohy

Indiktory vkonnosti Pracovn postupy

LA1 Celkov pracovn sila poda typu zamestnania, pracovnej zmluvy a reginu
Identifikujte celkov pracovn silu (zamestnancov a riadench pracovnkov) pracujcich pre reportujcu organizciu na konci reportovanho obdobia. V tomto indiktore nie s zahrnut zamestnanci dodvateskho reazca. Identifikujte typ zmluvy na pln alebo iaston pracovn vzok zamestnanca poda defincie nrodnch zkonov krajiny, v ktorej zamestnanci pracuj. Reportujte celkov pracovn silu rozdelen poda zamestnancov a riadench pracovnkov. celkov pracovn sila (stav zamestnancov k31.12.2010) = 1320 zamestnancov

LA2 Celkov poet a pomer fluktucie zamestnancov poda vekovch skupn, pohlavia a reginu
Identifikujte celkov poet zamestnancov, ktor ukonili pracovn pomer poas reportovanho obdobia. Reportujte celkov poet zamestnancov a pomer zamestnancov, ktor ukonili pracovn pomer poas reportovanho obdobia poda pohlavia, vekovej skupiny (napr. <30; 30 50; >50) a reginu. Pouite poet vetkch zamestnancov na vpoet pomeru na konci reportovanho obdobia. 119 zamestnancov

Poda pohlavia: mui = 65 zamestnancov eny = 54 zamestnancov Poda reginu: 1. Bratislava, Ivanka pri Dunaji, Nitra (zpadoslovensk regin) = 77 zamestnancov 2. Bansk Bystrica, Martin, Prievidza (stredoslovensk regin) = 26 zamestnancov 3. Koice, Preov (vchodoslovensk regin) = 16 zamestnancov Poda veku: do 30 rokov = 71 zamestnancov od 30 50 rokov = 46 zamestnancov nad 50 rokov = 2 zamestnanci

Vetci zamestnanci pracuj na zklade psomnej pracovnej zmluvy. pln pracovn vzok = 1 317 zamestnancov iaston pracovn vzok = 3 zamestnanci celkov pracovn sila (stav zamestnancov k31.12.2010) = 1320, ztoho: riadiaci pracovnci = 126 zamestnancov (First line managers, Middle managers, Senior managers, Directors) ostatn zamestnanci = 1194

Ak je podstatn as prce vykonvan pracovnkmi, ktor s poda zkonnch noriem samostatn zrobkov osoby, alebo osobami inmi ako zamestnancami, alebo riadenmi pracovnkmi, je nutn reportova aj tento fakt. Reportujte celkov poet zamestnancov poda typu zamestnaneckej zmluvy.

celkov pracovn sila (stav zamestnancov k31.12.2010) = 1320 zamestnancov, ztoho: doba urit: 78 zamestnancov doba neurit: 1242 zamestnancov Celkov poet zamestnancov: 1320 Orange Slovensko, a.s., m len jeden typ pracovnej zmluvy. Bratislava, Ivanka pri Dunaji, Nitra (zpadoslovensk regin) = 868 zamestnancov Bansk Bystrica, Martin, Prievidza (stredoslovensk regin) = 403 zamestnancov Koice, Preov (vchodoslovensk regin) = 49 zamestnancov

Reportujte celkov poet zamestnancov s trvalm vzkom poda typu zamestnania. Reportujte celkov pracovn silu rozdelen poda reginov, pouvajte geografick lenenie poda kly innosti organizcie.

60

61

prlohy

LA3 Benefity poskytovan zamestnancom na pln pracovn vzok, ktor nie s poskytovan zamestnancom na doasn alebo vedaj vzok, poda hlavnch prevdzok
Identifikujte benefity ponknut vetkm zamestnancom. zdravotn starostlivos (preventvne zdravotn prehliadky, okovanie proti: chrpke, encefalitde, hepatitde) rekondin pobyty prspevky na kultru seznne benefity: lyiarsky zjazd permanentky do aquaparkov a masnych centier doplnkov dchodkov poistenie darekov poukky prspevok pri naroden dieaa prspevok na ubytovanie prspevok na detsk letn tbor vianon darek Vetky benefity s poskytovan iba zamestnancom pracujcim na pln pracovn vzok.

LA7 Mnostvo razov a chorb z povolania, stratench a vynechanch dn a poet mrt ako nsledok vplyvu prce poda reginov
Tento indiktor poskytuje rozdelenie poda reginov na nasledovn kategrie: celkov pracovn sila (t. j. celkov poet zamestnancov a riadench pracovnkov) a nezvisl kontraktori pracujci na mieste, ku ktorm m reportujca organizcia zodpovednos ohadom veobecnej bezpenosti pracovnho prostredia. Kee niektor organizcie zahaj do ich dajov aj menie zranenia (rove prvej pomoci), vyznate, i s takto poranenia zapotan. Pri vpote stratench dn vyznate: i de znamen kalendrne dni alebo stanoven pracovn dni a kedy sa zanaj pota straten dni (napr. de po raze alebo 3 dni po raze). Pri reportovan razov, chorb z povolania, stratench a vynechanch dn v reportovanom obdob pouite nasledovn vzorce poda reginov: Pomer razov (PU) Poznmka: Poet razov vrtane smrtench razov. Pomer chorb z povolania (PChP) Pomer stratench dn (PSD) Pomer absenci (PA) Reportujte smrten razy v reportovanom obdob a pouvajte absoltne sla, nie pomer. Reportujte systm pravidiel aplikovanch pri zaznamenvan a hlsen tatistiky razov. Na oznamovanie, zaznamenvanie a hlsenie razov na pracovisku bol vytvoren Predpis o postupe zznamu a hlsenia razov a chorb z povolania. Ak s nrodn prvne normy v slade s odporuenm MOP, posta vyznai tento fakt a al postup nasleduje poda prvnych noriem. Ak nrodn zkonn normy nie s v slade, vyznate, ktor systm pravidiel pouvate a jeho vzah s predpisom organizcie MOP. Celkov poet zamestnancov: 1320 Reginy: Bratislava, Ivanka pri Dunaji, Nitra (zpadoslovensk regin) = 868 zamestnancov Bansk Bystrica, Martin, Prievidza (stredoslovensk regin) = 403 zamestnancov Koice, Preov (vchodoslovensk regin) = 49 zamestnancov nezvisl kontraktori = 0 menie zranenia sa nezapotaj

Reportujte, ktor z nasledovnch benefitov s tandardne poskytovan pre zamestnancov na pln vzok, ktor nie s poskytovan zamestnancom na doasn alebo vedaj vzok, poda hlavnch prevdzok. ivotn poistenie; zdravotn starostlivos; dchodok pri postihnut/invalidite; matersk/otcovsk dovolenka; vsluhov zabezpeenie; vlastnctvo akci a in tandardn benefity s tie, ktor s zvyajne ponknut vine zamestnancov na pln vzok. Nemusia by ponknut kadmu zamestnancovi organizcie na pln vzok. elom tohto indiktora je poukza na to, o mu zamestnanci na pln vzok oakva.

pri vpote de znamen kalendrny de straten dni sa zapotavaj dom vzniku pracovnho razu 12 957 kalendrnych dn, zana sa pota prv de PN poet razov vrtane smrtench = 1 pomer chorb z povolania = 0 pomer stratench dn = 10:1 pomer absenci = 0:1 (48 mint na zamestnanca)

zdravotn starostlivos (preventvne zdravotn prehliadky, okovanie proti chrpke) rekondin pobyty prspevky na kultru seznne benefity: lyiarsky zjazd permanentky do aquaparkov a masnych centier doplnkov dchodkov poistenie darekov poukky prspevok pri naroden dieata prspevok na ubytovanie prspevok na detsk letn tbor vianon darek

smrten raz = 0

Povinnos zamestnanca je bezodkladne oznmi vznik razu (nadriadenmu aoddeleniu udskch zdrojov). Kad raz sa mus zapsa do elektronickej evidencie pracovnch razov. Vprpade, e nevznikla prceneschopnos alebo trvala menej ako 3 dni, ide oneregistrovan pracovn raz aten je len velektronickej evidencii pracovnch razov. Ak bola prceneschopnos viac ako o 3 dni, prpadne dolo ksmrti zamestnanca, ide oregistrovan pracovn raz avtomto prpade sa mus oznmi vznik pracovnho razu Inpektortu prce alebo prslunmu orgnu dozoru, spsa zznam oregistrovanom pracovnom raze aposla informciu do zdravotnej asocilnej poisovne. Orange Slovensko, a.s., sa riadi poda platnej legislatvy: 124/2006 17.
63

62

prlohy

LA9 Tmy bezpenosti a ochrany zdravia pri prci obsiahnut vo formlnych dohodch s odbormi
Reportujte, i boli prijat formlne dohody s odbormi (loklne alebo globlne), v ktorch s zahrnut zdravie a bezpenos pri prci. (no/Nie) Ak no, reportujte rozsah rznych tm bezpenosti a ochrany zdravia pri prci, ktor s zahrnut v loklnych a globlnych dohodch podpsanch organizciou. Dohody na loklnej rovni sa zaoberaj tmami ako naprklad: osobn ochrann prostriedky; spolon vbory vytvoren manamentom a zamestnancami, ktor sa zaoberaj bezpenosou a ochranou zdravia pri prci; as zstupcov pracovnkov na inpekcich tkajcich sa bezpenosti a ochrany zdravia, na auditoch a vyetrovan razov; kolenia a vzdelvanie; mechanizmus sanost; prvo odmietnu nebezpen prcu a pravideln inpekcie. Nie

LA10 Priemern poet hodn kolen poas roka na jednho zamestnanca, poda kategrie zamestnancov
Identifikujte celkov poet zamestnancov v kadej kategrii zamestnancov vo vetkch prevdzkach organizcie na konci reportovanho roku (napr. vy manament, stredn manament, odborn, technick, administratvni a vrobn pracovnci, pracovnci v drbe at.). Organizcia by mala definova kategrie zamestnancov na zklade svojho systmu udskch zdrojov. Identifikujte celkov poet hodn kolen v rmci kadej kategrie zamestnancov. celkov poet zamestnancov = 1320 Directors = 8 Senior Managers = 32 Middle Managers = 57 First Line Managers = 29 Experts =10 Staff = 1184

BOZP nm vykonva extern dodvate spolonos BOZPO s.r.o. Vrmci poskytovanch sluieb spolonosti BOZPO s zahrnut: 01) kolenia BOZP aOPP 02) kolenia vodiov referentskch vozidiel 03) kolenia prce vo vkach so pecilnou technikou 04) kolenie obsluhy motorovch vozkov 05) kolenie na obsluhu motorovej ply 06) kolenie lenov protipoiarnej hliadky 07) kolenie obsluhy snench sktrov 08) kolenie pre zstupcov zamestnancov 09) kolenie pre pohyb vtechnologickch miestnostiach 10) kolenia elektrotechnikov, aktualizan prpravy 11) Vodn hospodrstvo aprevencie ZPH 12) kolenie vysokozdvinch vozkov 13) Sledovanie legislatvy aoznamovacia povinnos 14) Spoluprca sorgnmi verejnej sprvy, ttneho odbornho dozoru, as na kontrolch 15) Vkon kontrol voblasti BOZP aPO minimlne na rovni plnenia legislatvnych poiadaviek 16) Pravideln ron kontrola dodriavania zsad BOZP aPO 17) Pravideln odborn kontrola poiarno-technickho zabezpeenia 18) etrenie aevidencia vzniknutch pracovnch razov 19) Vypracovanie adrba registra oblast innost spolonosti svplyvom na BOZP a PO

celkov poet hodn kolen = 53 839 hodn Directors = 137 hodn Senior Managers = 1725 hodn Middle Managers = 3527 hodn First Line Managers = 1148 hodn Experts = 436 hodn Staff = 46 866 hodn Priemern poet hodn kolen poas roka na jednho zamestnanca: Directors = 17,1 Senior Managers = 53,9 Middle Managers = 61,9 First Line Managers = 29,6 Experts = 43,6 Staff = 39,6

Reportujte priemern poet hodn kolen poas roka na jednho zamestnanca poda kategrie zamestnancov a pouite nasledujci vzorec: LA10 = Celkov poet hodn na jednu kategriu zamestnancov Celkov poet zamestnancov v tejto kategrii

LA12 Percento zamestnancov dostvajcich pravideln prehad o ich vsledkoch a karirnom rozvoji
Identifikujte celkov poet zamestnancov. Celkov poet zamestnancov by sa mal zhodova s potom uvedenm v LA1. Reportujte percento celkovho potu zamestnancov, ktor dostali formlne vyhodnotenie vkonnosti a posudok poas reportovanho obdobia. celkov poet zamestnancov = 1320

Vrmci hodnotiaceho pohovoru m manar zhodnoti vkon zamestnanca za sledovan obdobie, ako aj jeho karirny rast. Reportovacie obdobie 2010 m vsebe dve hodnotiace obdobia (H1 aH2), poet ud, ktor boli hodnoten vH2 2010, t.j. 1277 vporovnan scelkovm potom zamestnancov k31.12.2010, ktor je 1336, percentlne je to 96%.

64

65

prlohy

LA13 Zloenie sprvnych orgnov a rozdelenie zamestnancov do kategri poda pohlavia, vekovej skupiny, zaradenia do minoritnej skupiny a alch indiktorov diverzity
Identifikujte indiktory rznorodosti, ktor s pouit reportujcou organizciou v jej vlastnom monitorovan a zznamoch a mu by pre reportovanie dleit. Identifikujte celkov poet zamestnancov v kadej kategrii (napr. predstavenstvo, vy manament, stredn manament, administratvni pracovnci, vrobn pracovnci at.). Organizcia by mala definova kategrie zamestnancov na zklade svojho vlastnho systmu udskch zdrojov. Celkov poet zamestnancov by sa mal zhodova s potom uvedenm v LA1. 2.3 Reportujte percento zamestnancov v kadej z nasledujcich kategri: (% zamestnancov) Pohlavie: ena /Mu Minoritn skupiny Vekov skupiny: menej ako 30 rokov, 30 50 rokov, viac ako 50 rokov ______

Indiktory vkonnosti Spolonos

SO7 Celkov poet sdnych alb v dsledku protikonkurennho a protitrustovho sprvania, monopolnch praktk a ich vsledky
Tento indiktor sa tka sdnych alb zaatch poda nrodnch alebo medzinrodnch zkonov, ktor s navrhnut na ely regulcie protikonkurennho sprvania, protitrustovch alebo monopolnch postupov. Identifikujte nevyrieen alebo ukonen sdne aloby poas reportovanho obdobia v oblasti protikonkurennho sprvania alebo poruenia protitrustovej a protimonopolnej legislatvy, v ktorej bola reportujca organizcia identifikovan ako astnk. Reportujte celkov poet sdnych alb v protikonkurennom a protitrustovom sprvan a v monopolnch praktikch. Reportujte hlavn zvery takchto alb vrtane rozhodnut alebo rozsudkov. Orange Slovensko, a.s., neeviduje iadne aloby v dsledku protikonkurennho a protitrustovho sprvania, monopolnch praktk. Orange Slovensko, a.s., neeviduje iadne aloby v dsledku protikonkurennho a protitrustovho sprvania, monopolnch praktk.

celkov pracovn sila (stav zamestnancov k31.12.2010) = 1320 zamestnancov, ztoho riadiaci pracovnci = 126 zamestnancov: Directors = 8 zamestnancov Senior managers = 32 zamestnancov Middle managers = 57 zamestnancov First line managers = 29 zamestnancov Experts = 10 zamestnancov Staff = 1 184 zamestnancov 1320 zamestnancov = 100% Poda pohlavia: mui = 901 zamestnancov (68%) eny = 419 zamestnancov (32%) zamestnanci sinou ako slovenskou ttnou prslunosou = 9 (0,68%) Poda veku: do 25 rokov = 116 zamestnancov (8,79%) 26 34 rokov = 697 zamestnancov (52,80%) 35 44 rokov = 432 zamestnancov (32,73%) 45 54 rokov = 62 zamestnancov (4,70%) 55 65 rokov = 13 zamestnancov (0,98%) 66 aviac rokov = 0 zamestnancov (0%)

Orange Slovensko, a.s., neeviduje iadne aloby v dsledku protikonkurennho a protitrustovho sprvania, monopolnch praktk.

Manarsky prstup v oblasti spolonos Vron sprva 2010 Orange Slovensko, a.s., www.orange.sk.

Reportujte percento jednotlivcov v sprvnych orgnoch organizcie (napr. predstavenstvo, manarska komisia alebo podobn orgn pre in reportujce organizcie) v kadej z nasledujcich kategri: (% jednotlivcov v riadiacich orgnoch) Pohlavie: ena/Mu Minoritn skupiny Vekov skupiny: menej ako 30 rokov, 30 50 rokov, viac ako 50 rokov

Dvaja zamestnanci spolonosti Orange Slovensko, a.s., s lenmi predstavenstva: mu = 1 (vo vekovej skupine 30-50 rokov) ena = 1 (vo vekovej skupine 30-50 rokov) Obaja zamestnanci maj ttnu prslunos SR.

Manarsky prstup v oblasti pracovn postupy strana 20.

66

67

prlohy

Indiktory vkonnosti Zodpovednos za produkty

PR5 Postupy tkajce sa spokojnosti zkaznka vrtane vsledkov prieskumov, ktor hodnotia spokojnos zkaznka
Reportujte postupy platn v celej organizcii, ktor sa uplatuj pri vyhodnocovan a podpore spokojnosti zkaznka, ako napr.: frekvencia hodnotenia spokojnosti zkaznka; tandardn poiadavky ohadom metodolgi prieskumov a mechanizmy zskavania sptnej vzby od zkaznka. Spolonos Orange pravidelnmi prieskumami zisuje aktulnu spokojnos zkaznkov vo vetkch kovch oblastiach, ako s napr. veobecn spokojnos sOrangeom, spokojnos so Zkaznckou linkou, spokojnos spredajnmi miestami, spokojnos skvalitou siete, spokojnos se-shopom at. Orange sa taktie zameriava na pravideln zisovanie spokojnosti zkaznkov so slubami, ktor vyuvaj konkrtne ide ospokojnos spaulmi, spokojnos sFTTH, Mobiln Orange internet. Vo vine tchto prieskumov zameranch na zisovanie spokojnosti zkaznkov spolonos Orange vyuva celosvetovo znmu metodiku TRI*M indexu. Spolonos Orange pri prieskumoch trhu zameranch na meranie spokojnosti zkaznkov vyuva najastejie nasledovn metdy zberu dt: F2F (Face-to-Face) osobn stretnutie anketra srespondentom, odpovede sa zaznamenvaj psomnou formou do vytlaenho dotaznka alebo elektronickou formou naprklad do notebooku (CAPI). CATI (Computer Assisted Telephone Interview) telefonick anketa za pomoci PC odpovede s anketrom/opertorom zaznamenvan do elektronickej verzie dotaznka, vsledky prieskumu s vyhodnocovan priebene poas zberu dt. WEB Interview elektronick verzia dotaznka prstupn na webe bez asti anketra (v sasnosti pouvan hlavne pri prieskumoch medzi predajcami apracovnkmi POS). Frekvencie hodnotenia spokojnosti zkaznkov sa tie lia poda toho, na o je dan prieskum zameran. Vo veobecnosti vak plat, e vina prieskumov zameranch na spokojnos zkaznka sa vykonva minimlne raz za polrok, niektor tvrrone. Pri kadom prieskume zameranom na spokojnos zkaznkov spolonos Orange vyuva otzky smerovan na kov hodnotenia, ako s: celkov spokojnos lojalita zkaznkov odporanie opertora/sluieb hodnotenie vhodnosti opertora/sluieb dvody spokojnosti/nespokojnosti zisovanie dleitosti jednotlivch atribtov, ktor vplvaj na celkov spokojnos zkaznkov Identifikujte skupinu produktu/sluby alebo miesto prevdzky, ku ktorej sa vzahuj vsledky prieskumu. Prevzky, na ktor sa vzahuj prieskumy trhu zameran na spokojnos zkaznkov: sek sluieb zkaznkom Komern sek sek informanch systmov a siet Retail Produkty/sluby, na ktor sa vzahuj prieskumy trhu zameran na spokojnos zkaznkov: hlasov pauly Prima Mobiln Orange Internet Orange Doma sluby

PR9 Pean hodnota zvanch pokt za nedodriavanie zkonov a nariaden, tkajcich sa obstarania a pouvania produktov a sluieb
Identifikujte administratvne alebo prvne sankcie uloen organizcii v dsledku nedodrania zkonov alebo nariaden vrtane medzinrodnch deklarci/konvenci/zmlv a nrodnch, autonmnych, regionlnych a miestnych nariaden tkajcich sa obstarania a pouitia produktov a sluieb reportujcej organizcie. Relevantn informcie pre tento indiktor obsahuj, ale nie s obmedzen na daje v PR2, PR4 a PR7. Reportujte celkov pean hodnotu zvanch finannch pokt. Spolonos Orange Slovensko, a.s., nedostala sankcie zo strany Slovenskej obchodnej inpekcie vroku 2010.

Reportujte vsledky alebo kov hodnotenia prieskumov (zaloench na tatisticky relevantnej vekosti vzoriek) vykonanch v reportovanom obdob, ktor sa vzahovali na informcie o: organizcii ako celku; hlavnej skupine produktov/ sluieb alebo vznamnch miestach prevdzky.

Manarsky prstup voblasti zodpovednosti za produkty Vron sprva 2010 Orange Slovensko, a.s., www.orange.sk.

68

69

akujeme