Projektovanie výrob III.

Bc DŠ

1. VÝROBA, JEJ CHÁPANIE A VÝVOJ

Poznávanie a riešenie problémov pri projektovaní strojárskej výroby je náročné na

metódy a na skúsenosti projektantov. Potrebné je systémovo - komplexné chápanie všetkých
nadväzností vo výrobe súčiastok, uzlov, strojov a rozpracovanie teoretických základov
procesov a spôsobov výroby, ktoré sa už používajú a tých, ktoré sú v štádiu výskumu a
vývoja.
Rozvoj strojárstva ovplyvňujú vedecko-technické poznatky a požiadavky na rýchle
zavádzanie do výroby. Zložité a mnohotvárne sú typy strojov, ich pracovné procesy, celkové
konštrukcie a vyhotovenia súčiastok. Odlišné sú podmienky prevádzky strojov
a požiadavky na ich kvalitu. Početné a stále sa komplikujúce technológie výroby
menia obsah a formy organizácie práce a jej riadenia.
Názory na technológie, chápanie podstaty ich rozvoja, oceňovanie ich významu a
odraz pojmu „technológia" v myslení a poznávaní ľudí, zaznamenávali vo vývoji výroby
značné zmeny.
Technológia strojárskej výroby sa vyvinula na samostatnú komplexnú vednú oblasť,
ktorej predmetom skúmania je podstata, vzájomné nadväznosti a zákonitosti procesov
výroby výrobkov a ich prvkov od väčších komplexov až po strojové súčiastky.
Technológia strojárskej výroby posudzuje existujúce a hľadá nové spôsoby premeny
materiálov na polovýrobky, polovýrobkov na strojové súčiastky, kompletizácie strojových
súčiastok na dielce, uzly a komplexné výrobky s cieľom zabezpečiť požadovanú kvalitu a
všestranne prispieť k znižovaniu spotreby spoločenskej práce.
Pod pojmom technológia strojárskej výroby treba rozumieť celý komplex
technologických procesov, zúčastňujúcich sa na výrobe súčiastok, uzlov a výrobkov, vrátane
výroby polovýrobkov (odliatkov, výkovkov, výliskov a pod.) a montáže. Správna organizácia
výroby v strojárskych firmách a najmä projektovania novej výroby a nových závodov si
vyžaduje systémovú nadväznosť jednotlivých zložiek výrobného procesu. Projektovanie
procesov výroby polovýrobkov (zlievanie, tvárnenie, zváranie), súčiastok (obrábanie,
zušľachťovanie) a montáže oddelene a bez vzájomnej nadväznosti spôsobuje vážne problémy
v konkurencieschopnosti a znižuje produktivitu práce.
1.1 Všeobecná predstava o strojárskom výrobnom procese
Výrobný proces je súbor činností ľudí, strojov a fyzikálnych procesov, ktorých
výsledkom sú určité druhy výrobkov. Pri každom výrobnom procese pôsobia tri faktory:
1. Cieľavedomá činnosť, resp. samotná práca človeka.
2. Objekty výroby, ktoré sa pretvárajú na výrobky. Sú to napr. stroje, mechanizmy, funkčné
skupiny, uzly a súčiastky. Nomenklatúra strojárskej výroby vyrábaná vo výrobnej jednotke
tvorí súbor výrobkov.
3. Výrobné prostriedky, ktorými sú výrobné stroje, zariadenia, nástroje, transportné a
manipulačné zariadenia, riadiaca technika a pod. Osobitný význam majú výrobné stroje a
zariadenia, pretože tvoria najdôležitejšiu časť základných fondov výrobnej jednotky.
Primárne postavenie vo výrobnom procese má objekt výroby, resp. výrobok. Pre
objekt výroby sa podlá stupňa priblíženia k jeho konečným vlastnostiam používajú rozličné
názvy: materiál, polovýrobok, obrábaný predmet, súčiastka, montážny uzol, montážny celok,
finálny výrobok, stroj, zariadenie a pod. Výrobok počas svojej životností prechádza týmito
etapami:
• etapa tvorby výrobku, v ktorej prebieha cieľavedomá výskumná a vývojová činnosť;

9650320.doc 5
Projektovanie výrob III.Bc DŠ

• etapa výroby, v ktorej sa zo základných materiálov a polovýrobkov vyrábajú súčiastky,

a potom sa skladajú do montážnych celkov a finálnych výrobkov;
• etapa použitia, v ktorej sa využíva funkcia strojárskych výrobkov.
V týchto etapách životnosti výrobku sa rozoznávajú ešte predvýrobné etapy, výroba a
využitie ako samostatné úseky.
Výrobné organizácie vyrábajú spravidla väčší počet výrobkov. Časť týchto výrobkov
sa dodáva spotrebiteľom alebo iným výrobným organizáciám. Táto produkcia sa nazýva
hlavnou produkciou. Výrobná organizácia zabezpečuje aj rad činností pre procesy hlavnej
výroby. Z týchto hľadísk je účelné výrobné procesy v strojárskom závode členiť na hlavné,
pomocné a vedľajšie procesy.
Hlavné procesy slúžia na bezprostrednú výrobu príslušnej nomenklatúry výrobkov,
pomocné procesy na výrobu prostriedkov, ktoré sú potrebné pre hlavnú výrobu. Vedľajšie
procesy sa viažu na hlavné a pomocné procesy. Základnými princípmi racionálnosti
výrobného procesu sú:
• paralelnosť (operácie a procesy sa vykonávajú súbežne);
• nepretržitosť (nasledujúce operácie toho istého procesu sa majú vykonávať okamžite
po skončení predchádzajúcej operácie);
• synchronizácia operácií výrobného procesu;
• minimálna dráha pohybu objektov výroby;
• rytmickosť ( všetky operácie ako aj samotný výrobný proces viazaný na
výrobu istého počtu súčiastok sa vykonávajú v presne stanovených časových
intervaloch );
• vysoký stupeň automatizácie a pružnosti
Výrobný proces je tým dokonalejší, čím prísnejšie sa dodržiavajú uvedené princípy.
Dôležitým znakom výrobného procesu je stupeň nepretržitosti, ktorý rozdeľuje
výrobné procesy na spojité a diskrétne (prerušované). Pre strojárske výrobné procesy je
typický diskrétny charakter.
Pri diskrétnych strojárskych výrobných procesoch je dôležitým znakom veľkosť a
stabilita nomenklatúry objektov výroby a druh pohybu týchto objektov po pracovných
miestach. Podlá týchto charakteristík sa rozoznáva výroba (konvenčné pre všeobecné a presné
strojárstvo ):
• kusová (počet rovnakých objektov výroby dosahuje počet ~10);
• malosériová (~ 100kusov);
• veľkosériová (-100 až 1000 kusov);
• hromadná (okolo 10 000 kusov a viac).
Priestorovému umiestneniu príslušných častí výrobného procesu odpovedajú
priestorovo-organizačné útvary: prevádzky alebo pracoviská. Sú to hlavné, pomocné a
vedľajšie útvary. Treba rozlišovať štruktúru závodu od výrobnej štruktúry. Do štruktúry
závodu okrem uvedených priestorovo-organizačné usporiadaných jednotiek sa zaraďuje:
riadenie, príprava výroby, ochrana závodu a sociálne zariadenia.
Pracoviská a výrobné prevádzky sa organizujú buď podľa technologického princípu
(lejárne, kováčne, obrobne, montážne prevádzky a pod.), alebo podľa predmetového
princípu, v ktorom prevádzky a pracoviská sa špecializujú na výrobu rovnorodých výrobkov,
uzlov alebo súčiastok.
Ak v prevádzke alebo na pracovisku sa zabezpečí ukončenie cyklu výroby istého

9650320.doc 6
Projektovanie výrob III.Bc DŠ

druhu výrobku, potom sa označujú ako predmetovo uzavreté (skrutkárne, výrobne turbín,
výrobne univerzálnych sústruhov a pod.).
Technologický princíp sa využíva v kusovej a malosériovej výrobe, predmetový
princíp vo veľkosériovej a hromadnej výrobe.
Výrobný proces v strojárskom závode má komplexný charakter. Skladá sa z veľkého
počtu čiastkových procesov, aby sa docielila výroba súčiastok požadovaných vlastností a ich
zoskupenie do uzlov a strojov.
Veľký počet faktorov, ktoré navzájom ovplyvňujú organizačno-technologickú
štruktúru strojárskej výroby, charakterizuje zložitosť tvorby technológií a ich optimalizácie.
Prístup využívajúci analýzu a syntézu je nevyhnutný vo všetkých etapách prípravy a
plánovania výroby. Pri zavádzaní nových výrob systémový prístup k riešeniu problémov
komplexne zahŕňa otázky konštruovania, rozpracovania technológií, organizáciu služieb,
zásobovanie a pod.
Pri veľkom sortimente malosériovej výroby technologický proces sa rozčleňuje so
zreteľom na možnosť koncentrácie operácií. Technologický proces určuje počet a zloženie
strojového parku pracovísk. Celková nomenklatúra súčiastok, jednotlivých pracovísk vplýva
na operatívne plánovanie a na veľkosť pracovísk. Pracoviská, typy a rozmiestnenie strojového
zariadenia, závisia od všetkých základných prvkov organizačno-technologickej štruktúry. Na
organizačno-technologickú štruktúru výroby vplývajú :
1. Kvalitatívne faktory, ako sú zložitosť konštrukcií stroja, presnosť a akosť parametrov,
spoľahlivosť a životnosť a pod.
2. Kvantitatívne faktory, ako sú veľkosť výroby, konštrukčno-technologická unifikácia,
normalizácia a štandardizácia súčiastok, uzlov, strojov a technologického zariadenia.
Konštrukčno-technologická unifikácia vytvára predpoklady na použitie vysokoproduktívnych
metód hromadnej výroby v sériovej výrobe.
Pri projektovaní technológie strojárskej výroby treba sa orientovať aj na časový
priebeh výrobného procesu. Cieľom je skrátenie výrobného cyklu. Dĺžkou výrobného cyklu
sa je časový interval, počas ktorého sa surovina, materiál alebo polovýrobok premení na
hotový výrobok. Čas výrobného cyklu sa skladá z časov na hlavné a pomocné operácie a z
časov prerušenia. Časy pomocných operácií a časy prirodzených operácií (starnutie
materiálov a pod.) sa často zlučujú do tzv. medzioperačného času. Skracovanie výrobného
cyklu pomáha urýchľovať obeh obratových prostriedkov a urýchľuje výrobu.
Objekty výroby (súčiastky, uzly, montážne celky) sa vo výrobnom procese zoskupujú
do výrobných dávok. Dávkou sa rozumie limitovaný počet rovnakých objektov
spracovaných na každej operácii nepretržite s jednorazovým vynaložením prípravno -
dokončovacích prác a času.

1.2 Systémový model výrobného procesu

Rozvoj výrobných procesov a ich vedeckého poznania podobne ako iné vedecké,
oblasti a praktické činnosti neprebieha rovnomerne, ale s prednostným rozvojom niektorých
zložiek. Zložky, ktoré sú v popredí rozvoja, sa vyznačujú vysokou úrovňou a efektívnosťou.
Menej preskúmané zložky sú potenciálnou rezervou na zlepšovanie funkčných charakteristík
výrobného procesu. Nesystematický rozvoj výrobných procesov nezodpovedá požiadavkám a
naliehavou úlohou sa stáva ich harmonický rozvoj ako komplexného systému.
Definovať výrobný proces ako systém znamená vymedziť jeho vnútorné prvky, prvky
okolia, väzby medzi prvkami systému a väzby systému k jeho okoliu.

9650320.doc 7
Projektovanie výrob III.Bc DŠ

Znalosťou funkcie systému a vhodne zvolenou rozlišovacou úrovňou možno posúdiť

závažnosť prvkov a väzieb, ktoré pre zobrazenie prichádzajú do úvahy. Jedným zo
základných problémov zostavenia systémového modelu výrobného procesu je zvládnutie
klasifikácie množstva dôležitých detailov, vybratie najdôležitejších z nich a zistenie vzťahov
medzi nimi.
Každý výrobný proces sa uskutočňuje v konkrétnych ekonomických a sociálnych
podmienkach.
Globálny model, ktorý vyjadruje systémové vzťahy výrobného procesu a jeho okolia,
je na obr. 1.1.

Obr. 1.1. Systémové vzťahy výrobného procesu a jeho okolia

V tomto modeli sú v jadre výrobného systému (JVS) podsystémy technologického
spracovania - T, manipulácie - M a riadenia - R.
• Podsystém technologického spracovania - T zabezpečuje zmenu geometrických a
fyzikálnych vlastností objektov výroby.
• Podsystém manipulácie - M zabezpečuje polohovanie a fixovanie objektov výroby,
nevyhnutné na vykonanie technologického spracovania.
• Podsystém riadenia R zabezpečuje optimalizáciu vzájomných relácií ako aj samotných
parametrov technologického spracovania, manipulácie, podmienky a režimy poža-
dovanej kvality výrobkov.
Pri definovaní jadra výrobného systému sa vychádza z niektorých jeho zložiek, ako sú
napr. technická obsluha a pod., ktoré súvisia predovšetkým so zabezpečením opakovanej
dlhotrvajúcej prevádzky výroby.
V rámci jadra výrobného systému nie je rozlíšenie hraníc podsystémov v reálnych
prípadoch ostré a vznikajú prieniky jednotlivých zložiek. V tomto prípade rozhodujúcim
znakom na rozčlenenie je princíp minimálnych vnútorných väzieb podsystému.
Pri skúmaní väzby jadra výrobného systému JVS na systémové okolie možno
konštatovať, že jadro je zložkou nadradených ekonomických E a sociálnych S systémov.
Priradenie výrobných procesov k ekonomickým systémom znázorňuje prioritu
ekonomických faktorov pri stanovení funkčných vstupov a výstupov výrobného systému.
V uvedenom modeli sa zaraďujú výrobné procesy a ekonomické systémy do
globálneho sociálneho systému, v rámci ktorého sa formujú nielen základné aspekty
dotýkajúce sa výrobného procesu a človeka, ale aj strategické ciele záväzné pre všetky
úrovne.
Pri systémovom skúmaní výrobného procesu veľký význam má identifikácia väzieb
medzi prvkami jeho jadra. Prvky môžu byť medzi sebou pospájané rozličným spôsobom.
Najčastejšie sú tieto druhy spojenia: lineárne, hviezdicové, mnohoväzbové, hierarchické,
kruhové a pod.
Spôsob pospájania jednotlivých prvkov ovplyvňuje funkčné charakteristiky systému,

9650320.doc 8
Projektovanie výrob III.Bc DŠ

spoľahlivosť, pružnosť, adaptívnosť a ekonómia výroby.

Určenie systému a štruktúry prvkov je základným východiskom pri projektovaní
výrobných procesov. Správne stanovenie systému a jeho prvkov je predpokladom navrhnutia
takej technologicko-organizačnej štruktúry, ktorá zabezpečí výrobu pri optimálnych
ekonomických prínosoch.
Systémový model výrobného procesu sa často zobrazuje v tvare čiernej skrinky (obr.
1.2).

Obr. 1.2 Systémový model výrobného procesu ako čierna skrinka

Model zobrazuje všeobecnú úlohu výrobného systému, čiže pretvorenie materiálov a

polovýrobkov na výrobky s požadovanými funkčnými parametrami. Vo výrobnom systéme
prebieha teda presne stanovená transformácia vstupných hmotných veličín na hmotné veličiny
výstupné. Transformačný proces prebieha na základe spotreby vstupnej energie a riadia ho
vstupné a spätnoväzbové veličiny — riadiace informácie.
Uvedená abstrakcia pôsobenia vonkajšieho okolia na výrobný proces prostredníctvom
materiálových, energetických a informačných vstupov a výstupov však nedáva dostatočne
podrobnú predstavu o vonkajších väzbách výrobných procesov s reálnym systémovým
okolím.
Hlavné rozdiely výrobných procesov vyplývajú predovšetkým z rozdielnych
výrobných zariadení a náradia a z ich aktívneho uplatňovania človekom na objektoch výroby.

Základné rozdelenie výrobného procesu možno vyjadriť vzťahom:

Č—VP—0 kde Č je človek (operátor),
VP— výrobné prostriedky (stroje, prípravky, nástroje),
O — objekt výroby.

1.3 Predvýrobné etapy výrobného procesu

Výrobný proces má za cieľ výrobu finálnych výrobkov. V životnom cykle každého
výrobku možno vyčleniť viac periód. Prvá perióda zahŕňa cyklus „výskum – vývoj - výroba",
ktorý treba poznať pri tvorbe technológie výroby. Tento cyklus možno rozčleniť na:
• základný výskum, ktorý zahŕňa teoretické a objaviteľské práce,
• aplikovaný výskum, ktorý hľadá a skúma využitie výsledkov teoretických a
objaviteľských prác,
• vývojové práce (napr. v strojárstve vývojovo-konštrukčné práce),
• projektová činnosť (závody, pracoviská, dielne),

9650320.doc 9
Projektovanie výrob III.Bc DŠ

• výstavba nových závodov, dielní, prevádzok,

• osvojenie nových výrob (technické, výrobné a ekonomické osvojenie).
Potrebné je poznať ciele a pracovný obsah činností v jednotlivých etapách.
Základné sú vzťahy v čase a vo finančných nákladoch. Počas cyklu, ktorý trvá viac
rokov, vzniká rad pracovných vzťahov a väzieb vo vnútri etáp a medzi etapami, ktoré je
žiadúce synchronizovať a harmonizovať, napr. rozpracovaním sieťových grafov.
Z hľadiska práce technológa, či už pri navrhovaní technologických postupov, alebo pri
projektovaní pracovísk a pri realizácii, treba zhromažďovať informácie o cykle „výskum –
vývoj - výroba" s orientovaním sa na konkrétne súčiastky, uzly a stroje a využívať informácie
podľa zadania úlohy.
Aplikovaný výskum a vývojové práce prinášajú nové alebo zdokonalené materiály,
výrobky, technologické procesy a pod. Vývojové inžiniersko-technické práce sú jedným z
najdôležitejších etáp cyklu. Od časových intervalov a od kvality práce v tejto etape závisí
úroveň a komplexnosť novej techniky. Samotná výroba, jej technika, technológia a
organizácia majú odzrkadľovať nielen pokrok vo vede, ale aj pokrok v konštrukčných a
projektových riešeniach.

Cyklus „výskum - vývoj - výroba

Druh činnosti Ciel činnosti Obsah činnosti
Teoretický výskum Získanie nových všeobecných Teoretické práce, záverečné
výskuZáklad

poznatkov, odkrytie zákonitostí, správy Publikácie

ný

ich zovšeobecnenie a formulácie

Objaviteľský Objavenie nových princípov a Objavy, patenty, záverečné
m

výskum formulácia možností ich využitia správy Publikácie

Aplikovaný výskum Vypracovanie nových druhov

Spracovanie zadania.
výrobkov a výrobných Formulácia úloh. Analýza
postupov. Tvorba odporúčaní,
informácií. Výber metód
metodík a pod. riešenia, výpočty a zdôvod-
nenia. Príprava vzoriek,
modelov a experimentálne
práce. Záverečná správa s
metodikami a odporúčaním
Vývoj: konštrukčný, Zdokonalenie konštrukcií výrob- Spracovanie technologicko-
technologický, projektový, kov, technologických ekonomického zadania.
ekonomický, organizačný, a procesov, systémov, opatrenia a Ideové návrhy. Pracovné
pod. pod. Príprava výrobnej výkresy a dokumentácia.
dokumentácie, výroba Výroba skúšobných vzoriek a
prototypov a ich odskúšanie ich skúšky. Dopracovanie
prototypov. Spresnenie
výrobnej dokumentácie
Projektovanie nových výrob Spracovanie plánovacej, Spracovanie technicko-
konštrukčnej a technologickej ekonomických zdôvodnení
dokumentácie na výstavbu projektu. Spracovanie
výrobných jednotiek vlastného projektu novej
výroby
Výstavba Včasné a kvalitné uvedenie Stavebné práce. Montáž
výrobných kapacít do činnosti technologických zariadení.
Uvedenie objektov do
činnosti
Osvojenie .nových výrob Dosiahnutie projektovaných Technické osvojenie.
technicko-ekonomických Výrobné osvojenie.
ukazovateľov v plánovaných Spresňovanie a zlepšovacie
termínoch práce
Výroba Výroba v plánovaných Práca v podmienkach
objemoch a sortimentnej skladbe zabehanej výroby

9650320.doc 10
Projektovanie výrob III.Bc DŠ

Do predvýrobných etáp výroby strojárskych výrobkov sa zahŕňajú nasledujúce

činností:
1. Zostavenie principiálnej schémy práce strojárskeho výrobku. Táto činnosť sa opiera o
výsledky vedecko-výskumnej činností v základnom a aplikovanom výskume, najmä o
objavy a vynálezy.
2. Teoretické rozpracovanie funkčného poslania strojárskeho výrobku a stanovenie jeho
pracovnej funkcie.
3. Spracovanie konštrukčnej schémy.
4. Určenie pracovných síl, teplôt a ďalších parametrov. Vykonanie základných funkčných
prepočtov.
5. Vytvorenie konštrukčných makiet, prepočítanie a navrhnutie rozmerov súčiastok,
voľba materiálov pre súčiastky so zreteľom na podmienky práce pri plnení funkčných
úloh s cieľom dosiahnuť požadovanú spoľahlivosť a životnosť.
6. Určenie východiskového a konečného stavu materiálov vybraných pre súčiastky
strojárskeho výrobku.
7. Spresnenie rozmerov súčiastok. Prepočet rozmerových obvodov a stanovenie
rozmerových tolerancií.
8. Projektovanie technológie výroby skúšobného prototypu.
9. Projektovanie a výroba požadovaného tzv. nultého náradia.10. Vyhotovenie
skúšobného prototypu.
10. Skúšky a štúdiá na skúšobnom prototype.
11. Spresnenie konštrukcií, rozmerov a tolerancií. Spresnenie technologických postupov
na základe výsledkov skúšok a štúdií na prototype.
12. Návrh a výroba náradia na skúšanie tzv. nulovej sene.
13. Výroba skúšobných sérií na základe spresnených technologických postupov, rozmerov
a konečnej špecifikácie materiálov súčiastok.
14. Skúšky výrobkov nultej série.
15. Zostavenie technických podmienok na preberanie súčiastok a výrobku ako celku.
16. Spracovanie výkresov a technologických postupov na sériovú výrobu nového
strojárskeho výrobku so zreteľom na podmienky vyrábajúceho závodu.
17. Návrh a výroba náradia pre sériovú výrobu.
18. Zavedenie sériovej výroby a jej zabezpečenie

Technická príprava výroby

Predvýrobné etapy sa realizujú v technickej príprave výroby. Technická príprava výroby

(TPV) je súbor vzájomne spojených činností realizovaných vo výrobnom podniku, ktorých cieľom je
pripraviť technicky a ekonomicky účelne a efektívne riešenie výrobkov, technológií, projektov
výrobných systémov, a organizácie a prevádzkovania výrob v súlade s požiadavkami trhu a s vlastnými
ekonomickými i mimoekonomickými cieľmi firmy v súlade s jej kapacitnými a technologickými
možnosťami. Predmetom TPV môže byt nový ako aj upravovaný výrobok a jeho výroba. Bez
úspešného vyriešenia TPV nie je možné výrobu zahájiť, zaistiť jej priebeh a splniť termín požadovanej
dodávky zákazníkom.
Strategická príprava výroby integruje všetky nevyhnutné činnosti od ktorých závisí
dosiahnutie technických, technologických a ekonomických cieľov spojených s výrobou
výrobkov. Strategická príprava výroby zabezpečuje účinné spôsoby dosiahnutia cieľov
hospodárenia ( tvoria sa rozpočty, spresňuje kvalita výrobku a jeho cena, doba výroby a pod.).

9650320.doc 11
Projektovanie výrob III.Bc DŠ

zabezpečujú sa výrobné prostriedky a pracovné predmety (materiál, suroviny, polotovary

a nakupované diely). Vyrábajú sa špeciálne výrobné prostriedky podľa príslušnej
dokumentácie.
Výsledkom činnosti v strategickej príprave výroby je :
• personálne zabezpečenie výroby,
• ekonomické rozpočty ( pre efektívnu výrobu výrobku ),
• výrobné prostriedky,
• náradie,
• materiál, suroviny, polovýrobky a nakupované diely.

Príprava výroby môže mať charakter:

• vývojový, spojený so vznikom nových výrobkov (inovácie),
• prevádzkový, spojený so zlepšením a zmenami výrobkov.
Tomu zodpovedá vo veľkých firmách aj organizačné delenie útvarov TPV (vývojová
konštrukcia, prevádzková konštrukcia, vývojová technológia, prevádzková technológia a pod.).
Technická príprava výroby ovplyvňuje efektívnosť výroby v dlhom časovom období.
V rámci TPV vzniká rada nových informačných súborov, vytvára sa v nej normatívna
základňa riadenia celej firmy. Je významným prostriedkom zabezpečenia efektívnej činnosti
firmy vo výrobných a súvisiacich procesoch. V rámci TPV vznikajú podklady potrebné pre
kalkuláciu, teda pre tvorbu cien, pre mzdovú agendu, plánovanie pracovníkov a ich
rozmiestňovanie vo výrobnom procese, ako aj v pomocných a obslužných procesoch atd.
Na zložitosť, náročnosť, časový rozsah TPV majú vplyv:
• technické vlastností a zložitosť výrobku, prevádzkové podmienky, materiálová
náročnosť a stupeň inovácií,
• povaha technologických premien,
• ekonomické a organizačne podmienky firmy, vrátane schopnosti manažmentu,
• úroveň a výsledky vlastného výskumu a vývoja.
TPV má predovšetkým :
• Vyriešiť a pripraviť výrobok s ohľadom na požiadavky trhu a vlastnú efektívnosť
firmy, zaistiť jeho vývoj a vypracovať príslušnú dokumentáciu.
• Určiť v rámci akých procesných zásad, akými postupmi, na akom zariadení, s akým
náradím a prípravkami, pri použili akého materiálu a s nasadením ktorých profesií
bude výrobok vyrábaný, kontrolovaný a skúšaný. K tomu je potrebné vypracovať
príslušnou dokumentáciu.
• Vyriešiť optimálny projekt realizácie výrobného procesu, a to tak po stránke vecnej,
tak priestorovej a časovej.
Vzhľadom k rozsahu činností dochádza metodicky, prakticky a organizačne
k následovnému členeniu TPV na:
• konštrukční prípravu výroby,
• technologickou prípravu výroby,
• projektovú prípravu výroby (technologické projektovanie).

Konštrukčná v príprava výroby

Ak je zhromaždený dostatok informácií k inováciám či iným formám vývoja výrobku,
je známy cieľ jeho prípravy, je možno pristúpiť ku konštrukčnému riešeniu. Uplatňovať je

9650320.doc 12
Projektovanie výrob III.Bc DŠ

možné rôzne konštrukčné princípy, vypracovať rôzne konštrukčné koncepcie, rôzne riešenia
funkčných schém výrobku a pod.. Cyklus konštrukčnej prípravy musí byt optimálne časové
skrátený, preto je potrebné ho realizovať v príslušných etapách:
• vypracovanie úvodného projektu,
• vypracovanie technického projektu – návrh výrobku,
• konštrukčné riešenie výrobku, výroba prototypu a jeho overenie,
• spolupráca s technologickou prípravou výroby
Konštrukčná príprava výroby v súčasnosti využíva v plnej miere počítačovú
podporu.Za viac ako 30 rokov existencie počítačom podporovaného konštruovania (CAD –
Computer Aided Design) sa táto technológia prípravy inovácií rozvinula na vysokú úroveň a
je v súčasnosti ulimatívnou nutnosťou pre návrhárske aktivity nielen vo veľkých podnikoch,
ale aj v malom podnikaní. Všeobecný koncept CAD systémov ukazuje obr.1.3. Jeho hlavné
zložky sú:
• Koncepčný dizajn výrobku. S počítačovou podporou sa navrhuje funkčná štruktúra
výrobku, t.j. jeho hlavné časti, ich geometrické vzťahy, výkonové parametre, prepojenia a
rozhrania a pod.
• Inžiniersky dizajn. Zameranie je na presný geometrický tvar, rozmery, materiál, stav
povrchu a iné dôležité charakteristiky súčiastok a modulov konštrukcie.
• Detailný dizajn. Súvisí s tvorbou údajov pre výrobu (digitálna forma nahradzujúca
klasické konštrukčné výkresy.
• Moduly simulácie. Riešia sa tu optimalizačné výpočty, tvorba alternatív konštrukcie a ich
hodnotenia.
• Moduly komunikácie s ďalšími počítačovými systémami:
- CAP (Computer Aided Planning). Systém plánovania zabezpečuje technologickú
prípravu výroby, rozpis výrobných úloh, plánovanie a riadenie výroby.
- CAM (Computer Aided Manufacturing). Počítačový systém pre riadenie strojov,
manipulačných zariadení, monitorizácie procesov, riadenie servisných prác a pod.
- CIM (Computer Integrated Manufacturing). Integrácia separantných systémov do celku

Obr. 1.3 Schéma CAD systému

9650320.doc 13
Projektovanie výrob III.Bc DŠ

Významnosť počítačového konštruovania, ale aj iných zložiek inovačného procesu

možno vymedziť v troch hlavných rovinách:
• Práca konštruktérov a projektantov v CA - systémoch je podstatne výkonnejšia vo
všetkých aktivitách (čas, práca, náklady)
• CA - technológie zvyšujú kvalitu návrhov na báze úspor materiálov, pracnosti výroby,
optimalizácie konštrukcie, výrobných plôch a pod.
• CA - technológie podporujú tvorivosť a variantnosť riešení a tým celkovú inovačnú
úroveň podniku.
Inovačné trendy:
• Existencia veľkého počtu univerzálnych programových systémov pre konštruovanie a
ich systemizácia a štandardizácia podľa aplikačných oblastí. Charakteristickým
znakom je:
- rýchla aplikácia stále vznikajúcich programových produktov všeobecného charakteru
- systemizácia a štandardizácia používaných programových produktov (napr. CATIA,
AUTOCAD, PROINŽINIER). Napr. systém CATIA je preferovaný u svetových
výrobcov automobilov a ich dodávateľov. Pri zákazkách na dodávky komponentov je
dokumentácia výhradne na počítačových médiách a sú normované požiadavky na
komunikáciu.
• Aplikácie špeciálnych prostriedkov pre vývoj výrobkov :
- Digitálny výrobok. Presné prostriedky opisu výrobkov a ich prvkov prostredníctvom
referenčných konštrukčných dát. Všetky údaje o výrobku získavané z vývojového
procesu sú spracované v predom definovanej digitálnej forme a predstavujú virtuálny
prototyp na ktorom dizajnéri, konštruktéri, elektronici, ergonómovia a iní špecialisti
riešia parciálne a integračné úlohy.
- Digital Mock-Up (DMU). Virtuálny model výrobku je vizualizovaný a počítačom sa
simuluje jeho montáž resp. celá výroba. Umožňuje testovať ľubovoľnú súčiastku alebo
agregát na použitie.
- Počítačové testovanie. Pomocou počítača je simulované správanie sa v prostredí pri
rôznych podmienkach a pri zmene fyzikálnych faktorov (teplo, zima, voda a iné). K
dispozícii sú programy pre riešenie úloh prúdenia vzduchu, akustické testy, správania
sa materiálov a pod. Úroveň počítačových simulácií umožňuje redukovať do veľkej
miere fyzické testy.
• Aplikácia programových systémov pre optimalizačné výpočty. Napríklad systém
ADAMS (Automatic Dynamic of Mechanical System Simulation), ktorý automaticky
rieši pohybové rovnice pre kinematické, statické a dynamické simulácie
• Trend bezpapierovej (digitálnej) formy konštruovania aj u zložitých výrobkov.
• Digitálny výrobok. Pomocou počítačov sú vytvárané pevné prostriedky opisu
výrobkov a ich prvkov vo forme referenčných konštrukčných údajov. Všetky údaje
získané z vývojového procesu sú spracované v predom definovanej digitálnej forme a
predstavujú virtuálny prototyp výrobku. Na digitálnom výrobku môžu ďalšie
špecializácie ako sú ergonómovia, technológovia, kvalitári a pod. riešiť úpravy a
modifikácie výrobku.
• Virtuálne zobrazovanie konštrukcie. Počítačové technológie umožňujú s vysokým
stupňom prezentácie zobrazovať v priestorovom modeli vytvorenú konštrukciu,
vrátane pohybov a činnosti obsluhy.

9650320.doc 14
Projektovanie výrob III.Bc DŠ

• Virtuálne zobrazovanie budúcej výroby. Údaje z počítačového konštruovania sú

prepojené na systémy, ktoré navrhujú montáž výrobku, výrobné zariadenia,
usporiadanie výrobných výrobných liniek a výrobný tok.
• Počítačové testovanie výrobku. simulované je správanie sa výrobku v relevantnom
prostredí (virtuálne prostredie) pri rôznych podmienkach. Typickým príkladom sú
nárazové testy automobilov pri riešení ich bezpečnosti.
Technologická príprava výroby
V technologickej príprave výroby sa na základe konštrukčnej dokumentácie realizuje
koncepcia technologického projektu. Vytváraná technologická dokumentácia zahrňuje:
technologické postupy vrátane výkonových THN, technicko - hospodárske normy spotreby
materiálov ( materiálové THN), technologický projekt, technologické výkresy polovýrobkov,
výkresy špeciálneho náradia a pod.
Technologická príprava výroby (TgPV) je súhrn technicko-organizačných činností a
opatrení zameraných na spracovanie výrobnej dokumentácie a podkladov pre materiálne
vybavenie výrobného procesu. Z rozborov skladby prácnosti vyplýva, že 70 % až 80 % z
celkovej prácnosti pripadá na prípravu výrobnej dokumentácie.
Po vývojovej a konštrukčno-návrhovej etape, v ktorej sa realizoval návrh súčiastky,
nasleduje návrh technológie výroby. Návrh spôsobu výroby, ktorý je zapisovaný do
technologickej dokumentácie, je realizovaný v rámci technologickej prípravy výroby TgPV).
Táto časť predvýrobných etáp je jedna z najpracnejších a časovo najnáročnejších v prípravnej
fáze výrobného procesu.
Hlavnou úlohou TgPV je predovšetkým:
• spracovanie konštrukčno-technologických rozborov súčiastkovej základne,
• výber vhodných polotovarov,
• určenie spotrebnej hmotnosti,
• stanovenie počtu a poradia výrobných, kontrolných a montážnych operácií,
• voľba vhodných strojov, nástrojov, prípravkov, meradiel a pomôcok,
• výpočet základných technicko-ekonomických údajov o spotrebe materiálu a energie,
• spracovanie, kompletizácia a archivácia výrobnej dokumentácie,
• spracovanie a modifikácia výrobnej dokumentácie v rámci zmenového riadenia,
• určenie rezných podmienok a noriem spotreby času,
• zaradenie a spracovanie manipulačných a dopravných operácií,
• spracovanie programov pre NC stroje, roboty a kontrolné zariadenia,
• spracovanie dokumentácie pre montáž výrobkov.
Technologická dokumentácia má v podniku veľký význam. Okrem jej hlavného
zamerania výroby, je vstupom pre oddelenie, respektíve systémy pre plánovanie a riadenie
výroby, informácie z technologického postupu sú dôležitým vstupom pre nákup materiálov,
nástrojov a iných pomôcok. Na základe informácií z technologického postupu sa takisto
vychádza pri určovaní nákladov na súčiastku, strojárskej praxi existujú nasledovné druhy
technologickej dokumentácie :
• technologický postup,
• list náčrtkov,
• technologický predpis,
• montážna rozpiska,
• súpiska priebehu výroby,
• zoznam technologického náradia,

9650320.doc 15
Projektovanie výrob III.Bc DŠ

• technicko - normovací list,

• návodka,
• typová (skupinová) návodka,
• operačná návodka,
• typová operačná návodka,
• list technologického postupu kontroly súčiastky.
Druh použitej technologickej dokumentácie závisí od typu súčiastky, vyrábaného množstva,
disponibilného strojového parku (konvenčné alebo NC stroje), zvyklostí daného podniku, úrovne
inžinierskych pracovníkov, vybavenosti výpočtovou technikou a pod. Takisto stupeň rozpracovanosti
technologického postupu závisí od typu výroby.
Technologický postup určuje potrebné výrobné zariadenie, nástroje, prípravky, meradlá a
technologické podmienky tak, aby súčiastka bola podľa daného technologického postupu
vyrobiteľná hospodárne a spínala kvalitatívne a kvantitatívne požiadavky dané technickou
dokumentáciou. Je to predpis použitých strojných a pomocných zariadení, ktoré sa zúčastňujú
výroby súčiastky a takisto predpis technologických podmienok z akých pracujú jednotlivé strojné
zariadenia. Technologický postup je výsledkom práce technológa v rámci TgPV. Obdobne ako
technický výkres, je aj technologický postup záväzný pre výrobu. Technologický postup musí
obsahovať informácie týkajúce sa:
• súčiastky (vyrábané plochy),
• výrobných prostriedkov (stroj, nástroj),
• operácia),
• poradia technologických operácií,
• parametrov použitej metódy (technologické parametre),
• operačné časy jednotlivých technologických operácií,
• miesta, kde sa bude technologická operácia realizovať (určenie strediska),
• dráhy nástroja (pre NC programovanie),
• pomocných procesov (chladenie, mazanie a pod).
Z rozboru prác v technickej príprave výroby vyplýva, že z celkového rozsahu činností
pripadá na intuitívnu činnosť l % až 5 %, na formálne logickú činnosť 25 % až 50 % a na
rutinnú činnosť 45 % až 74 % . Počítačová podpora rutinných činností sa rieši pomocou márnych
algoritmov. Omnoho zložitejší problém je automatizovať činnosti, pre ktoré nie je presne známy
algoritmus riešenia (napr. určenia poradia technologických operácií, analýza upínania a pod.).
Pri týchto činnostiach má veľkú váhu dlhoročná skúsenosť pracovníkov, 'technologická"
inteligencia pracovníka, intuícia, skúsenosti a poznatky o probléme. Posledne menované črty
patria do oblasti inteligenčných schopností technológa. Existuje snaha aj tieto črty plánovania
opísať a vhodným spôsobom algoritmovať. Jedná sa už o oblasť umelej inteligencie a
expertných systémov.
Medzi základné požiadavky kladené na technologický postup patrí:
• splnenie funkčných požiadaviek daných špecifikáciou, technickým výkresom a
normami,
• výroba súčiastky s minimálnou prácnosťou a minimálnymi nákladmi na výrobu,
• maximálne využitie kapacity navrhovaného výrobného zariadenia,
• dodržanie bezpečnosti práce technologickým a pracovným postupom,
• rešpektovanie ekologických aspektov.
I keď je možné stanoviť všeobecný postup operácií v technologickom postupe, je

9650320.doc 16
Projektovanie výrob III.Bc DŠ

návrh technológie výroby ovplyvnený mnohými činiteľmi a je potrebné vziať do úvahy

množstvo súvislostí. Návrh technologického postupu je typicky plánovacia činnosť, vyžaduje
od technológa nielen teoretické vedomosti o strojárskych technológiách, ale aj praktické
skúsenosti. Je to veľmi náročná etapa predvýrobnej etapy realizácie súčiastky.
Organizácia a riadenie prípravy výroby

Poznať možností zdokonaľovania organizácie a riadenia prípravy výroby predpokladá

nielen mať poznatky z oblasti organizačnej analýzy a riadenia, ale aj dokonalý prehľad o objekte,
teda samotnom obsahu a procese prípravy výroby.
Príprava výroby tvorí súčasť predvýrobných etáp, ktorých obsah je vymedzený
činnosťami od zrodu vedeckého poznatku až po aplikáciu vo výrobe. V tomto širšom rámci
invenčno-inovačného procesu tvorí jednu zo základných zložiek predvýrobných etáp vlastná
príprava výroby.
Konkrétne možno obsahovú náplň prípravy výroby ohraničiť tak, že v sebe zahŕňa iba
tie činnosti z komplexu predvýrobných etáp, ktoré nadväzujú na výsledky vedeckovýskumnej
práce a dotvára ich v projektovej, konštrukčnej, technologickej a inej dokumentácii, podlá
ktorej sa už bude bezprostredne vyrábať.
Poslaním a cieľovou funkciou prípravy výroby je dopracovať prognózy výroby, jej
rozvojové koncepcie i schválené plány do konkrétnej technickej, ekonomickej, organizačnej,
obchodnej a inej dokumentácie potrebnej na výrobu nových výrobkov.
Výsledný cieľ tohto mnohostupňového a členitého prípravného procesu má
zodpovedať dvojjedinému kritériu:
• dosiahnuť prípravu výrobkov špičkových svetových parametrov kvality,
• zabezpečiť čo najnižšiu spotrebu živej a zhmotnenej práce na ich výrobu.
Okrem týchto súhrnných pozitívnych požiadaviek možno na význam prípravy výroby
poukázať aj z hľadiska negatívnej stránky. Myslia sa tým nedostatky v príprave výroby, ktoré
sa potom záporne prejavujú v množstve technicko-ekonomických parametrov výrobkov.
Nedostatočná úroveň prípravy výroby sa ďalej negatívne premieta aj do výrobného procesu,
kde vznikajú technické ťažkostí vo výrobe, ale dolieha to aj na samotnú technologickú disciplínu
robotníkov a vopred nepripravené organizačné projekty sťažujú i priamo organizáciu vo
výrobnom procese.
Významnosť prípravy výroby zvýrazňujú vyššie náklady, ktoré sa vynakladajú, napr. v
kusovej výrobe tvoria až jednu tretinu vlastných nákladov výroby. Popri požiadavkách na kvalitu
prípravy a výšku jej nákladov treba význam prípravy posudzovať aj z hľadiska faktora času.
Východiskom je zadanie, od ktorého sa celý proces prípravy výroby odvíja. Zadanie má
obsahovať základné ciele a požiadavky, ktoré sa prípravou výroby majú dosiahnuť. Možno
medzi ne zaradiť tieto:
1. Súbor technických, prevádzkových, estetických, ergonomických ďalších parametrov kvality
novo pripravovaných výrobkov.
2. Požiadavky na efektívnosť použitia nových výrobkov, t. j. aby zodpovedali efektívnemu
vývozu na zahraničné trhy i tuzemským odberateľom spotrebiteľom.
3. Požiadavky na efektívnosť zhotovovania nových výrobkov. Toto hľadiska výrobcu je vzhľadom
na hmotné, energetické, pracovné a iné zdroje čoraz naliehavejšie
4. V súlade so systémovým chápaním vecí netradične, systémovo stanoviť požiadavky
pripravovaný výrobok. Nezadávať teda len individuálne výrobky, ale komplexné úlohy
S. Súborne obsiahnuť a premietnuť požiadavky na kvalitu výrobku, na efektívnosť jeho
používania i efektívnosť výroby do výslednej syntézy efektov.

9650320.doc 17
Projektovanie výrob III.Bc DŠ

Pre prípravu strojárskej i väčšinu ostatnej výroby, založenej na mechanickej technológii,

sú charakteristické najmä tieto základné etapy:
• konštrukčná príprava výroby,
• technologická príprava výroby,
• príprava náradia a prípravkov,
• vypracovanie technicko-hospodárskych noriem,
• vypracovanie kalkulácie výrobkov a cenových návrhov,
• technicko-organizačný projekt výroby,
• overovacia séria, zábeh a zmenové riadenie výroby.

Automatizácia prípravy výroby

Súčasné obdobie charakterizované aj ako historická etapa, v ktorej sa otvorilo
používanie počítačových technológii vo výrobe, ale aj príprave výroby je stimulované
zavádzaním automatizovaných, najmä pružných výrobných systémov. Zvyšujúce sa nároky na
inžinierske - technické práce do popredia tlačia automatizované inžinierske systémy. Tie
zabezpečujú počítačovú podporu širokého spektra inžinierskych úloh. Najčastejšie sú označované
ako systémy CAx - CAD, CAP, CAE, CAQ, CAT, CÁR, CAM a pod.
Problematika automatizácie inžinierskych prác v strojárskej výrobe vzhľadom na jej
prierezový charakter je značne široká. Z hľadiska širších aspektov sú tu zahrňované problémy
systémového ponímania a rozvoja automatizovaných inžinierskych činností, teoretické a
metodické princípy -automatizovaného projektovania systémov, metodické postupy, algoritmy
a nástroje pre formalizáciu a. popis objektov výroby, výrobných procesov, výrobnej techniky,
výrobných systémov a pod.. Dôležité sú však aj poznatky a Informácie z interdisciplinárnych
odborov nestrojárskeho charakteru najmä z informatiky, kybernetiky, počítačovej grafiky,
matematiky a pod., ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou nových projektových metodológií a
technológií .
Požiadavky na novú kvalitu inžinierskych prác sú odvádzané predovšetkým z
vytváraných stratégií moderných strojárskych najmä automatizovaných výrob. Ako evidentné
atribúty pritom vystupujú:
• širší rozsah t.j. objem inžiniersko-technických činností,
• vysoká kvalita inžiniersko-technických riešení,
• minimalizácia t.j. skracovanie inovačných cyklov (cyklov projektovania),
• minimálizácia t.j. znižovanie vývojových a realizačných nákladov.
Bez širokej počítačovej t.j. automatizácie (informačných a softwarových technológií) sa
vysoká kvalita technických prác v predmetnej oblasti dá len veľmi obtiažne dosiahnuť .
Automatizované inžinierske systémy v strojársky výrobe sa rozvíjajú hlavne v
nasledovných základných skupinách:
• vývoj resp. inovácia objektov výroby (súčiastky, uzly, finálne výrobky),
• technologická príprava, plánovanie, organizácia a riadenie výroby,
• technologické projektovanie, príprava, realizácia a prevádzkovanie výrobných
zoskupení.

Existujú rôzne prístupy k interpretácii a klasifikácii automatizovaných inžinierskych

systémov. V nich ako základné klasifikačné znaky vystupujú atribúty: stupeň automatizácie,
profesná špecializácia, štruktúra technických a programových prostriedkov a pod. Základné
členenie automatizovaných inžinierskych systémov však vyplýva í ich postavenia v štruktúre
systémov typu CIM a HIM. Vytvárané modely sú spravidla založené na štrukturalizácii

9650320.doc 18
Projektovanie výrob III.Bc DŠ

hlavných zložiek t.j. podsystémov integrovaných do celku. Hlavné činnosti sú pritom

rozčleňované do funkčných blokov, pričom každý blok využíva významnú počítačovú
podporu. (obr.1.4).

PPS - PMS CAE

Počítačová podpora
Počítačom podporovaná
strategického plánovania a
inžinierska činnosť
marketingu y
kvalit
nie
riade
né CAQ
CAD orova
Počítačom podporovaný
PPC
podp
Počítačom podporované vývoj výrobkov ačom
plánovanie a riadenie
Počít
výroby

CAP
Počítačom podporované
MRP plánovanie výroby
Počítačom podporované
plánovanie materiálových
požiadaviek

CAM
Počítačom podporovaná výroba

Polotovary Skladovanie Výroba súčiastok Montáž Inšpekcia Expedícia

Obr. 1.4 Hlavné bloky počítačovej podpory v modeloch C I M

9650320.doc 19