www.tukan1.szm.

sk 1 _________________________________________________________________________________________

6. TEPELN SPRACOVANIE OCELE

Tepelnm spracovanm nazvame vetky opercie, pri ktorch materil ohrievame a ochladzujeme na dosiahnutie iadanch vlastnost ako pevnos, tvrdos, hevnatos, obrbatenos, odolnos proti opotrebeniu. asto poadujeme od tej istej ocele protichodn vlastnosti. Najprv chceme, aby bola oce mkk, dobre obrbaten, ale zrove tvrd, aby sme ou mohli obrba. Tieto vlastnosti dosiahneme tepelnm spracovanm, a to hanm, kale nm, zuachtovanm a chemicko-tepenm spracovanm. hanie umouje zabezpei rovnovnu truktru. Rozliujeme kalenie:

bez prekritalitcie na teploty pod A1 s prekrytalizciou na teploty nad A1 martenzitick bainitick povrchov

Zuachovanie je kalenie spojen s nesledujcim popanm na odstrnenie krehkosti.

hanie
Je to ohrev na haciu teplotu, vdr na tejto teplote a pomal ochladzovanie. Pri tom prebiehaj urit truktrne zmeny. Ohrev bva pomal a 20 C . h-1. Pri rchlom ohreve mu zloitejie siastky praskn, pretoe povrchov vrstvy sa teplom rchlejie rozahuj ako vntrajok. Ked sa ha pod teplotami A , truktry, feri, perlit a cementit zostvaj. Je to hanie,bez prkrytalizcie. Pri zohriat ocele nad teploty A3 resp. Acm ide o hanie s prekrytalizcioou prjom ferit, perlit a cemetit sa ohrevom premenia na austenit.

Druhy hania bez prekrytalizcie Ak sa neprekro pri han teplota A1, uskutouj sa nasledujce druhy hania bez prekrytalizcie. (a,b)

www.tukan1.szm.sk 2 _________________________________________________________________________________________

hanie na odstrnenie krehkosti po moren (iara 1) Pri moren - odstraovan zoxidovanej vrstvy, ocele kyselinami, sa uvouje atmov vodk, ktor vnikne; (difunduje) do povrchovch vrstiev ocele a zapriuje krehkos ocele. hanm ocele na teplotu 200 a 300 c poas niekokch hodn sa uvon vodk, a tm sa odstrni krehkos ocele. Rekrytalizan hanie (iara 2) Vyuva sa na obnovenie tvrnosti ocele po predchdzajcom spevnen tvrnenm za studena alebo pri nedostatonch teplotch tvrnenia za tepla. Rekrytalizan teplota bva v rozsahu 580 a 680 C. Ohrev aj ochladenie sa uskutouje v ochrannej atmosfre, aby nenastala. oxidcia povrchu siastok. hanie na znenie vntornho naptia (iara 3) Pouva sa na znenie naptia v zvranch vrobkoch a v zpustkovch vkovkoch, kde sa dokonuje tvrnenie za tepla pri teplotch pod A3. Siastky sa zohrej pri han na teplotu 500 a 650 C. Vdr na tejto teplote je 1 a 10 h, potom sa siastky pomaly ochladzuj v peci na teplotu 250 a300 C a alie ochladzovanie sa dokon na vzduchu. hanie na mkko (iara 4) Vyuva sa pri oceliach, ktor s v prirodzenom stave tako obrbaten. Pri han sa oce zohreje na teplotu tesne pod A1 s vdrou 2 a 8 h, a potom sa pomaly ochlad. hanm sa premen lamelrny perlit s dotikami cementitu na globulrny perlit, kde sa cementit zbal do gu1ok, m sa zlep obrbatenos. hanie na zskanie globurneho perlitu (iara 5) Ke teplota hania kole okolo A1 urchli sa tvorba globulrneho perlitu, o sa vyuva pri han takoobrbatench ocel s obsahom uhlka nad 0,5 %.

Druhy hania s prekrytalizciou Pri han s prekrytalizciou je teplota hania nad A3 alebo Acm take ferit, perlit a cementit sa premenia na austenit. Tto homogenizcia austenitu m tyri etapy: 1. 2. 3. 4. premena perlitu na austenit postupn premena feritu na austenit - pri podeutektoidnch oceliach rozpustenie cementitu - pri nadeutektoidnch oceliach homogenizcia austenitu - vyrovnanie chemickho zloenia difziou

www.tukan1.szm.sk 3 _________________________________________________________________________________________

Normalizan hanie (iara 6) Pri tomto han sa oce s hrubozrnnou truktrou zohrieva nad teplotu A3 resp. Acm asi o 30 a 50C . Tm sa truktry ferit, cementit a perlit premenia na austenit. Vdr na tejto teplote trv do vyrovnania teploty v celom priereze, a potom sa siastka ochlad na vzduchu. Vtedy sa austenit op premen na jemnozrnn feriticko-perlitick truktru a pri nadeutektoidnej oceli na jemnozrnn perliticko-cementitov truktru. Tieto jemnozrnn truktry maj lepie mechanick vlastnosti ako pvodn hrubozrnn truktra. Normalizan hanie sa zvyajne zarauje pred kalenm. Normalizan hanie s lomenm ochladzovanm (iara 7) Aby v oceovch vkovkoch a v odliatkoch nevznikli pri rchlom ochladen na vzduchu vntorn naptia, uskutouje sa ochladzovanie poda iary 7 . Najprv sa ochladzuje rchlejie na vzduchu asi na teplotu 650 c a po premene austenitu sa ochladzovanie dokon pomalie v peci. Izotermick hanie (iara 8) Pri tomto han sa oce rchlo ochlad pod teplotu A3 ale nad A1 s dlhou vdrou na teplote. Tm sa dosiahne jemnozrnn globulrny perlit s dobrmi mechanickmi vlastnosami. Potom nasleduje ochladzovanie na vzduchu. Difzne (austenizan) hanie (iara 9) Pouva sa pri zliatinovch oceliach, ktor maj pri normlnej teplote austenitick truktru. Tieto ocele sa zohrej a na teplotu 1 050 C. hanie trv 12 a 15 h. Pri tejto teplote dochdza k vyrovnaniu zloenia difziou. Potom sa oce pomerne rchlo ochlad, aby sa zabrnilo vyleniu inch fz. Dlhodobm ohrevom zhrubne zrno, preto sa potom ete zaraduje normalizan hanie.

Kalenie a popanie
Kalenie sa rozdeuje poda spsobu ochladzovania na martenzitick a bainitick. Martenzitivk kalenie me by : nepretrit (iara 1) pretrit lomen (iara2) termlne (iara 3)

Bainitick kalenie je : nepretrit izotermick (iara 4) izotermick zuachovanie (iara 5)

www.tukan1.szm.sk 4 _________________________________________________________________________________________

Nepretrit martenzitick kalenie (iara 1) Oce sa najprv zohreje na sprvnu kaliacu teplotu (a). Pdeutektoidn ocele sa zohrej na teplotu asi o 50 c vyiu ako A3' t.j. ked sa u ferit premenil na austenit. Nadeutektoidn ocele sa zohrievaj len nad teplotu A1, ke sa u perlit premenil na austenit. Potom sa zohriata oce rchlo ochlad v kaliacom prostred (voda, olej, vzduch) na teplotu miestnosti. Kee vzniknut martenzitick truktra, m vek vntorn naptie, siastky sa potom ete popaj na teploty pod A1. Pri nadeutektoidnch oceliach je iara Mf pod O C. Aby sa o najviac austenitu zmenilo na martenzit, me sa ochladzovanie dokoni v zmrazovacom kpeli liehu s tuhm oxidom uhliitm pri teplote 800 C. Tento spsob kalenia so zmrazenm sa pouva pri vrobe meradiel, valivch losk (dosiahne sa stlos rozmerov) a. pri vrobe kuchynskch noov (odolnos proti otupeniu). Lomen martenzitick kalenie (iara 2) Aby sa znilo vntorn naptie, realizuje sa chladenie v dvoch chladiacich prostrediach. Najprv sa ochlad v prostred s vysokou ochladzovacou schopnosou - vo vode na teplotu nad Ms a samotn martenzitick premena sa uskuton v prostred s menm ochladzovacm inkom - olej, vzduch. Termlne martenzitick kalenie (iara 3) Chladiacim prostredm s son kpele. Kalen siastka sa nech v prvom chladiacom prostred dlhie na vyrovnanie teploty na povrchu a v jadre. Do druhho chladiaceho prostredia sa prelo po uplynut tak dlhho asu, aby sa neprekroila iara Bs a nenastal batnitick rozpad austenitu. Nepretrit bainitick kalenie Me sa poui pri zliatinovch oceliach, ktor maj v diagrame ARA predsunut krivku Bs napr. pri oceli 12 050 s obsahom 0,15 % Cr. V diagrame je priebeh kalenia ozmaen slom 5, priom sa dosiahne 40 % bainitu a 22% martenzitu. Izotermick bainitick kalenie (iara 4) Ohriata oce sa ochlad pod teplotu Ms a potom sa tto teplota udruje, km neprebehne bainitick premena (Bs ,Bf). Siastky (run nstroje) sa vinou ete poptaj.

www.tukan1.szm.sk 5 _________________________________________________________________________________________

Bainitick izotermick zuachovanie (iara 5) Ohriata oce sa ochlad na teplotu nad Ms. Vdr na tejto teplote zodpoved plnej bainitickej premene (Bs ,Bf) tento proces sa nazva patentovanie. Kede oce m vemi dobr mechanick vlastnosti (tvrdos, hevnatos), nemus sa popa.

Zmena truktry pri popan Pri ohriat zakalenej ocele na 100 a 300 C (poda druhu ocele) sa premiea zvykov austenit na perlit, m tvrdos ocele mierne stpne pri sasnom zlepen hevnatosti. Pri vych teplotch, poda druhu ocele 200 a 400 C, zane salamelrny cementit v perlite menit na globulry. Pri ohriat nad 500 C sa tvorba globulrneho perlitu urchli a zmen sa aj ihlicovit tvar martenzitu. Vznikne nov truktra, ktor sa nazva sorbit. V oceliach legovanch Vandom, molybdnom Mo alebo volfrmom W vznikaj pri ohreve nad 400 c zliatiny tchto prvkov s uhlkom - karbidy, take sa tvrdos pri poptan ete prechodne zvi. Ide o vytvrdzovac efekt legovanch ocel. Druhy popania Poptanie sa rozdeuje na popanie: 1. pri nzkych teplotch asi do 350 C 2. pri vysokch teplotch nad 400 C Popanie na teploty do 350 c sa pouva na znenie vntornho naptia po kalen a na zlepenie hevnatosti na kor tvrdosti. Ak sa poptanie uskutouje na vzduchu, objavia sa na povrchu oxidan farby zodpovedajce popacej teplote. Tento spsob popania sa tie nazva aj naptanie. Pri popan uhlkovej ocele me sa poda farby oxidov eleza odhadn, ako klesla tvrdos ocele.

Pri 220 C v bode 1 je farba svetlolt, v bode 2 lt, v bode 3 tmavolt, v bode 4 ltohned, v bode 5 hnedoerven pri tvrdosti 60 HRC, o bva obvykl tvrdos zakalenej a popustenej ocele. Pri alom ohreve by sa objavili farby 6 purpurov, 7 - fialov, 8 - tmavomodr, 9 - modr, 10 - svetlomodr a 11 - siv. Popanm na teploty vyie ako 400 C sa zska sorbitick truktra s dobrmi mechanickmi vlastnosami. Tento druh popania po kalen sa nazva zoachovanie. Pruinov ocele sa zoachuj a na teplotu 500 C. Ostatn kontrukn ocele sa zoachuj na teplotu 500 a 600 C.

www.tukan1.szm.sk 6 _________________________________________________________________________________________

Povrchov kalenie Pri siastkach vystavench opotrebovaniu chceme zska vysok povrchov tvrdos pri zachovan hevnatho jadra. Meme to dosiahnu: nastenm povrchu siastky z nzkouhlkovej ocele uhlkom - cementovanm a nasledujcim zakalenm zakalenm kalitelnej ocele len v povrchovej vrstve povrchovm kalenm

Pri povrchovom kalen sa zohreje povrch siastky na kaliacu teplotu (do oblasti austenitu), a potom sa ochlad prdom vody. Austenit sa premen na martenzit. Siastka sa me ohria plameom 1 (a) na rovinnej ploche, a potom sa zakal prdom vody 2. Podobne valcov plocha (b) sa ohrieva plamemi 2 a zakalenie sa uskutouje vodnou sprchou 3.

Ohrev sa me uskutoni aj elektroindukne. Do medenej rrky tvaru cievky 2 sa privdza vysokofrekvenn striedav prd. Do rrky cievky sa privdza chladiaca voda 3, aby sa rrka neroztavila. Do cievky sa vlo siastka 1. inkom striedavho vysokofrekvennho prdu sa zohreje povrchov vrstva na kaliacu teplotu a potom spustenm siastky niie sa povrch zakal prdom vody 4. Hbka zakalenia ocele zvis od prekalenosti ocele.

Prekalitenos Prekalitenos je schopnos ocele zakali sa do uritej hbky. Aby sa oce zakalila, treba splni tri podmienky:

www.tukan1.szm.sk 7 _________________________________________________________________________________________

1. Obsah uhlka mus byt v ako 0,35 % 2. Oce mus byt zohriata na kaliacu teplotu (nad A3) 3. Vyaduje sa rchle ochladenie Povrch siastky sa ochlad rchlo, ale vntorn vrstvy sa ochladzuj pomalie. Rchlos ochladenia zvis hlavne od tepelnej vodivosti ocele. Uhlkov ocele maj horiu tepeln vodivos, preto sa zakalia do menej hbky. Zliatinov ocele sa vyznauj lepou tepelnou vodivosou a zakalia sa do vej hbky. Na hbku zakalenej vrstvy vplva aj teplota ohrevu siastky pred kalem a dka ohrevu, ktor ovplyvuje vekos zn, alej rozmer a tvar siastky a druh ochladzovacieho prostredia.