37 MHD Program Abstrakty

Slovensk hepatologick spolo nos SLS esk hepatologick spolo nos LS JEP Slovensk gastroenterologick spolo nos SLS
Slovensk zdravotncka univerzita v Bratislave
Kongres Slovenskej hepatologickej spolo nosti s medzinrodnou as ou
37. mjov hepatologick dni
HEPATOLGIA 09
T LE , 28. 30.
MJ
2009
PROGRAM, ABSTRAKTY
Lieba hepatitdy C bez rozdielu hmotnosti

Skrten informcia o lieku PegIntron 80, 100, 120, 150 mikrogramov prok a rozpadlo na injekn roztok naplnen v pere Zloenie: Lieivo: peginterfern alfa-2b. Indikcie: PegIntron je indikovan na liebu dospelch pacientov s chronickou hepatitdou C, ktor maj zven hodnoty transaminz bez peeovej dekompenzcie a ktor maj pozitvnu srov HCV-RNA alebo anti-HCV. Najlep spsob pouitia PegIntronu v tejto indikcii je v kombincii s ribavirnom. Tto kombincia je indikovan pre predtm nelieench pacientov, vrtane pacientov s HIV koinfekciou v klinicky stabilnom stave, a pre pacientov, u ktorch zlyhala predchdzajca lieba kombinovanou terapiou interfernom alfa (pegylovanm alebo nepegylovanm) a ribavirnom alebo monoterapia interfernom alfa. Monoterapia interfernom, vrtane lieby PegIntronom, je indikovan hlavne v prpadoch intolerancie alebo kontraindikcie pouitia ribavirnu. Dvkovanie a spsob podvania: Liebu PegIntronom mus zahji a monitorova len lekr so sksenosami v manamente pacientov s hepatitdou C. Kombinovan lieba: PegIntron 1,5 mikrogramu/kg/tde v kombincii s kapsulami ribavirnu. Monoterapia PegIntronom: 0,5 alebo 1,0 g/kg/tde. PegIntron sa m pouva opatrne u pacientov so stredne akm a akm pokodenm obliiek. Kontraindikcie: Precitlivenos na lieivo alebo ktorkovek interfern alebo na niektor z pomocnch ltok; anamnza zvanho u existujceho ochorenia srdca; zvan, oslabujce zdravotn akosti; autoimunitn hepatitda alebo anamnza autoimunitnho ochorenia; zvan dysfunkcia peene alebo dekompenzovan cirhza peene; u existujce ochorenie ttnej azy, pokia nie je kontrolovan konvennou liebou; epilepsia a/alebo zhoren funkcia CNS; zaatie lieby PegIntronom je kontraindikovan u HCV/HIV koinfikovanch pacientov s cirhzou a Child-Pughovm skre 6. Upozornenia: Ke sa PegIntron podva pacientom s chronickou hepatitdou C v kombincii s ribavirnom, pozri tie shrn charakteristickch vlastnost (SPC) lieku s ribavirnom. Pacienti musia by starostlivo sledovan, i u nich nevznikaj akkovek znaky alebo prznaky psychiatrickch porch. Je vyadovan starostlivo sledova pacientov s anamnzou kongestvneho zlyhania srdca, infarktu myokardu a/alebo s predchdzajcimi alebo sasnmi poruchami rytmu. Prerute liebu PegIntronom u pacientov, u ktorch djde k predeniu hodnt koagulanch parametrov. U pacientov lieench PegIntronom sa mus udrova adekvtna hydratcia. Kadmu pacientovi, u ktorho sa objav horka, kae, dyspnoe alebo in respiran symptmy, sa mus urobi RTG vyetrenie hrudnka. Pacienti so znakmi alebo symptmami zodpovedajcimi autoimunitnm poruchm, sa musia starostlivo zhodnoti a mus sa prehodnoti prnos pokraujcej lieby interfernom oproti jej rizikm. U pacientov s chronickou hepatitdou C lieench interfernom sa hlsili prpady Vogtovho-Koyanagiho-Haradovho (VKH) syndrmu. Vetkm pacientom sa mus urobi pred zaiatkom lieby on vyetrenie. Pozorovala sa hypertriglyceridmia a zhorenie hypertriglyceridmie, v niektorch prpadoch zvan. Pacienti, ktor s koinfikovan vrusom HIV a lieen vysoko innou antiretrovrusovou liebou (HAART), mu ma zven riziko vzniku lakttovej acidzy. U pacientov, ktor s lieen kombinovanou terapiou PegIntron s ribavirnom a zidovudnom, je zven riziko rozvoja anmie. Koinfikovan pacienti s pokroilou cirhzou, ktor s lieen HAART, mu ma zven riziko vzniku dekompenzcie peene a smrti. Koinfikovan pacienti lieen oboma typmi terapie, antiretrovrusovou (ARV) a protihepatitdovou, maj by starostlivo monitorovan s vyhodnocovanm ChildPughovho skre. Pacienti s HCV/HIV koinfekciou lieen peginterfernom alfa-2b/ribavirnom a HAART mu by, v porovnan s pacientami, ktor maj monoinfekciu HCV, vo zvenej miere ohrozen vvojom hematologickch abnormalt (ako s neutropnia, trombocytopnia a anmia). Pri liebe pacientov s nzkym potom CD4 je potrebn zven opatrnos. U pacientov, ktor dostvali kombinovan liebu PegIntronom a ribavirnom, boli hlsen poruchy zubov a asien, ktor mu vies k vypadvaniu zubov. U pacientov s psorizou alebo sarkoidzou, sa pouitie PegIntronu odpora len v prpadoch, ke mon prnos previ mon riziko. Pouitie PegIntronu u ien v plodnom veku sa odpora len vtedy, ke poas lieby pouvaj inn antikoncepciu. PegIntron mono poui poas gravidity iba vtedy, ke oakvan prnos opodstatuje mon rizik pre plod. Dojenie sa m pred zaatm lieby prerui. Interakcie: Opatrne sa mus postupova pri podvan peginterfernu alfa-2b s liekmi metabolizovanmi CYP2D6 a CYP2C8/9, hlavne, ak maj zke terapeutick okno, ako s warfarn, fenyton a flekainid. Pacientov s chronickou hepatitdou C, ktor boli nastaven na stabiln dvku metadnu v rmci udriavacej lieby je potrebn sledova, i sa u nich nevyvjaj znaky a prznaky zvenho sedatvneho inku alebo respiran depresia. Pouvanie nukleozidovch analgov, i u samotnch, alebo v kombincii s inmi nukleozidmi, spsobilo lakttov acidzu. Sben pouvanie ribavirnu a didanoznu sa neodpora. Neiaduce inky: Neiaduce reakcie hlsen vemi asto u pacientov lieench interfernom alfa-2b vrtane monoterapie PegIntronom alebo PegIntronom + ribavirnom: vrusov infekcia, znenie hmotnosti, depresia, podrdenos, insomnia, zkos, naruen koncentrcia, emon labilita, boles hlavy, sucho v stach, dyspnoe, faryngitda, kae, vracanie, nauzea, abdominlna boles, hnaka, anorexia, alopcia, pruritus, such koa, vyrka, myalgia, artralgia, muskuloskeletlna boles, zpal v mieste injekcie, reakcia v mieste injekcie, zvrat, nava, zimnica, horka, symptmy podobn chrpke, astnia. Uchovvanie: Uchovvajte v chladnike pri teplote (2 C 8 C). Neuchovvajte v mraznike. Obsah balenia: PegIntron 80 mikrogramov, 100 mikrogramov, 120 mikrogramov, 150 mikrogramov: 4 per obsahujce prok a rozpadlo na injekn roztok, 4 injekn ihly a 8 istiacich tampnov. Drite rozhodnutia o registrcii: SP Europe, Bruxelles, Belgicko. Registran sla: EU/1/00/131/036, 040, 044, 048. Dtum revzie textu: 28. janur 2008.
Schering-Plough s.r.o., Ke tvanici 656/3, 186 00 Praha 8
(sorafenib) tablety
Viac asu pre ivot
p r v a jedin systmov lieba s dokzanou innosou, ktor signifikantne zlepuje celkov prevanie pacientov s hepatocelulrnym karcinmom 1
1. Llovet J, Ricci S, Mazzaferro V, et al; for the SHARP Investigators Study Group. Sorafenib improves survival in advanced hepatocellular carcinoma (HCC): results of a phase III randomized placebo-controlled trial (SHARP trial). J Clin Oncol. 2007;25(18S)(suppl) [ASCO abstract LBA1]. http://www.asco.org/portal/site/ASCO/template.RAW/menuitem.34.
Skrten informcia o lieku Nzov lieku: Nexavar 200 mg filmom obalen tablety. Zloenie lieku: Kad filmom obalen tableta obsahuje 200 mg sorafenibu (ako tozylt). Liekov forma: Filmom obalen tableta. Terapeutick indikcie: Nexavar je indikovan na liebu hepatocelulrneho karcinmu. Nexavar je indikovan na liebu pacientov s pokroilm karcinmom z renlnych buniek, u ktorch zlyhala predchdzajca lieba zaloen na interferne alfa alebo interleukne-2 alebo sa povauj za nevhodnch pre takto liebu. Kontraindikcie: Precitlivenos na lieivo alebo na niektor z pomocnch ltok. Osobitn upozornenia a opatrenia pri pouvan: Kon reakcie ruka-noha s poda kritri CTC zvyajne stupa 1 a 2. Zven vskyt arterilnej hypertenzie (zvyajne mierna a stredne zvan, prejavovala sa v ranom tdiu lieby). Pravidelne sa m sledova krvn tlak a, ak je to potrebn, liei poda benej medicnskej praxe. Zven riziko krvcania. Zven vskyt srdcovej ischmie/infarktu. U pacientov so zvanm pokodenm funkcie peene sa me zvi koncentrcie sorafenibu. U niektorch pacientov uvajcich warfarn poas lieby Nexavarom sa hlsili zriedkav prpady krvcania alebo zvenia medzinrodnho normalizovanho pomeru (INR). Pacienti s tmto druhom lieby maj by pravidelne sledovan. V zvislosti od zvanosti pozorovanch neiaducich inkov mono zvi doasn preruenie lieby a/alebo zmenu dvky alebo ukonenie lieby. Nevykonali sa iadne formlne tdie o inku sorafenibu na hojenie rn. U pacientov podrobujcim sa vekm chirurgickm vkonom sa odpora doasn preruenie lieby Nexavarom. Sksenosti s pouvanm Nexavaru u starch pacientov s obmedzen. Hlsili sa prpady zlyhania obliiek. Vysoko rizikov pacienti, poda prognostickej skupiny MSKCC, neboli zahrnut do tretej fzy klinickho skania pri karcinme z renlnych buniek a u tchto pacientov sa nehodnotil pomer prospechu k riziku lieby. Opatrnos sa odpora pri podvan Nexavaru so zlokami, ktor sa metabolizuj/vyluuj prevane prostrednctvom UGT1A1 (napr. irinotekan) alebo UGT1A9 drhami. Pri sbenom podvan s antacidami nemono vyli znen plazmatick koncentrcie sorafenibu. Opatrnos sa odpora pri sbenom podvan sorafenibu s docetaxelom. Neiaduce inky: Vemi ast: lymfopnia, hypofosfatmia, hemorgia (vrtane gastrointestinlnej hemorgie, hemorgie dchacej sstavy a cerebrlnej
hemorgie), hypertenzia, hnaka, nauzea, vracanie, vyrka, alopcia, syndrm ruka-noha, erytm, pruritus, nava, boles (vrtane bolesti st, brucha, kost, ndorov boles a hlavy), zven amylza a lipza. ast: leukopnia, neutropnia, anmia, trombocytopnia, anorexia, depresia, perifrna senzorick neuropatia, tinitus, chrapot, zpcha, stomatidda (vrtane sucha v stach a glosodnie), dyspepsia, dysfgia, such koa, exfoliatvna dermatitda, akn, deskvamcia koe, artralgia, myalgia, erektiln dysfunkcia, astnia, horka, ochorenie podobn chrpke, znen telesn hmotnos, prechodn znenie transaminz. Menej ast: folikulitda, infekcia, reakcie precitlivenosti (vrtane konch reakci a ihavky), hypotyroidizmus, hyponatrmia, dehydratcia, reverzibiln posterirna leukoencefalopatia, ischmia myokardu a infarkt, kongestvne zlyhanie srdca, hypertenzn krza, vtok z nosa, ochorenie gastroezofaglneho refluxu, pankreatitda, gastritda, gastrointestinlne perforcie, zven bilirubn a hnaka, ekzm, erythema multiforme minor, keratoakantm / skvamzny bunkov karcinm koe, gynekomastia, prechodn zvenie alkalickej fosfatzy v krvi, abnormlny INR, abnormlna hladina protrombnu. Dvkovanie a spsob podvania: Odporan dvka Nexavaru u dospelch je 400 mg (dve tablety po 200 mg) dvakrt denne (zodpoved celkovej dennej dvke 800 mg). Sorafenib sa odpora podva bez jedla alebo s nzkotunmi alebo polotunmi jedlami. Ak chce pacient poi plnotun jedlo, tablety sorafenibu sa maj ui najmenej 1 hodinu pred alebo 2 hodiny po jedle. Tablety sa maj zapi pohrom vody. Lieba m pokraova, km sa pozoruje klinick prnos alebo km sa nevyskytne neprijaten toxicita. Nexavar sa neodpora pouva u det a mladistvch pre nedostatok dajov o bezpenosti a innosti. U starch pacientov sa nevyaduje prava dvky (pacienti nad 65 rokov). U pacientov s miernym, stredne zvanm alebo zvanm pokodenm funkcie obliiek sa nevyaduje prava dvky. Nie s k dispozci iadne daje o pacientoch vyadujcich si dialzu. U pacientov s Childovou-Pughovou klasifikciou pokodenia funkcie peene stupe A a B (mierne a stredne zvan) sa nevyaduje prava dvky. Nie s k dispozcii iadne daje o pacientoch s Childovou-Pughovou klasifikciou pokodenia funkcie peene stupe C (zvan). Drite rozhodnutia o registrcii: Bayer HealthCare AG, D-51368 Leverkusen, Nemecko. Registran slo: EU/1/06/342/001. Dtum prpravy: 01/2008, pre viac informci pozri Shrn charakteristickch vlastnost lieku.
05.08-0039-SK
Obchodn 2, 811 06 Bratislava www.bayerscheringpharma.sk
U Ursofa Ursofalk ursodeoxycholovkyselina 250 mg kapsule
Ursofalk
zmieruje prznaky
1)
Prina ndej paciento s ochoreniami peene pacientom
spomauje progresiu
2)
chrni pred komplikciami
3)
predluje priemern dku ivota pri cholestatickch ochoreniach peene

4)
1) Kondrackiene J et al. Gastroenterology 2005; 129: 894, 2) Pares A et al. J Hepatol 2000; 32: 561, 3) Lindor KD et al. Mayo Clin Proc 1997; 72: 1137, 4) Corpechot C et al. Gastroenterology 2005; 128: 297
DR. FALK PHARMA GmbH Leinenwebrstr. 5 Postfach 6529 79041 Freiburg Germany Zastpenie pre SR: EWOPHARMA, s.r.o. Hlavn 17, 831 01 Bratislava tel.: 02 5479 3508, fax: 02 5479 3085 e-mail: info@ewopharma.sk
HEPATOLGIA 09
PROGRAM
Program
28.5.2009
12:00-13:00 13:00-13:15 13:15-14:45 13:15-13:25 13:25-13:35 13:35-13:45 13:45-13:52
TVRTOK
Registrcia Otvorenie Transplantcia pe ene aktulna situcia v SR Koordintori: . Skladan, . Hruovsk Zrod programu transplantcie pe ene na Slovensku . Laca (Bansk Bystrica) Transplantcia pe ene na Slovensku z poh adu koordintora . Be a (Bansk Bystrica) Chirurgick komplikcie po transplantcii pe ene M. Adamec (Praha, R), F. Hampl (Bansk Bystrica) Transplantcia pe ene pre Wilsonovu chorobu M. igrai, . Hruovsk, A. Greguov, P. Faybk, J. Kosn ov, F. Danninger, M. Pijk (Bratislava) Indikcie a kontraindikcie ortotopickej transplantcie pe ene a prognza pacientov po nej v Transplanta nom centre Bansk Bystrica. Porovnanie s literatrou J. Bal, . Skladan, S. Adamcov-Sel anov (Bansk Bystrica), D. Kuba (Bratislava) Hemodynamika pe ene v priebehu ortotopickej transplantcie pe ene. Ultrasonograck tdia . Hruovsk, M. igrai, A. Greguov (Bratislava) Hemodynamika obli iek v priebehu ortotopickej transplantcie pe ene. Ultrasonograck tdia A. Greguov, . Hruovsk, M. igrai, G. Bernasovsk (Bratislava) Neobvykl komplikcia transplantcie pe ene a jej rieenie P. Kothaj, J. Janek, R. Kminiak, K. Gatialov (Bansk Bystrica) Budd-Chiariho syndrom po transplantaci jater piggy back technikou J. Ondrek, T. Ost ek (Brno, R)
5
13:52-13:59
13:59-14:06
14:06-14:14
14:14-14:21 14:21-14:28
14:28-14:35
Transplantcia pe ene u pacientky s kombinovanou portlnou aj arterilnou trombzou. Kazuistika F. Danninger, J. Ondr ek, . Hruovsk, I. Tibensk (Bratislava) Diskusia Prednka State-of-the-Art Transplantcia pe ene (tma rezervovan) P. Trune ka (Praha, R) PZ 1: Karcinm pe ene prevencia a v asn diagnostika Koordintori: . Hruovsk, T. lek Model starostlivosti o pacientov s HCC v Drerovej nemocnici v Bratislave . Hruovsk, M. igrai, F. Danninger, T. lek, V. Belan, A. Greguov, J. Ulick, A. oka (Bratislava) Model starostlivosti o pacientov s HCC v Rooseveltovej nemocnici v Banskej Bystrici . Skladan, J. Bal, E. Pritzov, S. Okapec, S. Adamov-Sel anov, K. Gatialov, F. Hampl (Bansk Bystrica) Model starostlivosti o pacientov s HCC vo FN Louisa Pasteura v Koiciach P. Jar uka, M. Jani ko, B. efara, M. Zachar, D. Kmecov, I. Andraina, J. Rado ak (Koice) Diskusia a odpor ania pre prax Prestvka PZ 2: tandardizcia vs. pokroky v hodnoten brzy pe ene Koordintori: J. Holom , D. Dani Tranzientn elastograa (TE) princpy a vyuitie v hepatolgii J. Glasa (Bratislava) Klinick sksenosti s vyuitm TE v hepatolgii M. Belovi ov (Bratislava) Histologick hodnotenie brzy pe ene B. Rychl (Bratislava) Biopsia vs. TE nov tandard v diagnostike brzy pe ene J. Holom (Bratislava) Diskusia
6
14:35-14:45 14:45-15:00
15:00-15:45 15:00-15:10
15:10-15:20
15:20-15:30
15:30-15:45 15:45-16:00 16:00-17:00 16:00-16:10 16:10-16:20 16:20-16:30 16:30-16:40 16:40-17:00
17:00-17:45
Sympzium 1*: Ursodeoxycholov kyselina (UCDA) v hepatolgii Predsedajci: J. Holom , J. Lata Vyuitie UDCA v tandardnej klinickej praxi P. Jar uka (Koice) Netandardn indikcie a perspektvy vyuitia UDCA J. Glasa (Bratislava) Diskusia
*Sympzium 1 sponzoruje Ewopharma spol. s r.o.
17:00-17:15 17:15-17:30 17:30-17:45 18:00-19:00 18:00-18:10
Sympzium 2*: Trendy v lie be chronickch hepatitd Predsedajci: M. Oltman, P. Jar uka M klinick vznam sledova trendy vvoja hmotnosti po as lie by hepatitdy C? . Skladan, B. Bachov, S. Adamcov-Sel anov, J. Bal, J. Zachar (Bansk Bystrica) Endoskopick lie ba varixov aldka u pacientov s vrusovmi hepatitdami B. Kun k (Nov Zmky) Kam smeruje lie ba chronickej HBV a HCV I. Schrter (Koice) Trendy v hepatolgii P. Jar uka (Koice) Diskusia
*Sympzium 2 sponzoruje Roche Slovensko, s.r.o.
18:10-18:20
18:20-18:30 18:30-18:40 18:40-19:00 19:30
Spolo ensk ve er
29.5.2009
08:30-10:30 08:30-08:43 08:43-08:56
PIATOK
PZ 3: Portlna hypertenzia Koordintori: M. Szntov, . Skladan Etiopatogenza portlnej hypertenzie . Skladan (Bansk Bystrica) Intrahepatic Hemodynamics Disorders and Portal Hypertension: Evaluation and Individual Modication Intrahepatlna hemodynamika a portlna hypertenzia T. Jermolovov (St. Peterburg, RF)
7
08:56-09:09
Dencie k ovch udalost portlnej hypertenzie a prognostick modely P. Jar uka (Koice) Diagnostick testy portlnej hypertenzie M. Szntov, Z. Petrakovi ov (Bratislava) Prevencia krvcania a farmakoterapia portlnej hypertenzie J. Bal, S. Adamcov, R. Bielik, P. ilin an, S. Okapec, . Skladan (Bansk Bystrica) Endoskopick lie ba portlnej hypertenzie J. pi k, . Skladan (Bansk Bystrica) Radiologick l ba portln hypertenze P. H lek (Praha, R) Prehepatlna portlna hypertenzia M. Belovi ov (Bratislava) Diskusia Prestvka PZ 4: Chronick hepatitda C histria a s asnos Koordintori: J. Holom , I. Schrter Prednka State-of-the-Art Dvadsa rokov lie by hepatitdy C od malch ndej k efektvnej lie be I. Schrter (Koice) Diagnostika hepatitdy C tandard vs. problmy J. Gaparovi (Bratislava) Lie ba hepatitdy C tandardn postupy P. Kristin (Koice) Lie ba hepatitdy C kontroverzie a perspektvy . Skladan (Bansk Bystrica) Manament chronickch (vrusovch) hepatitd J. Holom (Bratislava) Diskusia, odpor ania pre prax Wrwag Pharma na Slovensku 10 rokov s vami L. Frzonov (Wrwag Pharma)
8
09:09-09:21 09:21-09:33
09:33-09:45 09:45-09:58 09:58-10:10 10:10-10:30 10:30-11:00 11:00-12:25 11:00-11:15
11:15-11:30 11:30-11:45 11:45-12:00 12:00-12:15 12:15-12:25 12:25-12:30
12:30-13:30 13:30-14:30 13:30-13:45 13:45-14:00 14:00-14:15
Prestvka PZ 5: NASH primrna a sekundrna prevencia Koordintori: J. Glasa, M. Zima Epidemiolgia, etiolgia a patogenza NASH M. Zima (Nov Zmky) Prevencia a lie ba NASH v detskom veku R. Szpeov (Martin) Prevencia a lie ba NASH v dospelosti potreba nrodnho programu? J. Glasa, K. Chylov, J. Holom (Bratislava) Diskusia, odpor ania pre prax PZ 6: Chronick hepatitda B pokroky v diagnostike a lie be Koordintori: P. Jar uka, M. Oltman Epidemiolgia hepatitdy B P. Kristin (Koice) Diagnostika hepatitdy B L. Siegfried, L. Pastvov (Koice) Interfern v lie be chronickej hepatitdy B P. Jar uka (Koice) Nukleoz(t)idov analgy v lie be chronickej hepatitdy B M. Pijk (Bratislava) Zlyhanie lie by nukleot(z)idovmi analgmi pr iny, diagnostika, lie ba M. Oltman (Bratislava) Diskusia Varia I.1 Koordintori: M. Belovi ov, M. Ka k Prevalencia HCV infekcie v slovenskej hemolickej populcii a vsledky antivrusovej lie by A. Btorov, D. Horvthov, M. Belovi ov, M. Kup ov, M. Oltman, J. Holom , I. Btora (Bratislava)
14:15-14:30 14:30-16:00
14:30-14:45 14:45-15:00 15:00-15:15 15:15-15:30 15:30-15:45
15:45-16:00 16:00-17:00 16:00-16:08
Kad prspevok v tomto bloku trv 6 mint + 2 minty diskusia
16:08-16:16 16:16-16:24
Poruchy hemostzy pri cirhze pe ene M. Ssikov, A. Btorov, D. Horvthov (Bratislava) Zskan glykogenza pe ene u pacientky s diabetes mellitus 1. typu Mauriacov syndrm P. Jackuliak, T. Koller, M. Fe erov, F. Ondria, J. tevlk, J. Payer (Bratislava) ak progresvne pokodenie pe ene mikrometastatickm rozsevom malgneho melanmu M. Tth, T. Koller, J. Kollerov, D. Dani, J. Payer (Bratislava) Hepatocelulrny karcinm u pacientov v antivrusovej lie be chronickej hepatitdy B kazuistiky D. Murgaov (Poprad) Kongenitlna brza pe ene kazuistika Z. Petrakovi ov, K. Bilkov, M. Dukov, J. Kosn ov, M. Szntov (Bratislava) Epidemiologick zaujmavosti vrusovch hepatitd A. Strehrov (Trnava) Sympzium 3*: Nov projekt slovensk register pacientov s cirhzou pe ene Predsedajci: . Hruovsk, P. Jar uka Cirhza pe ene a HCC M. igrai (Bratislava) Slovensk register pacientov s cirhzou pe ene P. Jar uka (Koice) Integrcia registra do elektronickch databz . Hruovsk (Bratislava) Diskusia
*Sympzium 3 sponzoruje Bayer spol. s r.o.
16:24-16:32
16:32-16:40
16:40-16:48
16:48-16:56 17:00-17:45
17:00-17:10 17:10-17:20 17:20-17:30 17:30-17:45 18:00-19:00
Sympzium 4*: Lie ba chronickej hepatitdy C. O stupe vyie... Predsedajci: P. Jar uka tdia IDEAL vo svetle s asnch lie ebnch tandardov I. Schrter (Koice)
18:00-18:15
10
18:15-18:30
Aktulne postupy a perspektvy v lie be chronickej hepatitdy C P. Jar uka (Koice) Prevalencia hepatitdy B/C v prostred vzenstva projekt HEP J. Holom (Bratislava) Diskusia
*Sympzium 4 sponzoruje Schering-Plough Central East AG
18:30-18:45 18:45-19:00 19:30
Spolo ensk ve er
30.5.2009
08:00-08:45 08:00-08:10 08:10-08:20 08:20-08:30 08:30-08:40
SOBOTA
PZ 7: Experimentlna hepatolgia SR versus E Koordintori: V. Kup ov, L. Tureck Oxida n stres a jeho monitorovanie J. Muchov, Z. Paduchov, Z. ura kov (Bratislava) Oxida n stres v patogenze pokodenia pe ene pri diabete E. Uhlkov, V. Kup ov, M. Szntov, L. Tureck (Bratislava) Laboratrne vyetrenia pri hodnoten funkcie pe ene L. Tureck, V. Kup ov (Bratislava) Assessment of MEGX test in patients with chronic liver diseases V. Kup ov, L. Tureck, E. Uhlkov (Bratislava) Diskusia Varia II.2 Koordintori: M. Ka k, M. Belovi ov Analza hlsench ochoren na vrusov hepatitdu typu C v SR v rokoch 2007 2008 Z. Kritfkov (Bratislava), M. Avdi ov, J. Nmen (Bansk Bystrica) Protrombotick stav pri NAFLD a jeho dsledky A. Hvizdkov, M. Vysko il, . Keke k, E. Kov ov, H. Kratochv ov, M. Bo a (Bratislava) Postavenie cyklospornu v hepatolgii M. Pijk, V. Csibov, . Hruovsk, M. igrai (Bratislava)
08:40-08:45 08:45-09:50 08:45-08:53
08:53-09:01
09:01-09:09
2
Kad prspevok v tomto bloku trv 6 mint + 2 minty diskusia
11
09:09-09:17
Manifestcia nefrotickho syndrmu po as alergnovej imunoterapie na blanokrdly hmyz u pacienta s chronickm nosi stvom HBsAg M. Pijk, V. Csibov, . Hruovsk, M. igrai (Bratislava) Kombinovan hepatopatia v gravidite kazuistika M. Rc, M. Ka k, M. Gregu (Nitra) Spoluprca gastroenterolga a hepatolga v praxi A. Riedlov (eliezovce) Cirhotick kardiomyopatia M. Dukov, Z. Petrakovi ov, M. Smutn, M. Szntov (Bratislava) Bylers syndrome progressive familiar intrahepatic cholestasis and liver transplantation in one from 3 children of one family V. Kup ov, M. Kov ov, L. Tureck (Bratislava) PZ 8: Probiotik v hepatolgii racionlne vyuitie Koordintori: J. Lata, J. Bo kov Probiotikum ako liek M. Kuchta (Koice) Mechanizmus inku probiotk v klinickej praxi M. Hrubiko (Bratislava) Pouitie probiotk v hepatolgii J. Lata (Brno, R) Diskusia Prestvka Workshop: Program pacientov Chr si svoju pe e II.3 Koordintori: E. urkov, M. Zima, J. Holom Svetov de hepatitd eurpska a slovensk vzva J. Holom (Bratislava) Medzinrodn spoluprca pacientov s chorobami pe ene E. urkov (Bratislava)
09:17-09:25 09:25-09:33 09:33-09:41
09:41-09:49
10:00-11:00 10:00-10:15 10:15-10:30 10:30-10:45 10:45-11:00 11:00-11:30 11:30-13:00 11:30-11:45 11:45-12:00
Kon sa pri prleitosti Svetovho d a hepatitd ako akcia WHD09
12
12:00-12:15
ijeme s hepatitdou C. Spoluprca praktickho lekra pri vyetren a lie be pacientov s chronickou hepatitdou C B. Lukovicsov (Horn Saliby) Zranite n skupiny obyvate stva a hepatitdy M. Belovi ov (Bratislava) Alkoholov pokodenie pe ene M. Szntov (Bratislava) Diskusia a odpor ania pre prax Zver kongresu
12:15-12:30 12:30-12:45 12:45-13:00 13:00
Veobecn informcie
Prezident kongresu Generlny sekretr P. Jar uka J. Glasa
Predseda org. vboru J. Holom Vedeck vbor M. Belovi ov, J. Bo kov, J. Glasa, J. Holom , . Hruovsk, P. H lek, P. Jar uka, . Jurgo, M. Ka k, M. Kov ov, V. Kup ov, L. Kuela, M. Oltman, S. Plek, I. Schrter, . Skladan, M. Szntov, L. Tureck, M. Zima J. Holom , E. ikelov, J. Glasa, . Hruovsk, P. Jar uka, . Skladan, M. Szntov doc. MUDr. Jozef Glasa, CSc., PhD. Ing. Mgr. Eva ikelov SZU, Limbov 12-14, 833 03 Bratislava tel.: (02)59370.838, fax: (02)59370.770 e-mail: katedra.kf@szu.sk www.hepatologia.sk Akreditcia SACCME. Potvrdenia o zskanch kreditoch sa vydvaj astnkom pri ukon en kongresu.
Organiza n vbor
Sekretarit kongresu
Web Kredity SACCME
13
Sponzori a vystavovatelia4
Generlni sponzori Hlavn sponzori Sponzor Roche Slovensko, s.r.o. Schering-Plough Central East AG Bayer spol. s r.o. EWOPHARMA spol. s r.o. Astellas Pharma s.r.o. S & D Pharma SK s.r.o. Wrwag Pharma GmbH & Co. KG Astellas Pharma s.r.o. CSC Pharmaceuticals Handels GmbH Bayer spol. s r.o. EWOPHARMA spol. s r.o. MEDICO-UNO s.r.o. Nutricia s.r.o. Roche Slovensko, s.r.o. S & D Pharma SK s.r.o. Schering-Plough Central East AG Solvay Pharma, s.r.o. Wrwag Pharma GmbH & Co. KG
Vystavovatelia
Stav k 12. 05. 2009
14
HEPATOLGIA 09
ABSTRAKTY
PZ 2: tandardizcia vs. pokroky v hodnoten brzy pe ene

Tranzientn elastograa (TE) princpy a vyuitie v hepatolgii J. Glasa, stav farmakolgie a klinickej farmakolgie SZU, Bratislava, Nrodn referen n centrum pre lie bu chronickch hepatitd, Bratislava Tranzientn elastograa (TE) je nov diagnostick zobrazovania metda v klinickej hepatolgii, ktor na bze vizualizcie a po ta ovho hodnotenia charakteristk prechodu mechanickho vlnenia parenchmom pe ene (pomocou ultrazvuku) umo uje nepriame hodnotenie jeho elasticity. V s asnosti je metda rozpracovan a klinicky overen do tej miery, e umo uje semikvantitatvne hodnotenie stup a brzy vyetrovanho tkaniva pe ene. Validita metdy je vyia pri rozlen pokro ilej versus neprtomnej brzy pe ene, rozlenie po iato nch tdi brzy je o nie o menej spo ahliv. Metda TE sa v eurpskom kontexte postupne dostva do sboru tandardnch diagnostickch postupov chronickch chorb pe ene vo vz ahu k hodnoteniu ich tdia (ako miery prtomnej brzy pe ene) a v asnmu zisteniu prtomnosti cirhzy. V prpade chronickej hepatitdy C je vyetrenie TE povaovan za dosta ujce pre posdenie prtomnej brzy za elom indikcie aktvnej antivrusovej lie by. Pre svoju neinvazivitu sa TE ukazuje ako zvl vhodn metda na prospektvne monitorovanie priebehu, resp. progresie chronickch chorb pe ene u jednotlivch pacientov a na hodnotenie innosti realizovanej farmakoterapie. Vznam a validita TE v klinickej praxi sa me alej zvi s asnm pouitm validizovanch indexov hepatlnej brzy, vyuvajcich vybran srov markery brzy/brogenzy v kombincii s bene dostupnmi laboratrnymi vyetreniami.
Ref.: 1. Castera, L., Forns, X., Alberti, A.: Non-invasive evaluation of liver brosis using transient elastography. J. Hepatol., 2008 May; 48(5):835-47. 2. Castera, L.: Transient elastography and other noninvasive tests to assess hepatic brosis in patients with viral hepatitis. J. Viral. Hepat., 2009 May; 16(5): 300-14.
Klinick sksenosti s vyuitm tranzientnej elastograe v hepatolgii M. Belovi ov, J. Holom , stav farmakolgie a klinickej farmakolgie SZU, Bratislava, Nrodn referen n centrum pre lie bu chronickch hepatitd, Bratislava Fibrza pe ene (FH) je denovan ako loklne/difzne hromadenie produktov extracelulrnej matrix. Vznik ako dsledok zpalovo-brogenetickch
17
procesov rznorodej etiolgie. Prtomnos FH charakterizuje tdi vvoja chronickej hepatitdy. Presn diagnostika, resp. stanovenie tdia FH (staging), s rozhodujce pre prognzu a lie bu chorb pe ene. Monosti hodnotenia prtomnosti a dynamiky vvoja FH s stle limitovan. Histomorfologick hodnotenie tkaniva pe ene (biopsia pe ene) napriek znmym obmedzeniam (invazvna metodika, limitovan po et odberov, ...) zostva zlatm tandardom v hodnoten prtomnosti FH. Stanovenie rznych srovch markerov brogenzy neprinieslo o akvan praktick vyuitie. S ndejou sa o akva alie rozpracovanie a prnos tranzientnej elastograe (TE), neinvazvnej metodiky, ktor hodnot rchlos renia nrazovej vlny v pe eni, t.j. meria tuhos tkaniva pe ene. Tuhos pe ene (liver stiffness) je parameter, ktor dobre koreluje s brzou pe ene. Vsledky doterajch klinickch tdi poukazuj na to, e TE dosahuje vysok stupe presnosti pri detekcii brzy pe ene u pacientov s chronickou hepatitdou C (CHC). Ide najm o pokro ilejiu brzu (F3), kde sa rozmedzie pozitvnej a negatvnej prediktvnej hodnoty udva od 70 do 95%, resp. od 77 do 95%. Cut-off hladina pre identikciu pacientov so signikantnou brzou (F 2) varruje pod a vsledkov klinickch tdi od 7.1 do 8.7 kPa. Prehodnocuj sa limitcie vyuvania TE u obznych pacientov. U pacientov s ascitom sa TE nepouva. Kombincia vyetrenia TE a ultrasonograe (alebo inej zobrazovacej metodiky) zvyuje jej validitu u pacientov s cirhzou pe ene. Vznam TE pri cirhze pe ene spo va skr v jej presnom vyl en ako v jej predikcii. V s asnosti sa overuje pouitie TE pri alch chorobch pe ene: autoimunitnej hepatitde, primrnej bilirnej cirhze, alkoholovej chorobe, ako aj pri neinvazvnom hodnoten portlnej hypertenzie. TE ako novozaveden tandard hodnotenia brzy prispieva k exaktnmu hodnoteniu brzy pe ene. Perspektvne sa me pouva pri monitorovan inku antibrotickej, resp. antivrusovej lie by. Vznam a pouvanie TE bude v budcnosti narasta .
Histologick hodnotenie brzy pe ene B. Rychl, D. Dani, Cytopathos s r.o., Bratislava Postavenie biopsie v hodnoten brzy pe ene sa v poslednch rokoch za alo meni v dsledku zavdzania modernch neinvazvnych metodk. V s asnosti ete stle povaujeme histologick vyetrenie za zlat tandard posdenia tdia brzy. Biopsia m svoje limity. Okrem toho, e ide o invazvne vyetrenie s malm, ale denovanm rizikom pre pacienta, je za aen subjektivitou a nslednou inter- a intraobservervariabilitou a samping
18
chybovos ou, ke e punktt pe ene je v porovnan s celm jej objemom ve mi mal a chorobn procesy v pe eni astokrt neprebiehaj rovnomerne po celom jej objeme. Hodnotenie tdia brzy je zaloen na mikroanatmii pe ene a poznatkoch o patofyziolgii brzy. Existuje viacero gradingovch systmov: Ishak, METAVIR, The Southampton IPA systm, Scheuer a alie. Ide o semikvantitatvne hodnotenia s pouitm histologickch farben znzor ujcich vzivo (Trichrm, Van Gieson). Nzov pouitho systmu mus by bezpodmiene ne uveden na bioptickom vsledku. Idelne by bolo tandardizova hodnotenie brzy pe ene na jeden univerzlny grading. Prevan v ina poznatkov o rozvoji brzy pe ene bola zskavan pri tdiu hepatitdy C. Ishak aj METAVIR sa bene pouvaj aj pri inch chorobnch jednotkch. I ke koncov tdium cirhza je rovnak, bez oh adu na etiolgiu, rozvoj brzy me by vrazne odlin. Naprklad pri alkoholovej aj non-alkoholovej steatohepatitde brza za na v zne III. Preto pre tieto jednotky pouvame samostatn grading (Kleiner, 2005). Zhodnotenie tdia brzy poskytuje dleit prognostick daj pre pacienta a ovplyv uje jeho klinick manament. Do budcna bude biopsia pravdepodobne aspo parcilne nahraden neinvazvnymi metodikami. Histolgia me tie poskytn informcie v prpade neo akvanch etiolgi a zrove predstavuje tandard pre posdenie senzitivity a pecicity neinvazvnych metodk.
Biopsia vs. TE nov tandard v diagnostike brzy pe ene J. Holom , stav farmakolgie a klinickej farmakolgie SZU, Bratislava, Nrodn referen n centrum pre lie bu chronickch hepatitd, Bratislava V poslednch rokoch vyuitie princpu tranzientnej elastograe (TE) s pouitm FibroScanu prinieslo viacero novch poznatkov a monost vyuitia tejto neinvazvnej metdy v diagnostike brzy pe ene. Ako kad nov metodika, aj TE sa postupne rozvja a je sledovan rznymi limitciami (obezita, ascites...) Diskutuj sa otzky pecicity/senzitivity vyetren TE. Kombincia vyuitia TE so stanovenm srovch markerov brogenzy (FibroTest) prina alie monosti pre diagnostiku tdia (staging) chronickch hepatitd. Ve k praktick i akademick vznam m s asn stanovenie histomorfologickho nlezu/biopsie pe ene a jeho porovnanie s nlezom TE. V s asnosti (napriek rznym limitcim ako reprezentatvnos vzorky, opakovate nos biopsie, kontraindikcie...) biopsia, resp. histologick hodnotenie ostva zlatm, resp. najlepm tandardom v diagnostike aktivity a tdia chronickch hepatitd. TE predstavuje vznamn prnos a vyuitie v diagnostike brzy/tdia
19
chronickch hepatitd s viacermi prednos ami vyuitia neinvazvnos , vyuite nos i pri medicnsky kontraindikovanch biopsich, opakovate nos bez rizk a za aenia pacienta a v indikovanch prpadoch i vysok senzitivitu vyetrenia. Zavedenie a dostupnos TE sa stva v s asnosti zlatm tandardom v diagnostickom armamentriu modernej hepatolgie.
PZ 3: Portlna hypertenzia
Intrahepatic Hemodynamics Disorders and Portal Hypertension: Evaluation and Individual Modication T. V. Ermolova, S. U. Ermolov, A. L. Dobkes, Department of Internal medicine, Saint-Petersburg State Mechnikovs Medical Academy, Russia Background and aims: Intrahepatic blood ow disorders is basis for formation of portal hypertension, therefore pharmacological correction of intrahepatic vascular resistance is important part of chronic liver diseases treatment. However, well-known methods dont take into account individual peculiarities of portohepatic blood ow disorders. Aims of this study are to estimate a type of intrahepatic blood ow disorders and to propose a principle of individual correction of intrahepatic hemodynamics blocking. Methods: We investigated 286 patients with chronic liver diseases. Types of disorders of intrahepatic blood ow and portal hypertension are determined by polyhepatography (modicated hepatic impedansometry) PHG. PHG registers a blood ow in zone of hepatic right, left lobes and spleen, integral body impedansography and includes tests of vasodilatation with nitrates and deep respiration. For correction of blood ow disorders we used beta-blockers (methoprolol), nitrates, L-ornithin-L-aspartate (Hepa-Merz), Vessel Due F (sulodexid). Results: Analysis of PHG demonstrated, that presinusoidal type of intrahepatic blood ow disorders was revealed at 156 patients (patients with chronic viral hepatitis and autoimmune liver diseases), sinusoidal type was revealed at 80 patients (patients with toxic and alcoholic hepatitis) and 50 patients had mixed disorders (patients with combined etiology of hepatitis).Our study manifested a high degree of sensitiveness (99%) and specicity (89%) of PHG. Analysis of efcacy showed, that betablockers were effective for correction of sinusoidal blood ow disorders, nitrates were effective for presinusoidal type of disorders. L-ornithin-L-aspartate (Hepa-Merz) and Vessel Due F (sulodexid) improved an intrahepatic blood ow and decreased a portal hypertension at the patients with different type of portohepatic hemodynamics disorders.
20
Conclusion: PHG is informative non-invasive method for determination of portohepatic blood ow disorders, stage of brosis. Individual correction of portohepatic blood ow disorders and portal hypertension is important factor for optimization of liver diseases treatment. For all patients we can use L-ornithin-L-aspartate (Hepa-Merz) and Vessel Due F (sulodexid). Nitrates are effective for viral patients with presinusoidal blood ow block, betablockers for alcoholic patients with sinusoidal problems.
Normal PGG Modication of hepatic blood ow disorders by Hepa-Merz (L-O-L-A)
1 Curve before treatment 2 Curve after treatment
21
Modication of hepatic blood ow disorders by Vessel Due F (sulodexid)
1 Curve before treatment 2 Curve after 48 h after administration of 12.5 mg Betaloc Dynamics of PGG after 48w- antiviral treatment (Pegasis +Rebetol)
1- before treatment 2- after treatment Modication of hepatic blood ow disorders by calcium-antagonists (Norvask 2,5 mg)
1- PGG before treatment 2- PGG after treatment

22
Modication of hepatic blood ow disorders by nitrates
Diagnostick testy portlnej hypertenzie M. Szntov, Z. Petrakovi ov, III. intern klinika LFUK, Bratislava V poslednch rokoch sa o ur enie prtomnosti a stup a portlnej hypertenzie (PH) popri invazvnych a semiinvazvnych metdach sna rad neinvazvnych metd. Uvdzame preh ad s asnch monost diagnostickch testov PH. Dencia PH vychdza z merania hepatovenzneho portlneho gradientu (HVPG), ktor zostva zlatm tandardom pre exaktn ur enie stup a PH. Predpokladom sprvneho vsledku je dodranie stanovench pravidiel merania a potvrdenie reprodukovate nosti meran. Semiinvazvnou metdou je klasick endoskopia (EGD) s rozlenm malch a ve kch paerkovch varixov. Neinvazvnou alternatvou EGD je kapsulov endoskopia (KE). tdia zah ajca 288 pacientov zistila 84% senzitivitu a 88% pecicitu KE v ur en paerkovch varixov v porovnan s EGD. Vsledky KE s dobr, avak nevyrovnaj sa EGD. Zvery doterajch tdi sved ia pre vyiu vpovednos EGD, pri vyej akceptcii KE pacientmi. KE je ur en pacientom odmietajcim EGD. Posledn desa ro ie rozvinulo neinvazvne prstupy v ur ovan PH. Spomedzi kombincie biochemickch markerov brzy existuje 5 komer nch testov (FibroTest, ELF, FibroSpect II, Hepascore a FibroMeter). Inm prstupom je tranzientn elastograa (FibroScan). Franczska kola akceptuje FibroTest a FibroScan ako prvolniov metdy zis ovania hepatlnej brzy. Americk kola prispela v rozren portflia neinvazvnych metd APRI indexom (pomer AST k po tu trombocytov). Po etn tdie a metaanalzy potvrdili jeho vpovednos v detekcii cirhzy, pri niej senzitivite ur enia strednho stup a hepatlnej brzy. Magnetick rezonan n elastograa (MRE) doke vborne reprodukova stredn a ak hepatlnu brzu. alie metdy (MR spektroskopia) vyaduj vvoj. V skrningu paerkovch varixov sa zd s ubnou metdou ur enie pomeru po tu trombocytov k priemeru sleziny. Vyaduje vak tandardizciu merania rozmeru sleziny pomocou ultrazvuku.
23
V klinickej praxi zostva u ns na prvom mieste EGD, na pecializovanch pracoviskch je mon zrealizova meranie HVPG. Prs ubom v rmci klinickch tdi bude FibroScan na pecializovanom pracovisku.
Podporen grantom VEGA 1/0188/08.
Radiologick l ba portln hypertenze P. H lek, A. Krajina, LF a FN Hradec Krlov, R Interven n radiologie nabz nemocnm s portln hypertenz pomoc jak v diagnostice tak terapii. Pro diagnostiku je krom monosti transjugulrn biopsie (v etn stanoven Fe a Cu) d leit portosystmov gradient.V p pad vysokch hodnot se jedn v naich podmnkch obvykle o intrahepatln p vod portln hypertenze (cirhzu), p i nzkch hodnotch o prehepatln p vod (kavernom porty) a p i nemonosti nalzt jatern ly o posthepatln p inu portln hypertenze (Budd v Chiariho syndrom). V terapii klinicky zvan portln hypertenze (krvcen z varix , ascites, hydrothorax...) se nejvce uplatn TIPS. Ten efektivn sn portln tlak ale za cenu zven rizika rozvoje jatern encefalopatie. Dal nevhodu TIPS, kterou je vznik stenz ve spojce, lze ste n eliminovat pouitm ePTFE potahovanch stent (stentgraft ). TIPS lze spolehliv provst u nemocnch s jatern cirhzou, s Buddovm-Chiariho syndromem a vyjm n i u nemocnch s kavernomem porty (tedy u nemocnch s intra, post i prehepatln portln hypertenz). Krom TIPS m e interven n radiolog transjugulrnm p stupem do portln ly embolizovat jakkoliv portokavln spojky (nap . velk aluide n varixy) ani by vytv el vlastn spojku. D ve pouvan embolizace lienln tepny v terapii portln hypertenze se dnes u pouv vyjme n . Z zk spoluprce hepatologa s interven nm radiologem nemocn se zvanou portln hypertenz jednoza n protuj. Prehepatlna portlna hypertenzia M. Belovi ov, stav farmakolgie a klinickej farmakolgie SZU, Bratislava, Nrodn referen n centrum pre lie bu chronickch hepatitd, Bratislava Trombza portlnej vny (TPV) je choroba s variabilnou klinickou symptomatolgiou a relatvne bengnym priebehom, ktor zvis od pr iny jej vzniku. So vznikom TPV s spojen ako systmov (tromboln), tak aj loklne (hepatobilirne) rizikov faktory. Medzi dva najdleitejie loklne rizikov faktory patria: cirhza pe ene a (hepatobilirna) malignita.
24
Presn mechanizmus vzniku trombzy u pacientov s cirhzou pe ene nie je plne preskman. U pacientov s malignitou me loklna masa ndoru indukova vznik trombzy prostrednctvom invzie alebo kompresie portlnej vny. S asn vskyt cirhzy pe ene a hepatocelulrneho karcinmu (HCC) riziko vzniku TPV alej zvyuje. Rozliujeme kompletn, inkompletn a kavernmov transformciu portlnej vny. V zvislosti od trvania symptmov a rdiologickej charakteristiky meme TPV deli na aktnu alebo chronick. Medzi najzvanejie komplikcie portlnej hypertenzie, ktor je indukovan TPV, patria: gastrointestinlne krvcanie z paerkovch varixov alebo portlna hypertenzn gastropatia. V diagnostike pouvame duplexn/farebn dopplerovsk ultrasonograu, po ta ov tomograu a nuklernu magnetick rezonanciu (vrtane CT- a MRangiograe). Manament pacientov s TPV sa zaklad na dvoch princpoch: 1) prevencia vzniku alej trombzy a pokus o rekanalizciu; 2) lie ba komplikci spojench s portlnou hypertenziou. V lie be TPV nachdzaj svoje najv ie uplatnenie: antikoagulanci, chirurgick shunt, transjugulrny intrahepatlny portosystmov shunt, endoskopick lie ba krvcania z gastrointestinlneho traktu. Pri neprtomnosti cirhzy pe ene alebo malignity je prognza pacientov s TPV ve mi dobr a 5-ro n prevanie dosahuje pribline 90% pacientov.
PZ 4: Chronick hepatitda C histria a s asnos

Objav a histria vrusovej hepatitdy C I. Schrter, Klinika infektolgie a cestovnej medicny, LF UPJ a FN LP Koice Po objaven pvodcov vrusovej hepatitdy A a B a monosti etiologickej diagnostiky ochoren, ktor spsobuj, ostala napriek tomu as prpadov aktnych hepatitd etiologicky neobjasnen. Tieto ochorenia boli ozna ovan ako parenterlne prenosn, resp. enterlne prenosn hepatitdy non-A, non-B. Nieko koro n silie odhali ich pvodcov viedli v roku 1989 k objavu vrusu hepatitdy C, ako pvodcu parenterlne prenosnch hepatitd. Od zavedenia diagnostiky tejto infekcie rchlo pribdali a pribdaj poznatky o prevalencii i priebehu tejto formy hepatitdy. Infekcia vrusom hepatitdy C sa v inou v aktnom tdiu nediagnostikuje pre ahk alebo asymptomatick priebeh, ale asi v 80 % prechdza do chronicity a me vies ku zvanm ivot ohrozujcim chorobm pe ene akmi je cirhza a hepatocelulrny karcinm. Na zklade doterajch epidemiologickch tdi sa odhaduje, e na svete je inkovanch tmto vrusom asi 170 milinov ud, na Slovensku asi 35 tisc.
25
Za iatky terapie chronickej hepatitdy C spadaj ete do obdobia pred objavenm genmu vrusu hepatitdy C, ke bolo v roku 1978 opsan pouitie interfernu-alfa v lie be hepatitdy non-A, non-B. spech sa vak dosahoval len u ve mi malho po tu lie ench. Po zaveden kombinovanej lie by s ribavirnom a najm zavedenm pegylovanch interfernov s vsledky vrazne lepie. Trval virologick odpove sa dosahuje v zvislosti od viacerch znmych faktorov, z ktorch najvznamnejm je genotyp vrusu, pribline v 80% u pacientov s genotypom 2 a 3, oproti 50 % u pacientov inkovanm genotypom 1. al pokrok v efektivite a racionalizcii lie by prinaj poznatky o prediktvnom vzname vrusovej kinetiky v 12., resp. u aj v 4. tdni terapie, ktor poukazuj na vhodnos pred enia, i skrtenia lie by v jednotlivch prpadoch, ako aj klinick tdie preukazujce efekt opakovanej lie by. Mono predpoklada , e v budcnosti al prnos v lie be bude zavedenie novch antivrusovch prpravkov do kombinovanej lie by. Najdleitejm v s asnosti ostva o najv asnejia diagnostika chronickej hepatitdy C, prebiehajcej v inou asymptomaticky alebo bez vraznejch klinickch prznakov, aktvnym vyh advanm postihnutch prostrednctvom skrningovch programov.
Lie ba hepatitdy C tandardn postupy P. Kristian, Klinika infektolgie a cestovnej medicny, LF UPJ a FN LP Koice Od zavedenia konven nho interfernu alfa ako prvho innho lieku do lie by chronickej hepatitdy C (CHC) dosiahla antivrusov lie ba zna n pokroky. V s asnosti sa stala tandardom kombinovan lie ba pegylovanm interfernom (alfa-2a alebo alfa-2b) a ribavirnom. D ka lie by zvis od genotypu vrusu, pri genotypoch 2 a 3 je to 24 td ov, pri ostatnch genotypoch sa odpor a 48 td ov. Trval virologick odpove sa podar dosiahnu priemerne asi u 60% inkovanch (pri genotype 2 a 3 prekra uje 80%, pri genotype 1 nedosahuje ani 50%). Z alch prognostickch faktorov s vznamn vek a hmotnos pacienta, hladina virmie, trvanie infekcie, pokro ilos pokodenia pe ene, s asn infekcie vrusom hepatitdy B alebo HIV, in pridruen ochorenia, ale aj dodriavanie lie ebnho reimu. Predpoklad sa tie zna n vplyv genetickch faktorov. Vzh adom na pomerne ast neiaduce inky a ekonomick nro nos lie by m pri rozhodovan o pokra ovan alebo preruen lie by po 12 td och vznam stanovenie skorej virologickej odpovede (EVR). S asn antivrusov lie ba zlyhva asi u polovice pacientov s genotypom vrusu 1, ktorm je inkovan v ina pacientov vo svete aj na Slovensku, preto sa do popredia dostva potreba opakovanej lie by. Pod a celosvetovch
26
odhadov bude po roku 2010 prevlda po et pacientov indikovanch na opakovan lie bu nad pacientmi s novozistenou diagnzou CHC. spenos takejto lie by je u pacientov s relapsom ochorenia po dosiahnut virologickej odpovede na konci prvej lie by ove a vyia ako u pacientov, u ktorch dolo k tzv. virologickmu prelomeniu v priebehu lie by alebo neodpovedali na prv lie bu vbec. Pri opakovanej lie be sa takisto kladie mimoriadny draz na stanovenie EVR, pri om jej nedosiahnutie je indikciou na pred asn ukon enie tejto lie by. Napriek pokra ujcemu vvoju novch innch liekov sa bude lie ba CHC aj v najbliej budcnosti opiera o pouitie pegylovanho interfernu alfa. Na dosiahnutie lepch vsledkov lie by je preto potrebn dslednejia individualizcia terapeutickch postupov (napr. prava d ky lie by) so zoh adnenm prslunch prognostickch faktorov pacienta.
Manament chronickch (vrusovch) hepatitd J. Holom , stav farmakolgie a klinickej farmakolgie SZU, Bratislava, Nrodn referen n centrum pre lie bu chronickch hepatitd, Bratislava Termny manament, manarka, manar uveden v Pravidlch slovenskho pravopisu potvrdzuj ich existenciu. S denovan ako schopnos s preh adom tvori , riei ur it situcie vnimkou nie s problmy zdravotnctva. Hepatolgia ako medicnsky tradi n, legislatvne nov pecializa n odbor, m v EU vytvoren predpoklady pre kvalitn manament chorb pe ene. Vrusov hepatitdy predstavuj jeden z prioritnch problmov. Problematike manamentu sa venuje i samostatn slo najvplyvnejieho eurpskeho hepatologickho asopisu Journal of Hepatology s nzvom Management of Liver Diseases 2008. Na Slovensku vzh adom k existencii samostatnho pecializa nho odboru hepatolgia, odbornch usmernen a odpor an, ako aj existujcej sieti hepatologickch pracovsk s vytvoren zkladn predpoklady pre ich kvalitn manament. Pretrvva vak cel rad problmov a nedostatkov, ako napr. nepresnosti v epidemiologickom hodnoten, nedostato n draz na prevenciu, skrning, zsahy do odbornch kompetenci odboru, netransparentn kategoriza n proces a v neposlednom rade potreba zaradenia problematiky medzi priority ttnej zdravotnej politiky. Kvalitn manament znamen kvalitu systmu tak ako to vyaduj zkony. Pre jeho naplnenie musia by vytvoren i podmienky a ich dodranie. Jednm z rieen je vytvorenie, obhjenie a presadenie Nrodnho programu prevencie chronickch hepatitd (HEP-NET-SK) na Slovensku, ktor by zvzne denoval priority, podmienky a garantoval monosti ich realizcie zo strany
27
ttnej sprvy ako aj pecializa nho odboru hepatolgia. Takto program by mal denova ciele primrnej a sekundrnej prevencie, organiza n truktru, priority vskumu v hepatolgii, denovanie systmu kvality, spoluprcu so ttnymi intitciami, pacientskymi organizciami i medzinrodnmi partnermi. Predpokladom jeho efektvnosti je jeho ocilna akceptcia a primeran nan n podpora. Hlavnm cie om je garantovanie tandardnho prstupu k narastajcim zvanm chorobm pe ene (metabolick syndrm/NASH, vrusov hepatitdy, karcinmy pe ene) a ich a aktvna prevencia.
PZ 5: NASH primrna a sekundrna prevencia

Epidemiolgia, etiolgia a patogenza NASH M. Zima, Klinika vntornho lekrstva II FNsP Nov Zmky , Nealkoholov tukov choroba pe ene (NAFLD) predstavuje irok spektrum klinicko-patologickch stavov, ktor sa postupne rozvjaj od jednoduchej steatzy pe ene nahromadenia tuku v hepatocytoch cez steatohepatitdu a do tdia cirhzy s jej komplikciami a zlyhanm. Nealkoholov steatohepatitda (NASH) predstavuje prognosticky najzvanejiu formu nealkoholovej tukovej choroby pe ene. NAFLD je astou pr inou patologickch pe e ovch testov u dospelch v rozvinutch krajinch. Jej prevalencia v eurpskych krajinch dosahuje 14-16 % v USA 24-33 %. Prevalencia NASH v eurpskych krajinch je 7-9 %. V patogenze NASH sa vznamne uplat uj niektor rizikov faktory. Za dleit rizikov faktor sa povauje obezita. Zdraz uje sa, e pre rozvoj ochorenia m vznam mnostvo viscerlneho tuku, t.j. abdominlny typ obezity. Pre hodnotenie stup a obezity, resp. jej zvanosti, nepovaujeme za spo ahliv ukazovate BMI, vhodnejie je zmeranie obvodu psu. Obezita sa povauje sa za jeden z dleitch etiologickch faktorov pre rozvoj pe e ovej cirhzy. Diabetes mellitus typ 2 je alm znmym a veobecne akceptovanm rizikovm faktorom NASH. U diabetikov je zvan pokodenie pe ene 6x astejie ako v nediabetickej populcii. Dyslipoproteinmia zohrva komplexn lohu, jej dsledky nemono jednozna ne oddeli od obezity a poruchy glycidovho metabolizmu. V ostatnom ase sa diskutuje o vzname etnickej a rasovej prslunosti. NAFLD a NASH sa vyskytuj astejie u Hispncov ako u bielej alebo iernej rasy. Vznam enskho pohlavia v etiopatogneze NASH sa v minulosti prece oval. ast asocicia abdominlneho typu obezity, DM 2. typu a dyslipidmie vedie k vahm o lohe inzulnovej rezistencie ako patofyziologickho mechanizmu,
28
ktor sa podie a na vzniku choroby. V s asnej dobre NASH povaujeme za orgnov lokalizciu metabolickho syndrmu. Rozhodujcu lohu m inzulnov rezistencia s nslednm rozvojom oxida nho stresu a lipoperoxidcie, ako aj zpalov odpove vyvolan endotoxnom a prozpalovmi cytoknmi, ktor sa uplat uj v mechanizmoch pokodenia pe ene. V patogenze NASH sa uvauje o terii dvoch derov. Prvm derom je vznik steatzy pe ene z akhoko vek dvodu (metabolick odchlky, toxny, lieky....). V prpade, e v organizme s nepriazniv metabolick podmienky, dochdza k druhmu deru, na ktorom sa podie a oxida n stres s produktmi lipoperoxidcie a endotoxn s cytoknovou odpove ou. Vsledkom je rozvoj nekroinama nej odpovede a rozvoj brogenzy s nslednm zvanm pokodenm pe e ovho parenchmu. Diskutuje sa aj o lohe eleza, hypoxie, cytochrmu P 450, mitochondri.
Prevencia a lie ba NASH v dospelosti potreba nrodnho programu? J. Glasa, stav farmakolgie a klinickej farmakolgie SZU, Bratislava, Nrodn referen n centrum pre lie bu chronickch hepatitd, Bratislava Vzh adom k vzrastajcej epidemiologickej, medicnskej i ekonomickej zvanosti chronickej nealkoholovej steatzy (NAS) a steatohepatitdy (NASH), ktor s potencilne zvanmi, ivot ohrozujcimi orgnovmi komplikciami metabolickho syndrmu (MS), nadobda oraz v praktick vznam otzka ich innej a iroko dostupnej prevencie. Cie om je dosiahnu znenia morbidity a mortality v populci Slovenskej republiky a zvrtenie aktulnych znepokojivch trendov, a to v kontexte s asnho ovplyvnenia alch zvanch nsledkov a komplikci MS, predovetkm zo strany kardiovaskulrneho a centrlneho nervovho systmu. Prve mimoriadna komplexnos a mnohostrann previazanos problematiky MS, resp. NAS/NASH, poukazuj na potrebu efektvneho interdisciplinrneho prstupu, ktor by bolo mon azda najlepie denova a koordinova v rmci nrodnho zdravotnho programu. Podstatnou zlokou takhoto programu by mali by aktivity zameran na zmenu ivotnho tlu (ditne zvyklosti, pohybov reim) a lie ebn ovplyvnenie MS (primrna prevencia), ako aj spracovanie tandardov diagnostickch a lie ebnch postupov na realizciu v asnej terapeutickej intervencie u osb so vznikajcim alebo u rozvinutm NASH/NAS (sekundrna prevencia). Ukazuje sa (napr. novie vsledky vskumu niektorch epigenetickch faktorov vzniku a vvoja NAS/NASH), e primrna prevencia NAS/NASH by mala za na u v obdob prenatlneho vvoja (ovplyvnenie ivotnho tlu matky) a pokra ova v priebehu jednotlivch perid postnatlneho
29
vvoja jedinca a do dospelosti. V tomto smere je potrebn alej rozvja spoluprcu zainteresovanch medicnskych odborov, predovetkm pediatrie, dorastovho lekrstva a praktickho lekrstva, ako aj alch relevantnch medicnskych discipln a alej zvi intenzitu i kvalitu interdisciplinrnej spoluprce. Vzh adom k potrebe plonho, popula nho pokrytia a dopadu spomnanch preventvnych aktivt je potrebn aj spoluprca odboru verejnho zdravotnctva a realizcie aktivt v rmci iroko koncipovanch programov vchovy k zdraviu.
Ref.: 1. Leclercq, I. A.; Horsmans, Y.: Nonalcoholic fatty liver disease: the potential role of nutritional management. Curr. Opinion Clin. Nutr. Metab. Care, November 2008 (11)6: 766-773.
PZ 6: Chronick hepatitda B pokroky v diagnostike a lie be

Epidemiolgia hepatitdy B P. Kristian, Klinika infektolgie a cestovnej medicny, LF UPJ a FN LP Koice Pod a dajov WHO a jedna tretina svetovej populcie, teda asi 2 miliardy ud, je po as ivota inkovanch HBV, pri om po et chronicky inkovanch dosahuje a 400 milinov. Hepatitda B patr medzi 10 naj astejch pr in mrt vo svete. Odhaduje sa, e a jedna tvrtina ud s chronickou hepatitdou B zomiera na toto ochorenie. Slovensko patr medzi krajiny s relatvne nzkym vskytom HBV infekcie. Predpoklad sa, e prevalencia HBsAg dosahuje menej ako 2% u benho obyvate stva. Kadoro n epidemiologick preh ady sved ia aj o ur itch regionlnych a etnickch rozdieloch vo vskyte resp. incidencii hepatitdy B. Vy vskyt je zaznamenvan vo vchodoslovenskch reginoch a v Bratislavskom kraji, ako aj v oblastiach s vym zastpenm rmskeho obyvate stva. V slade s uvedenm s aj prieben vsledky sledovania vskytu hepatitdy B u tehotnch ien na vchodnom Slovensku v rmci projektu VEGA, ktor poukazuj na viac ako 2,5%-n prevalenciu HBV infekcie v tejto skupine, s vraznou prevahou vskytu u rmskych matiek. Od roku 1998 je u ns zaveden plon o kovanie novorodencov, pri om u v predchdzajcom obdob boli o kovan vybran rizikov skupiny. Tto skuto nos , ale aj alie hygienick a protiepidemiologick opatrenia, viedli za poslednch 25 rokov k vraznmu poklesu prpadov aktnych hepatitd B z viac ako 1000 prpadov ro ne na s asnch pribline 100 prpadov za rok. Po et hlsench prpadov novozistenej chronickej hepatitdy B sa pohybuje od 30 do 60 ro ne, po et nosi ov HBsAg je okolo 400. Vekov truktra
30
inkovanch poukazuje na najv ie zastpenie 15-29 ro nch, o poukazuje na to, e aj u ns sa stal prevldajcim sexulny spsob prenosu podobne ako v inch rozvinutch krajinch. Problm hepatitdy B ostva stle aktulny. Prpady aktnych hepatitd B sa pomerne asto vyskytuj hlavne u mladch, doteraz neo kovanch ud. Takisto sa na alej objavuj nepoznan prpady chronickch hepatitd B, u asti pacientov u vrtane neskorch nsledkov tejto infekcie.
Nukleoz(t)idov analgy v lie be chronickej hepatitdy B M. Pijk1, . Hruovsk.1, V. Csibov.2, M. igrai1, 1I. Intern klinika SZU a FNsP , 2 ODCH FNsP Bratislava , V lie be chronickej hepatitdy B (CHB) existuj dve rozli n lie ebn stratgie: denitvna lie ba pegylovanm INF alfa alebo nukleoz(t)tidmi (NUK), a dlhodob lie ba NUK. Vhodou IFN je neprtomnos rezistencie a schopnos imunologicky zastavi replikciu HBV, s monos ou trvalej virologickej odpovede spojenej s prpadnou stratou HBsAg. Jeho nevhodou s ast neiaduce inky a subkutnna aplikcia injekcie. IFN je kontraindikovan pri dekompenzovanej cirhze pe ene, autoimunitnej chorobe a pri akej depresii alebo psychze. V s asnosti je pre lie bu CHB schvlench 5 NUK, ktor sa veobecne ve mi dobre toleruj. Cie om lie by NUK je dosiahn trval supresiu replikcie HBV, hoci dlhodob innos limituje vvoj antivrusovej rezistencie. Autori poskytuj nvod na sprvnu interpretciu vsledkov klinickch tdi s NUK a rozlenie rozdielov v potencii a vyzdvihuj dleitos prevencie rezistencie. Zatia sa nezistila iadna vhoda kombinovanej lie by u pacientov, ktor sa doteraz nelie ili NUK. Preto najlepou vo bou pri zahjen lie by je poui jeden prpravok s najvyou terapeutickou innos ou a s najv ou barirou pre vznik rezistencie. Je dleit rozli medzi primrnou neschopnos ou odpovede (pokles HBV DNA men ako 1 log 10 v priebehu 12 td ov), parcilnou virologickou odpove ou (detegovate n HBV DNA po as nepretritej lie by) a virologickm vzplanutm spsobenm antivrusovou rezistenciou. Tenofovir a entekavir s najpotentnejie inhibtory HBV, s vysokou barirou rezistencie, preto sa mu mu bez rozpakov poui ako prv lnia monoterapie. Vznam tenofoviru a entekaviru by sa mohol modikova v prpade vyieho vskytu rezistencie pri dlhom trvan lie by. Adefovir je ove a drah ako tenofovir, menej inn a m v vskyt rezistencie. Telbivudn je potentn inhibtor HBV, ale m vysok vskyt rezistencie v prpade vysokej bazlnej replikcie a pri detekovan HBV-DNA po 24 td och lie by.
31
Varia I.
Prevalencia HCV infekcie v slovenskej hemolickej populcii a vsledky antivrusovej lie by A. Btorov1, D. Horvthov1, M. Belovi ov2, M. Kup ov3, M. Oltman4, J. Holom 2, I. Btora5, 1Nrodn hemolick centrum KHaT LFUK a FNsP 2Hepatologick ambulancia NZZ SZ, 3III. Intern klinika LFUK a FNsP , , 4 Gastroenterologick klinika FNsP 5Klinika pracovnho lekrstva LFUK a FNsP , Bratislava Nrodn hemolick centrum (NHC) v spoluprci so vetkmi hematologickotransfuziologickmi oddeleniami v SR sleduje prevalenciu vrusovch infekci a ich vplyv na morbiditu a mortalitu v hemolickej populcii. V s asnosti je riziko prenosu vrusov hepatitdy koncentrtmi koagula nch faktorov pri lie be hemoflie eliminovan, ale problm hepatitdy C je ete stle vysoko aktulny v skupine hemolikov, ktor boli do r.1992 lie en protivrusovo neopracovanmi produktmi plazmy. U tchto jedincov existuje viacero faktorov s monm nepriaznivm vplyvom na efekt antivrusovej terapie (AVT): mnohokrt opakovan expozcia, trvanie infekcie 15r, u v iny jedincov vek 40 r, genotyp 1, vysok titer virmie a musk pohlavie. V s asnosti je v hemolickej populcii (n=544) prevalencia antiHCV protiltok 27%, ale u jedincov s akm stup om hemoflie lie ench krvnmi derivtmi pred r.1992 a 61% (109/175). V NHC evidujeme 119 pacientov s pozitivitou antiHCV, u ktorch sa vyetrila PCR HCV RNA, virmia sa potvrdila u 88 (74%) chorch s prevahou genotypu 1 (96%) a vysokm titrom virmie 7x105 kpi/ ml v 66% prpadov. Antivrusovej terapii sa doteraz podrobilo 46 hemolikov (M veku: 44 r.; 13-71 r.), u 9 z nich lie ba ete pokra uje. Biochemick remisia sa pozorovala a u 92% chorch, ale po ukon en AVT nedosiahol virologick remisiu iaden zo 4 chorch v minulosti lie ench len samm IFN, remisia sa dosiahla u 9/18 (50%) chorch lie ench kombinciou IFN + Ribavirn a u 19/27 (66%) chorch po lie be PEG-IFN + Ribavirn. Po prvej lie be IFN + Ribavirn dolo k relapsu ochorenia u 6/9 pacientov (67%), po lie be PEG-IFN + Ribavirnom u 4/19 (21%) chorch. 15 hemolici sa podrobili opakovanej AVT: 12 absolvovalo 2 kry a 3 chor 3 kry AVT. Po opakovanej AVT dosiahlo trval remisiu 7/15 (47%) chorch.. V s asnosti je zo skupiny s ukon enou AVT v trvalej remisii celkom 15 (43%) hemolikov. Nae vsledky ukazuj, e zavedenie lie by PEG-IFN zlepilo vsledky AVT u hemolickch pacientov s HCV infekciou. U asti chorch bola na dosiahnutie trvalej remisie potrebn opakovan AVT. Na objektvne vyhodnotenie innosti lie by je vak potrebn dlhodobejie sledovanie v ch sborov chorch.
32
Poruchy hemostzy pri cirhze pe ene 1 M. Ssikov, 2A. Btorov, 2D. Horvthov, 1I. Intern klinika SZU, 2Klinika hematolgie a transfuziolgie LF UK, SZU, FNsP Bratislava vod: Cirhza pe ene je kone nm tdiom chronickch chorb pe ene rznej etiolgie. Nenahradite n loha pe ene v procese zrania krvi spo va v jej syntetickej a klrensovej funkcii. V pokro ilom tdiu cirhzy vznik komplexn porucha hemostzy, ktor vyplva z poruchy funkcie trombocytov, prokoagula nch faktorov, inhibtorov koagulcie a zloiek brinolzy. Me vznikn nekontrolovan krvcanie, ale naopak aj trombza. Cie : Zisti vskyt a stupe porch hemostzy u chorch s cirhzou pe ene, vskyt krvcania a trombzy a as vrodenej tromboflie na vzniku trombotickch komplikci. Parametre hemostzy sme vyhodnotili u 15 pacientov (5M/10) s cirhzou pe ene (vek 2069 r). A 87% chorch malo stredne ak trombocytopniu (medin 55; 95%CI 36-96.109/l). Viac ako 60% chorch m signikantne znen aktivity faktorov protrombnovho komplexu s medinmi hodnt 37%-63%, s najvraznejm poklesom FVII (37%, 95% CI 16%-63%), znenie hladiny brinognu nebolo tatisticky vznamn. 70% jedincov malo signikantn znenie inhibtorov koagulcie, antitrombnu III (17%-78%), protenu C (12%-44%) a protenu S (34%-63%), pravidlom je 5-10 nsobn zvenie koncentrcie D-dimrov. Napriek zvanej poruche inhibtorov koagulcie sa trombza vyvinula len u 3/15 (20%) chorch. Pri cirhze pe ene je astejie krvcanie, najm z varixov malo a u 11 (73%) chorch. U jednho pacienta bolo krvcanie po extrakcii zuba dokonca prvm prznakom u rozvinutej cirhzy, neskr sa u neho vyvinula aj trombza v. portae aj hepatlnych l. Zver: Nae vsledky demontruj signikantn poruchu hemostzy u pacientov s cirhzou, ktor vznamne potencuje krvcanie pri loklnej dispozcii (varixy). Koagulopatia pri cirhze nechrni pacientov pred trombzou, ale frekvencia trombzy nekopruje frekvenciu zis ovanej patolgie inhibtorov koagulcie.
Zskan glykogenza pe ene u pacientky s diabetes mellitus 1. typu Mauriacov syndrm P. Jackuliak1, T. Koller1, M. Fe erov1, F. Ondria2, J. tevlk1, J. Payer1, 1. V. intern klinika LFUK a FNsP Bratislava, 2.Alfa medical patolgia s.r.o. Bratislava Popisovan je kazuistika 21-ro nej pacientky s anamnzou diabetes mellitus 1. typu od 9 rokov, ktor bola pre nevyrovnan glykmie nieko ko rokov nastaven na inzulnov pumpu. V rmci komplikci diabetu bola zaznamenan diabetick retinopatia a polyneuropatia. akosti pacientky sa
33
za ali manifestova ako nechutenstvo, vrazn chudnutie a bolesti v epigastriu. Pri klinickom vyetren bola zaznamenan hepatomeglia, laboratrne bola prtomn vrazn elevcia koncentrcie aminotransferz v psme 20-30 nsobku normy s normlnou koncentrciou bilirubnu. V rmci ptrania po pr ine bola vyl en vrusov hepatitda A, B, C, infekcia EBV, CMV a EBV. V laboratrnom obraze boli zaznamenan aj ast hypoglykmie striedajce sa s hyperglykmiami. Najm hypoglykmie boli mimoriadne dobre tolerovan aj napriek extrmne nzkym hodnotm. Pacientka bola odoslan na nau kliniku za elom dorieenia diagnzy hepatopatie po 4 mesiacoch od prvch prznakov. V klinickom obraze pri prijat dominoval normlny stav vivy, hepatomeglia, nezaznamenali sme znaky chronickej hepatopatie ani ikteru. Ultrazvukov nlez dokzal hepatomegliu, pe e bola hyperechognna, s hladkmi kontrami, vena portae a hepatlne ily intaktn, pe e bez loiskovch zmien. Laboratrne sa koncentrcia AST, ALT a GMT u pohybovala v rozmedz do 5 nsobku normy, ALP na hornej hranici normy, vyie boli aj hodnoty cholesterolu a triacyglycerolov. Zistili sme aj hodnotu ceruloplazmnu nad 0,3 g/l a normlnu koncentrciu feritnu. Z autoprotiltok sme zaznamenali izolovan pozitivitu na antimitochondrilne protiltky (++). Z dvodu podozrenia na primrnu bilirnu cirhzu, aj ke s atypickm klinickm priebehom, sme pristpili k necielenej biopsii pe ene pod USG kontrolou. V histologickom obraze nachdzame ahko alterovan zkladn stavbu pe ene, hepatocyty s dva a trikrt v ie ako norma, v inak opticky przdnej cytoplazme s chum iky eozinolnho materilu. Zpalov zmeny neboli prtomn, cholestza nebola prtomn, lobulrne l ovody boli intaktn, steatza pe ene nebola prtomn. Zmeny v pe eni hodnotme ako pri diabetes mellitus 1. typu a histologick nlez prip a diagnzu glykogenzy pe ene. Sekundrna glykogenza pe ene Mauriacov syndrm je charakterizovan reverzibilnou hepatomegliou a zvenm aminotransferz na podklade hromadenia glykognu v hepatatocytoch. Medzi alie klinick znaky patr dyslipidmia, spomalenie rastu, oneskoren puberta a cushingoidn rty. Etiopatogenza nie je celkom objasnen, lohu vak zohrva prolongovan hyperglykmia a hyperinzulinmia, ktor stimuluj glykogenzu a akumulciu glykognu v hepatocytoch a zrove inhibuj glykogenolzu. Lie ba spo va v dslednej kontrole glykemickho prolu, pri ktorej dochdza k vymiznutiu akost a prave patologickch nlezov. Mauriacov syndrm by preto mal patri ku diferencilnej diagnostike hepatopatie u kadho pacienta s nevyrovnanm DM 1. typu.
34
Hepatocelulrny karcinm (HCC) u pacientov v antivrusovej lie be chronickej hepatitdy B kazuistiky D. Murgaov, Infek n oddelenie Nemocnica Poprad, a.s. HCC je piaty naj astej ndor a tretia naj astejia pr ina mrtia pre zhubn ndor. U viac ako 80% sa diagnostikuje v pokro ilom tdiu choroby. Pomer postihnutia muov a ien je asi 4:1. V 75- 95% vznik v terne cirhzy pe ene. HCC sa objav v priemere po 35. rokoch trvania infekcie HBV. Vzh adom na to, e ide o zvan ochorenie so zlou prognzou a stpajcou incidenciou, ve mi dleit je prevencia a skrning u rizikovch pacientov (USG, alfa-fetoproten). Monosti lie by HCC zah aj chirurgick lie bu, chemoterapiu, hormonlnu lie bu, imunoterapiu, chemoembolizciu a nov progresvne terapie. Stupe hepatlnej dysfunkcie ovplyv uje efekt chemoterapie, ktor je menej efektvna u pacientov s vznamnou cirhzou, u pacientov v zlom vkonnostnom stave, s prtomnos ou ascitu, s ndorovm trombom v. portae alebo srovm bilirubnom > 34,2umol/l. Manament pacienta s HCC si vyaduje zku spoluprcu medzi rdiodiagnostikom, chirurgom, onkolgom a hepatolgom. V referte s uveden kazuistiky 41-ro nho a 58-ro nho mua, u ktorch v terne cirhzy pe ene vznikol HCC. Obaja sa lie ili pre chronick hepatitdu B konven nm interfernom. S odstupom 8 a 1 rok pre vysok vrusov nlo s biochemickou aktivitou iniciovan lie ba lamivudinom, po 4 a po 2 rokoch do lie by pridan adefovir dipivoxil. U 41-ro nho pacienta po chirurgickej lie be vzh adom na novozisten metastzy v pe eni a nsledne i trombzu v. portae sa upustilo od transplantcie pe ene, indikovan chemoterapia. V priebehu 4 mesiacov od stanovenia diagnzy HCC pacient zomrel za znmok hepatorenlneho zlyhania. 58-ro n mu t. . absolvoval chirurgick intervenciu. Obaja pacienti mali po as celho obdobia sledovania normlnu hladinu alfa-fetoprotenu.
Kongenitlna brza pe ene kazuistika Z. Petrakovi ov1, K. Bilkov1, M. Dukov1, J. Kosn ov2, M. Szntov, III. Intern klinika LFUK1, I. Detsk klinika LFK2 , Bratislava Kongenitlna brza pe ene je autozomlne recesvne ochorenie, vyskytujce sa ve mi zriedkavo. Prv klinick prznaky sa objavuj v detstve alebo a v ranej dospelosti. V popred je splenomeglia s vraznou portlnou hypertenziou pri dobrej hepatocelulrnej funkcii. Portlna hypertenzia je pr inou krvcania z paerkovch varixov ako naj astejej prvej manifestcie ochorenia. Ascites, encefalopatia, ikterus sa vyskytuj vzcne. 60% pacientov m zrove postihnut obli ky. Rozliujeme 4 formy ochorenia: portlne hypertonick,
35
cholangitick, zmiean formu a latentn, ktor je zistite n pri opercii pe ene. V laboratrnom obraze dominuje leukopnia s trombocytopniou, ahk elevcia aminotransferz. Diagnostika sa opiera o histologick vyetrenie. Popisujeme prpad 14-ro nho pacienta, od narodenia sledovanho pre livdne kvrny na dolnch kon atinch. Pre ich rozrenie bola u chlapca zachyten v laboratrnom obraze ahk elevcia aminotransferz, leukopnia bez neutropnie, trombocytopnia, mierna hypoprotrombinmia. Ultrasonogracky sme zistili splenomegliu, chronick hepatopatiu bez zobrazenia horizontlneho segmentu portlnej vny s anomlnym priebehom pravej vetvy portlnej vny. Doplnen CT vyetrenie potvrdilo hypoplziu avho laloka pe ene s brotickou a ve kouzlovou prestavbou pravho laloka s anomlnym cievnym rie iskom. Vrusov, autoimunitn, parazitrna a metabolick etiolgia ochorenia bola vyl en. U pacienta sme realizovali biopsiu pe ene s potvrdenm kongenitlnej brzy pe ene. Pacient je v dispenzarizcii hepatolga.
ak progresvne pokodenie pe ene mikrometastatickm rozsevom malgneho melanmu M. Tth1, T. Koller1, J. Kollerov1, D. Dani2, J. Payer1, 1V. Intern klinika LFUK a FNsP Bratislava, Ruinovsk 6, 2 Cytopathos s.r.o., Bratislava Popisujeme kazuistiku 65-ro nej pacientky prijatej pre ikterus, anamnzu zvracania, navnos a nechutenstvo. V osobnej anamnze okrem cholecystektmie pre litizu v minulosti vnejie choroby pri prijat neudvala. Lieky neuvala pravidelne iadne, len v poslednom obdob Torecan a Buscopan a Lexaurin. Za posledn 2 tdne schudla 7kg, stolicu nemala tde , vimla si tmav mo . V klinickom obraze bola pacientka pri prijat afebriln, boli prtomn znmky dehydratcie, hypertenzn hodnoty tlaku krvi (150/90 mmHg) a tachykardia. Pri fyziklnom vyetren bol prtomn ikterus, palpa n bolestivos pod pravm rebrom, hepatomeglia s pozitivitou Murphyho prznaku. Laboratrne pri prijat boli pozitvne zpalov parametre (Leu 14.6, CRP 100), vrazn elevcia bilirubnu a aminotransferz (Bi 83, AST 3.73, ALT 5.13, GMT 12.3, ALP 7.38) s prevahou cholestatickch markerov. Ultrasonogracky bola pe e zv en, vrazne nehomognna, s hrbo atm okrajom, hrubozrnitej echotextry a charakteru difzne prtomnch mnohopo etnch hypoechognnych mikrolosk 3-5mm ve kosti. Intrahepatlne l ov cesty i ductus choledochus neboli dilatovan. Stav sme hodnotili ako difznu hepatopatiu s intrahepatlnou cholestzou. V rmci diff. dg. sme laboratrnymi vyetreniami vyl ili vrusov etiolgiu, na zklade anamnzy (aj objektvnej) i etyltoxick genzu, koncentrcia AFP bola v norme. V alom priebehu hospitalizcie vak pozorujeme vrazn progresiu
36
konjugovanej hyperbilirubinmie a koncentrcie aminotransferz s prevahou cholestatickch markerov. V rmci vyl enia difzneho metastatickho pokodenia pe ene sme doplnili CT vyetrenie brucha s nlezom hepatomeglie a jednho nehomognneho neostro ohrani enho tvaru v pravom laloku pe ene rdiologicky mon adenm alebo hepatocelulrny karcinm. Pre nutnos upresnenia obrazu realizujeme aj MR a MRCP vyetrenie s nlezom mikronodulrnej cirhotickej prestavby s konuentnou brzou v 4 segmente a mierneho ascitu. Loiskov zmeny vak neboli povrden. Vzh adom na nejasn etiologick agens a rchlu progresiu u prtomnej chronickej prestavby pe ene sme dodato ne rozobrali anamnzu pacientky. T si spomenula na excziu koe z oblasti pravej pty pred pribline 3 mesiacmi, z ktorej bol histologicky potvrden malgny melanm, ktor vak nsledne nebol nijako rieen. V tomto kontexte sme preto vzh adom na podozrenie z difzneho metastatickho rozsevu indikovali necielen biopsiu pe ene pod kontrolou USG. Makroskopicky bola vzorka pe ene fragmentovan a tmavia. Histologicky bola jednozna ne dokzan prtomnos buniek malgneho melanmu v tkanive pe ene s miernou rov ou tvorby melannovho pigmentu. Kazuistika ukazuje na skuto nos , e aj napriek pokro ilm zobrazovacm metodikm hr abdominlna ultrasonograa v doplnen o bioptick vyetrenie k ov lohu pri diferencilnej diagnostike hepatlnych lzi.
PZ 7: Experimentlna hepatolgia SR versus E

Oxida n stres a monosti jeho monitorovania J. Muchov , Z. ura kov, stav lekrskej chmie, biochmie a klinickej biochmie LF UK V s asnosti existuje ve a dkazov o tom, e vo n radikly a ich reaktvne metabolity sa z ast uj rznych patofyziologickch procesov, ktor sa spjaj s ochoreniami neurodegeneratvneho, kardiovaskulrneho alebo ndorovho charakteru. Ich nekontrolovanm inkom sa oxida ne modikuj biologicky vznamn molekuly a nastva patologick stav, zvan oxida n stres. Monitorovanie tvorby vo nch radiklov a ich reaktvnych metabolitov v organizme je ve mi nro n, pretoe v ina z nich existuje v podmienkach in vivo len ve mi krtky as a nemu by meran priamo. Z tohto dvodu sa pouvaj nepriame metdy. Pre charakterizovanie oxida nho stresu sa stanovuje antioxida n stav organizmu, ako aj markery oxida nho pokodenia vznamnch biomolekl, ako s lipidy, proteny a nukleov kyseliny. Pre stanovenie celkovej antioxida nej kapacity plazmy sa pouvaj rzne metdy
37
(TRAP, ORAC, TAS, TEAC, FRAP). Zrove sa vak mu stanovi aj jednotliv vysokomolekulov (SOD, GPx, KAT) a nzkomolekulov antioxidanty (vitamny C, E). Pri oxida nom pokoden molekl vznikaj rzne produkty, niektor z nich s povaovan za markery oxida nho pokodenia lipidov (MDA, 8-izoprostny), protenov (protenov karbonyly, nitrotyrozn) a nukleovch kyseln (8-oxodeoxyguanozn). O validite a pecickosti niektorch pouvanch metd sa bude diskutova . Zver: Neexistuje idelny biomarker oxida nho stresu. Monitorovanie oxida nho stresu nie je ahk, avak za denovanch podmienok je mon a potrebn.
Oxida n stres v patogenze pokodenia pe ene pri diabete E. Uhlkov, V. Kup ov, M. Szntov, L. Tureck, Lekrska fakulta UK, Bratislava Diabetes mellitus je v naej populcii relatvne rozren metabolick ochorenie. U pacientov s diabetom sa stretvame s viacermi komplikciami, postihujcimi rzne orgnov systmy. Ukazuje sa, e jednm z orgnov, ktor mu by pri dlhom trvan diabetu pokoden, je aj pe e . Dnes sa nepochybuje o diabete ako jednom z vznamnch faktorov, uplat ujcich sa pri vzniku nealkoholovej steatohepatitdy. Na naom pracovisku sa venujeme tdiu hepatlnych zmien na modeli experimentlneho diabetu. Ako sa ukazuje, vznamnm faktorom v patogenze diabetickho pokodenia pe ene je oxida n stres. U zvierat s modelovm diabetom sme zistili v pe eni zven aktivitu lipoperoxidcie. Jednm z monch zdrojov zvenho oxida nho stresu je zvenie aktivity biotransforma nho systmu cytochrmu P450 na jednej strane a pokles kapacity glutationovho systmu na strane druhej, ktor sme zistili v pe eni zvierat s experimentlnym diabetom.
Laboratrne vyetrenia pri hodnoten funkcie pe ene L. Tureck, V. Kup ov, Lekrska fakulta UK, Bratislava Pri diagnostike a monitorovan pokodenia pe ene je dleit aj zhodnotenie funkcie pe ene. V literatre sa asto zamie a pojem funk n vyetrenie pe ene s benmi hepatlnymi testami, ktor viac-menej hodnotia integritu a pokodenie hepatocytov, a nie funk n kapacitu pe ene. lohou funk nch vyetren pe ene je zhodnoti funk n kapacitu pe ene a tieto testy sa nepouvaj na aktulne hodnotenie aktivity hepatopatie. Ako funk n testy vyuvame stanovenie laboratrnych parametrov odrajcich
38
syntetick alebo biotransforma n aktivitu pe ene a ktor s obvykle energeticky nro n, take pri znen funkcie pe ene dochdza ku zhoreniu tchto ukazovate ov. Vyuvaj sa parametre odrajce metabolick aktivitu pe ene pri syntze bielkovn, pri metabolizme sacharidov alebo lipidov. Ob ben s testy hodnotiace biotransforma n kapacitu pe ene. V prpade, e chceme zhodnoti pod a monosti o najobjektvnejie funk n stav pe ene, je potrebn vyetrova viacero ukazovate ov, lebo ako ukazuj nae sksenosti, jednotliv funk n parametre sa u danho jedinca nemenia paralelne. U niekoho s vraznejie znen ukazovatele biotransformcie, u druhho zase ukazovatele proteosyntetickej funkcie pe ene. V prednke podvame preh ad vyuvanch parametrov pouvanch na hodnotenie funkcie pe ene.
Assesment of MEGX test in patients with chronic liver diseases V. Kup ov1, L. Tureck2, E. Uhlkov2, 3rd Dept. of Internal Medicine1, Drers Hospital, Inst. Med. Chemistry, Biochemistry and Clinical Biochemistry2, Med. School of Comenius University, Bratislava Lidocaine is an aminoethylamine which undergoes deethylation in the liver by cytochrome P-450. The major metabolite is monoethylglycinexylidide (MEGX). The disposition of lidoicaine a drug with high extraction ratio is limited by intrinsic clearence . Appearance of MEGX in serum reects the rate of lidocaine metabolism and clearence by the liver. In patients with liver cirrhosis and steatobrosis of the liver and in the control group lidocaine was administered intravenously in dose of 1 mg/kg of body weight. Blood samples were taken 15 and 30 minutes after administration, in order to estimate levels of MEGX using uorescence polarisation immunoassay (Tdx Abbot diagnostic). Statistically signicant differences in the levels of MEGX were found between the groups with liver cirrhosis, steatobrosis of the liver and control group 15 minutes after lidocaine administration. Signicaint differences were found also between the subgroups according to Child-Pugh classication in cirrhotic patients 15 and 30 minutes after lidocaine administration. Statistically signicant correlations of MEGX with the values of albumin, cholinesterase, prothrombin time, bilirubin and Child-Pugh score were found as well. Assessment of MEGX levels has proved to be a suitable, simple and fast test for determining the functional liver capacity and seems to be a promising aproach for evaluation of the functional hepatic reserve in the patients with liver diseases.
39
Varia II.
Analza hlsench ochoren na vrusov hepatitdu typu C v SR v rokoch 2007 2008 Z. Kritfkov, M. Avdi ov, J. Nmen, Slovensk zdravotncka univerzita v Bratislave, Regionlny rad verejnho zdravotnctva v Banskej Bystrici Cie : Analzou ochoren hlsench do Epidemiologickho informa nho systmu EPIS v rokoch 2007 a 2008 vzbudi zujem klinickch hepatolgov o zlepenie spoluprce s epidemiolgmi pri hlsen a zis ovan rizikovch faktorov VHC a tm vytvori podmienky pre zlepenie prevencie a v asn lie bu pacientov. vod: V s asnosti sa odhaduje, e vrusom hepatitdy C je inkovanch 3 % svetovej populcie. Najvyia prevalencia je v Afrike, Junej Amerika a juhovchodnej zii, kde je pravdepodobne inkovanch 10-20 % populcie. Predpoklad sa, e vrusom hepatitdy C je inkovanch a 40% vntroilovo drogovo zvislch. V prpade pouvania zne istench nstrojov sa stva rizikovm aj tetovanie i piercing. asto dochdza k prenosu infekcie pri zraneniach ostrmi predmetmi (ihlou), ak djde k s asnmu prenosu kontaminovanej krvi. Pri asi 30% ochoren nie je mon sptne zisti , akm spsobom dolo k prenosu infekcie. Zavedenm vysokocitlivch testov molekulrnej mikrobiolgie, ktormi dnes mono identikova 99% inkovanch sa otvorila cesta k zamedzeniu renia tohto zkernho ochorenia. Metdy: Vrusov hepatitda typu C patr medzi povinne hlsen ochorenia v slade so zkonom .355 Zb. V roku 2007 sa za ala spoluprca katedry epidemiolgie, Nrodnho referen nho centra pre lie bu chronickch hepatitd SZU a RVZ v Banskej Bystrici. Bol vypracovan dotaznk na spracovanie osobnch, anamnestickch dajov a rizikovch faktorov pacientov s VHC. Dotaznky vyplnen klinikmi s zasielan na RVZ, kde sa vkladaj do epidemiologickho informa nho systmu EPIS. EPIS bol na vkladanie upraven tak, aby bolo mon sledova rizikov faktory. Na analzu VHC boli pouit tandardn aj netandardn vstupy z EPISu. Vsledky: V roku 2007 sa na zklade zlepenia hlsenia zvila prevalencia VHC V SR v porovnan s rokom 2006 takmer dvojnsobne, z 4,97/100 000 na 7,51/100 000 obyvate ov. V roku 2008 mierne klesla na 6,15/100 000. Do systmu EPIS bolo v roku 2007 hlsench 405 prpadov, z toho 38 aktnych a 387 chronickch vrusovch hepatitd typu C, v roku 2008 to bolo 332 prpadov, z toho 27 aktnych a 305 chronickch. Najvyiu chorobnos hlsi Trnavsk kraj (v roku 2007 15,9/100 000 , 2008 10,4), Bratislavsk kraj (8,4 a 9,5) a Nitriansky (8,6 a 9,3). Najniia chorobnos je hlsen z Preovskho kraja (2,8 a 2,1). Vekovo pecick chorobnos bola najvyia
40
u mladch dospelch vo veku 20-34 rokov. Zo 737 prpadov VHC bolo u 189 (25,6%) pacientov zisten intravenzne uvanie drog, u 7 (1%) piercing, u 6 (0,8%) tetovanie a u 8 (1,1%) kombincia drog, tetovania a piercingu. Nkazou bolo v roku 2007 postihnutch 228 (56,3%) muov a 177 (43,7%) ien, v roku 2008 198 (59,6%) muov a 134 (40,4%) ien. Zvery: Na zskanie relnejch informci o z ai VHC pre spolo nos je potrebn zka spoluprca klinickch hepatolgov a epidemiolgov. V budcnosti je potrebn posil ova a rozirova tto spoluprcu, zlepi hlsenie, aby zskan analzy boli relevantnm podkladom pre inn preventvne opatrenia a v asn lie bu prpadov VHC v SR.
Protrombotick stav pri NAFLD a jeho dsledky A. Hvizdkov, M. Vysko i, . Keke k, E. Kov ov, H. Kratochv ov, M. Bo a, I.intern klinika LFUK a FNsP Bratislava , Nealkoholov tukov choroba pe ene (NAFLD) sa stva v populcii naj astejou chorobou pe ene. NAFLD je s as ou metabolickho syndrmu (MS). Pe e sa z ast uje na procese zrania krvi syntzou koagula nch, antikoagula nch faktorov a regulciou hemostzy. Postupne sa dokazuj protrombotick zmeny hemostzy u pacientov s MS ako aj s NAFLD. Tieto s spsoben endotelovou dysfunkciou, hypobrinolytickm a hyperkoagula nm stavom. Protrombotick stav u pacientov s NAFLD me prostrednctvom inzulnovej rezistencie zvyova kardiovaskulrne riziko ako aj riziko tromboembolizmu. Tvorba mikrotrombov v cievnom rie isku pe ene sa me podie a aj na progresii jednoduchej steatzy do steatobrzy a cirhzy pe ene.
Manifestcia nefrotickho syndrmu po as alergnovej imunoterapie na blanokrdly hmyz u pacienta s chronickm nosi stvom HBsAg M. Pijk1, V. Csibov2, . Hruovsk1, M. igrai1, I. Intern klinika SZU a FNsP , 2 ODCH FNsP Bratislava , Autori uvdzaj kazuistiku 47-ro nho pacienta s chronickm nosi stvom HBsAg, u ktorho sa po as alergnovej imunoterapie (AIT) na blanokrdly hmyz manifestoval nefrotick syndrm s histologickm obrazom foklnej segmentlnej glomerulosklerzy. Kazuistika dokumentuje, e pred zahjenm AIT by sa mal starostlivo zvi benet a vetky potencilne rizik tejto metdy, medzi ktor patria aj chronick infekcie, v tane nosi stva HBsAg. Pod a s asnch odpor an indikciami AIT na blanokrdly hmyz s iba prpady zvanej systmovej reakcie, ktor sa u danho pacienta
41
jednozna ne nepotvrdila. Naviac imunoalergolg pred zahjenm lie by nevyetril replika n markery HBV DNA, ktorch pozitivita zvyuje riziko extrahepatlnych komplikci s imunokomplexovou patogenzou, ako s napr. systmov vaskulitdy typu polyarteritis nodosa a glomerulonefritdy. Kauzlnou lie bou uvedenej komplikcie by mala by antiinfek n lie ba interfernom alfa alebo nukleoz(t)idovmi analgmi. Vzh adom na to, e pri lie be interfernom hroz riziko zhorenia zkladnej choroby, mala by sa uprednostni lie ba nukleoz(t)idovmi analgmi. V prpade komplikci alebo pri nedostato nom efekte antivrusovej lie by je indikovan imunosupresvna lie ba pri s asnom podvan nukleoz(t)idovch analgov, aby sa predilo vzplanutiu infekcie.
Postavenie cyklospornu v hepatolgii M. Pijk1, V. Csibov2, . Hruovsk1, M. igrai1, 1I. Intern klinika SZU a FNsP , 2 Oddelenie dlhodobo chorch FNsP Bratislava , Autori uvdzaj preh ad najnovch poznatkov o cyklosporne A (CsA). Ide o jedno z najpotentnejch imunosupresv, ktorho ve kou vhodou je rchly nstup inku, o umo uje rchlejie redukova dvku kortikoidov. Preto je vhodn aj u pacientov rezistentnch na kortikoidy, alebo ke je tto lie ba kontraindikovan. Na rozdiel od v iny inch imunosupresv, ako s azatioprn a alkyla n ltky, CsA nem klinicky vznamn myelosupresvnu aktivitu. Vhodou CsA v porovnan s inmi imunosupresvami je monos merania jeho koncentrci v krvi. To umo uje stanovenie compliance a prispsobenie dvky k ur itej koncentrcii, ktor m imunosupresvny inok. Inhibtory kalcineurnu, CsA a takrolimus (TKR) s v s asnosti zkladnmi tandardnmi imunosupresvami pri transplantcich. tdia DIRECT pri renlnej transplantci potvrdila, e imunosupresia CsA je v porovnan s TKR spojen s vrazne nim vskytom novovzniknutho diabetes mellitus (DM) (26.0% vs. 33.6%; P=0.046). V skupine CsA bol tie signikantne ni vskyt lie enho DM (8.9% vs. 16.8%; P = 0.005). DM sa dnes povauje za jednu z hlavnch pr in straty transplanttu. Preto si zasluhuj pozornos tdie, ktor ukzali, e vmena TKR za CsA zlepila metabolizmus glukzy u transplantovanch pacientov. Na rozdiel od inch, menej kontrolovanch tdi, DIRECT nepotvrdila vy vskyt aktnej rejekcie pri uvan CsA v porovnan s TCR, o sa pripisuje dslednmu meraniu jeho koncentrcie v krvi. Osobitn pozornos si zasluhuje pouitie CsA pri transplantcich pe ene, kde najv iu as tvoria pacienti s infekciou HCV. Progresia tejto infekcie sa po transplantcii vrazne urch uje, na om sa podie a aj zven vskyt DM a metabolickho syndrmu a s nm spojenej nealkoholovej tukovej choroby pe ene. CsA okrem niieho rizika
42
vzniku DM vrazne potl a replikciu HCV a preto by mal by primrnym imunosupresvom pri transplantcich pe ene u pacientov s HCV.
Kombinovan hepatopatia v gravidite kazuistika M. Rc, M. Ka k, M. Gregu, Gastroenterologick a hepatologick centrum, Nitra Abnormality v pe e ovch testoch sa vyskytuj u 3-5% tehotnch a maj rzne pr iny. Klasikcia ochoren pe ene v gravidite rozliuje tri zkladn skupiny. Prv skupinu tvoria preexistujce ochorenia pe ene. Druh tvoria ochorenia pe ene, ktor sa objavuj v jej priebehu, avak nie s graviditou indukovan. Tretiu skupinu tvoria ochorenia pe ene z gravidity, ktor sa etiologicky viau na graviditu. Jedn sa vtedy o dysfunkciu pe ene priamo kauzlne svisiacu s tehotnos ou. Tieto spadaj do dvoch kategri: 1. dysfunkcie asociovan s preeklampsiou (HELLP, acute fatty liver in pregnancy), 2. dysfunkcie bez preeklampsie (hyperemesis gravidarum, intrahepatlna cholestza gravidnch). V prci prezentujeme kazuistiku z nho hepatologickho centra, ktor dokumentuje prpad gravidnej pacientky s preexistujcou hepatopatiou (NASH). V priebehu gravidity dolo k vzostupu aktivity hepatopatie v terne superponovanej preeklampsie a trombolnho stavu. Na zklade srologickch markerov taktie predpokladme spolupodiel autoimunitnej zloky na etiolgii kombinovanej hepatopatie. Ochorenia pe ene v gravidite vyaduj komplexn a multidisciplinrny prstup odbornkov z viacerch medicnskych odborov. Sprvnym manamentom a lie bou tehotnej pacientky s ochorenm pe ene v gravidite meme vznamne ovplyvni zdravotn stav jej samotnej a s asne prispie k normlnemu priebehu gravidity a vvoju plodu.
Bylers syndrome progressive familiar intrahepatic cholestasis and liver transplantation in one from 3 children of one family V. Kup ov1, M. Kov ov2, L. Tureck3, 3rd Department of Internal Medicine1, Drers Hospital, , Inst. Med. Chemistry, Biochemistry and Clinical Biochemistry3, Med. School of Comenius University, Department of Pediatry, Postgradual Medical Institute2, Bratislava Bylers syndrome is a progressive familiar intrahepatic cholestasis, inicialy manifested as neonatal cholestasis in the majority of cases.
43
In this work, we describe a case of a family with three children suffering from Bylers disease.There have been several cases of infant mortality among the fathers ancestors. The rst child from the described family (P.P.) has suffered from a serious progressive icterus as well as liver cirrhosis and died in the age of ve. The second child (I.P.) had an icterus on the third day after birth, with high levels of aminotransferases and increased levels of alkaline phosphatase. Later on, the levels of bilirubin and alkaline phosphatase were varying, together with pruritus which remained the most serious subjective problem. Repeatedly performed liver biopsy has conrmed the presence of intrahepatic cholestasis with changes of hepatocytes. Laparoscopic examination has revealed an increased brown-green liver. Long-term observation of the patient has revealed varying in the diseases course. The levels of alcaline phosphatase were varying from double of the normal value to more times the normal value. Similar course of the disease is present also at the third child from this family ( K.P.). Genetic examination of these siblings has conrmed the diagnosis of Morbus Byler with the risk of the disease manifestation in other siblings of 25 %. KP is after liver transplantation. The second child (I.P) has a milder course of the disease when compared to the rst P.P. (died) and third K.P. (after LTX). Since treated with ursodeoxycholic acid, I..P. has had an improvement of biochemical parameters, most of all there was a decrease in the levels of alkaline phosphatase
Spoluprca gastroenterolga a hepatolga v praxi A. Riedlov, Gastroenterologick ambulancia, eliezovce Prednka poukazuje na teoretick a praktick monosti spoluprce medzi gastroenterologickou a hepatologickou ambulanciou. Zkladom je retrospektvna analza dispenzarizovanch pacientov. V naej ambulancii sa venujeme hepatologickm pacientom eliezovskho a ahanskho reginu od roku 2006, kde sme do mja 2009 zdiagnostikovali a dispenzarizovali 196 pacientov (103 muov a 93 ien). Paleta diagnz je nasledovn: NAFLD, chronick hepatitda B, C, autoimunitn hepatitda, PSC, hemochromatza, cirhoza pe ene rznej etiolgie. Spolupracujeme s hepatologickmi centrami v Bratislave, Banskej Bystrici a Novch Zmkoch.
44
PZ 8: Probiotik v hepatolgii racionlne vyuitie

Probiotikum ako liek M. Kuchta1, B. Novkov2, 1II. klinika det a dorastu LF UPJ a DFN, 2Klinika preventvnej medicny a telovchovnho lekrstva LF UPJ a FN LP Koice , V udskej evolcii maj nezastpite n miesto aj mikroorganizmy, v ktorch prostred sa lovek vyvjal. V jeho vvoji vak paralelne dochdzalo k vvoju i jeho subsystmov, medzi ktormi m osobitn postavenie imunitn, ale i trviaci systm. Tie sa v priebehu vvoja a v zvislosti na okol pecializovali a prolovali a v maturcii oboch tchto systmov zohrvaj vznamn lohu baktrie, s ktormi udsk organizmus ije v symbize, vyuva niektor ich vlastnosti a naopak tieto mikroorganizmy si svoj ivotn priestor chrnia a zve a uj. Niektor batrie s tak pecializovan, e sa vy lenili ako osobitn skupina, nazvan probiotik (pod a WHO s to iv mikroorganizmy, ktor podvan v dostato nch mnostvch maj preukzate ne pozitvny efekt na hostite a/ prjemcu). V poslednch rokoch sa nae vedomosti o vzjomnom vplyve udskho makroorganizmu a jeho mikrobiotov vznamne rozrili a tak sa popri preventvnych inkoch probiotk do popredia dostvaj aj ich terapeutick inky. I ke pod a princpov EBM ete nie s naplnen vetky atribty, je dostatok klinickch sksenosti, pre vyuitie probiotk aj ako lie iva, avak s repektovanm pecickch kontraindikci pre ich pouitie. V bloku prednok bud predstaven vlastnosti probiotk v budovan orlnej tolerancie, pri ovplyv ovan revnej permeability (ako vznamnho faktora pri rozvoji aj hepatlnych porch), v ovplyv ovan tukovho metabolizmu, cytoknov, i dysmikrbie. Postupne sme tak v probiotikch zskali efektvneho, nan ne nenro nho, kadodennho pomocnka v psoben proti neinfek nm, hromadne sa vyskytujcim chorobm, medzi ktor radme napr. i metabolick syndrm a jeho atribty.
Mechanizmus inku probiotk v klinickej praxi M. Hrubiko, OKIA OSA, Bratislava Napriek ve km pokrokom medicny poslednch desa ro treba kriticky poznamena , e monosti lie ebnho zsahu do imunitnho systmu (najm jeho stimulcie) v zmysle vyuitia konkrtnych chemickch ltok (farmk) s
45
obmedzen. Okrem monosti rieenia niektorch vrodench imunodecienci transplantciou krvotvornch buniek a substitu nej lie by (imunoglobulny a prenosov faktory v prpade niektorch imunodecienci) je arzenl imunoterapeutk obmedzen, chemickch ltok s overenm inkom na imunitn systm je ve mi mlo. S asn spsob ivota (na jednej strane prlin sterilita prostredia, do ktorho sa lovek rod a v ktorom ije, na druhej strane z a ivotnho prostredia mnostvom cudzorodch, pre ivot neprirodzench ltok) vytvra podmienky pre vysok vskyt sekundrnych imunodecienci. Cez pochopenie lohy mikroorganizmov pri vvoji imunitnho systmu vych organizmov a ich esencilne psobenie na neadaptvnu aj adaptvnu imunitu ukazujeme na monos pouitia baktriovch imunomodultorov, najm ivch zdraviu prospench mikroorganizmov (probiotk) v prevencii rozvoja porch imunitnho systmu, hlavne chorb z poruenej imunitnej regulcie (alergick a autoimunitn choroby). V s asnosti sa povauje za overen, e bez prtomnosti konkrtnych mikrbnych stimulov neme normlne fungova zkladn spojnica medzi neadaptvnou a adaptvnou imunitou, t.j. spracovanie a prezentcia antignu bunkami prezentujcimi antign lymfocytom. Po etn randomizovan kontrolovan tdie preverili innos probiotk vo viacerch oblastiach medicny, resp. pri rznych nozologickch jednotkch, ktorch spektrum siaha od alergickch ochoren ako atopick dermatitda a alergick rinitda, cez potravinov intolerancie (napr. intolerancia laktzy) a po ochorenia gastrointestinlneho traktu, ako s rzne revn zpalov choroby (IBD) a helikobakterov gastritda. Racionlnym pouvanm imunomodula nej lie by a probiotk (vychdzajc z princpov medicny zaloenej na dkazoch) me udstvo zabrni aliemu nrastu alergickch a autoimunitnch ochoren a tie meme zlepi prognzu pacientov s rznymi prejavmi sekundrnych imunodecienci.
Workshop: Program pacientov Chr si svoju pe e II.

Zranite n skupiny obyvate stva a hepatitdy M. Belovi ov1, D. Cymbalov2, S. Lenerov3, A. Jakov1, V. Gl4, J. Holom 1, 1 stav farmakolgie a klinickej farmakolgie SZU, Bratislava, Nrodn referen n centrum pre lie bu chronickch hepatitd, Bratislava, 2Resocializa n zariadenie Tomky, Borsk sv. Jur, 3Centrum pre lie bu drogovch zvislost, Bratislava, 4Oddelenie patolgie FN Ruinov, Bratislava Zranite n skupiny predstavuj konkrtne skupiny osb zo irej populcie, ktor mu by nchylnejie k celmu radu problmov (napr. zl zdravotn
46
stav, uvanie nvykovch ltok, zl stravovanie, horie tudijn vsledky, at .). Zranite nos vo vz ahu k drogovej zvislosti ako i krvou prenosnmi ochoreniami (ang. DRID drug related incfectious deseases) sa denuje na zklade toho, i konkrtna skupina zaloen na sociodemograckom prole a prslunch rizikovch faktoroch m zven nchylnos k uvaniu drog a s tm svisiacimi problmami. Medzi takto zranite n skupiny patria: osoby s neukon enou kolskou dochdzkou alebo zkolci, deti v detskch domovoch, mlad delikventi, zranite n rodiny, mlad udia bez domova, mlad udia v chudobnch tvrtiach a meniny (migranti, etnick skupiny). Tieto osoby by mohli ma sklon k skoriemu, astejiemu alebo problematickejiemu uvaniu drog. Problmov uvanie drog je denovan ako injek n uvanie drog a/alebo dlhodob a pravideln uvanie opitov a/alebo amfetamnov a/alebo kokanu. Osoby zvisl od drog predstavuj vznamn rizikov skupinu z h adiska vzniku i prenosu infekcie vrusov hepatitdy B, hepatitdy C a HIV ako aj nslednho vzniku chronickej hepatitdy C (CHC)/chronickej hepatitdy B. Diagnostika a lie ba CHB/CHC je spojen so pecickmi problmami (napr. horia compliance s lie bou, zven vskyt depresie, mon recidva konzumu drogy, potreba multidisciplinrnej starostlivosti, at .). Identikcia zranite nch skupn sa stva dleitm nstrojom pri smerovan opatren protidrogovej politiky v ttoch Eurpskej nie. Monitorovanie zranite nch skupn sa v Eurpe uskuto uje periodicky. Intervencim zameranm na zranite n skupiny (selektvna prevencia) sa v eurpskej politike venuje stle v ia pozornos . Prkladom realizcie starostlivosti o zranite n skupiny obyvate stva je prospektvny projekt, ktor prebieha od 1.01.2008 vo vybranch resocializa nch zariadeniach v SR (RESOC). Jeho cie om je zisti prevalenciu a rizik vzniku CHC, CHB v RESOC, iniciova nevyhnutn opatrenia na prevenciu a znenie vskytu tchto ochoren. Prnosom projektu je aj prieben edukcia klientov, zchyt konkrtnych osb s infekciou CHC, CHB a realizcia sekundrnej prevencie. Vsledn analza skrningovch vsledkov upresn skuto n vskyt CHC/CHB v sledovanom sbore a ich nsledn manament.
Alkoholov pokodenie pe enie M. Szntov, III. intern klinika LFUK, Bratislava Alkoholov pokodenie pe ene je naj astejm hepatlnym ochorenm s rozmanitmi formami prejavu. Aktnou formou je aktna alkoholov hepatitda, k chronickm prejavom patr steatza pe ene, alkoholov steatohepatitda a alkoholov cirhza. V diagnostike alkoholizmu sa osved il
47
dotaznk CAGE, ktorm rchlo a spo ahlivo poznme abzerov. Biochemick markery sved iace pre alkoholov etiolgiu s: zven MCV, GMT, IgA a pomer AST: ALT vy ako 2. Kombincia zvenho MCV a GMT sa zis uje u 90% pacientov s alkoholovou zvislos ou. Najsenzitvnejm ukazovate om spotreby alkoholu je karbohydrtdecientn transfern. Ultrasonograa umo uje ziati steatzu pe ene, splenomegaliu, ascites a upozorni na zvanejie pokodenie pe ene. Aktna alkoholov hepatitda sa manifestuje ikterom, hypoprotrombinmiou, nauzeou, vomitom, anorexiou, subfebrilitami a leukocytzou. Pri zvanom priebehu je spojen s vye 50% mortalitou. Z klinickho h adiska je uito n Maddreyho prognostick index, vychdzajci z hodnt bilirubnu a protrombnovho asu. V zvanch prpadoch je indikovan lie ba metylprednisolonom, ktor zniuje riziko mortality. Alkohol zhoruje pokodenie pe ene v dsledku vrusovej hepatitdy B, C a hemochromatzy. Prognza je paradoxne lepia u abstinujcich alkoholikov v porovnan s inou etiolgiou. Zkladom lie by je abstinencia. Nevyhnutn je kombincia multidisciplinrneho prstupu s pomocou psycholga, psychiatra a osobn zujem lekra na vylie en pacienta. Podstatn je poskytn barli ky komunikcie pacientom v zlomovch situcich. Odmenou je obojstrann rados z spechu. Z farmakologickch postupov sa antibrotick, protizpalov a hepatoprotektvny inok osved il u silymarnu, esencilnych fosfolipidov a kyseliny ursodeoxycholovej. Kauzlnou lie bou v tdiu Child-Pugh C je transplantcia pe ene. Predpokladom je minimlne 6-mesa n abstinencia, schopnos spoluprce pacienta a neprtomnos mimope e ovho alkoholovho pokodenia. iadce je irie preventvne psobenie na celospolo enskej rovni s komplexnm vyuitm medilnych zloiek, vchovnch a represvnych postupov od najtlejieho veku v kolskch zariadeniach, vrtane predajcov.
Podporen grantom VEGA 1/0188//08.
48
P R E D S TAV U J E M E A D VA G R A F
TAKROLIMUS PODVAN R A Z DENNE
100% sstredenie na protektvne psobenie

Skrten informcia o produkte
ADVAGRAF: Advagraf 0,5 mg obsahuje 0,5 mg takrolimu. Advagraf 1 mg obsahuje 1 mg takrolimu. Advagraf 5 mg obsahuje 5 mg takrolimu. Indikcie: Profylaxia rejekcie transplanttu u dospelch prjemcov tepu peene alebo obliiek. Lieba rejekcie tepu rezistentnho na liebu inmi imunosupresvnymi liekmi u dospelch pacientov. Kontraindikcie: Precitlivenos na takrolimus alebo in makrolidy, alebo na niektor z pomocnch ltok. Dvkovanie a spsob podvania: Advagraf je perorlna forma takrolimu, ktor sa uva raz denne. Uva sa nalano, aby sa dosiahla maximlna absorpcia. Odporan dvky profylaxia rejekcie transplanttu: Transplantcia obliky: lieba sa m zaa dvkou 0,20 0,30 mg/kg/de. Transplantcia peene: lieba sa m zaa dvkou 0,10 0,20 mg/kg/de. prava dvkovania poas potransplantanho obdobia: v obdob po transplantcii obliky alebo peene sa dvky lieku Advagraf zvyajne zniuj; v niektorch prpadoch je mon ukoni sben imunosupresvnu liebu a prejs na monoterapiu liekom Advagraf. Odporan dvky prechod na Advagraf u pacientov lieench liekom Prograf: Pacienti s transplantovm tepom s podpornou liebou kapsulami Prograf, ktor sa uva dva razy denne, vyadujci si prechod na Advagraf, ktor sa uva raz denne, maj prejs na celkov denn dvkovanie v pomere 1:1 (mg:mg). Odporan dvky lieba rejekcie: Transplantcia obliky a peene: pri prechode na Advagraf sa m lieba zaa poiatonou perorlnou dvkou odporanou pri transplantcii obliky, respektve peene na profylaxiu transplantanej rejekcie. Transplantcia srdca: dospelm pacientom m by podan poiaton perorlna dvka 0,15 mg/kg/de. In transplantcie tepov: hoci nie s klinick sksenosti s liekom Advagraf u pacientov s transplantovanmi pcami, transplantovanm pankreasom a intestinlnou transplantciou, Prograf bol pouit u pacientov s transplantovanmi pcami v poiatonej perorlnej dvke 0,10 0,15 mg/kg/de, u pacientov s transplantovanm pankreasom v poiatonej perorlnej dvke 0,2 mg/kg/de a pri intestinlnej transplantcii v poiatonej perorlnej dvke 0,3 mg/kg/de. Liekov interakcie: Sasn uvanie liekov, o ktorch je znme, e inhibuj alebo indukuj CYP3A4, me ovplyvni metabolizmus takrolimu, a tak zni alebo zvi jeho hladiny v krvi. Gravidita a laktcia: Takrolimus me by podan gravidnej ene, ak neexistuje iadna bezpenejia alternatva, a ak oakvan prospech vyvi potencilne riziko. eny nemaj doji, pokia uvaj Advagraf. Neiaduce inky: Ochorenia srdca a poruchy srdcovej innosti: poruchy ischemickej koronrnej artrie, tachykardia. Ochorenia krvi a lymfatickho systmu: anmia, leukopnia, trombocytopnia, leukocytza, abnormlne vsledky testov ervench krviniek. Poruchy nervovho systmu: triaka, bolesti hlavy. Ochorenia oka: rozmazan videnie, fotofbia. Ochorenia ucha a labyrintu: tinitus. Ochorenia dchacej sstavy, hrudnka a mediastna: dyspnoe, parenchmov pcne poruchy, pleurlna efzia, faringitda, kae, prekrvenie nosa a zpaly. Poruchy a ochorenia gastrointestinlneho traktu: hnaka, nauzea. Poruchy obliiek a moovch ciest: pokodenie funkcie obliiek. Poruchy koe a podkonho tkaniva: pruritus, vyrka, alopcia, akn, zven potenie. Poruchy kostrovej a svalovej sstavy a spojivovho tkaniva: artralgia, svalov ke, bolesti konatn, bolesti chrbta. Poruchy metabolizmu a vivy: hyperglykmia, diabetes mellitus, hyperkalimia. Bengne a malgne ndory, vrtane nepecifikovanch novotvarov: u pacientov lieench imunosupresvami je zven riziko vzniku malignt, vrtane EBV-pridruench lymfoproliferatvnych porch a malignt koe. Cievne poruchy: hypertenzia. Poruchy imunitnho systmu: u pacientov, ktorm bol podvan takrolimus, boli pozorovan alergick a anafylaktoidn reakcie. Ochorenia peene a lovch ciest: abnormality peeovch funkci a enzmov, cholestza a ltaka, pokodenie peeovch buniek a hepatitda, cholangitda. Psychiatrick poruchy a ochorenia: nespavos. Drite rozhodnutia o registrcii: Astellas Pharma Europe B.V., Elisabethhof 19, 2353 EW Leiderdorp, Holandsko. Registran sla: Advagraf 0,5 mg: EU/1/07/387/001; EU/1/07/387/002; EU/1/07/387/009. Advagraf 1 mg: EU/1/07/387/003; EU/1/07/387/004; EU/1/07/387/005; EU/1/07/387/006. Advagraf 5 mg: EU/1/07/387/007; EU/1/07/387/008; EU/1/07/387/010. pecilne upozornenia na uchovvanie: Uchovvajte v pvodnom obale a na suchom mieste na ochranu pred vlhkosou. as pouitenosti: 3 roky. Po otvoren hlinkovho obalu: 1 rok. Dtum poslednej revzie textu: 07/2007. Liek je hraden z prostriedkov verejnho zdravotnho poistenia. Pred pouitm lieku sa, prosm, oboznmte s plnm znenm Shrnu charakteristickch vlastnost lieku Advagraf. 2007 Astellas Pharma Europe Ltd. TX4152MAY07
Charakteristika LA-5TM a BB-12TM

Vlastnosti probiotickch kmeov
LA-5TM

BB-12TM

TM je ochrannou znmkou firmy Chr. Hansen
Odolnos voi nzkemu pH v aldku Odolnos voi lovm kyselinm Produkcia antibakterilnych ltok Kolonizcia trviaceho traktu Kompetitvnos s mikroorganizmami Adhzia v mukze reva Imunomodulcia
Vieme, e vm pomeme
Je klinicky dokzan, e probiotick kmene LA-5TM a BB-12TM s schopn priaznivo ovplyvni zdravotn stav pacienta.
probiotick vivov doplnok
2-zlokov
s obsahom 12 milird ivch probiotickch baktri v maximlnej dennej dvke.

Viac informci: probiotika@sdpharma.sk, www.probiofix.sk
Skrten informcia olieku Pegasys 135mikrogramov injekn roztok vnaplnenej injeknej striekake | Pegasys 180mikrogramov injekn roztok vnaplnenej injeknej striekake Upozornenia: U niektorch pacientov sa pozorovali zvaninky na CNS, hlavne depresia, samovraedn predstavy a pokus o samovradu. alej sa pri pouit alfa interfernov pozorovalo agresvne sprvanie, zmtenos a poruchy vedomia. Ak sa poas lieby spozoruj samovraedn predstavy alebo sa zhoruj u existujce psychiatrick symptmy, odpora sa liebu Pegasysom ukoni apacientovi poskytn psychiatrick liebu. Nie s kdispozcii dostaton daje opouit Pegasysu u gravidnch ien, boli vak dokzan vznamn teratognne a/alebo embryocdne inky ribavirnu. Pacienti aaj ich partnerky musia pouva inn antikoncepciu poas lieby a ete 7 mesiacov po ukonen lieby. Dojenie sa m ukoni pred zaatm lieby. Pacienti, ktor trpia zvratom, zmtenosou, ospalosou alebo navou, sa maj vyvarova vedeniu vozidiel aleboobsluhovaniu strojov. Interakcie: Pegasys je inhibtorom aktivity cytochrmu P450 1A2, preto u pacientov sasne lieench teofylnom sa maj sledova srov koncentrcie teofylnu a vhodne upravi jeho dvkovanie. Pri liebe metadonom treba sledova pacientov pre prznaky asymptmy metadonovej toxicity. Pri uvan vysokch dvok metadonu je riziko predenia QT intervalu. Neodpora sa sasn podvanie ribavirnu adidanoznu, pri ktorom boli hlsen prpady zlyhania peene snsledkom smrti, ako aj perifrna neuropatia, pankreatitda asymptomatick hyperlaktatmia/lakttov acidza. Sben lieba ribavirnom a zidovudnom sa neodpora vzhadom na zven riziko vzniku anmie. Neiaduce inky: ku vemi astm neiaducim reakcim patr depresia, zkos, nespavos, anorexia, bolesti hlavy, znenie koncentrcie, dchavica, hnaky, nevonos, bolesti brucha, alopcia, dermatitda, svrbenie, such koa, myalgia, artralgia, pyrexia, zimnica, astnia, nava, reakcia v mieste podania injekcie, bytok hmotnosti. asto sa vyskytuje trombocytopnia, anmia, lymfadenopatia, poruchy ttnej azy, tachykardia, palpitcie. Medzi menej ast a zriedkav zvan neiaduce inky patr sarkoidza, tyroiditda pneumnia, diabetes, samovraedn sklony, halucincie, infarkt myokardu, kongestvne zlyhanie srdca, angna, arytmia, krvcanie do mozgu, peptick vred, gastrointestinlne krvcanie, pankreatitda, porucha a zlyhanie peene, tumor peene, strata sluchu, zrakov neuropatia, krvcanie do sietnice, pokodenie ciev sietnice, retinopatia. Balenie: 1x135g/0,5ml, 1x180g/0,5ml (naplnen injekn striekaka aihla). Vdaj lieku je viazan na lekrsky predpis. Podrobn informcie s uveden vShrne charakteristickch vlastnost lieku. Drite rozhodnutia oregistrcii: Roche Registration Limited, Welwyn Garden City, Vek Britnia Zastpenie vSR: Roche Slovensko, s.r.o., Cintornska 3/A, 811 08 Bratislava, tel.: 02/5263 8201, fax: 02/5263 5014. Dtum revzie SPC: november 2007
Zloenie: Naplnen injekn striekaka s0,5ml roztoku obsahuje 135 alebo 180mikrogramov peginterfernu alfa-2a. Charakteristika: Pegasys je pegylovan interfern alfa-2a vytvoren konjugciou reagentu PEG (bis-monometoxypolyetylnglykol) s interfernom alfa-2a. In vitro vykazuje antivrusov aantiproliferatvne inky. Indikcie: Chronick hepatitda B: Pegasys je indikovan vliebe HBeAg-pozitvnej alebo HBeAg-negatvnej-chronickej hepatitdy B udospelch pacientov skompenzovanm ochorenm peene a sdkazom vrusovej replikcie, zvenou hladinou ALT a histologicky overenm zpalom peene a/alebo fibrzy. Chronick hepatitda C: Pegasys je indikovan v liebe chronickej hepatitdy C udospelch pacientov s pozitvnym nlezom HCV-RNA vsre vrtane pacientov s kompenzovanou cirhzou a/alebo koinfikovanch s klinicky stabilnm HIV. Dvkovanie: U pacientov s chronickou hepatitdou B, HBeAg-pozitvnou alebo HBeAg-negatvnou je odporan dvka Pegasysu 180 mikrogramov raz tdenne poas 48 tdov. Aplikuje sa subkutnne. U pacientov s chronickou hepatitdou C je odporan dvka 180 mikrogramov raz tdenne. Podva sa subkutnne v monoterapii alebo v kombincii sperorlnym ribavirnom (1000mg pri hmotnosti < 75 kg, 1200mg pri hmotnosti 75kg). Dka kombinovanej lieby zvis od genotypu vrusu. Pacienti infikovan HCV sgenotypom 1, ktor maj detegovaten HCV RNA v 4. tdni, sa maj liei 48 tdov bez ohadu na vrusov za pred liebou. Liebu 24 tdov mono zvi u pacientov s genotypom 1 a nzkou vrusovou zaou (LVL) na zaiatku lieby (800000IU/ml) alebo upacientov s genotypom 4, ktor sa stali HCV RNA negatvni v 4. tdni lieby a zostali HCV RNA negatvni v 24. tdni. Lieba Pegasysom aribavirnom vdvke 800mg upacientov s HCV genotypu 2/3 trv 24tdov bez ohadu na vrusov za pred liebou. Klinick daje o liebe pacientov s genotypom 5 alebo 6 s obmedzen, preto sa odpora 48 tdov kombinovan lieba Pegasysom 180mikrogramov raz tdenne aribavirnom (1000/1200mg). Pacienti koinfikovan HCV-HIV maj by lieen Pegasysom 180mikrogramov raz za tde subkutnne v monoterapii alebo vkombincii sribavirnom vdvke 800 mg poas 48 tdov, bez ohadu na genotyp. Upacientov sochorenm obliiek vterminlnej fze sa pouva vodn dvka 135mikrogramov. Kontraindikcie: Precitlivenos na lieivo, na interferny alfa alebo na niektor z pomocnch ltok. Lieba Pegasysom je kontraindikovan u pacientov s autoimunitnou hepatitdou, akou dysfunkciou peene alebo dekompenzovanou cirhzou peene, s akm kardiovaskulrnym ochorenm vrtane nestabilnho alebo nekontrolovanho ochorenia srdca poas predchdzajcich 6 mesiacov, u novorodencov a det do 3 rokov vzhadom na prtomnos pomocnej ltky benzylalkoholu. Lieba je tie kontraindikovan u HIV-HCV pacientov s cirhzou s Child-Pughovm skre 6 a kontraindikovan je i kombinovn lieba sribavirnom u gravidnch ien.

37 MHD Program Abstrakty

Uploaded by

Document Information

Copyright

Available Formats

Share this document

Share or Embed Document

Sharing Options

Did you find this document useful?

Is this content inappropriate?

Copyright:

Available Formats

37 MHD Program Abstrakty

Uploaded by

Copyright:

Available Formats

Slovensk hepatologick spolo nos SLS esk hepatologick spolo nos LS JEP Slovensk gastroenterologick spolo nos SLS

Slovensk zdravotncka univerzita v Bratislave

Kongres Slovenskej hepatologickej spolo nosti s medzinrodnou as ou

37. mjov hepatologick dni

Lieba hepatitdy C bez rozdielu hmotnosti

Schering-Plough s.r.o., Ke tvanici 656/3, 186 00 Praha 8

Obchodn 2, 811 06 Bratislava www.bayerscheringpharma.sk

U Ursofa Ursofalk ursodeoxycholovkyselina 250 mg kapsule

Prina ndej paciento s ochoreniami peene pacientom

chrni pred komplikciami

predluje priemern dku ivota pri cholestatickch ochoreniach peene

37. mjov hepatologick dni

37. mjov hepatologick dni

37. mjov hepatologick dni

15:30-15:45 15:45-16:00 16:00-17:00 16:00-16:10 16:10-16:20 16:20-16:30 16:30-16:40 16:40-17:00

37. mjov hepatologick dni

17:00-17:15 17:15-17:30 17:30-17:45 18:00-19:00 18:00-18:10

18:20-18:30 18:30-18:40 18:40-19:00 19:30

37. mjov hepatologick dni

09:33-09:45 09:45-09:58 09:58-10:10 10:10-10:30 10:30-11:00 11:00-12:25 11:00-11:15

11:15-11:30 11:30-11:45 11:45-12:00 12:00-12:15 12:15-12:25 12:25-12:30

37. mjov hepatologick dni

12:30-13:30 13:30-14:30 13:30-13:45 13:45-14:00 14:00-14:15

14:30-14:45 14:45-15:00 15:00-15:15 15:15-15:30 15:30-15:45

15:45-16:00 16:00-17:00 16:00-16:08

Kad prspevok v tomto bloku trv 6 mint + 2 minty diskusia

37. mjov hepatologick dni

17:00-17:10 17:10-17:20 17:20-17:30 17:30-17:45 18:00-19:00

37. mjov hepatologick dni

18:30-18:45 18:45-19:00 19:30

08:40-08:45 08:45-09:50 08:45-08:53

Kad prspevok v tomto bloku trv 6 mint + 2 minty diskusia

37. mjov hepatologick dni

09:17-09:25 09:25-09:33 09:33-09:41

10:00-11:00 10:00-10:15 10:15-10:30 10:30-10:45 10:45-11:00 11:00-11:30 11:30-13:00 11:30-11:45 11:45-12:00

Kon sa pri prleitosti Svetovho d a hepatitd ako akcia WHD09

37. mjov hepatologick dni

12:15-12:30 12:30-12:45 12:45-13:00 13:00

Web Kredity SACCME

37. mjov hepatologick dni

Stav k 12. 05. 2009

37. mjov hepatologick dni

37. mjov hepatologick dni

PZ 2: tandardizcia vs. pokroky v hodnoten brzy pe ene

37. mjov hepatologick dni

37. mjov hepatologick dni

37. mjov hepatologick dni

37. mjov hepatologick dni

Normal PGG Modication of hepatic blood ow disorders by Hepa-Merz (L-O-L-A)

1 Curve before treatment 2 Curve after treatment

37. mjov hepatologick dni

Modication of hepatic blood ow disorders by Vessel Due F (sulodexid)

1- PGG before treatment 2- PGG after treatment

37. mjov hepatologick dni

Modication of hepatic blood ow disorders by nitrates

37. mjov hepatologick dni

37. mjov hepatologick dni

PZ 4: Chronick hepatitda C histria a s asnos

37. mjov hepatologick dni

37. mjov hepatologick dni

37. mjov hepatologick dni

PZ 5: NASH primrna a sekundrna prevencia

37. mjov hepatologick dni

37. mjov hepatologick dni