DEJINY UMENIA

LITERATRA

19.9.2007

HUYGHE, R. (ed.) Umn a lidstvo : Larousse. I. dl. Encyklopedie umn pravku a starovku. Praha : Odeon, 1967. HUYGHE, R. (ed.) Umn a lidstvo : Larousse. II. dl. Encyklopedie umn pravku a starovku. Praha : Odeon, 1969. LE GOFF, Jacques: Kultura stedovk Evropy. Praha : Vyehrad, 2005. SMOLKOV, Mria: Prehad dejn vtvarnho umenia do konca 18. storoia. Bratislaba : UK, 1980. GARBINI, Giovanni: Starovek kultry Blzkeho vchodu. Bratislava : Pallas, 1971. GOMBRICH, Ernst Hans: Pbh umn. Praha : Odeon, 1992. STRONG, Donald Emrys: Antick umenie. Bratislava : Pallas, 1970.

SKKA
Egypt Mezopotmia Krta Mykny Grcko Etruskovia Rm starokresansk umenie romnske umenie gotick umenie

POJMY
SLOH - kad doba je charakteristick rtami, ktor zarauj umelcov tejto doby do jednho prdu (napr. barokov umenie) znaky vyplvaj zo spolonho idelu krsy - estetick kategriu uruje doba, podmienky ivota, idely danej doby - z diel sa dozvieme o uoch, ktor formovali realitu - pojem v architektre a vtvarnom umen ponman ako norma, vzor, spsob, modus, vraz, symptm - modus = miera a primeranos istho spsobu a vyjadrenia, v 17. st. urit spsob prce (kompozcia, proporcie, psychologick vraz, ikonografia) spsob tvorby umelca - poriadok, systm = v antike sbor formlnych a propornch pravidiel (presn matematicky vyjadriten prvky) - ak umelci vyboia z danch noriem posun vvoj - pojem sloh had sa jednota foriem a sstava znakov, umeleck re ako vraz doby ivota - sloh kratieho asovho seku (napr. gotika), miestny sloh (regionlne zvltnosti), miestna kola (napr. podunajsk kola stredovek umenie pozd Dunaja) - vvojov proces slohu 3 stupne: 1. ran obdobie doba hadania a zrenia, prerodov obdobie 2. vrcholn (klasick) obdobie doba vyrovnanosti (napr. katedrlna gotika vo Franczsku) 3. neskor obdobie rozpad foriem, zmena idelov - sloh = vsledok historicky podmienench komponentov, komunikatvny prostriedok umenia, prejavuj sa v om rzne prdy a jedinen dielo rznych umelcov - slohov = istota, vernos, vytrbenos VTVARN UMENIE - architektra, urbanizmus, sochrstvo, maliarstvo, kresba, grafika, itkov umenie, ornament, vetky druhy vizulnej komunikcie - osobitn lohy a technick vrazov prostriedky - reflexia loveka, jedinca k svetu (vdy reakcia na realitu) - dielo vnmaten zrakom a hmatom, psob samo bez sprostredkujceho initea a interpreta - rzne pomocn triedenia: von umenie (obraz) a uit umenie (interirov dekorcia, aplikovan tvorba napr. v nbytkrstve)

- rzne typy umenia kontruktvne, figuratvne, nefiguratvne - zklady v praveku, zo staroveku a antiky ije Eurpa a do 20. storoia - vo vetkch etapch slohu bude ma vtvarn umenie podiel na ivotnom tle

SOCHRSTVO - v kadodennej realite, poiatky v praveku - druh vtvarnho umenia, v ktorom sa vytvraj hmotn 3D diela postupy: 1. skulpturlny uberanie hmoty (z dreva, kosti, kamea) glyptika, rezba gem, kame => mnostvo stp po pracovnch nstrojoch stopy dlt a vrtkov (hlbok tiene a kontrasty) 2. plastika modelovanie do vosku, v tukatre, v hline (terakotov plastiky), kovolejrske postupy, kovotepectvo => modelovanie rukami, priamy bezprostredn rukopis umelca stopy prstov, pachtl - vznik sochy: kresby, tdie, skice, modely (bocet) naprklad niekedy sa zachovali iba bocet, nie vsledn dielo - rozvoj relifu paralelne so sochrstvom 1. pozitvny vystupuje 2. negatvny vhben (egyptsk relif) - sochrske diela sas architektry (napr. v gotike m socha 3 pohady z 2 strn a spredu, zadn strana otoen k stene, galrii, vklenku, vnimone plnoplastick figra Bambersk jazdec), ale aj von sochrstvo (pomnky, fontny osaden do vonho priestoru), komorn sochrstvo (interiry), zhradn sochrstvo, plakety, gemy, mince... MALIARSTVO - me by bu von (zvesn obraz) alebo viazan na architektru - mnostvo druhov: 1. abstraktn a zobrazujce 2. komorn a monumentlne 3. poda nmetu: figurlne, portrtne, nrov (prbehy vednho ivota), krajinomaba, ztiie - irok spektrum tm mytologick, sakrlna a svetsk tematika - poda funkcie: 1. von sakrlny obraz na oltri 2. uit maliarstvo dekoratvnych vitr (vplne sklench okien) - poda materilu a techniky nstenn maba al fresco = maba do mokrej omietky1: prkov pigment potrebuje pojidlo vpenn voda (glazra na erstvej vpennej omietke) chemicky zreaguje s podkladom, stane sa jeho sasou pigmenty s uzavret za vpennou vrstvou a zostvaj rovnak po stroia al secco maba na such omietku (menej trvanliv) asto stredovek maby kombincia al secco + al fresco mozaika plon nstenn technika rozkvet v starokresanskom a byzantskom umen drobn tiepan kamene / liate tiepan sklo (byzantsk zospodu nataven zlato a striebro slnen efekt pri dopade svetla) zvesn obraz rozkvet od renesancie (obchodovanie s umenm Bentky) doskov obraz v stredoveku maba na drevo, hlavne na oltroch (ale aj v antike Pompeje) obraz na pltne hodnota maby nezvis od pltna (pltno je iba tradin materil) - technick prostriedky: olejomaba vznik v Eurpe, umouje trvanlivos farieb a efekt hbky tempera gva / kva (olej + tempera) pastel akvarel zklad budcich plonch malieb (skice a nrty)

treba vyznai giornatu [dorntu] = prcu jednho da + rozkresba (kartn) nana sa cez u na omietku a potom sa za 1 de namauje (zostva ryha)

GRAFIKA - v pvodnom pojme umenia = kresba, v priebehu vetky postupy, ako mono kresbu rozmnoi 1. umeleck sas vtvarnho prejavu, rovnocenn s maliarstvom a sochrstvom 2. technick / reprodukn priemyseln odvetvie - techniky: lept, drevorez, drevoryt, medirytina, litografia - poda funkcie: 1. von von grafick listy 2. itkov funkciou uren pre praktick ely (plagt, knin oblka, ilustrcia, hlavikov papiere) - poda techniky: tla z vky (drevoryt, drevorez...) z matrice sa vyber asti, ktor sa nemaj odtlai, na vyven asti sa nanesie farba tla z hbky (medirytina, lept...) farba sa d do vyrytch ast - signatra: grafick list sa pvodne podpisoval priamo na predlohu, originl ( vznikol zrkadlov obraz podpisu), dnes sa podpisuj rune + sa sluj (za autorsk dielo sa povauje urit poet odtlakov, lebo doska sa opotrebva: 50 ks such ihla, 100 ks lepty, 200 ks kov, drevo...) KOMPOZCIA - vstavba obrazu, vntorn zobrazovacia truktra, v jednotlivch slohovch obdobiach rzne charakteristiky - formlna sstava umeleckho diela vyjadruje priestor, asov vzahy, situciu (simultnne prejavy v stredovekej tvorbe ilustrcia 1 prbehu na 1 ploche, impresionisti na kon. 19. st. zachytvaj jedin okamih svetlo, farby) - vek vznam v kompozcii m perspektva = priestorov zobrazenie: klopen perspektva v stredoveku obraz naklopen smerom k divkom optick perspektva (dozrieva v renesancii) vyuva klam oka jednobodov dvojbodov vzdun perspektva (objavil Leonardo) vyuva opar (o je medzi pozorovateom a predmetom v diake, napr. vzdialen kopce s domodra) sveteln perspektva svetlo (asto vznamov postavenie v obraze z hadiska priestoru i posolstva hlavn postavy osvetlen prudkm svetlom) + tie rzne kompozin prvky: kompozcia do trojuholnka, kuea, ihlana (pyramdy), kruhov tl (Raffaelo) najvraznejie sa kompozin premeny prejavili v baroku (ale zana to u na konci stredoveku prudk kontrasty tieu a svetla bud dramatizova architektru, sochrstvo at.) od gotiky vytvorenie divadelnej scenrie Eurpa erp z antiky a do 20. storoia (napr. kompozitn hlavica Primacilny palc z kon. 18. st., princp stporadia, kltorn chodby lemovan arkdami...) nosn motv vdy antika + vstupuj in kultry

STAROVEK 3.10.2007
EGYPT
- 31 dynasti, 4 hlavn obdobia (preddejinn obd., Star ra, 1. prechodn obd., Stredn ra, 2. prechodn
obd., Nov ra, neskor obd.) - vznik a vvoj egypt. kultry podmienen prostredm + vek tvoriv potencia nroda na politickom zklade prv hospodrsky a nboensky siln tt s konzervatvnou silou tradcie (tak vrazn, e egypt. vtvarn umenie sa po 3 000 rokov pohybuje jednosmerne bez vch zmien) - ideov zzemie: viera v posmrtn ivot: nboenstvo dvny animalizmus (viera v duu schopn oddeli sa od tela posmrtn dvojnk ka) cta k bohom prevteovanie do tvorov a vec inho sveta kult osobnosti panovnka faran = ijci boh ARCHITEKTRA - egyptsk umenie smeruje od poiatkov k monumentalite, architektra slila kultu mtvych, ttnemu nboenstvu, oslavuje panovnka, m prekona doasnos pozemskho ivota m vytvori trval zznam - posmrtn ivot podmienen zachovanm telesnch pozostatkov stavby masvnych kamennch hrobiek + ovplyvuje to aj architektru chrmov - sloh egypt. architektry: vsaden do rmca vysokch skalnch ters = obrovsk otvoren priestor s monumentlnym kamennm pozadm - hrob aj chrm oraz vie rozmery - zkladn zkon egypt. architektry: presn ininierske vymedzenie + prost forma (kubick charakter egypt. kultry) - normy uren na faranskom dvore zvzn pre cel Egypt - zkladn stavebn tvar celho Egypta ihlan zoskupovanie na pozdnej ose - chrmy zvonku: ploch mry (leskl), stavebn technika obmedzen systmom architrvu (podpora + bremeno) = zkladn (najjednoduch) stavebn princp a do kon. 20. st. - strop egypt. stavieb ploch, nesen piliermi, stpmi (= symptm preddejinnej tradcie) - staroegypt. architektra (vrtane chrmov) sa vyvjala z pravekho stavitestva: mry z neplench tehl a bahna z Nlu, stropy z palmovch listov + spka, stajne - vek palcov stavby lenitejie (vybaven na vysokej rovni kpele, zchody...) - zachovan chrmy z kamea (z 2. dynastie, tie predtm z tehl, zo starej a strednej re znien) - chrm: vpredu 2 pylny, medzi nimi kryt vchod do ndvoria, predsie, alia sie, svtostnok, okolo ochodza so stropom, za sieou kultov socha boha, priestor obohnan vysokm mrom, na stench relify (exterir pozemsk iny kra, interir krove rozhovory s bohmi), po stranch svtyne manelky a syna (najv Amonov chrm v Karnaku neustle dostavovan) kontrast svetla a tiea = stpy + ndvorie, striedanie uzavretch a otvorench priestorov MALIARSTVO - staroegypt. umenie povaovan za menejcenn udsk postavy strnul, nepouvaj perspektvu - stvrnenie postv bohov, krov a vzneench osb: vie ne ostatn postavy vzpriamen postava, obrten spravidla vpravo, hlava z profilu, oko vpredu, trup v pohade, ramen spredu, ruky zboku, noha vzdialen od divka vykroen, palec nohy zakrva ostatn prsty; ak sluobnctvo (napr. z hrobiek) vonejie zobrazenie z inho pohadu - obraz z viacerch uhlov

- vtvarn diela v starej ri v dielni menoferskch umelcov krovsk dvorsk objednvky (Meni, Beni
Hassan), od novej re hlavn umeleck stredisko Vset, ale diela u po celom Egypte

- od starej re stle spracovan rovnak nmety veci, ktor viau k relnemu ivotu (pon prce, lov
zveriny, vtctva, rb, chov dobytka a vtctva, plavba po Nle, prce remeselnkov, vojensk prprava,

portov udalosti, rozprava s bohmi...), nov nmety zriedkav, neskr styk s inmi kultrami (Mezopotmia, egejsk oblas) SOCHRSTVO - rovnak lohy ako architektra spoiatku stvruje mtvych a zaisuje ich potrebu pre posmrtn ivot - pozemsk innosti soky ukladan do hrobov - prepojenie s architektrou do monumentlnej syntzy sochy bohov a panovnkov tesan do najtvrdch materilov (ula, adi), pristavan k chrmom ako pln (alebo ) plastick postavy, niekde ako doplnok architektry (hlavice stpov) - realistick ctenie, ale neskr tendencia k prsne zvznmu slohu v dvorskom umen sa vytvra zvzn vvojov knon: zkon frontality (elnho zobrazenia) egypt. sochrstvo pozn iba vykroenie dopredu / dozadu sochy vpsan do bloku kamea rieenie tela jednoduch obrysy a objemy, sdrnos kamennho bloku, poznali vemi dsledne udsk telo, mechaniku svalov, skladbu tela; sochrska prca zanala tdiom ivch modelov

- sloh v egypt. sochrstve: zvzn (je mu podriaovan vedeck poznanie) - smeruj k ilzii ivotnosti, zdrazuje sa farebnos tela a akcent na oi (belmo z vybrsenho bieleho kamea, zreniky z tmavieho, napr. Sediaci pisr m v kadej zrenike strieborn tyinku) o najlepie sprtomni postavu vek vina sch (nie z tvrdho kamea) polychromovan, ostatn leten a spracovan sochy Pjopeja I. a jeho syna Merenreho hlava liata do formy, telo z dreva a povrch vytvarovan z medench dosiek drevenmi klincami (dreven jadro, kovov povrch) najdokonalejie dielo socha Ramesseho II. z iernej uly prca s drevom na drobnej plastike + hlinen figrky okolo sarkofgov sluobnci (pekri, veslri, kuchri, varii piva...) farebn, realistick a vemi dekoratvne + uepty (amulety skarabea)

RELIF A MABA - relif plasticky rieen maba (naratvne stvrnenie udalost), vinou negatvny, na stench chrmov, hrobiek, itkovch predmetov - hroby realistick prbehy mtveho, hlavnm prvkom je obrysov linka a kresba, farba je iba doplnok (plone nakladan farebn plochy, iaden tie) - egyptsk umenie presnos vyjadrovacch prostriedkov a definci, dobre itaten znaky (eln figra jednoduchos; figra z profilu nenpadnos) - podstatn je vytvorenie priestorovho znaku - on klamy (vyvinut skratky, ktor klam): vy ps = postup do hbky (= diaka), niie psy = bliie predmety hlavne pri zobrazeniach krajiny a prrody - tba po celistvosti a dslednosti v egypt. umen a dodnes - podmienen knonom a monosami vymedzenmi dogmou, ale bohat, zdroj poznania doby egypt. vykopvky spsob ivota, zujmy, remesl, vrobky, udia - umeleck remesl stolrstvo (aj v empre, v 2. pol. 19. st.), textilnctvo a sklrstvo, perkrstvo - prv podnety grckeho umenia od Egypanov; Egypt kolska kultry mnohch nrodov (naposledy franc. sochrstvo v 1. pol. 20. st.) - ensk figry svetlejia pokoka, chrnen od slnka

NOV RA (cca 1580-1090) - zuba dekorova architektru rastlinnmi prvkami (stp papyrus) Mednet-Habu (opevnen sdlo Ramesseho III.) - od pol. 2. tis. do pol. 7. st. pred Kr. jednotliv asti chrmu prerastaj do organickho celku + obohacovanie o alie prvky (sfingy vedce k chrmu) Amonov chrm v Karnaku (Thby) - zanik von nhrobn architektra

- kr Amenothis IV. (Amenhotep IV., Achnaton) bojuje proti kultu Amona jeho stavitesk dielo
znien po jeho pde

- Ramesse II. najviac stavieb, ale aj ostatn Ramzesovia

- svetsk architektra luxus, prezentcia moci - monumentlne sochrstvo nemen sloh ani formu, ale narast do vch mertok - 18.-19. dynastia archaizovanie (= chceli dkaz kontinuity vlastnho vvoja) - intmne umenie a naturalistick (napr. degeneratvne rty kr. rodiny) vykopvky v el-Amarne (= Achetaton); naturalizmus prenikol aj do Atonovho chrmu, stredisko v Amarne v dielni sochra (portrty Nofretek a jeho det) - knin ilustrcie na papyrusovch zvitkoch, v knihch mtvych odkazy na tajomstv zhrobnho ivota kresby iernou / ervenou farbou - Tutanchamon s manelkou Anchesenamon uvonenie tradinch predpisov NESKOR OBDOBIE (cca 1090-332) - 650-626 renesancia, nov zjednotenie Egypta v delte Nlu rozkvit kultra, architektra u vemi jednoduch nvrat do Starej re - Egypt u neodol vplyvu grckej kultry prenikav helenizcia od Alexandra Vekho + pripojenie Egypta k rmskej ri - 4. st. pred Kr. 1. st. po Kr. posledn rozkvit - grcki panovnci nebrnili autonmnemu rozvoju egypt. umenia postaven nov chrmy, relif obnovuje tradciu Starej a Strednej re - rmska ra rozvoj rmskej kultry, hlavne v Alexandrii (stredisko)

MEZOPOTMIA
- 2 epochy: 1. 2. sumersk (3500-2550 pred Kr.) semitsk akkadsk dynastia (2300 pred Kr.) obd. sumerskej obrody semitsk obdobie

a)
b) c)

- 539 pred Kr. Perania dobyli Novobabylonsk ru - v Eurpe v tom ase doba kamenn, tu vysokoorganizovan spolonosti s vyvinutou kultrou - kmene maj za sebou dlh vvojov stupe, alie formovanie podmienen podmienkami: medzi Eufratom a Tigrisom sa kultivovali moarisk pri st riek budovanie ochrannch hrdz, zloit systm zavlaovacch kanlov, systematick premieanie krajiny na rodn zem organizovanie ud - irok krajina, vone prechdza do step a horskch psiem, koovn obyvatestvo, vystriedali sa nov nrody, nov uzurptori sa vypracovali na nov stupe vyspelosti a znovu podahli barbarom (Sumeri, Babylonania, Asrania...) - okolit oblasti husto osdlen rodn polmesiac

- vek mnostvo pamiatok (Jericho opevnenie u v mladej dobe kamennej)

- slohov vvoj: vek nedostatok kamea (opak Egyptu) stvrovanie lu, prca v terakote, vyplen hlina / hlina suen na slnku + primieavali sa do nej in materily (napr. cement alebo o zabezpeilo ochranu aj pred vodou) - vek stavby mry zo suench tehl s prmesami, obkladan keramickm materilom s vtvarnm stvrnenm - sumersk civilizcia vznikla v J Mezopotmii v 2. pol. 4. tis. pred Kr. chov dobytka a pestovanie obilia, paliem + boj hlavn tmy; umeleck prejav m kolsku v Uruku (Warka)

- ran obdobie 2 vek stavby:

Dom nebies (Uruk) z kamea, vyuva systm kameov, pdorys v tvare T, relifna architektra, plasticita exteriru, rytmus pilierov, hra tiea a svetla, symetria; vyuva monosti keramiky (do omietky sa vkladaj tisce pestrofarebnch kueov) Anuov zikkurat na vrchole nebies s Bielym chrmom (Uruk) na tehlovej vyvenine so schodmi (pre chrm je typick ako podklad umel vyvenina ochrana pred zplavami + viera, e boh sdli nad umi2
10.10.2007

- loveck stla z Uruku (fragment zo stpa) zpas kra a levov - Alabastrov vza s nzkymi relifmi (Uruk) roncke prce a obete bohyni Inanne (Itar)

- pravideln rieenie obrazu, zmysel pre slvnostn ladenie obrazu - sochy z terakoty nah ensk figry, neskorie obdobie kamenn plastiky (maska Pani z Warky) - nlezy peatnch valekov z relifov, ktor sa otlaj, sa d vea dozvedie o spsobe ivota a nboenskch rituloch - bohovia maj udsk podobu - posledn storoie 3. tis. pred Kr. prv krza sumerskej civilizcie (vek potopa...) postupn prechod do ranho dynastickho obdobia: vek expresivita, pohyb, dramatick figry (vzy z Uru a Uruku stda, na ktor toia levy + postava bojovnka ivot naplnen zpasom o preitie

Semiti sa s odporom stavaj k takejto architektre (nrod z pte)

RAN DYNASTICK OBDOBIE (3000-2350) - broktov tl: lomen iary truktra vtlaen do rznych figurlnych motvov - vznik klinovho psma (namiesto piktografickho) - abstraktn myslenie + geometrick symetrick forma - architektra: vstavba mestskch urbanistickch celkov verejn budovy + kultov priestory typick s 2 kultov priestory, medzi ktormi je ndvorie symetrick - chrm zalenen do urbanizmu, od ostatnch priestorov oddelen vysokm mrom - nov filozofick vzah loveka a sveta, loveka a bostva v intmnej rovine, oddeovanie od kadodennho ivota - svetsk architektra: stavba palcov (v meste Ki viac stavieb veda seba) - sochrstvo: typick uniformita ast nmet obetujceho alebo prosebnka (musk / ensk figra, ktor obetuje bohu, zloen ruky v modlitbe a sstreden pohad) intalovanie v chrme 2. SUMERSK DYNASTIA (2600-2350) - vrazn odlinosti: sochrstvo v Mari a Lagai naplnen ivotnosou, zmysel pre realizmus, odpozorovan zo skutonosti (napr. sediace postavy, postavy s lemovanou sukou), viac zameran do udskch vzahov - von plastika s vraznou objemovosou, relify naratvne vjavy - sumersk lovek nie je iba prosebnk, ale aj vldca (vrchol dosiahlo v akkadskom obdob) - doteraz neidentifikovan siln umeleck centrum - postavy muov a ien v nadivotnch rozmeroch s istou eleganciou - relify dosky z terakoty (hlinen, odlievan) mnoho motvov (bojov vjavy at.) AKKADSK OBDOBIE (2350-2150) - nstup Semitov, politick zjednotenie krajiny, hlavn mesto Akkad - architektra: ni nov - sochrstvo: prekonva sa archaick statickos, pribda zmysel pre detail, pestuj sa symetrick kompozcie (Narmsnova stla v Louvri), reprodukovanie mdy (dlh vlasy, dlh brada) aj na peatnch valekoch NOVOSUMERNSK OBDOBIE (2150-1950) - renesancia, nvrat k pvodnm nrodnm vzorom - neprejavuje sa reprezentcia, ndhera, ale komornejie formy prejavu - zikkurat nvrat k pvodnm modelom, k archaickm chrmom - sochrstvo: mnostvo soiek (vern chrmov prosebnci + nov motv sprostredkovate medzi prosebnkom a bohom) - peate dominuje psmo namiesto obrazu STAROBABYLONSK OBDOBIE (1950-1550) - babylonsk dynastia zjednocuje Mezopotmiu pod svoju vldu - kultrne vdobytky Sumerov zklad pre Babylonanov - architektra: mest s pravouhlou sieou ulc, zvyky krovskho palca v Mari (200x100 m) miestnosti zoraden okolo 2 ndvor, cez ktor sa privdzali nvtevnci k reprezentatvny a sakrlnym priestorom, na stench bohyne so zvieratami a kr s bohmi (umeleck produkcia na vemi vysokom stupni) - sochrstvo: hlava mua zo Sz (vznamn strnulos a masvnos), drobn terakotov figry (kultick plastiky pre niie vrstvy) - tmy: zvierat, hudobnci a mytologick vjavy NOVOASRSKE OBDOBIE (1000-612) - kultra zo S oblasti - tma zdvojovania motvov (Aur architektra s dvojitou svtyou, dvojit predsie a 2 zikkuraty), naratvne relify a bojov vjavy - peatidl jemn modelcia - prv a posledn po Sumeroch s predpokladom pre jednotn umeleck vvoj

- umenie venovan tematicky krom, vrchol za vldy Aur-Nasirpala II. (883-859) palc Aurnasirpala
II. v Nimrde (bohat vbava, priestranstv pre verejnos obloen kamennmi relifmi, po stranch vchodu bci s udskmi hlavami a levy ako strcovia dobr duchovia (chrnili mesto, palc a obyvateov) - relify na stench rieen v psoch, poprekladan psmom - Salmanasar III. (859-824) vystaval mestsk hradby, ierny obelisk a bronzov dvere z Balavatu (prechod vojska cez rieku v nafknutch koiach) naratvne rozvinut tmy, rieen v psoch - obdobie Tiglatpilesara III. zujem o realitu naznaenie priestoru a reality (vjav v uritom prostred), dleit prbeh NOVOBABYLONSK OBDOBIE (612-539) - po pde Asrskej re koniec svojskho asrskeho umenia, Babylonsk ra dediom mnohch kultr - Nabukadnesar II. (z chaldejskho kmea) monumentlna architektra: Itarina brna glazovan relify (zdokonalenie toho, o sa dlhodobo pestovalo v Mezopotmii), napr. posvtn bk z Itarinej brny (relif z polychrmovanch glazovanch tehl) cesta ptnikov (Procesiov cesta) zikkurat E-temen-an-ki (babylonsk vea), krovsk palc s vysunutmi zhradami - vznik kovovch plastk (koris bojovnkov a lupiov) - postupn znik pod vplyvom novch nrodov (hlavne z oblasti Irnu), postupne prekryt novmi stavbami, nasledujcimi generciami menia sa na zhrady a obrban polia (lebo boli z hliny) BVANIE V MEZOPOTMII (a neskr v egejskej oblasti) - typick pre tepl krajiny: centrlny dvor, okolo neho miestnosti otvoren do dvora, na ulicu ved iba jedny dvere = uzavret komplex tento princp sa objavuje v svetskom bvan loveka aj v palcovom stavitestve - lokalita v Mari odkryt krovsk palc (3 ha, niekoko dvorov, 300 priestorov) - nboensk ivot vlenen do politickho, klrus jeho sasou - palc v Mezopotmii centrum moci, vraz sily (aj obytn priestor rodiny)

10

EGEJSK OBLAS
KRTSKA CIVILIZCIA - grcke antick umenie nenadvzuje iba na egyptsk, ale je medzi nimi medzilnok + obdivuhodn objav krovskej hrobky v Myknach (Schliemann, kon. 19. st.) odkryl spojovac lnok antickej civilizcie - Krta, Kykladsk ostrovy, pevninov Grcko (Peloponzsky polostrov), pobreie Malej zie v dobe bronzovej kultra hrojskej doby (doba Homrovch hrdinov) Mykny, Trja, Krta - 1901 Arthur Evans vykopal na Krte krovsk palc v meste Knssos minojsk kultra - cca 2000 pred Kr. prudk kultrny rozvoj, cca 1400 pred Kr. aisko vvoja sa prena na pevninu (Mykny), cca 1200 pred Kr. krtska civilizcia definitvne vyvrten njazdmi grckych kmeov (Dri) - Evans nadvzoval na izolovan Schliemannove objavy obuba bohatch nazbieranch sukn s volnikmi (krtske soky)

- umenie a kultra po prv raz naplnen pokojom, harmniou, pozemsky zahaden do prrody, vednho ivota a udskch radost, priazniv vlaha teplch lagn, bohatstvo a rznorodos kraja udia ili v mestch bez opevnenia, ale vysok rove civilizcie (kanalizcia, metianske domy, kpene s tecou vodou, splachovacie zchody...), boli to sksen moreplavci, pirti (aj na panovnckom dvore egypt. faranov) nboenstvo: sas kadodennho ivota mal svtyne (nestavali vek chrmy) prroda zdroj krsy, prv stopy lyriky (chlapec v zhone kvetov zbiera alie a rue nzvy kvetov do eurp. jazykov) rovnoprvnos muov aj ien lomovm murivom alebo tehlami vysuenmi na slnku, steny omietnut jemnou omietkou, horn poschodie na stpoch opretch o sdrovcov ptky, hlavice jednoduch (kruhov nstavec), stpy prevane dreven (ak z kamea, tak mali podobu drevench stpov) dole sa zuuj (postavenie kmea stromu smerom dole ochrana pred zemetrasenm) - palcov stavby: pribline rovnak stredn ndvorie s obdnikovm pdorysom + alie priestory pristavovan poda potreby, vybaven komfortom, hygiena; obytn, reprezentan, pivnin priestory s vetranm a osvetlenm (achty a svetlky) - mestsk obytn domy pripomnaj grcke obydlie

- architektra: systm architrvu (z pvodnej drevenej architektry) trmov kontrukcia vyplnen

- sochrstvo: sas itkovch predmetov relif na vzach a pohroch, drobn fajansov plastiky
s kultickou funkciou, vypaovan a glazovan hlina, bronzov liate plastiky, soky hadch boh, ich kaiek a bronzov plastika artistu skuceho cez bka)

- maliarstvo: okzlen prrodou, bohatstvo prrodnch foriem, zachovan len zlomky nstennch malieb,
klasick freska (sdrov, rchloschnce) obrys vyryt do mkkej omietky (jemn, sdrovcov) suvernny maliarsky tetcov rukopis (museli definova tvar a farbu)

- nmety: prroda (kvety, ryby, more), ivot ud

- zachovali sa keramick vzy a ndoby s netypickou maliarskou dekorciou hadajce individulne stvrnenie prrody, uachtil tvary, tvoren bez kruhu - dokonal zlatncke prce

- kult bohyne Matky spojen s kultom hada (magick tvor + falick symbol)
ritulne soky ien do 25 cm zo slonoviny, bronzu alebo hliny irok zvonov sukne, priliehav otvoren ivtik (typick odev krtskych dvornch dm), okolo rk ovinut had (symbolizovali hadiu bohyu alebo kaky) - realisti a naturalisti, bk ritulne zviera - 1100 pred Kr. palce znien, znik civilizcie (vpd grckych kmeov Drov, ktor ovldli myknske centr) - Dri odlin spsob ivota, vedeli spracova elezo, nov mytolgia

11

12

MYKNSKA CIVILIZCIA - od 1400 pred Kr. vrchol myknskeho obdobia (znien palc v Knsse), Mykny ovldli egejsk oblas (aj Krtu), zakladaj nov kolnie - nov lokality vstavba pevnost (Mykny, Tiryns) nov konen podoba: masvne pevnostn mry opevnenia, ktor chrnili sdlo panovnka aj ostatnch obyvateov, z mohutnch kvdrov nepravidelnho tvaru s zkou prou (v Tirynte 17,5 m hrub mr)

- syntza architektry a sochrstva: vstupn brna pevnosti (Levia brna v Myknach) relif 2 figr
levc (hlavy upevnen na ap a z inho materilu, straten)

- palce: hlavn myknsky prnos megarn 3 stavebn prvky:

otvoren stpov hala predsie hlavn pravouhl hala v strede s ohniskom = megarn - strop zaloen na 4 stpoch, vchdza sa do viacermi propylejami, stporadie po vetkch stranch na hlavnom ndvor, steny zdoben freskami minojskou technikou, ale grckymi tmami

- achtov hroby v Myknach a do zeme zapusten hroby (tolosy): nov technika klenby neprav
klenba, napr. treova pokladnica (priemer 14,5 m) spolon pohrebisko vldcov v 14.-13. st. (klenba rieen vysvanm kamennch blokov a dodatonm osekanm hrn)

13

GRCKO
osvietenstvo, postmoderna)

24.10.2007

- doteraz sa stavia na antickom zklade; obdobia, kedy je antika zvznm vzorom (renesancia, - z hadiska duchovnej orientcie zklady vytvoren v grckej kultre - vek vznam more = sas vivy, dobr nmornci, kolonizcia Stredozemnho mora brehov M. zie, africkho pobreia (Alexandria), Siclie, Talianska (Paestum zachovan grcky chrm podnet pre chrmy v klasicizme), Franczska (Marseille), panielska, iernomorska (Bulharska Nesebar; Krym) iaden vek tvar, jednotliv demokratick mestsk tty Grci zklady filozofie, ucelen estetick systm, literatra nm blzka (dejepisectvo, cestopisy, pozia aj dnes asto literrna predloha pre vtvarn stvrnenie vzy, relify; drma tragdia aj komdia; prrodn vedy, lekrstvo, matematika, fyzika) grcka demokracia predpoklad pre to vetko sved aj ich nboenstvo: svojich bohov chpali ako ud a mali vetky cnosti aj necnosti, do verejnch funkci mohol by zvolen kad slobodn oban, jednoduch hierarchia, nboenstvo poudten ran prejavy gr. kultry sa viau k umeleckmu prejavu: protogeometrick tl maby (vzy, keramika v Atnach okolo 1000 pred Kr.) najdokonalejie diela: dipylnsk vzy z Atn (750 pred Kr.) vek vzov tvary (vka 1,5 m) oznaovali pohrebisko pri Dipylnskej brne v Atnach vyobrazen mtvy na mrach a pozostal + geometrick ornamenty drobn soky z hliny predpoklad sa, e z megarnu bol vytvoren prototyp grckeho chrmu

ARCHAICK GRCKE UMENIE (8. storoie 2. tvrtina 5. storoia pred Kr.) - Grci sa dostali do styku s Orientom umeleck remesl (keramika) rozvoj, bohatstvo zvieracch motvov (grify, sfingy, drav elmy, lovn zverina, vtctvo) + rastlinn motvy (palmety, rozety, prvky lotosu impulzy z egejskej oblasti) vstrebali sa do geometrickho princpu ranej fzy grckeho umenia - monumentlna architektra (6. st.): plastika (monumentlne sochrstvo) vynikajco opracovan kame + men sa drobn grcky chrm na monumentlne dielo poda vzoru megarnu, ast opakovanie stpovej predsiene aj v zadnej asti chrmu (amfiprostylos) - pecificky stredomorsk, morsk otvoren do prrody (Rm preferuje steny) - prostylos chrm m stpy iba na vstupnom prieel - amfiprostylos stporadie v prednej a zadnej asti chrmu - peripteros cel stavba obohnan stporadm

- prv chrmy z dreva alebo suench tehl, indlov strecha,

niektor asti prikryt plenou tehlou - kontrukcie vytvoren v dreve sa zopakuj v kamennom materili - drsky stp: stp v prvej 1/3 zahka vydut, kanelovan, alej zdokonalovan a prepracovan - vlys: triglyfy hlinen dotiky, ktor kryj el trmov, m 3 zvisl liabky metpy vkladan do medzier, dostvaj aj sochrsky relif

- architrvov systm v Grcku svoj vrchol - pdorysov vzorec sa alej vrazne nemenil, ale oraz bohat - pribdaj vemi jemn kamenrske a sochrske prce jemn vpenec + polychrmia (vpenec provit povrch, prekryt tukovitou vrstvou nafarbenou) vyfarbenie prechdza aj na mramorov sochy - grcke stavebn slohy: drsky systm chrm bohyne Hry v Olympii, Apolnov chrm v Korinte, Poseidonov chrm v Paeste pri Neapoli

14

insky systm v 6. st. (zachovali sa iba drobn stavby zo za. 5 st. v Atnach) na zem M. zie a ostrovoch Egejskho mora thlej stp, hlboko kanelovan driek, lenit ptka, voltov hlavica, nelenen vlys Artemision (chrm v Efeze, 109 m dlh, zanikol pri vpde Peranov)

- sochrstvo: dreven predlohy kult drevench fetiov udsk tvary strnul postava, relif
- poiatky antropomorfnch bohov pod vplyvom zie, Egypta, Orientu zkon frontality, typick nah stojace musk postavy - archaick plastiky s realistickmi proporciami: kros (musk postavy) z vpenca (mramoru), hroick symbolick plastiky mladch muov na nhrobkoch, bez brady, dlh vlasy (= nedosiahli dospelos)3, niektor figry so stuhou na ele (symbol vnimonosti a znak polobohov) sochy tch, ktor zvazili v Olympii pri beeckch pretekoch (ak niekto zvazil 3x, mohol ma individulne rty vaza nznak portrtu) kor (sochy dievat) v ruinch pvodnej Akropoly v Atnach, predloha dreven modly xoanon (pvodne tvar knickch stpov z dreva, ktor sa museli umva, jednoduch figurlna podoba) naznauj ensk kult (bostvo), mali hrojsk charakter (elenku) a niektor aj vyryt meno, obleen poda inskej mdy (krtka koea chitn, cez to pl himation s 1 ramenom odhalenm a na prsiach prekren), ale aj poda drskej (dlh chitn, prsny peplos obdnikov kus vlnenej ltky spt na ramench dvoma sponami, ktor padal a k nohm, na chrbte a na prsiach prekren) ensk postavy vdy zahalen, statick figra s dobovm idelom krsy - prelom 6./5. st. nrast zujmu o realitu aj v sochrstve: bronzov socha Apoln Piombinsk dokumentuje prelom v spsobe zobrazovania udskej postavy princp kontrapostu (av noha zaaen, prav odahen, uvonen) princp uvonenia postavy nahrad vetko doteraz poznan (pohyb vpred-vzad z Egypta) = imitcia pohybu - Moschoforos (560-550 pred Kr.) figra pastiera s barnkom na pleciach - archaick smev stereotypn smev m vyvola dojem ivota alebo pokojnej blaenosti - hadaj sa dokonal proporcie aj plastick modelcia

- z Orientu do Grcka typy zvieracej plastiky elmy, figry koa a psa, od kamea k bronzovm odlievanm plastikm (asto v dramatickom pohybe)

- relif: v chrmovej architektre metpy, vlysy, tty (namiesto hlinench platn ploch vysok relify) tt s figrami na starom chrme Atny na atnskej Akropole archaick smev polychromovan iernoerveno-bielo

- maliarstvo: steny architektry + doskov maba, zachovan men maliarov a nmety, ale maby fyzicky
nezachovan (len drobn fragmenty) - kolorovanie kresby 3 farbami (biela, erven, ierna) grcke vzy prame poznania (nmety, technika) oznaovali svojimi menami
3

Achilles ostrihal sa a po Patroklovej smrti = dospel

15

- aj isto grcke nmety: mytologick scny, obradn a slvnostn prbehy, mravoun scny, asto
vzba s epickou literatrou, loveck vjavy

- ierny tl: bielou a iernou fermeovou farbou na erven podklad ndoby v siluetch, vntorn
vzba vykrabovan v iernej hlinen sarkofgy a maby metp - maby postv zomretch na stlach (biela, lt, erven) - erven tl: 2. pol. 6. st. ist uvonenie erven figry na iernom pozad, figry kreslen na telo ndoby vone tetcom, skratka priestoru snaha o optick perspektvu hadanie novch proporci, podhady, nadhady, skratky, chc prekona n okoklam (stvrnenie nohy ako kopyta) - krater Penthesiley (460 pred Kr.) na dne krtera, vyjadrenie skratky (nohy) boj s Amazonkami - kon. 6. st. rozren aj v remeselnch dielach Exekias (3. tvrtina 6. st., ierny tl) - maba na bielom podklade biele lekythy (5. st., Epiktetos) - rozvoj umeleckch remesiel glyptika drahch kameov, razen mince KLASICK OBDOBIE PERIKLOVO GRCKO (480 2. tvrtina 3. storoia pred Kr.) - potlaenie inskeho odboja v M. zii, vpd Peranov do Grcka, spustoenie Atn a pvodnho nboenskho centra na Akropole, zahnanie cudzincov z Grcka - vrchol grcka tvorivos, tvoriv potencil sstreden do Atn vedomie vazstva, relna potreba stava (po celej krajine sa stavia na posvtnch miestach) - 2. tvrtina 5. st. via sloboda prejavu, prekonan stereotypy

- architektra: nov budovanie Akropoly v Atnach vetky pokoden budovy zbran, plocha sa
zarovnala a zvila (obnova za. 60. r. 5. st. Perikles) - zaloen mohutn budovy z mramoru Parthenn (na poes Atny architekti Iktinos a Kallikrates 447-432 pred Kr.) zo systmu drskeho tlu (peripteros), presn proporcie v pdoryse, rytmus lni, dokonal kamenrske a sochrske prce - grcke stavby do exteriru otvoren stpovitm podstavcom prstupn len kazstvu (cela) - obete a nboensk slvnosti vonku pred chrmom - na novej grckej Akropole rzne typy chrmov - Propylaje (monumentlny vchod) isto drske, Erechtheion isto inska stavba, Parthenn drska stavba s inskym znakom (svisl vlys s figurlnym relifom okolo cely, pvodn prieelie Parthennu vstup spredu prekryt mreou kvli vzcnym pokladom) - stavby v archaickej dobe aj za Perikla akopdny charakter, jednoduchos, dokonal vzah proporci (selne vyjadren) - zachovan chrmy v Grcku a na Siclii (dokumentuje rozvoj drskeho chrmu): v Atnach Theseion v klasickej istote tvarov, Iktinos vybudoval vo Figalei chrm Apolna s tlym stpom, nesie kvetov veniec vznik 3. grckeho systmu: korintsk stp rozril sa v pozdnom Grcku, helenizme, prechdza aj do rmskej architektry - v klasickom Grcku zloit systm s listovmi hlavicami, len v okrhlych stavbch (napr. pomnkoch) - svetsk stavby: agory (nmestia), mest, konen podobu nadobda divadlo (okolo orchestra sa stupovito v polkruhu dvha hadisko) Dionzovo divadlo na pt Akropoly v Atnach, syrakzske divadlo zo za. 5. st. - mnoh verejn budovy tohto obdobia zanikli (v Olympii zachovan telocvin ateliry), zvyky budovy vazov v olympijskch hrch, prytaneion, gymnasion, ndvorn ihrisko so stpovmi ochodzami, typ sto (v Olympii mnostvo slohov) - novovybudovan mest stavan poda regulanch plnov (pravouhl ulice) - M. zia dospieva k renesancii kultrny odboj architektra nadvzuje na starie tradcie = insky systm zdokonauje sa - najvznamnej architekt: Pytheos (cca 350 pred Kr.) teoretik a praktik, tvorca Athninho chrmu v Priene a satrapovho Mauzlea v Halikarnasse

- sochrstvo: - Delfsk vozataj z bronzu - sochri: Krytios, Nesiotes vytvorili skupinu Tyranobijcov - bronzov socha Zeus alebo Poseidn metajci blesky vyloven z mora (przdne oi mal ma
mramorov)

16

- pol. 5. st. Myrn (autor asto koprovanch diel) Diskobolos (naptie pred portovm aktom) - plastiky Polykleitos sochy z kovu, zameran na hadanie matematickej proporcie udskho tela,
slom vyjadriten proporn vzahy udskho tela Knon = Doryforos (nosi kopi), Diadumenos (mladk, ktor si zavzuje stuku na ele) presne rieen gest rk; Polykleitos vytvra vzor pre 5. st. (Doryforos hlava a dka ruky = 1/7 celkovej vky postavy svis s Pythagorovm chpanm) vytvoril knon klasickho Grcka, ktor plat aj pre architektonick systmy v 4. st. sa knon zmen 7.11.2007 Feidias 3 obrovsk sochy bohyne Atny (Athna Parthenos z chriselefantny, obit zlatom) a socha Dia Olympskho (z arch. nlezov) + pod jeho vedenm sochrska vzdoba Parthennu: - vetky druhy sochrskych prc: nzky relif: panathenajsk vlys okolo stien svtyne (tma sprievodu detail: nosii vody profil, vemi jemn drapria, ktor naznauje jemn obalenie figr) vysok relif: metpy (boj Lapitov s kentaurmi), 3D tt (zrodenie Atny + spor Atny s Poseidonom o Atiku) - pracovali na tom rzni sochri dopracovali sa k jednotnmu slohu a posunuli vvoj monumentlneho sochrstva draz na telesn krsu postv, uachtil typy a vraz, vyjadrenie kalokagathie, dkladn anatomick poznanie (pohyb, soch. diela vyjadruj nov idel Atn) - Feidias psobil aj na mladiu generciu vzdoba Erechtheionu (karyatdy) rozvoj malebnosti formy pri zachovan monumentality neznmi umelci: autor bohyne Nik, uvzujcej si sandlu mnoh diela straten a zachovan iba v kpich vplyv Feidia po celom Grcku a do M. zie jeho vek tmy doznievaj na stlach, nhrobkoch, sarkofgoch, relifoch itkovch predmetov, terakotov soky nhrobn stly: citov nhrobky, vyjadrenie udskch vzahov, place diea (v Rme sa z neho stane gnius alebo duch nieoho) + nhrobok v architrvovom systme vo vklenku (nika) pretrval a do klasicizmu (aj dodnes) vekou tmou nhrobnej architektry smr nie je prezentovan ako drma, ale ako prost odchod zo ivota (tma rozjmajcej dvojice) Terpsichora (440 pred Kr.) hrka na harfe (lyrick scna)

Poklasick sochrstvo (4. storoie pred Kr.) - po 4. st. nmetov obrat zo sochrskej ikonografie mizn bostv a dostva sa Afrodita (ast postava) poetn odhalen / poloodhalen nah ensk figry (akty) idel krsneho tela mylienka mladosti, ale aj telo v zrelom veku, neskr aj v pozdnom veku (achy, vrsky) prchod novej estetickej kategrie = karedo - realizmus, pozorovanie modelu = sas sochrovej prce, snaha charakterizova predlohu (aj s nadszkou) - nastupuje dramatickos, umelci sa snaia vyjadri dramatick gesto (nezvyajn pohyby tela, mimika tvre, gest rk maj znan patetickos) - objavuje sa portrt charakteristika telesnho a duevnho vvoja (vrchol v obdob helenizmu naturalizmus): Skopas (sochr) Skopova kola tendencia charakterizova idel ako zrelch ud v strednom veku - bronzov musk hlavy neidealizovan (vrsky, bujn vlasy a brady) - sbene sa rozvjaj aj klasick formy s oraz viac citovejm vrazom: Praxiteles (sochr) zmyselnos, elegancia, vntorn pokoj postv - ssoie Hermes s malm Dionzom - mnoh nmety s Afroditou, ktor prvkrt stvrnil plne nah - Odpovajci satyr (4. st.) prehnan kontrapost = esovit lnia socha potrebuje podporu (napr. fragment stromu) zentil postavy bez muskulatry - nov knon Mladk z Maratnu (pomer hlavy k telu 1:8) - rozoviata drapria (dekoratvna) poloobnaen Afrodita z Mla, Nik Samotrcka4 (kon. 4. st.)

helenistick sochy

17

- maliarstvo: monumentlne + nstenn + doskov - dnes fragmentov stav (zachovan mlo, hlavne
v kpich z rmskych Pompej a Herkulanea) = stereotypn produkty (metianske prejavy) - 2. pol. 5. st. 4. st. - ..osn linernos, farebnos len niekokch tnov (biela, erven, ierna, lt) + prca s perspektvnou skratkou (pohad iba zhora/zdola, gest v skratke = objavuje sa perspektva) + maby maj nznak tiea smeruje k ilzii skutonosti vytvraj dojem reality - Polygntos nstenn realistick a mytologick scny, v diele jeho iakov aj historick nmety (nov podoby vychdzaj z dekorci) - Apollodoros vone pracuje so svetlom a tieom - Zeuxis, Parrhasios, Timantos zosilnen snaha o 3D + objavuje sa reprodukcia reality - 5. st. typick monumentlna maba (sakrlne priestory) - 4. st. doskov maba (na dreve zvesn obraz) - Apelles vedce postavenie (portrtoval aj Alexandra Vekho) - objavuje sa mnostvo novch tm (lyrick, historizujce) - vzov maliarstvo okolo pol. 5. st. vstupuje do krsneho tlu dokonal proporcionalita, telesn skratka, pohyb, perspektva; kresbov umenie vz reaguje na dobov lyriku (literrne nmety), v 2. pol. 5. st. nznaky modelcie tvaru v zmysle sdobho maliarstva HELENIZMUS (3. tvrtina 3. storoia zver 1. storoia pred Kr.) - architektra: aisko sa presva z grckej pevniny do M. zie nov stavebn typy, zmena rdovch systmov v architektre = korintsk stp - vznikaj stavitesk koly s vlastnmi slohmi, predtm zvzn prvky na architektrach sa stvaj iba vonou dekorciou - vznikaj samostatn prieelia = uzavret stena + otvory dver a okien = umeleck vzdoba - rozvoj okrhlych stavieb, vznik bazilika (byzantsk typ chrmu) - zmena architrvovho systmu uplatuje sa mr v zii prvkrt modelovan stena, uzavret prieelie + motv pilastra a oblka (priiel z vchodu, doteraz v Grcku mlo uplatovan) + princp krivky = apsida (najprv vtiahnut do pravouhlho tvaru, neskr vystupuje do exteriru) - vznikaj nov knony, nov prepoty a prvky (v chrmoch v helenizovanej oblasti zie a Afriky) - mesto Pergamon krovsk palc, trhovisko a Diov oltr, chrmy Dia, Hry, Demetria, mestsk opevnenie, brny - typ megarnu s obytnmi priestormi okolo pravouhlho dvora vchodn systm bvania: dom uzavret (svet ien, det a sluobnctva), miestnosti okolo otvorenho dvora, jedin vchod z ulice aj niekoko podla hore splne, dole sa ilo cez de, na dvore domce zvierat, oddelen mui a eny, v strede ndvoria bazn, fontna (umouje prei v horavch) + dom chrnen zvonku

- sochrstvo: zdrazuje zmyslovos, smeruje a k naturalizmu malebnos celku, iv pohyb tiel

a draprie, helenizmus sa vracia k nrovm scnam, ale omnoho via predstavivos - Afrodita Medicejsk, Afrodita Cyrnska zvyovanie senzualizmu a erotizmu - ssoie Afrodity, Erosa a Pana kontrast idelneho enskho tela a karedho satyra + figra Amora v podobe malho lietajceho dieaa, Afrodita dr apku, ktor m zospodu 3 diery (klince) - rozvoj portrtneho umenia starci, deti (nov obben ner) - dospieva k ilustratvnosti, nrovosti a mravounosti nmetov (Chlapec s husou, rybrka) - 2. pol. 3. st. v Pergamone vytvoren sochrstvo sstreden na slvu Atallovcov figry Galov z ich pomnka, relif na Diovom oltri vrazn gest, afekty, hlbok tiene a kontrasty (= barokov orientlne sochrstvo) Laokon

- nstenn maliarstvo: dekoratvne nstenn maby (koprovanie v Pompejch, Herkulaneu obben

tmy po 2. st.), irok kla technk, snaha dopracova sa k iluzionizmu - vila mystri v Herkulaneu scna ritulneho tanca (mystickej zbavy) iluzvnos - nov techniky: farebn kvrna von maba, von ah tetca - bohat kla nmetov (mytologick, historick, alegorick, mravoun, maba krajiny a ztiie) - umenie portrtnej maby - rozvoj maliarskych technk mozaiky, tempery, fermeov farby, voskov farby (enkaustika)5
5

grcke umenie si osvojilo z Orientu a Egypta

18

- vtvarn nzor sa naplno ujal na rmskej pde - urbanizmus: achovnicov pdorys (= racionlne rieenie mesta), zdokonalen dvor s strednm dvorom - prepracovan systm trnice a stoi
- kninice (monumentlne prieelie fasda, interir vklenky na zvitky) - portov zariadenia (gymnasion) - buleuterion (zasadacia sie obecnej rady) - prepracovan divadlo (poloen do svahu) - prepracovan nhrobky, stly a sarkofgy, systmy chrmov - uplatnen helenistick maliarstvo (vniv, stvruje vypt duevn stavy, aj blaen stavy), ztiie + nrov scny

19

ETRUSK KULTRA
- Etruskovia usadili sa v Tosknsku, vzostup v pol. 8. st. pred Kr., od 1. pol. 7. st. vyzret kultra zbliuj sa s grckou kultrou - 6. st. vznamn umeleck vplyv grckeho fenomnu do etruskho spoloenstva - sas kultry stredomorskej oblasti, popri grckej sa rad k najvyspelejej - o ich kultre a umen sa najviac dozvedme z vskumu hrobiek

- hrobky: vek komory (skryt v umelo navench pahorkoch = tumuloch) s klenbou a s vklenkami po
obvode, prstupn chodbou nadvzuj na etrusk dom - atrium stred vymedzen piliermi, za nm miestnos (tablinum) navodzuje rmske mauzleum alebo columbarium - umiestnen sarkofgy na ich vrchnkoch plnoplastick sochrske figry symbolick sochy zosnulch opret bokom a lakom o podloku, mnoh z plenej hliny, predstavuj triclinium (miesto, kde sa hoduje), niektor polychrnne, z 2. st. pred Kr. farebn nhrobky - cippus = blok kamea, po bokoch relify hrdinskch inov, ritulne tance, od 4. st. namiesto relifov aj maby (inpirovan grckymi mabami)

- chrmy: viera Etruskov vychdza z trojice

nebeskch bostiev a trojice podsvetnch bohov (svisia s grckymi bostvami) a z kultu mtvych + ritulna prax magickho charakteru, spojen s prrodnmi kazmi (blesky, let vtkov...) - svtya tvorcov pdorys, 3-dielna cela, predsie s drevenmi stpmi, strecha sedlov, stpy aj krov z dreva + tt (a od 6. st. sa obklad relifmi)6 - terakota (vyplen hlina) dleit materil sochy, obklady, akrotri

- architektra: zva zanikla kvli alm

civilizanm vrstvm, ale Marzabotto pri Bologni (v 4. st. rozbit njazdom Galov) pravouhl systm - vzor domov poznme z urien (miesto schovy popola zomrelch) dom pre mtvych stavali poda vzoru svojich domov - mest obohnan hradbami, civilizan komfort (kanalizcia a teca voda) - vynikajci technick stavitelia stavali z tehly, aj tehlov klenby, ktor sa opierali o pln obvodov mr (preniklo aj do rmskej architektry) - mnostvo technickch stavieb najstarie rmske hradby, cloaca maxima (kanly)

- umeleck remesl: vysok stupe etrusk vzy (pod grckym vplyvom), isto etrusk typ keramiky, tzv.
bucchero (hrniarska hlina) z iernej hliny s kovovm leskom - majstri tepanho kovu, kovorytectva a zlatnctva - vysok stupe linernej kresby na zlatnckych a kovovch prcach scny s mnostvom figurlnych nmetov - bohat nlezisk kovov (elezo, cn, me) dospeli k bronzu (6.-5. st.) technolgia odlievania: vlica (symbol Rma)7

- maliarstvo: hlavne na vntornch stench hrobiek vo forme vlysov, naplnench figurlnymi vjavmi
s tmami, erpanmi z reality alebo z mytolgie a nboenskch predstv o posmrtnom ivote - maby maj plon charakter s rutinovanou kresbou a farebnmi efektmi
6

popisy sa dozvedme od Vitruvia (rmsky vojensk ininier) vytvoril nov architektonick systmy (pouit aj v renesancii) 7 Romulus a Remus pridan a v renesancii

20

RMSKE UMENIE
d hovori o vykrytalizovanej podobe rmskeho umenia - asov obdobia: 1) 4.-1. st. pred Kr. dozrievanie umenia 2) 1. st. pred Kr. za. 3. st. po Kr. vrchol impria a rast bohatstva 3) 3. st. doba padku (znik helenistickej kultry a rast kresanstva pod vplyvom Vchodu)

14.11.2007

- kozmopolitn umenie, v centre Rma prevaovala etrusk kultra, na ostatnom zem helenistick - 2 pramene rmskeho umenia: helenistick + etrusk pevn pda pre rozvoj umenia, a po storoiach sa

- architektra: prehodnotila etrusk kontruktvne formy z itkovch stavieb (akvadukty, mosty) do

vtvarnch zkladov novej architektonickej sstavy - zkladn prvky rmskej arch. sstavy: stena (pln mr), pilier, oblk, klenba uzavret blok8 - mohutn elov stavby Appiov vodovod, vstavba a dldenie ciest... - umeleck prejav architektry obytn komplexy, elov budovy, mohutn verejn stavby - stavebn materil: kame, tuf a travertn, kvalitn plen tehla (previ), vynlez betnu (sopen vyvreniny zmiean s inmi ltkami) - stpy a hlavice vone situovan + v spojen so stenou + von pouitie slohov kompozitn hlavica, polostpy a pilastre - narbanie s priestorom a urbanistikou mest vytvraj premyslen priestory s verejnmi priestranstvami (fra) a komplexom monumentlnych stavieb: thermy (kpen budovy) z ranho obdobia zachovanch mlo (podliehali prestavbm, prekryt almi obdobiami), typick nielen pre vek mest, ale aj spoloensk a relaxano-kultrne stredisk pre mal mest aj vojensk tbory - v rmskych domoch miestnosti s vaou, vo vilch prepychov kpene - kon. 3. st. pred Kr. verejn kpele, za cisrstva ich vzrast - stavby monumentlnych rozmerov, zaklenut - Diocletianove kpele: jadro tvorili frigidarium (studen voda), tepidarium (tepl voda), caldarium (horci kpe), sudatorium (mokr para) / laconicum (such para), odpoivre, priestory na mas, telocvia, itre, ndvorie sochrska vzdoba, mozaiky, upraven park - v 4. st. v Rme 11 vekch therm amfiteter (divadlo) vychdza z grckeho, rozvinut do funknho celku, dmyseln klenbov systm a technolgia na rovine, niekoko poschod, lenenie Coloseum (45 tis. divkov, dokonal technick dielo) cirkusy (zpasy) Verona, Rm (Circus Maximus) vazn oblky: stena, klenba + aplikovan prvky bazilika budova na verejn zhromadenia a trnica, kde zasadal aj sd obytn domy 2 typy: - viacpodlan rozdelen na niekoko bytov, smeruje do vky (nedostatok miesta v mestch), priestory neboli pecilne vymedzen (kad rodina miestnosti vyuvala poda potreby), vonkajie schodisko, osobitn vykurovacie teles napr. Ostia (20 m vysok, 4 a viac poschod) - honosn domy (rezidencie) vyia rove: vestibul prechdzal do atria (skryt dvor), okolo ktorho boli obytn miestnosti so strechou zvaujcou do atria + vodn ndr + druh as domu s nekrytm stredom dvora (fontny, rastliny, stromy, zhrada, stporadie) do miestnosti vstupoval vzduch a svetlo z atria, okn smerom do ulice nie s, niekedy mal vklenky zvonku sliace ako obchodky (neboli prepojen zvntra) - Neronov Domus aurea na Esquiline (znmy od 17. st.) odkryt poschodia, mramorov intarzie v dlabe, na hornom poschod bazn a steny s vklenkami, z baznov stekala voda do dolnej siene (nymphaeum), v predsieni koloslna socha Nerona (120 stp vysok), cel dom rozahl, dlh 1 mu, 3-nsobn stporadie, vidiecke okolie (polia, pastviny, hje, vinice), hlavn jedle okrhla a otala sa9 Nero utratil najviac peaz v stavebnctve - vidiecke vily (bohat udia) vek dvor, okolo obytn miestnosti, dielne, charakter majerov, ale uprostred preven kamenn stavba s vyhliadkovou terasou (kvli bezpenosti)
8 9

grcka architektra: draz na tvaroslovie hlavice, detail, harmonick organizcia stavby poznme zo Suetonia

21

- v rmci bytov dekoratvne sochrstvo (aj tukatra), stena umon rozvoj maliarstva - maliarstvo: druh pompejsk tl (architektonick) iluzvna maba fiktvny priehad do zhrady
vytvra sa iluzionistick tl (vznikol u v helenizme okoklam ilzia skutonosti) zmysel pre priestor a svetlo = vek krok dopredu v maliarstve krajiny maba krajiny s figurlnou stafou (figry pouit ako mertko vekost a vzdialenost) + atmosfrick javy (odkryt na Esquiline v Rme), Lviin dom zloit architektonick sstavy (asto v divadelnch dekorcich) - figurlne kompozcie vo Vile mystri (Villa dei Misteri) na predmest Pompej figry v ivotnej vekosti (120-150 cm) - mozaika: ovplyvnen grckymi postupmi vo Faunovom dome v Pompejch boj Alexandra s Dareiom; mozaiky zo tiepanch kameov a skla (v helenizme, Rm pokrauje)

- sochrstvo: grcke predlohy, masvne premiestovanie grckej plastiky z grckeho prostredia, asto
odliatky v sadre (tuke) bez polychrmie (rmske kpie gr. sochrstva s bezfarebn) - historick relif epick vyrozprvanie prbehu s rozpohbanmi figrami (rozlenie veku, charakterov osobitn udsk typy) - realistick portrt ostr analytickos nemilosrdn reprodukcia skutonho, vecnos, povahopis, individulne portrty (Caesar) individualita rmskeho sochrstva UMENIE CISRKEJ DOBY (do prvej 3 st.) - Rm hlavn mesto stredomorskej oblasti - architektra: rozvoj monumentlnej architektry, prestavba chrmov a budov - budovy obkladan mramorom (mramorov intarzia) - Palatinus rezidencia impertora - forum nov objekty, vznik arn, kpele, portikov chodby, triumflne oblky, Marcellovo divadlo (arkda + rovn preklad = edikulov systm zkladn princp rmskeho vyjadrovania v architektre) - Pantheon kopula nad dvojitm mrom, dvojit Chrm Venue a Romy - von pouitie tvaroslovia len na dekorciu - zuba v obrovskch priestoroch dospieva v 5. st. k novmu vyuitiu v slubch kresanstva prv kresansk chrmy

- sochrstvo: rozvoj portrtneho umenia a relifu - relif prbeh na Titovom triumflnom oblku (dobytie Jeruzalema), Trajanov stp 200 m dlh ps
(rozprvask tl produkci = nie idea, symbol, ale iba narcia) - najkrajia socha Augustus pri Prima Porta (psychologick vraz, symbolick gesto) - zachovan jedin jazdeck socha Marcus Aurelius (vznamn portrt a pohad o expresvny realizmus)

- maliarstvo: tie ist trendy ako v sochrstve - rozvoj dekoratvneho maliarstva = geometrick vzorce (stena sa nimi len na polia, ktor s vyplnen figrami, rastlinami a zvieratami), v 2. pol. ? st. sli aj nboenskmu kultu z Vchodu (vznam alegorickch symbolov) katakomby nstenn maba 4 tzv. pompejsk tly: 1. tl inkrustci (pod helenistickm vplyvom) vek vkladn dekoratvne steny (Faunov dom v Pompejch) 2. architektonick tl na stench vhad iluzionistick vzdoba stien vyvolva dojem priestoru (Vila mystri, Lviin dom) 3. ornamentlny tl hore figuratvny ps, dole lenenie na polia, maby naplnen fantastikou, prrodou (Neronov Zlat dom) 4. iluzvny tl perspektvne kompozcie = divadeln tl (Dom Vettiovcov v Pompejch) rozvoj kninej maby: rovnak slohov pomery ako maliarstvo rukopisy zo 4. a 5. st. (Vatiknsky zbornk Vergliovch bsn farebn, figurlne a dekoratvne) kon. 3. st. nrast abstraktnej dekorcie pod vplyvom V umenia v dobe Kontantna Vekho vvoj ukonen, portrt zachovva helenistick tradciu z relifov zuba v rozprvan scn

22

- sbene sloh so zameranm na geometrick abstrakciu, iaden knon ani uachtilos tvarov
a iluzvnos, ale zhrubnut tvary (u provinnho umenia) vysti do dekoratvnosti a symbolu ranho kresanstva

23

UMENIE STREDOVEKU
STAROKRESANSK UMENIE
- umenie kresanstva architektra pokrauje starmi formami, ale v novch slubch - hlavne mozaiky (Justinin v Ravenne 5. st. akcent na oi, menej na charakter postavy, via abstrakcia), na stupe objemov sochrstvo, takmer znik plnoplastickej figry (jedin plnoplastick u iba relikvire dreven plastika obit platami) uplatovan relif blzky mabe, mnostvo predmetov, ktor umonia rozvoj umeleckch remesiel (most medzi antikou a stredovekom) cez drobn relify (slonovinov) niektor tmy z antiky do prostredia Z kresanstva (matka s dieaom do Z kresanskho umenia cez drobn predmety) antick kultru pouvali z nutnosti bez pravho pochopenia hlavn lohu zohrvala cirkev (pevne zorganizovan) potrebovala kostoly, kltory, obrazov knihy, viera sa nemohla obs bez zviditenenia vec, zbliuje sa Biblia a antick klasici umeleck prejav Blzkeho vchodu (Egypt, Sria, Perzia) okolo 40 po Kr. v Antiochii pojem kristianos (kresan) prv koncily definujce kresansk vieru zmieanie rznych vplyvov umenie, ktor vznik na bze tradinch prejavov, ale s inm vznamom fajjmsky portrt vznam pre byzantsk ikony (v rmskom Egypte voskov dotiky na tvr zosnulho, niesli jeho portrt vemi vrazn oi upren pohad, oi vraz abstrakcie) mozaika, medaila z antiky, kresanstvo si osvojilo pretavenie umenia z realistickho a naturalistickho do abstraktnho, k zjednodueniu a symbolickmu vyjadreniu v relife odstrnen ilzia hbky a abstraktn radenie premena v umen vsledok novho sveta a odlinho myslenia Z prijma pojem dualizmus z filozofie Irnu delenie vesmru na dobro a zlo, svetlo a tmu starokresansk umenie odmieta vonkaj svet, z hadiska vtvarnosti nznakovos vek mnostvo socilnych vrstiev potreba vyjadrova sa jednoducho jednoznan vtvarn umenie (symboly, figry pr linkami, rozmery poda vznamu, vynechan perspektva) symetrick kompozcie s presne opakovanmi formami 4. st. deba na 2 lnie: 1. snaha plne sa odvrti od antickej tradcie 2. snaha uchova antick kultru boj o antick dedistvo (cel kresansk umenie) ran kresanstvo obrazn znzorovanie vec symboly, nie reprodukcia skutonosti, ale m vyvola magick pocity kultru antiky zachrnili kltory pestuje sa filozofia, nadvzuje na antick umenie, po ase diferencicia odbornosti architektra (technika), veda, umenie (napr. stavitesk huty aj celoeurpskeho vznamu v Cluny, cistercinske kltory rili svoje typy staviteskch sstav, ktor boli vemi jednoduch) starokresansk prejav svis so vznikom kresanstva (idovsk viera + V mty + grcka filozofia), spoiatku jednoduch udia (srski a idovsk obchodnci + pohania zo susednch krajn) pod vplyvom idovstva proti zobrazovaniu Boha

- zhromaovanie prvch kresanov: skromn domy bohosluby najstarie kostoly katakomby pochovvanie (na kriovatkch nmestia, kde sa zhromaovali udia + mramorov

sarkofg s vznamnm martrom, na ktor sa ukladaj predmety kultu najm pre agap z toho oltr) - zdoben nstennmi mabami (z antickch motvov a foriem) so symbolickmi vyobrazeniami figra s krdlami (antick Psych, teraz symbol due), koe s chlebom + ryby (symboly so zzrakmi zo Starho a Novho zkona) + in motvy (pv obben lahdka Rimanov, teraz symbol venho ivota a premenlivosti; hrozno kmia sa nm vtky, Kristovo uenie), postavy orantov (due zomrelch) obsah a vznam zodpoved kresanskej viere - v katakombch aj portrty asom pribudli bohat veriaci, ktor dvali dary na vzdobu - pochovvanie do zdobenho sarkofgu v kresanstve zdoben nzkym (plochm) relifom s nmetmi z katakomb, zriedkavo ilzia plnoplastickej figry

24

- samotn postavy zriedkav, okrem tmy dobrho pastiera (v Grcku pastier, ktor prina oveku ako
obetu, v kresanstve ochranca zbldilej ovce symbol kresanskho odpania)

- 313 milnsky edikt kresanstvo = ttne nboenstvo vstavby novch kostolov na miestach
pohanskch stavieb - od 4. st. monumentlne kresansk baziliky (vo Filippi presahuj dku 40 m) = obnoven rmske zhromaovacie priestory tvar T (latinsk kr) v jeho kren bola mensa (stl na agap) - 4. st. postaven Bazilika sv. Petra, a do 16. st. doplovan o rzne prstavby a diela, kedy na jej mieste bola postaven nov Bazilika sv. Petra - mnoh rmske stavby boli prestavan starokresansk - starokresansk baziliky: interir bohato zdoben, stpy zo vzcnych materilov, dlaba mozaikov (rmska), osvetlenie alabastrovmi platami v hlavnej lodi, spoiatku sa klenie iba apsida (uloen ostatky), atrium (v strede studa na krstenie), po ase osobitn baptistri (voda z ndre) stoja na mieste rmskych kpeov (u vyrieen vykurovanie, prvod a odvod vody at.), bohat umeleck vbava, kovom spevnen brny - architektra: syntza svetskej a cirkevnej moci - Kontantn Vek (nebol pokrsten, 325 predsedal 1. ekumenickmu koncilu v Nikaji) presadzuje archeologick vskum v Jeruzaleme na njdenie Kristovho hrobu, aby sa tam mohol postavi pomnk Anastasis a bazilika svedectva Martyrion odkryli mnostvo inch miest (vraj prav Kristov kr Kalvria, Olivov hora pamtnk, alie svtyne na miestach Kristovho ivota) nelo o to, aby boli autentick, ale dleit bolo vystava stavby pre budcnos - prv architektry mimo mestskho centra na cintornoch mimo hradieb (kresania sa tam pochovvali) - vek ternne pravy: Kristov hrob pvodne zka podzemn achta uzatvoren kameom prestavali na vklenok, nad tm svtya, okolit tern znili a o 4 m; Golgotsk skala komplex s ndvorm - prv pamtnk edikula 2 mal stpy spojen kamennou platou postaven k vklenku v stene - svtyne z lacnho materilu nezachovali sa - svtya na posvtnom mieste, raden do kruhu okolo posvtnho miesta kruhov alebo polygonlny pdorys poda rmskych vzorov monumentlne baptistri (krstitenice) alebo mauzle - spojenie okrhlej stavby s pozdnou = priena lo (transept) v monumentlnych stavbch - spojenie rotundy a baziliky typ baziliky s kopulou (na V veobecne prijat typ architektry) - rotunda z Thessaloniki s apsidou rmsky chrm odtia mozaiky (pv pije z ndre) - kopula v Dafni pri Atnach srsky typ Krista (trestajci, s bradou a dlhmi vlasmi) - pribda baptistrium (centrlna stavba) najdleitejie krstenie dospelch ud, skali sa z vedomost, odriekali vyznanie viery pred biskupom, 3x ponoren do ndre s vodou, pomazan, obleen do bieleho rcha a spolon veera - dom v Dura Europos (na Eufrate) opevnen mesto, Rimania z vntornej strany mesta navili val a tm prekryli mnoh architektry na okraji mesta zachovan mal fragmenty: dom so tvorcovm ndvorm a s mabami (Adam a Eva, dobr pastier, nad cibriom baldachn) nadvzuj na maliarsky tl, ktor vznikol v katakombch zobrazovalo sa len to najnutnejie (iba figry, iadne prostredie) postava oranta (magick vraz + ehnajce gesto)

25

IKONOGRAFIA

21.11.2007

- zobrazovanie postavy boskej podstaty (Boha): dominus feudlny pn, ktor rozkazuje 3 skupinm vazalov (anjeli, mnsi, laici) najastejie stvrovan ako kr (rex) s korunou v romnskych a predromnskych kostoloch - kostol krovsk palc s kopulou a apsida s trniacim vevldcom (Pantokrator) Boh v majestte (v mandale tylistick svtoiara) Pantokrat na trne, slnko a mesiac, alfa
a omega, kruh starcov z Apokalypsy a postavy anjelov otec udsk podstata boskej prirodzenosti, stvrnenie, ke Boh nie je vladr, trestajci, ale je dobrotiv

- podobne zobrazovan aj Kristus: z Poslednho sdu na obnaenom boku rana symbol vazstva nad smrou na kri s tovou korunou (npis Kristus vaz, kaz a vladr) vvoj Krista s barnkom = symbol pastiera, lieitea, uitea + viac symbolickch vyjadren:

mystick mlyn a lis = zrodujca obe Jeiova kozmologick Kristus v znamen slnenho symbolu (Chartres), vnna rva + hrozno, zvieracie symboly leva a orla = znamenia moci m viac do stredoveku, tm viac symbolickch znzornen: pelikn = obe, fnix = vzkriesenie, jednoroec = istota 8. st. kult spasitea do liturgie a architektry kostolov: - v karolnskej dobe kostol s portikom (zrodok zdraznenho prieelia) monumentlne spodobenie nebeskho Jeruzalema - od 12. st. kostol sa otvra symbolicky vetkm uom (mnostvo portlov v gotickej katedrle 5 a viac) nielen pre druinu panovnka - kostol symbol nebeskho prbytku a prstup k nebeskej spse - portl zahlt fasdu vek romnske tympanny (nstavce) - gotick portl m lievikovit tvar zaber cel fasdu mnostvo sochrskych nmetov trniaci Kristus v mandorle (majestte) pol. 11. st. obklopen 4 evanjelistami St. Sernin (dr v ruke Nov zkon) 12. st. (gotika) obuba detskho Krista + postava Matky Boej neskor gotika trpiaci Kristus (dovtedy sa nezobrazoval) svis s paiovmi prbehmi - ukriovanie je viac realistickejie + alie prvky (Adam, lebka s krom legenda o dreve z kra na Adamovom hrobe) - kr symbol pokory a utrpenia (dovtedy ako symbol Krista) navdza rozporupln pocity v udskom prostred pod vplyvom Vchodu (bogomili) udia odmietajci uctieva symbol kra (= urka majesttu) - trend v stredovekej Eurpe sa ujma senzibilita (viac citlivosti) - kult nstrojov umuenia (realistick podoba) tov koruna at. 14. st. ecce homo tma Krista na kri s utrpenm a plejdou ud okolo (zloinci, divci...) od abstraktnch tm a k udovmu ivotu Krista rozpracovanos tematickch cyklov (od zvestovania po nanebovstpenie) uplatovan aj v maliarstve a divadelnom umen (v mystrich) - 14. st. kaplnka Arena v Padove od Giotta 13.-14. st. zrelnenie udskej podoby Krista zrod sa individulny portrt - prv stredovek portrt Santo Volto z Luccy - aj Panna Mria nadobda udsk podobu (portrt)

26

- kontrapl Krista diabol:

v ranom stredoveku sa odmieta od 11. st. sa postupne presadzuje symbolizuje typ zradcu, pokuitea a vzbrenca diabol a Pn Boh vldne v stredovek manicheizmus (kacrstvo v stredoveku) viera v dobro a zlo odmietan, lebo sa stavaj na rovnak rove (v stredovekom umen dobro a zlo ako dve nezmieriten sily) had po nohami Panny Mrie, Adama a Evy hriech tela a ducha, symbol vn, intelektulnych a telesnch chok, predmet zjaven (zvodca, pokuite) asto v prevleku krsna ena (Drer krsna Bentanka), neprav svtec (tma Pokuenie svtho Antona) tonk hrzostran podoba zoomorfn stvrnenie Satan sv. Michal sa ahaj o duu zomrelho (zabja draka) = finlna scna (dobro zlo)

- stredovek predstava spja zem a nebo ako nepretrit svislos: dvojak obyvatestvo udia a nebesk spolonci

(anjel, lovek, diabol) predstava asu ako okamihu venosti tma koleso asteny (o je teraz vznamn, bude nedleit, ponen bude na vrchole) zklad gotickch ruc (rozetov okn katedrla v Amiens) ast v 13. st. (vrcholn gotika Notre Dame v Pari rozetov okno na ele fasdy presvetuje interir)

- hlavn tza dejiny maj svoj zaiatok a koniec (od stvorenia po

posledn sd) na vitrach v prbehoch - na vyobrazeniach makrokozmos (vesmr) aj mikrokozmos

- 6 obdob: 1) stvorenie Adama 2) zkon Noemov 3) vyvolenie Abrahma 4) krovstvo Dvida 5) babylonsk zajatie 6) prchod Krista

1) 2) 3) 4) 5) 6)

detstvo mlados junctvo zrel vek staroba pozdn vek

- naplnen bytostnm pesimizmom obraz zniku podoby zvrtenho ivota (slep ved slepcov, osol hr na lru, mnsi v kpeoch, krme) neresti na fasdach kostolov, aj Boschove maby v neskorej gotike, aj u Brueghela (spojenie stredovekej mytolgie a folklru)

- na fasdach rad stredovekch mudrcov (Cicero, Aristoteles, Euklides at. Chartres)

niekde symbol 7 slobodnch umen niekedy v podobe zosmieujcich anekdot (star Aristoteles dvor Indke, ktor na om jazd ako na koni)

- dejiny delen na: biblick Star zkon ohlasuje Nov zkon, jeden prbeh predchdza al

- gotika portly na pleciach prorokov apotoli svetsk prenanie moci, kultry a civilizcie (oddelen kresansk civilizcia od islamu, zie...) - za mdros sa povauje Z civilizcia motv arkdy v podobe trpasliej galrie, apsidy rmovanie postv symbol vazstva cirkvi

27

PREDROMNSKE UMENIE
- vstup barbarskej umelecko-remeselnej produkcie zmysel pre ornamentiku - symbiza stredomorskho, starokresanskho a novho umenia prca s kovom (perkrstvo), bohat
prevanie udalost (ceremnie), ktormi sa nov svet chce vyrovna s antickou kultrou

- Gti, Langobardi dedii antickej kultry; Anglosasi in obraz

RANOSTREDOVEK ANGLO-RSKE UMENIE - anglosask kultra izolovanos od kontinentu netypick kresansk chrmy - stavby stle pod kontrolou zakladatea, ktor aj uroval, kto bude kazom - rske umenie prbuznos s umenm koptskho Egypta priniesol sv. Patrik v pol. 5 .st. (na rov zapsobil pustovncky ivot mnchov v pti), rozvja ornamentlnu abstrakciu - chrmy: 2 kubick priestory lo + chr-apsida zreten kontrast medzi nimi: - kazovisko (presbytrium) apsida (chr) na V strane stavby, s predenou asou - najdleitejie miesto oltr s ostatkami svtcov (a do 11. st. jedin dleit a posvtn miesto) - priestor pre laikov lo - anglosask umenie dekoratvne umenie pohanskch barbarov + odraz stredomorskho ranokresanskho umenia (v karolnskej renesancii maj oba tieto pramene vek vznam) - kresanstvo do Anglicka z rska a Galie, od 5. st. uzavret a odrezan od ostatnho kresanskho sveta - Gregor I. Vek poslal do Anglicka benediktnsku misiu (597) podradenie sa rmskej cirkvi - anglosask monumentlne kamenn sochrstvo ojedinel, v Eurpe nebolo - monumentlne kamenn kre a iluminovan rukopisy (Evanjelir z Durrow, z Lindisfarne...)

- 2 roviny predromnskeho umenia usiluj o obnovu starej Rmskej re karolnsky a ottonsk sloh:
KAROLOVSK UMENIE (8. st. 9. st.) - prepojenie ranokresanskho (figurlne zobrazenie) a barbarskho umenia anglosask a lombardsk (abstrakcia a ornament zreten v presadzovan kontrovej kresby) - Frankovia (najpoetnej z germnskych kmeov): Karol Martel 717 (zmocnil sa radu austrzijskho majordma), 732 (bitka pri Tours a Poitiers porka rabskch mohamednov, nstup kresanstva) zaiatok kresanskho vvoja v Z a V Eurpe - Karol Vek (768-814) ako cisr (po korunovcii v starom Chrme sv. Petra v Rme) sa chce sm reprezentova ideologick inpircia myslenia vekej kresanskej re tly, ktor sa napojili na stredomorsk kultru (prdy z Talianska do Aachenu, Tours, Saint-Denis, Saska) - karolnska renesancia vychdza z podnetov z Talianska (ale napr. sask pletenec zo Saska), vytvra intelektulny a umeleck arzenl stredovekej Eurpy prv renesancia ducha (znovu v 14. st.) - starokresansk chrm ranokresansk architektra + dobre overen stavby anglosaskho prostredia - hadanie novej proporcie stavby had sa typ vekej chrmovej stavby a mal kostol - palcov komplex v Aachene typologick zklady v germnskom dvorci (falc) - krovsk sie postaven poda Auly regia - palcov (cisrska) kaplnka Karola Vekho poda byzantskch cisrov centrlna reprezentan stavba tesne pri svojom sdle opakovan asto v rznych proporcich - postaven 796-805, vzor je centrlna stavba v Ravenne (kostol San Vitale), stavite Odo z Met - oktogn vpsan do tvorca, vka 40 m - 2-podlan ochodza okolo hlavnho priestoru, nov architektonick prvok westwerk na Z strane, po jeho oboch stranch valcov vee, medzi nimi vchod, nad nm tribna panovnka - originlne stpy a jazdeck socha Theodoricha Vekho dovezen z Ravenny - zkladn mertko 8 (symbol zmtvychvstania), na klenbe bola mozaika s postavou ehnajceho Krista a 24 starcami z Apokalypsy - maliarstvo: knin maba a mozaiky (mozaiky byzantsk umelci), pozdn doba ilumincie s obrysovou kresbou (kontrou) - vemi vysok rove mal monos, aby bolo nasledovan, zostva osamoten (vyhovovalo len malej socilnej skupine prepychov zbavy, estetick slas), ani psmo neslilo na renie vzdelania karolnska minuskula (krsa textu) - rukopisy realistick rta (zmysel pre konkrtnos), von suvernna lnia, iv farebnos

28

- sochrstvo: hlavne drobn umeleck remeslo, itkov umenie bronzov jazdeck soka Karola
Vekho (drobn plastika) dokumentuje schopnos odlievania v bronze relnos potvrdenie starej antickej tradcie na pde Eurpy OTTONSK UMENIE (10. st.) - po rozpade re (843) ZFR, VFR, Taliansko zaiatok nemeckho zemia (vedca sila v Eurpe) - nadvzuje na karolnske umenie, ale pouva typ baziliky: mohutn symetrick stavby Cologne, Reichenau, Hildesheim, Gernrode (Z a V prieelie ukonen apsidami, strieov prvky vyzer ako pevnos kvli relikviru s ostatkami svtho) - sochrstvo: plastika krucifix arcibiskupa Gera v chrme v Cologne (pravdepodobne byzantskho pvodu) ukriovan Kristus v mierne nadivotnej vekosti (188 cm) rezbrska prca, emocionlny vraz + odkaz stredomorskho prostredia - na stpe v Hildesheime relif skrutkovito sa toiaci okolo stpa - maliarska kola: na ostrove Reichenau na Bodamskom jazere kltorn kola (10. st.) maliarske cykly v dekoratvnom rmci, rozvoj kninej maby iluminovan rukopisy (hierarchick zobrazenie hlavn postava najvia a do zrelej gotiky + klopen perspektva vyklopen dopredu, aby bolo dobre itaten): Gerov kdex, Egbertov kdex, Evanjelir Otta III., Rossansk kdex (Purpurov kdex) zo 6. st. apotoli okolo polkruhovho stola hoduj poleiaky prv zobrazenie apotolskho zdruenia v autentickom zmysle slova (a do 10. st.)

palcov komplex v Aachene

29

kostol sv. Cyriaka v Gernrode

30

ROMNSKE UMENIE (pol. 11. storoia 12. storoie)

- za. 10. st. zaloen kltor v Cluny (vo fr. Burgundsku) vsledok silia oddeli kltor od svetskho vplyvu vzor aj pre susedn (hlavne benediktnske) kltory 911 dohoda Karola III. Prostho s vodcom koristnckych Normanov Rollom, e sa mu usdli na dolnom toku Seiny (Normani mali irok mocensk zujmy) 11. st. otzka dveryhodnosti a vnosti spojen s nbonosou: 1) spsob vkladania kapitlu dontorovi umon vplva na svetsk intitcie pomocou nboenstva zabezpei aj mladch synov = vstpia do cirkevnej hierarchie 2) religizna motivcia (nebola to predstieran zbonos) kostol rodinn hrobka dontor tak vstupuje do dialgu so svtcom svtec bude ochraova rodinu dontora na druhom svete putovanie k svt miestam (treba sa dosta do fyzickej blzkosti ostatkov) vek silie o ich zskavanie vydriavanie mnskych spoloenstiev nkladn objavuje sa problm moci cirkvi korupcia, zneuvanie moci poetn vojny (vpdy Maarov, Arabov) = Bo hnev kritika na kazov vznamnmi sa stvaj mnsi (ist spsob ivota) vyvrcholenie hnutia reforma intitcie ppestva romnske reformn hnutie smeruje k irokm vrstvm, od konca 11. st. propagan loha renie idelov kresanstva, prinies uachtil idel sveta zvrat v stavitestve kontrukn problmy, nov nmety a spsoby zobrazovania udskej podoby, pochopenie klasickej antiky vek chrmov priestory sa zloito kontruovali preberaj sa vzory od susedov, postupne trend rozli architektru Burgundska od Normandie, samostatn romnske slohy podpora medzinrodnch nboenskch pt hadanie ete nronejch architektonickch typov, primeranej formy chrmov vchodiskov typ = bazilika:10 - pre romnske umenie charakteristick vek hmota (aby mohli nies klenbu) - odlenie asti pre klrus (apsida na V) a laikov (lo) dleitej bol V (honosnejie rieen) - zvonku vyzeraj ako stpajce hroty, ktor vrcholia veou - vinou 3 pozdne lode (stredn je iria a vyia) + priena lo + chrov priestor s apsidou obkolesen ochodzou + alie apsidy pre bon kaplnky - klenba: dleit prvok, nahrdza dreven stropy spoiatku sa klenie kamennou klenbou iba V as (najcennejia, proti poiaru), neskr aj hlavn lode - vetky druhy klenby (symbolick vznam symbol nebeskej klenby): 1. kupola tvar, ktor sa m pribli dokonalmu tvaru 2. valen klenba 3. krov klenba vznikla v Taliansku (star cisrske sdlo) z neskorormskej krovej klenby, vyaduje tvorcov pdorys 4. rebrov klenba vznikla v Taliansku, typick pre gotiku

- architektra:

- romnska klenba vytvoren z uritch pol (obrovsk rebr klenby Trevr) - lenenie medzi hlavnmi a bonmi loami + zdvojen zdruen okn (typ. romnske) - romnsky interir typick trpasliia galria, ochodza, klenba
10

hlavne kostoly na ptnickch trasch mali bohato zdoben vchodn as apsida s ostatkami, najprv v podzemnej krypte ako najcennej poklad kostola, neskr vo vyzdobench relikviroch uloen na oltr osobitn stavby centrlneho typu ptnick kostoly stavan: kombincia tradinho chrmovho pdorysu + centrlnej stavby

31

- okn, dvere podoba jednoduchho vrezu vo vekej hmote stavby, rozetov okno (v romanike ete
iba koleso, a v gotike dekoratvny tvar) katedrla sv. Zena (Verona v Taliansku) - vyadovalo kvalitn materil (lomov kame, platne s relifmi) - mnostvo prvkov z antiky klenby, piliere, arkdy (Aachen z Talianska stpy, v Speyeri v 11. st. korintsk hlavice stpov priamo z rmskeho prostredia) vetko omietnut - styk s Vchodom (Armnsko, Gruznsko, Stredomorie, Sria) sprostredkuje Byzancia, vnimon postavenie Taliansko (Rm centrum talianskeho kresanstva) cez Taliansko mylienky z V, hojn pouvanie antickch prvkov - farebnos farebn mramorov lnky a prvky v interiri liate, mozaiky na stench a klenbch, tba po pestrofarebnom interiri (z Vchodu), pri vmabch ikonografick vjavy (V vplyv)

- vlastn prnos: nstenn maba, sklomaba (vitr vek farebn okn) zachovan najm tam, kde
sa premaovali (Sant'Angelo in Formis pri Neapole, Berz-la-Ville pri Cluny) - ast nstenn maba, ale radej drah materily mramor, slonovina, zlato, drahokamy (lebo maba v temnch priestoroch bola mlo vrazn pouitie vitre a emailu) - Pornie zachovan a prebrali fransk majstri (znalos z antiky) - previazanos s architektrou - maliari hlbok a ste tny (hlavne v emailoch), zdokonauje sa v 12. st. (maba svietivmi sklenenmi hmotami) dokumentuje oarenie loveka drahokamami = na Z nhrada za byzantsk mozaikov vzdobu - emaily a mozaika cca 12. st. inpircia byzantskmi vzormi (tylizcia + farebn tny)

- sochrstvo: spt s architektrou, 2. pol. 11. st. prv slohov prejavy romaniky, inpircia: nstenn
maby, drobn slonovinov rezby a iluminovan rukopisy - stvrnenie plastickch figr vek odpor (sv. Bernard z Clairvaux), ale zrove sochrsky rozkvet v 1050-1100 - v sinnosti s architektrou na regionlnej bze sochrske slohy: expresionita, bbkovos figr vetko ako relif alebo socha (napr. drobn relify na vzdobch hlavc stpov geometrick, rastlinn a zvieracie motvy, neskr zloit figurlne biblick scny) - silie vyjadri 3. rozmer, vyjadri podobu loveka, prekona knonick schmu - mnoho stp z antiky, ale S Eurpa menej kontakt s antikou, sochri maj nmety z maby (hlavice stpov z Canterburskej katedrly inpirovan inicilami v skriptriu), tie ornamentika - najvia koncentrcia sch na prieel chrmov (tympann = polkruhovo uzavret plocha nad vstupom) postava Krista v majestte, dejovo okolo Apokalypsa na jednej strane vyvolen, na druhej zatraten, prvkrt fantastick postavy dmonov, diabla (zvieracie, okrdlen) - interir postava dmona ako porazenho, sptanho a ponenho - exterir dmon vdy prtomn (aj ke iba v podobe chrlia alebo niekde, kam nedozrie oko) - najviac sochrstva vo Franczsku tympanny v Autun a Vzelay, poitousk kola v Poitiers (monumentlna vzdoba), tympann v Moissacu mnostvo relifnych figr (v strede trniaci Kristus)
28.11.2007

- nmety na prieeliach chrmov zo Starho zkona, narodenie a utrpenie Krista, ivot Mrie = zobrazen nzor cirkvi na dobrho kresana a svet - Angoulme vo Fr. bohato rieen prieelie portly najprv relify, figry bez osobitosti (valcov forma bez pohybu), smerom ku gotike figry naplnen pohybom, rozlenie veku - sochr Gislebert zobrazenie Evy (cca 1140) na S portli v Autun len Adam a Eva mu by nah (s figovm listom alebo v zhrade) prechodn forma medzi romnskym a gotickm umenm (1150) krovsk portl katedrly v Chartres takmer samostatn figry naplnen ivotom detaily: dekoratvne pletence, zuborezy, dekoratvne romnske hlavice inpirovan prrodou (listami) zloit vyriei kubusov hlavicu fasda rzne symbolick prvky (figry netopierov, symboly dobra a zla) hlavice tmy typicky stredovek, prepojenie inch inpirci alebo orientlnych zvierat, ktor nikto nevidel (opica jeitnos, pcha, arogancia) sochy aplikovan do architektry stle iba relify franc. sochrstvo sa sstreuje na detaily v architektre kad kola m svoj register zvieracch alebo rastlinnch prvkov

32

- kovov plastika posledn 12. st. kovotepec Mikul z Verdunu Trokrov relikvir
v Kolnskej katedrle (Cologne) antikizujce tvre, byzantsk prvkrt vyjadrenie pohybu tela a textlie (drapria) - postupne sa men technolgia najprv dreven jadro obit kovovmi platami, po 1150 odlievanie do kovu (via monos modelcie gest, pohybu, draprie) hlavne drobn kovov plastiky - jeden cech spolone vyzdoboval chrm (kamenosochri, architekti, maliari vitr, majstri iluminovanch rukopisov, kresliari, kovosochri) a postupne sa remesl v gotike osamostatnia a zakladaj si vlastn cechy - cca 1200 zlatnci aj maliari rovnak kresbov tl (z antiky)

- maliarstvo: pri kresbe a mabe vrazn obrysov lnia (sklomaba, aj na emailoch) kontrovacie
kresby = nezdrazuje sa citov vraz - maba prv romnske vitre sto farebn, vrazn obrysov lnie (Madona v Chartres) - baptistrium vo Florencii (13. st.) mozaika (zatratenie, znik v gotike nadvzuje Bosch) - vek vznam anglick iluminovan kdexy z pol. 12. st. mokr tl z tch kresieb nmety a tlov novinky do inch druhov umenia (nstenn maba, kovov predmety, dekorcia hlavice stpov) - spoloensko-sakrlna funkcia kovotepectvo a kovolejrstvo v 12. st. patr k vrcholnm prejavom svis s tvorbou dleitch liturgickch predmetov (oltr, relikvir) - architektra kostola + relikvir = rovnak podoba (poda rovnakho elu zachovanie ostatkov) z 12. st. len niekoko vzcnych relikvirov (byzantskho charakteru) FRANCZSKE KOLY - mnostvo architektonickch tlov vo Franczsku 10: 1. severofranczska (Ile-de-France, Saint-Remi, Champagne, Picardia) 2. normansk 3. burgundsk (Cluny) 4. auvergnesk (Notre-Dame-du-Port v Clermont-Ferrand) 5. dolnoloirsk (po Pyreneje) 6. poitousk irok fasda, veice 7. akvitnska 8. provenslska (Avignon) predsaden tympann 9. pornska (dobr prepojenie s Nemeckom) 10. cisterciti - koly tvoria varicie monumentlnej baziliky rozvjaj krov rebrov klenbu, rieia ochodze, klenbu kaplniek, pdorys, charakter detailov NEMECK KOLY - architektra: jednotn ctenie, monumentalita, m spojenie s Talianskom (kamenri z Lombardie, rodiska kamenrov) - jednoduch monumentlne baziliky s prienou loou a kryptou pod chrom (Dm v Speyeri 3loovej baziliky s 5 veami, Wormse, Maria Laachu, v oblasti strednho Rna Koln) - baziliky dvojchrov - chrm v Quedlinburgu zven apsida, hlavn lo rovn trmov strop, na opanej strane pansk tribna s dvojitmi zdruenmi oknami + hlavice (rezba v ploche takmer ako drevorezba ryt, mloplastick, linerne) - prieelie chrmu v Mnstri (13. st.) rozetov okno v strede s Kristovou hlavou - svetsk stavitestvo pansk sdla: cisrsky falc v Goslare (11.-12. st.) 2-loov sla; hrad vo Wartburgu - sochrstvo: hlavne v 13. st. znan dynamika relify nhrobkov, ale aj samostatn plastiky (alebo takmer samostatn figra alamna vo Freiburgu) - ukriovan Kristus z Freiburgu (jemn telo) dreven krucifix - Daniel z Freiburgu (prekren nohy. tanen chdza. picat topnky na rozhran romaniky a gotiky)

33

- romnske kovolejrstvo z Talianska Verona asti z brny bronzov relify naratvne biblick
prbehy (napr. vyhnanie z Raja) hlavy odpojen od podkladu a natoen k divkovi

34

GOTIKA (pol. 12. storoia 16. storoie)

- najcharakteristickejie dielo gotiky katedrla - poiatky vo Franczsku (Ile-de-France dedin zemie franc. krov) monos spojenia kra s cirkvou proti rozmhajcej sa achte KATEDRLA - vznik ako zmer, ktor sa rod v Saint-Denis (pochovvan franc. krli) - katedrla v Saint Denis: opt Suger zana prestavova star optsky chrm od 1132 (= zaiatok gotiky vo Franczsku) pozval staviteov, kamenrov, sklrov, maliarov z celho Franczska - 1140 dokonen Z as lode s oltrom, 1144 vysvten chr (apsida), zana sa stava samotn lo s novm opornm systmom ukonen lomenm oblkom (prun rebrov klenba) - V apsida vykonvaj sa bohosluby, postupne sa bude dostavova (podobne sa dostavoval kolnsky chrm, chrm sv. Vta)11 - pokrok u hadiska priestorovho rieenia - postupne na mieste biskupskch chrmov nov gotick katedrly - tvorcovia architekt, kamenr a sochr v jednom, dsledn systm - ke bol vvoj zaven prenik do inch krajn s vlastnm nrodnm tlom a akcentom (v Eurpe a v 14. st., vo Franczsku vtedy pozdn rozkvet) - stredovek stavby vyjadruj podstatu udskho ivota (diabol v interiri ponen, m okovy, v exteriry kde sa ned vidie) - neplat shrn periodickho vvoja ran a zrela franc. gotika predbieha in krajiny aj o 100 rokov (u ns zaiatok 16. st. Majster Pavol, 1526 prv gotick tvorba na Slovensku) - katedrla vznik v biskupskom sdle, z ideovho hadiska predstavuje prenesen obraz sveta - niekokoloov kostol, rozvinut systm s vysokm chrom (ako samotn lo) okolo ochodza lemovan kaplnkami - typick lomen oblk vsledok princpu stavebnctva - monument oproti 1-2 podlanm stavbm, neboli dostavan (napr. veice, lebo neboli potrebn) - vo Franczsku po vzniku prvej katedrly alie stavby: takmer sasne katedrla v Noyone (chr 1157, lo 1170), v Senlis (1153-1191), v Laone (za. 1160) a Notre-Dame v Pari (za. 1163) vykazuj zpas s hmotnosou a tradciou romnskych stavieb hlavne trpasliia galria tvor prekku na otvorenie vekch okien, oporn systm ete masvny; najalej v pdoryse sa dostal stavite Notre Dame v Pari (zjednoduil vntorn priestor prienu lo vtiahol dnu, vka 32,5 m) - Notre-Dame v Pari tlak vyveden do exteriru (akoby obklopen leenm) - prieelie lievikov portly (pre sochrsku vzdobu), priehadn vee, atika dekoratvny prvok - kon. 12. st. vrcholnogotick fza: oblkov oporn systm ete vyie stavby + odstrni sa tribna + vek okn - spojovac lnok katedrla v Sens (1140-1164) prvkrt vypusten tribny a namiesto nich sa otvraj okn - katedrla v Chartres: najprv cca 1134 vee a prieelie, pred pol. 12. st. medzi vee 3-lenn predsie s krovskm portlom, 1194 zanik cel star romnsky chrm - dominuje vertikalita, okn cel plocha medzi piliermi a po klenbu (dokonen 1220) - vrcholn gotika: - Notre-Dame v Remei: (1211-1227) skeletov gotika, lievikovit portly, rozetov okno, obrovsk svetlom nasten priestor, minimalizcia hmotnosti - Notre-Dame v Amiens (1220) 145 m - katedrla v Beauvais (nedokonen stavba, niekokokrt spadla) 47,5 m (vka chru = maximum, ak sa dalo vtedy dosiahnu) - Notre-Dame v Rouen vka veice 151 m, dka stavby 137 m, rka 62 m, vka lode 28 m stavba severskho charakteru, zvltnos nad krenm vea stojaca na 4 pilieroch a je odspodu priehadn (inpirovan romnskou architektrou) - skeletov kontrukcia: kamenn kontrukcia, medzi ktorou s obrovsk okn, piliere ve prelamovan okn (kamenn ipka pa dnu svetlo), tabernkul12, kruby, fily13, kraby, in dekoratvne a architektonick prvky, bohat ornamentika opticky ru pevn obrys
11 12

od 12. do 15. st. mnoho slohovch obdob (kvli dostavovaniu) v gotickej architektre preven baldachn, spravidla obsahujci sochu (napr. exterir katedrly v Remei)

35

- krovsk palcov kaplnka Sainte-Chapelle v Pari: horn as maximlne redukovan vek vitrov okn v kamennej kontrukcii, po oboch stranch valcov schodisk, mal doln priestor pre druinu panovnka, horn priestor naplnen svetlom medzi rebrami vetko presklen vrcholn gotika vznik regionlnych kl: najvznamnejia v Normandii (katedrla v Rouen), v Champagne, Burgundsku, J Franczsku, Z Franczsku (vznik halov priestor, ktor prenikol aj do Nemecka jednotliv lode maj rovnak vku) 5.12.2007 katedrla stoj vdy uprostred mesta (v romanike kltorn komplexy mimo mesta) mestsk umenie, zapojen do komplexu nzkych budov, vekos stavby podmienen vznamom, nem pravideln formy, otvra sa na vetky strany portly na 3 stranch, fasda tvor vekolep divadlo pre obyvateov mesta, asto je katedrla znakom mesta a ak u biskup nemal peniaze, dokonili ju meania, asto stoj na kopci (orientcia pre cestujcich) sakrlne posvtenie symbolicky pripomna mesto nebesk katedrla = krov bazilika podstatne vyia hlavn lo + bon lode (2/4), priestor osvetlen oknami v strednej lodi, stva sa, e pozdna as stavby je 3-loov a chr 5-loov - vntorn bon lode obiehaj okolo presbytria ako ochodza + pripojen kaplnky - priena lo vtiahnut do pdorysu, asto splva s chrom - staviteom sa podarilo zdrui mnostvo tvarov a prvkov do jednho celku (regionlne aj jednotn ornamentlne prvky) - na Z strane prieelie s 2 veami, na V strane chr steny zloen, stavebnica (z mnostva lnkov), stavbu obklopuje oporn systm nie je mon rozli vku lod klenby: tvoria ich hrotit oblky krovej klenby zveden a k zemi vlastn kontrukciu tvoria rebr; vpl tvor stenu (v skeletovej gotike obrovsk okn namiesto steny) - bez tiae osobitn zitok z mnohotvrneho celku oporn systm hlavne kontrukn vznam, ale stal sa vtvarne doplnenou formou, tlak sa prena na vonkaj oporn systm mimo stavby, sofistikovan odvdzanie daovej vody (liabky, chrlie) katedrla sbor umeleckch diel vetko, o patr do slohu (stavitestvo, sochrstvo, maliarstvo, umeleck remesl) v najvyej dokonalosti Chartres 1800 umeleckch artefaktov, z pvodnch 186 okien (vitr) sa zachovalo 152 sochy v exteriri aj interiri na vstupnom prieel tvoria bohat divadlo tympann nad portlom objavuje sa bosk princp (Kristus v mandorle) figurlne kompozcie na stench, archivoltch14, vimperkoch, ktor sa prideuj k tympannu v pravidelnom cyklickom usporiadan 4 vek okruhy portlov: 1) marinske portly (vjavy zo ivota Panny Mrie a Kristovho detstva) 2) portly christologickho cyklu (Kristov ivot a utrpenie) 3) Posledn sd (posledn veci loveka, Kristov druh prchod asto dominantn tma strednch portlov na Z prieel) 4) portly svtch (epizdy zo ivota miestnych svtcov) na prieel aj paralely Novho zkona zo Starho zkona svislosti, nadvznosti, prorock predpovede na opornch systmoch cykly galri sch v podobe figr pod baldachnmi, na konzolch alebo v podobe chrliov popri svete nebeskch bytost tie svet dmonov a diablov (nie vdy viditen) hlavice a konzoly zdoben rastlinnm ornamentom (= tvorcovia pozorovali prrodu) aj na rznych okrasnch prvkoch architektry vek kruba (rozetov okno) viaclistov alebo in (napr. plamienkov) ornament, zasklen okno, symbol kolesa ivota a astia v zloitej podobe (stvrnench mnoho prbehov o udskom ivote), v 14. st. (skeletov gotika) obrovsk okn tvoria steny ikonografick umenie na portloch m pokraovanie v interiri (vntorn portly) lettner (chrov prepka, miesto pre kazov vymedzen asto len mreou) bohat vzdoba (aj oltre, skrinky...)

13

architektonick prvok v gotickej architektre thly ihlan osaden krabmi a ukonen krovou kyticou, umiestnen spravidla na vrcholoch pilierov opornho systmu gotickej katedrly. Me vak by pouit aj na dekorciu inch prvkov, naprklad ttov budov, architektonickho ormovania okien, portlov, nk pre osadenie sch, baldachnov atp. 14 pecifick typ klenby, pouvan na zaklenutie stupovch romnskych i gotickch portlov. Cel stupkov portl sa preto nlevkovito zuuje. Archivolta me by bohato profilovan a osaden figurlnou vzdobou.

36

- maba na skle (vitre) presn uzkonen systm najvznamnejie miesta (chr, rozety transeptu =
prienej lode) zobrazen utrpenie Krista, Posledn sd a ivot Panny Mrie, na bonch lodiach vjavy zo Starho a Novho zkona a legendy svtch ta zdola hore zava doprava = vek obrazov Biblie pre tch, ktor nevedeli ta, ale poznali zsady kresanskho ivota - v ranej gotike intenzvne farby + hrub obrysov lnie (okno s anjelmi v Saint-Denis) chr pre predstaviteov cirkvi, lo pre ud pomerne mlo oddelen v rmci pdorysu vytvra sa lettner vydeuje chrm v chrme v pozdnom priestore zdraznen charakter cesty ku kazovisku lenenie stien: 1. zna medzilodn arkdy 2. zna trifrium (ochodza s arkdami) galria v hrbke mru stvoren do lode arkatrou15, spoiatku slep, ale v plnej podobe dotvra stenu, len architektru hbkovo, neskr sa jeho zadn stena otvra oknami (napr. Amiens) sveteln efekt 3. zna (horn) baziliklne okn priestor interiru vyplnen farebnm svetlom presklen steny = sklen vpl skeletovej architektry spodn vrstva pomerne tmav, horn zna osvetlen farebnm svetlom = dole miesto pre veriacich, svetsk dav, hore symbolizuje svetlo Boiu podstatu, vu stavba katedrly: zriadil biskup a kapitula, v sdle biskupa sa vytvoril aj ikonografick program (nvrh tmy obrazovch cyklov), zasvtenie katedrly, riadenie stavby, je tu veden tovnctvo a vyplcanie ud - obmedzen pohyb pracovnej sily vyadoval pevn riadenie stavebn hute (dohliadali na kvalitu prce a ochranu robotnkov) - stavebn vkony museli by odshlasen a majster ich uviedol do ivota - tvar stavby urovali kamenri, majstri aj sochri - stavebn huta vykonvala vetky prce vlastnmi silami a priamo na stavenisku - najviu vnos mali kamenri, lenovia sa lili odevom aj zvykmi, rzne kamenrske znaky (viditen = razidlo majstrov, tam, kde ich nie je vidie = uni), kamenr sa vyuil za 4-5 rokov, rok vandroval, potom sa stal tovariom a od majstra dostal kamenrsku znaku, ale zrukou diela bol majster - magister operis mal na aj starosti statiku, sochrske prce, navrhnutie a zhotovenie stavebnch pomcok a strojov boli mu poskytnut vek vhody (byt, drevo na krenie, oslobodenie od mestskch dan) - kreslilo sa kovovm rysovadlom na pergamen (neskr papier) a obahovalo sa to hnedm atramentom (z dubienky) - tajomstvo ht prsne stren a deden (ochrana pred nevyuencami a podvodnkmi) - stavba vznikala storoia, ale stle rovnakou technolgiou - pdorys sa vymeral trojuholnkmi a tvorcami, zklad sa spevoval zapustenmi piltami - spsob stavby je niekedy vyobrazen na dobovch miniatrach

SVETSK ARCHITEKTRA - potreba stpajcej odolnosti sdla pansk hrady (reprezentatvne + pohodlie) napr. krovsk hrad v Pari - od konca 12. st. hrady vo Franczsku v centre tvorhrannho alebo polygonlneho hradobnho opevnenia stl donjon (obytn vea), hradby zosilnen nronmi veami (Louvre) - vstup do hradu na rovni 1. poschodia + dreven schody (v prpade nebezpeenstva odbraten) - interir hradu zvntra bohato vybaven, zaklenut gotickmi klenbami, vymaovan, tapisrie, vzcne dlaby - opevnenie miest hradobn systm (u ns Levice, Kremnica, Bratislava) - mestsk dom a radnica oraz viac reprezentanej charakter, klenby, interirov vmaba, exterir tie farebn - kltory charakter pevnosti benediktnsky kltor Merveille v Moint-Saint-Michel umelecky najdokonalej priestor zrelej gotiky - u ns a v neskorej gotike (alebo v renesancii tureck nebezpeenstvo)

15

arkdov dekoran motv, najastejie podopieran konzolkami

37

GOTICK MALIARSTVO 12.12.2007 - sklen okn (vitre): najstarie okn v Chartres skladanie vekch figurlnych foriem (obkreslen tmavmi lniami), od pol. 12. st. vvoj k drobnejm kompozcim, ilustratvne maby, biblick scny a legendy, ast medailny zasaden do bohatch dekorovanch pol - vvoj sklomaby od 12. do pol. 15. st.: - zostavy drobnch pestrch skiel na modrom pozad (opt Suger Saint-Denis) - 2. pol. 12. st. prsny linerny obrysov tl, na figrach sa objavuje dobov odev + mravoun vjavy zo svetskho ivota (obrazy cechovch povolan na oknch v Chartres) - 13. st. vysok rove sklomalieb, bohat vraz, farebn bohatstvo, aj tetcov maba, rozkreslenie detailov - kon. 13. st. cistercitsk reforma zamietaj svetsk pitky ovplyvnilo vitre farebnos na oknch ustpi svetlejie a bledie farebn tny - lt dominanta, tl obrazov blzky kninej mabe (priestorov vzahy, sprievodn prvky) - 14. st. namiesto pravouhlho premietania tvaru do plochy linerna projekcia pod vplyvom tal. maliarstva (Rouen, Strasbourg) - vrazn prca tetca, podobne ako na doskovej mabe (= na dreve napr. oltre mauje sa na bielu plochu) - 14. st. aj maba v jednom tne (napr. v odtieoch edej technika en grisaille) - 15. st. zanik maba na skle viac kolorizmus a dekorativizmus

- knin maba: preber vymoenosti sklomaby u v ase rozkvetu vitr plon tl, obrysov linka,
dekoratvne vymaovanie, kompozin vzorce (napr. medainy) preli na strnky knh - po pol. 13. st. ilumintori sa zanaj emancipova altr udovta Svtho (1370) prv dielo gotickho realizmu - majstri majster Honor z Para Brevir Filipa Peknho (1396) tieovanie, ilzie skutonosti, dramaticky namaovan - do franc. maby zasahuje talianska a anglick, silie o hbku obrazu (perspektvu) - 14. st. odklon od priestoru, v pozad figuratvny motv tapety abstraktn pozadie s dekoratvnym inkom - 70. roky 14. st. zujem o knin kultru medzi v okruhu panovnkov a achty historick diela, prepisy antickej literatry, cestopisy Prebohat hodinky vojvodu z Berry (1409) Jacques Cur z Brug (predpis na modlitby)

- maba na dreve (doskov maba): rozvoj v 2. pol. 14. st. z Tal. zujem o priestor (z obrovskej
produkcie zachovan mlo), zujem o portrt tvre sasnkov v podobe biblickch prbehov, v obratoch krdlovch oltrov zloit priestorov kompozcie, realizmus v pohybe postv, charaktery, odev realisticky rieen

- umeleck remeslo: textil, zvesn koberce (studen kamenn steny dreven obklady maby na dreve,
alebo zvesne koberce) = maby prepsan do textilu (ich autormi s maliari) cyklus kobercov katedrly Angers s obrazmi z Apokalypsy

38

GOTICK SOCHRSTVO - rod sa spolu s architektrou, je jej sasou - vo Franczsku 4 vvojov etapy (vetky vvojov nuansy vznikli na franc. pde): 1. etapa: portl Saint-Denis (kon. 1140) thle postavy stpovej formy viac abstraktn sochrstvo z toho vychdza majster, ktor vytvoril 3-dielny portl v Chartres postavy krov v sdobom odeve, linerne lenenie draprie, zmysel pre realizmus v tvrach svtcov

2. etapa: po pol. 12. st. v stavebnch hutiach pribda sochrov vek zujem o realitu, v poslednej
12. st. do popredia, vymanili sochrstvo z geometrizmu, zvyuje sa realita, pribda rozprvastvo, viac postv - portly katedrly v Pari, Sens, Nantes, Laone zvyuje sa objemovos figr a ich pohyb, mnostvo kontrapostu, akoby vetrom vzdvajca sa drapria - Chartres (J fasda) privdza objemovos a viac realizmu do sochrstva (naklonen hlavy a rzne gest)

3. etapa: za. 13. st. (1205-1240 Chartres) portly a prieelia nov genercia sochrov smeruje ku
klasickej gotike - tympann brny Panny Mrie v Notre-Dame v Pari portl na prienej lodi s marinskym cyklom - Amiens 2. . 13. st. formlna dokonalos, vyrovnva sa idealizmus s realizmom - zvzn podoba krsneho Boha stretov, usmievav postava - pol. 13. st. v Notre-Dame v Pari plastika pouva kontrapost, posva sa os tela v tvare psmena S = zklad figurlnej plastiky v 13. st. (Madona s dieaom na bedrovej asti postavy esovka charakteristick prvok krsneho slohu, dominuje v 14. st.) - vvoj smerom k jemnm podobm blzky antickej skulptre motvy rozhovoru (Reme, Amiens) - do sochrstva prichdza svetsk elegancia - rozmach monumentlneho sochrstva ovplyvnil aj rezbrsku prcu v dreve a kosti (slonovej) rozvja sa na konci 13. a v 14. st. na poetnch drobnch plastikch Madon alebo Ukriovanho pre rzne oltrne kompozcie - zlatnctvo technika cloisson = bunkov email (m. Limoges) najviac v rmci tvorby relikvirov a rznych skriniek (perkovnice, schrnky na dokumenty...)

4. etapa: 14. st. doplnenie nedohotovench diel na katedrlach, doznievanie gotiky vo Franczsku
sochy via samostatnos a realizmus - realizmus dominuje v nhrobnej plastike prv pokusy o individualizciu zomrelho (krovsk nhrobky v Saint-Denis) - do franc. sochrstva zasahuj flmski majstri dekorativizmus, hravos, urit odahenie monumentality a vzneenosti - medznk flmsky umelec Claus Sluter v Dijone Mojiova studa (nhrobok Filipa Smelho) s postavami prorokov (maj psychologick vraz) NESKOR GOTIKA (15. storoie zaiatok 16. storoia) - podivn (paradoxn) obdobie storoie zniku stredoveku, prelom, zrod modernej spolonosti, obdobie duchovnho a spoloenskho kvasu, na jednej strane silnie empirick sksenos, na druhej strane trv zbonos, reformcia, v umen vznik patetick vyjadrenie - gotika dorstla do vrcholnej fzy a potom do neskorogotickej fzy naplnenej dekoratvnymi a fantastickmi prvkami - vznikaj sben a protichodn prdy aj v diele jednho autora

- architektra: z hadiska dispozcie ni nov, ale nov nekonen bohatstvo foriem

- formlna fantastika, u nie brzden tlovm systmom - stavebn aktivita poklesla (katedrly), ale stavia sa v mestch menie kostoly - formy viac dynamick, tektonika klenbovho systmu naruen, nahraden hravosou a ozdobnosou (charakteristick) namiesto rebier forma suchch vetiev, asto stredn stp kamenrsky vytvoren kme stromu (spojenie prrody a architektonickch foriem)

39

- mnostvo druhov klenieb hviezdicov, hlboko modelovan (sklpkov), vejrovit obrazce (v

anglickej architektre), vo Franc. sa men lomen oblk motvy plamienkov (napr. Hotel v Cluny vejrov klenba) fily, rozety, maj jemnejiu formu (blia sa subtlnosti zlatnckych prc) vstup na kazatenicu v Dme sv. tefana (Viede) aby, mloky 1515 Anton Pilgram prv nznaky renesannch motvov, asto tvoruholnkov okn Vladislavsk sla Praskho hradu (1493-1502) obrovsk zaklenut priestor samonosn klenba stavite Benedikt Rejt u nov statick prvky tal. renesancie menej zaaen steny klenebn rebr odpojen od steny = kren (Dm sv. tefana vo Viedni, Dm sv. Martina v BA) chrmov priestor strca na monumentalite a vertikalite, zskava na svetlosti a dekoratvnej krse 15. st. silnie trend na scelenie priestoru dekoratvnos klenebnch tvarov napr. vysunut svornk16 (v J predsieni Dmu sv. Martina visiaci), prun tvary, rozety s plamienkovmi motvmi zmok, palc, radnica, mestsk dom obytnej komfort z kamea, z tehly alebo hrzden (dreven) kontrukcia s kamennou vplou + vie nroky na interir rozvoj remesiel realizmus ostatn umeleck oblasti, naturalizmus, expresionizmus maximlne rozrenie technickch prostriedkov rastie vznam drevorezu (grafika) knhtla, von grafika (von grafick listy) 15. st. rozvoj umelcovej fantzie (rzne tendencie vo vierouke), masov psychza predstavou zniku sveta, prchod apokalyptickch hrz (v grafickch listoch) v stredoveku paiov hry nboensk scny s realizmom, naturalizmom (sv. Frantiek mystria mekot jahniatok, o rok neskr rany z ukriovania) 15. st. viac prvkov, prevleky, makary, triky, mechanizmy, tanec smrti, utrpenie hrienikov, fascincia peklom Hieronymus Bosch (praotec surrealizmu) fantzia a technika zasiahli umenie smerovalo k ilzii drm

- sochrstvo: v Nemecku rozvoj rezanch krdlovch oltrov (u ns Majster Pavol z Levoe) jemn
figurlna kresba, kazatene, chrov lavice - plastika nadobda nov charakter vstupuje idealizmus, viac portrt sasnkov, postavy odet v markantnch dekoratvnych draprich (akoby rozviate vetrom), zanik opis tela (ostro lman drapria, neskr nakrenia draprie), vrazn polychrmia, kon. 14. st. vyhranil sa tzv. krsny sloh - Vt Stoss marinsky oltr v Krakove (uil sa u neho Majster Pavol z Levoe) - panovncke nhrobky v Saint-Denis naturaliticky stvrnen figry - nemeck sochrstvo viac emocionality (drma, utrpenie, naturalizmus) - gotick maliari znmi poda skratky (majster N.W.)

- maliarstvo: presva aisko z monumentlnej fresky na meniu plochu - nstenn maby a koberce (tapisrie), doskov maba v interiri ilzia priestoru, plasticita, svetlo,
farba

- zmena maliarskej techniky namiesto rchloschncich farieb pomaloschnce (pigmenty rozpracovan s fermeou olejom = seversk techniky) navrstven farebn lazry ilzia priestoru a hbky, stlejie na svetle knin maba na za. 15. st. bratia z Limburgu Prebohat hodinky vojvodu z Berry (1409) sakrlne dielo, ale svetsk scny, empirick realizmus, atmosfra krajiny, v pozad katie vojvodu, prvkrt realistick systm maby vo Franczsku Jan van Eyck faktograficky presn, zmysel pre detail na prahu renesannho ctenia (priestor, ilzia skutonosti) hlavne flmski umelci vplyv pre Franczsko, panielsko a Nemecko v Nemecku vznik knhtlae v pozdnej gotike grafiky (drevorez), ryt prejavy Drer (renesancia) = prechod k renesancii cez drevorezy sa ril urit tl v Eurpe dostal sa do ostatnch ast Eurpy (predlohy v Nemecku) maliari boli tie tovarimi

16

kame zasunut v strede klenby, ktor zabezpeoval statiku klenby

40