FILOZOFIA A MTUS Filozofia: filos ( milovnk, priate ) + sofia ( mdros ) - je protikladom mtu ( = prbeh so symbolickm alebo nbo enskm

vznamom - vznikla z div, mtus postupne prestal by jedinou odpove ou na jednotliv otzky, udia sa presvaj od podstaty k pojmu, sna ia sa nahradi Chaos usporiadanm, ktor si rozumom vedeli vysvetli = PRECHOD OD MTU K LOGU - up ali z predstavy, e svet sa riadi v ou bohov Lgos: poriadok, usporiadanie, pvodn vznam slovo Mt: Hesiodos- Teognia ( mtick myslenie, 8-7.stor. p.n.l.)- bse o pvode bohov a sveta ( na po iatku bol Chaos, potom Gaia- zem, Tartaros- pod zemou, Eros, Erebos, No n ier ava, ter, slne n de ). Zoomorfizmus: spja sa s egypskmi bohmi ( zobrazovanie bohov pomocou zvierat). Antropomorfizmus: zobrazovanie bohov v podobe ud ( mali udsk vlastnosti). PREDPOKLADY VZNIKU FILOZOFIE: 1. spolo ensk: rove spolo nosti na rovni ekonomickch a socilnych vz ahov, kde nie v etci musia pracova manulne a) ekonomick b) socilne 2. individulne: nie ka d lovek m e by filozofom FILOZOFICK DISCIPLNY HLAVN: o ontolgia: teria bytia, niekedy sa stoto uje s metafyzikou, zakladate om bol Parmenides o gnozeolgia: teria poznania, niekedy sa nazva aj noetika alebo epistemolgia, jej s as ou je hermeneutika- teria interpretcie textov VED AJ IE: y Dejiny filozofie y Etika ( teria morlky) y Estetika ( nuka o krse) y Logika ( zaober sa sprvnym uva ovanm) y Axiolgia- nuka o hodnotch y Filozofick antropolgia- zaober sa lovekom

I.

II.

Klasifikcia filozofickch smerov:  Materialistick ( prvotn je hmota)  Idealistick ( prvotn je duchovn princp, idea) pod a toho, kde idea sdli ich delme na: ( o je na po iatku)  Objektvny idealisti ( nadosobn princp- Boh)  Subjektvny idealisti Pod a toho, ko ko princpov je na za iatku: y Monizmus: na po iatku 1 princp y Dualizmus: na po iatku 2 princpy ( 1 hmotn, 1 duchovn) y Pluralizmus: ( atmisti) mnoho princpov Gnosticizmus: svet je poznate n Agnosticizmus: svet je nepoznate n ILOZOFIA A VEDA Filozofia = matka vied, v minulosti mnoh filozofi prispeli k rozvoju vied ( Pytagoras, Ren Descartes- analytick geometria, Aristoteles- logika...) V s asnosti: veda= scientia o filozofick scientizmus: sna ia sa o najtesnej ie spojenie medzi filozofiou a vedou o oddelenie filozofie a vedy FILOZOFIA A NBO ENSTVO Filozofick teolgia- sna sa doplni rozumov argumenty ( idealistick, fil.disciplna, ktor sa rozvja tm, e vychdza z viery v Boha). y Filozofia a nbo enstvo s v protiklade: Friedrich Nietzsche ( tvrdil, e Boh je m tvy, lebo udia ho neverou zabili, chcel kladivom v etko zbra a vystava nie o nov) y Filozofia a nbo enstvo s v slade: Tom Akvinsk tvrdil 2 pravdy o pravdy viery- nbo enstva o pravdy rozumu- filozofie y Filozofia a nbo enstvo s od seba nezvisl

Anticka filozofia Rozde ujeme ju na 3 obdobia: 1. Ran grcka filozofia: PREDSOKRATOVSK OBDOBIE ( 6.-5.stor. p. n. l. ), patria sem koly: Milcka, Pytagorovci, Eleti, Poeletsky filozofi- mlad fizici, atomisti + samostatn filozof Herakleitos 2. Klasick obdobie: vrchol filozofie ( 5.-4.stor. p. n. l. ) Sokrates, Platn, Aristoteles, 3. Helenistick obdobie: POKLASICK OBDOBIE ( 4.stor. p. n. l. 5-6.stor. n. l. ), stoicizmus, skepticizmus, epikureizmus, novoplatnizmus Ranna grecka filozofia 1. Rozpad sa tradi n rodov spolo nos , vznik polis ( ob ania- slobodn mu i, neob ania- eny, otroci), akropola/ agora ( trhovisko), ivot ud neriadia prrodn zkony, ale zkony ustanoven u mi 2. Obchodn a koloniza n innos Grkov ( Stredozemn more), roz irovanie duchovnho horizontu, prv filozofie vznikali v grckych kolnich 3. Prechod od mtu k logu, filozofi sa sstre uj na prrodn otzky ( vznik vesmru, sveta), obdobie KOZMOLGIE, pre v etkch filozofov je spolo n, e h adaj ARCH ( praltku, z ktorej v etko vzniklo) MILTSKA KOLA: - najstar ia, 6.stor. p. n. l., vznikla v Malej zii v Milte - arch: talesova kru nica, Tales pobudol ist as v Egypte, zistenie: ivotodarn sila Nlu, arch = voda - ako 1.predpokladal zatmenie Slnka - ANAXIMNES: predchodca meteorolgie, arh = vzduch, umiestnenie plant, hviezd - ANAXIMANDROS: pre iel k abstraktnmu pojmu, arch = apeiron ( princp bez hranc, nie o neur it) ELETI: - vznikli v juhotalianskom meste Elea, idealistick kola, skmaj vz ah medzi pravm poznanm ( rozum) a zdanm ( klamstvo zmyslov) - XANOFANES: zakladate eletskej koly, arch = Boh, ktorho stoto oval s prrodou ( zaklad.panteizmu) - PARMENIDES: dopracoval koncepciu eletskej koly + zkony pre Eleu, zakladate ontolgie, tvrdil, e neexistuje przdno, cel priestor je zaplnen, neexistuje pohyb, ni nem e vznika / zanika o zkladn tza = bytie a myslenie je to ist, neexistuje bytie a nebytie zrove o poznanie je rozumov, zmysly ns klam - ZENN Z ELEY: sna il sa dokza pravdivos Parmenidovho tvrdenia o existencii pohybu pomocou APRIE ( vytvoril ich asi 40, zachovalo sa 9, napr.: achiles a korytna ka, paradox o letiacom pe), polo il zklady racionalizmu PYTAGOROVCI: - ostrov Samos, juhotaliansk mesto Krotn - PYTAGORAS ZO SAMU: zalo il kolu, ktor mala povahu nbo enskho spolku, kde bol neobmedzenou autoritou, pripisovali mu nadprirodzen schopnosti o filozofia, matematika, astronmia, pecilne vedy o arch = slo, tvrdil, e veci s odrazom sel, ktor chpal geometricky, slami vyjadrovali vz ahy ( najdokonalej ie slo 10 znamenalo priate stvo) o Verili v prevtelovanie du e po smrti loveka, vytvorili mnoho prkazov a zkazov tkajcich sa loveka, jedla ( prsni vegetarini, ale nejedli fazu u) HERAKLEITOS: - z Efezu ( Mal zia), mal aristokratick pvod, ale vzdal sa ho aby sa mohol venova filozofii - ,,temn filozof ( jeho filozofia bola a k, bolo mu a ko rozumie - re ov vada), psal aforizmy o panta rhei- v etko plynie o nevstpi dva krt do tej istej rieky - dynamick chpanie sveta - arch = ohe ( pod a neho najdynamickej ivel) - tvrdenia: neustle nie o vznik a zanik, pr ina zmeny = boj protikladov, logos- svetov usporiadanie, to, o nepodlieha zmenm, to o maj spolo n - autor o u en o zmene, protiklade, dialekticko- materialistick koncepcia sveta MLAD FIZICI: poeleti- materialisti, pluralisti - EMPEDOKLES: arch = 4 ivly ( ohe m voda, zem, vzduch), vraj existuj hybn sily: lska ( spja)/ nenvis ( rozde uje) - ANAXAGORAS: arch = semen, astice donekone na delite n, vraj existuje hybn princp NS, ako svetov rozum, ktor v etko riadi ATOMISTI: arch = atmy + przdno - LEUKIPPOS: zakladate - DEMOKRITOS: u enie rozvinul

atmy sa l ia tvarom, usporiadanm, polohou, ve kos ou, pohybuj sa v przdne po vopred ur ench drhach ( neexistuje iadna nhoda = DETERMINIZMUS) SOFISTI: - na rozhran medzi ranou a klasickou filozofiou - platen u itelia mdrosti, rtoriky, nejednotn kola, individualisti - u ili ud aby boli pripraven vstpi do verejnho ivota = politiky Antropologick obrat: obrtili pozornos z vesmru na loveka. Kldli draz na jazykov prostriedky a ich vyu vanie, rozvoj rtoriky. Gnozeologick relativizmus: tvrdili, e neexistuje objektvna pravda. Pravdu m ten, kto o tom dok e presved i svojich posluch ov ( u ili prekrca argumenty). Etick relativizmus: tvrdili, e hodnotov systmy s historicky a spolo ensky podmienen. Uva ovali o nbo enskej hodnote a zkonoch. Chceli vysvetli vznik nbo enstva. - KRITIAS vysvet uje: nbo enstvo vzniklo, aby sa udia bli Boha, aby nezakrvali svoje zlo iny. - PRODIKOS: nbo enstvo vzniklo tak, e udia zbo ovali v etko o bolo u ito n - PROTAGORAS - GORGIAS Klasicke obdobie greckej filozofie Predmet: hlavne lovek, jeho poznvacie schopnosti a praktick zujmy. V tomto obdob rastie mocensk postavenie Atn, rozvoj kultry, otrokrstva, obchodu, umenia. Zlat vek Atn- za vldy Perikla. SOKRATES: svoju filozofiu nazval MAIEUTIKA- ,,umenie prodnej baby - prin al na svet nov my lienky ( ,,viem, e ni neviem) svoju nevedomos si uvedomoval - nenapsal iadne dielo - mal man elku Xantypu ( zl, ha teriv) - bol odsden na smr - u il formou dialgu, kritizoval sofistov, e za u enie chc ma zaplaten ( nebral peniaze) truktra dialgu: 1. de truktvna as : o POJEM: chcel od ud, aby mu vysvetlili nejak pojem o IRNIA: prostrednctvom ironickch otzok zistil, e mu nevedia zadefinova odpove 2. Kon truktvna as :  INDUKCIA: postupoval induktvnou metdou a dospeli k DEFINCII Poznvanie nie je pod a neho samo elov, hlavnou lohou poznania je sebapoznanie - ,,poznaj seba samho lovek m pochopi o je dobro, tvrd, e ak ho pochopme, potom u nebudeme kona zlo. - m nm k tomu pomha vntorn hlas DAIMONION. Nzor na tt: idelny tt- SOFOKRACIA- ,,vlda najmdrej ch PLATN: vlastnm menom Aristokls, Sokratov iak, ,, irok ( mal irok zber v u en), v Atnach zalo il filozofick kolu Academia. Zatvoril ju v roku 529 cisr Justinin. ( Corpus juris civilis) Diela: okolo 30, v ina prc vo forme dialgov ( Sokrates vs. Georgias, Sokrates vs. Krytias, Sokrates vs. Protagoras) - Obrana Sokratova tt - Zkony Ontolgia: Platn bol dualista, tvrdil e existuj 2 svety: 1. Svet ide: - prav, nemenn, nematerilne bytie ( vzory vec) - je prstupn len rozumu - ,,idei existuj nezvisle od n ho vedomia - Platn bol objektvny idealista 2. Svet vec: - materilne menliv, nedokonal bytie ( odraz ide) - prstupn zmyslom Platnovo podobenstvo o jaskyni: Platn si predstavoval, e v jaskyni s od po iatku priptan udia. Sedia oproti vchodu, pozoruj tie ohru na stene jaskyne ( v aka horiacemu oh u). Jeden z nich sa odpta a prde k otvoru, kde vid krsny, jasn okolit svet. Keby sa vrtil, udia by mi neuverili. Nieko ko vznamov: y svet v jaskyni/ svet vonku: svet vec/ svet ide y ten 1 o vy iel = Platn, zbytok ud predstavuj t, ktor mu neverili y sptanos zmyslami ( klamstvo zmyslov- veci vnmame inak ako v skuto nosti s)

Platnsky trojuholnk: IDEA ( absoltno)

JA ( subjekt du )

BYTIE ( vo svete prrody)

Du a je spriaznen s ideami. Pred tm ako sa spojila s telom, bola vo svete ide. Najmdrej udia- t, ktorch du a bola najdlh ie vo svete ide, kde poznvala prav bytie. Du a sa rozpamtva na to, o bolo vo svete ide. Veci v relnom svete existuj len do takej miery do akej s odrazom ide. Vznikli zsahom ide. Idei chpe hierarchicky, na vrchole je idea dobra, ktor prirovnva k slnku ( umo uje vidie a je viden) Platnovo u enie o tte: - vychdza z jeho u enia o du i, du a m pod a neho 3 zlo ky 1. rozumn: zodpoved jej cnos mdros 2. v niv: cnos stato nos 3. iadostiv: cnos umiernenos Cnosti nie s u loveka v rovnovhe, v dy niektor preva uje zaradenie loveka do spolo nosti. Platn sa poksil svoj model ttu zavies do praxe na ostrove Siclia v Sirakrzach ( 3x) ale nepodarilo sa. Zkladom mala by de ba prce medzi slobodnmi ob anmi, kde ka d bude t svoju prcu vykonva o najlep ie. TELO DU A CNOS OBYVATE STVO hlava rozum mdros vldcovia maj by filozofi hru v a stato nos vojaci, str covia brucho iadostivos umiernenos vrobcovia, ivitelia spolo nosti Skromn vlastnctvo: zkaz, lebo vraj podkopvalo jednotu ttu. Rodina: neexistovala, regulcia partnerov- vyu itie len a oplodnenie kvli de om, ttna vchova det ( Sparta) Utpie ARISTOTELES: Platnov iak, vychovvate Alexandra Macednskeho, zalo il peripatetick kolu LIKEION- iaci = peripatetikovia ( museli sa pri u en prechdza ), systematizoval cel dovtedaj ie vedenie. Filozofiu rozdelil na:  teoretick: fyzika, matematika, metafyzika  praktick : etika, politika, ekonmia, poetika Osobitn miesto patrilo logike- nstroj rozvjania v etkch discipln. Aristoteles je zakladate om logiky. Do 19.stor sa predpokladala dokonalos jeho logiky. Diela: a) logick: organon ( nstroj): Kategrie, O sofistickch dkazoch b) prrodno- filozofick: Fyzika, O du i c) matafyzick: Metafyzika d) etick a socilne: Etika Nikomachova, Politika e) in: Poetika, Rtorika Aristotelova logika: - v stredoveku sa jeho logika stala zkladom tradi nej logiky - narazil na potrebu usporiada ivo ne druhy do skupn a klasifikova ich, h adal druh a k nemu vy pojem rod - najvy ie rody nazval kategriami- podstata kvalita a kvantita, vz ah a poloha - pripisoval im ontologick vznam Ak nie o vypovedme k subjektu- PREDIKTT- pripojenm k subjektu pomocou spojky ,,JE vznikne sd. 3 vroky tvoria sylogizmus 1. v etci udia s smrte n PREMISY 2. Sokrates je lovek 3. Sokrates je smrte n ZVER

Pou va deduktvnu ( zo v eobecnho k zvl tnemu) a induktvnu metdu ( naopak) Uplat uje princp protire enia a princp vyl enia tretieho

Fyzika a kozmologia V etky teles n ho sveta sa skladaj zo 4 zkladnch prvkov: a) Zem a voda- a k prvky, ich prirodzen miesto je dolu b) Ohe a vzduch- ahk, ich prirodzen miesto je hore Nebesk teles sa skladaj z 5 prvku TER- dokonale pruhov a ve n. Tvrdil, e vesmr je kone n, posledn sfra je sfra STLIC. U enie o du i: du a je nadraden telu, rozli uje formy du e: 1. Vegetatvna du a: vy ivovacia, maj ju rastliny, ivo chy, lovek 2. Zmyslov du a: umo uje vnmanie, ivo chy, lovek 3. Rozumov du a: pripisuje len loveku S du ou spjal rozum. Rozli oval TRPN rozum- prijma podnety od zmyslovch orgnov, obstrahuje z nich INN rozumnie je zvisl na zmyslovch orgnoch, nie je viazan na telo= nesmrte n. ETIKA: - tvrdil, e v etky udsk innosti ved ku kone nmu cie u a tm je dobro - rozli uje dobro ttu a dobro jednotlivca - za najvy ie dobro poklad bla enos - musme rozvja svoje cnosti Aristotelova zlat stredn cesta- mrnotratnos - lakomos a stred je tedros . U enie o tte: vychdza z toho, e lovek je bytos spolo ensk, najvy ou formou je tt ( udsk s itie). Vlda Pozitvne formy vldy Negatvne formy vldy Jednotlivec Monarchia Tyrania V ina Demokracia Men ina aristokracia Oligarchia Nzory na skromn vlastnctvo a rodina: boli za. Spolo ensk nerovnos je prirodzen, tvrdil, e rovnoprvnos je len medzi slobodnmi mu mi. Poklacisticke obdobie HELENISTICK - krza otrokrskej demokracie, Alexander Macedonsk - do popredia sa dostva ETIKA- u ila ako hodnotne a mravne i Stoici- nzov dostali pod a st poradia, ktor kpil ZENN Z KTIA v Atnach. Rmsky stoici: Marcus Aurelius- nav tvil po as bojov na e zemie dielo Rozhovor so sebou samm. Stoici chpali filozofiu ako zhradu. Logika bola plot, fyzika pda a etika plody. Epikurejci: zakladate bol EPIKUROS ZO SAMU, zalo il filozofick kolu pod nzvom Epikurova zhrada. - filozofiu chpali ako jednotu etiky, logiky a fiziky - nadviazali na atomikov no boli indeterministi- priznali atmom vo nos pohybu- sloboda udskho konania - cie ivota: dosiahnu slas , bla enos , o sa d dosiahnu vyrovnanos ou- obvinili ich z p itkrstva - hierarchia slast: telesn slasti na poslednom rebr ku Princpy, ako sa uchrni pred utrpenm: o nemme sa b bohov, smrti o nemme sa zapja do verejnch vec = ,, i v tajnosti! Vrok: ,,ke sme tu my, nie je smr a ke prde smr , nie sme tu my. Skeptici: neverili, e je mo n objektvne pozna svet. Ku ka dmu sdu m eme poveda protiklady- preto rad ej ni netvrdi . - predstavitelia: zakladate : Pyrrhon z Elidy ( tvrdil, e filozofia sa m sna i o to, aby sme dosiahli astie), Marcus Aurelius Cicero - aby sme astie dosiahli, musme zodpoveda otzky: 1. Ak s veci? Z oho s? = neviem. 2. Ak postoj mm k nim zauja ? = ni o nich netvrdi . 3. o tm zskam? = pokoj Novoplatonizmus: vychdzal z u enia skeptikov aj stoikov - posledn filozofick smer antiky a vchodisko stredovekej filozofie - predstavitelia: najvznamnej : Plotinos- dielo Eleady, Porfrias- ivotopisec- v aka nemu sa zachovali Eneady, o znamen desiatky - neprevzali Platnov dualizmus, ale v etky formy bytia odvodzovali z jednotnho bo skho zkladu: JEDNO- z neho emanovali jednotliv scna mystick sksenos

Stredovekafilozofia Za iatok stredoveku: 476- pd zpadormskej r e 313- Milnsky edikt 380- kres anstvo ttnym rmskym nbo enstvom 529- zavret Platnska akadmia Koniec stredoveku: 1492- objavenie Ameriky 1455- objavenie knhtla e- Johann Gutenberg Pozitvum: rozvoj hospodrstva, vznik prvch hradov, miest v podhrad, rozkvet udovej slovesnosti Negatvum: temn stredovek, svt inkvizcia, brnili vzdelvaniu udu- len k azi Predmetom filozofie sa stal Boh a jednotliv lovek ijci ako Bo ie stvorenie.  Patristika: 2.-7.stor.  Scholastika Heslo: ,,pochop, aby si uveril, ber, aby si porozumel ( Aurelius Augustinus) PATRISTIKA: pter = duchovn otec - Predstavitelia: Tertulianus, Origenes, Hieronymus, Gregor Ve k Aurelius Augustinus: jeho cesta ku kres anstvu bola ve mi zlo it ( manicheizmus, skepticizmus, novoplatonizmus, kres anstvo), posledn ve k mu staroveku a prv ve k mu stredoveku - Diela: Proti akademikov, O Trojici, O Bo om tte, Vyznania - Spracoval cirkevn dogmatiku, polo il zklady kres anskej filozofie - Predmet: Boh = najvy ie bytie, stvoril svet z ni oho, riadi ho a pokra uje v tvoren. Filozof m h ada pravdu a vchodisko h adania pravdy m by udsk vntro a pochybnosti, ktor sa v om rodia.