Download as pdf or txt
Download as pdf or txt
You are on page 1of 53

Page 1 sur 53

Namo tassa bhagavato arahato sammsambuddhassa

Abhidhammapiake
Puggalapaattipi
Mtik
1. Ekakauddeso 1. Cha paattiyo khandhapaatti, yatanapaatti, dhtupaatti, saccapaatti, indriyapaatti, puggalapaattti. 2. Kittvat khandhna khandhapaatti? Yvat pacakkhandh rpakkhandho, vedankkhandho, sakkhandho, sakhrakkhandho, viakkhandho; ettvat khandhna khandhapaatti. 3. Kittvat yatanna yatanapaatti? Yvat dvdasyatanni cakkhyatana, rpyatana, sotyatana, saddyatana, ghnyatana, gandhyatana, jivhyatana, rasyatana, kyyatana, phohabbyatana, manyatana, dhammyatana; ettvat yatanna yatanapaatti. 4. Kittvat dhtna dhtupaatti? Yvat ahrasa dhtuyo cakkhudhtu, rpadhtu, cakkhuviadhtu, sotadhtu, saddadhtu, sotaviadhtu, ghnadhtu, gandhadhtu, ghnaviadhtu, jivhdhtu, rasadhtu, jivhviadhtu, kyadhtu, phohabbadhtu, kyaviadhtu, manodhtu, dhammadhtu, manoviadhtu; ettvat dhtna dhtupaatti. 5. Kittvat saccna saccapaatti? Yvat cattri saccni dukkhasacca, samudayasacca, nirodhasacca, maggasacca; ettvat saccna saccapaatti. 6. Kittvat indriyna indriyapaatti? Yvat bvsatindriyni cakkhundriya, sotindriya, ghnindriya, jivhindriya, kyindriya, manindriya, itthindriya, purisindriya, jvitindriya, sukhindriya, dukkhindriya, somanassindriya, domanassindriya, upekkhindriya, saddhindriya, vriyindriya, satindriya, samdhindriya, paindriya, anataassmtindriya, ya, atvindriya; ettvat indriyna indriyapaatti. 7. Kittvat puggalna puggalapaatti? (1) Samayavimutto (2) Asamayavimutto (3) Kuppadhammo

www.tipitaka.org

Vipassana Research Institute

Page 2 sur 53

(4) Akuppadhammo (5) Parihnadhammo (6) Aparihnadhammo (7) Cetanbhabbo (8) Anurakkhabhabbo (9) Puthujjano (10) Gotrabh (11) Bhayparato (12) Abhayparato (13) Bhabbgamano (14) Abhabbgamano (15) Niyato (16) Aniyato (17) Paipannako (18) Phalehito (19) Samass (20) hitakapp (21) Ariyo (22) Anariyo (23) Sekkho (24) Asekkho (25) Nevasekkhansekkho (26) Tevijjo (27) Chaabhio

www.tipitaka.org

Vipassana Research Institute

Page 3 sur 53

(28) Sammsambuddho (29) Paccekasambuddho [paccekabuddho (s.)] (30) Ubhatobhgavimutto (31) Pavimutto (32) Kyasakkh (33) Dihippatto (34) Saddhvimutto (35) Dhammnusr (36) Saddhnusr (37) Sattakkhattuparamo (38) Kolakolo (39) Ekabj (40) Sakadgm (41) Angm (42) Antarparinibby (43) Upahaccaparinibby (44) Asakhraparinibby (45) Sasakhraparinibby (46) Uddhasotoakanihagm (47) Sotpanno (48) Sotpattiphalasacchikiriyya paipanno (49) Sakadgm (50) Sakadgmiphalasacchikiriyya paipanno (51) Angm

www.tipitaka.org

Vipassana Research Institute

Page 4 sur 53

(52) Angmiphalasacchikiriyya paipanno (53) Arah (54) Arahattaphalasacchikiriyya [arahattya (s.)] paipanno Ekaka. 2. Dukauddeso 8. Dve puggal (1) Kodhano ca, upanh ca. (2) Makkh ca, pas [pals (sy. ka.)] ca. (3) Issuk ca, macchar ca. (4) Saho ca, myv ca. (5) Ahiriko ca, anottapp ca. (6) Dubbaco ca, ppamitto ca. (7) Indriyesu aguttadvro ca, bhojane amatta ca. (8) Muhassati ca, asampajno ca. (9) Slavipanno ca, dihivipanno ca. (10) Ajjhattasayojano ca, bahiddhsayojano ca. (11) Akkodhano ca, anupanh ca. (12) Amakkh ca, apas ca. (13) Anissuk ca, amacchar ca. (14) Asaho ca, amyv ca. (15) Hirim ca, ottapp ca. (16) Suvaco ca, kalyamitto ca. (17) Indriyesu guttadvro ca, bhojane matta ca. (18) Upahitassati ca, sampajno ca.

www.tipitaka.org

Vipassana Research Institute

Page 5 sur 53

(19) Slasampanno ca, dihisampanno ca. (20) Dve puggal dullabh lokasmi. (21) Dve puggal duttappay. (22) Dve puggal sutappay. (23) Dvinna puggalna sav vahanti. (24) Dvinna puggalna sav na vahanti. (25) Hndhimutto ca, patdhimutto ca. (26) Titto ca, tappet ca. Duka. 3. Tikauddeso 9. Tayo puggal (1) Nirso, saso, vigatso. (2) Tayo gilnpam puggal. (3) Kyasakkh, dihippatto, saddhvimutto. (4) Gthabh, pupphabh, madhubh. (5) Arukpamacitto puggalo, vijjpamacitto puggalo, vajirpamacitto puggalo. (6) Andho, ekacakkhu, dvicakkhu. (7) Avakujjapao puggalo, ucchagapao [uccagupao (sy.)] puggalo, puthupao puggalo. (8) Atthekacco puggalo kmesu ca bhavesu ca avtargo, atthekacco puggalo kmesu vtargo bhavesu avtargo, atthekacco puggalo kmesu ca bhavesu ca vtargo. (9) Psalekhpamo puggalo, pathavilekhpamo puggalo, udakalekhpamo puggalo. (10) Tayo potthakpam puggal. (11) Tayo ksikavatthpam puggal. (12) Suppameyyo, duppameyyo, appameyyo.

www.tipitaka.org

Vipassana Research Institute

Page 6 sur 53

(13) Atthekacco puggalo na sevitabbo na bhajitabbo na payirupsitabbo, atthekacco puggalo sevitabbo bhajitabbo payirupsitabbo, atthekacco puggalo sakkatv garu katv [garukatv (s.)] sevitabbo bhajitabbo payirupsitabbo. (14) Atthekacco puggalo jigucchitabbo na sevitabbo na bhajitabbo na payirupsitabbo, atthekacco puggalo ajjhupekkhitabbo na sevitabbo na bhajitabbo na payirupsitabbo; atthekacco puggalo sevitabbo bhajitabbo payirupsitabbo. (15) Atthekacco puggalo slesu pariprakr [pariprkr (sy.)], samdhismi mattaso kr, paya mattaso kr; atthekacco puggalo slesu ca pariprakr, samdhismica pariprakr, paya mattaso kr; atthekacco puggalo slesu ca pariprakr, samdhismica pariprakr, paya ca pariprakr. (16) Tayo satthro. (17) Aparepi tayo satthro. Tika. 4. Catukkauddeso 10. Cattro puggal (1) Asappuriso, asappurisena asappurisataro, sappuriso, sappurisena sappurisataro. (2) Ppo, ppena ppataro, kalyo, kalyena kalyataro. (3) Ppadhammo, ppadhammena ppadhammataro, kalyadhammo, kalyadhammena kalyadhammataro. (4) Svajjo, vajjabahulo, appavajjo [appasvajjo (sy. ka.) a. ni. 4.135], anavajjo. (5) Ugghaita, vipacita [vipacita (s.) a. ni. 4.133], neyyo, padaparamo. (6) Yuttappaibhno, no muttappaibhno, muttappaibhno, no yuttappaibhno, yuttappaibhno ca muttappaibhno ca, neva yuttappaibhno no muttappaibhno. (7) Cattro dhammakathik puggal. (8) Cattro valhakpam puggal. (9) Cattro msikpam puggal. (10) Cattro ambpam puggal. (11) Cattro kumbhpam puggal.

www.tipitaka.org

Vipassana Research Institute

Page 7 sur 53

(12) Cattro udakarahadpam puggal. (13) Cattro balbaddpam [balibaddpam (s.)] puggal. (14) Cattro svispam puggal. (15) Atthekacco puggalo ananuvicca apariyoghetv avarahassa vaa bhsit hoti, atthekacco puggalo ananuvicca apariyoghetv varahassa avaa bhsit hoti, atthekacco puggalo ananuvicca apariyoghetv appasdanye hne pasda upadasit hoti, atthekacco puggalo ananuvicca apariyoghetv pasdanye hne appasda upadasit hoti. (16) Atthekacco puggalo anuvicca pariyoghetv avarahassa avaa bhsit hoti, atthekacco puggalo anuvicca pariyoghetv varahassa vaa bhsit hoti, atthekacco puggalo anuvicca pariyoghetv appasdanye hne appasda upadasit hoti, atthekacco puggalo anuvicca pariyoghetv pasdanye hne pasda upadasit hoti. (17) Atthekacco puggalo avarahassa avaa bhsit hoti bhta taccha klena, no ca kho varahassa vaa bhsit hoti bhta taccha klena; atthekacco puggalo varahassa vaa bhsit hoti bhta taccha klena, no ca kho avarahassa avaa bhsit hoti bhta taccha klena; atthekacco puggalo avarahassa ca avaa bhsit hoti bhta taccha klena; varahassa ca vaa bhsit hoti bhta taccha klena, atthekacco puggalo neva avarahassa avaa bhsit hoti bhta taccha klena, no ca varahassa vaa bhsit hoti bhta taccha klena. (18) Uhnaphalpajv no puaphalpajv, puaphalpajv no uhnaphalpajv, uhnaphalpajv ca puaphalpajv ca, neva uhnaphalpajv no puaphalpajv. (19) Tamo tamaparyano, tamo jotiparyano, joti tamaparyano, joti jotiparyano. (20) Oatoato, oatuato, uatoato, uatuato. (21) Cattro rukkhpam puggal. (22) Rpappamo, rpappasanno, ghosappamo, ghosappasanno. (23) Lkhappamo, lkhappasanno, dhammappamo, dhammappasanno. (24) Atthekacco puggalo attahitya paipanno hoti, no parahitya; atthekacco puggalo parahitya paipanno hoti, no attahitya; atthekacco puggalo attahitya ceva paipanno hoti parahitya ca; atthekacco puggalo neva attahitya paipanno hoti no parahitya. (25) Atthekacco puggalo attantapo hoti attaparitpannuyogamanuyutto; atthekacco puggalo parantapo hoti paraparitpannuyogamanuyutto; atthekacco puggalo attantapo ca hoti attaparitpannuyogamanuyutto, parantapo ca paraparitpannuyogamanuyutto; atthekacco puggalo neva attantapo hoti na attaparitpannuyogamanuyutto, na parantapo na paraparitpannuyogamanuyutto. So anattantapo aparantapo diheva dhamme nicchto nibbuto stbhto [stibhto (s. ka.)] sukhappaisaved brahmabhtena attan viharati.

www.tipitaka.org

Vipassana Research Institute

Page 8 sur 53

(26) Sargo, sadoso, samoho, samno. (27) Atthekacco puggalo lbh hoti ajjhatta cetosamathassa, na lbh adhipadhammavipassanya; atthekacco puggalo lbh hoti adhipadhammavipassanya, na lbh ajjhatta cetosamathassa; atthekacco puggalo lbh ceva hoti ajjhatta cetosamathassa, lbh ca adhipadhammavipassanya; atthekacco puggalo neva lbh hoti ajjhatta cetosamathassa, na lbh adhipadhammavipassanya. (28) Anusotagm puggalo, paisotagm puggalo, hitatto puggalo, tio pragato [pragato (s. sy.)] thale tihati brhmao. (29) Appassuto sutena anupapanno, appassuto sutena upapanno, bahussuto sutena anupapanno, bahussuto sutena upapanno. (30) Samaamacalo, samaapadumo, samaapuarko, samaesu samaasukhumlo. Catukka. 5. Pacakauddeso 11. Paca puggal (1) Atthekacco puggalo rabhati [rambhati (s. sy.)] ca vippaisr ca hoti, taca cetovimutti pavimutti yathbhta nappajnti, yatthassa te uppann ppak akusal dhamm aparises nirujjhanti. Atthekacco puggalo rabhati na vippaisr ca hoti, taca cetovimutti pavimutti yathbhta nappajnti, yatthassa te uppann ppak akusal dhamm aparises nirujjhanti. Atthekacco puggalo nrabhati vippaisr ca hoti, taca cetovimutti pavimutti yathbhta nappajnti, yatthassa te uppann ppak akusal dhamm aparises nirujjhanti. Atthekacco puggalo nrabhati na vippaisr hoti, taca cetovimutti pavimutti yathbhta nappajnti, yatthassa te uppann ppak akusal dhamm aparises nirujjhanti. Atthekacco puggalo nrabhati na vippaisr hoti, taca cetovimutti pavimutti yathbhta pajnti, yatthassa te uppann ppak akusal dhamm aparises nirujjhanti. (2) Datv avajnti, savsena avajnti, dheyyamukho hoti, lolo hoti, mando momho hoti. (3) Paca yodhjvpam puggal. (4) Paca piaptik. (5) Paca khalupacchbhattik. (6) Paca eksanik. (7) Paca pasuklik.

www.tipitaka.org

Vipassana Research Institute

Page 9 sur 53

(8) Paca tecvarik. (9) Paca raik. (10) Paca rukkhamlik. (11) Paca abbhoksik. (12) Paca nesajjik. (13) Paca yathsanthatik. (14) Paca sosnik. Pacaka. 6. Chakkauddeso 12. Cha puggal (1) Atthekacco puggalo pubbe ananussutesu dhammesu sma saccni abhisambujjhati, tattha ca sabbauta pputi balesu [phalesu (p.)] ca vasbhva. Atthekacco puggalo pubbe ananussutesu dhammesu sma saccni abhisambujjhati, na ca tattha sabbauta pputi na ca balesu vasbhva. Atthekacco puggalo pubbe ananussutesu dhammesu sma saccni anabhisambujjhati, dihe ceva dhamme dukkhassantakaro hoti svakapramica pputi. Atthekacco puggalo pubbe ananussutesu dhammesu sma saccni anabhisambujjhati, diheva dhamme dukkhassantakaro hoti, na ca svakaprami pputi. Atthekacco puggalo pubbe ananussutesu dhammesu sma saccni anabhisambujjhati, na ca diheva dhamme dukkhassantakaro hoti, angm hoti angant [angantv (sy. ka.) a. ni. 4.171] itthatta. Atthekacco puggalo pubbe ananussutesu dhammesu sma saccni anabhisambujjhati, na ca diheva dhamme dukkhassantakaro hoti, gm [sotpannasakadgm (sy. ka.)] hoti gant itthatta. Chakka. 7. Sattakauddeso 13. Satta puggal (1) Satta udakpam puggal. Saki nimuggo nimuggova hoti, ummujjitv nimujjati, ummujjitv hito hoti, ummujjitv vipassati viloketi, ummujjitv patarati, ummujjitv paigdhappatto hoti, ummujjitv tio hoti pragato thale tihati brhmao. (2) Ubhatobhgavimutto, pavimutto, kyasakkh, dihippatto, saddhvimutto, dhammnusr, saddhnusr. Sattaka.

www.tipitaka.org

Vipassana Research Institute

Page 10 sur 53

8. Ahakauddeso 14. Aha puggal (1) Cattro maggasamagino, cattro phalasamagino puggal. Ahaka. 9. Navakauddeso 15. Nava puggal (1) Sammsambuddho, paccekasambuddho, ubhatobhgavimutto, pavimutto, kyasakkh, dihippatto, saddhvimutto, dhammnusr, saddhnusr. Navaka. 10. Dasakauddeso 16. Dasa puggal (1) Pacanna idha nih, pacanna idha vihya nih. Dasaka. Puggalapaattimtik nihit.

Niddeso
1. Ekakapuggalapaatti 1. Katamo ca puggalo samayavimutto? Idhekacco puggalo klena kla samayena samaya aha vimokkhe kyena phusitv [phassitv (s. p.)] viharati, paya cassa disv ekacce sav parikkh honti aya vuccati puggalo samayavimutto. 2. Katamo ca puggalo asamayavimutto? Idhekacco puggalo na heva kho klena kla samayena samaya aha vimokkhe kyena phusitv viharati, paya cassa disv sav parikkh honti aya vuccati puggalo asamayavimutto. Sabbepi ariyapuggal ariye vimokkhe asamayavimutt. 3. Katamo ca puggalo kuppadhammo? Idhekacco puggalo lbh hoti rpasahagatna v arpasahagatna v sampattna. So ca kho na nikmalbh hoti na akicchalbh na akasiralbh; na yatthicchaka yadicchaka yvaticchaka sampajjatipi vuhtipi. hna kho paneta vijjati, ya tassa puggalassa pamdamgamma t sampattiyo kuppeyyu aya vuccati puggalo kuppadhammo. 4. Katamo ca puggalo akuppadhammo? Idhekacco puggalo lbh hoti rpasahagatna

www.tipitaka.org

Vipassana Research Institute

Page 11 sur 53

v arpasahagatna v sampattna. So ca kho nikmalbh hoti akicchalbh akasiralbh; yatthicchaka yadicchaka yvaticchaka sampajjatipi vuhtipi. Ahnameta anavakso ya tassa puggalassa pamdamgamma t sampattiyo kuppeyyu aya vuccati puggalo akuppadhammo. Sabbepi ariyapuggal ariye vimokkhe akuppadhamm. 5. Katamo ca puggalo parihnadhammo? Idhekacco puggalo lbh hoti rpasahagatna v arpasahagatna v sampattna. So ca kho na nikmalbh hoti na akicchalbh na akasiralbh; na yatthicchaka yadicchaka yvaticchaka sampajjatipi vuhtipi. hna kho paneta vijjati, ya so puggalo pamdamgamma thi sampatthi parihyeyya aya vuccati puggalo parihnadhammo. 6. Katamo ca puggalo aparihnadhammo? Idhekacco puggalo lbh hoti rpasahagatna v arpasahagatna v sampattna. So ca kho nikmalbh hoti akicchalbh akasiralbh; yatthicchaka yadicchaka yvaticchaka sampajjatipi vuhtipi. Ahnameta anavakso ya so puggalo pamdamgamma thi sampatthi parihyeyya aya vuccati puggalo aparihnadhammo. Sabbepi ariyapuggal ariye vimokkhe aparihnadhamm. 7. Katamo ca puggalo cetanbhabbo? Idhekacco puggalo lbh hoti rpasahagatna v arpasahagatna v sampattna. So ca kho na nikmalbh hoti na akicchalbh na akasiralbh; na yatthicchaka yadicchaka yvaticchaka sampajjatipi vuhtipi. Sace anusaceteti, na parihyati thi sampatthi. Sace na anusaceteti, parihyati thi sampatthi aya vuccati puggalo cetanbhabbo. 8. Katamo ca puggalo anurakkhabhabbo? Idhekacco puggalo lbh hoti rpasahagatna v arpasahagatna v sampattna. So ca kho na nikmalbh hoti na akicchalbh na akasiralbh; na yatthicchaka yadicchaka yvaticchaka sampajjatipi vuhtipi. Sace anurakkhati, na parihyati thi sampatthi. Sace na anurakkhati, parihyati thi sampatthi aya vuccati puggalo anurakkhabhabbo. 9. Katamo ca puggalo puthujjano? Yassa puggalassa ti sayojanni appahnni; na ca tesa dhammna pahnya paipanno aya vuccati puggalo puthujjano. 10. Katamo ca puggalo gotrabh? Yesa dhammna samanantar ariyadhammassa avakkanti hoti tehi dhammehi samanngato aya vuccati puggalo gotrabh. 11. Katamo ca puggalo bhayparato? Satta sekkh bhayparat, ye ca puthujjan slavanto. Arah abhayparato. 12. Katamo ca puggalo abhabbgamano? Ye te puggal kammvaraena samanngat, kilesvaraena samanngat, vipkvaraena samanngat, assaddh acchandik duppa e, abhabb niyma okkamitu kusalesu dhammesu sammatta ime vuccanti puggal abhabbgaman. 13. Katamo ca puggalo bhabbgamano? Ye te puggal na kammvaraena samanngat, na kilesvaraena samanngat, na vipkvaraena samanngat, saddh chandik paavanto [paavant (s.)] ane, bhabb niyma okkamitu kusalesu dhammesu

www.tipitaka.org

Vipassana Research Institute

Page 12 sur 53

sammatta ime vuccanti puggal bhabbgaman. 14. Katamo ca puggalo niyato? Paca puggal nantarik, ye ca micchdihik niyat, aha ca ariyapuggal niyat. Avases puggal aniyat. 15. Katamo ca puggalo paipannako? Cattro maggasamagino puggal paipannak, cattro phalasamagino puggal phale hit. 16. Katamo ca puggalo samass? Yassa puggalassa apubba acarima savapariydnaca hoti jvitapariydnaca aya vuccati puggalo samass. 17. Katamo ca puggalo hitakapp? Ayaca puggalo sotpattiphalasacchikiriyya paipanno assa, kappassa ca uayhanavel assa, neva tva kappo uayheyya yvya puggalo na sotpattiphala sacchikaroti. Aya vuccati puggalo hitakapp. Sabbepi maggasamagino puggal hitakappino. 18. Katamo ca puggalo ariyo? Aha ariyapuggal ariy. Avases puggal anariy. 19. Katamo ca puggalo sekkho? Cattro maggasamagino tayo phalasamagino puggal sekkh. Arah asekkho. Avases puggal nevasekkhansekkh. 20. Katamo ca puggalo tevijjo? Thi vijjhi samanngato puggalo tevijjo. 21. Katamo ca puggalo chaabhio? Chahi abhihi samanngato puggalo chaabhio. 22. Katamo ca puggalo sammsambuddho? Idhekacco puggalo pubbe ananussutesu dhammesu sma saccni abhisambujjhati; tattha ca sabbauta pputi, balesu ca vasbhva aya vuccati puggalo sammsambuddho. 23. Katamo ca puggalo paccekasambuddho? Idhekacco puggalo pubbe ananussutesu dhammesu sma saccni abhisambujjhati; na ca tattha sabbauta pputi, na ca balesu vasbhva aya vuccati puggalo paccekasambuddho. 24. Katamo ca puggalo ubhatobhgavimutto? Idhekacco puggalo aha vimokkhe kyena phusitv viharati; paya cassa disv sav parikkh honti aya vuccati puggalo ubhatobhgavimutto. 25. Katamo ca puggalo pavimutto? Idhekacco puggalo na heva kho aha vimokkhe kyena phusitv viharati; paya cassa disv sav parikkh honti. Aya vuccati puggalo pavimutto. 26. Katamo ca puggalo kyasakkh? Idhekacco puggalo aha vimokkhe kyena phusitv viharati; paya cassa disv ekacce sav parikkh honti. Aya vuccati puggalo kyasakkh. 27. Katamo ca puggalo dihippatto? Idhekacco puggalo ida dukkhanti yathbhta

www.tipitaka.org

Vipassana Research Institute

Page 13 sur 53

pajnti, aya dukkhasamudayoti yathbhta pajnti, aya dukkhanirodhoti yathbhta pajnti, aya dukkhanirodhagmin paipadti yathbhta pajnti. Tathgatappavedit cassa dhamm paya vodih honti vocarit. Paya cassa disv ekacce sav parikkh honti aya vuccati puggalo dihippatto. 28. Katamo ca puggalo saddhvimutto? Idhekacco puggalo ida dukkhanti yathbhta pajnti, aya dukkhasamudayoti yathbhta pajnti, aya dukkhanirodhoti yathbhta pajnti, aya dukkhanirodhagmin paipadti yathbhta pajnti. Tathgatappavedit cassa dhamm paya vodih honti vocarit. Paya cassa disv ekacce sav parikkh honti, no ca kho yath dihippattassa aya vuccati puggalo saddhvimutto. 29. Katamo ca puggalo dhammnusr? Yassa puggalassa sotpattiphalasacchikiriyya paipannassa paindriya adhimatta hoti, pavhi papubbagama ariyamagga bhveti aya vuccati puggalo dhammnusr. Sotpattiphalasacchikiriyya paipanno puggalo dhammnusr phale hito dihippatto. 30. Katamo ca puggalo saddhnusr? Yassa puggalassa sotpattiphalasacchikiriyya paipannassa saddhindriya adhimatta hoti, saddhvhi saddhpubbagama ariyamagga bhveti aya vuccati puggalo saddhnusr. Sotpattiphalasacchikiriyya paipanno puggalo saddhnusr phale hito saddhvimutto. 31. Katamo ca puggalo sattakkhattuparamo? Idhekacco puggalo tia sayojanna parikkhay sotpanno hoti aviniptadhammo niyato sambodhiparyano [sambodhiparyao (s. ka.)]. So sattakkhattu deve ca mnuse ca sandhvitv sasaritv dukkhassanta karoti aya vuccati puggalo sattakkhattuparamo. 32. Katamo ca puggalo kolakolo? Idhekacco puggalo tia sayojanna parikkhay sotpanno hoti aviniptadhammo niyato sambodhiparyano. So dve v ti v kulni sandhvitv sasaritv dukkhassanta karoti aya vuccati puggalo kolakolo. 33. Katamo ca puggalo ekabj? Idhekacco puggalo tia sayojanna parikkhay sotpanno hoti aviniptadhammo niyato sambodhiparyano. So ekayeva mnusaka bhava nibbattetv dukkhassanta karoti aya vuccati puggalo ekabj. 34. Katamo ca puggalo sakadgm? Idhekacco puggalo tia sayojanna parikkhay rgadosamohna tanutt sakadgm hoti, sakideva ima loka gantv dukkhassanta karoti aya vuccati puggalo sakadgm. 35. Katamo ca puggalo angm? Idhekacco puggalo pacanna orambhgiyna sayojanna parikkhay opaptiko hoti, tattha parinibby anvattidhammo tasm lok aya vuccati puggalo angm. 36. Katamo ca puggalo antarparinibby? Idhekacco puggalo pacanna orambhgiyna sayojanna parikkhay opaptiko hoti, tattha parinibby anvattidhammo tasm lok. So upapanna v samanantar appatta v vemajjha yuppama ariyamagga sajaneti uparihimna sayojanna pahnya aya

www.tipitaka.org

Vipassana Research Institute

Page 14 sur 53

vuccati puggalo antarparinibby. 37. Katamo ca puggalo upahaccaparinibby? Idhekacco puggalo pacanna orambhgiyna sayojanna parikkhay opaptiko hoti, tattha parinibby anvattidhammo tasm lok. So atikkamitv vemajjha yuppama upahacca v klakiriya [kla kiriya (ka.)] ariyamagga sajaneti uparihimna sayojanna pahnya aya vuccati puggalo upahaccaparinibby. 38. Katamo ca puggalo asakhraparinibby? Idhekacco puggalo pacanna orambhgiyna sayojanna parikkhay opaptiko hoti, tattha parinibby anvattidhammo tasm lok. So asakhrena ariyamagga sajaneti uparihimna sayojanna pahnya aya vuccati puggalo asakhraparinibby. 39. Katamo ca puggalo sasakhraparinibby? Idhekacco puggalo pacanna orambhgiyna sayojanna parikkhay opaptiko hoti, tattha parinibby anvattidhammo tasm lok. So sasakhrena ariyamagga sajaneti uparihimna sayojanna pahnya aya vuccati puggalo sasakhraparinibby. 40. Katamo ca puggalo uddhasoto akanihagm? Idhekacco puggalo pacanna orambhgiyna sayojanna parikkhay opaptiko hoti, tattha parinibby anvattidhammo tasm lok. So avih cuto atappa gacchati, atapp cuto sudassa gacchati, sudass cuto sudassi gacchati, sudassiy cuto akaniha gacchati; akanihe ariyamagga sajaneti uparihimna sayojanna pahnya aya vuccati puggalo uddhasoto akanihagm. 41. Katamo ca puggalo sotpanno sotpattiphalasacchikiriyya paipanno? Tia sayojanna pahnya paipanno puggalo sotpattiphalasacchikiriyya paipanno. Yassa puggalassa ti sayojanni pahnni aya vuccati puggalo sotpanno. 42. Kmargabypdna tanubhvya paipanno puggalo sakadgmiphalasacchikiriyya paipanno. Yassa puggalassa kmargabypd tanubht aya vuccati puggalo sakadgm. 43. Kmargabypdna anavasesappahnya paipanno puggalo angmiphalasacchikiriyya paipanno. Yassa puggalassa kmargabypd anavases pahn aya vuccati puggalo angm. 44. Rpargaarpargamnauddhaccaavijjya anavasesappahnya paipanno puggalo arahattaphalasacchikiriyya paipanno. Yassa puggalassa rpargo arpargo mno uddhacca avijj anavases pahn aya vuccati puggalo arah. Ekakaniddeso. 2. Dukapuggalapaatti 45. Katamo ca puggalo kodhano? Tattha katamo kodho? Yo kodho kujjhan kujjhitatta doso dussan dussitatta [dsan dsitatta (sy.)] bypatti bypajjan bypajjitatta

www.tipitaka.org

Vipassana Research Institute

Page 15 sur 53

virodho paivirodho caikka asuropo anattamanat cittassa aya vuccati kodho. Yassa puggalassa aya kodho appahno aya vuccati puggalo kodhano. 46. Katamo ca puggalo upanh? Tattha katamo upanho? Pubbakla kodho aparakla upanho. Yo evarpo upanho upanayhan upanayhitatta ahapan [hapan (ka.) vibha. 891] hapan sahapan anusasandan anuppabandhan dahkamma kodhassa aya vuccati upanho. Yassa puggalassa aya upanho appahno aya vuccati puggalo upanh. 47. Katamo ca puggalo makkh? Tattha katamo makkho? Yo makkho makkhyan makkhyitatta [makkhyan makkhyitatta (s.), makkhiyan makkhiyitatta (ka.)] nihuriya nihuriyakamma aya vuccati makkho. Yassa puggalassa aya makkho appahno aya vuccati puggalo makkh. 48. Katamo ca puggalo pas? Tattha katamo paso? Yo paso pasyan pasyitatta pashro vivdahna yugaggho appainissaggo aya vuccati paso. Yassa puggalassa aya paso appahno aya vuccati puggalo pas. 49. Katamo ca puggalo issuk? Tattha katam iss? Y paralbhasakkragarukramnanavandanapjansu iss issyan issyitatta usy usyan [ussuy ussuyan (ka.) vibha. 893] usyitatta aya vuccati iss. Yassa puggalassa aya iss appahn aya vuccati puggalo issuk. 50. Katamo ca puggalo macchar? Tattha katama macchariya? Paca macchariyni vsamacchariya, kulamacchariya, lbhamacchariya, vaamacchariya, dhammamacchariya. Ya evarpa macchera maccharyan maccharyitatta veviccha kadariya kaukacukat aggahitatta cittassa ida vuccati macchariya. Yassa puggalassa ida macchariya appahna aya vuccati puggalo macchar. 51. Katamo ca puggalo saho? Tattha katama sheyya? Idhekacco saho hoti parisaho. Ya tattha saha sahat sheyya kakkarat kakkariya [kakkhaat kakkhaiya (sy.) eva khuddakavibhagadukaniddesepi] parikkhattatt prikkhattiya ida vuccati sheyya. Yassa puggalassa ida sheyya appahna aya vuccati puggalo saho. 52. Katamo ca puggalo myv? Tattha katam my? Idhekacco kyena duccarita caritv vcya duccarita caritv manas duccarita caritv tassa paicchdanahetu ppika iccha paidahati m ma jati icchati, m ma jati sakappati m ma jati vca bhsati, m ma jati kyena parakkamati. Y evarp my myvit accsar vacan nikati vikira parihara ghan parighan chdan paicchdan anuttnkamma anvikamma vocchdan ppakiriy aya vuccati my. Yassa puggalassa aya my appahn aya vuccati puggalo myv. 53. Katamo ca puggalo ahiriko? Tattha katama ahirika? Ya na hiryati hiriyitabbena na hiryati ppakna akusalna dhammna sampattiy ida vuccati ahirika. Imin ahirikena samanngato puggalo ahiriko.

www.tipitaka.org

Vipassana Research Institute

Page 16 sur 53

54. Katamo ca puggalo anottapp? Tattha katama anottappa? Ya na ottappati ottappitabbena na ottappati ppakna akusalna dhammna sampattiy ida vuccati anottappa. Imin anottappena samanngato puggalo anottapp. 55. Katamo ca puggalo dubbaco? Tattha katamo dovacassat? Sahadhammike vuccamne dovacassya dovacassiya dovacassat vippaikulagghit vipaccankastat andariya andariyat agravat appatissavat aya vuccati dovacassat. Imya dovacassatya samanngato puggalo dubbaco. 56. Katamo ca puggalo ppamitto? Tattha katam ppamittat? Ye te puggal assaddh dussl appassut maccharino duppa, y tesa sevan nisevan sasevan bhajan sambhajan bhatti sambhatti sampavakat aya vuccati ppamittat. Imya ppamittatya samanngato puggalo ppamitto. 57. Katamo ca puggalo indriyesu aguttadvro? Tattha katam indriyesu aguttadvrat? Idhekacco puggalo cakkhun rpa disv nimittaggh hoti anubyajanaggh; yatvdhikaraamena cakkhundriya asavuta viharanta abhijjhdomanass ppak akusal dhamm anvssaveyyu, tassa savarya na paipajjati, na rakkhati cakkhundriya, cakkhundriye na savara pajjati. Sotena sadda sutvpe ghnena gandha ghyitv pe jivhya rasa syitvpe kyena phohabba phusitvpe manas dhamma viya nimittaggh hoti anubyajanaggh; yatvdhikaraamena manindriya asavuta viharanta abhijjhdomanass ppak akusal dhamm anvssaveyyu, tassa savarya na paipajjati, na rakkhati manindriya, manindriye na savara pajjati. Y imesa channa indriyna agutti agopan anrakkho asavaro aya vuccati indriyesu aguttadvrat. Imya indriyesu aguttadvratya samanngato puggalo indriyesu aguttadvro. 58. Katamo ca puggalo bhojane amatta? Tattha katam bhojane amattaut? Idhekacco puggalo appaisakh ayoniso hra hreti davya madya maanya vibhsanya, y tattha asantuhit amattaut appaisakh bhojane aya vuccati bhojane amattaut. Imya bhojane amattautya samanngato puggalo bhojane amatta. 59. Katamo ca puggalo muhassati? Tattha katama muhassacca? Y assati ananussati appaissati assati assaraat adhraat pilpanat sammusanat ida vuccati muhassacca. Imin muhassaccena samanngato puggalo muhassati. 60. Katamo ca puggalo asampajno? Tattha katama asampajaa? Ya aa adassana anabhisamayo ananubodho asambodho appaivedho asagha apariyogha [asaghan apariyoghan (s. sy. ka.)] asamapekkha apaccavekkha apaccakkhakamma dummejjha blya asampajaa moho pamoho sammoho avijj avijjogho avijjyogo avijjnusayo avijjpariyuhna avijjlag moho akusalamla ida vuccati asampajaa. Imin asampajaena samanngato puggalo asampajno. 61. Katamo ca puggalo slavipanno? Tattha katam slavipatti? Kyiko vtikkamo vcasiko vtikkamo kyikavcasiko vtikkamo aya vuccati slavipatti. Sabbampi dussilya slavipatti. Imya slavipattiy samanngato puggalo slavipanno.

www.tipitaka.org

Vipassana Research Institute

Page 17 sur 53

62. Katamo ca puggalo dihivipanno? Tattha katam dihivipatti? Natthi dinna, natthi yiha, natthi huta, natthi sukatadukkana [sukaadukkana (s.)] kammna phala vipko, natthi aya loko, natthi paro loko, natthi mt, natthi pit, natthi satt opaptik, natthi loke samaabrhma sammaggat [samaggat (ka.)] sammpaipann ye imaca loka paraca loka saya abhi sacchikatv pavedentti. Y evarp dihi dihigata dihigahana dihikantro dihiviskyika dihivipphandita dihisayojana gho paiggho abhiniveso parmso kummaggo micchpatho micchatta titthyatana vipariysaggho [vipariyesaggho (sabbattha) padasiddhi cintetabb], aya vuccati dihivipatti. Sabbpi micchdihi dihivipatti. Imya dihivipattiy samanngato puggalo dihivipanno. 63. Katamo ca puggalo ajjhattasayojano? Yassa puggalassa pacorambhgiyni sayojanni appahnni aya vuccati puggalo ajjhattasayojano. 64. Katamo ca puggalo bahiddhsayojano? Yassa puggalassa pacuddhambhgiyni sayojanni appahnni aya vuccati puggalo bahiddhsayojano. 65. Katamo ca puggalo akkodhano? Tattha katamo kodho? Yo kodho kujjhan kujjhitatta doso dussan dussitatta bypatti bypajjan bypajjitatta virodho paivirodho caikka asuropo anattamanat cittassa aya vuccati kodho. Yassa puggalassa aya kodho pahno aya vuccati puggalo akkodhano. 66. Katamo ca puggalo anupanh? Tattha katamo upanho? Pubbakla kodho aparakla upanho yo evarpo upanho upanayhan upanayhitatta ahapan hapan sahapan anusasandan anuppabandhan dahkamma kodhassa aya vuccati upanho. Yassa puggalassa aya upanho pahno aya vuccati puggalo anupanh. 67. Katamo ca puggalo amakkh? Tattha katamo makkho? Yo makkho makkhyan makkhyitatta nihuriya nihuriyakamma aya vuccati makkho. Yassa puggalassa aya makkho pahno aya vuccati puggalo amakkh. 68. Katamo ca puggalo apas? Tattha katamo paso? Yo paso pasyan pasyitatta pashro vivdahna yugaggho appainissaggo aya vuccati paso. Yassa puggalassa aya paso pahno aya vuccati puggalo apas. 69. Katamo ca puggalo anissuk? Tattha katam iss? Y paralbhasakkragarukramnanavandanapjansu iss issyan issyitatta usy usyan usyitatta aya vuccati iss. Yassa puggalassa aya iss pahn aya vuccati puggalo anissuk. 70. Katamo ca pugalo amacchar? Tattha katama macchariya? Paca macchariyni vsamacchariya, kulamacchariya, lbhamacchariya, vaamacchariya, dhammamacchariya. Ya evarpa macchera maccharyan maccharyitatta veviccha kadariya kaukacukat aggahitatta cittassa ida vuccati macchariya. Yassa puggalassa ida macchariya pahna aya vuccati puggalo amacchar. 71. Katamo ca puggalo asaho? Tattha katama sheyya? Idhekacco saho hoti

www.tipitaka.org

Vipassana Research Institute

Page 18 sur 53

parisaho. Ya tattha saha sahat sheyya kakkarat kakkariya parikkhattat prikkhattiya ida vuccati sheyya. Yassa puggalassa ida sheyya pahna aya vuccati puggalo asaho. 72. Katamo ca puggalo amyv? Tattha katam my? Idhekacco puggalo kyena duccarita caritv vcya duccarita caritv manas duccarita caritv tassa paicchdanahetu ppika iccha paidahati m ma jati icchati, m ma jati sakappati, m ma jati vca bhsati, m ma jati kyena parakkamati. Y evarp my myvit accsar vacan nikati vikira parihara ghan parighan chdan paicchdan anuttnkamma anvikamma vocchdan ppakiriy aya vuccati my. Yassa puggalassa aya my pahn aya vuccati puggalo amyv. 73. Katamo ca puggalo hirim? Tattha katam hir? Ya hiryati hiriyitabbena hiryati ppakna akusalna dhammna sampattiy aya vuccati hir. Imya hiriy samanngato puggalo hirim. 74. Katamo ca puggalo ottapp? Tattha katama ottappa? Ya ottappati ottappitabbena ottappati ppakna akusalna dhammna sampattiy ida vuccati ottappa. Imin ottappena samanngato puggalo ottapp. 75. Katamo ca puggalo suvaco? Tattha katam sovacassat? Sahadhammike vuccamne sovacassya sovacassiya sovacassat avippaikulagghit avipaccankastat sdariya sdariyat sagravat sappatissavat aya vuccati sovacassat. Imya sovacassatya samanngato puggalo suvaco. 76. Katamo ca puggalo kalyamitto? Tattha katam kalyamittat? Ye te puggal saddh slavanto bahussut cgavanto paavanto, y tesa sevan nisevan sasevan bhajan sambhajan bhatti sambhatti sampavakat aya vuccati kalyamittat. Imya kalyamittatya samanngato puggalo kalyamitto. 77. Katamo ca puggalo indriyesu guttadvro? Tattha katam indriyesu guttadvrat? Idhekacco puggalo cakkhun rpa disv na nimittaggh hoti nnubyajanaggh; yatvdhikaraamena cakkhundriya asavuta viharanta abhijjhdomanass ppak akusal dhamm anvssaveyyu, tassa savarya paipajjati, rakkhati cakkhundriya cakkhundriye savara pajjati. Sotena sadda sutvpe ghnena gandha ghyitv pe jivhya rasa syitvpe kyena phohabba phusitvpe manas dhamma viya na nimittaggh hoti nnubyajanaggh; yatvdhikaraamena manindriya asavuta viharanta abhijjhdomanass ppak akusal dhamm anvssaveyyu, tassa savarya paipajjati, rakkhati manindriya, manindriye savara pajjati. Y imesa channa indriyna gutti gopan rakkho savaro aya vuccati indriyesu guttadvrat. Imya indriyesu guttadvratya samanngato puggalo indriyesu guttadvro. 78. Katamo ca puggalo bhojane matta? Tattha katam bhojane mattaut? Idhekacco puggalo paisakh yoniso hra hreti neva davya, na madya, na maanya, na vibhsanya; yvadeva imassa kyassa hitiy ypanya vihisparatiy brahmacariynuggahya. Iti puraca vedana paihakhmi, navaca vedana na uppdessmi, ytr ca me bhavissati anavajjat ca phsuvihro cti. Y tattha santuhit

www.tipitaka.org

Vipassana Research Institute

Page 19 sur 53

mattaut paisakh bhojane aya vuccati bhojane mattaut. Imya bhojane mattautya samanngato puggalo bhojane matta. 79. Katamo ca puggalo upahitassati? Tattha katam sati? Y sati anussati paissati sati saraat dhraat apilpanat asammusanat sati satindriya satibala sammsati aya vuccati sati. Imya satiy samanngato puggalo upahitassati. 80. Katamo ca puggalo sampajno? Tattha katama sampajaa? Y pa pajnan vicayo pavicayo dhammavicayo sallakkha upalakkha paccupalakkha paicca kosalla nepua vebhaby cint upaparikkh bhr medh pariyik vipassan sampajaa patodo pa paindriya pabala pasattha papsdo paloko paobhso papajjoto paratana amoho dhammavicayo sammdihi ida vuccati sampajaa. Imin sampajaena samanngato puggalo sampajno. 81. Katamo ca puggalo slasampanno? Tattha katam slasampad? Kyiko avtikkamo vcasiko avtikkamo kyikavcasiko avtikkamo aya vuccati slasampad. Sabbopi slasavaro slasampad. Imya slasampadya samanngato puggalo slasampanno. 82. Katamo ca puggalo dihisampanno? Tattha katam dihisampad? Atthi dinna, atthi yiha, atthi huta, atthi sukatadukkana kammna phala vipko, atthi aya loko, atthi paro loko, atthi mt, atthi pit, atthi satt opaptik, atthi loke samaabrhma sammaggat sammpaipann ye imaca loka paraca loka saya abhi sacchikatv pavedentti. Y evarp pa pajnanpe amoho dhammavicayo sammdihi aya vuccati dihisampad. Sabbpi sammdihi dihisampad. Imya dihisampadya samanngato puggalo dihisampanno. 83. Katame dve puggal dullabh lokasmi? Yo ca pubbakr, yo ca kata kataved ime dve puggal dullabh lokasmi. 84. Katame dve puggal duttappay? Yo ca laddha laddha nikkhipati, yo ca laddha laddha vissajjeti ime dve puggal duttappay. 85. Katame dve puggal sutappay? Yo ca laddha laddha na nikkhipati, yo ca laddha laddha na vissajjeti ime dve puggal sutappay. 86. Katamesa dvinna puggalna sav vahanti? Yo ca na kukkuccyitabba kukkuccyati, yo ca kukkuccyitabba na kukkuccyati imesa dvinna puggalna sav vahanti. 87. Katamesa dvinna puggalna sav na vahanti? Yo ca na kukkuccyitabba na kukkuccyati, yo ca kukkuccyitabba kukkuccyati imesa dvinna puggalna sav na vahanti. 88. Katamo ca puggalo hndhimutto? Idhekacco puggalo dusslo hoti ppadhammo, so aa dussla ppadhamma sevati bhajati payirupsati aya vuccati puggalo hndhimutto.

www.tipitaka.org

Vipassana Research Institute

Page 20 sur 53

89. Katamo ca puggalo patdhimutto? Idhekacco puggalo slav hoti kalyadhammo, so aa slavanta kalyadhamma sevati bhajati payirupsati aya vuccati puggalo patdhimutto. 90. Katamo ca puggalo titto? Paccekasambuddh [paccekabuddho (s.)] ye ca tathgatassa svak arahanto titt. Sammsambuddho titto ca tappet ca [tappet ca, aya vuccati puggalo titto (s.)]. Dukaniddeso. 3. Tikapuggalapaatti 91. Katamo ca puggalo nirso? Idhekacco puggalo dusslo hoti ppadhammo asuci sakassarasamcro paicchannakammanto assamao samaapaio abrahmacr brahmacripaio antopti avassuto kasambujto. So suti itthannmo kira bhikkhu savna khay ansava cetovimutti pavimutti diheva dhamme saya abhi sacchikatv upasampajja viharatti. Tassa na eva hoti kudssu nmhampi savna khay ansava cetovimutti pavimutti diheva dhamme saya abhi sacchikatv upasampajja viharissmti. Aya vuccati puggalo nirso. 92. Katamo ca puggalo saso? Idhekacco puggalo slav hoti kalyadhammo. So suti itthannmo kira bhikkhu savna khay ansava cetovimutti pavimutti diheva dhamme saya abhi sacchikatv upasampajja viharatti. Tassa eva hoti kudssu nmhampi savna khay ansava cetovimutti pavimutti diheva dhamme saya abhi sacchikatv upasampajja viharissmti. Aya vuccati puggalo saso. 93. Katamo ca puggalo vigatso? Idhekacco puggalo savna khay ansava cetovimutti pavimutti diheva dhamme saya abhi sacchikatv upasampajja viharati. So suti itthannmo kira bhikkhu savna khay ansava cetovimutti pavimutti diheva dhamme saya abhi sacchikatv upasampajja viharatti. Tassa na eva hoti kudssu nmhampi savna khay ansava cetovimutti pavimutti diheva dhamme saya abhi sacchikatv upasampajja viharissmti. Ta kissa hetu? Y hissa pubbe avimuttassa vimutts, s paippassaddh. Aya vuccati puggalo vigatso. 94. Tattha katame tayo gilnpam puggal? Tayo giln idhekacco gilno labhanto v sappyni bhojanni alabhanto v sappyni bhojanni, labhanto v sappyni bhesajjni alabhanto v sappyni bhesajjni, labhanto v patirpa upahka alabhanto v patirpa upahka, neva vuhti tamh bdh. (1) Idha panekacco gilno labhanto v sappyni bhojanni alabhanto v sappyni bhojanni, labhanto v sappyni bhesajjni alabhanto v sappyni bhesajjni, labhanto v patirpa upahka alabhanto v patirpa upahka, vuhti tamh bdh. (2) Idha panekacco gilno labhanto sappyni bhojanni no alabhanto, labhanto sappyni bhesajjni no alabhanto, labhanto patirpa upahka no alabhanto, vuhti tamh bdh. (3)

www.tipitaka.org

Vipassana Research Institute

Page 21 sur 53

Tatra yvya gilno labhanto sappyni bhojanni no alabhanto, labhanto sappyni bhesajjni no alabhanto, labhanto patirpa upahka no alabhanto, vuhti tamh bdh, ima gilna paicca bhagavat gilnabhatta anuta gilnabhesajja anuta gilnupahko anuto. Imaca pana gilna paicca aepi giln upahtabb. Evameva [evameva (s.)] tayo gilnpam puggal santo savijjamn lokasmi. Katame tayo? Idhekacco puggalo labhanto v tathgata dassanya alabhanto v tathgata dassanya, labhanto v tathgatappavedita dhammavinaya savaya alabhanto v tathgatappavedita dhammavinaya savaya, neva okkamati niyma kusalesu dhammesu sammatta. (1) Idha panekacco puggalo labhanto v tathgata dassanya alabhanto v tathgata dassanya, labhanto v tathgatappavedita dhammavinaya savaya alabhanto v tathgatappavedita dhammavinaya savaya, okkamati niyma kusalesu dhammesu sammatta. (2) Idha panekacco puggalo labhanto tathgata dassanya no alabhanto, labhanto tathgatappavedita dhammavinaya savaya no alabhanto, okkamati niyma kusalesu dhammesu sammatta. (3) Tatra yvya puggalo labhanto tathgata dassanya no alabhanto, labhanto tathgatappavedita dhammavinaya savaya no alabhanto, okkamati niyma kusalesu dhammesu sammatta, ima puggala paicca bhagavat dhammadesan anut, imaca puggala paicca aesampi dhammo desetabbo. Ime tayo gilnpam puggal santo savijjamn lokasmi. 95. Katamo ca puggalo kyasakkh? Idhekacco puggalo aha vimokkhe kyena phusitv viharati, paya cassa disv ekacce sav parikkh honti aya vuccati puggalo kyasakkh. 96. Katamo ca puggalo dihippatto? Idhekacco puggalo ida dukkhanti yathbhta pajnti, aya dukkhasamudayoti yathbhta pajnti, aya dukkhanirodhoti yathbhta pajnti, aya dukkhanirodhagmin paipadti yathbhta pajnti, tathgatappavedit cassa dhamm paya vodih honti vocarit, paya cassa disv ekacce sav parikkh honti aya vuccati puggalo dihippatto. 97. Katamo ca puggalo saddhvimutto? Idhekacco puggalo ida dukkhanti yathbhta pajntipe tathgatappavedit cassa dhamm paya vodih honti vocarit, paya cassa disv ekacce sav parikkh honti, no ca kho yathdihippattassa aya vuccati puggalo saddhvimutto. 98. Katamo ca puggalo gthabh? Idhekacco puggalo musvd hoti sabhaggato v parisaggato v timajjhagato v pgamajjhagato v rjakulamajjhagato v abhinto sakkhipuho ehambho [ehi bho (sy. ka.) ma. ni. 1.440; a. ni. 3.28], purisa, ya jnsi ta vadehti, so ajna v ha jnmti, jna v ha na jnmti, apassa v ha passmti, passa v ha na passmti. Iti attahetu v parahetu v misakicikkhahetu

www.tipitaka.org

Vipassana Research Institute

Page 22 sur 53

v sampajnamus bhsit hoti aya vuccati puggalo gthabh. 99. Katamo ca puggalo pupphabh? Idhekacco puggalo musvda pahya musvd paivirato hoti sabhaggato v parisaggato v timajjhagato v pgamajjhagato v rjakulamajjhagato v abhinto sakkhipuho ehambho, purisa, ya jnsi ta vadehti, so ajna v ha na jnmti, jna v ha jnmti, apassa v ha na passmti, passa v ha passmti. Iti attahetu v parahetu v misakicikkhahetu v na sampajnamus bhsit hoti aya vuccati puggalo pupphabh. 100. Katamo ca puggalo madhubh? Idhekacco puggalo y s vc nel kaasukh pemaniy hadayagam por bahujanakant bahujanamanp, tathrpi vca bhsit hoti aya vuccati puggalo madhubh. 101. Katamo ca puggalo arukpamacitto? Idhekacco puggalo kodhano hoti upysabahulo, appampi vutto samno abhisajjati kuppati bypajjati patitthyati [patihyati (sy. ka.) a. ni. 3.25], kopaca dosaca appaccayaca ptukaroti. Seyyathpi nma duhruko kahena v kahalya [kathalya (ka.), kathalena (ahakath) a. ni. 3.25] v ghaito bhiyyoso mattya sava deti [assavanoti (s.)], evameva idhekacco puggalo kodhano hoti upysabahulo, appampi vutto samno abhisajjati kuppati bypajjati patitthyati, kopaca dosaca appaccayaca ptukaroti aya vuccati puggalo arukpamacitto. 102. Katamo ca puggalo vijjpamacitto? Idhekacco puggalo ida dukkhanti yathbhta pajnti, aya dukkhasamudayoti yathbhta pajnti, aya dukkhanirodhoti yathbhta pajnti, aya dukkhanirodhagmin paipadti yathbhta pajnti. Seyyathpi nma cakkhum puriso rattandhakratimisya vijjantarikya rpni passeyya, evameva idhekacco puggalo ida dukkhanti yathbhta pajnti, aya dukkhasamudayoti yathbhta pajnti, aya dukkhanirodhoti yathbhta pajnti, aya dukkhanirodhagmin paipadti yathbhta pajnti aya vuccati puggalo vijjpamacitto. 103. Katamo ca puggalo vajirpamacitto? Idhekacco puggalo savna khay ansava cetovimutti pavimutti diheva dhamme saya abhi sacchikatv upasampajja viharati. Seyyathpi nma vajirassa natthi kici abhejja mai v pso v, evameva idhekacco puggalo savna khay ansava cetovimutti pavimutti diheva dhamme saya abhi sacchikatv upasampajja viharati aya vuccati puggalo vajirpamacitto. 104. Katamo ca puggalo andho? Idhekaccassa puggalassa tathrpa cakkhu na hoti yathrpena cakkhun anadhigata v bhoga adhigaccheyya, adhigata v bhoga phti kareyya; tathrpampissa cakkhu na hoti yathrpena cakkhun kusalkusale dhamme jneyya, svajjnavajje dhamme jneyya, hnappate dhamme jneyya, kahasukkasappaibhge dhamme jneyya aya vuccati puggalo andho. 105. Katamo ca puggalo ekacakkhu? Idhekaccassa puggalassa tathrpa cakkhu hoti, yathrpena cakkhun anadhigata v bhoga adhigaccheyya, adhigata v bhoga phti kareyya; tathrpampissa cakkhu na hoti yathrpena cakkhun kusalkusale dhamme jneyya, svajjnavajje dhamme jneyya, hnappate dhamme jneyya, kahasukkasappaibhge dhamme jneyya aya vuccati puggalo ekacakkhu.

www.tipitaka.org

Vipassana Research Institute

Page 23 sur 53

106. Katamo ca puggalo dvicakkhu? Idhekaccassa puggalassa tathrpa cakkhu hoti yathrpena cakkhun anadhigata v bhoga adhigaccheyya, adhigata v bhoga phti kareyya; tathrpampissa cakkhu hoti yathrpena cakkhun kusalkusale dhamme jneyya, svajjnavajje dhamme jneyya, hnappate dhamme jneyya, kahasukkasappaibhge dhamme jneyya aya vuccati puggalo dvicakkhu. 107. Katamo ca puggalo avakujjapao? Idhekacco puggalo rma gant [gato (s.), gantv (sy.)] hoti abhikkhaa bhikkhna santike dhammassavaya [dhammassavanya (sy.)]. Tassa bhikkh dhamma desenti dikalya majjhekalya pariyosnakalya sttha sabyajana kevalaparipua parisuddha brahmacariya paksenti. So tasmi sane nisinno tass kathya neva di manasi karoti, na majjha manasi karoti, na pariyosna manasi karoti. Vuhitopi tamh san tass kathya neva di manasi karoti, na majjha manasi karoti, na pariyosna manasi karoti. Seyyathpi nma kumbho nikkujjo [nikujjo (sy.) a. ni. 3.30] tatra udaka sitta vivaati, no sahti; evameva idhekacco puggalo rma gant hoti abhikkhaa bhikkhna santike dhammassavaya. Tassa bhikkh dhamma desenti dikalya majjhekalya pariyosnakalya sttha sabyajana kevalaparipua parisuddha brahmacariya paksenti. So tasmi sane nisinno tass kathya neva di manasi karoti, na majjha manasi karoti, na pariyosna manasi karoti. Vuhitopi tamh san tass kathya neva di manasi karoti, na majjha manasi karoti, na pariyosna manasi karoti aya vuccati puggalo avakujjapao. 108. Katamo ca puggalo ucchagapao? Idhekacco puggalo rma gant hoti abhikkhaa bhikkhna santike dhammassavaya. Tassa bhikkh dhamma desenti dikalya majjhekalya pariyosnakalya sttha sabyajana kevalaparipua parisuddha brahmacariya paksenti. So tasmi sane nisinno tass kathya dimpi manasi karoti, majjhampi manasi karoti, pariyosnampi manasi karoti. Vuhito ca kho tamh san tass kathya neva di manasi karoti, na majjha manasi karoti, na pariyosna manasi karoti. Seyyathpi nma purisassa ucchage nnkhajjakni kini til taul [tilataul (ka.) a. ni. 3.30] modak badar. So tamh san vuhahanto satisammos pakireyya. Evameva idhekacco puggalo rma gant hoti abhikkhaa bhikkhna santike dhammassavaya. Tassa bhikkh dhamma desenti dikalya majjhekalya pariyosnakalya sttha sabyajana kevalaparipua parisuddha brahmacariya paksenti. So tasmi sane nisinno tass kathya dimpi manasi karoti, majjhampi manasi karoti, pariyosnampi manasi karoti. Vuhito ca kho tamh san tass kathya neva dimpi manasi karoti, na majjhampi manasi karoti, na pariyosnampi manasi karoti aya vuccati puggalo ucchagapao. 109. Katamo ca puggalo puthupao? Idhekacco puggalo rma gant hoti abhikkhaa bhikkhna santike dhammassavaya. Tassa bhikkh dhamma desenti dikalya majjhekalya pariyosnakalya sttha sabyajana kevalaparipua parisuddha brahmacariya paksenti. So tasmi sane nisinno tass kathya dimpi manasi karoti, majjhampi manasi karoti, pariyosnampi manasi karoti. Vuhitopi tamh san tass kathya dimpi manasi karoti, majjhampi manasi karoti, pariyosnampi manasi karoti. Seyyathpi nma kumbho ukkujjo tatra udaka sitta sahti, no vivaati; evameva idhekacco puggalo rma gant honti abhikkhaa bhikkhna santike dhammassavaya. Tassa bhikkh dhamma desenti dikalya majjhekalya pariyosnakalya sttha sabyajana kevalaparipua parisuddha brahmacariya paksenti. So tasmi sane

www.tipitaka.org

Vipassana Research Institute

Page 24 sur 53

nisinno tass kathya dimpi manasi karoti, majjhampi manasi karoti, pariyosnampi manasi karoti. Vuhitopi tamh san tass kathya dimpi manasi karoti, majjhampi manasi karoti, pariyosnampi manasi karoti aya vuccati puggalo puthupao. 110. Katamo ca puggalo kmesu ca bhavesu ca avtargo? Sotpannasakadgmino ime vuccanti puggal kmesu ca bhavesu ca avtarg. 111. Katamo ca puggalo kmesu vtargo, bhavesu avtargo? Angm aya vuccati puggalo kmesu vtargo, bhavesu avtargo. 112. Katamo ca puggalo kmesu ca bhavesu ca vtargo? Arah aya vuccati puggalo kmesu ca bhavesu ca vtargo. 113. Katamo ca puggalo psalekhpamo? Idhekacco puggalo abhiha kujjhati. So ca khvassa kodho cira dgharatta anuseti. Seyyathpi nma pse lekh na khippa lujjati vtena v udakena v, cirahitik hoti; evameva idhekacco puggalo abhiha kujjhati. So ca khvassa kodho cira dgharatta anuseti aya vuccati puggalo psalekhpamo. 114. Katamo ca puggalo pathavilekhpamo? Idhekacco puggalo abhiha kujjhati. So ca khvassa kodho na cira dgharatta anuseti. Seyyathpi nma pathaviy [pahaviy (s. sy.)] lekh khippa lujjati vtena v udakena v, na cirahitik hoti; evameva idhekacco puggalo abhiha kujjhati. So ca khvassa kodho na cira dgharatta anuseti aya vuccati puggalo pathavilekhpamo. 115. Katamo ca puggalo udakalekhpamo? Idhekacco puggalo ghenapi vuccamno pharusenapi vuccamno amanpenapi vuccamno sasandatimeva [ ceva (sy.) a. ni. 3.133] sandhiyatimeva [ ceva (sy.) a. ni. 3.133] sammodatimeva [ ceva (sy.) a. ni. 3.133]. Seyyathpi nma udake lekh khippa lujjati, na cirahitik hoti; evameva idhekacco puggalo ghenapi vuccamno pharusenapi vuccamno amanpenapi vuccamno sasandatimeva sandhiyatimeva sammodatimeva aya vuccati puggalo udakalekhpamo. 116. Tattha katame tayo potthakpam puggal? Tayo potthak navopi potthako dubbao ceva hoti dukkhasamphasso ca appaggho ca, majjhimopi potthako dubbao ceva hoti dukkhasamphasso ca appaggho ca, jiopi potthako dubbao ceva hoti dukkhasamphasso ca appaggho ca. Jiampi potthaka ukkhaliparimajjana v karonti sakrake v na chaenti. Evameva tayome potthakpam puggal santo savijjamn bhikkhsu. Katame tayo? Navo cepi bhikkhu hoti dusslo ppadhammo, idamassa dubbaatya. Seyyathpi so potthako dubbao, tathpamo aya puggalo. Ye kho panassa sevanti bhajanti payirupsanti dihnugati pajjanti, tesa ta hoti dgharatta ahitya dukkhya. Idamassa dukkhasamphassatya. Seyyathpi so potthako dukkhasamphasso, tathpamo aya puggalo. Yesa kho pana so paiggahti cvarapiaptasensanagilnapaccayabhesajjaparikkhra, tesa ta na mahapphala hoti na mahnisasa. Idamassa appagghatya. Seyyathpi so potthako appaggho, tathpamo aya puggalo. Majjhimo cepi bhikkhu hotipe thero cepi bhikkhu hoti dusslo ppadhammo, idamassa dubbaatya. Seyyathpi so potthako dubbao, tathpamo aya puggalo. Ye kho panassa

www.tipitaka.org

Vipassana Research Institute

Page 25 sur 53

sevanti bhajanti payirupsanti dihnugati pajjanti, tesa ta hoti dgharatta ahitya dukkhya. Idamassa dukkhasamphassatya. Seyyathpi so potthako dukkhasamphasso, tathpamo aya puggalo. Yesa kho pana so paiggahti cvarapiaptasensanagilnapaccayabhesajjaparikkhra, tesa ta na mahapphala hoti na mahnisasa. Idamassa appagghatya. Seyyathpi so potthako appaggho, tathpamo aya puggalo. Evarpo ce thero bhikkhu saghamajjhe bhaati. Tamena bhikkh evamhasu ki nu kho tuyha blassa abyattassa bhaitena, tvampi nma bhaitabba maasti! So kupito anattamano tathrpi vca nicchreti yathrpya vcya sagho ta ukkhipati, sakrakeva na potthaka. Ime tayo potthakpam puggal santo savijjamn bhikkhsu. 117. Tattha katame tayo ksikavatthpam puggal? Ti ksikavatthni navampi ksikavattha vaavantaceva hoti sukhasamphassaca mahagghaca, majjhimampi ksikavattha vaavantaceva hoti sukhasamphassaca mahagghaca, jiampi ksikavattha vaavantaceva hoti sukhasamphassaca mahagghaca. Jiampi ksikavattha ratanapalivehana v karonti gandhakaraake v na nikkhipanti. Evameva tayome ksikavatthpam puggal santo savijjamn bhikkhsu. Katame tayo? Navo cepi bhikkhu hoti slav kalyadhammo, idamassa suvaatya. Seyyathpi ta ksikavattha vaavanta, tathpamo aya puggalo. Ye kho panassa sevanti bhajanti payirupsanti dihnugati pajjanti, tesa ta hoti dgharatta hitya sukhya. Idamassa sukhasamphassatya. Seyyathpi ta ksikavattha sukhasamphassa, tathpamo aya puggalo. Yesa kho pana so [yesa kho pana (sabbattha) a. ni. 3.100] paiggahti [patigahti (s.) rpasiddhikya pana sameti] cvarapiaptasensanagilnapaccayabhesajjaparikkhra, tesa ta mahapphala hoti mahnisasa. Idamassa mahagghatya. Seyyathpi ta ksikavattha mahaggha, tathpamo aya puggalo. Majjhimo cepi bhikkhupe thero cepi bhikkhu hoti slav kalyadhammo, idamassa suvaatya. Seyyathpi ta ksikavattha vaavanta, tathpamo aya puggalo. Ye kho panassa sevanti bhajanti payirupsanti dihnugati pajjanti, tesa ta hoti dgharatta hitya sukhya. Idamassa sukhasamphassatya. Seyyathpi ta ksikavattha sukhasamphassa, tathpamo aya puggalo. Yesa kho pana so paiggahti cvarapiaptasensanagilnapaccayabhesajjaparikkhra, tesa ta mahapphala hoti mahnisasa. Idamassa mahagghatya. Seyyathpi ta ksikavattha mahaggha, tathpamo aya puggalo. Evarpo ce thero bhikkhu saghamajjhe bhaati, tamena bhikkh evamhasu appasadd yasmanto hotha, thero bhikkhu dhammaca vinayaca bhaatti. Tassa ta vacana dheyya gacchati, gandhakaraakeva na ksikavattha. Ime tayo ksikavatthpam puggal santo savijjamn bhikkhsu. 118. Katamo ca puggalo suppameyyo? Idhekacco puggalo uddhato hoti unnao capalo mukharo vikiavco muhassati asampajno asamhito vibbhantacitto pkaindriyo aya vuccati puggalo suppameyyo.

www.tipitaka.org

Vipassana Research Institute

Page 26 sur 53

119. Katamo ca puggalo duppameyyo? Idhekacco puggalo anuddhato hoti anunnao acapalo amukharo avikiavco upahitassati sampajno samhito ekaggacitto savutindriyo aya vuccati puggalo duppameyyo. 120. Katamo ca puggalo appameyyo? Idhekacco puggalo savna khay ansava cetovimutti pavimutti diheva dhamme saya abhi sacchikatv upasampajja viharati aya vuccati puggalo appameyyo. 121. Katamo ca puggalo na sevitabbo na bhajitabbo na payirupsitabbo? Idhekacco puggalo hno hoti slena samdhin paya. Evarpo puggalo na sevitabbo na bhajitabbo na payirupsitabbo, aatra anudday aatra anukamp. 122. Katamo ca puggalo sevitabbo bhajitabbo payirupsitabbo? Idhekacco puggalo sadiso hoti slena samdhin paya. Evarpo puggalo sevitabbo bhajitabbo payirupsitabbo. Ta kissa hetu? Slasmaagatna sata slakath ca no bhavissati, s ca no phsu bhavissati, s ca no pavattin bhavissati; samdhismaagatna sata samdhikath ca no bhavissati, s ca no phsu bhavissati, s ca no pavattin [pavattan (s.) a. ni. 3.26] bhavissati; pasmaagatna sata pakath ca no bhavissati, s ca no phsu bhavissati, s ca no pavattin bhavissatti. Tasm evarpo puggalo sevitabbo bhajitabbo payirupsitabbo. 123. Katamo ca puggalo sakkatv garu katv sevitabbo bhajitabbo payirupsitabbo? Idhekacco puggalo adhiko hoti slena samdhin paya. Evarpo puggalo sakkatv garu katv sevitabbo bhajitabbo payirupsitabbo. Ta kissa hetu? Aparipra v slakkhandha paripressmi, paripra v slakkhandha tattha tattha paya anuggahessmi; aparipra v samdhikkhandha paripressmi, paripra v samdhikkhandha tattha tattha paya anuggahessmi; aparipra v pakkhandha paripressmi, paripra v pakkhandha tattha tattha paya anuggahessmti. Tasm evarpo puggalo sakkatv garu katv sevitabbo bhajitabbo payirupsitabbo. 124. Katamo ca puggalo jigucchitabbo na sevitabbo na bhajitabbo na payirupsitabbo? Idhekacco puggalo dusslo hoti ppadhammo asuci sakassarasamcro paicchannakammanto assamao samaapaio abrahmacr brahmacripaio antopti avassuto kasambujto. Evarpo puggalo jigucchitabbo na sevitabbo na bhajitabbo na payirupsitabbo. Ta kissa hetu? Kicpi evarpassa puggalassa na dihnugati pajjati, atha kho na ppako kittisaddo abbhuggacchati ppamitto purisapuggalo ppasahyo ppasampavakoti. Seyyathpi nma ahi gthagato kicpi na asati, atha kho na makkheti; evameva kicpi evarpassa puggalassa na dihnugati pajjati, atha kho na ppako kittisaddo abbhuggacchati ppamitto purisapuggalo ppasahyo ppasampavakoti! Tasm evarpo puggalo jigucchitabbo na sevitabbo na bhajitabbo na payirupsitabbo. 125. Katamo ca puggalo ajjhupekkhitabbo na sevitabbo na bhajitabbo na payirupsitabbo? Idhekacco puggalo kodhano hoti upysabahulo, appampi vutto samno abhisajjati kuppati bypajjati patitthyati, kopaca dosaca appaccayaca ptukaroti. Seyyathpi nma duhruko kahena v kahalya v ghaito bhiyyoso mattya sava deti, evameva idhekacco puggalo kodhano hoti upysabahulo, appampi vutto samno abhisajjati kuppati bypajjati patitthyati, kopaca dosaca appaccayaca ptukaroti. Seyyathpi nma

www.tipitaka.org

Vipassana Research Institute

Page 27 sur 53

tinduklta kahena v kahalya v ghaita bhiyyoso mattya cicciyati ciiciyati, evameva idhekacco puggalo kodhano hoti upysabahulo, appampi vutto samno abhisajjati kuppati bypajjati patitthyati, kopaca dosaca appaccayaca ptukaroti. Seyyathpi nma gthakpo kahena v kahalya v ghaito bhiyyoso mattya duggandho hoti, evameva idhekacco puggalo kodhano hoti upysabahulo, appampi vutto samno abhisajjati kuppati bypajjati patitthyati, kopaca dosaca appaccayaca ptukaroti; evarpo puggalo ajjhupekkhitabbo na sevitabbo na bhajitabbo na payirupsitabbo. Ta kissa hetu? Akkoseyyapi ma paribhseyyapi ma anatthampi me kareyyti! Tasm evarpo puggalo ajjhupekkhitabbo na sevitabbo na bhajitabbo na payirupsitabbo. 126. Katamo ca puggalo sevitabbo bhajitabbo payirupsitabbo? Idhekacco puggalo slav hoti kalyadhammo evarpo puggalo sevitabbo bhajitabbo payirupsitabbo. Ta kissa hetu? Kicpi evarpassa puggalassa na dihnugati pajjati, atha kho na kalyo kittisaddo abbhuggacchati kalyamitto purisapuggalo kalyasahyo kalyasampavakoti! Tasm evarpo puggalo sevitabbo bhajitabbo payirupsitabbo. 127. Katamo ca puggalo slesu pariprakr, samdhismi mattaso kr, paya mattaso kr? Sotpannasakadgmino ime vuccanti puggal slesu pariprakrino, samdhismi mattaso krino, paya mattaso krino. 128. Katamo ca puggalo slesu ca pariprakr, samdhismica pariprakr, paya mattaso kr? Angm aya vuccati puggalo slesu ca pariprakr, samdhismica pariprakr, paya mattaso kr. 129. Katamo ca puggalo slesu ca pariprakr, samdhismica pariprakr, paya ca pariprakr? Arah aya vuccati puggalo slesu ca pariprakr, samdhismica pariprakr, paya ca pariprakr. 130. Tattha katame tayo satthro? Idhekacco satth kmna paria paapeti [papeti (s. sy.)], na rpna paria paapeti, na vedanna paria paapeti. Idha panekacco satth kmnaca paria paapeti, rpnaca paria paapeti, na vedanna paria paapeti. Idha panekacco satth kmnaca paria paapeti, rpnaca paria paapeti, vedannaca paria paapeti. Tatra yvya satth kmna paria paapeti, na rpna paria paapeti, na vedanna paria paapeti, rpvacarasampattiy lbh satth tena dahabbo. Tatra yvya satth kmnaca paria paapeti, rpnaca paria paapeti, na vedanna paria paapeti, arpvacarasampattiy lbh satth tena dahabbo. Tatra yvya satth kmnaca paria paapeti, rpnaca paria paapeti, vedannaca paria paapeti, sammsambuddho satth tena dahabbo. Ime tayo satthro. 131. Tattha katame aparepi tayo satthro? Idhekacco satth dihe ceva dhamme attna saccato thetato paapeti, abhisamparyaca attna saccato thetato paapeti. Idha panekacco satth dihe ceva dhamme attna saccato thetato paapeti, no ca kho abhisamparya attna saccato thetato paapeti. Idha panekacco satth dihe ceva dhamme attna saccato thetato na paapeti, abhisamparyaca attna saccato thetato na paapeti.

www.tipitaka.org

Vipassana Research Institute

Page 28 sur 53

Tatra yvya satth dihe ceva dhamme attna saccato thetato paapeti, abhisamparyaca attna saccato thetato paapeti, sassatavdo satth tena dahabbo. Tatra yvya satth dihe ceva dhamme attna saccato thetato paapeti, no ca kho abhisamparya attna saccato thetato paapeti, ucchedavdo satth tena dahabbo. Tatra yvya satth dihe ceva dhamme attna saccato thetato na paapeti, abhisamparyaca attna saccato thetato na paapeti, sammsambuddho satth tena dahabbo. Ime aparepi tayo satthro. Tikaniddeso. 4. Catukkapuggalapaatti 132. Katamo ca puggalo asappuriso? Idhekacco puggalo ptipt hoti, adinndy hoti, kmesumicchcr hoti, musvd hoti, surmerayamajjapamdahy hoti aya vuccati puggalo asappuriso. 133. Katamo ca puggalo asappurisena asappurisataro? Idhekacco puggalo attan ca ptipt hoti paraca ptipte samdapeti, attan ca adinndy hoti paraca adinndne samdapeti, attan ca kmesumicchcr hoti paraca kmesumicchcre samdapeti, attan ca musvd hoti paraca musvde samdapeti, attan ca surmerayamajjapamdahy hoti paraca surmerayamajjapamdahne samdapeti aya vuccati puggalo asappurisena asappurisataro. 134. Katamo ca puggalo sappuriso? Idhekacco puggalo ptipt paivirato hoti, adinndn paivirato hoti, kmesumicchcr paivirato hoti, musvd paivirato hoti, surmerayamajjapamdahn paivirato hoti aya vuccati puggalo sappuriso. 135. Katamo ca puggalo sappurisena sappurisataro? Idhekacco puggalo attan ca ptipt paivirato hoti paraca ptipt veramaiy samdapeti, attan ca adinndn paivirato hoti paraca adinndn veramaiy samdapeti, attan ca kmesumicchcr paivirato hoti paraca kmesumicchcr veramaiy samdapeti, attan ca musvd paivirato hoti paraca musvd veramaiy samdapeti, attan ca surmerayamajjapamdahn paivirato hoti paraca surmerayamajjapamdahn veramaiy samdapeti aya vuccati puggalo sappurisena sappurisataro. 136. Katamo ca puggalo ppo? Idhekacco puggalo ptipt hoti, adinndy hoti, kmesumicchcr hoti, musvd hoti, pisuavco [pisuvco] hoti, pharusavco [pharusvco (s.) d. ni. 3.115] hoti, samphappalp hoti, abhijjhlu hoti, bypannacitto hoti, micchdihi [micchdih (ka.)] hoti aya vuccati puggalo ppo. 137. Katamo ca puggalo ppena ppataro? Idhekacco puggalo attan ca ptipt hoti paraca ptipte samdapeti, attan ca adinndy hoti paraca adinndne samdapeti, attan ca kmesumicchcr hoti paraca kmesumicchcre samdapeti, attan ca musvd hoti paraca musvde samdapeti, attan ca pisuavco hoti paraca pisuya vcya samdapeti, attan ca pharusavco hoti paraca pharusya vcya samdapeti, attan ca samphappalp hoti paraca samphappalpe samdapeti, attan ca abhijjhlu hoti paraca abhijjhya samdapeti, attan ca bypannacitto hoti paraca bypde samdapeti, attan ca

www.tipitaka.org

Vipassana Research Institute

Page 29 sur 53

micchdihi hoti paraca micchdihiy samdapeti aya vuccati puggalo ppena ppataro. 138. Katamo ca puggalo kalyo? Idhekacco puggalo ptipt paivirato hoti, adinndn paivirato hoti, kmesumicchcr paivirato hoti, musvd paivirato hoti, pisuya vcya paivirato hoti, pharusya vcya paivirato hoti, samphappalp paivirato hoti, anabhijjhlu hoti, abypannacitto hoti, sammdihi [sammdih (ka.)] hoti aya vuccati puggalo kalyo. 139. Katamo ca puggalo kalyena kalyataro? Idhekacco puggalo attan ca ptipt paivirato hoti paraca ptipt veramaiy samdapeti, attan ca adinndn paivirato hoti paraca adinndn veramaiy samdapeti, attan ca kmesumicchcr paivirato hoti paraca kmesumicchcr veramaiy samdapeti, attan ca musvd paivirato hoti paraca musvd veramaiy samdapeti, attan ca pisuya vcya paivirato hoti paraca pisuya vcya veramaiy samdapeti, attan ca pharusya vcya paivirato hoti paraca pharusya vcya veramaiy samdapeti, attan ca samphappalp paivirato hoti paraca samphappalp veramaiy samdapeti, attan ca anabhijjhlu hoti paraca anabhijjhya samdapeti, attan ca abypannacitto hoti paraca abypde samdapeti, attan ca sammdihi hoti paraca sammdihiy samdapeti aya vuccati puggalo kalyena kalyataro. 140. Katamo ca puggalo ppadhammo? Idhekacco puggalo ptipt hoti, adinndy hotipe micchdihi hoti aya vuccati puggalo ppadhammo. 141. Katamo ca puggalo ppadhammena ppadhammataro? Idhekacco puggalo attan ca ptipt hoti paraca ptipte samdapeti, attan ca adinndy hoti paraca adinndne samdapetipe attan ca micchdihi hoti paraca micchdihiy samdapeti aya vuccati puggalo ppadhammena ppadhammataro. 142. Katamo ca puggalo kalyadhammo? Idhekacco puggalo ptipt paivirato hoti, adinndn paivirato hotipe samdihi hoti aya vuccati puggalo kalyadhammo. 143. Katamo ca puggalo kalyadhammena kalyadhammataro? Idhekacco puggalo attan ca ptipt paivirato hoti paraca ptipt veramaiy samdapetipe attan ca sammdihi hoti paraca sammdihiy samdapeti aya vuccati puggalo kalyadhammena kalyadhammataro. 144. Katamo ca puggalo svajjo? Idhekacco puggalo svajjena kyakammena samanngato hoti, svajjena vackammena samanngato hoti, svajjena manokammena samanngato hoti aya vuccati puggalo svajjo. 145. Katamo ca puggalo vajjabahulo? Idhekacco puggalo svajjena bahula kyakammena samanngato hoti appa anavajjena, svajjena bahula vackammena samanngato hoti appa anavajjena, svajjena bahula manokammena samanngato hoti appa anavajjena aya vuccati puggalo vajjabahulo. 146. Katamo ca puggalo appavajjo? Idhekacco puggalo anavajjena bahula

www.tipitaka.org

Vipassana Research Institute

Page 30 sur 53

kyakammena samanngato hoti appa svajjena, anavajjena bahula vackammena samanngato hoti appa svajjena, anavajjena bahula manokammena samanngato hoti appa svajjena aya vuccati puggalo appavajjo. 147. Katamo ca puggalo anavajjo? Idhekacco puggalo anavajjena kyakammena samanngato hoti, anavajjena vackammena samanngato hoti, anavajjena manokammena samanngato hoti aya vuccati puggalo anavajjo. 148. Katamo ca puggalo ugghaita? Yassa puggalassa saha udhaavelya dhammbhisamayo hoti aya vuccati puggalo ugghaita. 149. Katamo ca puggalo vipacita? Yassa puggalassa sakhittena bhsitassa vitthrena atthe vibhajiyamne dhammbhisamayo hoti aya vuccati puggalo vipacita. 150. Katamo ca puggalo neyyo? Yassa puggalassa uddesato paripucchato yoniso manasikaroto kalyamitte sevato bhajato payirupsato eva anupubbena dhammbhisamayo hoti aya vuccati puggalo neyyo. 151. Katamo ca puggalo padaparamo? Yassa puggalassa bahumpi suato bahumpi bhaato bahumpi dhrayato bahumpi vcayato na tya jtiy dhammbhisamayo hoti aya vuccati puggalo padaparamo. 152. Katamo ca puggalo yuttappaibhno [yuttapaibho (sy.) a. ni. 4.132] no muttappaibhno? Idhekacco puggalo paha puho samno yutta vadati no sgha aya vuccati puggalo yuttappaibhno no muttappaibhno. 153. Katamo ca puggalo muttappaibhno no yuttappaibhno? Idhekacco puggalo paha puho samno sgha vadati no yutta aya vuccati puggalo muttappaibhno no yuttappaibhno. 154. Katamo ca puggalo yuttappaibhno ca muttappaibhno ca? Idhekacco puggalo paha puho samno yuttaca vadati sghaca aya vuccati puggalo yuttappaibhno ca muttappaibhno ca. 155. Katamo ca puggalo neva yuttappaibhno no muttappaibhno? Idhekacco puggalo paha puho samno neva yutta vadati no sgha aya vuccati, puggalo neva yuttappaibhno no muttappaibhno. 156. Tattha katame cattro dhammakathik puggal? Idhekacco dhammakathiko appaca bhsati asahitaca, paris cassa na kusal hoti sahitsahitassa. Evarpo dhammakathiko evarpya parisya dhammakathikotveva sakha gacchati. Idha panekacco dhammakathiko appaca bhsati sahitaca, paris cassa kusal hoti sahitsahitassa. Evarpo dhammakathiko evarpya parisya dhammakathikotveva sakha gacchati.

www.tipitaka.org

Vipassana Research Institute

Page 31 sur 53

Idha panekacco dhammakathiko bahuca bhsati asahitaca, paris cassa na kusal hoti sahitsahitassa. Evarpo dhammakathiko evarpya parisya dhammakathikotveva sakha gacchati. Idha panekacco dhammakathiko bahuca bhsati sahitaca, paris cassa kusal hoti sahitsahitassa. Evarpo dhammakathiko evarpya parisya dhammakathikotveva sakha gacchati. Ime cattro dhammakathik puggal. 157. Tattha katame cattro valhakpam puggal? Cattro valhak gajjit no vassit, vassit no gajjit, gajjit ca vassit ca, neva gajjit no vassit. Evameva cattrome valhakpam puggal santo savijjamn lokasmi. Katame cattro? Gajjit no vassit, vassit no gajjit, gajjit ca vassit ca, neva gajjit no vassit. Kathaca puggalo gajjit hoti no vassit? Idhekacco puggalo bhsit hoti, no katt. Eva puggalo gajjit hoti, no vassit. Seyyathpi so valhako gajjit no vassit, tathpamo aya puggalo. Kathaca puggalo vassit hoti no gajjit? Idhekacco puggalo katt hoti, no bhsit. Eva puggalo vassit hoti no gajjit. Seyyathpi so valhako vassit no gajjit, tathpamo aya puggalo. Kathaca puggalo gajjit ca hoti vassit ca? Idhekacco puggalo bhsit ca hoti, katt ca. Eva puggalo gajjit ca hoti vassit ca. Seyyathpi so valhako gajjit ca vassit ca, tathpamo aya puggalo. Kathaca puggalo neva gajjit hoti no vassit? Idhekacco puggalo neva bhsit hoti no katt. Eva puggalo neva gajjit hoti no vassit. Seyyathpi so valhako neva gajjit no vassit, tathpamo aya puggalo. Ime cattro valhakpam puggal santo savijjamn lokasmi. 158. Tattha katame cattro msikpam puggal? Catasso msik gdha katt no vasit, vasit no gdha katt, gdha katt ca vasit ca, neva gdha katt no vasit. Evameva cattrome msikpam puggal santo savijjamn lokasmi. Katame cattro? Gdha katt no vasit, vasit no gdha katt, gdha katt ca vasit ca, neva gdha katt no vasit. Kathaca puggalo gdha katt hoti no vasit? Idhekacco puggalo dhamma pariyputi sutta geyya veyykaraa gtha udna itivuttaka jtaka abbhutadhamma vedalla. So ida dukkhanti yathbhta nappajnti, aya dukkhasamudayoti yathbhta nappajnti, aya dukkhanirodhoti yathbhta nappajnti, aya dukkhanirodhagmin paipadti yathbhta nappajnti. Eva puggalo gdha katt hoti no vasit. Seyyathpi s msik gdha katt no vasit, tathpamo aya puggalo. Kathaca puggalo vasit hoti no gdha katt? Idhekacco puggalo dhamma na pariyputi sutta geyya veyykaraa gtha udna itivuttaka jtaka

www.tipitaka.org

Vipassana Research Institute

Page 32 sur 53

abbhutadhamma vedalla. So ida dukkhanti yathbhta pajnti, aya dukkhasamudayoti yathbhta pajnti, aya dukkhanirodhoti yathbhta pajnti, aya dukkhanirodhagmin paipadti yathbhta pajnti. Eva puggalo vasit hoti no gdha katt. Seyyathpi s msik vasit no gdha katt, tathpamo aya puggalo. Kathaca puggalo gdha katt ca hoti vasit ca? Idhekacco puggalo dhamma pariyputi sutta geyya veyykaraa gtha udna itivuttaka jtaka abbhutadhamma vedalla. So ida dukkhanti yathbhta pajnti, aya dukkhasamudayoti yathbhta pajnti, aya dukkhanirodhoti yathbhta pajnti, aya dukkhanirodhagmin paipadti yathbhta pajnti. Eva puggalo gdha katt ca hoti vasit ca. Seyyathpi s msik gdha katt ca vasit ca, tathpamo aya puggalo. Kathaca puggalo neva gdha katt hoti no vasit? Idhekacco puggalo dhamma na pariyputi sutta geyya veyykaraa gtha udna itivuttaka jtaka abbhutadhamma vedalla. So ida dukkhanti yathbhta nappajnti, aya dukkhasamudayoti yathbhta nappajnti, aya dukkhanirodhoti yathbhta nappajnti, aya dukkhanirodhagmin paipadti yathbhta nappajnti. Eva puggalo neva gdha katt hoti no vasit. Seyyathpi s msik neva gdha katt no vasit, tathpamo aya puggalo. Ime cattro msikpam puggal santo savijjamn lokasmi. 159. Tattha katame cattro ambpam puggal? Cattri ambni ma pakkavai [pakkava], pakka mavai [mava (sy. ka.) a. ni. 4.105], ma mavai, pakka pakkavai. Evameva cattrome ambpam puggal santo savijjamn lokasmi. Katame cattro? mo pakkava, pakko mava, mo mava, pakko pakkava. Kathaca puggalo mo hoti pakkava? Idhekaccassa puggalassa psdika hoti abhikkanta paikkanta lokita vilokita samijita [sammijita (s. sy.)] pasrita saghipattacvaradhraa. So ida dukkhanti yathbhta nappajnti, aya dukkhasamudayoti yathbhta nappajnti, aya dukkhanirodhoti yathbhta nappajnti, aya dukkhanirodhagmin paipadti yathbhta nappajnti. Eva puggalo mo hoti pakkava. Seyyathpi ta amba ma pakkavai, tathpamo aya puggalo. Kathaca puggalo pakko hoti mava? Idhekaccassa puggalassa na psdika hoti abhikkanta paikkanta lokita vilokita samijita pasrita saghipattacvaradhraa. So ida dukkhanti yathbhta pajnti, aya dukkhasamudayoti yathbhta pajnti, aya dukkhanirodhoti yathbhta pajnti, aya dukkhanirodhagmin paipadti yathbhta pajnti. Eva puggalo pakko hoti mava. Seyyathpi ta amba pakka mavai, tathpamo aya puggalo. Kathaca puggalo mo hoti mava? Idhekaccassa puggalassa na psdika hoti abhikkanta paikkanta lokita vilokita samijita pasrita saghipattacvaradhraa. So ida dukkhanti yathbhta nappajntipe aya dukkhanirodhagmin paipadti yathbhta nappajnti. Eva puggalo mo hoti mava. Seyyathpi ta amba ma mavai, tathpamo aya puggalo.

www.tipitaka.org

Vipassana Research Institute

Page 33 sur 53

Kathaca puggalo pakko hoti pakkava? Idhekaccassa puggalassa psdika hoti abhikkanta paikkanta lokita vilokita samijita pasrita saghipattacvaradhraa. So ida dukkhanti yathbhta pajnti pe aya dukkhanirodhagmin paipadti yathbhta pajnti. Eva puggalo pakko hoti pakkava. Seyyathpi ta amba pakka pakkavai, tathpamo aya puggalo. Ime cattro ambpam puggal santo savijjamn lokasmi. 160. Tattha katame cattro kumbhpam puggal? Cattro kumbh tuccho pihito, pro vivao, tuccho vivao, pro pihito. Evameva cattrome kumbhpam puggal santo savijjamn lokasmi. Katame cattro? Tuccho pihito, pro vivao, tuccho vivao, pro pihito. Kathaca puggalo tuccho hoti pihito? Idhekaccassa puggalassa psdika hoti abhikkanta paikkanta lokita vilokita samijita pasrita saghipattacvaradhraa. So ida dukkhanti yathbhta nappajntipe aya dukkhanirodhagmin paipadti yathbhta nappajnti. Eva puggalo tuccho hoti pihito. Seyyathpi so kumbho tuccho pihito, tathpamo aya puggalo. Kathaca puggalo pro hoti vivao? Idhekaccassa puggalassa na psdika hoti abhikkanta paikkanta lokita vilokita samijita pasrita saghipattacvaradhraa. So ida dukkhanti yathbhta pajntipe aya dukkhanirodhagmin paipadti yathbhta pajnti. Eva puggalo pro hoti vivao. Seyyathpi so kumbho pro vivao, tathpamo aya puggalo. Kathaca puggalo tuccho hoti vivao? Idhekaccassa puggalassa na psdika hoti abhikkanta paikkanta lokita vilokita samijita pasrita saghipattacvaradhraa. So ida dukkhanti yathbhta nappajntipe aya dukkhanirodhagmin paipadti yathbhta nappajnti. Eva puggalo tuccho hoti vivao. Seyyathpi so kumbho tuccho vivao, tathpamo aya puggalo. Kathaca puggalo pro hoti pihito? Idhekaccassa puggalassa psdika hoti abhikkanta paikkanta lokita vilokita samijita pasrita saghipattacvaradhraa. So ida dukkhanti yathbhta pajntipe aya dukkhanirodhagmin paipadti yathbhta pajnti. Eva puggalo pro hoti pihito. Seyyathpi so kumbho pro pihito, tathpamo aya puggalo. Ime cattro kumbhpam puggal santo savijjamn lokasmi. 161. Tattha katame cattro udakarahadpam puggal? Cattro udakarahad uttno gambhrobhso, gambhro uttnobhso, uttno uttnobhso, gambhro gambhrobhso. Evameva cattrome udakarahadpam puggal santo savijjamn lokasmi. Katame cattro? Uttno gambhrobhso, gambhro uttnobhso, uttno uttnobhso, gambhro gambhrobhso. Kathaca puggalo uttno hoti gambhrobhso? Idhekaccassa puggalassa psdika hoti abhikkanta paikkanta lokita vilokita samijita pasrita saghipattacvaradhraa. So ida dukkhanti yathbhta nappajntipe aya dukkhanirodhagmin paipadti yathbhta nappajnti. Eva puggalo uttno hoti

www.tipitaka.org

Vipassana Research Institute

Page 34 sur 53

gambhrobhso. Seyyathpi so udakarahado uttno gambhrobhso, tathpamo aya puggalo. Kathaca puggalo gambhro hoti uttnobhso? Idhekaccassa puggalassa na psdika hoti abhikkanta paikkanta lokita vilokita samijita pasrita saghipattacvaradhraa. So ida dukkhanti yathbhta pajntipe aya dukkhanirodhagmin paipadti yathbhta pajnti. Eva puggalo gambhro hoti uttnobhso. Seyyathpi so udakarahado gambhro uttnobhso, tathpamo aya puggalo. Kathaca puggalo uttno hoti uttnobhso? Idhekaccassa puggalassa na psdika hoti abhikkanta paikkanta lokita vilokita samijita pasrita saghipattacvaradhraa. So ida dukkhanti yathbhta nappajntipe aya dukkhanirodhagmin paipadti yathbhta nappajnti. Eva puggalo uttno hoti uttnobhso. Seyyathpi so udakarahado uttno uttnobhso, tathpamo aya puggalo. Kathaca puggalo gambhro hoti gambhrobhso? Idhekaccassa puggalassa psdika hoti abhikkanta paikkanta lokita vilokita samijita pasrita saghipattacvaradhraa. So ida dukkhanti yathbhta pajntipe aya dukkhanirodhagmin paipadti yathbhta pajnti. Eva puggalo gambhro hoti gambhrobhso. Seyyathpi so udakarahado gambhro gambhrobhso, tathpamo aya puggalo. Ime cattro udakarahadpam puggal santo savijjamn lokasmi. 162. Tattha katame cattro balbaddpam puggal? Cattro balbadd [balibaddh (sy.)] sakagavacao [sagavacao (ka. s.) a. ni. 4.108] no paragavacao, paragavacao no sakagavacao, sakagavacao ca paragavacao ca, neva sakagavacao no paragavacao. Evameva cattrome balbaddpam puggal santo savijjamn lokasmi. Katame cattro? Sakagavacao no paragavacao, paragavacao no sakagavacao, sakagavacao ca paragavacao ca, neva sakagavacao no paragavacao. Kathaca puggalo sakagavacao hoti no paragavacao? Idhekacco puggalo sakaparisa ubbejit hoti, no paraparisa. Eva puggalo sakagavacao hoti no paragavacao. Seyyathpi so balbaddo sakagavacao no paragavacao, tathpamo aya puggalo. Kathaca puggalo paragavacao hoti no sakagavacao? Idhekacco puggalo paraparisa ubbejit hoti, no sakaparisa. Eva puggalo paragavacao hoti no sakagavacao. Seyyathpi so balbaddo paragavacao no sakagavacao, tathpamo aya puggalo. Kathaca puggalo sakagavacao ca hoti paragavacao ca? Idhekacco puggalo sakaparisaca ubbejit hoti, paraparisaca. Eva puggalo sakagavacao ca hoti paragavacao ca. Seyyathpi so balbaddo sakagavacao ca paragavacao ca, tathpamo aya puggalo. Kathaca puggalo neva sakagavacao hoti no paragavacao? Idhekacco puggalo neva sakaparisa ubbejit hoti no paraparisa. Eva puggalo neva sakagavacao hoti no

www.tipitaka.org

Vipassana Research Institute

Page 35 sur 53

paragavacao. Seyyathpi so balbaddo neva sakagavacao no paragavacao, tathpamo aya puggalo. Ime cattro balbaddpam puggal santo savijjamn lokasmi. 163. Tattha katame cattro svispam puggal? Cattro svis [sivis (sy.)] gataviso no ghoraviso, ghoraviso no gataviso, gataviso ca ghoraviso ca, neva gataviso no ghoraviso. Evameva cattrome svispam puggal santo savijjamn lokasmi. Katame cattro? gataviso no ghoraviso, ghoraviso no gataviso, gataviso ca ghoraviso ca, neva gataviso no ghoraviso. Kathaca puggalo gataviso hoti no ghoraviso? Idhekacco puggalo abhiha kujjhati. So ca khvassa kodho na cira dgharatta anuseti. Eva puggalo gataviso hoti, no ghoraviso. Seyyathpi so sviso gataviso no ghoraviso, tathpamo aya puggalo. Kathaca puggalo ghoraviso hoti no gataviso? Idhekacco puggalo naheva kho [neva kho (s.) a. ni. 4.110] abhiha kujjhati. So ca khvassa kodho cira dgharatta anuseti. Eva puggalo ghoraviso hoti, no gataviso. Seyyathpi so sviso ghoraviso no gataviso, tathpamo aya puggalo. Kathaca puggalo gataviso ca hoti ghoraviso ca? Idhekacco puggalo abhiha kujjhati. So ca khvassa kodho cira dgharatta anuseti. Eva puggalo gataviso ca hoti ghoraviso ca. Seyyathpi so sviso gataviso ca ghoraviso ca, tathpamo aya puggalo. Kathaca puggalo neva gataviso hoti no ghoraviso? Idhekacco puggalo naheva kho abhiha kujjhati. So ca khvassa kodho na cira dgharatta anuseti. Eva puggalo neva gataviso hoti no ghoraviso. Seyyathpi so sviso neva gataviso no ghoraviso, tathpamo aya puggalo. Ime cattro svispam puggal santo savijjamn lokasmi. 164. Kathaca puggalo ananuvicca apariyoghetv avarahassa vaa bhsit hoti? Idhekacco puggalo duppaipannna micchpaipannna titthiyna titthiyasvakna vaa bhsati suppaipann itipi, sammpaipann itipti. Eva puggalo ananuvicca apariyoghetv avarahassa vaa bhsit hoti. Kathaca puggalo ananuvicca apariyoghetv varahassa avaa bhsit hoti? Idhekacco puggalo suppaipannna sammpaipannna buddhna buddhasvakna avaa bhsati duppaipann itipi, micchpaipann itipti. Eva puggalo ananuvicca apariyoghetv varahassa avaa bhsit hoti. Kathaca puggalo ananuvicca apariyoghetv appasdanye hne pasda upadasit hoti? Idhekacco puggalo duppaipadya micchpaipadya pasda janeti suppaipad itipi, sammpaipad itipti. Eva puggalo ananuvicca apariyoghetv appasdanye hne pasda upadasit hoti. Kathaca puggalo ananuvicca apariyoghetv pasdanye hne appasda upadasit hoti? Idhekacco puggalo suppaipadya sammpaipadya appasda janeti duppaipad itipi, micchpaipad itipti. Eva puggalo ananuvicca apariyoghetv pasdanye hne appasda upadasit hoti.

www.tipitaka.org

Vipassana Research Institute

Page 36 sur 53

165. Kathaca puggalo anuvicca pariyoghetv avarahassa avaa bhsit hoti? Idhekacco puggalo duppaipannna micchpaipannna titthiyna titthiyasvakna avaa bhsati duppaipann itipi, micchpaipann itipti. Eva puggalo anuvicca pariyoghetv avarahassa avaa bhsit hoti. Kathaca puggalo anuvicca pariyoghetv varahassa vaa bhsit hoti? Idhekacco puggalo suppaipannna sammpaipannna buddhna buddhasvakna vaa bhsati suppaipann itipi, sammpaipann itipti. Eva puggalo anuvicca pariyoghetv varahassa vaa bhsit hoti. Kathaca puggalo anuvicca pariyoghetv appasdanye hne appasda upadasit hoti? Idhekacco puggalo duppaipadya micchpaipadya appasda janeti duppaipad itipi, micchpaipad itipti. Eva puggalo anuvicca pariyoghetv appasdanye hne appasda upadasit hoti. Kathaca puggalo anuvicca pariyoghetv pasdanye hne pasda upadasit hoti? Idhekacco puggalo suppaipadya sammpaipadya pasda janeti suppaipad itipi, sammpaipad itipti. Eva puggalo anuvicca pariyoghetv pasdanye hne pasda upadasit hoti. 166. Kathaca puggalo avarahassa avaa bhsit hoti bhta taccha klena, no ca kho varahassa vaa bhsit hoti bhta taccha klena? Idhekacco puggalo vaopi savijjati avaopi savijjati. Yo tattha avao ta bhaati bhta taccha klena, yo tattha vao ta na bhaati bhta taccha klena. Eva puggalo avarahassa avaa bhsit hoti bhta taccha klena, no ca kho varahassa vaa bhsit hoti bhta taccha klena. Kathaca puggalo varahassa vaa bhsit hoti bhta taccha klena, no ca kho avarahassa avaa bhsit hoti bhta taccha klena? Idhekacco puggalo vaopi savijjati avaopi savijjati. Yo tattha vao ta bhaati bhta taccha klena, yo tattha avao ta na bhaati bhta taccha klena. Eva puggalo varahassa vaa bhsit hoti bhta taccha klena, no ca kho avarahassa avaa bhsit hoti bhta taccha klena. Kathaca puggalo avarahassa ca avaa bhsit hoti bhta taccha klena, varahassa ca vaa bhsit hoti bhta taccha klena? Idhekacco puggalo vaopi savijjati avaopi savijjati. Yo tattha avao ta bhaati bhta taccha klena, yopi tattha vao tampi bhaati bhta taccha klena. Tatra kla hoti tassa pahassa veyykaraya. Eva puggalo avarahassa ca avaa bhsit hoti bhta taccha klena, varahassa ca vaa bhsit hoti bhta taccha klena. Kathaca puggalo neva avarahassa avaa bhsit hoti bhta taccha klena, nopi varahassa vaa bhsit hoti bhta taccha klena? Idhekacco puggalo vaopi savijjati avaopi savijjati. Yo tattha avao ta na bhaati bhta taccha klena, yopi tattha vao tampi na bhaati bhta taccha klena. Upekkhako viharati sato sampajno. Eva puggalo neva avarahassa avaa bhsit hoti bhta taccha klena, nopi varahassa vaa bhsit hoti bhta taccha klena.

www.tipitaka.org

Vipassana Research Institute

Page 37 sur 53

167. Katamo ca puggalo uhnaphalpajv no puaphalpajv? Yassa puggalassa uhahato ghaato vyamato jvo abhinibbattati, no puato aya vuccati puggalo uhnaphalpajv, no puaphalpajv. Katamo ca puggalo puaphalpajv no uhnaphalpajv? Paranimmitavasavatt deve [paranimmitavasavattideve (s. sy.)] updya tatpari dev puaphalpajvino na uhnaphalpajvino. Katamo ca puggalo uhnaphalpajv ca puaphalpajv ca? Yassa puggalassa uhahato ghaato vyamato jvo abhinibbattati puato ca aya vuccati puggalo uhnaphalpajv ca puaphalpajv ca. Katamo ca puggalo neva uhnaphalpajv no puaphalpajv? Nerayik neva uhnaphalpajvino no puaphalpajvino. 168. Kathaca puggalo tamo hoti tamaparyano? Idhekacco puggalo nce kule paccjto hoti calakule v nesdakule v venakule [veakule (s. sy.)] v rathakrakule v pukkusakule v dalidde [daidde (s.) passa aguttaranikye] appannapnabhojane kasiravuttike, yattha kasirena ghsacchdo labbhati. So ca hoti dubbao duddasiko okoimako bahvbdho ko v ku v khajo v pakkhahato v, na lbh annassa pnassa vatthassa ynassa mlgandhavilepanassa seyyvasathapadpeyyassa. So kyena duccarita carati, vcya duccarita carati, manas duccarita carati. So kyena duccarita caritv vcya duccarita caritv manas duccarita caritv kyassa bhed para mara apya duggati vinipta niraya upapajjati. Eva puggalo tamo hoti tamaparyano. Kathaca puggalo tamo hoti jotiparyano? Idhekacco puggalo nce kule paccjto hoti calakule v nesdakule v venakule v rathakrakule v pukkusakule v dalidde appannapnabhojane kasiravuttike, yattha kasirena ghsacchdo labbhati. So ca hoti dubbao duddasiko okoimako bahvbdho ko v ku v khajo v pakkhahato v, na lbh annassa pnassa vatthassa ynassa mlgandhavilepanassa seyyvasathapadpeyyassa. So kyena sucarita carati, vcya sucarita carati, manas sucarita carati. So kyena sucarita caritv vcya sucarita caritv manas sucarita caritv kyassa bhed para mara sugati sagga loka upapajjati. Eva puggalo tamo hoti jotiparyano. Kathaca puggalo joti hoti tamaparyano? Idhekacco puggalo ucce kule paccjto hoti khattiyamahslakule v brhmaamahslakule v gahapatimahslakule v ahe mahaddhane mahbhoge pahtajtarparajate pahtavittpakarae pahtadhanadhae. So ca hoti abhirpo dassanyo psdiko paramya vaapokkharatya samanngato, lbh annassa pnassa vatthassa ynassa mlgandhavilepanassa seyyvasathapadpeyyassa. So kyena duccarita carati, vcya duccarita carati, manas duccarita carati. So kyena duccarita caritv vcya duccarita caritv manas duccarita caritv kyassa bhed para mara apya duggati vinipta niraya upapajjati. Eva puggalo joti hoti tamaparyano. Kathaca puggalo joti hoti jotiparyano? Idhekacco puggalo ucce kule paccjto hoti khattiyamahslakule v brhmaamahslakule v gahapatimahslakule v ahe mahaddhane mahbhoge pahtajtarparajate pahtavittpakarae pahtadhanadhae. So

www.tipitaka.org

Vipassana Research Institute

Page 38 sur 53

ca hoti abhirpo dassanyo psdiko paramya vaapokkharatya samanngato, lbh annassa pnassa vatthassa ynassa mlgandhavilepanassa seyyvasathapadpeyyassa. So kyena sucarita carati, vcya sucarita carati, manas sucarita carati. So kyena sucarita caritv vcya sucarita caritv manas sucarita caritv kyassa bhed para mara sugati sagga loka upapajjati. Eva puggalo joti hoti jotiparyano. 169. Kathaca puggalo oatoato hotipe eva puggalo oatoato hoti. Kathaca puggalo oatuato hotipe eva puggalo oatuato hoti. Kathaca puggalo uatoato hotipe eva puggalo uatoato hoti. Kathaca puggalo uatuato hotipe eva puggalo uatuato hoti. 170. Tattha katame cattro rukkhpam puggal? Cattro rukkh pheggu sraparivro, sro phegguparivro, pheggu phegguparivro, sro sraparivro. Evameva cattrome rukkhpam puggal santo savijjamn lokasmi. Katame cattro? Pheggu sraparivro, sro phegguparivro, pheggu phegguparivro, sro sraparivro. Kathaca puggalo pheggu hoti sraparivro? Idhekacco puggalo dusslo hoti ppadhammo, paris ca khvassa hoti slavat kalyadhamm. Eva puggalo pheggu hoti sraparivro. Seyyathpi so rukkho pheggu sraparivro, tathpamo aya puggalo. Kathaca puggalo sro hoti phegguparivro? Idhekacco puggalo slav hoti kalyadhammo, paris ca khvassa hoti dussl ppadhamm. Eva puggalo sro hoti phegguparivro. Seyyathpi so rukkho sro phegguparivro, tathpamo aya puggalo. Kathaca puggalo pheggu hoti phegguparivro? Idhekacco puggalo dusslo hoti ppadhammo, parispissa hoti dussl ppadhamm. Eva puggalo pheggu hoti phegguparivro. Seyyathpi so rukkho pheggu phegguparivro, tathpamo aya puggalo. Kathaca puggalo sro hoti sraparivro? Idhekacco puggalo slav hoti kalyadhammo, parispissa hoti slavat kalyadhamm. Eva puggalo sro hoti sraparivro. Seyyathpi so rukkho sro sraparivro, tathpamo aya puggalo. Ime cattro rukkhpam puggal santo savijjamn lokasmi. 171. Katamo ca puggalo rpappamo rpappasanno? Idhekacco puggalo roha v passitv pariha v passitv sahna v passitv pripri v passitv tattha pama gahetv pasda janeti. Aya vuccati puggalo rpappamo rpappasanno. Katamo ca puggalo ghosappamo ghosappasanno? Idhekacco puggalo paravaanya parathomanya parapasasanya paravaahrikya [paravaahriy (s.)] tattha pama gahetv pasda janeti. Aya vuccati puggalo ghosappamo ghosappasanno. 172. Katamo ca puggalo lkhappamo lkhappasanno? Idhekacco puggalo cvaralkha v passitv pattalkha v passitv sensanalkha v passitv vividha v dukkarakrika passitv tattha pama gahetv pasda janeti. Aya vuccati puggalo lkhappamo

www.tipitaka.org

Vipassana Research Institute

Page 39 sur 53

lkhappasanno. Katamo ca puggalo dhammappamo dhammappasanno? Idhekacco puggalo sla v passitv samdhi v passitv paa v passitv tattha pama gahetv pasda janeti. Aya vuccati puggalo dhammappamo dhammappasanno. 173. Kathaca puggalo attahitya paipanno hoti no parahitya? Idhekacco puggalo attan slasampanno hoti, no para slasampadya samdapeti; attan samdhisampanno hoti, no para samdhisampadya samdapeti; attan pasampanno hoti, no para pasampadya samdapeti; attan vimuttisampanno hoti, no para vimuttisampadya samdapeti; attan vimuttiadassanasampanno hoti, no para vimuttiadassanasampadya samdapeti. Eva puggalo attahitya paipanno hoti no parahitya. Kathaca puggalo parahitya paipanno hoti no attahitya? Idhekacco puggalo attan na slasampanno hoti, para slasampadya samdapeti; attan na samdhisampanno hoti, para samdhisampadya samdapeti; attan na pasampanno hoti, para pasampadya samdapeti; attan na vimuttisampanno hoti, para vimuttisampadya samdapeti; attan na vimuttiadassanasampanno hoti, para vimuttiadassanasampadya samdapeti. Eva puggalo parahitya paipanno hoti no attahitya. Kathaca puggalo attahitya ceva paipanno hoti parahitya ca? Idhekacco puggalo attan ca slasampanno hoti, paraca slasampadya samdapeti; attan ca samdhisampanno hoti, paraca samdhisampadya samdapeti; attan ca pasampanno hoti, paraca pasampadya samdapeti; attan ca vimuttisampanno hoti, paraca vimuttisampadya samdapeti; attan ca vimuttiadassanasampanno hoti, paraca vimuttiadassanasampadya samdapeti. Eva puggalo attahitya ceva paipanno hoti parahitya ca. Kathaca puggalo neva attahitya paipanno hoti no parahitya? Idhekacco puggalo attan na slasampanno hoti, no para slasampadya samdapeti; attan na samdhisampanno hoti, no para samdhisampadya samdapeti; attan na pasampanno hoti, no para pasampadya samdapeti; attan na vimuttisampanno hoti, no para vimuttisampadya samdapeti; attan na vimuttiadassanasampanno hoti, no para vimuttiadassanasampadya samdapeti. Eva puggalo neva attahitya paipanno hoti no parahitya. 174. Kathaca puggalo attantapo hoti attaparitpannuyogamanuyutto? Idhekacco puggalo acelako hoti muttcro hatthpalekhano [hatthvalekhano (sy.)], naehibhaddantiko natihabhaddantiko nbhihaa na uddissakata na nimantana sdiyati, so na kumbhimukh paiggahti na kaopimukh [kalopimukh (s. sy.) ma. ni. 2.7] paiggahti, na eakamantara na daamantara na musalamantara na dvinna bhujamnna na gabbhiniy na pyamnya na purisantaragatya, na sakittsu na yattha s upahito hoti na yattha makkhik saasaacrin, na maccha na masa na sura na meraya na thusodaka pivati. So ekgriko v hoti eklopiko, dvgriko v hoti dvlopikope sattgriko v hoti sattlopiko; ekisspi dattiy ypeti, dvhipi datthi ypetipe sattahipi

www.tipitaka.org

Vipassana Research Institute

Page 40 sur 53

datthi ypeti; ekhikampi hra hreti, dvhikampi [dvhikampi (s.)] hra hreti pe satthikampi hra hreti. Iti evarpa ahamsikampi pariyyabhattabhojannuyogamanuyutto viharati. So skabhakkho v hoti smkabhakkho v hoti nvrabhakkho v hoti daddulabhakkho v hoti haabhakkho v hoti kaabhakkho v hoti cmabhakkho v hoti pikabhakkho v hoti tiabhakkho v hoti gomayabhakkho v hoti, vanamlaphalhro ypeti pavattaphalabhoj. So snipi dhreti masnipi dhreti chavadussnipi dhreti pasuklnipi dhreti tirnipi dhreti ajinampi dhreti ajinakkhipampi dhreti kusacrampi dhreti vkacrampi dhreti phalakacrampi dhreti kesakambalampi dhreti vakambalampi dhreti ulkapakkhampi [ulukapakkhampi (s. sy.)] dhreti, kesamassulocakopi hoti kesamassulocannuyogamanuyutto, ubbhahakopi hoti sanapaikkhitto, ukkuikopi hoti ukkuikappadhnamanuyutto, kaakpassayikopi hoti kaakpassaye seyya kappeti, syatatiyakampi [syatatiyakampi (sy. ka.) ma. ni. 2.7] udakorohannuyogamanuyutto viharati. Iti evarpa anekavihita kyassa tpanaparitpannuyogamanuyutto viharati. Eva puggalo attantapo hoti attaparitpannuyogamanuyutto. 175. Kathaca puggalo parantapo hoti paraparitpannuyogamanuyutto? Idhekacco puggalo orabbhiko hoti skariko skuiko mgaviko luddo macchaghtako coro coraghtako goghtako bandhangriko, ye v panaepi keci kurrakammant. Eva puggalo parantapo hoti paraparitpannuyogamanuyutto. 176. Kathaca puggalo attantapo ca hoti attaparitpannuyogamanuyutto, parantapo ca paraparitpannuyogamanuyutto? Idhekacco puggalo rj v hoti khattiyo muddhvasitto [muddhbhisitto (sy. ka.)] brhmao v mahslo. So puratthimena narassa nava sandhgra [santgra (sy.), yagra (s.)] krpetv kesamassu ohretv kharjina [khurjina (sy. ka.)] nivsetv sappitelena kya abbhajitv migavisena pihi kauvamno [kayamno (s.)] sandhgra pavisati saddhi mahesiy brhmaena ca purohitena. So tattha anantarahitya bhmiy haritupalittya seyya kappeti. Ekiss gviy sarpavacchya ya ekasmi thane khra hoti tena rj ypeti, ya dutiyasmi thane khra hoti tena mahes ypeti, ya tatiyasmi thane khra hoti tena brhmao purohito ypeti, ya catutthasmi thane khra hoti tena aggi juhati, avasesena vacchako ypeti. So evamha ettak usabh haantu yaatthya, ettak vacchatar haantu yaatthya, ettak vacchatariyo haantu yaatthya, ettak aj haantu yaatthya, ettak urabbh haantu yaatthya, (ettak ass haantu yaatthya) [( ) natthi shaapotthake. majjhimanikye kandarakasuttepi evameva] ettak rukkh chijjantu ypatthya, ettak dabbh lyantu barihisatthyti [parihisatthyti (s. sy. ka.) ma. ni. 2.9]. Yepissa te honti dsti v pessti v kammakarti v, tepi daatajjit bhayatajjit assumukh rudamn parikammni karonti. Eva puggalo attantapo ca hoti attaparitpannuyogamanuyutto, parantapo ca paraparitpannuyogamanuyutto. 177. Kathaca puggalo neva attantapo ca hoti na attaparitpannuyogamanuyutto, na parantapo na paraparitpannuyogamanuyutto? So anattantapo aparantapo diheva dhamme nicchto nibbuto stbhto sukhappaisaved brahmabhtena attan viharati. Idha tathgato loke uppajjati araha sammsambuddho vijjcaraasampanno sugato lokavid anuttaro purisadammasrathi satth devamanussna buddho bhagav. So ima loka sadevaka samraka sabrahmaka sassamaabrhmai paja sadevamanussa

www.tipitaka.org

Vipassana Research Institute

Page 41 sur 53

saya abhi sacchikatv pavedeti. So dhamma deseti dikalya majjhekalya pariyosnakalya sttha sabyajana, kevalaparipua parisuddha brahmacariya pakseti. Ta dhamma suti gahapati v gahapatiputto v aatarasmi v kule paccjto. So ta dhamma sutv tathgate saddha pailabhati. So tena saddhpailbhena samanngato iti paisacikkhati sambdho gharvso rajpatho, abbhokso pabbajj. Nayida sukara agra ajjhvasat ekantaparipua ekantaparisuddha sakhalikhita brahmacariya caritu. Yannha kesamassu ohretv ksyni vatthni acchdetv agrasm anagriya pabbajeyyanti! So aparena samayena appa v bhogakkhandha pahya mahanta v bhogakkhandha pahya appa v tiparivaa pahya mahanta v tiparivaa pahya kesamassu ohretv ksyni vatthni acchdetv agrasm anagriya pabbajati. 178. So eva pabbajito samno bhikkhna sikkhsjvasampanno ptipta pahya ptipt paivirato hoti nihitadao nihitasattho lajj daypanno sabbapabhtahitnukamp viharati. Adinndna pahya adinndn paivirato hoti dinndy dinnapikakh, athenena sucibhtena attan viharati. Abrahmacariya pahya brahmacr hoti rcr [ancr (ka.)] paivirato methun gmadhamm. Musvda pahya musvd paivirato hoti saccavd saccasandho theto paccayiko avisavdako lokassa. Pisua vca pahya pisuya vcya paivirato hoti, ito sutv na amutra akkht imesa bhedya, amutra v sutv na imesa akkht amsa bhedya. Iti bhinnna v sandht sahitna v anuppadt samaggrmo samaggarato samagganand samaggakarai vca bhsit hoti. Pharusa vca pahya pharusya vcya paivirato hoti. Y s vc nel kaasukh pemany hadayagam por bahujanakant bahujanamanp tathrpi vca bhsit hoti. Samphappalpa pahya samphappalp paivirato hoti, klavd bhtavd atthavd dhammavd vinayavd nidhnavati vca bhsit klena spadesa pariyantavati atthasahita. 179. So bjagmabhtagmasamrambh paivirato hoti, ekabhattiko hoti rattparato virato viklabhojan, naccagtavditaviskadassan paivirato hoti, mlgandhavilepanadhraamaanavibhsanahn paivirato hoti, uccsayanamahsayan paivirato hoti, jtarparajatapaiggaha paivirato hoti. makadhaapaiggaha paivirato hoti, makamasapaiggaha paivirato hoti, itthikumrikpaiggaha paivirato hoti, dsidsapaiggaha paivirato hoti, ajeakapaiggaha paivirato hoti, kukkuaskarapaiggaha paivirato hoti, hatthigavssavaavapaiggaha paivirato hoti, khettavatthupaiggaha paivirato hoti, dteyyapahiagamannuyog paivirato hoti, kayavikkay paivirato hoti,

www.tipitaka.org

Vipassana Research Institute

Page 42 sur 53

tulkakasakamnak paivirato hoti, ukkoanavacananikatisciyog [ sviyog (sy. ka.)] paivirato hoti, chedanavadhabandhanaviparmosalopasahaskr paivirato hoti. 180. So santuho hoti kyaparihrikena cvarena kucchiparihrikena piaptena. So yena yeneva pakkamati samdyeva pakkamati, seyyathpi nma pakkh sakuo yena yeneva eti sapattabhrova eti. Evameva bhikkhu santuho hoti kyaparihrikena cvarena kucchiparihrikena piaptena. So yena yeneva pakkamati samdyeva pakkamati. So imin ariyena slakkhandhena samanngato ajjhatta anavajjasukha paisavedeti. 181. So cakkhun rpa disv na nimittaggh hoti nnubyajanaggh. Yatvdhikaraamena cakkhundriya asavuta viharanta abhijjhdomanass ppak akusal dhamm anvssaveyyu, tassa savarya paipajjati, rakkhati cakkhundriya, cakkhundriye savara pajjati; sotena sadda sutvpe ghnena gandha ghyitv pe jivhya rasa syitvpe kyena phohabba phusitvpe manas dhamma viya na nimittaggh hoti nnubyajanaggh. Yatvdhikaraamena manindriya asavuta viharanta abhijjhdomanass ppak akusal dhamm anvssaveyyu, tassa savarya paipajjati, rakkhati manindriya, manindriye savara pajjati. So imin ariyena indriyasavarena samanngato ajjhatta abysekasukha paisavedeti. 182. So abhikkante paikkante sampajnakr hoti, lokite vilokite sampajnakr hoti, samijite pasrite sampajnakr hoti, saghipattacvaradhrae sampajnakr hoti, asite pte khyite syite sampajnakr hoti, uccrapassvakamme sampajnakr hoti, gate hite nisinne sutte jgarite bhsite tuhbhve sampajnakr hoti. So imin ca ariyena slakkhandhena samanngato imin ca ariyena indriyasavarena samanngato imin ca ariyena satisampajaena samanngato imya ca ariyya santuhiy samanngato [passa ma. ni. 2 kandarakasutte; a. ni. 1 attantapasutte ca] vivitta sensana bhajati araa rukkhamla pabbata kandara giriguha susna vanapattha abbhoksa pallapuja. So pacchbhatta piaptapaikkanto nisdati pallaka bhujitv uju kya paidhya parimukha sati upahapetv. So abhijjha loke pahya vigatbhijjhena cetas viharati, abhijjhya citta parisodheti; bypdapadosa pahya abypannacitto viharati sabbapabhtahitnukamp, bypdapados citta parisodheti; thinamiddha [thnamiddha (s. sy.)] pahya vigatathinamiddho viharati lokasa sato sampajno, thinamiddh citta parisodheti; uddhaccakukkucca pahya anuddhato viharati ajjhatta vpasantacitto, uddhaccakukkucc citta parisodheti; vicikiccha pahya tiavicikiccho viharati akathakath kusalesu dhammesu, vicikicchya citta parisodheti. 183. So ime paca nvarae pahya cetaso upakkilese paya dubbalkarae vivicceva kmehi vivicca akusalehi dhammehi savitakka savicra vivekaja ptisukha pahama jhna upasampajja viharati; vitakkavicrna vpasam ajjhatta sampasdana cetaso ekodibhva avitakka avicra samdhija ptisukha dutiya jhna upasampajja viharati; ptiy ca virg upekkhako ca viharati sato ca sampajno sukhaca kyena paisavedeti, ya ta ariy cikkhanti upekkhako satim sukhavihrti tatiya jhna upasampajja viharati; sukhassa ca pahn dukkhassa ca pahn pubbeva somanassadomanassna atthagam adukkhamasukha upekkhsatiprisuddhi catuttha jhna upasampajja viharati.

www.tipitaka.org

Vipassana Research Institute

Page 43 sur 53

So eva samhite citte parisuddhe pariyodte anagae vigatpakkilese mudubhte kammaniye hite nejappatte pubbenivsnussatiya citta abhininnmeti. So anekavihita pubbenivsa anussarati, seyyathida ekampi jti dvepi jtiyo tissopi jtiyo catassopi jtiyo pacapi jtiyo dasapi jtiyo vsampi jtiyo tisampi jtiyo cattlsampi jtiyo pasampi jtiyo jtisatampi jtisahassampi jtisatasahassampi anekepi savaakappe anekepi vivaakappe anekepi savaavivaakappe amutrsi evanmo evagotto evavao evamhro evasukhadukkhapaisaved evamyupariyanto, so tato cuto amutra udapdi; tatrpsi evanmo evagotto evavao evamhro evasukhadukkhapaisaved evamyupariyanto, so tato cuto idhpapannoti. Iti skra sauddesa anekavihita pubbenivsa anussarati. 184. So eva samhite citte parisuddhe pariyodte anagae vigatpakkilese mudubhte kammaniye hite nejappatte sattna cutpaptaya citta abhininnmeti. So dibbena cakkhun visuddhena atikkantamnusakena satte passati cavamne upapajjamne hne pate suvae dubbae, sugate duggate yathkammpage satte pajnti ime vata bhonto satt kyaduccaritena samanngat, vacduccaritena samanngat, manoduccaritena samanngat, ariyna upavdak, micchdihik micchdihikammasamdn. Te kyassa bhed para mara apya duggati vinipta niraya upapann. Ime v pana bhonto satt kyasucaritena samanngat vacsucaritena samanngat manosucaritena samanngat ariyna anupavdak sammdihik sammdihikammasamdn. Te kyassa bhed para mara sugati sagga loka upapannti. So iti dibbena cakkhun visuddhena atikkantamnusakena satte passati cavamne upapajjamne hne pate suvae dubbae, sugate duggate yathkammpage satte pajnti. 185. So eva samhite citte parisuddhe pariyodte anagae vigatpakkilese mudubhte kammaniye hite nejappatte savna khayaya citta abhininnmeti. So ida dukkhanti yathbhta pajnti, aya dukkhasamudayoti yathbhta pajnti, aya dukkhanirodhoti yathbhta pajnti, aya dukkhanirodhagmin paipadti yathbhta pajnti, ime savti yathbhta pajnti, aya savasamudayoti yathbhta pajnti, aya savanirodhoti yathbhta pajnti, aya savanirodhagmin paipadti yathbhta pajnti. Tassa eva jnato eva passato kmsavpi citta vimuccati, bhavsavpi citta vimuccati, avijjsavpi citta vimuccati. Vimuttasmi vimuttamiti a hoti. Kh jti, vusita brahmacariya, kata karaya, npara itthattyti pajnti. Eva puggalo neva attantapo ca hoti na attaparitpannuyogamanuyutto, na parantapo na paraparitpannuyogamanuyutto. So anattantapo aparantapo diheva dhamme nicchto nibbuto stbhto sukhappaisaved brahmabhtena attan viharati. 186. Katamo ca puggalo sargo? Yassa puggalassa rgo appahno, aya vuccati puggalo sargo. Katamo ca puggalo sadoso? Yassa puggalassa doso appahno, aya vuccati puggalo sadoso. Katamo ca puggalo samoho? Yassa puggalassa moho appahno, aya vuccati puggalo samoho. Katamo ca puggalo samno? Yassa puggalassa mno appahno, aya vuccati puggalo

www.tipitaka.org

Vipassana Research Institute

Page 44 sur 53

samno. 187. Kathaca puggalo lbh hoti ajjhatta cetosamathassa, na lbh adhipadhammavipassanya? Idhekacco puggalo lbh hoti rpasahagatna v arpasahagatna v sampattna, na lbh lokuttaramaggassa v phalassa v. Eva puggalo lbh hoti ajjhatta cetosamathassa, na lbh adhipadhammavipassanya. Kathaca puggalo lbh hoti adhipadhammavipassanya, na lbh ajjhatta cetosamathassa? Idhekacco puggalo lbh hoti lokuttaramaggassa v phalassa v, na lbh rpasahagatna v arpasahagatna v sampattna. Eva puggalo lbh hoti adhipadhammavipassanya, na lbh ajjhatta cetosamathassa. Kathaca puggalo lbh ceva hoti ajjhatta cetosamathassa, lbh ca adhipadhammavipassanya? Idhekacco puggalo lbh hoti rpasahagatna v arpasahagatna v sampattna, lbh lokuttaramaggassa v phalassa v. Eva puggalo lbh ceva hoti ajjhatta cetosamathassa, lbh ca adhipadhammavipassanya. Kathaca puggalo neva lbh hoti ajjhatta cetosamathassa, na lbh adhipadhammavipassanya? Idhekacco puggalo neva lbh hoti rpasahagatna v arpasahagatna v sampattna, na lbh lokuttaramaggassa v phalassa v. Eva puggalo neva lbh hoti ajjhatta cetosamathassa, na lbh adhipadhammavipassanya. 188. Katamo ca puggalo anusotagm? Idhekacco puggalo kme ca paisevati ppaca kamma karoti. Aya vuccati puggalo anusotagm. Katamo ca puggalo paisotagm? Idhekacco puggalo kme ca na paisevati ppaca kamma na karoti. So sahpi dukkhena sahpi domanassena assumukhenapi rudamno paripua parisuddha brahmacariya carati. Aya vuccati puggalo paisotagm. Katamo ca puggalo hitatto? Idhekacco puggalo pacanna orambhgiyna sayojanna parikkhay opaptiko hoti tattha parinibby anvattidhammo tasm lok. Aya vuccati puggalo hitatto. Katamo ca puggalo tio pragato thale tihati brhmao? Idhekacco puggalo savna khay ansava cetovimutti pavimutti diheva dhamme saya abhi sacchikatv upasampajja viharati. Aya vuccati puggalo tio pragato thale tihati brhmao. 189. Kathaca puggalo appassuto hoti sutena anupapanno? Idhekaccassa puggalassa appaka suta hoti sutta geyya veyykaraa gtha udna itivuttaka jtaka abbhutadhamma vedalla. So tassa appakassa sutassa na atthamaya dhammamaya dhammnudhammappaipanno [na dhammamaya na dhammnudhammapaipanno (sy.), na dhammamaya dhammnudhammappaipanno (ka.)] hoti. Eva puggalo appassuto hoti sutena anupapanno. Kathaca puggalo appassuto hoti sutena upapanno? Idhekaccassa puggalassa appaka suta hoti sutta geyya veyykaraa gtha udna itivuttaka jtaka

www.tipitaka.org

Vipassana Research Institute

Page 45 sur 53

abbhutadhamma vedalla. So tassa appakassa sutassa atthamaya dhammamaya dhammnudhammappaipanno hoti. Eva puggalo appassuto hoti sutena upapanno. Kathaca puggalo bahussuto hoti sutena anupapanno? Idhekaccassa puggalassa bahuka suta hoti sutta geyya veyykaraa gtha udna itivuttaka jtaka abbhutadhamma vedalla. So tassa bahukassa sutassa na atthamaya dhammamaya dhammnudhammappaipanno hoti. Eva puggalo bahussuto hoti sutena anupapanno. Kathaca puggalo bahussuto hoti sutena upapanno? Idhekaccassa puggalassa bahuka suta hoti sutta geyya veyykaraa gtha udna itivuttaka jtaka abbhutadhamma vedalla. So tassa bahukassa sutassa atthamaya dhammamaya dhammnudhammappaipanno hoti. Eva puggalo bahussuto hoti sutena upapanno. 190. Katamo ca puggalo samaamacalo? Idhekacco puggalo tia sayojanna parikkhay sotpanno hoti aviniptadhammo niyato sambodhiparyano. Aya vuccati puggalo samaamacalo. Katamo ca puggalo samaapadumo? Idhekacco puggalo tia sayojanna parikkhay rgadosamohna tanutt sakadgm hoti, sakideva ima loka gantv dukkhassanta karoti. Aya vuccati puggalo samaapadumo. Katamo ca puggalo samaapuarko? Idhekacco puggalo pacanna orambhgiyna sayojanna parikkhay opaptiko hoti tattha parinibby anvattidhammo tasm lok. Aya vuccati puggalo samaapuarko. Katamo ca puggalo samaesu samaasukhumlo? Idhekacco puggalo savna khay ansava cetovimutti pavimutti diheva dhamme saya abhi sacchikatv upasampajja viharati. Aya vuccati puggalo samaesu samaasukhumloti. Catukkaniddeso. 5. Pacakapuggalapaatti 191. Tatra yvya puggalo rabhati ca vippaisr ca hoti, taca cetovimutti pavimutti yathbhta nappajnti, yatthassa te uppann ppak akusal dhamm aparises nirujjhanti, so evamassa vacanyo yasmato kho rambhaj [rabbhaj (ka.) a. ni. 5.142] sav savijjanti, vippaisraj sav pavahanti. Sdhu vatyasm rambhaje save pahya vippaisraje save paivinodetv citta paaca bhvetu. Evamyasm amun pacamena puggalena samasamo bhavissatti. Tatra yvya puggalo rabhati na vippaisr hoti, taca cetovimutti pavimutti yathbhta nappajnti, yatthassa te uppann ppak akusal dhamm aparises nirujjhanti, so evamassa vacanyo yasmato kho rambhaj sav savijjanti, vippaisraj sav nappavahanti. Sdhu vatyasm rambhaje save pahya citta paaca bhvetu. Evamyasm amun pacamena puggalena samasamo bhavissatti.

www.tipitaka.org

Vipassana Research Institute

Page 46 sur 53

Tatra yvya puggalo na rabhati vippaisr hoti, taca cetovimutti pavimutti yathbhta nappajnti, yatthassa te uppann ppak akusal dhamm aparises nirujjhanti, so evamassa vacanyo yasmato kho rambhaj sav na savijjanti, vippaisraj sav pavahanti. Sdhu vatyasm vippaisraje save paivinodetv citta paaca bhvetu. Evamyasm amun pacamena puggalena samasamo bhavissatti. Tatra yvya puggalo na rabhati na vippaisr hoti, taca cetovimutti pavimutti yathbhta nappajnti, yatthassa te ppak akusal dhamm aparises nirujjhanti, so evamassa vacanyo yasmato kho rambhaj sav na savijjanti, vippaisraj sav nappavahanti. Sdhu vatyasm citta paaca bhvetu. Evamyasm amun pacamena puggalena samasamo bhavissatti. Ime cattro puggal amun pacamena puggalena eva ovadiyamn eva anussiyamn anupubbena savna khaya ppuanti. 192. Kathaca puggalo datv avajnti? Idhekacco puggalo yassa puggalassa deti cvarapiaptasensanagilnapaccayabhesajjaparikkhra, tassa eva hoti aha dammi, aya [aya pana (sy. ka.) a. ni. 5.141] paiggahtti, tamena datv avajnti. Eva puggalo datv avajnti. Kathaca puggalo savsena avajnti? Idhekacco puggalo yena puggalena saddhi savasati dve v ti v vassni, tamena savsena avajnti. Eva puggalo savsena avajnti. Kathaca puggalo dheyyamukho hoti? Idhekacco puggalo parassa vae v avae v bhsiyamne khippaeva adhimuccit hoti. Eva puggalo dheyyamukho hoti. Kathaca puggalo lolo hoti? Idhekacco puggalo ittarasaddho hoti ittarabhatt ittarapemo ittarappasdo. Eva puggalo lolo hoti. Kathaca puggalo mando momho hoti? Idhekacco puggalo kusalkusale dhamme na jnti, svajjnavajje dhamme na jnti, hnappate dhamme na jnti, kahasukkasappaibhge dhamme na jnti. Eva puggalo mando momho hoti. 193. Tattha katame paca yodhjvpam puggal? Paca yodhjv idhekacco yodhjvo rajaggaeva disv sasdati visdati na santhambhati [satthambhati (s.) a. ni. 5.141] na sakkoti sagma otaritu. Evarpopi idhekacco yodhjvo hoti. Aya pahamo yodhjvo santo savijjamno lokasmi. Puna capara idhekacco yodhjvo sahati rajagga, api ca kho dhajaggaeva disv sasdati visdati na santhambhati na sakkoti sagma otaritu. Evarpopi idhekacco yodhjvo hoti. Aya dutiyo yodhjvo santo savijjamno lokasmi. Puna capara idhekacco yodhjvo sahati rajagga sahati dhajagga, api ca kho ussraaeva [ussdanayeva (s.), ussdanaeva (sy. ka.) a. ni. 5.141] sutv sasdati visdati na santhambhati na sakkoti sagma otaritu. Evarpopi idhekacco yodhjvo hoti. Aya tatiyo yodhjvo santo savijjamno lokasmi.

www.tipitaka.org

Vipassana Research Institute

Page 47 sur 53

Puna capara idhekacco yodhjvo sahati rajagga sahati dhajagga sahati ussraa, api ca kho sampahre haati bypajjati. Evarpopi idhekacco yodhjvo hoti. Aya catuttho yodhjvo santo savijjamno lokasmi. Puna capara idhekacco yodhjvo sahati rajagga sahati dhajagga sahati ussraa sahati sampahra. So ta sagma abhivijinitv vijitasagmo tameva sagmassa ajjhvasati. Evarpopi idhekacco yodhjvo hoti. Aya pacamo yodhjvo santo savijjamno lokasmi. Ime paca yodhjv santo savijjamn lokasmi. 194. Evameva pacime yodhjvpam puggal santo savijjamn bhikkhsu. Katame paca? Idhekacco bhikkhu rajaggaeva disv sasdati visdati na santhambhati na sakkoti brahmacariya sandhretu [santnetu (s. sy.) a. ni. 5.75], sikkhdubbalya vikatv [vkatv (s.)] sikkha paccakkhya hnyvattati. Kimassa rajaggasmi? Idha bhikkhu suti asukasmi nma gme v nigame v itth v kumr v abhirp dassany psdik paramya vaapokkharatya samanngatti. So ta sutv sasdati visdati na santhambhati na sakkoti brahmacariya sandhretu, sikkhdubbalya vikatv sikkha paccakkhya hnyvattati. Idamassa rajaggasmi. Seyyathpi so yodhjvo rajaggaeva disv sasdati visdati na santhambhati na sakkoti sagma otaritu, tathpamo aya puggalo. Evarpopi idhekacco puggalo hoti. Aya pahamo yodhjvpamo puggalo santo savijjamno bhikkhsu. 195. Puna capara idhekacco bhikkhu sahati rajagga, api ca kho dhajaggaeva disv sasdati visdati na santhambhati na sakkoti brahmacariya sandhretu, sikkhdubbalya vikatv sikkha paccakkhya hnyvattati. Kimassa dhajaggasmi? Idha bhikkhu na heva kho suti asukasmi nma gme v nigame v itth v kumr v abhirp dassany psdik paramya vaapokkharatya samanngatti, api ca kho sma [smayeva (s.)] passati itthi v kumri v abhirpa dassanya psdika paramya vaapokkharatya samanngata. So ta disv sasdati visdati na santhambhati na sakkoti brahmacariya sandhretu, sikkhdubbalya vikatv sikkha paccakkhya hnyvattati. Idamassa dhajaggasmi. Seyyathpi so yodhjvo sahati rajagga, api ca kho dhajaggaeva disv sasdati visdati na santhambhati na sakkoti sagma otaritu, tathpamo aya puggalo. Evarpopi idhekacco puggalo hoti. Aya dutiyo yodhjvpamo puggalo santo savijjamno bhikkhsu. 196. Puna capara idhekacco bhikkhu sahati rajagga sahati dhajagga, api ca kho ussraaeva sutv sasdati visdati na santhambhati na sakkoti brahmacariya sandhretu, sikkhdubbalya vikatv sikkha paccakkhya hnyvattati. Kimassa ussraya? Idha bhikkhu araagata v rukkhamlagata v sugragata v mtugmo upasakamitv hasati [uhasati (ahakath) a. ni. 5.75] ullapati ujjagghati uppaeti. So mtugmena hasiyamno ullapiyamno ujjagghiyamno uppaiyamno sasdati visdati na santhambhati na sakkoti brahmacariya sandhretu, sikkhdubbalya vikatv sikkha paccakkhya hnyvattati. Idamassa ussraya. Seyyathpi so yodhjvo sahati rajagga sahati dhajagga, api ca kho ussraaeva sutv sasdati visdati na santhambhati na sakkoti sagma otaritu, tathpamo aya

www.tipitaka.org

Vipassana Research Institute

Page 48 sur 53

puggalo. Evarpopi idhekacco puggalo hoti. Aya tatiyo yodhjvpamo puggalo santo savijjamno bhikkhsu. 197. Puna capara idhekacco bhikkhu sahati rajagga sahati dhajagga sahati ussraa, api ca kho sampahre haati bypajjati. Kimassa sampahrasmi? Idha bhikkhu araagata v rukkhamlagata v sugragata v mtugmo upasakamitv abhinisdati abhinipajjati ajjhottharati. So mtugmena abhinisdiyamno abhinipajjiyamno ajjhotthariyamno sikkha appaccakkhya dubbalya anvikatv methuna dhamma paisevati. Idamassa sampahrasmi. Seyyathpi so yodhjvo sahati rajagga sahati dhajagga sahati ussraa, api ca kho sampahre haati bypajjati, tathpamo aya puggalo. Evarpopi idhekacco puggalo hoti. Aya catuttho yodhjvpamo puggalo santo savijjamno bhikkhsu. 198. Puna capara idhekacco bhikkhu sahati rajagga sahati dhajagga sahati ussraa sahati sampahra. So ta sagma abhivijinitv vijitasagmo tameva sagmassa ajjhvasati. Kimassa sagmavijayasmi? Idha bhikkhu araagata v rukkhamlagata v sugragata v mtugmo upasakamitv abhinisdati abhinipajjati ajjhottharati. So mtugmena abhinisdiyamno abhinipajjiyamno ajjhotthariyamno vinivehetv vinimocetv yena kma pakkamati. So vivitta sensana bhajati araa rukkhamla pabbata kandara giriguha susna vanapattha abbhoksa pallapuja. So araagato v rukkhamlagato v sugragato v nisdati pallaka bhujitv uju kya paidhya parimukha sati upahapetv. So abhijjha loke pahya vigatbhijjhena cetas viharati, abhijjhya citta parisodheti; bypdapadosa pahya abypannacitto viharati, sabbapabhtahitnukamp bypdapados citta parisodheti; thinamiddha pahya vigatathinamiddho viharati lokasa sato sampajno, thinamiddh citta parisodheti; uddhaccakukkucca pahya anuddhato viharati ajjhatta vpasantacitto, uddhaccakukkucc citta parisodheti; vicikiccha pahya tiavicikiccho viharati akathakath kusalesu dhammesu, vicikicchya citta parisodheti. So ime paca nvarae pahya cetaso upakkilese paya dubbalkarae vivicceva kmehi vivicca akusalehi dhammehi savitakka savicra vivekaja ptisukha pahama jhna upasampajja viharati; vitakkavicrna vpasam dutiya jhnape tatiya jhna pe catuttha jhna upasampajja viharati. So eva samhite citte parisuddhe pariyodte anagae vigatpakkilese mudubhte kammaniye hite nejappatte savna khayaya citta abhininnmeti. So ida dukkhanti yathbhta pajnti, aya dukkhasamudayoti yathbhta pajnti, aya dukkhanirodhoti yathbhta pajnti, aya dukkhanirodhagmin paipadti yathbhta pajnti, ime savti yathbhta pajnti, aya savasamudayoti yathbhta pajnti, aya savanirodhoti yathbhta pajnti, aya savanirodhagmin paipadti yathbhta pajnti. Tassa eva jnato eva passato kmsavpi citta vimuccati, bhavsavpi citta vimuccati, avijjsavpi citta vimuccati. Vimuttasmi vimuttamiti a hoti. Kh jti,

www.tipitaka.org

Vipassana Research Institute

Page 49 sur 53

vusita brahmacariya, kata karaya, npara itthattyti pajnti. Idamassa sagmavijayasmi. Seyyathpi so yodhjvo sahati rajagga sahati dhajagga sahati ussraa sahati sampahra, so ta sagma abhivijinitv vijitasagmo tameva sagmassa ajjhvasati, tathpamo aya puggalo. Evarpopi idhekacco puggalo hoti. Aya pacamo yodhjvpamo puggalo santo savijjamno bhikkhsu. Ime paca yodhjvpam puggal santo savijjamn bhikkhsu. 199. Tattha katame paca piaptik? Mandatt momhatt piaptiko hoti, ppiccho icchpakato piaptiko hoti, ummd cittavikkhep piaptiko hoti, vaita buddhehi buddhasvakehti piaptiko hoti, api ca appicchatayeva [appicchayeva (sy.) a. ni. 5.181] nissya santuhiyeva nissya sallekhayeva nissya idamatthitayeva [idamahitayeva (s.)] nissya piaptiko hoti. Tatra yvya piaptiko appicchatayeva nissya santuhiyeva nissya sallekhayeva nissya idamatthitayeva nissya piaptiko, aya imesa pacanna piaptikna aggo ca seho ca pmokkho [mokkho (s.)] ca uttamo ca pavaro ca. Seyyathpi nma gav khra, khramh dadhi, dadhimh navanta [nonta (s.)], navantamh sappi, sappimh sappimao, sappimaa tattha aggamakkhyati; evameva yvya piaptiko appicchatayeva nissya santuhiyeva nissya sallekhayeva nissya idamatthitayeva nissya piaptiko hoti, aya imesa pacanna piaptikna aggo ca seho ca pmokkho ca uttamo ca pavaro ca. Ime paca piaptik. 200. Tattha katame paca khalupacchbhattikpe paca eksanikpe paca pasuklikpe paca tecvarikpe paca raikpe paca rukkhamlik pe paca abbhoksikpe paca nesajjikpe paca yathsanthatikpe. 201. Tattha katame paca sosnik? Mandatt momhatt sosniko hoti, ppiccho icchpakato sosniko hoti, ummd cittavikkhep sosniko hoti, vaita buddhehi buddhasvakehti sosniko hoti, api ca appicchatayeva nissya santuhiyeva nissya sallekhayeva nissya idamatthitayeva nissya sosniko hoti. Tatra yvya sosniko appicchatayeva nissya santuhiyeva nissya sallekhayeva nissya idamatthitayeva nissya sosniko, aya imesa pacanna sosnikna aggo ca seho ca pmokkho ca uttamo ca pavaro ca. Seyyathpi nma gav khra, khramh dadhi, dadhimh navanta, navantamh sappi, sappimh sappimao, sappimaa tattha aggamakkhyati; evameva yvya sosniko appicchatayeva nissya santuhiyeva nissya sallekhayeva nissya idamatthitayeva nissya sosniko hoti, aya imesa pacanna sosnikna aggo ca seho ca pmokkho ca uttamo ca pavaro ca. Ime paca sosnik. Pacakaniddeso. 6. Chakkapuggalapaatti 202. Tatra yvya puggalo pubbe ananussutesu dhammesu sma saccni abhisambujjhati, tattha ca sabbauta pputi balesu ca vasbhva, sammsambuddho tena dahabbo.

www.tipitaka.org

Vipassana Research Institute

Page 50 sur 53

Tatra yvya puggalo pubbe ananussutesu dhammesu sma saccni abhisambujjhati, na ca tattha sabbauta pputi na ca balesu vasbhva, paccekasambuddho tena dahabbo. Tatra yvya puggalo pubbe ananussutesu dhammesu sma saccni anabhisambujjhati, diheva dhamme dukkhassantakaro hoti [dukkhassanta karoti (s.) evamuparipi], svakapramica pputi, sriputtamoggalln tena dahabb. Tatra yvya puggalo pubbe ananussutesu dhammesu sma saccni anabhisambujjhati, diheva dhamme dukkhassantakaro hoti, na ca svakaprami pputi, avases arahant tena dahabb. Tatra yvya puggalo pubbe ananussutesu dhammesu sma saccni anabhisambujjhati, na ca diheva dhamme dukkhassantakaro hoti, angm hoti angant itthatta, angm tena dahabbo. Tatra yvya puggalo pubbe ananussutesu dhammesu sma saccni anabhisambujjhati, na ca diheva dhamme dukkhassantakaro hoti, gant itthatta, sotpannasakadgmino tena dahabb. Chakkaniddeso. 7. Sattakapuggalapaatti 203. Kathaca puggalo saki nimuggo nimuggova hoti? Idhekacco puggalo samanngato hoti ekantakakehi akusalehi dhammehi. Eva puggalo saki nimuggo nimuggova hoti. Kathaca puggalo ummujjitv nimujjati? Idhekacco puggalo ummujjati shu saddh kusalesu dhammesu, sdhu [shu (s. sy.) eva tsu hnesupi] hir kusalesu dhammesu, sdhu ottappa kusalesu dhammesu, sdhu vriya [viriya (s. sy.)] kusalesu dhammesu, sdhu pa kusalesu dhammesti. Tassa s saddh neva tihati no vahati hyatiyeva, tassa s hir neva tihati no vahati hyatiyeva, tassa ta ottappa neva tihati no vahati hyatiyeva, tassa ta vriya neva tihati no vahati hyatiyeva, tassa s pa neva tihati no vahati hyatiyeva. Eva puggalo ummujjitv nimujjati. Kathaca puggalo ummujjitv hito hoti? Idhekacco puggalo ummujjati shu saddh kusalesu dhammesu, sdhu hir kusalesu dhammesu, sdhu ottappa kusalesu dhammesu, sdhu vriya kusalesu dhammesu, sdhu pa kusalesu dhammesti. Tassa s saddh neva hyati no vahati hit hoti, tassa s hir neva hyati no vahati hit hoti, tassa ta ottappa neva hyati no vahati hita hoti, tassa ta vriya neva hyati no vahati hita hoti, tassa s pa neva hyati no vahati hit hoti. Eva puggalo ummujjitv hito hoti. Kathaca puggalo ummujjitv vipassati viloketi? Idhekacco puggalo ummujjati shu saddh kusalesu dhammesu, sdhu hir kusalesu dhammesu, sdhu ottappa kusalesu dhammesu, sdhu vriya kusalesu dhammesu, sdhu pa kusalesu dhammesti. So tia sayojanna parikkhay sotpanno hoti aviniptadhammo niyato

www.tipitaka.org

Vipassana Research Institute

Page 51 sur 53

sambodhiparyano. Eva puggalo ummujjitv vipassati viloketi. Kathaca puggalo ummujjitv patarati? Idhekacco puggalo ummujjati shu saddh kusalesu dhammesu, sdhu hir kusalesu dhammesu, sdhu ottappa kusalesu dhammesu, sdhu vriya kusalesu dhammesu, sdhu pa kusalesu dhammesti. So tia sayojanna parikkhay rgadosamohna tanutt sakadgm hoti sakideva ima loka gantv dukkhassantakaro hoti. Eva puggalo ummujjitv patarati. Kathaca puggalo ummujjitv patigdhappatto hoti? Idhekacco puggalo ummujjati shu saddh kusalesu dhammesu, sdhu hir kusalesu dhammesu, sdhu ottappa kusalesu dhammesu, sdhu vriya kusalesu dhammesu, sdhu pa kusalesu dhammesti. So pacanna orambhgiyna sayojanna parikkhay opaptiko hoti tattha parinibby anvattidhammo tasm lok. Eva puggalo ummujjitv patigdhappatto hoti. Kathaca puggalo ummujjitv tio hoti pragato thale tihati brhmao? Idhekacco puggalo ummujjati shu saddh kusalesu dhammesu, sdhu hir kusalesu dhammesu, sdhu ottappa kusalesu dhammesu, sdhu vriya kusalesu dhammesu, sdhu pa kusalesu dhammesti. So savna khay ansava cetovimutti pavimutti diheva dhamme saya abhi sacchikatv upasampajja viharati. Eva puggalo ummujjitv tio hoti pragato thale tihati brhmao. 204. Katamo ca puggalo ubhatobhgavimutto? Idhekacco puggalo aha vimokkhe kyena phusitv viharati paya cassa disv sav parikkh honti. Aya vuccati puggalo ubhatobhgavimutto. 205. Katamo ca puggalo pavimuttope kyasakkh dihippatto saddhvimutto dhammnusr . 206. Katamo ca puggalo saddhnusr? Yassa puggalassa sotpattiphalasacchikiriyya paipannassa saddhindriya adhimatta hoti, saddhvhi saddhpubbagama ariyamagga bhveti. Aya vuccati puggalo saddhnusr. Sotpattiphalasacchikiriyya paipanno puggalo saddhnusr, phale hito saddhvimuttoti. Sattakaniddeso. 8. Ahakapuggalapaatti 207. Tattha katame cattro maggasamagino, cattro phalasamagino puggal? Sotpanno, sotpattiphalasacchikiriyya paipanno; sakadgm, sakadgmiphalasacchikiriyya paipanno; angm, angmiphalasacchikiriyya paipanno; arah, arahattaphalasacchikiriyya [arahattya (sy. ka.) a. ni. 8.59] paipanno; ime cattro maggasamagino, ime cattro phalasamagino puggal. Ahakaniddeso. 9. Navakapuggalapaatti

www.tipitaka.org

Vipassana Research Institute

Page 52 sur 53

208. Katamo ca puggalo sammsambuddho? Idhekacco puggalo pubbe ananussutesu dhammesu sma saccni abhisambujjhati, tattha ca sabbauta pputi balesu ca vasbhva. Aya vuccati puggalo sammsambuddho. Katamo ca puggalo paccekasambuddho? Idhekacco puggalo pubbe ananussutesu dhammesu sma saccni abhisambujjhati, na ca tattha sabbauta pputi na ca balesu vasbhva. Aya vuccati puggalo paccekasambuddho. Katamo ca puggalo ubhatobhgavimutto? Idhekacco puggalo aha vimokkhe kyena phusitv viharati paya cassa disv sav parikkh honti. Aya vuccati puggalo ubhatobhgavimutto. Katamo ca puggalo pavimutto? Idhekacco puggalo na heva kho aha vimokkhe kyena phusitv viharati paya cassa disv sav parikkh honti. Aya vuccati puggalo pavimutto. Katamo ca puggalo kyasakkh? Idhekacco puggalo aha vimokkhe kyena phusitv viharati paya cassa disv ekacce sav parikkh honti. Aya vuccati puggalo kyasakkh. Katamo ca puggalo dihippatto? Idhekacco puggalo ida dukkhanti yathbhta pajntipe aya dukkhanirodhagmin paipadti yathbhta pajnti, tathgatappavedit cassa dhamm paya vodih honti vocarit, paya cassa disv ekacce sav parikkh honti. Aya vuccati puggalo dihippatto. Katamo ca puggalo saddhvimutto? Idhekacco puggalo ida dukkhanti yathbhta pajntipe aya dukkhanirodhagmin paipadti yathbhta pajnti, tathgatappavedit cassa dhamm paya vodih honti vocarit, paya cassa disv ekacce sav parikkh honti, no ca kho yath dihippattassa. Aya vuccati puggalo saddhvimutto. Katamo ca puggalo dhammnusr? Yassa puggalassa sotpattiphalasacchikiriyya paipannassa paindriya adhimatta hoti, pavhi papubbagama ariyamagga bhveti. Aya vuccati puggalo dhammnusr. Sotpattiphalasacchikiriyya paipanno puggalo dhammnusr, phale hito dihippatto. Katamo ca puggalo saddhnusr? Yassa puggalassa sotpattiphalasacchikiriyya paipannassa saddhindriya adhimatta hoti, saddhvhi saddhpubbagama ariyamagga bhveti. Aya vuccati puggalo saddhnusr. Sotpattiphalasacchikiriyya paipanno puggalo saddhnusr, phale hito saddhvimuttoti. Navakaniddeso. 10. Dasakapuggalapaatti 209. Katamesa pacanna idha nih? Sattakkhattuparamassa kolakolassa ekabjissa sakadgmissa yo ca diheva dhamme arah imesa pacanna idha nih.

www.tipitaka.org

Vipassana Research Institute

Page 53 sur 53

Katamesa pacanna idha vihya nih? Antarparinibbyissa upahaccaparinibbyissa asakhraparinibbyissa sasakhraparinibbyissa uddhasotassa akanihagmino imesa pacanna idha vihya nihti. Ettvat puggalna puggalapaattti. Dasakaniddeso. Puggalapaattipakaraa nihita.

www.tipitaka.org

Vipassana Research Institute

You might also like